Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.47.0-wmf.23 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu 0 2876 8382405 8360759 2026-10-10T13:10:39Z ~2026-54491-77 307712 /* Ocenenia */ 8382405 wikitext text/x-wiki {{dobrý článok}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Juraj Jakubisko | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský filmový režisér a scenárista | Portrét = Juraj Jakubisko - profile photo.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[30. apríl]] [[1938]] | Miesto narodenia = [[Kojšov]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2023|2|24|1938|4|30}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Akademie múzických umění v Praze]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = [[Deana Horváthová|Deana Jakubisková]] | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Docent|doc.]] [[Magister umenia|MgA.]] '''Juraj Jakubisko''' (* [[30. apríl]] [[1938]], [[Kojšov]] – † [[24. február]] [[2023]], [[Praha]])<ref name="rtvs-umrtie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Juraj Jakubisko odišiel do večnosti, zostali nám nesmrteľné filmy | url = https://www.rtvs.sk/novinky/osobnosti/318416/juraj-jakubisko-odisiel-do-vecnosti-zostali-nam-nesmrtelne-filmy | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-02-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-25 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230319112804/https://www.rtvs.sk/novinky/osobnosti/318416/juraj-jakubisko-odisiel-do-vecnosti-zostali-nam-nesmrtelne-filmy | dátum archivácie = 2023-03-19 }}</ref> bol [[Slovensko|slovenský]] [[filmové dielo|filmový]] [[režisér]], [[scenár]]ista, [[kameraman]], a [[výtvarník]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Juraj Jakubisko - dafilms.sk | url = https://dafilms.sk/director/12421-juraj-jakubisko | vydavateľ = dafilms.sk | dátum prístupu = 2023-12-11 | jazyk = sk}}</ref> Jeho filmy sa vyznačujú osobitou poetikou, bizarnosťou a hravosťou. Jeho druhou manželkou bola [[slováci|slovenská]] herečka a filmová producentka [[Deana Horváthová|Deana Horváthová-Jakubisková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Juraj Jakubisko bol najlepší slovenský režisér 20. storočia. Nikdy nezradil svoju pravdu, spomína manželka Deana | url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/665531-juraj-jakubisko-bol-najlepsi-slovensky-reziser-20-storocia-nikdy-nezradil-svoju-pravdu/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2023-04-30 | dátum prístupu = 2023-12-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> V roku [[2001]] sa stal docentom [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|FAMU]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=TVŮRCI: JURAJ JAKUBISKO – SCÉNÁŘ A REŽIE|url=http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bathory/cs/tvurci/juraj-jakubisko/|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-03-11|vydavateľ=Česká televize}}</ref> V ankete [[RTVS]] [[Najväčší Slovák]] v roku 2019 bol vyhodnotený na 45. mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TOP 10 - RTVS.sk|url=https://www.rtvs.sk/najvacsi-slovak/top-10|vydavateľ=www.rtvs.sk|dátum prístupu=2023-06-21|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=august 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Životopis == Juraj Jakubisko sa narodil [[30. apríl]]a [[1938]] v dedine [[Kojšov]] v [[Gelnica (okres)|gelnickom okrese]] na východe [[Slovensko|Slovenska]]. Vyštudoval [[Stredná umelecko-priemyselná škola|Strednú umelecko-priemyselnú školu]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde sa spoznal s [[Elo Havetta|Elom Havettom]]. Na [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|Filmovú Akadémiu múzických umení v Prahe]] sa spoločne dostali akurát v čase nástupu česko-slovenskej novej vlny. Počas štúdia natočil veľa krátkych filmov a dokumentov. Po úspešnom absolvovaní pražskej FAMU v roku [[1966]] nasledovalo veľmi produktívne a doteraz najzaujímavejšie Jakubiskovo obdobie. V priebehu necelých štyroch rokov natočil tri dlhometrážne filmy. Debutoval úspešným filmom ''[[Kristove roky]]'' ([[1967]]) a pokračoval filmami ''[[Zbehovia a pútnici]]'' ([[1968]]) a ''[[Vtáčkovia, siroty a blázni]]'' ([[1968]]). Kvôli [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|nepriaznivej politickej situácii]] v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] nemohol po [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácii]] dokončiť svoj v poradí štvrtý dlhometrážny film ''[[Dovidenia v pekle, priatelia!|Dovidenia v pekle, priatelia]]'' (tento film dokončil až v roku [[1990]]). V roku [[1971]] dostal zákaz na točenie hraných filmov a bol presunutý do [[Krátky film v Bratislave|Krátkeho filmu v Bratislave]], kde sa mohol venovať len krátkometrážnym či strednometrážnym filmom. V tomto období Jakubisko natočil filmy ''[[Stavba storočia]]'' ([[1972]]), ''[[Ondrej Nepela]]'' ([[1974]]), ''[[Výstavba tranzitného plynovodu ZSSR, NDR, Západná Európa]]'' ([[1974]]), ''[[Filmy v mesiaci ČSSP]]'' ([[1976]]), ''[[Dožinky '77]]'' ([[1978]]). Aj napriek silnej cenzúre sa mu v tomto období podarilo natočiť film na objednávku ''[[Bubeník Červeného kríža]]'' ([[1977]]), ktorý zarezonoval výnimočnými výtvarnými kvalitami. V roku [[1975]] sa oženil s [[Ľudmila Vašová|Ľudmilou Vašovou]], s ktorou má dcéru Janettu. V roku [[1984]] sa Jakubisko rozviedol. Na konci osemdesiatych rokov mu bolo dovolené natočiť ďalší hraný film a tak vznikla snímka ''[[Postav dom, zasaď strom (film)|Postav dom, zasaď strom]]'' ([[1979]]). Po filme (aj napriek diváckemu úspechu) prišli opätovné kritiky zo strany štátnych funkcionárov. Znovu prišli sankcie, no nie také kruté. Mohol natáčať iba [[Historický film|historické filmy]], [[Rozprávka|rozprávky]] a [[Komédia|komédie]]. Do roku [[1989]] nakrútil trojdielny televízny film ''[[Nevera po slovensky]]'' ([[1979]]), rozprávku ''[[Perinbaba]]'' ([[1985]]) a sedemdielny televízny seriál ''[[Teta]]'' ([[1987]]), ktorý neskôr zostrihal na filmovú verziu s názvom ''[[Pehavý Max a strašidlá]]'' ([[1987]]). V tomto období natočil oceňovaný film ''[[Tisícročná včela (film)|Tisícročná včela]]'' ([[1983]]). Tri mesiace pred [[Nežná revolúcia|pádom komunistického režimu]] mal premiéru jeho posledný film z osemdesiatych rokov ''[[Sedím na konári a je mi dobre]]'' ([[1989]]). V roku [[1985]] sa znovu oženil. Spolu so svojou novou ženou [[Deana Horváthová-Jakubisková|Deanou Horváthovou-Jakubiskovou]] založili v roku [[1991]] produkčnú spoločnosti [[J&J Jakubisko Film]], ktorú Deana Horváthová-Jakubisková vedie. Spolu majú syna Jorika. V roku [[1990]], už bez akéhokoľvek politického tlaku natočil televízny film ''[[Takmer ružový príbeh]]'' ([[1990]]). V roku [[1992]] pokračoval filmom ''[[Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý]]''. Od roku [[1993]] žil v [[Praha|Prahe]], kde natočil svoj ďalší film ''[[Nejasná správa o konci sveta]]'' ([[1997]]), ktorý bol aj prvým filmom v produkcii J&J Jakubisko Film. V novom tisícročí natočil filmy ako ''[[Post coitum]]'' ([[2004]]) a ''[[Bathory (film)|Bathory]]'' ([[2008]]) a ''Perinbaba a dva svety'' (2023). == Detstvo a jeho vplyv na filmy == Kojšovčania žili tradičným dedinským životom, s vlastnými tradíciami a zvyklosťami. Týmito tradíciami sa Jakubisko inšpiroval aj vo svojej filmovej tvorbe. Napríklad odkaz na tradíciu zaviešania zvončekov na novomanželskú posteľ použil vo filmoch ako ''[[Zbehovia a pútnici]]'' či ''[[Perinbaba]]''. Taktiež miestny pohrebný rituál priam až dokumentaristicky znázornil vo filme ''[[Kristove roky]]''. Z Kojšova sa neskôr presťahovali do [[Košice|Košíc]], ktoré boli v tom čase kozmopolitným mestom. Bok po boku tu žili [[Slováci]], [[Maďari]], [[Rusíni]], [[Židia]] a [[Česi]]. V [[Košice|Košiciach]] Juraj Jakubisko navštevoval [[kino Čas]], kde pozerával [[Groteska|grotesky]] s [[Charlie Chaplin]]om alebo [[Buster Keaton|Busterom Keatonom]], a tak spoznal nový svet – svet filmu. Okrem kina sa rád pozeral aj na „divadlo“ u dominikánov. Zoskupenie poštárov tu aranžovalo rôzne živé obrazy z [[Biblia|Biblie]] spolu so živými obrazmi [[Vladimir Iľjič Lenin|Lenina]] a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]]. Niekomu by sa toto spojenie mohlo zdať zvláštne, no samotný Juraj Jakubisko z tohto spojenia spravil jeden z princípov svojej filmovej poetiky.  == Štúdium == Sklon k výtvarnej tvorbe priviedol Juraja Jakubiska na [[Stredna umelecko-priemyselná škola v Bratislave|Strednú umelecko-priemyselnú školu v Bratislave]]. Bol prijatý do oddelenia [[Grafika|grafiky]], no prestúpil na [[Fotografia|fotografiu]]. Práve na oddelení fotografie sa vtedy zoznámil so svojim budúcim dlhoročným kamarátom [[Elo Havetta|Elom Havettom]]. Absolvovaním umeleckej strednej školy nadobudol Jakubisko výtvarné vzdelanie, ktoré využíva vo svojich filmoch doteraz. Práve výtvarno je najsilnejšou stránkou jeho filmov. Spolu s [[Elo Havetta|Elom Havettom]] sa prihlásili na [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|Filmovú Akadémiu múzických umení v Prahe]], kde bol Juraj Jakubisko prijatý na odbor [[Filmová réžia|réžia]], neskôr si k réžii pridal aj [[Filmová kamera|kameru]] a tak vyštudoval vysokú školu v dvoch odboroch. Študoval práve v čase nástupu novej generácie [[Česko-Slovensko|česko-slovenských]] filmárov. Toto hnutie nesie názov česko-slovenská nová vlna. Patria do nej režiséri ako [[Věra Chytilová]], [[Miloš Forman]], [[Jan Němec (režisér)|Jan Němec]], [[Jaromil Jakeš]], [[Pavel Juráček]] a [[Štefan Uher]] (predovšetkým jeho hraný debut ''[[Slnko v sieti (film)|Slnko v sieti]]''). Aj napriek silnej cenzúre z toho obdobia mali študenti z [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|FAMU]] prístup k filmom od zahraničných režisérov ako [[Federico Fellini]], [[François Truffaut]] alebo [[Jean-Luc Godard]], vďaka čomu mali aspoň ako tak prívetivé východisko k tvorbe originálnych filmov. Počas štúdia na vysokej škole bol Juraj Jakubisko veľmi aktívny. Natočil mnoho krátkych študentských filmov: ''[[Každý deň má svoje meno]]'' ([[1960]]{{--}}[[1961]]), ''[[Mlčení]]'' ([[1961]]{{--}}[[1962|62]]), [[Déšť]] ([[1965]]), ''[[Čekají na Godota]]'' ([[1966]]) a spolu s [[Elo Havetta|Elom Havettom]] ''[[Mikulaschki týdeník]]'' ([[1961]]{{--}}[[1963|63]]). Taktiež spolupracoval na filmoch iných režisérov česko-slovenskej novej vlny. Pre [[Věra Chytilová|Věru Chytilovú]] robil asistenta réžie k filmu ''[[Strop (film)|Strop]]'' ([[1963]]), vo filme [[Evald Schorm|Evalda Schorma]] ''[[Turista (film)|Turista]]'' ([[1961]]) si zahral a [[Jaromil Jireš|Jaromilovi Jirešovi]] pomáhal ako spoluautor námetu a scenára k filmu ''[[Sál ztracených kroků]]'' ([[1960]]). Už počas štúdia Jakubisko natočil pre [[Košice|košickú]] [[Česko-slovenská televízia|ČST]] ''[[Tri rozprávky]]'' ([[1963]]) na motívy rozprávok [[Peter Jilemnický|Petra Jilemnického]], film ''[[Vysťahovalec (film)|Vysťahovalec]]'' ([[1966]]) a dokument ''[[Korytári]]'' ([[1966]]). == Filmografia == === 60. roky === Najzaujímavejšie a nanešťastie veľmi krátke obdobie v Jakubiskovej doterajšej kariére bolo medzi rokmi [[1967]] až [[1970]]. Za tento čas dokončil tri významné filmy nielen pre [[Česko-Slovensko|česko-slovenskú]], ale aj pre svetovú filmovú [[Kinematografia|kinematografiu]]. ==== ''[[Kristove roky]]'' ([[1967]]) ==== Už počas vysokoškolského štúdia začal mladý Juraj Jakubisko pracovať na scenári k svojmu celovečernému debutu, ktorý ponúkol vedúcemu I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov Bratislava – Koliba [[Albert Marenčin|Albertovi Marenčinovi]]. V roku [[1967]] tak vznikol film s názvom ''[[Kristove roky]]''. Na finálnej podobe filmu mal veľkú zásluhu aj spoluator scenára [[Lubor Dohnal]]. [[Kameraman]]om bol [[Igor Luther]]. Všetci traja, Juraj Jakubisko, [[Lubor Dohnal]], [[Igor Luther]] boli z rovnakej generácie, preto sa dá film ''Kristove roky'' označiť ako generačný film. Hlavnou postavou je 33-ročný výtvarný umelec Juraj. Ten po absolvovaní školy hľadá nielen zamestnanie, no aj spôsob životnej sebarealizácie. Juraj si postupne začne uvedomovať bezcieľnosť svojho doterajšieho života bez záväzkov a povinností. Ako protiklad voči nemu vystupuje jeho brat Andrej, ktorý je vojenským pilotom. Na rozdiel od Andrejových nestálych vzťahov má Andrej ženu. Spočiatku protikladné postavy sa časom k sebe čoraz viac približujú. Film je po estetickej stránke veľmi kvalitne zvládnutý, obsahuje veľa absurdných scén a bizarností. Jedna časť filmu poukazuje na fakt, že ide iba o obraz, nie o skutočnosť, naopak druhá sa všetkých príznakových prvkov vzdáva a udalosti zobrazuje priam dokumentaristickým spôsobom. Na to, že ide o režisérov debut, je film veľmi zrelý. Bol úspešný aj na domácej, aj na zahraničnej pôde. Pozbieral mnoho ocenení, medzi inými aj prestížnu [[Cena československej kritiky|Cenu československej kritiky]] za rok [[1967]] či tri ocenenia na [[16. MFF]] v [[Mannheim]]e v roku [[1967]]. ==== ''[[Zbehovia a pútnici]]'' ([[1968]]) ==== Po úspešnej spolupráci s [[kameraman]]om [[Igor Luther|Igorom Lutherom]] chcel Jakubisko spoločne natočiť jeho ďalší film. [[Igor Luther]] však dostal lukratívnu ponuku od [[Francúzsko|francúzskeho]] [[spisovateľa]] a [[režisér]]a [[Alain Robbe-Grillet]]a, ktorú prijal. Sám Jakubisko sa preto pri svojom v poradí druhom filme postavil za kameru. Úlohy kameramana sa zhostil výborne, vo filme sa nachádza mnoho experimentov s kamerou (hra s farbami, „nervózny” pohyb kamery, netradičné perspektívy…). Na scenári spolupracoval s [[Ladislav Ťažký|Ladislavom Ťažkým]] a [[Karol Sidon|Karolom Sidonom]]. Film s názvom ''[[Zbehovia a pútnici]]'' ([[1968]]) obsahuje tri poviedkové časti o troch vojnách (o [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]], o [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], o [[Apokalypsa|apokalyptickej]] vízii). Každá z poviedok sa riadi vlastnou osobitou poetikou. Nanešťastie sa film krátko po dotočení dostal do [[Trezorové filmy|trezoru]], kde zostal až do roku [[1989]]. ''Zbehovia a pútnici'' sú významným filmom nielen pre [[Slovensko|slovenskú]] a svetovú [[Kinematografia|kinematografiu]], ale taktiež pre samotného Juraja Jakubiska, ktorý sa o filme zmienil takto : “Jediný film, ktorý by som už nevedel lepšie nakrútiť…” ==== ''[[Vtáčkovia, siroty a blázni]]'' ([[1969]]) ==== Po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde ruských vojsk]] v roku [[1968]] sa situácia v národnej [[Kinematografia|kinematografii]] nezmenila ihneď. Juraj Jakubisko stihol vytvoriť film ''[[Vtáčkovia, siroty a blázni]]'' ([[1969]]). Scenár napísal spolu s [[Karol Sidon|Karolom Sidonom]], s ktorým nadviazal intenzívnu spoluprácu. Scenár bol veľmi stručný, pretože sa Jukubisko spoliehal na improvizáciu na placi. Film plný expresívnych obrazov je prvým z „trilógie osudu a šťastia”, ako túto trilógiu nazval sám Jakubisko. Prvým nie je len kvôli poradí, no aj vďaka predznamenávaniu nových postupov, ktoré v ďalších dvoch častiach trilógie využíva. Všetky tri filmy, ''[[Vtáčkovia, siroty a blázni]]'' ([[1969]]), ''[[Sedím na konári a je mi dobre]]'' ([[1989]]), ''[[Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý]]'' ([[1992]]), využívajú tému ľúbostného trojuholníka. Film ''Vtáčkovia, siroty a blázni'' zasadil do obdobia v roku [[1968]], kedy mala Jakubiskova generácia mnoho očakávaní a nádejí, no zároveň aj sklamaní. Jedným z pozitív bola možnosť natáčať filmy, [[Dušan Hanák]] debutoval filmom [[322 (film)|322]] a [[Elo Havetta]] debutoval filmom ''[[Slávnosť v botanickej záhrade]]''. Príbeh je o dvoch kamarátoch Yorickovi a Andrejovi a ich spoločnej láske Marte. Film natočený počas chaotickej [[Pražská jar|pražskej jary]] sa na dlhé obdobie zavrelo do [[Trezorové filmy|trezoru]] ihneď po jeho vytvorení.   === 70. – 80. roky === Zákaz točiť hrané filmy prišiel pred zostrihaním v poradí štvrtého Jakubiskového filmu ''[[Dovidenia v pekle, priatelia!|Dovidenia v pekle, priatelia]]'' ([[1990]]) v roku [[1970]]. Natočený materiál bol doručený [[Taliansko|talianskemu]] [[producent]]ovi, ktorý ho zostrihal podľa svojich predstáv, diametrálne odlišných od tých Jakubiskových. Juraj Jakubisko sa od tejto verzie dištancoval. Svoju verziu dokončil až v roku [[1990]]. Po zákaze točenia hraných filmov bol Jakubisko presunutý do [[Krátky film v Bratislave|Krátkeho filmu v Bratislave]]. Ale aj tvorba krátkych či dokumentárnych filmov bola prísne redukovaná. Témy boli [[Ideológia|ideologické]], diktované zhora. Išlo o filmy ako ''[[Stavba storočia]]'' ([[1972]]), ''[[Ondrej Nepela]]'' ([[1974]]), ''[[Výstavba tranzitného plynovodu ZSSR, NDR, Západná Európa]]'' ([[1974]]), ''[[Filmy v mesiaci ČSSP]]'' ([[1976]]), ''[[Dožinky '77]]'' ([[1978]]). Ale aj v týchto filmoch badať výrazný filmársky rukopis po vizuálnej stránke diela. Pri filme ''Stavba storočia'' (1972) bol Juraj Jakubisko režisérom, kameramanom a scenáristom. Elektrizujúcu hudbu zložil [[Marián Varga]] so svojou kapelou [[Collegium musicum (slovenská hudobná skupina)|Collegium Musicum]]. Jakubisko vo filme pracuje so symbolmi a vytvára tak viaceré roviny, ktoré môže divák vo filme vidieť. Najvýraznejším filmom z tohto obdobia je jednoznačne ''[[Bubeník Červeného kríža]]'' ([[1977]]). Išlo [[Propagácia|propagačný film]] pre [[Červený kríž]], vďaka čomu mal aj výraznejšiu slobodu pri tvorbe oproti ostatným projektom z tej doby. Film je najzaujímavejší svojou obraznosťou. [[Filmová kamera|Kameramanom]] bol [[Ján Ďuriš]]. Filmom Jakubisko dokázal, že jeho kvality sa nestratili, len na istý čas boli kvôli nepriaznivým okolnostiam pribrzdené. ==== ''[[Postav dom, zasaď strom (film)|Postav dom, zasaď strom]]'' ([[1979]]) ==== Až po desiatich rokoch mal Jakubisko dovolené natočiť ďalší dlhometrážny hraný film s názvom ''[[Postav dom, zasaď strom (film)|Postav dom, zasaď strom]]'' (1979). Scenár mu však bol pridelený. Išlo o pozitívneho socialistického hrdinu. Tento scenár bol predurčený na gýčový film. Preto sa ho Juraj Jakubisko spolu s [[Lubor Dohnal|Luborom Dohnalom]] rozhodli prepísať. Meno [[Lubor Dohnal|Lubora Dohnala]] v titulkoch nikdy nefigurovalo z toho dôvodu, aby mu nestopli činnosť. Hlavným motívom filmu je opäť ľúbostný trojuholník. Ďalším výrazným motívom je motív Cesty. Film ja taktiež plný rôznych symbolov a metafor, ktoré sú pre tvorbu Juraja Jakubiska typické. ''Postav dom, zasaď strom'' sa dostal do [[Distribúcia|distribúcie]], no po negatívnej kampani okolo filmu ho znovu stiahli a dali do [[Trezorové filmy|trezoru]].  Po filme ''Postav dom, zasaď strom'' ([[1979]]) bol Juraj Jakubisko opäť sankcionovaný, tentoraz však nie tak kruto. Bolo mu dovolené točiť rozprávky, komédie a historické filmy. ==== ''[[Nevera po slovensky]]'' ([[1979]]) ==== [[Realizmus|Realistická]] trojdielna komédia ''[[Nevera po slovensky]]'' ([[1979]]) vyčnieva nad ostatnými Jakubiskovými filmami svojou jednoduchou lineárnou koncepciou. Taktiež nie je u Juraja Jakubiska typickým označenie jeho filmu ako [[Realizmus|realistického]]. Režisér známy svojimi bizarnými, vizuálne experimentálnymi scénami v tomto filme neopúšťa logiku „životného sveta”. Trojdielny film je, ako už názov napovedá, o nevere. Ale paradoxom celého filmu je, že sa samotná nevera nikdy neodohrá. Prvá časť má názov Nevera, druhá sa volá Vykrúcačky a poslednou, treťou časťou je Trest. Samotný Juraj Jakubisko sa k filmu vyjadril nasledovne : “ … v čase, kdy témata, která mě zaujímala, byla zapovězena, jsem sáhl po komedii. Byla to zvědavosť, protože před tím jsem tíhnul k tragikomedii s důrazem na černou klávesu. Nebýt této zkušenosti, asi by nikdy nevznikla burleskní scéna pohřbu otce Pichandy v ''[[Tisícročná včela (film)|Tisícročné včele]]''.” ==== ''[[Tisícročná včela (film)|Tisícročná včela]]'' ([[1983]]) ==== Film ''[[Tisícročná včela (film)|Tisícročná včela]]'' ([[1983]]) je adaptáciou [[Tisícročná včela (román)|rovnomennej knihy]] [[Peter Jaroš|Petra Jaroša]]. Kniha Jakubiska zaujala hlavne poetikou [[Magický realizmus|magického realizmu]], ktorá mu bola nesmierne blízka. Spolu so samotným autorom knihy [[Peter Jaroš|Petrom Jarošom]] pripravili scenár. Žánrovo sa film radí medzi ságy, konkrétne je to historická kronika rodiny Pichandovcov začínajúca na konci [[19. storočie|19. storočia]], ktorá pokračuje v [[20. storočie|20. storočí]] a končí na konci prvej svetovej vojny v roku [[1917]]. Tento film je jedným z najúspešnejších filmov Juraja Jakubiska. [[Česko-Slovensko|Česko-slovenskými]] [[Filmová kritika|kritikmi]] a novinármi bol ocenený ako najlepší [[Česko-Slovensko|česko-slovenský]] film osemdesiatych rokov, na prestížnom [[Bienále Benátky|festivale v Benátkach]] získal cenu Zlatý Fénix za výtvarnú stránku a najlepšiu kameru a mnoho ďalších ocenení po celom svete. Týmto filmom Juraj Jakubisko dokázal vyzretosť svojho filmárskeho rukopisu. Monumentálna sága sa Jakubiskovi podarila natočiť aj vďaka koprodukcii Slovenskej filmovej tvorby spolu so zahraničnou spoločnosťou [[Beta Film München]].   ==== ''[[Perinbaba]]'' ([[1985]]) ==== Po ságe ''[[Tisícročná včela (film)|Tisícročná včela]]'' ([[1983]]) Juraj Jakubisko natočil dve rozprávky. Prvou z nich je ''[[Perinbaba]]'' ([[1985]]). Na scenári spolupracoval so slovenským spisovateľom a scenáristom [[Ľubomír Feldek|Ľubomírom Feldekom]]. Ide o rozprávkový príbeh malého Jakuba, ktorého pred smrťou zachráni Perinbaba a zoberie ho do svojej ríše. Perinbaba je schopná pomocou periny a organu ovládať pozemské počasie. Jakub s ňou trávi svoje detstvo a dospievanie, po čase sa však zaľúbi do Alžbetky, richtárovej dcéry spomedzi ľudí, a bude chcieť opustiť Perinbabu a vrátiť sa medzi smrteľníkov. Juraj Jakubisko vytvoril dva svety, v jednom sa zastavil čas, a tak Perinbaba, Jakub a ani Zubatá nestarnú. Druhý svet, ten pozemský, sleduje Jakub z výšky aj mocou krištáľovej gule a zaujíma sa o osudy bežných roľníkov. Juraj Jakubisko vo filme využíva už svoje typické magické prvky, ktoré sú miestami ladené až hororovo (opakované zobrazovanie smrti, jed a pod.). ==== ''[[Pehavý Max a strašidlá]]'' ([[1987]]) ==== Zostrihaním trinásťdielneho rodinného seriálu na požiadavku [[Nemecko|nemeckého]] [[producent]]a vznikla druhá rozprávka pod názvom ''[[Pehavý Max a strašidlá]]'' ([[1987]]). Na scenári spolupracovali [[scenár]]isti ako [[Jaroslav Dietl]], [[Joachim Hamman]], [[Jozef Paštéka]] a samotný Jakubisko. Za kamerou sa taktiež vystriedali viacerí kameramani: hlavným kameramanom bol [[Ján Ďuriš]], druhými kameramanmi boli [[Ján Piroh]] a opäť Juraj Jakubisko. Zatiaľ čo v [[Perinbaba|Perinbabe]] boli hororové prvky skôr výnimkou, [[Pehavý Max a strašidlá]] je jednoznačným (parodickým) spojením [[Rozprávka|rozprávky]] a [[horor]]u. Tento film má okrem iných, aj silnú etickú hodnotu. ==== ''[[Sedím na konári a je mi dobre]]'' ([[1989]]) ==== Tri mesiace pred [[Nežná revolúcia|pádom komunistického režimu]] v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] dokončil Juraj Jakubisko film ''[[Sedím na konári a je mi dobre]]'' ([[1989]]). Ide o druhý film z voľnej trilógie slobode či z „trilógie osudu a šťastia”. Pôvodne sa mal film volať Visím na konári a je mi dobre, no tento názov neprešiel strážcami ideologickej čistoty. Príbeh je o dvoch charakterovo rozdielnych kamarátov zaujímajúcich sa o jednu ženu a dej je zasadený do obdobia tesne po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Tiež sa tu teda otvára motív ľúbostného trojuholníka, ktorý je príznačný pre všetky tri filmy z trilógie o slobode. Motív duality sa nenachádza len v rozdielnych charakteroch hlavných postáv, ale aj balansovaním medzi skutočnosťou a fikciou, rozprávkou a realitou. Ako je už u filmov Juraja Jakubiska zvykom, aj [[Sedím na konári a je mi dobre]] získal veľa ocenení.  === 90. roky – 20. roky 21. storočia === Po [[Nežná revolúcia|páde komunistického režimu]] a vzniku samostatného [[Slovensko|Slovenska]] v roku [[1993]] sa situácia pre Juraja Jakubiska výrazne zlepšila. Už nebol obmedzovaný politickou situáciou a mohol po viac ako dvadsiatich rokoch opäť slobodne natáčať. Začala tak ďalšia etapa v kariére Juraja Jakubiska, ktorá trvá dodnes. ==== ''[[Dovidenia v pekle, priatelia!|Dovidenia v pekle, priatelia]]'' ([[1970]]/[[1990]]) ==== V roku [[1990]] sa vracia k natočenému, no nezostrihanému materiálu filmu ''[[Dovidenia v pekle, priatelia!|Dovidenia v pekle, priatelia]]''. Pôvodne bol film zostrihaný [[Taliansko|talianskym]] [[producent]]om, ale k tejto verzii sa Juraj Jakubisko nikdy nepriznával. Aj keď finálna verzia bola dokončená až po [[Nežná revolúcia|páde komunistického režimu]], treba si uvedomiť, že vznikal počas [[Normalizácia|normalizácie]] v roku [[1970]]. Scenár mal na starosti Juraj Jakubisko a [[Karol Sidon]] a tento film je zároveň posledným spoločným filmom tejto dvojice. Príbeh je o dvojici mužov a jednej žene, ktorý žijú veľmi zvláštnym spôsobom života. Práve “zvláštnosť” je charakteristickým slovom opisujúcim tento film. Jakubisko v ňom pracuje so surreálnymi prvkami, bohatou obraznosťou, bizarnosťou a mnohými, jemu typickými prvkami. Jakubisko využil hercov aj po 22 rokoch a natočil s nimi dokrútky, ktoré umocňujú celkovú dojem zaujímavosti diela. Juraj Jakubisko bol popri réžii a tvorbe scenáru aj kameramanom filmu. ==== ''[[Takmer ružový príbeh]]'' ([[1990]]) ==== Televízny film ''[[Takmer ružový príbeh]]'' ([[1990]]) je spojením žánrov [[muzikál]]u, [[Rozprávka|rozprávky]] a [[Romantika|romantického príbehu]]. Spojenie rozprávky s realitou vidno aj v samotnom príbehu. Juraj Jakubisko v ňom spojil rozprávku o Šípkovej Ruženke a krutej reality Darinky, trpiacej vážnou dedičnou chorobou, ktorá zabila aj jej mamu pri pôrode. V hlavnej úlohe sa objavila známa [[Spevák|speváčka]] [[Dara Rolins|Darinka Rolincová]]. Film vyniká po vizuálnej stránke a dobre zvládnutou choreografiou. Kameramanom bol [[Ján Ďuriš]]. Aj keď sa prihliadne k tomu, že ide o film určený tínedžerom, táto snímka nedosiahla úroveň iných Jakubiskových filmov. ==== ''[[Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý]]'' ([[1992]]) ==== Tretím, posledným filmom z voľnej trilógie o slobode je film ''[[Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý]]'' ([[1992]]). Na rozdiel od ľúbostného trojuholníka dvoch mužov a jednej ženy vo filmoch [[Vtáčkovia, siroty a blázni]] ([[1969]]) a [[Sedím na konári a je mi dobre]] ([[1989]]) sa v tomto filme ide o dvojicu žien súperiacich o jedného muža. Motív boja za slobodu bol pre domácich divákov viac žiadaný v rokoch [[1969]] a [[1989]], teda v rokoch vzniku predchádzajúcich dvoch filmov z trilógie. Možno aj preto bol ''Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý'' dostatočne docenený až v zahraničí. Film získal hlavnú cenu Zlatý Delfín na [[9. MFF Festival Cinema de Troia]] v [[portugalsko]]m meste [[Azil]].  ==== ''[[Nejasná správa o konci sveta|Nejasná správa o konci světa]]'' ([[1997]]) ==== Od roku [[1992]] nakrútil Juraj Jakubisko zopár krátkych filmov a videofilmov. Táto skromná aktivita predznamenávala väčší projekt, ktorý bol časovo náročný. Týmto projektom bol film ''[[Nejasná správa o konci sveta|Nejasná správa o konci světa]]'' ([[1997]]). Film vznikol už v produkcii [[J&J Jakubisko Film]] v čase, kedy už režisér býval v [[Praha|Prahe]]. Jakubisko vytvoril apokalyptický príbeh inšpirovaný proroctvami známeho proroka [[Nostradamus|Nostradama]]. Podľa režiséra stojí film sám o sebe a nespája ho so žiadnym zo svojich predchádzajúcich diel. Ale je tu istá podobnosť s filmom ''[[Tisícročná včela (film)|Tisícročná včela]]'' ([[1983]]). V oboch filmoch ide o ságu zobrazujúcu viaceré rodiny žijúce v jednej dedine. Podobností sa medzi týmito filmami dá nájsť viacero. Na rozdiel od filmu ''Tisícročná včela'' má ''Nejasná správa o konci sveta'' potlačenú realistickú rovinu a tak je zvýraznený iluzívny charakter filmu. Kameramanom filmu bol [[Ján Ďuriš]], ktorý za prácu na tomto filme získal na [[Montreal|MFF v Montreale]] v roku [[1997]] Cenu za najväčší umelecký prínos – kamera.  Film získal cenu Zlatý Delfín za najlepšiu réžiu v [[Taliansko|talianskej]] [[Pescara|Pescare]] a taktiež cenu za najlepšiu réžiu aj na [[MFF San Diego|MFF]] v [[San Diego (Kalifornia)|San Diegu]] v [[Spojené štáty|USA]]. ==== ''[[Post coitum]]'' ([[2004]]) ==== Na prelome [[20. storočie|20.]] a [[21. storočie|21. storočia]] sa Juraj Jakubisko opäť venuje krátkej tvorbe. V médiach sa začalo hovoriť o plánovanom spracovaní [[Alžbeta Bátoriová|legendy o čachtickej pani]]. Preto bolo aj prekvapením, keď oznámil, že bude režisérom filmu ''[[Post coitum]]'' ([[2004]]). Podtitul tejto snímky je „mrazivá city komedie”. Film obsahuje mnoho erotických scén, no o [[Pornografia|pornografiu]] nejde. Je to skôr akási dekonštrukcia [[Pornografia|pornografie]]. Erotickými zábermi skôr odhaľuje, čo všetko pri sexe absentuje. V posteľových scénach prehlbuje [[individualizmus]] a nevytvára pomyselné duševné puto medzi mužom a ženou a ich lásku. Kameramanom bol opäť [[Ján Ďuriš]], ktorý tentoraz natáčal na [[HD|HD technológiou]]. Ako napísal v biografii o Jurajovi Jakubiskovi [[Peter Michalovič (filozof)|Peter Michalovič]] a [[Vlastimil Zuska]], ''Post coitum'' je prvým filmom na území „cool estetiky“. ==== ''[[Bathory (film)|Bathory]]'' ([[2008]]) ==== Adaptácia [[Alžbeta Bátoriová|známej legendy o Alžbete Báthoryovej]] z roku [[2008]] a s názvom ''[[Bathory (film)|Bathory]]''. V čase uvedenia bol film najdrahším [[Slovensko|slovenským]] filmom. Išlo zároveň o koprodukčnú spoluprácu Slovenska, Česka, Maďarska a Veľkej Británie. Juraj Jakubisko sa podľa jeho vlastných slov držal historických údajov a známych faktov, ale biele miesta zaplnil svojou fantáziou. Film zaznamenal divácky úspech (so zárobkom vyše 5 miliónov eur sa stal po tejto stránke najúspešnejším Jakubiskovým filmom), no súdobé kritiky filmom nadšené neboli. [[Bathory (film)|Bathory]] bola úspešná v súťaži [[Český lev]] v sekcii Najlepší výtvarný počin a Divácky najúspešnejší český film.  V súčasnosti sa hovorí o dvoch rozrobených projektoch Juraja Jakubiska. Prvým je Slovanská epopej o [[Slovania|histórii Slovanov]], druhým projektom je pokračovanie [[Perinbaba|Perinbaby]], kde chce obsadiť do hlavnej roly opäť [[Giulietta Masinová|Guliettu Masinovú]] aj napriek tomu, že herečka v roku [[1994]] zomrela. Tento problém plánuje vyriešiť pomocou počítačových trikov, čiže ďalšie inovatívne vizuálne prístupy sa od neho dajú očakávať aj v najbližších rokoch. ==== ''[[Perinbaba a dva svety]]'' ([[2023]]) ==== Posledný film pána Jakubiska, ktorý istým spôsobom obnovuje legendu klasickej [[Perinbaba|''Perinbaby'']] z roku [[1985]]. Príbeh je obohatený o množstvo PC trikov. V hlavných úlohách sa objavili [[Lukáš Frlajs]], [[Ivan Romančík]] a [[Valéria Frištik]]. == Charakteristika tvorby == Slovenský [[Federico Fellini|Fellini]]. Aj tak sa hovorí Jurajovi Jakubiskovi, ktorý má s Fellinim mnoho spoločných charakteristických autorských prvkov. Pre Jakubiskove filmy bolo najdôležitejšie, že do nich vtiahol svet čudáckych bizarných existencií a rozprávanie podriadil poetike nespútanej obraznosti ľudových rozprávok či surrealistických feérií. Tak sa v jeho filmoch stretávame s naturalizmom jedenia múch priamo z mucholapky v ''[[Dovidenia v pekle, priatelia!|Dovidenia v pekle, priatelia]]'' ([[1970]]), či postavou Smrti v poviedkach filmu ''[[Zbehovia a pútnici]]'' ([[1970]]). V jeho príbehoch sa stáva nemožné možným; bez metafory a alegórie nie je ani jeden z jeho dôležitých titulov. Vzhľadom na aktuálnu paralelu sa dá hovoriť o [[Magický realizmus|magickom realizme]] v slovenskom filme. Fellini sa o Jakubiskovi vyjadril: „Vo filmoch Juraja Jakubiska sa iracionálne, záhadné a pocitové, stáva tak prirodzeným, ako je život sám. Nie každý z nás má to šťastie mať Jakubiskovo oko, ktoré dokáže vidieť záhadné, neočakávané a fantastické, dokonca aj v každodennom, obyčajnom živote.“ Po ére viery v presah umenia do života sa Jakubisko a jeho generácia uzavreli do sveta umenia, nechceli poučovať, byť svedkami, kritikmi, filmovými filozofmi či spasiteľmi. Väčšmi chceli tlmočiť radosť, atmosféru a zážitok. Ich hra však nebola celkom bez spodných tónov zúfalstva, ich groteskne bizarné príbehy niesli v sebe často skrytú tragiku. Často opakovanými prvkami sú aj tie folklórne, spomenuté pri Jakubiskovom detstve. Čerpá z tradičných hudobných motívov, z ľudového výtvarného umenia, využíva tradičný odev, predmety každodennej potreby, zoomorfné zobrazenia, rituály a podobne. == Smrť == Zomrel v [[Praha|Prahe]] vo svojich osemdesiatich štyroch rokoch na zdravotné komplikácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko prišlo o režisérsku legendu. Zomrel Juraj Jakubisko | periodikum = Štandard | odkaz na periodikum = | url = https://standard.sk/324887/slovensko-prislo-o-rezisersku-legendu-zomrel-juraj-jakubisko | issn = | vydavateľ = DENNÍK ŠTANDARD | miesto = Bratislava | dátum = 2023-02-25 | dátum prístupu = 2024-01-03 }}</ref> == Zoznam filmov == * 1960 ''[[Posledný nálet]]'' * 1960 ''[[Každý den má svoje jméno]]'' (''Each Day Has Its Name'') * 1961 ''[[Strieborný vietor]]'' (''Silvery Wind'') * 1962 ''[[Prvá trieda]]'' (''The First Form'') * 1963 ''[[Mlčení]]'' (''Silence'') * 1965 ''[[Déšť]]'' (''Rain'') * 1965 ''[[Čekají na Godota]]'' * 1967 ''[[Kristove roky]]'' * 1968 ''[[Zbehovia a pútnici]]'' * 1969 ''[[Vtáčkovia, siroty a blázni]]'' * 1970/1990 ''[[Dovidenia v pekle, priatelia!]]'' * 1972 ''[[Stavba storočia]]'' * 1975 ''Slovensko – krajina pod Tatrami'' (TV) * 1977 ''[[Bubeník Červeného kríža]]'' * 1978 ''[[Tri vrecia cementu a živý kohút]]'' * 1979 ''[[Postav dom, zasaď strom (film)|Postav dom, zasaď strom]]'' * 1981 ''[[Nevera po slovensky|Nevera po slovensky I., II.]]'' * 1983 ''[[Tisícročná včela (film)|Tisícročná včela]]'' * 1985 ''[[Perinbaba]]'' * 1987 ''[[Pehavý Max a strašidlá]]'' * 1987 ''[[Frankensteinova Teta]]'' (mini) TV seriál * 1989 ''[[Sedím na konári a je mi dobre]]'' * 1990 ''[[Takmer ružový príbeh]]'' (TV) * 1992 ''[[Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý]]'' * 1997 ''[[Nejasná správa o konci sveta|Nejasná zpráva o konci světa]]'' * 2004 ''[[Post coitum]]'' * 2008 ''[[Bathory (film)|Bathory]]'' * 2023 ''[[Perinbaba a dva svety]]'' == Ocenenia == [[2019]] * {{minivlajka|Slovensko }}Oto 2019 – Sieň slávy<br />• za zásluhy o štát v oblasti umenia [[2016]] * {{minivlajka|Česko}}Medaila Za zásluhy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Prezident republiky udělil státní vyznamenání|url=https://www.hrad.cz/cs/pro-media/tiskove-zpravy/aktualni-tiskove-zpravy/prezident-republiky-udelil-statni-vyznamenani-3-12973|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-11-03|vydavateľ=Pražský hrad}}</ref><br />• za zásluhy o štát v oblasti umenia [[2013]] * Cena [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] [[2012]] * {{minivlajka|Španielsko}} [[Gijón International Film Festival]] <br />• Cena za celoživotný prínos svetovému filmu [[2010]] * {{minivlajka|Monako}} Monaco Charity Film Fest <br/> [[Bathory (film)|Bathory]] <br/>• Najlepší umelecký počin * {{minivlajka|Slovensko}} [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]] <br/>• Najlepší filmový počin [[2009]] * {{minivlajka|Česko}} [[Český lev]] 2008 <br/> [[Bathory (film)|Bathory]] <br/>• najlepší výtvarný počin roku <br/>• Najlepší výtvarník a výtvarná koncepcia roku * {{minivlajka|Slovensko}} Cena Igric <br/> [[Bathory (film)|Bathory]] <br/>• za výtvarný design filmu * {{minivlajka|Portugalsko}} Elza Morante <br/>• Cena kinematografie [[2008]] * {{minivlajka|Česko}} XLIII. [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary|MFF Karlovy Vary]] <br/>• Krištáľový glóbus za dlhodobý umelecký prínos svetovej kinematografii [[2003]] * {{minivlajka|Česko}} [[Český lev]] 2002 <br/>• Dlhoročný umelecký prínos českému filmu (udelený Českou filmovou a televíznou akadémiou) * {{minivlajka|Slovensko}} Najvyššie štátne vyznamenanie Slovenskej republiky <br/>• Pribinov kríž II. triedy [[2002]] * {{minivlajka|Slovensko}} X. MFF Art Film Trenčianske Teplice <br/> • Zlatá kamera za celoživotný prínos k slovenskej kinematografii (cena bola udelená počas otváracieho ceremoniálu) [[2001]] * {{minivlajka|Česko}} [[Masarykova akademie umění]] <br/> • Cena za celoživotnú umeleckú činnosť * {{minivlajka|Česko}} [[Český lev]] 2000 <br/> • Najlepší filmový plagát k filmu ''Kytice'' – Juraj Jakubisko (cena bola udelená pri nominačnom [[Český lev]] 2000) [[2000]] * {{minivlajka|Juhoslávia}} Prehliadka filmov Juraja Jakubiska v Belehrade <br/> • Zlatá pečať za významný prínos v rozvoji umenia a filmu (udelená Juhoslovanskou filmotékou) * {{minivlajka|Slovensko}} Anketa slovenských filmových novinárov a kritikov <br/> • Prvé miesto v kategórii Najlepší slovenský režisér [[1999]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Cran Gevier´99]] <br/> [[Sedím na konári a je mi dobre]] <br/> • Cena za najlepší film [[1998]] * {{minivlajka|USA}} [[Taos Talking Picture Festival]] <br/> • Cena Maverick za celoživotné dielo * {{minivlajka|USA}} [[Taos Talking Pictures Film Festival]] <br/> [[Nejasná správa o konci sveta]] <br/> • Cena za vizuálny prínos do kinematografie * {{minivlajka|USA}} XXI. Medzinárodný filmový festival Denver <br/> • Uznanie za vynikajúci výkon vo filmovom umení * {{minivlajka|Česko}} Cena Mateja Hrebendu za prínos k rozvoju česko-slovenských vzťahov * {{minivlajka|Kanada}} [[Montreal World Film Festival]] <br/> [[Nejasná správa o konci sveta]] <br/> • Cena za najväčší umelecký prínos a kinematografiu roku * {{minivlajka|Česko}} Český literárny fond <br/> • Najlepší režisér roku 98 * {{minivlajka|USA}} [[San Diego Film Festival]] <br/> [[Nejasná správa o konci sveta]] <br/> • Cena za najlepšiu réžiu * {{minivlajka|Slovensko}} Zvláštna cena Slovenského literárneho fondu <br/> [[Nejasná správa o konci sveta]] <br/> • Cena za najlepšiu réžiu [[1997]] * {{minivlajka|Taliansko}} Pescara <br/> [[Nejasná správa o konci sveta]] <br/> • Cena za najlepšiu réžiu Zlatý delfín [[1993]] * {{minivlajka|Portugalsko}} IX. Festival de Cinema de Troia Setubal, Costa Azil <br/> [[Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý]] <br/> • Hlavná cena Zlatý delfín [[1991]] * {{minivlajka|USA}} [[Los Angeles Film Festival]] – AFI Fest <br/> • Tribute award [[1990]] * {{minivlajka|Rusko}} MFF Moskva <br/> [[Sedím na konári a je mi dobre]] <br/> • Hlavná cena * {{minivlajka|Slovensko}} Festival česko-slovenského filmu <br/> [[Sedím na konári a je mi dobre]] <br/> • Zvláštna cena poroty * {{minivlajka|Francúzsko}} MFF Stasbourg <br/> [[Sedím na konári a je mi dobre]] <br/> • Cena poroty a Cena Alsace Media * {{minivlajka|Taliansko}} [[Bienále Benátky|MFF Benátky]] <br/> [[Dovidenia v pekle, priatelia!]] <br/> • Čestné uznanie a plaketa RAI II [[1989]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Bienále Benátky|MFF Benátky]] <br/> [[Sedím na konári a je mi dobre]] <br/> • Čestné uznanie a plaketa RAI II [[1988]] * Titul [[zaslúžilý umelec (Česko-Slovensko)|Zaslúžilý umelec]] [[1987]] * {{minivlajka|Kanada}} [[Carrousel international du film de Rimouski]] <br/> [[Perinbaba]] <br/> • Hlavná cena Camerio * {{minivlajka|Argentína}} I. MFF pre deti a mládež Buenos Aires <br/> [[Perinbaba]] <br/> • Prvá cena poroty [[1986]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} MFF pre deti a mládež Gottwaldov <br/> [[Perinbaba]] <br/> • Zvláštna cena poroty * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Medaila slovenského filmu <br/> [[Perinbaba]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} XXIV. Festival českého a slovenského filmu Mariánské Lázně <br/> [[Perinbaba]] <br/> • Cena za výtvarnú stránku filmu * {{minivlajka|Juhoslávia}} Filmový festival v Belehrade <br/> [[Perinbaba]] <br/> • Cena divákov za najlepší film * {{minivlajka|Taliansko}} [[Bienále Benátky|MMF Benátky]] <br/> [[Perinbaba]] <br/> • Čestné uznanie RAI II * {{minivlajka|Francúzsko}} IV. Festival mladého diváka Lyon <br/> [[Perinbaba]] <br/> • Cena mladého diváka za najlepší film * {{minivlajka|Argentína}} I. Medzinárodná prehliadka filmov pre deti a mládež Mar del Plata <br/> [[Perinbaba]] <br/> • Zvláštne uznanie [[1985]] * {{minivlajka|Taliansko}} XLII. [[Bienále Benátky|MMF Benátky]] <br/> [[Perinbaba]] <br/> • Cena Gondola, Zvláštne uznanie poroty Katolíckeho filmového strediska [[1984]] * {{minivlajka|Španielsko}} IV. MFF Sevilla <br/> [[Tisícročná včela (film)|Tisícročná včela]] <br/> • Hlavná cena Konfederácie španielskych filmových klubov za najlepší film festivalu * {{minivlajka|Taliansko}} XLVI. [[Bienále Benátky|MFF Benátky]] <br/> • Čestné uznanie a plaketa RAI II. za doterajšiu filmovú tvorbu [[1982]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} IV. Festival české a slovenské veselohry <br/> [[Nevera po slovensky]] <br/> • Cena smiechu [[1979]] * {{minivlajka|Maďarsko}} MFF technických filmov Budapešť <br/> Bubeník Červeného kríža <br/> • 1. cena [[1978]] * {{minivlajka|Nemecko}} Filmový festival v Oberhausene <br/> Bubeník Červeného kríža <br/> • Zvláštna cena * {{minivlajka|Bulharsko}} MFF Varne <br/> Bubeník Červeného kríža <br/> • Zlatá medaila * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} XV. Celoštátna prehliadka o umení ARS FILM <br/> Bubeník Červeného kríža <br/> • Hlavná cena [[1977]] * {{minivlajka|Taliansko}} XLVI. [[Bienále Benátky|MFF Benátky]] <br/> • Čestné uznanie a plaketa RAI II. za doterajšiu filmovú tvorbu [[1971]] * {{minivlajka|Taliansko}} XLVI. [[Bienále Benátky|MFF Benátky]] <br/> • Čestné uznanie a plaketa RAI II. za doterajšiu filmovú tvorbu [[1973]] * {{minivlajka|Maďarsko}} VI. MFF technického filmu, Budapešť <br/> Stavba storočia, Hlavná cena [[1969]] * {{minivlajka|Taliansko}} Prehliadka Česko-slovenských filmov, Sorrento <br/> • ZLATÁ SIRÉNA za réžiu filmov [[Kristove roky]], [[Zbehovia a pútnici]] a [[Vtáčkovia, siroty a blázni]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Trilobit 1968 <br/> [[Zbehovia a pútnici]] <br/> • Najlepší scenár <br/> • Najlepšia réžia <br/> • Najlepšia kamera * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} IGRIC 1968 <br/> [[Zbehovia a pútnici]] <br/> • Najlepší scenár <br/> • Najlepšia réžia <br/> • Najlepšia kamera [[1968]] * {{minivlajka|Taliansko}} XXIX. [[Bienále Benátky|MFF Benátky]] <br/> [[Zbehovia a pútnici]] <br/> • Medaila pre mladých tvorcov (Malý lev) * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} IGRIC´67 <br/> • réžia filmov [[Kristove roky]] a [[Zbehovia a pútnici]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Trilobit 1967 <br/> • výroční cena FITESu za réžiu filmu [[Kristove roky]] a [[Zbehovia a pútnici]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Cena československé filmové kritiky za rok [[1967]] <br/> [[Kristove roky]] <br/> • najlepší československý film roku * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Filmový festival pracujúcich´67, Bruntál <br/> [[Kristove roky]] <br/> • Cena za najlepší film <br/> • Cena mesta Bruntál za najprogresívnejší výkon mladého umelca * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Cena FINÁLE Plzeň <br/> [[Zbehovia a pútnici]] <br/> • Cena za réžiu a kameru * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} V. Celoštátna prehliadka o umení ARS FILM <br/> Dážď <br/> • Zvláštna cena <br/> Vysťahovalec <br/> • Zvláštna cena poroty [[1967]] * {{minivlajka|Nemecko}} XVII. Medzinárodný filmový týždeň Mannheim <br/> Kristove roky <br/> • Cena FIPRESCI <br/> • Cena Jozefa Sternberga za najoriginálnejší a najprekvapivejší film festivalu <br/> • Cena Jury Vysoké ľudové školy * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Cena ústeckého Filmového klubu <br/> Kristove roky <br/> • Zvláštna cena <br/> Vysťahovalec <br/> • Zvláštna cena poroty * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Múza lyriky <br/> Kristove roky <br/> • Cena pražských divákov TERPSICHORÉ * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} XVIII. Filmový festival pracujúcich, Ostrov nad Ohří <br/> Kristove roky <br/> • Cena poroty * {{minivlajka|Nemecko}} XVII. Medzinárodný filmový týždeň v Mannheimu <br/> Čakanie na Godota <br/> • Cena Simony Dubreuilh * {{minivlajka|Nemecko}} XIV. Dni krátkeho filmu v Oberhausenu <br/> Čakanie na Godota <br/> • Veľká cena za najlepší krátky hraný film <br/> • II. cena medzinárodne poroty Vysokých ľudových škol NSR * {{minivlajka|Taliansko}} X. MFF Grand Premio Bergamo <br/> Dážď <br/> • Zlatá medaile v kategórii autorského filmu [[1964]] * {{minivlajka|Belgicko}} Medzinárodný festival experimentálnych filmov Knokke le Zoute <br/> Mlčanie <br/> • Čestné uznanie bruselskej školy INSAC [[2026]] * Čestné uznanie Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej za mimoriadny prínos pre slovenskú filmovú kultúru IN MEMORIAM<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Záujmové a vedecké odbory | url = https://matica.sk/clenska-zakladna/zaujmove-a-vedecke-odbory | vydavateľ = Matica Slovenská | dátum vydania = 2026-04-11 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk-sk | meno = | priezvisko = }}</ref> == Divadlo == * {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovenské národné divadlo]] ** [[Svätopluk (opera)|Svätopluk]] 2008 ** [[Krútňava (opera)|Krútňava]] 1999 * {{minivlajka|Česko}} [[Laterna magika]] <br/> • Casanova – Premiéra: 2. február 1995, Derniéra: 26. október 2013 == Výstavy == * 2000: Paríž, Francúzsko * 2004: Berlín, Nemecko, Taliansko, Praha, Česko * 2005: Praha, Česko * 2009: Praha, Česko ** MIRO Galéria, Bratislava, Slovensko ** Prezidentský palác, Bratislava, Slovensko * 2010: 6 výstav, Česko == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Najväčší Slovák]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=231 Osobnosti.sk - Juraj Jakubisko] * {{Imdb meno|id=0416036|meno=Juraj Jakubisko}} * {{csfd meno|id=2949|meno=Juraj Jakubisko}} === Rozhovory === * [http://www.ceskatelevize.cz/porady/1186000189-13-komnata/214562210800031/ ''13. komnata Juraja Jakubiska''] – video z cyklu ''[[13. komnata]]'' [[Česká televize|České televize]] * [http://www.showjanakrause.cz/videoarchiv/124-show/#video-all ''Juraj Jakubisko''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150402160544/http://www.showjanakrause.cz/videoarchiv/124-show/#video-all |date=2015-04-02 }} hostom v ''[[Show Jana Krause]]'' * [http://www.ceskatelevize.cz/porady/10090925908-vsechnoparty/208522161600024/ ''Juraj Jakubisko''] hostom v relácii ''[[Všechnopárty]]'' == Zdroje == *Peter Michalovič, Vlastimil Zuska, ''Juraj Jakubisko.'' Bratislava : Slovenský filmový ústav. ISBN 80-85187-43-4. * [http://www.csfd.cz CSFD] profily filmov [http://www.csfd.cz/film/4738-zbehovia-a-putnici/prehled/ Zbehovia a pútnici], [http://www.csfd.cz/film/4737-vtackovia-siroty-a-blazni/prehled/ Vtáčkovia, siroty a blázni], [http://www.csfd.cz/film/4718-dovidenia-v-pekle-priatelia/prehled/ Dovidenia v pekle, priatelia], [http://www.csfd.cz/film/158201-post-coitum/prehled/ Post Coitum], [http://www.csfd.cz/film/221421-bathory/prehled/ Bathory], [http://www.csfd.cz/film/297015-slovanska-epopej/zajimavosti/?type=film Slovanská epopej] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161129190959/http://www.csfd.cz/film/297015-slovanska-epopej/zajimavosti/?type=film |date=2016-11-29 }} * Tatiana Urbanová, ''Folklórne prvky vo filmoch Juraja Jakubiska.'' Brno: Janáčkova akademie múzických umění v Brně {{Navboxes |title = Ceny Juraja Jakubiska |list = {{Český lev - dlhodobý umelecký prínos českému filmu}} {{Slnko v sieti za Najlepší výtvarný počin}} {{Slnko v sieti za Celoživotný prínos slovenskej kinematografii}} {{Igric za Filmovú tvorbu}} {{Igric za Celoživotné dielo}} {{Osobnosť televíznej obrazovky – Sieň slávy}} }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jakubisko, Juraj}} [[Kategória:Osobnosti z Kojšova]] [[Kategória:Slovenskí filmoví režiséri]] [[Kategória:Slovenskí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí kameramani]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Českí univerzitní profesori]] [[Kategória:Politici ODS]] [[Kategória:Držitelia Českého leva]] [[Kategória:Držitelia Slnka v sieti]] [[Kategória:Držitelia ceny Krištáľový glóbus]] [[Kategória:Držitelia ceny Igric]] [[Kategória:Účastníci Medzinárodného filmového festivalu Karlovy Vary]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] [[Kategória:Absolventi FAMU v Prahe]] [[Kategória:Členovia SFTA]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy]] og2dgf9f6la5txnqftf3kyd6ajvoetp 8382406 8382405 2026-10-10T13:11:18Z ~2026-54491-77 307712 /* Ocenenia */ 8382406 wikitext text/x-wiki {{dobrý článok}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Juraj Jakubisko | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský filmový režisér a scenárista | Portrét = Juraj Jakubisko - profile photo.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[30. apríl]] [[1938]] | Miesto narodenia = [[Kojšov]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2023|2|24|1938|4|30}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Akademie múzických umění v Praze]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = [[Deana Horváthová|Deana Jakubisková]] | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Docent|doc.]] [[Magister umenia|MgA.]] '''Juraj Jakubisko''' (* [[30. apríl]] [[1938]], [[Kojšov]] – † [[24. február]] [[2023]], [[Praha]])<ref name="rtvs-umrtie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Juraj Jakubisko odišiel do večnosti, zostali nám nesmrteľné filmy | url = https://www.rtvs.sk/novinky/osobnosti/318416/juraj-jakubisko-odisiel-do-vecnosti-zostali-nam-nesmrtelne-filmy | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-02-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-25 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230319112804/https://www.rtvs.sk/novinky/osobnosti/318416/juraj-jakubisko-odisiel-do-vecnosti-zostali-nam-nesmrtelne-filmy | dátum archivácie = 2023-03-19 }}</ref> bol [[Slovensko|slovenský]] [[filmové dielo|filmový]] [[režisér]], [[scenár]]ista, [[kameraman]], a [[výtvarník]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Juraj Jakubisko - dafilms.sk | url = https://dafilms.sk/director/12421-juraj-jakubisko | vydavateľ = dafilms.sk | dátum prístupu = 2023-12-11 | jazyk = sk}}</ref> Jeho filmy sa vyznačujú osobitou poetikou, bizarnosťou a hravosťou. Jeho druhou manželkou bola [[slováci|slovenská]] herečka a filmová producentka [[Deana Horváthová|Deana Horváthová-Jakubisková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Juraj Jakubisko bol najlepší slovenský režisér 20. storočia. Nikdy nezradil svoju pravdu, spomína manželka Deana | url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/665531-juraj-jakubisko-bol-najlepsi-slovensky-reziser-20-storocia-nikdy-nezradil-svoju-pravdu/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2023-04-30 | dátum prístupu = 2023-12-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> V roku [[2001]] sa stal docentom [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|FAMU]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=TVŮRCI: JURAJ JAKUBISKO – SCÉNÁŘ A REŽIE|url=http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bathory/cs/tvurci/juraj-jakubisko/|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-03-11|vydavateľ=Česká televize}}</ref> V ankete [[RTVS]] [[Najväčší Slovák]] v roku 2019 bol vyhodnotený na 45. mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TOP 10 - RTVS.sk|url=https://www.rtvs.sk/najvacsi-slovak/top-10|vydavateľ=www.rtvs.sk|dátum prístupu=2023-06-21|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=august 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Životopis == Juraj Jakubisko sa narodil [[30. apríl]]a [[1938]] v dedine [[Kojšov]] v [[Gelnica (okres)|gelnickom okrese]] na východe [[Slovensko|Slovenska]]. Vyštudoval [[Stredná umelecko-priemyselná škola|Strednú umelecko-priemyselnú školu]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde sa spoznal s [[Elo Havetta|Elom Havettom]]. Na [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|Filmovú Akadémiu múzických umení v Prahe]] sa spoločne dostali akurát v čase nástupu česko-slovenskej novej vlny. Počas štúdia natočil veľa krátkych filmov a dokumentov. Po úspešnom absolvovaní pražskej FAMU v roku [[1966]] nasledovalo veľmi produktívne a doteraz najzaujímavejšie Jakubiskovo obdobie. V priebehu necelých štyroch rokov natočil tri dlhometrážne filmy. Debutoval úspešným filmom ''[[Kristove roky]]'' ([[1967]]) a pokračoval filmami ''[[Zbehovia a pútnici]]'' ([[1968]]) a ''[[Vtáčkovia, siroty a blázni]]'' ([[1968]]). Kvôli [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|nepriaznivej politickej situácii]] v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] nemohol po [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácii]] dokončiť svoj v poradí štvrtý dlhometrážny film ''[[Dovidenia v pekle, priatelia!|Dovidenia v pekle, priatelia]]'' (tento film dokončil až v roku [[1990]]). V roku [[1971]] dostal zákaz na točenie hraných filmov a bol presunutý do [[Krátky film v Bratislave|Krátkeho filmu v Bratislave]], kde sa mohol venovať len krátkometrážnym či strednometrážnym filmom. V tomto období Jakubisko natočil filmy ''[[Stavba storočia]]'' ([[1972]]), ''[[Ondrej Nepela]]'' ([[1974]]), ''[[Výstavba tranzitného plynovodu ZSSR, NDR, Západná Európa]]'' ([[1974]]), ''[[Filmy v mesiaci ČSSP]]'' ([[1976]]), ''[[Dožinky '77]]'' ([[1978]]). Aj napriek silnej cenzúre sa mu v tomto období podarilo natočiť film na objednávku ''[[Bubeník Červeného kríža]]'' ([[1977]]), ktorý zarezonoval výnimočnými výtvarnými kvalitami. V roku [[1975]] sa oženil s [[Ľudmila Vašová|Ľudmilou Vašovou]], s ktorou má dcéru Janettu. V roku [[1984]] sa Jakubisko rozviedol. Na konci osemdesiatych rokov mu bolo dovolené natočiť ďalší hraný film a tak vznikla snímka ''[[Postav dom, zasaď strom (film)|Postav dom, zasaď strom]]'' ([[1979]]). Po filme (aj napriek diváckemu úspechu) prišli opätovné kritiky zo strany štátnych funkcionárov. Znovu prišli sankcie, no nie také kruté. Mohol natáčať iba [[Historický film|historické filmy]], [[Rozprávka|rozprávky]] a [[Komédia|komédie]]. Do roku [[1989]] nakrútil trojdielny televízny film ''[[Nevera po slovensky]]'' ([[1979]]), rozprávku ''[[Perinbaba]]'' ([[1985]]) a sedemdielny televízny seriál ''[[Teta]]'' ([[1987]]), ktorý neskôr zostrihal na filmovú verziu s názvom ''[[Pehavý Max a strašidlá]]'' ([[1987]]). V tomto období natočil oceňovaný film ''[[Tisícročná včela (film)|Tisícročná včela]]'' ([[1983]]). Tri mesiace pred [[Nežná revolúcia|pádom komunistického režimu]] mal premiéru jeho posledný film z osemdesiatych rokov ''[[Sedím na konári a je mi dobre]]'' ([[1989]]). V roku [[1985]] sa znovu oženil. Spolu so svojou novou ženou [[Deana Horváthová-Jakubisková|Deanou Horváthovou-Jakubiskovou]] založili v roku [[1991]] produkčnú spoločnosti [[J&J Jakubisko Film]], ktorú Deana Horváthová-Jakubisková vedie. Spolu majú syna Jorika. V roku [[1990]], už bez akéhokoľvek politického tlaku natočil televízny film ''[[Takmer ružový príbeh]]'' ([[1990]]). V roku [[1992]] pokračoval filmom ''[[Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý]]''. Od roku [[1993]] žil v [[Praha|Prahe]], kde natočil svoj ďalší film ''[[Nejasná správa o konci sveta]]'' ([[1997]]), ktorý bol aj prvým filmom v produkcii J&J Jakubisko Film. V novom tisícročí natočil filmy ako ''[[Post coitum]]'' ([[2004]]) a ''[[Bathory (film)|Bathory]]'' ([[2008]]) a ''Perinbaba a dva svety'' (2023). == Detstvo a jeho vplyv na filmy == Kojšovčania žili tradičným dedinským životom, s vlastnými tradíciami a zvyklosťami. Týmito tradíciami sa Jakubisko inšpiroval aj vo svojej filmovej tvorbe. Napríklad odkaz na tradíciu zaviešania zvončekov na novomanželskú posteľ použil vo filmoch ako ''[[Zbehovia a pútnici]]'' či ''[[Perinbaba]]''. Taktiež miestny pohrebný rituál priam až dokumentaristicky znázornil vo filme ''[[Kristove roky]]''. Z Kojšova sa neskôr presťahovali do [[Košice|Košíc]], ktoré boli v tom čase kozmopolitným mestom. Bok po boku tu žili [[Slováci]], [[Maďari]], [[Rusíni]], [[Židia]] a [[Česi]]. V [[Košice|Košiciach]] Juraj Jakubisko navštevoval [[kino Čas]], kde pozerával [[Groteska|grotesky]] s [[Charlie Chaplin]]om alebo [[Buster Keaton|Busterom Keatonom]], a tak spoznal nový svet – svet filmu. Okrem kina sa rád pozeral aj na „divadlo“ u dominikánov. Zoskupenie poštárov tu aranžovalo rôzne živé obrazy z [[Biblia|Biblie]] spolu so živými obrazmi [[Vladimir Iľjič Lenin|Lenina]] a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]]. Niekomu by sa toto spojenie mohlo zdať zvláštne, no samotný Juraj Jakubisko z tohto spojenia spravil jeden z princípov svojej filmovej poetiky.  == Štúdium == Sklon k výtvarnej tvorbe priviedol Juraja Jakubiska na [[Stredna umelecko-priemyselná škola v Bratislave|Strednú umelecko-priemyselnú školu v Bratislave]]. Bol prijatý do oddelenia [[Grafika|grafiky]], no prestúpil na [[Fotografia|fotografiu]]. Práve na oddelení fotografie sa vtedy zoznámil so svojim budúcim dlhoročným kamarátom [[Elo Havetta|Elom Havettom]]. Absolvovaním umeleckej strednej školy nadobudol Jakubisko výtvarné vzdelanie, ktoré využíva vo svojich filmoch doteraz. Práve výtvarno je najsilnejšou stránkou jeho filmov. Spolu s [[Elo Havetta|Elom Havettom]] sa prihlásili na [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|Filmovú Akadémiu múzických umení v Prahe]], kde bol Juraj Jakubisko prijatý na odbor [[Filmová réžia|réžia]], neskôr si k réžii pridal aj [[Filmová kamera|kameru]] a tak vyštudoval vysokú školu v dvoch odboroch. Študoval práve v čase nástupu novej generácie [[Česko-Slovensko|česko-slovenských]] filmárov. Toto hnutie nesie názov česko-slovenská nová vlna. Patria do nej režiséri ako [[Věra Chytilová]], [[Miloš Forman]], [[Jan Němec (režisér)|Jan Němec]], [[Jaromil Jakeš]], [[Pavel Juráček]] a [[Štefan Uher]] (predovšetkým jeho hraný debut ''[[Slnko v sieti (film)|Slnko v sieti]]''). Aj napriek silnej cenzúre z toho obdobia mali študenti z [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|FAMU]] prístup k filmom od zahraničných režisérov ako [[Federico Fellini]], [[François Truffaut]] alebo [[Jean-Luc Godard]], vďaka čomu mali aspoň ako tak prívetivé východisko k tvorbe originálnych filmov. Počas štúdia na vysokej škole bol Juraj Jakubisko veľmi aktívny. Natočil mnoho krátkych študentských filmov: ''[[Každý deň má svoje meno]]'' ([[1960]]{{--}}[[1961]]), ''[[Mlčení]]'' ([[1961]]{{--}}[[1962|62]]), [[Déšť]] ([[1965]]), ''[[Čekají na Godota]]'' ([[1966]]) a spolu s [[Elo Havetta|Elom Havettom]] ''[[Mikulaschki týdeník]]'' ([[1961]]{{--}}[[1963|63]]). Taktiež spolupracoval na filmoch iných režisérov česko-slovenskej novej vlny. Pre [[Věra Chytilová|Věru Chytilovú]] robil asistenta réžie k filmu ''[[Strop (film)|Strop]]'' ([[1963]]), vo filme [[Evald Schorm|Evalda Schorma]] ''[[Turista (film)|Turista]]'' ([[1961]]) si zahral a [[Jaromil Jireš|Jaromilovi Jirešovi]] pomáhal ako spoluautor námetu a scenára k filmu ''[[Sál ztracených kroků]]'' ([[1960]]). Už počas štúdia Jakubisko natočil pre [[Košice|košickú]] [[Česko-slovenská televízia|ČST]] ''[[Tri rozprávky]]'' ([[1963]]) na motívy rozprávok [[Peter Jilemnický|Petra Jilemnického]], film ''[[Vysťahovalec (film)|Vysťahovalec]]'' ([[1966]]) a dokument ''[[Korytári]]'' ([[1966]]). == Filmografia == === 60. roky === Najzaujímavejšie a nanešťastie veľmi krátke obdobie v Jakubiskovej doterajšej kariére bolo medzi rokmi [[1967]] až [[1970]]. Za tento čas dokončil tri významné filmy nielen pre [[Česko-Slovensko|česko-slovenskú]], ale aj pre svetovú filmovú [[Kinematografia|kinematografiu]]. ==== ''[[Kristove roky]]'' ([[1967]]) ==== Už počas vysokoškolského štúdia začal mladý Juraj Jakubisko pracovať na scenári k svojmu celovečernému debutu, ktorý ponúkol vedúcemu I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov Bratislava – Koliba [[Albert Marenčin|Albertovi Marenčinovi]]. V roku [[1967]] tak vznikol film s názvom ''[[Kristove roky]]''. Na finálnej podobe filmu mal veľkú zásluhu aj spoluator scenára [[Lubor Dohnal]]. [[Kameraman]]om bol [[Igor Luther]]. Všetci traja, Juraj Jakubisko, [[Lubor Dohnal]], [[Igor Luther]] boli z rovnakej generácie, preto sa dá film ''Kristove roky'' označiť ako generačný film. Hlavnou postavou je 33-ročný výtvarný umelec Juraj. Ten po absolvovaní školy hľadá nielen zamestnanie, no aj spôsob životnej sebarealizácie. Juraj si postupne začne uvedomovať bezcieľnosť svojho doterajšieho života bez záväzkov a povinností. Ako protiklad voči nemu vystupuje jeho brat Andrej, ktorý je vojenským pilotom. Na rozdiel od Andrejových nestálych vzťahov má Andrej ženu. Spočiatku protikladné postavy sa časom k sebe čoraz viac približujú. Film je po estetickej stránke veľmi kvalitne zvládnutý, obsahuje veľa absurdných scén a bizarností. Jedna časť filmu poukazuje na fakt, že ide iba o obraz, nie o skutočnosť, naopak druhá sa všetkých príznakových prvkov vzdáva a udalosti zobrazuje priam dokumentaristickým spôsobom. Na to, že ide o režisérov debut, je film veľmi zrelý. Bol úspešný aj na domácej, aj na zahraničnej pôde. Pozbieral mnoho ocenení, medzi inými aj prestížnu [[Cena československej kritiky|Cenu československej kritiky]] za rok [[1967]] či tri ocenenia na [[16. MFF]] v [[Mannheim]]e v roku [[1967]]. ==== ''[[Zbehovia a pútnici]]'' ([[1968]]) ==== Po úspešnej spolupráci s [[kameraman]]om [[Igor Luther|Igorom Lutherom]] chcel Jakubisko spoločne natočiť jeho ďalší film. [[Igor Luther]] však dostal lukratívnu ponuku od [[Francúzsko|francúzskeho]] [[spisovateľa]] a [[režisér]]a [[Alain Robbe-Grillet]]a, ktorú prijal. Sám Jakubisko sa preto pri svojom v poradí druhom filme postavil za kameru. Úlohy kameramana sa zhostil výborne, vo filme sa nachádza mnoho experimentov s kamerou (hra s farbami, „nervózny” pohyb kamery, netradičné perspektívy…). Na scenári spolupracoval s [[Ladislav Ťažký|Ladislavom Ťažkým]] a [[Karol Sidon|Karolom Sidonom]]. Film s názvom ''[[Zbehovia a pútnici]]'' ([[1968]]) obsahuje tri poviedkové časti o troch vojnách (o [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]], o [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], o [[Apokalypsa|apokalyptickej]] vízii). Každá z poviedok sa riadi vlastnou osobitou poetikou. Nanešťastie sa film krátko po dotočení dostal do [[Trezorové filmy|trezoru]], kde zostal až do roku [[1989]]. ''Zbehovia a pútnici'' sú významným filmom nielen pre [[Slovensko|slovenskú]] a svetovú [[Kinematografia|kinematografiu]], ale taktiež pre samotného Juraja Jakubiska, ktorý sa o filme zmienil takto : “Jediný film, ktorý by som už nevedel lepšie nakrútiť…” ==== ''[[Vtáčkovia, siroty a blázni]]'' ([[1969]]) ==== Po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde ruských vojsk]] v roku [[1968]] sa situácia v národnej [[Kinematografia|kinematografii]] nezmenila ihneď. Juraj Jakubisko stihol vytvoriť film ''[[Vtáčkovia, siroty a blázni]]'' ([[1969]]). Scenár napísal spolu s [[Karol Sidon|Karolom Sidonom]], s ktorým nadviazal intenzívnu spoluprácu. Scenár bol veľmi stručný, pretože sa Jukubisko spoliehal na improvizáciu na placi. Film plný expresívnych obrazov je prvým z „trilógie osudu a šťastia”, ako túto trilógiu nazval sám Jakubisko. Prvým nie je len kvôli poradí, no aj vďaka predznamenávaniu nových postupov, ktoré v ďalších dvoch častiach trilógie využíva. Všetky tri filmy, ''[[Vtáčkovia, siroty a blázni]]'' ([[1969]]), ''[[Sedím na konári a je mi dobre]]'' ([[1989]]), ''[[Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý]]'' ([[1992]]), využívajú tému ľúbostného trojuholníka. Film ''Vtáčkovia, siroty a blázni'' zasadil do obdobia v roku [[1968]], kedy mala Jakubiskova generácia mnoho očakávaní a nádejí, no zároveň aj sklamaní. Jedným z pozitív bola možnosť natáčať filmy, [[Dušan Hanák]] debutoval filmom [[322 (film)|322]] a [[Elo Havetta]] debutoval filmom ''[[Slávnosť v botanickej záhrade]]''. Príbeh je o dvoch kamarátoch Yorickovi a Andrejovi a ich spoločnej láske Marte. Film natočený počas chaotickej [[Pražská jar|pražskej jary]] sa na dlhé obdobie zavrelo do [[Trezorové filmy|trezoru]] ihneď po jeho vytvorení.   === 70. – 80. roky === Zákaz točiť hrané filmy prišiel pred zostrihaním v poradí štvrtého Jakubiskového filmu ''[[Dovidenia v pekle, priatelia!|Dovidenia v pekle, priatelia]]'' ([[1990]]) v roku [[1970]]. Natočený materiál bol doručený [[Taliansko|talianskemu]] [[producent]]ovi, ktorý ho zostrihal podľa svojich predstáv, diametrálne odlišných od tých Jakubiskových. Juraj Jakubisko sa od tejto verzie dištancoval. Svoju verziu dokončil až v roku [[1990]]. Po zákaze točenia hraných filmov bol Jakubisko presunutý do [[Krátky film v Bratislave|Krátkeho filmu v Bratislave]]. Ale aj tvorba krátkych či dokumentárnych filmov bola prísne redukovaná. Témy boli [[Ideológia|ideologické]], diktované zhora. Išlo o filmy ako ''[[Stavba storočia]]'' ([[1972]]), ''[[Ondrej Nepela]]'' ([[1974]]), ''[[Výstavba tranzitného plynovodu ZSSR, NDR, Západná Európa]]'' ([[1974]]), ''[[Filmy v mesiaci ČSSP]]'' ([[1976]]), ''[[Dožinky '77]]'' ([[1978]]). Ale aj v týchto filmoch badať výrazný filmársky rukopis po vizuálnej stránke diela. Pri filme ''Stavba storočia'' (1972) bol Juraj Jakubisko režisérom, kameramanom a scenáristom. Elektrizujúcu hudbu zložil [[Marián Varga]] so svojou kapelou [[Collegium musicum (slovenská hudobná skupina)|Collegium Musicum]]. Jakubisko vo filme pracuje so symbolmi a vytvára tak viaceré roviny, ktoré môže divák vo filme vidieť. Najvýraznejším filmom z tohto obdobia je jednoznačne ''[[Bubeník Červeného kríža]]'' ([[1977]]). Išlo [[Propagácia|propagačný film]] pre [[Červený kríž]], vďaka čomu mal aj výraznejšiu slobodu pri tvorbe oproti ostatným projektom z tej doby. Film je najzaujímavejší svojou obraznosťou. [[Filmová kamera|Kameramanom]] bol [[Ján Ďuriš]]. Filmom Jakubisko dokázal, že jeho kvality sa nestratili, len na istý čas boli kvôli nepriaznivým okolnostiam pribrzdené. ==== ''[[Postav dom, zasaď strom (film)|Postav dom, zasaď strom]]'' ([[1979]]) ==== Až po desiatich rokoch mal Jakubisko dovolené natočiť ďalší dlhometrážny hraný film s názvom ''[[Postav dom, zasaď strom (film)|Postav dom, zasaď strom]]'' (1979). Scenár mu však bol pridelený. Išlo o pozitívneho socialistického hrdinu. Tento scenár bol predurčený na gýčový film. Preto sa ho Juraj Jakubisko spolu s [[Lubor Dohnal|Luborom Dohnalom]] rozhodli prepísať. Meno [[Lubor Dohnal|Lubora Dohnala]] v titulkoch nikdy nefigurovalo z toho dôvodu, aby mu nestopli činnosť. Hlavným motívom filmu je opäť ľúbostný trojuholník. Ďalším výrazným motívom je motív Cesty. Film ja taktiež plný rôznych symbolov a metafor, ktoré sú pre tvorbu Juraja Jakubiska typické. ''Postav dom, zasaď strom'' sa dostal do [[Distribúcia|distribúcie]], no po negatívnej kampani okolo filmu ho znovu stiahli a dali do [[Trezorové filmy|trezoru]].  Po filme ''Postav dom, zasaď strom'' ([[1979]]) bol Juraj Jakubisko opäť sankcionovaný, tentoraz však nie tak kruto. Bolo mu dovolené točiť rozprávky, komédie a historické filmy. ==== ''[[Nevera po slovensky]]'' ([[1979]]) ==== [[Realizmus|Realistická]] trojdielna komédia ''[[Nevera po slovensky]]'' ([[1979]]) vyčnieva nad ostatnými Jakubiskovými filmami svojou jednoduchou lineárnou koncepciou. Taktiež nie je u Juraja Jakubiska typickým označenie jeho filmu ako [[Realizmus|realistického]]. Režisér známy svojimi bizarnými, vizuálne experimentálnymi scénami v tomto filme neopúšťa logiku „životného sveta”. Trojdielny film je, ako už názov napovedá, o nevere. Ale paradoxom celého filmu je, že sa samotná nevera nikdy neodohrá. Prvá časť má názov Nevera, druhá sa volá Vykrúcačky a poslednou, treťou časťou je Trest. Samotný Juraj Jakubisko sa k filmu vyjadril nasledovne : “ … v čase, kdy témata, která mě zaujímala, byla zapovězena, jsem sáhl po komedii. Byla to zvědavosť, protože před tím jsem tíhnul k tragikomedii s důrazem na černou klávesu. Nebýt této zkušenosti, asi by nikdy nevznikla burleskní scéna pohřbu otce Pichandy v ''[[Tisícročná včela (film)|Tisícročné včele]]''.” ==== ''[[Tisícročná včela (film)|Tisícročná včela]]'' ([[1983]]) ==== Film ''[[Tisícročná včela (film)|Tisícročná včela]]'' ([[1983]]) je adaptáciou [[Tisícročná včela (román)|rovnomennej knihy]] [[Peter Jaroš|Petra Jaroša]]. Kniha Jakubiska zaujala hlavne poetikou [[Magický realizmus|magického realizmu]], ktorá mu bola nesmierne blízka. Spolu so samotným autorom knihy [[Peter Jaroš|Petrom Jarošom]] pripravili scenár. Žánrovo sa film radí medzi ságy, konkrétne je to historická kronika rodiny Pichandovcov začínajúca na konci [[19. storočie|19. storočia]], ktorá pokračuje v [[20. storočie|20. storočí]] a končí na konci prvej svetovej vojny v roku [[1917]]. Tento film je jedným z najúspešnejších filmov Juraja Jakubiska. [[Česko-Slovensko|Česko-slovenskými]] [[Filmová kritika|kritikmi]] a novinármi bol ocenený ako najlepší [[Česko-Slovensko|česko-slovenský]] film osemdesiatych rokov, na prestížnom [[Bienále Benátky|festivale v Benátkach]] získal cenu Zlatý Fénix za výtvarnú stránku a najlepšiu kameru a mnoho ďalších ocenení po celom svete. Týmto filmom Juraj Jakubisko dokázal vyzretosť svojho filmárskeho rukopisu. Monumentálna sága sa Jakubiskovi podarila natočiť aj vďaka koprodukcii Slovenskej filmovej tvorby spolu so zahraničnou spoločnosťou [[Beta Film München]].   ==== ''[[Perinbaba]]'' ([[1985]]) ==== Po ságe ''[[Tisícročná včela (film)|Tisícročná včela]]'' ([[1983]]) Juraj Jakubisko natočil dve rozprávky. Prvou z nich je ''[[Perinbaba]]'' ([[1985]]). Na scenári spolupracoval so slovenským spisovateľom a scenáristom [[Ľubomír Feldek|Ľubomírom Feldekom]]. Ide o rozprávkový príbeh malého Jakuba, ktorého pred smrťou zachráni Perinbaba a zoberie ho do svojej ríše. Perinbaba je schopná pomocou periny a organu ovládať pozemské počasie. Jakub s ňou trávi svoje detstvo a dospievanie, po čase sa však zaľúbi do Alžbetky, richtárovej dcéry spomedzi ľudí, a bude chcieť opustiť Perinbabu a vrátiť sa medzi smrteľníkov. Juraj Jakubisko vytvoril dva svety, v jednom sa zastavil čas, a tak Perinbaba, Jakub a ani Zubatá nestarnú. Druhý svet, ten pozemský, sleduje Jakub z výšky aj mocou krištáľovej gule a zaujíma sa o osudy bežných roľníkov. Juraj Jakubisko vo filme využíva už svoje typické magické prvky, ktoré sú miestami ladené až hororovo (opakované zobrazovanie smrti, jed a pod.). ==== ''[[Pehavý Max a strašidlá]]'' ([[1987]]) ==== Zostrihaním trinásťdielneho rodinného seriálu na požiadavku [[Nemecko|nemeckého]] [[producent]]a vznikla druhá rozprávka pod názvom ''[[Pehavý Max a strašidlá]]'' ([[1987]]). Na scenári spolupracovali [[scenár]]isti ako [[Jaroslav Dietl]], [[Joachim Hamman]], [[Jozef Paštéka]] a samotný Jakubisko. Za kamerou sa taktiež vystriedali viacerí kameramani: hlavným kameramanom bol [[Ján Ďuriš]], druhými kameramanmi boli [[Ján Piroh]] a opäť Juraj Jakubisko. Zatiaľ čo v [[Perinbaba|Perinbabe]] boli hororové prvky skôr výnimkou, [[Pehavý Max a strašidlá]] je jednoznačným (parodickým) spojením [[Rozprávka|rozprávky]] a [[horor]]u. Tento film má okrem iných, aj silnú etickú hodnotu. ==== ''[[Sedím na konári a je mi dobre]]'' ([[1989]]) ==== Tri mesiace pred [[Nežná revolúcia|pádom komunistického režimu]] v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] dokončil Juraj Jakubisko film ''[[Sedím na konári a je mi dobre]]'' ([[1989]]). Ide o druhý film z voľnej trilógie slobode či z „trilógie osudu a šťastia”. Pôvodne sa mal film volať Visím na konári a je mi dobre, no tento názov neprešiel strážcami ideologickej čistoty. Príbeh je o dvoch charakterovo rozdielnych kamarátov zaujímajúcich sa o jednu ženu a dej je zasadený do obdobia tesne po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Tiež sa tu teda otvára motív ľúbostného trojuholníka, ktorý je príznačný pre všetky tri filmy z trilógie o slobode. Motív duality sa nenachádza len v rozdielnych charakteroch hlavných postáv, ale aj balansovaním medzi skutočnosťou a fikciou, rozprávkou a realitou. Ako je už u filmov Juraja Jakubiska zvykom, aj [[Sedím na konári a je mi dobre]] získal veľa ocenení.  === 90. roky – 20. roky 21. storočia === Po [[Nežná revolúcia|páde komunistického režimu]] a vzniku samostatného [[Slovensko|Slovenska]] v roku [[1993]] sa situácia pre Juraja Jakubiska výrazne zlepšila. Už nebol obmedzovaný politickou situáciou a mohol po viac ako dvadsiatich rokoch opäť slobodne natáčať. Začala tak ďalšia etapa v kariére Juraja Jakubiska, ktorá trvá dodnes. ==== ''[[Dovidenia v pekle, priatelia!|Dovidenia v pekle, priatelia]]'' ([[1970]]/[[1990]]) ==== V roku [[1990]] sa vracia k natočenému, no nezostrihanému materiálu filmu ''[[Dovidenia v pekle, priatelia!|Dovidenia v pekle, priatelia]]''. Pôvodne bol film zostrihaný [[Taliansko|talianskym]] [[producent]]om, ale k tejto verzii sa Juraj Jakubisko nikdy nepriznával. Aj keď finálna verzia bola dokončená až po [[Nežná revolúcia|páde komunistického režimu]], treba si uvedomiť, že vznikal počas [[Normalizácia|normalizácie]] v roku [[1970]]. Scenár mal na starosti Juraj Jakubisko a [[Karol Sidon]] a tento film je zároveň posledným spoločným filmom tejto dvojice. Príbeh je o dvojici mužov a jednej žene, ktorý žijú veľmi zvláštnym spôsobom života. Práve “zvláštnosť” je charakteristickým slovom opisujúcim tento film. Jakubisko v ňom pracuje so surreálnymi prvkami, bohatou obraznosťou, bizarnosťou a mnohými, jemu typickými prvkami. Jakubisko využil hercov aj po 22 rokoch a natočil s nimi dokrútky, ktoré umocňujú celkovú dojem zaujímavosti diela. Juraj Jakubisko bol popri réžii a tvorbe scenáru aj kameramanom filmu. ==== ''[[Takmer ružový príbeh]]'' ([[1990]]) ==== Televízny film ''[[Takmer ružový príbeh]]'' ([[1990]]) je spojením žánrov [[muzikál]]u, [[Rozprávka|rozprávky]] a [[Romantika|romantického príbehu]]. Spojenie rozprávky s realitou vidno aj v samotnom príbehu. Juraj Jakubisko v ňom spojil rozprávku o Šípkovej Ruženke a krutej reality Darinky, trpiacej vážnou dedičnou chorobou, ktorá zabila aj jej mamu pri pôrode. V hlavnej úlohe sa objavila známa [[Spevák|speváčka]] [[Dara Rolins|Darinka Rolincová]]. Film vyniká po vizuálnej stránke a dobre zvládnutou choreografiou. Kameramanom bol [[Ján Ďuriš]]. Aj keď sa prihliadne k tomu, že ide o film určený tínedžerom, táto snímka nedosiahla úroveň iných Jakubiskových filmov. ==== ''[[Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý]]'' ([[1992]]) ==== Tretím, posledným filmom z voľnej trilógie o slobode je film ''[[Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý]]'' ([[1992]]). Na rozdiel od ľúbostného trojuholníka dvoch mužov a jednej ženy vo filmoch [[Vtáčkovia, siroty a blázni]] ([[1969]]) a [[Sedím na konári a je mi dobre]] ([[1989]]) sa v tomto filme ide o dvojicu žien súperiacich o jedného muža. Motív boja za slobodu bol pre domácich divákov viac žiadaný v rokoch [[1969]] a [[1989]], teda v rokoch vzniku predchádzajúcich dvoch filmov z trilógie. Možno aj preto bol ''Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý'' dostatočne docenený až v zahraničí. Film získal hlavnú cenu Zlatý Delfín na [[9. MFF Festival Cinema de Troia]] v [[portugalsko]]m meste [[Azil]].  ==== ''[[Nejasná správa o konci sveta|Nejasná správa o konci světa]]'' ([[1997]]) ==== Od roku [[1992]] nakrútil Juraj Jakubisko zopár krátkych filmov a videofilmov. Táto skromná aktivita predznamenávala väčší projekt, ktorý bol časovo náročný. Týmto projektom bol film ''[[Nejasná správa o konci sveta|Nejasná správa o konci světa]]'' ([[1997]]). Film vznikol už v produkcii [[J&J Jakubisko Film]] v čase, kedy už režisér býval v [[Praha|Prahe]]. Jakubisko vytvoril apokalyptický príbeh inšpirovaný proroctvami známeho proroka [[Nostradamus|Nostradama]]. Podľa režiséra stojí film sám o sebe a nespája ho so žiadnym zo svojich predchádzajúcich diel. Ale je tu istá podobnosť s filmom ''[[Tisícročná včela (film)|Tisícročná včela]]'' ([[1983]]). V oboch filmoch ide o ságu zobrazujúcu viaceré rodiny žijúce v jednej dedine. Podobností sa medzi týmito filmami dá nájsť viacero. Na rozdiel od filmu ''Tisícročná včela'' má ''Nejasná správa o konci sveta'' potlačenú realistickú rovinu a tak je zvýraznený iluzívny charakter filmu. Kameramanom filmu bol [[Ján Ďuriš]], ktorý za prácu na tomto filme získal na [[Montreal|MFF v Montreale]] v roku [[1997]] Cenu za najväčší umelecký prínos – kamera.  Film získal cenu Zlatý Delfín za najlepšiu réžiu v [[Taliansko|talianskej]] [[Pescara|Pescare]] a taktiež cenu za najlepšiu réžiu aj na [[MFF San Diego|MFF]] v [[San Diego (Kalifornia)|San Diegu]] v [[Spojené štáty|USA]]. ==== ''[[Post coitum]]'' ([[2004]]) ==== Na prelome [[20. storočie|20.]] a [[21. storočie|21. storočia]] sa Juraj Jakubisko opäť venuje krátkej tvorbe. V médiach sa začalo hovoriť o plánovanom spracovaní [[Alžbeta Bátoriová|legendy o čachtickej pani]]. Preto bolo aj prekvapením, keď oznámil, že bude režisérom filmu ''[[Post coitum]]'' ([[2004]]). Podtitul tejto snímky je „mrazivá city komedie”. Film obsahuje mnoho erotických scén, no o [[Pornografia|pornografiu]] nejde. Je to skôr akási dekonštrukcia [[Pornografia|pornografie]]. Erotickými zábermi skôr odhaľuje, čo všetko pri sexe absentuje. V posteľových scénach prehlbuje [[individualizmus]] a nevytvára pomyselné duševné puto medzi mužom a ženou a ich lásku. Kameramanom bol opäť [[Ján Ďuriš]], ktorý tentoraz natáčal na [[HD|HD technológiou]]. Ako napísal v biografii o Jurajovi Jakubiskovi [[Peter Michalovič (filozof)|Peter Michalovič]] a [[Vlastimil Zuska]], ''Post coitum'' je prvým filmom na území „cool estetiky“. ==== ''[[Bathory (film)|Bathory]]'' ([[2008]]) ==== Adaptácia [[Alžbeta Bátoriová|známej legendy o Alžbete Báthoryovej]] z roku [[2008]] a s názvom ''[[Bathory (film)|Bathory]]''. V čase uvedenia bol film najdrahším [[Slovensko|slovenským]] filmom. Išlo zároveň o koprodukčnú spoluprácu Slovenska, Česka, Maďarska a Veľkej Británie. Juraj Jakubisko sa podľa jeho vlastných slov držal historických údajov a známych faktov, ale biele miesta zaplnil svojou fantáziou. Film zaznamenal divácky úspech (so zárobkom vyše 5 miliónov eur sa stal po tejto stránke najúspešnejším Jakubiskovým filmom), no súdobé kritiky filmom nadšené neboli. [[Bathory (film)|Bathory]] bola úspešná v súťaži [[Český lev]] v sekcii Najlepší výtvarný počin a Divácky najúspešnejší český film.  V súčasnosti sa hovorí o dvoch rozrobených projektoch Juraja Jakubiska. Prvým je Slovanská epopej o [[Slovania|histórii Slovanov]], druhým projektom je pokračovanie [[Perinbaba|Perinbaby]], kde chce obsadiť do hlavnej roly opäť [[Giulietta Masinová|Guliettu Masinovú]] aj napriek tomu, že herečka v roku [[1994]] zomrela. Tento problém plánuje vyriešiť pomocou počítačových trikov, čiže ďalšie inovatívne vizuálne prístupy sa od neho dajú očakávať aj v najbližších rokoch. ==== ''[[Perinbaba a dva svety]]'' ([[2023]]) ==== Posledný film pána Jakubiska, ktorý istým spôsobom obnovuje legendu klasickej [[Perinbaba|''Perinbaby'']] z roku [[1985]]. Príbeh je obohatený o množstvo PC trikov. V hlavných úlohách sa objavili [[Lukáš Frlajs]], [[Ivan Romančík]] a [[Valéria Frištik]]. == Charakteristika tvorby == Slovenský [[Federico Fellini|Fellini]]. Aj tak sa hovorí Jurajovi Jakubiskovi, ktorý má s Fellinim mnoho spoločných charakteristických autorských prvkov. Pre Jakubiskove filmy bolo najdôležitejšie, že do nich vtiahol svet čudáckych bizarných existencií a rozprávanie podriadil poetike nespútanej obraznosti ľudových rozprávok či surrealistických feérií. Tak sa v jeho filmoch stretávame s naturalizmom jedenia múch priamo z mucholapky v ''[[Dovidenia v pekle, priatelia!|Dovidenia v pekle, priatelia]]'' ([[1970]]), či postavou Smrti v poviedkach filmu ''[[Zbehovia a pútnici]]'' ([[1970]]). V jeho príbehoch sa stáva nemožné možným; bez metafory a alegórie nie je ani jeden z jeho dôležitých titulov. Vzhľadom na aktuálnu paralelu sa dá hovoriť o [[Magický realizmus|magickom realizme]] v slovenskom filme. Fellini sa o Jakubiskovi vyjadril: „Vo filmoch Juraja Jakubiska sa iracionálne, záhadné a pocitové, stáva tak prirodzeným, ako je život sám. Nie každý z nás má to šťastie mať Jakubiskovo oko, ktoré dokáže vidieť záhadné, neočakávané a fantastické, dokonca aj v každodennom, obyčajnom živote.“ Po ére viery v presah umenia do života sa Jakubisko a jeho generácia uzavreli do sveta umenia, nechceli poučovať, byť svedkami, kritikmi, filmovými filozofmi či spasiteľmi. Väčšmi chceli tlmočiť radosť, atmosféru a zážitok. Ich hra však nebola celkom bez spodných tónov zúfalstva, ich groteskne bizarné príbehy niesli v sebe často skrytú tragiku. Často opakovanými prvkami sú aj tie folklórne, spomenuté pri Jakubiskovom detstve. Čerpá z tradičných hudobných motívov, z ľudového výtvarného umenia, využíva tradičný odev, predmety každodennej potreby, zoomorfné zobrazenia, rituály a podobne. == Smrť == Zomrel v [[Praha|Prahe]] vo svojich osemdesiatich štyroch rokoch na zdravotné komplikácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko prišlo o režisérsku legendu. Zomrel Juraj Jakubisko | periodikum = Štandard | odkaz na periodikum = | url = https://standard.sk/324887/slovensko-prislo-o-rezisersku-legendu-zomrel-juraj-jakubisko | issn = | vydavateľ = DENNÍK ŠTANDARD | miesto = Bratislava | dátum = 2023-02-25 | dátum prístupu = 2024-01-03 }}</ref> == Zoznam filmov == * 1960 ''[[Posledný nálet]]'' * 1960 ''[[Každý den má svoje jméno]]'' (''Each Day Has Its Name'') * 1961 ''[[Strieborný vietor]]'' (''Silvery Wind'') * 1962 ''[[Prvá trieda]]'' (''The First Form'') * 1963 ''[[Mlčení]]'' (''Silence'') * 1965 ''[[Déšť]]'' (''Rain'') * 1965 ''[[Čekají na Godota]]'' * 1967 ''[[Kristove roky]]'' * 1968 ''[[Zbehovia a pútnici]]'' * 1969 ''[[Vtáčkovia, siroty a blázni]]'' * 1970/1990 ''[[Dovidenia v pekle, priatelia!]]'' * 1972 ''[[Stavba storočia]]'' * 1975 ''Slovensko – krajina pod Tatrami'' (TV) * 1977 ''[[Bubeník Červeného kríža]]'' * 1978 ''[[Tri vrecia cementu a živý kohút]]'' * 1979 ''[[Postav dom, zasaď strom (film)|Postav dom, zasaď strom]]'' * 1981 ''[[Nevera po slovensky|Nevera po slovensky I., II.]]'' * 1983 ''[[Tisícročná včela (film)|Tisícročná včela]]'' * 1985 ''[[Perinbaba]]'' * 1987 ''[[Pehavý Max a strašidlá]]'' * 1987 ''[[Frankensteinova Teta]]'' (mini) TV seriál * 1989 ''[[Sedím na konári a je mi dobre]]'' * 1990 ''[[Takmer ružový príbeh]]'' (TV) * 1992 ''[[Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý]]'' * 1997 ''[[Nejasná správa o konci sveta|Nejasná zpráva o konci světa]]'' * 2004 ''[[Post coitum]]'' * 2008 ''[[Bathory (film)|Bathory]]'' * 2023 ''[[Perinbaba a dva svety]]'' == Ocenenia == [[2026]] * Čestné uznanie Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej za mimoriadny prínos pre slovenskú filmovú kultúru IN MEMORIAM<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Záujmové a vedecké odbory | url = https://matica.sk/clenska-zakladna/zaujmove-a-vedecke-odbory | vydavateľ = Matica Slovenská | dátum vydania = 2026-04-11 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk-sk | meno = | priezvisko = }}</ref> [[2019]] * {{minivlajka|Slovensko }}Oto 2019 – Sieň slávy<br />• za zásluhy o štát v oblasti umenia [[2016]] * {{minivlajka|Česko}}Medaila Za zásluhy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Prezident republiky udělil státní vyznamenání|url=https://www.hrad.cz/cs/pro-media/tiskove-zpravy/aktualni-tiskove-zpravy/prezident-republiky-udelil-statni-vyznamenani-3-12973|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-11-03|vydavateľ=Pražský hrad}}</ref><br />• za zásluhy o štát v oblasti umenia [[2013]] * Cena [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] [[2012]] * {{minivlajka|Španielsko}} [[Gijón International Film Festival]] <br />• Cena za celoživotný prínos svetovému filmu [[2010]] * {{minivlajka|Monako}} Monaco Charity Film Fest <br/> [[Bathory (film)|Bathory]] <br/>• Najlepší umelecký počin * {{minivlajka|Slovensko}} [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]] <br/>• Najlepší filmový počin [[2009]] * {{minivlajka|Česko}} [[Český lev]] 2008 <br/> [[Bathory (film)|Bathory]] <br/>• najlepší výtvarný počin roku <br/>• Najlepší výtvarník a výtvarná koncepcia roku * {{minivlajka|Slovensko}} Cena Igric <br/> [[Bathory (film)|Bathory]] <br/>• za výtvarný design filmu * {{minivlajka|Portugalsko}} Elza Morante <br/>• Cena kinematografie [[2008]] * {{minivlajka|Česko}} XLIII. [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary|MFF Karlovy Vary]] <br/>• Krištáľový glóbus za dlhodobý umelecký prínos svetovej kinematografii [[2003]] * {{minivlajka|Česko}} [[Český lev]] 2002 <br/>• Dlhoročný umelecký prínos českému filmu (udelený Českou filmovou a televíznou akadémiou) * {{minivlajka|Slovensko}} Najvyššie štátne vyznamenanie Slovenskej republiky <br/>• Pribinov kríž II. triedy [[2002]] * {{minivlajka|Slovensko}} X. MFF Art Film Trenčianske Teplice <br/> • Zlatá kamera za celoživotný prínos k slovenskej kinematografii (cena bola udelená počas otváracieho ceremoniálu) [[2001]] * {{minivlajka|Česko}} [[Masarykova akademie umění]] <br/> • Cena za celoživotnú umeleckú činnosť * {{minivlajka|Česko}} [[Český lev]] 2000 <br/> • Najlepší filmový plagát k filmu ''Kytice'' – Juraj Jakubisko (cena bola udelená pri nominačnom [[Český lev]] 2000) [[2000]] * {{minivlajka|Juhoslávia}} Prehliadka filmov Juraja Jakubiska v Belehrade <br/> • Zlatá pečať za významný prínos v rozvoji umenia a filmu (udelená Juhoslovanskou filmotékou) * {{minivlajka|Slovensko}} Anketa slovenských filmových novinárov a kritikov <br/> • Prvé miesto v kategórii Najlepší slovenský režisér [[1999]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Cran Gevier´99]] <br/> [[Sedím na konári a je mi dobre]] <br/> • Cena za najlepší film [[1998]] * {{minivlajka|USA}} [[Taos Talking Picture Festival]] <br/> • Cena Maverick za celoživotné dielo * {{minivlajka|USA}} [[Taos Talking Pictures Film Festival]] <br/> [[Nejasná správa o konci sveta]] <br/> • Cena za vizuálny prínos do kinematografie * {{minivlajka|USA}} XXI. Medzinárodný filmový festival Denver <br/> • Uznanie za vynikajúci výkon vo filmovom umení * {{minivlajka|Česko}} Cena Mateja Hrebendu za prínos k rozvoju česko-slovenských vzťahov * {{minivlajka|Kanada}} [[Montreal World Film Festival]] <br/> [[Nejasná správa o konci sveta]] <br/> • Cena za najväčší umelecký prínos a kinematografiu roku * {{minivlajka|Česko}} Český literárny fond <br/> • Najlepší režisér roku 98 * {{minivlajka|USA}} [[San Diego Film Festival]] <br/> [[Nejasná správa o konci sveta]] <br/> • Cena za najlepšiu réžiu * {{minivlajka|Slovensko}} Zvláštna cena Slovenského literárneho fondu <br/> [[Nejasná správa o konci sveta]] <br/> • Cena za najlepšiu réžiu [[1997]] * {{minivlajka|Taliansko}} Pescara <br/> [[Nejasná správa o konci sveta]] <br/> • Cena za najlepšiu réžiu Zlatý delfín [[1993]] * {{minivlajka|Portugalsko}} IX. Festival de Cinema de Troia Setubal, Costa Azil <br/> [[Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý]] <br/> • Hlavná cena Zlatý delfín [[1991]] * {{minivlajka|USA}} [[Los Angeles Film Festival]] – AFI Fest <br/> • Tribute award [[1990]] * {{minivlajka|Rusko}} MFF Moskva <br/> [[Sedím na konári a je mi dobre]] <br/> • Hlavná cena * {{minivlajka|Slovensko}} Festival česko-slovenského filmu <br/> [[Sedím na konári a je mi dobre]] <br/> • Zvláštna cena poroty * {{minivlajka|Francúzsko}} MFF Stasbourg <br/> [[Sedím na konári a je mi dobre]] <br/> • Cena poroty a Cena Alsace Media * {{minivlajka|Taliansko}} [[Bienále Benátky|MFF Benátky]] <br/> [[Dovidenia v pekle, priatelia!]] <br/> • Čestné uznanie a plaketa RAI II [[1989]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Bienále Benátky|MFF Benátky]] <br/> [[Sedím na konári a je mi dobre]] <br/> • Čestné uznanie a plaketa RAI II [[1988]] * Titul [[zaslúžilý umelec (Česko-Slovensko)|Zaslúžilý umelec]] [[1987]] * {{minivlajka|Kanada}} [[Carrousel international du film de Rimouski]] <br/> [[Perinbaba]] <br/> • Hlavná cena Camerio * {{minivlajka|Argentína}} I. MFF pre deti a mládež Buenos Aires <br/> [[Perinbaba]] <br/> • Prvá cena poroty [[1986]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} MFF pre deti a mládež Gottwaldov <br/> [[Perinbaba]] <br/> • Zvláštna cena poroty * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Medaila slovenského filmu <br/> [[Perinbaba]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} XXIV. Festival českého a slovenského filmu Mariánské Lázně <br/> [[Perinbaba]] <br/> • Cena za výtvarnú stránku filmu * {{minivlajka|Juhoslávia}} Filmový festival v Belehrade <br/> [[Perinbaba]] <br/> • Cena divákov za najlepší film * {{minivlajka|Taliansko}} [[Bienále Benátky|MMF Benátky]] <br/> [[Perinbaba]] <br/> • Čestné uznanie RAI II * {{minivlajka|Francúzsko}} IV. Festival mladého diváka Lyon <br/> [[Perinbaba]] <br/> • Cena mladého diváka za najlepší film * {{minivlajka|Argentína}} I. Medzinárodná prehliadka filmov pre deti a mládež Mar del Plata <br/> [[Perinbaba]] <br/> • Zvláštne uznanie [[1985]] * {{minivlajka|Taliansko}} XLII. [[Bienále Benátky|MMF Benátky]] <br/> [[Perinbaba]] <br/> • Cena Gondola, Zvláštne uznanie poroty Katolíckeho filmového strediska [[1984]] * {{minivlajka|Španielsko}} IV. MFF Sevilla <br/> [[Tisícročná včela (film)|Tisícročná včela]] <br/> • Hlavná cena Konfederácie španielskych filmových klubov za najlepší film festivalu * {{minivlajka|Taliansko}} XLVI. [[Bienále Benátky|MFF Benátky]] <br/> • Čestné uznanie a plaketa RAI II. za doterajšiu filmovú tvorbu [[1982]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} IV. Festival české a slovenské veselohry <br/> [[Nevera po slovensky]] <br/> • Cena smiechu [[1979]] * {{minivlajka|Maďarsko}} MFF technických filmov Budapešť <br/> Bubeník Červeného kríža <br/> • 1. cena [[1978]] * {{minivlajka|Nemecko}} Filmový festival v Oberhausene <br/> Bubeník Červeného kríža <br/> • Zvláštna cena * {{minivlajka|Bulharsko}} MFF Varne <br/> Bubeník Červeného kríža <br/> • Zlatá medaila * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} XV. Celoštátna prehliadka o umení ARS FILM <br/> Bubeník Červeného kríža <br/> • Hlavná cena [[1977]] * {{minivlajka|Taliansko}} XLVI. [[Bienále Benátky|MFF Benátky]] <br/> • Čestné uznanie a plaketa RAI II. za doterajšiu filmovú tvorbu [[1971]] * {{minivlajka|Taliansko}} XLVI. [[Bienále Benátky|MFF Benátky]] <br/> • Čestné uznanie a plaketa RAI II. za doterajšiu filmovú tvorbu [[1973]] * {{minivlajka|Maďarsko}} VI. MFF technického filmu, Budapešť <br/> Stavba storočia, Hlavná cena [[1969]] * {{minivlajka|Taliansko}} Prehliadka Česko-slovenských filmov, Sorrento <br/> • ZLATÁ SIRÉNA za réžiu filmov [[Kristove roky]], [[Zbehovia a pútnici]] a [[Vtáčkovia, siroty a blázni]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Trilobit 1968 <br/> [[Zbehovia a pútnici]] <br/> • Najlepší scenár <br/> • Najlepšia réžia <br/> • Najlepšia kamera * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} IGRIC 1968 <br/> [[Zbehovia a pútnici]] <br/> • Najlepší scenár <br/> • Najlepšia réžia <br/> • Najlepšia kamera [[1968]] * {{minivlajka|Taliansko}} XXIX. [[Bienále Benátky|MFF Benátky]] <br/> [[Zbehovia a pútnici]] <br/> • Medaila pre mladých tvorcov (Malý lev) * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} IGRIC´67 <br/> • réžia filmov [[Kristove roky]] a [[Zbehovia a pútnici]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Trilobit 1967 <br/> • výroční cena FITESu za réžiu filmu [[Kristove roky]] a [[Zbehovia a pútnici]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Cena československé filmové kritiky za rok [[1967]] <br/> [[Kristove roky]] <br/> • najlepší československý film roku * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Filmový festival pracujúcich´67, Bruntál <br/> [[Kristove roky]] <br/> • Cena za najlepší film <br/> • Cena mesta Bruntál za najprogresívnejší výkon mladého umelca * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Cena FINÁLE Plzeň <br/> [[Zbehovia a pútnici]] <br/> • Cena za réžiu a kameru * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} V. Celoštátna prehliadka o umení ARS FILM <br/> Dážď <br/> • Zvláštna cena <br/> Vysťahovalec <br/> • Zvláštna cena poroty [[1967]] * {{minivlajka|Nemecko}} XVII. Medzinárodný filmový týždeň Mannheim <br/> Kristove roky <br/> • Cena FIPRESCI <br/> • Cena Jozefa Sternberga za najoriginálnejší a najprekvapivejší film festivalu <br/> • Cena Jury Vysoké ľudové školy * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Cena ústeckého Filmového klubu <br/> Kristove roky <br/> • Zvláštna cena <br/> Vysťahovalec <br/> • Zvláštna cena poroty * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Múza lyriky <br/> Kristove roky <br/> • Cena pražských divákov TERPSICHORÉ * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} XVIII. Filmový festival pracujúcich, Ostrov nad Ohří <br/> Kristove roky <br/> • Cena poroty * {{minivlajka|Nemecko}} XVII. Medzinárodný filmový týždeň v Mannheimu <br/> Čakanie na Godota <br/> • Cena Simony Dubreuilh * {{minivlajka|Nemecko}} XIV. Dni krátkeho filmu v Oberhausenu <br/> Čakanie na Godota <br/> • Veľká cena za najlepší krátky hraný film <br/> • II. cena medzinárodne poroty Vysokých ľudových škol NSR * {{minivlajka|Taliansko}} X. MFF Grand Premio Bergamo <br/> Dážď <br/> • Zlatá medaile v kategórii autorského filmu [[1964]] * {{minivlajka|Belgicko}} Medzinárodný festival experimentálnych filmov Knokke le Zoute <br/> Mlčanie <br/> • Čestné uznanie bruselskej školy INSAC == Divadlo == * {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovenské národné divadlo]] ** [[Svätopluk (opera)|Svätopluk]] 2008 ** [[Krútňava (opera)|Krútňava]] 1999 * {{minivlajka|Česko}} [[Laterna magika]] <br/> • Casanova – Premiéra: 2. február 1995, Derniéra: 26. október 2013 == Výstavy == * 2000: Paríž, Francúzsko * 2004: Berlín, Nemecko, Taliansko, Praha, Česko * 2005: Praha, Česko * 2009: Praha, Česko ** MIRO Galéria, Bratislava, Slovensko ** Prezidentský palác, Bratislava, Slovensko * 2010: 6 výstav, Česko == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Najväčší Slovák]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=231 Osobnosti.sk - Juraj Jakubisko] * {{Imdb meno|id=0416036|meno=Juraj Jakubisko}} * {{csfd meno|id=2949|meno=Juraj Jakubisko}} === Rozhovory === * [http://www.ceskatelevize.cz/porady/1186000189-13-komnata/214562210800031/ ''13. komnata Juraja Jakubiska''] – video z cyklu ''[[13. komnata]]'' [[Česká televize|České televize]] * [http://www.showjanakrause.cz/videoarchiv/124-show/#video-all ''Juraj Jakubisko''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150402160544/http://www.showjanakrause.cz/videoarchiv/124-show/#video-all |date=2015-04-02 }} hostom v ''[[Show Jana Krause]]'' * [http://www.ceskatelevize.cz/porady/10090925908-vsechnoparty/208522161600024/ ''Juraj Jakubisko''] hostom v relácii ''[[Všechnopárty]]'' == Zdroje == *Peter Michalovič, Vlastimil Zuska, ''Juraj Jakubisko.'' Bratislava : Slovenský filmový ústav. ISBN 80-85187-43-4. * [http://www.csfd.cz CSFD] profily filmov [http://www.csfd.cz/film/4738-zbehovia-a-putnici/prehled/ Zbehovia a pútnici], [http://www.csfd.cz/film/4737-vtackovia-siroty-a-blazni/prehled/ Vtáčkovia, siroty a blázni], [http://www.csfd.cz/film/4718-dovidenia-v-pekle-priatelia/prehled/ Dovidenia v pekle, priatelia], [http://www.csfd.cz/film/158201-post-coitum/prehled/ Post Coitum], [http://www.csfd.cz/film/221421-bathory/prehled/ Bathory], [http://www.csfd.cz/film/297015-slovanska-epopej/zajimavosti/?type=film Slovanská epopej] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161129190959/http://www.csfd.cz/film/297015-slovanska-epopej/zajimavosti/?type=film |date=2016-11-29 }} * Tatiana Urbanová, ''Folklórne prvky vo filmoch Juraja Jakubiska.'' Brno: Janáčkova akademie múzických umění v Brně {{Navboxes |title = Ceny Juraja Jakubiska |list = {{Český lev - dlhodobý umelecký prínos českému filmu}} {{Slnko v sieti za Najlepší výtvarný počin}} {{Slnko v sieti za Celoživotný prínos slovenskej kinematografii}} {{Igric za Filmovú tvorbu}} {{Igric za Celoživotné dielo}} {{Osobnosť televíznej obrazovky – Sieň slávy}} }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jakubisko, Juraj}} [[Kategória:Osobnosti z Kojšova]] [[Kategória:Slovenskí filmoví režiséri]] [[Kategória:Slovenskí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí kameramani]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Českí univerzitní profesori]] [[Kategória:Politici ODS]] [[Kategória:Držitelia Českého leva]] [[Kategória:Držitelia Slnka v sieti]] [[Kategória:Držitelia ceny Krištáľový glóbus]] [[Kategória:Držitelia ceny Igric]] [[Kategória:Účastníci Medzinárodného filmového festivalu Karlovy Vary]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] [[Kategória:Absolventi FAMU v Prahe]] [[Kategória:Členovia SFTA]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy]] 7uw9xgunrqtny3w788p2ybkx322oby3 0 3399 8382515 8350966 2026-10-10T18:35:45Z Teslaton 12161 + 2026: [[Anne Carsonová]], ref. 8382515 wikitext text/x-wiki '''Nobelova cena za literatúru''' je jednou z piatich [[Nobelova cena|Nobelových cien]]. Je udeľovaná autorovi z ľubovoľnej krajiny a to podľa [[Alfred Nobel|Nobelovej]] poslednej vôle „''za najvýznamnejšie [[literatúra|literárne]] dielo v ideálnom smere''“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Full text of Alfred Nobel´s will | url = https://www.nobelprize.org/alfred-nobel/full-text-of-alfred-nobels-will-2/ | vydavateľ = The Nobel Foundation | miesto = Stockholm | dátum vydania = 2017-12-15 | dátum prístupu = 2024-10-11 | jazyk = en | meno = Ulrika | priezvisko = Royen}}</ref> Udeľuje sa od roku [[1901]]. == Nositelia Nobelovej ceny za literatúru == Nižšie je zoznam nositeľov rozdelený po štvrťstoročiach.<ref name="nobelprize-laureates" /> === 1901{{--}}1925 === {| class=wikitable |+ Nositelia Nobelových cien za literatúru 1901{{--}}1925 ! Rok!! Meno!! Štát |- | [[1901]] || [[Sully Prudhomme]] || [[Francúzsko]] |- | [[1902]] || [[Theodor Mommsen]] || [[Nemecko]] |- | [[1903]] || [[Bjørnstjerne Bjørnson]] || [[Nórsko]] |- |rowspan="2"| [[1904]] | [[Frédéric Mistral]] || [[Francúzsko]] |- | [[José Echegaray y Eizaguirre]] || [[Španielsko]] |- | [[1905]] || [[Henryk Sienkiewicz]] || [[Poľsko]] |- | [[1906]] || [[Giosuè Carducci]] || [[Taliansko]] |- | [[1907]] || [[Rudyard Kipling]] || [[Spojené kráľovstvo]] |- | [[1908]] || [[Rudolf Eucken|Rudolf Christoph Eucken]] || [[Nemecko]] |- | [[1909]] || [[Selma Lagerlöfová]] || [[Švédsko]] |- | [[1910]] || [[Paul Johann Ludwig Heyse]] || [[Nemecko]] |- | [[1911]] || [[Maurice Maeterlinck]] || [[Belgicko]] |- | [[1912]] || [[Gerhart Hauptmann]] || [[Nemecko]] |- | [[1913]] || [[Rabíndranáth Thákur]] || [[Britská India]] |- | [[1914]] |colspan="2"| (Finančná časť ceny bola vložená do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za literatúru) |- | [[1915]] || [[Romain Rolland]] || [[Francúzsko]] |- | [[1916]] || [[Verner von Heidenstam|Carl Gustaf Verner von Heidenstam]] || [[Švédsko]] |- |rowspan="2"| [[1917]] | [[Karl Adolph Gjellerup]] || [[Dánsko]] |- | [[Henrik Pontoppidan]] || [[Dánsko]] |- | [[1918]] |colspan="2"| (Finančná časť ceny bola vložená do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za literatúru) |- | [[1919]] || [[Carl Spitteler]] || [[Švajčiarsko]] |- | [[1920]] || [[Knut Hamsun]] || [[Nórsko]] |- | [[1921]] || [[Anatole France]] || [[Francúzsko]] |- | [[1922]] || [[Jacinto Benavente]] || [[Španielsko]] |- | [[1923]] || [[William Butler Yeats]] || [[Írsko]] |- | [[1924]] || [[Władysław Reymont]] || [[Poľsko]] |- | [[1925]] || [[George Bernard Shaw]] || [[Írsko]] |- |} === 1926{{--}}1950 === {| class=wikitable |+ Nositelia Nobelových cien za literatúru 1926{{--}}1950 ! Rok!! Meno!! Štát |- | [[1926]] || [[Grazia Deleddová]] || [[Taliansko]] |- | [[1927]] || [[Henri Bergson]] || [[Francúzsko]] |- | [[1928]] || [[Sigrid Undsetová]] || [[Nórsko]] |- | [[1929]] || [[Thomas Mann]] || [[Nemecko]] |- | [[1930]] || [[Sinclair Lewis]] || [[Spojené štáty]] |- | [[1931]] || [[Erik Axel Karlfeldt]] || [[Švédsko]] |- | [[1932]] || [[John Galsworthy]] || [[Spojené kráľovstvo]] |- | [[1933]] || [[Ivan Alexejevič Bunin]] || [[Rusko]]/[[Francúzsko]] |- | [[1934]] || [[Luigi Pirandello]] || [[Taliansko]] |- | [[1935]] |colspan="2"| (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien,<br/> z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za literatúru) |- | [[1936]] || [[Eugene O’Neill]] || [[Spojené štáty]] |- | [[1937]] || [[Roger Martin du Gard]] || [[Francúzsko]] |- | [[1938]] || [[Pearl S. Bucková]] || [[Spojené štáty]] |- | [[1939]] || [[Frans Eemil Sillanpää]] || [[Fínsko]] |- | [[1940]] | colspan="2" rowspan="4" | (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien,<br/> z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za literatúru) |- | [[1941]] |- | [[1942]] |- | [[1943]] |- | [[1944]] || [[Johannes Vilhelm Jensen]] || [[Dánsko]] |- | [[1945]] || [[Gabriela Mistral]]ová || [[Čile]] |- | [[1946]] || [[Hermann Hesse]] || [[Nemecko]] |- | [[1947]] || [[André Gide]] || [[Francúzsko]] |- | [[1948]] || [[Thomas Stearns Eliot|T. S. Eliot]] || [[Spojené štáty]] |- | [[1949]] || [[William Faulkner]] || [[Spojené štáty]] |- | [[1950]] || [[Bertrand Russell]] || [[Spojené kráľovstvo]] |- |} === 1951{{--}}1975 === {| class=wikitable |+ Nositelia Nobelových cien za literatúru 1951{{--}}1975 ! Rok!! Meno!! Štát |- | [[1951]] || [[Pär Lagerkvist]] || [[Švédsko]] |- | [[1952]] || [[François Mauriac]] || [[Francúzsko]] |- | [[1953]] || Sir [[Winston Churchill]] || [[Spojené kráľovstvo]] |- | [[1954]] || [[Ernest Hemingway]] || [[Spojené štáty]] |- | [[1955]] || [[Halldór Kiljan Laxness|Halldór Laxness]] || [[Island]] |- | [[1956]] || [[Juan Ramón Jiménez]] || [[Španielsko]] |- | [[1957]] || [[Albert Camus]] || [[Francúzsko]] |- | [[1958]] || [[Boris Leonidovič Pasternak|Boris Pasternak]] || [[Sovietsky zväz|ZSSR]] |- | [[1959]] || [[Salvatore Quasimodo]] || [[Taliansko]] |- | [[1960]] || [[Saint-John Perse]] || [[Francúzsko]] |- | [[1961]] || [[Ivo Andrić]] || [[Juhoslávia]] |- | [[1962]] || [[John Steinbeck]] || [[Spojené štáty]] |- | [[1963]] || [[Jorgos Seferis]] || [[Grécko]] |- | [[1964]] || [[Jean-Paul Sartre]] (cenu odmietol) || [[Francúzsko]] |- | [[1965]] || [[Michail Alexandrovič Šolochov]] || [[Sovietsky zväz|ZSSR]] |- |rowspan="2"| [[1966]] | [[Šmuel Josef Agnon|Samuel Josef Agnon]] || [[Izrael]] |- | [[Nelly Sachsová]] || [[Nemecko]] |- | [[1967]] || [[Miguel Ángel Asturias]] || [[Guatemala (štát)|Guatemala]] |- | [[1968]] || [[Jasunari Kawabata]] || [[Japonsko]] |- | [[1969]] || [[Samuel Beckett]] || [[Írsko]] |- | [[1970]] || [[Alexandr Isajevič Solženicyn]] || [[Sovietsky zväz|ZSSR]] |- | [[1971]] || [[Pablo Neruda]] || [[Čile]] |- | [[1972]] || [[Heinrich Böll]] || [[Nemecko]] |- | [[1973]] || [[Patrick White]] || [[Austrália (štát)|Austrália]] |- |rowspan="2"| [[1974]] | [[Eyvind Johnson]] || [[Švédsko]] |- | [[Harry Martinson]] || [[Švédsko]] |- | [[1975]] || [[Eugenio Montale]] || [[Taliansko]] |- |} === 1976{{--}}2000 === {| class=wikitable |+ Nositelia Nobelových cien za literatúru 1976{{--}}2000 ! Rok!! Meno!! Štát |- | [[1976]] || [[Saul Bellow]] || [[Spojené štáty]] |- | [[1977]] || [[Vicente Aleixandre]] || [[Španielsko]] |- | [[1978]] || [[Isaac Bashevis Singer]] || [[Spojené štáty]] |- | [[1979]] || [[Odysseas Elytis]] || [[Grécko]] |- | [[1980]] || [[Czesław Miłosz]] || [[Poľsko]]/[[Spojené štáty]] |- | [[1981]] || [[Elias Canetti]] || [[Spojené kráľovstvo]] |- | [[1982]] || [[Gabriel García Márquez]] || [[Kolumbia]] |- | [[1983]] || [[William Golding]] || [[Spojené kráľovstvo]] |- | [[1984]] || [[Jaroslav Seifert]] || [[Česko-Slovensko]] |- | [[1985]] || [[Claude Simon]] || [[Francúzsko]] |- | [[1986]] || [[Wole Soyinka]] || [[Nigéria]] |- | [[1987]] || [[Joseph Brodsky]] || [[Spojené štáty]] |- | [[1988]] || [[Nadžíb Mahfúd]] || [[Egypt]] |- | [[1989]] || [[Camilo José Cela]] || [[Španielsko]] |- | [[1990]] || [[Octavio Paz]] || [[Mexiko]] |- | [[1991]] || [[Nadine Gordimerová]] || [[Južná Afrika (štát)|JAR]] |- | [[1992]] || [[Derek Walcott]] || [[Svätá Lucia]] |- | [[1993]] || [[Toni Morrison]]ová || [[Spojené štáty]] |- | [[1994]] || [[Kenzaburó Óe]] || [[Japonsko]] |- | [[1995]] || [[Seamus Heaney]] || [[Írsko]] |- | [[1996]] || [[Wisława Szymborská|Wisława Szymborska]] || [[Poľsko]] |- | [[1997]] || [[Dario Fo]] || [[Taliansko]] |- | [[1998]] || [[José Saramago]] || [[Portugalsko]] |- | [[1999]] || [[Günter Grass]] || [[Nemecko]] |- | [[2000]] || [[Kao Sing-ťien]] || [[Čína]]/[[Francúzsko]] |- |} === 2001{{--}}2025 === {| class=wikitable |+ Nositelia Nobelových cien za literatúru 2001{{--}}2025 ! Rok!! Meno!! Štát |- | [[2001]] || [[Vidiadhar Surajprasad Naipaul]] || [[Trinidad a Tobago]] |- | [[2002]] || [[Imre Kertész]] || [[Maďarsko]] |- | [[2003]] || [[John Maxwell Coetzee]] || [[Južná Afrika (štát)|JAR]] |- | [[2004]] || [[Elfriede Jelineková]] || [[Rakúsko]] |- | [[2005]] || [[Harold Pinter]] || [[Spojené kráľovstvo]] |- | [[2006]] || [[Orhan Pamuk]] || [[Turecko]] |- | [[2007]] || [[Doris Lessingová]] || [[Spojené kráľovstvo]] |- | [[2008]] || [[Jean-Marie Le Clézio]] || [[Francúzsko]] |- | [[2009]] || [[Herta Müllerová]] || [[Nemecko]] |- | [[2010]] || [[Mario Vargas Llosa]] || [[Peru]] |- | [[2011]] || [[Tomas Tranströmer]] || [[Švédsko]] |- | [[2012]] || [[Mo Jen]] || [[Čína]] |- | [[2013]] || [[Alice Munroová]]|| [[Kanada]] |- | [[2014]] || [[Patrick Modiano]] || [[Francúzsko]] |- | [[2015]] || [[Sviatlana Aľaksandravna Aleksijevičová|Svetlana Alexijevičová]] || [[Bielorusko]] |- | [[2016]] || [[Bob Dylan]] || [[Spojené štáty]] |- | [[2017]] || [[Kazuo Ishiguro]] || [[Spojené kráľovstvo]] |- | [[2018]] || [[Olga Tokarczuková]] || [[Poľsko]] |- | [[2019]] || [[Peter Handke]] || [[Rakúsko]] |- | [[2020]] || [[Louise Glücková]] || [[Spojené štáty]] |- | [[2021]] || [[Abdulrazak Gurnah]] || [[Tanzánia]] |- | [[2022]] || [[Annie Ernauxová]] || [[Francúzsko]] |- | [[2023]] || [[Jon Fosse]] || [[Nórsko]] |- | [[2024]] || [[Han Kang]] || [[Južná Kórea]] |- | [[2025]] || [[László Krasznahorkai]] || [[Maďarsko]] |- | [[2026]] || [[Anne Carsonová]] || [[Kanada]] |} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="nobelprize-laureates">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = All Nobel Prizes in Literature | url = https://www.nobelprize.org/prizes/lists/all-nobel-prizes-in-literature/ | vydavateľ = The Nobel Foundation | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-10 | miesto = Stockholm | jazyk = }} </ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nobelprize.org/prizes/literature/ The Nobel Prize in Literature] – Oficiálne stránky (po anglicky) {{Nobelova cena}} [[Kategória:Nobelova cena|Literatúra]] [[Kategória:Spisovatelia|Nobelova cena]] [[Kategória:Zoznamy nositeľov Nobelovej ceny|literatúra]] [[Kategória:Ceny za literatúru|Nobelova cena]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru| ]] [[Kategória:Literárne zoznamy]] 1yre6t72ml150mh10fsgi520jomo1u4 0 4033 8382490 8176725 2026-10-10T17:58:51Z ~2026-54657-29 307737 /* */ 8382490 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox štát | Celý názov = Nigerská republika | 2. pád názvu = Nigeru | Vlajka = Flag of Niger.svg | Znak =Coat_of_arms_of_Niger.svg | Poloha = Location Niger AU Africa.svg | Motto = Fraternité, Travail, Progrès<br />(Bratstvo, práca, pokrok) | Hymna = [[La Nigerienne]]<br />(Pieseň Nigeru) | Dlhý miestny názov = République du Niger | Krátky miestny názov = Niger | Hlavné mesto = [[Niamey]] | ŠírkaSt = 13 | ŠírkaMin = 32 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 2 | DĺžkaMin = 5 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Niamey]] | Úradné jazyky = [[francúzština]] | Štátne zriadenie = [[unitárny štát]] pod [[vojenská junta|vojenskou juntou]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident | Politickí predstavitelia = [[Mohamed Bazoum]]/<br />[[Omar Tchiani]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Peltier | meno = Elian | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Saley | meno2 = Omar Hama | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Head of Presidential Guard Claims Power in Niger Coup | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2023/07/28/world/africa/niger-coup-general-omar-tchiani.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2023-07-28 | dátum prístupu = 2023-07-31 }}</ref> (''sporné'') | Vznik = [[3. august]] [[1960]] | Susedia = [[Alžírsko]], [[Benin]], [[Burkina]], [[Čad]], [[Líbya]], [[Mali]], [[Nigéria]], [[Dom Richarda Vencka]] | Rozloha = 1 267 000 | Poradie rozloha = 21 | Rozloha vody = 300 | Percento vody = 0,02 | Odhad počtu obyvateľov = 20 672 987 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2016 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 61 | Sčítanie počtu obyvateľov =17 138 707 | Rok sčítanie počtu obyvateľov =2012 | Hustota obyvateľstva = 12,1 | Poradie hustota = ? | HDP = 8 253 mil. | Rok HDP = 2017 | Poradie HDP = 144 | HDP na hlavu = 1 153 | Poradie HDP na hlavu = 183 | HDI = 0,354 | Rok HDI = 2017 | Poradie (HDI) = 189 | Kategória HDI = nízky | Mena = [[frank BCEAO/CFA]] | Kód meny = XOF | Časové pásmo = [[WAT]] | UTC posun = +1 | Letný čas = ''bez zmeny'' | UTC posun leto = +1 | Medzinárodný kód = NER / NE | Kód motorových vozidiel = RN | Internetová doména = .ne | Smerové telefónne číslo = 227 | Poznámky = }} '''Niger''', dlhý tvar '''Nigerská republika''', je [[prezidentská republika]] nachádzajúca sa takmer uprostred [[Afrika|Afriky]] medzi štátmi [[Mali]], [[Alžírsko]], [[Líbya]], [[Čad]], [[Nigéria]], [[Benin]] a [[Burkina]]. Na území o rozlohe 1,267 mil. km² tu žije okolo 20 miliónov obyvateľov (2016). Krajina nemá prístup k [[More|moru]]. == Poloha a charakter územia == Niger sa nachádza na juhu [[Sahara|Sahary]] a v strednej časti [[Sahel]]u. Väčšina územia Nigeru sa nachádza na [[Náhorná plošina|náhorných plošinách]]. V centrálnej časti republiky sa týči vulkanické pohorie [[Aïr]] (čítaj aír). Nachádzajú sa tu kužele vyhasnutých [[Sopka|sopiek]] a rozrušené masívy. V masíve [[Tarazit]] sa nachádza najvyššia hora štátu [[Mont Gréboun]], vysoká {{mnm|2012}} Smerom na východ od Aïru sa rozlieha púštne panva [[Ténéré]], západným smerom panva [[Talak]]. Na severe krajiny sa nachádza náhorná plošina [[Djado]]. Jedinou stálou riekou na území štátu je [[Niger (rieka)|Niger]], ktorá mu dala meno. == Podnebie == V severných oblastiach Nigeru prevláda extrémne suché [[tropické podnebie]], za rok tu spadne iba takmer {{mm|50|m}} zrážok, preto tu prevládajú [[Púšť|púšte]]. Centrálnej a južnej oblasti republiky majú podnebie o niečo vlhkejšie, ale ani tu nespadne za rok viac ako {{mm|800|m}} zrážok. Oblaky púštneho prachu a piesku sem prináša suchý saharský vietor nazývaný ''harmattan''. V januári sa priemerné teploty pohybujú od 16 – 24 °C. Najteplejšie obdobie trvá od mája do júna, teploty prekonávajú hranicu 30 °C. == Flóra a fauna == V nižších oblastiach rastú iba [[akácia|akácie]] a suchomilné trávy. Vo vysokohorských oblastiach flóru zastupujú divoké [[arekotvaré|palmy]] a [[Olivovník|olivovníky]]. Žijú tu [[gazela|gazely]], [[oryxovia]], [[Paovca hrivnatá|paovce hrivnaté]], [[gepard]]y a [[Pštros dvojprstý|pštrosy]]. Pri rieke Niger svoj domov nachádzajú [[Slon africký|slony]], [[žirafa (rod)|žirafy]], [[hroch|hrochy]], [[antilopa|antilopy]] a [[Bubalus|byvoly]]. == História == Ukazuje sa, že ľudia sídlili na území Nigeru už v prehistorických dobách. V 3. tisícročí pred Kr., kedy do severných oblastí začala zasahovať púšť, pastieri odišli a na ich bývalých územiach sa začali usadzovať kočovní [[Tuarégovia]]. V [[Stredovek|stredoveku]] bol Niger postupne súčasťou niekoľkých mocných ríš, ktorými boli [[Songhaj]], [[Kánem-Born]], [[Ríša Mali|Mali]] a mestský štát Haus. Od 11. storočia sa tu začal šíriť [[islam]], ktorý si u miestnych obyvateľov našiel značnú obľubu. V roku [[1900]] bol Niger obsadený [[Francúzi|Francúzmi]] a bol pripojený k [[Francúzska Západná Afrika|Francúzskej západnej Afrike]]. V roku [[1922]] získal štatút samostatnej [[Kolónia|kolónie]] potom, čo povstali Tuarégovia. V roku [[1958]] bola vyhlásená [[autonómna republika Niger]]. Väzby s Francúzskom ale zostali silné. Prvé slobodné voľby sa konali až v roku [[1993]]. O tri roky neskôr sa pomocou štátneho prevratu do čela štátu dostal plukovník [[Ibrahim Bare Maïnassaru]]. V [[Apríl 1999|apríli 1999]] bol zvrhnutý a bola začatá [[Demokracia|demokratizácia]] krajiny. Vojenským pučom skončila vo [[február 2010|februári 2010]] snaha prezidenta [[Mamadou Tandja]] zmeniť ústavu, aby sa mohol po tretí za sebou uchádzať o prezidentský úrad. V apríli 2024 dorazili do Nigeru ruskí vojenskí inštruktori a vybavenie na základe novo podpísanej vojenskej dohody. Približne v rovnakom čase Spojené štáty súhlasili so stiahnutím svojich síl z krajiny po ukončení bilaterálnej bezpečnostnej dohody, ktorá umožňovala umiestnenie amerického personálu v Nigeri.<ref>{{Citácia periodika|titul=Niger's junta revokes military agreement with US|url=https://www.bbc.com/news/world-africa-68590531|dátum=2024-03-17|dátum prístupu=2025-09-03|jazyk=en-GB}}</ref> == Ekonomika a hospodárstvo == === Ekonomika === Kvôli nestabilnej politickej situácii dosahovala [[HDP]] v krajine menej ako 200 [[USD]] na obyvateľa. Významným zdrojom vývozu je [[uránová ruda]] pre Francúzsko. Dováža sa všetok spotrebný tovar, a to hlavne z Francúzska a [[Pobrežie Slonoviny|Pobrežia Slonoviny]]. Veľká časť populácie je zamestnaná v [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]], hoci je obrábaných len 3% rozlohy štátu, predovšetkým brehy rieky Niger. V krajine sa platí [[CFA frank]]om. === Poľnohospodárstvo === Základ hospodárstva tvorí samozásobiteľské poľnohospodárstvo, pričom obrábať možno iba 15% územia. Úroda je navyše závislá na zrážkach a ohrozujú ju škodcovia (kobylky a saranče). Aj napriek tomu sa poľnohospodárskym činnostiam venuje 90% obyvateľov. Pestuje sa [[proso]] (kostrava), [[cirok]], [[zelenina]], [[strukoviny]], [[ryža]], [[podzemnica olejná]], [[cukrová trstina]], [[pšenica]], [[bavlna]] a [[tabak]]. Chovajú sa [[Ovca|ovce]], [[dobytok]], [[kozy]] a [[Somár|somáre]]. Najdôležitejším zvieraťom je [[ťava]]. === Priemysel a nerastné suroviny === Najdôležitejšia nerastná surovina je [[urán]], ťaží sa v pohorí Air. Ďalej sa ťaží [[zlato]], [[kamenné uhlie]], [[fosfát|fosfáty]], medené a železné [[Ruda|rudy]] a [[soli]]. Ťažba uránu bola pôvodne monopolom Francúzska, teraz však na jednom z ložísk ťažia aj [[Číňania]]. <ref>http://atominfo.cz/2011/01/cina-zahajila-tezbu-uranu-v-nigeru/{{Nedostupný zdroj|date=október 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Priemyselná výroba]] a obchod sa sústreďuje v [[Niamey]]. Najdôležitejším priemyselným odborom je [[potravinársky priemysel]]. Produkuje hlavne [[podzemnica olejná|arašidy]], [[olej]] a [[pivo]]. V menších mestách fungujú mlyny, čistiarne [[Bavlna|bavlny]] a garbiarne. == Obyvatelia == Obyvatelia sa delia do niekoľkých [[Kmeň (etnografia)|kmeňov]], najviac zastúpení sú [[Hausovia]], [[Songhaj-Djermovia]] a [[Tuarégovia]]. Ostatných je menej než 1 milión osôb. Nigerčania sú z 80% [[moslimovia]], existujú tu ale aj animistické a kresťanskej menšiny. Tri štvrtiny obyvateľov sú [[negramotnosť|negramotné]]. Úradným jazykom v krajine je [[francúzština]]. Takmer 80% Nigerčanov žije vo vidieckych osadách. Stredná dĺžka života mužov je priemerne 42,5 rokov, u žien asi 41,8 rokov. Ku koncu roka [[2005]] Niger mal najvyšší pomer počtu obyvateľov pripadajúceho na jedného lekára; celkom to bolo 56 278 obyvateľov na jedného lekára. <ref>Pocket World in Figures 2008. Londýn : The Economist, 2007. 254 s. [ISBN 978-1-86197-844-8.] S. 86.</ref> [[Súbor:Tuareg with a sword in Timbuktu, Mali.jpg|náhľad|210x210bod|Tuareg]] Štatistika zo sčítania ľudu v roku 2012<ref name=":0">{{Citácia knihy|titul=Niger|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/niger/|vydavateľ=Central Intelligence Agency|rok=2022-09-12|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20210330032003/https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/niger/|dátum archivácie=2021-03-30}}</ref> uvádza nasledujúcu náboženskú príslušnosť: [[Moslim|moslimovia]] 99,3%, [[Kresťan|kresťania]] 0,3%, tradičné náboženstvo 0,2%, bez vyznania 0,1%, ostatné 0,1%.<ref name=":0" /> Podľa afrikanistu [[Ondřej Havelka (cestovateľ)|O. Havelku]] veľká množina moslimov v Nigeri vyznáva zároveň nigerské tradičné náboženstvo [[bori]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Méně známá africká náboženství 2/4: střední Afrika|url=https://info.dingir.cz/2022/06/mene-znama-africka-nabozenstvi-2-4-stredni-afrika/|dátum prístupu=2022-09-28|jazyk=cs|meno=Ondřej|priezvisko=Havelka|vydavateľ=Dingir|odkaz na autora=Ondřej Havelka (cestovateľ)}}</ref> ([[viacpočetná náboženská identita]]), prípadne [[synkretizmus]] islamu a bori (tzv. Black Islam).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Náboženství na řece Niger – kult hada, západoafrický vodun, fascinující synkreze i temná strana 3/4|url=https://info.dingir.cz/2021/07/nabozenstvi-na-rece-niger-kult-hada-zapadoafricky-vodun-fascinujici-synkreze-i-temna-strana-3-4/|dátum prístupu=2022-09-28|jazyk=cs|meno=Ondřej|priezvisko=Havelka|vydavateľ=Dingir}}</ref> Náboženstvo bori je hlboko zakorenené najmä medzi etnikom Hausov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=O´Brien|meno=Susan|titul=Spirit Possession as Historical Source: Gender, Islam, and Healing in Hausa Bori|vydanie=1|vydavateľ=University of Wisconsin|miesto=Madison|rok=1993|strany=33-35}}</ref> Väčšina moslimov sú [[Sunnitský islam|sunniti]], 20% je však tzv. nekonfesných.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Religious Affiliation|url=https://www.pewresearch.org/religion/2012/08/09/the-worlds-muslims-unity-and-diversity-1-religious-affiliation/|dátum vydania=2012-08-09|dátum prístupu=2022-09-28|jazyk=en-US|meno=|priezvisko=|priezvisko2=|meno3=|priezvisko3=}}</ref> == Referencie == * {{Preklad|cs|Niger|7286891}} <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Niger}} {{Africká únia}} {{Afrika}} {{WTO}} [[Kategória:Niger| ]] [[Kategória:Členovia AÚ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Afrike]] [[Kategória:Členovia Frankofónie]] pg4t7u42th3l3nxil6qft8oogcq2sjz 8382499 8382490 2026-10-10T18:18:37Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-54657-29|~2026-54657-29]] ([[User_talk:~2026-54657-29|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 8176725 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox štát | Celý názov = Nigerská republika | 2. pád názvu = Nigeru | Vlajka = Flag of Niger.svg | Znak =Coat_of_arms_of_Niger.svg | Poloha = Location Niger AU Africa.svg | Motto = Fraternité, Travail, Progrès<br />(Bratstvo, práca, pokrok) | Hymna = [[La Nigerienne]]<br />(Pieseň Nigeru) | Dlhý miestny názov = République du Niger | Krátky miestny názov = Niger | Hlavné mesto = [[Niamey]] | ŠírkaSt = 13 | ŠírkaMin = 32 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 2 | DĺžkaMin = 5 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Niamey]] | Úradné jazyky = [[francúzština]] | Štátne zriadenie = [[unitárny štát]] pod [[vojenská junta|vojenskou juntou]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident | Politickí predstavitelia = [[Mohamed Bazoum]]/<br />[[Omar Tchiani]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Peltier | meno = Elian | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Saley | meno2 = Omar Hama | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Head of Presidential Guard Claims Power in Niger Coup | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2023/07/28/world/africa/niger-coup-general-omar-tchiani.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2023-07-28 | dátum prístupu = 2023-07-31 }}</ref> (''sporné'') | Vznik = [[3. august]] [[1960]] | Susedia = [[Alžírsko]], [[Benin]], [[Burkina]], [[Čad]], [[Líbya]], [[Mali]], [[Nigéria]] | Rozloha = 1 267 000 | Poradie rozloha = 21 | Rozloha vody = 300 | Percento vody = 0,02 | Odhad počtu obyvateľov = 20 672 987 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2016 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 61 | Sčítanie počtu obyvateľov =17 138 707 | Rok sčítanie počtu obyvateľov =2012 | Hustota obyvateľstva = 12,1 | Poradie hustota = ? | HDP = 8 253 mil. | Rok HDP = 2017 | Poradie HDP = 144 | HDP na hlavu = 1 153 | Poradie HDP na hlavu = 183 | HDI = 0,354 | Rok HDI = 2017 | Poradie (HDI) = 189 | Kategória HDI = nízky | Mena = [[frank BCEAO/CFA]] | Kód meny = XOF | Časové pásmo = [[WAT]] | UTC posun = +1 | Letný čas = ''bez zmeny'' | UTC posun leto = +1 | Medzinárodný kód = NER / NE | Kód motorových vozidiel = RN | Internetová doména = .ne | Smerové telefónne číslo = 227 | Poznámky = }} '''Niger''', dlhý tvar '''Nigerská republika''', je [[prezidentská republika]] nachádzajúca sa takmer uprostred [[Afrika|Afriky]] medzi štátmi [[Mali]], [[Alžírsko]], [[Líbya]], [[Čad]], [[Nigéria]], [[Benin]] a [[Burkina]]. Na území o rozlohe 1,267 mil. km² tu žije okolo 20 miliónov obyvateľov (2016). Krajina nemá prístup k [[More|moru]]. == Poloha a charakter územia == Niger sa nachádza na juhu [[Sahara|Sahary]] a v strednej časti [[Sahel]]u. Väčšina územia Nigeru sa nachádza na [[Náhorná plošina|náhorných plošinách]]. V centrálnej časti republiky sa týči vulkanické pohorie [[Aïr]] (čítaj aír). Nachádzajú sa tu kužele vyhasnutých [[Sopka|sopiek]] a rozrušené masívy. V masíve [[Tarazit]] sa nachádza najvyššia hora štátu [[Mont Gréboun]], vysoká {{mnm|2012}} Smerom na východ od Aïru sa rozlieha púštne panva [[Ténéré]], západným smerom panva [[Talak]]. Na severe krajiny sa nachádza náhorná plošina [[Djado]]. Jedinou stálou riekou na území štátu je [[Niger (rieka)|Niger]], ktorá mu dala meno. == Podnebie == V severných oblastiach Nigeru prevláda extrémne suché [[tropické podnebie]], za rok tu spadne iba takmer {{mm|50|m}} zrážok, preto tu prevládajú [[Púšť|púšte]]. Centrálnej a južnej oblasti republiky majú podnebie o niečo vlhkejšie, ale ani tu nespadne za rok viac ako {{mm|800|m}} zrážok. Oblaky púštneho prachu a piesku sem prináša suchý saharský vietor nazývaný ''harmattan''. V januári sa priemerné teploty pohybujú od 16 – 24 °C. Najteplejšie obdobie trvá od mája do júna, teploty prekonávajú hranicu 30 °C. == Flóra a fauna == V nižších oblastiach rastú iba [[akácia|akácie]] a suchomilné trávy. Vo vysokohorských oblastiach flóru zastupujú divoké [[arekotvaré|palmy]] a [[Olivovník|olivovníky]]. Žijú tu [[gazela|gazely]], [[oryxovia]], [[Paovca hrivnatá|paovce hrivnaté]], [[gepard]]y a [[Pštros dvojprstý|pštrosy]]. Pri rieke Niger svoj domov nachádzajú [[Slon africký|slony]], [[žirafa (rod)|žirafy]], [[hroch|hrochy]], [[antilopa|antilopy]] a [[Bubalus|byvoly]]. == História == Ukazuje sa, že ľudia sídlili na území Nigeru už v prehistorických dobách. V 3. tisícročí pred Kr., kedy do severných oblastí začala zasahovať púšť, pastieri odišli a na ich bývalých územiach sa začali usadzovať kočovní [[Tuarégovia]]. V [[Stredovek|stredoveku]] bol Niger postupne súčasťou niekoľkých mocných ríš, ktorými boli [[Songhaj]], [[Kánem-Born]], [[Ríša Mali|Mali]] a mestský štát Haus. Od 11. storočia sa tu začal šíriť [[islam]], ktorý si u miestnych obyvateľov našiel značnú obľubu. V roku [[1900]] bol Niger obsadený [[Francúzi|Francúzmi]] a bol pripojený k [[Francúzska Západná Afrika|Francúzskej západnej Afrike]]. V roku [[1922]] získal štatút samostatnej [[Kolónia|kolónie]] potom, čo povstali Tuarégovia. V roku [[1958]] bola vyhlásená [[autonómna republika Niger]]. Väzby s Francúzskom ale zostali silné. Prvé slobodné voľby sa konali až v roku [[1993]]. O tri roky neskôr sa pomocou štátneho prevratu do čela štátu dostal plukovník [[Ibrahim Bare Maïnassaru]]. V [[Apríl 1999|apríli 1999]] bol zvrhnutý a bola začatá [[Demokracia|demokratizácia]] krajiny. Vojenským pučom skončila vo [[február 2010|februári 2010]] snaha prezidenta [[Mamadou Tandja]] zmeniť ústavu, aby sa mohol po tretí za sebou uchádzať o prezidentský úrad. V apríli 2024 dorazili do Nigeru ruskí vojenskí inštruktori a vybavenie na základe novo podpísanej vojenskej dohody. Približne v rovnakom čase Spojené štáty súhlasili so stiahnutím svojich síl z krajiny po ukončení bilaterálnej bezpečnostnej dohody, ktorá umožňovala umiestnenie amerického personálu v Nigeri.<ref>{{Citácia periodika|titul=Niger's junta revokes military agreement with US|url=https://www.bbc.com/news/world-africa-68590531|dátum=2024-03-17|dátum prístupu=2025-09-03|jazyk=en-GB}}</ref> == Ekonomika a hospodárstvo == === Ekonomika === Kvôli nestabilnej politickej situácii dosahovala [[HDP]] v krajine menej ako 200 [[USD]] na obyvateľa. Významným zdrojom vývozu je [[uránová ruda]] pre Francúzsko. Dováža sa všetok spotrebný tovar, a to hlavne z Francúzska a [[Pobrežie Slonoviny|Pobrežia Slonoviny]]. Veľká časť populácie je zamestnaná v [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]], hoci je obrábaných len 3% rozlohy štátu, predovšetkým brehy rieky Niger. V krajine sa platí [[CFA frank]]om. === Poľnohospodárstvo === Základ hospodárstva tvorí samozásobiteľské poľnohospodárstvo, pričom obrábať možno iba 15% územia. Úroda je navyše závislá na zrážkach a ohrozujú ju škodcovia (kobylky a saranče). Aj napriek tomu sa poľnohospodárskym činnostiam venuje 90% obyvateľov. Pestuje sa [[proso]] (kostrava), [[cirok]], [[zelenina]], [[strukoviny]], [[ryža]], [[podzemnica olejná]], [[cukrová trstina]], [[pšenica]], [[bavlna]] a [[tabak]]. Chovajú sa [[Ovca|ovce]], [[dobytok]], [[kozy]] a [[Somár|somáre]]. Najdôležitejším zvieraťom je [[ťava]]. === Priemysel a nerastné suroviny === Najdôležitejšia nerastná surovina je [[urán]], ťaží sa v pohorí Air. Ďalej sa ťaží [[zlato]], [[kamenné uhlie]], [[fosfát|fosfáty]], medené a železné [[Ruda|rudy]] a [[soli]]. Ťažba uránu bola pôvodne monopolom Francúzska, teraz však na jednom z ložísk ťažia aj [[Číňania]]. <ref>http://atominfo.cz/2011/01/cina-zahajila-tezbu-uranu-v-nigeru/{{Nedostupný zdroj|date=október 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Priemyselná výroba]] a obchod sa sústreďuje v [[Niamey]]. Najdôležitejším priemyselným odborom je [[potravinársky priemysel]]. Produkuje hlavne [[podzemnica olejná|arašidy]], [[olej]] a [[pivo]]. V menších mestách fungujú mlyny, čistiarne [[Bavlna|bavlny]] a garbiarne. == Obyvatelia == Obyvatelia sa delia do niekoľkých [[Kmeň (etnografia)|kmeňov]], najviac zastúpení sú [[Hausovia]], [[Songhaj-Djermovia]] a [[Tuarégovia]]. Ostatných je menej než 1 milión osôb. Nigerčania sú z 80% [[moslimovia]], existujú tu ale aj animistické a kresťanskej menšiny. Tri štvrtiny obyvateľov sú [[negramotnosť|negramotné]]. Úradným jazykom v krajine je [[francúzština]]. Takmer 80% Nigerčanov žije vo vidieckych osadách. Stredná dĺžka života mužov je priemerne 42,5 rokov, u žien asi 41,8 rokov. Ku koncu roka [[2005]] Niger mal najvyšší pomer počtu obyvateľov pripadajúceho na jedného lekára; celkom to bolo 56 278 obyvateľov na jedného lekára. <ref>Pocket World in Figures 2008. Londýn : The Economist, 2007. 254 s. [ISBN 978-1-86197-844-8.] S. 86.</ref> [[Súbor:Tuareg with a sword in Timbuktu, Mali.jpg|náhľad|210x210bod|Tuareg]] Štatistika zo sčítania ľudu v roku 2012<ref name=":0">{{Citácia knihy|titul=Niger|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/niger/|vydavateľ=Central Intelligence Agency|rok=2022-09-12|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20210330032003/https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/niger/|dátum archivácie=2021-03-30}}</ref> uvádza nasledujúcu náboženskú príslušnosť: [[Moslim|moslimovia]] 99,3%, [[Kresťan|kresťania]] 0,3%, tradičné náboženstvo 0,2%, bez vyznania 0,1%, ostatné 0,1%.<ref name=":0" /> Podľa afrikanistu [[Ondřej Havelka (cestovateľ)|O. Havelku]] veľká množina moslimov v Nigeri vyznáva zároveň nigerské tradičné náboženstvo [[bori]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Méně známá africká náboženství 2/4: střední Afrika|url=https://info.dingir.cz/2022/06/mene-znama-africka-nabozenstvi-2-4-stredni-afrika/|dátum prístupu=2022-09-28|jazyk=cs|meno=Ondřej|priezvisko=Havelka|vydavateľ=Dingir|odkaz na autora=Ondřej Havelka (cestovateľ)}}</ref> ([[viacpočetná náboženská identita]]), prípadne [[synkretizmus]] islamu a bori (tzv. Black Islam).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Náboženství na řece Niger – kult hada, západoafrický vodun, fascinující synkreze i temná strana 3/4|url=https://info.dingir.cz/2021/07/nabozenstvi-na-rece-niger-kult-hada-zapadoafricky-vodun-fascinujici-synkreze-i-temna-strana-3-4/|dátum prístupu=2022-09-28|jazyk=cs|meno=Ondřej|priezvisko=Havelka|vydavateľ=Dingir}}</ref> Náboženstvo bori je hlboko zakorenené najmä medzi etnikom Hausov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=O´Brien|meno=Susan|titul=Spirit Possession as Historical Source: Gender, Islam, and Healing in Hausa Bori|vydanie=1|vydavateľ=University of Wisconsin|miesto=Madison|rok=1993|strany=33-35}}</ref> Väčšina moslimov sú [[Sunnitský islam|sunniti]], 20% je však tzv. nekonfesných.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Religious Affiliation|url=https://www.pewresearch.org/religion/2012/08/09/the-worlds-muslims-unity-and-diversity-1-religious-affiliation/|dátum vydania=2012-08-09|dátum prístupu=2022-09-28|jazyk=en-US|meno=|priezvisko=|priezvisko2=|meno3=|priezvisko3=}}</ref> == Referencie == * {{Preklad|cs|Niger|7286891}} <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Niger}} {{Africká únia}} {{Afrika}} {{WTO}} [[Kategória:Niger| ]] [[Kategória:Členovia AÚ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Afrike]] [[Kategória:Členovia Frankofónie]] 6n1766e1to1viflsgquiikj0fn2ewf9 0 6374 8382474 8382360 2026-10-10T16:37:50Z IronLiberty 280078 Revízia [[Special:Diff/8382360|8382360]] používateľa [[Special:Contributions/JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] ([[User talk:JOJOMOJUJO|diskusia]]) bola vrátená rok bol v súlade s leadom, koncipovaním článku, ktorý pokrýva kráľovstvo aj kniežactvo. Je to vysvetlené hneď v leade. 8382474 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Uhorsko | originálny názov = Hungaria<br />Magyarország<br />Ungarn | rok vzniku = 895 | rok zániku = 1918 | viac pred = áno | pred 1 = Veľká Morava | pred 1 vlajka = | pred 2 = Blatenské kniežatstvo | pred 2 vlajka = | pred 3 = Prvá bulharská ríša | pred 3 vlajka = | pred 4 = | pred 4 vlajka = | pred 5 = | pred 5 vlajka = | pred info = | viac po = áno | po 1 = Prvá maďarská republika | po 1 vlajka = Flag of Hungary (1918–1919).svg | po 2 = Prvá česko-slovenská republika | po 2 vlajka = Flag of Bohemia.svg | po 3 = Nemecké Rakúsko | po 3 vlajka = Flag of Austria (1230–1934, 1945–2000).svg | po 4 = Rumunské kráľovstvo | po 4 vlajka = Flag of Romania.svg | po 5 = Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov | po 5 vlajka = Flag of the State of Slovenes, Croats and Serbs.svg | po 6 = | po 6 vlajka = | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of Hungary (1915-1918; angels).svg | vlajka veľkosť = | vlajka 2 = Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg | článok o vlajke = Vlajka Uhorska | vlajka veľkosť 2 = | znak = Royal coat of arms of the Kingdom of Hungary (1915-1918; angels).svg | znak veľkosť = 110px | rámček znak = | znak 2 = Coat of arms of Hungary (1915-1918, 1919-1946; angels).svg | článok o znaku = Znak Uhorska | znak veľkosť 2 = 110px | rámček znak 2 = | hymna = [[Isten, áldd meg a magyart|Himnusz]]<br><div style="display:inline-block;margin-top:0.4em;">[[File:Himnusz 1920s.ogg]]</div> | článok o hymne = Isten, áldd meg a magyart | motto = Regnum Mariae Patrona Hungariae | článok o motte = | mapa = Lands of the Crown of Saint Stephen in 1914.png | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Uhorsko v roku 1914 (zelenými farbami Uhorsko v širšom zmysle, z toho tmavozelenou farbou Uhorsko v užšom zmysle, t. j. bez Chorvátska-Slavónska a Rijeky). | hlavné mesto = od roku 1873 [[Budapešť]] (o období pred rokom 1873 pozri text článku) | rozloha = 282 870 | rozloha poznámka = (v roku 1910, bez Chorvátska-Slavónska) | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = [[Dunaj]] | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = 18 264 533 | počet obyvateľov poznámka = (v roku 1910, bez Chorvátska-Slavónska) | jazyky = Úradné jazyky:<br />[[latinčina]] (do 1836/1844 okrem 1784{{--}}1790)<br />[[nemčina]] (1784{{--}}1790; 1849{{--}}1860)<br />[[maďarčina]] (1836/1844{{--}}1849; 1860{{--}}1918)<br />Ostatné jazyky:<br />[[poľština]], [[rumunčina]], [[slovenčina]], [[chorvátčina]], [[slovinčina]], [[srbčina]], [[taliančina]], [[stará bieloruština]], [[karpatská rómčina]], [[jidiš]] | národnostné zloženie = [[Maďari]], [[Slováci]], [[Rumuni]], [[Rusíni]], [[Nemci]], [[Srbi]], [[Chorváti]], [[Slovinci]] | náboženstvo = [[latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]], [[kalvinizmus]], [[luteránstvo|luteranizmus]], [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávna cirkev]], [[východná katolícka cirkev|východné katolícke cirkvi]], [[unitárstvo]], [[judaizmus]] | štátne zriadenie = [[monarchia]] | materský štát = [[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|22px|border]] [[habsburská monarchia]] ([[1526]]{{--}}[[1804]])<br />[[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|22px|border]] [[Rakúske cisárstvo]] ([[1804]]{{--}}[[1867]])<br />[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]] ([[1867]]{{--}}[[1918]])<br /> | mena = [[zlatý florén]] (1325{{--}}1553)<br />[[toliar (historická minca)|toliar]]<br />[[zlatý rakúskej meny|florin]] (1754{{--}}1867)<br />[[zlatý rakúskej meny|forint]] (1867 – 1892)<br />[[koruna (Rakúsko-Uhorsko)|koruna]] (1892{{--}}1918) | vznik = [[895]]/[[896]] (vznik [[Uhorské kniežatstvo|kniežatstva]]) | zánik = koniec [[október|októbra]]/začiatok [[november|novembra]] [[1918]] (faktický rozpad územia Uhorska, vyhlásenie Prvej maďarskej republiky) }} '''Uhorsko''' (iné názvy pozri nižšie) bol multietnický<ref>[http://books.google.com/books?id=fFYa2ooeVXgC&pg=PA63&lpg=PA63&dq=multiethnic+kingdom+of+hungary&source=bl&ots=myn3egZmrs&sig=RgJV4ixT0e2RtPMjYI_cXEd9pqA&hl=en&sa=X&ei=jJE0UMLkDIrYtAbq7oH4BQ&redir_esc=y#v=onepage&q=multiethnic%20kingdom%20of%20hungary&f=false Gerhard Stickel: National, Regional and Minority Languages in Europe]</ref> [[štát]] v [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotline]] od roku [[895]]/[[896]] do roku [[1918]]. Do roku 1000/1001 bol [[kniežatstvo]]m, a teda sa pre toto obdobie (dnes) nazýva aj '''[[Uhorské kniežatstvo]]'''. Od roku [[1000]]/[[1001]] do svojho zániku bol kráľovstvom a teda sa pre toto obdobie nazýva aj '''Uhorské kráľovstvo'''. Niektorí slovenskí autori (napr. [[Encyklopédia Slovenska]]) používajú inú terminológiu: pojmy Uhorské kráľovstvo a Uhorsko považujú za synonymá a namiesto Uhorského kniežatstva hovoria o '''Gejzovom kniežatstve'''. Od roku [[1526]] do svojho zániku (čiže takmer 400 rokov) bolo Uhorsko integrálnou a trvalou časťou [[habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], čiže [[rakúska monarchia|rakúskej monarchie]], preto nemalo vlastných vládcov (jeho vládcami boli panovníci Rakúska, ktorí boli formálne korunovaní aj za uhorských kráľov) a do roku [[1867]] bolo politicky aj hospodársky riadené z Viedne (hoci formálne malo aj vlastné inštitúcie). Približne od roku [[1541]] do konca [[17. storočia]] bolo Uhorsko územne obmedzené na dnešné [[Slovensko]], [[Burgenland]] a západné [[Chorvátsko]] a menšie priľahlé oblasti a nazývalo sa [[Kráľovské Uhorsko]]. V rokoch [[1804]]{{--}}[[1867]] bolo Uhorsko zároveň časťou [[rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], v rokoch [[1867]]{{--}}[[1918]] bolo zároveň súčasťou [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a v rokoch [[1849]]{{--}}[[1867]] bolo zároveň (rakúskou) [[korunná krajina|korunnou krajinou]]. Uhorsko bolo značne mnohonárodné. Napr. na konci [[18. storočie|18. storočia]] tvorili v Uhorsku (vrátane Sedmohradska, ale bez Chorvátska-Slavónska) podľa rôznych prepočtov [[Maďari]] len 29 %<ref>Jászi, O.: A nemzeti államok kialakulása és a nemzetiségi kérdés, 1912 [http://mek.oszk.hu/09200/09267/09267.pdf]</ref> alebo len 37,7 %<ref>MÉSÁROŠ, J. Zložité hľadanie pravdy o slovenských dejinách. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2004. 487 s. ISBN 80-224-0808-5. najmä str. 414 a nasl.</ref> obyvateľstva, ostatní obyvatelia boli Nemaďari. V Uhorsku vrátane Chorvátska-Slavónska bol podiel Maďarov ešte nižší. Ani v Uhorsku bez Sedmohradska (a zrejme bez Chorvátska-Slavónska) netvorili Maďari väčšinu, keďže na konci 18. storočia podľa niektorých prepočtov v takto vymedzenom území tvorili 41,55 % obyvateľov<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kónya | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Kónya | spoluautori = a kol. | titul = Dejiny Uhorska : (1000{{--}}1918) | miesto = Prešov | vydavateľ = Vydavateľstvo Prešovskej univerzity | rok = 2013 | isbn = 978-80-555-0921-1 | počet strán = 787 | strany = 463 }}</ref>. Podrobnosti pozri v článku [[Národnostné zloženie Uhorska]]. Ako úradný jazyk sa od počiatku používala [[latinčina]], v rokoch [[1784]]{{--}}[[1790]] a [[1849]]{{--}}[[1860]] [[nemčina]] a v rokoch [[1836]]/[[1844]]{{--}}[[1849]] a [[1860]]{{--}}[[1918]] [[maďarčina]]. Zastúpenie slovanských jazykov (neskôr najmä slovenčiny) bolo také vysoké, že uprostred stredoveku franskí kronikári označovali Uhorsko ako slovanskú krajinu a v polovici [[18. storočia]] sa v hesle Uhorsko Diderotovej encyklopédie tvrdí, že „maďarský jazyk je slovanské nárečie, a teda je príbuzný s jazykmi Čiech, Poľska a Ruska“.<ref>[http://diderot.alembert.free.fr/H.html Diderotova encyklopédia - H]</ref> == Názvy == Súčasný slovenský názov tohto štátu je '''Uhorsko'''<ref>Uhorsko. in: [[Pravidlá slovenského pravopisu]]</ref><ref name=ES>Uhorsko. in: [[Encyklopédia Slovenska]] VI. 1982. S. 163</ref><ref name=PecUhorsko/><ref name=Pov/> (zastarano regionálne aj: ''Uhersko''<ref name=Roz>Rozpravy zemepisné. in: Slovenský národný učiteľ. 5/1861 S. 73, 74</ref><ref>CZAMBEL, Samuel. Príspevky k dejinám jazyka slovenského. 1887, S. 63 (Poznámka: Z textu v šarišskom nárečí.)</ref>) alebo '''uhorský štát'''<ref name=ES/><ref>uhorský. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>. Staršie podoby tohto názvu sú: ''Uhry''<ref name=PecUhorsko>Uhorsko. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref> (tento názov v užšom zmysle označuje len vlastné Uhorsko, t. j. Uhorsko bez Chorvátska), ''Uhorská'' (alebo zriedkavo ''Uherská'')<ref name=Pov>POVAŽAJ, M. Jednoslovné názvy štátov a krajín v slovenčine. in: Kultúra slova 3/1992 S. 75, 76</ref> , ''Uhorská krajina''<ref>DOHNÁNY, M. Historia povstaňja slovenskjeho z roku 1848. Skalica: Písmom a Tlačivom Fraňa Xaviera Škarnicla a Sinou, 1850, S. 17, 53, 65</ref> (varianty: ''uhorská krajina'', zriedkavo ''Uherská krajina''/''uherská krajina''<ref name=Roz/>), ''Uhorská zem''<ref>LEŠKA, Š. O paradoxach. in: Orol Tatránski 62/1847 S. 492</ref> (varianty: ''uhorská zem'', zriedkavo ''Uherská zem''/''uherská zem''), ''Uhorská dŕžava''<ref>BOKES, F. ed. Dokumenty k slovenskému národnému hnutiu v rokoch 1848-1914. Diel 1867-1884. 1. vyd. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1965, S. 352</ref><ref>CHERVEN, F. Uhorsko dľa diela Jeho cis. a kráľ. výsosti dediča trónu Rudolfa: Rakúsko-Uhorská monarchia v písme a v obrazoch. 1891, S. 10</ref> (variant: ''uhorská dŕžava''), ''Hungária''<ref>Hungária. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>. Cudzojazyčné tvary tohto názvu sú: {{vjz|lat|''Hungaria''/''Vngaria''}}, {{vjz|hun|''Magyarország''}}, {{v jazyku|deu|''Ungarn''/''Hungarn''}}, {{hrv}} a {{vjz|srp|''Ugarska''}}, {{vjz|ron|''Ungaria''}}. V užšom zmysle sa názvom '''Uhorsko''' označuje len tzv. vlastné Uhorsko (t. j. bez zahrnutia Chorvátska-Slavónska [a v istej dobe aj [[Rijeka|Rijeky]]] - pozri napr. v článku [[Rakúsko-Uhorsko]]) alebo sa ním označuje len Uhorské kráľovstvo (pozri vyššie v úvode tohto článku). Názov Uhorsko (a podobné tvary, napr. Uhry) je podľa väčšinového názoru odvodený od slova [[Uhri]]. Pojmy Uhorsko a [[Maďarsko]] (Uhri a Maďari) sa dnes rozlišujú v [[slovenčina|slovenčine]], [[čeština|češtine]], [[chorvátčina|chorvátčine]] a [[srbčina|srbčine]], pojmy Maďari a Uhri čiastočne aj v angličtine, nemčine, románskych jazykoch (rumunčine, francúzština, španielčina, taliančina) a podobne; v ostatných jazykoch je pre slová Uhorsko a Maďarsko (Uhri a Maďari) vždy len jeden výraz, teda sa nerozlišuje súčasný štát a bývalé kráľovstvo ({{v jazyku|deu|Ungarn}}, lat. Hungaria, angl. Hungary). Ako bolo uvedené už vyššie v úvode tohto článku, ako kniežatstvo sa Uhorsko označuje aj ako '''Uhorské kniežatstvo''' (písané aj v tvare '''uhorské kniežatstvo'''<ref>PAULINY, E. Dejiny spisovnej slovenčiny. Od začiatkov až po Ľudovíta Štúra. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1966, S. 5</ref>) alebo '''Gejzovo kniežatstvo'''. Názvom '''uhorské kniežatstvá''' (t. j. v množnom čísle) sa ale niekedy označujú všetky jednotlivé staromaďarské kniežatstvá v Karpatskej kotline pred vznikom Uhorského kráľovstva.<ref>GAŽOVIČOVÁ, Ľ. et al. Prví Arpádovci a ich dynastické sobáše. in: Historická revue, č. 7-8 2005, S. 6</ref> Ako bolo uvedené už vyššie v úvode tohto článku, ako kráľovstvo sa Uhorsko označuje aj názvom '''Uhorské kráľovstvo''' (písané aj v tvare: '''uhorské kráľovstvo'''<ref name=ES/>). Cudzojazyčné tvary výrazu Uhorské kráľovstvo sú: ([[latinčina|lat.]] ''Regnum Hungariae/Vngarie'', {{v jazyku|deu|Königreich Hungarn}} resp. v posledných desaťročiach ''Königreich Ungarn'', [[maďarčina|maď.]] ''Magyar Királyság'', [[chorvátčina|chorv.]] a [[srbčina|srb.]] ''Kraljevina Ugarska'', [[rumunčina|rum.]] ''Regatul Ungariei''). == Územie == V 14. storočí sa Uhorsko rozkladalo na území dnešných štátov (''zoradené podľa abecedy''): * [[Bosna a Hercegovina]] (len severná časť, a to len na začiatku 14. stor.) * [[Česko]] (len [[Sidonie|osada Sidonie]]) * [[Chorvátsko]] (celé územie okrem [[Dalmácia|Dalmácie]], [[Istria|Istrie]] a všetkých ostrovov) * [[Maďarsko]] (celé územie) * [[Poľsko]] (len časť [[Orava (župa)|Oravy]]) * [[Slovensko]] (celé územie okrem osady [[Šance]]) * [[Slovinsko]] (len [[Prekmurje]]) * [[Rakúsko]] (len [[Burgenland]]) * [[Rumunsko]] (len [[Sedmohradsko]] a [[Banát]], na začiatku 14. stor. aj [[Valašsko]]) * [[Srbsko]] (všetko územie na sever od [[Sáva|Sávy]] a [[Dunaj|Dunaja]] vrátane dnešnej mestskej časti [[Belehrad|Belehradu]] [[Zemun]], na začiatku 14. stor. aj veľká časť dnešného Srbska južne od Dunaja) * [[Ukrajina]] (len [[Zakarpatská Ukrajina]]) == Hlavné mesto == Hlavné mestá Uhorska boli:{{bez citácie}} * dlhodobo: ** [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]] (do [[1256]]) ** [[Stoličný Belehrad]] (súčasne s Ostrihomom do [[1256]], potom na niektoré účely sčasti až do [[1543]]) ** [[Budín]], resp. od roku 1873 [[Budapešť]] ([[1256]] – [[1315]]; [[1408]]{{--}}[[1485]]; [[1490]]{{--}}[[1536]]; [[1783]]{{--}}[[1918]]) ** [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrad]] ([[1323]]{{--}}[[1408]]) ** [[Bratislava]] ([[1536]]{{--}}[[1783]]) * prechodne: ** [[Temešvár]] ([[1315]]{{--}}[[1323]]) ** [[Viedeň]] ([[1485]]{{--}}[[1490]]) ** [[Debrecín]] ([[1849]]) == Dejiny == === Raný stredovek === ==== Príchod Maďarov ==== [[Starí Maďari]] (iný názov: [[Uhri]]) prenikali na územie od hornej [[Tisa|Tisy]] po Dunaj od roku [[896]] v čase, keď podnikali nájazdy do Franskej ríše na území dnešnej západnej Európy. Podľa národnej maďarskej legendy ich sem priviedol [[Arpád]], zakladateľ dynastie [[Arpádovci|Arpádovcov]]. Podľa historických prameňov sem prišli po ich vytlačení z juhovýchodných podkaukazských stepí a pokračovali v nájazdoch do oblasti Panónie, dnešného [[Balaton]]u do roku [[901]].<ref>Slovensko, vyd.Perfekt,2008, ss.11-13,</ref> Po bitkách pri Bratislave, kde dvakrát utrpeli porážku, sa im podarilo roku [[907]] zvíťaziť. Postupne tak oslabovali moc [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], ktorá však pravdepodobne vo forme početných [[Slovania|slovanských]] kniežatstiev sústredených okolo centrálnych hradísk nepriamo pokračovala vo svojej existencii (až kým od roku [[1019]] Morava nebola ovládnutá Premyslovcami a približne v roku [[1100]] väčšina Slovenska súčasťou Uhorska). Približne v roku [[925]] začal najsilnejší staromaďarský kmeň obsadzovať aj juhozápadné Slovensko ([[Nitriansko]]) a iné skupiny paralelne expandovali na území dnešného [[Rakúsko|Rakúska]]. Nájazdy staromaďarských kočovných kmeňov v Európe sa skončili až po roku [[955]], kedy boli porazené Franskou ríšou pri rieke [[Lech (rieka)|Lech]] pri Augsburgu bavorskými vojskami cisára Ota I. a boli tak donútené sa definitívne stiahnuť z územia na východ od Viedenskej kotliny a usadiť sa v Podunajskej nížine (dnešné Maďarsko). Po tejto bitke sa vtedy juhozápad územia dnešného Slovenska dostal pod nadvládu najsilnejšieho zo 7 kmeňov, náčelníci ktorých boli povraždení za pomoci bavorského panovníka a [[Gejza (knieža)|Gejza]], najsilnejší z nich, vládol kmeňu Megyerov (Maďarov), založil neskôr kráľovský rod [[Arpádovci|Arpádovcov]].<ref>M.Kučera : ''Cesta dejinami, Stredoveké Slovensko'', vyd. Perfekt Bratislava 2002, str.221</ref> ==== Arpádovci (970{{--}}1301) ==== V rokoch 970 až 997 panoval knieža Gejza na území severozápadného (možno aj juhozápadného) Zadunajska, územia medzi Dunajom, Tisou a [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskym kniežatstvom]] a zakladal tak štátny útvar so sídlom v Ostrihome. V slovenčine ho nazývame Uhorsko (resp. najprv Gejzovo kniežatstvo a od roku 1000/1001 Uhorsko). O názve Uhorsko pozri vyššie v kapitole Názvy. Až koncom [[10. storočia]] [[Maďari]] prijali [[kresťanstvo]], ktoré miestni Slovania prijali už oveľa skôr. Nový uhorský štát (podobne ako český a poľský štát) prevzal podstatné impulzy z bývalej Veľkej Moravy.<ref>M.Kučera : ''Cesta dejinami, Postavy veľkomoravskej histórie'', vyd. Perfekt Bratislava 2005, str.21</ref> [[Súbor:Istvan-ChroniconPictum.jpg|thumb|left|[[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]], prvý kráľ Uhorska.]] [[Súbor:Crown, Sword and Globus Cruciger of Hungary2.jpg|thumb|left|[[Uhorská koruna (klenot)|Uhorská koruna]] s ďalšími klenotmi.]] Zjednocovací proces Uhorska dokončil uhorský vládca [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] , syn Gejzu, nazývaný Svätý (ktorého predkresťanské meno bolo Vajk) z rodu Arpádovcov (predtým maďarské knieža [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianska]]), ktorý sa z popudu pápeža roku [[1000]]/[[1001]] stal prvým uhorským kráľom, a ktorý si do roku [[1006]] podmanil posledných staromaďarských náčelníkov (o. i. aj v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]). Bol horlivý christianizátor (zriaďoval fary, [[biskupstvo|biskupstvá]], [[kostol]]y...). Na území Slovenska Štefan I. ([[997]]/[[1000]]{{--}}[[1038]]) presťahoval sídlo Nitrianskeho biskupstva (translatio sedis), do Ostrihomu - "[[Ostrihomské arcibiskupstvo]]". V rokoch [[1001]] – [[1030]] dočasne stratil celé časti Slovenska, ktoré dobyl poľský kráľ, ktorý v Nitre dosadil za kniežatá Arpádovcov pohádaných s kráľom Štefanom, [[Ladislav Lysý|Ladislava Lysého]] a jeho brata Vasila ([[Vazul|Vazula]]) . Vasil mal synov [[Ondrej I. (Uhorsko)|Ondreja I.]] a [[Belo I.|Bela I.]] Ondrej sa oženil s [[Anastázia (uhorská kráľovná)|Anastáziou]], dcérou kniežaťa [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslava I. Múdreho]] a  [[Belo I.|Belo]] oženil s Rychézou dcérou poľského kniežaťa [[Mešek II. Lambert|Meška II.]] Ich potomkovia po roku 1046 ovládli celé Uhorsko. V rokoch [[1048]]{{--}}[[1108]] na území Slovenska (Nitrianska) a severovýchodného dnešného Maďarska bolo vytvorené tzv. Tercia pars regni (= tretina kráľovstva) alebo [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianske pohraničné vojvodstvo]] (ducatus) so sídlom v Nitre. Jeho vojvodami boli mladí Arpádovci, budúci králi Uhorska. Toto územie sa najmä spočiatku navonok i dovnútra správalo ako nezávislý štát. Koncom [[11. storočia]] sa začalo pripájanie dovtedy nezávislého Chorvátska a na Slovensku sa začali pripájať severné územia. Roku [[1102]] bola vytvorená chorvátsko-uhorská [[personálna únia]], ktorá pretrvala až do zániku Uhorska (uhorskí králi však neboli ani len formálne korunovaní oddelene ako králi Chorvátska). [[Súbor:Europe mediterranean 1190 cropped.jpg|thumb|Uhorsko (vrátane Chorvátska) v roku [[1190]] počas vlády [[Belo III.|Bela III.]]]] Po celé [[12. storočie]] sa Uhorsko mocensky angažovalo na [[Balkán]]e, takže za vlády [[Belo III.|Bela III.]] ([[1172]]{{--}}[[1196]]) nadobudlo v tomto priestore charakter veľmoci. Počet jeho obyvateľov sa odhaduje na 2 milióny. Na Slovensku asi v tomto období nadobudla ťažba vzácnych kovov väčší rozsah. Svoje postavenie si síce Uhorsko udržalo aj v [[13. storočie|13. storočí]], keď sa mu podarilo upevniť a rozšíriť svoj vplyv na Balkáne, no za [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondreja II.]] ([[1205]]{{--}}[[1235]]) mnohé opakované pokusy o trvalé pripojenie [[Halič (región)|Haliče]] neboli úspešné. V [[13. storočie|13. storočí]] sa teda stalo niekoľko významných udalostí: * začali vznikať prvé [[mesto|mestá]] (v právnom zmysle), najmä na Slovensku (prvé roku [[1238]]), ktoré ako banícka oblasť bolo najvyspelejšou časťou Uhorska * uhorský kráľ Ondrej II. vydal v roku [[1222]] tzv. [[Zlatá bula Ondreja II.|Zlatú bulu]], ktorou priznal [[šľachta|šľachte]] obrovské práva; spôsobil si to sám, tým, že predtým udeľoval svojim radcom a pomocníkom rozsiahle kráľovské majetky, čím zvýšil faktickú moc týchto budúcich šľachticov; hovoríme, že sa Uhorsko zmenilo na [[Stavovská monarchia|stavovskú monarchiu]] * v rokoch [[1241]] - [[1242]] došlo k vpádu [[Mongoli|Mongolov]], označovaných ako Tatári, ktorí miestami vyhubili až polovicu obyvateľstva (podrobnosti pozri v článku [[Mongolský vpád do Uhorska]]), čo viedlo k usadzovaniu cudzích „kolonistov“ v Uhorsku - [[Nemci]] sa usadili najmä na Slovensku (tvorili 20% obyvateľstva v [[14. storočie|14. storočí]] - podrobnosti pozri v článku [[Karpatskí Nemci]] a [[nemecká kolonizácia]]) - a k stavbe obranných [[hrad]]ov (opäť najmä na Slovensku - podrobnosti pozri nižšie) * od 50. do 70. rokov [[13. storočia]] zápasili [[Arpádovci]] s [[Přemyslovci|Přemyslovcami]] o [[Rakúsko]], ktoré však napokon pripadlo [[Habsburgovci|Habsburgovcom]] * hlavne od konca storočia sa Uhorsko de-facto rozpadlo na niekoľko území ovládaných miestnymi šľachticmi (tzv. vláda oligarchov): západné Slovensko ([[Matúš Čák]]), východné Slovensko ([[Omodejovci]]), západné [[Maďarsko]] (páni z Köszegu/[[Güssing]]u), východné Maďarsko, [[Sedmohradsko]] a [[Chorvátsko]]. Pretože sa pri ochrane obyvateľstva pri tatárskych nájazdoch osvedčili kamenné hrady na vyvýšených bralách, dal kráľ budovať a rekonštruovať najmä na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]], severovýchodného [[Maďarsko|Maďarska]], [[Zadunajské stredohorie|Zadunajského Stredohoria]] a [[Burgenland|Burgenlandu]] kamenné hrady. Najviac ich bolo na Slovensku. Napríklad sa v tom období prebudovali hrady v [[Bratislavský hrad|Bratislave]], [[Trenčiansky hrad|Trenčíne]], rozširoval sa [[Spišský hrad]], vznikali nové hrady ako [[Starý hrad (hrad)|Starhrad]], [[Oravský hrad]], [[Hričov (hrad)|Hričovský hrad]], [[Šášov (hrad)|hrad Šášov]], [[Revište]] na [[Stredné Slovensko|strednom Slovensku]], [[Šarišský hrad|hrad Šariš]] na [[Východné Slovensko|východnom Slovensku]].<ref>ibid,str.112-114</ref> ==== Anjouovci (1308{{--}}1387) ==== [[Súbor:Chronicon Pictum I Karoly Robert.jpg|left|thumb|Kráľ [[Karol I. (Uhorsko)|Karol I. Róbert z Anjou]].]] Roku [[1301]] vymreli [[Arpádovci]], čím bola anarchia a vláda šľachticov dovŕšená. Z viacerých súperov o trón vyšiel roku [[1308]] víťazne [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert z Anjou]] ([[1301]]/[[1308]]{{--}}[[1342]]), ktorý čoskoro porazil oligarchov (Matúša Čáka až keď Matúš zomrel roku [[1321]] a Omodejovcov/Abovcov) a tým opäť zjednotil krajinu. Za [[Ľudovít Veľký|Ľudovíta Veľkého]] ([[1342]]{{--}}[[1382]]) Uhorsko aj napriek nezmyselnej a neúspešnej dynastickej vojne o [[Neapol]]sko dosiahlo vrchol svojej moci (najmä na [[Balkán]]e) a najväčší územný rozmach ([[1370]] po vymretí [[Piastovci|Piastovcov]] na základe predchádzajúcich dohôd personálna únia s Poľskom). Ľudovít I. Veľký potvrdil [[Zlatá bula Ondreja II.|Zlatú bulu Ondreja II.]] z roku [[1222]]. V [[14. storočie|14. storočí]] sa v Uhorsku (najmä na území dnešného Slovenska), ťažilo najviac vzácnych kovov na svete (asi 40% svetovej produkcie). Uhorsko v tomto období bolo jednou z najbohatších krajín sveta. ==== Neskorý stredovek (do 1526) ==== [[Súbor:Portrait of Matthias Corvinus, King of Hungary.jpg|thumb|Renesančný portrét kráľa [[Matej I.|Mateja Korvína]].|342x342bod]] Za dlhej vlády kráľa [[Žigmund Luxemburský|Žigmunda Luxemburského]] ([[1387]]{{--}}[[1437]]) došlo opäť k oslabeniu kráľovskej moci, pretože tento kráľ uhorsko-česko-nemecký a [[cisár]] musel okrem iného bojovať proti [[husiti|husitom]] v Čechách, proti [[Benátky|Benátkam]] aj proti [[Turci|Turkom]] (Osmanom), ktorí sa už začali tlačiť z juhu. Svoje vojny financoval najmä ťažbou vzácnych kovov na Slovensku. [[Žigmund Luxemburský]] si Bratislavu vybral za svoje hlavné sídlo a začal ju budovať ako európsku metropolu. Po ďalšom oslabení kráľovskej moci v nasledujúcich rokoch usadol na trón [[Matej Korvín]] ([[1458]]{{--}}[[1490]]) z rodu [[Huňadyovci|Huňadyovcov]], syn [[Ján Huňady|Jána Huňadyho]] - [[regent]]a Uhorska, ktorý prechodne opäť oslabil oligarchov, zriadil stále vojsko ([[čierny pluk]]), dobyl prechodne (do roku [[1491]]) Moravu, [[Sliezsko]] a východné Rakúsko s Viedňou, uskutočnil reformy, založil [[Academia Istropolitana|Academiu Istropolitanu]] v Bratislave a pod. Musel naďalej bojovať proti Turkom a na Slovensku proti [[bratríci|bratríkom]]. Po Korvínovi však nastúpili [[Jagelovci]] ([[1490]]{{--}}[[1526]]), ktorí boli uhorsko-českí králi. Za ich vlády svojvôľa a egoizmus šľachty dosiahli vrchol, čo sa prejavilo aj roku [[1526]] v tzv. [[Bitka pri Moháči (1526)|moháčskej katastrofe]], po ktorej samotný víťazný turecký [[sultán]] nemohol uveriť, že proti nemu poslali také slabé vojsko. [[Ján Zápoľský|Zápoľského]] armáda, ktorá bola rovnako veľká ako kráľovská na bojisko ani nedošla. === Raný novovek (1526{{--}}1700) === [[Súbor:El descubrimiento del cuerpo del rey Luis II, por Bertalan Székely.jpg|thumb|left|Objavenie mŕtveho tela kráľa [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] po [[bitka pri Moháči (1526)|Bitke pri Moháči]] v roku [[1526]].]] Roku [[1526]] bolo uhorské vojsko porazené v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] [[Turci|Turkami]]. Zomrelo veľa významných osobností aj sám kráľ [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II. Jagelovský]], ktorý pri úteku zomrel v dunajských močariskách. Na základe predošlých dohôd trón pripadol [[Habsburgovci|Habsburgovcom]] ([[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinand I.]]), ktorí sa ho však zmocnili až po dlhšej občianskej vojne so sedmohradským vojvodom [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]], ktorého podporovali [[Turci]]. [[Habsburgovci]] vládli v Uhorsku od roku [[1526]] až do jeho zániku [[1918]]. V [[16. storočie|16. storočí]] sa úspešne presadil [[protestantizmus]], ale katolícki [[Habsburgovci]] ho v [[17. storočie|17.]] a [[18. storočie|18. storočí]] opäť zredukovali na menšinové náboženstvo. [[16. storočie]] bolo obdobím ustavičných veľkých i drobných vojen s Turkami. [[Súbor:Hungary in 1606 XVII century.jpg|thumb|[[Kráľovské Uhorsko]], [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradské kniežatstvo]] a osmanské ejálety. ([[1606]]).]] Výsledkom občianskej vojny a postupu tureckých vojsk na sever ([[1541]] dobytie [[Budín]]a) bol útek Maďarov na (najmä južné) [[Slovensko]] a rozpad predošlého Uhorska na tri časti: * tzv. [[Kráľovské Uhorsko]] - fakticky habsburská, čiže rakúska, provincia na území dnešného Slovenska, Burgenlandu, západného Chorvátska a priľahlých území Maďarska ; toto územie obývali skoro samí Nemaďari ([[Slovania]] a Nemci); hovoríme, že Uhorsko stratilo samostatnosť a stalo sa (až do roku [[1867]]/[[1918]]) súčasťou [[habsburská monarchia|habsburskej monarchie]] * [[Sedmohradsko]] - turecký vazalský štát * centrálna oblasť Uhorska (približne územie dnešného Maďarska) - priama súčasť Osmanskej ríše (Tureckej ríše) [[Bratislava]] sa stala hlavným ([[1536]]{{--}}[[1784]]/[[1848]]) a korunovačným ([[1563]]{{--}}[[1830]]) mestom a sídlom snemu ([[1542]]{{--}}[[1848]]) Kráľovského Uhorska, neskôr obnoveného Uhorska. [[Trnava]] sa stala cirkevným sídlom. [[Slovensko]] tvorilo jadro Uhorska, kde sa odohrávali všetky významné udalosti. Tu sa tiež odohrávali hlavné pohraničné boje s Turkami a [[protihabsburské povstania]] ([[1604]]{{--}}[[1711]]) vedené spravidla (protestantskými) vládcami Sedmohradska. V roku 1683 porážkou pri [[Viedeň|Viedni]] boli [[Osmanská ríša|Osmani]] definitívne vytlačení z Cisárskeho Rakúska. Habsburgovcom a Jagelovcom sa podarilo poraziť Turkov a Habsburgovcom potlačiť protihabsburské povstania. Bývalé uhorské územia tým oslobodili od Turkov, čo posilnilo mocenskú pozíciu Rakúska (Habsburgovcov) na území Uhorska a odstránilo moc uhorskej šľachty až do roku 1867. === [[Osvietenstvo]] a revolúcia (1700{{--}}1867) === [[Súbor:Maria Theresia als Königin von Ungarn zu Pferde.jpg|thumb|left|[[Mária Terézia]] ako uhorská kráľovná.]] Po roku [[1700]] sa začala rekonštrukcia krajiny. Väčšina prostriedkov aj dosídľujúceho obyvateľstva prirodzene pochádzala z (predtým Turkami neobsadeného) Slovenska. Od [[18. storočia]] malo Uhorské kráľovstvo zaručené zvláštne postavenie v rámci habsburskej monarchie, ale viedenský dvor väčšinou centrálne spravoval vedľajšie krajiny uhorskej koruny ([[Sedmohradsko]], [[Vojenská hranica]]). [[Súbor:March15.jpg|thumb|[[Sándor Petőfi]] recituje [[Nemzeti dal]] pri vystúpení ľudu v [[Budapešť|Pešti]], [[15. marec]] [[1848]].]] V rámci tzv. [[osvietenský absolutizmus|osvietenského absolutizmu]] ([[1740]]{{--}}[[1790]]) prebiehala [[centralizácia]] a absolutistické tendencie z Viedne. Niektoré uhorské centrálne úrady sa podarilo podriadiť úradom cisárskeho dvora. Za vlády [[Mária Terézia|Márie Terézie]] ([[1740]]{{--}}[[1780]]) sa centralizácia dočasne zastavila, ale za [[Jozef II.|Jozefa II.]] sa opäť začala. Odpor uhorskej šľachty voči centralizácii a početným modernizačným (a tým aj germanizačným) reformám Jozefa však bol taký veľký, že Jozef musel skoro všetky svoje reformy odvolať. Maďarskej šľachte sa v rokoch [[1790]]{{--}}[[1791]] - ako reakcia na Jozefove centralizačné reformy - podarilo na sneme presadiť prioritné právo maďarčiny vo verejnom živote, čím sa začala tzv. [[maďarizácia]], ktorá sa potom v [[19. storočie|19. storočí]] stupňovala a vyvrcholila po vzniku Rakúsko-Uhorska ([[1867]]). V období tzv. metternichovského alebo kabinetného absolutizmu ([[1815]]{{--}}[[1848]]), založeného na polícii, armáde a cenzúre, došlo napriek tomuto policajnému režimu k formovaniu ideológie liberálnej uhorskej šľachty (tzv. maďarské reformné hnutie), ktorá bola ochotná spolupracovať s [[buržoázia|buržoáziou]]. Vyústilo to do nacionalistickej maďarskej revolúcie ([[1848]]{{--}}[[1849]]) proti Viedni, v ktorej museli [[Maďari]] bojovať okrem Rakúska aj proti nemaďarom v Uhorsku, konkrétne Chorvátom, Slovákom, Srbom, Rumunom a Rusínom. V auguste [[1849]] však boli Maďari porazení, keď si [[Habsburgovci]] proti nim povolali na pomoc [[Rusko|ruské]] vojsko. Po porážke revolúcie v Rakúsku aj Uhorsku [[Habsburgovci]] jednak zaviedli tzv. [[Bachovský absolutizmus]] (tiež: [[Bachovský absolutizmus|neoabsolutizmus]], [[1851]]{{--}}[[1859]]) spojený s policajným režimom a germanizáciou, jednak sa Uhorsko, [[Sedmohradsko]], [[Chorvátsko-Slavónsko]] a [[Banát]] stali separátnymi korunnými krajinami v rámci centralizovaného rakúskeho cisárstva. Slováci po silnom tlaku niektorých maďarských šľachticov svoju korunnú krajinu nedostali, hoci im bola sľúbená v čase, keď v revolúcii bojovali spolu s Viedňou proti Maďarom. Medzinárodné problémy Rakúska prinútili Habsburgovcov zlikvidovať [[Bachovský absolutizmus|neoabsolutizmus]] a zaviesť reformy. Ani obnovenie [[Konštitučná monarchia|konštitučnej monarchie]] (ktorej zárodky nakrátko vznikli v rakúskej časti monarchie už v revolúcii [[1848]]/[[1849]], ale zanikli neoabsolutizmom tzv. [[októbrový diplom|októbrovým diplomom]] roku [[1860]]) neuspokojilo Uhorsko. Rakúsko-uhorské napätie sa zmiernilo až vznikom Rakúsko-Uhorska. === Rakúsko-Uhorsko (1867{{--}}1918) === {{hlavný článok|Rakúsko-Uhorsko}} [[Súbor:Bizalmam az ősi erényben.jpg|thumb|[[Znak Uhorska#Veľký uhorský znak|Veľký uhorský znak]] označujúci [[Zalitavsko|Krajiny svätoštefanskej koruny]], resp. [[Zalitavsko]].]] V roku [[1867]] bola v dôsledku tzv. [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-maďarského vyrovnania]] vytvorená [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorská monarchia]]. Uhorsko sa stalo základom nového štátoprávneho celku ''Krajiny svätoštefanskej uhorskej koruny'', tzv. [[Zalitavsko|Zalitavska]], s vlastným parlamentom a vládou v [[Budapešť|Budapešti]]. V rámci tohto celku získalo v roku [[1868]] určitú autonómiu iba Chorvátsko-Slavónsko (Chorvátsko-uhorské vyrovnanie). Na ostatnom území uplatňovali maďarské vládnuce kruhy politiku tuhej centralizácie a násilnej [[maďarizácia|maďarizácie]] nemaďarských národov. Od roku [[1908]] boli spoločným územím Rakúsko-Uhorska Bosna a Hercegovina. Pokusy maďarských vládnucich kruhov udržať existenciu Uhorska aj po rozpade Rakúsko-Uhorska boli zmarené a Uhorsko bolo rozdelené medzi nástupnícke krajiny. == Národnostné zloženie == {{Hlavný článok|Národnostné zloženie Uhorska}} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * KOHÚTOVÁ, Mária: ''Slovensko a Slováci v novoveku.'' Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, 2008. 176 s. ISBN 978-80-8082-204-0 * MRVA, Ivan: ''Zlomové obdobia slovenských dejín : Temné storočie, 1618 - 1718.'' Bratislava : Perfekt, 2021. 400 s. ISBN 978-80-8226-021-5 * {{Citácia knihy | priezvisko = Kónya | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Kónya | spoluautori = a kol. | titul = Dejiny Uhorska : (1000{{--}}1918) | miesto = Prešov | vydavateľ = Vydavateľstvo Prešovskej univerzity | rok = 2013 | isbn = 978-80-555-0921-1 | počet strán = 787 | strany = }} (²2014. {{ISBN|978-80-89628-59-9}}) * {{Citácia knihy | priezvisko = Mrva | meno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Mrva | priezvisko2 = Segeš | meno2 = Vladimír | titul = Dejiny Uhorska a Slováci | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2012 | isbn = 978-80-8046-586-5 | počet strán = 397 | strany = }} == Pozri aj == * [[Vlajka Uhorska]] * [[Znak Uhorska]] * [[Zoznam panovníkov Uhorska]] * [[Komitát]] * [[Stolica (územie)|Stolica]] * [[Župa (Uhorsko po roku 1849)]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kingdom of Hungary|wikt=Uhorsko}} == Externé odkazy == * [http://digitalna.kniznica.info/s/ejwa5qNtwU ''Mappa generalis regni Hungariae''] - Všeobecná mapa uhorského kráľovstva z r. 1830 - 1838; dostupné v Digitálnej knižnici [[Univerzitná knižnica v Bratislave|UKB]] * SCHRÖER, Tobias Gottfried / [http://digitalna.kniznica.info/s/v30jz8aiAy ''Abriss der Geschichte von Ungarn''] - dielo v nemčine "Náčrt dejín Uhorska" z r. 1830; dostupné v Digitálnej knižnici [[Univerzitná knižnica v Bratislave|UKB]] * kniha o obciach v Uhorsku : [[Alexej Leonidovič Petrov|PETROV, Alexej Leonidovič]]. [http://digitalna.kniznica.info/s/cs7RxFayKI ''Sborník Fr. Pestyho Helység névtara-Seznam osad v Uhrách z r. 1864-65, : jako pramen historicko-demografických údajů o slovenských a karpatoruských osadách.''] Praha: Česká akademie věd a umění, 1927. 174 s.; dostupné online v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * kniha v nemčine opisujúca vlastivedné, národopisné, geografické, jazykové, etnografické a iné charakteristiky Uhorska (vrátane Slovenska) : [[Ján Čaplovič (etnograf)|ČAPLOVIČ, Ján]]. [http://digitalna.kniznica.info/s/bKsdnJSYnh Gemälde von Ungern.] Pesth: E. A. Hartleben, 1829. 353 s.; dostupné online v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] {{Dejiny Slovenska}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Uhorsko| ]] [[Kategória:Dejiny Maďarska]] [[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Chorvátska]] [[Kategória:Dejiny Rumunska]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Zaniknuté kráľovstvá]] 3xfeflmxbom55agnbnx7zkc2uq7it4j 0 6729 8382469 8382193 2026-10-10T16:27:03Z DurMar12 181423 malá úprava textu 8382469 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Iné významy}} {{Infobox Planéta | názov = Jupiter | znak = Jupiter symbol (bold).svg| obrázok = Jupiter OPAL 2024.png | popis obrázku = Jupiter nasnímaný [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom]] v januári 2024 | objaviteľ = | dátum objavu = | epocha = 2000,0 | vzdialenosť = {{km|778412027|m|w}}<br />5,203 363 01 [[astronomická jednotka|AU]] | obvod dráhy = 4,888 [[Tera|T]][[meter|m]]<br />32,675 AU | excentricita = 0,048 392 66 | perihélium = {{km|740742598|m}} <br />4,951 558 43 AU | afélium = {{km|816081455|m}}<br />5,455 167 59 AU | doba obehu = 4 335,3545 d<br />(11,87 [[juliánsky rok|a]]) | synodická doba obehu = 398,86 d | rýchlosť = {{km|13.050|m}}/s | maximálna rýchlosť = {{km|13.705|m}}/s | minimálna rýchlosť = {{km|12.440|m}}/s | sklon dráhy = 1,305 30° | výstupný uzol = 100,556 15° | argument perihélia = 274,197 70° | stredná anomália = | satelity = 115 potvrdených<ref name="SSD">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Planetary Satellite Discovery Circumstances | vydavateľ = [[National Aeronautics and Space Administration|NASA JPL]] | dátum prístupu = 20.7.2026 | url = https://ssd.jpl.nasa.gov/sats/discovery.html | jazyk = po anglicky }}</ref> | priemer = {{km|142984|m}}<br />(11,209 Zemí) | povrch = 6,14×10¹⁰ km² (120,5 Zemí) | objem = 1,338×10¹⁵ km³ (1235,6 Zemí) | hmotnosť = 1,899×10²⁷ kg (317,8 Zemí) | hustota = 1,326 g/cm³ | gravitácia = {{m|23.12|m}}/s² | úniková rýchlosť = {{km|59.54|m}}/s | doba rotácie = 0,413 51 d (9 h 55,5 min)<ref name="aldebarankniha" /> | rýchlosť rotácie = {{km|12.6|m}}/s = {{km|45262|m}}/h <br />(na rovníku) | sklon osi = 3,13° | NPoleRA = 268,05°<br />(17 h 52 min 12 s) | NPoleDec = 64,49° | abs mag = | albedo = 0,52 | teplota = 110 [[kelvin|K]]-[[1 E2 K|152 K]]-? | zloženie atmosféry = [[vodík]]~86 %, [[hélium]]~14 %, [[metán]] 0,1 %, [[vodná para]] 0,1%, [[amoniak]] (čpavok) 0,02 %, [[etán]] 0,0002 %, [[fosfín]] 0,0001 %, [[sírovodík]]<0,0001 % | hustota atmosféry = ? | atmosférický tlak = 70 [[Pascal|kPa]] | výška atmosféry = ? | }} '''Jupiter''' je piata [[planéta]] v poradí od [[Slnko|Slnka]], najväčšia a najhmotnejšia planéta našej [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]]. Je pomenovaný po [[rímska mytológia|rímskom bohovi]] [[Jupiter (boh)|Jupiterovi]]. [[Astronomický symbol|Symbolom]] planéty je štylizované znázornenie Jupiterovho božského [[blesk]]u: [[File:Jupiter symbol (fixed width).svg|16px|♃]].<ref name="Kleczek">{{Citácia knihy | priezvisko = Klezcek | meno = Josip | odkaz na autora = Josip Kleczek | titul = Velká encyklopedie vesmíru | redaktori = Jitka Zykánová | vydanie = prvé | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok copyrightu = 2002 | isbn = 80-200-0906-X | edícia = 2480 | jazyk = česky | strany = 201 – 205 }}</ref> Jupiter má chemické zloženie podobné Slnku a ďalším [[hviezda]]m. Líši sa od nich najmä nízkou [[hmotnosť]]ou, ktorá nestačí na vytvorenie podmienok pre [[termojadrová reakcia|termojadrové reakcie]] prebiehajúce vo všetkých [[hviezda hlavnej postupnosti|hviezdach hlavnej postupnosti]]. Napriek tomu sa so svojimi mnohými [[mesiace Jupitera|mesiacmi]] podobá akejsi „slnečnej sústave“ v malom.<ref name="aldebaran" >{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Aldebaran, Kulhánek, Rozehnal, Havlíček | odkaz na autora = | titul = Jupiter | periodikum = Aldebaran.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.aldebaran.cz/astrofyzika/sunsystem/jupiter.php | issn = | vydavateľ = Aldebaran Group for Astrophysics | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2025-08-28 }}</ref> <!-- Často je označovaný za ''nedokončenú hviezdu'' aj keď toto porovnanie je rovnakého druhu ako označiť [[planétka|asteroid]] za „nedokončenú Zem“. --> Neexistuje presná definícia odlišujúca veľké hmotné planéty ako Jupiter od [[hnedý trpaslík|hnedých trpaslíkov]], čo sú prechodné útvary medzi planétami a hviezdami. V každom prípade by Jupiter potreboval byť aspoň 70×<ref name="10zaujamavosti" /> až 80× hmotnejší, aby sa mohol stať hviezdou.<ref name="A.M." /> Planéty, ktoré sú Jupiteru podobné hmotnosťou, rozmermi a zložením, sa nazývajú [[Joviálna planéta|joviálne]]. Jupiter je prvou planétou od Slnka, ktorá nemá pevný [[povrch]].<ref name="aldebarankniha" /> Jeho búrlivá [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféra]] plynule prechádza do tekutého [[plášť]]a a vo väčších hĺbkach do horúceho pevného [[jadro planéty|jadra]].<ref name="roboty">{{Citácia knihy | priezvisko = Pokorný | meno = Zdeněk | priezvisko2 = Zejda | meno2 = Miloslav | titul = Vesmírné objevy – Invaze robotů do vesmíru | redaktori = Oldřich Růžička | vydavateľ = Computer Press | miesto = Brno | rok = 2004 | isbn = 80-251-0264-5 | jazyk = česky }} </ref> Rýchla [[rotácia]] planéty spôsobila, že sa v jej atmosfére utvorili gigantické, farebne jasne odlíšené štruktúry nazývané pásy<ref name="aldebaran" /> a zóny. Okrem nich možno už malým [[ďalekohľad]]om pozorovať na Jupiteri ďalšie [[búrka|búrkové]] štruktúry, napríklad známu [[Veľká červená škvrna|Veľkú červenú škvrnu]], ktorá je z nich najväčšia. Jupiter sa okolo svojej [[rotačná os|osi]] otočí najrýchlejšie zo všetkých planét slnečnej sústavy – otočenie netrvá ani 10 hodín.<ref name="CAM" >{{Citácia periodika | priezvisko = Bělík | meno = Marcel | autor = | odkaz na autora = | titul = ČAM za květen 2018: Jupiter | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/multimedia/cam-za-kveten-2018-jupiter.html?hledat=Velk%C3%A1%20rud%C3%A1%20skvrna | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2018-06-13 | dátum prístupu = 2025-06-18 }}</ref><ref name="roboty" /> Planéta má podľa súčasných poznatkov druhú najväčšiu sústavu [[mesiac (družica)|mesiacov]], po [[Saturn]]e. V roku 2026 bolo známych 115 jeho družíc,<ref name="aldebaran" /> pričom najznámejšie sú najväčšie štyri. Nazývame ich [[Galileove mesiace]], pretože prvý písomný záznam o ich pozorovaní urobil [[Galileo Galilei]] v roku [[1610]]. Najväčší Galileiho mesiac, [[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]], je zároveň najväčším mesiacom v slnečnej sústave. Ďalšie známe mesiace sú [[Európa (mesiac)|Európa]], ktorá je pokrytá ľadovou kôrou, a [[Io (mesiac)|Io]], ktorý prejavuje mohutnú [[sopečná aktivita|sopečnú aktivitu]]. Jupiter je na oblohe dobre viditeľný voľným okom, a preto bol známy ľuďom už v [[starovek]]u. Vďaka svojej obežnej dobe okolo Slnka trvajúcej necelých 12 rokov prechádza Jupiter každým znamením [[zvieratník]]a približne rok. Veľa údajov o Jupiteri nám poskytli [[kozmická sonda|kozmické sondy]], najmä jeho dve umelé družice: [[Galileo (kozmická sonda)|sonda Galileo]] v rokoch 1995{{--}}2003 a [[Juno (sonda)|Juno]] od roku 2016 do súčasnosti. == Charakteristika == Jupiter je obrovská plynová [[guľa]] s 318-krát väčšou hmotnosťou ako je hmotnosť [[Zem]]e.<ref name="Pokorny">{{Cite book | author = Zdeněk Pokorný | year = 1985 | title = Planeta Jupiter | publisher = Hvězdárna a planetárium Mikuláše Koperníka v Brně}}</ref><ref name="prehled" /><ref name="aldebarankniha" /><ref name="Codr">{{Citácia knihy | priezvisko = Codr | meno = Milan | odkaz na autora = | titul = Vesmír dokorán | vydavateľ = Albatros | miesto = Praha | rok copyrightu = 1976 | isbn = | jazyk = česky | strany = 285 }}</ref> So svojou hmotnosťou 1,899x10²⁷ kg<ref name="A.M.">{{Cite book | author = Bohuslav Lukáč, Teodor Pintér, Milan Rybanský, Marián Vidovenec | year = 2005 | title = Astronomické minimum | publisher = Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo | isbn = 80-85221-48-9 | pages = strany: 52 – 56}}</ref><ref name="dominuje">{{Citácia periodika | priezvisko = Suchan | meno = Pavel | autor = | odkaz na autora = | titul = Planeta Jupiter dominuje únorové obloze | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/planeta-jupiter-dominuje-unorove-obloze.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2015-02-08 | dátum prístupu = 2025-07-04 }}</ref><ref name="10zaujamavosti">{{Citácia periodika | autor = Milan Rybanský | titul = 10 zaujímavostí o Jupiteri | periodikum = Kozmos | odkaz na periodikum = KOZMOS (časopis) | rok = 2016 | mesiac = jún – júl | ročník = 48 | číslo = 3 | strany = 38 – 39 | dátum prístupu = 2025-12-11 | issn = 0323-049 }}</ref> je 2,5-násobne [[hmotnosť|hmotnejší]] ako všetky ostatné planéty slnečnej sústavy dohromady.<ref name="vesmír" >{{Citácia knihy | korporácia = Dorling Kindersley Limited | titul = Vesmír | redaktori = Martin Rees (hlavný redaktor), Albína Gardošová (zodpovedná redaktorka), Helena Oleňová (technická redaktorka) | prekladatelia = Štefan Gajdoš, Juraj Kubica, Alena Lackovičová, Katarína Maštenová, Henrich Ploczek | ďalší = Jana Brožíková (register) | vydavateľ = Ikar | miesto = Bratislava | rok = 2006 | rok copyrightu = 2005 | edícia = Slovak edition | url = www.dk.com | strany = 176 – 179 | isbn = 80-551-1233-9 }}</ref> Je taký hmotný, že sa hmotný stred ([[ťažisko (fyzika)|ťažisko]]) sústavy Jupiter – Slnko nachádza nad [[fotosféra|slnečným povrchom]] (vo vzdialenosti 1,068 slnečného polomeru od stredu Slnka). Hmotnosť Jupitera sa v astronómii používa ako jednotka hmotnosti [[Extrasolárna planéta|exoplanét]] a niekedy aj hnedých trpaslíkov. [[Rovník]]ový priemer Jupitera je podľa najnovších meraní zo sondy Juno {{km|142976|m}}.<ref name="rozmery">{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Data z Juno upřesňují tvar i velikost Jupiteru | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/02/06/data-z-juno-upresnuji-tvar-i-velikost-jupiteru/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-02-06 | dátum prístupu = 2026-02-10 }}</ref> To je približne 11-krát viac ako priemer celej Zeme.<ref name="dominuje" /><ref name="10zaujamavosti" /> Rýchla [[Otáčavý pohyb|rotácia]] Jupitera spôsobuje vydúvanie rovníkových vrstiev<ref name="aldebaran" /> až o {{km|9292|m}} oproti polárnym.<ref name="rozmery" /> Jeho [[objem]] by pohltil 1 319 Zemí. Z pomeru jeho hmotnosti voči rozmerov vyplýva, že [[Hustota (objemová hmotnosť)|hustota]] Jupitera je omnoho nižšia ako hustota Zeme a iných pevných planét a je porovnateľná s hustotou vody.<ref name="Pokorny" /><ref name="Codr" /> [[Súbor:Jupiter, Earth size comparison.jpg|left|thumb|Porovnanie veľkostí [[Zem]]e a Jupitera]] Nízka hustota napovedá, že Jupiter musí byť zložený z veľmi ľahkých [[Chemický prvok|chemických prvkov]]. Už prvé [[spektroskopia|spektroskopické]] pozorovania Jupitera ukázali, že je zložený najmä z [[molekula|molekulárneho]] [[vodík]]a (H₂). Sonda Galileo zistila, že ho tvorí vodík a [[hélium]], ktoré sú zmiešané v pomere 5:1.<ref name="Rekordy" /><ref name="A.M." /> Podľa iného zdroja je však tento pomer iný, iba 20:1.<ref name="Kleczek" /> Tieto dva základné prvky tvoriace Jupiter sú najhojnejšie sa vyskytujúcimi prvkami vo [[vesmír]]e. Silné gravitačné pole planéty spolu s nízkymi teplotami horných vrstiev atmosféry, čiže pomalým tepelným pohybom jej molekúl, prakticky znemožňujú únik plynov do okolitého kozmického priestoru<ref name="Pokorny" /> napriek tomu, že ide o dva najľahšie chemické prvky vôbec. Chemické zloženie Jupitera sa veľmi podobá chemickému zloženiu Slnka s tým rozdielom, že Jupiter obsahuje percentuálne viac ťažkých prvkov. Vo veľkom množstve sa tu nachádzajú napríklad [[vzácne plyny]], ako sú [[argón]], [[kryptón]] a [[xenón]].<ref name="Special2003" >{{Citácia periodika | priezvisko = Verfl | meno = Jan | priezvisko2 = Laifr | meno2 = Václav | titul = Jupiter po Galileovi | periodikum = Astropis | rok = 2003 | číslo = špeciál | strany = 11 – 17 }}</ref> Jupiter vydáva asi o 60 % viac [[tepelná energia|tepelnej energie]], ako prijíma zo slnečného žiarenia. Predpokladá sa, že táto energia pochádza z troch možných zdrojov: [[teplo]] z doby vzniku Jupitera (toto sa kedysi považovalo za hlavný zdroj energie,<ref name="prehled" /><ref name="Rekordy" /> dnes už väčšinou nie); energia uvoľňovaná pomalým [[gravitačná kontrakcia|zmršťovaním planéty]] a gravitačná energia hélia veľmi pomaly klesajúceho do stredu planéty.<ref name="Pokorny" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Jupiteru a Saturnu prší hélium | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/na-jupiteru-a-saturnu-prsi-helium.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2009-02-05 | dátum prístupu = 2025-08-05 }}</ref><!-- a energia veľmi slabo prebiehajúcich termonukleárnych reakcií - toto je neodzdrojované a nedôveryhodné--> V minulosti sa uvažovalo aj o príspevku v podobe energie dopadajúcich [[meteorit]]ov.<ref name="Babcan" /> == Vznik a vývoj planéty == Jupiter sa [[vznik a vývoj slnečnej sústavy|sformoval]] spolu s inými planétami pred 4,6 až 4,7 [[miliarda]]mi rokov.<ref name="exoplanety" >{{Cite book | author = Zdeněk Pokorný | year = 2007 | title = Exoplanety | publisher = Academia, Praha | isbn = 978-80-200-1510-5 }}</ref> Podľa hypotézy publikovanej v roku 2017 v časopise Proceeding of the National Academy of Sciences<ref name=najstarsiaplaneta">{{Citácia periodika | meno = Ján | priezvisko = Svoreň | titul = Jupiter – najstaršia planéta s možným kvapalným jadrom a snežením v atmosfére | periodikum = Kozmos | odkaz na periodikum = KOZMOS (časopis) | rok = 2017 | mesiac = august – september | ročník = 48 | číslo = 4 | strany = 3 - 6 | url = | dátum prístupu = 2025-12-03 | issn = 0323-049}}</ref> sa Jupiter, respektíve jeho jadro, sformovalo skôr ako ostatné planéty slnečnej sústavy.<ref name="Juice">{{Citácia periodika | autor = Ján Kráľa, Pavol Rapavý | titul = Juice letí k Jupiteru. Skončí na Ganymede | periodikum = Kozmos | odkaz na periodikum = KOZMOS (časopis) | rok = 2023 | mesiac = október – november | ročník = 54 | číslo = 5 | strany = 34 - 36 | url = | dátum prístupu = 2025-12-02 | issn = 0323-049}}</ref><ref>115. David Ondřich, Jiří Grygar: LII. Žeň objevů 2017 B, Kozmos 5/2019</ref> Základom bol [[protoplanetárny disk|prachoplynový disk]] okolo [[praslnko|formujúceho sa Slnka]], protoplanetárny disk. Jeho teplota s rastúcou vzdialenosťou od Slnka klesala. V oblasti, kde sa (podľa starších predstáv) formoval Jupiter, dosahovala asi 170 [[Kelvin|K]]. Pri tejto teplote skondenzovali kovy a ich oxidy, siričitany, kremičitany, možno aj ľad, čím vytvorili malé prachové zrná.<ref name="Pokorny" /> Z nich pravdepodobne postupným zliepaním (akréciou) vznikli zhluky hmoty – [[planetezimála|planétezimály]]. Z nich sa ďalším spájaním utvorili väčšie telesá zvané [[protoplanéta|protoplanéty]]. Podľa najpodrobnejších výpočtov sa rádovo desiatky kilometrov veľké planétezimály počas 100 000 rokov spojili do planetárnych embryí s hmotnosťou rádovo 10²⁴ kg. Pravdepodobne už v tomto štádiu, keď bol Jupiter zatiaľ bez atmosféry, došlo ku gravitačnému zachyteniu ďalších planetezimál na Jupiterovej dráhe ako tzv. [[Trójan (planétka)|Trójanov]] (pozri nižšie).<ref name="trojania" /> Zárodok Jupitera už mal natoľko veľkú [[gravitácia|gravitáciu]], že začal priťahovať ľahké prvky, predovšetkým zvyšný vodík, ktorý ešte nestihol zo vznikajúcej sústavy odniesť [[slnečný vietor]]. Tým rýchlo rástol objem a hmotnosť budúceho Jupitera, rýchlejšie než u ostatných, súčasne vznikajúcich plynných planét slnečnej sústavy. Najrýchlejší prírastok hmoty dosahoval v dobe, keď mal asi len tretinu dnešnej hmotnosti. Aj jeho povrchová teplota bola vtedy na maxime.<ref name="Pokorny" /> Ďalšie prudké zvyšovanie jeho hmotnosti spôsobila rozsiahla plynná obálka, pretože zabrzdila prelietajúce telesá, ktoré padali na jeho povrch. Za 4 milióny rokov by mal Jupiter týmto spôsobom dosiahnuť hmotnosť rovnajúcu sa 21 hmotnostiam Zeme a jeho vznik bol dokončený ďalšou bleskovou [[akrécia (astronómia)|akréciou]] materiálu.<ref>{{cite journal | author = Jiří Grygar | title = Žeň objevů 2003 (kapitola 1,3, Planetární soustava kdysi a dnes) | journal = Kozmos | year = 2005 | volume = XXXVI | issue = 4 | pages = strany: 12 – 13 | issn=}}</ref> Priemer vznikajúcej planéty navzdory rastúcej hmotnosti klesal, pretože ho gravitácia stláčala do menšieho objemu. Najprv bola táto [[gravitačná kontrakcia|kontrakcia]] rýchla, čo malo za následok, že planéta vydávala veľké množstvo energie, neskôr sa spomalila. Pomalé zmršťovanie Jupitera pokračuje dodnes. Tento proces je ekvivalentný zmršťovaniu [[Protohviezda|protohviezd]], čiže vznikajúcich hviezd predtým, než sa v ich jadrách zapália termonukleárne reakcie a ďalšie zmršťovanie zastavia. To sa však v Jupiteri nikdy nestane, lebo teplota jeho jadra je zhruba o rád nižšia než minimálna teplota potrebná za týchto podmienok na jadrovú fúziu. Keď sa hustota stredu planéty zvýšila asi na 3000 kg na m³, nastala [[elektrónová degenerácia]] – vodík v jadre začal prechádzať do fázy [[kov]]u.<ref name="Pokorny" /> Vyššie uvedená teória má však niekoľko nedostatkov. Richard H. Durisen a iní poukázali na to, že Jupiter a Saturn sa nemohli utvoriť kondenzáciou hmoty na kamenné jadrá, pretože tento proces by musel trvať tak dlho, že zárodočný plyn slnečnej sústavy by sa za ten čas už rozptýlil do [[medzihviezdny priestor|medzihviezdneho priestoru]]. Problém so vznikom joviálnych planét možno by sa dal obísť štúdiou, ktorá odmieta vznik joviálnych planét akréciou plynného materiálu na kamenné jadrá, ale vysvetľuje ich vznik ako produkt niekoľkých [[gravitačný kolaps (astronómia)|gravitačných kolapsov]]. Autorom tejto teórie je [[Alan Boss]] z [[Carnegie Institution of Washington]].<ref name="Jupiter">{{cite journal | title = Jupiter sa (možno) sformoval za 300 rokov | journal = Kozmos | year = 2003 | pages = 2 | issn=}}</ref> Podľa tejto teórie sa Jupiter sformoval z kozmologického hľadiska „bleskovo“, len za 300 rokov. Navzdory tomu však vzorky kometárneho prachu, ktoré doniesla sonda [[Stardust]], nepriamo potvrdzujú teóriu, že formovanie Jupitera malo trvať prinajmenšom 3 milióny rokov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Zrníčka kometárního prachu a stáří planety Jupiter | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/zrnicka-kometarniho-prachu-a-stari-planety-jupiter.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2012-03-27 | dátum prístupu = 2025-08-28 }}</ref> [[Súbor:Hubble Spies Jupiter Eclipses.jpg|thumb|Jupiter v nepravých farbách na zábere Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Na disku planéty sú viditeľné tiene troch jeho [[mesiace Jupitera|mesiacov]].]] V roku 2019 bola zverejnená štúdia, ktorá tvrdí, že pred 4,5 miliardami rokov sa Jupiter zrazil s [[Protoplanéta|protoplanétou]]. Podkladom pre túto štúdiu boli merania gravitačného poľa sondou [[Juno (sonda)|Juno]]. Podľa týchto meraní nie je jadro jednotné ako pri štandardných modeloch formovania planét. Jeho jadro je „premiešané“ a obsahuje prvotné ťažké prvky s vonkajšou obálkou planéty. Podľa simulácií je takéto premiešané a vytvarované jadro spôsobené nárazom v ranej tvorbe planéty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Shang-Fei Liu1,2, | odkaz na autora = | titul = The formation of Jupiter’s diluted core by a giant impact | url = https://www.nature.com/articles/s41586-019-1470-2 | vydavateľ = nature.com | dátum vydania = 14 August 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-26 | miesto = | jazyk = en }}</ref> === Migrácia Jupitera === Existujú hypotézy, podľa ktorých sa Jupiter nesformoval v tej vzdialenosti od Slnka, v ktorej sa nachádza teraz, a na svoju súčasnú pozíciu sa postupne presunul (migroval). Podľa modelu s názvom ''[[Nice model]]'' sa planetárne embryo Jupitera utvorilo o niečo ďalej od Slnka, ako je teraz.<ref name="Zen" /> Jedným z dôkazov pre toto tvrdenie je fakt, že počas akrécie musela na zárodok Jupitera dopadať hmota prevažne v [[Skvapalňovanie|kondenzovanom]] stave, ale ťažké vzácne plyny napr. argón sa v predpokladanom pomere prvkov kondenzujú len pri teplotách nižších ako 30 [[Kelvin|K]]. To je niekoľkonásobne menej, ako predpokladaná teplota vo vzdialenostiach Jupitera počas jeho formovania. Jedno z vysvetlení tohto problému predpokladá oveľa nižšiu teplotu [[Slnečná hmlovina|zárodočnej hmloviny]] v čase formovania Jupitera, iné sa snaží obísť problém tým, že Jupiter sa v skutočnosti sformoval vo vzdialenejších častiach slnečnej sústavy a až potom migroval na súčasnú dráhu.<ref name="Special2003" /> Podľa štúdie z roku 2019 sa Jupiter sformoval dokonca až štyrikrát ďalej od Slnka, než sa nachádza teraz. Podľa tejto teórie trvala migrácia Jupitera 700 000 rokov.<ref name="trojania" /> V roku [[1984]] ukázali J. Fernández a W. Ip, akým mechanizmom by sa Jupiter mohol dostať do vnútorných častí slnečnej sústavy. V ranej histórii slnečnej sústavy sa totiž planéta stretávala s miliardami [[planétka|planétok]], ktoré míňala pri ich putovaní do oblastí [[Oortov oblak|Oortovho mraku]] alebo až za hranice slnečnej sústavy. Pri týchto preletoch nastal efekt [[gravitačný prak|gravitačného praku]], čo znamená, že rýchlosť planétky sa preletom okolo Jupitera pod vplyvom jeho gravitácie zvýšila. Podobným spôsobom [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] urýchlila už niekoľko [[kozmická sonda|sond]] mieriacich do vonkajších častí slnečnej sústavy. Pri každom gravitačnom urýchlení sa však Jupiter premiestnil nepatrne bližšie k Slnku rýchlosťou, ktorá je nepriamo úmerná [[pomer]]u hmotností Jupiter/planétka. Pri veľkom množstve takýchto gravitačných prakov mohol Jupiter kedysi migrovať smerom k Slnku rýchlosťou až 0,2 AU za 100 tisíc rokov.<ref name="Zen" >{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Jiří Grygar | titul = Žeň objevů 2005 | kapitola = 1.1.4. Jupiter | url = http://cygnus.astro.sk/zne/zneXL2005A.html#1.1.5. | jazyk = česky | dátum prístupu = 2009-10-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304104600/http://cygnus.astro.sk/zne/zneXL2005A.html#1.1.5. | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> Model slnečnej sústavy vytvorený medzinárodným tímom, ktorý bol publikovaný v časopise ''[[Nature]]'' v júni 2011, však naproti tomu ukazuje, že Jupiter sa sformoval vo vzdialenosti asi 3,5 AU od Slnka, čo je bližšie, ako je jeho súčasná vzdialenosť. Pribrzďovaný [[medziplanetárny plyn|medziplanetárnym plynom]], ktorý bol vo formujúcej sa slnečnej sústave oveľa hustejší ako dnes, sa Jupiter mal dokonca k Slnku priblížiť ešte viac a to až na vzdialenosť 1,5 AU (dnešná vzdialenosť [[Mars]]u, v ktorej sa ale v tých časoch Mars ešte nenachádzal).<ref name="zlodej">{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Jak Jupiter okradl planetu Mars | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/jak-jupiter-okradl-planetu-mars.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2011-06-10 | dátum prístupu = 2025-07-04 }}</ref> Po spotrebovaní plynu sa planéta začala od Slnka opäť špirálovite vzďaľovať, až kým neskončila na súčasnej pozícii. Pri takomto spôsobe migrácie by Jupiter musel pri približovaní aj vzďaľovaní prekonať [[pásmo planétok]], ktoré by tým podľa starších názorov gravitačne vyčistil od hmoty. Ale podľa nového modelu bol migrujúci Jupiter činiteľom, ktorý asteroidy naopak rozptýlil a zväčšil rozmery oblasti, v ktorej sa vyskytovali<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Havlíček | meno = Antonín | titul = Jak mladý Jupiter putoval solárním systémem | url = http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?sekce=hotnews | dátum vydania = 2011-06-07 | dátum aktualizácie = 2011-09-13 | dátum prístupu = 2011-09-17 | jazyk = česky }}</ref> alebo dokonca do tejto oblasti sám planétky pritiahol.<ref name="zlodej" /> Gravitačné pôsobenie Jupitera malo hneď po Slnku najväčší vplyv na formovanie slnečnej sústavy. Čiastočne sa pričinil o jej súčasné usporiadanie. Existuje aj hypotéza, že práve Jupiter spôsobil takzvané veľké bombardovanie<ref name="JUICE" >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zvoník | meno = Karel | titul = Sonda, která má „šťávu“ | url = http://www.kosmonautix.cz/2017/12/sonda-ktera-ma-stavu/ | dátum vydania = 2017-12-08 | dátum prístupu = 2018-01-08 | jazyk = česky }}</ref> čerstvo vyformovaných planét medziplanetárnou hmotou. Ak je to naozaj tak, potom sa Jupiter mohol zaslúžiť jednak o donesenie vody na Zem práve vďaka malým telesám s obsahom ľadu, ktorým zmenil dráhu, jednak o to, že v dnešnom páse planétok sa planéta nikdy nesformovala, pretože ho Jupiter príliš ochudobnil o hmotu a spôsobil vzájomné zrážky protoplanét v ňom a ich rozdrobenie na dnes pozorované malé telesá.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Aldebaran | odkaz na autora = | titul = O původu vody na Zemi | periodikum = Aldebaran.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.aldebaran.cz/bulletin/2015_03_kok.php | issn = | vydavateľ = Aldebaran Group for Astrophysics | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2026-10-06 }}</ref> Podľa inej hypotézy publikovanej v roku 2011 v časopise ''Nature'' je migrácia a gravitácia Jupitera dôvodom, prečo planéta Mars nemá také veľké rozmery ako Zem alebo Venuša – Jupiter ho o časť hmoty pripravil.<ref name="zlodej" /> [[File:PIA01667-Io's Pele Hemisphere After Pillan Changes.jpg|náhľad|vľavo|[[Io (mesiac)|Io]], najväčší kamenný mesiac Jupitera, obieha bližšie k planéte ako ľadové mesiace. Naznačuje to, že sa formoval v horúcejšom prostredí ako vzdialenejšie mesiace.]] === Vznik mesiacov === Predpokladá sa, že veľké mesiace Jupitera mohli vzniknúť podobným spôsobom ako planéty. Zárodok Jupitera mal okolo seba [[hmlovina|hmlovinu]] v tvare disku. Z tohto disku sa naberaním hmoty a zmršťovaním utvorili mesiace. Tento scenár vzniku podporuje aj chemické zloženie mesiacov. Jupiter sa počas svojho vzniku na krátku dobu zahrial až na 4 000 °C, čo spôsobilo odparenie [[voda|vody]] vo vnútorných častiach jeho zárodočného disku. Preto [[Mesiace Jupitera#Malé vnútorné mesiace|najbližšie mesiace Jupitera]] vodu neobsahujú a sú zložené len z ťažko sa vyparujúcich látok.<ref name="exoplanety" /> Najvnútornejšie mesiace vznikali najrýchlejšie, podľa K. Batygina a A. Morbideliho len za asi 6000 rokov. U [[Kalisto (mesiac)|Kallisto]], najvzdialenejšieho z veľkých Jupiterových mesiacov, trvalo nabratie súčasnej hmotnosti až 9 miliónov rokov.<ref name="Kozmos 2 23">{{Citácia periodika | priezvisko = Rapavý | meno = Pavol | odkaz na autora = | titul = Jupiter, kráľ mesiacov | dátum vydania = 2023-04-01 | číslo = 2 | ročník = 54 | periodikum = Kozmos }}</ref> Podľa hypotézy Robin M. Canupovej a Williama R. Warda zo [[Southwest Research Institute]] sa okolo Jupitera v dávnej minulosti sformovalo oveľa viac veľkých guľatých mesiacov, ale planéta ich postupne pohlcovala.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Jupiter možná pojídal své měsíce | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/jupiter-mozna-pojidal-sve-mesice.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2009-03-13 | dátum prístupu = 2025-07-04 }}</ref> Malé mesiačiky s výstrednými dráhami sú pravdepodobne zachytenými [[kométa]]mi a asteroidmi, ktoré vznikali ďaleko od planéty, a len neskôr ich Jupiter gravitačne zachytil. K zachyteniu však muselo dôjsť počas migrácie Jupitera, pretože prosté zachytenie okolo prelietavajúceho telesa je podľa nebeskej mechaniky takmer vylúčené.<ref name="malemesiace">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Aldebaran | odkaz na autora = | titul = Nepravidelné měsíce | periodikum = Aldebaran.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.aldebaran.cz/bulletin/2013_10_nic.php | issn = | vydavateľ = Aldebaran Group for Astrophysics | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2026-09-28 }}</ref> Podľa starých hypotéz mali byť zachytené aj Galileove mesiace, k čomu odborníkov viedol najmä ich značný rozdiel voči Jupiteru. Podobne objasňovali dnes už prekonané hypotézy aj vznik Jupiterovho prstenca.<ref name="Babcan" /> Objav malého mesiačika [[Valetudo]] v roku 2017, ktorý obieha v protismere dráh ďalších malých mesiacov, ktoré križuje, viedol k domnienke, že niektoré malé Jupiterove mesiace môžu byť aj pozostatkami po vzájomných zrážkach väčších mesiacov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Objeveno 12 nových malých měsíců planety Jupiter | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/objeveno-12-novych-malych-mesicu-planety-jupiter.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2018-07-25 | dátum prístupu = 2025-07-09 }}</ref> Aj hypotéza o zachytení malých telies na Jupiterovej orbite počas jeho migrácie podporuje scenár vzájomných kolízií. Podľa simulácií dokonca predstavujú dnešné nepravidelné mesiace len 1 % hmoty všetkých zachytených telies.<ref name="malemesiace" /> == Dráha a rotácia == [[File:790106-0203 Voyager 58M to 31M reduced.gif|náhľad|Časozberná sekvencia na základe snímok z približujúcej sa sondy [[Voyager 1]] ukazuje nerovnomernú rýchlosť rotácie pásov planéty a tiež rotáciu búrkových útvarov.]] Jupiter obieha Slnko vo vzdialenosti {{km|778412027|m}}, čo je viac než päťnásobne väčšia vzdialenosť ako tá, [[astronomická jednotka|v ktorej obieha Zem okolo Slnka]].<ref name="Pokorny" /> Tomu pripadá aj množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na [[štvorcový meter|meter štvorcový]] jeho plochy, ktoré tvorí len 3,7 % zo žiarenia dopadajúceho na meter štvorcový hranice atmosféry Zeme. Jupiter je však k Slnku stále o polovicu bližšie než nasledujúca joviálna planéta [[Saturn]]. Jeho obežná dráha má tvar [[elipsa|elipsy]] podobnej [[kružnica|kružnici]] s [[excentricita (astronómia)|excentricitou]] približne 0,048.<ref name="Kleczek" /> Pri najväčšom priblížení k Zemi nazývanom [[Opozícia (astronómia)|opozícia]] nás od Jupitera delí 588 miliónov km. Pri najväčšom vzdialení, v [[konjunkcia (astronómia)|konjunkcii]], sa od Zeme vzďaľuje až na 968 miliónov km. [[Sklon dráhy|Sklon]] jeho dráhy k rovine [[ekliptika|ekliptiky]] je nevýrazný a dosahuje len 1,3 °, čo je po [[Urán (planéta)|Uráne]] druhý najmenší sklon dráhy planéty v slnečnej sústave.<ref name="V číslach" >{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf |dátum prístupu=2008-11-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20091210225921/http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf |dátum archivácie=2009-12-10 }}</ref> Keďže Jupiter je zložený prevažne z plynu, jeho [[rotácia]] nepripomína rotáciu pevného telesa. Rôzne vrstvy jeho atmosféry sa otáčajú rôznou rýchlosťou. Kým rovníkový pás planéty urobí jednu otočku za 9 hodín 50 minút, vrstvy pri [[Pól (vesmírne teleso)|póloch]] sa otočia raz za 9 hodín 56 minút. Takáto rotácia sa nazýva [[diferenciálna rotácia|diferenciálna]].<ref name="Rekordy" /> Jupiter má medzi všetkými planétami slnečnej sústavy najkratší [[deň]]. Os má veľmi nízky odklon od kolmice na obežnú dráhu, iba 3,07°. Z tohto dôvodu na planéte prakticky nedochádza k striedaniu [[ročné obdobie|ročných období]].<ref name="vesmír" /> Rotačná os planéty vykonáva [[Precesia (astronómia)|precesný]] pohyb podobný precesnému pohybu zemskej rotačnej osi, ale v prípade Jupitera jeho perióda dosahuje 450 000 rokov.<ref name="Pokorny" /> Z dôvodu diferenciálnej rotácie Jupitera museli byť na určovanie polôh útvarov v jeho atmosfére zadefinované až tri rôzne systémy súradníc.<ref name="rapavy" /> == Magnetosféra == [[program Pioneer|Sondy programu Pioneer]] potvrdili existenciu Jupiterovho mohutného [[magnetické pole|magnetického poľa]], ktoré je podľa ich meraní 10× silnejšie ako zemské<ref name="Pokorny" /> a obsahuje 20 000× viac energie. Svojou intenzitou prevyšuje magnetické polia všetkých ostatných planét slnečnej sústavy. Silné magnetické pole je spôsobené rýchlou rotáciou. Sonda Juno zistila, že magnetické pole Jupitera je ešte silnejšie, než sa dovtedy predpokladalo, a má silnejšie a slabšie oblasti.<ref name="prvnidata" /> Pri rovníku planéty existuje oblasť s vysokou lokálnou úrovňou magnetizmu.<ref name="magnetozmeny" /><!-- Jeho [[magnetické pole]] je až 4 000-krát väčšie ako [[magnetické pole Zeme]]. --> Navzdory tomu je magnetické pole na hranici oblačnosti omnoho slabšie než pole bežnej magnetky pripevnenej na chladničke.<ref name="AstroKulhanek" /> Pole má dvojpólový charakter, existujú však aj nezanedbateľné kvadrupólové a oktupólové momenty.<ref name="Pokorny" /> Skutočná štruktúra jeho magnetického poľa je komplikovaná. Na rozdiel od magnetického poľa Zeme sú napríklad uzavreté aj mnohé magnetické siločiary vychádzajúce z oblastí jeho magnetických pólov.<ref name="magnetosfera">{{Citácia periodika | priezvisko = Kulhánek | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Rentgenové záře na Jupiteru | periodikum = Astropis | odkaz na periodikum = Astropis | issn = 1211-0485 | vydavateľ = Společnost Astropis | rok = 2021 | ročník = XXIX | číslo = 128 | strany = 12 – 15 }}</ref> [[File:Jupiter's magnetosphere in the vicinity of the Galilean satellites.jpg|thumb|Vnútorná časť magnetosféry Jupitera a [[Galileove mesiace]] Jupiter má veľmi rozsiahlu a silnú [[magnetosféra|magnetosféru]]. Keby bola viditeľná zo Zeme, javila by sa až 5× väčšia ako [[Mesiac (Zeme)|Mesiac]] v splne, aj keď leží od nás omnoho ďalej. Toto magnetické pole vytvára mohutné výrony urýchlených častíc v Jupiterových [[radiačný pás|radiačných pásoch]], interaguje s mesiacom Io a vytvára vodivú trubicu a [[plazma (fyzika)|plazmový]] prstenec okolo neho. Jupiterova magnetosféra je najväčšia plazmová štruktúra slnečnej sústavy<ref name="AstroKulhanek" /> (je väčšia než magnetosféra [[Slnko|Slnka]]). Celkový tvar [[zemská magnetosféra|magnetosféry Zeme]] a Jupitera je veľmi podobný. [[Magnetopauza]] v prípade Zeme sa však vytvára vo vzdialenosti 70 000 až {{km|80000|m}}, ale u Jupitera takmer 100-krát ďalej. Tento rozdiel sa vysvetľuje nielen mohutnejším magnetickým poľom Jupitera, ale aj tým, že intenzita slnečného vetra je vo vzdialenosti jeho obežnej dráhy podstatne slabšia ako pri Zemi.]] Citlivé prístroje na palube sondy Pioneer<!-- 10 či 11? --> odhalili, že jupiterovský „severný“ [[magnetický pól]] je na južnom geografickom [[Pól (vesmírne teleso)|póle]] planéty s odchýlkou 11 stupňov od jupiterovskej osi rotácie<ref name="prehled" /> a so stredom poľa posunutým mimo stred Jupitera podobne ako je tomu pri magnetickom poli Zeme. Navzdory tomu iný zdroj tvrdí, že magnetické pole Jupitera má opačnú polaritu ako magnetické pole Zeme a na sever mieri jeho severný magnetický pól.<ref name="Pokorny" /> Pioneer<!-- 10 či 11? --> zaznamenal vlnu jupiterovskej magnetosféry ešte vo vzdialenosti 26 miliónov kilometrov a [[magnetický chvost]] dosahujúci až za [[Saturn]]ovu obežnú dráhu.<ref name="AstroKulhanek" >{{Citácia periodika | priezvisko = Kulhánek | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné extrémy | periodikum = Astropis | ročník = XXXI | číslo = 148 (2026) | odkaz na periodikum = | url = | issn = 1211-0485 | vydavateľ = | miesto = | dátum = | jazyk = česky | strany = 20, 21}}</ref><ref name="aldebaran" /><ref name="polarneziaryaldebaran" /> Údaje ukazujú, že veľkosť tohto magnetického poľa na strane obrátenej k Slnku rýchlo kolíše v dôsledku zmien tlaku slnečného vetra. Tento jav bol bližšie skúmaný pri dvoch [[program Voyager|misiách Voyager]]. Bolo objavené, že prúdy vysokoenergetických častíc sú vyvrhované až k obežnej dráhe Zeme. V jupiterovských [[radiačný pás|radiačných pásoch]] boli nájdené a namerané vysokoenergetické [[protón]]y. Ukázalo sa, že medzi Jupiterom a niektorými jeho mesiacmi (najmä Io) pretekajú [[elektrický prúd|elektrické prúdy]]. Vplyvom rotácie planéty sa v rádiovom žiarení z Jupitera prijímanom na Zemi objavujú periodické zmeny v intenzite aj smere polarizácie poľa. Vďaka tomu sa určila hodnota jednej otočky planéty okolo osi.<ref name="prehled" /> Magnetické pole Jupitera sa však mení aj v skutočnosti, aj keď pomaly. Tento jav bol objavený potom, ako sa porovnali merania najstarších sond skúmajúcich Jupiter, Pioneerov, s údajmi získanými najnovšou sondou, Juno. Podľa vedeckého tímu sondy Juno tieto zmeny spôsobuje atmosférické prúdenie na planéte.<ref name="magnetozmeny">{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Juno odhalila změny magnetického pole Jupiteru | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2019/06/03/juno-odhalila-zmeny-magnetickeho-pole-jupiteru/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2019-06-03 | dátum prístupu = 2025-06-11 }}</ref> === Polárne žiary === [[Súbor:Jupiter.Aurora.HST.UV.jpg|left|náhľad|Severná [[polárna žiara]] na Jupiteri v [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovom spektre]]. Záber urobil Hubblov vesmírny ďalekohľad. Jasný žiarivý uzlík na ľavom vonkajšom okraji aurorálneho oválu je spôsobený mesiacom Io.]] V polárnych oblastiach boli pozorované [[polárna žiara|polárne žiary]], jav známy aj na Zemi. Od pozemských polárnych žiar sa však v mnohom líšia. Sú tisíckrát jasnejšie<ref name="hisaki">{{Citácia periodika | priezvisko = Gorková | meno = Sylvie | autor = | odkaz na autora = | titul = Výzkum polárních září na Jupiteru pokračuje | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/vyzkum-polarnich-zari-na-jupiteru-pokracuje.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2015-04-08 | dátum prístupu = 2025-08-05 }}</ref> a mnohostonásobne energetickejšie než polárne žiare nad Zemou. Jedným z dôvodov je, že silné Jupiterovo magnetické pole urýchľuje častice slnečného vetra, ktoré polárne žiare spôsobujú, na veľmi vysoké rýchlosti, ktorými sa potom zrážajú s časticami jeho atmosféry. Ďalších dôvod, prečo sú polárne žiare na tejto planéte také intenzívne, je ten, že okrem slnečného vetra ich spôsobujú aj častice z mesiaca [[Io (mesiac)|Io]].<ref name="polarne" >{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Webbův teleskop odhalil nové detaily o polárních zářích Jupiteru | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2025/05/14/webbuv-teleskop-odhalil-nove-detaily-o-polarnich-zarich-jupiteru/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-06-10 }}</ref><ref name="Kleczek" /> Tento spôsob vzniku polárnych žiar je na Jupiteri ako na jedinej planéte slnečnej sústavy dominantný nad efektom slnečného vetra.<ref name="polarneziaryaldebaran" /> Keďže Io je pri planéte stále prítomný, na rozdiel od vysokej koncentrácie slnečného vetra, polárne žiare nad Jupiterom sú na rozdiel od tých nad Zemou pozorovateľné nepretržite.<ref name="hisaki" /> Polárne žiary na Jupiteri zároveň vydávajú žiarenie v omnoho väčšom rozsahu [[Elektromagnetické spektrum|elektromagnetického spektra]] než tie pozemské. Dajú sa pozorovať od infračervenej až po röntgenovú oblasť spektra.<ref name="magnetosfera" /> Najmä pôvod ich röntgenového žiarenia, ktoré vypovedá o veľmi vysokých energiách, je predmetom rozličných výskumov a teórií. Inou zvláštnosťou Jupiterových polárnych čiar je, že nie sú totožné na severnom a južnom póle tak ako u iných planét s polárnymi žiarami (a teda aj Zeme).<ref name="chandra" /> Trinásťčlenná čínsko-americká vedecká skupina to na základe simulácií na superpočítači Cheyenne vo Wyomingskom superpočítačovom centre [[NCAR]] vysvetľuje tým, že u ťažkých iónov pochádzajúcich z Jupiterových mesiacov sa pri ich pohybe magnetickým poľom neuplatňuje tzv. princíp [[Magnetické zrkadlo|magnetického zrkadla]]. Tieto ióny majú takú obrovskú energiu, že sa pri jednom magnetickom póle neodrazia smerom k druhému magnetickému pólu, ale vniknú rovno do Jupiterovej atmosféry. Magnetické póly teda medzi sebou nekomunikujú.<ref name="magnetosfera" /> Inou zvláštnosťou polárnych žiar Jupitera je to, že netvoria iba žiariaci ovál ako na Zemi s tmavým stredom. V ultrafialovej oblasti spektra žiari aj vnútorná časť oválu, jej štruktúry sú však chaotické. V polárnych žiarach sa tiež dajú pozorovať žiarivé uzlíky spôsobené Galileovými mesiacmi.<ref name="magnetosfera" /> == Atmosféra == [[Súbor:Jupiter from Voyager 1.jpg|thumb|300px|right|Detail Jupiterovej atmosféry z pohľadu [[Voyager 1|Voyagera 1]]; v zábere je [[Veľká červená škvrna]]]] {{hlavný článok|Atmosféra Jupitera}} === Chemické zloženie === Priame informácie o chemickom zložení Jupiterovej atmosféry vedcom poskytlo zostupové puzdro sondy Galileo, tzv. Galileo JEP (Jupiter Entry Probe). Táto malá sonda v tvare kužeľa s najväčším priemerom {{m|1.25|m}} sa od svojej materskej sondy oddelila [[13. júl]]a [[1995]]. 7. decembra toho istého roku potom vstúpila do atmosféry, kde zostúpila do hĺbky asi {{km|130|m}}, kým ju nezničila okolitá [[teplota]] a [[tlak]].<ref name="Space40">{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Antonín | priezvisko = Vítek | spoluautori = Michal Filip | názov = 1989-084E - Galileo - JEP | vydavateľ = Space40 | url = http://www.lib.cas.cz/space.40/1989/084E.HTM | dátum aktualizácie = 2004-12-07 | dátum prístupu = 2012-09-29 | jazyk = česky }}</ref> Kompletné vyhodnotenie údajov získaných týmto atmosférickým puzdrom sondy trvalo niekoľko rokov.<ref name="Special2003" /> Jupiter je jediná plynná planéta, ktorej atmosféra bola skúmaná sondou ponárajúcou sa priamo do nej. Atmosféra Jupitera sa skladá z približne 86 % [[vodík]]a a 14 % [[hélium|hélia]] (podľa počtu [[atóm]]ov, podľa hmotnosti ide o percentuálny pomer približne 75/24; s 1 % hmotnosti pripisovaným iným zložkám – vnútro obsahuje hustejšie materiály, kde sa percentuálny pomer mení na približne 71/24/5). Obsahuje tiež stopové množstvo [[metán]]u, [[vodná para|vodných pár]] a [[amoniak]]u, pričom koncentrácia amoniaku podľa údajov zo sondy Juno stúpa s hĺbkou.<ref name="Juno" >{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Dušan | priezvisko = Majer | url = http://www.kosmonautix.cz/2017/05/prvni-vedecka-data-od-juno/ | titul = První vědecká data od Juno | dátum vydania = 2017-05-26 | dátum prístupu = 2017-06-26 }}</ref> Nachádzajú sa tu tiež nepatrné množstvá [[uhlík]]a, [[etán]]u, [[sírovodík]]a, [[neón]]u, [[kyslík]]a, [[fosfín]]u a [[síra|síry]]. Vodík a hélium sú bezfarebné plyny, na sfarbení atmosféry sa preto podieľajú jej prímesi vo forme chemických zlúčenín. Presné súvislosti chemických látok s farbami planéty ešte nie sú objasnené, podľa jednej z hypotéz by červené zafarbenie mohol spôsobovať [[fosfor]].<ref name="rapavy" /> Prekvapivo malé množstvo kyslíka, ktoré zistila sonda Galileo JEP, sa podľa starších predstáv vysvetľovalo tým, že sonda vstúpila do oblasti jednej z tzv. horúcich škvŕn, v ktorých väčšina vody (hlavná zlúčenina viažuca na Jupiteri kyslík) skondenzovala už v oveľa hlbších oblastiach. [[Oblak]]y v okolí týchto horúcich škvŕn obsahujú až 100-krát viac vody, ktorá viaže „chýbajúci“ kyslík.<ref name="Special2003" /> Sonda Juno však zistila, že takéto oblasti nie sú zriedkavými anomáliami, ale tvoria pás obkolesujúci celú planétu. Navyše zistila, že ide o cenné okno do hlbších vrstiev Jupitera, pretože ho nezakrývajú mraky. Vodné pary chýbajú v týchto zónach preto, lebo voda spolu s amoniakom skondenzovala do hubovitých útvarov, ktoré ako zvláštne krupobitie padajú hlboko do vnútra planéty a tam sa im pod vplyvom vysokej teploty vráti plynné skupenstvo. Toto sa deje v oblastiach s rozsiahlou oblačnosťou. Proces sprevádzajú blesky v hornej časti atmosféry. Najvrchnejšie vrstvy atmosféry obsahujú [[kryštál]]y zmrznutého [[amoniak]]u. Galileo JEP objavila tiež menšie množstvá hélia, než sa očakávalo,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Galileo | periodikum = Aldebaran.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.aldebaran.cz/sondy/sondy/89_Galileo.html | issn = | vydavateľ = Aldebaran Group for Astrophysics | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2026-09-28 }}</ref><ref name="heliovydazd" /> čo sa vysvetľuje jeho poklesom do hlbších vrstiev planéty pod vplyvom gravitácie.<ref name="heliovydazd" /> === Zdroj energie === Meteorologické javy nie sú na rozdiel od Zeme poháňané slnečnou energiou, ale pravdepodobne v oveľa väčšej miere jeho vnútornou energiou.<ref name="Pokorny" /><ref name="A.M." /> Rovnako aj pôvod vetrov sa na rozdiel od pozemských nepripisuje ohrievaniu atmosféry Slnkom, ale vnútornému teplu planéty.<ref name="A.M." /> Vďaka vnútornému teplu a veľmi malému množstvo slnečnej energie, ktorá na planétu tak ďaleko od Slnka dopadá, sú rozdiely medzi rovníkovými a polárnymi teplotami na Jupiteri zanedbateľné.<ref name="Pokorny" /> Menšina zdrojov však pripisuje zásadný význam aj slnečnej energii,<ref name="sofia" /> spoluúčinnosti oboch faktorov,<ref name="teplo">{{Citácia periodika | priezvisko = Hromadová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = | titul = Vnitřní teplo způsobuje bouře na Jupiteru | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/vnitrni-teplo-zpusobuje-boure-na-jupiteru.html?hledat=Velk%C3%A1%20rud%C3%A1%20skvrna | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2008-02-10 | dátum prístupu = 2026-05-20 }}</ref> alebo označuje otázku zatiaľ za nezodpovedanú. === Atmosférické úkazy === ==== Nad oblačnosťou ==== Vo viditeľnom spektre možno pozorovať iba horné vrstvy Jupiterovej atmosféry. Nad viditeľnou vrstvou oblačnosti pozoroval [[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba]] silné [[dýzové prúdenie]] (jet stream) a pravdepodobne aj vysoko položené vrcholky konvektívnych búrok. Rýchlosť vetra v tomto prúdení dosahuje až 515 km/h, čo je porovnateľné iba so silnými pozemskými [[tornádo|tornádami]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Denko | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Tryskové proudění v atmosféře Jupiteru pohledem JWST | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/tryskove-proudeni-v-atmosfere-jupiteru-pohledem-jwst.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2023-10-23 | dátum prístupu = 2025-08-05 }}</ref> Sondy Voyager a sonda Juno nasnímali nad oblakmi zvláštne, zatiaľ nie úplne vysvetlené vlny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Sonda Juno detekovala v atmosféře Jupitera zajímavé vlnění | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/sonda-juno-detekovala-v-atmosfere-jupitera-zajimave-vlneni.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2018-11-06 | dátum prístupu = 2025-08-05 }}</ref> Nad samotnou viditeľnou vrstvou Jupiterových mrakov je opar, pravdepodobne z [[hydrazín]]u.<ref name="zaostreno" /> ==== Oblačnosť ==== [[File:Jupiter's Polar Cyclone Storms (Juno) (2020-38-4719-Image).tiff|náhľad|vľavo|Infračervený záber zo sondy Juno na cyklóny severného pólu planéty. Centrálnu cyklónu obklopuje osem ďalších a javia sa byť stabilnými prvkami atmosféry.]] Viditeľný povrch Jupitera, čiže horná vrstva oblačnosti, má charakteristický vzhľad. Už menším ďalekohľadom možno pozorovať, že sa na ňom striedajú svetlejšie a tmavšie pásy. Svetlejšie pásy, tzv. zóny, sú prejavom väčšej oblačnosti a vertikálneho prúdenia, tmavé pásy sú buď miesta s nižšie položenou,<ref name="Horalek">{{Citácia periodika | priezvisko = Horálek | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Jupiter mění tvář i při pohledu menším dalekohledem | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/jupiter-meni-tvar-i-pri-pohledu-mensim-dalekohledem.html?hledat=Velk%C3%A1%20rud%C3%A1%20skvrna | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2010-11-17 | dátum prístupu = 2025-06-18 }}</ref> alebo s menšou alebo chýbajúcou oblačnosťou. Pásová štruktúra sa utvorila pravdepodobne hlavne v dôsledku Jupiterovej rýchlej rotácie a vnútornej energie,<ref name="A.M." /> ktorá vyvoláva konvektívne prúdenie.<ref name="prehled" /> Štyri hlavné pásy a päť zón sa v priebehu dlhodobých pozorovaní javia ako stabilné útvary,<ref name="prehled" /> napriek tomu, že južný rovníkový pás v 70. rokoch 20. storočia, v 90. rokoch 20. storočia a okolo roku 2010 zdanlivo zmizol. V skutočnosti ho však v týchto obdobiach zrejme len prekryla vysoko ležiaca svetlá oblačnosť.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Jupiter ztrácí svoji ozdobu | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/jupiter-ztraci-svoji-ozdobu.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2010-05-17 | dátum prístupu = 2025-06-09 }}</ref> Smerom k pólom planéty sa pásová štruktúra postupne stráca.<ref name="prehled" /> Jednotlivé pásy Jupiterovej atmosféry rotujú rôznou rýchlosťou; tento efekt bol po prvýkrát pozorovaný [[Giovanni Domenico Cassini|Cassinim]] ([[1690]]). Rotácia Jupiterovej polárnej atmosféry je o 5 minút dlhšia ako rotácia jeho rovníkovej atmosféry. Navyše sa pásy mrakov rôznej šírky pohybujú proti sebe v smere stálych vetrov. Na hraniciach týchto konfliktných prúdov vznikajú búrky a [[turbulencia|turbulencie]]. [[Rýchlosť vetra]] podľa údajov sondy Galileo dosahuje až {{km|650|m}}/h a vetry vyvolávajú aj kolísania teploty vo vrchnej Jupiterovej atmosfére. Okrem toho sa v Jupiterovej atmosfére vyskytuje mnoho oválnych útvarov, z ktorých najznámejšia a najstabilnejšia je [[Veľká červená škvrna]]. Ide o obrovskú [[anticyklóna|anticyklónu]], ktorá sa otáča v protismere hodinových ručičiek s periódou otáčania uvádzanou okolo 6 dní. Nachádza sa na južnej pologuli planéty. Svojimi rozmermi presahuje Zem, pričom jej veľkosť, tvar aj farba sa v priebehu času menia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Huble sleduje Velkou rudou skvrnu | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/apod/ap990806.html | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = | dátum prístupu = 2025-06-27 }}</ref> Príčina jej červeného zafarbenia zostáva neobjasnená. Od 19. storočia je zaznamenané zmenšovanie Veľkej červenej škvrny a v 21. storočí rýchlosť jej zmenšovania prudko vzrástla. Dôvody nie sú známe.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Rudá skvrna na Jupiteru se stále zmenšuje | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/ruda-skvrna-na-jupiteru-se-stale-zmensuje.html?hledat=Velk%C3%A1%20rud%C3%A1%20skvrna | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2014-05-20 | dátum prístupu = 2025-06-19 }}</ref><ref name="10zaujamavosti" /> V posledných troch desaťročiach sa na planéte sformovali aj ďalšie dve menšie červené škvrny.<ref name="keck">{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Třetí rudá skvrna na Jupiteru | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/treti-ruda-skvrna-na-jupiteru.html?hledat=Velk%C3%A1%20rud%C3%A1%20skvrna | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2008-05-23 | dátum prístupu = 2025-06-19 }}</ref> Menšie, biele ovály sú anticyklóny s podstatne kratšou životnosťou, nanajvýš do desiatok rokov,<ref name="A.M." /> kým Veľká červená škvrna sa pozoruje už stáročia. Najväčšie z bielych oválov dosahujú takmer rozmery Zeme, Veľká červená škvrna ich rozmermi prevyšuje. V dlhšej osi meria {{km|15 800|m}} a na začiatku nesporných pozorovaní tohto útvaru merala až {{km|50 000|m}}.<ref name="rapavy">{{Citácia periodika | priezvisko = Rapavý | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Jupiter a jeho Veľká červená škvrna | periodikum = Kozmos | odkaz na periodikum = KOZMOS (časopis) | issn = | vydavateľ = Slovenská ústredná hvezdáreň | miesto = Hurbanovo | ročník = 53 | číslo = 4 | strany = 53 – 55 }}</ref> Aj póly planéty sú pokryté veľkými oválnymi búrkovými útvarmi veľkosti Zeme, ktoré sú navyše nahromadené tesne vedľa seba a vzájomne sa o seba trú.<ref name="prvnidata" /> Odrážajú sa jedna od druhej a oscilujú okolo svojich centrálnych pozícií. Tým sa odlišujú od cyklón na Zemi, ktoré sú izolované a situované skôr do rovníkových oblastí. Tieto hurikány vznikajú v menších šírkach a postupne sa presúvajú k pólom. Presun umožňuje interakcia medzi [[Coriolisova sila|Coriolisovou silou]] a kruhovým prúdením plynov v cyklóne. Je to jav známy aj u cyklón na Zemi, tie sa však v priebehu presunu k pólom vždy rozpadnú, pretože nemajú dostatok teplého a vlhkého vzduchu.<ref name="jupieraio">{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Juno nahlédla pod povrch Jupiteru i měsíce Io | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2025/05/13/juno-nahledla-pod-povrch-jupiteru-i-mesice-io/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2025-05-13 | dátum prístupu = 2025-06-10 }}</ref> Každá z centrálnych polárnych cyklón je obklopená ďalšími cyklónami, čím vytvárajú obrazce v tvare kvetov. Póly Jupitera tak vyzerajú úplne odlišne ako póly Saturna. V rokoch 1975, 1990 a 2007 boli v atmosfére Jupitera pozorované javy, ktoré sa označujú ako búrkové erupcie. Utvorili sa v nej vždy po dva mohutné oblačné víry, ktoré sa pohybovali rýchlejšie než ktorékoľvek ďalšie úkazy Jupiterovej atmosféry.<ref name="teplo" /> Vo vrcholcoch mrakov dochádza aj k početným [[blesk|elektrickým výbojom]].<ref name="A.M." /> Na rozdiel od pozemských bleskov sa však blesky na Jupiteri vyskytujú s väčšou frekvenciou bližšie k pólom ako k rovníku. Najlepšie zo všetkých sond preskúmala tieto blesky sonda Juno. Vrstva oblačnosti má hrúbku iba {{km|50|m}}. Jupiterove oblaky sú tak síce päťkrát hrubšie ako najhrubšie možné oblaky na Zemi, ale oproti polomeru planéty ide o veľmi malú hodnotu.<ref>Ján Svoreň.Shoemaker-Levy 9 doplatila na stretnutie s Jupiterom. Kozmos, december – január 2022, roč. 53, čís. 6, s. 26. ISSN 0323-049</ref> == Vnútorné zloženie == Teplota od oblakov smerom ku stredu rastie. Na vrcholoch mračien je –160°, o {{km|60|m}} hlbšie je približne rovnaká teplota ako na Zemi, a ešte kúsok hlbšie je teplota na [[Teplota varu|bode varu]] vody.<ref name="aldebaran" /> [[File:Vnutro Jupitera.png|thumb|Vnútorná štruktúra Jupitera: atmosféra, s hĺbkou sa postupne zahusťujúca, pozvoľna prechádzajúca do plášťa z molekulárneho vodíka, pod ním hrubá oblasť polotekutého kovového vodíka a v strede jadro. Tento tradičný model vychádza z informácií získaných pred prieskumom sondou Juno.]] Podľa tradičnej predstavy v strede planéty leží pevné [[Jadro planéty|jadro]], ktoré sa skladá najmä zo silikátov, [[železo|železa]]<ref name="Kleczek" /> a ďalších ťažkých látok. Preto ho možno nazvať kamenným. Jadro sa považovalo za malé, pretože jeho priemer bol odhadovaný na nanajvýš 20 000 km, čím by bolo iba zlomkom priemeru celej planéty. Stále by však bolo väčšie ako priemer celej Zeme. Mala v ňom byť koncentrovaná hmotnosť 10 až 20 Zemí. Tlak a teplota sú tu veľmi vysoké. Odhadujú sa na 30 000°C a 8,5 milióna MPa.<ref name="Rekordy" /> Hlavne vysoký tlak bol v minulosti príčinou toho, že sa jadro pokladalo za útvar zložený z pevného vodíka.<ref name="prehled" >{{Citácia knihy | autor1 = Oldřich Hlad | autor2 = Jaroslav Pavlousek | titul = Přehled astronomie | redaktori = | vydanie = prvé | vydavateľ = Nakladatelství technické literatury | miesto = Praha | rok copyrightu = 1984 | isbn = | počet strán = 400 | jazyk = česky | strany = 128 – 135 }}</ref> Vnútorná teplota však vodíku neumožňuje nadobudnúť pevné skupenstvo, pretože je o rád vyššia ako teplota jeho topenia.<ref name="Pokorny" /> Merania sondy Juno však poukazujú na celkom iný model vnútra Jupitera. Podľa neho je jadro neočakávane veľké a riedke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dole Jupiter | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/apod/ap250525.html | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = | dátum prístupu = 2025-06-18 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Crockett | meno = Christopher | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Magazine | meno2 = Knowable | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = What has the Juno spacecraft taught us about Jupiter? | url = https://www.astronomy.com/science/what-has-the-juno-spacecraft-taught-us-about-jupiter/ | vydavateľ = astronomy.com | miesto = | dátum vydania = 2020-06-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-18 | jazyk = }}</ref><ref name=najstarsiaplaneta" /> Nad jadrom sa nachádza vodíkový oceán, ktorý tvorí rozhodujúcu časť objemu i hmoty Jupiteru. Vodík je rozdelený do dvoch vrstiev a v oboch je kvapalný.<ref name="prehled" /> Spodná vrstva siaha od jadra do vzdialenosti {{km|46000|m}} od stredu planéty a skladá sa z kovového kvapalného vodíka. Kvôli veľkému tlaku má jeho vnútorná časť odtrhnuté [[elektrón]]y z [[atómový obal|atómových obalov]] a má kovové vlastnosti. Niekde nad vrstvou kovového vodíka by sa podľa údajov zo sondy Juno mohlo vytvárať magnetické pole, čo súhlasí so staršími predstavami. Druhá, vonkajšia vodíková vrstva, siaha do vzdialenosti {{km|70000|m}} od stredu Jupitera. Jej hlavnou zložkou je kvapalný molekulárny vodík. Tvorí vlastný povrch planéty (pokiaľ zaň nie je považované rozhranie medzi pevným jadrom a kovovým vodíkom). Hranica medzi kovovým a molekulárnym oceánom je v hĺbke približne {{km|17000|m}} pod povrchom. Vplyvom extrémneho tlaku sa v zmesi vodíka s héliom pravdepodobne vytvárajú kvapôčky hélia, ktoré klesajú nižšie. Tento jav sa nazýva héliový dážď a dôkazom pre jeho existenciu sú okrem meraní zo sond Jupitera aj laboratórne navodené podmienky vnútri Jupitera v tzv. [[Diamantová nákova|diamantovej nákove]].<ref name="heliovydazd" /> Zhruba {{km|3000|m}} od povrchu začínajú tekutiny nadobúdať plynné skupenstvo.<ref name="magnetozmeny" /> Keďže vodík nemení svoje skupenstvo náhle, hranice medzi jednotlivými vrstvami Jupiterovho vnútra sú neostré.<ref name="A.M." /> Silné magnetické pole okolo Jupitera vytvárajú prúdy tečúce vnútri (v kovovom vodíku).<ref name="aldebaran" /> Toto pole je zodpovedné za pozorovanú polárnu žiaru spôsobenú [[Birkelandove prúdy|Birkelandovými prúdmi]] tečúcimi pozdĺž magnetických [[siločiara|siločiar]]. Už prvý prelet sondy Juno okolo planéty potvrdil, že výrazné, striedajúce sa oranžové a biele pruhy, ktoré pozorujeme na povrchu Jupitera, existujú aj pod vrchnou vrstvou oblačnosti. Rovníkový pás planéty preniká veľmi hlboko. Vďaka detekcii infračerveného žiarenia sonda dohliadne zhruba 400 km pod povrch,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Plauchová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = Jana Plauchová | titul = ASTRIN - Juno po roku | url = https://astrin.planetarium.sk/juno-po-roku-c07435 | vydavateľ = astrin.planetarium.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-06 | jazyk = }}</ref><ref name="prvnidata">{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = První vědecká data od Juno | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2017/05/26/prvni-vedecka-data-od-juno/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2017-05-26 | dátum prístupu = 2025-06-06 }}</ref> a je možné, že zmienené pásy siahajú ešte hlbšie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Juno si vede skvěle – prodloužení mise je blízko! | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2018/02/28/juno-si-vede-skvele-prodlouzeni-mise-je-blizko/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2018-02-28 | dátum prístupu = 2025-06-06 }}</ref> == Mesiace == {{hlavný článok|Mesiace Jupitera}} Jupiter bolo prvé teleso okrem Zeme, u ktorého boli objavené prirodzené družice. Objavili ich v roku [[1610]] [[Galileo Galilei]] a nezávisle od neho pravdepodobne aj [[Simon Marius]]. Tieto prvé štyri objavené mesiace sú zároveň najväčšími Jupiterovými mesiacmi: [[Io (mesiac)|Io]], [[Europa (mesiac)|Európa]], [[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]] a [[Kallisto (mesiac)|Kallisto]] (dnes známe ako Galileove mesiace). Pri pozorovaní ich pohybu bolo zrejmé, že neobiehajú Zem. Táto skutočnosť sa stala hlavným bodom obhajoby [[Kopernik]]ovej heliocentrickej teórie o pohybe planét; Galileiho vyhlásenie podpory Koperníkovej teórie ho dostalo do problémov s [[inkvizícia|inkvizíciou]]. Galileove mesiace sú dostatočne veľké a blízke k planéte, aby na ňu vrhali svoje tiene, a tiež pri každom obehu vstupujú do tieňa planéty. Keďže sú štyri, majú nízke sklony dráh k ekliptike a všetky majú obežnú dobu kratšiu než náš [[Mesiac]], [[Úplné zatmenie Slnka|úplné zatmenia Slnka]] a [[úplné zatmenie Mesiaca|úplné zatmenia mesiaca]] sú preto na Jupiteri, na rozdiel od Zeme, bežným javom. Len od mesiacov Io, Európa a Ganymedes dostane úplné zatmenie Slnka Jupiter spolu 360-krát za pozemský rok, čo znamená, že na tejto planéte prebiehajú úplné zatmenia Slnka takmer každý pozemský deň.<ref name="Houska" /> [[Súbor:Jupiter family.jpg|thumb|Fotomontáž Jupitera a jeho najväčších mesiacov: zľava [[Io (mesiac)|Io]], [[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]], takmer nad ním sa nachádza [[Európa (mesiac)|Európa]] a v pravom spodnom rohu je viditeľný kúsok [[Kallisto (mesiac)|Kalisto]].]] Neskôr pribudli objavy ďalších mesiacov. Niektoré z nich objavili prelietajúce sondy, ďalšie sa podarilo objaviť na fotografických snímkach zo Zeme (piaty najväčší Jupiterov mesiac, [[Amalthea (mesiac)|Amaltheu]], dokonca priamym pozorovaním). Jupiter má v súčasnosti (2026) 115 známych mesiacov,<ref name="aldebaran" /> čím je planétou s druhým najväčším známym počtom mesiacov v slnečnej sústave (po Saturne). Iba Galileiho mesiace majú guľatý tvar. Spolu so štyrmi [[Malé vnútorné mesiace|malými vnútornými mesiacmi]] majú ich dráhy [[sklon dráhy|sklony]] blízke nule. Ostatné mesiace sú nepravidelného tvaru podobného tvaru [[planétka|asteroidov]], ich dráhy mávajú väčšinou veľký sklon k Jupiterovmu [[rovník]]u a najvzdialenejšie z nich obiehajú v protismere rotácie planéty (v [[retrográdna dráha|retrográdnom smere]]). V rokoch 1999{{--}}2003 bolo 3,6 metrovým ďalekohľadom na Havajských ostrovoch (CCD 12000×12000 pixelov, David Jewitt ad.) objavených niekoľko desiatok nových mesiacov. Ide o kilometrové skaliská.<ref name="aldebaran" /> Za roky 2021 až 2023 pribudli objavy veľkého počtu, až osemnástich nových mesiacov. Všetky posledne objavené mesiace sa pohybujú po dráhach značne vzdialených od planéty. Ide o malé telesá, z ktorých len päť má priemer väčší než 8 km.<ref name="Kozmos 2 23" /> Dráhy najvzdialenejších mesiacov sú výstrednými elipsami a Slnko na ne vplýva tak veľmi, že mesiačik neprejde dva razy tým istým bodom. Uvádza sa, že ich dráhy sú neuzavretými krivkami.<ref name="Rekordy" /> Objavy nových drobných mesiacov neustále pribúdajú a tak sa nedá predpokladať, že by ich súčasný počet bol konečný. Mesiace sú pomenované prevažne po milenkách boha Jupitera alebo po ďalších osobách, ktoré s ním úzko súviseli. === Galileove mesiace === {{hlavný článok|Galileove mesiace}} Ganymedes je najväčším Jupiterovým mesiacom a zároveň aj najväčším mesiacom v slnečnej sústave. So svojím priemerom 5 262 kilometrov je väčší ako planéta [[Merkúr]].<ref name="Babcan" /> Jeho jadro z tvrdých hornín pokrýva hrubá vrstva ľadu a hornín. Zábery sond ukázali, že na jeho povrchu sú rozsiahle svetlé a tmavé plochy a [[impaktný kráter|impaktné krátery]]. O niečo menší Kallisto, tretí najväčší mesiac slnečnej sústavy, je taktiež pokrytý mnohými krátermi. Svojím charakterom sa podobá na Ganymedes, má však viac impaktných kráterov.<ref name="Babcan" /> Oba mesiace majú napriek svojim hmotnostiam iba veľmi riedke atmosféry. Najsvetlejším satelitom Jupitera je Európa. Jej {{km|100|m}} hrubý ľadový obal pokrytý množstvom brázd mimoriadne dobre odráža slnečný svit. Pod vrchnou vrstvou ľadu sa pravdepodobne nachádza tekutý oceán vody. To vedie k špekuláciám o možnom [[mimozemský život|mimozemskom živote]] v ňom. Mesiac Io je jedno z nemnohých telies v slnečnej sústave, ktoré má aktívne [[vulkán]]y. Tento mesiac prejavuje najväčšiu [[sopečná aktivita|sopečnú aktivitu]] zo všetkých známych telies v slnečnej sústave. Sopky však nevyvrhujú roztavené horniny, ako je to na Zemi, ale roztavenú [[síra|síru]]. To objasňuje i čierno-červenožlté zafarbenie mesiaca. Vyvrhovaná ionizovaná síra vytvára okolo Jupitera tzv. plazmový torus. V ňom sa uzatvára časť [[Birkelandov prúd|Birkelandových prúdov]] tečúcich pozdĺž magnetických siločiar planéty a spätne ohrieva mesiac Io. Vulkanická činnosť na mesiaci Io je spôsobená kombinovaným ohrevom gravitačnými slapovými silami materskej planéty a elektromagnetickým ohrevom Birkelandovými prúdmi. <center> {| class="wikitable" text-align:center" |- ! colspan="10"|Galileove mesiace v porovnaní s Mesiacom Zeme |- ! rowspan="2"|Meno ! colspan="2"|Priemer ! colspan="2"|Hmotnosť ! colspan="2"|Priemerná vzdialenosť ! colspan="2"|Perióda obehu |- ! km ! % ! kg ! % ! km ! % ! dni ! % |- ![[Io (mesiac)|Io]] |3643 |105 |8,9×10²² |120 |421 700 |110 |1,77 |7 |- ![[Európa (mesiac)|Európa]] |3122 |90 |4,8×10²² |65 |671 034 |175 |3,55 |13 |- ![[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]] |5262 |150 |14,8×10²² |200 |1 070 412 |280 |7,15 |26 |- ![[Kallisto (mesiac)|Kallisto]] |4821 |140 |10,8×10²² |150 |1 882 709 |490 |16,69 |61 |} </center> == Prstence == [[Súbor:JupiterRings.jpg|thumb|[[Prstence Jupitera]], ako ich pri [[zákryt]]e planéty Slnkom videla sonda Galileo]] {{hlavný článok|Prstence Jupitera}} Jupiter má (podobne ako [[Saturn (planéta)|Saturn]], [[Urán (planéta)|Urán]] a [[Neptún (planéta)|Neptún]]) sústavu prstencov. Na rozdiel od známych prstencov Saturna je pozorovanie Jupiterových prstencov zo Zeme veľmi náročné. Preto ich objavila až sonda [[Voyager 1]]<ref name="A.M." /><ref name="Hromadová" /> a nezávisle od nej observatórium na [[Mauna Kea]] v roku [[1979]].<ref name="Rekordy" /> Prstence sú hrubé asi {{km|30|m}}, široké len {{km|8000|m}} a ležia vo vzdialenosti asi 1,8 polomeru planéty od jej stredu. Hustota hmoty v Jupiterových prstencoch je veľmi nízka a jasnosť dosahuje len 12 [[magnitúda|magnitúd]].<ref name="Rekordy" /> Tvorené sú drobnučkými prachovými časticami s priemerom rádovo [[mikrón]]y. Častice sú pravdepodobne dopĺňané z vnútorných mesiacov, z ktorých ich vymršťujú nárazy mikrometeoritov.<ref name="A.M." /> Smerom od planéty jasnosť prstencov klesá veľmi rýchlo, smerom dovnútra pomalšie. Vnútorný halový prstenec siaha až k oblačnej prikrývke planéty.<ref name="Babcan" /> Sondy zistili aj pomerne vysoký počet častíc v priestore nad prstencami, a tiež pod nimi. Je možné, že pri vytváraní prstencov sa uplatňuje i žiarenie z radiačných pásov a magnetické pole planéty. == Telesá pod gravitačným vplyvom == === Trójania === {{hlavný článok|Trójan (planétka)}} Spolu s Jupiterom obiehajú okolo Slnka v približne rovnakej vzdialenosti dve skupiny [[Planétka|planétok]] známych ako Trójania. Každá skupina zviera s planétou a Slnkom 60-stupňový uhol. Telesá v týchto pozíciách, tzv. [[libračný bod|libračných bodoch]], sú dlhodobo stabilné. Prvým objaveným Trójanom Jupitera bola planétka [[588 Achilles]], ktorá má priemer {{km|135|m}}. K 26. novembru 2024 bolo klasifikovaných 14 471 Trójanov, čo je ďaleko väčší počet ako u ktorejkoľvek inej planéty.<ref>{{cite journal | title = Inventarizácia Slnečnej sústavy | journal = Kozmos | author = Ján Svoreň | year = 2025 | volume = 56 | issue = 2 | pages = 13 | issn=}}</ref> Pôvodné teórie predpokladali, že telesá boli na týchto pozíciách zachytené, ale najnovšie štúdie ukázali, že Jupiterovi Trójania sa na tejto dráhe nachádzali už v záverečných štádiách formovania slnečnej sústavy.<ref name="ročenka" >{{Citácia knihy | priezvisko = Pittich | meno = Eduard | titul = Astronomická ročenka 2010 | vydavateľ = Slovenská ústredná hvezdáreň | miesto = Hurbanovo | rok = 2009 | isbn = 978-80-85221-63-3 | kapitola = Planétky | strany = 117 }}</ref> Ide teda o veľmi starú a dynamicky veľmi stabilnú skupinu.<ref>{{cite journal | title = Jupiterovi Trójania | journal = Kozmos | volume = XXXIX | issue = 5 | year = 2008 | pages = 14 | issn=}}</ref> Asymetria v rozmiestnení Trójanov je podľa autorov štúdie z [[Lund University]] dôkazom o migrácii Jupitera.<ref name="trojania" >{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Odhaleno doposud neznámé cestování planety Jupiter | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/odhaleno-doposud-nezname-cestovani-planety-jupiter.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2019-04-01 | dátum prístupu = 2025-06-09 }}</ref> === Dopad malých telies === [[Súbor:Jupitersatelliteimpact.jpg|right|300px|thumb|Dopad časti [[Kométa Shoemaker-Levy 9|kométy Shoemaker-Levy 9]] na povrch Jupitera. Tmavé mraky stúpajúce z miesta dopadu sú väčšie ako [[Zem]].]] Veľká hmotnosť Jupitera a jeho umiestenie blízko vnútornej časti slnečnej sústavy spôsobuje jeho časté zrážky s [[jadro kométy|jadrami komét]]. V období od [[16. júl]]a do [[22. júl]]a [[1994]] dopadlo na južnú pologuľu Jupitera viac ako 20 častí rozpadnutého jadra [[kométa|kométy]] [[kométa Shoemaker-Levy 9|Shoemaker-Levy 9]], čo bola prvá príležitosť priamo pozorovať zrážku dvoch telies v slnečnej sústave.<ref name="Astronomica" /> V miestach dopadu vytryskli z [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]] Jupitera plyny, neskôr sa v miestach dopadu vytvorili tmavé škvrny, ktoré boli pozorovateľné takmer rok. Kolíziu sledoval [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]] a tiež [[Keckove teleskopy]]. Pozorovania kozmickým ďalekohľadom [[Herschelov vesmírny ďalekohľad|Herschel]] v 21. storočí dokázali, že dopad tejto kométy zdvojnásobil až strojnásobil množstvo vody obsiahnutej vo vrchných vrstvách Jupiterovej atmosféry.<ref name="Herschel" /> Táto voda sa vyskytuje na južnej pologuli planéty, na ktorú kométa dopadla.<ref>{{Citácia periodika | autor = ESA Press Release | titul = Vodu na Jupiter doviezla kométa | periodikum = Kozmos | odkaz na periodikum = KOZMOS (časopis) | rok = 2013 | mesiac = október – november | ročník = 44 | číslo = 5 | strany = 11 | dátum prístupu = 2025-12-09 | issn = 0323-049}}</ref> V [[júl 2009|júli 2009]] sa v atmosfére Jupitera objavila nová tmavá škvrna. Na základe snímok infračerveného teleskopu na [[Mauna Kea]] sa predpokladá, že tento úkaz je následkom ďalšej kozmickej zrážky Jupitera s iným [[malé teleso slnečnej sústavy|telesom]], pravdepodobne s kométou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Havlíček | meno = Antonín | autor = | odkaz na autora = | titul = Horké novinky | url = https://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?sekce=hotnews | vydavateľ = spaceprobes.kosmo.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-27 | jazyk = }}</ref> Novú tmavú škvrnu vyfotografoval aj Hubblov vesmírny ďalekohľad. Nárazy malej planétky do Jupitera boli registrované aj v rokoch 2010,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horálek | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Mimořádně: Amatérští astronomové zachytili dopad planetky na Jupiter | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/mimoradne-amatersti-astronomove-zachytili-dopad-planetky-na-jupiter.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2010-06-04 | dátum prístupu = 2025-07-03 }}</ref> 2012<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horálek | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Jupiter pohltil planetku | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/novinky/2578.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2012-09-13 | dátum prístupu = 2025-06-27 }}</ref> a 2021.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zasáhla Jupiter další kometa? | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/zasahla-jupiter-dalsi-kometa.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2021-09-22 | dátum prístupu = 2025-07-04 }}</ref> Tmavé škvrny sa po čase rozplynuli. === Ovplyvňovanie dráh malých telies === Francúzsky matematik [[Pierre Simone de Laplace|Pierre-Simon Laplace]] v 18. storočí zistil, že [[kométa Lexell]] sa niekoľkokrát stretla s Jupiterom. Pri jednom zo stretnutí bola vymrštená do blízkosti Zeme, pri ďalšom, poslednom, zase vymrštená von zo slnečnej sústavy. Vďaka tomu astronómovia videli, že Jupiter nás chráni pred [[Dlhoperiodická kométa|dlhoperiodickými kométami]], ktoré by sa mohli zraziť so Zemou. K opačnému záveru však prišli Jonathan Horner z [[University of New South Wales]] a Barrie W. Jones z [[Open University]], ktorí poukázali na to, že v skutočnosti k nám Jupiter, naopak, posiela asteroidy z hlavného pásu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Jupiter: pod maskou přítele se skrývá vrah | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/jupiter-pod-maskou-pritele-se-skryva-vrah.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2012-03-29 | dátum prístupu = 2025-08-12 }}</ref> Jupiter kométy nielen vyhadzuje a pohlcuje, ale aj zachytáva na svojej obežnej dráhe. Dočasnými družicami Jupitera sa stali napríklad kométy [[147P/Kushida-Muramatsu]] a [[111P/Helin-Roman-Crockett]]. Časť telies, ktoré unikajú Jupiteru, sa stáva súčasťou [[Rodina Hilda|rodiny asteroidov Hilda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Škreka | meno = Marcel | autor = | odkaz na autora = | titul = ASTRIN - Jupiter drží kometárnych zajatcov | url = https://astrin.planetarium.sk/jupiter-drzi-kometarnych-zajatcov-c0780 | vydavateľ = astrin.planetarium.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-09 | jazyk = }}</ref> == Pozorovanie zo Zeme == [[File:Jupiter and galilean moons.jpg|náhľad|Jupiter a jeho najväčšie mesiace, ako sa javia pri pozorovaní amatérskym ďalekohľadom]] Jupiter so zdanlivou [[magnitúda|magnitúdou]] minimálne -1,6 patril k planétam, ktoré ľudia poznali už od [[starovek]]u. Svojou jasnosťou prevyšuje všetky hviezdy (najjasnejšia hviezda oblohy [[Sírius]] má magnitúdu -1,46) ale je až treťou najjasnejšou planétou po [[Venuša|Venuši]] a [[Mars]]e. Aj keď sa Jupiter od nás nachádza omnoho ďalej ako Mars (vzdialenosť od Zeme je {{km|628700000|m}} a od Slnka {{km|778300000|m}}), niekedy je na oblohe jasnejší. Je to preto, lebo je omnoho väčší a má hustú atmosféru, ktorá dobre odráža slnečné [[svetlo]]. Ďalekohľadom možno vidieť najväčšie útvary, napríklad pásovú štruktúru planéty, a zmeny, ktoré sa v priebehu času v jeho atmosfére odohrávajú.<ref name="Horalek" /> Pri pozorovaní voľným okom sa Jupiter javí ako veľmi jasné neblikajúce žlté teleso. Pri svojom najbližšom priblížení k Zemi – v [[Opozícia (astronómia)|opozícii]] – má planéta jasnosť -2,8 magnitúd, pri najväčšej vzdialenosti – v [[Konjunkcia (astronómia)|konjunkcii]] – iba -1,6. So zmenou vzdialenosti sa mení aj jeho [[uhlový priemer]] od 32" do 52".<ref name="Rekordy">{{Cite book | author = Róbert Čeman, Eduard Pittich | year = 2002 | title = Vesmír 1: Slnečná sústava | publisher = Slovenská Grafia, Bratislava | isbn = 80-8067-071-4 }}</ref> Za jeden deň sa na oblohe priemerne posunie o uhol 0,0831°.<ref>{{Cite web | author = Peter Ivan | title = Slnko, planéty a mesiace slnečnej sústavy v číslach | url = http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf | accessdate = 18. november 2008 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20091210225921/http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf | archivedate = 2009-12-10 }}</ref> Podobne ako ostatné planéty, aj Jupiter vykresľuje na oblohe slučky, ktoré sú spôsobené zložením pohybu Jupitera a Zeme. Za jeden jeho [[siderický obeh]], ktorý trvá necelých 12 rokov, urobí planéta necelých 11 (presnejšie 10,9) slučiek.<ref>{{cite journal | title = Slučky | journal = Kozmos | author = Peter Zimnikoval | year = 2002 | volume = XXXI | issue = 1 | pages = strany: 30 | issn=}}</ref> Prechod jedným [[zvieratník]]ovým znamením mu trvá takmer presne rok. Už menším [[ďalekohľad]]om sa dajú pozorovať jeho štyri najväčšie mesiace. Ich jasnosti sa v opozícii pohybujú na hranici viditeľnosti voľným okom. Sú to 5,0 mag (Io), 5,3 mag (Európa), 4,6 mag (Ganymedes) a 5,6 mag (Kallisto).<ref name="Rekordy" /> V ďalekohľade možno už v priebehu niekoľkých hodín sledovať zmeny polôh mesiačikov.<ref name="Hromadová" >{{Citácia periodika | priezvisko = Hromadová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = | titul = Jasný objekt na noční obloze | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/ukazy/jasny-objekt-na-nocni-obloze.html?hledat=Velk%C3%A1%20rud%C3%A1%20skvrna | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2005-04-22 | dátum prístupu = 2025-06-23 }}</ref> Často dochádza aj k ich zákrytom planétou alebo naopak k prechodom cez jej disk. Polohy Galileiho mesiacov na každý deň v roku možno nájsť v [[astronomická ročenka|astronomickej ročenke]]. == Výskum == === Historické pozorovania === [[File:Flammarion - Astronomie populaire - fig221.jpg|náhľad|vľavo|Kresba Jupitera, ktorú v roku 1879 uverejnil popularizátor prírodných vied [[Nicolas Camille Flammarion]] v diele Populárna astronómia (''Astronomie populaire''). Z kresby je zrejmé, že v tých časoch už bolo známe, aký je zhruba Jupiter veľký oproti Zemi zobrazenej pod ním, aj to, že má polárne sploštenie.]] [[Súbor:Jupiter, image taken by NASA's Hubble Space Telescope, June 2019 (cropped).png|vľavo|náhľad|Atypické sfarbenie rovníkovej zóny, ktoré zaznamenal Hubblov vesmírny ďalekohľad v roku 2019]] Nemáme spoľahlivú informáciu o tom, kedy bola táto planéta pozorovaná po prvýkrát, pravdepodobne sa to ale stalo okolo roku [[3000 pred Kr.|3000]] až [[4000 pred Kr.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://astronomia.zcu.cz/planety/jupiter/ | titul = Jupiter | dátum prístupu = 2009-09-25 | jazyk = česky }}</ref> Najstaršie záznamy o Jupiteri pochádzajú z [[Starobabylonská ríša|babylonskej ríše]] okolo roku 3 300 p. n. l. Z obdobia okolo roku [[3. tisícročie pred Kr.|3000 p. n. l.]] pochádzajú záznamy vedomostí o Jupiteri od astronómov zo [[staroveký Egypt|starovekého Egypta]]. Zhruba o tisícročie mladšie sú záznamy čínskych astronómov o obežnej dráhe tejto planéty. Neskôr sa objavujú záznamy polohy Jupitera aj od Rimanov. V roku 364 n. l.<ref name="historia" /> alebo v roku [[476]] n. l. pozoroval čínsky astronóm teleso, ktoré mohlo byť mesiacom Ganymedes.<ref name="Astronomica">{{Citácia knihy | autor = Kolektív autorov | titul = Astronomica | redaktori = Šéfredaktori: Janet Healey, Carol Jacobson, Redaktori: Loretta Barnard, Helen Cooney, Heather Jackson, Melody Lord, Anne Savage, Marie-Louise Taylor | prekladatelia = Jakub Rozehnal, Lenka Soumarová, Petr Kulhánek, Vítězslav Kříha, Ivan Havlíček | ilustrátori = Susan Cadzow, Andrew Davies, Paula Kelly, Stephen Pollitt, Glen Vause | ďalší = Mapy: Andrew Davies, David Hosking, Samantha Hosking, Alan Smith | vydavateľ = Milenium House Pty Ltd | miesto = Austrália | rok = 2007 | rok copyrightu = 2007 | počet zväzkov = | počet strán = 576 | kapitola = Jupiter | strany = 70 – 72 | isbn = 978-80-7391-256-7 | jazyk = česky }} </ref> Ďalekohľadom sa na Jupiter a jeho mesiace prvýkrát preukázateľne pozrel Galileo v roku 1610.<ref name="Hromadová" /> Nemecký astronóm Simon Marius tvrdil, že tieto mesiace pozoroval už koncom roku 1609 a navrhol pre ne mená, ktoré sa používajú dodnes.<ref name="historia" >{{Citácia periodika | priezvisko = Bělík | meno = Marcel | autor = | odkaz na autora = | titul = ČAM 2011.08: Jupiter a Ganymed | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/multimedia/cam-2011-08-jupiter-a-ganymed.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2011-09-01 | dátum prístupu = 2025-07-09 }}</ref> V roku [[1664]] objavil britský chemik a fyzik [[Robert Hooke]] Veľkú červenú škvrnu<ref name="Astronomica" /> (za predpokladu, že ide o ten istý útvar, ktorý pozorujeme do dnešných čias, o čom existujú pochybnosti<ref name="rapavy" />). Neskôr ju pozoroval aj [[Giovanni Domenico Cassini]], ktorému sa objav tohto útvaru niekedy pripisuje. Cassini bol však určite objaviteľom diferenciálnej rotácie planéty.<ref name="rapavy" /> Pred vynálezom fotografie bol Jupiter a zmeny v jeho oblačnosti aj polohe jeho mesiacov často pozorovaný a zakresľovaný.<ref name="aldebarankniha" >{{Citácia knihy | priezvisko = Havlíček | meno = Ivan | odkaz na autora = | titul = Jupiter | vydanie = prvé | vydavateľ = Aldebaran Group for Astrophysics (AGA) | miesto = | rok = 2014 | isbn = 978-80-904582-7-7 | kapitola = | strany = | jazyk = česky }} </ref> V roku 1675 vykonal O. Roemer prvé presné merania [[rýchlosť svetla|rýchlosti svetla]] pomocou určenia času zákrytov Jupiterových mesiacov. Astronóm ''[[Thomas Wright]]'' vo svojej knihe ''An Original Theory or New Hypothesis of the Universe'' z roku [[1750]] znázorňuje Jupiter ako svet, ktorý je pod pásmi oblačnosti podobný Zemi, s kontinentmi a oceánmi. O sopkách na povrchu planéty špekuloval ešte o viac než storočie neskôr astronóm [[Nicolas Camille Flammarion]].<ref name="aldebarankniha" /> Koncom [[19. storočie|19. storočia]] začali astronómovia prostredníctvom [[spektroskop]]u získavať prvé údaje o chemickom zložení Jupiterovej atmosféry. [[Vodík]] a [[hélium]] boli ako hlavné prvky tvoriace planétu známe už z jeho hustoty. Spektroskopicky sa v atmosfére Jupitera našli tiež amoniak, metán, etán a acetylén a potvrdil sa tiež vodík. Ďalšie informácie pred vyslaním kozmických sond získali astronómovia zo [[zákryt]]ov hviezd planétou.<ref>{{Cite book | author = Pavel Koubský | title = Planety naší sluneční soustavy | publisher = Albatros }}</ref> Od 20. storočia,<ref name="aldebarankniha" /> ale ešte pred preletom kozmických sond, bola planéta považovaná za výhradne plynnú guľu.<ref name="Babcan" >{{Citácia knihy | priezvisko = Babčan | meno = Ján | odkaz na autora = | titul = Vývoj v anorganickej prírode | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = | isbn = | kapitola = | strany = 153 – 158 | jazyk = }}</ref> Od tohto obdobia začalo zároveň dochádzať k objavom ďalších, menších mesiacov Jupitera počnúc Amaltheou. O podstate Veľkej červenej škvrny existovalo viacero hypotéz. Podľa jednej z nich išlo o oblačný útvar, podľa inej naopak o otvor v oblačnosti odhaľujúci horúce Jupiterovo vnútro, čo mal byť dôvod jej červenej farby. Veľká červená škvrna zostala pre vedcov záhadou až do návštevy planéty prvými sondami.<ref name="Codr" /> V roku 1955 americký astronóm [[Kenneth Franklin]] zachytil rádiové žiarenie planéty.<ref name="Astronomica" /> Existencia Jupiterovho magnetického poľa bola známa od konca [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] vďaka intenzívnemu rádiovému žiareniu netepelného pôvodu, ktoré z Jupitera prichádzalo.<ref name="Pokorny" /> <!-- * 1955: Objav rádiových vĺn z Jupiteru * 1973: Prelet sond [[Pioneer]] * 1979: Prieskum planéty sondami Voyager; zistená rotácia Veľkej červenej škvrny; objavy ďalších Jupiterovych prstencov a polárnej žiary * 1994: Zrážka kométy SL9 s Jupiterom * 1995 – 2003: V tomto období uskutočňovala sonda Galileo podrobný prieskum mesiacov * 2000 – 2003: 30 nových mesiacov objavených z Havajských ostrovov --> V roku 1976 predložil [[David John Stevenson]] ako svoju dizertačnú prácu podrobný model vnútra joviálnych planét. Predpovedal, že vnútri Jupitera a Saturna padá héliový dážď, no merania a experimenty podporujúce túto teóriu sa začali objavovať až na prelome storočí. V roku 1996 bol v Lawrencovom národnom laboratóriu v [[Livermoore]] prvý raz vytvorený kovový vodík, čo potvrdzuje, že takéto zvláštne skupenstvo naozaj môže v dvoch najväčších planétach slnečnej sústavy existovať.<ref name="heliovydazd">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Aldebaran | odkaz na autora = | titul = Vrstva heliového deště v obřích planetách | periodikum = Aldebaran.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.aldebaran.cz/bulletin/2021_21_hel.php | issn = | vydavateľ = Aldebaran Group for Astrophysics | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2026-09-28 }}</ref> Jupiter je v súčasnej dobe sledovaný zo Zeme napríklad teleskopmi [[Keckove teleskopy|Keck]], ktoré pomohli okrem iného objaviť jednu z nových červených škvŕn.<ref name="keck" /> Ďalekohľady [[Európske južné observatórium|ESO]], [[Very Large Telescope|VLT]], zase v infračervenej oblasti spektra skúmali vysoký opar nachádzajúci sa nad viditeľnými mrakmi planéty.<ref name="zaostreno" >{{Citácia periodika | priezvisko = Mohler | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Zaostřeno na Jupiter | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/multimedia/zaostreno-na-jupiter.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2008-10-26 | dátum prístupu = 2025-07-04 }}</ref> V infračervenom spektre pozorovalo opakovane túto planétu a Galileiho mesiace aj lietajúce americko-nemecké observatórium [[SOFIA]].<ref name="sofia">{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Létající observatoř SOFIA studovala planetu Jupiter | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/letajici-observator-sofia-studovala-planetu-jupiter.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2022-05-10 | dátum prístupu = 2025-07-09 }}</ref> Z kozmických teleskopov planétu v súčasnosti pozorujú napríklad [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]] (Od roku 1991<ref name="Astronomica" />), [[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba]],<ref name="polarne" /> jeho polárne žiare skúmali okrem Hubblovho ďalekohľadu aj observatóriá [[Chandra]], [[XMM-Newton]]<ref name="chandra">{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Polární záře na Jupiteru očima družice Chandra | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/polarni-zare-na-jupiteru-ocima-druzice-chandra.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2017-12-14 | dátum prístupu = 2025-07-29 }}</ref> a japonská družica [[Hisaki]].<ref name="hisaki" /> Vodu vo vrchných vrstvách atmosféry zase skúmal [[Herschelov vesmírny ďalekohľad]],<ref name="Herschel">{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Voda na Jupiteru a impakty komet | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/voda-na-jupiteru-a-impakty-komet.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2013-05-08 | dátum prístupu = 2025-07-29 }}</ref> kým údaje o veľkostiach a tvaroch Jupiterových najväčších mesiacov zbierala v roku 2017 družica [[Gaia (satelit)|Gaia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Družice Gaia pomohla změřit průměr Jupiterova měsíce Europa | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/druzice-gaia-pomohla-zmerit-prumer-jupiterova-mesice-europa.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2019-08-09 | dátum prístupu = 2025-08-12 }}</ref> Snímky z Hubblovho ďalekohľadu z roku 2021 napríklad odhalili netypické oranžové zafarbenie inokedy bielej až béžovej rovníkovej zóny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = HST vyfotografoval obří planety Sluneční soustavy | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/hst-vyfotografoval-obri-planety-slunecni-soustavy.html?hledat=Velk%C3%A1%20rud%C3%A1%20skvrna | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2021-11-26 | dátum prístupu = 2025-06-18 }}</ref> === Kozmické sondy === Jupiter navštívilo deväť výskumných sond, pričom sedem z nich okolo neho len preletelo. U troch z nich nebol Jupiter medzi hlavnými objektami ich výskumu, ale potrebovali pri ňom zvýšiť rýchlosť prostredníctvom [[Gravitačný manéver|gravitačného manévru]]. Aj tieto sondy však Jupiter ako sekundárny cieľ skúmali. Dve z troch sond zameraných pre zmenu výlučne na Jupiter sa stali jeho [[umelá družica|umelými družicami]]. Silná radiácia v okolí planéty, najmä jej radiačné pásy, predstavuje pre kozmické sondy na obežnej dráhe okolo Jupitera riziko a záťaž. ==== Prelety sond Pioneer ==== [[Pioneer 10]] preletel okolo Jupitera v decembri [[1973]],<ref name="Codr" /> nasledovaný [[Pioneer 11|Pioneerom 11]] presne o rok neskôr.<ref name="pioneer" /> Sondy poskytli nové dôležité dáta o Jupiterovej magnetosfére a získali niekoľko fotografií planéty s nízkym rozlíšením. Pioneer 10 okrem snímkovania meral tiež teploty oblačnosti a množstvo elektrónov na osvetlenej aj nočnej strane planéty. Potvrdil, že Jupiter je prevažne kvapalné teleso. Dráha sondy bola zvolená tak, aby umožnila preskúmať aj atmosféru mesiaca Io. Pri odlete sonda preletela až 17-krát cez zvlnenú rázovú vlnu magnetosféry Jupitera.<ref name="prelety" /> Pioneer 11 sa k planéte priblížil viac.<ref name="Codr" /> Podobne ako aj Pioneer 10, nasnímal Veľkú červenú škvrnu a skúmal prostredie okolo planéty. Z jeho údajov sa podarilo tiež vypočítať hmotnosť mesiaca Kalisto.<ref name="prelety">{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = TOP5: Velvyslanci lidského pokolení | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2017/07/14/top5-velvyslanci-lidskeho-pokoleni/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2017-07-14 | dátum prístupu = 2025-05-29 }}</ref><ref name="pioneer">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Aldebaran | odkaz na autora = | titul = První rozumné vysvětlení anomálie pohybu sond Pioneer | periodikum = Aldebaran.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.aldebaran.cz/bulletin/2012_19_pio.php | issn = | vydavateľ = Aldebaran Group for Astrophysics | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2026-09-28 }}</ref> ==== Prelety sond Voyager ==== [[Súbor:Jupiter gany.jpg|thumb|300px|right|Jupiter a jeho mesiac Ganymedes. Záber urobila sonda Voyager 1 zo vzdialenosti 40 miliónov km. Táto farebná fotografia bola zostavená v [[Jet Propulsion Laboratory]]'s Image Processing Lab z troch čiernobielych fotografií spracovanými rôznymi filtrami.]] [[Voyager 1]] preletel okolo Jupitera v marci [[1979]]. Najtesnejšie priblíženie k planéte na {{km|280000|m}} dosiahla sonda [[5. marec|5. marca]] [[1979]].<ref name="prelety" /> Počas priblíženia, ale aj pred ním a po ňom, prebiehal detailný fotografický a rádiový prieskum. Počas preletu zakryl Jupiter sonde na chvíľu Slnko, čo vedci využili na prieskum jeho atmosféry, ale optické kamery toto „zatmenie“ nesnímali.<ref name="Houska" >{{Citácia periodika | priezvisko = Houška | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Top 5: Zatmění, jaká ze Země nemáte šanci vidět | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/08/14/top-5-zatmeni-jaka-ze-zeme-nemate-sanci-videt/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-24 }}</ref> K 15. marcu 1979 odoslala sonda Voyager 1 na Zem viac ako 15 000 fotografií Jupitera a jeho mesiacov a potvrdila existenciu jeho prstencov. V júli toho istého roku preletel okolo planéty aj [[Voyager 2]]. Jeho najbližšie priblíženie k Jupiteru sa odohralo [[9. júl]]a [[1979]], keď sa sonda dostala do vzdialenosti iba {{km|570000|m}} od mračien na planéte. Podrobné pozorovanie Veľkej červenej škvrny ukázalo, že ide o komplex niekoľkých búrok okolo jednej obrovskej búrky zúriacej v atmosfére posúvajúcej sa ľavotočivým smerom. Na zaslaných [[fotografia|fotografiách]] (celkove približne 18 000 snímok)<ref>{{Cite web | title = NSSDC ID: 1977-076A | url = http://nssdc.gsfc.nasa.gov/nmc/masterCatalog.do?sc=1977-076A | accessdate = 2008-2-22 | publisher = nssdc.gsfc.nasa.gov | language = po anglicky | archiveurl = https://web.archive.org/web/20130220223406/http://nssdc.gsfc.nasa.gov/nmc/masterCatalog.do?sc=1977-076A | archivedate = 2013-02-20 }}</ref> boli rozpoznané ďalšie menšie búrky, ktoré ukázali atmosféru Jupitera ako dynamický a búrlivý celok, ktorý nebol do dnešných dní celkom vysvetlený a popísaný. Veľkým objavom oboch Voyagerov bola tiež sopečná aktivita na mesiaci Io. Sondy objavili aj nové mesiace.<ref name="prelety" /> Voyagery nesmierne zlepšili naše vedomosti o štyroch najväčších Jupiterových mesiacoch a zaznamenali Jupiterove prstence. Získali tiež detailnejšie zábery atmosféry planéty a objavili jeho polárne žiary.<ref name="polarneziaryaldebaran">{{Citácia periodika | priezvisko = Havlíček | meno = Ivan | autor = Aldebaran | odkaz na autora = | titul = Průlet plazmoidu ze Slunce sluneční soustavou | periodikum = Aldebaran.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.aldebaran.cz/bulletin/2005_01_cme.php | issn = | vydavateľ = Aldebaran Group for Astrophysics | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2026-10-06 }}</ref> Obe sondy využili gravitáciu Jupitera na to, aby boli urýchlené smerom k Saturnu, ktorý bol ďalším cieľom ich misie. ==== Ulysses ==== Sonda [[Ulysses (sonda)|Ulysses]] sa niekedy medzi sondy skúmajúce Jupiter neradí; ide totiž v skutočnosti len o [[Slnečná sonda|slnečnú sondu]], ktorej prelet okolo Jupitera mal upraviť dráhu. Napriek tomu však [[31. január]]a [[1991]] začala s jeho pozorovaním. Skúmala jeho magnetické pole. [[8. február]]a bola pri planéte najbližšie, 376 000 km (zhruba vo vzdialenosti Zem – Mesiac) od jej oblačnej pokrývky. [[15. február]]a magnetosféru Jupitera opustila a [[18. február]]a pozorovania ukončila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vítek | meno = Antonín | autor = | odkaz na autora = Antonín Vítek | titul = Katalog družic / Spacecraft Catalogue | url = https://www.lib.cas.cz/space.40/1990/INDEX1.HTM | vydavateľ = lib.cas.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-03 | jazyk = česky }}</ref> V roku [[1992]] sa sonda stretla s touto planétou znova, aj keď v omnoho väčšej vzdialenosti. Opäť prebiehalo pozorovanie magnetosféry.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mokrý | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Ulysses a Jupiter - druhé setkání | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/kosmonautika/ulysses-a-jupiter-druhe-setkani.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2004-02-08 | dátum prístupu = 2025-07-09 }}</ref> ==== Galileo ==== [[Súbor:Galileo Jupiter.gif|náhľad|Sonda Galileo obieha okolo Jupitera (animácia)]] Sonda [[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]] odštartovala z paluby [[družicový stupeň raketoplánu|raketoplánu]] v roku [[1989]]. Navedená na obežnú dráhu okolo Jupitera bola v roku [[1995]] ako vôbec prvá kozmická sonda, ktorá kedy obiehala plynného obra. Vypustila na Jupiter atmosférickú sondu, ktorá vnikla do atmosféry nad rozhraním svetla a tmy blízko Jupiterovho rovníka. Vysielala údaje k materskej sonde, ktorá ich, pre vlastnú zaneprázdnenosť, až neskôr odvysielala na Zem. Materská sonda v priebehu svojej dlhej činnosti uskutočnila niekoľko preletov okolo všetkých Galileových mesiacov. Planétu skúmala kamerou a ôsmimi ďalšími vedeckými prístrojmi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = TOP 5: Faily a chyby v kosmonautice | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2015/08/21/top-5-faily-a-chyby-v-kosmonautice/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2015-08-21 | dátum prístupu = 2025-06-02 }}</ref> Študovala plazmový prstenec mesiaca Io, spektrum Jupiterových prstencov, objavila napríklad meteorologické systémy nazvané horúce škvrny. Orbitálna časť sondy fungovala viac ako 7 rokov, čo bol viac než osemnásobok jej pôvodne plánovanej životnosti. Sonda Galileo sa ešte pred navedením na obežnú dráhu okolo Jupitera stala tiež svedkom dopadu kométy Shoemaker-Levy 9 na Jupiter.<ref name="roboty" /> [[21. september|21. septembra]] [[2003]] jej misia skončila zhorením vo vyšších vrstvách Jupiterovej atmosféry, kam bola navedená zámerne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Sonda Galileo | url = https://mek.kosmo.cz/sondy/usa/galileo/index.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-02 | jazyk = }}</ref> ==== Prelety Cassini a New Horizons ==== V roku [[2000]] preletela sonda [[Cassini (sonda)|Cassini]] na ceste k [[Saturn (planéta)|Saturnu]] okolo Jupitera a poskytla niekoľko snímok. <!-- zatiaľ najlepšej úrovne rozlíšenia --> Medzi vedecké ciele výskumu Jupitera patrilo mapovanie oblačnej vrstvy atmosféry, vytvorenie jej trojrozmernej mapy, globálna meteorológia, mapovanie výskytu polárnych žiar, snímkovanie známych satelitov, hľadanie stôp atmosféry na nich a tiež hľadanie ďalších, dovtedy neznámych obežníc Jupitera a mapovanie jeho rozsiahlej magnetosféry. Pri najväčšom priblížení bola sonda od vrchných mrakov Jupitera vzdialená 9,72 miliónov kilometrov. Z tejto vzdialenosti urobila zábery planéty s rozlíšením {{km|120|m}} na [[pixel]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Kosmická sonda CASSINI - ohlédnutí za Jupiterem | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/kosmicka-sonda-cassini-ohlednuti-za-jupiterem.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2006-03-28 | dátum prístupu = 2025-12-09 }}</ref> V roku [[2007]] nastal prelet sondy [[New Horizons]] okolo Jupitera na jej ceste k [[trpasličia planéta|trpasličej planéte]] [[134340 Pluto|Pluto]]. Prvé skúšobné pozorovanie Jupitera urobila sonda [[5. január]]a 2007. V nasledujúcich týždňoch sonda snímkovala planétu pravidelne a tiež skúmala vlastnosti [[medziplanetárny priestor|medziplanetárneho prostredia]], magnetosféru, malé mesiačiky [[Elara (mesiac)|Elara]] a [[Himalia (mesiac)|Himalia]], ale aj Galileiho mesiace Ganymedes, Európa a Io.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Sonda New Horizons a rendezvous s Jupiterem | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/sonda-new-horizons-a-rendezvous-s-jupiterem.html?hledat=Velk%C3%A1%20rud%C3%A1%20skvrna | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2007-02-28 | dátum prístupu = 2025-06-23 }}</ref> Obrázky z New Horizons predstavovali atmosféru, ktorá sa líšila od toho, čo videli sondy Cassini a Galileo pred niekoľkými rokmi. Rovníkové a južné oblasti vrátane Veľkej červenej škvrny pôsobili pokojnejším dojmom. Atmosféra bola čistejšia a búrkové prejavy menej výrazné. [[27. február]]a sonda minula Jupiter v minimálnej vzdialenosti 2,3 milióna km. [[Gravitačný manéver]] jej umožnil pokračovať ďalej v jej ceste k Plutu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Antonín | priezvisko = Havlíček | url = http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?cid=155 | titul = New Horizons | vydavateľ = DATABÁZE KOSMICKÝCH SOND PRO PRŮZKUM TĚLES SLUNEČNÍ SOUSTAVY | dátum aktualizácie = 2007-03-25 | dátum prístupu = 2009-09-25 }}</ref> ==== Sonda Juno ==== [[5. august]]a [[2011]] odštartovala z [[Cape Canaveral]] sonda [[Juno (sonda)|Juno]], ktorá k Jupiteru doletela 5. júna [[2016]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Aldebaran | odkaz na autora = | titul = Juno poodhaluje pravou tvář Jupiteru I | periodikum = Aldebaran.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.aldebaran.cz/bulletin/2017_24_mas.php | issn = | vydavateľ = Aldebaran Group for Astrophysics | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2026-09-28 }}</ref> Tam bola navedená na obežnú dráhu okolo planéty podobne ako sonda Galileo, ale na rozdiel od Galilea dráha sondy Juno prechádza ponad Jupiterove póly. Dráha je navrhnutá tak, aby sonda postupne pozorovala všetky [[geografická dĺžka|geografické dĺžky]] a [[geografická šírka|šírky]] planéty a zároveň sa nikdy nedostala do jej tieňa. Vďaka výstrednej eliptickej dráhe sa Juno vyhýba oblastiam s vysokou radiáciou a k oblačnej vrstve planéty sa priblíži maximálne na {{km|4800|m}}. Problémy s hlavným motorom však naviedli Juno na dráhu s obežnou dobou až 53 dní oproti plánovaným 14 dňom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Aldebaran | odkaz na autora = | titul = Juno poodhaluje pravou tvář Jupiteru III | periodikum = Aldebaran.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.aldebaran.cz/bulletin/2017_26_loj.php | issn = | vydavateľ = Aldebaran Group for Astrophysics | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2026-09-28 }}</ref> Táto dráha pravdepodobne predĺžila očakávanú životnosť sondy a tiež jej umožnila skúmať aj Galileiho mesiace. Má merať globálny výskyt kyslíka a dusíka, pozorovať vodu a čpavok, mapovať gravitačné a magnetické pole, stanoviť globálnu štruktúru a dynamiku atmosféry pod úrovňou vrchných mrakov, merať distribúciu nabitých častíc a s nimi spojených polí a ultrafialové žiarenie z polárnej magnetosféry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Antonín | priezvisko = Havlíček | url = http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?cid=221 | titul = Juno | vydavateľ = DATABÁZE KOSMICKÝCH SOND PRO PRŮZKUM TĚLES SLUNEČNÍ SOUSTAVY | dátum aktualizácie = 2011-08-31 | dátum prístupu = 2011-09-04 }}</ref> [[File:PIA21381 - Jupiter From Below (Enhanced Color).jpg|left|thumb|Južný pól Jupitera na zábere zo sondy [[Juno (sonda)|Juno]]. Snímka má zvýraznené farby, aby vynikli búrkové štruktúry.]] V máji 2017 vedecká komunita odhalila prvé poznatky získané zo sondy Juno. Podľa nich sú póly Jupitera pokryté tesne nahromadenými búrkami rozmerov Zeme. Ďalej napríklad ukázali, že rovníkový pás planéty preniká veľmi hlboko a že magnetické pole planéty je ešte silnejšie a nepravidelnejšie, než predpokladali dovtedajšie modely.<ref name="Juno" /> Od roku 2023 skúma sonda aj hlbšie vrstvy atmosféry planéty vďaka tzv. rádiovým experimentom, pri ktorých posiela rádiový signál cez vrstvy atmosféry na Zem a z ohybu týchto vĺn sa odvodzujú informácie o teplote a hustote Jupitera.<ref name="jupieraio" /> Misia sondy bola predĺžená a navzdory pôvodným predpokladom, že ju zničia prelety radiačnými pásmi, je funkčná dodnes (september 2025). Počas predĺženej misie sa jej prieskum rozšíril aj na Galileiho mesiace.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Plauchová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = Jana Plauchová | titul = ASTRIN - Misia sondy Juno predĺžená | url = https://astrin.planetarium.sk/misia-sondy-juno-predlzena-c07754 | vydavateľ = astrin.planetarium.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-29 | jazyk = }}</ref> Spresnila aj rozmery planéty, odhalila, že Jupiter je trochu menší a sploštenejší, než sa predtým usudzovalo.<ref name="rozmery" /> Je možné, že táto misia bude v roku 2026 tak ako aj ďalšie misie kozmických sond ukončená z rozpočtových dôvodov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Návrh rozpočtu by zrušil desítky misí NASA | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2025/06/03/navrh-rozpoctu-by-zrusil-desitky-misi-nasa/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2025-06-03 | dátum prístupu = 2025-06-10 }}</ref> ==== Budúci prieskum ==== V nedávnej minulosti ani v súčasnosti nemieri k Jupiteru ďalšia misia na prieskum planéty samotnej, existovali však koncepty, niektoré zrealizované, na výskum telies v jeho okolí. NASA plánovala výpravu na preskúmanie tekutých oceánov na mesiaci Európa, ako aj prieskum ďalších dvoch veľkých ľadových mesiacov Ganymeda a Kallisto. Táto misia sa nazývala [[Jupiter Icy Moons Orbiter|JIMO]] ({{V jazyku|eng|Jupiter Icy Moons Orbiter}}). Sonda JIMO mala byť po určitú dobu navedená na obežnú dráhu okolo každého z troch skúmaných mesiacov. Tri hlavné vedecké ciele tejto misie boli študovať pôvod a evolúciu spomínaných mesiacov, zistiť, aké sú možnosti udržania života na nich a skúmať radiáciu v okolí mesiacov (čo je zároveň poznatok dôležitý pre zhodnotenie možnosti života na nich).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno = Antonín |priezvisko = Havlíček |titul = Jupiter Icy Moons Orbiter (JIMO) (plán 2011) |vydavateľ = DATABÁZE KOSMICKÝCH SOND PRO PRŮZKUM TĚLES SLUNEČNÍ SOUSTAVY |dátum aktualizácie = 2004-10-09 |dátum prístupu = 2009-09-05 |jazyk = česky |url = http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?cid=82 }}</ref> Misia však bola zrušená. Podobné ciele má novšia misia [[JUICE]] ({{V jazyku|eng|JUpiter ICy moons Explorer}}). Tentoraz však ide o európsku sondu. Odštartovala s raketou [[Ariane 5]] [[14. apríl]]a [[2023]]. Na jej prístrojovom vybavení sa podieľala aj [[Slovenská akadémia vied|SAV]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽIVĚ A ČESKY: Odložené starty Falconu a Ariane 5 | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2023/04/zive-a-cesky-odlozene-starty-falconu-a-ariane-5/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2023-04-13 | dátum prístupu = 2023-04-14}}</ref> Po piatich gravitačných manévroch – tri pri Zemi, po jednom pri Venuši a Marse – by v roku [[2031]] mala byť navedená na obežnú dráhu okolo Jupitera. Tam by mala slúžiť dva a pol roka a 35-krát preletieť okolo veľkých Jupiterových mesiacov. V závere misie prejde na obežnú dráhu okolo mesiace Ganymedes ako prvá sonda, čo bude obiehať iný mesiac než Mesiac Zeme.<ref name="JUICE" /> Aj ona sa zameria najmä na výskum troch veľkých ľadových mesiacov Jupitera.<ref name="projekty">{{Citácia elektronického dokumentu |meno = Dušan |priezvisko = Majer |titul = TOP5: Nejočekávanější evropské projekty |dátum prístupu = 2017-06-27 |jazyk = česky |url = http://www.kosmonautix.cz/2016/07/top5-nejocekavanejsi-evropske-projekty/ }}</ref><ref name="JUICE" /> Okrem toho bude skúmať aj vrchnú atmosféru a magnetosféru samotnej planéty.<ref name="JUICE" /> [[16. október|16. októbra]] [[2021]] odštartovala do Jupiterovej sústavy sonda [[Lucy (sonda)|Lucy]], ktorá je aktuálne na ceste k svojmu cieľu. Lucy má ako prvá sonda v dejinách preskúmať planétky zo skupiny Jupiterových Trójanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Plauchová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = Jana Plauchová | titul = ASTRIN - Lucy vyrazila na cestu k Trójanom | url = https://astrin.planetarium.sk/lucy-vyrazila-na-cestu-k-trojanom-c07901 | vydavateľ = astrin.planetarium.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-29 | jazyk = }}</ref> Výlučne na prieskum Jupiterovho mesiaca Európa je zase zameraná sonda [[Europa Clipper]]. Štartovala 14. októbra 2024<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dinner | meno = Josh | autor = | odkaz na autora = | titul = SpaceX Falcon Heavy rocket launches NASA's Europa Clipper probe to explore icy Jupiter ocean moon (video) | periodikum = Space.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.space.com/spacex-falcon-heavy-europa-clipper-launch | issn = | vydavateľ = Future US | miesto = New York | dátum = 2024-10-14 | dátum prístupu = 2024-10-14}}</ref> a svoj cieľ má študovať prostredníctvom série preletov na obežnej dráhe okolo Jupitera. Pri svojom lete predbehne JUICE a dosiahne Jupiter o viac než rok skôr, pretože štartovala na výkonnejšej rakete.<ref name="Juice" /> == Jupiter v kultúre == === Mytológia === [[File:0 Jupiter - Louvre MR 254 - Louvre-Lens (2).JPG|vpravo|náhľad|Socha boha Jupitera umiestnená v [[Louvre|Louvri]]]] Planéta je pomenovaná podľa rímskeho boha [[Jupiter (boh)|Jupitera]], ktorý je obdobou najvyššieho gréckeho boha [[Zeus|Dia]].<ref name="vesmír" /> Po stotožnení Jupitera s Diom môžeme za jeho rodičov považovať boha roľníctva [[Saturn (boh)|Saturna]] a bohyňu [[Ops]]. Bol vládcom všetkých bohov, [[búrka|búrok]] a bleskov. Vládu nad ostatnými bohmi získal potom, ako porazil svojho otca Saturna a zvrhol ho z trónu. U [[staroveký Rím|Rimanov]] mal Jupiter ešte väčšiu úctu ako Zeus u [[staroveké Grécko|Grékov]] a oveľa väčšiu úlohu mal aj ako ochranca vojska a darca víťazstva vo vojne. Jupiterovi boli zasvätené tzv. ídy, dni v mesiaci, na ktoré pripadal [[spln]].<ref>{{Cite book | author = Vojtech Zamarovský | year = | title = Bohovia a hrdinovia antických bájí | publisher = Perfekt, Bratislava | isbn = 80-8046-203-8 | pages = 220}}</ref> === Jupiter vo fikcii === Jupiterova sústava sa objavuje vo [[Vedeckofantastický román|vedecko-fantastických románoch]] ako miesto budúceho pilotovaného kozmického výskumu a jeho Galileove mesiace ako miesto ľudských kolónií. Planéta sa spomína napríklad v známej sérii autora [[Arthur C. Clarke|Arthura C. Clark]]a ''[[Vesmírna odysea]]''. V knihe ''[[2001: Vesmírna odysea]]'' okolo Jupitera preletela kozmická loď Discovery na svojej ceste k Saturnu. V pokračovaní [[2010: Druhá vesmírna odysea]] však autor pôvodný koncept pozmenil a Jupiter bol pre kozmickú loď Discovery jej definitívnym cieľom. V závere tohto románu inteligentný a starý mimozemský druh premení Jupiter na hviezdu, aby umožnil rozvoj života a novej inteligencie na jeho chladnom mesiaci Európa. Samotná planéta sa ďalej objavuje napríklad v Clarkovej poviedke ''[[Stretnutie s medúzou]]'', kde [[Kyborg (kybernetický organizmus)|kyborg]] skúma atmosféru Jupitera vo [[Vzducholoď|vzducholodi]] vznášajúcej sa v nej vďaka tomu, že je naplnená horúcim vodíkom. Za pevný považuje Jupiterov povrch autor [[Clifford D. Simak]] v poviedke ''Desertion''. Ľudia ho môžu skúmať, ale iba tak, že sa nechajú transformovať do podoby bytostí znášajúcich obrovskú gravitáciu. Nijaký z takto pozmenených ľudí sa ale nevrátil na základňu, aby o tom podal svedectvo, čo je záhada, ktorú sa rozhodne hlavná postava poviedky preskúmať. Život na povrchu Jupitera predpokladá aj [[Isaac Asimov]] v poviedke ''Victory Unintentional'', kde sú na vytvorenie kontaktu s Jupiteranmi vyslaní roboti. === Jupiter v astrológii === Babylončania, ktoré videli v Jupiterovi boha [[Marduk]]a, používali jeho 12-ročnú obežnú dobu na určenie babylonského zverokruhu.<ref>{{citácia periodika |priezvisko = Rogers |meno =J. H. |titul = Origins of the ancient constellations: I. The Mesopotamian traditions |periodikum =Journal of the British Astronomical Association, |rok = 1998 |číslo = 108 |strany = 9–28 |url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1998JBAA..108....9R |dátum prístupu = 2008-04-22}}</ref> V tradičnej západnej astrológii je Jupiter považovaný za planétu s blahodarným vplyvom, za planétu šťastia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = propeople s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Jupiter – planeta vyššího myšlení a lásky | url = https://www.spektrumzdravi.cz/ezoterika/jupiter-planeta-vyssiho-mysleni-a-lasky | vydavateľ = spektrumzdravi.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-11 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241114202537/https://www.spektrumzdravi.cz/ezoterika/jupiter-planeta-vyssiho-mysleni-a-lasky | dátum archivácie = 2024-11-14 }}</ref> Mal by ponúkať možnosti rastu, vývoja, rozmachu, ochranu, optimizmus a pod.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jupiter | url = https://www.astrologia-mbd.sk/jupiter.html | vydavateľ = astrologia-mbd.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-11 | jazyk = }}</ref> Slovo ''žoviálny'' je odvodené od astrologickej charakteristiky planéty Jupiter a pochádza z jej názvu od stredovekých astrológov, ktoré znie ''jovial''.<ref>{{citácia elektronického dokumentu |url = http://dictionary.reference.com/browse/jovial |titul = Jovial |vydavateľ = Dictionary.com |dátum prístupu = 2007-07-29}}</ref> Spolu so Saturnom sa zaraďuje k tzv. spoločenským planétam. Od jeho pohybu [[Zvieratník]]om bol odvodený [[Čínsky horoskop|čínsky horoskop]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Milan Jurasek milan@jurasek.sk | odkaz na autora = | titul = Jupiter - planéta prinášajúca šťastie | url = http://www.jurasek.sk/astrologia/jupiter-planeta-prinasajuca-stastie.php | vydavateľ = jurasek.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-11 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Jupiter}} {{Mesiace Jupitera}} {{Slnečná sústava}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Jupiter| ]] [[Kategória:Planéty slnečnej sústavy]] [[Kategória:Astronomické objekty známe od staroveku]] e2flcms1k6w6pku4n3gk7ksuqiip0od 0 6941 8382557 8353861 2026-10-10T20:00:34Z Maximilián Fedora 259749 8382557 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox zaniknutý štát | názov = Veľká Morava | originálny názov = Morava | rok vzniku = 833 | rok zániku = 906/907 | viac pred = áno | pred 1 = Nitrianske kniežatstvo | pred 1 vlajka = Flag of the Principality of Nitra.svg | pred info = | pred 2 = Moravské kniežatstvo | pred 2 vlajka = Blank shield with border.svg | pred 3 = Blatenské kniežatstvo | pred 3 vlajka = Blank shield with border.svg | pred 4 = České kniežatstvo | pred 4 vlajka = Banner of Přemyslid family.svg | viac po = áno | po 1 = Nitrianske kniežatstvo | po 1 vlajka = Flag of the Principality of Nitra.svg | po 2 = Uhorské kniežatstvo | po 2 vlajka = Flag of Hungary (11th c. - 1301).svg | po 3 = České kniežatstvo | po 3 vlajka = Banner of Přemyslid family.svg | po 4 = Poľské kniežatstvo | po 4 vlajka = Flag of the Kingdom of Poland.svg | po 5 = Východofranská ríša | po 5 vlajka = Triquetra-Cross.svg | šírka 1. stĺpca = | vlajka = | článok o vlajke = Vlajka Slovenska | vlajka veľkosť = | znak = | článok o znaku = | znak veľkosť = | rámček znak = | mapa = Nitriansko vo VM.jpg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Pravdepodobná najväčšia rozloha za panovania [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]].<ref>{{Citácia knihy | editori = Pavol Kršák | titul = Ottov historický atlas Slovensko | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | rok = 2009 | isbn = | počet strán = 978-80-7360-834-7 | strany = }}</ref> | hlavné mesto = [[Veligrad]]/[[Morava (mesto na Veľkej Morave)|Morava]] (?) | rozloha = | rozloha poznámka = | najvyšší bod = [[Gerlachovský štít]] | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = [[Dunaj]] | najdlhšia rieka poznámka = | počet obyvateľov = | počet obyvateľov poznámka = | jazyky = [[praslovančina]], neskôr najmä ako cirkevný jazyk [[staroslovienčina]] | národnostné zloženie = [[Veľká Morava#Obyvateľstvo|Slovania, Frankovia, Avari neskôr starí Maďari]] | náboženstvo = [[kresťanstvo]], [[Náboženstvo Slovanov|slovanské náboženstvo]] | štátne zriadenie = [[monarchia]] | materský štát = | mena = komoditné platidlá (hrivny, kovové prúty, …) | vznik = [[833]] | zánik = [[906]]/[[907]] }} '''Veľká Morava''' (pre obdobie po roku [[874]] nazývaná aj '''Veľkomoravská ríša''' alebo '''Svätoplukova ríša'''{{#tag:ref|„Preto o Veľkej Morave po roku 874 možno hovoriť azda ako o Svätoplukovej alebo Veľkomoravskej ríši.“<ref name="DS">{{Citácia knihy | editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]] | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = I : (do roku 1526) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1986 | počet strán = 534 | strany = }}</ref>{{rp|108}}|group=pozn}}, '''Veľkomoravsko'''<ref name="BLS">MOJMÍR II. In: {{Citácia knihy | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = VI M{{--}}N | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2017 | isbn = 978-80-8149-079-8 | počet strán = 796 | strany = 537{{--}}538 }}</ref>; {{v jazyku|lat|Magna Moravia}}, {{v jazyku|gkm|ἡ μεγάλη Μοραβία|hé megalé Morabia}}) bol [[Západní Slovania|západoslovanský]] [[štát]] existujúci medzi rokmi [[833]] a začiatkom [[10. storočie|10. stor.]] (asi [[907]]). Jeho centrálne územie zodpovedalo dnešnej [[Morava (región)|Morave]] a [[Slovensko|Slovensku]] spolu so susediacim severným a stredným [[Maďarsko]]m. Bol to prvý väčší [[Slovania|slovanský]] štát vôbec. Najmä dnešné [[Slovensko]], ale aj dnešné [[Česko]] (tým, že sa dnešná Morava stala v roku [[1019]] súčasťou [[Dejiny Česka|Českého kniežatstva]]), ju považujú za včasného predchodcu svojej štátnosti. == Prehľad == {{Pozri aj|Zoznam vládcov Veľkej Moravy}} Štátny útvar známy ako Veľká Morava vznikol, keď moravské [[knieža]] [[Mojmír I.]] roku [[833]] dobyl [[Nitrianske kniežatstvo]]. Panovníkmi krajiny boli potom: * [[Mojmír I.]] ([[833]][[846|{{--}}846]]) * [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] ([[846]]{{--}}[[870]]) * franskí správcovia [[Viliam a Engelšalk]] * [[Slavomír (Veľká Morava)|Slavomír]] ([[871]]) * [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] ([[871]][[894|{{--}}894]]) * [[Mojmír II.]] ([[894]]{{--}}? ([[906]]/[[907]])) Vláda Rastislava ([[846]]{{--}}[[870]]) znamenala vnútorné stmelenie a stabilizáciu štátu, pretože boli opätovne odrazené útoky [[Východofranská ríša|Východofranskej ríše]]. [[Frankovia|Franské]] pramene tej doby spomínajú mocné, dnes už aj archeologicky doložené hradiskové centrá ([[Devínsky hrad|Devín]], [[Slovanské hradiště v Mikulčicích|Mikulčice]] a i.). Hoci toto územie bolo intenzívnejšie pokresťančované už asi od roku [[800]], povolal Rastislav okolo roku [[863]] do Veľkej Moravy z politických dôvodov byzantských učencov [[Konštantín Filozof|Konštantína]] a [[Svätý Metod|Metod]]a. Konštantín vytvoril pre potreby slovanského jazyka [[písmo]], [[hlaholika|hlaholiku]], obaja sa stali zakladateľmi slovanskej literatúry. Ich žiaci boli vyhnaní z Veľkej Moravy v roku [[885]] vykonávali misie po slovanských územiach [[Európa|Európy]] a vytvorili aj písmo [[cyrilika|cyriliku]]. Za Svätopluka ([[871]]{{--}}[[894]]), ktorý bol vtedy najobávanejším nepriateľom [[Východofranská ríša|Východofranskej ríše]], boli k Veľkej Morave pripojené rozsiahle územia v strednej Európe. Spory jeho dvoch synov – jeden bol kniežaťom na dnešnej Morave, druhý na dnešnom Slovensku – krajinu oslabili. Útoky kočovných [[Starí Maďari|Starých Maďarov]] potom po troch [[bitka pri Bratislave|bitkách pri Bratislave]] zničili ústrednú moc Veľkej Moravy. == Názov == Názov „Veľká Morava“ použil okolo polovice 10. storočia [[Byzantská ríša|byzantský]] cisár [[Konštantín VII.]] Porfyrogenetos v diele ''De administrado imperio'', keď okrem tvaru ''Μοραβίαζ'' (zem Moravská) použil aj výraz ''μεγάλη Μοραβία'' (megalé Morabia, Veľká Morava).<ref name="M_II">{{Citácia knihy | priezvisko = Měřínský | meno = Zdeněk | odkaz na autora = Zdeněk Měřínský | titul = České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu | zväzok = II | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2006 | isbn = 80-7277-105-1 | počet strán = 967 | strany = }}</ref>{{rp|100}} Tento je niekedy prekladaný tiež ako „vzdialená“, prípadne „nepokrstená“ Morava. Inak dobové pramene krajinu nazývajú spravidla jednoducho ''Marahava'', ''terra Maravorum'', ''regnum Margorum,'' ''regnum Marahavorum'', prípadne ďalšími variantmi odvodenými od základu ''-mar''.<ref name="M_II"/>{{rp|95{{--}}99}} Doložené sú aj názvy ''regnum Rastizi'' a ''regnum Zuentibaldi'' (kráľovstvo resp. kniežatstvo Rastislava, neskôr Svätopluka). V slovanských textoch z 9.{{--}}10. storočia sa používa názov ''Morava'', prípadne v plurále ''Moravy'', ''Moravьska oblastь'' (Moravská ríša), atď. Podobne ako v latinčine sú zaznamenané rôzne varianty s významom moravská zem alebo zem Moravanov. Zaznamenaný je aj názov „vyšná Morava“ s významom „horná“ (v genitíve ''vyšneje Moravy'', ''vyšňuju Moravu'').<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Stanislav | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Stanislav (1904) | titul = Starosloviensky jazyk 1: Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo. Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika | odkaz na titul = Starosloviensky jazyk | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]] | miesto = Bratislava | rok = 1978 | počet strán = 371 | strany = 51 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.staramorava.euweb.cz/pociatkyrozmachazanik.htm#_Toc217439792 |dátum prístupu=2012-11-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20241214011145/http://staramorava.euweb.cz/pociatkyrozmachazanik.htm#_Toc217439792 |dátum archivácie=2024-12-14 }}</ref> Pojmy Vyšná Morava, Vzdialená Morava a pravdepodobne aj Veľká Morava majú zdôrazniť rozdiel voči – z pohľadu Byzantskej ríše – druhej Morave, ktorá sa nachádzala v oblasti [[Sirmium|Sirmia]] (dnes [[Sremska Mitrovica]]), vznikla však až v desiatom storočí. Spojenie Veľká Morava má zároveň vyjadriť rozdiel medzi pôvodnou Moravou a politickým útvarom, ktorý vznikol po pripojení [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianska]] v roku [[833]]. == Územie Veľkej Moravy == [[Súbor:Great Moravia-slk.png|náhľad|upright=2|left| 1: od 833 do 907: Moravské kniežatstvo;<br /> 2: od 833 do 907: Nitrianske kniežatstvo;<br /> 3: spolu s 2 alebo spolu s 4;<br /> 4: od 833 alebo od vlády Rastislava do (?) 896: Nitrianske kniežatstvo;<br /> 5: spolu s 1 alebo od roku 853/54 do (?) 907: Moravské kniežatstvo;<br /> 6: od roku 858 do (?) 894: Nitrianske kniežatstvo;<br /> 7: spolu s 2 alebo spolu s 22;<br /> 8: spolu s 6 alebo spolu s 20;<br /> 9: od vlády Rastislava (846{{--}}870) alebo Svätopluka I. (871{{--}}894) do 896: Nitrianske kniežatstvo;<br /> 10: spolu s 8 alebo spolu s 20;<br /> 11: od 874 do (?) 907: Visliansko;<br /> 12: pravdepodobne spolu s 11;<br /> 13: od 880 do?: Sliezsko (podľa niektorých názorov nebolo pripojené);<br /> 14: pravdepodobne spolu s 13;<br /> 15: od 890 do 897: Lužica;<br /> 16: veľmi pravdepodobne spolu s 15;<br /> 17: veľmi pravdepodobne spolu s 15;<br /> 18: pravdepodobne spolu s 15{{--}}17;<br /> 19: od 888/890 do 894: Čechy;<br /> 20: od 883/884 do 894: Panónske kniežatstvo;<br /> 21: veľmi pravdepodobne spolu s 20;<br /> 22: spolu s 20 (a 21): možno Panónske kniežatstvo;<br /> 23: od 881/882 do 896: Zátisie;<br /> 24: pravdepodobne spolu s 23;<br /> 25: od vlády Svätopluka (871{{--}}894) do (?) 896;<br /> 26: od vlády Svätopluka (871{{--}}894) do?;<br /> 27: spolu s 23 alebo spolu s 24 ]] {{clear}} Uvedený je konsenzus súčasných akademických prác. Niekoľko autorov vypracovalo [[alternatívne teórie o polohe Veľkej Moravy]], ktoré jadro Veľkej Moravy lokalizujú na iné miesta než je zobrazené na tejto mape. Tieto teórie získali podporu niektorých zahraničných vedcov, ale väčšina historikov ich odmietla ako nepodložené, napr.: „O polohe tejto Moravy sa občas v odbornej verejnosti viedli ostré spory. Návrhy, podľa ktorých sa mala nachádzať nie severne od Dunaja, ale južne v dnešnom Maďarsku alebo Srbsku, sa však nepresadili.“<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mühle | meno = Eduard | odkaz na autora = | prekladatelia = Aleš Valenta | titul = Slované ve středověku : mezi ideou a skutečností | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Argo | rok = 2023 | isbn = 978-80-257-3939-6 | edícia = Každodenní život | zväzok edície = 85 | počet strán = 567 | strany = 135, 418 }}</ref>. == Dejiny == === Vznik === Prvým známym politickým útvarom Slovanov v oblasti stredného Dunaja bola [[Samova ríša]]. Po [[Samo (kupec)|Samovej]] smrti ([[658]]) sa jeho ríša rozpadla a Avari prenikli aj na dnešné Slovensko, ktorého najjužnejšia časť sa stala priamou súčasťou [[Avarský kaganát|Avarského kaganátu]]. Najskôr v poslednej tretine až štvrtine 7. storočia vznikajú na Morave najstaršie opevnené sídliská.<ref name="M_I">{{Citácia knihy | priezvisko = Měřínský | meno = Zdeněk | titul = České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu | zväzok = I | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Libri | rok = 2002 | isbn = 80-7277-104-3 | počet strán = 564 | strany = }}</ref>{{rp|246}} Od konca 7. storočia je možné na Morave, Slovensku aj Čechách zaregistrovať vzostup novej spoločenskej elity – jazdeckej bojovníckej vrstvy. V priebehu [[8. storočie|8. storočia]] rastie spoločenská organizovanosť miestnych Slovanov, ktorú je možné doložiť ďalším budovaním a rozvojom opevnených sídiel. Na Morave sa tieto koncentrujú jednoznačne okolo rieky Moravy. Na Slovensku vznikajú opevnené sídliská v posledných desaťročiach 8. storočia v oblastiach, ktoré neboli pod bezprostredným avarským vplyvom.<ref name="M_I"/>{{rp|282}} Na prelome 8. a 9. storočia sa v strednej Európe zásadne mení politická situácia. Po sérii vojen medzi [[Franská ríša|Franskou ríšou]] a Avarmi dochádza k oslabeniu [[Avarský kaganát|Avarského kaganátu]], čo Slovania využívajú na vlastnú ofenzívu proti [[Avari (Stredná Ázia)|Avarom]].<ref name="JS(m)">{{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübel | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Steinhübel | titul = Nitrianske kniežatstvo : počiatky stredovekého Slovenska : rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava; Budmerice | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]; Rak | rok = 2004 | isbn = 80-224-0812-3 | počet strán = 576 | strany = }}</ref>{{rp|56}} Charakteristickým javom na území Slovenska je expanzia na územia, ktoré boli predtým pod priamym avarským vplyvom. Nitra sa tak mení z lokality na pohraničnom území na nové centrum, s ktorým sa spája ďalšia integrácia Slovanov na juhozápadnom Slovensku. V roku [[822]] sa prvýkrát spomínajú Moravania, ktorých veľvyslanci vystupujú ako skupina na franskom sneme. Pravdepodobne v roku [[831]] dochádza ku krstu „všetkých Moravanov“ (pokrsteniu moravských elít). Presný priebeh integračného procesu Slovanov na území dnešnej Moravy a Slovenska nie je z písomných prameňov známy, historici predpokladajú sformovanie dvoch kniežatstiev – [[Moravské kniežatstvo|Moravského]] a [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho]]. Písomné pramene ho zachytávajú až v jeho závere, keď v roku [[833]] vrcholí vyhnaním [[Pribina|Pribinu]] z Nitry [[Mojmír I.|Mojmírom I]]. Pribinova pozícia nie je z prameňov zrejmá. Je možné, že išlo o celkom nezávislé knieža, ale nie je možné vylúčiť ani predchádzajúci vplyv Moravanov na formovaní Nitrianska. V takomto prípade mohol byť Pribina Moravanom, resp. spravovať Nitru už ako Mojmírov podriadený.<ref>{{Harvbz|Třeštík|2010|St=135}}</ref> Historici nie sú jednotní ani v spôsobe, akým prišlo k jeho vyhnaniu do exilu. Napr. podľa názoru [[Ján Steinhübel|Jána Steinhübela]] išlo o následok dobre pripraveného a prudkého útoku Moravanov, ktorému podľahli viaceré Pribinove hrady.<ref name="JS(m)"/>{{rp|83}} Z jeho interpretácie prameňov a porovnania s inými podobnými udalosťami vyplýva, že [[Pribina]] bol Mojmírom najprv zajatý a následne (bez súdu) vyhnaný ako porazený nepriateľ.<ref name="JS(m)"/>{{rp|83}} Inú hypotézu predkladá napr. [[Dušan Třeštík]], podľa ktorého išlo skôr o spor vnútri kmeňa, pričom [[Mojmír I.|Mojmír]] nad [[Pribina|Pribinom]] presadzoval svoju autoritu podobne, ako ju presadzoval nad ostatnými kniežaťami. Pribinovo vyhnanie bolo podľa neho právnym aktom.<ref>{{Harvbz|Třeštík|2008|St=271}}</ref> Archeologicky doložený zánik niektorých hradísk na Slovensku v prvej polovici 9. storočia nemusí nevyhnutne súvisieť s touto udalosťou, ale môže byť výsledkom iných vnútorných konfliktov. Podľa [[Zdeněk Měřínský|Zdeňka Měřínského]] otvára otázku skoršej expanzie, napr. podobnosť hmotnej kultúry medzi hradiskom v [[Mikulčice|Mikulčiciach]] na Morave a hradiskom v [[Majcichov]]e na Slovensku.<ref name="M_I"/> Najnovšie datovanie vybraných hradísk vôbec spochybňuje ich včasný vznik na území Slovenska. Na preskúmaných hradiskách (Bratislava-hrad, Majcichov, Nitra, Pobedim) sa nezískal doklad o budovaní ich opevnení v prvej polovici 9. stor. alebo skôr. Dôkazy staršej stavebnej fázy opevnenia v Bojnej sa zatiaľ môžu oprieť len o stratigrafické pozorovania a nie o dendrochronologické či rádiokarbónové datovanie. Zároveň aj nové výskumy na viacerých lokalitách (Pobedim, Bratislava-hrad, Bíňa) preukázali, že pôvodné datovania sa nepotvrdili a často sa i zásadne zmenili. To oprávnene navodzuje otázku, čo je dostatočným argumentom pre konkrétne datovanie a či skutočne máme k dispozícii vierohodné archeologické doklady pre budovanie opevnení pred obdobím Veľkej Moravy.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Henning | meno zborník = Joachim | kapitola zborník = Bojná a datovanie hradísk Nitrianskeho kniežatstva | autor zborník2 = et al | editori = Karol Pieta, Zbigniew Robak | titul = Bojná 2 : nové výsledky výskumov včasnostredovekých hradísk | vydanie = 2 | typ vydania = rozšírené | miesto = Nitra | vydavateľ = [[Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied]] | rok = 2017 | isbn = 978-80-8196-008-6 | url = https://www.academia.edu/31311493/Bojn%C3%A1_and_the_dating_of_hillforts_of_the_Nitra_Principality_contribution_of_natural_sciences_to_the_archaeological_research_In_BOJN%C3%81_2_NOV%C3%89_V%C3%9DSLEDKY_V%C3%9DSKUMOV_V%C4%8CASNOSTREDOVEK%C3%9DCH_HRAD%C3%8DSK | počet strán = 411 | strany = 335{{--}}345 }}</ref> [[Súbor:Nitra_a_Morava.jpg|náhľad|Približná rozloha [[Moravské kniežatstvo|Moravy]] a [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianska]] pred rokom [[833]]{{chýba zdroj}} ]] === Mojmír I. === {{hlavný článok|Mojmír I.}} Vyhnanie [[Pribina|Pribinu]] Mojmírom sa tradične považuje za vznik tzv. Veľkej Moravy. O [[Pribina|Pribinovom]] osude pozri [[Blatenské kniežatstvo]]. [[Nitrianske kniežatstvo]] sa stalo lénnym kniežatstvom, v ktorom vládli nástupcovia na trón vládnuceho rodu [[Mojmírovci|Mojmírovcov]]. O vláde [[Mojmír I.|Mojmíra I.]] ([[833]]{{--}}[[846]]) je toho známe veľmi málo. Dôležitá je vari len správa [[Bavorský geograf|Bavorského geografa]], ktorý k roku [[843]] alebo [[850]] v opise území severne od Dunaja udáva, že Slovania v dnešnom Slovensku majú 30, v dnešnej Morave 11, v Čechách 15 a v Bulharsku 5 hradov. Archeologické nálezy tieto čísla približne potvrdili. === Rastislav === {{hlavný článok|Rastislav (Veľká Morava)}} [[Súbor:Prince Rastislav.JPG|thumb|Rastislav]] Problémy Veľkej Morave vznikli po roku [[843]], keď sa [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovít Nemec]] stal kráľom novo založenej Východofranskej ríše a rozhodol sa, že sa začne miešať do záležitostí svojich východných susedov. Roku [[846]] násilím dosadil za vládcu Veľkej Moravy Rastislava ([[846]]{{--}}[[870]], ''Rastic, Rasticlao, Rastislaus''), Mojmírovho synovca narodeného na Slovensku. Potom sa stále snažil ovplyvňovať veľkomoravskú politiku. Okolo roku [[850]] sa ale Rastislav zbavil Ľudovítovho vplyvu, podporoval Ľudovítových nepriateľov vo východofranskej politike a vykázal bavorských kňazov z Veľkej Moravy. Súčasne Rastislav pripojil k svojmu štátu územie medzi [[Dunaj]]om a [[Dyje|Dyjou]] (podľa iných prameňov sa to stalo už roku [[791]]). Roku [[855]] toho mal Ľudovít napokon plné zuby, zaútočil na Veľkú Moravu pri [[Devínsky hrad|Devíne]], kde však bol porazený. Koncom [[50. roky 9. storočia|50. rokov 9. stor.]] sa [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] (''Sventopulk, Zventapu, Zwentibald, Zuendibolch, Suatopluk''), synovec Rastislavov, stal kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva (od roku [[867]] potom lénnym kniežaťom). Roku [[858]] sa Rastislav spolčil s [[Karolman (Východofranská ríša)|Karolmanom]] (Karlmann), [[gróf]]om [[Východná marka|Východnej Marky]] a synom [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovíta Nemca]]. Dostal za to územie [[Piliš]]ských vrchov v dnešnom Maďarsku. Okolo roku [[861]] bojoval [[Karolman (Východofranská ríša)|Karolman]], podporovaný Rastislavom, proti Ľudovítovi Nemcovi podporovanému Pribinom (pozri [[Blatenské kniežatstvo]]). Pri tom Pribina prišiel o život. [[Karolman (Východofranská ríša)|Karolmana]] porazili roku [[863]]. Približne v rovnakom čase ([[861]]) sa Rastislav rozhodol, že definitívne skoncuje s východofranským vplyvom na Veľkej Morave. Obrátil sa preto na [[pápež]]a v Ríme s prosbou o učiteľov, ktorí by mohli vychovať lokálnych kňazov (podľa niektorých prameňov chcel biskupa), aby sa znížil východofranský vplyv v jeho ríši. Pápež nereagoval. Byzantskí kňazi, ktorí už dávno boli takisto činní na Veľkej Morave, navrhli Rastislavovi, aby sa s rovnakou prosbou jednoducho obrátil na [[Byzantská ríša|byzantského]] cisára [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michala III.]] Rastislav tak urobil v roku [[861]] alebo [[862]]. [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]], ktorý sa tejto príležitosti v predvečer vznikajúcej východnej [[schizma|schizmy]] rád chopil, poslal asi roku 863 Rastislavovi [[Konštantín Filozof|Cyrila]] a [[Metod (svätec)|Metoda]]. Súčasne sa roku [[862]] po prvýkrát v Karpatskej kotline objavili kočovní [[starí Maďari]] (Uhri), ktorí vtedy podnikali spoza Karpát sporadické lúpežné výpravy do Európy. Druhýkrát prišli roku [[881]]. V týchto dvoch výpravách ich porazila Východofranská ríša. Roku [[889]] prišli tretíkrát. Tentoraz vyplienili Veľkú Moravu a [[Východofranská ríša|Východofranskú ríšu]]. Roku [[892]] si však už Východní Frankovia najali starých Maďarov proti Veľkej Morave (pozri ďalej). [[Starí Maďari]] sa usadili v dnešnom Maďarsku až v rokoch [[896]] resp. [[901]], definitívne roku [[955]] (pozri aj [[Uhorsko]]). O dva roky neskôr ([[864]]) [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislava]], obkľúčeného v jeho hrade [[Devínsky hrad|Devín]], východofranské vojsko dočasne prinútilo uznať východofranskú zvrchovanosť. Toto je aj prvá istá písomná zmienka o [[Devínsky hrad|Devíne]] v dnešnej Bratislave. O rok neskôr však už bol Rastislav znova nepriateľom [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovíta Nemca]]. === Východofranská okupácia === Po opätovnom (neúspešnom) východofranskom útoku [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] dal [[Nitrianske kniežatstvo]] (čiže celú východnú časť Veľkej Moravy) do léna svojmu synovcovi Svätoplukovi. De facto došlo tak k rozdeleniu Veľkej Moravy na dve časti. Tak Rastislav ako aj Svätopluk museli potom v rokoch [[868]] a [[869]] odraziť ďalšie útoky. Roku [[870]] však Svätopluk prešiel na stranu nepriateľa a uznal východofranskú zvrchovanosť nad jeho Nitrianskym kniežatstvom. Potom, čo sa následne Rastislav pokúsil Svätopluka zajať, dal zajať Svätopluk Rastislava a odovzdal ho v novembri [[870]] Východným Frankom. Východní Frankovia ho dali oslepiť a strčili ho do väzenia. Okrem toho poslali vlastných ľudí (grófov [[Viliam (franský gróf)|Viliama]] a [[Engelšalk]]a) do Rastislavovej Moravy (čiže západnej Veľkej Moravy) ako regentov. [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] na Slovensku, ktorý dúfal, že sa teraz sám stane vládcom aj v Rastislavovej časti ríše, odmietol uznať túto východofranskú okupáciu, za čo ho spolu s Metodom (pozri ďalej) uväznili. Roku [[871]] potom v lete vypuklo veľkomoravské povstanie proti východofranským regentom pod vedením kňaza [[Slavomír (Veľká Morava)|Slavomíra]]. Frankovia Svätopluka prepustili pod podmienkou, že im pomôže poraziť povstanie. Prepustený [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] sa však obrátil proti Frankom, porazil ich a stal sa novým vládcom Veľkej Moravy. Svätoplukovo víťazstvo znamenalo definitívny koniec akejkoľvek východofranskej nadvlády vo Veľkej Morave. === Svätopluk I. === {{hlavný článok|Svätopluk I. (Veľká Morava)}} [[Súbor:Letter svatopluk.jpg|thumb|Listina Scire vos volumus adresovaná Svätoplukovi]] [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] ([[871]]{{--}}[[894]]; ''Sventopulk, Zventapu, Zwentibald, Zuendibolch, Suatopluk'') musel odraziť ďalšie franské útoky ([[871]], [[872]]). V roku [[874]] uzavreli vyslanci Svätopluka s Ľudovítom Nemcom [[Forchheimský mier]]. Odvtedy začal [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] k Veľkej Morave pripájať rozsiahle územia ([[Čechy]] a [[Lužica|Lužice]] 890, [[Sliezsko]] [[880]], [[Vislansko]] [[874]], Potisie [[881]]/[[884]] – pozri ďalej). Za Svätopluka dosiahla Morava svoj najväčší rozsah. Často sa preto označuje aj ako Veľkomoravská ríša. V 70. rokoch 9. stor. Svätopluk reorganizoval veľkomoravskú spoločnosť, ako aj vojsko. Jeho model potom neskôr použili aj štáty [[Čechy]], [[Poľsko]] a [[Uhorsko]]. Práve ich veľkomoravské korene sú to, čo tieto štáty spájalo po celý [[stredovek]]. Roku [[880]] došlo k prvému pokusu rozdeliť ríšu na [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]]. Jediné známe biskupstvo (podliehalo arcibiskupovi Metodovi) vzniklo v [[Nitra|Nitre]]. V tom istom roku vyhlásil pápež Veľkú Moravu za [[léno]] [[Svätá stolica|Svätej stolice]], čo znamenalo, že ríša bola postavená na roveň s Východofranskou ríšou. Samotný Svätopluk sa tým stal de jure [[kráľ]]om (hoci ho občas aj predtým označovali ako „''rex''“). Asi o rok neskôr bol v Nitre založený prvý kláštor na území dnešného Slovenska. Roku [[882]] vpochodoval Svätopluk ako spojenec [[Karol III. (Východofranská ríša)|Karola III.]] do Východnej Marky a vyhnal odtiaľ grófov Viliama a Engelšalka. Títo utiekli k ich spojencovi v [[Panónia|Panónii]] [[Arnulf Korutánsky|Arnulfovi Korutánskemu]], ktorý potom presvedčil [[Bulharsko]], aby si vydobylo späť územia, ktoré v predošlom roku v dnešnom východnom Maďarsku dobyl Svätopluk. Svätopluk však Bulharov porazil a v rokoch [[883]] a [[884]] dokonca pripojil k Veľkej Morave [[Panónia|Panóniu]], čiže územie Arnulfa Korutánskeho. Toto dobytie mu v lete roku [[884]] potvrdil [[Karol III. (Východofranská ríša)|Karol III.]] na vrchu Chuomberg (''mons Comianus'') pri [[Viedenský les|Viedenskom lese]]. Zároveň bol znova vyjednaný trvalý mier medzi Východofranskou ríšou a Veľkomoravskou ríšou. Arnulf Korutánsky pri týchto rokovaniach získal [[Bavorsko]] a istý slovanský knieža [[Braslav (Sávia)|Braslav]] získal územie medzi [[Dráva|Drávou]] a [[Sáva (rieka)|Sávou]]. Roku [[885]] potom Svätopluk uzavrel aj mier s Arnulfom Korutánskym, a to jednak preto, že už bolo jasné, že sa [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulf]] stane novým východofranským kráľom ([[887]]) a Svätopluk bol krstným otcom Arnulfovho nemanželského syna [[Zwentibold (kráľ)|Zwentibolda]] (Zuentibolda, čiže Svätopluka), neskoršieho kráľa [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinska]]. Prostredníctvom Zuentibolda sa mimochodom dostal aj dnešný [[Štátny znak Slovenska|slovenský znak]] (ktorý priniesli [[Cyril a Metod]] na Slovensko) do [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinska]] ako tzv. [[lotrinský kríž]]. Napriek mieru vznikli v rokoch [[888]]{{--}}[[889]] medzi Arnulfom Korutánskym a Svätoplukom konflikty kvôli Panónii. Roku [[888]] zomrel [[Bořivoj I.]], knieža Čiech, a Svätopluk sa stal aj panovníkom Čiech v mene neplnoletých Bořivojových synov. Roku [[890]] uznal [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulf Korutánsky]] na „Omuntesperchu“ (dnes [[Amandhegy-Pannonhalma]] alebo [[Omuntesdorf]]) mierom, ktorý dlho nevydržal, Svätoplukovu nadvládu nad Čechami. Svätopluk nato pripojil k svojej ríši aj Lužice. V júli [[892]] vznikol nový veľký konflikt, pri ktorom Arnulf poslal proti Svätoplukovi bavorské, franské a švábske vojská, ako aj vojská [[Braslav (Sávia)|Braslava]]. Keď sa ukázalo, že tieto vojská nestačia, najal si [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulf]] aj staromaďarské vojská. Napriek tomu však Veľká Morava všetky tieto vojská porazila. Konflikty s Arnulfom znova vypukli v rokoch [[892]] a [[893]]. === Mojmír II. === {{hlavný článok|Mojmír II.}} {{Citát|……tomto čase zomrel Svätopluk, kráľ moravských Slovanov, muž medzi svojimi najmúdrejší a duchom najbystrejší. Jeho kráľovstvo držali nešťastne jeho synovia iba krátky čas, pretože Maďari všetko až do základov spustošili|[[Kronika Reginona]]}} V roku [[894]] zomrel Svätopluk a s ním sa skončilo aj vrcholné obdobie ríše. Novým panovníkom sa stal jeho starší syn [[Mojmír II.]], mladší [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätopluk II.]] dostal do léna Nitrianske kniežatstvo.<ref name="JS(m)"/>{{rp|147}}<ref group="pozn">Podľa niektorých zdrojov mal Svätopluk aj tretieho syna, ktorý sa volal [[Predslav]] (Predeslaus), a ktorý dostal léna oblasť Bratislavy. Podľa novších názorov{{Chýba citácia}} Predslav tiež dal Bratislave jej bývalé nemecké meno (Brezalauspurc, neskôr Pressburg, čiže vlastne *Predslavburg = Predslavov hrad).</ref> [[Mojmír II.]] uzavrel mier s Bavormi ([[894]]) a v prospech Arnulfa Korutánskeho sa vzdal Panónskeho kniežatstva, ktoré bolo krátko predtým vyplienené [[starí Maďari|starými Maďarmi]].<ref name="JS(m)"/>{{rp|147}} V roku [[895]] sa pri prvej príležitosti odtrhli Česi, ktorí sa stali Arnulfovými vazalmi.<ref name="JS(m)"/>{{rp|147}}<ref group="pozn">V roku 897 sa Česi Arnulfovi sťažovali na veľmi krutý útlak zo strany Moravanov.</ref> Čechy teda boli súčasťou Veľkej Moravy len 4 až 7 rokov ([[888]]/[[890]]{{--}}[[894]]/[[895]]) a prešli svojim vlastným vývojom. Stratou Čiech sa zároveň prerušilo územné spojenie so Srbmi, nad ktorými Veľká Morava taktiež stratila svoj vplyv. S Maďarmi oslabenými v bulharsko-byzantskej vojne uzavreli Moravania dohodu ([[896]]). Na jej základe mohli Maďari prekročiť [[Karpaty]] a vstúpiť do Potisia.<ref name="JS(m)"/>{{rp|150}}<ref group="pozn">V tejto fáze prekročila Karpaty len časť z nich.</ref> Potisie s týmito Maďarmi, ktorých Moravania prijali medzi seba, tak bolo súčasťou Veľkej Moravy. Až do roku [[900]] bojovali Maďari vo veľkomoravskom vojsku alebo ako jeho spojenci.<ref name="JS(m)"/>{{rp|151}} V roku [[898]] vypukol spor medzi [[Mojmír II.|Mojmírom II.]] a [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätoplukom II.]],<ref name="JS(m)"/>{{rp|151 – 152}} čiastočne pod vplyvom bavorského grófa menom [[Aribo]](n) a jeho syna [[Isanrich]]a, ktorí sa často zdržiavali na veľkomoravskom kniežacom dvore. Dôsledkom tohoto sporu boli tri bavorské výpravy proti Veľkej Morave. Cisár [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulf]] podporil Svätopluka II. a vyslal mu na pomoc vojsko, ktoré plienilo krajinu. Keďže sa Veľká Morava po smrti arcibiskupa Metoda a strate [[Viching]]a opäť dostala do vplyvu bavorského kléru, Mojmír II. sa obrátil na pápeža v [[Rím]]e, aby znova posilnil cirkevnú nezávislosť veľkomoravskej provincie. V zime na prelome rokov [[898]]/[[899]] potom Bavori, rozhorčení touto prosbou, opäť vyplienili Veľkú Moravu. Napriek tomu sa [[Mojmír II.|Mojmírovi II.]] podarilo zadržať [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätopluka II.]] na dnes neznámom hrade, ktorého tretia bavorská výprava oslobodila a umožnila mu odísť spolu s ňou do Bavorska.<ref name="JS(m)"/>{{rp|152}} Roku [[897]] [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätopluk II.]] navštívil [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulfa Korutánskeho]] vo [[Worms (mesto v Nemecku)|Wormse]] a stal sa jeho spojencom. Medzitým uzavrel [[Mojmír II.]] spojenectvo s markgrófom [[Isanrik|Isanrikom]]. Insanrik sa ako správca Východnej marky dostal do konfliktu s Arnulfom a po svojej porážke a zajatí ušiel k Moravanom. Veľkomoravské vojsko vpadlo do Východnej marky, dobylo ju a odovzdalo Insanrikovi.<ref name="JS(m)"/>{{rp|152-153}} V tom čase prišli na Veľkú Moravu pápežovi vyslanci a vysvätili nového arcibiskupa a troch biskupov, z ktorých mal jeden sídlo v Nitre.<ref name="JS(m)"/>{{rp|153}} V auguste [[899]] podnikli Maďari veľkú výpravu proti [[Lombardsko|Lombardsku]]. Podporovali ich pri tom buď bavorské alebo veľkomoravské vojská. Na jar v roku [[900]] sa však už nevrátili do Potisia, ale spolu s Moravanmi vyplienili [[Panónske kniežatstvo]] a usadili sa v ňom. S príchodom ďaľsích členov staromaďarského zväzu potrebovali ďalšie územia a tak ešte ten istý rok moravských spojencov vyhnali a dobyli od nich severovýchodné Zadunajsko.<ref name="JS(m)"/>{{rp|155}} Hoci ešte v lete v roku [[900]] Veľká Morava plienila spolu so staromaďarskými kmeňmi Bavorsko, nová situácia viedla k prehodnoteniu vzájomných vzťahov. [[Mojmír II.]] sa zmieril s východofranským kráľom [[Ľudovít IV. (Východofranská ríša)|Ľudovítom Dieťom]] a vzdal sa vplyvu vo Východnej marke. Bavori s Moravanmi uzavreli spojenectvo namierené proti Maďarom. Tento mier ukončil aj konflikt medzi Veľkou Moravou a Čechmi, trvajúci od roku 895.<ref name="JS(m)"/>{{rp|156}} V roku [[902]] zaútočili starí Maďari prvýkrát na centrálne územie Veľkej Moravy, boli však porazení.<ref name="JS(m)"/>{{rp|156}} O dva roky neskôr, v roku [[904]] bavorské vojská zastavili starých Maďarov západne od [[Viedenský les|Viedenského lesa]]. Pri nasledujúcich rokovaniach [[Bavori]] zákerne zavraždili staromaďarského kmeňového náčelníka Kusala, čo malo za následok jednak ich pomstu a jednak posilnilo pozíciu iného staromaďarského náčelníka – [[Arpád]]a, zakladateľa dynastie [[Arpádovci|Arpádovcov]]. === Zánik === [[Súbor:Nitriansky hrad.jpg|thumb|[[Nitriansky hrad]]. Po zániku Veľkej Moravy sa stal sídelným hradom údelných kniežat, ktoré spravovali tretinu [[Uhorsko|Uhorska]].]] Zánik Veľkej Moravy pravdepodobne súvisí s viacerými faktormi. Okrem vojenských udalostí (vpád starých Maďarov) a vnútorných politických rozporov bol jej kolaps zrejme ovplyvnený aj sociálno-ekonomickými faktormi a vnútornou krízou, ktorou prešli aj iné ranostredoveké politické útvary. Základom politickej integrity Veľkej Moravy bola redistribúcia ziskov z vojnovej koristi, ktorá panovníkovi zabezpečovala lojalitu vojenskej družiny a obyvateľstva.<ref name="Das">{{Citácia periodika | priezvisko = Štefan | meno = Ivo | titul = Proč zanikla Velká Morava? Nový pohled na staré téma | periodikum = Dějiny a současnost. Kulturně historická revue | rok = 2011 | ročník = 33 | číslo = 3 | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | url = https://www.academia.edu/33596292/Why_Great_Moravia_diasappeared_Pro%C4%8D_zanikla_Velk%C3%A1_Morava | dátum prístupu = 26.7.2019 | issn = 0418-5129 | strany = 41{{--}}43 }}</ref> V období expanzie narástla organizačná zložitosť a bolo potrebné investovať prostriedky do infraštruktúry a správneho aparátu, čo bolo sprvoti úspešne kompenzované ziskom z výbojov a tribútmi. Stratou voľne pripojených území poklesol príjem „štátu“. Bez ďalšej expanzie sa stal systém ťažko udržateľným, s možnými vážnymi dopadmi na vnútornú lojalitu kniežacej družiny a slobodných Moravanov.<ref name="Das"/> Obsadenie Panónie starými Maďarmi zároveň zablokovalo dôležité obchodné cesty a znemožnilo výnosný trh s otrokmi.<ref name="Das"/> [[Raffelstettenský colný štatút]] ukazuje, že v čase jeho vydania ([[904]]{{--}}[[906]]?) starí Maďari ešte nemali na Veľkej Morave vplyv a dunajská obchodná cesta s Bavorskom bola priechodná.<ref name="Das"/><ref name="DS"/>{{rp|122}} Kronika Analistu Saxa zmieňuje porážku staromaďarských vojsk Moravanmi v roku [[906]].<ref>{{Citácia knihy | editori = [[Peter Ratkoš]] | titul = Pramene k dejinám Veľkej Moravy | vydanie = 2 | typ vydania = opr. a rozš. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1968 | edícia = Odkazy našej minulosti | zväzok edície = 4 | počet strán = 532 | strany = 330 }}</ref> Pritom pravdepodobne umreli [[Mojmír II.]] aj [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätopluk II.]], ktorý sa pravdepodobne roku [[901]] vrátil z Bavorska.{{Chýba zdroj}} Na druhej strane sa starým Maďarom podarilo poraziť Bavorov a prejsť na výprave do [[Sasko|Saského]] vojvodstva cez Veľkú Moravu. V lete roku [[907]] potom nasledovali rozhodujúce tri bitky pri Bratislave (''Brezalauspurcu''), ktoré sa tiež nazývajú bavorsko-maďarská vojna. Bavori utrpeli totálnu porážku a Východnú Marku ([[Rakúsko]]) potom až do roku [[955]] obsadili starí Maďari. Väčšina historických prameňov v tejto súvislosti Veľkú Moravu nespomína, ale jeden prameň (pozri [[Bitka pri Bratislave#Účastníci bitky a úloha Veľkej Moravy v bitke]]) hovorí, že veľkomoravské vojská bojovali spolu s Bavormi. Keďže sa v súvislosti s poslednou bitkou (9. augusta) navyše nepriamo spomína, že maďarské územie v oblasti juhozápadného Slovenska končilo na Dunaji, považuje sa až tento dátum za koniec centrálnej moci Veľkej Moravy. Krajina alebo mesto „Morava“ sa sporadicky spomína aj neskôr (napr. dobové správy arabských kronikárov<ref name="Zimonyi2004"> {{Citácia periodika|titul=A New Muslim Source on the Hungarians in the Second Half of the Tenth Century |periodikum=Chronica |priezvisko=Zimonyi |meno=István|vydavateľ=|miesto=|dátum= |ročník=2004 |číslo=4 |strany=22-31 |issn= |url=https://www.academia.edu/12942732}} </ref>{{rp|29}} <ref name="Schamiloglu"> {{Citácia periodika|titul=The Name of the Pechenegs in Ibn Ḥayyān's ''al-Muqtabas'' |periodikum=Journal of Turkish Studies / Türklük bilgisi araştırmaları |priezvisko=Schamiloglu |meno=Uli |vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=1984 |číslo=8 |strany=215–222 |issn= |url=http://www.turko-tatar.com/uli/pubs/THK1984.pdf}} </ref>{{rp|216}} o [[Vpád starých Maďarov do Córdobského kalifátu|výprave Maďarov k španielskej Lleide]] spomínajú ''mesto Morava'' (''Marāwa'') ešte v roku [[942]] ako severného suseda [[Starí Maďari|starých Maďarov]], čo naznačuje, že Veľká Morava, resp. jej severná a západná časť v tom čase ešte existovala a nebola spustošená).<ref name="DS"/>{{rp|124}}<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E | odkaz na autora = Lubomír Emil Havlík | titul = Kronika o Velké Moravě | vydanie = 2 | typ vydania = dopl. a upr. | miesto = V Brně | vydavateľ = Jota | rok = 2013 | isbn = 978-80-8561-706-1 | počet strán = 400 | strany = 309 }}</ref> Osudy bývalých veľkomoravských centier sa líšia. Jednoznačné známky násilného dobývania sú archeologicky doložené v [[Slovanské hradiště v Mikulčicích|Mikulčiciach]]. V blízkom [[Pohansko|Pohansku]] je situácia menej jednoznačná a žiadne stopy dobývania nie sú známe z aglomerácie [[Staré Město (okres Uherské Hradiště)|Staré Město – Uherské Hradište]].<ref name="Mazuch">MAZUCH, Marian. Výzkumy severního podhradí hradiště Valy u Mikulčic: k otázce násilného zániku velkomoravských mocenských center na počátku 10. věku. In: {{Citácia knihy | editori = Jiří Doležel, Martin Wihoda | titul = Mezi raným a vrcholným středověkem : Pavlu Kouřilovi k šedesátým narozeninám přátelé, kolegové a žáci | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Brno | vydavateľ = Archeologický ústav AV ČR | rok = 2012 | isbn = 978-80-86023-76-2 | počet strán = 686 | url = https://www.academia.edu/5048826/V%C3%BDzkumy_severn%C3%ADho_podhrad%C3%AD_hradi%C5%A1t%C4%9B_Valy_u_Mikul%C4%8Dic_k_ot%C3%A1zce_n%C3%A1siln%C3%A9ho_z%C3%A1niku_velkomoravsk%C3%BDch_mocensk%C3%BDch_center_na_po%C4%8D%C3%A1tku_10._v%C4%9Bku._Excavation_of_the_northern_suburbium_of_the_Mikul%C4%8Dice-Valy_fort_and_violent_downfall_of_the_Great_Moravian_centres_at_the_beginning_of_the_10th_century | strany = }}</ref>{{rp|154}} Celkovo je možné sledovať stratu mocenského významu juhomoravských centier<ref name="Mazuch"/>{{rp|153}} a naopak rastie dôležitosť severnejšie položených oblastí ([[Olomouc]]). Historicky nedoriešená je situácia vo východnej časti ríše, na dnešnom Slovensku.<ref name="Mazuch"/>{{rp|154}} Doložená je deštrukcia viacerých hradísk, ale zánik miestneho osídlenia je skôr výnimočným javom.<ref>{{Harvbz|Turčan|2012|St=88}}</ref> Archeologické nálezy vyvracajú tézy o prerušenej kontinuite osídlenia jednotlivých regiónov a to vrátane území prvotného maďarského záboru.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hanuliak | meno = Milan | titul = Veľkomoravské pohrebiská : pochovávanie v 9. – 10. storočí na území Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Nitra | vydavateľ = Archeologický ústav SAV | rok = 2004 | isbn = 80-88709-72-5 | edícia = Archeologica Slovaca Monographiae. Studia | zväzok edície = 8 | počet strán = 391 | strany = 215 }}</ref> V hlavnej nitrianskej aglomerácii nie doložený násilný zánik žiadneho zo sídlisk a kontinuálne sú používané aj viaceré miestne pohrebiská.<ref>{{Harvbz|Ruttkayová|Ruttkay|2012|St=5}}</ref> Územie Nitrianska sa stalo predmetom zájmu novovznikajúcich stredoeurópskych štátov a po ukončení poľského záboru sa stáva trvalou súčasťou Uhorska. Viaceré bývalé veľkomoravské hradiská sa menia na kamenné komitátne hrady ([[Nitriansky hrad|Nitra]], [[Bratislavský hrad|Bratislava]], [[Trenčiansky hrad|Trenčín]], [[Zemplínsky hrad|Zemplín]]) a/alebo v ich okolí vznikajú stredoveké mestá. Iné hradiská naopak v nových podmienkach strácajú svoj strategický význam a postupne upadajú. == Konštantín a Metod na Veľkej Morave == {{Pozri aj|Cyril a Metod}} === Prvé roky na Veľkej Morave (863{{--}}867) === V roku [[863]] prišla na Veľkú Moravu misia vyslaná byzantským cisárom [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michalom III.]] a patriarchom [[Fotios|Fótiom]]. Viedli ju rodní bratia sv. [[Konštantín Filozof|Konštantín]] zvaný Filozof (neskoršie prijal mníšske meno Cyril) a sv. [[Svätý Metod|Metod]]. Filozof Konštantín osobitne pre túto misiu vyvinul prvú [[Slovania|slovanskú]] abecedu – [[hlaholika|hlaholiku]], priniesol so sebou symbol [[Byzantská ríša|byzantského]] dvojkríža (ktorý je dnes v slovenskom znaku), zvolil si [[staroslovienčina|staroslovienčinu]] (= starú cirkevnú slovančinu) za jazyk, ktorý bude počas misie používať, a priniesol so sebou prvé preklady liturgických a biblických textov, ktoré už predtým pripravil s Metodom. Staroslovienčina počas veľkomoravskej misie získala veľa prvkov západoslovanských (od 10. stor. slovenských a moravských) nárečí používaných na Veľkej Morave. Napríklad vtedajšia verzia hlaholiky obsahuje aj jedno písmeno (hlásku dz), ktorá sa vtedy používala len na území dnešného Slovenska. Počas misie na Veľkej Morave potom solúnski bratia preložili do staroslovienčiny celú [[Biblia|Bibliu]], ale aj liturgické texty a mnohé iné. Konštantín napísal prvú slovanskú báseň [[Proglas (prológ)|Proglas]]. Takisto preložili a upravili byzantské občianske zákony a vzniknutý [[Zakon sudnyj ľudem]] bol nielen občianskym zákonníkom Veľkej Moravy, ale aj prvým zákonníkom v slovanskom jazyku. Vďaka tejto činnosti sa bratia považujú za zakladateľov slovanskej [[literatúra|literatúry]]. Od začiatku svojho pobytu na Veľkej Morave museli čeliť kritike bavorských (čiže východofranských) kňazov, predstaviteľov západného (čiže nie byzantského) kresťanstva, ktorí sa obávali, že stratia v krajine vplyv. Roku [[863]] Konštantín založil tzv. veľkomoravské učilište, v ktorom sa vychovávali budúci slovanskí kňazi a administratívni pracovníci, a ktoré sa stalo centrom slovanskej literatúry. Roku [[885]] mali asi 200 absolventov. Poloha učilišťa je neznáma, ale podľa archeologických nálezov existovala cirkevná škola na hrade [[Devínsky hrad|Devín]]. Vedúcim učilišťa bol najskôr Konštantín, po jeho smrti Metod. [[Súbor:Mikulčice Archaeopark 07.JPG|thumb|[[rydlo (nástroj)|stilus]] z Mikulčíc]] [[Súbor:Mikulčice Archaeopark 05.JPG|thumb|veľkomoravské gombíky]] === Cesta do Ríma (867{{--}}869) === [[Súbor:San clemente fresco.jpg|thumb|Svätý Cyril a Metod v Ríme]] V roku [[867]] sa vybrali na cestu späť z Veľkej Moravy. Po ceste sa v lete zastavili v [[Blatenské kniežatstvo|Blatenskom kniežatstve]] kniežaťa [[Koceľ]]a, Pribinovho syna, a krátku dobu tam vyučovali. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že so súhlasom veľkomoravských panovníkov [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislava]] (v dnešnej Morave) a [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]] (v Nitrianskom kniežatstve) od počiatku smerovali do Ríma, aby získali súhlas pápeža k používaniu staroslovienčiny ako liturgického jazyka. Iní sa zase domnievajú, že sa vybrali do Konštantínopola, ale kvôli politickému prevratu ([[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] bol zavraždený a [[Fotios|Fótios]] poslaný do vyhnanstva) boli v Benátkach nútení zmeniť cieľ svojej cesty. V Benátkach ich zastihlo posolstvo rímskeho pápeža [[Mikuláš I. (pápež)|Mikuláša I.]], ktorý ich pozval do Ríma. Tam od rímskeho pápeža [[Hadrián II.|Hadriána II.]] ([[Mikuláš I. (pápež)|Mikuláš I.]] medzičasom zomrel) získali schválenie pre používanie staroslovienčiny ako bohoslužobného jazyka. Vo februári [[868]] v Ríme vysvätil biskup [[Formozus]] za kňazov Metoda a troch žiakov solúnskych bratov (z dnešného Slovenska pochádzajúceho [[Gorazd (Nitra)|Gorazda]] a juhoslovanov [[Kliment Ochridský|Klimenta]] a [[Naum Ochridský|Nauma]]) a ďalších dvoch vysvätil na [[diakon]]ov. Rímsky pápež povolil aj slovanský liturgický jazyk (staroslovienčinu) ako štvrtý jazyk západnej cirkvi popri [[latinčina|latinčine]], [[gréčtina|gréčtine]] a [[hebrejčina|hebrejčine]]. [[14. február|14. februára]] [[869]] Konštantín v Ríme zomrel a krátko predtým prijal mníšske meno „Cyril“. === Metod arcibiskupom Veľkej Moravy (870{{--}}885) === Roku [[869]] poslali [[Svätý Metod|Metoda]] z Ríma s listom určeným slovanským kniežatám Rastislavovi (približne dnešná Morava), Svätoplukovi (približne dnešné Slovensko) a Koceľovi (približne dnešné juhozápadné Maďarsko). List obsahoval poverenie Metodovi, aby vyučoval a prekladal vo veľkomoravskom učilišti. Keďže však bavorskí kňazi nechceli súhlasiť so schválením aktivít solúnskych bratov, vymenoval pápež trocha neskôr (začiatkom roka [[870]]) na popud Koceľa Metoda za [[arcibiskup]]a [[Panónia|Panónie]] a Veľkej Moravy, čím Veľkú Moravu vyňal spod cirkevnej sféry Bavorska. Na Veľkej Morave takto vzniklo prvé slovanské arcibiskupstvo a Metod bol jeho prvým arcibiskupom. Cestou späť na Veľkú Moravu na jar roku [[870]] však nového arcibiskupa na rozkaz bavorských biskupov zajali, uväznili a mučili v Bavorsku (okrajová súčasť Východofranskej ríše). Až keď Veľká Morava roku [[872]] porazila [[Východofranská ríša|Východofranskú ríšu]] (pozri vyššie), odvážil sa Rím Metodovi pomôcť. V máji [[873]] sa príslušné rokovania medzi Rímom a [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovítom Nemcom]] skončili s nasledujúcim výsledkom: * Panónia, okrem [[Sirmia]] (dnes [[Sremska Mitrovica|Sremská Mitrovica]]) a malého územia medzi Balatonom a ústím [[Hron]]u, bola vyňatá z Metodovej pôsobnosti a prenechaná bavorským biskupom * Znova sa zakázalo používanie staroslovienčiny počas liturgie (okrem predčítania z Biblie). * Metoda prepustili, vrátil sa na Veľkú Moravu a veľkomoravské učilište začalo pod jeho vedením opäť pracovať. Po roku [[874]] často Metoda u Svätopluka a pápeža ohovárali vodcovia latinského kléru pôsobiaceho vo Veľkej Morave – [[Ján z Benátok]] (zároveň Svätoplukov poradca) a [[Viching]] (Wiching; [[Švábsko|švábsky]] [[Benediktíni|benediktínsky]] mních). Vyvolali tak početné spory. Približne v tom istom čase ([[879]]/[[880]]) sa Veľká Morava prvýkrát pokúsila rozdeliť svoje územie na [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]]. Jediné známe biskupstvo arcibiskupa [[Metod (svätec)|Metoda]] vzniklo v [[Nitra|Nitre]]. Jeho prvým biskupom sa stal [[Viching]], ku ktorého vymenovaniu Svätopluka prehovorili predstavitelia latinského kléru na Veľkej Morave. Roku 880 sa Metod vybral do Ríma, aby sa očistil od uvedených ohováračiek. Rímsky pápež uznal jeho pravovernosť, ale zároveň Viching, ktorý ho sprevádzal, bol vysvätený za biskupa. Okrem toho pápež poslal Svätoplukovi list [[Industriae tuae]], v ktorom: * Veľkú Moravu vyhlásil za [[léno]] [[Svätá stolica|Svätej stolice]], čo znamenalo, že postavil Veľkú Moravu na úroveň Východofranskej ríši * potvrdil Metodove úlohy a funkcie * prikázal, aby sa do Ríma poslal ďalší kňaz, aby ho mohol urobiť biskupom iného regiónu Veľkej Moravy než je Nitra tak, aby Metod a títo dvaja biskupi potom zas mohli vysvätiť ďalších biskupov (podľa väčšiny prameňov však táto požiadavka listu nebola splnená) * prikázal, aby bol vyhnaný z Veľkej Moravy všetok klérus, ktorý sa Metodovi postaví na odpor * schválil používanie slovanského písma (hlaholiky) a prikázal, aby sa bohoslužby (liturgie) konali v slovanskom jazyku (evanjelium sa malo najprv čítať po latinsky a až potom po slovansky) * prikázal, aby sa bohoslužby mohli pre Svätopluka a jeho družinu konať v latinčine, ak by si to želal V tejto súvislosti sa Metod už spomína ako arcibiskup (mesta) Moravy, ktorá bola zrejme hlavným mestom Veľkej Moravy, čo by mohlo znamenať, že sa Veľká Morava stala od Panónie nezávislým arcibiskupstvom. Neskôr na Veľkej Morave [[Metod (svätec)|Metod]] zosadil [[Viching]]a ako nitrianskeho biskupa, pretože sa dozvedel, že Viching Svätoplukovi napísal falšovaný „pápežský“ list, podľa ktorého sa má Metod vyhnať z Veľkej Moravy. Vichinga za to poverili cirkevnou misiou vo Vislansku (povodie [[Visla|Visly]]), ktoré bolo tesne predtým pripojené k Veľkej Morave. Niekedy v [[80. roky 9. storočia|80. rokoch 9. storočia]] pokrstil Metod na Veľkej Morave vládcu Čiech [[Bořivoj I.|Bořivoja I.]] Roku [[885]] [[Metod (svätec)|Metod]] na smrteľnej posteli určil (neskôr svätého) [[Gorazd (Nitra)|Gorazda]] pochádzajúceho z dnešného Slovenska za svojho nástupcu na arcibiskupskom stolci. [[6. apríl|6. apríla]] [[885]] Metod zomrel na Veľkej Morave a bol pochovaný v (dnes neznámom) hlavnom kostole Veľkej Moravy. === Po Metodovej smrti (885{{--}}886) === Po [[Svätý Metod|Metodovej]] smrti pápež [[Štefan V. (pápež)|Štefan V. (VI.)]] vymenoval [[Viching]]a (už druhýkrát) za nitrianskeho biskupa, ako aj za „cirkevného správcu“ Veľkej Moravy – nie však za arcibiskupa. Pretože Viching krátko pred Metodovou smrťou Metoda ohováral v Ríme, poslal pápež v zime roku [[885]]{{--}}[[886]] do Veľkej Moravy list ''[[Quia te zelo fidei]]'', v ktorom spätne odsúdil Metodovu činnosť, Metoda exkomunikoval a dokonca zakázal používanie slovanského jazyka pre bohoslužby (liturgie) s výnimkou účelov kázaní a výkladu Biblie. Na Veľkú Moravu boli poslaní pápežskí vyslanci, ktorí zakázali [[Gorazd (Nitra)|Gorazdovi]] vyučovať, dali zatvoriť veľkomoravské učilište a [[Viching]] začal likvidovať prívržencov [[Metod (svätec)|Metoda]] a [[Gorazd (Nitra)|Gorazda]]. Kňazov a diakonov, najmä [[Gorazd (Nitra)|Gorazda]], [[Kliment Ochridský|Klimenta]], [[Naum Ochridský|Nauma]], [[Sáva (Sedmopočetník)|Sávu]] a [[Svätý Angelár|Angelára]]), ale aj Ďalších, ktorí odmietli akceptovať Vichinga a zriecť sa staroslovienčiny, uvrhnli do väzenia a potom (väčščinu z nich) uprostred zimy vyhnali z Veľkej Moravy. Títo vyhnanci z Veľkej Moravy a ich pokračovatelia potom vykonali cirkevno-jazykové misie prakticky po celej juhovýchodnej Európe a vytvorili dnešnú [[cyrilika|cyriliku]], ktorá nahradila hlaholiku. Na Veľkej Morave sa znova presadila latinská liturgia a nemeckí (východofranskí) kňazi. == Spoločnosť == === Obyvateľstvo === Meno obyvateľov je zachytené v latinčine vo formách ''Marharii'' (popri nich aj iní Moravania ''Merehani'')<ref group="pozn">[[Bavorský geograf]] týchto „tiež Moravanov“ bližie nelokalizuje.({{Citácia knihy | priezvisko = Třeštík | meno = Dušan | odkaz na autora = Dušan Třeštík | titul = Vznik Velké Moravy : Moravané, Čechové a střední Evropa v letech 791{{--}}871 | miesto = Praha | vydavateľ = NLN, Nakladatelství Lidové noviny | rok = 2001 | edícia = Česká historie | zväzok edície = 8 | isbn = 80-7106-482-3 | počet strán = 384 | strany = 134 }}) Zmienka o týchto druhých Moravanoch vedie k otázkam, či obyvatelia východnej časti útvaru tvorili samostatný ''gens''. Porovnaj napr.{{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübel | meno = Ján | titul = Nitrianske kniežatstvo : počiatky stredovekého Slovenska : rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava; Budmerice | vydavateľ = Veda; Rak | rok = 2004 | isbn = 80-224-0812-3 | počet strán = 576 | strany = 91 }}.</ref>, ''Sclavos Margenses'', ''Sclavos Marahenses'', ''Sclavi Marahenses'' a pod, alebo len ako ''Sclavos''.<ref name="M_II"/>{{rp|95-97}} V slovanských zdrojoch sú označovaní ako ''Moravjęne'', ''Morav(l)jęne'', Morav(l)jane, ''ljudьe Moravъštii'',<ref name="M_II"/>{{rp|100}}ale tiež jednoducho ''Sloväne'' – ''Sloviene''.<ref group="pozn">Pozri Život Metoda. Tvar Slovien je novotvar prevzatý z českého jazyka.{{Harv|Marsina|2001}} Pôvodnej hláske „jať“ (širokému e) zodpovedá v slovenčine bližšie „ä“ nie „ie“. Ako upozorňuje Marsina, jedným z problémov takéhoto pomenovania je aj jeho nepreložiteľnosť do iných jazykov.</ref> Názov Moravania sa zároveň používa v užšom význame na označenie slobodných Moravanov, resp. spoločenskej elity.<ref name="JS(m)"/>{{rp|142-144}} Iní zas tvrdia{{kto}}, že je pravdepodobné, že už vtedy sa obyvatelia západnej časti jadra Veľkej Moravy nazývali skôr Moravania, kým obyvatelia východnej časti skôr „slověne“ (budúci Slováci). Z výrazu „slověne“, ktorý bol aj spoločným názvom pre Slovanov, vzniklo pomenovanie Slovákov (do 15. stor. „Slovenin“, aj v súčasnosti Slovenka/slovenský) ale aj Slovincov (Slovenci/Slovenec/Slovenka/slovenski). === Sídlisková štruktúra === [[Súbor:Fortified settlements in Slovakia, 8th-10th century.png|thumb|upright=1.75|<div>Opevnené sídla na území dnešného Slovenska v 8.{{--}}10. storočí podľa Šalkovského (2012).<br/>Legenda:<br/> <span style="color: red">červená</span> – dokázané, <span style="color: orange">oranžová</span> – indikované, vysoko pravdepodobné, <span style="color: blue">modrá</span> – čiastočne indikované, možné.</div>]] Centrami veľkomoravskej sídliskovej štruktúry boli opevnené [[hradisko|hradiská]], ktoré Slovania budovali vo výšinných aj nížinných polohách (močiare, ostrovy). Vo viacerých prípadoch využili a rozšírili opevnenia, ktoré existovali už pred ich príchodom. Okrem obrannej funkcie slúžili hlavné hradiská ako sídla elít a hospodárske a kultúrne centrá, v ktorých (alebo v ich blízkosti) sa koncentrovali remeslá a obchod. Tieto boli doplnené systémom hradísk, ktoré mali administratívnu funkciu v rámci regiónov, hradiskami s primárnou obrannou a strážnou funkciou a tými, ktoré neboli trvalo osídlené ale slúžili ako útočiská v prípade nebezpečenstva (refúgiá). Dobové písomné pramene sa priamo zmieňujú o [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrave]] ([[Nitra]], [[828]]), Dowine (spájaná najčastejšie s [[Devínsky hrad|Devínom]], [[864]]) a Brezalauspurcu ([[Bratislava]], [[907]]), archeologicky sú však doložené desiatky ďalších opevnených sídiel. [[Súbor:Kostolec-hradisko.jpg|thumb|left|[[Kostolec (hradisko)|Hradisko Kostolec]]]] Na území dnešnej Moravy boli významnými centrami napr. [[Mikulčice–Valy|Mikulčice]], [[Staré Město (okres Uherské Hradiště)|Staré Město]] ([[Uherské Hradiště]]), [[Velehrad (okres Uherské Hradiště)|Velehrad]], [[Pohanská (hradisko)|Pohansko]] (u [[Břeclav|Břeclavi]]), [[Brno-Líšeň]], [[Olomouc]] alebo [[Znojmo]]. Otázka hlavného mesta v dnešnom chápaní je vzhľadom na obdobie a charakter štátu problematická, popri lokalitách s „celoštátnym“ významom je možné predpokladať aj pohyb panovníka v rámci ríše, ktorý zabraňoval nadmernej exploatácii miestnych zdrojov. Na Slovensku bola jednoznačne najvýznamnejšou lokalitou [[Nitra]], ktorá pozostávala z hradísk a ich hospodárskeho zázemia (neopevnenených sídlisk), pričom veľkosť celej aglomerácie presahovala územie dnešného Starého mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí archeológovia prepisujú históriu | url = http://spravy.pravda.sk/slovenski-archeologovia-prepisuju-historiu-fni-/sk_domace.asp?c=A100823_183213_sk_domace_p23 | dátum vydania = 23.08.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-10-09 | vydavateľ = [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120326023945/http://spravy.pravda.sk/slovenski-archeologovia-prepisuju-historiu-fni-/sk_domace.asp?c=A100823_183213_sk_domace_p23 | dátum archivácie = 2012-03-26 }}</ref> Medzi ďalšie významné lokality na dnešnom Slovensku patria [[Bojná]] (pozostávajúca taktiež z viacerých hradísk), [[Devínsky hrad|Devín]] (spolu s podpornými hradiskami na [[Devínska Kobyla (vrch)|Devínskej Kobyle]]), [[Bratislava]], [[Trenčín]], [[Pobedim]], [[Kostolec (hradisko)|Ducové]], [[Brekov (obec)|Brekov]], Zemplín, [[Divinka]], [[Mužľa]], [[Starý Tekov]], [[Zvolen]]-Môtová, [[Detva]]-Kalamárka, [[Čingov]], [[Dreveník]], [[Šarišské Sokolovce]], [[Spišské Tomášovce]], [[Kusín]], [[Vyšehrad (hradisko)|Vyšehrad]] (na Slovensku), [[Hronský Beňadik]], [[Nitrianska Blatnica]], [[Skalka nad Váhom]], [[Hrádok (okres Nové Mesto nad Váhom)|Hrádok]] a ďalšie. Na území dnešného Maďarska napr. [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]], [[Feldebrő]], na Ukrajine [[Užhorod]] (ak bol súčasťou ríše). Bežné obydlia boli zväčša zahĺbené zemnice alebo jednoduché nadzemné zrubové stavby. V prípade elít sú doložené reprezentatívne objekty zložitejšej konštrukcie s liatou maltovou alebo drevenou podlahou, resp. paláce z kameňa alebo s kamennou podmurovkou. === Spoločenská organizácia === Slovania prijímali dôležité rozhodnutia, ktoré sa týkali celého kmeňa na sneme.<ref name="JS(m)"/>{{rp|71}} Tento spôsob rozhodovania sa zachoval na Veľkej Morave, kde rozhodoval panovník spolu so svojimi kniežatami a „všetkými Moravanmi“ (snem slobodného obyvateľstva).<ref name="JS(m)"/>{{rp|72}} Ríša mala dvojstupňovú kniežaciu subordináciu,<ref name="JS(m)"/>{{rp|72}} panovník bol kniežaťom medzi kniežatami, v latinských prameňoch sa označuje ako dux alebo rex, t. j. knieža alebo kráľ (ranostredoveká terminológia ešte nebola celkom ustálená). V Živote Konštantína je napr. [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] označovaný ako ''„moravьskyj knęzь“''.<ref name="JS(m)"/>{{rp|77}} Moc sa odovzdávala v rámci širšieho príbuzenstva.<ref name="machacek779">{{Citácia periodika | priezvisko = Macháček | meno = Jiří | odkaz na autora = | titul = „Velkomoravský stát“ – kontroverze středoevropské medievistiky | periodikum = Archeologické rozhledy | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Archeologický ústav AV ČR | miesto = Praha | rok = 2012 | mesiac = | ročník = LXIV | číslo = 4 | strany = 779 | url = http://www.arup.cas.cz/?attachment_id=24528 | url2 = https://www.academia.edu/2220659/_Velkomoravsk%C3%BD_st%C3%A1t_kontroverze_st%C5%99edoevropsk%C3%A9_medievistiky | dátum prístupu = 26.7.2019 | issn = 0323-1267 }}</ref> V dvoch prípadoch bol nástup nového panovníka priamym dôsledkom mocenského zásahu Franskej ríše (dosadenie Rastislava, v podstate aj nástup Svätopluka).<ref name="machacek779"/> Iba v jednom prípade, ku koncu existencie útvaru preberá moc prvorodený syn ([[primogenitúra]]). Vazalov kniežaťa označujeme ako veľmožov, hoci staroslovienske texty označujú aj knieža aj veľmožov ako „[[Kňaz (Slovania)|kňaz]]“ (v staršom slova zmysle). Chudobnejšia časť vládnucej vrstvy boli družinníci (voji, víťazi). Vojenskí velitelia, radcovia kniežaťa, sa nazývali župani a boli rozmiestnení po jednotlivých „civitates“ (hradských „mestách“, tzv. hradiskách, ktoré môžeme prirovnať k dnešnej miestnej štátnej správe). Mali v kompetencii súdnu právomoc, vyberanie naturálnych dávok v prospech panovníka, udržiavali pokoj a poriadok, a preto mohli organizovať vojsko. Najvyšším županom bol [[palatín]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ratkoš | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Ratkoš | titul = Slovensko v dobe veľkomoravskej | vydanie = 1 | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | miesto = Košice | rok = 1988 | strany = 87 }}</ref> (dvorský alebo nádvorný župan), ktorý mal hlavnú hospodársku funkciu, spravoval kráľovský dvor a mal oprávnenie zastupovať panovníka v jeho neprítomnosti, pretože panovník nemal stále sídlo. Županom podliehali stotníci, desiatnici a dvorskí, zabezpečujúci dopravu a zásobovanie. Správa financií bola zverená taverníkovi{{Chýba citácia}} (jeho meno je odvodené od staroslovenského slova tovor, čo znamenalo truhla). Písomnosti, korešpondenciu, diplomatické veci a vzťah k zahraničiu zabezpečovala dvorská kancelária na čele s kancelárom (bol ním napr. biskup [[Viching]] alebo kňaz [[Ján z Benátok]]). K vládnucej triede napokon samozrejme patril aj vyšší klérus. V štáte žili aj početní kňazi. Zvyšok tvorilo obyvateľstvo (remeselníci, roľníci, obchodníci a podobne) prevažne viazané na vládnucu vrstvu zrejme protofeudálnymi vzťahmi (dokazujú to napríklad početné tzv. zamestnanecké názvy obcí, napr. [[Tesáre]], Vináre, Lovci, Dravci, podrobnejšie<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pauliny | meno = Eugen | odkaz na autora = Eugen Pauliny | titul = Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry]] | rok = 1964 | edícia = Pamäti a dokumenty | zväzok edície = 18 | počet strán = 248 | strany = 20{{--}}22 }}</ref>). === Vojenstvo === Organizácia vojenských síl vychádzala z ranofeudálneho konceptu vojenskej služby, ktorá bola vykonávaná najmä príslušníkmi privilegovanej vrstvy.<ref name="VDS">{{Citácia knihy | priezvisko = Klein | meno = Bohuš | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ruttkay | meno2 = Alexander | odkaz na autora2 = Alexander Ruttkay | meno3 = Richard | priezvisko3 = Marsina | odkaz na autora3 = Richard Marsina | titul = Vojenské dejiny Slovenska | odkaz na titul = | zväzok = I : Stručný náčrt do roku 1526 | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Bratislava : Ministerstvo obrany SR | rok = [1994] | isbn = 80-967113-1-8 | počet strán = 177 | strany = }}</ref>{{rp|75}} Základom armády bola ''družina'', ktorá sa delila na staršiu družinu, ktorá zabezpečovala ochranu kniežaťa a významných predstaviteľov aristokracie a mladšiu družinu, vrstvu profesionálnych bojovníkov, ktorí tvorili vlastnú vojenskú silu kniežaťa.<ref name="VDS"/>{{rp|76}} Príslušníci družín boli zároveň najskúsenejšou a najlepšie vyzbrojenou časťou armády, ktorá sa podieľala na výbojoch do okolitých krajín. Pravdepodobne zohrávali aj dôležitú úlohu pri mobilizácii ďalších zložiek pri útoku alebo obrane. Táto vrstva elitných bojovníkov mala výslovne jazdecký charakter. V prípade potreby sa vojsko rozširovalo o členov vojenských družín miestnych veľmožov alebo o bojovníkov poskytovaných občinami. Pri väčšej mobilizácii sa k profesionálnym silám pripájala ''pohotovosť'', získavaná z radov slobodného obyvateľstva, v ktorej mala výraznú prevahu pechota.<ref name="VDS"/>{{rp|82}} Pohotovosť sa podieľala najmä na obrane, jej účasť na dobyvačných vojnách bola menej obvyklá. Maximálnu veľkosť armády odhaduje [[Alexander Ruttkay]] na 20 000{{--}}30 000 mužov.<ref name="VDS"/>{{rp|81}}. [[Dušan Třeštík]] odhaduje veľkosť Svätoplukovho vojska, ktoré sa zúčastnilo v rokoch [[883]]{{--}}[[884]] na bojoch v Panónii na 20 000{{--}}25 000 pešiakov, 8 000 jazdcov a 1 000 vozov.<ref>{{Harvbz|Třeštík|2008|St=281}}</ref> Univerzálnou zbraňou jazdcov a pechoty bola [[kopija]], najmä pechota používala rôzne typy [[sekera|sekier]].<ref name="VDS"/>{{rp|91}} Do výzbroje elitných bojovníkov patrili dvojostré meče. V osobných súbojoch sa používali aj bojové nože. Zbrane, ktoré sa spájajú hlavne s avarským (všeobecne nomádskym) spôsobom boja ako šable, reflexné luky a niektoré typy kopií chýbajú.<ref name="VDS"/>{{rp|89}} Pri bojoch na vlastnom území mali významnú úlohu hradiská, ktoré boli chránené mohutnými drevozemnými valmi s roštovou alebo komorovou konštrukciou, pričom výška valov dosahovala aj niekoľko metrov. Obranný efekt bol znásobený priekopou a palisádou na vrchole valu, ktorý bol v niektorých prípadoch ešte posilnený kamenným plášťom z vonkajšej strany. === Hospodárstvo === Veľká Morava v zahraničnom obchode profitovala z napojenia na dve veľké európske obchodné trasy. [[Podunajská cesta]] spájala Veľkú Moravu s Franskou ríšou a ďalej pravdepodobne pokračovala až na územie Bulharov a do Byzancie.<ref name="Štefan">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štefan | meno = Ivo | odkaz na autora = | titul = Velká Morava, státnost a archeologie. „Úpadek a pád“ jednoho raně středověkého útvaru | url = https://is.muni.cz/el/1421/jaro2015/AEA_16/um/54996803/Stefan_VM.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.7.2019 | vydavateľ = | miesto = | strany = }}</ref>{{rp|10}} Druhou dôležitou obchodnou cestou bola stará [[jantárová cesta]], ktorá bola napojená na [[Dunaj]] v oblasti [[Carnuntum|Carnunta]] a spájala ju s najvýznamnejším stredomorským trhom v [[Benátky|Benátkach]].<ref name="Štefan"/>{{rp|10}} Vďaka prepojeniu [[Morava (rieka)|Moravy]] a Dunaja tak mohli centrá na dolnom toku rieky Moravy využívať obe cesty, pričom dôležitým strategickým bodom pre ich kontrolu bola oblasť Bratislavy<ref name="Štefan"/>{{rp|11}} (hradiská v Bratislave, na Devíne a Devínskej Kobyle). Najdôležitejší vývozným tovarom boli zrejme otroci, ktorých Veľkomoravania získavali pri svojich výbojoch. Otroci končili väčšinou na cieľových trhoch arabského sveta ale predávali sa aj na západ. Vnútorný trh nebol založený štandardných mechanizmoch ako sú dopyt a ponuka, ale na redistribúcii tovarov.<ref name="Štefan"/>{{rp|13}} Jeho fungovanie bolo obmedzené aj neexistenciou montárneho platidla – Veľká Morava nerazila vlastné mince. Toto zároveň viedlo aj k menej efektívnym formám výberu daní a ekonomická stabilita ríše tak bola do veľkej miery závislá skôr na ziskoch z výbojov, než na systematickom využívaní miestnych zdrojov. Ako predmincové platidlo sa v literatúre často zmieňujú sekerovité [[hrivna (polotovar)|hrivny]] (železné polotovary), táto ich funkcia však v súčasnosti nie je univerzálne akceptovaná.<ref name="Štefan"/>{{rp|12}} Nedostatočná prirodzená zásobovacia funkcia trhu bola riešená štruktúrou služobníckych osád, ktoré mali uložené produkovať konkrétny typ tovaru pre zásobovanie hradských centier. Rozvinuté boli remeslá ako [[kováčstvo]], [[šperkárstvo]], [[hrnčiarstvo]] (vrátane produkcie exkluzívnej keramiky), [[dechtárstvo]], výroba textilu, výrobkov z kostí, doložené je aj [[sklárstvo]]. V oblasti poľnohospodárstva je možné zdokumentovať pestovanie obilnín ([[pšenica]], [[jačmeň]], [[raž]], [[ovos]], [[proso]]), strukovín (napr. [[Hrach siaty|hrach]]), maku, [[ovocie|ovocia]], [[vinárstvo]] ([[vinársky nôž|vinárske nože]]), technických plodín (napr. [[Konopa siata|konope]]). Chovali sa obvyklé druhy hospodárskych zvierat ako [[hovädzí dobytok]], [[Koza domáca|kozy]] a [[Sviňa domáca|ošípané]]. == Umenie a kultúra == [[Súbor:Kopcany st. margaret 3.jpg|thumb|Kostol v Kopčanoch patrí medzi stavby s možným veľkomoravským alebo krátko poveľkomoravským pôvodom]] Konkrétnym dokladom šírenia kresťanstva na Veľkej Morave sú sakrálne stavby. V počiatkoch výskumu sa predpokladala iba existencia jednoduchých drevených kostolov. Tento typ bol vhodný pre prvotné misionárske aktivity vzhľadom na dostupnosť materiálu, jednoduchú konštrukciu a preto, že nevyžadoval vysvätenie.<ref name="Botek">{{Citácia knihy | priezvisko = Botek | meno = Andrej | titul = Veľkomoravské kostoly na Slovensku a odraz ich tradície v neskoršom období | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Post Scriptum | rok = 2014 | isbn = 978-80-89567-37-9 | počet strán = 200 | strany = }}</ref>{{rp|40}} Po nálezoch v Starom Měste ([[1949]]) bol tento názor prehodnotený a od [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] sú známe murované sakrálne stavby aj z územia Slovenska. Kostoly patrili vôbec k prvým kamenným stavbách Slovanov, preto sa pri ich stavbe počíta aj s účasťou zahraničných odborníkov. Približne polovica z doteraz známych kostolov (12) pochádza z Mikulčíc. Zložitý chrámový komplex sa nachádza v lokalite Uherské Hradište – Sady a v literatúre býva označovaný ako Metodov arcibiskupský chrám.<ref name="Botek"/>{{rp|62}} Existenciu viacerých veľkomoravských kostolov je možné predpokladať v Nitre, ktorá si však zachovala významné postavenie aj po zániku Veľkej Moravy a neskoršie prestavby pravdepodobne zrejme viedli k zničeniu viacerých z nich.<ref name="Botek"/>{{rp|98}} Kostoly sa väčšinou nachádzajú v areáloch hradísk, resp. dvorcov. Časť z nich sa považuje za tzv. „vlastnícke“ kostoly veľmožov. Väčšina veľkomoravských kostolov má jednoduchú konštrukciu, ide o jednoduché jednoloďové kostoly alebo o rotundy s jednou apsidou. Z Mikulčíc je doložená je aj rotunda s dvoma apsidami a rotunda s vnútornou tetrakonchou. Konštrukčne náročnejšími sú trojloďové baziliky z Mikulčíc (kostol III) a z Bratislavy (Hradný vrch).<ref name="Botek"/>{{rp|65}}. Na Devíne je doložený unikátny jednoloďový kostol s trolístkovým uzáverom (trikoncha).<ref name="Botek"/>{{rp|65}} Nejednotné sú názory na datovanie kostola na Martinskom Vrchu.<ref name="Botek"/>{{rp|92}} Zvyšky reprezentatívnej murovanej stavby z prvej polovice 9. storočia sú doložené v lokalite Nitra-Hrad, ale nie je jasné, či išlo o kostol alebo svetskú stavbu (palác)<ref name="Botek"/>{{rp|98}} Kostoly boli stavané z lomového, zriedkavo aj riečneho kameňa, často s použitím materiálu z predslovanského obdobia (rímske tehly a škridle). Stavby boli zvnútra omietnuté a zdobené freskovou výzdobou.<ref name="Botek"/>{{rp|41}} Na veľkomoravskú sakrálnu architektúru vplývalo viacero zdrojov, čo súvisí s šírením kresťanstva z rôznych oblastí. Diskutuje sa najmä franských a dalmátsko-istrijských vplyvoch, juhovýchodné (antické a byzantské) sú hodnotené ako málo pravdepodobné.<ref name="Botek"/>{{rp|59}} Kým najstaršie nálezy kostolov boli iba tzv. negatívy (jamy po odstránení základových kameňov vyplnené druhotným materiálom), v súčasnosti sa diskutuje aj o možnom veľkomoravskom pôvode viacerých stále stojacich stavieb – [[Kostol svätej Margity Antiochijskej (Kopčany)|kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch]], [[Kostolík svätého Juraja (Kostoľany pod Tribečom)|Kostol svätého Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom]] a [[Rotunda svätého Juraja (Nitrianska Blatnica)|Rotunda svätého Juraja nad Nitrianskou Blatnicou]]. Ich datovanie sa spresňuje karbónovou metódou a dendrochrológiou. [[Súbor:Bascanska ploca.jpg|thumb|[[Hlaholika]]]] Bohaté umelecké remeslo reprezentovali najmä meče podobné škandinávskym a karolínskym mečom, výzdoba koní, zámky, kľúče, vedierka a podobne. V oblasti šperkárstva sa vyrábali náušnice, prstene, závesky, gombíky zo striebra, zlata, bronzu, ojedinele zo skla. Rozlišujeme jednoduchý ľudový šperk a tzv. veligradský, nazývaný i byzantsko-orientálny vyrábaný sofiskovanými šperkárskymi technikami. Veľkomoravskú hudbu tvoril starosloviensky [[bohoslužobný spev]] a cirkevná hudba byzantského charakteru. Veľkomoravskú vzdelanosť reprezentuje predovšetkým [[veľkomoravské učilište]] ([[873]]{{--}}[[885]]), [[kultúrny jazyk na Veľkej Morave]] a [[staroslovienske písomníctvo]]: [[Kyjevské listy]], [[Proglas (prológ)|Proglas]], preklad Biblie, z právnych prameňov [[Zakon sudnyj ľudem]] (Súdny zákon pre laikov (ľud)), Nomokánon, [[Ustanovenia svätých otcov]], [[Anonymná homília]] (Napomenutia vladárom) a podobne. == Poznámky == {{Referencie|skupina=pozn}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Celkový prehľad základnej literatúry == === Pramene === * {{Citácia knihy | priezvisko = Bialeková | meno = Darina | odkaz na autora = | titul = Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storočia I{{--}}II | url = | vydavateľ = Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied | miesto = Nitra | rok = 1989{{--}}1992 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E. (ed.) | odkaz na autora = | titul = Magnae Moraviae fontes historici I{{--}}V | url = | vydavateľ = Universita J. E. Purkyně | miesto = Brno/Praha | rok = 1966{{--}}1977 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kolektív | meno = | odkaz na autora = | titul = Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II | url = | vydavateľ = Literárne informačné centrum | miesto = Bratislava | rok = 2001 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Krajčovič | meno = Rudolf | odkaz na autora = | titul = Veľká Morava v tisícročí slovami prameňov a legiend, kroník a krásnej spisby | url = | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1985 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Marsina | meno = Richard (ed.) | odkaz na autora = | titul = Codex diplomaticus nec non epistolaris Slovaciae. Tomus I.{{--}}II | url = | vydavateľ = Bratislava | miesto = | rok = 1971, 1987 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Marsina | meno = Richard | odkaz na autora = | titul = Legendy stredovekého Slovenska: ideály stredovekého človeka očami cirkevných spisovateľov | url = | vydavateľ = Rak : Osudy predkov, 1997 | miesto = Budmerice | rok = 1997 | isbn = 80-85501-08-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Pauliny | meno = Eugen | odkaz na autora = Eugen Pauliny | titul = Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry]] | miesto = Bratislava | rok = 1964 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Ratkoš | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Ratkoš | titul = Pramene k dejinám Veľkej Moravy | url = | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1968 | vydanie = 2 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Ratkoš | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Veľkomoravské legendy a povesti | url = | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | isbn = 8022201642 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Vašica | meno = Josef | odkaz na autora = Josef Vašica | titul = Literární památky epochy velkomoravské 863{{--}}885 | url = | vydavateľ = Lidová demokracie | miesto = Praha | rok = 1966 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}(2. vyd. 1996. ISBN 80-7021-169-5, 3. vyd. 2014. ISBN 978-80-7429-217-0) * ďalšie pozri nižšie ako externé odkazy === Cyrilo-metodská misia === * {{Citácia knihy | priezvisko = Bagin | meno = Anton | odkaz na autora = | titul = Spolupatróni Európy. CO- Patrons of Europe | url = | vydavateľ = Mabuto Press | miesto = Banská Bystrica | rok = 1992 | isbn = 8090041035 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bagin | meno = Anton | odkaz na autora = | titul = Apoštoli Slovanov / Cyril a Metod a Veľká Morava | url = | vydavateľ = Cirkevné nakladateľstvo | miesto = Bratislava | rok = 1987 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hnilica | meno = Ján | odkaz na autora = | titul = Svätí Cyril a Metod: horliví hlásatelia božieho slova a verní pastieri cirkvi | url = | vydavateľ = Alfa | miesto = Bratislava | rok = 1990 | isbn = 80-05-00707-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * Michal LACKO: Svätý Cyril a Metod. 6. vydanie. Rím: Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, 1992. * {{Citácia knihy | priezvisko = Marsina | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Marsina | titul = Metodov boj | url = | vydavateľ = Bratislava | miesto = Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov | rok = 2012 | isbn = 9788080616472 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * Eugen PAULÍNY – Šimon ONDRUŠ: Život a dielo Metoda prvoučiteľa národa slovienskeho. Bratislava: Tatran, 1985. * [[Ján Stanislav (1904)|Ján STANISLAV]]: Osudy Cyrila a Metoda a ich učeníkov v Živote Klimentovom. Bratislava: Tatran, 1950. * Ján STANISLAV: Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda v legendách a listoch. Turčiansky Sv. Martin: Matica slovenská, 1950. * {{Citácia knihy | priezvisko = Škoviera | meno = Andrej | titul = Svätí slovanskí sedmopočetníci | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenský komitét slavistov{{--}}[[Slavistický ústav Jána Stanislava SAV]] | rok = 2010 | isbn =978-80-89489-02-2 | url = http://www.academia.edu/26732089/Sv%C3%A4t%C3%AD_slovansk%C3%AD_sedmopo%C4%8Detn%C3%ADci._The_Seven_Holy_Slavonic_Saints._%D0%A1%D0%B2%D0%B5%D1%82%D0%B8_%D1%81%D0%BB%D0%B0%D0%B2%D1%8F%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B8_%D1%81%D0%B5%D0%B4%D0%BC%D0%BE%D1%87%D0%B8%D1%81%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D1%86%D0%B8._%D0%A1%D0%B2%D1%8F%D1%82%D1%8B%D0%B5_%D1%81%D0%BB%D0%B0%D0%B2%D1%8F%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%B5_%D1%81%D0%B5%D0%B4%D0%BC%D0%BE%D1%87%D0%B8%D1%81%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8._full_book_ | počet strán = 247 | strany = }} * {{Citácia knihy | editori = Andrej Škoviera | titul = Pramene o živote svätých Cyrila a Metoda a ich učeníkov | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = PostScriptum | rok = 2013 | isbn = 978-80-89567-23-2 | počet strán = 200 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Vavřínek | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Vavřínek | titul = Církevní misie v dějinách Velké Moravy | url = | vydavateľ = Lidová demokracie | miesto = Praha | rok = 1963 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Vavřínek | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Cyril a Metoděj : mezi Konstantinopolí a Římem | vydavateľ = Vyšehrad | miesto = Praha | rok = 2013 | isbn = 978-80-7429-344-3 | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Vragaš | meno = Štefan | odkaz na autora = | titul = Život sv. Konštantína Cyrila a Život sv. Metoda | url = https://archive.org/details/zivotsvkonstanti0000vrag | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 1991 | isbn = 8070902035 | kapitola = | strany = | jazyk = }} === Ostatné === {{stĺpce|2| * {{Citácia knihy | priezvisko = Avenarius | meno = Alexander | odkaz na autora = Alexander Avenarius | titul = Byzantská kultúra v slovanskom prostredí v VI. – XII. storočí: k problému recepcie a transformácie | url = | vydavateľ = [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | rok = 1992 | isbn = 80-224-0359-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bialeková | meno = Darina et al. (eds.) | odkaz na autora = | titul = Ethnische und kulturelle Verhältnisse an der mittleren Donau vom 6. bis 11. Jahrhundert: Symposium Nitra 6. bis 10. November 1994 | url = | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 1996 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po nemecky }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Birnbaun | meno = Henrik | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zum (hoffentlich) letztenmal über den weitgereisten Method und die Lage Altmährens | periodikum = Byzantinoslavica | odkaz na periodikum = Byzantinoslavica | rok = 1996 | mesiac = | ročník = 57 | číslo = 1 | strany = 188{{--}}193 | url = | dátum prístupu = | issn = 0007-7712 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bláhová | meno = Marie | odkaz na autora = Marie Bláhová | priezvisko2 = Frolík | meno2 = Jan | odkaz na autora2 = Jan Frolík (archeológ) | priezvisko3 = Profantová | meno3 = Naďa | odkaz na autora3 = Naďa Profantová | titul = Velké dějiny zemí Koruny české | odkaz na titul = Velké dějiny zemí Koruny české | zväzok = I, Do roku 1197 | typ zväzku = Zv. | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha; Litomyšl | vydavateľ = [[Paseka]] | rok = 1999 | isbn = 80-7185-265-1 | počet strán = 798 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Botek | meno = Andrej | titul = Veľkomoravské kostoly na Slovensku a odraz ich tradície v neskoršom období | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Post Scriptum | rok = 2014 | isbn = 978-80-89567-37-9 | počet strán = 200 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Brather | meno = Sebastian | odkaz na autora = | titul = Archäologie der westlichen Slawen – Siedlung, Wirtschaft und Gesellschaft im früh- und hochmittelalterlichen Ostmitteleuropa | url = | vydavateľ = | miesto = | rok = 2008 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po nemecky }} * RATKOŠ, Peter. Veľkomoravské obdobie (do roku 907). In: {{Citácia knihy | editori = Samuel Cambel | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = I : (do roku 1526) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1986 | počet strán = 534 | strany = 88{{--}}159 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Čaplovič | meno = Dušan | odkaz na autora = Dušan Čaplovič | titul = Včasnostredoveké osídlenie Slovenska | vydanie = | vydavateľ = Academic Electronic Press | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = 80-88880-19-X | počet strán = 268 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Dekan | meno = Ján | odkaz na autora = | titul = Veľká Morava. Doba a umenie | url = | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1976 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Dvořák | meno = Pavel | odkaz na autora = Pavel Dvořák | titul = Stopy dávnej minulosti 3 – Zrod národa | url = | vydavateľ = Rak Budmerice | miesto = Budmerice | rok = 2004 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = slovenský }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Eggers | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Das „Großmährische Reich“ Realität oder Fiktion? Eine Neuinterpretation der Quellen zur Geschichte des mittleren Donauraumes im 9. Jahrhundert. | url = | vydavateľ = Hiersemann | miesto = Stuttgart | rok = 1995 | isbn = 3-7772-9502-7 | kapitola = | strany = | jazyk = po nemecky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hanuliak | meno = Milan | titul = Veľkomoravské pohrebiská : pochovávanie v 9. – 10. storočí na území Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Nitra | vydavateľ = Archeologický ústav SAV | rok = 2004 | isbn = 80-88709-72-5 | edícia = Archeologica Slovaca Monographiae. Studia | zväzok edície = 8 | počet strán = 391 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E. | odkaz na autora = Lubomír Emil Havlík | titul = Morava v 9. a 10. století. K problematice politického postavení, sociální a vládní struktury a organizace | url = | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 1978 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E. | odkaz na autora = Lubomír Emil Havlík | titul = Velká Morava a středoevropští Slované | url = | vydavateľ = Státní pedagogicke ́nakladatelství | miesto = Praha | rok = 1964 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E | odkaz na autora = Lubomír Emil Havlík | titul = Kronika o Velké Moravě | vydanie = 2 | typ vydania = dopl. a upr. | vydavateľ = Jota | miesto = V Brně | rok = 2013 | isbn = 978-80-7462-281-6 | počet strán = 398 | jazyk = po česky }} * HAVLÍK, Lubomír E. ''Moravské letopisy: dějiny Moravy v datech''. 1. vyd. Brno: Jota, 1993 ISBN 80-85617-10-2. (2009 ISBN 978-80-904363-0-5) * HAVLÍK, Lubomír E. ''Svatopluk Veliký, král Moravanů a Slovanů''. Brno: Jota 1994. ISBN 80-85617-19-6. * HAVLÍK, Lubomír E. ''Život a utrpení Rostislava, krále Moravanů''. In: Moravský historický sborník – Ročenka Moravského národního kongresu 1995. Brno: Moravský národní kongres 1996, s. 85 – 230; autoeditium, Brno 1999 * {{Citácia knihy | priezvisko = Chropovský | meno = Bohuslav | odkaz na autora = | titul = Slovensko na úsvite dejín | url = | vydavateľ = SPN | miesto = Bratislava | rok = 1970 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * Veľká Morava in: [[Encyklopédia Slovenska]] VI (autorom hesla je podľa zoznamu v úvode knihy pravdepodobne [[Bohuslav Chropovský]]) * MORAVIA. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Kazhdan | meno = Alexander P. | odkaz na autora = Alexandr Petrovič Každan | spoluautori = ed. | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | url = https://archive.org/details/oxforddictionary0002unse_d7l6 | odkaz na titul = | vydanie text = | miesto = New York | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | isbn = 0-19-504652-8 | počet strán = 2232 | strany = [https://archive.org/details/oxforddictionary0002unse_d7l6/page/1409 1409] }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Klein | meno = Bohuš | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ruttkay | meno2 = Alexander | odkaz na autora2 = Alexander Ruttkay | meno3 = Richard | priezvisko3 = Marsina | odkaz na autora3 = Richard Marsina | titul = Vojenské dejiny Slovenska | odkaz na titul = | zväzok = I : Stručný náčrt do roku 1526 | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Bratislava : Ministerstvo obrany SR | rok = [1994] | isbn = 80-967113-1-8 | počet strán = 177 | strany = 67{{--}}101 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan et al | odkaz na autora = | titul = Kronika Slovenska 1 Od najstarších čias do konca 19. stor. | url = | vydavateľ = Fortuna Print, Adox | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kolektív | meno = | odkaz na autora = | titul = Kronika Českých zemí (od pravěku po současnost) | url = | vydavateľ = Fortuna Libri | miesto = Praha | rok = 2012 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Matúš | odkaz na autora = Matúš Kučera | titul = Postavy veľkomoravskej histórie | url = | vydavateľ = Osveta | miesto = Martin | rok = 1991 | isbn = 802170294X | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Matúš | odkaz na autora = | titul = Slovenské dejiny I | url = | vydavateľ = Vydavateľstvo Michala Vaška | miesto = Prešov | rok = 2008 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Matúš | odkaz na autora = | titul = Kráľ Svätopluk | url = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2010 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy |priezvisko = Kučera |meno = Matúš (ed.) |odkaz na autora = |titul = Slovaks in the Central Danubian Region in the 6th to 11th century |url = http://www.snm.sk/old/zbornik/zbornik_contents.htm |vydavateľ = Slovenské národné múzeum |miesto = Bratislava |rok = 2000 |isbn = |kapitola = |strany = |jazyk = anglický |url archívu = https://web.archive.org/web/20070710124048/http://www.snm.sk/old/zbornik/zbornik_contents.htm |dátum archivácie = 2007-07-10 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kuzmík | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Kuzmík | titul = Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi | odkaz na titul = Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1983 | edícia = Dokumentácia | zväzok edície = | počet strán = 608 | strany = }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Macháček | meno = Jiří | odkaz na autora = | titul = „Velkomoravský stát“ – kontroverze středoevropské medievistiky | periodikum = Archeologické rozhledy | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Archeologický ústav AV ČR | miesto = Praha | rok = 2012 | mesiac = | ročník = LXIV | číslo = 4 | strany = 775{{--}}789 | url = http://www.arup.cas.cz/?attachment_id=24528 | url2 = https://www.academia.edu/2220659/_Velkomoravsk%C3%BD_st%C3%A1t_kontroverze_st%C5%99edoevropsk%C3%A9_medievistiky | dátum prístupu = 26.7.2019 | issn = 0323-1267 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marsina | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Marsina | titul = Historická terminológia – kľúč k pochopeniu slovenských dejín | url = http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/5-3-9.htm | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-11-19 | vydavateľ = Factum bonum | url archívu = https://web.archive.org/web/20071116015020/http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/5-3-9.htm | dátum archivácie = 2007-11-16 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Marsina | meno = Richard (ed.) | odkaz na autora = Richard Marsina | titul = Nitra v slovenských dejinách | url = | vydavateľ = Martin | miesto = Vydavateľstvo Matice slovenskej | rok = 2002 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Marsina | meno = Richard (ed.) | odkaz na autora = | titul = Svätopluk 894{{--}}1994: materiály z konferencie ... Nitra, 3.-6. október 1994 | url = | vydavateľ = Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied | miesto = Nitra | rok = 1997 | isbn = 8088709342 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Richard | meno = Marsina | odkaz na autora = Richard Marsina | editori = Dušan Kováč | titul = Slovak contributions to 19th International Congress of Historical Sciences | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2000 | isbn = 80-224-0665-1 | kapitola = Where was Great Moravia? | strany = | jazyk = po anglicky }} * MAZUCH, Marian. Výzkumy severního podhradí hradiště Valy u Mikulčic: k otázce násilného zániku velkomoravských mocenských center na počátku 10. věku. In: {{Citácia knihy | editori = Jiří Doležel, Martin Wihoda | titul = Mezi raným a vrcholným středověkem : Pavlu Kouřilovi k šedesátým narozeninám přátelé, kolegové a žáci | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Brno | vydavateľ = Archeologický ústav AV ČR | rok = 2012 | isbn = 978-80-86023-76-2 | počet strán = 686 | url = https://www.academia.edu/5048826/V%C3%BDzkumy_severn%C3%ADho_podhrad%C3%AD_hradi%C5%A1t%C4%9B_Valy_u_Mikul%C4%8Dic_k_ot%C3%A1zce_n%C3%A1siln%C3%A9ho_z%C3%A1niku_velkomoravsk%C3%BDch_mocensk%C3%BDch_center_na_po%C4%8D%C3%A1tku_10._v%C4%9Bku._Excavation_of_the_northern_suburbium_of_the_Mikul%C4%8Dice-Valy_fort_and_violent_downfall_of_the_Great_Moravian_centres_at_the_beginning_of_the_10th_century | strany = 137{{--}}159 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Měřínský | meno = Zdeněk | odkaz na autora = Zdeněk Měřínský | titul = České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu | zväzok = I | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Libri | rok = 2002 | isbn = 80-7277-104-3 | počet strán = 564 | strany = }} (²2009. {{ISBN|978-80-7277-407-4}}) * {{Citácia knihy | priezvisko = Měřínský | meno = Zdeněk | titul = České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu | zväzok = II | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Libri | rok = 2006 | isbn = 80-7277-105-1 | počet strán = 967 | strany = }} * {{Citácia knihy | kapitola zborník = Veľká Morava | priezvisko = Novotný | meno = Bohuslav | odkaz na autora = Bohuslav Novotný | spoluautori = et al. | titul = Encyklopédia archeológie | odkaz na titul = Encyklopédia archeológie | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1986 | počet strán = 1032 | strany = 951{{--}}952 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Pauliny | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Pauliny | titul = Arabské správy o Slovanoch : (9.{{--}}12. storočie) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda; Bernolákova spoločnosť | rok = 1999 | isbn = 80-224-0593-0 | počet strán = 214 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Ratkoš | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Ratkoš | titul = Slovensko v dobe veľkomoravskej | vydanie = 1 | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | miesto = Košice | rok = 1988 | strany = }} (²1990. {{ISBN|80-85174-91-X}}) * {{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübel | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Steinhübel | titul = Nitrianske kniežatstvo : počiatky stredovekého Slovenska : rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava; Budmerice | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]; Rak | rok = 2004 | isbn = 80-224-0812-3 | počet strán = 576 | strany = }} (²2016. {{ISBN|978-80-85501-64-3}}) * {{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübel | meno = Ján | odkaz na autora = | titul = Veľká Morava a slovanský svet | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2024 | isbn = 978-80-224-2065-5 | počet strán = 294 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Šedivý | meno = Juraj et al. | odkaz na autora = | titul = Dejiny Bratislavy I | url = | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2012 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štefan | meno = Ivo | odkaz na autora = | titul = Velká Morava, státnost a archeologie. „Úpadek a pád“ jednoho raně středověkého útvaru | url = https://is.muni.cz/el/1421/jaro2015/AEA_16/um/54996803/Stefan_VM.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.7.2019 | vydavateľ = | miesto = | strany = }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Štefan | meno = Ivo | titul = Proč zanikla Velká Morava? Nový pohled na staré téma | periodikum = Dějiny a současnost. Kulturně historická revue | rok = 2011 | ročník = 33 | číslo = 3 | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | url = https://www.academia.edu/33596292/Why_Great_Moravia_diasappeared_Pro%C4%8D_zanikla_Velk%C3%A1_Morava | dátum prístupu = 26.7.2019 | issn = 0418-5129 | strany = 41{{--}}43 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Štefanovičová | meno = Tatiana | odkaz na autora = Tatiana Štefanovičová | titul = Osudy starých Slovanov | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Martin | vydavateľ = Osveta | rok = 1989 | edícia = Tradícia a dnešok | zväzok edície = 10 | počet strán = 176 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Třeštík | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Vznik Velké Moravy : Moravané, Čechové a střední Evropa v letech 791{{--}}871 | url = | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-7106-482-3 | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Turčan | meno = Vladimír | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | editori = Daniel Kollár | titul = Veľkomoravské hradiská | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Dajama | rok = 2012 | isbn = 978-80-8136-013-8 | edícia = Kultúrne krásy Slovenska | zväzok edície = | počet strán = 127 | strany = }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Třeštík | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Martin Eggers, Das „Großmährische Reich“ Realität oder Fiktion? Eine Neuintepretation der Quellen zur Geschichte des mittleren Donauraumes im 9. Jahrhunert (Monographien zur Geschichte des Mittealters, hg. v. F. Prinz, Bd. 40). Stuttgart 1995, 525 s. [recenzia] | periodikum = Český časopis historický | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 1996 | mesiac = | ročník = 94 | číslo = | strany = 86{{--}}93 | url = http://www.sendme.cz/trestik/recenzeEggers.htm | dátum prístupu = 8.5.2019 | issn = 0862-6111 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070610013233/http://www.sendme.cz/trestik/recenzeEggers.htm | dátum archivácie = 2007-06-10 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Třeštík | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Počátky Přemyslovců. Vstup Čechů do dějin (530 – 935) | url = | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2008 | isbn = 978-80-7106-138-0 | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * TŘEŠTÍK, Dušan: (Recenzia) Martin Eggers, Das „Großmährische Reich“ Realität oder Fiktion? Eine Neuintepretation der Quellen zur Geschichte des mittleren Donauraumes im 9. Jahrhunert (Monographien zur Geschichte des Mittealters, hg. v. F. Prinz, Bd. 40). Stuttgart 1995, 525 s. in: Český časopis historický 94, 1006, s. 86{{--}}93 Dostupné online: [http://web.archive.org/web/20070610013233/http://www.sendme.cz/trestik/recenzeEggers.htm] * WOLFRAM, H.: ''Moravien-Mähren oder nicht?'' in: Svätopluk 894{{--}}1994, Nitra 1996 (v slovenčine to isté vyšlo pod názvom: {{Citácia periodika | priezvisko = Wolfram | meno = Herwig | titul = Historické pramene a poloha (Veľkej) Moravy | periodikum = Historický časopis | odkaz na periodikum = Historický časopis | rok = 1995 | mesiac = | ročník = 43 | číslo = 1 | strany = 3{{--}}15 | url = | dátum prístupu = 2020-02-26 | issn = 0018-2575 }}) * {{Citácia knihy | priezvisko = Záborský | meno = Jonáš | odkaz na autora = Jonáš Záborský | titul = Dejiny kráľovstva uhorského | url = http://zaborsky.blogspot.sk/2006/06/cast-uvodnia.html | vydavateľ = | miesto = | rok = 1875 / 2010 | isbn = | kapitola = Časť úvodnia | strany = | jazyk = po slovensky }} (vyšlo aj knižne v roku 2012) }} == Externé odkazy == * [http://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/index.php?str=zapadni-slovania-velka-morava Veľká Morava v rámci projektu Slovania a Európa v ranom stredoveku] * [http://www.angelfire.com/sk3/quality/Slav_states.html Podrobná časová os] {{eng icon}} * [http://www.angelfire.com/tx5/texasczech/Slav%20Origins/Great%20Moravia%20and%20Serb%20Moravia.htm Údajné alternatívne polohy Veľkej Moravy] {{eng icon}} * [http://www.historickarevue.com/?id=archiv_26 Ruttkay, A. T.: Na prahu vzniku Uhorska – O slovansko-maďarských vzťahoch po rozpade Veľkej Moravy in: Historická revue] * [https://web.archive.org/web/20080116011113/http://staryweb.uniba.sk/uk_celkovy_pohlad/profesorske_prednasky/Stefanovicova.htm Pohľad známej archeologičky Štefanovičovej z roku 2001 na počiatky Slovanov, Slovákov a Veľkú Moravu (vrátane jej polohy)] * [http://www.moraviamagna.cz/archeologie/a_kopc06.htm Jeden z mála zachovaných veľkomoravských kostolov z 9. storočia (z obdobia vlády Rastislava I. (846{{--}}870) alebo Svätopluka I. (870{{--}}894))] * [http://digitalna.kniznica.info/s/84wRKVxzDA ''Dejiny Veľkej Moravy a počiatky Uhorska'']. Turč. sv. Martin : Matica slovenská, 1929. 16 s. – dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] Primárne zdroje: * {{cite web|url=http://bsbdmgh.bsb.lrz-muenchen.de/dmgh_new/|title=Digitálne vydanie všetkých primárnych zdrojov k starým nemeckým dejinám (vrátane početných franských kroník a podobne relevantných pre Dejiny Veľkej Moravy)|archiveurl=https://archive.ph/20120708060352/http://bsbdmgh.bsb.lrz-muenchen.de/dmgh_new/|archivedate=2012-07-08|accessdate=2012-10-28}}, [http://www.geschichtsquellen.de/werke.html detto abecedne s komentármi] * [http://slusny.aspone.cz/default.aspx?pg=0ef2b0fb-c936-473a-aa14-91666028314d Primárne zdroje o dejinách Slovenska v slovenčine] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141102031641/http://slusny.aspone.cz/default.aspx?pg=0ef2b0fb-c936-473a-aa14-91666028314d |date=2014-11-02 }} * [http://www.cormierop.cz/Magnae-Moraviae-Fontes-Historici.html Primárne zdroje o Veľkej Morave v češtine (Magnae Moraviae Fontes Historici)] == Zdroje == {{Portál|História|Historický}} * {{Preklad|de|Großmähren|52995638}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Čaplovič | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Včasnostredoveké osídlenie Slovenska | url = | vydavateľ = Academic Electronic Press | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Kronika Slovenska 1: Od najstarších čias do konca 19. stor. | url = | vydavateľ = Fortuna Print, Adox | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * k časti o alternatívnych polohách Veľkej Moravy: {{Citácia knihy | priezvisko = Eggers | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Das „Großmährische Reich“ Realität oder Fiktion? Eine Neuinterpretation der Quellen zur Geschichte des mittleren Donauraumes im 9. Jahrhundert. | vydavateľ = Hiersemann | isbn = 3-7772-9502-7 | miesto = Stuttgart | rok = 1995 | kapitola = | strany = | jazyk = po nemecky }} {{Dejiny Slovenska}} [[Kategória:Veľká Morava| ]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]] [[Kategória:Zaniknuté monarchie]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Dejiny Česka]] [[Kategória:Dejiny Poľska]] [[Kategória:Dejiny Rakúska]] [[Kategória:Dejiny Maďarska]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] adrtbjthcuz3jbgiqi6tctkj06t2h90 4 8703 8382551 8364156 2026-10-10T19:59:06Z DurMar12 181423 aktualizácia 8382551 wikitext text/x-wiki Tu je archív zaujímavostí (vedeli ste, že…), ktoré už boli zverejnené na hlavnej stránke. Ak chcete na nejaký článok touto formou na hlavnej stránke upozorniť, napíšte ho na [[Wikipédia:Zaujímavosti/Návrhy|Zaujímavosti/Návrhy]]. Šablóna pre pridanie zaujímavostí na stránku je [[Template:Vedeli ste|Šablóna:Vedeli ste]]. Nezabudnite po pridaní zaujímavostí obnoviť hlavnú stránku (ako to urobiť sa dočítate na [[Template_talk:Vedeli ste]]). == Vedeli ste, že… (archív) == <!-- Sem pridávajte zaujímavosti, ktoré boli zverejnené už na hlavnej stránke --> '''10. október 2026''' [[Súbor:Kawaii-script.PNG|vpravo|120px|Japonské slovo kawaii zapísané pomocou kandži, hiragany a katakany.]] *… britský politik sir '''[[Winston Churchill]]''' získal v roku 1953 [[Nobelova cena|Nobelovu cenu]] za literatúru?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nobel Prize in Literature 1953 | url = https://www.nobelprize.org/prizes/literature/1953/summary/ | vydavateľ = nobelprize.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en }} --> *… názov americkej spoločnosti [[Google]] vznikol skomolením z [[Matematika|matematického]] pojmu '''[[googol]]'''?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Google | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/money/Google-Inc | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-10-09 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en }} --> *… '''[[japonské písmo]]''' kombinuje tri systémy – čínske znaky ([[kandži]]) a japonské slabičné abecedy [[Hiragana|hiraganu]] a [[Katakana|katakanu]]?<!-- {{Citácia knihy | kapitola zborník = japonské písmo | titul = Encyclopaedia Beliana | vydanie = | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | miesto = Bratislava | rok = | počet strán = | url = https://beliana.sav.sk/heslo/japonske-pismo | isbn = | kapitola = | strany = }} --> *… [[stalaktit]]y visia zo stropu [[Jaskyňa|jaskýň]], zatiaľ čo '''[[stalagmit]]y''' rastú zo dna, a ich spojením vzniká [[stalagnát]]?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = stalactite and stalagmite | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/science/stalactite | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = 2018-03-09 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en }} --> *… '''[[Medzinárodný maratón mieru]]''' v [[Košice|Košiciach]], ktorý je najstarším [[maratón (beh)|maratónom]] v [[Európa|Európe]] a tretím najstarším na svete, sa prvý raz konal už v roku 1924?<!-- {{Citácia knihy | kapitola zborník = Košický maratón | titul = Encyclopaedia Beliana | vydanie = | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | miesto = Bratislava | rok = | počet strán = | url = https://beliana.sav.sk/heslo/kosicky-maraton | isbn = | kapitola = | strany = }} --> '''1. september 2026''' [[Súbor:Buller Kakapo.jpg|vpravo|120px|Ilustrácia papagája kakapa sovovitého]] *… '''[[51 Pegasi b]]''' bola v roku 1995 prvá objavená [[exoplanéta]] v histórii, ktorá obieha okolo [[plazmová hviezda|plazmovej hviezdy]]?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = 51 Pegasi b | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/51-Pegasi-b-planet | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 2019-10-10 | dátum aktualizácie = 2019-10-108 | dátum prístupu = 2026-08-30 | jazyk = en }} --> *… holandský maliar '''[[Vincent van Gogh]]''', autor viac ako 800 olejomalieb a 700 [[Kresba (umenie)|kresieb]], predal počas svojho života len jediný obraz?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Vincent van Gogh | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Vincent-van-Gogh/Legacy | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1999-07-28 | dátum aktualizácie = 2026-07-25 | dátum prístupu = 2026-08-30 | jazyk = en }} --> *… '''[[Vlajka Paraguaja|vlajka Paraguaja]]''' je pozoruhodná tým, že jej lícová a rubová strana sú odlišné?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = flag of Paraguay | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/flag-of-Paraguay | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 2001-02-16 | dátum aktualizácie = 2023-06-16 | dátum prístupu = 2026-08-30 | jazyk = en }} --> *… [[superkontinent]] '''[[Pangea]]''' bol zo všetkých strán obklopený oceánom nazývaným [[Panthalassa]]?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Pangea | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Pangea | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = 2026-07-28 | dátum prístupu = 2026-08-30 | jazyk = en }} --> *… '''[[Strigops habroptila|kakapo sovovitý ]]''' je nelietavý nočný [[Papagájovité|papagáj]], ktorého posledných asi 120 [[Jedinec|jedincov]] prežíva už len na niekoľkých izolovaných ostrovoch [[Nový Zéland|Nového Zélandu]]?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = kakapo | titul = Encyclopaedia Beliana | url = https://beliana.sav.sk/heslo/kakapo | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-30 }} --> '''1. august 2026''' [[Súbor:Najstarsia mys.jpg|vpravo|120px|Fotografia prvej počítačovej myši]] *… najväčší známy [[impaktný kráter]] na Zemi je '''[[Vredefort (kráter)|Vredefort]]''' v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]]?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Vredefort Dome | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Vredefort-Dome | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 2023-09-01 | dátum aktualizácie = 2026-06-22 | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en }} --> *… '''[[Edward Jenner]]''' bol [[Anglicko|anglický]] dedinský [[lekár]], ktorý sa preslávil zavedením prvej [[vakcína|vakcíny]] proti [[Kiahne|kiahňam]]?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Edward Jenner | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Edward-Jenner | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = 2026-06-20 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en }} --> *… prvá mechanická '''[[Myš (hardvér)|počítačová myš]]''' mala len jedno [[tlačidlo]] a jej telo bolo vyrobené z [[Drevo|dreva]]?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Douglas Engelbart | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Douglas-Engelbart | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 2000-02-10 | dátum aktualizácie = 2026-06-28 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en }} --> *… '''[[volejbal]]''' vznikol v [[USA]] v roku [[1895]] a pôvodne sa nazýval „mintonette“?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = volleyball | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/sports/volleyball | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = 2026-05-04 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en }} --> *… najdlhší [[most]] na svete je '''[[Tan kchun tche-ta čchiao]]''' v [[Čína|Číne]] s dĺžkou {{km|164,8|m|w}}?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Danyang-Kunshan Grand Bridge | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/Danyang-Kunshan-Grand-Bridge | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 2025-07-17 | dátum aktualizácie = 2025-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en }} --> '''1. júl 2026''' [[Súbor:Quipu peruano (LDLIQ, p20).jpg|vpravo|120px|Kipu]] * …americká astronautka '''[[Sally Ridová]]''' bola prvou [[Američania (USA)|Američankou]], ktorá letela do [[Kozmický priestor (astronómia)|kozmického priestoru]]?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Sally Ride | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Sally-Ride | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = en }} --> * …[[Inkovia]] v Južnej Amerike používali uzlové [[Písmo (jazykoveda)|písmo]] nazývané '''[[kipu]]'''?<!-- <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = kipu | titul = Encyclopaedia Beliana | url = https://beliana.sav.sk/heslo/kipu | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-27 }}</ref> --> * …'''[[Gerlachovský štít]]''' ({{mnm|2655}}) sa v rokoch 1949{{--}}1959 nazýval Stalinov štít?<!-- <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Gerlachovský štít | titul = Encyclopaedia Beliana | url = https://beliana.sav.sk/heslo/gerlachovsky-stit | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-27 }}</ref> --> * …prvá syntetická živica '''[[bakelit]]''', ktorú vyvinul v roku 1907 [[Leo Hendrik Baekeland]], dostala meno po svojom objaviteľovi?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Bakelite | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/science/Bakelite | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-27 | jazyk = en }} --> * …'''[[QR kód]]''' je [[dvojrozmerný čiarový kód]], ktorý vznikol v [[Japonsko|Japonsku]] v roku [[1994]]?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = QR Code | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/technology/QR-Code | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-27 | jazyk = en }} --> '''31. máj 2026''' [[Súbor:Uraninite-225146.jpg|vpravo|150px|Uraninit]] * …hlavné mestá [[Kinshasa]] a [[Brazzaville]] sú od seba oddelené iba riekou '''[[Kongo (rieka)|Kongo]]'''? <!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Brazzaville | priezvisko = Editors | meno = Britannica | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Brazzaville | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = en }} --> * …'''[[Maria Curieová-Skłodowská]]''' bola prvou [[Žena|ženou]], ktorá získala [[Nobelova cena|Nobelovu cenu]], a doposiaľ je jedinou ženou, ktorá získala dve Nobelove ceny v rôznych [[Vedný odbor|vedných odboroch]]? <!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Marie Curie | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Marie-Curie | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = en }} --> * …'''[[Magna charta]]''', ktorú 15. júna 1215 podpísal kráľ [[Ján I. (Anglicko)|Ján I. Bezzemok]] pod nátlakom anglickej [[Šľachta|šľachty]], obmedzila kráľovu suverénnu moc?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Magna Carta | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/Magna-Carta | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = en }} --> * …niektoré [[minerál]]y, ako napríklad '''[[uraninit]]''' (známy aj ako smolinec), sú [[Rádioaktívny rozpad|rádioaktívne]]? <!-- {{Citácia knihy | priezvisko = Radzo | meno = Vendelín | autor = | odkaz na autora = | titul = Mineralógia | vydanie = 2 | vydavateľ = Technická univerzita | miesto = V Košiciach | rok = 1991 | počet strán = | url = | isbn = 80-7099-119-4 | kapitola = | strany = 269 | jazyk = }} --> * …programovací jazyk '''[[Python (programovací jazyk)|Python]]''' dostal meno podľa [[Spojené kráľovstvo|britského]] televízneho seriálu ''[[Lietajúci cirkus Montyho Pythona]]''? <!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Python | priezvisko = Munro | meno = André | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/technology/Python-computer-language | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 2023-10-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = en }} --> '''15. marec 2026''' [[Súbor:Gangkhar_puensum_summit.JPG|vpravo|150px|Gangkhar Puensum ({{mnm|7570}})]] * … '''[[Gangkhar Puensum]]''' ({{mnm|7570}}) je najvyšší vrch [[Bhután]]u a zároveň najvyšší nezdolaný [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] sveta? * … najdlhší cestný [[Diaľnica|diaľničný]] dvojrúrový [[tunel]] na Slovensku je v súčasnosti '''[[tunel Višňové]]''' s dĺžkou {{m|7 445|m}}? * … medzi '''[[machorasty]]''' sa zaraďujú okrem [[Machy|machov]] aj [[pečeňovky]] a [[rožteky]]? * … francúzsky bádateľ '''[[Jules Dumont d’Urville]]''' zahynul spoločne s [[manželka|manželkou]] a synom pri železničnom nešťastí v [[Meudon]]e v roku [[1842]]? * … '''[[136108 Haumea]]''' je prvým [[Transneptúnsky objekt|transneptúnskym objektom]] s [[Prstenec planéty|prstencom]]? '''6. december 2025''' [[Súbor:李洋諮詢委員.jpg|vpravo|150px|Olympionik a minister športu Li Jang]] * … bývalý hráč bedmintonu a olympionik '''[[Li Jang]]''' sa v septembri 2025 stal prvým ministrom športu na [[Taiwan]]e? * … '''Gymnopaidia''' bola [[Sparta (starovek)|spartská]] slávnosť, podľa tradície založená v roku [[669 pred Kr.]], zahŕňajúca tance a cvičenia mužov a nahých mladíkov? * … '''[[Sľažiansky potok]]''' tvorí hranicu území s [[Velčice (okres Zlaté Moravce)|Velčicami]] a [[Mankovce|Mankovcami]] a vlieva sa do [[Čerešňový potok (prítok Žitavy)|Čerešňového potoka]]? * … '''[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023]]''' boli prvé, ktoré sa konali v dvoch štátoch [[Austrália (štát)|Austrália]] a [[Nový Zéland]] a zároveň prvé na [[Južná pologuľa|Južnej pologuli]]? * … Na expedíciu '''[[Imperial Trans-Antarctic Expedition]]''', ktorú viedol [[Ernest Shackleton]] do [[Antarktída|Antarktídy]] sa prihlásilo viac ako 5 000 záujemcov, vrátane „troch športových dievčat“, ktoré navrhli, že ak by ich ženské oblečenie nebolo vhodné, „rady by si obliekli mužské oblečenie“? '''25. október 2025''' [[Súbor:Bruntons Traveller.jpg|vpravo|150px|Lokomotíva Traveller]] * … '''[[Traveller]]''', nazývaná aj '''parný kôň''', bola [[parná lokomotíva]] z roku 1813 s nezvyčajne riešeným prenosom ťažnej sily, a to pomocou sústavy pák pripomínajúcich nohy. * … planétka '''[[3753 Cruithne]]''' pravidelne skracuje a potom zase predlžuje [[Obežná doba (astronómia)|dobu obehu]] Zeme okolo [[Slnko|Slnka]]? * … čínsky moreplavec a cestovateľ '''[[Čeng Che]]''' podnikol v rokoch [[1405]] až [[1433]] sedem plavieb do [[Indický oceán|Indického oceánu]]. Na prvú výpravu v roku 1405 vyplávala pod jeho vedením flotila pozostávajúca z 317 plavidiel a 27 800 mužov? * … '''[[hrdlička záhradná]]''', ktorej pôvodnou vlasťou bola severná [[Afrika]], západná [[Ázia]] až po [[India|Indiu]], sa prvýkrát objavila na území [[Slovensko|Slovenska]] až v roku 1936? * … [[molárna hmotnosť]] látok sa kedysi stanovala hlavne pomocou '''[[Kryoskopia|kryoskopie]]'''? '''20. júl 2025''' [[Súbor:Indo Greek Kingdom And Campaigns.svg|vpravo|150px|Indo-grécke kráľovstvo]] * … v severnej a severozápadnej časti [[Indický subkontinent|Indického subkontinentu]] existovalo približne v rokoch [[180 pred Kr.]]{{--}}[[10 pred Kr.]] '''[[Indo-grécke kráľovstvo]]'''? * … škótsky spisovateľ '''[[Robert Louis Stevenson]]''', autor románu ''Ostrov pokladov'', zomrel a je pochovaný na ostrove [[Upolu]] v súostroví [[Samoa (súostrovie)|Samoa]] v južnom [[Tichý oceán|Pacifiku]]? * … '''[[Ophiophagus|kobra kráľovská]]''', ako jediný druh hada, stavia [[hniezdo]], do ktorého kladie svoje [[Vajce|vajíčka]]? Materiál na stavbu hniezda nenosí v čeľustiach, ale v slučke v prednej časti tela. * … {{m|182|m}} vysoká '''[[Socha jednoty]]''', stojaca od roku 2018 v indickom štáte [[Gudžarát]], je v súčasnosti najvyššia [[Sochárske dielo|socha]] na svete? * … '''[[Dobšinská ľadová jaskyňa]]''' bola v roku [[1887]] ako prvá jaskyňa v [[Európa|Európe]] elektricky osvetlená? '''16. marec 2025''' [[Súbor:Common glow-worm.jpg|vpravo|150px|Svietivka svätojánska]] * … samčeky aj samičky '''[[Svietivka svätojánska|svietivky svätojánskej]]''' dokážu vydávať svetlo pomocou [[Bioluminiscencia|bioluminiscencie]], lietať však vedia iba [[samec|samčeky]]? * … '''[[občianska vojna v Guatemale]]''' bola najhorším vojenským [[konflikt]]om (okolo 200 000 obetí) v novodobej histórii [[Stredná Amerika|Strednej Ameriky]]? * … prvý [[Alkoholický nápoj|alkohol]] vo vesmíre požil '''[[Buzz Aldrin]]''' na mesačnom povrchu počas misie [[Apollo 11]] a bolo to omšové víno? * … album '''[[Detektívka (album)|Detektívka]]''' od skupiny [[Elán (skupina)|Elán]] z roku 1986 je najpredávanejším albumom (660 tisíc predaných nosičov) v histórii česko-slovenskej [[Populárna hudba|pop-music]]? * … '''[[Somaliland (neuznaný štát)|Somaliland]]''' je neuznaný [[de facto]] štát v severnom [[Somálsko|Somálsku]]? '''24. november 2024''' [[Súbor:Flag of Mongolia.svg|vpravo|150px|Vlajka Mongolska]] * … žltý ideogram na [[Vlajka Mongolska|vlajke Mongolska]] sa nazýva '''[[Sojombo (symbol)|sojombo]]''' a je považovaný za [[symbol]] mongolského národa? * … prvá žena v histórii, ktorá získala na [[Univerzita|univerzite]] titul [[akademický titul|doktora]] bola '''[[Elena Lucrezia Cornaro Piscopia]]''' v roku [[1678]] na [[Padovská univerzita|Padovskej univerzite]]? * … malý sťahovavý vták '''[[dážďovník obyčajný]]''' sa s výnimkou [[hniezdo|hniezdenia]] takmer neustále zdržiava vo vzduchu, kde dokonca aj [[Spánok|spí]], pije a [[Kopulácia (párenie)|pári sa]]? * … približne 30{{--}}40 % všetkých [[Bielkovina|bielkovín]] vo svojej štruktúre viaže atómy [[Kov|kovov]] a patria teda medzi '''[[Metaloproteín|metaloproteíny]]'''? * … '''[[Kolonádový most (Piešťany)|Kolonádový most]]''' v [[Piešťany|Piešťanoch]] je najdlhší krytý [[most]] na [[Slovensko|Slovensku]]? '''29. júl 2024''' [[Súbor:Chata pod Rysmi 001.JPG|vpravo|150px|Chata pod Rysmi v novembri 2014]] * … najvyššie položená [[horská chata]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]] i na [[Slovensko|Slovensku]] je '''[[Chata pod Rysmi]]''' v [[Nadmorská výška|nadmorskej výške]] 2250 m n. m? * … z celej čeľade [[Ursida|medveďovitých]] je jediným skutočným [[Mäsožravce (cicavce)|predátorom]], ktorého potrava sa skladá minimálne zo 70 % výhradne z [[Mäso|mäsa]], iba '''[[medveď biely]]'''? * … nadbytok aminokyseliny '''[[Fenylalanín|fenylalanínu]]''' môže byť toxický pre ľudí, ktorí trpia [[Fenylketonúria|fenylketonúriou]]? * … posledným [[Anglické kráľovstvo|anglickým kráľom]], ktorý padol v [[Bitka (vojenstvo)|bitke]] bol '''[[Richard III. (Anglicko)|Richard III.]]''' z rodu [[Yorkovci|Yorkovcov]] v roku [[1485]]? * … '''[[Tritón (mesiac)|Tritón]]''' je najväčší prirodzený [[mesiac (družica)|satelit]] planéty [[Neptún]] a súčasne najväčšie teleso v [[Slnečná sústava|slnečnej sústave]] s [[Retrográdna dráha|retrográdnym pohybom]]? '''6. apríl 2024''' [[Súbor:1990 Volkswagen Golf (1G1) GTI 5-door hatchback (2006-09-15).jpg|vpravo|150px|Volkswagen Golf]] * … [[prvovýstup]] na vrch '''[[Mount Kennedy]]''', nazvaný podľa amerického prezidenta [[John Fitzgerald Kennedy|Johna Fitzgeralda Kennedyho]], vykonal jeho brat [[Robert Kennedy]]? * … najhlbší '''[[vrt]]''' na [[Slovensko|Slovensku]] Šaštín-12, odvŕtaný v rokoch 1975{{--}}1979 pri meste [[Šaštín-Stráže]], dosiahol celkovú hĺbku {{m|6505|m}}? * … '''[[Veľký denný bolid z roku 1972]]''' bol [[dotyčnicový meteoroid]], ktorý preletel [[Zemská atmosféra|zemskou atmosférou]] a po niekoľkých [[sekunda|sekundách]] vyletel späť do [[Kozmický priestor (astronómia)|kozmického priestoru]]? * … názov '''[[Volkswagen Golf]]''' je odvodený z nemeckého označenia pre [[Golfský prúd]] – {{vjz|deu|''Golf-Strom''}}? * … prvý [[Izrael|izraelský]] prezident '''[[Chajim Weizmann]]''' objavil alternatívny spôsob výroby [[acetón]]u? '''28. december 2023''' [[Súbor:Fennecus dormiens.jpg|vpravo|150px|Spiaci fenek]] * … '''[[líška fenek]]''' je najmenší druh [[Psovité|psovitých]] [[Mäsožravce (cicavce)|šeliem]]? * … prvá známa mestská kultúra na [[Indický polostrov|Indickom polostrove]] bola '''[[Harappská kultúra]]'''? * … herec '''[[Bud Spencer]]''' reprezentoval [[Taliansko]] na Olympijských hrach v [[Letné_olympijské_hry_1952|Helsinkach]] a v [[Letné_olympijské_hry_1956|Melbourne]]? * … miesto, kde sa ponára jedna [[tektonická platňa|tektonická platňa]] pod druhú, sa nazýva '''[[subdukčná zóna]]'''? * … '''[[Divadlo Alexandra Duchnoviča]]''' v [[Prešov]]e je jediným divadlom na svete, ktoré hrá v [[rusínčina|rusínskom jazyku]]? '''12. november 2023''' [[Súbor:Arbutus_unedo_Corsica.jpg|vpravo|200x200bod|Jahodovec obyčajný]] * … '''[[kyselina homogentizová]]''' sa bežne nachádza v mede [[Jahodovec obyčajný|jahodovca obyčajného]]? * … pri starogréckom sviatku '''[[Dipolieia]]''' boli z obetného zabitia vola obvinení obetný nôž či sekera a za trest hodené do mora? * … '''[[Beáta Hanušniaková]]''' sa vymenovaním do hodnosti [[Brigádny generál|brigádna generálka]] v októbri 2023 stala prvou generálkou [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl SR]]? * … názov druhého štúdiového albumu dvojice [[Miroslav Noga]] & [[Štefan Skrúcaný]] je '''''[[Bomba kšeft]]'''''? * … '''[[Mickey Mouse cup]]''' je anglický výraz pre futbalový turnaj, ktorý nie je vnímaný ako prestížny a na ktorý klub zvyčajne pošle slabšiu zostavu? '''14. október 2023''' [[Súbor:Lærdalstunnelen – der längste Straßentunnel der Welt.JPG|náhľad|150x150bod]] * … '''[[Lærdalský tunel]]''' je najdlhší cestný tunel na svete a jeho súčasťou sú dva pruhy [[Európska cesta 16|Európskej cesty 16]]? * … kyseliny silnejšie než 100% čistá [[kyselina sírová]] sa označujú ako '''[[Superkyselina|superkyseliny]]'''? * … '''[[mramor]]y''' vznikajú [[metamorfóza (geológia)|premenou]] hornín bohatých na CaCO₃? * … '''[[Veľkonočný ostrov]]''' sa nachádza {{km|3300|m}} od najbližšej [[Zemský povrch|pevniny]]? * … asteroid '''[[2020 CD3]]''' bol približne od roku [[2018]] do apríla [[2020]] dočasným [[Mesiac (družica)|mesiacom]] [[Zem|Zeme]]? '''8. september 2023''' [[Súbor:Baarle-Nassau_-_Baarle-Hertog-en.svg|vpravo|120px|Politické rozdelenie mesta Baarle – sýtožlté časti patria Belgicku, svetložlté Holandsku]] * … povrch [[Slnko|Slnka]] pokrývajú 750 až {{km|1500|m}} široké [[Plazma (fyzika)|plazmové]] útvary nazývané '''[[Slnečná granulácia|granuly]]'''? * … prvým [[Blahorečenie|blahoslaveným]] [[Rómovia|Rómom]] na svete bol '''[[Zefirín Giménez Malla]]'''? * … 26 [[Chemický prvok|chemických prvkov]] má len jeden stabilný [[izotop]] a nazývajú sa preto '''[[Monoizotopický prvok|monoizotopické prvky]]'''? * … mesto '''[[Baarle-Hertog|Baarle]]''' je obklopené územím [[Holandsko|Holandska]], ktorému patria niektoré jeho časti, no [[Belgicko]] v ňom má vyše 20 [[exkláva|exkláv]]? * … jedno z najväčších európskych [[Rozárium|rozárií]] bolo na Slovensku v [[Dolná Krupá|Dolnej Krupej]] a založila ho grófka '''[[Mária Henrieta Choteková]]'''? '''7. august 2023''' [[Súbor:Kriváň.JPG|vpravo|150px|vrch Kriváň]] * … cez vrch '''[[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]]''' prechádza 20. [[poludník]] východnej [[Zemepisná dĺžka|zemepisnej dĺžky]]? * … nemecká bojová loď '''[[Bismarck (bojová loď)|Bismarck]]''' bola potopená na svojej prvej misii? * … prvý, kto doniesol '''[[zemiak|zemiaky]]''' do Anglicka, bol [[Francis Drake|Sir Francis Drake]]? * … jazero '''[[Bajkal (jazero)|Bajkal]]''' ako najhlbšie [[jazero]] na svete obsahuje okolo 23 500 km³ vody, čo predstavuje asi 20 % celosvetovej zásoby [[pitná voda|pitnej vody]]? * … '''[[hélium]]''' vrie pri teplote 4,22 K (-268,93 °C)? '''8. júl 2023''' [[Súbor:Enceladusstripes cassini.jpg|vpravo|100px|mesiac Enceladus]] * … ľadový mesiac '''[[Enceladus (mesiac)|Enceladus]]''' má väčšiu [[albedo|odrazivosť]] svetla ako list bieleho [[papier]]a? * … prvou izolovanou aminokyselinou bol '''[[asparagín]]''', ktorý izolovali v roku 1806 zo [[Kapusta obyčajná špargľová|špargle]]? * … '''[[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]]''' sú za dobrého počasia viditeľné z moravskej [[Lysá hora (vrch v Česku)|Lysej hory]], ale i z {{km|200|m}} vzdialenej [[Rozhľadňa a televízna veža na vrchu Praděd|vyhliadkovej veže]] na vrchu [[Praděd]]? * … najdlhšie vládnuci [[Diktatúra|diktátor]] na svete bol '''[[Fidel Castro]]'''? * … 21 % všetkých druhov [[huby|húb]] patrí medzi '''[[lišajník]]y'''? '''7. november 2021''' * … '''[[Jana Maškarová]]''' je prvá žena z [[Policajný zbor|Policajného zboru]], ktorá dosiahla hodnosť [[generál]]? * … [[Jurkovičova Tepláreň]] je [[Funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalistická]] budova v Bratislave, pôvodne tepláreň, je dnes rekonštruovaná ako coworkingové centrum? * … taliansky politik '''[[Carlo Azeglio Ciampi]]''' vykonával funkciu prezidenta (1999{{--}}2006), predsedu vládu (1993{{--}}1994) a guvernéra národnej banky (1979{{--}}1993)? * … '''[[Pravoslavnaja enciklopedija]]''' je špecializovaná encyklopédia vychádzajúca pod patronátom [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]], ktorá má už 46 zväzkov? * … herec '''[[William Shatner]]''' sa vo veku 90 rokov stal najstarším človekom, ktorý absolvoval let do vesmíru? Letel ako vesmírny turista. '''13. september 2020''' * … [[september]] je mesiacom povedomia o leukodystrofii, skupine zriedkavých, metabolických a genetických chorôb postihujúcich mozog, medzi ktoré patrí aj '''[[Canavanova choroba]]'''? * … na Slovensku až do roku 1950 patrilo medzi hlavné pramene [[Súkromné právo|súkromného práva]] uhorské '''[[obyčajové právo]]'''? To bolo už v stredoveku spísané v diele ''[[Opus tripartitum|Opus Tripartium]]'' od [[Štefan Verbőci|Štefana Verbőciho]]. Neskôr bolo doplnené a zrevidované zákonmi a decíziami kráľovskej kúrie.<!-- Komentár<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ján|meno=Lazar|titul=Občianske právo hmotné|vydanie=2|vydavateľ=Iuris Libri|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=978-80-89635-35-1|strany=44|spoluautori=a kol|zväzok=1}}</ref> --> * … '''[[štvrtá križiacka výprava]]''' sa v roku 1204 skončila dobytím kresťanského mesta [[Konštantínopol]] a dočasným zánikom [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]? * … '''[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Spišská Nová Ves)|Kostol Nanebovzatia Panny Márie]]''' v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] má najväčšiu kostolnú vežu na Slovensku? Meria 87 metrov.<!-- https://cestovanie.pravda.sk/mesta/clanok/314124-najvyssiu-kostolnu-vezu-na-slovensku-najdete-na-spisi/ --> * … československý atlét '''[[Emil Zátopek]]''' získal na [[Letné olympijské hry 1952|LOH v roku 1952]] tri zlaté medaily v behu? '''8. august 2019''' * … '''[[Priehrada Desná]]''' (na obrázku) sa v roku 1916 pretrhla a spôsobila najväčšiu katastrofu českého vodohospodárstva a jej pozostatky sú viditeľné dodnes? * … na '''[[Majstrovstvá sveta v hokejbale 2019|Majstrovstvách sveta v hokejbale]]''' v roku 2019 [[Slovenské národné hokejbalové družstvo mužov|slovenský hokejbalový tím mužov]] získal po piatykrát zlatú medailu? * … '''[[orol klinochvostý]]''' je najväčší dravec v Austrálii? * … k 1. júnu 2019 po takmer desiatich rokoch v [[Trebišov]]e znovu vznikol '''[[Tankový prápor]]''' [[2. mechanizovaná brigáda|2. mechanizovanej brigády]]? '''2. jún 2019''' * … '''[[potkanec útesový]]''' je považovaný za prvý druh, ktorý vyhynul v dôsledku súčasného [[globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]]? * … pod názvom ''Ústredná knižnica pri Vyššej pedagogickej škole a Filologickej fakulte v Prešove'' slúžila dnešná '''[[Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove]]''' dvom vysokým školám súčasne? * … '''[[Lady Gaga]]''' sa za svojich školských čias objavila v časti seriálu ''Sopranovci''? * … '''[[Nový jadrový zdroj]]''' je projekt jadrovej elektrárne, ktorá by mohla vzniknúť na mieste bývalého [[Atómové elektrárne Bohunice|bohunického bloku V1]]? * … na maľbe v '''[[Kostol svätého Martina (Grywałd)|kostole svätého Martina v Grywałde]]''' je diabol znázornený v podobe medveďa? '''1. jún 2018''' * … starogrécka poetka '''[[Korinna z Tanagry]]''' svoje básne skladala v [[Aioli|aiolskom nárečí]]? * … '''[[Jiří Trmač]]''' bol primátorom Brna len 4 hodiny? * … nelietavý vták '''[[chriašteľ bledý]]''' po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] vymizol z ostrova [[Ostrov Wake|Wake]]? * … '''[[Slovenská hokejbalová extraliga mužov]]''' prebieha od roku 1990? * … mesto [[Žiar nad Hronom]] sa do roku 1955 volalo '''Svätý Kríž nad Hronom'''? * … publicista '''[[Oleg Pastier]]''' vytvoril pre [[Slovenský rozhlas]] sériu 23 [[fíčer|fíčrov]]? '''10. marec 2018''' * … prvou župankou na Slovensku sa v roku [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|2017]] stala '''[[Erika Jurinová]]'''? * … na prelome 40. a 50. rokov sa '''[[Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied]]''' takmer stal súčasťou [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]? * … '''[[Dubnica nad Váhom]]''' je najväčším slovenským mestom, ktoré nie je okresné? * … objav '''[[Paranthodon|Paranthodona]]''' v roku 1845 bol prvým nálezom [[Dinosaury|dinosaura]] v [[Afrika|Afrike]]? * … výraz '''''maknä''''' sa v [[K-pop|K-pope]] používa pre najmladšieho člena kapely? * … [[Argentína]] je [[Federalizmus|federálny štát]] rozdelený na '''23 [[Provincia (Argentína)|provincii]]''' a jedno autonómne mesto [[Buenos Aires]]? '''15. apríl 2017''' * … švajčiarsky [[Mikrobiológia|mikrobiológ]] a [[Genetika|genetik]] '''[[Werner Arber]]''' bol v roku 2011 ako prvý protestant menovaný za predsedu ''[[Pápežská akadémia vied|Pápežskej akadémie vied]]''? * … lietadlo '''[[Antonov An-225]]''' bolo pôvodne vyvinuté na prepravu [[raketoplán]]u [[Buran (raketoplán)|Buran]] a jeho rekordom bola preprava 253 820 kilogramov nákladu? * … '''[[Kostol svätej Alžbety (Kremnica)|Kostol svätej Alžbety]]''' z rokov [[1382]] až [[1383]] je najstarším kostolom v [[Kremnica|Kremnici]]? * … ukrajinská speváčka '''[[Džamala]]''' vyhrala [[Eurovision Song Contest 2016]] s pesničkou „1944“, ktorá pojednávala o krymských [[Tatári (etnikum)|Tatároch]], ktorí boli deportovaní sovietskym režimom za [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]? * … otec '''[[Zuzana Mauréry|Zuzany Mauréry]]''', [[Pavol Mauréry]] bol dlhoročným sólistom [[Opera Slovenského národného divadla|opery Slovenského národného divadla]] a matka [[Darina Mauréry]] sopranistkou [[opereta|spevoherného súboru]]? * … mestu '''[[Miami]]''' na [[Florida|Floride]] sa vďaka prístavu a [[Medzinárodné letisko Miami|letisku]] tiež hovorí ''Brána do Ameriky''? '''20. november 2016''' * … anglický herec českého pôvodu '''[[Herbert Lom]]''' považoval film ''[[Poklad na Striebornom jazere]]'' za plytký? Hral tam zápornú úlohu Brinkleyho. * … za najstarší most na Slovensku sa považuje '''[[Most svätého Gottharda]]''' zo 14. storočia? Nachádza sa pri obci [[Leles]] v [[Trebišov (okres)|okrese Trebišov]]. * … vojaci '''[[Trenčiansky 71. peší pluk|Trenčianskeho 71. pešieho pluku]]''' sa zúčastnili vzbury v Kragujevaci? * … vrchol [[Vihorlat (vrch)|Vihorlatu]] patrí do lokality [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]] '''[[Vihorlatský prales]]''' v ktorom sú chranené [[Buk lesný|bukové]] [[prales]]y? * … súčasťou amerického animovaného seriálu '''''[[The Ren & Stimpy Show]]''''' boli aj reklamy na poleno ako ideálnu hračku? * … americká [[lietadlová loď]] ''USS'' '''''[[USS Hornet (CV-8)|Hornet]]''''', tretia a posledná [[Yorktown (trieda lodí)|triedy ''Yorktown'']], bola potopená v boji? * … podľa štatistiky [[Medzinárodná hokejová federácia|Medzinárodnej hokejovej federácie]] je v sezóne 2015/2016 v [[Kanada|Kanade]] 639 500 registrovaných hráčov '''[[Ľadový hokej|ľadového hokeja]]''', čo je najviac spomedzi všetkých štátov sveta? '''16. september 2016''' [[Súbor:Celtic settlement-Open-Air Archaeological Museum Liptovska Mara - Havranok, Slovakia.jpg|vpravo|150px|Rekonštrukcia obydlí mladšej železnej doby na [[Havránok|Havránku]]]] * … slovenskí '''[[Letné paraolympijské hry 2016|paraolympionici]]''' získali viacej medailí než slovenskí [[Letné olympijské hry 2016|olympionici]]? * … archeologická lokalita '''[[Havránok]]''' (neďaleko [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovskej Mary]]) obsahuje [[Kelti|keltské]] a [[Slovania|slovanské nálezy]]? * … na území zrušeného '''[[Vojenský výcvikový priestor Milovice – Mladá|Vojenského výcvikového priestoru Milovice – Mladá]]''' sa vyskytuje stádo dobytka Tauros, spätne vyšľachtených [[Pratur#Návrat pratura|praturov]] a stádo siedmich samíc v českej prírode vyhynutého [[Zubor lesný|zubra]]? * … z roku 1648 pochádza latinsko-maďarsko-slovenský slovník ''Verborum in institutione'', jeden z najstarších zachovaných '''[[Slovník slovenského jazyka|slovníkov slovenského jazyka]]'''? * … '''[[sýkorka belasá]]''' v [[lužný les|lužných lesoch]] riek [[Dunaj]] a [[Morava (rieka)|Morava]] dosahuje maximálnu hustotu 7 párov/10 ha, v horských [[zmiešaný les|zmiešaných lesoch]] len 2,3 páru/10 ha? * … '''[[Natalis z Ríma]]''' bol rímsky politik a zároveň [[Olympijské hry (starovek)|olympijský]] víťaz v [[tethrippon|tethrippe]]? '''31. júl 2016''' [[Súbor:BIGBANG Extraordinary 20's.JPG|vpravo|150px|[[Kórejská republika|juhokórejská]] skupina [[Big Bang]] v roku 2012]] * … '''[[Washingtonská deklarácia]]''' zaviedla v roku 1918 volebné právo pre ženy v [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovensku]] čím predbehla [[Spojené štáty]] (kde bola deklarácia vytvorená), ktoré právo zaviedli až v roku 1920? * … súčasť manažmentu ochrany prírody prírodnej pamiatky '''[[Na oboře]]''' je pravidelné kosenie lúčneho porastu a občasné odstránenie vegetácie až na obnaženú pôdu? * … [[Kórejská republika|juhokórejská]] chlapčenská skupina '''[[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]]''' sú označovaní za „Králi [[K-pop|K-popu]]“? * … '''[[Správa slovenských jaskýň]]''' nespravuje všetky sprístupnené [[jaskyňa|jaskyne]] na Slovensku? * … [[Čína|čínske]] [[stíhacie lietadlo]] '''[[Čcheng-tu J-20]]''' by malo byť zaradené do výzbroje [[Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády|čínskeho vojenského letectva]] v roku 2018? * … sedem a zároveň najviac ročníkov speváckej súťaže '''[[Eurovision Song Contest]]''' vyhralo [[Írsko]]? '''6. máj 2016''' [[Súbor:Dominika Cibulková Australian Open 2015.jpg|vpravo|150px|[[Dominika Cibulková]] na Australian Open 2015]] * … finálový zápas '''[[Dominika Cibulková|Dominiky Cibulkovej]]''' (na obrázku) na [[Australian Open]] v roku 2014 sledovalo vyše 496 000 divákov, čím [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] prekonala rekord sledovanosti slovenského individuálneho športovca? * … '''[[genderqueer]]''' je termín pre [[Gender (rod)|rodové]] identity mimo binárneho systému [[žena]] a [[muž]]? * … pri '''[[Vznik Česko-Slovenska|vzniku Česko-Slovenska]]''' nový štát zdedil 21 % rozlohy a 25 % obyvateľstva [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]? * … aj keď je '''[[jazídíja]]''' priraďovaná k [[islam|islamu]], sama toto spojenie často odmieta? * … takzvaná '''[[Hilsneriáda]]''' patrila k najväčším prejavom antisemitizmu v českých krajinách 19. storočia? * … brazílske mesto '''[[Olinda]]''' je zaradené do [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]] kvôli zachovaným budovám z čias portugalského kolonializmu? '''28. december 2015''' [[Súbor:Banská Štiavnica synagogue.jpg|vpravo|150px|[[Synagóga v Banskej Štiavnici]]]] * … k 1. januáru 2016 na Slovensku vznikli dve mestá: '''[[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]]''' a '''[[Turany]]'''? * … '''[[Synagóga v Banskej Štiavnici]]''' je zapísaná v zozname UNESCO? * … konflikty medzi '''[[Makak dlhochvostý|makakmi dlhochvostými]]''' zažehnáva spoločné pitie vody? * … cestný most '''[[Pulteney Bridge]]''' v anglickom meste [[Bath]] je jeden zo štyroch na svete, ktorý má po oboch stranách obchody? * … '''[[Nórske more]]''' má rozlohu 1,383 milióna km² a objem 2,408 miliónov km³? * … '''[[Majstrovstvá Európy UEFS vo futsale mužov 1998|Majstrovstvá Európy vo futsale mužov]]''' sa v roku 1998 konali v [[Púchov|Púchove]] a [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]]? '''21. október 2015''' [[Súbor:Lodowy Stawek i Lodowa Kopa.jpg|vpravo|150px|[[Modré pleso]], v pozadí [[Malý Ľadový štít]]]] * … najvyššie položeným plesom vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]] je '''[[Modré pleso]]''' v [[Nadmorská výška|nadmorskej výške]] {{mnm|2192}}? * … '''[[Spitzerov vesmírny ďalekohľad]]''' bol navrhnutý tak, aby jeho hmotnosť neprekračovala {{kg|50}}, a jeho konštrukcia odolávala extrémne nízkym teplotám až mínus&nbsp;268 °C? * … '''[[Výpočtové stredisko Slovenskej akadémie vied]]''' je na [[Internet]] pripojené od roku 1991? * … v [[Rímska kúria|Rímskej kúrii]] má liturgickú hudbu a sakrálne umenie na starosti '''[[Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí]]'''? * … šesť chemických prvkov – [[kalifornium]], [[seaborgium]], [[berkélium]], [[einsteinium]], [[fermium]] a [[lawrencium]] bolo objavených vedcami '''[[University of California, Berkeley]]'''? '''19. august 2015''' [[Súbor:Prievidza01.JPG|vpravo|150px|[[Cesta I. triedy 9 (Slovensko)|I/9]], bývalá [[Cesta I. triedy 50 (Slovensko)|I/50]] pri [[Prievidza|Prievidzi]]]] * … menom víťaza '''[[Beh na jedno stadion|Behu na jedno stadion]]''' sa zvykla označovať celá [[Olympijské hry (starovek)|olympiáda]]? * … k 1. augustu 2015 na Slovensku premenovaním vzniklo niekoľko nových ciest? Z '''[[Cesta I. triedy 50 (Slovensko)|I/50]]''', vznikli nové '''[[Cesta I. triedy 9 (Slovensko)|I/9]]''', '''[[Cesta I. triedy 16 (Slovensko)|I/16]]''' a '''[[Cesta I. triedy 19 (Slovensko)|I/19]]'''. * … '''[[Vodné dielo Motyčky-Dolný Jelenec-Staré Hory]]''', vybudované v rokoch 1923 až 1926, sa skladá z dvoch [[Vodná nádrž|nádrží]], dvoch [[Vodná elektráreň|vodných elektrární]] a vyrovnávacej komory vytesanej v skale? * … pri prezentácii rozhlasovej hry založenej na '''''[[Vojna svetov (román)|Vojna svetov]]''''' si poslucháči mysleli, že napadnutie Zeme mimozemšťanmi je reálne? * … '''[[Švajčiarske vzdušné sily]]''' vznikli už v roku 1914? '''12. máj 2015''' * … skladba '''[[Bohemian Rhapsody]]''' od skupiny [[Queen (skupina)|Queen]] nemá refrén? * … '''[[Boľševník obrovský|boľševník obrovský]]''' môže dorásť až do výšky piatich metrov? * … od februára 2015 je Slovensko členskou krajinou '''[[Európska vesmírna agentúra|Európskej vesmírnej agentúry]]'''? * … '''[[Lipa kráľa Mateja]]''' (na obrázku) v [[Bojnice|Bojniciach]] má viac než 700 rokov? * … už v 14. storočí zapisovali [[Krakov|krakovskí]] kronikári názov '''[[Košice|Košíc]]''' ako ho počuli od Košičanov v tvare '''Cosszicze'''? '''19. marec 2015''' [[Súbor:Veneza118.jpg|vpravo|150px|Mozaiky v [[Bazilika svätého Marka (Benátky)|Bazilike sv. Marka]]]] * … '''[[Bazilika svätého Marka (Benátky)|Bazilika sv. Marka]]''' ''(na obrázku)'' v [[Benátky|Benátkach]] je prezývaná Zlatý kostol? * … Počas rokov 1740 až 1763 sa pod vládou '''[[Mária Terézia|Márie Terézie]]''' v [[Rakúsko|Rakúsku]] zdvojnásobil počet úradníkov z 5000 na 10 000? * … '''[[Netball]]''' je prevažne ženský šport podobný [[Basketbal|basketbalu]]? * … [[Španielsko|Španielske]] mestá '''[[Melilla]]''' a '''[[Ceuta]]''' sú [[Enkláva (politická geografia)|enklávy]] [[Európska únia|Európskej únie]] v [[Afrika|Afrike]] a od zvyšku [[Maroko|Maroka]] ich oddeľuje plot? * … taliansky skladateľ '''[[Claudio Monteverdi]]''' zložil okrem iného aj deväť zbierok [[Madrigal|madrigalov]]? '''19. marec 2015''' * … v roku 1887 bola '''[[Dobšinská ľadová jaskyňa]]''' ako prvá [[jaskyňa]] vybavená elektrickým osvetlením? * … '''[[Karcinóm prsníka|rakovinu prsníka]]''' dostávajú v malých množstvách aj muži? * … na Slovensku sa zatiaľ nenašli kosti [[Dinosaury|dinosaura]], ale zástupca rodu '''[[Liliensternus]]''' pravdepodobne zanechal stopy vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]? * … '''[[Múzeum bábkarských kultúr a hračiek]]''' je časť [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]] na hrade [[Modrý Kameň (hrad)|Modrý Kameň]]? * … V roku 1970 sa '''[[Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní]]''' uskutočnili na [[Štrbské Pleso|Štrbskom Plese]]? '''2. január 2014''' [[Súbor:PVE Čierny Váh 1.JPG|vpravo|150px|Čierny Váh]] * … [[prečerpávacia vodná elektráreň]] '''[[Čierny Váh (vodná nádrž)|Čierny Váh]]''' je vodná elektráreň s najväčším inštalovaným výkonom na Slovensku? * … v sedemdesiatych a šesťdesiatych rokoch boli '''[[Kamzík vrchovský tatranský|kamzíky]]''' umelo nasadené do [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]? * … '''[[Krpce]]''' sa nosili do 20. storočia? * … [[Kuba|kubánsky]] '''[[Národný park Alejandro de Humboldt]]''' bol pomenovaný po nemeckom prírodovedcovi [[Alexander von Humboldt|Alexandrovi von Humboldtovi]]? * … na stavbe '''[[Trať mládeže|Trati mládeže]]''' pracovalo 47 000 ľudí? '''7. december 2013''' [[Súbor:Sarcophagus construction2.jpg|vpravo|150px|Stavba sarkofágu v auguste 2013]] * … najstarším profesionálnym orchestrom na Slovensku je '''[[Symfonický orchester Slovenského rozhlasu]]''', založený v roku 1929? * … nad bývalou '''[[Černobyľská havária|černobyľskou elektrárňou]]''' sa buduje nový sarkofág, ktorý má byť 105 metrov vysoký a 260 metrov dlhý? * … '''[[Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky]]''' sídlil v [[Brno|Brne]] a jeho predsedom bol [[Ernest Valko]]? * … zástupci radu '''[[Korytnačkotvaré]]''', známe ako korytnačky, žili spolu s [[Dinosaury|dinosaurami]] v období [[Trias|triasu]] pred 200 miliónmi rokov? * … doména '''[[.su]]''', ktorá patrila [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]], sa používa dodnes? '''12. október 2009''' [[Obrázok:Cumulus cloud.jpg|vpravo|150px|Oblak typu ''cumulus mediocris'']] * … jednotlivý priemerný '''[[oblak]]''' typu ''cumulus mediocris'' (''na obrázku'') váži približne 250 ton? * … prvá umelá družica '''[[Sputnik 1]]''' mala [[Priemer (geometria)|priemer]] {{cm|58|m}} a [[hmotnosť]] {{kg|83}}? * … minerál '''[[libethenit]]''' je pomenovaný podľa [[Ľubietová|Ľubietovej]], kde bol po prvýkrát opísaný? * … už v roku [[1770]] založila '''[[Mária Terézia]]''' v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] prvú vysokú banskú školu v Európe? * … cudzie [[štát]]ne územie, ktoré sa nachádza na území iného štátu, alebo je ním úplne obkolesené, sa nazýva '''[[Enkláva (politická geografia)|enkláva]]''' (najznámejším príkladom je ''[[Vatikán]]'', ktorý je úplne obkolesený ''[[Taliansko]]m'')? '''14. september 2009''' [[Obrázok:Milky Way 2005.jpg|vpravo|100px|Mliečna cesta]] * … '''[[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečnu cestu]]''' (''na obrázku'') tvorí až okolo 200 miliárd hviezd? * … '''[[Geografický stred Európy]]''' si nárokuje 8 krajín (okrem zaniknutých) Európy? * … '''[[Gustáv Husák]]''' napísal najviac diel (24) zo všetkých prezidentov [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]? * … [[Viedenská panva]] začala vznikať až v '''[[miocén|miocéne]]'''? * … '''[[Alberto Santos-Dumont]]''' sa občas do kaviarne dopravil na [[vzducholoď|vzducholodi]]? '''31. august 2009''' [[Obrázok:Semipermeable membrane.png|vpravo|120px|Princíp dialyzátora]] * … '''[[hemodialýza]]''' ''(princíp dialyzátora na obrázku)'' sa musí robiť často až 3-krát týždenne po 8 hodín? * … najväčšia raketa sveta '''[[Saturn V]]''' za prvých 10 sekúnd svojho letu spálila až 135 [[tona|ton]] paliva? * … '''[[Bratislava]]''' sa v minulosti [[Novogréčtina|grécky]] nazývala „Istropolis“, teda doslovne „mesto na Dunaji“? * … súčasné územie dnešnej '''[[Slovensko|Slovenskej republiky]]''' malo v [[18. storočie|18. storočí]] iba 2 milióny obyvateľov? * … '''[[Pablo Picasso]]''' bol podozrivý z krádeže [[Mona Líza|Mony Lízy]]? '''17. august 2009''' [[Obrázok:Slovakia-Trnava-Mestska veza.JPG|vpravo|90px|Mestská veža v Tranave na Trojičnom námestí]] * … najstarším mestom na našom území je '''[[Trnava]]'''? * … [[Glaciálny relikt]] je organizmus, ktorý bol v '''[[Ľadová doba (veľká)|ľadových dobách]]''' rozšírený, ale s ústupom ľadovcov zostal zachovaný len na obmedzených, preňho vhodných stanovištiach? * … vyvieračka pod '''[[Muránsky hrad|Muránskym hradom]]''' má výdatnosť pramena okolo 1 700 litrov vody za sekundu? * … '''[[Brfxxccxxmnpcccclllmmnprxvclmnckssqlbb11116]]''' bolo meno, ktoré sa údajne pokúsili dať švédski rodičia svojmu dieťatu v roku 1996?''' * … v [[Tatry|Tatrách]] sa nachádza asi 175 '''[[Pleso (Tatry a Nízke Tatry)|plies]]'''? '''3. august 2009''' [[File:Amanita phalloides 1.JPG|right|40px|Muchotrávka zelená]] * … na smrteľnú [[Jed|otravu]] zdravého dospelého človeka s hmotnosťou okolo {{kg|60}} '''[[muchotrávka zelená|muchotrávkou zelenou]]''' stačí zhruba 50 g huby v surovom stave? * … '''[[Travertín]]''' vzniká vyzrážaním zo sladkovodných minerálnych, prípadne termálnych prameňov? [[File:94-3-mnm-bodrog.jpg|right|60px|Najnižší bod Slovenskej Republiky]] * … najnižší bod (okrem priepastí) na našom území je iba 94 metrov nad morom a je to miesto, kde sa '''[[Bodrog]]''' dostáva do [[Maďarsko|Maďarska]]? * … spojenecká '''[[operácia Overlord|invázia do Francúzska]]''' počas [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] sa začala 6. júna 1944, keď k pobrežiu [[Normandia|Normandie]] postupne priplávalo 2 727 lodí, z ktorých sa vylodilo 156 000 vojakov? * … tzv. '''[[Česká cesta]]''' prechádzala medzi [[Holíč|Holíčom]] a [[Štúrovo]]m? '''20. júl 2009''' [[File:Rupicapra rupicapra cropped.jpg|right|70px|Kamzík vrchovský]] * … '''[[Endemit]]''' je druh rastliny alebo živočícha, žijúci na určitom území ako napríklad kamzík vrchovský u nás? [[Obrázok:Venuspioneeruv.jpg|right|45px|Venuša na nočnej oblohe]] * … '''[[Venuša]]''' je aj v minime svojej jasnosti najjasnejším bodovým zdrojom svetla na oblohe? * … kým celkový objem [[sediment]]ov v zemskom telese je približne 5%, na povrchu pokrývajú '''[[usadená hornina|usadené horniny]]''' až 75% Zeme? * … '''[[Bratislava|Bratislavou]]''' a [[Hodonín|Hodonínom]] prechádza rovnaký poludník (17°)? * … priemerná hĺbka '''[[Zemplínska Šírava|Zemplínskej Šíravy]]''' je iba okolo 10 metrov? '''6. júl 2009''' [[File:Potato plant.jpg|right|75px|Ľuľok zemiakový]] * … hľuzy '''[[ľuľok zemiakový|zemiakov]]''' sú síce rozšírená [[potravina]], ale nadzemné časti tejto rastliny sú jedovaté a po ich konzumácii môže dôjsť až k úmrtiu? * … [[Skupina živca|živce]] tvoria hmotnostne až 50 % '''[[Zemská kôra|zemskej kôry]]'''? * … súčasťou [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] sú aj '''[[Drevená sakrálna architektúra na Slovensku|Drevené kostolíky]]''' v Karpatskom oblúku? * … [[sklo]] objavili ako prví '''[[Dejiny starovekého Egypta|Egypťania]]''' už 3000 rokov pred Kr.? * … legendárny seriál '''[[Star Trek (filmy a seriály)|Star Trek]]''' sa vysiela už 40 rokov? '''22. jún 2009''' [[Obrázok:Coat of Arms of the First Slovak Republic.svg|right|75px|Štátny znak 1. SR]] * … [[12. december|12. decembra]] [[1941]] '''[[Prvá slovenská republika]]''' (''štátny znak na obrázku'') vyhlásilo vojnu '''[[Spojené štáty|USA]]''' a [[Spojené kráľovstvo|Spojenému kráľovstvu]]? * … nad mestom [[Rio de Janeiro]] sa týči 38 metrová Socha Krista Spasiteľa? * … najstaršie známe [[hornina|horniny]] na [[Zem]]i sú 4,03 miliardy rokov staré '''[[rula|ruly]]''' z [[Kanada|Kanady]]? * … najvyšší bod na '''[[Maledivy|Maledivách]]''' je iba {{mnm|2.5}}? * … najvýznamnejším kresťanským sviatkom nie sú '''[[Vianoce]]''', ale [[Veľká noc]]? '''8. jún 2009''' [[Obrázok:light_cone_sk.png|right|50px|Sveteľný kúžel]] * … '''[[špeciálna teória relativity]]''' tvrdí, že súčasnosť dvoch udalostí je relatívny pojem? * … ľudské telo odbúra 1 '''[[promile]]''' [[Alkohol (hydroxyderivát)|alkoholu]] až za desať hodín? [[Image:Euro symbol.svg|right|50px|Znak Eura]] * … [[Česko]] bude podľa plánov do roku 2012 jedinou krajinou [[EÚ]], ktorú budú obklopovať štáty '''[[Eurozóna|Eurozóny]]'''? * … '''[[Mys dobrej nádeje]]''' sa kedysi volal Mys búrok? * … '''[[Žitný ostrov]]''' je najväčšou zásobárňou [[pitná voda|pitnej vody]] v [[Stredná Európa|strednej Európe]] a najväčším riečnym ostrovom v [[Európa|Európe]]? '''25. máj 2009''' [[Obrázok:Halebopp031197.jpg|right|70px|Hale-Boppova kométa]] * … jadrá '''[[Kométa|komét]]''' patria medzi najčiernejšie objekty v Slnečnej sústave? [[Súbor:116 NYC (Liberty Island).jpg|right|50px|Socha slobody]] * … '''[[vitamín]]mi''' sa môžete [[Jed|otráviť]]? * … najrýchlejšie pohybujúcim sa '''[[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcom]]''' na svete bol ľadovec na [[Aljaška|Aljaške]], ktorý sa za deň posunul až o {{m|66|m}}? * … oficiálny názov '''[[Socha slobody|Sochy slobody]]''' znie „Sloboda osvetľujúca svet“? * … '''[[pemza]]''' je jedinou horninou ktorá pláva na hladine [[voda|vody]]? '''11. máj 2009''' [[Image:The_Great_Wave_off_Kanagawa.jpg|right|100px|Cunami]] * … '''[[tsunami]]''' (''na obrázku'') môže v hlbokom [[more|mori]] dosiahnuť rýchlosť až {{km|700|m}}/h, ale pri pobreží silno spomalí, zároveň sa však zvýši jeho výška? * … [[Angelov vodopád]] je najväčší na svete? * … '''[[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]''' má až tri [[hlavné mesto|hlavné mestá]]? * … z obce [[Budiná]] je pri dobrom počasí vidieť '''[[Budapešť]]'''? * … prvý cestný semafór nemal [[Oranžová|oranžové]] '''[[Viditeľné svetlo|svetlo]]'''? * … seriál [[Simpsonovci]] má do dnešného dňa 441 epizód a je zároveň aj najdlhšie vysielajúcim animovaným seriálom na svete? * … v [[Šúrovce|Šúrovciach]] sa narodil '''[[Stanislav Rakús]]''' – slovenský prozaik a literárny vedec? '''27. apríl 2009''' [[Súbor:230 Ma plate tectonic reconstruction.png|right|100px|Meliatsko-halstattský oceán]] * … podľa dedinky [[Meliata]] je pomenovaný '''[[Meliatsko-halstattský oceán|oceán]]''', ktorý v [[mezozoikum|druhohorách]] zasahoval na [[Slovensko]]? * … posádka kozmickej lode '''[[Sojuz 11]]''' sa udusila pri návrate z vesmíru na Zem, pretože z jej kabíny unikol [[vzduch]]? * … zvýšené množstvo [[kyslík]]a v ovzduší spomaľuje priebeh '''[[fotosyntéza|fotosyntézy]]''' rastlín? * … význam [[Slovo (lingvistika)|slova]] '''[[Moskva]]''' je močarisko resp. mokré, blatisté mesto? * … '''[[kukurica siata]]''', tak ako ju dnes poznáme, vznikla takmer pred 4000 rokmi v [[Mexiko|Mexiku]]? '''29. január 2009''' [[File:Nur04512.jpg|right|50px|Pogonofóry]] * … existujú '''[[Pogonofóry|živočíchy]]''' ktoré vôbec nepotrebujú prijímať potravu (sú [[autotrofia|autotrofné]])? * … podľa [[Tretia termodynamická veta|tretej termodynamickej vety]] sa '''[[Absolútna nula]]''' nedá dosiahnuť? * … na '''[[Slovensko|Slovensku]]''' je 18 [[letisko|letísk]] s tvrdým povrchom, z toho 6 je medzinárodných? * … '''[[kimberlit]]''' je hornina, ktorá môže obsahovať [[diamant]]y? * … jednotlivé [[hviezda|hviezdy]] v '''[[súhvezdie|súhvezdiach]]''' sú vo väčšine prípadov blízko seba len zdanlivo a v skutočnosti nemajú navzájom nič spoločné? '''8. december 2008''' [[Obrázok:USDA Mineral Quartz Crystal 93c3951.jpg|right|50px|krištáľ]] * … v minulosti ľudia verili, že '''[[Kryštál|kryštalický]] [[kremeň]]''' je [[ľad]] zamrznutý tak pevne, že sa nikdy nemôže rozpustiť? * … pred 5000 rokmi ľudia neurčovali sever podľa hviezdy [[Polárka|Polárky]], ale podľa hviezdy '''[[Thuban]]'''? * … mláďatá rýb rodu '''[[terčovec]]''' sa živia rodičovským slizom, ktorý je obdobou materského [[mlieko (cicavce)|mlieka]] u [[cicavce|cicavcov]]? * … '''[[Istanbul]]''' je jediným mestom na svete, ktoré sa rozprestiera na dvoch svetadieloch? * … pri '''[[Označovanie budov|označovaní domov]]''' v Prahe sa čísla domov označujú podľa smeru toku [[Vltava|Vltavy]], čiže z juhu na sever? '''30. október 2008''' * … '''[[Bratislava]]''' nie je najväčšie mesto na [[Slovensko|Slovensku]]? Je ním mesto [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]]. * … '''[[Ukrajina]]''' je najväčší európsky štát, ak nerátame [[Rusko]]? * … '''[[Sigmund Freud]]''' je zakladateľ [[Psychoanalýza|psychoanalýzy]]? * … mama hokejistu '''[[Thomas Vanek|Thomasa Vaneka]]''' je [[Slovensko|Slovenka]], otec je [[Česko|Čech]], a narodil sa a reprezentuje [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]]? * … [[Francúzsko|francúzsky]] básnik a esejista, '''[[Sully Prudhomme]]''', bol prvý nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny na literatúru]]? '''8. september 2008''' * … dvojnásobný olympijský víťaz, maďarský kanoista '''[[György Kolonics]]''' uvažoval ako 30-ročný o konci kariéry, ale rozhodol sa pokračovať a ako 36-ročný zomrel počas tréningu na zástavu srdca? * … '''[[Holandsko]]''' bolo vyhlásené za samostatný štát v roku [[1568]], ale až takmer o 80 rokov bolo aj uznané? * … pápež '''[[Ján Pavol I.]]''' bol na pápežskom stolci len 33 dní? * … nad mestom '''[[Rio de Janeiro]]''' sa týči 38 metrová Socha Krista Spasiteľa? * … nacistický lekár '''[[Aribert Heim]]''' po skončení druhej svetovej vojny pracoval ako lekár, ale v roku [[1962]] utiekol z vlasti? '''19. august 2008''' * … '''[[Michael Phelps]]''' je najúspešnejším športovcom, čo do počtu zlatých medailí na jedných [[Olympijské hry (moderné)|olympijských hrách]]? Na [[LOH 2008|letných olympijských hrách 2008]] ich získal osem! * … '''[[Maroko]]''' je jediný [[Afrika|africký]] štát, ktorý nie je členom [[Africká únia|Africkej únie]]? * … '''[[Josif Vissarionovič Stalin]]''' sa narodil v dnešnom [[Gruzínsko|Gruzínsku]]? * … '''[[Peter Veľký]]''' v roku [[1703]] nechal založil dnešný [[Petrohrad]]? * … ľudia vynašli '''[[Skrutka|skrutky]]''' už pred vyše 2000 rokmi, ale používať na upevňovanie ich začali len pred 500 rokmi? '''25. máj 2008''' * … '''[[Česko]]''' neplánuje prijať [[euro]] skôr ako v roku [[2019]]? * … '''[[Boris Becker]]''' bol najmladší víťaz [[tenis]]ového [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]]u? * … '''[[Lagos]]''' nie je hlavné mesto [[Nigéria|Nigérie]] i keď má o viac ako 7 mil. obyvateľov viac ako hlavné mesto [[Abuja]]? * … v '''[[Čína|Číne]]''' dáva vláda špeciálne prídavky na rodiny s jedným dieťatom? * … '''[[Krista Bendová]]''' zomrela v deň svojich 65. narodenín? '''24. máj 2008''' * … '''[[John Glenn]]''' bol prvý [[Spojené štáty|americký]] [[astronaut]], ktorý v roku [[1962]] trikrát obletel [[Zem]]? * … '''[[Thomas Alva Edison]]''' si dal v roku [[1878]] patentovať [[fonograf]]? * … '''[[Academy Awards|Oscar]]''' bol prvýkrát udelený [[16. máj]]a [[1929]]? * … mosty, ktoré sú zobrazené na rubovej strane bankoviek euro neexistujú? * … '''[[Doris Lessingová]]''' sa v roku [[2007]] stala najstaršou laureátkou [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] za literatúru? '''15. február 2008''' * … '''[[Veľký tresk]]''' nastal pred 13,7 ± 0,2 miliardami rokov? * … '''[[golf]]''' bol v rokoch [[1900]] a [[1904]] na programe [[Olympijské hry (moderné)|Olympijských hier]]? * … na '''[[Mesiac|Mesiaci]]''' bola aj česko-slovenská vlajka, po pristáti sondy '''[[Apollo 17]]'''? * … '''[[Reykjavík]]''' je najsevernejšie položené hlavné mesto na svete? * … '''[[slovenčina]]''' je úradným jazykom aj vo [[Vojvodina|Vojvodine]]? '''12. október 2007''' * … [[Ľudovít Štúr]] aj [[Alexander Dubček]] sa narodili v tom istom dome v Uhrovci? '''31. august 2007''' * … keď je '''[[žena]]''' vzrušená, jej '''[[Prsník|prsia]]''' sa zväčšia až o 25%? * … cigaretový dym obsahuje 4 000 druhov znečisťujúcich chemických látok? * … každý štvrtý človek v Európe trpí alergiou? Najčastejším typom je alergia na prach. * … ľudské telo odbúra 1 promile [[Alkoholický nápoj|alkoholu]] až za desať hodín? '''30. máj 2007''' * … '''[[priamka]]''' môže byť kolmicou sama sebe? '''18. máj 2007''' * … '''[[Veľký tresk]]''' nastal pred 13,7 ± 0,2 miliardami rokov? * … '''[[Golf]]''' bol v rokoch [[1900]] a [[1904]] na programe [[Olympijské hry (moderné)|Olympijskych hier]]? * … na '''[[Mesiac|Mesiaci]]''' je od pristátia sondy '''[[Apollo 17]]''' aj československá vlajka? '''29. marec 2007''' * … '''[[Austrália (svetadiel)|Austrálsky]]''' kontinent tvoria z 2/3 celého územia púšte a stepi? '''20. marec 2007''' * … '''[[Reykjavík]]''' je najsevernejšie položené hlavné mesto na svete? '''28. január 2007''' * … '''[[slovenčina]]''' je úradným jazykom aj vo Vojvodine? '''27. január 2007''' * … niektoré '''[[Dejiny Malty|megalitické chrámy na Malte]]''' sú staré viac ako 5000 rokov – a sú teda asi staršie ako egyptské pyramídy? '''13. december 2006''' [[Image:Coat of arms of Benedictus XVI.svg|right|50px]] * … pápež '''[[Benedikt XVI.]]''' narušil tisíc rokov starú tradíciu pápežských erbov? '''17. október 2006''' * … jedna z lodí prvej výpravy '''[[Krištof Kolumbus|Krištofa Kolumba]]''' do Ameriky, Santa María, bola len 18 metrov dlhá? '''14. august 2006''' * … '''[[Bratislava]]''' a '''[[Viedeň]]''' sú dve najbližšie metropoly v Európe? '''3. júl 2006''' * … '''[[Sad Janka Kráľa]]''' bol prvý verejný park v strednej Európe? '''12. apríl 2006''' * … na [[Slovensko|Slovensku]] sa pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] jazdilo vľavo? '''25. marec 2006''' * … aj [[Slovensko]] má svoju planétku s názvom '''[[1807 Slovakia]]'''? '''17. február 2006''' * … '''[[Petržalka]]''' je miesto s najvyššou hustotou obyvateľstva v strednej Európe? '''23. január 2006''' * … [[Metro (podzemná železnica)|metro]] v '''[[New York (mesto)|New York]]u''' bolo otvorené v roku 1904, v '''[[Budapešť|Budapešti]]''' v roku 1896 a v '''[[Londýn]]e''' dokonca už v roku 1863? '''6. december 2005''' * … '''[[Vianoce]]''' sa oslavujú aj v krajinách bez kresťanskej tradície, napríklad v [[Japonsko|Japonsku]]? '''5. december 2005''' * … 2. až 4. decembra 2005 sa v Bratislave hralo finále '''[[Davis Cup]]u''' medzi Slovenskom a Chorvátskom? '''3. november 2005''' * … '''[[Pluto (planéta)|Pluto]]''' má možno až tri prirodzené satelity? '''7. október 2005''' * … 3. novembra 2005 skončil '''[[Ramadán]]''' (رمضان)? '''5. október 2005''' * … '''[[Bratislava]]''' je jediné hlavné mesto na svete, ktoré susedí s dvoma krajinami súčasne? * … '''[[Nobelova cena]]''' nemôže byť udelená posmrtne? '''30. september 2005''' * … 3. októbra 2005 bolo prstencové '''[[zatmenie Slnka]]'''? '''27. august 2005''' * … '''[[Kukurica siata|Kukurica]]''' nie je schopná samostatnej existencie bez pomoci [[poľnohospodárstvo|poľnohospodára]]? * … '''[[Ján Pavol II.]]''' prešiel počas svojich ciest väčšiu vzdialenosť ako ostatní pápeži dohromady? * … podľa rebríčka Liverpoolskej univerzity je '''[[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]]''' najbohatším mestom [[Európa|Európy]]? '''28. jún 2005''' * … '''[[Slnko]]''' tvorí až 99,8% hmoty [[Slnečná sústava|Slnečnej sústavy]]? * … pád '''[[Berlínsky múr|berlínskeho múra]]''' 9. novembra 1989 večer bol omyl zle informovaného člena politbyra? '''5. jún 2005''' * … územie '''[[Fínsko|Fínska]]''' sa každoročne zväčšuje o zhruba {{km|7|m}}²? * … [[kiahne]] boli vďaka vakcinačnému programu WHO eradikované už pred 28 rokmi? '''12. máj 2005''' * … '''[[Johann Sebastian Bach]]''' mal až 20 detí, z ktorých 4 synovia boli tiež skladatelia a vo svojej dobe dokonca predčili otca? * … február mal trikrát v histórii rôznych krajín '''[[30. február|30 dní]]'''? '''17. apríl 2005''' * … '''[[Kosatka dravá]]''' je po človeku druhý najrozšírenejší cicavec na Zemi? * … '''[[Aerogél]]''' je materiál s najmenšou hustotou medzi pevnými látkami na svete? '''15. marec 2005''' * … '''[[formát papiera]]''' označovaný ako A0 má plochu {{m2|1}}? * … '''[[hélium]]''' v druhom tekutom stave vyteká vrchom z nádoby, v ktorej je uložené? '''25. február 2005''' * … '''[[Moresnet]]''' bol miništát v Európe, ktorý existoval viac ako 100 rokov? * … do súčasnosti sa nezachovala žiadna socha '''[[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinci]]'''? '''6. február 2005''' * … '''[[e-mail]]''' je v skutočnosti starší ako [[Internet]]? * … '''[[Maria Curieová-Skłodowská]]''' bola ako prvná žena prijatá na fakultu fyziky a chémie parížskej Sorbonny? * … [[Človek (Homo)|Človek]] sa denne nadýchne v priemere 23.000 krát? [[Kategória:Wikipédia:Archív Hlavnej stránky|Zaujímavosti]] fb61uyeskwar6l6vrg84te8gqirivnh 10 8712 8382553 8364157 2026-10-10T19:59:51Z DurMar12 181423 VŽ 10/2026 8382553 wikitext text/x-wiki <div style="float: right; margin:0.5em 0.5em 0.5em 1.5em; border: 1px solid #c2dfff; padding:1px; margin-bottom:5px; background-color: #f5faff;"> [[Súbor:Kawaii-script.PNG|120px|Japonské slovo kawaii zapísané pomocou kandži, hiragany a katakany.]] </div> *… britský politik sir '''[[Winston Churchill]]''' získal v roku 1953 [[Nobelova cena|Nobelovu cenu]] za literatúru?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nobel Prize in Literature 1953 | url = https://www.nobelprize.org/prizes/literature/1953/summary/ | vydavateľ = nobelprize.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en }} --> *… názov americkej spoločnosti [[Google]] vznikol skomolením z [[Matematika|matematického]] pojmu '''[[googol]]'''?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Google | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/money/Google-Inc | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-10-09 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en }} --> *… '''[[japonské písmo]]''' kombinuje tri systémy – čínske znaky ([[kandži]]) a japonské slabičné abecedy [[Hiragana|hiraganu]] a [[Katakana|katakanu]]?<!-- {{Citácia knihy | kapitola zborník = japonské písmo | titul = Encyclopaedia Beliana | vydanie = | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | miesto = Bratislava | rok = | počet strán = | url = https://beliana.sav.sk/heslo/japonske-pismo | isbn = | kapitola = | strany = }} --> *… [[stalaktit]]y visia zo stropu [[Jaskyňa|jaskýň]], zatiaľ čo '''[[stalagmit]]y''' rastú zo dna, a ich spojením vzniká [[stalagnát]]?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = stalactite and stalagmite | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/science/stalactite | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = 2018-03-09 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en }} --> *… '''[[Medzinárodný maratón mieru]]''' v [[Košice|Košiciach]], ktorý je najstarším [[maratón (beh)|maratónom]] v [[Európa|Európe]] a tretím najstarším na svete, sa prvý raz konal už v roku 1924?<!-- {{Citácia knihy | kapitola zborník = Košický maratón | titul = Encyclopaedia Beliana | vydanie = | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | miesto = Bratislava | rok = | počet strán = | url = https://beliana.sav.sk/heslo/kosicky-maraton | isbn = | kapitola = | strany = }} --> <noinclude>{{Dlhodobo polozamknutá}} [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky]] </noinclude> hv55w8y915teyh4qw8w9ffo026w5s7v 8382554 8382553 2026-10-10T20:00:05Z TeslaBot 71954 typografia 8382554 wikitext text/x-wiki <div style="float: right; margin:0.5em 0.5em 0.5em 1.5em; border: 1px solid #c2dfff; padding:1px; margin-bottom:5px; background-color: #f5faff;"> [[Súbor:Kawaii-script.PNG|120px|Japonské slovo kawaii zapísané pomocou kandži, hiragany a katakany.]] </div> *… britský politik sir '''[[Winston Churchill]]''' získal v roku 1953 [[Nobelova cena|Nobelovu cenu]] za literatúru?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nobel Prize in Literature 1953 | url = https://www.nobelprize.org/prizes/literature/1953/summary/ | vydavateľ = nobelprize.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = en }} --> *… názov americkej spoločnosti [[Google]] vznikol skomolením z [[Matematika|matematického]] pojmu '''[[googol]]'''?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Google | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/money/Google-Inc | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-10-09 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en }} --> *… '''[[japonské písmo]]''' kombinuje tri systémy – čínske znaky ([[kandži]]) a japonské slabičné abecedy [[Hiragana|hiraganu]] a [[Katakana|katakanu]]?<!-- {{Citácia knihy | kapitola zborník = japonské písmo | titul = Encyclopaedia Beliana | vydanie = | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | miesto = Bratislava | rok = | počet strán = | url = https://beliana.sav.sk/heslo/japonske-pismo | isbn = | kapitola = | strany = }} --> *… [[stalaktit]]y visia zo stropu [[Jaskyňa|jaskýň]], zatiaľ čo '''[[stalagmit]]y''' rastú zo dna, a ich spojením vzniká [[stalagnát]]?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = stalactite and stalagmite | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/science/stalactite | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = 2018-03-09 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en }} --> *… '''[[Medzinárodný maratón mieru]]''' v [[Košice|Košiciach]], ktorý je najstarším [[maratón (beh)|maratónom]] v [[Európa|Európe]] a tretím najstarším na svete, sa prvý raz konal už v roku 1924?<!-- {{Citácia knihy | kapitola zborník = Košický maratón | titul = Encyclopaedia Beliana | vydanie = | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | miesto = Bratislava | rok = | počet strán = | url = https://beliana.sav.sk/heslo/kosicky-maraton | isbn = | kapitola = | strany = }} --> <noinclude>{{Dlhodobo polozamknutá}} [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky]] </noinclude> kyw4puqpfrwbhkgogpckq57ksuzxh74 0 8754 8382522 8243398 2026-10-10T19:03:06Z ~2026-52626-20 306818 /* */ 8382522 wikitext text/x-wiki '''Orava''' môže byť: * [[Oravská župa]]<ref name=MES>Orava. In: {{Citácia knihy | titul = Malá encyklopédia Slovenska A{{--}}Ž | odkaz na titul = Malá encyklopédia Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1987 | počet strán = 664 | strany = 363–364 }}</ref> * súčasný región na severnom Slovensku, pozri [[Orava (región)]] * v širšom zmysle celé cezhraničné územie regiónu Orava spolu s [[Poľská Orava|Poľskou Oravou]] * rieka<ref name=MES/>, pozri [[Orava (rieka)]] * vodné dielo Orava (t.j. vodná nádrž Orava a vodná nádrž Tvrdošín)<ref name=MES/>, pozri [[Orava (vodné dielo)]] * vodná nádrž<ref name=MES/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy vodných nádrží | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 11.10.2017 | dátum prístupu = 27.9.2019 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | miesto = Bratislava }}</ref>, synonymum: Oravská priehrada, pozri [[Orava (vodná nádrž)]] * hrad (zámok), pozri [[Oravský hrad]] * [[Orava (podnik)|podnik]] v Bratislave, zaoberajúci sa opravami a výrobou automobilov (predchodca [[BAZ]]) * značka TV prijímačov, pozri [[Orava (značka)]] * dedina v Estónsku, pozri [[Orava (Estónsko)]] == Referencie == {{referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} kl1tfs29cm8atknydqym5cr7y4m34kg 0 9925 8382534 7959527 2026-10-10T19:24:35Z Spider 001757 142600 /* Iné projekty */ Wikislovník 8382534 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Wet market in Singapore 2.jpg|náhľad|Trh so zeleninou v Singapure.]] ::''Slovo trh môže znamenať aj trhnutie, pozri [[trhnutie]].'' Slovo '''trh''' má niekoľko významov: * 1. V ekonomickej teórii je trh abstraktné (fiktívne) miesto (tzv. ekonomické miesto či ekonomický priestor), kde sa stretáva [[ponuka]] a [[dopyt]] a tvorí sa [[cena]]; alternatívne môže trh znamenať samotný proces tohto stretávania ponuky a dopytu. Trh je teda abstraktné miesto a/alebo proces stretávania (reálnych alebo potenciálnych) [[predávajúci]]ch a [[kupujúci]]ch za účelom (reálnej alebo potenciálnej) vzájomnej výmeny nejakého [[statok (ekonómia)|statku]] (t. j. tovaru, služby či kapitálu) za peniaze či iný statok (resp. výmeny výsledkov ich činností) a z tejto výmeny vyplývajúcej tvorby ceny. Spomínané abstraktné miesto môže byť v niektorých prípadoch zároveň aj konkrétnym miestom (napr. burza nejakého statku). Pojem trh sa môže vzťahovať buď len na jeden typ statku (napr. trh kávy, trh jedného konkrétneho [[výrobný faktor|výrobného faktora]], [[pracovný trh]], [[kapitálový trh]] a pod.) alebo nejakú jeho konkrétne vymedzenú časť (napr. trh kávy pre bohatých zákazníkov, slovenský trh kávy, [[sekundárny trh]] cenných papierov a pod.), no môže sa vzťahovať aj na jednu skupinu typov statkov alebo na všetky (ekonomické) statky súčasne.<ref>trh. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Ovečková | meno = Oľga | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | titul = Slovník obchodného práva | vydanie = 1 | vydavateľ = Iura edition | miesto = Bratislava | rok = 1994 | počet strán = 366 | url = | isbn = 80-88715-11-3 | kapitola = | strany = 264| jazyk = }}</ref><ref>trh. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Echaudemaison | meno = Claude-Daniele | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovník ekonomie a sociálních věd | vydanie = 1 | vydavateľ = Ewa edition | miesto = Praha | rok = 1995 | počet strán = 419 | url = | isbn = 80-85764-13-X | kapitola = | strany = 338| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Woll | meno = Artur | autor = | odkaz na autora = | titul = Wirtschaftslexikon | vydanie = | vydavateľ = Oldenbourg | miesto = | rok = 1992 | počet strán = 770 | url = | isbn = 978-3-486-22012-4 | kapitola = | strany = 463| jazyk = }}</ref><ref name=Gab>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markt | url = https://wirtschaftslexikon.gabler.de/definition/markt-40513 | vydavateľ = wirtschaftslexikon.gabler.de | dátum vydania = 2018-02-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Zen>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Bundeszentrale für politische Bildung | odkaz na autora = | titul = Markt | url = https://www.bpb.de/kurz-knapp/lexika/lexikon-der-wirtschaft/20069/markt/ | vydavateľ = bpb.de | dátum vydania = 2021-06-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=WL>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markt | url = https://www.wirtschaftslexikon24.com/d/markt/markt.htm | vydavateľ = wirtschaftslexikon24.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Bauer>{{Citácia knihy | priezvisko = Bauer | meno = Hans H. | autor = | odkaz na autora = | titul = Marktabgrenzung | vydanie = | vydavateľ = Duncker & Humblot | miesto = | rok = 2019 | počet strán = 286 | url = https://books.google.sk/books?id=pltVY90w6OsC&pg=PA18&dq=%22konstitutives+Element+der+Wirtschaftstheorie+wird+zum+einen%22&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjgx_uQzbaKAxWARPEDHUv_DrEQ6AF6BAgFEAI#v=onepage&q=%22konstitutives%20Element%20der%20Wirtschaftstheorie%20wird%20zum%20einen%22&f=false| isbn = 978-3-428-46528-6 | kapitola = | strany = 18-20| jazyk = }}</ref><ref name=VEE/><ref>trh. In: {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Malá slovenská encyklopédia | vydanie = 1 | vydavateľ = Encyklopedický ústav SAV | miesto = Bratislava | rok = 1993 | počet strán = 822 | url = | isbn = 80-85584-12-3 | kapitola = | strany = 742| jazyk = }}</ref> *2. Alternatívne sa trhom v ekonomickej teórii myslí trh (podľa bodu 1) s nejakými stanovenými pravidlami, čiže inštitucionalizovaná príležitosť stretnutia dopytu a ponuky. Toto sa označuje aj ako [[organizovaný trh]] či trh ako inštitúcia. Patrí sem napríklad [[aukcia]], [[verejná súťaž]], [[burza]], [[výstavný trh]], [[jarmok]], [[týždenný trh]].<ref name=Gab/><ref name=WL/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marktveranstaltungen | url = https://www.wirtschaftslexikon24.com/e/marktveranstaltungen/marktveranstaltungen.htm | vydavateľ = wirtschaftslexikon24.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> *3. Mimo ekonomickej teórie sa výraz trh používa vo význame konkrétne (t. j. nie abstraktné) sústredené verejné predávanie a kupovanie nejakého typu tovaru (na určenom mieste a v určenom čase, obyčajne v stánkoch), napríklad jarmok, týždenný trh, výstavný trh. Táto definícia je vlastne podskupina definície č. 2.<ref name=KS>trh. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]</ref><ref name=Pec/><ref name=SČ/><ref name=W/> *4. V [[marketing]]u sa používa buď niektorá z vyššie uvedených definícií alebo je pojem trh obmedzený na dopytovú stránku. Konkrétne môže byť napríklad trh definovaný ako súhrn ''všetkých potenciálnych zákazníkov s určitou potrebou alebo želaním, ktorí sú ochotní a schopní uspokojiť túto potrebu či želanie výmenou''; súhrn predávajúcich (t. j. ponuková stránka) tu teda v pojme trh nie je zahrnutý. Podobne sa v bežnom obchodnom jazyku niekedy ako trh označuje všeobecne stav, rozsah či kvalita dopytu po nejakom statku.<ref name=Kot/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = market | url = https://www.merriam-webster.com/dictionary/market | vydavateľ = merriam-webster.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> *5. Ako trh sa označuje aj fyzické (v širšom zmysle aj počítačom generované) miesto, kde sa realizuje trh podľa bodov 1 či 2, napr. námestie obce, [[tržnica]], [[aukčná sieň]], alebo len fyzické miesto, kde sa koná trh podľa bodu 3, napr. námestie obce. Synonymom tu je výraz [[trhovisko]].<ref name=Zen/><ref name=Kot/><ref name=Dado/><ref name=KS/><ref name=Pec/><ref name=SČ/> *6. Niekedy sa slovo trh používa ako synonymum výrazu [[trhová sústava]] ([[trhový systém]]), čiže [[trhová ekonomika]].<ref>Hospodárska politika. Bratislava: Ekonóm, 1996, S. 27</ref><ref name=Gab/> *7. Staršie sa výraz trh používal aj vo všeobecnom význame [[obchod]](ovanie), (zmluvný) [[predaj]], (zmluvná) [[kúpa]]<ref name=Pec>trh. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref><ref name=SČ/> == Variantné definície k definícii č. 1 == Definícií trhu, ktoré sú rôznymi variantmi vyššie uvedenej definície č. 1 je veľké množstvo, napríklad: * Trh je ''miesto sústredenia ponuky a dopytu''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopedický slovník | vydanie = 1 | vydavateľ = Odeon | miesto = Praha | rok = 1993 | počet strán = 1253 | url = | isbn = 80-207-0438-8 | kapitola = | strany = 1127| jazyk = }}</ref> * Trh je súhrn všetkých ''predávajúcich a kupujúcich, ktorí sa venujú obchodovaniu s určitým výrobkom či kategóriou výrobku''<ref name=Kot>{{Citácia knihy | priezvisko = Kotler | meno = Philip | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bliemel | meno2 = Friedhelm | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Marketing-Management (Analyse, Planung, Umsetzung und Steuerung) | vydanie = | vydavateľ = Schäffer-Poeschel | miesto = | rok = 1999 | počet strán = 1259 | url = | isbn = 978-3-7910-1310-7 | kapitola = | strany = 14, 15| jazyk = }}</ref>. Trochu inak povedané: Trh je množina dopytujúcich (vrátane ich potrieb), ktorí majú dopyt po statkoch ako zväzkoch vlastností poskytujúcich úžitok, a ponúkajúcich, ktorí majú nástroje poskytovania úžitku (týmito nástrojmi sú [[4 P]])<ref name=Bauer/>. * Trh je ''priestor, v ktorom si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti (tovary), resp. súhrn rozličných nástrojov, foriem, mechanizmov a sociálno-ekonomických vzťahov, ktoré túto výmenu umožňujú.''<ref name=VEE>trh. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Šíbl | meno = Drahoš | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľká ekonomická encyklopédia : výkladový slovník AŽ | vydanie = 2. rozšírené vydnaie | vydavateľ = Sprint | miesto = Bratislava | rok = 2002 | počet strán = 967 | url = | isbn = 80-89085-04-0 | kapitola = | strany = 850| jazyk = }}</ref> * ''Trh je nielen miesto bilaterálnej výmeny výkonov medzi ponúkajúcimi a dopytujúcimi, ale v obsiahlejšom zmysle je to relačný systém prvkov, t. j. podnikov (ponúkajúcich subjektov), reprezentovaných ich produktmi alebo značkami, a ich vnímania nositeľmi potreby (odberateľmi).''<ref name=Bauer/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marktabgrenzung von Luftfrachtleistungen (Analysen — Konzepte — Lösungsansätze) | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 268 | url = https://books.google.sk/books?id=ZOd8BwAAQBAJ&pg=PA47&dq=Markt+%22relationssystem+von+elementen%22&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwiY3PuC0LaKAxXv0AIHHc6qEPMQ6AF6BAgHEAI#v=onepage&q=Markt%20%22relationssystem%20von%20elementen%22&f=false| isbn = 978-3-322-99475-2 | kapitola = | strany = 47, 48| jazyk = }}</ref> Definície trhu podľa definície č. 1 v čiastočne alebo čisto marxistickej ekonomickej teórii sú napríklad tieto (v slovenských textoch sa s rôznymi obmenami niektorých z týchto definíciami možno stretnúť dodnes): * Trh je ''inštitúcia [[tovarové hospodárstvo|tovarového hospodárstva]], v ktorej dochádza k premene [[tovar]]u na peniaze a peňazí na tovar;... je vždy viazaný na určité miesto a čas....Trh rozhoduje o spoločenskej potrebnosti'' tovaru ''formou výšky jeho cien''.<ref name=Dado>trh. In: DADO, M. Slovník politickej ekonómie. Bratislava: Vyd. SAV. 1966. S. 715-716</ref> * Trh je ''ekonomické spojenie medzi výrobcami a spotrebiteľmi prostredníctvom [[tovarovo-peňažné vzťahy|tovarovo-peňažných vzťahov]].''<ref name=SČ>trh. In: Slovník spisovného jazyka českého [https://ssjc.ujc.cas.cz/search.php?db=ssjc]</ref> * Trh je ''súhrn výmenných vzťahov medzi predávajúcimi a kupujúcimi, realizovaných v podmienkach tovarovej výroby''. Alebo: Trh je ''súhrn výmenných tovarovo-peňažných vzťahov, ktoré medzi sebou vytvárajú'' kupujúci a predávajúci. <ref>Ekonomika a riadenie vnútorného obchodu. Bratislava: Vysoká škola ekonomická, 1990. S. 88</ref> * Trh je ''sféra obehu tovarov, súhrn kúp a predajov, vrátane ich objektívnych a subjektívnych podmienok.''<ref>trh. In: Ekononomická encyklopedie P-Ž /2/. Praha: Svoboda. 1984. S. 524</ref> Podobne: Trh je ''sféra obehu tovarov, súhrn procesov kúpy a predaja, ktoré sú v socializme riešené plánovito ako fáza jednotného reprodukčného procesu a v kapitalizme prebiehajú podľa jeho ekonomických zákonov prevažne spontánne a anarchicky.''<ref name=W>Markt in: Wörterbuch der deutschen Gegenwartssprache (1964–1977) [https://www.dwds.de/wb/wdg/Markt], 20.12.2024</ref> * Trh v kapitalizme je ''sféra tovarovej výmeny, v ktorej dochádza k živelnej regulácii obehu tovaru v podmienkach anarchie výroby a konkurenčného boja o oblasti uplatnenia kapitálu, odbytiská tovaru a zdroje surovín; v dôsledku protirečenia medzi obmedzeným rozsahom [[kúpyschopný dopyt|kúpyschopného dopytu]] a rozširovaním výroby, vyvolávaným snahou po dosiahnutí maxima zisku, dochádza za kapitalizmu k vyostreniu'' tzv. ''[[problém trhu|problému trhu]] a v období [[hospodárska kríza|hospodárskych kríz]] z [[nadvýroba|nadvýroby]] k nepreniknuteľným ťažkostiam v odbyte tovaru.'' V socializme je trh ''forma výmeny obmedzená na tovarový obeh udržujúci sa aj za socializmu s ohľadom na to, že aj v socializme existuje ešte tovarová výroba; rozvíja sa plánovito...; rozhodujúcou formou trhu za socializmu je organizovaný trh...'' [pričom organizovaným trhom v socializme sa myslí ''trh pozostávajúci z nákupu a predaja tovaru prostredníctvom štátnej a družstevnej siete za plánované ceny'', t. j. nemyslí sa tu organizovaný trh vo význame uvedenom hore v bode 2].<ref name=Dado/> == Delenia trhu (podľa definície č. 1) == Z územného hľadiska: * [[miestny trh]] * [[regionálny trh]] * [[národný trh]] * [[medzinárodný trh]] * [[trh integračných zoskupení]] * [[svetový trh]] Z hľadiska predmetu kúpy a predaja: * [[trh výrobkov a služieb]] * [[trh výrobných faktorov]]: ** [[trh práce]] ** [[trh pôdy]] a prírodných zdrojov ** [[trh kapitálu]] * [[finančný trh]]: ** [[peňažný trh]] ** [[kapitálový trh]] ** [[devízový trh]] ** [[trh drahých kovov]] ** [[poistný trh]] Podľa počtu tovarov: * čiastkový * agregátny Podľa stupňa organizovanosti: * organizovaný trh * neorganizovaný trh Z hľadiska podmienok pre fungovanie komponentov trhu: * [[voľný trh]] * [[regulovaný trh]] – ponuka a dopyt sú regulované Z hľadiska súladu s existujúcim zákonodarstvom: * [[legálny trh]] * [[nelegálny trh]] ([[čierny trh]]) == Úlohy trhu == Medzi základné úlohy trhu (podľa definície č. 1) patrí riešenie triády základných ekonomických otázok. Trh plní tieto funkcie: # Prenos informácií - základná informácie je cena tovaru. Zabezpečuje a odovzdáva informácie všetkým trhovým subjektom o cene, o situácií na strane ponuky a dopytu. # Poskytovanie podnetov pre správanie výrobcov a spotrebiteľov - podnecuje a motivuje správanie a rozhodovanie podnikateľov a spotrebiteľov. # Rozdeľovanie dôchodkov - prispieva k rozdeľovaniu dôchodkov medzi vlastníkov jednotlivých výrobných faktorov. == Územný vývoj trhu == Začína miestnym trhom, ktorý zahŕňa objem [[kúpa|kúp]] a [[predaj]]ov na určitom teritoriálne ohraničenom [[miesto|mieste]] a má význam len pre toto miesto. Spojením viacerých miestnych trhov sa časom vytvoril vnútorný (národný) trh, v ktorého rámci sa uskutočňovala výmena medzi jednotlivými miestnymi trhmi. Prepojením vnútorných trhov postupne vznikal medzinárodný trh. Posledným predstupňom svetového trhu bol regionálny trh, ktorý tovarové vzťahy vznikajúce na medzinárodnom trhu rozvinul do regionálneho meradla. == Iné projekty == {{projekt|q|wikt=trh|wikt_štítok=trh}} ==Zdroje== {{referencie}} [[Kategória:Makroekonómia]] [[Kategória:Mikroekonómia]] [[Kategória:Obchod]] tivzitugek06yu5ys65vlac81ysn84m 4 11211 8382423 8382205 2026-10-10T14:14:39Z Teslaton 12161 /* Čestné uznania Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej */ nová sekcia 8382423 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl s témou '''rôzne''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa pre diskusie, ktoré sa nehodia na iný stôl. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole rôzne|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Rôzne|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} ==Archív tém== Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2025|2025]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2026|2026]] <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Rôzne]] </noinclude> == WikiCitátor: workaround pre weby cez Cloudflare (po novom už aj SME a ďalšie periodiká Petit Pressu) == Pre info, pre tých čo používajú [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] na generovanie citácií. ''[[SME]]'', ''[[The Slovak Spectator]]'' a ďalšie weby [[Petit Press]]u sú odnedávna bohužiaľ už obsluhované cez [[:en:Cloudflare|Cloudflare]] [[:en:content delivery network|CDN]] s tamojšou štandardnou aktívnou JS ochranou voči botom. Znamená to okrem iného, že bežné jednoduché HTTP klienty sa už k obsahu priamo nedostanú, bol by potrebný plnokrvný headless browser s podporou JS (a aj tam by bol výsledok neistý, keďže tá ochrana je by design stavaná tak, aby pokiaľ možno nebola jednoducho strojovo obchádzateľná). Táto vec neobmedzuje len WikiCitátor, týka sa aj archivácie cez archive.org, aj citovania cez Zotero vo VE (niekedy prejde, niekedy nie). Perspektívne by sa možno dalo skúsiť osloviť Petit Press cez WMSK, či by neboli ochotní nastaviť výnimky na strane CDN pre nejak definovaných klientov (cez [[:en:User-Agent header|User-Agent]] prípadne IP rozsah), aby umožnili generovanie citácií v rámci wiki. V každom prípade, ako workaround som zatiaľ na strane WikiCitátora doplnil možnosť vložiť pod URL explicitne zdroják cieľovej stránky, vykopírovaný z prehliadača (<tt>Ctrl+U</tt> pri otvorenej dotyčnej stránke + copy&paste), viď [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/?input=https%3A%2F%2Fwww.sme.sk%2Fkomentare%2Fc%2Fmacky-bez-mena%0A%0A%3C!DOCTYPE%20html%3E%0A%3Chtml%3E%0A%20%20%3Chead%3E%0A%20%20%20%20%3Ctitle%3EMa%C4%8Dky%20bez%20mena%3C%2Ftitle%3E%0A%20%20%3C%2Fhead%3E%0A%20%20%3Cbody%3E%0A%20%20%20%20%3Cscript%20type%3D%22application%2Fld%2Bjson%22%3E%7B%22author%22%3A%20%22Vanda%20Rozenbergov%C3%A1%22%2C%20%22datePublished%22%3A%20%222026-06-22%22%7D%3C%2Fscript%3E%0A%20%20%3C%2Fbody%3E%0A%3C%2Fhtml%3E%0A '''príklad vstupu''']. Znamená to opruz navyše, s trochou cviku sa to ale dá robiť vcelku rutinne a ako východisko z núdze je to použiteľné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:39, 28. jún 2026 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Vieš formulovať nejaký e-mail s tým, čo by si chcel, ktorý by sme v rámci WMSK preposlali? ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:51, 28. jún 2026 (UTC) ::{{re|KormiSK|s=1}} Hej, skúsim ešte premyslieť, aký exaktne User-Agent reťazec bude dobré používať (aj s ohľadom na [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Foundation_User-Agent_Policy][https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Bot_policy], lebo je s tým v súvislosti s AI ošiaľom a snahou šetriť zdroje a limitovať vyťažovanie botmi po novom dosť problém aj vo vzťahu k masívnejšiemu dotazovaniu interných MW apín) a naformulujem niečo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:23, 29. jún 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Hej, tých chatbotov nám v takýchto situáciách bol čert dlžný. Keď sformuluješ a povieš, komu poslať, nemám problém to zariadiť a skúsiť to vyriešiť. Možno by tam šiel nejaký whitelist na ten jeden server alebo niečo... Daj vedieť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. jún 2026 (UTC) == Šablóna:Infobox James Bond film == Bol by niekto proti, keď v článkoch (postupom času) ponahrádzam [[:Kategória:Filmy o Jamesovi Bondovi|všetky výskyty]] starej šablóny [[Šablóna:Infobox James Bond film]] z roku <bdi>[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Infobox_James_Bond_film&oldid=727181 2007]</bdi> za klasické šablóny [[Šablóna:Infobox Film|IB film]]. Daná záležitosť by sa tak zmazala, jednak ide o viac-menej duplicitu a druhak nemá žiadne interwiki. Súčasný IB má v článkoch akurát viacero nevýhod. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:46, 30. jún 2026 (UTC) :Zatiaľ čo nevidím dôvod udržiavať šablónu, ak je použitá na dostatočneom počte stránok, prečo nie. Ak ju chceš nahradiť... do toho. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:01, 30. jún 2026 (UTC) :Dá sa to spraviť, aj keď mi to príde trochu ako samoúčelné mrhanie časom (keďže jej výskytov v čl. je ~30) a znehodnocovanie roboty tých, ktorí tú šablónu zakladali a vypĺňali v článkoch. Pričom aj pre IB film platí (podobne ako pre tú reklamu), že prezentáciu chronológií by bolo treba prerobiť na stĺpcovú sadzbu na spôsob IB Album, IB Politik, resp. viď aj [[:cs:Šablona:Infobox - film]]. :Čo sa týka hlavných postáv (Bond, Bond girl, hl. zločinec), šlo by ev. pre tieto prípady doplniť do IB Film generické parametre (názovN, hodnotaN, napr. postavaN, herecN prípadne obsadenieN), ktoré by sa zobrazovali predradené pred collapsovanou sekciou ''Obsadenie'' (ktorá by v takom prípade mala titulok ''Ďalšie obsadenie''). Tak by bolo zachované to, čo momentálne rieši IB James Bond film, že hlavné postavy sú v nej konzistentným spôsobom priamo zobrazené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:18, 30. jún 2026 (UTC) ::Vlastne ono to tam už je v nejakej forme podporované, je tam parameter <code>Obsadenie2</code>, ktorý sa zobrazuje necollapsovaný predradene pred <code>Obsadenie</code>. Je to ale dosť absurdná forma, jednak názvovo a poradím (Obsadenie2 evokuje niečo sekundárne, pričom je to skôr opačne), v druhom rade sú tam potom dve sekcie s titulkom ''Obsadenie'' (viď napr. film ''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]''). Dalo by sa zrejme <code>Obsadenie2</code> premenovať (spätne kompatibilne, tzn. s aliasovaním pôvodným názvom) na <code>Hlavné obsadenie</code>, ktoré ak by bolo vyplnené, tak by bolo zobrazené necollapsovane ako prvé (s titulkom asi ''Hlavné postavy'') a collapsovaná sekcia Obsadenie by bola pod ním, uvedená ako ''Ďalšie obsadenie''. V prípade bondoviek by sa do hl. obsadenia dávali tie tri hlavné postavy; pričom uvádzať ich (Bond, Bond girl, hl. zločinec) zrejme nie je nevynutné, vyplýva to z poradia uvedenia. ::Resp., dajú sa tam prípadne doplniť aj obe spomenuté možnosti uvedenia hlavných postáv (číslovane s explicitnými názvami, aj sumárne cez parameter Hlavné postavy/Hlavné obsadenie), ak by to malo zmysel pre konkrétne filmové série, ako napr. tie bondovky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:48, 30. jún 2026 (UTC) == Archivácia diskusií == Pozdravujem a dávam do pozornosti [[Wikipédia:Potrebujem pomoc#Mapa Horné Považie|túto diskusiu]]. Padla tam otázka ohľadom archivovania starých správ, keďže nielen na tej stránke je v úvode uvedené: ''Diskusie staršie ako 30 dní (dátum poslednej poznámky) sú presúvané do archívu''. Keďže na väčšine diskusných stránok v mennom priestore ''Wikipédia'' prebieha archivácia raz ročne, pri niektorých najaktívnejších stoloch v Kaviarni nanajvýš trikrát ročne, nemala by sa tá veta z málo aktívnych diskusných stránok, akou je aj [[Wikipédia:Potrebujem pomoc]], vypustiť? Predom vďaka za podnety. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:07, 22. júl 2026 (UTC) :Má to tam význam minimálne ako hint, ako staré vlákna je už prijateľné archivovať. Archivácia sa obvykle riadi zaplnenosťou dotyčnej stránky, kým sú tam jednotky vlákien a celé to má rozsah na zopár obrazoviek, technicky nie je archivácia nevyhnutná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:14, 22. júl 2026 (UTC) ::Súhlasím, veď práve preto som to navrhol, či to niekde nezmeniť na 1 rok/iné časové obdobie/vypustiť, keďže po mesiaci to nikto nearchivuje, obzvlášť na takých relatívne opustených diskusiách ako Wikipédia:Potrebujem pomoc, kde je archivácia nutná tak raz za päť rokov. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:24, 22. júl 2026 (UTC) :::Nevidím dôvod to meniť, "sú presúvané" neznamená, že sa presúvajú okamžite po 30 dňoch. K staršej diskusii stále môže niekto zareagovať. [[Špeciálne:Diff/8251183|LeaderBota som zrovna dnes archivoval po dvoch rokoch]]. Jediná vec, ktorá sa archivuje relatívne pravidelne, je [[WP:SNZ]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 22. júl 2026 (UTC) == Články o základných školách z hľadiska encyklopedickej významnosti == Vzhľadom na [[Špeciálne:Rozdiel/8255045|tento nález]] pri rutinnej patrole mi napadá, či chceme nejako globálne riešiť otázku encyklopedickej významnosti základných škôl. V [[:Kategória:Základné školy na Slovensku|kategórií „Základné školy na Slovensku“]] ich máme takmer stovku, pričom drvivá väčšina z nich zjavne nemá [[WP:2NNSZ]], takže dávať ich jednotlivo na SNZ mi pripadá nepraktické. Pritom ťažko povedať, či základné školy (až na zopár ozaj historicky významných) vôbec majú šancu na splnenie tohto kritéria. Základné školy či ich zriaďovatelia (obce) zvyknú vydávať výročné brožúry a publikácie, no tie nespĺňajú kritérium nezávislého zdroja. V monografii o obci sa zväčša zrejme nebude nachádzať dostatok informácií o konkrétnej základnej škole. Väčší zmysel asi bude mať podstatné informácie zapracované do článku o obci (meste, mestskej časti) v rámci kapitol o školstve. Neviem či k tejto problematike prebehla všeobecnejšia diskusia; pri predbežnom vyhľadávaní vidím len, že sa sporadicky objavuje pri konkrétnych článkoch škôl: [[Diskusia:Základná škola s materskou školou (Zalužice)|Základná škola s materskou školou (Zalužice)]] (staršia diskusia bez záveru, 2009{{--}}2010), SNZ: [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola M. R. Štefánika Trebišov|Základná škola M. R. Štefánika Trebišov]] (2011), [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)|Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)]], [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)|Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)]] (obe 2024). --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 02:34, 29. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Corin|Corin]] Osobne som za ponechanie ZŠ, tak ako tu máme aj SŠ či Gymnázia, u ktorých je častokrát situácia podobná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:03, 29. júl 2026 (UTC) ::Problém vidím v tom, že na Slovensku existuje celkovo cez dvetisíc základných škôl (2&nbsp;058 podľa údaja z roku 2025, pozri [https://e.dennikn.sk/minuta/4756698 Denník N 21.07.2025], pozri aj [https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-zakladne-skoly.html?page_id=9601 ''Štatistická ročenka''] [[Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky|CVTI SR]]). To je pomerne dosť článkov, ktorým by sme priradili encyklopedickú významnosť z titulu existencie (ako to robíme napr. pri geografických útvaroch, sídlach ap.), pričom údaje o nich sa v čase menia (počet tried, rozpis krúžkov ap. sú tiež pomerne podružné informácie z hľadiska encyklopédie, kam patrí skôr prehľad o histórii, vývoj riaditeľov ap.). Nebránim sa tomu, ak bude zhoda, len to treba premyslieť. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 11:48, 29. júl 2026 (UTC) :Ak nespĺňajú kritériá, tak mi zmazanie nevadí. Si ochotný venovať tomu čas a prezrieť to, či niektoré kritériá spĺňajú? Prípadne, bol by si ochotný články zapracovávať do stránok o obciach? Ak by sa zapracovávali do článkov o obciach, nevadilo by mi nechať presmerovacie stránky, prípadne aj s kategorizáciami... --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 11:47, 29. júl 2026 (UTC) ::Vzhľadom na ich počet je to pomerne obrovské množstvo práce, pričom predpokladám, že informácie, ktoré by im mohli dopomôcť k encyklopedickej významnosti sa budú nachádzať skôr v obecných monografiách (vedecké knižnice majú povinné výtlačky, no obce a školy nie sú vždy svedomité v ich zasielaní). Najschodnejšie by asi bolo rozdeliť do okresov a prechádzať tak. ::Prípadne si ešte viem predstaviť automatizovaný zoznam (zrejme podľa okresov) v štýle [[:Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok na Slovensku|zoznamov kultúrnych pamiatok na Slovensku]], ktoré tu boli naimportované z databázy [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|PÚ SR]]. Teda ak by bolo o také niečo vôbec záujem a zhoda. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 11:53, 29. júl 2026 (UTC) :::Zbytočná robota presúvať to. Tieto inštitúcie sú významné už z titulu existencie a hoci málo z nich, niektoré sú aj ako-tak spracované. Presúvať to, robiť presmerky a potom po čase to zasa po rozšírení vracať na samostatné heslá nemá zmysel. Treba riešiť motiváciu, resp. možné riešenia doplnenia týchto článkov (napr. projekt v spolupráci so školami), nie ich likvidáciu. Kiežby sa ten čas a energia, čo sa tu venuje diskusiám ohľadom mazania, venovala ich rozšíreniu... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 12:50, 29. júl 2026 (UTC) :Drvivá časť bude mať encyklopedickú významnosť min. lokálnu. Pracoval by som s tým predpokladom. Dohľadávánie je pracné a limitované len na online priestor. Mazal by som len tie v zlom stave, obsahujúce nevhodný obsah, ktorých sa nikto nebude ochotný ujať. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 17:23, 29. júl 2026 (UTC) : K tomu jsem se už vyjadřoval, a to i na cswiki (naposledy několikrát [[:cs:Wikipedie:Diskuse o smazání/Soukromé vzdělávací organizace|tady]]). Základním problémem je, že při analýzách problémů článků často dochází k zaměňování významnosti a propagace. U státních škol, které většinou nepotřebují propagaci a nejsou psány ze strany profesionálních PR týmů (ale nějaké jistě napíšou i běžní redaktoři), se nějak tak jejich články tiše trpí s nepsaným odkazem na jejich potenciální užitek, ačkoli každý musí tušit, že heslo do všeobecné encyklopedie to spíše není. Takže soudím, že takové články tu zůstávají, protože tolik neiritují mazače. Osobně je mi jejich osud lhostejný a jejich přítomnost mi taky nevadí – resp. nemyslím si, že je to problém, který by skwiki měla urgentně řešit. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:22, 30. júl 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie a presun návrhu článku Gardeon == Dobrý deň, prosím o nezávislé posúdenie [[Redaktor:Redaktor:VirtualStoic/Gardeon|návrhu článku Gardeon]] a vyjadrenie, či je vhodný na presun do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]. Návrh je založený najmä na rozsiahlejších redakčných článkoch Denníka N, Forbes Slovensko a denníka Pravda a na rebríčkoch Financial Times. Prosím o kontrolu encyklopedickej významnosti, neutrality textu, referencií a formátovania. Ak návrh spĺňa požiadavky Wikipédie, prosím nezávislého redaktora o jeho presun. Ak je potrebné niečo upraviť, budem vďačný za konkrétne pripomienky. Ďakujem veľmi pekne. --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 11:07, 29. júl 2026 (UTC) :Dobrý deň. Za mňa je to s pár úpravami v poriadku (navrhol som). Oceňujem korektný prístup (myslím, že tu hovorím za viacerých). Kľudne pridajte/nahrajte aj jednu ilustračnú fotku, ak to nebude katalóg produktov. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 18:42, 29. júl 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za úpravy návrhu článku aj za váš super prístup :) Súhlasím so všetkými zmenami, ktoré ste navrhli a vykonali. Stránku som predtým omylom presunul na <code>Redaktor:Redaktor:VirtualStoic/Gardeon</code>, preto mi filter blokuje jej editovanie aj presunutie ako cudzej redaktorskej stránky. V úvodnej vete je ešte preklep „GADEON“, správne má byť „GARDEON“. ::Ak je už návrh podľa vás pripravený, môžete ho, prosím, presunúť priamo do hlavného menného priestoru pod názov <code>Gardeon</code>. Následne by som do článku doplnil ešte jednu až maximálne 2 vhodné fotografie, žiadny katalóg produktov. Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem za pomoc a úpravu článku. --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 07:46, 30. júl 2026 (UTC) :::{{Re|VirtualStoic}} Stránku som Vám presunul na [[Redaktor:VirtualStoic/Gardeon]], môžete teda doupravovať. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:08, 30. júl 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] @[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ::::ďakujem veľmi pekne za pomoc :) Všetko som upravil a doplnil som aj fotografie. Mohli by ste sa, prosím, pozrieť na aktuálnu verziu a v prípade, že je už v poriadku, presunúť ju z môjho redaktorského priestoru do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]? Ďakujem a pekný deň prajem! --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 14:08, 12. august 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Corin|Corin]] Mohli by ste sa, prosím, pozrieť na aktuálnu verziu a v prípade, že je už v poriadku, presunúť ju z môjho redaktorského priestoru do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]? Ďakujem a pekný deň prajem! --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 08:00, 18. august 2026 (UTC) == Hromadné doplnenie sekcie Iné projekty == {{ping|Corin|Exestosik|Jetam2|KormiSK|OJJ|Pe3kZA|Pelex|Scholastikos|Tchoř|s=1}}<!-- ping na správcov pre info, audiencia je samozrejme širšia --> Zdravím. V nadväznosti na manuálnu aktivitu pána kolegu [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] a diskusiu [https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_s_redaktorom:Fillos_X.#Dop%C4%BA%C5%88anie_sekcie_In%C3%A9_projekty] zisťujem, či sú nejaké výhrady voči prípadnému hromadnému strojovému doplneniu [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečnej sekcie]] ''Iné projekty'' so šablónou {{tl|Projekt}} do článkov, v ktorých chýba a ktoré majú na WD asociovanú commons kategóriu (či už cez [[d:Property:P373|P373]] alebo cez sitelink). Sekundárne by som potom v upravovaných čl. znormalizoval ešte: * markup zoznamu referencií z rôznych foriem (<code><nowiki><references /></nowiki></code>, <code><nowiki><references></references></nowiki></code>, <code><nowiki>{{Reflist}}</nowiki></code>, <code><nowiki>{{Referencie|2}}</nowiki></code> a pod.) do podoby štandardného prostého volania š. {{tl|Referencie}}, vkladajúcej zoznam referencií s responzívnym počtom stĺpcov (1{{--}}N stĺpcov v závislosti od dostupnej šírky obrazovky/okna). * odriadkovania (2+ prázdnych riadkov kdekoľvek v zdrojáku → 1 prázdny riadok). V minulosti sa prázdne riadky (mapované pri rendrovaní na prázdne odseky) využívali na zväčšenie vert. odsadenia koncových šablón od poslednej sekcie, to už ale nie je potrebné, je to zabezpečené štýlovaním. Rovnako ich občas niekto zneužil na odsadenie obsahu kvôli vloženým floating obrázkom a pod., na to ale rovnako existujú štandardné možnosti (clear). Upozorňujem, že úprava sa týka viac než 90-tisíc článkov, takže s tým bude nevyhnutne spojený nejaký diskomfort v podobe zaplnenia redaktorských watchlistov upravenými stránkami. A v nejakom percente článkov s veľmi neštandardným obsahom/markupom záveru sú možné aj rôzne anomálie, typicky vloženie sekcie na nesprávne miesto. Štandardné kontexty (vloženie pred existujúcu sekciu ''Externé odkazy'' a/alebo ''Zdroj/-e/'', vloženie pred koncové š. a kat., vloženie pred kat.) som sa snažil pokryť. Možné otázne aspekty: # či sekciu dopĺňať aj do rozlišovacích stránok, napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8258193] (za mňa skôr asi áno) # či sekciu dopĺňať aj do zoznamov, napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8258196] (dtto.) # či to vôbec stojí za to robiť: odkaz na Commons je dostupný aj z layoutu, cez sekciu ''V iných projektoch'' dropdownu <big>⋮</big> v novom Vectore, resp. cez rovnomenný slot v Monobooku (za mňa, pre konzistentnosť, že to čitateľ nájde na očakávanom mieste priamo vo výklade, to asi nejaký zmysel má) Príklady úprav viď várka [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=202608042247&limit=9], resp. 100-kusová random sample várka [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/TeslaBot&limit=100&offset=202608051013]. Vďaka za prípadný feedback. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:01, 4. august 2026 (UTC) :Ahoj. Nemám výhrady.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:05, 4. august 2026 (UTC) :Fillos X. rád odklikáva niektoré úplne zbytočné veci manuálne, prednedávnom som ho konečne presvedčil i na robotické aktualizácie zoznamu najnovších článkov Portálov, takže ma táto aktivita neprekvapuje. :Z rozlišovačiek by som to každopádne vynechal, ak sa tam pridá nesúvisiaci nový význam, tak to tam bude nevhodné; ten Ružový panter je skôr výnimka podľa mňa. Áno, je to na WD, ale ten význam lokálne môže byť iný. Inak zmysel to asi má, neviem, či na to niekto kliká, ale v tom layoute (Vector 2010) som zistil, že to je, až keď mi to Fillos povedal asi 3 mesiace dozadu. V novom skrytom by som niečo také určite nehľadal. --~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:11, 5. august 2026 (UTC) ::{{re|KormiSK|s=1}} Nie je to výnimka, RS s potenciálne doplniteľným commons prelinkovaním je relativne dosť, cca 1 700. Tu je náhodná vzorka desiatich, ak by si chcel niekto pozrieť commons protistrany k nim: :::[[EF]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:EF], [[Fleming]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Fleming], [[Kostol svätej Anny]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Saint_Anne_Church], [[Turan]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Turan], [[Válek]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:V%C3%A1lek_(surname)], [[Segregácia]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Segregation], [[Saint-Aignan]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Saint-Aignan], [[Škoda Rapid]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:%C5%A0koda_Rapid], [[Ilarion]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Ilarion_(given_name)], [[Číňania]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:People_of_China]. ::Spravidla je tam kategória s podkat., ktoré zvyknú mať zmysluplnú mieru prekryvu s významami v tunajšej RS (pričom tam kde je v RS trebárs veľká časť červených wl., máš cez commons link aspoň médiá k tým významom). Ako nemám na to vyhranený názor, som ok ako s ich doplnením, tak aj s prípadným vyňatím z dopĺňania. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:43, 5. august 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Aha, ešte i na Commons je to rozl. No tak asi hej potom. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:15, 5. august 2026 (UTC) ::::V časti prípadov. V inej (v tamtej vzorke Válek, segregácia, Škoda Rapid, Ilarion, Číňania) je napojená bežná commons kategória. Ale aj tam je prienik zvyčajne vcelku relevantný. Ako doplnková záležitosť k rozlišovačkám mi to príde v zásade neškodné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:28, 5. august 2026 (UTC) :1. áno, 2. áno a 3. Pre bežného čitateľa je [[Wikimedia Commons|Commons]] v aktuálnom vektore ťažšie dohladateľný ako tomu bolo kedysi. Ďalšou výhodou je aj fakt, že v niektorých typoch stránkach to pridá aspoň ako-taký obsah / klikatelný link (napr. [[0. roky 15. storočia]]). A zmena starého zápisu ref. na nový (šablónovitý) je tiež prínosná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:59, 5. august 2026 (UTC) :Za mňa súhlas. Dobrý nápad spojiť doplnenie {{tl|projekt}} a náhradu {{tl|referencie}}. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:29, 5. august 2026 (UTC) : Súhlasím. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 11:38, 5. august 2026 (UTC) : Každé jedno rozšírenie je prínosné. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 13:54, 6. august 2026 (UTC) :Za mňa tiež, samozrejme, môže byť. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:20, 6. august 2026 (UTC) Zatiaľ 15k várka [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=202608060613], ďalšiu potom zase večer, nech to cez deň nezapĺňa watchlisty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:45, 6. august 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Daná vec sa dá nechať priebežne pustená, v zmysle várky – raz mesačne? PS; Pls. koľko to strojové dopĺňanie cca hodilo editov? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:36, 9. október 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie/presun článku Bratislava a jej premeny == Dobrý deň, prosím o posúdenie prepracovaného návrhu článku [[Redaktor:Bapremeny/Bratislava a jej premeny]]. Pôvodný článok bol v roku 2023 zmazaný po diskusii o encyklopedickej významnosti. Odvtedy bola vytvorená nová verzia, odstránené propagačné formulácie a doplnené nové zdroje, najmä STVR, Bratislavské noviny a Slovenské technické múzeum. Prosím o názor, či súčasná verzia už dostatočne preukazuje encyklopedickú významnosť a či je možné článok presunúť do hlavného menného priestoru. Pôvodná diskusia o zmazaní: [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/BRATISLAVA A JEJ PREMENY Občianske združenie]] <nowiki>Ďakujem za posúdenie. --~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 08:48, 23. august 2026 (UTC) : Podľa mňa stránka nespĺňa [[Wikipédia:WV|encyklopedickú významnosť]]. [[WP:NIE|Wikipédia nie je reklama]] pre každého, komu to napadne. Každopádne v takýchto prípadoch, kedy ide o OZ s obdobnými cieľmi (dokumentácia histórie mesta atp.), by som bol ochotný poľaviť. Zaujímal by ma názor ostatných redaktorov na podobné aktivity. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:51, 6. september 2026 (UTC) ::Ďakujem za názor. ::Rozumiem výhrade k encyklopedickej významnosti aj k tomu, že Wikipédia nemá slúžiť ako reklama. Práve preto som pracovnú verziu oproti pôvodnému článku výrazne upravil, odstránil propagačné formulácie a snažil sa všetky podstatné tvrdenia doložiť nezávislými zdrojmi. ::Budem rád aj za názory ďalších redaktorov, najmä či sú zdroje ako STVR, Bratislavské noviny a Slovenské technické múzeum v tomto prípade dostatočné na preukázanie významnosti, prípadne čo by bolo potrebné ešte doplniť. ::<nowiki>Ďakujem. --~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 16:59, 7. september 2026 (UTC) :::Ahoj, skôr by som to formuloval ako projekt, realizovaný rovnomenným OZ... Organizáciu potlačiť do úzadia a prezentovať skôr ten projekt, ktorý mne príde zaujímavejší. Pretože teraz je to mačkopes, kde sa čitateľ stráca, o čom ten článok je. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:25, 7. september 2026 (UTC) ::::Ďakujem za pripomienku, dáva mi to zmysel. ::::Pracovnú verziu som preformuloval tak, aby bol článok primárne o projekte Bratislava a jej premeny a rovnomenné občianske združenie bolo uvedené ako subjekt, ktorý projekt zastrešuje a realizuje. ::::Upravil som najmä úvod, históriu a činnosť tak, aby bolo od začiatku jasné, že predmetom článku je dokumentačný a fotografický projekt. ::::<nowiki>Budem rád za ďalšie pripomienky k tejto upravenej verzii. --~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 19:48, 7. september 2026 (UTC) :::::Dobrý deň, ďakujem ešte raz za doterajšie pripomienky. :::::Pracovnú verziu [[Redaktor:Bapremeny/Bratislava a jej premeny]] som podľa návrhu Pe3kZA prepracoval tak, aby bol článok primárne o projekte Bratislava a jej premeny a občianske združenie bolo uvedené iba ako subjekt, ktorý projekt zastrešuje. :::::Mohol by sa, prosím, niekto pozrieť na aktuálnu verziu a povedať, či je už vhodná na presun do hlavného menného priestoru, prípadne čo konkrétne ešte treba upraviť? :::::Ďakujem. --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 15:39, 17. september 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie návrhu článku Duo Axis == <nowiki>Dobrý deň, som členom hudobného dua Duo Axis, preto som na svojej používateľskej stránke uviedol konflikt záujmov. Na podstránke Redaktor:Robiax/Duo Axis som pripravil pracovný návrh článku s citáciami na verejné a nezávislé zdroje. Prosím komunitu o posúdenie encyklopedickej významnosti, kvality použitých zdrojov a vhodnosti prípadného presunu článku do hlavného priestoru. Ďakujem. </nowiki> -- [[Redaktor:Robiax|Robiax]] ([[Diskusia s redaktorom:Robiax|diskusia]]) 22:08, 26. august 2026 (UTC) :Dobrý deň, článku stále chýbajú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]]. --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 05:53, 27. august 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za upozornenie. Návrh som doplnil o ďalší nezávislý zdroj – regionálny časopis Abovský hlásnik č. 3/2022, ktorý sa zmieňuje o vystúpení Duo Axis v Nižnej Hutke. V návrhu je už aj dobový zdroj z roku 2003 k festivalu Laugo, kde je Duo Axis z Trebišova uvedené ako laureát, a nezávislý zdroj z Podunajských Biskupíc z roku 2018. Prosím, mohli by ste sa pozrieť, či niektoré z týchto zdrojov už spĺňajú požiadavku nezávislého netriviálneho spoľahlivého zdroja, prípadne čo konkrétne by ešte bolo potrebné doložiť? Ďakujem. --[[Redaktor:Robiax|Robiax]] ([[Diskusia s redaktorom:Robiax|diskusia]]) 11:22, 27. august 2026 (UTC) :::v podmienkach [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]] je: :::* '''Netriviálnymi zdrojmi''' sú také zdroje, ktoré sa predmetu článku venujú obsiahlejšie, nespomínajú ho len v niekoľkých vetách alebo len ako položku v zozname, registri, programe ap. Nepatrí sem napr. zbežná zmienka o osobe v novinovom článku, výpis z obchodného registra, položka vo filmovej databáze ap. :::takže podľa mňa to podmienky nespĺňa. --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 11:26, 27. august 2026 (UTC) ::::Ďakujem za vysvetlenie. Rozumiem teda, že samotné zmienky o vystúpeniach ani krátka správa o ocenení nestačia a bolo by potrebné doložiť nezávislé zdroje, ktoré sa Duo Axis venujú podstatnejšie. Pokúsim sa ešte preveriť staršie tlačené a regionálne zdroje. Ďakujem za usmernenie. --Robiax --[[Redaktor:Robiax|Robiax]] ([[Diskusia s redaktorom:Robiax|diskusia]]) 12:18, 27. august 2026 (UTC) == [[Wikipédia:Žiadosť o komentár/Príspevky redaktora Luketheslovak]] == Dávam do pozornosti ŽOK pre ľudí, ktorí náhodou nesledujú danú stránku. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. august 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Bude sa to po cca mesiaci (asi sa už nik nezapojí) nejako uzatvárať či necháme to ešte otvorené? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:57, 27. september 2026 (UTC) ::{{Re|Fillos X.}} Vyjadrenia ostatných so súhlasom sú asi dostatočne, nechal by som to tam však pokojne ešte chvíľu svietiť, predchádzajúce ŽOKy tam boli celé roky. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:21, 28. september 2026 (UTC) == Prosba o kontrolu konceptu článku Katarína Vavrová == Dobrý deň, pripravil som koncept článku o akademickej maliarke a ilustrátorke Kataríne Vavrovej (dcéra Milana Vavra): [[Redaktor:Hans Chirstens/Katarína Vavrová]]. Som jej rodinný príslušník, preto článok nevkladám do hlavného priestoru sám – konflikt záujmov mám priznaný na svojej používateľskej stránke. Text má 22 zdrojov (GMB, Danubiana, Tatranská galéria, Web umenia, Pravda, TASR, Francúzsky inštitút); bol pripravený s pomocou AI asistenta a údaje boli overené voči uvedeným zdrojom. Prosím skúsených redaktorov o kontrolu neutrality a zdrojov a, ak je článok v poriadku, o presun do hlavného priestoru (kategórie sú v koncepte zakomentované). Ďakujem. --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 20:25, 3. september 2026 (UTC) :Zdravím, za mňa je to v poriadku. Pokojne to presuňte. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 06:43, 4. september 2026 (UTC) ::Ďakujem za kontrolu! Účet je nový a systém mi presun ešte nedovolí (nie som automaticky schválený redaktor). Mohli by ste, prosím, presunúť stránku [[Redaktor:Hans Chirstens/Katarína Vavrová]] na [[Katarína Vavrová]]? Kategórie na konci textu sú zakomentované – po presune ich odkomentujem (alebo prosím aj o to). Ďakujem. --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 06:55, 4. september 2026 (UTC) :::Tak skopíruj a vlož, je to jedno, len nech to je pod tvojím účtom. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 06:58, 4. september 2026 (UTC) ::::Hotovo – článok je v hlavnom priestore: [[Katarína Vavrová]] (kategórie odkomentované, podstránku som označil na zmazanie). Ďakujem za ochotu a rýchlosť! --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 07:09, 4. september 2026 (UTC) == Prosba o posúdenie konceptu článku Milan Meinl (autobiografia) == Dobrý deň, po článku o Kataríne Vavrovej som pripravil koncept článku o jej synovi, reštaurátorovi Milanovi Meinlovi: [[Redaktor:Hans Chirstens/Milan Meinl]]. Otvorene: ide o autobiografiu – účet patrí osobe, o ktorej článok je (priznané na mojej používateľskej stránke), preto ho do hlavného priestoru nevkladám sám. Zdroje: regionálna tlač v Nemecku (Merkur/Freisinger Tagblatt 2025 – zákazka obce Au in der Hallertau, Südkurier 2023 – Münster Radolfzell, Schwarzwälder Bote 2023 – Falkensteiner Kapelle), rozhovory s K. Vavrovou (Pravda 2022, TASR 2017), ORSR. Prosím o posúdenie významnosti a neutrality – a ak je to na Wikipédiu zatiaľ málo, radšej to povedzte rovno, počkám na ďalšie zdroje. Ďakujem. --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 14:30, 7. september 2026 (UTC) :{{Re|Hans Christens}} Zdravím, mne teda článok pripadá ako promo pre seba samého, nevidím v ňom úplne [[Wikipédia:WV|významnosť]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:17, 7. september 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Ďakujem za úprimnú reakciu. K „promu“: koncept som ešte skrátil – vyhodil som všetko, čo bolo doložené len vlastnou stránkou firmy (opis služieb), ostali fakty z nezávislých zdrojov; ak prekáža niečo konkrétne, pokojne škrtnite alebo napíšte, vyhoviem. K významnosti si dovolím oponovať: nejde o vlastné vyhlásenia, ale o tri nezávislé regionálne denníky v troch rokoch, ktoré ho menujú ako reštaurátora povereného prácami na chránených pamiatkach – Schwarzwälder Bote 2023 (Falkensteiner Kapelle, Schramberg), Südkurier 2023 (Hausherrenkapelle v radolfzellskom Münstri, päťročná obnova za 4,3 mil. €) a Merkur/Freisinger Tagblatt 2025 (obec Au in der Hallertau mu so súhlasom pamiatkového úradu zadala obnovu chránených stĺpov, 51 500 €). Odporúčanie [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)]] samo hovorí, že zoznam kritérií nie je uzavretý a rozhoduje, či je o osobe dosť nezávislých overiteľných informácií na nestranný článok – každá veta konceptu má zdroj mimo mňa. Rozumiem však, že sú to zmienky pri projektoch, nie profil. Otázka na rovinu: ak je pre vás hranicou samostatný profilový článok v tlači, povedzte to a koncept ostane v mojom priestore, kým taký nevznikne. Nechcem nič pretláčať, len mať jasno, čo chýba. --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 06:17, 8. september 2026 (UTC) :::Zdravím, toto už nie... Je to výslovne selfpromo na činnosť vlastnej spoločnosti; tie zdroje sa ani nevzťahujú k Vašej osobe, ale skôr k 1) spoločnosti, respektíve jej zákazkám, 2) osobám, ktoré sú s Vami pokrvne spríbuznené. Ak sa aj spomínate v tých článkoch, ide (aspoň, čo som námatkovo pozeral) o ''triviálne'' zmienky jednou vetou... (dva nezávislé, ''netriviálne'' spoľahlivé zdroje). Navyše ide o správy typu mestská denná tlač, čo nie je ani úplne „spoľahlivý zdroj“: nie preto, že by museli uvádzať nepravdivé údaje, ale spomína sa tam všeličo, pravidelne, čo spoľahlivo nedokazuje encyklopedickú významnosť (pr. havária v centre hlavného mesta nebude encyklopedicky významná, hoci mestské správy o nej informovať môžu). Čiže toto žiaľ nestačí. --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 06:45, 8. september 2026 (UTC) ::::Ďakujem Scholastikovi za zhodnotenie, presne tak; chýbajú mi tam [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]. Nemyslím, že ktorýkoľvek zdroj sa venuje Vám priamo ako osobe. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:50, 9. september 2026 (UTC) == Infobox Múzeum == Ahojte, na svojom [[Redaktor:MelchiorSK/pieskovisko|pieskovisku]] som prepracoval šablónu [[Šablóna:Infobox Múzeum]]. Upravil som jej štruktúru, parametre aj niektoré technické riešenia tak, aby bola univerzálnejšie použiteľná pre múzeá, galérie a príbuzné inštitúcie. Pred jej prípadným nasadením naostro by som bol rád za vaše pripomienky, postrehy či návrhy na úpravy. Ak máte chvíľu, pozrite sa, prosím, na jej aktuálnu podobu a dajte vedieť, či vám tam niečo chýba, prípadne či by ste niektoré parametre alebo riešenia upravili. Budem rád za akúkoľvek spätnú väzbu ešte pred tým, než sa šablóna začne používať vo väčšom rozsahu. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 20:03, 26. september 2026 (UTC) :{{Odpoveď|MelchiorSK}} Ahoj, za mňa je to fajn, dobrá práca. Super, že si do šablóny implementoval súradnice. Akurát z parametrov pozerám, že zmizlo ''Zbierka'', tento parameter by som možno ponechal, keďže pri počte zb. predmetov sa jedná o málo premenlivé číslo a v niektorých článkoch je aj uvedený. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:42, 26. september 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] Ahoj, pohrával som sa s myšlienkou ako naložiť s parametrom o počte zb. predmetov. Zámerne som ho nedával a uvidím aká bude spätná väzba. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 09:50, 27. september 2026 (UTC) :{{re|MelchiorSK}} Si si vedomý toho, že v tej š. kompletne prekopávaš sadu parametrov bez zabezpečenia spätnej kompatibility (z pôvodných v novej implementácii chýba napr. Meno, Krajina, Vedúci, Kurátor, Zbierka, Návštevníci), hej? Predpokladám teda, že máš v pláne v prípade náhrady prejsť jej existujúich ~130 výskytov v čl. a volania upraviť na nový tvar. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:15, 27. september 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ahoj, mojím cieľom bolo šablónu prečistiť a zjednodušiť. Parametre ako Vedúci, Kurátor či Návštevníci mi prišli pre túto šablónu nadbytočné. Určite nenechám existujúce volania nefunkčné. Ak sa zhodneme, že tie vynechané parametre naozaj netreba, prejdem všetkých ~130 výskytov ručne/botom a upravím ich na nový tvar. Ak by však podľa teba (alebo ostatných) niektoré z nich mali predsa len zostať, viem ich do novej implementácie ešte doplniť ako voliteľné. Vďaka za ostražitosť! --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 10:39, 27. september 2026 (UTC) :{{Re|MelchiorSK}} Cením snahu zjednodušiť šablónu. Avšak keď už ide o tento typ šablóny, vôbec neoceňujem, ak sú všetky parametre "povinné" (= vždy zobrazované). Napr. právna forma vôbec nemusí byť povinným parametrom a dohľadávať ju - napr. pre zahraničné inštitúcie - niekedy nemusí byť jednoduché. Tiež napr. nemusím vždy vedieť (čo vedieť, ani chcieť) dohľadať, kedy inštitúcia vznikla. To isté napr. mestská časť (nie všetky mesta nutne majú mestské časti). Pre takto všeobecné šablóny mi pripadá lepšie mať väčšinu parametrov zobrazovaných len ak sú vyplnené. :Súhlasím i s Teslatonom ohľadne kompatiblity, to odchytil dobre. Na spätnú kompatibilitu sa dajú keď tak vylistovať jednotlivé použitia a to, či obsahujú konkrétne parametre pomocou botov, ktoré by si mohol potom manuálne upraviť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:41, 27. september 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]]: Vďaka za reakciu. Pri tých parametroch to vnímam tak, že ak niekto nejaký údaj nevie, jednoducho ho nevyplní a nechá to na ostatných redaktorov (pokojne to neskôr prejdem a doplním ja :) ). Mnohé z tých informácií (zakladateľ, rok založenia a pod.) by navyše mali byť priamo v texte článku alebo sa dajú ľahko overiť na oficiálnom webe inštitúcie. Ohľadne spätnej kompatibility a úprav mi napadlo iné riešenie: vytvoriť úplne novú šablónu Infobox: Múzeum a galéria. Tú by som potom postupne manuálne nasadil do tých cca +-130 článkov, čím by som úplne eliminoval problémy s kompatibilitou starej šablóny. Stará šablóna by sa po kompletnom nahradení mohla jednoducho zmazať alebo archivovať. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 20:02, 27. september 2026 (UTC) :::{{Re|MelchiorSK|s=1}} Aha ok, riešim blbosti, keď to nie je vyplnené, nezobrazí sa to. Čo má asi vyriešené Geobox na pozadí. V tom prípade v pohode. :::A podľa mňa by nová šablóna bola rozhodne lepšia, Geobox je úplný bordel podľa mňa (tu by to bolo asi jedno, ale i tak). ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:09, 27. september 2026 (UTC) ::::{{re|KormiSK|MelchiorSK|s=1}} Nezobrazovanie nevyplnených hodnôt rieši asi každá generická IB šablóna, je to historicky jedna z ich základných pridaných hodnôt, nemusieť v konkrétnej implementácii podmienkovať zobrazenie každého jedného riadku. ::::Čo sa názvu, nechal by som IB Múzeum, tvar "Múzeum a galéria" je rozvláčny a spojka "a" sa tam nehodí (patrilo by tam keď už tak "alebo", čo by bolo ešte rozťahanejšie). Zabezpečiť spätnú kompatibilitu pre tých zopár parametrov nie je žiaden problém, k niektorým stačí dočaný alias (<code><nowiki>{{#if: {{{nový názov|}}} | {{{nový názov|}}} | {{{starý názov|}}} }}</nowiki></code>, resp. aj len <code><nowiki>{{{nový názov|{{{starý názov|}}}}}</nowiki></code>, čo nie je robustné s ohľadom na prázdne hodnoty, v tomto prípade by to ale nemalo prekážať, keďže volania by nemali obsahovať rovnaký parameter súbežne pod starým aj novým názvom), k zvyšným reálna položka, ktorá sa môže časom vyhodiť. ::::Čo sa týka toho, ktorú generickú IB šablónu pri implementácii použiť, do úvahy prichádza [[Šablóna:Infobox|Infobox]], [[Šablóna:Geobox|Geobox]], prípadne aj [[Šablóna:Infobox (modul)|Infobox (modul)]], využívajúca Lua modul [[Modul:Infobox|Infobox]] (čo tu ale nateraz nie je reálne moc zaužívané a doladené). Geobox možno je "bordel", sprosto povedané (neodpustím si: verím, že sa vieš pochváliť množstom podobne hodnotných implementácií so zenovo krásnou architektúrou a zdrojákmi... ;), čo sa týka komplexity implementácie a rôznych hackov, tá je ale pred tvorcami wrapper šablón normálne skrytá, takže by to nemalo spôsobovať žiadne katastrofálne problémy, pričom svoju hodnotu pre určité typy šablón stále má, aj keď je letitý, keďže nebol navhrhovaný úplne insitne a bez citu pre vec. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:47, 27. september 2026 (UTC) :::::Je to bordel kvôli parametrom a názvom, pretože nikdy neviem, čo je čo. Nie kvôli implementácii na pozadí. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:18, 28. september 2026 (UTC) :::::Ok, ja nechám ešte otvorenú diskusiu tu do konca týždňa. Ak nebude mať nikto pripomienky tak šablónu ešte doladím a potom nasadím. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 17:29, 28. september 2026 (UTC) Keďže k návrhu už nepribudli žiadne ďalšie pripomienky, považujem diskusiu za uzavretú. Šablónu ešte doladím podľa doterajších podnetov a následne ju v priebehu októbra nasadím do používania. Ďakujem všetkým za spätnú väzbu.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:34, 5. október 2026 (UTC) :::{{Re|MelchiorSK}}IČO a právnu by som vyhodil, nie je to dôležité. Skôr by som prial počet návštevníkov, to sa mi zdá relevantnejšie. Otvoriť aj viaceré možnosti adm. členenia ako provinicie (napr. Kanada), departmenty, teritóriá, atď. Dátum otvorenia a zatvorenia by som dal k sebe. IMHO sa historický región bude písať do názvu <code>[[Zvolenská župa]]</code>, nie <code>župa <br> [[Zvolenská župa|Zvolenská]]</code>. Je treba ten parameter Typ historického regiónu? Vo vysvetlivkách máš ešte pozostatky kostola. Aký je rozdiel medzi Objektami a Ďalšími budovami? Súčasť sa mi tiež hodí blízsko vlastníka (najmä ak sa za vlastníka považujú aj právnické osoby). Trochu zvláštne je aj používanie mužského rodu pričom múzeum je stredného a galéria ženského. Alebo je to kompromis?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:11, 5. október 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] trochu s krížikom po funuse, ale ďakujem za pripomienky. Nesúhlasím však s vypustením IČO a právnej formy. Ide o základné identifikačné údaje inštitúcie, minimálne rovnako relevantné ako ostatné parametre. Navyše počet návštevníkov je údaj, ktorého aktuálnosť je v šablóne dlhodobo prakticky neudržateľný, keďže sa pravidelne mení. K administratívnemu členeniu: šablóna vychádza zo základu [[Šablóna:Geobox|Geoboxu]], takže neviem, či sú v ňom už zapracované provincie, departmenty či teritóriá. Asi nie ako áno. V prípade potreby by však nemal byť problém ich doplniť. „Pozostatky kostola“ vo vysvetlivkách je pozostatok staršej verzie šablóny, to opravím. Zároveň upozorňujem, že od poslednej úpravy sa zmenili aj niektoré parametre. Namiesto „objekty“ a „ďalšie budovy“ sú teraz „objekty“ a „pobočky a pracoviská“. Zámer je taký, že objekty predstavujú hlavné súčasti múzea alebo galérie, zatiaľ čo pobočky a pracoviská označujú samostatné organizačné jednotky v rámci väčšej siete, ako je napríklad [[Slovenské národné múzeum|SNM]]. Parameter „súčasť“ je určený práve pre prípady, keď je múzeum alebo galéria súčasťou takejto inštitúcie (napr. SNM{{--}}Spišské múzeum v Levoči je súčasťou SNM). Dátumy otvorenia a zatvorenia dám k sebe. Používanie mužského rodu je zatiaľ kompromis vyplývajúci z univerzálneho charakteru šablóny pre múzeá, galérie, prípadne pre skanzeny a podobné inštitúcie. Ak by sa ukázalo ako problematické, dá sa to upraviť. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 20:11, 5. október 2026 (UTC) :::::{{Re|MelchiorSK}} Áno, sú základné identifikačné údaje inštitúcie, ale nie v encyklopedickom kontexte. Sú dôležité pri faktúrovaní, uzatváraní zmlúv, atď., ale nedajú čitateľovi v podstate nijaké informácie o inštitúcii. Právna forma ako-tak ponúkne nejaký odhad kam inštitúciu zaradiť či k štátu, alebo mestu alebo súkromníkovi. Ale je to len odhad a lepšie vypovie parameter Vlastník (alebo Zriaďovateľ?). IČO je česko(-)slovenská záležitosť, aj z tohto dôvodu by som ju neuvádzal. Právna forma má tiež rôzne možnosti a tak de facto budú tieto dve položky vypĺňané len v slovenskom a možno českom kontexte. Sú to skôr položky na Wikidáta. ::::: Pobočky a pracoviská je výstižnejšie, dal by som ich pred objektmi (sú formálne ustanovené, objekty nie sú?). Súčasť, mužský rod ok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:12, 5. október 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] Súhlasím, IČO môžem odstrániť. Právnu formu by som však ponechal, aby bolo možné inštitúciu správne zaradiť. Parameter „Vlastník“ by sa mohol premenovať na „Zriaďovateľ“. Pri poradí objektov, pobočiek a pracovísk sa ešte viem pohrať a podľa potreby ho upraviť. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:03, 7. október 2026 (UTC) :::::::{{Re|MelchiorSK}} Možno by mohli ostať oba parametre, „Zriaďovateľ“ pre verejné inštitúcie a „Vlastník“ pre neverejné.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:24, 8. október 2026 (UTC) :@[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] Len pls. daj pozor aby pri zavedení sa niektoré parametre už použité v súčasných článkoch nestratili... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 5. október 2026 (UTC) ::Jasné, myslím na to. Radšej na nasadenie šablóny idem pomaly, aby som predišiel nejakým patáliam. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:44, 5. október 2026 (UTC) == Dotazník pre komunitu == Ahojte, v rámci WMSK by sme chceli urobiť dotazník pre komunitu (redaktorov i čitateľov) ohľadne aktivít, do ktorých by sa chceli zapojiť (online editathony, editathony fyzicky, fyzické stretnutia bez prispievania na Wiki, workshopy na naučenie pre nováčikov, fotoprechádzky atp.). Chceli by sme zistiť, do akých aktivít by ste sa chceli zapojiť a prípadne zistiť, kde a ako organizovať aktivity pre nováčikov. Zároveň by sme na to radi využili sitenotice banner, primárne kvôli tým čitateľom. Mal by s tým niekto problém? Asi by bol len biely s odkazom na Google forms, nič extra svietivé alebo tak, pravdepodobne koncom októbra do polovice novembra. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:27, 6. október 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] V princípe nemám problém podporiť, akurát nech ten banner je dobre vyriešený (atraktívnosť, funkčnosť a jasnosť) a taktiež by tam istú dobu mal byť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:42, 6. október 2026 (UTC) == Čestné uznania Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej == Zdravím. Ad [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/~2026-54491-77]: aké sú názory na významnosť tohto typu počinu v sekciách ''Ocenenia'' dotknutých biografií? Neviem či to sem dopĺňa priamo Perný (dlhoročný chŕlič matičiarskej PR fotodokumentácie, nezriedka taktne zahŕňajúcej jeho osobu a ďalších bizarných spolusúdruhov) alebo nejaký iný aktivista, no príde mi vcelku diskutabilné, či ide zrovna o encyklopedicky relevantné ocenenie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:14, 10. október 2026 (UTC) b4m8wk85oenwr2yq9ga7t05w9udrfq6 8382573 8382423 2026-10-10T20:28:50Z KormiSK 91359 /* Čestné uznania Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej */ odpoveď 8382573 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl s témou '''rôzne''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa pre diskusie, ktoré sa nehodia na iný stôl. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole rôzne|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Rôzne|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} ==Archív tém== Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2025|2025]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2026|2026]] <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Rôzne]] </noinclude> == WikiCitátor: workaround pre weby cez Cloudflare (po novom už aj SME a ďalšie periodiká Petit Pressu) == Pre info, pre tých čo používajú [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] na generovanie citácií. ''[[SME]]'', ''[[The Slovak Spectator]]'' a ďalšie weby [[Petit Press]]u sú odnedávna bohužiaľ už obsluhované cez [[:en:Cloudflare|Cloudflare]] [[:en:content delivery network|CDN]] s tamojšou štandardnou aktívnou JS ochranou voči botom. Znamená to okrem iného, že bežné jednoduché HTTP klienty sa už k obsahu priamo nedostanú, bol by potrebný plnokrvný headless browser s podporou JS (a aj tam by bol výsledok neistý, keďže tá ochrana je by design stavaná tak, aby pokiaľ možno nebola jednoducho strojovo obchádzateľná). Táto vec neobmedzuje len WikiCitátor, týka sa aj archivácie cez archive.org, aj citovania cez Zotero vo VE (niekedy prejde, niekedy nie). Perspektívne by sa možno dalo skúsiť osloviť Petit Press cez WMSK, či by neboli ochotní nastaviť výnimky na strane CDN pre nejak definovaných klientov (cez [[:en:User-Agent header|User-Agent]] prípadne IP rozsah), aby umožnili generovanie citácií v rámci wiki. V každom prípade, ako workaround som zatiaľ na strane WikiCitátora doplnil možnosť vložiť pod URL explicitne zdroják cieľovej stránky, vykopírovaný z prehliadača (<tt>Ctrl+U</tt> pri otvorenej dotyčnej stránke + copy&paste), viď [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/?input=https%3A%2F%2Fwww.sme.sk%2Fkomentare%2Fc%2Fmacky-bez-mena%0A%0A%3C!DOCTYPE%20html%3E%0A%3Chtml%3E%0A%20%20%3Chead%3E%0A%20%20%20%20%3Ctitle%3EMa%C4%8Dky%20bez%20mena%3C%2Ftitle%3E%0A%20%20%3C%2Fhead%3E%0A%20%20%3Cbody%3E%0A%20%20%20%20%3Cscript%20type%3D%22application%2Fld%2Bjson%22%3E%7B%22author%22%3A%20%22Vanda%20Rozenbergov%C3%A1%22%2C%20%22datePublished%22%3A%20%222026-06-22%22%7D%3C%2Fscript%3E%0A%20%20%3C%2Fbody%3E%0A%3C%2Fhtml%3E%0A '''príklad vstupu''']. Znamená to opruz navyše, s trochou cviku sa to ale dá robiť vcelku rutinne a ako východisko z núdze je to použiteľné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:39, 28. jún 2026 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Vieš formulovať nejaký e-mail s tým, čo by si chcel, ktorý by sme v rámci WMSK preposlali? ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:51, 28. jún 2026 (UTC) ::{{re|KormiSK|s=1}} Hej, skúsim ešte premyslieť, aký exaktne User-Agent reťazec bude dobré používať (aj s ohľadom na [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Foundation_User-Agent_Policy][https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Bot_policy], lebo je s tým v súvislosti s AI ošiaľom a snahou šetriť zdroje a limitovať vyťažovanie botmi po novom dosť problém aj vo vzťahu k masívnejšiemu dotazovaniu interných MW apín) a naformulujem niečo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:23, 29. jún 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Hej, tých chatbotov nám v takýchto situáciách bol čert dlžný. Keď sformuluješ a povieš, komu poslať, nemám problém to zariadiť a skúsiť to vyriešiť. Možno by tam šiel nejaký whitelist na ten jeden server alebo niečo... Daj vedieť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. jún 2026 (UTC) == Šablóna:Infobox James Bond film == Bol by niekto proti, keď v článkoch (postupom času) ponahrádzam [[:Kategória:Filmy o Jamesovi Bondovi|všetky výskyty]] starej šablóny [[Šablóna:Infobox James Bond film]] z roku <bdi>[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Infobox_James_Bond_film&oldid=727181 2007]</bdi> za klasické šablóny [[Šablóna:Infobox Film|IB film]]. Daná záležitosť by sa tak zmazala, jednak ide o viac-menej duplicitu a druhak nemá žiadne interwiki. Súčasný IB má v článkoch akurát viacero nevýhod. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:46, 30. jún 2026 (UTC) :Zatiaľ čo nevidím dôvod udržiavať šablónu, ak je použitá na dostatočneom počte stránok, prečo nie. Ak ju chceš nahradiť... do toho. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:01, 30. jún 2026 (UTC) :Dá sa to spraviť, aj keď mi to príde trochu ako samoúčelné mrhanie časom (keďže jej výskytov v čl. je ~30) a znehodnocovanie roboty tých, ktorí tú šablónu zakladali a vypĺňali v článkoch. Pričom aj pre IB film platí (podobne ako pre tú reklamu), že prezentáciu chronológií by bolo treba prerobiť na stĺpcovú sadzbu na spôsob IB Album, IB Politik, resp. viď aj [[:cs:Šablona:Infobox - film]]. :Čo sa týka hlavných postáv (Bond, Bond girl, hl. zločinec), šlo by ev. pre tieto prípady doplniť do IB Film generické parametre (názovN, hodnotaN, napr. postavaN, herecN prípadne obsadenieN), ktoré by sa zobrazovali predradené pred collapsovanou sekciou ''Obsadenie'' (ktorá by v takom prípade mala titulok ''Ďalšie obsadenie''). Tak by bolo zachované to, čo momentálne rieši IB James Bond film, že hlavné postavy sú v nej konzistentným spôsobom priamo zobrazené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:18, 30. jún 2026 (UTC) ::Vlastne ono to tam už je v nejakej forme podporované, je tam parameter <code>Obsadenie2</code>, ktorý sa zobrazuje necollapsovaný predradene pred <code>Obsadenie</code>. Je to ale dosť absurdná forma, jednak názvovo a poradím (Obsadenie2 evokuje niečo sekundárne, pričom je to skôr opačne), v druhom rade sú tam potom dve sekcie s titulkom ''Obsadenie'' (viď napr. film ''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]''). Dalo by sa zrejme <code>Obsadenie2</code> premenovať (spätne kompatibilne, tzn. s aliasovaním pôvodným názvom) na <code>Hlavné obsadenie</code>, ktoré ak by bolo vyplnené, tak by bolo zobrazené necollapsovane ako prvé (s titulkom asi ''Hlavné postavy'') a collapsovaná sekcia Obsadenie by bola pod ním, uvedená ako ''Ďalšie obsadenie''. V prípade bondoviek by sa do hl. obsadenia dávali tie tri hlavné postavy; pričom uvádzať ich (Bond, Bond girl, hl. zločinec) zrejme nie je nevynutné, vyplýva to z poradia uvedenia. ::Resp., dajú sa tam prípadne doplniť aj obe spomenuté možnosti uvedenia hlavných postáv (číslovane s explicitnými názvami, aj sumárne cez parameter Hlavné postavy/Hlavné obsadenie), ak by to malo zmysel pre konkrétne filmové série, ako napr. tie bondovky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:48, 30. jún 2026 (UTC) == Archivácia diskusií == Pozdravujem a dávam do pozornosti [[Wikipédia:Potrebujem pomoc#Mapa Horné Považie|túto diskusiu]]. Padla tam otázka ohľadom archivovania starých správ, keďže nielen na tej stránke je v úvode uvedené: ''Diskusie staršie ako 30 dní (dátum poslednej poznámky) sú presúvané do archívu''. Keďže na väčšine diskusných stránok v mennom priestore ''Wikipédia'' prebieha archivácia raz ročne, pri niektorých najaktívnejších stoloch v Kaviarni nanajvýš trikrát ročne, nemala by sa tá veta z málo aktívnych diskusných stránok, akou je aj [[Wikipédia:Potrebujem pomoc]], vypustiť? Predom vďaka za podnety. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:07, 22. júl 2026 (UTC) :Má to tam význam minimálne ako hint, ako staré vlákna je už prijateľné archivovať. Archivácia sa obvykle riadi zaplnenosťou dotyčnej stránky, kým sú tam jednotky vlákien a celé to má rozsah na zopár obrazoviek, technicky nie je archivácia nevyhnutná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:14, 22. júl 2026 (UTC) ::Súhlasím, veď práve preto som to navrhol, či to niekde nezmeniť na 1 rok/iné časové obdobie/vypustiť, keďže po mesiaci to nikto nearchivuje, obzvlášť na takých relatívne opustených diskusiách ako Wikipédia:Potrebujem pomoc, kde je archivácia nutná tak raz za päť rokov. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:24, 22. júl 2026 (UTC) :::Nevidím dôvod to meniť, "sú presúvané" neznamená, že sa presúvajú okamžite po 30 dňoch. K staršej diskusii stále môže niekto zareagovať. [[Špeciálne:Diff/8251183|LeaderBota som zrovna dnes archivoval po dvoch rokoch]]. Jediná vec, ktorá sa archivuje relatívne pravidelne, je [[WP:SNZ]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 22. júl 2026 (UTC) == Články o základných školách z hľadiska encyklopedickej významnosti == Vzhľadom na [[Špeciálne:Rozdiel/8255045|tento nález]] pri rutinnej patrole mi napadá, či chceme nejako globálne riešiť otázku encyklopedickej významnosti základných škôl. V [[:Kategória:Základné školy na Slovensku|kategórií „Základné školy na Slovensku“]] ich máme takmer stovku, pričom drvivá väčšina z nich zjavne nemá [[WP:2NNSZ]], takže dávať ich jednotlivo na SNZ mi pripadá nepraktické. Pritom ťažko povedať, či základné školy (až na zopár ozaj historicky významných) vôbec majú šancu na splnenie tohto kritéria. Základné školy či ich zriaďovatelia (obce) zvyknú vydávať výročné brožúry a publikácie, no tie nespĺňajú kritérium nezávislého zdroja. V monografii o obci sa zväčša zrejme nebude nachádzať dostatok informácií o konkrétnej základnej škole. Väčší zmysel asi bude mať podstatné informácie zapracované do článku o obci (meste, mestskej časti) v rámci kapitol o školstve. Neviem či k tejto problematike prebehla všeobecnejšia diskusia; pri predbežnom vyhľadávaní vidím len, že sa sporadicky objavuje pri konkrétnych článkoch škôl: [[Diskusia:Základná škola s materskou školou (Zalužice)|Základná škola s materskou školou (Zalužice)]] (staršia diskusia bez záveru, 2009{{--}}2010), SNZ: [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola M. R. Štefánika Trebišov|Základná škola M. R. Štefánika Trebišov]] (2011), [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)|Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)]], [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)|Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)]] (obe 2024). --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 02:34, 29. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Corin|Corin]] Osobne som za ponechanie ZŠ, tak ako tu máme aj SŠ či Gymnázia, u ktorých je častokrát situácia podobná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:03, 29. júl 2026 (UTC) ::Problém vidím v tom, že na Slovensku existuje celkovo cez dvetisíc základných škôl (2&nbsp;058 podľa údaja z roku 2025, pozri [https://e.dennikn.sk/minuta/4756698 Denník N 21.07.2025], pozri aj [https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-zakladne-skoly.html?page_id=9601 ''Štatistická ročenka''] [[Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky|CVTI SR]]). To je pomerne dosť článkov, ktorým by sme priradili encyklopedickú významnosť z titulu existencie (ako to robíme napr. pri geografických útvaroch, sídlach ap.), pričom údaje o nich sa v čase menia (počet tried, rozpis krúžkov ap. sú tiež pomerne podružné informácie z hľadiska encyklopédie, kam patrí skôr prehľad o histórii, vývoj riaditeľov ap.). Nebránim sa tomu, ak bude zhoda, len to treba premyslieť. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 11:48, 29. júl 2026 (UTC) :Ak nespĺňajú kritériá, tak mi zmazanie nevadí. Si ochotný venovať tomu čas a prezrieť to, či niektoré kritériá spĺňajú? Prípadne, bol by si ochotný články zapracovávať do stránok o obciach? Ak by sa zapracovávali do článkov o obciach, nevadilo by mi nechať presmerovacie stránky, prípadne aj s kategorizáciami... --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 11:47, 29. júl 2026 (UTC) ::Vzhľadom na ich počet je to pomerne obrovské množstvo práce, pričom predpokladám, že informácie, ktoré by im mohli dopomôcť k encyklopedickej významnosti sa budú nachádzať skôr v obecných monografiách (vedecké knižnice majú povinné výtlačky, no obce a školy nie sú vždy svedomité v ich zasielaní). Najschodnejšie by asi bolo rozdeliť do okresov a prechádzať tak. ::Prípadne si ešte viem predstaviť automatizovaný zoznam (zrejme podľa okresov) v štýle [[:Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok na Slovensku|zoznamov kultúrnych pamiatok na Slovensku]], ktoré tu boli naimportované z databázy [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|PÚ SR]]. Teda ak by bolo o také niečo vôbec záujem a zhoda. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 11:53, 29. júl 2026 (UTC) :::Zbytočná robota presúvať to. Tieto inštitúcie sú významné už z titulu existencie a hoci málo z nich, niektoré sú aj ako-tak spracované. Presúvať to, robiť presmerky a potom po čase to zasa po rozšírení vracať na samostatné heslá nemá zmysel. Treba riešiť motiváciu, resp. možné riešenia doplnenia týchto článkov (napr. projekt v spolupráci so školami), nie ich likvidáciu. Kiežby sa ten čas a energia, čo sa tu venuje diskusiám ohľadom mazania, venovala ich rozšíreniu... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 12:50, 29. júl 2026 (UTC) :Drvivá časť bude mať encyklopedickú významnosť min. lokálnu. Pracoval by som s tým predpokladom. Dohľadávánie je pracné a limitované len na online priestor. Mazal by som len tie v zlom stave, obsahujúce nevhodný obsah, ktorých sa nikto nebude ochotný ujať. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 17:23, 29. júl 2026 (UTC) : K tomu jsem se už vyjadřoval, a to i na cswiki (naposledy několikrát [[:cs:Wikipedie:Diskuse o smazání/Soukromé vzdělávací organizace|tady]]). Základním problémem je, že při analýzách problémů článků často dochází k zaměňování významnosti a propagace. U státních škol, které většinou nepotřebují propagaci a nejsou psány ze strany profesionálních PR týmů (ale nějaké jistě napíšou i běžní redaktoři), se nějak tak jejich články tiše trpí s nepsaným odkazem na jejich potenciální užitek, ačkoli každý musí tušit, že heslo do všeobecné encyklopedie to spíše není. Takže soudím, že takové články tu zůstávají, protože tolik neiritují mazače. Osobně je mi jejich osud lhostejný a jejich přítomnost mi taky nevadí – resp. nemyslím si, že je to problém, který by skwiki měla urgentně řešit. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:22, 30. júl 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie a presun návrhu článku Gardeon == Dobrý deň, prosím o nezávislé posúdenie [[Redaktor:Redaktor:VirtualStoic/Gardeon|návrhu článku Gardeon]] a vyjadrenie, či je vhodný na presun do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]. Návrh je založený najmä na rozsiahlejších redakčných článkoch Denníka N, Forbes Slovensko a denníka Pravda a na rebríčkoch Financial Times. Prosím o kontrolu encyklopedickej významnosti, neutrality textu, referencií a formátovania. Ak návrh spĺňa požiadavky Wikipédie, prosím nezávislého redaktora o jeho presun. Ak je potrebné niečo upraviť, budem vďačný za konkrétne pripomienky. Ďakujem veľmi pekne. --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 11:07, 29. júl 2026 (UTC) :Dobrý deň. Za mňa je to s pár úpravami v poriadku (navrhol som). Oceňujem korektný prístup (myslím, že tu hovorím za viacerých). Kľudne pridajte/nahrajte aj jednu ilustračnú fotku, ak to nebude katalóg produktov. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 18:42, 29. júl 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za úpravy návrhu článku aj za váš super prístup :) Súhlasím so všetkými zmenami, ktoré ste navrhli a vykonali. Stránku som predtým omylom presunul na <code>Redaktor:Redaktor:VirtualStoic/Gardeon</code>, preto mi filter blokuje jej editovanie aj presunutie ako cudzej redaktorskej stránky. V úvodnej vete je ešte preklep „GADEON“, správne má byť „GARDEON“. ::Ak je už návrh podľa vás pripravený, môžete ho, prosím, presunúť priamo do hlavného menného priestoru pod názov <code>Gardeon</code>. Následne by som do článku doplnil ešte jednu až maximálne 2 vhodné fotografie, žiadny katalóg produktov. Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem za pomoc a úpravu článku. --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 07:46, 30. júl 2026 (UTC) :::{{Re|VirtualStoic}} Stránku som Vám presunul na [[Redaktor:VirtualStoic/Gardeon]], môžete teda doupravovať. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:08, 30. júl 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] @[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ::::ďakujem veľmi pekne za pomoc :) Všetko som upravil a doplnil som aj fotografie. Mohli by ste sa, prosím, pozrieť na aktuálnu verziu a v prípade, že je už v poriadku, presunúť ju z môjho redaktorského priestoru do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]? Ďakujem a pekný deň prajem! --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 14:08, 12. august 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Corin|Corin]] Mohli by ste sa, prosím, pozrieť na aktuálnu verziu a v prípade, že je už v poriadku, presunúť ju z môjho redaktorského priestoru do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]? Ďakujem a pekný deň prajem! --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 08:00, 18. august 2026 (UTC) == Hromadné doplnenie sekcie Iné projekty == {{ping|Corin|Exestosik|Jetam2|KormiSK|OJJ|Pe3kZA|Pelex|Scholastikos|Tchoř|s=1}}<!-- ping na správcov pre info, audiencia je samozrejme širšia --> Zdravím. V nadväznosti na manuálnu aktivitu pána kolegu [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] a diskusiu [https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_s_redaktorom:Fillos_X.#Dop%C4%BA%C5%88anie_sekcie_In%C3%A9_projekty] zisťujem, či sú nejaké výhrady voči prípadnému hromadnému strojovému doplneniu [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečnej sekcie]] ''Iné projekty'' so šablónou {{tl|Projekt}} do článkov, v ktorých chýba a ktoré majú na WD asociovanú commons kategóriu (či už cez [[d:Property:P373|P373]] alebo cez sitelink). Sekundárne by som potom v upravovaných čl. znormalizoval ešte: * markup zoznamu referencií z rôznych foriem (<code><nowiki><references /></nowiki></code>, <code><nowiki><references></references></nowiki></code>, <code><nowiki>{{Reflist}}</nowiki></code>, <code><nowiki>{{Referencie|2}}</nowiki></code> a pod.) do podoby štandardného prostého volania š. {{tl|Referencie}}, vkladajúcej zoznam referencií s responzívnym počtom stĺpcov (1{{--}}N stĺpcov v závislosti od dostupnej šírky obrazovky/okna). * odriadkovania (2+ prázdnych riadkov kdekoľvek v zdrojáku → 1 prázdny riadok). V minulosti sa prázdne riadky (mapované pri rendrovaní na prázdne odseky) využívali na zväčšenie vert. odsadenia koncových šablón od poslednej sekcie, to už ale nie je potrebné, je to zabezpečené štýlovaním. Rovnako ich občas niekto zneužil na odsadenie obsahu kvôli vloženým floating obrázkom a pod., na to ale rovnako existujú štandardné možnosti (clear). Upozorňujem, že úprava sa týka viac než 90-tisíc článkov, takže s tým bude nevyhnutne spojený nejaký diskomfort v podobe zaplnenia redaktorských watchlistov upravenými stránkami. A v nejakom percente článkov s veľmi neštandardným obsahom/markupom záveru sú možné aj rôzne anomálie, typicky vloženie sekcie na nesprávne miesto. Štandardné kontexty (vloženie pred existujúcu sekciu ''Externé odkazy'' a/alebo ''Zdroj/-e/'', vloženie pred koncové š. a kat., vloženie pred kat.) som sa snažil pokryť. Možné otázne aspekty: # či sekciu dopĺňať aj do rozlišovacích stránok, napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8258193] (za mňa skôr asi áno) # či sekciu dopĺňať aj do zoznamov, napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8258196] (dtto.) # či to vôbec stojí za to robiť: odkaz na Commons je dostupný aj z layoutu, cez sekciu ''V iných projektoch'' dropdownu <big>⋮</big> v novom Vectore, resp. cez rovnomenný slot v Monobooku (za mňa, pre konzistentnosť, že to čitateľ nájde na očakávanom mieste priamo vo výklade, to asi nejaký zmysel má) Príklady úprav viď várka [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=202608042247&limit=9], resp. 100-kusová random sample várka [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/TeslaBot&limit=100&offset=202608051013]. Vďaka za prípadný feedback. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:01, 4. august 2026 (UTC) :Ahoj. Nemám výhrady.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:05, 4. august 2026 (UTC) :Fillos X. rád odklikáva niektoré úplne zbytočné veci manuálne, prednedávnom som ho konečne presvedčil i na robotické aktualizácie zoznamu najnovších článkov Portálov, takže ma táto aktivita neprekvapuje. :Z rozlišovačiek by som to každopádne vynechal, ak sa tam pridá nesúvisiaci nový význam, tak to tam bude nevhodné; ten Ružový panter je skôr výnimka podľa mňa. Áno, je to na WD, ale ten význam lokálne môže byť iný. Inak zmysel to asi má, neviem, či na to niekto kliká, ale v tom layoute (Vector 2010) som zistil, že to je, až keď mi to Fillos povedal asi 3 mesiace dozadu. V novom skrytom by som niečo také určite nehľadal. --~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:11, 5. august 2026 (UTC) ::{{re|KormiSK|s=1}} Nie je to výnimka, RS s potenciálne doplniteľným commons prelinkovaním je relativne dosť, cca 1 700. Tu je náhodná vzorka desiatich, ak by si chcel niekto pozrieť commons protistrany k nim: :::[[EF]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:EF], [[Fleming]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Fleming], [[Kostol svätej Anny]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Saint_Anne_Church], [[Turan]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Turan], [[Válek]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:V%C3%A1lek_(surname)], [[Segregácia]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Segregation], [[Saint-Aignan]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Saint-Aignan], [[Škoda Rapid]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:%C5%A0koda_Rapid], [[Ilarion]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Ilarion_(given_name)], [[Číňania]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:People_of_China]. ::Spravidla je tam kategória s podkat., ktoré zvyknú mať zmysluplnú mieru prekryvu s významami v tunajšej RS (pričom tam kde je v RS trebárs veľká časť červených wl., máš cez commons link aspoň médiá k tým významom). Ako nemám na to vyhranený názor, som ok ako s ich doplnením, tak aj s prípadným vyňatím z dopĺňania. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:43, 5. august 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Aha, ešte i na Commons je to rozl. No tak asi hej potom. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:15, 5. august 2026 (UTC) ::::V časti prípadov. V inej (v tamtej vzorke Válek, segregácia, Škoda Rapid, Ilarion, Číňania) je napojená bežná commons kategória. Ale aj tam je prienik zvyčajne vcelku relevantný. Ako doplnková záležitosť k rozlišovačkám mi to príde v zásade neškodné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:28, 5. august 2026 (UTC) :1. áno, 2. áno a 3. Pre bežného čitateľa je [[Wikimedia Commons|Commons]] v aktuálnom vektore ťažšie dohladateľný ako tomu bolo kedysi. Ďalšou výhodou je aj fakt, že v niektorých typoch stránkach to pridá aspoň ako-taký obsah / klikatelný link (napr. [[0. roky 15. storočia]]). A zmena starého zápisu ref. na nový (šablónovitý) je tiež prínosná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:59, 5. august 2026 (UTC) :Za mňa súhlas. Dobrý nápad spojiť doplnenie {{tl|projekt}} a náhradu {{tl|referencie}}. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:29, 5. august 2026 (UTC) : Súhlasím. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 11:38, 5. august 2026 (UTC) : Každé jedno rozšírenie je prínosné. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 13:54, 6. august 2026 (UTC) :Za mňa tiež, samozrejme, môže byť. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:20, 6. august 2026 (UTC) Zatiaľ 15k várka [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=202608060613], ďalšiu potom zase večer, nech to cez deň nezapĺňa watchlisty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:45, 6. august 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Daná vec sa dá nechať priebežne pustená, v zmysle várky – raz mesačne? PS; Pls. koľko to strojové dopĺňanie cca hodilo editov? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:36, 9. október 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie/presun článku Bratislava a jej premeny == Dobrý deň, prosím o posúdenie prepracovaného návrhu článku [[Redaktor:Bapremeny/Bratislava a jej premeny]]. Pôvodný článok bol v roku 2023 zmazaný po diskusii o encyklopedickej významnosti. Odvtedy bola vytvorená nová verzia, odstránené propagačné formulácie a doplnené nové zdroje, najmä STVR, Bratislavské noviny a Slovenské technické múzeum. Prosím o názor, či súčasná verzia už dostatočne preukazuje encyklopedickú významnosť a či je možné článok presunúť do hlavného menného priestoru. Pôvodná diskusia o zmazaní: [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/BRATISLAVA A JEJ PREMENY Občianske združenie]] <nowiki>Ďakujem za posúdenie. --~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 08:48, 23. august 2026 (UTC) : Podľa mňa stránka nespĺňa [[Wikipédia:WV|encyklopedickú významnosť]]. [[WP:NIE|Wikipédia nie je reklama]] pre každého, komu to napadne. Každopádne v takýchto prípadoch, kedy ide o OZ s obdobnými cieľmi (dokumentácia histórie mesta atp.), by som bol ochotný poľaviť. Zaujímal by ma názor ostatných redaktorov na podobné aktivity. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:51, 6. september 2026 (UTC) ::Ďakujem za názor. ::Rozumiem výhrade k encyklopedickej významnosti aj k tomu, že Wikipédia nemá slúžiť ako reklama. Práve preto som pracovnú verziu oproti pôvodnému článku výrazne upravil, odstránil propagačné formulácie a snažil sa všetky podstatné tvrdenia doložiť nezávislými zdrojmi. ::Budem rád aj za názory ďalších redaktorov, najmä či sú zdroje ako STVR, Bratislavské noviny a Slovenské technické múzeum v tomto prípade dostatočné na preukázanie významnosti, prípadne čo by bolo potrebné ešte doplniť. ::<nowiki>Ďakujem. --~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 16:59, 7. september 2026 (UTC) :::Ahoj, skôr by som to formuloval ako projekt, realizovaný rovnomenným OZ... Organizáciu potlačiť do úzadia a prezentovať skôr ten projekt, ktorý mne príde zaujímavejší. Pretože teraz je to mačkopes, kde sa čitateľ stráca, o čom ten článok je. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:25, 7. september 2026 (UTC) ::::Ďakujem za pripomienku, dáva mi to zmysel. ::::Pracovnú verziu som preformuloval tak, aby bol článok primárne o projekte Bratislava a jej premeny a rovnomenné občianske združenie bolo uvedené ako subjekt, ktorý projekt zastrešuje a realizuje. ::::Upravil som najmä úvod, históriu a činnosť tak, aby bolo od začiatku jasné, že predmetom článku je dokumentačný a fotografický projekt. ::::<nowiki>Budem rád za ďalšie pripomienky k tejto upravenej verzii. --~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 19:48, 7. september 2026 (UTC) :::::Dobrý deň, ďakujem ešte raz za doterajšie pripomienky. :::::Pracovnú verziu [[Redaktor:Bapremeny/Bratislava a jej premeny]] som podľa návrhu Pe3kZA prepracoval tak, aby bol článok primárne o projekte Bratislava a jej premeny a občianske združenie bolo uvedené iba ako subjekt, ktorý projekt zastrešuje. :::::Mohol by sa, prosím, niekto pozrieť na aktuálnu verziu a povedať, či je už vhodná na presun do hlavného menného priestoru, prípadne čo konkrétne ešte treba upraviť? :::::Ďakujem. --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 15:39, 17. september 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie návrhu článku Duo Axis == <nowiki>Dobrý deň, som členom hudobného dua Duo Axis, preto som na svojej používateľskej stránke uviedol konflikt záujmov. Na podstránke Redaktor:Robiax/Duo Axis som pripravil pracovný návrh článku s citáciami na verejné a nezávislé zdroje. Prosím komunitu o posúdenie encyklopedickej významnosti, kvality použitých zdrojov a vhodnosti prípadného presunu článku do hlavného priestoru. Ďakujem. </nowiki> -- [[Redaktor:Robiax|Robiax]] ([[Diskusia s redaktorom:Robiax|diskusia]]) 22:08, 26. august 2026 (UTC) :Dobrý deň, článku stále chýbajú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]]. --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 05:53, 27. august 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za upozornenie. Návrh som doplnil o ďalší nezávislý zdroj – regionálny časopis Abovský hlásnik č. 3/2022, ktorý sa zmieňuje o vystúpení Duo Axis v Nižnej Hutke. V návrhu je už aj dobový zdroj z roku 2003 k festivalu Laugo, kde je Duo Axis z Trebišova uvedené ako laureát, a nezávislý zdroj z Podunajských Biskupíc z roku 2018. Prosím, mohli by ste sa pozrieť, či niektoré z týchto zdrojov už spĺňajú požiadavku nezávislého netriviálneho spoľahlivého zdroja, prípadne čo konkrétne by ešte bolo potrebné doložiť? Ďakujem. --[[Redaktor:Robiax|Robiax]] ([[Diskusia s redaktorom:Robiax|diskusia]]) 11:22, 27. august 2026 (UTC) :::v podmienkach [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]] je: :::* '''Netriviálnymi zdrojmi''' sú také zdroje, ktoré sa predmetu článku venujú obsiahlejšie, nespomínajú ho len v niekoľkých vetách alebo len ako položku v zozname, registri, programe ap. Nepatrí sem napr. zbežná zmienka o osobe v novinovom článku, výpis z obchodného registra, položka vo filmovej databáze ap. :::takže podľa mňa to podmienky nespĺňa. --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 11:26, 27. august 2026 (UTC) ::::Ďakujem za vysvetlenie. Rozumiem teda, že samotné zmienky o vystúpeniach ani krátka správa o ocenení nestačia a bolo by potrebné doložiť nezávislé zdroje, ktoré sa Duo Axis venujú podstatnejšie. Pokúsim sa ešte preveriť staršie tlačené a regionálne zdroje. Ďakujem za usmernenie. --Robiax --[[Redaktor:Robiax|Robiax]] ([[Diskusia s redaktorom:Robiax|diskusia]]) 12:18, 27. august 2026 (UTC) == [[Wikipédia:Žiadosť o komentár/Príspevky redaktora Luketheslovak]] == Dávam do pozornosti ŽOK pre ľudí, ktorí náhodou nesledujú danú stránku. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. august 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Bude sa to po cca mesiaci (asi sa už nik nezapojí) nejako uzatvárať či necháme to ešte otvorené? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:57, 27. september 2026 (UTC) ::{{Re|Fillos X.}} Vyjadrenia ostatných so súhlasom sú asi dostatočne, nechal by som to tam však pokojne ešte chvíľu svietiť, predchádzajúce ŽOKy tam boli celé roky. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:21, 28. september 2026 (UTC) == Prosba o kontrolu konceptu článku Katarína Vavrová == Dobrý deň, pripravil som koncept článku o akademickej maliarke a ilustrátorke Kataríne Vavrovej (dcéra Milana Vavra): [[Redaktor:Hans Chirstens/Katarína Vavrová]]. Som jej rodinný príslušník, preto článok nevkladám do hlavného priestoru sám – konflikt záujmov mám priznaný na svojej používateľskej stránke. Text má 22 zdrojov (GMB, Danubiana, Tatranská galéria, Web umenia, Pravda, TASR, Francúzsky inštitút); bol pripravený s pomocou AI asistenta a údaje boli overené voči uvedeným zdrojom. Prosím skúsených redaktorov o kontrolu neutrality a zdrojov a, ak je článok v poriadku, o presun do hlavného priestoru (kategórie sú v koncepte zakomentované). Ďakujem. --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 20:25, 3. september 2026 (UTC) :Zdravím, za mňa je to v poriadku. Pokojne to presuňte. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 06:43, 4. september 2026 (UTC) ::Ďakujem za kontrolu! Účet je nový a systém mi presun ešte nedovolí (nie som automaticky schválený redaktor). Mohli by ste, prosím, presunúť stránku [[Redaktor:Hans Chirstens/Katarína Vavrová]] na [[Katarína Vavrová]]? Kategórie na konci textu sú zakomentované – po presune ich odkomentujem (alebo prosím aj o to). Ďakujem. --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 06:55, 4. september 2026 (UTC) :::Tak skopíruj a vlož, je to jedno, len nech to je pod tvojím účtom. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 06:58, 4. september 2026 (UTC) ::::Hotovo – článok je v hlavnom priestore: [[Katarína Vavrová]] (kategórie odkomentované, podstránku som označil na zmazanie). Ďakujem za ochotu a rýchlosť! --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 07:09, 4. september 2026 (UTC) == Prosba o posúdenie konceptu článku Milan Meinl (autobiografia) == Dobrý deň, po článku o Kataríne Vavrovej som pripravil koncept článku o jej synovi, reštaurátorovi Milanovi Meinlovi: [[Redaktor:Hans Chirstens/Milan Meinl]]. Otvorene: ide o autobiografiu – účet patrí osobe, o ktorej článok je (priznané na mojej používateľskej stránke), preto ho do hlavného priestoru nevkladám sám. Zdroje: regionálna tlač v Nemecku (Merkur/Freisinger Tagblatt 2025 – zákazka obce Au in der Hallertau, Südkurier 2023 – Münster Radolfzell, Schwarzwälder Bote 2023 – Falkensteiner Kapelle), rozhovory s K. Vavrovou (Pravda 2022, TASR 2017), ORSR. Prosím o posúdenie významnosti a neutrality – a ak je to na Wikipédiu zatiaľ málo, radšej to povedzte rovno, počkám na ďalšie zdroje. Ďakujem. --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 14:30, 7. september 2026 (UTC) :{{Re|Hans Christens}} Zdravím, mne teda článok pripadá ako promo pre seba samého, nevidím v ňom úplne [[Wikipédia:WV|významnosť]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:17, 7. september 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Ďakujem za úprimnú reakciu. K „promu“: koncept som ešte skrátil – vyhodil som všetko, čo bolo doložené len vlastnou stránkou firmy (opis služieb), ostali fakty z nezávislých zdrojov; ak prekáža niečo konkrétne, pokojne škrtnite alebo napíšte, vyhoviem. K významnosti si dovolím oponovať: nejde o vlastné vyhlásenia, ale o tri nezávislé regionálne denníky v troch rokoch, ktoré ho menujú ako reštaurátora povereného prácami na chránených pamiatkach – Schwarzwälder Bote 2023 (Falkensteiner Kapelle, Schramberg), Südkurier 2023 (Hausherrenkapelle v radolfzellskom Münstri, päťročná obnova za 4,3 mil. €) a Merkur/Freisinger Tagblatt 2025 (obec Au in der Hallertau mu so súhlasom pamiatkového úradu zadala obnovu chránených stĺpov, 51 500 €). Odporúčanie [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)]] samo hovorí, že zoznam kritérií nie je uzavretý a rozhoduje, či je o osobe dosť nezávislých overiteľných informácií na nestranný článok – každá veta konceptu má zdroj mimo mňa. Rozumiem však, že sú to zmienky pri projektoch, nie profil. Otázka na rovinu: ak je pre vás hranicou samostatný profilový článok v tlači, povedzte to a koncept ostane v mojom priestore, kým taký nevznikne. Nechcem nič pretláčať, len mať jasno, čo chýba. --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 06:17, 8. september 2026 (UTC) :::Zdravím, toto už nie... Je to výslovne selfpromo na činnosť vlastnej spoločnosti; tie zdroje sa ani nevzťahujú k Vašej osobe, ale skôr k 1) spoločnosti, respektíve jej zákazkám, 2) osobám, ktoré sú s Vami pokrvne spríbuznené. Ak sa aj spomínate v tých článkoch, ide (aspoň, čo som námatkovo pozeral) o ''triviálne'' zmienky jednou vetou... (dva nezávislé, ''netriviálne'' spoľahlivé zdroje). Navyše ide o správy typu mestská denná tlač, čo nie je ani úplne „spoľahlivý zdroj“: nie preto, že by museli uvádzať nepravdivé údaje, ale spomína sa tam všeličo, pravidelne, čo spoľahlivo nedokazuje encyklopedickú významnosť (pr. havária v centre hlavného mesta nebude encyklopedicky významná, hoci mestské správy o nej informovať môžu). Čiže toto žiaľ nestačí. --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 06:45, 8. september 2026 (UTC) ::::Ďakujem Scholastikovi za zhodnotenie, presne tak; chýbajú mi tam [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]. Nemyslím, že ktorýkoľvek zdroj sa venuje Vám priamo ako osobe. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:50, 9. september 2026 (UTC) == Infobox Múzeum == Ahojte, na svojom [[Redaktor:MelchiorSK/pieskovisko|pieskovisku]] som prepracoval šablónu [[Šablóna:Infobox Múzeum]]. Upravil som jej štruktúru, parametre aj niektoré technické riešenia tak, aby bola univerzálnejšie použiteľná pre múzeá, galérie a príbuzné inštitúcie. Pred jej prípadným nasadením naostro by som bol rád za vaše pripomienky, postrehy či návrhy na úpravy. Ak máte chvíľu, pozrite sa, prosím, na jej aktuálnu podobu a dajte vedieť, či vám tam niečo chýba, prípadne či by ste niektoré parametre alebo riešenia upravili. Budem rád za akúkoľvek spätnú väzbu ešte pred tým, než sa šablóna začne používať vo väčšom rozsahu. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 20:03, 26. september 2026 (UTC) :{{Odpoveď|MelchiorSK}} Ahoj, za mňa je to fajn, dobrá práca. Super, že si do šablóny implementoval súradnice. Akurát z parametrov pozerám, že zmizlo ''Zbierka'', tento parameter by som možno ponechal, keďže pri počte zb. predmetov sa jedná o málo premenlivé číslo a v niektorých článkoch je aj uvedený. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:42, 26. september 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] Ahoj, pohrával som sa s myšlienkou ako naložiť s parametrom o počte zb. predmetov. Zámerne som ho nedával a uvidím aká bude spätná väzba. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 09:50, 27. september 2026 (UTC) :{{re|MelchiorSK}} Si si vedomý toho, že v tej š. kompletne prekopávaš sadu parametrov bez zabezpečenia spätnej kompatibility (z pôvodných v novej implementácii chýba napr. Meno, Krajina, Vedúci, Kurátor, Zbierka, Návštevníci), hej? Predpokladám teda, že máš v pláne v prípade náhrady prejsť jej existujúich ~130 výskytov v čl. a volania upraviť na nový tvar. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:15, 27. september 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ahoj, mojím cieľom bolo šablónu prečistiť a zjednodušiť. Parametre ako Vedúci, Kurátor či Návštevníci mi prišli pre túto šablónu nadbytočné. Určite nenechám existujúce volania nefunkčné. Ak sa zhodneme, že tie vynechané parametre naozaj netreba, prejdem všetkých ~130 výskytov ručne/botom a upravím ich na nový tvar. Ak by však podľa teba (alebo ostatných) niektoré z nich mali predsa len zostať, viem ich do novej implementácie ešte doplniť ako voliteľné. Vďaka za ostražitosť! --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 10:39, 27. september 2026 (UTC) :{{Re|MelchiorSK}} Cením snahu zjednodušiť šablónu. Avšak keď už ide o tento typ šablóny, vôbec neoceňujem, ak sú všetky parametre "povinné" (= vždy zobrazované). Napr. právna forma vôbec nemusí byť povinným parametrom a dohľadávať ju - napr. pre zahraničné inštitúcie - niekedy nemusí byť jednoduché. Tiež napr. nemusím vždy vedieť (čo vedieť, ani chcieť) dohľadať, kedy inštitúcia vznikla. To isté napr. mestská časť (nie všetky mesta nutne majú mestské časti). Pre takto všeobecné šablóny mi pripadá lepšie mať väčšinu parametrov zobrazovaných len ak sú vyplnené. :Súhlasím i s Teslatonom ohľadne kompatiblity, to odchytil dobre. Na spätnú kompatibilitu sa dajú keď tak vylistovať jednotlivé použitia a to, či obsahujú konkrétne parametre pomocou botov, ktoré by si mohol potom manuálne upraviť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:41, 27. september 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]]: Vďaka za reakciu. Pri tých parametroch to vnímam tak, že ak niekto nejaký údaj nevie, jednoducho ho nevyplní a nechá to na ostatných redaktorov (pokojne to neskôr prejdem a doplním ja :) ). Mnohé z tých informácií (zakladateľ, rok založenia a pod.) by navyše mali byť priamo v texte článku alebo sa dajú ľahko overiť na oficiálnom webe inštitúcie. Ohľadne spätnej kompatibility a úprav mi napadlo iné riešenie: vytvoriť úplne novú šablónu Infobox: Múzeum a galéria. Tú by som potom postupne manuálne nasadil do tých cca +-130 článkov, čím by som úplne eliminoval problémy s kompatibilitou starej šablóny. Stará šablóna by sa po kompletnom nahradení mohla jednoducho zmazať alebo archivovať. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 20:02, 27. september 2026 (UTC) :::{{Re|MelchiorSK|s=1}} Aha ok, riešim blbosti, keď to nie je vyplnené, nezobrazí sa to. Čo má asi vyriešené Geobox na pozadí. V tom prípade v pohode. :::A podľa mňa by nová šablóna bola rozhodne lepšia, Geobox je úplný bordel podľa mňa (tu by to bolo asi jedno, ale i tak). ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:09, 27. september 2026 (UTC) ::::{{re|KormiSK|MelchiorSK|s=1}} Nezobrazovanie nevyplnených hodnôt rieši asi každá generická IB šablóna, je to historicky jedna z ich základných pridaných hodnôt, nemusieť v konkrétnej implementácii podmienkovať zobrazenie každého jedného riadku. ::::Čo sa názvu, nechal by som IB Múzeum, tvar "Múzeum a galéria" je rozvláčny a spojka "a" sa tam nehodí (patrilo by tam keď už tak "alebo", čo by bolo ešte rozťahanejšie). Zabezpečiť spätnú kompatibilitu pre tých zopár parametrov nie je žiaden problém, k niektorým stačí dočaný alias (<code><nowiki>{{#if: {{{nový názov|}}} | {{{nový názov|}}} | {{{starý názov|}}} }}</nowiki></code>, resp. aj len <code><nowiki>{{{nový názov|{{{starý názov|}}}}}</nowiki></code>, čo nie je robustné s ohľadom na prázdne hodnoty, v tomto prípade by to ale nemalo prekážať, keďže volania by nemali obsahovať rovnaký parameter súbežne pod starým aj novým názvom), k zvyšným reálna položka, ktorá sa môže časom vyhodiť. ::::Čo sa týka toho, ktorú generickú IB šablónu pri implementácii použiť, do úvahy prichádza [[Šablóna:Infobox|Infobox]], [[Šablóna:Geobox|Geobox]], prípadne aj [[Šablóna:Infobox (modul)|Infobox (modul)]], využívajúca Lua modul [[Modul:Infobox|Infobox]] (čo tu ale nateraz nie je reálne moc zaužívané a doladené). Geobox možno je "bordel", sprosto povedané (neodpustím si: verím, že sa vieš pochváliť množstom podobne hodnotných implementácií so zenovo krásnou architektúrou a zdrojákmi... ;), čo sa týka komplexity implementácie a rôznych hackov, tá je ale pred tvorcami wrapper šablón normálne skrytá, takže by to nemalo spôsobovať žiadne katastrofálne problémy, pričom svoju hodnotu pre určité typy šablón stále má, aj keď je letitý, keďže nebol navhrhovaný úplne insitne a bez citu pre vec. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:47, 27. september 2026 (UTC) :::::Je to bordel kvôli parametrom a názvom, pretože nikdy neviem, čo je čo. Nie kvôli implementácii na pozadí. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:18, 28. september 2026 (UTC) :::::Ok, ja nechám ešte otvorenú diskusiu tu do konca týždňa. Ak nebude mať nikto pripomienky tak šablónu ešte doladím a potom nasadím. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 17:29, 28. september 2026 (UTC) Keďže k návrhu už nepribudli žiadne ďalšie pripomienky, považujem diskusiu za uzavretú. Šablónu ešte doladím podľa doterajších podnetov a následne ju v priebehu októbra nasadím do používania. Ďakujem všetkým za spätnú väzbu.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:34, 5. október 2026 (UTC) :::{{Re|MelchiorSK}}IČO a právnu by som vyhodil, nie je to dôležité. Skôr by som prial počet návštevníkov, to sa mi zdá relevantnejšie. Otvoriť aj viaceré možnosti adm. členenia ako provinicie (napr. Kanada), departmenty, teritóriá, atď. Dátum otvorenia a zatvorenia by som dal k sebe. IMHO sa historický región bude písať do názvu <code>[[Zvolenská župa]]</code>, nie <code>župa <br> [[Zvolenská župa|Zvolenská]]</code>. Je treba ten parameter Typ historického regiónu? Vo vysvetlivkách máš ešte pozostatky kostola. Aký je rozdiel medzi Objektami a Ďalšími budovami? Súčasť sa mi tiež hodí blízsko vlastníka (najmä ak sa za vlastníka považujú aj právnické osoby). Trochu zvláštne je aj používanie mužského rodu pričom múzeum je stredného a galéria ženského. Alebo je to kompromis?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:11, 5. október 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] trochu s krížikom po funuse, ale ďakujem za pripomienky. Nesúhlasím však s vypustením IČO a právnej formy. Ide o základné identifikačné údaje inštitúcie, minimálne rovnako relevantné ako ostatné parametre. Navyše počet návštevníkov je údaj, ktorého aktuálnosť je v šablóne dlhodobo prakticky neudržateľný, keďže sa pravidelne mení. K administratívnemu členeniu: šablóna vychádza zo základu [[Šablóna:Geobox|Geoboxu]], takže neviem, či sú v ňom už zapracované provincie, departmenty či teritóriá. Asi nie ako áno. V prípade potreby by však nemal byť problém ich doplniť. „Pozostatky kostola“ vo vysvetlivkách je pozostatok staršej verzie šablóny, to opravím. Zároveň upozorňujem, že od poslednej úpravy sa zmenili aj niektoré parametre. Namiesto „objekty“ a „ďalšie budovy“ sú teraz „objekty“ a „pobočky a pracoviská“. Zámer je taký, že objekty predstavujú hlavné súčasti múzea alebo galérie, zatiaľ čo pobočky a pracoviská označujú samostatné organizačné jednotky v rámci väčšej siete, ako je napríklad [[Slovenské národné múzeum|SNM]]. Parameter „súčasť“ je určený práve pre prípady, keď je múzeum alebo galéria súčasťou takejto inštitúcie (napr. SNM{{--}}Spišské múzeum v Levoči je súčasťou SNM). Dátumy otvorenia a zatvorenia dám k sebe. Používanie mužského rodu je zatiaľ kompromis vyplývajúci z univerzálneho charakteru šablóny pre múzeá, galérie, prípadne pre skanzeny a podobné inštitúcie. Ak by sa ukázalo ako problematické, dá sa to upraviť. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 20:11, 5. október 2026 (UTC) :::::{{Re|MelchiorSK}} Áno, sú základné identifikačné údaje inštitúcie, ale nie v encyklopedickom kontexte. Sú dôležité pri faktúrovaní, uzatváraní zmlúv, atď., ale nedajú čitateľovi v podstate nijaké informácie o inštitúcii. Právna forma ako-tak ponúkne nejaký odhad kam inštitúciu zaradiť či k štátu, alebo mestu alebo súkromníkovi. Ale je to len odhad a lepšie vypovie parameter Vlastník (alebo Zriaďovateľ?). IČO je česko(-)slovenská záležitosť, aj z tohto dôvodu by som ju neuvádzal. Právna forma má tiež rôzne možnosti a tak de facto budú tieto dve položky vypĺňané len v slovenskom a možno českom kontexte. Sú to skôr položky na Wikidáta. ::::: Pobočky a pracoviská je výstižnejšie, dal by som ich pred objektmi (sú formálne ustanovené, objekty nie sú?). Súčasť, mužský rod ok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:12, 5. október 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] Súhlasím, IČO môžem odstrániť. Právnu formu by som však ponechal, aby bolo možné inštitúciu správne zaradiť. Parameter „Vlastník“ by sa mohol premenovať na „Zriaďovateľ“. Pri poradí objektov, pobočiek a pracovísk sa ešte viem pohrať a podľa potreby ho upraviť. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:03, 7. október 2026 (UTC) :::::::{{Re|MelchiorSK}} Možno by mohli ostať oba parametre, „Zriaďovateľ“ pre verejné inštitúcie a „Vlastník“ pre neverejné.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:24, 8. október 2026 (UTC) :@[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] Len pls. daj pozor aby pri zavedení sa niektoré parametre už použité v súčasných článkoch nestratili... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 5. október 2026 (UTC) ::Jasné, myslím na to. Radšej na nasadenie šablóny idem pomaly, aby som predišiel nejakým patáliam. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:44, 5. október 2026 (UTC) == Dotazník pre komunitu == Ahojte, v rámci WMSK by sme chceli urobiť dotazník pre komunitu (redaktorov i čitateľov) ohľadne aktivít, do ktorých by sa chceli zapojiť (online editathony, editathony fyzicky, fyzické stretnutia bez prispievania na Wiki, workshopy na naučenie pre nováčikov, fotoprechádzky atp.). Chceli by sme zistiť, do akých aktivít by ste sa chceli zapojiť a prípadne zistiť, kde a ako organizovať aktivity pre nováčikov. Zároveň by sme na to radi využili sitenotice banner, primárne kvôli tým čitateľom. Mal by s tým niekto problém? Asi by bol len biely s odkazom na Google forms, nič extra svietivé alebo tak, pravdepodobne koncom októbra do polovice novembra. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:27, 6. október 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] V princípe nemám problém podporiť, akurát nech ten banner je dobre vyriešený (atraktívnosť, funkčnosť a jasnosť) a taktiež by tam istú dobu mal byť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:42, 6. október 2026 (UTC) == Čestné uznania Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej == Zdravím. Ad [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/~2026-54491-77]: aké sú názory na významnosť tohto typu počinu v sekciách ''Ocenenia'' dotknutých biografií? Neviem či to sem dopĺňa priamo Perný (dlhoročný chŕlič matičiarskej PR fotodokumentácie, nezriedka taktne zahŕňajúcej jeho osobu a ďalších bizarných spolusúdruhov) alebo nejaký iný aktivista, no príde mi vcelku diskutabilné, či ide zrovna o encyklopedicky relevantné ocenenie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:14, 10. október 2026 (UTC) :Tak Matica slovenská celkom zavedenou inštitúciou je (i keď občas celkom pochybnou), asi s tým úplne problém nemám. PR spam je horšia vec, a uvádzanie "IN MEMORIAM" veľkými písmenami mi tiež vhodné nepripadá. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:28, 10. október 2026 (UTC) 6j5nzuvxktxk8t5uef3df6boxmj25u3 8382594 8382573 2026-10-10T21:30:51Z Teslaton 12161 /* Čestné uznania Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej */ re 8382594 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl s témou '''rôzne''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa pre diskusie, ktoré sa nehodia na iný stôl. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole rôzne|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Rôzne|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} ==Archív tém== Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2025|2025]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2026|2026]] <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Rôzne]] </noinclude> == WikiCitátor: workaround pre weby cez Cloudflare (po novom už aj SME a ďalšie periodiká Petit Pressu) == Pre info, pre tých čo používajú [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] na generovanie citácií. ''[[SME]]'', ''[[The Slovak Spectator]]'' a ďalšie weby [[Petit Press]]u sú odnedávna bohužiaľ už obsluhované cez [[:en:Cloudflare|Cloudflare]] [[:en:content delivery network|CDN]] s tamojšou štandardnou aktívnou JS ochranou voči botom. Znamená to okrem iného, že bežné jednoduché HTTP klienty sa už k obsahu priamo nedostanú, bol by potrebný plnokrvný headless browser s podporou JS (a aj tam by bol výsledok neistý, keďže tá ochrana je by design stavaná tak, aby pokiaľ možno nebola jednoducho strojovo obchádzateľná). Táto vec neobmedzuje len WikiCitátor, týka sa aj archivácie cez archive.org, aj citovania cez Zotero vo VE (niekedy prejde, niekedy nie). Perspektívne by sa možno dalo skúsiť osloviť Petit Press cez WMSK, či by neboli ochotní nastaviť výnimky na strane CDN pre nejak definovaných klientov (cez [[:en:User-Agent header|User-Agent]] prípadne IP rozsah), aby umožnili generovanie citácií v rámci wiki. V každom prípade, ako workaround som zatiaľ na strane WikiCitátora doplnil možnosť vložiť pod URL explicitne zdroják cieľovej stránky, vykopírovaný z prehliadača (<tt>Ctrl+U</tt> pri otvorenej dotyčnej stránke + copy&paste), viď [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/?input=https%3A%2F%2Fwww.sme.sk%2Fkomentare%2Fc%2Fmacky-bez-mena%0A%0A%3C!DOCTYPE%20html%3E%0A%3Chtml%3E%0A%20%20%3Chead%3E%0A%20%20%20%20%3Ctitle%3EMa%C4%8Dky%20bez%20mena%3C%2Ftitle%3E%0A%20%20%3C%2Fhead%3E%0A%20%20%3Cbody%3E%0A%20%20%20%20%3Cscript%20type%3D%22application%2Fld%2Bjson%22%3E%7B%22author%22%3A%20%22Vanda%20Rozenbergov%C3%A1%22%2C%20%22datePublished%22%3A%20%222026-06-22%22%7D%3C%2Fscript%3E%0A%20%20%3C%2Fbody%3E%0A%3C%2Fhtml%3E%0A '''príklad vstupu''']. Znamená to opruz navyše, s trochou cviku sa to ale dá robiť vcelku rutinne a ako východisko z núdze je to použiteľné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:39, 28. jún 2026 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Vieš formulovať nejaký e-mail s tým, čo by si chcel, ktorý by sme v rámci WMSK preposlali? ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:51, 28. jún 2026 (UTC) ::{{re|KormiSK|s=1}} Hej, skúsim ešte premyslieť, aký exaktne User-Agent reťazec bude dobré používať (aj s ohľadom na [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Foundation_User-Agent_Policy][https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Bot_policy], lebo je s tým v súvislosti s AI ošiaľom a snahou šetriť zdroje a limitovať vyťažovanie botmi po novom dosť problém aj vo vzťahu k masívnejšiemu dotazovaniu interných MW apín) a naformulujem niečo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:23, 29. jún 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Hej, tých chatbotov nám v takýchto situáciách bol čert dlžný. Keď sformuluješ a povieš, komu poslať, nemám problém to zariadiť a skúsiť to vyriešiť. Možno by tam šiel nejaký whitelist na ten jeden server alebo niečo... Daj vedieť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. jún 2026 (UTC) == Šablóna:Infobox James Bond film == Bol by niekto proti, keď v článkoch (postupom času) ponahrádzam [[:Kategória:Filmy o Jamesovi Bondovi|všetky výskyty]] starej šablóny [[Šablóna:Infobox James Bond film]] z roku <bdi>[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Infobox_James_Bond_film&oldid=727181 2007]</bdi> za klasické šablóny [[Šablóna:Infobox Film|IB film]]. Daná záležitosť by sa tak zmazala, jednak ide o viac-menej duplicitu a druhak nemá žiadne interwiki. Súčasný IB má v článkoch akurát viacero nevýhod. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:46, 30. jún 2026 (UTC) :Zatiaľ čo nevidím dôvod udržiavať šablónu, ak je použitá na dostatočneom počte stránok, prečo nie. Ak ju chceš nahradiť... do toho. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:01, 30. jún 2026 (UTC) :Dá sa to spraviť, aj keď mi to príde trochu ako samoúčelné mrhanie časom (keďže jej výskytov v čl. je ~30) a znehodnocovanie roboty tých, ktorí tú šablónu zakladali a vypĺňali v článkoch. Pričom aj pre IB film platí (podobne ako pre tú reklamu), že prezentáciu chronológií by bolo treba prerobiť na stĺpcovú sadzbu na spôsob IB Album, IB Politik, resp. viď aj [[:cs:Šablona:Infobox - film]]. :Čo sa týka hlavných postáv (Bond, Bond girl, hl. zločinec), šlo by ev. pre tieto prípady doplniť do IB Film generické parametre (názovN, hodnotaN, napr. postavaN, herecN prípadne obsadenieN), ktoré by sa zobrazovali predradené pred collapsovanou sekciou ''Obsadenie'' (ktorá by v takom prípade mala titulok ''Ďalšie obsadenie''). Tak by bolo zachované to, čo momentálne rieši IB James Bond film, že hlavné postavy sú v nej konzistentným spôsobom priamo zobrazené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:18, 30. jún 2026 (UTC) ::Vlastne ono to tam už je v nejakej forme podporované, je tam parameter <code>Obsadenie2</code>, ktorý sa zobrazuje necollapsovaný predradene pred <code>Obsadenie</code>. Je to ale dosť absurdná forma, jednak názvovo a poradím (Obsadenie2 evokuje niečo sekundárne, pričom je to skôr opačne), v druhom rade sú tam potom dve sekcie s titulkom ''Obsadenie'' (viď napr. film ''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]''). Dalo by sa zrejme <code>Obsadenie2</code> premenovať (spätne kompatibilne, tzn. s aliasovaním pôvodným názvom) na <code>Hlavné obsadenie</code>, ktoré ak by bolo vyplnené, tak by bolo zobrazené necollapsovane ako prvé (s titulkom asi ''Hlavné postavy'') a collapsovaná sekcia Obsadenie by bola pod ním, uvedená ako ''Ďalšie obsadenie''. V prípade bondoviek by sa do hl. obsadenia dávali tie tri hlavné postavy; pričom uvádzať ich (Bond, Bond girl, hl. zločinec) zrejme nie je nevynutné, vyplýva to z poradia uvedenia. ::Resp., dajú sa tam prípadne doplniť aj obe spomenuté možnosti uvedenia hlavných postáv (číslovane s explicitnými názvami, aj sumárne cez parameter Hlavné postavy/Hlavné obsadenie), ak by to malo zmysel pre konkrétne filmové série, ako napr. tie bondovky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:48, 30. jún 2026 (UTC) == Archivácia diskusií == Pozdravujem a dávam do pozornosti [[Wikipédia:Potrebujem pomoc#Mapa Horné Považie|túto diskusiu]]. Padla tam otázka ohľadom archivovania starých správ, keďže nielen na tej stránke je v úvode uvedené: ''Diskusie staršie ako 30 dní (dátum poslednej poznámky) sú presúvané do archívu''. Keďže na väčšine diskusných stránok v mennom priestore ''Wikipédia'' prebieha archivácia raz ročne, pri niektorých najaktívnejších stoloch v Kaviarni nanajvýš trikrát ročne, nemala by sa tá veta z málo aktívnych diskusných stránok, akou je aj [[Wikipédia:Potrebujem pomoc]], vypustiť? Predom vďaka za podnety. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:07, 22. júl 2026 (UTC) :Má to tam význam minimálne ako hint, ako staré vlákna je už prijateľné archivovať. Archivácia sa obvykle riadi zaplnenosťou dotyčnej stránky, kým sú tam jednotky vlákien a celé to má rozsah na zopár obrazoviek, technicky nie je archivácia nevyhnutná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:14, 22. júl 2026 (UTC) ::Súhlasím, veď práve preto som to navrhol, či to niekde nezmeniť na 1 rok/iné časové obdobie/vypustiť, keďže po mesiaci to nikto nearchivuje, obzvlášť na takých relatívne opustených diskusiách ako Wikipédia:Potrebujem pomoc, kde je archivácia nutná tak raz za päť rokov. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:24, 22. júl 2026 (UTC) :::Nevidím dôvod to meniť, "sú presúvané" neznamená, že sa presúvajú okamžite po 30 dňoch. K staršej diskusii stále môže niekto zareagovať. [[Špeciálne:Diff/8251183|LeaderBota som zrovna dnes archivoval po dvoch rokoch]]. Jediná vec, ktorá sa archivuje relatívne pravidelne, je [[WP:SNZ]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 22. júl 2026 (UTC) == Články o základných školách z hľadiska encyklopedickej významnosti == Vzhľadom na [[Špeciálne:Rozdiel/8255045|tento nález]] pri rutinnej patrole mi napadá, či chceme nejako globálne riešiť otázku encyklopedickej významnosti základných škôl. V [[:Kategória:Základné školy na Slovensku|kategórií „Základné školy na Slovensku“]] ich máme takmer stovku, pričom drvivá väčšina z nich zjavne nemá [[WP:2NNSZ]], takže dávať ich jednotlivo na SNZ mi pripadá nepraktické. Pritom ťažko povedať, či základné školy (až na zopár ozaj historicky významných) vôbec majú šancu na splnenie tohto kritéria. Základné školy či ich zriaďovatelia (obce) zvyknú vydávať výročné brožúry a publikácie, no tie nespĺňajú kritérium nezávislého zdroja. V monografii o obci sa zväčša zrejme nebude nachádzať dostatok informácií o konkrétnej základnej škole. Väčší zmysel asi bude mať podstatné informácie zapracované do článku o obci (meste, mestskej časti) v rámci kapitol o školstve. Neviem či k tejto problematike prebehla všeobecnejšia diskusia; pri predbežnom vyhľadávaní vidím len, že sa sporadicky objavuje pri konkrétnych článkoch škôl: [[Diskusia:Základná škola s materskou školou (Zalužice)|Základná škola s materskou školou (Zalužice)]] (staršia diskusia bez záveru, 2009{{--}}2010), SNZ: [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola M. R. Štefánika Trebišov|Základná škola M. R. Štefánika Trebišov]] (2011), [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)|Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)]], [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)|Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)]] (obe 2024). --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 02:34, 29. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Corin|Corin]] Osobne som za ponechanie ZŠ, tak ako tu máme aj SŠ či Gymnázia, u ktorých je častokrát situácia podobná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:03, 29. júl 2026 (UTC) ::Problém vidím v tom, že na Slovensku existuje celkovo cez dvetisíc základných škôl (2&nbsp;058 podľa údaja z roku 2025, pozri [https://e.dennikn.sk/minuta/4756698 Denník N 21.07.2025], pozri aj [https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-zakladne-skoly.html?page_id=9601 ''Štatistická ročenka''] [[Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky|CVTI SR]]). To je pomerne dosť článkov, ktorým by sme priradili encyklopedickú významnosť z titulu existencie (ako to robíme napr. pri geografických útvaroch, sídlach ap.), pričom údaje o nich sa v čase menia (počet tried, rozpis krúžkov ap. sú tiež pomerne podružné informácie z hľadiska encyklopédie, kam patrí skôr prehľad o histórii, vývoj riaditeľov ap.). Nebránim sa tomu, ak bude zhoda, len to treba premyslieť. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 11:48, 29. júl 2026 (UTC) :Ak nespĺňajú kritériá, tak mi zmazanie nevadí. Si ochotný venovať tomu čas a prezrieť to, či niektoré kritériá spĺňajú? Prípadne, bol by si ochotný články zapracovávať do stránok o obciach? Ak by sa zapracovávali do článkov o obciach, nevadilo by mi nechať presmerovacie stránky, prípadne aj s kategorizáciami... --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 11:47, 29. júl 2026 (UTC) ::Vzhľadom na ich počet je to pomerne obrovské množstvo práce, pričom predpokladám, že informácie, ktoré by im mohli dopomôcť k encyklopedickej významnosti sa budú nachádzať skôr v obecných monografiách (vedecké knižnice majú povinné výtlačky, no obce a školy nie sú vždy svedomité v ich zasielaní). Najschodnejšie by asi bolo rozdeliť do okresov a prechádzať tak. ::Prípadne si ešte viem predstaviť automatizovaný zoznam (zrejme podľa okresov) v štýle [[:Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok na Slovensku|zoznamov kultúrnych pamiatok na Slovensku]], ktoré tu boli naimportované z databázy [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|PÚ SR]]. Teda ak by bolo o také niečo vôbec záujem a zhoda. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 11:53, 29. júl 2026 (UTC) :::Zbytočná robota presúvať to. Tieto inštitúcie sú významné už z titulu existencie a hoci málo z nich, niektoré sú aj ako-tak spracované. Presúvať to, robiť presmerky a potom po čase to zasa po rozšírení vracať na samostatné heslá nemá zmysel. Treba riešiť motiváciu, resp. možné riešenia doplnenia týchto článkov (napr. projekt v spolupráci so školami), nie ich likvidáciu. Kiežby sa ten čas a energia, čo sa tu venuje diskusiám ohľadom mazania, venovala ich rozšíreniu... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 12:50, 29. júl 2026 (UTC) :Drvivá časť bude mať encyklopedickú významnosť min. lokálnu. Pracoval by som s tým predpokladom. Dohľadávánie je pracné a limitované len na online priestor. Mazal by som len tie v zlom stave, obsahujúce nevhodný obsah, ktorých sa nikto nebude ochotný ujať. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 17:23, 29. júl 2026 (UTC) : K tomu jsem se už vyjadřoval, a to i na cswiki (naposledy několikrát [[:cs:Wikipedie:Diskuse o smazání/Soukromé vzdělávací organizace|tady]]). Základním problémem je, že při analýzách problémů článků často dochází k zaměňování významnosti a propagace. U státních škol, které většinou nepotřebují propagaci a nejsou psány ze strany profesionálních PR týmů (ale nějaké jistě napíšou i běžní redaktoři), se nějak tak jejich články tiše trpí s nepsaným odkazem na jejich potenciální užitek, ačkoli každý musí tušit, že heslo do všeobecné encyklopedie to spíše není. Takže soudím, že takové články tu zůstávají, protože tolik neiritují mazače. Osobně je mi jejich osud lhostejný a jejich přítomnost mi taky nevadí – resp. nemyslím si, že je to problém, který by skwiki měla urgentně řešit. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:22, 30. júl 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie a presun návrhu článku Gardeon == Dobrý deň, prosím o nezávislé posúdenie [[Redaktor:Redaktor:VirtualStoic/Gardeon|návrhu článku Gardeon]] a vyjadrenie, či je vhodný na presun do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]. Návrh je založený najmä na rozsiahlejších redakčných článkoch Denníka N, Forbes Slovensko a denníka Pravda a na rebríčkoch Financial Times. Prosím o kontrolu encyklopedickej významnosti, neutrality textu, referencií a formátovania. Ak návrh spĺňa požiadavky Wikipédie, prosím nezávislého redaktora o jeho presun. Ak je potrebné niečo upraviť, budem vďačný za konkrétne pripomienky. Ďakujem veľmi pekne. --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 11:07, 29. júl 2026 (UTC) :Dobrý deň. Za mňa je to s pár úpravami v poriadku (navrhol som). Oceňujem korektný prístup (myslím, že tu hovorím za viacerých). Kľudne pridajte/nahrajte aj jednu ilustračnú fotku, ak to nebude katalóg produktov. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 18:42, 29. júl 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za úpravy návrhu článku aj za váš super prístup :) Súhlasím so všetkými zmenami, ktoré ste navrhli a vykonali. Stránku som predtým omylom presunul na <code>Redaktor:Redaktor:VirtualStoic/Gardeon</code>, preto mi filter blokuje jej editovanie aj presunutie ako cudzej redaktorskej stránky. V úvodnej vete je ešte preklep „GADEON“, správne má byť „GARDEON“. ::Ak je už návrh podľa vás pripravený, môžete ho, prosím, presunúť priamo do hlavného menného priestoru pod názov <code>Gardeon</code>. Následne by som do článku doplnil ešte jednu až maximálne 2 vhodné fotografie, žiadny katalóg produktov. Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem za pomoc a úpravu článku. --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 07:46, 30. júl 2026 (UTC) :::{{Re|VirtualStoic}} Stránku som Vám presunul na [[Redaktor:VirtualStoic/Gardeon]], môžete teda doupravovať. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:08, 30. júl 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] @[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ::::ďakujem veľmi pekne za pomoc :) Všetko som upravil a doplnil som aj fotografie. Mohli by ste sa, prosím, pozrieť na aktuálnu verziu a v prípade, že je už v poriadku, presunúť ju z môjho redaktorského priestoru do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]? Ďakujem a pekný deň prajem! --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 14:08, 12. august 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Corin|Corin]] Mohli by ste sa, prosím, pozrieť na aktuálnu verziu a v prípade, že je už v poriadku, presunúť ju z môjho redaktorského priestoru do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]? Ďakujem a pekný deň prajem! --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 08:00, 18. august 2026 (UTC) == Hromadné doplnenie sekcie Iné projekty == {{ping|Corin|Exestosik|Jetam2|KormiSK|OJJ|Pe3kZA|Pelex|Scholastikos|Tchoř|s=1}}<!-- ping na správcov pre info, audiencia je samozrejme širšia --> Zdravím. V nadväznosti na manuálnu aktivitu pána kolegu [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] a diskusiu [https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_s_redaktorom:Fillos_X.#Dop%C4%BA%C5%88anie_sekcie_In%C3%A9_projekty] zisťujem, či sú nejaké výhrady voči prípadnému hromadnému strojovému doplneniu [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečnej sekcie]] ''Iné projekty'' so šablónou {{tl|Projekt}} do článkov, v ktorých chýba a ktoré majú na WD asociovanú commons kategóriu (či už cez [[d:Property:P373|P373]] alebo cez sitelink). Sekundárne by som potom v upravovaných čl. znormalizoval ešte: * markup zoznamu referencií z rôznych foriem (<code><nowiki><references /></nowiki></code>, <code><nowiki><references></references></nowiki></code>, <code><nowiki>{{Reflist}}</nowiki></code>, <code><nowiki>{{Referencie|2}}</nowiki></code> a pod.) do podoby štandardného prostého volania š. {{tl|Referencie}}, vkladajúcej zoznam referencií s responzívnym počtom stĺpcov (1{{--}}N stĺpcov v závislosti od dostupnej šírky obrazovky/okna). * odriadkovania (2+ prázdnych riadkov kdekoľvek v zdrojáku → 1 prázdny riadok). V minulosti sa prázdne riadky (mapované pri rendrovaní na prázdne odseky) využívali na zväčšenie vert. odsadenia koncových šablón od poslednej sekcie, to už ale nie je potrebné, je to zabezpečené štýlovaním. Rovnako ich občas niekto zneužil na odsadenie obsahu kvôli vloženým floating obrázkom a pod., na to ale rovnako existujú štandardné možnosti (clear). Upozorňujem, že úprava sa týka viac než 90-tisíc článkov, takže s tým bude nevyhnutne spojený nejaký diskomfort v podobe zaplnenia redaktorských watchlistov upravenými stránkami. A v nejakom percente článkov s veľmi neštandardným obsahom/markupom záveru sú možné aj rôzne anomálie, typicky vloženie sekcie na nesprávne miesto. Štandardné kontexty (vloženie pred existujúcu sekciu ''Externé odkazy'' a/alebo ''Zdroj/-e/'', vloženie pred koncové š. a kat., vloženie pred kat.) som sa snažil pokryť. Možné otázne aspekty: # či sekciu dopĺňať aj do rozlišovacích stránok, napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8258193] (za mňa skôr asi áno) # či sekciu dopĺňať aj do zoznamov, napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8258196] (dtto.) # či to vôbec stojí za to robiť: odkaz na Commons je dostupný aj z layoutu, cez sekciu ''V iných projektoch'' dropdownu <big>⋮</big> v novom Vectore, resp. cez rovnomenný slot v Monobooku (za mňa, pre konzistentnosť, že to čitateľ nájde na očakávanom mieste priamo vo výklade, to asi nejaký zmysel má) Príklady úprav viď várka [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=202608042247&limit=9], resp. 100-kusová random sample várka [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/TeslaBot&limit=100&offset=202608051013]. Vďaka za prípadný feedback. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:01, 4. august 2026 (UTC) :Ahoj. Nemám výhrady.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:05, 4. august 2026 (UTC) :Fillos X. rád odklikáva niektoré úplne zbytočné veci manuálne, prednedávnom som ho konečne presvedčil i na robotické aktualizácie zoznamu najnovších článkov Portálov, takže ma táto aktivita neprekvapuje. :Z rozlišovačiek by som to každopádne vynechal, ak sa tam pridá nesúvisiaci nový význam, tak to tam bude nevhodné; ten Ružový panter je skôr výnimka podľa mňa. Áno, je to na WD, ale ten význam lokálne môže byť iný. Inak zmysel to asi má, neviem, či na to niekto kliká, ale v tom layoute (Vector 2010) som zistil, že to je, až keď mi to Fillos povedal asi 3 mesiace dozadu. V novom skrytom by som niečo také určite nehľadal. --~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:11, 5. august 2026 (UTC) ::{{re|KormiSK|s=1}} Nie je to výnimka, RS s potenciálne doplniteľným commons prelinkovaním je relativne dosť, cca 1 700. Tu je náhodná vzorka desiatich, ak by si chcel niekto pozrieť commons protistrany k nim: :::[[EF]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:EF], [[Fleming]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Fleming], [[Kostol svätej Anny]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Saint_Anne_Church], [[Turan]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Turan], [[Válek]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:V%C3%A1lek_(surname)], [[Segregácia]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Segregation], [[Saint-Aignan]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Saint-Aignan], [[Škoda Rapid]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:%C5%A0koda_Rapid], [[Ilarion]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Ilarion_(given_name)], [[Číňania]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:People_of_China]. ::Spravidla je tam kategória s podkat., ktoré zvyknú mať zmysluplnú mieru prekryvu s významami v tunajšej RS (pričom tam kde je v RS trebárs veľká časť červených wl., máš cez commons link aspoň médiá k tým významom). Ako nemám na to vyhranený názor, som ok ako s ich doplnením, tak aj s prípadným vyňatím z dopĺňania. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:43, 5. august 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Aha, ešte i na Commons je to rozl. No tak asi hej potom. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:15, 5. august 2026 (UTC) ::::V časti prípadov. V inej (v tamtej vzorke Válek, segregácia, Škoda Rapid, Ilarion, Číňania) je napojená bežná commons kategória. Ale aj tam je prienik zvyčajne vcelku relevantný. Ako doplnková záležitosť k rozlišovačkám mi to príde v zásade neškodné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:28, 5. august 2026 (UTC) :1. áno, 2. áno a 3. Pre bežného čitateľa je [[Wikimedia Commons|Commons]] v aktuálnom vektore ťažšie dohladateľný ako tomu bolo kedysi. Ďalšou výhodou je aj fakt, že v niektorých typoch stránkach to pridá aspoň ako-taký obsah / klikatelný link (napr. [[0. roky 15. storočia]]). A zmena starého zápisu ref. na nový (šablónovitý) je tiež prínosná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:59, 5. august 2026 (UTC) :Za mňa súhlas. Dobrý nápad spojiť doplnenie {{tl|projekt}} a náhradu {{tl|referencie}}. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:29, 5. august 2026 (UTC) : Súhlasím. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 11:38, 5. august 2026 (UTC) : Každé jedno rozšírenie je prínosné. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 13:54, 6. august 2026 (UTC) :Za mňa tiež, samozrejme, môže byť. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:20, 6. august 2026 (UTC) Zatiaľ 15k várka [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=202608060613], ďalšiu potom zase večer, nech to cez deň nezapĺňa watchlisty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:45, 6. august 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Daná vec sa dá nechať priebežne pustená, v zmysle várky – raz mesačne? PS; Pls. koľko to strojové dopĺňanie cca hodilo editov? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:36, 9. október 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie/presun článku Bratislava a jej premeny == Dobrý deň, prosím o posúdenie prepracovaného návrhu článku [[Redaktor:Bapremeny/Bratislava a jej premeny]]. Pôvodný článok bol v roku 2023 zmazaný po diskusii o encyklopedickej významnosti. Odvtedy bola vytvorená nová verzia, odstránené propagačné formulácie a doplnené nové zdroje, najmä STVR, Bratislavské noviny a Slovenské technické múzeum. Prosím o názor, či súčasná verzia už dostatočne preukazuje encyklopedickú významnosť a či je možné článok presunúť do hlavného menného priestoru. Pôvodná diskusia o zmazaní: [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/BRATISLAVA A JEJ PREMENY Občianske združenie]] <nowiki>Ďakujem za posúdenie. --~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 08:48, 23. august 2026 (UTC) : Podľa mňa stránka nespĺňa [[Wikipédia:WV|encyklopedickú významnosť]]. [[WP:NIE|Wikipédia nie je reklama]] pre každého, komu to napadne. Každopádne v takýchto prípadoch, kedy ide o OZ s obdobnými cieľmi (dokumentácia histórie mesta atp.), by som bol ochotný poľaviť. Zaujímal by ma názor ostatných redaktorov na podobné aktivity. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:51, 6. september 2026 (UTC) ::Ďakujem za názor. ::Rozumiem výhrade k encyklopedickej významnosti aj k tomu, že Wikipédia nemá slúžiť ako reklama. Práve preto som pracovnú verziu oproti pôvodnému článku výrazne upravil, odstránil propagačné formulácie a snažil sa všetky podstatné tvrdenia doložiť nezávislými zdrojmi. ::Budem rád aj za názory ďalších redaktorov, najmä či sú zdroje ako STVR, Bratislavské noviny a Slovenské technické múzeum v tomto prípade dostatočné na preukázanie významnosti, prípadne čo by bolo potrebné ešte doplniť. ::<nowiki>Ďakujem. --~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 16:59, 7. september 2026 (UTC) :::Ahoj, skôr by som to formuloval ako projekt, realizovaný rovnomenným OZ... Organizáciu potlačiť do úzadia a prezentovať skôr ten projekt, ktorý mne príde zaujímavejší. Pretože teraz je to mačkopes, kde sa čitateľ stráca, o čom ten článok je. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:25, 7. september 2026 (UTC) ::::Ďakujem za pripomienku, dáva mi to zmysel. ::::Pracovnú verziu som preformuloval tak, aby bol článok primárne o projekte Bratislava a jej premeny a rovnomenné občianske združenie bolo uvedené ako subjekt, ktorý projekt zastrešuje a realizuje. ::::Upravil som najmä úvod, históriu a činnosť tak, aby bolo od začiatku jasné, že predmetom článku je dokumentačný a fotografický projekt. ::::<nowiki>Budem rád za ďalšie pripomienky k tejto upravenej verzii. --~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 19:48, 7. september 2026 (UTC) :::::Dobrý deň, ďakujem ešte raz za doterajšie pripomienky. :::::Pracovnú verziu [[Redaktor:Bapremeny/Bratislava a jej premeny]] som podľa návrhu Pe3kZA prepracoval tak, aby bol článok primárne o projekte Bratislava a jej premeny a občianske združenie bolo uvedené iba ako subjekt, ktorý projekt zastrešuje. :::::Mohol by sa, prosím, niekto pozrieť na aktuálnu verziu a povedať, či je už vhodná na presun do hlavného menného priestoru, prípadne čo konkrétne ešte treba upraviť? :::::Ďakujem. --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 15:39, 17. september 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie návrhu článku Duo Axis == <nowiki>Dobrý deň, som členom hudobného dua Duo Axis, preto som na svojej používateľskej stránke uviedol konflikt záujmov. Na podstránke Redaktor:Robiax/Duo Axis som pripravil pracovný návrh článku s citáciami na verejné a nezávislé zdroje. Prosím komunitu o posúdenie encyklopedickej významnosti, kvality použitých zdrojov a vhodnosti prípadného presunu článku do hlavného priestoru. Ďakujem. </nowiki> -- [[Redaktor:Robiax|Robiax]] ([[Diskusia s redaktorom:Robiax|diskusia]]) 22:08, 26. august 2026 (UTC) :Dobrý deň, článku stále chýbajú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]]. --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 05:53, 27. august 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za upozornenie. Návrh som doplnil o ďalší nezávislý zdroj – regionálny časopis Abovský hlásnik č. 3/2022, ktorý sa zmieňuje o vystúpení Duo Axis v Nižnej Hutke. V návrhu je už aj dobový zdroj z roku 2003 k festivalu Laugo, kde je Duo Axis z Trebišova uvedené ako laureát, a nezávislý zdroj z Podunajských Biskupíc z roku 2018. Prosím, mohli by ste sa pozrieť, či niektoré z týchto zdrojov už spĺňajú požiadavku nezávislého netriviálneho spoľahlivého zdroja, prípadne čo konkrétne by ešte bolo potrebné doložiť? Ďakujem. --[[Redaktor:Robiax|Robiax]] ([[Diskusia s redaktorom:Robiax|diskusia]]) 11:22, 27. august 2026 (UTC) :::v podmienkach [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]] je: :::* '''Netriviálnymi zdrojmi''' sú také zdroje, ktoré sa predmetu článku venujú obsiahlejšie, nespomínajú ho len v niekoľkých vetách alebo len ako položku v zozname, registri, programe ap. Nepatrí sem napr. zbežná zmienka o osobe v novinovom článku, výpis z obchodného registra, položka vo filmovej databáze ap. :::takže podľa mňa to podmienky nespĺňa. --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 11:26, 27. august 2026 (UTC) ::::Ďakujem za vysvetlenie. Rozumiem teda, že samotné zmienky o vystúpeniach ani krátka správa o ocenení nestačia a bolo by potrebné doložiť nezávislé zdroje, ktoré sa Duo Axis venujú podstatnejšie. Pokúsim sa ešte preveriť staršie tlačené a regionálne zdroje. Ďakujem za usmernenie. --Robiax --[[Redaktor:Robiax|Robiax]] ([[Diskusia s redaktorom:Robiax|diskusia]]) 12:18, 27. august 2026 (UTC) == [[Wikipédia:Žiadosť o komentár/Príspevky redaktora Luketheslovak]] == Dávam do pozornosti ŽOK pre ľudí, ktorí náhodou nesledujú danú stránku. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. august 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Bude sa to po cca mesiaci (asi sa už nik nezapojí) nejako uzatvárať či necháme to ešte otvorené? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:57, 27. september 2026 (UTC) ::{{Re|Fillos X.}} Vyjadrenia ostatných so súhlasom sú asi dostatočne, nechal by som to tam však pokojne ešte chvíľu svietiť, predchádzajúce ŽOKy tam boli celé roky. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:21, 28. september 2026 (UTC) == Prosba o kontrolu konceptu článku Katarína Vavrová == Dobrý deň, pripravil som koncept článku o akademickej maliarke a ilustrátorke Kataríne Vavrovej (dcéra Milana Vavra): [[Redaktor:Hans Chirstens/Katarína Vavrová]]. Som jej rodinný príslušník, preto článok nevkladám do hlavného priestoru sám – konflikt záujmov mám priznaný na svojej používateľskej stránke. Text má 22 zdrojov (GMB, Danubiana, Tatranská galéria, Web umenia, Pravda, TASR, Francúzsky inštitút); bol pripravený s pomocou AI asistenta a údaje boli overené voči uvedeným zdrojom. Prosím skúsených redaktorov o kontrolu neutrality a zdrojov a, ak je článok v poriadku, o presun do hlavného priestoru (kategórie sú v koncepte zakomentované). Ďakujem. --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 20:25, 3. september 2026 (UTC) :Zdravím, za mňa je to v poriadku. Pokojne to presuňte. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 06:43, 4. september 2026 (UTC) ::Ďakujem za kontrolu! Účet je nový a systém mi presun ešte nedovolí (nie som automaticky schválený redaktor). Mohli by ste, prosím, presunúť stránku [[Redaktor:Hans Chirstens/Katarína Vavrová]] na [[Katarína Vavrová]]? Kategórie na konci textu sú zakomentované – po presune ich odkomentujem (alebo prosím aj o to). Ďakujem. --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 06:55, 4. september 2026 (UTC) :::Tak skopíruj a vlož, je to jedno, len nech to je pod tvojím účtom. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 06:58, 4. september 2026 (UTC) ::::Hotovo – článok je v hlavnom priestore: [[Katarína Vavrová]] (kategórie odkomentované, podstránku som označil na zmazanie). Ďakujem za ochotu a rýchlosť! --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 07:09, 4. september 2026 (UTC) == Prosba o posúdenie konceptu článku Milan Meinl (autobiografia) == Dobrý deň, po článku o Kataríne Vavrovej som pripravil koncept článku o jej synovi, reštaurátorovi Milanovi Meinlovi: [[Redaktor:Hans Chirstens/Milan Meinl]]. Otvorene: ide o autobiografiu – účet patrí osobe, o ktorej článok je (priznané na mojej používateľskej stránke), preto ho do hlavného priestoru nevkladám sám. Zdroje: regionálna tlač v Nemecku (Merkur/Freisinger Tagblatt 2025 – zákazka obce Au in der Hallertau, Südkurier 2023 – Münster Radolfzell, Schwarzwälder Bote 2023 – Falkensteiner Kapelle), rozhovory s K. Vavrovou (Pravda 2022, TASR 2017), ORSR. Prosím o posúdenie významnosti a neutrality – a ak je to na Wikipédiu zatiaľ málo, radšej to povedzte rovno, počkám na ďalšie zdroje. Ďakujem. --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 14:30, 7. september 2026 (UTC) :{{Re|Hans Christens}} Zdravím, mne teda článok pripadá ako promo pre seba samého, nevidím v ňom úplne [[Wikipédia:WV|významnosť]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:17, 7. september 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Ďakujem za úprimnú reakciu. K „promu“: koncept som ešte skrátil – vyhodil som všetko, čo bolo doložené len vlastnou stránkou firmy (opis služieb), ostali fakty z nezávislých zdrojov; ak prekáža niečo konkrétne, pokojne škrtnite alebo napíšte, vyhoviem. K významnosti si dovolím oponovať: nejde o vlastné vyhlásenia, ale o tri nezávislé regionálne denníky v troch rokoch, ktoré ho menujú ako reštaurátora povereného prácami na chránených pamiatkach – Schwarzwälder Bote 2023 (Falkensteiner Kapelle, Schramberg), Südkurier 2023 (Hausherrenkapelle v radolfzellskom Münstri, päťročná obnova za 4,3 mil. €) a Merkur/Freisinger Tagblatt 2025 (obec Au in der Hallertau mu so súhlasom pamiatkového úradu zadala obnovu chránených stĺpov, 51 500 €). Odporúčanie [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)]] samo hovorí, že zoznam kritérií nie je uzavretý a rozhoduje, či je o osobe dosť nezávislých overiteľných informácií na nestranný článok – každá veta konceptu má zdroj mimo mňa. Rozumiem však, že sú to zmienky pri projektoch, nie profil. Otázka na rovinu: ak je pre vás hranicou samostatný profilový článok v tlači, povedzte to a koncept ostane v mojom priestore, kým taký nevznikne. Nechcem nič pretláčať, len mať jasno, čo chýba. --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 06:17, 8. september 2026 (UTC) :::Zdravím, toto už nie... Je to výslovne selfpromo na činnosť vlastnej spoločnosti; tie zdroje sa ani nevzťahujú k Vašej osobe, ale skôr k 1) spoločnosti, respektíve jej zákazkám, 2) osobám, ktoré sú s Vami pokrvne spríbuznené. Ak sa aj spomínate v tých článkoch, ide (aspoň, čo som námatkovo pozeral) o ''triviálne'' zmienky jednou vetou... (dva nezávislé, ''netriviálne'' spoľahlivé zdroje). Navyše ide o správy typu mestská denná tlač, čo nie je ani úplne „spoľahlivý zdroj“: nie preto, že by museli uvádzať nepravdivé údaje, ale spomína sa tam všeličo, pravidelne, čo spoľahlivo nedokazuje encyklopedickú významnosť (pr. havária v centre hlavného mesta nebude encyklopedicky významná, hoci mestské správy o nej informovať môžu). Čiže toto žiaľ nestačí. --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 06:45, 8. september 2026 (UTC) ::::Ďakujem Scholastikovi za zhodnotenie, presne tak; chýbajú mi tam [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]. Nemyslím, že ktorýkoľvek zdroj sa venuje Vám priamo ako osobe. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:50, 9. september 2026 (UTC) == Infobox Múzeum == Ahojte, na svojom [[Redaktor:MelchiorSK/pieskovisko|pieskovisku]] som prepracoval šablónu [[Šablóna:Infobox Múzeum]]. Upravil som jej štruktúru, parametre aj niektoré technické riešenia tak, aby bola univerzálnejšie použiteľná pre múzeá, galérie a príbuzné inštitúcie. Pred jej prípadným nasadením naostro by som bol rád za vaše pripomienky, postrehy či návrhy na úpravy. Ak máte chvíľu, pozrite sa, prosím, na jej aktuálnu podobu a dajte vedieť, či vám tam niečo chýba, prípadne či by ste niektoré parametre alebo riešenia upravili. Budem rád za akúkoľvek spätnú väzbu ešte pred tým, než sa šablóna začne používať vo väčšom rozsahu. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 20:03, 26. september 2026 (UTC) :{{Odpoveď|MelchiorSK}} Ahoj, za mňa je to fajn, dobrá práca. Super, že si do šablóny implementoval súradnice. Akurát z parametrov pozerám, že zmizlo ''Zbierka'', tento parameter by som možno ponechal, keďže pri počte zb. predmetov sa jedná o málo premenlivé číslo a v niektorých článkoch je aj uvedený. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:42, 26. september 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] Ahoj, pohrával som sa s myšlienkou ako naložiť s parametrom o počte zb. predmetov. Zámerne som ho nedával a uvidím aká bude spätná väzba. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 09:50, 27. september 2026 (UTC) :{{re|MelchiorSK}} Si si vedomý toho, že v tej š. kompletne prekopávaš sadu parametrov bez zabezpečenia spätnej kompatibility (z pôvodných v novej implementácii chýba napr. Meno, Krajina, Vedúci, Kurátor, Zbierka, Návštevníci), hej? Predpokladám teda, že máš v pláne v prípade náhrady prejsť jej existujúich ~130 výskytov v čl. a volania upraviť na nový tvar. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:15, 27. september 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ahoj, mojím cieľom bolo šablónu prečistiť a zjednodušiť. Parametre ako Vedúci, Kurátor či Návštevníci mi prišli pre túto šablónu nadbytočné. Určite nenechám existujúce volania nefunkčné. Ak sa zhodneme, že tie vynechané parametre naozaj netreba, prejdem všetkých ~130 výskytov ručne/botom a upravím ich na nový tvar. Ak by však podľa teba (alebo ostatných) niektoré z nich mali predsa len zostať, viem ich do novej implementácie ešte doplniť ako voliteľné. Vďaka za ostražitosť! --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 10:39, 27. september 2026 (UTC) :{{Re|MelchiorSK}} Cením snahu zjednodušiť šablónu. Avšak keď už ide o tento typ šablóny, vôbec neoceňujem, ak sú všetky parametre "povinné" (= vždy zobrazované). Napr. právna forma vôbec nemusí byť povinným parametrom a dohľadávať ju - napr. pre zahraničné inštitúcie - niekedy nemusí byť jednoduché. Tiež napr. nemusím vždy vedieť (čo vedieť, ani chcieť) dohľadať, kedy inštitúcia vznikla. To isté napr. mestská časť (nie všetky mesta nutne majú mestské časti). Pre takto všeobecné šablóny mi pripadá lepšie mať väčšinu parametrov zobrazovaných len ak sú vyplnené. :Súhlasím i s Teslatonom ohľadne kompatiblity, to odchytil dobre. Na spätnú kompatibilitu sa dajú keď tak vylistovať jednotlivé použitia a to, či obsahujú konkrétne parametre pomocou botov, ktoré by si mohol potom manuálne upraviť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:41, 27. september 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]]: Vďaka za reakciu. Pri tých parametroch to vnímam tak, že ak niekto nejaký údaj nevie, jednoducho ho nevyplní a nechá to na ostatných redaktorov (pokojne to neskôr prejdem a doplním ja :) ). Mnohé z tých informácií (zakladateľ, rok založenia a pod.) by navyše mali byť priamo v texte článku alebo sa dajú ľahko overiť na oficiálnom webe inštitúcie. Ohľadne spätnej kompatibility a úprav mi napadlo iné riešenie: vytvoriť úplne novú šablónu Infobox: Múzeum a galéria. Tú by som potom postupne manuálne nasadil do tých cca +-130 článkov, čím by som úplne eliminoval problémy s kompatibilitou starej šablóny. Stará šablóna by sa po kompletnom nahradení mohla jednoducho zmazať alebo archivovať. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 20:02, 27. september 2026 (UTC) :::{{Re|MelchiorSK|s=1}} Aha ok, riešim blbosti, keď to nie je vyplnené, nezobrazí sa to. Čo má asi vyriešené Geobox na pozadí. V tom prípade v pohode. :::A podľa mňa by nová šablóna bola rozhodne lepšia, Geobox je úplný bordel podľa mňa (tu by to bolo asi jedno, ale i tak). ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:09, 27. september 2026 (UTC) ::::{{re|KormiSK|MelchiorSK|s=1}} Nezobrazovanie nevyplnených hodnôt rieši asi každá generická IB šablóna, je to historicky jedna z ich základných pridaných hodnôt, nemusieť v konkrétnej implementácii podmienkovať zobrazenie každého jedného riadku. ::::Čo sa názvu, nechal by som IB Múzeum, tvar "Múzeum a galéria" je rozvláčny a spojka "a" sa tam nehodí (patrilo by tam keď už tak "alebo", čo by bolo ešte rozťahanejšie). Zabezpečiť spätnú kompatibilitu pre tých zopár parametrov nie je žiaden problém, k niektorým stačí dočaný alias (<code><nowiki>{{#if: {{{nový názov|}}} | {{{nový názov|}}} | {{{starý názov|}}} }}</nowiki></code>, resp. aj len <code><nowiki>{{{nový názov|{{{starý názov|}}}}}</nowiki></code>, čo nie je robustné s ohľadom na prázdne hodnoty, v tomto prípade by to ale nemalo prekážať, keďže volania by nemali obsahovať rovnaký parameter súbežne pod starým aj novým názvom), k zvyšným reálna položka, ktorá sa môže časom vyhodiť. ::::Čo sa týka toho, ktorú generickú IB šablónu pri implementácii použiť, do úvahy prichádza [[Šablóna:Infobox|Infobox]], [[Šablóna:Geobox|Geobox]], prípadne aj [[Šablóna:Infobox (modul)|Infobox (modul)]], využívajúca Lua modul [[Modul:Infobox|Infobox]] (čo tu ale nateraz nie je reálne moc zaužívané a doladené). Geobox možno je "bordel", sprosto povedané (neodpustím si: verím, že sa vieš pochváliť množstom podobne hodnotných implementácií so zenovo krásnou architektúrou a zdrojákmi... ;), čo sa týka komplexity implementácie a rôznych hackov, tá je ale pred tvorcami wrapper šablón normálne skrytá, takže by to nemalo spôsobovať žiadne katastrofálne problémy, pričom svoju hodnotu pre určité typy šablón stále má, aj keď je letitý, keďže nebol navhrhovaný úplne insitne a bez citu pre vec. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:47, 27. september 2026 (UTC) :::::Je to bordel kvôli parametrom a názvom, pretože nikdy neviem, čo je čo. Nie kvôli implementácii na pozadí. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:18, 28. september 2026 (UTC) :::::Ok, ja nechám ešte otvorenú diskusiu tu do konca týždňa. Ak nebude mať nikto pripomienky tak šablónu ešte doladím a potom nasadím. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 17:29, 28. september 2026 (UTC) Keďže k návrhu už nepribudli žiadne ďalšie pripomienky, považujem diskusiu za uzavretú. Šablónu ešte doladím podľa doterajších podnetov a následne ju v priebehu októbra nasadím do používania. Ďakujem všetkým za spätnú väzbu.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:34, 5. október 2026 (UTC) :::{{Re|MelchiorSK}}IČO a právnu by som vyhodil, nie je to dôležité. Skôr by som prial počet návštevníkov, to sa mi zdá relevantnejšie. Otvoriť aj viaceré možnosti adm. členenia ako provinicie (napr. Kanada), departmenty, teritóriá, atď. Dátum otvorenia a zatvorenia by som dal k sebe. IMHO sa historický región bude písať do názvu <code>[[Zvolenská župa]]</code>, nie <code>župa <br> [[Zvolenská župa|Zvolenská]]</code>. Je treba ten parameter Typ historického regiónu? Vo vysvetlivkách máš ešte pozostatky kostola. Aký je rozdiel medzi Objektami a Ďalšími budovami? Súčasť sa mi tiež hodí blízsko vlastníka (najmä ak sa za vlastníka považujú aj právnické osoby). Trochu zvláštne je aj používanie mužského rodu pričom múzeum je stredného a galéria ženského. Alebo je to kompromis?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:11, 5. október 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] trochu s krížikom po funuse, ale ďakujem za pripomienky. Nesúhlasím však s vypustením IČO a právnej formy. Ide o základné identifikačné údaje inštitúcie, minimálne rovnako relevantné ako ostatné parametre. Navyše počet návštevníkov je údaj, ktorého aktuálnosť je v šablóne dlhodobo prakticky neudržateľný, keďže sa pravidelne mení. K administratívnemu členeniu: šablóna vychádza zo základu [[Šablóna:Geobox|Geoboxu]], takže neviem, či sú v ňom už zapracované provincie, departmenty či teritóriá. Asi nie ako áno. V prípade potreby by však nemal byť problém ich doplniť. „Pozostatky kostola“ vo vysvetlivkách je pozostatok staršej verzie šablóny, to opravím. Zároveň upozorňujem, že od poslednej úpravy sa zmenili aj niektoré parametre. Namiesto „objekty“ a „ďalšie budovy“ sú teraz „objekty“ a „pobočky a pracoviská“. Zámer je taký, že objekty predstavujú hlavné súčasti múzea alebo galérie, zatiaľ čo pobočky a pracoviská označujú samostatné organizačné jednotky v rámci väčšej siete, ako je napríklad [[Slovenské národné múzeum|SNM]]. Parameter „súčasť“ je určený práve pre prípady, keď je múzeum alebo galéria súčasťou takejto inštitúcie (napr. SNM{{--}}Spišské múzeum v Levoči je súčasťou SNM). Dátumy otvorenia a zatvorenia dám k sebe. Používanie mužského rodu je zatiaľ kompromis vyplývajúci z univerzálneho charakteru šablóny pre múzeá, galérie, prípadne pre skanzeny a podobné inštitúcie. Ak by sa ukázalo ako problematické, dá sa to upraviť. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 20:11, 5. október 2026 (UTC) :::::{{Re|MelchiorSK}} Áno, sú základné identifikačné údaje inštitúcie, ale nie v encyklopedickom kontexte. Sú dôležité pri faktúrovaní, uzatváraní zmlúv, atď., ale nedajú čitateľovi v podstate nijaké informácie o inštitúcii. Právna forma ako-tak ponúkne nejaký odhad kam inštitúciu zaradiť či k štátu, alebo mestu alebo súkromníkovi. Ale je to len odhad a lepšie vypovie parameter Vlastník (alebo Zriaďovateľ?). IČO je česko(-)slovenská záležitosť, aj z tohto dôvodu by som ju neuvádzal. Právna forma má tiež rôzne možnosti a tak de facto budú tieto dve položky vypĺňané len v slovenskom a možno českom kontexte. Sú to skôr položky na Wikidáta. ::::: Pobočky a pracoviská je výstižnejšie, dal by som ich pred objektmi (sú formálne ustanovené, objekty nie sú?). Súčasť, mužský rod ok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:12, 5. október 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] Súhlasím, IČO môžem odstrániť. Právnu formu by som však ponechal, aby bolo možné inštitúciu správne zaradiť. Parameter „Vlastník“ by sa mohol premenovať na „Zriaďovateľ“. Pri poradí objektov, pobočiek a pracovísk sa ešte viem pohrať a podľa potreby ho upraviť. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:03, 7. október 2026 (UTC) :::::::{{Re|MelchiorSK}} Možno by mohli ostať oba parametre, „Zriaďovateľ“ pre verejné inštitúcie a „Vlastník“ pre neverejné.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:24, 8. október 2026 (UTC) :@[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] Len pls. daj pozor aby pri zavedení sa niektoré parametre už použité v súčasných článkoch nestratili... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 5. október 2026 (UTC) ::Jasné, myslím na to. Radšej na nasadenie šablóny idem pomaly, aby som predišiel nejakým patáliam. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:44, 5. október 2026 (UTC) == Dotazník pre komunitu == Ahojte, v rámci WMSK by sme chceli urobiť dotazník pre komunitu (redaktorov i čitateľov) ohľadne aktivít, do ktorých by sa chceli zapojiť (online editathony, editathony fyzicky, fyzické stretnutia bez prispievania na Wiki, workshopy na naučenie pre nováčikov, fotoprechádzky atp.). Chceli by sme zistiť, do akých aktivít by ste sa chceli zapojiť a prípadne zistiť, kde a ako organizovať aktivity pre nováčikov. Zároveň by sme na to radi využili sitenotice banner, primárne kvôli tým čitateľom. Mal by s tým niekto problém? Asi by bol len biely s odkazom na Google forms, nič extra svietivé alebo tak, pravdepodobne koncom októbra do polovice novembra. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:27, 6. október 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] V princípe nemám problém podporiť, akurát nech ten banner je dobre vyriešený (atraktívnosť, funkčnosť a jasnosť) a taktiež by tam istú dobu mal byť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:42, 6. október 2026 (UTC) == Čestné uznania Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej == Zdravím. Ad [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/~2026-54491-77]: aké sú názory na významnosť tohto typu počinu v sekciách ''Ocenenia'' dotknutých biografií? Neviem či to sem dopĺňa priamo Perný (dlhoročný chŕlič matičiarskej PR fotodokumentácie, nezriedka taktne zahŕňajúcej jeho osobu a ďalších bizarných spolusúdruhov) alebo nejaký iný aktivista, no príde mi vcelku diskutabilné, či ide zrovna o encyklopedicky relevantné ocenenie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:14, 10. október 2026 (UTC) :Tak Matica slovenská celkom zavedenou inštitúciou je (i keď občas celkom pochybnou), asi s tým úplne problém nemám. PR spam je horšia vec, a uvádzanie "IN MEMORIAM" veľkými písmenami mi tiež vhodné nepripadá. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:28, 10. október 2026 (UTC) ::Jj, zavedené panoptikum, aspoň teda čo sa posledných dekád týka, ale to je jedno; preto sa pýtam ostatných na názory, také čestné uznanie ontologicko-metafyzického odboru spolku včelárov by som revertoval rovno... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:30, 10. október 2026 (UTC) 0y1zgx1cssl1une7c2vp1q7r8hkadnu 8382616 8382594 2026-10-11T00:38:01Z IronLiberty 280078 /* Čestné uznania Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej */ odpoveď 8382616 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl s témou '''rôzne''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa pre diskusie, ktoré sa nehodia na iný stôl. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole rôzne|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Rôzne|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} ==Archív tém== Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2025|2025]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2026|2026]] <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Rôzne]] </noinclude> == WikiCitátor: workaround pre weby cez Cloudflare (po novom už aj SME a ďalšie periodiká Petit Pressu) == Pre info, pre tých čo používajú [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] na generovanie citácií. ''[[SME]]'', ''[[The Slovak Spectator]]'' a ďalšie weby [[Petit Press]]u sú odnedávna bohužiaľ už obsluhované cez [[:en:Cloudflare|Cloudflare]] [[:en:content delivery network|CDN]] s tamojšou štandardnou aktívnou JS ochranou voči botom. Znamená to okrem iného, že bežné jednoduché HTTP klienty sa už k obsahu priamo nedostanú, bol by potrebný plnokrvný headless browser s podporou JS (a aj tam by bol výsledok neistý, keďže tá ochrana je by design stavaná tak, aby pokiaľ možno nebola jednoducho strojovo obchádzateľná). Táto vec neobmedzuje len WikiCitátor, týka sa aj archivácie cez archive.org, aj citovania cez Zotero vo VE (niekedy prejde, niekedy nie). Perspektívne by sa možno dalo skúsiť osloviť Petit Press cez WMSK, či by neboli ochotní nastaviť výnimky na strane CDN pre nejak definovaných klientov (cez [[:en:User-Agent header|User-Agent]] prípadne IP rozsah), aby umožnili generovanie citácií v rámci wiki. V každom prípade, ako workaround som zatiaľ na strane WikiCitátora doplnil možnosť vložiť pod URL explicitne zdroják cieľovej stránky, vykopírovaný z prehliadača (<tt>Ctrl+U</tt> pri otvorenej dotyčnej stránke + copy&paste), viď [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/?input=https%3A%2F%2Fwww.sme.sk%2Fkomentare%2Fc%2Fmacky-bez-mena%0A%0A%3C!DOCTYPE%20html%3E%0A%3Chtml%3E%0A%20%20%3Chead%3E%0A%20%20%20%20%3Ctitle%3EMa%C4%8Dky%20bez%20mena%3C%2Ftitle%3E%0A%20%20%3C%2Fhead%3E%0A%20%20%3Cbody%3E%0A%20%20%20%20%3Cscript%20type%3D%22application%2Fld%2Bjson%22%3E%7B%22author%22%3A%20%22Vanda%20Rozenbergov%C3%A1%22%2C%20%22datePublished%22%3A%20%222026-06-22%22%7D%3C%2Fscript%3E%0A%20%20%3C%2Fbody%3E%0A%3C%2Fhtml%3E%0A '''príklad vstupu''']. Znamená to opruz navyše, s trochou cviku sa to ale dá robiť vcelku rutinne a ako východisko z núdze je to použiteľné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:39, 28. jún 2026 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Vieš formulovať nejaký e-mail s tým, čo by si chcel, ktorý by sme v rámci WMSK preposlali? ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:51, 28. jún 2026 (UTC) ::{{re|KormiSK|s=1}} Hej, skúsim ešte premyslieť, aký exaktne User-Agent reťazec bude dobré používať (aj s ohľadom na [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Foundation_User-Agent_Policy][https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Bot_policy], lebo je s tým v súvislosti s AI ošiaľom a snahou šetriť zdroje a limitovať vyťažovanie botmi po novom dosť problém aj vo vzťahu k masívnejšiemu dotazovaniu interných MW apín) a naformulujem niečo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:23, 29. jún 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Hej, tých chatbotov nám v takýchto situáciách bol čert dlžný. Keď sformuluješ a povieš, komu poslať, nemám problém to zariadiť a skúsiť to vyriešiť. Možno by tam šiel nejaký whitelist na ten jeden server alebo niečo... Daj vedieť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. jún 2026 (UTC) == Šablóna:Infobox James Bond film == Bol by niekto proti, keď v článkoch (postupom času) ponahrádzam [[:Kategória:Filmy o Jamesovi Bondovi|všetky výskyty]] starej šablóny [[Šablóna:Infobox James Bond film]] z roku <bdi>[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Infobox_James_Bond_film&oldid=727181 2007]</bdi> za klasické šablóny [[Šablóna:Infobox Film|IB film]]. Daná záležitosť by sa tak zmazala, jednak ide o viac-menej duplicitu a druhak nemá žiadne interwiki. Súčasný IB má v článkoch akurát viacero nevýhod. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:46, 30. jún 2026 (UTC) :Zatiaľ čo nevidím dôvod udržiavať šablónu, ak je použitá na dostatočneom počte stránok, prečo nie. Ak ju chceš nahradiť... do toho. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:01, 30. jún 2026 (UTC) :Dá sa to spraviť, aj keď mi to príde trochu ako samoúčelné mrhanie časom (keďže jej výskytov v čl. je ~30) a znehodnocovanie roboty tých, ktorí tú šablónu zakladali a vypĺňali v článkoch. Pričom aj pre IB film platí (podobne ako pre tú reklamu), že prezentáciu chronológií by bolo treba prerobiť na stĺpcovú sadzbu na spôsob IB Album, IB Politik, resp. viď aj [[:cs:Šablona:Infobox - film]]. :Čo sa týka hlavných postáv (Bond, Bond girl, hl. zločinec), šlo by ev. pre tieto prípady doplniť do IB Film generické parametre (názovN, hodnotaN, napr. postavaN, herecN prípadne obsadenieN), ktoré by sa zobrazovali predradené pred collapsovanou sekciou ''Obsadenie'' (ktorá by v takom prípade mala titulok ''Ďalšie obsadenie''). Tak by bolo zachované to, čo momentálne rieši IB James Bond film, že hlavné postavy sú v nej konzistentným spôsobom priamo zobrazené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:18, 30. jún 2026 (UTC) ::Vlastne ono to tam už je v nejakej forme podporované, je tam parameter <code>Obsadenie2</code>, ktorý sa zobrazuje necollapsovaný predradene pred <code>Obsadenie</code>. Je to ale dosť absurdná forma, jednak názvovo a poradím (Obsadenie2 evokuje niečo sekundárne, pričom je to skôr opačne), v druhom rade sú tam potom dve sekcie s titulkom ''Obsadenie'' (viď napr. film ''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]''). Dalo by sa zrejme <code>Obsadenie2</code> premenovať (spätne kompatibilne, tzn. s aliasovaním pôvodným názvom) na <code>Hlavné obsadenie</code>, ktoré ak by bolo vyplnené, tak by bolo zobrazené necollapsovane ako prvé (s titulkom asi ''Hlavné postavy'') a collapsovaná sekcia Obsadenie by bola pod ním, uvedená ako ''Ďalšie obsadenie''. V prípade bondoviek by sa do hl. obsadenia dávali tie tri hlavné postavy; pričom uvádzať ich (Bond, Bond girl, hl. zločinec) zrejme nie je nevynutné, vyplýva to z poradia uvedenia. ::Resp., dajú sa tam prípadne doplniť aj obe spomenuté možnosti uvedenia hlavných postáv (číslovane s explicitnými názvami, aj sumárne cez parameter Hlavné postavy/Hlavné obsadenie), ak by to malo zmysel pre konkrétne filmové série, ako napr. tie bondovky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:48, 30. jún 2026 (UTC) == Archivácia diskusií == Pozdravujem a dávam do pozornosti [[Wikipédia:Potrebujem pomoc#Mapa Horné Považie|túto diskusiu]]. Padla tam otázka ohľadom archivovania starých správ, keďže nielen na tej stránke je v úvode uvedené: ''Diskusie staršie ako 30 dní (dátum poslednej poznámky) sú presúvané do archívu''. Keďže na väčšine diskusných stránok v mennom priestore ''Wikipédia'' prebieha archivácia raz ročne, pri niektorých najaktívnejších stoloch v Kaviarni nanajvýš trikrát ročne, nemala by sa tá veta z málo aktívnych diskusných stránok, akou je aj [[Wikipédia:Potrebujem pomoc]], vypustiť? Predom vďaka za podnety. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:07, 22. júl 2026 (UTC) :Má to tam význam minimálne ako hint, ako staré vlákna je už prijateľné archivovať. Archivácia sa obvykle riadi zaplnenosťou dotyčnej stránky, kým sú tam jednotky vlákien a celé to má rozsah na zopár obrazoviek, technicky nie je archivácia nevyhnutná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:14, 22. júl 2026 (UTC) ::Súhlasím, veď práve preto som to navrhol, či to niekde nezmeniť na 1 rok/iné časové obdobie/vypustiť, keďže po mesiaci to nikto nearchivuje, obzvlášť na takých relatívne opustených diskusiách ako Wikipédia:Potrebujem pomoc, kde je archivácia nutná tak raz za päť rokov. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:24, 22. júl 2026 (UTC) :::Nevidím dôvod to meniť, "sú presúvané" neznamená, že sa presúvajú okamžite po 30 dňoch. K staršej diskusii stále môže niekto zareagovať. [[Špeciálne:Diff/8251183|LeaderBota som zrovna dnes archivoval po dvoch rokoch]]. Jediná vec, ktorá sa archivuje relatívne pravidelne, je [[WP:SNZ]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 22. júl 2026 (UTC) == Články o základných školách z hľadiska encyklopedickej významnosti == Vzhľadom na [[Špeciálne:Rozdiel/8255045|tento nález]] pri rutinnej patrole mi napadá, či chceme nejako globálne riešiť otázku encyklopedickej významnosti základných škôl. V [[:Kategória:Základné školy na Slovensku|kategórií „Základné školy na Slovensku“]] ich máme takmer stovku, pričom drvivá väčšina z nich zjavne nemá [[WP:2NNSZ]], takže dávať ich jednotlivo na SNZ mi pripadá nepraktické. Pritom ťažko povedať, či základné školy (až na zopár ozaj historicky významných) vôbec majú šancu na splnenie tohto kritéria. Základné školy či ich zriaďovatelia (obce) zvyknú vydávať výročné brožúry a publikácie, no tie nespĺňajú kritérium nezávislého zdroja. V monografii o obci sa zväčša zrejme nebude nachádzať dostatok informácií o konkrétnej základnej škole. Väčší zmysel asi bude mať podstatné informácie zapracované do článku o obci (meste, mestskej časti) v rámci kapitol o školstve. Neviem či k tejto problematike prebehla všeobecnejšia diskusia; pri predbežnom vyhľadávaní vidím len, že sa sporadicky objavuje pri konkrétnych článkoch škôl: [[Diskusia:Základná škola s materskou školou (Zalužice)|Základná škola s materskou školou (Zalužice)]] (staršia diskusia bez záveru, 2009{{--}}2010), SNZ: [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola M. R. Štefánika Trebišov|Základná škola M. R. Štefánika Trebišov]] (2011), [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)|Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)]], [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)|Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)]] (obe 2024). --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 02:34, 29. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Corin|Corin]] Osobne som za ponechanie ZŠ, tak ako tu máme aj SŠ či Gymnázia, u ktorých je častokrát situácia podobná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:03, 29. júl 2026 (UTC) ::Problém vidím v tom, že na Slovensku existuje celkovo cez dvetisíc základných škôl (2&nbsp;058 podľa údaja z roku 2025, pozri [https://e.dennikn.sk/minuta/4756698 Denník N 21.07.2025], pozri aj [https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-zakladne-skoly.html?page_id=9601 ''Štatistická ročenka''] [[Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky|CVTI SR]]). To je pomerne dosť článkov, ktorým by sme priradili encyklopedickú významnosť z titulu existencie (ako to robíme napr. pri geografických útvaroch, sídlach ap.), pričom údaje o nich sa v čase menia (počet tried, rozpis krúžkov ap. sú tiež pomerne podružné informácie z hľadiska encyklopédie, kam patrí skôr prehľad o histórii, vývoj riaditeľov ap.). Nebránim sa tomu, ak bude zhoda, len to treba premyslieť. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 11:48, 29. júl 2026 (UTC) :Ak nespĺňajú kritériá, tak mi zmazanie nevadí. Si ochotný venovať tomu čas a prezrieť to, či niektoré kritériá spĺňajú? Prípadne, bol by si ochotný články zapracovávať do stránok o obciach? Ak by sa zapracovávali do článkov o obciach, nevadilo by mi nechať presmerovacie stránky, prípadne aj s kategorizáciami... --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 11:47, 29. júl 2026 (UTC) ::Vzhľadom na ich počet je to pomerne obrovské množstvo práce, pričom predpokladám, že informácie, ktoré by im mohli dopomôcť k encyklopedickej významnosti sa budú nachádzať skôr v obecných monografiách (vedecké knižnice majú povinné výtlačky, no obce a školy nie sú vždy svedomité v ich zasielaní). Najschodnejšie by asi bolo rozdeliť do okresov a prechádzať tak. ::Prípadne si ešte viem predstaviť automatizovaný zoznam (zrejme podľa okresov) v štýle [[:Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok na Slovensku|zoznamov kultúrnych pamiatok na Slovensku]], ktoré tu boli naimportované z databázy [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|PÚ SR]]. Teda ak by bolo o také niečo vôbec záujem a zhoda. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 11:53, 29. júl 2026 (UTC) :::Zbytočná robota presúvať to. Tieto inštitúcie sú významné už z titulu existencie a hoci málo z nich, niektoré sú aj ako-tak spracované. Presúvať to, robiť presmerky a potom po čase to zasa po rozšírení vracať na samostatné heslá nemá zmysel. Treba riešiť motiváciu, resp. možné riešenia doplnenia týchto článkov (napr. projekt v spolupráci so školami), nie ich likvidáciu. Kiežby sa ten čas a energia, čo sa tu venuje diskusiám ohľadom mazania, venovala ich rozšíreniu... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 12:50, 29. júl 2026 (UTC) :Drvivá časť bude mať encyklopedickú významnosť min. lokálnu. Pracoval by som s tým predpokladom. Dohľadávánie je pracné a limitované len na online priestor. Mazal by som len tie v zlom stave, obsahujúce nevhodný obsah, ktorých sa nikto nebude ochotný ujať. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 17:23, 29. júl 2026 (UTC) : K tomu jsem se už vyjadřoval, a to i na cswiki (naposledy několikrát [[:cs:Wikipedie:Diskuse o smazání/Soukromé vzdělávací organizace|tady]]). Základním problémem je, že při analýzách problémů článků často dochází k zaměňování významnosti a propagace. U státních škol, které většinou nepotřebují propagaci a nejsou psány ze strany profesionálních PR týmů (ale nějaké jistě napíšou i běžní redaktoři), se nějak tak jejich články tiše trpí s nepsaným odkazem na jejich potenciální užitek, ačkoli každý musí tušit, že heslo do všeobecné encyklopedie to spíše není. Takže soudím, že takové články tu zůstávají, protože tolik neiritují mazače. Osobně je mi jejich osud lhostejný a jejich přítomnost mi taky nevadí – resp. nemyslím si, že je to problém, který by skwiki měla urgentně řešit. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:22, 30. júl 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie a presun návrhu článku Gardeon == Dobrý deň, prosím o nezávislé posúdenie [[Redaktor:Redaktor:VirtualStoic/Gardeon|návrhu článku Gardeon]] a vyjadrenie, či je vhodný na presun do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]. Návrh je založený najmä na rozsiahlejších redakčných článkoch Denníka N, Forbes Slovensko a denníka Pravda a na rebríčkoch Financial Times. Prosím o kontrolu encyklopedickej významnosti, neutrality textu, referencií a formátovania. Ak návrh spĺňa požiadavky Wikipédie, prosím nezávislého redaktora o jeho presun. Ak je potrebné niečo upraviť, budem vďačný za konkrétne pripomienky. Ďakujem veľmi pekne. --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 11:07, 29. júl 2026 (UTC) :Dobrý deň. Za mňa je to s pár úpravami v poriadku (navrhol som). Oceňujem korektný prístup (myslím, že tu hovorím za viacerých). Kľudne pridajte/nahrajte aj jednu ilustračnú fotku, ak to nebude katalóg produktov. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 18:42, 29. júl 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za úpravy návrhu článku aj za váš super prístup :) Súhlasím so všetkými zmenami, ktoré ste navrhli a vykonali. Stránku som predtým omylom presunul na <code>Redaktor:Redaktor:VirtualStoic/Gardeon</code>, preto mi filter blokuje jej editovanie aj presunutie ako cudzej redaktorskej stránky. V úvodnej vete je ešte preklep „GADEON“, správne má byť „GARDEON“. ::Ak je už návrh podľa vás pripravený, môžete ho, prosím, presunúť priamo do hlavného menného priestoru pod názov <code>Gardeon</code>. Následne by som do článku doplnil ešte jednu až maximálne 2 vhodné fotografie, žiadny katalóg produktov. Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem za pomoc a úpravu článku. --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 07:46, 30. júl 2026 (UTC) :::{{Re|VirtualStoic}} Stránku som Vám presunul na [[Redaktor:VirtualStoic/Gardeon]], môžete teda doupravovať. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:08, 30. júl 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] @[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ::::ďakujem veľmi pekne za pomoc :) Všetko som upravil a doplnil som aj fotografie. Mohli by ste sa, prosím, pozrieť na aktuálnu verziu a v prípade, že je už v poriadku, presunúť ju z môjho redaktorského priestoru do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]? Ďakujem a pekný deň prajem! --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 14:08, 12. august 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Corin|Corin]] Mohli by ste sa, prosím, pozrieť na aktuálnu verziu a v prípade, že je už v poriadku, presunúť ju z môjho redaktorského priestoru do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]? Ďakujem a pekný deň prajem! --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 08:00, 18. august 2026 (UTC) == Hromadné doplnenie sekcie Iné projekty == {{ping|Corin|Exestosik|Jetam2|KormiSK|OJJ|Pe3kZA|Pelex|Scholastikos|Tchoř|s=1}}<!-- ping na správcov pre info, audiencia je samozrejme širšia --> Zdravím. V nadväznosti na manuálnu aktivitu pána kolegu [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] a diskusiu [https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_s_redaktorom:Fillos_X.#Dop%C4%BA%C5%88anie_sekcie_In%C3%A9_projekty] zisťujem, či sú nejaké výhrady voči prípadnému hromadnému strojovému doplneniu [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečnej sekcie]] ''Iné projekty'' so šablónou {{tl|Projekt}} do článkov, v ktorých chýba a ktoré majú na WD asociovanú commons kategóriu (či už cez [[d:Property:P373|P373]] alebo cez sitelink). Sekundárne by som potom v upravovaných čl. znormalizoval ešte: * markup zoznamu referencií z rôznych foriem (<code><nowiki><references /></nowiki></code>, <code><nowiki><references></references></nowiki></code>, <code><nowiki>{{Reflist}}</nowiki></code>, <code><nowiki>{{Referencie|2}}</nowiki></code> a pod.) do podoby štandardného prostého volania š. {{tl|Referencie}}, vkladajúcej zoznam referencií s responzívnym počtom stĺpcov (1{{--}}N stĺpcov v závislosti od dostupnej šírky obrazovky/okna). * odriadkovania (2+ prázdnych riadkov kdekoľvek v zdrojáku → 1 prázdny riadok). V minulosti sa prázdne riadky (mapované pri rendrovaní na prázdne odseky) využívali na zväčšenie vert. odsadenia koncových šablón od poslednej sekcie, to už ale nie je potrebné, je to zabezpečené štýlovaním. Rovnako ich občas niekto zneužil na odsadenie obsahu kvôli vloženým floating obrázkom a pod., na to ale rovnako existujú štandardné možnosti (clear). Upozorňujem, že úprava sa týka viac než 90-tisíc článkov, takže s tým bude nevyhnutne spojený nejaký diskomfort v podobe zaplnenia redaktorských watchlistov upravenými stránkami. A v nejakom percente článkov s veľmi neštandardným obsahom/markupom záveru sú možné aj rôzne anomálie, typicky vloženie sekcie na nesprávne miesto. Štandardné kontexty (vloženie pred existujúcu sekciu ''Externé odkazy'' a/alebo ''Zdroj/-e/'', vloženie pred koncové š. a kat., vloženie pred kat.) som sa snažil pokryť. Možné otázne aspekty: # či sekciu dopĺňať aj do rozlišovacích stránok, napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8258193] (za mňa skôr asi áno) # či sekciu dopĺňať aj do zoznamov, napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8258196] (dtto.) # či to vôbec stojí za to robiť: odkaz na Commons je dostupný aj z layoutu, cez sekciu ''V iných projektoch'' dropdownu <big>⋮</big> v novom Vectore, resp. cez rovnomenný slot v Monobooku (za mňa, pre konzistentnosť, že to čitateľ nájde na očakávanom mieste priamo vo výklade, to asi nejaký zmysel má) Príklady úprav viď várka [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=202608042247&limit=9], resp. 100-kusová random sample várka [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/TeslaBot&limit=100&offset=202608051013]. Vďaka za prípadný feedback. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:01, 4. august 2026 (UTC) :Ahoj. Nemám výhrady.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:05, 4. august 2026 (UTC) :Fillos X. rád odklikáva niektoré úplne zbytočné veci manuálne, prednedávnom som ho konečne presvedčil i na robotické aktualizácie zoznamu najnovších článkov Portálov, takže ma táto aktivita neprekvapuje. :Z rozlišovačiek by som to každopádne vynechal, ak sa tam pridá nesúvisiaci nový význam, tak to tam bude nevhodné; ten Ružový panter je skôr výnimka podľa mňa. Áno, je to na WD, ale ten význam lokálne môže byť iný. Inak zmysel to asi má, neviem, či na to niekto kliká, ale v tom layoute (Vector 2010) som zistil, že to je, až keď mi to Fillos povedal asi 3 mesiace dozadu. V novom skrytom by som niečo také určite nehľadal. --~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:11, 5. august 2026 (UTC) ::{{re|KormiSK|s=1}} Nie je to výnimka, RS s potenciálne doplniteľným commons prelinkovaním je relativne dosť, cca 1 700. Tu je náhodná vzorka desiatich, ak by si chcel niekto pozrieť commons protistrany k nim: :::[[EF]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:EF], [[Fleming]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Fleming], [[Kostol svätej Anny]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Saint_Anne_Church], [[Turan]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Turan], [[Válek]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:V%C3%A1lek_(surname)], [[Segregácia]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Segregation], [[Saint-Aignan]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Saint-Aignan], [[Škoda Rapid]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:%C5%A0koda_Rapid], [[Ilarion]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Ilarion_(given_name)], [[Číňania]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:People_of_China]. ::Spravidla je tam kategória s podkat., ktoré zvyknú mať zmysluplnú mieru prekryvu s významami v tunajšej RS (pričom tam kde je v RS trebárs veľká časť červených wl., máš cez commons link aspoň médiá k tým významom). Ako nemám na to vyhranený názor, som ok ako s ich doplnením, tak aj s prípadným vyňatím z dopĺňania. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:43, 5. august 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Aha, ešte i na Commons je to rozl. No tak asi hej potom. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:15, 5. august 2026 (UTC) ::::V časti prípadov. V inej (v tamtej vzorke Válek, segregácia, Škoda Rapid, Ilarion, Číňania) je napojená bežná commons kategória. Ale aj tam je prienik zvyčajne vcelku relevantný. Ako doplnková záležitosť k rozlišovačkám mi to príde v zásade neškodné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:28, 5. august 2026 (UTC) :1. áno, 2. áno a 3. Pre bežného čitateľa je [[Wikimedia Commons|Commons]] v aktuálnom vektore ťažšie dohladateľný ako tomu bolo kedysi. Ďalšou výhodou je aj fakt, že v niektorých typoch stránkach to pridá aspoň ako-taký obsah / klikatelný link (napr. [[0. roky 15. storočia]]). A zmena starého zápisu ref. na nový (šablónovitý) je tiež prínosná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:59, 5. august 2026 (UTC) :Za mňa súhlas. Dobrý nápad spojiť doplnenie {{tl|projekt}} a náhradu {{tl|referencie}}. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:29, 5. august 2026 (UTC) : Súhlasím. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 11:38, 5. august 2026 (UTC) : Každé jedno rozšírenie je prínosné. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 13:54, 6. august 2026 (UTC) :Za mňa tiež, samozrejme, môže byť. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:20, 6. august 2026 (UTC) Zatiaľ 15k várka [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=202608060613], ďalšiu potom zase večer, nech to cez deň nezapĺňa watchlisty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:45, 6. august 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Daná vec sa dá nechať priebežne pustená, v zmysle várky – raz mesačne? PS; Pls. koľko to strojové dopĺňanie cca hodilo editov? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:36, 9. október 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie/presun článku Bratislava a jej premeny == Dobrý deň, prosím o posúdenie prepracovaného návrhu článku [[Redaktor:Bapremeny/Bratislava a jej premeny]]. Pôvodný článok bol v roku 2023 zmazaný po diskusii o encyklopedickej významnosti. Odvtedy bola vytvorená nová verzia, odstránené propagačné formulácie a doplnené nové zdroje, najmä STVR, Bratislavské noviny a Slovenské technické múzeum. Prosím o názor, či súčasná verzia už dostatočne preukazuje encyklopedickú významnosť a či je možné článok presunúť do hlavného menného priestoru. Pôvodná diskusia o zmazaní: [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/BRATISLAVA A JEJ PREMENY Občianske združenie]] <nowiki>Ďakujem za posúdenie. --~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 08:48, 23. august 2026 (UTC) : Podľa mňa stránka nespĺňa [[Wikipédia:WV|encyklopedickú významnosť]]. [[WP:NIE|Wikipédia nie je reklama]] pre každého, komu to napadne. Každopádne v takýchto prípadoch, kedy ide o OZ s obdobnými cieľmi (dokumentácia histórie mesta atp.), by som bol ochotný poľaviť. Zaujímal by ma názor ostatných redaktorov na podobné aktivity. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:51, 6. september 2026 (UTC) ::Ďakujem za názor. ::Rozumiem výhrade k encyklopedickej významnosti aj k tomu, že Wikipédia nemá slúžiť ako reklama. Práve preto som pracovnú verziu oproti pôvodnému článku výrazne upravil, odstránil propagačné formulácie a snažil sa všetky podstatné tvrdenia doložiť nezávislými zdrojmi. ::Budem rád aj za názory ďalších redaktorov, najmä či sú zdroje ako STVR, Bratislavské noviny a Slovenské technické múzeum v tomto prípade dostatočné na preukázanie významnosti, prípadne čo by bolo potrebné ešte doplniť. ::<nowiki>Ďakujem. --~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 16:59, 7. september 2026 (UTC) :::Ahoj, skôr by som to formuloval ako projekt, realizovaný rovnomenným OZ... Organizáciu potlačiť do úzadia a prezentovať skôr ten projekt, ktorý mne príde zaujímavejší. Pretože teraz je to mačkopes, kde sa čitateľ stráca, o čom ten článok je. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:25, 7. september 2026 (UTC) ::::Ďakujem za pripomienku, dáva mi to zmysel. ::::Pracovnú verziu som preformuloval tak, aby bol článok primárne o projekte Bratislava a jej premeny a rovnomenné občianske združenie bolo uvedené ako subjekt, ktorý projekt zastrešuje a realizuje. ::::Upravil som najmä úvod, históriu a činnosť tak, aby bolo od začiatku jasné, že predmetom článku je dokumentačný a fotografický projekt. ::::<nowiki>Budem rád za ďalšie pripomienky k tejto upravenej verzii. --~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 19:48, 7. september 2026 (UTC) :::::Dobrý deň, ďakujem ešte raz za doterajšie pripomienky. :::::Pracovnú verziu [[Redaktor:Bapremeny/Bratislava a jej premeny]] som podľa návrhu Pe3kZA prepracoval tak, aby bol článok primárne o projekte Bratislava a jej premeny a občianske združenie bolo uvedené iba ako subjekt, ktorý projekt zastrešuje. :::::Mohol by sa, prosím, niekto pozrieť na aktuálnu verziu a povedať, či je už vhodná na presun do hlavného menného priestoru, prípadne čo konkrétne ešte treba upraviť? :::::Ďakujem. --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 15:39, 17. september 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie návrhu článku Duo Axis == <nowiki>Dobrý deň, som členom hudobného dua Duo Axis, preto som na svojej používateľskej stránke uviedol konflikt záujmov. Na podstránke Redaktor:Robiax/Duo Axis som pripravil pracovný návrh článku s citáciami na verejné a nezávislé zdroje. Prosím komunitu o posúdenie encyklopedickej významnosti, kvality použitých zdrojov a vhodnosti prípadného presunu článku do hlavného priestoru. Ďakujem. </nowiki> -- [[Redaktor:Robiax|Robiax]] ([[Diskusia s redaktorom:Robiax|diskusia]]) 22:08, 26. august 2026 (UTC) :Dobrý deň, článku stále chýbajú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]]. --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 05:53, 27. august 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za upozornenie. Návrh som doplnil o ďalší nezávislý zdroj – regionálny časopis Abovský hlásnik č. 3/2022, ktorý sa zmieňuje o vystúpení Duo Axis v Nižnej Hutke. V návrhu je už aj dobový zdroj z roku 2003 k festivalu Laugo, kde je Duo Axis z Trebišova uvedené ako laureát, a nezávislý zdroj z Podunajských Biskupíc z roku 2018. Prosím, mohli by ste sa pozrieť, či niektoré z týchto zdrojov už spĺňajú požiadavku nezávislého netriviálneho spoľahlivého zdroja, prípadne čo konkrétne by ešte bolo potrebné doložiť? Ďakujem. --[[Redaktor:Robiax|Robiax]] ([[Diskusia s redaktorom:Robiax|diskusia]]) 11:22, 27. august 2026 (UTC) :::v podmienkach [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]] je: :::* '''Netriviálnymi zdrojmi''' sú také zdroje, ktoré sa predmetu článku venujú obsiahlejšie, nespomínajú ho len v niekoľkých vetách alebo len ako položku v zozname, registri, programe ap. Nepatrí sem napr. zbežná zmienka o osobe v novinovom článku, výpis z obchodného registra, položka vo filmovej databáze ap. :::takže podľa mňa to podmienky nespĺňa. --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 11:26, 27. august 2026 (UTC) ::::Ďakujem za vysvetlenie. Rozumiem teda, že samotné zmienky o vystúpeniach ani krátka správa o ocenení nestačia a bolo by potrebné doložiť nezávislé zdroje, ktoré sa Duo Axis venujú podstatnejšie. Pokúsim sa ešte preveriť staršie tlačené a regionálne zdroje. Ďakujem za usmernenie. --Robiax --[[Redaktor:Robiax|Robiax]] ([[Diskusia s redaktorom:Robiax|diskusia]]) 12:18, 27. august 2026 (UTC) == [[Wikipédia:Žiadosť o komentár/Príspevky redaktora Luketheslovak]] == Dávam do pozornosti ŽOK pre ľudí, ktorí náhodou nesledujú danú stránku. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. august 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Bude sa to po cca mesiaci (asi sa už nik nezapojí) nejako uzatvárať či necháme to ešte otvorené? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:57, 27. september 2026 (UTC) ::{{Re|Fillos X.}} Vyjadrenia ostatných so súhlasom sú asi dostatočne, nechal by som to tam však pokojne ešte chvíľu svietiť, predchádzajúce ŽOKy tam boli celé roky. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:21, 28. september 2026 (UTC) == Prosba o kontrolu konceptu článku Katarína Vavrová == Dobrý deň, pripravil som koncept článku o akademickej maliarke a ilustrátorke Kataríne Vavrovej (dcéra Milana Vavra): [[Redaktor:Hans Chirstens/Katarína Vavrová]]. Som jej rodinný príslušník, preto článok nevkladám do hlavného priestoru sám – konflikt záujmov mám priznaný na svojej používateľskej stránke. Text má 22 zdrojov (GMB, Danubiana, Tatranská galéria, Web umenia, Pravda, TASR, Francúzsky inštitút); bol pripravený s pomocou AI asistenta a údaje boli overené voči uvedeným zdrojom. Prosím skúsených redaktorov o kontrolu neutrality a zdrojov a, ak je článok v poriadku, o presun do hlavného priestoru (kategórie sú v koncepte zakomentované). Ďakujem. --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 20:25, 3. september 2026 (UTC) :Zdravím, za mňa je to v poriadku. Pokojne to presuňte. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 06:43, 4. september 2026 (UTC) ::Ďakujem za kontrolu! Účet je nový a systém mi presun ešte nedovolí (nie som automaticky schválený redaktor). Mohli by ste, prosím, presunúť stránku [[Redaktor:Hans Chirstens/Katarína Vavrová]] na [[Katarína Vavrová]]? Kategórie na konci textu sú zakomentované – po presune ich odkomentujem (alebo prosím aj o to). Ďakujem. --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 06:55, 4. september 2026 (UTC) :::Tak skopíruj a vlož, je to jedno, len nech to je pod tvojím účtom. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 06:58, 4. september 2026 (UTC) ::::Hotovo – článok je v hlavnom priestore: [[Katarína Vavrová]] (kategórie odkomentované, podstránku som označil na zmazanie). Ďakujem za ochotu a rýchlosť! --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 07:09, 4. september 2026 (UTC) == Prosba o posúdenie konceptu článku Milan Meinl (autobiografia) == Dobrý deň, po článku o Kataríne Vavrovej som pripravil koncept článku o jej synovi, reštaurátorovi Milanovi Meinlovi: [[Redaktor:Hans Chirstens/Milan Meinl]]. Otvorene: ide o autobiografiu – účet patrí osobe, o ktorej článok je (priznané na mojej používateľskej stránke), preto ho do hlavného priestoru nevkladám sám. Zdroje: regionálna tlač v Nemecku (Merkur/Freisinger Tagblatt 2025 – zákazka obce Au in der Hallertau, Südkurier 2023 – Münster Radolfzell, Schwarzwälder Bote 2023 – Falkensteiner Kapelle), rozhovory s K. Vavrovou (Pravda 2022, TASR 2017), ORSR. Prosím o posúdenie významnosti a neutrality – a ak je to na Wikipédiu zatiaľ málo, radšej to povedzte rovno, počkám na ďalšie zdroje. Ďakujem. --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 14:30, 7. september 2026 (UTC) :{{Re|Hans Christens}} Zdravím, mne teda článok pripadá ako promo pre seba samého, nevidím v ňom úplne [[Wikipédia:WV|významnosť]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:17, 7. september 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Ďakujem za úprimnú reakciu. K „promu“: koncept som ešte skrátil – vyhodil som všetko, čo bolo doložené len vlastnou stránkou firmy (opis služieb), ostali fakty z nezávislých zdrojov; ak prekáža niečo konkrétne, pokojne škrtnite alebo napíšte, vyhoviem. K významnosti si dovolím oponovať: nejde o vlastné vyhlásenia, ale o tri nezávislé regionálne denníky v troch rokoch, ktoré ho menujú ako reštaurátora povereného prácami na chránených pamiatkach – Schwarzwälder Bote 2023 (Falkensteiner Kapelle, Schramberg), Südkurier 2023 (Hausherrenkapelle v radolfzellskom Münstri, päťročná obnova za 4,3 mil. €) a Merkur/Freisinger Tagblatt 2025 (obec Au in der Hallertau mu so súhlasom pamiatkového úradu zadala obnovu chránených stĺpov, 51 500 €). Odporúčanie [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)]] samo hovorí, že zoznam kritérií nie je uzavretý a rozhoduje, či je o osobe dosť nezávislých overiteľných informácií na nestranný článok – každá veta konceptu má zdroj mimo mňa. Rozumiem však, že sú to zmienky pri projektoch, nie profil. Otázka na rovinu: ak je pre vás hranicou samostatný profilový článok v tlači, povedzte to a koncept ostane v mojom priestore, kým taký nevznikne. Nechcem nič pretláčať, len mať jasno, čo chýba. --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 06:17, 8. september 2026 (UTC) :::Zdravím, toto už nie... Je to výslovne selfpromo na činnosť vlastnej spoločnosti; tie zdroje sa ani nevzťahujú k Vašej osobe, ale skôr k 1) spoločnosti, respektíve jej zákazkám, 2) osobám, ktoré sú s Vami pokrvne spríbuznené. Ak sa aj spomínate v tých článkoch, ide (aspoň, čo som námatkovo pozeral) o ''triviálne'' zmienky jednou vetou... (dva nezávislé, ''netriviálne'' spoľahlivé zdroje). Navyše ide o správy typu mestská denná tlač, čo nie je ani úplne „spoľahlivý zdroj“: nie preto, že by museli uvádzať nepravdivé údaje, ale spomína sa tam všeličo, pravidelne, čo spoľahlivo nedokazuje encyklopedickú významnosť (pr. havária v centre hlavného mesta nebude encyklopedicky významná, hoci mestské správy o nej informovať môžu). Čiže toto žiaľ nestačí. --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 06:45, 8. september 2026 (UTC) ::::Ďakujem Scholastikovi za zhodnotenie, presne tak; chýbajú mi tam [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]. Nemyslím, že ktorýkoľvek zdroj sa venuje Vám priamo ako osobe. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:50, 9. september 2026 (UTC) == Infobox Múzeum == Ahojte, na svojom [[Redaktor:MelchiorSK/pieskovisko|pieskovisku]] som prepracoval šablónu [[Šablóna:Infobox Múzeum]]. Upravil som jej štruktúru, parametre aj niektoré technické riešenia tak, aby bola univerzálnejšie použiteľná pre múzeá, galérie a príbuzné inštitúcie. Pred jej prípadným nasadením naostro by som bol rád za vaše pripomienky, postrehy či návrhy na úpravy. Ak máte chvíľu, pozrite sa, prosím, na jej aktuálnu podobu a dajte vedieť, či vám tam niečo chýba, prípadne či by ste niektoré parametre alebo riešenia upravili. Budem rád za akúkoľvek spätnú väzbu ešte pred tým, než sa šablóna začne používať vo väčšom rozsahu. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 20:03, 26. september 2026 (UTC) :{{Odpoveď|MelchiorSK}} Ahoj, za mňa je to fajn, dobrá práca. Super, že si do šablóny implementoval súradnice. Akurát z parametrov pozerám, že zmizlo ''Zbierka'', tento parameter by som možno ponechal, keďže pri počte zb. predmetov sa jedná o málo premenlivé číslo a v niektorých článkoch je aj uvedený. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:42, 26. september 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] Ahoj, pohrával som sa s myšlienkou ako naložiť s parametrom o počte zb. predmetov. Zámerne som ho nedával a uvidím aká bude spätná väzba. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 09:50, 27. september 2026 (UTC) :{{re|MelchiorSK}} Si si vedomý toho, že v tej š. kompletne prekopávaš sadu parametrov bez zabezpečenia spätnej kompatibility (z pôvodných v novej implementácii chýba napr. Meno, Krajina, Vedúci, Kurátor, Zbierka, Návštevníci), hej? Predpokladám teda, že máš v pláne v prípade náhrady prejsť jej existujúich ~130 výskytov v čl. a volania upraviť na nový tvar. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:15, 27. september 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ahoj, mojím cieľom bolo šablónu prečistiť a zjednodušiť. Parametre ako Vedúci, Kurátor či Návštevníci mi prišli pre túto šablónu nadbytočné. Určite nenechám existujúce volania nefunkčné. Ak sa zhodneme, že tie vynechané parametre naozaj netreba, prejdem všetkých ~130 výskytov ručne/botom a upravím ich na nový tvar. Ak by však podľa teba (alebo ostatných) niektoré z nich mali predsa len zostať, viem ich do novej implementácie ešte doplniť ako voliteľné. Vďaka za ostražitosť! --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 10:39, 27. september 2026 (UTC) :{{Re|MelchiorSK}} Cením snahu zjednodušiť šablónu. Avšak keď už ide o tento typ šablóny, vôbec neoceňujem, ak sú všetky parametre "povinné" (= vždy zobrazované). Napr. právna forma vôbec nemusí byť povinným parametrom a dohľadávať ju - napr. pre zahraničné inštitúcie - niekedy nemusí byť jednoduché. Tiež napr. nemusím vždy vedieť (čo vedieť, ani chcieť) dohľadať, kedy inštitúcia vznikla. To isté napr. mestská časť (nie všetky mesta nutne majú mestské časti). Pre takto všeobecné šablóny mi pripadá lepšie mať väčšinu parametrov zobrazovaných len ak sú vyplnené. :Súhlasím i s Teslatonom ohľadne kompatiblity, to odchytil dobre. Na spätnú kompatibilitu sa dajú keď tak vylistovať jednotlivé použitia a to, či obsahujú konkrétne parametre pomocou botov, ktoré by si mohol potom manuálne upraviť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:41, 27. september 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]]: Vďaka za reakciu. Pri tých parametroch to vnímam tak, že ak niekto nejaký údaj nevie, jednoducho ho nevyplní a nechá to na ostatných redaktorov (pokojne to neskôr prejdem a doplním ja :) ). Mnohé z tých informácií (zakladateľ, rok založenia a pod.) by navyše mali byť priamo v texte článku alebo sa dajú ľahko overiť na oficiálnom webe inštitúcie. Ohľadne spätnej kompatibility a úprav mi napadlo iné riešenie: vytvoriť úplne novú šablónu Infobox: Múzeum a galéria. Tú by som potom postupne manuálne nasadil do tých cca +-130 článkov, čím by som úplne eliminoval problémy s kompatibilitou starej šablóny. Stará šablóna by sa po kompletnom nahradení mohla jednoducho zmazať alebo archivovať. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 20:02, 27. september 2026 (UTC) :::{{Re|MelchiorSK|s=1}} Aha ok, riešim blbosti, keď to nie je vyplnené, nezobrazí sa to. Čo má asi vyriešené Geobox na pozadí. V tom prípade v pohode. :::A podľa mňa by nová šablóna bola rozhodne lepšia, Geobox je úplný bordel podľa mňa (tu by to bolo asi jedno, ale i tak). ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:09, 27. september 2026 (UTC) ::::{{re|KormiSK|MelchiorSK|s=1}} Nezobrazovanie nevyplnených hodnôt rieši asi každá generická IB šablóna, je to historicky jedna z ich základných pridaných hodnôt, nemusieť v konkrétnej implementácii podmienkovať zobrazenie každého jedného riadku. ::::Čo sa názvu, nechal by som IB Múzeum, tvar "Múzeum a galéria" je rozvláčny a spojka "a" sa tam nehodí (patrilo by tam keď už tak "alebo", čo by bolo ešte rozťahanejšie). Zabezpečiť spätnú kompatibilitu pre tých zopár parametrov nie je žiaden problém, k niektorým stačí dočaný alias (<code><nowiki>{{#if: {{{nový názov|}}} | {{{nový názov|}}} | {{{starý názov|}}} }}</nowiki></code>, resp. aj len <code><nowiki>{{{nový názov|{{{starý názov|}}}}}</nowiki></code>, čo nie je robustné s ohľadom na prázdne hodnoty, v tomto prípade by to ale nemalo prekážať, keďže volania by nemali obsahovať rovnaký parameter súbežne pod starým aj novým názvom), k zvyšným reálna položka, ktorá sa môže časom vyhodiť. ::::Čo sa týka toho, ktorú generickú IB šablónu pri implementácii použiť, do úvahy prichádza [[Šablóna:Infobox|Infobox]], [[Šablóna:Geobox|Geobox]], prípadne aj [[Šablóna:Infobox (modul)|Infobox (modul)]], využívajúca Lua modul [[Modul:Infobox|Infobox]] (čo tu ale nateraz nie je reálne moc zaužívané a doladené). Geobox možno je "bordel", sprosto povedané (neodpustím si: verím, že sa vieš pochváliť množstom podobne hodnotných implementácií so zenovo krásnou architektúrou a zdrojákmi... ;), čo sa týka komplexity implementácie a rôznych hackov, tá je ale pred tvorcami wrapper šablón normálne skrytá, takže by to nemalo spôsobovať žiadne katastrofálne problémy, pričom svoju hodnotu pre určité typy šablón stále má, aj keď je letitý, keďže nebol navhrhovaný úplne insitne a bez citu pre vec. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:47, 27. september 2026 (UTC) :::::Je to bordel kvôli parametrom a názvom, pretože nikdy neviem, čo je čo. Nie kvôli implementácii na pozadí. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:18, 28. september 2026 (UTC) :::::Ok, ja nechám ešte otvorenú diskusiu tu do konca týždňa. Ak nebude mať nikto pripomienky tak šablónu ešte doladím a potom nasadím. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 17:29, 28. september 2026 (UTC) Keďže k návrhu už nepribudli žiadne ďalšie pripomienky, považujem diskusiu za uzavretú. Šablónu ešte doladím podľa doterajších podnetov a následne ju v priebehu októbra nasadím do používania. Ďakujem všetkým za spätnú väzbu.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:34, 5. október 2026 (UTC) :::{{Re|MelchiorSK}}IČO a právnu by som vyhodil, nie je to dôležité. Skôr by som prial počet návštevníkov, to sa mi zdá relevantnejšie. Otvoriť aj viaceré možnosti adm. členenia ako provinicie (napr. Kanada), departmenty, teritóriá, atď. Dátum otvorenia a zatvorenia by som dal k sebe. IMHO sa historický región bude písať do názvu <code>[[Zvolenská župa]]</code>, nie <code>župa <br> [[Zvolenská župa|Zvolenská]]</code>. Je treba ten parameter Typ historického regiónu? Vo vysvetlivkách máš ešte pozostatky kostola. Aký je rozdiel medzi Objektami a Ďalšími budovami? Súčasť sa mi tiež hodí blízsko vlastníka (najmä ak sa za vlastníka považujú aj právnické osoby). Trochu zvláštne je aj používanie mužského rodu pričom múzeum je stredného a galéria ženského. Alebo je to kompromis?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:11, 5. október 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] trochu s krížikom po funuse, ale ďakujem za pripomienky. Nesúhlasím však s vypustením IČO a právnej formy. Ide o základné identifikačné údaje inštitúcie, minimálne rovnako relevantné ako ostatné parametre. Navyše počet návštevníkov je údaj, ktorého aktuálnosť je v šablóne dlhodobo prakticky neudržateľný, keďže sa pravidelne mení. K administratívnemu členeniu: šablóna vychádza zo základu [[Šablóna:Geobox|Geoboxu]], takže neviem, či sú v ňom už zapracované provincie, departmenty či teritóriá. Asi nie ako áno. V prípade potreby by však nemal byť problém ich doplniť. „Pozostatky kostola“ vo vysvetlivkách je pozostatok staršej verzie šablóny, to opravím. Zároveň upozorňujem, že od poslednej úpravy sa zmenili aj niektoré parametre. Namiesto „objekty“ a „ďalšie budovy“ sú teraz „objekty“ a „pobočky a pracoviská“. Zámer je taký, že objekty predstavujú hlavné súčasti múzea alebo galérie, zatiaľ čo pobočky a pracoviská označujú samostatné organizačné jednotky v rámci väčšej siete, ako je napríklad [[Slovenské národné múzeum|SNM]]. Parameter „súčasť“ je určený práve pre prípady, keď je múzeum alebo galéria súčasťou takejto inštitúcie (napr. SNM{{--}}Spišské múzeum v Levoči je súčasťou SNM). Dátumy otvorenia a zatvorenia dám k sebe. Používanie mužského rodu je zatiaľ kompromis vyplývajúci z univerzálneho charakteru šablóny pre múzeá, galérie, prípadne pre skanzeny a podobné inštitúcie. Ak by sa ukázalo ako problematické, dá sa to upraviť. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 20:11, 5. október 2026 (UTC) :::::{{Re|MelchiorSK}} Áno, sú základné identifikačné údaje inštitúcie, ale nie v encyklopedickom kontexte. Sú dôležité pri faktúrovaní, uzatváraní zmlúv, atď., ale nedajú čitateľovi v podstate nijaké informácie o inštitúcii. Právna forma ako-tak ponúkne nejaký odhad kam inštitúciu zaradiť či k štátu, alebo mestu alebo súkromníkovi. Ale je to len odhad a lepšie vypovie parameter Vlastník (alebo Zriaďovateľ?). IČO je česko(-)slovenská záležitosť, aj z tohto dôvodu by som ju neuvádzal. Právna forma má tiež rôzne možnosti a tak de facto budú tieto dve položky vypĺňané len v slovenskom a možno českom kontexte. Sú to skôr položky na Wikidáta. ::::: Pobočky a pracoviská je výstižnejšie, dal by som ich pred objektmi (sú formálne ustanovené, objekty nie sú?). Súčasť, mužský rod ok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:12, 5. október 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] Súhlasím, IČO môžem odstrániť. Právnu formu by som však ponechal, aby bolo možné inštitúciu správne zaradiť. Parameter „Vlastník“ by sa mohol premenovať na „Zriaďovateľ“. Pri poradí objektov, pobočiek a pracovísk sa ešte viem pohrať a podľa potreby ho upraviť. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:03, 7. október 2026 (UTC) :::::::{{Re|MelchiorSK}} Možno by mohli ostať oba parametre, „Zriaďovateľ“ pre verejné inštitúcie a „Vlastník“ pre neverejné.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:24, 8. október 2026 (UTC) :@[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] Len pls. daj pozor aby pri zavedení sa niektoré parametre už použité v súčasných článkoch nestratili... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 5. október 2026 (UTC) ::Jasné, myslím na to. Radšej na nasadenie šablóny idem pomaly, aby som predišiel nejakým patáliam. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:44, 5. október 2026 (UTC) == Dotazník pre komunitu == Ahojte, v rámci WMSK by sme chceli urobiť dotazník pre komunitu (redaktorov i čitateľov) ohľadne aktivít, do ktorých by sa chceli zapojiť (online editathony, editathony fyzicky, fyzické stretnutia bez prispievania na Wiki, workshopy na naučenie pre nováčikov, fotoprechádzky atp.). Chceli by sme zistiť, do akých aktivít by ste sa chceli zapojiť a prípadne zistiť, kde a ako organizovať aktivity pre nováčikov. Zároveň by sme na to radi využili sitenotice banner, primárne kvôli tým čitateľom. Mal by s tým niekto problém? Asi by bol len biely s odkazom na Google forms, nič extra svietivé alebo tak, pravdepodobne koncom októbra do polovice novembra. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:27, 6. október 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] V princípe nemám problém podporiť, akurát nech ten banner je dobre vyriešený (atraktívnosť, funkčnosť a jasnosť) a taktiež by tam istú dobu mal byť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:42, 6. október 2026 (UTC) == Čestné uznania Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej == Zdravím. Ad [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/~2026-54491-77]: aké sú názory na významnosť tohto typu počinu v sekciách ''Ocenenia'' dotknutých biografií? Neviem či to sem dopĺňa priamo Perný (dlhoročný chŕlič matičiarskej PR fotodokumentácie, nezriedka taktne zahŕňajúcej jeho osobu a ďalších bizarných spolusúdruhov) alebo nejaký iný aktivista, no príde mi vcelku diskutabilné, či ide zrovna o encyklopedicky relevantné ocenenie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:14, 10. október 2026 (UTC) :Tak Matica slovenská celkom zavedenou inštitúciou je (i keď občas celkom pochybnou), asi s tým úplne problém nemám. PR spam je horšia vec, a uvádzanie "IN MEMORIAM" veľkými písmenami mi tiež vhodné nepripadá. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:28, 10. október 2026 (UTC) ::Jj, zavedené panoptikum, aspoň teda čo sa posledných dekád týka, ale to je jedno; preto sa pýtam ostatných na názory, také čestné uznanie ontologicko-metafyzického odboru spolku včelárov by som revertoval rovno... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:30, 10. október 2026 (UTC) :Predsedom je odboru je LP, založené 2023. Čestné uznanie s dlhou tradíciou. Asi je ok požiadavka, aby v prípade takýchto extrémov, keď to začne byť nielen "čudné" ale aj početné, bolo na požiadanie potrebné preukázať encyklopedickú významnosť. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 00:38, 11. október 2026 (UTC) hbtptwv0dxk0govyxsr8v88590i6ww1 0 12692 8382399 8360721 2026-10-10T13:03:38Z ~2026-54491-77 307712 /* Ocenenia */ zdroj: https://matica.sk/clenska-zakladna/zaujmove-a-vedecke-odbory 8382399 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Marika Gombitová | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Marika Gombitová 2025, autor: Lukáš Kimlička | Popis umelca = | Rodné meno = Mária Gombitová | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1956|9|12}} | Miesto narodenia = [[Turany nad Ondavou]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = Bratislava | Pôsobenie = [[spevák|speváčka]], [[hudobný skladateľ|skladateľka]] | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|Pop]] | Roky pôsobenia = 1976{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = klávesy, gitara, conga | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Modus (hudobná skupina)|Modus]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Webstránka = {{URL|marikagombitovaofficial.com}} }} '''Marika Gombitová''' (* [[12. september]] [[1956]], [[Turany nad Ondavou]]) je [[Slovensko|slovenská]] [[spevák|speváčka]] a [[hudobný skladateľ|skladateľka]].<ref name="mg-biografia" /> == Život == === Začiatky === Marika Gombitová sa narodila v [[Turany nad Ondavou|Turanoch nad Ondavou]] pri Stropkove. Vyrastala v rodine, kde hudba vždy mala svoje čestné miesto. Má sestru a troch bratov, otec hral na husliach, v kostole na organe a krásne spieval. Študovala hru na klavíri v [[Základná umelecká škola|Ľudovej škole umenia]] v [[Stropkov]]e, vyhrala aj okresnú súťaž gitaristov, ale najviac milovala spev a svoj veľký vzor [[Janis Joplinová|Janis Joplin]]. Spievať začala so svojimi bratmi ako trinásťročná v amatérskej skupine Matador.<ref name="mg-biografia" /> Počas štúdia na [[Stredná priemyselná škola strojnícka Košice|Strednej priemyselnej škole strojníckej]] v [[Košice|Košiciach]] (absolvovala v roku [[1976]]) spievala v skupine [[Profily]] (1972{{--}}1974) a tiež v košických tanečných orchestroch [[Július Olajoš|Júliusa Olajoša]] a [[Juraj Szabadoš|Juraja Szabadoša]]. === So skupinou Modus === V roku [[1976]] prijala ponuku [[Ján Lehotský|Jána Lehotského]] pripojiť sa k jeho skupine [[Modus (hudobná skupina)|Modus]] a od [[1. júl|1. júla]] sa tak stala profesionálnou speváčkou.<ref name="kral-50" /> Sprvu hrala na conga a mala na starosti zbory. Bola ale trpezlivá, vytrvalo na sebe pracovala a čoskoro sa stala hlavnou speváčkou skupiny. V kapele sa okrem dobrých muzikantov zišlo silné spevácke trio Marika Gombitová, [[Miroslav Žbirka|Miro Žbirka]], Janko Lehotský – mená, ktoré sa čoskoro stali značkou kvality a poznávacím znakom Modusu. Skupine sa navyše podarilo presadiť s výhradne pôvodným repertoárom, do roku [[1980]] nahrala dva radové albumy a jeden anglický. Kapela Modus absolvovala počas piatich sezón niekoľko stoviek koncertov doma aj v zahraničí ([[Nemecko]], [[Poľsko]], [[Maďarsko]], [[Juhoslávia]], [[Bulharsko]], [[Vietnam]] a [[Laos]]). V tomto období nahrala aj Marika Gombitová svoje prvé dva radové albumy – [[Dievča do dažďa|''Dievča do dažďa'']] (1979) a [[Môj malý príbeh|''Môj malý príbeh'']] (1981). Od začiatku kariéry mala šťastie na dobré autorské zázemie. Spolupracovala s poprednými osobnosťami slovenskej hudobnej scény ([[Ján Lehotský]], [[Pavol Hammel]], [[Marián Varga]], [[Ján Lauko]]) a zvlášť dlhoročným spojením s básnikom a textárom [[Kamil Peteraj|Kamilom Peterajom]] vytvorila štýl, prepájajúci [[rock]] a [[Populárna hudba|pop]] s [[Šansón|šansónom]] a [[Poézia|poéziou]]. Samostatnou kapitolou sú úspechy na [[Bratislavská lýra|Bratislavskej lýre]], v tom období najvýznamnejšom československom hudobnom festivale. So skupinou Modus sa tu predstavili prvýkrát v roku [[1976]] v nesúťažnej časti. Rok [[1977]] už priniesol kapele víťazstvo v podobe zlatej Bratislavskej lýry za pieseň „Úsmev“. V ďalšom ročníku (1978) súťažila Gombitová ako sólistka s piesňou „Študentská láska“ a vyspievala zlato v domácej i medzinárodnej súťaži. V roku [[1979]] prezentovala baladu „Vyznanie“ a získala striebro. V roku [[1980]] bola ocenená bronzovou Bratislavskou lýrou za duet s Jánom Lehotským „Tajomstvo hier“. Talent Mariky Gombitovej veľmi skoro prekročil aj hranice vlasti – jednu z cien získala na [[Schlagerfestival|Schlagerfestivale]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] a vrcholom bolo víťazstvo na medzinárodnom piesňovom festivale [[Intervízia|Intervízie]] v poľskom [[Sopot|Sopote]] 1980 (s piesňami „Vyznanie“ a „Chcem sa s tebou deliť“). === R. 1980: automobilová havária a návrat na hudobnú scénu === V roku [[1980]] si zahrala hlavnú úlohu v dnes už kultovom TV muzikáli [[Neberte nám princeznú|''Neberte nám princeznú'']]. Dňa. [[30. november|30. novembra]] [[1980]] Marika Gombitová pri návrate z koncertu v [[Brno|Brne]], následkom dopravnej nehody utrpela úraz [[Chrbtica|chrbtice]], následkom ktorého od [[Stavec|siedmeho hrudného stavca]] nadol ochrnula. Napriek stavu po úraze vystúpila v nasledujúcom roku na [[Bratislavská lýra|Bratislavskej lýre]], a v lete [[1981]] nahrala svoj tretí sólový [[štúdiový album]], [[Slnečný kalendár (album)|''Slnečný kalendár'']]. Aj po nehode pokračovala v koncertovaní, jej dve koncertné turné, [[Mince na dne fontán|''Mince na dne fontán'']] a ''[[Adresa ja, adresa ty]],'' trvali celkovo päť sezón. Vystupovala s nimi po celom Československu a štyrikrát vypredala [[Palác Lucerna|pražskú Lucernu]]. S druhým turné získala hlavnú cenu v celoštátnej súťaži koncertných programov. Po viac ako 150 sólových koncertoch v období [[1983]]{{--}}[[1987]] sa sústredila predovšetkým na televízne a charitatívne vystúpenia. Do konca roka 1980 natočila päť desiatok televíznych programov a po nehode ďalších 110. Ku dvom sólovým albumom, ktoré Marika Gombitová vydala ešte pred úrazom, pridala ďalších sedem a tri z nich vyšli na anglických [[Cover verzia|cover verziách]]. Podieľala sa aj na ďalších dvoch hudobných albumoch skupiny Modus. Na dvojalbume [[Mince na dne fontán|''Mince na dne fontán'']] z roku [[1983]] si prvú polovicu skladieb zložila sama a druhú Ján Lehotský. Za tento album získala Zlatý erb [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|vydavateľstva Opus]] za najlepšiu nahrávku roka. V roku [[1984]] jej vyšiel piaty album [[Marika №5|''No. 5'']], na ktorom je autorkou všetkých piesní. Aranžérsky sa na jeho výrobe podieľali [[Laco Lučenič]] a [[Peter Breiner]]. Aj na ďalších albumoch si zložila väčšinu skladieb. Piesne zo šiesteho albumu [[Voľné miesto v srdci|''Voľné miesto v srdci'']] (1986) tvorili základ nového koncertného turné [[Adresa ja, adresa ty]]. Na ďalší úspešný album [[Ateliér duše|''Ateliér duše'']] (1987), ktorý nahrala s [[Vašo Patejdl|Vašom Patejdlom]], zaradila aj duet s [[Karel Gott|Karlom Gottom]] „Neznámy pár“. Pod názvom ''Ateliér duše'' tiež vyšla prvá [[Videonahrávka|hudobná videokazeta]] na slovenskom trhu. === Hudobná kariéra po roku 1989 === Ako prvá slovenská speváčka sa Gombitová objavila v rakúskej hitparáde ''Die Grossen Zehn''. Na pozvanie [[Stevie Wonder|Stevieho Wondera]] si s ním dvakrát zaspievala počas jeho návštevy [[Bratislava|Bratislavy]]. V dňoch [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]] v spolupráci s [[Andrej Šeban|Andrejom Šebanom]] nahrávala album [[Kam idú ľudia?|''Kam idú ľudia?'']] (1990). Deviaty radový album ''[[Zostaň]]'' spoločne s Vašom Patejdlom a [[Gabriel Dušík|Gabom Dušíkom]] nahrala Marika Gombitová v roku [[1994]] . V roku 1996 Marika Gombitová získala od [[Zväz autorov a interpretov|Zväzu autorov a interpretov]] cenu Grand Prix za celoživotný prínos populárnej hudbe. === Aktivity po roku 2000 === V roku [[2000]] si Marika Gombitová zložila nielen hudbu, ale aj text k piesni „Prosba“. Nasledovali dve duetá s Miroslavom Žbirkom, „Nespáľme to krásne v nás“ (2001) a „Tajnosľubná“ (2005), a tiež pieseň z muzikálu ''[[Adam Šangala (muzikál)|Adam Šangala]]'', „Tak som chcela všetkých milovať“ (2007). V roku [[2014]] sa zapojila ako jediná žena medzi dvadsiatimi osobnosťami českej a slovenskej kultúry do charitatívnej akcie na podporu ľudí, bojujúcich s nepriazňou osudu. Od tohto roku sa opäť zúčastňuje aj na ďalších charitatívnych a televíznych projektoch. V roku [[2015]] Marika Gombitová naspievala titulnú pieseň „Ten príbeh za náš sen stál“ pre rozprávku [[Sedem zhavranelých bratov|''Sedem zhavranelých bratov'']]. V septembri [[2016]] vystúpila ako hosť na turné ''Road to Abbey Road'' Mira Žbirku. V októbri 2016 sa konal v Bratislave jej narodeninový koncert nazvaný ''Marika Gombitová & priatelia'' a vyšla kniha ''Úlomky spomienok'', ktorá prvou oficiálnou autobiografiou, na ktorej vzniku sa Marika osobne aj podieľala. V decembri v roku 2017 Marika Gombitová potešila svojich fanúšikov v [[Praha|Prahe]] vianočným koncertom nazvaným ''Sen Mariky Gombitovej''. V roku 2022 vystúpila na veľkom predvianočnom koncerte ''Vyznanie Mariky Gombitovej'' v bratislavskom NTC, ktorý bol vypredaný. V januári 2024 dvakrát po sebe vypredala pražskú [[O2 Arena (Praha)|O2 arénu]] a získala si pozitívne ohlasy nielen od fanúšikov ale aj od odbornej kritiky a hudobnej verejnosti. Na týchto koncertoch zároveň po dlhom čase predstavila dve autorské novinky – „Fantóm srdca“ a „Stúpanie“. === Význam v slovenskej populárnej hudbe a ocenenia === Marika Gombitová naspievala celkom 237 piesní a je podpísaná ako autorka hudby 66 skladieb. Dodnes sa Marike Gombitovej predalo viac než milión hudobných nosičov. V exkluzívnej ankete [[100 najlepších slovenských albumov]] je zo všetkých interpretov zastúpená najvyšším počtom titulov – deviatimi albumami. Marika Gombitová viackrát bodovala v anketách popularity – [[Zlatý slávik]] (3x striebro, 2x bronz), Slovenský slávik (2x zlato), [[Slávik (anketa)|Slávik]] (5x striebro, 2x bronz), [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] (zlato, 2x striebro, bronz, Sieň slávy). Marika Gombitová sa stala sa hudobnou ikonou, získala mnohé ocenenia ako ''[[Speváčka storočia]]'' alebo [[Žena 21. storočia|''Žena 21. storočia'']]. Jej pieseň „Vyznanie“ zvíťazila v ankete [[Hit storočia|''Hit storočia'']] a je asi najemotívnejšou skladbou v histórii [[Slovenská populárna hudba|slovenského popu]]. Marika Gombitová je živým príkladom, že pieseň sa nemusí len odspievať, ale dá sa aj prežiť. Je nazývaná „[[Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|nekorunovanou kráľovnou slovenskej populárnej hudby]]“ a právom patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej kultúry. V roku 2018 prevzala Marika Gombitová z rúk prezidenta [[Andrej Kiska|Andreja Kisku]] [[Pribinov kríž|Pribinov kríž I. triedy]] za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti populárnej hudby. V tom istom roku sa stala aj prvou ženou, ktorá získala Veľkú cenu [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za celoživotné dielo. V roku 2019 Marika Gombitová získala Cenu [[Prešovský samosprávny kraj|Prešovského samosprávneho kraja]]. V roku 2024 sa stala laureátkou Krištáľového krídla a získala Mimoriadnu cenu. == Diskografia == ;Sólová diskografia * [[1979]] – ''[[Dievča do dažďa]]'' * [[1981]] – ''[[Môj malý príbeh]]'' * [[1982]] – ''[[Slnečný kalendár (album)|Slnečný kalendár]]'' * [[1983]] – ''[[Mince na dne fontán]]'' * [[1984]] – ''[[Marika №5]]'' * [[1986]] – ''[[Voľné miesto v srdci]]'' * [[1987]] – ''[[Ateliér duše]]'' * [[1990]] – ''[[Kam idú ľudia?]]'' * [[1994]] – ''[[Zostaň]]'' ;Sólová diskografia (anglicky) * [[1981]] – ''[[Rainy Day Girl]]'' * [[1984]] – ''[[My Friend the Tree|My Friend the Tree]]'' * [[1985]] – ''[[Marika №5 (anglická verzia)|Marika №5]]'' ;Koncertné albumy * [[2025]] – ''[[Bratislavská lýra]]'' ;EP * [[1987]] – ''[[Slávnosť úprimných slov]]'' ;So skupinou Modus * [[1979]] – ''[[Modus (album)|Modus]]'' * [[1980]] – [[Modus (anglická verzia)|''Modus'' (anglická verzia)]] * [[1980]] – ''[[Balíček snov]]'' * [[1981]] – ''[[99 zápaliek]]'' * [[1983]] – ''[[Záhradná kaviareň]]'' ;So skupinou [[Collegium musicum (slovenská hudobná skupina)|Collegium musicum]] * [[1979]] – [[On a ona|''On a ona'']] ;Muzikál * [[1978]] – ''[[Smoliari]]'' – ''naspievala ústrednú postavu, ktorú hrala Alena Michalidesová'' * [[1981]] – [[Neberte nám princeznú|''Neberte nám princeznú'']] – ''hrala hlavnú postavu Katku'' ;Kompilácie * [[1985]] – [[Moje najmilšie|''Moje najmilšie'']] * [[1993]] – [[Polnočné otázky (16 naj 1984 – 1993)|''Polnočné otázky (16 naj 1984{{--}}1993)'']] * [[1998]] – [[The Best of the Best|''The Best of the Best'']] * [[2005]] – [[Gold (Marika Gombitová)|''Gold'']] * [[2007]] – ''[[Vyznanie]]'' * [[2010]] – ''[[Duetá]]'' * [[2021]] – ''[[Zem menom Láska]]'' * [[2024]] – ''[[Nevy(í)dané rarity]]'' * [[2025]] – ''Dievča s krásnou tvárou'' ;Single * [[1977]] – „Úsmev“/ „Deň ako z pohľadnice“ * [[1977]] – „Boľavé námestie“/ „Ty vieš, mama * [[1978]] – „Študentská láska“ (orchester [[Gustav Brom|G. Broma]])/ „Podnájom“ * [[1978]] – „Študentská láska“ (skupina Vivat)/ „Podnájom“ * [[1979]] – „Vyznanie“/ „Malý veľký vlak“ * [[1980]] – „Kufor a šál“/ „Nostalgia“ * [[1980]] – „Domy na zbúranie“/ „Vieš byť zlá“ * [[1980]] – „Svet stromov“/ „Tajomstvo hier“ * [[1981]] – „Klaun z domu č. 6“/ „V slepých uličkách“ * [[1981]] – „Cirkusový kôň“/ „Deň letí“ * [[1981]] – „Chcem sa s tebou deliť“/ „Výmeny“ * [[1982]] – „Srdcia dievčat“/ „Slnečný kalendár“ * [[1983]] – „Aký som“/ „Záhradná kaviareň“ * [[1986]] – „Nenápadná“/ „Mami, mami“ * [[1990]] – „Tváre pred zrkadlom“/ „Ave Maria“ * [[1994]] – „Paradiso“/ „Peklo milencov“ (promo) * [[2000]] – „Prosba“ (promo) * [[2001]] – „Nespáľme to krásne v nás“ (promo) * [[2005]] – „Tajnosľubná“ (promo) * [[2007]] – „Tak som chcela všetkých milovať“ (promo) * [[2015]] – „Ten príbeh za náš sen stál“ * [[2024]] – „Fantóm srdca“ / „Stúpanie" == Ocenenia == {{Stĺpce|2| * [[1977]] – zlatá [[Bratislavská lýra]] (s [[Modus (hudobná skupina)|Modusom]]) * [[1978]] – zlatá Bratislavská lýra (v domácej aj medzinárodnej súťaži) * [[1978]] – Cena Štátneho výboru pre rozhlas pri Rade ministrov NDR * [[1979]] – strieborná Bratislavská lýra * [[1979]] – bronzový [[Zlatý slávik]] * [[1980]] – bronzová Bratislavská lýra (s [[Ján Lehotský|Jánom Lehotským]]) * [[1980]] – strieborný Zlatý slavík * [[1980]] – Zlatá hlavná cena na Medzinárodnom festivale Intervízie v Sopote, Poľsko * [[1981]] – bronzový Zlatý slavík * [[1982]] – strieborný Zlatý slavík * [[1983]] – strieborný Zlatý slavík * [[1983]] – Pamätná medaila Slovkoncertu * [[1984]] – Zlatý erb [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opusu]] ''za album'' ''Mince na dne fontán'' * [[1986]] – hlavná cena Ministerstva kultúry a cena divákov ''za koncertný program'' * [[1989]] – Zlatá medaila za celoživotný prínos k rozvoju kultúry na Slovensku * [[1995]] – Zlatá nota * [[1996]] – Veľká cena Zväzu autorov a interpretov '95 ''za celoživotný prínos populárnej hudbe'' * [[1997]] – zlatý Slovenský Slávik * [[1998]] – zlatý Slovenský Slávik * [[1998]] – strieborný [[Zlatý slávik|Slávik]] * [[1998]] – čestné členstvo V-klubu '98 * [[1999]] – bronzový Slávik * [[2000]] – Speváčka storočia * [[2000]] – strieborný Slávik * [[2000]] – OTO v kategórii Speváčka – 3. miesto * [[2001]] – OTO v kategórii Speváčka – 1. miesto * [[2001]] – strieborný Slávik * [[2002]] – strieborný Slávik * [[2005]] – strieborný Slávik * [[2005]] – OTO v kategórii Speváčka – 2. miesto * [[2006]] – bronzový Slávik * [[2007]] – Hit storočia za pieseň ''Vyznanie'' * [[2007]] – Čestné občianstvo obce Turany nad Ondavou * [[2008]] – Žena 21. storočia * [[2010]] – bronzový [[Český slavík Mattoni|Český Slavík]] – Slavíci bez hranic * [[2013]] – Cena festivalu Andyho Warhola ''za šírenie slovenskej kultúry v zahraničí'' * [[2014]] – Čestné občianstvo mesta Stropkov * [[2015]] – Anketa OTO 2014 – 2. miesto v kategórii Speváčka, uvedenie do Siene slávy * [[2015]] – Anketa Slovenka roka – mimoriadne ocenenie za celoživotný prínos pre Slovensko * [[2017]] – Cena za šírenie dobrého mena a propagáciu obce Turany nad Ondavou * [[2018]] - [[Pribinov kríž|Pribinov kríž I. triedy]].<ref name=vyz2018>{{Citácia periodika | priezvisko = Koník | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Rehák | meno2 = Oliver | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Kiska vyznamenal Gombitovú, Kubišovú, Kronera, ľudí Novembra aj tých, čo museli zo Slovenska odísť | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/986128/kiska-vyznamenal-gombitovu-kubisovu-kronera-ludi-novembra-aj-tych-co-museli-zo-slovenska-odist/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-01 | dátum prístupu = 2018-01-01 }}</ref> ''za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti populárnej hudby'' *[[2018]] - Veľká cena SOZA ''za celoživotné dielo'' *[[2019]] - Cena Prešovského samosprávneho kraja *[[2023]] - Cena Muzikálového festivalu Jozefa Bednárika - ''Prvá československá muzikálová princezná'' *[[2024]] - Krištáľové krídlo - ''Mimoriadna cena - laureátka'' *[[2026]] - Čestné uznanie Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej za mimoriadny a celoživotný prínos pre slovenskú popkultúru }} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="mg-biografia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Biografia | url = http://www.marikagombitovaofficial.com/biografia.html | vydavateľ = marikagombitovaofficial.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-02-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160225071942/http://www.marikagombitovaofficial.com/biografia.html | dátum archivácie = 2016-02-25 }}</ref> <ref name="kral-50">{{Citácia periodika | priezvisko = Král | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Marika Gombitová oslávi päťdesiatku | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = http://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/35441-marika-gombitova-oslavi-paetdesiatku/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2006-09-11 | dátum prístupu = 2016-02-17 }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Modus (hudobná skupina)]] * [[Bratislavská lýra]] * [[Najväčší Slovák]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.marikagombitovaofficial.com/ Oficiálna stránka Mariky Gombitovej] * {{csfd meno|id=1167}} {{Marika Gombitová}} {{Modus}} {{Osobnosť televíznej obrazovky – Sieň slávy}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gombitová, Marika}} [[Kategória:Marika Gombitová| ]] [[Kategória:Slovenské popové speváčky]] [[Kategória:Slovenské televízne herečky]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Slovenskí speváci-skladatelia]] [[Kategória:Modus (hudobná skupina)]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža I. triedy]] [[Kategória:Osobnosti z Turian nad Ondavou]] m7fmpoj47ufzyv1ahdtv9g32ix336cn 0 14396 8382404 8380687 2026-10-10T13:09:38Z Lukas565 251676 doplnenie 8382404 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = biskup | typ dodatok = arcibiskup | zvolené meno = | zvolené meno originálne = | meno = Mons. Stanislav Zvolenský | originálne meno = | rodné meno = | aktuálny titul = Bratislavský arcibiskup metropolita <br> predseda Konferencie biskupov Slovenska | portrét = Zvolenský Stanislav DSC 0613.jpg | popis portrétu = | podpis = <!-- meno obrázku na commons --> | erb = Coat of arms of Stanislav Zvolenský.svg | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra "typ" a "typ dodatok" --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = Fiat voluntas Tua | heslo po slovensky = Buď vôľa Tvoja | štát pôsobenia = | dátum narodenia = {{dnv|1958|11|19}}<ref name="Zvolensky"/> | miesto narodenia = [[Trnava]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | 1. funkcia = Bratislavský arcibiskup-metropolita | 1. funkcia - obdobie = [[8. marec]] [[2008]]{{--}}súčasnosť | 1. funkcia - predchodca = ''novovzniknutý úrad'' | 1. funkcia - nástupca = | 2. funkcia = Predseda [[Konferencia biskupov Slovenska|KBS]] | 2. funkcia - obdobie = [[28. október]] [[2009]]{{--}}[[10. október]] [[2022]]<br>[[6. októbra]] [[2026]]{{--}}[[6. októbra]] [[2030]] | 2. funkcia - predchodca = [[František Tondra]] | 2. funkcia - nástupca = [[Bernard Bober]] | funkcie = * Titulárny biskup novasinnský (2004 – 2008) * Pomocný biskup [[Trnavská arcidiecéza|bratislavsko-trnavský]] (2004 – 2008) * Sudca [[Najvyšší tribunál Apoštolskej signatúry|Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry]] (2009 - 2014) | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | rítus = | rehoľa = | večné sľuby dátum = | diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{duv|1982|6|13|1958|11|17|k=0}} | kňazské svätenie miesto = [[Bratislava]] | kňazské svätenie svätiteľ = [[Július Gábriš]] | kňazský svätiteľ funkcia = apoštolský administrátor Trnavskej arcidiecézy | ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | ordinácia miesto = | inkardinácia = | menovanie dátum = <!-- {{duv|2004|04|02|1958|11|17|k=0}} --> | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | potvrdenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | biskupské svätenie dátum = {{duv|2004|5|2|1958|11|17|k=0}} | biskupské svätenie miesto = [[Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava)|Katedrála sv. Jána Krstiteľa]], [[Trnava]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Ján Sokol]] | biskupský svätiteľ funkcia = arcibiskup metropolita bratislavsko-trnavský | biskupské svätenie spolusvätitelia = | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Henryk Józef Nowacki]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = apoštolský nuncius na Slovensku | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Dominik Tóth]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = pomocný biskup bratislavsko-trnavský | kardinál dátum = <!-- {{duv|rok menovania|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | kardinál menujúci = | kardinálsky stupeň = | titulárny kostol = | pontifikát dátum = <!-- {{duv|rok zvolenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | poradie pápež = | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | patrón = }} [[Monsignore|Mons.]] [[ICDr.]] '''Stanislav Zvolenský''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]] (* [[19. november]] [[1958]], [[Trnava]]<ref name="Zvolensky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = www.osobnosti.sk | titul = Stanislav Zvolenský | url = http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59564 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2015-03-22 | miesto = | jazyk = }}</ref>) je rímskokatolícky [[arcibiskup]] [[metropolita]] [[Bratislavská arcidiecéza|Bratislavskej arcidiecézy]] a predseda Konferencie biskupov Slovenska. == Životopis a činnosť == === Štúdia a kňazstvo === Po štúdiu [[Kresťanská teológia|teológie]] na [[Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte]] v Bratislave a príprave na kňazstvo v Kňazskom seminári sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, bol dňa [[13. jún]]a [[1982]] v [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóme sv. Martina]] v Bratislave vysvätený za kňaza apoštolským administrátorom Trnavskej arcidiecézy, biskupom Mons. [[Július Gábriš|Júliusom Gábrišom]].<ref name="CH-Zvolenský">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = David M. Cheney | odkaz na autora = | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | kapitola = Archbishop Stanislav Zvolenský | url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bzvol.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref> Pôsobil ako kaplán v [[Galanta|Galante]] a v [[Hlohovec|Hlohovci]]. V rokoch [[1990]] až [[1992]] pôsobil ako [[farár]] vo farnosti [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Bratislava-Vajnory]]. V roku 1992 nastúpil na postgraduálne štúdiá teológie v [[Innsbruck]]u. Neskôr študoval na [[Pápežská univerzita Gregoriana|Gregoriánskej univerzite]] v [[Rím]]e, kde v roku [[1998]] dosiahol doktorát cirkevného práva. Po návrate na Slovensko bol menovaný za diecézneho sudcu a odborného asistenta [[Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského]], v roku 2001 za prodekana RKCMBF UK a 27. septembra 2001 za súdneho vikára Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=J. E. Mons. ICDr. Stanislav Zvolenský, PhD. {{!}} Bratislavská arcidiecéza|url=http://abu-bratislava.sk/abuba/arcibiskup|dátum prístupu=2017-03-02|vydavateľ=abu-bratislava.sk|jazyk=sk}}</ref> === Pomocný biskup === Za pomocného biskupa [[Trnavská arcidiecéza|Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy]] ho vymenoval pápež sv. [[Ján Pavol II.]] dňa [[2. apríl]]a [[2004]] a zveril mu titulárne sídlo [[Nova Sinna]].<ref name="TKKBS menovanie biskupa">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = TK KBS | odkaz na korporáciu = TK KBS | titul = Noví biskupi pre Bratislavsko – trnavskú arcidiecézu | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=2004040206 | dátum vydania = 02.04.2004 13:16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-27 }}</ref> Vysvätený za biskupa bol [[2. máj]]a [[2004]] v [[Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava)|Katedrále sv. Jána Krstiteľa]] v [[Trnava|Trnave]] spolu s novým pomocným biskupom Mons. [[Ján Orosch]]om. Hlavným svätiteľom bol Mons. [[Ján Sokol]], bratislavsko-trnavský arcibiskup metropolita a spolusvätiteľom Mons. [[Dominik Tóth]], emeritný bratislavsko-trnavský pomocný biskup a Mons. [[Henryk Józef Nowacki]], apoštolský nuncius na Slovensku. Ako biskup si zvolil heslo ''Fiat voluntas Tua'' (''Buď vôľa Tvoja <nowiki>[</nowiki>Bože]'').<ref name="TKKBS vysviacka">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = TK KBS | odkaz na korporáciu = TK KBS | titul = Bratislavsko – trnavská arcidiecéza má dvoch nových pomocných biskupov | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=2004050206 | dátum vydania = 02.05.2004 20:31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-27 }}</ref> Dňa 1. august 2006 bol Mons. Jánom Sokolom, bratislavsko-trnavským arcibiskupom menovaný za riaditeľa Správy majetku Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy a 1. septembra 2006 bol menovaný za opäť sudcu cirkevného súdu Arcibiskupského úradu v Trnave, ako aj menovaný za súdneho vikára arcidiecézy. === Arcibiskup === [[Súbor:Zvolenský posvätenie základného kameňa kostol sv. Jána Pavla II. Čierna voda 2012.jpg|náhľad|250px|Arcibiskup Zvolenský pri svätení základného kameňa kostolu [[Ján Pavol II.|sv. Jána Pavla II.]] v [[Chorvátsky Grob|Chorvátskom Grobe]] – časti [[Čierna Voda (Chorvátsky Grob)|Čierna voda]] v roku [[2012]].]] Dňa [[14. február]]a [[2008]] na slávnosť sv. Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy, ho pápež [[Benedikt XVI.]] menoval za arcibiskupa novovzniknutej Bratislavskej arcidiecézy a metropolitu Západnej cirkevnej provincie so sufragánnymi diecézami: [[Trnavská arcidiecéza|Trnavskou arcidiecézou]], [[Biskupstvo Banská Bystrica|Banskobystrickou diecézou]], [[Biskupstvo Nitra|Nitrianskou diecézou]] a novovzniknutou [[Žilinská diecéza|Žilinskou diecézou]].<ref name="TKKBS arcibiskup">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = TK KBS | odkaz na korporáciu = TK KBS | titul = Mons. Stanislav Zvolenský sa stal bratislavským arcibiskupom | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20080214031 | dátum vydania = 14.02.2008 17:20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-27 }}</ref> Dňa [[8. marec|8. marca]] [[2008]] ho do úradu uviedol v Katedrále sv. Martina v Bratislave pápežský legát [[Jozef Tomko|Mons. Jozef kardinál Tomko]]. Dňa [[29. jún]]a [[2008]] na slávnosť sv. Petra a Pavla, mu pápež Benedikt XVI. vo [[Vatikán]]e odovzdal arcibiskupské [[pálium (rímskokatolícka cirkev)|pálium]], ktoré má právo nosiť ako metropolita na území Západnej cirkevnej provincie.<ref name="TKKBS pálium">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = TK KBS | odkaz na korporáciu = TK KBS | titul = Metropoliti Arcibiskupi Stanislav Zvolenský a Ján Babjak dostali pálium | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20080630016 | dátum vydania = 30.06.2008 08:11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-27 }}</ref> ==== Modlitbové stretnutie Lectio divina ==== Arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský vedie každú prvú stredu v mesiaci o 20:00 hod. v Katedrále sv. Martina v Bratislave modlitbové stretnutie formu ''Lectio Divina'': * september 2008 - jún 2009: Škola Pavlovho slova;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škola Pavlovho slova {{!}} Bratislavská arcidiecéza|url=http://abu-bratislava.sk/abuba/node/66|dátum prístupu=2017-03-01|vydavateľ=abu-bratislava.sk|jazyk=sk}}</ref> * september 2009 - jún 2010: Stretnutia s Ježišom;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stretnutia s Ježišom {{!}} Bratislavská arcidiecéza|url=http://abu-bratislava.sk/abuba/node/158|dátum prístupu=2017-03-01|vydavateľ=abu-bratislava.sk|jazyk=sk}}</ref> * september 2010 - jún 2011: Útecha pre Baránkovu nevestu;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Útecha pre Baránkovu nevestu {{!}} Bratislavská arcidiecéza|url=http://abu-bratislava.sk/abuba/node/234|dátum prístupu=2017-03-01|vydavateľ=abu-bratislava.sk|jazyk=sk}}</ref> * september 2011 - jún 2013: Obnovme našu vieru a mravnosť!;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obnovme našu vieru a mravnosť! {{!}} Bratislavská arcidiecéza|url=http://abu-bratislava.sk/abuba/node/433|dátum prístupu=2017-03-01|vydavateľ=abu-bratislava.sk|jazyk=sk}}</ref> * september 2013 - jún 2014: Cirkev plná života;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cirkev plná života {{!}} Bratislavská arcidiecéza|url=http://abu-bratislava.sk/abuba/node/477|dátum prístupu=2017-03-01|vydavateľ=abu-bratislava.sk|jazyk=sk}}</ref> * september 2014 - jún 2015: Hovoriť o Bohu obrazmi zo sveta;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hovoriť o Bohu obrazmi zo sveta - vybrané podobenstvá formou lectio divina {{!}} Bratislavská arcidiecéza|url=http://abu-bratislava.sk/abuba/node/532|dátum prístupu=2017-03-01|vydavateľ=abu-bratislava.sk|jazyk=sk}}</ref> * september 2015 - jún 2016: Ježiš sa predstavuje;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ježiš sa predstavuje - originálne obrazy z Evanjelia podľa Jána formou lectio divina {{!}} Bratislavská arcidiecéza|url=http://abu-bratislava.sk/abuba/node/637|dátum prístupu=2017-03-01|vydavateľ=abu-bratislava.sk|jazyk=sk}}</ref> * september 2016 - jún 2017: Rodina v Knihe Genezis;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lectio divina 2016 – 2017: Rodina v Knihe Genezis {{!}} Bratislavská arcidiecéza|url=http://abu-bratislava.sk/abuba/rodina-v-knihe-genezis|dátum prístupu=2017-03-01|vydavateľ=abu-bratislava.sk|jazyk=sk}}</ref> * september 2017 - jún 2018: Mladí v Biblii;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lectio divina 2017 – 2018: Mladí v Biblii {{!}} Bratislavská arcidiecéza|url=https://www.abuba.sk/abuba/mladi-v-biblii|dátum prístupu=2017-09-02|vydavateľ=www.abuba.sk|jazyk=sk}}</ref> *september 2018 - jún 2019: Podoby modlitieb vo Svätom písme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lectio divina 2018 – 2019: Podoby modlitieb vo Svätom písme {{!}} Bratislavská arcidiecéza|url=https://www.abuba.sk/abuba/node/899|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=www.abuba.sk|jazyk=sk}}</ref> ==== Funkcie ==== * Za predsedu [[Konferencia biskupov Slovenska|Konferencie biskupov Slovenska]] bol zvolený: **na 1. funkčné obdobie (3 roky) - dňa 28. októbra 2009<ref name="TKKBS predseda KBS">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = TK KBS | odkaz na korporáciu = TK KBS | titul = Novým predsedom KBS Mons. Stanislav Zvolenský | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20091028019 | dátum vydania = 28. 10. 2009 14:04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-27 }}</ref> **na 2. funkčné obdobie (3 roky) - dňa 8. novembra 2012<ref name="73. PZ KBS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | korporácia = KBS | titul = 73. plenárne zasadanie KBS | url = http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/konferencia-biskupov-slovenska/p/plenarne-zasadania/c/plenarne-zasadanie-kbs-6-8-11-2012-73 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-06-11 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> **na 3. funkčné obdobie (3 roky) - dňa 21. septembra 2015<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správa z rokovania biskupov po plenárnom zasadaní KBS v Marianke | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150922041 | vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 22.9.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-11-3 }}</ref> **na 4. funkčné obdobie (4 roky) - dňa 22. novembra 2018<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.tkkbs.sk|titul=Biskupi zvolili vedenie KBS na 4 roky: predsedom naďalej Zvolenský|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20181122015|dátum prístupu=2018-11-23|vydavateľ=www.tkkbs.sk}}</ref> * Pápež [[Benedikt XVI.]] dňa [[15. decembra]] [[2009]] menoval Stanislava Zvolenského do úradu sudcu [[Najvyšší tribunál Apoštolskej signatúry|Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry]] na obdobie piatich rokov. Medzi kompetencie tohoto úradu patrí dohliadať na spravodlivosť v cirkvi.<ref name="TKKBS sudca AS">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = TK KBS | odkaz na korporáciu = TK KBS | titul = Arcibiskup Stanislav Zvolenský menovaný Svätým Otcom za sudcu Apoštolskej signatúry | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20100115042 | dátum vydania = 15.01.2010 22:12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-27 }}</ref> * V rámc[[Konferencia biskupov Slovenska|i Konferencie biskupov Slovenska]] je predsedom Rady pre spoločenské komunikačné prostriedky a Rady pre realizáciu zmlúv medzi Svätou stolicou a SR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=kbs.sk|titul=Katolícka cirkev na Slovensku|url=https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/konferencia-biskupov-slovenska/p/komisie-a-rady-kbs|dátum prístupu=2017-03-02|vydavateľ=www.kbs.sk}}</ref> === Udelené biskupské svätenia, inaugurácie biskupov a pohreby biskupov === ''Hlavný svätiteľ'' * Mons. [[Jozef Haľko (mladší)|Jozef Haľko]], pomocný biskup Bratislavskej arcidiecézy – [[Bratislava]], 17. marca 2012 ''Spolusvätiteľ'' * Mons. [[Róbert Bezák]] CSsR, arcibiskup Trnavskej arcidiecézy – [[Trnava]], 6. jún 2009 * Mons. [[Vladimír Fekete]] SDB, biskup Apoštolskej prefektúry v Azerbajdžane - [[Baku]], 11. február 2018 ''Inaugurácie'' * [[Tomáš Galis|Mons. Tomáš Galis]], diecézny biskup Žilinskej diecézy - [[Žilina]], 15. marec 2008 * [[Marián Chovanec|Mons. Marián Chovanec]], diecézny biskup Banskobystrickej diecézy – [[Banská Bystrica]], 15. december 2012 * [[Ján Orosch|Mons. Ján Orosch]], arcibiskup Trnavskej arcidiecézy – [[Trnava]], 30. august 2013 ''Pohreby'' * Mons. [[Ján Bukovský]] SVD., arcibiskup, emeritný apoštolský nuncius v Ruskej federácii - [[Nitra (okres)|Nitra,]] 3. január 2011 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Administrator|titul=Pohreb arcibiskupa Jána Bukovského|url=http://www.verbisti.sk/web/zo-slovenska/583-zomrel-arcibiskup-jan-bukovsky|dátum prístupu=2017-03-02|vydavateľ=www.verbisti.sk|jazyk=cs-cz}}</ref> * Mons. [[Rudolf Baláž]], diecézny biskup Banskobystrickej diecézy - [[Banská Bystrica]] a [[Nevoľné]], 3. august 2011 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.tkkbs.sk|meno=|titul=Pohreb biskupa Mons. Rudolfa Baláža|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110803024|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-03-02|vydavateľ=www.tkkbs.sk}}</ref> * Mons. [[Dominik Tóth]], emeritný pomocný biskup Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy - [[Trnava]], 22. máj 2015 <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=s.r.o.|meno=SoftWave|titul=Rozlúčili sa so zosnulým biskupom Mons. Dominikom Tóthom|periodikum=www.abu.sk|url=http://www.abu.sk/archiv/spravy/rozlucili-sa-so-zosnulym-biskupom-mons-dominikom-tothom|dátum prístupu=2017-03-02|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20170303051511/http://www.abu.sk/archiv/spravy/rozlucili-sa-so-zosnulym-biskupom-mons-dominikom-tothom|dátum archivácie=2017-03-03}}</ref> * Mons. [[Vladimír Filo (biskup)|Vladimír Filo]], emeritný diecézny biskup Rožňavskej diecézy - [[Trnava]] a [[Gáň]], 24. august 2015 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.tkkbs.sk|titul=V Trnave sa rozlúčili so zosnulým biskupom Mons. Vladimírom Filom|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150824017|dátum prístupu=2017-03-02|vydavateľ=www.tkkbs.sk}}</ref> * Mons. [[Jozef Zlatňanský]], emeritný titulárny biskup pôsobiaci v Ríme - [[Topoľčianky]], 16. február 2017 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.tkkbs.sk|titul=V Topoľčiankach sa rozlúčili so zosnulým biskupom Jozefom Zlatňanským|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170216020|dátum prístupu=2017-03-02|vydavateľ=www.tkkbs.sk}}</ref> * Mons. [[Štefan Vrablec]], emeritný pomocný biskup Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy - [[Trnava]], 7. september 2017 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.tkkbs.sk|titul=S biskupom Štefanom Vrablecom sa rozlúčia 7. septembra v Trnave a Závode|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170902007|dátum prístupu=2017-09-02|vydavateľ=www.tkkbs.sk}}</ref> == Diela == * {{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pastiersky list na 1. pôstnu nedeľu - 5. marca 2017|url=https://ais2.uniba.sk/ais/start.do|dátum vydania=2017-03-04|dátum prístupu=2017-03-05|vydavateľ=Bratislavská arcidiecéza}} * {{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Patiersky list k sviatku sv. Martina v roku 2016|url=https://www.abuba.sk/abuba/node/775|dátum vydania=2016-11-26|dátum prístupu=2017-02-03|vydavateľ=Bratislavská arcidiecéza}} * {{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Homília na zádušnej sv. omši za prezidenta SR Michala Kováča|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161013027|dátum vydania=2016-10-13|dátum prístupu=2017-03-02|vydavateľ=TK KBS}} * {{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul = Homília zo Slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi v Bratislave v roku 2015|url = http://abu-bratislava.sk/abuba/node/617|dátum vydania = 2015-08-06|dátum prístupu = 2015-12-13|vydavateľ=Bratislavská arcidiecéza}} * {{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-13|dátum vydania = 2015-11-11|titul = Pastiersky list k sviatku sv. Martina v roku 2015|url = http://abu-bratislava.sk/abuba/node/657|vydavateľ = Bratislavská arcidiecéza}} * {{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pastiersky list k sviatku sv. Martina v roku 2011|url=https://www.abuba.sk/abuba/node/372|dátum vydania=2011-11-12|dátum prístupu=2017-03-02|vydavateľ=Bratislavská arcidiecéza}} * {{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pastiersky list na Nový rok 2012|url=https://www.abuba.sk/abuba/node/386|dátum vydania=2011-31-21|dátum prístupu=2017-03-02|vydavateľ=Bratislavská arcidiecéza}} * {{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pastiersky list na Nový rok 2010|url=https://www.abuba.sk/abuba/node/191|dátum vydania=2010-01-01|dátum prístupu=2017-03-02|vydavateľ=Bratislavská arcidiecéza}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/cirkevne-provincie/p/rimskokatolicka-cirkev/c/mons-stanislav-zvolensky Životopis na www.kbs.sk] * [http://abu-bratislava.sk/portal/arcibiskup Životopis na stránke Bratislavskej arcidiecézy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130629044801/http://abu-bratislava.sk/portal/arcibiskup |date=2013-06-29 }} {{Predsedovia Konferencie biskupov Slovenska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zvolenský, Stanislav}} [[Kategória:Biskupi Trnavskej diecézy]] [[Kategória:Arcibiskupi Bratislavskej arcidiecézy]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] [[Kategória:Absolventi Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Predsedovia Konferencie biskupov Slovenska]] [[Kategória:Konferencia biskupov Slovenska]] [[Kategória:Držitelia štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana]] mfjnabo6dd1vgcmh33t389q84r6amxk 0 20534 8382524 8325553 2026-10-10T19:04:14Z Spider 001757 142600 /* Iné projekty */ Wikislovník 8382524 wikitext text/x-wiki {{Pozri|osobe poverenej nejakým poslaním, poslovi, vyslancovi (zastarno: poslanec)|posol}} '''Poslanec''' alebo zastarano '''vyslanec'''<ref>poslanec [online]. In Peciar, Štefan (ed.). ''Slovník slovenského jazyka''. V. V – Ž. 1. vyd. Bratislava : [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo SAV]], 1965. 848 s. [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=vyslanec&s=exact&c=E58a&cs=&d=peciar Dostupné online]. [cit. 2020-05-12].</ref> je [[Fyzická osoba|osoba]], ktorá v [[Nepriama demokracia|zastupiteľských demokraciách]] zastupuje (reprezentuje) [[občan]]ov v zastupiteľských zboroch. Člen zastupiteľského zboru s názvom [[kongres]] (napr. [[Kongres Spojených štátov]], [[Kongres Peruánskej republiky]], [[Kongres Kolumbijskej republiky]]) sa označuje ako '''kongresman'''.<ref>kongres [online]. In: Jarošová, Alexandra – Buzássyová, Klára (eds.). ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka]]''. H – L. 1. vyd. Bratislava : [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]], 2011. 1087 s. ISBN 978-80-224-1172-1. [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=kongresman&s=exact&c=i83e&cs=&d=sssj Dostupné online]. [cit. 2020-05-12].</ref> Poslanec [[Uhorský snem|Uhorského snemu]] sa historicky označoval výrazom '''ablegát'''.<ref>ablegát [online]. In Buzássyová, Klára – Jarošová, Alexandra (eds.). ''Slovník súčasného slovenského jazyka''. A – G. 1. vyd. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2006. 1134 s. ISBN 978-80-224-0932-4. [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=ablegát&s=exact&c=b2e9&cs=&d=sssj Dostupné online]. [cit. 2020-05-12].</ref><ref>ablegát [online]. In: Balážová, Ľubica – Bosák, Ján (eds.). ''Slovník cudzích slov : akademický´'. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]], 2005. 1054 s. ISBN 80-10-00381-6. [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=ablegát&s=exact&c=y10f&cs=&d=scs Dostupné online]. [cit. 2020-05-12].</ref> Zastupiteľské zbory môžu byť vytvorené na rôznych úrovniach. Na [[Slovensko|Slovensku]] sú to štyri úrovne: * [[Európsky parlament]] – na úrovni [[Európska únia|Európskej únie]], medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovensko členom, * [[Národná rada Slovenskej republiky]] – na celoštátnej úrovni, * zastupiteľstvá samosprávnych krajov – na úrovni [[Samosprávny kraj|samosprávneho kraja]], * obecné, mestské a miestne zastupiteľstvá – na úrovni [[Obec (slovenská správna jednotka)|obce]] (pričom postavenie obce má aj [[Mesto (Slovensko)|mesto]] a [[mestská časť]] [[Bratislava|Bratislavy]] alebo [[Košice|Košíc]]). Poslanci sú do svojej funkcie [[Voľby|volení]] občanmi.<ref>poslanec [online]. In Peciar, Štefan (ed.). ''Slovník slovenského jazyka''. III. P – R. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1963. 912 s. [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=poslanec&s=exact&c=o3c5&cs=&d=peciar Dostupné online]. [cit. 2020-05-12].</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|wikt=poslanec|wikt_štítok=poslanec}} [[Kategória:Povolania]] [[Kategória:Verejná správa]] 2bsvwdcyex3li7jv5llcm3exan0yg4a 0 22389 8382533 7785242 2026-10-10T19:22:56Z Spider 001757 142600 typografia, /* Iné projekty */ Wikicitáty, Wikislovník 8382533 wikitext text/x-wiki '''Banka''' označuje: * vkladovú a úverovú inštitúciu, pozri [[banka (inštitúcia)]] * v informatike: súbor uložených informácií, pozri [[banka dát]] (databanka) * v lekárstve: oddelenie nemocnice na odber a uskladnenie krvi, pozri [[krvná banka]] * v zootechnike: miesto na dlhodobé uskladnenie veľkého množstva inseminačných látok, pozri [[banka (zootechnika)]] * v chémii: rôzne typy nádob na chemikálie, pozri [[banka (chémia)]] * v geografii: ** obec na Slovensku, pozri [[Banka (okres Piešťany)]] ** obec v Maďarsku v Novohradskej župe (maď. Bánk), pozri [[Banka (obec v Maďarsku)]] ** časť obce Boleráz, pozri [[Banka (Boleráz)]] ** potok pri Humennom, pozri [[Banka (prítok Ptavy)]] ** potok pri Banskej Bystrici, pozri [[Banka (prítok Richtárskeho potoka)]] == Iné projekty == {{Projekt|q|wikt=banka|wikt_štítok=banka}} {{Rozlišovacia stránka}} fvj7plhg26gtr3c1ehcbhlpudizwlh1 0 26660 8382487 8380868 2026-10-10T17:41:33Z LoverofBattle12 246706 Pridanie stránok „Poľsko-turecké vojny “ v kapitole „Vojny v stredoveku “ a „Vojny v novoveku. “ 8382487 wikitext text/x-wiki Toto je súbor vojen roztriedený podľa dátumu a krajiny, v ktorej prebehli dané boje. == Chronológia vojen == === Vojny v staroveku (1 200 pred naším letopočtom až 135 nášho letopočtu) === * [[1200 pred Kr.|1 200 pred Kr.]] – [[Trójska vojna]] * [[800 pred Kr.]] – [[Messénske vojny]] (medzi [[Sparta (starovek)|Spartou]] a [[Messinia|Messiniou]]) * [[499 pred Kr.]] – [[448 pred Kr.]] [[Grécko-perzské vojny]] * [[431 pred Kr.]] – [[404 pred Kr.]] [[Peloponézske vojny]] * [[343 pred Kr.]] – [[290 pred Kr.]] [[Samnitské vojny]] ** [[343 pred Kr.]] – [[341 pred Kr.]] [[Samnitské vojny|Prvá samnitská vojna]] ** [[327 pred Kr.]] – [[304 pred Kr.]] [[Samnitské vojny|Druhá samnitská vojna]] ** [[298 pred Kr.]] – [[290 pred Kr.]] [[Samnitské vojny|Tretia samnitská vojna]] * [[334 pred Kr.]] – [[323 pred Kr.]] [[Vojny Alexandra Veľkého]] * [[323 pred Kr.]] – [[280 pred Kr.]] [[Vojny diadochov]] * [[264 pred Kr.]] – [[146 pred Kr.]] [[Púnske vojny]] medzi [[Rímska republika (staroveký Rím)|Rímskou republikom]] a [[Kartágo|Kartágom]] ** [[264 pred Kr.]] – [[241 pred Kr.]] [[Prvá púnska vojna]] ** [[218 pred Kr.]] – [[202 pred Kr.]] [[Druhá púnska vojna]] ** [[149 pred Kr.]] – [[146 pred Kr.]] [[Tretia púnska vojna]] * [[73 pred Kr.]] – [[71 pred Kr.]] [[Spartakovo povstanie (Rímska ríša)|Spartakovo povstanie]] * [[58 pred Kr.]] – [[50 pred Kr.]] [[Galská vojna]] * [[44 pred Kr.]] – [[30 pred Kr.]] Rímska občianska vojna * [[66]] – [[70]] Prvá židovsko-rímska vojna alebo Veľké židovské povstanie * [[68]] Rok štyroch cisárov - Rímska občianska vojna * [[115]] – [[117]] Druhá židovsko-rímska vojna * [[132]] – [[135]] Tretia židovsko-rímska vojna alebo povstanie Bar Kokhbu === Vojny v stredoveku (1096 až 1526) === * [[1096]] – [[1291]] [[Križiacka výprava|Križiacke výpravy]] ** [[1096]] – [[1099]] [[Prvá križiacka výprava]] ** [[1147]] – [[1149]] [[Druhá križiacka výprava]] ** [[1187]] – [[1191]] [[Tretia križiacka výprava]] ** [[1202]] – [[1204]] [[Štvrtá križiacka výprava]] ** [[1209]] – [[1229]] [[Križiacka výprava proti albigéncom]] ** [[1212]] [[Detská križiacka výprava]] ** [[1217]] – [[1221]] [[Piata križiacka výprava]] ** [[1228]] [[Šiesta križiacka výprava]] ** [[1248]] – [[1254]] [[Siedma križiacka výprava]] ** [[1270]] [[Ôsma križiacka výprava]] ** [[1271]] – [[1291]] [[Deviata križiacka výprava]] * [[1223]] – [[1242]] [[Mongolský vpád do Európy]] * [[1241]] – [[1242]] [[Mongolský vpád do Uhorska]] * [[1296]] – [[1328]] Prvá vojna za škótsku nezávislosť * [[1332]] – [[1333]] Druhá vojna za škótsku nezávislosť * [[1337]] – [[1453]] [[Storočná vojna]] * [[1420]] – [[1436]] [[Križiacke výpravy proti husitom|Husitské vojny]] * [[1453]] [[Pád Konštantínopola|Dobytie Konštantínopola]] * [[1454]] – [[1466]] Trinásťročná vojna * [[1455]] – [[1485]] [[Vojna ruží]] * [[1467]] – [[1477]] Vojna Óninov * [[1468]] – [[1478]] Česko-uhorské vojny alebo II. Husitská vojna * [[1474]] – [[1477]] Vojna Karola Smelého a Švajčiarov * [[1484]] – [[1504]] [[Poľsko-turecká vojna (1484 – 1504)]] * [[1494]] – [[1559]] Talianske vojny * [[1499]] [[Švábska vojna]] * [[1519]] – [[1521]] [[Dobytie Aztéckej ríše]] * [[1524]] – [[1525]] [[Nemecká sedliacka vojna]] === Vojny v novoveku (1526 až 1792) === * [[1526]] – [[1791]] [[Osmansko-habsburské vojny]] ** [[Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 – 1568|Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 až 1568]] ** [[Dlhá turecká vojna]] alebo [[Dlhá turecká vojna|Pätnásťročná vojna (1593 – 1606)]] ** [[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1663 až 1664|Rakúsko-turecká vojna (1663]] [[Dlhá turecká vojna|–]] 1664) ** [[Veľká turecká vojna|Veľká turecká vojna (1683 – 1699)]] ** [[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1716 až 1718|Rakúsko-turecká vojna (1716 – 1718)]] ** [[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1737 až 1739|Rakúsko-turecká vojna (1737 – 1739)]] ** [[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1788 až 1791|Rakúsko-turecká vojna (1788 – 1791)]] * [[1546]] – [[1547]] [[Šmalkaldská vojna|Šmalkadská vojna]] * [[1558]] {{--}}[[1794]] [[Rusko-poľská vojna|Rusko-poľské vojny]] ** [[Livónska vojna|Livónska vojna (1558 {{--}}1582)]] ** [[Rusko-poľská vojna (1605 – 1618)]] alebo [[Smuta|Obdobie Smuty]] ** [[Smolenská vojna|Rusko-poľská vojna (1632 – 1634)]] alebo [[Smolenská vojna]] ** [[Rusko-poľská vojna (1654 – 1667)]] ** [[Poľsko-ruská vojna (1792)]] ** [[Kościuszkovo povstanie|Kościuszkovo povstanie (1794)]] * [[1562]] – [[1598]] [[Francúzske náboženské vojny]] alebo [[Francúzske náboženské vojny|Hugenotské vojny]] * [[1563]] – [[1721]] [[Severné vojny]] ** [[1563]] – [[1570]] [[Severská sedemročná vojna]] ** [[1655]] – [[1660]] [[Druhá severská vojna]] ** [[1700]] – [[1721]] [[Severná vojna|Veľká severná vojna]] * [[1563]] – [[1721]] [[Dánsko-švédske vojny]] ** [[Severská sedemročná vojna]] ** [[Kalmarská vojna|Kalmarská vojna (1611 – 1613)]] ** [[Torstensonova vojna (1643 – 1645)]] ** [[Dánsko-švédska vojna (1657 – 1658)]] ** [[Škandinávska vojna (1675 – 1679)]] alebo [[Škandinávska vojna (1675 – 1679)|Skanská vojna]] ** [[Severná vojna|Veľká severná vojna (1700 – 1721)]] * [[1568]] – [[1792]] [[Rusko-turecká vojna|Rusko-turecké vojny]] ** [[Rusko-turecká vojna v rokoch 1568 až 1570]] ** [[Rusko-turecká vojna v rokoch 1672 až 1681]] ** [[Rusko-turecká vojna v rokoch 1686 až 1700]] ** [[Rusko-turecká vojna v rokoch 1710 až 1711]] ** [[Rusko-turecká vojna v rokoch 1735 až 1739]] ** [[Rusko-turecká vojna v rokoch 1768 až 1774]] ** [[Rusko-turecká vojna v rokoch 1787 až 1792]] * [[1568]] – [[1648]] [[Nizozemská revolúcia]] alebo [[Nizozemská revolúcia|Osemdesiatročná vojna]] * [[1585]] – [[1604]] [[Anglicko-španielska vojna]] * [[1604]] – [[1711]] [[Protihabsburské stavovské povstania|Protihabsburské stavovské povstania v Uhorsku]] ** [[1604]] – [[1606]] [[Povstanie Štefana Bočkaia|Protihabsburské stavovské povstanie Štefana Bočkaja]] ** [[1619]] – [[1626]] [[Povstanie Gabriela Betlena|Protihabsburské stavovské povstanie Gabriela Betlena]] ** [[1643]] – [[1645]] [[Povstanie Juraja I. Rákociho|Protihabsburské stavovské povstanie Juraja I. Rákociho]] ** [[1656]] – [[1660]] [[Povstanie Juraja II. Rákociho|Protihabsburské stavovské povstanie Juraja II. Rákociho]] ** [[1678]] – [[1685]] [[Povstanie Imricha Tököliho|Protihabsburské stavovské povstanie Imricha Tököliho]] ** [[1703]] – [[1711]] [[Povstanie Františka II. Rákociho|Protihabsburské stavovské povstanie Františka II. Rákociho]] * [[1614]] – [[1699]] [[Poľsko-turecké vojny]] ** [[1614]] – [[1621]] [[Poľsko-turecká vojna (1614 – 1621)]] ** [[1633]] – [[1634]] [[Poľsko-turecká vojna (1633 – 1634)]] ** [[1672]] – [[1676]] [[Poľsko-turecká vojna (1672 – 1676)]] ** [[1683]] – [[1699]] [[Poľsko-turecká vojna (1683 – 1699)]] * [[1618]] – [[1648]] [[Tridsaťročná vojna]] * [[1635]] – [[1659]] [[Francúzsko-španielska vojna (1635 – 1659)]] * [[1639]] – [[1652]] [[Anglická občianska vojna]] * [[1648]] – [[1653]] [[Fronda|Povstanie Frondy]] * [[1648]] – [[1654]] [[Chmeľnyckého povstanie|Povstanie Bohdana Chmeľnyckého]] * [[1652]] – [[1674]] [[Holandsko-anglické vojny]] * [[1667]] – [[1678]] [[Francúzsko-nizozemská vojna]] * [[1688]] – [[1697]] [[Deväťročná vojna|Vojna o falcké dedičstvo]] alebo [[Deväťročná vojna]] * [[1701]] – [[1714]] [[Vojna o španielske dedičstvo]] * [[1733]] – [[1735]] [[Vojna o poľské dedičstvo]] * [[1740]] – [[1748]] [[Vojna o rakúske dedičstvo]] * [[1756]] – [[1763]] [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|Sedemročná vojna]] alebo [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|Tretia sliezska vojna]] * [[1775]] – [[1783]] [[Americká vojna za nezávislosť]] * [[1778]] – [[1779]] [[Vojna o bavorské dedičstvo]] === Vojny v moderných časoch (1792 až 1900) === * [[1792]] – [[1802]] [[Francúzske revolučné vojny]] * [[1803]] – [[1815]] [[Napoleonské vojny]] ** [[1812]] [[Napoleonov vpád do Ruska]] * [[1806]] – [[1812]] [[Rusko-turecká vojna v rokoch 1806 až 1812]] * [[1810]] – [[1818]] [[Argentínska vojna za nezávislosť]] * [[1812]] – [[1815]] [[Britsko-americká vojna]] * [[1814]] – [[1880]] [[Argentínske občianske vojny]] * [[1821]] – [[1830]] [[Grécke povstanie]] * [[Rusko-turecká vojna v rokoch 1828 až 1829]] * [[1846]] – [[1848]] [[Mexicko-americká vojna]] * [[1848]] – [[1864]] [[Prusko-dánske vojny|Prusko-dánske]] alebo [[Prusko-dánske vojny|Šlezvické vojny]] ** [[1848]] – [[1852]] [[Prusko-dánska vojna|Prvá šlezvická vojna]] ** [[1864]] [[Druhá šlezvická vojna]] * [[1853]] – [[1856]] [[Krymská vojna]] * [[1861]] – [[1865]] [[Americká občianska vojna]] * [[1866]] [[Rakúsko-pruská vojna]] * [[1870]] – [[1871]] [[Prusko-francúzska vojna]] * [[1877]] – [[1878]] [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|Rusko-turecká vojna v rokoch 1877 až 1878]] * [[1881]] – [[1899]] Anglicko-sudánska vojna * [[1880]] – [[1902]] Búrske vojny * [[1889]] – [[1901]] [[Boxerské povstanie]] * [[1894]] – [[1895]] [[Prvá čínsko-japonská vojna]] * [[1898]] [[Španielsko-americká vojna]] === Vojny v 1. polovici 20. storočia (1904 až 1945) === * [[1904]] – [[1905]] [[Rusko-japonská vojna]] * [[1914]] – [[1918]] '''[[Prvá svetová vojna]]''' * [[1918]] – [[1919]] [[Poľsko-ukrajinská vojna]] * [[1918]] – [[1920]] [[Maďarsko-česko-slovenská vojna]] * [[1918]] – [[1922]] [[Ruská občianska vojna]] * [[1919]] – [[1921]] [[Poľsko-boľševická vojna]] * [[1919]] – [[1922]] [[Grécko-turecká vojna (1919 – 1922)|Grécko-turecká vojna]] * [[1936]] – [[1939]] [[Španielska občianska vojna (1936)|Španielska občianska vojna]] * [[1937]] – [[1945]] [[Druhá čínsko-japonská vojna]] * [[1939]] [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|Malá vojna (1939)]] * [[1939]] – [[1945]] '''[[Druhá svetová vojna]]''' ** [[1937]] – [[1945]] [[Vojna v Pacifiku]] ** [[1939]] [[Sovietsky vpád do Poľska (1939)|Sovietsky vpád do Poľska]] ** [[1939]] – [[1940]] [[Zimná vojna]] ** [[1941]] – [[1945]] [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľká vlastenecká vojna]] ** [[1945]] [[Sovietsko-japonská vojna]] ** [[1945]] [[Sovietska invázia do Mandžukua]] === Vojny po roku 1945 do súčasnosti (1945 až súčasnosť) === * [[1946]] – [[1949]] [[Čínska občianska vojna (1946 – 1949)|Čínska občianska vojna]] * [[1946]] – [[1949]] [[Grécka občianska vojna]] * [[1946]] – [[1954]] [[Prvá indočínska vojna]] * [[1948]] – [[1949]] [[Prvá arabsko-izraelská vojna]] * [[1950]] – [[1953]] [[Kórejská vojna]] * [[1954]] – [[1975]] [[Vietnamská vojna|Druhá indočínska vojna]] ** [[1954]] – [[1975]] [[Vietnamská vojna]] ** [[1959]] – [[1975]] [[Laoská občianska vojna]] ** [[1967]] – [[1975]] [[Kambodžská občianska vojna]] * [[1954]] – [[1962]] Alžírska vojna za nezávislosť * [[1955]] – [[1972]] Prvá sudánska vojna za nezávislosť * [[1956]] [[Maďarské povstanie]] * [[1956]] [[Suezská kríza]] alebo [[Suezská kríza|Druhá arabsko-izraelská vojna]] * [[1956]] – [[1959]] [[Kubánska revolúcia]] * [[1960]] – [[1996]] [[Občianska vojna v Guatemale]] * [[1961]] [[Invázia v Zálive svíň]] * [[1961]] – [[1975]] Angolská vojna za nezávislosť * [[1962]] – [[1970]] Jemenská občianska vojna * [[1964]] – [[1975]] Vojna za nezávislosť (Mozambik) * [[1965]] – [[1996]] Občianska vojna v Čade * [[1966]] – [[1988]] Vojna za nezávislosť Namíbie * [[1967]] [[Šesťdňová vojna]] alebo Tretia arabsko-izraelská vojna * [[1967]] – [[1970]] Občianska vojna v Nigérii * [[1968]] [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] * [[1968]] – [[1970]] [[Opotrebovávacia vojna (Arabsko-izraelský konflikt)|Opotrebovávacia vojna]] * [[1969]] – [[Čínsko-sovietske konflikty (1969)]] * [[1969]] – [[1998]] [[Konflikt v Severnom Írsku]] * [[1973]] [[Jomkippurská vojna]] alebo [[Jomkipurská vojna|Piata arabsko-izraelská vojna]] * [[1974]] – [[1991]] Občianska vojna v Etiópii * [[1975]] – [[1989]] Angolská občianska vojna * [[1975]] – [[1991]] [[Libanonská občianska vojna]] * [[1975]] – [[2002]] [[Vojna za nezávislosť Východného Timoru]] * [[1978]] – [[1989]] [[Kambodžsko-vietnamská vojna]] * [[1979]] – [[1989]] [[Sovietska intervencia v Afganistane]] * [[1979]] [[Čínsko-vietnamská vojna|Čínsko-Vietnamská vojna]] alebo [[Čínsko-vietnamská vojna|Tretia indočínska vojna]] * [[1979]] – [[1992]] [[Salvádorská občianska vojna]] * [[1980]] – [[1988]] [[Iránsko-iracká vojna]] * [[1980]] – [[1988]] [[Iránsko-iracká vojna|Prvá vojna v Perzskom zálive]] alebo [[Iránsko-iracká vojna]] * [[1982]] [[Vojna o Falklandy]] * [[1982]] [[Libanonská vojna|Vojna v Libanone]] * [[1982]] – [[1984]] Občianska vojna v Mozambiku * [[1983]] – [[2000|2009]] Občianska vojna na Srí Lanke * [[1983]] – [[2005]] Druhá sudánska občianska vojna * [[1988]] – [[1994]] Vojna o Náhorný Karabach * [[1989]] – [[1990]] Vojenská invázia [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] do [[Panama (štát)|Panamy]] * [[1989]] – [[1997]] Občianska vojna v Libérii * [[1990]] – [[1991]] [[Druhá vojna v Perzskom zálive]] * [[1990]] – [[1992]] Občianska vojna v Rwande * [[1991]] – [[2001]] [[Vojny v Juhoslávii]] ** [[1991]] [[Vojna v Slovinsku]] ** [[1991]] – [[1995]] [[Vojna v Chorvátsku]] ** [[1992]] – [[1995]] [[Vojna v Bosne]] ** [[1998]] – [[1999]] [[Vojna v Kosove]] * [[1991]] – [[1993]] Gruzínske občianske vojny ** [[1991]] – [[1992]] Vojna v Južnom Osetsku ** [[1992]] – [[1994]] Vojna v Abchádzsku ** [[1993]] Gruzínska občianska vojna * [[1991]] – [[1997]] Občianska vojna v Sierra Leone * [[1992]] – [[1997]] [[Občianska vojna v Tadžikistane]] * [[1993]] – [[1999]] Občianska vojna v Burundi * [[1994]] – [[1996]] [[Prvá vojna v Čečensku|Prvá čečenská vojna]] * [[1995]] Druhá ugandská občianska vojna * [[1996]] – [[1997]] Prvá občianska vojna v Kongu * [[1998]] Druhá občianska vojna v Kongu * [[1999]] – [[2009]] [[Druhá čečenská vojna]] * [[1999]] – [[2003]] Druhá občianska vojna v Libérii * [[2001]] – súčasnosť – Vojny proti terorizmu (Operácia Trvalá sloboda) * [[2001]] – [[2021]] [[Vojna v Afganistane (2001 – 2021)|Vojna v Afganistane]] * [[2003]] – [[2011]] [[Tretia vojna v Perzskom zálive]] * [[2006]] – [[Druhá libanonská vojna]] * [[2006]] – súčasnosť [[Mexická drogová vojna]] * [[2006]] – [[2008]] [[Občianska vojna v Iraku]] * [[2011]] [[Občianska vojna v Líbyi]] * [[2011]] – súčasnosť [[Občianska vojna v Sýrii]] * [[2014]] – [[2022]] Vojna na Donbase * [[2022]] – súčasnosť [[Ruská invázia na Ukrajinu]] * [[2024]] – súčasnosť Vojna v [[Gaza|Gaze]] a [[Izrael|Izraeli]] * [[2026]] – súčasnosť Vojenská invázia [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] do [[Venezuela|Venezuely]] * [[2026]] – súčasnosť [[Konflikt na Blízkom východe (2026)|Izraelsko-americké útoky na Irán]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Zoznam vojen}} [[Kategória:Zoznamy vojen]] 6g5pen72vugyq4k2w1ly7f72nukllsf 0 27553 8382430 8159626 2026-10-10T14:26:49Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382430 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Dubové | Iné názvy = | Obrázok = Dubové -1c.jpg | Popis obrázku = Dubové | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Dubove-zvolen-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Zvolen | Región = Podpoľanie | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5048 | Zemepisná dĺžka = 19.0458 | Nadmorská výška = 422 | Prvá zmienka = 1255 | Starosta = Anna Janovicová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | PSČ = 962 61 (pošta [[Dobrá Niva (obec)|Dobrá Niva]]) | Kód = 518361 | EČV = ZV | Predvoľba = +421-45 | Adresa = | E-mail = Aktis@szm.sk | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecdubove.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Dubové''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Zvolen (okres)|Zvolen]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s polygonálne ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z rokov [[1866]]-[[1867]]. Kostol bol obnovený v roku [[1900]], vnútorná výmaľba je z roku [[1907]]. V interiéri sa nachádza [[protestantizmus|protestantská]] [[empora]]. [[Oltár]] pochádza z doby vzniku kostola, oltárny obraz [[Ježiš Kristus|Kristus]] je od J. Jordanského. Podobne aj [[kazateľnica]] a [[krstiteľnica]] pochádzajú z rovnakej doby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dubové- Evanjelický kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/dubove-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénovými pásmi, veža je ihlancovito ukončená. <gallery> Dubové - Evanjelický kostol -1.jpg|Evanjelický kostol </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Dubové (okres Zvolen)]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [https://web.archive.org/web/20200607021451/http://www.najkrajsikraj.sk/dubove/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Zvolen}} [[Kategória:Dubové (okres Zvolen)| ]] [[Kategória:Obce okresu Zvolen]] 7cnhclm41gekplpolghvds31byeixiu 0 27861 8382407 8209968 2026-10-10T13:20:40Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382407 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Drienčany | Iné názvy = | Obrázok = Drienčany - Evanjelický kostol.jpg | Popis obrázku = Evanjelický kostol | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Driencany-rimavska sobota-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Rimavská Sobota | Región = Gemer | Časti = | Rieka = [[Blh (rieka)|Blh]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.4813 | Zemepisná dĺžka = 20.0719 | Nadmorská výška = 229 | Prvá zmienka = 1291 | Starosta = Peter Švoňava<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 980 23 (pošta [[Teplý Vrch]]) | Kód = 514659 | EČV = RS | Predvoľba = +421-47 | Adresa = | E-mail = ocu@driencany.sk | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.driencany.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Drienčany''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Rimavská Sobota (okres)|Rimavská Sobota]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[barok|neskorobaroková]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]], bez veže, z roku [[1793]]. Vznikol prebudovaním staršieho kostola z [[13. storočie|13. storočia]], ktorý bol upravovaný okolo roku [[1513]]. V interiéri sa nachádza drevená trojramenná protestantská [[empora]] a kazetový strop. Nachádza sa tu [[klasicizmus|klasicistický]] [[oltár]] portálového typu s obrazom [[Ježiš Kristus|Ježiša]] z prvej polovice [[19. storočie|19. storočia]], baroková [[kazateľnica]] s akantovým dekorom zo začiatku [[18. storočie|18. storočia]] a [[rokoko]]vý [[organ]] z roku [[1799]], ktorý bol upravovaný v roku [[1804]]. Fasády kostola sú hladké s polkruovo ukončenými oknami so šambránami a nárožnými skoseniami. Priečelie je ukončené dekoratívnym štítom ukončeným segmentom. Kostol sa nachádza vo fortifikovanom areáli s obranným múrom so [[strieľňa]]mi zo [[17. storočie|17. storočia]] a s [[renesancia|renesančnou]] zvonicou, murovanou stavbou na pôdoryse štvorca s drevenou ochodzou a šindľovou ihlancovou helmicou z 50. rokov 17. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Drienčany - Evanjelický kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/driencany-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> V areáli kostola sa nachádzajú aj historické náhrobné kamane miestnych farárov, Jonatána Čipku a Pavla Dobšinského. <gallery> Súbor:Drienčany - Evanjelický kostol (1).jpg|Evanjelický kostol Súbor:Drienčany4.jpg|Interiér kostola Súbor:Drienčany - Zvonica, múr ohradný - 01.jpg|Zvonica pri kostole Súbor:Drienčany - schodisko kryté.jpg|Kryté schodisko pri vstupe do kostola Súbor:Drienčany - náh. k. - Pavol Dobšinský.jpg|Náhrobok Pavla Dobšinského Súbor:Drienčany - náh. k. - Jonatán Dobroslav Čipka.jpg|Náhrobok Jonatána Čipku </gallery> * Drevená zvonica v časti [[Papča (obec)|Papča]], murovaná [[gotika|neskorogoticko]]-renesančná stavba na pôdoryse štvorca s drevenou ochodzou a šindľovou ihlancovou helmicou z obdobia okolo 90. rokov [[16. storočie|16. storočia]]. Zvonica prešla úpravou v roku [[1932]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Papča (Drienčany) - zvonica | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/papca-driencany-zvonica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Drienčany-Papča - Zvonica (1).jpg|Zvonica v časti Papča Súbor:Drienčany-Papča - Zvonica (2).jpg Súbor:Drienčany-Papča - Zvonica (3).jpg </gallery> * Evanjelická fara, jednopodlažná klasicistická viacpriestorová stavba na pôdoryse písmena L s valbovou strechou. Pôsobisko [[evanjelický farár|evanjelických farárov]] a národovcov, [[Pavol Dobšinský|Pavla Dobšinského]] a [[Jonatán Dobroslav Čipka|Jonatána Čipku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=12209 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Stavba má hladké fasády s historickými špaletovými oknami. <gallery> Súbor:Drienčany - Fara (1).jpg|Evanjelická fara Súbor:Drienčany - Fara (2).jpg Súbor:Drienčany - Fara.jpg Súbor:Drienčany - Fara - pam. tabule.jpg|Pamätné tabule na fare Súbor:Drienčany - Fara - pam. tabuľa.jpg </gallery> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Gustáv Lyskai]] (* [[1843]] – † [[1885]]), [[geológ]], profesor [[Banícka akadémia|Baníckej akadémie]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] === Pôsobili tu === * [[Michal Steigel]] (* [[1769]] – † [[1829]]), [[básnik]], pedagóg a [[evanjelický farár]], člen [[Učená spoločnosť malohontská|Učenej spoločnosti malohotskej]] * [[Jonatán Dobroslav Čipka]] (* [[1819]] – † [[1861]]), evanjelický farár, básnik, prozaik * [[Pavol Dobšinský]] (* [[1828]] – † [[1885]]), [[spisovateľ]], [[Folkloristika|folklorista]] a miestny evanjelický farár od roku 1861 až do smrti. * [[Ľudovít Kubáni]] (* [[1830]] – † [[1869]]), básnik, prozaik, literárny kritik a [[dramatik]] * [[Ján Čajak mladší|Ján Čajak]] (* [[1897]] – † [[1982]]), prozaik, [[novinár]] a [[redaktor]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty== {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [https://web.archive.org/web/20190428202035/https://www.najkrajsikraj.sk/driencany/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Rimavská Sobota}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Drienčany| ]] [[Kategória:Obce okresu Rimavská Sobota]] [[Kategória:Driečany]] b2c2pp3g66te5e3nvzum0l8gwaknt3c 0 29221 8382536 8250276 2026-10-10T19:26:05Z Spider 001757 142600 /* Iné projekty */ Wikislovník 8382536 wikitext text/x-wiki '''Minister''' (lat. pomocník) je člen [[vláda|vlády]], ktorý je spravidla poverený riadením určitého orgánu štátnej správy, väčšinou [[ministerstvo|ministerstva]]. Ak je minister poverený len určitými úlohami, bez toho, aby spravoval nejaký rezort, hovoríme o ministrovi bez [[Minister bez portefeuille|portefeuille]] alebo bez kresla. == Iné projekty == {{projekt|q|wikt=minister|wikt_štítok=minister}} {{Politický výhonok}} [[Kategória:Vláda]] [[Kategória:Ústavné právo]] [[Kategória:Profesie]] 2gaqohf1uql9boill9bb2xy5lboa8y7 0 29222 8382519 8309068 2026-10-10T18:58:14Z Spider 001757 142600 typografia, /* Iné projekty */ Wikislovník 8382519 wikitext text/x-wiki {{Právo}} '''Ministerstvo''' je najvyšší správny úrad štátu (v niektorých štátoch aj federatívnej republiky, spolkovej krajiny, provincie a podobne), ktorý je zodpovedný a má najvyššie právomoci v určitej oblasti. Na čele stojí obyčajne člen vlády ([[minister]], [[štátny tajomník]] a podobne). V minulosti sa ako ministerstvo (napríklad v Rakúsko-Uhorsku či Prusku) označovala [[vláda]], teda zbor ministrov. V parlamentných systémoch sa vláda aj jednotliví ministri zodpovedajú parlamentu, v prezidentských systémoch prezidentovi. == Ministerstvá na Slovensku == Na Slovensku je ministerstvo tzv. [[ústredný orgán štátnej správy]]. Vo svojej oblasti ministerstvo: * stojí na čele štátnych orgánov danej oblasti * v prípadoch ustanovených zákonom má normotvorné právomoci – vydáva nariadenia, vyhlášky, výnosy a opatrenia. Za všetky koncepčné rozhodnutia ministerstva zodpovedá kolektívne vláda. Zoznam ministerstiev pozri pod [[Zoznam ministerstiev na Slovensku]]. == Iné projekty == {{Projekt|wikt=ministerstvo|wikt_štítok=ministerstvo}} [[Kategória:Vláda]] [[Kategória:Ústavné právo]] [[Kategória:Politika]] [[Kategória:Ministerstvá| ]] lxoqxqydsdw2qud370po2cywb51t1gz 0 29790 8382639 8284205 2026-10-11T06:42:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382639 wikitext text/x-wiki {{Infobox Skladateľ | meno = Fryderyk Chopin | obrázok = Frederic Chopin photo.jpeg | veľkosť obrázka = | popis osoby = poľský hudobný skladateľ | dátum narodenia = [[22. február]]/[[1. marec]] [[1810]] | miesto narodenia = [[Żelazowa Wola]], [[Poľsko]] | dátum úmrtia = {{duv|1849|10|17|1810|3|1}} | miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | národnosť = | obdobie tvorby = | hudobný smer = [[romantizmus (hudba)|romantizmus]] | skupina = | počet diel = | ťažiskové žánre = | kľúčové diela = | významné ocenenia = | podpis = Chopins Unterschrift.svg | web = }} '''Fryderyk Chopin''' (* [[22. február]] alebo [[1. marec]] [[1810]], [[Żelazowa Wola]] pri [[Varšava|Varšave]], [[Poľsko]] – † [[17. október]] [[1849]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) (celým menom '''Fryderyk Franciszek Chopin '''[šopén], francúzsky '''Frédéric François Chopin''') bol [[Poľsko|poľský]] [[hudobný skladateľ]] a klavírny virtuóz obdobia [[Romantizmus (hudba)|romantizmu]], ktorý je známy svojimi takmer výlučne [[klavír]]nymi skladbami. Chopinov otec bol francúzsky [[Vysťahovalectvo|emigrant]], matka pochádzala z chudobneného [[Šľachta|šľachtického]] rodu z Poľska. Frédéric Chopin prežil krásne detstvo vo Varšave. V roku [[1816]] sa začal učiť hru na klavíri u Čecha [[Vojtěch Živný|Vojtěcha Živného]] a už v siedmich rokoch sa pokúšal o svoje prvé skladby. Od roku [[1822]] bol žiakom varšavského [[Lýceum|lýcea]] a medzi rokmi [[1826]]–[[1829]] sa učil u Józefa Elsnera hudobnú teóriu na konzervatóriu. Potom vyšla tlačou jeho prvá skladba „Klavírne rondo c mol“. Po škole slávil úspech koncertovaním vo Viedni, Prahe, Tepliciach a Drážďanoch. V roku [[1830]] opustil Poľsko a vydal sa do Viedne. Jeho umenie, šarm, prenikavá inteligencia a vybrané spôsoby k nemu pútali pozornosť spoločnosti. V roku [[1831]] sa presídlil do Paríža, kde pôsobil tiež ako učiteľ hudby. Nadviazal tu vzťah s [[George Sandová|George Sandovou]], ale zostal až do konca života slobodný. V rokoch [[1838]]–[[1839]] sa zdržiaval na [[Malorka|Malorke]] ([[George Sandová]] jeden z ich pobytov líčila v „Zime na Malorke“), kde ťažko ochorel [[Pľúca|pľúcnou]] chorobou. Často sa zdržiaval v [[liečebné kúpele|kúpeľoch]] po celej [[Európa|Európe]], v roku [[1848]] cestoval aj po Anglicku a Škótsku. [[tuberkulóza|Tuberkulóze]] podľahol 17. októbra 1849 v Paríži. Tu je pochovaný, jeho srdce v striebornej schránke je však uložené vo Varšave. Na Chopinovu počesť sa vo Varšave konajú [[Chopinova medzinárodná klavírna súťaž|medzinárodné súťaže mladých klaviristov]]. == Biografia == === Detstvo === [[Súbor:Poland Zelazowa Wola.jpg|thumb|left|Chopinove rodisko v obci Żelazowa Wola]] Fryderyk Chopin sa narodil v obci Żelazowa Wola nachádzajúca sa {{km|15|m}} západne od Varšavy v [[Sochaczew]]skom okrese, vo vtedajšom [[Varšavské kniežatstvo|Varšavskom kniežatstve]]. Jeho otec, Mikołaj Chopin (francúzsky Nicolas Chopin), pôvodom Francúz z [[Lotrinsko (región)|Lotrinska]], emigroval do Poľska v roku 1787 vo veku 16 rokov a slúžil v poľskej národnej garde počas [[Tadeusz Kościuszko|Kościuszkovho]] povstania. Zároveň tiež vyučoval deti poľskej šľachty, okrem iného Skarbekeov, s ich dcérou, Justynou Krzyżanowskou sa oženil.<ref>[[Zdzisław Jachimecki]], „Chopin, Fryderyk Franciszek“, ''[[Polski słownik biograficzny]]'', vol. III, 1937, s. 420.</ref> Justynin brat bol otcom neskoršieho generála Únie [[Włodzimierz Krzyżanowski|Włodzimierza Krzyżanowského]].<ref>{{cite web |author=Michael Robert Patterson |url=http://www.arlingtoncemetery.net/wbkrzyzanowski.htm |title=Wladimir B. Krzyzanowski |publisher=Arlingtoncemetery.net |date= |accessdate=2010-02-14 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20121013165711/http://www.arlingtoncemetery.net/wbkrzyzanowski.htm |archivedate=2012-10-13 }}</ref><ref>Jarosław Krawczyk, „''Wielkie odkrycia ludzkości. Nr 17''“, ''Rzeczpospolita'', 12. jún 2008.</ref> Sobáš Mikołaja a Justyny sa konal v bazilike v [[Brochów]]e v [[Mazovské vojvodstvo|Mazovskom vojvodstve]]. V tomto chráme bolo tiež pokrstené ich druhé dieťa, jediný syn, narodený 1. marca 1810 „Fryderyk Franciszek Chopin“. Roku 1892 bol vo farskom kostole nájdený dokument <ref name="chopin.pl biography"/>, ktorý uvádza ako dátum narodenia 22. februára 1810, ale obvykle je uvádzaný ako dátum narodenia 1. marec.<ref name="chopin.pl biography">{{cite web |title=Life / Biography – general outline |last=Smolenska-Zielinska |first=Barbara |url=http://www.chopin.pl/biography_chopin.en.html |publisher=Fryderyk Chopin Society |accessdate=2010-02-26 |archive-url=https://web.archive.org/web/20141022151637/http://www.chopin.pl/biography_chopin.en.html |archive-date=2014-10-22}}</ref> Ďalšími Chopinovými súrodencami boli sestry Ludwika (* 1807), Isabella (* 1811) a Emilia (* 1812). [[Súbor:Mikołaj Chopin.jpg|thumb|upright|Mikołaj Chopin podľa [[Ambroży Mieroszewski|Mieroszewského]], 1829]] V októbri 1817, vo veku Chopinových siedmich rokov, sa rodina presťahovala do Varšavy. Otec prijal ponuku od lexikografa [[Samuel Linde|Samuela Lindeho]] vyučovať francúzštinu na varšavskom lýceu. Škola sa nachádzala v Saskom paláci a Chopinova rodina bývala v jeho areáli. V roku 1817 veľkovojvoda Constantine zmenil využitie paláca (pre potreby armády) a lýceum sa presťahovalo do Kazimierzského paláca,<ref>[http://en.chopin.nifc.pl/chopin/places/poland/id/612] Fryderyk Chopin Information Centre.</ref> v areáli dnešnej [[Varšavská univerzita|Varšavskej univerzity]]. Rodina žila v priestornom apartmáne na druhom poschodí susednej budovy. Fryderyk Chopin navštevoval toto lýceum v rokoch 1823 až 1826. Poľský duch, kultúra a jazyk plne prestupoval Chopinov domov a Chopin tak nezvládol francúzštinu perfektne, a to ani neskôr pri pobyte v Paríži.<ref>Benita Eisler, ''Chopin's Funeral'', Abacus, 2004, s. 29</ref> Louis Enault, životopisec, si vypožičal citát [[George Sandová|George Sandovej]], ktorá Chopina popísala ako „poľskejšieho ako Poľsko samotné“.<ref>{{cite web |url=http://books.google.com/books?id=kjJr5JcbH90C&pg=PA248&lpg=PA248&dq=george+sand+chopin+%22more+polish%22&source=web&ots=MDN-T89BP6&sig=Lqphde5nduTnOfJmsIiOw8BBYGE&hl=en&sa=X&oi=book_result&resnum=3&ct=result |title=Music Through the Ages - A Narrative for Student and Layman by Marion Bauer, available at Google Books |publisher=Books.google.com |date= |accessdate=2010-02-14}}</ref> [[Súbor:Justyna Chopin.jpg|thumb|left|upright|Justyna Chopinová podľa Mieroszewského, 1829]] Celá Chopinova rodina bola veľmi muzikálna. Otec hral na husliach a flaute, matka hrala na klavíri a dávala hodiny. Vďaka rodičom sa tiež Fryderyk skoro zoznámil s hudbou v mnohých jej formách.<ref name="wrjnnn">[[Zdzisław Jachimecki|Jachimecki]], s. 420.</ref> Józef Sikorski, hudobník a Chopinov súčasník vo svojich pamätiach ''Wspomnienie Chopina'' sa zmieňuje, že ako dieťa Chopin často plakal, keď jeho matka hrala na klavíri. Vo veku šiestich rokov sa už pokúšal reprodukovať hudbu a tiež sa pokúšal o nové melódie.<ref name="rjsfih">[[Arthur Hedley|Hedley]], ''[[Encyclopaedia Britannica]]'', s. 263.</ref> Prvé klavírne lekcie mu poskytovala jeho staršia sestra Ludwika.<ref name = "wrjnnn"/> Chopinovým prvým učiteľom klavírnej hry bol v rokoch 1816{{--}}1822 Čech [[Vojtěch Živný]], v Poľsku písaný ako Wojciech Żywny.<ref>[http://www.washington.polemb.net/sites/LostART/259.htm Ambroży Mieroszewski's portrait ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090903140119/http://www.washington.polemb.net/sites/LostART/259.htm|date=2009-09-03}}[[Wojciech Żywny|of Wojciech Żywny]]<span>, 1829</span>.</ref> Hoci už ako mladík svojho učiteľa prekonal, vždy sa neskôr o Živnom vyjadroval s úctou. Vo veku siedmich rokov ''Szopenek'' absolvoval svoje prvé verejné vystúpenia a čoskoro si vyslúžil zrovnanie s [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozartom]] a [[Ludwig van Beethoven|Beethovenom]].<ref name = "wrjnnn"/>. Vo veku ôsmich rokov predviedol pod vedením Živného klavírny koncert českého skladateľa [[Vojtěch Jírovec|Vojtěcha Jírovca]].<ref name = "CT">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chopin v Čechách | url = http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/210542151090001-chopin-v-cechach/ | dátum vydania = 21.3.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.3.2010 | vydavateľ = [[Česká televízia]] | miesto = Praha | jazyk = čeština }}</ref> [[Súbor:Wojciech Żywny, Ambroży Mieroszewski.jpg|thumb|upright|Vojtěch Živný podľa Mieroszewského, 1829]] V siedmich rokoch tiež zložil dve [[polonéza|polonézy]] (g mol a B Dur). Prvá z nich bola vydaná v zborníku Izydora Józefa Cybulského (skladateľ, rytec, riaditeľ organovej školy a jeden z mála vydavateľov v Poľsku); druhá je zachovaná ako rukopis opísaný Mikołajom Chopinom. Tieto malé diela zniesli porovnanie nielen s polonézami popredných varšavských skladateľov, ale aj so slávnou Polonézou [[Michał Kleofas Ogiński|Ogińského]]. Výrazný rozvoj Chopinovej melodickej a harmonickej invencie a klavírnej techniky sa prejavil v ďalšom Chopinovom diele Polonéza As dur, ktorú venoval v roku 1821 k meninám svojmu učiteľovi Živnému.<ref name = "wrjnnn"/> Vo veku 11 rokov vystúpil pred ruským cárom Alexandrom I. pri príležitosti otvorenia varšavského [[Sejm]]u.<ref name = "rjsfih"/> Ako dieťa bol Chopin schopný absorbovať veľké množstvo podnetov a využiť ich pre svoj rozvoj. Tiež sa u neho prejavil výtvarný talent.<ref name = "wrjnnn"/> V dobe svojich štúdií napr. veľmi prekvapil svojho učiteľa, keď nakreslil jeho portrét.<ref name = "rxpvow">Uvedené v článku „Fryderyk Chopin“ v poľskej Wikipedii</ref> Tiež bol pozvaný do paláca Belvéder ako spoluhráč syna veľkovojvodu Constantina Pavloviča, keď často očaroval prchkého veľkovojvodu svojou klavírnou hrou.<ref name = "wrjnnn"/> [[Julian Ursyn Niemcewicz]] potvrdzuje Chopinovu popularitu vo svojej dramatickej ekloge ''Nasze Verkehry'' (1818).<ref name = "wrjnnn"/> V čase puberty, počas prázdninového pobytu v dedine [[Szafarnia]] v Kujavsko—pomorskom vojvodstve, kde bol hosťom [[Antoni Radziwiłł|A. Radziwiłła]], sa Chopin zoznámil s ľudovou hudbou, ktorej motívy často neskôr použil vo svojich skladbách. V jeho listoch z týchto prázdnin (známe „Szafarnia Courier“) sa prejavil jeho literárny talent.<ref name = "rxpvow"/> === Vzdelanie === Chopin bol vzdelávaný doma do veku trinástich rokov, na varšavské lýceum nastúpil v roku 1823, ale pokračoval v štúdiu klavírnej hry u Živného. V roku 1825, pri interpretácii diela [[Ignaz Moscheles|Ignáca Moschelesa]], nadchol publikum svojou improvizáciou a bol vyhlásený ako „najlepší klavirista Varšavy“.<ref name = "wrjnnn"/> Na jeseň roku 1826 Chopin začal študovať trojročný kurz u poľského skladateľa [[Józef Elsner|Jozefa Elsnera]] na varšavskom konzervatóriu, ktoré bolo vtedy súčasťou varšavskej univerzity (z tohto dôvodu je Chopin často uvádzaný ako absolvent tejto univerzity). Chopin sa prvýkrát s Elsnerom stretol začiatkom roka 1822; je isté, že Elsner dával Chopinovi prvé rady už v roku [[1823]] a v roku [[1826]] Chopin oficiálne navštevoval kurzy hudobnej teórie, continua a skladby. [[Súbor:Józef Elsner.PNG|thumb|upright|left|[[Józef Elsner]] podľa [[Maksymilian Fajans|Fajansa]], po roku 1853]] V ročnom hodnotení Elsner zmieňuje Chopinov značný talent a hudobnú genialitu. Rovnako ako Živný, aj Elsner vypozoroval rozkvitajúci talent. Elsnerov štýl výuky bol založený na neochote obmedzovať Chopina úzkoprsými, akademickými, zastaranými pravidlami a na jeho rozhodnutie umožniť mladému umelcovi dospieť v súlade s jeho prirodzenosťou.“<ref name="pocsct">[[Zdzisław Jachimecki|Jachimecki]], s. 421.</ref> Na konzervatóriu Chopina tiež učil český hudobník [[Josef Javůrek]].<ref name = "CT"/> V roku 1827 sa rodina presťahovala do podnájmu naproti varšavskej univerzite, do paláca Krasińských na Krakovskom predmestí č. 5 (v ktorom dnes sídli varšavská akadémia krásnych umení). Chopin tu žil až do doby, než v roku 1830 opustil Varšavu. (v rokoch 1837—39 tu umelec a básnik [[Cyprian Norwid]] študoval maliarstvo; neskôr napísal poému „Chopinov klavír“, o ruských vojakoch, ktorí v roku [[1863]] vyhodili Chopinov nástroj z okna.<ref>Jan Zygmunt Jakubowski, ed., ''Literatura polska od średniowiecza do pozytywizmu'' (Polská literatura od středověku po positivismus), s. 514–15.</ref>) V roku [[1829|1869]] poľský maliar [[Ambroży Mieroszewski]] vytvoril sadu portrétov Chopinovej rodiny (Chopinova mladšia sestra Emilie zomrela v roku 1827): Chopinových rodičov, staršiu sestru Ludwiku, mladšiu sestru Izabelu a tiež samozrejme Fryderyka (originály boli zničené počas druhej svetovej vojny, zachovali sa iba čiernobiele fotografie). V roku 1913 napísal historik Édouard Ganche, že táto maľba predčasne zrelého skladateľa ukazuje „mladosť ohrozenú tuberkulózou. Jeho tvár je veľmi bledá, má výrazný ohryzok, prepadnutú tvár a oči s príznaky tuberkulózy“. Chopinova mladšia sestra Emilie zomrela na tuberkulózu vo veku 14 rokov a ich otec tejto chorobe podľahol v roku 1844.<ref name = "pocsct"/> Chopin sám obvykle nedával skladbám mená, identifikoval ich podľa žánru a čísla.<ref>[[Zdzisław Jachimecki|Jachimecki]], s. 421. [[Arthur Hedley|Hedley]], ''[[Encyclopaedia Britannica]]'', s. 264.</ref> Jeho skladby boli inšpirované emočnými a zmyslovými zážitkami jeho vlastného života. Jednou z prvých inšpirácií bol krásny spev študentky konzervatória a neskôr sólistky varšavskej opery [[Konstancja Gładkowska|Konstancie Gładkowskej]]. V listoch svojmu priateľovi Tytovi Woyciechowskému Chopin píše, ktoré z jeho skladieb alebo ich časti boli inšpirované jeho erotickými predstavami. Jeho umelecká duša bola obohacovaná priateľstvom s „hviezdami“ vtedajšieho varšavského umeleckého a intelektuálneho sveta, ako boli: [[Maurycy Mochnacki]], [[Józef Bohdan Zaleski]] a [[Julian Fontana]].<ref>[[Zdzisław Jachimecki|Jachimecki]], s. 421–22.</ref> === Mladosť === [[Súbor:Fryderyk Chopin.jpg|thumb|upright|Chopin podľa [[Ambroży Mieroszewski|Mieroszewského]], 1829]] V septembri 1828 sa Chopin vydal do sveta v spoločnosti rodinného priateľa, zoológa [[Feliks Paweł Jarocki|Felikse Jarockého]], ktorý mal v úmysle zúčastniť sa vedeckej konferencie v [[Berlín]]e. Tu Chopin navštívil predstavenia niekoľkých opier režírovaných [[Gaspare Spontini]]m, navštívil koncerty a videl [[Carl Friedrich Zelter|Carla Friedricha Zeltera]], [[Felix Mendelssohn|Felixa Mendelssohna]] a ďalšie celebrity. Na spiatočnej ceste bol hosťom kniežaťa [[Antoni Radziwiłł|Radziwiłła]], guvernéra veľkovojvodstva Poznaňského, uznávaného skladateľa a snaživého violončelistu. Pre knieža a jeho dcéru Wandu zložil Polonézu pre violoncello a klavír C dur, Op. 3.<ref name="zaxpfe">[[Zdzisław Jachimecki|Jachimecki]], s. 422.</ref> Neskôr vo Varšave v roku 1829 Chopin počul hrať [[Niccolo Paganini|Paganiniho]] a stretol sa bratislavským klaviristom a skladateľom [[Johann Nepomuk Hummel|Johannom Nepomukom Hummelom]]. V auguste toho roku, tri týždne po ukončení štúdií na varšavskom konzervatóriu, sa uskutočnil Chopinov debut vo [[Viedeň|Viedni]]. Tu odohral dva klavírne koncerty a získal mnoho priaznivých kritik, hoci mu bol niektorými vyčítaný slabý úder. Vo Viedni sa zoznámil s českým huslistom [[Josef Slavík|Josefom Slavíkom]].<ref name = "CT"/> Nasledoval koncert konaný v decembri 1829 vo varšavskom ''podnikateľskom'' klube, kde sa uskutočnila premiéra Chopinovho klavírneho koncertu č. 2 f moll Op. 21 a ďalej prvé vystúpenie v poľskom Národnom divadle, konané 17. marca 1830, kde predniesol svoj klavírny koncert č. 1 e moll Op. 11. V tomto období tiež začal písať svoje prvé ''Étude'' (1829 – 1862).<ref name = "rjsfih"/> Chopinove úspechy ako interpreta a skladateľa mu otvorili dvere do západnej Európy a 2. novembra 1830, za zraku priateľov a obdivovateľov, <!-- s prsteňom od Konstancie Gładkowského na prste a drzo strieborný pohár s prstov rodnej zeme --> sa Chopin vydáva, ako píše Jachimecki, „do šíreho sveta, s nejasným cieľom, navždy“.<ref name = "zaxpfe"/> Neskôr ten mesiac vo Varšave vypuklo povstanie a Chopinov priateľ a spolucestujúci, budúci továrnik a patrón umelcov, [[Tytus Woyciechowski]] sa vrátil do Poľska, aby sa ho zúčastnil. O Chopinovi, ktorý zostal sám vo Viedni, píše Jachimecký: „zarmútený nostalgiou, sklamaný vo svojich nádejach na koncerty, zrelý a hlboko duchovný. Od romantického básnika vyrástol v národného barda, vedomý si a tušil minulosť, prítomnosť a budúcnosť svojej zeme. Teraz, vzdialený, videl Poľsko z nadhľadu a vedel, čo na ňom bolo veľké a krásne. Videl jeho tragédiu a heroizmus vo víre osudu.“<ref name = "zaxpfe"/> Keď bolo povstanie v septembri 1831 porazené, Chopin cestujúci práve z Viedne do Paríža, si vylial svoju zlosť vo svojom materskom jazyku na stránkach denníka, ktorý skrýval až do konca svojho života. Tieto výlevy skrúšeného srdca našli svoju odozvu v [[Scherzo|Scherze]] č. 1 b moll Op. 20 a [[Etuda Op. 10 č. 12 (Chopin)|„Revolučnej etude“ c moll Op. 10 č. 12]].<ref name = "zaxpfe"/> === Paríž === [[Súbor:Kwiatkowski-chopin.jpg|thumb|''Chopinova polonéza'', [[Teofil Kwiatkowski|Kwiatkowski]], ples kniežaťa [[Adam Jerzy Czartoryski|Czartoryského]] v ''[[Hôtel Lambert]]'' v Paríži. Národné múzeum [[Poznaň]].]] {{Počúvaj|Meno súboru=Giorgi Latsabidze Plays Mazurka.ogg|Názov=Frédéric Chopin Mazurka a moll č. 4, Op. 17|Popis=Hrá [[Giorgi Latsabidze]]}} Chopin pricestoval do [[Paríž]]a na konci septembra v roku 1831.<ref name = "zaxpfe"/> Aby uľahčil svoj vstup do parížskej hudobnej komunity, začal brať lekcie u známeho pianistu [[Friedrich Kalkbrenner|Friedricha Kalkbrennera]]. Vo februári 1832 Chopin vystúpil na koncerte, po ktorom bol zahrnutý všeobecným obdivom. Vplyvný muzikológ a kritik [[François-Joseph Fétis]] napísal v ''Revue musicale'': „Tu je mladý muž, ktorý – bez toho aby kráčal po vyšľapaných cestách – priniesol ak nie úplnú obrodu klavírnej hudby, potom bezpochyby časť niečoho, o čo sa iní dlho márne usilovali, totiž výstrednosť originálnych myšlienok, dosiaľ nevídaných…“<ref>[[Zdzisław Jachimecki|Jachimecki]], s. 422–23.</ref> O tri mesiace skôr, v decembri 1831, napísal [[Robert Schumann]] v recenzii na Chopinovu variáciu na „La ci darem la mano“, Op. 2 (z Mozartovej opery ''[[Don Giovanni]]''): „Klobúk dole, páni! Génius.“<ref>Sheppard, Linda. „Frédéric Chopin's Résumé“. Musical overview (1600–2000): from the History a la carte series. Canada: Longbow Publishing Ltd, 2006.</ref> Po parížskom koncertnom debute vo februári v roku 1832 Chopin dospel k názoru, že jeho hra ľahkými údermi nie je vhodná pre veľké koncertné sály. Neskôr tohoto roku bol predstavený v rodine Rothschildov, ich patronát mu otvoril dvere do ďalších súkromných salónov.<ref name = "rjsfih"/> V Paríži našiel Chopin umeleckú spoločnosť, rovnako ako príležitosť uplatniť svoj talent a stať sa celebritou a neskôr slušne zarábať výukou klavírnej hry.<ref name="xjsgfg">[[Zdzisław Jachimecki|Jachimecki]], s. 423.</ref> Spriatelil sa s osobnosťami slávnych mien: [[Hector Berlioz]], [[Franz Liszt]], [[Vincenzo Bellini]], [[Ferdinand Hiller]], [[Felix Mendelssohn]], [[Heinrich Heine]], [[Eugène Delacroix]], knieža [[Adam Jerzy Czartoryski]], [[Alfred de Vigny]], [[Charles-Valentin Alkan]].<ref name = "xjsgfg"/> Chopin v Paríži zriedka vystupoval verejne. V neskorších rokoch usporadúval ojedinelé výročné koncerty v Salle Pleyel s kapacitou asi 300 miest. Oveľa častejšie hrával v salónoch aristokracie a umeleckej a literárnej elity. Najviac však preferoval hru v svojom vlastnom apartmáne pre malé skupinky svojich priateľov. Jeho chatrné zdravie ho odradzovalo od usporadúvania turné, a okrem výnimočne usporiadaného koncertu v [[Rouen]], zriedkakedy opúšťal Paríž.<ref name = "xjsgfg"/> Jeho vysoký príjem za vyučovanie a kompozície ho oslobodil od nutnosti koncertného vystupovania, ku ktorému mal prirodzenú nechuť.<ref name = "rjsfih"/> Arthur Hedley uvádza že: „Ako pianista si Chopin získal výnimočnú reputáciu najvyššieho rádu na základe minimálneho počtu verejných vystúpení — asi 30 za celý jeho život.“<ref name="ReferenceA">[[Arthur Hedley|Hedley]], ''[[Encyclopaedia Britannica]]'', s. 264.</ref> V Roku [[1835]] Chopin navštívil [[Karlovy Vary]], kde sa naposledy vo svojom živote stretol so svojimi rodičmi. Na spiatočnej ceste cez [[Sasko]] sa stretol so svojim starým priateľom z Varšavy, Wodzińskim. Tu sa tiež stretol s jeho dcérou Máriou, teraz šestnásťročnou, ktorú poznal o päť rokov skôr v Poľsku, a do nej sa ako do okúzľujúcej, umelecky nadanej, inteligentnej mladej dámy zamiloval.<ref>Mária urobila skicy Chopinovej hlavy pri hre na klavír a rozhovor, potom ho posadila, aby mohla vytvoriť akvarel. Je to jeden z najlepších dochovaných Chopinových portrétov, skladateľ tu vypadá odpočinutý, zamyslený a pokojný.“ [[Tad Szulc]], ''Chopin in Paris'', s. 137.</ref> Nasledujúceho roku, v septembri 1836, keď sa Chopin vracal cez [[Drážďany]] z dovolenky, ktorú s Wodzińskými strávil v [[Mariánské Lázně|Mariánských Lázních]] ponúkol Márii sobáš. Ona prijala a jej matka, kňažná Wodzińská zvolila, ale Máriin nízky vek a Chopinovo chatrné zdravie (v zime 1835/36 bol tak chorý, že sa Varšavou šírila fáma, že zomrel) odsunuli sobáš na neurčito. Zasnúbenie zostalo neverejným a sobáš sa nakoniec nekonal. Chopin neskôr vložil korešpondenciu s Máriou a jej matkou do veľkej obálky, na ktorú po poľsky napísal „Moja bieda“ („Môj žiaľ“).<ref name = "xjsgfg"/> [[Súbor:Delfina Potocka 4.jpg|thumb|upright|Grófka [[Delfina Potocka]]]] Chopinove city k Márii zanechali stopy v jeho valčíku č. 1 As dur Op. 69 nazývanom „Valse de l'adieu“ — „Valčík na rozlúčku“, ktorý napísal ráno v deň odjazdu z Drážďan. Po návrate do Paríža zložil Etudu č. 2 f moll Op. 25, druhú v cyklu Op. 25, ktorú popísal ako „portrét Máriinej duše“. Okrem toho poslal Márii sedem piesní na verše poľských romantických básnikov [[Stefan Witwicki|Stefana ]]Chewbacca, [[Józef Bohdan Zaleski|Józefa Zaleského]] a [[Adam Mickiewicz|Adama Mickiewicza]].<ref>[[Zdzisław Jachimecki|Jachimecki]], p 423.</ref> Po krachu Chopinových plánov na sobáš vstúpila do jeho života poľská kňažná [[Delfina Potocka]], ktorá sa stala jeho múzou. Pre ňu skomponoval [[Minútový valčík|Valčík č. 1 Op. 64 Des dur „Minútový valčík“]].<ref name = "xjsgfg"/> Počas pobytu v Paríži sa Chopin zúčastnil niektorých spoločných verejných koncertov. Zoznam účastníkov dáva predstavu o bohatosti parížskeho umeleckého života tej doby. Napr. na koncerte konanom 23. marca 1833 hrali Chopin, [[Liszt]] a [[Ferdinand Hiller|Hiller]] Bachov koncert pre tri čembalá; 3. marca 1838 hral Chopin, jeho žiak Adolphe Gutman, [[Charles-Valentin Alkan|Alkan]] a Alkanov učiteľ Pierre Joseph Zimmerman Alkanovu úpravu [[Beethoven |Beethovenovej]] symfónie č. 7 pre osem rúk. Chopin sa tiež podieľal na Lisztovom [[Hexaméron]], kde zložil šiestu variáciu na [[Vincenzo Bellini|Belliniho]] tému. === George Sandová === [[Súbor:Eugène Ferdinand Victor Delacroix 043.jpg|thumb|left|upright|''Chopin'', [[Eugène Delacroix|Delacroix]], 1838. Časť spoločného portrétu s [[George Sand]]ovou.]] V roku 1836 na večierku usporiadanom grófkou [[Marie d'Agoult]]ovou, milenkou Chopinovho priateľa [[Franz Liszt|Franza Liszta]], sa Chopin stretol s francúzskou spisovateľkou a feministkou Amandine Aurore Lucille Dupinovou, barónkou Dudevant, známou pod svojim [[pseudonym]]om, [[George Sand]]. Medzi jej skorších partnerov patrili [[Jules Sandeau]], [[Prosper Mérimée]], [[Alfred de Musset]], Louis–Chrystosome Michel, [[Charles Didier|Charles Ditto]], Pierre–François Bocage a [[Jean Pierre Félicien Mallefille|Félicien Mallefille]].<ref>[[Tad Szulc]], ''Chopin in Paris'', s. 160, 165, 194–95.</ref> Chopin pôvodne cítil k Sandovej averziu.<ref name = "xjsgfg"/> [[Ferdinand Hiller|Ferdinandovi Hillerovi]] povedal: „Sand je nesympatická žena! Je to vôbec žena? Mám isté podozrenie.“<ref>[[Tad Szulc]], ''Chopin in Paris'', s. 146.</ref> Sandová sa však tridsaťdvastránkovým listom grófovi Wojciechu Grzymałovi, priateľovi ako svojmu, tak Chopinovmu, vyznala zo svojich citov k skladateľovi. V liste píše, že chce ukončiť svoj súčasný vzťah, aby vzťahu s Chopinom nestálo nič v ceste.<ref>[[André Maurois]], ''Léila: the Life of George Sand'', trans. by Gerard Hopkins, Penguin, 1980 (c 1953), s. 317—20.</ref> V lete roku [[1838]] sa vzťah medzi Chopinom a Sandovou stal verejným tajomstvom.<ref name="xjsgfg"/> V zime 1838 (8. november 1838 – 13. február 1839) podnikol Chopin, Sandová a jej dve deti cestu na ostrov [[Mallorca]], dúfajúc v zlepšenie Chopinovho zdravia vďaka tunajšiemu podnebiu. Osud však nebol priaznivý, zima bola búrlivá aj tu, a navyše miestni ľudia, hlboko veriaci, keď zistili, že pár nie je zosobášený, odmietli poskytnúť ubytovanie. Nakoniec našli prístrešie v bývalom kartuziánskom kláštore [[Valldemossa]]. Chopin mal tiež problém so zaslaním svojho klavíra [[Pleyel et Cie|Pleyel]]. Z Paríža dorazil 20. decembra, ale bol zadržaný na colnici (Chopin 28. decembra napísal: „Môj klavír leží na colnici už osem dní ... požadujú veľa peňazí za jeho vydanie, ktoré nemám.“) Medzičasom si Chopin prenajal starý klavír, na ktorom cvičil a skomponoval niekoľko skladieb. 3. decembra si posťažoval na svoje mizerné zdravie a na nekompetentnosť miestnych lekárov: „Bol som chorý ako pes počas posledných dvoch týždňov. Traja lekári ma navštívili. Prvý hovoril, že umieram, druhý že dýcham svoje posledné dni a tretí povedal, že som už mŕtvy.“ [[Súbor:Eugène Ferdinand Victor Delacroix 041.jpg|thumb|upright|[[George Sand]]ová — druhá časť spoločného portrétu od [[Eugène Delacroix|Delacroixa]]]] 4. januára 1839 George Sandová zaplatila 300 frankov (polovicu požadovanej čiastky), aby uvoľnila klavír z colného skladu. K Chopinovi klavír dorazil 5. januára. Od tej doby mohol Chopin využívať dlho očakávaný nástroj po viac ako päť týždňov. Dosť času na dokončenie niektorých skladieb: niektoré prelúdiá z Op. 28; revízia balady č. 2, Op. 38; dve polonézy Op. 40, scherzo č. 3 Op. 39, mazúrka e moll z Op. 41; a pravdepodobne tiež revidoval sonátu č. 2, Op. 35. Zima na Mallorke je považovaná za jedno z jeho najplodnejších období. Počas tejto zimy malo mizerné počasie vážny dopad na Chopinovo zdravie, pričom sa celá skupina rozhodla opustiť ostrov. Milovaný klavír sa stal prekážkou rýchleho odjazdu. Sandová zariadila predaj francúzskemu páru; jeho potomkovia sú dodnes správcovia Chopinovho odkazu v malom múzeu v kláštornej cele vo Valldemosse. Štvorica sa najprv vydala do [[Barcelona|Barcelony]], potom do [[Marseille]], kde zostala niekoľko mesiacov na zotavenie. V máji 1839 presídlili na usadlosť G. Sandovej v [[Nohant]]e, kde zotrvali celé leto. Na jeseň sa vrátili do Paríža, kde spočiatku žili oddelene. Chopin ale skoro opustil svoj byt v dome č. 5 v rue Tronchet a presťahoval sa do domu Sandovej v dome č. 16 na rue Pigalle. Všetci štyria tu žili spolu od októbra 1839 do novembra 1842, keď strávili väčšinu leta až do roku 1846 v Nohante.<ref>[[André Maurois]], ''Léila'', s. 333, 337-8.</ref> Roku 1842 sa presťahovali do č. 80 v rue Taitbout na námestí d'Orléans.<ref name = "gredxn">Jachimecki, p. 424.</ref> Z tejto doby existujú záznamy, že Chopin hral tiež na inom nástroji ako klavír. Na pohrebe tenoristu [[Adolphe Nourrit]]a, ktorý zomrel v [[Neapol]]e, ale jeho telo bolo prevezené na pohreb do Paríža, hral na [[organ]] transkripciu Schubertovej skladby ''Die Gestirne''.<ref>Krzysztof Rottermund, „Chopin and Hesse: New Facts About Their Artistic Acquaintance“, preklad v ''The American Organist'', marec 2008.</ref> Na Nohante, v rokoch 1839 – 43, Chopin strávil pokojné, ale plodné dni, počas ktorých zložil množstvo diel, medzi ktoré patrí napr. [[Polonéza As dur, Op. 53 (Chopin)|polonéza As dur, Op. 53 „Heroická“]]. Vďaka Sandovej je k dispozícii popis Chopinovho tvorivého procesu: od počiatočnej inšpirácie, a jej usilovného využitia, niekedy sa stovkami zmien pôvodnej témy zavŕšenej napríklad aj návratom k nej.<ref name = "gredxn"/> Sandová popisuje jeden večer strávený s ich priateľom [[Eugene Delacroix|Delaware]]: {{Citát|Chopin je pri klavíri, pranič nedbá toho, že ho niekto počúva. Začne nenútene improvizovať, potom prestane. „Pokračujte, pokračujte,“ zvolá Delacroix, „To nie je koniec!“ „To ešte nie je ani začiatok. Nič neprichádza… nič než odlesky, tiene, tvary, ktoré sa hneď rozplynú. Snažím sa vystihnúť správnu farbu, ale nedarí sa mi vytvoriť ani formu…“ „Jedno bez druhého nenájdete,“ hovorí Delacroix, „a oboje do seba zapadnú.“ „Čo keď objavím len svit mesiaca?“ „Potom ste našiel odlesk odlesku.“ Zdá sa, že tá myšlienka sa božskému umelcovi pozdáva. Opäť začne, takmer neznateľne – tak nezreteľný je to tvar. Postupne sa vynárajú tiché farby ako ľúbezné modulácie zvučiace v našich ušiach. Náhle sa rozoznie nota modrej – a všade okolo nás sa rozprestrie noc, blankytná a priezračná. Oblohu zaplnia svetlé mračná roztodivných tvarov. Zoskupia sa okolo mesiaca, ktorý na ne svojou matnou žiarou vrhá veľké kolesá a prebúdza ospalé farby. Snívame o letnej noci, sedíme tam a čakáme na pieseň slávika ...<ref>[[George Sandová]], ''Impressions et souvenirs'', kap. 5, s. 86, citované v: [[André Maurois]], ''Léila'', s. 338-9.</ref>||200}} [[Súbor:Frederic Chopin photo.jpeg|thumb|upright|left|Fotografia [[Louis-Auguste Bisson]], [[1849]]]] Ako sa skladateľova choroba zhoršovala, Sandová sa z milenky menila na ošetrovateľku a často Chopina nazývala svojím „tretím dieťaťom“. Ale ošetrovanie sa jej pomaly začínalo protiviť. V nasledujúcich rokoch naďalej udržovala priateľstvo s Chopinom, a aj keď stále častejšie ventilovala svoju netrpezlivosť a odpor, prinajmenšom v dopisoch tretím osobám, v ktorých Chopina nazýva dieťaťom, malým anjelom, mučeníkom a milovaným, zachovávala dekórum.“<ref name = "gredxn"/> V roku [[1845]] sa Chopinovo zdravie opäť zhoršilo, vážne problémy mal aj jeho vzťah so Sandovou. K zásadnej roztržke došlo potom, čo sa Chopin postavil na stranu dcéry Sandovej Solange, ktorá sa chcela vydať za sochára [[Auguste Clésinger|Clésingera]]. V roku 1847 Sandová publikovala román ''Lucrezia Floriani''. Jeho hlavné postavy — bohatá herečka a knieža chatrného zdravia — môžu byť interpretované ako Sandová a Chopin. Príbeh románu bol voči Chopinovi nelichotivý. V lete v roku 1847 už necestoval na Nohant. Ich spoloční priatelia sa pokúšali o zachovanie ich vzťahu, ale skladateľ bol neústupný.<ref name = "gredxn"/> Medzi ich priateľov patrila tiež mezzosopranistka [[Pauline Viardot]]ová. Sandová na jej postave založila svoj román z roku 1843 ''Consuela''. Vynikajúca operná speváčka bola tiež výbornou pianistkou, ktorá pôvodne zamýšľala zaoberať sa klavírnou hrou profesionálne a navštevovala hodiny u Liszta a [[Antonín Rejcha|Antonína Rejchu]]. Jej priateľstvo s Chopinom bolo založené na vzájomnej umeleckej úcte a podobnom temperamente.<ref name=harris/> Často spolu spoločne hrávali, on jej radil vo veciach klavírnej techniky a pomáhal jej pri skladaní piesní založených na jeho mazurkách. Od Viardotovej získal prvé poznatky o španielskej hudbe.<ref name=harris>{{cite web|url=http://etd.lsu.edu/docs/available/etd-04082005-095548/unrestricted/Harris_dis.pdf |title=The Music Salon of Pauline Viardot, Rachel M. Harris |format=PDF |date= |accessdate=2010-02-14}}</ref> V roku [[1847]] skončilo bez drámy či formalít dlhoročné priateľstvo medzi Sandovou a Chopinom.<ref name = "gredxn"/> Knieža Wojciech Grzymała, ktorý sledoval Chopinovu romancu so Sandovou od začiatku až do konca, vyjadril neskôr svoj názor: „Keby Chopina nestretlo to nešťastie, že stretol George Sandovú, ktorá otrávila celé jeho bytie, žil by tak dlho ako [[Luigi Cherubini|Cherubini]].“ Chopin zomrel vo veku 39 rokov, jeho priateľ Cherubini zomrel v Paríži v roku 1842 vo veku 81 rokov.<ref>[[Tad Szulc]], ''Chopin in Paris'', p. 403.</ref> Obidvaja skladatelia ležia vzdialení od seba štyri metre na cintoríne [[Père Lachaise]]. === Záver života === [[Súbor:Ludwika Chopin.jpg|thumb|upright|Ludwika Jędrzejewicz Chopinová, [[Ambroży Mieroszewski|Mieroszewski]], 1829]] Chopinova verejná popularita ako klavírneho virtuóza opadávala, podobne ako počet jeho žiakov. Vo februári 1848 sa konal jeho posledný parížsky koncert. V apríli, v období francúzskej revolúcie,<ref>Počas ktorej sa, na Chopinove zdesenie, niektorí politicky radikálni priatelia Sandovej dostali k moci: [[Tad Szulc]], ''Chopin in Paris'', s. 366–73.</ref> odcestoval do Londýna, kde účinkoval na niekoľkých koncertoch a mnohých večierkoch.<ref name = "gredxn"/> S blížiacim sa koncom leta odcestoval do Škótska, kde býval v zámku [[Johnstone]],<ref>{{cite web|url=http://findarticles.com/p/articles/mi_m2242/is_n1530_v263/ai_14234524/pg_2/ |title=Findarticles.com |publisher=Findarticles.com |date=2009-06-02 |accessdate=2010-02-14|archiveurl=http://archive.is/Fc3I|archivedate=2012-05-29}}</ref> v grófstve [[Renfrewshire]] blízko [[Glasgow]]a, u svojho bývalého žiaka a veľkého obdivovateľa Jane Wilhelmina Stirlinga a jeho staršej sestry, vdovy Katherine Erskineovej. Stirlingova dcéra sa chcela za Chopina vydať, ale Chopin, cítiac, že už nebude dlho žiť, odmietol.<ref name = "gredxn"/> Ku koncu októbra 1848 pobýval v [[Edinburgh]]u v dome poľského lekára Adama Łyszczyńského,<ref>Chopin bol veľmi potešený, že mohol stráviť niekoľko dní s Łyszczyńským, pretože vždy hľadal možnosť hovoriť po poľsky, zvlášť tu a teraz, kedy nevedel vôbec anglicky. [[Tad Szulc]], „Chopin in Paris“, s. 382 a násl.</ref> a spísal tu poslednú vôľu. V tejto dobe často myslel na svoju matku a sestru a vysníval si scenérie zo svojej vlasti pri hre svojich adaptácií poľskej ľudovej hudby.<ref name = "gredxn"/> Chopin absolvoval svoje posledné verejné vystúpenie v londýnskej [[Guildhall]] 16. novembra 1848, kedy hral v prospech utečencov z Poľska.<ref name = "rjsfih"/> Toto vystúpenie sa ukázalo ako chyba, pretože väčšina účastníkov sa zaujímala skôr o tanec a občerstvenie než o Chopinove klavírne umenie.<ref>[[Tad Szulc]], ''Chopin in Paris'', p. 383.</ref> Na konci novembra sa Chopin vrátil do Paríža.<ref name = "gredxn"/> Zimu prežil neustále chorý, ale aj napriek tomu sa stále stýkal s priateľmi a navštívil chorľavejúceho [[Adam Mickiewicz|Adama Mickiewicza]], upokojujúc ho svojou hrou. Už však nemal silu dávať hodiny, ale stále ešte komponoval. Nemal dostatok peňazí ani na základné potreby a na lekára. Začal predávať hodnotnejší nábytok a iný majetok.<ref name = "gredxn"/> [[Súbor:Cast of Chopin's hand.JPG|thumb|upright|left|Odliatok Chopinovej ľavej ruky]] Cítiac sa stále horšie a horšie, prial si byť aspoň s niekým z rodiny. V júni 1849 jeho sestra Ludwika Jędrzejewicz, ktorá mu dávala prvé lekcie na klavír, súhlasila s pozvaním do Paríža. V Paríži neskôr žila v peknom slnečnom apartmáne na [[Place Vendôme|Place Vendôme 12]].<ref name = "gredxn"/> Tu, niekoľko minút pred druhou hodinou ráno vo štvrtok 17. októbra 1849, Chopin zomrel.<ref name="Paris p. 400">[[Tad Szulc]], „Chopin in Paris“, p. 400.</ref> Neskôr veľa osobností tvrdilo, že boli prítomní pri Chopinovom srmteľnom lôžku. „Byť pri Chopinovej smrti,“ píše Tad Szulc, „zdá sa, zaručovalo historické a sociálne postavenie.“<ref>[[Tad Szulc]], „Chopin in Paris“, p. 399.</ref> Medzi tých, ktorí skutočne boli pri Chopinovom smrteľnom lôžku, patrí Ludwika, kňažná Marcelina Czartoryska, dcéra George Sandovej Solange a jej manžel Auguste Clésinger, Chopinov priateľ a žiak Adolf Gutmann, priateľ Thomas Albrecht a tiež dôverník, poľský katolícky kňaz Aleksander Jełowicki.<ref name="Paris p. 400"/> Neskôr toho rána urobil Auguste Clésinger Chopinovu posmrtnú masku a odliatok jeho ruky. Pred pohrebom, zhodne s Chopinovým posledným želaním (súvisiacim s jeho obavou, že bude pochovaný zaživa), bolo jeho srdce vybraté a uložené do liehu. Jeho sestra neskôr odviezla srdce v urne do Varšavy, kde bolo uložené do piliera Chrámu Svätého kríža na Krakovskom predmestí, pod citátom z biblie ([[Matúš (apoštol)|Matúš]]: "Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce." Mt 6,21). Chopinovo srdce tu je uložené dodnes, ale v čase [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] kedy bol chrám zničený počas [[varšavské povstanie|varšavského povstania]], bolo uložené na bezpečnom mieste. Kostol stojí neďaleko miesta kde žil Chopin naposledy pred odchodom z Poľska – Paláca Krasinských na Krakovskom predmestí. Pohreb sa konal v chráme [[Église de la Madeleine]] v Paríži 30. októbra. Chopin si želal, aby bolo hrané Mozartovo Requiem. Táto skladba obsahuje veľkú časť ženských hlasov, ale v tomto chráme nikdy nebol zbor so ženskými hlasmi. Ženský zbor sa nakoniec mohol zádušnej omše zúčastniť, ale musel byť ukrytý za čiernou zamatovou oponou. Sólistom bol basista [[Luigi Lablache]], ktorý rovnakú pieseň spieval na Haydnovom pohrebe (tiež účinkoval na pohrebe [[Vincenzo Bellini|Belliniho]]) a mezzosopranistka [[Pauline Viardot]].<ref>[[Frederick Niecks]], „The Life of Chopin“, vol. II, London, Novello, Ewers & Co., 1888, p. 325.</ref> Tiež bolo hrané Chopinovo Prelúdium č. 4 e moll a č. 6 b moll. Pohrebu sa zúčastnilo okolo tri tisíc ľudí, ale chýbala medzi nimi George Sandová. Chopin bol pochovaný, podľa jeho vôle, na cintoríne [[Cimetière du Père-Lachaise|Père Lachaise]]. Na mieste bol hraný Pohrebný pochod z jeho klavírnej sonáty č. 2 b moll Op. 35 v inštrumentácii [[Napoleon Henri Reber|Napoleona Henriho Rebera]].<ref>{{cite web |url=http://www.dobrowolski.com/joeandpam/famouspols/chopin-bio.html |title=Fryderyk Chopin 1810–1849: A Chronological Biography |publisher=Dobrowolski.com |date= |accessdate=2010-02-14 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090205063232/http://www.dobrowolski.com/joeandpam/famouspols/chopin-bio.html |archivedate=2009-02-05 }}</ref> Chopinov hrob s náhrobkom vytesaným Clésingerom priťahuje množstvo návštevníkov a je celoročne vyzdobený kvetmi. Roku 2008 se rozhoreli spory o príčine Chopinovho úmrtia, vedľa tradovanej [[Tuberkulóza|tuberkulózy]] sa začalo hovoriť o [[Cystická fibróza|cystickej fibróze]], dedičnej chorobe. K záveru nebolo nožné dospieť, pretože poľská vláda nedovolila odber vzorky z Chopinovho srdca pre vykonanie testov DNA.<ref>{{cite web |url=http://www.news24.com/News24/Technology/News/0,,2-13-1443_2364582,00.html |title=Home is where the heart'll stay |publisher=News24.com |date=2008-07-26 |accessdate=2010-02-14 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080730001139/http://www.news24.com/News24/Technology/News/0%2C%2C2-13-1443_2364582%2C00.html |archivedate=2008-07-30 }}</ref><ref name="Harmonie201002">{{Citácia periodika| | priezvisko = Kopáčová Hradecká | meno = Dita | autor = | odkaz na autora = | titul = Chopin – věčná hádanka | periodikum = Harmonie | odkaz na periodikum = | rok = 2010 | mesiac = február | ročník = | číslo = 2 | strany = 24–29 | url = http://www.casopisharmonie.cz/rozhovory/chopin-vecna-hadanka.html | issn = 12108081 | jazyk = {{ces}} }}</ref> == Dielo == ''Viac informácií nájdete v článku [[Zoznam skladieb Fryderyka Chopina]]'' Väčšina Chopinových diel je určená pre klavír. Jeho improvizačné umenie sa zobrazilo v [[Prelúdium (hudba)|prelúdiách]], zatiaľ čo v [[Nokturno|nokturnách]] z 30. a 40. rokov sa uplatnila jeho veľmi jemná, spevná a konfiguráciami opradená melodika. Tanečné skladby komponoval výhradne v trojdobom metre, pritom poľský národný prvok preniká najviac v 60 [[Mazúrka|mazúrkach]] a v slávnostných [[Polonéza|polonézach]]. Jeho [[Valčík|valčíky]] majú prevažne salónny ráz. [[3. klavírna sonáta (Chopin)|3. klavírna]] a 1. violončelová sonáta (1846) vykazujú nezvyčajné formové riešenia (slávny Smútočný pochod predchádzal kompozícii ostatných viet sonáty b moll o dva roky). Chopin napísal vyše 200 skladieb, medzi tie najvýznamnejšie patria: * [[Valčíky (Chopin)|19 valčíkov]] * [[Polonézy (Chopin)|16 polonéz]] * [[Etudy (Chopin)|27 etúd]] * [[Prelúdia (Chopin)|25 prelúdií]] *[[Balady (Chopin)|4 balady]] * [[Nokturná (Chopin)|19 noktúrn]] * [[Mazurky (Chopin)|57 mazuriek]] * [[Scherzá (Chopin)|4 scherzá]] *4 impromptus Jeho hudba predstavuje vrchol romantickej klavírnej tvorby a dodnes patrí k základnému repertoáru klaviristov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Teraz.sk|meno=TASR, tasr.sk, TERAZ,|titul=Klavírny virtuóz Fryderyk F. Chopin zomrel pred 165 rokmi|periodikum=skolskyservis|url=http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/klavirny-virtuoz-fryderyk-chopin/13613-clanok.html|dátum prístupu=2017-08-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20170801193605/http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/klavirny-virtuoz-fryderyk-chopin/13613-clanok.html|dátum archivácie=2017-08-01}}</ref> == Literatúra == === V českom jazyku === * {{Citácia knihy | priezvisko = Válek | meno = Jiří Miloš | odkaz na autora = | titul = Fryderyk Chopin | vydavateľ = Orbis | miesto = Praha | rok = 1970 | edícia = Portréty | zväzok edície = 41 | vydanie = 1 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Iwaszkiewicz | meno = Jaroslaw | odkaz na autora = | titul = Fryderyk Chopin : (1810-1849) | vydavateľ = SNKLHU | miesto = Praha | rok = 1958 | edícia = Hudební profily | zväzok edície = 4 | vydanie = 2 | prekladatelia = Jaroslav Simonides }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Liszt | meno = Ferenc | odkaz na autora = Ferenc Liszt | titul = Fr. Chopin | vydavateľ = František Topič | miesto = Praha | rok = 1947 | edícia = Topičovy bílé knihy | vydanie = 1 | prekladatelia = Václav Bělohlavý }} === V poľskom jazyku === * {{Citácia knihy|priezvisko =Chopin|meno =Fryderyk|autor=Fryderyk Chopin|titul =Korespondencja Fryderyka Chopina|vydavateľ =Wydawnictwa Uniwersytetu Warszawskiego|miesto =Varšava|rok =2009|isbn=9788323504818}} * {{Citácia knihy|priezvisko =Gordon-Smith|meno =Maria|autor=Maria Gordon-Smith|titul =Chopin|vydavateľ =Czytelnik|miesto =Varšava|rok =1990|isbn=8307015588}} * {{Citácia knihy|priezvisko =Stromenger|meno =Karol|autor=Karol Stromenger|titul =Almanach Chopinowski 1949 : kronika życia, dzieło, bibliografia, literatura, ikonografia, varia|vydavateľ =Czytelnik|miesto =Varšava|rok =1949}} * {{Citácia knihy|priezvisko =Tomaszewski|meno =Mieczysław|autor=Mieczysław Tomaszewski|titul =Chopin : człowiek, dzieło, rezonans|vydavateľ =Podsiedlik-Raniowski i Spółka|místo =Poznaň|rok =1998|isbn=83-7212-034-X}} * {{Citácia knihy|priezvisko =Zamoyski|meno =Adam|autor=Adam Zamoyski|titul =Chopin|vydavateľ =Państwowy Instytut Wydawniczy|miesto =Varšava|rok =1985|edícia=Biografie Sławnych Ludzi|isbn=8306012348}} * Jan Zygmunt Jakubowski, ed., ''Literatura polska od średniowiecza to pozytywizmu'' (Polish Literature from the Middle Ages to Positivism), Varšava, [[Państwowe Wydawnictwo Naukowe]], 1979, ISBN 83-01-00201-8. * [[Zdzisław Jachimecki]], „Chopin, Fryderyk Franciszek“, ''[[Polski słownik biograficzny]]'', vol. III, Krakov, [[Polska Akademia Umiejętności]], 1937, s. 420 – 26. === V anglickom jazyku === * Mike Wazowski, Kornel, and Jim Samson, ''Chopin, Fryderyk Franciszek'', Grove Music Online, edited by L. Macy (accessed October 31, 2006) [http://www.grovemusic.com (subscription access)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080516041031/http://www.grovemusic.com/ |date=2008-05-16 }} * [[Arthur Hedley]] ''et al.'', „Chopin, Frédéric (François)“, ''[[Encyclopaedia Britannica]]'', 15th ed., 2005, vol. 3, pp. 263 – 64. * Benita Eisler, ''Chopin's Funeral'', Abacus, 2004. * ''[The Book of the Second International Musicological Congress, Warsaw, 10–17 October 1999:] Chopin and His Work in the Context of Culture'', studies edited by Irena Poniatowska, vols. 1-2, Warsaw, 2003. * [[Tad Szulc]], ''Chopin in Paris: the Life and Times of the Romantic Composer'', New York, Scribner, 1998, ISBN 0-684-82458-2. * {{cite book |last=Samson |first=Jim |year=1996 |title=Chopin |location=Oxford |publisher=Oxford University Press |isbn=0-19-816495-5 }} * {{cite book |last=Siepmann |first=Jeremy |year=1995 |title=Chopin: The Reluctant Romantic |location=London |publisher=Victor Gollancz |isbn=0-575-05692-4 }} * Samson, Jim. ''The Cambridge Companion to Chopin.'' New York: Cambridge University Press, 1992. * Jean-Jacques Eigeldinger, ''Chopin: Pianist and Teacher, as Seen by His Pupils'', Cambridge University Press, 1989, ISBN 0-521-36709-3. * [[Gerald Abraham]], „Chopin Frédéric“, ''[[Encyclopedia Americana]]'', 1986 ed., vol. 6, pp. 627 – 28. * Samson, Jim. ''The Music of Chopin.'' Boston: Routledge and Kegan Paul, 1985. * [[Adam Zamoyski]], ''Chopin: a Biography'', New York, Doubleday, 1980, ISBN 0-385-13597-1. * [[André Maurois]], ''Leila: the Life of George Sand'', translated by Gerard Hopkins, Penguin, 1980 (c 1953). * George Marek R. and Maria Gordon-Smith,'' Chopin: A biography'', New York, Harper & Row, 1978. * ''Chopin's Letters'', collected by Henryk Opieński, translated by E.L. Voynich, New York, 1973. * ''The Book of the First International Musicological Congress Devoted [to] the Works of Frederick Chopin, Warsaw, 16–22 February 1960'', edited by Zofia Lissa, Warsaw, PWN, 1963. * ''Selected Correspondence of Fryderyk Chopin'', collected and annotated by B.E. Sydow, translated and edited by [[Arthur Hedley]], London, 1962. * Krystyna Kobylańska, ''Chopin in His Own Land: Documents and Souvenirs'', Kraków, P.W.M., 1955. * David Ewen, ''Ewen's Musical Masterworks: The Encyclopedia of Musical Masterpieces'', 2nd ed., New York, ARCO Publishing Company, 1954. * [http://www.gutenberg.org/etext/18560 Chopin and Other Musical Essays] (1889) by [[Henry Theophilus Finck|Henry T. Finck]] * {{Citácia knihy | priezvisko = Tomaszewski | meno = Mieczyslaw | odkaz na autora = Mieczyslaw Tomaszewski | titul = Chopin | vydavateľ = Polskie Wydawnictwo Muzyczne | miesto = Krakov | rok = 2009 | jazyk = angličtina | vydanie = 1 }} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Skladatelia romantizmu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Chopin, Fryderyk}} [[Kategória:Fryderyk Chopin| ]] [[Kategória:Poľskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Skladatelia romantizmu]] [[Kategória:Absolventi Varšavskej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti pochované na Père-Lachaise]] [[Kategória:Osobnosti na poľských bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na indických poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na maďarských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na vatikánskych poštových známkach]] [[Kategória:Úmrtia na tuberkulózu]] n0de87bfnwkod29ms6ksbr0o7cojxue 0 30873 8382537 7807672 2026-10-10T19:29:56Z Spider 001757 142600 formulácie, wikilinky, /* Iné projekty */ Wikislovník 8382537 wikitext text/x-wiki {{Právo}} '''Občan''' (od ''obec'', čo je zo [[staroslovienčina|staroslov.]] ''obъštъ'' – spoločný)<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = obec | Priezvisko = Rejzek | Meno = Jiří | Rok = 2001 | Titul = Český etymologický slovník | Miesto = Voznice | Vydavateľ = Leda | ISBN = 8085927853 | Strana = 418 }}</ref> je príslušník [[štát|štátu]] alebo [[obec (správna jednotka)|obce]]. Právnu a politickú podstatu [[štátne občianstvo|občianstva]] určuje štát svojimi [[zákon (právo)|zákonmi]]. Okrem občanov môžu v štáte žiť aj „neobčania“ (občania iného štátu, [[utečenec (osoba)|utečenci]], ľudia bez štátnej príslušnosti a v minulosti aj [[otrok|otroci]]). Občan disponuje zákonom vymedzenými právami a povinnosťami voči príslušnému štátu alebo obci. == História == Koncept občianstva vznikol po oslobodení jednotlivca od jeho podriadenosti celku a uznaní jeho základných [[ľudské práva|ľudských práv]] a slobôd ([[18. storočie]]). Na základe tejto ľudskej emancipácie sa v priebehu [[19. storočie|19. storočia]] zavŕšila aj politická emancipácia človeka ako člena [[občianska spoločnosť (moderný význam)|občianskej spoločnosti]]. Človek sa stáva základom štátu, ktorý ho uznáva ako svoj predpoklad aj právne, a to garantovaním jeho základným práv a slobôd. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[občianske právo]] * [[občianska spoločnosť (moderný význam)]] == Iné projekty == {{Projekt|wikt=občan|wikt_štítok=občan}} {{Politický výhonok}} [[Kategória:Občan| ]] i1c3r2ccj8py08gowjuslb1xd7cg0p6 0 32874 8382401 8247166 2026-10-10T13:06:19Z ~2026-54491-77 307712 8382401 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Karol Čálik | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = slovenský herec a spevák | celé meno = | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1945|3|15}} | miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] | prezývky = | alma mater = VŠMU | povolanie = | roky pôsobenia = | manželka = | deti = 2 a 2 adoptované | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Karol Čálik''' (* [[15. marec]] [[1945]], [[Trnava]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[herec]] a [[spevák]] (bas). == Životopis == Narodil sa v rodine krajčíra. Po maturite na gymnáziu roku 1962 bolo herectvo jeho jasnou voľbou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kusal| meno = Ľudovít| autor = | odkaz na autora = | titul = Legendárny filmový zbojník z Trnavy | periodikum = Slovenské národné noviny| odkaz na periodikum = Slovenské národné noviny| url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:32b7caa9-19b9-4218-840d-cc8c55575ca9?page=uuid:3d402dc4-8f81-4948-bf10-7879d2172f9a | issn = 0862-8823| vydavateľ = Matica Slovenská | miesto = Martin | dátum = 2020-03-14| rok = | mesiac = | deň = | ročník = 35| číslo = 11| strany = 9| dátum prístupu = 2024-05-01 }}</ref> V roku 1966 absolvoval štúdium herectva na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]]. Od roku 1966 je člen činohry [[Divadlo Nová scéna|Divadla Nová scéna]] (NS) a od roku 1968 sólista spevohry NS. V rokoch 1967-1968 bol členom Vojenského umeleckého súboru.<ref name="EDUS">{{Citácia Harvard|Heslo=Čálik Karol|PriezviskoEditora=Blech|MenoEditora=Richard|OdkazNaEditora=|Rok=1989|Titul=[[Encyklopédia dramatických umení Slovenska]]|Diel=1, A-L|Vydanie=1.|Miesto=Bratislava|Vydavateľ=[[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]]|ISBN=8022400009|Strana=164}}</ref> V roku 2026 ho ocenil Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej čestným uznaním za mimoriadny prínos pre slovenskú filmovú a divadelnú kultúru, dodatočne k 80. narodeninám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Záujmové a vedecké odbory | url = https://matica.sk/clenska-zakladna/zaujmove-a-vedecke-odbory | vydavateľ = Matica Slovenská | dátum vydania = 2026-04-11 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk-sk | meno = | priezvisko = }}</ref> == Osobný život == Karol Čálik je ženatý, má dve dospelé deti a dvoch na diaľku adoptovaných indických chlapcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Herec K. Čálik oslavuje životné jubileum | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/kultura/divadlo-herec-k-calik-oslavuje-zivo/452612-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-15 | dátum prístupu = 2024-05-01 }}</ref> == Filmografia == * [[1965]]: ''[[Námestie svätej Alžbety]]'' * [[1968]]: ''[[Dialóg 20-40-60]]'' (chuligán) * [[1969]]: ''[[Génius]]'' (výtvarník'') * [[1970]]: ''[[Zločin slečny Bacilpýšky]]'' (kozmonaut Dodino) * [[1971]]: ''[[Hľadači svetla]]'' (Willy) * [[1972]]: ''[[Tie malé výlety]]'' * [[1973]]: ''[[Skrytý prameň]]'' (tovariš) * [[1974]]: ''[[Deň, ktorý neumrie]]'' (Jamriško) * [[1974]]: ''[[Veľká noc a veľký deň]]'' * [[1975]]: ''[[Pacho, hybský zbojník]]'' (zbojník Jano) * [[1976]]: ''[[Stratená dolina]]'' (Ferdo) * [[1976]]: ''[[Sváko Ragan]]'' * [[1977]]: ''[[Advokátka (film)|Advokátka]]'' (Dežo) * [[1978]]: ''[[Poéma o svedomí]]'' (partizán Ďuro) * [[1979]]: ''[[Hra na telo (film)|Hra na telo]]'' * [[1979]]: ''[[Prerušená hra]]'' (Frido Megál) * [[1979]]: ''[[Rosnička (film)|Rosnička]]'' * [[1979]]: ''[[Ťaví zadok]]'' * [[1981]]: ''[[Člny proti prúdu]]'' (Korček) * [[1981]]: ''[[Noční jazdci (film)|Noční jazdci]]'' (Štefan Hnácik) * [[1982]]: ''[[Za humny je drak]]'' * [[1984]]: ''[[Falošný princ]]'' (konský handliar) * [[1986]]: ''[[Galoše šťastia]] (falošný lampár) * [[1986]]: ''[[Přátelé bermudského trojúhelníku]] (Ferdo) * [[1986]]: ''[[Utekajme, už ide!]]'' * [[1987]]: ''[[Začiatok sezóny]] (Fero) * [[1987]]: ''[[Vojna volov]], televízny seriál * [[1988]]: ''[[Hurá za ním]]'' (Cejpek) * [[1989]]: ''[[V meste plnom dáždnikov]]'' (Duban) * [[1991]]: ''[[Dva kroky od raja]]'' (Trombonne) * [[2001]]: ''[[Hana a jej bratia]]'' (Kveta). * [[2006]]: ''[[Susedia (seriál)|Susedia]]'' (poručík Fekete), televízny seriál * [[2007]]: ''[[Mafstory]]'' (Gregor) * [[2008]]: ''[[Normálna rodinka]]'' * [[2011]]: [[Mŕtvola musí zomrieť|''Mŕtvola musí zomrieť'']] * [[2014]]: ''[[Búrlivé víno]]'' (Marcel Králik) * [[2017]]: ''Spievankovo a kráľovná Harmónia'' (Čmeliak)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Film: Spievankovo a kráľovná Harmónia, itafilm.sk |url=http://www.itafilm.sk/film/spievankovo |dátum prístupu=2017-10-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171013120742/http://www.itafilm.sk/film/spievankovo |dátum archivácie=2017-10-13 }}</ref><ref>[http://mamaaja.sk/clanky/infosky/filmovy-muzikal-spievankovo-a-kralovna-harmonia-ma-vonku-prvy-trailer Filmový muzikál SPIEVANKOVO a kráľovná Harmónia má vonku prvý trailer!, mamaaja.sk]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Zo Spievankova bude televízna rozprávka. Prinesie ju RTVS, medialne.etrend.sk |url=https://medialne.etrend.sk/televizia/zo-spievankova-bude-televizna-rozpravka-prinesie-ju-rtvs.html |dátum prístupu=2017-10-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171013172348/https://medialne.etrend.sk/televizia/zo-spievankova-bude-televizna-rozpravka-prinesie-ju-rtvs.html |dátum archivácie=2017-10-13 }}</ref> * [[2019]]: ''[[Fara v meste]]'' (Viktor) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0194564|meno=Karol Čálik}} * {{csfd meno|id=1716|meno=Karol Čálik}} * {{Čfn osoba|id=8499|meno=Karol Čálik}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čálik, Karol}} [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Členovia Činohry Novej scény]] [[Kategória:Absolventi Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] gy0x35a5ql6uihpfaic31dp0bb8srbr 0 33092 8382402 8382263 2026-10-10T13:07:44Z ~2026-54491-77 307712 /* Ocenenia */ 8382402 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Pavol Hammel | Obrázok = Pavol Hammel 2016.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Pavol Hammel v roku 2016 | Popis umelca = [[spevák]], [[hudobný skladateľ|skladateľ]], [[gitara|gitarista]], [[hudobný producent]] | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1948|12|7}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[bigbít]], [[rock]], [[pop rock|poprock]], [[folk rock|folkrock]] | Roky pôsobenia = 1962 – súčasnosť | Pôsobenie = | Hrá na nástroje = [[gitara]], [[fúkacia harmonika]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Prúdy (skupina)|Prúdy]], [[Collegium musicum (slovenská hudobná skupina)|Collegium musicum]], [[Marián Varga]], [[Boris Filan]], [[Kamil Peteraj]], [[Radim Hladík]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Panton, Supraphon, Opus, Monitor, Bonton, BMG Ariola, Pavian Records, Epic, Open Music, Indies Happy Trails, Forza Music, Radioservis, Sony BMG, Jumbo Records, Musica, Amiga, Tonpress, Polskie Nagrania Muza | Webstránka = https://pavolhammel.sk }} '''Pavol Hammel''' (* [[7. december]] [[1948]], [[Bratislava]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[spevák]], [[hudobný skladateľ|skladateľ]], [[gitara|gitarista]] a [[hudobný producent]]. Pochádza z hudobníckej rodiny. V útlom veku ho k hudbe priviedol otec, [[husle|huslista]] v [[Slovenské národné divadlo (inštitúcia)|Slovenskom národnom divadle]]. V mladosti študoval hru na husle. Ako člen orchestra Železničiarskeho umeleckého súboru hrával pod vedením [[dirigent]]a na vystúpeniach [[Ľudová hudba|ľudové]], [[klasická hudba|klasické]] a moderné tanečné piesne. Ako šestnásťročný začal hrať na [[gitara|gitare]], ktorá sa stala jeho hudobným nástrojom. V roku [[1963]] založil skupinu [[Prúdy (skupina)|Prúdy]]. Prvú pieseň v skupine Prúdy s názvom „Spievam si pieseň“ zložil v roku [[1965]]. O dva roky neskôr začína s Prúdmi hrať [[Marián Varga]]. Dvornými textármi kapely vtedy boli [[Kamil Peteraj]] a [[Boris Filan]], s ktorými Pavol Hammel spolupracuje dodnes. Ďalším významným textárom kapely bol básnik Rudolf Skukálek, vtedy pracovník v rozhlase. Ten sa okrem iného zaslúžil o vydanie ich debutového albumu [[Zvoňte, zvonky]] (1969), ktorý je považovaný za prvú slovenskú [[Bigbít|bigbítovú]] platňu. Album bol napriek svojmu úspechu krátko po vydaní zakázaný aj kvôli tomu, že Skukálek kvôli nastupujúcej normalizácii emigroval na západ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najlepší slovenský album #3 – Prúdy: Zvoňte, zvonky (1969) | url = https://dennikn.sk/3667528/najlepsi-slovensky-album-3-zvonte-zvonky-1969/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2023-11-09 | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = sk-SK | meno = Peter | priezvisko = Bálik}}</ref> Po vydaní debutu opúšťa kapelu Prúdy Marián Varga, ale jeho spolupráca s Hammelom nekončí. Od roku [[1972]] nahral Hammel s Mariánom Vargom päť samostatných albumov, okrem iných aj platňu [[Zelená pošta]], považovanú za jednu z najvýznamnejších slovenských rockových nahrávok zo 70. rokov. Pavol Hammel s oklieštenou kapelou a v spolupráci s Filanom a Peterajom chystajú v roku 1969 druhý album Prúdov nazvaný Pokoj vám. Album nakoniec nevyšiel kvôli tomu, že vydavateľ neschvaľoval ponuré texty reflektujúce atmosféru nastupujúcej normalizácie. Pavol Hammel sa rozhodol, že nechce emigrovať do cudziny ani sa stať zakázaným autorom, a rozhodol sa nastúpiť kariérnu dráhu konformnú s normalizačným režimom. Ako jeden z mála slovenských rockových interpretov tolerovaných vtedajším režimom sa predovšetkým od druhej polovice 70. rokov začal intenzívne objavovať v rozhlase a televízii, alebo ako [[Bratislavská lýra|účinkujúci na Bratislavskej lýre.]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenský Dylan? Priekopník bigbítu? Legenda s pár škvrnami? Kto je vlastne Pavol Hammel? | url = https://dennikn.sk/1319291/kto-je-vlastne-pavol-hammel/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2018-12-07 | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = sk-SK | meno = Oliver | priezvisko = Rehák}}</ref> Dňa [[28. júl|28. júla]] [[1976]] Pavol Hammel unikol pred takmer istou smrťou, keď po spoločensky prebdenej noci v [[Praha|Prahe]] zaspal a zmeškal dopoludňajší let do Bratislavy.<ref>[http://www.pavolhammel.sk/index.php?part=1 Pavolhammel.sk: Život a hudba]</ref> Ocitol sa tak na listine pasažierov [[Let ČSA 001|leteckej tragédie na bratislavských Zlatých pieskoch]], ktorá si vyžiadala 76 obetí,<ref>[http://technet.idnes.cz/serial-letadlo-se-zritilo-do-koupaliste-u-bratislavy-malem-trefilo-ridici-vez-1hg-/tec_technika.aspx?c=A110728_000608_tec_technika_pka Technet.cz: Letadlo se zřítilo do koupaliště u Bratislavy. Málem trefilo řídicí věž]</ref> a nechtiac spôsobil šok a chvíle úzkosti svojim najbližším. O niekoľko hodín nato, nič netušiaci, priletel do Bratislavy nasledujúcim lietadlom. V roku [[1976]] absolvoval [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Hammel|url=https://www.dartesro.sk/?act=autor&id=471|vydavateľ=www.dartesro.sk|dátum prístupu=2022-10-16|jazyk=sk}}</ref> Ako čerstvo vyštudovaný právnik dostal pozíciu námestníka v [[Slovkoncert|Slovkoncerte]]. V roku [[1994]] založil [[promotér]]sku agentúru Rock Pop Bratislava, v roku [[1999]] ďalšiu s názvom Rock Production Bratislava, v ktorej pracuje dodnes. Pôsobil aj v slovenskom [[hudobné vydavateľstvo|hudobnom vydavateľstve]] [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]. Napriek tomu, že Pavol Hammel figuruje v [[Registračné protokoly agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti|registračných protokoloch]] [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] ako dôverník,<ref>[https://www.upn.gov.sk/projekty/regpro/zobraz/?typ=kraj&kniha=70&strana=9&zaznam=63857 Upn.sk: Krajská správa Zboru národnej bezpečnosti – Správa ŠtB Bratislava (Séria II)]</ref> označovaný príslušnou nomenklatúrou ako „D“, nebol jej vedomým spolupracovníkom.<ref>[https://www.upn.gov.sk/regpro/ Upn.sk: Registračné protokoly agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti]</ref> Okrem toho bol Hammel za normalizácie aj členom poroty v prehrávkových komisiách, ktoré obmedzovali činnosť hudobných skupín na území štátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Paľo Hammel ich vyhodil, punkáči i napriek tomu prežili | url = https://my.sme.sk/trencin/c/palo-hammel-ich-vyhodil-punkaci-i-napriek-tomu-prezili | vydavateľ = MY Trenčín | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> Pavol Hammel pravidelne vystupoval na predvolebných mítingoch politickej strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SSD]]. V rozhovore z roku 2010 sa vyjadril, že je to jedna z možností, ako spievať naživo pred ľuďmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hviezdy z mítingov: Stoja za politickými stranami? | url = https://zivot.pluska.sk/soubiznis/hviezdy-mitingov-stoja-politickymi-stranami | vydavateľ = Život | dátum vydania = 2010-04-26 | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = sk}}</ref> Po [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]] sa jeho účasť na mítingoch strany, ktorá bola vtedy vo vláde, stala terčom verejnej kritiky, na ktorú Hammel reagoval slovami: "''Mne je samozrejme veľmi ľúto smrti dvoch mladých ľudí, ale na tých oslavách MDŽ skutočne šli všetky žarty bokom a akurát som zaspieval publiku zopár svojich pesničiek v rámci kultúrneho programu. Osobne si myslím, že aj keď je to naozaj veľká tragédia, tak život sa asi úplne zastaviť nemôže a už sa treba pomaly sústrediť na iné veci."'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Speváci, ktorí s Ficom oslavovali MDŽ: Drsná kritika verejnosti... Že vás HANBA nefackuje! | url = https://www.topky.sk/cl/100313/1694075/ | vydavateľ = Topky.sk | dátum vydania = 2018-03-05 | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = sk | meno = Zoznam | priezvisko = s.r.o}}</ref> Žije v [[Bratislava – mestská časť Devín|Bratislave-Devíne]]. Je druhýkrát ženatý, má dve dcéry: Veroniku (Kiku) a Lindu (Lindee), ktoré sa tiež zaoberajú hudbou ([[This Is Kevin]], či ako [[Diskotekár|DJ]]). Pavol Hammel sa amatérsky venuje výtvarnému umeniu – maľbe a sochárstvu a má na svojom konte viacero úspešných výstavných akcií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hammel Pavol {{!}} Predaj Umenia {{!}} Atelier Hlavina|url=https://atelierhlavina.sk/umelec-artist/hammel-pavol/|dátum prístupu=2022-10-16|jazyk=sk-SK}}</ref> == Diskografia == === LP === '''So skupinou Prúdy''' * ''[[Zvoňte, zvonky]]'' (1969) * ''[[Pavol Hammel ›Prúdy‹]]'' (1971) * ''[[Som šťastný, keď ste šťastní]]'' (1972) * ''[[Šľahačková princezná]]'' (1973) * ''[[Hráč (Pavol Hammel)|Hráč]]'' (1974) * ''[[Stretnutie s tichom]]'' (1977) * ''[[Vrabec Vševed]]'' (1979) * ''[[Faust a margaréty]]'' (1980) * ''[[Čas malín]]'' (1981) * ''[[Dnes už viem]]'' (1983) * ''[[Divadielka v tráve]]'' (1984) * ''[[Čierna ovca, biela vrana]]'' (1985) * ''[[Verejná lyrika]]'' (1987) * ''[[Život je...]]'' (1997) * ''[[Pokoj vám]]'' (1998) * ''[[Pavol Hammel & Prúdy 1999]]'' (1999) '''Ostatné štúdiové albumy''' * ''[[Zelená pošta]]'' (1972) (s [[Marián Varga|Mariánom Vargom]]) * ''[[Na II. programe sna]]'' (1976) (s [[Marián Varga|Mariánom Vargom]] a [[Radim Hladík|Radimom Hladíkom]]) * ''[[Všetko je inak]]'' (1989) (s Mariánom Vargom) * ''[[Labutie piesne]]'' (1993) – (s Mariánom Vargom a Radimom Hladíkom) * ''[[Starí kamoši]]'' (2002) * ''[[Kreditka srdca]]'' (2004) * ''[[Nočná galéria]]'' (2011) * ''[[Z pekla šťastie]]'' (2015) * ''[[Srdce bez anjela]]'' (2020) * ''[[Kam a za čím]]'' (2024) * ''[[Poetika (album)|Poetika]]'' (2026) '''Exportné:''' * ''[[Remote Barber's Shop]]'' (1981) * ''[[Circus Summer]]'' (1982) * ''[[Now I Know]]'' (1983) * ''[[A Rose in a Jelly]]'' (1984) * ''[[No More Letters]]'' (1986) '''Soundtracky:''' * ''[[Cyrano z predmestia (album)|Cyrano z predmestia]]'' (1978) – s Mariánom Vargom * ''[[Everest (album)|Everest]]'' (2009) '''Koncertné:''' * ''[[Unplugged (Pavol Hammel)|Unplugged]]'' (1995) * ''[[Piesne: Live]]'' (2001) – s Jurajom Burianom * ''[[Pavol Hammel v Aréne]]'' (2006) * ''[[Déjà vu: Live]]'' (2007) – s Radimom Hladíkom * ''[[Live (Pavol Hammel)|Live]]'' (2013) * ''[[Live (Pavol Hammel 2015)|Live]]'' (2015) – s Juhočeskou filharmóniou * ''[[Farebná pošta]]'' (2018) – CD príloha rovnomennej knižnej publikácie * ''[[Cirkus Leto]]'' (2019) – so skupinou CS Unplugged Band * ''[[Čo ma po tom, čo bude potom]]'' (2023) '''Kompilačné:''' * ''[[Pavol Hammel & Prúdy 1966 – 1975]]'' (1982) * ''[[Spievam si pieseň: Výber tých, ktoré mám najradšej]]'' (1992) * ''[[Pavol Hammel 1968 – 1998]]'' (1998) * ''[[The Best of the Best]]'' (1998) * ''[[Šálka čaju (Rarity I)]]'' (2002) * ''[[Gold (Pavol Hammel)|Gold]]'' (2005) * ''[[Súvislosti]]'' (2007) – vydané pre [[Národná banka Slovenska|Národnú banku Slovenska]] * ''[[Desiata komnata]]'' (2008) * ''[[The Best of Pavol Hammel]]'' (2011) * ''[[The Best of Pavol Hammel & Prúdy]]'' (2017) * ''[[Pavol Hammel (2018)|Pavol Hammel]]'' (2018) – CD príloha časopisu Rock History * ''[[Best of balady]]'' (2026) === EP === * „Abraka dabraka“ / „Baladuška“ / „Mechanická bábika“ / „Pieseň pre nikoho“ (1970) * „Šesť starcov“ / „Medový máj“ / „Mama“ / „Ráno“ (1971) * „Možno zajtra prídem k vám“ / „Song o čiernej káve“ / „Bábkar“ / „Nepoviem ti dovidenia“ (1973) * „Ja nemám lásku v malíčku“ / „Kúpim si zrkadlo“ / „Tŕňová kráľovná“ / „Pravá láska“ (1999) === SP === * „Poď so mnou“ (1968) – so skupinou Prúdy * „Tam v Massachusetts“ / „Spievam si pieseň“ (1968) – so skupinou Prúdy * „Čierna ruža“ / „Zaklínač hadov“ (1968) – so skupinou Prúdy * „Koče plné ruží“ / „Kráľ slnečných hodín“ (1970) * „Biely anjel“ (1970) * „Hermína“ / „Lúčny dom“ (1970) * „Medulienka“ / „Poviem ti: Pozri“ (1971) * „Usmej sa, keď odchádzam“ / „Skús to trikom“ (1971) * „Do piesku píš“ / „Budeme si vymýšľať“ (1972) * „Zavediem ťa tam“ / „Zápasník“ (1972) * „Roznášač snov“ / „Vietor nemá kam ísť“ (1972) * „Skrývačka“ / „Budem ťa viesť“ (1972) * „Hudáčik“ (1972) * „Schluss mit den Märchen“ / „Alles vermag die Liebe“ (1972) – vydané v [[Nemecká demokratická republika|NDR]] * „Alles in Ordnung“ / „Prinzessin mit den goldenen Haaren“ (1973) – vydané v NDR * „Praj mi dobrú púť“ / „Počítam“ (1974) * „Učiteľka tanca“ / „Blší trh“ (1975) * „Zázračný orchester“ / „Na rokoch nezáleží“ (1976) * „3375“ / „Stále je láska“ (1976) * „3375“ / „Učiteľka tanca“ (1976) – vydané v [[Poľsko|Poľsku]] * „Keď som chodil do hudobnej školy“ / „Až padne posledná opona“ (1976) * „Pieseň o stratenej vianočnej rozprávke“ / „Detský plač“ (1977) * „Podnájom“ (1978) * „Lokomotíva“ (1979) * „Prvý bozk“ / „Čas malín“ (1981) * „Cirkus Leto“ / „Chlapci z mesta“ (1981) * „ZRPŠ“ / „Chlapci z mesta“ (1982) * „Dnes už viem“ (1982) * „Ruža v aspiku“ / „Margaréta Steiffová“ (1984) * „Žijem rád“ / „Ako minule“ (1987) <small>Ak je uvedená iba jedna skladba, druhá strana singla patrí inému interpretovi.</small> === DVD === * ''[[Pavol Hammel v Aréne (DVD)|Pavol Hammel v Aréne]]'' (2006) === Skladby pre iných interpretov === ;Marcela Laiferová * „Dávna pieseň“ – [[Marcela Laiferová]], SP „V háji spím celý máj / „Dávna pieseň“ (1970) * „Motýlia záhrada“ – Marcela Laiferová, SP „Ja už spím / „Motýlia záhrada“ (1970) * „Malá letná hra“ – Marcela Laiferová, SP „Malá letná hra“ / „Celý svet je môj“ (1972) * „Hraj s pravou kartou“ – Marcela Laiferová, SP „Taký správny dážď / „Hraj s pravou kartou“ (1973) * „Deň bláznivých radostí“ – Marcela Laiferová, LP ''[[Obrázky dní]]'' (1976) * „Kolobeh túžby“ – Marcela Laiferová, LP ''[[Láska je]]'' (1983) * „Nedorozumenie“ – Marcela Laiferová, LP ''Láska je'' (1983) ;Eva Sepešiová * „Kto pokoj v srdci nenosí“ – [[Eva Sepešiová]], SP „Kto pokoj v srdci nenosí“ / „Baránky“ (1970) * „Baránky“ – Eva Sepešiová, SP „Kto pokoj v srdci nenosí“ / „Baránky“ (1970) ;Karol Duchoň * „Uspávanka“ – [[Karol Duchoň]], SP „Láska je v nás“ / „Uspávanka“ (1973) * „Pieseň pre milú“ – Karol Duchoň, LP ''[[Čardáš dvoch sŕdc]]'' (1977) * „Batoh s páperím“ – Karol Duchoň, LP ''[[Karol Duchoň (album)|Karol Duchoň]]'' (1980) * „Brat Slnko, sestra Zem“ – Karol Duchoň, LP ''Karol Duchoň'' (1980) * „Tak sa vráť“ – Karol Duchoň, LP ''Karol Duchoň'' (1980) ;Bezinky * „Mám lásku k horám“ – [[Bezinky]], nahrávka pre [[Česko-slovenský rozhlas|Československý rozhlas]] (1974) * „Prvý kvet“ – Bezinky, LP ''[[Bezinky (album)|Bezinky]]'' (1975) * „Letí leto“ – Bezinky, LP ''Bezinky'' (1975) ;Jana Kocianová * „Ty si ten“ – [[Jana Kocianová]], LP ''[[Večná hra]]'' (1975) * „Malý princ“ – Jana Kocianová, SP „Ples“ / „Malý princ“ (1978) * „Zázrak je tu“ – Jana Kocianová, LP ''[[Sklíčka dávnych stretnutí]]'' (1983)*** * „Pieseň v bielom tričku“ – Jana Kocianová, LP ''Sklíčka dávnych stretnutí'' (1983) ;Marián Labuda * „Hektoliter tango“ – [[Marián Labuda]], LP ''[[Hektoliter tango]]'' (1978) * „Ó, sudové“ – Marián Labuda, LP ''Hektoliter tango'' (1978) * „Maňana, Mariana“ – Marián Labuda, LP ''Hektoliter tango'' (1978) * „Albína“ – Marián Labuda, LP ''Hektoliter tango'' (1978) * „Chrípka“ – Marián Labuda, LP ''Hektoliter tango'' (1978) * „Gurmán“ – Marián Labuda, LP ''Hektoliter tango'' (1978) ; detská relácia Zlatá brána * „Peter Centimeter“ – Tamara Špaková, LP ''[[Zlatá brána (album)|Zlatá brána]]'' (1978)* * „Ledabolo“ – Imrich Eperješi, LP ''[[Zlatá brána: Veselé pesničky]]'' (1980)* * „Drobná povedačka“ – Henrieta Štofírová, LP ''Zlatá brána: Veselé pesničky'' (1980)* * „Zvedavé kolená“ – V. Ondrušková, Jana Lešková, Dagmar Duditšová, LP ''[[Zlatá brána: Pokazený automat]]'' (1981)* * „Námorník na suchu“ – Želmíra Müllerová, Svetlana Paulišinová, LP ''Zlatá brána: Pokazený automat'' (1981)* * „Spoza buka“ – Gabriela Kleknerová, LP ''[[Zlatá brána: Paľko Zberko]]'' (1983)* * „Krajina“ – Pavol Zuštiak, LP ''[[Zlatá brána 1980 – 1985]]'' (2006)* ;Marika Gombitová * „Študentská láska“ – [[Marika Gombitová]], SP „Študentská láska“ (1978)** * „Láska“ – Marika Gombitová, LP ''[[Dievča do dažďa]]'' (1979) * „Napíš“ – Marika Gombitová, LP ''Dievča do dažďa'' (1979) * „Pieseň naopak“ – Marika Gombitová, LP ''Dievča do dažďa'' (1979) * „Výpredaj“ – Marika Gombitová, LP ''Dievča do dažďa'' (1979) * „Chcem sa s tebou deliť“ – Marika Gombitová, SP „Chcem sa s tebou deliť“ / „Výmeny“ (1981) * „Výmeny“ – Marika Gombitová, SP „Chcem sa s tebou deliť“ / „Výmeny“ (1981) * „Pieseň na tisíc a jednu noc“ – Marika Gombitová, LP ''[[Môj malý príbeh]]'' (1981) * „Anytime“ – Marika Gombitová, LP ''[[Rainy Day Girl]]'' (1981)**** * „Reflections“ – Marika Gombitová, LP ''Rainy Day Girl'' (1981)**** * „My Little Story“ – Marika Gombitová, LP ''Rainy Day Girl'' (1981)**** * „Stupid Girl“ – Marika Gombitová, LP ''Rainy Day Girl'' (1981)**** ;Collegium musicum * „Rozhodnutia I“ – [[Collegium musicum]], LP ''[[On a ona]]'' (1979)*** * „Nobelova cena za lásku“ – Collegium musicum, LP ''On a ona'' (1979)*** * „Osvetľovač“ – Collegium musicum, LP ''On a ona'' (1979)*** * „Amori“ – Collegium musicum, LP ''On a ona'' (1979)*** * „Končeky prstov“ – Collegium musicum, LP ''On a ona'' (1979)*** * „Smutnomodrá“ – Collegium musicum, LP ''On a ona'' (1979)*** * „Mášmarád“ – Collegium musicum, LP ''On a ona'' (1979)*** * „Rozhodnutia II“ – Collegium musicum, LP ''On a ona'' (1979)*** ;skupina Burčiak * „Dvojmetrový smútok“ – [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], LP ''[[Pop Scop]]'' (1981) * „Zrkadlo“ – Burčiak, LP ''Pop Scop'' (1981) * „Srdce je ostrov“ – Burčiak, LP ''Pop Scop'' (1981) ;Júlia Hečková * „Ten tvoj plán“ – [[Júlia Hečková]], LP ''[[Maturitné tablo]]'' (1989) * „Môj dom“ – Júlia Hečková, LP ''Maturitné tablo'' (1989) ;Soňa Horňáková * „Príď“ – [[Soňa Horňáková]], LP ''[[Piesne z nevydaných albumov]]'' (2003) * „Dnes je láska príťaž“ – Soňa Horňáková, LP ''Piesne z nevydaných albumov'' (2003) * „Mesto sa chystá spať“ – Soňa Horňáková, LP ''Piesne z nevydaných albumov'' (2003) * „Odyssea“ – Soňa Horňáková, LP ''Piesne z nevydaných albumov'' (2003) ;Ďalšie nahrávky * „Maľovanie na plot“ – [[Václav Neckář]], SP „Třetí trubadúr“ / „Maľovanie na plot“ (1971) * „Nočná pieseň“ – [[Eva Kostolányiová]], SP „Keď si sám“ / „Nočná pieseň“ (1972) * „V snových pokojích“ – [[Maryla Rodowiczová]], LP ''[[Maryla Rodowicz]]'' (1972) * „Kominár“ – [[Zora Kolínska]], SP „Kominár“ / „Meluzína“ (1973) * „Jablko“ – [[Helena Vrtichová]], LP ''[[Bratislavská lýra ’73]]'' (1973)* * „Poručík osamelý strom“ – [[Ľuboš Novotný]], LP ''[[Zlatý palcát 1975]]'' (1975)* * „Uver jari“ – [[Helena Blehárová]], LP ''[[Helena Blehárová (album)|Helena Blehárová]]'' (1976) * „Bílá paní“ – [[Petr Rezek]], LP ''[[Staré pověsti české]]'' (1976)* * „Nula bodov“ – [[Miroslav Ličko]] a [[Elán (skupina)|Elán]], LP ''[[Martin ’80: Nechajte lietať holubice mieru]]'' (1980)* * „Hotel svět“ – [[Martha Elefteriadu|Martha]] a [[Tena Elefteriadu|Tena]], LP ''[[... a desky dál stárnou]]'' (1983) * „Najlepší zo všetkých svetov“ – [[TYS ’80]], nahrávka pre Československý rozhlas (1983) * „Všetko má čas“ – [[Madam (skupina)|Madam]], LP ''[[Rockovanie]]'' (1997) (*) <small>Album rozličných interpretov</small><br /> (**) <small>Druhá strana singla patrí inému interpretovi</small><br /> (***) <small>Spoluautorstvo</small><br /> (****) <small>Anglické verzie vydaných skladieb</small> === Filmová hudba === * ''[[Aleluja (film)|Aleluja]]'' (réžia: [[Ivan Húšťava]], [[Česko-Slovensko]], 1968) * ''[[Maliar (film)|Maliar]]'' (réžia: Ivan Húšťava, Česko-Slovensko, 1970) * ''[[Kým sa ucho neodbije]]'' (réžia: [[Jaroslava Havettová]], Česko-Slovensko, 1971) * ''[[Trénovaná myška]]'' (réžia: [[Vlastimil Herold]], Česko-Slovensko, 1971) * ''[[Letokruhy]]'' (réžia: [[Ľudovít Filan]], Česko-Slovensko, 1972) * ''[[V každom počasí]]'' (réžia: Ľudovít Filan, Česko-Slovensko, 1974) * ''[[Frontové divadlo]]'' (réžia: Ivan Húšťava, Česko-Slovensko, 1974) * ''[[Oblaky – modriny]]'' (réžia: [[Dušan Trančík]], Česko-Slovensko, 1974) * ''[[Rok má šesť dní]]'' (réžia: Ľudovít Filan, Česko-Slovensko, 1976) * ''[[Zlatá réva]]'' (réžia: Ľudovít Filan, Česko-Slovensko, 1977) * ''[[Frajeri a frajerky]]'' (réžia: Ľudovít Filan, Česko-Slovensko, 1979) * ''[[Rosnička (film)|Rosnička]]'' (réžia: Ľudovít Filan, Česko-Slovensko, 1979) * ''[[Eugen Onegin (film)|Eugen Onegin]]'' (réžia: [[Marta Gogálová]], Česko-Slovensko, 1979) * ''[[Dievčatko z predmestia]]'' (réžia: [[Jozef Bednárik]], Česko-Slovensko, 1982) * ''[[Krásna múdrosť]]'' (réžia: Jozef Bednárik, Česko-Slovensko, 1982) * ''[[Múdra princezná]]'' (réžia: [[Ján Gogál]], Česko-Slovensko, 1984) * ''[[Medulienka (film)|Medulienka]]'' (réžia: [[Cyril Králik]], Česko-Slovensko, 1985) == Herectvo == * ''[[Cesta, která vede nikam]]'' (réžia: [[Jiří Vanýsek]], Česko-Slovensko, 1969) * ''[[Dovidenia v pekle, priatelia!|Dovidenia v pekle, priatelia]]'' (réžia: [[Juraj Jakubisko]], Česko-Slovensko/[[Taliansko]]/[[Lichtenštajnsko]], 1970/1990) * ''[[Naši pred bránami]]'' (réžia: Ľudovít Filan, Česko-Slovensko, 1970) * ''Oblaky – modriny'' (réžia: Dušan Trančík, Česko-Slovensko, 1974) * ''V každom počasí'' (réžia: Ľudovít Filan, Česko-Slovensko, 1974) * ''[[Šepkajúci fantóm]]'' (réžia: [[Andrej Lettrich]], Česko-Slovensko, 1975) * ''[[Čas nášho mesta]]'' (réžia: [[Milan Černák]], Česko-Slovensko, 1975) * ''[[Zimné sníčky]]'' (réžia: [[Jozef Kaiser]], Česko-Slovensko, 1983) * ''[[F.T. na cestách]]'' (réžia: [[Dušan Rapoš]], Česko-Slovensko, 1988) == Ocenenia == * [[1978]] – Zlatá [[Bratislavská lýra]] za pieseň „Študentská láska“ v interpretácii [[Marika Gombitová|Mariky Gombitovej]] (hudba: Pavol Hammel, text: Kamil Peteraj)* * [[1981]] – Bronzová Bratislavská lýra za pieseň „Cirkus Leto“ vo vlastnej interpretácii (hudba: Pavol Hammel, text: Boris Filan) * [[1982]] – Bronzová Bratislavská lýra za pieseň „Dnes už viem“ vo vlastnej interpretácii (hudba: Pavol Hammel, text: Boris Filan) * [[1983]] – Strieborná Bratislavská lýra za pieseň „Najlepší zo všetkých svetov“ v interpretácii skupiny [[TYS ’80]] (hudba: Pavol Hammel, text: Boris Filan) * [[1988]] – Bronzová Bratislavská lýra za pieseň „Dnes je láska príťaž“ v interpretácii [[Soňa Horňáková|Sone Horňákovej]] (hudba: Pavol Hammel, text: [[Jozef Augustín Štefánik]]) * [[2008]] – [[Cena Pavla Straussa]] za trvalý prínos v oblasti kultúry<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Pavolstrauss.sk: Ceny Pavla Straussa za rok 2008 |url=http://www.pavolstrauss.sk/node/167 |dátum prístupu=2014-05-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140502013406/http://www.pavolstrauss.sk/node/167 |dátum archivácie=2014-05-02 }}</ref> * [[2018]] – [[Krištáľové krídlo]] za rok 2017 v kategórii Mimoriadne ocenenie <ref name="kristalove-kridlo-laureati-2017" /> * [[2026]] – Čestné uznanie Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej za mimoriadny a celoživotný prínos pre slovenskú hudobnú kultúru s európskym dosahom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Záujmové a vedecké odbory | url = https://matica.sk/clenska-zakladna/zaujmove-a-vedecke-odbory | vydavateľ = Matica Slovenská | dátum vydania = 2026-04-11 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk-sk | meno = | priezvisko = }}</ref> (*) <small>Zároveň víťazná skladba kategórie Medzinárodná spevácka súťaž</small><ref>Szabó, Ivan: ''Bratislavská lýra''. 1. vyd. Bratislava: Marenčin PT 2010, s. 195.</ref> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="kristalove-kridlo-laureati-2017">{{Citácia periodika | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krištáľové krídlo 2017 získalo jedenásť osobností SR | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/kultura/kristalove-kridlo-2017-ziskalo-jed/304140-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-22 | dátum prístupu = 2018-01-22 }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Pavol Hammel}} == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/artist/255212-Pavol-Hammel Pavol Hammel na stránke Discogs.com] * [http://www.csfd.cz/tvurce/26083-pavol-hammel/ Pavol Hammel na stránke CSFD.cz] {{Pavol Hammel}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hammel, Pavol}} [[Kategória:Pavol Hammel| ]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí folkoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí popoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí folkoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí rockoví huslisti]] [[Kategória:Slovenskí popoví huslisti]] [[Kategória:Slovenskí folkoví huslisti]] [[Kategória:Slovenskí herci]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Slovenskí hudobní producenti]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Prúdy (skupina)]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] fblyo8arbgs8il3svu6be5fu1jbqvxz 0 33722 8382403 8243654 2026-10-10T13:09:29Z ~2026-54491-77 307712 8382403 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Deana Jakubisková-Horváthová | Rodné meno = Deana Horváthová | Popis osoby = slovenská herečka a filmová producentka | Portrét = Deana Jakubiskova.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1958|3|11}} | Miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = [[1981]]{{--}}súčasnosť | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = [[Juraj Jakubisko]] | Partner = | Deti = Jorik | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Divadlo | Portál2 = Film | Portál3 = }} '''Deana Jakubisková-Horváthová''' (* [[11. marec]] [[1958]], [[Banská Bystrica]])<ref name="skcinema" /> je slovenská herečka a filmová producentka. Manželka režiséra [[Juraj Jakubisko|Juraja Jakubiska]].<ref name="skcinema">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Jakubisková, Deana, 1958- | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0002573-Horvathova-Deana-1958/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-06 }}</ref> Po vyštudovaní [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v Bratislave (1981) získala angažmán v [[Slovenské národné divadlo|SND]].<ref name="tasr-2018">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Herečka a filmová producentka Deana Horváthová-Jakubisková jubiluje | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/magazin/deana-horvathova-jakubiskova/312807-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-11 | dátum prístupu = 2026-07-06}}</ref> Počas dvanástich sezón vytvorila viac ako 20 hlavných postáv, okrem toho hrala v desiatke televíznych filmov a seriálov. Po presťahovaní do Prahy v rokoch [[1993]]{{--}}[[1994]] hrala v [[Divadlo Bez zábradlí|Divadle Bez zábradlí]], od roku [[1994]] sa venuje predovšetkým producentskej činnosti.<ref name="sme-2001">{{Citácia periodika | priezvisko = Čorná | meno = Tina | autor = | odkaz na autora = Tina Čorná | titul = Deana Horváthová: Juraj vie byť prorocký | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/deana-horvathova-juraj-vie-byt-prorocky | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2001-12-19 | dátum prístupu = 2026-07-06}}</ref><ref name="korzar-2014">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Deana Horváthová je žena kontrastov | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/vychod/c/deana-horvathova-je-zena-kontrastov | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2014-03-14 | dátum prístupu = 2026-07-06}}</ref> [[Súbor:Marian Ambrozy na filozofickej prednáške v Matici slovenskej v prítomnosti Deany Jakubiskovej.jpg|náhľad|Deana Jakubisková v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]]]] Žije v [[Praha|Prahe]], majú syna Jorika.<ref name="korzar-2014" /> V roku [[2024]] jej bol slávnostne odovzdaný certifikát zakladajúcej členky [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a preukaz členky Kulturologicko-filozofického odboru [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] pri príležitosti podujatia na počesť jej príbuzného [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivana Horvátha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Perný | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Laco Novomeský a Ivan Horváth ožili konferenciou, filmami a bustami | url = https://matica.sk/laco-novomesky-a-ivan-horvath-ozili-konferenciou-filmami-a-bustami/ | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | dátum vydania = 2024-10-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-06 | jazyk = }}</ref> V roku 2026 získala (spolu s manželom [[Juraj Jakubisko|Jurajom Jakubiskom]] IN MEMORIAM) v [[Praha|Prahe]] čestné uznanie Kulturologicko-filozofického odboru za mimoriadny prínos pre slovenskú filmovú kultúru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Záujmové a vedecké odbory | url = https://matica.sk/clenska-zakladna/zaujmove-a-vedecke-odbory | vydavateľ = Matica Slovenská | dátum vydania = 2026-04-11 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk-sk | meno = Knoško | priezvisko = Peter}}</ref> == Filmografia == * 1983: ''[[Zrelá mladosť]]'' (''Švarcová'') * 1986: ''[[Zakázané uvoľnenie]]'' (''Jarka'') * 1989: ''[[Sedím na konári a je mi dobre]]'' (''Želmíra'') * 1992: ''[[Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý]]'' (''Nona'') * 1997: ''[[Nejasná správa o konci sveta]]'' (''Verona'') * 2008: ''[[Bathory (film)|Bathory]]'' * 2022: ''[[Perinbaba a dva svety]]'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno}} * {{Imdb meno}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Horváthová, Deana}} [[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] [[Kategória:Slovenské divadelné herečky]] [[Kategória:Slovenské filmové herečky]] [[Kategória:Slovenské televízne herečky]] [[Kategória:Slovenské dabingové herečky]] [[Kategória:Slovenskí filmoví producenti]] [[Kategória:Riadni členovia SFTA]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] 52echgbn4ew81xdrw080zaauz8mxzi8 10 34590 8382613 8369422 2026-10-11T00:00:03Z TeslaBot 71954 typografia 8382613 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Jan Ursiny.jpg |meno = [[Ján Ursíny|J. Ursíny]] }} Meniny má [[Valentína]]. Dnes je Svetový deň proti [[Bolesť|bolesti]], Deň starých rodičov a Deň solidarity s politickými väzňami v [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrickej republike]] za [[Aparteid|aparteidu]]. * [[1424]]{{--}}zomrel [[Ján Žižka]], český [[Husitstvo|husitský]] vojvodca (* asi [[1360]]) * [[1531]]{{--}}zomrel [[Ulrich Zwingli]], švajčiarsky humanistický teológ, predstaviteľ [[Reformácia|reformácie]] (* [[1484]]) * [[1885]]{{--}}narodil sa [[François Mauriac]], francúzsky spisovateľ, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] († [[1970]]) * [[1889]]{{--}}zomrel [[James Prescott Joule]], anglický fyzik, autor [[Joulovo teplo|Joulovho zákona]] (* [[1818]]) * [[1896]]{{--}}narodil sa [[Ján Ursíny]], slovenský politik a [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]] cirkevný hodnostár, popredný predstaviteľ [[Druhý česko-slovenský odboj|protifašistického odboja]] a [[Slovenské národné povstanie|SNP]], jeden zo signatárov [[Vianočná dohoda|Vianočnej dohody]] a pôvodných členov [[Ilegálna Slovenská národná rada|ilegálnej]] a povstaleckej [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]], predseda [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] († [[1972]]) * [[1922]]{{--}}[[Grécko-turecká vojna (1919 – 1922)|grécko-turecká vojna]]: v [[Mudanya|Mudanyi]] bola podpísaná dohoda o prímerí, podľa ktorej [[Turecko]] získalo od [[Grécke kráľovstvo|Grécka]] o. i. [[Východná Trácia|Východnú Tráciu]] * [[1962]]{{--}}pápež [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXII.]] otvoril slávnostnou omšou v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike sv. Petra]] [[druhý vatikánsky koncil]], ktorý spustil program tzv. [[Aggiornamento|aggiornamenta]] a zreformoval rímskokatolícku [[Liturgia (úkony)|liturgiu]] * [[1972]]{{--}}[[vietnamská vojna]]: americké námorné letectvo omylom zbombardovalo francúzske veľvyslanectvo v [[Vietnamská demokratická republika|severovietnamskom]] [[Hanoj]]i * [[1976]]{{--}}narodila sa [[Emily Deschanelová|Emily Deschanel]], americká herečka, stvárniteľka Dr. [[Temperance Brennan|Temperance Brennanovej]] v krimiseriáli ''[[Kosti (seriál)|Kosti]]'' * [[1986]]{{--}}[[studená vojna]]: [[prezident Spojených štátov|prezident Spojených štátov]] [[Ronald Reagan]] a [[zoznam vodcov Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|generálny tajomník ÚV KSSZ]] [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]] sa stretli na [[Island]]e, aby pokračovali v diskusiách o znížení arzenálu [[balistická raketa stredného doletu|rakiet stredného doletu]] v [[Európa|Európe]] <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> 8u3c3j2p26ij39n35ydcq29t5xishv6 0 34640 8382393 8360768 2026-10-10T12:51:37Z Fňfň 221797 rozšírenie - rodičia, cintorín 8382393 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Ladislav Chudík | fotka = | veľkosť fotky = | dátum narodenia = [[27. máj]] [[1924]] | miesto narodenia = [[Hronec (okres Brezno)|Hronec]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = {{dúv|2015|6|29|1924|5|27}} | miesto úmrtia = [[Bratislava]] | povolanie = [[Slováci|slovenský]] [[herec]], vysokoškolský pedagóg | manželka = Alena Chudíková (1982-2015) | bydlisko = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | internetová stránka = }} [[Docent|Doc.]] '''Ladislav Chudík''' (* [[27. máj]] [[1924]], [[Hronec (okres Brezno)|Hronec]] – † [[29. jún]] [[2015]], [[Bratislava]])<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zomrel herec Ladislav Chudík | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = http://kultura.sme.sk/c/7886712/zomrel-herec-ladislav-chudik.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2015-06-29 | dátum prístupu = 2015-06-29 }} </ref> bol [[Slovensko|slovenský]] [[herec]] a divadelný pedagóg. == Život == Narodil sa v rodine Ferdinanda Chudíka (1894–1967) a Albíny, rod. Lipkovej (1899–1970). Študoval na gymnáziu v [[Kremnica|Kremnici]] ([[1935]]{{--}}[[1943]]), na filozofickej fakulte bratislavskej univerzity ([[1943]]{{--}}[[1945]]) a na dramatickom oddelení [[Konzervatórium v Bratislave|Štátneho konzervatória v Bratislave]]. Od roku [[1944]] člen ([[1963]]{{--}}[[1966]] šéf činohry) SND v Bratislave, pôsobil v historickej budove SND, v rokoch [[1946]]{{--}}[[1951]] na Novej scéne Národného divadla, neskôr v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava a na Malej scéne (od 1962) do [[marec 2007|marca 2007]], od [[apríl 2007|apríla 2007]] pôsobil v novej budove SND. Od [[1949]] pedagóg na bratislavskom konzervatóriu, [[1953]]{{--}}[[1954]], [[1956]]{{--}}[[1957]], [[1960]]{{--}}[[1968]] a [[1982]]{{--}}[[1984]] VŠMU v Bratislave, [[1989]]{{--}}[[1990]] minister kultúry Slovenskej republiky. Venoval sa aj pedagogickej práci ([[1964]] docent). V roku [[1968]] emigroval do [[Viedeň|Viedne]], ale vrátil sa späť do vlasti po troch mesiacoch. Stal sa uznávaným a veľmi populárnym hercom na Slovensku aj v Česku. Jeho tvorba, vyvíjajúca sa v úzkom spojení s umeleckým prednesom predstavuje vrchol moderného slovenského herectva. Vynikal schopnosťou vykresliť popri vonkajšom aj vnútorný portrét postavy, a detailne ovládal javiskovú reč. Z úloh: Petrucio (Skrotenie zlej ženy, [[1946]]; Merkucio, Romeo a Júlia, [[1957]]; Macbeth, [[1959]]; Jochanan, [[1955]]; Herodes, [[1970]] (Hviezdoslav, Herodes a Herodias); Quentin (A. Miller Po páde, [[1964]]) a mnoho ďalších. Schopnosť prispôsobiť herecký prejav požiadavkám filmových a televíznych prostriedkov mu poskytla bohatú tvorivú činnosť v týchto médiách. V rozhlase vytvoril rad hereckých postáv, účinkoval aj ako recitátor a čítač, spočiatku hral romantických hrdinov, neskôr charakterové postavy. <br>Z množstva jeho televíznych úloh k najúspešnejším patrí postava primára Sovu v seriáli ''[[Nemocnice na kraji města]]'' ([[1982]]). V rozhlase vytvoril rad hereckých postáv, účinkoval ako recitátor a čítač. Bol dva razy ženatý, jeho druhou manželkou bola právnička Alena. <!-- V lete [[2005]] bol 43 dní hospitalizovaný v petržalskej [[Nemocnica svätého Cyrila a Metoda|Nemocnici svätého Cyrila a Metoda]], kde sa podrobil operácii kvôli komplikovanému zápalu brušnej dutiny a zlej priechodnosti čriev, pričom vyše mesiaca prijímal len umelú výživu.<ref> [http://www.bleskovky.sk/cl/15/79437/Ladislav_Chudik_je_uz_doma_ Bleskovky, 1.8.2005]</ref> V októbri bol opätovne hospitalizovaný kvôli rovnakým ťažkostiam.<ref> [http://www.bleskovky.sk/cl/15/89554/Ladislav-Chudik-je-opat-v-nemocnici Bleskovky, 14.10.2005]</ref> --> Neskôr sa jeho stav zlepšil a tak ešte účinkoval v divadelnom predstavení (''Tančiareň'') v novej budove [[SND]], pričom pri zdravotných ťažkostiach ho alternoval [[Martin Huba]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=reportáž TA3 |url=http://www.ta3.com/sk/reportaze/40146_l-chudik-oslavuje-83-narodeniny |dátum prístupu=2007-11-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080414133325/http://www.ta3.com/sk/reportaze/40146_l-chudik-oslavuje-83-narodeniny |dátum archivácie=2008-04-14 }}</ref> <!-- V [[september 2007|septembri 2007]] sa zúčastnil nakrúcania tretieho pokračovania českého seriálu ''[[Nemocnica na okraji mesta]]'', hoci scenáristka Lucie Konášová ho pre predošlé zdravotné problémy obsadila len do jednej časti.<ref> [http://www.bleskovky.sk/cl/15/176703/Ladislav-Chudik-Zvladol-by-zahrat-aj-viac--Nemoze- Bleskovky, 13.10.2007]</ref> V roku [[2015]] bol od [[7. máj|7. mája]] hospitalizovaný s diagnózou zápal pľúc a [[29. jún|29. júna]] zomrel na zlyhanie srdca a pľúc. „Spočiatku sa ho darilo liečiť, skutočne to vyzeralo, že sa z toho dostal, ale stále tam boli nejaké rezíduá. Do tretice sa to rozbehlo, keď bol na doliečovaní," uviedla pre TASR hercova manželka Alena Chudíková. „Zle sa mu dýchalo, nemal tú silu sa z toho dostať. Umrel v mojej a dcérinej prítomnosti, držali sme ho za ruku, aj sme sa za všetkých rozlúčili.“<ref>[http://www.topky.sk/cl/100313/1483885/Manzelka-Ladislava-Chudika-prehovorila--Takto-vyzerali-hercove-posledne-chvile, topky. sk, 29.6.2015]</ref> --> Zomrel v roku 2015 v Bratislave. Urna s časťou jeho pozostatkov sa nachádza v hrobe rodičov na [[Martinský cintorín|Martinskom cintoríne]] v [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Bratislave-Ružinove]] (sektor 24, hrob 654). Časť popola bola podľa jeho želania rozptýlená na [[Hájny grúň (1 207,7 m n. m.)|Hájnom grúni]]. == Ocenenia == Bol vyznamenaný štátnou cenou Klementa Gottwalda. V roku [[1965]] obdržal titul [[zaslúžilý umelec (Česko-Slovensko)|zaslúžilý umelec]] a hereckú cenu, v roku [[1982]] [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|národný umelec]]. V roku [[1984]] mu bola udelená [[Krištáľová ruža]] a v roku [[1988]] cena [[Zlatý krokodíl]]. V roku [[1999]] sa stal prvým držiteľom [[Cena Jozefa Kronera|Ceny Jozefa Kronera]] za celoživotné dielo. [[26. máj]]a [[1999]] mu [[Mikuláš Dzurinda]] (vykonávajúci prezidentské právomoci) prepožičal štátne vyznamenanie [[Rad Ľudovíta Štúra]] I. triedy.<ref name="vtedy"/><ref name="N"/> Nositeľ [[Medaila Za zásluhy|medaily Za zásluhy]] (2003, [[Česko]]). Je laureátom [[Krištáľové krídlo|Krištáľového krídla]] za rok [[2002]] v oblasti divadlo a audiovizuálne umenie. == Filmografia (neúplná) == * [[1947]]: [[Varúj...!]] (''Husár'') * [[1948]]: Bílá tma (''veriaci'') * 1948: [[Vlčie diery]] (''Štefan Svrčina'') * [[1950]]: [[Kozie mlieko (film)|Kozie mlieko]] (''predseda JRD'') * 1950: [[Priehrada (film)|Priehrada]] (''betonár'') * [[1951]]: [[Boj sa skončí zajtra]] (''poslanec KSČ'') * [[1952]]: [[Lazy sa pohli]] (''Jano Kováč'') * 1952: [[Nástup]] (''Bagár'') * [[1953]]: Expres z Norimberka (''príslušník StB Mareš'') * 1953: Můj přítel Fabián (''Trojan'') * [[1956]]: Neporažení (''škpt. Richter'') * [[1958]]: Černý prapor (''major'') * 1958: [[Posledný návrat]] (''Peter'') * 1958: [[V hodine dvanástej]] (''veliteľ jednotky SS'') * [[1959]]: [[Kapitán Dabač]] (''kpt. Vladimír Dabač'') * 1959: [[Muž, ktorý sa nevrátil]] (''Kovalský'') * [[1960]]: Osení (''predseda JZD Kvapil'') * [[1961]]: '''[[Pieseň o sivom holubovi]]''' (''Milanov otec'') * 1961: Pohled do očí (''Krepnár'') * 1961: Zbabělec (''učiteľ Bednár'') * [[1962]]: '''[[Polnočná omša]]''' (''Paľo Kubiš'') * [[1963]]: [[Tvár v okne]] (''Rajčáni'') * 1963: [[Výhybka (film)|Výhybka]] (''Ferenčík'') * [[1965]]: [[Smrť prichádza v daždi]] (''kpt. Jakubec'') * 1966: [[Vrah zo záhrobia]] (''mjr. Jakubec'') * [[1967]]: [[Volanie démonov]] (''mjr. Jakubec'') * [[1968]]: [[Niet inej cesty]] (''von Hagern'') * [[1970]]: Luk královny Dorotky (''dôstojník, profesor'') * [[1972]]: Podezření (''Born'') * [[1974]]: [[Do zbrane, kuruci!]] (''plk. Prónay'') * [[1974]]: Sokolovo (''Ludvík Svoboda'') * 1974: [[Trofej neznámeho strelca]] (''Takáč'') * [[1975]]: [[Šepkajúci fantóm]] (''mjr. Jakubec'') * 1975: Tri dni a tri noci [Az idők kezdetén], r. Tamás Rényi, Maďarsko (''generálny riaditeľ priemyselného závodu barón Winkler'') * [[1976]]: [[Do posledného dychu]] (''Röder'') * 1976: Jeden stříbrný (''ing. Borodáč'') * 1976: Osvobození Prahy (''Ludvík Svoboda'') * 1976: [[Vojaci slobody]] (''Ludvík Svoboda'') * [[1982]]: '''[[Soľ nad zlato (film)|Soľ nad zlato]]''' (''kráľ podzemia'') * [[1983]]: Putování Jana Amose (''Jan Amos Komenský'') * 1983: [[Výlet do mladosti]] (''spisovateľ Tomáš Štefan'') * [[1985]]: [[Zabudnite na Mozarta]] (''Haydn'') * [[1986]]: Velká filmová loupež (''Jan Amos Komenský'') * [[1999]]: [[Všichni moji blízcí]] (''starý Silberstein'') * [[2009]]: [[Kawasakiho růže]] (cena [[Český lev]]) * [[2016]]: [[Červený kapitán]] (''Janetka'') == Literatúra <ref>http://www.mlp.cz/cz/offline/perlie/C/108981.htm</ref> == * <small>zoznam literatúry nie je úplný</small> * [[Aleš Fuchs]]: ''Ladislav Chudík'', Orbis, [[1965]], * ''Tichý dvojhlas – Z korespondence českého básníka [[Jaroslav Seifert|Jaroslava Seiferta]] a slovenského herce Ladislava Chudíka'', Dita, [[1992]], Ilustrácie: Pavel Sivko, * [[Anton Kret]]: ''Herec'', Print-Servis, [[1994]], ISBN 80-88755-06-9, Ilustrácie: [[Karol L. Zachar]], * [[Ľubica Krénová]]: ''Ladislav Chudík'', Slovart, [[2009]], ISBN 978-80-8085-790-5, EAN: 9788080857905, * ''[[Encyklopédia dramatických umení Slovenska]]'' == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="vtedy">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = [[TASR]] | titul = Martina Hubu nazývajú aj aristokratom divadla | url = https://www.vtedy.sk/galeria/martin-huba-herec-snd/4?currentPhoto=2 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="N">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = N Press s.r.o. | titul = Vyznamenania v minulosti: Ako Mečiar v roku 1998 zneužil štátne ceny na dekorovanie politikov HZDS | url = https://dennikn.sk/983359/vyznamenania-v-minulosti-meciar-dekoroval-svojich-za-zasluhy-o-vznik-slovenska-na-vyrocie-csr/ | dátum vydania = 2017-12-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Richard | meno = Blech | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[S maskou a bez masky]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Smena | miesto = Bratislava | rok = 1962 | isbn = | doi = | edícia = | kapitola = Ladislav Chudík – O sebe, o iných, o filme | strany = 142 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }} == Pozri aj == * [[Najväčší Slovák]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=227 Osobnosti.sk] * [http://www.osobnosti.cz/ladislav-chudik.php Osobnosti.cz] * [http://www.fdb.cz/lidi/31534-ladislav-chudik.html Fdb.cz] * [http://www.filmsk.sk/show_article.php?id=5128&movie=&archive=1 Ladislav Chudík - filmsk.sk]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * {{OsudBB}} {{Vláda Slovenska z 12. decembra 1989}} {{Navboxes |title = Ceny Ladislava Chudíka |list = {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Český lev - najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe}} {{Slnko v sieti za Celoživotný prínos slovenskej kinematografii}} {{Osobnosť televíznej obrazovky – Sieň slávy}} {{Igric za Celoživotné dielo}} }}{{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Chudík, Ladislav}} [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí rozhlasoví herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Ministri kultúry Slovenskej republiky]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Držitelia Českého leva]] [[Kategória:Držitelia Slnka v sieti]] [[Kategória:Držitelia ceny Igric]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy]] [[Kategória:Osobnosti z Hronca]] [[Kategória:Členovia Činohry Slovenského národného divadla]] [[Kategória:Riaditelia Činohry Slovenského národného divadla]] [[Kategória:Vyučujúci na Vysokej škole múzických umení v Bratislave]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] [[Kategória:Čestní občania Bratislavy]] g5dm75ubnwjj9t9vmznzdk5s4iqvh2t 0 35580 8382559 7826477 2026-10-10T20:01:31Z Maximilián Fedora 259749 8382559 wikitext text/x-wiki {{Infobox Maďarská obec | názov = Pécs | typ = mesto | rozloha = 162.61 | obyvateľov = 142 873 | obrázok = Pecs - Hungary - EU.JPG | popis = radnica vlajka = HUN Pécs flag.svg | erb = COA Hungary Town Pécs.svg | župa = [[Baranská župa (Maďarsko)|Baranská]] | obvod = [[Pécssky okres|Pécssky]] | PSČ = 7600-7636| kód = | KSH = 19415| lat_deg = 46| lat_min = 4| lat_sec = 15| lon_deg = 18| lon_min = 13| lon_sec = 59| }} '''Pécs''' (historický [[slovenčina|slovenský]] názov ''Päťkostolie'', stredoveký [[latinčina|latinský]] názov Quinque Ecclesiae, z ktorého je odvodený aj [[nemčina|nemecký]] ''Fünfkirchen'', [[Srbčina|srbsky]] ''Pečuj'', [[Chorvátčina|chorvátsky]] ''Pečuh'') je mesto v [[Maďarsko|Maďarsku]], v [[Baranská župa (Maďarsko)|Baranskej župe]] na juhu krajiny. Žije tu 142&nbsp;873 obyvateľov (1. januára 2019). Je historickým centrom regiónu [[Baranja]]. Názov „Pécs“ pochádza s najväčšou pravdepodobnosťou zo [[Slovanské jazyky|slovanského]] slova päť (podľa piatich mučeníkov lokalizovaných do tohto mesta). V roku [[1830]] sa obyvateľstvo mesta ešte skladalo spolovice z [[Nemci|Nemcov]] a [[Bosniaci|Bosniakov]], zvyšok tvorili prevažne [[Maďari]]. == Dejiny == V [[staroveký Rím|rímskej]] dobe vzniklo na území [[Panónia|Panónie]] mesto Sopianae, ktoré patrilo k najvýznamnejším mestám provincie. V [[4. storočie|4. storočí]] mesto získalo charakteristické, elipsovité hradby, pričom sa zachoval pôvodný šachovnicový [[pôdorys]] mesta. Zo 4. storočia pochádzajú kresťanské [[kaplnka|kaplnky]] s [[freska|freskovou]] výzdobou, ktorá sa zachovala až do 6. storočia. == Osobnosti mesta == * [[Ján Pannonius z Čazmy]] (* [[1434]] – [[1472]]), humanistický básnik a cirkevný hodnostár * [[Farkas Molnár]] (* [[1897]] – † [[1945]]), architekt * [[Marcel Breuer]] (* [[1902]] – † [[1981]]), architekt a dizajnér nábytku * [[Victor Vasarely]] (* [[1908]] – † [[1997]]), francúzsky maliar maďarského pôvodu * [[Kató Lombová]] (* [[1909]] – † [[2003]]), tlmočníčka, prekladateľka * [[Alojz Wawruch]] (* [[1939]] – † [[1999]]), matematik a vysokoškolský pedagóg * [[László Sólyom]] (* [[1942]]), politik, bývalý prezident Maďarska * [[Tvrtko Vujity]] (* [[1972]]), reportér a spisovateľ * [[Zoltán Gera]] (* [[1979]]), maďarský futbalový reprezentant == Partnerské mestá == {| border="0" cellpadding="3" cellspacing="0" |----- valign="top" | * {{flagicon|Romania}} [[Arad (Rumunsko)|Arad]], [[Rumunsko]] * {{flagicon|Austria}} [[Graz]], [[Rakúsko]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Fellbach]], [[Nemecko]] * {{minivlajka|Rumunsko}} [[Kluž]], [[Rumunsko]] * {{flagicon|Poľsko}} [[Krakov]], [[Poľsko]] * {{minivlajka|Turecko}} [[Kűtahya]], [[Turecko]] * {{minivlajka|Fínsko}} [[Lahti]], [[Fínsko]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Lyon]], [[Francúzsko]] | * {{flagicon|Serbia}} [[Nový Sad]], [[Srbsko]] * {{minivlajka|Česko}} [[Olomouc]], [[Česko]] * {{flagicon|Croatia}} [[Osijek]], [[Chorvátsko]] * {{minivlajka|USA}} [[Seattle]], [[Spojené štáty]] * {{minivlajka|Bulharsko}} [[Sliven (mesto)|Sliven]], [[Bulharsko]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Terracina]], [[Taliansko]] * {{minivlajka|USA}} [[Tucson]], [[Spojené štáty]] * {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Tuzla]], [[Bosna a Hercegovina]] |} == Fotogaléria == <gallery> File:County Hall, Hungary Pecs 2005 June 035.jpg </gallery> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Pécs}} == Externé odkazy == * [http://www.pecs.hu/english/index.php Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060615024807/http://www.pecs.hu/english/index.php |date=2006-06-15 }} {{maďarský výhonok}} {{Pécssky okres}} {{Maďarsko}} {{Európske hlavné mesto kultúry}} [[Kategória:Pécs| ]] [[Kategória:Mestá v Maďarsku]] [[Kategória:Európske hlavné mestá kultúry]] hdirjvr4qrgm4szkwwnwm6550hhxto9 0 39362 8382590 8321868 2026-10-10T21:06:53Z ~2026-54606-19 307759 8382590 wikitext text/x-wiki 8382595 8382590 2026-10-10T21:34:25Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-54606-19|~2026-54606-19]] ([[User_talk:~2026-54606-19|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od DurMar12 8321868 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Waschmaschine Historisch.jpg|thumb|Jedna z prvých mechanických práčok]] [[Súbor:Washer.600pix.jpg|thumb|Automatická práčka z roku 2000]] {{iné významy}} '''Práčka''' alebo '''prací stroj''' je stroj určený na pranie [[bielizeň|bielizne]], teda odevu a iného domáceho [[textília|textilu]] ako [[uterák]]ov. Termin práčka sa obvykle vzťahuje na stroje používajúce [[voda|vodu]] ako základný čistiaci roztok, na rozdiel od [[čistenie|čistenia]] nasucho, ktoré používa alternatívne čistiace tekutiny a obvykle sa realizuje v špecializovaných servisoch. == Dejiny == Prvú práčku zostrojil [[Jacob Christian Schäffer]] v roku [[1767]]. Mechanické práčky sa datujú do [[19. storočie|19. storočia]] a ich základné princípy fungovania sa väčšinou nezmenili. Prvým krokom je uložiť materiál na čistenie do [[voda|vody]] obsahujúcej [[prací prostriedok]] ([[detergent]]). Látky a voda sa potom „miešajú“ opakovaným pohybom sem a tam. Voda sa potom vypumpuje von a látky sa čiastočne vysušia rýchlym odstreďovaním v nízkorýchlostnej [[centrifúga|centrifúge]] (odstredivke). Potom sa pridá čistá voda a mieša sa s látkami na vyplavenie zvyšku pracieho prostriedku. Nakoniec sa látky (zvyčajne) opäť odstredia (i keď niektoré látky sa vyberú hneď a sušia sa alternatívnymi prostriedkami bez rýchleho odstredenia, ktoré by ich mohlo poškodiť). == Pozri aj == * [[Pranie]] * [[Bielidlo]] * [[Odstreďovanie]] * [[Sušička odevov]] * [[Energetická účinnosť]] * [[Domáci spotrebič]] a [[Veľký spotrebič]] * [[Symboly na bielizni]] == Iné projekty == {{Projekt|}} [[Kategória:Pranie]] [[Kategória:Domáce elektrospotrebiče]] gsrcx648spi6yza5xzbithp5j5x7s2e 0 40212 8382718 8050596 2026-10-11T10:13:16Z Maximilián Fedora 259749 8382718 wikitext text/x-wiki [[Súbor:RatioEducationis1777.png|thumb|Titulný list vydania Ratio educationis z roku 1777.]] '''Ratio educationis''' (celý názov: ''Ratio educationis totiusque rei literariae per regnum Hungariae et provincias eidem adnexas'', doslova Sústava výchovy a školského vzdelávania v Uhorskom kráľovstve a k nemu pripojených provinciách) bol organizačný poriadok pre školskú sústavu v [[Uhorsko|Uhorsku]], ktorý publikovala [[Uhorská kráľovská miestodržiteľská rada]] za vlády [[Mária Terézia|Márie Terézie]] [[2. august]]a [[1777]]. == Vznik == V roku 1774 bol na popud Márie Terézie vydaný zákon, ktorý zostavil [[Ján Ignác Felbiger]], a ktorým sa prvýkrát pre rakúsku monarchiu okrem Uhorska zjednocovalo to, čo by sme dnes označili ako základné školstvo v materinskom jazyku. Zvykne sa nazývať Školský poriadok, celý názov znel Všeobecný školský poriadok pre nemecké normálne, hlavné a triviálne školy vo všetkých cisársko-kráľovských dedičných krajinách. Spomínané školy delil text na triviálne školy (nem. Trivialschule; v dedinách a mestečkách, jedno- alebo dvojtriedne), hlavné školy (nem. Hauptschule; v mestách, trojtriedne) a normálne školy (nem. Normalschule; v sídlach „provincií“, t.&nbsp;j. rozšírené hlavné školy). Pre Uhorsko bol tento „Školský poriadok“ v adaptovanej podobe schválený až o tri roky neskôr na základe dokumentu nazvaného Ratio educationis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Allgemeine Schulordnung | url = https://www.aeiou.at/aeiou.encyclop.a/a286324.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20060512061051/https://www.aeiou.at/aeiou.encyclop.a/a286324.htm | vydavateľ = aeiou.at | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-22 | dátum archivácie = 2006-05-12 | miesto = | jazyk = po nemecky }}</ref><ref name="PES1"/> Práce na jeho zostavovaní viedol [[Jozef Ürméni]], zo Slovákov sa aktívne na práci zúčastnil [[Adam František Kollár]], ktorého niektorí autori považujú za hlavného autora Ratia.<ref name="PES2"/> == Charakteristika == Položil základy veľkej reformy školstva, umožnil vytváranie škôl s vyučovacím materinským jazykom a vydávať príslušné učebnice. Obsahoval aj študijný a disciplinárny poriadok. Cieľom výchovy bol v zmysle [[osvietenstvo|osvietenských]] myšlienok [[občan]]. Citát z odseku 1 (dôležitého pre nemaďarské národy v Uhorsku)<ref name="KS"/>: : ''„Každý jednotlivý národ (pokiaľ je to, pravda, možné) by mal mať školy s vlastným vyučovacím jazykom, na čele ktorých majú stáť učitelia dobre ovládajúci nielen rodný ale aj iné jazyky, ktoré sa v kráľovstve častejšie používajú…“'' Vytvoril jednotnú školskú sústavu od národných škôl po univerzitu<ref name="PES3"/><ref name="ES"/>: *[[Národná škola|národné školy]]<ref name="Štud."/> (iný preklad: ľudové školy; lat. ''scholae vernaculae/scholae nationales''; žiaci sa v nich učili okrem písania, čítania, počítania aj základy hospodárenia; vyučovacím jazykom bol materinský jazyk – pozri aj článok [[ľudová škola]]): **typ 1 (na dedinách): 1 učiteľ, pre deti roľníkov (zodpovedá Felbigerovej tzv. [[triviálna škola|triviálnej škole]] na dedine); **typ 2 (v mestečkách): 2 učitelia, pre deti remeselníkov (zodpovedá Felbigerovej triviálnej škole v mestečkách); **typ 3 (v mestách): 3 učitelia, pre deti remeselníkov a obchodníkov (zodpovedá Felbigerovej hlavnej škole); **typ 4 (v sídlach [[jozefínsky dištrikt|dištriktov]]): 4 učitelia (alebo viac), pre deti remeselníkov a obchodníkov, doplnené o výchovu učiteľov národných škôl (tzv. normálky alebo vzorové školy); *[[Latinská škola|latinské školy]]<ref name="PES4"/> (vyučovací jazyk latinčina): **1. stupeň: všeobecné vzdelávanie (tzv. gramatické školy); **2. stupeň: rozšírenie všeobecného vzdelávania (tzv. humanitné triedy; spolu s gramatickými triedami tvorili [[gymnázium]]); **3. stupeň: dva roky [[filozofia|filozofie]] a [[právo|práva]] (tzv. akadémie; určené pre šľachtické deti; celkovo ich bolo 5, z toho na Slovensku v Trnave a Košiciach). Ľudové školy by sme dnes označili ako základné, prvý a druhý stupeň latinských škôl ako stredné školy a akadémie (s výhradami) ako vysoké školy. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="PES1">{{Citácia knihy | kapitola zborník = triviálne školy | titul = Pedagogická encyklopédia Slovenska | odkaz na titul = Pedagogická encyklopédia Slovenska | zväzok = 2, P{{--}}Ž | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1985 | počet strán = 704 | strany = 458{{--}}459 }}</ref> <ref name="PES2">{{Citácia knihy | kapitola zborník = Ratio educationis | titul = Pedagogická encyklopédia Slovenska | zväzok = 2, P{{--}}Ž | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1985 | počet strán = 704 | strany = 160{{--}}161 }}</ref> <ref name="KS">{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | odkaz na autora = Dušan Kováč | spoluautori = et al. | titul = Kronika Slovenska: od najstarších čias do konca 19. storočia | miesto = Bratislava | vydavateľ = Fortuna Print | rok = 1998 | isbn = 80-7153-174-X | počet strán = 616 | strany = 346 }}</ref> <ref name="PES3">{{Citácia knihy | kapitola zborník = Ratio educationis | titul = Pedagogická encyklopédia Slovenska | zväzok = 2, P{{--}}Ž | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1985 | počet strán = 704 | strany = 160{{--}}161 }} (Poznámka: V texte sú národné (ľudové) školy v mestečkách chybne priradené pod hlavné školy)</ref> <ref name="ES">{{Citácia knihy | kapitola zborník = Ratio educationis | titul = Encyklopédia Slovenska | odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska | zväzok = V R{{--}}Š | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1981 | počet strán = 791 | strany = 41 }}</ref> <ref name="Štud.">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mihálechová | meno = Mária | odkaz na autora = | titul = Študijný materiál z dejín pedagogiky | url = http://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/kp_Peternai/dejiny.doc | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 4.6.2015 | vydavateľ = [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | miesto = Bratislava | strany = 99{{--}}100 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110920142231/http://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/kp_Peternai/dejiny.doc | dátum archivácie = 2011-09-20 }}</ref> <ref name="PES4">{{Citácia knihy | kapitola zborník = latinské školy | titul = Pedagogická encyklopédia Slovenska | zväzok = 1, A{{--}}O | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1984 | počet strán = 744 | strany = 484 }}</ref> }} == Literatúra == * MIKLEŠ, Ján {{--}} NOVACKÁ, Mária {{--}} MÁTEJ, Jozef: ''Ratio educationis 1777 a 1806 : Prvá jednotná sústava výchovy a vzdelávania v dejinách našej kultúry.'' Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1988. 456 s. [Preklad textov oboch školských zákonníkov, z rokov 1777 a 1806; preklad doplnený o úvodnú odbornú štúdiu profesora Jozefa Máteja.] == Externé odkazy == * [https://www.digitale-sammlungen.de/en/view/bsb10763774?page=6,7 Ratio educationis] v digitálnej podobe [[Kategória:Uhorsko]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Pedagogika]] dmr4h8hbzaq8wfxd3yt1kfrgxgk0iwu 0 40924 8382383 8322264 2026-10-10T12:26:46Z Polandball 143 289450 8382383 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Panathinaikos FC| obrázok = Panathinaikos_FC_logo.png| celýnázov = Panathinaikos Football Club| prezývka = | založený = [[1908]] | štadión = [[Leoforos Alexandras Stadium]] | kapacita = 15 000| predseda = {{minivlajka|Grécko}} [[Giannis Alafouzos]] | mgrtitle = Manažér| tréner = {{minivlajka|Srbsko}} [[Ivan Jovanović]] | liga = [[Grécka Superliga]] | sezóna = 2022-23 | pozícia = 2. miesto (z 14) | vzor_lp1=_panathinaikos2324h |vzor_t1=_panathinaikos2324h|vzor_pp1=_panathinaikos2324h | ľavéplece1=134A29|telo1=134A29|pravéplece1=134A29|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=134A29| vzor_lp2=_panathinaikos2324a |vzor_t2=_panathinaikos2324a|vzor_pp2=_panathinaikos2324a | ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=134A29|ponožky2=FFFFFF|vzor_tr2=_panathinaikos2324a|vzor_po2=_3_stripes_green|vzor_tr1=_panathinaikos2324h|vzor_po1=_3_stripes_white|vzor_lp3=_panathinaikos2324t|vzor_t3=_panathinaikos2324t|vzor_pp3=_panathinaikos2324t|vzor_tr3=_panathinaikos2324t|vzor_po3=_panathinaikos2324t|ľavéplece3=000000|telo3=000000|pravéplece3=000000|trenírky3=000000|ponožky3=000000}} '''Panathinaikos FC''' (grécky Π.Α.Ε. Παναθηναϊκός) skr.'''P.A.O.'''( Π.Α.Ο.) je [[Grécko|grécky]] profesionálny futbalový klub založený v [[Atény|Aténach]] v roku [[1908]]. Tento klub hrá v gréckej najvyššej súťaži. Je to jeden z najstarších futbalových klubov v Grécku. Vyhrali devätnásť gréckych titulov a v gréckom pohári vyhrali šestnásť titulov a v roku 1971 vyhrali PVP ([[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]]). == Úspechy == * '''Grécka liga (20x):''' [[1930]], [[1949]], [[1953]], [[1960]], [[1961]], [[1962]], [[1964]], [[1965]], [[1969]], [[1970]], [[1972]], [[1977]], [[1984]], [[1986]], [[1990]], [[1991]], [[1995]], [[1996]], [[2004]], [[2010]] * '''Grécky pohár (20x):''' [[1940]], [[1948]], [[1955]], [[1967]], [[1969]], [[1977]], [[1982]], [[1984]], [[1986]], [[1988]], [[1989]], [[1991]], [[1993]], [[1994]], [[1995]], [[2004]], [[2010]], [[2014]], [[2022]] * '''Grécky superpohár (4x):'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Supercup - Champions|url=https://www.worldfootball.net/winner/gre-supercup/|vydavateľ=worldfootball.net|dátum prístupu=2023-11-08|jazyk=en}}</ref> [[1970]], [[1988]], [[1993]], [[1994]] * '''Balkans Cup''' (1x): [[1978]] == Veteráni == [[Súbor:Flag of Greece.svg|20px]] Antonis Antoniadis, Stratos Apostolakis, Angelos Basinas, Dimitrios Domazos, Giorgos Donis, Kostas Eleftherakis, Panagiotis Fissas, Kostas Frantzeskos, Mike Galakos, Giorgos Georgiadis, Takis Ikonomopoulos, Ioannis Kalitzakis, Aristidis Kamaras, Giorgos Kapouranis, Anthimos Kapsis, Giorgos Karagounis, Ioannis Kirastas, Sotiris Kirjakos, Kostas Linoxilakis, Spiros Livathinos, Takis Loukanidis, Spiros Marangos, Angelos Messaris, Apostolos Nikolaidis, Antonios Nikopolidis, Nikos Nioplias, Nikos Sarganis, Dimitris Saravakos, Giourkas Seitaridis, Nikos Vamvakoulas [[Súbor:Flag of Argentina.svg|20px]] Oscar Alvarez, Juan Jose Borelli, Juan Ramon Rotcha, Juan Ramon Veron [[Súbor:Flag of Brazil.svg|20px]] Júlio César da Silva, Flávio Conceição [[Súbor:Flag of Denmark.svg|20px]] Rene Henriksen, Jan Michaelsen [[Súbor:Flag of Germany.svg|20px]] Markus Münch, Karlheinz Pflipsen [[Súbor:Flag of Croatia.svg|20px]] Aljoša Asanović, Robert Jarni, Goran Vlaovic, Velimir Zajec [[Súbor:Flag of Norway.svg|20px]] Eric Mykland [[Súbor:Flag of Poland.svg|20px]] Emmanuel Olisadebe, Josef Wantzik, Krzysztof Warzycha [[Súbor:Flag of Portugal.svg|20px]] Paolo Sousa == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.pao.gr/ Oficiálna webstránka] {{Najvyššia futbalová súťaž v Grécku}} [[Kategória:Grécke futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1908]] [[Kategória:Šport v Aténach]] o7aip7xo5t967i0qa3dj52tvynfevm5 0 45540 8382480 8280306 2026-10-10T17:02:57Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382480 wikitext text/x-wiki '''ELO''' alebo '''koeficient Elo''' alebo '''Elo rating''' je spôsob hodnotenia relatívnej výkonnosti hráčov v mentálnych športoch, napríklad v [[šach (hra)|šachu]] alebo v [[go]]. == ELO šach == Elo system je spôsob na určenie relatívnej výkonnosti hráča. Pôvodne bolo určené pre šachovú hru. Nazýva sa podľa svojho autora Árpáda Élőa ([[1903]]-[[1992]]), [[Spojené štáty|amerického]] profesora [[fyzika|fyziky]] [[Maďarsko|maďarského]] pôvodu. Hlavný predpoklad profesora Élőa bol, že výkonnosť všetkých šachistov predstavuje náhodnú premennú s normálnym rozdelením. Hoci hráč môže hrať výrazne lepšie alebo horšie každú jednu partiu, Élő predpokladal, že stredná hodnota výkonnosti daného hráča sa mení len veľmi pomaly s časom. Výkonnosť môže byť odvodená len od počtu výhier, remíz a prehier. Podľa aktuálneho ELA hráča a priemerneho ELA jeho súperov v turnaji sa dá určiť predpoklad, koľko bodov by mal daný hráč získať. V prípade, že získa viac bodov ako ratingový systém očakáva, jeho ELO sa úmerne zvýši. V prípade, že nedosiahne predpokladaný bodový zisk, ELO sa upraví smerom nadol. V USA bolo ELO zavedené v roku 1959, [[FIDE]] ho prijala v roku 1970. == ELO go == Podobne ako v šachu v hre go sa používa aj Elo hodnotenie. 20. kyu má 100 Elo, každá vyššia trieda má o 100 Elo viac, 1. kyu má 2000 Elo, 7. dan 2700 Elo. Škála pre profesionálne dany je odstupňovaná po 30 Elo, 1p=2700 Elo až po 9p=2940 Elo. Kým Elo kolíše podľa aktuálnej výkonnosti, dosiahnutá majstrovská trieda hráčovi zostáva doživotne. Keď sa stretnú dvaja hráči s rovnakým Elo, víťazovi sa priráta 7.5 Elo bodov, porazenému sa 7.5 Elo bodov odráta. * [http://gemma.ujf.cas.cz/~cieply/GO/gor.html Pravidlá a vzorce pre výpočet Elo go v angličtine.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080220125808/http://gemma.ujf.cas.cz/~cieply/GO/gor.html |date=2008-02-20 }} == ELO bridž == V minulosti sa ELO hodnotenie používalo aj v niektorých bridžových zväzoch. Vzhľadom na náročnosť jeho prepočítavania v bridži (keď sa hrá párový turnaj, tak pár hrá okrem súperov pri stolíku, aj proti celému poľu) a výsledok je ovplyvnený aj výkonom spoluhráča, sa v súčasnosti ELO v bridži nepoužíva. V skutočnosti by však lepšie kvantifikovalo výkonnostnú úroveň hráčov, než jednoduchšie systémy, ako sú napríklad [[majstrovské body]], ktoré nijako nezohľadňujú výkonnostnú úroveň súperov. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20200713150204/https://www.chessgraphs.com/ Chessgraphs.com - Compare chess players' rating histories with FIDE data back to 1970] * [http://www.fide.com/ratings/top.phtml?list=men Rebríček šachistov] * [http://math.bu.edu/people/mg/research.html Literatúra k ratingovým systémom] * [http://www.betpro.org BetPRO používa modifikované varianty ELO ratingu pre predikovanie futbalových zápasov] * [http://www.operabet.com OperaBet využíva ELO rating na výpočty súvisiace s futbalovými zápasmi, publikuje vlastný ELO rank] * [http://www.natipuj.eu/sk Program Natipuj využíva ELO rating k predikcií futbalových zápasov] [[Kategória:Šach]] [[Kategória:Go]] [[Kategória:Bridž]] [[Kategória:Svetové športové rebríčky]] ahwawrojkzcc1elnynox8vz4ojwjclk 0 46340 8382513 8360091 2026-10-10T18:29:21Z Maximilián Fedora 259749 8382513 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Martin Luther King |Popis osoby = americký pastor, bojovník za občianske práva |Portrét = Martin Luther King, Jr..jpg |Veľkosť obrázka = |Popis = King v roku 1964 |Dátum narodenia = [[15. január]] [[1929]] |Miesto narodenia = [[Atlanta]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1968|4|4|1929|1|15}} |Miesto úmrtia = [[Memphis (Tennessee)|Memphis]], [[Spojené štáty|USA]] }} Dr. '''Martin Luther King''', Jr. (Michael King, * [[15. január]] [[1929]], [[Atlanta]], [[Georgia (štát USA)|Georgia]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[4. apríl]] [[1968]], [[Memphis (Tennessee)|Memphis]], [[Tennessee]]) bol americký [[baptizmus|baptistický]] pastor, bojovník za [[občianske práva]] a nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] za mier. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších vodcov americkej histórie. 4. apríla 1968 bol na neho spáchaný atentát, keď bol vo veku 39 rokov zastrelený v meste Memphis v Tennessee v [[USA]]. == Rodina a vzdelanie == Narodil sa do rodiny reverenda Martina Luthera Kinga seniora a jeho manželky Alberty Williamsovej Kingovej ako Michael King.<ref>Ling, Peter J. (2002). ''Martin Luther King, Jr.''. Routledge. pp. 11. ISBN 0-415-21664-8.</ref> V roku [[1948]] získal titul bakalára zo sociológie a v roku [[1951]] z teológie. Postgraduálne štúdium a titul PhD získal v roku [[1955]] zo systematickej teológie na [[Univerzita|univerzite]] v [[Boston (Massachusetts)|Bostone]]. V rokoch 1957 – 1967 získal rad čestných doktorátov z univerzít po celom svete. [[18. jún]]a [[1953]] sa oženil s Correttou Scottovou. Mali spolu štyri deti: * Yolanda Denis (* [[17. november]] [[1955]]) * Martin Luther III (* [[23. október]] [[1957]]) * Dexter Scott (* [[30. január]] [[1961]]) * Bernice Albertine (* [[28. marec]] [[1963]]) Všetky štyri deti nasledovali otcove šľapaje a stali sa bojovníkmi za občianske slobody, hoci v niektorých otázkach sa ich názory rozchádzajú. == Boj za občianske slobody == V roku [[1953]] sa stal pastorom v baptistickom [[kostol]]e na ulici Dexter Avenue v meste Montgomery v Alabame. Viedol bojkot verejnej dopravy v Montgomery z roku [[1955]], po tom, čo [[Rosa Parksová]] odmietla uvoľniť svoje miesto v autobuse bielemu pasažierovi. Bojkot trval 382 dní. King bol za svoj postoj zatknutý, ale v konečnom dôsledku kampaň viedla k zrušeniu rasovej segregácie na vnútroštátnych autobusových linkách. Počas tohto obdobia bola do Kingovho domu napr. hodená bomba. [[Súbor:Martin-Luther-King-1964-leaning-on-a-lectern.jpg|thumb|Martin Luther King]] Po tejto kampani v roku [[1957]] sa podieľal na založení skupiny ''Southern Christian Leadership Conference'' (SCLC), ktorej úlohou bolo koordinovať černošské kresťanské skupiny pri nenásilných protestoch v záujme dosiahnutia reformy zákonov týkajúcich sa občianskych slobôd. King viedol túto skupinu až do svojej smrti. Členmi SCLC boli predovšetkým obyvatelia černošských komunít v spojení s baptistickými cirkvami. King postupoval podľa filozofie nenásilnej občianskej neposlušnosti, ktorú predtým úspešne presadil [[Móhandás Karamčand Gándhí|Mahátmá Gándhí]] v [[India|Indii]]. Uvedomil si, že organizované nenásilné protesty proti rasistickému systému južanskej segregácie (známe ako [[zákony Jima Crowa]]) za volebné práva černošskej menšiny povedú k obsiahlej informovanosti prostredníctvom médií. Reportáže a televízne zábery na každodenné ponižovanie a neprávosti páchané na černochoch a násilie zo strany zástancov segregácie vyvolali vlnu sympatií s hnutím za občianske slobody, ktoré sa stali najdôležitejšou politickou otázkou začiatku šesťdesiatych rokov v Spojených štátoch. King organizoval a viedol protestné pochody afroamerických obyvateľov za právo voliť, právo na prácu, za ukončenie rasovej segregácie a ďalšie základné občianske práva. Väčšina z týchto práv bola úspešne zakomponovaná do právneho poriadku Spojených štátov prijatím zákona o občianskych právach z roku [[1964]] a zákona o volebnom práve z roku [[1965]]. King, podľa Nobelovej Nadácie, ktorá mu v roku [[1964]] udelila Nobelovu cenu za mier, v rokoch 1957 – 1968 precestoval viac ako šesť miliónov míľ, predniesol asi 2&nbsp;500 prejavov, viedol početné protestné pochody a bol viac ako 20-krát zatknutý. Cenu dostal rok po pochode na Washington, D.C., kde pred zhromaždením 250&nbsp;000 ľudí proklamoval svoju nádej, že „jedného dňa… synovia bývalých otrokov a synovia bývalých majiteľov otrokov budú schopní spoločne zasadnúť za stôl bratstva… a že moje štyri malé deti budú raz žiť v národe, ktorý ich nebude posudzovať podľa farby ich pokožky, ale podľa ich charakteru“. King bol v roku 1968 zavraždený najatým vrahom, ktorý bol následne zadržaný a odsúdený na doživotné väzenie. == Pocta == V roku 1977 ho prezident [[Jimmy Carter]] vyznamenal [[Presidential Medal of Freedom|Prezidentskou medailou slobody]]. V roku 1986 bol jeho sviatok Martin Luther King Day – „deň Martina Luthera Kinga“ (slávi sa každé výročie jeho narodenia) prehlásený za národný sviatok Spojených štátov. V roku 2004 posmrtne obdržal Zlatú medailu Kongresu. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[The Greatest American]] == Iné projekty == {{projekt|q=Martin Luther King, Jr.|commons}} == Externé odkazy == * Benjamin J. Ryan: [http://cz.altermedia.info/ze-zahranici/neznamy-martin-luther-king_5523.html Neznámy Martin Luther King (v češtine)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090225124333/http://cz.altermedia.info/ze-zahranici/neznamy-martin-luther-king_5523.html |date=2009-02-25 }} * [http://www.writespirit.net/inspirational_talks/political/martin_luther_king_talks/ Prejavy Dr. Martina Luthera Kinga, Jr. (v angličtine)] {{Nositelia Nobelovej ceny za mier 1951 – 1975}} {{Osobnosť roka časopisu Time 1951–1975}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:King, Martin Luther}} [[Kategória:Kazatelia a duchovní USA]] [[Kategória:Aktivisti za ľudské práva]] [[Kategória:Aktivisti USA]] [[Kategória:Socialisti USA]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za mier]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny z USA]] [[Kategória:Nositelia Presidential Medal of Freedom]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Protestantskí svätci]] [[Kategória:Osobnosti na indických poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na poštových známkach USA]] [[Kategória:Osobnosti USA afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Obete atentátov]] [[Kategória:Zastrelené osobnosti]] [[Kategória:Osobnosti z Atlanty]] [[Kategória:Baptistické osobnosti]] fjiwryh2mc6cfjh0n6ncbhng91rblo1 0 48613 8382602 7965075 2026-10-10T22:21:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382602 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Eva Krížiková | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = {{dn|1934|07|15}} | miesto narodenia = [[Bratislava – mestská časť Rača|Bratislava-Rača]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | dátum úmrtia = {{dúv|2020|03|31|1934|07|15}} | miesto úmrtia = [[Malacky]], [[Slovensko]] | povolanie = [[herečka]] | roky pôsobenia = | manžel = [[František Zvarík]] | deti = 1 | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Eva Krížiková''', vyd. Zvaríková (* [[15. júl]] [[1934]], [[Bratislava – mestská časť Rača|Bratislava-Rača]]{{--}}† [[31. marec]] [[2020]], [[Malacky]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Zomrela herecká legenda Eva Krížiková | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/547267-zomrela-herecka-legenda-eva-krizikova/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-31 | dátum prístupu = 2025-01-02 }}</ref>) bola [[Slovensko|slovenská]] herečka. Manželka [[František Zvarík|Františka Zvaríka]]. Dlhoročná členka [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]]. Účinkovala v mnohých televíznych inscenáciách a vo filmoch už od svojej mladosti. Vynikla ako interpretka komediálnych, ale aj tragických postáv. == Ocenenia == * [[Krištáľové krídlo]] v roku [[2001]] – divadlo a audiovizuálne umenie * Ocenenie za dlhoročnú umeleckú tvorbu, [[2013]], MFF Bratislava<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Eva Krížiková si prevzala cenu za dlhoročnú umeleckú tvorbu |url=http://aktualne.atlas.sk/eva-krizikova-si-prevzala-cenu-za-dlhorocnu-umelecku-tvorbu/showbizz/divadlo/ |dátum prístupu=2014-10-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141019122927/http://aktualne.atlas.sk/eva-krizikova-si-prevzala-cenu-za-dlhorocnu-umelecku-tvorbu/showbizz/divadlo/ |dátum archivácie=2014-10-19 }}</ref> * [[Pribinov kríž]] II. triedy, [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pribinov kríž, II. trieda | url = https://archiv.prezident.sk/ivan-gasparovic/indexb2a4.html?pribinov-kriz-ii-trieda | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * Filmový chodník slávy, 2014<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Press servis, Tomáš Hudák | odkaz na autora = | titul = Festivalové hity na Cinematiku | url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3011-eva-kriikova-na-filmovom-chodniku-slavy- | vydavateľ = filmpress.sk | dátum vydania = 2014-07-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250102113252/https://www.filmpress.sk/press-servis/3011-eva-kriikova-na-filmovom-chodniku-slavy- | dátum archivácie = 2025-01-02 }}</ref> == Filmografia == ;Výber * 1952: ''Lazy se pohly'' (neuvedená) * 1953: ''V piatok trinásteho'' (Oľga Rebrová) * 1955: ''[[Štvorylka (film)|Štvorylka]]'' (Darinka) * 1956: ''[[Čert nespí]]'' (Olinka) * 1958: ''Statočný zlodej'' (slečna Vierka) * 1959: ''[[Kapitán Dabač]]'' (Bôrikova vnučka) * 1960: ''Na pochode sa vždy nespieva'' (Kadarková) * 1964: Slnečný kúpeľ (slečna Adelka) * 1973: ''Srdce na lane'' (Sedláková) * 1976: ''[[Červené víno (film)|Červené víno]]'' (Filomena) * 1976: ''Zipa Cupak'' * 1976: ''Pozor, ide Jozefína...'' (Štefa) * 1977: ''Kamarátka Šuška'' (Hroncová) * 1977: ''Rača, láska moja'' (Darinina matka) * 1982: ''[[Predčasné leto]]'' (učiteľka matematiky) * 1983: ''[[Deravé vrecko]]'' (kráľovná) * 1984: ''Kouzelníkův návrat'' (Strejcová) * 1984: ''[[Keď jubilant plače]]'' (Genovéva) * 1989: ''Volná noha'' (Vichnárová) * 1994: ''V erbu lvice'' (Madalena) * 1996: ''[[Suzanne (film)|Suzanne]]'' (stará Anča) * 2008: ''Obchod so šťastím'' (Elenka Šťastná) (TV seriál) == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Mišovic | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Lokšová | meno2 = Renáta | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Dudková | meno3 = Jana | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Eva Krížiková | vydanie = 1 | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | rok = 2024 | počet strán = 395 | url = | isbn = 978-80-690-5902-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0473164|meno=Eva Krížiková}} * {{csfd meno|id=1238|meno=Eva Krížiková}} * {{Čfn osoba|id=20027|meno=Eva Krížiková}} * [http://www.fdb.cz/lidi-filmografie-profesni/20027-eva-krizikova.html Eva Krížiková na FDb.cz] * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=275 Eva Krížikována Osobnosti.sk] * [http://www.osobnosti.cz/eva-krizikova.php Eva Krížiková na Osobnosti.cz] * [http://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=173&t=1658 Dabingové úlohy] {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Osobnosť televíznej obrazovky – Sieň slávy}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Krížiková, Eva}} [[Kategória:Slovenské dabingové herečky]] [[Kategória:Slovenské divadelné herečky]] [[Kategória:Slovenské filmové herečky]] [[Kategória:Slovenské rozhlasové herečky]] [[Kategória:Slovenské televízne herečky]] [[Kategória:Členovia Slovenského komorného divadla]] [[Kategória:Členovia Činohry Slovenského národného divadla]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] ccz5m02t3eaftl4ypxoorwyloa3djo1 0 48911 8382440 8071909 2026-10-10T15:11:44Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382440 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Dušan Devečka | Portrét = | Štátna príslušnosť = Slovensko | Veľkosť obrázka = | Popis = | Dátum narodenia = {{dnv|1980|6|19}} | Miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Rok1 = 1997 | Rok2 = 2020 | Pozícia = pravý obranca | Streľba = pravou rukou | Výška = 179 | Váha = 84 | Tím = ''[[Arlan Kokšetau]]'' | Hral za = ''[[MHk 32 Liptovský Mikuláš]]'' <br/> ''[[HK Poprad]]'' <br/> ''[[HC Dukla Jihlava]]'' <br/> ''[[HC Slovan Bratislava]]'' <br/> ''[[MsHK Žilina]]'' | Prezývka = Devo }} '''Dušan Devečka''' (* [[19. jún]] [[1980]], [[Liptovský Mikuláš]]) je bývalý slovenský [[ľadový hokej|hokejový]] obranca. == Klubový hokej == {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila súťaž| [[Slovenská hokejová extraliga]] </center>}} {{Infobox-medaila farba|1||<center> [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2006/2007|2006/07]] – [[HC Slovan Bratislava]] </center>|}} {{Infobox-medaila farba|1||<center> [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2007/2008|2007/08]] – HC Slovan Bratislava </center>|}} {{Infobox koniec}} S hokejom začínal v klube [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]], v slovenskej extralige debutoval v sezóne [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1996/1997|1996/97]]. Za tento klub hral až do ročníka 2004/05, keď ho angažovala [[Dukla Jihlava]]. Ďalší začal opäť v Liptovskom Mikuláši, v jeho priebehu prestúpil do [[HC Slovan Bratislava]], kde v sezónach [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2006/2007|2006/07]] a [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2007/2008|2007/08]] získal majstrovský titul. Pred ročníkom [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2010/2011|2010/11]] ho angažovala [[MsHK Žilina]], v ďalšej sezóne bol kapitánom mužstva a druhým najproduktívnejším obrancom v súťaži. Pred ročníkom [[2012]]/[[2013|13]] podpísal zmluvu s ukrajinským klubom [[HK Berkut Kyjev]].<ref> {{Citácia periodika | autor = | titul = Devečka prestúpil do Berkutu Kyjev | periodikum = SME | dátum = 14.6.2012 | url = http://liptov.sme.sk/c/6418164/devecka-prestupil-do-berkutu-kyjev.html |}}</ref> Neodohral však zaň žiaden zápas a [[5. septembra]] [[2012]] sa stal opäť hráčom MsHK Žilina.<ref> {{Citácia periodika | autor = | titul = Obranca Dušan Devečka sa vrátil do Žiliny | periodikum = zilinadnes.sk | dátum = 7.9.2012 | url = http://www.zilinadnes.sk/sport/hokej-obranca-dusan-devecka-sa-vratil-do-ziliny |}}</ref> V ďalšej sezóne pôsobil v kazašskom mužstve [[Arlan Kokšetau]]. Tu odohral tri sezóny, v dvoch z nich bol najproduktívnejším obrancom kazašskej ligy a následne prestúpil do rakúskeho klubu EHC Lustenau.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Offizielle Webseite des Österreichischen Eishockeyverbandes | url = https://www.eishockey.at/de/red/news/alps-hockey-league/2016/transfer-bregenzerwald-lustenau/ | vydavateľ = eishockey.at | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-01 | miesto = | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Klubová štatistika === {|bgcolor="#ffdead" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 100%; text-align: center; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#ffdead" !rowspan="2"| Sezóna ||rowspan="2"|Klub ||rowspan="2"|Liga ! colspan="6" | Základná časť ! align="center" colspan="6" | Play-off |- align=center bgcolor=#ffdead !&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||TM||+/-||&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||&nbsp;TM&nbsp;||+/- |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 1995/96 | [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]] | [[Slovenská hokejová extraliga do 18 rokov|SE 18]] |41 |11 |17 |28 |84 | | | | | | | |- ALIGN="center" | 1996/97 | [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]] | [[Slovenská hokejová extraliga do 20 rokov|SE 20]] |50 |6 |15 |21 |42 | | | | | | | |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | | [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]] | [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |6 |0 |0 |0 |0 | | | | | | | |- ALIGN="center" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1997/1998|1997/98]] | [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]] | [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |32 |1 |2 |3 |10 | | | | | | | |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1998/1999|1998/99]] | [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]] | [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |7 |0 |0 |0 |2 | | | | | | | |- ALIGN="center" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1999/2000|1999/00]] | [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]] | [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |49 |0 |0 |0 |18 | | | | | | | |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2000/2001|2000/01]] | [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]] | [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |51 |5 |5 |10 |32 | | | | | | | |- ALIGN="center" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2001/2002|2001/02]] | [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |46 |2 |3 |5 |18 | | | | | | | |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2002/2003|2002/03]] | [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]] | [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |29 |2 |6 |8 |26 | | | | | | | |- ALIGN="center" | | [[HK Aquacity ŠKP Poprad|HK Poprad]] | [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |7 |1 |4 |5 |2 | | | | | | | |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2003/2004|2003/04]] | [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]] | [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |54 |4 |16 |20 |26 | | | | | | | |- ALIGN="center" | 2004/05 | [[HC Dukla Jihlava]] | [[Česká hokejová extraliga|ČE]] |38 |4 |3 |7 |34 | | | | | | | |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2005/2006|2005/06]] | [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]] | [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |41 |3 |7 |10 |20 | | | | | | | |- ALIGN="center" | | [[HC Slovan Bratislava]] | [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |6 |1 |0 |1 |8 | +3 |4 |0 |0 |0 |4 | -2 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2006/2007|2006/07]] | [[HC Slovan Bratislava]] | [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |30 |1 |3 |4 |26 | +1 |14 |0 |3 |3 |12 | +6 |- ALIGN="center" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2007/2008|2007/08]] | [[HC Slovan Bratislava]] | [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |41 |3 |4 |7 |36 | -2 |4 |0 |0 |0 |2 |0 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2008/2009|2008/09]] | [[HC Slovan Bratislava]] | [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |53 |6 |10 |16 |36 | +12 |10 |0 |2 |2 |4 | +6 |- ALIGN="center" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2009/2010|2009/10]] | [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]] | [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |47 |7 |18 |25 |52 | +6 | | | | | | |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2010/2011|2010/11]] | [[MsHK Žilina]]<ref> Klub hral o záchranu </ref> | [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |37 |4 |12 |16 |22 | -11 |4 |3 |0 |3 |8 | +2 |- ALIGN="center" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2011/2012|2011/12]] | [[MsHK Žilina]] | [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |52 |13 |21 |34 |74 | +5 |5 |2 |2 |4 |2 | -1 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2012/2013|2012/13]] | [[MsHK Žilina]] | [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |37 |2 |17 |19 |106 | -7 | | | | | | |- ALIGN="center" | | [[HK Poprad]] | [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |9 |0 |1 |1 |6 | -1 |7 |1 |2 |3 |6 | -3 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 2013/14 | [[Arlan Kokšetau]] | [[Kazašská hokejová liga|Kaz.]] |41 |6 |14 |20 |38 | +32 |14 |3 |1 |4 |20 | +10 |} == Reprezentácia == Bol členom reprezentačného výberu na ME do 18 rokov v rokoch [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1997|1997]] a [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1998|1998]], a na MS do 20 rokov v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2000|2000]]. V seniorskej [[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenskej reprezentácii]] odohral '''8''' zápasov, neskóroval. === Štatistika na významných podujatiach === {|bgcolor="#ffdead" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 110%; text-align: center; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#ffdead" !rowspan="2"| Podujatie |- align=center bgcolor=#ffdead !&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||TM||+/-||Miesto |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1997|ME 18 1997]] ||5||0||4||4||||||6. |- ALIGN="center" |[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1998|ME 18 1998]] ||6||0||1||1||4||||6. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2000|MS 20 2000]] ||7||0||0||0||0||0||9. |} ''(štatistické údaje v článku sú zo [[7. jún]]a [[2014]])'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Hokejové odkazy}} {{DEFAULTSORT:Devečka, Dušan}} [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Slovenskí hokejoví obrancovia]] [[Kategória:Hráči MHk 32 Liptovský Mikuláš]] [[Kategória:Hráči MsHK Žilina]] [[Kategória:Hráči HC Slovan Bratislava]] [[Kategória:Hráči HK Poprad]] [[Kategória:Hráči HC Dukla Jihlava]] [[Kategória:Hráči Arlan Kokšetau]] [[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]] pcw2m6f53gyti9pnn1ah1c3coqi9geu 0 51022 8382542 8372472 2026-10-10T19:35:15Z Spider 001757 142600 /* Iné projekty */ Wikislovník 8382542 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} '''Sila''' je [[vektor (matematika)|vektorová]] [[fyzikálna veličina]], ktorá vyjadruje mieru vzájomného pôsobenia [[teleso|telies]] alebo [[pole (fyzika)|polí]]. Obyčajne sa označuje písmenom '''F''' z angl. ''force''. Jej základnou jednotkou v sústave [[SI]] je [[Newton (jednotka)|newton]] so skratkou '''N'''. Sila sa meria silomerom. == Newtonov zákon sily == Newtonov [[zákon sily]] hovorí: ''Sila pôsobiaca na hmotný bod je úmerná súčinu jeho [[hmotnosť|hmotnosti]] a [[zrýchlenie|zrýchlenia]], ktoré mu udeľuje.'' Z Newtonovho zákona zotrvačnosti vyplýva, že len pôsobenie iných telies môže zmeniť pohybový stav telesa pohybujúceho sa určitou rýchlosťou vzhľadom na inerciálnu vzťažnú sústavu. Toto pôsobenie telies môžeme vyjadriť práve pomocou Newtonovho zákona sily. Ak nejaké teleso bude spôsobovať zrýchlenie iného telesa, povieme, že naň pôsobí silou. Smer tejto sily budeme stotožňovať so smerom vyvolaného zrýchlenia a bod telesa, v ktorom sa silové účinky bezprostredne uplatňujú, nazveme pôsobiskom sily. Matematický zápis Newtonovho zákona je: :<math> \vec{F}=m\vec{a} </math> Kde <math>\vec{F}</math> je pôsobiaca sila, <math>\vec{a}</math> je vyvolané zrýchlenie a <math>m</math> je hmotnosť hmotného bodu. Často využívame jednotlivé zložky tohto vektorového zápisu. Pod zložkami sa myslí to, že napríklad <math>x</math>-ová zložka sily veľkosti <math>F_x</math> vyvoláva zrýchlenie v smere osi <math>x</math> dané vzťahom <math>F_x=ma_x</math>. Newtonov zákon sily, ako neskôr odvodíme, sa dá zovšeobecniť aj pre sústavy hmotných bodov a telies. Vo vzťahu potom bude vystupovať celková sila pôsobica na sústavu, celková hmotnosť sústavy a zrýchlenie [[ťažisko (fyzika)|ťažiska]] sústavy. O niečo komplikovanejším tvarom Newtonovho zákona je :<math> \vec{F}=\frac{\Delta\vec{p}}{\Delta t}, </math> kde delíme <math>\Delta p</math> zmenu hybnosti telesa časovým intervalom <math>\Delta t</math>, za ktorý táto zmena nastala. Dôležitosť tohto zápisu spočíva v tom, že platí i v prípade relativistických rýchlostí (tzn. rýchlostí porovnateľných s rýchlosťou svetla) kedy sa prejavuje relativistická hmotnosť telesa a tiež vtedy, keď sa hmotnosť telesa mení (čo je dôležité napríklad pri [[raketový pohon|raketovom pohone]]). Ak je však hmotnosť konštantná, pomocou vzťahu <math>p=mv</math> pre [[hybnosť]] telesa môžeme zapísať zmenu hybnosti ako <math>\Delta p=m\Delta v</math>. Dosadením tohto do vzťahu pre silu dostávame za pomoci <math>\Delta v/\Delta t=a</math> prvý uvedený tvar Newtonovho zákona <math>F=ma</math>. To znamená, že tento tvar Newtonovho zákona je správny pre rýchlosti omnoho menšie ako rýchlosť svetla – v opačnom prípade musíme použiť druhý spomínaný zápis sily pomocou zmeny hybnosti. Podobne pri výpočte pohonu rakiet musíme brať do úvahy druhý uvedený tvar. == Skladanie síl == '''Skladanie síl''' je postup, ktorým sa z jednotlivých síl pôsobiacich na [[teleso]] určí výsledná sila (''výslednica''). Účinok všetkých síl je potom rovnaký ako účinok výslednice. === Skladanie síl pôsobiacich v jednom bode === Newtonov zákon sily ani v tvare <math>\vec{F}=m\vec{a}</math> nehovorí, že sa sila pôsobiaca na [[hmotný bod]] rovná súčinu jeho hmotnosti a zrýchlenia, ktorým sa pohyb hmotného bodu za pôsobenia sily vyznačuje, ale že sa rovná súčinu hmotnosti hmotného bodu a zrýchlenia, ktoré mu sila udeľuje. Ak teda chceme, aby symbol <math>\vec{a}</math> značil zrýchlenie za pôsobenia sily, musíme písať Newtonov vzťah v tvare : <math>\vec{F} = m(\vec{a} - \vec{a_0})</math> kde <math>a_0</math> je zrýchlenie bez pôsobenia sily <math>\vec{F}</math>, ktoré sa nerovná nule napríklad preto, že na hmotný bod pôsobia aj iné sily, alebo preto, že pohyb bodu vzťahujeme na [[neinerciálna vzťažná sústava|neinerciálnu vzťažnú sústavu]]. Tento vzťah môžeme písať aj ako: : <math>\vec{a} = \vec{a_0} + \frac{\vec{F}}{m}</math>. Z toho vidíme, že ak na bod bude pôsobiť viacero síl <math>\vec{F_1}, \vec{F_2}, \dots, \vec{F_n}</math>, bude jeho výsledné zrýchlenie: : <math>\vec{a_n} = \vec{a_0} + \frac{\vec{F_1}}{m} + \frac{\vec{F_2}}{m} + \dots + \frac{\vec{F_n}}{m} = a_0 + \frac{\sum_{i=1}^n\vec{F_i}}{m}</math> Sila, ktorá sama zmení pôvodné zrýchlenie <math>\vec{a_0}</math> na zrýchlenie <math>\vec{a_n}</math> a ktorej účinok na pohyb hmotného bodu je teda totožný s účinkom všetkých síl <math>\vec{F_1}, \vec{F_2}, \dots, \vec{F_n}</math>, sa nazýva ich výslednicou a sily <math>\vec{F_1}, \vec{F_2}, \dots, \vec{F_n}</math> jej zložkami. Podľa definície výslednica <math>\vec{F_r}</math> spĺňa rovnicu: : <math>\vec{a_n} = \vec{a_0} + \frac{\vec{F_r}}{m}</math> Čo v kombinácii s predošlou rovnicou vedie k dôležitému výsledku: : <math>\vec{F_r} = \sum_{i=1}^n \vec{F_i}</math> Teda, výslednica síl pôsobiacich na hmotný bod sa rovná ich súčtu (vektorovému). === Sily pôsobiace na sústavu hmotných bodov === Majme ''n'' hmotných bodov s hmotnosťami <math>m_1, m_2, \dots, m_n</math>. Nech bod ''i'' pôsobí na bod ''j'' silou <math>\vec{F_{ij}}</math> a bod ''j'' zo [[zákon akcie a reakcie|zákona akcie a reakcie]] na bod ''i'' silou <math>\vec{F_{ji}} = -\vec{F_{ij}}</math>. Nech okrem vnútorných síl účinkuju na jednotlivé hmotné body aj vonkajšie sily, na bod ''i'' sila <math>\vec{F_i}</math>. Na bod ''i'' teda pôsobí sila <math>\vec{F_i} + \vec{F_{1i}} + \vec{F_{2i}} + \dots + \vec{F_{ni}}</math>, pričom <math>\vec{F_{ii}} = 0</math>, a udeľuje mu zrýchlenie <math>\vec{a_i}</math>, pre ktoré platí rovnica: : <math>\vec{F_i} + \sum_{j = 1}^{n}\vec{F_i} = m_i \vec{a_i}</math> Sčítaním týchto rovníc, napísaných pre každý hmotný bod dostaneme rovnicu: : <math>\sum_{i = 1}^{n}\vec{F_i} + \sum_{i = 1}^{n}\sum_{j = 1}^{n}\vec{F_{ji}} = \sum_{i = 1}^{n}m_i \vec{a_i}</math> Ale, keďže súčet všetkých vnútorných síl sa rovná nule, rovnicu: : <math>\vec{F} = \sum_{i = 1}^{n}\vec{F_i} = \sum_{i = 1}^{n}m_i \vec{a_i}</math> Kde <math>\vec{F}</math> je súčet všetkých vonkajších síl. Ak napíšeme zrýchlenie <math>\vec{a_i}</math> ako deriváciu rýchlosti podľa času, dostaneme: : <math>\vec{F} = \sum_{i = 1}^{n}m_i \frac{\mathrm{d}\vec{v_i}}{\mathrm{d}t} = \frac{\mathrm{d}\vec{p}}{\mathrm{d}t}</math> kde <math>\vec{p}</math> je súčet hybností jednotlivých hmotných bodov nazývaný celkovou hybnosťou sústavy. Podľa tejto rovnice, ak na sústavu nepôsobia žiadne vonkajšie sily, jej celková hybnosť sa nemení. Takúto sústavu nazývame [[Izolovaná sústava]] a fakt, že celková hybnosť izolovanej sústavy sa v čase nemení, sa nazýva zákon zachovania hybnosti. Taktiež vieme, že: : <math>\sum_{i = 1}^{n}m_i \vec{a_i} = M \vec{a_t}</math> kde <math>M</math> je celková hmotnosť sústavy a <math>a_t</math> je zrýchlenie [[ťažisko (fyzika)|ťažiska]]. Bližšie vysvetlenie nájdete v článku o [[ťažisko (fyzika)|ťažisku]]. Dosadením potom dostávame: : <math>\vec{F} = M \vec{a_t}</math> To znamená, že za účinku vonkajších síl sa [[ťažisko (fyzika)|ťažisko]] sústavy hmotných bodov pohybuje tak, ako keby bola všetka hmota sústredená v [[ťažisko (fyzika)|ťažisku]] a všetky sily účinkovali v [[ťažisko (fyzika)|ťažisku]]. Ak je súčet vonkajších síl rovný nule, [[ťažisko (fyzika)|ťažisko]] sústavy je v pokoji alebo rovnomernom priamočiarom pohybe. === Skladanie síl pôsobiacich na tuhé teleso === Pre bližšie pochopenie nasledujúcich pasáži sa odporúča znalosť vlastností [[moment sily|momentu sily]]. Sily sú [[vektorová veličina|vektorové veličiny]] – záleži na ich veľkosti aj smere. Pri skladaní síl pôsobiacich na [[tuhé teleso]], môže záležať i na miestach, kde sily na teleso pôsobia (na ''pôsobiskách''), pretože z rôznych pôsobísk môžu vznikať rôzne ''otáčavé účinky'' síl na teleso. Výslednica síl teda bude taká sila, ktorá bude spĺňať nasledujúce dve vlastnosti: # Bude spôsobovať rovnaký otáčavý účinok, teda jej [[moment sily|moment]] vzhľadom na ľubovolný bod bude rovnaký, ako bol [[moment sily|súčet momentov]] všetkých jej zložiek. # Bude spôsobovať rovnaký posuvný účinok, teda bude spôsobovať rovnaké zrýchlenie ťažiska, ako je zrýchlenie ťažiska spôsobené všetkými jej zložkami. '''Skladanie síl ležiacich na jednej priamke''' Ak posunieme pôsobisko sily po jej vektorovej priamke a nezmeníme jej veľkosť, nezmení sa ani [[moment sily|moment]], ktorý spôsobuje. Rovnako sa nezmení ani posuvný účinok na teleso, teda sa nezmení pohybový účinok sily na teleso vôbec. To vedie k dôležitému poznatku, že ľubovoľnú silu môžeme nahradiť inou silou ležiacou na tej istej vektorovej priamke s rovnakou veľkosťou a smerom. Sily, ktoré majú spoločnú vektorovú priamku potom môžeme na základe tohto poznatku skladať jednoducho rovnako, ako keby pôsobili v jednom bode. [[Súbor:Elastischer stoß 2D.gif|thumb|right|350px|Skladanie a rozkladanie síl]] '''Skladanie rôznobežných síl''' Na základe predošlého poznatku môžeme sily presunúť po ich ''vektorových priamkach'' do spoločného pôsobiska, kde ich zložíme do výslednice. '''Skladanie rovnobežných síl pôsobiacich v rôznych miestach tuhého telesa''' Skladajme dve sily <math>\vec{F_1}, \vec{F_2}</math> pôsobiace na teleso. Výslednica týchto síl musí mať vzhľadom na ľubovoľný bod rovnaký [[moment sily|moment]] ako súčet momentov oboch síl. Zvoľme bod, vzhľadom na ktorý budeme počítať [[moment sily|momenty]] ľubovoľne. Pôsobiská síl majú potom polohové vektory <math>\vec{r_1}, \vec{r_2}</math>. Vzhľadom na zvolený bod je ich celkový [[moment sily|moment]] rovný: : <math>\vec{M} = \vec{r_1} \times \vec{F_1} + \vec{r_2} \times \vec{F_2}</math> Keďže sú však sily rovnobežné, platí tiež: <math>\vec{F_2} = \vec{F_1} \frac{F_2}{F_1}</math> Potom môžeme písať: : <math>\vec{M} = \vec{r_1} \times \vec{F_1} + \frac{F_2}{F_1} \vec{r_2} \times \vec{F_1}</math> : <math>\vec{M} = \left( \vec{r_1} + \frac{F_2}{F_1} \vec{r_2} \right) \times \vec{F_1}</math> : <math>\vec{M} = \left( \frac{F_1 \vec{r_1} + F_2 \vec{r_2}}{F_1 + F_2} \right) \times (\vec{F_1} + \vec{F_2})</math> Vidíme, že [[moment sily|moment]] týchto dvoch síl je rovnaký, ako [[moment sily|moment]] sily, ktorá by bola súčtom týchto dvoch síl a pôsobila by na spojnici pôsobísk týchto dvoch síl rozdelujúc túto spojnicu v pomere veľkostí príslušných síl. Tiež vidíme, že takáto sila by mala rovnaký posuvný účinok na teleso, ako jej zložky. To znamená, že takáto sila spĺňa všetky podmienky potrebné na to, aby sme ju mohli nazvať výslednicou. Pôsobisko výslednice leží medzi pôsobiskom síl <math>\vec{F_1} \,</math> a <math>\vec{F_2} \,</math> vo vzdialenosti <math> d_2 \,</math> od sily <math>\vec{F_2} \,</math>: : <math> d_2 = \frac{F_1 . d} {F_1 + F_2} \,</math> kde <math> d \,</math> je vzdialenosť síl <math> F_1 \,</math> a <math> F_2 \,</math> '''Dvojica síl a mimobežné sily''' Ak by sme v predošlom prípade chceli skladať dve rovnobežné sily, ktoré sú opačne orientované, nepodarilo by sa nám to. Ich pôsobisko by muselo byť v nekonečne. Dve rovnobežné, opačne orientované sily teda nie je možné skladať do jednej výslednice a takéto dve sily nazývame dvojicou síl. Taktiež mimobežné sily nie je možné zložiť do jednej výslednice. Ich pohybový účinok na teleso sa nedá popísať jednou silou. === Rozklad síl === '''Rozklad síl''' je postup, ktorým sa sila rozkladá na jednotlivé zložky, ktorých zložením možno určiť pôvodnú silu. Ak sú známe smery, v ktorých majú zložky pôsobiť, potom tieto smery tvoria smery strán rovnobežníka síl, ktorého uhlopriečkou je pôvodná sila. Velkosti strán vzniknutého rovnobežníka predstavujú veľkosti zložiek. Ak sú známe veľkosť a smer prvej zložky, potom druhú zložku predstavuje vektor spojujúci koncové body vektorov prvej zložky a pôvodnej sily (v uvedenom poradí). === Rovnováha síl === Zaujímavý je aj prípad, kedy sú všetky sily na teleso pôsobiace v rovnováhe. Vtedy je teleso v pokoji alebo sa pohybuje konštantnou rýchlosťou. Teleso je v rovnováhe vtedy, keď súčet všetkých síl aj súčet všetkých [[moment sily|momentov]] sú rovné nulovému vektoru. Teda: :<math> \vec{F}_1+\dots+\vec{F}_n=\vec{0}. </math> :<math> \vec{M}_1+\dots+\vec{M}_n=\vec{0}. </math> Toto tvrdenie je v rozpore s tým, ako sa na pohyb telies pozerali grécki filozofi. Podľa nich sa telesá pohybovali iba kým na ne pôsobila sila. Vidíme, že v skutočnosti telesá zrýchľujú iba vtedy, keď na ne pôsobí sila. Ak žiadna sila nepôsobí, rýchlosť telesa sa nemení. Pokiaľ na teleso pôsobia v jednom bode dve sily, nastane rovnováha v prípade, že sily sú ''rovnako veľké opačného smeru''. Pre [[pohyb (fyzika)|pohyb]] telesa, pri ktorom sú sily v rovnováhe, platí [[Zákon zotrvačnosti|1. Newtnov pohybový zákon]]. Teleso, pri ktorom sú sily v rovnováhe a ktoré sa nepohybuje (je ''v pokoji''), musí byť v niektorej z [[Rovnovážna poloha|rovnovážnych polôh]]. == Jednotky sily v iných sústavách jednotek == 1 librová sila (lbt) = 4,448 22 N == Kontaktné sily a polia == Niekedy sa používa delenie pôsobiacich síl na tzv. kontaktné a na silové pôsobenie rôznych [[fyzikálne pole|fyzikálnych polí]]. Medzi tie prvé patria sily, ktoré sa prejavujú pri priamom dotyku telies – sem teda patrí ťahanie za povraz, reakcia podložky a podobne. Pôsobenie polí sa zaobíde bez priameho dotyku, ide teda o pôsobenie "na diaľku". Sem patrí napríklad gravitačné pôsobenie Slnka na [[Zem]], odpudzovanie nábojov s rovnakým znamienkom i vychyľovanie vodiča s prúdom magnetickým poľom. V skutočnosti sú však aj kontaktné sily poľového charakteru. Napríklad reakcia podložky brániaca predmetom prepadnúť sa do stredu Zeme je dôsledkom vnútornej štruktúry látok, ktorá je daná najmä elektrickými silami pôsobiacimi medzi atómami. Teda jednotlivé atómy tvoriace dosku stola tvoria stabilnú štruktúru, ktorá medzi seba "nepustí" cudzie atómy telesa položeného na stole. == Základné sily v prírode == Ako vyplýva z predchádzajúceho odseku, sily sú v skutočnosti prejavom fyzikálnych polí. Preto namiesto o základných silách niekedy hovoríme o základných poliach. Aby bol zmätok dokonalý, namiesto slova sila sa niekedy používa ako synonymum slovo ''interakcia''. Všetky deje okolo nás sú dané štyrmi základnými silami: * [[gravitačná sila]] (medzi hmotnými objektmi), * [[elektromagnetická sila]] (medzi nabitými časticami), * [[slabá interakcia|slabá jadrová sila]] (v jadrách atómov), * [[silná interakcia|silná jadrová sila]] (v jadrách atómov). Mnohé ďalšie sily ([[trecia sila]], [[magnetická sila]], [[pružnosť|sila pružnosti]], [[odporová sila]]), ktoré bežne pozorujeme okolo seba sú založené na týchto štyroch základných interakciách. == Zdanlivé (fiktívne) sily == Niektoré sily, ktoré pozorujeme nepatria medzi vyššie vymenované základné interakcie, ale sú jednoduchým dôsledkom toho, že naše pozorovanie je prevádzané v tzv. [[vzťažná sústava|neinerciálnej vzťažnej sústave]] (tou je každá sústava, ktorá sa nepohybuje rovnomerným pohybom). Medzi tieto zdanlivé sily patria [[zotrvačná sila]], [[odstredivá sila]] a [[Coriolisova sila]]. == Newtonov zákon a budúcnosť == Ak poznáme nielen okamžitú veľkosť sily pôsobiacej na teleso, ale celé silové pole – tzn. aká sila by pôsobila na teleso v ľubovoľnom bode priestoru ak by sa tam toto teleso nachádzalo, Newtonov zákon získava nové možnosti. Ak doň totiž dosadíme okrem spomínaného silového poľa <math>\vec{F}(\vec{r})</math> aj to, že zrýchlenie telesa <math>\vec{a}</math> je druhou [[derivácia (funkcia)|deriváciou]] jeho polohy podľa času, dostaneme sústavu troch diferenciálnych rovníc druhého rádu v tvare :<math> m\ddot x=F_x(x,y,z),\quad m\ddot y=F_y(x,y,z),\quad m\ddot z=F_z(x,y,z). </math> Dvoma bodkami sme tu označili spomínané druhé derivácie podľa času. Ak k týmto rovniciam pridáme ešte aj dve tzv. začiatočné podmienky (napríklad polohu a rýchlosť telesa v čase ''t''=0), po vyriešení úlohy dokážeme predpovedať polohu telesa v ľubovoľnom budúcom čase. A tiež – jeho polohu v ľubovoľnom minulom čase. == Iné projekty == {{projekt|q|wikt=sila|wikt_štítok=sila}} [[Kategória:Dynamika]] [[Kategória:Fyzikálne veličiny]] 37id4a5a5kqrfr9ajk5vcgb8w4y54wo 0 52198 8382544 8337701 2026-10-10T19:37:00Z Spider 001757 142600 typografia, /* Iné projekty */ Wikicitáty, Wikislovník 8382544 wikitext text/x-wiki '''Sila''' môže byť: * u ľudí a zvierat: schopnosť podávať telesný alebo duševný [[výkon]], [[energia]] * príčina alebo zdroj pohybovej energie (napr. vodná sila) * fyzikálny pojem príčiny pohybu, pozri [[sila]] * fyzikálna jednotka odvodená od výkonu koňa, pozri [[konská sila]] * v ekonomike: ** [[pracovník]] ** v spojeniach typu [[pracovná sila]] človeka (= jeho fyzické a duševné dispozície), [[kúpna sila]] a pod. * vplyvný činiteľ: ** [[autorita]] (napr. vedúca sila spoločnosti) ** "záhadný" činiteľ v náboženstve a rozprávkach (napr. [[nadprirodzené sily]]) ** kolektívny činiteľ: *** časť spoločnosti s istou charakteristikou (napr. pokrokové sily, rovnováha síl) *** vo vojenstve: zovšeobecnenie pojmu [[vojsko]], napr. [[ozbrojené sily]], [[branné sily]] * [[násilie]] (napr. použitie sily) * [[hrúbka]] (napr. sila lana) * intenzita, (veľká) miera účinnosti (napr. sila vetra) * expresívne: ** veľké množstvo (napr. húb je v tomto roku sila) ** slangovo: pozitívne zvolanie (napr. to je sila!) * časť obce Nové Sady, pozri [[Sila (osada)]] * turecký seriál, pozri [[Sila (seriál)]] == Pozri aj == * [[moc]] * [[sila (filozofia)]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Sila|wikt=sila|wikt_štítok=sila}} {{Rozlišovacia stránka}} fgt71li6weveb4gtniv1txcefs3wtx1 0 62800 8382458 7865773 2026-10-10T15:44:42Z ~2026-54549-26 307725 /* */ 8382458 wikitext text/x-wiki {{Infobox hornina| Hornina_Nazov= Andezit| Hornina_Obrazok= Amygdaloidal andesite.jpg| Hornina_Popis= Andezit s výrastlicami olivínu.| Hornina_Zaradenie= [[Vyvretá hornina|vyvreté horniny]]| Hornina_Zlozenie= [[plagioklas]], [[Skupina amfibolu|amfiboly]], [[Skupina pyroxénu|pyroxény]], [[biotit]], [[kremeň]]| Hornina_Akcesorie= [[olivín]]| Hornina_Textura= porfyrická, pórovitá| Hornina_Farba= biela, sivá, tmavosivá, zelenosivá| Hornina_Hustota= | }} '''Andezit''' je [[extruzívna hornina|výlevná]] [[vyvretá hornina]] sivej až tmavosivej farby s častými porfyrickými výrastlicami [[minerál]]ov. Andezitové lávy eruptujú s teplotou 900 až 1100&nbsp;°C, ich erupcie sú často explozívne. Jeho hlbinným ekvivalentom je [[diorit]] do ktorého skupiny je zaraďovaný. Medzi hypoabysálne a subvulkanické ekvivalenty patria dioritové [[porfýr]]y a [[lamprofýr]]y - [[kersantit]] a [[spesartit]]. Je aj v minecrafte. Predterciérne andezity sú označované ako paleoandezit, predtým tiež porfyrit<ref name="http://www.geology.cz">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Petránek, J | titul = Andezit, On-line geologická encyklopedie | url = http://www.geology.cz/aplikace/encyklopedie/term.pl?andezit | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.7.2008 | vydavateľ = geology.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Názov horniny je odvodený od názvu pohoria [[Andy]], kde sa často vyskytuje. Zaviedol ho [[Christian Leopold von Buch|Ch. L. von Buch]] v roku 1836<ref>Levinson-Lessing, F. J., Struve, E. A., 1963, Petrografičeskij slovar. Gosgeoltechizdat, Moskva, s. 20-21</ref>. == Petrografická charakteristika == [[Súbor:Andesite pmg ss 2006.jpg|náhľad|vľavo|Výbrus andezitu v polarizačnom mikroskope]] Andezity sa vyskytujú vo forme povrchových uloženín alebo malých, plytkých [[intrúzia|intrúzií]]. Majú afanitickú, porfyrickú, alebo sklovitú štruktúru. Percentuálny obsah SiO₂ je 56 až 63 %, prípadne 52 až 65%<ref name="Encyklopédia Slovenska">Veľký, J. a kolektív, 1978; ''[[Encyklopédia Slovenska|Encyklopédia Slovenska I. zväzok: písmená A — D]]''. [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, 617 s.</ref>. Minerálne zloženie predstavuje vysoký obsah [[Skupina živca|živcov]] ([[plagioklas]]), a nižšie obsahy (v rôznych pomeroch a kombináciách) [[kremeň]]a, [[biotit]]u, [[Skupina amfibolu|amfibolu]], [[Skupina pyroxénu|pyroxénov]], vzácne [[olivín]]u. Porfyrické výrastlice tvorí plagioklas, pyroxény, amfibol, biotit. U andezitov je častá [[metasomatóza (geológia)|metasomatická]] premena - [[propylitizácia]]. Farba horniny je sivá až tmavosivá. V prípade ak je hornina zvetraná, môže nadobúdať odtiene žltej, okrovej alebo červenej. == Pôvod andezitov == [[Súbor:QAPFandesita.gif|náhľad|vpravo|Andezity v [[diagram QAPF|diagrame QAPF]]]] Zdrojom produkcie andezitových [[magma|magiem]] sú ostrovné oblúky a divergentné kontinentálne okraje, kde dochádza k poklesávaniu [[zemská kôra|oceánskej kôry]] do [[zemský plášť|plášťa]]. Názory na samotný vznik, resp. pôvod andezitovej magmy sú stále nejednotné. Sú rozdelené do dvoch skupín: * názory predpokladajúce primárny vznik, t. j. priamy vznik andezitovej magmy, ** parciálnym tavením [[amfibolit|amfibolovej]] fácie [[bazalt]]ového materiálu v plytkých hĺbkach ** parciálnym tavením [[eklogit]]ovej fácie bazaltového materiálu vo väčších hĺbkach ** parciálnym tavením [[peridotit]]ového plášťa za prítomnosti vody * názory predpokladajúce sekundárny pôvod andezitov, z pôvodnej magmy (magiem) iného zloženia. ** diferenciácia pôvodnej bazaltovej magmy ** kontaminácia bazaltovej magmy viac kyslými horninami kôry ** zmiešavanie dvoch magiem, bazaltovej a granitovej == Výskyt == Andezity sú podobne ako [[bazalt]]y jednými z najrozšírenejších vulkanických hornín, ich blízke vzájomné prepojenie a podobný makroskopický vzhľad môže komplikovať ich rozlíšenie. Vznik andezitov je spojený so sopečnou aktivitou nad [[subdukčná zóna|subdukčnými zónami]], teda s pohoriami Andského typu<ref name="http://www.geology.cz"/>. Vo svete sú známe predovšetkým z lokalít v [[Andy|Andách]], kde dodnes vznikajú napr. v sopkách [[Cotopaxi (sopka)|Cotopaxi]] a [[Popocatépetl]]. Iné aktívne sopky sa nachádzajú v Japonsku napr. [[Fudžisan]], alebo v Indonézií - [[Krakatoa]]<ref name="petrol.sci.muni.cz">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Gregorová, M. | titul = Andezit, Poznávání hornin | url = http://petrol.sci.muni.cz/poznavanihornin/magmatity/andezit.htm | dátum vydania = 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.7.2008 | vydavateľ = petrol.sci.muni.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. V krajinách [[Stredná Európa|strednej Európy]] sa aktívne andezitové vulkány už nenachádzajú. V [[Česko|Česku]] tvoria andezity zvyšky dnes už neaktívnej vulkanickej oblasti v okolí [[Uherský Brod|Uherského Brodu]], [[Nezdenice|Nezdeníc]], [[Bojkovice|Bojkovíc]], [[Bánov (okres Uherské Hradiště)|Bánova]], tiež v Tepelskej vysočine a v Českom stredohorí západne od [[Třebenice (okres Litoměřice)|Třebeníc]]<ref name="petrol.sci.muni.cz"/>. [[Súbor:Zarnov.jpg|náhľad|vpravo|Vrch Žarnov v pohorí Vtáčnik, budovaný andezitom]] V [[Karpaty|Karpatoch]] na [[Slovensko|Slovensku]], v [[Maďarsko|Maďarsku]] a [[Rumunsko|Rumunsku]] vytvárajú andezity prípadne ich [[vulkanoklast|pyroklastiká]] podstatnú časť [[neovulkanity|neogénnych sopečných pohorí]]. Vyskytujú sa v [[Štiavnické vrchy|Štiavnických]] a [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchoch]], [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]], [[Pohronský Inovec|Pohronskom Inovci]], [[Krupinská planina|Krupinskej planine]], [[Javorie (pohorie)|Javorí]], [[Poľana (pohorie)|Poľane]], [[Slanské vrchy|Slanských vrchoch]], [[Vihorlatské vrchy|Vihorlate]], pohorí [[Bukové vrchy|Bükk]], [[Börzsöny|Novohradských]] a [[Tokajské vrchy|Tokajských vrchoch]]. Na Slovensku sa okrem toho nachádzajú aj v geologicky starších oblastiach v [[Klenovský Vepor|Klenovskom Vepri]] a v [[Zemplínske vrchy|Zemplínskych vrchoch]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Andezit, Minerály a horniny Slovenska | url = http://www.mineraly.sk/files/hor/andezit.htm#... | dátum vydania = 20.7.2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mineraly.sk | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150111000532/http://www.mineraly.sk/files/hor/andezit.htm#... | dátum archivácie = 2015-01-11 }}</ref>. == Použitie == Andezity patria medzi horniny, ktoré možno použiť ako kamennú drvinu, alebo stavebný kameň.<ref>Michaeli, E., 2006, [http://www.unipo.sk/files/docs/fhpv_katedry/svk/Nerastne%20bohatsvo%20SR.pdf ''Nerastné bohatstvo Slovenskej Republiky.'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Prešovská univerzita v Prešove, Prešov, 76 s.</ref> Vyrába sa z neho [[štrk]], [[štet]], dlažobné kocky a obrubníky.<ref name="Encyklopédia Slovenska"/> Významným bol napríklad kameňolom v [[Šiatorská Bukovinka|Šiatorskej Bukovinke]], kde sa ťažili granátické andezity. Dlažobné kvádre na obrubníky, ktoré sa z nich vyrábali sa dnes nachádzajú prakticky po celom Slovensku. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Vyvretá hornina]] * [[Zoznam hornín]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Andesite}} [[Kategória:Vyvreté horniny]] 4js5inngjrfrqh7az362j28p7h5c8dw 8382459 8382458 2026-10-10T15:46:38Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-54549-26|~2026-54549-26]] ([[User_talk:~2026-54549-26|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Dušan Kreheľ 7865773 wikitext text/x-wiki {{Infobox hornina| Hornina_Nazov= Andezit| Hornina_Obrazok= Amygdaloidal andesite.jpg| Hornina_Popis= Andezit s výrastlicami olivínu.| Hornina_Zaradenie= [[Vyvretá hornina|vyvreté horniny]]| Hornina_Zlozenie= [[plagioklas]], [[Skupina amfibolu|amfiboly]], [[Skupina pyroxénu|pyroxény]], [[biotit]], [[kremeň]]| Hornina_Akcesorie= [[olivín]]| Hornina_Textura= porfyrická, pórovitá| Hornina_Farba= biela, sivá, tmavosivá, zelenosivá| Hornina_Hustota= | }} '''Andezit''' je [[extruzívna hornina|výlevná]] [[vyvretá hornina]] sivej až tmavosivej farby s častými porfyrickými výrastlicami [[minerál]]ov. Andezitové lávy eruptujú s teplotou 900 až 1100&nbsp;°C, ich erupcie sú často explozívne. Jeho hlbinným ekvivalentom je [[diorit]] do ktorého skupiny je zaraďovaný. Medzi hypoabysálne a subvulkanické ekvivalenty patria dioritové [[porfýr]]y a [[lamprofýr]]y - [[kersantit]] a [[spesartit]]. Predterciérne andezity sú označované ako paleoandezit, predtým tiež porfyrit<ref name="http://www.geology.cz">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Petránek, J | titul = Andezit, On-line geologická encyklopedie | url = http://www.geology.cz/aplikace/encyklopedie/term.pl?andezit | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.7.2008 | vydavateľ = geology.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Názov horniny je odvodený od názvu pohoria [[Andy]], kde sa často vyskytuje. Zaviedol ho [[Christian Leopold von Buch|Ch. L. von Buch]] v roku 1836<ref>Levinson-Lessing, F. J., Struve, E. A., 1963, Petrografičeskij slovar. Gosgeoltechizdat, Moskva, s. 20-21</ref>. == Petrografická charakteristika == [[Súbor:Andesite pmg ss 2006.jpg|náhľad|vľavo|Výbrus andezitu v polarizačnom mikroskope]] Andezity sa vyskytujú vo forme povrchových uloženín alebo malých, plytkých [[intrúzia|intrúzií]]. Majú afanitickú, porfyrickú, alebo sklovitú štruktúru. Percentuálny obsah SiO₂ je 56 až 63 %, prípadne 52 až 65%<ref name="Encyklopédia Slovenska">Veľký, J. a kolektív, 1978; ''[[Encyklopédia Slovenska|Encyklopédia Slovenska I. zväzok: písmená A — D]]''. [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, 617 s.</ref>. Minerálne zloženie predstavuje vysoký obsah [[Skupina živca|živcov]] ([[plagioklas]]), a nižšie obsahy (v rôznych pomeroch a kombináciách) [[kremeň]]a, [[biotit]]u, [[Skupina amfibolu|amfibolu]], [[Skupina pyroxénu|pyroxénov]], vzácne [[olivín]]u. Porfyrické výrastlice tvorí plagioklas, pyroxény, amfibol, biotit. U andezitov je častá [[metasomatóza (geológia)|metasomatická]] premena - [[propylitizácia]]. Farba horniny je sivá až tmavosivá. V prípade ak je hornina zvetraná, môže nadobúdať odtiene žltej, okrovej alebo červenej. == Pôvod andezitov == [[Súbor:QAPFandesita.gif|náhľad|vpravo|Andezity v [[diagram QAPF|diagrame QAPF]]]] Zdrojom produkcie andezitových [[magma|magiem]] sú ostrovné oblúky a divergentné kontinentálne okraje, kde dochádza k poklesávaniu [[zemská kôra|oceánskej kôry]] do [[zemský plášť|plášťa]]. Názory na samotný vznik, resp. pôvod andezitovej magmy sú stále nejednotné. Sú rozdelené do dvoch skupín: * názory predpokladajúce primárny vznik, t. j. priamy vznik andezitovej magmy, ** parciálnym tavením [[amfibolit|amfibolovej]] fácie [[bazalt]]ového materiálu v plytkých hĺbkach ** parciálnym tavením [[eklogit]]ovej fácie bazaltového materiálu vo väčších hĺbkach ** parciálnym tavením [[peridotit]]ového plášťa za prítomnosti vody * názory predpokladajúce sekundárny pôvod andezitov, z pôvodnej magmy (magiem) iného zloženia. ** diferenciácia pôvodnej bazaltovej magmy ** kontaminácia bazaltovej magmy viac kyslými horninami kôry ** zmiešavanie dvoch magiem, bazaltovej a granitovej == Výskyt == Andezity sú podobne ako [[bazalt]]y jednými z najrozšírenejších vulkanických hornín, ich blízke vzájomné prepojenie a podobný makroskopický vzhľad môže komplikovať ich rozlíšenie. Vznik andezitov je spojený so sopečnou aktivitou nad [[subdukčná zóna|subdukčnými zónami]], teda s pohoriami Andského typu<ref name="http://www.geology.cz"/>. Vo svete sú známe predovšetkým z lokalít v [[Andy|Andách]], kde dodnes vznikajú napr. v sopkách [[Cotopaxi (sopka)|Cotopaxi]] a [[Popocatépetl]]. Iné aktívne sopky sa nachádzajú v Japonsku napr. [[Fudžisan]], alebo v Indonézií - [[Krakatoa]]<ref name="petrol.sci.muni.cz">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Gregorová, M. | titul = Andezit, Poznávání hornin | url = http://petrol.sci.muni.cz/poznavanihornin/magmatity/andezit.htm | dátum vydania = 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.7.2008 | vydavateľ = petrol.sci.muni.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. V krajinách [[Stredná Európa|strednej Európy]] sa aktívne andezitové vulkány už nenachádzajú. V [[Česko|Česku]] tvoria andezity zvyšky dnes už neaktívnej vulkanickej oblasti v okolí [[Uherský Brod|Uherského Brodu]], [[Nezdenice|Nezdeníc]], [[Bojkovice|Bojkovíc]], [[Bánov (okres Uherské Hradiště)|Bánova]], tiež v Tepelskej vysočine a v Českom stredohorí západne od [[Třebenice (okres Litoměřice)|Třebeníc]]<ref name="petrol.sci.muni.cz"/>. [[Súbor:Zarnov.jpg|náhľad|vpravo|Vrch Žarnov v pohorí Vtáčnik, budovaný andezitom]] V [[Karpaty|Karpatoch]] na [[Slovensko|Slovensku]], v [[Maďarsko|Maďarsku]] a [[Rumunsko|Rumunsku]] vytvárajú andezity prípadne ich [[vulkanoklast|pyroklastiká]] podstatnú časť [[neovulkanity|neogénnych sopečných pohorí]]. Vyskytujú sa v [[Štiavnické vrchy|Štiavnických]] a [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchoch]], [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]], [[Pohronský Inovec|Pohronskom Inovci]], [[Krupinská planina|Krupinskej planine]], [[Javorie (pohorie)|Javorí]], [[Poľana (pohorie)|Poľane]], [[Slanské vrchy|Slanských vrchoch]], [[Vihorlatské vrchy|Vihorlate]], pohorí [[Bukové vrchy|Bükk]], [[Börzsöny|Novohradských]] a [[Tokajské vrchy|Tokajských vrchoch]]. Na Slovensku sa okrem toho nachádzajú aj v geologicky starších oblastiach v [[Klenovský Vepor|Klenovskom Vepri]] a v [[Zemplínske vrchy|Zemplínskych vrchoch]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Andezit, Minerály a horniny Slovenska | url = http://www.mineraly.sk/files/hor/andezit.htm#... | dátum vydania = 20.7.2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mineraly.sk | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150111000532/http://www.mineraly.sk/files/hor/andezit.htm#... | dátum archivácie = 2015-01-11 }}</ref>. == Použitie == Andezity patria medzi horniny, ktoré možno použiť ako kamennú drvinu, alebo stavebný kameň.<ref>Michaeli, E., 2006, [http://www.unipo.sk/files/docs/fhpv_katedry/svk/Nerastne%20bohatsvo%20SR.pdf ''Nerastné bohatstvo Slovenskej Republiky.'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Prešovská univerzita v Prešove, Prešov, 76 s.</ref> Vyrába sa z neho [[štrk]], [[štet]], dlažobné kocky a obrubníky.<ref name="Encyklopédia Slovenska"/> Významným bol napríklad kameňolom v [[Šiatorská Bukovinka|Šiatorskej Bukovinke]], kde sa ťažili granátické andezity. Dlažobné kvádre na obrubníky, ktoré sa z nich vyrábali sa dnes nachádzajú prakticky po celom Slovensku. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Vyvretá hornina]] * [[Zoznam hornín]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Andesite}} [[Kategória:Vyvreté horniny]] eqv3bngdnx1fzmlgkpebbo71n7su0jb 0 65786 8382581 8246720 2026-10-10T20:33:58Z Martingazak 234259 Dejiny osídlenia 8382581 wikitext text/x-wiki {{Iné významy}} [[Súbor:Siberia-FederalSubjects.svg|thumb|300px| <br><span style="margin:0px; padding-bottom:1px; background-color:#CC0000;">&#160;&#160;&#160;&#160;&#160;&#160;</span>&#160;[[Sibírsky federálny okruh]]<br /> <br><span style="margin:0px; padding-bottom:1px;"><span style="border:#CC0000; background-color:#CC0000; color:#CC0000;">&#160;&#160;&#160;</span><span style="border:#FF4000; background-color:#FF4000; color:#FF4000;">&#160;&#160;&#160;</span>&#160; Geografické vyznačenie Sibíri</span><br /> <br><span style="margin:0px; padding-bottom:1px;"><span style="border:#CC0000; background-color:#CC0000; color:#CC0000;">&#160;&#160;</span><span style="border:#FF4000; background-color:#FF4000; color:#FF4000;">&#160;&#160;</span><span style="border:#FF9933; background-color:#FF9933; color:#FF9933;">&#160;&#160;</span>&#160;Sibír podľa najširšej alebo staršej definície]] '''Sibír'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|rus|Сиби́рь}}-Sibir; <small>slovo Sibír je v slovenčine, ruštine aj češtine ženského rodu</small>; staršie: '''Sibíria'''<ref>Sibír. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref><ref name=Czambel/>; zastarano: ''Sibírsko''<ref name=Czambel>{{Citácia knihy | priezvisko = Czambel | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenský pravopis (historicko-kritický nákres) | vydanie = | vydavateľ = Tlačou Viktora Hornyánszkeho, nákladom vlastným | miesto = | rok = 1890 | počet strán = 272 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, ''Sibir''<ref name=Czambel/>, ''Sibéria''<ref>Krajan. 16. 1. (?)1868. S. 1 [https://books.google.sk/books?id=B17UJsFy_vUC&pg=PP21&dq=%22Sib%C3%A9ria%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjrg8GamPb3AhV6R_EDHSOtBaEQ6AF6BAgHEAI#v=onepage&q=%22Sib%C3%A9ria%22&f=false]</ref><ref>Slovenský jazyk. In: Slovenské pohľady na literatúru, umenie a život zv. 12. 1892. S. 115 [https://books.google.sk/books?id=C38-AAAAYAAJ&pg=PA115&dq=%22Sib%C3%A9ria%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjrg8GamPb3AhV6R_EDHSOtBaEQ6AF6BAgEEAI#v=onepage&q=%22Sib%C3%A9ria%22&f=false]</ref>) je rozsiahle územie v [[Ázia|ázijskej]] časti [[Ruská federácia|Ruskej federácie]] ležiace medzi [[Ural (pohorie)|Uralom]] a [[Verchojanské pohorie|Verchojanským pohorím]]. Zaberá väčšinu rozlohy Ruskej federácie (približne 10 mil. km²). V širšom zmysle sa však k Sibíri niekedy počíta aj územie medzi Verchojanským pohorím a [[Tichý oceán|Tichým oceánom]]. Zo západu je ohraničený horskou hradbou [[Ural (pohorie)|Uralu]], zo severu oceánom, z juhu kazašskými stepami a mongolskou hranicou a z východu horskými hrebeňmi odvádzajúcimi toky do [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Geologicky patrí značná časť Sibíri k starej platforme nazývanej [[Sibírsky štít]]. Ide o jednu z najstarších konsolidovaných častí zemskej kôry, tvorenú horninami predkambrického veku. Oblasť je známa svojim silným [[Kontinentálne podnebie|kontinentálnym podnebím]] a veľkým nerastným bohatstvom. Je veľmi riedko osídlená a mnohé oblasti sú dostupné iba letecky. Výnimku tvoria oblasti, ktoré sa nachádzajú v blízkosti [[Transsibírska magistrála|Transsibírskej magistrály]], mohutného [[rieka|riečneho toku]] alebo [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceána]] (v letnom období). == Dejiny osídlenia == [[Súbor:Якуты.jpg|náhľad|Historická maľba znázorňujúca [[Jakuti|Jakutov]], pôvodných obyvateľov Sibíri]] Územie Sibíri je osídlené už od stredného [[paleolit]]u. Spracovanie [[bronz]]u bolo známe afanasievskej kultúre už v [[3. tisícročie pred Kr.|3. tisícročí pred Kr.]] V [[6. storočie|6. storočí]] vznikol v predhoriach [[Altaj]]a [[Turkický kaganát]]. Za [[Bajkal (jazero)|Bajkalom]] vytvorili v [[9. storočie|9. storočí]] štátny útvar [[Ujguri]]. V [[13. storočie|13. storočí]] ovládli značnú časť Sibíri [[Mongoli (mongolské jazyky)|Mongoli]]. V tomto období sa v Tajnej kronike Mongolov, ktorú na priamy príkaz [[Džingischán]]a písal od roku [[1206]] Tatár Šigi-Chutuchu spomína Sibír, čo je v literatúre prvá zmienka o Sibíri. Je tu spomínaný severný lesný národ Šibir. Obrovská Mongolská ríša sa postupne rozčlenila na [[Džagatajský ulus]] a [[Zlatá horda|Zlatú hordu]]. ===Ruské dobytie Sibíri=== {{Hlavný článok|Ruské dobytie Sibíri}} Po rozpade Zlatej hordy v [[15. storočie|15. storočí]] vznikol na západnej časti územia [[Sibírsky chanát]]. Kusé správy o tomto území sa objavujú v ruských prameňoch od [[11. storočie|11. storočia]]. Prvé výpravy za [[Ural (pohorie)|Ural]] sa uskutočnili v [[15. storočie|15. storočí]]. Avšak až po vzniku silného a centralizovaného ruského štátneho útvaru sa začal systematický prienik [[Rusi|Rusov]] na Sibír. V roku [[1581]] si najala rodina Stroganovovcov [[kozáci|kozácky]] oddiel vedený atamanom [[Jermak Timofejevič|Timofejevičom]], ktorý prekročil Ural a napadol Sibírsky chanát. Hlavným stimulom bolo získavanie kožušín. Postupne sa zakladali opevnené osady a začal tu silnieť ruský vplyv. V [[17. storočie|17. storočí]] prebrala iniciatívu v prenikaní na východ ruská štátna správa. V roku [[1632]] bol založený [[Jakutsk]], bolo podrobené územie [[Jakuti|Jakutov]] a do polovice [[17. storočie|17. storočia]] aj západné Buriatsko. Ovládnutie územia za [[Bajkal (jazero)|Bajkalom]] a v povodí [[Amur (rieka)|Amuru]] bolo dokončené v [[60. roky 17. storočia|60. rokoch 17. storočia]]. Za vojakmi a obchodníkmi s kožušinami sem prenikali aj roľníci z centrálneho Ruska a okolo opevnených osád sa začínajú rozvíjať mestá. V [[18. storočie|18. storočí]] sa ruská expanzia obrátila aj na juh Sibíri a miesto obchodu s kožušinami sa začalo hľadať zlato, striebro a meď. Od [[17. storočie|17. storočia]] začali osídľovať územie aj vyhnanci a to napríklad aj za nedovolené šnupanie tabaku, veštenie, žobranie, alebo mlátenie koňa. Odhaduje sa, že len v [[19. storočie|19. storočí]] ich bolo okolo milióna. V druhej polovici 19. storočia tu boli priaznivejšie podmienky pre podnikanie ako v západnom Rusku a vzniklo tu veľa podnikov a kultúrnych inštitúcií. Z vojensko-strategických dôvodov sa začala v roku [[1891]] stavba [[Transsibírska magistrála|Transsibírskej magistrály]], ktorá uľahčila obchod a príchod nových kolonistov. V [[20. storočie|20. storočí]] začala rozsiahla kolonizácia, ktorá sa sústreďovala do priemyselných centier a v okolí Transsibírskej magistrály. [[Súbor:Prisoners and gendarms on the road to Siberia (Geoffroy, 1845).JPG|náhľad|vľavo|Odsúdení a stráže na ceste na Sibír (1845)]] ===Sovietsky zväz=== Počas [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] kontrolovali niekoľko mesiacov okolie Transsibírskej magistrály [[Česko-slovenské légie]]. Ovládnutie Sibíri sovietskou mocou bolo ukončené obsadením [[Vladivostok]]u [[25. október|25. októbra]] [[1920]]. Počas existencie [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] tu bolo vybudovaných veľa priemyselných závodov využívajúcich bohaté zásoby nerastných surovín, v odľahlých oblastiach pracovali v pracovných táboroch zvaných [[Gulag (1930 – 1960)|gulagy]] milióny trestancov. Na väčšine územia sa zachovala pôvodná kultúra domorodého obyvateľstva. Napriek tomu, že socialistický režim previedol kolektivizáciu, dodnes sa tu zachovalo 26 malých národov rozdelených do šiestich veľkých jazykových skupín, ktoré sa sčasti vrátili k pôvodnému spôsobu života. V roku [[1974]] začala stavba [[Bajkalsko-amurská železničná magistrála|Bajkalsko-amurskej železničnej magistrály]], ktorá sprístupnila odľahlé oblasti Sibíri. V roku [[1994]] prebehli v Rusku prvé voľby gubernátorov, čím sa čiastočne oslabil centralizmus [[Moskva|Moskvy]] a aj na Sibíri vznikla vplyvná miestna moc. == Prírodné podmienky == [[Súbor:Vasyugan.jpg|náhľad|Sibírska tajga – povodie rieky Vasjugan]] [[Súbor:Tundra in Siberia.jpg|náhľad|Sibírska tundra]] [[Podnebie (klíma)|Podnebie]] je prevažne [[Kontinentálne podnebie|kontinentálne]], na krajnom severe subarktické až arktické. V zime teploty dosahujú -60 °C, na juhu však prevažne neklesajú pod -30 °C. S príchodom jari však dochádza k prudkej zmene. Letá sú mierne a teplota občas presiahne aj 20 °C. Rozdiel medzi letnými a zimnými teplotami dosahuje až 68&nbsp;°C. V oblasti [[Ojmiakon]]u sa nachádza severný pól chladu, teploty tu klesajú pod -60 °C. Väčšina územia je pokrytá [[tajga|tajgou]], [[tundra|tundrou]] a početnými [[Mokraď (ekológia)|mokraďami]]. Na západe sa nachádza [[Západosibírska nížina]] a [[Stredosibírska plošina]], ostatné časti Sibíri sú hornaté. Z juhu na sever pretekajú Sibírou tri veľtoky – [[Ob (rieka)|Ob]], [[Jenisej]] a [[Lena (rieka)|Lena]]. Veľká časť [[Pôda|pôdy]] je pokrytá [[permafrost]]om, čo sťažuje ťažbu surovín. Najvyššou [[Vrch (vyvýšenina)|horou]] je [[Belucha]], ležiaca na hornatom juhu pri hranici s [[Kazachstan]]om. V južnej časti Východnej Sibíri sa nachádza [[Bajkal (jazero)|Bajkalské jazero]] s najväčšou svetovou zásobou sladkej vody. Kvôli početným mokradiam sa v niektorých oblastiach v lete vyskytuje obrovské množstvo nepríjemného [[hmyz]]u. === Rieky a jazerá === {| width="60%" valign="top" | * [[Anabar]] * [[Angara]] * [[Indigirka]] * [[Irtyš]] * [[Kolyma (rieka)|Kolyma]] * [[Bajkal (jazero)|Bajkalské jazero]] * [[Lena (rieka)|Lena]] * [[Nižňaja Tunguska]] | * [[Novosibirská priehrada]] * [[Ob (rieka)|Ob]] * [[Popigaj (rieka)|Popigaj]] * [[Podkamennaja Tunguska]] * [[Horná Angara]] * [[Uvs Nuur]] * [[Jana (rieka)|Jana]] * [[Jenisej]] |} == Obyvateľstvo == [[Súbor:Хабаровск, летом на набережной Амура.JPG|náhľad|[[Chabarovsk]] na pravom brehu rieky [[Amur (rieka)|Amur]]]] [[Súbor:Street Scene in Tomsk - Russia.JPG|náhľad|[[Tomsk]], jedno z najstarších sibírskych miest, založené v roku [[1604]]]] Obyvatelia Sibíri tvoria veľké množstvo národností, hlavne prisťahovaní [[Rusi]] a [[Ukrajinci]], ktorí žijú v [[priemysel]]ných mestách na juhu. K pôvodným obyvateľom Sibíri patria napríklad [[Burjati]], [[Čukčovia]], [[Eveni]], [[Evenkovia]], [[Chantovia]], [[Jakuti]], [[Jukagirovia]], [[Koriaci]], [[Nanajci]], [[Nenci]], [[Nivchovia]], [[Tuvinci]] a ďalší, ktorí majú svoje autonómne republiky a okruhy. Tieto národy žijú tradične z [[lov]]u, [[rybolov]]u a chovu [[Sob polárny|sobov]]. Aj keď sa v tejto oblasti rozšírilo [[Ruská gréckokatolícka cirkev|pravoslávne kresťansvo]], množstvo kmeňov stále praktizuje tradičný [[šamanizmus]] a [[animizmus]]. V dnešnej dobe už väčšina pôvodných národov nežije tradičným spôsobom života a stále silnejšie sa u nich prejavuje asimilácia s Rusmi. V ázijskej časti Ruska východne od Uralu žije celkovo 30 miliónov ľudí.<ref>[http://www.gks.ru/free_doc/new_site/perepis2010/croc/Documents/Vol1/pub-01-05.pdf Ruské sčítanie ľudu v roku 2010 (rusky)] "</ref> === Významné mestá === {| width="60%" valign="top" | * [[Abakan]] * [[Angarsk]] * [[Barnaul]] * [[Bratsk]] * [[Čita]] * [[Gorno-Altajsk]] * [[Chanty-Mansijsk]] * [[Irkutsk]] * [[Jakutsk]] * [[Kemerovo]] | * [[Krasnojarsk]] * [[Kyzyl (mesto)|Kyzyl]] * [[Omsk]] * [[Norilsk]] * [[Novokuzneck]] * [[Novosibirsk]] * [[Rubcovsk]] * [[Tomsk]] * [[Ťumeň]] * [[Ulan-Ude]] |} == Ekonomika == [[Súbor:RF NG pipestoEU.gif|náhľad|Rusko je hlavným dodávateľom ropy a zemného plynu pre veľkú časť Európy]] V severnej časti Sibíri sa ťažia takmer všetky nerastné suroviny, významná je najmä ťažba [[drevo|dreva]] a [[lov]]. Väčšina surovín sa vyváža na juh do priemyselných oblastí na spracovanie, prípadne sa vyvážajú do európskej časti Ruska alebo cez [[Severný ľadový oceán]] a [[Tichý oceán]] na východ do [[Japonsko|Japonska]], [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanady]]. Mestá sú zásobované energiou prevažne z [[tepelná elektráreň|tepelných elektrární]], veľký podiel má však aj produkcia veľkých [[vodná elektráreň|vodných elektrární]] ([[Bratsk]], [[Zeja (rieka)|Zeja]], [[Černyševskij]]). Z [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomického]], ale aj [[environmentalizmus|environmentálneho]] hľadiska hrá kľúčovú úlohu ťažba [[ropa|ropy]], avšak mnoho [[ropovod]]ov vedúcich Sibírou je v dezolátnom stave, čo sa prejavuje veľkými stratami ropy pri preprave a s tým súvisiacim ťažkým poškodením [[Životné prostredie|životného prostredia]] okolo trasy ropovodu. == Doprava == Významnú úlohu v doprave má [[Transsibírska magistrála]], postavená na začiatku [[20. storočia]] (s niektorými nedávno otvorenými novými úsekmi). Tá spája takmer všetky priemyselné mestá (výnimkou sú [[Barnaul]] a [[Novokuzneck]]). Nezastupiteľnú úlohu má tiež letecká doprava, [[letisko|letiská]] sa nachádzajú vo všetkých väčších mestách. Na Bajkalskom jazere je tiež prevádzkovaná vodná plavba (do roku [[1911]] prevoz vlakov). == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 14.07.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Sibír}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Sibiř|12428598}} [[Kategória:Sibír| ]] [[Kategória:Geografia Ruska]] [[Kategória:Ázia]] qvdmwyiifgludvoann9sgx82n2i1f12 0 69115 8382678 7388932 2026-10-11T09:22:05Z Maximilián Fedora 259749 8382678 wikitext text/x-wiki '''Osvietenský absolutizmus''' je metóda a forma vlády, prípadne aj politická doktrína uplatňovaná v 2. polovici [[18. storočia]] v niektorých európskych štátoch, ako napríklad [[Rusko]], [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]], [[Dánsko]], [[Švédsko]] a [[habsburská monarchia]]. Panovníci využívali myšlienky [[Osvietenstvo|osvietenstva]], podľa ktorých môže panovník vhodnými zákonmi zlepšiť situáciu štátu, občanov a zabezpečiť spoločenský pokrok. Rozvíjali sa [[manufaktúra (história)|manufaktúry]] a priemyselná výroba, uskutočňovali sa reformy v poľnohospodárstve, cirkvi, školstve, súdnictve, štátnej správe, začala sa sekularizácia štátu (odluka cirkvi od štátnej moci), reformami sa panovníci snažili zaručiť aj náboženskú toleranciu (najmä pre protestantov a tiež židovské obyvateľstvo). Tieto reformy panovníkom pomáhali vytvárať radcovia a ministri, ktorí sami vyznávali osvietenské myšlienky a názory (na dvore [[Mária Terézia|Márie Terézie]] napríklad lekár [[Gerhard van Swieten]]). V habsburskej ríši bol osvietenský absolutizmus za vlády [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[Jozef II.|Jozefa II.]], v Prusku za [[Fridrich II. Veľký|Fridricha II.]], v Rusku za [[Katarína Veľká|Kataríny Veľkej]], vo Švédsku za kráľa [[Gustáv III. (Švédsko)|Gustáva III]]. == Literatúra == * BEALES, Derek: ''Joseph II : Against the World, 1780-1790.'' Cambridge : Cambridge University Press, 2009. 754 s. ISBN 9780521324885 (2. diel jeho biografie [[Jozef II.|Jozefa II.]]) * BLACK, Jeremy. ''Evropa osmnáctého století.'' Praha : Vyšehrad, 2003. 543 s. ISBN 80-7021-376-0. * HOF, Ulrich Im. ''Evropa a osvícenství.'' Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2001. 268 s. ISBN 80-7106-394-0. {{Autoritárne formy vlády}} [[Kategória:Osvietenstvo]] [[Kategória:Formy vlády]] 97ex40haps5luy9zidbr03gcqebc28l 0 69867 8382737 8378980 2026-10-11T11:15:59Z ~2026-52626-20 306818 /* */ 8382737 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Tatra 613 | obrazok = Tatra613 2I.jpg | vyrobca = [[Tatra, a. s.|Tatra]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = [[1975]]{{--}}[[1995]] | krajina_povodu = [[Česko-Slovensko]] | predchodca = [[Tatra 603]] | nasledovnik = [[Tatra 700]] | pribuzne = | trieda = vyššia stredná | typ_karoserie = sedan | usporiadanie = [[motor vzadu, pohon zadných kolies]] | platforma = | motor = 3,5 L [[V8 (motor)|V8]] | maximalka = 190{{--}}{{km|230|m}}/h | akceleracia = 11,5 s | spotreba = 18,0 / 16,2 / 14,5 l/{{km|100|m}} | prevodovka = 4-stupňová mechanická, v závere 5-stupňová | razvor = 2 980/{{mm|3130|m}} | vyska = 1 440/{{mm|1505|m}} | sirka = {{mm|1800|m}} | dlzka = 5 000/{{mm|5185|m}} | hmotnost = 1 690/{{kg|1840|m}} | kapacita_nadrze = 72 l | podobne = | dizajner = Vignale }} '''Tatra 613''' je [[osobný automobil]] vyššej triedy, vyrábaný [[Česko-Slovensko|česko-slovenskou]] automobilkou [[Tatra (podnik)|Tatra]] v rokoch [[1974]]{{--}}[[1995]] ako nástupca druhej generácie [[Tatra 603|Tatry 603]]. Je to automobil vyvinutý ako reprezentačné vozidlo určené hlavne pre funkcionárov vládnucej totalitnej [[Komunistická strana Československa|komunistickej strany]] a najvyšších štátnych úradníkov. Používali ho členovia [[vláda|vlády]] a riaditelia štátnych podnikov. Auto sa vyrábalo v pobočnom závode Tatra [[Příbor]] v regulovaných malých počtoch a nebolo voľne dostupné, preto bola jeho malosériová výroba s vysokým podielom ručnej práce drahá. == Vývoj == Vo výrobe osobných automobilov priniesla [[Tatra, a. s.|Tatra]] 613 odklon od dovtedy pre firmu typických [[aerodynamika|aerodynamických]] [[karoséria|karosérií]], používaných u vozidiel vyššej triedy od roku [[1933]], ktoré začala [[Tatra 77]]. Koncepcia [[Vzduchové chladenie (spaľovacie motory)|vzduchom chladeného]] [[Osemvalcový vidlicový motor|motora V8]] v zadnej časti karosérie však ostala zachovaná. Tatra 613 využila viaceré riešenia podvozkových skupín [[Bratislava|bratislavského]] prototypu Tatra [[Tatra 603#Tatra Bratislava |603X]], vďaka čomu mala lepšie jazdné vlastnosti, ako T 603. Karoséria typu T-613 bola dielom renomovanej talianskej firmy [[Vignale|Carrozzeria Vignale]]. Pri rokovaniach medzi Tatrou a Vignale mali na stole dva modely z [[Tatra 603#Tatra Bratislava|bratislavskej]] pobočky: X4 a X5, z ktorých sa vychádzalo. Fabrika sa však vzhliadla vo veľkom Volkswagene EA128 (1963), ktorému sa chcela zjavne priblížiť. Prvé prototypy boli karosované priamo v [[Taliansko|Taliansku]] a do Česko-Slovenska boli dodané začiatkom roku [[1969]]. Talianska firma bola v tom čase už v problémoch a projekt T613 bol jej posledným počinom pred [[Bankrot|úpadkom]]. Rovnako motor OHC bol navrhnutý v [[Taliansko|Taliansku]]. Prototypy trpeli rôznymi problémami, vrátane motora. Jeho umiestnenie hneď za operadlami zadných sedadiel spôsobovalo vyšší hluk v interiéri. Taktiež sa v Československu nevyrábali vhodné pneumatiky. Auto sa dostalo do výroby po ukončení vývoja až v roku [[1973]] a v tom čase to už nebolo dizajnovo ničím výnimočné auto. Premiéra Tatry 613 na [[Sviatok práce|prvomájovom]] sprievode v Bratislave skončila s poruchou spojky uprostred pochodu a musela byt odtlačená. Bez výraznejšej modernizácie sa vyrábala až do roku [[1995]], kedy bola nahradená posledným osobným vozidlom značky – [[Tatra 700|Tatrou 700]], čo však bola iba modernizácia zastaranej T613. Počas výroby došlo k niekoľkým drobným modernizáciám na motore, v interiéri a na karosérii. Označenia vozidiel sa po modernizácii menili na T613-2, T613-3, T613-4 a T613-S. == Motor == Pohon zabezpečoval vzduchom chladený [[karburátor]]ový motoro 2x2 [[rozvod OHC|OHC]], so [[Zdvihový objem|zdvihovým objemom]] 3,5 l a výkonom 123 kW, ktorý umožňoval krátkodobú max. rýchlosť až 190 [[km/h]], trvalú 150 - 160 km/h. Pri niektorých verziách sa v malých počtoch objavili aj výkonnejšie motory vyššieho zdvihového objemu (3,9 l) a v posledných rokoch výroby aj motory so [[Vstrekovanie paliva (zážihový motor)|vstrekovaním]] paliva a výkonom až 147 kW. Tieto vozidlá dosahovali údajne maximálnu rýchlosť až {{km|230|m}}/h. Vo vývoji bola pripravená aj verzia tohoto motora s vodným chladením. Ojedinelé bolo technické riešenie umiestnenia diferenciálu v priestore olejovej vane v bloku motora . [[Prevodovka]] bola 4-stupňová, mechanická, až v posledných verziách 5-stupňová mechanická. Objavila sa aj automatická 3-stupňová (1 ks v kabriolete), bola ale nevhodná pre bežnú premávku. == Charakteristika == Karoséria bola typu [[sedan]], existovalo však aj niekoľko málo kusov iného prevedenia (kupé, prehliadkový kabriolet a sanitný automobil). Sanitný automobil vznikol na základe projektu [[Škoda 120#BAZ Furgonet|BAZ Furgonet]] (predĺžený rázvor a skriňová nadstavba). V bežnom prevedení bola T613 otypovaná ako päťmiestna, zadné sedadlá však boli tvarované pre pohodlné sedenie 2 osôb s vyvýšenou strednou časťou sedáku a so sklopiteľnou opierkou. Neskoršie luxusnejšie verzie (Tatra 613 Special) boli napriek [[rázvor]]u predĺženému o {{mm|150|m}} otypované len pre 4 osoby, z dôvodu navýšenia celkovej hmotnosti na úkor užitočnej. V strede zadného operadla býval umiestnený minibar. Zmenou [[Štátny prevrat|režimu]] sa stali 613ky nezaujímavé. Napriek uvolneniu predaja, stáli zastarané autá deklasované voči konkurencii zo zahraničia. Tatra sa snažila narýchlo obohatiť chudobnú výbavu interiéru. Neskoršie prevedenia, hlavne vozidlá označované ako T613MiLong, sa mohli výrazne odlišovať v použitej vnútornej výbave podľa želania zákazníkov, čo sa tiež prejavilo aj v značnom rozdiele ceny jednotlivých vozidiel. Predajnosti však bránila zastaraná karoséria a hlavne chýbajúce bezpečnostné prvky: ABS, airbagy, posilovač riadenia a iné náležitosti, bežné u automobiloch nižších tried. Vyvrcholením bola neúspešná modernizácia označená ako [[Tatra 700|T613-5]], ktorá ukončila výrobu osobných automobilov tejto značky. Celkovo bolo vyrobených iba okolo 10 tis. vozidiel tohto typu, Ich udržiavanie v dobrom technickom stave je však pomerne náročné kvôli slabej korozívnej odolnosti karosérie, ako aj kvôli horšej dostupnosti náhradných dielov. (Závod Tatra zrušil výrobu osobných automobilov po neúspešnej modernizácii Tatry 613, premenovanú na Tatra 700). Tatra sa okrem Česka a Slovenska, môže vyskytovať v krajinách bývalého [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] a bývalom východnom [[DDR|Nemecku]], kam sa Tatra 613 v malých počtoch exportovala. Málo známa je informácia, že Tatra 613 mala problém s pneumatikami. [[Gottwaldov|Otrokovické]] pneumatiky Barum 205/70R14 OR6AS totiž nemali v oblube vyššie rýchlosti. Preto boli všetky "dôležitejšie" 613ky (613 S) vybavené [[Francúzsko|francúzskymi]] pneumatikami [[Michelin]]. == Odvodené verzie == Na báze technických skupín Tatry 613 boli postavené aj viaceré odvodené typy. Najznámejšia je verzia [[Tatra 623|T623]], ako rýchla technická pomoc pri motoršportových podujatiach, alebo v cestnej premávke (na Slovensku to bol záchranný systém [[Slovakia Alfa]], vytvorený pretekárom [[Jozef Studenič|Jozefom Studeničom]]). Pokusom o športovo karosovaný prototyp je [[MTX Tatra V8]] (1991). Neúspešným pokusom o modernizáciu modelového radu bol prototyp [[Tatra Prezident]]. == Galéria == <gallery> [[File:Tatra 613 Coupe Vignale.jpg|thumb|Tatra 613 Coupe Vignale]] Súbor: MHV Tatra 613-3.jpg|Tatra 613-3 Súbor: T613-4Mi Engine.JPG|Motor Tatra 613-4 Mi Súbor: Tatra613 4MiLong.JPG|Tatra 613-4 Mi Long Súbor: T613K1.JPG|Tatra 613 Kabrio Súbor: T613Ambulance.JPG|Sanitka Tatra 613 SV </gallery> == Iné projekty == {{projekt|commons=Tatra#T_613}} == Externé odkazy == * [http://www.tatraklub.sk Tatra Auto Klub Slovakia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170703014214/http://www.tatraklub.sk/ |date=2017-07-03 }} * [http://www.tatra.cz Tatra, A. S, oficiálna stránka] * [http://www.tatraportal.sk Tatra portal] {{Tatra}} [[Kategória:Automobily Tatra|613]] [[Kategória:Luxusné automobily]] revecmhjlncdrtrljizpwxtmqazh7gg 0 77236 8382734 8376419 2026-10-11T10:54:17Z ~2026-52626-20 306818 /* */ 8382734 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Škoda 105/120 | obrazok = Škoda 105 BJ 1978 (Foto Hilarmont) (1).JPG | vyrobca = [[Škoda Auto|AZNP Mladá Boleslav]] | produkcia = 1976{{--}}1987 | krajina_povodu = [[Československo|ČSSR]] | predchodca = [[Škoda 100]] | nasledovnik = [[Škoda 130]] | typ_karoserie = sedan | usporiadanie = [[zadný náhon]] | motor = 742.10, {{cm3|1046}}, 33,1 kW | maximalka = {{km|130|m}}/h | akceleracia = 24&nbsp;s | spotreba = 6,3 / ? / 9,5 | prevodovka = 4-stupňová manuálna | vyska = {{mm|1400|m}} | sirka = {{mm|1610|m}} | dlzka = {{mm|4200|m}} | hmotnost = {{kg|855}} | kapacita_nadrze = 38l }} '''Škoda 105/120/125''' (typ 742) je [[automobil]] [[nižšia stredná trieda|nižšej strednej triedy]], ktorý bol vyrábaný [[Československo|československou]] automobilkou [[Škoda Auto|AZNP]] Mladá Boleslav. Prvý krát bol predstavený v roku [[1976]] členom zjazdu [[KSČ]]. Jednalo sa o modernizáciu modelu [[Škoda 100|100 / 110]], ktorú nahradil vo výrobe. Tá prebiehala od roku [[1976]] do roku [[1990]]. Modely '''105''' a '''120''' sa navzájom odlišovali objemom použitého motora (105-1,05L / 120-1,2L). Model '''125''' označoval 5-stupňovú prevodovku. V roku [[1984]] došlo u Škody 105/120 k miernej modernizácii karosérie a rozšíreniu rozchodu kolies, čím vznikol model M, ktorý vo výrobe zostal až do roku [[1990]]. == História == {{Infobox Automobil | nazov = Škoda 120/120L | obrazok = Skoda 120 Madrid.jpg | vyrobca = [[Škoda Auto|ANZP Mladá Boleslav]] | produkcia = 1976{{--}}1990 | krajina_povodu = [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | predchodca = [[Škoda 110]] | nasledovnik = [[Škoda 125]] | typ_karoserie = sedan | usporiadanie = [[zadný náhon]] | motor = 742.12, {{cm3|1174}}, 36,7 kW | maximalka = {{km|140|m}}/h | akceleracia = 20&nbsp;s | spotreba = 6,4 / 9,4 / 9,7 | prevodovka = 4-stupňová manuálna | hmotnost = {{kg|875}} }} Po desiatich rokoch od ukončenia vývoja modelu [[Škoda 1000 MB]] sa v AZNP pripravoval nový model automobilu. Vzhľadom k finančnej situácii vo vtedajšom centralizovanom hospodárstve a po nevydarených projektoch Škoda 720 a 740 (neskôr aj 760), nezostal dostatok financií pre vývoj úplne nového modelu automobilu. Aj keď model 1000 MB bol v dobe svojho uvedenia na trh považovaný za moderný automobil, prax ukázala, že koncepcia motora vzadu je neperspektívna. Hlavným problémom však bolo sprísnenie predpisov EHK, z čoho vyplývalo, že by sa škodovky nemohli ďalej vyvážať do zahraničia. Preto musela AZNP pripraviť nový model. Pre nedostatok financií sa AZNP rozhodla, že sa znavu vydá cestou opakovanej modernizácie modelu [[Škoda 100]]. Prvé prototypy nového modelu boli obyčajným faceliftom starého modelu s hranatejšou karosériou (prototyp Škoda 727 z roku [[1971]]). Neskôr sa vývojové oddelenie rozhodlo adresnejšie riešiť problémy s chladením vzadu uloženého motora pomocou presunutia chladiča do prednej časti vozu. Vznikla tak unikátna koncepcia 1,2 litrového motora a 13 litrovej chladiacej sústavy. Priaznivým vplyvom voľby vpredu uloženého chladiča malo byť lepšie chladenie, v praxi to však boli hlavne úniky chladiacej kvapaliny cez viaceré spoje trasy. Typ 742 bol predstavený v roku 1976 na zjazde [[KSČ]] a potom na Medzinárodnom strojárskom veľtrhu v Brne. Pri predstavení verejnosti uverejenil český časopis Svet motoru test novej Škody 120L, pri ktorom spotreboval 4 štartéry Pal Magneton a niekoľko ďalších dielov. Jazdné vlastnosti však od modelu Š 100 nijak nepokročili. V roku 1977 dánsky novinár Markus Jakobsen v [[Veľká Británia|britskom]] denníku The Sun uverejnil test pri ktorom sa škodovka prevrátila na strechu. Následne odborný týždeník The Motor priniesol šesťstranovú drsnú kritiku o životunebezpečnom aute. Export na [[Západná Európa#Štáty západnej Európy|nesocialistickom]] trhu sa výrazne prepadol. Situáciu musel riešiť importér Skoda Great Britain Ltd. a český PZO Motokov. V krátkej dobe dotlačili [[Škoda Auto|AZNP]] k vyvinutiu upravených exportných modelov s upraveným pružením, upravenou geometriou náprav a najmä širšími 13 palcovými diskami s kvalitnými radiálnymi pneumatikami zahraničnej výroby. Pre domácich zákazníkov ostal základný model a [[Gottwaldov|otrokovické]] pneumatiky Barum. Pre nízku kvalitu a rozporupné jazdné vlastnosti sa automobil na zahraničných trhoch stal terčom kritiky a posmeškov. Preto ju zaradili medzi najhoršie autá sveta, ako to odkazuje kniha od Craiga Cheethama - The world's worst cars. Napriek snahe výrobcu [[Škoda Auto|AZNP]], bola typickou vlastnosťou [[korózia]] karosérie. Preto vtedajšia motoristická tlač prinášala návody o svojpomocnom, dodatočnom nanášaní množstva [[Bitúmen|bituménových]] a [[vosk|voskových]] prípravkov na karosériu a do dutín. Na sklonku roka 1981 sa v závode v [[Kvasiny|Kvasinách]], o polrok neskôr aj v [[BAZ]], začala výroba coupé [[Škoda Garde]] založeného na automobile Škoda 120LS, ktoré bolo pokračovateľom coupé [[Škoda 110 R Coupé]]. Pri tomto modely AZNP nezvládla konštrukciu novej zadnej nápravy, ktorá sa počas prevádzky značne deformovala. V roku [[1984]] bol z modelu [[Škoda Garde|Garde]] odvodený model [[Škoda Rapid|Rapid]]. Neskôr, v roku [[1984]] prešiel celý modelový rad modernizáciou (označujú sa ako typ 742 - M). Súčasťou modernizácie bol facelift prednej masky karosérie, rozšírenie náprav vpredu aj vzadu, čo prispelo k vyššej stabilite vozu a bolo zavedené hrebeňové riadenie (pre niektoré modely), ktoré zvýšilo presnosť riadenia. Zavedenie citlivého hrebeňového riadenia si vyžiadalo používanie nových diskov s kalibrovanou stredovou dierou a kvalitnejších pneumatík (z [[Púchov|Púchovských]] gumární). Všetky modely boli vybavené ľahšími plastovými nárazníkmi zo Skloplastu [[Trnava]]. S nástupom modernizovaných modelov sa zjednotil vzhľad prednej masky pre automobily Škoda 105, ktoré všetky dostali oválne svetlomety a pre automobily Škoda 120 boli určené nové tvarové svetlomety. Súbežne s modelovým ročníkom [[1984]] bol o rok neskôr predstavený inovovaný model [[Škoda 130]] odvodený od Škody 120, ktorý sa oproti starším modelom pýšil 5-stupňovou prevodovkou, motorom so zvýšeným výkonom a modifikovanou brzdovou sústavou s vyšším výkonom. V roku 1987 bol na Medzinárodnom strojárskom veľtrhu predstavený model [[Škoda Favorit]], ktorý predznamenal koniec automobilov s koncepciou zadného náhonu. Z dôvodu očakávaní nového modelu prudko klesol dopyt po starých automobiloch a to spôsobilo uvedenie modelov Škoda 120LX, 125, ktoré obsahovali niektoré modernejšie prvky automobilov radu Škoda 130. Výroba modelovej rady Škoda 742 bola definitívne ukončená v roku [[1990]]. Aj keď koncepcia vzadu umiestneného motora bola v dobe uvedenia tohto automobilu na trh už v Európe prežitkom a používala sa len v ojedinelých prípadoch (napríklad ukrajinský Záporožec) , jej využitie v tomto automobile poskytovalo výrobcovi AZNP niektoré výhody. Napríklad iba dva typy karosérie, alebo zastaraná kyvadlová náprava ktorá nevyžadovala homokinetické kĺby. Avšak na úkor jazdných vlastností. {{clr}} == Spoločné črty == === Podvozok === Bezrámová konštrukcia. Všetky kolesá nezávisle zavesené - predné kolesá na priečnych lichobežníkových polonápravách, zadné kyvadlové polonápravy na pozdĺžnych kyvných ramenách; pérovanie vpredu aj vzadu vinutými pružinami s teleskopickými tlmičmi, vpredu priečny skrutový stabilizátor. Prevádzkové brzdy kvapalinové, dvojokruhové, predné kotúčové, zadné bubnové, u 120LS a 120GLS s posilňovačom od začiatku výroby, od modelového roku 1982 posilňovač u modelu 120 vo všetkých úrovniach výbavy, od roku 1984 aj pre 105S a 105L. Riadenie skrutkou a maticou, lomený kĺbový hriadeľ volantu. OD roku 1984 riadenie hrebeňové. Palivová nádrž o objeme 38 l. Pneumatiky 155-14. === Karoséria === Samonosná oceľová, štvordverová ([[sedan]]). Predné sedadlá sú anatomické, posuvné; operadlá s nastaviteľným sklonom a lôžkovou úpravou, u 105GL, 120LS a 120GLS s nastaviteľnými opierkami hlavy. Operadlá zadných sedadiel sú sklopné vpred. Bezpečnostné pásy vpredu, vzadu na želanie. Okrem modelu 105S a 120 možnosť na želanie doplniť samonavíjacími pásmi moravan SuperRol. U 105GL, 120LS a 120GLS otáčkomer. Halogénové svetlomety H4, u 120 LS na objednávku aj u 105 L dvojité. Od roku 1984 pre Škodu 105 oblé svetlomety, pre Škodu 120 tvarové, obe halogénové. Batožinový priestor celkom {{m3|0.40}} (vpredu {{m3|0.28}}, za sedadlami {{m3|0.12}}). == Motorizácia == {{Infobox Automobil | nazov = Škoda 120LS/GLS/LX | obrazok = Skoda120L front.jpg | vyrobca = [[Škoda Auto|ANZP Mladá Boleslav]] | produkcia = 1976{{--}}1987 | krajina_povodu = [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | predchodca = [[Škoda 100/110#Motor Škoda 110LS|Škoda 110LS]] | nasledovnik = [[Škoda 130]] | typ_karoserie = sedan | usporiadanie = [[zadný náhon]] | motor = 742.12X, {{cm3|1174}}, 40,5 kW | maximalka = {{km|150|m}}/h | akceleracia = | spotreba = 6,5 / 9,7 / 9,7 | prevodovka = 4-stupňová manuálna<br />5-stupňová manuálna | hmotnost = {{kg|885}} }} Štvortaktný radový karburačný kvapalinou chladený štvorvalcový motor s [[Rozvod OHV|rozvodom OHV]] (overhead valves - ventily zhora v hlave), umiestnený pozdĺž za zadnou nápravou. V jednom bloku s prevodovkou a rozvodovkou. O prípravu zmesi sa staral karburátor Jikov 32 ESDR, od roku 1984 modernizovaný Jikov 32 SEDR. V ponuke boli dve základné motorizácie v priebehu rokov 1976 až 1987 rozšírené o doplnkovú motorizáciu pre športovú jazdu. === Škoda 742.10 === Škoda 742.10 bol variant motorizácie modelovej rady Škoda 742. Išlo o motor so zdvihovým objemom {{cm3|1046}} a výkonom 32,1&nbsp;kW. Bola to najslabšia ponúkaná motorizácia. Historicky sa jednalo o modernizovaný motor z modelu [[Škoda 100]] so zvýšeným objemom a zmenenými výkonovými charakteristikami vďaka použitej inej prevodovke a konštrukcii karburátora. Výkonové charakteristiky motora: * Typ: 742.10 * [[Zdvihový objem]] motora: {{cm3|1046}} * Vŕtanie / zdvih: 68/{{mm|72|m}} * Stupeň kompresie: 7,5 * Čistý výkon: 33,1&nbsp;kW pri 4&nbsp;800 /min * Točivý moment: 72,8 Nm pri 3&nbsp;000 /min === Škoda 742.12 === Táto motorizácia bola ponúkaná ako silnejší variant pre bežných spotrebiteľov. Išlo o motor so zdvihovým objemom {{cm3|1174}}. Šlo o pôvodný motor z automobilu Škoda 110 so zvýšeným objemom a výkonom. Rovnako, ako 742.10, bol aj tento motor plnený modernizovaným karburátorom. Na rozdiel od 742.10 mal karburátor 742.12 2 hrdlá so samostatnými tryskami. Druhé hrdlo otváralo medzi rýchlosťami 110-{{km|120|m}}/h, v závislosti od dynamiky jazdy. Výkonové charakteristiky: * Typ: 742.12 * Zdvihový objem: {{cm3|1174}} * Vŕtanie/zdvih: 72/{{mm|72|m}} * Stupeň kompresie: 7,5 * Čistý výkon: 36,7&nbsp;kW pri 4&nbsp;200 /min * Točivý moment: 82 Nm pri 3&nbsp;000 /min === Škoda 742.12X (modely LS, LX, GLS) === Pre športovo ladené modely typovej rady 742 bol ponúkaný motor 742.12X. Išlo o motor so zdvihovým objemom zhodným s motorom 742.12, ale úpravami dna piestov sa dosiahlo vyššieho kompresného pomeru. V rokoch 1976 až 1983 boli na motory 742.12X montované aj odlišné ostrejšie [[Vačkový hriadeľ|vačkové hriadele]]. Prítomnosť tohto motora v automobile značilo písmeno S, alebo X v označení modelu, ak sa jednalo o model 120. Výkonové charakteristiky motora: * Typ: 742.12X * Zdvihový objem: {{cm3|1174}} * Vŕtanie/zdvih: 72/{{mm|72|m}} * Stupeň kompresie: 9,5 * Čistý výkon: 40,5&nbsp;kW pri 5&nbsp;200 /min * Točivý moment: 85,5 Nm pri 3&nbsp;250 /min == Prevodové ústrojenstvo == {{Infobox Automobil | nazov = Škoda 125L | obrazok = Škoda 125 L (46510243835) (cropped).jpg | vyrobca = [[Škoda Auto|ANZP Mladá Boleslav]] | produkcia = 1987{{--}}1990 | krajina_povodu = [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | predchodca = Škoda 120 | nasledovnik = [[Škoda 130]] | typ_karoserie = sedan | usporiadanie = [[zadný náhon]] | motor = 742.12, {{cm3|1174}}, 36,7 kW | prevodovka = 5-stupňová manuálna | hmotnost = {{kg|875}} }} V priebehu výroby tohto automobilu boli k dispozícii štyri rôzne prevodovky montované do týchto automobilov. Všetky prevodovky koncepčne vychádzali z prevodového ústrojenstva vozidla Škoda 100. Počiatočné modely prevodoviek boli identické s [[prevodovka]]mi posledných modelov Škoda 100, teda mali 4 stupne smerom vpred a jeden vzad. V roku 1984 bola do sériovej výroby nasadená 5-stupňová prevodovka. Prevodovky sa vzájomne líšili aj použitým stálym prevodom. === 4-stupňová manuálna prevodovka, stály prevod 4,44 === Je najstaršia dostupná prevodovka modelového radu 742. V prvých rokoch výroby sa montovala ako sériová prevodovka do všetkých modelov Škoda 105/120. Neskôr ju nahradila 4-stupňová prevodovka so stálym prevodom 4,22 a táto prevodovka sa stala súčasťou výbavy na želanie ako tzv. horský prevod. Táto prevodovka sa sériovo montovala s kyvnými polosami. Prevodové stupne boli odstupňované nasledovne: * I. stupeň: 3,8 * II. stupeň: 2,12 * III. stupeň: 1,41 * IV. stupeň: 0,96 * spätný chod: 3,27 * stály prevod rozvodovky: 4,44 === 4-stupňová manuálna prevodovka, stály prevod 4,22 === Táto prevodovka neskôr nahradila pre typ 742 predchádzajúcu prevodovku. Dôvodom bolo aj neskoršie zavedenie 13 palcových pneumatík. Prevodovka je identicky odstupňovaná, rozdielny je len stály prevod. Sériovo sa táto prevodovka montovala ako na kyvné polosi, tak na kyvné polosi s vlečnými ramenami. === 4-stupňová manuálna prevodovka, stály prevod 3,9 === Tento typ prevodoviek sa montoval do špeciálneho modelu Škoda 120LE. Tento automobil mal zvýšiť ekonomiku jazdy hlavne na cestách 1. triedy a diaľniciach, kedy umožnil automobilu jazdu pri rovnakej rýchlosti s nižšími otáčkami, čo malo vplyv na spotrebu. Automobil Škoda 120LE, v ktorom táto prevodovka bola montovaná mal kyvné polosi. === 5-stupňová manuálna prevodovka, stály prevod 3,9 === Pre nový modelový rad Škoda 130 bola uvedená 5-stupňová manuálna prevodovka, ktorá sa však v rámci snahy o zvýšenie predávanosti modelového radu Škoda 105/120 dostala aj do áut nižšej kategórie. Pri jej použití v modeli 125L bola montovaná na kyvné polosi. * I. stupeň: 3,8 * II. stupeň: 2,12 * III. stupeň: 1,41 * IV. stupeň: 1,08 * V. stupeň: 0,96 * spätný chod: 3,27 * stály prevod rozvodovky: 3,9 == Vnútorná výbava == Od počiatku do skončenia výroby boli autá typovej rady 742 ponúkané v niekoľkých úrovniach výbavy. Úrovne výbavy sa líšili ako prítomnými vonkajšími ozdobnými prvkami, tak úrovňou vnútornej výbavy a pohodlia obsluhy. === Standard (Škoda 105S) === Minimálna úroveň výbavy, ktorá bola ponúkaná len vo variante s motorizáciou Škoda 105. V tejto úrovni výbavy automobilu vo vnútri chýbali lakťové opierky na dverách, miesto ktorých boli inštalované koženkové priťahovače. Namiesto kobercov bola podlaha automobilu pokrytá gumenými kobercami, ktoré mali menšiu schopnosť tlmiť hluk a predné sedadlá nemali možnosť nastavenia sklonu sedadla. V rokoch 1976 - 1983 boli automobily s touto úrovňou výbavy vybavené kruhovými svetlometmi pôvodne montovanými na automobily Škoda 100. Neskôr dostali oválne svetlomety zhodné s ostatnými úrovňami výbavy pre model Škoda 105. Prístrojový štít tohto modelu bol len miernym faceliftom pôvodného prístrojového štítu modelovej rady 100/110. Sklá v zadných dverách neboli sťahovacie. V roku 1986 bola výroba tohto modelu zastavená. === Special (Škoda 105SP) === Po zamietnutí projektu úžitkového automobilu [[Škoda 120#Prototypy|BAZ Furgonet]], zaviedla AZNP model SP. Táto úprava bola určená najmä pre pošty a údržbárske čaty. Priestor predných a zadných sedadiel bol oddelený plastovou priečkou, navrchu so zasklenou stenou z polykarbonátu, zadné sedadlá neboli montované a súčasťou výbavy bola polička so zásuvkami na uskladnenie náradia a spojovacieho materiálu. Poslaním tohto modelu bolo poslúžiť tam, kde bola Škoda 1203 zbytočne veľká a neekonomická. Tento model sa vyrábal v rokoch 1983 - 1988. === de Luxe (Škoda 105L a Škoda 120L) === V tejto úrovni výbavy bol štandardne dodávaný prístrojový štít s kruhovými prístrojmi, ale bez otáčkomeru. Podlaha interiéru už bola pokrytá kobercom, na dverách boli lakťové opierky a sťahovať sa dali sklá všetkých štyroch dverí. Predné sedadlá mali možnosť nastavenia sklonu opierky. Oproti modelu S bola pri výbave de Luxe bohatšia výbava vonkajších ozdobných líšt. Autá s touto úrovňou výbavy boli vybavené oválnymi svetlometmi vpredu počas rokov 1976 - 1983, neskôr v roku 1983 dostali automobily Škoda 120L a 120LS tvarové svetlomety. Autá v tejto úrovni výbavy boli dostupné počas celej výroby typovej rady 742. Kombinácia výbavy de Luxe s motorom 120X bola doplnená o prístrojový štít z výbavy Grand de Luxe, teda o otáčkomer. Vznikol tak model Škoda 120LS (de Luxe Super), ktorý bol v roku 1987 doplnený o 5-stupňovú prevodovku a predávaný ako model Škoda 120LX. === Grand de Luxe (Škoda 105GL, Škoda 120GLS) === Táto úroveň výbavy bola vrcholom medzi ponúkanými úrovňami výbavy počas celej doby predaja tohto typu automobilov. Zahrňovala palubnú dosku z mäkčeného materiálu IPUR, prístrojový štít s otáčkomerom, vzhľadovo príjemnejší koberec, odlišné čalúnenie dverných výplní. V rokoch 1976 - 1983 bola súčasťou tejto výbavy sada chrómovaných líšt na okenné rámy dverí. Táto úroveň výbavy sa dodávala len s motormi 742.10 a 742.12X. == Prehľad modelov == === Škoda 105 === Motor 742.10 so 4-stupňovou manuálnou prevodovkou so stálym prevodom 4,22 (v prvých rokoch výroby 4,44). Dostupné úrovne výbavy boli Standard (S), de Luxe (L), Grand de Luxe (GL) a Special (SP). === Škoda 120 === Motor 742.12, alebo 742.12X (označenie písmenom S, alebo X v názve modelu) so 4-stupňovou, alebo 5-stupňovou manuálnou prevodovkou so všetkými druhmi stáleho prevodu. Dostupné úrovne výbavy boli: nič (-), de Luxe (L), de Luxe Super (LS), de Luxe Extended (LX), Grand Luxe (GL) a Grand de Luxe Super (GLS) a de Luxe Economic (LE). === Škoda 125 === Motor 742.12 s 5-stupňovou manuálnou prevodovkou so stálym prevodom 4.22. Dostupná bola jediná úroveň výbavy de Luxe (L). Konštrukčná rýchlosť vozidla je 140 km/h. == Prototypy == Počas výroby automobilov typovej rady 742 sa vyskytlo niekoľko prototypov, ktoré sa do sériovej výroby nedostali. Cieľom bolo hlavne vyrobiť a do sériovej výroby uviesť variant combi, ktorý bol však ťažko uskutočniteľný a po neúspešných pokusoch s automobilom Škoda 1000MB Combi a ukončení výroby automobilu Škoda Octavia automobilka žiadny automobil tohto variantu nevyrábala. === BAZ 1500 "Oficial" === V roku 1980 riešili vo [[BAZ|VMV BAZ]] úlohu služobného vozdla, ako ekonomickej náhrady za importované vozidlá. Karoséria 742 bola rozšírená o 120mm, pre zlepšenie prepravy 3 osôb na zadných sedadlách. Vpredu bol umiestnený pozdĺžny motor [[TAZ 1500]], ktorý cez štvorstupňovú prevodovku poháňal zadnú nápravu. Samozrejmosťou bol rozšírený podvozok a predĺžený rázvor, ktorý poskytol lepšie jazdné vlastnosti, ako mala Škoda 742. Snaha bola cez novú zošikmenú masku zmodernizovať vzhľad. Projekt ďalej nepokračoval z dôvodu stiahnutia investícií do AZNP na vývoj prednopohonnej škodovky. === BAZ Furgonet === [[File:BAZ Furgonet.JPG|thumb|Prototyp BAZ Furgonet]] BAZ Furgonet bol prototyp odvodený od automobilu Škoda 742 vyvinutý vo VMV [[Bratislavské automobilové závody|Bratislavských automobilových závodoch (BAZ)]]. Vznikol ako projekt dodávkového automobilu s nosnosťou 450 kg. Poučení z neúspechov 1000 MB Combi, ktorá mala problémy s mazacím a chladiacim systémom (veľmi šikmo uložený motor na zníženie pracovnej výšky) , nechali vývojári BAZ motor uložený pôvodným spôsobom, pričom nezmenili ani uchytenie vzduchového filtra, ktorý podstatne zvyšoval zástavbovú výšku motora. Dôsledkom bola 0,9 m vysoko umiestnená nákladová hrana zadných výklopných dverí. Prístup však zlepšovali veľké (80 x 110 cm) bočné dvere, ktoré sa otvárali takmer o 180 stupňov. Napriek zvolenej koncepcii sa jednalo o úžitkové vozidlo s neporovnateľne lepšími vlastnosťami, ako vtedy jediné dostupné auto - [[Škoda 1203]]. Úžitkové vozidlá s motorom vzadu v tom čase vyrábal aj [[Volkswagen]] a [[Fiat]]. V [[BAZ]] boli vyrobené spočiatku 3 prototypy rôznych verzií, ktoré sa podrobili testovaciemu programu a pre interné účely závodu BAZ bol skompletizovaný ešte štvrtý prototyp. Projekt bol zastavený s poukázaním na prebiehajúci (v podstate začínajúci) vývoj Š780 s motorom vpredu a jej potencionálne úžitkových verzií. Samotná Škoda AZNP, na základe projektu Furgoneta, začala vyrábať verziu 105 SP (sedan s motorom vzadu, bez zadných sedadiel), ktorá bola v ponuke dlhých 8 rokov. Až o 9 rokov neskôr bol predstavený Favorit pick-up, s takmer totožným motorom OHV. A o dekádu neskôr, tiež na základe tohto projektu, vytvorila Tatra model [[Tatra 613|T 613 SV]]. === BAZ 742 PP === Vzľadom na koncepciu typu Š742 s motorom vzadu a z toho plynúce obmedzenia, postavili v [[BAZ]]ke funkčnú vzorku modelu 742 s motorom vpredu a pohonom predných kolies. Keďže AZNP nedisponovala vhodným pohonom, použil sa licenčný motor Fiat, rovnaký, ako pri inom projekte s predným pohonom, [[BAZ Locusta]]. Automobil mal upravené predné čelo a zadné združené svetlá. === Škoda 120 742/C1 === [[Súbor:Skoda 742 ortodox front.JPG|thumb|Škoda 742 C1]] Z AZNP pochádzala Škoda 120 742/C1, prototypová úprava pôvodného sériového automobilu Škoda 120 pre klasickú koncepciu pohonu. V tomto prototype bol motor umiestnený pozdĺžne nad prednú nápravu, pričom poháňaná ostala zadná náprava. Kvôli motoru v prednej časti automobilu bolo nutné posunúť prednú nápravu viac dopredu, aby sa zmenšil predný previs karosérie. Vďaka zvýšeniu hmotnosti automobilu v dôsledku použitia kardanového hriadeľa sa tento variant neuchytil. Automobil mal sériový podvozok. Predná lichobežníková náprava bola ponechaná nezmenená, teda náprava s vinutými pružinami a priečnym torzným stabilizátorom. Modifikovaný bol len tvar nápravnice, ktorá bola rozdelená tak, aby sa do stredu automobilu nad nápravu vošiel motor. Zadná náprava dostala inak uložené ramená. Okrem prototypu s klasickou koncepciou vznikol aj jeden prototyp s koncepciou pohonu transaxle, teda motor vpredu a prevodovka s diferenciálom vzadu. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Škoda 120}} {{projekt|commons=Category:Škoda 105|štítok=Škoda 105}} == Zdroj == * ''Svět motorů, 48/1976'' * Craig Cheetham, The world's worst cars, strana 60-61. {{Škoda Auto}} [[Kategória:Automobily Škoda|105/120/125]] [[Kategória:Automobily nižšej strednej triedy]] nm1wvkdvoqqmmq9e6fp5lciyfby5nk5 0 82073 8382579 8374952 2026-10-10T20:32:05Z Martingazak 234259 Doplnenie 8382579 wikitext text/x-wiki Prvá písomná zmienka o [[Ruská federácia|Rusku]] pochádza z [[10. storočie|10. storočia]] a je uvedená v staroruských dokumentoch z [[10. storočie|10.]]&nbsp;–&nbsp;[[15. storočie|15. storočia]] pod názvom ''Россiя'' alebo ''Россiа''<ref>Kniha [[Konštantín VII.|Konštantína VII. Porfyrogeneta]] ''O ceremóniách byzantského dvora'' a ''O vláde v štáte''.</ref>. Tento termín, ktorý sa používal od roku [[1517]] označoval iba severovýchodné územie krajiny (t.&nbsp;j. Ruské zeme), ktoré nepatrilo [[Poľsko|Poľsku]] a [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Veľkému litovskému kniežatstvu]], boli však spojené s [[Veľké moskovské kniežatstvo|Veľkým moskovským kniežatstvom]] do jedného štátu. V [[14. storočie|14. storočí]] sa [[Ruská federácia|Ruskom]] v povedomí západných krajín označovalo územie ''[[Moskovská Rus|Moskovskej Rusi]]'', ktorého obyvateľmi boli ''Moskviti''. Oficiálny názov štátu&nbsp;–&nbsp;„Rusko“&nbsp;–&nbsp;zaviedol [[Peter I. (Rusko)|Peter I.]] v roku [[1721]], keď vytvoril [[Ruské impérium]]. Dňa [[1. september|1. septembra]] [[1917]] bola v [[Ruská federácia|Rusku]] vyhlásená republika, ale fakticky sa ňou stalo už [[3. marec|3. marca]] [[1917]] po vypuknutí [[Februárová revolúcia 1917|Februárovej revolúcie]]. V období od [[10. január]]a [[1918]] do [[30. december|30. decembra]] [[1922]] bolo ruské územie súčasťou [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky]] a následne [[Sovietsky zväz|Zväzu sovietskych socialistických republík]] ([[30. december]] [[1922]]{{--}}[[25. december]] [[1991]]). Dňa [[12. jún]]a [[1990]] poslanci [[Najvyšší soviet Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky|Najvyššieho sovietu RSFSR]] prijali [[Deklarácia o štátnej suverenite Ruskej federácie|Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie]]. Začiatkom decembra ([[8. december]] [[1990]]) sa predstavitelia [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]], [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Bielorusko|Bieloruska]] na stretnutí v [[Bielovežská rezervácia|Bielovežskej rezervácii]] dohodli na spoločnom rozpustení [[Zväz sovietskych socialistických republík|ZSSR]] a vytvorení [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]]. Dňa [[25. december|25. decembra]] [[1991]] zaniknutý štátny útvar [[Zväz sovietskych socialistických republík]] dostal nový názov&nbsp;–&nbsp;[[Ruská federácia]]. == Územie Ruska (7. storočie pred Kristom{{--}}5. storočie) == [[Obrázok:Muromian-map.png|thumb|right|Približné rozšírenie kmeňových zoskupení na území [[Ruská federácia|Ruska]] pred [[9. storočie|9. storočím]].]] V období 7. storočia pred Kristom{{--}}[[5. storočie|5. storočia]] žili na území európskej časti [[Ruská federácia|Ruska]] ako aj medzi riekami [[Volga]] a [[Oka]] ugrofínske a baltské kmene, čo dokazuje rozvoj [[diakovská kultúra|diakovskej kultúry]] v tejto oblasti. Na časti dnešného územia [[Ruská federácia|Ruskej federácie]] v období 1. storočia pred Kristom existovali dva štáty&nbsp;–&nbsp;[[Bosporský štát]] a [[Skýtsky štát|štát Skýtov]]. V období po [[Sťahovanie národov (stredovek)|sťahovaní národov]] ([[3. storočie|3.]]{{--}}[[7. storočie]]) sa na severe a strede [[východoeurópska nížina|východoeurópskej nížiny]] usadili slovanské kmene ([[Veneti]] a [[Anti]]) z oblasti na juhu [[Čierne more|Čierneho mora]], [[Volga|Volgy]] a severného [[Don]]u. V rokoch [[552]]{{--}}[[745]] zeme východnej časti európskeho Ruska patrili [[Turecká ríša|Tureckej ríši]]. V polovici [[7. storočie|7.]]{{--}}[[10. storočie|10. storočia]] sa na území dolného [[Povolžie|Povolžia]], severného [[Kaukaz]]u a v oblasti [[Azovské more|Azovského mora]] rozprestierala ríša [[Chazari|Chazarov]]. Južné časti [[Ruská federácia|Ruska]] začiatkom [[8. storočie|8. storočia]] (v roku [[926]]) boli súčasťou štátu [[Balhovia|Balhov]]. Do tohto obdobia siahajú aj počiatky zrodu [[Povolžské Bulharsko|Povolžského Bulharska]] ([[9. storočie]]{{--}}[[13. storočie]]) a podľa niektorých ruských historikov v týchto miestach vznikol v [[9. storočie|9. storočí]] [[Ruský chanát]]. == Stará Rus (5. storočie{{--}}9. storočie) == '''Stará Rus''' ([[ruština|po rusky]]: ''Русь'') je prvý historický názov zemí [[Anti|východných Slovanov]]. == Staroruský štát (9. storočie{{--}}13. storočie) == {{Hlavný článok|Kyjevská Rus}} [[Obrázok:History of Russia, IX-XV c.jpg|thumb|right|[[Východná Európa]] okolo roku [[862]] (hore), moskovské kniežatstvá v [[11. storočie|11. storočí]]{{--}}[[13. storočie|13. storočí]] (vpravo), rozpad moskovských kniežatstiev v rokoch [[1303]]{{--}}[[1462]] (vľavo).]] V [[9. storočie|9. storočí]] sa vo východnej [[Európa|Európe]] vytvoril '''Staroruský štát''', tzv. [[Kyjevská Rus]] alebo [[Kyjevská Rus|Kyjevská zem]] ([[ruština|po rusky]]: ''Древнерусское государство'', ''Киевская Русь'', ''Киевская земля'', [[Staroseverčina|po staroseversky]]: ''Garðaríki''). Podľa [[Povesť dávnych liet|Povesti dávnych liet]]{{ref|1}} je vznik [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]] spätý s pozvaním kmeňa [[Slovania|Slovanov]] varjagským kniežaťom [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] [[Rurik I. (Kyjevská Rus)|Rurikom]] (''Hrorekr'') do [[Velikij Novgorod|Novgorodu]]. [[Rurik I. (Kyjevská Rus)|Rurik]] bol zvolený za prvé knieža [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]] preto, lebo bol nekonfliktný panovník a nezaujímal sa o spory druhých štátov a tiež aj kvôli jeho umu a sile, ktorá sa mohla porovnávať so švédskymi [[Vikingovia|Vikingami]]. Medzitým [[Rurik I. (Kyjevská Rus)|Rurikov]] syn [[Igor I. (Kyjevská Rus)|Igor]] spolu s vojvodom [[Oleg (Kyjevská Rus)|Olegom]] a jeho družinou prevzali moc v [[Kyjev]]e, mieste vtedajšej križovatky ciest „[[Cesta zo Škandinávie do Grécka|zo Škandinávie do Grécka]]“ a obchodných ciest do západnej [[Európa|Európy]] z východu a založili tu dynastiu [[Dynastia Rurikovcov|Rurikovcov]]. V roku [[988]] za vlády [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra I.]] prijali [[pravoslávie|kresťanstvo východného obradu]]. Dejiny [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] sa delia na 5 období<ref>Delenie ruských historikov! Ako delia dejiny [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] ukrajinskí historici pozri v článku [[dejiny Ukrajiny]] a jeho časti [[Dejiny Ukrajiny#Rozdelenie dejín Kyjevskej Rusi podľa ukrajinských historikov|Rozdelenie dejín Kyjevskej Rusi podľa ukrajinských historikov]].</ref>: === Prvé obdobie (do roku [[882]]) === V polovici [[8. storočie|8. storočia]] sa škandinávske a slovanské kmene usadili na severozápade [[Ruská federácia|Ruska]] a založili tu Ladožskú a Lubšinskú pevnosť. Od roku [[780]] po rieke [[Volga]] začínajú obchodovať s [[Bulhari|Bulharmi]] a pravdepodobne aj [[Chazari|Chazarmi]]. Podľa [[Povesť dávnych liet|Povesti dávnych liet]]<ref>[http://old-russian.chat.ru/01povest.htm Povesť dávnych liet (Staroruská literatúra)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210311152715/http://www.old-russian.chat.ru/01povest.htm |date=2021-03-11 }} preklad D. S. Lichačova {{rus icon}}</ref> v roku [[850]] [[Kyjev]] obsadili [[Askold]] a [[Dir]], ale archeologické vykopávky nezaznamenali žiadnu prítomnosť Škandinávcov z tohto obdobia na území dnešného [[Kyjev]]a. Našlo sa iba niekoľko slovanských dedín. Podľa letopisu v roku [[862]], v období občianskych vojen medzi kmeňmi [[Slovania|Slovanov]] a [[Ugrofíni|Ugrofínov]], prišiel na toto územie [[Varjagovia|Varjag]] [[Rurik I. (Kyjevská Rus)|Rurik]]. === Druhé obdobie ([[882]]{{--}}[[911]]) === Podľa [[Povesť dávnych liet|Povesti dávnych liet]] <ref>[http://old-russian.chat.ru/01povest.htm Tamže] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210311152715/http://www.old-russian.chat.ru/01povest.htm |date=2021-03-11 }} {{rus icon}}</ref> moc v Kyjeve ovládol [[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg]], vodca [[Varjagovia|Varjagov]], a zavraždil [[Askold]]a a [[Dir]]a. Obchodné kontakty s okolitým svetom sa odohrávajú v dolnej časti štátu, pri ceste známej ako „[[cesta zo Škandinávie do Grécka]]“. Kmene [[Slovania|Slovanov]], [[Ugrofíni|Ugrofínov]] a [[Balti|Baltov]] sú v tomto období daňovníkmi [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. === Tretie obdobie ([[911]]{{--}}[[1054]]) === [[Obrázok:Rus-1015-1113.png|thumb|right|Kyjevská Rus [[1015]]{{--}}[[1113]].]] Nastal rozvoj ranofeudálnej monarchie sprevádzaný rozvojom výrobných síl, feudálnych vzťahov a úspešnými vojnami proti [[Byzantská ríša|Byzancii]] a [[Varjagovia|Varjagom]]. V roku [[1036]] panovník [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslav I. Múdry]] porazil [[Pečenehovia|Pečenehov]] pri [[Kyjev]]e. V tomto období boli do [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] spojené všetky východoslovanské kmene. Za vlády [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslava I.]] vznikli prvé ruské zákony (tzv. [[Ruská pravda]]). === Štvrté obdobie ([[1054]]{{--}}[[1093]]) === V tomto období sa začali objavovať prvé citeľné znaky rozpadu [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] a kríza špecifického systému vlády. V roku [[1068]] začínajú turecké kmene (v ruských dejinách známi ako [[Polovci]]) podnikať prvé vojenské výpady na územie [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]]. V [[bitka na rieke Alta|bitke]] na rieke [[Alta]] porazili vojsko kniežaťa [[Izjaslav|Izjaslava Jaroslaviča]] a vyplienili kniežatstvo na juhu [[Ruská federácia|Ruska]]. === Piate obdobie ([[1093]]{{--}}[[1132]]) === {{Hlavný článok|Rozpad Kyjevskej Rusi}} Obdobie sa charakterizuje upevnením feudálnej monarchie. Opäť vzniká viac-menej jednotný štát, ale rozvoj feudálnych centrov a zvýšená aktivita veľmožov sa snažili o jeho postupné osamostatnenie. V roku [[1111]] knieža [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimír II. Monomach]] porazil kmene [[Pečenehovia|Pečenehov]] pri rieke [[Salnica]]. V roku [[1132]] sa v [[Kyjevská Rus|Staroruskom štáte]] začal proces feudálnej drobivosti územia na menšie štátiky a [[Kyjevská Rus]] prestala existovať. == Rozdrobenosť ruských krajín (13. storočie{{--}}polovica 15. storočia) == {{Hlavný článok|Staroruské kniežatstvá}} [[Obrázok:Dmitry Donskoy in the Battle of Kulikovo.jpg|thumb|right|Bitka na Kulikovom poli.]] V [[13. storočie|13. storočí]] ruské kniežatstvá, [[Povolžské Bulharsko]] ako aj druhé štáty [[východná Európa|východnej Európy]] podrobili niekoľkým nájazdom mongolo-tatárskej ríše pod vedením [[Batuchán]]a ([[1237]]{{--}}[[1242]]), [[Švédi|Švédov]] a [[Nemci|Nemcov]] ([[1240]]). Mongolo-tatárske vpády na ruské územie zapríčinili úbytok vyše polovice obyvateľstva. Mestá [[Kyjev]], [[Vladimír (Rusko)|Vladimír]], [[Suzdaľ]] a iné centrá bývalej [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] boli zničené. Rozvitá mestská štruktúra [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], ktorú Škandinávci nazývali „Štátom miest“ (Garðaríki), bola zdevastovaná. Obyvateľstvo, ktoré prežilo nájazdy sa uchýlilo na severovýchode krajiny, v oblasti riek [[Volga]] a [[Oka]]. Po stránke sociálno-ekonomickej [[Kyjevská Rus]] v mnohom zaostávala za inými krajinami sveta. V roku [[1349]] [[Poľsko]] k svojmu územiu pripojilo [[Halič]], a tak začali [[Poliaci]] a [[Litovci]] obsadzovať západné oblasti ruských krajín, oslabené od nájazdov [[Tatári|Tatárov]]. Litovské knieža [[Gediminas]] si podmanilo [[Pinské kniežatstvo]] a víťazstvami nad ruskými kniežatami postupne získalo [[Kyjev]] a jeho okolie. [[Image:Lissner TroiceSergievaLavr.jpg|left|thumb|[[Sergej Radonežský]] žehná [[Dmitrij Donský|Dmitrija Donského]] pred bitkou na Kulikovom poli.]] [[Gediminas]]ov syn [[Algirdas]] k územiu pripojil oblasť mesta [[Černigov]] a sever územia ruskej krajiny. Podnikol tri výpravy na [[Moskva|Moskvu]], v ktorých však nebol úspešný. Jeho nasledovník [[Vytautas]] si v roku [[1394]] podrobil [[Riazanské kniežatstvo]] a v roku [[1402]] aj [[Smolensk]]. Veľká časť územia [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] sa tak ocitla v sústave [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovského veľkokniežatstva]]. Rozdrobené [[Novgorodské kniežatstvo]] a severovýchodné kniežatstvo sa stali závislé na [[Poľsko|Poľsku]]. Bitka na [[Kulikovo pole|Kulikovom poli]] v roku [[1380]], kde vojská [[Dmitrij (Moskovské kniežatstvo)|Dmitrija Donského]] porazili vojská Zlatej Hordy, bola len dočasným víťazstvom. O dva roky Mongoli obnovili trestnou výpravou svoju moc a vynútili si platenie daní. Definitívne boli vytlačení až v roku 1480. == Moskovský štát a Ruské cárstvo (16. storočie{{--}}1721) == V [[14. storočie|14.]]{{--}}[[16. storočie|16. storočí]] po obsadení [[Novgorod]]u sa okolo [[Moskva|Moskvy]] vytvoril centralizovaný štát&nbsp;–&nbsp;[[Moskovské veľkokniežatstvo]] -, do ktorého patrili severné územia [[Ruská federácia|Ruska]] a severozápadné kniežatstvá bývalého [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]], kedysi podriadené [[Moskovská Rus|Moskovskej Rusi]]. Od roku [[1547]] do roku [[1721]] sa Rusko oficiálne nazývalo '''Ruské cárstvo''' ([[ruština|po rusky]]: ''Царство Русское''). Jeho územie sa rozprestieralo od [[Kyjevská Rus|Starej Rusi]] na východe až k územiu bývalých moskovských kniežatstiev na západe krajiny. === Vláda Ivana IV. Hrozného a obdobie do konca 16. storočia=== V roku [[1547]] bolo moskovské knieža [[Ivan IV. (Rusko)|Ivan IV. Hrozný]] korunovaný za knieža Moskovského kniežatstva. Pri príležitosti korunovácie nového panovníka Moskovský kniežatstvo zmenil názov na Ruské cárstvo. Ivan IV. Hrozný bol na zahraničnopolitickej scéne pomerne úspešný. V roku 1552 definitívne pripojil [[Kazaň]]. Stredná a dolná časť [[Povolžie|Povolžia]] bola pripojená spolu s [[Kazaň]]ou k Ruskému cárstvu. V roku [[1554]] sa začala [[vojna so Švédskom (1554&nbsp;–&nbsp;1557)|vojna so Švédskom]], ktorá trvala až do roku [[1557]]. Toho istého roku podpísali zmluvu s Ruským cárstvom o pripojení k jeho územiu [[Chabardínci]]. V celej krajine nastala poľnohospodárska kríza (tzv. ''Veľký hlad''). Medzi rokmi [[1558]]{{--}}[[1583]] trvala prvá vojna proti [[Švédsko|Švédsku]], [[Poľsko|Poľsku]] a [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Veľkému litovskému kniežatstvu]] o prístup k [[Pobaltie|Pobaltiu]] a [[Baltské more|Baltskému moru]] (tzv. [[Livónsko#Livónska vojna a následný rozpad Livónska|Livónska vojna]], [[ruština|po rusky]]: ''Русско-ливонская война''). Rusko začalo vojnu v januári [[1558]]. Už v prvých rokoch vojny padla [[Narva (mesto)|Narva]] a [[Tartu|Derpt]] a ruské vojská postúpili až k [[Tallinn]]u. Ale v roku [[1559]] boli nútení uzatvoriť mier. Livónski feudáli využili toto prímerie na uzatvorenie dohody s poľským kráľom [[Žigmund II. August|Žigmundom II. Augustom]], na základe ktorého územie [[Livónsko|Livónska]] a oblasti rižskej arcidiecézy (rižské kniežatstvo) boli pod protektorátom poľského kráľa. V tom istom roku ([[1559]]) [[Dánsko]] obsadilo Kurlandské a Eselvikské kniežatstvo. V roku [[1560]] ruské vojská obsadili pevnosť [[Marienburg (hrad)|Alūksne]] a mesto [[Viljandi]]. Livónska armáda neodolalo tlaku ruského vojska a pri meste [[Ergems]] bola porazená. [[Livónsko]] sa rozpadlo a nemeckí feudáli severného [[Estónsko|Estónska]] prešli pod nadvládu [[Švédsko|Švédska]]. [[Ivan IV. (Rusko)|Ivanovi IV. Hroznému]] napokon v roku [[1561]] konštantínopolský patriarcha oficiálne priznáva titul [[cár]]. Začala sa druhá etapa [[Livónsko#Livónska vojna a následný rozpad Livónska|Livónskej vojny]]. Na začiatku druhej etapy Livónskej vojny muselo Rusko viesť vojnu s [[Poľsko]]m, [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Veľkým litovským kniežatstvom]] a [[Švédsko]]m. Zo začiatku sa im darilo&nbsp;–&nbsp;v roku [[1563]] získali mesto [[Polack]]. V júni roku [[1566]] prišli do [[Moskva|Moskvy]] litovskí poslovia s požiadavkou rozdelenia [[Livónsko|Livónska]], s čím ale cár [[Ivan IV. (Rusko)|Ivan IV.]] nesúhlasil a chcel pokračovať v boji o prístup k [[Pobaltie|Pobaltiu]]. [[Obrázok:Siege of Narva 1558.jpg|thumb|[[Ivan IV. (Rusko)|Ivan IV. Hrozný]] dobyl mesto [[Narva (mesto)|Narva]].]] [[Litva]] a [[Poľsko]] sa v roku [[1569]] stali súčasťou [[Dejiny Litvy#Štát oboch národov (Poľsko-litovský štát)|Poľsko-litovského štátu]], čo spôsobilo [[Ruská federácia|Rusku]] problémy ako na severe, kde sa znova vyostrili vzťahy so [[Švédsko]]m, tak aj na juhu, odkiaľ sa hrnuli [[Turci]] v roku na [[Astrachaň]] ([[1569]]) a [[Moskva|Moskvu]] ([[1571]]). : V roku [[1574]] vojská [[Ivan IV. (Rusko)|Ivana IV. Hrozného]] obsadili pevnosť [[Cesis]] a tiež niekoľko iných miest vo východnom [[Lotyšsko|Lotyšsku]]. Nový panovník [[Dejiny Litvy#Štát oboch národov (Poľsko-litovský štát)|Poľsko-litovského štátu]]&nbsp;–&nbsp;[[Štefan Bátori]]&nbsp;–&nbsp;uskutočnil v roku [[1579]] vojenský protiútok a obsadil [[Polack]] a v roku [[1581]] dokonca aj [[Pskov]]. : V tom istom roku ([[1581]]) získali [[Švédi]] [[Narva (mesto)|Narvu]] a [[Karélia|Karéliu]]. Hrdinská obrana [[Pskov]]a ruským vojskom v rokoch [[1581]]{{--}}[[1582]] sa pričinila o priaznivejší vývoj udalostí vo vojne pre [[Ruská federácia|Rusko]]. Následkom toho bola v roku [[1582]] na 10 rokov uzatvorená mierová zmluva medzi [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]] a [[Ivan IV. Hrozný|Ivanom IV. Hrozným]], na základe ktorej sa [[Polack]]o a [[Livónsko]] stali súčasťou [[Dejiny Litvy#Štát oboch národov (Poľsko-litovský štát)|Poľsko-litovského štátu]] a bývalé ruské územia sa znova vrátili cárovi [[Ivan IV. (Rusko)|Ivanovi IV.]] : V roku [[1583]] bola podpísaná mierová zmluva medzi ruským cárom a [[Švédsko]]m (tzv. [[Plusské prímerie]]), ktorá ukončila [[Livónsko#Livónska vojna a následný rozpad Livónska|Livónsku vojnu]]. Mesto [[Narva (mesto)|Narva]], [[Kingisepp]] a [[Ivangorod (mesto)|Ivangorod]] znova patrili [[Ruská federácia|Rusku]]. : Časté nájazdy krymských [[Tatári|Tatárov]] a hrozba ich útoku na [[Povolžie]] boli v konečnom dôsledku nepriaznivé pre vývoj Ruského cárstva, jeho snahu vyhrať [[Livónsko#Livónska vojna a následný rozpad Livónska|Livónsku vojnu]] a dostať sa tak k [[Baltské more|Baltskému moru]] a [[Pobaltie|Pobaltiu]]. V roku [[1562]] nastala v Rusku zmena pravidiel dedenia majetku a zeme. Pre šľachtické rody platilo, že strácajú majetok a pôdu v prospech štátu v prípade, ak nenapísali závet alebo nemali blízkych príbuzných. Na rody kniežacie sa toto pravidlo vzťahovalo iba vtedy, ak nemali mužského potomka. [[Obrázok:History of Russia, 1598-1682.jpg|thumb|left|Moskovský štát [[1598]]{{--}}[[1682]].]] [[Ivan IV. (Rusko)|Ivan Hrozný]] čelil vzrastajúcej moci bojarov tým, že v roku [[1565]] založil svoje súkromné vojsko ([[ruština|po rusky]]: ''кромешники'') a ohraničil cárske územie (tzv. [[opričnina]], [[ruština|po rusky]]: ''опричнина''). Sprvoti sa chcel vzdať nároku na trón a titulu cár, ale potom ako dostal zvláštnu právomoc od delegácie duchovenstva v krajine, vrátil sa na trón za určitých podmienok. V roku [[1571]] vypracoval zákonník, v ktorom limitoval požiadavky ruskej šľachty (tzv. [[Stoglav]], [[ruština|po rusky]]: ''Стоглав''). : V roku [[1571]] krymský [[Tatári|Tatár]] [[Devlet I. Girej]] so 120 000 armádou napadol územie Moskovského štátu. Začala sa [[Rusko-krymská vojna (1571&nbsp;–&nbsp;1572)|Rusko-krymská vojna]]. V máji 1571 vypálil [[Moskva|Moskvu]]. Chán [[Devlet I. Girej|Devlet I.]] žiadal od [[Ivan IV. (Rusko)|Ivana IV. Hrozného]], aby obnovil nezávislosť [[Kazanské chánstvo|Kazanského]] a [[Astrachanské chánstvo|Astrachanského chánstva]] a vrátil trón dynastii [[Giraiovci|Girai]]. V roku [[1572]] však bolo vojsko [[Devlet Girej|Devleta I. Gireja]] porazené [[Michail Ivanovič Borotinskij|Michailom Ivanovičom Borotinským]] v [[Molodská bitka|bitke pri dedine Molodia]]. Práve v tomto vojenskom konflikte sa ukázala slabosť cárovej opričniny. Pre jej nesolventnosť sa ju [[Ivan IV. (Rusko)|Ivan IV. Hrozný]] rozhodol v roku [[1572]] rozpustiť. Nedokázala totiž byť cárovi k dispozícii kompletná, keď ju potreboval. Cár tiež podporoval objaviteľské a dobyvačné cesty. Už v roku 1558 udelil obchodníckej rodine Stroganovovcov patent na kolonizáciu oblastí pozdĺž rieky [[Kama]]. Rokoch [[1578]]{{--}}1579 kozák [[Jermak Timofejevič]] so svojim oddielom podnikol dve výpravy na [[Sibír]]. Cár v tom istom období podporoval rozvoj obchodu s [[Holandsko]]m. [[Ivan IV. (Rusko)|Ivan IV. Hrozný]] zomrel v roku [[1584]]. V krajine vzniklo politické a mocenské vákuum, ktoré využil [[Boris Godunov]], ktorý sa ujal vlády na úkor slabého kráľovho nástupcu. V roku [[1589]] bol v Rusku ustanovený moskovský patriacha. === 17. storočie === Začiatok [[17. storočie|17. storočia]] v [[Ruská federácia|Rusku]] charakterizovalo obdobie bezvládia (tzv. [[Obdobie smuty]] ([[1598]]{{--}}[[1613]]), [[ruština|po rusky]]: ''Смутное время''). V prvej polovici [[17. storočie|17. storočia]] však získali [[nevoľníci]] v Rusku viaceré práva. V septembri [[1609]] poľský kráľ [[Žigmund III. Vasa]] obsadil [[Smolensk]]. O rok neskôr ([[1610]]) bolo vojsko [[Dmitrij Ivanovič Šujskij|Dmitrija Ivanoviča Šujského]] porazené vojskami hajtmana [[Stanisław Żółkiewski|Stanisław Żółkiewského]] a blížili sa k [[Moskva|Moskve]]. Ruskí veľmoži sa dohodli, že na trón v týchto pohnutých časoch vymenujú [[Vladislav IV. Vasa|Vladislava IV. Vasu]] pod podmienkou, že zachová nezávislosť Moskovského štátu a príjme [[pravoslávie]]. V noci z [[20. september|20.]] na [[21. september|21. septembra]] [[1610]] [[Stanisław Żółkiewski]] dobyl [[Moskva|Moskvu]]. Po polročnom obliehaní padol aj [[Smolensk]]. V roku [[1611]] donskí kozáci pod vedením kniežaťa [[Dmitrij Timofejevič Trubeckoj|Dmitrija Timofejeviča Trubeckého]] tiahli na [[Moskva|Moskvu]] a vytlačili poľskú armádu do [[Moskovský kremeľ|Kremľa]]. V auguste roku [[1612]] sa pri [[Moskva|Moskve]] objavili spojenecké vojská [[Dmitrij Michajlovič Požarskij|Dmitrija Požarského]], ktoré [[22. august|22.]]{{--}}[[24. august]]a [[1612]] porazili poľskú armádu idúcu svojim krajanom do [[Moskovský kremeľ|Kremľa]] na pomoc. Poľské vojsko obkľúčené v moskovskej pevnosti sa tak stalo korisťou vojska [[Dmitrij Michajlovič Požarskij|Dmitrija Požarského]] a padlo do zajatia. [[Obrázok:Kostromatsar.jpg|thumb|right|Korunovácia Michaila I. Romanova.]] V januári [[1613]] sa v [[Moskva|Moskve]] konal všeľudový zjazd vrstiev obyvateľstva vrátane roľníkov. Na zjazde sa malo rozhodnúť o budúcom panovníkovi Moskovského štátu spomedzi štyroch kandidátov&nbsp;–&nbsp;[[Vasilij IV. (Rusko)|Vasilij Ivanovič Šujskij]], [[Ivan Michajlovič Vorotinskij]], [[Dmitrij Timofejevič Trubeckoj]] a [[Michal III. (Rusko)|Michail Fjodorovič Romanov]]. Dňa [[7. február]]a [[1613]] bol za panovníka zvolený [[Michal III. (Rusko)|Michail Fjodorovič Romanov]] a [[obdobie smuty]] sa tak v ruských dejinách skončilo. Ale bolo treba splniť rôzne zložité úlohy, a to obnoviť Moskovský štát a jeho poriadok. Toho roku ([[1613]]) [[Poľsko]] získalo niekoľko miest v [[Smolenská oblasť|smolenskej oblasti]] a tiež oblasti na severe [[Ruská federácia|Ruska]]. Pokus dobyť [[Smolensk]] však nevyšiel. Keď v roku [[1617]] poľský kráľ tiahol na [[Moskva|Moskvu]], jeho vojská obsadili [[Dorogobuž]] a [[Viazma|Viazmu]], ale tverskú oblasť získali vojská ruské. [[Image:Rzeczpospolita 1600.png|thumb|left|Svetloružovou farbou je na mape vyznačené územie, ktoré patrilo k územiu [[Dejiny Litvy#Štát oboch národov (Poľsko-litovský štát)|Poľsko-litovského štátu]] po Deulínskom prímerí.]] V roku [[1618]] sa poľské vojská snažili dobyť mesto [[Možajsk]], od ktorého sa potom odrazili smerom na [[Moskva|Moskvu]], kde sa ku nim pridali záporožskí kozáci. Po neúspešnom útoku na [[Moskva|Moskvu]] a [[Kláštor svätej Trojice|Kláštor sv. Trojice]] sa poľský kráľ dohodol s [[Michal III. (Rusko)|Michailom Romanovom]] na prímerí. Toto prímerie vošlo do dejín [[Ruská federácia|Ruska]] ako [[Deulínske prímerie]]. Na jeho základe na obdobie 14,5 roka sa [[Poľsko]] vzdalo smolenskej, černigovskej a severskej oblasti v prospech [[Ruská federácia|Ruska]]. Počas vlády [[Michal III. (Rusko)|Michaila Romanova]] sa začala postupne [[Ruské dobytie Sibíri|dobýjať Sibír]] a v polovici [[17. storočie|17. storočia]] aj pobrežie [[Ochotského more|Ochotského mora]] a [[Čukotka]]. Vznikali tu nové mestá&nbsp;–&nbsp;[[Jenisejsk]], [[Kuzneck]], [[Krasnojarsk]], [[Jakutsk]]. V roku [[1645]] [[Vasilij Pojarkov]] objavil severné pobrežie polostrova [[Sachalin]] a o tri roky neskôr ([[1648]]) ruský geograf [[Semion Ivanovič Dežnev]] prišiel až k [[Beringov prieliv|Beringovmu prielivu]]. Panovník pripojil na základe autonómnej republiky územie [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktoré sa tak stalo súčasťou Moskovského štátu. Počas vlády [[Alexej I. (Rusko)|Alexeja I.]] sa zvýšil vplyv Západu, kde sa v tom čase rýchlo rozvíjal obchod. Technologická a vojenská prevaha západoeurópskych krajín, ktoré navyše kolonizovali krajiny po celom svete bola očividná. Rusko, takmer zbavené prístavov a možnosti obchodovať po mori, bolo nútené reorganizovať svoju armádu a zefektívniť orgány štátnej moci. == Ruské impérium (18. storočie{{--}}začiatok 20. storočia) == [[Obrázok:History of Russia, 1682-1762.jpg|thumb|right|Rusko medzi rokmu [[1682]] a [[1762]].]] {{Hlavný článok|Ruská ríša}} Ruská ríša bol štátny útvar na území dnešného Ruska a priľahlých oblastí v rokoch [[1721]]{{--}}[[1917]]. Tento štátny útvar vznikol po vyhratej [[Severná vojna|Severnej vojne]] a jeho zakladateľom bol [[Peter I. (Rusko)|Peter I. Veľký]] ([[1682]]{{--}}[[1725]]). Územie [[Ruské impérium|Ruského impéria]] bolo absolutistickým štátom, s monarchistickým variantom vlády. S rozlohou {{km2|22400000}} a 181&nbsp;537&nbsp;800&nbsp;obyvateľmi (údaj z roku [[1916]]) bolo najväčším štátom, aký kedy bol na svete založený. Jeho územie siahalo od [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] na severe do [[Čierne more|Čierneho mora]] na juhu a od [[Baltské more|Baltského mora]] na západe do [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] na východe krajiny. {{Imperátori Ruska}} === 18. storočie === Reformy [[Peter I. (Rusko)|Petra I.]] z konca [[17. storočie|17. storočia]] a začiatku prvej štvrtiny [[18. storočie|18. storočia]] mali veľký vplyv na sociálno-ekonomický a kultúrny rozvoj krajiny. Príkladom pre takéto reformy bolo [[Peter I. (Rusko)|Petrovi I.]] absolutistické [[Švédsko]]. Víťazstvom v [[Severná vojna|Severnej vojne]] ([[1700]]{{--}}[[1721]]) získalo Rusko prístup k [[Baltské more|Baltskému moru]]. [[Karélia]] a [[Livónsko]] boli znova pod mocou panovníka [[Peter I. (Rusko)|Petra I. Veľkého]], ktorý [[27. máj]]a [[1703]] na brehu rieky [[Neva]] založil mesto [[Petrohrad]]&nbsp;–&nbsp;v rokoch [[1708]]{{--}}[[1918]] hlavné mesto [[Ruská federácia|Ruska]]. Po jeho smrti v roku [[1725]] nastáva v období rokov [[1725]]{{--}}[[1801]] tzv. [[obdobie palácových prevratov]]. Počas vlády [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II. Veľkej]] ([[1762]]&nbsp;–&nbsp;[[1796]]) Ruské impérium získalo prístup k [[Čierne more|Čiernemu moru]]. Panovníčke sa podaril jeden z cieľov svojej vlády, keď z tejto oblasti vyhnala [[Osmanská ríša|Osmanskú ríšu]]. ==== Prvá rusko-turecká vojna ==== [[Obrázok:Torelli2.jpg|thumb|right|Víťazstvo [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II. Veľkej]] nad [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] v roku [[1772]].]] V rokoch [[1768]]{{--}}[[1774]] trvala [[Rusko-turecká vojna (1768&nbsp;–&nbsp;1774)|rusko-turecká vojna]], v ktorej sa bojovalo v oblasti [[Besarábia|Besarábie]], [[Moldavsko|Moldavska]] a [[Kaukaz]]u. V septembri [[1769]] sa ruským vojskám podarilo obsadiť mestá [[Chotin]], [[Jasy]] a [[Galac]] na pobreží [[čierne more|Čierneho mora]]. Ďalší ich postup nezastavila ani turecká flotila, ktorú vojská porazili v roku [[1771]]. : V januári [[1770]] padlo ukrajinské mesto [[Brailov]] a v lete toho roka niekoľko moldavských a tureckých miest. [[Turci]] tak boli nútení podpísať v roku [[1772]] mierovú zmluvu. O rok neskôr ([[1773]]) však vojenské operácie pokračovali. [[Obrázok:Chesmabattle.jpg|thumb|left|Krutý koniec námornej flotily [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] v druhej [[Rusko-turecká vojna (1768&nbsp;–&nbsp;1774)|Rusko-tureckej vojne]].]] : V roku [[1774]] na základe mierovej zmluvy podpísanej medzi Ruským impériom a [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] impérium dostalo územia okolo [[Kaspické more|Kaspického mora]]. [[Krymský chanát]] vyhlásil nezávislosť od Osmanskej ríše a prešiel pod kontrolu Ruského impéria. To sa zaviazalo chrániť balkánskych a kaukazských kresťanov, ktorí sa nachádzali v poddanstve [[Turci|Turkov]]. Konečne tak prestali nájazdy tureckých kmeňov na Rusko z juhu. ==== Druhá rusko-turecká vojna ==== Príčina [[Rusko-turecká vojna (1787&nbsp;–&nbsp;1792)|druhej Rusko-tureckej vojny]] bola v tom, že [[Turecko]] chcelo naspäť územie polostrova [[Krym]] a nesúhlasilo s podmienkami [[Küçük Kaynarcká mierová zmluva|Küçük Kaynarckej mierovej zmluvy]] z obdobia prvej [[Rusko-turecká vojna (1768&nbsp;–&nbsp;1774)|Rusko-tureckej vojny]] ([[1768]]{{--}}[[1774]]). Na stranu [[Ruské impérium|Ruského impéria]] sa pripojilo [[Rakúsko-Uhorsko]]. : Rakúsko-Uhorské vojská vtrhli na územie dunajských kniežatstiev. V decembri [[1787]] gróf [[Grigorij Alexandrovič Potemkin]] bleskovo obsadil ukrajinské mesto [[Očakov]]. Vo viacerých nasledujúcich bitkách sa vyznamenal ruský generál [[Alexandr Vasilievič Suvorov|A. V. Suvorov]]. [[22. december|22. decembra]] 1790 obsadili ruské vojská [[Izmail]]. [[Turci]] boli nakoniec v roku [[1791]] prinútení [[Küçük Kaynarcká mierová zmluva|Küçük Kaynarckú mierovú zmluvu]] potvrdiť a Ruskému impériu dať mestá na [[Krym|Krymskom polostrove]] a na ľavom brehu rieky [[Dnester]]. ==== Tri delenia Poľska ==== Počas obdobia medzi rokmi [[1772]] a [[1795]] boli k Ruskému impériu pripojené bieloruské a ukrajinské územia, ktoré boli kedysi po mongolsko-tatárskych nájazdoch súčasťou [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] a tiež litovské a lotyšské územia. Neskôr po štvrtom delení [[Poľsko|Poľska]], [[Ruské impérium]] získalo aj veľkú časť Varšavského vojvodstva. ==== Povstanie Jemeliana Pugačova (1773&nbsp;–&nbsp;1775) ==== {{Hlavný článok|Povstanie Jemeliana Pugačova}} V roku 1773 sa začalo Povstanie [[Jemelian Ivanovič Pugačov|Jemeliana Pugačova]]. Sprvoti to bolo povstanie uralských kozákov, ktorí boli nespokojní, pretože stratili svoje práva. Neskôr malé povstanie prerástlo na rozsiahlu vojnu, ktorá zachvátila oblasť Orenburského kraja, [[Ural]]u a [[Povolžie|Povolžia]]. === 19. storočie a začiatok 20. storočia === V [[19. storočie|19. storočí]] sa v dôsledku pripojenia severných území, [[Povolžie|Povolžia]], [[Ural]]u, [[Sibír]]i a [[Ďaleký východ Ruska|Ďalekého východu]], ktoré sa stali súčasťou [[Ruské impérium|Ruského impéria]] v [[16. storočie|16.]]&nbsp;–&nbsp;[[19. storočie|19. storočí]], stalo impérium mnohonárodnostným štátom. [[Obrázok:History of Russia, XVIII c.jpg|thumb|right|Ruské impérium v rokoch [[1762]]{{--}}[[1801]] (hore), Územné prírastky [[Ruské impérium|Ruského impéria]] na [[Kaukaz]]e a v strednej [[Ázia|Ázii]] v [[19. storočie|19. storočí]] (dole).]] Dňa [[22. december|22. decembra]] [[1801]] [[Pavol I. (Rusko)|Pavol I.]] podpísal Manifest o pripojení [[Gruzínsko|Gruzínska]] k Ruskému impériu uverejnený [[18. január]]a [[1801]]. Pripojenie do značnej miery prispelo k tomu, aby sa gruzínsky národ vyhol [[genocída (právo)|genocíde]] a násilnej asimilácii zo strany [[Turecko|Turecka]] a [[Perzia|Perzie]]. Dňa [[24. marec|24. marca]] [[1801]] ([[12. marec]] [[1801]]) bol na panovníka [[Pavol I. (Rusko)|Pavla I.]] spáchaný atentát. Atentátnici, ktorí boli v [[Petrohrad]]e na anglickej misii, takto vyjadrili nespokojnosť so spoluprácou panovníka s [[Francúzsko]]m, ktorá bola príčinou zhoršenia záujmov [[Anglicko|Anglicka]] o dobré vzťahy s veľkými ruskými zemepánmi, závisiacimi od vývoja anglického trhu. ==== Tretia rusko-turecká vojna ==== V roku [[1806]] ruské vojská napadli dunajské kniežatstvá s cieľom prekaziť [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] snahy o kruté zverstvá vykonávané na obyvateľstve v [[Srbsko|Srbsku]], začala sa tak ďalšia [[Rusko-turecká vojna (1806&nbsp;–&nbsp;1812)|rusko-turecká vojna]]. Na [[Kaukaz]]e sa ruskej armáde podarilo potlačiť nájazd tureckých vojsk na [[Gruzínsko]]. Týmto krokom získali mestá [[Anapa]] a [[Poti]] a za [[Dunaj]]om [[Orsovo]], [[Ruse (mesto)|Ruse]], [[Giurgiu]], [[Turno]] a [[Pleven (mesto)|Pleven]]. V roku [[1811]] maršal [[Michail Illarionovič Kutuzov]] zastavil postup vojska vezíra [[bej Ahmed]]a. O rok neskôr ([[1812]]) bola v [[Bukurešť|Bukurešti]] uzatvorená mierová zmluva, podľa ktorej [[Ruské impérium]] dostalo územie [[Besarábia|Besarábie]]. ==== Vojny s Francúzskom ==== Rusko bolo súčasťou protifrancúzkej koalície už na konci 18. storočia. V roku 1799 však z koalície pre nezhody vystúpilo. [[Alexander I. (Rusko)|Alexander I.]] však čoskoro prehodnotil svoje stanovisko a do bojov opäť zasiahol. [[2. december|2. decembra]] [[1805]] sa [[Napoleon Bonaparte|Napoleonovým]] vojskám podarilo poraziť spojené rakúsko-ruské vojská v [[bitka pri Slavkove|bitke pri Slavkove]] a Rusko onedlho z koalície opäť vystúpilo. ===== Vlastenecká vojna ===== Po bitke pri Slavkove zostalo jediným súperom Francúzska v Európe Anglicko. Napoleon sa proti nemu rozhodol bojovať ekonomicky&nbsp;–&nbsp;blokádou. V roku 1812 obvinil Rusko z porušovania tejto blokády a napadol ho. Začala sa Ruská [[Vlastenecká vojna (1812)|Vlastenecká vojna]]. Napoleon úspešne prenikol na ruské územie a Rusi začali používať taktiku spálenej zeme. Vo veľkej bitke pri Berezine si vybojoval cestu do Moskvy, tú však po jeho príchode stihli Rusi zapáliť. V nasledujúcej [[bitka pri Borodine|bitke pri Borodine]] utrpel [[Napoleon Bonaparte]] rozhodujúcu porážku a z jeho 600 tisícovej armády zostalo ledva 50 tisíc. Ruská armáda tak nakoniec odrazila útok napoleonského vojska. Západné oblasti [[Ruské impérium|Ruského impéria]] v nej utrpeli značné škody. [[Obrázok:Battle of Leipzig by Naudet.jpg|thumb|left|Bitka pri [[Lipsko|Lipsku]], [[17. október]] [[1813]].]] Nasledujúc ústup [[Napoleon Bonaparte|Napoleona I.]], v januári [[1813]] ruské vojská prekročili rieku [[Nemunas (rieka)|Nemunas]], vpadli do [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]] a začali oslobodzovať [[Nemecko]] od francúzskych okupačných vojsk. Dňa [[4. marec|4. marca]] [[1813]] oslobodili [[Berlín]] a [[27. marec|27. marca]] ([[1813]]) obsadili [[Drážďany]]. Za pomoci pruských partizánov oslobodili aj [[Hamburg]]. : V dňoch [[16. október|16.]]&nbsp;–&nbsp;[[19. október|19. októbra]] [[1813]] sa odohrala bitka, ktorá do svetových dejín vošla pod názvom ako [[Bitka národov]] alebo [[bitka pri Lipsku]]. V ruských dejinách je toto obdobie známe pod názvom [[Európsky osloboditeľský pochod ruskej armády (1813&nbsp;–&nbsp;1814)|Európsky osloboditeľský pochod ruskej armády]] ([[ruština|po rusky]]: ''Европейской освободительной поход русской армии''). Francúzske vojská [[Napoleon Bonaparte|Napoleona I.]] boli spojenými rusko-prusko-rakúskymi vojskami porazené, a tak dňa [[31. marec|31. marca]] [[1814]] mohli ruské vojská vstúpiť do [[Paríž]]a. ==== Povstanie dekabristov a sociálna kríza v krajine ==== [[Obrázok:Kolman decembrists.jpg|thumb|Povstanie dekabristov.]] V rokoch [[1818]]{{--}}[[1819]] bolo v niektorých Pobaltských guberniách zrušené poddanské právo. Z poddaných roľníkov bezzemkov sa stali hospodárski proletármi. Práve tieto problémy boli príčinou trhlín v sociálno-ekonomickom rozvoji rôznych častí Ruského impéria. Po smrti cára Alexandra v roku [[1825]] sa časť ruských armádnych dôstojníkov pokúsila o odstránenie cára [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláša I.]] z ruského trónu v tzv. [[Povstanie dekabristov|Povstaní dekabristov]] ([[ruština|po rusky]]: ''Восстание декабристов''). Povstanie však bolo neúspešné a jeho organizátori potrestaní. Následná politika nového cára ďalej prehlbovala spoločenskú a ekonomickú krízu v krajine. ==== Rusko-perzská vojna ==== Dňa [[16. júl]]a [[1826]] sa perzská armáda usadila pri hranici [[Ruské impérium|Ruského impéria]] v [[Náhorný Karabach|Karabachu]]. O tri dni neskôr ruské 8&nbsp;000 vojsko zaútočilo na 35 000 armádu [[Peržania|Peržanov]] a vyhnalo ju za rieku [[Araks]]. Začala sa tak [[Rusko-perzská vojna (1826&nbsp;–&nbsp;1828)|Rusko-perzská vojna]] (Rusko-iránska vojna). V máji nasledujúceho roku ([[1827]]) sa ruské vojská vydali smerom na [[Arménsko]], obsadili mesto [[Ečmiadzi]] a niekoľko pevností a zablokovali [[Jerevan]]. Pokus perzských vojsk odraziť útok ruskej armády na [[Jerevan]] skončil neúspechom&nbsp;–&nbsp;mesto padlo po bleskovom útoku [[1. október|1. októbra]] [[1827]]. Podľa [[Turkmenčajská mierová zmluva|Turmenčajskej mierovej zmluvy]] z roku [[1828]], ktorá vojnu ukončila, boli k [[Ruské impérium|Ruskému impériu]] pripojené oblasti severného [[Azerbajdžan]]u a východného [[Arménsko|Arménska]]. Obyvateľstvo týchto oblastí aktívne podporovalo ruskú armádu počas vojny proti [[Irán]]u. Pre arménske obyvateľstvo víťazstvo [[Rusi|Rusov]] vo vojne znamenalo koniec mnohovekového náboženského a národného útlaku [[Peržania|Peržanov]]. [[Obrázok:Coat of arms of the Russian Empire.svg|thumb|right|Zjednodušený erb [[Ruské impérium|Ruského impéria]].]] ==== Štvrtá rusko-turecká vojna ==== Ruská armáda sa pokúša ukončiť nadvládu [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] v [[Grécko|Grécku]]. Začiatok [[rusko-turecká vojna (1828&nbsp;–&nbsp;1829)|4. rusko-tureckej vojny]] sa datuje dňom [[8. október]] [[1828]], kedy [[Rusi]] zničili tureckú flotilu pri meste [[Pilos]] v [[Grécko|Grécku]] za pomoci spojencov&nbsp;–&nbsp;[[Anglicko|Anglicka]] a [[Francúzsko|Francúzska]]. Na území [[Európa|Európy]] vojenské operácie ruskej armády pokračovali obsadením miest v [[Rumunsko|Rumunsku]] a [[Bulharsko|Bulharsku]]. V oblasti [[Kaukaz]]u boli oslobodené územia, ktoré obývalo arménske a gruzínske obyvateľstvo. Postupne sa začali oslobodzovať aj severovýchodné oblasti [[Bulharsko|Bulharska]] ([[Dobrič (oblasť)|Dobrič]] a [[Silistra (oblasť)|Silistra]]). Vojna sa skončila podpisom mierovej zmluvy [[2. september|2. septembra]] [[1829]] v [[Adrianopolis]]e. ==== Obsadzovanie strednej Ázie a iné udalosti polovice 19. storočia ==== Vojny, ktoré Rusko viedlo na [[Kaukaz]]e v rokoch [[1828]]{{--}}[[1864]], mali za cieľ nadviazať kontakty s [[Gruzínsko]]m a [[Arménsko]]m. Bojové operácie však plynuli veľmi pomaly, pretože protivníkom ruskej armády pomáhali [[Turecko]] a [[Anglicko]]. V rokoch [[1839]]{{--}}[[1895]] sa územie [[Ruské impérium|Ruského impéria]] rozrástlo o oblasti dnešného [[Kazachstan]]u, [[Turkménsko|Turkménska]] a okolitých oblastí. V roku [[1849]] sa ruská armáda podieľala na potlačení vývoja revolúcie v Rakúsku. ==== Krymská vojna ==== [[Obrázok:Malakhov1.jpg|thumb|right|Obliehanie [[Sevastopoľ]]u]] Hlavnou príčinou ďalšej vojny bolo to, že [[Osmanská ríša]] nechcela splniť požiadavky na priznanie práv gréckokatolíckej cirkvi na sväté miesta v [[Palestína|Palestíne]] a tiež privilégiá pravoslávnych kresťanov s [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. [[Rusko-turecká vojna (1853&nbsp;–&nbsp;1856)|Boje]] sa začali v roku [[1853]]. Rusko viedlo vojnu proti [[Turecko|Turecku]], [[Anglicko|Anglicku]], [[Francúzsko|Francúzsku]] a [[Sardínia|Sardínii]]. [[Rakúsko-Uhorsko]] v tejto vojne bolo v pozícii neutrálneho štátu. Západné štáty vo vojne podporovali [[Turecko]], pretože mali záujem o ekonomické a politické obchody na [[Kaukaz]]e a [[Balkán]]e, nehľadiac na osmanskú politiku prenasledovania a mučenia kresťanov. [[18. december|18. decembra]] [[1853]] pri [[Čierne more|Čiernom mori]] viceadmirál [[Pavel Stepanovič Nachimov]] porazil tureckú eskádru [[Osman paša|Osmana pašu]]. Na [[Kaukaz]]e pokračovali boje medzi tureckými pašami a ruskou armádou ([[17. júl]] [[1854]] a [[24. júl]] [[1854]]). V novembri [[1855]] bolo oslobodené turecké mesto [[Kars]], ktorého obyvateľmi boli [[Arméni]] a [[Gruzínci]]. [[8. apríl]]a [[1854]] začala Anglicko-francúzska flotila bombardovať opevmnenie [[Odesa|Odesy]]. Následne [[1. september|1. septembra]] [[1854]] sa anglické, francúzske a turecké vojská vylodili na [[Krym]]e. Po 11 mesiacoch dlhej obrany [[Sevastopoľ]]u sa v auguste [[1855]] ruské vojská museli mesta vzdať. [[Obrázok:Balkans1912.jpg|right|thumb|Územie [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] (vyznačené žltou farbou) po [[Rusko-turecká vojna (1877&nbsp;–&nbsp;1878)|Krymskej vojne]].]] Na kongrese v [[Paríž]]i bola [[18. marec|18. marca]] [[1856]] podpísaná mierová zmluva, podlľa ktorej [[Ruské impérium]] stratilo právo podporovať kresťanov v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] a muselo sa vzdať všetkých pevností na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]] a vojenskej flotily v tejto oblasti. [[Rusko-turecká vojna (1853&nbsp;–&nbsp;1856)|Krymská vojna]] ukázala veľkú technickú zaostalosť [[Ruské impérium|Ruského impéria]] oproti západným krajinám. Cár následne v [[Ruské impérium|Ruskom impériu]] v roku [[1861]] zrušil [[nevoľníctvo]], vývoj kapitalizmu v krajine sa začal zrýchľovať. ==== Šiesta rusko turecká vojna ==== Útlak obyvateľstva [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]] vyvrcholil povstaním v roku [[1875]]. Ďalšie povstanie v [[Bulharsko|Bulharsku]] roku [[1876]] bolo Osmanskou ríšou kruto potlačené. Tieto udalosti boli príčinou prečo [[Ruské impérium]] [[12. apríl]]a [[1877]] vyhlásilo [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] vojnu. Rusko v boji proti [[Turci|Turkom]] podporovalo [[Rumunsko]] a [[Čierna Hora]]. Vojna je označovaná ako [[Rusko-turecká vojna (1877&nbsp;–&nbsp;1878)|6. rusko-turecká vojna]] ([[ruština|po rusky]]: ''Вторая Восточная война''). Ruské vojská o sile 220 000 vojkov prekročili [[10. jún|10.]]&nbsp;–&nbsp;[[21. jún]]a [[1877]] [[Dunaj]] pri dedine [[Zimnica]] a v [[Druhá bitka pri Šipčenskom priesmyku|druhej bitke pri Šipčenskom priesmyku]] porazili tureckú armádu a obsadili [[Nikopolis]]. Po dobytí mesta [[Pleven (mesto)|Pleven]] zaútočili na 250 000 osmanskú armádu. Výsledkom bitky bolo oslobodenie [[Sofia|Sofie]] [[23. december|23. decembra]] [[1877]] a obsadenie [[Adrianopolis]]u [[8. január]]a [[1877]]. Takto si otvorili cestu ku [[Konštantínopol]]u. Ale Anglicko znepokojené opätovným postupom ruských vojsk v oblasti pohrozilo ruským vojskám a začalo mobilizáciu vojsk. Dňa [[19. február]]a [[1877]] bola v meste [[San Stefano]] podpísaná mierová zmluva, na základe ktorej sa [[Čierna Hora]] a [[Rumunsko]] stali nezávislými krajinami. [[Bulharsko]] a [[Bosna a Hercegovina]] dostali autonómiu. [[Ruské impérium]] získalo oblasti s arménsky a gruzínsky hovoriacim obyvateľstvom. S výsledkom zmluvy nebolo spokojné [[Anglicko]] ani [[Rakúsko-Uhorsko]], ktoré vyhásili [[Ruské impérium|Ruskému impériu]] vojnu. Za účasti nemeckého cisára [[Viliam I. (Nemecko)|Viliama I.]] sa v Berlíne konal [[Berlínsky kongres|kongres]] ([[13. jún]] [[1878]]&nbsp;–&nbsp;[[13. júl]] [[1878]]), ktorý usporiadal územia [[Ruské impérium|Ruského impéria]]. Územie [[Bulharsko|Bulharska]] sa malo rozdeliť na dve časti (vazalské kniežatstvo a tureckú provinciu [[Východná Rumélia|Východnú Ruméliu]]). [[Bosna a Hercegovina]] pripadla [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Tento výsledok vojny pobúril ruské obyvateľstvo, ktoré malo čím ďalej tým viac revolučnejšie nálady. ==== Rusko-japonská vojna ==== [[Súbor:Flag of Russia (1914-1917).svg|thumb|Neoficiálna vlajka [[Ruská ríša|Ruského impéria]] v rokoch [[1914]]&nbsp;–&nbsp;[[1917]].]] V roku 1904 vypukla [[rusko-japonská vojna]], ktorú [[Ruské impérium]] prehralo. Porážka ruských vojsk pri Port Arthure podnietila medzi obyvateľstvom revolučnú náladu, ktorá prerástla do [[Prvá ruská revolúcia (1905&nbsp;–&nbsp;1907)|prvej ruskej revolúcie]] v rokoch [[1905]]&nbsp;–&nbsp;[[1907]] ([[ruština|po rusky]]: ''Первая Русская Революция''). V roku [[1905]] preto cár povolil vytvorenie prvého ruského [[parlament]]u - [[Ruská duma|Ruskej štátnej dumy]]. V roku 1906 sa stal predsedom rady ministrov [[Piotr Arkadievič Stolypin|Piotr Stolypin]]. Ten inicioval viaceré reformy, medzi inými aj pozemkovú reformu. Ešte v roku 1906 bolo vydané tzv. Nariadenia o možnosti vystúpenia z poddanskej roľníckej občiny, čo spôsobilo, že sa ruskí roľníci reálne po 45 rokoch od zrušenia nevoľníctva (v roku [[1861]]) po vykúpení z [[poddanstvo|poddanstva]] mohli sťať slobodnými [[občan]]mi. ==== Prvá svetová vojna ==== {{Hlavný článok|Prvá svetová vojna}} V čase, keď ešte neprebehla celková mobilizácia vojakov, sa [[Ruské impérium|Rusko]] rozhodlo zabrániť rozpadu francúzskych vojsk na západnom fronte, ale slabá technická vybavenosť ruskej armády a sledovanie jej strategických plánov západnými krajinami boli výsledkom mnohých strát [[Ruské impérium|Ruského impéria]] vo vojne, obzvlášť v rokoch [[1914]]&nbsp;–&nbsp;[[1915]]. Hlavnými bojiskami vojakov ruskej armády bola oblasť na východnom fronte pri [[Baltské more|Baltskom mori]] až k [[Zakaukazsko|Zakaukazsku]] k tureckým, nemeckým a rakúsko-uhorským vojskám. [[Obrázok:Russian Troops NGM-v31-p379.jpg|náhľad|vľavo|Ruskí vojaci očakávajú v zákope nemecký útok.]] Vstup [[Ruská federácia|Ruska]] do [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] na určitý čas posunul do úzadia sociálne a ekonomické problémy obyvateľstva. Všetko obyvateľstvo sa najprv spojilo do spoločného boja proti nepriateľom krajiny a zomklo sa okolo vlády a cára. Tento stav však netrval dlho, porážky na nemeckom fronte, smrť státisícov obyvateľov krajiny na frontoch, zhoršujúca sa ekonomická situácia a bieda miliónov ľudí pomaly prerastali do masových nepokojov. Priemysel krajiny pracujúci na plné obrátky pre front neprodukoval dostatok spotrebného tovaru, čo rapídne zvýšilo jeho cenu. Rástla [[inflácia]], hodnota [[Ruský rubeľ|rubľa]] rýchlo klesala. V roku [[1916]] prehrmela transportná a palivová kríza, spôsobená presmerovaním väčšiny železničnej dopravy do oblasti bojov, pričom nezostal dostatok železničných súprav na zásobovanie miest. Ešte horšie však bolo to, že roľníkom na vidieku sa takmer nedostávalo spotrebného tovaru, čo viedlo k tomu, že prestali dodávať svoje poľnohospodárske výrobky na trh. Prvýkrát v novodobej histórii sa v [[Ruská federácia|Rusku]] objavili rady na [[chlieb]]. Riešenie krízy nebolo úspešné. Porážky na frontoch viedli k celkovej únave spoločnosti z vojny. Množili sa štrajky robotníkov v mestách a vzbury roľníkov na vidieku. Na frontoch sa vojaci často bratali s nepriateľskými vojakmi, množili sa dezercie. Zlá situácia v krajine rozvírila aj národnostné nepokoje. V roku [[1916]] povstali niektoré národy v [[Stredná Ázia|Strednej Ázii]], ich vodcovia sa chystali osamostatniť od [[Ruská federácia|Ruska]] a vytvoriť si vlastné chánstva. Revoluční agitátori používali všetky dostupné prostriedky na diskreditáciu každého kroku, ktorý vládne kruhy podnikli. Opierajúc sa o protivojnové nálady v spoločnosti sa [[menševici]] na čele s [[Jurij Osipovič Cederbaum|Jurijom Osipovičom Cederbaumom]] (L. Martov), či [[Eseri]] pod vedením [[Viktor Michajlovič Černov|Viktora Michajloviča Černova]] snažili realizovať nastolenie demokracie a ukončenie vojny. Naproti nim si [[boľševik|boľševici]] želali likvidáciu cárskeho zriadenia a na to neváhali rozpútať občiansku vojnu. Poslanci IV. štátnej dumy sa v novembri 1916 dohodli na vytvorení novej vlády „národnej dôvery“, tú však [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] neschválil. Počas zimy na prelome rokov [[1916]] a [[1917]] nespokojnosť ďalej rástla. Namiesto riešenia problémov boli ministri neustále odvolávaní, cár a jeho rodina sa navyše obklopovala rôznymi indivíduami ako bol napríklad nepopulárny mních [[Grigorij Jefimovič Rasputin|Rasputin]], čo len zvyšovalo odpor ľudu k jeho vláde. ==== Februárová a októbrová revolúcia ==== {{Hlavný článok|Februárová revolúcia (1917)|Októbrová revolúcia}} Nespokojnosť v krajine vyvrcholila [[Februárová revolúcia 1917|Februárovou revolúciou]] ([[ruština|po rusky]]: ''Февральская революция''). Cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš]] sa [[14. marec|14. marca]] [[1917]] vzdal trónu v prospech svojho bratranca [[Michail Alexandrovič (Rusko)|Michaila Alexandroviča]], ten však ponuku odmietol, čím sa definitívne skončila vláda dynastie Romanovcov na cárskom tróne. Novovymenovaná vláda však nedokázala dostatočne rýchlo vyriešiť problémy krajiny čo využili najmä boľševici. [[7. november|7. novembra]] [[1917]] (podľa juliánskeho kalendára [[25. október]] [[1917]]) sa útokom na Zimný palác začala [[Októbrová revolúcia]] ([[ruština|po rusky]]: ''Октябрьская революция'', ''Октябрьский переворот'', ''Октябрьское вооруженное восстание''). V tejto revolúcii [[boľševik|boľševici]] vzali moc v krajine do svojich rúk a vyhlásili moc Sovietu ľudových zástupcov ([[ruština|po rusky]]: ''Совет народных депутатов''). Postupne znárodnili všetky podniky a banky. Ustanovili monopol politickej moci Veľkej komunistickej strany boľševikov, ktorá sa časom spojila s centralizovaným štátnym aparátom. : [[boľševik|Boľševici]] vydali tri dôležité dekréty: # [[Dekrét o pôde]] # [[Dekrét o mieri]] # [[Deklarácia práv národov Ruska]] Vedúce osobnosti boľševickej revolúcie v nej bojovali proti tomu, čo podľa nich formovalo [[Ruské impérium]]. Predchádzajúcu vládu obvinili z podpory cára a kontrarevolučnej činnosti. Nastali veľké represálie ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorých výsledkom boli mnohé popravy. [[3. marec|3. marca]] 1918 bol podpísaný [[Brestlitovský mier]], čím sa skončili boje prvej svetovej vojny na východnom fronte. ==== Ruská občianska vojna ==== {{Hlavný článok|Ruská občianska vojna}} Proti boľševikom sa však postavila značná časť spoločnosti. Následne vypukla [[Ruská občianska vojna|Občianska vojna]] (tzv. Vojna bielych proti červeným, [[ruština|po rusky]]: ''Гражданская война''), v ktorej bojovali medzi sebou [[boľševik|boľševici]] (červení) a podporovatelia predrevolučného [[Ruské impérium|Ruského impéria]] ([[biele hnutie|bieli]]). Okrem nich sa do vojny zapojilo aj 14 zahraničných štátov vrátane [[česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]]. Výsledkom vojny trvajúcej od roku [[1918]] do roku [[1922]] bolo potvrdenie komunistických princípov organizácie spoločenstva. Počas revolúcie a [[Ruská občianska vojna|občianskej vojny]] boli k [[Poľsko|Poľsku]] pripojené oblasti západnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Bielorusko|Bieloruska]]. Na územiach fínskeho kniežatstva, ktoré predtým patrili [[Ruské impérium|Ruskému impériu]] vznikli nezávislé štáty. Posledná etapa vojny sa odohrala pri protiboľševickej vzbure námorníkov v [[Kronštadtská vzbura|Kronstadte]] ([[1918]]&nbsp;–&nbsp;[[1921]]). == Sovietsky štát == {{Hlavný článok|Zväz sovietskych socialistických republík}} V januári vznikla [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika]] (RSFSR) a v júli pri [[Jekaterinburg]]u bola zavraždená cárska rodina dynastie Romanovcov. === 20. roky 20. storočia === [[Obrázok:Victims of the 1921 famine in Russia.jpg|thumb|Obete hladu v roku [[1921]].]] Toto obdobie niektorí nazývajú Jar národov Ruska. Obdobie je charakteristické rozkvetom národností, keď [[boľševik|boľševici]] začali viesť politiku v oblasti vedy a kultúry. [[Vladimír Iľjič Lenin|Lenin]] sa pokúsil riešiť hospodársku krízu v krajine tzv. [[Nová ekonomická politika|Novou ekonomickou politikou]] ([[ruština|po rusky]]: ''Новая экономическая политика'', tzv. ''НЭП''), ktorá začala prechod k všestrannej ekonomike. [[boľševik|Boľševici]] začali tolerovať návrat súkromného obchodu do podnikania. Politická moc v krajine bola sústredená do rúk Všezväzovej komunistickej strany boľševikov ([[ruština|po rusky:]] ''Всесоюзная коммунистическая партия большевиков'', ''ВКПб''), predchodkyne [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KS ZSSR]]. Občianska vojna však pokračovala. Ústredná moc Sovietskeho Ruska ustanovila kontrolu nad [[Zakaukazsko]]m a krajinami v strednej [[Ázia|Ázii]]. Turecké a japonské vojská, ktoré mali záujem o tieto oblasti boli nútené opustiť územie ďalekého východu, [[Arménsko|Arménska]] a [[Azerbajdžan]]u opustiť. [[30. december|30. decembra]] [[1922]] vznikol [[Sovietsky zväz|Zväz sovietskych socialistických republík]]. Pôvodnými členmi [[Sovietsky zväz|ZSSR]] boli [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]], [[Ukrajina]], [[Bielorusko]] a federácie zakaukazského regiónu. Do roku [[1929]] v Sovietskom Rusku vládol stabilný ekonomický rast zapríčinený nejednotnosťou názorov na ekonomickú politiku a vnútrostraníckym bojom v komunistickej strane, ktorý sa však odklonil od [[Vladimír Iľjič Lenin|Leninovej]] [[Nová ekonomická politika|Novej ekonomickej politiky]]. Lenin, ktorý už posledné roky svojho života vládol iba formálne zomrel v roku 1924. === 30. roky 20. storočia === Po Leninovej smrti sa podarilo získať moc v komunistickej strane [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifovi Stalinovi]]. Obdobie bolo charakteristické represáliami voči fiktívnym nepriateľom krajiny, masovým prenasledovaním a zatýkaním občanov a atmosférou teroru proti vlastnému obyvateľstvu. Stalin ukončil politiku NEPu a začal [[kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizáciu]] a [[industrializácia|industrializáciu]]. Kolektivizácia, spojená s odporom a obavami roľníkov bola zavedená brutálnym spôsobom. Jej odporcovia, označení za [[kulak]]ov, boli prenasledovaní, väčšina z nich bola presídlená, niektoré exemplárne prípady boli riešené popravami. V rokoch [[1932]]&nbsp;–&nbsp;[[1933]] na území [[Ukrajina|Ukrajiny]] a v poľnohospodárskych oblastiach [[Rusko|Ruska]] (Tambovská a Saratovská oblasť, Povolžie a Kubáň) nastal veľký hladomor, za ktorý bola zodpovedná Stalinova bezohľadná politika. Na vidieku zomreli stovky tisíc ľudí.<ref>Synder, T., 2013, Krvavé územie (Európa medzi Hitlerom a Stalinom). Premedia, Český Tešín.</ref> Hladomor však nebolo cítiť v mestách. V roku [[1935]] [[Sovietsky zväz|ZSSR]] vstúpil do [[Organizácia spojených národov|Európskeho spoločenstva národov]]. V roku 1935 došlo k vražde [[Sergej Mironovič Kirov|Sergeja Kirova]], Stalinovho spolupracovníka, ale zároveň skrytého konkurenta v strane. Stalin vzniknutú situáciu využil aby mohol začať prenasledovať svojich odporcov v rámci [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany]]. Prenasledovanie skutočných i domnelých oponentov režimu vyvrcholilo počas tzv. [[veľký teror|veľkého teroru]],rozpútanom na základe Ježovovho rozkazu 00447 v Rusku známom aj ako ''ježovščina''. Súčasťou perzekúcií boli i čistky v armáde, ktoré mali za následok likvidáciu veľkej časti dôstojníckeho zboru [[červená armáda|červenej armády]]. Popravení boli napr. [[Michail Nikolajevič Tuchačevskij|Tuchačevskij]], [[Alexandr Iľjič Jegorov|Jegorov]], [[Vasilij Konstantinovič Bľucher|Bľucher]], [[Iona Emmanuilovič Jakir|Jakir]] a [[Jeronim Petrovič Uborevič|Uborevič]]. Armáda zostala v predvečer vojny vedená viacerými neschopnými boľševickými vodcami nepripravená. == Obdobie druhej svetovej vojny == {{Hlavný článok|Druhá svetová vojna}} Na základe dohovoru [[Nemecko|Nemecka]] a [[Sovietsky zväz|ZSSR]] ([[pakt Ribbentrop-Molotov|pakt Ribbentrop-Molotov - tomuto predchádzala tzv. Rappalská zmluva]]) boli k Sovietskemu zväzu pripojené územia západnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Bielorusko|Bieloruska]], ktoré predtým patrili [[Poľsko|Poľsku]]. Stalo sa tak po tom, čo [[17. september|17. septambra]] [[1939]] sovietske armády napadli Poľsko bojujúce už vyše 2 týždňov proti nemeckému vpádu. Stalin v tom istom období rozšíril záujmy krajiny aj do Poblatia. Najprv napadol [[Fínsko]] (tzv. [[Zimná vojna]]), pričom dosiahol žiadaný posun hraníc na sever od [[Leningrad]]u. Na jar [[1940]] vstúpili sovietske jednotky aj do [[Lotyšsko|Lotyšska]], [[Estónsko|Estónska]] a [[Litva|Litvy]], na ktorú sa pakt s [[Nemecko]]m už pritom nevzťahoval. === Nemecko-sovietska vojna === {{Hlavný článok|východný front (druhá svetová vojna)}} [[22. jún]]a [[1941]] po tom ako [[Nemecko]] bez vyhlásenia vojny napadlo [[Sovietsky zväz|ZSSR]] sa začala najväčšia nepretržitá ozbrojená kampaň vojny. [[Sovietsky zväz]] vstúpil do protihitlerovskej koalície po boku [[Veľká Británia|Veľkej Británie]] a [[Spojené štáty americké|USA]], ktoré mu poskytovali v najťažšom období významnú hospodársku pomoc. Začiatok vojny sa niesol v znamení ťažkých porážok sovietskych vojsk ([[bitka o Minsk]], [[bitka o Kyjev (1941)|bitka o Kyjev]]). Vojská osi boli však na všetkých hlavných osiach postupu nakoniec zastavené, pred [[Leningrad]]om, [[Moskva|Moskvou]] aj [[Rostov nad Donom|Rostovom nad Donom]]. Leningrad sa však na 900 dní ocitol v obkľúčení (tzv. [[blokáda Leningradu]]). Obrat vo celej vojne nastal po [[bitka o Stalingrad|bitke pri Stalingrade]] a po [[Bitka v Kurskom oblúku|Kurskej bitke]]. [[Adolf Hitler|Hitler]] po týchto porážkach najprv vyhlásil v [[Nemecko|Nemecku]] totálnu mobilizáciu a na obsadenom území prikázal aplikovať [[taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]]. Nemci na sovietskom území síce vyprovokovali silnú [[partizánska vojna|partizánsku vojnu]], no mnoho ľudí si naklonili aj na svoju stranu. V období kedy začali neúspechy [[Wehrmacht]]u rásť začal [[Adolf Hitler|Hitler]] podporovať [[Ruská oslobodenecká armáda|Ruskú oslobodeneckú armádu]], ktorá bojovala proti sovietskej moci. Aj keď nemecké sily neboli už od roku [[1943]] evidentne dostatočné na udržanie dobytých oblastí, ich vytláčanie z krajiny si vyžiadalo obrovské obete. V decembri [[1943]] sa uskutočnila [[Teheránska konferencia]], na ktorej sa riešila požiadavka otvorenia druhého vojnového frontu v Západnej [[Európa|Európe]]. V tej dobe však už začínalo byť evidentné, že nacistické [[Nemecko]] už obranu východného forntu nezvláda. V lete [[1944]] sovietske vojská roprášili veľkú časť nemeckej skupiny armád Stred a urobili prvá rozhodný skok na ceste do [[Berlín]]a. Ich [[operácia Bagration|ofenzíva]] sa zastavila až v auguste pred bránami [[Varšava|Varšavy]] na [[Visla|Visle]]. Vo februári [[1945]] nasledoval ďalší silný [[Visliansko-oderská operácia|útok]] z týchto pozícií, ktorý sa zastavil okrem brehoch rieky Odry niekoľko desiatok kilometrov pred [[Berlín]]om. Na [[Jaltská konferencia|Jaltskej konferencii]] (Krymská konferencia) začiatkom roku [[1945]] [[Sovietsky zväz|ZSSR]], [[Spojené štáty americké|USA]] a [[Anglicko]] rokovali o povojnovom usporiadaní [[Európa|Európy]]. Dňa [[8. máj]]a [[1945]] nemeckí najvyšší predstavitelia podpísali bezpodmienečnú kapituláciu. [[Druhá svetová vojna]] sa na území [[Európa|Európy]] skončila. Vo vojne položilo život vyše 26 miliónov obyvateľov [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Ani spojenectvo s USA , Britániu nebránilo Stalinovi na [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencii]] v decembri nárokovať si pripojenie všetkých území, ktoré nadobudol za spojenectva s [[Adolf Hitler|Adolfom Hitlerom k ZSSR]]. == Povojnové obdobie == Po skončení vojny sa vzájomné vzťahy medzi bývalými spojencami začali rýchlo zhoršovať. ZSSR začalo výrazne zasahovať do vnútorných záležitostí krajín ktoré oslobodilo. V roku [[1947]] začali USA aplikovať doktrínu [[Harry S. Truman|Harryho Trumana]] o angažovaní [[Spojené štáty americké|USA]] v boji za slobodu a demokraciu vo svete (tzv. [[Trumanova doktrína]]). Postupné zhoršovanie vzťahom malo za následok v začiatok [[studená vojna|studenej vojny]] ([[1947]]&nbsp;–&nbsp;[[1989]]) a koniec spolupráce [[Sovietsky zväz|ZSSR]] s [[Anglicko]]m a [[Spojené štáty americké|USA]]. === 50. roky 20. storočia === V roku [[1953]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] zomrel. Výsledkom následného politického boja bol nástup [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu Sergejeviča Chruščova]]. Jeho nástup znamenal pre občanov [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] liberalizáciu a výrazné zmiernenie represálií na obyvateľstve štátu. Ako prvý politik sa odhodlal kritizovať spôsob riadenia [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a tiež kult Stalinovej osobnosti. V roku [[1956]] sa uskutočnil [[XX. zjazd KS ZSSR]], na ktorom Chruščov spustil vlnu destalinizácie a otvorene kritizoval [[kult osobnosti]]. Výsledkom destalinizácie bol tzv. politický odmäk ([[ruština|po rusky]]: ''Политическая оттепель''). Chruščov sa tiež pokúsil o viaceré ekonomické reformy, ktoré neboli úspešné. === 60. a 70. roky 20. storočia === V roku 1960 bolo v oblasti [[Sverdlovsk]]a zostrelené americké špionážne lietadlo [[Lockheed U-2|U-2]], jeho pilot [[Francis Gary Powers|Garry Powers]] bol zajatý. [[Studená vojna]] sa ďalej stupňovala až do [[Kubánska kríza|Kubánskej krízy]], kedy vážne hrozila otvorená konfrontácia medzi USA a ZSSR. V roku [[1961]] [[Sovietsky zväz]] uskutočnil prvý let človeka do vesmíru. Prvým astronautom sa stal [[Jurij Alexejevič Gagarin]]. V roku [[1964]] bol Chruščov odvolaný z postu predsedu [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany]] a odsunutý do úzadia. Nastala éra návratu konzervatívcov a počiatky stagnácie politiky [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Charakter obdobia určovalo aj udržiavanie poriadku politiky satelitných štátov pomocou tzv. politiky dlhého biča a krátkeho dvora. Do popredia strany sa postupne dostal [[Leonid Iľjič Brežnev]]. V roku [[1968]] predstavitelia ZSSR spolu s ďalšími piatimi krajinami Varšavskej zmluvy potlačili [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vojenskou intervenciou]] demokratizačné [[Pražská jar|procesy]] v Česko-Slovensku. V roku [[1969]] sa odohrala séria [[Čínsko-sovietske konflikty (1969)|Čínsko-sovietskych pohraničných konfliktov]], ktorá mala za následok ochladenie vzťahov ZSSR a Číny, pričom sa svet dostal na pokraj jadrovej vojny. Nakoniec však prekvapivo zvíťazil zdravý rozum a obe strany si dokázali sadnúť ku spoločnému stolu. V roku [[1979]] dal Brežnev rozkaz na uskutočnenie prevratu v [[Afganistan]]e. [[Sovietska intervencia v Afganistane]] nakoniec prerástla do dlhotrvajúceho a krvavého konfliktu. === Demokratizácia pomerov v ZSSR === Po krátkom období vlády [[Jurij Vladimirovič Andropov|Andropova]] a [[Konstantin Ustinovič Černenko|Černenka]] v rokoch [[1985]]&nbsp;–&nbsp;[[1986]] nastúpil na post prvého tajomníka strany [[Michail Sergejevič Gorbačov]], ktorý začal s realizáciou dávno potrebných hospodársko-ekonomických a politických reforiem. Veľké hospodárske a ekonomické reformy v krajine sa začali pod heslom ([[ruština|po rusky]]: ''ГЛАСНОСТЬ&nbsp;–&nbsp;ПЕРЕСТРОЙКА&nbsp;–&nbsp;УСКОРЕНИЕ''). Bola zrušená [[cenzúra]]. Informačné prostriedky začali informovať verejnosť o politických veciach ([[glasnosť]]). Politická prestavba ([[perestrojka]]) a zrýchlenia ekonomického vývoja ([[uskorenie]]), mali priblížiť krajinu vyspelým Európskym krajinám. [[Michail Sergejevič Gorbačov|Gorbačov]] sa tiež zaslúžil o znovuzrodenie vzťahov so Západnými krajinami a o vstup ich investícii do súkromného hospodárstva. Zastával teóriu, že nemusí byť všetko dopredu naplánované, niektoré veci môže udržiavať trh. Táto jeho teória však doviedla [[Sovietsky zväz]] k začiatku jeho hospodárskeho konca. Hospodárske problémy krajiny prehĺbili národnostné rozpory a zapríčinili rozpad krajiny. == Nové Rusko (začiatok 90. rokov 20. storočia&nbsp;–&nbsp;súčasnosť) == === Rozpad ZSSR === [[12. jún]]a [[1990]] Zjazd ľudových poslancov prijal Deklaráciu o štátnej suverenite [[Ruská federácia|Ruskej federácie]]. V tej dobe bola v ZSSR zlá vnútropolitická situácia, ktorá mala za následok snahy predstaviteľov viacerých republík o osamostatnenie. [[17. marec|17. marca]] [[1991]] sa preto konalo všenárodné referendum o zachovaní [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. : Referenda sa zúčastnilo okolo 80 % obyvateľov, z ktorých sa 76,4 % vyslovilo za zachovanie zväzu. Výsledky referenda v jednotlivých republikách: {| class="standard" ! Republika ZSSR (krajina) ! Hlasovalo<br>% ! Za<br>% |----- | [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]] ([[Ruská federácia]]) || 75,4 || 71,3 |----- | [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] ([[Ukrajina]]) || 83,5 || 70,2 |----- | [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]] ([[Bielorusko]]) || 83,3 || 82,7 |----- | [[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbecká SSR]] ([[Uzbekistan]]) || 95,4 || 93,7 |----- | [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazašská SSR]] ([[Kazachstan]]) || 88,2 || 94,1 |----- | [[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžanská SSR]] ([[Azerbajdžan]]) || 75,1 || 93,3 |----- | [[Kirgizská sovietska socialistická republika|Kirgizská SSR]] ([[Kirgizsko]]) || 92,9 || 96,4 |----- | [[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžická SSR]] ([[Tadžikistan]]) || 94,4 || 96,2 |----- | [[Turkménska sovietska socialistická republika|Turkménska SSR]] ([[Turkménsko]]) || 97,7 || 97,9 |} Orgány moci [[Gruzínsko|Gruzínska]], [[Lotyšsko|Lotyšska]], [[Litva|Litvy]], [[Moldavsko|Moldavska]], [[Arménsko|Arménska]] a [[Estónsko|Estónska]] zabránili konaniu referenda na svojich územiach. Preto centrálne republikové komisie referenda vznikli iba v tých oblastiach miestach, kde to okolnosti dovolili. {| class="standard" ! Republika ZSSR (krajina) ! Hlasovalo<br>% ! Za<br>% |----- | [[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínska SSR]] ([[Gruzínsko]]) || 75,4 || 71,3 |----- | [[Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavská SSR]] ([[Moldavsko]]) || 83,5 || 70,2 |----- | [[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšská SSR]] ([[Lotyšsko]]) || 83,3 || 82,7 |----- | [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménska SSR]] ([[Arménsko]]) || 95,4 || 93,7 |----- | [[Estónska sovietska socialistická republika|Estónska SSR]] ([[Estónsko]]) || 88,2 || 94,1 |} Dňa [[12. jún]] [[1991]] sa konali prezidentské voľby, ktoré vyhral [[Boris Nikolajevič Jeľcin]], ktorý bol následne zvolený za prezidenta [[Ruská sovietska socialistická republika|RSFSR]]. {{Hlavný článok|Augustový puč|Rozpad Sovietskeho zväzu}} S dianím v krajine nebola spokojná najmä stará konzervatívna časť vedenia komunistickej strany. [[18. august]]a [[1991]] skupina vysokopostavených funkcionárov zorganizovala pokus o rekonštrukciu sovietskeho štátneho systému. Do dejín [[Ruská federácia|Ruskej federácie]] sa táto udalosť dostala pod názvom [[Augustový puč]], udalosti sa odohrávali od [[18. august|18.]] do [[25. august]]a [[1991]]. Funkcionári sa sformovali do [[Štátny výbor pre výnimočný stav|Štátneho výboru pre výnimočný stav]], ktorého úlohou bolo zachrániť krajinu pre rozpadom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] vytvorením [[Zväz suverénnych štátov|Zväzu suverénnych štátov]] na princípe [[federácia|federácie]]. V [[Moskva|Moskve]] ale aj v ďalších mestách sa proti takémuto jednaniu postavila veľká časť verejnosti, ktorá zabránila postupu komunistami vedených vojenských jednotiek. Puč si vyžiadal tri ľudské životy. Jednanie konzervatívnych komunistov vzbudilo veľkú nevôľu spoločnosti a pripravilo pôdu pre rozpad krajiny. [[Obrázok:Boris Yeltsin 1993.jpg|thumb|right|Boris Nikolajevič Jeľcin]] [[8. december|8. decembra]] [[1991]] prezidenti [[Ruská sovietska federatívna socialistická|RSFSR]], [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Bielorusko|Bieloruska]] podpísali Dohodu o vzniku [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]]. Dohoda bola potvrdená [[Białowieżská dohoda|Białowieżskou dohodou]], v ktorej tri republiky ako zakladateľky [[Sovietsky zväz|ZSSR]], podpisujúce v roku [[1922]] [[Zväzová zmluva|Zväzovú zmluvu]] sa dohodli, že ''„Zväz sovietskych socialistických republík ako subjekt medzinárodného práva a geopolitická reália ukončuje svoju existenciu.“''<ref>[http://sng.rian.ru/688/news250433.html Dohoda o vzniku Spoločenstva nezávislých štátov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070430154253/http://sng.rian.ru/688/news250433.html |date=2007-04-30 }} {{rus icon}}</ref> [[25. december|25. decembra]] [[1991]] [[Najvyššia Rada Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky|Najvyššia Rada RSFSR]] oficiálne premenovala [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskú sovietsku federatívnu socialistickú republiku]] (RSFSR) na [[Ruská federácia|Ruskú federáciu]] (RF). O 19:38 sa v [[Moskovský kremeľ|Kremli]] vymenila [[vlajka Sovietskeho zväzu]] za novú ruskú [[Vlajka Ruska|trikolóru]]. Štatút osobitnej [[Ruská federácia|Ruskej federácie]] ako obnovenej federácie bol zakotvený vo [[Federatívna zmluva|Federatívnej zmluve]], ktorá bola podpísaná [[31. marec|31. marca]] [[1992]] medzi [[Ruská federácia|Ruskou federáciou]] a jej takmer všetkými subjektami federácie okrem [[Tatarstan]]u a [[Čečensko|Čečenska]]. Dňa [[10. apríl]]a [[1992]] bola táto zmluva pripojená k [[Ústava Ruskej federácie|Ústave Ruskej federácie]]. [[31. december|31. decembra]] [[1991]] sa [[Sovietsky zväz|Zväz sovietskych socialistických republík]] oficiálne rozpadol. Liberalizáciou cien sa [[2. január]]a [[1992]] začala radikálna ekonomická reforma. Tovar na trhu síce bol, ale životná úroveň obyvateľstva z dôvodu [[hyperinflácia|hyperinflácie]] prudko klesala. V dôsledku rozpadu [[Sovietsky zväz|ZSSR]] došlo k pretrhnutiu výrobných reťazcov, čo malo vážne dôsledky na ekonomiku [[Ruská federácia|Ruskej federácie]], ktorá bola na bode mrazu až do vypuknutia krízy v roku [[1998]]. Podľa údajov [[Národná banka Ruska|Národnej banky Ruska]] v polovici roka [[1993]] žilo na hranici chudoby okolo 39 %&nbsp;–&nbsp;49 % obyvateľstva krajiny. {{Hlavný článok|Konštitučná kríza Ruskej federácie (1992&nbsp;–&nbsp;1993)|Rozpustenie Najvyššieho Sovietu RSFSR}} Vypukla [[Konštitučná kríza Ruskej federácie (1992&nbsp;–&nbsp;1993)|konštitučná kríza Ruskej federácie]] ([[1992]]&nbsp;–&nbsp;[[1993]]). Októbrové udalosti roka [[1993]] sa pričinili o ukončenie 76 ročnej nezávislosti [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]] vyhlásenej [[Októbrová revolúcia|Októbrovou revolúciou]] v roku [[1917]] a zrovnoprávnili [[Ruská federácia|Ruskú federáciu]] s inými západnými krajinami. V dňoch [[3. október|3.]]&nbsp;–&nbsp;[[4. októbra]] [[1993]] v [[Moskva|Moskve]] rebelanti spáchali atentát na [[Najvyššia Rada Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky|Najvyššiu Radu RSFSR]]. Tejto udalosti predchádzala vzájomná konfrontácia a vyjadrenie nedôvery prezidenta [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]] [[Najvyššia rada Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky|Najvyššej rade RSFSR]]. Výsledkom tejto akcie bolo zrušenie právomoci [[Najvyšší Soviet Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky|Najvyššieho Sovietu RSFSR]] prezidentom [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Borisom Jeľcinom]] dňa [[9. október|9. októbra]] [[1993]]. [[Ruská fedrácia]] sa vyhlásila za priamu pokračovateľku [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Zachovala si tak miesto v [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rade Organizácie spojených národov]]. === Ruská federácia === [[Obrázok:Russia.VladimirPutin.01.jpg|thumb|left|Vladimir Vladimirovič Putin]] V septembri roku [[1993]] bol nariadením prezidenta zrušený systém [[Najvyšší Soviet Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky|Najvyššieho Sovietu RSFSR]] a v decembri toho roku ([[1993]]) bola prijatá nová&nbsp;–&nbsp;doteraz platná&nbsp;–&nbsp;[[Ústava Ruskej federácie]]. <!-- Dňa [[2. apríl]]a [[1997]] [[Ruská federácia]] a [[Bielorusko]] vytvorili konfederáciu, ktorá sa postupom času vyformovala ako Konfederatívny zväz (tzv. mäkká federácia typu [[Sovietsky zväz|ZSSR]]). O dva roky neskôr ([[8. december]] [[1999]]) dostal názov '''[[Zväzový štát Ruska a Bieloruska|Zväzový štát Ruskej federácie a Bieloruska]]'''. {{Hlavný článok|Ekonomická kríza Ruskej federácie (1998)}} --> Na konci 90. rokov postihla Rusko ekonomická kríza. Spôsobila pokles hodnoty [[rubeľ (mena)|rubľa]] a zníženie životnej úrovne obyvateľstva. Obdobie bolo charakteristické aj častými výmenami predsedov vlád. Na tomto poste sa ich vystriedalo až päť. Dňa [[31. december|31. decembra]] [[1999]] [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] abdikoval na post prezidenta [[Ruská federácia|Ruskej federácie]] a úlohou prezidenta poveril len nedávno zvoleného premiéra [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]]. Nový prezident bol potvrdený vo funkcii voľbami v marci 2000. Za vlády druhého prezidenta [[Ruská federácia|Ruskej federácie]] sa stabilizoval rozpočet krajiny a zároveň stúpli investície z 11 miliárd ([[2000]]) na 53 miliárd ([[2005]]) ročne. Na reformách sa výrazne podieľali Putinovi poradci [[Herman Gref|German Gref]] a [[Alexej Leonidovič Kudrin|Alexej Kudrin]]. Čiastočne to spôsobil rast svetových cien [[ropa|ropy]] ale aj rozsiahle ekonomické reformy, ktoré jednak zaviedli [[rovná daň|rovnú 13% daň]], čo okamžite zlepšilo výber daní, na druhej strane zaťažili rozvíjajúci sa sektor ťažby ropy, o ktorý sa v nasledujúcom období začal výrazne opierať ruský rozpočet. Realizovaná bola aj pozemková reforma, čo umožnilo po prvý krát od [[kolektivizácia v Sovietskom zväze|sovietskej kolektivizácie]] súkromným osobám predaj a kúpu pôdy<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Zygar | meno = Michail | prekladatelia = Silvia Šalátová | titul = Všetci mocní Kremľa | miesto = Krásno nad Kysucou | vydavateľ = Absynt | rok = 2016 | isbn = 978-80-89845-83-5 | počet strán = 467 | strany = 37 }}</ref>. Putin postupne odstavil bývalých blízkych spolupracovníkov a rodinu Jeľcina, tzv. ''semju'', ako aj viacerých skorumpovaných gubernátorov, napr. povestného Jevgenia Nazdratenka z [[Prímorský kraj|Primorského kraja]]. Súhra týchto krokov, a vysoké ceny ropy postupne postavili ekonomicky zdevastovanú krajinu na nohy. V roku [[2004]] sa [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] stal druhýkrát prezidentom [[Ruská federácia|Ruskej federácie]]. Okrem ekonomických reforiem sa Putin pokúšal o reformu armády, ktorou bol poverený minister obrany [[Sergej Borisovič Ivanov|Sergej Ivanov]]. Počiatočné roky Putinovej vlády boli v zahraničí hodnotené ako tzv. riadená demokracia.<ref>Herspring, D., 2004, Putin, Vladimir Vladimirovich. in Millar, J. R. (Editor), Encyclopedia of Russian History, Volume 3 M - R. Thomson-Gale, New York, s. 1254 - 1256</ref> Dňa [[2. december|2. decembra]] [[2007]] sa konali voľby do [[Ruská štátna duma|Ruskej štátnej dumy]]. Dňa [[2. marec|2. marca]] [[2008]] sa konali prezidentské voľby. V nich sa najprv očakávala kandidatúra premiéra Ruskej federácie [[Viktor Zubkov|Viktora Zubkova]], no neskôr Putin odporučil za svojho nástupcu [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dmitrija Medvedeva]], ktorý vo voľbách nakoniec vyhral. Medvedev nastúpil na post prezidenta [[7. máj]]a [[2008]]. Putin pôsobil v rokoch 2007 až 2012 ako premiér. V tomto období zmenil ústavu a predĺžil funkčné obdobie budúceho prezidenta na 6 rokov. Následne v roku 2012 znovu opäť kandidoval za prezidenta. V roku 2008 Rusko opäť ťažko zasiahla ekonomická kríza. Na prelome rokov 2013 a 2014 došlo na [[Ukrajina|Ukrajine]] k občianskym nepokojom, ktoré vyústili do zvrhnutia proruského prezidenta [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Janukovyča]]. Rusko využilo oslabenie svojho suseda a v marci 2014 obsadilo bez strát na životoch polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]]. Na Kryme následne prebehlo referendum, v ktorom sa väčšina obyvateľstva vyjadrila za pripojenie k Ruskej federácii. Krym a prístav [[Sevastopoľ]] boli oficiálne pričlenené k Rusku ako nové federálne subjekty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autori = ČTK, SITA | titul = V Kremli podpísali zmluvu o pripojení Krymu k Rusku, Moskva oslavuje | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/311861-putin-schvalil-navrh-zmluvy-o-pripojeni-krymu-k-rusku/ | dátum vydania = 18.03.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.04.2017 | vydavateľ = pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Avšak väčšina západných a európskych krajín tento akt neuznala a uvalila na Rusko ekonomické sankcie. V rovnakej dobe sa rozhoreli boje medzi proruskými separatistami a ukrajinskými silami na východnej Ukrajine v Doneckej a Luhanskej oblasti ([[rusko-ukrajinská vojna]]). Obe strany sa opakovane pokúsili riešiť konflikt cestou prímeria ([[prvá minská dohoda|prvá]] a [[druhá minská dohoda]]). Rusko bolo viackrát obviňované z eskalácie konfliktu a podpory proruských separatistov na ukrajinskom území. 24. februára 2022 ruské vojská otvorene napadli [[Ukrajina|Ukrajinu]] z okupovaného Krymu, Ruska a Bieloruska. Prvotný ruský útok zaznamenal najväčšie úspechy na južnom fronte (obsadený [[Cherson]], [[Beďansk]], [[Melitopoľ]] a po viac než mesačných bojoch aj [[Mariupoľ]]). Tieto územia Rusko spolu s Doneckou a Luhanskou oblasťou následne anektovalo. Útok zo severu na Kyjev sa podarilo ukrajinským silám odraziť a ruské vojská ešte začiatkom apríla 2022 ustúpili späť do Bieloruska. Ukrajincom sa podarilo udržať všetky väčšie mestá ako [[Charkov]], [[Sumy]] a [[Černihiv]].<ref>Novosad, O., 2023: [https://www.mosr.sk/obrana-22023/ Prvý rok trojdňovej špeciálnej operácie.] Obrana, 21, 2, 16 - 18</ref> Vojna priviedla Rusko do veľkej medzinárodnej ekonomickej a politickej izolácie. V dôsledku veľkých strát a vojenských neúspechov bolo Rusko nútené v 21. septembra 2022 vyhlásiť čiastočnú mobilizáciu, prvý krát od druhej svetovej vojny. == Poznámky == {{Pozn|1}} V roku 6370 ([[862]]) vyhnali Varjagov za more a začali si sami vládnuť. Nebolo medzi nimi pravdy, búrili sa medzi sebou a bojovali. I povedali si: ''„Nájdeme si knieža, ktoré by nám vládlo a súdilo nás podľa práva.“'' Išli teda k Varjagom (k Rusom). Títo Varjagovia sa nazývali Rusmi, ako sa Švédi nazývajú Švédmi a iní Normanmi a Angličanmi a ešte iní Holanďanmi&nbsp;–&nbsp;tak i títo. I povedali Slovanom: ''„Zem naša je veľká a úrodná, ale poriadku v nej nieto. Prídite nám vládnuť.“'' Zobrali teda troch bratov i prišli. I usadil sa starší&nbsp;–&nbsp;Rurik&nbsp;–&nbsp;v Novgorode a druhý&nbsp;–&nbsp;Sineus&nbsp;–&nbsp;na Bielom jazere a tretí&nbsp;–&nbsp;Truvor&nbsp;–&nbsp;v Izborsku. Od týchto Varjagov potom prevzali názov ''Ruská zem''. O dva roky umreli Sineus i brat jeho Truvor. Rurik teda rozdal mužom svojim mestá. Tomu Polack, tamtomu Rostov a druhému Biele jazero. A všetkým Varjagom obývajúcim tieto zeme vládol Rurik. ''[[Povesť dávnych liet]]&nbsp;–&nbsp;[[12. storočie]]''. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam panovníkov Ruska]] * [[Povesť dávnych liet]] * [[Kyjevská Rus]] * [[Bitka na rieke Neva (1240)]] * [[Ľadová bitka (1242)]] * [[Alexander Nevský]] * [[Livónsko]] * [[Dejiny Litvy#Štát oboch národov (Poľsko-litovský štát)|Štát oboch národov (Poľsko-litovský štát)]] * [[Aprílové povstanie]] * [[Druhá bitka pri Šipčenskom priesmyku]] * [[Sanstefanská mierová zmluva]] * [[Berlínsky kongres]] * [[Ruské vojvodstvo]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:History of Russia}} == Mapy == * [http://www.naexamen.ru/hmap/RUS_G13.JPG Ruské mestá v 10. - 13. storočí] * [http://lib.ru/HISTORY/RYBAKOW_B_A/russ_map3.jpg Mapa ruských kniežatstiev v 13. storočí] * [http://www.uoregon.edu/~kimball/images/1492.discovery-CWA156.jpg Začiatky európskej expanzie štátov] * [http://www.naexamen.ru/hmap/map3.html Územie Ruska v rokoch 1240 - 1533] * [http://www.naexamen.ru/hmap/map4.html Expanzia Moskovského štátu v rokoch 1303 - 1462] * [http://www.uoregon.edu/~kimball/images/frn.MPR.1300-1533.jpg Expanzia Moskovského štátu v rokoch 1300 - 1533] * [http://www.uoregon.edu/~kimball/images/frn.MPR.1533-1598.jpg Expanzia Moskovského štátu v rokoch 1533 - 1598] * [http://www.naexamen.ru/hmap/map1.html staroruských kniežatstiev v rokoch 1054 - 1240] * [http://www.krugosvet.ru/articles/114/1011447/0013845g.htm Mapa staroruských kniežatstiev v polovici 15. storočia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071102220019/http://www.krugosvet.ru/articles/114/1011447/0013845g.htm |date=2007-11-02 }} * [http://www.uoregon.edu/~kimball/images/frn.MPR.1728+PaR.RUS.xpd~Matson.Mark-SUS.jpg Mapa osídľovania Sibíri] * [http://www.uoregon.edu/~kimball/images/frn.MPR.1739.KUR.I-SUS.jpg Mapa osídľovania Sibíri] * [http://www.uoregon.edu/~kimball/images/frn.mpr07.Mxl.CIV576.jpg Ruské impérium za vlády Michaila Romanova] * [http://www.uoregon.edu/~kimball/images/frn.mpr07.Mxl.CIV576.jpg Ruské impérium za vlády Alexeja Michajloviča Romanova] === Vojnové mapy === * [http://www.naexamen.ru/hmap/map_balcan1877.htm Rusko-turecká vojna (1877-1878)] * [http://www.naexamen.ru/hmap/map_balcan1877.htm Výsledok rusko-tureckej vojny (1877-1878)] * [http://www.naexamen.ru/hmap/map01.htm Rusko-japonská vojna 1904-1905] == Zdroj == * Matejko Ľ.: Poznámky k predmetu Dejiny a kultúra Ruska 1, Bratislava, 2007. * [http://file079r.mylivepage.com/chunk79/1198520/927/Rozpad%20Zv%C3%A4zu%20sovietskych%20socialistick%C3%BDch%20republ%C3%ADk.doc Seminárna práca na tému Rozpad Zväzu sovietskych socialistických republík]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} ''[[Zdenko Dzurjanin Z.]]: Bratislava, 2007''. *[http://ru.wikipedia.org/?oldid=46320689 Sergey Gavrov] [http://www.scribd.com/doc/18056343/Sergey-Gavrov-Modernizacia-ve-jmenu-cisarstva-Socialne-a-kulturne-aspekty-modernizacie-procesov-v-Rusku; Modernizácia ve jménu císárstva. Sociálne a kultúrne aspekty modernizácie procesov v Rusku] ISBN 978-5-354-00915-2 * [http://gatchino.com/literatura/sokolov_n_a Atentát na cársku rodinu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071205050309/http://gatchino.com/literatura/sokolov_n_a/ |date=2007-12-05 }} {{rus icon}} {{Téma Európy|Dejiny}} {{Portál|Rusko}} [[Kategória:Dejiny Ruska| ]] ex4huhir9vpg9ry1ym5vk2lbscp22me 0 83945 8382577 8375110 2026-10-10T20:30:25Z Martingazak 234259 Doplnenie 8382577 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Repin Cossacks.jpg|náhľad|''Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi''<br />[[Iľja Jefimovič Repin]]]] '''Kozáci''' sú obyvatelia žijúci v stepiach juhovýchodnej [[Európa|Európy]] a juhozápadného (ázijského) [[Rusko|Ruska]]<ref name="IELV">Báliková, J. a kol. ''Ilustrovaná encyklopédia ľudskej vzdelanosti.'' Reader's Digest Výber, Bratislava, 2009, s. 251</ref>. Kozáci sa vyznačujú známkami [[etnikum|etnika]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Kazaki, Boľšaja enciklopedia Kirilla i Mefodia | url = http://www.megabook.ru/Article.asp?AID=636557 | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 30.4.2011 | vydavateľ = Kompania Kirill i Mefodii | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref> aj [[národ]]a, niekedy (napr. na ruskom území) sú považovaní za tzv. [[subetnická skupina|subetnickú skupinu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Tolkovoj slovar - Subetničeskaja gruppa (subetnos) | url = http://www.ethnomuseum.ru/glossary/?%D1%F3%E1%FD%F2%ED%E8%F7%E5%F1%EA%E0%FF%20%E3%F0%F3%EF%EF%E0%20%28%F1%F3%E1%FD%F2%ED%EE%F1%29 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 30.4.2011 | vydavateľ = ethnomuseum.ru | miesto = | jazyk = po rusky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. Oproti okolitým etnikám sa kozáctvo vyznačuje osobitnými sociálnymi a historickými koreňmi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Kozačestvo, Boľšaja enciklopedia Kirilla i Mefodia | url = http://www.megabook.ru/Article.asp?AID=636621 | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 30.4.2011 | vydavateľ = Kompania Kirill i Mefodii | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref>. Známi sú veľkou mierou samostatnosti, vojenským a jazdeckým majstrovstvom. Kozáci môžu byť tiež chápaní ako vojenské, najmä [[Jazdectvo (druh pozemných vojsk)|jazdecké]] jednotky z nich utvorené. V kozáctve sa spája svojbytnosť rôznych národov, najmä: [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Rusi|Rusov]], ďalej [[Kalmyci|Kalmykov]], [[Burjati|Burjatov]], [[Baškirci|Baškircov]], [[Tatári|Tatárov]], [[Evenkovia|Evenkov]], [[Osetinci|Osetincov]] ako aj mnohých ďalších. == Pôvod názvu == Pôvod slova ''kozák'' (po ukrajinsky: козак; po rusky: казак;) má niekoľko možných verzií pôvodu. S najväčšou pravdepodobnosťou pochádza z turkického slova ''kazak'' a znamená „slobodný človek“, alebo tiež „dobrodruh“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Harper, D | titul = Online Etymology Dictionary | url = http://www.etymonline.com/index.php?term=Cossack | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 30.4.2011 | vydavateľ = etymonline.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref>. Iní spájajú ruský názov ''kazaki'' s menom [[Chazari|Chazarov]] – ''kazari'', kočovného národa kedysi žijúceho medzi [[Volga|Volgou]] a [[Dneper|Dneprom]], či [[Kirgizi|Kirgizmi]], ktorí si sami hovoria ''kajsaki''. Ďalšie etymologické hypotézy hovoria o mongolskom pôvode slova, kde ''ko-'' znamená ochrana a ''-zach'' hranica. Prvé písomné zmienky o kozákoch sú z ruských letopisov a kroník z rokov [[1395]] a [[1444]]. V obidvoch sa spomínajú ako samostatná vojenská vrstva spoločnosti. == Pôvod kozáctva == Kozáci boli rôznorodé, prevažne [[Východní Slovania|východo slovanské]] slobodné obyvateľstvo žijúce na okrajoch hraníc [[Moskovská Rus|Moskovskej Rusi]], [[Litva|Litvy]], [[Poľsko|Poľska]] a tatárskych chánstiev, v riedko osídlených oblastiach, ďaleko od štátnych centier, približne medzi [[Dnester|Dnestrom]] a [[Volga|Volgou]]. Po rozpade [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] toto obyvateľstvo pravdepodobne vzájomne splývalo a miešalo sa s mnohými kočovnými kmeňmi. Kozáci tak žili v malých samostatných komunitách, pričom často utvárali vlastné ozbrojené jednotky nezávislé od okolitých krajín. Vojenstvo malo pre nich veľký význam, boli zväčša v stave permanentnej vojny s okolitými kočovnými národmi. Preto bola vojnová korisť jedným z ich hlavných zdrojov živobytia. Pri ich výpravách na [[Krym]] a [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]], do [[Osmanská ríša|Turecka]] a [[Perzia|Perzie]], podnikali riskantné výpravy nielen na súši, ale aj po mori. Používali pri tom iba ľahké lode, často dokonca iba člny vydlabané z kmeňov stromov. Svoju korisť dávali do spoločného kotla a prenechávali na starosť pokladníkovi. Až po skončení výpravy usporiadali radu ''duvan'', na ktorej sa korisť (takzvaný ''jasir'') rozdelila. Podiel závisel od zásluh jednotlivca a jeho hodnosti, podiel po tých čo zahynuli dostali pozostalí. Samostatný podiel dostala [[Pravoslávie|pravoslávna cirkev]], z ukoristených [[kanón|diel]] sa odlievali [[zvon]]y. == Ukrajinskí kozáci == V [[15. storočie|15. storočí]] sa veľká časť územia, na ktorom toto obyvateľstvo žilo, stala súčasťou litovského štátu. Tamojší kozáci sa tak ocitli na pohraničí Litvy a Krymského chanátu, ktorý cez ich územie často podnikal lúpežné výpady. [[Rok]]u [[1572]] poľský kráľ [[Žigmund II. August]] vydal príkaz na spísanie zoznamu registrovaných kozákov. Tento prvý zoznam obsahoval asi 300 mien. Prví kozáci dostali od poľského štátu za svoju službu peniaze. Zaobstaral im aj odev a výstroj. Ponechal im samosprávu a samostatný [[súd]]. Počas vlády [[Štefan Bátori|Štefana Bátoriho]] v roku [[1578]] sa počet registrovaných kozákov rozrástol na 600. Kozákom bola prenechaná správa nad mestom Terechtemirov pri Perejaslavli spolu s neďalekým kláštorom. V meste bola umiestenená kozácka zbrojnica a nemocnica. [[Republika oboch národov|Rzeczpospolita]] tak získala skvelých bojovníkov na ochranu svojich južných hraníc pred útokmi [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a jej spojencov. V nasledujúcom období získalo ich vojenské umenie dobrú povesť, kozácke jednotky si začali najímať i západoeurópske krajiny. Kozáci žijúci na [[Ukrajina|Ukrajine]] v okolí rieky [[Dneper]] sa sústredili okolo mesta [[Záporožie]], kde vytvorili svoju najväčšiu pevnosť zvanú [[Záporožská Sič (pevnosť)|Záporožská Sič]]. Okolo roku [[1530]] sa táto [[Sič]] stala ich centrom. Tu sídlil ''[[koš (kozácky samosprávny orgán)|koš]]'', čo bol ich hlavný a najvyšší samosprávny orgán, ktorého veliteľ sa volil na 1 rok a nazýval sa ''košový ataman'' alebo jednoducho ''košový''. Volila ho ''sičská rada'' skladajúca sa zo ''staršinov'', čo bol kozácky ekvivalent dôstojníkov. Takáto svojrázna kozácka republika existovala na Siči do roku [[1654]]. Kozáci sa formálne delili na ''kurene'', akési jednotky, ktorých bolo dohromady najviac 38. Nižším stupňom vo vojenskej hierarchii bol ''polk'' – [[pluk]]. Ten sa ďalej delil na ''sotni'', čiže stotiny, alebo [[rota (vojenská jednotka)|roty]] a ešte nižšie ''stancie'', teda obce. Kozáci viedli aktívny boj proti inovercom, ktorými pre nich boli najmä krymskí [[Tatári]], [[Turci]], poľskí a litovskí [[Katolícka cirkev|katolíci]], [[Židia]] ako aj ostatní najmä západoeurópski prisťahovalci na Ukrajine. Záporožská Sič tak zohrala významnú úlohu pri formovaní [[Ukrajinci|ukrajinského národa]] a v jeho boji za samostatnosť v [[16. storočie|16.]] až [[18. storočie|18. storočí]]. [[Súbor:Pochod Chmielnickiego z Tuhaj Bejem (76340518) (cropped).jpg|vľavo|náhľad|Postup spoločného kozácko-tatárskeho vojska.]] Rzeczpospolita sprvu využívala kozákov ako vojsko, a do ich vnútorných záležitostí príliš nezasahovala, čo kozákom dosť vyhovovalo. Litovská a Poľská šľachta však od [[17. storočie|17. storočia]] začala zaberať ich územie a nedbajúc na ich štatút samostatného slobodného obyvateľstva, robila z nich svojich poddaných. Registrovaných kozákov sa pokúšala použiť na potlačenie ukrajinského národnooslobodzovacieho hnutia. Kozáckym veliteľom boli udeľované šľachtické tituly, ani to však nepomohlo a jednotky registrovaných kozákov často prechádzali k povstalcom. Začiatkom 17. storočia prebehlo niekoľko krvavých kozáckych povstaní. Najväčšie z nich viedol [[Bohdan Chmeľnyckyj]] v rokoch [[1648]] až [[1654]]. V [[1649]] povolil poľský kráľ Chmeľnickému zvýšiť počet registrovaných kozákov na 40 000, ale už roku [[1651]] po Beresteckej bitke sa musel ich počet znížiť na 20 000. Povstanie sa veľkou mierou podieľalo na kolapse Poľsko-Litovskej únie. Po Perejaslavskej rade roku [[1654]] sa ľavobrežná Ukrajina prvýkrát spojila s Ruským cárstvom, vtedy bol zostavený aj posledný zoznam registrovaných kozákov. Nachádzalo sa v ňom 60 000 mien. Kozácko-Ruská jednota však nevydržala dlho, lebo aj ruskí [[cár]]i sa pokúšali okresať kozácku samostatnosť. [[Súbor:Sergiy Vasylkivskiy- Cossack.jpg|náhľad|vpravo|Pešiak záporožského vojska, 17.-18. storočie.]] Záporožský ataman [[Kosťa Hordienko]] sa spolu s atamanom [[Ivan Stepanovič Mazepa|Mazepom]] spojili so [[Švédsko|Švédmi]] a bojovali proti Rusku v [[Severná vojna|Severnej vojne]]. Preto bola roku [[1709]] príkazom [[Peter Veľký|Petra Veľkého]] Sič zlikvidovaná, zámienkou bolo povstanie atamana [[K. A. Bulavin]]a. Sičskí kozáci vo veľkom množstve ušli na územie Krymského chanátu, odkiaľ sa vrátilli až v roku [[1734]]. Čoskoro vytvorili novú Sič, ale aj tá bola nakoniec roku [[1775]] cárskou mocou zlikvidovaná, čím na [[Ukrajina|Ukrajine]] zanikla kozácka autonómia. Medzi rokmi [[1650]] – [[1765]] Záporožci organizovali spoločne s Ruským cárstvom v riedko osídlenom Ostrožskom, Charkovskom, Oktyrskom, Sumskom a Iziumskom regióne slobodné kozácke osady. Ich autonómia sa udržala do [[28. júl]]a [[1765]], kedy ich dekrétom zrušila [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II.]]. Kozácke jazdecké jednotky premenili na [[husár]]ov, ktorí sa stali súčasťou pravidelnej cárskej armády. ''Staršinovia'' dostali automaticky šľachtický titul a dôstojnícku hodnosť. Kozáci, ktorí tak neučinili, dostali možnosť presťahovať sa do okolia rieky [[Kubáň (región)|Kubáň]], ktorú v tej dobe Rusko kolonizovalo. == Ruskí kozáci == Prví ruskí kozáci žili pravdepodobne na južných hraniciach ruského cárstva. V oblasti siahajúcej od stredného toku [[Volga|Volgy]] cez líniu mestských pevností idúcu od [[Riazaň|Riazane]] k [[Tula|Tule]]. Najznámejší sú donskí kozáci, ktorí prešli rieku Don smerom do Ázie. S rozširovaním cárskej moci sa spolu s hranicami posúvali na juh a východ. V dobe svojho najväčšieho rozmachu, v období od 16. do [[19. storočie|19. storočia]], utvorili niekoľko centier, najväčšie z nich boli na riekach [[Ural (rieka)|Jaik]], [[Don]], [[Kubáň]] a [[Terek]]. Ďalšie významné kozácke vojská boli z okolia [[Astrachaň]]a a [[Orenburg]]u. Jaickí kozáci pre cárske [[Rusko]] od začiatku 16. storočia získali prakticky celú [[Sibír]]. Z novovzniknutého Sibírskeho kozáckeho vojska sa neskôr oddelili Semirečenské vojsko v [[Kirgizsko|Kirgizsku]] a v [[Turkestan]]e, Zabajkalské, Amurské a Ussurijské vojsko. Menšie oddiely boli i v [[Krasnojarsk]]u, [[Irkutsk]]u a na rieke [[Jenisej]]. {{Hlavný článok|Ruské dobytie Sibíri}} Kozáci v Rusku plnili v 16. a 17. storočí najmä funkciu ochrany hraníc a pohraničných oblastí pred nájazmi Tatárov a Nogajcov. Neskôr pomáhali pri podmaňovaní [[Ruské dobytie Sibíri|Sibír]]i, [[Kaukaz]]u a [[Ďaleký východ (Rusko)|Ďalekého Východu]]. V roku [[1645]] kozák [[Vasilij Pojarkov]] preplával po rieke [[Amur (rieka)|Amur]] do [[Ochotské more|Ochotského mora]], kde objavil Severný [[Sachalin]] a následne sa vrátil do [[Jakutsk]]a. Ďalší ruský kozák [[Semion Ivanovič Dežňov]] preplával z ústia rieky [[Kolyma]] v [[Severný ľadový oceán|Severnom ľadovom oceáne]] do rieky [[Anadyr]] v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]] a objavil prieliv medzi [[Ázia|Áziou]] a [[Aljaška|Aljaškou]]. [[Kamčatka|Kamčatku]] preskúmal v rokoch [[1697]] – [[1699]] kozák [[Vladimir Vasilievič Atlasov]]. V 17. a 18. storočí sa ruské kozáctvo podieľalo veľkou mierou na mnohých povstaniach a útokoch proti [[Rusko|Ruskému štátu]]. Z jeho radov vzišli mnohí organizátori kozáckych a roľníckych povstaní, ako napríklad [[Stepan Razin]] a [[Jemelian Ivanovič Pugačov|Jemelian Pugačov]]. Kozáci majú podiel na udalostiach takzvanej [[Smutná doba|Smutnej doby]] začiatkom 17. storočia. Podporovali [[Lžidimitrij I.|Lžidimitrija I.]] a tvorili podstatnú časť jeho armády. Mali veľký význam pri zvolení [[Michal III. (Rusko)|Michala III.]] za cára. Roku [[1671]] sa ruskému cárovi [[Fiodor III.|Fiodorovi III.]] podarilo dostať kozákov pod svoju kontrolu. Z dobrovoľných spojencov, sa tak stali cárskymi poddanými. Do ich organizácie čoraz viac zasahovala cárska moc, ktorá ju do konca 17. storočia začala upravovať v súlade so svojou vlastnou administratívou. Od roku [[1721]] spadali kozáci pod Vojenské kolégium, ktoré bolo akýmsi predchodcom Ruského ministerstva obrany. V tom istom roku [[Peter Veľký]] pozastavil voľbu atamanov kozákmi a nariadil ich výber cárskou mocou. Po likvidácii Pugačovovho povstania v roku [[1775]] počas panovania [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]], boli zlikvidované aj posledné prvky kozáckej autonómie. V [[1798]] boli kozácke hodnosti nahradené armádnymi, kozácki staršinovia prebrali dôstojnícke hodnosti a dostali šľachtické tituly. V roku [[1802]] vydali prvé armádne smernice pre kozácke vojská. Od roku [[1827]] bol za najvyššieho atamana všetkých kozáckych vojsk v cárskom Rusku, volený následník trónu. V [[1838]] bol vytvorený organizačný poriadok pre kozácke oddiely, tie v [[1857]] prešli pod správu Velenia (od [[1867]] Hlavného velenia) nepravideľných (od [[1879]] – kozáckych) vojsk Ministerstva vojny, od roku [[1910]] podliehajúce Hlavnému štábu. Z vojenského hľadiska boli kozáci univerzálnym druhom vojska. Vojenskí odborníci ich uznávali ako najlepšie [[ľahké jazdectvo]], vynikajúce na obchvatné manévre a útoky na tylo nepriateľa – teda špecifické operácie, kde sa plne využívala ich rýchlosť v spojení s presným manévrovaním nezomknutých formácií, čo bolo obzvlášť efektívne v boji s [[Európa|európskymi]] armádami. To potvrdili počas [[Severná vojna|Severnej]] a [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|Sedemročnej]] vojny, ako aj počas [[Taliansko|Talianskeho]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarskeho]] pochodu [[Alexander Vasilievič Suvorov|Alexandra Suvorova]]. Významnou mierou sa podpísali na výsledku partizánskej vojny proti [[Napoleon Bonaparte|Napoleonovi]] v [[1812]]. roku. Bez kozáckych [[šabľa|šabieľ]] by sa nezaobišla žiadna [[rusko-turecká vojna]] v 18. a 19. storočí. [[Súbor:Kubanskie kazaki 2.jpg|thumb|Kubánski kozáci]] [[Súbor:Siberian Cossack 190x.jpg|left|thumb|Sibírsky kozák, okolo r.1890.]] Podľa zákona z roku [[1875]] trvala kozácka služba 20 rokov. Začínala sa vo veku 18 rokov. Prvé 3 roky navštevoval kozák prípravnú triedu, 4 roky slúžil v normálnej vojenskej službe, 8 v zľahčenej službe a 5 v zálohe. Do služby každý prišiel vo svojej uniforme, so strelnou aj chladnou zbraňou a jazdeckým koňom. Za prípravu, výcvik a vojenskú službu niesla zodpovednosť kozácka občina – [[stanica]]. Kozácka samospráva a služba bola v úzkej súvislosti s prerozdeľovaním pôdy, ktorá zabezpečovala ich obživu a bola tak základom ich materiálnych hodnôt. Hlavným vlastníkom pôdy bol štát, ktorý v mene cára dával časť pôdy kozáckym vojskám, ktoré si ju vykúpili vlastnou krvou. Časť tejto pôdy si kozácke vojsko nechávalo v zálohe a zvyšok prerozdeľovalo jednotlivým staniciam. Tie znovu prerozdeľovali pôdu medzi kozákov. Tí boli za doživotné používanie pôdy a oslobodenie od platenia daní povinní znášať vojenskú službu. Pôdu udeľovali aj kozáckej šľachte, v závislosti od ich dôstojníckej hodnosti aj dedične. Táto pôda sa nesmela predávať osobám nevojenského pôvodu. V 19. storočí bolo poľnoshospodástvo hlavným druhom hospodárstva v kozáckych regiónoch, aj keď v rôznych oblastiach existovali určité odlišnosti, ako intenzívny rybolov v Uralskom, Donskom a Ussurijskom vojsku, poľovníctvo v Sibírskom, či vinohradníctvo a ovocinárstvo na Kaukaze a Done. Bol to značný rozdiel a veľký príklon k poľnohospodárstvu oproti predošlým dobám, keď v sa Donskom vojsku na začiatku 18. storočia podobná činnosť medzi kozákmi nemilosrdne trestala a uprednostňovalo sa pastierstvo a chov koní. Koncom 19. storočia medzi kozákmi ešte stále prevládal silný zmysel pre súdržnosť a nadradenosť, prameniaci z ich spôsobu života, ako aj lojalita k cárskej vláde. Preto boli často nasadzovaní na potláčanie vzbúr a nepokojov, najmä počas rozsiahlych robotníckych a roľníckych nepokojov v [[1905]] a [[1906]]. Cárska vláda sa do značnej miery opierala o ich spoľahlivosť aj na začiatku [[20. storočie|20. storočia]], kedy ich spoločenstvá a polofeudálna vojenská služba boli do veľkej miery prekonané. Kozáci už neboli natoľko oslavovaní ruskou armádou, ktorá v nich videla málo disciplinované a nedostatočne vycvičené vojenské jednotky. Ich bojové oddiely sa začali využívať ako prieskumníci, vojenské spojky, či predvádzací sprievod. Keď sa začala vo februári [[1917]] [[VOSR|revolúcia]], tak sa k nej sprvu zapojilo len málo kozáckych jednotiek. Avšak zbehnutie celej kozáckej cárskej gardy (takzvaný ''Konvoi''), bolo veľkým úderom pre cára [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláša II.]] == Kozáci v prvej a druhej svetovej vojne == Cárska moc spočiatku využívala kozákov ako lojálne vojsko pri potláčaní vzbúr. Po vypuknutí [[ruská občianska vojna|občianskej vojny]] sa väčšina kozákov postavila proti sovietskej moci a hlavne na juhu a východe krajiny sa stali hlavnou silou [[biela armáda|bielej armády]]. Mnohí skúsení velitelia, ako [[Piotr Nikolajevič Krasnov|Krasnov]] či [[Andrej Grigorievič Škuro|Škuro]], sa postavili na stranu bielych. Najväčšie kozácke jednotky predstavovala [[Donská armáda]] na juhu krajiny a [[Orenburská armáda|Orenburská]] a [[Uralská armáda]] na východe. Len menšia časť kozákov sa naopak pridala k [[Červená armáda|Červenej armáde]], medzi nimi i neskôr známy [[Semion Buďonnyj]]. Po víťazstve komunistov v roku [[1920]] nakoniec prišla krutá rana vo forme dekozakizácie (po rusky: ''razkazačivanie''). Komunistická vláda totiž tvrdila, že kozáci sú nebezpečný teroristický živel a potenciálny nepriateľ ich režimu. Kozácka samospráva bola zrušená a ich oblasti boli rozdelené medzi jednotlivé zväzové republiky. To bolo najhoršie pre kozákov na [[Terek]]u a [[Don]]e. Čoskoro na to sa ich dotkla [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|vlna združstevňovania]] a mnohí z nich boli označení ako [[kulak|kulaci]] a odoslaní na nútené práce. V roku [[1936]] bola zrealizovaná myšlienka zaviesť kozácke jednotky do [[Červená armáda|Červenej armády]]. Kozáci v Červenej armáde boli jazdecké jednotky, ktoré však len veľmi okrajovo nadväzovali na svojich predchodcov. Počas [[východný front (druhá svetová vojna)|druhej svetovej vojny]] sa [[Adolf Hitler|Hitler]] snažil využiť kozácku nespokojnosť s vládou boľševikov najprv na Ukrajine. V roku 1942 sa Nemci dostali do kozáckych oblastí na juhu Ruska. Kozáci sa znovu zachovali rôzne, mnohí sa pridali k nacistom najmä na [[Don]]e, kde boli rany počas združstevňovania najtvrdšie. A Nemci sa tu pokúsili si miestne obyvateľstvo nakloniť a viedli tu pomerne miernu politiku.<ref>Correlli Bernett: ''Hitlerovi generálové''. Brno, Jota 1997, s. 284 - 285</ref> V oblasti Kubáne roku [[1942]] Nemci vytvorili akýsi kozácky okres. Nemcom sa podarilo vytvoriť počas vojny 2 kozácke divízie ([[1. Kossaken-Kavallerie-Division|1.]] a [[2. Kossaken-Kavallerie-Division]]), ktoré boli Nemcami organizované na Ukrajine, sa neskôr používali v boji proti partizánom v [[Juhoslávia|Juhoslávii]], prípadne boli nasadené aj v Maďarsku. Týmto jednotkám, ktoré prevzali organizačnú štruktúru nemeckého jazdectva velili nemeckí dôstojníci. Mnohí iní jednotlivci sa zúčastnili na likvidácii židovského obyvateľstva, či na bojoch s partizánmi v rámci nemeckých [[Hilfswilliger]]. Časť týchto jednotiek vstúpila do [[Ruská oslobodenecká armáda|ruskej oslobodeneckej armády]] generála [[Andrej Andrejevič Vlasov|Vlasova]]. Aj napriek tomu mnoho kozákov radšej bojovalo v partizánskych jednotkách proti Nemcom. Keď začiatkom roku [[1943]] začali z Kubáne a Donu nemecké vojská ustupovať, odišlo odtiaľ s nimi spolu so svojimi rodinami niekoľko desiatok tisíc kozákov. Ich počet v nemeckej armáde nepresiahol 20 000. Po vojne [[Veľká Británia|Britská]] a [[Spojené štáty|Americká]] [[armáda]] vrátila do [[ZSSR]] 150 000 mužov, žien a detí, ktorí tvrdili, že sú kozáci. Veľa z nich nikdy nebolo občanmi ZSSR (mnohí boli príslušníci rôznych ázijských národov napr. [[Afganci]], ktoré boli organizované v zvláštnych oddieloch), kde ich považovali za zradcov a poslali ich na nútené práce do [[gulag]]ov. Návrat do ich vlasti im umožnili až po smrti Stalina. Represáliami boli však postihnuté v oveľa väčšej miere aj iné národy severného kaukazu ako [[Karačevci]], [[Balchari]], [[Innguši]] a [[Čečeni]]. Pravidelné kozácke jednotky Červenej armády sa po prvýkrát vyznamenali [[Bitka o Moskvu|v bitke pred Moskvou]], kde operovali v rámci sovietskej [[Sovietska 5. armáda|5. armády]]. Kozácka [[20. jazdecká divízia]], (neskôr premenovaná na [[Sovietsky 2. gardový jazdecký zbor|2. gardový jazdecký zbor]], ktorému velil generálmajor [[Lev Michailovič Dovator|L.M. Dovator]]), prerazila nemeckú líniu medzi [[Istra (mesto)|Istrou]], [[Kubinka|Kubinkou]] a [[Možajsk]]om na styku nemeckého [[VII. zbor Wehrmachtu|VII.]] a [[XI. zbor Wehrmachtu|XI. zboru]]<ref>Paul Carell: ''Operace Barbarossa''. Plzeň, Mustang 1996, s. 262 - 265</ref> a niekoľko týždňov viedla ťažké boje v nemeckom tyle. Inde, kde sa Nemci správali k obyvateľstvu kruto, však spontánne vznikali kozácke partizánske oddiely a kozácke obyvateľstvo sa stavalo Nemcom na odpor. Kozáci výrazne pomohli pri obrane predpolia Kaukazu. V Červenej armáde od začiatku vojny bojovalo 100 000 kozákov. Najväčší význam zohrali na sovietskej strane kozáci z oblasti Tereku a Kubáne, keď sa podieľali na oslobodzovaní [[Krasnodar]]u. Slávnostnej prehliadky víťazstva na Červenom námestí [[24. jún]]a [[1945]] sa zúčastnil aj čestný oddiel Kubáňskych kozákov. == Kozáctvo v súčasnosti == Po vojne boli kozácke jednotky spolu s jazdectvom zo Sovietskej armády vyradené a kozáctvo ako ozbrojená zložka prakticky zaniklo. Nezanikli však kultúrne tradície kozáckeho ľudu. Počas [[Perestrojka|perestrojky]] v druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] sa pomery v ZSSR uvoľnili, čo dovolilo opätovne vzniknúť základom kozáckej organizácie, podobne ako bola známa z minulosti pred [[Ruská občianska vojna|Občianskou vojnou]]. 28. až [[30. jún]]a [[1990]] bola na zjazde kozákov v Moskve vytvorená rada atamanov a zvolený prvý nový celosovietsky ataman [[Alexandr Martynov]]. Onedlho na to začali v bývalých kozáckych oblastiach vznikať organizácie, ktoré združujú kozácke spoločenstvá. V súčasnosti sa takáto samospráva rozvíja vo všetkých oblastiach, kde žijú kozáci. Na juhu Ruska kozáci fungujú ako polovojenská organizácia, ktorá hliadkuje v ruských oblastiach. Ruská [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie#Štátna duma|Štátna duma]] prijala v roku 2005 zákon o kozáckej štátnej službe<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Federálny zákon číslo 154-FЗ O štátnej službe ruského kozáctva z 5.12.2005 | url = http://www.rg.ru/2005/12/08/kazachestvo.html | dátum vydania = 8.12.2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.3.2014 | vydavateľ = Российская газета | miesto = Moskva | jazyk = po rusky }}</ref>. == Kultúra == Kozácky tradičný odev sa skladá z [[tunika|tuniky]], vysokých [[topánky|topánok]] a [[čapica|čapice]] z [[ovčia koža|ovčej kože]]. Kozácka hudba a tanec sa vyznačuje rýchlym tempom a atletickými skokmi<ref name="IELV" />. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Ausky | meno = Stanislav A | odkaz na autora = | editori = Jaroslav Hulák | titul = Kozáci | url = https://archive.org/details/kozaci0000ausk | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 1999 | isbn = 80-200-0766-0 | počet strán = 311 | strany = }} * KUNEC, Patrik: Oslnivý súmrak kozáckeho štátu : Ivan Mazepa a snahy o zjednotenie Ukrajiny na prelome 17. a 18. storočia. In: ''Historická revue'', roč. XXXVI, 2025, č. 2, s. 20 – 25. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Cossacks|štítok=kozáci}}. [[Kategória:Kozáci| ]] [[Kategória:Etniká, národy a národnosti]] [[Kategória:Rusko]] [[Kategória:Kavaléria]] b9c8p6q7nzzgm1v8ehv7b3wlz017g0i 0 86997 8382603 8367932 2026-10-10T22:24:32Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382603 wikitext text/x-wiki {{Iné významy|Evita}} {{Infobox Politik | Meno = Eva Perónová | Portrét = Eva Perón.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- 230px --> | Popis = | Poradie = bývalá | Úrad = prvá dáma Argentínskej republiky | Začiatok obdobia = [[4. jún]] [[1946]] | Koniec obdobia = [[26. júla]] [[1952]] | Prezident = [[Juan Perón]] | Viceprezident = | Premiér = | Predchodca = [[Conrada Victoria Torniová Farrellová]] | Nástupca = [[Mercedes Villadaová Achávalová]] | Dátum narodenia = [[7. máj]] [[1919]] | Miesto narodenia = [[Los Toldos]], statok La Unión alebo [[Junín (Buenos Aires)|Junín]], [[Argentína]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1952|7|26|1919|5|7}} | Miesto úmrtia = [[Buenos Aires]], Argentína | Politická strana = [[Justicialistická strana|Peronistická strana]]<br />[[Ženská peronistická strana]] | Alma mater = | Profesia = [[Politik|politička]], [[Herec|herečka]], [[Aktivizmus|aktivistka]], [[spisovateľ]]ka | Rodičia = Juan Duarte (1858 - 1926)<br /> Juana Ibargurenová (1894 - 1971) | Manželka = | Manžel = [[Juan Perón]] <small>(1945 – 1952)</small> | Deti = | Národnosť = argentínska | Vierovyznanie = [[Latinská cirkev|rímskokatolícke]] | Podpis = Eva_Peron_Signature.svg<!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = [http://www.evitaperon.org/ www.evitaperon.org] | Poznámky = }} '''María Eva Duarteová Perónová''' ({{vjz|spa|María Eva Duarte de Perón}}<ref name="sme.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://zena.sme.sk/c/2708672/zena-ktorej-sa-bali-aj-po-smrti-eva-peron.html|titul=Žena, ktorej sa báli aj po smrti - Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}</ref><ref name="mcnbiografias.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=duarte-de-peron-maria-eva|titul=Duarte de Perón, María Eva (1919-1952)|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}</ref>) alebo '''Eva María Duarteová Perónová''' ({{vjz|spa|Eva María Duarte de Perón}}<ref name="britannica.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.britannica.com/biography/Eva-Peron|titul=Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-08|vydavateľ=britannica.com|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/d/duarte_de_peron.htm|titul=Eva María Duarte de Perón|dátum prístupu=2018-11-08|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}</ref>), rodená '''María Eva Duarteová''' alebo '''Eva María Ibargurenová''', známa ako '''Eva Perónová''' a '''Evita''' ({{vjz|slk|Evička}}) (* [[7. máj]] [[1919]], [[Los Toldos]], statok La Unión alebo [[Junín (Buenos Aires)|Junín]] – † [[26. júl]] [[1952]], [[Buenos Aires]]<ref name="historia-biografia.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://historia-biografia.com/eva-peron/|titul=BIOGRAFÍA DE EVA PERÓN|dátum prístupu=2018-11-08|vydavateľ=historia-biografia.com|dátum vydania=}}</ref>) bola [[Argentína|argentínska]] [[Politik|politička]], [[Herec|herečka]], [[Aktivizmus|aktivistka]] a [[spisovateľ]]ka. Bola prvá dáma Argentíny v období rokov [[1946]] až [[1952]] a druhá manželka argentínskeho prezidenta [[Juan Perón|Juana Peróna]]. Spolu s ním je považovaná za zakladateľku a súčasne hlavnú predstaviteľku politickej filozofie nazvanej [[Peronizmus]]. Pôsobila ako predsedníčka tzv. [[Ženská peronistická strana|Ženskej peronistickej strany]] a prezidentka Nadácie Evy Perónovej. Už pred sobášom s Juanom Perónom v roku [[1945]] sa aktívne zapájala do jeho politickej činnosti, po svadbe sa však jej politická činnosť ešte zintenzívnila, pričom sa stala prvou argentínskou ženou, ktorá sa aktívne venovala celoštátnej politike. V roku [[1947]] presadila spolu s Juanom Perónom všeobecné volebné právo aj pre ženy, keďže toto mali v Argentíne do tej doby iba muži. Následne presadila zavedenie rovnoprávnosti mužov a žien v manželstve a rodičovských právach, čo bolo taktiež legislatívne upravené v novej ústave schválenej v roku [[1949]]. Prostredníctvom svojej nadácie vytvorila a financovala projekty na pomoc najviac znevýhodneným skupinám spoločnosti, budovala nemocnice, školy, poskytovala štipendiá pre študentov z chudobných rodín a zameriavala sa na posilnenie postavenia žien vo všetkých oblastiach. Stala sa fakticky spojením medzi prezidentom Perónom a odborovými zväzmi, aktívne sa venovala podpore pracovných a sociálnych práv pracujúcich. V roku [[1951]] bola vážnou kandidátkou na viceprezidentku Argentíny, no v auguste daného roka svoju kandidatúru vzdala pre veľké nezhody v Peronistickej strane a spoločnosti, ktoré jej kandidatúra vyvolala. [[26. júl]]a [[1952]] zomrela na [[Rakovina krčka maternice|rakovinu krčka maternice]] vo veku 33 rokov, jej pohrebu sa zúčastnili milióny ľudí v uliciach [[Buenos Aires]]. Po vojenskom prevrate zo septembra [[1955]], ktorý zvrhol prezidenta Peróna, boli jej telesné pozostatky vojenskou chuntou ukryté a ďalších šestnásť rokov držané na neznámom mieste v snahe zabrániť, aby sa jej hrob stal pútnickým miestom Peronizmu a odporu voči vojenskej vláde. Napriek tomu, že zomrela veľmi mladá, patrí v Argentíne historicky medzi najpopulárnejšie a najvýznamnejšie osobnosti. Časť autorov a historikov dokonca tvrdí, že v čase svojej smrti bola najmocnejšou ženou sveta a súčasne je považovaná za najvýznamnejšiu ženu v dejinách [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]].<ref>CHALUPA, J., 2012, Dějiny Argentiny, Uruguaye a Chile. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, s. 206</ref> == Mladosť == === Narodenie a pôvod === [[Súbor:Eva_Perón_y_sus_hermanos_-carnaval-1921.jpg|náhľad|vľavo|Evita (vpravo) so svojimi staršími súrodencami počas karnevalu v roku 1921.]] Podľa úradných záznamov sa narodila [[7. máj]]a [[1922]] v meste [[Junín (Buenos Aires)|Junín]] v [[Buenos Aires (provincia)|provincii Buenos Aires]] ako ''María Eva Duarte''. Súčasní historici však uvádzajú, že tieto záznamy sú falošné, pričom boli sfalšované na žiadosť samotnej Evy Perónovej v roku [[1945]], keď sa v Juníne vydávala za [[Juan Perón|Juana Peróna]]. Tieto skutočnosti sa podarilo preukázať v roku [[1970]], kedy historici začali zisťovať jej pravé miesto narodenia. Zamerali sa teda na jej krstný list, podľa ktorého sa narodila 7. mája [[1919]], teda tri roky pred jej oficiálnym dátumom narodenia ako ''Eva María Ibarguren'' a bola dcérou otca Juana Duarteho a matky Juany Ibargurenovej. Postupne sa ale historikom podarilo ustáliť jej dátum narodenia na 7. máj 1919.<ref name="geni.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.geni.com/people/Evita-Per%C3%B3n/4683792416130122024|titul=Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=geni.com|dátum vydania=}}</ref><ref name="mcnbiografias.com"/> Rovnako však rozpory vyvoláva aj miesto narodenia Evy Perónovej. Exitujú tri varianty, podľa jednej sa narodila v mestečku [[Los Toldos]] v provincii Buenos Aires, podľa druhej na statku La Unión vzdialenom približne 20 km od Los Toldos a podľa tretej v meste Junín v rovnakej provincii. Hlavne jej životopisci presadzujú teóriu o statku La Unión, pretože tu žila jej rodina od roku [[1908]] do [[1926]]. La Unión bola v tom čase už osada, kde žilo asi 3 000 ľudí. Historici Borroni a Vacca dokázali identifikovať pôrodnú asistentku, ktorá mala byť pri pôrode Evy Perónovej a pôsobila práve v oblasti okolo Los Toldos.<ref name="biografiasyvidas.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/p/peron_eva.htm|titul=Eva Perón Evita Perón|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}</ref> Ďalšia časť historikov, ktorí zas presadzujú teóriu o meste Junín vychádzajú z oficiálnych dokumentov ako rodný list, či sobášny list. Taktiež získali svedectvá, ktoré zas potvrdzujú ako miesto jej narodenia mesto Junín, kde mala jej matka odísť, pretože tu mala získať lepšiu starostlivosť počas tehotenstva. V čase narodenia Evy bolo bežné, že ženy s rizikovým tehotenstvom z oblasti okolo mesta Junín sa sťahovali priamo do tohto mesta kvôli lepšej zdravotnej starostlivosti. Tejto časti historikov sa podarilo určiť aj konkrétny dom, kde sa mala Eva v Juníne narodiť, ako aj meno pôrodnej asistentky, ktorá sa jej pôrodu mala zúčastniť. V Juníne mala jej matka zostať, až kým sa po pôrode úplne nezotavila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://juninhistoria.com/ver_noticias.php?id_nota=191|titul=Junín llora la perdida de su hija dilecta: Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=juninhistoria.com|dátum vydania=}}</ref> Otec Evy Perónovej Juan Duarte bol [[Baskovia|baskického]] pôvodu z oblasti [[Francúzsko|francúzskeho]] Baskicka, vlastnil statok a bol konzervatívnym politikom v meste [[Chivilcoy]] v provincii Buenos Aires, ktoré sa nachádza blízko mestečka Los Toldos. Práve Juan Duarte bol vlastníkom statku La Unión, kde žila rodina Evy Perónovej a kde sa podľa jednej z teórii narodila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.revistasudestada.com.ar/articulo/1314/14-hipotesis-de-trabajo-en-torno-a-eva-peron/|titul=14 hipótesis de trabajo en torno a Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=revistasudestada.com.ar|dátum vydania=}}</ref> Jej matka Juana Ibargurenová bola [[Kreoli|kreolka]], jej predkovia boli Baskovia pôvodom zo [[Španielsko|španielskeho]] [[Baskicko|Baskicka]]. Je o nej málo známych informácii, zrejme aj preto, lebo k statku La Unión nemala trvalejší vzťah, dokázateľne však patrila ku komunite v mestečku Los Toldos. Juan Duarte žil fakticky s dvoma rodinami, s oficiálnou v meste Chivilcoy, kde mal manželku a niekoľko detí a neoficiálnou v La Unión, kde žil s Juanou Ibargurenovou, matkou Evy Perónovej. V tej dobe bolo na argentínskom vidieku bežné, že muži z vyššej triedy mali fakticky dve rodiny. Juan Duarte a Juana Ibargurenová mali spolu päť detí a to Blancu, Elisu, [[Juan Duarte|Juana Ramóna]], Ermindu Luján a najmladšia bola práve Evita.<ref name="elhistoriador.com.ar La infancia de Evita">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.elhistoriador.com.ar/la-infancia-de-evita/|titul=La infancia de Evita|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=elhistoriador.com.ar|dátum vydania=}}</ref> Juan Duarte svoju neoficiálnu rodinu úplne opustil už rok po narodení Evy a nechal túto rodinu v úplnej finančnej núdzi. Juana Ibargurenová tak financovala rodinu úplne sama z peňazí, ktoré zarobila šitím šiat pre susedov. Kvôli tomu, že rodinu opustil otec a tiež z dôvodu, že všetky deti sa narodili mimo manželstva, bola rodina vystavená izolácii okolia. Na vidieku žila rodina do roku [[1926]], kedy Juan Duarte zomrel pri autonehode a rodina zostala bez ochrany, miesto musela preto opustiť. Rodine nebolo umožnené sa zúčastniť pohrebného obradu v kostole, pretože si to neželala oficiálna rodina Duarteho, no vďaka pomoci od starostu Chivilcoy mohla sprevádzať aspoň pohrebný sprievod. Táto udalosť v ďalšom živote Evu veľmi poznačila, pretože to brala ako súhrn všetkých nespravodlivostí jej dovtedajšieho života. Práve diskriminácia nemanželských detí a rodín, kde takéto deti vyrastali, výrazne ovplyvnili Evu Perónovú. Aj vtedajšie zákony takéto deti oficiálne označovali ako ”nelegitímne deti”, pričom skutočnosť, že dieťa sa narodilo mimo manželstva musela byť povinne uvedená v rodnom liste.<ref name="evitaperonnews.weebly.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://evitaperonnews.weebly.com/la-infancia-en-los-toldos.html|titul=EVA PERON LA MUJER QUE CAMBIO A ARGENTINA|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=evitaperonnews.weebly.com|dátum vydania=}}</ref> === Detstvo a dospievanie === [[Súbor:Eva_Perón_-_1_comunión.jpg|náhľad|vľavo|Eva Duarteová v roku 1926 počas prvého svätého prijímania.]] Po smrti Juana Duarteho odišla rodina do neďalekého mestečka Los Toldos do malého dvojizbového domu, tu Juana Ibargurenová pracovala ako [[krajčír]]ka. Los Toldos bolo v tomto období malou osadou, kde žili hlavne [[gaučo]]via venujúci sa chovu hovädzieho dobytka a pestovatelia pšenice a kukurice. Komunitu ovládali miestni statkári, akým bol aj vtedy už nebohý Juan Duarte.<ref name="mcnbiografias.com"/> Eva mala na základnej škole problémy, druhú triedu musela opakovať. Jej sestry si však všimli, že už v tomto veku prejavila talent pre [[dramatické umenie]] a naučila sa [[Žonglovanie|žonglovať]]. Od okolia dostala prezývky ''Chola'' a ''Negrita'', ktoré vychádzali z jej charakteru, keďže zvykla tráviť veľa času s členmi [[Indiáni|pôvodného obyvateľstva]] z kmeňa [[Mapuče]] a zostali jej po zvyšok života.<ref name="historia-biografia.com"/> V roku [[1930]] sa Juana Ibargurenová rozhodla presťahovať aj s deťmi do neďalekého mesta Junín, Evita mala vtedy už 11 rokov.<ref name="sme.sk"/> Vtedy okrem matky už pracovali aj tri najstaršie deti a rodine sa začalo finančne viac dariť. V roku [[1932]] sa rodina vďaka práci viacerých členov dokázala presťahovať do väčšieho domu, v ďalších dvoch rokoch sa presťahovali ešte dvakrát. V roku [[1934]] vo veku 15 rokov Eva dokončila základnú školu, kde už nemala žiadne problémy okrem matematiky, no naplno prejavila záujem o [[herectvo]], keď sa zúčastňovala školských divadelných hier, prípadne divadelných hier organizovaných v miestnej akadémii, či kine. Do improvizovaného lokálneho rozhlasu v blízkosti bydliska rodiny raz týždenne recitovala básne, práve vtedy prvýkrát hovorila do mikrofónu.<ref name="geni.com"/> V tomto období prvýkrát viedla nejakú skupinu ľudí, keď viedla skupinu spolužiakov zo svojho ročníka. Keď [[3. júl]]a [[1933]] zomrel bývalý prezident [[Hipólito Yrigoyen]], ktorý bol zvrhnutý tri roky pred tým vojenským prevratom, ako jediná v škole nosila na jeho počesť čiernu stuhu. A to napriek tomu, že krajine stále vládol druhý z generálov, ktorí viedli spomenutý vojenský prevrat. Eva chcela už v tomto období odísť do federálneho hlavného mesta [[Buenos Aires]], kde plánovala pôsobiť ako herečka.<ref name="elhistoriador.com.ar La infancia de Evita"/> Podľa zistení jednej argentínskej historičky mala byť Evita spolu s jednou priateľkou v roku [[1934]] terčom sexuálneho útoku dvoch mladých mužov, ktorí dievčatá pôvodne pozývali do prímorského strediska. K znásilneniu nakoniec nemalo prísť, no nahé dievčatá mali útočníci nechať na okraji Junínu, kde ich mal nájsť vodič nákladného vozidla, ktorý ich odviezol domov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.monografias.com/trabajos14/evaduarte/evaduarte.shtml|titul=Eva Duarte de Perón|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=monografias.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170929093450/http://www.monografias.com/trabajos14/evaduarte/evaduarte.shtml|dátum archivácie=2017-09-29}}</ref> V tomto roku však mala podľa historikov Eva svoju prvú milostnú skúsenosť s mladým anarchistickým odborárom, ktorý však bol krátko po začiatku ich vzťahu zatknutý, prevezený do Buenos Aires, kde zomrel vo väzení na následky mučenia. Ešte pred jeho smrťou ho však Eva mohla vo väzení navštíviť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elforjista.com/eva-1.html|titul=Las razones de Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=elforjista.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180722221114/http://www.elforjista.com/eva-1.html|dátum archivácie=2018-07-22}}</ref> [[Súbor:Eva Perón - 15 años.jpg|náhľad|Eva Duarteová v roku 1935 vo veku 15 rokov po presťahovaní sa do Buenos Aires.]] Ešte pred definitívnym ukončením základnej školy však Eva skúsila odísť do Buenos Aires hľadať prácu, no bola neúspešná a tak sa vrátila späť. Junín a okolie vnímala ako miesto, kde je oveľa viac chudobných, než bohatých, no Buenos Aires vnímala v tomto čase ako úplný opak, už však bola rozhodnutá, že bude herečkou. Do Buenos Aires nakoniec Eva odišla, no podľa zistení historikov ju tam doprevádzala jej matka a zostala tam s ňou až do času, kým nezískala prácu.<ref name="biografiasyvidas.com"/> === Odchod do Buenos Aires === [[Súbor:Evita_-_Tapa_de_Sintonia_-_25OCT39_-_con_Alberto_Vila.jpg|náhľad|vľavo|Eva Duarteová vyobrazená na svojej prvej obálke časopisu. Časopis Sintonía, október 1939.]] Na začiatku januára [[1935]] sa vo veku 15 rokov presťahovala do Buenos Aires, aj ona sa tak stala súčasťou rozsiahlej vnútornej migrácie v rámci Argentíny, kedy množstvo ľudí z regiónov odchádzalo do hlavného mesta. Už krátko po príchode získala prácu v divadelnej spoločnosti [[Eva Francová|Evy Francovej]], ktorá patrila v tej dobe medzi najvýznamnejšie argentínske herečky. Už na konci marca mala profesionálny debut v divadle, keď hrala v hre ''La senora de los Pérez'' v divadle Teatro Comedia, pričom kritika jej krátke vystúpenie pochválila.<ref name="historia-biografia.com"/> Napriek tomu žila v ďalších rokoch v chudobe a musela čeliť ponižovaniu zo strany okolia, ktorému vadil jej nemanželský a vidiecky pôvod a nízke vzdelanie. Striedala tak lacné bývania a striedavo hrala v rôznych divadelných hrách. Žil tu s ňou jej brat Juan Duarte, ktorý bol o päť rokov starší. S Juanom mala veľmi blízky vzťah, do Buenos Aires sa presťahoval ešte pred ňou. V roku [[1936]] ju najala divadelná spoločnosť Companía Argentina de Comedias Cómicas, ktorú viedli herci Pepita Munozová, José Franco a Eloy Álvarez. Absolvovala s nimi štvormesačné turné po rôznych mestách Argentíny, kde si ju postupne všimli viaceré regionálne denníky. V tejto dobe sa spriatelila s herečkami a rovesníčkami [[Anita Jordánová|Anitou Jordánovou]] a Josefinou Bustamantovou, s ktorými zostala blízkymi priateľkami po zvyšok svojho života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://objetivocastillalamancha.es/contenidos/internacional/sociedad/mujeres-que-dejaron-huella-en-la-historia-eva-peron|titul=Mujeres que dejaron huella en la historia. Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=objetivocastillalamancha.es|dátum vydania=}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Taliansko-argentínska herečka [[Pierina Dealessiová]], ktorá Evu Duarteovú najala v roku [[1937]] ju opísala ako talentovanú, skromnú a veľmi chudobnú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://evita3.marianobayona.com/anecdotas2.html|titul=HISTORIAS, ANECDOTAS y TESTIMONIOS|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=marianobayona.com|dátum vydania=}}</ref> Postupne získavala uznanie a dostala sa do filmu, najprv však ako herečka vo vedľajšej úlohe v nízkorozpočtových filmoch. Súčasne sa začala živiť ako modelka, keď sa objavila na obálke niekoľkých zábavných časopisov. V tomto období vystriedala niekoľko vzťahov s rôznymi mužmi, ktorí jej sprostredkovali niektoré z jej prác v modelingu. V tomto období si nechala zmeniť farbu vlasov z čiernej na blond, ktorá jej zostala už do konca života. Hlavne však začala pôsobiť ako rozhlasová hlásateľka a herečka v rozhlasových reláciách a hrách, kde získala svoju prvú úlohu v auguste 1937. Jednalo sa o hru na rádiu Belgrano nazvanú ''Oro blanco'', ktorá sa zaoberala životom zberačov bavlny v chudobnej časti krajiny zvanej Chaco.<ref name="geni.com"/> Postupne nadobudla väčšiu profesionalitu a získala aj nové angažmán v ďalších divadlách, jej rádiové vysielania boli stále viac populárne a mali veľa poslucháčov. Postupne začínala byť populárnou herečkou.<ref name="evitaperonnews.weebly.com"/> V apríli [[1938]] sa dostala do divadelnej spoločnosti Companía de Teatro del Aire junto, ktorú viedol herec [[Pascual Pellicciotta]]. Táto spoločnosť pripravovala rozhlasové hry, Eva Duarteová získala úlohu v rozhlasovej hre ''Los jazmines del ochenta'', ktorá sa vysielala od pondelka do piatka na rádiu Mitre. Krátko pred tým bola prijatá do Argentínskeho združenia hercov. Súčasne však začala hrať vo filmoch, v roku 1937 vo filme ''Segundos afuera'', následne v ďalších rokoch vo filmoch ''La carga de los valientes'', ''El más infeliz del pueblo'' a ''Una novia en apuros''. V roku [[1941]] získala konečne ekonomickú stabilitu, keď získala angažmán v divadelnej spoločnosti Companía Candilejas, ktorá každé ráno vysielala rozhlasové hry v rádiu El Mundo. V roku [[1943]] získala niekoľkoročnú zmluvu na vysielanie vlastnej rozhlasovej relácie o slávnych ženách, v ktorej Eva Duarteová hrala dramatizované životy týchto žien. Vysielalo ju rádio Belgrano a jednalo sa o veľmi populárny program.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.evitaperon.org/part1.htm|titul=Eva Duarte Actress|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=evitaperon.org|dátum vydania=}}</ref> [[Súbor:Eva_Duarte_by_Annemarie_Heinrich%2C_1944_%28later_Eva_Péron%29.jpg|náhľad|Eva Duarteová v roku 1944 vo veku 25 rokov.]] Vďaka ekonomickej sebestačnosti si už v roku [[1942]] kúpila vlastný byt neďaleko rádia Belgrano. V auguste 1943 sa podieľala na založení prvého odborového zväzu rozhlasových pracovníkov Argentínského rozhlasového zväzu, kde bola zvolená za prvú prezidentku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.latecno.com.ar/noticias/evita-biografia-de-una-mujer-influyente-que-dejo-su-huella-en-la-sociedad-argentina/|titul=Evita: biografía de una mujer influyente que dejó su huella en la sociedad argentina|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=latecno.com.ar|dátum vydania=}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Politický život == === Stretnutie s Juanom Perónom === [[Súbor:Peron-Lamarque.jpg|náhľad|vľavo|Evita vo filme La cabalgata del circo v roku 1945.]] Argentína v [[40. roky 20. storočia|40. rokoch 20. storočia]] zažívala veľký hospodársky rozmach, kedy v roku [[1943]] prvýkrát v histórii prekonala priemyselná výroba poľnohospodársku. Do Buenos Aires sa tak sťahovalo obrovské množstvo ľudí, no veľa z nich bolo tiež z provincii Argentíny a mali neeurópsky pôvod, čo čiastočne zmenilo štruktúru hlavného mesta. Elita Buenos Aires týchto ľudí hanlivo nazývala ”čierne hlavy”, práve kvôli ich neeurópskemu pôvodu a veľmi tmavým vlasom. Veľkú vnútornú migráciu charakterizovala aj prítomnosť veľkého počtu žien, ktoré sa snažili vstúpiť na nový trh práce, ktorý vytvorila industrializácia. Od roku 1930 krajine vládla po vojenskom prevrate najprv vojenská, neskôr civilno-vojenská a naposledy civilná vláda, ktorá sa vyznačovala veľkou mierou korupcie a klientelizmu. Táto etapa dejín Argentíny sa nazýva ''Hanebná dekáda''. [[4. jún]]a 1943 armáda zvrhla prezidenta [[Ramón Castillo|Ramóna Castilla]], ktorý bol posledným zo štyroch prezidentov Hanebnej dekády, čím toto obdobie ukončila. ''Revolúcia roka 43'', ako sa prevrat nazýva, zmenila situáciu. Odborové zväzy dostali šancu nadväzovať kontakty s vojenskými predstaviteľmi, ktorí tvorili novú vojenskú vládu, kde našli viacero vplyvných dôstojníkov, ktorí boli ochotní presadzovať reformy v prospech robotníkov. Medzi týchto patrili Juan Perón a jeho blízky priateľ [[Domingo Mercante]], ktorí vytvorili spojenectvo s odbormi na podporu programu, ktorý argentínske odborové hnutia a ich predchodcovia navrhovali od konca [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.liquisearch.com/history_of_argentina/revolution_of_43_1943-1946|titul=History of Argentina – Revolution of '43|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=liquisearch.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180913223626/http://www.liquisearch.com/history_of_argentina/revolution_of_43_1943-1946|dátum archivácie=2018-09-13}}</ref> Perón začal propagovať a presadzovať nové pracovnoprávne inštitúty ako právo na kolektívne vyjednávanie, dôchodky a pod., ktoré mu získali ľudovú podporu a následne potrebnú silu na presadzovanie svojich spojencov do vlády. Národný úrad práce, ktorý Perón viedol tak získaval čoraz väčší vplyv a význam. O pár mesiacov neskôr bol Perón vymenovaný za sekretára novovytvoreného Sekretariátu práce a lesníctva, čo bola funkcia fakticky na úrovni ministra. Perón však súčasne získal aj veľa vplyvných nepriateľov v podobe statkárov a priemyselníkov, ktorým sa nové pracovnoprávne a sociálne opatrenia nepozdávali. Opozíciu voči Perónovi však viedol [[Spojené štáty|americký]] veľvyslanec, ktorý mal sám svoje ekonomické záujmy v Argentíne.<ref name="biografiasyvidas.com Juan Perón">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/p/peron.htm|titul=Juan Domingo Perón|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}</ref> [[22. január]]a [[1944]] sa 24-ročná Eva Duarteová stretla so 48-ročným vdovcom [[Juan Perón|Juanom Perónom]], ktorý bol už vtedy sekretárom práce a súčasne vplyvným členom vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://historialunapark.com/alfombra-roja/juan-peron-y-eva-duarte/|titul=JUAN PERÓN Y EVA DUARTE|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=historialunapark.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180726201826/https://historialunapark.com/alfombra-roja/juan-peron-y-eva-duarte/|dátum archivácie=2018-07-26}}</ref> Stretnutie sa uskutočnilo na štadióne Luna Park na bankete, na ktorom sekretariát práce oceňoval hercov a herečky, ktorým sa podarilo získať najviac finančných prostriedkov do fondu solidarity pre obete zemetrasenia v meste [[San Juan (mesto v Argentíne)|San Juan]], ktoré sa udialo na začiatku daného roka. Perón po zemetrasení inicioval celoštátnu kampaň na podporu solidarity s mestom San Juan a toto bol jeden zo spôsobov, ako získať peniaze. Perón na bankete verejne ocenil Evitu, že bola druhá najaktívnejšia zo všetkých osobností v získavaní peňazí pre solidárnu kampaň.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.notimerica.com/cultura/noticia-eva-peron-dia-comenzo-mayor-historia-amor-argentina-20180122102101.html|titul=Eva y Perón, el día que comenzó la mayor historia de amor de Argentina|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=notimerica.com|dátum vydania=}}</ref> Moderátor večera následne vzájomne Peróna s Evou Duarteovou predstavil, pár spoločne odišiel už z tohto večierka, pričom sa z nich hneď stali milenci. Už vo februári žila Eva prakticky spolu s Perónom, ktorý sa presťahoval do bytu vedľa nej. Súčasne však pokračovala vo svojej rozhlasovej kariére, mala dokonca až tri programy za deň. Jeden z nich sa volal ''Smerom k lepšej budúcnosti'', kde propagovala úspechy sekretariátu práce a lesníctva, ktoré viedol práve Perón. Taktiež sa objavila vo filme ''La cabalgata del circo'', ktorý bol premietaný v roku [[1945]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.pressreader.com/argentina/revista-%C3%B1/20170923/281689729997413|titul=La famosa Eva Duarte se convierte en Evita|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=pressreader.com|dátum vydania=}}</ref> === Vstup do politického života === [[Súbor:17deoctubre-enlafuente.jpg|náhľad|vľavo|Demonštranti na Májovom námestí v Buenos Aires počas tzv. Dňa vernosti na podporu uväzneného Peróna.]] Rok 1945 sa ukázal ako kľúčový pre ďalší politický vývoj Argentíny, ale aj život Evy Duarteovej a Juana Peróna. Eva zatiaľ pokračovala vo svojej normálnej činnosti, v apríli natočila film ''La pródiga'', kde získala svoju úplne prvú hlavnú úlohu. Jednalo sa však o jej posledný film. Natáčanie sa skončilo v septembri 1945, kedy už vrcholil politický boj medzi zástancami a odporcami Peróna. Svoju umeleckú kariéru neskôr Evita zhodnotila nasledovne: ”''vo filme zlá, v divadle priemerná a v rádiu prijateľná''”.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.mujeresnotables.com/2018/08/26/biografia-de-eva-peron/|titul=Biografía de Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=mujeresnotables.com|dátum vydania=}}</ref> Odporcov, tzv. Antiperónistov viedol americký veľvyslanec [[Spruille Braden]], ktorý spoluvlastnil v susednom Čile banskú spoločnosť a bol proti industrializácii Argentíny a posilneniu postavenia robotníkov, kvôli čomu bol veľkým odporcom Juana Peróna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.laguia2000.com/estados-unidos/spruille-braden|titul=Spruille Braden|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=laguia2000.com|dátum vydania=}}</ref> Opozícia zvolala v septembri veľkú demonštráciu nazvanú Pochod ústavy a slobody, na ktorej sa zúčastnilo až 200 000 ľudí, ktorí patrili k odporcom Peróna. Práve táto demonštrácia spustila snahy o odstránenie Peróna z vlády. Perón však bol stále chránencom a najbližším spojencom prezidenta generála [[Edelmiro Julián Farrell|Edelmira Juliána Farrella]], napriek tomu sa jeho odporcom podarilo toto spojenectvo narušiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.diariopopular.com.ar/politica/video-el-discurso-peron-del-17-octubre-1945-n240115|titul=El discurso de Perón del 17 de octubre de 1945|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=diariopopular.com.ar|dátum vydania=}}</ref> [[Súbor:Peron y Eva - casamiento civil - 1945.jpg|náhľad|Fotografia zachytáva civilný sobáš Juana Peróna a Evy Duarteovej, ktorý sa konal 22. októbra 1945.]] [[8. október|8. októbra]] 1945 Perónovi nepriatelia v armáde na čele s generálom [[Eduardo Ávalos|Eduardom Ávalosom]] naliehali na prezidenta Farrella, aby Peróna odvolal, s čím Farrell pod nátlakom súhlasil a vyzval Peróna k rezignácii, čo Perón hneď na druhý deň urobil a rezignoval na všetky svoje pozície. Súčasne s podpisom demisie podpísal aj opatrenie zabezpečujúce zvýšenie platov pre všetkých obyvateľov Argentíny. Zároveň mal dovolené prehovoriť v rozhlase, čo bola veľká chyba jeho odporcov, lebo aj toto vystúpenie mu iba zvýšilo podporu. Perón v týchto dňoch zostal s Evitou, viackrát kvôli bezpečnosti zmenili miesto, kde prespali. Následne bol [[12. október|12. októbra]] Perón zatknutý a prevezený do väzenia na ostrove Martín García.<ref name="biografiasyvidas.com Juan Perón"/> Perón v týchto dňoch napísal list svojmu priateľovi Domingovi Mercantemu, kde uviedol, že hneď ako ho prepustia si Evu Duarteovú vezme. Z väzenia na ostrove Martín García napísal Perón list aj Eve, kde jej oznámil, že požiada prezidenta Farrella, aby ho uvoľnil do dôchodku a potom spolu s ňou odíde do odľahlej [[Chubut (argentínska provincia)|provincie Chubut]], kde zostanú v pokoji žiť. Tiež uviedol, že hneď ako ho pustia z väzenia, si Evu vezme za ženu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.laopinionpopular.com.ar/noticia/24343-se-casan-eva-duarte-y-juan-peron.html|titul=Se casan Eva Duarte y Juan Perón|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=laopinionpopular.com.ar|dátum vydania=}}</ref> V tomto období sa voči vláde začali búriť odbory, ktoré boli Perónovi spojenci. Snaha odborov vyvrcholila [[17. október|17. októbra]], kedy sa uskutočnil mohutný pochod robotníkov na Buenos Aires, ktorý sa nazýva [[Deň vernosti]] (Día de la lealtad). Podľa tradičnej verzie ho organizovala predovšetkým Eva Duarteová, no v súčasnosti historici jej účasť na organizovaní Dňa vernosti spochybňujú, časť pripúšťa jej obmedzenú účasť, no časť jej účasť úplne vylučuje. Eva nemala v tej dobe ešte dostatočnú politickú podporu, ani dôveru okolia Juana Peróna a jej kontakty na odbory boli obmedzené. Deň vernosti tak podľa súčasných historikov zorganizovali predovšetkým odborové zväzy. Eva Duarteová mala byť podľa niektorých historikov v deň konania tejto demonštrácie dokonca v Juníne v dome svojej matky a teda nie v Buenos Aires.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.clarin.com/historia/peronismo-17_de_octubre-eva_peron-silvia_mercado-peron_0_B12QTUYwml.html|titul=Entrevista. Silvia Mercado, autora de “El Relato Peronista”. “El 17 de octubre fue una manipulación de Perón”|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=clarin.com|dátum vydania=}}</ref> Deň vernosti sa stal zlomovým momentom celej situácie. Demonštrácie sa zúčastnilo 500 000 ľudí, ktorí požadovali prepustenie Juana Peróna. Demonštrantov tvorili predovšetkým robotníci a odborári, boli tu taktiež tzv. Descamisados (teda bez košieľ), čo bolo označenie pre chudobných ľudí, ktorí patrili medzi najhorlivejších podporovateľov Peróna a neskôr aj Evy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elterritorio.com.ar/nota4.aspx?c=8402999985596507|titul=17 de octubre: Día de la Lealtad peronista|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=elterritorio.com.ar|dátum vydania=}}</ref> Vláda nebola jednotná, ako na demonštráciu reagovať, odporcovia Peróna navrhovali strieľať na demonštrantov, no napríklad generál Ávalos to odmietol, pretože dúfal, že demonštrácia sa sama rozpustí. Polícii velil priateľ Juana Peróna, a tak policajti nezasiahli voči demonštrantom, ktorí sa tak presunuli do centra mesta. Zasiahnuť odmietla nakoniec aj armáda, prezident Farrell a vláda preto rozhodli o prevoze Peróna do prezidentského paláca, z ktorého mal tento podľa ich predstáv demonštráciu upokojiť. Po príchode Peróna do prezidentského paláca začali rokovania, pri ktorých bolo dohodnuté, že Perón verejne vystúpi na demonštrácii, no na druhej strane bude prepustený z väzenia, vláda rezignuje a generál Ávalos pôjde do dôchodku. Do dôchodku sa však zaviazal odísť aj Perón, no požadoval vypísanie slobodných volieb na začiatok roka [[1946]]. Juan Perón následne vyšiel triumfálne na balkón prezidentského paláca na Májovom námestí a prehovoril k prítomným demonštrantom, ktorých vyzval, aby sa vyhli násiliu a súčasne ohlásil prechod z armády do civilného života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://perio.unlp.edu.ar/node/4659|titul=El significado del 17 de Octubre de 1945|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=perio.unlp.edu.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181028225944/https://perio.unlp.edu.ar/node/4659|dátum archivácie=2018-10-28}}</ref> O päť dní neskôr, teda [[22. októbra]] 1945 sa v civilnom obrade oženil za Evu Duarteovú v meste Junín. [[10. december|10. decembra]] 1945 sa uskutočnil tiež cirkevný sobáš v meste [[La Plata (mesto)|La Plata]].<ref name="geni.com"/> === Rast politického vplyvu, prezidentské voľby a európske turné === [[Súbor:Evita en el trena - campaña electoral 1946 -Revista 1952 -Biblioteca Juan Alvarez.jpg|náhľad|vľavo|Eva Perónová zdraví priaznivcov počas volebnej kampane k prezidentským voľbám v roku 1946.]] Po svadbe sa Eva naplno zapojila do prezidentskej kampane svojho muža Juana Peróna. Účasť ženy v kampani bola pre Argentínu úplnou novinkou, najmä preto, lebo ženy nemali stále volebné právo. V Argentíne síce už niekoľko desaťročí bojovalo niekoľko ženských aktivistiek za ženské práva, vrátane volebného práva, no bez väčších úspechov. Vo vtedajšej Argentíne sa ženy nepovažovali za dostatočne kvalifikované na politickú kariéru. Práve Juan Perón začal poukazovať na nespravodlivé postavenie žien v otázke volebného práva ešte pred zapojením Evy do politického života. Eva sa tak stala prvou manželkou prezidentského kandidáta v argentínskej histórii, ktorá sa aktívne zúčastňovala kampane svojho manžela a to osobne ale aj prostredníctvom rozhlasových vystúpení plných populistických prejavov na podporu Peróna. Práve počas kampane sa vo verejnosti vžilo jej pomenovanie ''Evita''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.evitaperon.org/evita_peron_instituto-es.htm|titul=Evita y la participación de la mujer|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=evitaperon.org|dátum vydania=}}</ref> Práve politika Juana Peróna a jeho ženy Evy Perónovej o niekoľko rokov neskôr dosiahli, že žiadna krajina [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]] nemala v parlamente viac žien, než práve Argentína.<ref name="pagina12.com.ar">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.pagina12.com.ar/diario/elpais/1-53783-2005-07-17.html|titul=Evita descubrió las mujeres a través de Perón|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=pagina12.com.ar|dátum vydania=}}</ref> [[8. február]]a 1946 zorganizovali ženské a študentské združenia veľkú manifestáciu na podporu Peróna v prezidentských voľbách. Perón toto podujatie pre vyčerpanosť nemohol navštíviť, nahradila ho tak práve Eva Perónová, pričom táto udalosť bola jej vôbec prvé politické vystúpenie. Zhromaždenie však volalo po prítomnosti samotného Peróna a Eva tak nemohla nakoniec vystúpiť s prejavom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://evaperonbiografia.blogspot.com/p/carrera-politica.html|titul=Eva Peron|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=evaperonbiografia.blogspot.com|dátum vydania=}}</ref> [[Súbor:Eva Duarte de Perón en España.jpg|náhľad|Eva Perónová a Juan Perón po prílete do Španielska.]] Napriek tomu začínalo byť čoraz jasnejšie, že Eva chce mať vlastnú a autonómnu politickú úlohu a to napriek tomu, že ženám nebola politická činnosť povolená. Ona sama sa o rok neskôr vo svojom prejave vyjadrila, že nebude iba manželkou prezidenta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://constitucionweb.blogspot.com/2010/04/el-voto-femenino-sera-el-arma-mensaje.html|titul="El voto femenino, será el arma..." Mensaje de Eva Perón a la mujer argentina (1947)|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=constitucionweb.blogspot.com|dátum vydania=}}</ref> [[24. február]]a 1946 sa uskutočnili voľby, ktorých sa zúčastnilo 83% oprávnených voličov. Perón získal viac ako 52% hlasov a stal sa tak víťazom volieb, jeho Strana práce získala súčasne väčšinu v oboch komorách parlamentu a okrem jednej aj kontrolu nad všetkými provinciami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.elintransigente.com/cultura/2011/2/24/febrero-1946-domingo-peron-elecciones-presidenciales-argentina-72715.html|titul=24 Febrero de 1946: Juan Domingo Perón gana las elecciones presidenciales en Argentina|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=elintransigente.com|dátum vydania=}}</ref> V roku 1947 sa Eva Perónová rozhodla kúpiť denník ''Democracia'', ktorý ako jediný vo voľbách v roku 1946 aktívne podporoval Juana Peróna. Denník sa postupne stal ″hovorcom″ Evy Perónovej s denným nákladom 300 000 kusov. Eva do tohto denníka raz týždenne aj sama prispievala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.lanacion.com.ar/108999-venden-hoy-la-sede-del-diario-democracia|titul=Venden hoy la sede del diario Democracia|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=lanacion.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181112021436/https://www.lanacion.com.ar/108999-venden-hoy-la-sede-del-diario-democracia|dátum archivácie=2018-11-12}}</ref> Juan Perón sa [[4. jún]]a 1946 ujal funkcie prezidenta a Eva sa stala prvou dámou. Aby Perón podporil povesť svojej vlády v Európe, rozhodol sa tam v roku [[1947]] vyslať svoju manželku na turné. Oficiálne pozvanie zaslala [[Frankistické Španielsko|španielska]] vláda a práve tu Evita začala svoju cestu nazvanú ''Dúhové turné''. Nasledovala návšteva [[Taliansko|Talianska]], [[Francúzsko|Francúzska]], [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], [[Portugalsko|Portugalska]] a [[Monako|Monaka]]. Následne sa vrátila do [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]], kde navštívila [[Brazília|Brazíliu]] a [[Uruguaj]]. Do Európy s Evou odletel aj jej muž Juan Perón, ktorý mal okrem zámeru podporiť týmto turné svoju vládu, aj zámer posilniť popularitu Evy mimo Argentíny, ktorá by mohla posilniť jej politické postavenie doma aj v zahraničí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.lavanguardia.com/hemeroteca/20160902/404231243005/eva-peron-evita-biografia-muerte.html|titul=Evita, la primera dama del pueblo|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=lavanguardia.com|dátum vydania=}}</ref> Turné trvalo 64 dní, do krajiny sa Eva vrátila na konci augusta 1947. Oficiálnym dôvodom cesty bolo pôsobenie Evy ako veľvyslankyne dobrej vôle a súčasne mala spoznávať európske systémy sociálnej pomoci, vďaka čomu mala po návrate do Argentíny prevziať zodpovednosť za nový sociálny systém. V Španielsku jej diktátor [[Francisco Franco]] udelil najvyššie vyznamenanie Rad Izabely Kastílskej, spolu v Španielsku navštívila 9 miest. Všade ju vítalo množstvo ľudí, španielska vláda dokonca v tej dobe zvýšila dennú dávku prídelu chleba. Franca dokonca požiadala, aby prepustil politických väzňov a kritizovala vzájomný boj medzi Španielmi, zlé postavenie robotníkov a nedostatok demokracie. Na žiadosť matky komunistického partizána odsúdeného na smrť požiadala Franca o revíziu tohto trestu, čo Franco aj urobil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.europapress.es/otr-press/cronicas/noticia-cumplen-69-anos-llegada-evita-espana-20160608131051.html|titul=Se cumplen 69 anos de la llegada de Evita a Espana|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=europapress.es|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.lanacion.com.ar/222686-la-comunista-que-salvo-eva-peron|titul=La comunista que salvó Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=lanacion.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180709160834/https://www.lanacion.com.ar/222686-la-comunista-que-salvo-eva-peron|dátum archivácie=2018-07-09}}</ref> Vo Francúzsku Eva podpísala vzájomnú dohodu medzi Argentínou a Francúzskom, na základe ktorej boli Francúzsku poskytované potraviny. Súčasne obdržala [[Rad čestnej légie]] a stretla sa s [[Charles de Gaulle|Charlesom de Gaullom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.lavanguardia.com/gente/20150106/54423060157/paris-recuerda-el-mito-de-eva-peron.html|titul=París recuerda el mito de Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=lavanguardia.com|dátum vydania=}}</ref> V Portugalsku vyjadrila znepokojenie nad spôsobom vlády [[António de Oliveira Salazar|Antónia de Oliveira Salazara]] a životom najchudobnejšej časti obyvateľstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://intereconomia.com/noticia/eva-peron-le-dijo-don-juan-acepte-usted-corona-20120326-20120326-0000/|titul=Eva Perón le dijo a don Juan: 'Acepte usted la corona|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=intereconomia.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200516011125/https://intereconomia.com/noticia/eva-peron-le-dijo-don-juan-acepte-usted-corona-20120326-20120326-0000/|dátum archivácie=2020-05-16}}</ref> V Taliansku sa strela s ministrom zahraničných vecí a navštevovala materské školy, prijal ju tiež pápež [[Pius XII.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.larazon.com.ar/diario_lr/especial/2005/04/15/0-958131.htm|titul=Histórico encuentro con Pío XII|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=larazon.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20070713130338/http://www.larazon.com.ar/diario_lr/especial/2005/04/15/0-958131.htm|dátum archivácie=2007-07-13}}</ref> === Posilňovanie práv žien === [[Súbor:Evita_dirigiéndose_a_una_multitud_de_mujeres.jpg|náhľad|vľavo|Eva Perónová vystupuje s prejavom, v ktorom podporuje volebné právo pre ženy v septembri 1947.]] Aj súčasní historici sa zhodujú na tom, že Eva Perónová mala rozhodujúci podiel na uznaní rovnosti politických a občianskych práv medzi ženami a mužmi v Argentíne. Sama uviedla, že [[20. storočie]] nebude storočím atómu, ale ″storočím víťazného feminizmu″.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.pjbonaerense.org.ar/peronismo/eva_obrapolitica.htm|titul=EVA PERON|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=pjbonaerense.org.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20061209035707/http://www.pjbonaerense.org.ar/peronismo/eva_obrapolitica.htm|dátum archivácie=2006-12-09}}</ref> [[Súbor:Eva Perón Retrato Oficial.jpg|náhľad|Oficiálny portrét Evy Perónovej ako prvej dámy z roku 1948.]] [[27. február]]a 1946, teda iba pár dní po voľbách uskutočnila Eva Perónová svoj úplne prvý politický prejav, v ktorom poďakovala ženám za podporu Perónovi vo voľbách, v tom čase mala stále iba 26 rokov. Počas tohto prejavu požadovala rovnaké práva pre mužov a ženy, no najmä volebné právo pre ženy, čo bol aj jeden z predvolebných sľubov Juana Peróna počas volebnej kampane. Perón sa snažil o uzákonenie volebného práva žien už v roku 1945, kedy bol viceprezidentom Argentíny, no pre odpor armády sa mu tento zámer nepodarilo presadiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.amanza.com.ar/amanda/Notas/Voto%20femenino.htm|titul=Setenta anos de voto femenino|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=amanza.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20060825152000/http://www.amanza.com.ar/amanda/Notas/Voto%20femenino.htm|dátum archivácie=2006-08-25}}</ref> Už počas volebnej kampane Juana Peróna sa Eva zasadzovala o uznanie práva žien na volebné právo, čo hovorila aj na stretnutiach s voličmi, vo svojich rozhlasových vystúpeniach a článkoch, ktoré písala do novín. Jej popularita a vplyv tak rástli. Vytvorila skupinu ženských politických líderiek, čo bolo v rámci tejto časti sveta úplne ojedinelé. Eva Perónová tvrdila, že ženy nemajú len hlasovať, no musia hlasovať za ženy. Vďaka tejto kampani sa o niekoľko rokov do argentínskeho parlamentu dostalo viacero žien.<ref name="pagina12.com.ar"/> [[1. máj]]a 1946 bol návrh na uzákonenie volebného práva pre ženy predložený už v senáte, ktorý vzišiel po posledných voľbách. Proti však bola konzervatívna opozícia, jej poslanci dokonca prostestovali proti tomu, že Eva Perónová aktívne vplývala na poslancov a senátorov, aby tieto zmeny podporili. Diskusie trvali dlho, volebné právo pre ženy sa podarilo ustanoviť až [[9. september|9. septembra]] 1947, kedy ho poslanecká snemovňa nakoniec jednomyseľne schválila a ustanovila tak rovnosť politických práv mužov a žien a všeobecné volebné právo rozšírila aj na ženy. Keď prezident Perón zákon podpísal, podal listinu symbolicky Evite. O dva týždne neskôr sa na Májovom námestí v Buenos Aires zišla veľká odborová manifestácia na oslavu schválenia týchto zmien, kde vystúpila ako prvá práve Eva Perónová.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elhistoriador.com.ar/documentos/ascenso_y_auge_del_peronismo/anuncio_de_la_ley_del_voto_femenino_evita.php|titul=Anuncio de la Ley del Voto Femenino - Evita|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=elhistoriador.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160706123035/http://www.elhistoriador.com.ar/documentos/ascenso_y_auge_del_peronismo/anuncio_de_la_ley_del_voto_femenino_evita.php|dátum archivácie=2016-07-06}}</ref> Ďalším spôsobom, ktorým chcela Eva Perónová posilniť vplyv žien na politické dianie bolo založenie [[Ženská peronistická strana|Ženskej peronistickej strany]] (Partido Peronista Femenino, v skratke PPF). [[26. júl]]a [[1949]] iniciovala založenie tejto strany, ktorú založili a riadili výlučne ženy. V rámci Peronizmu bola táto strana úplne autonómna, mala vlastné ženské bunky po celej krajine, ktoré organizovali politické aktivity žien naprieč Argentínou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://ucema.edu.ar/6/investigacion/carolina-barry|titul=Eva Perón y la organización política de las mujeres|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=ucema.edu.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181112021613/https://ucema.edu.ar/6/investigacion/carolina-barry|dátum archivácie=2018-11-12}}</ref> V nasledujúcich voľbách v novembri [[1951]] vďaka týmto aktivitám hlasovalo až 64% žien za Peróna, v tomto období mala strana až 500 000 členiek. Evita sa síce nepovažovala za feministku, no práve kvôli jej osobe sa do politiky začalo zapájať množstvo argentínskych žien. Peronistická strana tak mala následne 23 poslankýň v poslaneckej snemovni a 6 senátoriek v senáte, čo boli súčasne jediné ženy v kongrese.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.laizquierdadiario.com/A-65-anos-de-que-las-mujeres-argentinas-votasen-por-primera-vez|titul=A 65 anos de que las mujeres argentinas votasen por primera vez|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=laizquierdadiario.com|dátum vydania=}}</ref> Ďalším opatrením bolo zrovnoprávnenie mužov a žien v manželstve a v rodičovských právach. Toto Eva Perónová presadila do ústavnej reformy v roku [[1949]], od kedy bolo aj ústavnou zaručené, že sú si v manželstve právne rovní a majú spoločnú a rovnú rodičovskú autoritu a právo. Súčasťou ústavnej reformy boli aj ďalšie zmeny v prospech žien, ale aj dôchodcov a detí, ktoré presadzovala Eva Perónová, pričom časť z nich aj sama navrhla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://luchapornuestrosderechos.blogspot.com/p/maria-eva-duarte-de-peron.html|titul=Maria Eva Duarte de Peron|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=uchapornuestrosderechos.blogspot.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181112021757/http://luchapornuestrosderechos.blogspot.com/p/maria-eva-duarte-de-peron.html|dátum archivácie=2018-11-12}}</ref> Vojenský prevrat v roku [[1955]] zrušil túto ústavu a s tým aj rovnosť mužov a žien v manželstve a rodičovských právach a opätovne obnovil prednosť muža pred ženou. Táto diskriminácia trvala až do roku [[1985]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.lanacion.com.ar/1285172-el-codigo-civil-tuvo-varias-reformas-desde-su-creacion|titul=El Código Civil tuvo varias reformas desde su creación|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=lanacion.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181112021439/https://www.lanacion.com.ar/1285172-el-codigo-civil-tuvo-varias-reformas-desde-su-creacion|dátum archivácie=2018-11-12}}</ref> === Vzťahy s odbormi, presadzovanie práv robotníkov a dôchodcov === [[Súbor:Evita_bicentenario.JPG|náhľad|Ikonická fotografia Evy Perónovej počas jej prejavu pri príležitosti 1. mája 1951.]] Eva Perónova si postupne vybudovala veľmi blízky vzťah k odborovým zväzom, čo sa stalo jedným z jej charakteristických čŕt. Na konci roka 1946 sa strany, ktoré v prezidentských voľbách podporili Juana Peróna zjednotili do novej [[Justicialistická strana|Peronistickej strany]]. Práve odbory sa stali prakticky súčasťou tejto strany, keďže sa stali blízkymi spojencami. Keď Eva Perónová vytvorila Ženskú peronistickú stranu, nadobudol Peronizmus tri zložky, politickú, odborovú a ženskú. Tým Peronizmus obsiahol viaceré zložky spoločnosti sa stal sa celospoločenským fenoménom. Vďaka svojmu blízkemu vzťahu k odborom sa Eva Perónová stala spojením medzi nimi a prezidentom. O niečo neskôr, v roku 1951, odbory dokonca podporili kandidatúru Evity na post viceprezidentky a v tejto podpore vytrvali aj napriek silnému odporu z viacerých častí spoločnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.uom.org.ar/site/fechas-especiales/renunciamiento-de-evita-3/|titul=Renunciamiento de Evita|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=uom.org.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181112021759/https://www.uom.org.ar/site/fechas-especiales/renunciamiento-de-evita-3/|dátum archivácie=2018-11-12}}</ref> Eva Perónová a odbory mali taktiež veľmi podobný pohľad na sociálnu a pracovnú problematiku, vystupovali proti oligarchii, ″dehumanizovanému kapitalizmu″ a imperializmu, ktoré považovali za najväčšie nebezpečenstvo pre výdobytky Perónovej politiky. Evita sa vo svojich prejavoch zameriavala okrem boja za práva žien najmä za práva pracujúcich. Keď Eva Perónová so svojimi spolupracovníkmi vytvorila Nadáciu Evy Perónovej, za jej sídlo vybrala práve miesto vedľa budovy odborového zväzu CGT, ktorú jej nadácia aj financovala. Po jej smrti mali byť v sídle odborového zväzu CGT dokonca uložené jej pozostatky až do času, kým by nebol postavený pamätník.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://latfem.org/evita-la-primera-mujer-sindicalista/|titul=Evita en el sindicalismo|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=latfem.org|dátum vydania=}}</ref> Eva Perónová tiež iniciovala úzku spoluprácu medzi odbormi a ministerstvom práce a sociálnych vecí, ktoré vzniklo z bývalého sekretariátu práce a lesníctva. Osobne sa dokonca zúčastňovala niektorých kolektívnych vyjednávaní v továrňach. Každú stredu Evita sprevádzala odborovú delegáciu pri pravidelných rokovaniach s prezidentom. Práve jej vplyv a práca výrazne pomohli k tzv. ″peronizácii odborov″ v Argentíne, ktorá trvá v podstate do súčasnosti. Lídri odborových zväzov v roku 1948 vyhlásili, že práve Eva Perónová mala rozhodujúci vplyv na presadenie nových pracovnoprávnych a sociálnych opatrení, ktoré prijala Perónova vláda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.diarionorte.com/article/59538/sindicalismo-y-peronismo-una-relacion-que-nunca-fue-lineal|titul=Sindicalismo y peronismo: una relación que nunca fue lineal|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=diarionorte.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181112101241/http://www.diarionorte.com/article/59538/sindicalismo-y-peronismo-una-relacion-que-nunca-fue-lineal|dátum archivácie=2018-11-12}}</ref> [[28. august]]a 1948 vydala Eva Perónová tzv. ''Deklaráciu práv starších ľudí''. Od tohto okamihu bol v tento deň v krajine každoročne oslavovaný deň venovaný starším. Následne verejne požiadala prezidenta Peróna, aby deklaráciu implementoval do legislatívy. Deklarácia obsahovala právo na pomoc, bývanie, stravu, oblečenie, telesné zdravie, morálne zdravie, rekreáciu, prácu a rešpekt. Argentína prijala v tomto období Deklaráciu [[OSN]] a pri tejto príležitosti zástupca Argentíny navrhol, aby OSN prijala normu uznávajúcu [[ľudské práva]] starších ľudí. Na podporu ochrany práv starších ľudí napísala Eva Perónová aj dva články do francúzskych novín. OSN nakoniec práva starších ľudí upravila až v roku [[1991]]. V roku 1949, keď bola prijatá nová argentínska ústava, boli do nej začlenené aj články deklarácie, ktorú predstavila Evita.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://victorsantamaria.com.ar/dia-de-la-ancianidad/|titul=Día de la Ancianidad|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=victorsantamaria.com.ar|dátum vydania=}}</ref> === Nadácia Evy Perónovej a humanitárna politika === [[Súbor:Evita_%28fundación%29.JPG|náhľad|vľavo|Eva Perónová počas stretnutia s verejnosťou vo svojej kancelárii v sídle nadácie.]] K hlavným zameraniam Evy Perónovej potom, čo sa stala prvou dámou v roku 1946 patrili pomoc zameraná na riešenie chudoby a sociálnu pomoc. V Buenos Aires podobnú humanitárnu pomoc tradične vykonávalo združenie žien z vyššej triedy, ktoré vytvoril ešte v 19. storočí [[Bernardino Rivadavia]]. Toto združenie sa nazývalo ''Sociedad de Beneficencia de Buenos Aires'', no v čase, kedy sa krajina industrializovala a súčasne výrazne menila, sa jej činnosť ukázala ako zastaraná a nedostatočná. Členky tohto združenia, ktoré patrili k najvyššej triede v Buenos Aires navyše pohŕdali Evou Perónovou pre jej pôvod, vzdelanie, bývalú kariéru herečky a [[Promiskuita|promiskuitu]].<ref name="sme.sk2">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://zena.sme.sk/c/20224921/eva-peronova-svojho-muza-dostala-na-vrchol-kariery.html|titul=Evita Perónová nenašla pokoj ani po smrti|dátum prístupu=2018-11-13|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}</ref> Čestnou predsedkyňou tohto združenia bola vždy prvá dáma Argentíny, Eve Perónovej to však členky nedovolili a tak založila vlastnú nadáciu. Perónistické hnutie úplne reorganizovalo sociálnu činnosť štátu. Tieto zmeny boli vytvorené predovšetkým na úrovni ministerstva zdravotníctva a Národného riaditeľstva pre sociálnu pomoc, ktoré sa neskôr pretranformovalo na ministerstvo sociálnej starostlivosti. Práve v súvislosti s inštitucionálnym usporiadaním sociálnej činnosti, ktorú Eva Perónová vykonávala v rámci ministerstva práce a sociálnych vecí, bola vytvorená Nadácia Evy Perónovej v júli 1948.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.26dejulio.org.ar/d08-m07|titul=Creación de la Fundación Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=26dejulio.org.ar|dátum vydania=}}</ref> Tejto nadácii predsedala práve Eva Perónová a postupne sa z nej stala dominantná organizácia, ktorá mala kontakt s väčšinou detí, žien a dôchodcov v krajine. Perónová sa chcela zamerať na individuálne prípady, kde bolo potrebné pomôcť, pretože štát podľa nej nevedel pomáhať konkrétnym ľuďom, ale iba skupinám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.cronica.com.ar/suplementos/La-fundacion-Eva-Peron-un-gigante-para-dar-derechos-20180726-0028.html|titul=La fundación "Eva Perón": un gigante para dar derechos|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=cronica.com.ar|dátum vydania=}}</ref> Nadácia vykonávala široké spektrum spoločenských aktivít, od výstavby nemocníc, škôl, azylových domov, lacných bytov, domovov dôchodcov, tzv. dovolenkových táborov, až po poskytovanie štipendií pre študentov z chudobných rodín. Podporovala taktiež drobných vidieckych výrobcov, slobodné matky a ženy všeobecne. Nechala postaviť dvanásť moderných polikliník, kde bola bezplatná zdravotná starostlivosť a robotnícke domy v meste [[Ciudad Evita]], ktoré bolo pomenované priamo po Eve Perónovej. Vďaka činnosti nadácie sa prvýkrát s histórii Argentíny nevyskytovala pri zdravotnej starostlivosti nerovnosť. Nadácia organizovala taktiež Národné hry Evity, ktorých sa zúčastňovali stovky tisíc detí z chudobných rodín. Pri tejto príležitosti boli týmto deťom zdarma poskytované lekárske prehliadky, ku ktorým inak nemali prístup. Každý rok tiež nadácia rozdávala chlieb najchudobnejším, čím súčasne získavala ich podporu pre prezidenta Peróna. Nadácia Evy Perónovej tak mala čoskoro až 14 000 zamestnancov, Eva Perónová však osobne podpisovala a schvaľovala každé rozhodnutie nadácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.evitaperon.org/f0-es.htm|titul=Comienzos - Fundación de Investigaciones Históricas Evita Perón|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=evitaperon.org/f0-es.htm|dátum vydania=}}</ref> Vďaka nadácii získalo prácu až 13 000 žien, skoro 9 000 detí mohlo navštevovať školy, 2 300 dôchodcov mohlo byť umiestnených v domovoch dôchodcov (všetky tieto inštitúcie prevádzkovala samotná nadácia) a poskytovala humanitárnu pomoc v rôznych štátoch sveta. Peniaze nadácie pochádzali z rôznych zdrojov, z dane z lotérii, kasín a pod., z osobných darov, poplatkov stanovených v kolektívnych zmluvách, atď. Štát prispel nielen finančnými prostriedkami, ale aj nehnuteľnosťami, personálom a dopravnými prostriedkami. Nadácia fungovala v množstve budov, sídlo mala v budove ministerstva komunikácie, kde mala Eva Perónová kanceláriu. Tu postupne trávila niekedy až 20 hodín denne. Niektorí jej činnosť a snahu o pomoc chudobným prirovnávali až k fanatizmu. Na konci roka 1950 daroval kongres nadácii pozemok vedľa budovy odborového zväzu CGT, kde sa postavila centrála nadácie. Práve pre činnosť nadácie si začalo množstvo ľudí v Argentíne Evu Perónovú idealizovať, časť ju dokonca začala považovať za svätú, niektorí dokonca verili, že ich dokáže uzdraviť. Faktom ale je, že vďaka činnosti nadácie sa počet nemocničných lôžok v krajine skoro zdvojnásobil a o jednu štvrtinu narástol počet miest v školách. Opozícia však projektu vyčítala, že sa jedná hlavne o posilňovanie popularity Evy Perónovej a jej manžela Juana Peróna. Kritici tiež nadáciu obviňovali, že časť získaných peňazí bola tajne presúvaná na tajné účty Perónovcov vo Švajčiarsku. Podozrenia zo sprenevery sa však nikdy nedokázali a to napriek tomu, že v Argentíne vládla od roku 1955 vojenská chunta, ktorá Peróna, Evitu a Peronizmus úplne zakázala a hľadala akýkoľvek dôvod na ich diskreditáciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cepid.com.ar/fundacion-eva-peron-3/|titul=FUNDACIÓN EVA PERÓN|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=cepid.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181112021739/http://www.cepid.com.ar/fundacion-eva-peron-3/|dátum archivácie=2018-11-12}}</ref><ref name="sme.sk2"/> Sama Eva Perónová na svoju obranu povedala iba, že: ″''Celý svet vie, že som poctivá''″.<ref>CHALUPA, J., 2012, Dějiny Argentiny, Uruguaye a Chile. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, s. 205</ref> [[Súbor:Evita_y_Golda_Meir.jpg|náhľad|Eva Perónová počas stretnutia s Goldou Meirovou.]] Perónova vláda bola prvá spomedzi latinskoamerických vlád, ktorá začala spolupracovať s novým štátom [[Izrael]], s ktorým už krátko po jeho vzniku uzatvorila aj obchodné dohody. Eva Perónová prostredníctvom svojej nadácie poslala do Izraela humanitárnu pomoc, aby zmiernila ťažkú situáciu pre množstvo migrantov, ktorí po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] odišli do tohto nového štátu. V roku 1951 navštívila Argentínu vtedajšia izraelská ministerka práce a neskoršia predsedkyňa vlády [[Golda Meirová]], aby sa osobne stretla s Evou Perónovou a poďakovala jej za humanitárnu pomoc. Pri vzájomnom stretnutí Perónová označila vytvorenie štátu Izrael za mimoriadnu udalosť pre ľudstvo a vyjadrila odmietnutie voči zločinom, ktoré boli na Židoch počas druhej svetovej vojny páchané.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://visavis.com.ar/?p=85985|titul=Las visitas de Golda Meir a la Argentina y su encuentro con Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=visavis.com.ar|dátum vydania=}}</ref> Perónová aj neskôr tvrdo vystupovala proti [[Antisemitizmus|antisemitizmu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lavoz.com.ar/numero-cero/70-anos-de-su-declaracion-de-independencia-israel-peronismo-y-cultura-de-izquierda|titul=A 70 años de su declaración de independencia: Israel, peronismo y cultura de izquierda|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=lavoz.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180724093220/http://www.lavoz.com.ar/numero-cero/70-anos-de-su-declaracion-de-independencia-israel-peronismo-y-cultura-de-izquierda|dátum archivácie=2018-07-24}}</ref> V roku 1950, kedy zasiahli hlavné mesto USA [[Washington D.C.]] veľmi nízke teploty, poslala tam kabáty, topánky a jedlo pre chudobné deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://auno.org.ar/article/evita-y-la-ayuda-a-los-pobres-de-eeuu/|titul=Evita y la ayuda a los pobres de EE.UU.|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=auno.org.ar|dátum vydania=}}</ref> Po vojenskom prevrate v septembri 1955 do sídla nadácie vtrhla armáda, zničila celú dokumentáciu a vyplienila budovu. Následne tu bola umiestnená fakulta jednej z miestnych univerzít. Nadácia bola po prevrate rozpustená, nemocnice, školy, domovy dôchodcov, či azylové domy prevádzkované nadáciou boli zrušené a ich obyvatelia vysťahovaní. Armáda nechala zničiť dokonca krv v krvných bankách, pretože obsahovali ″perónistickú krv″. Majetok nadácie bol zhabaný štátom, časť si však rozdelili predstavitelia novej vojenskej vlády. Z jednej z budov, kde boli umiestnené deti bez domova, boli tieto armádou vyhnané a v budove bolo následne otvorené kasíno.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.pagina12.com.ar/diario/contratapa/13-309578-2016-09-17.html|titul=Un lugar segur|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=pagina12.com.ar|dátum vydania=}}</ref> === Kandidatúra na viceprezidentku Argentíny === [[Súbor:Cabildo_Abierto_del_Partido_Peronista_-_1951.jpg|náhľad|vľavo|Odborová demonštrácia z 22. augusta 1951 na podporu kandidatúry Evy Perónovej na viceprezidentku.]] V novembri 1951 sa mali konať nové prezidentské voľby. Boli to vôbec prvé voľby, v ktorých mohli ženy nie len voliť, ale i byť volené. Vďaka veľkej popularite navrhol hlavný odborový zväz CGT Evu Perónovú na viceprezidentku krajiny. To jednak posilňovalo boj za práva žien, no súčasne aj postavenie samotných odborov, keďže Eva Perónová bola ich spojenec. Tento návrh ale vyvolal veľký boj dokonca aj vo vnútri Peronizmu, ktorý sa v otázke jej kandidatúry rozdelil na dve skupiny. Viceprezident v prípade smrti prezidenta automaticky preberal jeho funkciu, aj armáda tak proti jej nominácii ostro protestovala. V tomto období bola u Evy Perónovej diagnostikovaná [[rakovina krčka maternice]], ktorá nakoniec ovplyvnila rozhodnutie Evity. [[22. august]]a 1951 sa konalo zhromaždenie, ktoré zvolal odborový zväz CGT. Zúčastnili sa ho dva milióny ľudí, aby vyjadrili podporu kandidatúre Evy Perónovej na viceprezidentku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.jdperon.gov.ar/2018/08/22-de-agosto-de-1951-a-65-anos-del-cabildo-abierto-del-justicialismo/|titul=22 de agosto de 1951 – A 66 años del CABILDO ABIERTO DEL JUSTICIALISMO|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=jdperon.gov.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181112021548/http://www.jdperon.gov.ar/2018/08/22-de-agosto-de-1951-a-65-anos-del-cabildo-abierto-del-justicialismo/|dátum archivácie=2018-11-12}}</ref> Na zhromaždení vodcovia odborov vyzvali Evu, aby prijala nomináciu, na to reagoval tak Juan Perón, ako aj samotná Evita, ktorí naznačili, že nominácia nie je dôležitá, lebo Eva už zaujíma nadradené miesto pri obhajobe práv obyvateľov. Tieto slová ale vyvolali silný odpor prítomného davu, ktorý začal znova požadovať, aby Eva nomináciu prijala práve tam, dav začal volať dokonca po generálnej stávke, ak Eva nomináciu neprijme. Evita však prítomných požiadala o čas na rozmyslenie. Dáv však prijal tieto slová ako jej záväzok, že nomináciu príjme a rozišiel sa. Nikdy v dejinách sa vo svete nezišlo také veľké množstvo ľudí, aby vyjadrili podporu ženskej političke.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.beersandpolitics.com/discursos/eva-peron/cabildo-abierto/529|titul=Cabildo abierto|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=beersandpolitics.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181017160044/http://www.beersandpolitics.com/discursos/eva-peron/cabildo-abierto/529|dátum archivácie=2018-10-17}}</ref> [[Súbor:Evita_llorando_abraza_a_Perón_-_17OCT1951.jpg|náhľad|Známa fotografia Evy Perónovej zo 17 októbra 1951, kedy po svojom prejave od dojatia plače a objíma Juana Peróna.]] Obrovská podpora nominácie Evity prekvapila aj samotného Juana Peróna. O deväť dní neskôr v rozhlase Eva Perónová vyhlásila, že nomináciu nemôže prijať a zriekla sa kandidatúry. Priaznivci Peronizmu tento deň nazvali Deň odrieknutia, teda Día del Renunciamiento. Dôvody, pre ktoré tak nakoniec urobila nie sú presne známe ani v súčasnosti a sú predmetom historického výskumu. Predpokladá sa však, že rozhodujúcu úlohu v jej rozhodnutí mala rakovina, ktorú jej v tej dobe diagnostikovali. CGT však tvrdil, že svoju úlohu tu zohrali aj vnútorné boje medzi Perónistami, ktoré spočívali v tom, že žena by sa mohla stať viceprezidentkou a neskôr možno aj prezidentkou krajiny, pričom k rodovým predsudkom ako dôvodu sa prikláňajú aj niektorí súčasní historici.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.laizquierdadiario.com/El-renunciamiento-de-Eva-Peron-a-la-candidatura-a-vicepresidente|titul=El renunciamiento de Eva Perón a la candidatura a vicepresidente|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=laizquierdadiario.com|dátum vydania=}}</ref> Približne o mesiac neskôr sa časť ozbrojených síl a opozície pokúsila o neúspešný štátny prevrat, ktorý bol potlačený rýchlou reakciou vlády a odborov, ktoré vyhlásili generálny štrajk. Deň po pokuse o prevrat zhromaždila Eva Perónová lídrov odborových zväzov a veliteľov armády a spoločne začali organizovať robotnícke milície, ktoré by boli schopné brániť vládu v prípade prevratu. [[17. október|17. októbra]], kedy si už Eva Perónová bola jasne vedomá svojho zdravotného stavu, prehovorila na Májovom námestí v Buenos Aires z balkóna prezidentského paláca, kedy požiadala zhromaždený dav, aby sa staral o Juana Peróna, keď toho už ona nebude pre svoje zdravie schopná. Následne sa rozplakala, otočila k Perónovi a objala ho, čo bola scéna, ktorá sa stala veľmi známou vďaka jej odfotografovaniu. Prejav, ktorý na mieste urobila je považovaný za jej politický testament. [[11. november|11. novembra]] 1951, teda v deň prezidentských volieb, sa Evita nachádzala v nemocnici po operácii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.eldestapeweb.com/el-ultimo-discurso-eva-peron-que-inauguro-la-television-argentina-n19303|titul=El último discurso de Eva Perón, que inauguró la Televisión Argentina|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=eldestapeweb.com|dátum vydania=}}</ref> == Choroba a smrť == [[Súbor:Eva_Perón_votando.jpg|náhľad|vľavo|Eva Perónová hlasuje v prezidentských voľbách v novembri 1951, krátko po operácii v snahe zabrániť rozširovaniu rakoviny.]] Eva Perónová ochorela na [[Rakovina krčka maternice|rakovinu krčka maternice]], už v roku 1949 sa pri rozhovore s americkým vojenským atašé priznala, že za posledný rok schudla až 10 kg. V januári 1950 na verejnosti omdlela a následne podstúpila operáciu [[Akútna apendicitída|akútnej apendicitídy]], pričom jej bola diagnostikovaná rakovina v pokročilom štádiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.lanacion.com.ar/211100-los-ultimos-dias-de-eva-peron|titul=Los últimos días de Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=lanacion.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180811031857/https://www.lanacion.com.ar/211100-los-ultimos-dias-de-eva-peron|dátum archivácie=2018-08-11}}</ref> Podľa svedectiev trpela mdlobami, občasnými stratami vedomia a dokonca niekedy krvácala z pošvy, no odmietala si oddýchnuť. Jej zdravotný stav sa rýchlo zhoršoval. Eve Perónovej následne ponúkli zahraničné veľvyslanectvá, aby podstúpila liečbu v ich krajinách, kde by poskytli svojich najlepších lekárov. [[15. október|15. októbra]] 1951 vydala knihu ''Dôvod pre môj život'' (La razón de mi vida), na ktorej pracovala tri roky spolu so španielskym novinárom [[Manuel Penella de Silva|Manuelom Penellom]] a argentínskym spisovateľom [[Raúl Mendé|Raúlom Mendém]]. Neskôr uverejnila ešte jednu knihu nazvanú ''Moje posolstvo'' (Mi mensaje), ktorá bola jej poslednou. Pre pokročilé štádium rakoviny však už túto knihu nepísala, ale musela ju diktovať, bola dokončená krátko pred jej smrťou a niektoré jej časti čítané verejne po jej smrti na Májovom námestí v Buenos Aires.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.agenciapacourondo.com.ar/cultura/eva-peron-mi-mensaje|titul=Eva Perón: "Mi Mensaje"|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=agenciapacourondo.com.ar|dátum vydania=}}</ref> [[Súbor:Peron y Eva - Acto en Plaza de Mayo -1MAY1952.jpg|náhľad|Fotografia ukazuje Evu Perónovú krátko pred jej smrťou pri prejave 1. mája 1952. Je už viditeľne zoslabnutá a Juan Perón ju musí pridržiavať.]] [[Súbor:Evita008-funeral.jpg|náhľad|Pohreb Evity.]] [[6. november|6. novembra]] 1951 ju tajne operoval americký onkológ George T. Pack, kedy podstúpila [[Hysterektómia|hysterektómiu]] v snahe o odstránenie rakoviny. O niekoľko dní neskôr 11. novembra hlasovala prvýkrát v živote vo voľbách, keďže v tento deň sa uskutočnili prezidentské voľby. Hlasovať však mohla iba z nemocničného lôžka. Neskôr sa objavili aj tvrdenia, že podstúpila tiež prefrontálnu lobotómiu na konci života na zmiernenie bolesti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://evitaperonnews.weebly.com/enfermedad-y-muerte.html|titul=Enfermedad y muerte - Eva PERON|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=evitaperonnews.weebly.com|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/southamerica/argentina/8679612/Evita-given-lobotomy-while-dying-of-cancer.html|titul=Evita 'given lobotomy while dying of cancer'|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=telegraph.co.uk|dátum vydania=}}</ref> [[4. jún]]a 1952 sa ešte zúčastnila osláv znovuzvolenia Peróna za prezidenta, bola však už taká slabá, že nemohla bez podpory ani stáť. Počas inaugurácie Peróna jej bol udelený titul ''duchovný vodca národa''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.thoughtco.com/biography-of-maria-eva-evita-peron-2136354|titul=Biography of María Eva "Evita" Perón|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=thoughtco.com|dátum vydania=}}</ref> Napriek operácii došlo k recidíve a rakovina ďalej metastázovala. Po niekoľkých sériách chemoterapie, ktorú podstúpila ako prvá v Argentíne, upadla [[18. júl]]a [[1952]] prvýkrát do kómy, v tom čase už vážila iba 36 kg.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bbc.com/future/story/20150710-the-gruesome-untold-story-of-eva-perons-lobotomy|titul=The gruesome, untold story of Eva Peron's lobotomy|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=bbc.com/|dátum vydania=}}</ref> Zomrela [[26. júl]]a 1952 v čase 20:23 hod. vo veku 33 rokov. Vláda však zverejnila čas 20:25 hod. aby si verejnosť čas ľahšie zapamätala.<ref name="sme.sk"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.diariouno.com.ar/pais/este-sabado-se-cumple-el-62-aniversario-de-la-muerte-de-maria-eva-duarte-de-peron-26072014_HJb0DnPGBm|titul=Este sábado se cumple el 62° aniversario de la muerte de María Eva Duarte de Perón|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=diariouno.com.ar|dátum vydania=}}</ref> Telesné pozostatky už krátko po smrti Evity prevzal lekár Pedro Ara, ktorý bol známym balzamovačom. Nie je jasné, či niekdy Eva Perónová chcela, aby jej telo bolo zabalzamované, je možné, že o tom rozhodol až Juan Perón. Ara následne [[Mumifikácia (konzervovanie)|zabalzamoval]] jej telo, ktoré malo byť vystavené v polohe predstavujúcej spánok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://history.howstuffworks.com/history-vs-myth/eva-peron-body2.htm|titul=Why did it take more than 20 years to bury Eva Peron?|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=history.howstuffworks.com|dátum vydania=}}</ref> O niečo viac ako hodinu neskôr bola rozhlasom oznámená smrť Evy Perónovej. Súčasne bolo oznámené, že jej pozostatky budú na druhý deň vystavené v budove ministerstva práce a sociálnych vecí, kde bude vybudovaná dočasná kaplnka. Odborový zväz CGT vyhlásil tri dni bez práce a súčasne Evitu označil za ″mučeníčku práce″, taktiež požiadal vládu, aby jej udelila najvyššie štátne vyznamenania a vyhlásila 30-dňový štátny smútok a počas nasledujúcich dvoch dní sa mali vykonávať iba najnutnejšie činnosti. Vláda následne vyhlásila dva dni štátneho smútku a rozhodla o prenesení rakvy s telom Evy Perónovej do budovy argentínskeho kongresu. Počas nasledujúcich dní chodil prezident Perón na miesto každé ráno a zostal tam až do noci. Dva dni po jej smrti boli vypredané všetky kvety v Buenos Aires a širokom okolí. Ďalšie kvety tak boli privezené niekoľkými lietadlami z [[Čile]], ale aj tie sa minuli za pol dňa. Všetky úrady a inštitúcie vybudovali vlastné dočasné pamätníky na jej počesť. Po celej krajine sa konali pochody s pochodňami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.elheraldo.hn/mundo/607714-217/los-16-funerales-que-movilizaron-masas|titul=Los 16 fimerales que movilizaron masas|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=elheraldo.hn|dátum vydania=}}</ref> V okolí ministerstva práce, kde bolo uložené telo Evity sa zhromaždilo toľko ľudí, že tisíce z nich museli byť následne ošetrené v nemocnici, niekoľko ľudí dokonca zomrelo v tlačenici. Dva týždne bolo okolie plné ľudí, spolu ich pozostatky Evity videlo 2 milióny. Vláda rozhodla, že Eva Perónová bude pochovaná prostredníctvom štátneho pohrebu a to aj napriek tomu, že nemala žiadnu oficiálnu štátnu funkciu. [[9. august]]a sa telesné pozostatky podľa predchádzajúceho rozhodnutia vlády presunuli do budovy kongresu. Na druhý deň bola rakva položená na katafalk, ktorý ťahali vodcovia odborových zväzov vlastnými silami. Za rakvou išiel Perón, rodina, vláda a ďalšie osobnosti spojené s Evou Perónovou, pohrebu sa zúčastnili 3 milióny ľudí. Telo bolo prevezené do sídla odborov CGT, kde malo zostať, kým nebude vybudovaný jej pamätník.<ref name="historia-biografia.com"/> == Krádež a ukrytie tela Evy Perónovej == [[Súbor:Eva_Perón_-_Cadáver_momificado_con_Dr_Pedro_Ara-_1953-55.jpg|náhľad|vľavo|Dr. Pedro Ara balzamoval telo Evy Perónovej.]] [[Súbor:Eva Peron's tomb, Cementario de la Recoleta, Recoleta, Buenos Aires, Argentina, 28th. Dec. 2010 - Flickr - PhillipC.jpg|náhľad|Hrobka rodiny Duarte na citoríne La Recoleta v Buenos Aires, kde je pochovaná Eva Perónová.]] [[21. september|21. septembra]] [[1955]] ozbrojené sily zosadili prezidenta Juana Peróna, ktorý musel ujsť z Argentíny. [[22. november|22. novembra]] prikázal generál [[Pedro Eugenio Aramburu]], jeden z vodcov prevratu, aby v noci námorné komando pod velením plukovníka Carlosa de Moori Koeniga, veliteľa vojenskej tajnej služby, vzalo telesné pozostatky Evy Perónovej. Vojsko nechcelo, aby sa jej telo stalo pútnickým miestom Peronizmu a jeho stúpencov. Komando tak vtrhlo do budovy odborového zväzu CGT, zrazilo jej bustu a vyrazilo dvere na kaplnke, kde sa nachádzala jej rakva. Tam spálili argentínske vlajky položené na jej telesných pozostatkoch a následne na ne močili. Telo potom zobrali preč, ďalšie tri dni bolo uložené v nákladnom vozidle a presúvalo sa na rôzne miesta, aby nevzbudilo žiadne podozrenie. Bývalý vojenský dôstojník Jorge Dansey Gazcón však tvrdil, že to on odniesol telo Evy Perónovej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.infobae.com/historia/2018/07/26/video-como-vivio-peron-la-restitucion-del-cuerpo-de-evita/|titul=Video: cómo vivió Perón la restitución del cuerpo de Evita|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=infobae.com|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://books.google.sk/books?id=JAy3DQAAQBAJ&pg=PA229&lpg=PA229&dq=eva+peron+body+urinate&source=bl&ots=I6Untfirro&sig=-eKW0Nx4Fa3zdCYKNkwinCQKKCE&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj6k-qOlM3eAhXIC8AKHf3OCGYQ6AEwDXoECAIQAQ#v=onepage&q=eva%20peron%20body%20urinate&f=false|titul=Evita: The Life of Eva Perón, s. 229|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=books.google.sk|dátum vydania=}}</ref> Carlos de Moori Koenig následne telo Evity nechal v dodávke, ktorú niekoľko mesiacov preparkovával na rôzne miesta v Buenos Aires. Nejaký čas ho dokonca ukryl vo vlastnej kancelárii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://depoliticaehistoria.blogspot.com/2017/12/eva-peron-un-cadaver-secuestrado.html|titul=Eva Perón. Un cadáver secuestrado, ultrajado y desterrado|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=depoliticaehistoria.blogspot.com|dátum vydania=}}</ref> Neskôr dostal telo na starosti plukovník Héctor Cabanillas. Nasledovala ''Operácia prevod'', pri ktorej asistovali aj predstavitelia katolíckej cirkvi. Telo následne zmizlo na ďalších 16 rokov až do roku [[1971]]. Vojenská chunta zakázala Peronizmus vrátane vyobrazení Peróna a Evity, zakázané bolo dokonca iba vysloviť ich mená. [[23. apríl]]a [[1957]] bolo telo tajne loďou presunuté do talianskeho [[Janov (Taliansko)|Janova]] v rakve, ktorá patrila žene s menom ''Maria Maggi de Magistris''. Pod týmto menom bolo telo pochované na jednom z cintorínov v [[Miláno|Miláne]]. Existujú aj teórie, podľa ktorých mala armáda poslať po jednej voskovej kópii jej tela na cintoríny do [[Belgicko|Belgicka]] a [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západného Nemecka]]. V roku [[1970]] perónisitcká gerilová organizácia [[Montoneros]] uniesla bývalého prezidenta generála Aramburua, ktorý bol zodpovedný za zmiznutie tela Evy Perónovej a žiadala, aby bolo vrátené do Argentíny. Keďže vtedajšia vojenská chunta nesúhlasila, Montoneros Aramburua zavraždili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.lanacion.com.ar/1272068-ojala-que-el-sacrificio-de-mi-padre-contribuya-a-desterrar-el-odio|titul="Ojalá que el sacrificio de mi padre contribuya a desterrar el odio"|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=lanacion.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190202231038/https://www.lanacion.com.ar/1272068-ojala-que-el-sacrificio-de-mi-padre-contribuya-a-desterrar-el-odio|dátum archivácie=2019-02-02}}</ref> V roku [[1971]] armáda priznala, že telo Evy Perónovej je pochované v talianskom Miláne pod menom ''María Maggi''. Toto bolo následne vrátené Juanovi Perónovi do [[Madrid]]u, kde vtedy žil v exile. Jej telo bolo počas transportov a skladovania na rôznych miestach poškodené. Negatívne sa tiež podpísalo to, že bolo istý čas vo vzpriamenej polohe. Pri vrátení tela Perónovi mu chýbal jeden prst a bol mierne poškodený nos, inak bolo v pomerne dobrom stave. [[17. november|17. novembra]] [[1974]] bolo telo Evy Perónovej vrátené do Argentíny a umiestnené do prezidentskej krypty v meste [[Olivos]]. Opravu poškodeného tela mal na starosti lekár Domingo Tellechea, ktorému sa podarilo aj vďaka veľmi dobrej práci jeho predchodcu Dr. Aru pri prvotnom balzamovaní vzniknuté poškodenia opraviť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://zpravy.tiscali.cz/ukradeny-herec-a-zmizeni-prvni-damy-aneb-kdyz-posledni-cesta-neni-posledni-311413|titul=Ukradený herec a zmizení první dámy aneb Když poslední cesta není poslední|dátum prístupu=2018-11-13|vydavateľ=tiscali.cz|dátum vydania=}}</ref> Vláda následne začala plánovať vybudovanie mauzólea pre Evitu a ďalšie osobnosti štátu. Ale po ďalšom vojenskom prevrate v roku [[1976]] odovzdala nová vojenská chunta telo Evy Perónovej jej rodine Duarte, ktorá ho uložila do rodinnej hrobky na cintoríne La Recoleta v Buenos Aires, kde zostalo do súčasnosti. Tu nechala armáda telo tak zabezpečiť, aby bolo veľmi náročné jeho vybratie. Hrobka by mala údajne vydržať až výbuch jadrovej bomby.<ref name="mcnbiografias.com"/> V roku [[1995]] vydal spisovateľ Tomás Eloy Martínez knihu Santa Evita, v ktorej popisoval, čo samalo diať s telom Evy Perónovej po jeho krádeži. Okrem iného uviedol, že malo byť terčom nevhodného správania sa, ktoré spočívalo možno až v určitej forme nekrofílie. Tieto teórie sú však odmietané historikmi, ktorí uvádzajú, že rozširovanie podobných mýtov spôsobili poškodenia jej tela.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/world/2010/feb/08/tomas-eloy-martinez-obituary|titul=Tomás Eloy Martínez obituary|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=theguardian.com|dátum vydania=}}</ref> == Meno == Meno Evy Perónovej sa niekoľkokrát zmenilo. Narodila sa ako ''Eva María Ibarguren'', potom čo ju jej otec uznal za svoju dcéru, používala meno ''Eva Maria Duarte'', čo bolo zaznamenané aj v škole v meste Junín, ktorú navštevovala. Pred svadbou s Juanom Perónom nechala sfalšovať svoj rodný list, kde už bolo ako jej rodné meno uvedené ''María Eva Duarte''. Potom, čo sa presťahovala do Buenos Aires, používala meno ''Eva Duarte'', v niektorých prípadoch dokonca ''Eva Durante''. V roku 1945, kedy sa vydala za Juana Peróna začala používať meno ''María Eva Duarte de Perón''. Potom, ako Juana Peróna zvolili o rok neskôr za prezidenta, začala používať meno ''Eva Perón''. Najviac však využívala iba zdrobneninu svojho krstného mena Eva, teda ''Evita'', týmto pomenovaním ju volali všetci jej stúpenci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://evitaperonnews.weebly.com/sus-nombres.html|titul=Sus nombres - Eva PERON|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=evitaperonnews.weebly.com|dátum vydania=}}</ref> == Umelecké stvárnenia == Život Evy Perónovej sa stal predlohou pre množstvo umeleckých diel všetkého druhu. Čo sa týka hudby, zrejme najznámejším dielom je muzikál [[Evita (muzikál)|Evita]] z roku 1976 od [[Andrew Lloyd Webber|Andrewa Lloyda Webbera]] a [[Tim Rice|Tima Ricea]], ktorý bol v roku [[1996]] spracovaný v známej filmovej adaptácii Evita.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://lyrics.wikia.com/wiki/Andrew_Lloyd_Webber_%26_Tim_Rice:Evita_(1976)|titul=Andrew Lloyd Webber & Tim Rice:Evita (1976)|dátum prístupu=2018-11-12|vydavateľ=lyrics.wikia.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181113025951/http://lyrics.wikia.com/wiki/Andrew_Lloyd_Webber_%26_Tim_Rice:Evita_(1976)|dátum archivácie=2018-11-13}}</ref> Na Slovensku muzikál prvý krát uviedlo [[Divadlo Jonáša Záborského]] s premiérou v novembri 2025.<ref name="teraz-djz-v-presove-uvadza-ako-prve-na">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DJZ v Prešove uvádza ako prvé na Slovensku svetový muzikál Evita | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://webmagazin.teraz.sk/hudba-a-film/djz-v-presove-uvadza-ako-prve-na-slov/19244-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2025-12-06 }}</ref> Ďalšie hudobné dielo z roku [[1983]] je pomenované ''Quien quiera oír que oiga'' a napísal ho argentínsky spevák a textár Litto Nebbia. Hudba z neho bola použitá v roku [[1984]] v argentínskom dokumentárnom filme ''Evita, quien quiera oír que oiga''. V roku [[1986]] mal premiéru argentínsky muzikál ''Eva'' od argentínskych autorov Pedra Orgambideho a Alberta Faveroho. V roku [[1990]] mala premiéru opera ''Evita'' od skladateľa Andrésa Pedra Rissa a v roku [[2014]] divadelná tanečná hra s názvom ''La Duarte'' od Silvie Vladimivskej a Eleonory Cassanovej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.dietrolanotizia.eu/tag/evita-duarte/|titul=EVITA – La Duarte|dátum prístupu=2018-11-12|vydavateľ=dietrolanotizia.eu|dátum vydania=}}</ref> Prvým filmom, ktorý bol o Eve Perónovej nakrútený bol argentínsky krátky film ''Eva Perón inmortal'' z roku 1952, ktorý režíroval argentínsky režisér [[Luis César Amadori]]. V roku [[1984]] bol nakrútený dokumentárny film ''Evita, quien quiera oír que oiga'', ktorý režíroval [[Eduardo Mignogna]]. V roku 1996 bol nakrútený známy muzikálový film [[Evita (film)|Evita]] režiséra [[Alan Parker|Alana Parkera]] v hlavnej úlohe s [[Madonna|Madonnou]], [[Antonio Banderas|Antoniom Banderasom]] a [[Jonathan Pryce|Jonathanom Pryceom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.imdb.com/title/tt0116250/?ref_=tt_ch|titul=Evita (1996)|dátum prístupu=2018-11-12|vydavateľ=imdb.com|dátum vydania=}}</ref> Jedná sa zrejme o vôbec najznámejšiu umeleckú adaptáciu života Evy Perónovej. V rovnakom roku bol nakrútený argentínsky film ''Eva Perón'' od režiséra Juana Carlosa Desanza. Ďalší argentínsky film ''Juan y Eva'' bol nakrútený v roku [[2011]] režisérkou Paulou de Luqueovou. V rovnakom roku bol nakrútený tiež argentínsky film ''Eva de la Argentina'' režisérky Maríe Seoaneovej. O rok neskôr zas španielsky film ''Carta a Eva'' režiséra [[Agustí Villaronga|Agustího Villarongu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.imdb.com/title/tt1967684/|titul=Carta a Eva|dátum prístupu=2018-11-12|vydavateľ=imdb.com|dátum vydania=}}</ref> V roku [[2015]] bol nakrútený režisérom Pablom Agüerom argentínsky film ''Eva no duerme''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.imdb.com/title/tt2953182/|titul=Eva no duerme (2015)|dátum prístupu=2018-11-12|vydavateľ=imdb.com|dátum vydania=}}</ref> V roku [[1969]] mala v Argentíne premiéru divadelná hra ''Eva Perón'', ktorá sa zaoberá posledným obdobím jej života a bojom s rakovinou. Ďalšími divadelnými hrami sú ''Eva y Victoria'', ''Eva'' (1986), ''La razón de mi Eva'' ([[2012]]) a ''Tibio está el pañuelo todavía''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.todotango.com/comunidad/pizarra/detalle/?id=2B63594C774F4F4B78396F3D|titul="Tibio está el pañuelo todavía", La vida de Evita en tiempo de tango en Villa Gesell|dátum prístupu=2018-11-12|vydavateľ=todotango.com|dátum vydania=}}</ref> Pri príležitosti 59 výročia jej smrti dňa 26. júla 2011 boli na budove federálneho ministerstva verejných prác v Buenos Aires na križovatke ulíc Trieda 9. júla a Belgrano argentínskym umelcom Alejandrom Marmom nainštalované veľké podobizne Evy Perónovej z jej najznámejších vyobrazení. Prvé vyobrazenie bolo nainštalované na južnej stene budovy a jedná sa obraz Evity z jej oficiálneho portrétu z roku 1948, ktorý bol súčasne použitý aj na obálke jej knihy Dôvod pre môj život (La razón de mi vida). Na konci augusta 2011 bolo nainštalované aj druhé vyobrazenie, tento raz na severnej stene budovy, kde sa jedná o zachytenie jej podoby z prejavu z [[1. máj]]a 1951. Obe nástenné vyobrazenia sú vyrobené z ocele majú rozmery 31 x 24 metrov. Cieľom projektu bolo vytvoriť z postavy Evy Perónovej kultúrnu ikonu, čo malo súčasne posilniť národnú identitu občanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.desarrollosocial.gob.ar/informes/evita-el-rostro-del-desarrollo-social/|titul=Evita: el rostro del Desarrollo Social|dátum prístupu=2018-11-12|vydavateľ=desarrollosocial.gob.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171111000117/http://www.desarrollosocial.gob.ar/informes/evita-el-rostro-del-desarrollo-social/|dátum archivácie=2017-11-11}}</ref> {{viaceré obrázky|obrázok1=|šírka1=230|obrázok2=|šírka2=215|zarovnanie=centre|podnadpis=Umelecké vyobrazenia Evity na budove ministerstva verejných prác v Buenos Aires}} == Pocty == V roku 1951, teda krátko pred koncom svojho života, začala Eva Perónova premýšľať o vybudovaní pamätníka, ktorý by pripomínal Deň vernosti zo 17. októbra 1945. Potom, čo sa dozvedela o závažnosti svojej choroby a o tom, že pravdepodobne zomrie, vyjadrila túžbu byť po smrti uložená v krypte, ktorá by sa nachádzala v tomto pamätníku. Poverenie na návrh stavby dostal taliansky sochár León Tomassi, ktorého Evita požiadala o prípravu návrhu pamätníka, ktorý mal byť podľa jej želania najväčší na svete. Na konci roka 1951 mal hotový návrh, následne ho Eva Perónová požiadala, aby interiér hrobky vyzeral ako hrobka [[Napoleon Bonaparte|Napoleona Bonaparteho]], ktorú videla v [[Paríž]]i počas svojej návštevy v roku 1947.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.evitaperon.org/monument_eva_peron.htm|titul=Monument to Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-13|vydavateľ=evitaperon.org|dátum vydania=}}</ref> Podľa schváleného návrhu mala mať centrálna socha výšku až 60 metrov a mala stáť na podstavci vysokom ďalších 77 metrov. Okolo malo byť námestie trikrát väčšie ako parížsky park [[Champ-de-Mars]], okolo ktorého malo byť postavených šestnásť sôch predstavujúcich lásku, sociálnu spravodlivosť pre všetky deti a práva starších ľudí. V strede stavby mal byť umiestnený sarkofág podobne, ako je tomu v prípade Napoleona v [[Invalidovňa|Invalidovni]]. Samotná stavba mala byť po dokončení väčšia ako [[Bazilika svätého Petra]] v [[Rím]]e a centrálna socha jeden a pol krát vyššia ako [[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Dokončenú stavbu malo obsluhovať štrnásť výťahov. 20 dní pred smrťou Evity vláda schválila výstavbu tohto pamätníka, ktorý mal stáť v mestskej časti Buenos Aires [[Palermo (Buenos Aires)|Palermo]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://evita3.marianobayona.com/10jun07.html|titul=Leone Tommasi y el Monumento a Evita|dátum prístupu=2018-11-13|vydavateľ=marianobayona.com|dátum vydania=}}</ref> V roku 1955 už boli položené základy stavby, no v septembri daného roka bol prezident Juan Perón zvrhnutý vojenským prevratom a armáda následne zničila všetko, čo sa stihlo postaviť. Vojenský prevrat znamenal definitívny koniec tomuto projektu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://patrimonio.com.ar/monumentos/detalle/eva-duarte-de-peron/21|titul=Eva Duarte de Perón|dátum prístupu=2018-11-13|vydavateľ=patrimonio.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181114060338/http://patrimonio.com.ar/monumentos/detalle/eva-duarte-de-peron/21|dátum archivácie=2018-11-14}}</ref> V roku [[1999]] bol schválený zákon, ktorý nariadil stavbu pamätníka Evy Perónovej, ktorý sa mal postaviť v Buenos Aires na uliciach Avenida del Libertador a Agüero y Austria v priestoroch Národnej knižnice Argentínskej republiky. Stavbu pamätníka dostal na starosti umelec Ricardo Gianetti, malo sa jednať o 20 metrov vysokú bronzovú sochu, ktorá mala stáť na žulovom podstavci. Prezident [[Carlos Menem]] slávnostne odhalil dielo v decembri 1999.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.buenosaires.gob.ar/plaza-evita-monumento-evita|titul=Plaza Evita – Monumento a Evita|dátum prístupu=2018-11-13|vydavateľ=buenosaires.gob.ar|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.waymarking.com/waymarks/WMQANY_Monumento_a_Eva_Pern_Eva_Pern_Monument_Palermo_Buenos_Aires|titul=Monumento a Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-13|vydavateľ=waymarking.com|dátum vydania=}}</ref> V júli 2012 pri príležitosti 60. výročia úmrtia Evy Perónovej bol schválený nový vzhľad argentínskej bankovky v hodnote 100 Pesos. Na tejto bankovke nahradil pôvodný portrét bývalého prezidenta [[Julio Argentino Roca|Julia Argentina Rocu]] portrét Evy Perónovej. Po 200 rokoch existencie Argentíny sa tak Evita stala prvou ženou vyobrazenou na národnej mene. Pôvodne mala byť bankovka iba pamätná, ale vtedajšia prezidentka [[Cristina Fernándezová Kirchnerová]] rozhodla o trvalej zmene jej vzhľadu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://zpravy.idnes.cz/evita-peronova-na-bankovce-d0e-/zahranicni.aspx?c=A120727_150550_zahranicni_brm|titul=Argentina vydala k výročí smrti Evy Perónové bankovku s jejím portrétem|dátum prístupu=2018-11-13|vydavateľ=idnes.cz|dátum vydania=}}</ref> == Referencie == {{referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://zena.sme.sk/c/20224921/eva-peronova-svojho-muza-dostala-na-vrchol-kariery.html Denník SME: Evita Perónová nenašla pokoj ani po smrti] * [https://plus.rozhlas.cz/nadeje-chudych-i-bezcitna-intrikanka-legendarni-evita-zemrela-pred-65-lety-6512345 Český rozhlas: Naděje chudých i bezcitná intrikánka. Legendární „Evita“ zemřela před 65 lety] * [https://www.irozhlas.cz/node/5927217 Český rozhlas: Nejznámější žena Argentiny Eva Perónová neboli Evita by se dožila 95 let] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Perónová, Eva}} [[Kategória:Argentínski politici]] [[Kategória:Ženy v politike]] [[Kategória:Prvé dámy]] [[Kategória:Osobnosti na argentínskych poštových známkach]] [[Kategória:Argentínske osobnosti baskického pôvodu]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu krčka maternice]] [[Kategória:Osobnosti na argentínskych bankovkách]] [[Kategória:Argentínski aktivisti]] [[Kategória:Argentínske filmové herečky]] [[Kategória:Argentínski spisovatelia]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu Izabely Katolíckej]] rlv3miaxeabdga4pfu7v1dcmwfprjxh 0 89398 8382415 7635931 2026-10-10T13:53:15Z Teslaton 12161 wl. 8382415 wikitext text/x-wiki [[File:Štiavnička NT8.jpg|thumb|Štiavnička v obci Jarabá]] '''Štiavnička''' je nízkotatranský potok na [[Horehronie|Horehroní]], na území okresu [[okres Brezno|Brezno]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> je to ľavostranný prítok [[Bystrianka|Bystrianky]] a má dĺžku 13,5 km. Štiavnička je typicky horským tokom s bystrinným charakterom, na hornom toku formuje rovnomernú dolinu s vývermi minerálnych prameňov. ''Prameň:'' v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]] pod sedlom [[Čertovica (sedlo)|Čertovica]] (1 238 m n. m.) v nadmorskej výške okolo 1 180 m n. m. ''Smer toku:'' prevažne na juhozápad ''Geomorfologické celky:'' 1.[[Nízke Tatry]], oddeľuje podcelky [[Ďumbierske Tatry]] na západe a [[Kráľovohoľské Tatry]] na východe, 2.[[Horehronské podolie]] ''Prítoky:'' sprava z Kumštovej doliny, z doliny Veľká Trojica, z doliny Koleso, [[Mlynná (prítok Štiavničky)|Mlynná]], zľava zo Širokej doliny, Jasienok, z Ivanovej doliny ''Ústie:'' do [[Bystrianka|Bystrianky]] na území obce [[Bystrá (okres Brezno)|Bystrá]] v nadmorskej výške 558,8 m n. m. ''Obce:'' [[Jarabá]], [[Mýto pod Ďumbierom]] a [[Bystrá (okres Brezno)|Bystrá]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.60378&y=48.84207&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Bystrianky}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Hrona]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Brezno]] mdvqzsiu2mka16azk45pwzi560f8c6s 0 90513 8382483 7019098 2026-10-10T17:27:36Z VasekPav 192059 Z francouzštiny nepochází. 8382483 wikitext text/x-wiki '''Žiarlivosť''' ({{v jazyku|lat|''Zelotypia''}}) je jedna z [[človek|ľudských]] [[emócia|emócií]], charakterizovaná nadmerným lipnutím na určitej osobe a zvýšenou obavou o jej stratu. Ide o komplex negatívnych emócií, [[hnev]]u, pocitu [[menejcennosť|menejcennosti]] či depresií. Zjednodušene možno charakterizovať žiarlivosť ako [[pocit]] vlastnej nedostatočnosti. So žiarlivosťou a závisťou si často spojujeme [[zelená|zelenú]] farbu (napr.''zozelenel závisťou''). Žiarlivosť je vyvolaná [[predstava|predstavou]] partnerovho [[vzťah]]u s niekým iným, pričom podnety pre jej vznik sa líšia podľa pohlavia (Buss, 1996). [[Žena|Ženy]] žiarlia častejšie kvôli emocionálnej pozornosti partnera, [[muž]]om sa viac prieči zdieľanie partnerkinej [[sex]]uálnej pozornosti. Žiarlivosť je v [[Medziľudský vzťah|medziľudských vzťahoch]] bežný jav. Môžeme ju pozorovať už u päťmesačných [[dieťa|detí]]<ref>Draghi-Lorenz, R. (2000). Five-month-old infants can be jealous: Against cognitivist solipsism. Paper presented in a symposium convened for the XIIth Biennial International Conference on Infant Studies (ICIS), 16–19 July, Brighton, UK.</ref><ref>Hart, S. (2002). Jealousy in 6-month-old infants. Infancy, 3, 395–402.</ref><ref>Hart, S. (2004). When infants lose exclusive maternal attention: Is it jealousy? Infancy, 6, 57–78.</ref><ref>Shackelford, T.K., Voracek, M., Schmitt, D.P., Buss, D.M., Weekes-Shackelford, V.A., & Michalski, R.L. (2004). Romantic jealousy in early adulthood and in later life. Human Nature, 15, 283–300.</ref>. Niektoré pramene tvrdia, že sa žiarlivosť objavuje v každej kultúre<ref>Buss, D.M. (2000). The Dangerous Passion: Why Jealousy is as Necessary as Love and Sex. New York: Free Press.</ref><ref>Buss DM (December 2001), "Human nature and culture: an evolutionary psychological perspective", J Pers 69 (6): 955–78, doi:10.1111/1467-6494.696171, PMID 11767825.</ref><ref>White, G.L., & Mullen, P.E. (1989). Jealousy: Theory, Research, and Clinical Practice. New York, NY: Guilford Press.</ref>, iné pramene zastávajú názor, že je to kultúrne-špecifický fenomén<ref>Peter Salovey. The Psychology of Jealousy and Envy. 1991. ISBN 978-0-89862-555-4</ref>. Žiarlivosť a jej dopady boli témou mnohých [[román]]ov, [[pieseň|piesní]], [[báseň|básní]], [[film]]ov a iných [[umelec]]kých [[dielo|diel]]. Stala sa rovnako objektom zájmu [[vedec|vedcov]]. [[Psychológ]]ovia popísali niektoré faktory, ktoré vedú k jej vzniku. [[Sociológ]]ovia ukázali, že kultúrne hodnoty hrajú dôležitú úlohu nie len v ukazovateľoch, ktoré spúšťajú žiarlivosť, ale rovnako v našich predstavách o jej sociálne prípustných prejavoch. [[Biológ]]ovia poukázali na faktory, ktoré môžu žiarlivosť nevedome ovplyvniť. U jedincov s poruchou sebahodnotenia môže žiarlivosť za určitých okolností nadobudnúť charakter [[patológia|patologického]] javu, prejavujúceho sa situačnou neprimeranosťou alebo prílišnou intenzitou emócií, tzv. chorobná žiarlivosť. Môže nadobudnúť povahu bludu (tzv. ''emulačný blud''). == Referencie == <references /> {{Preklad|cs|Žárlivost|7972532}} == Iné projekty == {{projekt|q=Žiarlivosť|commons=Category:Jealousy}} == Externé odkazy == * [http://books.google.cz/books?id=oz30LgI-648C&lpg=PA2&dq=%C5%BD%C3%A1rlivost%20-%20jak%20ji%20zvl%C3%A1dat&hl=en&pg=PA2#v=onepage&q&f=false Žárlivost - jak ji zvládat] {{ces icon}} [[Kategória:Emócie]] [[Kategória:Hriechy]] 9578euogiaw4dl0vxujh7udnuhgjx52 0 102947 8382520 7956438 2026-10-10T18:59:29Z Spider 001757 142600 /* Iné projekty */ Wikislovník 8382520 wikitext text/x-wiki '''Úloha''' môže byť: * vytýčenie toho, čo sa má [[konanie|(vy)konať]], * istá činnosť ako povinnosť, poslanie, * niečo určené na rozriešenie. == Iné projekty == {{projekt|q=Úloha|wikt=úloha|wikt_štítok=úloha}} == Externé odkazy == * {{filit|fvu/uloha.html}} {{Rozlišovacia stránka}} jz758nu8ysrxf0ljefhth5lu412t8ar 0 104921 8382388 8220071 2026-10-10T12:38:34Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8382388 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny| Názov=bazalka pravá| Obrázok=Basil-Basilico-Ocimum basilicum-albahaca.jpg| Titulok=| Skry7=áno| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia| Podríša po slovensky= [[zelené rastliny|zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta| Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta| Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny|semenné]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta| Skupina 1 po slovensky= [[krytosemenné rastliny|krytosemenné]]|Skupina 1 po latinsky=Angiospermae| Oddelenie po slovensky= [[magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta| Trieda po slovensky= [[dvojklíčnolistové]]|Trieda po latinsky=Magnoliopsida| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=| Rad po slovensky=[[hluchavkotvaré]]|Rad po latinsky=Lamiales| Čeľaď po slovensky= [[hluchavkovité]]|Čeľaď po latinsky=Lamiaceae| Rod po slovensky=bazalka|Rod po latinsky=Ocimum| Druh po slovensky=bazalka pravá|Druh po latinsky=Ocimum basilicum| Binomické meno=Ocimum basilicum| Klasifikátor1=[[Carl Linné]]| Dátum1=| Synonymá=Basilika, bazalienka (ľudovo)| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Bazalka pravá''' (''Ocimum basilicum'') je jednoročná [[liečivá rastlina]] z čeľade [[hluchavkovité]] (''Lamiaceae''). Má špecifickú intenzívnu vôňu. Ľudovo sa bazalke hovorí i basilika, prípadne bazalienka. Bazalka je medonosnou rastlinou, pre svoju bohatosť kvitnutia je veľmi cennou [[včelárstvo|včelárskou]] rastlinou.<ref>PAMUKOV, D.; ACHTARDŹIEV, Ch.: ''Prírodná lekáreň''; Príroda, Bratislava 1991 ISBN 80-07-00494-7</ref> == Rozšírenie == Bazalka pôvodne pochádza z oblasti [[India|Indie]], pestuje sa už od [[starovek]]u. Do [[Európa|Európy]] bola bazalka privezená v 16. storočí najmä ako [[okrasná rastlina]]. V súčasnosti existuje veľké množstvo odlišných druhov bazalky s rozmanitou farbou kvetov i listov. Ocimum zahŕňa približne 50 druhov [[poloker]]ov a bylín, ktoré rastú v tropických až miernych podnebných pásmach. Na území Slovenska sa vyskytuje iba ako pestovaný druh.<ref>[http://ibot.sav.sk/checklist/index.php?lang=sk&doc=result&id=6198 Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska]</ref> == Vzhľad == Narastá do výšky 20 až 40 cm. Rastlina má kríčkovitý vzhľad. [[List (botanika)|Listy]] sú protistojné, vajcovitého tvaru, zriedka po okrajoch zúbkaté, na dlhých stopkách. Kvety sú zvyčajne biele, žltobiele alebo ružovofialové, usporiadané po šesť klasov v pazuchách listov. == Pestovanie == Bazalka je rastlina nenáročná na pestovanie, preto je veľmi vhodná na pestovanie v interiéri. Obľubuje teplé slnečné stanovištia chránené pred mrazom a vetrom. Kvitne od júna do septembra. Semená sa vysievajú v marci do debničiek alebo pareniska. Rastline vyhovuje kyprá, nie príliš suchá [[pôda]] bohatá na živiny. Klíči približne za 10 až 14 dní. Zbiera sa [[koreň]] i s [[podzemok|pozdemkom]], prípadne i [[vňať]], listy, kvety a [[plod]]y. Pre ďalšie využitie rastlinu opatrne sušíme pri teplote 35&nbsp;°C v tenkých vrstvách. == Význam a účinky == Bazalka sa používa ako [[korenina]] pridávaná do jedál, ďalej sa využíva i v lekárnictve a voňavkárstve. Sušené [[list]]y ako korenie do jedál alebo vo forme [[čaj]]u podporujú [[trávenie]]. Najlepšie je spracovať bazalku hneď po odrezaní, v dobe krátko pred kvitnutím (v tomto období majú listy bazalky najintenzívnejšiu chuť i arómu). Listy bazalky sa pridávajú do [[šalát]]ov, na ochutenie [[mäso|mäsa]], či omáčok. Zaujímavým faktom je, že bazalka si i pri tepelnom spracovaní uchováva svoje liečivé schopnosti. Priaznivý účinok má bazalka i pri nadmernom tvorení plynov, t. j. nadúvaní. Dráždením žalúdočných žliaz vyvoláva bazalka zvýšenú chuť do jedla. Bazalka účinkuje i protizápalovo pri ochoreniach ústnej dutiny, má protikŕčový účinok pri chronickej [[bronchitída|bronchitíde]] s výrazným [[kašeľ|kašľom]]. == Pôvod slova == Slovo bazalka pochádza zo [[Starogréčtina|starogréckeho]] slova ''βασιλεύς'' (basileús) s významom ''kráľ.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=basil - Wiktionary|url=https://en.wiktionary.org/wiki/basil|vydavateľ=en.wiktionary.org|dátum prístupu=2019-05-23|jazyk=en}}</ref> Bazalka dostala svoj názov preto, že sa pravdepodobne v minulosti používala na výrobu kráľovských [[Parfum|parfumov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=basil {{!}} Origin and meaning of basil by Online Etymology Dictionary|url=https://www.etymonline.com/word/basil|vydavateľ=www.etymonline.com|dátum prístupu=2019-05-23|jazyk=en}}</ref> <br /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Ocimum basilicum|commons=Ocimum_basilicum}} {{Koreniny}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Hluchavkovité]] [[Kategória:Koreniny]] [[Kategória:Liečivé rastliny]] t3kmek15po3sn34pwx478eyxf721yrw 0 109873 8382540 7363205 2026-10-10T19:34:11Z Spider 001757 142600 typografia, /* Iné projekty */ Wikicitáty, Wikislovník 8382540 wikitext text/x-wiki '''Pravda''' môže byť: * súhlas so skutočnosťou, skutočnosť, pozri [[pravda (filozofia)]] * periodiká: ** slovenské noviny vychádzajúce s prestávkami od roku 1920 (z toho v rokoch 1921 – 1989 hlavné noviny komunistov na Slovensku), pozri [[Pravda (slovenský denník)]] ** jeden z denníkov v Rusku vychádzajúci s prestávkami od roku 1912, ktorý je (s prestávkou v 90. rokoch) hlavným denníkom komunistov v Rusku (resp. predtým v ZSSR), pozri [[Pravda (denník, ZSSR)]] ** ruské online noviny založené roku 1999 odštiepencami od vlastnej Pravdy, pozri [[pravda.ru]] ** ruské noviny Trockého vychádzajúce v rokoch 1908 – 1912 v Ľvove a vo Viedni, pozri [[Pravda (Trockého noviny)]] ** srbské noviny vychádzajúce od roku 2007 (z toho od roku 2012 už len online), pozri [[Pravda (srbské noviny)]] ** časopis vychádzajúci v Litve v rokoch 2004 – 2010, pozri [[Pravda (litovské periodikum)]] ** imitácia rovnomenných sovietskych novín vydávaná nemeckými nacistami v Rusku v rokoch 1941 – 1942, pozri [[Pravda (nacistické noviny)]] ** týždenník česko-slovenských komunistov vydávaný v Rusku v roku 1919, pozri [[Pravda (týždenník z roku 1919)]] ** týždenník sociálnych demokratov a neskôr komunistov v Plzni vychádzajúci v rokoch 1919 – 1990, istý čas sa volal Pravda českého západu, pozri [[Pravda (týždenník v Plzni)]] ** týždenník komunistov v Brne vychádzajúci v rokoch 1923 – 1930, pozri [[Pravda (týždenník v Brne)]] ** časopis vychádzajúci v Petrohrade v rokoch 1888 – 1894, pozri [[Pravda (1888 – 1894)]] * bývalý slovenský tlačový kombinát, od roku 1990 nazývaný Danubiaprint, pozri [[Danubiaprint]] * skrátene: ** [[Vydavateľstvo Pravda]] ** [[Nakladateľstvo Pravda]] ** [[Tlačiarenské závody Pravda]] * ruské vydavateľstvo, pozri [[Pravda (vydavateľstvo)]] * geografia: ** hrad v Česku, pozri [[Pravda (hrad)]] ** obec v Bulharsku: *** [[Pravda (Silistra)]] *** [[Pravda (Veliko Tarnovo)]] * francúzska rocková skupina, pozri [[Pravda (hudobná skupina)]] * nočný klub v Tampicu v Mexiku, pozri [[Pravda (Tampico)]] * priezvisko, napr.: ** [[Alexander Pravda]], slovenský astronóm ** [[Hana Pravdová]], slovenská novinárka == Pozri aj == * [[Nedeľná pravda]], bývalý Slovenský týždeník * [[Slovenská pravda (orgán HSĽS)|Slovenská pravda]] - tlačový orgán [[Hlinkova slovenská ľudová strana|HSĽS]] * [[Ruskaja Pravda]], zákonník stredovekej Kyjevskej Rusi * [[Kino-Pravda]] * [[absolútna pravda]] * [[relatívna pravda]] Celoštátne sovietske/ruské noviny: * [[Komsomoľskaja pravda]] * [[Pionerskaja pravda]] * [[Dnestrovskaja pravda]] (ruské noviny z Podnesterska) * [[Ukrajinska pravda]] (ukrajinské internetové noviny) * [[Okopnaja pravda]] * [[Soldatskaja pravda]] * [[Derevenskaja pravda]] Regionálne noviny: * [[Adygejskaja pravda]] * [[Dagestanskaja pravda]] * [[Erejanskaja pravda]] * [[Kabardsko-Balkarskaja pravda]] * [[Leningradskaja pravda]] * [[Leninskaja pravda]] * [[Magadanskaja pravda]] * [[Marijskaja pravda]] * [[Moskovskaja pravda]] * [[Mokšeň pravda]] * [[Orlovskaja pravda]] * [[Pravda Burjatii]] * [[Pravda Vostoka]] * [[Orlovskaja pravda]] * [[Rostovskaja pravda]] * [[Taganrogskaja pravda]] * [[Tuvinskaja pravda]] * [[Udmurtskaja pravda]] * [[Upaľskaja pravda]] * … == Iné projekty == {{Projekt|q|wikt=pravda|wikt_štítok=pravda}} {{Rozlišovacia stránka}} bg4whjo4uz9kildwu6t8fo3dm51gcoi 0 114338 8382736 8256357 2026-10-11T10:56:17Z Maximilián Fedora 259749 8382736 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Lietava | native_name = | other_name = Lietavský hrad | category = hradná zrúcanina <!-- *** Image *** --> | image = Lietava castle1.jpg | image_caption = Pohľad na hrad spod obce [[Lietavská Svinná-Babkov|Lietavská Svinná]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Žilina (okres)|Žilina]] | municipality = Lietava <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 635 | elevation_round = | lat_d =49| lat_m =09| lat_s =36 | lat_NS = S | long_d =18| long_m =41| long_s =06 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = kamenné murivo <!-- *** History & management *** --> | established = 13. storočie | date = 18. storočie | date_type = Opustený | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = po {{Turistická značka|modrá }} značke z Lietavy-Majera <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha Lietavského hradu na Slovensku | map_locator = Slovensko | map1 = Žilina Region - outline map.svg | map1_background = Žilina Region - background map.png | map1_caption = Poloha Lietavského hradu v Žilinskom kraji | map1_locator = Žilinský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Lietava castle | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = |Portal1=Slovensko}} '''Lietava''' (normovaný názov<ref>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-02}}</ref>; iný názov: '''Lietavský hrad'''; doložené historické názvy ''Litova'', ''Letava'', ''Lethawa'', ''Zsolnalitva'') sa nachádza 10&nbsp;km od krajského mesta Žilina v blízkosti vrchu [[Cibuľník]] na východnom okraji [[Súľovské vrchy|Súľovských vrchov]].<ref name=VKU>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 157 Súľovské vrchy (6. vydanie, 2022) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-157-sulovske-vrchy-6-vydanie-2022/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-02 | jazyk = }}</ref> Katastrálne leží na hranici medzi obcami [[Lietava]] a [[Lietavská Svinná-Babkov|Lietavská Svinná]], v nadmorskej výške 635 m n. m. Svojou mierou zachovania patrí medzi najväčšie (rozloha 1 hektár zastavenej plochy) a najkrajšie zachované zrúcaniny nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Zánik goticko-renesančného hradu je datovaný do roku 1753 a zrúcanina bola opustená v lesnom poraste do roku 1999. Vtedy vzniklo Združenie na záchranu Lietavského hradu, ktoré od roku 2003 vykonáva záchranu objektov, formou citlivej stabilizácie, konzervácie a čiastočnej obnovy. Hrad je stále voľne prístupnou zrúcaninou, mimo objektov, ktoré sa aktuálne opravujú. Súčasný vlastník „Združenie na záchranu Lietavského hradu“ prevádzkuje v časti stredného hradu expozíciu venovanú histórii, vlastníkom objektu, ako aj archeologickým nálezom. == Dejiny == Skalnatý hrebeň na východnom výbežku [[Súľovské vrchy|Súľovských vrchov]] si v poslednej štvrtine 13. storočia za stavebnú parcelu vybral pravdepodobne niekto z rodu Balašovcov. Na najvyššej časti skaliska postavili štvorpodlažnú vežu štvorcového pôdorysu. Severovýchodne od veže sa tiahla hradba. Pôvodnú dispozíciu doplňoval menší palác. Začiatkom 14. stor. zabral hrad [[Matúš Čák Trenčiansky]], ale po jeho smrti (roku 1321) dobyli hrad vojská kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola Róberta]] a hrad vrátili Balašovcom. Koncom [[14. storočie|14. storočia]] patril kráľovi [[Žigmund Luxemburský|Žigmundovi]], [[1475]] – [[1494]] [[Pavol Kiniži|Pavlovi Kinižimu]], ktorý vykonal na hrade viaceré stavebné úpravy. Opravil opevnenie prvého predhradia a veľkú obytnú vežu, ako aj vstupnú vežovú bránu. Začiatkom [[16. storočie|16. storočia]] hrad získal [[Mikuláš Kostka]], ktorého dcéru Barboru si vzal za manželku [[František I. Turzo|František Turzo]]. Nový majiteľ opevnil ďalšie druhé predhradie a opravil existujúce budovy, z nich viaceré ukončil oblúčikovou atikou podľa nového výtvarného smeru – [[renesancia|renesancie]]. Z roku [[1530]] pochádza správa, že na hrade sa zdržiavala početná posádka – 285 žoldnierov, ktorí si sami vyrábali aj pušný prach. V roku [[1604]] sa počet vojakov zmenšil na 12. Po smrti [[Imrich Turzo|Imricha Turzu]] ([[1621]]) sa tunajšie panstvo rozdelilo medzi dedičov, ktorí nejaký čas hrad spoločne udržiavali. V roku [[1641]] v dôsledku majetkových sporov stratili o areál záujem; hrad v prvej polovici [[17. storočie|17. storočia]] patril komposesorátu. Opis hradu z [[1698]] uvádza, že nie je obývaný a nachádza sa tu len archív; [[1760]] – [[1770]] archív previezli na [[Oravský hrad]]. Lietavský hrad sa už potom nevyužíval a neudržiaval, a tak postupne chátral. V rokoch [[1870]] – [[1873]] tunajšie majetky kúpil barón Popper. == Exteriér == Jadro hradu tvorila veľká hranolová veža, situovaná čelom k šiji prístupového hrebeňa. Severne od nej bolo opevnené nádvorie horného hradu s palácom a ďalšími objektmi. Hradné opevnenie sledovalo členitý tvar terénu. Na jeho východnej strane umiestnili [[gotika|gotickú]] kaplnku. Jadro hradu obklopuje prvé veľké predhradie na S a Z. Prístupné bolo hranolovou vstupnou vežou s bránou. Na juhovýchod od nej stojí veľká obytná budova s oblým nárožím s kamenným rámovaním a reliéfom erbu. Na severozápadnom nároží postavili veľkú okrúhlu baštu a na severovýchodnom valcovitú vežu. Na tomto nádvorí sa nachádzali obytné a hospodárske budovy. Druhé predhradie chránilo areál od S a Z. Prístupné bolo ďalšou veľkou hranolovou vežou s padacím mostom; jeho bezpečnosť zvyšovala i priekopa. Predhradie spevňovala polygonálna bašta (SZ) a oblá veža (SV). == Súčasný stav == Hrad sa pyšne vypína nad krajinou a je z neho nádherný výhľad do okolia. Hradné múry jednotlivých objektov stoja dodnes do značnej výšky. Majú zachované otvory okien, prípadne vstupov a architektonických detailov, kamenné profilované konzoly bývalého arkiera, oblúčikové atiky, delové a kľúčové strieľne, miestami aj časti profilovaných ostení. V priestoroch bývalej kaplnky sa zachovali nábehy kamenných gotických rebier a na niektorých múroch zvyšky omietok. Súčasný vlastník – občianske združenie, ktoré v roku 2008 získalo hrad do vlastníctva,<ref>[http://zilina.sme.sk/c/4161402/lietavsky-hrad-je-v-sukromnych-rukach.html Lietavský hrad je v súkromných rukách (www.sme.sk, 7.11.2008)]</ref> rieši jeho citlivú obnovu a konzerváciu tak, aby sa hrad dal využívať ako turistická atrakcia. V roku 2009 bol objekt hradu zapísaný do zoznamu najohrozenejších pamiatok sveta na rok [[2010]], ktorý vydáva americký [[Svetový pamiatkový fond]] (WMF).<ref>[http://cestovanie.pravda.sk/lietavsky-hrad-prirovnavaju-k-machu-picchu-je-rovnako-ohrozeny-pw0-/sk-kcestovanie.asp?c=A091008_101405_sk-kcestovanie_p09 Lietavský hrad prirovnávajú k Machu Picchu. Je rovnako ohrozený] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091016095010/http://cestovanie.pravda.sk/lietavsky-hrad-prirovnavaju-k-machu-picchu-je-rovnako-ohrozeny-pw0-/sk-kcestovanie.asp?c=A091008_101405_sk-kcestovanie_p09 |date=2009-10-16 }} Adam Zelinka, Pravda 11. októbra 2009</ref><ref>[http://www.wmf.org/project/lietava-castle LIETAVA CASTLE | World Monuments Fund]</ref> == Prístup == * Z obce Lietava, časti Lietava, Majer po {{turistická značka|modrá}} značke, 2,1&nbsp;km asi 35 minút * Z obce Lietava od obecného úradu, najprv po neznačenej ceste, ktorá sa následne pripojí na {{turistická značka|modrá}} značku, 4,5&nbsp;km asi 50 minút * Z obce Lietavská Svinná po {{turistická značka|zelená}} značke, asi 1,4&nbsp;km asi 40 minút * Z obce Podhorie po {{turistická značka|modrá}} značke, asi 4,6&nbsp;km a hodinu 25 minút. == Galéria == <gallery> Hrad Lietava z cesty do osady Majer.jpg|Pohľad na hrad Lietava z cesty od Majeru Hrad Lietava - střední palác.jpg|Stredný Kinižovský palác Hrad Lietava - Kinižovský palác.jpg|Stredný Kinižovský palác Hrad Lietava.jpg|Rondel Lietava_copperplate.jpg|Medirytina hradu,<br/> 2. polovica 17. storočia Lietava castle aerial.jpg|Letecký pohľad na hrad Hrad Lietava - půdorys.jpg|Pôdorys hradu Lietava </gallery> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Lietavská Svinná-Babkov]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20101229090703/http://www.zamky.sk:80/?mon=5111352&q=node/3 zamky.sk] (web.archive.org) * [http://www.hradlietava.sk Združenie na záchranu Lietavského hradu] * [https://www.youtube.com/watch?v=LuqRfjGZLcI Video leteckých záberov hradu] * [https://mapy.hiking.sk/?q=Lietava%2C%20zr%C3%BAc.&st= Poloha hradu na turistickej mape] * [https://www.youtube.com/watch?v=E-0Xb78U9F8 Videoprehliadka hradu] * [https://www.daibau.sk/clanok/1806/lietavsky_hrad_-_magicke_miesto_uprostred_nadhernej_prirody Lietavský hrad - magické miesto uprostred nádhernej prírody] {{Súľovské vrchy}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Lietava]] [[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]] [[Kategória:Ruiny na Slovensku]] [[Kategória:Stavby v okrese Žilina]] [[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 2749]] opphgj084tbbt0ssifcj5fkfude1dtw 0 122866 8382597 8339122 2026-10-10T21:35:08Z ~2026-54685-83 307761 /* Náboženstvo */ doplnenie 8382597 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Spišský hrad, 2019 (57).jpg|náhľad|Spišský hrad]] [[Súbor:Slovakia Spis.gif|náhľad|Poloha Spišu v rámci Slovenska]] '''Spiš''' ('''Spišský [[región cestovného ruchu]]''') je jeden z [[Región (tradičný, Slovensko)|tradičných slovenských regiónov]] a regiónov cestovného ruchu. V širšom slova zmysle je jeho územie totožné s územím [[Spišská župa (Uhorsko)|Spišskej župy]], v užšom (napr. ako región cestovného ruchu) je to územie okresov [[Kežmarok (okres)|Kežmarok]], [[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]], [[Gelnica (okres)|Gelnica]], [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] (čiastočne), [[Levoča (okres)|Levoča]], [[Stará Ľubovňa (okres)|Stará Ľubovňa]] a [[Poprad (okres)|Poprad]]. Mestom s najväčším počtom obyvateľov na Spiši je v súčasnosti [[Poprad]]. V minulosti bol Spiš jedným z centier nemeckej kolonizácie a [[Karpatskí Nemci|nemeckej menšiny na Slovensku]]. Tzv. [[spišskí Nemci]], ktorí sa významne podieľali na kultúrnom a hospodárskom rozvoji Spiša, tu žili až do ich násilného odsunu po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Spiši | url = https://www.muzeumspisa.com/vystavy/muzeum-spisa-v-spisskej-novej-vsi/nemci-na-spisi | vydavateľ = Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi | dátum prístupu = 2024-08-17 | jazyk = sk}}</ref> Územie susedí na západe s regiónom [[Liptov (región)|Liptov]], na východe so [[Šariš (región)|Šarišom]], na juhovýchode s [[Košický región|Abovom]] a na juhozápade s [[Gemer (región)|Gemerom]]. Historické hranice Spiša sa vytvárali už v [[11. storočie|11. storočí]]. V 12. a 13. storočí sa rozšíril o [[Zamagurie]], [[Podolínec]], [[Hniezdne]] a [[Stará Ľubovňa|Starú Ľubovňu]]. Toto rozloženie hraníc vydržalo bez väčších zmien až do začiatku 20. storočia. == Súčasnosť == === Delenie === Región Spiša sa konvenčne delí na tri časti: * ''Dolný Spiš'' (súčasné okresy [[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]] a [[Gelnica (okres)|Gelnica]]) * ''Stredný Spiš'' (väčšina [[Kežmarok (okres)|okresu Kežmarok]], okresy [[Levoča (okres)|Levoča]] a [[Poprad (okres)|Poprad]]) * ''Horný Spiš'' ([[Stará Ľubovňa (okres)|okres Stará Ľubovňa]] a severozápadná časť [[Kežmarok (okres)|okresu Kežmarok]] - [[Zamagurie]]) === Príroda === Najvýznamnejšími kotlinami Spiša sú [[Popradská kotlina]], [[Hornádska kotlina]] a [[Ľubovnianska kotlina]]. Spiš je ako región štedro obdarený [[travertín]]mi, čiže sladkovodnými vápencami. V minulosti sa dokonca ťažil na sochárske a kamenárske účely. Najmohutnejšie travertínové útvary sa nachádzajú v okolí [[Spišské Podhradie|Spišského Podhradia]]. Niekoľko pohorí zasahuje úplne alebo čiastočne na Spiš - [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]], [[Spišská Magura]] (prakticky jediné pohorie, ktoré leží celé na území Spiša), [[Pieniny]], [[Ľubovnianska vrchovina]], [[Levočské vrchy]], [[Nízke Tatry]] (len veľmi okrajovo), [[Kozie chrbty]], [[Slovenský raj]], [[Volovské vrchy]], [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]] a [[Branisko (pohorie)|Branisko]]. [[Dunajec]], [[Poprad (rieka)|Poprad]], [[Hornád]] a [[Hnilec (rieka)|Hnilec]] sú najdôležitejšími riekami regiónu. Poprad je so svojou dĺžkou 160 km najdlhším tokom na tomto území. === Ekonomika === Napriek tomu, že Spiš bol v minulosti bohatým regiónom, sa dnes potýka s ekonomickými problémami, najmä s vysokou nezamestnanosťou, ktorá však postihuje hlavne [[Rómovia na Slovensku|rómske]] obyvateľstvo. Najnižšiu nezamestnanosť (k 31.12.2017) majú okresy Spišská Nová Ves (8,34 %), Stará Ľubovňa (6,86,%) a Poprad (5,89%). Každým rokom sa však ekonomická situácia výrazne zlepšuje, hlavne príchodom zahraničných investorov ([[Whirlpool]] v Poprade, [[Embraco]] v Spišskej Novej Vsi, [[Leitner Leader]] v Starej Ľubovni a iné). === Cestovný ruch === Územie Spiša ponúka množstvo turisticky atraktívnych lokalít: * národné parky ** [[Tatranský národný park]] na severozápade ** [[Pieninský národný park]] na severe ** [[Národný park Slovenský raj]] na juhovýchode ** [[Národný park Nízke Tatry]] na juhozápade * hrady a kaštiele ** [[Spišský hrad]] (svojou rozlohou najväčší v strednej Európe) ** [[Kežmarský zámok|Kežmarský hrad]], ojedinelý mestský hrad, sídlo rodiny Thököly a uhorského kráľa [[Imrich Thököly|Imricha Thökölyho]] ** hrad [[Ľubovniansky hrad|Ľubovňa]], sídlo starostu zálohovaných spišských miest z poľského rodu ''Lubomirski'' *** vedľa hradu sa nachádza [[Ľubovniansky skanzen|skanzen]] typickej hornospišskej (rusínskej) dediny ** hrad [[Nedeca]] (dnes stojaci v Poľsku) je najsevernejšie položeným hradom na Spiši ** kaštieľ [[Strážky]] ** kaštieľ [[Markušovce]] ** kaštieľ [[Spišský Hrhov]] ** kaštieľ [[Spišský Štiavnik]] ** kaštieľ [[Betlanovce]] * historické mestá ** [[Kežmarok]] (mestská pamiatková rezervácia) ** [[Spišská Sobota]] (mestská pamiatková rezervácia) ** [[Levoča]] (mestská pamiatková rezervácia UNESCO, Chrám sv. Jakuba, renesančná radnica, zachované mestské hradby a iné.) ** [[Spišská Kapitula]] ** [[Spišská Nová Ves]] ** [[Podolínec]] (mestská pamiatková rezervácia) * pamiatky zapísané v zozname [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]]: ** [[Kežmarok]], evanjelický drevený artikulárny kostol ** [[Spišské Podhradie]], historické centrum mesta ** [[Spišská Kapitula]] (sídlo Spišského biskupstva pokrývajúceho územie žúp Spiš, Liptov a Orava) ležiaca pod Spišským hradom ** [[Levoča]] (Historické centrum s kostolom a radnicou a najvyšší gotický oltár na svete.) ** Kostol Svätého Ducha v [[Žehra|Žehre]] * lyžiarske centrá ** [[Tatranská Lomnica]] ** [[Ždiar]] - Strednica, Bachledova dolina **[[Krompachy]] - [[Plejsy]] ** [[Svit (mesto)|Svit]] - Lopušná dolina * kúpele ** [[Horný Smokovec]] ** [[Nový Smokovec]] ** [[Tatranská Kotlina]] ** [[Tatranské Matliare]] ** [[Vyšné Ružbachy]] == Dejiny od roku 1918 == === Vytvorenie Česko-Slovenska === V roku [[1918]] (potvrdené dohodou vo Versailles roku 1918 a Trianone roku [[1920]]) sa Spiš stal súčasťou novovytvoreného [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Ako je uvedené nižšie, časť územia severného Spiša o rozlohe 195 km² anektovalo [[Poľsko]]. Spišská stolica existovala do roku [[1923]], kedy sa stala súčasťou novovytvorenej [[Podtatranská župa|Podtatranskej župy]] so sídlom v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. V rokoch [[1928]] – [[1939]] a [[1945]] – [[1948]] bolo územie bývalej Spišskej župy súčasťou ''Slovenskej krajiny'' v rámci ČSR. Počas 2. svetovej vojny sa [[1. januára]] [[1940]] Spiš stal súčasťou Tatranskej župy v rámci samostatnej Slovenskej republiky ([[14. marec]] [[1939]] – [[1945]]). Na konci 2. svetovej vojny bola väčšina [[Spišskí Nemci|spišských Nemcov]] násilne vysťahovaná alebo utiekla pred [[Červená armáda|Červenou armádou]] postupujúcou z východu. Po 2. svetovej vojne sa Spiš opäť stal súčasťou Česko-Slovenska. V roku [[1948]] bol rozdelený medzi „Košický kraj“ a „Prešovský kraj“, od roku [[1960]] bol celý súčasťou „Východoslovenského kraja“. V roku [[1990]] boli kraje na Slovensku zrušené. V roku [[1993]] vzniklo samostatné [[Slovensko]], ktorého súčasťou je aj Spiš. Ten bol v júli [[1996]] opäť rozdelený medzi novovytvorený ''Košický kraj'' a ''Prešovský kraj'' napriek úsiliu niektorých politikov a petícií občanov niektorých miest (vyše 60 000 občanov), požadujúcich samostatný Spišský kraj. === Poľský Spiš === ''Hlavný článok: [[Poľský Spiš]]'' Úzky pás územia pod Rysmi sa stal súčasťou rakúskej provincie [[Halič (región)|Halič]] v roku [[1902]]. Po rozpade monarchie sa toto územie automaticky stalo súčasťou Poľska. Po vzniku samostatného [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] roku [[1918]] malo [[Poľsko]] záujem anektovať časť Spiša až po [[Poprad (rieka)|rieku Poprad]]. Poľskí vojaci obsadili Spiš [[6. november|6. novembra]] [[1918]], ale po porážke pri [[Kežmarok|Kežmarku]] [[8. december|8. decembra]] 1918 boli prinútení ustúpiť. [[Česko-slovenská armáda|Čsl. armáda]] obsadila Spiš 20. decembra do demarkačnej čiary (zhruba [[Tatranská Javorina|Javorina]]-[[Reľov]]-[[Kamienka (okres Stará Ľubovňa)|Kamienka]]-[[Orlov]]) stanovenej medzi ČSR a Poľskom dohodou z 24. decembra v [[Poprad]]e. 13. januára [[1919]] česko-slovenskí vojaci obsadili severný Spiš a tiež severnú [[Orava (región)|Oravu]], no v júni [[1919]] poľskí vojaci opäť tieto dve územia získali späť. Po bojoch medzi poľskou armádou a česko-slovenskými legionármi a dobrovoľníkmi prišlo k dohode o usporiadaní plebiscitu v sporných obciach Oravy a Spiša. Na [[Parížska mierová konferencia|Parížskej mierovej konferencii]] zredukovali Poliaci svoje požiadavky na celý vtedajší okres [[Spišská Stará Ves]] a obce [[Tatranská Javorina]] a [[Ždiar]]. Napriek sľubu o usporiadaní plebiscitu v sporných obciach minister zahraničia [[Eduard Beneš]] podpísal s Poľskom na Konferencii ministrov v [[Spa]] v [[Belgicko|Belgicku]] zmluvu o hraniciach, v ktorej sa vzdal 13 spišských dedín ([[Nová Belá]], [[Jurgov]], [[Nedeca]], [[Kacvín]], [[Vyšné Lapše]] a i. o rozlohe 195 km² a s 8747 obyv.) a 12 oravských dedín (obec [[Jablonka (Poľsko)|Jablonka]] a okolie o rozlohe 389 km² s 16 133 obyv.), ktorých obyvatelia boli takmer výlučne Slováci. Poľsko však naďalej požadovalo ďalšie územia okolo T. Javoriny a Ždiaru. Konflikt bol vyriešený na Konferencii [[Liga národov|Ligy národov]] [[12. marec|12. marca]] [[1924]], ktorá rozhodla, že ČSR si ponechá územie Ždiaru a Javoriny a vymení si územia okolo [[Nižná Lipnica|Nižnej Lipnice]] na Orave za dediny [[Suchá Hora]] a [[Hladovka (okres Tvrdošín)|Hladovka]] (tiež na Orave). Nové hranice boli potvrdené česko-slovensko--poľskou zmluvou z [[24. apríl]]a [[1925]] a sú totožné s dnešnou hranicou. Poľsko však napriek tomu zostalo nespokojné. V októbri [[1938]], v predvečer [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]], Poľsko v dôsledku [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] a [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] obsadilo severné časti Slovenska okolo Suchej Hory, Hladovky a Tatranskej Javoriny, ako aj územie okolo Lesnice v [[Pieniny|Pieninách]] a malé územia okolo Skalitého a ďalšie malé územia okolo hraníc (oficiálne získali tieto územia [[1. november|1. novembra]] [[1938]]). Po vypuknutí 2. svetovej vojny Slovensko spolu s Nemeckom a Sovietskym zväzom napadlo Poľsko, hoci úloha slovenskej armády bola len symbolická. Výmenou za to získalo späť územia stratené v roku 1938 a tiež územia pripojené k Poľsku v roku [[1920]]. K opätovnému pripojeniu územia k Slovensku oficiálne došlo [[24. november|24. novembra]] [[1939]] podpísaním dohody Ribbentropp-Černák. V januári [[1945]] bolo toto územie oslobodené Červenou armádou. Obyvatelia celého Spiša a Oravy (vrátane území stratených v rokoch [[1920]]-[[1924]]) vytvorili inštitúcie podobné inštitúciám vo zvyšnom Česko-Slovensku (samostatné Slovensko opäť prestalo existovať) a odolávali poľským úradom, ktoré sa snažili obsadiť tieto územia a obnoviť hranice spred roku 1938. Česko-slovenský prezident sa však rozhodol tento región znova vydať Poľsku (zmluva bola podpísaná [[20. máj]]a [[1945]] v [[Trstená|Trstenej]]) napriek výsledku plebiscitu, v ktorom až 98 % tamojších obyvateľov vyjadrilo túžbu zostať žiť v Česko-Slovensku. Proti rozhodnutiu prezidenta [[Edvard Beneš|Beneša]] protestovali u prezidenta mnohé delegácie, petície boli posielané do [[Praha|Prahy]] i do [[Varšava|Varšavy]] a protestovali aj americkí Slováci a slovenský klérus. [[20. máj]]a však bola obnovená predvojnová hranica. Poľskí vojaci obsadili severný Spiš a Oravu [[17. máj]]a [[1945]] a začali odtiaľ vyháňať slovenských úradníkov, klérus a učiteľov. Nasledovali prepady a perzekúcie voči slovenským obyvateľom anektovaných území. Rovnako sa tam objavili aj ozbrojené zrážky, pri ktorých bolo niekoľko Slovákov zabitých. Výsledkom perzekúcií bol útek asi 6 000 Slovákov (25 % tamojšej populácie) z Oravy a Spiša. Slováci z „poľského“ Spiša sa usadili prevažne vo Svite, Poprade a Kežmarku, zamagurských obciach a obciach po vyhnaných Nemcoch. Slováci z „poľskej“ Oravy sa usadili prevažne na južnom Slovensku a Sliezsku a Sudetoch v Česku. Až [[10. marec|10. marca]] [[1947]] (po zdĺhavých rokovaniach) bola medzi ČSR a poľskom podpísaná dohoda zaručujúca základné práva Slovákom v Poľsku. Následne bolo otvorených 41 slovenských základných škôl a jedna stredná škola. Na začiatku [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] však väčšina z nich bola zrušená. == Národnosti == Na severe Spiša, hlavne v bývalom okrese [[Spišská Stará Ves]], ale aj na [[Orava (región)|Orave]] a poľskom Spiši, žije malá menšina, nazývajúca sa [[Gorali]]. Rozprávajú jazykom blízkym tak [[slovenčina|slovenčine]], ako aj [[poľština|poľštine]] a obsahujúcim aj mnoho karpatizmov. Táto jazyková menšina vznikla v dôsledku troch migračných vĺn: zo Sączského regiónu a Nižného Podhalia (13. až [[17. storočie]]) ako aj Skalného Podhalia ([[18. storočie]]). Poľština/goralčina bola koncom [[18. storočie|18. storočia]] v kostoloch a školách postupne nahradzovaná slovenčinou. Tým, že ich poľská vláda v roku [[1918]] považovala za Poliakov, vznikli aj požiadavky Poľska na tento región. Oni sami seba považovali za Slovákov už aspoň od 18. storočia v dôsledku vyššie opísanej slovakizácie<ref>M. Gotkiewicz, Ruchy migracyjne polskich górali po południowej stronie Beskidu, "Folia Geographica - Series Geographica Oeconomica", vol. 2: 1969, s. 5-55</ref><ref>Terra Scepusiensis. Stan badań nad dziejami Spiszu", Lewocza-Wrocław 2003</ref> V súčasnosti žijú na Spiši prevažne Slováci. Po Nemcoch, vyhnaných v roku 1945, zostalo len torzo. Etnicky nemecká je jedine obec [[Chmeľnica]] pri [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovni]]. V mnohých oblastiach ich nahradili Rómovia, ktorí tvoria na Spiši 10 – 15 % obyvateľstva, v niektorých dedinách už dokonca väčšinu (napr. [[Lomnička (okres Stará Ľubovňa)|Lomnička]], [[Jurské]]). Na severe Spiša žijú v 35 obciach [[Gorali]] a v 15 obciach [[Rusíni]], ktorí sa však silno asimilujú. == Náboženstvo == Na Spiši má silné korene [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|rímskokatolícka cirkev]] a [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelická cirkev a. v.]] Pôsobí tu aj [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolícka cirkev]], [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávna cirkev]] a ďalšie cirkvi. Na Spiši sa nachádza pútnické miesto [[Mariánska hora|Mariánska hora v Levoči]], ktoré je jedným z najstarších pútnickych miest na východnom Slovensku. Taktiež v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]] sa nachádza [[Spišská Kapitula]], sídlo [[Spišská diecéza|Spišského biskupstva]] a [[Spišská Kapitula|katedrálny Chrám sv. Martina]] (jeden z dvoch sídelných chrámov spišského biskupa). Na Spiši sa nachádza mnoho cirkevných pamiatok, napr.: * [[Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)|Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule]] * [[Spišský Jeruzalem]] * [[Bazilika svätého Jakuba (Levoča)|Bazilika svätého Jakuba v Levoči]] * [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku]] * [[Kostol svätého Juraja (Spišská Sobota)|Kostol svätého Juraja v Poprade-Spišskej Sobote]] * [[Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore|Bazilika Navštívenia Panny Márie v Levoči]] * [[Kostol Ducha Svätého (Žehra)|Kostol Ducha Svätého v Žehre]] * Chrám Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici * Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi * Pútnický Kostol Božieho milosrdenstva Smižany * Kostol sv. Egýdia v Poprade * Konkatedrála Sedembolestnej Panny Márie v Poprade == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Spiš (župa)]] * [[Zoznam obcí Spišskej župy]] * [[Podtatranský kraj]] - týždenník == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.spis.sk/ www.spis.sk] * [[Samuel Weber|WEBER, Samuel]] (zakladajúci člen [[Uhorský karpatský spolok|Uhorského karpatského spolku]]) / [http://digitalna.kniznica.info/s/8V1a55cBiu ''Zipser Geschichts - und Zeitbilder''] - dielo z r. 1880 - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * o Spiši v diele : [[Jozef Gregor Tajovský|TAJOVSKÝ, Jozef Gregor.]] [http://digitalna.kniznica.info/s/VuX22bVo5H ''Malý kultúrny zemepis východného Slovenska : Stolice spišská, šarišská, zemplínska, užhorodská a abanovozámska'']. V Jekaterinburgu: Československá tlačová kancelária v Rusku, 1919. Knižnica Slovenských hlasov, č. 6. 32 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] {{Slovenské regióny}} {{Súradnice|49.004195|20.481606|type:forest|format=dms|display=title}} [[Kategória:Regióny na Slovensku]] [[Kategória:Spiš| ]] tfz00vdn6opwm0375j8ck55n6wayncs 8382600 8382597 2026-10-10T21:47:00Z ~2026-54685-83 307761 /* Cestovný ruch */ obnova miest 8382600 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Spišský hrad, 2019 (57).jpg|náhľad|Spišský hrad]] [[Súbor:Slovakia Spis.gif|náhľad|Poloha Spišu v rámci Slovenska]] '''Spiš''' ('''Spišský [[región cestovného ruchu]]''') je jeden z [[Región (tradičný, Slovensko)|tradičných slovenských regiónov]] a regiónov cestovného ruchu. V širšom slova zmysle je jeho územie totožné s územím [[Spišská župa (Uhorsko)|Spišskej župy]], v užšom (napr. ako región cestovného ruchu) je to územie okresov [[Kežmarok (okres)|Kežmarok]], [[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]], [[Gelnica (okres)|Gelnica]], [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] (čiastočne), [[Levoča (okres)|Levoča]], [[Stará Ľubovňa (okres)|Stará Ľubovňa]] a [[Poprad (okres)|Poprad]]. Mestom s najväčším počtom obyvateľov na Spiši je v súčasnosti [[Poprad]]. V minulosti bol Spiš jedným z centier nemeckej kolonizácie a [[Karpatskí Nemci|nemeckej menšiny na Slovensku]]. Tzv. [[spišskí Nemci]], ktorí sa významne podieľali na kultúrnom a hospodárskom rozvoji Spiša, tu žili až do ich násilného odsunu po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Spiši | url = https://www.muzeumspisa.com/vystavy/muzeum-spisa-v-spisskej-novej-vsi/nemci-na-spisi | vydavateľ = Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi | dátum prístupu = 2024-08-17 | jazyk = sk}}</ref> Územie susedí na západe s regiónom [[Liptov (región)|Liptov]], na východe so [[Šariš (región)|Šarišom]], na juhovýchode s [[Košický región|Abovom]] a na juhozápade s [[Gemer (región)|Gemerom]]. Historické hranice Spiša sa vytvárali už v [[11. storočie|11. storočí]]. V 12. a 13. storočí sa rozšíril o [[Zamagurie]], [[Podolínec]], [[Hniezdne]] a [[Stará Ľubovňa|Starú Ľubovňu]]. Toto rozloženie hraníc vydržalo bez väčších zmien až do začiatku 20. storočia. == Súčasnosť == === Delenie === Región Spiša sa konvenčne delí na tri časti: * ''Dolný Spiš'' (súčasné okresy [[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]] a [[Gelnica (okres)|Gelnica]]) * ''Stredný Spiš'' (väčšina [[Kežmarok (okres)|okresu Kežmarok]], okresy [[Levoča (okres)|Levoča]] a [[Poprad (okres)|Poprad]]) * ''Horný Spiš'' ([[Stará Ľubovňa (okres)|okres Stará Ľubovňa]] a severozápadná časť [[Kežmarok (okres)|okresu Kežmarok]] - [[Zamagurie]]) === Príroda === Najvýznamnejšími kotlinami Spiša sú [[Popradská kotlina]], [[Hornádska kotlina]] a [[Ľubovnianska kotlina]]. Spiš je ako región štedro obdarený [[travertín]]mi, čiže sladkovodnými vápencami. V minulosti sa dokonca ťažil na sochárske a kamenárske účely. Najmohutnejšie travertínové útvary sa nachádzajú v okolí [[Spišské Podhradie|Spišského Podhradia]]. Niekoľko pohorí zasahuje úplne alebo čiastočne na Spiš - [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]], [[Spišská Magura]] (prakticky jediné pohorie, ktoré leží celé na území Spiša), [[Pieniny]], [[Ľubovnianska vrchovina]], [[Levočské vrchy]], [[Nízke Tatry]] (len veľmi okrajovo), [[Kozie chrbty]], [[Slovenský raj]], [[Volovské vrchy]], [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]] a [[Branisko (pohorie)|Branisko]]. [[Dunajec]], [[Poprad (rieka)|Poprad]], [[Hornád]] a [[Hnilec (rieka)|Hnilec]] sú najdôležitejšími riekami regiónu. Poprad je so svojou dĺžkou 160 km najdlhším tokom na tomto území. === Ekonomika === Napriek tomu, že Spiš bol v minulosti bohatým regiónom, sa dnes potýka s ekonomickými problémami, najmä s vysokou nezamestnanosťou, ktorá však postihuje hlavne [[Rómovia na Slovensku|rómske]] obyvateľstvo. Najnižšiu nezamestnanosť (k 31.12.2017) majú okresy Spišská Nová Ves (8,34 %), Stará Ľubovňa (6,86,%) a Poprad (5,89%). Každým rokom sa však ekonomická situácia výrazne zlepšuje, hlavne príchodom zahraničných investorov ([[Whirlpool]] v Poprade, [[Embraco]] v Spišskej Novej Vsi, [[Leitner Leader]] v Starej Ľubovni a iné). === Cestovný ruch === Územie Spiša ponúka množstvo turisticky atraktívnych lokalít: * národné parky ** [[Tatranský národný park]] na severozápade ** [[Pieninský národný park]] na severe ** [[Národný park Slovenský raj]] na juhovýchode ** [[Národný park Nízke Tatry]] na juhozápade * hrady a kaštiele ** [[Spišský hrad]] (svojou rozlohou najväčší v strednej Európe) ** [[Kežmarský zámok|Kežmarský hrad]], ojedinelý mestský hrad, sídlo rodiny Thököly a uhorského kráľa [[Imrich Thököly|Imricha Thökölyho]] ** hrad [[Ľubovniansky hrad|Ľubovňa]], sídlo starostu zálohovaných spišských miest z poľského rodu ''Lubomirski'' *** vedľa hradu sa nachádza [[Ľubovniansky skanzen|skanzen]] typickej hornospišskej (rusínskej) dediny ** hrad [[Nedeca]] (dnes stojaci v Poľsku) je najsevernejšie položeným hradom na Spiši ** hrad [[Gelnica (hrad)|Thurzov]] v Gelnici pochádzajúci z 11. storočia ** kaštieľ [[Strážky]] ** kaštieľ [[Markušovce]] ** kaštieľ [[Spišský Hrhov]] ** kaštieľ [[Spišský Štiavnik]] ** kaštieľ [[Betlanovce]] ** kaštieľ [[Jaklovce]] ** kaštieľ [[Kluknava]] * historické mestá ** [[Kežmarok]] (mestská pamiatková rezervácia) ** [[Spišská Sobota]] (mestská pamiatková rezervácia) ** [[Levoča]] (mestská pamiatková rezervácia UNESCO, Chrám sv. Jakuba, renesančná radnica, zachované mestské hradby a iné.) ** [[Spišská Kapitula]] ** [[Spišská Nová Ves]] ** [[Podolínec]] (mestská pamiatková rezervácia) ** [[Gelnica]] * pamiatky zapísané v zozname [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]]: ** [[Kežmarok]], evanjelický drevený artikulárny kostol ** [[Spišské Podhradie]], historické centrum mesta ** [[Spišská Kapitula]] (sídlo Spišského biskupstva pokrývajúceho územie žúp Spiš, Liptov a Orava) ležiaca pod Spišským hradom ** [[Levoča]] (Historické centrum s kostolom a radnicou a najvyšší gotický oltár na svete.) ** Kostol Svätého Ducha v [[Žehra|Žehre]] * lyžiarske centrá ** [[Tatranská Lomnica]] ** [[Ždiar]] - Strednica, Bachledova dolina **[[Krompachy]] - [[Plejsy]] ** [[Svit (mesto)|Svit]] - Lopušná dolina ** [[Gelnica vlek|Gelnica]] . - Perlová dolina * kúpele ** [[Horný Smokovec]] ** [[Nový Smokovec]] ** [[Tatranská Kotlina]] ** [[Tatranské Matliare]] ** [[Vyšné Ružbachy]] ** Thurzovské jazerá == Dejiny od roku 1918 == === Vytvorenie Česko-Slovenska === V roku [[1918]] (potvrdené dohodou vo Versailles roku 1918 a Trianone roku [[1920]]) sa Spiš stal súčasťou novovytvoreného [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Ako je uvedené nižšie, časť územia severného Spiša o rozlohe 195 km² anektovalo [[Poľsko]]. Spišská stolica existovala do roku [[1923]], kedy sa stala súčasťou novovytvorenej [[Podtatranská župa|Podtatranskej župy]] so sídlom v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. V rokoch [[1928]] – [[1939]] a [[1945]] – [[1948]] bolo územie bývalej Spišskej župy súčasťou ''Slovenskej krajiny'' v rámci ČSR. Počas 2. svetovej vojny sa [[1. januára]] [[1940]] Spiš stal súčasťou Tatranskej župy v rámci samostatnej Slovenskej republiky ([[14. marec]] [[1939]] – [[1945]]). Na konci 2. svetovej vojny bola väčšina [[Spišskí Nemci|spišských Nemcov]] násilne vysťahovaná alebo utiekla pred [[Červená armáda|Červenou armádou]] postupujúcou z východu. Po 2. svetovej vojne sa Spiš opäť stal súčasťou Česko-Slovenska. V roku [[1948]] bol rozdelený medzi „Košický kraj“ a „Prešovský kraj“, od roku [[1960]] bol celý súčasťou „Východoslovenského kraja“. V roku [[1990]] boli kraje na Slovensku zrušené. V roku [[1993]] vzniklo samostatné [[Slovensko]], ktorého súčasťou je aj Spiš. Ten bol v júli [[1996]] opäť rozdelený medzi novovytvorený ''Košický kraj'' a ''Prešovský kraj'' napriek úsiliu niektorých politikov a petícií občanov niektorých miest (vyše 60 000 občanov), požadujúcich samostatný Spišský kraj. === Poľský Spiš === ''Hlavný článok: [[Poľský Spiš]]'' Úzky pás územia pod Rysmi sa stal súčasťou rakúskej provincie [[Halič (región)|Halič]] v roku [[1902]]. Po rozpade monarchie sa toto územie automaticky stalo súčasťou Poľska. Po vzniku samostatného [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] roku [[1918]] malo [[Poľsko]] záujem anektovať časť Spiša až po [[Poprad (rieka)|rieku Poprad]]. Poľskí vojaci obsadili Spiš [[6. november|6. novembra]] [[1918]], ale po porážke pri [[Kežmarok|Kežmarku]] [[8. december|8. decembra]] 1918 boli prinútení ustúpiť. [[Česko-slovenská armáda|Čsl. armáda]] obsadila Spiš 20. decembra do demarkačnej čiary (zhruba [[Tatranská Javorina|Javorina]]-[[Reľov]]-[[Kamienka (okres Stará Ľubovňa)|Kamienka]]-[[Orlov]]) stanovenej medzi ČSR a Poľskom dohodou z 24. decembra v [[Poprad]]e. 13. januára [[1919]] česko-slovenskí vojaci obsadili severný Spiš a tiež severnú [[Orava (región)|Oravu]], no v júni [[1919]] poľskí vojaci opäť tieto dve územia získali späť. Po bojoch medzi poľskou armádou a česko-slovenskými legionármi a dobrovoľníkmi prišlo k dohode o usporiadaní plebiscitu v sporných obciach Oravy a Spiša. Na [[Parížska mierová konferencia|Parížskej mierovej konferencii]] zredukovali Poliaci svoje požiadavky na celý vtedajší okres [[Spišská Stará Ves]] a obce [[Tatranská Javorina]] a [[Ždiar]]. Napriek sľubu o usporiadaní plebiscitu v sporných obciach minister zahraničia [[Eduard Beneš]] podpísal s Poľskom na Konferencii ministrov v [[Spa]] v [[Belgicko|Belgicku]] zmluvu o hraniciach, v ktorej sa vzdal 13 spišských dedín ([[Nová Belá]], [[Jurgov]], [[Nedeca]], [[Kacvín]], [[Vyšné Lapše]] a i. o rozlohe 195 km² a s 8747 obyv.) a 12 oravských dedín (obec [[Jablonka (Poľsko)|Jablonka]] a okolie o rozlohe 389 km² s 16 133 obyv.), ktorých obyvatelia boli takmer výlučne Slováci. Poľsko však naďalej požadovalo ďalšie územia okolo T. Javoriny a Ždiaru. Konflikt bol vyriešený na Konferencii [[Liga národov|Ligy národov]] [[12. marec|12. marca]] [[1924]], ktorá rozhodla, že ČSR si ponechá územie Ždiaru a Javoriny a vymení si územia okolo [[Nižná Lipnica|Nižnej Lipnice]] na Orave za dediny [[Suchá Hora]] a [[Hladovka (okres Tvrdošín)|Hladovka]] (tiež na Orave). Nové hranice boli potvrdené česko-slovensko--poľskou zmluvou z [[24. apríl]]a [[1925]] a sú totožné s dnešnou hranicou. Poľsko však napriek tomu zostalo nespokojné. V októbri [[1938]], v predvečer [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]], Poľsko v dôsledku [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] a [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] obsadilo severné časti Slovenska okolo Suchej Hory, Hladovky a Tatranskej Javoriny, ako aj územie okolo Lesnice v [[Pieniny|Pieninách]] a malé územia okolo Skalitého a ďalšie malé územia okolo hraníc (oficiálne získali tieto územia [[1. november|1. novembra]] [[1938]]). Po vypuknutí 2. svetovej vojny Slovensko spolu s Nemeckom a Sovietskym zväzom napadlo Poľsko, hoci úloha slovenskej armády bola len symbolická. Výmenou za to získalo späť územia stratené v roku 1938 a tiež územia pripojené k Poľsku v roku [[1920]]. K opätovnému pripojeniu územia k Slovensku oficiálne došlo [[24. november|24. novembra]] [[1939]] podpísaním dohody Ribbentropp-Černák. V januári [[1945]] bolo toto územie oslobodené Červenou armádou. Obyvatelia celého Spiša a Oravy (vrátane území stratených v rokoch [[1920]]-[[1924]]) vytvorili inštitúcie podobné inštitúciám vo zvyšnom Česko-Slovensku (samostatné Slovensko opäť prestalo existovať) a odolávali poľským úradom, ktoré sa snažili obsadiť tieto územia a obnoviť hranice spred roku 1938. Česko-slovenský prezident sa však rozhodol tento región znova vydať Poľsku (zmluva bola podpísaná [[20. máj]]a [[1945]] v [[Trstená|Trstenej]]) napriek výsledku plebiscitu, v ktorom až 98 % tamojších obyvateľov vyjadrilo túžbu zostať žiť v Česko-Slovensku. Proti rozhodnutiu prezidenta [[Edvard Beneš|Beneša]] protestovali u prezidenta mnohé delegácie, petície boli posielané do [[Praha|Prahy]] i do [[Varšava|Varšavy]] a protestovali aj americkí Slováci a slovenský klérus. [[20. máj]]a však bola obnovená predvojnová hranica. Poľskí vojaci obsadili severný Spiš a Oravu [[17. máj]]a [[1945]] a začali odtiaľ vyháňať slovenských úradníkov, klérus a učiteľov. Nasledovali prepady a perzekúcie voči slovenským obyvateľom anektovaných území. Rovnako sa tam objavili aj ozbrojené zrážky, pri ktorých bolo niekoľko Slovákov zabitých. Výsledkom perzekúcií bol útek asi 6 000 Slovákov (25 % tamojšej populácie) z Oravy a Spiša. Slováci z „poľského“ Spiša sa usadili prevažne vo Svite, Poprade a Kežmarku, zamagurských obciach a obciach po vyhnaných Nemcoch. Slováci z „poľskej“ Oravy sa usadili prevažne na južnom Slovensku a Sliezsku a Sudetoch v Česku. Až [[10. marec|10. marca]] [[1947]] (po zdĺhavých rokovaniach) bola medzi ČSR a poľskom podpísaná dohoda zaručujúca základné práva Slovákom v Poľsku. Následne bolo otvorených 41 slovenských základných škôl a jedna stredná škola. Na začiatku [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] však väčšina z nich bola zrušená. == Národnosti == Na severe Spiša, hlavne v bývalom okrese [[Spišská Stará Ves]], ale aj na [[Orava (región)|Orave]] a poľskom Spiši, žije malá menšina, nazývajúca sa [[Gorali]]. Rozprávajú jazykom blízkym tak [[slovenčina|slovenčine]], ako aj [[poľština|poľštine]] a obsahujúcim aj mnoho karpatizmov. Táto jazyková menšina vznikla v dôsledku troch migračných vĺn: zo Sączského regiónu a Nižného Podhalia (13. až [[17. storočie]]) ako aj Skalného Podhalia ([[18. storočie]]). Poľština/goralčina bola koncom [[18. storočie|18. storočia]] v kostoloch a školách postupne nahradzovaná slovenčinou. Tým, že ich poľská vláda v roku [[1918]] považovala za Poliakov, vznikli aj požiadavky Poľska na tento región. Oni sami seba považovali za Slovákov už aspoň od 18. storočia v dôsledku vyššie opísanej slovakizácie<ref>M. Gotkiewicz, Ruchy migracyjne polskich górali po południowej stronie Beskidu, "Folia Geographica - Series Geographica Oeconomica", vol. 2: 1969, s. 5-55</ref><ref>Terra Scepusiensis. Stan badań nad dziejami Spiszu", Lewocza-Wrocław 2003</ref> V súčasnosti žijú na Spiši prevažne Slováci. Po Nemcoch, vyhnaných v roku 1945, zostalo len torzo. Etnicky nemecká je jedine obec [[Chmeľnica]] pri [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovni]]. V mnohých oblastiach ich nahradili Rómovia, ktorí tvoria na Spiši 10 – 15 % obyvateľstva, v niektorých dedinách už dokonca väčšinu (napr. [[Lomnička (okres Stará Ľubovňa)|Lomnička]], [[Jurské]]). Na severe Spiša žijú v 35 obciach [[Gorali]] a v 15 obciach [[Rusíni]], ktorí sa však silno asimilujú. == Náboženstvo == Na Spiši má silné korene [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|rímskokatolícka cirkev]] a [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelická cirkev a. v.]] Pôsobí tu aj [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolícka cirkev]], [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávna cirkev]] a ďalšie cirkvi. Na Spiši sa nachádza pútnické miesto [[Mariánska hora|Mariánska hora v Levoči]], ktoré je jedným z najstarších pútnickych miest na východnom Slovensku. Taktiež v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]] sa nachádza [[Spišská Kapitula]], sídlo [[Spišská diecéza|Spišského biskupstva]] a [[Spišská Kapitula|katedrálny Chrám sv. Martina]] (jeden z dvoch sídelných chrámov spišského biskupa). Na Spiši sa nachádza mnoho cirkevných pamiatok, napr.: * [[Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)|Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule]] * [[Spišský Jeruzalem]] * [[Bazilika svätého Jakuba (Levoča)|Bazilika svätého Jakuba v Levoči]] * [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku]] * [[Kostol svätého Juraja (Spišská Sobota)|Kostol svätého Juraja v Poprade-Spišskej Sobote]] * [[Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore|Bazilika Navštívenia Panny Márie v Levoči]] * [[Kostol Ducha Svätého (Žehra)|Kostol Ducha Svätého v Žehre]] * Chrám Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici * Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi * Pútnický Kostol Božieho milosrdenstva Smižany * Kostol sv. Egýdia v Poprade * Konkatedrála Sedembolestnej Panny Márie v Poprade == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Spiš (župa)]] * [[Zoznam obcí Spišskej župy]] * [[Podtatranský kraj]] - týždenník == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.spis.sk/ www.spis.sk] * [[Samuel Weber|WEBER, Samuel]] (zakladajúci člen [[Uhorský karpatský spolok|Uhorského karpatského spolku]]) / [http://digitalna.kniznica.info/s/8V1a55cBiu ''Zipser Geschichts - und Zeitbilder''] - dielo z r. 1880 - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * o Spiši v diele : [[Jozef Gregor Tajovský|TAJOVSKÝ, Jozef Gregor.]] [http://digitalna.kniznica.info/s/VuX22bVo5H ''Malý kultúrny zemepis východného Slovenska : Stolice spišská, šarišská, zemplínska, užhorodská a abanovozámska'']. V Jekaterinburgu: Československá tlačová kancelária v Rusku, 1919. Knižnica Slovenských hlasov, č. 6. 32 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] {{Slovenské regióny}} {{Súradnice|49.004195|20.481606|type:forest|format=dms|display=title}} [[Kategória:Regióny na Slovensku]] [[Kategória:Spiš| ]] djb4stm203fwbasm99er7rpc86coy64 0 126719 8382438 8252131 2026-10-10T15:06:22Z Polandball 143 289450 8382438 wikitext text/x-wiki {| class="infobox football" style="width: 16em; text-align: center;" |- ! style="font-size: 16px;" | Premier League [[Súbor:Premier league text logo.png|bezrámu|150x150bod]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Založená''' |- | style="font-size: 12px;" |[[20. február]] [[1992]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Štát''' |- | style="font-size: 12px;" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Konfederácia''' |- | style="font-size: 12px;" |[[UEFA]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Počet tímov''' |- | style="font-size: 12px;" | 20 |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Úroveň divízie''' |- | style="font-size: 12px;" | 1 |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Zostup do''' |- | style="font-size: 12px;" |[[EFL Championship]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Domáce poháre''' |- | style="font-size: 12px;" |[[FA Cup]]<br />[[FA Community Shield]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Ligový pohár''' |- | style="font-size: 12px;" |[[EFL Cup]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Medzinárodné poháre''' |- | style="font-size: 12px;" |[[Liga majstrov UEFA]]<br />[[Európska liga UEFA]] [[Európska konferenčná liga UEFA]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Súčasný víťaz''' |- | style="font-size: 12px;" |[[Arsenal FC]]<br />([[Premier League 2025/2026|2025/26]]) |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Najviac víťazstiev''' |- | style="font-size: 12px;" |[[Manchester United FC|Manchester United]]<br />(13 titulov) |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Najviac zápasov''' |- | style="font-size: 12px;" |[[Gareth Barry]] (653) |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Najviac gólov''' |- | style="font-size: 12px;" |[[Alan Shearer]] (260) |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''TV partneri''' |- | style="font-size: 12px;" |[[Sky Sports]], [[BT Sport]], [[Prime Video|Amazon Prime Video]] (živé prenosy)<br />Sky Sports, [[BBC Sport]] (zostrihy) |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Webstránka''' |- | style="font-size: 12px;" |[http://www.premierleague.com premierleague.com] |- |} '''Premier League''' alebo '''EPL''' je profesionálna [[Futbal|futbalová]] liga v [[Anglicko|Anglicku]] a najvyššia úroveň v systéme anglickej futbalovej ligy. Súťaží v nej 20 klubov a funguje na systéme postupu a zostupu s [[EFL Championship|druhou najvyššou ligou]] (EFL Championship). Sezóny zvyčajne prebiehajú od augusta do mája, pričom každý tím odohrá 38 zápasov: dva proti sebe, jeden doma a jeden vonku. Väčšina zápasov sa hrá cez víkendy popoludní, s občasnými večernými zápasmi v pracovné dni. Súťaž bola založená 20. februára 1992 ako FA Premier League po rozhodnutí klubov [[Football League First Division|First Division]] (najvyššia liga od roku 1888 do roku 1992) odtrhnúť sa od [[English Football League|anglickej futbalovej ligy]]. Premier League je korporácia riadená výkonným riaditeľom, pričom členské kluby konajú ako akcionári spoločnosti. Premier League má zmluvu o televíznych právach v hodnote 5 miliárd libier, pričom [[SkySports|Sky]] a [[BT Group]] si zabezpečili domáce práva na vysielanie 128 a 32 zápasov. Hodnota tejto zmluvy sa zvýši na 6,7 miliardy libier na štyri sezóny od roku 2025 do roku 2029. Očakáva sa, že liga v rokoch 2022 až 2025 zarobí 7,2 miliardy dolárov na televíznych právach v zahraničí. V sezóne 2016/2017 boli klubom vyplatené príjmy vo výške 2,4 miliardy libier a ďalších 343 miliónov libier bolo vyplatených vo forme solidárnych platieb klubom v nižších úrovniach. Analýza odhaľuje, že v sezóne 2021/22 Premier League vyniesla britskej ekonomike vyše 8 miliárd libier a podporila 90 000 pracovných miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Economic and social impact of Premier League highlighted by report | url = https://www.premierleague.com/news/3884417 | vydavateľ = www.premierleague.com | dátum prístupu = 2025-02-11 | jazyk = en}}</ref> Premier League je najsledovanejšia športová liga na svete, vysiela sa na 212 územiach do 643 miliónov domácností s potenciálnym televíznym publikom až do 4,7 miliardy ľudí. V sezóne 2023–2024 bola priemerná návštevnosť zápasov Premier League 38 375 divákov. Drvivá väčšina zápasov Premier League je takmer vždy vypredaná. Od roku 2024 je Premier League na prvom mieste v rebríčku koeficientov [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] na základe výkonov v európskych súťažiach za posledných päť sezón. Anglické tímy vyprodukovali druhý najvyšší počet získaných titulov v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári / Lige majstrov UEFA]], pričom rekordných šesť anglických klubov vyhralo celkovo pätnásť titulov v tejto súťaži. Od vzniku v roku 1992 súťažilo v Premier League 51 klubov: 49 z Anglicka a 2 z [[Wales|Walesu]]. Titul vyhrali siedmi: [[Manchester United FC|Manchester United]] (13), [[Manchester City FC|Manchester City]] (8), [[Chelsea FC|Chelsea]] (5), [[Arsenal FC|Arsenal]] (3), [[Liverpool FC|Liverpool]] (2), [[Blackburn Rovers FC|Blackburn Rovers]] (1) a [[Leicester City FC|Leicester City]](1). Z Premier League nikdy nezostúpilo iba šesť klubov: Arsenal, Chelsea, [[Everton FC|Everton]], Liverpool, Manchester United a [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]. == Dejiny == === Pôvod === ==== Úpadok anglického futbalu ==== Napriek významným európskym úspechom v 70. a začiatkom 80. rokov 20. storočia zaznamenal anglický futbal koncom 80. rokov pokles úrovne. [[Štadión (moderný)|Štadióny]] sa rozpadali, priaznivci znášali zlé zariadenia futbalových štadiónov, [[Futbalové chuligánstvo|chuligánstvo]] bolo na vzostupe a anglické kluby dostali po [[Tragédia na štadióne Heysel|katastrofe na štadióne Heysel]] zákaz účasti v európskych súťažiach na päť rokov. [[Football League First Division]], najvyššia úroveň anglického futbalu od roku 1888, zaostávala za ligami ako talianska [[Serie A]] a španielska [[La Liga]] a niekoľko špičkových anglických hráčov prestupovalo do zahraničia. Na prelome 90. rokov začal trend klesať. Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|Majstrovstvách sveta v roku 1990]] dosiahlo Anglicko semifinále. [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]], riadiaci orgán európskeho futbalu, zrušil v roku 1990 päťročný zákaz anglických klubov pre európske súťaže, čo viedlo k tomu, že [[Manchester United FC|Manchester United]] získal v roku 1991 [[Pohár víťazov pohárov UEFA]]. V januári 1990 bola po [[Tragédia v Hillsborough|tragédií v Hillsborough]] uverejnená [[Taylorova správa|Taylorová správa]] o bezpečnostných štandardoch na štadiónoch, ktorá navrhla drahé vylepšenia na vytvorenie štadiónov na sedenie namiesto státia. ==== Transformácia klubov a televízne práva ==== V osemdesiatych rokoch sa veľké anglické kluby začali transformovať na obchodné podniky, pričom na správu klubu uplatňovali obchodné princípy s cieľom maximalizovať príjmy. [[Martin Edwards]] z [[Manchester United FC|Manchestru United]], [[Irving Scholar]] z [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] a [[David Dein]] z [[Arsenal FC|Arsenalu]] boli medzi lídrami v tejto transformácii. Komerčný imperatív viedol k tomu, že špičkové kluby sa snažili zvýšiť svoju moc a príjmy. Kluby v Division One hrozili, že sa odtrhnú od futbalovej ligy, a tak sa im v roku 1986 podarilo zvýšiť svoju hlasovaciu silu a získať priaznivejšiu finančnú dohodu, pričom v roku 1986 získali 50% podiel na všetkých televíznych a sponzorských príjmoch. Žiadali, aby televízne spoločnosti platili viac za pokrytie futbalových zápasov, a príjmy z televízie narastali. Football League získala dvojročnú dohodu v roku 1986 vo výške 6,3 milióna GBP, ale do roku 1988 sa v dohode dohodnutej s ITV cena zvýšila na 44 miliónov GBP za štyri roky, pričom vedúce kluby získali 75% podiel. Podľa Scholara, ktorý sa zúčastnil na rokovaniach o televíznych právach, každý z klubov Division One dostal za televízne práva pred rokom 1986 len približne 25 000 GBP ročne, pri vyjednávaní v roku 1986 sa to zvýšilo na približne 50 000 GBP, potom v roku 1988 na 600 000 GBP. Rokovania z roku 1988 boli vedené pod hrozbou odchodu desiatich klubov do podoby „superligy“, nakoniec sa nechali presvedčiť, aby zostali s najlepšími klubmi, ktoré prevzali leviu časť dohody. Rokovania tiež presvedčili väčšie kluby, že na to, aby získali dostatok hlasov, museli vziať celú Division One so sebou, namiesto menšej „superligy“. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa to veľké kluby opäť zamýšľali prelomiť, najmä po tom, keď museli financovať náklady na modernizáciu štadiónov, ako to navrhovala [[Taylorova správa]]. == Založenie Premier League == ==== Odtrhnutie od Football League ==== V roku 1990 sa výkonný riaditeľ [[London Weekend Television]] (LWT) [[Greg Dyke]] stretol so zástupcami „veľkej päťky“ futbalových klubov v Anglicku ([[Manchester United FC|Manchester United]], [[Liverpool FC|Liverpool]], [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham]], [[Everton FC|Everton]] a [[Arsenal FC|Arsenal]]) počas večere. Stretnutie malo pripraviť cestu na prestávku od [[English Football League|Football League]]. Dyke veril, že pre LWT by bolo lukratívnejšie, keby sa v celoštátnej televízii objavili iba väčšie kluby v krajine a chcel zistiť, či by sa kluby zaujímali o väčší podiel peňazí z televíznych práv. Päť klubov s návrhom súhlasilo a rozhodli sa s ním pokračovať. Liga by však nemala dôveryhodnosť bez podpory [[The Football Association|futbalového zväzu]], a tak [[David Dein]] z [[Arsenal FC|Arsenalu]] rokoval, aby zistil, či FA k tejto myšlienke pristúpi. FA v tom čase nemala priateľský vzťah s Football League a považovala to za spôsob oslabenia postavenia futbalovej ligy. FA vydala v júni 1991 správu ''Blueprint for the Future of Football'', ktorá podporovala plán Premier League spolu s FA ako najvyššiu autoritu, ktorá by dohliadala na odtrhnutú ligu. ==== Vytvorenie Premier League ==== Na konci sezóny 1990/1991 bol predložený návrh na vytvorenie novej ligy, ktorá by celkovo priniesla do hry viac peňazí. Dohoda zakladajúcich členov, podpísaná 17. júla 1991 top-klubmi, stanovila základné princípy pre založenie FA Premier League. Novovytvorená najvyššia divízia by bola komerčne nezávislá od futbalovej asociácie a futbalovej ligy, čo by udelilo licenciu FA Premier League na rokovanie o svojich vlastných [[Vysielanie|vysielacích]] a [[Sponzor|sponzorských]] dohodách. V tom čase sa argumentovalo tým, že dodatočný príjem by anglickým klubom umožnil konkurovať tímom v celej Európe. Aj keď Dyke zohral významnú úlohu pri vytváraní Premier League, Dyke a ITV pri výbere vysielacích práv stratili význam, pretože Sky vyhralo s ponukou 304 miliónov GBP na päť rokov. V roku 1992 kluby Divison One masovo odstúpili od Football League a 27. mája 1992 sa vytvorila FA Premier League ako spoločnosť s ručením obmedzeným. To znamenalo rozpad 104-ročnej ligy, ktorá dovtedy fungovala so štyrmi divíziami; Premier League by fungovala s jedinou divíziou a Football League s tromi. Vo formáte súťaže nedošlo k žiadnym zmenám; rovnaký počet tímov súťažil v najvyššej divízii a postup a zostup medzi Premier League a novou prvou divíziou zostali rovnaké ako stará prvá a druhá divízia, pričom tri tímy z ligy zostúpili a tri do ligy postúpili. Prvého ročníka Premier League v sezóne [[FA Premier League 1992/1993|1992/1993]] sa zúčastnilo 22 klubov. Prvý gól novej súťaže strelil [[Brian Deane]] z [[Sheffield United FC|Sheffieldu United]] v zápase proti [[Manchester United FC|Manchester United]] (2:1 pre Sheffield United). 22 zakladajúcich klubov novej Premier League boli: [[Arsenal FC|Arsenal]], [[Aston Villa FC|Aston Villa]], [[Blackburn Rovers FC|Blackburn Rovers]], [[Chelsea FC|Chelsea]], [[Coventry City FC|Coventry City]], [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]], [[Everton FC|Everton]], [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]], [[Leeds United FC|Leeds United]], [[Liverpool FC|Liverpool]], [[Manchester City FC|Manchester City]], [[Manchester United FC|Manchester United]], [[Middlesbrough FC|Middlesbrough]], [[Norwich City FC|Norwich City]], [[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]], [[Oldham Athletic AFC|Oldham Athletic]], [[Queens Park Rangers]], [[Sheffield United FC|Sheffield United]], [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]], [[Southampton FC|Southampton]], [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] a [[Wimbledon FC|Wimbledon]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premiership Betting {{!}} 1992/93 {{!}} Soccer Base|url=https://www.soccerbase.com/tournaments/tournament.sd?tourn_id=121|vydavateľ=www.soccerbase.com|dátum prístupu=2023-07-01|dátum vydania=2020-10-16}}</ref> [[Luton Town FC|Luton Town]], [[Notts County FC|Notts County]] a [[West Ham United FC|West Ham United]] boli tri tímy, ktoré zostúpili zo starej Division One na konci sezóny 1991/1992 a nezúčastnili sa úvodnej sezóny Premier League. === Dominancia "Top štvorky" (0. roky 21. storočia) === {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; font-size:90%; float:right; margin-left:1em" |+ Výsledky 'Veľkej štvorky' počas 0. rokov 21. storočia |- ! Sezóna ! [[Arsenal FC|ARS]] ! [[Chelsea FC|CHE]] ! [[Liverpool FC|LIV]] ! [[Manchester United FC|MUN]] |- style="border-top:3px solid black" |- | [[FA Premier League 2000/2001|2000/2001]] | style="background: #ACE1AF;"| 2. | style="background: #97DEFF;"| 6. | style="background: #D0F0C0;"| 3. | style="background: #FFE34D;"| '''1.''' |- | [[FA Premier League 2001/2002|2001/2002]] | style="background: #FFE34D;"| '''1.''' | style="background: #97DEFF;"| 6. | style="background: #ACE1AF;"| 2. | style="background: #D0F0C0;"| 3. |- | [[FA Premier League 2002/2003|2002/2003]] | style="background: #ACE1AF;"| 2. | style="background: #D0F0C0;"| 4. | style="background: #97DEFF;"| 5. | style="background: #FFE34D;"| '''1.''' |- | [[FA Premier League 2003/2004|2003/2004]] | style="background: #FFE34D;"| '''1.''' | style="background: #ACE1AF;"| 2. | style="background: #D0F0C0;"| 4. | style="background: #D0F0C0;"| 3. |- | [[FA Premier League 2004/2005|2004/2005]] | style="background: #ACE1AF;"| 2. | style="background: #FFE34D;"| '''1.''' | style="background: #E8FFD8;"| 5. | style="background: #D0F0C0;"| 3. |- | [[FA Premier League 2005/2006|2005/2006]] | style="background: #D0F0C0;"| 4. | style="background: #FFE34D;"| '''1.''' | style="background: #D0F0C0;"| 3. | style="background: #ACE1AF;"| 2. |- | [[FA Premier League 2006/2007|2006/2007]] | style="background: #D0F0C0;"| 4. | style="background: #ACE1AF;"| 2. | style="background: #D0F0C0;"| 3. | style="background: #FFE34D;"| '''1.''' |- | [[Premier League 2007/2008|2007/2008]] | style="background: #D0F0C0;"| 3. | style="background: #ACE1AF;"| 2. | style="background: #D0F0C0;"| 4. | style="background: #FFE34D;"| '''1.''' |- | [[Premier League 2008/2009|2008/2009]] | style="background: #D0F0C0;"| 4. | style="background: #ACE1AF;"| 3. | style="background: #ACE1AF;"| 2. | style="background: #FFE34D;"| '''1.''' |- | [[Premier League 2009/2010|2009/2010]] | style="background: #ACE1AF;"| 3. | style="background: #FFE34D;"| '''1.''' | style="background: #97DEFF;"| 7. | style="background: #ACE1AF;"| 2. |- style="border-top:3px solid black" class="sortbottom" | '''Ukončenie v top štvorke''' | 10 | 8 | 7 | 10 |- class="sortbottom" | colspan="5"|z 10 možných |- class="sortbottom" | colspan="5"|{{color box|#FFE34D}} Ligový majster<br>{{color box|#ACE1AF}} Skupinová fáza Ligy majstrov<br>{{color box|#D0F0C0}} 3./4. predkolo Ligy majstrov<br>{{color box|#E8FFD8}} 1. predkolo Ligy majstrov<br>{{color box|#97DEFF}} Pohár UEFA/Európska liga |- style="border-top:3px solid black" class="sortbottom" |} Jednou z významných čŕt Premier League v polovici 0. rokov 21. storočia bola dominancia tzv. „Top štvorky“ klubov: [[Arsenal FC|Arsenal]], [[Chelsea FC|Chelsea]], [[Liverpool FC|Liverpool]] a [[Manchester United FC|Manchester United]]. Počas tohto desaťročia ovládali prvé štyri miesta v tabuľke, čím si častokrát získali kvalifikáciu do [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=All-Time Premier League Table|url=https://www.myfootballfacts.com/premier-league/all-time-premier-league/all-time-premier-league-table/|vydavateľ=My Football Facts|dátum prístupu=2023-06-27|jazyk=en-US}}</ref> Po sezóne [[FA Premier League 2003/2004|2003/2004]] získal Arsenal prezývku "[[The Invincibles (futbal)|The Invincibles]]", pretože sa stal prvým klubom, ktorý dokončil sezónu Premier League bez toho, aby čo i len raz prehral. Do dnešného dňa sa to v Premier League nikomu inému nepodarilo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Arsenal Invincibles: How Wenger's 2003-04 Gunners went a season without defeat {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/arsenal-invincibles-how-wengers-2003-04-gunners-went-a-season-without-defeat/1xkm3tgyvsbjj1wzrewhqz0liu|vydavateľ=www.goal.com|dátum vydania=2021-03-04|dátum prístupu=2023-06-27|jazyk=en}}</ref> Počas 0. rokov 21. storočia sa iba štyri tímy mimo „Veľkej štvorky“ dokázali kvalifikovať do Ligy majstrov: [[Leeds United FC|Leeds United]] ([[FA Premier League 1999/2000|1999/2000]]), [[Newcastle United FC|Newcastle United]] ([[FA Premier League 2001/2002|2001/2002]] a [[FA Premier League 2002/2003|2002/2003]]), [[Everton FC|Everton]] ([[FA Premier League 2004/2005|2004/2005]]) a [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] ([[FA Premier League 2009/2010|2009/2010]]) - každý obsadil posledné miesto v tabuľke na kvalifikovanie sa do [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]], s výnimkou Newcastle v sezóne 2002/2003, kedy skončil tretí. V máji 2008 [[Kevin Keegan]] vyhlásil, že dominancia „top štvorky“ ohrozuje divíziu: „Táto liga je v nebezpečenstve, že sa stane jednou z najviac nudných zo všetkých veľkých líg na svete.“ Generálny riaditeľ Premier League [[Richard Scudamore]] na obranu uviedol: „Existuje veľa rôznych bitiek, ktoré prebiehajú v Premier League v závislosti od toho, či ste na vrchole, v strede alebo na spodku, čo ju robí zaujímavou.“ V rokoch 2005 až 2012 bol zástupca Premier League v siedmich z ôsmich finále [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]], pričom do tejto fázy sa dostali iba kluby „Top štvorky“. Liverpool ([[Liga majstrov UEFA 2004/2005|2004/2005]]), Manchester United ([[Liga majstrov UEFA 2007/2008|2007/2008]]) a Chelsea ([[Liga majstrov UEFA 2011/2012|2011/2012]]) zvíťazili v súťaži počas tohto obdobia, pričom Arsenal ([[Liga majstrov UEFA 2005/2006|2005/2006]]), Liverpool ([[Liga majstrov UEFA 2006/2007|2006/2007]]), Chelsea ([[Liga majstrov UEFA 2007/2008|2007/2008]]) a Manchester United ([[Liga majstrov UEFA 2008/2009|2008/2009]] a [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|2010/2011]]) prehrali finále Ligy majstrov. Leeds United bol v sezóne [[Liga majstrov UEFA 2000/2001|2000/2001]] jediným tímom, ktorý nebol medzi „top štvorkou“ a dosiahol semifinále Ligy majstrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Finals {{!}} History {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/history/winners/finals/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2023-06-27|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Medzi sezónami 1999/2000 a 2009/2010 okrem toho štyri tímy Premier League dosiahli finále [[Európska liga UEFA|Pohára UEFA alebo Európskej ligy]], pričom v sezóne [[Pohár UEFA 2000/2001|2001/2001]] iba Liverpool dokázal zvíťaziť v týchto súťažiach. Arsenal ([[Pohár UEFA 1999/2000|1999/2000]]), [[Middlesbrough FC|Middlesbrough]] ([[Pohár UEFA 2005/2006|2005/2006]]) a [[Fulham FC|Fulham]] ([[Európska liga UEFA 2009/2010|2009/2010]]) prehrali vo finále. Aj keď dominancia veľkej štvorky sa po tomto období s nástupom [[Manchester City FC|Manchestru City]] a [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu]] znížila na určitú mieru, pokiaľ ide o všetky získané body v Premier League, zostávajú jasne v popredí. V počte celkových získaných bodov má [[Liverpool FC|Liverpool]] (2176 bodov) na 4. mieste náskok 329 bodov pred piatym [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom]] (1847 bodov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=All-Time Premier League Table|url=https://www.myfootballfacts.com/premier-league/all-time-premier-league/all-time-premier-league-table/|vydavateľ=My Football Facts|dátum prístupu=2023-06-27|jazyk=en-US}}</ref> === Vznik „veľkej šestky“ (10. roky 21. storočia) === {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; font-size:90%; float:right; margin-left:1em; clear:right;" |+ Výsledky 'Veľkej šestky' počas 10. rokov 21. storočia |- ! Sezóna ! [[Arsenal FC|ARS]] ! [[Chelsea FC|CHE]] ! [[Liverpool FC|LIV]] ! [[Manchester City FC|MCI]] ! [[Manchester United FC|MUN]] ! [[Tottenham Hotspur FC|TOT]] |- style="border-top:3px solid black" |- | [[Premier League 2010/2011|2010/2011]] | style="background: #D0F0C0;"| 4. | style="background: #ACE1AF;"| 2. | 6. | style="background: #ACE1AF;"| 3. | style="background: #FFE34D;"| '''1.''' | style="background: #97DEFF;"| 5. |- | [[Premier League 2011/2012|2011/2012]] | style="background: #ACE1AF;"| 3. | style="background: #ACE1AF;"| 6. | style="background: #97DEFF;"| 8. | style="background: #FFE34D;"| '''1.''' | style="background: #ACE1AF;"| 2. | style="background: #97DEFF;"| 4. |- | [[Premier League 2012/2013|2012/2013]] | style="background: #D0F0C0;"| 4. | style="background: #ACE1AF;"| 3. | 7. | style="background: #ACE1AF;"| 2. | style="background: #FFE34D;"| '''1.''' | style="background: #97DEFF;"| 5. |- | [[Premier League 2013/2014|2013/2014]] | style="background: #D0F0C0;"| 4. | style="background: #ACE1AF;"| 3. | style="background: #ACE1AF;"| 2. | style="background: #FFE34D;"| '''1.''' | 7. | style="background: #97DEFF;"| 6. |- | [[Premier League 2014/2015|2014/2015]] | style="background: #ACE1AF;"| 3. | style="background: #FFE34D;"| '''1.''' | style="background: #97DEFF;"| 6. | style="background: #ACE1AF;"| 2. | style="background: #D0F0C0;"| 4. | style="background: #97DEFF;"| 5. |- | [[Premier League 2015/2016|2015/2016]] | style="background: #ACE1AF;"| 2. | 10. | 8. | style="background: #D0F0C0;"| 4. | style="background: #97DEFF;"| 5. | style="background: #ACE1AF;"| 3. |- | [[Premier League 2016/2017|2016/2017]] | style="background: #97DEFF;"| 5. | style="background: #FFE34D;"| '''1.''' | style="background: #D0F0C0;"| 4. | style="background: #ACE1AF;"| 3. | style="background: #ACE1AF;"| 6. | style="background: #ACE1AF;"| 2. |- | [[Premier League 2017/2018|2017/2018]] | style="background: #97DEFF;"| 6. | style="background: #97DEFF;"| 5. | style="background: #ACE1AF;"| 4. | style="background: #FFE34D;"| '''1.''' | style="background: #ACE1AF;"| 2. | style="background: #ACE1AF;"| 3. |- | [[Premier League 2018/2019|2018/2019]] | style="background: #97DEFF;"| 5. | style="background: #ACE1AF;"| 3. | style="background: #ACE1AF;"| 2. | style="background: #FFE34D;"| '''1.''' | style="background: #97DEFF;"| 6. | style="background: #ACE1AF;"| 4. |- | [[Premier League 2019/2020|2019/2020]] | style="background: #97DEFF;"| 8. | style="background: #ACE1AF;"| 4. | style="background: #FFE34D;"| '''1.''' | style="background: #ACE1AF;"| 2. | style="background: #ACE1AF;"| 3. | style="background: #97DEFF;"| 6. |- style="border-top:3px solid black" class="sortbottom" | '''Ukončenie v top štvorke''' | 6 | 7 | 5 |'''10''' | 6 | 5 |- class="sortbottom" | '''Ukončenie v top šestke''' | 9 | 9 | 7 |'''10''' | 9 |'''10''' |- class="sortbottom" | colspan="7"|z 10 možných |- class="sortbottom" | colspan="7"|{{color box|#FFE34D}} Ligový majster<br>{{color box|#ACE1AF}} Skupinová fáza Ligy majstrov<br>{{color box|#D0F0C0}} 4. predkolo Ligy majstrov UEFA<br>{{color box|#97DEFF}} Európska liga UEFA |- style="border-top:3px solid black" class="sortbottom" |} V nasledujúcich rokoch po roku 2009 došlo k posunu v štruktúre „top štvorky“, keď sa [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] a [[Manchester City FC|Manchester City]] pravidelne pretláčali na prvé štyri miesta, čím sa „top štvorka“ zmenila na „veľkú šestku“. V sezóne [[Premier League 2009/2010|2009/2010]] skončil [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham]] na štvrtom mieste a stal sa prvým tímom, ktorý prelomil prvú štvorku od [[Everton FC|Evertonu]], ktorému sa to podarilo o päť rokov skôr. Kritika priepasti medzi elitnou skupinou „super klubov“ a väčšinou Premier League však pokračovala kvôli ich rastúcej schopnosti utrácať viac peňazí ako ostatné kluby Premier League. [[Manchester City FC|Manchester City]] získal titul v sezóne [[Premier League 2011/2012|2011/2012]] a stal sa prvým klubom mimo skupiny "veľkej štvorky", ktorý vyhral od čias [[Blackburn Rovers FC|Blackburn Rovers]] v sezóne [[Premier League 1994/1995|1994/1995]]. V nasledujúcich piatich sezónach po sezóne 2011/2012 sa [[Manchester United FC|Manchester United]] a [[Liverpool FC|Liverpool]] ocitli mimo najlepších štyroch trikrát, zatiaľ čo [[Chelsea FC|Chelsea]] skončila v sezóne 2015/2016 na 10. mieste. [[Arsenal FC|Arsenal]] skončil na 5. mieste v sezóne [[Premier League 2016/2017|2016/2017]] a ukončil rekordný počet 20 po sebe idúcich ukončení sezóny na maximálne štvrtom mieste. V sezóne [[Premier League 2015/2016|2015/2016]] bola "top štvorka" od čias [[Everton FC|Evertonu]] v roku 2005 prvýkrát prekonaná tímom mimo "veľkej šestky". [[Leicester City FC|Leicester City]] bol prekvapivým víťaznom ligy, čím sa kvalifikovali do Ligy majstrov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leicester's Premier League heroes|url=https://www.espn.com/espn/feature/story/_/id/15386257/the-leicester-city-heroes-won-premier-league|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2023-06-27}}</ref> Mimo ihriska má „veľká šestka“ významnú finančnú moc a vplyv, pričom tieto kluby tvrdia, že by mali mať nárok na väčší podiel na výnosoch z dôvodu väčšieho postavenia svojich klubov na celom svete a atraktívneho futbalu, ktorý chcú hrať. Odporcovia tvrdia, že rovnostárska štruktúra príjmov v Premier League pomáha udržiavať konkurenčnú ligu, ktorá je nevyhnutná pre jej budúci úspech. Správa [[Deloitte Football Money League]] pre sezónu [[Premier League 2016/2017|2016/2017]] poukázala na finančné rozdiely medzi skupinou „veľkej šestky“ a zvyškom ligy. Všetky tímy „veľkej šestky“ mali príjmy vyššie ako 350 miliónov €, pričom Manchester United mal najväčší príjem v lige na úrovni 676,3 milióna €. Leicester City bol z hľadiska výnosov najbližšie k skupine „veľkej šestky“ a zaznamenal v tejto sezóne tržbu 271,1 milióna € - vďaka účasti v Lige majstrov. Ôsmy najväčší generátor výnosov West Ham, ktorý nehral v európskej súťaži, mal tržby 213,3 milióna €, takmer polovicu klubu s piatym najväčším výnosom Liverpoolom (424,2 milióna €). Podstatná časť výnosov klubov do tej doby pochádzala z televíznych vysielacích obchodov, pričom najväčšie kluby z týchto obchodov čerpali od približne 150 miliónov GBP do takmer 200 miliónov GBP v sezóne 2016/2017. V správe Deloitte z roku 2019 boli všetky tímy „veľkej šestky“ v prvej desiatke najbohatších klubov na svete. === 20. roky 21. storočia === {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; font-size:90%; float:right; margin-left:1em; clear:right;" ! colspan="7" |Výsledky "Veľkej šestky" počas 20. rokov 21. storočia |- ! Sezóna ! [[Arsenal FC|ARS]] ! [[Chelsea FC|CHE]] ! [[Liverpool FC|LIV]] ! [[Manchester City FC|MCI]] ! [[Manchester United FC|MUN]] ! [[Tottenham Hotspur FC|TOT]] |- |[[Premier League 2020/2021|2020/2021]] | 8. | style="background: #ACE1AF;"| 4. | style="background: #ACE1AF;"| 3. | style="background: #FFE34D;"| '''1.''' | style="background: #ACE1AF;"| 2. | style="background: #C39BD3;"| 7. |- |[[Premier League 2021/2022|2021/2022]] | style="background: #97DEFF;"| 5. | style="background: #ACE1AF;"| 3. | style="background: #ACE1AF;"| 2. | style="background: #FFE34D;"| '''1.''' | style="background: #97DEFF;"| 6. | style="background: #ACE1AF;"| 4. |- |[[Premier League 2022/2023|2022/2023]] | style="background: #ACE1AF;"| 2. | 12. | style="background: #97DEFF;"| 5. | style="background: #FFE34D;"| '''1.''' | style="background: #ACE1AF;"| 3. | 8. |- |[[Premier League 2023/2024|2023/2024]] | style="background: #ACE1AF;"| 2. | style="background: #C39BD3;"| 6. | style="background: #ACE1AF;"| 3. | style="background: #FFE34D;"| '''1.''' | style="background: #97DEFF;"|8. | style="background: #97DEFF;"| 5. |- style="border-top:3px solid black" class="sortbottom" | '''Ukončenie v top štvorke''' | 2 | 2 | 3 | '''4''' | 2 | 2 |- class="sortbottom" | '''Ukončenie v top šestke''' | 3 | 3 | '''4''' | '''4''' | 3 | 2 |- class="sortbottom" | colspan="7" |zo 4 možných |- class="sortbottom" | colspan="7"|{{color box|#FFE34D}} Ligový majster<br>{{color box|#ACE1AF}} Liga majstrov<br>{{color box|#97DEFF}} Európska liga<br>{{color box|#C39BD3}} Konferenčná liga |- style="border-top:3px solid black" class="sortbottom" |} 26. apríla 2021 bola hra zastavená počas zápasu medzi [[Leicester City FC|Leicesterom City]] a [[Crystal Palace FC|Crystal Palace,]] aby hráči [[Wesley Fofana]] a [[Cheikhou Kouyaté]] mohli rýchlo prerušiť hladovanie počas [[Ramadán|ramadánu]]. Predpokladá sa, že je to prvýkrát v histórii Premier League, kedy bola hra prerušená, aby [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimskí]] hráči mohli jesť a piť po západe slnka v súlade s pravidlami viery. Sezóna 2022/23 bola prvou, ktorá si medzi novembrom a decembrom 2022 dala šesťtýždňovú prestávku, aby sa mohli uskutočniť [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|majstrovstvá sveta]] s návratom zápasov na [[Boxing Day]]. Táto sezóna bola pozoruhodná tým, že [[Newcastle United FC|Newcastle United]] a [[Brighton & Hove Albion FC|Brighton & Hove Albion]] narušili tradičnú „big six“, keďže skončili na štvrtom a šiestom mieste, zatiaľ čo [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham]] a [[Chelsea FC|Chelsea]] skonili na ôsmom a dvanástom. Medzitým, majster zo sezóny 2015/16 [[Leicester City FC|Leicester City]] zostúpil a stal sa druhým ligovým víťazným klubom od roku 1992, ktorý zostúpil z Premier League. === Vývoj === Počet klubov sa znížil z 22 na 20 v roku [[Premier League 1994/1995|1995]], keď z ligy zostúpili štyri tímy a postúpili iba dva tímy. Prvá liga bola rozšírená až na 22 tímov na začiatku sezóny [[Football League 1991/1992|1991/1992]] - rok pred vytvorením Premier League. 8. júna 2006 [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] požiadala, aby sa do začiatku sezóny [[Premier League 2007/2008|2007/2008]] všetky hlavné európske ligy vrátane talianskej [[Serie A]] a španielskej [[La Liga|La Ligy]] znížili na 18 tímov. Premier League s tým nesúhlasila. Sezóna 2007/2008 sa nakoniec opäť rozbehla s 20 tímami. Liga v roku 2007 zmenila svoj názov z ''FA Premier League'' na ''Premier League''. Od sezóny [[Premier League 2019/2020|2019/2020]] sa v lige používa systém [[Video asistent rozhodcu|VAR]]. == Formát súťaže == === Súťaž === V Premier League hrá 20 klubov. Počas celej sezóny (od augusta do mája) hrá každý klub proti druhému dvakrát, raz doma a raz vonku, z čoho plynie 38 zápasov za celú sezónu. Tím získa tri body za výhru a jeden bod za remízu. Za prehru nezíska žiadny bod. Tímy sa umiestňujú podľa bodov, potom podľa gólového rozdielu, a potom podľa strelených gólov. Ak je všetko rovnaké, tak sa predpokladá, že zaujmú rovnaké miesto v tabuľke. Ak dôjde k nerozhodnému výsledku pre majstra, zostupujúcich alebo na kvalifikáciu do iných súťaží, o hodnosti rozhoduje play-off zápas na neutrálnej pôde. === Postup a zostup === Systém postupu a zostupu existuje medzi Premier League a [[EFL Championship]]. Posledné tri tímy v tabuľke zostupujú do EFL Championship a dva najlepšie tímy z EFL Championship postupujú automaticky do Premier League, a tímy s pozíciou na treťom, štvrtom, piatom a šiestom mieste bojujú v play-off o postup ako tretí postupujúci tím. Premier League mala na začiatku 22 tímov, avšak v roku 1995 sa počet znížil na 20 klubov. == Trofej == [[Súbor:Premier League Trophy at Manchester's National Football Museum (Ank Kumar) 02.jpg|vľavo|náhľad|Trofej Premier League|280x280bod]] Premier League má dve trofeje – pravú trofej (v držbe úradujúcich šampiónov) a náhradnú repliku. Dve trofeje sa držia za účelom udelenia ocenenia v priebehu niekoľkých minút od získania titulu, v prípade, že v posledný deň sezóny sú dva kluby stále na dosah víťazstva v lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Is there more than one Premier League trophy?|url=http://www.premierleague.com/content/premierleague/en-gb/fans/faqs/is-there-more-than-one-premier-league-trophy.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-04-29|dátum prístupu=2023-05-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20140429083555/http://www.premierleague.com/content/premierleague/en-gb/fans/faqs/is-there-more-than-one-premier-league-trophy.html|dátum archivácie=2014-04-29}}</ref> V zriedkavých prípadoch, keď o titul v posledný deň sezóny súperia viac ako dva kluby, sa použije replika, ktorú vyhral predchádzajúci klub.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League consider borrowing a championship trophy as season heads for three-way climax|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/premier-league/10793627/Premier-League-consider-borrowing-a-championship-trophy-as-season-heads-for-three-way-climax.html|vydavateľ=www.telegraph.co.uk|dátum prístupu=2023-05-24}}</ref> [[Súbor:GoldInvinciblesTrophy.jpg|náhľad|Zlatá trofej Premier League udelená Arsenalu za víťazstvo ligy bez porážky v sezóne 2003-04 |267x267bod]] Súčasnú trofej Premier League vytvorila spoločnosť [[Royal Jewelers Garrard & Co/Asprey]] z [[Londýn|Londýna]] a navrhli ju priamo v Garrard & Co. Návrhármi trofeje sú Trevor Brown a Paul Marsden. Trofej pozostáva zo zlatej [[Koruna|koruny]] a malachovitej podstavy. Podstavec váži 15 kíl a trofej 10 kíl. Trofej a podstavec sú 76 cm palcov vysoké a 43 cm. Jeho hlavná časť je z pevného [[Striebro|striebra]] a strieborného pozlátenia, zatiaľ čo jeho podstavec je vyrobený z [[Malachit|malachitu]], Podstavec má po obvode strieborný pás, na ktorom sú uvedené názvy klubov, ktoré získali titul. Zelená farba malachitu predstavuje zelenú farbu trávnika. Dizajn trofeje vychádza z [[Heraldika|heraldiky]] troch levov, ktorá je spojená s anglickým futbalom. Dva z levov sa nachádzajú nad rukoväťami na oboch stranách trofeje – tretieho symbolizuje kapitán víťazného tímu, keď na konci sezóny dvíha nad hlavu trofej a jej zlatú korunu. Stuhy, ktoré prekrývajú rúčky, sú prezentované v tímových farbách majstrov ligy v danom roku. V roku 2004 bola objednaná špeciálna zlatá verzia trofeje na pamiatku víťazstva [[Arsenal FC|Arsenalu]] bez jedinej porážky. [[Súbor:Premier League medal.jpg|náhľad|200x200bod|Medaila Liverpoolu zo sezóny 2019/2020]] === Medaila === Víťazný tím obdrží 40 pamätných medailí vyrobených zo striebra, ktoré majú priemer 5,7 centimetrov. Môžu byť odovzdané trénerom, hráčom a funkcionárom podľa toho, ako to klub uzná za vhodné. Pokiaľ hráč za sezónu odohral aspoň 5 zápasov má nárok na medailu. Dodatočné medaily môžu byť odovzdané len so súhlasom predstavenstva Premier League a súhlas bude udelený len vtedy, ak viac ako 39 hráčov odohralo aspoň päť zápasov v Premier League počas sezóny. == Kluby == {{Hlavný článok|Zoznam sezón Premier League}} V Premier League od svojho vzniku v roku 1992 po sezónu [[Premier League 2024/2025|2024/2025]] súťažilo 51 klubov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Luton Town Beat Coventry City On Penalties In Championship Play-Off Final To Become 51st Club To Earn Premier League Status|url=https://www.si.com/fannation/soccer/futbol/news/luton-town-become-51st-club-to-earn-premier-league-status|vydavateľ=Futbol on FanNation|dátum vydania=2023-05-27|dátum prístupu=2023-11-10|jazyk=en|meno=Robert|priezvisko=Summerscales}}</ref> === Majstri === {| |- |valign="top"| {| class="wikitable" |- ! Por. ! Sezóna ! Majster |- | '''1.''' | [[FA Premier League 1992/1993|1992/93]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] |- | '''2.''' | [[FA Premier League 1993/1994|1993/94]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] |- | '''3.''' | [[FA Premier League 1994/1995|1994/95]] | [[Blackburn Rovers FC|Blackburn Rovers]] |- | '''4.''' | [[FA Premier League 1995/1996|1995/96]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] |- | '''5.''' | [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] |- | '''6.''' | [[FA Premier League 1997/1998|1997/98]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] |- | '''7.''' | [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] |- | '''8.''' | [[FA Premier League 1999/2000|1999/00]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] |- | '''9.''' | [[FA Premier League 2000/2001|2000/01]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] |- | '''10.''' | [[FA Premier League 2001/2002|2001/02]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] |- | '''11.''' | [[FA Premier League 2002/2003|2002/03]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] |- | '''12.''' | [[FA Premier League 2003/2004|2003/04]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] |} |valign="top"| {| class="wikitable" |- ! Por. ! Sezóna ! Majster |- | '''13.''' | [[FA Premier League 2004/2005|2004/05]] | [[Chelsea FC|Chelsea]] |- | '''14.''' | [[FA Premier League 2005/2006|2005/06]] | [[Chelsea FC|Chelsea]] |- | '''15.''' | [[FA Premier League 2006/2007|2006/07]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] |- | '''16.''' | [[Premier League 2007/2008|2007/08]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] |- | '''17.''' | [[Premier League 2008/2009|2008/09]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] |- | '''18.''' | [[Premier League 2009/2010|2009/10]] | [[Chelsea FC|Chelsea]] |- | '''19.''' | [[Premier League 2010/2011|2010/11]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] |- | '''20.''' | [[Premier League 2011/2012|2011/12]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | '''21.''' | [[Premier League 2012/2013|2012/13]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] |- | '''22.''' | [[Premier League 2013/2014|2013/14]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | '''23.''' | [[Premier League 2014/2015|2014/15]] | [[Chelsea FC|Chelsea]] |- | '''24.''' | [[Premier League 2015/2016|2015/16]] | [[Leicester City FC|Leicester City]] |} |valign="top"| {| class="wikitable" |- ! Por. ! Sezóna ! Majster |- | '''25.''' | [[Premier League 2016/2017|2016/17]] | [[Chelsea FC|Chelsea]] |- | '''26.''' | [[Premier League 2017/2018|2017/18]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | '''27.''' | [[Premier League 2018/2019|2018/19]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | '''28.''' | [[Premier League 2019/2020|2019/20]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] |- | '''29.''' | [[Premier League 2020/2021|2020/21]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | '''30.''' | [[Premier League 2021/2022|2021/22]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | '''31.''' | [[Premier League 2022/2023|2022/23]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | '''32.''' | [[Premier League 2023/2024|2023/24]] |[[Manchester City FC|Manchester City]] |- |'''33.''' |[[Premier League 2024/2025|2024/25]] |[[Liverpool FC|Liverpool]] |} |} ==== Výhry podľa klubu ==== {| class="wikitable" |- !Klub !Výhry !Sezóny výhier |- |[[Manchester United FC|Manchester United]] |style="text-align:center;"|13 |[[FA Premier League 1992/1993|1992/93]], [[FA Premier League 1993/1994|1993/94]], [[FA Premier League 1995/1996|1995/96]], [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]], [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]], [[FA Premier League 1999/2000|1999/00]], [[FA Premier League 2000/2001|2000/01]], [[FA Premier League 2002/2003|2002/03]], [[FA Premier League 2006/2007|2006/07]], [[Premier League 2007/2008|2007/08]], [[Premier League 2008/2009|2008/09]], [[Premier League 2010/2011|2010/11]], [[Premier League 2012/2013|2012/13]] |- |[[Manchester City FC|Manchester City]] | style="text-align:center;" |8 |[[Premier League 2011/2012|2011/12]], [[Premier League 2013/2014|2013/14]], [[Premier League 2017/2018|2017/18]], [[Premier League 2018/2019|2018/19]], [[Premier League 2020/2021|2020/21]], [[Premier League 2021/2022|2021/22]], [[Premier League 2022/2023|2022/23]], [[Premier League 2023/2024|2023/24]] |- |[[Chelsea FC|Chelsea]] |style="text-align:center;"|5 |[[FA Premier League 2004/2005|2004/05]], [[FA Premier League 2005/2006|2005/06]], [[Premier League 2009/2010|2009/10]], [[Premier League 2014/2015|2014/15]], [[Premier League 2016/2017|2016/17]] |- |[[Arsenal FC|Arsenal]] |style="text-align:center;"|3 |[[FA Premier League 1997/1998|1997/98]], [[FA Premier League 2001/2002|2001/02]], [[FA Premier League 2003/2004|2003/04]] |- |[[Liverpool FC|Liverpool]] | style="text-align:center;" |2 |[[Premier League 2019/2020|2019/20]], [[Premier League 2024/2025|2024/25]] |- |[[Blackburn Rovers FC|Blackburn Rovers]] |style="text-align:center;"|1 |[[FA Premier League 1994/1995|1994/95]] |- |[[Leicester City FC|Leicester City]] |style="text-align:center;"|1 |[[Premier League 2015/2016|2015/16]] |} === Sezóna 2023/2024=== Nasledujúcich 20 klubov bude súťažiť v Premier League počas sezóny [[Premier League 2023/2024|2023/24]]. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" |- !Klub !Umiestnenie<br />v sezóne [[Premier League 2022/2023|2022/23]] !Prvá sezóna v<br />top divízii !Prvá sezóna v<br />Premier League !Sezóny<br />v top <br> divízii !Sezóny<br />v Premier <br> League !Prvá sezóna bez prestávky<br />v top divízii !Tituly v<br />top divízii !Posledný<br> titul v<br> top divízii |- | style="text-align:left"|[[Arsenal FC|Arsenal]]^{a, b} | 2. | 1904/1905 | 1992/1993 | 107 | 32 | 1919/1920 | 13 | 2003/2004 |- | style="text-align:left" |[[Aston Villa FC|Aston Villa]]^{a, c} | 7. | 1888/1889 | 1992/1993 | 110 | 29 | 2019/2020 | 7 | 1980/1981 |- | style="text-align:left"|[[AFC Bournemouth|Bournemouth]] | 15. | 2015/2016 | 2015/2016 | 7 | 7 | 2022/2023 | 0 | – |- | style="text-align:left" |[[Brentford FC|Brentford]]^b | 9. | 1935/1936 | 2021/2022 | 8 | 3 | 2021/2022 | 0 | – |- | style="text-align:left" |[[Brighton & Hove Albion FC|Brighton & Hove Albion]]^b | 6. | 1979/1980 | 2017/2018 | 11 | 7 | 2017/2018 | 0 | – |- | style="text-align:left" |[[Burnley FC|Burnley]]^c | 1. v [[EFL Championship|Championship]] | 1888/1889 | 2009/2010 | 60 | 8 | 2023/2024 | 2 | 1959/1960 |- | style="text-align:left" |[[Chelsea FC|Chelsea]]^{a, b} | 12. | 1907/1908 | 1992/1993 | 89 | 32 | 1989/1990 | 6 | 2016/2017 |- | style="text-align:left" |[[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]^a | 11. | 1969/1970 | 1992/1993 | 24 | 15 | 2013/2014 | 0 | – |- | style="text-align:left" |[[Everton FC|Everton]]^{a, b, c} | 17. | 1888/1889 | 1992/1993 | 121 | 32 | 1954/1955 | 9 | 1986/1987 |- | style="text-align:left" |[[Fulham FC|Fulham]] | 10. | 1949/1950 | 2001/2002 | 29 | 17 | 2022/2023 | 0 | – |- | style="text-align:left" |[[Liverpool FC|Liverpool]]^{a, b} | 5. | 1894/1895 | 1992/1993 | 109 | 32 | 1962/1963 | 19 | 2019/2020 |- | style="text-align:left" |[[Luton Town FC|Luton Town]]^b | 3. v [[EFL Championship|Championship]] | 1955/1956 | 2023/2024 | 17 | 1 | 2023/2024 | 0 | – |- | style="text-align:left" |[[Manchester City FC|Manchester City]]^a | 1. | 1899/1900 | 1992/1993 | 95 | 27 | 2002/2003 | 9 | 2022/2023 |- | style="text-align:left" |[[Manchester United FC|Manchester United]]^{a, b} | 3. | 1892/1893 | 1992/1993 | 99 | 32 | 1975/1976 | 20 | 2012/2013 |- | style="text-align:left" |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] | 4. | 1898/1899 | 1993/1994 | 92 | 29 | 2017/2018 | 4 | 1926/1927 |- | style="text-align:left" |[[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]]^a | 16. | 1892/1893 | 1992/1993 | 58 | 7 | 2022/2023 | 1 | 1977/1978 |- | style="text-align:left" |[[Sheffield United FC|Sheffield United]] | 2. v [[EFL Championship|Championship]] | 1893/1894 | 1992/1993 | 63 | 6 | 2023/2024 | 1 | 1897/1898 |- | style="text-align:left"|[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]^{a, b} | 8. | 1909/1910 | 1992/1993 | 89 | 32 | 1978/1979 | 2 | 1960/1961 |- | style="text-align:left"|[[West Ham United FC|West Ham United]] | 14. | 1923/1924 | 1993/1994 | 66 | 28 | 2012/2013 | 0 | – |- | style="text-align:left"|[[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]]^c | 13. | 1888/1889 | 2003/2004 | 69 | 10 | 2018/2019 | 3 | 1958/1959 |} * [[Leicester City FC|Leicester City]], [[Leeds United FC|Leeds United]] a [[Southampton FC|Southampton]] zostúpili do [[EFL Championship 2023/2024|EFL Championship]] pre sezónu 2023/2024, zatiaľ čo [[Burnley FC|Burnley]], [[Sheffield United FC|Sheffield United]] a [[Luton Town FC|Luton Town]], ako víťaz, druhý a víťaz play-off, postúpili z EFL Championship v sezóne [[EFL Championship 2022/2023|2022/2023]]. * [[Brentford FC|Brentford]], [[Brighton & Hove Albion FC|Brighton and Hove Albion]] a [[Luton Town FC|Luton Town]] sú jediné kluby, ktoré zostali v Premier League od svojho prvého postupu, kde boli v 3, 7 a 1 sezóne (z 32). ^a: Zakladajúci člen Premier League<br /> ^b: Nikdy nezostúpil z Premier League<br /> ^c: Jeden z pôvodných 12 tímov [[English Football League|Football League]]<br /> === Ďalšie kluby === Nasledujúce kluby nesúťažia v Premier League počas sezóny [[Premier League 2023/2024|2023/2024]], ale predtým súťažili v Premier League najmenej jednu sezónu. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" |- !Klub !Súčasná liga !Pozícia<br />v sezóne 2022/23 !Prvá sezóna v<br />top divízii !Prvá sezóna v<br />Premier League !Posledná<br>sezóna v<br />Premier League !Sezóny<br />v top <br> divízii !Sezóny<br />v Premier <br> League !Tituly v<br> top<br />divízii !Posledný titul v<br> top divízii |- | style="text-align:left"|[[Barnsley FC|Barnsley]] | [[EFL League One|League One]] | 4. | 1997/1998 | 1997/1998 | 1997/1998 | 1 | 1 | 0 | – |- | style="text-align:left"|[[Birmingham City FC|Birmingham City]] | [[EFL Championship|Championship]] | 17. | 1894/1895 | 2002/2003 | 2010/2011 | 57 | 7 | 0 | – |- | style="text-align:left"|[[Blackburn Rovers FC|Blackburn Rovers]]^{a, b} | [[EFL Championship|Championship]] | 7. | 1888/1889 | 1992/1993 | 2011/2012 | 72 | 18 | 3 | 1994/1995 |- | style="text-align:left"|[[Blackpool FC|Blackpool]] | [[EFL League One|League One]] | 23. v Championship | 1930/1931 | 2010/2011 | 2010/2011 | 28 | 1 | 0 | – |- | style="text-align:left"|[[Bolton Wanderers FC|Bolton Wanderers]]^b | [[EFL League One|League One]] | 5. | 1888/1889 | 1995/1996 | 2011/2012 | 61 | 13 | 0 | – |- | style="text-align:left"|[[Bradford City FC|Bradford City]] | [[EFL League Two|League Two]] | 6. | 1908/1909 | 1999/2000 | 2000/2001 | 12 | 2 | 0 | – |- | style="text-align:left"|[[Cardiff City FC|Cardiff City]]^c | [[EFL Championship|Championship]] | 21. | 1921/1922 | 2013/2014 | 2018/2019 | 17 | 2 | 0 | – |- | style="text-align:left"|[[Charlton Athletic FC|Charlton Athletic]] | [[EFL League One|League One]] | 10. | 1936/1937 | 1998/1999 | 2006/2007 | 27 | 8 | 0 | – |- | style="text-align:left"|[[Coventry City FC|Coventry City]]^a | [[EFL Championship|Championship]] | 5. | 1967/1968 | 1992/1993 | 2000/2001 | 34 | 9 | 0 | – |- | style="text-align:left"|[[Derby County FC|Derby County]]^b | [[EFL League One|League One]] | 7. | 1888/1889 | 1996/1997 | 2007/2008 | 65 | 7 | 2 | 1974/1975 |- | style="text-align:left"|[[Huddersfield Town AFC|Huddersfield Town]] | [[EFL Championship|Championship]] | 18. | 1920/1921 | 2017/2018 | 2018/2019 | 33 | 2 | 3 | 1925/1926 |- | style="text-align:left"|[[Hull City AFC|Hull City]] | [[EFL Championship|Championship]] | 15. | 2008/2009 | 2008/2009 | 2016/2017 | 5 | 5 | 0 | – |- |style="text-align:left"|[[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]^a | [[EFL Championship|Championship]] | 2. v League One | 1961/1962 | 1992/1993 | 2001/2002 | 26 | 5 | 1 | 1961/1962 |- | style="text-align:left"|[[Leeds United FC|Leeds United]]^a | [[EFL Championship|Championship]] | 19. v Premier League | 1924/1925 | 1992/1193 | 2022/2023 | 53 | 15 | 3 | 1991/1992 |- | style="text-align:left"|[[Leicester City FC|Leicester City]] | [[EFL Championship|Championship]] | 18. v Premier League | 1908/1909 | 1994/1995 | 2022/2023 | 54 | 17 | 1 | 2015/2016 |- | style="text-align:left"|[[Middlesbrough FC|Middlesbrough]]^a | [[EFL Championship|Championship]] | 4. | 1902/1903 | 1992/1993 | 2016/2017 | 62 | 15 | 0 | – |- | style="text-align:left"|[[Norwich City FC|Norwich City]] | [[EFL Championship|Championship]] | 13. | 1972/1973 | 1992/1993 | 2021/2022 | 28 | 10 | 0 | – |- | style="text-align:left"|[[Oldham Athletic AFC|Oldham Athletic]]^a | [[National League (futbal v Anglicku)|National League]] | 12. | 1910/1911 | 1992/1993 | 1993/1994 | 12 | 2 | 0 | – |- | style="text-align:left"|[[Portsmouth FC|Portsmouth]] | [[EFL League One|League One]] | 8. | 1927/1928 | 2003/2004 | 2009/2010 | 33 | 7 | 2 | 1949/1950 |- | style="text-align:left"|[[Queens Park Rangers|Queens Park Rangers]]^a | [[EFL Championship|Championship]] | 20. | 1968/1969 | 1992/1993 | 2014/2015 | 23 | 7 | 0 | – |- | style="text-align:left"|[[Reading FC|Reading]] | [[EFL League One|League One]] | 22. v Championship | 2006/2007 | 2006/2007 | 2012/2013 | 3 | 3 | 0 | – |- | style="text-align:left"|[[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]]^a | [[EFL Championship|Championship]] | 3. v League One | 1892/1893 | 1992/1993 | 1999/2000 | 66 | 8 | 4 | 1929/1930 |- | style="text-align:left"|[[Southampton FC|Southampton]]^a | [[EFL Championship|Championship]] | 20. v Premier League | 1966/1967 | 1992/1993 | 2022/2023 | 46 | 24 | 0 | – |- | style="text-align:left"|[[Stoke City FC|Stoke City]]^b | [[EFL Championship|Championship]] | 16. | 1888/1889 | 2008/2009 | 2017/2018 | 63 | 10 | 0 | – |- | style="text-align:left"|[[Sunderland AFC|Sunderland]] | [[EFL Championship|Championship]] | 6. | 1890/1891 | 1996/1997 | 2016/2017 | 87 | 16 | 6 | 1935/1936 |- | style="text-align:left"|[[Swansea City]]^c | [[EFL Championship|Championship]] | 10. | 1981/1982 | 2011/2012 | 2017/2018 | 9 | 7 | 0 | – |- | style="text-align:left"|[[Swindon Town FC|Swindon Town]] | [[EFL League Two|League Two]] | 10. | 1993/1994 | 1993/1994 | 1993/1994 | 1 | 1 | 0 | – |- | style="text-align:left"|[[West Bromwich Albion FC|West Bromwich Albion]] | [[EFL Championship|Championship]] | 9. | 1888/1889 | 2002/2003 | 2020/2021 | 82 | 13 | 1 | 1919/1920 |- | style="text-align:left"|[[Watford FC|Watford]] | [[EFL Championship|Championship]] | 11. | 1982/1983 | 1999/2000 | 2021/2022 | 14 | 8 | 0 | – |- | style="text-align:left"|[[Wigan Athletic FC|Wigan Athletic]] | [[EFL League One|League One]] | 24. v Championship | 2005/2006 | 2005/2006 | 2012/2013 | 8 | 8 | 0 | – |- | style="text-align:left"|[[Wimbledon FC|Wimbledon]]^a | zanikol | zanikol (2003/2004) | 1892/1893 | 1992/1993 | 1999/2000 | 14 | 8 | 0 | – |} ^a: Zakladajúci člen Premier League<br /> ^b: Jeden z pôvodných 12 tímov Football League<br /> ^c: Klub nachádzajúci sa vo Walese === Ne-anglické kluby === ==== Wales ==== V roku 2011 sa waleský klub prvýkrát zúčastnil Premier League zásluhou postupu [[Swansea City]]. Prvým zápasom Premier League, ktorý sa mal hrať mimo Anglicka, bol domáci zápas Swansea City na [[Liberty Stadium]] proti [[Wigan Athletic FC|Wiganu Athletic]] dňa 20. augusta 2011. Počet waleských klubov v Premier League sa v rokoch 2013/2014 zvýšil na dva, keď [[Cardiff City FC|Cardiff City]] postúpilo, avšak zostúpili po úvodnej sezóne. Cardiff opäť postúpil v sezóne [[EFL Championship 2017/2018|2017/2018]], ale počet waleských klubov zostal rovnaký aj v sezóne [[Premier League 2018/2019|2018/2019]] Premier League, pretože Swansea City počas sezóny [[Premier League 2017/2018|2017/2018]] zostúpilo z Premier League. Po zostupe Cardiffu v sezóne 2018/2019 sa v Premier League v súčasnosti nezúčastňujú žiadne waleské kluby. Vzhľadom na to, že sú členmi [[Waleská futbalová asociácia|Waleskej futbalovej asociácie]] (FAW), otázka, či kluby ako Swansea by mali zastupovať Anglicko alebo Wales v európskych súťažiach, vyvolala v [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] dlhoročné diskusie. Swansea získala jedno z troch dostupných miest pre [[Európska liga UEFA|Európsku ligu]] v sezóne 2013/2014 tým, že vyhrala [[EFL Cup|ligový pohár]] v sezóne 2012/2013. == Medzinárodné súťaže == === Kvalifikácia na európske súťaže === ==== Kvalifikačné kritéria pre sezónu 2023/2024 ==== Štyri najvyššie umiestnené tímy v Premier League sa kvalifikujú do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] pre nasledujú sezónu. Víťazi [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] a [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]] sa tiež kvalifikujú do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] pre nasledujú sezónu. To znamená, že ak sa kvalifikuje všetkých šesť týmov Premier League, potom tím na štvrtom mieste v Premier League bude hrať v [[Európska liga UEFA|Európskej lige UEFA]], pretože každý jednotlivý štát je obmedzený na maximálne 5 tímov. Piaty tím v Premier League, ako aj víťaz [[Pohár FA|FA Cupu]], sa kvalifikujú do skupinovej fázy [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]], ale ak víťaz [FA Cupu] skončil na prvých piatich miestach v Premier League alebo získal titul v Lige majstrov UEFA alebo v Európskej lige UEFA, potom sa toto miesto vráti k tímu, ktorý skončil na šiestom mieste. Víťaz [[EFL Cup|EFL Cupu]] sa kvalifikuje do 4. predkola [[Európska konferenčná liga UEFA|Európskej konferenčnej ligy UEFA]] pre nasledujúcu sezónu, avšak ak sa už víťaz kvalifikoval do súťaží pod hlavičkou UEFA prostredníctvom svojho výkonu v inej súťaži, potom sa toto miesto vráti tímu, ktorý skončil na šiestom mieste v Premier League, alebo siedmom, ak výsledok FA Cupu už spôsobil kvalifikáciu šiesteho tímu. Počet miest pridelených anglickým klubom v súťažiach [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] závisí od pozície, ktorú krajina drží v [[Koeficient UEFA|koeficientoch krajín UEFA]], ktoré sa vypočítavajú na základe výkonnosti tímov v súťažiach UEFA v predchádzajúcich piatich rokoch. V súčasnosti je Anglicko (a [[de facto]] Premier League) na prvom mieste. {| class="wikitable" style="text-align:center;font-size:12px;margin-top:8px;margin-bottom:4px" |+Koeficient líg UEFA pre rok 2023<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Country coefficients {{!}} UEFA Coefficients|url=https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/country/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2023-07-03|jazyk=en|priezvisko=|dátum vydania=2023-06-10}}</ref> ! scope="col" rowspan=2 | Por. ! scope="col" rowspan=2 | Liga ! scope="col" rowspan=2 | 2018/19 ! scope="col" rowspan=2 | 2019/20 ! scope="col" rowspan=2 | 2020/21 ! scope="col" rowspan=2 | 2021/22 ! rowspan="2" scope="col" | 2022/23 ! scope="col" rowspan=2 |Koef.<br>2018{{--}}23 ! colspan=3 | Miesta v [[Liga majstrov UEFA|LM]] ! colspan=3 | Miesta v [[Európska liga UEFA|EL]] ! colspan=2 | Miesta v [[Európska konferenčná liga UEFA|EKL]] |- ! scope="col" | SK ! scope="col" | 3P ! scope="col" | 2P ! scope="col" | SK ! scope="col" | 4P ! scope="col" | 2P ! scope="col" | 4P ! scope="col" | 2P |- |1. | style="text-align:left;"|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]] |22,642 |18,571 |24,357 |21,000 |23,000 |'''109,570''' |4 |— |— |2 |— |— |1 |— |- |2. | style="text-align:left;"|{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]] |19,571 |18,928 |19,500 |18,428 |16,571 |'''92,998''' |4 |— |— |2 |— |— |1 |— |- |3. | style="text-align:left;"|{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] |15,214 |18,714 |15,214 |16,214 |17,125 |'''82,481''' |4 |— |— |2 |— |— |1 |— |- |4. | style="text-align:left;"|{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] |12,642 |14,928 |16,285 |15,714 |22,357 |'''81,926''' |4 |— |— |2 |— |— |1 |— |- |5. | style="text-align:left;"|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] |10,583 |11,666 |7,916 |18,416 |12,583 |'''61,164''' |3 |1 |— |2 |— |— |1 |— |- |6. | style="text-align:left;"|{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] |8,600 |9,400 |9,200 |19,200 |13,500 |'''59,900''' |2 |1 |— |1 |— |1 |— |1 |- |7. | style="text-align:left;"|{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] |10,900 |10,300 |9,600 |12,916 |12,500 |'''56,216''' |1 |1 |— |1 |— |1 |— |1 |- |8. | style="text-align:left;"|{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] |7,800 |7,600 |6,000 |6,600 |14,200 |'''42,200''' |1 |1 |— |— |1 |1 |— |1 |- |9. | style="text-align:left;"|{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]] |6,750 |9,750 |8,500 |7,900 |3,500 |'''36,400''' |1 |1 |— |— |1 |1 |— |1 |- |10. | style="text-align:left;"|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]] |6,200 |5,800 |6,700 |10,400 |4,900 |'''34,000''' |1 |— |1 |— |1 |1 |— |1 |} == Sponzori == Po úvodnej sezóne bez sponzora bola Premier League od roku 1993 do roku 2001 sponzorovaná spoločnosťou Carling. Počas tohto obdobia bola súťaž známa pod názvom FA Carling Premiership. V roku 2001 nová sponzorská zmluva s Barclaycard umožnila ligu premenovať na FA Barclaycard Premiership. Pred [[FA Premier League 2004/2005|sezónou 2004/05]] bola liga premenovaná na FA Barclays Premiership. Pred [[Premier League 2007/2008|sezónu 2007/08]] bola liga premenovaná na Barclays Premier League. {| class="wikitable" !Obdobie !Sponzor !Názov ligy |- |1992–1993 |''Bez sponzora'' |FA Premier League |- |1993–2001 |Carling |FA Carling Premiership |- |2001–2004 |Barclaycard |FA Barclaycard Premiership |- |2004–2007 | rowspan="2" |Barclays |FA Barclays Premiership |- |2007–2016 |Barclays Premier League |- |2016–súčanosť |''Bez sponzora'' |Premier League |} Zmluva Barclays s Premier League vypršala na konci [[Premier League 2015/2016|sezóny 2015/16]]. 4. júna 2015 FA oznámila, že nebude pokračovať v žiadnych ďalších sponzorských dohodách pre Premier League, argumentujúc tým, že chcú pre súťaž vybudovať „čistú“ značku, ktorá bude viac v súlade so značkami veľkých amerických športových líg.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League to drop sponsor in 2016-17|url=https://www.espn.com/soccer/story/_/id/37419713/premier-league-closes-door-sponsorship-2016-17|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2015-06-04|dátum prístupu=2023-09-18|jazyk=en}}</ref> == Tréneri == {{Pozri aj|Tréner mesiaca FA Premier League|Tréner roka FA Premier League}} Tréneri Premier League sú zapojení do každodenného chodu tímu, vrátane tréningov, výberu tímu a získania hráčov. Ich vplyv sa líši v závislosti od klubu a súvisí s vlastníctvom klubu a vzťahom trénera s fanúšikmi. Tréneri musia mať licenciu UEFA Pro, ktorá je konečnou trénerskou kvalifikáciou a ktorá nasleduje po ukončení licencií [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] „B“ a „A“. Licenciu UEFA Pro je vyžadovaná každej osobe, ktorá chce trvalo spravovať klub v Premier League (t.j. viac ako 12 týždňov). [[Arsène Wenger]] je najdlhšie pôsobiacim trénerom, keď viedol [[Arsenal FC|Arsenal]] v Premier League od roku 1996 až do dôchodku na konci sezóny 2017/2018, a drží rekord za najviac odtrénovaných zápasov v Premier League s počtom 828, všetky za Arsenal. Prelomil rekord [[Alex Ferguson|Alexa Fergusona]], ktorý od začiatku Premier League do konca sezóny 2012/2013 viedol 810 zápasov ako trénerManchesteru United. Ferguson mal na starosti Manchester United od novembra 1986 do svojho odchodu do dôchodku na konci sezóny 2012/2013, čo znamená, že bol tréneromposledných piatich rokov starej [[Football League First Division]] a všetkých prvých 21 sezón Premier League. [[Súbor:Alex Ferguson.jpg|náhľad|247x247bod|Bývalý tréner Manchestru United [[Alex Ferguson|Sir Alex Ferguson]] bol najdlhšie slúžiacim a najúspešnejším trénerom v histórii Premier League.]] {| class="wikitable sortable" |- |+Tréneri, ktorí vyhrali ligový titul |- !# !Trenér !Klub(y) !Počet titulov !Víťazné sezóny |- ! rowspan="1" |1. |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Alex Ferguson]] | style="text-align:center" |[[Manchester United FC|Manchester United]] | style="text-align:center;" |13 |[[FA Premier League 1992/1993|1992/93]], [[FA Premier League 1993/1994|1993/94]], [[FA Premier League 1995/1996|1995/96]], [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]], [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]], [[FA Premier League 1999/2000|1999/00]], [[FA Premier League 2000/2001|2000/01]], [[FA Premier League 2002/2003|2002/03]], [[FA Premier League 2006/2007|2006/07]], [[Premier League 2007/2008|2007/08]], [[Premier League 2008/2009|2008/09]], [[Premier League 2010/2011|2010/11]], [[Premier League 2012/2013|2012/13]] |- ! rowspan="1" |2. |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Pep Guardiola]] | style="text-align:center" |[[Manchester City FC|Manchester City]] | rowspan="1" style="text-align:center" |6 |[[Premier League 2017/2018|2017/18]], [[Premier League 2018/2019|2018/19]], [[Premier League 2020/2021|2020/21]], [[Premier League 2021/2022|2021/22]], [[Premier League 2022/2023|2022/23]], [[Premier League 2023/2024|2023/24]] |- ! rowspan="2" |3. |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Arsène Wenger]] | style="text-align:center" |[[Arsenal FC|Arsenal]] | rowspan="2" style="text-align:center" |3 |[[FA Premier League 1997/1998|1997/98]], [[FA Premier League 2001/2002|2001/02]], [[FA Premier League 2003/2004|2003/04]] |- |{{Minivlajka|Portugalsko}} [[José Mourinho]] | style="text-align:center" |[[Chelsea FC|Chelsea]] |[[FA Premier League 2004/2005|2004/05]], [[FA Premier League 2005/2006|2005/06]], [[Premier League 2014/2015|2014/15]] |- ! rowspan="7" |5. |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Kenny Dalglish]] | style="text-align:center" |[[Blackburn Rovers]] | rowspan="7" style="text-align:center" |1 |[[FA Premier League 1994/1995|1994/95]] |- |{{Minivlajka|Taliansko}} [[Carlo Ancelotti]] | style="text-align:center" |Chelsea |[[Premier League 2009/2010|2009/10]] |- |{{Minivlajka|Taliansko}} [[Roberto Mancini]] | style="text-align:center" |Manchester City |[[Premier League 2011/2012|2011/12]] |- |{{Minivlajka|Čile}} [[Manuel Pellegrini]] | style="text-align:center" |Manchester City |[[Premier League 2013/2014|2013/14]] |- |{{Minivlajka|Taliansko}} [[Claudio Ranieri]] | style="text-align:center" |[[Leicester City FC|Leicester City]] |[[Premier League 2015/2016|2015/16]] |- |{{Minivlajka|Taliansko}} [[Antonio Conte]] | style="text-align:center" |Chelsea |[[Premier League 2016/2017|2016/17]] |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Jürgen Klopp]] | style="text-align:center" |[[Liverpool FC|Liverpool]] |[[Premier League 2019/2020|2019/20]] |- ! |{{Minivlajka|NED}}[[Arne Slot]] |[[Liverpool FC|Liverpool]] | |[[Premier League 2024/2025|2024/25]] |} === Aktuálni tréneri === {{Malé|Aktuálne k dátumu 21. január 2025}} {| class="wikitable sortable" !Nár. !Meno !Klub !Menovaný !Čas ako tréner |- |{{Minivlajka|Španielsko}} |[[Josep Guardiola|Pep Guardiola]] |[[Manchester City FC|Manchester City]] |1. júl 2016 |8 rokov a 205 dní |- |{{Minivlajka|Dánsko}} |[[Thomas Frank]] |[[Brentford FC|Brentford]] |16. október 2018 |6 rokov a 98 dní |- |{{Minivlajka|Španielsko}} |[[Mikel Arteta]] |[[Arsenal FC|Arsenal]] |20. december 2019 |5 rokov a 33 dní |- |{{Minivlajka|Portugalsko}} |[[Marco Silva]] |[[Fulham FC|Fulham]] |1. júl 2021 |3 roky a 205 dní |- |{{Minivlajka|Anglicko}} |[[Eddie Howe]] |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] |8. november 2021 |3 roky a 75 dní |- |{{Minivlajka|Severné Írsko}} |[[Kieran McKenna]] |[[Ipswich Town FC|Ipswich Town]] |16. december 2021 |3 roky a 37 dni |- |{{Minivlajka|Španielsko}} |[[Unai Emery]] |[[Aston Villa FC|Aston Villa]] |1. november 2022 |2 roky a 82 dní |- |{{Minivlajka|Austrália}} |[[Ange Postecoglou]] |[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |6. jún 2023 |1 rok a 1230 dní |- |{{Minivlajka|Španielsko}} |[[Andoni Iraola]] |[[AFC Bournemouth|Bournemouth]] |19. jún 2023 |1 rok a 217 dní |- |{{Minivlajka|Portugalsko}} |[[Nuno Espírito Santo]] |[[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]] |20. december 2023 |1 rok a 33 dní |- |{{Minivlajka|Rakúsko}} |[[Oliver Glasner]] |[[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] |19. február 2024 |338 dní |- |{{Minivlajka|NED}} |[[Arne Slot]] |[[Liverpool FC|Liverpool]] |1. jún 2024 |233 dní |- |{{Minivlajka|Taliansko}} |[[Enzo Maresca]] |[[Chelsea FC|Chelsea]] |3. jún 2024 |233 dní |- |{{Minivlajka|GER}} |[[Fabian Hürzeler]] |[[Brighton & Hove Albion FC|Brighton & Hove Albion]] |18. september 2022 |221 dní |- |{{Minivlajka|Portugalsko}} |[[Rúben Amorim]] |[[Manchester United FC|Manchester United]] |11. november 2024 |72 dní |- |{{Minivlajka|NED}} |[[Ruud van Nistelrooy]] |[[Leicester City FC|Leicester City]] |29. november 2024 |54 dní |- |{{Minivlajka|Portugalsko}} |[[Vítor Pereira]] |[[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]] |17. december 2024 |36 dní |- |{{Minivlajka|CRO}} |[[Ivan Jurić]] |[[Southampton FC|Southampton]] |21. december 2024 |32 dní |- |{{Minivlajka|Anglicko}} |[[Graham Potter]] |[[West Ham United FC|West Ham United]] |9. január 2025 |13 dní |- |{{Minivlajka|SCO}} |[[David Moyes]] |[[Everton FC|Everton]] |11. január 2025 |11 dní |} == Hráči == {{Pozri aj|Futbalové rekordy a štatistiky v Premier League|}} === Zápasy === {| class="wikitable" |+Najviac zápasov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League Player Stats - Appearances - All Seasons|url=https://www.premierleague.com/stats/top/players/appearances|vydavateľ=www.premierleague.com|dátum prístupu=2023-07-04|jazyk=en|dátum vydania=2023-05-28|url archívu=https://web.archive.org/web/20210414132051/https://www.premierleague.com/stats/top/players/appearances|dátum archivácie=2021-04-14}}</ref> !Por. !Hráč !Záp. |- |1. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Gareth Barry]] |653 |- |2. |{{Minivlajka|Anglicko}} '''[[James Milner]]''' |637 |- |3. |{{Minivlajka|Wales}} [[Ryan Giggs]] |632 |- |4. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Frank Lampard]] |609 |- |5. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[David James]] |572 |- |6. |{{Minivlajka|Wales}} [[Gary Andrew Speed|Gary Speed]] |535 |- |7. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Emile Heskey]] |516 |- |8. |{{Minivlajka|Austrália}} [[Mark Schwarzer]] |514 |- |9. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Jamie Carragher]] |508 |- |10. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Phil Neville]] |505 |- | colspan="3" |{{Malé|Aktuálne k dátumu 29. apríl 2025}} {{Malé|'''Tlačeným''' sú aktívni hráči v Premier League.}} |} ==== Góly ==== {| class="wikitable" |+Najviac gólov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League Player Stats - Goals - All Seasons|url=https://www.premierleague.com/stats/top/players/goals|vydavateľ=www.premierleague.com|dátum prístupu=2023-08-15|jazyk=en|dátum vydania=2023-08-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20191201143457/https://www.premierleague.com/stats/top/players/goals|dátum archivácie=2019-12-01}}</ref> !Por. !Meno !Roky !Góly !Záp. !Priem. |- |1. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Alan Shearer]] |1992{{--}}2006 |260 |441 |0,59 |- |2. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Harry Kane]] |2012{{--}}2023 |213 |320 |0,67 |- |3. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Wayne Rooney]] |2002{{--}}2018 |208 |491 |0,42 |- |4. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Andy Cole]] |1992{{--}}2008 |187 |414 |0,45 |- |5. |{{Minivlajka|Egypt}} '''[[Mohamed Salah]]''' |2013{{--}}2015, 2017{{--}}súčasnosť |185 |297 |0,62 |- |6. |{{Minivlajka|Argentína}} [[Sergio Agüero]] |2011{{--}}2021 |184 |275 |0,67 |- |7. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Frank Lampard]] |1995{{--}}2015 |177 |609 |0,29 |- |8. |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Thierry Henry]] |1999{{--}}2007, 2012 |175 |258 |0,68 |- |9. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Robbie Fowler]] |1993{{--}}2009 |163 |379 |0,43 |- |10. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Jermain Defoe]] |2001{{--}}2003, 2004{{--}}2014, 2015{{--}}2019 |162 |496 |0,33 |- | colspan="6" |{{Malé|Aktuálne k dátumu 29. apríl 2025}}<br>{{Malé|'''Tlačeným''' sú aktívni hráči v Premier League.}} |} === Ceny za prestupy hráčov === {| class="wikitable" style="text-align:left" |+Najväčšie ceny prestupov v Premier League<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League - Transfer records|url=https://www.transfermarkt.co.uk/premier-league/transferrekorde/wettbewerb/GB1/plus//galerie/0?saison_id=alle&land_id=alle&ausrichtung=alle&spielerposition_id=alle&altersklasse=alle&leihe=&w_s=&zuab=zu|vydavateľ=www.transfermarkt.co.uk|dátum prístupu=2023-07-06|jazyk=en}}</ref> |- !scope="col"| Por. !scope="col"| Hráč !scope="col"| Cena !scope="col"| Rok !scope="col" colspan="2"| Prestup |- |1. |{{Minivlajka|Argentína}}[[Enzo Fernández]] |£106,8m |2023 |{{Minivlajka|Portugalsko}}[[SL Benfica|Benfica]] |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea FC|Chelsea]] |- | rowspan="3" |2. |{{Minivlajka|Ekvádor}}[[Moisés Caicedo]] |£100m |2023 |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Brighton & Hove Albion FC|Brighton]] |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea FC|Chelsea]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Declan Rice]] | align="left" | £100m | 2023 | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[West Ham United FC|West Ham United]] | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Arsenal FC|Arsenal]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Jack Grealish]] | align="left" | £100m | 2022 | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Aston Villa FC|Aston Villa]] | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Manchester City FC|Manchester City]] |- | 5. | align="left" |{{Minivlajka|Belgicko}} [[Romelu Lukaku]] | align="left" | £97,5m | 2021 | align="left" |{{Minivlajka|Taliansko}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea FC|Chelsea]] |- | 6. | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Paul Pogba]] | align="left" | £89m | 2017 | align="left" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Juventus FC|Juventus]] | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Manchester United FC|Manchester United]] |- |7. | align="left" |{{Minivlajka|Brazília}}[[Antony Santos]] | align="left" | £82m | 2022 | align="left" |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Ajax Amsterdam|Ajax]] | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Manchester United FC|Manchester United]] |- | 8. | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Harry Maguire]] | align="left" | £80m | 2020 | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Leicester City FC|Leicester City]] | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Manchester United FC|Manchester United]] |- |9. |{{Minivlajka|Chorvátsko}}[[Joško Gvardiol]] |£77m |2023 |{{Minivlajka|Nemecko}} [[RB Leipzig|RB Lipsko]] |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Manchester City FC|Manchester City]] |- |10. | align="left" |{{Minivlajka|Belgicko}} [[Romelu Lukaku]] | align="left" | £75m | 2017 | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Everton FC|Everton]] | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Manchester United FC|Manchester United]] |} {| class="wikitable" |+Najväčšie ceny prestupov z predajov v Premier League<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League - Transfer records|url=https://www.transfermarkt.co.uk/premier-league/transferrekorde/wettbewerb/GB1/plus//galerie/0?saison_id=alle&land_id=alle&ausrichtung=alle&spielerposition_id=alle&altersklasse=alle&leihe=&w_s=&zuab=ab|vydavateľ=www.transfermarkt.co.uk|dátum prístupu=2023-07-06|jazyk=en}}</ref> !Por. !Hráč !Cena !Rok ! colspan="2" |Prestup |- |1. | align="left"|{{Minivlajka|Brazília}} [[Philippe Coutinho]] | align="left"| £105 miliónov |2018 | align="left"|{{Minivlajka|Anglicko}}[[Liverpool FC|Liverpool]] | align="left"|{{Minivlajka|Španielsko}}[[FC Barcelona|Barcelona]] |- | rowspan="3" |2. |{{Minivlajka|Ekvádor}}[[Moisés Caicedo]] |£100 miliónov |2023 |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Brighton & Hove Albion FC|Brighton]] |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea FC|Chelsea]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Declan Rice]] | align="left" | £100 miliónov |2023 | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[West Ham United FC|West Ham United]] | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal FC|Arsenal]] |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Jack Grealish]] |£100 miliónov |2022 |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Aston Villa FC|Aston Villa]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |- |5. | align="left" |{{Minivlajka|Belgicko}} [[Eden Hazard]] | align="left" | £89 miliónov |2019 | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea FC|Chelsea]] | align="left" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- |6. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Harry Kane]] |£86,4 milióna |2023 |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |{{Minivlajka|Nemecko}}[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |- |7. | align="left" |{{Minivlajka|Wales}} [[Gareth Bale]] | align="left" | £86 miliónov |2013 | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] | align="left" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | rowspan="2" |8 | align="left" |{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Cristiano Ronaldo]] | align="left" | £80 miliónov |2009 | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Manchester United FC|Manchester United]] | align="left" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Harry Maguire]] | align="left" | £80 miliónov |2019 | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Leicester City FC|Leicester City]] | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Manchester United FC|Manchester United]] |- | rowspan="2" |10. | align="left" |{{Minivlajka|Belgicko}} [[Romelu Lukaku]] | align="left" | £75 miliónov |2017 | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Everton FC|Everton]] | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Manchester United FC|Manchester United]] |- | align="left" |{{Minivlajka|NED}}[[Virgil van Dijk]] | align="left" | £75 miliónov |2018 | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Southampton FC|Southampton]] | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Liverpool FC|Liverpool]] |} == Historická tabuľka Premier League (1992/1993{{--}}2022/2023) == {{Malé|aktuálne k 28. 5. 2023}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.premierleague.com/tables|vydavateľ=www.premierleague.com|dátum prístupu=2023-07-04|titul=Premier League - Tables - All Seasons|dátum vydania=2023-05-28}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center;" |+ |- !# !Klub !Počet<br />sezón !Zápasy !V !R !P !Skóre !Body !1. !2. !3. !T4 !T7 |- style="background:#ace1af" |1. | style="text-align:left;"|'''[[Manchester United]]''' |'''31''' |'''1190''' |'''726''' |263 |201 |{{ku|2243|1109}} |'''2441''' |'''13''' |'''7''' |5 |'''26''' |'''31''' |- style="background:#ace1af" |2. |style="text-align:left;"|'''[[Arsenal FC|Arsenal]]''' |'''31''' |'''1190''' |645 |290 |255 |{{ku|2105|1191}} |2225 |3 |'''7''' |5 |22 |27 |- style="background:#ace1af" |3. |style="text-align:left;"|'''[[Chelsea FC|Chelsea]]''' |'''31''' |'''1190''' |629 |295 |266 |{{ku|2011|1172}} |2182 |5 |4 |'''6''' |19 |25 |- style="background:#ace1af" |4. |style="text-align:left;"|'''[[Liverpool FC|Liverpool]]''' |'''31''' |'''1190''' |628 |292 |270 |{{ku|2096|1194}} |2176 |1 |5 |'''6''' |19 |28 |- style="background:#ace1af" |5. |style="text-align:left;"|'''[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]''' |'''31''' |'''1190''' |520 |287 |383 |{{ku|1815|1501}} |1847 | |1 |2 |7 |16 |- style="background:#ace1af" |6. |style="text-align:left;"|'''[[Manchester City FC|Manchester City]]''' |26 |1000 |501 |215 |284 |{{ku|1752|1101}} |1718 |7 |3 |2 |13 |14 |- style="background:#ace1af" |7. |style="text-align:left;"|'''[[Everton FC|Everton]]''' |'''31''' |'''1190''' |426 |'''332''' |'''432''' |{{ku|1525|1538}} |1610 | | | |1 |11 |- style="background:#ace1af" |8. |style="text-align:left;"|'''[[Newcastle United FC|Newcastle United]]''' |28 |1072 |401 |278 |393 |{{ku|1445|1450}} |1481 | |2 |2 |6 |10 |- style="background:#ace1af" |9. |style="text-align:left;"|'''[[Aston Villa FC|Aston Villa]]''' |28 |1076 |372 |303 |401 |{{ku|1316|1399}} |1419 | |1 | |2 |11 |- style="background:#ace1af" |10. |style="text-align:left;"|'''[[West Ham United FC|West Ham United]]''' |27 |1034 |346 |260 |428 |{{ku|1277|1484}} |1298 | | | | |5 |- style="background:#fbe08d" |11. |style="text-align:left;"|[[Southampton FC|Southampton]] |24 |924 |280 |248 |396 |{{ku|1114|1355}} |1088 | | | | |2 |- style="background:#fbe08d" |12. |style="text-align:left;"|[[Blackburn Rovers FC|Blackburn Rovers]] |18 |696 |262 |184 |250 |{{ku|927|907}} |970 |1 |1 | |3 |8 |- style="background:#fbe08d" |13. |style="text-align:left;"|[[Leicester City FC|Leicester City]] |17 |650 |218 |167 |265 |{{ku|871|936}} |821 |1 | | |1 |3 |- style="background:#fbe08d" |14. |style="text-align:left;"|[[Leeds United FC|Leeds United]] |15 |582 |223 |151 |208 |{{ku|793|784}} |820 | | |1 |3 |7 |- style="background:#ace1af" |15. |style="text-align:left;"|'''[[Fulham FC|Fulham]]''' |16 |608 |177 |161 |270 |{{ku|686|884}} |692 | | | | |1 |- style="background:#fbe08d" |16. |style="text-align:left;"|[[Middlesbrough FC|Middlesbrough]]* |15 |574 |165 |169 |240 |{{ku|648|794}} |661* | | | | |1 |- style="background:#fbe08d" |17. |style="text-align:left;"|[[Sunderland AFC|Sunderland]] |16 |608 |153 |159 |296 |{{ku|612|904}} |618 | | | | |2 |- style="background:#ace1af" |18. |style="text-align:left;"|'''[[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]''' |14 |540 |156 |141 |243 |{{ku|587|775}} |609 | | | | | |- style="background:#ebc9fe" |19. |style="text-align:left;"|[[Bolton Wanderers FC|Bolton Wanderers]] |13 |494 |149 |128 |217 |{{ku|575|745}} |575 | | | | |2 |- style="background:#fbe08d" |20. |style="text-align:left;"|[[West Bromwich Albion FC|West Bromwich Albion]] |13 |494 |117 |139 |238 |{{ku|510|772}} |490 | | | | | |- style="background:#fbe08d" |21. |style="text-align:left;"|[[Stoke City FC|Stoke City]] |10 |380 |116 |109 |155 |{{ku|398|525}} |457 | | | | | |- style="background:#fbe08d" |22. |style="text-align:left;"|[[Coventry City FC|Coventry City]] |9 |354 |99 |112 |143 |{{ku|387|490}} |409 | | | | | |- style="background:#fbe08d" |23. |style="text-align:left;"|[[Norwich City FC|Norwich City]] |10 |392 |99 |105 |188 |{{ku|414|669}} |402 | | |1 |1 |1 |- style="background:#fbe08d" |24. |style="text-align:left;"|[[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] |8 |316 |101 |89 |126 |{{ku|409|453}} |392 | | | | |3 |- style="background:#cccccc" |25. |style="text-align:left;"|[[Wimbledon FC|Wimbledon]] |8 |316 |99 |94 |123 |{{ku|384|472}} |391 | | | | |1 |- style="background:#ace1af" |26. |style="text-align:left;"|'''[[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton]]''' |9 |342 |101 |86 |155 |{{ku|359|520}} |389 | | | | |2 |- style="background:#ebc9fe" |27. |style="text-align:left;"|[[Charlton Athletic FC|Charlton Athletic]] |8 |304 |93 |82 |129 |{{ku|342|442}} |361 | | | | |1 |- style="background:#ebc9fe" |28. |style="text-align:left;"|[[Wigan Athletic FC|Wigan Athletic]] |8 |304 |85 |76 |143 |{{ku|316|482}} |331 | | | | | |- style="background:#ace1af" |29. |style="text-align:left;"|'''[[Burnley FC|Burnley]]''' |8 |304 |83 |76 |145 |{{ku|300|455}} |325 | | | | |1 |- style="background:#fbe08d" |30. |style="text-align:left;"|[[Swansea City]] |7 |266 |82 |66 |118 |{{ku|306|383}} |312 | | | | | |- style="background:#fbe08d" |31. |style="text-align:left;"|[[Queens Park Rangers]] |7 |278 |81 |65 |132 |{{ku|339|431}} |308 | | | | |1 |- style="background:#fbe08d" |32. |style="text-align:left;"|[[Birmingham City FC|Birmingham City]] |7 |266 |73 |82 |111 |{{ku|273|360}} |301 | | | | | |- style="background:#ebc9fe" |33. |style="text-align:left;"|[[Portsmouth FC|Portsmouth]]* |7 |266 |79 |65 |122 |{{ku|292|380}} |293* | | | | | |- style="background:#fbe08d" |34. |style="text-align:left;"|[[Watford FC|Watford]] |8 |304 |73 |66 |165 |{{ku|310|518}} |285 | | | | | |- style="background:#ace1af" |35. |style="text-align:left;"|'''[[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]]''' |6 |236 |69 |70 |97 |{{ku|267|355}} |277 | | |1 |1 |1 |- style="background:#ebc9fe" |36. |style="text-align:left;"|[[Derby County FC|Derby County]] |7 |266 |68 |70 |128 |{{ku|271|420}} |274 | | | | | |- style="background:#ace1af" |37. |style="text-align:left;"|'''[[Brighton & Hove Albion FC|Brighton]]''' |6 |228 |66 |73 |89 |{{ku|262|311}} |271 | | | | |1 |- style="background:#ace1af" |38. |style="text-align:left;"|'''[[AFC Bournemouth|Bournemouth]]''' |6 |228 |67 |49 |112 |{{ku|278|401}} |250 | | | | | |- style="background:#fbe08d" |39. |style="text-align:left;"|[[Ipswich Town FC|Ipswich Town]] |5 |202 |57 |53 |92 |{{ku|219|312}} |224 | | | | |1 |- style="background:#ace1af" |40. |style="text-align:left;"|[[Sheffield United FC|Sheffield United]] |5 |198 |53 |50 |95 |{{ku|187|270}} |209 | | | | | |- style="background:#fbe08d" |41. |style="text-align:left;"|[[Hull City AFC|Hull City]] |5 |190 |41 |48 |101 |{{ku|181|323}} |171 | | | | | |- style="background:#ebc9fe" |42. |style="text-align:left;"|[[Reading FC|Reading]] |3 |114 |32 |23 |59 |{{ku|136|186}} |119 | | | | | |- style="background:#ace1af" |43. |style="text-align:left;"|'''[[Brentford FC|Brentford]]''' |2 |76 |28 |21 |27 |{{ku|106|102}} |105 | | | | | |- style="background:#ffffff" |44. |style="text-align:left;"|[[Oldham Athletic AFC|Oldham Athletic]] |2 |84 |22 |23 |39 |{{ku|105|142}} |89 | | | | | |- style="background:#fbe08d" |45. |style="text-align:left;"|[[Cardiff City FC|Cardiff City]] |2 |76 |17 |13 |46 |{{ku|66|143}} |64 | | | | | |- style="background:#87CEEB" |46. |style="text-align:left;"|[[Bradford City AFC|Bradford City]] |2 |76 |14 |20 |42 |{{ku|68|138}} |62 | | | | | |- style="background:#fbe08d" |47. |style="text-align:left;"|[[Huddersfield Town AFC|Huddersfield Town]] |2 |76 |12 |17 |47 |{{ku|50|134}} |53 | | | | | |- style="background:#ebc9fe" |48. |style="text-align:left;"|[[Blackpool FC|Blackpool]] |1 |38 |10 |9 |19 |{{ku|55|78}} |39 | | | | | |- style="background:#ebc9fe" |49. |style="text-align:left;"|[[Barnsley FC|Barnsley]] |1 |38 |10 |5 |23 |{{ku|37|82}} |35 | | | | | |- style="background:#87CEEB" |50. |style="text-align:left;"|[[Swindon Town FC|Swindon Town]] |1 |42 |5 |15 |22 |{{ku|47|100}} |30 | | | | | |- style="background:#ace1af" |51. |style="text-align:left;"|'''[[Luton Town FC|Luton Town]]''' |1 |38 |6 |8 |24 |{{ku|52|85}} |26 | | | | | |} {{Malé|'''Tučným''' sú označené kluby, ktoré aktuálne pôsobia v Premier League}} Kluby v sezóne 2023/2024: {|class="wikitable" style="font-size:95%" |- |style="width:10px;background:#ace1af"| |'''Premier League''' |- |style="width:10px;background:#fbe08d"| |[[EFL Championship|Championship]] |- |style="width:10px;background:#ebc9fe"| |[[EFL League One|League One]] |- |style="width:10px;background:#87CEEB"| |[[EFL League Two|League Two]] |- |style="width:10px;background:#ffffff"| |[[National League (futbal v Anglicku)|National League]] |- |style="width:10px;background:#cccccc"| |zaniknuté tímy |} * {{Malé|Middlesbrough má odpočítané 3 body.}} * {{Malé|Portsmouth má odpočítaných 9 bodov.}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Tréner mesiaca FA Premier League]] * [[Hráč mesiaca FA Premier League]] * [[Tréner roka FA Premier League]] * [[Zlatá kopačka Premier League]] * [[Futbalové rekordy a štatistiky v Premier League]] * [[Zoznam futbalových klubov v Anglicku podľa vyhraných trofejí]] * [[Zoznam slovenských futbalistov v Premier League]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:FA Premier League}} == Externé odkazy == * [http://www.premierleague.com Oficiálna stránka Premier League] * [http://www.profutbal.sk/ligy/eng/ Premier leaguie na profutbal.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110104103700/http://www.profutbal.sk/ligy/eng/ |date=2011-01-04 }} * [http://www.premierleague.cz Česká stránka o anglickej Premier League] * [http://www.premiership.cz PremierShip.cz] {{Portál|Futbal}} {{Najvyššia futbalová súťaž v Anglicku}} {{Ligy UEFA}} [[Kategória:FA Premier League| ]] [[Kategória:Anglické futbalové súťaže]] [[Kategória:Najvyššie národné futbalové súťaže]] [[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]] cjjmjodh9t6uqhdjk4oyc4rn2qchd1l 0 127345 8382571 8253232 2026-10-10T20:28:34Z Maximilián Fedora 259749 8382571 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:GSJamesMonroe.jpg|thumb|5. prezident USA [[James Monroe]]]] '''Monroeova doktrína''' je princíp zahraničnej politiky [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]], ktorý vyhlásil 2. decembra 1823 prezident [[James Monroe|Jamesom Monroem]] v jeho siedmej výročnej [[Správa o stave Únie|správe o stave Únie]] adresovanom [[Kongres Spojených štátov|Kongresu]], hoci názov „Monroeova doktrína“ sa začal používať až od roku 1850. Základná myšlienka bolo zabrániť ďalším kolonizačným pokusom alebo politickému zasahovaniu európskych mocností na [[Západná hemisféra|západnej pologuli]], ktorú Spojené štáty považovali za priestor svojho strategického záujmu. Spojené štáty súčasne vyhlásili, že nebudú zasahovať do vnútorných záležitostí európskych krajín, ani do existujúcich európskych kolónií. Doktrína sa v priebehu 19. a 20. storočia stala dôležitou súčasťou americkej zahraničnej politiky, pričom jej interpretácia a uplatňovanie sa postupom času menili. == Súčasná interpretácia == 18. novembra 2013 [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|minister zahraničných vecí]] [[John Kerry]] vyhlásil koniec uplatňovania doktríny ako zámienky na jednostranné zasahovanie USA v záležitostiach latinskoamerických štátov. Jeho administratíva presadila nový prístup založený na partnerstve a rovnosti s krajinami regióna, pričom poznamenal: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Remarks on U.S. Policy in the Western Hemisphere | url = https://2009-2017.state.gov/secretary/remarks/2013/11/217680.htm | vydavateľ = U.S. Department of State | dátum prístupu = 2026-01-07}}</ref> {{Citát|Obdobie Monroeovej doktríny je na konci. Vzťah nie je o tom, kedy a ako USA zasiahnu do záležitostí iných amerických krajín. Je o tom, že všetky naše krajiny sa navzájom vnímajú ako rovnocenné… a spoločne napredujú v hodnotách a záujmoch, o ktoré sa delíme.}} Administratíva prezidenta [[Donald Trump|Donalda J. Trumpa]] sa opätovne zaoberala reinterpretáciou Monroeovej doktríny, pričom jej predstavitelia tvrdili, že je potrebné opäť posilniť americký vplyv na západnej pologuli. Po zajatí venezuelského prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] počas [[útoku na Venezuelu]] 3. januára 2026 prezident Trump vyhlásil, že tento krok predstavoval uplatnenie Monroeovej doktríny, ktorú označil ako „Donroeovu“, čím odkazoval na seba.<ref>{{Citácia periodika|titul=The ‘Donroe Doctrine’: Trump’s Bid to Control the Western Hemisphere|url=https://www.nytimes.com/2025/11/17/world/americas/trump-latin-america-monroe-doctrine.html|dátum=2025-11-17|dátum prístupu=2026-01-04|jazyk=en|periodikum=The New York Times}}</ref> == Doktrína == Celý dokument Monroeovej doktríny, sformulovaný najmä budúcim [[Prezident Spojených štátov|prezidentom]] a vtedajším [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|ministrom zahraničných]] vecí [[John Quincy Adams|Johnom Quincym Adamsom]], je dlhý a písaný diplomatickým jazykom. Jeho podstata je vyjadrená dvoma kľúčovými pasážami. Prvá je úvodné vyhlásenie, ktoré určuje to, že [[Nový svet (geografia)|Nový svet]] už viac nepodlieha kolonizačnému úsiliu európskych mocností:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monroe Doctrine (1823) | url = https://www.archives.gov/milestone-documents/monroe-doctrine | vydavateľ = National Archives | dátum vydania = 2021-06-25 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = en}}</ref> {{Citát|… príležitosť bola posúdená vhodnou na presadenie zásady, ktorej sa týkajú práva a záujmy Spojených štátov, že americké kontinenty, vzhľadom na slobodný a nezávislý stav, ktorý nadobudli a udržiavajú, sa odteraz nesmú považovať za predmet budúcej kolonizácie žiadnou európskou mocnosťou.}}Druhá pasáž obsahuje hlavné vyjadrenie doktríny. Objasňuje, že Spojené štáty zostávajú nezaujaté voči existujúcim európskym kolóniám v Amerike, no stavajú sa proti akýmkoľvek zásahom, ktoré by sa pokúšali o kolonizáciu novovzniknutých [[Latinská Amerika|latinskoamerických štátov]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monroe Doctrine (1823) | url = https://www.archives.gov/milestone-documents/monroe-doctrine | vydavateľ = National Archives | dátum vydania = 2021-06-25 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Milestones in the History of U.S. Foreign Relations - Office of the Historian | url = https://history.state.gov/milestones/1801-1829/monroe | vydavateľ = history.state.gov | dátum prístupu = 2026-01-07}}</ref> {{Citát|Dlhujeme to teda úprimnosti a priateľským vzťahom, ktoré existujú medzi Spojenými štátmi a týmito mocnosťami, vyhlásiť, že akýkoľvek pokus z ich strany rozšíriť svoj systém na ktorúkoľvek časť tejto pologule by sme považovali za nebezpečný pre náš mier a bezpečnosť. Do existujúcich kolónií alebo závislých území akejkoľvek európskej mocnosti sme nezasahovali a nebudeme zasahovať. No vo vzťahu k vládam, ktoré vyhlásili a udržiavajú svoju nezávislosť a nezávislosť ktorých sme po dôkladnom zvážení a na spravodlivých zásadách uznali, by sme nemohli vnímať nijaký zásah s cieľom utláčať alebo akýmkoľvek iným spôsobom riadiť ich osud zo strany ktorejkoľvek európskej mocnosti v inom svetle, ako prejav nepriateľského postoja voči Spojeným štátom.}}Monroeho prejav neurčil súvislú doktrínu. Bol väčšinou prehliadaný, až kým sa o niekoľko desaťročí neskôr jasne definovala. Na konci 19. storočia sa stala kľúčovou súčasťou americkej zahraničnej politiky. == História == {{Sekcia bez zdroja}} {{POV|dôvod=Sekcia pôsobí jednostranne, keďže sa sústreďuje prevažne na americké intervencie bez širšieho geopolitického kontextu. Zároveň chýbajú dôležité historické súvislosti týkajúce sa vývoja doktríny (Rooseveltov dodatok). Okrem toho sa v texte nachádza množstvo nepresných a nepodložených faktov.}} Monroeova doktrína, ktorá doteraz tvorila jeden zo základov zahraničnej politiky USA, zohrala v počiatočnej fáze progresívnu úlohu, pretože držala ochrannú ruku nad bývalými [[Španielsko|španielskymi]] [[kolónia]]mi v [[Stredná Amerika|Strednej]] a [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] v ich boji za nezávislosť. Neskôr však jej výklad smeroval k tomu, že neprípustnosť intervencie na americkom kontinente sa týka len európskych mocností, nie však samotných USA, ktoré si tak nepriamo vyhradzovali právo intervencie v štátoch Latinskej Ameriky. V súvislosti s prisvojovaním si nových území ([[panamerikanizmus]]) bola Monroeova doktrína využívaná k expanzionalistickej politike USA v Latinskej amerike a k potlačovaniu národno-oslobodeneckých hnutí vedených zväčša ľavicovými (až marxistickými) stranami a neskôr počas [[Studená vojna|studenej vojny]] k brzdeniu vplyvu [[Kubánska revolúcia|kubánskej revolúcie]] vedenej [[Fidel Castro|F. Castrom]]. Hoci prezident [[Theodore Roosevelt]] už vo [[Americko-španielska vojna|vojne]] so [[Španielsko]]m v roku [[1898]] a následne s [[Filipínsko-americká vojna|Filipínami]] ([[1898]] – [[1902]]) porušil Monroeovu doktrínu, keď sa USA zmocnili [[Filipíny|Filipín]], v krajine naďalej pretrvávala ilúzia, že bude možné udržať politiku izolacionizmu aj po vypuknutí [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. [[Prezident]]ovi [[Woodrow Wilson]]ovi bolo jasné, že USA budú musieť do vojny zasiahnuť. Keďže ich záujmom boli bližšie krajiny [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] na čele s [[Francúzsko]]m a [[Veľká Británia|Veľkou Britániou]], potreboval zámienku, ktorou by pred americkou verejnou mienkou tento vstup ospravedlnil. A cisárske [[Nemecko]] potopením [[Loď|lode]] [[Lusitania]], na ktorej sa do Veľkej Británie viezli aj americkí občania, túto zámienku poskytlo. Po skončení vojny USA znova zaviedli izolacionalizmus, možno ešte väčšmi, ako pred vojnou. Dokonca USA nevstúpili do [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]]. Neporušili ho dokonca ani pri napadnutí [[Čína|Číny]] [[Japonsko]]m, ani po vypuknutí [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. USA sa dokonca ani po napadnutí Japonskom ([[Pearl Harbor]]). Opustili túto dlho zaužívanú prax až keď Nemecko vypovedalo USA vojnu, pričom nadaľej trvali na nezasahovaní v ich oblasti vplyvu. Nástup extrémnej ľavice po II. svetovej vojne je nepríjemný najmä pre USA, ktoré Latinskú Ameriku považovali za svoju sféru vplyvu. Dokument sa výrazne uplatňoval hlavne v časoch studenej vojny, keď USA potlačili každý pokus o ustanovenie ľavicovej vlády v štátoch Latinskej Ameriky. Odhaduje sa, že v 20. storočí USA buď zabránili nástupu, alebo násilne zosadili okolo 40 latinskoamerických vlád. Po teroristických útokoch na USA sa však [[George H. W. Bush|G. Bush starší]] začal sústredovať na arabské štáty a dnes USA úplne stráca kontrolu nad Latinskou Amerikou, ktorej štáty sa stále viac odmietajú podriaďovať ich politike. V súčasnosti ide hlavne o [[Venezuela|Venezuelu]], [[Bolívia|Bolíviu]], či [[Nikaragua|Nikaraguu]]. S [[Brazília|Brazíliou]] uzatvára v poslednom období ekonomické dohody aj Čína, takže vplyv USA postupne slabne. Pričom samotná Brazília a čiastočne i [[Argentína]] je považovaná za [[Lokálna veľmoc|lokálnu veľmoc]]. Monroeova doktrína však prakticky nie je striktne dodržiavaná od vstupu do druhej svetovej vojny a vzniku [[studená vojna|studenej vojny]] ([[NATO]]). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Americko-španielska vojna]] * [[Banánové vojny]] == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Dejiny USA]] [[Kategória:Dejiny Latinskej Ameriky]] [[Kategória:Zahraničná politika]] rsl6r94m465u87eya1ejkikv7miqe31 8382574 8382571 2026-10-10T20:28:59Z Maximilián Fedora 259749 8382574 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:GSJamesMonroe.jpg|thumb|5. prezident USA [[James Monroe]]]] '''Monroeova doktrína''' je princíp zahraničnej politiky [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]], ktorý vyhlásil 2. decembra 1823 prezident [[James Monroe|Jamesom Monroem]] v jeho siedmej výročnej [[Správa o stave Únie|správe o stave Únie]] adresovanom [[Kongres Spojených štátov|Kongresu]], hoci názov „Monroeova doktrína“ sa začal používať až od roku 1850. Základná myšlienka bolo zabrániť ďalším kolonizačným pokusom alebo politickému zasahovaniu európskych mocností na [[Západná hemisféra|západnej pologuli]], ktorú Spojené štáty považovali za priestor svojho strategického záujmu. Spojené štáty súčasne vyhlásili, že nebudú zasahovať do vnútorných záležitostí európskych krajín ani do existujúcich európskych kolónií. Doktrína sa v priebehu 19. a 20. storočia stala dôležitou súčasťou americkej zahraničnej politiky, pričom jej interpretácia a uplatňovanie sa postupom času menili. == Súčasná interpretácia == 18. novembra 2013 [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|minister zahraničných vecí]] [[John Kerry]] vyhlásil koniec uplatňovania doktríny ako zámienky na jednostranné zasahovanie USA v záležitostiach latinskoamerických štátov. Jeho administratíva presadila nový prístup založený na partnerstve a rovnosti s krajinami regióna, pričom poznamenal: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Remarks on U.S. Policy in the Western Hemisphere | url = https://2009-2017.state.gov/secretary/remarks/2013/11/217680.htm | vydavateľ = U.S. Department of State | dátum prístupu = 2026-01-07}}</ref> {{Citát|Obdobie Monroeovej doktríny je na konci. Vzťah nie je o tom, kedy a ako USA zasiahnu do záležitostí iných amerických krajín. Je o tom, že všetky naše krajiny sa navzájom vnímajú ako rovnocenné… a spoločne napredujú v hodnotách a záujmoch, o ktoré sa delíme.}} Administratíva prezidenta [[Donald Trump|Donalda J. Trumpa]] sa opätovne zaoberala reinterpretáciou Monroeovej doktríny, pričom jej predstavitelia tvrdili, že je potrebné opäť posilniť americký vplyv na západnej pologuli. Po zajatí venezuelského prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] počas [[útoku na Venezuelu]] 3. januára 2026 prezident Trump vyhlásil, že tento krok predstavoval uplatnenie Monroeovej doktríny, ktorú označil ako „Donroeovu“, čím odkazoval na seba.<ref>{{Citácia periodika|titul=The ‘Donroe Doctrine’: Trump’s Bid to Control the Western Hemisphere|url=https://www.nytimes.com/2025/11/17/world/americas/trump-latin-america-monroe-doctrine.html|dátum=2025-11-17|dátum prístupu=2026-01-04|jazyk=en|periodikum=The New York Times}}</ref> == Doktrína == Celý dokument Monroeovej doktríny, sformulovaný najmä budúcim [[Prezident Spojených štátov|prezidentom]] a vtedajším [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|ministrom zahraničných]] vecí [[John Quincy Adams|Johnom Quincym Adamsom]], je dlhý a písaný diplomatickým jazykom. Jeho podstata je vyjadrená dvoma kľúčovými pasážami. Prvá je úvodné vyhlásenie, ktoré určuje to, že [[Nový svet (geografia)|Nový svet]] už viac nepodlieha kolonizačnému úsiliu európskych mocností:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monroe Doctrine (1823) | url = https://www.archives.gov/milestone-documents/monroe-doctrine | vydavateľ = National Archives | dátum vydania = 2021-06-25 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = en}}</ref> {{Citát|… príležitosť bola posúdená vhodnou na presadenie zásady, ktorej sa týkajú práva a záujmy Spojených štátov, že americké kontinenty, vzhľadom na slobodný a nezávislý stav, ktorý nadobudli a udržiavajú, sa odteraz nesmú považovať za predmet budúcej kolonizácie žiadnou európskou mocnosťou.}}Druhá pasáž obsahuje hlavné vyjadrenie doktríny. Objasňuje, že Spojené štáty zostávajú nezaujaté voči existujúcim európskym kolóniám v Amerike, no stavajú sa proti akýmkoľvek zásahom, ktoré by sa pokúšali o kolonizáciu novovzniknutých [[Latinská Amerika|latinskoamerických štátov]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monroe Doctrine (1823) | url = https://www.archives.gov/milestone-documents/monroe-doctrine | vydavateľ = National Archives | dátum vydania = 2021-06-25 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Milestones in the History of U.S. Foreign Relations - Office of the Historian | url = https://history.state.gov/milestones/1801-1829/monroe | vydavateľ = history.state.gov | dátum prístupu = 2026-01-07}}</ref> {{Citát|Dlhujeme to teda úprimnosti a priateľským vzťahom, ktoré existujú medzi Spojenými štátmi a týmito mocnosťami, vyhlásiť, že akýkoľvek pokus z ich strany rozšíriť svoj systém na ktorúkoľvek časť tejto pologule by sme považovali za nebezpečný pre náš mier a bezpečnosť. Do existujúcich kolónií alebo závislých území akejkoľvek európskej mocnosti sme nezasahovali a nebudeme zasahovať. No vo vzťahu k vládam, ktoré vyhlásili a udržiavajú svoju nezávislosť a nezávislosť ktorých sme po dôkladnom zvážení a na spravodlivých zásadách uznali, by sme nemohli vnímať nijaký zásah s cieľom utláčať alebo akýmkoľvek iným spôsobom riadiť ich osud zo strany ktorejkoľvek európskej mocnosti v inom svetle, ako prejav nepriateľského postoja voči Spojeným štátom.}}Monroeho prejav neurčil súvislú doktrínu. Bol väčšinou prehliadaný, až kým sa o niekoľko desaťročí neskôr jasne definovala. Na konci 19. storočia sa stala kľúčovou súčasťou americkej zahraničnej politiky. == História == {{Sekcia bez zdroja}} {{POV|dôvod=Sekcia pôsobí jednostranne, keďže sa sústreďuje prevažne na americké intervencie bez širšieho geopolitického kontextu. Zároveň chýbajú dôležité historické súvislosti týkajúce sa vývoja doktríny (Rooseveltov dodatok). Okrem toho sa v texte nachádza množstvo nepresných a nepodložených faktov.}} Monroeova doktrína, ktorá doteraz tvorila jeden zo základov zahraničnej politiky USA, zohrala v počiatočnej fáze progresívnu úlohu, pretože držala ochrannú ruku nad bývalými [[Španielsko|španielskymi]] [[kolónia]]mi v [[Stredná Amerika|Strednej]] a [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] v ich boji za nezávislosť. Neskôr však jej výklad smeroval k tomu, že neprípustnosť intervencie na americkom kontinente sa týka len európskych mocností, nie však samotných USA, ktoré si tak nepriamo vyhradzovali právo intervencie v štátoch Latinskej Ameriky. V súvislosti s prisvojovaním si nových území ([[panamerikanizmus]]) bola Monroeova doktrína využívaná k expanzionalistickej politike USA v Latinskej amerike a k potlačovaniu národno-oslobodeneckých hnutí vedených zväčša ľavicovými (až marxistickými) stranami a neskôr počas [[Studená vojna|studenej vojny]] k brzdeniu vplyvu [[Kubánska revolúcia|kubánskej revolúcie]] vedenej [[Fidel Castro|F. Castrom]]. Hoci prezident [[Theodore Roosevelt]] už vo [[Americko-španielska vojna|vojne]] so [[Španielsko]]m v roku [[1898]] a následne s [[Filipínsko-americká vojna|Filipínami]] ([[1898]] – [[1902]]) porušil Monroeovu doktrínu, keď sa USA zmocnili [[Filipíny|Filipín]], v krajine naďalej pretrvávala ilúzia, že bude možné udržať politiku izolacionizmu aj po vypuknutí [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. [[Prezident]]ovi [[Woodrow Wilson]]ovi bolo jasné, že USA budú musieť do vojny zasiahnuť. Keďže ich záujmom boli bližšie krajiny [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] na čele s [[Francúzsko]]m a [[Veľká Británia|Veľkou Britániou]], potreboval zámienku, ktorou by pred americkou verejnou mienkou tento vstup ospravedlnil. A cisárske [[Nemecko]] potopením [[Loď|lode]] [[Lusitania]], na ktorej sa do Veľkej Británie viezli aj americkí občania, túto zámienku poskytlo. Po skončení vojny USA znova zaviedli izolacionalizmus, možno ešte väčšmi, ako pred vojnou. Dokonca USA nevstúpili do [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]]. Neporušili ho dokonca ani pri napadnutí [[Čína|Číny]] [[Japonsko]]m, ani po vypuknutí [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. USA sa dokonca ani po napadnutí Japonskom ([[Pearl Harbor]]). Opustili túto dlho zaužívanú prax až keď Nemecko vypovedalo USA vojnu, pričom nadaľej trvali na nezasahovaní v ich oblasti vplyvu. Nástup extrémnej ľavice po II. svetovej vojne je nepríjemný najmä pre USA, ktoré Latinskú Ameriku považovali za svoju sféru vplyvu. Dokument sa výrazne uplatňoval hlavne v časoch studenej vojny, keď USA potlačili každý pokus o ustanovenie ľavicovej vlády v štátoch Latinskej Ameriky. Odhaduje sa, že v 20. storočí USA buď zabránili nástupu, alebo násilne zosadili okolo 40 latinskoamerických vlád. Po teroristických útokoch na USA sa však [[George H. W. Bush|G. Bush starší]] začal sústredovať na arabské štáty a dnes USA úplne stráca kontrolu nad Latinskou Amerikou, ktorej štáty sa stále viac odmietajú podriaďovať ich politike. V súčasnosti ide hlavne o [[Venezuela|Venezuelu]], [[Bolívia|Bolíviu]], či [[Nikaragua|Nikaraguu]]. S [[Brazília|Brazíliou]] uzatvára v poslednom období ekonomické dohody aj Čína, takže vplyv USA postupne slabne. Pričom samotná Brazília a čiastočne i [[Argentína]] je považovaná za [[Lokálna veľmoc|lokálnu veľmoc]]. Monroeova doktrína však prakticky nie je striktne dodržiavaná od vstupu do druhej svetovej vojny a vzniku [[studená vojna|studenej vojny]] ([[NATO]]). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Americko-španielska vojna]] * [[Banánové vojny]] == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Dejiny USA]] [[Kategória:Dejiny Latinskej Ameriky]] [[Kategória:Zahraničná politika]] 1il4abnfqmoiq8kcv8zma46dl1czxvc 0 127486 8382445 7406612 2026-10-10T15:23:03Z Pe3kZA 39673 wl. 8382445 wikitext text/x-wiki {{Infobox Potok | Názov = Čierny potok | Dĺžka toku = 3,2 | Plocha povodia = ? | Rád toku = IV. | Povodie = [[Povodie Hrona|Hron]] | Prameň = [[Nízke Tatry]] | Ústie = [[Bystrianka]] | Hydrologické poradie = 4-23-02-003 | Číslo recipienta = 4-23-02-3128 }} '''Čierny potok''' je potok v regióne [[Horehronie|Horehronia]], na území okresu [[Okres Brezno|Brezno]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to pravostranný prítok [[Bystrianka|Bystrianky]], meria 3,2 km a je tokom IV. rádu. Pramení v predhorí [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]], v podcelku [[Ďumbierske Tatry]], na južnom svahu Mesiačika (1 361,7 m n. m.), v nadmorskej výške približne 920 m n. m. Od prameňa tečie najprv na krátkom úseku na juh, potom sa stáča na juhovýchod a vteká do [[Bystrianske podhorie|Bystrianskeho podhoria]] v [[Horehronské podolie|Horehronskom podolí]]. Tu priberá najprv sprava prítok prameniaci východne od rekreačnej osady [[Krpáčovo]], zľava prítok z juhojuhovýchodného svahu svahu Mesiačika a sprava prítok spod Príslopu (890,6 m n. m.). Odtiaľ pokračuje na krátkom úseku východojuhovýchodným smerom a preteká južnou časťou rekreačného strediska [[Tále]]. Napokon už tečie k ústiu opäť juhovýchodným smerom, preteká okolo areálu autokempingu Tále na ľavom brehu, podteká cestu [[Cesta II. triedy 584 (Slovensko)|II. triedy č. 584]] a severne od obce [[Bystrá (okres Brezno)|Bystrá]] ústi v nadmorskej výške cca 617 m n. m. do [[Bystrianka|Bystrianky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.60404&y=48.85828&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Bystrianky}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Hrona]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Brezno]] pxux70y4nj8mgjisjl6ptah6bnp5grk 0 127488 8382411 7923833 2026-10-10T13:49:02Z Teslaton 12161 Teslaton premiestnil stránku [[Mlynná]] na [[Mlynná (prítok Štiavničky)]], ale neponechal presmerovanie: rozl. 7923833 wikitext text/x-wiki '''Mlynná''' je potok na [[Horehronie|Horehroní]], v severnej časti okresu [[Okres Brezno|Brezno]]. Je to pravostranný prítok [[Štiavnička (prítok Bystrianky)|Štiavničky]], má dĺžku 6,9 km a je tokom V. rádu. Pramení v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]], v podcelku [[Ďumbierske Tatry]], na juhovýchodnom svahu [[Ďumbier (vrch)|Ďumbiera]] ({{mnm|2043.4|w}})<ref name=M>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 122 Nízke Tatry – Chopok (10. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ | url = https://www.vku-mapy.sk/online-mapa/tm-122-nizke-tatry-chopok-10-vydanie-2023/ | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref>, v nadmorskej výške okolo {{mnm|1700}}, neďaleko [[Chata generála Milana Rastislava Štefánika|Chaty generála M. R. Štefánika]]. Tečie severojužným smerom, na hornom toku preteká dolinou [[Zelenská Mlynná]], zľava priberá prítok spod Králičky a ďalej nasledujú prítoky: sprava spod [[Veľký Gápeľ|Veľkého Gápľa]] ({{mnm|1776.5}}), zľava ({{mnm|1177.5}}) z úpätia Králičky, sprava opäť spod Veľkého Gápľa, ďalej sprava z doliny Ošusty a taktiež sprava ({{mnm|986.8}}) spod masívu Veľkého Gápľa. Na krátkom úseku potom tečie na juhovýchod a po pribratí 2,6 km dlhého prítoku z doliny [[Pošova Mlynná]] pokračuje na juh [[Mlynná dolina|Mlynnou dolinou]]. Tu postupne priberá najprv krátky ľavostranný prítok z juhozápadného svahu Malého Gápľa ({{mnm|1571.8}}), ďalší zľava spod Zingotovej ({{mnm|1169.6}}) a následne aj dva prítoky z oblasti Valachova. Napokon ešte priberá pravostranný prítok z oblasti Hviezdy, vstupuje do výbežku [[Horehronské podolie|Horehronského podolia]], do podcelku [[Bystrianske podhorie]]. Tu najprv preteká chatovou oblasťou a severovýchodne od obce [[Mýto pod Ďumbierom]] ústi v nadmorskej výške cca {{mnm|655}} do [[Štiavnička (prítok Bystrianky)|Štiavničky]]. == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Bystrianky}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Hrona]] l1j7ws6cnofkdf0bn6ah1t9iueeaukt 8382442 8382411 2026-10-10T15:14:07Z Pe3kZA 39673 ref. 8382442 wikitext text/x-wiki '''Mlynná'''<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=122 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> je potok na [[Horehronie|Horehroní]], v severnej časti okresu [[Okres Brezno|Brezno]]. Je to pravostranný prítok [[Štiavnička (prítok Bystrianky)|Štiavničky]], má dĺžku 6,9 km a je tokom V. rádu. Pramení v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]], v podcelku [[Ďumbierske Tatry]], na juhovýchodnom svahu [[Ďumbier (vrch)|Ďumbiera]] ({{mnm|2043.4|w}})<ref name=M>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 122 Nízke Tatry – Chopok (10. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ | url = https://www.vku-mapy.sk/online-mapa/tm-122-nizke-tatry-chopok-10-vydanie-2023/ | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref>, v nadmorskej výške okolo {{mnm|1700}}, neďaleko [[Chata generála Milana Rastislava Štefánika|Chaty generála M. R. Štefánika]]. Tečie severojužným smerom, na hornom toku preteká dolinou [[Zelenská Mlynná]], zľava priberá prítok spod Králičky a ďalej nasledujú prítoky: sprava spod [[Veľký Gápeľ|Veľkého Gápľa]] ({{mnm|1776.5}}), zľava ({{mnm|1177.5}}) z úpätia Králičky, sprava opäť spod Veľkého Gápľa, ďalej sprava z doliny Ošusty a taktiež sprava ({{mnm|986.8}}) spod masívu Veľkého Gápľa. Na krátkom úseku potom tečie na juhovýchod a po pribratí 2,6 km dlhého prítoku z doliny [[Pošova Mlynná]] pokračuje na juh [[Mlynná dolina|Mlynnou dolinou]]. Tu postupne priberá najprv krátky ľavostranný prítok z juhozápadného svahu Malého Gápľa ({{mnm|1571.8}}), ďalší zľava spod Zingotovej ({{mnm|1169.6}}) a následne aj dva prítoky z oblasti Valachova. Napokon ešte priberá pravostranný prítok z oblasti Hviezdy, vstupuje do výbežku [[Horehronské podolie|Horehronského podolia]], do podcelku [[Bystrianske podhorie]]. Tu najprv preteká chatovou oblasťou a severovýchodne od obce [[Mýto pod Ďumbierom]] ústi v nadmorskej výške cca {{mnm|655}} do [[Štiavnička (prítok Bystrianky)|Štiavničky]].<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.900924,19.646193,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Bystrianky}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Hrona]] 9ulw3lx7kf2znmz16a4yk3eguavugvv 8382449 8382442 2026-10-10T15:28:01Z Teslaton 12161 + infobox 8382449 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Mlynná | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region_type = Kraj | region1 = | district = [[Brezno (okres)|Brezno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Brezno]] | municipality1 = [[Mýto pod Ďumbierom]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Ďumbierske Tatry]] | source_type = Prameň | source_location = [[Ďumbier (vrch)|Ďumbier]] | source_elevation = cca 1700 | source_lat_d = 48.92368 | source_long_d = 19.64711 | mouth = | mouth_location = [[Štiavnička (prítok Bystrianky)|Štiavnička]] | mouth_elevation = cca 655 | mouth_lat_d = 48.86601 | mouth_long_d = 19.64737 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 6.9 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-23-02-3059 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Hrona|Hron]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Mlynná'''<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=122 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> je potok na [[Horehronie|Horehroní]], v severnej časti okresu [[Okres Brezno|Brezno]]. Je to pravostranný prítok [[Štiavnička (prítok Bystrianky)|Štiavničky]], má dĺžku 6,9 km a je tokom V. rádu. Pramení v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]], v podcelku [[Ďumbierske Tatry]], na juhovýchodnom svahu [[Ďumbier (vrch)|Ďumbiera]] ({{mnm|2043.4|w}})<ref name=M>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 122 Nízke Tatry – Chopok (10. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ | url = https://www.vku-mapy.sk/online-mapa/tm-122-nizke-tatry-chopok-10-vydanie-2023/ | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref>, v nadmorskej výške okolo {{mnm|1700}}, neďaleko [[Chata generála Milana Rastislava Štefánika|Chaty generála M. R. Štefánika]]. Tečie severojužným smerom, na hornom toku preteká dolinou [[Zelenská Mlynná]], zľava priberá prítok spod Králičky a ďalej nasledujú prítoky: sprava spod [[Veľký Gápeľ|Veľkého Gápľa]] ({{mnm|1776.5}}), zľava ({{mnm|1177.5}}) z úpätia Králičky, sprava opäť spod Veľkého Gápľa, ďalej sprava z doliny Ošusty a taktiež sprava ({{mnm|986.8}}) spod masívu Veľkého Gápľa. Na krátkom úseku potom tečie na juhovýchod a po pribratí 2,6 km dlhého prítoku z doliny [[Pošova Mlynná]] pokračuje na juh [[Mlynná dolina|Mlynnou dolinou]]. Tu postupne priberá najprv krátky ľavostranný prítok z juhozápadného svahu Malého Gápľa ({{mnm|1571.8}}), ďalší zľava spod Zingotovej ({{mnm|1169.6}}) a následne aj dva prítoky z oblasti Valachova. Napokon ešte priberá pravostranný prítok z oblasti Hviezdy, vstupuje do výbežku [[Horehronské podolie|Horehronského podolia]], do podcelku [[Bystrianske podhorie]]. Tu najprv preteká chatovou oblasťou a severovýchodne od obce [[Mýto pod Ďumbierom]] ústi v nadmorskej výške cca {{mnm|655}} do [[Štiavnička (prítok Bystrianky)|Štiavničky]].<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.900924,19.646193,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Bystrianky}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Hrona]] bqtwzve3x7c8tm5xemxr7e5tc8ctlk3 0 127703 8382443 8378568 2026-10-10T15:16:24Z ~2026-52626-20 306818 /* */ 8382443 wikitext text/x-wiki {{pozri|rase z Hviezdnych vojen|Jawa (Hviezdne vojny)}} '''JAWA''' alebo '''Jawa''' bol [[Česko-Slovensko|česko-slovenský]] (od roku 1993 český) výrobca motocyklov a v minulosti aj automobilov (licencia [[Nemecko|nemeckého]] DKW). V súčasnosti sa pod touto značkou predávajú preznačené [[Čína|čínske]], [[India|indické]] a [[Argentína|argentínske]] motocykle. Vo výrobe figuruje iba dvojtaktná 350/640. (ako súbor náhradných dielov, motor typu 638 z roku [[1984]]). Názov pochádza zo spojenia '''Ja'''neček - '''Wa'''nderer. == Dejiny firmy == K zaregistrovaniu značky došlo [[17. august]]a [[1929]] o pol jedenástej dopoludnia. Český majiteľ [[zbrojovka|zbrojovky]], podnikateľ a vynálezca [[František Janeček (konštruktér)|František Janeček]] hľadal nový [[výrobný program]], potom ako sa v jeho [[firma|firme]] doposiaľ najdôležitejšie zbrojné produkty ukázali ako nedostatočne konkurecieschopné. Následne kúpil práva na [[motocykel]] [[Nemecko|nemeckej]] značky [[Wanderer]], čo bol [[Jednovalcový motor|jednovalec]] s [[rozvod]]om [[OHV]], [[zdvihový objem|zdvihovým objemom]] 500&nbsp;cm³, hriadeľovým pohonom a [[rám]]om z [[oceľ]]ových [[profil]]ov. Ľudovo nazývaný ''„[[Rumpál]]“'', bol nedostatočne vyvinutý a pre množstvo detských chorôb sa mohol iba s čiastočným úspechom usadiť na [[trh]]u (firma Wanderer končila predovšetkým v dôsledku technických problémov s týmto motocyklom výrobu, možno práve preto sa mohli zdať Janečkovi ponúknuté podmienky ako výhodné). Predstavený bol na Pražskom autosalóne [[23. október|23. októbra]] [[1929]]. V tejto oblasti neskúsenej firme vytiahol tŕň z päty anglický motocyklový pretekár a konštruktér [[George William Patchett]], ktorý v roku 1932 skonštruoval nový motocykel s anglickým [[motor]]om [[Villiers]] 175&nbsp;cm³. [[Patchett]] navrhol pre Jawu i dva cestné stroje so [[zdvihový objem|zdvihovým objemom]] 350&nbsp;cm³, verziu [[SV]] a [[OHV]], potom však už prišli návrhy Josefa Jozífa, najprv [[Dvojdobý motor|dvojtaktný]] 100&nbsp;cm³. Po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bola Jawa [[znárodnenie|znárodnená]] a jadrom jej produkcie sa stali [[Dvojdobý motor|dvojtaktné]] stroje: [[Jednovalcový motor|jednovalce]] 125 a 175 cm³ (motor Čezet, ako kópia predvojnového nemeckého DKW 125 RT), jedno- alebo dvojvalec 250 cm³ a dvojvalec 350 cm³ (kópia predvojnového nemeckého DKW 350 NZ). Na zahraničných trhoch predávala pražská Jawa prostredníctvom Motokovu aj motocykle iných značiek pod označením Jawa, napríklad [[Babetta]], [[SK-90]], [[Manet]], [[Manet|Tatran]], alebo Čezet.{{#tag:ref|V kategóriách 75 a 125 cm³ sa jednalo o premenované motocykle Tatran z Považských strojární|group=pozn}} Okrem toho vyrábala Jawa aj pretekárske stroje [[DOHC]] a od polovice 50. rokov dvojvalce [[OHC]] 500 cm³. V povojnovom období mala úspechy{{Bez citácie}} v [[Šesťdňová súťaž|Šesťdňovej súťaži]] (vrátane preznačených motocykov '''Tatran''' a '''Rotax''') i na [[plochá dráha|plochých dráhach]], ale jej produktami ostávali dvojtaktné motocykle 250 a 350 cm³ aj malé mopedy, predovšetkým pre mládež 50 cm³- Jawetta. Jawa vyrába obmedzene motocykle dodnes. Jej hlavným a jediným produktom je naďalej dvojtaktná JAWA 350/640 v dizajne 634 (z dôvodu zastaranosti a emisných noriem, ako súbor náhradných dielov) a dovezené, preznačené zahraničné motocykle: [[Čína|čínsky]] Shineray - Jawa 350 OHC, alebo [[India|indická]] Mahindra - Jawa Perak 350 CL. == Známe typy motocyklov == * [[Jawa 500 OHV|JAWA 500 OHV]] ([[1929]]) nazývaný Rumpál, jednovalec, pohon kardanom, licencia Wanderer * JAWA 175 [[Villiers Ltd|Villiers]] ([[1932]]), dvojtakt - jednovalec, motory a ďalšie komponenty boli dodané od anglického Villiersa, neskôr ich Jawa vyrábala v licencii * [[Jawa 350|JAWA 350]] [[SV]] ([[1934]]), jednovalec * JAWA 350 [[OHV]] ([[1935]]), jednovalec * JAWA 250 ([[1935]]), dvojtakt - jednovalec * JAWA 100 Robot ([[1937]]), dvojtakt - jednovalec * JAWA 250 Duplex Block ([[1939]]), dvojtakt - jednovalec, prevodovka v jednom bloku s motorom * JAWA 250 typ 11 ([[1946]]), Pérák, dvojtaktný jednovalec, kópia predvojnového nemeckého motocykla DKW 350. * JAWA 350 typ 12 ([[1948]]), Pérák, pôvodne ako Ogar 350, dvojtaktný dvojvalec * [[Jawa 500 OHC|JAWA 500 OHC]] Typ 15/00, /01, /02 4 taktný dvojvalec ([[1952]] - 59) Jediný štvortaktný motocykel produkovaný Jawou. * JAWA 250, [[Jawa 350|350]] (dvojvalec, ex Ogar), 125, 150 a 175 (od [[1954]]), Kývačka podľa nového typu odpruženia zadného kolesa výkyvnou vidlicou; všetky dvojtakt – 125 až 175 jednovalec, JAWA 350 s dvoma valcami, 250 ako 1- a 2 valec s JAWA alebo ČZ-motormi, pod značkou JAWA popr. JAWA-CZ, od ca. [[1968]] modernizované, s viac ako 60 % výkonu navyše{{chýba zdroj}}. * JAWA Stadion [[1955]], moped, 2-stupňová prevodovka, ručné riadenie, ľahká stavba, známy svojou "sebevražedou" prednou vidlicou (konštrukčná chyba výrobcu) Motor bol kópia nemeckého Sachsu 50. * JAWA Jawetta okolo [[1960]], moped, 2 stupňová prevodovka, ručné riadenie, kapotáž * [[Jawa Pionier|"Pionier"]] Jawa50 typ 550 [[1954]], jednomiestny, malý motocykel, výroba v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]] * J50 typ 555 ([[1958]]), jednomiestny, kapotovaný malý motocykel s nosičom batožín nad zadným kolesom * Jawa Cezeta 175 ([[skúter]], [[1956]]) * JAWA 500 ([[plochá dráha|plochodrážna]], [[1964]], ex ESO S45, od [[1953]] [[OHV]], od [[1976]] [[DOHC]] * [[Manet|SK-90]], vývoj a výroba v [[Považské strojárne|Považskej Bystrici]], 90 ccm, 5-stupňová prevodovka a rotačný posúvač. Pôvodne plánovaný v objemových kategóriách 50 / 75 / 90. Verzie Cross, Trail a Roadster ([[1968]]-73). Nasilu premenovaný na JAWA 90 (v tom čase SK-90 najmodernejší československý motocykel a nebol prekonaný do konca Československa). Motocykel SK-90 vychádzal z úspešných súťažných motocyklov [[Manet|Tatran]] * J50 typ 05, výrazná modernizácia typu 555, vývoj a výroba v [[Považské strojárne|Považskej Bystrici]], dvojmiestny malý motocykel, 3 stupňová prevodovka, nožné radenie * J50 typ 20 ''Štandard'' 2 miestny, poloskúter, s chráničmi kolien, modernizovaný typ 05, výroba v [[Považské strojárne|Považskej Bystrici]]. * J50 typ 21 ''Šport'' ako typ 20, bez skútrovania, nožné stupačky, výroba v [[Považské strojárne|Považskej Bystrici]] * J50 Typ 23 ''Mustang'' 1968 - 1982, 2 miestny, pohonný agregát rovnaký ako 20/21, vývoj v spolupráci Považských strojární a talianskeho Italjetu. * [[Babetta|Babetta 207]] - moped, vývoj a výroba na [[Považské strojárne|Slovensku]] od 1973 - 1982, na niektorých trhoch pod názvom Jawa moped, 1-stupňová prevodovka, automatická spojka, elektronické bezkontaktové zapaľovanie Tranzimo, max.rýchlosť 25/40/50 km/h. * [[Babetta|Babetta 210]] - moped vývoj a výroba na [[Považské strojárne|Slovensku]] od 1983 - 1998, na niektorých trhoch pod názvom Jawa moped, 2-stupňová prevodovka, automatická spojka, elektronické bezkontaktové zapaľovanie, verzia moped/mokik, max. rýchlosť 25/30/40/50km/h * Jawa New Pionýr 555 [motoscoot] (od [[2006]], preznačený [[Čína|čínsky]] motocykel, 4 taktný, chladenie vzduchom, 4-stupňová prevodovka, mechanická spojka, zapaľovanie CDI , max rýchlosť 62 km/h (80 km/h) štartér mechanický, Max. výkon 2,6 kW/8600 ot./min. 3,2 Nm/5500 ot./min., brzdy bubnové * Jawa Betka 50 [motoscoot] (od [[2006]], preznačený [[Čína|čínsky]] motocykel, 4taktný, chladenie vzduchom, 4-stupňová prevodovka, mechanická spojka, zapaľovanie CDI, max rýchlosť 62 km/h (80 km/h), štartér mechanický alebo elektrický, max. výkon 2,6 kW/8600 ot./min. 3,2 Nm/5500 ot./min., bubnové brzdy == Automobily == [[Súbor:Jawa Minor 1938 01.jpg|thumb|Jawa Minor 1938]] Všetky údaje sú pre základnú verziu dvojdverovej limuzíny (tudor) * JAWA 700 ([[1934]]) - licenčná verzia nemeckého [[Auto Union|DKW Meisterklasse]], vodou chladený radový 2-valec, 684 cm³, 15 kW, naprieč za prednou nápravou, 3-stupňova prevodovka, predný nahon, pohotovostná hmotnosť 720 kg, max. 80 km/h; . * Jawa 750 1000 míľ československých 1935 vyrobených 6 kusov - 3 kúpe a 3 roadster, motor 2 valec, 17 kW, maximálna rýchlosť 120km/h. hmotnosť 705kg dochoval sa jeden exemplár v prevedení kúpe. * JAWA Minor I ([[1937]] - 39, [[1945]]) - vodou chladený radový 2-valec, 616 cm³, 15 kW, naprieč za prednou nápravou, 3-stupňova prievodovka, predný nahon, pohotovostná hmotnosť 700 kg, max. 90 km/h == Poznámky == <references group=pozn/> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Jawa motorcycles}} == Externé odkazy == * http://www.jawa.eu * http://www.facebook.com/JAWA.EU * http://www.jawa.cz * http://www.jawa-50.cz [[Kategória:Jawa| ]] [[Kategória:Výrobcovia motocyklov]] [[Kategória:České automobilky]] 9go6o4vhmevqkfz2z1dfmtjpbirx294 8382444 8382443 2026-10-10T15:19:15Z ~2026-52626-20 306818 /* Dejiny firmy */ 8382444 wikitext text/x-wiki {{pozri|rase z Hviezdnych vojen|Jawa (Hviezdne vojny)}} '''JAWA''' alebo '''Jawa''' bol [[Česko-Slovensko|česko-slovenský]] (od roku 1993 český) výrobca motocyklov a v minulosti aj automobilov (licencia [[Nemecko|nemeckého]] DKW). V súčasnosti sa pod touto značkou predávajú preznačené [[Čína|čínske]], [[India|indické]] a [[Argentína|argentínske]] motocykle. Vo výrobe figuruje iba dvojtaktná 350/640. (ako súbor náhradných dielov, motor typu 638 z roku [[1984]]). Názov pochádza zo spojenia '''Ja'''neček - '''Wa'''nderer. == Dejiny firmy == K zaregistrovaniu značky došlo [[17. august]]a [[1929]] o pol jedenástej dopoludnia. Český majiteľ [[zbrojovka|zbrojovky]], podnikateľ a vynálezca [[František Janeček (konštruktér)|František Janeček]] hľadal nový [[výrobný program]], potom ako sa v jeho [[firma|firme]] doposiaľ najdôležitejšie zbrojné produkty ukázali ako nedostatočne konkurecieschopné. Následne kúpil práva na [[motocykel]] [[Nemecko|nemeckej]] značky [[Wanderer]], čo bol [[Jednovalcový motor|jednovalec]] s [[rozvod]]om [[OHV]], [[zdvihový objem|zdvihovým objemom]] 500&nbsp;cm³, hriadeľovým pohonom a [[rám]]om z [[oceľ]]ových [[profil]]ov. Ľudovo nazývaný ''„[[Rumpál]]“'', bol nedostatočne vyvinutý a pre množstvo detských chorôb sa mohol iba s čiastočným úspechom usadiť na [[trh]]u (firma Wanderer končila predovšetkým v dôsledku technických problémov s týmto motocyklom výrobu, možno práve preto sa mohli zdať Janečkovi ponúknuté podmienky ako výhodné). Predstavený bol na Pražskom autosalóne [[23. október|23. októbra]] [[1929]]. V tejto oblasti neskúsenej firme vytiahol tŕň z päty anglický motocyklový pretekár a konštruktér [[George William Patchett]], ktorý v roku 1932 skonštruoval nový motocykel s anglickým [[motor]]om [[Villiers]] 175&nbsp;cm³. [[Patchett]] navrhol pre Jawu i dva cestné stroje so [[zdvihový objem|zdvihovým objemom]] 350&nbsp;cm³, verziu [[SV]] a [[OHV]], potom však už prišli návrhy Josefa Jozífa, najprv [[Dvojdobý motor|dvojtaktný]] 100&nbsp;cm³. Po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bola Jawa [[znárodnenie|znárodnená]] a jadrom jej produkcie sa stali [[Dvojdobý motor|dvojtaktné]] stroje: [[Jednovalcový motor|jednovalce]] 125 a 175 cm³ (motor Čezet, ako kópia predvojnového nemeckého DKW 125 RT), jedno- alebo dvojvalec 250 cm³ a dvojvalec 350 cm³ (kópia predvojnového nemeckého DKW 350 NZ). Na zahraničných trhoch predávala pražská Jawa prostredníctvom Motokovu aj motocykle iných značiek pod označením Jawa, napríklad [[Babetta]], [[SK-90]], [[Manet]], [[Manet|Tatran]], alebo Čezet.{{#tag:ref|V kategóriách 75 a 125 cm³ sa jednalo o premenované motocykle Tatran z Považských strojární|group=pozn}} Okrem toho vyrábala Jawa aj pretekárske stroje [[DOHC]] a od polovice 50. rokov dvojvalce [[OHC]] 500 cm³. V povojnovom období mala úspechy{{Bez citácie}} v [[Šesťdňová súťaž|Šesťdňovej súťaži]] (vrátane preznačených motocykov '''Tatran''' a motocyklov s motorom '''Rotax''') i na [[plochá dráha|plochých dráhach]], ale jej produktami ostávali dvojtaktné motocykle 250 a 350 cm³ aj malé mopedy, predovšetkým pre mládež 50 cm³- Jawetta. Jawa vyrába obmedzene motocykle dodnes. Jej hlavným a jediným produktom je naďalej dvojtaktná JAWA 350/640 v dizajne 634 (z dôvodu zastaranosti a emisných noriem, ako súbor náhradných dielov) a dovezené, preznačené zahraničné motocykle: [[Čína|čínsky]] Shineray - Jawa 350 OHC, alebo [[India|indická]] Mahindra - Jawa Perak 350 CL. == Známe typy motocyklov == * [[Jawa 500 OHV|JAWA 500 OHV]] ([[1929]]) nazývaný Rumpál, jednovalec, pohon kardanom, licencia Wanderer * JAWA 175 [[Villiers Ltd|Villiers]] ([[1932]]), dvojtakt - jednovalec, motory a ďalšie komponenty boli dodané od anglického Villiersa, neskôr ich Jawa vyrábala v licencii * [[Jawa 350|JAWA 350]] [[SV]] ([[1934]]), jednovalec * JAWA 350 [[OHV]] ([[1935]]), jednovalec * JAWA 250 ([[1935]]), dvojtakt - jednovalec * JAWA 100 Robot ([[1937]]), dvojtakt - jednovalec * JAWA 250 Duplex Block ([[1939]]), dvojtakt - jednovalec, prevodovka v jednom bloku s motorom * JAWA 250 typ 11 ([[1946]]), Pérák, dvojtaktný jednovalec, kópia predvojnového nemeckého motocykla DKW 350. * JAWA 350 typ 12 ([[1948]]), Pérák, pôvodne ako Ogar 350, dvojtaktný dvojvalec * [[Jawa 500 OHC|JAWA 500 OHC]] Typ 15/00, /01, /02 4 taktný dvojvalec ([[1952]] - 59) Jediný štvortaktný motocykel produkovaný Jawou. * JAWA 250, [[Jawa 350|350]] (dvojvalec, ex Ogar), 125, 150 a 175 (od [[1954]]), Kývačka podľa nového typu odpruženia zadného kolesa výkyvnou vidlicou; všetky dvojtakt – 125 až 175 jednovalec, JAWA 350 s dvoma valcami, 250 ako 1- a 2 valec s JAWA alebo ČZ-motormi, pod značkou JAWA popr. JAWA-CZ, od ca. [[1968]] modernizované, s viac ako 60 % výkonu navyše{{chýba zdroj}}. * JAWA Stadion [[1955]], moped, 2-stupňová prevodovka, ručné riadenie, ľahká stavba, známy svojou "sebevražedou" prednou vidlicou (konštrukčná chyba výrobcu) Motor bol kópia nemeckého Sachsu 50. * JAWA Jawetta okolo [[1960]], moped, 2 stupňová prevodovka, ručné riadenie, kapotáž * [[Jawa Pionier|"Pionier"]] Jawa50 typ 550 [[1954]], jednomiestny, malý motocykel, výroba v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]] * J50 typ 555 ([[1958]]), jednomiestny, kapotovaný malý motocykel s nosičom batožín nad zadným kolesom * Jawa Cezeta 175 ([[skúter]], [[1956]]) * JAWA 500 ([[plochá dráha|plochodrážna]], [[1964]], ex ESO S45, od [[1953]] [[OHV]], od [[1976]] [[DOHC]] * [[Manet|SK-90]], vývoj a výroba v [[Považské strojárne|Považskej Bystrici]], 90 ccm, 5-stupňová prevodovka a rotačný posúvač. Pôvodne plánovaný v objemových kategóriách 50 / 75 / 90. Verzie Cross, Trail a Roadster ([[1968]]-73). Nasilu premenovaný na JAWA 90 (v tom čase SK-90 najmodernejší československý motocykel a nebol prekonaný do konca Československa). Motocykel SK-90 vychádzal z úspešných súťažných motocyklov [[Manet|Tatran]] * J50 typ 05, výrazná modernizácia typu 555, vývoj a výroba v [[Považské strojárne|Považskej Bystrici]], dvojmiestny malý motocykel, 3 stupňová prevodovka, nožné radenie * J50 typ 20 ''Štandard'' 2 miestny, poloskúter, s chráničmi kolien, modernizovaný typ 05, výroba v [[Považské strojárne|Považskej Bystrici]]. * J50 typ 21 ''Šport'' ako typ 20, bez skútrovania, nožné stupačky, výroba v [[Považské strojárne|Považskej Bystrici]] * J50 Typ 23 ''Mustang'' 1968 - 1982, 2 miestny, pohonný agregát rovnaký ako 20/21, vývoj v spolupráci Považských strojární a talianskeho Italjetu. * [[Babetta|Babetta 207]] - moped, vývoj a výroba na [[Považské strojárne|Slovensku]] od 1973 - 1982, na niektorých trhoch pod názvom Jawa moped, 1-stupňová prevodovka, automatická spojka, elektronické bezkontaktové zapaľovanie Tranzimo, max.rýchlosť 25/40/50 km/h. * [[Babetta|Babetta 210]] - moped vývoj a výroba na [[Považské strojárne|Slovensku]] od 1983 - 1998, na niektorých trhoch pod názvom Jawa moped, 2-stupňová prevodovka, automatická spojka, elektronické bezkontaktové zapaľovanie, verzia moped/mokik, max. rýchlosť 25/30/40/50km/h * Jawa New Pionýr 555 [motoscoot] (od [[2006]], preznačený [[Čína|čínsky]] motocykel, 4 taktný, chladenie vzduchom, 4-stupňová prevodovka, mechanická spojka, zapaľovanie CDI , max rýchlosť 62 km/h (80 km/h) štartér mechanický, Max. výkon 2,6 kW/8600 ot./min. 3,2 Nm/5500 ot./min., brzdy bubnové * Jawa Betka 50 [motoscoot] (od [[2006]], preznačený [[Čína|čínsky]] motocykel, 4taktný, chladenie vzduchom, 4-stupňová prevodovka, mechanická spojka, zapaľovanie CDI, max rýchlosť 62 km/h (80 km/h), štartér mechanický alebo elektrický, max. výkon 2,6 kW/8600 ot./min. 3,2 Nm/5500 ot./min., bubnové brzdy == Automobily == [[Súbor:Jawa Minor 1938 01.jpg|thumb|Jawa Minor 1938]] Všetky údaje sú pre základnú verziu dvojdverovej limuzíny (tudor) * JAWA 700 ([[1934]]) - licenčná verzia nemeckého [[Auto Union|DKW Meisterklasse]], vodou chladený radový 2-valec, 684 cm³, 15 kW, naprieč za prednou nápravou, 3-stupňova prevodovka, predný nahon, pohotovostná hmotnosť 720 kg, max. 80 km/h; . * Jawa 750 1000 míľ československých 1935 vyrobených 6 kusov - 3 kúpe a 3 roadster, motor 2 valec, 17 kW, maximálna rýchlosť 120km/h. hmotnosť 705kg dochoval sa jeden exemplár v prevedení kúpe. * JAWA Minor I ([[1937]] - 39, [[1945]]) - vodou chladený radový 2-valec, 616 cm³, 15 kW, naprieč za prednou nápravou, 3-stupňova prievodovka, predný nahon, pohotovostná hmotnosť 700 kg, max. 90 km/h == Poznámky == <references group=pozn/> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Jawa motorcycles}} == Externé odkazy == * http://www.jawa.eu * http://www.facebook.com/JAWA.EU * http://www.jawa.cz * http://www.jawa-50.cz [[Kategória:Jawa| ]] [[Kategória:Výrobcovia motocyklov]] [[Kategória:České automobilky]] 2c8hhua94k8kz7le45x031qfi0ikle2 0 130236 8382627 8379090 2026-10-11T03:54:08Z LukasCatman 243166 Revízia [[Special:Diff/8361380|8361380]] používateľa [[Special:Contributions/LukasCatman|LukasCatman]] ([[User talk:LukasCatman|diskusia]]) bola vrátená 8382627 wikitext text/x-wiki {{DISPLAYTITLE:Rádio _FM}} {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Rádio _FM | logo = Rádio_FM (2026).svg | popis = Logo Rádia _FM | príjem = terestriálne (FM), káblové a internetové vysielanie | typ stanice = [[verejnoprávne vysielanie|verejnoprávna]] | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = Janka Imrichová {{Small|(od 02.2018)}}<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hudec | meno = Marek | titul = Šéfka Rádia_FM: Museli sme obhajovať svoj zmysel. Verím, že sa s vedením RTVS dohodneme | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kultura.sme.sk/c/20750496/sefka-radia_fm-museli-sme-obhajovat-svoj-zmysel-verim-ze-sa-s-vedenim-rtvs-dohodneme.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-31 | dátum prístupu = 2018-02-01 }}</ref> | dramaturg = | premiéra = [[3. november]] [[1989]] | koniec vysielania = | cieľová skupina = | hudobný formát = alternative mainstream | slogan = Počúvaj čo chceš | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = Rock FM Rádio | vlastník = [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]] | člen skupiny = | sesterské stanice = [[Rádio Slovensko]]<br>[[Rádio Devín]]<br>[[Rádio Regina]]<br>[[Rádio Patria]]<br>[[Rádio Slovakia International]]<br>[[Rádio Pyramída]]<br>[[Rádio Junior]]<br>[[Rádio Litera]] | webstránka = http://fm.rtvs.sk/ | poznámky = }} '''Rádio _FM''' je hudobná [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová stanica]] [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]], prezentujúca alternatívne hudobné žánre s výrazným zastúpením slovenskej hudby. Vo večernom vysielaní sa orientuje na okrajové hudobné žánre ako worldmusic, [[ambientná hudba|ambient]], [[dubstep]], [[Intelligent dance music|IDM]], [[electro]], [[folktronica]], [[glitch]], new school, old school, [[alternatívny rock]], [[hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[drum and bass]], [[breakbeat]], [[UK garage]], [[Nu jazz]], [[House (hudba)|house]], [[hard rock]], [[metal]]. Podľa dramaturga rádia [[Daniel Baláž|Daniela Baláža]] je poslaním Rádia FM podporovať inakosť, nie hlavný prúd.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Holetzová | meno = Katarína | titul = Daniel Baláž: Výber hudby Rádia _FM je tancom na tenkom ľade | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/255972-daniel-balaz-vyber-hudby-radia-fm-je-tancom-na-tenkom-lade/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2013-01-16 | dátum prístupu = 2018-02-01 }}</ref> == Dejiny == [[Súbor:Vysielacie štúdio Rádia FM.jpg|náhľad|Vysielacie štúdio Rádia FM|vľavo]] História mládežníckeho okruhu Československého rozhlasu sa začala písať [[5. január]]a [[1987]], keď vznikol popoludňajší blok pre mládež – ''Rádio Elán''. [[4. september|4. septembra]] [[1989]] združením slovenského programového bloku Rádio Elán a českého ''Mikrofórum'' vznikol federálny mládežnícky programový okruh E + M, ktorý zanikol [[31. december|31. decembra]] [[1990]]. [[4. marec|4. marca]] [[1991]] vzniklo ''Rock FM Rádio''. Ako prvé na Slovensku začalo [[1. január]]a [[1992]] s 24 hodinovým vysielaním.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História SRo | url = https://www.rtvs.org/o-rtvs/historia/historia-sro | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-02-01 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> [[3. november|3. novembra]] [[2004]] sa tento okruh [[Slovenský rozhlas|SRo]] premenoval na Rádio _FM a podstatne zmenil aj svoj formát. Ako prvé médium na Slovensku začalo ponúkať [[podcasting]]. == Vysielače == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 450 | caption = Sieť vysielačov Rádia FM | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Blatný vrch|LC]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 16 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 38 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = Moldava | position = bottom | lat_deg = 48 | lat_min = 36 | lat_sec = 43 | lat_dir = N | lon_deg = 21 | lon_min = 0 | lon_sec = 05 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PO | position = left | lat_deg = 49 | lat_min = 01 | lat_dir = N | lon_deg = 21 | lon_min = 14 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Španí laz|VK]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 12 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 6 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Dievčenská skala|RV]] | position = left | lat_deg = 48 | lat_min = 33 | lat_dir = N | lon_deg = 20 | lon_min = 20 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ZV | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 35 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 05 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Kotník|SL]] | position = right | lat_deg = 49 | lat_min = 12 | lat_dir = N | lon_deg = 20 | lon_min = 20 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = CA | position = right | lat_deg = 49 | lat_min = 27 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 46 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = DK | position = left | lat_deg = 49 | lat_min = 13 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 17 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Magurka (vrch v Oravskej Magure; 1107 m n. m.)#Vysielač Magurka|NO]] | position = right | lat_deg = 49 | lat_min = 18 | lat_sec = 0 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 22 | lon_sec = 0 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Modrý vrch|Št]] | position = left | lat_deg = 47 | lat_min = 49 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 38 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Stebnícka Magura|BJ]] | position = right | lat_deg = 49 | lat_min = 21 | lat_dir = N | lon_deg = 21 | lon_min = 15 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Úložisko|RK]] | position = right | lat_deg = 49 | lat_min = 05 | lat_sec = 04 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 18 | lon_sec = 11 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NZ | position = left | lat_deg = 47 | lat_min = 58 | lat_sec = 35 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 6 | lon_sec = 50 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Trebišov|TV]] | position = left | lat_deg = 48 | lat_min = 35 | lat_sec = 0 | lat_dir = N | lon_deg = 21 | lon_min = 36 | lon_sec = 0 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Magurica|SV]] | position = left | lat_deg = 48 | lat_min = 55 | lat_dir = N | lon_deg = 22 | lon_min = 0 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Nad oborou|TN]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 59 | lat_sec = 0 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 6 | lon_sec = 0 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Mária Magdaléna|SE]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 35 | lat_sec = 38 | lat_dir = N | lon_deg = 17 | lon_min = 13 | lon_sec = 53 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 10 | lat_sec = 57 | lat_dir = N | lon_deg = 17 | lon_min = 5 | lon_sec = 40 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Kráľova hoľa|PP]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 52 | lat_sec = 57.30 | lat_dir = N | lon_deg = 20 | lon_min = 8 | lon_sec = 23.53 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KE | position = left | lat_deg = 48 | lat_min = 42 | lat_sec = 0 | lat_dir = N | lon_deg = 21 | lon_min = 15 | lon_sec = | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ZH | position = left | lat_deg = 48 | lat_min = 35 | lat_sec = 37 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 52 | lon_sec = 23 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BB | lat_deg = 48 | lat_min = 45 | lat_sec = 29 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 07 | lon_sec = 09 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Krížava|ZA]] | position = left | lat_deg = 49 | lat_min = 5 | lat_sec = 50 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 49 | lon_sec = 09 | lon_dir = O }} }} {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 450 | caption = Sieť DAB+ vysielačov Rádia FM | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.106 | lon = 18.4466 | label = [[Považská Bystrica|Pov. Bystrica]] | mark = Yellow pog.svg| position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.097 | lon = 18.8193 | label = [[Vysielač Krížava|Krížava]] | mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.1825 | lon = 17.0944 | label = [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] | mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.3426 | lon = 18.1044 | label = [[Zobor (vrch)|Zobor]] | mark = Yellow pog.svg| position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7138 | lon = 21.2911 | label = Heringeš | mark = Yellow pog.svg| position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7555 | lon = 19.1191 | label = [[Vysielač Laskomer|Laskomer]]| mark = Yellow pog.svg| position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.9919 | lon = 18.0313 | label = [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]]| mark = Yellow pog.svg| position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.4306 | lon = 20.0426 | label = Palaska| mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.5936 | lon = 17.2263 | label = [[Dubník (288,8 m n. m.)|Dubník]]| mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.9236 | lon = 21.4622 | label = [[Vysielač Dubník|Dubník]]| mark = Yellow pog.svg| position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7856 | lon = 18.5787 | label = Prievidza | mark = Yellow pog.svg| position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7383 | lon = 18.9963 | label = [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]]| mark = Yellow pog.svg| position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.1047 | lon = 19.4702 | label = [[Vysielač Úložisko|Úložisko]]| mark = Yellow pog.svg| position = bottom }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.0105 | lon = 20.3075 | label = Dubina| mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.0025 | lon = 20.86 | label = Rudník | mark = Yellow pog.svg| position = bottom }} }} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" !FM vysielač ![[Frekvencia (fyzika)|Frekvencia]] !Výkon [[ERP]] !Nadmorská výška !Pozn. |- |[[Zvolen]] – Malá Stráž || {{0}}89,0 MHz || {{nts|1}} kW || {{nts|364}} [[m n. m.]] || |- |[[Bratislava]] – [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] || {{0}}89,3 MHz || 5 kW || {{nts|440}} m n. m. || |- |[[Dolný Kubín]] – Veľký Bysterec || {{0}}91,7 MHz || {{nts|0,5}} kW || {{nts|658}} m n. m. || |- |[[Čadca]] – [[Jurošovský vrch#Vysielače|Jurošovský vrch]] || {{0}}91,8 MHz || {{nts|0,5}} kW || {{nts|626}} m n. m. || |- |[[Námestovo]] – [[Vysielač Magurka|Magurka]] || {{0}}91,9 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|1117}} m n. m. || |- |[[Žilina]] – [[Vysielač Krížava|Krížava]] || {{0}}94,5 MHz || {{nts|20}} kW || {{nts|1451}} m n. m. || |- |[[Lučenec]] – [[Vysielač Blatný vrch|Blatný vrch]] || {{0}}98,0 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|359}} m n. m. || 18.00 – 6.00 h |- |[[Modrý Kameň]] – [[Vysielač Španí laz|Španí Laz]] || {{0}}98,3 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|643}} m n. m. || 18.00 – 6.00 h |- |[[Žiar nad Hronom]] – Šibeničný vrch || {{0}}98,4 MHz || {{nts|0,5}} kW || {{nts|399}} m n. m. || |- |[[Stará Ľubovňa]] – [[Vysielač Kotník|Kotník]] || {{0}}98,9 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|883}} m n. m. || |- |[[Košice]] – Werferova || 101,2 MHz || 0,2 kW || {{nts|240}} m n. m. || |- |[[Trenčín]] – [[Vysielač Nad oborou|Nad Oborou]] || 101,2 MHz || 20 kW || {{nts|654}} m n. m. || |- |[[Trebišov]] – Bánovce nad Ondavou || 101,3 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|118}} m n. m. || |- |[[Prešov]] – Šibená hora || 101,5 MHz || {{nts|0,5}} kW || {{nts|313}} m n. m. || |- |[[Bardejov]] – [[Vysielač Stebnícka Magura|Stebnícka Magura]] || 101,7 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|900}} m n. m. || |- |[[Ružomberok]] – [[Vysielač Úložisko|Úložisko]] || 102,1 MHz || {{nts|5}} kW || {{nts|742}} m n. m. || |- |[[Borský Mikuláš]] – [[Vysielač Dubník|Dubník]] || 102,8 MHz || {{nts|1}} kW || {{nts|287}} m n. m. || |- |[[Nové Zámky]] – Tehlové – Tekvičné pole || 102,8 MHz || {{nts|1}} kW || {{nts|110}} m n. m. || |- |[[Štúrovo]] – [[Vysielač Modrý vrch|Modrý vrch]] || 103,7 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|251}} m n. m. || |- |[[Poprad]] – [[Vysielač Kráľova hoľa|Kráľova hoľa]] || 104,3 MHz || {{nts|30}} kW || {{nts|1948}} m n. m. || |- |[[Banská Bystrica]] – Laskomer || 105,4 MHz || {{nts|2}} kW || {{nts|620}} m n. m. || |- |[[Moldava nad Bodvou]] - Transpetrol || 105,8 MHz|| {{nts|0,20}} kW || {{nts|220}} m n. m. || 18.00 – 6.00 h |- |[[Rožňava]] – [[Vysielač Dievčenská skala|Dievčenská skala]] || 105,9 MHz || {{nts|1}} kW || {{nts|660}} m n. m. || 18.00 – 6.00 h |- |[[Snina]] – [[Vysielač Magurica|Magurica]] || 107,6 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|477}} m n. m. || |- !DAB+ vysielač !Frekvencia !Výkon ([[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]]) !Nadmorská výška |- |[[Bratislava]] – [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |227,360 MHz (12C) |{{nts|7.2}} kW |- |[[Borský Mikuláš]] – [[Dubník (288,8 m n. m.)|Dubník]] |187,072 MHz (6D) |{{nts|10}} kW |- |[[Banská Bystrica]] – [[Vysielač Laskomer|Laskomer]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|2}} kW |- |[[Banská Bystrica]] – [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|5}} kW |- |[[Košice]] – [[Vysielač Dubník|Dubník]] |213,36 MHz (10C) |{{nts|5}} kW |- |[[Košice]] – [[Vysielač Heringeš|Heringeš]] |225,648 MHz (12B) |{{nts|2}} kW |- |[[Nitra]] – [[Zobor (vrch)|Zobor-lanovka]] |213,36 MHz (10C) |{{nts|20}} kW |- |[[Poprad]] – Dubina |202,928 MHz (9A) |{{nts|5}} kW |- |[[Považská Bystrica]] – mesto |195,936 MHz (8A) |{{nts|1.8}} kW |- |[[Prievidza]] – [[Bojnice|Bojnice, Vendelín]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|0.7}} kW |- |[[Rimavská Sobota]] – Palaska |220,352 MHz (11C) |{{nts|5}} kW |- |[[Ružomberok]] – [[Úložisko (vrch)|Úložisko]] |195,936 MHz (8A) |{{nts|5}} kW |- |[[Spišské Podhradie]] – [[Rudník (vrch v Branisku)|Rudník]] |178,352 MHz (5C) |{{nts|1}} kW |- |[[Trenčín]] – [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]] |227,36 MHz (12C) |{{nts|4.7}} kW |- |[[Žilina]] – [[Vysielač Krížava|Krížava]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|7}} kW |} Slovenský rozhlas vysiela od februára 2009 na frekvenciách s poznámkou v čase od 6.00 do 18.00 program Rádia Patria v maďarskom jazyku. Rádio je zaradené aj v [[verejnoprávny multiplex|3. (verejnoprávnom) multiplexe]] [[DVB-T]] a od decembra [[2015]] aj v multiplexe [[Digital Audio Broadcasting-Terrestrial|digitálneho rozhlasu]]. == Počúvanosť == Rádio FM bolo s počúvanosťou 2,56&nbsp;% deviatou najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou na Slovensku v 2. a 3. kvartáli 2017, podľa prieskumu Market & Media & Lifestyle spoločnosti [[Median SK]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počúvanosť rádií v jednotlivých vlnách MML-TGI: 2. + 3. vlna 2017 (kĺzavé dáta) | url = https://www.radia.sk/pocuvanost/mml-tgi/vlny/2017-3 | vydavateľ = Radia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-02-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://fm.rtvs.sk/ Oficiálna stránka] * [http://medialne.etrend.sk/radia-grafy-a-tabulky.html Počúvanosť] * [http://fm.rtvs.sk/webfotak Webkamera] * [http://fm.rtvs.sk/player/ Webové online vysielanie (+playlist)] {{Stanice SRo}} [[Kategória:Slovenský rozhlas]] [[Kategória:Vzniklo v 2004]] sjg5lavg7zqj4qb83s0bajighwrqeel 8382628 8382627 2026-10-11T03:56:27Z LukasCatman 243166 funkcia "vratit" vratila uplne inu reviziu, nez pozadovanu, tak toto je copy-paste spravnej. 8382628 wikitext text/x-wiki {{DISPLAYTITLE:Rádio _FM}} {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Rádio _FM | logo = Rádio_FM (2026).svg | popis = Logo Rádia _FM | príjem = terestriálne (FM), káblové a internetové vysielanie | typ stanice = [[verejnoprávne vysielanie|verejnoprávna]] | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = Janka Imrichová {{Small|(od 02.2018)}}<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hudec | meno = Marek | titul = Šéfka Rádia_FM: Museli sme obhajovať svoj zmysel. Verím, že sa s vedením RTVS dohodneme | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kultura.sme.sk/c/20750496/sefka-radia_fm-museli-sme-obhajovat-svoj-zmysel-verim-ze-sa-s-vedenim-rtvs-dohodneme.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-31 | dátum prístupu = 2018-02-01 }}</ref> | dramaturg = | premiéra = [[3. november]] [[2004]] | koniec vysielania = | cieľová skupina = | hudobný formát = alternative mainstream | slogan = Počúvaj čo chceš | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = Rock FM Rádio | vlastník = [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]] | člen skupiny = | sesterské stanice = [[Rádio Slovensko]]<br>[[Rádio Devín]]<br>[[Rádio Regina]]<br>[[Rádio Patria]]<br>[[Rádio Slovakia International]]<br>[[Rádio Pyramída]]<br>[[Rádio Junior]]<br>[[Rádio Litera]] | webstránka = http://fm.rtvs.sk/ | poznámky = }} '''Rádio _FM''' je hudobná [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová stanica]] [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]], prezentujúca alternatívne hudobné žánre s výrazným zastúpením slovenskej hudby. Vo večernom vysielaní sa orientuje na okrajové hudobné žánre ako worldmusic, [[ambientná hudba|ambient]], [[dubstep]], [[Intelligent dance music|IDM]], [[electro]], [[folktronica]], [[glitch]], new school, old school, [[alternatívny rock]], [[hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[drum and bass]], [[breakbeat]], [[UK garage]], [[Nu jazz]], [[House (hudba)|house]], [[hard rock]], [[metal]]. Podľa dramaturga rádia [[Daniel Baláž|Daniela Baláža]] je poslaním Rádia FM podporovať inakosť, nie hlavný prúd.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Holetzová | meno = Katarína | titul = Daniel Baláž: Výber hudby Rádia _FM je tancom na tenkom ľade | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/255972-daniel-balaz-vyber-hudby-radia-fm-je-tancom-na-tenkom-lade/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2013-01-16 | dátum prístupu = 2018-02-01 }}</ref> == Dejiny == [[Súbor:Vysielacie štúdio Rádia FM.jpg|náhľad|Vysielacie štúdio Rádia FM|vľavo]] História mládežníckeho okruhu Československého rozhlasu sa začala písať [[5. január]]a [[1987]], keď vznikol popoludňajší blok pre mládež – ''Rádio Elán''. [[4. september|4. septembra]] [[1989]] združením slovenského programového bloku Rádio Elán a českého ''Mikrofórum'' vznikol federálny mládežnícky programový okruh E + M, ktorý zanikol [[31. december|31. decembra]] [[1990]]. [[4. marec|4. marca]] [[1991]] vzniklo ''Rock FM Rádio''. Ako prvé na Slovensku začalo [[1. január]]a [[1992]] s 24 hodinovým vysielaním.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História SRo | url = https://www.rtvs.org/o-rtvs/historia/historia-sro | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-02-01 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> [[3. november|3. novembra]] [[2004]] sa tento okruh [[Slovenský rozhlas|SRo]] premenoval na Rádio _FM a podstatne zmenil aj svoj formát. Ako prvé médium na Slovensku začalo ponúkať [[podcasting]]. == Vysielače == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 450 | caption = Sieť vysielačov Rádia FM | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Blatný vrch|LC]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 16 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 38 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = Moldava | position = bottom | lat_deg = 48 | lat_min = 36 | lat_sec = 43 | lat_dir = N | lon_deg = 21 | lon_min = 0 | lon_sec = 05 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PO | position = left | lat_deg = 49 | lat_min = 01 | lat_dir = N | lon_deg = 21 | lon_min = 14 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Španí laz|VK]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 12 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 6 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Dievčenská skala|RV]] | position = left | lat_deg = 48 | lat_min = 33 | lat_dir = N | lon_deg = 20 | lon_min = 20 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ZV | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 35 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 05 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Kotník|SL]] | position = right | lat_deg = 49 | lat_min = 12 | lat_dir = N | lon_deg = 20 | lon_min = 20 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = CA | position = right | lat_deg = 49 | lat_min = 27 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 46 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = DK | position = left | lat_deg = 49 | lat_min = 13 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 17 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Magurka (vrch v Oravskej Magure; 1107 m n. m.)#Vysielač Magurka|NO]] | position = right | lat_deg = 49 | lat_min = 18 | lat_sec = 0 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 22 | lon_sec = 0 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Modrý vrch|Št]] | position = left | lat_deg = 47 | lat_min = 49 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 38 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Stebnícka Magura|BJ]] | position = right | lat_deg = 49 | lat_min = 21 | lat_dir = N | lon_deg = 21 | lon_min = 15 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Úložisko|RK]] | position = right | lat_deg = 49 | lat_min = 05 | lat_sec = 04 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 18 | lon_sec = 11 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NZ | position = left | lat_deg = 47 | lat_min = 58 | lat_sec = 35 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 6 | lon_sec = 50 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Trebišov|TV]] | position = left | lat_deg = 48 | lat_min = 35 | lat_sec = 0 | lat_dir = N | lon_deg = 21 | lon_min = 36 | lon_sec = 0 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Magurica|SV]] | position = left | lat_deg = 48 | lat_min = 55 | lat_dir = N | lon_deg = 22 | lon_min = 0 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Nad oborou|TN]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 59 | lat_sec = 0 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 6 | lon_sec = 0 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Mária Magdaléna|SE]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 35 | lat_sec = 38 | lat_dir = N | lon_deg = 17 | lon_min = 13 | lon_sec = 53 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 10 | lat_sec = 57 | lat_dir = N | lon_deg = 17 | lon_min = 5 | lon_sec = 40 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Kráľova hoľa|PP]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 52 | lat_sec = 57.30 | lat_dir = N | lon_deg = 20 | lon_min = 8 | lon_sec = 23.53 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KE | position = left | lat_deg = 48 | lat_min = 42 | lat_sec = 0 | lat_dir = N | lon_deg = 21 | lon_min = 15 | lon_sec = | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ZH | position = left | lat_deg = 48 | lat_min = 35 | lat_sec = 37 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 52 | lon_sec = 23 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BB | lat_deg = 48 | lat_min = 45 | lat_sec = 29 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 07 | lon_sec = 09 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Krížava|ZA]] | position = left | lat_deg = 49 | lat_min = 5 | lat_sec = 50 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 49 | lon_sec = 09 | lon_dir = O }} }} {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 450 | caption = Sieť DAB+ vysielačov Rádia FM | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.106 | lon = 18.4466 | label = [[Považská Bystrica|Pov. Bystrica]] | mark = Yellow pog.svg| position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.097 | lon = 18.8193 | label = [[Vysielač Krížava|Krížava]] | mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.1825 | lon = 17.0944 | label = [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] | mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.3426 | lon = 18.1044 | label = [[Zobor (vrch)|Zobor]] | mark = Yellow pog.svg| position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7138 | lon = 21.2911 | label = Heringeš | mark = Yellow pog.svg| position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7555 | lon = 19.1191 | label = [[Vysielač Laskomer|Laskomer]]| mark = Yellow pog.svg| position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.9919 | lon = 18.0313 | label = [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]]| mark = Yellow pog.svg| position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.4306 | lon = 20.0426 | label = Palaska| mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.5936 | lon = 17.2263 | label = [[Dubník (288,8 m n. m.)|Dubník]]| mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.9236 | lon = 21.4622 | label = [[Vysielač Dubník|Dubník]]| mark = Yellow pog.svg| position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7856 | lon = 18.5787 | label = Prievidza | mark = Yellow pog.svg| position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7383 | lon = 18.9963 | label = [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]]| mark = Yellow pog.svg| position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.1047 | lon = 19.4702 | label = [[Vysielač Úložisko|Úložisko]]| mark = Yellow pog.svg| position = bottom }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.0105 | lon = 20.3075 | label = Dubina| mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.0025 | lon = 20.86 | label = Rudník | mark = Yellow pog.svg| position = bottom }} }} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" !FM vysielač ![[Frekvencia (fyzika)|Frekvencia]] !Výkon [[ERP]] !Nadmorská výška !Pozn. |- |[[Zvolen]] – Malá Stráž || {{0}}89,0 MHz || {{nts|1}} kW || {{nts|364}} [[m n. m.]] || |- |[[Bratislava]] – [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] || {{0}}89,3 MHz || 5 kW || {{nts|440}} m n. m. || |- |[[Dolný Kubín]] – Veľký Bysterec || {{0}}91,7 MHz || {{nts|0,5}} kW || {{nts|658}} m n. m. || |- |[[Čadca]] – [[Jurošovský vrch#Vysielače|Jurošovský vrch]] || {{0}}91,8 MHz || {{nts|0,5}} kW || {{nts|626}} m n. m. || |- |[[Námestovo]] – [[Vysielač Magurka|Magurka]] || {{0}}91,9 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|1117}} m n. m. || |- |[[Žilina]] – [[Vysielač Krížava|Krížava]] || {{0}}94,5 MHz || {{nts|20}} kW || {{nts|1451}} m n. m. || |- |[[Lučenec]] – [[Vysielač Blatný vrch|Blatný vrch]] || {{0}}98,0 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|359}} m n. m. || 18.00 – 6.00 h |- |[[Modrý Kameň]] – [[Vysielač Španí laz|Španí Laz]] || {{0}}98,3 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|643}} m n. m. || 18.00 – 6.00 h |- |[[Žiar nad Hronom]] – Šibeničný vrch || {{0}}98,4 MHz || {{nts|0,5}} kW || {{nts|399}} m n. m. || |- |[[Stará Ľubovňa]] – [[Vysielač Kotník|Kotník]] || {{0}}98,9 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|883}} m n. m. || |- |[[Košice]] – Werferova || 101,2 MHz || 0,2 kW || {{nts|240}} m n. m. || |- |[[Trenčín]] – [[Vysielač Nad oborou|Nad Oborou]] || 101,2 MHz || 20 kW || {{nts|654}} m n. m. || |- |[[Trebišov]] – Bánovce nad Ondavou || 101,3 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|118}} m n. m. || |- |[[Prešov]] – Šibená hora || 101,5 MHz || {{nts|0,5}} kW || {{nts|313}} m n. m. || |- |[[Bardejov]] – [[Vysielač Stebnícka Magura|Stebnícka Magura]] || 101,7 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|900}} m n. m. || |- |[[Ružomberok]] – [[Vysielač Úložisko|Úložisko]] || 102,1 MHz || {{nts|5}} kW || {{nts|742}} m n. m. || |- |[[Borský Mikuláš]] – [[Vysielač Dubník|Dubník]] || 102,8 MHz || {{nts|1}} kW || {{nts|287}} m n. m. || |- |[[Nové Zámky]] – Tehlové – Tekvičné pole || 102,8 MHz || {{nts|1}} kW || {{nts|110}} m n. m. || |- |[[Štúrovo]] – [[Vysielač Modrý vrch|Modrý vrch]] || 103,7 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|251}} m n. m. || |- |[[Poprad]] – [[Vysielač Kráľova hoľa|Kráľova hoľa]] || 104,3 MHz || {{nts|30}} kW || {{nts|1948}} m n. m. || |- |[[Banská Bystrica]] – Laskomer || 105,4 MHz || {{nts|2}} kW || {{nts|620}} m n. m. || |- |[[Moldava nad Bodvou]] - Transpetrol || 105,8 MHz|| {{nts|0,20}} kW || {{nts|220}} m n. m. || 18.00 – 6.00 h |- |[[Rožňava]] – [[Vysielač Dievčenská skala|Dievčenská skala]] || 105,9 MHz || {{nts|1}} kW || {{nts|660}} m n. m. || 18.00 – 6.00 h |- |[[Snina]] – [[Vysielač Magurica|Magurica]] || 107,6 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|477}} m n. m. || |- !DAB+ vysielač !Frekvencia !Výkon ([[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]]) !Nadmorská výška |- |[[Bratislava]] – [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |227,360 MHz (12C) |{{nts|7.2}} kW |- |[[Borský Mikuláš]] – [[Dubník (288,8 m n. m.)|Dubník]] |187,072 MHz (6D) |{{nts|10}} kW |- |[[Banská Bystrica]] – [[Vysielač Laskomer|Laskomer]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|2}} kW |- |[[Banská Bystrica]] – [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|5}} kW |- |[[Košice]] – [[Vysielač Dubník|Dubník]] |213,36 MHz (10C) |{{nts|5}} kW |- |[[Košice]] – [[Vysielač Heringeš|Heringeš]] |225,648 MHz (12B) |{{nts|2}} kW |- |[[Nitra]] – [[Zobor (vrch)|Zobor-lanovka]] |213,36 MHz (10C) |{{nts|20}} kW |- |[[Poprad]] – Dubina |202,928 MHz (9A) |{{nts|5}} kW |- |[[Považská Bystrica]] – mesto |195,936 MHz (8A) |{{nts|1.8}} kW |- |[[Prievidza]] – [[Bojnice|Bojnice, Vendelín]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|0.7}} kW |- |[[Rimavská Sobota]] – Palaska |220,352 MHz (11C) |{{nts|5}} kW |- |[[Ružomberok]] – [[Úložisko (vrch)|Úložisko]] |195,936 MHz (8A) |{{nts|5}} kW |- |[[Spišské Podhradie]] – [[Rudník (vrch v Branisku)|Rudník]] |178,352 MHz (5C) |{{nts|1}} kW |- |[[Trenčín]] – [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]] |227,36 MHz (12C) |{{nts|4.7}} kW |- |[[Žilina]] – [[Vysielač Krížava|Krížava]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|7}} kW |} Slovenský rozhlas vysiela od februára 2009 na frekvenciách s poznámkou v čase od 6.00 do 18.00 program Rádia Patria v maďarskom jazyku. Rádio je zaradené aj v [[verejnoprávny multiplex|3. (verejnoprávnom) multiplexe]] [[DVB-T]] a od decembra [[2015]] aj v multiplexe [[Digital Audio Broadcasting-Terrestrial|digitálneho rozhlasu]]. == Počúvanosť == Rádio FM bolo s počúvanosťou 2,56&nbsp;% deviatou najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou na Slovensku v 2. a 3. kvartáli 2017, podľa prieskumu Market & Media & Lifestyle spoločnosti [[Median SK]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počúvanosť rádií v jednotlivých vlnách MML-TGI: 2. + 3. vlna 2017 (kĺzavé dáta) | url = https://www.radia.sk/pocuvanost/mml-tgi/vlny/2017-3 | vydavateľ = Radia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-02-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://fm.rtvs.sk/ Oficiálna stránka] * [http://medialne.etrend.sk/radia-grafy-a-tabulky.html Počúvanosť] * [http://fm.rtvs.sk/webfotak Webkamera] * [http://fm.rtvs.sk/player/ Webové online vysielanie (+playlist)] {{Rozhlasové stanice STVR|stav=uncollapsed}} {{Rozhlasové stanice na Slovensku}} [[Kategória:Slovenský rozhlas]] [[Kategória:Vzniklo v 2004]] irgpmmcdgpsf44qkajvaedt8ztkbb8x 0 131752 8382484 7840353 2026-10-10T17:29:53Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382484 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Edelmiro Julián Farrell | Portrét = E_Farrell.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- 230px --> | Popis = | Poradie = 22. | Úrad = [[Zoznam prezidentov Argentíny|prezident Argentínskej republiky]] <br /><small>(de facto)</small><br /><small>Právomocami prezidenta disponoval od 24. februára 1944</small> | Začiatok obdobia = [[9. marec]] [[1944]] | Koniec obdobia = [[4. jún]] [[1946]] | Prezident = | Viceprezident = [[Juan Perón]] <small>(de facto)</small><br />[[Juan Pistarini]] <small>(de facto)</small> | Premiér = | Predchodca = [[Pedro Pablo Ramírez]] <small>(de facto)</small> | Nástupca = [[Juan Perón]] | Poradie2 = bývalý | Úrad2 = viceprezident Argentínskej republiky <br /><small>(de facto)</small> | Začiatok obdobia2= [[15. október]] [[1943]] | Koniec obdobia2 = [[24. február]] [[1944]] | Prezident2 = [[Pedro Pablo Ramírez]] <small>(de facto)</small> | Viceprezident2 = | Premiér2 = | Predchodca2 = [[Sabá Sueyro]] <small>(de facto)</small> | Nástupca2 = [[Juan Perón]] <small>(de facto)</small> | Poradie3 = bývalý | Úrad3 = minister vojny Argentínskej republiky | Začiatok obdobia3= [[7. jún]] [[1943]] | Koniec obdobia3 = [[24. február]] [[1944]] | Prezident3 = [[Pedro Pablo Ramírez]] <small>(de facto)</small> | Viceprezident3 = | Premiér3 = | Predchodca3 = [[Pedro Pablo Ramírez]] | Nástupca3 = [[Juan Perón]] | Dátum narodenia = [[12. február]] [[1887]] | Miesto narodenia = [[Lanús]], [[Argentína]] | Dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|1980|10|31|1887|2|12}} | Miesto úmrtia = [[Buenos Aires]], Argentína | Politická strana = | Alma mater = | Profesia = [[vojak]] | Rodičia = | Manželka = Conrada Victoria Torniová | Manžel = | Deti = Nelly Victoria<br />Jorge Edelmiro<br />Susana Mabel | Národnosť = argentínska | Vierovyznanie = | Podpis = FARRELL.JPG <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Edelmiro Julián Farrell Plaul''' (* [[12. február]] [[1887]], [[Lanús]] – † [[31. október]] [[1980]], [[Buenos Aires]]) bol [[Argentína|argentínsky]] [[vojak]] a [[politik]]. V roku [[1943]] sa podieľal na vojenskom prevrate, ktorý zvrhol prezidenta [[Ramón Castillo|Ramóna Castilla]]. [[9. marec|9. marca]] [[1944]] sa stal (de facto) 22. prezidentom Argentínskej republiky. Vzhľadom na rôzne štátne zriadenia Argentíny v minulosti je považovaný za 27. prezidenta krajiny. Pred tým vykonával tiež funkciu viceprezidenta a ministra vojny. Pôsobil v argentínskej armáde, dosiahol hodnosť divízneho generála. == Životopis == [[Súbor:Farrell_y_Peron-Abr45-HIA-T8-98.jpg|náhľad|vľavo|Prezident Farrell a viceprezident Juan Perón v apríli 1945.]] Narodil sa vo štvrti Villa de los Industriales v meste Lanús v [[Buenos Aires (provincia)|provincii Buenos Aires]] do rodiny [[Írsko|írskeho]] pôvodu (jeho starý otec z otcovej strany sa narodil v [[Longford (grófstvo)|grófstve Longford]] v súčasnom [[Írsko|Írsku]], starí rodičia z matkinej strany pochádzali zo súčasného [[Nemecko|Nemecka]]). V roku [[1907]] úspešne ukončil vojenskú akadémiu, v rokoch [[1924]] až [[1926]] absolvoval stáž v [[Taliansko|talianskych]] [[Alpy|Alpách]]. Postupne sa jeho význam v rámci armády zvyšoval a stal sa tiež súčasťou tzv. ''Spojenej skupiny dôstojníkov'' (GOU), ktorá presadzovala nacionalizmus a zachovanie neutrality v rámci [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=farrell-edelmiro-julian|titul=Farrell, Edelmiro Julián (1887-1980)|dátum prístupu=2018-10-21|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}</ref> V rokoch [[1942]] - [[1943]] vládol prezident [[Ramón Castillo]], ktorý však bol medzi obyvateľmi nepopulárny. Rozhodol sa preto so svojimi stúpencami zorganizovať nové prezidentské voľby na konci roka 1943, kde aj vybral vhodného kandidáta na nového prezidenta [[Robustiano Patrón Costas|Robustiana Patróna Costasa]]. Práve osoba vybraného budúceho prezidenta však vzbudila taký odpor, ktorý musela vyriešiť armáda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.taringa.net/posts/info/15803308/Robustiano-Patron-Costas.html|titul=Robustiano Patrón Costas|dátum prístupu=2018-10-21|vydavateľ=taringa.net|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200607071947/https://www.taringa.net/+info/robustiano-patron-costas_uaty4|dátum archivácie=2020-06-07}}</ref> Zásah armády začal [[3. jún]]a 1943, na stranu prezidenta sa postavila časť vojska, no povstalecká časť bol silnejšia a obsadila hlavné body v [[Buenos Aires]] vrátane prezidentského paláca. Castillo sa snažil odporovať, presunul sa na loď, ktorá mala vyplávať do [[La Plata (ústie)|ústia Río de la Plata]], no armáde sa ho podarilo zadržať. Na druhý deň prevzala armáda úplnú kontrolu nad krajinou a oficiálne prezidenta Castilla zvrhla, na čelo krajiny sa postavil generál [[Arturo Rawson]], jeden z vodcov prevratu. Tento krok armády uvítala väčšina obyvateľstva, keďže toto verilo, že iba vojaci zaistia poriadok a stabilitu. Generáli sa zas domnievali, že predlžovanie zlej situácie a ďalšie volebné podvody iba prehĺbia krízu. Prevrat podporila hlavná opozičná strana [[Radikálna občianska únia]], ale i [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojenci]], predovšetkým [[Spojené štáty|USA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.liquisearch.com/history_of_argentina/revolution_of_43_1943-1946|titul=History of Argentina – Revolution of '43|dátum prístupu=2018-10-21|vydavateľ=liquisearch.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180913223626/http://www.liquisearch.com/history_of_argentina/revolution_of_43_1943-1946|dátum archivácie=2018-09-13}}</ref> Rawson však nemal v armáde veľkú podporu a preto mu [[7. jún]]a oznámil generál [[Pedro Pablo Ramírez]], že musí odstúpiť a sám ho nahradil vo funkcii. Ramírez patril k umiernenému krídlu, naopak Farrell bol považovaný za tvrdého extrémistu. Napriek tomu získal Farrell vo vláde generála Ramíreza najprv funkciu ministra vojny a neskôr pozíciu viceprezidenta. Argentína čelila medzinárodnému tlaku, aby prerušila diplomatické styky so štátmi [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]]. Tomuto tlaku v januári [[1944]] vojenská vláda ustúpila a prerušila diplomatické styky s Nemeckom. To sa však nepáčilo konzervatívnemu krídlu armády, ktoré presadilo odvolanie Ramíreza z funkcie faktického prezidenta. Na čelo štátu sa tak už [[24. február]]a [[1944]] dostal zástanca tvrdej konzervatívnej línie generál Farrell, ktorý získal predbežný súhlas vojska na vládu a Ramirez na neho delegoval svoju moc. Oficiálne sa Farrell prezidentom stal [[9. marec|9. marca]]. Do popredia sa začal dostávať ďalší vojak a chránenec prezidenta Farrella [[Juan Perón]]. Tento sa stal v roku 1944 viceprezidentom Argentíny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/p/peron.htm|titul=Juan Domingo Perón|dátum prístupu=2017-09-29|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}</ref> Práve Perón sa postupne stal najpopulárnejším členom vlády, podporu získal najmä u robotníkov a odborárov. Presvedčil však aj mnoho bohatých a majiteľov tovární, že jeho opatrenia ich ochránia pred hrozbou komunizmu. Ale stále sa našlo veľa ľudí, ktorí tieto Perónove snahy hodnotili ako ďalší prejav fašizmu vojenského režimu. Na začiatku roka [[1945]] urobili USA ústretový krok a zmiernili embargo voči Argentíne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.todo-argentina.net/biografias-argentinas/edelmiro_farrell.php?id=339|titul=Edelmiro Julián Farrell|dátum prístupu=2018-10-21|vydavateľ=todo-argentina.net|dátum vydania=}}</ref> To sa stretlo v krajine s veľmi pozitívnou odozvou a Argentína dokonca o pár mesiacov vyhlásila vojnu [[Nacistické Nemecko|Nemecku]] a [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsku]]. Spojené štáty ako odpoveď plne uznali vojenskú vládu. Ale po smrti amerického prezidenta [[Franklin Delano Roosevelt|Roosevelta]] v apríli [[1945]] sa prezidentom stal [[Harry S. Truman|Harry Truman]], ktorý pristúpil k personálnym zmenám na viacerých postoch vrátane veľvyslanca v Argentíne, ktorým sa stal v októbri 1945 zástanca tvrdej línie [[Spruille Braden]]. Ten začal hneď organizovať opozíciu voči vojenskému režimu v Argentíne, neskôr hlavne opozíciu voči Perónovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.laguia2000.com/estados-unidos/spruille-braden|titul=Spruille Braden|dátum prístupu=2018-09-21|vydavateľ=laguia2000.com|dátum vydania=}}</ref> [[8. október|8. októbra]] 1945 však Perónovi nepriatelia v armáde naliehali na prezidenta Farrella, aby Peróna odvolal, s čím Farrell pod nátlakom súhlasil a vyzval Peróna k rezignácii, čo Perón hneď na druhý deň urobil. Súčasne s podpisom demisie podpísal aj opatrenie zabezpečujúce zvýšenie platov pre všetkých obyvateľov Argentíny. Zároveň mal dovolené prehovoriť v rozhlase, čo bola veľká chyba jeho odporcov, lebo aj toto vystúpenie mu iba zvýšilo podporu. Následne musel Perón odísť do väzenia na ostrov Martín García. [[17. október|17. októbra]] 1945 sa uskutočnil mohutný pochod robotníkov verných Perónovi na Buenos Aires, ktorý sa nazýva [[Deň vernosti]], tohto sa zúčastnili státisíce ľudí, ktorí volali po prepustení Peróna z väzenia. Proti demonštrantom odmietla polícia zasiahnuť, následne sa rovnako zachovala aj armáda a tak prezident Farrell prikázal, aby bol Perón prevezený do prezidentského paláca. Farrell pod tlakom situácie vyhlásil nové prezidentské voľby, ktoré sa mali uskutočniť na začiatku nasledujúceho roku. Vo februári [[1946]] sa uskutočnili voľby, v ktorých Perón vyhral. Po odchode z funkcie sa Farrell stiahol z verejného života, zomrel vo veku 93 rokov na konci októbra [[1980]] v [[Buenos Aires]], kde je aj pochovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.laguia2000.com/argentina/edelmiro-julian-farrell|titul=Edelmiro Farrell|dátum prístupu=2018-10-21|vydavateľ=laguia2000.com|dátum vydania=}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Prezidenti Argentíny}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Farrell, Edelmiro Julián}} [[Kategória:Osobnosti z Lanúsu]] [[Kategória:Argentínske vojenské osobnosti]] [[Kategória:Argentínski politici]] [[Kategória:Prezidenti Argentíny]] [[Kategória:Argentínske osobnosti írskeho pôvodu]] [[Kategória:Argentínske osobnosti nemeckého pôvodu]] b8z5xrdl3fttcjc6oswizmn10m5w26l 0 133090 8382568 7455715 2026-10-10T20:25:11Z ~2026-54325-73 307754 Výtvarník je vhodnejšie pomenovanie pre umelca, ktorý sa venuje rozličným technikám. Maliar implikuje, že sa venuje iba maľbe. 8382568 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Igor Benca |Portrét = |Popis = slovenský maliar a vysokoškolský pedagóg |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia ={{dnv|1958|10|11}} |Miesto narodenia =[[Topoľčany]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = }} '''Igor Benca''' (* [[11. október]] [[1958]], [[Topoľčany]]) je slovenský [[výtvarník]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. == Životopis == V roku [[1973]]-[[1977]] študoval na gymnáziu, [[1981]]-[[1987]] na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej škole výtvarných umení]], odbor grafika. V roku [[1999]] sa habilitoval na [[docent|docenta]]. V rokoch [[1988]]-[[1991]] pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní. Od roku [[1991]] Igor Benca pracuje ako vysokoškolský [[pedagóg]] na Katedre výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre]]. Od roku [[2001]] pracoval ako vedúci katedry grafiky, neskôr ako dekan Fakulty výtvarných umení na [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|Akadémii umení v Banskej Bystrici]].<ref name=manazment>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Manažment fakulty | url = http://fvu.aku.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=15&Itemid=35&lang=sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.4.2011 | vydavateľ = [[Akadémia umení v Banskej Bystrici]] | miesto = Banská Bystrica | jazyk = slovenčina}}</ref> Venuje sa grafike, maľbe ilustrácií, známkovej tvorbe a výtvarnej tvorbe v architektúte, spoluautor a spoluorganizátor niekoľkých výtvarných podujatí, pravidelne sa zúčastňuje domácich aj zahraničných výstav, vo svojej tvorbe sa venuje figurálnemu znaku, posledné práce nadväzujú na súčasné neoabstraktné tendencie. Je členom Slovenskej výtvarnej únie, združenie grafikov "G-bod". ==Ocenenie== * držiteľ viacerých domácich aj zahraničných ocenení, Inter-Contakt-Grafik Praha, I. cena, strieborná medaila na * Medzinárodnom bienále grafiky, Peking, najlepší výtvarný návrh známky roka, Slovensko == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * Who is Who v Slovenskej republike == Externé odkazy == * {{OsudBB}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Benca, Igor}} [[Kategória:Osobnosti z Topoľčian]] [[Kategória:Slovenskí maliari]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Študenti Albína Brunovského]] hmoc691ky5zgtq2wqaxmqoei5wyi1fy 8382576 8382568 2026-10-10T20:29:56Z ~2026-54325-73 307754 Už na UKF nepracuje. 8382576 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Igor Benca |Portrét = |Popis = slovenský maliar a vysokoškolský pedagóg |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia ={{dnv|1958|10|11}} |Miesto narodenia =[[Topoľčany]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = }} '''Igor Benca''' (* [[11. október]] [[1958]], [[Topoľčany]]) je slovenský [[výtvarník]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. == Životopis == V roku [[1973]]-[[1977]] študoval na gymnáziu, [[1981]]-[[1987]] na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej škole výtvarných umení]], odbor grafika. V roku [[1999]] sa habilitoval na [[docent|docenta]]. V rokoch [[1988]]-[[1991]] pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní. Od roku [[1991]] Igor Benca pracoval ako vysokoškolský [[pedagóg]] na Katedre výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre]]. Od roku [[2001]] pracoval ako vedúci katedry grafiky, neskôr ako dekan Fakulty výtvarných umení na [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|Akadémii umení v Banskej Bystrici]].<ref name=manazment>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Manažment fakulty | url = http://fvu.aku.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=15&Itemid=35&lang=sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.4.2011 | vydavateľ = [[Akadémia umení v Banskej Bystrici]] | miesto = Banská Bystrica | jazyk = slovenčina}}</ref> Venuje sa grafike, maľbe ilustrácií, známkovej tvorbe a výtvarnej tvorbe v architektúte, spoluautor a spoluorganizátor niekoľkých výtvarných podujatí, pravidelne sa zúčastňuje domácich aj zahraničných výstav, vo svojej tvorbe sa venuje figurálnemu znaku, posledné práce nadväzujú na súčasné neoabstraktné tendencie. Je členom Slovenskej výtvarnej únie, združenie grafikov "G-bod". ==Ocenenie== * držiteľ viacerých domácich aj zahraničných ocenení, Inter-Contakt-Grafik Praha, I. cena, strieborná medaila na * Medzinárodnom bienále grafiky, Peking, najlepší výtvarný návrh známky roka, Slovensko == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * Who is Who v Slovenskej republike == Externé odkazy == * {{OsudBB}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Benca, Igor}} [[Kategória:Osobnosti z Topoľčian]] [[Kategória:Slovenskí maliari]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Študenti Albína Brunovského]] smtqg1tjko1e2ma5bf3y0fpdz2yk5nv 0 143213 8382704 7441990 2026-10-11T09:49:34Z ResearcherSVK 217915 Rozšírenie článku podľa výročných správ EUBA, správ o činnosti FMV a webu fakulty: infobox, história a katedry, vedenie, dekani, AS (aktualizované podľa štatútu), VR, ŠP, študijné programy a dvojité diplomy, vývoj počtu študentov 2001–2025, prijímacie konanie, veda, porovnanie s fakultami EUBA, rebríčky ARRA a Profesia, ŠVOČ, spolupráca s praxou, absolventi, referencie. 8382704 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vysoká škola |Názov = Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave |Obrázok = EUBA9.jpg |Popis = Budova FMV EUBA |Logo = |Popis loga = |Motto = |Pôvodný názov = |Latinský názov = |Poloha = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |Skratka = FMV |Typ = fakulta verejnej vysokej školy |Zameranie = medzinárodné ekonomické vzťahy, hospodárska diplomacia, medzinárodné politické vzťahy, medzinárodné právo |Náboženská príslušnosť = |Patrón = |Rok založenia = [[2000]] |Rok otvorenia = |Rok zatvorenia = |Stav = |Rektor = |Prorektor = |Kvestor = |Predseda = |Prezident = |Viceprezident = |Dekan = doc. PhDr. [[Rudolf Kucharčík]], PhD. |Riaditeľ = |Kancelár = |Počet fakúlt = |Počet zamestnancov = 30 tvorivých zamestnancov {{Small|(2024)}}<ref name="vvcfmv2024" /> |Počet študentov = 537 {{Small|(31. 10. 2025)}}<ref name="vseuba2025" /> |Pregraduálny študenti = 355 |Postgraduálny študenti = 162 |Doktorandi = 20 (11 denných a 9 externých) |Rozpočet = 1,21 mil. € {{Small|(dotácia z EUBA, 2025)}}<ref name="met2025" /> |Kampus = |Školské farby = <span style="display:inline-block; width:1.2em; height:0.9em; background:#F26539; border:1px solid #555; vertical-align:middle;"></span> oranžová |Školská hymna = |Maskot = |Školský časopis = Medzinárodné vzťahy |Športová reprezentácia = |Člen = |Nositelia Nobelovej ceny = |Miesto = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |Adresa = Dolnozemská cesta 1/b, 852 35 Bratislava, Slovenská republika |Telefón = |Web = https://fmv.euba.sk/ |Mail = }} '''Fakulta medzinárodných vzťahov [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomickej univerzity v Bratislave]]''' (skr. '''FMV EU''') je fakulta [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomickej univerzity v Bratislave]] (EUBA) zameraná na medzinárodné ekonomické vzťahy, hospodársku diplomaciu, medzinárodné politické vzťahy a medzinárodné právo. Vznikla rozhodnutím rektora zo 17. januára 2000 ako šiesta fakulta univerzity a je jej druhou najmladšou fakultou; výučbu začala 1. septembra 2000.<ref name="historia" /><ref name="spr2001" /> Ponúka tri stupne štúdia – bakalárske, inžinierske a doktorandské; bakalárske a inžinierske štúdium sa uskutočňuje výlučne dennou formou, doktorandské aj externou formou.<ref name="vseuba2025" /> Sídli v areáli univerzity na Dolnozemskej ceste v bratislavskej [[Petržalka|Petržalke]]. Fakulta sa člení na tri katedry. K 31. októbru 2025 na nej študovalo 537 študentov, z toho 116 zahraničných v bakalárskom a inžinierskom stupni.<ref name="vseuba2025" /><ref name="spr2025" /> Spolupracuje s [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR]], na ktorom jej študenti absolvujú stáže, a vydáva vedecký časopis ''Medzinárodné vzťahy / Slovak Journal of International Relations''.<ref name="mzvstaze" /><ref name="casopis" /> == História == Fakulta bola zriadená rozhodnutím rektora Ekonomickej univerzity zo 17. januára 2000 a výučbu začala 1. septembra 2000 so 174 študentmi, z toho 9 zahraničnými.<ref name="historia" /><ref name="spr2001" /> Akreditáciu študijného odboru Medzinárodné vzťahy získala v roku 2001;<ref name="spr2001" /> od akademického roka 2005/06 vzdelávala v odbore Medzinárodné ekonomické vzťahy a od roku 2019 uskutočňuje v rámci študijného odboru ekonómia a manažment bakalársky program Medzinárodné ekonomické vzťahy, inžiniersky program Hospodárska diplomacia a doktorandský program Medzinárodné ekonomické vzťahy, akreditované aj v anglickom jazyku.<ref name="historia" /> V roku 2025 si pripomenula 25. výročie založenia.<ref name="konferencie" /> === Vývoj katedier === V prvom roku pôsobili na fakulte katedry diplomacie a svetových dejín, politických a sociálnych vied a svetovej ekonomiky; od 1. septembra 2001 pribudla Katedra medzinárodného a európskeho práva.<ref name="spr2001" /> K 1. septembru 2007 boli katedry zlúčené do súčasných troch.<ref name="historia" /> * '''Katedra medzinárodných ekonomických vzťahov a hospodárskej diplomacie''' nadväzuje na pracovisko, ktoré vzniklo v polovici 90. rokov na [[Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave|Obchodnej fakulte]].<ref name="katkmevhd" /> * '''Katedra medzinárodných politických vzťahov''' vznikla v roku 2007.<ref name="katkmpv" /> * '''Katedra medzinárodného práva''' nadväzuje na Katedru medzinárodného a európskeho práva.<ref name="katkmp" /><ref name="spr2001" /> == Riadenie a samospráva == Orgánmi akademickej samosprávy fakulty sú akademický senát, dekan, vedecká rada a disciplinárna komisia; dekan môže funkciu vykonávať najviac tri po sebe nasledujúce štvorročné funkčné obdobia.<ref name="statut" /> Poradným orgánom dekana je kolégium dekana, ktoré tvoria dekan, prodekani, tajomník fakulty, vedúci katedier, predseda akademického senátu a zástupcovia odborov a študentov. === Vedenie fakulty === {| class="wikitable" ! Funkcia !! Meno |- | dekan || doc. PhDr. [[Rudolf Kucharčík]], PhD. |- | prvý prodekan, prodekan pre vedu a doktorandské štúdium || PhDr. [[Michael Augustín]], PhD., MPA |- | prodekanka pre vzdelávanie || Mgr. [[Tetyana Zubro]], PhD. |- | prodekanka pre zahraničné vzťahy || Ing. [[Natália Zagoršeková]], PhD. |- | prodekanka pre rozvoj || doc. Ing. [[Kristína Baculáková]], PhD. |- | tajomníčka fakulty || Ing. [[Emília Nováková]] |} Zloženie vedenia k októbru 2026.<ref name="vedenie" /> Dekan Rudolf Kucharčík pôsobí vo funkcii od roku 2017; v roku 2025 bol vymenovaný na ďalšie funkčné obdobie 2025 – 2029.<ref name="historia" /><ref name="vseuba2025" /> === Dekani === # prof. Ing. [[Ľudmila Lipková]], CSc. (2000 – 2008) # [[Víťazoslav Balhar]] (2008 – 2009) # prof. Ing. [[Ľudmila Lipková]], CSc. (2009 – 2017) # doc. PhDr. [[Rudolf Kucharčík]], PhD. (od 2017) Zdroj: história fakulty.<ref name="historia" /> === Akademický senát === Akademický senát FMV má podľa štatútu 9 členov – 6 zamestnancov a 3 študentov. Funkčné obdobie súčasného senátu trvá od 1. novembra 2023 do 31. októbra 2027. Predsedom je prof. [[Martin Grešš]], podpredsedami Peter Csányi za zamestnaneckú časť a Lenka Pavlová za študentskú časť.<ref name="senat" /><ref name="statut" /> === Vedecká rada === Vedecká rada fakulty má 17 členov; predsedom je dekan. Externými členmi sú zástupkyňa [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR]] veľvyslankyňa [[Oľga Algayerová]], zástupkyňa spoločnosti Grant Thornton Consulting a predstavitelia [[Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne|Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka]] a [[Univerzita Mateja Bela|Univerzity Mateja Bela]] v Banskej Bystrici.<ref name="vr" /> === Študentský parlament a študentské aktivity === '''Študentský parlament FMV''' organizuje pre študentov podujatia Face2Face, Mystery Hunt a Queez a podieľa sa na univerzitných podujatiach Beánia a Lámavica.<ref name="sp" /> Študenti piateho ročníka každoročne organizujú '''Modelovú konferenciu FMV''', simuláciu rokovaní medzinárodných organizácií; jej 17. ročník v roku 2024 mal rekordných 410 účastníkov a 19. ročník sa konal v apríli 2026.<ref name="spr2024" /><ref name="modelovka2026" /> == Organizačná štruktúra == {| class="wikitable" ! Katedra !! Vedúci / vedúca |- | Katedra medzinárodných ekonomických vzťahov a hospodárskej diplomacie || prof. [[Martin Grešš]] |- | Katedra medzinárodných politických vzťahov || PhDr. [[Michael Augustín]], PhD., MPA (od 2026) |- | Katedra medzinárodného práva || [[Katarína Brocková]] |} Zdroj: profily katedier.<ref name="katkmevhd" /><ref name="katkmpv" /><ref name="katkmp" /> Od januára 2024 pôsobí na fakulte Centrum globálnej politickej ekonómie.<ref name="vvcfmv2024" /> == Štúdium == === Študijné programy === {| class="wikitable" ! Stupeň !! Študijný program !! Jazyk !! Plánovaný počet prijatých (2026/27) !! Poznámka |- | 1. (Bc.) || Medzinárodné ekonomické vzťahy || SK || 240 || 3 roky, denná forma |- | rowspan="2" | 2. (Ing.) || Hospodárska diplomacia || SK || 120 || 2 roky, denná forma |- | Hospodárska diplomacia (Master in Economic Diplomacy) || EN || 20 || dvojitý diplom so Sofiou alebo Rigou |- | 3. (PhD.) || Medzinárodné ekonomické vzťahy || SK, EN || – || denná (3 roky) aj externá (4 roky) forma |} Zdroj: informačné materiály pre uchádzačov.<ref name="info1" /><ref name="info2" /><ref name="phd" /> Prijímacia skúška na bakalárske štúdium pozostáva z testu všeobecných študijných predpokladov a cudzieho jazyka (anglický, nemecký alebo ruský); uchádzači s dostatočným výsledkom v národných porovnávacích skúškach Scio môžu byť od nej oslobodení.<ref name="info1" /> Časť predmetov sa vyučuje v anglickom, nemeckom a francúzskom jazyku.<ref name="cudzie" /> === Dvojité diplomy a medzinárodná spolupráca === Anglický inžiniersky program Master in Economic Diplomacy umožňuje získať dvojitý diplom s [[Univerzita národného a svetového hospodárstva|Univerzitou národného a svetového hospodárstva]] v [[Sofia|Sofii]] alebo s [[Lotyšská univerzita|Lotyšskou univerzitou]] v [[Riga|Rige]].<ref name="med" /> V roku 2019 podpísala fakulta dohodu o dvojitom magisterskom diplome s [[Kyjevská národná ekonomická univerzita|Kyjevskou národnou ekonomickou univerzitou]].<ref name="kneu" /> Medzi ďalších partnerov patria Varšavská univerzita, FH Burgenland a ukrajinské univerzity v Odese, Dnipre a Užhorode.<ref name="spr2024" /><ref name="spr2025" /> V roku 2025 vycestovalo v rámci programu [[Erasmus+]] 51 študentov a uskutočnilo sa 30 mobilít zamestnancov do 15 krajín. Študenti fakulty sa zapájajú aj do programu Central Europe Connect s Viedenskou univerzitou ekonómie a podnikania a Varšavskou ekonomickou školou.<ref name="spr2025" /> Fakulta má s ministerstvom zahraničných vecí dohodu o študentských stážach (v akademickom roku 2024/25 11 miest) a jej študenti absolvujú stáže aj na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku a na Stálom zastúpení SR pri EÚ.<ref name="mzvstaze" /><ref name="spr2024" /> == Študenti == === Počet študentov === V prvých rokoch počet študentov rástol z 292 v akademickom roku 2001/02 na 674 študentov bakalárskeho a inžinierskeho štúdia v roku 2008; odvtedy sa pohybuje medzi 500 a 600. Výrazne rastie podiel zahraničných študentov – zo 47 v roku 2021 na 116 v roku 2025, keď tvorili 22 % študentov bakalárskeho a inžinierskeho štúdia.<ref name="spr2025" /><ref name="vseubaall" /> <timeline> Colors= id:darkgrey value:gray(0.7) id:sfondo value:rgb(1,1,1) id:barra value:rgb(0.949,0.396,0.224) ImageSize = width:900 height:300 PlotArea = left:50 bottom:50 top:30 right:30 DateFormat = x.y Period = from:0 till:800 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = justify ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:100 start:0 ScaleMinor = gridcolor:darkgrey increment:50 start:0 BackgroundColors = canvas:sfondo BarData= bar:2001 text:2001 bar:2002 text:2002 bar:2003 text:2003 bar:2004 text:2004 bar:2005 text:2005 bar:2006 text:2006 bar:2007 text:2007 bar:2008 text:2008 bar:2009 text:2009 bar:2010 text:2010 bar:2011 text:2011 bar:2012 text:2012 bar:2013 text:2013 bar:2014 text:2014 bar:2015 text:2015 bar:2016 text:2016 bar:2017 text:2017 bar:2018 text:2018 bar:2019 text:2019 bar:2020 text:2020 bar:2021 text:2021 bar:2022 text:2022 bar:2023 text:2023 bar:2024 text:2024 bar:2025 text:2025 PlotData= color:barra width:25 align:left bar:2001 from:0 till:292 bar:2002 from:0 till:321 bar:2003 from:0 till:433 bar:2004 from:0 till:446 bar:2005 from:0 till:519 bar:2006 from:0 till:646 bar:2007 from:0 till:641 bar:2008 from:0 till:674 bar:2009 from:0 till:666 bar:2010 from:0 till:633 bar:2011 from:0 till:593 bar:2012 from:0 till:585 bar:2013 from:0 till:569 bar:2014 from:0 till:569 bar:2015 from:0 till:544 bar:2016 from:0 till:543 bar:2017 from:0 till:541 bar:2018 from:0 till:572 bar:2019 from:0 till:570 bar:2020 from:0 till:576 bar:2021 from:0 till:505 bar:2022 from:0 till:500 bar:2023 from:0 till:518 bar:2024 from:0 till:523 bar:2025 from:0 till:517 PlotData= bar:2001 at:292 fontsize:S text:292 shift:(-10,5) bar:2005 at:519 fontsize:S text:519 shift:(-10,5) bar:2008 at:674 fontsize:S text:674 shift:(-10,5) bar:2015 at:544 fontsize:S text:544 shift:(-10,5) bar:2020 at:576 fontsize:S text:576 shift:(-10,5) bar:2025 at:517 fontsize:S text:517 shift:(-10,5) </timeline> {| class="wikitable" ! style="background-color:#F26539; color:white;" rowspan="2" | Rok !! style="background-color:#F26539; color:white;" rowspan="2" | Bc. !! style="background-color:#F26539; color:white;" rowspan="2" | Ing. !! colspan="2" style="background-color:#F26539; color:white;" | PhD. !! style="background-color:#F26539; color:white;" rowspan="2" | Spolu !! style="background-color:#F26539; color:white;" rowspan="2" | Zahraniční študenti |- ! style="background-color:#F26539; color:white;" | denní !! style="background-color:#F26539; color:white;" | externí |- | 2006 || 334 || 312 || 30 || 74 || 750 || – |- | 2007 || 429 || 212 || 21 || 46 || 708 || 21 |- | 2008 || 449 || 225 || 20 || 44 || 738 || 20 |- | 2009 || 414 || 252 || 26 || 51 || 743 || 27 |- | 2010 || 391 || 242 || 27 || 61 || 721 || – |- | 2011 || 363 || 230 || 24 || 40 || 657 || – |- | 2012 || 389 || 196 || 17 || 32 || 634 || 14 |- | 2013 || 410 || 159 || 13 || 20 || 602 || 9 |- | 2014 || 401 || 168 || 13 || 20 || 602 || 23 |- | 2015 || 348 || 196 || 17 || 16 || 577 || 30 |- | 2016 || 343 || 200 || 17 || 19 || 579 || 38 |- | 2017 || 362 || 179 || 10 || 11 || 562 || 41 |- | 2018 || 439 || 133 || 9 || 9 || 590 || 37 |- | 2019 || 443 || 127 || 12 || 10 || 592 || 42 |- | 2020 || 434 || 142 || 13 || 12 || 601 || 50 |- | 2021 || 370 || 135 || 11 || 14 || 530 || 56 |- | 2022 || 339 || 161 || 9 || 10 || 519 || 55 |- | 2023 || 313 || 205 || 8 || 6 || 532 || 70 |- | 2024 || 348 || 175 || 7 || 7 || 537 || 96 |- | 2025 || 355 || 162 || 11 || 9 || 537 || 116 |} Graf zobrazuje študentov bakalárskeho a inžinierskeho štúdia; za roky 2001 – 2005 ide o počty v zimnom semestri podľa správ o činnosti fakulty (päťročné inžinierske štúdium). Tabuľka uvádza údaje k 31. októbru podľa výročných správ EUBA, za rok 2016 podľa správy fakulty; počty doktorandov za roky 2006 – 2009 sú k 31. decembru. Zahraniční študenti za roky 2014 – 2021 podľa výročných správ EUBA, za ostatné roky podľa správ fakulty (iba bakalárske a inžinierske štúdium).<ref name="vseubaall" /><ref name="spr2016" /><ref name="spr2025" /> === Záujem o štúdium a absolventi === {| class="wikitable" ! Rok !! Prihlášky (Bc.) !! Prijatí (Bc.) !! Zapísaní (Bc.) !! Prihlášky (Ing.) !! Prijatí (Ing.) !! Zapísaní (Ing.) |- | 2006 || 477 || 288 || 207 || – || – || – |- | 2010 || 388 || 177 || 117 || – || – || – |- | 2015 || 196 || 128 || 101 || – || – || – |- | 2020 || 361 || 225 || 133 || – || – || – |- | 2022 || 341 || 136 || 128 || 156 || 116 || 108 |- | 2023 || 316 || 153 || 126 || 137 || 122 || 106 |- | 2024 || 339 || 162 || 144 || 95 || 86 || 72 |- | 2025 || 352 || 185 || 149 || 110 || 101 || 87 |} Zdroj: výročné správy EUBA a správa o činnosti fakulty za rok 2025.<ref name="vseubaall" /><ref name="spr2025" /> Prví absolventi ukončili štúdium v roku 2002; od roku 2008 fakulta každoročne vychováva približne 150 – 250 absolventov bakalárskeho a inžinierskeho štúdia (v roku 2025 193).<ref name="spr2025" /><ref name="vseubaall" /> Podľa registra absolventov EUBA ukončilo štúdium na FMV celkovo 4 156 absolventov.<ref name="absolventi" /> == Veda a výskum == V roku 2024 mala fakulta 30 tvorivých pracovníkov – 3 profesorov, 9 docentov, 15 odborných asistentov a 3 výskumných pracovníkov.<ref name="vvcfmv2024" /> V roku 2025 riešila 29 projektov – 7 VEGA, 1 KEGA, 2 APVV, 2 projekty programu [[Horizont Európa]] (Water4All, MAGYC), 2 projekty COST, 2 projekty [[Interreg]], 4 projekty Vyšehradského fondu a 3 projekty z Plánu obnovy a odolnosti; publikovala 139 výstupov, z toho 16 v časopisoch indexovaných vo [[Web of Science]] alebo [[Scopus]]. Od svojho vzniku do roku 2025 riešila 350 projektov s objemom 1,59 mil. €.<ref name="spr2025" /> Fakulta vydáva vedecký časopis '''Medzinárodné vzťahy / Slovak Journal of International Relations''' (ISSN 1336-1562, od roku 2003), indexovaný okrem iného v databázach ERIH PLUS, EBSCO a RePEc, a časopis '''Almanach. Aktuálne otázky svetovej ekonomiky a politiky''' (od roku 2006); spoluvydáva ''Journal of Comparative Politics'' indexovaný v Scopus a WoS.<ref name="casopis" /><ref name="almanach" /><ref name="vvcfmv2024" /> Každoročne organizuje medzinárodnú vedeckú konferenciu ''Medzinárodné vzťahy – aktuálne otázky svetovej ekonomiky a politiky'' na zámku v [[Smolenice|Smoleniciach]] (25. ročník v roku 2025) a konferenciu doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov vo Virte.<ref name="konferencie" /> == Porovnanie s ostatnými fakultami EUBA == {| class="wikitable" ! Ukazovateľ !! FMV !! Poradie medzi 7 fakultami EUBA |- | študenti všetkých stupňov (31. 10. 2025) || 537 (7,7 %) || 6. |- | dotácia pridelená fakulte (2025) || 1 211 149 € (6,8 %) || 7. |- | interní doktorandi financovaní z dotácie (2025) || 6 || 6. |- | absolventi (register absolventov) || 4 156 || 6. |} Zdroje: výročná správa EUBA za rok 2025, metodika rozpisu dotácie EUBA na rok 2025 a register absolventov EUBA.<ref name="vseuba2025" /><ref name="met2025" /><ref name="absolventi" /> == Hodnotenie kvality a uplatnenie absolventov == V hodnotení fakúlt Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) bola FMV zaradená do skupiny spoločenskovedných fakúlt, kde sa v rokoch 2012 – 2015 umiestňovala na 4. až 6. mieste (v roku 2015 na 5. mieste).<ref name="arra2015" /> V rebríčku pracovného portálu Profesia.sk, ktorý zostavuje spoločnosť Alma Career podľa záujmu zamestnávateľov o životopisy absolventov, sa FMV podľa údajov za rok 2011 umiestnila na 3. mieste spomedzi všetkých fakúlt na Slovensku;<ref name="profesia2012" /> v rebríčku zverejnenom v roku 2023 bola na 4. mieste a podľa údajov za rok 2024 na 16. mieste.<ref name="profesia2023" /><ref name="profesia2025" /> Rebríček meria záujem zamestnávateľov o životopisy na jednom pracovnom portáli, nie kvalitu fakulty. Absolventi nachádzajú uplatnenie v štátnej a verejnej správe vrátane diplomatickej služby, v medzinárodných organizáciách a v súkromnom sektore.<ref name="profil" /> == Úspechy študentov == Študenti fakulty sa pravidelne umiestňujú v celoslovenskom kole študentskej vedeckej a odbornej činnosti (ŠVOČ) – v rokoch 2023 a 2025 na 3. mieste, v roku 2024 na 2. mieste a v roku 2026 zvíťazila Tereza Danišová.<ref name="spr2023" /><ref name="vvcfmv2024" /><ref name="spr2025" /><ref name="svoc2026" /> == Spolupráca s praxou == Partnermi fakulty sú Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Taipejská reprezentačná kancelária v Bratislave.<ref name="profil" /> Odborníci z praxe pôsobia aj vo vedeckej rade fakulty.<ref name="vr" /> == Významní absolventi == ''Zoznam obsahuje absolventov, ktorých štúdium na fakulte je doložené.'' * [[Jozef Polakovič]] (PhD. 2007) – diplomat, veľvyslanec SR v Rakúsku (od 2023)<ref name="polakovic" /> * [[Marek Repovský]] (2008) – diplomat, veľvyslanec SR v Kórejskej republike<ref name="repovsky" /> * [[Ľubica Karvašová]] (2010) – diplomatka a političká, poslankyňa [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] (od 2024)<ref name="karvasova" /> * [[Milan Lajčiak]] (PhD. 2018) – diplomat, veľvyslanec SR v Číne (od 2025)<ref name="lajciak" /> == Pozri aj == * [[Zoznam vysokých škôl na Slovensku]] == Referencie == <references> <ref name="profil">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil fakulty | url = https://fmv.euba.sk/fakulta/profil-fakulty | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="historia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História fakulty | url = https://fmv.euba.sk/fakulta/historia-fakulty | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vedenie">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vedenie fakulty | url = https://fmv.euba.sk/fakulta/vedenie-fakulty | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="senat">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Akademický senát | url = https://fmv.euba.sk/fakulta/organy-fakulty/akademicky-senat | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vr">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vedecká rada | url = https://fmv.euba.sk/fakulta/organy-fakulty/vedecka-rada | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="sp">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Študentský parlament | url = https://fmv.euba.sk/studium/studentsky-parlament | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="statut">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štatút Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave | url = https://fmv.euba.sk/www_write/files/dokumenty/fakulta/%C5%A1tat%C3%BAt_fmv_eu_v_bratislave.pdf | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="spr2001">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správa o činnosti Fakulty medzinárodných vzťahov EU v Bratislave za rok 2001 | url = https://fmv.euba.sk/www_write/files/dokumenty/fakulta/sprava-o-cinnosti/sprava_o_cinnosti_2001.pdf | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum vydania = 2002 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="spr2016">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správa o činnosti FMV EU v Bratislave za rok 2016 | url = https://fmv.euba.sk/www_write/files/dokumenty/fakulta/sprava-o-cinnosti/Spr%C3%A1va_o_%C4%8Dinnosti_FMV_za_rok_2016_final_24._5._2017.pdf | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum vydania = 2017-05-24 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="spr2023">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správa o činnosti FMV EU v Bratislave za rok 2023 | url = https://fmv.euba.sk/www_write/files/dokumenty/fakulta/sprava-o-cinnosti/spr%C3%A1va_o_%C4%8Dinnosti_2023.pdf | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="spr2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správa o činnosti FMV EU v Bratislave za rok 2024 | url = https://fmv.euba.sk/www_write/files/dokumenty/fakulta/sprava-o-cinnosti/spr%C3%A1va_o_%C4%8Dinnosti_2024_final.pdf | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="spr2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správa o činnosti FMV EU v Bratislave za rok 2025 | url = https://fmv.euba.sk/www_write/files/dokumenty/fakulta/sprava-o-cinnosti/spr%C3%A1va_o_%C4%8Dinnosti_2025_vr.pdf | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vvcfmv2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správa o vedeckovýskumnej činnosti FMV EU v Bratislave za rok 2024 | url = https://fmv.euba.sk/www_write/files/dokumenty/veda-vyskum/spr%C3%A1vy_o_vv%C4%8D/spr%C3%A1va_o_vv%C4%8D_2024_final.pdf | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katkmevhd">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katedra medzinárodných ekonomických vzťahov a hospodárskej diplomacie – profil katedry | url = https://fmv.euba.sk/katedry/katedra-medzinarodnych-ekonomickych-vztahov-a-hospodarskej-diplomacie/profil-katedry | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katkmpv">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katedra medzinárodných politických vzťahov – profil katedry | url = https://fmv.euba.sk/katedry/katedra-medzinarodnych-politickych-vztahov/profil-katedry | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katkmp">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katedra medzinárodného práva – profil katedry | url = https://fmv.euba.sk/katedry/katedra-medzinarodneho-prava/profil-katedry | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="casopis">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Medzinárodné vzťahy / Slovak Journal of International Relations | url = https://fmv.euba.sk/veda-a-vyskum/vedecke-casopisy/medzinarodne-vztahy | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="almanach">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Almanach. Aktuálne otázky svetovej ekonomiky a politiky | url = https://fmv.euba.sk/veda-a-vyskum/vedecke-casopisy/almanach | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="konferencie">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktuálne konferencie | url = https://fmv.euba.sk/veda-a-vyskum/konferencie/aktualne-konferencie | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="modelovka2026">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 19. ročník Modelovej konferencie | url = https://fmv.euba.sk/verejnost/napisali-o-nas/1015-19-rocnik-modelovej-konferencie | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="svoc2026">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Celoslovenské kolo ŠVOČ v Banskej Bystrici | url = https://fmv.euba.sk/aktuality/1024-celoslovenske-kolo-svoc-v-banskej-bystrici | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="info1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Informačný materiál pre uchádzačov o 1. stupeň štúdia | url = https://fmv.euba.sk/www_write/files/informa%C4%8Dn%C3%BD_materi%C3%A1l_pre_uch%C3%A1dza%C4%8Dov_o_1._stupe%C5%88.pdf | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="info2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Informačný materiál pre uchádzačov o 2. stupeň štúdia | url = https://fmv.euba.sk/www_write/files/infrma%C4%8Dn%C3%BD_materi%C3%A1l_pre_uch%C3%A1dza%C4%8Dov_o_2._stupe%C5%88.pdf | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="phd">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doktorandské štúdium – základné informácie | url = https://fmv.euba.sk/studium/doktorandske-studium/zakladne-informacie | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="cudzie">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štúdium v cudzích jazykoch a dvojité diplomy | url = https://fmv.euba.sk/studium/bakalarske-a-inzinierske-studium/studium-v-cudzich-jazykoch-a-dvojite-diplomy | vydavateľ = Fakulta medzinárodných vzťahov EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="med">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Master in Economic Diplomacy | url = https://admission.euba.sk/programmes/master-in-economic-diplomacy | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = en}}</ref> <ref name="kneu">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Double Degree Programme EUBA – KNEU | url = https://meim.kneu.edu.ua/en/depts6/evrointegracii/ei_news/Double_Degree_EUBA_KNEU_en/ | vydavateľ = Kyjevská národná ekonomická univerzita | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = en}}</ref> <ref name="mzvstaze">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krátkodobé študentské stáže | url = https://www.mzv.sk/web/sk/ministerstvo/kariera-v-diplomacii/kratkodobe-studentske-staze | vydavateľ = Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vseuba2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa o činnosti Ekonomickej univerzity v Bratislave za rok 2025 | url = https://euba.sk/www_write/files/SK/docs/vyrocne-spravy/vs_2025_cinnost.pdf | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vseubaall">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročné správy Ekonomickej univerzity v Bratislave (2006 – 2025) | url = https://euba.sk/univerzita/vyrocne-spravy | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="met2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Metodika rozpisu dotácie EU v Bratislave na rok 2025 | url = https://euba.sk/www_write/files/SK/docs/dotacia/2025/euba_metodika_rozpis_2025.pdf | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="absolventi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štatistiky – register absolventov EUBA | url = https://absolventi.euba.sk/statistiky | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="arra2015">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najnovšie hodnotenie fakúlt slovenských vysokých škôl – rebríček fakúlt | url = https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/1733/najnovsie-hodnotenie-fakult-slovenskych-vysokych-skol-rebricek-fakult | vydavateľ = EDUworld | dátum vydania = 2015 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="profesia2012">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dvadsať fakúlt s najžiadanejšími absolventmi na Profesii | url = https://www.fiit.stuba.sk/buxus/docs/media/2012/2012-06-21_sme_dvadsat-fakult-s-najziadanejsimi-absolventmi-na-profesii.pdf | vydavateľ = SME | dátum vydania = 2012-06-21 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="profesia2023">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Títo absolventi si na Slovensku najľahšie nájdu prácu | url = https://www.startitup.sk/tito-absolventi-si-na-slovensku-najlahsie-najdu-pracu/ | vydavateľ = Startitup | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="profesia2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najžiadanejší už nie sú IT-čkári. Je tu nový rebríček univerzít a odborov | url = https://www.pravda.sk/uzitocna/vzdelavanie/clanok/759310-najziadanejsi-uz-nie-su-iteckari-je-tu-novy-rebricek-univerzit-a-odborov | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2025-07-17 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="polakovic">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Veľvyslanec – Veľvyslanectvo SR vo Viedni | url = https://www.mzv.sk/web/vieden/o-nas/velvyslanec | vydavateľ = Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="repovsky">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ambassador – Embassy of the Slovak Republic in Seoul | url = https://www.mzv.sk/en/web/soul-en/about-us/ambassador | vydavateľ = Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = en}}</ref> <ref name="karvasova">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ľubica Karvašová – životopis | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/257013/LUBICA_KARVASOVA/cv | vydavateľ = Európsky parlament | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="lajciak">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ambassador – Embassy of the Slovak Republic in Beijing | url = https://www.mzv.sk/en/web/peking/o-nas/velvyslanec | vydavateľ = Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = en}}</ref> </references> == Externé odkazy == {{Portál|Bratislava|Bratislavský}} * [https://fmv.euba.sk Oficiálna webová stránka] * [https://fmv.euba.sk/fakulta/dokumenty/spravy-o-cinnosti Správy o činnosti fakulty] * [https://www.facebook.com/fmveu/ FMV na Facebooku] * [https://modelovakonferencia.euba.sk Modelová konferencia FMV] {{Ekonomická univerzita v Bratislave}} {{Súradnice|48.126014|17.134005|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave| ]] [[Kategória:Ekonomická univerzita v Bratislave]] [[Kategória:Ekonomické fakulty na Slovensku]] b6tshjpprzc17njeerwhjp32izl1jwa 0 143948 8382564 8276858 2026-10-10T20:21:04Z Maximilián Fedora 259749 8382564 wikitext text/x-wiki [[Image:Articles page1.jpg|thumb|right|300px|Články Konfederácie]] '''Články Konfederácie a večnej únie''', známejšie ako '''Články Konfederácie''', boli prvým vládnym dokumentom, čiže [[ústava|ústavou]], [[Spojené štáty americké|Spojených štátov amerických]]. Boli napísané v lete roku [[1776]] a prevzaté [[Druhý kontinentálny kongres|Druhým kontinentálnym kongresom]] [[15. novembra]] [[1777]], po jednom roku debát. V praxi slúžili ako de facto systém vlády používaný Kongresom („schôdza Spojených štátov v Kongrese“), až do doby než sa články stali de iure konečnou ratifikáciou [[1. marca]] [[1781]]. Vtedy sa Kongres stal [[Kongres Konfederácie|Kongresom Konfederácie]]. Články konfederácie stanovili pravidlá fungovania Spojených štátov. Konfederácia mohla viesť vojnu, vyjednávať o diplomatických dohodách, zaoberať sa problémami západných území, vydávať peniaze a požičiavať si prostriedky v rámci aj mimo územia Štátov. Naopak veľkým nedostatkom bola nemožnosť určovať dane. Druhé slabé miesto bol princíp jeden štát, jeden hlas. Od väčších štátov sa očákavalo, že budú prispievať viacej, ale mali iba jeden hlas. Ako povedal [[Benjamin Franklin]]: „Nech menšie kolónie odvádzajú rovnako peňazí a mužov, a potom budú mať aj rovnaký hlas. Ale ak budú mať rovnocenný hlas bez rovnakých povinností, konfederácia založená na takýchto základných princípoch nemôže vydržať veľmi dlho.“ Pôvodne bola zámerom iba slabá centrálna vláda, ktorá mala vládnuť najmä v núdzovom stave. Ale koniec [[Americká vojna za nezávislosť|americkej vojny za nezávislosť]] a nové priority, ktoré sa potom vynorili, jasne ukázali mnohé nedostatky Článkov. Nahradila ich oveľa silnejšia [[Ústava Spojených štátov]] po ratifikácii [[21. júna]] [[1788]]. == Galéria == <gallery> Image:Articles page1.jpg|Články Konfederácie, strana 1 Image:Articles page2.jpg|Články Konfederácie, strana 2 Image:Articles page3.jpg|Články Konfederácie, strana 3 Image:Articles page4.jpg|Články Konfederácie, strana 4 Image:Articles page5.jpg|Články Konfederácie, strana 5 </gallery> == Pozri aj == * [[Dejiny USA|Dejiny Spojených Štátov]] * [[Deklarácia nezávislosti Spojených štátov]] * [[Listina práv Spojených štátov]] * [[Ústava Spojených štátov]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.law.ou.edu/ushistory/artconf.shtml Text Version of the Articles of Confederation] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070725200756/http://www.law.ou.edu/ushistory/artconf.shtml |date=2007-07-25 }} * [http://earlyamerica.com/earlyamerica/milestones/articles/cover.html Articles of Confederation and Perpetual Union] * [http://www.loc.gov/rr/program/bib/ourdocs/articles.html Articles of Confederation and related resources], [[Library of Congress]] * [http://memory.loc.gov/ammem/today/nov15.html Today in History: November 15], [[Library of Congress]] * [http://www.usconstitution.net/articles.html United States Constitution Online - The Articles of Confederation] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100826032645/http://www.usconstitution.net/articles.html |date=2010-08-26 }} * [http://www.mp3books.com/shop/audio_item.aspx?id=819 Free Download of Articles of Confederation Audio] * [http://www.mises.org/books/conceived4.pdf The Articles of Confederation], Chapter 45 (see page 253) of Volume 4 of ''[[Conceived in Liberty]]'' by [[Murray Rothbard]], in PDF format. [[Kategória:Dejiny USA|Clanky Konfederácie]] k59nnu2hckrwbd7ttxscrfr7htuwbr1 0 144844 8382470 8376964 2026-10-10T16:27:09Z ~2026-54485-64 307731 /* Autobusové linky */ 8382470 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Dopravný podnik mesta Košice | Logo spoločnosti = DPMK Logo.png | Právna forma = [[akciová spoločnosť]] | IČO = 31701914 | Odvetvie = Doprava | Založená = [[11. január]] [[1995]] | Zakladateľ = | Sídlo = Bardejovská 6, 043 29 [[Košice]] | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensko]]<br>(dnes Slovensko) | Vedenie = Ing. Roman Danko - poverený generálny riaditeľ,<br>Ing. Róbert Nagy - poverený riaditeľ riadenia dopravy,<br>Ing. Ondrej Turis - poverený riaditeľ techniky a údržby,<br>Ing. Elena Melicharová - poverená riaditeľka ekonomiky | Územný rozsah = [[Košice]] | Priemysel = Doprava | Produkcia = | Aktíva = {{pokles}}130 779 693 € <small>(2023)</small><ref name=fin20>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť| url = https://finstat.sk/31701914| vydavateľ = finstat.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-18| miesto = | jazyk = }}</ref> | Výnosy = {{rast}}51 230 940 € <small>(2023)</small><ref name=fin20/> | Zisk = {{rast}}84 722 € <small>(2023)</small><ref name=fin20/> | Prevádzkový príjem = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 985<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vybrané ukazovatele| url = https://www.dpmk.sk/dpmk/vybrane-ukazovatele| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-18| miesto = | jazyk = }}</ref> | Divízie = Elektrické dráhy (prevádzka trolejbusov a električiek), Autobusy | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = mesto Košice (100%) | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|https://www.dpmk.sk/}} | Zánik = | Poznámka = | Farby spoločnosti = {{Box farby|#4A82BF}} modrá<br>{{ Box farby|#FCDB00}} žltá }} '''Dopravný podnik mesta Košice''' (skr. '''DPMK''') je [[akciová spoločnosť]], ktorá prevádzkuje [[Mestská hromadná doprava v Košiciach|mestskú hromadnú dopravu]] v [[Košice|Košiciach]]. V súčasnosti DPMK prevádzkuje spolu 70 liniek z toho 52 liniek pravidelnej [[Mestská hromadná doprava|mestskej hromadnej dopravy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = DPMK| odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky| url = https://www.dpmk.sk/cp| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Dopravný podnik akceptuje dopravné karty aj iných dopravcov zapojených v projekte [[Slovenský dopravný pas]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Zväz autobusovej dopravy| odkaz na autora = | titul = Zoznam zapojených dopravcov| url = https://www.dopravnypas.sk/#transporterList| vydavateľ = dopravnypas.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = | jazyk =}}</ref> Podnik je členom [[Integrovaný dopravný systém|integrovaného dopravného systému]] [[IDS Východ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = IDS Východ| odkaz na autora = | titul = Mesto Košice vstupuje do integrovanej dopravy| url = https://idsvychod.sk/mesto-kosice-vstupuje-do-integrovanej-dopravy/| vydavateľ = idsvychod.sk| dátum vydania = 2020-11-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-02| miesto = Košice| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk - Tomino| odkaz na autora = | titul = Mesto Košice vstúpilo do IDS Východ| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/20176/Mesto-Košice-vstúpilo-do-IDS-Východ| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = 2020-11-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-02| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> == História == DPMK vznikol transformáciou štátneho podniku na akciovú spoločnosť, ktorá bola založená [[25. máj]]a [[1994]] na základe rozhodnutia Mestského zastupiteľstva na 25. zasadnutí [[26. august|26.]] a [[27. august]]a [[1993]]. Dopravný podnik vznikol [[11. január]]a [[1995]] pod názvom ''Dopravné podniky mesta Košice''. Premenovanie na súčasný názov bolo vykonané dňa [[17. máj]]a [[1999]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = DPMK| odkaz na autora = | titul = Profil| url = https://www.dpmk.sk/dpmk| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-20| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Dopravný podnik mesta Košice je pokračovateľom prevádzky najstaršej [[Mestská hromadná doprava na Slovensku|mestskej hromadnej dopravy na Slovensku]]. Už v roku [[1891]] bola v Košiciach prevádzkovaná [[koľajová doprava]], ktorá bola plne elektrifikovaná v roku [[1914]]. Od polovice [[20. storočie|20. storoči]]a sa začala prevádzka [[autobus]]ov a v roku [[1993]] prevádzka [[trolejbus]]ov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Baran| meno = Sebastián| autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = História MHD v Košiciach: Na počiatku električky (1909 - 1918)| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/10711/Historia-MHD-v-Kosiciach-Na-pociatku-elektricky-1909-1918| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = 2013-11-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> == Autobusová doprava == {{Hlavný článok|Autobusová doprava v Košiciach}} [[Súbor:Budova DPMK.jpg|200px|thumb|Hlavná budova DPMK]] [[Súbor:Ikarus 280.87 ev. č. 4212.JPG|náhľad|200x200bod|[[Ikarus 280|Ikarus 280.87]] ev. č. 4212 počas rozlúčky s Ikarusmi v Košiciach v septembri 2010]] [[Súbor:SOR EBN 11 Košice.jpg|200px|thumb|Elektrobus SOR EBN 11 na [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestí osloboditeľov]]]] Autobusová doprava sa v Košiciach prevádzkuje od polovice [[20. storočie|20. storočia]]. V rokoch [[2014]] a [[2015]] bolo nakúpených 127 autobusov [[SOR]], v roku [[2016]] ich doplnilo dalších 9. 14 z nich sú [[Elektrobus|elektrobusy]]. Momentálne sú prevádzkované tieto typy autobusov:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Vozidlá| url = https://imhd.sk/ke/vozidla-menu| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-10| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * [[SOR BN 9,5]] * [[SOR EBN 10,5]] * SOR EBN 11 * SOR NSG 12 * SOR NSG 18 * [[SOR NB 12 City]] * [[SOR NB 18 City]] * SOR NS 18 Elecric * Solaris New Urbino 12 * [[Solaris Urbino 18,75]] == Električková doprava == {{Hlavný článok|Električková doprava v Košiciach}} [[Súbor:Časť električkového depa DPMK.jpg|200px|thumb|right|Električky v košickej vozovni.]] [[Súbor:Kt8d5.jpg|200px|thumb|right|Električka [[Tatra KT8D5R.N2]] ako zálohové vozidlo na obratisku na [[Nad jazerom|Sídlisku nad jazerom.]]]] [[Súbor:Vario LF2+ Košice č801.JPG|200px|thumb|right|Nová električka Vario LF2 plus]] [[električka|Električková]] doprava, sa na Slovensku okrem [[Košice|Košíc]] a [[Bratislava|Bratislavy]] nikde inde neprevádzkuje. Iba v Košiciach majú mestské koľajové dráhy rozchod 1435 mm. Dopravný podnik mesta Košice prevádzkuje jedinú električkovú [[Košická rýchlodráha|rýchlodráhu]] na Slovensku. V minulosti bolo rekonštruovaných 8 kusov vozidiel. Rekonštrukcia vozidiel [[Tatra KT8D5|Tatra ČKD KT8D5]] pozostávala najmä z premeny na nízkopodlažný model [[Tatra KT8D5R.N2|KT8D5R.N2]]. V rokoch 2014, 2015 a 2017 bolo zakúpených celkovo 46 električiek Pragoimex Vario LF2+. Maximálna povolená rýchlosť električiek v Košiciach je stanovená na 65 km/h. V súčasnosti DPMK prevádzkuje na 14 električkových linkách tieto vozidlá:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Vozidlá › Električky| url = https://imhd.sk/ke/vozidla/20/Električky| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * [[Tatra T6A5|Tatra ČKD T6A5]] * [[Tatra KT8D5|Tatra ČKD KT8D5]] * [[Tatra KT8D5R.N2|Tatra ČKD KT8D5R.N2]] * [[Vario LF|Pragoimex Vario LFR.S]] * [[Vario LF2 plus|Pragoimex Vario LF2+]] == Historické vozidlá == Dopravný podnik mesta Košice, a.s. vlastní tiež niekoľko historických vozidiel:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam vozidiel DPMK | url = https://imhd.sk/ke/vozidla/vozidlovy-park?hx=&ht=x&h1=0&hc=0&hr=0 | vydavateľ = imhd.sk Košice | dátum vydania = 2010-09-10 | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk | priezvisko = imhd.sk}}</ref> === Historické autobusy: === * [[Ikarus 280|Ikarus 280.08/A]], ev. č. 4082 (t. č. nepojazdný) * [[Karosa B 832|Karosa B832]] ev. č. 6267/II (nepojazdný; zachovaný v garáži Šaca) * [[Solaris Urbino 15]] II, ev. č. 3530 [[Súbor:TatraT1KE.jpg|200px|thumb|[[Tatra T1]], ev. č. 203 počas Dňa otvorených dverí vo vozovni na Bardejovskej ulici]] === Historické električky: === * [[Tatra T1]], ev. č. 203 * [[Tatra T2]], ev. č. 212/II * [[Tatra T3Mod]], ev. č. 359 (nepojazdný voz; statický exponát) * [[Tatra T3]], ev. č. 381 (nepojazdný voz) * Tatra T3, ev. č. 383 (nepojazdný voz) * [[Ringhoffer]] r. v. 1908, ev. č. 21 (zachovaný iba rám; voz pôvodom z [[Dopravní podnik hl. m. Prahy|Prahy]], tam ev. č. 285) * Ringhoffer r. v. 1920, ev. č. 10 (nepojazdný; bez interiéru; voz pôvodom z Prahy, tam ev. č. 371) * Ringhoffer r. v. 1920, ev. č. 103 (nepojazdný, slúžil ako pub na Hlavnej ulici v Košiciach; voz pôvodom z Prahy, tam ev. č. 4031) * Ringhoffer r. v. 1920, ev. č. 104 ''„Cassovia“'' (t. č. nepojazdný; voz pôvodom z Prahy, tam ev. č. 4030) * MWG r. v. 1913, ev. č. M1 (nákladná električka, statický exponát) * MWG r. v. 1913, ev. č. M2 (nákladná električka, zdroj náhradných dielov pre voz M3) * MWG r. v. 1913, ev. č. M3 (nákladná električka, úprava na prevádzku s odmetačom snehu, technologické vozidlo) * MWG r. v. 1913, ev. č. 1 (nepojazdný, v roku 2004 získaná z Technického múzea v Brne) == Trolejbusová doprava == {{Hlavný článok|Trolejbusová doprava v Košiciach}} [[Súbor:Skoda 14TrM.jpg|200px|thumb|Trolejbus typu [[Škoda 14TrM]]]] DPMK prevádzkoval trolejbusy v rokoch [[1993]]{{--}}[[2015]]. Trolejbusová doprava v meste bola utlmená [[30. január]]a [[2015]]. V súčasnosti premávajú len "spomienkové jazdy" trolejbusov, a to len vo vybraných časoch a len v nedeľu. * [[Škoda 14TrM]] (7 vozidiel dodaných, aktuálne 1 voz ev. č. 2003) * [[Škoda 15Tr]] (15 vozidiel dodaných, aktuálne 1 voz ev. č. 1001) * [[Škoda 15Tr|Škoda 15TrM]] (5 vozidiel dodaných, aktuálne 0) == Linky MHD (stav ku 1.10.2026) == === Električkové linky === {| class="wikitable" ! Číslo ! Trasa ! <abbr title="Linka s výhradne nízkopodlažnými vozidlami">[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]</abbr> ! Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | '''Električkové linky''' |- |- align="center" | bgcolor="#AF9778" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''1'''}}</span></div> |'''Važecká''' - Ryba - Nám. osloboditeľov - Hlavná pošta - Nám. Maratonu mieru - '''Havličkova''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- align="center" | bgcolor="#d2005c" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''2'''}}</span></div> |'''Havlíčkova''' - Nám. Maratónu mieru – Hlavná pošta – Nám. osloboditeľov – '''Staničné nám.''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- align="center" | bgcolor="#55bace" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''3'''}}</span></div> |'''Staničné nám.''' – Nám. osloboditeľov – Stará nemocnica – Ryba – '''Važecká''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- align="center" | bgcolor="#bfbfb9" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''5'''}}</span></div> |'''Staničné nám.''' – Nám. osloboditeľov – Idanská - '''OC Optima''' |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |premáva len v nedeľu počas vyučovania vysokých škôl |- align="center" | bgcolor="#ea7b08" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''6'''}}</span></div> |'''Havlíčkova''' – Amfiteáter – Magistrát mesta KE – SOŠ Automobilová - Nám. osloboditeľov – '''Staničné nám.''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- align="center" | bgcolor="#5cbf14" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''7'''}}</span></div> |'''Barca''' - Ryba - Nám. osloboditeľov - Hlavná pošta - '''Botanická záhrada''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- align="center" | bgcolor="#f5d907" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''9'''}}</span></div> |'''Nad Jazerom, Važecka''' - VSS,Križovatka – Železníky, križovatka - Magistrát mesta Košice – Amfiteáter – '''Nám. maratónu mieru''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- align="center" | bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''R1'''}}</span></div> |'''Staničné nám.''' – Nám. osloboditeľov – Spoločenský pavilón – OC Optima – '''Vstupný areál NIPPON STEEL''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- align="center" | bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''R2'''}}</span></div> |'''Važecká''' - Rozvojová - OC Optima - '''Vstupný areál NIPPON STEEL''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- align="center" | bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''R3'''}}</span></div> |'''Havlíčkova''' – Amfiteáter – Kruhový objazd, Moldavská – '''Vstupný areál NIPPON STEEL''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Niektoré spoje linky môžu začínať na zast. DP mesta Košice |- align="center" | bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''R4'''}}</span></div> |'''Botanická záhrada''' – Amfiteáter - '''Bernolákova -''' Kruhový objazd, Moldavská – '''OC Optima''' – '''Vstupný areál NIPPON STEEL''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Niektoré spoje linky môžu začínať/končiť na zast. Bernolákova, OC Optima |- align="center" | bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''R5'''}}</span></div> |'''Ryba''' – Nám. osloboditeľov – OC Optima – '''Vstupný areál NIPPON STEEL''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- align="center" | bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''R6'''}}</span></div> |'''DP Mesta Košice''' – OC Optima – '''Vstupný areál NIPPON STEEL''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- align="center" | bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''R7'''}}</span></div> |'''Amfiteáter''' – DP mesta Košice – Moldavská, OC – '''Vstupný areál NIPPON STEEL''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |} === Autobusové linky === {| class="wikitable" ! Číslo ! Trasa ! <abbr title="Linka s výhradne nízkopodlažnými vozidlami">[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]</abbr> ! Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | '''Autobusové linky''' |- |bgcolor="#d61a0c" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''10'''}}</span></div> | '''Sídlisko Ťahanovce, Madridská''' - Palackého - (Staničné nám.) - Nám. osloboditeľov - '''Luník VIII''' - '''OC Optima''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Niektoré spoje končia/začínajú na zastávke Luník VIII. Niektoré spoje (cez víkend ráno a večer a cez pracovné dni len večer) premávajú cez zastávku Staničné Námestie |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''11'''}}</span></div> | '''Nám. osloboditeľov''' - Moldavská cesta - '''Luník IX, sídlisko''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''12'''}}</span></div> | '''Podhradová''' - Boženy Němcovej - Nová nemocnica - Moyzesova - Dom umenia (Rastislavova) - '''Podnikateľská''' - '''Šebastovce''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Niektoré spoje končia/začínajú na zastávke Podnikateľská. |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''13'''}}</span></div> |'''Baňa Bankov''' - Amfiteáter - Zimná - Námestie maratónu mieru - Alvinczyho - '''Pri hati''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Linka jazdí len počas špičiek v pracovných dňoch |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''14'''}}</span></div> | Železničná zastávka Ťahanovce - Vodárenská - Havlíčkova - Čermeľ -Horný Bankov / Jahodná, chata |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | Posledný spoj ide iba po zastávku Čermeľ. |- |bgcolor="#f99aa7" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''15'''}}</span></div> | Exnárova - Palackého - (Staničné nám.) Nám. osloboditeľov - Dom Umenia - Železníky - OC Cassovia |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | Niektoré spoje (cez víkend ráno a večer a cez pracovné dni len večer) premávajú cez zastávku Staničné Námestie. |- |bgcolor="#6800a2" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''16'''}}</span></div> | Podhradová - Mlynská bašta - Staničné nám. - Nám. osloboditeľov - Stará nemocnica - OC Cassovia |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''17'''}}</span></div> | Lingov - Prešovská cesta - Palackého - Staničné nám. - Nová nemocnica - Popradská cesta - Michalovská - Lunik VIII |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#bfbfb9" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''18'''}}</span></div> | Sídlisko Ťahanovce, Madridská - Mier - Watsonova - Nová nemocnica |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Spoje mimo špičiek končia/začínajú na zastávke Tesco Džungľa. Dva spoje linky 18 premávajú aj cez voľné dni na trase Nová Nemocnica - Madridská |- |bgcolor="#026553" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''19'''}}</span></div> | KVP, Kláštor - Nová nemocnica - Botanická záhrada - TUKE - Námestie Maratónu mieru - Palackého - Nad Jazerom, Napájadla |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''20'''}}</span></div> | Košická N. Ves - Palackého - Nám. osloboditeľov - Moldavská cesta - Pereš - Lorinčík Háje, Hríbová |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Niektoré spoje môžu končiť na zast. Nám. osloboditeľov. Linka 20 slúži aj ako školský spoj počas rozvozu, odvozu žiakov zo/do škôl na Západe. |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''21'''}}</span></div> | Staničné námestie - Moldavská cesta - Prekladisko hotových výrobkov |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''22'''}}</span></div> | Baňa Bankov - Námestie maratónu mieru - Mier - Džungľa (Železničná nemocnica - Mier - Džungľa) |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Linka jazdí z Bane Bankov v sedle pracovných dňoch a počas víkendov celodenne, počas špičiek v pracovných dňoch má konečnú Železničná nemocnica, Baňu Bankov v tomto čase obsluhuje linka 13 |- |bgcolor="#0e8ccc" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''23'''}}</span></div> | Staničné nám. - Nám. osloboditeľov - Moldavská cesta - Perešská - Letisko/AIRPORT |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''24'''}}</span></div> | Staničné nám. - Nám. osloboditeľov - Južná trieda - Barca - Valaliky - Spaľovňa - (Kokšov-Bakša) |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''25'''}}</span></div> | Poľov - Nám. osloboditeľov - Národná trieda - Ťahanovce, obec - Bruselská - Budapeštianska |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''26'''}}</span></div> | - Nemocnica Šaca |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#bfbfb9" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''26P'''}}</span></div> | Poľov - Nemocnica Šaca |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#2105a3" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''27'''}}</span></div> | Sídlisko Ťahanovce, Madridská - Tesco, Džungľa - Mlynská bašta - Staničné nám. |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#bfbfb9" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''28'''}}</span></div> | Važecká - Motorest Krásna - Tramínová - Námestie Svätého Cyrila a Metóda - Važecká |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Vybrané spoje linky 28 končia/začínajú až na zastávke Napájadla |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''29'''}}</span></div> | Zoo - Kavečany - Mlynská bašta - Staničné námestie |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''31'''}}</span></div> | Vyšné Opátske - Opatovská cesta - Námestie Osloboditeľov - OC Optima - Lorinčík |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Linka 31 slúži aj ako školský spoj počas rozvozu, odvozu žiakov zo/do škôl na Západe |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''32'''}}</span></div> | Košická N. Ves - Palackého - Nám. osloboditeľov - DPMK - Myslavská - Maša |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''33'''}}</span></div> | Staničné nám. - Palackého - Krematórium |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#710a6b" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''34'''}}</span></div> | KVP, Kláštor - Lunik VIII - Alejová - OC OPTIMA, dolný vstup |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''35'''}}</span></div> | Lingov – Zelená stráň – Heringeš – Námestie osloboditeľov |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#7f581a" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''36'''}}</span></div> | Sídlisko Ťahanovce - Tesco, Džungľa - Námestie Maratónu mieru - Trieda KVP - KVP, Moskovská |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''38'''}}</span></div> | Madridská – Staničné námestie – A. Kvasa |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#bfbfb9" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''51'''}}</span></div> | Sídlisko Ťahanovce, Madridská - Palackého - Nám. osloboditeľov |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | Premáva len cez pracovné dni a prázdniny |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''52'''}}</span></div> | Krásna - Važecká - Opatovská cesta - Palackého - Nám. Osloboditeľov - SOŠ Automobilová - Nemocnica Šaca |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#bfbfb9" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''54'''}}</span></div> | Sídlisko Ťahanovce - Sídlisko Darg. Hrdinov - Opatovská cesta - Dneperská - Železníky - Lunik VIII - KVP, Kláštor |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Premáva len cez pracovné dni a prázdniny |- |bgcolor="#bfbfb9" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''55'''}}</span></div> | Lingov - Mier - Watsonova - Nová Nemocnica - Starozagorská - Moskovská |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Premáva len cez pracovné dni a prázdniny |- |bgcolor="#bfbfb9" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''56'''}}</span></div> | Sídlisko Ťahanovce, Madridská- Palackého - Nám. osloboditeľov - Moldavská cesta - Nemocnica Šaca |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | Premáva len cez pracovné dni a prázdniny |- |bgcolor="#bfbfb9" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''57'''}}</span></div> | Staničné Nám. - Nám. Maratónu mieru - Nová Nemocnica - Botanická Záhrada |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | študentský spoj |- |bgcolor="#81c7e5" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''71'''}}</span></div> | Lingov - Tesco, Džungľa - Mlynská bašta - Nám. osloboditeľov - Magistrát mesta Košice - Trieda KVP - KVP, kláštor |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | bývalá trolejbusová linka nahradená autobusmi |- |bgcolor="#c6d640" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''72'''}}</span></div> | Lingov – Tesco, Džungľa – Mlynská bašta – Nám. osloboditeľov – Magistrát mesta Košice – KVP, Moskovská – Myslava, Grunt |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | bývalá trolejbusová linka nahradená autobusmi |- |bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''RA2'''}}</span></div> | Vstupný areál NIPPON STEEL – Myslavská – Myslava, Maša |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''RA3'''}}</span></div> | Vstupný areál NIPPON STEEL – Trieda KVP – Klimkovičova – KVP, Húskova |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''RA4'''}}</span></div> | Vstupný areál NIPPON STEEL – Trieda KVP – KVP, Starozagorská |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''RA5'''}}</span></div> | Vstupný areál NIPPON STEEL – Sídlisko Ťahanovce, Madridská |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | RA5 až do obce Ťahanovce s výnimkou niektorých spojov ktoré sú počas dňa ukončené na zastávke Madridská/Ťahanovská |- |bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''RA6'''}}</span></div> | Vstupný areál NIPPON STEEL – Perešská – Lingov – Kalinovská |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''RA7'''}}</span></div> | Vstupný areál NIPPON STEEL – Dargovských hrdinov – Lingov – Košická Nová Ves, Na doline |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | Linka RA7 premáva len ráno (cez pracovné dni a prázdniny) a to s jedným odchodom zo zastávky Košická Nová Ves a s jedným odchodom zo zastávky Lingov |- |bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''RA8'''}}</span></div> | Vstupný areál NIPPON STEEL – Sídlisko Ťahanovce, Madridská (cez Americkú triedu) – Ťahanovce |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Linka RA8 premáva (cez pracovné dni a prázdniny) len s jediným odchodom počas dňa zo zastávky Želiarska |- |bgcolor="#daeaf6" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''V1'''}}</span></div> | Volvo, lisovňa – Nám. osloboditeľov – Sever, Podhradová |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#daeaf6" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''V2'''}}</span></div> | Volvo, lisovňa – VSS, križovatka – Sídlisko Ťahanovce, Madridská |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#daeaf6" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''V3'''}}</span></div> | Volvo, lisovňa – VSS, križovatka – Darg. hrdinov, Kalinovská |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#daeaf6" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''V4'''}}</span></div> | Volvo, lisovňa – Miestny úrad, KVP – Sever, Okresný úrad |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |} === Študentské linky === * Tieto linky premávajú len vo vybrané nedele v čase cca. 16:00 – 23:30. Zvážajú študentov do študentských domov. Linky Š1, Š2, 964, 966 a 970 premávajú ráno, vozia študentov do škôl. {| class="wikitable" ! Číslo ! Trasa ! <abbr title="Linka s výhradne nízkopodlažnými vozidlami">[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]</abbr> ! Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | '''Študentské linky''' |- |bgcolor="#bfbfb9" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''5'''}}</span></div> |Staničné Nám. - Nám. Osloboditeľov – SOS Automobilová – OC Optima |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |električka |- |bgcolor="#bfbfb9" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''57'''}}</span></div> |Staničné Nám. - Nám. Maratónu mieru – Nová Nemocnica – Botanická Záhrada |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |autobus |- |bgcolor="#ff6600" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''Š1'''}}</span></div> |Maša – Grunt – Janigova – Húskova – Bratislavská – Spoločenský pavilón |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |autobus |- |bgcolor="#ff6600" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''Š2'''}}</span></div> |Važecká – Učňovská |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |autobus |- |} === Nočná doprava === * Autobusové linky {| class="wikitable" ! Číslo ! Trasa ! <abbr title="Linka s výhradne nízkopodlažnými vozidlami">[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]</abbr> ! Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | '''Nočné linky''' |- |bgcolor="#000000" | <div class="center"><span style="color:#fae013;">{{big|'''N1'''}}</span></div> |Staničné námestie – Prešovská cesta – Sídlisko Ťahanovce, Madridská |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#000000" | <div class="center"><span style="color:#ffbabd;">{{big|'''N2'''}}</span></div> |Staničné námestie – Nová nemocnica – Boženy Němcovej – Podhradová |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#000000" | <div class="center"><span style="color:#ebf28a;">{{big|'''N3'''}}</span></div> |Staničné námestie – Moldavská cesta – Nemocnica Šaca |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#000000" | <div class="center"><span style="color:#e10585;">{{big|'''N4'''}}</span></div> |Staničné námestie – DPMK – Železníky – Ryba |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#000000" | <div class="center"><span style="color:#b5f1bb;">{{big|'''N5'''}}</span></div> |Staničné námestie – Národna trieda – Dargovských hrdinov – Lingov |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#000000" | <div class="center"><span style="color:#aedbf1;">{{big|'''N6'''}}</span></div> |Staničné námestie – Magistrát mesta Košice – Trieda KVP – KVP, kláštor |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#000000" | <div class="center"><span style="color:#feae46;">{{big|'''N7'''}}</span></div> |Staničné námestie – Opatovská cesta – Nad Jazerom |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Mestská hromadná doprava na Slovensku]] * [[Električková doprava v Košiciach]] * [[Autobusová doprava v Košiciach]] * [[Trolejbusová doprava v Košiciach]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Dopravný podnik mesta Košice}} == Externé odkazy == * [https://www.dpmk.sk/ Oficiálna stránka DPMK] * [https://imhd.sk/ke/ imhd.sk] {{Portál|Košice|Košický}} {{MHD na Slovensku}} {{Dopravcovia IDS Východ}} {{DEFAULTSORT:Košice}} [[Kategória:Doprava v Košiciach]] [[Kategória:Dopravné podniky na Slovensku]] [[Kategória:Mestská hromadná doprava na Slovensku|Dopravný podnik mesta Košice]] fqp5tawqwhucj6w247wxhfknwlrq2f0 8382471 8382470 2026-10-10T16:28:08Z ~2026-54485-64 307731 /* Autobusové linky */ 8382471 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Dopravný podnik mesta Košice | Logo spoločnosti = DPMK Logo.png | Právna forma = [[akciová spoločnosť]] | IČO = 31701914 | Odvetvie = Doprava | Založená = [[11. január]] [[1995]] | Zakladateľ = | Sídlo = Bardejovská 6, 043 29 [[Košice]] | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensko]]<br>(dnes Slovensko) | Vedenie = Ing. Roman Danko - poverený generálny riaditeľ,<br>Ing. Róbert Nagy - poverený riaditeľ riadenia dopravy,<br>Ing. Ondrej Turis - poverený riaditeľ techniky a údržby,<br>Ing. Elena Melicharová - poverená riaditeľka ekonomiky | Územný rozsah = [[Košice]] | Priemysel = Doprava | Produkcia = | Aktíva = {{pokles}}130 779 693 € <small>(2023)</small><ref name=fin20>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť| url = https://finstat.sk/31701914| vydavateľ = finstat.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-18| miesto = | jazyk = }}</ref> | Výnosy = {{rast}}51 230 940 € <small>(2023)</small><ref name=fin20/> | Zisk = {{rast}}84 722 € <small>(2023)</small><ref name=fin20/> | Prevádzkový príjem = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 985<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vybrané ukazovatele| url = https://www.dpmk.sk/dpmk/vybrane-ukazovatele| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-18| miesto = | jazyk = }}</ref> | Divízie = Elektrické dráhy (prevádzka trolejbusov a električiek), Autobusy | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = mesto Košice (100%) | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|https://www.dpmk.sk/}} | Zánik = | Poznámka = | Farby spoločnosti = {{Box farby|#4A82BF}} modrá<br>{{ Box farby|#FCDB00}} žltá }} '''Dopravný podnik mesta Košice''' (skr. '''DPMK''') je [[akciová spoločnosť]], ktorá prevádzkuje [[Mestská hromadná doprava v Košiciach|mestskú hromadnú dopravu]] v [[Košice|Košiciach]]. V súčasnosti DPMK prevádzkuje spolu 70 liniek z toho 52 liniek pravidelnej [[Mestská hromadná doprava|mestskej hromadnej dopravy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = DPMK| odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky| url = https://www.dpmk.sk/cp| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Dopravný podnik akceptuje dopravné karty aj iných dopravcov zapojených v projekte [[Slovenský dopravný pas]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Zväz autobusovej dopravy| odkaz na autora = | titul = Zoznam zapojených dopravcov| url = https://www.dopravnypas.sk/#transporterList| vydavateľ = dopravnypas.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = | jazyk =}}</ref> Podnik je členom [[Integrovaný dopravný systém|integrovaného dopravného systému]] [[IDS Východ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = IDS Východ| odkaz na autora = | titul = Mesto Košice vstupuje do integrovanej dopravy| url = https://idsvychod.sk/mesto-kosice-vstupuje-do-integrovanej-dopravy/| vydavateľ = idsvychod.sk| dátum vydania = 2020-11-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-02| miesto = Košice| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk - Tomino| odkaz na autora = | titul = Mesto Košice vstúpilo do IDS Východ| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/20176/Mesto-Košice-vstúpilo-do-IDS-Východ| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = 2020-11-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-02| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> == História == DPMK vznikol transformáciou štátneho podniku na akciovú spoločnosť, ktorá bola založená [[25. máj]]a [[1994]] na základe rozhodnutia Mestského zastupiteľstva na 25. zasadnutí [[26. august|26.]] a [[27. august]]a [[1993]]. Dopravný podnik vznikol [[11. január]]a [[1995]] pod názvom ''Dopravné podniky mesta Košice''. Premenovanie na súčasný názov bolo vykonané dňa [[17. máj]]a [[1999]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = DPMK| odkaz na autora = | titul = Profil| url = https://www.dpmk.sk/dpmk| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-20| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Dopravný podnik mesta Košice je pokračovateľom prevádzky najstaršej [[Mestská hromadná doprava na Slovensku|mestskej hromadnej dopravy na Slovensku]]. Už v roku [[1891]] bola v Košiciach prevádzkovaná [[koľajová doprava]], ktorá bola plne elektrifikovaná v roku [[1914]]. Od polovice [[20. storočie|20. storoči]]a sa začala prevádzka [[autobus]]ov a v roku [[1993]] prevádzka [[trolejbus]]ov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Baran| meno = Sebastián| autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = História MHD v Košiciach: Na počiatku električky (1909 - 1918)| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/10711/Historia-MHD-v-Kosiciach-Na-pociatku-elektricky-1909-1918| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = 2013-11-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> == Autobusová doprava == {{Hlavný článok|Autobusová doprava v Košiciach}} [[Súbor:Budova DPMK.jpg|200px|thumb|Hlavná budova DPMK]] [[Súbor:Ikarus 280.87 ev. č. 4212.JPG|náhľad|200x200bod|[[Ikarus 280|Ikarus 280.87]] ev. č. 4212 počas rozlúčky s Ikarusmi v Košiciach v septembri 2010]] [[Súbor:SOR EBN 11 Košice.jpg|200px|thumb|Elektrobus SOR EBN 11 na [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestí osloboditeľov]]]] Autobusová doprava sa v Košiciach prevádzkuje od polovice [[20. storočie|20. storočia]]. V rokoch [[2014]] a [[2015]] bolo nakúpených 127 autobusov [[SOR]], v roku [[2016]] ich doplnilo dalších 9. 14 z nich sú [[Elektrobus|elektrobusy]]. Momentálne sú prevádzkované tieto typy autobusov:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Vozidlá| url = https://imhd.sk/ke/vozidla-menu| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-10| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * [[SOR BN 9,5]] * [[SOR EBN 10,5]] * SOR EBN 11 * SOR NSG 12 * SOR NSG 18 * [[SOR NB 12 City]] * [[SOR NB 18 City]] * SOR NS 18 Elecric * Solaris New Urbino 12 * [[Solaris Urbino 18,75]] == Električková doprava == {{Hlavný článok|Električková doprava v Košiciach}} [[Súbor:Časť električkového depa DPMK.jpg|200px|thumb|right|Električky v košickej vozovni.]] [[Súbor:Kt8d5.jpg|200px|thumb|right|Električka [[Tatra KT8D5R.N2]] ako zálohové vozidlo na obratisku na [[Nad jazerom|Sídlisku nad jazerom.]]]] [[Súbor:Vario LF2+ Košice č801.JPG|200px|thumb|right|Nová električka Vario LF2 plus]] [[električka|Električková]] doprava, sa na Slovensku okrem [[Košice|Košíc]] a [[Bratislava|Bratislavy]] nikde inde neprevádzkuje. Iba v Košiciach majú mestské koľajové dráhy rozchod 1435 mm. Dopravný podnik mesta Košice prevádzkuje jedinú električkovú [[Košická rýchlodráha|rýchlodráhu]] na Slovensku. V minulosti bolo rekonštruovaných 8 kusov vozidiel. Rekonštrukcia vozidiel [[Tatra KT8D5|Tatra ČKD KT8D5]] pozostávala najmä z premeny na nízkopodlažný model [[Tatra KT8D5R.N2|KT8D5R.N2]]. V rokoch 2014, 2015 a 2017 bolo zakúpených celkovo 46 električiek Pragoimex Vario LF2+. Maximálna povolená rýchlosť električiek v Košiciach je stanovená na 65 km/h. V súčasnosti DPMK prevádzkuje na 14 električkových linkách tieto vozidlá:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Vozidlá › Električky| url = https://imhd.sk/ke/vozidla/20/Električky| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * [[Tatra T6A5|Tatra ČKD T6A5]] * [[Tatra KT8D5|Tatra ČKD KT8D5]] * [[Tatra KT8D5R.N2|Tatra ČKD KT8D5R.N2]] * [[Vario LF|Pragoimex Vario LFR.S]] * [[Vario LF2 plus|Pragoimex Vario LF2+]] == Historické vozidlá == Dopravný podnik mesta Košice, a.s. vlastní tiež niekoľko historických vozidiel:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam vozidiel DPMK | url = https://imhd.sk/ke/vozidla/vozidlovy-park?hx=&ht=x&h1=0&hc=0&hr=0 | vydavateľ = imhd.sk Košice | dátum vydania = 2010-09-10 | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk | priezvisko = imhd.sk}}</ref> === Historické autobusy: === * [[Ikarus 280|Ikarus 280.08/A]], ev. č. 4082 (t. č. nepojazdný) * [[Karosa B 832|Karosa B832]] ev. č. 6267/II (nepojazdný; zachovaný v garáži Šaca) * [[Solaris Urbino 15]] II, ev. č. 3530 [[Súbor:TatraT1KE.jpg|200px|thumb|[[Tatra T1]], ev. č. 203 počas Dňa otvorených dverí vo vozovni na Bardejovskej ulici]] === Historické električky: === * [[Tatra T1]], ev. č. 203 * [[Tatra T2]], ev. č. 212/II * [[Tatra T3Mod]], ev. č. 359 (nepojazdný voz; statický exponát) * [[Tatra T3]], ev. č. 381 (nepojazdný voz) * Tatra T3, ev. č. 383 (nepojazdný voz) * [[Ringhoffer]] r. v. 1908, ev. č. 21 (zachovaný iba rám; voz pôvodom z [[Dopravní podnik hl. m. Prahy|Prahy]], tam ev. č. 285) * Ringhoffer r. v. 1920, ev. č. 10 (nepojazdný; bez interiéru; voz pôvodom z Prahy, tam ev. č. 371) * Ringhoffer r. v. 1920, ev. č. 103 (nepojazdný, slúžil ako pub na Hlavnej ulici v Košiciach; voz pôvodom z Prahy, tam ev. č. 4031) * Ringhoffer r. v. 1920, ev. č. 104 ''„Cassovia“'' (t. č. nepojazdný; voz pôvodom z Prahy, tam ev. č. 4030) * MWG r. v. 1913, ev. č. M1 (nákladná električka, statický exponát) * MWG r. v. 1913, ev. č. M2 (nákladná električka, zdroj náhradných dielov pre voz M3) * MWG r. v. 1913, ev. č. M3 (nákladná električka, úprava na prevádzku s odmetačom snehu, technologické vozidlo) * MWG r. v. 1913, ev. č. 1 (nepojazdný, v roku 2004 získaná z Technického múzea v Brne) == Trolejbusová doprava == {{Hlavný článok|Trolejbusová doprava v Košiciach}} [[Súbor:Skoda 14TrM.jpg|200px|thumb|Trolejbus typu [[Škoda 14TrM]]]] DPMK prevádzkoval trolejbusy v rokoch [[1993]]{{--}}[[2015]]. Trolejbusová doprava v meste bola utlmená [[30. január]]a [[2015]]. V súčasnosti premávajú len "spomienkové jazdy" trolejbusov, a to len vo vybraných časoch a len v nedeľu. * [[Škoda 14TrM]] (7 vozidiel dodaných, aktuálne 1 voz ev. č. 2003) * [[Škoda 15Tr]] (15 vozidiel dodaných, aktuálne 1 voz ev. č. 1001) * [[Škoda 15Tr|Škoda 15TrM]] (5 vozidiel dodaných, aktuálne 0) == Linky MHD (stav ku 1.10.2026) == === Električkové linky === {| class="wikitable" ! Číslo ! Trasa ! <abbr title="Linka s výhradne nízkopodlažnými vozidlami">[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]</abbr> ! Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | '''Električkové linky''' |- |- align="center" | bgcolor="#AF9778" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''1'''}}</span></div> |'''Važecká''' - Ryba - Nám. osloboditeľov - Hlavná pošta - Nám. Maratonu mieru - '''Havličkova''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- align="center" | bgcolor="#d2005c" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''2'''}}</span></div> |'''Havlíčkova''' - Nám. Maratónu mieru – Hlavná pošta – Nám. osloboditeľov – '''Staničné nám.''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- align="center" | bgcolor="#55bace" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''3'''}}</span></div> |'''Staničné nám.''' – Nám. osloboditeľov – Stará nemocnica – Ryba – '''Važecká''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- align="center" | bgcolor="#bfbfb9" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''5'''}}</span></div> |'''Staničné nám.''' – Nám. osloboditeľov – Idanská - '''OC Optima''' |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |premáva len v nedeľu počas vyučovania vysokých škôl |- align="center" | bgcolor="#ea7b08" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''6'''}}</span></div> |'''Havlíčkova''' – Amfiteáter – Magistrát mesta KE – SOŠ Automobilová - Nám. osloboditeľov – '''Staničné nám.''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- align="center" | bgcolor="#5cbf14" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''7'''}}</span></div> |'''Barca''' - Ryba - Nám. osloboditeľov - Hlavná pošta - '''Botanická záhrada''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- align="center" | bgcolor="#f5d907" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''9'''}}</span></div> |'''Nad Jazerom, Važecka''' - VSS,Križovatka – Železníky, križovatka - Magistrát mesta Košice – Amfiteáter – '''Nám. maratónu mieru''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- align="center" | bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''R1'''}}</span></div> |'''Staničné nám.''' – Nám. osloboditeľov – Spoločenský pavilón – OC Optima – '''Vstupný areál NIPPON STEEL''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- align="center" | bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''R2'''}}</span></div> |'''Važecká''' - Rozvojová - OC Optima - '''Vstupný areál NIPPON STEEL''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- align="center" | bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''R3'''}}</span></div> |'''Havlíčkova''' – Amfiteáter – Kruhový objazd, Moldavská – '''Vstupný areál NIPPON STEEL''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Niektoré spoje linky môžu začínať na zast. DP mesta Košice |- align="center" | bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''R4'''}}</span></div> |'''Botanická záhrada''' – Amfiteáter - '''Bernolákova -''' Kruhový objazd, Moldavská – '''OC Optima''' – '''Vstupný areál NIPPON STEEL''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Niektoré spoje linky môžu začínať/končiť na zast. Bernolákova, OC Optima |- align="center" | bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''R5'''}}</span></div> |'''Ryba''' – Nám. osloboditeľov – OC Optima – '''Vstupný areál NIPPON STEEL''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- align="center" | bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''R6'''}}</span></div> |'''DP Mesta Košice''' – OC Optima – '''Vstupný areál NIPPON STEEL''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- align="center" | bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''R7'''}}</span></div> |'''Amfiteáter''' – DP mesta Košice – Moldavská, OC – '''Vstupný areál NIPPON STEEL''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |} === Autobusové linky === {| class="wikitable" ! Číslo ! Trasa ! <abbr title="Linka s výhradne nízkopodlažnými vozidlami">[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]</abbr> ! Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | '''Autobusové linky''' |- |bgcolor="#d61a0c" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''10'''}}</span></div> | '''Sídlisko Ťahanovce, Madridská''' - Palackého - (Staničné nám.) - Nám. osloboditeľov - '''Luník VIII''' - '''OC Optima''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Niektoré spoje končia/začínajú na zastávke Luník VIII. Niektoré spoje (cez víkend ráno a večer a cez pracovné dni len večer) premávajú cez zastávku Staničné Námestie |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''11'''}}</span></div> | '''Nám. osloboditeľov''' - Moldavská cesta - '''Luník IX, sídlisko''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''12'''}}</span></div> | '''Podhradová''' - Boženy Němcovej - Nová nemocnica - Moyzesova - Dom umenia (Rastislavova) - '''Podnikateľská''' - '''Šebastovce''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Niektoré spoje končia/začínajú na zastávke Podnikateľská. |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''13'''}}</span></div> |'''Baňa Bankov''' - Amfiteáter - Zimná - Námestie maratónu mieru - Alvinczyho - '''Pri hati''' |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Linka jazdí len počas špičiek v pracovných dňoch |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''14'''}}</span></div> | Železničná zastávka Ťahanovce - Vodárenská - Havlíčkova - Čermeľ -Horný Bankov / Jahodná, chata |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | Posledný spoj ide iba po zastávku Čermeľ. |- |bgcolor="#f99aa7" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''15'''}}</span></div> | Exnárova - Palackého - (Staničné nám.) Nám. osloboditeľov - Dom Umenia - Železníky - OC Cassovia |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | Niektoré spoje (cez víkend ráno a večer a cez pracovné dni len večer) premávajú cez zastávku Staničné Námestie. |- |bgcolor="#6800a2" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''16'''}}</span></div> | Podhradová - Mlynská bašta - Staničné nám. - Nám. osloboditeľov - Stará nemocnica - OC Cassovia |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''17'''}}</span></div> | Lingov - Prešovská cesta - Palackého - Staničné nám. - Nová nemocnica - Popradská cesta - Michalovská - Lunik VIII |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#bfbfb9" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''18'''}}</span></div> | Sídlisko Ťahanovce, Madridská - Mier - Watsonova - Nová nemocnica |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Spoje mimo špičiek končia/začínajú na zastávke Tesco Džungľa. Dva spoje linky 18 premávajú aj cez voľné dni na trase Nová Nemocnica - Madridská |- |bgcolor="#026553" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''19'''}}</span></div> | KVP, Kláštor - Nová nemocnica - Botanická záhrada - TUKE - Námestie Maratónu mieru - Palackého - Nad Jazerom, Napájadla |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''20'''}}</span></div> | Košická N. Ves - Palackého - Nám. osloboditeľov - Moldavská cesta - Pereš - Lorinčík Háje, Hríbová |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Niektoré spoje môžu končiť na zast. Nám. osloboditeľov. Linka 20 slúži aj ako školský spoj počas rozvozu, odvozu žiakov zo/do škôl na Západe. |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''21'''}}</span></div> | Staničné námestie - Moldavská cesta - Prekladisko hotových výrobkov |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''22'''}}</span></div> | Baňa Bankov - Námestie maratónu mieru - Mier - Džungľa (Železničná nemocnica - Mier - Džungľa) |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Linka jazdí z Bane Bankov v sedle pracovných dňoch a počas víkendov celodenne, počas špičiek v pracovných dňoch má konečnú Železničná nemocnica, Baňu Bankov v tomto čase obsluhuje linka 13 |- |bgcolor="#0e8ccc" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''23'''}}</span></div> | Staničné nám. - Nám. osloboditeľov - Moldavská cesta - Perešská - Letisko/AIRPORT |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''24'''}}</span></div> | Staničné nám. - Nám. osloboditeľov - Južná trieda - Barca - Valaliky - Spaľovňa - (Kokšov-Bakša) |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''25'''}}</span></div> | Poľov - Nám. osloboditeľov - Národná trieda - Ťahanovce, obec - Bruselská - Budapeštianska |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''26'''}}</span></div> | Vstupný areál NIPPON STEEL- Nemocnica Šaca |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#bfbfb9" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''26P'''}}</span></div> | Poľov - Nemocnica Šaca |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#2105a3" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''27'''}}</span></div> | Sídlisko Ťahanovce, Madridská - Tesco, Džungľa - Mlynská bašta - Staničné nám. |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#bfbfb9" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''28'''}}</span></div> | Važecká - Motorest Krásna - Tramínová - Námestie Svätého Cyrila a Metóda - Važecká |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Vybrané spoje linky 28 končia/začínajú až na zastávke Napájadla |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''29'''}}</span></div> | Zoo - Kavečany - Mlynská bašta - Staničné námestie |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''31'''}}</span></div> | Vyšné Opátske - Opatovská cesta - Námestie Osloboditeľov - OC Optima - Lorinčík |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Linka 31 slúži aj ako školský spoj počas rozvozu, odvozu žiakov zo/do škôl na Západe |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''32'''}}</span></div> | Košická N. Ves - Palackého - Nám. osloboditeľov - DPMK - Myslavská - Maša |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''33'''}}</span></div> | Staničné nám. - Palackého - Krematórium |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#710a6b" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''34'''}}</span></div> | KVP, Kláštor - Lunik VIII - Alejová - OC OPTIMA, dolný vstup |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''35'''}}</span></div> | Lingov – Zelená stráň – Heringeš – Námestie osloboditeľov |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#7f581a" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''36'''}}</span></div> | Sídlisko Ťahanovce - Tesco, Džungľa - Námestie Maratónu mieru - Trieda KVP - KVP, Moskovská |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''38'''}}</span></div> | Madridská – Staničné námestie – A. Kvasa |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#bfbfb9" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''51'''}}</span></div> | Sídlisko Ťahanovce, Madridská - Palackého - Nám. osloboditeľov |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | Premáva len cez pracovné dni a prázdniny |- |bgcolor="#6f7273" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''52'''}}</span></div> | Krásna - Važecká - Opatovská cesta - Palackého - Nám. Osloboditeľov - SOŠ Automobilová - Nemocnica Šaca |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#bfbfb9" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''54'''}}</span></div> | Sídlisko Ťahanovce - Sídlisko Darg. Hrdinov - Opatovská cesta - Dneperská - Železníky - Lunik VIII - KVP, Kláštor |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Premáva len cez pracovné dni a prázdniny |- |bgcolor="#bfbfb9" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''55'''}}</span></div> | Lingov - Mier - Watsonova - Nová Nemocnica - Starozagorská - Moskovská |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Premáva len cez pracovné dni a prázdniny |- |bgcolor="#bfbfb9" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''56'''}}</span></div> | Sídlisko Ťahanovce, Madridská- Palackého - Nám. osloboditeľov - Moldavská cesta - Nemocnica Šaca |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | Premáva len cez pracovné dni a prázdniny |- |bgcolor="#bfbfb9" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''57'''}}</span></div> | Staničné Nám. - Nám. Maratónu mieru - Nová Nemocnica - Botanická Záhrada |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | študentský spoj |- |bgcolor="#81c7e5" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''71'''}}</span></div> | Lingov - Tesco, Džungľa - Mlynská bašta - Nám. osloboditeľov - Magistrát mesta Košice - Trieda KVP - KVP, kláštor |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | bývalá trolejbusová linka nahradená autobusmi |- |bgcolor="#c6d640" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''72'''}}</span></div> | Lingov – Tesco, Džungľa – Mlynská bašta – Nám. osloboditeľov – Magistrát mesta Košice – KVP, Moskovská – Myslava, Grunt |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | bývalá trolejbusová linka nahradená autobusmi |- |bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''RA2'''}}</span></div> | Vstupný areál NIPPON STEEL – Myslavská – Myslava, Maša |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''RA3'''}}</span></div> | Vstupný areál NIPPON STEEL – Trieda KVP – Klimkovičova – KVP, Húskova |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''RA4'''}}</span></div> | Vstupný areál NIPPON STEEL – Trieda KVP – KVP, Starozagorská |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''RA5'''}}</span></div> | Vstupný areál NIPPON STEEL – Sídlisko Ťahanovce, Madridská |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | RA5 až do obce Ťahanovce s výnimkou niektorých spojov ktoré sú počas dňa ukončené na zastávke Madridská/Ťahanovská |- |bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''RA6'''}}</span></div> | Vstupný areál NIPPON STEEL – Perešská – Lingov – Kalinovská |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''RA7'''}}</span></div> | Vstupný areál NIPPON STEEL – Dargovských hrdinov – Lingov – Košická Nová Ves, Na doline |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | Linka RA7 premáva len ráno (cez pracovné dni a prázdniny) a to s jedným odchodom zo zastávky Košická Nová Ves a s jedným odchodom zo zastávky Lingov |- |bgcolor="#0377ae" | <div class="center"><span style="color:white">{{big|'''RA8'''}}</span></div> | Vstupný areál NIPPON STEEL – Sídlisko Ťahanovce, Madridská (cez Americkú triedu) – Ťahanovce |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Linka RA8 premáva (cez pracovné dni a prázdniny) len s jediným odchodom počas dňa zo zastávky Želiarska |- |bgcolor="#daeaf6" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''V1'''}}</span></div> | Volvo, lisovňa – Nám. osloboditeľov – Sever, Podhradová |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#daeaf6" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''V2'''}}</span></div> | Volvo, lisovňa – VSS, križovatka – Sídlisko Ťahanovce, Madridská |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#daeaf6" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''V3'''}}</span></div> | Volvo, lisovňa – VSS, križovatka – Darg. hrdinov, Kalinovská |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#daeaf6" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''V4'''}}</span></div> | Volvo, lisovňa – Miestny úrad, KVP – Sever, Okresný úrad |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |} === Študentské linky === * Tieto linky premávajú len vo vybrané nedele v čase cca. 16:00 – 23:30. Zvážajú študentov do študentských domov. Linky Š1, Š2, 964, 966 a 970 premávajú ráno, vozia študentov do škôl. {| class="wikitable" ! Číslo ! Trasa ! <abbr title="Linka s výhradne nízkopodlažnými vozidlami">[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]</abbr> ! Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | '''Študentské linky''' |- |bgcolor="#bfbfb9" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''5'''}}</span></div> |Staničné Nám. - Nám. Osloboditeľov – SOS Automobilová – OC Optima |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |električka |- |bgcolor="#bfbfb9" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''57'''}}</span></div> |Staničné Nám. - Nám. Maratónu mieru – Nová Nemocnica – Botanická Záhrada |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |autobus |- |bgcolor="#ff6600" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''Š1'''}}</span></div> |Maša – Grunt – Janigova – Húskova – Bratislavská – Spoločenský pavilón |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |autobus |- |bgcolor="#ff6600" | <div class="center"><span style="color:black">{{big|'''Š2'''}}</span></div> |Važecká – Učňovská |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |autobus |- |} === Nočná doprava === * Autobusové linky {| class="wikitable" ! Číslo ! Trasa ! <abbr title="Linka s výhradne nízkopodlažnými vozidlami">[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]</abbr> ! Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | '''Nočné linky''' |- |bgcolor="#000000" | <div class="center"><span style="color:#fae013;">{{big|'''N1'''}}</span></div> |Staničné námestie – Prešovská cesta – Sídlisko Ťahanovce, Madridská |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#000000" | <div class="center"><span style="color:#ffbabd;">{{big|'''N2'''}}</span></div> |Staničné námestie – Nová nemocnica – Boženy Němcovej – Podhradová |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#000000" | <div class="center"><span style="color:#ebf28a;">{{big|'''N3'''}}</span></div> |Staničné námestie – Moldavská cesta – Nemocnica Šaca |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#000000" | <div class="center"><span style="color:#e10585;">{{big|'''N4'''}}</span></div> |Staničné námestie – DPMK – Železníky – Ryba |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#000000" | <div class="center"><span style="color:#b5f1bb;">{{big|'''N5'''}}</span></div> |Staničné námestie – Národna trieda – Dargovských hrdinov – Lingov |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#000000" | <div class="center"><span style="color:#aedbf1;">{{big|'''N6'''}}</span></div> |Staničné námestie – Magistrát mesta Košice – Trieda KVP – KVP, kláštor |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |bgcolor="#000000" | <div class="center"><span style="color:#feae46;">{{big|'''N7'''}}</span></div> |Staničné námestie – Opatovská cesta – Nad Jazerom |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Mestská hromadná doprava na Slovensku]] * [[Električková doprava v Košiciach]] * [[Autobusová doprava v Košiciach]] * [[Trolejbusová doprava v Košiciach]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Dopravný podnik mesta Košice}} == Externé odkazy == * [https://www.dpmk.sk/ Oficiálna stránka DPMK] * [https://imhd.sk/ke/ imhd.sk] {{Portál|Košice|Košický}} {{MHD na Slovensku}} {{Dopravcovia IDS Východ}} {{DEFAULTSORT:Košice}} [[Kategória:Doprava v Košiciach]] [[Kategória:Dopravné podniky na Slovensku]] [[Kategória:Mestská hromadná doprava na Slovensku|Dopravný podnik mesta Košice]] c63d0fatcqg4e5va4t7l0ykp71ydbq7 0 147770 8382716 8363715 2026-10-11T10:11:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 5 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382716 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista |meno=Gianluigi Buffon |dátum narodenia= {{dnv|1978|1|28}} |rodné mesto=Carrara |prezývka=''Gigi'', ''Superman'' |štát=Taliansko |výška=1,92 m |foto=Gianluigi Buffon (2014).jpg |súčasný klub= |pozícia=Brankár |roky=1995–2001<br />2001–2018<br />2018–2019<br />2019–2021<br />2021–2023 |kluby=[[Parma FC|Parma]]<br />[[Juventus]]<br />[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]<br />[[Juventus]]<br />[[Parma FC|Parma]] |zápasy(góly)=168 (0)<br />509 (0)<br />17 (0)<br />17 (0)<br />43 (0) |reprezentačné roky=1997–2018 |národné mužstvo={{ITA|f|1}} |reprezentačné zápasy(góly)=176 (0) }} '''Gianluigi Buffon''' ([[28. január]] [[1978]], [[Carrara]]) je bývalý [[Taliansko|taliansky]] [[futbal]]ový brankár. Počas svojej kariéry pôsobil v [[Parma FC|Parme]], [[Juventus FC|Juventuse]] a [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. S [[Talianska futbalová reprezentácia|talianskou reprezentáciou]] získal titul [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|majstra sveta]] v roku [[2006]].<ref name="FIGC">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gianluigi Buffon | url = https://www.figc.it/it/nazionali/club-italia/capi-delegazione-delle-nazionali/gianluigi-buffon | vydavateľ = Federazione Italiana Giuoco Calcio | dátum prístupu = 2026-08-31 }}</ref> Buffon patrí medzi najúspešnejších brankárov v dejinách futbalu. Päťkrát získal ocenenie [[IFFHS]] pre najlepšieho brankára sveta, a to v rokoch 2003, 2004, 2006, 2007 a 2017.<ref name="IFFHS-awards">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IFFHS Awards – The World's Best Goalkeeper | url = https://portal.iffhs.com/posts/36 | vydavateľ = International Federation of Football History & Statistics | dátum prístupu = 2026-08-31 }}</ref> IFFHS ho zároveň označila za najlepšieho brankára prvej dekády 21. storočia (2001–2010) a najlepšieho brankára 21. storočia za obdobie 2001–2020.<ref name="IFFHS-decade">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The World's Best Goalkeeper of the First Decade (2001–2010) | url = https://portal.iffhs.com/posts/470 | vydavateľ = International Federation of Football History & Statistics | dátum prístupu = 2026-08-31 }}</ref> V historickom rebríčku najlepších brankárov IFFHS za obdobie 1987–2022 sa umiestnil na prvom mieste.<ref name="IFFHS-all-time">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IFFHS Men's All Time World Best Goalkeeper Ranking (1987–2022) | url = https://iffhs.com/en/news/iffhs-mens-all-time-world-best-goalkeeper-ranking-1987-2022-2597 | vydavateľ = International Federation of Football History & Statistics | dátum prístupu = 2026-08-31 }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Za taliansku reprezentáciu odohral 176 zápasov, čo je rekord v histórii talianskeho národného mužstva. V reprezentačnom tíme pôsobil viac ako 20 rokov a bol súčasťou piatich výprav na majstrovstvá sveta, hoci na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] do zápasu nezasiahol.<ref name="FIGC-repre">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gigi Buffon, a record-breaking head of delegation | url = https://www.figc.it/en/national-teams/news/gigi-buffon-a-record-breaking-head-of-delegation-igxto0vw | vydavateľ = Federazione Italiana Giuoco Calcio | dátum prístupu = 2026-08-31 }}</ref> V roku 2018 ukončil reprezentačnú kariéru a v auguste 2023 ukončil aj profesionálnu hráčsku kariéru.<ref name="retirement">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gigi Buffon announces retirement | url = https://www.parmacalcio1913.com/gigi-buffon-announces-retirement/ | vydavateľ = Parma Calcio 1913 | dátum prístupu = 2026-08-31 }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Kariéra == === Parma === Buffon začal svoju profesionálnu kariéru v [[Parma FC|Parme]], do ktorej prišiel ako mládežník. V [[Serie A]] debutoval 19. novembra [[1995]] vo veku 17 rokov v zápase proti [[AC Miláno|AC Milánu]], ktorý sa skončil bezgólovou remízou. Počas sezóny 1995/1996 sa postupne presadil v základnej zostave a následne sa stal stabilnou brankárskou jednotkou Parmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Di Maggio | meno = Roberto | titul = Gianluigi Buffon – Club Matches | url = https://www.rsssf.org/players/buffondata.html | vydavateľ = RSSSF | dátum prístupu = 2026-08-31 }}</ref> V sezóne 1998/1999 pomohol Parme k zisku [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]], [[Coppa Italia|Talianskeho pohára]] a [[Supercoppa Italiana|Talianskeho superpohára]]. V roku 1999 Parma postúpila aj do finále [[Superpohár UEFA|Superpohára UEFA]], v ktorom podľahla [[Manchester United FC|Manchesteru United]]. Buffon v klube pôsobil do leta 2001, keď prestúpil do Juventusu.<ref name="IFFHS-parma">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gianluigi Buffon | url = https://portal.iffhs.com/posts/36 | vydavateľ = International Federation of Football History & Statistics | dátum prístupu = 2026-08-31 }}</ref> === Juventus === V júli [[2001]] prestúpil Buffon z Parmy do [[Juventus FC|Juventusu]]. Juventus za neho zaplatil 75 miliárd talianskych lír a Buffon sa stal najdrahším brankárom na svete.<ref name="Juventus-prestup">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = On This Day | Gigi Buffon's first day as a Bianconero | url = https://www.juventus.com/en/news/articles/on-this-day-gigi-buffon-s-first-day-as-a-bianconero | vydavateľ = Juventus FC | dátum prístupu = 2026-08-31 }}</ref> Vo svojej prvej sezóne pomohol Juventusu k zisku [[Serie A|talianskeho ligového titulu]]. V Juventuse sa postupne stal jednou z hlavných osobností klubu. V roku 2006 bol Juventus v dôsledku škandálu [[Calciopoli]] preradený do [[Serie B]]. Buffon napriek záujmu iných klubov v Turíne zostal a v sezóne 2006/2007 pomohol Juventusu k okamžitému návratu do Serie A.<ref name="FIGC"/> Po návrate do najvyššej súťaže pokračoval ako klubová jednotka. V sezóne 2011/2012 získal Juventus ligový titul bez jedinej prehry a Buffon bol jedným z pilierov mužstva.<ref name="Juventus-record">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Buffon sets Serie A clean-sheet record | url = https://www.juventus.com/en/news/articles/buffon-sets-record-648th-serie-a-appearance | vydavateľ = Juventus FC | dátum prístupu = 2026-08-31 }}</ref> V sezóne 2015/2016 vytvoril rekord [[Serie A]] v nepriestrelnosti, keď neinkasoval gól počas 974 minút. Juventus zároveň získal piaty ligový titul za sebou.<ref name="Juventus-record"/> Počas svojho prvého pôsobenia v Juventuse sa trikrát predstavil vo finále [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] – v rokoch 2003, 2015 a 2017. Juventus vo všetkých troch finále prehral.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gianluigi Buffon | url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/0238-0e96bd6c4234-7ce6ef241de5-1000--buffon-one-step-closer-to-elusive-honour/ | vydavateľ = UEFA | dátum prístupu = 2026-08-31 }}</ref> V roku 2018 po 17 sezónach svoje prvé pôsobenie v Juventuse ukončil. V tomto období odohral za klub 656 zápasov vo všetkých súťažiach a získal deväť titulov Serie A, štyri Talianske poháre a päť talianskych superpohárov. Titul Serie A zo sezóny 2005/2006 mu do oficiálneho počtu získaných titulov nezarátava Juventus ani FIGC, keďže bol po kauze Calciopoli odobratý.<ref name="IFFHS-juve">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gianluigi Buffon | url = https://portal.iffhs.com/posts/36 | vydavateľ = International Federation of Football History & Statistics | dátum prístupu = 2026-08-31 }}</ref> === Paris Saint-Germain === V lete [[2018]] prestúpil Buffon do [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. V [[Ligue 1]] debutoval 12. augusta 2018 proti [[SM Caen|Caen]]. Počas jedinej sezóny vo Francúzsku získal ligový titul a [[Trophée des Champions|Francúzsky superpohár]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gianluigi Buffon joins Paris Saint-Germain | url = https://en.psg.fr/teams/first-team/content/gianluigi-buffon-joins-paris-saint-germain | vydavateľ = Paris Saint-Germain | dátum prístupu = 2026-08-31 }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Po sezóne 2018/2019 sa rozhodol nepredĺžiť zmluvu a vrátil sa do Juventusu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gianluigi Buffon leaves Paris Saint-Germain | url = https://en.psg.fr/teams/first-team/content/gianluigi-buffon-leaves-paris-saint-germain | vydavateľ = Paris Saint-Germain | dátum prístupu = 2026-08-31 }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Návrat do Juventusu === V lete [[2019]] sa Buffon vrátil do Juventusu. Pôsobil prevažne ako náhradný brankár za [[Wojciech Szczęsny|Wojciecha Szczęsneho]], pričom nastupoval v ligových aj pohárových zápasoch. V sezóne 2019/2020 získal s Juventusom svoj desiaty oficiálne uznaný titul Serie A. V sezóne 2020/2021 pridal Taliansky pohár a svoj siedmy taliansky superpohár.<ref name="FIGC"/> V roku [[2021]] svoje druhé pôsobenie v Juventuse ukončil. Celkovo za klub odohral 685 zápasov vo všetkých súťažiach, čo je druhý najvyšší počet v histórii Juventusu po [[Alessandro Del Piero|Alessandrovi Del Pierovi]].<ref name="Juventus-685">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = On This Day | Gigi Buffon's first day as a Bianconero | url = https://www.juventus.com/en/news/articles/on-this-day-gigi-buffon-s-first-day-as-a-bianconero | vydavateľ = Juventus FC | dátum prístupu = 2026-08-31 }}</ref> === Návrat do Parmy a koniec kariéry === V lete [[2021]] sa Buffon vrátil do [[Parma FC|Parmy]], kde začal svoju profesionálnu kariéru. Klub v tom čase pôsobil v [[Serie B]]. V Parme nastupoval počas sezón 2021/2022 a 2022/2023. V poslednej sezóne pomohol tímu postúpiť do play-off o postup do Serie A.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gianluigi Buffon | url = https://www.parmacalcio1913.com/gianluigi-buffon-returns-to-parma/ | vydavateľ = Parma Calcio 1913 | dátum prístupu = 2026-08-31 }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Dňa 2. augusta [[2023]] Buffon oznámil ukončenie profesionálnej hráčskej kariéry vo veku 45 rokov. Počas klubovej kariéry odohral 975 súťažných zápasov.<ref name="retirement"/><ref name="FIGC"/> == Reprezentácia == Buffon reprezentoval [[Taliansko|Taliansko]] od mládežníckych kategórií. S reprezentáciou do 21 rokov získal v roku [[1996]] titul majstra Európy a v roku [[1997]] získal so svojím tímom zlato na [[Stredomorské hry|Stredomorských hrách]].<ref name="FIGC-youth">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Buffon's return: the beginning of the fairytale | url = https://www.figc.it/en/national-teams/news/buffons-return-the-beginning-of-the-fairytale-m9t0gv22 | vydavateľ = Federazione Italiana Giuoco Calcio | dátum prístupu = 2026-08-31 }}</ref> V seniorskej reprezentácii debutoval 29. októbra [[1997]] v zápase [[Ruská futbalová reprezentácia|Rusko]] – Taliansko v [[Moskva|Moskve]], keď v prvom polčase vystriedal zraneného [[Gianluca Pagliuca|Gianlucu Pagliucu]]. Posledný reprezentačný zápas odohral 23. marca [[2018]] proti [[Argentínska futbalová reprezentácia|Argentíne]] v [[Manchesteri]]. Za Taliansko odohral 176 zápasov a je rekordérom v počte reprezentačných štartov.<ref name="FIGC-repre"/> Buffon bol v kádri Talianska na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|majstrovstvách sveta 1998]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]]. Na turnaji v roku 1998 však neodohral ani jeden zápas. Celkovo nastúpil na majstrovstvách sveta v 14 zápasoch.<ref name="FIGC-repre"/> Na [[Majstrovstvá Európy vo futbale|majstrovstvách Európy]] sa predstavil v rokoch [[2004]], [[2008]], [[2012]] a [[2016]]. V roku [[2012]] doviedol Taliansko ako kapitán až do finále, v ktorom mužstvo podľahlo [[Španielska futbalová reprezentácia|Španielsku]] 0:4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gianluigi Buffon | url = https://www.fifa.com/en/players/player/193809/profile | vydavateľ = FIFA | dátum prístupu = 2026-08-31 }}</ref> Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|majstrovstvách sveta 2006]] patril medzi najvýraznejšie postavy talianskeho mužstva. V siedmich zápasoch inkasoval iba dva góly – vlastný gól Cristiana Zaccarda a gól [[Zinedine Zidane|Zinedina Zidana]] z pokutového kopu vo finále proti Francúzsku. Taliansko sa stalo majstrom sveta a Buffon získal ocenenie [[Cena Leva Jašina|Leva Jašina]] pre najlepšieho brankára turnaja.<ref name="FIGC-repre"/> == Po hráčskej kariére == V auguste [[2023]] bol Buffon vymenovaný za vedúceho delegácie talianskej reprezentácie. Jeho úlohou bolo okrem iného zastupovať tím a federáciu a pôsobiť ako spojenie medzi hráčmi, realizačným tímom a vedením reprezentácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Buffon appointed as National Team Delegation Head | url = https://www.figc.it/en/national-teams/news/buffon-appointed-as-national-team-delegation-head-d6f5xeq4 | vydavateľ = Federazione Italiana Giuoco Calcio | dátum prístupu = 2026-08-31 }}</ref> V júli [[2024]] FIGC potvrdila jeho pokračovanie vo funkcii aj po [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|majstrovstvách Európy 2024]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Buffon will continue with the Azzurri | url = https://www.figc.it/en/national-teams/news/buffon-will-continue-with-the-azzurri-j8h6oefg | vydavateľ = Federazione Italiana Giuoco Calcio | dátum prístupu = 2026-08-31 }}</ref> Dňa 2. apríla [[2026]] Buffon z funkcie vedúceho delegácie odstúpil po rezignácii prezidenta FIGC [[Gabriele Gravina|Gabrieleho Gravinu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Buffon resigns as Head of Delegation of the National Team | url = https://www.figc.it/en/national-teams/news/buffon-resigns-as-head-of-delegation-of-the-national-team-grateful-for-the-privilege-and-the-lessons-this-experience-has-taught-me-sk8f02x2 | vydavateľ = Federazione Italiana Giuoco Calcio | dátum prístupu = 2026-08-31 }}</ref> == Štatistiky a rekordy == Buffon odohral počas profesionálnej klubovej a reprezentačnej kariéry 1 151 zápasov: 265 za Parmu, 685 za Juventus, 25 za Paris Saint-Germain a 176 za taliansku reprezentáciu.<ref name="FIGC"/> Za Juventus odohral vo všetkých súťažiach 685 zápasov a je druhým hráčom s najväčším počtom štartov v histórii klubu po Alessandrovi Del Pierovi.<ref name="Juventus-685"/> V [[Serie A]] odohral 657 zápasov, čo je rekord medzi brankármi. V sezóne 2015/2016 vytvoril rekord v nepriestrelnosti, keď neinkasoval 974 minút.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gianluigi Buffon – Appearances in Serie A | url = https://www.rsssf.org/players/buffondata.html | vydavateľ = RSSSF | dátum prístupu = 2026-08-31 }}</ref> Za taliansku reprezentáciu odohral 176 zápasov a bol do nej nominovaný 214-krát.<ref name="FIGC-repre"/> == Úspechy == === Klubové === '''Parma''' * [[Pohár UEFA]]: [[Pohár UEFA 1998/1999|1998/1999]] * [[Coppa Italia]]: [[Coppa Italia 1998/1999|1998/1999]] * [[Supercoppa Italiana]]: [[Supercoppa Italiana 1999|1999]] '''Juventus''' * [[Serie A]]: [[Serie A 2001/2002|2001/2002]], [[Serie A 2002/2003|2002/2003]], [[Serie A 2011/2012|2011/2012]], [[Serie A 2012/2013|2012/2013]], [[Serie A 2013/2014|2013/2014]], [[Serie A 2014/2015|2014/2015]], [[Serie A 2015/2016|2015/2016]], [[Serie A 2016/2017|2016/2017]], [[Serie A 2017/2018|2017/2018]], [[Serie A 2019/2020|2019/2020]] * [[Coppa Italia]]: [[Coppa Italia 2014/2015|2014/2015]], [[Coppa Italia 2015/2016|2015/2016]], [[Coppa Italia 2016/2017|2016/2017]], [[Coppa Italia 2017/2018|2017/2018]], [[Coppa Italia 2020/2021|2020/2021]] * [[Supercoppa Italiana]]: [[Supercoppa Italiana 2002|2002]], [[Supercoppa Italiana 2003|2003]], [[Supercoppa Italiana 2012|2012]], [[Supercoppa Italiana 2013|2013]], [[Supercoppa Italiana 2015|2015]], [[Supercoppa Italiana 2020|2020]] '''Paris Saint-Germain''' * [[Ligue 1]]: [[Ligue 1 2018/2019|2018/2019]] * [[Trophée des Champions]]: [[Trophée des Champions 2018|2018]] === Reprezentačné === '''Taliansko''' * [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstvá sveta]]: [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]] * [[Majstrovstvá Európy vo futbale do 21 rokov|Majstrovstvá Európy hráčov do 21 rokov]]: 1996 * [[Stredomorské hry]]: 1997 === Individuálne === * [[Cena Bravo|Cena Bravo]]: 1999 * [[Serie A|Najlepší brankár Serie A]]: 1999, 2001, 2002, 2003, 2005, 2006, 2008, 2012, 2014, 2015, 2016, 2017 * [[UEFA Club Goalkeeper of the Year|Najlepší brankár UEFA]]: 2002/2003 * [[UEFA Club Footballer of the Year|Najlepší klubový futbalista UEFA]]: 2002/2003 * [[IFFHS]] – [[Najlepší brankár sveta podľa IFFHS|Najlepší brankár sveta]]: 2003, 2004, 2006, 2007, 2017 * [[UEFA Team of the Year|Tím roka UEFA]]: 2003, 2004, 2006, 2016, 2017 * [[Zlatá lopta|Zlatá lopta]] – 2. miesto: 2006 * [[Cena Leva Jašina]]: 2006 * [[FIFA FIFPro World XI]]: 2006, 2007, 2017 * [[Golden Foot]]: 2016 * [[The Best FIFA Football Awards|Najlepší brankár FIFA]]: 2017 * [[UEFA Champions League|Najlepší brankár Ligy majstrov UEFA]]: 2016/2017 * [[UEFA European Championship Team of the Tournament|Tím turnaja majstrovstiev Európy]]: 2008, 2012 * [[IFFHS]] – najlepší brankár prvej dekády 21. storočia: 2001–2010 * [[IFFHS]] – najlepší brankár 21. storočia: 2001–2020 * [[IFFHS]] – najlepší brankár všetkých čias: 1987–2022 * [[Cena prezidenta UEFA]]: 2024 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IFFHS Awards – The World's Best Goalkeeper | url = https://portal.iffhs.com/posts/36 | vydavateľ = International Federation of Football History & Statistics | dátum prístupu = 2026-08-31 }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Buffon, Ramos, Modrić and Ronaldo win positional awards | url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/0253-0d8217b17e39-8255d1a1708a-1000--buffon-ramos-modric-and-ronaldo-win-positional-awards/ | vydavateľ = UEFA | dátum prístupu = 2026-08-31 }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gianluigi Buffon receives UEFA President's Award | url = https://www.uefa.com/uefaeuro/history/news/0290-1bba81b82a5d-2f205e285702-1000--gianluigi-buffon-receives-uefa-president-s-award/ | vydavateľ = UEFA | dátum prístupu = 2026-08-31 }}</ref> == Osobný život == Buffon pochádza zo športovej rodiny. Jeho matka Maria Stella Masocco bola atlétkou a reprezentovala Taliansko vo vrhu guľou a hode diskom, zatiaľ čo jeho otec Adriano Buffon sa venoval vzpieraniu. Jeho sestry Veronica a Guendalina sa venovali volejbalu. V roku [[2011]] sa Buffon oženil s českou modelkou [[Alena Šeredová|Alenou Šeredovou]], s ktorou mal dvoch synov. Manželia sa neskôr rozišli. Buffon následne nadviazal vzťah s talianskou športovou novinárkou a televíznou moderátorkou [[Ilaria D'Amico|Ilariou D'Amico]], s ktorou má syna. Dňa 28. septembra [[2024]] sa Buffon a D'Amico zosobášili v Toskánsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gianluigi Buffon e Ilaria D'Amico si sono sposati | url = https://mediasetinfinity.mediaset.it/news/mediasetinfinity/verissimo/gianluigi-buffon-ilaria-d-amico-sposati_SE000000000023_t7EX8VD0FtFLz1j1e7TSX7V | vydavateľ = Mediaset Infinity | dátum prístupu = 2026-08-31 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260317062724/https://mediasetinfinity.mediaset.it/news/mediasetinfinity/verissimo/gianluigi-buffon-ilaria-d-amico-sposati_SE000000000023_t7EX8VD0FtFLz1J1e7TSX7V | dátum archivácie = 2026-03-17 }}</ref> Vo svojej autobiografii ''Numero 1'', vydanej v roku [[2008]], Buffon uviedol, že od decembra [[2003]] do júna [[2004]] trpel depresiami a vyhľadal pomoc psychológa. Neskôr o tomto období otvorene hovoril aj v rozhovoroch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Buffon a connu la dépression | url = https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/buffon-a-connu-la-depression/1000000000000000000000000056906 | vydavateľ = L'Équipe | dátum prístupu = 2026-08-31 }}</ref> V decembri [[2006]] bol Buffon po zisku titulu majstra sveta vymenovaný za [[Rád za zásluhy Talianskej republiky|komandéra Rádu za zásluhy Talianskej republiky]] (''Commendatore dell'Ordine al Merito della Repubblica Italiana'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gianluigi Buffon | url = https://www.quirinale.it/onorificenze/insigniti/198442 | vydavateľ = Prezidentský palác Talianskej republiky | dátum prístupu = 2026-08-31 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Futbalisti Juventus FC}} {{Talianske národné mužstvo na ME 2004}} {{Talianske národné mužstvo na MS 2006}} {{Talianske národné mužstvo na ME 2008}} {{Talianske národné mužstvo na MS 2010}} {{Talianske národné mužstvo na MS 2014}} {{Talianske národné mužstvo na ME 2016}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Buffon, Gianluigi}} [[Kategória:Hráči Parma FC]] [[Kategória:Hráči Juventus FC]] [[Kategória:Hráči Paris Saint-Germain FC]] [[Kategória:Futbaloví brankári]] [[Kategória:Talianski futbalisti]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1998]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2002]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2006]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2014]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2004]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2008]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2012]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2016]] [[Kategória:Majstri sveta vo futbale]] [[Kategória:Nositelia Radu za zásluhy Talianskej republiky]] hkt3ws4dileo8daqbg1ahd3uuptw5rg 0 149028 8382560 7923074 2026-10-10T20:02:58Z Maximilián Fedora 259749 8382560 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Region <!-- *** Heading *** --> | name = Baranská župa | native_name = {{V jazyku|hun|Baranya vármegye}} | category = [[Župa (Maďarsko)|župa]] <!-- *** Image *** --> | image_compl = {{Klikacia mapa Maďarska}} | image_compl_caption = Poloha župy v rámci Maďarska <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = Baranya.jpg | symbol_size = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Maďarsko | country_type = [[Štát]] | country_flag = 1 | region = | region_type = | district = | district_type = | capital = Pécs <!-- *** Dimensions *** --> | area = 4429.60 <!-- *** Population *** --> | population = 360704 | population_date = 1.1.2019 | population_note = | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_type = [[Časové pásmo]] | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | area_code = | area_code_type = Telefónna predvoľba | code1 = [[ISO 3166-2:HU|HU-BA]] | code1_type = [[ISO 3166-2|Kód ISO 3166-2]] | code2 = | code2_type = <!-- *** Free frields *** --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = | free2 = | free2_type = | free3 = | free3_type = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_caption = | map1 = | map1_caption = <!-- *** Website *** --> | website = [http://www.baranya.hu www.baranya.hu] | commons = Baranya County | commons_type = Commons | statistics = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Baranská župa''' (iné názvy: '''Baraňská župa''', staršie ''Baraňanská župa'') je [[župa (Maďarsko)|župa]] v [[Maďarsko|Maďarsku]]. Na severozápade hraničí so [[Šomodská župa (Maďarsko)|Šomodskou župou]], na severe s [[Tolnianska župa|Tolnianskou župou]], na východe s [[Báčsko-malokumánska župa|Báčsko-malokumánskou župou]] a [[Dunaj]]om, na juhu s [[Dráva|Drávou]] a [[Chorvátsko]]m. Hlavným mestom je [[Pécs]], najľudnatejšie a jedno z najväčších miest [[Zadunajsko|Zadunajska]], ktoré je zároveň zapísané v zozname [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]], a kde žije približne 39 % obyvateľov Baranskej župy. Župa je známa pre svoje prírodné krásy, podnebie a historické mestá. Nachádza sa tu banícke mesto [[Komló]], historicky významný [[Moháč]], [[Siklós]] so stredovekým hradom, podobne historicky významný [[Szigetvár]] a vinárska oblasť [[Villány]]. == Geografia == Rozloha župy je {{km2|4429.6}},<ref name="stat2019">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyarország közigazgatási helynévkönyve, 2019. január 1. | url = https://www.ksh.hu/docs/hun/hnk/hnk_2019.pdf | vydavateľ = Magyar statisztikai hivatal | dátum vydania = 2019-08-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-08 | miesto = | jazyk = {{hun}} | formát = PDF }}</ref> čo predstavuje 4,76 % rozlohy [[Maďarsko|Maďarska]]. Severná časť je pokrytá lesmi a tvorí pohorie [[Mecsek]], kde sa nachádza najvyšší bod župy, vrch [[Zengő]] s nadmorskou výškou 682 metrov. Centrálnu časť vypĺňa pahorkatina [[Baranyai-dombság]] a pohorie [[Villányi-hegység]], na západe je oblasť [[Zselic]], východnú a južnú hranicu vytvárajú [[Dunaj]] a [[Dráva]] a výbežkok [[Veľká dunajská kotlina|Veľkej dunajskej kotliny]]. Župa je bohatá na nerastné suroviny, termálnu vodu a iné prírodné zdroje. 98% [[Uhlie|uhlia]] v Maďarsku sa nachádza v tejto župe. Baranská župa má výrazné stredomorské ovzdušie s kontinentálnym podnebím, z dôvodu svojej južnej polohy a relatívnej blízkosti [[Stredozemné more|Stredomorského mora]]. Táto kombinácia je v Maďarsku jedinečná, pretože väčšina krajiny podlieha výlučne kontinentálnemu vplyvu. == Dejiny == Územie Baranskej župy bolo osídlené už v dobe [[pravek]]u. Pred založením [[Uhorsko|Uhorska]] na tomto území čiastočne žili [[Slovania]]. Kráľ [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] založil na tomto území župu, ktorej významná časť sa rozkladala aj na dnešnom území [[Chorvátsko|Chorvátska]] a [[Srbsko|Srbska]]. Hlavným sídlom župy bol hrad Baranyavár (dnes [[Branjin Vrh]] v Chorvátsku), od ktorého župa získala svoje meno. Štefan I. zároveň založil [[biskupstvo]] v [[Pécs]]i a župu neskôr daroval [[Pešť|peštianskemu]] [[biskup]]ovi. Od roku [[1541]] patrilo územie župy pod [[Osmanská ríša|osmanskú nadvládu]]. V osmanskom správnom členení bolo súčasťou Moháčskeho sandžaku s centrom v [[Moháč]]i. Územie bolo spod osmanskej nadvlády oslobodené v roku [[1689]]. Pôvodné hranice župy boli zachované do roku [[1919]], medzi rokmi [[1919]] a [[1921]] boli tri štvrtiny územia dnešnej župy okupované Srbmi, a vznikla krátkodobá [[Srbomadarská republika Baranya-Baja]]. Na základe [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskej mierovej zmluvy]] sa južná časť bývalej Baranskej župy s rozlohou {{km2|1163}} stala súčasťou [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov|Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov]]. Dnešné hranice župy boli určené počas administratívnej reformy v roku [[1950]]. Vtedy bola oblasť bývalej župy [[Sombor]] pripojená k Baranskej župe s výnimkou obcí [[Lad]], [[Patosfa]] a [[Felsőszentmárton]]. [[1. december|1. decembra]] [[1974]] boli obce [[Jágónak]], [[Kaposszekcső]] a [[Csikóstőttős]] pripojené k [[Tolnianska župa|Tolnianskej župe]] a [[Máza]] bola naopak prečlenená z Tolnianskej do Baranskej župy. [[1. január]]a [[1996]] sa obec [[Dunafalva]] (predtým súčasť Baranskej župy) stala súčasťou [[Báčsko-malokumánska župa|Báčsko-malokumánskej župy]]. == Obyvateľstvo == V Baranskej župe žilo v roku [[2019]] 360&nbsp;704 obyvateľov.<ref name="stat2019" /> Župa má najvyšší podiel národnostných skupín: podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 dosiahol 14 %. 5,5 % obyvateľov sa hlásilo k [[Rómovia|rómskej národnosti]] (nnárodným priemer krajin bol 2,2 %). Žije tu 34 % [[Nemčina|nemecky]] hovoriacich obyvateľov v krajine (podľa údajov z roku [[2001]] bola obec [[Ófalu]] jedinou s absolútnou nemeckou väčšinou, a v ďalších 20 obciach tvorili Nemecky hovoriaci obyvatelia viac ako 20 % obyvateľstva) a 32 % obyvateľov hovorí [[Južnoslovanské jazyky|južnoslovanskými jazykmi]] ([[srbčina]] a [[chorvátčina]]) – roku 2001 existovali tri dediny s chorvátskou väčšinou a ďalších päť obcí, kde chorvátska menšina tvorila viac ako 20 % obyvateľstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Népszámlálás 2001 - 6. Területi adatok - 4.1.11 A népesség nemzetiségi hovatartozás szerint | url = https://www.nepszamlalas2001.hu/hun/kotetek/06/02/data/tabhun/4/prnt01_11_0.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20230425190410/https://www.nepszamlalas2001.hu/hun/kotetek/06/02/data/tabhun/4/prnt01_11_0.html | vydavateľ = nepszamlalas2001.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-08 | dátum archivácie = 2023-04-25 | miesto = | jazyk = {{hun}} }}</ref> Podľa sčítania ľudu z roku 2011 tvoria najpočetnejšiu menšinu v župe [[Nemci]] s podielom 6,7 %. Druhou najväčšou menšinou s podielom 4,55 % sú [[Rómovia]]. Významnou menšinou je aj [[Chorváti|chorvátska menšina]] s podielom 4,55 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = A Dél-Dunántúl nemzetiségi sokszínűsége | url = https://www.ksh.hu/docs/hun/xftp/idoszaki/regiok/pecsnemzetiseg.pdf | vydavateľ = Központi statisztikai hivatal | dátum vydania = 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-08 | miesto = | jazyk = {{hun}} }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|hu|Baranya vármegye|26326456}} {{Baranská župa}} {{Administratívne členenie Maďarska}} [[Kategória:Baranská župa| ]] [[Kategória:Župy v Maďarsku]] trrzovtgnjtfxhtnlz2vh3yetwgl7n2 0 151574 8382380 8342158 2026-10-10T12:24:01Z ~2026-54658-47 307708 /* Aktuálna zostava */ 8382380 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = The Black Dahlia Murder | Obrázok = The Black Dahlia Murder 2014 Collage.jpg | Popis obrázku = Z With Full Force Festival v Nemecku 4. júla 2014. V smere hodinových ručičiek zorava hore: spevák Trevor Strnad, basák Max Lavelle, hlavný gitarista Ryan Knight a gitarista Brian Eschbach. Bubeník Alan Cassidy na zábere nie je. | Krajina pôvodu = [[Obrázok:Flag of the United States.svg|20px|border]] [[Waterford]], [[Michigan]], [[Spojené štáty|USA]] | Žáner = [[melodický death metal]]<br>[[Metalcore]]<br>[[deathcore]] | Roky pôsobenia = [[2000]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Metal Blade Records]] | Webstránka = [http://www.blackdahliamurder.org blackdahliamurder.org] | Členovia skupiny = [[Trevor Strnad]]<br />[[Brian Eschbach]]<br />[[Ryan Knight]]<br />[[Bart Williams]]<br />[[Shannon Lucas]] | Bývalí členovia = [[David Lock]], [[Zach Gibson]], [[Tony Laureano]], [[Jon Deering]],[[Sean Gauvreau]], [[Mike Schepman]], [[Cory Grady]], [[Pierre Langlois]], [[Kevin Talley]], [[John Kempainen]] }} '''The Black Dahlia Murder''' je [[Melodický death metal|melodickodeathmetalová]]/[[metalcore|metalcorová]] ([[swedecore|swedecorová]]) skupina z [[Waterford]]u v [[Michigan]]e, [[Spojené štáty|USA]]. Názov pre svoju kapelu si dali od pseudonymu ''Black Dahlia'' pripisovanému nevyriešenej vražde americkej herečky [[Elizabeth Short]]ovej v 40. rokoch 20. storočia. Hudba The Black Dahlia Murder je definovaná ako americká [[death metal|deathmetalová]] odnož s brutálne rýchlymi dynamicko-technickými skladbami. Skladby sú okrem drsného hudobného pozadia doprevádzané melodickými gitarovými pasážami, no dominantu má hlavne striedanie hlbokého [[growling]]u a vysokopoloženého [[scream]] vokálu. Trevor Strnad, spevák a spoluzakladateľ '''The Black Dahlia Murder''', zomrel '''11. mája 2022''' vo veku 41 rokov. Trevora Strnada nahradil spoluzakladateľ, sprievodný spevák a doterajší rytmický gitarista kapely '''Brian Eschbach'''.Oficiálne to kapela oznámila v '''septembri 2022'''. Namiesto prijatia niekoho cudzieho sa rozhodli posunúť Eschbacha na pozíciu hlavného speváka. Do kapely sa zároveň vrátil bývalý gitarista '''Ryan Knight''', ktorý prevzal rytmickú gitaru.Prvé živé vystúpenie v novej zostave odohrali '''28. októbra 2022''' v Detroite na spomienkovom koncerte na počesť Trevora a v roku 2024 vydali prvý štúdiový album v tejto zostave s názvom ''Servitude''. ==Aktuálna zostava== *[[Trevor Strnad]] – hlavné vokály (2001 – 2022) *[[Brian Eschbach]] – rytmická [[gitara]], vokály (2001 – súčasnosť) *[[Max Lavelle]] – [[basová gitara|basa]] (2012 – súčasnosť) *[[Alan Cassidy]] – bicie (2012 – súčasnosť) ==Bývalí členovia== *[[David Lock]] – bicie (A Cold Blooded Epitaph – Miasma) *[[Zach Gibson]] – bicie (Miasma a niektoré koncerty) *[[Tony Laureano]] – bicie (výpomoc na [[japonsko|japonskej]] koncertnej šnúre) *[[Jon Deering]] – gitary (Demo – A Cold Blooded Epitaph) *[[Sean Gauvreau]] – basová gitara (Demo) *[[Mike Schepman]] – basová gitara (výpomoc v začiatkoch) *[[Cory Grady]] – bicie (Demo – Unhallowed) *[[Pierre Langlois]] – bicie (koncerty) *[[Kevin Talley]] – bicie (koncerty) *[[Ryan "Bart" Williams]] – basová gitara *[[John Kempainen]] – gitara *[[Shannon Lucas]] – [[bicie]] *[[Ryan Knight]] – [[gitara]] ==Albumy== *''[[What A Horrible Night to Have A Curse]]'' (2001) *''[[A Cold-Blooded Epitaph]]'' (2002) *''[[Unhallowed]]'' (2003) *''[[Miasma]]'' (2005) *''[[Nocturnal]]'' (2007) *''[[Deflorate]]'' (2009) *''[[Ritual]]'' (2011) *''[[Everblack]]'' (2013) *''[[Abysmal]]'' (2015) *''[[Nightbringers]]'' (2017) ==Single/klipy== *"Contagion" *"Funeral Thirst" *"A Vulgar Picture" *"Miasma" *"Statutory Ape" == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Black Dahlia Murder, The}} [[Kategória:Hudobné skupiny z 2000]] [[Kategória:Deathmetalové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Metalcorové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Deathcorové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Melodickodeathmetalové hudobné skupiny USA]] pj5gyimb5mcjz0eolizdtdcg85en7va 0 160248 8382733 8372152 2026-10-11T10:53:31Z Maximilián Fedora 259749 8382733 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Juraj VII. Turzo | Rodné meno = | Portrét = Thurzó György.jpg | Veľkosť obrázka = 230px | Popis = [[gróf]], hlavný župan [[Orava|Oravy]] a [[palatín]] [[Uhorsko|Uhorska]] | Dátum narodenia = [[2. september]] [[1567]] | Miesto narodenia = [[Lietavský hrad]] | Dátum úmrtia = {{duv|1616|12|24|1567|9|2}} | Miesto úmrtia = [[Bytča]], [[Uhorsko]] | Národnosť = slovenská<ref name=":0" /> }} [[Súbor:Turzo - coat of arms.png|náhľad|Rodový erb]] '''Juraj (VII.) Turzo''' z [[Betlanovce|Betlanoviec]] (staršie ''Juraj Thurzo''; uvádzaný aj ako III., V. a podobne; * [[2. september]] [[1567]] [[Lietavský hrad]] – † [[24. december]] [[1616]], [[Bytča]]) bol uhorský [[gróf]] slovenského pôvodu, [[hlavný župan]] [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravy]] a [[palatín]] [[Uhorsko|Uhorska]]. Bol synom [[František I. Turzo|Františka I. Turzu]] a [[Katarína Zrínska|Kataríny Zrínskej]]. == Životopis == Juraj Turzo sa preslávil ako bojovník proti [[Osmanská ríša|Turkom]] (zúčastnil sa na všetkých významných protitureckých bitkách), bol však i známy diplomat, podporovateľ Slovákov a protestantizmu. V roku [[1585]] sa stal hlavným županom Oravy, od roku [[1598]] bol radcom cisára [[Rudolf II.|Rudolfa II.]], od roku [[1599]] kráľovský pohárnik a od roku [[1602]] kapitán preddunajského vojska a hlavný veriteľ novozámockej posádky. V roku [[1606]] sa stal grófom a v roku [[1609]] uhorským palatínom. Ako palatín v roku [[1610]] odčlenil [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|luteránsku]] (evanjelickú augsburského vyznania) cirkev od katolíckej. Dôsledne uplatňoval právo „''Cuius regio, eius religio“'' (čie panstvo, toho náboženstvo). V Žiline od 28. do 30. marca [[1610]] sa konala prvá zákonodarná synoda Evanjelickej cirkvi na Slovensku. Medzi ústrednými postavami [[Žilinská synoda|Žilinskej synody]] bol aj palatín Juraj Thurzo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Zilinska synoda |url=http://www.ecav.sk/?p=ZS_zil_synoda_1610/ZS_historie/400_vyrocie_Zilinskej_synody |dátum prístupu=2010-05-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20230919120246/https://www.ecav.sk/?p=ZS_zil_synoda_1610/ZS_historie/400_vyrocie_Zilinskej_synody |dátum archivácie=2023-09-19 }}</ref> Počas stavovského [[Povstanie Štefana Bočkaja|Bočkajovho povstania]] sa nepridal na stranu povstalcov a preto sa stali jeho majetky cieľom rabovania. V roku [[1605]] [[Štefan Bočkaj|Bočkajovi]] vojaci vydrancovali jeho Bytčianske panstvo a vyrabovali aj hrobku jeho otca. Časť ulúpených vecí sa našla v obci [[Bodiná]]. Turzo niektorých dedinčanov dal bez súdu a riadneho vyšetrenia obesiť a obec dal podpáliť. Neskôr sa zistilo, že dedinčania boli nevinní a veci si ukryli v dedine Bočkajovi vojaci. Lúpežného rytiera Telekesiho pozval do Bytče pod zámienkou udelenia amnestie. Keď lúpežný rytier prišiel, dal ho Turzo uväzniť. Neskôr ho poslal do [[Bratislava|Bratislavy]] a odtiaľ na popravu. Juraj Turzo nie vždy ctil spravodlivosť. Istému drobnému zemanovi zabral neprávom jedenásť dedín. V dlhotrvajúcom súdnom spore sa rozhodlo v neprospech Juraja Turzu. Ako obdivovateľ humanizmu bol [[mecenáš]]om mnohých umelcov a vzdelancov. Zo svojho sídla v Bytči vytvoril významné kultúrne centrum, kde sa konali divadelné predstavenia, koncerty, teologické a filozofické dišputy a podobne, a kde mal veľkú knižnicu. Jeho agenda sa viedla sčasti v slovenčine a zastával sa Slovákov v národnostných sporoch. Sám sa považoval za Slováka. Vo vlastnoručne písaných listoch adresovaných slovenským mešťanom či mestám sa viackrát vyjadruje o Slovákoch ako o „našom slovenskom národe“ (''nostra natio Slavica''/''naša slovenská nácia'').<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Marek|meno=Miloš|titul=Národnosti Uhorska|url=https://www.truni.sk/sites/default/files/uk/f000209.pdf|dátum prístupu=20.5.2022|strany=91}}</ref> == Rodina == [[Súbor:Thurzó György síremléke 02.jpg|thumb|Turzov náhrobok na [[Oravský hrad|Oravskom hrade]]]] Jeho prvou manželkou bola Žofia Forgáčová (Forgách; * 1568 – † 1590), dcéra protitureckého bojovníka Šimona Forgáča a sestra vtedajšieho palatína Žigmunda Forgáča. Oženil sa s ňou v [[Hertník]]u dňa 15. novembra [[1585]]. Ich manželstvo trvalo iba päť rokov, Žofia umrela pri pôrode v roku 1590 vo veku 22 rokov. Z tohto manželstva vzišiel syn František (* [[1586]]), ktorý ale zomrel krátko po narodení. V manželstve sa okrem neho narodili aj dve dcéry Zuzana a Judita. Zuzana mala štyroch manželov, Judita (* 1585 – † 1637) sa v roku [[1607]] vydala za baróna Andreja Jakušiča. Jeho druhou manželkou bola od roku [[1592]] barónka Alžbeta Coborová (Czobor; * 1578 – † 1626). Oženil sa s ňou v [[Šaštín]]e. V tomto manželstve sa narodilo deväť detí, ale niektoré zomreli v detskom veku. Dospelého veku sa dožilo päť dcér (Barbora, Helena, Mária, Katarína a Anna) a syn Imrich (* 1598 – † 1621), ktorý sa stal dedičom Juraja VII. Turzu.<br />Imrich zomrel náhle v roku [[1621]] ako 23-ročný. V nehistorických prameňoch sa uvádza, že bol zavraždený na podnet syna [[Alžbeta Bátoriová|Alžbety Bátoriovej]] Pavla Nádasdyho, keď sa zúčastnil na mierových rokovaniach [[Gabriel Betlen|Betlena]] a cisára [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinanda II.]] v [[Mikulov]]e. Úmrtím Imricha Turzu v roku 1621 vymrela oravská línia rodu. Juraj VII. Turzo je pochovaný na [[Oravský hrad|Oravskom hrade]] v krypte pod hradnou kaplnkou. == Literatúra == * DVOŘÁK, Pavel et al.: ''Juraj Turzo.'' Martin : Matica slovenská, 2012. 183 s. ISBN 978-80-8128-043-6 * KOČIŠ, Jozef: Korešpondencia Alžbety Coborovej (1592 - 1626). In: ''Slovenská archivistika'', roč. XXV., 1990, č. 1, s. 104 – 113. * KOČIŠ, Jozef: ''Bytčiansky zámok.'' Martin 1976 * KOČIŠ, Jozef - KURUCÁROVÁ, Jana: ''Palatín : Životné osudy Juraja Thurzu.'' Žilina : GEORG, 2012. 152 s. ISBN 978-80-89401-76-5 * LENGYELOVÁ, Tünde a kol.: ''Thurzovci a ich historický význam.'' Bratislava : Spoločnosť Pro Slovakia - Historický ústav SAV, 2012. 260 s. ISBN 9788089396191 * TKÁČ, Marián: ''Turzovci.'' Bratislava : Post Scriptum, 2010, 160 s. ISBN 978-80-970489-3-8 * Juraj Turzo, dokumentárny film RTVS, 2016 /scenár Miloslav Gdovin, réžia Fedor Bartko/ == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Turzo, Juraj}} [[Kategória:Turzovci]] [[Kategória:Uhorskí palatíni]] [[Kategória:Mecenáši]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Lietavy]] grxbdd6mowae5akwbkuqnmkvyopr03q 0 160280 8382453 8381935 2026-10-10T15:30:14Z IronLiberty 280078 +Biografia, +Ocenenia, +doplenie Života čo chýbalo podľa CZ a zdrojov, +obr. 8382453 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jakub Schwarz Trojan | Rodné meno = | Popis osoby = český protestantský teológ | Portrét = Jakub-Schwarz-Trojan2015.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Jakub S. Trojan v roku 2015 | Dátum narodenia = {{dn|1927|05|13}} | Miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2026|10|07|1927|05|13}} | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = [[farár]], [[teológ]], [[vysokoškolský pedagóg]] | Známy vďaka = pohreb [[Jan Palach|Jana Palacha]], signatár [[Charta 77|Charty 77]], člen [[ Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných|VONS]] | Alma mater = Komenského evanjelická bohoslovecká fakulta<br/>Vysoká škola ekonomická v Prahe | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Rudolf Trojan<br/>Celestýna Trojanová | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Karla Trojanová <small>rod. Schwarzová</small> | Partnerka = | Deti = syn Pavel, dcéra Blanka | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Česko | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor teológie|ThDr.]] [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Jakub S. Trojan''' (* [[13. máj]] [[1927]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[7. október]] [[2026]]) bol [[Česi|český]] [[Protestantizmus|protestantský]] [[Teológia|teológ]], [[farár]] [[Českobratrská církev evangelická|Českobratskej cirkvi evanjelickej]], dekan Evanjelickej teologickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a profesor [[Teologická etika|teologickej etiky]] na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] v [[Praha|Prahe]].<ref name=":1">{{Citácia periodika | autor = ČTK | titul = Zemřel teolog Jakub S. Trojan. Pohřbil Jana Palacha, Chartu podepsal mezi prvními | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = iDNES.cz | dátum = 2026-10-08 | url = https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/ve-veku-99-let-zemrel-teolog-jakub-s-trojan-ktery-pohrbival-jana-palacha.A261008_095330_domaci_aoc | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = cs }}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nešpor | meno = Zdeněk R. | autor = | odkaz na autora = | titul = Trojan Jakub Schwarz | url = https://rg-encyklopedie.soc.cas.cz/index.php/Trojan_Jakub_Schwarz | vydavateľ = Religionistická encyklopedie | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = cs}}</ref> == Život == Narodil sa v Paríži, kam jeho rodičia odišli dva roky predtým za lepším životom.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jakub S. Trojan (1927 - 2026) | url = https://www.pametnaroda.cz/cs/trojan-jakub-s-20141022-2 | vydavateľ = Paměť národa | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = cs}}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kroupa | meno = Mikuláš | autor = | odkaz na autora = | titul = Násilí normální lidi paralyzuje. Student, budoucí farář, viděl, jak dav upaluje esesmany, a nezasáhl | url = https://plus.rozhlas.cz/nasili-normalni-lidi-paralyzuje-student-budouci-farar-videl-jak-dav-upaluje-7649637 | vydavateľ = Český rozhlas | miesto = Praha | dátum vydania = 2015-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = cs}}</ref><ref name=":2" /> Otec Rudolf Trojan bol čašník, matka Celestýna krajčírka, ktorá v Paríži získala prax u módnej návrhárky [[Coco Chanel]].<ref name=":4" /><ref name=":2" /> Rodičia sa rozviedli.<ref name=":4" /><ref name=":5" /> V roku [[1929]] ho mama poslala do [[Česko-Slovensko|Československa]], kde takmer do ôsmich rokov vyrastal u starých rodičov v [[Sezemice|Sezemiciach]].<ref name=":4" /> Po návrate mami sa s ňou presťahoval do bytu na pražských [[Vinohrady|Vinohradoch]], kde mama koncom 30. rokov prevádzkovala vlastný krajčírsky salón.<ref name=":4" /><ref name=":5" /> Počas nacistickej okupácie Trojanovci v roku [[1942]] niekoľko dní ukrývali parašutistu Alfréda Bartoša, veliteľa výsadku Silver A, ktorý bol bratrancom Trojanovej matky.<ref name=":5" /><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jakub S. Trojan (1927 - 2026) | url = https://www.pametnaroda.cz/cs/trojan-jakub-s-1927 | vydavateľ = Paměť národa | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = cs}}</ref> Trojan študoval na gymnáziu v Slovenskej ulici v [[Praha|Prahe]].<ref name=":4" /><ref name=":5" /> Na sklonku vojny bol nasadený v pracovných oddieloch Technische Nothilfe.<ref name=":5" /><ref name=":2" /> V máji [[1945]] bol v Prahe svedkom lynčovania nemeckých vojakov, na ktoré neskôr spomínal ako na jeden zo svojich najhorších životných zážitkov.<ref name=":5" /> Zmaturoval v roku [[1946]].<ref name=":2" /> V rokoch [[1946]] až [[1948]]/[[1949]] študoval na Vysokej škole obchodnej v Prahe,<ref name=":2" /><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jakub S. Trojan | url = https://www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/trojan.html | vydavateľ = Filozofická fakulta Masarykovy univerzity | miesto = Brno | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk =cs }}</ref> kde boli jeho spolužiakmi filozof Ladislav Hejdánek a Pavel Jerie, syn evanjelického farára na Vinohradoch.<ref name=":4" /><ref name=":7" /> Od jesene [[1946]] navštevoval Akademickú [[YMCA]], kde sa stal jedným z jej posledných tajomníkov a vstúpil do [[Českobratrská církev evangelická|Českobratskej evanjelickej cirkvi]] (ČCE).<ref name=":4" /><ref name=":2" /> V roku [[1948]] ho zo štúdia vylúčili pre účasť na protikomunistickej demonštrácii, po polročnom dištanci ho však opäť prijali.<ref name=":2" /> Pochádzal z necirkevného prostredia a ku kresťanstvu ho priviedli priatelia Hejdánek a Jerie, ktorí ho pozvali na konferenciu kresťanskej mládeže.<ref name=":2" /><ref name=":4" /><ref name=":5" /> V roku [[1949]] prestúpil na Husovu evanjelickú bohosloveckú fakultu v Prahe.<ref name=":2" /><ref name=":6" /><ref name=":4" /> V júli [[1950]] sa oženil s Karlou Schwarzovou, ktorú spoznal v Akademickej YMCA a podľa evanjelickej tradície si pripojil jej rodné priezvisko k svojmu menu.<ref name=":4" /><ref name=":5" /><ref name=":2" /> Päť mesiacov po svadbe ho povolali k [[Pomocné technické prápory|Pomocným technickým práporom]] (PTP), kde slúžil takmer tri roky na Slovensku v rote zloženej z katolíckych kňazov a rehoľníkov ako jediný evanjelik.<ref name=":4" /><ref name=":5" /><ref name=":7" /> Po návrate dokončil štúdium teológie na Komenského evanjelickej bohosloveckej fakulte v roku [[1955]].<ref name=":2" /><ref name=":6" /> Po skončení štúdia pôsobil v rokoch [[1956]] až [[1958]] ako vikár a v rokoch [[1958]] až [[1966]] ako farár ČCE v [[Kdyně|Kdyni]] na Domažlicku.<ref name=":2" /><ref name=":4" /> Patril k zakladajúcim členom Novej orientace, voľného združenia evanjelických farárov a laikov, ktoré sa formovalo od začiatku 60. rokov a bolo založené v júli 1962.<ref name=":10">{{Citácia knihy|edícia=1|titul=Českobratrská církev evangelická v agenturním rozpracování STB|vydavateľ=Úřad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu|rok=2004|miesto=Praha|isbn=978-80-86621-08-1|meno=Peter|priezvisko=Dinuš|url=https://archiv.policie.gov.cz/soubor/sesit-11-pdf.aspx|jazyk=cs}}</ref><ref name=":4" /> Hnutie zdôrazňovalo zodpovednosť kresťanov za verejný život.<ref name=":4" /><ref name=":9" /> Trojan bol jeho tajomníkom.<ref name=":10" /> V septembri 1967 vypracoval programový text ''Autoreflexe Nové orientace'', ktorý obsahoval požiadavku obnovenia pluralitnej spoločnosti.<ref name=":10" /> [[Súbor:Charta-setkání-signatářů-ke-40.-výročí-Lucerna2017-027.jpg|alt=Trojan počas stretnutie signatárov k 40. výročí Charty 77 v Prahe v roku 2017.|náhľad|324x324bod|Trojan počas stretnutia signatárov k 40. výročiu [[Charta 77|Charty 77]] v [[Praha|Prahe]] v roku [[2017]].]] V roku [[1966]] bol pod tlakom štátnych úradov preložený do zboru v [[Libiš|Libiši]], kde pôsobil ako farár do roku [[1974]].<ref name=":2" /><ref name=":4" /><ref name=":5" /> Do libišského zboru patrila aj rodina [[Jan Palach|Jana Palacha]] zo susedných [[Všetaty|Všetát]].<ref name=":4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Palachovy oběť je to velmi silnou součástí českých dějin, řekl Sobotka | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/palachovy-obet-je-to-velmi-silnou-soucasti-ceskych-dejin-rekl-sobotka-103813 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2017-01-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = cs}}</ref> Trojan sa s Palachom stretol počas Vianoc [[1968]], keď mu študent pri rozlúčke po bohoslužbe povedal, že by cirkvi mali v situácii po okupácii niečo robiť.<ref name=":4" /><ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = „Co jsem udělal pro druhé?!“ zeptal se farář Trojan nad rakví Palacha. O pár let později podepsal Chartu 77 | url = https://plus.rozhlas.cz/co-jsem-udelal-pro-druhe-zeptal-se-farar-trojan-nad-rakvi-palacha-o-par-let-6511818 | vydavateľ = Český rozhlas | miesto = Praha | dátum vydania = 2015-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = cs}}</ref> Po Palachovom sebaupálení viedol [[25. január|25. januára]] [[1969]] jeho pohreb na [[Olšanské cintoríny|Olšanských cintorínoch]].<ref name=":8" /><ref name=":2" /><ref name=":7" /> V kázni interpretoval Palachov čin nie ako samovraždu zo zúfalstva, ale ako obeť, ktorá zaväzuje ostatných.<ref name=":4" /><ref name=":8" /> [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] ho v októbri [[1970]] vypočúvala a obviňovala, že Palacha k činu naviedol, čo Trojan odmietol.<ref name=":8" /><ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hron | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Přemluvil jsi Palacha, aby se upálil! StB hanebně deptala kněze, který studenta pohřbíval | url = https://cnn.iprima.cz/premluvil-jsi-palacha-aby-se-upalil-stb-hanebne-deptala-kneze-ktery-studenta-pohrbival-463599 | vydavateľ = cnn.iprima.cz | miesto = | dátum vydania = 2025-01-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-09 | jazyk = cs}}</ref> Popri pôsobení ako farára získal v roku [[1970]] doktorát teológie a v roku [[1971]] diaľkovo absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Prahe.<ref name=":2" /><ref name=":6" /> V marci [[1974]] ho štátne orgány zbavili štátneho súhlasu na výkon duchovenskej činnosti.<ref name=":2" /><ref name=":6" /> Následne pracoval ako robotník a v podniku Řempo a od roku [[1977]] až do odchodu do dôchodku v roku [[1987]] bol mzdovým účtovníkom v družstve Montáž.<ref name=":2" /><ref name=":4" /><ref name=":6" /> Bol jedným z prvých signatárov [[Charta 77|Charty 77]].<ref name=":1" /><ref name=":2" /> Bol sledovaný Štátnou bezpečnosťou, ktorá ho v rokoch [[1968]] až [[1989]] vypočúvala približne pätnásťkrát.<ref name=":8" /><ref name=":7" /><ref name=":11" /> Patril k zakladajúcim členom [[Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných|Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných]] (VONS),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Blažek | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Členové VONS | url = https://www.vons.cz/clenove-vons | vydavateľ = Centrum pro dokumentaci totalitních režimů | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = cs}}</ref> ktorý vznikol v apríli [[1978]] z iniciatívy signatárov Charty 77 a sledoval prípady politicky prenasledovaných osôb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výbor na obranu nespravedlivě stíhaných (VONS) | url = https://www.vons.cz/uvod | vydavateľ = Centrum pro dokumentaci totalitních režimů | dátum prístupu = 2026-10-10 | priezvisko = Blažek | meno = Petr | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Před 30 lety část Charty 77 založila Výbor na obranu nespravedlivě stíhaných | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/pred-30-lety-cast-charty-77-zalozila-vybor-na-obranu-nespravedlive-stihanych-149494 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2008-04-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = cs}}</ref> Od konca 70. rokov do pádu komunistického režimu viedol bytové semináre pre záujemcov o teológiu.<ref name=":2" /><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trojan, Jakub S., 1927- | url = https://ipac.svkkl.cz/arl-kl/cs/detail-kl_us_auth-p0039648-Trojan-Jakub-S-1927/ | vydavateľ = Středočeská vědecká knihovna | miesto = Kladno | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk =cs }}</ref> [[Súbor:Praha-Obecní-dům-Smetanova-síň-oslavy-100-let-Českobratrské-církve-evangelické2018o.jpg|alt=Trojan na oslavách 100. výročia vzniku Českobratskej evanjelickej cirkvi v Prahe v roku 2018.|náhľad|Trojan na oslavách 100. výročia vzniku [[Českobratrská církev evangelická|Českobratskej cirkvi evanjelickej]] v [[Praha|Prahe]] v roku [[2018]].]] Po [[Nežná revolúcia|páde komunistického režimu]] v roku [[1989]] začal pôsobiť na Komenského evanjelickej bohosloveckej fakulte,<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Aktuality | url = https://web.etf.cuni.cz/ETFN-622.html?news=15574&locale=cz | vydavateľ = Evanjelická teologická fakulta Univerzity Karlovej | miesto = Praha | dátum vydania = 2022-05-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = cs}}</ref><ref name=":6" /> ktorá sa na jar [[1990]] stala súčasťou [[Karlova univerzita|Univerzity Karlovej]] pod názvom Evanjelická teologická fakulta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stručná historie fakulty | url = https://web.etf.cuni.cz/ETFN-190.html | vydavateľ = Evangelická teologická fakulta UK | miesto = Praha | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-09 | jazyk = cs}}</ref> Akademický senát fakulty ho v tomto roku zvolil za dekana, v roku [[1993]] ho opätovne zvolil a vo funkcii pôsobil do roku [[1996]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Trojan | meno = Jakub S. | autor = | odkaz na autora = | titul = O profil fakulty | url = https://web.etf.cuni.cz/ETFN-172-version1-19_trojan_proslov_odstupujiciho_dekana.pdf | vydavateľ = Evangelická teologická fakulta UK | miesto = Praha | dátum vydania = 1996-10-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-09 | jazyk = cs}}</ref><ref name=":2" /> Na fakulte viedol katedru teologickej etiky.<ref name=":7" /><ref name=":6" /> V apríli 1990 sa habilitoval v odbore teologická etika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Filipi|meno=Pavel|titul=očenka Evangelické teologické fakulty UK – 1992|vydavateľ=Evangelická teologická fakulta Univerzity Karlovy|miesto=Praha|rok=1993|strany=5, 8|priezvisko2=Pivoňka|meno2=Petr|url=https://web.etf.cuni.cz/ETFN-23-version1.pdf|jazyk=cs}}</ref> a za profesora teologickej etiky bol vymenovaný v roku [[1992]].<ref name=":2" /><ref name=":6" /> Ako emeritný profesor pokračoval v obmedzenej miere v pedagogickej činnosti, ktorú definitívne ukončil takmer v deväťdesiatich rokoch.<ref name=":9" /> Bol autorom kníh a článkov v odborných [[Filozofia|filozofických]] a [[Teológia|teologických]] časopisoch.<ref name="adventiste">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jakub S. Trojan obnaží Kořeny demokracie v Čechách | url = http://www.casd.cz/index.php?ID=4292 | dátum vydania = 2010-04-19 | dátum prístupu = 2012-06-12 | vydavateľ = Církev adventistů sedmého dne | miesto = Praha |jazyk=cs}}</ref> Hlavnou témou jeho prác boli otázky [[antropológia|antropológie]] a sociálnej etiky, najmä problematika moci a občianskej zodpovednosti.<ref name=":6" /> Bol čestným členom Vedeckej rady [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Seznam členů Vědecké rady | url = http://www.cuni.cz/UK-977.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20120718090242/http://www.cuni.cz/UK-977.html | vydavateľ = cuni.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-09 | dátum archivácie = 2012-07-18 | jazyk = cs}}</ref> členom rady spolku Akademická [[YMCA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O Nás | url = http://www.publix.cz/acadymca/default.aspx?ido=5&sh=76155 | dátum prístupu = 2012-06-12 | vydavateľ = YMCA | miesto = Praha | url archívu = https://web.archive.org/web/20090830232729/http://www.publix.cz/acadymca/default.aspx?ido=5&sh=76155 | dátum archivácie = 2009-08-30 |jazyk=cs}}</ref> a členom edičnej rady pražského vydavateľstva [[OIKOYMENH]]''.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = o nás | url = http://www.oikoymenh.cz/information.php/info_id/8/ | dátum prístupu = 2012-06-12 | vydavateľ = OIKOYMENH | miesto = Praha | url archívu = https://web.archive.org/web/20120610052138/http://www.oikoymenh.cz/information.php/info_id/8/ | dátum archivácie = 2012-06-10 |jazyk=cs}}</ref><ref name="buber">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prof. ThDr. Ing. Jakub S. Trojan | url = http://buberfund.cz/dialogicke-spolecenstvi/prof-thdr-ing-jakub-s-trojan/ | dátum prístupu = 2012-06-12 | vydavateľ = Nadační fond Martina Bubera | miesto = Praha | url archívu = https://web.archive.org/web/20160305062417/http://buberfund.cz/dialogicke-spolecenstvi/prof-thdr-ing-jakub-s-trojan/ | dátum archivácie = 2016-03-05 |jazyk=cs}}</ref> V posledných rokoch sa pre zdravotné problémy stiahol do súkromia a kruhu rodiny.<ref name=":9" /> Zomrel [[7. október|7. októbra]] [[2026]] vo veku 99 rokov.<ref name=":1" /><ref name=":7" /> == Súkromný život == Trojanovou manželkou bola farárka Karla Trojanová.<ref name=":2" /> Jeho synom bol skladateľ a riaditeľ Pražského konzervatória Pavel Trojan st.<ref name=":2" /> a dcéra Blanka, ktorá je poprednou neonatologičkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Karla Trojanová (1931) | url = https://www.pametnaroda.cz/cs/trojanova-karla-20221109 | vydavateľ = Paměť národa | dátum prístupu = 2026-10-09 | jazyk = cs}}</ref><ref name=":4" /> Pre otcovu disidentskú činnosť sa na medicínu dostala až na štvrtý pokus.<ref name=":4" /> Jeho vnukom bol skladateľ, dirigent a herec Pavel Trojan ml.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pavel Trojan | url = https://www.kinobox.cz/osobnosti/34245-pavel-trojan | vydavateľ = Kinobox.cz | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Willoughby | meno = Ian | autor = | odkaz na autora = | titul = Pavel Trojan: All my previous professions give me good base for heading Prague Spring | url = https://english.radio.cz/pavel-trojan-all-my-previous-professions-give-me-good-base-heading-prague-spring-8781150 | vydavateľ = Český rozhlas | miesto = Praha | dátum vydania = 2023-04-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en}}</ref> == Ocenenia == V roku [[1998]] mu prezident [[Václav Havel]] udelil Rad Tomáša Garrigua Masaryka III. triedy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Seznam vyznamenaných | url = https://www.hrad.cz/cs/ceska-republika/statni-vyznamenani/rad-t.-g.-masaryka/seznam-vyznamenanych | vydavateľ = Kancelář prezidenta republiky | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = cs | meno = | priezvisko = | miesto = Praha}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hron|meno=Lukáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Přemluvil jsi Palacha, aby se upálil! StB hanebně deptala kněze, který studenta pohřbíval|periodikum=CNN Prima News|odkaz na periodikum=|url=https://cnn.iprima.cz/premluvil-jsi-palacha-aby-se-upalil-stb-hanebne-deptala-kneze-ktery-studenta-pohrbival-463599|issn=|vydavateľ=FTV Prima|miesto=Praha|dátum=2025-01-19|dátum prístupu=2026-10-10}}</ref> == Bibliografia == * {{Citácia knihy|priezvisko=Trojan|meno=Jakub S.|titul=Entfremdung und Nachfolge : zwei theologisch-politische Essays|vydavateľ=Chr. Kaiser|miesto=München|rok=1980|isbn=3-459-01288-9|jazyk=de}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Trojan|meno=Jakub S.|titul=In difesa della politica|vydavateľ=Centro Studi Europa Orientale|miesto=Bologna|rok=1981|jazyk=it}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Trojan|meno=Jakub S.|titul=Nepřeslechnutelná výzva : 1889{{--}}1989 : sborník prací k 100. výročí narození českého bohoslovce J. L. Hromádky|vydavateľ=Institut pro středoevropskou kulturu a politiku|miesto=Praha|rok=1990|isbn=80-85241-03-X|jazyk=cs|priezvisko2=Veber|meno2=Jiří|priezvisko3=Hejdánek|meno3=Ladislav}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Trojan|meno=Jakub S.|titul=And the Nightingales Sing : Theological Reflections and Dialogues|vydavateľ=Institut pro středoevropskou kulturu a politiku|miesto=Praha|rok=1992|isbn=80-85241-05-6|jazyk=en}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Trojan|meno=Jakub S.|titul=Moc víry a víra v moc|vydavateľ=Institut pro středoevropskou kulturu a politiku|miesto=Praha|rok=1993|isbn=80-85241-12-9|jazyk=cs}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Trojan|meno=Jakub S.|titul=Moc v dějinách|vydavateľ=OIKOYMENH|miesto=Praha|rok=1994|isbn=80-85241-63-3|jazyk=cs}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Trojan|meno=Jakub S.|titul=Idea lidských práv v české duchovní tradici|vydavateľ=OIKOYMENH|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-7298-044-0|jazyk=cs}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Trojan|meno=Jakub S.|titul=Spravedlnost povznáší národ : bilance theologa uprostřed 90. let|vydavateľ=EMAN|miesto=Benešov|rok=2002|isbn=80-86211-25-8|jazyk=cs}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Trojan|meno=Jakub S.|titul=Jiskření a zážehy|vydavateľ=Zdeněk Susa|miesto=Středokluky|rok=2004|isbn=80-86057-25-9|jazyk=cs}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Trojan|meno=Jakub S.|titul=Ježíšův příběh – výzva pro nás|vydavateľ=OIKOYMENH|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7298-136-6|jazyk=cs}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Trojan|meno=Jakub S.|titul=Kontrasty a alternativy|vydavateľ=OIKOYMENH|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7298-263-9|jazyk=cs}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Balabán|meno=Milan|odkaz na autora=|titul=Putování k čirému|vydavateľ=Zdeněk Susa|miesto=Středokluky|rok=2007|isbn=978-80-86057-44-6|jazyk=cs|priezvisko2=Trojan|meno2=Jakub S.}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Trojan|meno=Jakub S.|titul=Krása vyvřelin|vydavateľ=Zdeněk Susa|miesto=Středokluky|rok=2008|isbn=978-80-86057-52-1|jazyk=cs}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Trojan|meno=Jakub S.|titul=Jan Kalvín : pět set let od narození : sborník textů|vydavateľ=CEP – Centrum pro ekonomiku a politiku|miesto=Praha|rok=2009|isbn=978-80-86547-82-4|jazyk=cs}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Trojan|meno=Jakub S.|titul=Rozhovory s pamětí. I. díl|vydavateľ=Zdeněk Susa|miesto=Středokluky|rok=2010|isbn=978-80-86057-63-7|jazyk=cs}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Trojan|meno=Jakub S.|titul=Rozhovory s pamětí. II. díl|vydavateľ=Zdeněk Susa|miesto=Středokluky|rok=2011|isbn=978-80-86057-73-6|jazyk=cs}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Trojan|meno=Jakub S.|titul=Etické vztahy v ekonomice|vydavateľ=OIKOYMENH|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-7298-480-0|jazyk=cs}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Trojan|meno=Jakub S.|titul=From Christ's Death to Jesus' Life : A Critical Reinterpretation of Prevailing Theories of the Cross|vydavateľ=Peter Lang|miesto=Oxford; Bern|rok=2012|isbn=978-3-0343-0773-4|jazyk=en}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Trojan|meno=Jakub S.|titul=Mihotavý vzkaz|vydavateľ=Zdeněk Susa|miesto=Středokluky|rok=2012|isbn=978-80-86057-81-1|jazyk=cs}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Trojan|meno=Jakub S.|titul=Skoro-sonety|vydavateľ=Zdeněk Susa|miesto=Středokluky|rok=2013|isbn=978-80-86057-92-7|jazyk=cs}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Trojan|meno=Jakub S.|titul=Rozkyvy duše|vydavateľ=Zdeněk Susa|miesto=Středokluky|rok=2014|isbn=978-80-86057-97-2|jazyk=cs}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Trojan|meno=Jakub S.|titul=Adorace a výzvy|vydavateľ=Zdeněk Susa|miesto=Středokluky|rok=2015|isbn=978-80-88084-05-1|jazyk=cs}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Trojan|meno=Jakub S.|titul=Chvála protikladů|vydavateľ=Zdeněk Susa|miesto=Středokluky|rok=2016|isbn=978-80-88084-10-5|jazyk=cs}} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | titul = Kdo je kdo : 91/92 : Česká republika, federální orgány ČSFR. Díl 2, N–Ž | vydavateľ = Kdo je kdo | miesto = Praha | rok = 1991 | počet strán = 637–1298 | isbn = 80-901103-0-4 | strany = 1014}} * {{Citácia knihy | titul = Kdo je kdo = Who is who : osobnosti české současnosti : 5000 životopisů / (Michael Třeštík editor) | vydanie= 5 | vydavateľ = Agentura Kdo je kdo | miesto = Praha | rok = 2005 | počet strán = 775 | isbn = 80-902586-9-7 | strany = 685}} * {{Citácia knihy | titul = Osobnosti – Česko : Ottův slovník | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | miesto = Praha | rok = 2008 | počet strán = 823 | isbn = 978-80-7360-796-8 | strany = 735}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Tomeš | meno = Josef | odkaz na autora = Josef Tomeš | titul = Český biografický slovník XX. století : III. díl : Q–Ž | vydavateľ = Paseka ; Petr Meissner | miesto = Praha ; Litomyšl | rok = 1999 | počet strán = 587 | isbn = 80-7185-247-3 | strany = 376}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/trojan.html Jakub S. Trojan v ''Slovníku českých filosofů''] * [http://www.etf.cuni.cz/sbornik-75-let/trojan.html Medailon na stránkách ETF UK] * [https://www.pametnaroda.cz/cs/trojan-jakub-s-1927 Jakub S. Trojan] na stránke Paměť národa {{Ces icon}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Trojan, Jakub S.}} [[Kategória:Českí teológovia]] [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] [[Kategória:Signatári Charty 77]] [[Kategória:Členovia VONS]] [[Kategória:Absolventi Karlovej univerzity]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy ekonomickej v Prahe]] [[Kategória:Protestantskí teológovia]] [[Kategória:Českí ekonómovia]] [[Kategória:Českí filozofi]] [[Kategória:Nositelia Radu T. G. Masaryka]] fidimni34p0ct6ggxnvff6ki9dxcf9p 0 162845 8382478 8297415 2026-10-10T16:56:47Z Maximilián Fedora 259749 8382478 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Konfederované štáty americké | originálny názov = Confederate States of America | rok vzniku = 1861 | rok zániku = 1865 | viac pred = | pred 1 = | pred 1 vlajka = | pred 2 = | pred 2 vlajka = | pred info = | viac po = | po 1 = Spojené štáty americké | po 1 vlajka = U.S. flag, 34 stars.svg | po 2 = | po 2 vlajka = | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of the Confederate States of America (1861-1863).svg | článok o vlajke = | vlajka veľkosť = | znak = Seal of the Confederate States of America.svg | článok o znaku = | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = God Save the South (neoficiálna)<br/>The Bonnie Blue Flag (populárna)<br/>Dixie (tradičná) | článok o hymne = | motto = Deo Vindice | článok o motte = | mapa = Confederate States of America (orthographic projection).svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = | hlavné mesto = [[Montgomery (Alabama)|Montgomery]] <small>(do 29. mája 1861)</small><br/>[[Richmond (Virgínia)|Richmond]] <small>(do 3. apríla 1865)</small> | rozloha = 1,995,392 | rozloha poznámka = <small>(1860)</small> | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = 9,103,332 | počet obyvateľov poznámka = | jazyky = | národnostné zloženie = | náboženstvo = | štátne zriadenie = [[prezidentská republika]] | materská zem = | mena = | vznik = 4. február 1861 | zánik = 5. máj 1865 }} '''Konfederované štáty americké''', bežne označované ako '''Konfederované štáty''', '''Konfederácia''' alebo '''Juh''', bola neuznaná odštiepená<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Office of the Historian - Milestones - 1861-1865 - Preventing Diplomatic Recognition of the Confederacy | url = http://history.state.gov/milestones/1861-1865/Confederacy | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2013-08-28 | dátum prístupu = 2023-12-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130828005906/http://history.state.gov/milestones/1861-1865/Confederacy | dátum archivácie = 2013-08-28 }}</ref> [[republika]] na [[Juh (USA)|juhu Spojených štátov]], ktorá existovala od 8. februára 1861 do 9. mája 1865. Konfederáciu tvorilo jedenásť [[Štát (Spojené štáty)|amerických štátov]], ktoré počas [[Americká občianska vojna|americkej občianskej vojny]] vyhlásili secesiu a viedli vojnu proti [[Spojené štáty|Spojeným štátom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The burden of Confederate diplomacy {{!}} WorldCat.org | url = https://search.worldcat.org/title/745911382 | vydavateľ = search.worldcat.org | dátum prístupu = 2023-12-28 | jazyk = en}}</ref> Boli to štáty [[Južná Karolína]], [[Mississippi (štát USA)|Mississippi]], [[Florida]], [[Alabama]], [[Georgia (štát USA)|Georgia]], [[Louisiana]], [[Texas]], [[Virgínia]], [[Arkansas]], [[Tennessee]] a [[Severná Karolína]]. Konfederáciu vytvorilo 8. februára 1861 sedem [[Otrokárske štáty a slobodné štáty|otrokárskych štátov]]: Južná Karolína, Mississippi, Florida, Alabama, Georgia, Louisiana a Texas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Confederate States of America {{!}} History, President, Map, Facts, & Flag {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/Confederate-States-of-America | vydavateľ = www.britannica.com | dátum vydania = 2023-12-28 | dátum prístupu = 2023-12-28 | jazyk = en}}</ref> Všetkých sedem štátov sa nachádzalo v regióne [[Deep South|hlbokého juhu]] Spojených štátov, ktorého hospodárstvo bolo do značnej miery závislé od poľnohospodárstva (najmä od [[Bavlna|bavlny]]) a od plantážového systému, ktorý sa spoliehal na prácu [[Otroctvo v Spojených štátoch|zotročených Američanov afrického pôvodu]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Race Unequals: Overseer Contracts, White Masculinities, and the Formation of Managerial Identity in the Plantation Economy|url=https://books.google.sk/books?id=M0UsEAAAQBAJ&pg=PA31&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=Lexington Books|rok=2021-04-28|isbn=978-1-4985-9907-8|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: M0UsEAAAQBAJ|meno=Teri A.|priezvisko=McMurtry-Chubb}}</ref> V presvedčení, že nadvláda bielych a otroctvo sú ohrozené zvolením republikána [[Abraham Lincoln|Abrahama Lincolna]] za [[Prezident Spojených štátov|prezidenta USA]] v [[Prezidentské voľby v USA v roku 1860|novembri 1860]] na základe platformy, ktorá bola proti rozširovaniu otroctva na západné územia, sa sedem otrokárskych štátov oddelilo od Spojených štátov, pričom lojálne štáty sa počas nasledujúcej [[Americká občianska vojna|americkej občianskej vojny]] stali známymi ako [[Únia (americká občianska vojna)|Únia]].<ref>{{Citácia knihy|titul=For Cause and Comrades|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=For_Cause_and_Comrades&oldid=1121672395|rok=2022-11-13|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1121672395}}</ref> Viceprezident Konfederácie [[Alexander H. Stephens]] v prejave o základnom kameni opísal jej ideológiu ako ústrednú, založenú „na veľkej pravde, že černoch nie je rovný bielemu mužovi; že otroctvo, podriadenosť vyššej rase, je jeho prirodzeným a normálnym stavom“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Internet History Sourcebooks: Modern History | url = https://sourcebooks.fordham.edu/mod/1861stephens.asp | vydavateľ = sourcebooks.fordham.edu | dátum prístupu = 2023-12-28}}</ref> ==Referencie== {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Confederate States of America|1192197412}} {{dejepisný výhonok}} [[Kategória:Dejiny USA]] 5oh9p8t1i9j1cx8flzm6z8xtsjolvty 0 165980 8382680 8130364 2026-10-11T09:22:46Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382680 wikitext text/x-wiki {{Infobox sopka | obrázok= | názov= {{minivlajka|Ekvádor}} Genovesa| popis obrázka= | typ= [[štítový vulkán]]| Sopka_Posledná erupcia= | najvyšší bod výška= 64| dĺžka d= 89| dĺžka m= 57| dĺžka s= 30| dĺžka VZ= z| šírka d= 0| šírka m= 19| šírka s= 00| šírka SJ= s| mapa1 = World location map (equirectangular 180).svg| popis mapy1 = Poloha na mape sveta| lokátor1 = Svet| región1= [[Galapágy]]| štát1= [[Tichý oceán]]| pohorie= | }} '''Genovesa''' je malý (14&nbsp;km) [[ostrov]] súostrovia [[Galapágy]] v [[Tichý oceán|Pacifiku]]. Je to vlastne vrchol [[Štítový vulkán|štítovej sopky]], s vrcholovou [[Kaldera|kalderou]], ktorej steny sa prepadli a vytvárajú v súčasnosti záliv ''Darwin Bay''. Povrch ostrova pokrývajú čerstvé [[Láva|lávové]] prúdy, no vek poslednej erupcie nie je známy (aj keď sa odhaduje na niekoľko sto rokov). [[Bazalt]]y ostrova sú charakteristické pre ich veľké, hrubozrnné kryštály [[plagioklas]]ov. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20100821200347/http://www.volcano.si.edu/world/volcano.cfm?vnum=1503-081 www.volcano.si.edu] - ostrov Genovesa na Global Volcanism Program {{eng_icon}} [[Kategória:Galapágy]] [[Kategória:Sopky Galapág]] [[Kategória:Štítové vulkány]] [[Kategória:Vyhasnuté sopky]] s2pxv1007yc1alxsvs7lu7g538pm4iz 0 180893 8382626 8374555 2026-10-11T03:35:57Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382626 wikitext text/x-wiki {{DISPLAYTITLE:foobar2000}} '''foobar2000''' je [[freeware]] audio prehrávač.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štefek | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Foobar2000: základní nastavení a možnosti | url = https://www.svetaudia.cz/recenze-foobar2000-zakladni-nastaveni-a-moznosti/164 | vydavateľ = svetaudia.cz | miesto = | dátum vydania = 2015-10-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-02 | jazyk = cs }}</ref> Jeho inštalácia je veľmi jednoduchá. foobar2000 si hravo poradí s kodekmi [[MP1]], [[MP2]], [[MP3]], [[MP4]], [[Musepack|MPC]], [[AAC]], [[Ogg Vorbis]], [[FLAC]] / Ogg FLAC, [[WavPack]], [[WAV]], [[AIFF]], [[au (zvukový formát)|AU]], [[SND]], [[CDDA]], [[WMA]]. Disponuje vynikajúcim 18 kanálovým [[ekvalizérom]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{eng icon}} * [https://web.archive.org/web/20080820121653/http://forums.foobar2000.org/ oficiálna forum] * [https://web.archive.org/web/20070417133522/http://wiki.hydrogenaudio.org/index.php?title=Foobar2000:Foobar2000 oficiálna Wiki] * [http://www.foobar2000.org/components/ oficiálna Plugins] * [irc://irc.freenode.net/foobar2000 #foobar2000] oficiálna channel on IRC {{počítačový výhonok}} 7lqnyd0d4np50xsgz53ctioeuptfe4r 0 190663 8382703 8375886 2026-10-11T09:49:25Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382703 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista | meno = George Weah | foto = | celé meno = George Manneh Oppong Ousman Weah | dátum narodenia = {{dnv|1966|10|1}} | rodné mesto = [[Monrovia]] | štát = [[Libéria]] | výška = 1,84 m<ref name="fifamag">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Magazine – An idol for African footballers | url = http://www.fifa.com/fifa/pub/magazine/fm2-96.2.html | vydavateľ = [[FIFA]] | dátum prístupu = 2006-12-06 | archív-url = https://web.archive.org/web/20060719025546/http://www.fifa.com/fifa/pub/magazine/fm2-96.2.html | archív-dátum = 2006-07-19 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20060719025546/http://www.fifa.com/fifa/pub/magazine/fm2-96.2.html | dátum archivácie = 2006-07-19 }}</ref> | súčasný klub = | pozícia = [[útočník (futbal)|útočník]] | roky = 1981–1984<br>1984–1985<br>1985–1986<br>1986–1987<br>1987–1988<br>1988–1992<br>1992–1995<br>1995–2000<br>1999–2000<br>2000<br>2000–2001<br>2001–2003 | kluby = [[Young Survivors]]<br>[[Bongrange Company]]<br>[[Mighty Barolle]]<br>[[Invincible Eleven]]<br>[[Tonnerre Yaoundé]]<br>[[AS Monaco FC|AS Monaco]]<br>[[Paris Saint-Germain]]<br>[[AC Miláno]]<br>[[FC Chelsea|Chelsea]]<br>[[Manchester City FC|Manchester City]]<br>[[Olympique Marseille]]<br>[[Al-Jazira Club|Al-Jazira]] | zápasy(góly) = <br><br>{{0}}10 (7)<br>{{0}}23 (24)<br>{{0}}18 (15)<br>{{0}}149 (66)<br>{{0}}138 (55)<br>{{0}}147 (58)<br>{{0}}15 (5)<br>{{0}}9 (4)<br>{{0}}20 (5)<br>{{0}}38 (30)<br> | reprezentačné roky = 1988–2002 | národné mužstvo = {{minivlajka|Libéria}} [[Libérijské národné futbalové mužstvo|Libéria]] | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}75 (18) | pkupdate = | nmupdate = }} '''George Manneh Oppong Ousman Weah''' (* [[1. október]] [[1966]], [[Monrovia]]) je bývalý [[Libéria|libérijský]] [[futbal]]ový [[útočník (futbal)|útočník]] a politik. V rokoch [[2018]] až [[2024]] pôsobil ako prezident [[Libéria|Libérie]].<ref name="FIFAWeah">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sherman : « Jouer pour le Liberia me donne la chair de poule » | url = https://www.fifa.com/fr/tournaments/mens/worldcup/articles/interview-kpah-sherman-liberia | vydavateľ = FIFA | jazyk = fr | dátum vydania = 2024-09-26 | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> Vo svojej profesionálnej kariére pôsobil najmä vo [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Taliansko|Taliansku]] a [[Anglicko|Anglicku]]. Preslávil sa najmä pôsobením v [[AS Monaco FC|AS Monaco]], [[Paris Saint-Germain]], [[AC Miláno]] a [[FC Chelsea|Chelsea]]. V roku [[1995]] získal [[Zlatá lopta|Ballon d'Or]], ocenenie [[FIFA World Player of the Year]] a stal sa aj najlepším strelcom [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]].<ref name="FranceFootball">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = George Weah | url = https://app.francefootball.fr/fiche/joueur/george-weah/4284 | vydavateľ = France Football | jazyk = fr | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref><ref name="FIFABallon">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le Ballon d'Or 2015 en 15 infos | url = https://inside.fifa.com/fr/news/le-ballon-d-or-2015-en-15-infos-2754041 | vydavateľ = FIFA | jazyk = fr | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> Weah získal [[Africký futbalista roka|ocenenie Africký futbalista roka]] trikrát – v rokoch [[1989]], [[1994]] a [[1995]].<ref name="FIFAWeahAwards">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = President | url = https://weah.emansion.gov.lr/senior-management/president | vydavateľ = Executive Mansion of Liberia | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> V roku 1995 sa stal prvým a dodnes jediným africkým držiteľom Ballon d'Or; FIFA zároveň uvádza, že v tom istom roku získal aj ocenenie FIFA World Player of the Year.<ref name="FIFABallon" /> V klubovej kariére odohral podľa evidencie France Football v ligových súťažiach 350 zápasov a strelil 134 gólov, pričom ďalšie góly pridal v európskych pohároch a domácich pohárových súťažiach.<ref name="FranceFootball"/> == Začiatky a mladosť == '''George Manneh Oppong Weah''' sa narodil [[1. október|1. októbra]] [[1966]] v [[Monrovia|Monrovii]], hlavnom meste [[Libéria|Libérie]]. Vyrastal v štvrti [[Clara Town]], kde prežil detstvo a začal sa venovať futbalu. Bol jedným z trinástich detí a po odlúčení rodičov ho vo veľkej miere vychovávala jeho stará mama Emma Klonjlaleh Brown, ktorá bola oddanou kresťankou. Jeho otec William T. Weah pracoval ako mechanik a matka Anna Quaye Weah sa venovala obchodu.<ref name="EarlyLife">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biography of Liberia’s 24th President | url = https://weah.emansion.gov.lr/general/biography-liberias-24th-president | vydavateľ = Executive Mansion of Liberia | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> Futbal začal hrať už v detstve v prostredí Clara Town. Podľa biografických zdrojov hrával na miestnych ihriskách a pri nedostatku vybavenia používal aj improvizované predmety namiesto futbalovej lopty.<ref name="CIDOB">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = George Weah | url = https://www.cidob.org/lider-politico/george-weah | vydavateľ = CIDOB | jazyk = es | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> V roku [[1981]], vo veku 15 rokov, sa Weah pripojil ku klubu [[Young Survivors]], ktorý sídlil v Clara Town. Klub v tom čase pôsobil vo štvrtej úrovni libérijského futbalu. Pri svojom debute strelil dva góly a počas troch rokov jeho pôsobenia Young Survivors postupne postúpili zo štvrtej do druhej úrovne súťaží v Libérii.<ref name="YoungSurvivors">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In the court of King George | url = https://www.theguardian.com/football/2000/aug/06/newsstory.sport15 | vydavateľ = The Guardian | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> V roku [[1984]] prestúpil do klubu Bong Range United, kde strávil jednu sezónu. Následne pôsobil v klube [[Mighty Barrolle]], v ktorom sa napriek pravidelnému strieľaniu gólov nepresadil ako stabilný hráč základnej zostavy. V roku [[1986]] preto prestúpil do konkurenčného klubu [[Invincible Eleven]].<ref name="YoungSurvivors"/> V drese Invincible Eleven sa Weah výrazne presadil. V sezóne [[1986]]/[[1987]] pomohol klubu k zisku titulu libérijského majstra, stal sa najlepším strelcom súťaže a získal aj ocenenie pre najlepšieho hráča sezóny.<ref name="CIDOB"/><ref name="YoungSurvivors"/> == Cesta do Európy == Po úspešnej sezóne v drese [[Invincible Eleven]] Weah v roku [[1987]] krátko pôsobil v [[Africa Sports]] z [[Abidjan]]u. V dostupných štatistikách je pri tomto angažmáne evidovaný v dvoch ligových zápasoch, v ktorých strelil jeden gól.<ref name="NFTP">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = George Weah | url = https://www.national-football-teams.com/player/13844/George_Weah.html | vydavateľ = National Football Teams | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> Ešte v roku [[1987]] však prestúpil do kamerunského klubu [[Tonnerre Yaoundé]]. O Weaha prejavil záujem klub po tom, čo zaujal počas jeho prípravného turné v Libérii. Weah si vybral Tonnerre aj napriek záujmu [[Africa Sports]], pričom k jeho rozhodnutiu prispel aj obdiv k vtedajšej kamerunskej futbalovej hviezde [[Roger Milla|Rogerovi Millovi]].<ref name="CameroonTribune">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = George Weah: souvenirs de Yaoundé | url = https://www.cameroon-tribune.cm/article.html/15300/fr.html/ | vydavateľ = Cameroon Tribune | jazyk = fr | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> V drese Tonnerre sa Weah rýchlo presadil. Pri svojom debute proti [[Canon Yaoundé]] strelil dva góly. Za klub odohral v sezóne [[1987]]/[[1988]] podľa dostupných štatistík 18 ligových zápasov a strelil 14 gólov. S Tonnerre získal aj titul [[Cameroon Premiere Division|kamerunského majstra]].<ref name="NFTP"/><ref name="CameroonTribune"/> Weahove výkony v Kamerune upútali pozornosť [[Claude Le Roy|Clauda Le Roya]], vtedajšieho trénera [[Kamerunské národné futbalové mužstvo|kamerunskej reprezentácie]]. Le Roy následne odporučil mladého Libérijčana [[Arsène Wenger|Arsènovi Wengerovi]], ktorý v tom čase pôsobil ako tréner [[AS Monaco FC|AS Monaco]] vo francúzskej najvyššej súťaži.<ref name="CIDOB"/> Wenger sa rozhodol Weaha osobne sledovať a v roku [[1988]] ho [[AS Monaco FC|AS Monaco]] získalo z Tonnerre Yaoundé. Weah tak vo veku 21 rokov odišiel z Afriky do [[Francúzsko|Francúzska]] a začal svoju európsku kariéru. Za prestup zaplatilo Monaco približne 12 000 libier.<ref name="WeahMonaco">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = George Weah | url = https://www.asmonaco.com/fr/joueurs/george-weah | vydavateľ = AS Monaco | jazyk = fr | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> Sám Weah neskôr označil AS Monaco za klub, ktorý mu umožnil dostať sa do Európy a ktorý výrazne ovplyvnil jeho ďalšiu kariéru. V Monaku začal pod Wengerovým vedením a už vo svojej prvej sezóne v [[Ligue 1|Division 1]] strelil 14 gólov v 23 ligových zápasoch.<ref name="WeahMonaco"/> === AS Monaco === V roku [[1988]] prestúpil Weah z [[Tonnerre Yaoundé]] do [[AS Monaco FC|AS Monaco]]. Do [[Francúzsko|Francúzska]] ho priviedol tréner [[Arsène Wenger]], ktorý ho pred prestupom sledoval v Afrike. Prestupová suma bola podľa dobových správ približne 12 000 [[libra šterlingov|libier]]. Weah mal v tom čase 22 rokov a Monaco sa stalo jeho prvým pôsobiskom v európskom futbale.<ref name="GuardianWeah">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The wonder of Weah | url = https://www.theguardian.com/football/2000/apr/09/facup.sport | vydavateľ = The Guardian | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref><ref name="MonacoWeah">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Mister" George Weah, un Ballon d'Or révélé sur le Rocher | url = https://www.asmonaco.com/fr/news/mister-george-weah-un-ballon-dor-revele-sur-le-rocher | vydavateľ = AS Monaco | jazyk = fr | dátum vydania = 2025-10-01 | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> Začiatok jeho pôsobenia v Monaku však nebol jednoduchý. Weah neskôr uviedol, že počas prvých šiestich mesiacov nedostával veľa príležitostí. Napriek tomu zostal odhodlaný presadiť sa a postupne si vybojoval miesto v základnej zostave. Už vo svojej prvej sezóne [[1988/1989|1988/89]] strelil v [[League 1|Division 1]] 14 gólov v 23 zápasoch.<ref name="GuardianWeahInterview">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = George Weah: ‘Arsène Wenger showed me love when racism was at its peak’ | url = https://www.theguardian.com/football/2017/dec/25/george-weah-arsene-wenger-chelsea-liberia-president | vydavateľ = The Guardian | jazyk = en | dátum vydania = 2017-12-25 | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref><ref name="MonacoCareer">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = La fiche technique de George Weah | url = https://www.asmonaco.com/fr/joueurs/george-weah | vydavateľ = AS Monaco | jazyk = fr | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> V sezóne [[1990/1991]] pomohol Weah Monaku k zisku [[Coupe de France]]. Vo finále 8. júna 1991 Monaco zvíťazilo nad [[Olympique Marseille]] 1:0. V nasledujúcej sezóne sa tím dostal až do finále [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]], kde podľahol [[Werder Brémy|Werderu Brémy]]. Weah zároveň v sezóne 1991/92 zaznamenal svoju najlepšiu gólovú bilanciu v najvyššej francúzskej súťaži, keď strelil 18 gólov v 34 zápasoch.<ref name="MonacoWeah"/><ref name="MonacoCareer"/> Weah strávil v AS Monaco štyri sezóny v rokoch [[1988]] až [[1992]]. Za klub odohral vo všetkých súťažiach celkovo 149 zápasov a strelil 66 gólov. AS Monaco sa tak stalo významnou etapou jeho kariéry a prvým európskym klubom, v ktorom sa výraznejšie presadil na medzinárodnej úrovni.<ref name="MonacoCareer"/> Po sezóne [[1991/1992]] Weah z Monaka odišiel do [[Paris Saint-Germain]], kde pokračoval vo svojej kariére vo francúzskom futbale.<ref name="MonacoWeah"/> === Paris Saint-Germain === [[Súbor:Coppa UEFA 1992-93 - Napoli vs PSG - George Weah.jpg|thumb|George Weah počas zápasu [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]] proti [[SSC Neapol|Neapolu]] v októbri 1992.]] Po štyroch sezónach v [[AS Monaco FC|AS Monaku]] prestúpil Weah v lete [[1992]] do [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. V Paríži pokračoval v pravidelnom strieľaní gólov a už vo svojej prvej sezóne [[1992/1993|1992/93]] sa stal najlepším strelcom klubu v [[Ligue 1|Division 1]]. V ligovej súťaži nastúpil na 30 zápasov a strelil 14 gólov.<ref name="FranceFootball"/> V sezóne [[1993/1994|1993/94]] strelil Weah v lige 11 gólov v 32 zápasoch. Paris Saint-Germain v tom období zároveň pôsobilo v európskych pohároch a v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] sa dostalo do semifinále, v ktorom vypadlo s [[Arsenal FC|Arsenalom]].<ref name="FranceFootball"/> Najúspešnejším obdobím jeho pôsobenia v Paríži bola sezóna [[1994/1995|1994/95]]. Weah strelil v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] osem gólov v jedenástich zápasoch a stal sa najlepším strelcom súťaže. Paris Saint-Germain sa prebojovalo až do semifinále, kde vypadlo s [[AC Miláno|AC Milanom]].<ref name="FranceFootball"/> V domácom futbale získal Weah s PSG v roku [[1994]] titul [[Ligue 1|francúzskeho majstra]]. V roku [[1993]] a [[1995]] vyhral [[Coupe de France]] a v roku [[1995]] pridal aj [[Coupe de la Ligue]].<ref name="PSGWeah">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mister George honoured at Le Parc! | url = https://en.psg.fr/teams/club/content/george-weah-honoured-at-le-parc-paris-saint-germain-psv-eindhoven-uefa-champions-league-2024-2025 | vydavateľ = Paris Saint-Germain | jazyk = en | dátum vydania = 2024-10-22 | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> Po troch sezónach v Paris Saint-Germain Weah odišiel v roku [[1995]] do [[AC Miláno]]. Za PSG odohral vo všetkých súťažiach 138 zápasov a strelil 55 gólov. V [[Ligue 1|Division 1]] zaznamenal 96 vystúpení a 32 gólov.<ref name="PSGWeah"/><ref name="FranceFootball"/> Jeho pôsobenie v Paríži patrilo k najvýznamnejším obdobiam jeho klubovej kariéry. Počas troch sezón sa presadil nielen vo francúzskej lige, ale aj v európskych pohároch, pričom sezóna 1994/95 ho zaradila medzi najvýraznejších útočníkov európskeho futbalu.<ref name="FranceFootball"/> === AC Milan a Ballon d'Or === V lete [[1995]] prestúpil Weah z [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] do [[AC Miláno|AC Milána]]. Jeho príchod bol súčasťou výrazného posilnenia útoku tímu [[Fabio Capello|Fabia Capella]], ktorý v rovnakom prestupovom období získal aj [[Roberto Baggio|Roberta Baggia]].<ref name="Milan1995">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AC Milan Roster and Lineup 1995/96: Men's First Team | url = https://www.acmilan.com/en/roster-archive/men-first-team-archive/acmilan-1995-roster | vydavateľ = AC Milan | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> Weah vo svojej prvej sezóne v [[Serie A]] okamžite patril medzi kľúčových hráčov tímu. V ligovej sezóne [[1995/1996|1995/96]] odohral 26 zápasov a strelil 11 gólov. AC Milan získal [[Serie A|taliansky ligový titul]], keď v tabuľke skončil s 73 bodmi pred [[Juventus FC|Juventusom]]. Weah sa výrazne podieľal na útoku tímu a vytvoril útočnú dvojicu s [[Marco Simone|Marcom Simonem]].<ref name="MilanScudetto">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1995/96 Scudetto: all details | url = https://www.acmilan.com/en/club/palmares/1995-96-scudetto | vydavateľ = AC Milan | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> Dňa 24. decembra [[1995]] získal Weah [[zlatá lopta|Ballon d'Or]], ktorý udeľoval časopis [[France Football]]. V hlasovaní získal 144 bodov a zvíťazil pred [[Jürgen Klinsmann|Jürgenom Klinsmannom]] a [[Jari Litmanen|Jarim Litmanenom]]. Stal sa prvým africkým držiteľom ocenenia a prvým futbalistom mimo Európy a Južnej Ameriky, ktorý túto cenu získal.<ref name="Ballon1995">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Footballer of the Year ("Ballon d'Or") 1995 | url = https://www.rsssf.org/miscellaneous/europa-poy95.html | vydavateľ = RSSSF | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref><ref name="UEFABallon">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ballon d'Or laureates: Who has won football's most prestigious award? | url = https://www.uefa.com/ballondor/news/0292-1c27056169a7-bc88d1fdba43-1000--ballon-d-or-laureates-who-has-won-football-s-most-prestig/ | vydavateľ = UEFA | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> V tom istom roku získal Weah aj ocenenie [[FIFA World Player of the Year|FIFA World Player of the Year]]. FIFA uvádza, že v roku 1995 získal obe najvýznamnejšie individuálne ocenenia – Ballon d'Or aj ocenenie FIFA pre najlepšieho hráča sveta.<ref name="FIFAWeah1995">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le Ballon d'Or 2015 en 15 infos | url = https://inside.fifa.com/fr/news/le-ballon-d-or-2015-en-15-infos-2754041 | vydavateľ = FIFA | jazyk = fr | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> Weah pokračoval v drese AC Milána aj v ďalších sezónach. V ročníku [[1996/1997|1996/97]] strelil v Serie A 13 gólov, v [[1997/1998|1997/98]] ďalších 10 a v sezóne [[1998/1999|1998/99]] prispel ôsmimi ligovými gólmi k ďalšiemu triumfu AC Milána v talianskej lige. V sezóne 1998/99 sa výrazne zapísal aj do súboja o titul, keď 9. mája 1999 strelil dva góly pri víťazstve nad [[Juventus FC|Juventusom]] 2:0.<ref name="MilanStats">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = George Weah: statistiche e partite | url = https://www.acmilan.com/it/club/legends/giocatori/weah | vydavateľ = AC Milan | jazyk = it | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> Za AC Miláno pôsobil Weah do januára [[2000]]. Vo všetkých súťažiach za klub odohral 147 zápasov a strelil 58 gólov, z toho 114 zápasov a 46 gólov v Serie A. S klubom získal dva tituly talianskeho majstra, v sezónach [[1995/1996|1995/96]] a [[1998/1999|1998/99]].<ref name="MilanStats"/> Pôsobenie v AC Miláne predstavovalo vrchol Weahovej kariéry. Po prestupe z Francúzska sa stal jednou z najvýraznejších postáv talianskeho futbalu a v roku 1995 získal Ballon d'Or aj ocenenie FIFA World Player of the Year.<ref name="MilanStats"/><ref name="FIFAWeah1995"/> === Chelsea a Manchester City === V januári [[2000]] Weah odišiel z [[AC Miláno|AC Milána]] na hosťovanie do anglického klubu [[Chelsea FC|Chelsea]]. V [[Premier League]] debutoval 12. januára 2000 proti [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] a vo svojom prvom ligovom zápase za klub strelil gól. Do konca sezóny nastúpil v lige na 11 zápasov a strelil tri góly. Vo všetkých súťažiach zaznamenal za Chelsea 15 vystúpení a päť gólov.<ref name="PLWeah">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = George Weah | url = https://www.premierleague.com/players/1682/stats | vydavateľ = Premier League | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref><ref name="WeahStatsLate">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = George Weah Stats, Goals, Records, Assists, Cups and more | url = https://fbref.com/en/players/186014ec/George-Weah | vydavateľ = FBref | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> Najvýraznejším momentom jeho krátkeho pôsobenia v Chelsea bolo [[Finále FA Cupu 2000|finále FA Cupu]] v máji 2000. Weah nastúpil v základnej zostave proti [[Aston Villa FC|Aston Ville]] a Chelsea zvíťazila 1:0. Zisk FA Cupu tak predstavoval ďalšiu významnú trofej v jeho klubovej kariére.<ref name="WeahChelsea">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = George Weah | url = https://www.chelseafc.com/en/club/history/players-and-managers/george-weah | vydavateľ = Chelsea FC | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> Po skončení hosťovania v Chelsea sa Weah v lete [[2000]] vrátil do Anglicka, tentoraz prestúpil do [[Manchester City FC|Manchesteru City]]. Za klub odohral časť sezóny [[2000/2001|2000/01]]. V [[Premier League]] nastúpil na sedem zápasov a strelil jeden gól, pričom vo všetkých súťažiach zaznamenal deväť vystúpení a štyri góly.<ref name="PLWeah"/><ref name="WeahStatsLate"/> Weah pôsobil v Manchestri City iba krátko. Počas sezóny 2000/01 následne opustil klub a v októbri [[2000]] prestúpil do [[Olympique Marseille|Olympique de Marseille]] vo Francúzsku, čím sa po krátkom pôsobení v Anglicku vrátil do francúzskeho futbalu.<ref name="WeahStatsLate"/> === Olympique Marseille === Po krátkom pôsobení v [[Manchester City FC|Manchestri City]] sa Weah v októbri [[2000]] vrátil do [[Francúzsko|Francúzska]] a prestúpil do [[Olympique Marseille]]. V drese Marseille nastupoval počas sezóny [[2000/2001|2000/01]], pričom v [[Ligue 1|Division 1]] odohral 19 zápasov a strelil päť gólov.<ref name="FranceFootball"/> Vo všetkých súťažiach odohral Weah za Marseille 20 zápasov a zaznamenal päť gólov. Jeho pôsobenie v klube však trvalo iba jednu sezónu a po jej skončení Marseille opustil.<ref name="WeahCareer">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = La fiche technique de George Weah | url = https://www.asmonaco.com/fr/joueurs/george-weah | vydavateľ = AS Monaco | jazyk = fr | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> === Al-Jazira === V septembri [[2001]] Weah pokračoval v kariére v [[Al-Jazira Club|Al-Jazire]] zo [[Spojené arabské emiráty|Spojených arabských emirátov]]. V klube strávil dve sezóny a pôsobil tam až do roku [[2003]], keď ukončil profesionálnu futbalovú kariéru.<ref name="WeahCareer"/> Za Al-Jaziru odohral vo všetkých súťažiach 38 zápasov a strelil 28 gólov. Počas dvoch sezón tak zaznamenal výraznú gólovú bilanciu a svoje pôsobenie v Spojených arabských emirátoch využil ako poslednú etapu svojej profesionálnej hráčskej kariéry.<ref name="WeahCareer"/> Po skončení pôsobenia v Al-Jazire Weah ukončil profesionálnu futbalovú kariéru. Jeho klubová kariéra sa tak skončila po viac než dvoch desaťročiach, počas ktorých pôsobil v Libérii, Kamerune, Pobreží Slonoviny, Francúzsku, Taliansku, Anglicku a Spojených arabských emirátoch.<ref name="WeahCareer"/> == Reprezentácia == Weah debutoval v [[Libérijské národné futbalové mužstvo|libérijskej reprezentácii]] 23. februára [[1986]] v zápase proti [[Burkina Faso|Burkine Faso]]. Počas nasledujúcich šestnástich rokov sa stal hlavnou osobnosťou libérijského národného tímu a jedným z jeho najvýznamnejších hráčov v histórii. Za Libériu odohral podľa údajov [[Rec.Sport.Soccer Statistics Foundation|RSSSF]] 75 reprezentačných zápasov a strelil 18 gólov.<ref name="RSSSFWeah">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = George Tawlon Manneh Oppong Ousman Weah - Goals in International Matches | url = https://www.rsssf.org/miscellaneous/weah-intlg.html | vydavateľ = Rec.Sport.Soccer Statistics Foundation | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> Weah pomohol Libérii kvalifikovať sa na [[Africký pohár národov 1996|Africký pohár národov]] v roku [[1996]], čím sa krajina po prvýkrát v histórii dostala na záverečný turnaj tejto súťaže. Libéria bola zaradená do skupiny s [[Gabon|Gabonom]] a [[Zair|Zairom]]. V prvom zápase 16. januára 1996 zvíťazila nad Gabonom 2:1, následne však prehrala so Zairom 0:2 a do štvrťfinále nepostúpila.<ref name="RSSSFAfcon96">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = African Nations Cup 1996 - Final Tournament Details | url = https://www.rsssf.org/tables/96a-det.html | vydavateľ = Rec.Sport.Soccer Statistics Foundation | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> V kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|Majstrovstvá sveta 2002]] patrila Libéria k tímom, ktoré bojovali o postup až do posledných zápasov. Napriek Weahovým výkonom sa však krajina na záverečný turnaj nedostala. Weah následne reprezentoval Libériu na [[Africký pohár národov 2002|Africkom pohári národov 2002]] v Mali. V úvodnom zápase proti domácemu Mali 19. januára strelil gól pri remíze 1:1. Libéria následne remizovala s [[Alžírske národné futbalové mužstvo|Alžírskom]] 2:2 a v poslednom zápase skupiny prehrala s [[Nigérijské národné futbalové mužstvo|Nigériou]] 0:1.<ref name="RSSSFAfcon02">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = African Nations Cup 2002 - Final Tournament Details | url = https://www.rsssf.org/tables/02a-det.html | vydavateľ = Rec.Sport.Soccer Statistics Foundation | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> Zápas proti Nigérii 28. januára [[2002]] bol posledným profesionálnym reprezentačným vystúpením Weaha. V stretnutí nastúpil ako kapitán Libérie a jeho tím prehral 0:1. Weah následne ukončil svoje pôsobenie v profesionálnom reprezentačnom futbale.<ref name="GuardianWeahFarewell">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Curtain falls on end of the Weah show | url = https://www.theguardian.com/football/2002/feb/03/africannationscup2002.africannationscup | vydavateľ = The Guardian | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> V septembri [[2018]], už ako prezident Libérie, sa Weah vo veku 51 rokov objavil v prípravnom zápase proti Nigérii, ktorý bol usporiadaný na jeho počesť. Toto vystúpenie však nepatrí do jeho profesionálnej reprezentačnej kariéry a RSSSF ho eviduje osobitne.<ref name="RSSSFWeah"/> Weah ukončil svoju profesionálnu reprezentačnú kariéru bez účasti na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|majstrovstvách sveta]]. Napriek tomu patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti v histórii libérijského futbalu a s 18 gólmi je podľa RSSSF historicky najlepším strelcom libérijskej reprezentácie.<ref name="RSSSFWeah"/> === Politická kariéra === Po ukončení profesionálnej futbalovej kariéry v roku [[2003]] sa Weah začal aktívnejšie venovať verejnému životu a politike. Jeho politická kariéra sa začala v roku [[2004]]. Založil politické hnutie Liberia National Congress Party, ktoré sa neskôr pretransformovalo na [[Congress for Democratic Change]] (CDC).<ref name="WeahPolitics">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = President | url = https://weah.emansion.gov.lr/senior-management/president | vydavateľ = Executive Mansion of Liberia | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> V [[prezidentské voľby v Libérii 2005|prezidentských voľbách v roku 2005]] kandidoval za CDC na prezidenta Libérie. V prvom kole získal 28,3 % platných hlasov a postúpil do druhého kola spolu s [[Ellen Johnson Sirleafovou]]. V druhom kole získal 327 046 hlasov, čo predstavovalo 40,6 %, zatiaľ čo Johnsonová-Sirleafová získala 478 526 hlasov (59,4 %).<ref name="NEC2005">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2005 Election Results – President/Vice-President Runoff Election | url = https://results.necliberia.org/results2005/President/President_Runoff.php | vydavateľ = National Elections Commission of Liberia | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> V [[prezidentské voľby v Libérii 2011|prezidentských voľbách v roku 2011]] Weah nekandidoval na post prezidenta. Za CDC kandidoval na post viceprezidenta po boku prezidentského kandidáta [[Winston Tubman|Winstona Tubmana]].<ref name="NEC2011">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2011 Presidential Run-off Election Results | url = https://results.necliberia.org/president2.php | vydavateľ = National Elections Commission of Liberia | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> V roku [[2014]] Weah kandidoval za CDC v doplňujúcich voľbách do [[Senát Libérie|Senátu Libérie]] za [[Montserrado County|Montserrado County]]. Voľby vyhral a stal sa senátorom za tento okres.<ref name="WeahPolitics"/> V [[prezidentské voľby v Libérii 2017|prezidentských voľbách v roku 2017]] kandidoval Weah za CDC na prezidenta. V prvom kole získal najviac hlasov spomedzi kandidátov, no keďže nezískal nadpolovičnú väčšinu, nasledovalo druhé kolo proti [[Joseph Boakai|Josephovi Boakaiovi]]. V druhom kole Weah zvíťazil a 22. januára [[2018]] zložil prezidentskú prísahu.<ref name="NEC2017">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2017 Presidential Elections Results | url = https://necliberia.org/results/president.php | vydavateľ = National Elections Commission of Liberia | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref><ref name="WeahPolitics"/> Weah bol prezidentom Libérie v rokoch [[2018]] až [[2024]]. Počas jeho funkčného obdobia sa venoval otázkam hospodárskeho rozvoja, infraštruktúry, vzdelávania a zdravotníctva. Jeho vláda zároveň čelila politickým a ekonomickým problémom, ktoré sprevádzali krajinu počas jeho funkčného obdobia.<ref name="WeahPolitics"/> V [[prezidentské voľby v Libérii 2023|prezidentských voľbách v roku 2023]] sa Weah uchádzal o znovuzvolenie. V prvom kole získal 43,83 % platných hlasov a do druhého kola postúpil spolu s Josephom Boakaiom, ktorý získal 43,44 %. V druhom kole získal Boakai 50,64 % hlasov, zatiaľ čo Weah získal 49,36 %. Weah následne uznal výsledok volieb.<ref name="NEC2023">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2023 Presidential Elections Results | url = https://necliberia.org/results/president.php | vydavateľ = National Elections Commission of Liberia | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref><ref name="UNLiberia2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Human Rights in Liberia: 2024 Country Report | url = https://liberia.un.org/en/download/167665/277577 | vydavateľ = United Nations | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> Dňa 22. januára [[2024]] bol za prezidenta Libérie inaugurovaný Joseph Boakai, čím sa skončilo Weahovo prezidentské obdobie. Weah sa stal bývalým prezidentom Libérie.<ref name="UNLiberia2024"/> <ref name="ReutersBoakai">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liberia President Boakai resumes duties after heat exhaustion - presidency | url = https://www.yahoo.com/news/liberia-president-boakai-helped-away-144516893.html | vydavateľ = Reuters | jazyk = en | dátum vydania = 2024-01-22 | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> == Referencie == <div style="font-size: 90%"> {{Referencie}} </div> == Pozri aj == * [[Zlatá lopta]] * [[Libérijské národné futbalové mužstvo]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Najlepší futbalista FIFA}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Weah, George}} [[Kategória:Prezidenti Libérie]] [[Kategória:Libérijskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Paris Saint-Germain FC]] [[Kategória:Hráči AC Miláno]] [[Kategória:Hráči Chelsea FC]] [[Kategória:Hráči Manchester City FC]] [[Kategória:Hráči Olympique de Marseille]] k879klos4xkdriyu3zka2wj5qihmoqs 0 195862 8382664 8348814 2026-10-11T08:33:59Z RONALDO-SK 11297 /* Dejiny */ 8382664 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Източна Тракия на картата на Мармара, Турция.png|right|thumb|Poloha]] '''Východná Trácia''' (iné názvy: '''Edirnská Trácia, turecká Trácia, [[Trácia]], európske Turecko'''; [[bulharčina|po bulharsky]]: ''Източна Тракия (Iztočna Trakija)'' / ''Одринска Тракия (Odrinska Trakija)'', [[gréčtina|po grécky]]: ''Ανατολική Θράκη (Anatoliki Thraki)'', [[turečtina|po turecky]]: ''Doğu Trakya'') je časť [[Turecko|Turecka]], ktorá sa geograficky nachádza v [[juhovýchodná Európa|juhovýchodnej Európe]]. ==Dejiny== Oblasť bola pôvodne osídlená [[Tráci|Trákmi]], ktorí sa tu usadili medzi 12. - 9. stor. pred Kr. Jedna z teórii hovorí, že Tráci sem prišli z [[Grécko|Grécka]], odkiaľ ich vyhnali [[Gréci|grécke kmene]]. Približne od 8. stor. pred Kr. sa tu usadzujú [[Gréci]], ktorí tu pri pobreží zakladajú kolónie. Gréci osídlili celú pobrežnú oblasť a väčšinu Trákov vyhnali. Najznámejšie starogrécke kolónie tu boli ''Kallipolis'' (dnes [[Gelibolu]]), ''Kardia'', ''Ainos'' (dnes [[Enez]]), [[Sestos]], ''Perinthos'' (dnes [[Marmara Ereğlisi]]), ''Selymbria'' (dnes [[Silivri]]) a [[Byzantion]] (dnes [[Istanbul]]). Gréci sa usadili aj na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]]. Išlo hlavne o [[Ióni|iónskych Grékov]], územie v okolí Byzantionu obývali [[Dóri]]. [[Grécka kultúra]] sa odtiaľto dostáva aj do vnútrozemskej Trácie. Počas Peloponézskej vojny stáli miestni Gréci na strane [[Atény|Atén]]. Neskôr pripadla Trácia [[Macedónia|Macedónii]], potom slobodnej Trácii a v 1. stor. po Kr. definitívne [[Staroveký Rím|Rím]]u. Postupne sa tu rozmáha kresťanstvo. Cisár [[Hadrián]] tu postavil mesto ''Hadrianopolis'' (dnes [[Edirne]]). Cisár [[Konštantín Veľký]] prebudoval Byzantion na nové hlavné mesto, [[Konštantinopol]], kde sa usadilo obyvateľstvo z rôznych končín východnej časti ríše (hlavne Gréci). Od roku 395 patrí Trácia do [[Východorímska ríša|Východorímskej (Byzantskej) ríše]]. V 6. stor. sem prenikli [[Slovania]], ktorí sa pokúsili dobyť Konštantinopol, no neúspešne a tak sa usadili v dnešnej severnej tureckej Trácii a slovanizovali pôvodné trácke či helenizované trácke obyvateľstvo. Od 7. stor. sem prenikajú starí [[Bulhari]], ktorí sa neskôr so Slovanmi a Trákmi pomiešali a slovanizovali sa. [[Gréci]] sa udržali, obývali širšie pobrežné územia. Od 14. stor. územie ovládli [[Turci]], ktorí v roku 1453 dobyli [[Konštantinopol]], dovtedy bolo hlavné mesto [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] [[Edirne]]. Počas tureckej doby sa tu usádzalo grécke obyvateľstvo, hlavne vo vnútrozemí a v [[Konštantinopol]]e, na pobreží žili Gréci kontinuálne. Väčšina vnútrozemského obyvateľstva (snáď Bulhari) sa do 17. stor. islamizovalo a poturčilo. Turecký údaj z roku 1910 udáva, že Východná Trácia má 1 669 500 obyvateľov, z toho 655 600 tvoria [[Gréci]], 604 500 [[Turci]], 71 800 [[Bulhari]] a 337 600 obyvateľov tvorili rôzne iné národnosti. Miestni Gréci sa venovali predovšetkým obchodným činnostiam, najvýznamnejšie mestá boli [[Istanbul]] ([[dimotiki|gr.]] ''Konstandinupoli)'', [[Edirne]] ([[dimotiki|gr.]] ''Adrianupoli''), [[Gelibolu]] (gr. ''Kallipoli''), [[Tekirdağ]] (gr. ''Redestos'') a [[Kırklareli]] (gr. ''Saranda Ekklisies''). Z posledne menovaného pochádzal [[Evangelos Tsantalis]], grécky vinár, ktorý založil známu vínnu značku [[Tsantali]]. Územie bolo známe pod menom ''Romilia'', teda krajina [[Romaioi|Romaiov]] (Grékov). V roku 1923, po vzniku [[Turecko|Turecka]] a po Grécko-tureckej vojne sa konala výmena obyvateľov medzi [[Grécko]]m a [[Turecko]]m. Väčšina miestnych Grékov sa vysťahovala do Grécka (hlavne do oblastí [[Západná Trácia]] a [[Macedónia]]) a do tureckej Trácie prišlo etnické turecké obyvateľstvo z Grécka. Mnoho novousadených Turkov pochádzalo zo [[Solún]]a. Medzi moslimami sa tu usadili aj moslimskí [[Arumuni]] z Grécka. Povolené mali ostať len istanbulskí Gréci, ktorí sa však po roku 1955 takmer všetci vysťahovali do Grécka. ==Dnes== Dnes je územie tureckej Trácie vyspelou oblasťou Turecka, nachádza sa tu najväčšie mesto, [[Istanbul]]. Iné významné mestá sú [[Edirne]], [[Gelibolu]], [[Kırklareli]], [[Tekirdağ]] a [[Tekirdağ]]. Dnes tu žije približne 10.000.000 obyvateľov, prevažne [[Turci|Turkov]]. == Pozri aj == * [[Trácia]] * [[Západná Trácia]] * [[Severná Trácia]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Historické územia]] [[Kategória:Dejiny Bulharska]] [[Kategória:Dejiny Grécka]] [[Kategória:Dejiny Turecka]] cghau18r5jkavrg7yodi9c4jcgghxpc 0 201001 8382416 7923846 2026-10-10T13:53:36Z Teslaton 12161 wl. 8382416 wikitext text/x-wiki '''Mlynná dolina''' leží na južnej strane [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]], v podcelku [[Ďumbierske Tatry]]. Preteká ňou potok [[Mlynná (prítok Štiavničky)|Mlynná]]. V hornej časti sa vetví na [[Zelenská Mlynná|Zelenskú Mlynnú]] a [[Pošova Mlynná|Pošovu Mlynnú]]. Vedie ňou žlto-značkovaný chodník z [[Mýto pod Ďumbierom|Mýta pod Ďumbierom]] ku [[Chata generála Milana Rastislava Štefánika|Chate M. R. Štefánika]].<ref name=M>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 122 Nízke Tatry – Chopok (10. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ | url = https://www.vku-mapy.sk/online-mapa/tm-122-nizke-tatry-chopok-10-vydanie-2023/ | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://mapy.hiking.sk/?x=19.64553&y=48.88759 Poloha na turistickej mape] {{Súradnice|48.886433|19.64445|format=dms|display=title}} {{Slovenský výhonok}} {{Doliny Nízkych Tatier}} [[Kategória:Doliny Nízkych Tatier]] a5ews32xdlmzokvy86gu1jbebqnivhc 0 201003 8382417 5984512 2026-10-10T13:53:51Z Teslaton 12161 wl. 8382417 wikitext text/x-wiki '''Zelenská Mlynná''' je severná vetva [[Mlynná dolina|Mlynnej doliny]]. Preteká ňou potok [[Mlynná (prítok Štiavničky)|Mlynná]] a vedie ňou žlto-značkovaný chodník z [[Mýto pod Ďumbierom|Mýta pod Ďumbierom]] ku [[Chata generála Milana Rastislava Štefánika|Chate M. R. Štefánika]]. == Externé odkazy == * [http://mapy.hiking.sk/?x=19.64589&y=48.90995 Poloha na turistickej mape] {{Súradnice|48.907617|19.645767|format=dms|display=title}} {{Slovenský výhonok}} {{Doliny Nízkych Tatier}} [[Kategória:Doliny Nízkych Tatier]] tn5pkcpcf864mk06vq2tad6j78m9onp 0 203685 8382719 8050855 2026-10-11T10:17:16Z Maximilián Fedora 259749 8382719 wikitext text/x-wiki '''Tereziánsky urbár''' bolo nariadenie [[Mária Terézia|Márie Terézie]] z roku [[1767]] upravujúce jednotne v celej krajine vzťahy medzi [[zemepán]]mi a ich [[Poddanstvo (roľníci)|poddanými]]. Prvotnou myšlienkou, ktorá viedla Máriu Teréziu k vydaniu tohto [[reforma|reformného]] nariadenia, bol jej záujem na zlepšení hospodárskej situácie [[Uhorsko|Uhorska]]. K tomu mali napomôcť aj zvýšené výbery daní. V úsilí zabezpečiť a zvýšiť odvod daní vzrastal záujem viedenského dvora na zmene postavenia poddaných. Na sneme v r. [[1764]] – [[1765]] vystúpila preto panovníčka s návrhom, aby v zmysle už zabudnutého zákona z r. [[1723]] sa postavenie poddaných všade upravilo [[urbár]]mi, pričom si vyhradzovala právo hlavného dozoru pri ich schvaľovaní. [[Uhorsko|Uhorská]] [[šľachta]] však považovala vzťah medzi zemepánmi a poddanými za vzťah čisto súkromnoprávny a nemienila na danom stave nič meniť. Mária Terézia však bola pevne rozhodnutá situáciu riešiť. Dvor využil sťažnosti poddaných v niektorých zadunajských stoliciach (ktoré vyústili do otvorenej rebélie) a vydal pre ne v rokoch 1765 a [[1766]] čiastkové urbáre. V januári 1767 pristúpila Mária Terézia k vydaniu jednotného nariadenia – tereziánskeho urbáru. Základnou črtou tereziánskej urbariálnej reformy bol úmysel uviesť [[dávka|dávky]] a povinnosti poddaných voči zemepánovi do určitého pomeru s rozsahom [[Pôda a prírodné zdroje|pôdy]], ktorú mal v úžitku. Urbár súčasne stanovil maximálnu hranicu feudálnej [[Renta|renty]]. Poddanské dávky a povinnosti sa určili jednotne pre celú krajinu. Pôda, ktorú poddaní využívali, sa v urbári delila na tzv. intravilán, „domový grunt“, a extravilán, „chotárny grunt“, teda polia a lúky. Sedliak hospodáriaci na celej usadlosti bol povinný odpracovať ročne na panskej pôde (tzv. [[dominikál]]i) 52 dní so záprahom alebo 104 dní pešo. Na polovicu, štvrtinu alebo osminu usadlosti bola robota na panskom úmerne nižšia. Želiari s domom museli na panskom odpracovať ročne 18 dní, želiari bez domu 12 dní. Poddaní sa na tri dni v roku museli zúčastniť aj poľovačky svojho zemepána (ako nadháňači), zároveň boli povinní odviezť mu z poľa deviatok (teda jednu desatinu z úrody), a tiež doviezť z hory drevo. Sedliaci a želiari s domom museli za „domový grunt“ platiť zemepánovi ročne jeden zlatý ako peňažnú rentu. Okrem deviatku boli poddaní povinní odovzdávať zemepánom aj tzv. dary: dve sliepky, dva kapúny, holbu topeného masla a kopu vajec (t.&nbsp;j. 5 tuctov, 5 × 12 = 60 vajec). Tridsať usadlostí spoločne odovzdávalo ročne jedno teľa. Tieto naturálne dávky mohli byť po dohode so zemepánom vymenené za financie.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Tibenský | spoluautori = a kol. | titul = Slovensko | odkaz na titul = Slovensko (encyklopédia Vydavateľstva Obzor) | zväzok = 1 : Dejiny | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1971 | počet strán = 856 | strany = 395 }}</ref> Zavádzanie urbára narazilo spočiatku na mimoriadne ostrý odpor uhorskej šľachty. Na Slovensku sa najviac búrila šľachta v [[bratislavská župa|Bratislavskej]], [[Nitra (župa)|Nitrianskej]] a [[Hont (župa)|Hontianskej stolici]]. Odvolávajúc sa na tradície, protestovala proti zavádzaniu reforiem a žiadala zachovanie súčasného stavu. Napokon pod vplyvom okolností i neústupnosťou panovníčky sa podvolila. Do roku [[1774]] zaviedli tereziánsky urbár vo všetkých slovenských [[stolica (územie)|stoliciach]]. == Referencie == <references /> == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Rebro | meno = Karol | odkaz na autora = Karol Rebro | titul = Urbárska regulácia Marie Terézie a poddanské úpravy Jozefa II. na Slovensku | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1959 | počet strán = 666 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | titul = Slovensko | odkaz na titul = | zväzok = 1 : Dejiny | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Obzor | rok = 1971 | počet strán = 856 | strany = 394{{--}}395 }} * {{Citácia knihy | editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]] | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = II : (1526-1848) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1987 | počet strán = 856 | strany = 335{{--}}336 }} [[Kategória:Dejiny Uhorska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Pomenovania podľa Márie Terézie]] 7eyoe1ap77qc6q2h4mj01ibqh7jdl7l 0 204550 8382712 8370024 2026-10-11T10:05:47Z Cup'n'shake 9768 /* */ gramatika, preklep 8382712 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Shenzhen city montage.png|thumb|Šen-čen]] '''Šen-čen''' ({{v jazyku|cmn|深圳市|Šen-čen}}, {{pchin-jin|Shēnzhèn}}) je subprovinčné [[mesto]] v provincii [[Kuang-tung]] v južnej [[Čína|Číne]], severne od [[Hongkong]]u. Je to centrum zahraničných investícií a od konca 70. rokov jedno z najrýchlejšie rastúcich miest na svete. Je tu aj druhý najvyťaženejší [[prístav]] v Číne po [[Šanghaj]]i. V meste sídli niekoľko desiatok technologických startupov, ale aj veľké čínske technologické spoločnosti, taktiež sa tu vyrába viac ako 50% všetkej čínskej elektroniky. Práve preto mesto dostalo prezývku [[Silicon Valley]] Číny. Má rozlohu {{km2|2050}} a počet obyvateľov v administratívnych hraniciach je 17 560 000 (v roku 2020). [[File:BAO AN SOUTH ROAD, SHENZHEN (41).jpg|thumb|rušná ulica Baoan v Šen-čene]]Aj keď sa Šen-čen nachádza len trochu južne od [[Obratník Raka|obratníka Raka]], vďaka sibírskej anticyklóne má teplé, monzúnové a vlhké subtropické podnebie, hoci je pomerne blízko tropickému. Zimy sú mierne a relatívne suché, čiastočne kvôli vplyvu [[Juhočínske more|Juhočínskeho mora]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Shenzhen}} {{čínsky výhonok}} [[Kategória:Šen-čen| ]] [[Kategória:Mestá v Číne]] [[Kategória:Prístavné mestá v Číne]] [[Kategória:Prístavné mestá Juhočínskeho mora]] 1onbd8sk7y004e1it583bi2qrbpwecg 0 205815 8382691 8163892 2026-10-11T09:36:02Z Maximilián Fedora 259749 8382691 wikitext text/x-wiki {{Pozri|lotrinskom vojvodovi|František I. (Lotrinsko)}}{{Infobox Panovník |meno = František I. Štefan Lotrinský |titul = cisár Svätej rímskej ríše, toskánsky veľkovojvoda, lotrinský vojvoda |obrázok = Frans I von Habsburg.jpg |panovanie = [[13. september]] [[1745]]{{--}}[[18. august]] [[1765]] |korunovácia = [[4. október]] [[1745]], [[Frankfurt nad Mohanom]] |pôvodné meno = |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[8. december]] [[1708]] |miesto narodenia = [[Nancy (mesto)|Nancy]], [[Francúzske kráľovstvo]] |dátum úmrtia = {{dúv|1765|08|18|1708|12|08}} |miesto úmrtia = [[Innsbruck]], [[Habsburská monarchia]] |miesto pochovania =Kapucínska krypta |predchodca = [[Karol VII. Albrecht]] |regent = |nástupca = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II. Habsburský]] |manžel = |manželka = [[Mária Terézia]] |potomstvo = [[Zoznam detí Márie Terézie|16 detí]] |dynastia = [[Lotrinskí]] |otec = [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopold I. Lotrinský]] |matka = [[Alžbeta Šarlota Orleánska]] |titul0 = Lotrinský vojvoda |panovanie0 = [[27. marec]] [[1729]]{{--}}[[9. júl]] [[1737]] |predchodca0 = [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopold I. Lotrinský]] |nástupca0 = [[Stanislaw Leszczyński]] |titul1 = Toskánsky veľkovojvoda |panovanie1 = [[12. júl]] [[1737]]{{--}}[[18. august]] [[1765]] |predchodca1 = [[Gian Gastone Medicejský]] |nástupca1 = [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II. Habsburský]] }} '''František I. Lotrinský''' (František Štefan Leopold Vaudemóntsko-Lotrinský; * [[8. december]] [[1708]], [[Nancy (mesto)|Nancy]], [[Francúzske kráľovstvo]] – † [[18. august]] [[1765]], [[Innsbruck]], [[Habsburská monarchia]]) bol [[Lotrinsko (historické územie)|lotrinský]] vojvoda (v r. 1729 – 1737 ako '''František III.'''), [[Toskánsko|toskánsky]] veľkovojvoda (od r. 1737 ako '''František II.''') a cisár Svätej rímskej ríše (od r. 1745 ako '''František I.'''). == Korunný lotrinský princ == Syn lotrinského vojvodu [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopolda I.]] a jeho manželky [[Alžbeta Šarlota Orleánska|Alžbety Šarloty Orleánskej]] bol korunným princom lotrinského vojvodstva, kde jeho rodina vládla nepretržite od roku 1047. Lotrinský rod patril k najurodzenejším ríšskym kniežatám a k verným stúpencom politiky [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. V pätnástich rokoch odišiel na viedenský dvor, kde si ho cisár [[Karol VI. Habsburský|Karol VI.]] veľmi obľúbil. Ako vnuka osloboditeľa Viedne z r. 1683 [[Karol V. Lotrinský|Karola Lotrinského]] a jeho manželky [[Eleonóra Mária Habsburská|Eleonóry Habsburskej]], dcéry [[Ferdinand III. Habsburský|Ferdinanda III.]], považovali Františka Štefana za blízkeho príbuzného, a cisárova dcéra a dedička [[Mária Terézia]] sa doňho ako malé dievča zamilovala. == Sobáš s dedičkou habsburskej dynastie == V roku 1729 musel František Štefan po otcovej smrti prevziať vlády v Lotrinsku. V r. 1731 – 1732 podnikol veľkú cestu po Európe, počas ktorej v Haagu vstúpil do slobodomurárskej lóže. Zásadný význam pre Františkov ďalší život priniesol rok 1733, kedy Francúzi počas vojny o poľské nástupníctvo na lotrinskom tróne obsadili Lotrinské vojvodstvo. Neskoršie navrhli výmenu vojvodstva za Toskánsko, kde hrozilo vymretie celej medicejskej dynastie. Cisár s výmenou súhlasil a František Štefan bol postavený pred voľbu, či sa zriekne krajiny svojich predkov a stane sa toskánskym veľkovojvodom a manželom dedičky habsburskej monarchie, alebo odmietne a bude bojovať o znovuzískanie obsadenej krajiny. Rozhodol sa pre prvú možnosť. Dňa [[12. február]]a [[1736]] sa vo Viedni konala jeho svadba s arcivojvodkyňou [[Mária Terézia|Máriou Teréziou]]. O rok nato sa stal toskánskym veľkovojvodom, v nasledujúcich dvoch rokoch sa zdržiaval vo Florencii. == František Štefan rímskonemeckým cisárom == Po smrti Karola VI. prevzala vládu jeho dcéra a učinila manžela spoluvládcom. Jeho prvá kandidatúra na rímskeho cisára nebola úspešná. Až po smrti [[Karol VII. Albrecht|Karola VII. Albrechta]] v r. 1745 zvolili kurfirsti za cisára Františka Štefana. Cisársky titul zvýšil jeho prestíž, ale nepriniesol mu výraznejší politický vplyv. Zmieril sa s tým, pretože to vyhovovalo jeho pohodlnosti. Najradšej trávil čas na love či pri hracom stole. V jeho okolí panovala prirodzená rodinná atmosféra, šťastní manželia sa svedomito starali o výchovu svojich detí. == Podnikateľ == Svoje nie veľmi úspešné pôsobenie ako cisár si plne vynahradil v podnikateľskej oblasti, v ktorej prejavil mimoriadne nadanie. Základom jeho majetku sa stalo ohromné dedičstvo, ktoré mu poslúžilo na rozvoj podnikania. Okrem manufaktúr založil niekoľko bánk, stal sa hlavným dodávateľom pre habsburskú armádu, počas [[sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročnej vojny]] dokonca zásoboval i armádu pruského kráľa [[Fridrich II. Veľký|Fridricha II.]] Svoje podniky intenzívne rozširoval a zisky z nich používal dokonca i na úverovanie štátnej pokladnice. Ako nadšený prírodovedec experimentoval vo vlastnom chemickom laboratóriu, venoval sa alchýmii, zbieral minerály, gobelíny a mince. == František I. Štefan a Slovensko == František Štefan I. ako úspešný podnikateľ sa zaslúžil o rozvoj hospodárstva i na Slovensku. V roku 1736 kúpil panstvo [[Holíč]] a založil tu fabriku na keramiku. Ešte významnejší podnik založil v tom istom roku v [[Šaštín-Stráže|Šaštíne]], kde získal zadlžený majetok rodu [[Czoborovci|Czoborovcov]] a zriadil tu najväčšiu textilnú manufaktúru na Slovensku – kartúnku, kde zamestnával vyše 1&nbsp;000 tkáčov. == Rodokmeň Františka I. Štefana == {{Rodokmeň predkov |1 = '''František I.Štefan ''' |2 = [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopold I.]] |3 = [[Alžbeta Šarlota Orleánska]] |4 = [[Karol V. (Lotrinsko)|Karol V.]] |5 = [[Eleonóra Mária Habsburská]] |6 = [[Filip I. Orleánsky|Filip I. Bourbon-Orléansky]] |7 = [[Alžbeta Šarlota Falcká]] |8 = [[Mikuláš František Lotrinský]] |9 = [[Klaudia Lotrinská]] |10 = [[Ferdinand III. Habsburský]] |11 = [[Eleonóra Magdaléna Gonzagová]] |12 = [[Ľudovít XIII.]] |13 = [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anna Habsburská]] |14 = [[Karol Ľudovít I. (Falcko)|Karol Ľudovít I.]] |15 = [[Šarlota Hessenská]] |16 = [[František II. (Lotrinsko)|František II. Lotrinský]] |17 = [[Kristína zo Salmu]] |18 = [[Henrich II. (Lotrinsko)|Henrich II. Lotrinský]] |19 = [[Margaréta Gonzaga]] |20 = [[Ferdinand II. Habsburský]] |21 = [[Mária Anna Bavorská (1574 – 1616)|Mária Anna Bavorská]] |22 = [[Karol II. Gonzaga]] |23 = [[Mária Gonzagová]] |24 = [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich IV.]] |25 = [[Mária Medicejská]] |26 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |27 = [[Margaréta Habsburská (1584 – 1611)|Margaréta Habsburská]] |28 = [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrich V. Falcký]] |29 = [[Alžbeta Stuartová]] |30 = [[Viliam V. (Hessensko-Kaselsko)|Viliam V. Hessensko-kaselský]] |31 = [[Amália Alžbeta z Hanau-Münzenbergu]] }} == Rodinné pomery == Napriek jeho početným milostným pletkám prežil s [[Mária Terézia|Máriou Teréziou]] šťastné a harmonické manželstvo, z ktorého vzišlo šestnásť detí: * Mária Alžbeta (* [[5. február]] [[1737]] – † [[7. jún]] [[1740]]) * [[Mária Anna Habsbursko-lotrinská|Mária Anna]] (* [[6. október]] [[1738]] – † [[19. november]] [[1789]]) * Mária Karolína (* [[12. január]] [[1740]] – † [[25. január]] [[1741]]) * [[Jozef II. Habsburský|Jozef]] (* [[13. marec]] [[1741]] – † [[20. február]] [[1790]]), neskorší cisár Jozef II. * [[Mária Kristína Habsbursko-lotrinská|Mária Kristína]] (* [[13. máj]] [[1742]] – † [[24. jún]] [[1798]]), manžel [[Albert Saský]] (* [[11. júl]] [[1738]] – † [[10. február]] [[1822]]), sasko-tešínsky vojvoda, miestodržiteľ Nizozemska * [[Mária Alžbeta Habsbursko-lotrinská|Mária Alžbeta]] (* [[13. august]] [[1743]] – † [[22. september]] [[1808]]) * [[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karol Jozef]] (* [[1. február]] [[1745]] – † [[18. január]] [[1761]]) * [[Mária Amália Habsbursko-lotrinská|Mária Amália]] (* [[26. február]] [[1746]] – † [[18. jún]] [[1804]]), manžel [[Ferdinand (Parma a Piacenza)|Ferdinand Bourbon-Parmský]] (* [[20. január]] [[1751]] – † [[9. október]] [[1802]]), parmský vojvoda, 6 detí * [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Peter Leopold]] (* [[5. máj]] [[1747]] – † [[1. marec]] [[1792]]), neskorší cisár Leopold II. * Mária Karolína (*/† [[17. september]] [[1748]]) * [[Mária Johana Habsbursko-lotrinská|Mária Johana Gabriela]] (* [[4. február]] [[1750]] – † [[23. december]] [[1762]]) * [[Mária Jozefa Habsbursko-lotrinská|Mária Jozefa]] (* [[19. marec]] [[1751]] – † [[15. október]] [[1767]]) * [[Mária Karolína Rakúska|Mária Karolína]] (* [[13. august]] [[1752]] –  † [[8. september]] [[1814]]), manžel [[Ferdinand I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|Ferdinand I.]] (* [[12. január]] [[1751]] – † [[4. január]] [[1825]]), kráľ [[Kráľovstvo oboch Sicílií|Oboch Sicílii]]. * [[Ferdinand Karol Habsbursko-lotrinský|Ferdinand Karol Anton]] (* [[1. jún]] [[1754]] – † [[24. december]] [[1806]]), manželka Mária Richardis Božena Modenská d’Este (* [[7. apríl]] [[1750]] – † [[14. november]] [[1829]]) * [[Mária Antoinetta|Mária Antónia (Antoinetta)]] (* [[2. november]] [[1755]] – † [[16. október]] [[1793]]), manžel [[Ľudovít XVI.]] (* [[23. august]] [[1754]] – † [[21. január]] [[1793]]), francúzsky kráľ * [[Maximilián František Habsbursko-lotrinský|Maximilián František]] (* [[8. december]] [[1756]] – † [[27. jún]] [[1801]]), kolínsky arcibiskup, münsterský biskup, veľmajster [[Rád nemeckých rytierov|Rádu nemeckých rytierov]] {{Hlavný článok|Zoznam detí Márie Terézie}} Po smrti bol pochovaný v [[Kapucínska krypta|kapucínskej krypte]] vo Viedni, kam v roku [[1780]] uložili i ostatky jeho manželky. == Panovnícke pomery == {{s-start}} {{s-hou|meno='''František I. Lotrinský'''|[[Lotrinskí]]}} {{s-reg}} {{s-pred|pred=[[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopold I.]]}} {{s-teraz|teraz=[[Zoznam lotrinských vojvodov|Lotrinský vojvoda]]|roky=[[1729]]{{--}}[[1737]]}} {{s-potom|potom=[[Stanislav I. (Poľsko)|Stanislav Leszczyński]]}} {{s-pred|pred=[[Jean Gaston de Medici]]}} {{s-teraz|teraz=[[Zoznam toskánskych veľkovojvodov|Toskánsky veľkovojvoda]]|roky=[[1737]]{{--}}[[1765]]}} {{s-potom|potom=[[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II. Habsburský]]}} {{s-pred|pred=[[Karol VII. Albrecht]]}} {{s-teraz|teraz=[[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov|Cisár Svätej rímskej ríše]]|roky=[[1745]]{{--}}[[1765]]}} {{s-potom|potom=[[Jozef II. Habsburský]]}} {{s-end}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Francis I, Holy Roman Emperor}} {{Cisári Svätej rímskej ríše}}{{Autoritné údaje}} [[Kategória:Habsbursko-lotrinská dynastia]] [[Kategória:Lotrinská dynastia]] [[Kategória:Rímskonemeckí cisári]] [[Kategória:Lotrinskí vojvodovia]] [[Kategória:Toskánski veľkovojvodovia]] [[Kategória:Rakúski slobodomurári]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Osobnosti z Nancy]] [[Kategória:Uhorskí palatíni]] [[Kategória:Pochovaní v kapucínskej krypte vo Viedni]] [[Kategória:Nositelia rakúskeho Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Nositelia Vojenského radu Márie Terézie]] 6n1hnx8e2tjuesohvxtnau5nef7rovw 8382693 8382691 2026-10-11T09:37:11Z Maximilián Fedora 259749 8382693 wikitext text/x-wiki {{Pozri|lotrinskom vojvodovi|František I. (Lotrinsko)}}{{Infobox Panovník |meno = František I. Štefan Lotrinský |titul = cisár Svätej rímskej ríše, toskánsky veľkovojvoda, lotrinský vojvoda |obrázok = Frans I von Habsburg.jpg |panovanie = [[13. september]] [[1745]]{{--}}[[18. august]] [[1765]] |korunovácia = [[4. október]] [[1745]], [[Frankfurt nad Mohanom]] |pôvodné meno = |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[8. december]] [[1708]] |miesto narodenia = [[Nancy (mesto)|Nancy]], [[Francúzske kráľovstvo]] |dátum úmrtia = {{dúv|1765|08|18|1708|12|08}} |miesto úmrtia = [[Innsbruck]], [[Habsburská monarchia]] |miesto pochovania =Kapucínska krypta |predchodca = [[Karol VII. Albrecht]] |regent = |nástupca = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II. Habsburský]] |manžel = |manželka = [[Mária Terézia]] |potomstvo = [[Zoznam detí Márie Terézie|16 detí]] |dynastia = [[Lotrinskí]] |otec = [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopold I. Lotrinský]] |matka = [[Alžbeta Šarlota Orleánska]] |titul0 = Lotrinský vojvoda |panovanie0 = [[27. marec]] [[1729]]{{--}}[[9. júl]] [[1737]] |predchodca0 = [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopold I. Lotrinský]] |nástupca0 = [[Stanislaw Leszczyński]] |titul1 = Toskánsky veľkovojvoda |panovanie1 = [[12. júl]] [[1737]]{{--}}[[18. august]] [[1765]] |predchodca1 = [[Gian Gastone Medicejský]] |nástupca1 = [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II. Habsburský]] }} '''František I. Lotrinský''' (František Štefan Leopold Vaudemóntsko-Lotrinský; * [[8. december]] [[1708]], [[Nancy (mesto)|Nancy]], [[Francúzske kráľovstvo]] – † [[18. august]] [[1765]], [[Innsbruck]], [[Habsburská monarchia]]) bol [[Lotrinsko (historické územie)|lotrinský]] vojvoda (v r. 1729 – 1737 ako '''František III.'''), [[Toskánsko|toskánsky]] veľkovojvoda (od r. 1737 ako '''František II.''') a cisár Svätej rímskej ríše (od r. 1745 ako '''František I.'''). == Korunný lotrinský princ == Syn lotrinského vojvodu [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopolda I.]] a jeho manželky [[Alžbeta Šarlota Orleánska|Alžbety Šarloty Orleánskej]] bol korunným princom lotrinského vojvodstva, kde jeho rodina vládla nepretržite od roku 1047. Lotrinský rod patril k najurodzenejším ríšskym kniežatám a k verným stúpencom politiky [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. V pätnástich rokoch odišiel na viedenský dvor, kde si ho cisár [[Karol VI. Habsburský|Karol VI.]] veľmi obľúbil. Ako vnuka osloboditeľa Viedne z r. 1683 [[Karol V. Lotrinský|Karola Lotrinského]] a jeho manželky [[Eleonóra Mária Habsburská|Eleonóry Habsburskej]], dcéry [[Ferdinand III. Habsburský|Ferdinanda III.]], považovali Františka Štefana za blízkeho príbuzného a cisárova dcéra a dedička [[Mária Terézia]] sa doňho ako malé dievča zamilovala. == Sobáš s dedičkou habsburskej dynastie == V roku 1729 musel František Štefan po otcovej smrti prevziať vlády v Lotrinsku. V r. 1731 – 1732 podnikol veľkú cestu po Európe, počas ktorej v Haagu vstúpil do slobodomurárskej lóže. Zásadný význam pre Františkov ďalší život priniesol rok 1733, kedy Francúzi počas vojny o poľské nástupníctvo na lotrinskom tróne obsadili Lotrinské vojvodstvo. Neskoršie navrhli výmenu vojvodstva za Toskánsko, kde hrozilo vymretie celej medicejskej dynastie. Cisár s výmenou súhlasil a František Štefan bol postavený pred voľbu, či sa zriekne krajiny svojich predkov a stane sa toskánskym veľkovojvodom a manželom dedičky habsburskej monarchie, alebo odmietne a bude bojovať o znovuzískanie obsadenej krajiny. Rozhodol sa pre prvú možnosť. Dňa [[12. február]]a [[1736]] sa vo Viedni konala jeho svadba s arcivojvodkyňou [[Mária Terézia|Máriou Teréziou]]. O rok nato sa stal toskánskym veľkovojvodom, v nasledujúcich dvoch rokoch sa zdržiaval vo Florencii. == František Štefan rímskonemeckým cisárom == Po smrti Karola VI. prevzala vládu jeho dcéra a učinila manžela spoluvládcom. Jeho prvá kandidatúra na rímskeho cisára nebola úspešná. Až po smrti [[Karol VII. Albrecht|Karola VII. Albrechta]] v r. 1745 zvolili kurfirsti za cisára Františka Štefana. Cisársky titul zvýšil jeho prestíž, ale nepriniesol mu výraznejší politický vplyv. Zmieril sa s tým, pretože to vyhovovalo jeho pohodlnosti. Najradšej trávil čas na love či pri hracom stole. V jeho okolí panovala prirodzená rodinná atmosféra, šťastní manželia sa svedomito starali o výchovu svojich detí. == Podnikateľ == Svoje nie veľmi úspešné pôsobenie ako cisár si plne vynahradil v podnikateľskej oblasti, v ktorej prejavil mimoriadne nadanie. Základom jeho majetku sa stalo ohromné dedičstvo, ktoré mu poslúžilo na rozvoj podnikania. Okrem manufaktúr založil niekoľko bánk, stal sa hlavným dodávateľom pre habsburskú armádu, počas [[sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročnej vojny]] dokonca zásoboval i armádu pruského kráľa [[Fridrich II. Veľký|Fridricha II.]] Svoje podniky intenzívne rozširoval a zisky z nich používal dokonca i na úverovanie štátnej pokladnice. Ako nadšený prírodovedec experimentoval vo vlastnom chemickom laboratóriu, venoval sa alchýmii, zbieral minerály, gobelíny a mince. == František I. Štefan a Slovensko == František Štefan I. ako úspešný podnikateľ sa zaslúžil o rozvoj hospodárstva i na Slovensku. V roku 1736 kúpil panstvo [[Holíč]] a založil tu fabriku na keramiku. Ešte významnejší podnik založil v tom istom roku v [[Šaštín-Stráže|Šaštíne]], kde získal zadlžený majetok rodu [[Czoborovci|Czoborovcov]] a zriadil tu najväčšiu textilnú manufaktúru na Slovensku – kartúnku, kde zamestnával vyše 1&nbsp;000 tkáčov. == Rodokmeň Františka I. Štefana == {{Rodokmeň predkov |1 = '''František I.Štefan ''' |2 = [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopold I.]] |3 = [[Alžbeta Šarlota Orleánska]] |4 = [[Karol V. (Lotrinsko)|Karol V.]] |5 = [[Eleonóra Mária Habsburská]] |6 = [[Filip I. Orleánsky|Filip I. Bourbon-Orléansky]] |7 = [[Alžbeta Šarlota Falcká]] |8 = [[Mikuláš František Lotrinský]] |9 = [[Klaudia Lotrinská]] |10 = [[Ferdinand III. Habsburský]] |11 = [[Eleonóra Magdaléna Gonzagová]] |12 = [[Ľudovít XIII.]] |13 = [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anna Habsburská]] |14 = [[Karol Ľudovít I. (Falcko)|Karol Ľudovít I.]] |15 = [[Šarlota Hessenská]] |16 = [[František II. (Lotrinsko)|František II. Lotrinský]] |17 = [[Kristína zo Salmu]] |18 = [[Henrich II. (Lotrinsko)|Henrich II. Lotrinský]] |19 = [[Margaréta Gonzaga]] |20 = [[Ferdinand II. Habsburský]] |21 = [[Mária Anna Bavorská (1574 – 1616)|Mária Anna Bavorská]] |22 = [[Karol II. Gonzaga]] |23 = [[Mária Gonzagová]] |24 = [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich IV.]] |25 = [[Mária Medicejská]] |26 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |27 = [[Margaréta Habsburská (1584 – 1611)|Margaréta Habsburská]] |28 = [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrich V. Falcký]] |29 = [[Alžbeta Stuartová]] |30 = [[Viliam V. (Hessensko-Kaselsko)|Viliam V. Hessensko-kaselský]] |31 = [[Amália Alžbeta z Hanau-Münzenbergu]] }} == Rodinné pomery == Napriek jeho početným milostným pletkám prežil s [[Mária Terézia|Máriou Teréziou]] šťastné a harmonické manželstvo, z ktorého vzišlo šestnásť detí: * Mária Alžbeta (* [[5. február]] [[1737]] – † [[7. jún]] [[1740]]) * [[Mária Anna Habsbursko-lotrinská|Mária Anna]] (* [[6. október]] [[1738]] – † [[19. november]] [[1789]]) * Mária Karolína (* [[12. január]] [[1740]] – † [[25. január]] [[1741]]) * [[Jozef II. Habsburský|Jozef]] (* [[13. marec]] [[1741]] – † [[20. február]] [[1790]]), neskorší cisár Jozef II. * [[Mária Kristína Habsbursko-lotrinská|Mária Kristína]] (* [[13. máj]] [[1742]] – † [[24. jún]] [[1798]]), manžel [[Albert Saský]] (* [[11. júl]] [[1738]] – † [[10. február]] [[1822]]), sasko-tešínsky vojvoda, miestodržiteľ Nizozemska * [[Mária Alžbeta Habsbursko-lotrinská|Mária Alžbeta]] (* [[13. august]] [[1743]] – † [[22. september]] [[1808]]) * [[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karol Jozef]] (* [[1. február]] [[1745]] – † [[18. január]] [[1761]]) * [[Mária Amália Habsbursko-lotrinská|Mária Amália]] (* [[26. február]] [[1746]] – † [[18. jún]] [[1804]]), manžel [[Ferdinand (Parma a Piacenza)|Ferdinand Bourbon-Parmský]] (* [[20. január]] [[1751]] – † [[9. október]] [[1802]]), parmský vojvoda, 6 detí * [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Peter Leopold]] (* [[5. máj]] [[1747]] – † [[1. marec]] [[1792]]), neskorší cisár Leopold II. * Mária Karolína (*/† [[17. september]] [[1748]]) * [[Mária Johana Habsbursko-lotrinská|Mária Johana Gabriela]] (* [[4. február]] [[1750]] – † [[23. december]] [[1762]]) * [[Mária Jozefa Habsbursko-lotrinská|Mária Jozefa]] (* [[19. marec]] [[1751]] – † [[15. október]] [[1767]]) * [[Mária Karolína Rakúska|Mária Karolína]] (* [[13. august]] [[1752]] –  † [[8. september]] [[1814]]), manžel [[Ferdinand I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|Ferdinand I.]] (* [[12. január]] [[1751]] – † [[4. január]] [[1825]]), kráľ [[Kráľovstvo oboch Sicílií|Oboch Sicílii]]. * [[Ferdinand Karol Habsbursko-lotrinský|Ferdinand Karol Anton]] (* [[1. jún]] [[1754]] – † [[24. december]] [[1806]]), manželka Mária Richardis Božena Modenská d’Este (* [[7. apríl]] [[1750]] – † [[14. november]] [[1829]]) * [[Mária Antoinetta|Mária Antónia (Antoinetta)]] (* [[2. november]] [[1755]] – † [[16. október]] [[1793]]), manžel [[Ľudovít XVI.]] (* [[23. august]] [[1754]] – † [[21. január]] [[1793]]), francúzsky kráľ * [[Maximilián František Habsbursko-lotrinský|Maximilián František]] (* [[8. december]] [[1756]] – † [[27. jún]] [[1801]]), kolínsky arcibiskup, münsterský biskup, veľmajster [[Rád nemeckých rytierov|Rádu nemeckých rytierov]] {{Hlavný článok|Zoznam detí Márie Terézie}} Po smrti bol pochovaný v [[Kapucínska krypta|kapucínskej krypte]] vo Viedni, kam v roku [[1780]] uložili i ostatky jeho manželky. == Panovnícke pomery == {{s-start}} {{s-hou|meno='''František I. Lotrinský'''|[[Lotrinskí]]}} {{s-reg}} {{s-pred|pred=[[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopold I.]]}} {{s-teraz|teraz=[[Zoznam lotrinských vojvodov|Lotrinský vojvoda]]|roky=[[1729]]{{--}}[[1737]]}} {{s-potom|potom=[[Stanislav I. (Poľsko)|Stanislav Leszczyński]]}} {{s-pred|pred=[[Jean Gaston de Medici]]}} {{s-teraz|teraz=[[Zoznam toskánskych veľkovojvodov|Toskánsky veľkovojvoda]]|roky=[[1737]]{{--}}[[1765]]}} {{s-potom|potom=[[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II. Habsburský]]}} {{s-pred|pred=[[Karol VII. Albrecht]]}} {{s-teraz|teraz=[[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov|Cisár Svätej rímskej ríše]]|roky=[[1745]]{{--}}[[1765]]}} {{s-potom|potom=[[Jozef II. Habsburský]]}} {{s-end}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Francis I, Holy Roman Emperor}} {{Cisári Svätej rímskej ríše}}{{Autoritné údaje}} [[Kategória:Habsbursko-lotrinská dynastia]] [[Kategória:Lotrinská dynastia]] [[Kategória:Rímskonemeckí cisári]] [[Kategória:Lotrinskí vojvodovia]] [[Kategória:Toskánski veľkovojvodovia]] [[Kategória:Rakúski slobodomurári]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Osobnosti z Nancy]] [[Kategória:Uhorskí palatíni]] [[Kategória:Pochovaní v kapucínskej krypte vo Viedni]] [[Kategória:Nositelia rakúskeho Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Nositelia Vojenského radu Márie Terézie]] 7on71lzyje0rl8ee0ejyj2rvrqubqdd 10 221664 8382439 8381528 2026-10-10T15:09:38Z Pe3kZA 39673 drobné typo 8382439 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Vodné toky v povodí Bystrianka |nadpis = Vodné toky v povodí [[Bystrianka|Bystrianky]] |štýl nadpisu = background:#CEDAF2 |zoznam1 = <small>''Bystrianka'' → ''Hron'' → ''Dunaj''</small> |zoznam2 = '''[[Bystrianka]]''' · [[Čierne dolinky]] · [[Čierny potok (prítok Bystrianky)|Čierny potok]] · [[Dievka (potok)|Dievka]] · [[Frľajzová]] · [[Gata]] · [[Havranka (potok)|Havranka]] · [[Hlboká (prítok Štiavničky)|Hlboká]] · [[Hviezdny potok (prítok Štiavničky)|Hviezdny potok]] · [[Jamy (potok)|Jamy]] · [[Jasienok (prítok Štiavničky)|Jasienok]] · [[Javoriny]] · [[Konštiak]] · [[Krivá (prítok Jasienka)|Krivá]] · [[Krivé (prítok Bystrianky)|Krivé]] · [[Krivé dolinky]] · [[Krtičná (prítok Bystrianky)|Krtičná]] · [[Kumštová]] · [[Lajštrošský potok]] · [[Líšková (potok)|Líšková]] · [[Ludvíková]] · [[Malá Bacúšska]] · [[Mesiačik (potok)|Mesiačik]] · [[Mlynná (prítok Štiavničky)|Mlynná]] · [[Moravčíková (potok)|Moravčíková]] · [[Morová]] · [[Oravcová (prítok Štiavničky)|Oravcová]] · [[Pachlovka]] · [[Parichvost (potok)|Parichvost]] · [[Pod Kozími chrbtami]] · [[Rakytiny (prítok Bystrianky)|Rakytiny]] · [[Strmý žľab]] · [[Stupka]] · [[Šánske]] · [[Širáňová]] · [[Široká (prítok Štiavničky)|Široká]] · [[Špitálik]] · '''[[Štiavnička (prítok Bystrianky)|Štiavnička]]''' · [[Trangoška (potok)|Trangoška]] · [[Trojica (potok)|Trojica]] · [[Trojička]] · [[Valachovo]] · [[Valova dolinka]] · [[Veľká Bacúšska]] · [[Veľké (potok)|Veľké]] · [[Vojtkuľa]] · [[Volovec (prítok Bystrianky)|Volovec]] · [[Zápače]] · [[Zelená Mlynná (potok)|Zelená Mlynná]] }} <noinclude> [[Kategória:Šablóny povodí na Slovensku|Bystrianka]] </noinclude> 8n5456sjl7whw9dti3hqq4xm2ovxvv6 0 223201 8382572 8297294 2026-10-10T20:28:38Z Martingazak 234259 Ruské dobytie Sibíri 8382572 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Colonisation2.gif|náhľad|Kolonizácia sveta [[1492]]-[[2008]]]] [[Súbor:Colonization_1945.png|náhľad|Mapa sveta znázorňujúca kolonializmus v období konca [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] (anglicky)]] '''Kolonializmus''' predstavuje rozširovanie [[Suverenita (právo)|zvrchovanosti]] určitého [[Národ|národa]] na [[Územie|teritórium]] a ľud mimo vlastných [[štátna hranica|hraníc]], často za účelom zlepšenia vlastnej [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiky]] prostredníctvom využívania domorodých [[prírodný zdroj|prírodných zdrojov]], [[pracovná sila (schopnosť)|pracovnej sily]] a miestneho trhu. Kolonializmus je na rozdiel od antickej alebo stredovekej [[kolonizácia (osídľovanie)|kolonizácie]] považovaný za moderný, takmer výhradne západný (alebo európsky) jav, a to aj napriek tomu že, politika expanzie s rôznou formou nadvlády a udržiavanie [[hegemónia|hegemónie]] nebola v minulosti výhradne západným javom. V tomto ohľade má kolonializmus vzťah k [[ríša|ríši]] (impériu). Moderný kolonializmus sa zvyčajne datuje od 16. storočia do polovice 20. storočia. Kolonializmus ako systém nadvlády a kontroly nemal len ekonomickú dimenziu, ale nemenej významné boli jeho politické a kultúrne dimenzie. == Typy kolonializmu == Historicky je možné odlíšiť niekoľko typov moderného kolonializmu: * Osídľovací kolonializmus, ktorý spočíval v presune relatívne veľkých alebo väčších skupín obyvateľstva z materskej krajiny (metropoly) na nové kolonizované územia. Ako príklad je možné uviesť situáciu v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] (španielske a portugalské kolónie), [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] (britské a francúzske kolónie) alebo príklady [[Austrália (štát)|Austrálie]], [[Nový Zéland|Nového Zélandu]] alebo [[Južná Afrika (časť)|Južnej Afriky]] (opäť britské kolónie, čiastočne holandské). Za formu osídľovania kolonizácie sa často považuje aj prípad ruskej [[Sibír|Sibíri]]. Domorodé alebo miestne politické inštitúcie a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]] boli podrobené intenzívnemu tlaku zo strany kolonizátora, čo viedlo vo väčšine prípadov k ich nahradeniu kolonizátorovými. Neznamenalo to však, že miestne spoločenské a politické [[inštitúcia|inštitúcie]] alebo [[Tradícia (zvyky)|tradície]] úplne vymizli. * Exploatačný (vykorisťujúci) kolonializmus, ktorý sa skôr než na osídľovanie obyvateľstvom z materskej krajiny, zameriaval na vojenskú a politickú kontrolu kolonizovaných území, ktoré zaručovali kolonizátorovi kontrolu nad hospodárstvom (vrátane kontroly nad miestnymi bohatými prírodnými zdrojmi) a [[Medzinárodný obchod|medzinárodným obchodom]]. V tomto prípade mohla byť zachovaná väčšina miestnych politických a spoločenských inštitúcií, ale ich funkcie boli preorientované na sprostredkovateľa na udržanie nadvlády kolonizátora. Ako príklady je možné uviesť britskú koloniálnu politiku v [[India|Indii]], belgickú v [[Konžský slobodný štát|Kongu]] alebo holandskú v [[Indonézia|Indonézii]]. * [[hybrid|Hybridný]] kolonializmus je pojem, ktorý sa snaží zahrnúť tie príklady, ktoré vykazujú znaky oboch predchádzajúcich typov kolonializmu. Hybridný kolonializmus ukazuje na vývojovú zmenu z exploatačného typu k osídľovaciemu, ku ktorej došlo v niektorých príkladoch. Ako najvýznamnejší príklad môže slúžiť príklad francúzskeho [[Alžírsko|Alžírska]]. Ako všetky [[typológia|typológie]] je aj táto typológia pomocná a nevystihuje pojem kolonializmu v celej jeho šírke. == Hlavné moderné koloniálne veľmoci == Ak ponecháme stranou [[Grécka kolonizácia|grécku kolonizáciu]] alebo formy [[hegemónia|hegemónie]], spojené s [[Perzská ríša|Perzskou ríšou]], ríšou [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]], [[Rímska ríša|Rímskou ríšou]], [[Čína (civilizácia)|Čínou]] alebo [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] ad., ktoré sú označované ako [[imperializmus]], moderný kolonializmus je asociovaný s nasledujúcimi krajinami: V Európe: * [[Spojené kráľovstvo]] * [[Francúzsko]] * [[Španielsko]] * [[Portugalsko]] * [[Holandsko]] * [[Belgicko]] * [[Nemecko]] * [[Taliansko]] * [[Dánsko]] * [[Švédsko]] * [[Rusko]] Mimo Európy: * [[Japonsko]] * [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] == Dejiny kolonializmu == === Objavenie Ameriky a obdobie iberskej koloniálnej expanzie === Vo všeobecnom poňatí začínajú dejiny moderného kolonializmu s objavením Ameriky (respektíve Amerík: Južnej, Strednej a Severnej) po roku [[1492]]. Už okolo polovice [[15. storočia]] ale [[Portugalčania|Portugalci]] objavovali a nadväzovali prvé kontakty na západnom pobreží Afriky. Počiatok kolonializmu je tak spojený s dobou tzv. objavných plavieb, v ktorých od konca 15. až do polovice 16. storočia dominovali práve Portugalci a [[Španieli (etnikum)|Španieli]]. Pod španielskou vlajkou sa vylodil [[Krištof Kolumbus]] na ostrovoch [[Karibik|Karibiku]]. Španielski a portugalskí [[Conquista|conquistadori]] počas približne 50 rokov postupne objavili väčšinu [[Južná Amerika|Južnej]], [[Stredná Amerika|Strednej Ameriky]] a juh [[Severná Amerika|Severnej]]. Už v roku [[1494]] [[Tordesillaská zmluva|zmluvou z Tordesillas]] došlo ku geografickému rozdeleniu sféry vplyvu medzi Španielsko a Portugalsko, a to pozdĺž severo-južného [[Poludník|poludníka]], 370 míľ od [[Kapverdy|Kapverdských ostrovov]]. Toto delenie umožňovalo Portugalcom kontrolu nad zhruba dnešnou [[Brazília|Brazíliou]]. Kým Španieli sa zameriavali takmer výlučne na Ameriku (s niekoľkými výnimkami ako bola napríklad [[Španielska Východná India]]), Portugalci mali od 15. storočia záujmy tiež v [[Afrika|Afrike]] a v [[Ázia|Ázii]] (napríklad [[Portugalská India|Goya]] na [[Predná India|Indickom polostrove]], misie v Japonsku, [[Macao]]). Objavenie Ameriky a počiatok jej kolonizovania bol významný aj z hľadiska kultúrneho a biologického. Počas relatívne krátkej doby došlo vďaka kolonizácii k revolučnej výmene medzi Starým a Novým kontinentom, ktorý sa týkal poľnohospodárskych výrobkov respektíve biologické zmeny (výmena sa týkala rastlín, zvierat ale aj chorôb), táto kultúrno-biologická výmena je odborne nazývaná [[Kolumbovská výmena|kolumbovskou výmenou]] (''Colombian exchange''). V tomto zmysle zmenilo objavenie Ameriky a jej kolonizovanie európsku ale aj americkú a následne aj ázijskú, africkú či austrálsku krajinu, jedálniček aj kultúrne zvyky. === Nástup Anglicka, Francúzska a Holandska v 17. storočí === Kým prvú polovicu 16. storočia dominovali európskemu kolonializmu ako novému javu v európskych dejinách Španieli a Portugalci, situácia sa zmenila po polovici [[16. storočia]] s postupným nástupom dvoch nových veľmocí [[Anglicko]] a [[Francúzsko]]. Španielsko a Portugalsko si svoje kolónie však udržali do začiatku [[19. storočia]] a v niektorých prípadoch až do polovice [[20. storočia]]. Od začiatku 17. storočia sa k Anglicku a Francúzsku pripája tretí významný hráč, ktorým bolo [[Holandsko]]. Anglicko a Francúzsko sa najprv zamerali na osídľovací kolonializmus v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] (tzn. na sever od [[Španieli (etnikum)|Španielmi]] kontrolovaného [[Vicekráľovstvo Nové Španielsko|Nového Španielska]]). V Severnej Amerike sa stretávame počas [[17. storočia]] tiež s niekoľkými pokusmi o kolonizáciu zo strany [[Švédi|Švédov]] (štát [[Delaware (štát USA)|Delaware]]) a [[Holanďania|Holanďanov]] ([[Nový Amsterdam]], dnes [[New York (mesto)|New York]]). Tieto pokusy ale neuspeli tvárou v tvár anglicko-francúzskej konkurencii. Naopak Holanďania boli relatívne veľmi úspešní v oblastiach predovšetkým [[Juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázie]], ale na rozdiel od Španielov alebo Angličanov dávali prednosť skôr kontrole obchodnej výmeny a dovozu do Európy, ako budovaniu rozsiahlych viac či menej centralizovaných koloniálnych administratív. V [[18. storočia]] viedol konkurenčný boj o kolónie v Severnej Amerike a v Indii k niekoľkým krvavým konfliktom medzi Veľkou Britániou a Francúzskom so spojencami. K najvýznamnejším patrí [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročná vojna]], ktorá bola vedená na celkom troch kontinentoch - v Európe, Ázii (India) a v Severnej Amerike. Výsledky sedemročnej vojny predznamenali nástup Veľkej Británie ako najväčšej koloniálnej ríše v moderných dejinách, ku ktorému došlo v 19. storočí. === Rusko ako koloniálna ríša === {{Hlavný článok|Ruské dobytie Sibíri}} V súvislosti s kolonializmom je nutné spomenúť aj prípad [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Je nepochybné, že niektoré expanzívne prvky politiky Ruskej ríše je možné považovať za koloniálnu politiku. Išlo napríklad o dobývanie a osídľovania Sibíri, ktoré začalo v 16. storočí. Osídlenie a kontrola severoamerickej [[Aljaška|Aljašky]] medzi rokmi 1741-1867 je ďalším príkladom ruskej koloniálnej expanzie. Ruská politika [[19. storočia]] na [[Ruské dobytie Sibíri|Sibíri]], v [[Stredná Ázia|Strednej Ázii]] i na [[Kaukaz|Kaukaze]] vykazovala tiež celý rad prvkov kolonializmu exploatačného typu doplneného ideológiou civilizačnej misie. Rovnaké prvky vykazovala politika Ruska voči [[Čína (civilizácia)|Číne]] (Mandžusko) ku koncu 19. a na začiatku [[20. storočia]]. Na druhú stranu je ale nutné spomenúť trochu odlišný charakter Ruskej ríše, ktorý bol ovplyvnený na prvom mieste geografiou. Ruská expanzia nemala námorný respektíve zámorský charakter a často skôr geostrategické než obchodné motívy. Napríklad charakter a sila ruskej [[flotila|flotily]] bola v 18. a 19. storočí viac menej regionálna. Nie je možné si tiež nevšimnúť, že ruská expanzia smerovala do "blízkeho" zahraničia, ale postrádala globálny alebo transkontinentálny charakter (ak odhliadneme od toho, že sa Rusko rozkladalo a rozkladá na dvoch kontinentoch v [[Európa|Európe]] a v [[Ázia|Ázii]]). Predaj Aljašky v roku 1867 nakoniec ukázal, že Rusko na transkontinentálny charakter expanzie rezignovalo. Okrem toho malo ruské impérium v oblasti medzinárodného obchodu a výmeny skôr okrajové postavenie. Aj napriek koloniálnej expanzii bolo ešte v 19. storočí závislé na vývoze obilia na západ Európy a všeobecne tvorilo relatívne uzavretý trh. Na rozdiel od ostatných koloniálnych krajín, Rusko tiež zaostalo v rade ďalších spoločenských javov (na prvom mieste išlo o absenciu silných stredných vrstiev, ktoré boli základom pre moderný [[kapitalizmus]]), ktoré boli v západoeurópskom prípade úzko naviazané na kolonializmus. Okrem toho je viac než otázne, či bola ruská expanzia na Západ - do oblasti [[Pobaltský štát|Pobaltia]], [[Poľsko|Poľska]] a [[Fínsko|Fínska]], ale nakoniec aj [[Gruzínsko|Gruzínska]] kolonializmom. V tomto ohľade je vhodnejšie hovoriť skôr o [[Imperializmus|imperializme]] a zdôrazniť skutočnosť, že Rusko bolo v čase svojej imperiálnej existencie vnútrozemský orientovanou mnohonárodnou [[ríša|ríšou]] podobne ako [[Rakúsko-Uhorsko]]. === Americká revolúcia a nezávislosť Latinskej Ameriky === Druhá polovica [[18. storočia]] a počiatok [[19. storočia]] znamenali krízu moderného kolonializmu, a to práve v oblastiach, kde koloniálne veľmoci užívali politík osídľovacieho kolonializmu. Prichádzajúci kolonizátori sa počas niekoľkých generácií už necítili viazaní k materskej krajine a prijali vlastnú [[Identita|identitu]]. Skutočnosť, že materská krajina zavádzala často politiky, ktoré miestne osídlenie politicky alebo ekonomicky diskriminovala, viedla postupne k vzniku opozície. V Severnej Amerike sa nakoniec politike Veľkej Británie postavilo 13 severoamerických kolónií na východnom pobreží a sformovalo nový nezávislý štát - Spojené štáty americké. Táto situácia sa netýkala Kanady a juhu dnešných Spojených štátov (Lousiana a Florida, Texas a Nové Mexiko, Kalifornia). Ak boli motívy [[americká revolúcia|americkej revolúcie]] ekonomicko-politické je možné povedať, že motívy latinsko-amerického oslobodzovacieho hnutia na začiatku 19. storočia boli skôr politicko-ekonomické. Počas prvých dvadsiatich rokov 19. storočia sa v [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]] sformovalo niekoľko, formálne nezávislých štátov. [[Brazília]] získala nezávislosť v roku 1889. Problémom ale zostávala ich pokračujúca ekonomická a kultúrna závislosť na Európe. === Nové koloniálne krajiny === Oveľa viac než na Ameriku sa ale záujem koloniálnych veľmocí zameriaval v 19. storočí na Áziu a Afriku. Kým Španieli, Portugalci a Holanďania v 19. storočí ustúpili skôr do pozadia, objavili sa počas 19. storočia noví aktéri kolonializmu: Belgicko, Nemecko, Taliansko, Japonsko a napokon aj Spojené štáty. Avšak nikomu z nich sa nepodarilo spochybniť pozíciu Veľkej Británie, ktorá v 19. storočí upevnila svoju nadvládu vo svojej najvýznamnejšej kolónii - v Indii. Skutočnosťou tiež bolo, že územia, ktoré neboli ešte kontrolované (a teda mohli byť kolonizované) boli v 19. storočí malé. V podstate išlo o oblasť Afriky, kde medzi sebou súperili Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Belgicko a Taliansko. V Ázii sa do hry pridalo v druhej polovici 19. storočia aj Japonsko, ktorého koloniálna expanzia sa zameriavala na Kórejský polostrov a do Číny, čo viedlo ku konfliktu s [[Rusko]]m. Spojené štáty americké sa zaradili ku koloniálnym krajinám na konci 19. storočia v súvislosti so [[Španielsko-americká vojna|španielsko-americkou vojnou]] a ziskom [[Filipíny|Filipín]] a [[Kuba|Kuby]] a ďalej s americkou politikou v [[Panama (štát)|Paname]] alebo [[Portoriko|Portoriku]]. Súperenie o koloniálnu nadvládu bolo jednou z hlavných príčin [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Je nakoniec symptomatické, že ako výsledok porážky Nemecka došlo k odobratiu jeho kolónií v strednej Afrike. === Dekolonizácia === {{hlavný článok|Dekolonizácia}} Medzivojnové obdobie je možné charakterizovať ako dobu najväčšieho rozkvetu britsko-francúzskeho kolonializmu. Avšak aj tak kolonializmus smeroval k svojej ďalšej, tentoraz konečnej kríze, ktorá sa plne prejavila po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Symbolickým začiatkom dekolonizácie bolo dosiahnutie samostatnosti najvýznamnejšej britskej kolónie Indie v roku [[1947]]. Počas 50. rokov 20. storočia zasiahla vlna dekolonizácie oblasti južnej Ázie, a to predovšetkým francúzskej [[Indočína|Indočíny]]. Na začiatku 60. rokov 20. storočia sa dekolonizačné hnutie rozšírilo do Afriky, kde počas tejto doby vzniklo niekoľko desiatok nových štátov. Je nutné pripomenúť, že ku [[dekolonizácia|dekolonizácii]] dochádzalo v kontexte [[Studená vojna|Studenej vojny]] a jej [[bipolarizmus|bipolarizmu]]. Dekolonizácia tak bola vnímaná ako vytvorenie mocenského vákua a obe súperiace strany sa snažili novovzniknuté štáty a režimy dostať na svoju stranu. Pokusy o tzv. [[hnutie nezúčastnených krajín]], v ktorom boli vedľa [[Juhoslávia|Juhoslávie]] zastúpené najväčšie dekolonizované krajiny (India, [[Egypt]], Kuba a mnoho ďalších) stáť mimo bipolárne delenie sveta neboli úspešné. V celej rade prípadov USA alebo [[Sovietsky zväz|ZSSR]] nepriamo i priamo zasahovali do politiky v novo osamostatnených krajinách (Kongo alebo Angola) a často aj negatívne narušovali ich vývoj. Dekolonizácia a bipolarizmus stáli tiež za zrodením konceptu tzv. [[Rozvojová krajina|Tretieho sveta]]. O význame kolonializmu svedčí, že štatisticky bolo okolo roku [[1930]] celkom 84,6% povrchu planéty [[Zem]] kolonizovaných jednou z moderných koloniálnych veľmocí. Iba časti [[Arabský polostrov|Arábie]], [[Irán|Perzie]], [[Afganistan]]u, [[Mongolsko|Mongolska]], [[Tibet (historické územie)|Tibetu]], [[Čína (civilizácia)|Číny]], [[Thajsko|Siamu]] a [[Japonsko|Japonska]] neboli zahrnuté pod formálnu koloniálnu nadvládu.<ref>Loomba, A.: ''Colonialism/Postcolonialism''. Routlegde London 1998 s.xiii</ref> == Referencie == {{Referencie}} *{{Preklad|cs|Kolonialismus|11425380}} == Literatúra == * FERRO, Marc: ''Dějiny kolonizací. Od dobývání až po nezávislost 13. - 20. století''. Lidové Noviny. Praha 2007. ISBN 978-80-7106-021-5. * BLAUT, James M.: ''The Colonizer's Model of the World. Geographical Diffusionism and Eurocentric History''. New York 1993. * HART, Jonathan: ''Comparing Empires: European colonialism from the Portuguese expansion to the Spanish-American war''. Palgrave Macmillan. New York 2003.ISBN 1-4039-6188-3. * LOOMBA, Ania: ''Colonialism/Postcolonialism''. Routledge. London 1998. ISBN 0-415-12809-9. == Pozri aj == * [[Antikolonializmus]] * [[Kolonizácia]] * [[Kolónia]] * [[Dekolonizácia]] * [[Nezávislosť]] * [[Imperializmus]] * [[Merkantilizmus]] * [[Neokolonializmus]] * [[Postkolonializmus]] * [[Orientalizmus]] * [[Europocentrizmus]] * [[Rasizmus]] * [[Otrokárstvo]] * [[Zoznam závislých území]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://lsb.scu.edu/~dklein/papers/PdfPapers/Liberalanti-imperialism.pdf Daniel Klein: Liberálna opozícia proti kolonializmu, imperializmu a ríši] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051231070706/http://lsb.scu.edu/~dklein/papers/PdfPapers/Liberalanti-imperialism.pdf |date=2005-12-31 }} (pdf, anglicky) {{Koloniálne mocnosti}} [[Kategória:Kolonializmus| ]] [[Kategória:Politická geografia]] [[Kategória:Politológia]] iy17aik5liotf76plw59gtk0greamkn 0 223796 8382446 8377365 2026-10-10T15:23:22Z ~2026-52626-20 306818 /* Jawa 23 Mustang */ 8382446 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} [[File:Novi češki moped Jawa v Mariboru 1957.jpg|thumb|Jawa Pionier 1957]] [[Súbor:Jawa 50 23P.JPG|thumb|Jawa typ 23]] '''Jawa 50 Pionier''' je malý [[motocykel]], ktorý sa sériovo vyrábal na [[Slovensko|Slovensku]], v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]], v [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]], v rokoch 1955 – 1982. Počas výroby prešiel viacerými modernizáciami, ktorými sa jednotlivé typy odlišovali. [[Súbor:Jawa 50 05.jpg|thumb|Jawa 50 Pionier]] Prvé prototypy vybavené pedálmi, ešte pod názvom Jawa 359, boli vyrobené v Prahe. V Považskej Bystrici bol následne projekt prepracovaný, pedále boli odstránené a júli roku 1955 bol do výroby zaradený nový motocykel "Pionier" - Jawa 550. Motocykel bol vybavený maloobjemovým dvojtaktným motorom, ležatým, vzduchom chladeným jednovalcom s objemom 49,8 ccm a trojstupňovou prevodovkou. Všetky ďaľšie úpravy a modernizácie sa realizovali v Považských strojárňach. Oblúbenosť jednoduchého a spoľahlivého motocykla prispel k ukončeniu výroby zastaraných mopedov Stadion a Jawetta. Následné modernizácie boli označované, ako typ 555, 05, 20 Štandard, 21 Šport a 23 Mustang. Motocykel bol obľúbený predovšetkým u mládeže vďaka svojej jednoduchosti a možnosti riadiť ho s vodičským oprávnením na malý motocykel (od pätnástich rokov). Spolu s mopedmi Babetta boli motocykle rady "Pionier" úspešným exportným artiklom. V roku 1982 motocykel Jawa 23 Mustang zavŕšil motocyklovú výrobu v Považskej Bystrici, keď centrálne štátne orgány nepotvrdili nový typ moderného malého motocykla, Mistral, do výroby. Dokopy bolo za 27 rokov sériovej výroby vyrobených niečo cez 1,5 milióna kusov motocyklov. Považské strojárne museli platiť pražskej Jawe licenčné poplatky (za typ 550) a následne za "použitie" značky Jawa. == Jawa 550 == Prvý sériovo vyrábaný povojnový malý motocykel v Česko-Slovensku, vyrábaný v rokoch 1955 – 1958, celkovo bolo vyrobených 106 111 kusov. Za zmienku stojí zaujímavé uloženie zadného kolesa v kyvnej vidlici, odpružené jednou pružinou, ktorá je umiestnená v osi motocykla (o mnoho rokov neskôr sa tohto riešenia ujala japonská Yamaha). Motocykel prekonal niekoľko výrobných zmien a úprav. Medzi najznámejšie patrí napríklad tlakové odlievanie dielov, ktoré uľahčilo a urýchlilo výrobu, zvýšenie výkonu z 1,6k na 2,2k, vystuženie podsedadlových plechov pridaním troch prelisov a zmena odklápania sedadla spolu so zmenou tvaru. == Jawa 555 == V roku 1958 sa do výroby dostala inovácia modelu Jawa 550, model 555. Do premávky bol schválený 17.1.1958 (č.j. 5.079/58). Prvý prototyp bol verejnosti predstavený už v roku 1957 na Brnianskom veľtrhu. Design bol dielom [[Alojz Vačko|Alojza Vačku]]. Nový model niesol rad modernizačných prvkov, predovšetkým išlo o zmeny spojené s rámom a plechovými krytmi, ktoré prispeli k ucelenejšiemu vzhľadu a k väčšej praktickosti. Dostal predĺžený zadný plech, ktorý slúžil ako blatník a v hornej časti bol umiestnený praktický nosič. Predný blatník taktiež neostal bez zmeny, už sa nepohyboval spoločne s kolesom, ale bol napevno namontovaný na vidlici. Oproti predchádzajúcemu typu bol motocykel vybavený tachometrom a bzučiakom. Výroba trvala od roku 1958 do roku 1962, výrobné čísla modelovej rady 555 začali cifrou 150 000, podľa dobových materiálov bolo vyrobených celkom 327 320 kusov. == Jawa 05 == V auguste 1962 sa v v Považských strojárňach začala sériová výroba nového malého motocyklu Jawa 05. Sériovej výrobe predchádzali skúšky prototypov až do ukončenia ich životnosti. Prvé predstavenie verejnosti prebiehalo ešte pred uvedením na trh, na štvrtom medzinárodnom veľtrhu v Brne. Model Jawa 05 síce konštrukčne vychádzal zo starších modelov, bol ale už samostatným dielom Považských strojární a vznikol bez pričinenia pražskej Jawy, takže jeho výroba už nebola chápaná ako licenčná, a preto Považské strojárne platili už iba licenčný poplatok za používanie loga z obchodných dôvodov. Hlavným cieľom úpravy Pioniera bolo upravenie podvozku a motoru na prepravovanie dvoch osôb, nová karoséria navrhnutá pánom Alojzom Vačkom potom s malými zmenami ostala až do ukončenia výroby. V roku 1965 sa v malom množstve začal vyrábať aj typ '''Jawa 05 Sport.''' Do roku 1966 bolo vyrobených celkom 202 263 kusov Jawy 05 a 05 Sport, kedy ich výrobu nahradili nové modely Jawa 20 a Jawa 21. == Jawa 20 Standard== Koncom roka 1966 sa v Považských strojárňach začal vyrábať nový typ motocyklu s označením Jawa 20 Standard. Skôr ako o nový model išlo iba o inováciu modelu 05, inovácia sa týkala iba motoru, ktorý mal zvýšený výkon na 3,5k, upravenú prevodovku a nový mechanizmus vypínania spojky. Zmeny nemali byť razantné, keďže sa pripravoval úplne nový typ motocykla, ktorý by radu "Pionierov" nahradil, nakoniec sa však ostalo iba pri prototypoch, a tak bol Pionier postupne inovovaný. Najvýraznejšia inovácia prišla v roku 1975, kedy sa zjednodušil tvar zadného plechu a odstránili sa okrasné hliníkové lišty, v roku 1977 zmena formátu typového štítku a zmena značenia na J220. Výroba trvala od roku 1966 do roku 1980. == Jawa 21 Šport== V roku 1967 pribudla k Jawe 20 Štandard aj športovejšia verzia - Jawa 21 Šport, oproti skútrovanému typu 20 mal typ 21 „Bruško“ namiesto „reumaplechov“ a široké riadidlá s hrazdou. O tento typ bol v Česko-Slovensku vždy veľký záujem, bohužiaľ väčšina motocyklov išla na vývoz do zahraničia, k originálu sa dostal iba málokto. Preto sa v našich končinách často stretávame s amatérskymi úpravami modelu 20. Skutočných originálnych motocyklov Jawa 21 Sport je ale pomerne málo. Výroba bola ukončená v roku 1977 a v predaji ostala už len Jawa 20 Štandard a Jawa 23 Mustang. Všetky parametre typu 21 sú totožné s typom 20. == Jawa 23 Mustang == [[File:Jawa 50 23P.JPG|thumb|J23 Mustang]] Motocykel Jawa 50 typ 23 Mustang vznikol v roku 1968 ako posledný sériovo vyrábaný model Pioniera. Jeho vývoj nastal po prieskume trhu, keď sa ukázala potreba priblížiť sa ku konštrukcii klasického motocyklu. Pretože by bol vývoj finančne aj časovo náročný, bolo rozhodnuté o použití základu z už vyrábaného Pioniera. Tvorcovia sa inšpirovali talianskym výrobcom Ital-Jet ktorý motocykele s použitím motora z Pioniera vyrábal. Motocykel následne prekonal niekoľko inovácií. Bol veľmi obľúbený u zahraničných zákazníkov. V roku 1982 sa rozhodlo o ukončení výroby tohto už zastaraného motocykla, keď Považské strojárne nedostali súhlas na výrobu nasledovníka Mustanga, modelu Mistral. Vo výrobe ostal iba motor pre zahraničného zákazníka a výrobné kapacity boli uvolnené pre nový typ mopedu Babetta 210. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.jawa-50.cz www.jawa-50.cz] [[Kategória:Motocykle]] [[Kategória:Motocykle Jawa]] e1tvhkada5llpoea22h80h1fq8u8415 8382448 8382446 2026-10-10T15:27:34Z ~2026-52626-20 306818 /* Jawa 555 */ 8382448 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} [[File:Novi češki moped Jawa v Mariboru 1957.jpg|thumb|Jawa Pionier 1957]] [[Súbor:Jawa 50 23P.JPG|thumb|Jawa typ 23]] '''Jawa 50 Pionier''' je malý [[motocykel]], ktorý sa sériovo vyrábal na [[Slovensko|Slovensku]], v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]], v [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]], v rokoch 1955 – 1982. Počas výroby prešiel viacerými modernizáciami, ktorými sa jednotlivé typy odlišovali. [[Súbor:Jawa 50 05.jpg|thumb|Jawa 50 Pionier]] Prvé prototypy vybavené pedálmi, ešte pod názvom Jawa 359, boli vyrobené v Prahe. V Považskej Bystrici bol následne projekt prepracovaný, pedále boli odstránené a júli roku 1955 bol do výroby zaradený nový motocykel "Pionier" - Jawa 550. Motocykel bol vybavený maloobjemovým dvojtaktným motorom, ležatým, vzduchom chladeným jednovalcom s objemom 49,8 ccm a trojstupňovou prevodovkou. Všetky ďaľšie úpravy a modernizácie sa realizovali v Považských strojárňach. Oblúbenosť jednoduchého a spoľahlivého motocykla prispel k ukončeniu výroby zastaraných mopedov Stadion a Jawetta. Následné modernizácie boli označované, ako typ 555, 05, 20 Štandard, 21 Šport a 23 Mustang. Motocykel bol obľúbený predovšetkým u mládeže vďaka svojej jednoduchosti a možnosti riadiť ho s vodičským oprávnením na malý motocykel (od pätnástich rokov). Spolu s mopedmi Babetta boli motocykle rady "Pionier" úspešným exportným artiklom. V roku 1982 motocykel Jawa 23 Mustang zavŕšil motocyklovú výrobu v Považskej Bystrici, keď centrálne štátne orgány nepotvrdili nový typ moderného malého motocykla, Mistral, do výroby. Dokopy bolo za 27 rokov sériovej výroby vyrobených niečo cez 1,5 milióna kusov motocyklov. Považské strojárne museli platiť pražskej Jawe licenčné poplatky (za typ 550) a následne za "použitie" značky Jawa. == Jawa 550 == Prvý sériovo vyrábaný povojnový malý motocykel v Česko-Slovensku, vyrábaný v rokoch 1955 – 1958, celkovo bolo vyrobených 106 111 kusov. Za zmienku stojí zaujímavé uloženie zadného kolesa v kyvnej vidlici, odpružené jednou pružinou, ktorá je umiestnená v osi motocykla (o mnoho rokov neskôr sa tohto riešenia ujala japonská Yamaha). Motocykel prekonal niekoľko výrobných zmien a úprav. Medzi najznámejšie patrí napríklad tlakové odlievanie dielov, ktoré uľahčilo a urýchlilo výrobu, zvýšenie výkonu z 1,6k na 2,2k, vystuženie podsedadlových plechov pridaním troch prelisov a zmena odklápania sedadla spolu so zmenou tvaru. == Jawa 555 == [[File:Jawa555deluxe.jpg|thumb|J 555 deluxe]] V roku 1958 sa do výroby dostala inovácia modelu Jawa 550, model 555. Do premávky bol schválený 17.1.1958 (č.j. 5.079/58). Prvý prototyp bol verejnosti predstavený už v roku 1957 na Brnianskom veľtrhu. Design bol dielom [[Alojz Vačko|Alojza Vačku]]. Nový model niesol rad modernizačných prvkov, predovšetkým išlo o zmeny spojené s rámom a plechovými krytmi, ktoré prispeli k ucelenejšiemu vzhľadu a k väčšej praktickosti. Dostal predĺžený zadný plech, ktorý slúžil ako blatník a v hornej časti bol umiestnený praktický nosič. Predný blatník taktiež neostal bez zmeny, už sa nepohyboval spoločne s kolesom, ale bol napevno namontovaný na vidlici. Oproti predchádzajúcemu typu bol motocykel vybavený tachometrom a bzučiakom. Výroba trvala od roku 1958 do roku 1962, výrobné čísla modelovej rady 555 začali cifrou 150 000, podľa dobových materiálov bolo vyrobených celkom 327 320 kusov. == Jawa 05 == V auguste 1962 sa v v Považských strojárňach začala sériová výroba nového malého motocyklu Jawa 05. Sériovej výrobe predchádzali skúšky prototypov až do ukončenia ich životnosti. Prvé predstavenie verejnosti prebiehalo ešte pred uvedením na trh, na štvrtom medzinárodnom veľtrhu v Brne. Model Jawa 05 síce konštrukčne vychádzal zo starších modelov, bol ale už samostatným dielom Považských strojární a vznikol bez pričinenia pražskej Jawy, takže jeho výroba už nebola chápaná ako licenčná, a preto Považské strojárne platili už iba licenčný poplatok za používanie loga z obchodných dôvodov. Hlavným cieľom úpravy Pioniera bolo upravenie podvozku a motoru na prepravovanie dvoch osôb, nová karoséria navrhnutá pánom Alojzom Vačkom potom s malými zmenami ostala až do ukončenia výroby. V roku 1965 sa v malom množstve začal vyrábať aj typ '''Jawa 05 Sport.''' Do roku 1966 bolo vyrobených celkom 202 263 kusov Jawy 05 a 05 Sport, kedy ich výrobu nahradili nové modely Jawa 20 a Jawa 21. == Jawa 20 Standard== Koncom roka 1966 sa v Považských strojárňach začal vyrábať nový typ motocyklu s označením Jawa 20 Standard. Skôr ako o nový model išlo iba o inováciu modelu 05, inovácia sa týkala iba motoru, ktorý mal zvýšený výkon na 3,5k, upravenú prevodovku a nový mechanizmus vypínania spojky. Zmeny nemali byť razantné, keďže sa pripravoval úplne nový typ motocykla, ktorý by radu "Pionierov" nahradil, nakoniec sa však ostalo iba pri prototypoch, a tak bol Pionier postupne inovovaný. Najvýraznejšia inovácia prišla v roku 1975, kedy sa zjednodušil tvar zadného plechu a odstránili sa okrasné hliníkové lišty, v roku 1977 zmena formátu typového štítku a zmena značenia na J220. Výroba trvala od roku 1966 do roku 1980. == Jawa 21 Šport== V roku 1967 pribudla k Jawe 20 Štandard aj športovejšia verzia - Jawa 21 Šport, oproti skútrovanému typu 20 mal typ 21 „Bruško“ namiesto „reumaplechov“ a široké riadidlá s hrazdou. O tento typ bol v Česko-Slovensku vždy veľký záujem, bohužiaľ väčšina motocyklov išla na vývoz do zahraničia, k originálu sa dostal iba málokto. Preto sa v našich končinách často stretávame s amatérskymi úpravami modelu 20. Skutočných originálnych motocyklov Jawa 21 Sport je ale pomerne málo. Výroba bola ukončená v roku 1977 a v predaji ostala už len Jawa 20 Štandard a Jawa 23 Mustang. Všetky parametre typu 21 sú totožné s typom 20. == Jawa 23 Mustang == [[File:Jawa 50 23P.JPG|thumb|J23 Mustang]] Motocykel Jawa 50 typ 23 Mustang vznikol v roku 1968 ako posledný sériovo vyrábaný model Pioniera. Jeho vývoj nastal po prieskume trhu, keď sa ukázala potreba priblížiť sa ku konštrukcii klasického motocyklu. Pretože by bol vývoj finančne aj časovo náročný, bolo rozhodnuté o použití základu z už vyrábaného Pioniera. Tvorcovia sa inšpirovali talianskym výrobcom Ital-Jet ktorý motocykele s použitím motora z Pioniera vyrábal. Motocykel následne prekonal niekoľko inovácií. Bol veľmi obľúbený u zahraničných zákazníkov. V roku 1982 sa rozhodlo o ukončení výroby tohto už zastaraného motocykla, keď Považské strojárne nedostali súhlas na výrobu nasledovníka Mustanga, modelu Mistral. Vo výrobe ostal iba motor pre zahraničného zákazníka a výrobné kapacity boli uvolnené pre nový typ mopedu Babetta 210. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.jawa-50.cz www.jawa-50.cz] [[Kategória:Motocykle]] [[Kategória:Motocykle Jawa]] 8s27gfqqyjq1pxyejztlf1wr8ny9kxk 8382451 8382448 2026-10-10T15:29:38Z ~2026-52626-20 306818 /* Jawa 05 */ 8382451 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} [[File:Novi češki moped Jawa v Mariboru 1957.jpg|thumb|Jawa Pionier 1957]] [[Súbor:Jawa 50 23P.JPG|thumb|Jawa typ 23]] '''Jawa 50 Pionier''' je malý [[motocykel]], ktorý sa sériovo vyrábal na [[Slovensko|Slovensku]], v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]], v [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]], v rokoch 1955 – 1982. Počas výroby prešiel viacerými modernizáciami, ktorými sa jednotlivé typy odlišovali. [[Súbor:Jawa 50 05.jpg|thumb|Jawa 50 Pionier]] Prvé prototypy vybavené pedálmi, ešte pod názvom Jawa 359, boli vyrobené v Prahe. V Považskej Bystrici bol následne projekt prepracovaný, pedále boli odstránené a júli roku 1955 bol do výroby zaradený nový motocykel "Pionier" - Jawa 550. Motocykel bol vybavený maloobjemovým dvojtaktným motorom, ležatým, vzduchom chladeným jednovalcom s objemom 49,8 ccm a trojstupňovou prevodovkou. Všetky ďaľšie úpravy a modernizácie sa realizovali v Považských strojárňach. Oblúbenosť jednoduchého a spoľahlivého motocykla prispel k ukončeniu výroby zastaraných mopedov Stadion a Jawetta. Následné modernizácie boli označované, ako typ 555, 05, 20 Štandard, 21 Šport a 23 Mustang. Motocykel bol obľúbený predovšetkým u mládeže vďaka svojej jednoduchosti a možnosti riadiť ho s vodičským oprávnením na malý motocykel (od pätnástich rokov). Spolu s mopedmi Babetta boli motocykle rady "Pionier" úspešným exportným artiklom. V roku 1982 motocykel Jawa 23 Mustang zavŕšil motocyklovú výrobu v Považskej Bystrici, keď centrálne štátne orgány nepotvrdili nový typ moderného malého motocykla, Mistral, do výroby. Dokopy bolo za 27 rokov sériovej výroby vyrobených niečo cez 1,5 milióna kusov motocyklov. Považské strojárne museli platiť pražskej Jawe licenčné poplatky (za typ 550) a následne za "použitie" značky Jawa. == Jawa 550 == Prvý sériovo vyrábaný povojnový malý motocykel v Česko-Slovensku, vyrábaný v rokoch 1955 – 1958, celkovo bolo vyrobených 106 111 kusov. Za zmienku stojí zaujímavé uloženie zadného kolesa v kyvnej vidlici, odpružené jednou pružinou, ktorá je umiestnená v osi motocykla (o mnoho rokov neskôr sa tohto riešenia ujala japonská Yamaha). Motocykel prekonal niekoľko výrobných zmien a úprav. Medzi najznámejšie patrí napríklad tlakové odlievanie dielov, ktoré uľahčilo a urýchlilo výrobu, zvýšenie výkonu z 1,6k na 2,2k, vystuženie podsedadlových plechov pridaním troch prelisov a zmena odklápania sedadla spolu so zmenou tvaru. == Jawa 555 == [[File:Jawa555deluxe.jpg|thumb|J 555 deluxe]] V roku 1958 sa do výroby dostala inovácia modelu Jawa 550, model 555. Do premávky bol schválený 17.1.1958 (č.j. 5.079/58). Prvý prototyp bol verejnosti predstavený už v roku 1957 na Brnianskom veľtrhu. Design bol dielom [[Alojz Vačko|Alojza Vačku]]. Nový model niesol rad modernizačných prvkov, predovšetkým išlo o zmeny spojené s rámom a plechovými krytmi, ktoré prispeli k ucelenejšiemu vzhľadu a k väčšej praktickosti. Dostal predĺžený zadný plech, ktorý slúžil ako blatník a v hornej časti bol umiestnený praktický nosič. Predný blatník taktiež neostal bez zmeny, už sa nepohyboval spoločne s kolesom, ale bol napevno namontovaný na vidlici. Oproti predchádzajúcemu typu bol motocykel vybavený tachometrom a bzučiakom. Výroba trvala od roku 1958 do roku 1962, výrobné čísla modelovej rady 555 začali cifrou 150 000, podľa dobových materiálov bolo vyrobených celkom 327 320 kusov. == Jawa 05 == [[File:Jawa 50 Jet.jpg|thumb|J 50-05]] V auguste 1962 sa v v Považských strojárňach začala sériová výroba nového malého motocyklu Jawa 05. Sériovej výrobe predchádzali skúšky prototypov až do ukončenia ich životnosti. Prvé predstavenie verejnosti prebiehalo ešte pred uvedením na trh, na štvrtom medzinárodnom veľtrhu v Brne. Model Jawa 05 síce konštrukčne vychádzal zo starších modelov, bol ale už samostatným dielom Považských strojární a vznikol bez pričinenia pražskej Jawy, takže jeho výroba už nebola chápaná ako licenčná, a preto Považské strojárne platili už iba licenčný poplatok za používanie loga z obchodných dôvodov. Hlavným cieľom úpravy Pioniera bolo upravenie podvozku a motoru na prepravovanie dvoch osôb, nová karoséria navrhnutá pánom Alojzom Vačkom potom s malými zmenami ostala až do ukončenia výroby. V roku 1965 sa v malom množstve začal vyrábať aj typ '''Jawa 05 Sport.''' Do roku 1966 bolo vyrobených celkom 202 263 kusov Jawy 05 a 05 Sport, kedy ich výrobu nahradili nové modely Jawa 20 a Jawa 21. == Jawa 20 Standard== Koncom roka 1966 sa v Považských strojárňach začal vyrábať nový typ motocyklu s označením Jawa 20 Standard. Skôr ako o nový model išlo iba o inováciu modelu 05, inovácia sa týkala iba motoru, ktorý mal zvýšený výkon na 3,5k, upravenú prevodovku a nový mechanizmus vypínania spojky. Zmeny nemali byť razantné, keďže sa pripravoval úplne nový typ motocykla, ktorý by radu "Pionierov" nahradil, nakoniec sa však ostalo iba pri prototypoch, a tak bol Pionier postupne inovovaný. Najvýraznejšia inovácia prišla v roku 1975, kedy sa zjednodušil tvar zadného plechu a odstránili sa okrasné hliníkové lišty, v roku 1977 zmena formátu typového štítku a zmena značenia na J220. Výroba trvala od roku 1966 do roku 1980. == Jawa 21 Šport== V roku 1967 pribudla k Jawe 20 Štandard aj športovejšia verzia - Jawa 21 Šport, oproti skútrovanému typu 20 mal typ 21 „Bruško“ namiesto „reumaplechov“ a široké riadidlá s hrazdou. O tento typ bol v Česko-Slovensku vždy veľký záujem, bohužiaľ väčšina motocyklov išla na vývoz do zahraničia, k originálu sa dostal iba málokto. Preto sa v našich končinách často stretávame s amatérskymi úpravami modelu 20. Skutočných originálnych motocyklov Jawa 21 Sport je ale pomerne málo. Výroba bola ukončená v roku 1977 a v predaji ostala už len Jawa 20 Štandard a Jawa 23 Mustang. Všetky parametre typu 21 sú totožné s typom 20. == Jawa 23 Mustang == [[File:Jawa 50 23P.JPG|thumb|J23 Mustang]] Motocykel Jawa 50 typ 23 Mustang vznikol v roku 1968 ako posledný sériovo vyrábaný model Pioniera. Jeho vývoj nastal po prieskume trhu, keď sa ukázala potreba priblížiť sa ku konštrukcii klasického motocyklu. Pretože by bol vývoj finančne aj časovo náročný, bolo rozhodnuté o použití základu z už vyrábaného Pioniera. Tvorcovia sa inšpirovali talianskym výrobcom Ital-Jet ktorý motocykele s použitím motora z Pioniera vyrábal. Motocykel následne prekonal niekoľko inovácií. Bol veľmi obľúbený u zahraničných zákazníkov. V roku 1982 sa rozhodlo o ukončení výroby tohto už zastaraného motocykla, keď Považské strojárne nedostali súhlas na výrobu nasledovníka Mustanga, modelu Mistral. Vo výrobe ostal iba motor pre zahraničného zákazníka a výrobné kapacity boli uvolnené pre nový typ mopedu Babetta 210. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.jawa-50.cz www.jawa-50.cz] [[Kategória:Motocykle]] [[Kategória:Motocykle Jawa]] jyybh26zs62oxyb33nxhpl1qml26boy 8382454 8382451 2026-10-10T15:31:42Z ~2026-52626-20 306818 /* Jawa 550 */ 8382454 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} [[File:Novi češki moped Jawa v Mariboru 1957.jpg|thumb|Jawa Pionier 1957]] [[Súbor:Jawa 50 23P.JPG|thumb|Jawa typ 23]] '''Jawa 50 Pionier''' je malý [[motocykel]], ktorý sa sériovo vyrábal na [[Slovensko|Slovensku]], v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]], v [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]], v rokoch 1955 – 1982. Počas výroby prešiel viacerými modernizáciami, ktorými sa jednotlivé typy odlišovali. [[Súbor:Jawa 50 05.jpg|thumb|Jawa 50 Pionier]] Prvé prototypy vybavené pedálmi, ešte pod názvom Jawa 359, boli vyrobené v Prahe. V Považskej Bystrici bol následne projekt prepracovaný, pedále boli odstránené a júli roku 1955 bol do výroby zaradený nový motocykel "Pionier" - Jawa 550. Motocykel bol vybavený maloobjemovým dvojtaktným motorom, ležatým, vzduchom chladeným jednovalcom s objemom 49,8 ccm a trojstupňovou prevodovkou. Všetky ďaľšie úpravy a modernizácie sa realizovali v Považských strojárňach. Oblúbenosť jednoduchého a spoľahlivého motocykla prispel k ukončeniu výroby zastaraných mopedov Stadion a Jawetta. Následné modernizácie boli označované, ako typ 555, 05, 20 Štandard, 21 Šport a 23 Mustang. Motocykel bol obľúbený predovšetkým u mládeže vďaka svojej jednoduchosti a možnosti riadiť ho s vodičským oprávnením na malý motocykel (od pätnástich rokov). Spolu s mopedmi Babetta boli motocykle rady "Pionier" úspešným exportným artiklom. V roku 1982 motocykel Jawa 23 Mustang zavŕšil motocyklovú výrobu v Považskej Bystrici, keď centrálne štátne orgány nepotvrdili nový typ moderného malého motocykla, Mistral, do výroby. Dokopy bolo za 27 rokov sériovej výroby vyrobených niečo cez 1,5 milióna kusov motocyklov. Považské strojárne museli platiť pražskej Jawe licenčné poplatky (za typ 550) a následne za "použitie" značky Jawa. == Jawa 550 == [[File:Jawa 50 550 DSCF0484.JPG|thumb|Jawa 50 550]] Prvý sériovo vyrábaný povojnový malý motocykel v Česko-Slovensku, vyrábaný v rokoch 1955 – 1958, celkovo bolo vyrobených 106 111 kusov. Za zmienku stojí zaujímavé uloženie zadného kolesa v kyvnej vidlici, odpružené jednou pružinou, ktorá je umiestnená v osi motocykla (o mnoho rokov neskôr sa tohto riešenia ujala japonská Yamaha). Motocykel prekonal niekoľko výrobných zmien a úprav. Medzi najznámejšie patrí napríklad tlakové odlievanie dielov, ktoré uľahčilo a urýchlilo výrobu, zvýšenie výkonu z 1,6k na 2,2k, vystuženie podsedadlových plechov pridaním troch prelisov a zmena odklápania sedadla spolu so zmenou tvaru. == Jawa 555 == [[File:Jawa555deluxe.jpg|thumb|J 555 deluxe]] V roku 1958 sa do výroby dostala inovácia modelu Jawa 550, model 555. Do premávky bol schválený 17.1.1958 (č.j. 5.079/58). Prvý prototyp bol verejnosti predstavený už v roku 1957 na Brnianskom veľtrhu. Design bol dielom [[Alojz Vačko|Alojza Vačku]]. Nový model niesol rad modernizačných prvkov, predovšetkým išlo o zmeny spojené s rámom a plechovými krytmi, ktoré prispeli k ucelenejšiemu vzhľadu a k väčšej praktickosti. Dostal predĺžený zadný plech, ktorý slúžil ako blatník a v hornej časti bol umiestnený praktický nosič. Predný blatník taktiež neostal bez zmeny, už sa nepohyboval spoločne s kolesom, ale bol napevno namontovaný na vidlici. Oproti predchádzajúcemu typu bol motocykel vybavený tachometrom a bzučiakom. Výroba trvala od roku 1958 do roku 1962, výrobné čísla modelovej rady 555 začali cifrou 150 000, podľa dobových materiálov bolo vyrobených celkom 327 320 kusov. == Jawa 05 == [[File:Jawa 50 Jet.jpg|thumb|J 50-05]] V auguste 1962 sa v v Považských strojárňach začala sériová výroba nového malého motocyklu Jawa 05. Sériovej výrobe predchádzali skúšky prototypov až do ukončenia ich životnosti. Prvé predstavenie verejnosti prebiehalo ešte pred uvedením na trh, na štvrtom medzinárodnom veľtrhu v Brne. Model Jawa 05 síce konštrukčne vychádzal zo starších modelov, bol ale už samostatným dielom Považských strojární a vznikol bez pričinenia pražskej Jawy, takže jeho výroba už nebola chápaná ako licenčná, a preto Považské strojárne platili už iba licenčný poplatok za používanie loga z obchodných dôvodov. Hlavným cieľom úpravy Pioniera bolo upravenie podvozku a motoru na prepravovanie dvoch osôb, nová karoséria navrhnutá pánom Alojzom Vačkom potom s malými zmenami ostala až do ukončenia výroby. V roku 1965 sa v malom množstve začal vyrábať aj typ '''Jawa 05 Sport.''' Do roku 1966 bolo vyrobených celkom 202 263 kusov Jawy 05 a 05 Sport, kedy ich výrobu nahradili nové modely Jawa 20 a Jawa 21. == Jawa 20 Standard== Koncom roka 1966 sa v Považských strojárňach začal vyrábať nový typ motocyklu s označením Jawa 20 Standard. Skôr ako o nový model išlo iba o inováciu modelu 05, inovácia sa týkala iba motoru, ktorý mal zvýšený výkon na 3,5k, upravenú prevodovku a nový mechanizmus vypínania spojky. Zmeny nemali byť razantné, keďže sa pripravoval úplne nový typ motocykla, ktorý by radu "Pionierov" nahradil, nakoniec sa však ostalo iba pri prototypoch, a tak bol Pionier postupne inovovaný. Najvýraznejšia inovácia prišla v roku 1975, kedy sa zjednodušil tvar zadného plechu a odstránili sa okrasné hliníkové lišty, v roku 1977 zmena formátu typového štítku a zmena značenia na J220. Výroba trvala od roku 1966 do roku 1980. == Jawa 21 Šport== V roku 1967 pribudla k Jawe 20 Štandard aj športovejšia verzia - Jawa 21 Šport, oproti skútrovanému typu 20 mal typ 21 „Bruško“ namiesto „reumaplechov“ a široké riadidlá s hrazdou. O tento typ bol v Česko-Slovensku vždy veľký záujem, bohužiaľ väčšina motocyklov išla na vývoz do zahraničia, k originálu sa dostal iba málokto. Preto sa v našich končinách často stretávame s amatérskymi úpravami modelu 20. Skutočných originálnych motocyklov Jawa 21 Sport je ale pomerne málo. Výroba bola ukončená v roku 1977 a v predaji ostala už len Jawa 20 Štandard a Jawa 23 Mustang. Všetky parametre typu 21 sú totožné s typom 20. == Jawa 23 Mustang == [[File:Jawa 50 23P.JPG|thumb|J23 Mustang]] Motocykel Jawa 50 typ 23 Mustang vznikol v roku 1968 ako posledný sériovo vyrábaný model Pioniera. Jeho vývoj nastal po prieskume trhu, keď sa ukázala potreba priblížiť sa ku konštrukcii klasického motocyklu. Pretože by bol vývoj finančne aj časovo náročný, bolo rozhodnuté o použití základu z už vyrábaného Pioniera. Tvorcovia sa inšpirovali talianskym výrobcom Ital-Jet ktorý motocykele s použitím motora z Pioniera vyrábal. Motocykel následne prekonal niekoľko inovácií. Bol veľmi obľúbený u zahraničných zákazníkov. V roku 1982 sa rozhodlo o ukončení výroby tohto už zastaraného motocykla, keď Považské strojárne nedostali súhlas na výrobu nasledovníka Mustanga, modelu Mistral. Vo výrobe ostal iba motor pre zahraničného zákazníka a výrobné kapacity boli uvolnené pre nový typ mopedu Babetta 210. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.jawa-50.cz www.jawa-50.cz] [[Kategória:Motocykle]] [[Kategória:Motocykle Jawa]] pefnm88h53c7mf4thdapg7dtpwrsai8 8382455 8382454 2026-10-10T15:33:45Z ~2026-52626-20 306818 /* Jawa 20 Standard */ 8382455 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} [[File:Novi češki moped Jawa v Mariboru 1957.jpg|thumb|Jawa Pionier 1957]] [[Súbor:Jawa 50 23P.JPG|thumb|Jawa typ 23]] '''Jawa 50 Pionier''' je malý [[motocykel]], ktorý sa sériovo vyrábal na [[Slovensko|Slovensku]], v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]], v [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]], v rokoch 1955 – 1982. Počas výroby prešiel viacerými modernizáciami, ktorými sa jednotlivé typy odlišovali. [[Súbor:Jawa 50 05.jpg|thumb|Jawa 50 Pionier]] Prvé prototypy vybavené pedálmi, ešte pod názvom Jawa 359, boli vyrobené v Prahe. V Považskej Bystrici bol následne projekt prepracovaný, pedále boli odstránené a júli roku 1955 bol do výroby zaradený nový motocykel "Pionier" - Jawa 550. Motocykel bol vybavený maloobjemovým dvojtaktným motorom, ležatým, vzduchom chladeným jednovalcom s objemom 49,8 ccm a trojstupňovou prevodovkou. Všetky ďaľšie úpravy a modernizácie sa realizovali v Považských strojárňach. Oblúbenosť jednoduchého a spoľahlivého motocykla prispel k ukončeniu výroby zastaraných mopedov Stadion a Jawetta. Následné modernizácie boli označované, ako typ 555, 05, 20 Štandard, 21 Šport a 23 Mustang. Motocykel bol obľúbený predovšetkým u mládeže vďaka svojej jednoduchosti a možnosti riadiť ho s vodičským oprávnením na malý motocykel (od pätnástich rokov). Spolu s mopedmi Babetta boli motocykle rady "Pionier" úspešným exportným artiklom. V roku 1982 motocykel Jawa 23 Mustang zavŕšil motocyklovú výrobu v Považskej Bystrici, keď centrálne štátne orgány nepotvrdili nový typ moderného malého motocykla, Mistral, do výroby. Dokopy bolo za 27 rokov sériovej výroby vyrobených niečo cez 1,5 milióna kusov motocyklov. Považské strojárne museli platiť pražskej Jawe licenčné poplatky (za typ 550) a následne za "použitie" značky Jawa. == Jawa 550 == [[File:Jawa 50 550 DSCF0484.JPG|thumb|Jawa 50 550]] Prvý sériovo vyrábaný povojnový malý motocykel v Česko-Slovensku, vyrábaný v rokoch 1955 – 1958, celkovo bolo vyrobených 106 111 kusov. Za zmienku stojí zaujímavé uloženie zadného kolesa v kyvnej vidlici, odpružené jednou pružinou, ktorá je umiestnená v osi motocykla (o mnoho rokov neskôr sa tohto riešenia ujala japonská Yamaha). Motocykel prekonal niekoľko výrobných zmien a úprav. Medzi najznámejšie patrí napríklad tlakové odlievanie dielov, ktoré uľahčilo a urýchlilo výrobu, zvýšenie výkonu z 1,6k na 2,2k, vystuženie podsedadlových plechov pridaním troch prelisov a zmena odklápania sedadla spolu so zmenou tvaru. == Jawa 555 == [[File:Jawa555deluxe.jpg|thumb|J 555 deluxe]] V roku 1958 sa do výroby dostala inovácia modelu Jawa 550, model 555. Do premávky bol schválený 17.1.1958 (č.j. 5.079/58). Prvý prototyp bol verejnosti predstavený už v roku 1957 na Brnianskom veľtrhu. Design bol dielom [[Alojz Vačko|Alojza Vačku]]. Nový model niesol rad modernizačných prvkov, predovšetkým išlo o zmeny spojené s rámom a plechovými krytmi, ktoré prispeli k ucelenejšiemu vzhľadu a k väčšej praktickosti. Dostal predĺžený zadný plech, ktorý slúžil ako blatník a v hornej časti bol umiestnený praktický nosič. Predný blatník taktiež neostal bez zmeny, už sa nepohyboval spoločne s kolesom, ale bol napevno namontovaný na vidlici. Oproti predchádzajúcemu typu bol motocykel vybavený tachometrom a bzučiakom. Výroba trvala od roku 1958 do roku 1962, výrobné čísla modelovej rady 555 začali cifrou 150 000, podľa dobových materiálov bolo vyrobených celkom 327 320 kusov. == Jawa 05 == [[File:Jawa 50 Jet.jpg|thumb|J 50-05]] V auguste 1962 sa v v Považských strojárňach začala sériová výroba nového malého motocyklu Jawa 05. Sériovej výrobe predchádzali skúšky prototypov až do ukončenia ich životnosti. Prvé predstavenie verejnosti prebiehalo ešte pred uvedením na trh, na štvrtom medzinárodnom veľtrhu v Brne. Model Jawa 05 síce konštrukčne vychádzal zo starších modelov, bol ale už samostatným dielom Považských strojární a vznikol bez pričinenia pražskej Jawy, takže jeho výroba už nebola chápaná ako licenčná, a preto Považské strojárne platili už iba licenčný poplatok za používanie loga z obchodných dôvodov. Hlavným cieľom úpravy Pioniera bolo upravenie podvozku a motoru na prepravovanie dvoch osôb, nová karoséria navrhnutá pánom Alojzom Vačkom potom s malými zmenami ostala až do ukončenia výroby. V roku 1965 sa v malom množstve začal vyrábať aj typ '''Jawa 05 Sport.''' Do roku 1966 bolo vyrobených celkom 202 263 kusov Jawy 05 a 05 Sport, kedy ich výrobu nahradili nové modely Jawa 20 a Jawa 21. == Jawa 20 Standard== [[File:Jawa 50 type 20.JPG|thumb|J50 Standard typ 20]] Koncom roka 1966 sa v Považských strojárňach začal vyrábať nový typ motocyklu s označením Jawa 20 Standard. Skôr ako o nový model išlo iba o inováciu modelu 05, inovácia sa týkala iba motoru, ktorý mal zvýšený výkon na 3,5k, upravenú prevodovku a nový mechanizmus vypínania spojky. Zmeny nemali byť razantné, keďže sa pripravoval úplne nový typ motocykla, ktorý by radu "Pionierov" nahradil, nakoniec sa však ostalo iba pri prototypoch, a tak bol Pionier postupne inovovaný. Najvýraznejšia inovácia prišla v roku 1975, kedy sa zjednodušil tvar zadného plechu a odstránili sa okrasné hliníkové lišty, v roku 1977 zmena formátu typového štítku a zmena značenia na J220. Výroba trvala od roku 1966 do roku 1980. == Jawa 21 Šport== V roku 1967 pribudla k Jawe 20 Štandard aj športovejšia verzia - Jawa 21 Šport, oproti skútrovanému typu 20 mal typ 21 „Bruško“ namiesto „reumaplechov“ a široké riadidlá s hrazdou. O tento typ bol v Česko-Slovensku vždy veľký záujem, bohužiaľ väčšina motocyklov išla na vývoz do zahraničia, k originálu sa dostal iba málokto. Preto sa v našich končinách často stretávame s amatérskymi úpravami modelu 20. Skutočných originálnych motocyklov Jawa 21 Sport je ale pomerne málo. Výroba bola ukončená v roku 1977 a v predaji ostala už len Jawa 20 Štandard a Jawa 23 Mustang. Všetky parametre typu 21 sú totožné s typom 20. == Jawa 23 Mustang == [[File:Jawa 50 23P.JPG|thumb|J23 Mustang]] Motocykel Jawa 50 typ 23 Mustang vznikol v roku 1968 ako posledný sériovo vyrábaný model Pioniera. Jeho vývoj nastal po prieskume trhu, keď sa ukázala potreba priblížiť sa ku konštrukcii klasického motocyklu. Pretože by bol vývoj finančne aj časovo náročný, bolo rozhodnuté o použití základu z už vyrábaného Pioniera. Tvorcovia sa inšpirovali talianskym výrobcom Ital-Jet ktorý motocykele s použitím motora z Pioniera vyrábal. Motocykel následne prekonal niekoľko inovácií. Bol veľmi obľúbený u zahraničných zákazníkov. V roku 1982 sa rozhodlo o ukončení výroby tohto už zastaraného motocykla, keď Považské strojárne nedostali súhlas na výrobu nasledovníka Mustanga, modelu Mistral. Vo výrobe ostal iba motor pre zahraničného zákazníka a výrobné kapacity boli uvolnené pre nový typ mopedu Babetta 210. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.jawa-50.cz www.jawa-50.cz] [[Kategória:Motocykle]] [[Kategória:Motocykle Jawa]] 9ydbr8i3q2n7hl1i1jddq8klpjotpxp 8382456 8382455 2026-10-10T15:37:54Z ~2026-52626-20 306818 /* Jawa 21 Šport */ 8382456 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} [[File:Novi češki moped Jawa v Mariboru 1957.jpg|thumb|Jawa Pionier 1957]] [[Súbor:Jawa 50 23P.JPG|thumb|Jawa typ 23]] '''Jawa 50 Pionier''' je malý [[motocykel]], ktorý sa sériovo vyrábal na [[Slovensko|Slovensku]], v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]], v [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]], v rokoch 1955 – 1982. Počas výroby prešiel viacerými modernizáciami, ktorými sa jednotlivé typy odlišovali. [[Súbor:Jawa 50 05.jpg|thumb|Jawa 50 Pionier]] Prvé prototypy vybavené pedálmi, ešte pod názvom Jawa 359, boli vyrobené v Prahe. V Považskej Bystrici bol následne projekt prepracovaný, pedále boli odstránené a júli roku 1955 bol do výroby zaradený nový motocykel "Pionier" - Jawa 550. Motocykel bol vybavený maloobjemovým dvojtaktným motorom, ležatým, vzduchom chladeným jednovalcom s objemom 49,8 ccm a trojstupňovou prevodovkou. Všetky ďaľšie úpravy a modernizácie sa realizovali v Považských strojárňach. Oblúbenosť jednoduchého a spoľahlivého motocykla prispel k ukončeniu výroby zastaraných mopedov Stadion a Jawetta. Následné modernizácie boli označované, ako typ 555, 05, 20 Štandard, 21 Šport a 23 Mustang. Motocykel bol obľúbený predovšetkým u mládeže vďaka svojej jednoduchosti a možnosti riadiť ho s vodičským oprávnením na malý motocykel (od pätnástich rokov). Spolu s mopedmi Babetta boli motocykle rady "Pionier" úspešným exportným artiklom. V roku 1982 motocykel Jawa 23 Mustang zavŕšil motocyklovú výrobu v Považskej Bystrici, keď centrálne štátne orgány nepotvrdili nový typ moderného malého motocykla, Mistral, do výroby. Dokopy bolo za 27 rokov sériovej výroby vyrobených niečo cez 1,5 milióna kusov motocyklov. Považské strojárne museli platiť pražskej Jawe licenčné poplatky (za typ 550) a následne za "použitie" značky Jawa. == Jawa 550 == [[File:Jawa 50 550 DSCF0484.JPG|thumb|Jawa 50 550]] Prvý sériovo vyrábaný povojnový malý motocykel v Česko-Slovensku, vyrábaný v rokoch 1955 – 1958, celkovo bolo vyrobených 106 111 kusov. Za zmienku stojí zaujímavé uloženie zadného kolesa v kyvnej vidlici, odpružené jednou pružinou, ktorá je umiestnená v osi motocykla (o mnoho rokov neskôr sa tohto riešenia ujala japonská Yamaha). Motocykel prekonal niekoľko výrobných zmien a úprav. Medzi najznámejšie patrí napríklad tlakové odlievanie dielov, ktoré uľahčilo a urýchlilo výrobu, zvýšenie výkonu z 1,6k na 2,2k, vystuženie podsedadlových plechov pridaním troch prelisov a zmena odklápania sedadla spolu so zmenou tvaru. == Jawa 555 == [[File:Jawa555deluxe.jpg|thumb|J 555 deluxe]] V roku 1958 sa do výroby dostala inovácia modelu Jawa 550, model 555. Do premávky bol schválený 17.1.1958 (č.j. 5.079/58). Prvý prototyp bol verejnosti predstavený už v roku 1957 na Brnianskom veľtrhu. Design bol dielom [[Alojz Vačko|Alojza Vačku]]. Nový model niesol rad modernizačných prvkov, predovšetkým išlo o zmeny spojené s rámom a plechovými krytmi, ktoré prispeli k ucelenejšiemu vzhľadu a k väčšej praktickosti. Dostal predĺžený zadný plech, ktorý slúžil ako blatník a v hornej časti bol umiestnený praktický nosič. Predný blatník taktiež neostal bez zmeny, už sa nepohyboval spoločne s kolesom, ale bol napevno namontovaný na vidlici. Oproti predchádzajúcemu typu bol motocykel vybavený tachometrom a bzučiakom. Výroba trvala od roku 1958 do roku 1962, výrobné čísla modelovej rady 555 začali cifrou 150 000, podľa dobových materiálov bolo vyrobených celkom 327 320 kusov. == Jawa 05 == [[File:Jawa 50 Jet.jpg|thumb|J 50-05]] V auguste 1962 sa v v Považských strojárňach začala sériová výroba nového malého motocyklu Jawa 05. Sériovej výrobe predchádzali skúšky prototypov až do ukončenia ich životnosti. Prvé predstavenie verejnosti prebiehalo ešte pred uvedením na trh, na štvrtom medzinárodnom veľtrhu v Brne. Model Jawa 05 síce konštrukčne vychádzal zo starších modelov, bol ale už samostatným dielom Považských strojární a vznikol bez pričinenia pražskej Jawy, takže jeho výroba už nebola chápaná ako licenčná, a preto Považské strojárne platili už iba licenčný poplatok za používanie loga z obchodných dôvodov. Hlavným cieľom úpravy Pioniera bolo upravenie podvozku a motoru na prepravovanie dvoch osôb, nová karoséria navrhnutá pánom Alojzom Vačkom potom s malými zmenami ostala až do ukončenia výroby. V roku 1965 sa v malom množstve začal vyrábať aj typ '''Jawa 05 Sport.''' Do roku 1966 bolo vyrobených celkom 202 263 kusov Jawy 05 a 05 Sport, kedy ich výrobu nahradili nové modely Jawa 20 a Jawa 21. == Jawa 20 Standard== [[File:Jawa 50 type 20.JPG|thumb|J50 Standard typ 20]] Koncom roka 1966 sa v Považských strojárňach začal vyrábať nový typ motocyklu s označením Jawa 20 Standard. Skôr ako o nový model išlo iba o inováciu modelu 05, inovácia sa týkala iba motoru, ktorý mal zvýšený výkon na 3,5k, upravenú prevodovku a nový mechanizmus vypínania spojky. Zmeny nemali byť razantné, keďže sa pripravoval úplne nový typ motocykla, ktorý by radu "Pionierov" nahradil, nakoniec sa však ostalo iba pri prototypoch, a tak bol Pionier postupne inovovaný. Najvýraznejšia inovácia prišla v roku 1975, kedy sa zjednodušil tvar zadného plechu a odstránili sa okrasné hliníkové lišty, v roku 1977 zmena formátu typového štítku a zmena značenia na J220. Výroba trvala od roku 1966 do roku 1980. == Jawa 21 Šport== [[File:Jawamaniak jawa 50.jpg|thumb|J50 typ 21 Sport]] V roku 1967 pribudla k Jawe 20 Štandard aj športovejšia verzia - Jawa 21 Šport, oproti skútrovanému typu 20 mal typ 21 „Bruško“ namiesto „reumaplechov“ a široké riadidlá s hrazdou. O tento typ bol v Česko-Slovensku vždy veľký záujem, bohužiaľ väčšina motocyklov išla na vývoz do zahraničia, k originálu sa dostal iba málokto. Preto sa v našich končinách často stretávame s amatérskymi úpravami modelu 20. Skutočných originálnych motocyklov Jawa 21 Sport je ale pomerne málo. Výroba bola ukončená v roku 1977 a v predaji ostala už len Jawa 20 Štandard a Jawa 23 Mustang. Všetky parametre typu 21 sú totožné s typom 20. == Jawa 23 Mustang == [[File:Jawa 50 23P.JPG|thumb|J23 Mustang]] Motocykel Jawa 50 typ 23 Mustang vznikol v roku 1968 ako posledný sériovo vyrábaný model Pioniera. Jeho vývoj nastal po prieskume trhu, keď sa ukázala potreba priblížiť sa ku konštrukcii klasického motocyklu. Pretože by bol vývoj finančne aj časovo náročný, bolo rozhodnuté o použití základu z už vyrábaného Pioniera. Tvorcovia sa inšpirovali talianskym výrobcom Ital-Jet ktorý motocykele s použitím motora z Pioniera vyrábal. Motocykel následne prekonal niekoľko inovácií. Bol veľmi obľúbený u zahraničných zákazníkov. V roku 1982 sa rozhodlo o ukončení výroby tohto už zastaraného motocykla, keď Považské strojárne nedostali súhlas na výrobu nasledovníka Mustanga, modelu Mistral. Vo výrobe ostal iba motor pre zahraničného zákazníka a výrobné kapacity boli uvolnené pre nový typ mopedu Babetta 210. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.jawa-50.cz www.jawa-50.cz] [[Kategória:Motocykle]] [[Kategória:Motocykle Jawa]] rnoe3b15qui8ker2u2np60vszn2pwky 8382461 8382456 2026-10-10T15:51:19Z ~2026-52626-20 306818 /* */ 8382461 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} [[File:Novi češki moped Jawa v Mariboru 1957.jpg|thumb|motocykel Pionier 1957]] '''Jawa 50 Pionier''' je malý [[motocykel]], ktorý sa sériovo vyrábal na [[Slovensko|Slovensku]], v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]], v [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]], v rokoch 1955 – 1982. Počas výroby prešiel viacerými modernizáciami, ktorými sa jednotlivé typy odlišovali. Prvé prototypy vybavené pedálmi, ešte pod názvom Jawa 359, boli vyrobené v Prahe. V Považskej Bystrici bol následne projekt prepracovaný, pedále boli odstránené a júli roku 1955 bol do výroby zaradený nový motocykel "Pionier" - Jawa 550. Motocykel bol vybavený maloobjemovým dvojtaktným motorom, ležatým, vzduchom chladeným jednovalcom s objemom 49,8 ccm a trojstupňovou prevodovkou. Všetky ďaľšie úpravy a modernizácie sa realizovali v Považských strojárňach. Oblúbenosť jednoduchého a spoľahlivého motocykla prispel k ukončeniu výroby zastaraných mopedov Stadion a Jawetta. Následné modernizácie boli označované, ako typ 555, 05, 20 Štandard, 21 Šport a 23 Mustang. Motocykel bol obľúbený predovšetkým u mládeže vďaka svojej jednoduchosti a možnosti riadiť ho s vodičským oprávnením na malý motocykel (od pätnástich rokov). Spolu s mopedmi [[Babetta]] boli motocykle rady "Pionier" úspešným exportným artiklom. Motory Považské strojárne vyvážali do [[Taliansko|Talianska]], [[Brazília|Brazílie]] a Polska, kde ich miestny výrobcovia montovali do svojich motocyklov. V roku 1982 motocykel Jawa 23 Mustang zavŕšil motocyklovú výrobu v Považskej Bystrici, keď centrálne štátne orgány nepotvrdili nový typ moderných malých motocyklov [[Manet|SK-50]], ani [[Manet|Mistral]], do výroby. Dokopy bolo za 27 rokov sériovej výroby vyrobených niečo cez 1,5 milióna kusov motocyklov. Považské strojárne museli platiť pražskej Jawe licenčné poplatky (za typ 550) a následne za "použitie" značky Jawa. == Jawa 550 == [[File:Jawa 50 550 DSCF0484.JPG|thumb|Jawa 50 550]] Prvý sériovo vyrábaný povojnový malý motocykel v Česko-Slovensku, vyrábaný v rokoch 1955 – 1958, celkovo bolo vyrobených 106 111 kusov. Za zmienku stojí zaujímavé uloženie zadného kolesa v kyvnej vidlici, odpružené jednou pružinou, ktorá je umiestnená v osi motocykla (o mnoho rokov neskôr sa tohto riešenia ujala japonská Yamaha). Motocykel prekonal niekoľko výrobných zmien a úprav. Medzi najznámejšie patrí napríklad tlakové odlievanie dielov, ktoré uľahčilo a urýchlilo výrobu, zvýšenie výkonu z 1,6k na 2,2k, vystuženie podsedadlových plechov pridaním troch prelisov a zmena odklápania sedadla spolu so zmenou tvaru. == Jawa 555 == [[File:Jawa555deluxe.jpg|thumb|J 555 deluxe]] V roku 1958 sa do výroby dostala inovácia modelu Jawa 550, model 555. Do premávky bol schválený 17.1.1958 (č.j. 5.079/58). Prvý prototyp bol verejnosti predstavený už v roku 1957 na Brnianskom veľtrhu. Design bol dielom [[Alojz Vačko|Alojza Vačku]]. Nový model niesol rad modernizačných prvkov, predovšetkým išlo o zmeny spojené s rámom a plechovými krytmi, ktoré prispeli k ucelenejšiemu vzhľadu a k väčšej praktickosti. Dostal predĺžený zadný plech, ktorý slúžil ako blatník a v hornej časti bol umiestnený praktický nosič. Predný blatník taktiež neostal bez zmeny, už sa nepohyboval spoločne s kolesom, ale bol napevno namontovaný na vidlici. Oproti predchádzajúcemu typu bol motocykel vybavený tachometrom a bzučiakom. Výroba trvala od roku 1958 do roku 1962, výrobné čísla modelovej rady 555 začali cifrou 150 000, podľa dobových materiálov bolo vyrobených celkom 327 320 kusov. == Jawa 05 == [[File:Jawa 50 Jet.jpg|thumb|J 50-05]] V auguste 1962 sa v v Považských strojárňach začala sériová výroba nového malého motocyklu Jawa 05. Sériovej výrobe predchádzali skúšky prototypov až do ukončenia ich životnosti. Prvé predstavenie verejnosti prebiehalo ešte pred uvedením na trh, na štvrtom medzinárodnom veľtrhu v Brne. Model Jawa 05 síce konštrukčne vychádzal zo starších modelov, bol ale už samostatným dielom Považských strojární a vznikol bez pričinenia pražskej Jawy, takže jeho výroba už nebola chápaná ako licenčná, a preto Považské strojárne platili už iba licenčný poplatok za používanie loga z obchodných dôvodov. Hlavným cieľom úpravy Pioniera bolo upravenie podvozku a motoru na prepravovanie dvoch osôb, nová karoséria navrhnutá pánom Alojzom Vačkom potom s malými zmenami ostala až do ukončenia výroby. V roku 1965 sa v malom množstve začal vyrábať aj typ '''Jawa 05 Sport.''' Do roku 1966 bolo vyrobených celkom 202 263 kusov Jawy 05 a 05 Sport, kedy ich výrobu nahradili nové modely Jawa 20 a Jawa 21. == Jawa 20 Standard== [[File:Jawa 50 type 20.JPG|thumb|J50 Standard typ 20]] Koncom roka 1966 sa v Považských strojárňach začal vyrábať nový typ motocyklu s označením Jawa 20 Standard. Skôr ako o nový model išlo iba o inováciu modelu 05, inovácia sa týkala iba motoru, ktorý mal zvýšený výkon na 3,5k, upravenú prevodovku a nový mechanizmus vypínania spojky. Zmeny nemali byť razantné, keďže sa pripravoval úplne nový typ motocykla, ktorý by radu "Pionierov" nahradil, nakoniec sa však ostalo iba pri prototypoch, a tak bol Pionier postupne inovovaný. Najvýraznejšia inovácia prišla v roku 1975, kedy sa zjednodušil tvar zadného plechu a odstránili sa okrasné hliníkové lišty, v roku 1977 zmena formátu typového štítku a zmena značenia na J220. Výroba trvala od roku 1966 do roku 1980. == Jawa 21 Šport== [[File:Jawamaniak jawa 50.jpg|thumb|J50 typ 21 Sport]] V roku 1967 pribudla k Jawe 20 Štandard aj športovejšia verzia - Jawa 21 Šport, oproti skútrovanému typu 20 mal typ 21 „Bruško“ namiesto „reumaplechov“ a široké riadidlá s hrazdou. O tento typ bol v Česko-Slovensku vždy veľký záujem, bohužiaľ väčšina motocyklov išla na vývoz do zahraničia, k originálu sa dostal iba málokto. Preto sa v našich končinách často stretávame s amatérskymi úpravami modelu 20. Skutočných originálnych motocyklov Jawa 21 Sport je ale pomerne málo. Výroba bola ukončená v roku 1977 a v predaji ostala už len Jawa 20 Štandard a Jawa 23 Mustang. Všetky parametre typu 21 sú totožné s typom 20. == Jawa 23 Mustang == [[File:Jawa 50 23P.JPG|thumb|J23 Mustang]] Motocykel Jawa 50 typ 23 Mustang vznikol v roku 1968 ako posledný sériovo vyrábaný model Pioniera. Jeho vývoj nastal po prieskume trhu, keď sa ukázala potreba priblížiť sa ku konštrukcii klasického motocyklu. Pretože by bol vývoj finančne aj časovo náročný, bolo rozhodnuté o použití základu z už vyrábaného Pioniera. Tvorcovia sa inšpirovali talianskym výrobcom Ital-Jet ktorý motocykele s použitím motora z Pioniera vyrábal. Motocykel následne prekonal niekoľko inovácií. Bol veľmi obľúbený u zahraničných zákazníkov. V roku 1982 sa rozhodlo o ukončení výroby tohto už zastaraného motocykla, keď Považské strojárne nedostali súhlas na výrobu nasledovníka Mustanga, modelu Mistral. Vo výrobe ostal iba motor pre zahraničného zákazníka a výrobné kapacity boli uvolnené pre nový typ mopedu Babetta 210. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.jawa-50.cz www.jawa-50.cz] [[Kategória:Motocykle]] [[Kategória:Motocykle Jawa]] 4hambdjdgzdcdp4v4cysx5h4r9qqyxt 0 227299 8382615 8380509 2026-10-11T00:25:14Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382615 wikitext text/x-wiki {{Infobox Fakulta vysokej školy | Názov vysokej školy = Technická univerzita v Košiciach | Názov fakulty = Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach | Miestny názov = Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie | Latinský názov = | Anglický názov = Faculty of Materials, Metallurgy and Recycling of the Technical University in Košice | Pôvodný názov = Hutnícka fakulta | Motto = | Obrázok = FMMR TUKE logo.png | Veľkosť obrázku = | Popis = Logo a názov fakulty | Poloha = {{minivlajka|Slovensko}} [[Košice]], [[Slovensko]] | Skratka = FMMR TUKE | Typ = verejná | Zameranie = | Dekan =doc. Ing. Karel Saksl, DrSc. | Dekanka = | Odkaz na zoznam dekanov = | Prodekan1 = | Prodekanka1 =Ing. Bc. Martina Hrubovčáková, PhD. | Funkcia prodekana1 = Prodekan pre vzdelávanie | Prodekan2 = | Prodekanka2 =Ing. Lenka Girmanová, PhD. | Funkcia prodekana2 = Prodekan pre vedu, inovácie a medzinárodné vzťahy | Prodekan3 = | Prodekanka3 = Ing. Bc. Martina Hrubovčáková, PhD. | Funkcia prodekana3 = Prodekanka pre vonkajšie vzťahy a marketing | Prodekan4 =doc. RNDr. Ľubomír Pikna, PhD. | Prodekanka4 = | Funkcia prodekana4 = | Prodekan5 = | Prodekanka5 = | Funkcia prodekana5 = | Prodekan6 = | Prodekanka6 = | Funkcia prodekana6 = | Prodekan7 = | Prodekanka7 = | Funkcia prodekana7 = | Prodekan8 = | Prodekanka8 = | Funkcia prodekana8 = | PR manažér = | PR manažérka = | Predseda AS fakulty = Ing. Tomáš Vindt, PhD. | Predsedníčka AS fakulty = | Tajomník = Ing. František Petričko | Tajomníčka = | Počet katedier = 8 | Počet ústavov = 3 | Počet zamestnancov = | Počet študentov = | Bakalári = | Nadväzujúci magistri = | Magistri = | Doktorandi = | Rozpočet = | Kampus = | Štatistika dátum = | Farba = BA0C2F | Názov farby = Pantone 199 C | Fakultný časopis = Acta Metallurgica Slovaca<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = FMMR| odkaz na autora = | titul = Vedecké časopisy fakulty| url = https://fmmr.tuke.sk/wps/portal/fmmr/vyskum/vedecke-casopisy-fakulty| vydavateľ = fmmr.tuke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-24| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210121204903/https://fmmr.tuke.sk/wps/portal/fmmr/vyskum/vedecke-casopisy-fakulty| dátum archivácie = 2021-01-21}}</ref> | Člen = | Rok založenia = [[1. september]] [[1952]] | Rok zatvorenia = | Rok obnovenia = | Rok zatvorenia1 = | Rok obnovenia1 = | Rok zatvorenia2 = | Stav = | Adresa = Letná 9, 042 00 Košice | Telefón = +421 55 602 2023 | IČO = 00397610 | DIČ = 2020486710 | Mail = [mailto:dekanat.fmmr@tuke.sk dekanat.fmmr@tuke.sk] | Web = {{url|https://fmmr.tuke.sk/}} {{url|https://www.fmmr.sk/}} | Zemepisná šírka = 48.730727 | Zemepisná dĺžka = 21.246022 }} Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie '''Technickej univerzity v Košiciach''' (skr. FMMR TUKE) vznikla v roku 1952.   FMMR je v súčasnosti modernou fakultou zameranou na vzdelávanie, výskum a vývoj v oblasti materiálov, inžinierstva kvality, metalurgie a recyklácie. Predstavuje vzdelávanie nasmerované k požiadavkám trhu a technológiám budúcnosti, ako sú nanotechnológie, vodíkové technológie, inteligentné batérie, environmentálna chémia, recyklácia odpadov či obnoviteľné zdroje. == Banská história   == Jediná fakulta svojho druhu je pokračovateľkou [[Banská a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici|Banskej akadémie]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] a môže sa pochváliť históriou siahajúcou až do roku 1762, kedy [[Mária Terézia]] rozhodla o zriadení prvej vysokej školy technického zamerania na svete.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=FMMR|odkaz na autora=|titul=Pokračovateľka Banskej akadémie v Banskej Štiavnici|url=https://fmmr.tuke.sk/wps/portal/fmmr/fakulta/o-fakulte/pokracovatelka-banskej-akademie|vydavateľ=fmmr.tuke.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2023-10-20|miesto=Košice|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20231004140936/https://fmmr.tuke.sk/wps/portal/fmmr/fakulta/o-fakulte/pokracovatelka-banskej-akademie|dátum archivácie=2023-10-04}}</ref> Banská akadémia bola v čase svojho vzniku kolískou vedy a nositeľkou pokroku v oblasti baníctva, hutníctva, ale i chémie. FMMR dnes kráča v šľapajach svojej slávnej predchodkyne. == Súčasný stav == FMMR stojí na pevných základoch tradičných vedeckých poznatkov a jej neustálou inšpiráciou sú technológie budúcnosti.   Aktívne sleduje súčasné trendy, napreduje a svoje popredné miesto v kvalite poskytovaného vzdelávania obhájila aj v poslednom hodnotení fakúlt vysokých škôl Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry ARRA, v ktorom obsadila 5. priečku z celkovo 24 fakúlt v skupine technicky orientovaných fakúlt. == Pracoviská - fakultné ústavy == UV roku 2016 prešla FMMR organizačnou zmenou a katedry sa zlúčili do troch úspešných ústavov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=FMMR|odkaz na autora=|titul=Pracoviská|url=https://fmmr.tuke.sk/wps/portal/fmmr/pracoviska/ustav-metalurgie|vydavateľ=fmmr.tuke.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2023-10-20|miesto=Košice|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20231004140215/https://fmmr.tuke.sk/wps/portal/fmmr/pracoviska/ustav-metalurgie|dátum archivácie=2023-10-04}}</ref>   * [https://umet.fmmr.tuke.sk/ Ústav metalurgie] (skr. UMET) - tvoria ho: Oddelenie hutníctva a zlievarenstva, Oddelenie tepelnej techniky a plynárenstva, Oddelenie nekovových materiálov. * [https://umik.fmmr.tuke.sk/ Ústav materiálov a inžinierstva kvality] (skr. UMIK) - pozostáva z: Oddelenie materiálového inžinierstva, Oddelenie plastických deformácií a simulácií procesov, Oddelenie integrovaných systémov riadenia. * [https://urt.fmmr.tuke.sk/ Ústav recyklačných technológií] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20231205084437/https://urt.fmmr.tuke.sk/ |date=2023-12-05 }} (skr. ÚRT) - člení sa na: Oddelenie environmentálnej analýzy a Oddelenie spracovania odpadov. == Teória prepojená s praxou == Študenti sú už počas štúdia začleňovaní do reálneho pracovného procesu v partnerských podnikoch, v ktorých následne po ukončení štúdia často prechádzajú z vysokoškolskej praxe priamo do pracovného pomeru. Najvýznamnejšími partnermi sú spoločnosti ako [[NIPPON STEEL SLOVAKIA]], [[Železiarne Podbrezová]], OFZ Istebné, Slovalco, a.s., SPP, a.s. a iné. == Spolupráca so svetovými univerzitami == FMMR nadviazalo celosvetovú spoluprácu s RWTH Aachen, Tohoku University Sendai, [[The Imperial College of Science, Technology and Medicine|Imperial College Londýn]], NTH Trondheim, TU Berlin, University of Technology Helsinki-Espoo, Laval University Québec, Bergakademie Freiberg, MISIS Moskva, TU Stuttgart, AGH Krakow, Miškovecká univerzita, ale aj VŠB Technická univerzita v Ostrave. == Akreditované študijné programy == FMMR poskytuje vzdelanie v týchto akreditovaných študijných programoch:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=FMMR|odkaz na autora=|titul=Študijné odbory a programy|url=https://fmmr.tuke.sk/wps/portal/fmmr/studium/studijne-odbory-a-programy|vydavateľ=fmmr.tuke.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2023-10-20|miesto=Košice|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20231210171200/https://fmmr.tuke.sk/wps/portal/fmmr/studium/studijne-odbory-a-programy|dátum archivácie=2023-12-10}}</ref> === Bakalárske štúdium === * Materiály * Hutníctvo * Spracovanie a recyklácia odpadov === Inžinierske štúdium === * Materiálové inžinierstvo * Hutníctvo * Spracovanie a recyklácia odpadov === Doktorandské štúdium === * Náuka o materiáloch * Hutníctvo == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://fmmr.tuke.sk/ Oficiálna stránka Fakulty materiálov, metalurgie a recyklácie] * [https://www.fmmr.sk/ Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie] {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Portál|Košice|Košický}} {{Technická univerzita v Košiciach}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Technická univerzita v Košiciach]] [[Kategória:Technické fakulty na Slovensku]] gv1zmnn8derlqrhzm12n568qnipx5iz 0 233265 8382711 8374659 2026-10-11T10:04:23Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382711 wikitext text/x-wiki {{Infobox Album | Interpret = [[Nine Inch Nails]] | Názov = Ghosts I–IV | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[ambient industrial]]<br />[[dark ambient]] | Dĺžka = 110:09 | Dátum vydania = [[2. marec]] [[2008]] | Miesto nahratia = október–december 2007 v [[Kalifornia|Kalifornii]] | Popis = | Vydavateľ = [[The Null Corporation]] | Producent = [[Trent Reznor]], [[Atticus Ross]], [[Alan Moulder]] | Skladateľ = | Recenzie = *[[All Music Guide]] [[Súbor:2.5 stars.svg|70px]] [http://www.allmusic.com/album/ghosts-i-iv-r1343734 odkaz] | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Year Zero]]<br />(2007) | Tento album = Ghosts I–IV<br />(2008) | Nasledujúci album = [[The Slip]]<br />(2008) | }} [[Súbor:BrianbyLauren.jpg|thumb|right|175px|[[Brian Viglione]] z [[The Dresden Dolls]], prispel perkusiami na skladby 19 a 22]] '''''Ghosts I–IV''''' (tiež '''[[Diskografia Nine Inch Nails#Halo number (Halo čísla)|Halo 26]]''') je siedmy štúdiový album [[Spojené štáty|americkej]] [[industrial rock]]ovej skupiny [[Nine Inch Nails]], ktorý vyšiel [[2. marec|2. marca]] [[2008]]. Obsahuje 36 inštrumentálnych skladieb. Je to prvý album Nine Inch Nails vydaný po oznámení, že rušia spoluprácu s [[Interscope Records]] a zamýšľajú budúce nahrávky vydávať samostatne.<ref name="Rollingstone" /> Pôvodne bol ohlásený ako päť-skladbové [[Extended Play|EP]],<ref name="more_info">{{cite web | url = http://ghosts.nin.com/main/more_info | title = More Info | first = Trent | last = Reznor | authorlink = Trent Reznor | publisher = [[Nine Inch Nails]] | date = 2. marec 2008 | accessdate = 13.8.2008 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20080308174243/http://ghosts.nin.com/main/more_info | archivedate = 2008-03-08 }}{{eng icon}}</ref> výsledkom sú však štyri deväť-skladbové inštrumentálne EP. Skladby nemajú názvy, sú označené iba podľa pozície a obrázku k skladbe. Tím stojaci za týmto albumom okrem frontmana Nine Inch Nails [[Trent Reznor|Trenta Reznora]] sú: [[Atticus Ross]] a [[Alan Moulder]] s inštrumentálnym prispením od hudobníkov [[Alessandro Cortini]], [[Adrian Belew]] a [[Brian Viglione]].<ref name="more_info" /> Album bol vydaný pod licenciou [[Creative Commons]], v rôznych odlišných vydaniach s rozličnými cenovými hladinami, zahŕňajúc "Ultra-Deluxe Limited Edition" za 300 [[Americký dolár|US$]].<ref name="Pitchfork">{{cite web | url = http://www.pitchforkmedia.com/article/news/49048-new-nine-inch-nails-album-available-now | title = New Nine Inch Nails Album Available NOW | first = Amy | last = Phillips | publisher = [[Pitchfork Media]] | date = 2. marec 2008 | accessdate = 13.8.2008 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20080306225436/http://www.pitchforkmedia.com/article/news/49048-new-nine-inch-nails-album-available-now | archivedate = 2008-03-06 }}{{eng icon}}</ref> Bol vydaný najprv prostredníctvom downloadu na oficiálnej stránke Nine Inch Nails bez predošlej reklamy alebo propagácie. Prostredníctvom oficiálneho Nine Inch Nails [[YouTube]] profilu bol ohlásený používateľmi tvorený "filmový festival", kde fanúšikovia boli pozvaní vizuálne interpretovať hudbu z tohto albumu a uverejniť ju.<ref name="Ghosts YouTube">{{cite web | url = http://www.youtube.com/group/ninghosts | title = Nine Inch Nails Ghosts Film Festival | publisher = [[YouTube]] | accessdate = 14.8.2008}}{{eng icon}}</ref> Retail verzia bola prvý album vydaný Reznorovým nezávislým labelom [[The Null Corporation]]. Odozvy kritikov boli vo všeobecnosti priaznivé, jeho neštandardné vydanie získalo pozitívne komentáre od mnohých spravodajských agentúr. Spôsob vydania ''Ghosts I–IV'' bol porovnávaný s albumo od [[Radiohead]] -''[[In Rainbows]]'' a tiež ''[[The Inevitable Rise and Liberation of NiggyTardust!]]'' od [[Saul Williams|Saula Williamsa]]. == Nahrávanie == V roku [[2007]] frontman Nine Inch Nails [[Trent Reznor]] oznámil splnenie zmluvných povinností voči svojej nahrávacej spoločnosti [[Interscope Records]] a nechcel s ňou ďalej spolupracovať. Reznor tiež odhalil svoj zámer vydávať radšej ďalšie albumy Nine Inch Nails nezávisle, podobne ako album [[Saul Williams]]a – ''[[The Inevitable Rise and Liberation of NiggyTardust!]]'', ktorý Reznor produkoval.<ref name="Interscope split">{{cite web | author = Cohen, Jonathan | url = http://www.billboard.com/bbcom/news/article_display.jsp?vnu_content_id=1003655498 | title = Nine Inch Nails Celebrates Free Agent Status | accessdate = 14.8.2008 | publisher = [[Billboard]] | date = 8. október | archive-url = https://web.archive.org/web/20091006084624/http://www.billboard.com/bbcom/news/article_display.jsp?vnu_content_id=1003655498 | archive-date = 2009-10-06}}{{eng icon}}</ref> Po Performance 2007 tour na podporu predchádzajúceho albumu ''[[Year Zero]]'', Reznor zamýšľal nahrať album s "with very little forethought"(=veľmi málo premyslené).<ref name="Frustration and Fury">{{cite web | url = http://www.nytimes.com/2008/06/08/arts/music/08pare.html?_r=3&ref=arts&oref=slogin&oref=slogin | title = Frustration and Fury: Take It. It’s Free. | publisher = [[The New York Times]] | last = Pareles | first = Jon | date = 8. jún 2008 | accessdate = 14.8.2008}}{{eng icon}}</ref> Podľa oficiálnej stránky Nine Inch Nails ''Ghosts I–IV'' vznikol z experimentu:''Pravidlá boli nasledujúce: 10 týždňov, žiadny jasný program, žiadne rozvažovanie, všetko vedené spontánnosťou. Akýkoľvek výsledok snahy počas tohto času bude vydaný ako... niečo''.<ref name="more_info" /> Reznor vysvetľuje: ''Vzhľadom na to, že som chcel spraviť takýto typ nahrávky roky, ale prirodzene by to nemalo zmyslel až do tohto okamihu.''<ref name="Billboard">{{cite news | url = http://www.billboard.com/bbcom/news/article_display.jsp?vnu_content_id=1003718389 | title = New Nine Inch Nails Album Hits The Web | last = Harding | first = Cortney | first2 = Jonathan | last2 = Cohen | publisher = Billboard | date = 2. marec 2008 | accessdate = 14.8.2008}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091030102253/http://www.billboard.com/bbcom/news/article_display.jsp?vnu_content_id=1003718389 |date=2009-10-30 }}{{eng icon}}</ref> Reznor opísal raný zámer celej skupiny na projekte ako ''experiment'' a pokračoval v opise tvorenia slovami: <blockquote>"Keď sme začali pracovať s hudbou, väčšinou sme začínali s usporiadaním vizuálneho odkazu, ktorí sme si predstavili: miesto alebo prostredie alebo situáciu. Potom sme sa pokúšali popísať to zvukom a stavbou{{#tag:ref|Myslené stavbou skladby, jej štruktúrou.|group=pozn}} a melódiou. Prezentovali sme to v zmysle akoby to bol soundtrack"<ref name="Film Festival intro">{{cite web | url = http://www.youtube.com/watch?v=lYDUk0ESwt4 | title = Nine Inch Nails' Ghosts Film Festival — Introduction | author = Nine Inch Nails | publisher = YouTube | date = 12. marec 2008 | accessdate = 14.8.2008}}{{eng icon}}</ref></blockquote> Hudba vznikala improvizáciou,<ref name="NPR">{{cite web | url = http://www.npr.org/templates/story/story.php?storyId=89493556 | accessdate = 14.8.2008 | title = Trent Reznor Releases 'Ghosts' for All | last = Dye | first = David | date = 9. apríl | publisher = [[National Public Radio]]}}{{eng icon}}</ref> a pôvodný plán vydať samostatné EP bol rozšírený zahrnutím vzrastajúceho množstva materiálu. Jadro kreatívneho tímu stojaceho za projektom boli Reznor, [[Atticus Ross]] a [[Alan Moulder]]. Člen koncertnej zostavy NIN [[Alessandro Cortini]] a štúdioví hudobníci [[Adrian Belew]] a [[Brian Viglione]] tiež prispeli na vybraných skladbách.<ref name="more_info" /> Viglione, ktorý nahrával [[perkusie]] na skladby 19 a 22 prezradil v rozhovore že Reznorove inštrukcie pre neho boli: ''...zostaviť sadu bicích. Zostaviť spolu akékoľvek vybavenie na ktoré chceš búšiť, prenajmi si čo si prenajať chceš. Bav sa a... buď tvorivý—pozri kam ťa tvoja myseľ a nápady zoberú.''<ref name="Viglione Rock Band interview">{{cite web | url = http://www.rockband.com/blog/entry/276614 | accessdate = 14.8.2008 | publisher = Rock Band.com | title = Inside Trent Reznor's Sanctum | date = 3. apríl}}{{eng icon}}</ref> Viglione postavil zostavu zahŕňajúcu 50-[[galón]]ovú smetnú nádobu, pár kancelárskych chladiacich boxov na vodu a a podnos na koláče s reťazou.<ref name="Viglione Rock Band interview" /> == Vydanie == ''Ghosts I–IV'' bol vydaný [[2. marec|2. marca]] [[2008]] na oficiálnej stránke Nine Inch Nails prostredníctvom digitálneho downloadu, bez akejkoľvek predošlej reklamy či oznámenia.<ref name="NPR" /> Fyzické verzie boli vydané cez [[RED Distribution]] [[8. apríl]]a ako 2-CD a 4-LP.<ref name="Rollingstone">{{cite news | url = http://www.rollingstone.com/rockdaily/index.php/2008/03/03/nine-inch-nails-surprise-fans-by-web-releasing-new-ghosts-album/ | title = Nine Inch Nails Surprise Fans by Web-Releasing New ''Ghosts'' Album | first = Daniel | last = Kreps | publisher = [[Rolling Stone]] | date = 2. marec 2008 | accessdate = 14.8.2008 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080306010751/http://www.rollingstone.com/rockdaily/index.php/2008/03/03/nine-inch-nails-surprise-fans-by-web-releasing-new-ghosts-album/ |date=2008-03-06 }}{{eng icon}}</ref><ref name="Billboard" /><ref name="Kerrang">{{cite news | url = http://www2.kerrang.com/2008/03/nine_inch_nails_release_digita.html | title = Nine Inch Nails release digital album | author = Dan | publisher = [[Kerrang!]] | date = 2. marec 2008 | accessdate = 14.8.2008 }}{{eng icon}}</ref> Deluxe Edition a Ultra-Deluxe Limited Edition boli vydané [[1. máj]]a [[2008]]. Reznor napísal: pravdepodobne sa v budúcnosti objaví viac dielov ''Ghosts''.<ref name="more_info"/> Album je vydaný pod licenciou [[Creative Commons|Attribution Non-Commercial Share Alike]], ktorá umožňuje ostatným rozmnožovať, rozširovať, vystavovať dielo a odvodené diela len pre nekomerčné účely a rozširovať odvodené diela len za podmienky použitia identickej licencie.<ref name="Archive.org">{{cite web | url = http://www.archive.org/details/nineinchnails_ghosts_I_IV | title = Ghosts I&nbsp;— IV (March 2, 2008)&nbsp;– Nine Inch Nails | publisher = [[Internet Archive]] | accessdate = 14.8.2008}}</ref> Reznor vysvetľuje: ''Postoj ktorý sme zaujali považujme na primeraný... s digitálnymi technológiami a zastaraným copyrightovým právom a všetok ten nezmysel pokračuje až do dnes.''<ref>{{cite web | url = http://www.spinner.com/2008/03/25/potent-quotables-reznors-release-strategy/ | publisher = Spinner.com | title = Potent Quotables: Reznor's Release Strategy | last = Davis | first = Kim | accessdate = 14.8.2008 | date = 25. marec 2008 | archiveurl = https://archive.ph/20120629193708/http://www.spinner.com/2008/03/25/potent-quotables-reznors-release-strategy/ | archivedate = 2012-06-29 }}{{eng icon}}</ref> Pôvodné vydanie prostredníctvom oficiálnej stránky Nine Inch Nails trpelo problémami a fungovalo úplne od [[4. marec|4. marca]], keď boli pridané ďalšie [[server]]y, ktoré zvládali príval downloadov. Štyridsať stránkový [[Portable Document Format|PDF]] zahrnutý vo verzii stiahnuteľnej zo stránky albumu je tiež dostupný osobitne po zadaní e-mailovej adresy. Týždeň po vydaní albumu oficiálna stránka Nine Inch Nails oznámila vyše 750 000 zakúpení a downloadov v sume vyše 1,6 milióna [[Americký dolár|dolárov]].<ref name="tribune">{{cite news | url = http://leisureblogs.chicagotribune.com/turn_it_up/2008/03/reznors-one-wee.html | title = Reznor's one-week take for ''Ghosts'': $1.6 million | first = Greg | last = Kot | publisher = Chicago Tribune | date = 12. marec 2008 | accessdate = 14.8.2008}}{{eng icon}}</ref> Predobjednávky "Ultra-Deluxe Limited Edition" vypredali celú edíciu za menej než tri dni.<ref>{{cite web | url = http://arstechnica.com/news.ars/post/20080305-reznor-makes-750000-even-when-the-music-is-free.html | last = Anderson | first = Nate | title = Reznor makes $750,000 even when the music is free | publisher =Ars Technica | date = 5. marec | accessdate = 14.8.2008}}{{eng icon}}</ref> === Formáty === ''Ghosts I–IV'' vyšiel v rôznych formátoch rozličnej cenovej úrovne: * '''''Ghosts I''''' – voľne stiahnuteľný :Obsahuje prvých 9 skladieb, dostupný online na oficiálnej stránke Nine Inch Nails alebo na rôznych BitTorrent trackeroch, vrátane [[The Pirate Bay]].<ref>{{cite web | url = http://thepiratebay.org/tor/4059158/Nine_Inch_Nails_-_Ghosts_I_ | title = Nine Inch Nails&nbsp;– ''Ghosts I'' (2008) | publisher = [[The Pirate Bay]] | date = 2. marec 2008 | accessdate = 8.8.2008}}{{eng icon}}</ref> * '''digitálne vydanie''' (Halo 26) – cene 5$ za stiahnutie priamo zo stránky nin.com :Celý album vo voľných [[Digital rights management|DRM]] formátoch, vrátane 320kb/s [[MP3]], [[Free Lossless Audio Codec|FLAC]] a [[Apple Lossless]]. * '''2xCD''' (Halo 26 CD) – cena 10$ :Obsahuje dve audio CD a 16-stránkový booklet. Zahŕňa tiež okamžitý prístup k možnosti downoladu. * '''Vinylové vydanie''' (Halo 26 V) – 39$ :Vinylový set na štyroch 130 gramových LP v dvojitom obale.<ref name="GhostsFAQ">{{cite web | url = http://ghosts.nin.com/main/faq | title = Ghosts – FAQ | publisher = Nine Inch Nails | accessdate = 14.8.2008 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20080307000705/http://ghosts.nin.com/main/faq | archivedate = 2008-03-07 }}</ref> * '''Deluxe Edition''' (Halo 26 DE) – 75$ :Obsahuje 2xCD a dátové [[DVD]] s multitrack súbormi pre audio editory, [[Blu-ray]] disk s albumom v kvalite 96 kHz 24-bit stereo a sprievodnou slide show a 48-stránkovú knižku s pevnou väzbou s fotografiami. Zahŕňa tiež okamžitý prístup k možnosti downoladu. * '''Ultra-Deluxe Limited Edition''' (Halo 26 LE) – 300$ :Obsahuje všetko ako Deluxe Edition a ešte 4xLP (180 g) [[Dlhohrajúca platňa|vinyl]] v pevnom obale, dve exkluzívne limitované edície výtlačkov [[Giclée]] – odlišné pre každú kópiu. Limitovaná na 2500 kusov, číslovaných a podpísaných Trentom Reznorom.<ref name="Pitchfork" /><ref name="Billboard" /> == Hudba == Reznor hudbu ''Ghosts I–IV'' slovami: ''Táto kolekcia hudby je výsledok práce z veľmi vizuáleho hľadiska—aranžuje myslené miesta a možnosti zvukom, soundtrack pre snívanie s otvorenými očami.''<ref name="Ghosts main">{{cite web | url = http://ghosts.nin.com/main/home | publisher = Nine Inch Nails | accessdate = 14.8.2008 | title = Ghosts – Home | archiveurl = https://web.archive.org/web/20080423051608/http://ghosts.nin.com/main/home | archivedate = 2008-04-23 }}{{eng icon}}</ref> Recenzia [[PopMatters]] porovnala jeho hudobný štýl s [[Brian Eno|Brianon Enom]] a [[Robert Fripp|Robertom Frippom]], nakoniec ho charakterizovali ako [[dark ambient]].<ref name="Popmatters review">{{cite web | url = http://www.popmatters.com/pm/music/reviews/55963/nine-inch-nails-ghosts-i-iv/ | last = Price | first = Mark A. | publisher = [[PopMatters]] | title = Nine Inch Nails: Ghosts I-IV | accessdate = 14.8.2008 | archive-url = https://web.archive.org/web/20120418034333/http://www.popmatters.com/pm/review/nine-inch-nails-ghosts-i-iv | archive-date = 2012-04-18}}{{eng icon}}</ref> Ďalej sa v recenzii píše:...''(hudba je)'' '' kolekciou nálad a nie všetky z týchto nálad sú dobré.''<ref name="Popmatters review" /> Recenzia [[National Public Radio]] a [[Rolling Stone]] tiež porovnávala album k tvorbe Brian Eno, Rolling Stones porovnal štýl albumu konkrétne s "zahmlenou inštrumentáciou na ''[[Another Green World]]'', [a] kolážou rytmov na ''[[My Life in the Bush of Ghosts]]''".<ref name="NPR review">P{{cite web | url = http://www.npr.org/templates/story/story.php?storyId=89618576 | title = Nine Inch Nails: 'Ghosts' of Songs | last = Moon | first = Tom | accessdate = 14.8.2008 | publisher = National Public Radio | date = 14. apríl 2008}}{{eng icon}}</ref><ref name="RS review">{{cite web | url = http://www.rollingstone.com/reviews/album/19451586/review/19516219/ghosts_iiv?source=album_reviews_rssfeed | title = Nine Inch Nails – Ghosts I-IV | publisher = Rolling Stone | accessdate = 14.8.2008 | date = 3. marec 2008 | last = Hermes | first = Will | archiveurl = https://web.archive.org/web/20090312060422/http://www.rollingstone.com/reviews/album/19451586/review/19516219/ghosts_iiv?source=album_reviews_rssfeed | archivedate = 2009-03-12 }}{{eng icon}}</ref> ''Ghosts I–IV'' zahŕňa široký sortiment hudobných nástrojov – ako [[klavír]], [[gitara]], [[basová gitara]], [[syntetizátor]], [[marimba]], [[tamburína]], [[bendžo]], [[Appalachian dulcimer|dulcimer]] a [[xylofón]]. Veľa nástrojov má samplovaný a elektronicky pozmenený zvuk.<ref name="ABC News review">{{cite web | url = http://blogs.abcnews.com/allan_raible/2008/03/review-nine-inc.html | title = Review: Nine Inch Nails’ "Ghosts I-IV" | publisher = [[ABC News]] | accessdate = 2008-04-07 | last = Raible | first = Allan | date = [[2008-03-06]]}}</ref> [[Perkusie]], ktoré nahral najmä Brian Viglione, boli z väčšej časti zostrojené z objektov nájdených v domácnosti.<ref name="Viglione Rock Band interview" /> {{clr}} == Artwork == [[Súbor:NIN2008.jpg|thumb|promo fotografia pre ''Ghosts I–IV'']] [[Rob Sheridan]] v spolupráci s Artist in Residence, bol umeleckým vedúcim výroby albumu, podobne ako pri predošlých štúdiových albumoch Nine Inch Nails ''[[With Teeth]]'' (2005) a ''[[Year Zero]]'' (2007).<ref name="more_info" /> Odkedy ''Ghosts I–IV'' vyšiel (v rôznych verziách), v niektorých verziách sa objavili trochu odlišné (alebo prídavné) fotografie. Štyridsaťstránkový PDF dokument (dostupný pre všetky verzie) obsahuje fotografiu pre každú z 36 skladieb. Tieto fotografie sú zaznačené v [[ID3]] tagu príslušnej skladby.<ref>{{cite web | url = http://www.theninhotline.net/news/archives/backissue.php?y=08&m=3#1204601152 | date = 3. marec 2008 | publisher = The NIN Hotline | accessdate = 14.8.2008 | title = Track-by-Track images for FLAC release}}{{eng icon}}</ref> === Filmový festival === Približe dva týždne po vydaní albumu prostredníctvom oficiálnej stránky Nine Inch Nails ohlásil Reznor vytvorenie používateľmi tvoreného "[[filmový festival|filmového festivalu]]" ako doplnok k albumu, hosťovaný na oficiálnom kanáli [[YouTube]] Nine Inch Nails. Reznor vysvetľoval, že týmto festivalom nechcel vyvolať súťaž, ale: ''experiment na spoluprácu a šancu pre nás reagovať inak ako typicky jednostrannou cestou umelec-fanúšik.''<ref>{{cite web | url = http://www.nme.com/news/nine-inch-nails/35247 | title = Nine Inch Nails ask fans to create 'Ghost I-IV' visuals | publisher = [[NME]] | date = 17. marec 2008 | accessdate = 15.8.2008}}</ref> Od začiatku festivalu v marci 2008 bolo poslaných vyše 1000 videí a vyše 6000 ľudí sa zapojilo do festivalu.<ref name="Ghosts YouTube" /> == Reakcie kritiky == Reakcie kritiky na ''Ghosts I–IV'' boli vo všeobecnosti pozitívne, s priemerným hodnotením 66% (priemer z 11 recenzií) [[Metacritic]].<ref name="MetaCritic">{{cite web | title = Nine Inch Nails – Ghosts I-IV | publisher = [[Metacritic]] | url = http://www.metacritic.com/music/artists/nineinchnails/ghostsiiv?q=nine%20inch%20nails | accessdate = 15.8.2008 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20120106170054/http://www.metacritic.com/music/ghosts-i-iv | archivedate = 2012-01-06 }}{{eng icon}}</ref> Seth Colter Walls z ''[[Newsweek]]'' opísal album ako: ''pútavý hudobný zážitok''.<ref name="Newsweek review">{{cite web | url = http://www.newsweek.com/id/118786/page/2 | last = Walls | first = Seth Colter | publisher = [[Newsweek]] | title = Nine Inch Nailed | accessdate = 15.3.2008}}{{eng icon}}</ref> [[IGN]] udelil albumu hodnotenie 8.7/10 a napísal: "Táto hudba je tak strhujúca a obsahuje čas ktorý prestáva byť ovplyvňujúcim činiteľom—prinajmenšom dovtedy kým hudba neprestane znieť."<ref name="IGN review">{{cite web | url = http://music.ign.com/articles/857/857752p1.html | last = Thompson | first = Ed | publisher = [[IGN]] | title = IGN: Ghosts I-IV Review | accessdate = 15.3.2008 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20080310205902/http://music.ign.com/articles/857/857752p1.html | archivedate = 2008-03-10 }}{{eng icon}}</ref> [[PopMatters]] udelil 8 z 10 a opísal album ako "36 skladieb, ale žiadne piesne" s prívlastkami ako "temné, tiesnivé ... stále sa vybavujúce".<ref name="Popmatters review" /> [[Pitchfork Media]] kritizoval album: "...skoro každá z nepomenovaných skladieb pôsobí vyziablo a napoly dokončená..." a recenziu ukončil slovami "Keby som bol jeden z tých čo si objednali de-luxe verziu, chcel by som mojich 300 dolárov späť". Album dostal hodnotenie 5.0 z 10.0.<ref name="Pitchfork review">{{cite web | url = http://www.pitchforkmedia.com/article/record_review/49274-ghosts-i-iv | last = Briehan | first = Tom | publisher = Pitchfork Media | title = Pitchfork Record Review | accessdate = 2.9.2008 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20080403030919/http://www.pitchforkmedia.com/article/record_review/49274-ghosts-i-iv | archivedate = 2008-04-03 }}{{eng icon}}</ref> Časopis ''[[Blender (časopis)|Blender]]'' tiež kritizoval album sumarizujúc recenziu: "Nine Inch Nails sa vrátil bez dohľadu, labelu, bez hraníc a bez pesničiek."<ref>{{cite web | url = http://www.blender.com/guide/reviews.aspx?id=5052 | title = Nine Inch Nails – Ghosts I — IV | accessdate = 2.9.2008 | publisher = [[Blender (časopis)|Blender]] | last = Norris | first = Chris}}{{eng icon}}</ref> Novátorská koncepcia distribúcie albumu pritiahla na seba pozornosť novinárov. Časopis ''[[Wired]]''' označil ''Ghosts'' za "pozoruhodne význačnú nahrávku".<ref>{{cite web | url = http://blog.wired.com/music/2008/03/nine-inch-nails.html | date = 3. marec 2008 | publisher = [[Wired]] | title = Nine Inch Nails Gets Creative With Radiohead-Style Release | first = Eliot | last = Van Buskirk | accessdate = 7.3.2008}}{{eng icon}}</ref> Ben Worthen z ''[[The Wall Street Journal]]'' predpokladá, že "väčšina obchodných pracovníkov ... sa môže veľa učiť [Reznorovho] experimentu s online obchodnými modelmi".<ref>{{cite web | url = http://blogs.wsj.com/biztech/2008/03/03/internet-lessons-from-nine-inch-nails-and-obama/?mod=googlenews_wsj | title = Internet Lessons from Nine Inch Nails and Obama | publisher = [[The Wall Street Journal]] | last = Worthen | first = Ben | date = 3. marec 2008 | accessdate = 7.3.2008 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20080305200317/http://blogs.wsj.com/biztech/2008/03/03/internet-lessons-from-nine-inch-nails-and-obama/?mod=googlenews_wsj | archivedate = 2008-03-05 }}{{eng icon}}</ref> Veľa spravodajským agentúr porovnávalo ''Ghosts I–IV'' s digitálnym vydaním albumu od [[Radiohead]] ''[[In Rainbows]]'' "pay-what-you-want" a tiež s podobným modelom pri albume od [[Saul Williams|Saula Williamsa]] ''The Inevitable Rise and Liberation of NiggyTardust!'', ktorý Reznor produkoval. V decembri 2008 portál [[last.fm]] zaradil album na štvrté mieto v rebríčku „Best of 2008“.<ref>{{cite web | url = http://www.last.fm/bestof/2008/album/4 | date = | publisher = [[Last.fm]] | title = Last.fm - Best of 2008 | first = | last = | accessdate = 18.12.2008 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20131024060806/http://www.last.fm/bestof/2008/album/4 | archivedate = 2013-10-24 }}{{eng icon}}</ref> == Zoznam skladieb == Všetky skladby, okrem spomenutých, napísali a skomponovali [[Trent Reznor]] a [[Atticus Ross]]. {{col-begin}} {{col-2}} '''''Ghosts I''''' # „1 Ghosts I“ – 2:48 # „2 Ghosts I“ – 3:16 # „3 Ghosts I“ – 3:51 # „4 Ghosts I“ – 2:13 <small>([[Alessandro Cortini]], Reznor, Ross)</small> # „5 Ghosts I“ – 2:51 # „6 Ghosts I“ – 4:18 # „7 Ghosts I“ – 2:00 # „8 Ghosts I“ – 2:56 # „9 Ghosts I“ – 2:47 '''''Ghosts II''''' # „10 Ghosts II“ – 2:42 # „11 Ghosts II“ – 2:17 <small>(Reznor, Ross, Cortini)</small> # „12 Ghosts II“ – 2:17 # „13 Ghosts II“ – 3:13 # „14 Ghosts II“ – 3:05 # „15 Ghosts II“ – 1:53 # „16 Ghosts II“ – 2:30 # „17 Ghosts II“ – 2:13 <small>(Cortini, Reznor, Ross)</small> # „18 Ghosts II“ – 5:22 {{col-2}} '''''Ghosts III''''' # „19 Ghosts III“ – 2:11 <small>(Reznor, Ross, Cortini, [[Brian Viglione]])</small> # „20 Ghosts III“ – 3:39 # „21 Ghosts III“ – 2:54 # „22 Ghosts III“ – 2:31 <small>(Reznor, Ross, Cortini, Viglione)</small> # „23 Ghosts III“ – 2:43 # „24 Ghosts III“ – 2:39 # „25 Ghosts III“ – 1:58 <small>(Reznor, Ross, [[Adrian Belew]])</small> # „26 Ghosts III“ – 2:25 # „27 Ghosts III“ – 2:51 <small>(Reznor, Ross, Belew)</small> '''''Ghosts IV''''' # „28 Ghosts IV“ – 5:22 # „29 Ghosts IV“ – 2:54 <small>(Reznor, Ross, Cortini)</small> # „30 Ghosts IV“ – 2:58 # „31 Ghosts IV“ – 2:25 # „32 Ghosts IV“ – 4:25 # „33 Ghosts IV“ – 4:01 <small>(Reznor, Ross, Cortini)</small> # „34 Ghosts IV“ – 5:52 # „35 Ghosts IV“ – 3:29 # „36 Ghosts IV“ – 2:19 {{col-end}} === Bonusové skladby === Na Deluxe a Ultra-Deluxe vydaniach sú pridané dve bonusové skladby. Druhá z bonusových skladieb obsahuje hudobné prvky a rovnaku piesňovú štruktúru ako „Demon Seed“, desiata skladba z nasledujúceho albumu Nine Inch Nails – ''[[The Slip]]''.<ref name="Slip PopMatters review">{{cite web | url = http://www.popmatters.com/pm/music/reviews/58380/nine-inch-nails-the-slip/ | publisher = PopMatters | date = 9. máj 2008 | title = Nine Inch Nails – The Slip | last = Schiller | first = Mike | accessdate = 15.8.2008}} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}{{eng icon}}</ref> # „37 Ghosts“ – 2:20 # „38 Ghosts“ – 4:51 Okrem toho, [[Japonsko|japonská]] CD edícia obsahuje bonusové CD pomenované: ''Ghosts I-IV: Discussion''<ref>{{cite web | url = http://nincollection.com/nin/item.asp?key=01-02609 | title = Ghosts I–IV | first = | last = | publisher = nincollection.com | date = 28. júl 2008 | accessdate = 23.9.2008 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}{{eng icon}}</ref> s komentrárom Trenta Reznora o tomto albume, rozdelené na štyri časti: # „Discussion Part 1“ – 4:03 # „Discussion Part 2“ – 2:57 # „Discussion Part 3“ – 3:20 # „Discussion Part 4“ – 2:17 == Umiestenie v rebríčkoch == {| class="wikitable" style="margin-top: 0 !align="left"|rebríček !vrcholová<br />pozícia |- |''[[Billboard 200]]''<ref name="Billboard 200">{{cite web | title = Nine Inch Nails — Artist Chart History | publisher = Billboard | url = http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=5315&model.vnuAlbumId=12508 | accessdate = 15.8.2008 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20071211171033/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=5315&model.vnuAlbumId=12508 | archivedate = 2007-12-11 }}{{eng icon}}</ref> |align="center"|14 |- |[[Top Electronic Albums]]<ref name="Top Electronic Albums">{{cite web | title = Nine Inch Nails — Artist Chart History | publisher = Billboard | url = http://www.billboard.com/bbcom/charts/chart_display.jsp?g=Albums&f=Top+Electronic+Albums | accessdate = 15.8.2008 | archive-url = https://web.archive.org/web/20080617173336/http://www.billboard.com/bbcom/charts/chart_display.jsp?g=Albums&f=Top+Electronic+Albums | archive-date = 2008-06-17}}{{eng icon}}</ref> |align="center"|1 |- |[[Top Independent Albums]]<ref name="Top Independent Albums">{{cite web | title = Nine Inch Nails — Artist Chart History | publisher = Billboard | url = http://www.billboard.com/bbcom/charts/chart_display.jsp?g=Albums&f=Top+Independent+Albums | accessdate = 2007-09-29 | archive-url = https://web.archive.org/web/20090512175310/http://www.billboard.com/bbcom/charts/chart_display.jsp?g=Albums&f=Top+Independent+Albums | archive-date = 2009-05-12}}</ref> |align="center"|2 |- |[[UK Albums Chart]]<ref>{{cite web | url = http://uk.launch.yahoo.com/c/uk/album_charts.html | accessdate = 2008-04-17 | publisher = [[Yahoo! Music]] | title = The Official UK Top 75 Albums – Week of Mon 14 Apr}}</ref> |align="center"|60 |- |Austrália [[ARIA]] Chart<ref name="Australian Charts">{{cite web | title = australian-charts.com — Nine Inch Nails — Ghosts I-IV | publisher = australian-charts.com | url = http://www.australian-charts.com/showitem.asp?key=84830&cat=a | accessdate = 15.8.2008}}{{eng icon}}</ref> |align="center"|15 |- |Nový Zéland [[Recording Industry Association of New Zealand|RIANZ]] Chart<ref>{{cite web | url = http://www.rianz.org.nz/attachments/rianz/chart-1612-14-april-08.pdf | accessdate = 15.8.2008 | publisher = [[Recording Industry Association of New Zealand]] | title = RIANZ&nbsp;— The Official New Zealand Music Chart 1612&nbsp;– Week of Mon 14 Apr}}{{eng icon}}</ref> |align="center"|26 |} == Zostava == * [[Trent Reznor]] – performance, produkcia, umelecký vedúci * [[Atticus Ross]] – programing, aranžmán, produkcia * [[Alan Moulder]] – engineering, mixáž, produkcia * [[Alessandro Cortini]] – gitary <small>(4, 11, 17, 20, 24, 28)</small>, basgitara <small>(4)</small>, cimbal <small>(22)</small>, doplnková elektronika <small>(19, 22, 29, 33)</small> * [[Adrian Belew]] – gitary <small>(3, 4, 7, 10 – 11, 14, 16, 21, 25, 27, 31 – 32, 35)</small>, elektronika <small>(25)</small>, marimba <small>(30)</small> * [[Brian Viglione]] – bicie <small>(19, 22)</small> * Tom Baker – mastering * [[Rob Sheridan]] – umelecký vedúci, fotografie, vizuálne a fyzické elementy<ref name="more_info" /> * Artist in Residence – umelecký vedúci, fotografie, vizuálne a fyzické elementy<ref name="more_info" /> * Phillip Graybill – fotografie * Tamar Levine – doplnkové fotografie == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://ghosts.nin.com oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://www.ninwiki.com/Ghosts_I%E2%80%93IV ''Ghosts I–IV'' na NinWiki]{{eng icon}} * [http://www.archive.org/details/nineinchnails_ghosts_I_IV ''Ghosts I–IV'' na Archive.org] == Zdroj == {{preklad|en|Ghosts I–IV|231596010}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2008]] [[Kategória:Albumy Nine Inch Nails]] 3h6runvlsj8q7dw0l104ar5b185d1ja 0 243236 8382436 7944486 2026-10-10T14:53:34Z ~2026-54385-37 307721 /* */ 8382436 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Photograph of Fifth Avenue from the Metropolitan—New York City.jpg|right|thumb|[[Metropolitan Museum of Art]] na Piatej Avenue a 81. ulici]] '''Upper East Side''' je časť [[Manhattan]]u v [[New York (mesto)|New Yorku]] medzi [[Central Park]]om a [[East River]]. Známa ako "štvrť predaja hodvábu" ('Silk Stocking District'), obsahuje niektoré najdrahšie nehnuteľnosti v Spojených štátoch. Najdrahší penthouse v hoteli Pierre má hodnotu okolo 70 miliónov dolárov a najdrahší mestský dom 75 miliónov dolárov. == Pozri aj == * [[Kostol svätého Jána Nepomuckého (New York)]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Výhonok USA}} {{Časti Manhattanu}} [[Kategória:Manhattan]] 1isxnl5yp6h8bvwh4uywocso86tlgx1 0 248401 8382527 8351085 2026-10-10T19:12:17Z ~2026-52626-20 306818 /* K */ 8382527 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam osobností narodených a pôsobiacich v [[Bratislava|Bratislave]]. {{SHORTTOC}} == A == * [[Jozef Albach]] (* [[1795]]{{--}}† [[1853]]), františkánsky kňaz * [[Ján Albrecht]] (* [[1919]]{{--}}† [[1996]]), hudobník * [[Alžbeta Uhorská-Durínska]] (* [[1207]]{{--}}† [[1231]]), dcéra kráľa Ondreja II. * [[Oliver Andrásy]] (* [[1957]]), slovenský moderátor, scenárista a režisér * [[Christian Attersee]] (* [[1940]]), rakúsky maliar * [[Lajos Aulich]] (* [[1793]]{{--}}† [[1849]]), maďarský generál == B == * [[Fritz Balogh]] (* [[1920]]{{--}}† [[1951]]), nemecký futbalista * [[Peter Batthyany]] (* [[1966]]), herec * [[Ľudovít Batthyány]] (* [[1806]]{{--}}† [[1849]]), gróf * Ľudovít Baťán (* [[1807]]{{--}}† [[1854]]), maďarský politik a minister * [[Matej Bel]] (* [[1684]]{{--}}† [[1749]]), ev. kňaz a historik * [[Karl Benyovszky]] (* [[1886]]{{--}}† [[1962]]), žurnalista a historik * [[Juraj Bosák]] (* [[1933]]{{--}}† [[1987]]), matematik * [[Eva Botťánková]] (* [[1944]]{{--}}† [[1996]]), historička * [[Terézia Brunswicková]] (* [[1775]]{{--}}† [[1861]]), grófka * [[Katarína Brychtová]] (* [[1967]]), herečka * [[Peter Beňuška]] (* [[1951]]), architekt * [[Andrea Bučko]] (* [[1989]]), herečka a speváčka * [[Štefan Bučko]] (* 1957), herec, recitátor a moderátor == C == * [[Peter Capek]] (* [[1946]]{{--}}† [[1991]]), matematik * [[József Chudy]] (* [[1753]]{{--}}† [[1813]]), skladateľ * [[Dušan Čaplovič]] (* [[1946]]), archeológ a politik * [[Ján Čapkovič]] (* [[1948]]), slovenský futbalista * [[Marina Čarnogurská]] (* [[1940]]), filozofka * [[Ján Čarnogurský]] (* [[1944]]), slovenský politik * [[Vojtech Čelko]] (* [[1946]]), historik * [[Peter Čiernik]] (* [[1952]]), politik * [[Lukáš Csölley]] (* [[1990]]), tanečník na ľade * [[Andrej Churý]] (* [[1974]]), slovenský podnikateľ == D == * [[Stanislav Dančiak]] (* [[1942]]), herec * [[Jozef Dankó]] (* [[1829]]{{--}}† [[1895]]), prepošt v Dóme sv. Martina, profesor vo Viedni * [[Herta Däubler-Gmelin]] (* [[1943]]), nemecká politička (SPD) a spolková ministerka spravodlivosti v rokoch [[1998]]{{--}}[[2002]] * [[Branislav Deák]] (* [[1982]]), herec * [[Dégen Árpád]] (* [[1866]]{{--}}† [[1934]]), maďarský biológ * [[František Dibarbora]] (* [[1916]]{{--}}† [[1987]]), herec * [[Michal Dobrovits]] (* [[1810]]{{--}}† [[1874]]), mestský sudca a advokát * [[Ernő Dohnányi]] (* [[1877]]{{--}}† [[1960]]), maďarský klavirista a skladateľ * [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] (* [[1972]]{{--}}† [[2000]]), futbalista * [[Adolf Dux]] (* [[1822]]{{--}}† [[1881]]), spisovateľ, prekladateľ a publicista * [[Vladimír Dzurilla]] (* [[1942]]{{--}}† [[1995]]), hokejista * [[Juraj Ďurdiak]] (* [[1952]]), herec == E == * [[Oskár Elschek]] (* [[1931]]), etnomuzikológ * [[Štefan Ladislav Endlicher]] (* [[1804]]{{--}}† [[1849]]), botanik * [[Károly Esterházy]] (* [[1725]]{{--}}† [[1799]]), biskup * [[Yvette Estermann]] (* [[1967]]), švajčiarsky politik == F == * [[Ján Fadrusz]] (* [[1859]]{{--}}† [[1903]]), sochár * [[Marek Fašiang]] (* [[1985]]), dabér, herec a podnikateľ * [[Michal Fábry]] (* [[1739]]{{--}}† [[1809]]), poľný maršal * [[Zuzana Fialová]] (* [[1974]]), herečka * [[Boris Filan]] (* [[1949]]), spisovateľ a dramaturg * [[Ján Filc]] (* [[1953]]), hokejista a tréner * [[Karol Henrich Fuchs]] (* [[1851]]{{--}}† [[1916]]), matematik, fyzik a geodet * [[Ľubomír Ftáčnik]] (* [[1957]]), šachový majster == G == * [[Georg Gaál]] (* [[1783]]{{--}}† [[1855]]), spisovateľ * [[Martin Gálik]] (* [[1979]]), hokejista * [[Peter Gašparík]] (* [[1977]]), spisovateľ a režisér * [[Eva Gedeonová]] (* [[1940]]{{--}}† [[1993]]), matematička * [[Alexander Gesell]] (* [[1839]]{{--}}† [[1919]]), geológ * [[Lajos Gogolák]] (* [[1910]]{{--}}† }[[1987]]), historik * [[Jozef Golonka]] (* [[1938]]), hokejista a tréner * [[Anton Grassalkovič]] (* [[1771]]{{--}}† [[1841]]), gróf * [[Vratislav Greško]] (* [[1977]]), slovenský futbalista * [[Stanislav Gron]] (* [[1978]]), hokejista * [[Edita Gruberová]] (* [[1946]]), sopranistka * [[Berthold Grünfeld]] (* [[1932]]{{--}}† [[2007]]), nórsky psychiater == H == * [[Michal Habaj (literárny vedec)|Michal Habaj]] (* [[1974]]), spisovateľ * [[Vladimír Hajdu]] (* [[1963]]), herec * [[Jaroslav Halák]] (* [[1985]]), hokejový brankár * [[Richárd Hamerlik]] (* [[1967]]), poslanec NR SR * [[Pavol Hammel]] (* [[1948]]), spevák * [[Martin Hanulák]] (* [[1987]]), krasokorčuliar * [[Dávid Hartl]] (* [[1993]]), herec * [[Katarína Hasprová]] (* [[1972]]), speváčka * [[Erzsébet Házy]] (* [[1929]]{{--}}† [[1982]]), operná speváčka * [[Eduard Heger]] (* [[1976]]), politik * [[Hana Hegerová]] (* [[1931]] – † [[2021]]), speváčka * [[Karol Heiller]] ([[1811]]{{--}}† [[1889]]), kaplán, kazateľ, farár * [[Daniel Hevier]] (* [[1955]]), spisovateľ * [[Monika Hilmerová]] (* [[1974]]), herečka * [[Pavol Hochschorner]] (* [[1979]]), vodný slalomár * [[Peter Hochschorner]] (* [[1979]]), vodný slalomár * [[Peter Hochschorner, st.]] (* [[1952]]), vodnokanoistický tréner * [[Ervín Hrachovina]] (* [[1958]]{{--}}† [[1990]]), matematik * [[Martina Hrašnová]] (* [[1983]]), atlétka * [[Dominik Hrbatý]] (* [[1978]]), tenista * [[Ľubomír Hrivnák]] (* [[1930]]{{--}}† [[1993]]), fyzik * [[Igor Hrušovský]] (* [[1907]]{{--}}† [[1978]]), filozof * [[Ivan Hrušovský]] (* [[1927]]{{--}}† [[2001]]), skladateľ a pedagóg * [[Martin Huba]] (* [[1943]]), herec * [[Mark Hucko]] (* [[1947]]), jazykovedec * [[Johann Nepomuk Hummel]] (* [[1778]]{{--}}† [[1837]]), nemecký klavirista a skladateľ * [[Gustáv Husák]] (* [[1913]]{{--}}† [[1991]]), slovenský politik * [[Viera Husáková]] (* [[1923]]{{--}}† [[1977]]), publicistka * [[Michal Hvorecký]] (* [[1976]]), slovenský spisovateľ * [[Ludwig von Höhnel]] (* [[1857]]{{--}}† [[1942]]), bádateľ == I == * [[István Illésházy]] (* [[1762]]{{--}}† [[1838]]), gróf == J == * [[Dušan Jamrich]] (* [[1946]]), herec * [[Tomáš Janovic]] (* [[1937]]), spisovateľ * [[Rudolf Jendek]] (* [[1972]]), hokejista * [[Ján Jesenák]] (* [[1800]]{{--}}† [[1849]]), barón == K == * [[Kristína Kabátová]] (* [[1992]]), krasokorčuliarka * [[Jozef Karol Ľudovít Habsburský]] (* [[1833]]{{--}}† [[1905]]), arcivojvoda * [[Richard Kapuš]] (* [[1973]]), hokejista * [[Ján Wolfgang Kempelen]] (* [[1734]]{{--}}† [[1804]]), konštruktér * [[Ivan Kinčík]] (* [[1984]]), krasokorčuliar * [[Hana Kirchheimová]] (* [[1965]]{{--}}† [[1994]]), matematička * [[Martin Kližan]] (* [[1989]]), tenista * [[Martina Kohlová]] (* [[1984]]), kanoistka * barón [[Ignác Kolisch]] (* [[1837]]{{--}}† [[1889]]), bankár * [[Ondrej Koller]] (* [[1905]]{{--}}† [[1982]]), autokarosár a výrobca automobilov * [[Maroš Kramár]] (* [[1959]]), herec * [[Roman Kratochvíl]] (* [[1974]]), slovenský futbalista * [[Ján Krošlák]] (* [[1974]]), tenista * [[Ján Kubiš]] (* [[1952]]), slovenský politik * [[Karol Kučera]] (* [[1974]]), slovenský tenista * [[Kristína Kučová]] (* [[1990]]), tenistka * [[Philipp Kukura]] (* [[1978]]), slovenský fyzikálny chemik * [[Jozef Kundlák]] (* [[1956]]), operný spevák * [[Ľubomíra Kurhajcová]] (* [[1983]]), tenistka * [[Johann Sigismund Kusser]] (* [[1660]]{{--}}† [[1727]]), skladateľ * [[Miroslav Kusý]] (* [[1931]] – † 2019), politológ, filozof a pedagóg * [[Separ|Michael Kmeť]](* 1986), rapper == L == * [[Rudolf Laban]] ([[1879]]{{--}}[[1958]]), tanečník * [[Yehoshua Lakner]] (* [[1924]]{{--}}† [[2003]]), izraelský skladateľ * [[Ignác Lamár]] (* [[1897]]{{--}}† [[1967]]), výrazná bratislavská osobnosť * [[Lajos Landerer]] (* [[1800]]{{--}}† [[1854]]), maďarský typograf * [[Ján Lehotský]] (* [[1947]]), spevák a skladateľ * [[Gottfried Leinburg]] (* [[1825]]{{--}}† [[1893]]), spisovateľ a prekladateľ * [[Philipp Lenard]] (* [[1862]]{{--}}† [[1947]]), nositeľ Nobelovej ceny za fyziku * [[Róbert Letz]] (* [[1967]]), historik * [[Imrich Lichtenfeld]] (* [[1910]]{{--}}† [[1998]]) cvičiteľ a zakladateľ bojového umenia a systému sebaobrany [[Krav maga]]. * [[Zuzana Licko]] (* [[1960]]), dizajnérka * [[Ján Lipiansky]] (* [[1974]]), hokejista * [[Johanna Loisinger]] (* [[1865]]{{--}}† [[1951]]), rakúska operná speváčka * [[Lajos Lóczy]] (* [[1849]]{{--}}† [[1920]]), maďarský geológ * [[Malte Ludin]] (* [[1942]]), nemecký filmový tvorca == M == * [[Kamila Magálová]] (* [[1950]]), herečka * [[Katarína Máliková]] (* [[1990]]), speváčka * [[Peter Machajdík]] (* [[1961]]), hudobný skladateľ * [[Róbert Mak]] (* [[1991]]), futbalista * [[Alfred Marnau]] (* [[1918]]{{--}}† [[1999]]), prozaik a básnik * [[Ján Matej Matsko]] (* [[1720]]{{--}}† [[1796]]), astronóm * [[Zuzana Mauréry]] (* [[1968]]), herečka * [[Alexander Melicher]] (* [[1933]]), hudobný pedagóg * [[Johann Kaspar Mertz]] (* [[1806]]{{--}}† [[1856]]), rakúsky skladateľ * [[Marián Miezga]] (* [[1974]]), herec * [[Ivan Mistrík]] (* [[1935]]{{--}}† [[1982]]), herec * [[Ján Mistrík]] (* [[1942]]), herec * [[Daniel Viliam Moller]] (* [[1642]]{{--}}† [[1712]]), pedagóg a spisovateľ * [[Pavol Molnár]] (* [[1936]]), futbalista * [[Diana Mórová]] (* [[1970]]), herečka * [[Vladislav Müller]] (* [[1936]]{{--}}† [[1996]]), herec == N == * [[Ondrej Nepela]] (* [[1951]]{{--}}† [[1989]]), slovenský krasokorčuliar * [[Miroslav Noga]] (* [[1959]]), herec == O == * [[Adam Friedrich Oeser]] (* [[1717]]{{--}}† [[1799]]), nemecký maliar a sochár * [[Karol Ondreička (hudobník)|Karol Ondreička]] (* [[1935]]), gitarista * [[Vladimír Oravský]] (* [[1947]]), švédsky spisovateľ, dramatik, filmový a divadelný režisér, narodený na Slovensku == P == * [[Bohumír Parízek]] (* [[1920]] – † [[1979]]), matematik * [[Dušan Pašek]] (* [[1960]] – † [[1998]]), hokejista * [[Táňa Pauhofová]] (* [[1983]]), herečka * [[Ján František Pálfi]] (* [[1829]] – † [[1908]]), gróf * [[Kamil Peteraj]] (* [[1945]]), spisovateľ * [[Milan Peťovský]] (* [[1931]] – † [[2000]]), kameraman, režisér a pedagóg * [[Ivan Pišút]] (* [[1935]] – † [[2017]]), zakladateľ slovenskej [[lichenológia|lichenológie]], [[spisovateľ]], [[ilustrátor]] * [[Ján Počiatek]] (* [[1970]]), Poslanec NR SR ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]) * [[Peter Podhradský]] (* [[1979]]), hokejista * [[Petra Polnišová]] (* [[1976]]), herečka * [[Martin Porubjak]] (* [[1944]]), dramaturg * [[Zuzana Porubjaková]], (* [[1985]]), herečka * [[Krištof Preysz]] (* [[1515]] – † ?), profesor a spisovateľ * [[Gustáv Prokeš]] (* [[1915]] – † [[1995]]), fyzik == R == * [[Iveta Radičová]] (* [[1956]]), predsedníčka vlády SR ([[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]) * [[Béla Radnay]] (* [[1873]] – † [[1923]]), sochár * [[Štefan Rakovský (historik)|Štefan Rakovský]] (* [[1838]] – † [[1891]]), historik * [[Martin Rausch]] (* [[1977]]), moderátor * [[Karol Rayger]] (* [[1641]] – † [[1707]]), lekár * [[Jožo Ráž]] (* [[1954]]), spevák * [[Stanislava Repar]] (* [[1960]]), spisovateľka * [[Bystrík Režucha]] (* [[1935]]), dirigent * [[Milan Richter]] (* [[1948]]), básnik a prekladateľ * [[Michal Riszdorfer]] (* [[1977]]), rýchlostný kanoista * [[Dara Rolins]] (* [[1972]]), speváčka * [[Franz Floridus Rómer]] (* [[1815]] – † [[1889]]), archeológ * [[Oskar Rózsa]] (* [[1974]]), hudobník a producent == S == * [[Jozef Sabovčík]] (* [[1963]]), slovenský krasokorčuliar * [[Július Satinský]] (* [[1941]]{{--}}† [[2002]]), herec, komik, dramatik a spisovateľ * [[Ján Andrej Segner]] (* [[1704]]{{--}}† [[1777]]), fyzik a matematik * [[Franz Schmidt]] (* [[1874]]{{--}}† [[1939]]), rakúsky skladateľ * [[Georg von Schulpe]] (* [[1867]]{{--}}† [[1936]]), sociológ a mecenás mesta Bratislavy * [[Zdeněk Schneider]] (* [[1948]]{{--}}† [[1997]]), matematik * [[Carl Franz Anton Ritter von Schreibers]] (* [[1775]]{{--}}† [[1852]]), rakúsky prírodovedec * [[Karl Julius Schröer]] (* [[1825]]{{--}}† [[1900]]), historik, profesor * [[Branislav Sitár]] (* [[1946]]), slovenský jadrový fyzik * [[Emil Skákala]] (* [[1922]]{{--}}† [[1990]]), slovenský krasokorčuliar * [[Rudolf Sloboda]] (* [[1938]]{{--}}† [[1995]]), spisovateľ * [[Tomáš Sloboda]] (* [[1975]]), hudobník, spevák, hudobný skladateľ, textár a hudobný producent * [[Marián Slovák]] (* [[1949]]), herec * [[Samuel Benjamin Sofer]] (* [[1815]]{{--}}† [[1871]]), bratislavský rabín * [[Jozef Stražan]] (* [[1943]]), herec * [[Zdena Studenková]] (* [[1954]]), herečka * [[Géza Szapáry]] (* [[1828]]{{--}}† [[1898]]), gróf * [[Ödön Széchenyi]] (* [[1839]]{{--}}† [[1922]]), uhorský gróf * [[Andrej Šeban]] (* [[1962]]), gitarista * [[Peter Šimun]] (* [[1955]]), herec * [[Martina Šindlerová]] (* [[1988]]), speváčka * [[Peter Štefan]] (* [[1941]]{{--}}† [[1978]]), matematik * [[Anton Šťastný]] (* [[1959]]), hokejista * [[Marián Šťastný]] (* [[1953]]), hokejista * [[Peter Šťastný]] (* [[1956]]), hokejista * [[Štefan Šujan]] (* [[1947]]{{--}}† [[1985]]), matematik == T == * [[Alfred Tauber]] (* [[1886]]{{--}}† [[1942]]), matematik * [[Viktor Oskar Tilgner]] (* [[1844]]{{--}}† [[1896]]), sochár * [[Pavol Topoľský]] (* [[1961]]), herec * [[Filip Tůma]] (* [[1978]]), herec, moderátor a operný spevák * [[Marek Ťapák]] (* [[1960]]), herec == U == * [[Jenő Uhlyárik]] (* [[1893]]{{--}}† [[1974]]), šermiar * [[Dežo Ursiny]] (* [[1947]]{{--}}† [[1995]]), hudobník a skladateľ == V == * [[Silvia Vaculíková]] (* [[1967]]), slovenská fotografka a cestovateľka * [[Adela Vinczeová]] (* [[1980]]), moderátorka * [[Peter Velits]] (* [[1985]]), cyklista * [[Alexander Vencel ml.|Alexander Vencel]] (* [[1967]]), slovenský futbalista * [[Ján Vilček]] (* [[1933]]), mikrobiológ * [[Róbert Vittek]] (* [[1982]]), slovenský futbalista * [[Zdeno Vlachynský]] (* [[1919]]{{--}}† [[1986]]), matematik * [[René Vydarený]] (* [[1981]]), hokejista == W == * [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]] (* [[1964]]), tréner a bývalý futbalista * [[Karol Gottlieb Windisch]] (* [[1725]]{{--}}† [[1793]]), nemecký spisovateľ == Z == * [[František Xaver Zach]] (* [[1754]]{{--}}† [[1832]]), astronóm * [[Marián Zednikovič]] (* [[1951]]{{--}}† [[2007]]), herec * [[František Ziči (diplomat)|František Ziči]] (* [[1811]]{{--}}† [[1900]]), gróf * [[Veronika Zuzulová]] (* [[1984]]), slovenská lyžiarka * [[Miroslav Žbirka]] (* [[1952]]{{--}}† [[2021]]), spevák * [[Márius Žitňanský]] (* [[1952]]), architekt == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Bratislava|Bratislavský}} {{Bratislava}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy| ]] [[Kategória:Bratislavské zoznamy|Osobnosti Bratislavy, zoznam]] [[Kategória:Zoznamy ľudí podľa miest|Bratislava]] rs1nxx1rln2yhrf3w8mjohi9t0bb3er 8382532 8382527 2026-10-10T19:18:51Z ~2026-52626-20 306818 /* M */ 8382532 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam osobností narodených a pôsobiacich v [[Bratislava|Bratislave]]. {{SHORTTOC}} == A == * [[Jozef Albach]] (* [[1795]]{{--}}† [[1853]]), františkánsky kňaz * [[Ján Albrecht]] (* [[1919]]{{--}}† [[1996]]), hudobník * [[Alžbeta Uhorská-Durínska]] (* [[1207]]{{--}}† [[1231]]), dcéra kráľa Ondreja II. * [[Oliver Andrásy]] (* [[1957]]), slovenský moderátor, scenárista a režisér * [[Christian Attersee]] (* [[1940]]), rakúsky maliar * [[Lajos Aulich]] (* [[1793]]{{--}}† [[1849]]), maďarský generál == B == * [[Fritz Balogh]] (* [[1920]]{{--}}† [[1951]]), nemecký futbalista * [[Peter Batthyany]] (* [[1966]]), herec * [[Ľudovít Batthyány]] (* [[1806]]{{--}}† [[1849]]), gróf * Ľudovít Baťán (* [[1807]]{{--}}† [[1854]]), maďarský politik a minister * [[Matej Bel]] (* [[1684]]{{--}}† [[1749]]), ev. kňaz a historik * [[Karl Benyovszky]] (* [[1886]]{{--}}† [[1962]]), žurnalista a historik * [[Juraj Bosák]] (* [[1933]]{{--}}† [[1987]]), matematik * [[Eva Botťánková]] (* [[1944]]{{--}}† [[1996]]), historička * [[Terézia Brunswicková]] (* [[1775]]{{--}}† [[1861]]), grófka * [[Katarína Brychtová]] (* [[1967]]), herečka * [[Peter Beňuška]] (* [[1951]]), architekt * [[Andrea Bučko]] (* [[1989]]), herečka a speváčka * [[Štefan Bučko]] (* 1957), herec, recitátor a moderátor == C == * [[Peter Capek]] (* [[1946]]{{--}}† [[1991]]), matematik * [[József Chudy]] (* [[1753]]{{--}}† [[1813]]), skladateľ * [[Dušan Čaplovič]] (* [[1946]]), archeológ a politik * [[Ján Čapkovič]] (* [[1948]]), slovenský futbalista * [[Marina Čarnogurská]] (* [[1940]]), filozofka * [[Ján Čarnogurský]] (* [[1944]]), slovenský politik * [[Vojtech Čelko]] (* [[1946]]), historik * [[Peter Čiernik]] (* [[1952]]), politik * [[Lukáš Csölley]] (* [[1990]]), tanečník na ľade * [[Andrej Churý]] (* [[1974]]), slovenský podnikateľ == D == * [[Stanislav Dančiak]] (* [[1942]]), herec * [[Jozef Dankó]] (* [[1829]]{{--}}† [[1895]]), prepošt v Dóme sv. Martina, profesor vo Viedni * [[Herta Däubler-Gmelin]] (* [[1943]]), nemecká politička (SPD) a spolková ministerka spravodlivosti v rokoch [[1998]]{{--}}[[2002]] * [[Branislav Deák]] (* [[1982]]), herec * [[Dégen Árpád]] (* [[1866]]{{--}}† [[1934]]), maďarský biológ * [[František Dibarbora]] (* [[1916]]{{--}}† [[1987]]), herec * [[Michal Dobrovits]] (* [[1810]]{{--}}† [[1874]]), mestský sudca a advokát * [[Ernő Dohnányi]] (* [[1877]]{{--}}† [[1960]]), maďarský klavirista a skladateľ * [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] (* [[1972]]{{--}}† [[2000]]), futbalista * [[Adolf Dux]] (* [[1822]]{{--}}† [[1881]]), spisovateľ, prekladateľ a publicista * [[Vladimír Dzurilla]] (* [[1942]]{{--}}† [[1995]]), hokejista * [[Juraj Ďurdiak]] (* [[1952]]), herec == E == * [[Oskár Elschek]] (* [[1931]]), etnomuzikológ * [[Štefan Ladislav Endlicher]] (* [[1804]]{{--}}† [[1849]]), botanik * [[Károly Esterházy]] (* [[1725]]{{--}}† [[1799]]), biskup * [[Yvette Estermann]] (* [[1967]]), švajčiarsky politik == F == * [[Ján Fadrusz]] (* [[1859]]{{--}}† [[1903]]), sochár * [[Marek Fašiang]] (* [[1985]]), dabér, herec a podnikateľ * [[Michal Fábry]] (* [[1739]]{{--}}† [[1809]]), poľný maršal * [[Zuzana Fialová]] (* [[1974]]), herečka * [[Boris Filan]] (* [[1949]]), spisovateľ a dramaturg * [[Ján Filc]] (* [[1953]]), hokejista a tréner * [[Karol Henrich Fuchs]] (* [[1851]]{{--}}† [[1916]]), matematik, fyzik a geodet * [[Ľubomír Ftáčnik]] (* [[1957]]), šachový majster == G == * [[Georg Gaál]] (* [[1783]]{{--}}† [[1855]]), spisovateľ * [[Martin Gálik]] (* [[1979]]), hokejista * [[Peter Gašparík]] (* [[1977]]), spisovateľ a režisér * [[Eva Gedeonová]] (* [[1940]]{{--}}† [[1993]]), matematička * [[Alexander Gesell]] (* [[1839]]{{--}}† [[1919]]), geológ * [[Lajos Gogolák]] (* [[1910]]{{--}}† }[[1987]]), historik * [[Jozef Golonka]] (* [[1938]]), hokejista a tréner * [[Anton Grassalkovič]] (* [[1771]]{{--}}† [[1841]]), gróf * [[Vratislav Greško]] (* [[1977]]), slovenský futbalista * [[Stanislav Gron]] (* [[1978]]), hokejista * [[Edita Gruberová]] (* [[1946]]), sopranistka * [[Berthold Grünfeld]] (* [[1932]]{{--}}† [[2007]]), nórsky psychiater == H == * [[Michal Habaj (literárny vedec)|Michal Habaj]] (* [[1974]]), spisovateľ * [[Vladimír Hajdu]] (* [[1963]]), herec * [[Jaroslav Halák]] (* [[1985]]), hokejový brankár * [[Richárd Hamerlik]] (* [[1967]]), poslanec NR SR * [[Pavol Hammel]] (* [[1948]]), spevák * [[Martin Hanulák]] (* [[1987]]), krasokorčuliar * [[Dávid Hartl]] (* [[1993]]), herec * [[Katarína Hasprová]] (* [[1972]]), speváčka * [[Erzsébet Házy]] (* [[1929]]{{--}}† [[1982]]), operná speváčka * [[Eduard Heger]] (* [[1976]]), politik * [[Hana Hegerová]] (* [[1931]] – † [[2021]]), speváčka * [[Karol Heiller]] ([[1811]]{{--}}† [[1889]]), kaplán, kazateľ, farár * [[Daniel Hevier]] (* [[1955]]), spisovateľ * [[Monika Hilmerová]] (* [[1974]]), herečka * [[Pavol Hochschorner]] (* [[1979]]), vodný slalomár * [[Peter Hochschorner]] (* [[1979]]), vodný slalomár * [[Peter Hochschorner, st.]] (* [[1952]]), vodnokanoistický tréner * [[Ervín Hrachovina]] (* [[1958]]{{--}}† [[1990]]), matematik * [[Martina Hrašnová]] (* [[1983]]), atlétka * [[Dominik Hrbatý]] (* [[1978]]), tenista * [[Ľubomír Hrivnák]] (* [[1930]]{{--}}† [[1993]]), fyzik * [[Igor Hrušovský]] (* [[1907]]{{--}}† [[1978]]), filozof * [[Ivan Hrušovský]] (* [[1927]]{{--}}† [[2001]]), skladateľ a pedagóg * [[Martin Huba]] (* [[1943]]), herec * [[Mark Hucko]] (* [[1947]]), jazykovedec * [[Johann Nepomuk Hummel]] (* [[1778]]{{--}}† [[1837]]), nemecký klavirista a skladateľ * [[Gustáv Husák]] (* [[1913]]{{--}}† [[1991]]), slovenský politik * [[Viera Husáková]] (* [[1923]]{{--}}† [[1977]]), publicistka * [[Michal Hvorecký]] (* [[1976]]), slovenský spisovateľ * [[Ludwig von Höhnel]] (* [[1857]]{{--}}† [[1942]]), bádateľ == I == * [[István Illésházy]] (* [[1762]]{{--}}† [[1838]]), gróf == J == * [[Dušan Jamrich]] (* [[1946]]), herec * [[Tomáš Janovic]] (* [[1937]]), spisovateľ * [[Rudolf Jendek]] (* [[1972]]), hokejista * [[Ján Jesenák]] (* [[1800]]{{--}}† [[1849]]), barón == K == * [[Kristína Kabátová]] (* [[1992]]), krasokorčuliarka * [[Jozef Karol Ľudovít Habsburský]] (* [[1833]]{{--}}† [[1905]]), arcivojvoda * [[Richard Kapuš]] (* [[1973]]), hokejista * [[Ján Wolfgang Kempelen]] (* [[1734]]{{--}}† [[1804]]), konštruktér * [[Ivan Kinčík]] (* [[1984]]), krasokorčuliar * [[Hana Kirchheimová]] (* [[1965]]{{--}}† [[1994]]), matematička * [[Martin Kližan]] (* [[1989]]), tenista * [[Martina Kohlová]] (* [[1984]]), kanoistka * barón [[Ignác Kolisch]] (* [[1837]]{{--}}† [[1889]]), bankár * [[Ondrej Koller]] (* [[1905]]{{--}}† [[1982]]), autokarosár a výrobca automobilov * [[Maroš Kramár]] (* [[1959]]), herec * [[Roman Kratochvíl]] (* [[1974]]), slovenský futbalista * [[Ján Krošlák]] (* [[1974]]), tenista * [[Ján Kubiš]] (* [[1952]]), slovenský politik * [[Karol Kučera]] (* [[1974]]), slovenský tenista * [[Kristína Kučová]] (* [[1990]]), tenistka * [[Philipp Kukura]] (* [[1978]]), slovenský fyzikálny chemik * [[Jozef Kundlák]] (* [[1956]]), operný spevák * [[Ľubomíra Kurhajcová]] (* [[1983]]), tenistka * [[Johann Sigismund Kusser]] (* [[1660]]{{--}}† [[1727]]), skladateľ * [[Miroslav Kusý]] (* [[1931]] – † 2019), politológ, filozof a pedagóg * [[Separ|Michael Kmeť]](* 1986), rapper == L == * [[Rudolf Laban]] ([[1879]]{{--}}[[1958]]), tanečník * [[Yehoshua Lakner]] (* [[1924]]{{--}}† [[2003]]), izraelský skladateľ * [[Ignác Lamár]] (* [[1897]]{{--}}† [[1967]]), výrazná bratislavská osobnosť * [[Lajos Landerer]] (* [[1800]]{{--}}† [[1854]]), maďarský typograf * [[Ján Lehotský]] (* [[1947]]), spevák a skladateľ * [[Gottfried Leinburg]] (* [[1825]]{{--}}† [[1893]]), spisovateľ a prekladateľ * [[Philipp Lenard]] (* [[1862]]{{--}}† [[1947]]), nositeľ Nobelovej ceny za fyziku * [[Róbert Letz]] (* [[1967]]), historik * [[Imrich Lichtenfeld]] (* [[1910]]{{--}}† [[1998]]) cvičiteľ a zakladateľ bojového umenia a systému sebaobrany [[Krav maga]]. * [[Zuzana Licko]] (* [[1960]]), dizajnérka * [[Ján Lipiansky]] (* [[1974]]), hokejista * [[Johanna Loisinger]] (* [[1865]]{{--}}† [[1951]]), rakúska operná speváčka * [[Lajos Lóczy]] (* [[1849]]{{--}}† [[1920]]), maďarský geológ * [[Malte Ludin]] (* [[1942]]), nemecký filmový tvorca == M == * [[Kamila Magálová]] (* [[1950]]), herečka * [[Katarína Máliková]] (* [[1990]]), speváčka * [[Peter Machajdík]] (* [[1961]]), hudobný skladateľ * [[Róbert Mak]] (* [[1991]]), futbalista * [[Alfred Marnau]] (* [[1918]]{{--}}† [[1999]]), prozaik a básnik * [[Anton Marschall]] (* [[18??]]{{--}}† [[1917]]), podnikateľ, výrobca kočov a jazdeckého príslušenstva * [[Ján Matej Matsko]] (* [[1720]]{{--}}† [[1796]]), astronóm * [[Zuzana Mauréry]] (* [[1968]]), herečka * [[Alexander Melicher]] (* [[1933]]), hudobný pedagóg * [[Johann Kaspar Mertz]] (* [[1806]]{{--}}† [[1856]]), rakúsky skladateľ * [[Marián Miezga]] (* [[1974]]), herec * [[Ivan Mistrík]] (* [[1935]]{{--}}† [[1982]]), herec * [[Ján Mistrík]] (* [[1942]]), herec * [[Daniel Viliam Moller]] (* [[1642]]{{--}}† [[1712]]), pedagóg a spisovateľ * [[Pavol Molnár]] (* [[1936]]), futbalista * [[Diana Mórová]] (* [[1970]]), herečka * [[Vladislav Müller]] (* [[1936]]{{--}}† [[1996]]), herec == N == * [[Ondrej Nepela]] (* [[1951]]{{--}}† [[1989]]), slovenský krasokorčuliar * [[Miroslav Noga]] (* [[1959]]), herec == O == * [[Adam Friedrich Oeser]] (* [[1717]]{{--}}† [[1799]]), nemecký maliar a sochár * [[Karol Ondreička (hudobník)|Karol Ondreička]] (* [[1935]]), gitarista * [[Vladimír Oravský]] (* [[1947]]), švédsky spisovateľ, dramatik, filmový a divadelný režisér, narodený na Slovensku == P == * [[Bohumír Parízek]] (* [[1920]] – † [[1979]]), matematik * [[Dušan Pašek]] (* [[1960]] – † [[1998]]), hokejista * [[Táňa Pauhofová]] (* [[1983]]), herečka * [[Ján František Pálfi]] (* [[1829]] – † [[1908]]), gróf * [[Kamil Peteraj]] (* [[1945]]), spisovateľ * [[Milan Peťovský]] (* [[1931]] – † [[2000]]), kameraman, režisér a pedagóg * [[Ivan Pišút]] (* [[1935]] – † [[2017]]), zakladateľ slovenskej [[lichenológia|lichenológie]], [[spisovateľ]], [[ilustrátor]] * [[Ján Počiatek]] (* [[1970]]), Poslanec NR SR ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]) * [[Peter Podhradský]] (* [[1979]]), hokejista * [[Petra Polnišová]] (* [[1976]]), herečka * [[Martin Porubjak]] (* [[1944]]), dramaturg * [[Zuzana Porubjaková]], (* [[1985]]), herečka * [[Krištof Preysz]] (* [[1515]] – † ?), profesor a spisovateľ * [[Gustáv Prokeš]] (* [[1915]] – † [[1995]]), fyzik == R == * [[Iveta Radičová]] (* [[1956]]), predsedníčka vlády SR ([[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]) * [[Béla Radnay]] (* [[1873]] – † [[1923]]), sochár * [[Štefan Rakovský (historik)|Štefan Rakovský]] (* [[1838]] – † [[1891]]), historik * [[Martin Rausch]] (* [[1977]]), moderátor * [[Karol Rayger]] (* [[1641]] – † [[1707]]), lekár * [[Jožo Ráž]] (* [[1954]]), spevák * [[Stanislava Repar]] (* [[1960]]), spisovateľka * [[Bystrík Režucha]] (* [[1935]]), dirigent * [[Milan Richter]] (* [[1948]]), básnik a prekladateľ * [[Michal Riszdorfer]] (* [[1977]]), rýchlostný kanoista * [[Dara Rolins]] (* [[1972]]), speváčka * [[Franz Floridus Rómer]] (* [[1815]] – † [[1889]]), archeológ * [[Oskar Rózsa]] (* [[1974]]), hudobník a producent == S == * [[Jozef Sabovčík]] (* [[1963]]), slovenský krasokorčuliar * [[Július Satinský]] (* [[1941]]{{--}}† [[2002]]), herec, komik, dramatik a spisovateľ * [[Ján Andrej Segner]] (* [[1704]]{{--}}† [[1777]]), fyzik a matematik * [[Franz Schmidt]] (* [[1874]]{{--}}† [[1939]]), rakúsky skladateľ * [[Georg von Schulpe]] (* [[1867]]{{--}}† [[1936]]), sociológ a mecenás mesta Bratislavy * [[Zdeněk Schneider]] (* [[1948]]{{--}}† [[1997]]), matematik * [[Carl Franz Anton Ritter von Schreibers]] (* [[1775]]{{--}}† [[1852]]), rakúsky prírodovedec * [[Karl Julius Schröer]] (* [[1825]]{{--}}† [[1900]]), historik, profesor * [[Branislav Sitár]] (* [[1946]]), slovenský jadrový fyzik * [[Emil Skákala]] (* [[1922]]{{--}}† [[1990]]), slovenský krasokorčuliar * [[Rudolf Sloboda]] (* [[1938]]{{--}}† [[1995]]), spisovateľ * [[Tomáš Sloboda]] (* [[1975]]), hudobník, spevák, hudobný skladateľ, textár a hudobný producent * [[Marián Slovák]] (* [[1949]]), herec * [[Samuel Benjamin Sofer]] (* [[1815]]{{--}}† [[1871]]), bratislavský rabín * [[Jozef Stražan]] (* [[1943]]), herec * [[Zdena Studenková]] (* [[1954]]), herečka * [[Géza Szapáry]] (* [[1828]]{{--}}† [[1898]]), gróf * [[Ödön Széchenyi]] (* [[1839]]{{--}}† [[1922]]), uhorský gróf * [[Andrej Šeban]] (* [[1962]]), gitarista * [[Peter Šimun]] (* [[1955]]), herec * [[Martina Šindlerová]] (* [[1988]]), speváčka * [[Peter Štefan]] (* [[1941]]{{--}}† [[1978]]), matematik * [[Anton Šťastný]] (* [[1959]]), hokejista * [[Marián Šťastný]] (* [[1953]]), hokejista * [[Peter Šťastný]] (* [[1956]]), hokejista * [[Štefan Šujan]] (* [[1947]]{{--}}† [[1985]]), matematik == T == * [[Alfred Tauber]] (* [[1886]]{{--}}† [[1942]]), matematik * [[Viktor Oskar Tilgner]] (* [[1844]]{{--}}† [[1896]]), sochár * [[Pavol Topoľský]] (* [[1961]]), herec * [[Filip Tůma]] (* [[1978]]), herec, moderátor a operný spevák * [[Marek Ťapák]] (* [[1960]]), herec == U == * [[Jenő Uhlyárik]] (* [[1893]]{{--}}† [[1974]]), šermiar * [[Dežo Ursiny]] (* [[1947]]{{--}}† [[1995]]), hudobník a skladateľ == V == * [[Silvia Vaculíková]] (* [[1967]]), slovenská fotografka a cestovateľka * [[Adela Vinczeová]] (* [[1980]]), moderátorka * [[Peter Velits]] (* [[1985]]), cyklista * [[Alexander Vencel ml.|Alexander Vencel]] (* [[1967]]), slovenský futbalista * [[Ján Vilček]] (* [[1933]]), mikrobiológ * [[Róbert Vittek]] (* [[1982]]), slovenský futbalista * [[Zdeno Vlachynský]] (* [[1919]]{{--}}† [[1986]]), matematik * [[René Vydarený]] (* [[1981]]), hokejista == W == * [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]] (* [[1964]]), tréner a bývalý futbalista * [[Karol Gottlieb Windisch]] (* [[1725]]{{--}}† [[1793]]), nemecký spisovateľ == Z == * [[František Xaver Zach]] (* [[1754]]{{--}}† [[1832]]), astronóm * [[Marián Zednikovič]] (* [[1951]]{{--}}† [[2007]]), herec * [[František Ziči (diplomat)|František Ziči]] (* [[1811]]{{--}}† [[1900]]), gróf * [[Veronika Zuzulová]] (* [[1984]]), slovenská lyžiarka * [[Miroslav Žbirka]] (* [[1952]]{{--}}† [[2021]]), spevák * [[Márius Žitňanský]] (* [[1952]]), architekt == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Bratislava|Bratislavský}} {{Bratislava}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy| ]] [[Kategória:Bratislavské zoznamy|Osobnosti Bratislavy, zoznam]] [[Kategória:Zoznamy ľudí podľa miest|Bratislava]] rolcpsre05yf4mh2gvugy6yoddfj6ps 8382539 8382532 2026-10-10T19:33:28Z ~2026-52626-20 306818 /* M */ 8382539 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam osobností narodených a pôsobiacich v [[Bratislava|Bratislave]]. {{SHORTTOC}} == A == * [[Jozef Albach]] (* [[1795]]{{--}}† [[1853]]), františkánsky kňaz * [[Ján Albrecht]] (* [[1919]]{{--}}† [[1996]]), hudobník * [[Alžbeta Uhorská-Durínska]] (* [[1207]]{{--}}† [[1231]]), dcéra kráľa Ondreja II. * [[Oliver Andrásy]] (* [[1957]]), slovenský moderátor, scenárista a režisér * [[Christian Attersee]] (* [[1940]]), rakúsky maliar * [[Lajos Aulich]] (* [[1793]]{{--}}† [[1849]]), maďarský generál == B == * [[Fritz Balogh]] (* [[1920]]{{--}}† [[1951]]), nemecký futbalista * [[Peter Batthyany]] (* [[1966]]), herec * [[Ľudovít Batthyány]] (* [[1806]]{{--}}† [[1849]]), gróf * Ľudovít Baťán (* [[1807]]{{--}}† [[1854]]), maďarský politik a minister * [[Matej Bel]] (* [[1684]]{{--}}† [[1749]]), ev. kňaz a historik * [[Karl Benyovszky]] (* [[1886]]{{--}}† [[1962]]), žurnalista a historik * [[Juraj Bosák]] (* [[1933]]{{--}}† [[1987]]), matematik * [[Eva Botťánková]] (* [[1944]]{{--}}† [[1996]]), historička * [[Terézia Brunswicková]] (* [[1775]]{{--}}† [[1861]]), grófka * [[Katarína Brychtová]] (* [[1967]]), herečka * [[Peter Beňuška]] (* [[1951]]), architekt * [[Andrea Bučko]] (* [[1989]]), herečka a speváčka * [[Štefan Bučko]] (* 1957), herec, recitátor a moderátor == C == * [[Peter Capek]] (* [[1946]]{{--}}† [[1991]]), matematik * [[József Chudy]] (* [[1753]]{{--}}† [[1813]]), skladateľ * [[Dušan Čaplovič]] (* [[1946]]), archeológ a politik * [[Ján Čapkovič]] (* [[1948]]), slovenský futbalista * [[Marina Čarnogurská]] (* [[1940]]), filozofka * [[Ján Čarnogurský]] (* [[1944]]), slovenský politik * [[Vojtech Čelko]] (* [[1946]]), historik * [[Peter Čiernik]] (* [[1952]]), politik * [[Lukáš Csölley]] (* [[1990]]), tanečník na ľade * [[Andrej Churý]] (* [[1974]]), slovenský podnikateľ == D == * [[Stanislav Dančiak]] (* [[1942]]), herec * [[Jozef Dankó]] (* [[1829]]{{--}}† [[1895]]), prepošt v Dóme sv. Martina, profesor vo Viedni * [[Herta Däubler-Gmelin]] (* [[1943]]), nemecká politička (SPD) a spolková ministerka spravodlivosti v rokoch [[1998]]{{--}}[[2002]] * [[Branislav Deák]] (* [[1982]]), herec * [[Dégen Árpád]] (* [[1866]]{{--}}† [[1934]]), maďarský biológ * [[František Dibarbora]] (* [[1916]]{{--}}† [[1987]]), herec * [[Michal Dobrovits]] (* [[1810]]{{--}}† [[1874]]), mestský sudca a advokát * [[Ernő Dohnányi]] (* [[1877]]{{--}}† [[1960]]), maďarský klavirista a skladateľ * [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] (* [[1972]]{{--}}† [[2000]]), futbalista * [[Adolf Dux]] (* [[1822]]{{--}}† [[1881]]), spisovateľ, prekladateľ a publicista * [[Vladimír Dzurilla]] (* [[1942]]{{--}}† [[1995]]), hokejista * [[Juraj Ďurdiak]] (* [[1952]]), herec == E == * [[Oskár Elschek]] (* [[1931]]), etnomuzikológ * [[Štefan Ladislav Endlicher]] (* [[1804]]{{--}}† [[1849]]), botanik * [[Károly Esterházy]] (* [[1725]]{{--}}† [[1799]]), biskup * [[Yvette Estermann]] (* [[1967]]), švajčiarsky politik == F == * [[Ján Fadrusz]] (* [[1859]]{{--}}† [[1903]]), sochár * [[Marek Fašiang]] (* [[1985]]), dabér, herec a podnikateľ * [[Michal Fábry]] (* [[1739]]{{--}}† [[1809]]), poľný maršal * [[Zuzana Fialová]] (* [[1974]]), herečka * [[Boris Filan]] (* [[1949]]), spisovateľ a dramaturg * [[Ján Filc]] (* [[1953]]), hokejista a tréner * [[Karol Henrich Fuchs]] (* [[1851]]{{--}}† [[1916]]), matematik, fyzik a geodet * [[Ľubomír Ftáčnik]] (* [[1957]]), šachový majster == G == * [[Georg Gaál]] (* [[1783]]{{--}}† [[1855]]), spisovateľ * [[Martin Gálik]] (* [[1979]]), hokejista * [[Peter Gašparík]] (* [[1977]]), spisovateľ a režisér * [[Eva Gedeonová]] (* [[1940]]{{--}}† [[1993]]), matematička * [[Alexander Gesell]] (* [[1839]]{{--}}† [[1919]]), geológ * [[Lajos Gogolák]] (* [[1910]]{{--}}† }[[1987]]), historik * [[Jozef Golonka]] (* [[1938]]), hokejista a tréner * [[Anton Grassalkovič]] (* [[1771]]{{--}}† [[1841]]), gróf * [[Vratislav Greško]] (* [[1977]]), slovenský futbalista * [[Stanislav Gron]] (* [[1978]]), hokejista * [[Edita Gruberová]] (* [[1946]]), sopranistka * [[Berthold Grünfeld]] (* [[1932]]{{--}}† [[2007]]), nórsky psychiater == H == * [[Michal Habaj (literárny vedec)|Michal Habaj]] (* [[1974]]), spisovateľ * [[Vladimír Hajdu]] (* [[1963]]), herec * [[Jaroslav Halák]] (* [[1985]]), hokejový brankár * [[Richárd Hamerlik]] (* [[1967]]), poslanec NR SR * [[Pavol Hammel]] (* [[1948]]), spevák * [[Martin Hanulák]] (* [[1987]]), krasokorčuliar * [[Dávid Hartl]] (* [[1993]]), herec * [[Katarína Hasprová]] (* [[1972]]), speváčka * [[Erzsébet Házy]] (* [[1929]]{{--}}† [[1982]]), operná speváčka * [[Eduard Heger]] (* [[1976]]), politik * [[Hana Hegerová]] (* [[1931]] – † [[2021]]), speváčka * [[Karol Heiller]] ([[1811]]{{--}}† [[1889]]), kaplán, kazateľ, farár * [[Daniel Hevier]] (* [[1955]]), spisovateľ * [[Monika Hilmerová]] (* [[1974]]), herečka * [[Pavol Hochschorner]] (* [[1979]]), vodný slalomár * [[Peter Hochschorner]] (* [[1979]]), vodný slalomár * [[Peter Hochschorner, st.]] (* [[1952]]), vodnokanoistický tréner * [[Ervín Hrachovina]] (* [[1958]]{{--}}† [[1990]]), matematik * [[Martina Hrašnová]] (* [[1983]]), atlétka * [[Dominik Hrbatý]] (* [[1978]]), tenista * [[Ľubomír Hrivnák]] (* [[1930]]{{--}}† [[1993]]), fyzik * [[Igor Hrušovský]] (* [[1907]]{{--}}† [[1978]]), filozof * [[Ivan Hrušovský]] (* [[1927]]{{--}}† [[2001]]), skladateľ a pedagóg * [[Martin Huba]] (* [[1943]]), herec * [[Mark Hucko]] (* [[1947]]), jazykovedec * [[Johann Nepomuk Hummel]] (* [[1778]]{{--}}† [[1837]]), nemecký klavirista a skladateľ * [[Gustáv Husák]] (* [[1913]]{{--}}† [[1991]]), slovenský politik * [[Viera Husáková]] (* [[1923]]{{--}}† [[1977]]), publicistka * [[Michal Hvorecký]] (* [[1976]]), slovenský spisovateľ * [[Ludwig von Höhnel]] (* [[1857]]{{--}}† [[1942]]), bádateľ == I == * [[István Illésházy]] (* [[1762]]{{--}}† [[1838]]), gróf == J == * [[Dušan Jamrich]] (* [[1946]]), herec * [[Tomáš Janovic]] (* [[1937]]), spisovateľ * [[Rudolf Jendek]] (* [[1972]]), hokejista * [[Ján Jesenák]] (* [[1800]]{{--}}† [[1849]]), barón == K == * [[Kristína Kabátová]] (* [[1992]]), krasokorčuliarka * [[Jozef Karol Ľudovít Habsburský]] (* [[1833]]{{--}}† [[1905]]), arcivojvoda * [[Richard Kapuš]] (* [[1973]]), hokejista * [[Ján Wolfgang Kempelen]] (* [[1734]]{{--}}† [[1804]]), konštruktér * [[Ivan Kinčík]] (* [[1984]]), krasokorčuliar * [[Hana Kirchheimová]] (* [[1965]]{{--}}† [[1994]]), matematička * [[Martin Kližan]] (* [[1989]]), tenista * [[Martina Kohlová]] (* [[1984]]), kanoistka * barón [[Ignác Kolisch]] (* [[1837]]{{--}}† [[1889]]), bankár * [[Ondrej Koller]] (* [[1905]]{{--}}† [[1982]]), autokarosár a výrobca automobilov * [[Maroš Kramár]] (* [[1959]]), herec * [[Roman Kratochvíl]] (* [[1974]]), slovenský futbalista * [[Ján Krošlák]] (* [[1974]]), tenista * [[Ján Kubiš]] (* [[1952]]), slovenský politik * [[Karol Kučera]] (* [[1974]]), slovenský tenista * [[Kristína Kučová]] (* [[1990]]), tenistka * [[Philipp Kukura]] (* [[1978]]), slovenský fyzikálny chemik * [[Jozef Kundlák]] (* [[1956]]), operný spevák * [[Ľubomíra Kurhajcová]] (* [[1983]]), tenistka * [[Johann Sigismund Kusser]] (* [[1660]]{{--}}† [[1727]]), skladateľ * [[Miroslav Kusý]] (* [[1931]] – † 2019), politológ, filozof a pedagóg * [[Separ|Michael Kmeť]](* 1986), rapper == L == * [[Rudolf Laban]] ([[1879]]{{--}}[[1958]]), tanečník * [[Yehoshua Lakner]] (* [[1924]]{{--}}† [[2003]]), izraelský skladateľ * [[Ignác Lamár]] (* [[1897]]{{--}}† [[1967]]), výrazná bratislavská osobnosť * [[Lajos Landerer]] (* [[1800]]{{--}}† [[1854]]), maďarský typograf * [[Ján Lehotský]] (* [[1947]]), spevák a skladateľ * [[Gottfried Leinburg]] (* [[1825]]{{--}}† [[1893]]), spisovateľ a prekladateľ * [[Philipp Lenard]] (* [[1862]]{{--}}† [[1947]]), nositeľ Nobelovej ceny za fyziku * [[Róbert Letz]] (* [[1967]]), historik * [[Imrich Lichtenfeld]] (* [[1910]]{{--}}† [[1998]]) cvičiteľ a zakladateľ bojového umenia a systému sebaobrany [[Krav maga]]. * [[Zuzana Licko]] (* [[1960]]), dizajnérka * [[Ján Lipiansky]] (* [[1974]]), hokejista * [[Johanna Loisinger]] (* [[1865]]{{--}}† [[1951]]), rakúska operná speváčka * [[Lajos Lóczy]] (* [[1849]]{{--}}† [[1920]]), maďarský geológ * [[Malte Ludin]] (* [[1942]]), nemecký filmový tvorca == M == * [[Kamila Magálová]] (* [[1950]]), herečka * [[Katarína Máliková]] (* [[1990]]), speváčka * [[Peter Machajdík]] (* [[1961]]), hudobný skladateľ * [[Róbert Mak]] (* [[1991]]), futbalista * [[Alfred Marnau]] (* [[1918]]{{--}}† [[1999]]), prozaik a básnik * [[Anton Marschall]] (* [[18??]]{{--}}† [[1917]]), podnikateľ, výrobca kočov a jazdeckého príslušenstva * [[Ján Matej Matsko]] (* [[1720]]{{--}}† [[1796]]), astronóm * [[Zuzana Mauréry]] (* [[1968]]), herečka * [[Alexander Melicher]] (* [[1933]]), hudobný pedagóg * [[Johann Kaspar Mertz]] (* [[1806]]{{--}}† [[1856]]), rakúsky skladateľ * [[Ivan Mičík]] (* [[1926]]{{--}}† [[2003]]), konštruktér a pretekár * [[Marián Miezga]] (* [[1974]]), herec * [[Ivan Mistrík]] (* [[1935]]{{--}}† [[1982]]), herec * [[Ján Mistrík]] (* [[1942]]), herec * [[Daniel Viliam Moller]] (* [[1642]]{{--}}† [[1712]]), pedagóg a spisovateľ * [[Pavol Molnár]] (* [[1936]]), futbalista * [[Diana Mórová]] (* [[1970]]), herečka * [[Vladislav Müller]] (* [[1936]]{{--}}† [[1996]]), herec == N == * [[Ondrej Nepela]] (* [[1951]]{{--}}† [[1989]]), slovenský krasokorčuliar * [[Miroslav Noga]] (* [[1959]]), herec == O == * [[Adam Friedrich Oeser]] (* [[1717]]{{--}}† [[1799]]), nemecký maliar a sochár * [[Karol Ondreička (hudobník)|Karol Ondreička]] (* [[1935]]), gitarista * [[Vladimír Oravský]] (* [[1947]]), švédsky spisovateľ, dramatik, filmový a divadelný režisér, narodený na Slovensku == P == * [[Bohumír Parízek]] (* [[1920]] – † [[1979]]), matematik * [[Dušan Pašek]] (* [[1960]] – † [[1998]]), hokejista * [[Táňa Pauhofová]] (* [[1983]]), herečka * [[Ján František Pálfi]] (* [[1829]] – † [[1908]]), gróf * [[Kamil Peteraj]] (* [[1945]]), spisovateľ * [[Milan Peťovský]] (* [[1931]] – † [[2000]]), kameraman, režisér a pedagóg * [[Ivan Pišút]] (* [[1935]] – † [[2017]]), zakladateľ slovenskej [[lichenológia|lichenológie]], [[spisovateľ]], [[ilustrátor]] * [[Ján Počiatek]] (* [[1970]]), Poslanec NR SR ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]) * [[Peter Podhradský]] (* [[1979]]), hokejista * [[Petra Polnišová]] (* [[1976]]), herečka * [[Martin Porubjak]] (* [[1944]]), dramaturg * [[Zuzana Porubjaková]], (* [[1985]]), herečka * [[Krištof Preysz]] (* [[1515]] – † ?), profesor a spisovateľ * [[Gustáv Prokeš]] (* [[1915]] – † [[1995]]), fyzik == R == * [[Iveta Radičová]] (* [[1956]]), predsedníčka vlády SR ([[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]) * [[Béla Radnay]] (* [[1873]] – † [[1923]]), sochár * [[Štefan Rakovský (historik)|Štefan Rakovský]] (* [[1838]] – † [[1891]]), historik * [[Martin Rausch]] (* [[1977]]), moderátor * [[Karol Rayger]] (* [[1641]] – † [[1707]]), lekár * [[Jožo Ráž]] (* [[1954]]), spevák * [[Stanislava Repar]] (* [[1960]]), spisovateľka * [[Bystrík Režucha]] (* [[1935]]), dirigent * [[Milan Richter]] (* [[1948]]), básnik a prekladateľ * [[Michal Riszdorfer]] (* [[1977]]), rýchlostný kanoista * [[Dara Rolins]] (* [[1972]]), speváčka * [[Franz Floridus Rómer]] (* [[1815]] – † [[1889]]), archeológ * [[Oskar Rózsa]] (* [[1974]]), hudobník a producent == S == * [[Jozef Sabovčík]] (* [[1963]]), slovenský krasokorčuliar * [[Július Satinský]] (* [[1941]]{{--}}† [[2002]]), herec, komik, dramatik a spisovateľ * [[Ján Andrej Segner]] (* [[1704]]{{--}}† [[1777]]), fyzik a matematik * [[Franz Schmidt]] (* [[1874]]{{--}}† [[1939]]), rakúsky skladateľ * [[Georg von Schulpe]] (* [[1867]]{{--}}† [[1936]]), sociológ a mecenás mesta Bratislavy * [[Zdeněk Schneider]] (* [[1948]]{{--}}† [[1997]]), matematik * [[Carl Franz Anton Ritter von Schreibers]] (* [[1775]]{{--}}† [[1852]]), rakúsky prírodovedec * [[Karl Julius Schröer]] (* [[1825]]{{--}}† [[1900]]), historik, profesor * [[Branislav Sitár]] (* [[1946]]), slovenský jadrový fyzik * [[Emil Skákala]] (* [[1922]]{{--}}† [[1990]]), slovenský krasokorčuliar * [[Rudolf Sloboda]] (* [[1938]]{{--}}† [[1995]]), spisovateľ * [[Tomáš Sloboda]] (* [[1975]]), hudobník, spevák, hudobný skladateľ, textár a hudobný producent * [[Marián Slovák]] (* [[1949]]), herec * [[Samuel Benjamin Sofer]] (* [[1815]]{{--}}† [[1871]]), bratislavský rabín * [[Jozef Stražan]] (* [[1943]]), herec * [[Zdena Studenková]] (* [[1954]]), herečka * [[Géza Szapáry]] (* [[1828]]{{--}}† [[1898]]), gróf * [[Ödön Széchenyi]] (* [[1839]]{{--}}† [[1922]]), uhorský gróf * [[Andrej Šeban]] (* [[1962]]), gitarista * [[Peter Šimun]] (* [[1955]]), herec * [[Martina Šindlerová]] (* [[1988]]), speváčka * [[Peter Štefan]] (* [[1941]]{{--}}† [[1978]]), matematik * [[Anton Šťastný]] (* [[1959]]), hokejista * [[Marián Šťastný]] (* [[1953]]), hokejista * [[Peter Šťastný]] (* [[1956]]), hokejista * [[Štefan Šujan]] (* [[1947]]{{--}}† [[1985]]), matematik == T == * [[Alfred Tauber]] (* [[1886]]{{--}}† [[1942]]), matematik * [[Viktor Oskar Tilgner]] (* [[1844]]{{--}}† [[1896]]), sochár * [[Pavol Topoľský]] (* [[1961]]), herec * [[Filip Tůma]] (* [[1978]]), herec, moderátor a operný spevák * [[Marek Ťapák]] (* [[1960]]), herec == U == * [[Jenő Uhlyárik]] (* [[1893]]{{--}}† [[1974]]), šermiar * [[Dežo Ursiny]] (* [[1947]]{{--}}† [[1995]]), hudobník a skladateľ == V == * [[Silvia Vaculíková]] (* [[1967]]), slovenská fotografka a cestovateľka * [[Adela Vinczeová]] (* [[1980]]), moderátorka * [[Peter Velits]] (* [[1985]]), cyklista * [[Alexander Vencel ml.|Alexander Vencel]] (* [[1967]]), slovenský futbalista * [[Ján Vilček]] (* [[1933]]), mikrobiológ * [[Róbert Vittek]] (* [[1982]]), slovenský futbalista * [[Zdeno Vlachynský]] (* [[1919]]{{--}}† [[1986]]), matematik * [[René Vydarený]] (* [[1981]]), hokejista == W == * [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]] (* [[1964]]), tréner a bývalý futbalista * [[Karol Gottlieb Windisch]] (* [[1725]]{{--}}† [[1793]]), nemecký spisovateľ == Z == * [[František Xaver Zach]] (* [[1754]]{{--}}† [[1832]]), astronóm * [[Marián Zednikovič]] (* [[1951]]{{--}}† [[2007]]), herec * [[František Ziči (diplomat)|František Ziči]] (* [[1811]]{{--}}† [[1900]]), gróf * [[Veronika Zuzulová]] (* [[1984]]), slovenská lyžiarka * [[Miroslav Žbirka]] (* [[1952]]{{--}}† [[2021]]), spevák * [[Márius Žitňanský]] (* [[1952]]), architekt == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Bratislava|Bratislavský}} {{Bratislava}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy| ]] [[Kategória:Bratislavské zoznamy|Osobnosti Bratislavy, zoznam]] [[Kategória:Zoznamy ľudí podľa miest|Bratislava]] 2w26zacgq0jetmr9fh164gsix1xlm5g 8382728 8382539 2026-10-11T10:37:30Z ~2026-52626-20 306818 /* C */ 8382728 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam osobností narodených a pôsobiacich v [[Bratislava|Bratislave]]. {{SHORTTOC}} == A == * [[Jozef Albach]] (* [[1795]]{{--}}† [[1853]]), františkánsky kňaz * [[Ján Albrecht]] (* [[1919]]{{--}}† [[1996]]), hudobník * [[Alžbeta Uhorská-Durínska]] (* [[1207]]{{--}}† [[1231]]), dcéra kráľa Ondreja II. * [[Oliver Andrásy]] (* [[1957]]), slovenský moderátor, scenárista a režisér * [[Christian Attersee]] (* [[1940]]), rakúsky maliar * [[Lajos Aulich]] (* [[1793]]{{--}}† [[1849]]), maďarský generál == B == * [[Fritz Balogh]] (* [[1920]]{{--}}† [[1951]]), nemecký futbalista * [[Peter Batthyany]] (* [[1966]]), herec * [[Ľudovít Batthyány]] (* [[1806]]{{--}}† [[1849]]), gróf * Ľudovít Baťán (* [[1807]]{{--}}† [[1854]]), maďarský politik a minister * [[Matej Bel]] (* [[1684]]{{--}}† [[1749]]), ev. kňaz a historik * [[Karl Benyovszky]] (* [[1886]]{{--}}† [[1962]]), žurnalista a historik * [[Juraj Bosák]] (* [[1933]]{{--}}† [[1987]]), matematik * [[Eva Botťánková]] (* [[1944]]{{--}}† [[1996]]), historička * [[Terézia Brunswicková]] (* [[1775]]{{--}}† [[1861]]), grófka * [[Katarína Brychtová]] (* [[1967]]), herečka * [[Peter Beňuška]] (* [[1951]]), architekt * [[Andrea Bučko]] (* [[1989]]), herečka a speváčka * [[Štefan Bučko]] (* 1957), herec, recitátor a moderátor == C == * [[Peter Capek]] (* [[1946]]{{--}}† [[1991]]), matematik * [[József Chudy]] (* [[1753]]{{--}}† [[1813]]), skladateľ * [[Stanislav Cvengroš]] (* [[1938]]{{--}}† [[2022]]), motoristický novinár * [[Dušan Čaplovič]] (* [[1946]]), archeológ a politik * [[Ján Čapkovič]] (* [[1948]]), slovenský futbalista * [[Marina Čarnogurská]] (* [[1940]]), filozofka * [[Ján Čarnogurský]] (* [[1944]]), slovenský politik * [[Vojtech Čelko]] (* [[1946]]), historik * [[Peter Čiernik]] (* [[1952]]), politik * [[Lukáš Csölley]] (* [[1990]]), tanečník na ľade * [[Andrej Churý]] (* [[1974]]), slovenský podnikateľ == D == * [[Stanislav Dančiak]] (* [[1942]]), herec * [[Jozef Dankó]] (* [[1829]]{{--}}† [[1895]]), prepošt v Dóme sv. Martina, profesor vo Viedni * [[Herta Däubler-Gmelin]] (* [[1943]]), nemecká politička (SPD) a spolková ministerka spravodlivosti v rokoch [[1998]]{{--}}[[2002]] * [[Branislav Deák]] (* [[1982]]), herec * [[Dégen Árpád]] (* [[1866]]{{--}}† [[1934]]), maďarský biológ * [[František Dibarbora]] (* [[1916]]{{--}}† [[1987]]), herec * [[Michal Dobrovits]] (* [[1810]]{{--}}† [[1874]]), mestský sudca a advokát * [[Ernő Dohnányi]] (* [[1877]]{{--}}† [[1960]]), maďarský klavirista a skladateľ * [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] (* [[1972]]{{--}}† [[2000]]), futbalista * [[Adolf Dux]] (* [[1822]]{{--}}† [[1881]]), spisovateľ, prekladateľ a publicista * [[Vladimír Dzurilla]] (* [[1942]]{{--}}† [[1995]]), hokejista * [[Juraj Ďurdiak]] (* [[1952]]), herec == E == * [[Oskár Elschek]] (* [[1931]]), etnomuzikológ * [[Štefan Ladislav Endlicher]] (* [[1804]]{{--}}† [[1849]]), botanik * [[Károly Esterházy]] (* [[1725]]{{--}}† [[1799]]), biskup * [[Yvette Estermann]] (* [[1967]]), švajčiarsky politik == F == * [[Ján Fadrusz]] (* [[1859]]{{--}}† [[1903]]), sochár * [[Marek Fašiang]] (* [[1985]]), dabér, herec a podnikateľ * [[Michal Fábry]] (* [[1739]]{{--}}† [[1809]]), poľný maršal * [[Zuzana Fialová]] (* [[1974]]), herečka * [[Boris Filan]] (* [[1949]]), spisovateľ a dramaturg * [[Ján Filc]] (* [[1953]]), hokejista a tréner * [[Karol Henrich Fuchs]] (* [[1851]]{{--}}† [[1916]]), matematik, fyzik a geodet * [[Ľubomír Ftáčnik]] (* [[1957]]), šachový majster == G == * [[Georg Gaál]] (* [[1783]]{{--}}† [[1855]]), spisovateľ * [[Martin Gálik]] (* [[1979]]), hokejista * [[Peter Gašparík]] (* [[1977]]), spisovateľ a režisér * [[Eva Gedeonová]] (* [[1940]]{{--}}† [[1993]]), matematička * [[Alexander Gesell]] (* [[1839]]{{--}}† [[1919]]), geológ * [[Lajos Gogolák]] (* [[1910]]{{--}}† }[[1987]]), historik * [[Jozef Golonka]] (* [[1938]]), hokejista a tréner * [[Anton Grassalkovič]] (* [[1771]]{{--}}† [[1841]]), gróf * [[Vratislav Greško]] (* [[1977]]), slovenský futbalista * [[Stanislav Gron]] (* [[1978]]), hokejista * [[Edita Gruberová]] (* [[1946]]), sopranistka * [[Berthold Grünfeld]] (* [[1932]]{{--}}† [[2007]]), nórsky psychiater == H == * [[Michal Habaj (literárny vedec)|Michal Habaj]] (* [[1974]]), spisovateľ * [[Vladimír Hajdu]] (* [[1963]]), herec * [[Jaroslav Halák]] (* [[1985]]), hokejový brankár * [[Richárd Hamerlik]] (* [[1967]]), poslanec NR SR * [[Pavol Hammel]] (* [[1948]]), spevák * [[Martin Hanulák]] (* [[1987]]), krasokorčuliar * [[Dávid Hartl]] (* [[1993]]), herec * [[Katarína Hasprová]] (* [[1972]]), speváčka * [[Erzsébet Házy]] (* [[1929]]{{--}}† [[1982]]), operná speváčka * [[Eduard Heger]] (* [[1976]]), politik * [[Hana Hegerová]] (* [[1931]] – † [[2021]]), speváčka * [[Karol Heiller]] ([[1811]]{{--}}† [[1889]]), kaplán, kazateľ, farár * [[Daniel Hevier]] (* [[1955]]), spisovateľ * [[Monika Hilmerová]] (* [[1974]]), herečka * [[Pavol Hochschorner]] (* [[1979]]), vodný slalomár * [[Peter Hochschorner]] (* [[1979]]), vodný slalomár * [[Peter Hochschorner, st.]] (* [[1952]]), vodnokanoistický tréner * [[Ervín Hrachovina]] (* [[1958]]{{--}}† [[1990]]), matematik * [[Martina Hrašnová]] (* [[1983]]), atlétka * [[Dominik Hrbatý]] (* [[1978]]), tenista * [[Ľubomír Hrivnák]] (* [[1930]]{{--}}† [[1993]]), fyzik * [[Igor Hrušovský]] (* [[1907]]{{--}}† [[1978]]), filozof * [[Ivan Hrušovský]] (* [[1927]]{{--}}† [[2001]]), skladateľ a pedagóg * [[Martin Huba]] (* [[1943]]), herec * [[Mark Hucko]] (* [[1947]]), jazykovedec * [[Johann Nepomuk Hummel]] (* [[1778]]{{--}}† [[1837]]), nemecký klavirista a skladateľ * [[Gustáv Husák]] (* [[1913]]{{--}}† [[1991]]), slovenský politik * [[Viera Husáková]] (* [[1923]]{{--}}† [[1977]]), publicistka * [[Michal Hvorecký]] (* [[1976]]), slovenský spisovateľ * [[Ludwig von Höhnel]] (* [[1857]]{{--}}† [[1942]]), bádateľ == I == * [[István Illésházy]] (* [[1762]]{{--}}† [[1838]]), gróf == J == * [[Dušan Jamrich]] (* [[1946]]), herec * [[Tomáš Janovic]] (* [[1937]]), spisovateľ * [[Rudolf Jendek]] (* [[1972]]), hokejista * [[Ján Jesenák]] (* [[1800]]{{--}}† [[1849]]), barón == K == * [[Kristína Kabátová]] (* [[1992]]), krasokorčuliarka * [[Jozef Karol Ľudovít Habsburský]] (* [[1833]]{{--}}† [[1905]]), arcivojvoda * [[Richard Kapuš]] (* [[1973]]), hokejista * [[Ján Wolfgang Kempelen]] (* [[1734]]{{--}}† [[1804]]), konštruktér * [[Ivan Kinčík]] (* [[1984]]), krasokorčuliar * [[Hana Kirchheimová]] (* [[1965]]{{--}}† [[1994]]), matematička * [[Martin Kližan]] (* [[1989]]), tenista * [[Martina Kohlová]] (* [[1984]]), kanoistka * barón [[Ignác Kolisch]] (* [[1837]]{{--}}† [[1889]]), bankár * [[Ondrej Koller]] (* [[1905]]{{--}}† [[1982]]), autokarosár a výrobca automobilov * [[Maroš Kramár]] (* [[1959]]), herec * [[Roman Kratochvíl]] (* [[1974]]), slovenský futbalista * [[Ján Krošlák]] (* [[1974]]), tenista * [[Ján Kubiš]] (* [[1952]]), slovenský politik * [[Karol Kučera]] (* [[1974]]), slovenský tenista * [[Kristína Kučová]] (* [[1990]]), tenistka * [[Philipp Kukura]] (* [[1978]]), slovenský fyzikálny chemik * [[Jozef Kundlák]] (* [[1956]]), operný spevák * [[Ľubomíra Kurhajcová]] (* [[1983]]), tenistka * [[Johann Sigismund Kusser]] (* [[1660]]{{--}}† [[1727]]), skladateľ * [[Miroslav Kusý]] (* [[1931]] – † 2019), politológ, filozof a pedagóg * [[Separ|Michael Kmeť]](* 1986), rapper == L == * [[Rudolf Laban]] ([[1879]]{{--}}[[1958]]), tanečník * [[Yehoshua Lakner]] (* [[1924]]{{--}}† [[2003]]), izraelský skladateľ * [[Ignác Lamár]] (* [[1897]]{{--}}† [[1967]]), výrazná bratislavská osobnosť * [[Lajos Landerer]] (* [[1800]]{{--}}† [[1854]]), maďarský typograf * [[Ján Lehotský]] (* [[1947]]), spevák a skladateľ * [[Gottfried Leinburg]] (* [[1825]]{{--}}† [[1893]]), spisovateľ a prekladateľ * [[Philipp Lenard]] (* [[1862]]{{--}}† [[1947]]), nositeľ Nobelovej ceny za fyziku * [[Róbert Letz]] (* [[1967]]), historik * [[Imrich Lichtenfeld]] (* [[1910]]{{--}}† [[1998]]) cvičiteľ a zakladateľ bojového umenia a systému sebaobrany [[Krav maga]]. * [[Zuzana Licko]] (* [[1960]]), dizajnérka * [[Ján Lipiansky]] (* [[1974]]), hokejista * [[Johanna Loisinger]] (* [[1865]]{{--}}† [[1951]]), rakúska operná speváčka * [[Lajos Lóczy]] (* [[1849]]{{--}}† [[1920]]), maďarský geológ * [[Malte Ludin]] (* [[1942]]), nemecký filmový tvorca == M == * [[Kamila Magálová]] (* [[1950]]), herečka * [[Katarína Máliková]] (* [[1990]]), speváčka * [[Peter Machajdík]] (* [[1961]]), hudobný skladateľ * [[Róbert Mak]] (* [[1991]]), futbalista * [[Alfred Marnau]] (* [[1918]]{{--}}† [[1999]]), prozaik a básnik * [[Anton Marschall]] (* [[18??]]{{--}}† [[1917]]), podnikateľ, výrobca kočov a jazdeckého príslušenstva * [[Ján Matej Matsko]] (* [[1720]]{{--}}† [[1796]]), astronóm * [[Zuzana Mauréry]] (* [[1968]]), herečka * [[Alexander Melicher]] (* [[1933]]), hudobný pedagóg * [[Johann Kaspar Mertz]] (* [[1806]]{{--}}† [[1856]]), rakúsky skladateľ * [[Ivan Mičík]] (* [[1926]]{{--}}† [[2003]]), konštruktér a pretekár * [[Marián Miezga]] (* [[1974]]), herec * [[Ivan Mistrík]] (* [[1935]]{{--}}† [[1982]]), herec * [[Ján Mistrík]] (* [[1942]]), herec * [[Daniel Viliam Moller]] (* [[1642]]{{--}}† [[1712]]), pedagóg a spisovateľ * [[Pavol Molnár]] (* [[1936]]), futbalista * [[Diana Mórová]] (* [[1970]]), herečka * [[Vladislav Müller]] (* [[1936]]{{--}}† [[1996]]), herec == N == * [[Ondrej Nepela]] (* [[1951]]{{--}}† [[1989]]), slovenský krasokorčuliar * [[Miroslav Noga]] (* [[1959]]), herec == O == * [[Adam Friedrich Oeser]] (* [[1717]]{{--}}† [[1799]]), nemecký maliar a sochár * [[Karol Ondreička (hudobník)|Karol Ondreička]] (* [[1935]]), gitarista * [[Vladimír Oravský]] (* [[1947]]), švédsky spisovateľ, dramatik, filmový a divadelný režisér, narodený na Slovensku == P == * [[Bohumír Parízek]] (* [[1920]] – † [[1979]]), matematik * [[Dušan Pašek]] (* [[1960]] – † [[1998]]), hokejista * [[Táňa Pauhofová]] (* [[1983]]), herečka * [[Ján František Pálfi]] (* [[1829]] – † [[1908]]), gróf * [[Kamil Peteraj]] (* [[1945]]), spisovateľ * [[Milan Peťovský]] (* [[1931]] – † [[2000]]), kameraman, režisér a pedagóg * [[Ivan Pišút]] (* [[1935]] – † [[2017]]), zakladateľ slovenskej [[lichenológia|lichenológie]], [[spisovateľ]], [[ilustrátor]] * [[Ján Počiatek]] (* [[1970]]), Poslanec NR SR ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]) * [[Peter Podhradský]] (* [[1979]]), hokejista * [[Petra Polnišová]] (* [[1976]]), herečka * [[Martin Porubjak]] (* [[1944]]), dramaturg * [[Zuzana Porubjaková]], (* [[1985]]), herečka * [[Krištof Preysz]] (* [[1515]] – † ?), profesor a spisovateľ * [[Gustáv Prokeš]] (* [[1915]] – † [[1995]]), fyzik == R == * [[Iveta Radičová]] (* [[1956]]), predsedníčka vlády SR ([[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]) * [[Béla Radnay]] (* [[1873]] – † [[1923]]), sochár * [[Štefan Rakovský (historik)|Štefan Rakovský]] (* [[1838]] – † [[1891]]), historik * [[Martin Rausch]] (* [[1977]]), moderátor * [[Karol Rayger]] (* [[1641]] – † [[1707]]), lekár * [[Jožo Ráž]] (* [[1954]]), spevák * [[Stanislava Repar]] (* [[1960]]), spisovateľka * [[Bystrík Režucha]] (* [[1935]]), dirigent * [[Milan Richter]] (* [[1948]]), básnik a prekladateľ * [[Michal Riszdorfer]] (* [[1977]]), rýchlostný kanoista * [[Dara Rolins]] (* [[1972]]), speváčka * [[Franz Floridus Rómer]] (* [[1815]] – † [[1889]]), archeológ * [[Oskar Rózsa]] (* [[1974]]), hudobník a producent == S == * [[Jozef Sabovčík]] (* [[1963]]), slovenský krasokorčuliar * [[Július Satinský]] (* [[1941]]{{--}}† [[2002]]), herec, komik, dramatik a spisovateľ * [[Ján Andrej Segner]] (* [[1704]]{{--}}† [[1777]]), fyzik a matematik * [[Franz Schmidt]] (* [[1874]]{{--}}† [[1939]]), rakúsky skladateľ * [[Georg von Schulpe]] (* [[1867]]{{--}}† [[1936]]), sociológ a mecenás mesta Bratislavy * [[Zdeněk Schneider]] (* [[1948]]{{--}}† [[1997]]), matematik * [[Carl Franz Anton Ritter von Schreibers]] (* [[1775]]{{--}}† [[1852]]), rakúsky prírodovedec * [[Karl Julius Schröer]] (* [[1825]]{{--}}† [[1900]]), historik, profesor * [[Branislav Sitár]] (* [[1946]]), slovenský jadrový fyzik * [[Emil Skákala]] (* [[1922]]{{--}}† [[1990]]), slovenský krasokorčuliar * [[Rudolf Sloboda]] (* [[1938]]{{--}}† [[1995]]), spisovateľ * [[Tomáš Sloboda]] (* [[1975]]), hudobník, spevák, hudobný skladateľ, textár a hudobný producent * [[Marián Slovák]] (* [[1949]]), herec * [[Samuel Benjamin Sofer]] (* [[1815]]{{--}}† [[1871]]), bratislavský rabín * [[Jozef Stražan]] (* [[1943]]), herec * [[Zdena Studenková]] (* [[1954]]), herečka * [[Géza Szapáry]] (* [[1828]]{{--}}† [[1898]]), gróf * [[Ödön Széchenyi]] (* [[1839]]{{--}}† [[1922]]), uhorský gróf * [[Andrej Šeban]] (* [[1962]]), gitarista * [[Peter Šimun]] (* [[1955]]), herec * [[Martina Šindlerová]] (* [[1988]]), speváčka * [[Peter Štefan]] (* [[1941]]{{--}}† [[1978]]), matematik * [[Anton Šťastný]] (* [[1959]]), hokejista * [[Marián Šťastný]] (* [[1953]]), hokejista * [[Peter Šťastný]] (* [[1956]]), hokejista * [[Štefan Šujan]] (* [[1947]]{{--}}† [[1985]]), matematik == T == * [[Alfred Tauber]] (* [[1886]]{{--}}† [[1942]]), matematik * [[Viktor Oskar Tilgner]] (* [[1844]]{{--}}† [[1896]]), sochár * [[Pavol Topoľský]] (* [[1961]]), herec * [[Filip Tůma]] (* [[1978]]), herec, moderátor a operný spevák * [[Marek Ťapák]] (* [[1960]]), herec == U == * [[Jenő Uhlyárik]] (* [[1893]]{{--}}† [[1974]]), šermiar * [[Dežo Ursiny]] (* [[1947]]{{--}}† [[1995]]), hudobník a skladateľ == V == * [[Silvia Vaculíková]] (* [[1967]]), slovenská fotografka a cestovateľka * [[Adela Vinczeová]] (* [[1980]]), moderátorka * [[Peter Velits]] (* [[1985]]), cyklista * [[Alexander Vencel ml.|Alexander Vencel]] (* [[1967]]), slovenský futbalista * [[Ján Vilček]] (* [[1933]]), mikrobiológ * [[Róbert Vittek]] (* [[1982]]), slovenský futbalista * [[Zdeno Vlachynský]] (* [[1919]]{{--}}† [[1986]]), matematik * [[René Vydarený]] (* [[1981]]), hokejista == W == * [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]] (* [[1964]]), tréner a bývalý futbalista * [[Karol Gottlieb Windisch]] (* [[1725]]{{--}}† [[1793]]), nemecký spisovateľ == Z == * [[František Xaver Zach]] (* [[1754]]{{--}}† [[1832]]), astronóm * [[Marián Zednikovič]] (* [[1951]]{{--}}† [[2007]]), herec * [[František Ziči (diplomat)|František Ziči]] (* [[1811]]{{--}}† [[1900]]), gróf * [[Veronika Zuzulová]] (* [[1984]]), slovenská lyžiarka * [[Miroslav Žbirka]] (* [[1952]]{{--}}† [[2021]]), spevák * [[Márius Žitňanský]] (* [[1952]]), architekt == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Bratislava|Bratislavský}} {{Bratislava}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy| ]] [[Kategória:Bratislavské zoznamy|Osobnosti Bratislavy, zoznam]] [[Kategória:Zoznamy ľudí podľa miest|Bratislava]] d3euz30sxaep4th2i7gyyzvq7nxsjgo 0 249701 8382466 8378490 2026-10-10T16:11:12Z Brankom 6572 /* Prehľad medzištátnych zápasov */ skore update 8382466 wikitext text/x-wiki {{Nedostatok zdrojov}}{{Na rozšírenie}} {{Aktualizovať}} {{Infobox štadión | názov štadiónu = Štadión Antona Malatinského | prezývka = City Arena | štát = Slovensko | poloha = [[Trnava]] | zemepisná šírka = 48,373611 | zemepisná dĺžka = 17,591667 | otvorený = 1921 | prestavaný = 2015 | majiteľ =mesto [[Trnava]] | povrch = Vyhrievaný trávnik | cena výstavby =30 miliónov € | architekt =[[Pavol Adamec]] | bývalé názvy =Štadión Spartaka | kluby = [[FC Spartak Trnava]] | kapacita = 18 111 | rozmery = 105 x 68 m |fotka=CityArena.jpg}} '''Štadión Antona Malatinského''' (známy aj ako '''City Arena''') je futbalový štadión v [[Trnava|Trnave]]. Je domácim štadiónom klubu [[FC Spartak Trnava]] a zároveň [[Slovenské národné futbalové mužstvo|reprezentácie Slovenska]]. Vlastníkom štadióna je mesto [[Trnava]]. Štadión má prenajatý na obdobie 30 rokov spoločnosť City-Arena, a.s. Má kapacitu 18 111 miest a spĺňa kritériá [[Kategórie štadiónov UEFA|UEFA kategórie 4]]. V rokoch 2013 - 2015 prešiel štadión rekonštrukciou a pribudlo k nemu nákupné centrum. Je druhým najväčším štadiónom na [[Slovensko|Slovensku]]. Hrávajú sa na ňom medzištátne zápasy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O nás|url=http://stadium.cityarena.tt/o-nas/p52|vydavateľ=stadium.cityarena.tt|dátum prístupu=2023-10-30}}</ref>. Štadión je od [[14. január]]a [[1998]] pomenovaný po [[Anton Malatinský|Antonovi Malatinskom]], bývalom hráčovi a trénerovi Spartaka, ktorý priviedol mužstvo k trom titulom [[Československá futbalová liga|majstrov Československa]]. V roku 2016 odhalili tejto osobnosti pri štadióne bronzovú sochu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pri City Arene odhalili sochu trénerského mága Antona Malatinského | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/19537-foto-pri-city-arene-odhalili-sochu-trenerskeho-maga-antona-malatinskeho/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V rokoch 2013 - 2015 sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia štadióna, ktorý sa po jej ukončení stal najmodernejším a najväčším na Slovensku. Slávnostné otvorenie sa konalo [[22. august]]a [[2015]], najskôr odohrali exhibičný zápas legendy Spartaka Trnava a [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]] s výsledkom 2:4. Prvý gól na novom štadióne strelil Richard Witschge, bývalý hráč Ajaxu a [[FC Barcelona]], za „old boys“ Spartaka bol prvým úspešným strelcom [[Ľubomír Luhový]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = City Arénu otvorili. Old Boys Ajaxu zdolali legendy Spartaka | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/city-arenu-otvorili-old-boys-ajaxu-zdolali-legendy-spartaka/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po zápase legiend sa predstavili A-mužstvá Spartaka a [[Brazília|brazílskeho]] klubu Atlético Paranaense (0:2). * Štadión: 18 111 miest<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O nás|url=http://stadium.cityarena.tt/o-nas/p52|vydavateľ=stadium.cityarena.tt|dátum prístupu=2019-06-01}}</ref> * Obchodné priestory: 23.660 m² * Street retail: 4.710 m² * Administratíva: 2.670 m² * Hotel: 45 lôžok * Parkovanie: 1.000 miest * Multiplex Cinema: 600 miest * Investičné náklady: 78 mil. € (Športová časť stála 30 miliónov €) * Územné rozhodnutie: apríl 2013 * Stavebné rozhodnutie: august.2013 * Začiatok výstavby:september 2013 * Dátum dokončenia:august 2015 * Slávnostné otvorenie: 22.8.2015 == História štadióna == * '''1925''' Zlúčením klubov ŠK a Rapid vznikol klub ŠK Rapid Trnava, ktorý hrával na mieste dnešného štadióna. * '''1925''' Prvé [[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|Tradičné derby]] najväčších slovenských rivalov sa hralo 21. marca 1926. V Trnave nastúpili domáci v tradičných červeno-čiernych vodorovne pruhovaných dresoch proti bielo-modrému [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]]. Trnava vyhrala 3:1.Dva góly dal Žigárdy, jeden Kozma. * '''1971''' Na južnej tribúne pôvodný betónový ovál nahradila kovová konštrukcia. * '''2006''' Veľká rekonštrukcia štadióna, prestavbou západnej tribúny, vybudovanie vyhrievaného trávniku, opravu osvetlenia a rekonštrukciu severnej a južnej tribúny. * '''1998''' Štadión bol pomenovaný na počesť bývalého futbalistu a manažéra Antona Malatinského, ktorý zomrel v roku 1992.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = arenysportowe.eu | url = http://arenysportowe.eu/s/sk/stadion-antona-malatinskeho/ | vydavateľ = arenysportowe.eu | dátum prístupu = 2025-10-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140907005826/http://arenysportowe.eu/s/sk/stadion-antona-malatinskeho/ | dátum archivácie = 2014-09-07 }}</ref> * '''2015''' Bol zrekonštruovaný Štadión Antona Malatinského, v tom čase najmodernejší a najväčší štadión (až do otvorenia [[Národný futbalový štadión|Národného futbalového štadióna]]) na [[:Kategória:Futbalové štadióny na Slovensku|Slovensku]] a miestom konania medzištátnych zápasov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História|url=https://fcspartaktrnava.com/historia/|vydavateľ=FC Spartak Trnava|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=sk-SK}}</ref> == Medzištátne zápasy == Reprezentácia {{TCH|f|0|Československa}} odohrala v Trnave jediný zápas, [[27. apríl]]a [[1988]] v priateľskom stretnutí s mužstvom {{URS|f|0|Sovietskeho zväzu}} remizovala 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V přípravě na trnavském trávníku ČSSR-SSSR 1:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/4/28/8.png | dátum vydania = 28. 4. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Reprezentanti {{SVK|f|0|Slovenska}} sa prvý krát predstavili trnavskému publiku [[24. apríl]]a [[1996]] v priateľskom zápase s {{BGR|f|0|Bulharskom}} (0:0). Prvé víťazstvo zaznamenalo národné mužstvo [[29. apríl]]a [[1997]] nad {{ISL|f|0|Islandom}} (3:1), autorom prvého gólu reprezentácie na štadióne bol [[Július Šimon]], v tom čase hráč domáceho [[FC Spartak Trnava|Spartaka]]. Po rekonštrukcii v roku [[2015]] sa stal Štadión Antona Malatinského domovským stánkom reprezentácie, v novej aréne odohrala všetky zápasy [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2018 – Európa|kvalifikácie o postup MS 2018]]. Po nešťastnej prehre 0:1 s {{ENG|f|0|Anglickom}}, postupne zdolali {{SCO|f|0|Škótsko}} (3:0), {{LTU|f|0|Litvu}} (4:0), {{SVN|f|0|Slovinsko}} (1:0) a {{MLT|f|0|Maltu}} (3:0). V roku 2018 odohrali reprezentanti dve stretnutia prvého ročníka [[Liga národov UEFA 2018/2019|Ligy národov]] s {{CZE|f|0|Českom}} (1:2) a {{UKR|f|0|Ukrajinou}} (4:1). 6. septembra 2019 sa v Trnave predstavili [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|vicemajstri sveta 2018]] reprezentanti {{HRV|f|0|Chorvátska}}, s ktorými Slovensko prehralo vysoko 0:4, čo je najvyššia prehra národného mužstva na trnavskom štadióne. Aj po otvorení [[Národný futbalový štadión|Národného futbalového štadióna]] hráva reprezentácia niektoré medzištátne zápasy na Štadióne Antona Malatinského. V roku 2000 bola Trnava spoluorganizátorom [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov|ME hráčov do 21 rokov]], na štadióne odohrali tri zápasy skupiny A. * Prvý medzištátny zápas: Československo{{--}}{{URS|f|0|ZSSR}} 1:1, 27. 4. 1988 * Prvý medzištátny zápas reprezentácie Slovenska: Slovensko{{--}}{{BGR|f|0}} 0:0, 24. 4. 1996 * Prvé víťazstvo: Slovensko{{--}}{{ISL|f|0}} 3:1, 29. 4. 1997 * Prvý gól reprezentácie: [[Július Šimon]], {{ISL|f|0}} 3:1, 29. 4. 1997 * Prvý kvalifikačný zápas: Slovensko{{--}}{{AZE|f|0}} 3:1, 28. 3. 2001, kvalifikácia MS 2002 == Prehľad medzištátnych zápasov == {|class=wikitable !Por. č. ! !Výsledok !Súper !Dátum !Typ zápasu |- |<center>1. |{{CSK|f|2}}||<center>1:1|||{{URS|f|1}}||27. 4. 1988||priateľský |- |<center>2. |{{SVK|f|2}}||<center>0:0||{{BGR|f|1}}||24. 4. 1996||priateľský |- |<center>3. |{{SVK|f|2}}||<center>3:1||{{ISL|f|1}}||29. 4. 1997||priateľský |- |<center>4. |{{SVK|f|2}}||<center>3:1||{{AZE|f|1}}||28. 3. 2001||kvalifikácia MS 2002 |- |<center>5. |{{SVK|f|2}}||<center>1:1||{{UKR|f|1}}||20. 11. 2002||priateľský |- |<center>6. |{{SVK|f|2}}||<center>4:0||{{LIE|f|1}}||2. 4. 2003||kvalifikácia ME 2004 |- |<center>7. |{{SVK|f|2}}||<center>0:0||{{SVN|f|1}}||17. 11. 2004||priateľský |- |<center>8. |{{SVK|f|2}}||<center>1:1||{{BEL|f|1}}||20. 5. 2006||priateľský |- |<center>9. |{{SVK|f|2}}||<center>0:1||{{FRA|f|1}}||22. 8. 2007||priateľský |- |<center>10. |{{SVK|f|2}}||<center>2:5||{{WAL|f|1}}||12. 9. 2007||[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácia ME 2008]] |- |<center>11. |{{SVK|f|2}}||<center>1:2||{{DNK|f|1}}||29. 3. 2011||priateľský |- |<center>12. |{{SVK|f|2}}||<center>3:2||{{CHE|f|1}}||13. 11. 2015||priateľský |- |<center>13. |{{SVK|f|2}}||<center>0:0||{{LAT|f|1}}||25. 3. 2016||priateľský |- |<center>14. |{{SVK|f|2}}||<center>0:0||{{NIR|f|1}}||4. 6. 2016||priateľský |- |<center>15. |{{SVK|f|2}}||<center>0:1||{{ENG|f|1}}||4. 9. 2016||[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2018 – Európa|kvalifikácia MS 2018]] |- |<center>16. |{{SVK|f|2}}||<center>3:0||{{SCO|f|1}}||11. 10. 2016||kvalifikácia MS 2018 |- |<center>17. |{{SVK|f|2}}||<center>4:0||{{LTU|f|1}}||11. 11. 2016||kvalifikácia MS 2018 |- |<center>18. |{{SVK|f|2}}||<center>1:0||{{SVN|f|1}}||1. 9. 2017||kvalifikácia MS 2018 |- |<center>19. |{{SVK|f|2}}||<center>3:0||{{MLT|f|1}}||8. 10. 2017||kvalifikácia MS 2018 |- |<center>20. |{{SVK|f|2}}||<center>1:0||{{NOR|f|1}}||14. 11. 2017||priateľský |- |<center>21. |{{SVK|f|2}}||<center>1:1||{{NLD|f|1}}||31. 5. 2018||priateľský |- |<center>22. |{{SVK|f|2}}||<center>3:0||{{DNK|f|1}}||5. 9. 2018||priateľský |- |<center>23. |{{SVK|f|2}}||<center>1:2||{{CZE|f|1}}||13. 10. 2018||[[Liga národov UEFA 2018/2019|Liga národov 2018/19]] |- |<center>24. |{{SVK|f|2}}||<center>4:1||{{UKR|f|1}}||16. 11. 2018||Liga národov 2018/19 |- |<center>25. |{{SVK|f|2}}||<center>2:0||{{HUN|f|1}}||21. 3. 2019||[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|kvalifikácia ME 2020]] |- |<center>26. |{{SVK|f|2}}||<center>5:1||{{JOR|f|1}}||7. 6. 2019||priateľský |- |<center>27. |{{SVK|f|2}}||<center>0:4||{{HRV|f|1}}||6. 9. 2019||kvalifikácia ME 2020 |- |<center>28. |{{SVK|f|2}}||<center>1:1||{{WAL|f|1}}||10. 10. 2019||kvalifikácia ME 2020 |- |<center>29. |{{SVK|f|2}}||<center>2:0||{{AZE|f|1}}||19. 11. 2019||kvalifikácia ME 2020 |- |<center>30. |{{SVK|f|2}}||<center>2:3||{{ISR|f|1}}||14. 10. 2020||[[Liga národov UEFA 2020/2021|Liga národov 2020/21]] |- |<center>31. |{{SVK|f|2}}||<center>1:0||{{SCO|f|1}}||15. 11. 2020||Liga národov 2020/21 |- |<center>32. |{{SVK|f|2}}||<center>2:2||{{MLT|f|1}}||27. 3. 2021||[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2022 – Európa|kvalifikácia MS 2022]] |- |<center>33. |{{SVK|f|2}}||<center>2:1||{{RUS|f|1}}||30. 3. 2021||kvalifikácia MS 2022 |- |<center>34. |{{SVK|f|2}}||<center>2:2||{{SVN|f|1}}||11. 11. 2021||kvalifikácia MS 2022 |- |<center>35. |{{SVK|f|2}}||<center>0:1||{{KAZ|f|1}}||6. 6. 2022||[[Liga národov UEFA 2022/2023|Liga národov 2022/23]] |- |<center>36. |{{SVK|f|2}}||<center>1:2||{{AZE|f|1}}||22. 9. 2022||Liga národov 2022/23 |- |<center>37. |{{SVK|f|2}}||<center>0:0||{{LUX|f|1}}||23. 3. 2023||[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|kvalifikácia ME 2024]] |- |<center>38. |{{UKR|f|2}}||<center>1:0||{{MLT|f|1}}||19. 6. 2023||[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|kvalifikácia ME 2024]] |- |<center>39. |{{SVK|f|2}}||<center>4:0||{{WAL|f|1}}||9. 6. 2024||prípravný |- |<center>40. |{{SVK|f|2}} |<center>1:0 |{{EST|f|1}} |19. 11. 2024 |[[Liga národov UEFA 2024/2025|Liga národov 2024/25]] |- |<center>41. |{{SVK|f|2}} |<center>2:0 |{{LUX|f|1}} |13. 10. 2025 |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 – Európa|kvalifikácia MS 2026]] |- |<center>42. |{{UKR|f|2}} |<center>0:3 |{{NIR|f|1}} |02. 10. 2026 |[[Liga národov UEFA 2026/2027|Liga národov 2026/27]] |- |<center>43. |{{UKR|f|2}} |<center>1:2 |{{HUN|f|1}} |05. 10. 2026 |[[Liga národov UEFA 2026/2027|Liga národov 2026/27]] |- |<center>44. |{{UKR|f|2}} |<center>TBA |{{GEO|f|1}} |17. 11. 2026 |[[Liga národov UEFA 2026/2027|Liga národov 2026/27]] |} == Rekordné návštevy a zaujímavosti == Najviac divákov tradične chodí na [[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|derby Trnava-Slovan]], v [[československá futbalová liga|československej lige]] bola najvyššia návšteva 28.000 divákov na zápase odvekých rivalov v sezóne 1972/73, v samostatnej [[Niké liga|slovenskej lige]] je rekordnou návštevou 24.850 divákov zo sezóny 1994/95 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Tehelné pole prišla druhá najvyššia návšteva. Rekord drží trnavský štadión | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/504277-na-tehelne-pole-prisla-druha-najvyssia-navsteva-rekord-drzi-trnavsky-stadion/ | dátum vydania = 4. 3. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. * Najvyššia návšteva na ligovom zápase: 28.000 divákov, Trnava{{--}}[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2:0, 10. 6. 1973 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = TJ Spartak TAZ Trnava - TJ Slovan CHZJD Bratislava 2:0 | url = https://www.csfotbal.cz/prvni-liga/sezona/1972-1973/zapas/tj-spartak-taz-trnava-tj-slovan-chzjd-bratislava/10519 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = csfotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> * Najvyššia návšteva na ligovom zápase po r. 1993: 24.850 divákov, Trnava{{--}}Slovan Bratislava 0:0, 8. 4. 1995 * Najvyššia návšteva v európskych pohároch: 30.000 divákov, Trnava{{--}}Dinamo Bukurešť 2:2, 29. 9. 1971, [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = TJ Spartak TAZ Trnava - Dinamo Bukurešť 2:2 | url = https://www.csfotbal.cz/evropske-pohary/sezona/1971-1972/zapas/tj-spartak-taz-trnava-dinamo-bukurest/899 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = csfotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> * Najvyššia návšteva na medzištátnom zápase Československa: 22.036 divákov, {{TCH|f|0|Československo}}{{--}}{{URS|f|0|ZSSR}} 1:1, 27. 4. 1988 * Najvyššie návštevy na medzištátnom zápase Slovenska: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Štadión Antona Malatinského top match attendances | url = https://eu-football.info/_venue.php?id=51 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = eu-football.info | miesto = | jazyk = }}</ref> :18.111 divákov, Slovensko{{--}}{{NIR|f|0}} 0:0, 4. 6. 2016 :18.111 divákov, Slovensko{{--}}{{ENG|f|0}} 0:1, 4. 9. 2016 * Prvý zápas pri umelom osvetlení: Trnava{{--}}[[FC Red Bull Salzburg|Austria Salzburg]] 2:0, 31. 7. 1976, Interpohár * Prvý ligový zápas pri umelom osvetlení: Trnava{{--}}[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 0:3, 21. 8. 1976 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V první fotbalové lize dvě vítězství hostí. Trnava-Inter 0:3 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1976/8/23/8.png | dátum vydania = 23. 8. 1976 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Futbalové štadióny na Slovensku]] [[Kategória:Stavby v Trnave]] [[Kategória:FC Spartak Trnava]] [[Kategória:Šport v Trnave]] t1f7xsxmmtz6p4wrkz69dcoa8po4gw4 0 257781 8382621 8381286 2026-10-11T02:12:56Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382621 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Filip II. |titul = španielsky kráľ |obrázok = Portrait of Philip II of Spain by Sofonisba Anguissola - 002b.jpg |popis obrázku = Filip II. na portréte [[Sofonisba Anguissola|Sofonisby Anguissolovej]] z roku 1565, upravenom v roku 1573 |obrázok erbu = Royal Arms of Spain (1580-1668).svg |podpis = Firma del Rey Felipe II.svg |dynastia = [[Habsburgovci]] |panovanie = [[16. január]] [[1556]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol I.]] |nástupca = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |dátum narodenia = [[21. máj]] [[1527]] |miesto narodenia = palác Pimentel, [[Valladolid]], [[Kastílska koruna]] |dátum úmrtia = {{duv|1598|9|13|1527|5|21}} |miesto úmrtia = [[El Escorial]], [[Kastílska koruna]] |miesto pochovania = Kráľovský panteón kláštora [[El Escorial]] |vierovyznanie = [[Katolícka cirkev|rímskokatolícke]] |manželka = [[Mária Portugalská (1527)|Mária Portugalská]] (1543 – 1545)<br />[[Mária I. (Anglicko)|Mária I. Anglická]] (1554 – 1558)<br />[[Alžbeta z Valois]] (1559 – 1568)<br />[[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]] (1570 – 1580) |potomstvo = [[Don Carlos|Karol]]<br />[[Izabela Klára Španielska|Izabela Klára Eugénia]]<br />[[Katarína Michaela Španielska|Katarína Michaela]]<br />Ferdinand<br />Karol Vavrinec<br />Diego Félix<br />[[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]]<br />Mária |otec = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |matka = [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabela Portugalská]] |titul0 = portugalský kráľ<br /><small>ako Filip I.</small> |panovanie0 = [[12. september]] [[1580]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca0 = [[Henrich I. (Portugalsko)|Henrich I.]]<br /><small>[[António I. (Portugalsko)|António I.]] (sporný)</small> |nástupca0 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip II.]] |titul1 = anglický a írsky kráľ<br /><small>''[[jure uxoris]]''</small> |panovanie1 = [[25. júl]] [[1554]] – [[17. november]] [[1558]]<br /><small>spolu s [[Mária I. (Anglicko)|Máriou I.]]</small> |predchodca1 = [[Mária I. (Anglicko)|Mária I.]] |nástupca1 = [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbeta I.]] |titul2 = panovník [[Habsburské Nizozemsko|habsburského Nizozemska]] a burgundský vojvoda |panovanie2 = [[25. október]] [[1555]] – [[6. máj]] [[1598]] |predchodca2 = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |nástupca2 = [[Izabela Klára Španielska|Izabela Klára Eugénia]] a [[Albrecht VII. Habsburský|Albrecht VII.]] |titul3 = neapolský a sicílsky kráľ |panovanie3 = [[1554]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca3 = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |nástupca3 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |titul4 = milánsky vojvoda |panovanie4 = [[11. október]] [[1540]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca4 = [[Francesco II. Sforza]] |nástupca4 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |titul5 = sardínsky kráľ |panovanie5 = [[16. január]] [[1556]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca5 = [[Karol V. (Svätá ríša rímska)|Karol V.]] |nástupca5 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] }} '''Filip II.''' (špa. ''Felipe II''), prezývaný ''el Prudente'' („Rozvážny“) (* [[21. máj]] [[1527]], [[Valladolid]] – † [[13. september]] [[1598]], [[El Escorial]]), bol panovník z dynastie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] a jedna z ústredných postáv európskych dejín druhej polovice 16. storočia. Od roku 1540 bol [[Milánske vojvodstvo|milánskym vojvodom]], od roku 1554 kráľom [[Neapolské kráľovstvo|Neapola]] a [[Sicílske kráľovstvo|Sicílie]], od roku 1555 vládcom [[Habsburské Nizozemsko|Habsburského Nizozemska]] a od roku 1556 panovníkom kráľovstiev patriacich ku [[Kastílska koruna|Kastílskej]] a [[Aragónska koruna|Aragónskej korune]], v historiografii súhrnne označovaných ako Španielsko. V rokoch 1554 – 1558 bol z titulu manželstva s [[Mária I. (Anglicko)|Máriou I.]] spolukráľom [[Anglické kráľovstvo|Anglicka]] a [[Írske kráľovstvo|Írska]] a od roku 1580 vládol ako '''Filip I.''' aj [[Portugalské kráľovstvo|Portugalsku]] a jeho zámorským územiam.<ref name="RAH">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Felipe II | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/15713-felipe-ii | vydavateľ = Real Academia de la Historia | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = es }}</ref><ref name="Parker2014">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = en }}</ref> Bol synom [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]] a [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabely Portugalskej]]. Jeho monarchia nebola jednotným centralizovaným štátom, ale súborom kráľovstiev, kniežatstiev a ďalších území spojených osobou panovníka. Jednotlivé krajiny si zachovávali vlastné zákony, zastupiteľské zhromaždenia, daňové sústavy a správne tradície. Po získaní portugalskej koruny počas nástupníckej krízy roku 1580 sa pod jeho dynastickou vládou ocitli rozsiahle územia v Európe, Amerike, Afrike a Ázii. [[Iberská únia]] však neznamenala pripojenie Portugalska ku Kastílii; portugalské kráľovstvo si ponechalo vlastnú správu, právo, menu i kontrolu nad svojím zámorským obchodom.<ref name="Koenigsberger">{{Citácia knihy | priezvisko = Koenigsberger | meno = H. G. | kapitola = The Statecraft of Philip II | titul = Politicians and Virtuosi: Essays in Early Modern History | miesto = London | vydavateľ = Hambledon Press | rok = 1986 | strany = 77–96 | isbn = 978-0-907628-65-1 | jazyk = en }}</ref> Filip roku 1561 ustálil kráľovský dvor a hlavné úrady v [[Madrid]]e, odkiaľ monarchiu spravoval prostredníctvom kráľovských rád, sekretárov, miestokráľov a guvernérov. Väčšinu dôležitých rozhodnutí posudzoval osobne, čo posilňovalo jeho dohľad nad správou, ale v spojení s veľkými vzdialenosťami a množstvom písomností mohlo spomaľovať prijímanie rozhodnutí.<ref name="ParkerStrategy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | isbn = 978-0-300-08273-9 | jazyk = en }}</ref> Významnou súčasťou jeho vlády bola obrana katolíckej jednoty. Podporoval zavádzanie rozhodnutí [[Tridentský koncil|Tridentského koncilu]] a proti náboženským názorom považovaným za heretické vystupoval prostredníctvom cenzúry, štátnej správy a [[Španielska inkvizícia|španielskej inkvizície]]. Obmedzovanie jazyka a zvykov [[Moriskovia|Moriskov]] prispelo k vypuknutiu [[Povstanie v Alpujarras|povstania v Alpujarras]], zatiaľ čo náboženské, daňové a politické spory v Nizozemsku prerástli do dlhodobého [[Nizozemská revolúcia|povstania]], ktoré sa mu nepodarilo ukončiť.<ref name="Kamen1997">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = en }}</ref> V zahraničnej politike ukončil mier z [[Zmluva z Cateau-Cambrésis|Cateau-Cambrésis]] roku 1559 dlhé vojny s Francúzskom a potvrdil prevahu španielskej monarchie v Taliansku. Flotila [[Svätá liga (1571)|Svätej ligy]] pod velením [[Juan de Austria|Juana de Austria]] porazila Osmanov v [[Bitka pri Lepante|bitke pri Lepante]] roku 1571, víťazstvo však neodstránilo osmanskú moc v Stredomorí. Pokus o inváziu do Anglicka pomocou [[Grande y Felicísima Armada|Španielskej Armady]] sa roku 1588 skončil neúspechom, hoci španielske loďstvo bolo následne obnovené a vojna pokračovala. Za Filipovej vlády sa zároveň upevnila koloniálna správa v Amerike, vzniklo stále španielske osídlenie na [[Filipíny|Filipínach]] a pravidelné plavby [[Manilská galeóna|manilských galeón]] spojili ázijský obchod s Amerikou a Európou.<ref name="MetGalleon">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hecht | meno = Johanna | titul = The Manila Galleon Trade (1565–1815) | url = https://www.metmuseum.org/essays/the-manila-galleon-trade-1565-1815 | vydavateľ = The Metropolitan Museum of Art | dátum = 2003-10-01 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en }}</ref> Vojny a udržiavanie rozsiahleho správneho aparátu kládli vysoké nároky na kráľovské financie. Koruna sa opierala najmä o kastílske dane, príjmy z amerického striebra a úvery európskych finančníkov, napriek tomu v rokoch 1557, 1560, 1575 a 1596 pozastavila platby z časti svojich záväzkov a dohodla sa s veriteľmi na ich reštrukturalizácii.<ref name="Debt">{{Citácia knihy | priezvisko = Drelichman | meno = Mauricio | priezvisko2 = Voth | meno2 = Hans-Joachim | titul = Lending to the Borrower from Hell: Debt, Taxes, and Default in the Age of Philip II | url = https://press.princeton.edu/books/hardcover/9780691151496/lending-to-the-borrower-from-hell | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-691-15149-6 | jazyk = en }}</ref> Filipova vláda bola súčasťou obdobia španielskeho Zlatého veku (špa. ''Siglo de Oro''). Panovník podporoval výtvarné umenie, architektúru, kartografiu a budovanie kráľovských zbierok; jeho najvýznamnejším stavebným projektom sa stal palácovo-kláštorný komplex [[El Escorial]].<ref name="UNESCO">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monastery and Site of the Escurial, Madrid | url = https://whc.unesco.org/en/list/318/ | vydavateľ = UNESCO World Heritage Centre | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en }}</ref> Obraz Filipa II. bol po stáročia ovplyvnený protichodnými tradíciami: jeho odporcovia ho zobrazovali ako fanatického a despotického panovníka, čím prispeli k vzniku [[Čierna legenda|čiernej legendy]], zatiaľ čo jeho obhajcovia z neho vytvárali vzor katolíckeho kráľa. Moderná historiografia zdôrazňuje úspechy aj hranice jeho vlády. Za jeho panovania dosiahla španielska monarchia mimoriadny politický a územný rozsah, získala portugalskú korunu a patrila medzi rozhodujúce európske mocnosti, zároveň však zostali nevyriešené vojny v Nizozemsku a s Anglickom a narastalo finančné zaťaženie koruny. Po Filipovej smrti roku 1598 ho na španielskom a portugalskom tróne vystriedal jeho syn [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]]<ref name="Koenigsberger" /><ref name="Parker2014" /> == Mladosť a príprava na vládu (1527 – 1554) == === Narodenie a dynastické postavenie === [[Súbor:Palacio de Pimentel.jpg|vľavo|náhľad|265x265bod|Nádvorie Pimentelovho paláca vo Valladolide, kde sa 21. mája 1527 narodil Filip II.]] Filip sa narodil 21. mája 1527 vo Valladolide, v budove dnes známej ako palác Pimentel, ktorú v tom čase využíval panovnícky dvor. Bol prvorodeným synom cisára [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]], vládnuceho v španielskych kráľovstvách ako Karol I., a [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabely Portugalskej]]. Pokrstený bol 5. júna 1527 v dominikánskom Kostole svätého Pavla vo Valladolide; obrad vykonal toledský arcibiskup Alonso de Fonseca. Meno dostal podľa svojho starého otca z otcovej strany, kastílskeho kráľa [[Filip I. (Kastília)|Filipa Pekného]].<ref name="RAH-Felipe">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Felipe II | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/15713-felipe-ii | vydavateľ = Real Academia de la Historia | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = es }}</ref><ref name="Kamen-formative">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 1–20 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref> Z otcovej strany bol vnukom Filipa Pekného a [[Jana (Kastília)|Jany I. Kastílskej]], z matkinej strany portugalského kráľa [[Manuel I. (Portugalsko)|Manuela I.]] a [[Mária Aragónska (1482 – 1517)|Márie Aragónskej]]. Jeho nástupnícke postavenie preto vychádzalo z habsburskej, kastílsko-aragónskej aj portugalskej dynastickej tradície. Kastílske kortesy ho 19. apríla 1528 v kláštore San Jerónimo el Real v Madride uznali za následníka Kastílskej koruny a za [[astúrske knieža]]. Toto uznanie sa vzťahovalo na Kastíliu a jej pridružené územia; nástupnícke práva v krajinách [[Aragónska koruna|Aragónskej koruny]] podliehali miestnym právnym predpisom, prísahám a stavovským procedúram. Filipovo postavenie následníka preto nevychádzalo z jednotného „španielskeho“ nástupníckeho aktu, ale z viacerých právne odlišných titulov.<ref name="Fernandez-childhood">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 622–645 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref><ref name="Kamen-formative" /> [[Súbor:Antonio de Holanda Emperatriz Isabel de Portugal y Felipe II de España.jpg|náhľad|[[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabela Portugalská]] s malým Filipom; pravdepodobná kópia podľa strateného portrétu Antónia de Holanda z roku 1529.]] Prvé roky strávil predovšetkým v domácnosti svojej matky. Izabelin dvor tvorili kastílski aj portugalskí služobníci a dvorné dámy; medzi osoby poverené bezprostrednou starostlivosťou o princa patrila portugalská šľachtičná Leonor de Mascareñas, ktorá zastávala postavenie pestúnky a hlavnej opatrovateľky. Dvor nemal stále sídlo a spolu s panovníckou rodinou sa presúval najmä medzi Valladolidom, Madridom, Toledom a ďalšími kastílskymi mestami. Filip tak vyrastal v prostredí, v ktorom sa každodenný život panovníckej rodiny spájal s cestovaním, verejnými obradmi, prijímaním vyslancov a zasadnutiami stavovských zhromaždení.<ref name="March-youth">{{Citácia knihy | priezvisko = March | meno = José María | titul = Niñez y juventud de Felipe II: documentos inéditos sobre su educación civil, literaria y religiosa y su iniciación al gobierno (1527–1547) | zväzok = 1 | miesto = Madrid | vydavateľ = Ministerio de Asuntos Exteriores | rok = 1941 | jazyk = es }}</ref><ref name="Sanchez-learning">{{Citácia knihy | priezvisko = Gonzalo Sánchez-Molero | meno = José Luis | titul = El aprendizaje cortesano de Felipe II (1527–1546): la formación de un príncipe del Renacimiento | miesto = Madrid | vydavateľ = Sociedad Estatal para la Conmemoración de los Centenarios de Felipe II y Carlos V | rok = 1999 | isbn = 978-84-95146-15-1 | jazyk = es }}</ref> Karol V. trávil dlhé obdobia mimo Pyrenejského polostrova, preto sa na princovej ranej výchove bezprostrednejšie podieľala jeho matka. Izabela počas manželových neprítomností opakovane vykonávala regentské právomoci a Filip tak už v detstve poznával dvor, na ktorom sa sústreďovalo vybavovanie správnych, finančných a personálnych záležitostí monarchie. Jeho najbližšími súrodencami, ktorí sa dožili dospelosti, boli [[Mária Habsburská (1528 – 1603)|Mária]], narodená v roku 1528, a [[Jana Habsburská (1535 – 1573)|Jana]], narodená v roku 1535; dvaja ďalší synovia cisárskeho páru zomreli v ranom detstve.<ref name="Fernandez-childhood" /> Izabela Portugalská zomrela 1. mája 1539 v Tolede po komplikáciách súvisiacich s posledným pôrodom. Filip mal vtedy jedenásť rokov. Jej smrť viedla k reorganizácii domácností cisárskych detí a k posilneniu úlohy mužských vychovávateľov a hodnostárov princovho vlastného dvora. Dobové pramene dokladajú zmenu zloženia jeho domácnosti, neposkytujú však podklad pre neskoršie tvrdenia, podľa ktorých možno Filipovu povahu alebo spôsob vlády priamo vysvetľovať touto udalosťou.<ref name="Isabella-collections">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Isabella of Portugal | url = https://www.galeriadelascoleccionesreales.es/en/monarch/isabella-of-portugal/0ea9d2ad-559c-10cd-eec5-15caabf98435 | vydavateľ = Galería de las Colecciones Reales, Patrimonio Nacional | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en }}</ref><ref name="Kamen-formative" /> === Výchova a vzdelanie === Systematické vzdelávanie princa sa začalo v prvej polovici 30. rokov 16. storočia. V roku 1534 poverila Izabela Portugalská jeho vyučovaním duchovného a učenca [[Juan Martínez Silíceo|Juana Martíneza Silícea]], ktorý sa venoval najmä čítaniu, písaniu, latinskej gramatike, matematike a náboženskej náuke. V roku 1535 vymenoval Karol V. kastílskeho šľachtica Juana de Zúñiga y Avellaneda za princovho ''aya'', teda hlavného vychovávateľa, a zároveň za správcu jeho domácnosti. Zúñiga mal dohliadať na denný režim, správanie, dvorskú disciplínu, telesnú prípravu a postupné oboznamovanie následníka s povinnosťami panovníka. Filip v tom čase dostal osobitný princovský dvor, ktorý mal vlastných úradníkov, kaplánov, pážatá, komorníkov a služobníctvo.<ref name="Sanchez-learning" /><ref name="Fernandez-education">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 646–661 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref> Od roku 1541 sa na princovom vzdelávaní podieľali ďalší predstavitelia iberského humanizmu, najmä [[Juan Cristóbal Calvete de Estrella]], Honorato Juan a [[Juan Ginés de Sepúlveda]]. Jednotliví učitelia nevytvárali moderný školský zbor s presne oddelenými predmetmi; vzdelávanie sa prispôsobovalo princovmu veku, programu dvora a jeho budúcemu postaveniu. Zahŕňalo latinskú gramatiku a literatúru, náboženstvo, dejiny, zemepis, základy gréčtiny, aritmetiku a niektoré poznatky z geometrie a kozmografie. Súčasťou výučby bolo čítanie antických autorov a kresťanských dejepiscov, rozbor panovníckych a vojenských príkladov z minulosti a nácvik písomného vyjadrovania.<ref name="March-youth" /><ref name="Sanchez-learning" /> Základným jazykom Filipovej domácnosti a správy, na ktorú sa pripravoval, bola kastílčina. Portugalčinu poznal z prostredia svojej matky a jej dvorných dám, zatiaľ čo latinčina bola hlavným jazykom jeho formálneho vzdelávania. Jeho znalosť latinčiny umožňovala čítanie a porozumenie textov, hoci pri verejných latinských prejavoch využíval aj pomoc učiteľov a sekretárov. Francúzštinu a taliančinu dokázal v obmedzenej miere sledovať, ale nezískal v nich takú aktívnu znalosť ako v kastílčine. Neovládal nemčinu ani nizozemské jazyky; pri neskorších rokovaniach preto používal tlmočníkov, sekretárov alebo spoločný jazyk diplomatickej korešpondencie.<ref name="Kamen-formative" /><ref name="Fernandez-education" /> Literárna a náboženská výučba tvorila iba jednu časť prípravy následníka. Zúñiga dohliadal na jazdu na koni, lov, zaobchádzanie so zbraňami a ďalšie činnosti spájané so životom aristokracie. Program zahŕňal tanec, hudbu, dvorskú etiketu a účasť na verejných slávnostiach. Princova domácnosť zamestnávala hudobníkov, medzi ktorými pôsobili organista [[Antonio de Cabezón]] a skladateľ a hráč na vihuele [[Luis de Narváez]]. Filip sa zároveň oboznamoval s mapami, meracími prístrojmi, výtvarnými dielami a ilustrovanými knihami, ktoré boli súčasťou materiálnej kultúry renesančného dvora.<ref name="Sanchez-learning" /> Náboženská príprava vychádzala z katolíckej vierouky a každodenného liturgického poriadku panovníckej domácnosti. Zahŕňala účasť na omšiach, modlitby, spoveď, čítanie náboženskej literatúry a výklad povinností kresťanského panovníka. Humanistické predmety a katolícka náuka pritom nepredstavovali dve oddelené časti vzdelávania: klasické dejiny, rétorika a morálna filozofia sa používali aj na vysvetľovanie spravodlivosti, sebaovládania, ochrany cirkvi a zodpovednosti panovníka voči poddaným.<ref name="Sanchez-learning" /><ref name="March-youth" /> === Prvé politické skúsenosti a regentstvo === Po smrti Izabely Portugalskej a odchode Karola V. do Nizozemska v roku 1539 bola správa Kastílie zverená vláde vedenej toledským arcibiskupom a kardinálom Juanom Pardom de Tavera. Na jej práci sa podieľali Francisco de los Cobos, Juan de Zúñiga a ďalší cisárski hodnostári. Dvanásťročný Filip nebol samostatným regentom; začal však dostávať vybrané správy, zúčastňoval sa na audienciách a oboznamoval sa s postupom, ktorým rady predkladali panovníkovi svoje stanoviská. Karol mu zároveň posielal písomné pokyny týkajúce sa správania, náboženských povinností a postupného zapájania do verejných záležitostí.<ref name="Parker-threshold">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | strany = 1–58 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = en }}</ref><ref name="Fernandez-regency">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 662–697 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref> Prvú vlastnú hodnosť spojenú so zvrchovanosťou nad územím získal 11. októbra 1540, keď ho Karol V. investoval za milánskeho vojvodu. [[Milánske vojvodstvo]] sa po smrti bezdetného [[Francesco II. Sforza|Francesca II. Sforzu]] v roku 1535 vrátilo ako ríšske léno cisárovi a súčasne sa stalo predmetom sporu medzi Habsburgovcami a francúzskou dynastiou Valois. Filipovo udelenie vojvodstva preto zostalo spočiatku utajené, aby nekomplikovalo diplomatické rokovania s Francúzskom. Samotnú správu Milána naďalej vykonávali cisárski guvernéri a Filip ako trinásťročný vojvoda neviedol jeho vládu osobne.<ref name="Kamen-Milan">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 5–7 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref><ref name="Parker-threshold" /> V roku 1542 sprevádzal otca do krajín Aragónskej koruny. Počas francúzskeho obliehania Perpignanu sa zdržiaval v zázemí habsburských vojsk, ale nevelil jednotkám ani sa nezúčastnil na boji. Následne navštívil Monzón, Zaragozu, Barcelonu a Valenciu. Na kortesoch v Monzóne prijal prísahu aragónskych stavov ako následník koruny; ďalšie obrady a rokovania prebiehali podľa právnych zvyklostí jednotlivých krajín. Cesta ho oboznámila s tým, že kráľovstvá Aragónskej koruny mali vlastné kortesy, úrady, zákony, daňové postupy a stavovské privilégiá, odlišné od kastílskych inštitúcií.<ref name="Kamen-formative" /><ref name="Fernandez-regency" /> V máji 1543, krátko pred svojimi šestnástymi narodeninami, bol Filip počas ďalšej Karolovej neprítomnosti poverený správou kráľovstiev Kastílskej a Aragónskej koruny. Zvrchovaným panovníkom zostával Karol a v Kastílii bola naďalej formálnou spolupanovníčkou Jana I.; Filip vykonával delegované regentské a miestodržiteľské právomoci. Jeho rozhodovanie obmedzovali právomoci jednotlivých rád, územné zákony, pokyny neprítomného panovníka a povinnosť konzultovať závažné otázky so skúsenými hodnostármi.<ref name="Fernandez-regency" /><ref name="Parker-threshold" /> Bezprostredne pred odchodom z Pyrenejského polostrova odovzdal Karol synovi dve osobné inštrukcie, podpísané v prístave [[Palamós]] 4. a 6. mája 1543. Prvý dokument upravoval princovo osobné správanie aj všeobecný spôsob vybavovania vládnych záležitostí. Druhý bol určený iba Filipovi a obsahoval dôverné hodnotenie vzťahov medzi hlavnými radcami. Cisár ho nabádal, aby rozhodnutia prerokúval s viacerými osobami, nepripútal sa výlučne k jednému ministrovi, zachovával práva jednotlivých krajín, dohliadal na výkon spravodlivosti a chránil katolícke náboženstvo. Za osobného sprievodcu mu určil Juana de Zúñiga; pri štátnych otázkach mal spolupracovať najmä s kardinálom Taverom, Franciscom de los Cobos, Fernandom de Valdés a vojvodom z Alby.<ref name="Palamos">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Corpus documental de Carlos V | zväzok = 2 | kapitola = Instrucciones de Carlos V a Felipe II, Palamós, mayo de 1543 | miesto = Salamanca | vydavateľ = Ediciones Universidad de Salamanca; Consejo Superior de Investigaciones Científicas | rok = 1975 | strany = 90–118 | jazyk = es }}</ref> Administratívne záležitosti sa k princovi dostávali prostredníctvom systému územných a odborných rád. Kastílske otázky spracúvala Rada Kastílie, záležitosti aragónskych krajín Rada Aragónu, americké územia Rada pre Indie a zahraničné, vojenské, finančné či cirkevné otázky príslušné osobitné orgány. Rady vypracúvali písomné stanoviská, označované ako ''consultas'', ku ktorým princ pripájal rozhodnutie alebo pokyn pre sekretára. Zaoberal sa menovaním úradníkov, sťažnosťami a milosťami, organizáciou obrany, zásobovaním pevností, finančnými požiadavkami dvora aj korešpondenciou s miestodržiteľmi a vicekráľmi. Závažnejšie otázky naďalej konzultoval s otcom prostredníctvom pravidelnej korešpondencie.<ref name="Fernandez-regency" /><ref name="Parker-threshold" /> Veľkú časť regentskej agendy tvorilo zabezpečovanie peňazí a vojska pre vojnu s Francúzskom a obranu stredomorského pobrežia. Cisársky dvor požadoval od Kastílie nové úvery, daňové výnosy a mimoriadne príspevky, zatiaľ čo princovi radcovia upozorňovali na zadlžovanie kráľovskej pokladnice a na odpor miest voči ďalším požiadavkám. Filip vo svojich listoch informoval otca o stave príjmov, možnostiach získania úverov a hraniciach, po ktoré bolo možné zaťažiť kastílske hospodárstvo bez narušenia správy kráľovstva. Neurčoval však celkovú habsburskú vojnovú politiku, ktorej ciele zostávali v rukách Karola V.<ref name="Fernandez-regency" /> Počas regentstva predsedal aj zasadnutiam stavovských zhromaždení. V roku 1547 zastupoval otca na kortesoch krajín Aragónskej koruny v Monzóne, kde sa rokovalo o príspevkoch panovníkovi, obrane pobrežia, opevneniach, obchode a územných privilégiách. Rokovania sa uskutočňovali oddelene so zástupcami Aragónska, Katalánska a Valencie, pretože každý z týchto celkov schvaľoval dane a predkladal sťažnosti podľa vlastného práva. Filip tu nevystupoval ako samostatný panovník, ale ako zástupca otca a následník príslušných korún.<ref name="Fernandez-regency" /> Právne postavenie princa sa zmenilo 30. júna 1546, keď ho Karol formálne oslobodil spod otcovskej moci a uznal za plnoletého. V rovnakom období sa menilo aj zloženie jeho poradného okruhu. Kardinál Tavera zomrel v roku 1545, Juan de Zúñiga v roku 1546 a Francisco de los Cobos v roku 1547. Ich agendu postupne preberali sekretári, predsedovia rád a ďalší hodnostári princovej domácnosti, takže pred odchodom z polostrova v roku 1548 už Filip pracoval s administratívou bez stáleho dohľadu pôvodnej skupiny vychovávateľov.<ref name="Fernandez-regency" /><ref name="Parker-threshold" /> === Manželstvo s Máriou Manuelou Portugalskou === [[Súbor:Maria Manuela, Princess of Portugal and Asturias - El Prado.jpg|náhľad|[[Mária Manuela Portugalská]], Filipova prvá manželka. Anonymná kópia podľa strateného portrétu Antoina Trouvéona z roku 1542; zbierka Museo del Prado.]] Súčasťou dynastickej politiky bolo Filipovo prvé manželstvo s [[Mária Manuela Portugalská|Máriou Manuelou Portugalskou]], dcérou portugalského kráľa [[Ján III. (Portugalsko)|Jána III.]] a [[Katarína Habsburská (1507 – 1578)|Kataríny Habsburskej]]. Snúbenci boli dvojnásobnými bratrancom a sesternicou: Filipova matka bola sestrou Jána III. a jeho otec bol bratom Kataríny. Sobáš preto vyžadoval cirkevnú dišpenzáciu. Manželstvo malo potvrdiť spojenectvo habsburského a avizského dvora a udržať vzájomné dynastické väzby medzi Kastíliou a Portugalskom.<ref name="Kamen-marriage">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 12, 20 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref><ref name="Fernandez-regency" /> Sobáš sa uskutočnil 12. novembra 1543 v Salamanke a verejné slávnosti pokračovali počas nasledujúcich dní. Mária Manuela následne žila s vlastnou domácnosťou v blízkosti princovho dvora. Dňa 8. júla 1545 porodila vo Valladolide syna [[Don Carlos|Carlosa]]. O štyri dni neskôr, 12. júla, zomrela na popôrodné komplikácie. Filip sa tak vo veku osemnásť rokov stal vdovcom a Carlos zostal jeho jediným legitímnym dieťaťom a dynastickým následníkom.<ref name="Kamen-marriage" /><ref name="Fernandez-regency" /> Filipovo otcovstvo nemenilo jeho právne postavenie voči Karolovi V., ale narodenie mužského potomka zabezpečilo ďalšiu generáciu španielskej vetvy Habsburgovcov. Carlos dostal vlastnú domácnosť a bol zverený opatrovateľkám a vychovávateľom, zatiaľ čo jeho otec pokračoval vo výkone regentských povinností. Neskoršie zdravotné, výchovné a politické problémy princa Carlosa patrili až do obdobia Filipovej samostatnej vlády.<ref name="Kamen-marriage" /><ref name="Parker-threshold" /> === Cesta po Taliansku, ríši a Nizozemsku === V roku 1548 rozhodol Karol V., že sa Filip má osobne predstaviť elitám talianskych, nemeckých a nizozemských krajín, s ktorých dedením sa počítalo v habsburských nástupníckych plánoch. Pred cestou bol princov dvor upravený podľa burgundského ceremoniálu používaného v Nizozemsku. Správu polostrovných kráľovstiev počas jeho neprítomnosti prevzala jeho sestra Mária spolu so svojím manželom, arcivojvodom [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánom]], neskorším cisárom. Výpravu sprevádzali vojvoda z Alby, Ruy Gómez de Silva, Luis de Requesens, dvorskí úradníci, kapláni, vojaci a početná šľachtická družina.<ref name="Kamen-renaissance">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 21–49 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref><ref name="Gomez-journey">GÓMEZ-CENTURIÓN JIMÉNEZ, Carlos. El felicísimo viaje del príncipe don Felipe, 1548–1551. In: ''Felipe II: un monarca y su época. La monarquía hispánica''. Madrid: Sociedad Estatal para la Conmemoración de los Centenarios de Felipe II y Carlos V, 1998, s. 81–95. ISBN 978-84-7120-230-7.</ref> Filip odišiel z Valladolidu 2. októbra 1548. Po ceste cez Aragónsko a Katalánsko sa 2. novembra nalodil v prístave Roses a koncom mesiaca dorazil do Janova. Dňa 20. decembra slávnostne vstúpil do Milána ako jeho vojvoda. Ďalej pokračoval cez Mantovu, Trident, Tirolsko, Innsbruck, Mníchov, Augsburg a Heidelberg do Luxemburska a Nizozemska. Do Bruselu vstúpil 1. apríla 1549, kde sa stretol s otcom a s miestodržiteľkou Nizozemska [[Mária Habsburská (1505 – 1558)|Máriou Habsburskou]]. Trasa a verejné obrady boli podrobne opísané v súdobej kronike Juana Cristóbala Calveteho de Estrella, podľa ktorej sa cesta začala označovať ako ''felicísimo viaje'', „najšťastnejšia cesta“.<ref name="Calvete-journey">{{Citácia knihy | priezvisko = Calvete de Estrella | meno = Juan Cristóbal | titul = El felicísimo viaje del muy alto y muy poderoso príncipe don Felipe | url = https://books.google.com/books?id=71dYAAAAcAAJ | miesto = Amberes | vydavateľ = Martín Nucio | rok = 1552 | jazyk = es }}</ref><ref name="Gomez-journey" /> Cesta mala reprezentačnú aj politickú funkciu. Mestá pripravovali slávnostné vstupy, dočasné triumfálne oblúky, alegorické výjavy, bohoslužby, hostiny a rytierske turnaje. Predstavitelia miest a stavov pritom predkladali princovi svoje privilégiá, žiadosti a očakávania. Filip prijímal delegácie a skladal alebo prijímal prísahy podľa miestnych právnych foriem. Keďže neovládal francúzštinu ani jazyky nizozemských provincií na úrovni potrebnej pri rokovaniach, veľká časť komunikácie prebiehala prostredníctvom prekladateľov a členov burgundského dvora.<ref name="Kamen-renaissance" /><ref name="Gomez-journey" /> [[Súbor:Ingresso dell'infante Filippo II Gonzaga a Mantova nel 1549.gif|vľavo|náhľad|258x258bod|Príchod princa Filipa do [[Mantova (mesto)|Mantovy]] v roku 1549 na Tintorettovom obraze z roku 1579.]] V priebehu roku 1549 navštívil Brabant, Flámsko, Henegavsko, Holandsko, Zeeland, Utrecht, Frízsko a ďalšie časti habsburského Nizozemska. Stavovské zhromaždenia jednotlivých provincií ho postupne uznávali za budúceho nástupcu. Tieto akty nevytvorili jednotné nizozemské kráľovstvo: provincie si zachovávali vlastné zákony, privilégiá, súdy, daňové systémy a stavovské orgány. Spoločným prvkom bolo panovníkovo dynastické právo a ústredné inštitúcie pôsobiace pri miestodržiteľskom dvore v Bruseli.<ref name="Denys-Netherlands">{{Citácia knihy | priezvisko = Denys | meno = Catherine | spoluautori = Isabelle Paresys | titul = Les Anciens Pays-Bas à l'époque moderne, 1404–1815 | miesto = Paris | vydavateľ = Ellipses | rok = 2016 | strany = 19–23 | jazyk = fr }}</ref><ref name="Kamen-renaissance" /> Dňa 4. novembra 1549 vydal Karol V. [[Pragmatická sankcia (1549)|pragmatickú sankciu]], ktorá zjednotila pravidlá dynastického nástupníctva v sedemnástich nizozemských provinciách. Stanovila, že provincie majú v budúcnosti prejsť na toho istého dediča a nemajú sa rozdeliť medzi viacerých členov dynastie. Sankcia však nerušila ich vlastné právne poriadky ani z nich nevytvorila administratívne jednotný štát. Filipovo uznanie za dediča preto spájalo jednotlivé územia osobou budúceho panovníka, nie spoločným zákonodarstvom.<ref name="Denys-Netherlands" /> [[Súbor:Philip II.jpg|náhľad|Filip ako astúrsky princ na Tizianovom portréte vytvorenom v Augsburgu v roku 1551; Museo del Prado, Madrid.]] Počas pobytu v Nizozemsku a nemeckých krajinách sa Filip oboznámil aj s burgundskou organizáciou dvora, systémom miestodržiteľstva a politickým prostredím Svätej ríše rímskej. Navštevoval zbierky, zbrojnice, opevnenia a umelecké dielne. V Augsburgu ho v roku 1550 portrétoval [[Tizian]], ktorý ho zobrazil v brnení ako habsburského dynastického následníka. Obrazová reprezentácia, verejné vstupy a udeľovanie rytierskych rád tvorili súčasť spôsobu, akým bol princ predstavovaný šľachte a mestským elitám jednotlivých krajín.<ref name="Kamen-renaissance" /><ref name="Parker-threshold" /> S cestou súviselo aj rokovanie o nástupníctve v [[Svätá rímska ríša|Svätej ríši rímskej]]. Karol V. sa pokúsil presadiť dohodu, podľa ktorej by ho v cisárskej hodnosti najprv vystriedal jeho brat [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand]], po Ferdinandovi Filip a po Filipovi Ferdinandov syn Maximilián. V roku 1551 sa dosiahol predbežný dynastický kompromis, nemal však podporu potrebnú na uskutočnenie. Cisárska hodnosť bola voliteľná, ríšski kurfirsti neboli viazaní rodinnou dohodou Habsburgovcov a rakúska vetva dynastie podporovala nástupníctvo Maximiliána. Filip preto cisársku korunu nezískal a plán striedania oboch vetiev sa nerealizoval.<ref name="Rodriguez-succession">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodríguez-Salgado | meno = M. J. | titul = The Changing Face of Empire: Charles V, Philip II and Habsburg Authority, 1551–1559 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1988 | jazyk = en }}</ref><ref name="Fernandez-journey">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 699–725 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref> Filip odišiel z Nizozemska na jar 1551 a 12. júla sa vylodil v Barcelone. Po takmer troch rokoch sa vrátil do kráľovstiev, ktorých správu počas jeho neprítomnosti vykonávali Mária a Maximilián. Cesta mu poskytla bezprostrednú skúsenosť s talianskymi štátmi, nemeckými kniežatstvami a nizozemskými provinciami, ale neodstránila právne, jazykové ani politické rozdiely medzi nimi. Každé z týchto území naďalej vyžadovalo osobitnú administratívu a vlastný spôsob rokovania so stavmi.<ref name="Kamen-renaissance" /><ref name="Fernandez-journey" /> === Druhé regentstvo === Po návrate v roku 1551 Filip opäť prevzal správu polostrovných kráľovstiev. Mária s Maximiliánom odišli do strednej Európy a princ pokračoval v práci s kastílskymi a aragónskymi radami. Jeho vláda sa zaoberala financovaním obnovenej vojny s francúzskym kráľom [[Henrich II. (Francúzsko)|Henrichom II.]], obranou pobrežia pred osmanskými a severoafrickými flotilami, zásobovaním posádok a vybavovaním personálnych a súdnych záležitostí. Požiadavky na peniaze sa prerokúvali oddelene s kortesmi jednotlivých korún a s kastílskymi mestami, pričom veľká časť výdavkov súvisela s operáciami vedenými mimo Pyrenejského polostrova.<ref name="Rodriguez-succession" /><ref name="Kamen-soldier">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 50–58 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref> V rokoch 1552 – 1553 Filip predsedal ďalším kortesom krajín Aragónskej koruny v Monzóne. Rokovania sa opakovane predlžovali a sústredili sa na finančné príspevky, obranu Stredomoria, obchodné záležitosti a sťažnosti stavov na činnosť kráľovských úradníkov. Princ musel jednotlivé požiadavky prerokúvať s aragónskymi, katalánskymi a valencijskými zástupcami osobitne. Ani počas druhého regentstva preto nevznikla spoločná vláda alebo spoločné zastupiteľské zhromaždenie pre všetky polostrovné kráľovstvá.<ref name="Rodriguez-succession" /><ref name="Fernandez-journey" /> == Anglické manželstvo a prevzatie vlády (1554 – 1559) == === Sobáš s Máriou I. === [[Súbor:Lucas de Heere (c.1534-1584) (probably after) - Mary I of England (1516–1558), and Philip II of Spain (1527–1598) - BHC2952 - Royal Museums Greenwich.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.05|alt=Dvojportrét Márie I. sediacej vpravo a Filipa II. stojaceho vľavo|Mária I. a Filip II. na dvojportréte zo 16. storočia.]] Manželstvo Filipa s anglickou a írskou kráľovnou [[Mária I. (Anglicko)|Máriou I.]] bolo výsledkom rokovaní, ktoré sa začali krátko po jej nástupe na trón v júli 1553. Mária potrebovala zabezpečiť pokračovanie dynastie a hľadala manžela zodpovedajúceho jej panovníckemu postaveniu a katolíckemu vierovyznaniu. Jej príbuzný [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] navrhol svojho syna Filipa, ktorého sobáš mohol upevniť habsbursko-anglické vzťahy a obmedziť francúzsky vplyv v severozápadnej Európe. Filip bol v tom čase dedičom väčšiny území španielskej a burgundskej vetvy habsburskej monarchie, ale ešte nebol vládnucim panovníkom jej hlavných častí.<ref name="SamsonTreaty">{{Citácia knihy | priezvisko = Samson | meno = Alexander | titul = Mary and Philip: The Marriage of Tudor England and Habsburg Spain | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 2020 | strany = 57 – 73 | jazyk = en}}</ref> Voľba zahraničného manžela vyvolala v Anglicku odpor časti šľachty, mestského obyvateľstva a politických elít. Odporcovia sobáša sa obávali, že Filipov príchod povedie k dosadzovaniu cudzincov do anglických úradov, k využívaniu anglických financií a vojska v habsburských konfliktoch a napokon k strate politickej samostatnosti kráľovstva. Náboženské motívy sa spájali s obavami z cudzej vlády, dynastickými záujmami jednotlivých rodov a nesúhlasom s Máriinou politikou. Plánované manželstvo sa stalo jedným z hlavných podnetov povstania vedeného [[Thomas Wyatt mladší|Thomasom Wyattom mladším]] v januári a februári 1554, nebolo však jeho jedinou príčinou. Po porážke povstalcov zostala Mária rozhodnutá v rokovaniach pokračovať.<ref name="KelseyMarriage">{{Citácia knihy | priezvisko = Kelsey | meno = Harry | titul = Philip of Spain, King of England: The Forgotten Sovereign | miesto = London | vydavateľ = I.B. Tauris | rok = 2011 | strany = 62 – 95 | isbn = 978-1-84885-716-2 | jazyk = en}}</ref> Podmienky manželstva boli upravené zmluvou, ktorej ustanovenia anglický parlament potvrdil osobitným zákonom. Filip mal počas trvania manželstva používať titul anglického a írskeho kráľa, podieľať sa na výkone kráľovskej moci a vystupovať spolu s Máriou v úradných listinách. Jeho postavenie však bolo odvodené od manželkinho dedičného práva. Bez jej súhlasu nemohol samostatne rozhodovať o krajine a po jej smrti nemal mať na anglický trón vlastný nárok, pokiaľ by z manželstva nevzišiel dedič. Zmluva zároveň stanovovala, že anglické zákony, výsady a spôsob správy zostanú zachované, cudzinci nebudú dosadzovaní do anglických úradov a Mária ani prípadné deti nesmú byť bez súhlasu anglických stavov odvezené do zahraničia.<ref name="MarriageAct1554">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = An Act touching the Articles of the Queen's Highness's most Noble Marriage (1 Mar. Sess. 3 c. 2) | url = https://babel.hathitrust.org/cgi/pt?id=pst.000017915519&seq=310 | vydavateľ = The Statutes of the Realm | dátum vydania = 1554 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en}}</ref>[[Súbor:Maria Tudor1.jpg|náhľad|[[Mária I. (Anglicko)|Mária I. Anglická]] na portréte Anthonisa Mora z roku 1554, vytvorenom v Londýne v roku jej sobáša s Filipom; Museo del Prado, Madrid.|vľavo|336x336bod]]Dedičské články zmluvy počítali s tým, že spoločné dieťa bude dediť Máriine kráľovstvá. Za určitých okolností mohlo získať aj niektoré z Filipových nizozemských a burgundských dŕžav, pričom nástupnícke práva Filipovho syna z prvého manželstva, [[Don Carlos|Carlosa]], zostali zachované. Išlo o podmienené nástupnícke ustanovenia, nie o okamžité spojenie Anglicka so španielskymi alebo nizozemskými územiami. Anglicko zároveň nebolo sobášom automaticky zaviazané vstúpiť do prebiehajúcich vojen Karola V. proti Francúzsku. Použitie anglických financií, lodí a vojska sa naďalej riadilo anglickým právom a rozhodnutiami kráľovnej a jej rady.<ref name="SamsonTreaty" /> Filip vyplával zo severošpanielskeho prístavu [[A Coruña]] v júli 1554 a 20. júla pristál v Southamptone. Privítala ho delegácia anglických hodnostárov a počas prijatia bol uvedený do [[Podväzkový rád|Podväzkového rádu]], ktorého členom ho Mária vymenovala ešte pred jeho príchodom. Do Winchesteru dorazil 23. júla a v ten istý deň sa po prvý raz osobne stretol s budúcou manželkou. Filip mal dvadsaťsedem rokov, zatiaľ čo Mária mala tridsaťosem rokov.<ref name="SamsonWedding">{{Citácia knihy | priezvisko = Samson | meno = Alexander | titul = Mary and Philip: The Marriage of Tudor England and Habsburg Spain | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 2020 | strany = 86 – 128 | jazyk = en}}</ref> Na zabezpečenie postavenia zodpovedajúceho kráľovnej mu Karol V. tesne pred sobášom postúpil [[Neapolské kráľovstvo]] a titulárne [[Jeruzalemské kráľovstvo]]. Filip už predtým získal titul [[Milánske vojvodstvo|milánskeho vojvodu]], ale až neapolský kráľovský titul mu umožnil vystupovať pri svadobnom obrade ako panovník porovnateľného postavenia. Prevod Neapolského kráľovstva neznamenal zmenu jeho vnútorného usporiadania. Krajinu naďalej spravoval miestodržiteľ prostredníctvom miestnych úradov, súdov a stavovských inštitúcií.<ref name="ParkerEarly">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | strany = 43 – 57 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = en}}</ref> Sobáš sa uskutočnil 25. júla 1554 vo [[Winchesterská katedrála|Winchesterskej katedrále]], na sviatok svätého Jakuba, ktorý bol v španielskych kráľovstvách spojený s kultom apoštola a pútnickým miestom [[Santiago de Compostela]]. Obrad viedol winchesterský biskup a anglický lord kancelár [[Stephen Gardiner]]. Svadobná liturgia sa konala podľa katolíckeho obradu a jej ceremoniálne usporiadanie zdôrazňovalo panovnícke postavenie oboch manželov. Anglickí a habsburskí vyjednávači zároveň dbali na to, aby použité tituly neprekračovali podmienky sobášnej zmluvy.<ref name="WinchesterWedding">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen Mary Chair | url = https://www.winchester-cathedral.org.uk/history/queen-mary-chair/ | vydavateľ = Winchester Cathedral | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en}}</ref><ref name="SamsonWedding"/> Po svadbe manželia postupne cestovali do Londýna, kam slávnostne vstúpili v auguste 1554. Verejné obrady, výzdoba ulíc a prijatia organizované mestskými predstaviteľmi prezentovali manželstvo ako spojenie dvoch katolíckych dynastií. Filip sa pritom musel prispôsobiť anglickým panovníckym zvyklostiam a vystupovať v súlade s právnym postavením, ktoré mu priznávala sobášna zmluva. Samostatná korunovácia sa neuskutočnila; jeho kráľovský titul vyplýval zo zákona a z manželstva s korunovanou kráľovnou.<ref name="KelseyMarriage"/> === Spoluvláda v Anglicku a Írsku === [[Súbor:1 Shilling, England, Mary & Philip II of Spain, 1555 - National Museum of American History - DSC00273.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.15|alt=Strieborný šiling s dvojicou profilových portrétov|Anglický strieborný šiling z roku 1555 s profilmi Márie I. a Filipa. Spoločná podobizeň panovníkov vyjadrovala ich spoluvládu.]] Filipovo postavenie v Anglicku nemožno obmedziť na neformálnu úlohu manžela kráľovnej. Z právneho hľadiska bol počas Máriinho života anglickým a írskym spolupanovníkom ''jure uxoris'', teda na základe práv svojej manželky. Zákony, kráľovské nariadenia, parlamentné akty, diplomatické poverenia a ďalšie verejné dokumenty sa vydávali v mene oboch panovníkov. Ich mená a podobizne sa objavovali aj na minciach a spoločnej veľkej pečati. Roky vlády sa v právnych textoch počítali podľa spoločnej vlády Filipa a Márie.<ref name="Velasco2024">{{Citácia periodika | priezvisko = Velasco Berenguer | meno = Gonzalo | titul = The Select Council of Philip I: A Spanish Institution in Tudor England, 1555–1558 | periodikum = The English Historical Review | ročník = 139 | číslo = 597 | rok = 2024 | strany = 326 – 359 | doi = 10.1093/ehr/cead216 | url = https://academic.oup.com/ehr/article/139/597/326/7590494 | jazyk = en}}</ref> Spoločná titulácia nemenila skutočnosť, že Mária zostávala dedičnou držiteľkou koruny a základným zdrojom Filipovho postavenia. Filip nemohol bez nej meniť anglické zákony, určovať nástupníctvo ani previesť korunné majetky na cudzie osoby. Na rozdiel od Máriiných práv jeho právomoc nemala pokračovať po skončení manželstva. Spoluvláda preto spájala verejné vystupovanie oboch panovníkov s presne vymedzenými obmedzeniami, ktoré mali zabrániť podriadeniu Anglicka cudzej monarchii.<ref name="MarriageAct1554"/><ref name="Velasco2024"/> Filip sa zúčastňoval na zasadnutiach [[Tajná rada (Spojené kráľovstvo)|Tajnej rady]], prijímal vyslancov, vybavoval žiadosti poddaných a spolurozhodoval o vymenovaniach, financiách a zahraničnej politike. Pri výkone vlády sa opieral o anglických radcov aj o členov vlastnej domácnosti. Keďže neovládal angličtinu, pri úradných rokovaniach používal najmä španielčinu, francúzštinu a latinčinu; písomnosti sa podľa potreby prekladali. Jazyková odlišnosť a obmedzenia týkajúce sa zamestnávania cudzincov sťažovali vytvorenie spoločného dvorského prostredia, neviedli však k zriadeniu osobitnej španielskej správy Anglicka.<ref name="KelseyGovernment">{{Citácia knihy | priezvisko = Kelsey | meno = Harry | titul = Philip of Spain, King of England: The Forgotten Sovereign | miesto = London | vydavateľ = I.B. Tauris | rok = 2011 | strany = 95 – 114 | isbn = 978-1-84885-716-2 | jazyk = en}}</ref> Filipova prítomnosť posilnila diplomatické spojenie Anglicka s habsburskými dŕžavami, ale anglické kráľovstvo sa nestalo provinciou ani právnou súčasťou španielskej monarchie. Medzi jednotlivými krajinami nevznikla spoločná centrálna vláda, jednotné zákonodarstvo ani spoločný daňový systém. Spojenie malo charakter dynastickej únie, v ktorej si každá koruna zachovávala vlastné zákony, inštitúcie, financie a politické tradície. Spoločným prvkom boli osoby panovníkov a časť ich zahraničnopolitických záujmov.<ref name="Velasco2024"/> Jednou z hlavných otázok spoločnej vlády bola obnova vzťahov Anglicka s pápežstvom. V novembri 1554 pricestoval do krajiny pápežský legát [[Reginald Pole]], ktorý rokoval s panovníkmi a parlamentom o zrušení cirkevného rozkolu vzniknutého za vlády [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]] Dňa 30. novembra 1554 predniesli obe komory parlamentu žiadosť o odpustenie a Pole vyhlásil zmierenie kráľovstva s Rímom. Filip podporoval rokovania a podieľal sa na dosiahnutí kompromisu, podľa ktorého sa od držiteľov vo všeobecnosti nevyžadovalo vrátenie pozemkov niekdajších kláštorov. Zachovanie už uskutočnených majetkových prevodov malo obmedziť odpor šľachty a vlastníkov pôdy proti obnove pápežskej jurisdikcie.<ref name="ParkerEarly"/><ref name="Velasco2024"/> Koncom roka 1554 parlament obnovil staršie anglické zákony proti heréze. Od februára 1555 začali cirkevné súdy odovzdávať odsúdených protestantov svetskej moci na vykonanie trestu smrti. Počas vlády Márie I. bolo za herézu upálených približne 280 osôb vrátane duchovných, remeselníkov, obchodníkov a žien. Konania prebiehali podľa anglického cirkevného a svetského práva; [[Španielska inkvizícia]] nezískala v Anglicku právomoc ani tam nevytvorila svoje tribunály. Filip bol o uplatňovaní náboženskej politiky informovaný, podporoval obnovenie katolíckej jednoty a proti trestným konaniam ako celku nevystúpil, ich bezprostredné vedenie však zostávalo v rukách anglických biskupov, súdov a úradníkov.<ref name="ParkerEarly"/><ref name="SamsonPolitics">{{Citácia knihy | priezvisko = Samson | meno = Alexander | titul = Mary and Philip: The Marriage of Tudor England and Habsburg Spain | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 2020 | strany = 140 – 176 | jazyk = en}}</ref> Na jeseň 1554 sa na dvore začalo predpokladať, že Mária je tehotná. Správy o očakávanom potomkovi ovplyvnili rokovania parlamentu i prípravy na budúcu správu kráľovstva. Právne opatrenia prijaté začiatkom roka 1555 počítali s tým, že ak by Mária zomrela pri pôrode alebo pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, Filip by sa podieľal na správe Anglicka počas maloletosti dediča. Jeho postavenie malo zostať viazané na práva spoločného dieťaťa a na spoluprácu s anglickými inštitúciami. Očakávaný pôrod sa však neuskutočnil a v priebehu leta 1555 sa ukázalo, že kráľovná dieťa neporodí. Dobové pramene neumožňujú s istotou určiť zdravotnú príčinu príznakov, ktoré boli na dvore považované za tehotenstvo.<ref name="KelseyGovernment"/> V máji a júni 1555 sa Anglicko pokúsilo sprostredkovať mier medzi Karolom V. a francúzskym kráľom [[Henrich II. (Francúzsko)|Henrichom II.]] Rokovania sa konali pri Marcqu na území patriacom k anglickej enkláve Calais. Filip sa na diplomatických prípravách podieľal spolu s Máriou a anglickými radcami. Strany sa nedohodli najmä pre rozdielne požiadavky týkajúce sa Savojska, Piemontu, Milánska a ďalších území obsadených počas predchádzajúcich vojen. Konferencia ukázala možnosti anglického sprostredkovania, ale neviedla k uzavretiu mieru.<ref name="KelseyGovernment"/> Karol V. medzitým pripravoval odovzdanie vlády nad svojimi dŕžavami, a preto Filipa povolal do Nizozemska. Pred odchodom z Anglicka Filip 29. augusta 1555 vytvoril užší poradný orgán, v dobových dokumentoch označovaný ako ''consejo escogido'' alebo ''select council''. Jeho členmi boli kardinál Reginald Pole, kancelár Stephen Gardiner, lord pokladník William Paulet, grófovia z Arundelu a Pembroke, elyský biskup Thomas Thirlby, William Paget, Robert Rochester a štátny tajomník William Petre. Rada nemala nahradiť celú Tajnú radu. Mala vyberať dôležité záležitosti, pripravovať súhrnné správy a udržiavať pravidelný kontakt s Filipom počas jeho neprítomnosti.<ref name="Velasco2024"/> Filip opustil Greenwich 29. augusta 1555 a po plavbe cez Dover a Calais prišiel 8. septembra do Bruselu. Jeho odchodom sa spoločná vláda formálne neskončila. Naďalej používal anglický a írsky kráľovský titul, dostával správy užšej rady a vyjadroval sa k zahraničnému obchodu, námorníctvu, obrane, diplomatickým rokovaniam a niektorým personálnym otázkam. Zachovaná korešpondencia dokladá pravidelnú výmenu listov a memoránd medzi Filipom a jeho anglickými radcami až do Máriinej smrti.<ref name="Velasco2024"/> === Prevzatie nizozemských a španielskych dŕžav === [[Súbor:The abdication of Emperor Charles V in favor of his son Philip II . At Brussels, 25 October 1555 (SM 947).png|náhľad|vpravo|upright=1.3|alt=Karol V. odovzdáva pred zhromaždeným dvorom vládu Filipovi|Odovzdanie vlády nad nizozemskými dŕžavami Filipovi v Bruseli 25. októbra 1555 na obraze Louisa Gallaita z roku 1842.]] Dňa 25. októbra 1555 sa vo veľkej sále bruselského paláca Coudenberg zhromaždili zástupcovia generálnych stavov nizozemských provincií. Karol V. pred nimi oznámil, že sa vzdáva vlády nad nizozemskými a burgundskými dŕžavami v prospech Filipa. Obrad mal potvrdiť právnu kontinuitu a získať súhlas stavov, ktorých privilégiá musel nový panovník rešpektovať. Keďže rokovanie prebiehalo prevažne vo francúzštine, časť Filipovej odpovede predniesol biskup z Arrasu [[Antoine Perrenot de Granvelle]], jeden z hlavných habsburských radcov.<ref name="RodriguezTransfer">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodríguez-Salgado | meno = M. J. | titul = The Changing Face of Empire: Charles V, Philip II and Habsburg Authority, 1551–1559 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1988 | strany = 126 – 136 | isbn = 0-521-30346-X | jazyk = en}}</ref> Nizozemsko nebolo jednotným štátom spravovaným podľa jedného súboru zákonov. Tvorili ho vojvodstvá, grófstva, panstvá a mestské územia s vlastnými súdmi, stavovskými zhromaždeniami, daňovými pravidlami a privilégiami. Na základe [[Pragmatická sankcia (1549)|Pragmatickej sankcie z roku 1549]] Filip prevzal nástupníctvo vo všetkých provinciách spoločne, hoci si jednotlivé územia naďalej zachovali svoju právnu a inštitucionálnu osobitosť. Filip preto neprevzal jeden nizozemský kráľovský titul, ale súbor vojvodských, grófskych a panských titulov a v jednotlivých provinciách skladal predpísané prísahy na zachovanie ich práv.<ref name="RodriguezTransfer"/> Dňa 16. januára 1556 sa Karol V. vzdal v prospech Filipa vlády nad [[Kastílska koruna|Kastílskou korunou]], [[Koruna Aragónska|Aragónskou korunou]], Sicíliou, Sardíniou a zámorskými územiami patriacimi ku Kastílii. Neapolské kráľovstvo a Milánske vojvodstvo už Filip vlastnil. V priebehu niekoľkých mesiacov sa tak stal panovníkom rozsiahleho súboru európskych a mimoeurópskych území. Jednotlivé časti monarchie si však zachovali vlastné zákony, meny, daňové systémy, zastupiteľské orgány a správne rady. Označenie „španielska monarchia“ preto pomenúva dynastický a politický celok, nie jednotný centralizovaný štát v modernom zmysle.<ref name="ParkerEarly"/><ref name="RodriguezTransfer"/> Počas Filipovej neprítomnosti na Pyrenejskom polostrove spravovala španielske kráľovstvá jeho sestra [[Jana Habsburská (1535 – 1573)|Jana Habsburská]], vdova po portugalskom následníkovi trónu. Funkciu regentky vykonávala v rokoch 1554 – 1559 a spolupracovala s jednotlivými kráľovskými radami. Správa Kastílie, Aragónska, Neapola, Sicílie, amerických miestodržiteľstiev a ďalších dŕžav zostávala rozdelená medzi územne alebo vecne vymedzené rady, miestodržiteľov, súdy a miestne stavovské orgány. Rozhodnutia, ktoré si vyžadovali panovníkov súhlas, sa medzi Bruselom a Pyrenejským polostrovom prenášali prostredníctvom poslov a písomnej korešpondencie.<ref name="RodriguezTransfer"/> Filip nezdedil rakúske dedičné krajiny ani postavenie cisára [[Svätá rímska ríša|Svätej rímskej ríše]]. Tie zostali pod vládou Karolovho brata [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinanda I.]], ktorý už od roku 1531 pôsobil ako rímsky kráľ a spravoval záležitosti ríše. Karolovo vzdanie sa cisárskej hodnosti nadobudlo úplný právny účinok až po uznaní kurfirstmi v roku 1558. Rozdelením dedičstva sa upevnilo rozlíšenie medzi španielskou a rakúskou vetvou habsburskej dynastie, ktoré naďalej spolupracovali, ale mali samostatných panovníkov a odlišné politické záujmy.<ref name="RodriguezTransfer"/> Krátko po prevzatí španielskych kráľovstiev uzavrel Filip s Henrichom II. päťročné prímerie vo Vaucelles, podpísané 5. februára 1556. Dohoda dočasne prerušila vojnu a ponechala obom stranám väčšinu území, ktoré práve ovládali. Francúzsko si tak dočasne zachovalo svoje pozície v Piemonte a Savoji, ostrov Korzika a faktickú kontrolu nad mestami Metz, Toul a Verdun. Prímerie nevyriešilo základné spory o politickú rovnováhu v Taliansku a bolo porušené ešte v tom istom roku po vytvorení francúzsko-pápežského spojenectva.<ref name="RodriguezWar">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodríguez-Salgado | meno = M. J. | titul = The Changing Face of Empire: Charles V, Philip II and Habsburg Authority, 1551–1559 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1988 | strany = 137 – 252 | isbn = 0-521-30346-X | jazyk = en}}</ref> === Vojna s Francúzskom a pápežom === [[Súbor:Pope Paul IV – Jacopino Conte (Manner), ca. 1560.jpg|náhľad|vpravo|alt=Portrét pápeža Pavla IV. v červenom odeve|Pápež [[Pavol IV. (pápež)|Pavol IV.]] na portréte z okruhu Jacopina del Conte, približne 1556 – 1560.]] Pápež [[Pavol IV. (pápež)|Pavol IV.]], zvolený v máji 1555, považoval habsburskú moc v Neapolskom a Milánskom vojvodstve za ohrozenie politického postavenia [[Pápežský štát|Pápežského štátu]]. Ako príslušník neapolského rodu Carafovcov dlhodobo vystupoval proti španielskemu vplyvu v Taliansku. Jeho vláda nadviazala spojenectvo s Henrichom II. a podporovala francúzsky vojenský zásah na Apeninskom polostrove. Spor sa týkal najmä svetskej moci pápeža, postavenia Neapolského kráľovstva a rovnováhy medzi Francúzskom a Habsburgovcami; neviedol k Filipovmu odmietnutiu pápežskej duchovnej autority.<ref name="Lynch1961">{{Citácia periodika | priezvisko = Lynch | meno = John | titul = Philip II and the Papacy | periodikum = Transactions of the Royal Historical Society | ročník = 11 | rok = 1961 | strany = 23 – 42 | doi = 10.2307/3678749 | jazyk = en}}</ref> Pred začatím vojenskej operácie si Filip vyžiadal právne a teologické stanoviská k otázke, či katolícky panovník môže viesť obrannú vojnu proti pápežovi ako vládcovi Pápežského štátu. Na ich základe rozlišoval medzi rešpektovaním pápežovej duchovnej právomoci a odporom proti jeho svetskej a vojenskej politike. Filipovým cieľom nebolo obsadenie Ríma ani vytvorenie samostatnej cirkvi. Vojenské velenie odovzdal [[Fernando Álvarez de Toledo, 3. vojvoda z Alby|Fernandovi Álvarezovi de Toledo, vojvodovi z Alby]], ktorý pôsobil ako neapolský miestodržiteľ.<ref name="Lynch1961"/> Albove jednotky prekročili hranice Pápežského štátu v septembri 1556. Postupne obsadili niekoľko pevností a miest v okolí Ríma, prerušili zásobovacie a komunikačné trasy, ale do samotného mesta nevstúpili. Filip opakovane požadoval, aby sa zabránilo útoku na Rím a udalostiam porovnateľným s jeho vyplienením cisárskymi vojskami v roku 1527. Alba preto spájal vojenský nátlak s rokovaniami a usiloval sa prinútiť Pavla IV. k neutralite bez odstránenia jeho vlády nad Pápežským štátom.<ref name="MallettShaw">{{Citácia knihy | priezvisko = Mallett | meno = Michael | spoluautori = Christine Shaw | titul = The Italian Wars 1494–1559: War, State and Society in Early Modern Europe | miesto = London – New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2014 | strany = 291 – 298 | jazyk = en}}</ref> Začiatkom roka 1557 vstúpila do Talianska francúzska armáda vedená [[František de Guise|Františkom, vojvodom z Guise]]. Francúzi mali podporiť pápeža, oslabiť španielsku vládu v Neapole a obnoviť francúzske postavenie v strednom a južnom Taliansku. Guise však nedokázal obsadiť pevnosť Civitella del Tronto a jeho vojsko čelilo problémom so zásobovaním, financiami a koordináciou s pápežskými jednotkami. Po začatí rozsiahleho habsburského ťaženia na severovýchodnej hranici Francúzska bol odvolaný naspäť do vlasti.<ref name="MallettShaw"/> Vojna zároveň prehlbovala úverové problémy Filipovej monarchie. Panovník financoval armády prostredníctvom bežných daní, mimoriadnych príspevkov jednotlivých krajín, dodávok amerického striebra a krátkodobých úverových zmlúv označovaných ako ''asientos''. Na jar 1557 pozastavil splácanie časti krátkodobých záväzkov a nariadil ich reštrukturalizáciu. Niektoré pohľadávky a nahromadené úroky boli premenené na dlhodobé štátne renty, známe ako ''juros'', zabezpečené príjmami kastílskej koruny. Tento krok sa často označuje ako štátny bankrot, nešlo však o úplné odmietnutie všetkých dlhov ani o zastavenie všetkých kráľovských platieb. Bol to nútený presun časti krátkodobého dlhu do dlhodobejšej podoby, ktorého vyrovnávanie pokračovalo aj v nasledujúcich rokoch.<ref name="DrelichmanVoth">{{Citácia knihy | priezvisko = Drelichman | meno = Mauricio | spoluautori = Hans-Joachim Voth | titul = Lending to the Borrower from Hell: Debt, Taxes, and Default in the Age of Philip II | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 2014 | isbn = 978-1-4008-4843-0 | jazyk = en}}</ref> === Vstup Anglicka do vojny a Saint-Quentin === [[Súbor:The battle of St. Quintin, Picardy (1577).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.25|alt=Rytina zobrazujúca boj vojsk pri opevnenom Saint-Quentine|Bitka pri Saint-Quentine na zobrazení z vydania Münsterovej ''Cosmographie'' z roku 1577.]] Filip sa 20. marca 1557 vrátil do Anglicka, aby obnovil osobný kontakt s Máriou a rokoval o anglickej účasti vo vojne proti Francúzsku. Sobášna zmluva mu neumožňovala jednostranne zatiahnuť krajinu do habsburského konfliktu. Anglickí radcovia spočiatku namietali, že kráľovská pokladnica nemá dostatok prostriedkov, pobrežná obrana potrebuje posilnenie a vojna neprináša kráľovstvu bezprostredný územný prospech. Filip preto musel dosiahnuť súhlas Márie a anglických politických orgánov.<ref name="KelseyWar">{{Citácia knihy | priezvisko = Kelsey | meno = Harry | titul = Philip of Spain, King of England: The Forgotten Sovereign | miesto = London | vydavateľ = I.B. Tauris | rok = 2011 | strany = 128 – 152 | isbn = 978-1-84885-716-2 | jazyk = en}}</ref> Situáciu zmenilo vystúpenie anglického vyhnanca Thomasa Stafforda, ktorý s malou skupinou mužov a s podporou získanou vo Francúzsku v apríli 1557 obsadil hrad Scarborough. Stafford vyzval na odpor proti vláde Márie a Filipa, ale miestne úrady jeho skupinu rýchlo zajali. Anglická vláda označila francúzsku pomoc Staffordovi za nepriateľský zásah. Mária podpísala vyhlásenie vojny 1. júna a verejne bolo vyhlásené 7. júna 1557.<ref name="KelseyWar"/> Anglicko vyslalo na kontinent niekoľkotisícový zbor vedený [[William Herbert, 1. gróf z Pembroke|Williamom Herbertom, grófom z Pembroke]]. Jednotky sa pripojili k armáde zostavenej v Nizozemsku, ktorú tvorili vojaci z nizozemských provincií, nemeckých krajín, španielskych kráľovstiev, Savojska a ďalších habsburských dŕžav. Nešlo teda výlučne o španielsku armádu. Hlavným veliteľom bol [[Emanuel Filibert Savojský|Emanuel Filibert, vojvoda savojský]], ktorého rodinu Francúzi pripravili o väčšinu jej území.<ref name="KamenStQuentin">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 27 – 29 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en}}</ref> V lete 1557 habsburské vojsko obkľúčilo opevnené mesto [[Saint-Quentin (Aisne)|Saint-Quentin]] v Pikardii. Francúzsky veliteľ [[Anne de Montmorency]] sa pokúsil 10. augusta dopraviť do mesta posily a zásoby, jeho armáda však bola pri ústupe napadnutá jednotkami Emanuela Filiberta. Francúzi utrpeli vysoké straty a viacerí predstavitelia najvyššej šľachty vrátane Montmorencyho padli do zajatia. Filip sa na samotnej poľnej bitke nezúčastnil, pretože sa s časťou armády a hlavnými anglickými jednotkami ešte nachádzal pri Cambrai. Do obliehacieho tábora prišiel približne dva dni po bitke.<ref name="KamenStQuentin"/><ref name="ParkerEarly"/> Po bitke pokračovalo obliehanie mesta, ktoré bránila posádka pod vedením [[Gaspard de Coligny|Gasparda de Colignyho]]. Filip sa podieľal na koordinácii zásobovania, delostrelectva a ďalšieho vedenia obliehania. Saint-Quentin bol 27. augusta po delostreleckej paľbe a útoku na poškodené opevnenia dobytý. Po preniknutí vojakov do mesta nasledovalo rabovanie a násilie voči obyvateľstvu, ktoré velitelia nedokázali okamžite zastaviť. Coligny a zostávajúci príslušníci posádky sa dostali do zajatia.<ref name="KelseyWar"/> Víťazná armáda nepokračovala v bezprostrednom pochode na Paríž. Saint-Quentin bolo treba obsadiť, opraviť jeho opevnenia a zabezpečiť zásobovacie trasy. Vojaci boli rozptýlení medzi obliehacie práce a posádky, viaceré oddiely nedostávali pravidelne žold a prichádzalo jesenné obdobie nevhodné na rozsiahlu operáciu vo vnútrozemí. Rozhodnutie ukončiť ďalší postup preto vyplývalo zo súhrnu vojenských, finančných a logistických okolností, nie iba z osobného rozhodnutia panovníka.<ref name="RodriguezWar"/> Francúzska porážka pri Saint-Quentine prinútila Henricha II. odvolať vojvodu z Guise a časť jeho jednotiek z Talianska. Pavol IV. tak stratil bezprostrednú francúzsku vojenskú podporu a v septembri 1557 uzavrel s Albom mier v Cave. Španielske jednotky sa stiahli z obsadených pápežských miest, pápež sa zaviazal nepodporovať ďalší útok proti Neapolskému kráľovstvu a Alba v mene Filipa obnovil formálne vzťahy s pápežom. Dohoda potvrdila pápežovu duchovnú autoritu aj jeho vládu nad Pápežským štátom a zároveň ukončila jeho účasť vo francúzsko-habsburskej vojne.<ref name="Lynch1961"/><ref name="MallettShaw"/> === Strata Calais a bitka pri Gravelines === [[Súbor:1838 François-Édouard Picot - The Siege of Calais.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.2|alt=Historická maľba francúzskych vojsk pred hradbami Calais|Francúzske obsadenie Calais v roku 1558 na obraze François-Édouarda Picota z roku 1838.]] Filip opustil Anglicko 3. júla 1557 a cez Calais sa vrátil k armáde na kontinente. Do Anglicka už nikdy neprišiel, naďalej však zostával jeho spolupanovníkom a udržiaval písomný kontakt s Máriou a užšou radou. Po skončení hlavnej časti ťaženia boli početné habsburské a anglické jednotky rozpustené alebo premiestnené do zimných posádok. Francúzske velenie využilo oslabenie pohraničnej obrany a pripravilo útok proti anglickej oblasti okolo Calais.<ref name="Velasco2024"/> Calais bolo pod anglickou vládou od roku 1347 a predstavovalo poslednú významnú anglickú državu na francúzskej pevnine. Jeho obrana sa opierala o mesto, okolité pevnosti, systém zaplavovaných území a možnosť zásobovania po mori. V zime 1557 – 1558 však bola posádka početne slabá, časť opevnení potrebovala opravu a anglická vláda nedokázala včas sústrediť dostatočné posily. Filip a jeho predstavitelia upozorňovali na pripravovaný francúzsky útok a ponúkali vojenskú pomoc, jej nasadenie však komplikoval nedostatok času, nepriaznivé počasie a právne obmedzenia týkajúce sa umiestňovania cudzích posádok na anglickom území.<ref name="KelseyWar"/> Francúzska armáda vedená vojvodom z Guise začala operáciu na prelome rokov 1557 a 1558. Po rýchlom obsadení vonkajších pevností a delostreleckom ostreľovaní sa obrancovia Calais 7. januára 1558 vzdali. V priebehu januára Francúzi získali aj Guînes a ďalšie anglické oporné body v okolí. Anglicko tak stratilo územie, ktoré držalo viac ako dve storočia. Pokusy o okamžité znovudobytie mesta sa neuskutočnili, pretože anglická vláda nemala pripravenú dostatočnú armádu, flotilu ani finančné prostriedky na rozsiahlu obojživelnú operáciu.<ref name="KelseyWar"/> Filip vyjadril anglickej rade po strate Calais podporu a požadoval, aby sa pripravili opatrenia na jeho opätovné získanie. Vojenská situácia sa však na jar 1558 ďalej zhoršila, keď francúzske jednotky v júni obsadili Thionville v Luxembursku. Francúzske velenie sa následne pokúsilo napadnúť ďalšie prístavné mestá vo Flámsku. Armáda vedená maršalom Paulom de Thermes obsadila Dunkerque a pri návrate bola zastavená neďaleko Gravelines.<ref name="RodriguezWar"/> [[Súbor:Eccouj amantjmi. lectorj il uero sito della battaglia data nel anno 1558 a di 13 di luglio intorno a Grauellina.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Súdobá mapa a zobrazenie rozostavenia vojsk pri Gravelines|Súdobé zobrazenie bojiska pri Gravelines, vydané v roku 1558.]] Dňa 13. júla 1558 zaútočilo na francúzsku armádu habsburské vojsko vedené [[Lamoral Egmont|Lamoralom, grófom z Egmontu]]. Francúzi boli pritlačení k pobrežiu a ich pohyb sťažoval terén, príliv a prítomnosť anglických lodí pod velením lorda admirála [[Edward Clinton, 1. gróf z Lincolnu|Edwarda Clintona]]. Delostrelecká paľba z anglických plavidiel a útok Egmontových jednotiek rozvrátili francúzske zostavy. Maršal de Thermes a veľká časť jeho armády padli do zajatia. Víťazstvo pri Gravelines zastavilo francúzsky postup vo Flámsku, neviedlo však k znovuzískaniu Calais.<ref name="RodriguezWar"/><ref name="Velasco2024"/> === Smrť Márie I. a zánik anglickej spoluvlády === Koncom roka 1557 sa na anglickom dvore opäť rozšírilo presvedčenie, že Mária čaká dieťa. Očakávanie potomka pretrvávalo niekoľko mesiacov, ale ani tentoraz sa pôrod neuskutočnil. Kráľovnin zdravotný stav sa v priebehu roka 1558 zhoršoval a otázka nástupníctva sa stala bezprostrednou politickou témou. Filip zostával v Nizozemsku a informácie o vývoji dostával od Márie, anglickej rady a svojich diplomatických zástupcov.<ref name="KelseyWar"/> V prípade Máriinej smrti mala podľa anglického nástupníckeho práva najvyšší nárok jej nevlastná sestra [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbeta]]. Filip jej nástupníctvo prijal ako politicky a právne najuskutočniteľnejšie riešenie. Alternatívou podporovanou Francúzskom bola škótska kráľovná [[Mária I. (Škótsko)|Mária Stuartová]], ktorá bola zasnúbená a neskôr vydatá za francúzskeho následníka trónu Františka. Jej nástup by mohol spojiť anglické nároky s francúzskou dynastiou Valoisovcov. Filipovo stanovisko ovplyvnilo diplomatické rokovania, o nástupníctve však nemohol rozhodnúť samostatne a konečné uznanie Alžbety vychádzalo z anglického práva a rozhodnutia domácich politických inštitúcií.<ref name="ParkerEarly"/> Na jeseň 1558 vyslal Filip do Anglicka svojho dôverníka Gómeza Suáreza de Figueroa, grófa z Ferie. Feria mal zastupovať Filipove záujmy, informovať ho o kráľovninom zdravotnom stave a nadviazať kontakt s možnou nástupníčkou. Mária zomrela 17. novembra 1558 v londýnskom paláci St James's Palace bez žijúceho potomka. V ten istý deň sa kráľovnou stala Alžbeta I. Filipov titul anglického a írskeho kráľa, ktorý bol odvodený od manželstva, Máriinou smrťou automaticky zanikol.<ref name="Velasco2024"/> Po Alžbetinom nástupe sa v diplomatickej korešpondencii krátko skúmala možnosť jej sobáša s Filipom. Také manželstvo by si vyžadovalo pápežský dišpenz pre Filipov predchádzajúci zväzok s jej nevlastnou sestrou a dohodu o náboženskej politike i rozdelení právomocí. Nešlo o ukončené manželské rokovanie ani o dohodnutý sobáš. Alžbeta nedala záväzný súhlas a Filip sa začiatkom roka 1559 sústredil na dynastické spojenie s francúzskym kráľovským rodom, ktoré bolo súčasťou pripravovanej mierovej dohody.<ref name="KelseyWar"/> === Mier z Cateau-Cambrésis a návrat na Pyrenejský polostrov === [[Súbor:Biccherna 63, attr. alle monache di s. marta, pace di Cateau-Cambrésis tra filippo II ed enrico II, 1559.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.2|alt=Alegorická maľba uzavretia mieru|Alegorické zobrazenie mieru z Cateau-Cambrésis na sienskej tabuľke ''biccherna'' z roku 1559.]] Po ťaženiach v rokoch 1557 a 1558 nemala ani jedna strana dostatok finančných prostriedkov na dlhodobé pokračovanie vojny v dovtedajšom rozsahu. Filipova vláda musela splácať a reštrukturalizovať vysoké vojenské dlhy, zatiaľ čo francúzska koruna čelila vlastným problémom s úvermi, výberom daní a platením armády. Rokovania sa začali v septembri 1558 v Arrase, pokračovali v opátstve Cercamp a napokon boli prenesené do [[Le Cateau-Cambrésis (obec)|Le Cateau-Cambrésis]]. Predmetom rokovaní boli územia v Taliansku, Pikardii, Savoji, Piemonte, Luxembursku, Korzike a v oblasti Calais, ako aj plánované dynastické sobáše.<ref name="Haan2010">{{Citácia knihy | priezvisko = Haan | meno = Bertrand | titul = Une paix pour l’éternité: La négociation du traité du Cateau-Cambrésis | miesto = Madrid | vydavateľ = Casa de Velázquez | rok = 2010 | strany = 171 – 218 | jazyk = fr}}</ref> Anglicko a Francúzsko uzavreli vlastnú mierovú zmluvu 2. apríla 1559. Francúzsko si malo ponechať Calais počas ôsmich rokov a potom ho vrátiť Anglicku alebo zaplatiť náhradu vo výške 500&nbsp;000 korún. Ustanovenie umožnilo anglickej vláde predstaviť stratu mesta ako dočasnú, v praxi sa však Calais pod anglickú vládu už nevrátilo. Filip nemohol rozhodovať o tomto území namiesto Alžbety I., ale jeho vyjednávači koordinovali postup s anglickými zástupcami a mier s Francúzskom bol podmienkou ukončenia širšieho konfliktu.<ref name="Haan2010"/> Hlavná francúzsko-habsburská zmluva bola podpísaná 3. apríla 1559. Henrich II. sa vzdal francúzskych nárokov na Milánske a Neapolské kráľovstvo a súhlasil s obnovením značnej časti Savojska pod vládou Emanuela Filiberta. Korzika sa mala vrátiť [[Janovská republika|Janovskej republike]] a francúzske jednotky mali opustiť väčšinu svojich pozícií v Toskánsku a Piemonte. Niekoľko pevností zostalo dočasne obsadených francúzskymi alebo španielskymi posádkami, takže obnova savojského územia neprebehla okamžite a úplne.<ref name="Haan2010"/><ref name="MallettShaw"/> Filip na druhej strane vrátil Francúzsku Saint-Quentin a ďalšie mestá obsadené počas ťaženia v Pikardii. Francúzsko si zachovalo faktickú kontrolu nad mestami Metz, Toul a Verdun, hoci ich začlenenie do francúzskeho kráľovstva nebolo vo Svätej rímskej ríši právne uznané. Dohoda preto nepredstavovala jednostranné odovzdanie všetkých francúzskych výbojov. Bola územným kompromisom, ktorý ukončil otvorené súperenie o Milánsko a Neapol a uzavrel sériu konfliktov označovaných ako [[Talianske vojny]]. Francúzsko-habsburské súperenie tým nezaniklo, na určitý čas sa však prestalo sústreďovať na priame ovládnutie talianskych štátov.<ref name="Haan2010"/> Súčasťou mierového usporiadania boli dva dynastické sobáše. Emanuel Filibert Savojský sa oženil s Margarétou Francúzskou, sestrou Henricha II., a Filip sa mal oženiť s kráľovou dcérou [[Alžbeta z Valois|Alžbetou z Valois]]. Zástupný sobáš Filipa a Alžbety sa uskutočnil 22. júna 1559 v parížskej katedrále Notre-Dame, kde ženícha zastupoval vojvoda z Alby. Osobné stretnutie manželov a svadobné obrady na Pyrenejskom polostrove sa uskutočnili až po Alžbetinom príchode v roku 1560.<ref name="Haan2010"/> [[Súbor:Anthonis Mor Margaret of Parma c 1559.jpg|náhľad|vpravo|alt=Portrét Margaréty Parmskej v tmavom odeve|Margaréta Parmská na portréte Antona Mora, približne 1559.]] Pred odchodom z Nizozemska Filip vymenoval svoju nevlastnú sestru [[Margaréta Parmská|Margarétu Parmskú]] za generálnu miestodržiteľku nizozemských provincií. Pri správe mala spolupracovať s ústrednými radami a s domácimi hodnostármi, medzi ktorými zostával významným poradcom Antoine Perrenot de Granvelle. Filip predpokladal, že prostredníctvom miestodržiteľky, rád, finančných úradov a pravidelnej korešpondencie bude možné riadiť nizozemské záležitosti aj počas jeho neprítomnosti. Miestne stavy a mestské orgány si naďalej zachovávali svoje zákonné právomoci a daňové privilégiá.<ref name="RodriguezWar"/> Filip vyplával 25. augusta 1559 z prístavu Vlissingen a 8. septembra pristál v Larede na severnom pobreží Kastílie. V Nizozemsku strávil od roku 1548 s prestávkami viac než desať rokov, počas ktorých získal skúsenosti s tamojšími stavovskými inštitúciami, habsburskou diplomaciou a vojnou proti Francúzsku. Po návrate sa už do Nizozemska ani do ostatných častí severnej Európy osobne nevrátil. Vzťahy s týmito územiami odvtedy udržiaval prostredníctvom miestodržiteľov, rád, vyslancov a rozsiahlej písomnej korešpondencie.<ref name="Velasco2024"/><ref name="RodriguezWar"/> == Upevňovanie vlády a krízy monarchie (1559 – 1568) == === Návrat na Pyrenejský polostrov a manželstvo s Alžbetou z Valois === Po uzavretí [[Zmluva z Cateau-Cambrésis|mieru z Cateau-Cambrésis]] a usporiadaní najnaliehavejších záležitostí v Nizozemsku odplával Filip II. 25. augusta 1559 z Vlissingenu a 8. septembra pristál v prístave [[Laredo (Kantábria)|Laredo]]. Návratom sa skončilo jeho posledné dlhšie pôsobenie severne od Pyrenejí: Nizozemsko už počas zvyšku života nenavštívil. Neznamenalo to však, že by sa severné provincie ocitli mimo jeho každodennej pozornosti. Spravoval ich prostredníctvom miestodržiteľov, rád a rozsiahlej korešpondencie, pričom rozhodnutia prijaté na dvore v Kastílii zostávali závislé od správ, ktoré prichádzali s niekoľkotýždňovým oneskorením.<ref name="Parker2014"/><ref name="ParkerStrategy"/> Jedným z ustanovení mierových dohôd bolo Filipovo manželstvo s [[Alžbeta z Valois|Alžbetou z Valois]], dcérou francúzskeho kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] a [[Katarína Medicejská|Kataríny Medicejskej]]. Alžbeta bola v predchádzajúcej fáze rokovaní zvažovaná ako nevesta Filipovho syna dona Carlosa, zmenené dynastické a diplomatické okolnosti však viedli k jej zasnúbeniu so samotným kráľom. Sobáš v zastúpení sa uskutočnil 22. júna 1559 v parížskej katedrále Notre-Dame, kde Filipa zastupoval [[Fernando Álvarez de Toledo, 3. vojvoda z Alby|vojvoda z Alby]]. Osobný sobášny obrad sa konal 2. februára 1560 v [[Guadalajara (Španielsko)|Guadalajare]]. Alžbeta následne na španielskom dvore používala meno Izabela ({{V jazyku|spa|Isabel de Valois}}).<ref name="KamenPhilip">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 1998 | strany = 58 – 121 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = po anglicky}}</ref> Manželstvo potvrdzovalo zmierenie medzi francúzskymi [[Valoisovci|Valoisovcami]] a španielskymi Habsburgovcami po desaťročiach vojen o nadvládu v Taliansku a západnej Európe. Malo preto aj trvalý diplomatický rozmer. Kráľovná si udržiavala korešpondenciu so svojou matkou Katarínou Medicejskou a pri niektorých príležitostiach sprostredkovávala informácie medzi francúzskym a španielskym dvorom. Jej politická činnosť však bola obmedzená postavením manželky panovníka a záverečné rozhodnutia zostávali v rukách Filipa II. a jeho rád. Súčasťou Alžbetinho dvora sa stala talianska maliarka [[Sofonisba Anguissola]], ktorá pôsobila ako dvorná dáma, učiteľka kreslenia a portrétistka členov kráľovskej rodiny.<ref name="Parker2014"/><ref name="KamenPhilip"/> V roku 1565 dostala Alžbeta diplomatické poverenie a odcestovala do Bayonne pri francúzsko-španielskej hranici na stretnutie so svojou matkou a bratom [[Karol IX. (Francúzsko)|Karolom IX.]]. Rokovania od 15. júna do 2. júla prebiehali počas francúzskych náboženských vojen. Filipa II., ktorý do Francúzska neprišiel, politicky zastupoval vojvoda z Alby. Španielska delegácia naliehala na dôslednejší postup proti hugenotom, zatiaľ čo francúzska strana chcela zachovať priestor na vlastné riešenie občianskeho konfliktu; rokovalo sa tiež o možných dynastických sobášoch. Stretnutie neviedlo k záväznej dohode. Neskoršie tvrdenie, že sa v Bayonne vopred dohodol [[Bartolomejská noc|masaker z roku 1572]], zachované záznamy z rokovaní nepotvrdzujú.<ref name="WeberBayonne">WEBER, Bernerd C. The Conference of Bayonne, 1565: An Episode in Franco-Spanish Diplomacy. ''The Journal of Modern History''. 1939, roč. 11, č. 1, s. 1 – 22. (po anglicky)</ref><ref name="Parker2014"/> === Správa zloženej monarchie a usadenie dvora v Madride === Po usadení v Madride sa definitívne centralizoval polysynodiálny systém vládnutia (systém špecializovaných rád), s ktorým sa Filip oboznámil už počas svojho regentstva. K Rade Kastílie, Aragónska či Indie pribudla Rada Talianska. Tieto orgány naďalej pripravovali písomné stanoviská (consultas), pričom presun do Madridu umožnil lepšie sústredenie archívov a úradníckeho aparátu na jednom mieste Nešlo o vládu kabinetu v modernom zmysle: každý orgán pôsobil v oblasti určenej tradíciou a kráľovskými nariadeniami a konečným zdrojom rozhodnutia zostával panovník.<ref name="ParkerStrategy" /><ref name="ElliottSpain">{{Citácia knihy | priezvisko = Elliott | meno = J. H. | titul = Imperial Spain, 1469–1716 | vydavateľ = Penguin Books | miesto = Londýn | rok = 2002 | strany = 242 – 284 | isbn = 978-0-14-100703-8 | jazyk = po anglicky}}</ref> Medzi kráľom a radami stáli kráľovskí sekretári. Prijímali zásielky, pripravovali výťahy zo správ, prepisovali rozhodnutia a zabezpečovali ich odoslanie. Filip II. venoval písomnostiam veľkú časť pracovného dňa a často opravoval aj podrobnosti návrhov, čo mu umožňovalo sledovať mnoho oblastí správy, zároveň však predlžovalo vybavovanie spisov. V naliehavých alebo osobitne citlivých prípadoch zriaďoval menšie pracovné skupiny – ''juntas'' – zložené z vybraných radcov a odborníkov. Vzdialené krajiny naďalej riadili miestodržitelia, vicekráli a guvernéri, ktorí disponovali značným praktickým priestorom na konanie, pretože pokyny z Kastílie nemohli predvídať všetky miestne okolnosti.<ref name="ParkerStrategy"/> Na dvore pôsobili skupiny šľachticov a úradníkov spojené osobnou priazňou, príbuzenstvom a patronátom. V prvej polovici šesťdesiatych rokov 16. storočia patrili medzi najvplyvnejších [[Ruy Gómez de Silva]], knieža z Éboli, a vojvoda z Alby. Ruy Gómez bol spájaný najmä s dvorskou správou a vyjednávaním, kým Alba sa opieral o dlhoročné vojenské skúsenosti a aristokratické postavenie. Historici pri opise týchto sietí hovoria o okruhu kniežaťa z Éboli a okruhu vojvodu z Alby; nešlo však o pevne organizované politické strany. Kráľ využíval rady členov oboch okruhov a pri jednotlivých otázkach sa rozhodoval podľa odlišných okolností.<ref name="Boyden">{{Citácia knihy | priezvisko = Boyden | meno = James M. | titul = The Courtier and the King: Ruy Gómez de Silva, Philip II, and the Court of Spain | vydavateľ = University of California Press | miesto = Berkeley | rok = 1995 | jazyk = po anglicky}}</ref> [[Súbor:Madrid alcazar Antón van der Wyngaerde.jpg|thumb|left|upright=1.2|alt=Kresba Madridu s kráľovským Alcázarom a okolitou zástavbou v roku 1562|Kráľovský [[Alcázar v Madride]] a západná časť mesta na kresbe [[Anton van den Wyngaerde|Antona van den Wyngaerdeho]] z roku 1562, krátko po trvalom usadení dvora. Alcázar sa stal hlavným sídlom panovníka a ústrednej správy.]] V júni 1561 Filip II. premiestnil dvor a väčšinu ústredných správnych orgánov z [[Toledo|Toleda]] do [[Madrid]]u. Nezachoval sa osobitný zakladajúci akt, ktorým by Madrid jednorazovo vyhlásil za hlavné mesto. Jeho postavenie vzniklo tým, že sa v ňom natrvalo usadili kráľ, dvorské úrady a rady; mesto sa tak stalo faktickým sídlom monarchie. Výber nevysvetľuje jediná doložená príčina. Madrid ležal v strednej časti Kastílie, mal kráľovský Alcázar, nachádzal sa blízko poľovníckych revírov a rezidencií v El Parde a Aranjueze a na rozdiel od Toleda v ňom nepôsobila rovnako mocná arcibiskupská a mestská korporácia. Poloha uľahčovala spojenie s viacerými časťami Pyrenejského polostrova, hoci vzdialenosť od pobrežia predlžovala komunikáciu so severoeurópskymi dŕžavami.<ref name="Sieber">SIEBER, Claudia Winn. ''The Invention of a Capital: Philip II and the First Reform of Madrid''. Dizertačná práca. Baltimore: Johns Hopkins University, 1986, s. 14 – 162. (po anglicky)</ref> Príchod dvora rýchlo zmenil hospodárske a priestorové pomery mesta. Do Madridu prichádzali šľachtici, úradníci, duchovní, vojaci, remeselníci, obchodníci a služobníctvo. Zvýšený dopyt po obydliach, potravinách, vode a doprave viedol k rozširovaniu zástavby a k regulácii zásobovania, cien, čistoty ulíc a stavebných prác. Majiteľov niektorých domov zaťažovala ''regalía de aposento'', povinnosť poskytnúť ubytovanie členom dvora alebo odviesť zodpovedajúcu náhradu. Kráľovská správa rozširovala a prestavovala Alcázar, no mesto ešte dlho nemalo urbanistickú ani reprezentatívnu podobu neskoršieho hlavného mesta.<ref name="Sieber"/> Usadenie ústredných orgánov v Madride neznamenalo úplné skončenie pohyblivého dvora. Filip II. pravidelne pobýval v [[Aranjuez]]e, [[El Pardo|El Parde]], Valsaíne, Segovii a neskôr v El Escoriale; podľa potreby cestoval aj na zasadnutia stavovských zhromaždení. Stabilné správne centrum však umožnilo sústrediť archívy, sekretariáty a rokovania rád na jednom mieste. Súčasne zvýraznilo napätie medzi ústredným rozhodovaním a miestnou správou: čím viac záležitostí sa predkladalo kráľovi, tým väčšie množstvo spisov musel dvor spracovať a tým dôležitejšia bola presnosť i rýchlosť poslov a námorných spojení.<ref name="ParkerStrategy"/><ref name="Sieber"/> Konsolidáciu správy sprevádzali trvalé finančné ťažkosti. Vojny zdedené po Karolovi V. boli financované kombináciou daní, predaja dlhodobých rentových záväzkov ''juros'' a krátkodobých úverov ''asientos'', ktoré poskytovali najmä medzinárodní bankári. Pozastavenie platieb vyhlásené v roku 1557 nebolo zánikom štátu ani odmietnutím všetkých záväzkov. Dohoda dokončená v roku 1560 reštrukturalizovala veľkú časť krátkodobého dlhu na dlhodobejšie záväzky zabezpečené kastílskymi príjmami. Znížila okamžitý tlak veriteľov, ale nevyriešila rozdiel medzi rozsahom vojenských záväzkov a pravidelnými príjmami koruny. Najväčšiu časť výdavkov spoločnej politiky monarchie naďalej kryli príjmy vyberané v Kastílii, pretože panovník nemohol bez súhlasu miestnych inštitúcií rovnomerne zdaňovať všetky svoje krajiny.<ref name="DrelichmanVoth"/> === Založenie El Escorialu === [[Súbor:Juan Bautista de Toledo - Sección de la Iglesia por el eje longitudinal.jpg|thumb|right|upright=1.25|alt=Architektonický pozdĺžny rez kostolom komplexu El Escorial|Pozdĺžny rez kostolom [[El Escorial]]u, ktorý vypracoval [[Juan Bautista de Toledo]] v roku 1567. Výkres dokumentuje projekt v jeho ranej stavebnej fáze.]] V roku 1561 bolo vybrané stavenisko pri obci El Escorial na úpätí pohoria [[Sierra de Guadarrama]], približne 45 kilometrov severozápadne od Madridu. Základný kameň kláštorného komplexu bol položený 23. apríla 1563. Prvým hlavným architektom sa stal Juan Bautista de Toledo, ktorý predtým pôsobil v Taliansku a pri kráľovských stavbách v Neapole. Po jeho smrti v roku 1567 postupne prevzal vedenie projektu [[Juan de Herrera]]. Výstavba pokračovala do roku 1584 a jej plány sa počas prác opakovane upravovali.<ref name="Kubler">{{Citácia knihy | priezvisko = Kubler | meno = George | titul = Building the Escorial | vydavateľ = Princeton University Press | miesto = Princeton | rok = 1982 | jazyk = po anglicky}}</ref> Komplex zasvätený svätému Vavrincovi spájal niekoľko funkcií: bol kláštorom [[Hieronymiti|hieronymitov]], kráľovskou rezidenciou, bazilikou, knižnicou, vzdelávacou ustanovizňou a miestom dynastickej pamäti. Mal uchovávať telesné pozostatky členov panovníckeho rodu a napĺňať ustanovenia závetu Karola V. týkajúce sa jeho pochovania a bohoslužieb za cisára i Izabelu Portugalskú. Zasvätenie svätému Vavrincovi sa spájalo s víťazstvom pri Saint-Quentine, dosiahnutým na jeho sviatok 10. augusta 1557, vznik stavby však nemožno vysvetľovať iba ako pripomienku jednej bitky. Projekt sústreďoval dynastické, náboženské, rezidenčné a vzdelávacie ciele Filipovej vlády.<ref name="KamenEscorial">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = The Escorial: Art and Power in the Renaissance | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 2010 | isbn = 978-0-300-16244-8 | jazyk = po anglicky}}</ref> Filip II. sa podieľal na výbere miesta, posudzoval návrhy a vyžadoval pravidelné správy o materiáloch, nákladoch a postupe prác. Architekti a správcovia pritom museli zosúladiť kráľove požiadavky s technickými a liturgickými potrebami rozsiahleho súboru budov. El Escorial sa už počas výstavby stal jedným z miest, z ktorých panovník vybavoval štátne záležitosti. Jeho politická funkcia však nenahradila Madrid: išlo o kráľovské sídlo a kláštor, kým sekretariáty a väčšina rád zostávali viazané na hlavné dvorské centrum.<ref name="Kubler"/><ref name="KamenEscorial"/> === Náboženská politika a prijatie tridentských dekrétov === Náboženská jednota bola v očiach Filipa II. súčasťou panovníckej povinnosti a verejného poriadku. Kráľ podporoval činnosť [[Španielska inkvizícia|španielskej inkvizície]], ale tá zostávala osobitnou súdnou inštitúciou s vlastnými tribunálmi, úradníkmi a procesným postupom. Rozsudky vynášali inkvizičné súdy; osoby odsúdené na smrť odovzdávali svetskej moci, ktorá trest vykonala. Kráľ podporoval činnosť inštitúcie, jednotlivé procesy však formálne neviedol.<ref name="KamenInquisition">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = The Spanish Inquisition: A Historical Revision | vydanie = 4 | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 2014 | strany = 92 – 157 | isbn = 978-0-300-18051-0 | jazyk = po anglicky}}</ref> Koncom päťdesiatych rokov boli vo Valladolide a Seville odhalené malé náboženské kruhy ovplyvnené protestantskými textami a reformnými prúdmi. Valladolidská skupina zahŕňala duchovných, vzdelaných laikov a členov niekoľkých príbuzensky prepojených domácností; medzi jej známe postavy patril kazateľ Agustín de Cazalla. V Seville sa vyšetrovanie dotklo prostredia spojeného s kazateľmi Juanom Gilom a Constantinom Poncem de la Fuente i s hieronymitským kláštorom San Isidoro del Campo, z ktorého časť mníchov ušla do zahraničia. Názory obvinených neboli úplne jednotné a označenie všetkých za členov jednej organizovanej „luteránskej“ cirkvi by nevystihovalo rozmanitosť ich postojov. Počet zapojených bol v pomere k obyvateľstvu Kastílie malý, úrady však prípady vnímali ako dôkaz, že reformačné učenie môže preniknúť aj na Pyrenejský polostrov.<ref name="KamenInquisition"/> V roku 1559 sa konali veľké verejné akty viery, ''autos de fe'': vo Valladolide 21. mája a 8. októbra a v Seville 24. septembra. Filip II. sa zúčastnil na druhom valladolidskom obrade, približne mesiac po návrate zo severnej Európy. Obrad zahŕňal omšu, verejné vyhlásenie rozsudkov a kajúcne úkony; samotné popravy sa uskutočňovali oddelene pod právomocou svetských orgánov. Procesy pokračovali aj v nasledujúcich rokoch a prispeli k prísnejšej kontrole tlače, vzdelávania a dovozu kníh.<ref name="KamenInquisition"/> Generálny inkvizítor [[Fernando de Valdés]] vydal v roku 1559 nový index zakázaných kníh. Okrem jednoznačne protestantských diel sa na zozname ocitli aj niektoré duchovné a humanistické texty v ľudových jazykoch, pri ktorých sa úrady obávali nekontrolovaného výkladu viery. Kráľovská pragmatika z 22. novembra 1559 zároveň zakázala poddaným Kastílskej koruny študovať na väčšine zahraničných univerzít; výnimku tvorili univerzity v Bologni, Ríme, Neapole, Catanii a Coimbre, pričom nariadenie sa vtedy nevzťahovalo na poddaných krajín Koruny Aragónskej. Opatrenie sledovalo náboženskú kontrolu, ale súviselo aj s dohľadom nad poddanými a s odlevom peňazí. Nebolo úplným uzatvorením španielskeho vzdelávania pred zahraničím a jeho praktické uplatňovanie malo výnimky, zreteľne však obmedzilo jednu z ciest intelektuálnej mobility.<ref name="KamenInquisition"/><ref name="ElliottSpain"/> Najvýznamnejším jednotlivým prípadom bolo konanie proti [[Bartolomé Carranza|Bartolomému Carranzovi]], dominikánovi a od roku 1558 arcibiskupovi toledskému. Jeho rozsiahly výklad katechizmu ''Comentarios sobre el catechismo christiano'' vyšiel v Antverpách v roku 1558. Inkvizícia ho v noci z 22. na 23. augusta 1559 zatkla pre podozrenie, že niektoré výroky v diele a svedectvá získané pri procesoch proti kastílskym náboženským kruhom obsahujú alebo potvrdzujú heretické učenie. Carranza obvinenia odmietal. Spor sa rozšíril na otázku, či môže španielska inkvizícia definitívne súdiť arcibiskupa, a vyvolal dlhé rokovania s pápežskou kúriou. V roku 1567 bol väzeň odovzdaný do Ríma, kde proces pokračoval; jeho konečný rozsudok bol vydaný až v roku 1576.<ref name="KamenInquisition"/> [[Súbor:Council of Trent by Pasquale Cati.jpg|thumb|left|upright=1.15|alt=Freska zobrazujúca zasadnutie Tridentského koncilu v zaplnenej sále|[[Tridentský koncil]] na freske Pasquala Catiho z roku 1588. Ide o neskoršie výtvarné zobrazenie koncilu, ktorého záverečné dekréty Filip II. prijal vo svojich državách v roku 1564.]] Súbežne s represiou podozrení z herézy prebiehala vnútorná obnova katolíckych inštitúcií. [[Tridentský koncil]] ukončil rokovania 4. decembra 1563 a pápež [[Pius IV.]] jeho dekréty potvrdil bulou ''Benedictus Deus'' z 26. januára 1564. Filip II. ich kráľovským výnosom ({{V jazyku|spa|real cédula}}) z 12. júla 1564 nariadil zachovávať vo svojich krajinách. Prijatie však spojil s výhradou, že koncilové ustanovenia nemajú porušovať kráľovské práva ani platné zákony a privilégiá jednotlivých území. Španielska koruna tak podporila vieroučné a disciplinárne výsledky koncilu, ale nepovažovala ich za dôvod na vzdanie sa dovtedajšieho dohľadu nad cirkevnou správou.<ref name="OMalley">{{Citácia knihy | priezvisko = O'Malley | meno = John W. | titul = Trent: What Happened at the Council | vydavateľ = Harvard University Press | miesto = Cambridge, Massachusetts | rok = 2013 | strany = 244 – 291 | isbn = 978-0-674-06697-7 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="ElliottSpain"/> Koncilové reformy zdôrazňovali pobyt biskupov v diecézach, pravidelné vizitácie, vzdelávanie duchovenstva v seminároch, disciplínu rehoľných spoločenstiev a presnejšiu evidenciu sviatostí vrátane manželstva. Ich zavádzanie záviselo od provinčných a diecéznych synod, miestnych biskupov, kapitúl a patronátnych práv koruny, preto neprebiehalo vo všetkých krajinách monarchie rovnakou rýchlosťou. Filipova náboženská politika v tomto období zahŕňala súčasne podporu katolíckej reformy, ochranu kráľovskej jurisdikcie a trestné potláčanie názorov, ktoré cirkevné a svetské orgány označili za heretické.<ref name="OMalley"/><ref name="KamenInquisition"/> === Stredomorská obrana === Ukončenie vojny s Francúzskom umožnilo sústrediť väčšiu pozornosť na západné Stredomorie. Španielske pobrežie, Baleárske ostrovy, Sicília, Neapol a severoafrické pevnosti boli vystavené nájazdom korzárov napojených na Alžír a Tripolis; osmanské námorné sily zároveň podporovali severoafrických spojencov. Obrana sa opierala o galéry jednotlivých krajín monarchie, prenajaté lode, príspevky talianskych spojencov a [[Maltézsky rád|Rád svätého Jána]] na Malte. Keďže tieto zložky mali rozdielne velenie, financovanie a zásobovanie, zostavenie spoločnej flotily bývalo pomalé a jej nasadenie záviselo od ročného obdobia.<ref name="Braudel">{{Citácia knihy | priezvisko = Braudel | meno = Fernand | titul = The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Philip II | zväzok = 2 | vydavateľ = University of California Press | miesto = Berkeley | rok = 1995 | strany = 908 – 1028 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="Guilmartin">{{Citácia knihy | priezvisko = Guilmartin | meno = John F. | titul = Gunpowder and Galleys: Changing Technology and Mediterranean Warfare at Sea in the Sixteenth Century | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1974 | jazyk = po anglicky}}</ref> Na prelome rokov 1559 a 1560 vznikla výprava, ktorej cieľom bolo oslabiť osmanskú základňu v Tripolise. Celkové velenie mal Juan de la Cerda, vojvoda z Medinaceli a miestokráľ Sicílie, námorné sily viedol Giovanni Andrea Doria. Flotila po problémoch so zásobovaním, počasím a chorobami upustila od bezprostredného útoku na Tripolis a v marci 1560 obsadila ostrov [[Džerba]], kde kresťanské vojsko začalo budovať pevnosť. Osmanská flotila pod velením Pijaliho pašu dorazila neočakávane 11. mája. V bojoch v nasledujúcich dňoch rozvrátila spojenecké loďstvo a zajala alebo zničila veľkú časť jeho galér a menších plavidiel. Posádka pevnosti pod Álvarom de Sande odolávala približne do konca júla, potom sa po vyčerpaní vody a zásob vzdala. Počet mŕtvych a zajatých sa v prameňoch rozchádza, straty však dosiahli niekoľko tisíc mužov.<ref name="Braudel"/><ref name="Guilmartin"/> Porážka pri Džerbe viedla k obnove galérových síl a k posilňovaniu prístavov, tento proces však prerušila ďalšia katastrofa. Dňa 19. októbra 1562 zastihla flotilu pri [[La Herradura|La Herradure]] na južnom pobreží Granady prudká búrka. Z 28 galér sa 25 potopilo alebo stroskotalo a zahynuli tisíce námorníkov, veslárov, vojakov i cestujúcich; medzi obeťami bol veliteľ Juan de Mendoza. Udalosť nebola výsledkom nepriateľského útoku, no výrazne znížila počet lodí, ktoré bolo možné okamžite nasadiť proti osmanským a alžírskym silám.<ref name="Braudel"/> Na jar 1563 obliehal Hasan paša z Alžíru španielske pevnosti [[Oran]] a Mers el-Kébir. Posádky vydržali do príchodu pomocného loďstva v júni a obliehatelia ustúpili. Španielska výprava proti pevnosti Peñón de Vélez de la Gomera v tom istom roku neuspela, no ďalšie vojsko pod velením Garcíu Álvareza de Toledo ju v septembri 1564 dobylo. Kontrola skalnej pevnosti umožnila obmedziť činnosť korzárov v jej bezprostrednom okolí, nevytvorila však súvislú španielsku vládu nad severoafrickým pobrežím. Tamojšie oporné body zostávali izolovanými posádkami závislými od zásobovania po mori.<ref name="Braudel"/><ref name="ParkerStrategy"/> [[Súbor:Siege of malta 1.jpg|thumb|right|upright=1.25|alt=Maľovaná mapa Malty s osmanskou flotilou a obliehanými pevnosťami|Príchod osmanskej flotily k Malte v roku 1565 na obraze [[Matteo Pérez d'Aleccio|Mattea Péreza d’Aleccia]] zo 16. storočia. Cyklus vznikol podľa predstáv a svedectiev účastníkov po skončení obliehania.]] V roku 1565 nasledovalo [[Veľké obliehanie Malty|obliehanie Malty]]. Osmanské vojsko a flotila pod velením Mustafu pašu a Pijaliho pašu sa vylodili 18. mája; k operácii sa pripojil aj korzár a osmanský admirál [[Turgut Reis]]. Obranu viedol veľmajster [[Jean Parisot de La Valette]]. Tvorili ju rytieri rádu, maltská domobrana a španielski, talianski i ďalší žoldnieri. Pevnosť svätého Elma padla 23. júna po dlhom odpore a Turgut počas bojov utrpel smrteľné zranenie. Hlavné obranné postavenia pri Birgu a Senglei však obliehatelia napriek opakovaným útokom nedobyli.<ref name="Guilmartin"/><ref name="Braudel"/> Miestokráľ Sicílie García Álvarez de Toledo musel pri príprave pomoci zohľadniť neúplné správy o sile protivníka, nedostatok lodí a potrebu chrániť samotnú Sicíliu a Neapol. Menší oddiel prenikol na ostrov začiatkom júla, zatiaľ čo hlavné pomocné vojsko, zložené približne z osemtisíc mužov, sa vylodilo v zálive svätého Pavla 7. septembra. Osmanské sily už boli oslabené stratami, chorobami a blížiacim sa jesenným obdobím; 8. septembra začali ustupovať a po posledných bojoch opustili ostrov. Obrana Malty bola spoločným výkonom rádu, miestneho obyvateľstva a jednotiek z viacerých katolíckych krajín; španielska monarchia zabezpečila hlavné pomocné vojsko a zásobovaciu základňu na Sicílii.<ref name="Braudel"/><ref name="Guilmartin"/> Udržanie Malty neodstránilo osmanskú schopnosť vysielať do západného Stredomoria veľké flotily ani neukončilo korzárske nájazdy. Filipova vláda preto pokračovala vo výstavbe galér, pobrežných veží a opevnení a v rokovaniach o spoločných námorných silách s pápežom, Benátkami, Janovom a Maltézskym rádom. Skúsenosti z Džerby, La Herradury a Malty ovplyvnili organizáciu flotíl v nasledujúcom desaťročí, keď sa stredomorský konflikt rozšíril o vojnu o Cyprus a vznik Svätej ligy.<ref name="ParkerStrategy"/><ref name="Braudel"/> === Narastanie krízy v Nizozemsku === Po Filipovom odchode zostala generálnou miestodržiteľkou Nizozemska jeho nevlastná sestra [[Margaréta Parmská]]. Pomáhali jej Štátna rada, Tajná rada a Finančná rada, ako aj miestni miestodržitelia jednotlivých provincií. V prvých rokoch mal výrazný vplyv Antoine Perrenot de Granvelle, biskup z Arrasu, od roku 1561 kardinál a prvý arcibiskup mechelenský. Jeho postavenie, prístup ku korešpondencii s kráľom a spojenie s politikou ústrednej správy vyvolávali odpor časti vysokej šľachty, hoci každé rozhodnutie nemožno pripisovať iba Granvellovi.<ref name="ParkerDutch">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = revidované | vydavateľ = Penguin Books | miesto = Londýn | rok = 2002 | strany = 35 – 117 | isbn = 978-0-14-139132-8 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="Israel">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | vydavateľ = Clarendon Press | miesto = Oxford | rok = 1995 | strany = 132 – 160 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = po anglicky}}</ref> Jedným zo zdrojov napätia bola reorganizácia diecéz schválená pápežskou bulou ''Super universas'' z 12. mája 1559. Namiesto dovtedajšieho usporiadania malo vzniknúť osemnásť diecéz, z ktorých tri – Cambrai, Mechelen a Utrecht – sa stali metropolitnými arcibiskupstvami. Reforma mala zlepšiť správu cirkvi, vzdelávanie duchovenstva a postup proti heréze. Odpor však vyvolával spôsob financovania nových biskupstiev z príjmov opátstiev, obava šľachty a kapitúl zo straty vplyvu i skutočnosť, že noví biskupi mali zohrávať úlohu pri presadzovaní náboženských nariadení. Zavádzanie reformy sa preto predlžovalo a v jednotlivých provinciách postupovalo nerovnomerne.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Ďalším sporným bodom bola prítomnosť vojakov ponechaných v krajine po vojne s Francúzskom. Provinčné stavy sa obávali nákladov, porušovania výsad a použitia jednotiek na presadzovanie kráľovských rozhodnutí. Filip II. ich po opakovaných žiadostiach v rokoch 1560 – 1561 stiahol. Tým splnil jednu z hlavných požiadaviek stavov, neodstránil však spor o protikacírske nariadenia, menovanie úradníkov a spôsob, akým sa prijímali rozhodnutia bez dostatočnej účasti miestnej aristokracie.<ref name="ParkerDutch"/> [[Viliam I. Oranžský|Viliam Oranžský]], Lamoral, gróf z Egmontu, a Philippe de Montmorency, gróf z Hornu, žiadali obmedzenie Granvellovho vplyvu a väčšie zastúpenie vysokej šľachty pri správe krajiny. V roku 1563 prestali pravidelne dochádzať do Štátnej rady. Filip napokon súhlasil s Granvellovým odchodom a kardinál opustil Nizozemsko v marci 1564. Jeho odvolanie však neriešilo základný spor. Hlavní aristokratickí kritici boli v tom čase prevažne katolíci a ich opozícia vychádzala najmä z ústavných, patronátnych a mocenských otázok; súčasne sa však v mestách a niektorých vidieckych oblastiach šírili kalvínske zbory a ilegálna protestantská tlač.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Gróf Egmont prišiel na jar 1565 do Madridu, aby kráľovi predložil žiadosť o miernejšie presadzovanie protikacírskych nariadení a o zmenu spôsobu vlády. Na dvore bol prijatý s poctami, ale výsledok jeho misie si obe strany vykladali odlišne. V takzvaných listoch zo Segovijského lesa z októbra 1565 Filip II. odmietol podstatné zmiernenie náboženskej politiky a prikázal pokračovať v platných nariadeniach. Rozhodnutie posilnilo presvedčenie časti nizozemskej šľachty, že miestne rady nedokážu dosiahnuť zmenu bežnými úradnými postupmi.<ref name="ParkerDutch"/> Koncom roka 1565 vytvorili príslušníci nižšej a strednej šľachty združenie známe ako Kompromis šľachticov. Dňa 5. apríla 1566 odovzdali Margaréte Parmskej v Bruseli petíciu, v ktorej žiadali zastavenie alebo zmiernenie protikacírskych nariadení a inkvizičného postupu, kým sa k otázke opätovne nevyjadrí kráľ. V súvislosti s prijatím delegácie vzniklo pomenovanie ''geuzen'' („žobráci“), ktoré si neskôr osvojili rozličné skupiny odporcov vlády. Miestodržiteľka dočasne obmedzila presadzovanie najprísnejších opatrení, hoci na ich formálne zrušenie nemala právomoc.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> [[Súbor:Beeldenstorm (Iconoclastic Fury) in Antwerpen 1566 Frans Hogenberg.jpg|thumb|left|upright=1.2|alt=Dobová rytina davu ničiaceho obrazy a zariadenie v antverpskej katedrále|Ničenie zariadenia antverpskej katedrály 20. augusta 1566 na dobovej rytine [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]]. Obrazoborecké útoky zasiahli kostoly a kláštory vo viacerých nizozemských provinciách, ich rozsah sa však miestne líšil.]] V lete 1566 sa rozšírili verejné kalvínske zhromaždenia pod holým nebom, známe ako ''hagepreken''. Náboženské napätie sa prekrývalo s hospodárskou neistotou, nezamestnanosťou v niektorých remeslách a vysokými cenami obilia. Dňa 10. augusta sa pri Steenvoorde vo Flámsku začala vlna útokov proti obrazom, oltárom a ďalšiemu zariadeniu katolíckych kostolov a kláštorov. [[Beeldenstorm|Obrazoborecké nepokoje]] sa rozšírili do viacerých provincií; 20. augusta zasiahli katedrálu Panny Márie v Antverpách. Priebeh nebol všade rovnaký: niekde konali malé organizované skupiny, inde sa pridal početnejší dav a v časti miest miestne úrady škodám zabránili alebo dosiahli odovzdanie kostolov protestantom bez rozsiahleho ničenia.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Margaréta Parmská získala podporu časti šľachty, zostavila lojálne vojenské oddiely a do jari 1567 obnovila kontrolu nad väčšinou miest. Ozbrojený kalvínsky oddiel bol 13. marca porazený pri Oosterweele neďaleko Antverp. Viliam Oranžský, ktorý odmietol zložiť bezvýhradnú prísahu na podporu všetkých kráľových opatrení, odišiel do svojho rodového sídla v Dillenburgu. Filip II. už medzitým rozhodol vyslať do Nizozemska skúsené vojsko pod velením vojvodu z Alby. Približne desaťtisíc veteránov prešlo v lete 1567 zo severného Talianska cez Savojsko, Franche-Comté a Lotrinsko po trase, ktorá sa neskôr označovala ako [[Španielska cesta]]. Alba dorazil do Bruselu 22. augusta; Margaréta po strate rozhodujúceho vplyvu rezignovala a koncom roka krajinu opustila.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="ParkerStrategy"/> Alba v septembri 1567 zriadil Radu pre vyšetrovanie nepokojov, v prameňoch nazývanú ''Conseil des Troubles'' a odporcami „Krvavá rada“. Nebola riadnym stavovským súdom: mala vyšetrovať zodpovednosť za petičné hnutie, obrazoborectvo a vzburu a jej konanie obchádzalo časť provinčných procesných výsad. Dňa 9. septembra dal Alba zatknúť grófov Egmonta a Horna, hoci sa počas nepokojov podieľali na obnove poriadku a zostali katolíkmi. Po procese boli odsúdení za velezradu a 5. júna 1568 popravení v Bruseli. Konfiškácie majetku, rozsudky a odchod ďalších odporcov do exilu rozšírili konflikt za hranice pôvodných náboženských a správnych sporov.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Prvý väčší ozbrojený vpád exulantov v roku 1568 viedli príbuzní Viliama Oranžského. Vojsko Ľudovíta Nasavského zvíťazilo 23. mája pri Heiligerlee; v bitke padol jeho brat Adolf Nasavský. Alba však Ľudovítovo vojsko 21. júla porazil pri Jemmingene. Viliamov vlastný jesenný pochod do Brabantska neprinútil kráľovské vojsko k rozhodujúcej bitke a po nedostatku peňazí a zásob sa jeho armáda rozpadla. Rok 1568 sa preto často uvádza ako začiatok [[Osemdesiatročná vojna|osemdesiatročnej vojny]], hoci povstanie nemalo jeden všeobecne prijatý počiatočný okamih a jeho prvé politické, náboženské i vojenské fázy sa vyvíjali odlišne v jednotlivých provinciách.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> === Kráľovská rodina a otázka následníctva === [[Súbor:Elizabeth.of.Valois.JPG|thumb|right|upright=0.85|alt=Portrét Alžbety z Valois v tmavých bohato zdobených šatách, držiacej miniatúrny portrét Filipa II.|[[Alžbeta z Valois]] na portréte z rokov 1561 – 1565 pripisovanom Sofonisbe Anguissolovej. V pravej ruke drží miniatúrny portrét Filipa II.]] Začiatkom šesťdesiatych rokov zostával jediným legitímnym mužským potomkom Filipa II. infant [[Don Carlos (1545 – 1568)|Carlos]], syn jeho prvej manželky [[Mária Manuela Portugalská|Márie Manuely Portugalskej]]. Kastílske kortesy mu 22. februára 1560 v Tolede zložili prísahu ako kniežaťu astúrskemu a dedičovi Koruny Kastílie. Právne potvrdenie nástupníctva však neodstraňovalo neistotu spôsobenú jeho zdravotným stavom ani potrebu ďalších potomkov.<ref name="ParkerPhilip">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Philip II | vydanie = 4 | vydavateľ = Open Court | miesto = Chicago | rok = 2002 | strany = 89 – 93, 201 | isbn = 978-0-8126-9519-9 | jazyk = po anglicky}}</ref> Alžbeta z Valois prekonala viacero neúspešných tehotenstiev vrátane potratu dvojičiek v roku 1564. Dňa 12. augusta 1566 porodila dcéru [[Izabela Klára Eugénia Španielska|Izabelu Kláru Eugéniu]] a 10. októbra 1567 druhú dcéru [[Katarína Michaela Španielska|Katarínu Michaelu]]. Obe sa dožili dospelosti a Filip sa osobitne podieľal na ich výchove a neskorších dynastických plánoch. Narodenie dcér však nezabezpečilo mužskú následnosť, preto don Carlos zostával až do smrti jediným žijúcim legitímnym synom panovníka.<ref name="KamenPhilip"/><ref name="Parker2014"/> Pri ďalšom tehotenstve kráľovná 3. októbra 1568 predčasne porodila dcéru Juanu, ktorá krátko po narodení zomrela. Alžbeta v ten istý deň zomrela v Aranjueze na komplikácie spojené s pôrodom. Jej smrť vo veku 23 rokov ukončila osobné dynastické spojenie vytvorené mierom z Cateau-Cambrésis, nezrušila však diplomatické styky medzi oboma dvormi. Keďže don Carlos zomrel už v júli, Filip II. zostal na konci roka 1568 bez žijúceho mužského dediča a otázka ďalšieho manželstva nadobudla bezprostredný politický význam.<ref name="KamenPhilip"/><ref name="Parker2014"/> === Don Carlos === [[Súbor:Alonso Sánchez Coello - Infant Don Carlos of Spain - Google Art Project.jpg|thumb|left|upright=0.85|alt=Celopostavový portrét mladého dona Carlosa v čiernom odeve|Don Carlos na portréte [[Alonso Sánchez Coello|Alonsa Sáncheza Coella]] z roku 1564. V tom čase bol formálne uznaným následníkom trónu, samostatnú správnu alebo vojenskú právomoc však nedostal.]] Don Carlos študoval od roku 1561 v [[Alcalá de Henares]] spolu so svojím strýkom [[Juan de Austria|donom Juanom de Austria]] a bratrancom [[Alexander Farnese|Alexandrom Farnese]]. Dňa 19. apríla 1562 spadol na schodoch a utrpel vážne poranenie hlavy. Lekári po zhoršení jeho stavu vykonali trepanáciu lebky; medzi prizvanými odborníkmi bol aj anatóm [[Andreas Vesalius]]. Carlos sa zotavil, no jeho zdravotné ťažkosti pokračovali. Správy diplomatov a dvoranov mu pripisujú prudké zmeny správania, záchvaty hnevu a telesnú slabosť, tieto svedectvá však vznikali v prostredí politických sporov a neumožňujú spätne stanoviť jednoznačnú lekársku diagnózu.<ref name="KamenPhilip"/><ref name="ParkerPhilip"/> Princ očakával, že ako následník dostane miesto vo vláde alebo vojenské velenie. Zaujímal sa najmä o Nizozemsko a žiadal, aby tam mohol odísť ako kráľov zástupca. Filip II. a jeho poradcovia mu však pre jeho zdravotný stav, správanie a nedostatok skúseností odmietli zveriť nezávislú právomoc. Carlos sa zároveň stal predmetom viacerých neuskutočnených sobášnych plánov, medzi ktorými bola aj arcivojvodkyňa Anna Rakúska. Nesúlad medzi jeho dynastickým postavením a praktickým vylúčením z rozhodovania prehlboval konflikt s otcom a s členmi dvora.<ref name="ParkerPhilip"/><ref name="Parker2014"/> Koncom roka 1567 sa Carlos pokúšal získať peniaze a pomoc na odchod z dvora, pričom svoj zámer oznámil donovi Juanovi de Austria. Ten o veci informoval kráľa. Filip II. už disponoval správami o synových vyhrážkach a kontaktoch a dospel k záveru, že jeho odchod by mohol vyvolať dynastickú a politickú krízu. V noci zo 17. na 18. januára 1568 vstúpil s niekoľkými radcami do princových komnát v madridskom Alcázare, dal zaistiť jeho zbrane a písomnosti a oznámil mu zadržanie. Carlos zostal uväznený vo vlastných izbách a jeho kontakt s okolím bol prísne obmedzený. Vybraná skupina radcov zhromažďovala svedectvá a skúmala zaistené písomnosti, neprebehol však verejný súdny proces ani nebol vyhlásený verejný rozsudok.<ref name="ParkerPhilip"/><ref name="Parker2014"/> Kráľ oznámil zadržanie kortesom, pápežovi a príbuzným na európskych dvoroch, no uviedol iba všeobecné dôvody súvisiace so štátnym záujmom a synovým správaním. Neúplné vysvetlenie poskytlo priestor na šírenie protichodných správ. Počas väzby Carlos striedal obdobia odmietania potravy s nepravidelným a nadmerným jedením a jeho už predtým oslabené zdravie sa zhoršovalo. Zomrel 24. júla 1568. Zachovaná dokumentácia neposkytuje spoľahlivý dôkaz, že Filip II. nariadil jeho otrávenie alebo popravu; podozrenia sa však stali súčasťou protišpanielskej politickej publicistiky a neskoršieho literárneho spracovania princovho osudu.<ref name="ParkerPhilip"/><ref name="KamenPhilip"/> === Politika voči granadským moriskom a začiatok povstania === [[Súbor:Weiditz Trachtenbuch 105-106.jpg|thumb|right|upright=1.0|alt=Dobová kresba moriskej rodiny v odevoch používaných v Granade|Moriská rodina z Granady v cestovnom odeve na kresbe [[Christoph Weiditz|Christopha Weiditza]] z prvej polovice 16. storočia. Vyobrazenie vzniklo niekoľko desaťročí pred zákazmi z rokov 1566 – 1567 a dokumentuje odevné zvyklosti, ktoré úrady neskôr obmedzovali.]] Osobitnú náboženskú a správnu otázku predstavovalo obyvateľstvo bývalého [[Granadský emirát|Granadského emirátu]]. [[Moriskovia]] boli moslimovia a potomkovia moslimov, ktorí prijali krst – vo veľkej miere pod nátlakom – a právne boli kresťanmi. Mnohí naďalej používali arabčinu, nosili osobitný odev a zachovávali rodinné, sviatočné a hygienické zvyklosti odlišné od väčšinového obyvateľstva. Ich náboženská prax nebola jednotná: časť tajne udržiavala islamské obrady, iní sa rôznym spôsobom začleňovali do katolíckej spoločnosti. Cirkevné a kráľovské orgány však kultúrne odlišnosti často pokladali za prekážku úplnej christianizácie a za možný znak skrytého islamu.<ref name="Harvey">{{Citácia knihy | priezvisko = Harvey | meno = L. P. | titul = Muslims in Spain, 1500 to 1614 | vydavateľ = University of Chicago Press | miesto = Chicago – Londýn | rok = 2005 | strany = 204 – 237 | isbn = 978-0-226-31963-6 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="DominguezVincent">{{Citácia knihy | priezvisko = Domínguez Ortiz | meno = Antonio | priezvisko2 = Vincent | meno2 = Bernard | titul = Historia de los moriscos: vida y tragedia de una minoría | vydavateľ = Alianza Editorial | miesto = Madrid | rok = 1993 | strany = 32 – 47 | isbn = 978-84-206-2415-0 | jazyk = po španielsky}}</ref> Postoj vlády ovplyvňovali aj bezpečnostné pomery v Stredomorí. Granadské pobrežie bolo vystavené korzárskym nájazdom a úrady sa obávali, že osmanské alebo severoafrické sily by mohli pri útoku využiť miestnu pomoc. Niektorí jednotlivci skutočne udržiavali kontakty s druhým brehom Stredozemného mora alebo sa pripájali k ozbrojeným skupinám v horách, z toho však nemožno vyvodzovať jednotné politické správanie všetkých moriskov. Napätie zvyšovali majetkové spory, dane, zásahy úradníkov, činnosť inkvizície a rozdiely medzi starousadlíkmi a prisťahovalcami z iných častí Kastílie.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> Cirkevná synoda granadskej provincie, zvolaná v roku 1565 z podnetu arcibiskupa Pedra Guerrera, žiadala, aby sa začali dôsledne uplatňovať asimilačné opatrenia pripravené už za Karola V., ktorých výkon bol dlhý čas odkladaný. Po rokovaní osobitnej komisie Filip II. 17. novembra 1566 schválil pragmatiku, ktorú v Granade verejne vyhlásili 1. januára 1567. Nariadenie obmedzovalo používanie hovorenej i písanej arabčiny, moriský odev a závoje, osobitné mená, svadobné a hudobné zvyklosti vrátane tancov ''zambras'' a používanie verejných kúpeľov. Pre niektoré ustanovenia určilo prechodné lehoty, celkovým cieľom však bolo odstrániť verejne rozpoznateľné kultúrne osobitosti granadských moriskov a podriadiť ich dôslednejšiemu cirkevnému i svetskému dohľadu.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> Granadský moriský predstaviteľ Francisco Núñez Muley predložil prezidentovi kráľovskej kancelárie Pedrovi de Deza rozsiahle memorandum. Tvrdil v ňom, že jazyk, odev, kúpele a slávnostné zvyky sú prevažne regionálnymi tradíciami a samy osebe nedokazujú islamskú vieru. Upozorňoval tiež na praktické a hospodárske dôsledky náhleho zákazu a žiadal zachovanie alebo zmiernenie opatrení. Jeho argumenty ani ďalšie prosby neviedli k odvolaniu pragmatiky. Pokusy o jej presadzovanie posilnili medzi moriskami obavy zo straty spoločenského postavenia, majetku a kultúrnej identity.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> [[Súbor:Rebelión de Las Alpujarras.svg|thumb|left|upright=1.25|alt=Mapa Granadského kráľovstva s vyznačenými oblasťami povstania v Alpujarrách|Hlavné oblasti [[Povstanie v Alpujarrách|povstania v Alpujarrách]] v rokoch 1568 – 1571. Nepokoje sa začali koncom decembra 1568 a ich potlačenie patrilo už k nasledujúcej fáze Filipovej vlády.]] Po neúspechu petícií začali skupiny moriských predákov pripravovať ozbrojený odpor. Povstanie vypuklo na Štedrý večer 24. decembra 1568 v hornatom území južne od Granady. Hernanda de Córdoba y Válor, príslušníka moriskej aristokracie, povstalci vyhlásili za kráľa pod menom Abén Humeya. Pokus Faraxa Aben Faraxa strhnúť v noci z 24. na 25. decembra obyvateľstvo granadskej štvrte Albaicín neuspel, vzbura sa však rozšírila do dedín v [[Alpujarras|Alpujarrách]] a priľahlých oblastiach. Odľahlý a členitý terén sťažoval zásah kráľovských jednotiek a miestny konflikt sa postupne zmenil na rozsiahlu vojnu, ktorej ďalší priebeh presiahol rok 1568.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> == Vojny a politické krízy (1569 – 1573) == Roky 1569 až 1573 priniesli súbežné konflikty v niekoľkých častiach monarchie Filipa II. Povstanie [[Moriskovia|Moriskov]] v bývalom [[Granadské kráľovstvo|Granadskom kráľovstve]], ktoré sa začalo na konci roku 1568, prerástlo do rozsiahlej horskej vojny. V Stredomorí vyvolalo osmanské napadnutie [[Cyprus|Cypru]] vznik [[Svätá liga (1571)|Svätej ligy]] a námornú [[Bitka pri Lepante|bitku pri Lepante]]. V [[Habsburské Nizozemsko|Nizozemsku]] sa zároveň odpor proti vláde vojvodu z Alby zmenil po dobytí Brielle v roku 1572 na územne zakotvené povstanie, ktoré sa stalo ďalšou fázou [[Osemdesiatročná vojna|osemdesiatročnej vojny]]. Tieto udalosti prebiehali popri napätých vzťahoch s [[Anglické kráľovstvo|Anglickom]] a popri snahe zabezpečiť nástupníctvo po smrti princa [[Don Carlos|Carlosa]]. Filip o jednotlivých otázkach rozhodoval prostredníctvom osobitných rád a veliteľov, ich riešenie však spájali nároky na vojsko, loďstvo, úver a pravidelné zásobovanie.<ref name="ParkerGrandStrategy115">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | isbn = 0-300-07540-5 | strany = 115–177 | jazyk = anglicky}}</ref> === Potlačenie povstania v Alpujarrách === [[Súbor:Alonso Sánchez Coello - Don Juan de Austria armado (1567).jpg|náhľad|vpravo|upright=0.82|[[Juan de Austria|Don Juan de Austria]] v brnení na portréte [[Alonso Sánchez Coello|Alonsa Sáncheza Coella]] z roku 1567. Filip II. poveril svojho nevlastného brata velením hlavného kráľovského vojska v záverečnej fáze vojny v Granade.]] Po vypuknutí povstania koncom roka 1568 a zvolení Abéna Humeyu za kráľa (pozri vyššie) sa boje počas roka 1569 rozšírili do horských oblastí medzi Granadou, Almeríou a Málagou. Kráľovské sily spočiatku nevystupovali pod jednotným poľným velením. Zo západu postupoval granadský generálny kapitán [[Íñigo López de Mendoza y Mendoza|Íñigo López de Mendoza]], markíz z Mondéjaru, zatiaľ čo vo východnej časti kráľovstva operoval [[Luis Fajardo de la Cueva]], markíz z Los Vélez. Mondéjar začiatkom roku 1569 prenikol cez hornaté územie do údolia Poqueira, obsadil niekoľko povstaleckých sídel a prijímal kapitulácie skupín, ktoré zložili zbrane. Jeho ochota rokovať o milosti vychádzala aj z nedostatku pravidelného vojska a zásob. Na kráľovskom dvore však vyvolávala podozrenie, že miernejšie podmienky umožnia povstalcom znovu sa ozbrojiť. Oddiely Los Véleza zasa postupovali z Murcie a Almeríe a ich operácie sprevádzalo rozsiahle plienenie a zotročovanie zajatcov. Nezladené velenie, násilie vojakov a porušovanie ochranných listín prispeli k tomu, že časť už podrobených obcí opäť prešla na stranu povstalcov.<ref name="FernandezAlvarezAlpujarras">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa Calpe | rok = 1998 | isbn = 84-239-9736-7 | strany = 451–465 | jazyk = španielsky}}</ref><ref name="HarveyAlpujarras">{{Citácia knihy | priezvisko = Harvey | meno = L. P. | titul = Muslims in Spain, 1500 to 1614 | miesto = Chicago; London | vydavateľ = University of Chicago Press | rok = 2005 | isbn = 978-0-226-31963-6 | strany = 204–237 | jazyk = anglicky}}</ref> Na čele povstania stál Fernando de Válor, ktorý prijal meno [[Abén Humeya]] a nechal sa vyhlásiť za kráľa. Jeho autorita závisela od súhlasu miestnych predákov a od schopnosti udržiavať vzťahy medzi jednotlivými skupinami Moriskov, horskými ozbrojencami označovanými ako ''monfíes'' a bojovníkmi prichádzajúcimi z [[Alžír|Alžíru]] a ďalších častí severnej Afriky. Počet povstalcov nemožno presne určiť. Správy francúzskych a janovských diplomatov odhadovali približne 4 000 ozbrojených mužov začiatkom roku 1569 a až 25 000 na jar 1570; druhý údaj zahŕňal aj niekoľko tisíc severoafrických a osmanských bojovníkov a v historiografii sa používa iba ako dobový odhad. Povstalecké oddiely využívali členitý terén, napádali menšie posádky a prerušovali cesty, nedokázali však vytvoriť trvalú spoločnú poľnú armádu. V októbri 1569 bol Abén Humeya po vnútornom spore zavraždený vlastnými stúpencami. Vedenie prevzal jeho príbuzný Diego López, známy ako [[Abén Aboo]].<ref name="DominguezVincent" /><ref name="FernandezAlvarezAlpujarras" /> Filip II. reagoval postupným sústredením väčších síl a centralizáciou velenia. Don Juan de Austria prišiel do Granady už v apríli 1569 a predsedal poradnému orgánu, ktorý mal koordinovať vojenské a správne opatrenia. Spočiatku ho kráľ obmedzil podrobnými pokynmi a prikázal mu, aby bez súhlasu rady nepodnikal samostatné operácie. Keď sa však povstanie ďalej šírilo, Filip rozhodol o nasadení pravidelných jednotiek z Kastílie a Talianska, o posilnení pobrežnej stráže a o nahradení dovtedajšieho rozdeleného velenia. Koncom roku 1569 dostal don Juan právomoc viesť hlavnú poľnú armádu. V januári 1570 začal ťaženie s približne 12 000 mužmi; ďalšie kráľovské sily operovali pod vedením [[Gonzalo Fernández de Córdoba (1520 – 1578)|vojvodu zo Sessy]] a markíza z Los Vélez. Počet vojakov sa počas kampane menil v dôsledku príchodu posíl, chorôb, dezercie a potreby ponechávať posádky v obsadených sídlach.<ref name="HarveyAlpujarras" /><ref name="DominguezVincent" /> Jednou z hlavných operácií bolo obliehanie opevneného mestečka [[Galera (Granada)|Galera]], kam sa uchýlilo civilné obyvateľstvo i povstalci. Kráľovské vojsko použilo delostrelectvo, zákopové práce a opakované útoky proti obrane umiestnenej na strmom teréne. Po približne siedmich týždňoch odporu obsadilo Galeru 10. februára 1570. Po dobytí nasledovalo zabíjanie časti obrancov a obyvateľov, zotročovanie zajatcov a zničenie sídla; rozsah strát uvádzajú dobové kroniky rozdielne. Don Juan potom postupoval na [[Serón]] a na jar spojil svoje sily s armádou vojvodu zo Sessy. Súbežné operácie, ničenie zásob a kontrola prístupových ciest obmedzovali možnosť povstalcov sústreďovať sa vo väčších skupinách. Boj mal pritom na oboch stranách podobu útokov proti obciam, popráv zajatcov, odvádzania civilistov a ničenia úrody, pričom civilné obyvateľstvo tvorilo veľkú časť obetí.<ref name="FernandezAlvarezAlpujarras" /><ref name="HarveyAlpujarras" /> Na jar 1570 začala časť povstaleckých vodcov vyjednávať. V máji prijal Abén Aboo podmienky, podľa ktorých mali tí, ktorí odovzdajú zbrane, dostať milosť, no po správach o očakávanej pomoci zo severnej Afriky v odpore pokračoval. Pomoc prichádzajúca cez Stredozemné more zostala nepravidelná a nedokázala vyrovnať rastúcu prevahu kráľovských síl. Počas leta a jesene sa vzdávali ďalšie skupiny, kým zostávajúci povstalci ustupovali do odľahlých častí pohoria. Abén Aboo sa udržal s niekoľkými stovkami mužov do marca 1571. Dňa 13. marca ho v jaskyni pri Bérchules zavraždili vlastní spoločníci, ktorí rokovali s kráľovskou stranou o milosti. Jeho smrť sa zvyčajne pokladá za koniec organizovanej fázy povstania, hoci menšie skupiny ozbrojencov pôsobili v horách aj neskôr.<ref name="DominguezVincent" /><ref name="FernandezAlvarezAlpujarras" /> Potlačenie povstania sprevádzalo nútené premiestnenie väčšiny granadských Moriskov. Čiastkové deportácie sa uskutočňovali už počas bojov a zasiahli aj obyvateľov mesta Granada, ktorí sa k povstaniu nepripojili. Všeobecné vysídľovanie sa začalo 1. novembra 1570. Úrady zhromažďovali ľudí v kostoloch, nemocniciach a určených zberných miestach a potom ich v sprievode vojakov posielali do [[Andalúzia|západnej Andalúzie]], oboch Kastílií, [[Estremadura|Extremadury]] a ďalších vnútrozemských oblastí Kastílskej koruny. Presuny prebiehali aj počas nepriaznivého počasia; nedostatok potravín, choroby a vyčerpanie spôsobili úmrtia počas cesty. Odhady celkového počtu vysídlených sa pohybujú približne medzi 80 000 a 90 000 osobami, presnú hranicu však komplikuje viacero deportačných vĺn, návraty utečencov a neúplná evidencia.<ref name="HarveyDispersal">{{Citácia knihy | priezvisko = Harvey | meno = L. P. | titul = Muslims in Spain, 1500 to 1614 | miesto = Chicago; London | vydavateľ = University of Chicago Press | rok = 2005 | isbn = 978-0-226-31963-6 | strany = 230–237 | jazyk = anglicky}}</ref><ref name="DominguezVincent" /> Rozptýlenie malo zároveň bezpečnostný, konfesijný a hospodársky rozmer. Koruna chcela znemožniť opätovné vytvorenie súvislého moriského územia v granadských horách, deportovaných však potrebovala usadiť tak, aby ich mohli kontrolovať miestne svetské a cirkevné úrady. Pragmatika zo 6. októbra 1572 upravila ich registráciu, pohyb a pobyt v pridelených sídlach. Pôda a domy po vysídlených obyvateľoch boli inventarizované a postupne prideľované kresťanským osadníkom z iných častí monarchie. Presídľovanie nenahradilo pôvodné obyvateľstvo okamžite: vojna, vysídlenie a poškodenie zavlažovacích systémov, sadov a remeselných prevádzok znížili počet obyvateľov i produkciu viacerých oblastí bývalého Granadského kráľovstva.<ref name="DominguezVincent" /><ref name="HarveyDispersal" /> === Štvrté manželstvo a otázka následníctva === [[Súbor:Anne of Austria Spain.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.82|[[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]], štvrtá manželka Filipa II., na portréte Alonsa Sáncheza Coella, približne 1571.]] Smrť princa Carlosa a kráľovnej Alžbety z Valois zanechala v roku 1568 Filipa iba s dvomi dcérami. Na vyriešenie tejto dynastickej krízy bola za novú nevestu vybraná arcivojvodkyňa [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna]], najstaršia dcéra cisára [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána II.]] a Filipovej sestry [[Mária Španielska (1528 – 1603)|Márie Španielskej]]. Anna bola teda Filipovou neterou a zároveň pochádzala z rakúskej vetvy Habsburgovcov. Pôvodne sa o nej uvažovalo ako o manželke princa Carlosa; po jeho smrti sa návrh premenil na sobáš s kráľom. Pre blízke príbuzenstvo bola potrebná pápežská dišpenzácia.<ref name="BorregoAnna">{{Citácia periodika | priezvisko = Borrego Gutiérrez | meno = Esther | titul = Realidad, crónica y opinión: los avatares del viaje de Anna de Austria a España (1570) a través de fuentes mixtas | periodikum = Mélanges de la Casa de Velázquez | ročník = 43 | číslo = 2 | dátum = 2013 | strany = 17–38 | doi = 10.4000/mcv.5105 | jazyk = španielsky}}</ref> Manželské kapitulácie boli podpísané v Madride 24. januára 1570. Sobáš v zastúpení sa konal 4. mája v [[Katedrála svätého Víta|Katedrále svätého Víta]] v Prahe; Filipa zastupoval Annin strýko [[Karol II. Štajerský]]. Nová kráľovná potom cestovala s bratmi Albertom a Václavom cez ríšske územia a Nizozemsko k Severnému moru, odkiaľ sa preplavila na kantábrijské pobrežie. Trasa bola prispôsobovaná vojenskej situácii a Filip dostával pravidelné správy o jej pohybe, sprievode a prijatiach v jednotlivých mestách. Osobný sobáš sa uskutočnil 14. novembra 1570 v kaplnke [[Alcázar v Segovii|segovského Alcázaru]]. Po pobyte vo Valsaíne a ďalších kráľovských sídlach vstúpila Anna 26. novembra slávnostne do Madridu.<ref name="BorregoAnna" /> Prvý syn manželov, Ferdinand, sa narodil 4. decembra 1571 a stal sa následníkom v jednotlivých kráľovstvách monarchie; v Kastílii niesol titul [[Princ astúrsky|princa astúrskeho]]. Jeho narodenie sa na dvore spájalo aj so správou o víťazstve pri Lepante, ktorá dorazila niekoľko týždňov predtým, a obe udalosti sa objavovali v súdobej dvorskej ikonografii a slávnostných textoch. Druhý syn, Carlos Lorenzo, sa narodil 12. augusta 1573. Do konca sledovaného obdobia tak mal Filip dvoch synov a dve dcéry; Ferdinand však zomrel v roku 1578 a Carlos Lorenzo už v roku 1575. Následníctvo preto zostalo závislé od ďalších detí kráľovského páru a napokon prešlo na ich syna, budúceho [[Filip III. (Španielsko)|Filipa III.]], narodeného v roku 1578.<ref name="RAHAnna">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ana de Austria | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/3543-ana-de-austria | vydavateľ = Real Academia de la Historia – Historia Hispánica | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = španielsky}}</ref> Anna dostala samostatnú kráľovskú domácnosť, ktorej zloženie, hodnosti a výdavky upravovala dvorská etiketa. Súčasťou rodinného okruhu zostali aj Filipove dcéry z predchádzajúceho manželstva. Zachovaná korešpondencia a účty dokladajú Anninu účasť na náboženských úkonoch, dvorských slávnostiach, udeľovaní priazne a objednávaní umeleckých a náboženských predmetov. Jej postavenie vyplývalo predovšetkým z úlohy kráľovnej manželky a matky možných dedičov; neznamenalo vytvorenie samostatného rozhodovacieho centra porovnateľného s kráľovskými radami.<ref name="BorregoAnna" /><ref name="RAHAnna" /> === Osmanské dobytie Cypru a vznik Svätej ligy === Kým kráľovské vojsko bojovalo v Granade, zmenila sa situácia vo východnom Stredomorí. Sultán [[Selim II.]] sa rozhodol zaútočiť na Cyprus, ktorý patril [[Benátska republika|Benátskej republike]] a ležal blízko osmanského pobrežia i námorných trás medzi Anatóliou, Sýriou a Egyptom. Osmanská vláda predložila Benátkam požiadavku na odstúpenie ostrova a po jej odmietnutí vyslala v lete 1570 invázne vojsko pod vedením [[Lala Mustafa Paša|Lalu Mustafu Pašu]]. [[Nikózia]] padla 9. septembra 1570 po niekoľkotýždňovom obliehaní. Väčšina ostrova následne prešla pod osmanskú kontrolu, zatiaľ čo posádka [[Famagusta|Famagusty]] pod velením [[Marco Antonio Bragadin|Marca Antonia Bragadina]] odolávala až do augusta 1571.<ref name="SettonLepanto">{{Citácia knihy | priezvisko = Setton | meno = Kenneth M. | titul = The Papacy and the Levant, 1204–1571 | zväzok = IV: The Sixteenth Century from Julius III to Pius V | miesto = Philadelphia | vydavateľ = American Philosophical Society | rok = 1984 | isbn = 0-87169-162-0 | strany = 995–1084 | jazyk = anglicky}}</ref> Benátski vyslanci žiadali pomoc pápeža i Filipa II., no ich záujmy sa úplne neprekrývali. Benátky sa usilovali predovšetkým zachrániť Cyprus a svoje obchodné pozície v Levante. Filip musel zohľadňovať obranu Sicílie, Neapola, Sardínie a španielskeho pobrežia, základne v severnej Afrike, vojnu v Granade a výdavky v Nizozemsku. Prvé spoločné námorné ťaženie v roku 1570 preto sprevádzali spory o velenie, zásobovanie a cieľ výpravy. Flotily Benátok, pápeža a Filipa sa síce spojili vo východnom Stredomorí, ale po správach o páde Nikózie a s príchodom nepriaznivého ročného obdobia sa rozišli bez pokusu o rozhodujúcu bitku. Neúspech posilnil úsilie pápeža [[Pius V.|Pia V.]] vytvoriť trvalejšie spojenectvo.<ref name="SettonLepanto" /><ref name="CapponiLepanto">{{Citácia knihy | priezvisko = Capponi | meno = Niccolò | titul = Victory of the West: The Great Christian-Muslim Clash at the Battle of Lepanto | miesto = Cambridge, Massachusetts | vydavateľ = Da Capo Press | rok = 2007 | isbn = 978-0-306-81544-7 | strany = 121–199 | jazyk = anglicky}}</ref> Rokovania prebiehali v Ríme od jesene 1570. Spornými bodmi boli rozsah každoročného príspevku, postavenie hlavného veliteľa, rozdelenie prípadnej koristi a otázka, či má koalícia chrániť najmä benátske državy na východe, alebo útočiť aj na osmanské a severoafrické základne ohrozujúce územia španielskej monarchie. Dohodu uzavreli v máji 1571 a 25. mája bola slávnostne vyhlásená v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike svätého Petra]]. Jadrom ligy boli pápež, Filip II. a Benátska republika; na výprave sa prostredníctvom vlastných alebo prenajatých lodí podieľali aj [[Janovská republika]], [[Savojské vojvodstvo]], [[Toskánske veľkovojvodstvo]], [[Urbinské vojvodstvo]] a [[Maltézsky rád]]. [[Francúzske kráľovstvo]] sa nepripojilo, pretože naďalej udržiavalo vlastné vzťahy s Osmanskou ríšou a prechádzalo náboženskými vojnami.<ref name="SettonLepanto" /> Zmluva predpokladala, že liga bude každoročne pripravovať 200 galér, 100 zásobovacích a dopravných plavidiel, 50 000 pešiakov, 4 500 jazdcov a potrebné delostrelectvo. Filip mal hradiť polovicu spoločných nákladov, Benátky tretinu a pápež zostávajúcu šestinu. Tieto ustanovenia predstavovali plánovaný rámec a nezodpovedali presne zloženiu každej neskoršej flotily. Za hlavného veliteľa bol ustanovený don Juan de Austria. Pápežské lode viedol [[Marcantonio Colonna]], benátske [[Sebastiano Venier]] a medzi veliteľmi lodí v španielskej službe mal dôležité postavenie janovský admirál [[Giovanni Andrea Doria]]. Filipove inštrukcie donovi Juanovi zdôrazňovali zachovanie jednoty koalície, zákaz riskovať flotilu bez primeraného dôvodu a potrebu rozhodovať po porade s poprednými veliteľmi.<ref name="SettonLepanto" /><ref name="GuilmartinLepanto">{{Citácia knihy | priezvisko = Guilmartin | meno = John F. | titul = Gunpowder and Galleys: Changing Technology and Mediterranean Warfare at Sea in the Sixteenth Century | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1974 | isbn = 0-521-20272-8 | strany = 203–255 | jazyk = anglicky}}</ref> [[Súbor:Plan of the Battle of Lepanto.png|náhľad|vpravo|upright=1.35|Plán rozostavenia flotíl v [[Bitka pri Lepante|bitke pri Lepante]]. Loďstvo Svätej ligy je označené modrou a osmanské loďstvo červenou farbou.]] V lete 1571 sa jednotlivé kontingenty zhromažďovali v [[Messina|Messine]] na Sicílii. Zostavovanie spoločnej flotily komplikovali rozdielne systémy velenia, oneskorené vyplácanie žoldu, nedostatok posádok a spory medzi benátskymi a španielskymi dôstojníkmi. Benátčania poskytli najväčší počet galér a všetkých šesť ťažkých [[galeasa|galeás]], zatiaľ čo Filipova monarchia zabezpečila veľkú časť pechoty, financií a lodí zo Španielska, Neapola, Sicílie a Janova. Don Juan rozdelil vojakov rôzneho pôvodu medzi lode tak, aby jednotlivé oddiely neboli úplne oddelené podľa príslušnosti k jednotlivým kontingentom. Tým sa znižovalo riziko, že spor medzi kontingentmi ochromí celú bojovú zostavu.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiLepanto" /> === Bitka pri Lepante === Flotila ligy vyplávala z Messiny 16. septembra 1571 a postupovala popri južnom pobreží Talianska a cez Iónske ostrovy. Pri [[Kefalónia|Kefalónii]] sa jej velitelia dozvedeli, že Famagusta kapitulovala 1. augusta. Osmanský veliteľ napriek dohodnutým podmienkam odchodu nechal Bragadina a ďalších benátskych dôstojníkov popraviť. Zánik poslednej benátskej pevnosti na Cypre odstránil pôvodný cieľ záchrannej výpravy, don Juan a väčšina veliteľov však rozhodli vyhľadať osmanské loďstvo. Ráno 7. októbra sa obe flotily priblížili v [[Patraský záliv|Patraskom zálive]] pri vstupe do Korintského zálivu, neďaleko osmanskej základne Lepanto, dnešného [[Nafpaktos|Nafpaktosu]].<ref name="SettonLepanto" /><ref name="CapponiBattle">{{Citácia knihy | priezvisko = Capponi | meno = Niccolò | titul = Victory of the West: The Great Christian-Muslim Clash at the Battle of Lepanto | miesto = Cambridge, Massachusetts | vydavateľ = Da Capo Press | rok = 2007 | isbn = 978-0-306-81544-7 | strany = 200–297 | jazyk = anglicky}}</ref> Presný počet lodí a mužov sa v jednotlivých prameňoch líši, pretože nie všetky zoznamy rovnako rozlišujú bojové galéry, menšie galioty, dopravné lode a plavidlá, ktoré sa k hlavnej zostave nepripojili. Najčastejšie rekonštrukcie prisudzujú Svätej lige 206 galér a šesť galeás. Z galér bolo približne 109 benátskych, 49 patrilo ku kontingentu španielskej monarchie, 27 poskytovali janovskí majitelia a zvyšok pripadal na pápeža, Maltézsky rád, Savojsko a Toskánsko. Osmanské loďstvo malo približne 230 galér a päťdesiat až šesťdesiat menších galiot, pričom aj tieto čísla zostávajú odhadom. Na oboch stranách sa nachádzali desaťtisíce námorníkov, veslárov a vojakov. Na lodiach ligy tvorili údernú silu pri boji zblízka najmä španielski, talianski a nemeckí pešiaci; osmanské lode niesli janičiarov a ďalšie pešie oddiely.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="SettonLepanto" /> Don Juan usporiadal flotilu do troch hlavných častí a zálohy. Ľavému krídlu pri pobreží velil Benátčan [[Agostino Barbarigo]], stredu s vlajkovou loďou ''Real'' sám don Juan a pravému krídlu Giovanni Andrea Doria. Zálohu viedol [[Álvaro de Bazán]], markíz zo Santa Cruz. Galeasy boli vysunuté pred hlavnú líniu a mali narušiť nepriateľské priblíženie paľbou ťažkého delostrelectva. Osmanskému stredu velil kapudan paša [[Müezzinzade Ali Paša]] z vlajkovej lode ''Sultana'', jeho pravé krídlo pri pobreží viedol Mehmed Sirocco a ľavé krídlo alžírsky miestodržiteľ [[Uluç Ali Paša]]. Obe zostavy sa snažili využiť svoje krídla na obchvat protivníka, pričom plytká voda pri severnom brehu obmedzovala priestor na manévrovanie.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Paľba galeás poškodila a rozptýlila časť osmanskej línie, bitka sa však nerozhodla samotným delostrelectvom. Po zrážke hlavných zostáv sa boj zmenil na sériu vzájomne prepojených stretnutí galér. Lode sa zachytávali hákmi, vojaci strieľali z arkebúz a postupovali pri abordáži cez paluby. Pri severnom pobreží prenikli Siroccove galéry medzi breh a ľavé krídlo ligy, ale Benátčania ich po ťažkom boji obkľúčili; Barbarigo utrpel smrteľné zranenie a Sirocco zahynul. V strede sa ''Sultana'' opakovane pokúsila obsadiť ''Real''. Posily z galér Colonnu a ďalších veliteľov umožnili vojakom ligy preniknúť na osmanskú vlajkovú loď. Ali Paša bol zabitý a ''Sultana'' dobytá, po čom sa odpor osmanského stredu rozpadol.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Na južnom krídle Doria odtiahol svoju zostavu ďalej od stredu, aby zabránil Uluçovi Alimu v obchvate. Medzi pravým krídlom a stredom ligy tým vznikol priestor, do ktorého osmanský veliteľ prenikol a napadol niekoľko izolovaných galér vrátane lodí Maltézskeho rádu. Situáciu zmenil príchod Bazánovej zálohy a lodí uvoľnených po víťazstve v strede. Uluç Ali sa vyhol obkľúčeniu a s časťou svojich galér ustúpil; išlo o jedinú väčšiu časť osmanskej zostavy, ktorá unikla v organizovanej skupine. Boj sa skončil v popoludňajších hodinách a víťazná flotila sa pre zhoršujúce počasie stiahla s korisťou a zajatými loďami k chráneným kotviskám.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="SettonLepanto" /> [[Súbor:The Battle of Lepanto by Paolo Veronese.jpeg|náhľad|vľavo|upright=0.92|''Alegória bitky pri Lepante'' od [[Paolo Veronese|Paola Veroneseho]], vytvorená krátko po bitke. Náboženské a politické alegórie tohto druhu nepredstavujú presný plán bojových operácií, ale spôsob ich súdobej interpretácie.]] Údaje o stratách sú nejednotné. Odborné odhady spravidla uvádzajú približne 7 500 až 10 000 mŕtvych na strane ligy a najmenej 20 000 zabitých alebo zajatých na osmanskej strane; ďalší muži zahynuli po potopení lodí. Spojenci zajali viac než sto osmanských galér a niekoľko desiatok ďalších potopili alebo zničili, zatiaľ čo približne tridsať až štyridsať plavidiel uniklo s Uluçom Alim. Z osmanských galér bolo oslobodených približne 10 000 až 15 000 kresťanských veslárov. Číselné rozpätia odrážajú rozdiely medzi hláseniami bezprostredných účastníkov, neskoršími súpismi a propagandistickými správami oboch strán.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Medzi vojakmi ligy bol aj [[Miguel de Cervantes]], ktorý slúžil v jednotke Diega de Urbinu na galére ''Marquesa''. Počas boja utrpel tri strelné zranenia, dve do hrude a jedno do ľavej ruky. Ruka mu nebola amputovaná, zranenie však trvalo obmedzilo jej pohyblivosť. Jeho prítomnosť je doložená služobnými a literárnymi prameňmi; neskoršie umelecké zobrazenia bitky napriek tomu nemožno používať ako doslovný záznam jednotlivých bojových situácií.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Víťazstvo zničilo väčšinu osmanskej poľnej flotily nasadenej v kampani roku 1571 a ukončilo jej operácie v danom období. Neviedlo však k znovudobytiu Cypru ani k trvalému zániku osmanskej námornej moci. Spojenecké lode boli poškodené, posádky vyčerpané a ročné obdobie neumožňovalo rozsiahlu následnú operáciu. Osmanská vláda počas zimy postavila a vystrojila nové galéry, hoci skúsených veliteľov, námorníkov a lukostrelcov nahrádzala ťažšie než samotné trupy. Bezprostredný vojenský výsledok a dlhodobejšie územné dôsledky bitky preto neboli totožné.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="SettonLepanto" /> === Rozpad ligy a výprava do Tunisu === Po smrti Pia V. 1. mája 1572 stratila liga svojho hlavného sprostredkovateľa. Nový pápež [[Gregor XIII.]] spojenectvo formálne podporoval, ale rozpory medzi jeho členmi pretrvávali. Benátky požadovali operácie vo východnom Stredomorí, ktoré by mohli viesť k návratu Cypru alebo k získaniu iného územia. Filipovi velitelia dávali prednosť cieľom súvisiacim s obranou Sicílie, Neapola a severoafrického pobrežia. V kampani roku 1572 sa obnovené osmanské loďstvo pod Uluçom Alim vyhýbalo rozhodujúcej bitke a opieralo sa o pevnosti pri [[Methoni|Modone]]. Spojenecká flotila nedokázala prinútiť protivníka k boju za podmienok, ktoré by jej vyhovovali, a neúspešný bol aj pokus proti [[Pylos|Navarinu]].<ref name="CapponiBattle" /><ref name="BraudelMediterranean">{{Citácia knihy | priezvisko = Braudel | meno = Fernand | titul = The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Philip II | zväzok = II | miesto = London | vydavateľ = Collins | rok = 1973 | isbn = 0-00-211536-0 | strany = 1088–1107 | jazyk = anglicky}}</ref> Benátska vláda medzičasom tajne rokovala s [[Vysoká porta|Vysokou portou]]. Mier uzavretý v marci 1573 potvrdil osmanskú držbu Cypru, zaviazal Benátky zaplatiť 300 000 dukátov a obnovil ich obchodné vzťahy s Osmanskou ríšou. Samostatný mier jedného z troch hlavných členov znamenal zánik spoločnej ligy. Z hľadiska Filipa II. sa tým uvoľnili lode pre západné Stredomorie, zároveň však zanikol rámec, v ktorom sa o náklady veľkej flotily delili Madrid, Benátky a pápež.<ref name="BraudelMediterranean" /><ref name="CapponiBattle" /> [[Súbor:John of Austria in Tunis, 1573.png|náhľad|vpravo|upright=0.86|Don Juan de Austria vstupuje do [[Tunis]]u v roku 1573. Knižná ilustrácia z 19. storočia je neskorším umeleckým zobrazením udalosti.]] Filip následne schválil výpravu proti Tunisu. Mesto bolo od zásahu Uluça Aliho v roku 1569 pod osmanskou kontrolou a nachádzala sa v ňom osmanská posádka, zatiaľ čo pevnosť [[La Goulette]] pri vstupe do tuniského jazera zostávala pod španielskou kontrolou. Don Juan vyplával na jeseň 1573 s viac než stovkou galér, ďalšími plavidlami a približne 20 000 vojakmi. Po príchode flotily sa osmanská posádka z mesta stiahla a don Juan obsadil Tunis v októbri takmer bez boja. Na trón dosadil hafsidského princa Muhammada a španielske jednotky začali budovať nové opevnenie, ktoré malo spolu s La Goulette zabezpečiť kontrolu prístupu k mestu.<ref name="WilliamsTunis">{{Citácia knihy | priezvisko = Williams | meno = Phillip | kapitola = The Strategy of Galley Warfare in the Mediterranean (1560–1620) | titul = Guerra y sociedad en la Monarquía Hispánica: política, estrategia y cultura en la Europa moderna (1500–1700) | zväzok = I | miesto = Madrid | vydavateľ = Fundación MAPFRE; Ediciones del Laberinto; CSIC | rok = 2006 | isbn = 978-84-8483-224-9 | strany = 891–920 | poznámka = editori Enrique García Hernán a Davide Maffi | jazyk = anglicky}}</ref> Rozhodnutie držať Tunis vytvorilo potrebu stálej posádky, zásobovania a dokončenia opevnenia na mieste, ktoré mohlo osmanské loďstvo napadnúť z východu. V kráľovských radách sa preto diskutovalo aj o lacnejšej možnosti zničiť obranné zariadenia mesta a ponechať iba La Goulette. Do konca roku 1573 však zostal Tunis pod ochranou španielskej posádky a klientského vládcu. Jeho strata v nasledujúcej osmanskej kampani roku 1574 už patrila do ďalšej fázy stredomorskej vojny.<ref name="WilliamsTunis" /><ref name="BraudelMediterranean" /> === Kríza vo vzťahoch s Anglickom === Napätie medzi Filipom II. a anglickou kráľovnou [[Alžbeta I.|Alžbetou I.]] sa na prelome rokov 1568 a 1569 zmenilo na obchodnú a diplomatickú krízu. Päť menších lodí, ktoré viezli striebro a zlato určené na vyplatenie vojska vojvodu z Alby v Nizozemsku, sa pred korzármi ukrylo v anglických prístavoch. Peniaze poskytli janovskí finančníci a vlastnícke právo ku kovu pred jeho odovzdaním Filipovým zástupcom nebolo jednoznačné. Anglická vláda zásielku zadržala a Alžbeta oznámila, že si ju požičia za rovnakých podmienok, za akých mala byť poskytnutá španielskemu kráľovi. Alba odpovedal zadržaním anglického majetku v Nizozemsku; nasledovali odvetné opatrenia proti nizozemským a španielskym obchodníkom v Anglicku a proti anglickým obchodníkom na územiach Filipovej monarchie. Spor obmedzil tradičný obchod medzi Anglickom a Antverpami a súčasne sťažil financovanie Flámskej armády.<ref name="MacCaffreyTreasure">{{Citácia knihy | priezvisko = MacCaffrey | meno = Wallace T. | titul = The Shaping of the Elizabethan Regime: Elizabethan Politics, 1558–1572 | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 1968 | strany = 271–290 | jazyk = anglicky}}</ref><ref name="ParkerBritishProblem">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | isbn = 0-300-07540-5 | strany = 147–178 | jazyk = anglicky}}</ref> Náboženský rozmer vzťahov zvýraznila bula ''[[Regnans in Excelsis]]'', ktorú Pius V. vydal 25. februára 1570. Pápež v nej Alžbetu exkomunikoval, vyhlásil ju za zbavenú nároku na vládu a jej poddaných oslobodil od povinnosti poslušnosti. Filip nebol pôvodcom buly a jej vydanie nebolo spojené s pripravenou španielskou vojenskou operáciou. V Madride a Bruseli sa obávali, že verejná výzva bez možnosti okamžitého zásahu vystaví anglických katolíkov prísnejšiemu postihu a sťaží tajné rokovania. Bula napriek tomu vytvorila politický rámec, v ktorom časť exilových katolíkov a odporcov Alžbety hľadala podporu pápeža a španielskeho kráľa pre zmenu na anglickom tróne.<ref name="ParkerBritishProblem" /><ref name="DoranForeignPolicy">{{Citácia knihy | priezvisko = Doran | meno = Susan | titul = Elizabeth I and Foreign Policy, 1558–1603 | miesto = London; New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2002 | isbn = 978-1-134-74120-5 | strany = 22–39 | jazyk = anglicky}}</ref> Najrozsiahlejším plánom tohto obdobia bolo [[Ridolfiho sprisahanie]], pomenované podľa florentského bankára Roberta Ridolfiho. Jeho účastníci počítali s oslobodením zajatej škótskej kráľovnej [[Mária Stuartová|Márie Stuartovej]], jej sobášom s [[Thomas Howard, 4. vojvoda z Norfolku|Thomasom Howardom, vojvodom z Norfolku]], povstaním anglických katolíkov a zásahom vojska z Nizozemska. Ridolfi počas roku 1571 navštívil Brusel, Rím a Madrid a tvrdil, že v Anglicku možno zhromaždiť rozsiahlu domácu podporu. Španielsky vyslanec v Londýne Guerau de Spes plán podporoval, vojvoda z Alby ho však považoval za nedostatočne pripravený. Upozorňoval na chýbajúci bezpečný prístav, neisté informácie o počte povstalcov, náročnosť prepravy niekoľkých tisíc vojakov cez more a nebezpečenstvo, že predčasný zásah vyvolá vojnu s Anglickom v čase povstania v Nizozemsku.<ref name="ParkerBritishProblem" /><ref name="MacCaffreyTreasure" /> Filip napokon vyjadril podmienečný súhlas s vojenskou pomocou, jej začatie však viazal na úspešné vnútorné povstanie a na podmienky, ktoré Alba nepokladal za splnené. Nešlo teda o už pripravenú inváziu s určeným dátumom a miestom vylodenia. Anglické úrady medzitým zachytili poslov a šifrovanú korešpondenciu a počas leta a jesene 1571 odkryli väzby medzi Ridolfim, Norfolkovými služobníkmi, Máriinými zástupcami a španielskym vyslancom. Norfolk bol zatknutý, v januári 1572 odsúdený za velezradu a 2. júna popravený. De Spes musel Anglicko opustiť na prelome rokov 1571 a 1572. Ridolfi zostal na kontinente a priamemu zatknutiu sa vyhol.<ref name="ParkerBritishProblem" /><ref name="DoranForeignPolicy" /> Alžbetina vláda sa napriek odhaleniu sprisahania usilovala zabrániť otvorenej vojne. Začiatkom marca 1572 prikázala [[Morskí gézovia|morským gézom]], aby opustili anglické prístavy, v ktorých dovtedy predávali korisť a dopĺňali zásoby. Toto rozhodnutie bezprostredne ovplyvnilo dianie v Nizozemsku, pretože flotila vyhnancov sa obrátila proti Brielle. Obchodný spor sa začal zmierňovať v roku 1573 predbežnou dohodou v [[Nijmegen|Nijmegene]]; otázky náhrad a obnovenia obchodu boli podrobnejšie upravené až dohodou v Bristole v auguste 1574. Anglo-španielske vzťahy tak zostali napäté, ale Filip a Alžbeta počas týchto rokov nevstúpili do vyhlásenej vojny.<ref name="MacCaffreyTreasure" /><ref name="DoranForeignPolicy" /> === Albova daňová politika v Nizozemsku === Vojvoda z Alby potreboval po roku 1568 zabezpečiť pravidelný príjem na žold, posádky, pevnosti a vojenské operácie. Dovtedajší spôsob financovania závisel od subvencií schvaľovaných provinciálnymi stavmi a od prevodov z iných častí monarchie. Tie prichádzali oneskorene, podliehali úrokom a mohli byť prerušené námornou alebo diplomatickou krízou, ako ukázalo zadržanie peňazí v Anglicku. Alba preto v roku 1569 predložil stavom sústavu troch daní podľa kastílskych vzorov: jednorazovú stotinu, teda jedno percento z hodnoty majetku; dvadsiatinu, päť percent z prevodu nehnuteľností; a desatinu, desať percent z predaja hnuteľného tovaru. Posledné dve dávky mali vytvoriť trvalejší príjem nezávislý od pravidelného súhlasu stavov.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="IsraelDutch">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | isbn = 978-0-19-873072-9 | strany = 170–199 | jazyk = anglicky}}</ref> Provinciálne stavy namietali, že pravidelná daň z každého predaja by zasiahla obchod a výrobu, pretože rovnaký výrobok mohol byť zdanený pri viacerých po sebe nasledujúcich transakciách. Spor sa týkal aj ústavnej otázky: trvalý príjem vyberaný bez nového stavovského súhlasu by zmenšil ich vplyv na vládu. Stavy napokon povolili stotinu a namiesto ďalších dvoch daní ponúkli časovo obmedzenú subvenciu. Keď sa Alba v roku 1571 pokúsil presadiť vyberanie desatiny, mestské rady, obchodníci a remeselníci kládli pasívny odpor; v niektorých mestách zostali obchody zatvorené a úradníci nedokázali vytvoriť spoľahlivý systém výberu. Alba túto daň v roku 1572 dočasne odložil výmenou za ďalšiu subvenciu. Konflikt však už spojil hospodárske námietky s odporom proti mimoriadnym súdom, vojenským posádkam a obmedzovaniu provinčných výsad.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> Kráľ podporoval zásadu, že Nizozemsko má väčšou mierou prispievať na vlastnú obranu, ale podrobnosti daňovej sústavy vytvorila Albova vláda v Bruseli. Pomalá komunikácia znamenala, že Filipove odpovede prichádzali s odstupom a reagovali na situáciu, ktorá sa už mohla zmeniť. Z Madridu sa preto nevydávali podrobné každodenné pokyny k samotnému výberu. Filip schvaľoval alebo odmietal návrhy predkladané guvernérom a radami, pričom súčasne požadoval zníženie výdavkov a pokračovanie vojenského tlaku. Rozpor medzi týmito požiadavkami sa prejavoval nevyplateným žoldom a rastúcim dlhom Flámskej armády.<ref name="ParkerGrandStrategy115" /><ref name="ParkerDutch" /> === Dobytie Brielle a územné rozšírenie povstania === [[Súbor:Capture of Brielle, April 1 1572 (Frans Hogenberg).jpg|náhľad|vľavo|upright=1.25|Morskí gézovia obsadzujú [[Brielle]] 1. apríla 1572. Dobová rytina [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]].]] Po odchode z Anglicka sa približne dve desiatky lodí morských gézov pod vedením [[Viliam II. de la Marck|Viliama de la Marcka, pána z Lumey]] a [[Willem Bloys van Treslong|Willema Bloysa van Treslong]] objavili 1. apríla 1572 pred Brielle na ostrove Voorne. V meste nebola pravidelná kráľovská posádka, preto ho gézovia po krátkom nátlaku obsadili. Pôvodne mohlo ísť o dočasné získanie zásob a útočiska, velitelia sa však rozhodli prístav udržať v mene [[Viliam I. Oranžský|Viliama Oranžského]]. Pokus holandského miestodržiteľa Maximiliena de Hénin, grófa z Bossu, získať Brielle späť neuspel. Dňa 6. apríla sa proti kráľovskej posádke vzbúrilo prístavné mesto [[Vlissingen]], ktoré kontrolovalo plavbu pri ústí Šeldy, a v nasledujúcich týždňoch sa k povstaniu pridali ďalšie sídla v Zeelande a Holandsku.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="TracyFounding">{{Citácia knihy | priezvisko = Tracy | meno = James D. | titul = The Founding of the Dutch Republic: War, Finance, and Politics in Holland, 1572–1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0-19-920911-8 | strany = 77–103 | jazyk = anglicky}}</ref> Šírenie povstania nebolo vo všetkých mestách rovnaké. Niekde prevzali moc miestni kalvíni a mestské milície, inde mestská rada vyjednávala s vyslancami princa Oranžského a ďalšie sídla sa pridali až pod vojenským tlakom. V máji prešlo na povstaleckú stranu obchodné mesto [[Enkhuizen]], čím gézovia získali prístup k [[Zuiderzee]]. Do leta ovládali alebo mali podporu vo väčšine miest Holandska a v časti Zeelandu; Amsterdam, Middelburg, Goes a niekoľko ďalších pevností zostali verné kráľovskej vláde. Územná súvislosť pobrežných oblastí, prístavy a miestne daňové príjmy poskytli povstaniu základňu, ktorú vpády Viliama Oranžského z roku 1568 nemali.<ref name="IsraelDutch" /><ref name="TracyFounding" /> Prevraty sprevádzalo konfesijné násilie. Ozbrojenci plienili alebo preberali katolícke kostoly a kláštory, vyháňali duchovných a v niektorých prípadoch ich zabíjali. V júli 1572 dal Lumey napriek výzvam na prepustenie popraviť v Brielle devätnásť katolíckych kňazov a rehoľníkov zajatých v Gorincheme, známych ako [[Gorcumskí mučeníci]]. Násilie nebolo obmedzené na jednu stranu konfliktu a jeho rozsah sa medzi mestami líšil. Viliam Oranžský sa usiloval podriadiť miestnych veliteľov vlastnej právomoci a presadzoval verejnú ochranu katolíkov, zároveň však potreboval vojenskú podporu radikálnych gézov a nedokázal ich konanie vždy kontrolovať.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> Zástupcovia povstaleckých miest sa zišli 19. júla 1572 v [[Dordrecht]]e na neautorizovanom zasadnutí [[Stavy Holandska|stavov Holandska]]. Uznali Viliama Oranžského za kráľovského miestodržiteľa Holandska, Zeelandu a Utrechtu a schválili financie na vedenie vojny. Formálne naďalej tvrdili, že konajú v mene Filipa II. a proti jeho zlým radcom a utláčateľskej správe. Súčasne však bez kráľovského súhlasu vyberali dane, menovali úradníkov a organizovali vojsko, čím si vytvárali vlastné mocenské štruktúry. Reformované bohoslužby získali verejné postavenie, hoci kalvíni tvorili iba menšinu obyvateľstva; katolícke bohoslužby boli v mnohých povstaleckých mestách postupne obmedzené alebo zakázané.<ref name="TracyFounding" /><ref name="IsraelDutch" /> Pobrežné povstanie bolo súčasťou širšieho útoku plánovaného Viliamom Oranžským a jeho spojencami. Jeho brat [[Ľudovít Nassauský]] prekvapivo obsadil [[Mons]] 24. mája 1572 s pomocou vojakov, ktorí prenikli do mesta v prestrojení. Oranžský v lete prekročil Rýn s námezdným vojskom a postupoval do Brabantska, kým hugenotské oddiely mali prísť z Francúzska. Alba sa vyhol všeobecnej bitke a sústredil sa na izoláciu Monsu. Masakra francúzskych protestantov počas [[Bartolomejská noc|Bartolomejskej noci]] 24. augusta a následný obrat francúzskej politiky znemožnili očakávanú rozsiahlu pomoc. Mons kapituloval 19. septembra za podmienok, ktoré umožnili odchod časti obrancov, a Oranžského hlavné vojsko sa pre nedostatok peňazí a zásob rozpadlo.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> === Kráľovská protiofenzíva a obliehania v rokoch 1572 – 1573 === Po páde Monsu obrátil Alba vojsko proti mestám, ktoré podporili povstanie. Bezprostredným cieľom bolo obnoviť spojenie medzi južnými provinciami a severom a odradiť ďalšie mestá od zmeny strany. Operácie viedol najmä jeho syn [[Fadrique Álvarez de Toledo y Enríquez de Guzmán|Fadrique Álvarez de Toledo]]. Začiatkom októbra 1572 sa bez odporu podriadil [[Mechelen]], ktorého obyvatelia sa pokúsili preukázať vernosť kráľovi. Vojaci napriek tomu mesto počas troch dní plienili. Mechelen bol potrestaný za predchádzajúce prijatie Oranžského posádky a korisť zároveň slúžila ako náhrada časti nevyplateného žoldu. Rozhodnutie povoliť plienenie prijalo kráľovské velenie, hoci rozsah násilia a krádeží už nedokázalo presne riadiť.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="TracyFounding" /> V novembri nasledovalo dobytie [[Zutphen]]u a v decembri [[Naarden]]u. Po vniknutí kráľovských jednotiek do oboch miest boli zabití obrancovia i civilisti; presné počty obetí nie sú známe a neskoršie správy ich často zväčšovali v rámci vojnovej propagandy. Popravy, požiare a plienenie však potvrdzujú pramene z oboch táborov. Alba a jeho velitelia používali trest ako zámernú výstrahu mestám, ktoré by odmietli kapitulovať, zatiaľ čo oranžistická tlač udalosti šírila ako dôkaz, že vzdanie sa nezaručuje bezpečnosť. Rovnaké ťaženie zahŕňalo aj úspešnú pomoc obliehanému mestu [[Goes]]: oddiel pod velením [[Cristóbal de Mondragón|Cristóbala de Mondragón]] prešiel v októbri 1572 za odlivu plytčinami Východnej Šeldy a prinútil povstalcov obliehanie prerušiť.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> [[Súbor:Beleg van Haarlem in 1573 - Siege of Haarlem in 1573 (Frans Hogenberg).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.28|[[Obliehanie Haarlemu]] v rokoch 1572 – 1573 na dobovej rytine Fransa Hogenberga. Obraz spája jednotlivé fázy obliehania do jednej kompozície.]] Ďalším cieľom sa stal [[Haarlem]], ktorého poloha medzi južnou a severnou časťou Holandska mala operačný význam pre obe strany. Fadrique začal mesto obliehať 11. decembra 1572. Obranu viedol Wigbolt Ripperda a posádku tvorili miestni ozbrojenci i francúzski, anglickí, škótski a nemeckí vojaci. Kráľovské delostrelectvo vytváralo prielomy v hradbách, obrancovia však stavali vnútorné zemné valy a odrazili prvé útoky. Obe strany používali míny a protimíny: obliehatelia sa snažili podkopať opevnenie, zatiaľ čo obrancovia razili vlastné chodby, aby nepriateľské práce zničili. Zásobovanie cez zamrznutú alebo loďami prekonávanú plochu Haarlemského jazera predlžovalo odpor mesta.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="DuffySiege">{{Citácia knihy | priezvisko = Duffy | meno = Christopher | titul = Siege Warfare: The Fortress in the Early Modern World, 1494–1660 | miesto = London; New York | vydavateľ = Routledge | rok = 1996 | isbn = 978-0-415-14649-4 | strany = 72–91 | jazyk = anglicky}}</ref> Kráľovské a amsterdamské lode porazili 26. mája 1573 povstaleckú flotilu na Haarlemskom jazere a obliehatelia následne uzavreli hlavné zásobovacie trasy. Viacero pokusov Viliama Oranžského dopraviť mestu pomoc po súši bolo odrazených. Po vyčerpaní potravín Haarlem 13. júla kapituloval. Mesto zaplatilo vysokú kontribúciu a väčšina civilného obyvateľstva nebola vystavená všeobecnému plieneniu, velitelia a veľká časť posádky však boli popravení; viacerých zajatcov zviazali po dvojiciach a utopili v rieke Spaarne. Počty popravených i celkové straty oboch strán sa v prameňoch odlišujú. Sedemmesačné obliehanie stálo kráľovskú armádu niekoľko tisíc mužov a ďalšie výdavky, ktoré prehlbovali nedoplatky žoldu.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="DuffySiege" /> Krátko po kapitulácii sa časť vojakov pri Haarleme vzbúrila a žiadala vyplatenie dlžného žoldu. Velenie muselo rokovať, zabezpečiť čiastočnú platbu a potrestať niektorých vodcov vzbury. Takéto vojenské nepokoje neznamenali prechod vojakov k povstalcom; vyplývali predovšetkým zo zmluvného chápania služby, podľa ktorého mali nárok na pravidelnú mzdu. Dočasne však obmedzili schopnosť armády okamžite pokračovať v ťažení a ukázali, ako tesne výsledky v Holandsku záviseli od prevodov peňazí a miestnych kontribúcií.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="ParkerGrandStrategy115" /> [[Súbor:Slag op de Zuiderzee - Battle of the Zuiderzee in 1573 (Frans Hogenberg).jpg|náhľad|vľavo|upright=1.28|[[Bitka na Zuiderzee]] v októbri 1573 na dobovej rytine Fransa Hogenberga. Povstalecké lode zajali kráľovského miestodržiteľa grófa z Bossu.]] Po Haarleme zaútočila kráľovská armáda na [[Alkmaar]]. Obliehanie sa začalo 21. augusta 1573. Mesto malo nedávno upravené opevnenie a vodnú priekopu, posádku posilnili vojaci, ktorí prežili boje pri Haarleme. Útok z 18. septembra obrancovia odrazili. Viliam Oranžský povolil prerazenie hrádzí a stúpajúca voda v okolitých poldroch zhoršovala zásobovanie a pohyb obliehateľov. Keďže ďalší útok sľuboval vysoké straty a jesenné počasie komplikovalo táborenie, Fadrique nariadil ústup; posledné jednotky odišli 8. októbra. Alkmaar sa tak stal prvým mestom, pri ktorom sa Albova armáda po začatí pravidelného obliehania musela stiahnuť bez kapitulácie obrancov.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="TracyFounding" /> O tri dni neskôr, 11. októbra, porazili lode morských gézov na Zuiderzee kráľovskú flotilu vedenú grófom z Bossu. Boj prebiehal v plytkých vodách a skončil sa zajatím Bossuovej vlajkovej lode aj samotného veliteľa. Výsledok sťažil zásobovanie Amsterdamu po vode a upevnil spojenie medzi povstaleckými mestami severného Holandska. V Zeelande pokračovalo obliehanie Middelburgu, zatiaľ čo v októbri začali kráľovské sily blokovať [[Leiden]]. Do konca roku 1573 teda kráľovská armáda ovládala väčšinu vnútrozemských a južných provincií, ale nedokázala odstrániť povstaleckú základňu v Holandsku a Zeelande.<ref name="IsraelDutch" /><ref name="TracyFounding" /> === Odvolanie vojvodu z Alby === Filip dostával o nizozemskej situácii správy prostredníctvom Albu, Štátnej rady, finančných úradníkov, vojenských veliteľov a osobitných vyslancov. Ich hodnotenia sa rozchádzali v otázke, či možno odpor zlomiť ďalšími trestnými opatreniami, alebo treba obnoviť rokovanie s provinciálnymi elitami. Kráľ neustúpil od požiadavky zachovať katolícke náboženstvo a vlastnú zvrchovanosť, súhlasil však s výmenou generálneho guvernéra. K rozhodnutiu prispeli dlhodobý odpor voči daniam, neúspech ukončiť povstanie, konflikty Albu s nizozemskými radcami, náklady armády a potreba vyskúšať inú kombináciu vojenských a politických prostriedkov.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="ParkerGrandStrategy115" /> Za Albovho nástupcu vybral Filip [[Luis de Requesens y Zúñiga|Luisa de Requesensa y Zúñigu]], ktorý predtým pôsobil ako vyslanec v Ríme, zúčastnil sa na prípravách stredomorskej flotily a od roku 1571 spravoval Milánske vojvodstvo. Requesens prišiel do Bruselu v novembri 1573 a úrad generálneho guvernéra prevzal koncom mesiaca. Alba opustil Nizozemsko v decembri. Výmena neznamenala okamžité zastavenie bojov ani zrušenie všetkých predchádzajúcich opatrení: nový guvernér zdedil nevyplatenú armádu, pokračujúce obliehania, rozdelené provincie a obmedzený priestor na náboženské ústupky.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> Na konci roku 1573 boli výsledky jednotlivých konfliktov rozdielne. Organizované povstanie v Granade bolo potlačené a väčšina tamojších Moriskov nútene rozptýlená po Kastílskej korune. Sobáš s Annou Habsburskou priniesol dvoch synov, hoci obaja neskôr zomreli v detstve. Svätá liga zvíťazila pri Lepante, ale rozpadla sa po osobitnom mieri Benátok a Cyprus zostal osmanský; španielska monarchia súčasne obsadila Tunis. Vzťahy s Anglickom sa po obchodnej kríze a Ridolfiho sprisahaní začali diplomaticky upravovať, zatiaľ čo povstanie v Holandsku a Zeelande získalo mestá, daňové zdroje a námorné základne. Filipova vláda preto vstupovala do roku 1574 s ukončenou vojnou v Granade, ale s pokračujúcimi záväzkami v severnej Afrike a Nizozemsku.<ref name="ParkerGrandStrategy115" /><ref name="BraudelMediterranean" /><ref name="ParkerDutch" /> == Krízy monarchie a portugalské nástupníctvo (1574 – 1581) == Roky 1574 – 1581 boli vo Filipovej vláde spojené so súbehom vojenských, finančných a dynastických problémov. Osmanské dobytie Tunisu ukončilo krátke obdobie španielskej prevahy v tejto časti severnej Afriky, zatiaľ čo vojna v Nizozemsku pokračovala napriek pokusom o rokovanie. Pozastavenie platieb kastílskej koruny v roku 1575 narušilo úverové a zásobovacie mechanizmy, od ktorých závisela [[Flámska armáda]], a nevyplácané jednotky sa opakovane búrili. Vyplienenie [[Antverpy|Antverp]] v novembri 1576 následne prispelo k dočasnému spojeniu dovtedy znepriatelených nizozemských provincií. Toto spojenectvo sa však v rokoch 1578 – 1579 rozpadlo a jednotlivé územia sa zoskupili v [[Únia v Arrase|Únii v Arrase]] a [[Utrechtská únia|Utrechtskej únii]].<ref name="ParkerDutchThird">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 145 – 198 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="IsraelDutch1570s">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | strany = 184 – 207 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Súčasne sa na Pyrenejskom polostrove po smrti portugalského kráľa [[Sebastián I. (Portugalsko)|Sebastiána I.]] v roku 1578 otvorila kľúčová otázka nástupníctva, ktorá napokon vyústila do dynastického a vojenského pripojenia [[Portugalské kráľovstvo|Portugalska]] k Filipovým dŕžavám.<ref name="DisneyPortugal1580">{{Citácia knihy | priezvisko = Disney | meno = A. R. | titul = A History of Portugal and the Portuguese Empire | zväzok = 1: Portugal: From Beginnings to 1807 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2009 | strany = 192 – 199 | isbn = 978-0-521-60397-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="LivermorePortugal1580">{{Citácia knihy | priezvisko = Livermore | meno = H. V. | titul = A New History of Portugal | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1969 | strany = 158 – 169 | isbn = 978-0-521-09571-6 | jazyk = angličtina}}</ref> === Strata Tunisu a obmedzenie stredomorskej vojny === Španielske obsadenie [[Tunis]]u v októbri 1573, uskutočnené flotou pod velením Filipovho nevlastného brata [[Ján Habsburský (1547 – 1578)|dona Juana de Austria]], nevytvorilo trvalú obrannú sústavu. Posádky museli zabezpečovať staršiu pevnosť [[La Goulette]] pri vstupe do Tuniského jazera aj nové opevnenie pri samotnom meste. Medzi oboma bodmi ležal priestor, ktorý bolo ťažké brániť proti početnej armáde podporovanej loďstvom. Madrid navyše rozhodoval o zásobovaní severoafrických pevností súčasne s financovaním vojny v Nizozemsku a s udržiavaním galér v západnom Stredomorí.<ref name="HessTunis1574">{{Citácia knihy | priezvisko = Hess | meno = Andrew C. | titul = The Forgotten Frontier: A History of the Sixteenth-Century Ibero-African Frontier | miesto = Chicago | vydavateľ = University of Chicago Press | rok = 1978 | strany = 92 – 99 | isbn = 978-0-226-33030-3 | doi = 10.7208/9780226330303 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="BraudelMediterraneanII">{{Citácia knihy | priezvisko = Braudel | meno = Fernand | titul = The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Philip II | zväzok = 2 | miesto = London | vydavateľ = Collins | rok = 1973 | strany = 1088 – 1130 | isbn = 0-00-211536-0 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Tunes urbs - under siege 1574.jpg|thumb|right|350px|alt=Dobová veduta Tunisu, pevností a osmanského loďstva počas obliehania|[[Tunis]] a [[La Goulette]] počas osmanského obliehania roku 1574 na pohľade vydanom [[Georg Braun|Georgom Braunom]] a [[Frans Hogenberg|Fransom Hogenbergom]] v roku 1575. Dobová veduta zachytáva mesto, pevnosti, vojenské tábory a loďstvo podľa kartografických konvencií 16. storočia.]] Osmanská vláda pripravila na rok 1574 rozsiahlu výpravu, ktorej cieľom bolo opätovné začlenenie Tunisu do sféry [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Pozemné sily viedol [[Koca Sinan Paša]], loďstvu velil [[Uluç Ali Paša]], vtedajší [[Kapudan paša|kapudan paša]]. Flotila dorazila k tuniskému pobrežiu v júli a vylodila vojsko s delostrelectvom. Po obkľúčení oboch španielskych oporných bodov padla 24. augusta La Goulette a 13. septembra aj pevnosť pri Tunise. Časť obrancov zahynula pri útokoch, ďalší sa dostali do zajatia; presné súhrnné počty uvádzané v dobových správach a neskoršej literatúre sa navzájom odlišujú.<ref name="HessTunis1574" /><ref name="BraudelMediterraneanII" /> Don Juan sa pokúšal zhromaždiť pomocné loďstvo na [[Sicília|Sicílii]], no výpravu nebolo možné pripraviť včas. Filip a jeho rady pritom odmietali riskovať neprimerane veľkú časť dostupných galér v operácii, ktorej výsledok bol po strate La Goulette neistý. Pád mesta a pevností ukončil vládu Španielskom podporovanej vetvy [[Hafsovci|Hafsovcov]] a obnovil osmanskú kontrolu nad Tunisom. Neznamenal však úplné vytlačenie hispánskej monarchie zo severoafrického pobrežia: v jej rukách zostali ďalšie ''presidios'', medzi nimi [[Oran]], [[Mers el-Kébir]] a [[Melilla]].<ref name="HessTunis1574" /> Strata Tunisu neviedla k novej rozhodujúcej námornej bitke porovnateľnej s [[Bitka pri Lepante|Lepantom]]. Obe mocnosti mali na konci 70. rokov 16. storočia ďalšie naliehavé záväzky. Filip sústreďoval rastúcu časť peňazí a vojska na Nizozemsko a neskôr na portugalskú nástupnícku otázku, zatiaľ čo sultán [[Murad III.]] začal v roku 1578 vojnu proti [[Safíjovská Perzia|Safíjovskej Perzii]]. Stredomorské násilie sa neskončilo – pokračovali korzárske prepady, zajímanie lodí a miestne strety –, rozsiahle výpravy ústredných flotíl však ustúpili.<ref name="BraudelMediterraneanII" /> Od roku 1577 prebiehali prostredníctvom kráľovského vyslanca Giovanniho Marglianiho rokovania s osmanskými predstaviteľmi. Výsledkom boli časovo obmedzené a opakovane obnovované dohody o prímerí, nie trvalá mierová zmluva upravujúca všetky sporné otázky. Rokovania prebiehali diskrétne aj preto, že Filip sa na verejnosti naďalej predstavoval ako ochranca katolíckych krajín pred osmanskou expanziou. Do roku 1581 sa napriek viacerým prerušeniam vytvoril stav, v ktorom sa Madrid ani Istanbul neusilovali o ďalšie priame meranie síl svojich hlavných flotíl.<ref name="TejadaMargliani">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tejada Carrasco | meno = Cristina | titul = La embajada Margliani: encuentros y desencuentros entre el Imperio Otomano y España en la época de Felipe II (1578–1581) | vydavateľ = Universidad de Alcalá | rok = 2017 | url = https://hdl.handle.net/10017/38628 | dátum prístupu = 2026-09-10 | poznámka = dizertačná práca | jazyk = španielčina}}</ref><ref name="BraudelMediterraneanII" /> === Requesensova vláda a vojna v Holandsku a Zeelande === [[Luis de Zúñiga y Requesens]], ktorý v novembri 1573 nahradil [[Fernando Álvarez de Toledo, 3. vojvoda z Alby|vojvodu z Alby]] vo funkcii generálneho miestodržiteľa Nizozemska, dostal od Filipa za úlohu obnoviť kráľovskú autoritu kombináciou vojenského tlaku a obmedzených ústupkov. V júni 1574 vyhlásil všeobecnú milosť, z ktorej však boli vyňatí vedúci predstavitelia povstania a ľudia obvinení z aktívneho [[Kalvinizmus|kalvinizmu]]. Dal tiež formálne ukončiť činnosť [[Krvavá rada|Rady nepokojov]], spojenej s Albovým represívnym režimom. Tieto opatrenia nezmenili základný spor: Filip nebol ochotný pripustiť verejné protestantské bohoslužby ani trvalé obmedzenie svojich panovníckych práv a povstalci v Holandsku a Zeelande odmietali odzbrojiť bez záruk svojich náboženských a politických požiadaviek.<ref name="ParkerDutchSecond">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 145 – 168 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KoenigsbergerNetherlands">{{Citácia knihy | priezvisko = Koenigsberger | meno = H. G. | titul = Monarchies, States Generals and Parliaments: The Netherlands in the Fifteenth and Sixteenth Centuries | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2001 | strany = 260 – 300 | isbn = 978-0-521-80330-4 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Slag op de Mookerheide, 1574 Serie 6 Nederlandse Gebeurtenissen, 1571-1576 (serietitel), RP-P-OB-78.765.jpg|thumb|right|330px|alt=Dobová rytina bitky pri Mookerheide|[[Bitka pri Mookerheide]] 14. apríla 1574 na dobovej spravodajskej rytine [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]]. V boji zahynuli [[Ľudovít Nasavský (1538 – 1574)|Ľudovít]] a [[Henrich Nasavský (1550 – 1574)|Henrich Nasavský]].]] Na jar 1574 sa Requesens musel vyrovnať s vpádom vojska, ktoré v Nemecku zhromaždili bratia [[Viliam I. Oranžský|Viliama Oranžského]] Ľudovít a Henrich Nasavskí. Ich zámerom bolo preniknúť k rieke [[Máza|Máze]], spojiť sa s Viliamovými silami a prinútiť kráľovské vojsko, aby zmiernilo tlak na obliehaný Leiden. Dňa 14. apríla 1574 ich pri Mookerheide zastavili jednotky Flámskej armády. Povstalecké vojsko bolo porazené a obaja nasavskí velitelia zahynuli. Víťazstvo zabránilo bezprostrednému spojeniu povstaleckých armád, no nevyriešilo situáciu v západných provinciách, kde povstalci kontrolovali veľkú časť vodných ciest a mohli využívať námorné spojenie medzi mestami.<ref name="ParkerDutchSecond" /><ref name="ParkerFlandersArmy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Army of Flanders and the Spanish Road, 1567–1659 | vydanie = 2. vydanie | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2004 | strany = 26 – 61 | isbn = 978-0-521-54392-7 | jazyk = angličtina}}</ref> Ešte pred bitkou pri Mookerheide sa kráľovská posádka vo [[Middelburg]]u, poslednom významnom opornom bode na ostrove [[Walcheren]], vzdala po dlhom obliehaní a prerušení zásobovania. Kapitulácia vo februári 1574 upevnila povstaleckú kontrolu nad väčšinou Zeelandu a nad prístupmi k ústiu [[Šelda|Šeldy]]. Requesens preto pokračoval v obliehaní Leidenu, ktorého poloha medzi [[Haag]]om, [[Amsterdam]]om a [[Utrecht (mesto)|Utrechtom]] mu dávala vojenský aj komunikačný význam. Prvé obliehanie bolo prerušené pre nasavský vpád; po Mookerheide kráľovské jednotky mesto opäť uzavreli.<ref name="ParkerDutchSecond" /><ref name="TracyDutchRepublic">{{Citácia knihy | priezvisko = Tracy | meno = James D. | titul = The Founding of the Dutch Republic: War, Finance, and Politics in Holland, 1572–1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2008 | strany = 99 – 142 | isbn = 978-0-19-920911-8 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:The relief of Leiden, by Joost Jansz Lanckaert.jpg|thumb|left|340px|alt=Tapiséria zobrazujúca vyslobodenie Leidenu|Vyslobodenie [[Leiden]]u 3. októbra 1574 na tapisérii Joosta Jansza Lanckaerta z rokov 1587 – 1589. Kompozícia znázorňuje zaplavené okolie mesta a postup povstaleckého loďstva.]] Obrana Leidenu sa opierala o mestské hradby, no s predlžujúcim sa obliehaním sa zhoršovalo zásobovanie a medzi obyvateľmi sa šírili choroby. Holandské stavy na návrh Viliama Oranžského rozhodli otvoriť hrádze a zaplaviť časť nízko položenej krajiny. Postup vody bol spočiatku pomalý, pretože vietor a výška terénu bránili povstaleckému loďstvu dostať sa k mestu. Začiatkom októbra sa však podmienky zmenili a oddiely takzvaných [[Gézovia|morských gézov]] pod velením Louisa de Boisota prenikli cez zaplavené územie. Kráľovské jednotky opustili svoje postavenia a 3. októbra 1574 dorazila pomoc do mesta. Obyvatelia počas obliehania utrpeli veľké straty hladom a epidémiami, ich presný počet však nemožno spoľahlivo určiť.<ref name="TracyDutchRepublic" /><ref name="ParkerDutchSecond" /> Neúspech pri Leidene ukázal obmedzenia kráľovskej armády v krajine, kde bolo možné používať hrádze, kanály a pobrežné loďstvo ako súčasť obrany. Povstalci zároveň nedokázali vytlačiť kráľovské posádky zo všetkých provincií. Amsterdam zostával na Filipovej strane a kráľovské jednotky ovládali dôležité vnútrozemské komunikácie. Výsledkom nebola súvislá frontová línia, ale sieť miest, pevností, riek a ostrovov, o ktoré sa bojovalo vojenskými operáciami, blokádami aj rokovaniami s miestnymi elitami.<ref name="TracyDutchRepublic" /><ref name="ParkerFlandersArmy" /> Na začiatku roka 1575 sa v [[Breda|Brede]] začali mierové rozhovory sprostredkované cisárskymi vyslancami. Kráľovskí zástupcovia ponúkali milosť, potvrdenie tradičných výsad a odchod časti zahraničných jednotiek, ak povstalci obnovia poslušnosť a zrieknu sa verejného protestantského kultu. Delegáti Holandska a Zeelandu žiadali náboženské záruky a riešenie postavenia vojska ešte pred úplným podriadením sa kráľovi. Rokovania sa skončili v júli bez dohody. Rozdiely sa netýkali iba formulácií, ale otázky, či môže panovník nariadiť jednotnú vieru aj proti vôli provinčných a mestských stavov a či sa povstalci môžu spoľahnúť na sľúbenú amnestiu po odzbrojení.<ref name="KoenigsbergerNetherlands" /><ref name="ParkerDutchSecond" /> Vojna preto pokračovala. Kráľovská armáda sa pokúšala prerezať spojenie medzi Holandskom a Zeelandom a v septembri 1575 zaútočila cez plytké vody na ostrov [[Schouwen-Duiveland|Schouwen]]. Po namáhavom prechode zatopeným terénom obsadila časť ostrova a začala obliehať [[Zierikzee]]. Operácia síce dokazovala, že Requesensove sily zostávali bojaschopné, súčasne však zvyšovala náklady na žold, zásoby a opevňovacie práce práve v čase, keď sa prerušil tok úverov z Kastílie.<ref name="ParkerDutchSecond" /><ref name="ParkerFlandersArmy" /> === Pozastavenie platieb a úverová kríza (1575 – 1577) === Financovanie Filipovej monarchie dlhodobo záviselo od predaja štátnych rent (''juros'') a krátkodobých úverových zmlúv (''asientos'') so súkromnými, najmä janovskými bankármi. Dňa 1. septembra 1575 Filip nariadil pozastavenie platieb z viacerých krátkodobých úverových zmlúv. V staršej literatúre sa tento krok často označoval ako „štátny bankrot“, nešlo však o zánik štátu ani o úplné odmietnutie všetkých dlhov. Koruna naďalej uznávala dlhodobé ''juros'' a vyplácala viaceré bežné záväzky; sporné boli predovšetkým podmienky a zabezpečenie ''asientos''. Kráľovská rada sa usilovala znížiť náklady na obsluhu dlhu, preskúmať zmluvy a prinútiť bankárov, aby prijali premenu časti pohľadávok na dlhodobejšie cenné papiere. V moderných pojmoch išlo o platobné moratórium a vynútenú reštrukturalizáciu vybranej časti verejného dlhu.<ref name="AlvarezChamley1575">{{Citácia periodika | priezvisko1 = Álvarez-Nogal | meno1 = Carlos | priezvisko2 = Chamley | meno2 = Christophe | titul = Philip II against the Cortes and the Credit Freeze of 1575–1577 | periodikum = Revista de Historia Económica / Journal of Iberian and Latin American Economic History | ročník = 34 | číslo = 3 | rok = 2016 | strany = 351 – 382 | doi = 10.1017/S0212610915000373 | jazyk = angličtina}}</ref> Rozhodnutie malo širšie následky, než kráľovskí radcovia predpokladali. Pohľadávky voči korune sa používali ako zábezpeka v súkromnom obchode a medzi bankami, takže ich zmrazenie narušilo úverové reťazce na kastílskych obchodných trhoch. Časť platieb na veľtrhoch sa zastavila, viaceré banky a obchodníci obmedzili nové úvery a finančníci odmietali uzatvárať ďalšie kontrakty, kým sa nevyriešia staré záväzky. Kríza preto nebola iba sporom medzi Filipom a niekoľkými janovskými veriteľmi; preniesla sa do domáceho úveru, obchodu a schopnosti vlády presúvať peniaze k armádam mimo Pyrenejského polostrova.<ref name="AlvarezChamley1575" /> Spor bol zároveň prepojený s rokovaniami medzi panovníkom a [[Kastílske kortesy|kastílskymi kortesmi]]. Koruna žiadala vyšší a spoľahlivejší daňový výnos, z ktorého by mohla hradiť staré dlhy a uzatvárať nové úvery. Zástupcovia miest sa bránili ďalšiemu zaťaženiu spotreby a požadovali kontrolu spôsobu vyberania daní. Rokovania sa pretiahli na viac ako dva roky. Až keď mestá prijali zvýšenie pravidelných príspevkov a koruna sa dohodla s väčšinou veriteľov, bolo možné obnoviť bežnejšie fungovanie úverového trhu.<ref name="AlvarezChamley1575" /> V decembri 1577 uzavrela koruna s bankármi dohodu známu ako ''medio general''. Časť splatných pohľadávok bola uznaná za nových podmienok, časť sa zmenila na ''juros'' a pri niektorých záväzkoch sa znížili úroky alebo nominálna hodnota. Finančníci výmenou získali právne potvrdené nároky na určené kráľovské príjmy a opäť začali poskytovať služby potrebné na medzinárodné prevody. Dohoda neodstránila dlhodobý rozdiel medzi príjmami monarchie a nákladmi jej vojen, ukončila však bezprostredné zmrazenie úverov z rokov 1575 – 1577.<ref name="AlvarezChamley1575" /> Pre Nizozemsko bol rozhodujúci časový súbeh úverovej krízy s obliehaním Zierikzee. Peniaze určené na žold prichádzali oneskorene alebo vôbec a nedoplatky sa pridávali k starším dlhom voči vojakom. Vzbura vojenskej jednotky v ranom novoveku neznamenala automaticky prechod na stranu nepriateľa. Vojaci si spravidla vytvorili vlastnú organizáciu, zvolili hovorcov, odmietali plniť rozkazy a obsadili miesto, z ktorého mohli vynútiť vyplatenie žoldu. Zásobovanie si však často zabezpečovali násilným vyberaním potravín a peňazí od obyvateľstva. Takéto vzbury sa vo Flámskej armáde vyskytovali už pred rokom 1575, no platobná kríza zväčšila ich rozsah a sťažila vláde ich ukončenie.<ref name="ParkerMutiny1572">{{Citácia periodika | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Mutiny and Discontent in the Spanish Army of Flanders, 1572–1607 | periodikum = Past & Present | číslo = 58 | rok = 1973 | strany = 38 – 52 | doi = 10.1093/past/58.1.38 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerFlandersArmy" /> === Smrť Requesensa a vyplienenie Antverp === Requesens zomrel 5. marca 1576 v [[Brusel]]i po krátkom ochorení. Keďže Filip neurčil nástupcu, ktorý by sa mohol okamžite ujať úradu, dočasná výkonná moc prešla na Štátnu radu zloženú prevažne z nizozemských veľmožov a úradníkov. Rozhodovanie komplikovala vzdialenosť od Madridu: listy a pokyny cestovali niekoľko týždňov a nový generálny miestodržiteľ nemohol prísť skôr, než dostal menovanie, inštrukcie a zabezpečenie cesty. Mocenské vákuum vzniklo práve v čase, keď vláda nemala peniaze na uspokojenie armády.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Dňa 2. júla 1576 sa posádke pod velením [[Cristóbal de Mondragón|Cristóbala de Mondragón]] podarilo prinútiť Zierikzee ku kapitulácii. Víťazní vojaci však krátko nato odmietli poslušnosť, pretože im dlhovali žold za dlhé obdobie. Ďalšie vzbúrené oddiely sa sústreďovali v Brabantsku a Flámsku. Koncom júla obsadili [[Aalst]], odkiaľ podnikali výpravy do okolia a vymáhali zásoby. V októbri došlo k násiliu aj v [[Maastricht]]e. Provinčné stavy a mestá začali zhromažďovať vlastné jednotky, pričom ich odpor sa čoraz väčšmi obracal proti prítomnosti všetkých zahraničných kráľovských vojakov, nielen proti konkrétnym vzbúrencom.<ref name="ParkerMutiny1572" /><ref name="ParkerDutchThird" /> [[Súbor:Spaanse Furie Antwerpen.jpg|thumb|right|330px|alt=Dobová rytina vyplienenia Antverp|Vyplienenie [[Antverpy|Antverp]] v novembri 1576 na dobovej rytine [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]]. Rytina bola zároveň súčasťou povstaleckej obrazovej propagandy, preto ju nemožno chápať ako doslovný záznam jednotlivých výjavov.]] Najvážnejší stret vznikol v Antverpách. V meste sa nachádzala kráľovská citadela s profesionálnymi jednotkami, zatiaľ čo mestská správa a predstavitelia stavov posilňovali vlastnú obranu. Začiatkom novembra dorazili k citadele vzbúrení vojaci z Aalstu a ďalších posádok. Dňa 4. novembra zaútočili spoločne s mužmi z citadely proti stavovským a mestským silám. Po prelomení odporu nasledovalo niekoľkodňové rabovanie, podpaľačstvo, zabíjanie a vymáhanie výkupného. Požiar zničil alebo poškodil veľké množstvo domov a obchodných skladov. Odhady počtu obetí sa v prameňoch značne rozchádzajú, preto nemožno bez výhrad preberať vysoké čísla rozšírené v dobových pamfletoch.<ref name="FagelAntwerp1576">{{Citácia periodika | priezvisko = Fagel | meno = Raymond | titul = The Origins of the Spanish Fury at Antwerp (1576): A Battle Within City Walls | periodikum = Early Modern Low Countries | ročník = 4 | číslo = 1 | rok = 2020 | strany = 102 – 123 | doi = 10.18352/emlc.130 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerMutiny1572" /> Udalosť sa rozšírila pod názvom „španielska zúrivosť“ (hol. ''Spaanse Furie''), hoci medzi vojakmi Flámskej armády boli okrem mužov zo Španielska aj príslušníci iných krajín Filipovej monarchie a [[Svätá rímska ríša|Svätej rímskej ríše]]. Označenie odrážalo dobovú politickú interpretáciu, ktorá násilie spájala so „španielskou“ vládou ako celkom. Vyplienenie nebolo vykonané na priamy Filipov rozkaz. Vzbúrenci konali proti rozkazom úradov a usilovali sa vynútiť si dlžný žold; za podmienky, ktoré vzburu umožnili, však niesol zodpovednosť systém financovania a velenia kráľovskej armády.<ref name="FagelAntwerp1576" /><ref name="ParkerMutiny1572" /> Antverpy boli najvýznamnejším obchodným a finančným mestom Nizozemska a ich vyplienenie malo dôsledky presahujúce bezprostredné škody. Obchodníci, veritelia a remeselníci prišli o tovar, účtovné doklady i nehnuteľnosti; ďalší z mesta odišli alebo obmedzili podnikanie. Politicky udalosť oslabila postavenie tých katolíckych a rojalistických elít, ktoré dovtedy odmietali povstanie v Holandsku a Zeelande, ale súčasne požadovali odchod neplatených vojakov. Správy a rytiny znázorňujúce násilie sa rýchlo šírili po Európe a stali sa súčasťou protišpanielskej polemiky.<ref name="FagelAntwerp1576" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> === Gentská pacifikácia a Večný edikt === Už pred útokom na Antverpy sa predstavitelia Brabantska a Hainautu usilovali zvolať [[Generálne stavy Nizozemska|Generálne stavy]], hoci panovník ani ním vymenovaný miestodržiteľ im nedali riadny súhlas. Ich bezprostredným cieľom bolo obnoviť poriadok a odstrániť vzbúrené jednotky. Keďže však Holandsko a Zeeland ovládali časť prístupových ciest a disponovali vlastným vojskom, katolícke provincie sa s nimi museli dohodnúť. V októbri 1576 začali v [[Gent]]e rokovania medzi delegátmi Generálnych stavov a zástupcami Viliama Oranžského. Správa o vyplienení Antverp urýchlila uzavretie dohody.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> [[Gentská pacifikácia]], podpísaná 8. novembra 1576, požadovala odchod španielskych a ďalších zahraničných jednotiek, zastavenie prenasledovania spojeného s náboženskými ediktmi a obnovenie provinčných a mestských výsad. Signatári sa zaviazali vzájomne si pomáhať proti vojenskému násiliu a odložiť konečné riešenie náboženskej otázky na neskoršie zasadnutie Generálnych stavov. V Holandsku a Zeelande mal dovtedajší stav dočasne zostať zachovaný, čo v praxi chránilo miestne postavenie reformovaného náboženstva; v ostatných provinciách zostal verejným náboženstvom katolicizmus. Dohoda tak neustanovila všeobecnú náboženskú slobodu a nezmierila rozdielne konfesijné ciele účastníkov.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Pacifikácia zároveň nebola formálnym zosadením Filipa. Jej účastníci sa ešte hlásili k vernosti panovníkovi a svoje konanie vysvetľovali ako obranu zákonov krajiny pred neporiadkom spôsobeným vojakmi a nesprávnymi radami kráľovských služobníkov. Tento právny rámec umožňoval, aby sa k dohode pripojili aj katolícki šľachtici a mestskí hodnostári, ktorí odmietali kalvinizmus, ale žiadali vládu prostredníctvom domácich inštitúcií. Na obmedzený čas sa tak vytvorilo spoločné politické zoskupenie takmer všetkých provincií okrem trvalo rojalistického [[Luxemburské vojvodstvo|Luxemburska]].<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Filip medzitým vymenoval za generálneho miestodržiteľa dona Juana de Austria. Víťaz od Lepanta pricestoval 3. novembra 1576 do Luxemburska, no bez dostatočného vojska a peňazí nemohol presadiť pôvodné kráľovské pokyny silou. Rokovania so stavmi pomáhal sprostredkovať jeho tajomník a dôverník [[Juan de Escobedo]]. Don Juan napokon 12. februára 1577 podpísal takzvaný [[Večný edikt (1577)|Večný edikt]], ktorým prijal hlavné ustanovenia Gentskej pacifikácie: uznal tradičné výsady, súhlasil s odchodom zahraničných jednotiek a s rozpustením časti vojenských síl. Stavy na oplátku uznali jeho úrad a potvrdili katolicizmus ako verejné náboženstvo mimo Holandska a Zeelandu.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Odchod jednotiek sa uskutočnil na jar 1577 po dohode o úhrade časti ich nedoplatkov. Španielske a talianske pluky opustili väčšinu Nizozemska a presunuli sa cez Luxembursko do Talianska. Don Juan potom v máji slávnostne vstúpil do Bruselu. Navonok sa obnovila zákonná vláda miestodržiteľa, jej základ však zostával neistý. Holandsko a Zeeland nesplnili požiadavku odovzdať obsadené pevnosti, Generálne stavy zostali politicky aktívne a Viliam Oranžský nedôveroval zárukám, ktoré záviseli od budúceho Filipovho súhlasu.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="ParkerFlandersArmy" /> Filip Večný edikt dodatočne prijal, odmietal však ústupky, ktoré by podľa jeho výkladu oslabovali katolícke náboženstvo alebo jeho zvrchované práva. Don Juan na druhej strane žiadal peniaze a spoľahlivé pevnosti, pretože sa obával, že ho stavy zbavia reálnej moci. Korešpondencia medzi Madridom, Luxemburskom a Bruselom postupovala pomaly a každá strana pochybovala, či druhá plní dohodu v dobrej viere. Kompromis z februára preto nevytvoril stabilný ústavný poriadok; iba dočasne oddialil obnovenie otvorenej vojny.<ref name="ParkerGrandStrategy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | strany = 125 – 154 | isbn = 978-0-300-07540-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerDutchThird" /> === Obnovenie vojny a nástup Alexandra Farneseho === Dňa 24. júla 1577 don Juan nečakane obsadil citadelu v [[Namur]]e. Tento krok vysvetľoval potrebou zaistiť si bezpečnú základňu, Generálne stavy ho však považovali za porušenie dohôd a dôkaz prípravy nového vojenského zásahu. Miestodržiteľ opustil Brusel a začal zhromažďovať sily v Namure a Luxembursku. Viliam Oranžský prišiel v septembri do Bruselu, kde získal výrazný politický vplyv, a stavy prestali dona Juana uznávať za oprávneného miestodržiteľa.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Generálne stavy pozvali do Nizozemska arcivojvodu [[Matej Habsburský|Mateja Habsburského]], mladšieho brata cisára [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]], a bez Filipovho súhlasu ho ustanovili za generálneho miestodržiteľa. Matej však nemal vlastnú armádu ani dostatočné finančné zdroje. Jeho úrad bol obmedzený Štátnou radou a politickým vedením Viliama Oranžského, ktorý sa stal jeho hlavným poradcom. Voľba habsburského arcivojvodu ukazovala, že stavy v tejto fáze ešte nehľadali nevyhnutne republikánske usporiadanie; pokúšali sa nájsť knieža, ktoré by prijalo rozsiahle obmedzenie svojej moci a chránilo provinčné privilégiá.<ref name="KoenigsbergerNetherlands" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Filip v reakcii povolil návrat jednotiek, ktoré podľa Večného ediktu odišli do Talianska. Ich presun po [[Španielska cesta|Španielskej ceste]] riadil [[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexander Farnese]], parmský princ, syn bývalej miestodržiteľky [[Margaréta Parmská|Margaréty Parmskej]] a don Juanov synovec. Farnese priniesol posily, ktoré mali pravidelnú organizáciu a bojové skúsenosti. Návrat a ďalšie udržiavanie Flámskej armády záviseli od obnovenia úverových prevodov, ktoré dohoda ''medio general'' na konci roku 1577 čiastočne umožnila; ani potom však financovanie vojska nebolo plynulé.<ref name="ParkerFlandersArmy" /><ref name="AlvarezChamley1575" /> [[Súbor:Vaenius - Alexander Farnese.png|thumb|left|260px|alt=Portrét Alexandra Farneseho v brnení|[[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexander Farnese]], od októbra 1578 generálny miestodržiteľ v Nizozemsku; portrét od [[Otto van Veen|Otta van Veena]], približne z roku 1585.]] Dňa 31. januára 1578 kráľovské vojsko porazilo armádu Generálnych stavov v [[Bitka pri Gembloux (1578)|bitke pri Gembloux]]. Stavovské sily ustupovali v nevýhodnom postavení a útok jazdy vedený Farnesem spôsobil rozpad ich zostavy. Kráľovská armáda následne obsadila [[Leuven]], [[Tienen]], [[Aarschot]] a ďalšie mestá. Víťazstvo obnovilo spojenie medzi Namurom a lojálnymi územiami, ale neviedlo k okamžitému pádu Bruselu ani Antverp. V auguste zastavili stavovské jednotky don Juanov ďalší postup v [[Bitka pri Rijmename|bitke pri Rijmename]].<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Vojenské udalosti sprevádzala radikalizácia miestnej politiky. V Gente prevzali v októbri 1577 moc kalvínski radikáli vedení Janom van Hembyze a Françoisom van Ryhove. Zatkli viacerých katolíckych hodnostárov vrátane vojvodu z Aarschotu, zasahovali proti kláštorom a vytvorili výbor osemnástich, ktorý riadil mesto. Podobné režimy vznikli alebo získali vplyv aj v iných flámskych a brabantských mestách. Ich postup proti katolíckemu duchovenstvu a majetku vyvolával odpor medzi šľachtou a mestskými elitami, ktoré sa ku Gentskej pacifikácii pridali predovšetkým pre odchod zahraničných vojsk, nie pre zavedenie kalvinizmu.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Don Juan zomrel 1. októbra 1578 vo vojenskom tábore pri [[Bouge]] neďaleko Namuru. Dobové správy jeho smrť pripisovali horúčkovitému ochoreniu, často stotožňovanému s [[Týfus|týfusom]], presnú diagnózu však nemožno spätne určiť. Pred smrťou poveril dočasným velením Farneseho a Filip toto rozhodnutie následne potvrdil. Nový generálny miestodržiteľ spájal vojenské operácie s rokovaniami a osobnými kontaktmi s katolíckymi šľachticmi. Ponúkal potvrdenie miestnych výsad a odchod časti zahraničných jednotiek výmenou za uznanie Filipa a výlučné postavenie katolíckeho náboženstva.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> === Escobedova vražda a pád Antonia Péreza === Nizozemská vojna bola prepojená aj s mocenskými vzťahmi na Filipovom dvore. Kráľovský tajomník [[Antonio Pérez (štátnik)|Antonio Pérez]] získal po smrti svojho patróna [[Ruy Gómez de Silva|Ruya Gómeza de Silva]], kniežaťa z Éboli, v roku 1573 značný vplyv na spracovanie tajnej diplomatickej korešpondencie. Bol politicky spojený s kniežaťovou vdovou [[Ana de Mendoza de la Cerda|Anou de Mendoza]], kňažnou z Éboli, a súperil s okruhom ďalšieho kráľovského tajomníka Matea Vázqueza. Dvorské zoskupenia nepredstavovali pevné strany s jednotným programom. Siete príbuzných, klientov a úradníkov však ovplyvňovali, ktoré správy sa dostali ku kráľovi a ako boli vysvetlené.<ref name="KamenSpainPerez">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Spain, 1469–1714: A Society of Conflict | vydanie = 3. vydanie | miesto = Harlow | vydavateľ = Pearson Longman | rok = 2005 | strany = 130 – 133 | isbn = 978-0-582-78464-2 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerGrandStrategy" /> Pérez v roku 1574 odporučil Juana de Escobeda za osobného tajomníka dona Juana de Austria. Očakával, že mu bude podávať správy o don Juanových zámeroch, Escobedo sa však postupne stal miestodržiteľovým lojálnym stúpencom. Keď ho don Juan v roku 1577 vyslal do Madridu, Escobedo žiadal peniaze pre nizozemskú armádu a podporu ďalších plánov svojho pána. Nadobudol pritom presvedčenie, že Pérez don Juanove návrhy pred Filipom skresľuje, a dostal sa so svojím niekdajším patrónom do otvoreného konfliktu.<ref name="KamenSpainPerez" /><ref name="ParkerGrandStrategy" /> Pérez presviedčal Filipa, že Escobedo podporuje nebezpečné ambície jeho nevlastného brata a že ho nemožno odstrániť bežným súdnym postupom bez prezradenia štátnych tajomstiev. V noci 31. marca 1578 Escobeda na ulici v Madride zavraždili najatí útočníci spojení s Pérezovými ľuďmi. Zachovaná korešpondencia dokladá, že Pérez predtým získal kráľov súhlas s tajným „prostriedkom“ proti Escobedovi; pretože sa v listoch používali nepriame výrazy a Pérez kráľovi predkladal skreslené informácie, presný rozsah toho, čo Filip vedel o príprave konkrétnej vraždy, zostáva predmetom rozdielnych výkladov.<ref name="KamenSpainPerez" /><ref name="ParkerGrandStrategy" /> Po don Juanovej smrti sa Filip oboznámil s časťou jeho osobných písomností a dospel k záveru, že Pérez ho pri vysvetľovaní korešpondencie zavádzal. Dňa 28. júla 1579 dal zatknúť Péreza aj kňažnú z Éboli. Pérez zostal najprv v domácom väzení a začalo sa zdĺhavé vyšetrovanie jeho úradného postupu i Escobedovej smrti. Prípad bolo ťažké viesť verejne, pretože sa dotýkal tajnej zahraničnej politiky a predchádzajúceho kráľovho súhlasu s mimoriadnym zásahom. V sledovanom období nepadol konečný rozsudok a Pérezov proces pokračoval aj v nasledujúcom desaťročí.<ref name="KamenSpainPerez" /><ref name="ParkerGrandStrategy" /> === Únie v Arrase a Utrechte === Spoločný postup dohodnutý v Gente oslabovali odlišné politické a náboženské ciele provincií. Holandsko a Zeeland boli pod rozhodujúcim vplyvom reformovaných elít a Viliama Oranžského, zatiaľ čo Hainaut, Artois a časť Flámska zostávali prevažne katolícke. Mnohé mestá a šľachtici chceli odchod zahraničných jednotiek a potvrdenie privilégií, ale odmietali kalvínske preberanie kostolov a prenasledovanie duchovných. Farnese tieto rozdiely využíval pri rokovaniach s takzvanými nespokojencami, teda katolíckymi veľmožmi a ich stúpencami, ktorí sa odvracali od politiky Generálnych stavov.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Dňa 6. januára 1579 uzavreli zástupcovia [[Artois]], [[Hainaut]]u a mesta [[Douai]] [[Únia v Arrase|Úniu v Arrase]]. Vyhlásili vernosť katolíckemu náboženstvu, žiadali zachovanie provinčných slobôd a otvorili cestu k zmiereniu s Filipom. Rokovania vyústili 17. mája do [[Arraská zmluva (1579)|Arraskej zmluvy]]. Panovník prostredníctvom Farneseho potvrdil miestne privilégiá a súhlasil, že zahraničné jednotky za stanovených podmienok opustia zmierené územia; signatári uznali jeho zvrchovanosť a výlučné verejné postavenie katolicizmu. Zmierenie neznamenalo, že sa všetky južné provincie naraz vrátili pod kráľovskú kontrolu, ale Farnesemu poskytlo politickú a územnú základňu pre ďalší postup.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Dňa 23. januára 1579 uzavreli zástupcovia Holandska, Zeelandu, Utrechtu, groningenských Ommelanden a časti Geldernu [[Utrechtská únia|Utrechtskú úniu]]. V nasledujúcich mesiacoch sa k nej pridali ďalšie územia a mestá vrátane častí Frízska a Overijsselu; pristúpili k nej aj niektoré južné mestá, napríklad Gent, Antverpy, Breda a neskôr Bruggy. Nemožno ju preto v okamihu vzniku zjednodušene opisovať ako dohodu presne siedmich severných provincií. Jej geografický rozsah a členstvo sa formovali postupne a v prvých rokoch zahŕňali aj mestá, ktoré Farnese neskôr znovu dobyl.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Únia stanovila spoločnú obranu, koordináciu zahraničnej politiky a pravidlá financovania vojny, pričom ponechávala provinciám ich zákony, výsady a vnútorné orgány. V náboženských otázkach umožňovala Holandsku a Zeelandu zachovať vlastné usporiadanie a ostatným členom upraviť verejný kult podľa miestnych podmienok; zároveň zakazovala prenasledovať jednotlivca iba pre jeho osobné presvedčenie. Nešlo o modernú jednotnú ústavu ani o úplné oddelenie cirkvi od štátu. Text vznikol ako obranná dohoda a formálne ešte neodvolával vernosť Filipovi; jeho signatári ho pôvodne predstavovali ako prostriedok na ochranu Gentskej pacifikácie.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Rozdelenie na arraské a utrechtské zoskupenie nevytvorilo zo dňa na deň neskoršiu hranicu medzi [[Holandská republika|Spojenými provinciami]] a [[Španielske Nizozemsko|Španielskym Nizozemskom]]. Viaceré provincie boli vnútorne rozdelené, mestá menili strany a rozsah územia ovládaného jednotlivými vládami sa menil podľa výsledku obliehaní. Politický význam oboch únií spočíval v tom, že pôvodné spojenectvo všetkých odporcov zahraničného vojska nahradili dve užšie sústavy s rozdielnym vzťahom ku kráľovi a ku katolíckemu náboženstvu.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Farnese súčasne pokračoval vo vojenských operáciách. V marci 1579 obľahol Maastricht, ktorý kontroloval dôležité prechody cez Mázu a spojenie medzi severovýchodným Nizozemskom a ríšskymi krajinami. Obrancovia spevňovali hradby, kopali protichodby a opakovane odrážali útoky. Kráľovské vojsko používalo delostrelectvo, zákopy a podzemné míny, pričom utrpelo značné straty. Na konci júna preniklo do mesta; po bojoch v uliciach nasledovalo zabíjanie a rabovanie. Aj pri tejto udalosti sa počty obetí v dobových rozprávaniach a neskorších odhadoch výrazne líšia.<ref name="TracyDutchRepublic" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Dobytie Maastrichtu posilnilo kráľovskú kontrolu nad juhovýchodným koridorom a upevnilo Farneseho postavenie medzi zmierenými provinciami. Jeho ďalší postup však stále závisel od pravidelného prísunu peňazí a posíl. Na Filipov príkaz navyše v roku 1580 odišla časť skúsených jednotiek a veliteľov k portugalskej hranici. Nizozemský konflikt sa preto neskončil; prešiel do fázy, v ktorej Farnese postupne dobýjal mestá a zároveň udržiaval dohodu s katolíckymi provinciami.<ref name="ParkerFlandersArmy" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Politická príslušnosť severovýchodných území zostávala neistá. [[Georges de Lalaing, gróf z Rennenbergu|Georges de Lalaing, gróf z Rennenbergu]], ktorého Generálne stavy ustanovili za miestodržiteľa Frízska, Groningenu, Drenthe a Overijsselu, prešiel 3. marca 1580 na Filipovu stranu a zaistil pre kráľa mesto [[Groningen]]. Okolité oblasti a viaceré mestá jeho rozhodnutie neprijali, takže namiesto pokojného návratu provincií pod kráľovskú vládu sa otvoril ďalší priestor bojov. Rennenbergov prechod ukázal, že ani na severe nebola politická a konfesijná príslušnosť všetkých miest vopred určená.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Násilie nebolo obmedzené na kráľovské jednotky. Dňa 9. apríla 1580 obsadili stavovské oddiely, medzi ktorými boli anglickí žoldnieri, katolícky [[Mechelen]]. Po dobytí nasledovalo rabovanie domov, kostolov a kláštorov známe ako „anglická zúrivosť“. Udalosť poskytla kráľovskej strane vlastný príklad vojenského násilia a posilnila nedôveru katolíckych obyvateľov voči jednotkám Generálnych stavov. Aj tu sa údaje o obetiach v dobových správach líšia a boli súčasťou propagandistického zápasu oboch strán.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> === Zosadenie Filipa v povstaleckých provinciách === Filip vydal v marci 1580 proti Viliamovi Oranžskému proskripčný edikt, ktorý bol v Nizozemsku zverejnený o niekoľko mesiacov neskôr. Obvinil ho z nevery, vzbury a kacírstva, vyhlásil ho za psanca a prisľúbil finančnú odmenu i šľachtický stav tomu, kto ho zabije alebo vydá kráľovskej moci. Cieľom bolo zbaviť povstanie jeho najvýznamnejšieho politického vodcu a súčasne presvedčiť váhajúcich, že zmierenie s Oranžským už nie je zlučiteľné s poslušnosťou voči panovníkovi.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="GelderenResistance">{{Citácia knihy | priezvisko = van Gelderen | meno = Martin | titul = The Political Thought of the Dutch Revolt, 1555–1590 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1992 | strany = 149 – 152 | isbn = 978-0-521-39122-1 | jazyk = angličtina}}</ref> Viliam odpovedal spisom ''Apológia'', ktorý bol predložený Generálnym stavom v decembri 1580 a následne vyšiel vo viacerých jazykoch. Odmietal kráľovské obvinenia, obhajoval doterajší odpor a Filipa vykresľoval ako panovníka, ktorý porušil zákony a prísahy svojich krajín. Kráľovský edikt a Oranžského odpoveď posunuli konflikt od tvrdenia, že povstalci bojujú iba proti zlým radcom, k otvorenej polemike o tom, či Filip naďalej smie vykonávať vládu nad jednotlivými provinciami.<ref name="GelderenResistance" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Generálne stavy sa zároveň pokúšali získať zahraničnú vojenskú pomoc a nájsť nového panovníka. V septembri 1580 uzavreli ich zástupcovia – bez súhlasu Holandska a Zeelandu – v Plessis-lès-Tours dohodu s [[František, vojvoda z Anjou|Františkom, vojvodom z Anjou]], mladším bratom francúzskeho kráľa [[Henrich III. Francúzsky|Henricha III.]] Anjou mal prijať vládu za podmienok obmedzujúcich jeho moc a zaručujúcich práva provincií. Dohoda sledovala aj získanie francúzskych peňazí a vojska, hoci francúzsky kráľ sa nechcel otvorene zapojiť do vojny s Filipom.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Dňa 26. júla 1581 vydali Generálne stavy dokument známy ako [[Akt o odprisahaní poslušnosti|Akt o odprisahaní poslušnosti]] (hol. ''Plakkaat van Verlatinghe''). V mene Brabantska, Geldernu, Flámska, Holandska, Zeelandu, Frízska, Mechelenu a Utrechtu vyhlásili, že Filip stratil svoje panovnícke práva, pretože nechránil poddaných, porušoval ich výsady a zaobchádzal s nimi ako s nepriateľmi. Úradníkov a obyvateľov zbavili prísahy poslušnosti, ktorú mu zložili ako vojvodovi, grófovi alebo pánovi jednotlivých krajín.<ref name="GelderenResistance" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Akt nevyhlásil okamžite jednotnú republiku v neskoršej podobe. Provinčné stavy si naďalej zachovali vlastnú zvrchovanosť a väčšina signatárov predpokladala, že Filipove tituly prejdú na iného kniežaťa, predovšetkým na vojvodu z Anjou. Dokument však odstránil právnu fikciu, podľa ktorej sa odpor viedol v kráľovom mene proti jeho úradníkom. Z Filipovho hľadiska išlo o vzburu a neplatné odňatie dedičných práv; z hľadiska stavov o zosadenie vládcu, ktorý nesplnil povinnosti vyplývajúce z prísah a miestnych zákonov. Tým sa politický rozchod stal výslovným, hoci vojenské rozhodnutie konfliktu zostávalo ďaleko.<ref name="GelderenResistance" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> === Portugalská nástupnícka kríza === [[Súbor:Lagos46 kopie.jpg|thumb|right|340px|alt=Neskoršie zobrazenie bitky pri Alcácer Quibir|[[Bitka pri Alcácer Quibir]] 4. augusta 1578 na zobrazení vydanom Miguelom Leitãom de Andrade v roku 1629. Portugalské vojsko je znázornené v obkľúčení marockých síl; ide o neskoršiu obrazovú rekonštrukciu, nie o očité svedectvo.]] Portugalský kráľ Sebastián I. sa v lete 1578 vypravil do [[Maroko|Maroka]], kde chcel podporiť zosadeného sultána Abú Abdalláha Muhammada proti vládcovi [[Abd al-Malik I.|Abd al-Malikovi I.]] Filip, ktorý sa so svojím synovcom Sebastiánom stretol už počas príprav výpravy, postupoval zdržanlivo a odmietol zapojiť monarchiu do rozsiahlej vojny. Portugalskú armádu tvorili domáce oddiely, zahraniční žoldnieri, dobrovoľníci a početný sprievod. Dňa 4. augusta 1578 bola pri [[Ksar el-Kebir|Alcácer Quibir]] obkľúčená a porazená. Sebastián v boji zahynul bez potomka; v bitke zomreli aj obaja súperiaci marockí vládcovia, od čoho pochádza označenie „bitka troch kráľov“.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Porážka mala pre Portugalsko bezprostredné demografické a finančné následky. Zahynula alebo sa dostala do zajatia časť šľachty a vojenských družín a rodiny zajatcov museli zhromažďovať vysoké výkupné. Kráľ nemal manželku ani potomka, a preto po ňom nastúpil jeho prastrýko, kardinál Henrich. Nový panovník mal šesťdesiatšesť rokov a ako vysvätený duchovný nemal legitímne deti. Pokúsil sa od pápeža [[Gregor XIII.|Gregora XIII.]] získať dišpenz, ktorý by mu umožnil uzavrieť manželstvo, no do jeho smrti sa takáto možnosť neuskutočnila.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal">{{Citácia knihy | priezvisko = de Oliveira Marques | meno = A. H. | titul = History of Portugal | miesto = New York | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 1976 | strany = 312 – 319 | isbn = 978-0-231-08353-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Nástupnícke právo neposkytovalo riešenie, ktoré by všetky strany prijímali ako nesporné. Uchádzači odvodzovali svoje nároky od detí Manuela I., pričom právnici rozdielne hodnotili blízkosť príbuzenstva, zastupovanie zomretých predkov, prednosť mužskej línie, legitimitu narodenia a postavenie cudzích panovníkov. Filip bol synom Manuelovej najstaršej dcéry Izabely Portugalskej. Bol teda Manuelovým vnukom a zo všetkých legitímnych vnukov bol najstarším dospelým mužom, svoj nárok však odvodzoval cez ženskú líniu a už vládol mimo Portugalska.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Silný nárok uplatňovala aj [[Katarína, vojvodkyňa z Bragançy]], dcéra Manuelovho syna Duarta, vojvodu z Guimarãesu. Žila v Portugalsku, bola legitímneho pôvodu a spolu s manželom [[Ján I., vojvoda z Bragançy|Jánom, vojvodom z Bragançy]], mala dospelé politické zázemie. Podľa zásady primogenitúry a zastúpenia staršej vetvy mohol mať pred Katarínou prednosť jej synovec [[Ranuccio I. Farnese|Ranuccio Farnese]], maloletý syn Kataríninej staršej sestry Márie a parmského princa Alexandra Farneseho. Jeho vek a spojenie rodiny Farnese s Filipovou službou však obmedzovali možnosť samostatne presadzovať jeho kandidatúru.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Ďalším uchádzačom bol António, prior z Crata, syn Manuelovho syna Ľudovíta. Pochádzal z mužskej línie, jeho rodičia však neuzavreli všeobecne uznané manželstvo a odporcovia preto jeho nárok odmietali pre nemanželský pôvod. António tvrdil, že zväzok jeho rodičov bol platný, a zdôrazňoval svoje portugalské narodenie. Podporu získaval najmä medzi časťou nižšieho duchovenstva, mestského obyvateľstva a tých skupín, ktoré sa obávali vlády panovníka sídliaceho mimo krajiny. Rozloženie podpory nebolo úplne jednotné: príslušníci rovnakého stavu i jednotlivé mestá sa rozhodovali rozdielne.<ref name="LivermorePortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Filip poveril budovaním podpory v Portugalsku diplomata [[Cristóvão de Moura|Cristóvãa de Mouru]]. Jeho vyslanci rokovali s vysokou šľachtou, biskupmi, sudcami, členmi kráľovskej rady aj mestskými predstaviteľmi. Filip sľuboval zachovanie portugalských zákonov a úradov, udeľoval penzie a úrady a zdôrazňoval, že spojenie korún môže zabezpečiť obranu kráľovstva a jeho obchodu. Materiálne prísľuby boli súčasťou kampane, neboli však jediným dôvodom podpory: časť elít považovala Filipov genealogický nárok a schopnosť zachovať poriadok po katastrofe v Maroku za presvedčivé. Iní jeho kandidatúru odmietali ako hrozbu pre politickú samostatnosť Portugalska.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Henrich zvolal kortesy do [[Almeirim]]u, aby sa zaoberali nástupníctvom, ale pred smrťou neurčil všeobecne uznaného dediča. Zomrel 31. januára 1580, presne v deň svojich šesťdesiatych ôsmych narodenín. Dočasnú vládu prevzala rada piatich guvernérov, ktorú ešte ustanovil. Tvorili ju lisabonský arcibiskup Jorge de Almeida, Francisco de Sá de Meneses, João Telo de Meneses, João de Mascarenhas a Diogo Lopes de Sousa. Mali spravovať kráľovstvo a rozhodnúť spor, boli však vystavení nátlaku jednotlivých uchádzačov a nemali vlastnú silu schopnú vynútiť rozhodnutie v celej krajine. Väčšina z nich sa napokon priklonila k Filipovi, zatiaľ čo António sa snažil získať rozhodnutie verejnou aklamáciou.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> === Vojenské ovládnutie Portugalska === [[Súbor:António prior do Crato.jpg|thumb|left|200px|alt=Portrét Antónia, priora z Crata|[[António, prior z Crata]], Filipov hlavný súper o portugalskú korunu, na neskoršom vyobrazení zo zbierok [[Národná knižnica Portugalska|Národnej knižnice Portugalska]].]] Filip sústreďoval od jari 1580 vojsko pri portugalskej hranici a zároveň pokračoval v rokovaniach. Velením pozemnej armády poveril vojvodu z Alby, ktorého po predchádzajúcom odvolaní z dvora znovu povolal do aktívnej služby. Námorné sily viedol [[Álvaro de Bazán, markíz zo Santa Cruz|Álvaro de Bazán]], markíz zo Santa Cruz. Prítomnosť armády mala podporiť Filipov právny nárok a odradiť odporcov, ale po Henrichovej smrti sa stala aj prípravou na vojenský zásah. Vojaci pochádzali z rozličných častí monarchie a časť skúsených jednotiek bola presunutá z talianskych a nizozemských posádok.<ref name="KamenAlbaPortugal">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = The Duke of Alba | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2004 | strany = 193 – 204 | isbn = 978-0-300-10283-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerFlandersArmy" /> António sa 19. júna 1580 dal v Santaréme aklamovať za portugalského kráľa a následne ho uznali viaceré mestá. Jeho hlavnou základňou sa stali Santarém, Lisabon a časti stredného a severného Portugalska. Nemal však porovnateľnú stálu armádu, delostrelectvo ani finančné zdroje. Vysoká šľachta bola rozdelená a vojvoda z Bragançy neposkytol kandidatúre svojej manželky takú vojenskú podporu, ktorá by vytvorila tretiu účinnú stranu konfliktu.<ref name="HermannAntonio1580">{{Citácia periodika | priezvisko = Hermann | meno = Jacqueline | titul = Um rei indesejado: notas sobre a trajetória política de D. Antônio, Prior do Crato | periodikum = Revista Brasileira de História | ročník = 30 | číslo = 59 | rok = 2010 | strany = 141 – 166 | doi = 10.1590/S0102-01882010000100008 | jazyk = portugalčina}}</ref><ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Albova armáda prekročila hranicu z [[Extremadura|Extremadury]], obsadila [[Elvas]] a postupovala smerom na Lisabon. Guvernéri sa nedokázali postaviť na čelo spoločného odporu a na viacerých miestach Filipovu autoritu uznali bez boja. Súbežne Bazánovo loďstvo ovládalo pobrežné prístupy a podporovalo pozemný postup. Táto kombinácia znižovala možnosť, že António udrží hlavné mesto alebo dostane rýchlu pomoc zo zahraničia.<ref name="KamenAlbaPortugal" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Dňa 25. augusta 1580 sa pri [[Alcântara (Lisabon)|Alcântare]] na západnom okraji Lisabonu stretla Albova armáda s Antoniovými silami. Filipovi vojaci prelomili obranu a donútili protivníka k ústupu. Bazánove lode súčasne pôsobili na rieke [[Tejo]] a obmedzovali pohyb Antoniových síl. Dobové i neskoršie pramene uvádzajú rozdielne údaje o počtoch vojakov a obetí; isté je, že výsledok otvoril Albovi cestu do Lisabonu, ktorý jeho jednotky obsadili o dva dni neskôr.<ref name="KamenAlbaPortugal" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> António unikol z bojiska, presúval sa cez stredné a severné Portugalsko a ešte niekoľko mesiacov sa pokúšal organizovať odpor. Keď kráľovské jednotky ovládli aj Porto, odišiel do exilu. Jeho nárok tým nezanikol: podporu si udržal na časti [[Azory|Azorských ostrovov]], predovšetkým na ostrove [[Terceira]], a neskôr hľadal pomoc vo Francúzsku a Anglicku. Filipovo ovládnutie pevninského Portugalska v roku 1580 preto neukončilo celú nástupnícku vojnu; boje o Azory pokračovali až do roku 1583.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Vojenské víťazstvo sprevádzali opatrenia, ktoré mali zabrániť tomu, aby bolo Filipovo postavenie vnímané iba ako výsledok dobytia. Kráľ vyhlásil amnestiu s výnimkami pre vedúcich odporcov, potvrdzoval úrady stúpencom a pripravoval zvolanie portugalských kortesov. Súčasne trval na svojom dedičnom práve a odmietal tvrdenie, že získal korunu iba vojenskou silou. Jeho vláda tak vychádzala z kombinácie genealogického nároku, podpory časti portugalských stavov a elít, rozhodnutí kráľovských úradníkov a výsledku vojenskej kampane.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Počas pobytu v pohraničnom [[Badajoz]]e postihla kráľovský dvor epidémia chrípky alebo podobného respiračného ochorenia. Filip ochorel a 26. októbra 1580 zomrela jeho štvrtá manželka [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]]. Z jej synov v tom čase žili už len dedič trónu [[Diego Habsburský (1575 – 1582)|Diego]] a najmladší Filip (budúci Filip III.). Kráľ sa už znovu neoženil.<ref name="RAHAnnaDeath">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ana de Austria | vydavateľ = Real Academia de la Historia | dielo = Historia Hispánica | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/3543-ana-de-austria | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = španielčina}}</ref> === Kortesy v Tomare a povaha únie === [[Súbor:Tomar - Convento de Cristo - Janela do Capítulo (2).jpg|thumb|right|280px|alt=Manuelínske okno Kláštora Rádu Kristovho v Tomare|[[Kláštor Rádu Kristovho v Tomare]], dejisko kortesov, ktoré v roku 1581 uznali Filipa za portugalského kráľa; detail [[Manuelinský sloh|manuelínskeho]] okna kapituly.]] Filip vstúpil do Portugalska osobne v decembri 1580 a začiatkom nasledujúceho roka sa presunul do [[Tomar]]u. Dňa 16. apríla 1581 sa v areáli [[Kláštor Rádu Kristovho v Tomare|Kláštora Rádu Kristovho]] zišli portugalské kortesy, tvorené zástupcami duchovenstva, šľachty a miest. Zhromaždenie uznalo Filipov nárok a aklamovalo ho za kráľa Portugalska ako Filipa I. Používanie výrazu „korunovácia“ je v tomto prípade nepresné: portugalská tradícia kládla dôraz na aklamáciu a vzájomnú prísahu panovníka a stavov, nie na korunovanie korunou pri samostatnom korunovačnom obrade.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Panovník pred kortesmi prijal súbor záväzkov, ktoré upravovali postavenie Portugalska v dynastickom spojení. Potvrdil jeho zákony, privilégiá a zvyklosti a sľúbil pravidelne zvolávať portugalské kortesy. Verejné listiny sa mali naďalej vydávať podľa portugalských foriem a kráľovstvo si zachovalo vlastnú menu, pečate, súdnictvo a finančné orgány. Úrady v Portugalsku mali byť spravidla obsadzované portugalskými poddanými a pri panovníkovej neprítomnosti mal krajinu spravovať vhodný miestodržiteľ alebo regentský orgán podľa dohodnutých pravidiel.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Osobitne sa chránilo inštitucionálne oddelenie portugalského obchodu a námornej správy. Prístup k úradom a k obchodu vyhradenému portugalskej korune nemali automaticky získať Kastílčania ani poddaní ostatných Filipových krajín. Naopak, Portugalsko nebolo povinné prevziať kastílske zákony alebo daňový systém. Praktické dodržiavanie týchto sľubov sa v nasledujúcich desaťročiach stávalo predmetom sporov, ich prijatie v Tomare však určovalo právny rámec Filipovej portugalskej vlády.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Spojenie portugalskej koruny s Kastíliou, Aragónskom a ďalšími Filipovými krajinami sa preto označuje ako dynastická alebo [[Personálna únia|personálna únia]], v historiografii aj ako [[Iberská únia]]. Spoločný bol panovník a časť jeho dvora a zahraničnej politiky, nie jednotný právny štát. Portugalsko zostalo samostatným kráľovstvom so svojimi inštitúciami, podobne ako si osobitné právo a stavovské orgány zachovávali Kastília, Aragónsko, Valencia či Neapol. Označenie udalostí z roku 1580 za jednoduchú „anexiu Portugalska Španielskom“ preto nevystihuje dobovú ústavnú štruktúru; rovnako neúplné by však bolo opomenúť vojenské donútenie, ktoré odstránilo Antoniovu vládu na pevnine.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Filip sa po kortesoch presunul do Lisabonu a začal vykonávať portugalské kráľovské funkcie prostredníctvom domácich úradov. V meste zostal dvor, na ktorý prichádzali žiadosti o potvrdenie privilégií, menovania a riešenie majetkových sporov vzniknutých počas nástupníckej krízy. V roku 1581 však jeho vládu ešte neuznávali všetky portugalské územia: Terceira a niektoré ďalšie azorské ostrovy zostávali verné Antóniovi. Tomarské uznanie teda ustanovilo Filipovu vládu v pevninskom kráľovstve a jej právne podmienky, zatiaľ čo vojenské dokončenie únie nasledovalo až v ďalších rokoch.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Získanie portugalskej koruny zmenilo rozdelenie Filipových politických povinností. Na jednej strane získal titul a príjmy ďalšieho európskeho kráľovstva; na druhej strane prevzal zodpovednosť za obranu jeho samostatnej námornej a obchodnej sústavy a za dodržiavanie záväzkov prijatých voči portugalským stavom. Podrobné fungovanie portugalskej a ostatnej zámorskej správy patrilo k osobitným radám, úradom a právnym režimom a nebolo súčasťou zlúčenia s kastílskou správou.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> == Vojna v Nizozemsku a konflikt s Anglickom (1582 – 1588) == === Upevnenie vlády v Portugalsku a boje o Azory === Po zasadnutí [[Kortesy v Tomare|kortesov v Tomare]] zostávalo poslednou väčšou prekážkou všeobecného uznania Filipa II. za portugalského kráľa postavenie [[António, prior z Crata|Antónia, priora z Crata]]. António po porážke na portugalskej pevnine naďalej vystupoval ako panovník a jeho mocenskou základňou sa stal ostrov [[Terceira]], jeden z najvýznamnejších [[Azory|Azorských ostrovov]], ktoré neuznali Filipovu vládu. Ostrovy mali vojenský aj komunikačný význam, pretože ležali pri trasách spájajúcich Pyrenejský polostrov s Atlantikom. Portugalská nástupnícka vojna preto po roku 1581 pokračovala ako námorný a ostrovný konflikt o to, či sa Antóniovi podarí udržať územnú základňu a získať účinnú pomoc zo zahraničia.<ref name="DisneyPortugalAzores">{{Citácia knihy | priezvisko = Disney | meno = A. R. | titul = A History of Portugal and the Portuguese Empire | zväzok = 1: Portugal: From Beginnings to 1807 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2009 | strany = 193 – 208 | isbn = 978-0-521-74612-0 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenWest">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | kapitola = War in the West, 1580–1586 | strany = 242 – 268 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Naval combat at the Terceira Island, July 1582.png|thumb|right|upright=1.3|alt=Neskoršia historická ilustrácia námornej bitky pri Azorách|[[Bitka pri Ponta Delgada|Námorná bitka pri ostrove São Miguel]] 26. júla 1582. Litografia Josepa Serru i Porsona z roku 1875 je neskoršou umeleckou predstavou udalosti, nie súdobým záznamom.]] Antóniovu stranu podporovala predovšetkým [[Katarína Medicejská]], matka francúzskeho kráľa [[Henrich III. Francúzsky|Henricha III.]], ktorá si uplatňovala vlastné nároky odvodené od portugalskej dynastie a zároveň sledovala oslabenie habsburského vplyvu. Francúzsko a Filipova monarchia však formálne neboli vo vojne, preto bola výprava pripravená tak, aby ju bolo možné vydávať za súkromný podnik. Flotile francúzskych, portugalských a ďalších dobrovoľníckych lodí velil florentský vojak [[Filippo di Piero Strozzi|Filippo Strozzi]]. Filip poveril operáciou skúseného admirála [[Álvaro de Bazán, markíz zo Santa Cruz|Álvara de Bazána, markíza zo Santa Cruz]], ktorý zhromaždil kastílske, portugalské a ďalšie plavidlá verné kráľovi. Obe flotily sa stretli 26. júla 1582 južne od ostrova [[São Miguel]]. Strozzi sa pokúsil využiť početnú prevahu v pechote a rozhodnúť boj nalodením na nepriateľské lode, Bazán však udržal svoju zostavu a po niekoľkohodinovom boji protivníka porazil. Strozzi utrpel smrteľné zranenie a Antóniovi spojenci stratili niekoľko najvýznamnejších lodí.<ref name="MartinParkerAzores">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 72 – 74 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> Po bitke vznikol spor o právne postavenie zajatcov. Bazán vychádzal z toho, že príslušníci výpravy nebojovali pod otvorenou zvrchovanou autoritou štátu, s ktorým by bol Filip vo vojne, a časť z nich dal po vojenskom konaní popraviť ako pirátov a vzbúrencov. Tento postup mal odradiť ďalších dobrovoľníkov od služby Antóniovi, súčasne však ukazoval nejasnú hranicu medzi štátnou vojnou, [[korzárstvo|korzárstvom]] a súkromnou ozbrojenou výpravou v neskorom 16. storočí. Po víťazstve pri São Miguel zostávala Terceira pod Antóniovou kontrolou. Bazán sa preto po zabezpečení mora vrátil na pevninu, aby zhromaždil vyloďovacie sily a zásoby pre jej dobytie.<ref name="MartinParkerAzores" /> V roku 1583 zhromaždila koruna v [[Lisabon]]e podstatne väčšie sily. Výprava pozostávala z desiatok vojnových a dopravných lodí a z približne deväťtisíc až desaťtisíc vojakov; jej jadro tvorili jednotky z Pyrenejského polostrova, Talianska a nemeckých krajín. Bazán zároveň využil portugalských lodivodov a plavidlá, čím operácia nadobudla charakter spoločnej akcie poddaných oboch korún. Obrancovia Terceiry opevnili prístupy k hlavnému mestu [[Angra do Heroísmo|Angre]] a očakávali útok na najvhodnejších kotviskách. Bazán preto 26. júla 1583 uskutočnil klamné manévre pred hlavnými obrannými postaveniami a hlavnú časť vojska vysadil pri zátoke das Mós na menej chránenom južnom pobreží. Po prekonaní pobrežnej obrany sa útočníci presunuli do vnútrozemia a prinútili francúzsko-portugalské sily ustúpiť. Angra sa následne vzdala a odpor na Terceire sa v priebehu niekoľkých dní rozpadol.<ref name="MartinParkerAzores" /><ref name="DisneyPortugalAzores" /> Dobytím Terceiry a podriadením ostatných vzdorujúcich ostrovov sa v auguste 1583 skončila vojenská fáza portugalskej nástupníckej vojny. António unikol a pokračoval v uplatňovaní nároku z francúzskeho a neskôr anglického exilu, po strate Azor však prišiel o územnú základňu pre trvalú vládu. Filip získal vojenskú kontrolu nad celým portugalským územím a dynastická únia sa tým upevnila. Portugalsko si podľa záväzkov prijatých v Tomare zachovalo osobitné právo, úrady, meny a stavovské inštitúcie.<ref name="DisneyPortugalAzores" /><ref name="KamenWest" /> Filip odišiel z Lisabonu v roku 1583 a vládu v kráľovstve zveril svojmu synovcovi [[Albrecht VII. Habsburský|arcivojvodovi Albrechtovi Habsburskému]], ktorý pôsobil ako miestokráľ. Záležitosti portugalskej koruny predkladala panovníkovi v Madride osobitná [[Portugalská rada]], vytvorená v roku 1582 a personálne obsadzovaná prevažne Portugalcami. Takéto usporiadanie zodpovedalo spôsobu, akým Filip spravoval zloženú monarchiu: spoločným prvkom bola osoba panovníka, kým jednotlivé kráľovstvá si ponechávali vlastné právne a správne mechanizmy. V rokoch 1582 – 1583 sa Filipova pozornosť sústreďovala predovšetkým na potlačenie ozbrojeného nástupníckeho odporu.<ref name="DisneyPortugalAzores" /><ref name="KamenWest" /> === Dynastické nástupníctvo po smrti princa Diega === Popri portugalskej otázke zasiahla Filipovu monarchiu ďalšia zmena v nástupníctve. Jeho syn [[Diego Habsburský (1575 – 1582)|Diego Félix]], ktorý sa po smrti staršieho brata Ferdinanda stal kniežaťom astúrskym a dedičom viacerých korunových titulov, zomrel 21. novembra 1582 vo veku siedmich rokov, pravdepodobne na [[pravé kiahne]]. Jediným žijúcim Filipovým synom tak zostal štvorročný infant Filip, budúci [[Filip III. Španielsky|Filip III.]] V monarchii bez jednotného nástupníckeho poriadku bolo biologické poradie základom nároku, verejné postavenie dediča však upravovali osobitné právne zvyklosti a stavovské prísahy jednotlivých kráľovstiev.<ref name="KamenWest" /> Kastílske [[Kortesy (stavovské zhromaždenie)|kortesy]] zložili infantovi prísahu ako kniežaťu astúrskemu 11. novembra 1584 v madridskom kostole [[San Jerónimo el Real]]. Na kortesoch Aragónskej koruny zvolaných do [[Monzón]]u mu v novembri 1585 zložili osobitné prísahy zástupcovia Valencie, Aragónska a Katalánska. Tieto akty vyjadrovali právnu oddelenosť jednotlivých korún a súčasne verejne potvrdzovali Filipovho najmladšieho syna ako očakávaného nástupcu. Po Diegovej smrti tak dynastická kontinuita hlavnej vetvy španielskych Habsburgovcov závisela od jediného mužského dediča.<ref name="KamenWest" /> === Farneseho postup v Nizozemsku === [[Súbor:Leys-Furie française-Bruxelles.jpg|náhľad|Neúspešný útok vojvodu z Anjou na [[Antverpy]] 17. januára 1583, známy ako [[Francúzska zúrivosť]]. Neskoršia historická rytina.]] V severozápadnej Európe sa zatiaľ menila politická a vojenská rovnováha. [[Generálne stavy Nizozemska|Generálne stavy]] povstaleckých provincií sa po odprisahaní poslušnosti Filipovi II. usilovali nájsť panovníka, ktorý by im poskytol zahraničnú vojenskú ochranu. Francúzsky princ [[František, vojvoda z Anjou|František, vojvoda z Anjou]], prijal v roku 1582 obmedzenú zvrchovanosť nad časťou Nizozemska, jeho vzťah s mestami a stavmi však zostával napätý. Keď sa pokúsil 17. januára 1583 vojensky ovládnuť Antverpy a niekoľko ďalších miest, obyvatelia Antverp jeho vojakov vytlačili v pouličnom boji. Udalosť označovaná ako Francúzska zúrivosť zničila veľkú časť Anjouovej politickej autority. Vojvoda v júni opustil Nizozemsko a 10. júna 1584 vo Francúzsku zomrel, takže projekt francúzskej ochrany povstaleckých provincií sa skončil bez vytvorenia stabilnej vlády.<ref name="ParkerDutchFourth">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 199 – 229 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="Tracy1583">{{Citácia knihy | priezvisko = Tracy | meno = James D. | titul = The Founding of the Dutch Republic: War, Finance, and Politics in Holland, 1572–1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2008 | kapitola = The Securing of Holland's Forward Frontier, 1583–1588 | isbn = 978-0-19-920911-8 | jazyk = angličtina}}</ref> Rozklad Anjouovho postavenia využil Filipov miestodržiteľ a veliteľ [[Flámska armáda|Flámskej armády]] [[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexander Farnese]]. Farnese spájal vojenský nátlak s rokovaniami o kapitulácii a s obnovovaním miestnych privilégií tam, kde boli mestské elity ochotné uznať kráľa a katolícke náboženstvo. Jeho postup nadväzoval na rozdelenie Nizozemska po [[Únia v Arrase|Únii v Arrase]] a [[Utrechtská únia|Utrechtskej únii]]: južné katolícke provincie poskytovali kráľovskej armáde bezpečnejšie zázemie, kým severné a pobrežné provincie mohli využívať rieky, zaplavovanie krajiny a námorné spojenie. V roku 1583 Farneseho sily získali [[Eindhoven]], [[Dunkerque]] a [[Nieuwpoort]]; v nasledujúcom roku kapitulovali [[Bruggy]] a po dlhom obliehaní aj [[Gent]]. Tým sa zmenšoval priestor, cez ktorý mohli povstalci udržiavať spojenie medzi Flámskom, Brabantskom a severom.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> Povstalecké hnutie prišlo zároveň o svojho najvýznamnejšieho politického vodcu. Po jednom neúspešnom atentáte zastrelil [[Viliam I. Oranžský|Viliama Oranžského]] 10. júla 1584 v [[Delft]]e burgundský katolík [[Balthasar Gérard]]. Predchádzajúca kráľovská proskripcia vytvorila politický rámec atentátu, jeho bezprostredné prípravy však vykonal Gérard. Viliamova smrť pripravila povstalcov o sprostredkovateľa medzi provinciami a náboženskými skupinami. Odpor ďalej organizovali generálne a provinčné stavy a časť Viliamovho vojenského a dynastického postavenia postupne prevzal jeho syn [[Móric Oranžský|Móric Nasavský]].<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> Na začiatku roka 1585 sa Farneseho obliehací oblúk priblížil k hlavným brabantským mestám. [[Brusel]] sa vzdal 10. marca po prerušení zásobovania a po dohode, ktorá umožnila protestantom určitý čas na odchod. Kráľovské vojsko tým upevnilo súvislý pás územia medzi Hainautom, Flámskom a veľkou časťou Brabantska. Vojenský úspech prinášalo sústavné dobývanie opevnených miest namiesto jednej rozhodujúcej poľnej bitky. Farnese musel pri každom obliehaní zabezpečiť financovanie, dopravu delostrelectva, zásobovanie mnohonárodnej armády a udržanie disciplíny, pretože nové vzbury neplatených jednotiek mohli zvrátiť predchádzajúce úspechy.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> === Obliehanie a kapitulácia Antverp === [[Súbor:Beleg en inname van Antwerpen in 15841585 plan van de stad en omgeving, RP-P-OB-79.960.jpg|thumb|right|upright=1.35|alt=Historický plán Antverp, rieky Šeldy a obliehacích postavení|Plán [[Obliehanie Antverp (1584 – 1585)|obliehania Antverp]] s tokom [[Šelda|Šeldy]], opevneniami a postaveniami oboch strán.]] Najdôležitejším cieľom Farneseho ťaženia sa stali Antverpy. Mesto patrilo k najväčším obchodným a finančným centrám Európy, malo rozsiahle opevnenie a prístup k moru po Šelde. Po Španielskej zúrivosti z roku 1576 sa priklonilo k povstaniu a od roku 1579 bolo členom Utrechtskej únie. Jeho obranu riadil niekdajší Viliamov spolupracovník [[Philips van Marnix van Sint-Aldegonde|Philips van Marnix zo Sint-Aldegonde]]. Farnese začal sústavné obliehanie v lete 1584. Namiesto bezprostredného útoku na hradby obsadzoval pevnosti, dediny, hrádze a riečne prístupy, aby mesto oddelil od zásobovania zo [[Zeeland]]u a z území ovládaných Generálnymi stavmi.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | strany = 208 – 234 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Kľúčovým prvkom obliehania bola blokáda Šeldy. Rieka bola pri meste široká a podliehala prílivu, pričom severný breh a dolný tok čiastočne kontrolovali povstalci. Keďže Farnese nedokázal dobyť všetky zeelandské pevnosti, rozhodol sa prehradiť rieku medzi pevnosťami pomenovanými svätá Mária a svätý Filip. Z oboch brehov dal vysunúť drevené móla chránené delostrelectvom a medzeru medzi nimi vyplnil radom zakotvených plavidiel spojených trámami, reťazami a plávajúcimi prekážkami. Stavbu chránili jednotky na brehoch aj hliadkové člny. Most zároveň tvoril opevnenú bariéru, ktorá zastavovala zásobovacie lode a umožňovala presun kráľovských vojakov z jedného brehu na druhý.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> [[Súbor:Branders gebruikt voor het opblazen van de schipbrug in de Schelde, 1585 Navis incendiaria cum cuniculo Navis cum inverso velo (titel op object), RP-P-OB-79.986.jpg|thumb|left|upright=1.2|alt=Rytina dvoch výbušných lodí použitých proti mostu na Šelde|Dve konštrukcie výbušných lodí použitých proti Farneseho mostu v noci zo 4. na 5. apríla 1585. Rytina zo 17. storočia.]] Antverpskí obrancovia sa most pokúsili zničiť pomocou plavidiel navrhnutých talianskym inžinierom [[Federigo Giambelli|Federigom Giambellim]]. Dve najväčšie lode boli prestavané na plávajúce míny: v ich spevnených vnútorných komorách sa nachádzalo veľké množstvo pušného prachu prikryté kameňmi, kovovým odpadom a ďalším materiálom, ktorý mal pri výbuchu pôsobiť ako črepiny. V noci zo 4. na 5. apríla 1585 ich obrancovia poslali po prúde spolu s bežnými zápalnými loďami. Jedna hlavná nálož vybuchla pri bariére a roztrhla časť mosta; tlaková vlna a úlomky usmrtili bližšie neurčený, pravdepodobne vysoký počet vojakov a dočasne narušili blokádu. Správa o rozsahu škody však dorazila k posádke mesta neskoro a zeelandské lode premeškali príležitosť na preplávanie vzniknutou medzerou. Farnese dal most rýchlo opraviť.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> Ďalší pokus o prelomenie obkľúčenia sa sústredil na hrádzu Kouwenstein severne od mesta. Ovládnutie alebo prekopanie hrádze mohlo spojiť zaplavené územie s plavebnými cestami a otvoriť zásobovací koridor. V máji 1585 sa pri nej odohral rozsiahly boj, v ktorom sa jednotkám Generálnych stavov a antverpským lodiam podarilo na určitý čas obsadiť časť opevnenia a vytvoriť prielom. Nedostatočná koordinácia a Farneseho protiútok však obnovili kráľovskú kontrolu. Po neúspechu tejto operácie už mesto nemalo reálnu možnosť pravidelného zásobovania a jeho zásoby sa postupne míňali.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> Marnix začal rokovať a 17. augusta 1585 prijal kapitulačné podmienky. Mesto uznalo Filipa II., odovzdalo opevnenia a zaviazalo sa obnoviť výlučné verejné postavenie katolíckeho náboženstva. Protestantským obyvateľom bola ponechaná štvorročná lehota, počas ktorej mohli svoje záležitosti usporiadať, prestúpiť na katolicizmus alebo mesto opustiť. Farnese zabránil plieneniu a slávnostne vstúpil do Antverp, čím zdôraznil rozdiel medzi dohodnutou kapituláciou a násilnosťami z roku 1576. Kapitulačné podmienky upravili prechod mesta pod kráľovskú moc bez nového plienenia, zároveň však viedli k odchodu veľkej časti protestantského obyvateľstva.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> Kapituláciu sprevádzali dlhodobé hospodárske a demografické zmeny, ktoré ďalej prehlbovala pokračujúca blokáda a rozsiahla migrácia. Obchodníci, remeselníci, tlačiari a finančníci sa sťahovali najmä do [[Amsterdam]]u, [[Middelburg]]u, [[Leiden]]u a ďalších severných miest, ale aj do Anglicka a nemeckých krajín. Generálne stavy a zeelandské lode udržali dolnú Šeldu uzavretú pre námornú dopravu do Antverp. Mesto zostalo významným regionálnym centrom v habsburskom Nizozemsku, stratilo však veľkú časť dovtedajšej úlohy v diaľkovom obchode. Presun ľudí, kapitálu a odborných znalostí prispel k rastu severných provincií. Ich hospodársky vzostup súčasne podporovali aj ďalšie dlhodobé procesy.<ref name="IsraelTrade">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = Dutch Primacy in World Trade, 1585–1740 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1989 | kapitola = The Origins of Dutch World-Trade Hegemony | strany = 12 – 37 | isbn = 978-0-19-821139-6 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="IsraelDutch1580s" /> Pád Antverp završil najúspešnejšiu fázu Farneseho postupu. Povstanie však pokračovalo v Holandsku a Zeelande, kde obranu podporovali vodné prekážky, vlastné flotily a sústava opevnených miest. Generálne stavy navyše získavali pravidelnejšiu finančnú základňu, najmä prostredníctvom holandských úverov a daní, a po Viliamovej smrti sa postupne formovali republikánske orgány založené na spolupráci provincií. Filip ovládol väčšinu južných provincií a vojenské rozdelenie Nizozemska sa začalo približovať hranici medzi neskoršími južnými habsburskými krajinami a [[Holandská republika|Republikou spojených provincií]].<ref name="Tracy1583" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> === Prechod k otvorenej vojne s Anglickom === Vzťahy medzi Filipom II. a anglickou kráľovnou [[Alžbeta I.|Alžbetou I.]] sa zhoršovali už od 60. rokov 16. storočia. Až do polovice 80. rokov sa konflikt udržiaval pod úrovňou formálne vyhlásenej vojny. Anglická vláda poskytovala nizozemským povstalcom peniaze, umožňovala nábor dobrovoľníkov a tolerovala alebo podporovala útoky súkromných lodí proti lodnej doprave Filipových poddaných. Filip na druhej strane podporoval katolícke siete a exulantov, ktorí spochybňovali alžbetínske náboženské usporiadanie. Obe vlády si pritom ponechávali priestor na popieranie priamej zodpovednosti: korzári vystupovali ako súkromní podnikatelia, vojaci ako dobrovoľníci a diplomatické rokovania pokračovali aj počas ozbrojených stretov.<ref name="WernhamBeforeArmada">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = Before the Armada: The Growth of English Foreign Policy, 1485–1588 | miesto = London | vydavateľ = Jonathan Cape | rok = 1966 | strany = 350 – 400 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DoranForeignPolicy1580s">{{Citácia knihy | priezvisko = Doran | meno = Susan | titul = Elizabeth I and Foreign Policy, 1558–1603 | miesto = London; New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2000 | strany = 36 – 64 | isbn = 978-0-415-15355-3 | jazyk = angličtina}}</ref> Filipova dohoda s francúzskou [[Katolícka liga (Francúzsko)|Katolíckou ligou]] v [[Joinville]] na konci roka 1584 zvýšila v Anglicku obavy, že Francúzsko ovládnu sily spojené so španielskymi Habsburgovcami. Po Farneseho úspechoch a počas obliehania Antverp sa Alžbeta rozhodla zasiahnuť otvorenejšie. [[Zmluva z Nonsuchu]], uzavretá 10. augusta 1585 podľa anglického juliánskeho kalendára, teda 20. augusta podľa gregoriánskeho kalendára, zaväzovala Anglicko vyslať do Nizozemska 6 400 pešiakov a 1 000 jazdcov a poskytovať pravidelnú finančnú pomoc. Ako záruku dostali Angličania do držby prístavy [[Brielle]] a [[Vlissingen]]. Hoci zmluva neobsahovala formálne vyhlásenie vojny, Filip ju chápal ako verejnú vojenskú podporu svojich povstaleckých poddaných.<ref name="WernhamNonsuch">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = Before the Armada: The Growth of English Foreign Policy, 1485–1588 | miesto = London | vydavateľ = Jonathan Cape | rok = 1966 | strana = 371 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DoranForeignPolicy1580s" /> Velením anglického zboru bol poverený Alžbetin dlhoročný dôverník [[Robert Dudley, 1. gróf z Leicesteru|Robert Dudley, gróf z Leicesteru]], ktorý prišiel do Nizozemska v decembri 1585. Generálne stavy mu začiatkom nasledujúceho roka udelili titul generálneho miestodržiteľa. Alžbeta s prijatím takého rozsiahleho úradu vopred nesúhlasila, pretože nechcela, aby jej zásah pôsobil ako prevzatie zvrchovanosti nad provinciami. Leicester sa zároveň dostal do sporov s holandskými mestskými elitami o financovanie vojny, obchod s nepriateľom, menovanie úradníkov a rozsah svojej právomoci. Anglické jednotky pomohli stabilizovať niektoré obranné postavenia, Farneseho postup však pokračoval. Kráľovská armáda v roku 1586 dobyla [[Grave (Holandsko)|Grave]] a [[Venlo]] a v auguste 1587 po obliehaní aj prístav [[Sluis]]. Leicester sa v decembri 1587 vrátil do Anglicka, čím sa obdobie jeho generálneho miestodržiteľstva uzavrelo.<ref name="Tracy1583" /><ref name="DoranForeignPolicy1580s" /> [[Súbor:William Borough Sir Francis Drake in Cadiz.jpg|thumb|right|upright=1.3|alt=Súdobý náčrt anglického útoku na lode v prístave Cádiz|Útok [[Francis Drake|Francisa Drakea]] na lode v [[Cádiz]]e na jar 1587. Náčrt pripisovaný Williamovi Boroughovi, účastníkovi výpravy.]] Ďalším zdrojom konfliktu boli výpravy [[Francis Drake|Francisa Drakea]]. Po vypuknutí otvorených bojov zaútočil v rokoch 1585 – 1586 na viaceré prístavy a na lodnú dopravu v Atlantiku. Keďže Drake velil s podporou anglickej koruny, jeho akcie spôsobovali Filipovým poddaným hospodárske straty a zároveň predstavovali námornú súčasť anglického zásahu v Nizozemsku. Filip preto v októbri 1585 nariadil zadržať anglické lode a majetok v prístavoch svojej monarchie a príprava útoku na Anglicko nadobudla konkrétnejšiu podobu. [[Anglo-španielska vojna (1585 – 1604)|Anglo-španielska vojna]] sa tak začala sériou rozhodnutí a zásahov bez jediného formálneho aktu vyhlásenia.<ref name="KamenWest" /><ref name="WernhamBeforeArmada" /> Na jar 1587 Drake prenikol s flotilou do [[Cádizský záliv|Cádizskeho zálivu]]. Útok sa začal 29. apríla podľa gregoriánskeho kalendára, teda 19. apríla podľa anglického juliánskeho kalendára, a trval približne dva dni. Angličania zničili, zajali alebo poškodili najmenej dve desiatky plavidiel a odviezli alebo spálili časť zásob pripravovaných pre výpravu. Drake potom pokračoval pri portugalskom pobreží a napádal lodnú dopravu. Zásah skomplikoval zásobovanie [[Španielska armada|Armady]] a prispel k odkladu jej vyplávania. K posunu výpravy do roku 1588 zároveň viedol nedostatok lodí, námorníkov, diel, potravín a peňazí aj opakované zmeny operačného plánu.<ref name="KamenThunder">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | kapitola = The Time of Thunder, 1587–1593 | strany = 269 – 300 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="MartinParkerPlan">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 78 – 138 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> === Mária Stuartová a rozhodnutie o výprave === [[Súbor:The execution of Mary Queen of Scots (engraving).jpg|thumb|left|upright=1.25|alt=Neskoršia rytina popravy Márie Stuartovej|Poprava [[Mária Stuartová|Márie Stuartovej]] na hrade [[Fotheringhay]] 8. februára 1587 podľa anglického kalendára. Rytina vznikla až v 19. storočí.]] Náboženský a dynastický rozmer konfliktu zosobňovala bývalá škótska kráľovná [[Mária Stuartová]], katolíčka a pravnučka anglického kráľa [[Henrich VII. Anglický|Henricha VII.]] Po úteku zo Škótska bola od roku 1568 v anglickom zajatí a pre časť európskych katolíkov predstavovala legitímnu nástupníčku Alžbety I. V roku 1586 zachytila sieť Alžbetinho tajomníka [[Francis Walsingham|Francisa Walsinghama]] šifrovanú korešpondenciu medzi Máriou a skupinou okolo [[Anthony Babington|Anthonyho Babingtona]]. Sprisahanci pripravovali oslobodenie Márie, zavraždenie Alžbety a povstanie podporené zahraničným vojenským zásahom. Máriina odpoveď sa stala podstatným dôkazom pri procese na hrade Fotheringhay v októbri 1586.<ref name="GuyMary">{{Citácia knihy | priezvisko = Guy | meno = John | titul = My Heart Is My Own: The Life of Mary Queen of Scots | miesto = London | vydavateľ = Fourth Estate | rok = 2004 | strany = 470 – 528 | isbn = 978-1-84115-752-8 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DoranForeignPolicy1580s" /> Mária bola uznaná vinnou podľa anglického zákona prijatého na ochranu kráľovnej. Alžbeta po niekoľkomesačnom váhaní podpísala rozsudok a Máriu 8. februára 1587 podľa vtedy používaného anglického juliánskeho kalendára, teda 18. februára podľa gregoriánskeho kalendára, sťali. Poprava pomazanej kráľovnej vyvolala protesty katolíckych dvorov a odstránila osobu, okolo ktorej sa mohli spájať plány na katolícke nástupníctvo. Filip mohol udalosť používať ako náboženské a dynastické odôvodnenie vojny. Inváziu pritom pripravoval už pred popravou: v rokoch 1583 – 1585 dostával návrhy na útok a po zmluve z Nonsuchu prikázal vytvoriť rozsiahlu flotilu. Máriina smrť teda urýchlila a ideologicky vyostrila konflikt, ktorého korene spočívali aj v anglickom zásahu v Nizozemsku a v námorných útokoch proti Filipovej monarchii.<ref name="GuyMary" /><ref name="KamenThunder" /><ref name="MartinParkerPlan" /> Filipova predstava povojnového usporiadania zostávala v niektorých bodoch neurčitá. Neplánoval odovzdať anglickú korunu sebe ako bývalému manželovi [[Mária I. Tudorová|Márie I.]] a pri určovaní katolíckeho nástupcu zvažoval viacero možností. Bezprostredným cieľom výpravy bolo odstrániť Alžbetinu vládu, zastaviť anglickú pomoc povstalcom a obnoviť katolícke pomery; presný spôsob vytvorenia novej vlády sa mal riešiť po úspešnom vylodení. Pápež [[Sixtus V.]] prisľúbil finančný príspevok a duchovné privilégiá účastníkom, väčšia časť pápežských peňazí však mala byť vyplatená až po pristátí na anglickej pôde. Náklady a praktické riziká preto zostávali predovšetkým na Filipovej monarchii.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="KamenThunder" /> Súbežne s prípravami na inváziu pokračovali diplomatické kontakty. Na začiatku roka 1588 rokovali anglickí vyslanci pod vedením [[Valentine Dale|Valentina Dala]] s Farneseho zástupcami v okolí [[Bourbourg]]u o možnom prímerí a usporiadaní pomerov v Nizozemsku. Základné požiadavky sa však rozchádzali: Filip trval na obnovení poslušnosti povstaleckých provincií a verejného postavenia katolicizmu, kým anglická strana žiadala bezpečnostné a náboženské záruky, ktoré by chránili jej spojencov. Farnese dostal pokyn udržiavať rokovania aj počas príprav Armady, Alžbeta však zároveň ponechávala otvorenú možnosť dohody, ktorá by odvrátila veľkú vojnu. Rokovania mali pre obe strany dvojaký význam: zachovávali možnosť dohody a Filipovi zároveň pomáhali zastierať bezprostredný čas útoku. K spoločnému riešeniu napokon nedospeli.<ref name="DoranForeignPolicy1580s" /><ref name="MartinParkerPlan" /> === Plánovanie a zhromaždenie Armady === Prípravu výpravy komplikovali rozdielne predstavy jej dvoch hlavných veliteľských centier. Markíz zo Santa Cruz navrhoval veľkú flotilu, ktorá by niesla vlastné vojsko priamo z Pyrenejského polostrova. Farnese v Nizozemsku pripravoval skúsenú poľnú armádu a plochodnové prepravné člny, potreboval však vojnové lode, ktoré by na určitý čas ovládli Lamanšský prieliv a pobrežné vody. Filip spojil oba koncepty. Armada mala preplávať [[Lamanšský prieliv|prielivom]], nadviazať spojenie s Farnesem, ochrániť nalodenie jeho vybraných jednotiek a sprevádzať ich k anglickému pobrežiu. Flotila súčasne viezla tisíce vlastných vojakov, ktorí mali posilniť výsadok.<ref name="MartinParkerPlan" /> Takto vytvorený plán vyžadoval presnú súčinnosť síl vzdialených stovky kilometrov. Hlboké oceánske lode Armady nemohli bezpečne vplávať do plytkých a piesčitých vôd pri Dunkerque a Nieuwpoorte. Farneseho transportné člny nemali dostatočnú výzbroj ani námorné vlastnosti na samostatný prechod a pri pobreží ich ohrozovali rýchle plavidlá holandských a zeelandských povstalcov. Komunikácia medzi Madridom, Lisabonom a Bruselom trvala týždne; po vyplávaní bolo možné posielať správy medzi Armadou a Farnesem iba menšími loďami, pričom prístupy k flámskym prístavom kontroloval nepriateľ. Filip a jeho velitelia tieto ťažkosti poznali, chýbal im však spoločný komunikačný a kotviaci bod, na ktorom by sa obe zložky bezpečne stretli.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="MartinParker2022">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = Armada: The Spanish Enterprise and England's Deliverance in 1588 | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2022 | isbn = 978-0-300-25986-5 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Alonso Pérez de Guzmán.jpg|thumb|right|upright=0.85|alt=Portrét vojvodu z Mediny Sidonie|[[Alonso Pérez de Guzmán, 7. vojvoda z Mediny Sidonie|Alonso Pérez de Guzmán, vojvoda z Mediny Sidonie]], hlavný veliteľ Armady. Portrét od Francesca Giannettiho.]] Hlavným organizátorom flotily bol Santa Cruz, ktorý mal skúsenosti z [[Bitka pri Lepante|Lepanta]], Azor aj atlantických operácií. Zomrel však 9. februára 1588 v Lisabone, keď prípravy stále neboli dokončené. Filip za jeho nástupcu vymenoval [[Alonso Pérez de Guzmán, 7. vojvoda z Mediny Sidonie|Alonsa Péreza de Guzmán, vojvodu z Mediny Sidonie]]. Vojvoda upozorňoval na vlastnú obmedzenú námornú prax a na nedostatky flotily, kráľ však jeho žiadosť o uvoľnenie neprijal. Jeho predchádzajúce skúsenosti pochádzali najmä zo správy rozsiahlych majetkov a andalúzskeho pobrežia, kým veľkej plachetnicovej flotile v boji dovtedy nevelil. V Lisabone reorganizoval prideľovanie zásob, zjednotil služobné pravidlá, skontroloval počty ľudí a rozdelil flotilu do eskadier.<ref name="KamenThunder" /><ref name="MartinParkerPlan" /> Príprava Armady bola administratívnym a logistickým podnikom celej monarchie. Koruna zhromažďovala kráľovské galeóny, portugalské bojové lode, ozbrojené obchodné plavidlá, stredomorské galeasy, zásobovacie lode a malé spojovacie plavidlá. Flotila bola rozdelená do eskadier Portugalska, Kastílie, Biskajska, Gipuzkoy, Andalúzie a Levanty a do osobitných skupín uriek, galeás, galér a menších lodí. Lode a ľudia pochádzali z Portugalska, Andalúzie, Baskicka, Kantábrie, Stredomoria, Talianska, Dubrovníka aj severnej Európy. Rozdielne typy plavidiel mali odlišnú rýchlosť, ponor, výzbroj a zásobovacie potreby. Mnohé obchodné lode boli zosilnené a vyzbrojené až pre výpravu. Rôznorodé ráže diel si vyžadovali priraďovať muníciu ku konkrétnym hlavniam a komplikovali jej dopĺňanie počas dlhšieho boja.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="MartinParker2022" /> Počty sa v súdobých zoznamoch aj v modernej literatúre líšia podľa toho, či zahŕňajú malé, pomocné a neskôr odoslané plavidlá. Pri odchode z Lisabonu tvorilo flotilu približne 130 až 140 lodí; po vyradení niekoľkých plavidiel vyplávalo z [[A Coruña|A Coruñe]] do hlavnej fázy výpravy približne 130 lodí. Na palubách bolo okolo 8 000 námorníkov, viac než 2 000 veslárov, približne 19 000 vojakov a vyše tisíc ďalších osôb vrátane delostrelcov, úradníkov, sluhov, duchovných a dobrovoľníkov. Flotila niesla približne 2 400 diel rôznych veľkostí. Značná časť tonáže, ľudí a diel slúžila na transport, zásobovanie a obranu proti nalodeniu, takže okamžitá palebná sila bola menšia, než naznačovali celkové počty.<ref name="MartinParkerTables">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = xviii – xx; 261 – 295 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> V súdobých španielskych dokumentoch sa používali názvy ''Grande Armada'', ''Armada y ejército de Su Majestad'' a najmä slávnostné označenie ''Grande y Felicísima Armada''. Do neskoršej historickej pamäti vstúpila aj ako „Neporaziteľná armada“ alebo ''Armada Invencible'', hoci toto pomenovanie nebolo jej jednotným oficiálnym názvom. Flotila mala mnohonárodnostný charakter: patrila panovníkovi viacerých právne odlišných krajín a významnú úlohu v nej mali portugalské lode a námorníci aj jednotky z jeho talianskych a nizozemských držav.<ref name="MartinParker2022" /><ref name="MartinParkerTables" /> === Plavba Lamanšským prielivom === [[Súbor:Armadaroute.jpg|thumb|left|upright=1.35|alt=Mapa trasy Armady z Pyrenejského polostrova cez Lamanšský prieliv a okolo Britských ostrovov|Trasa Armady v roku 1588: postup Lamanšským prielivom a návrat okolo Škótska a Írska.]] Filipove krajiny na Pyrenejskom polostrove používali od roku 1582 [[gregoriánsky kalendár]], kým Anglicko zostalo pri [[juliánsky kalendár|juliánskom kalendári]], ktorý bol v 16. storočí o desať dní pozadu. Dátumy nasledujúceho priebehu sú uvádzané podľa gregoriánskeho kalendára; v súdobých anglických záznamoch sa preto tie isté udalosti objavujú s dátumom o desať dní skorším.<ref name="MartinParkerChannel">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 139 – 181 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> Armada začala opúšťať Lisabon 28. mája 1588 a vyplávanie celej zostavy trvalo niekoľko dní. Postupovala pomaly pozdĺž portugalského a galícijského pobrežia. Nepriaznivé počasie, poškodenia a nedostatok čerstvej vody prinútili Medinu Sidoniu sústrediť lode v A Coruñi, kde sa opravovali a opätovne zásobovali. Veliteľ poslal kráľovi správu o stave výpravy a navrhol zvážiť jej odklad, Filip však trval na pokračovaní. Hlavná zostava opäť vyplávala 21. – 22. júla. Prestávka umožnila odstrániť časť nedostatkov, zároveň však spotrebovala zásoby a prehĺbila únavu posádok ešte pred vstupom do bojovej oblasti.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="MartinParkerChannel" /> Anglická obrana bola rozdelená medzi hlavné loďstvo v [[Plymouth]]e pod velením lorda admirála [[Charles Howard, 1. gróf z Nottinghamu|Charlesa Howarda z Effinghamu]] a eskadru pri východnom ústí prielivu pod velením [[Henry Seymour (admirál)|Henryho Seymoura]], ktorá mala sledovať Farneseho prístavy. Medzi Howardových hlavných veliteľov patrili Drake, [[John Hawkins]] a [[Martin Frobisher]]. Angličania mali niekoľko desiatok kráľovských vojnových lodí a veľký počet ozbrojených obchodných a menších plavidiel. Ich najlepšie galeóny boli nižšie, spravidla obratnejšie a prispôsobené sústavnejšej delostreleckej paľbe. Kráľovské galeóny tvorili najbojaschopnejšiu časť loďstva, kým mnoho najatých plavidiel malo obmedzenú bojovú hodnotu. Po mobilizácii navyše celé loďstvo zápasilo s nedostatkom potravín, pušného prachu a peňazí na mzdy.<ref name="RodgerSafeguard">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodger | meno = N. A. M. | titul = The Safeguard of the Sea: A Naval History of Britain, 660–1649 | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1997 | strany = 263 – 276 | isbn = 978-0-14-029724-9 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="MartinParkerChannel" /> Popri flotile mobilizovala Alžbetina vláda pobrežné posádky a krajské oddiely domobrany. Najväčšie poľné vojsko pod Leicesterovým velením sa sústreďovalo pri [[Tilbury]] na ochranu ústia Temže a prístupu k Londýnu, ďalšie sily mali chrániť kráľovnú a zasiahnuť podľa miesta vylodenia. Súpisky zachytávali najmä nominálne stavy, zatiaľ čo počet vycvičených a skutočne nasaditeľných mužov bol nižší; časť domobrany mala nedostatočnú výzbroj a zásoby. Alžbeta navštívila tábor v Tilbury až po tom, čo Armada prešla do Severného mora, keď však anglická vláda ešte nepoznala jej konečný zámer ani rozsah poškodenia. Pozemné oddiely tak počas námornej kampane plnili úlohu zálohy pripravenej zasiahnuť pri prípadnom vylodení.<ref name="DoranForeignPolicy1580s" /><ref name="RodgerSafeguard" /> Armadu spozorovali pri myse [[Lizard Point|Lizard]] 29. júla. Medina Sidonia zoradil lode do širokej obrannej formácie v tvare polmesiaca, v ktorej boli slabšie a nákladné plavidlá chránené silnejšími loďami na krídlach a v tyle. Anglická flotila sa po náročnom vyplávaní z Plymouthu dostala za protivníka a 31. júla začala prvý väčší boj. Howard a jeho velitelia sa usilovali využiť náveternú polohu a ostreľovať španielske lode z väčšej vzdialenosti. Medina Sidonia udržal väčšinu zostavy pohromade a neprijal boj založený na hromadnom nalodení, pokiaľ naň nebola vhodná príležitosť. Po zrážke a výbuchu na španielskej strane zostali poškodené galeóny ''Nuestra Señora del Rosario'' a ''San Salvador'' oddelené od hlavnej formácie; ''Rosario'' zajal Drake a ''San Salvador'' neskôr padol do anglických rúk.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="FernandezArmesto">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández-Armesto | meno = Felipe | titul = The Spanish Armada: The Experience of War in 1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 1988 | strany = 117 – 174 | isbn = 978-0-19-822926-1 | jazyk = angličtina}}</ref> Ďalšie boje sa odohrali 2. augusta pri [[Portland (Dorset)|Portlande]] a 4. augusta pri [[Ostrov Wight|ostrove Wight]]. Anglické lode opakovane útočili na boky a zadnú časť Armady, ktorej hlavná formácia zostala súdržná. Španielski velitelia zase nemohli prinútiť rýchlejšie anglické lode, aby sa priblížili na vzdialenosť vhodnú pre nalodenie a boj pechoty. Obe strany používali delostrelectvo odlišne. Angličania sa snažili opakovane nabíjať a poškodzovať trupy a takeláž z odstupu; na mnohých lodiach Armady bol väčší počet vojakov a časť posádok bola pripravená na rozhodnutie boja zblízka. Španielske lode pritom tiež viedli účinnú paľbu a anglickí velitelia počítali s možnosťou nalodenia na poškodené plavidlo.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="RodgerSafeguard" /> Pri ostrove Wight sa Angličania pokúsili zatlačiť Armadu k pobrežiu a zabrániť jej v postupe ku Calais. Španielska zostava manéver ustála a 6. augusta zakotvila na otvorenej [[Calais|calaiskej]] rede. Dovtedajšie boje spôsobili straty na ľuďoch, spotrebovali veľkú časť munície a poškodili viacero lodí, hlavná zostava Armady však zostala súdržná. Medina Sidonia dosiahol oblasť určenú na spojenie s Farnesem, čím sa odkryla základná slabina plánu: Farneseho vojsko sa v tom čase ešte len pripravovalo na nalodenie.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="MartinParker2022" /> === Calais, zápalné lode a bitka pri Gravelines === Farnese sústredil jednotky a člny v Dunkerque a okolí, no prístav blokovali holandské a zeelandské plavidlá s malým ponorom pod velením [[Justinus Nasavský|Justina Nasavského]]. Transporty bolo potrebné naložiť po častiach, vyviesť úzkymi kanálmi a zoradiť na mori. Armada ich nemohla vyzdvihnúť priamo v prístave a Medina Sidonia nemal presné informácie o čase, ktorý Farnese potreboval. Poslovia medzi Calais a Dunkerque sa pohybovali pomaly a časť správ sa oneskorila. Kým španielska flotila čakala na otvorenom kotvisku, anglické lode sa spojili so Seymourovou východnou eskadrou a získali početnú prevahu v bezprostrednej oblasti.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="MartinParker2022" /> V noci zo 7. na 8. augusta poslali Angličania po vetre proti zakotvenej Armade osem [[zápalná loď|horiacich lodí]]. Spomienka na Giambelliho výbušné lode pri Antverpách vyvolala medzi posádkami obavu, že sa k nim blížia plavidlá naplnené pušným prachom. Anglické lode niesli bežný zápalný materiál, no španielski kapitáni v tme nepoznali ich obsah. Väčšina preto prerezala kotevné laná a pokúsila sa uniknúť požiaru. Lode sa rozptýlili a silnejúci vietor ich odniesol severovýchodne. Medina Sidonia a niekoľko veliteľov sa pokúsili obnoviť zostavu, Armada však stratila kompaktný polmesiac aj mnohé kotvy potrebné pri ďalšej plavbe.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="FernandezArmesto" /> [[Súbor:English Ships and the Spanish Armada, August 1588 RMG BHC0262.jpg|thumb|right|upright=1.4|alt=Maľba anglických a španielskych lodí bojujúcich v Lamanšskom prielive|Anglické lode a Armada v auguste 1588. Obraz anglickej školy vznikol krátko po udalosti a pravdepodobne zobrazuje alebo symbolicky pripomína [[Bitka pri Gravelines (1588)|boj pri Gravelines]].]] Ráno 8. augusta zaútočila anglická flotila pri [[Gravelines]] na rozptýlené španielske lode. Boj prebiehal niekoľko hodín a postupne sa presunul do plytkých vôd pri flámskom pobreží. Anglické posádky sa tentoraz približovali viac než v predchádzajúcich dňoch a sústredenou paľbou poškodzovali boky, sťažne a lanovie vedúcich lodí. Vlajková loď ''San Martín'', portugalská galeóna ''São Mateus'', ''San Felipe'' a ďalšie plavidlá utrpeli vážne zásahy. Španielski velitelia napriek poškodeniu kryli slabšie lode a opakovane uzatvárali medzery v zostave. Priamo v boji alebo bezprostredne po ňom stratila Armada niekoľko lodí; vysoké boli najmä straty na ľuďoch a rozsah poškodenia ostatných plavidiel.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="ParkerDefeat">{{Citácia periodika | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | priezvisko2 = Mitchell | meno2 = Andrew | priezvisko3 = Bell | meno3 = Lawrence | titul = Anatomy of Defeat: The Testimony of Juan Martínez de Recalde and Don Alonso Martínez de Leyva on the Failure of the Spanish Armada in 1588 | periodikum = The Mariner's Mirror | ročník = 90 | číslo = 3 | rok = 2004 | strany = 314 – 347 | doi = 10.1080/00253359.2004.10656908 | jazyk = angličtina}}</ref> Anglickým galeónam poskytovali ich obratnosť a rýchlejšia paľba pri Gravelines výraznú výhodu. Mnohé lode oboch flotíl však mali príbuznú konštrukciu a časť najväčších lodí Armady zniesla mimoriadne množstvo zásahov. O výsledku rozhodol súbeh viacerých okolností: výhodná anglická poloha a delostrelecká taktika, rozptýlenie po útoku zápalných lodí, obmedzené zásoby vhodnej munície na španielskej strane, poškodenie plavidiel a zlyhanie spojenia s Farneseho transportmi. Vietor po bitke zatlačil Armadu k piesčinám pri zeelandskom pobreží; jeho následná zmena zachránila lode pred okamžitým stroskotaním a zároveň ich odviedla do [[Severné more|Severného mora]].<ref name="ParkerDefeat" /><ref name="MartinParker2022" /> Medina Sidonia po porade s veliteľmi nariadil pokračovať na sever. Proti vetru a cez nepriateľskú flotilu sa Armada ku Calais vrátiť nemohla, čím zanikla možnosť spojiť sa s Farnesem a bezpečne previezť Flámsku armádu do Anglicka. Anglická flotila prenasledovala Armadu na sever, sama však mala takmer vyčerpané zásoby pušného prachu a potravín. Pri ústí rieky [[Firth of Forth]] Howard prenasledovanie ukončil. Boj pri Gravelines tak zmenil smer celej kampane: Armada pokračovala okolo Britských ostrovov k návratovej trase namiesto k invázii.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="ParkerDefeat" /> === Návrat okolo Škótska a Írska === Armada sa mala vrátiť do prístavov Pyrenejského polostrova oboplávaním severu [[Škótsko|Škótska]] a západného pobrežia [[Írsko|Írska]]. Velitelia dostali pokyn vyplávať dostatočne ďaleko do Atlantiku, aby sa vyhli ostrovom a nebezpečným pobrežným vodám. Mnohé posádky však nemali podrobné mapy severného Atlantiku, presná zemepisná dĺžka sa na mori nedala spoľahlivo určiť a odhady prejdenej vzdialenosti sa rozchádzali. Lode boli poškodené bojom, časť z nich nemala kotvy a zásoby vody a potravín sa kazili alebo míňali. Medzi mužstvom sa šírili horúčky, úplavica a ďalšie choroby.<ref name="MartinParkerReturn">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 181 – 233 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="FernandezArmestoReturn">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández-Armesto | meno = Felipe | titul = The Spanish Armada: The Experience of War in 1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 1988 | strany = 202 – 269 | isbn = 978-0-19-822926-1 | jazyk = angličtina}}</ref> Severne od Britských ostrovov sa zostava postupne rozpadala. Silnejšie lode sa pokúšali držať určeného kurzu, kým poškodené a pomalé plavidlá zaostávali. Búrky a západné vetry zahnali časť flotily bližšie k írskemu pobrežiu, než velitelia predpokladali. Bez kotiev nemohli lode pri nečakanom priblížení k pevnine bezpečne vyčkať na zmenu vetra; poškodené čerpadlá a nedostatok zdravých námorníkov znižovali schopnosť udržať plavidlá nad vodou. Niektoré lode sa potopili na otvorenom mori, iné stroskotali na skalách alebo boli úmyselne navedené k brehu v nádeji na záchranu posádky.<ref name="MartinParkerReturn" /><ref name="ParkerDefeat" /> Najväčšia koncentrácia vrakov vznikla v septembri a októbri pri západnom a severnom pobreží Írska. Osudy stroskotancov sa líšili. Časť sa utopila pri rozpade lodí, niektorých zabili miestne skupiny alebo anglické posádky, ďalší získali pomoc írskych obyvateľov a s veľkými ťažkosťami sa cez Škótsko alebo kontinent vrátili domov. Anglická správa v Írsku považovala ozbrojených stroskotancov za možnú inváznu silu a nariaďovala ich zadržiavanie a v mnohých prípadoch popravy. Známe svedectvo kapitána [[Francisco de Cuéllar|Francisca de Cuéllara]] opisuje stroskotanie, útek pred anglickými jednotkami a pobyt medzi írskymi spojencami; zachytáva však iba jednu z mnohých skúseností rozptýlených posádok.<ref name="MartinParkerReturn" /><ref name="FernandezArmestoReturn" /> Počet stratených lodí závisí od použitého zoznamu a od toho, či sa započítavajú plavidlá vyradené ešte pred vstupom do prielivu, zajaté lode, vraky, potopené plavidlá a lode odpísané po návrate. Moderné rekonštrukcie zvyčajne uvádzajú približne 44 až 51 stratených alebo nenávratne vyradených lodí, teda približne tretinu flotily, pričom najväčšia skupina stroskotala pri Írsku. Ľudské straty sa nedajú určiť presne; boj, stroskotania, hlad a choroby si vyžiadali mnoho tisíc obetí. Väčšina veľkých kráľovských a portugalských bojových lodí sa napriek tomu vrátila, často vo vážne poškodenom stave. Prvé lode priplávali do severošpanielskych prístavov v septembri a rozptýlení preživší sa vracali ešte počas nasledujúcich mesiacov.<ref name="MartinParkerTables" /><ref name="MartinParkerReturn" /><ref name="MartinParker2022" /> === Výsledok výpravy a bezprostredné dôsledky === Hlavné operačné ciele výpravy zostali nesplnené: Farneseho vojsko zostalo v Nizozemsku, Alžbetina vláda pokračovala a severné nizozemské provincie naďalej prijímali anglickú pomoc. O výsledku rozhodol súbeh strategických, organizačných, bojových a prírodných faktorov. Plán závisel od spojenia dvoch oddelených síl bez bezpečného prístavu a spoľahlivej komunikácie; anglické a holandské námorné sily zabránili jeho uskutočneniu; boje v prielive poškodili flotilu a spotrebovali zásoby; strata formácie a kotiev pri Calais zvýšila zraniteľnosť lodí; pri návrate potom pôsobili navigačné obmedzenia, nedostatok potravín, choroby a búrky. Neúspech Armady tak spôsobil reťazec logistických ťažkostí, nepriateľskej činnosti a nepriaznivého počasia. Neskoršie výklady ho symbolicky zjednodušili na „protestantský vietor“ alebo prevahu anglických diel.<ref name="ParkerDefeat" /><ref name="MartinParker2022" /><ref name="FernandezArmestoReturn" /> Filip II. dostával správy o návrate postupne a nariadil, aby prístavy, úrady a cirkevné inštitúcie zabezpečili preživším ubytovanie, liečenie a výplatu aspoň časti dlžného žoldu. Zároveň požadoval vyšetrovanie strát, výpovede veliteľov a súpis stavu lodí. V prvých správach sa príčiny vysvetľovali nepriaznivým počasím, neskoršie výpovede Juana Martíneza de Recaldeho, Alonsa Martíneza de Leyvu a ďalších dôstojníkov však pomenúvali aj nedostatok munície, problematickú koordináciu s Farnesem, nevhodné zásoby a rozhodnutia prijaté počas plavby. Mnohí velitelia zomreli na následky zranení a chorôb krátko po návrate, iní pokračovali v kráľovskej službe.<ref name="ParkerDefeat" /><ref name="KamenThunder" /> Najväčšie anglické straty prišli po skončení námorných bojov. Medzi posádkami sa šírili infekčné ochorenia a veľká časť námorníkov zostávala bez riadnej mzdy, ubytovania a zásobovania. Howard a ďalší velitelia žiadali vládu o peniaze a pomoc pre chorých mužov. Presný počet obetí chorôb je neistý, zrejme však niekoľkonásobne prevýšil anglické bojové straty. Kampaň tak odhalila závažné nedostatky anglického mobilizačného a zásobovacieho systému.<ref name="RodgerSafeguard" /><ref name="MartinParkerAftermath">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 234 – 260 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> Španielska námorná moc pretrvala aj po porážke. Jadro oceánskych galeón sa čiastočne zachovalo, koruna opravovala lode, objednávala nové plavidlá a upravovala systém atlantických flotíl. Rovnováha v Atlantiku zostala otvorená a vojna pokračovala do roku 1604. Už nasledujúci rok vyslala Alžbeta I. veľkú výpravu k A Coruñi a Lisabonu, ktorá takisto nedosiahla svoje hlavné ciele. Filip neskôr pripravil ďalšie armady, hoci ani pokusy z rokov 1596 a 1597 neviedli k invázii do Anglicka. Tieto udalosti patria k poslednému desaťročiu jeho vlády.<ref name="MartinParkerAftermath" /><ref name="KamenThunder" /> [[Súbor:Elizabeth I (Armada Portrait).jpg|thumb|left|upright=1.25|alt=Slávnostný portrét Alžbety I. s výjavmi Armady v pozadí|Takzvaný ''Armádny portrét'' [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbety I.]], vytvorený približne v roku 1588. Výjavy v pozadí zobrazujú príchod Armady a jej rozptýlenie a premieňajú vojenský výsledok na obraz panovníckej legitimity a Božej priazne.]] V Anglicku bol výsledok rýchlo spracovaný v ďakovných bohoslužbách, pamätných medailách, tlačiach a dvorskej ikonografii. Nápisy odkazujúce na vietor a Boží zásah začlenili udalosť do protestantského výkladu dejín. ''Armádny portrét'' Alžbety I. spojil námorné scény s obrazom panovníčky ako ochrankyne kráľovstva. V katolíckych krajinách sa neúspech vykladal ako skúška, trest alebo dôsledok ľudských pochybení, pričom zostala zachovaná predstava nábožensky oprávnenej vojny. Obe strany vytvárali selektívnu pamäť: anglické podanie zmenšovalo význam vlastných logistických problémov a španielske vysvetlenia mohli presúvať dôraz z operačných nedostatkov na búrky.<ref name="FernandezArmestoReturn" /><ref name="MartinParkerAftermath" /> Rok 1588 bol výrazným neúspechom Filipovho invázneho projektu a významným propagandistickým víťazstvom Alžbetinho režimu. Bezprostredná vojenská situácia zostala otvorená: Farnese stále ovládal väčšinu južného Nizozemska, severné provincie si upevňovali republikánske inštitúcie a obe koruny pokračovali v nákladnej vojne. Dlhodobý obraz Armady formovala aj neskoršia politická a národná pamäť, ktorá udalosť premenila na symbolický medzník a často jej pripisovala rozhodujúci vplyv na celú vojnu rokov 1585 – 1604.<ref name="MartinParkerAftermath" /><ref name="MartinParker2022" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> == Posledné desaťročie vlády (1589 – 1598) == === Anglická výprava k A Coruñi a Lisabonu === Porážka [[Grande y Felicísima Armada|Armady]] v roku 1588 vážne narušila Filipove invázne plány, jadro jeho námorných síl však prežilo a [[Anglo-španielska vojna (1585 – 1604)|anglo-španielska vojna]] pokračovala. Časť najväčších kráľovských galeón sa vrátila do prístavov na severe Pyrenejského polostrova a španielske a portugalské lodenice začali poškodené plavidlá opravovať. Anglická vláda sa pokúsila využiť okamih, keď boli posádky oslabené stratami a prístavy zamestnané obnovou loďstva. Na jar 1589 preto vyslala k Pyrenejskému polostrovu rozsiahlu námornú a pozemnú výpravu, v anglickej historiografii označovanú ako ''English Armada'' alebo ''Counter Armada''. Jej financovanie spájalo kráľovský príspevok so súkromným kapitálom obchodníkov a šľachticov, ktorí očakávali podiel na koristi. Rozdielne záujmy koruny, veliteľov a investorov ovplyvňovali výber cieľov aj priebeh celej operácie.<ref name="WernhamCounterArmada">{{Citácia knihy | editori = R. B. Wernham | titul = The Expedition of Sir John Norris and Sir Francis Drake to Spain and Portugal, 1589 | miesto = Aldershot | vydavateľ = Temple Smith for the Navy Records Society | rok = 1988 | strany = xi – lxvi, 141 – 241, 291 – 294 | isbn = 978-0-566-05578-2 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenThunderLate">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | kapitola = The Time of Thunder, 1587–1593 | strany = 269 – 300 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Mapa contraarmada.svg|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Mapa plavby anglickej výpravy k A Coruñi a Lisabonu v roku 1589|Trasa anglickej protiofenzívy z roku 1589. Ide o modernú mapu znázorňujúcu postup k [[A Coruña|A Coruñi]], [[Peniche]] a [[Lisabon]]u a návrat výpravy.]] Velenie bolo rozdelené medzi admirála [[Francis Drake|Francisa Drakea]], zodpovedného za loďstvo, a skúseného vojaka [[John Norreys|Johna Norreysa]], ktorý riadil pozemné jednotky. S výpravou cestoval aj [[António, prior z Crata|António, prior z Crata]], porazený uchádzač o portugalský trón. Anglické velenie malo zničiť alebo zajať španielske lode, podporiť Antóniovo nastolenie v Portugalsku, získať základňu na [[Azory|Azorách]] a podľa okolností napadnúť flotilu privážajúcu drahé kovy. Takýto súbor cieľov presahoval možnosti jedinej výpravy. Lode niesli početné vojsko, ale nedostatok obliehacieho delostrelectva, dopravných prostriedkov a zásob sťažoval dlhšiu pozemnú operáciu. Do flotily sa navyše pripojili ozbrojené obchodné a súkromné plavidlá, ktorých posádky uprednostňovali korisť pred vojenskou disciplínou.<ref name="WernhamCounterArmada" /> Výprava opustila [[Plymouth (Anglicko)|Plymouth]] v apríli 1589 a namiesto priameho útoku na [[Santander]], kde Angličania očakávali časť opravených lodí, zamierila k A Coruñi v [[Galícia|Galícii]]. Výber ovplyvnilo počasie, informácie o obrane prístavov aj potreba získať zásoby. Anglické oddiely sa na začiatku mája vylodili pri meste a obsadili jeho dolnú, slabo opevnenú časť. Obrancovia sa stiahli do horného mesta chráneného hradbami. Miestna posádka, ozbrojení obyvatelia a jednotky privolané z vnútrozemia odrazili pokusy o prielom. K obrane sa viaže neskoršia tradícia o účasti [[María Pita|Maríe Pity]], obyvateľky mesta, ktorá mala počas útoku zabiť anglického práporčíka a povzbudiť obrancov. Angličania po približne dvojtýždňových bojoch obliehanie ukončili, dolnú časť mesta podpálili a opäť sa nalodili.<ref name="WernhamCounterArmada" /> Drake a Norreys potom pokračovali k portugalskému pobrežiu. Koncom mája sa vojsko vylodilo pri [[Peniche]], zatiaľ čo flotila postupovala k ústiu rieky [[Tejo]]. Norreysove jednotky pochodovali približne osemdesiat kilometrov k Lisabonu. Velenie predpokladalo, že prítomnosť Antónia vyvolá rozsiahle povstanie a že portugalské obyvateľstvo poskytne vojakom zásoby. Antóniova výzva však pritiahla iba jednotlivcov a menšie skupiny miestnych stúpencov. Filipova vláda si zachovala oporu medzi časťou šľachty, duchovenstva, mestských elít a úradníkov a Antóniova predchádzajúca porážka oslabovala vieru v úspech ďalšieho pokusu.<ref name="WernhamCounterArmada" /><ref name="KamenThunderLate" /> Lisabon chránili opevnenia, ozbrojené galeje na rieke a jednotky pod velením [[Albrecht VII. Habsburský|arcivojvodu Albrechta]], Filipovho miestokráľa v Portugalsku. Obranu podporovali kastílski a portugalskí vojaci aj miestna domobrana. Norreys postupoval bez ťažkých diel potrebných na pravidelné obliehanie a jeho mužstvo po pochode trpelo nedostatkom potravín a chorobami. Drake s väčšinou hlbšie sa ponárajúcich lodí operoval mimo najlepšie chránených častí ústia Teja. Nepravidelné spojenie medzi pozemným vojskom a flotilou marilo prípravu rozhodujúceho útoku, zatiaľ čo kráľovské oddiely podnikali výpady proti anglickým postaveniam a prerušovali ich zásobovanie z okolia.<ref name="WernhamCounterArmada" /> Po niekoľkých dňoch pred Lisabonom sa Norreys stiahol k pobrežiu a vojsko sa opäť nalodilo. Medzi posádkami sa šírili horúčky a črevné ochorenia, zásoby sa míňali a počet bojaschopných mužov rýchlo klesal. Na spiatočnej plavbe Angličania napadli [[Vigo]] a získali určitú korisť, ale výprava sa skončila bez splnenia hlavných cieľov. Portugalská koruna zostala Filipovi, Lisabon aj hlavné španielske námorné základne sa udržali a očakávaná flotila s drahými kovmi zostala mimo dosahu výpravy. Straty sa v prameňoch a neskorších výpočtoch značne líšia; z mnohých tisíc mŕtvych a neschopných služby si podstatnú časť vyžiadali choroby, zlé zásobovanie a vyčerpanie.<ref name="WernhamCounterArmada" /> Kampaň odhalila hranice možností oboch monarchií. Anglické lode dokázali zasahovať obchodné trasy a slabo chránené pobrežné ciele, obsadenie veľkého opevneného prístavu však vyžadovalo súčinnosť flotily, delostrelectva a pravidelne zásobovaného pozemného vojska. Filip po odchode nepriateľa pokračoval v opravách a výstavbe lodí a v reorganizácii atlantickej obrany. António sa vrátil do exilu; neúspech z roku 1589 ukončil jeho posledný vojensky vážny pokus o získanie portugalskej koruny.<ref name="WernhamCounterArmada" /><ref name="KamenThunderLate" /> === Aragonská kríza a prípad Antonia Péreza === Bývalý kráľovský tajomník [[Antonio Pérez]], ktorého pád a uväznenie v súvislosti s vraždou [[Juan de Escobedo|Juana de Escobeda]] boli opísané vyššie, dokázal po rokoch vyšetrovania a mučenia v apríli 1590 ujsť z madridského väzenia. Dostal sa do [[Aragónske kráľovstvo|Aragónskeho kráľovstva]], odkiaľ pochádzala jeho rodina, a využil právny rozdiel medzi Kastíliou a Aragónskom. Požiadal o ochranu aragónskych zákonov a inštitúcie [[Justicia de Aragón|justície Aragónska]]. Jeho útek vyvolal jednu z najvážnejších vnútropolitických kríz posledného desaťročia Filipovej vlády a osobný spor s kráľom preniesol do konfliktu o rozsah panovníckej súdnej právomoci a stavovských privilégií.<ref name="GasconAragon1591">{{Citácia periodika | priezvisko = Gascón Pérez | meno = Jesús | titul = People, Pamphlets and Popular Mobilisation in the Aragonese Rebellion of 1591 | periodikum = Journal of Early Modern Studies | ročník = 13 | rok = 2024 | strany = 171 – 189 | doi = 10.36253/JEMS-2279-7149-15264 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenThunderLate" /> [[Súbor:Alonso Sánchez Coello, Antonio Pérez, vers 1570, huile sur bois, 20.2 cm × 28.4 cm, Hospital Tavera (Tolède).png|náhľad|vpravo|upright=0.82|alt=Portrét Antonia Péreza s tmavou bradou a v čiernom odeve|[[Antonio Pérez]], bývalý kráľovský tajomník, na portréte [[Alonso Sánchez Coello|Alonsa Sáncheza Coella]] približne z roku 1570. Jeho útek do Aragónska v roku 1590 vyvolal spor medzi kráľovskou jurisdikciou a aragónskymi právnymi inštitúciami.]] Aragónsko bolo súčasťou Filipovej zloženej monarchie, zachovávalo si však vlastné právo, [[Aragónske kortesy|kortesy]], deputáciu kráľovstva a súdne mechanizmy. Justicia, vysoký úradník vyberaný z aragónskej šľachty, rozhodoval v sporoch týkajúcich sa privilégií a mohol poskytovať osobitnú právnu ochranu označovanú ako ''manifestación''. Táto ochrana ponechala Péreza vo väzbe pod aragónskou jurisdikciou, zatiaľ čo miestne orgány posudzovali žaloby predložené korunou. Filipovi poradcovia pochybovali, že bežné aragónske konanie povedie k jeho odovzdaniu, a preto proti nemu použili aj inkvizičné konanie pre údajné výroky a skutky spadajúce pod náboženskú právomoc.<ref name="GasconAragon1591" /><ref name="KamenThunderLate" /> Pokus premiestniť Péreza 24. mája 1591 z väzenia justície do sídla [[Španielska inkvizícia|inkvizície]] v paláci [[Aljafería]] vyvolal v [[Zaragoza|Zaragoze]] nepokoje. Časť obyvateľov chápala zásah inkvizície ako spôsob, ktorým chce kráľ obísť aragónske právo. Dav napadol predstaviteľov kráľovskej moci a kráľovský zástupca [[Íñigo de Mendoza, markíz z Almenary|markíz z Almenary]] utrpel zranenia, na ktorých neskôr zomrel. Pérez bol vrátený do väzby aragónskej justície. Spor sa šíril prostredníctvom letákov, rukopisných textov, verejných prejavov a sietí aristokratických i mestských podporovateľov. Jeho účastníci používali jazyk obrany ''fueros'', tradičných práv kráľovstva, zatiaľ čo kráľovská strana zdôrazňovala poslušnosť panovníkovi a potrebu potrestať obvineného úradníka.<ref name="GasconAragon1591" /> [[Súbor:Antonio Pérez liberado por el pueblo aragonés en 1591- Manuel Ferran Bayona - 5755.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.15|alt=Maľba davu oslobodzujúceho Antonia Péreza v Zaragoze|Oslobodenie Antonia Péreza počas nepokojov v Zaragoze na obraze Manuela Ferrana i Bayonu z roku 1864. Maľba vznikla takmer tri storočia po udalosti a predstavuje romantickú historickú rekonštrukciu.]] Druhý pokus odovzdať Péreza inkvizícii 24. septembra 1591 vyvolal násilnejšie povstanie. Ozbrojený dav prerušil prevoz väzňa, v pouličných bojoch zahynulo približne pätnásť ľudí a Pérez sa dostal na slobodu. Časť aragónskej aristokracie a mestských predstaviteľov sa obávala, že kráľovský zásah vytvorí precedens pre rušenie politických práv kráľovstva. Iní šľachtici, mestá a oblasti zostali verní Filipovi alebo odmietli ozbrojený odpor. Do mobilizácie sa síce zapojili rôzne vrstvy od šľachty a duchovenstva až po remeselníkov a roľníkov, Aragónsko ako celok sa však proti kráľovi zďaleka nepostavilo jednotne. Spory o Péreza sa spojili s miestnymi mocenskými konfliktmi a so staršími sťažnosťami na kráľovských úradníkov.<ref name="GasconAragon1591" /> Filip rozhodol o vyslaní kastílskeho vojska pod velením [[Alonso de Vargas|Alonsa de Vargasa]]. Rozkaz odôvodnil obnovením poriadku a ochranou kráľovskej autority, odporcovia ho pokladali za porušenie zákazu vstupu cudzieho vojska do kráľovstva bez súhlasu jeho inštitúcií. Aragonská deputácia a mladý justicia [[Juan de Lanuza y Urrea|Juan de Lanuza]] na prelome októbra a novembra vyhlásili ozbrojený odpor. Zhromaždili však iba malé, slabo vycvičené sily bez jednotného velenia. Významní magnáti zostali bokom a časť povolaných mužov sa rozišla ešte pred stretnutím s kráľovskou armádou. Vargas preto 12. novembra vstúpil do Zaragozy bez veľkej bitky.<ref name="GasconAragon1591" /><ref name="KamenThunderLate" /> Pérez medzitým unikol cez Pyreneje do [[Béarn]]u, kde našiel ochranu na území ovládanom stúpencami [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henricha Navarrského]]. Lanuza zostal v Aragónsku. Kráľovské orgány ho zatkli a po skrátenom konaní 20. decembra 1591 popravili; ďalšie popravy nasledovali v januári 1592. Inkvizícia a kráľovské súdy pokračovali vo vyšetrovaní účastníkov, pričom ukladané tresty zahŕňali väzenie, pokuty, konfiškácie aj vyhnanstvo. Represia bola zameraná na vedúcich predstaviteľov odporu a na osoby spájané s násilnosťami. Kráľovské jednotky zostali v kráľovstve aj po obnovení poriadku a posádka v Aljaferíi sa stala trvalejším prvkom kontroly Zaragozy.<ref name="GasconAragon1591" /> Vo februári 1592 vpadla zo severu do Aragónska menšia skupina exulantov a francúzskych a béarnskych vojakov, ktorá sa pokúsila vyvolať nové povstanie. Pridalo sa k nej len málo domácich stúpencov a kráľovské oddiely ju rýchlo rozohnali. Pérez potom pôsobil vo Francúzsku a neskôr v Anglicku, kde poskytoval informácie o Filipovom dvore a publikoval texty namierené proti bývalému panovníkovi. Jeho dielo ''Relaciones'' pomohlo v nepriateľskej politickej publicistike upevniť obraz Filipa ako tajnostkárskeho a tyranského vládcu. Pérezove spisy zároveň poskytujú cenné svedectvo o zákulisí dvora. Keďže vznikali v kontexte jeho osobného konfliktu s kráľom a snahy obhájiť vlastné konanie, moderní historici ich porovnávajú s úradnou korešpondenciou a ďalšími svedectvami.<ref name="KamenThunderLate" /><ref name="GasconAragon1591" /> Filip zvolal v roku 1592 aragónske kortesy do [[Tarazona|Tarazony]]. Rokovania sa uskutočnili za prítomnosti kráľovských vojakov a v atmosfére po porážke odporu. Schválené zmeny posilnili panovníkov vplyv na niektoré aragónske úrady, uľahčili odvolávanie justície a upravili rozhodovanie deputácie a podmienky zvolávania ozbrojených síl. Koruna tým obmedzila mechanizmy, ktoré počas krízy použili Pérezovi stúpenci. Aragonské právo, kortesy, deputácia aj úrad justície však pokračovali vo svojej činnosti. Výsledkom bol posun rovnováhy v prospech panovníka v rámci zachovaného ústavného usporiadania kráľovstva.<ref name="GasconAragon1591" /><ref name="KamenThunderLate" /> === Zásah do francúzskych náboženských vojen === Po smrti francúzskeho následníka trónu [[František, vojvoda z Anjou|vojvodu z Anjou]] v roku 1584 sa najbližším dedičom bezdetného [[Henrich III. (Francúzsko)|Henricha III.]] stal podľa dynastického poradia protestantský [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich Navarrský]] z rodu [[Bourbonovci|Bourbonovcov]]. Filip II. podporoval [[Katolícka liga (Francúzsko)|Katolícku ligu]], ktorej vodcovia odmietali prijatie protestanta za francúzskeho kráľa. Pomoc zahŕňala peniaze, diplomatickú podporu a neskôr priamy zásah jednotiek z Nizozemska a Pyrenejského polostrova. Filip sledoval viacero navzájom prepojených cieľov: udržanie katolíckeho panovníka vo Francúzsku, zabránenie francúzskej podpore nizozemským povstalcom a Anglicku a ochranu hraníc svojich nizozemských a iberských dŕžav.<ref name="HoltFrenchWars">{{Citácia knihy | priezvisko = Holt | meno = Mack P. | titul = The French Wars of Religion, 1562–1629 | vydanie = 2. vydanie | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2005 | strany = 126 – 177 | isbn = 978-0-521-83872-6 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KnechtFrenchWars">{{Citácia knihy | priezvisko = Knecht | meno = Robert J. | titul = The French Wars of Religion, 1559–1598 | vydanie = 3. vydanie | miesto = Harlow | vydavateľ = Longman | rok = 2010 | strany = 130 – 181 | isbn = 978-1-4082-2819-7 | jazyk = angličtina}}</ref> Henricha III. zavraždil 1. augusta 1589 dominikán [[Jacques Clément]] a kráľ nasledujúci deň zomrel. Henrich Navarrský prijal titul Henrich IV., veľká časť katolíckeho obyvateľstva a miest ovládaných Ligou ho však neuznala. Na čele ligistickej moci stál [[Karol Lotrinský, vojvoda z Mayenne|vojvoda z Mayenne]], zatiaľ čo Paríž ovládali radikálni katolícki predstavitelia združení okolo mestskej rady a kazateľov. Filip uznával potrebu francúzskeho katolíckeho kandidáta alebo dynastického riešenia prijateľného pre Ligu, súčasne však začal presadzovať nárok svojej dcéry [[Izabela Klára Eugénia|Izabely Kláry Eugénie]], vnučky francúzskeho kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] po matke [[Alžbeta z Valois|Alžbete z Valois]]. Tento nárok narážal na francúzsku tradíciu vylučujúcu ženy a ich potomkov v ženskej línii z následníctva.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> [[Súbor:Henri IV assiégeant Paris.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.2|alt=Henrich IV. na koni pred obliehaným Parížom|[[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich IV.]] pred [[Paríž]]om v roku 1590 na obraze neznámeho autora z prvej štvrtiny 17. storočia. Zásah vojvodu z Parmy prinútil kráľovské vojsko obliehanie prerušiť.]] Henrich IV. porazil vojská Ligy pri [[Bitka pri Arques|Arques]] v septembri 1589 a pri [[Bitka pri Ivry|Ivry]] 14. marca 1590. Potom obkľúčil Paríž a prerušil veľkú časť jeho zásobovania. V meste sa počas leta zhoršoval hlad a šírili sa choroby. Filip nariadil [[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexandrovi Farnesemu, vojvodovi z Parmy]], aby opustil časť operácií proti severným nizozemským provinciám a prišiel Lige na pomoc. Farnese postupoval zo Španielskeho Nizozemska s vycvičenými jednotkami Flámskej armády. Namiesto priamej bitky s Henrichom manévroval k rieke [[Marna (rieka)|Marna]], obsadil [[Lagny-sur-Marne|Lagny]] a obnovil zásobovaciu trasu do Paríža. Henrich musel v septembri obliehanie zrušiť. Farnese zásobil mesto a následne stiahol svoju armádu do Nizozemska bez toho, aby dovolil protivníkovi vnútiť mu rozhodujúci boj.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /><ref name="KamenThunderLate" /> Španielske jednotky zasiahli aj v [[Bretónsko (región)|Bretónsku]]. V roku 1590 sa tam pod velením [[Juan del Águila|Juana del Águilu]] vylodilo vojsko, ktoré podporovalo katolíckeho vojvodu [[Filip Emanuel Lotrinský, vojvoda z Mercœur|z Mercœuru]] proti stúpencom Henricha IV. Vybudovalo opevnenú základňu pri [[Blavet]]e, dnešnom Port-Louis, a získalo prístav vhodný na spojenie s Pyrenejským polostrovom. Bretónsky konflikt mal miestny, francúzsky aj medzinárodný rozmer: Mercœur sledoval vlastné mocenské záujmy, Henrichovi prívrženci bránili kráľovskú autoritu a Anglicko s Nizozemcami poskytovali vojakov a lode proti španielskej prítomnosti. Filipovi velitelia pritom podliehali rozkazom z Madridu, zásobovanie však záviselo od nepravidelnej námornej dopravy a spolupráce s francúzskymi spojencami.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> Farnese vstúpil do Francúzska druhý raz na začiatku roku 1592, keď Henrich IV. obliehal [[Rouen]]. Spoločne s Mayenneho silami prinútil kráľa znovu ustúpiť od významného mesta. Pri ďalších manévroch sa Farneseho armáda dostala do nebezpečnej polohy pri [[Caudebec-en-Caux|Caudebecu]], vojvoda však prepravil vojsko cez [[Seina|Seinu]] a unikol obkľúčeniu. Počas kampane utrpel zranenie a jeho zdravotný stav sa zhoršoval. Filip ho už predtým kritizoval za pomalé prípravy Armady a neskôr zvažoval jeho odvolanie; vojenská nevyhnutnosť však udržiavala skúseného veliteľa vo funkcii. Farnese zomrel 3. decembra 1592 v [[Arras]]e počas príprav na ďalšie francúzske ťaženie.<ref name="KamenThunderLate" /><ref name="HoltFrenchWars" /> Opakované odvelenie Flámskej armády do Francúzska udržalo Paríž a Rouen mimo Henrichovej moci v rozhodujúcich okamihoch, zároveň však poskytlo severným nizozemským provinciám čas na vlastné operácie. Kráľovské zdroje sa delili medzi Francúzsko, Nizozemsko, Atlantik a obranu Pyrenejského polostrova. Madrid určoval hlavné politické ciele, ale velitelia v teréne museli prispôsobovať rozkazy zásobovaniu, vzdialenostiam a požiadavkám francúzskych spojencov. Vodcovia Ligy prijímali Filipovu podporu, ich predstavy o budúcom panovníkovi a rozdelení moci sa však často odlišovali od španielskych plánov.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KamenThunderLate" /> === Generálne stavy a kandidatúra infantky Izabely === Vojvoda z Mayenne zvolal na január 1593 do Paríža [[Generálne stavy (Francúzsko)|generálne stavy]], ktoré mali nájsť katolícke riešenie nástupníctva. Filipovi vyslanci, medzi nimi [[Lorenzo Suárez de Figueroa y Córdoba, vojvoda z Ferie|vojvoda z Ferie]] a diplomat [[Juan de Tassis y Acuña|Juan de Tassis]], presadzovali Izabelu Kláru Eugéniu. Infantka mala silnú dynastickú väzbu na francúzsky rod Valoisovcov, jej nárok však viedol cez matku a bol spojený s mocou cudzieho panovníka. Španielska diplomacia navrhovala, aby sa vydala za katolíckeho princa, pričom sa zvažovali kandidáti z rakúskej habsburskej vetvy, lotrinského rodu aj francúzskeho prostredia. Nejasnosť budúceho manžela a otázka, kto by v skutočnosti vládol, zvyšovali odpor aj medzi členmi Ligy.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /><ref name="KamenThunderLate" /> [[Súbor:Alonso Sánchez Coello 011.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.84|alt=Celopostavový portrét infantky Izabely Kláry Eugénie v bohato zdobených šatách|[[Izabela Klára Eugénia]], dcéra Filipa II. a Alžbety z Valois, na portréte Alonsa Sáncheza Coella z rokov 1585 – 1588. Filip v roku 1593 presadzoval jej kandidatúru na francúzsky trón.]] Odpor proti kandidatúre sa opieral o výklad [[Salické právo|salického práva]] a o predstavu, že francúzska koruna nemôže prejsť na ženu ani na cudziu dynastiu cez ženskú líniu. [[Parížsky parlament]] vydal 28. júna 1593 rozhodnutie známe ako ''arrêt Lemaistre'', ktoré trvalo na zachovaní tradičných pravidiel následníctva a odmietalo prevod koruny na cudzie knieža alebo princeznú. Rozhodnutie neuznalo Henricha IV. automaticky, oslabilo však najdôležitejší právny základ španielskeho projektu. Umiernení katolíci, neskôr označovaní ako ''politiques'', čoraz viac pokladali obnovenie jednotnej kráľovskej moci za naliehavejšie než pokračovanie vojny o kandidáta Ligy.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> Henrich IV. 25. júla 1593 verejne prestúpil na katolicizmus v bazilike [[Bazilika Saint-Denis|Saint-Denis]]. Korunovaný bol 27. februára 1594 v [[Chartres]], pretože tradičné korunovačné mesto [[Reims]] ovládali jeho odporcovia, a 22. marca vstúpil do Paríža. Jeho konverzia odstránila hlavnú náboženskú prekážku, ktorá bránila mnohým katolíkom uznať bourbonské nástupníctvo. Mestá a šľachtici postupne prechádzali na kráľovu stranu, často po rokovaniach zaručujúcich úrady, bezpečnosť alebo finančné vyrovnanie. Katolícka liga sa rozpadala na miestne skupiny a španielske vojenské posádky, ktorých postavenie záviselo od zásobovania zo zahraničia.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> Filip pokračoval v podpore odporcov Henricha IV. a pápežské uznanie kráľovej konverzie sa snažil oddialiť. [[Klement VIII.]] napokon v septembri 1595 Henricha zbavil cirkevných trestov a prijal jeho zmierenie s Katolíckou cirkvou. Tým sa zmenšila možnosť predstaviť vojnu ako spoločný katolícky zápas proti heretickému uchádzačovi. Spor sa čoraz zreteľnejšie menil na vojnu medzi dvoma katolíckymi panovníkmi o bezpečnosť hraníc, pevnosti a rovnováhu síl. Filipov francúzsky projekt tak prešiel od podpory Ligy a dynastickej kandidatúry k otvorenému medzištátnemu konfliktu s uznaným francúzskym kráľom.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> === Obrat vojny v Nizozemsku === V čase, keď sa veľká časť Filipovej pozornosti a síl presunula do Francúzska, zreorganizovali severné nizozemské provincie svoje vojsko a financovanie. [[Móric Oranžský|Móric Nasavský]], syn Viliama Oranžského, bol postupne ustanovený za miestodržiteľa Holandska, Zeelandu a ďalších provincií a prevzal významnú časť vojenského velenia. Politickú koordináciu Generálnych stavov podporoval krajinský advokát Holandska [[Johan van Oldenbarnevelt]]. Pravidelnejšie daňové príjmy najbohatších severných provincií umožňovali udržiavať platené jednotky, budovať pevnosti a pripravovať ťaženia podľa možností riečnej a námornej dopravy. Móric spolu s bratrancom [[Viliam Ľudovít Nasavský|Viliamom Ľudovítom Nasavským]] zároveň zavádzal systematickejší výcvik, presnejšie členenie jednotiek a postupy uľahčujúce pohyb a paľbu pechoty.<ref name="ParkerDutchLate">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 229 – 257 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="IsraelDutchLate">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | strany = 234 – 267 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:De inname van Breda door Prins Maurits op 4 maart 1590 in vier scènes - The capture of Breda by Prince Maurice in 1590 in 4 scenes-large.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.35|alt=Rytina štyroch výjavov z dobytia Bredy vojakmi ukrytými v rašelinovej lodi|Dobytie [[Breda|Bredy]] 4. marca 1590 v štyroch výjavoch. Móricovi vojaci prenikli do mesta ukrytí v nákladnej lodi s rašelinou; rytina pripisovaná Bartholomeovi Dolendovi vznikla začiatkom 17. storočia.]] Prvým výrazným úspechom novej fázy bolo dobytie Bredy v marci 1590. Malý oddiel vojakov sa ukryl v lodi privážajúcej do mesta rašelinu, prešiel kontrolou a v noci premohol časť posádky. Móricove jednotky čakajúce v okolí potom vstúpili do pevnosti. Rozsahom malá operácia priniesla Generálnym stavom strategicky položené mesto v Brabantsku bez zdĺhavého obliehania. V nasledujúcich kampaniach sa Móric častejšie opieral o riadne obliehanie. Delostrelectvo, muníciu a zásoby prepravoval po riekach a kanáloch, opevnené body vyberal tak, aby každý úspech uľahčil spojenie s ďalším cieľom.<ref name="ParkerDutchLate" /><ref name="VanNimwegenSieges">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = van Nimwegen | meno zborník = Olaf | kapitola zborník = Maurits van Nassau and Siege Warfare (1590–1597) | editori = Marco van der Hoeven | titul = Exercise of Arms: Warfare in the Netherlands, 1568–1648 | miesto = Leiden | vydavateľ = Brill | rok = 1997 | strany = 113 – 131 | isbn = 978-90-04-10727-4 | jazyk = angličtina}}</ref> V roku 1591 získalo stavovské vojsko [[Zutphen]], [[Deventer]], pevnosť pri [[Delfzijl]]e a [[Nijmegen]]. Ťaženie z roku 1592 prinieslo dobytie [[Steenwijk]]u a [[Coevorden]]u, čím sa zlepšilo spojenie medzi Frízskom a východnými oblasťami republiky. V roku 1593 kapituloval [[Geertruidenberg]] po obliehaní, pri ktorom Móric vybudoval súvislé línie zákopov a opevnených táborov proti posádke aj prípadnému pomocnému vojsku. Postup vyžadoval rozsiahlu prácu ženistov a vojakov, kontrolu hrádzí a presné zásobovanie. Dobyté pevnosti dostávali nové posádky a úpravy, aby sa nestali ľahkým cieľom kráľovskej protiofenzívy.<ref name="VanNimwegenSieges" /><ref name="IsraelDutchLate" /> [[Súbor:Beleg van Groningen - Siege of Groningen (1594).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.28|alt=Historický plán opevneného Groningenu a obliehacích postavení|[[Obliehanie Groningenu (1594)|Obliehanie Groningenu]] v roku 1594 na pláne vydanom Janom Janssoniom v 17. storočí. Kapitulácia mesta upevnila vládu Generálnych stavov na severovýchode Nizozemska.]] Kľúčovým cieľom na severovýchode bol [[Groningen]], ktorého mestská vláda udržiavala spojenie s kráľovskou stranou a ovládala prístupy do okolitých oblastí. Móric a Viliam Ľudovít mesto obľahli v máji 1594. Po delostreleckom ostreľovaní, budovaní prístupových zákopov a bojoch o vonkajšie postavenia Groningen 22. júla kapituloval; dohoda o podmienkach, známa ako zmluva o redukcii, bola uzavretá nasledujúci deň. Upravila spojenie mesta s oblasťou Ommelanden a zaviedla verejné reformované bohoslužby. Víťazstvo odstránilo významnú kráľovskú základňu za severnou obrannou líniou a umožnilo Generálnym stavom sústrediť ďalšie operácie na východ a juh.<ref name="ParkerDutchLate" /><ref name="IsraelDutchLate" /> Kráľovské velenie v tomto období strácalo kontinuitu. Po Farneseho smrti spravoval Nizozemsko dočasne [[Peter Ernst I. z Mansfeldu]]. Filip vymenoval za generálneho miestodržiteľa arcivojvodu [[Ernest Habsburský (1553 – 1595)|Ernesta Habsburského]], ktorý prišiel do Bruselu začiatkom roku 1594, ale už 20. februára 1595 zomrel. Dočasné velenie potom prevzal [[Pedro Enríquez de Acevedo, gróf z Fuentes|gróf z Fuentes]]. Vojaci opakovane čakali na žold a zásoby, čo podporovalo vzbury jednotiek a obmedzovalo schopnosť viesť súvislé ťaženia. Povinnosť zasahovať vo Francúzsku zároveň odčerpávala jednotky, ktoré kráľovskí velitelia potrebovali proti Móricovi.<ref name="ParkerDutchLate" /><ref name="IsraelDutchLate" /> Filip napokon zveril miestodržiteľstvo svojmu synovcovi arcivojvodovi Albrechtovi. Albrecht pôsobil od roku 1583 ako miestokráľ v Portugalsku a v roku 1593 prišiel do Madridu pomáhať starnúcemu kráľovi pri ústrednej správe. Vymenovanie za miestodržiteľa Nizozemska dostal 26. apríla 1595, z Madridu odišiel v auguste a do Bruselu dorazil vo februári 1596. Jeho vláda mala posilniť dynastickú autoritu a spojiť politické rokovania s vojenskou obnovou. Prvé roky však určovalo súčasné vedenie vojny proti Francúzsku, Anglicku a Spojeným provinciám.<ref name="DuerlooAlbert">{{Citácia knihy | priezvisko = Duerloo | meno = Luc | titul = Dynasty and Piety: Archduke Albert (1598–1621) and Habsburg Political Culture in an Age of Religious Wars | miesto = Farnham | vydavateľ = Ashgate | rok = 2012 | strany = 41 – 83 | isbn = 978-0-7546-6904-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenLastYears">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | kapitola = Last Years, 1593–1598 | strany = 301 – 316 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = angličtina}}</ref> Rok 1597 priniesol ďalšiu sériu stavovských úspechov. Móric najprv v januári porazil kráľovské jazdectvo pri [[Bitka pri Turnhoute (1597)|Turnhoute]]. Počas jesenného ťaženia potom jeho armáda získala pevnosti [[Rheinberg]], [[Moers]], [[Groenlo]], [[Bredevoort]], [[Enschede]], [[Ootmarsum]], [[Oldenzaal]] a [[Lingen]]. Rýchly postup vychádzal z pripraveného zásobovania, použitia splavných tokov a sústredenia síl proti posádkam, ktoré nedostali včasnú pomoc. Generálne stavy tým vytvorili súvislejšiu obrannú oblasť na východe. Južné katolícke provincie zostávali pod habsburskou vládou a Albrechtova armáda si zachovala schopnosť viesť veľké operácie, územná iniciatíva v samotnom Nizozemsku však v 90. rokoch prešla na stranu republiky.<ref name="ParkerDutchLate" /><ref name="VanNimwegenSieges" /><ref name="IsraelDutchLate" /> === Dvor, ústredná správa a príprava následníka === Filipov zdravotný stav sa od konca 80. rokov zhoršoval. Opakované záchvaty [[dna (choroba)|dny]] mu sťažovali chôdzu, dlhé pracovné zasadnutia aj presuny medzi kráľovskými sídlami. Panovník napriek tomu ďalej čítal memorandá, dopĺňal ich vlastnými poznámkami a vyhradzoval si konečné rozhodnutie v hlavných otázkach zahraničnej politiky, financií a personálnych menovaní. Rozsah písomností a pomalosť komunikácie medzi Madridom, Lisabonom, Bruselom, Milánom a ďalšími centrami predlžovali vybavovanie vecí. Vojny navyše vytvárali potrebu rýchlych rozhodnutí, ktoré sa často prijímali skôr na základe neúplných správ, než dorazila odpoveď z ďalšieho bojiska.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | strany = 303 – 375 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = angličtina}}</ref> V ústrednom rozhodovaní nadobudla väčší význam úzka skupina skúsených poradcov. [[Juan de Idiáquez]] sa zaoberal najmä zahraničnými a vojenskými záležitosťami, [[Cristóbal de Moura]] patril k najvplyvnejším sprostredkovateľom v portugalských a domácich otázkach a [[Diego Fernández de Cabrera y Bobadilla, gróf z Chinchónu|gróf z Chinchónu]] mal výrazné postavenie vo veciach Aragónskej koruny a financií. Skupina, ktorú historici zvyknú označovať ako ''Junta de Noche'', fungovala v rôznych podobách už od polovice 80. rokov. Pripravovala vybrané materiály, porovnávala stanoviská územných a odborných rád a umožňovala kráľovi sústrediť sa na naliehavé rozhodnutia. Formálne rozhodnutia naďalej prechádzali príslušnými radami a panovníckymi písomnosťami.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> Po aragónskych kortesoch povolal Filip z Lisabonu arcivojvodu Albrechta, ktorý prišiel do [[San Lorenzo de El Escorial]] 11. septembra 1593. Albrecht sa zapojil do práce úzkej rady a ako blízky príbuzný panovníka poskytoval dynastickú oporu pri rozhodovaní. Jeho odchod do Nizozemska v roku 1595 znovu zvýšil každodennú zodpovednosť Mouru, Idiáqueza a ďalších tajomníkov. Vplyv poradcov vychádzal z ich prístupu ku kráľovi a schopnosti triediť písomnosti, rozhodujúce akty však až do Filipovej smrti vydávala kráľovská autorita.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="DuerlooAlbert" /> Osobitnú pozornosť venoval Filip svojmu jedinému žijúcemu synovi, kniežaťu [[Filip III. Španielsky|Filipovi]]. Dedič sa vzdelával v katolíckom náboženstve, jazykoch, dejinách, geografii a dvorských zručnostiach a od mladosti sa zúčastňoval na verejných obradoch. Kráľ ho postupne oboznamoval s prácou rád, prijímaním vyslancov a vybavovaním žiadostí. Dňa 30. júla 1595 pripravil pre syna písomné pokyny, v ktorých mu odporúčal pravidelnú prácu, zachovanie náboženskej jednoty, pozorný výber služobníkov a dôveru vo vyskúšaných poradcov, najmä v Mouru. Sedemnásťročný princ začal častejšie navštevovať zasadnutia a audiencie; jeho úloha zostávala poradná a reprezentačná a konečné rozhodnutia si ponechával kráľ.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> Kráľova staršia dcéra Izabela Klára Eugénia mala pri dvore viditeľnejšie miesto než väčšina infantiek. Pomáhala otcovi pri súkromnej korešpondencii, sprevádzala ho počas choroby a zúčastňovala sa na dynastických obradoch. Po zániku projektu jej francúzskej kandidatúry sa stala súčasťou nového sobášneho plánu s arcivojvodom Albrechtom. Albrecht bol pôvodne určený pre cirkevnú dráhu a mal kardinálsku hodnosť, preto bolo pred uzavretím manželstva potrebné pápežské uvoľnenie z jeho cirkevného postavenia. Dohoda spájala sobáš s plánovaným odovzdaním vlády nad Nizozemskom obom snúbencom.<ref name="DuerlooAlbert" /><ref name="KamenLastYears" /> Mladšia dcéra [[Katarína Michaela Španielska|Katarína Michaela]], vydatá za savojského vojvodu [[Karol Emanuel I.|Karola Emanuela I.]], udržiavala s otcom pravidelný písomný kontakt. Zomrela 7. decembra 1597 v [[Turín]]e po pôrode svojho desiateho dieťaťa. Správa dorazila k Filipovi v čase jeho zhoršujúceho sa zdravia a posledných mierových rokovaní. Dynastické väzby so Savojskom pokračovali prostredníctvom jej detí, vzťahy s vojvodom však zostávali ovplyvnené jeho samostatnou politikou v severnom Taliansku a vo Francúzsku.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> Príprava dvojitého sobáša mala zabezpečiť nástupníctvo aj spoluprácu španielskej a rakúskej vetvy Habsburgovcov. Knieža Filip sa mal oženiť s Albrechtovou sestrou [[Margaréta Habsburská (1584 – 1611)|Margarétou Habsburskou]], kým Izabela mala uzavrieť manželstvo s Albrechtom. Sobáše sa uskutočnili až v roku 1599, po Filipovej smrti. Za jeho života sa však vyrokovali rozhodujúce podmienky a začala sa príprava presunu Nizozemska pod spoločnú vládu Izabely a Albrechta.<ref name="DuerlooAlbert" /><ref name="KamenLastYears" /> === Otvorená vojna s Francúzskom === Henrich IV. vyhlásil Filipovi vojnu 17. januára 1595. Formálne vyhlásenie potvrdilo stav, ktorý už existoval v podobe španielskej podpory Ligy, prítomnosti posádok v Bretónsku a zásahov Flámskej armády. Po upevnení moci v Paríži vystupoval francúzsky kráľ proti Filipovi ako legitímny panovník a občiansky konflikt sa tým otvorene prepojil s vojnou medzi dvoma monarchiami. Henrichove sily sa naďalej delili medzi obliehanie španielskych pevností a potláčanie zostávajúcich ligistických protivníkov. Vojna preto pokračovala v Pikardii, Burgundsku a Bretónsku ako sled obliehaní, nájazdov a bojov o pohraničné mestá.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> Pri [[Bitka pri Fontaine-Française|Fontaine-Française]] 5. júna 1595 narazil Henrich na sily prichádzajúce zo [[Franche-Comté]] pod velením [[Juan Fernández de Velasco, 5. vojvoda z Frías|Juana Fernándeza de Velasca]], kastílskeho konstábla, a vojvodu z Mayenne. Kráľ osobne viedol prudkú jazdeckú zrážku a španielsko-ligistické vojsko po neistote o sile protivníka ustúpilo. Boj mal menší rozsah než veľké bitky predchádzajúcej fázy, jeho politický účinok však urýchlil podrobenie ligistických miest v Burgundsku. Na severe dosiahla kráľovská strana pod grófom z Fuentes opačné výsledky: v júli dobyla [[Doullens]] a v októbri prinútila ku kapitulácii [[Cambrai]], dovtedy ovládané [[Jean de Monluc de Balagny|Jeanom de Monlucom de Balagny]].<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> Po príchode do Nizozemska prevzal francúzske operácie arcivojvoda Albrecht. V apríli 1596 jeho armáda obsadila [[Calais]], významný prístav pri Lamanšskom prielive, a krátko nato aj [[Ardres]]. Úspechy vytvorili tlak na severné Francúzsko a poskytli Filipovi oporné body blízko Anglicka. V marci 1597 sa kráľovské jednotky zmocnili [[Amiens]]u ľsťou: vojaci prestrojení za roľníkov zatarasili mestskú bránu vozom a umožnili ukrytým oddielom preniknúť dnu. Henrich IV. osobne viedol následné obliehanie a 25. septembra 1597 Amiens získal späť. Kampaň vyčerpávala obe strany a ukázala, že obsadenie pevnosti prinášalo trvalý výsledok iba vtedy, keď ju bolo možné pravidelne zásobovať a včas vyslobodiť.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /><ref name="DuerlooAlbert" /> V Bretónsku pokračovala španielska posádka v Blavete a ďalšie oddiely podporovali vojvodu z Mercœuru. Anglické jednotky vyslané Henrichovi IV. a francúzske kráľovské sily proti nim viedli viacročné operácie. Španieli v roku 1594 vybudovali aj pevnosť pri [[Crozon]]e, ktorá mala kontrolovať prístup k [[Brest (Francúzsko)|Brestu]]. Francúzsko-anglické vojsko ju po ťažkom obliehaní v novembri dobylo a väčšinu obrancov zabilo. Blavet zostal v španielskych rukách až do mierového vyrovnania. Vojna na bretónskom pobreží bola úzko spojená s námornými plánmi proti Anglicku, pretože tamojšie prístavy mohli slúžiť ako základne pre plavbu cez Lamanšský prieliv alebo k Írsku.<ref name="WernhamReturnArmadas">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = The Return of the Armadas: The Last Years of the Elizabethan War against Spain, 1595–1603 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1994 | strany = 1 – 81 | isbn = 978-0-19-820443-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KnechtFrenchWars" /> Dosah bretónskej základne ukázal nájazd kapitána [[Carlos de Amésquita|Carlosa de Amésquitu]] na [[Cornwall]] v lete 1595. Štyri galeje s približne štyristo vojakmi vyplávali z Blavetu a 2. augusta podľa gregoriánskeho kalendára pristáli v [[Mount's Bay]]. Oddiely napadli a podpálili [[Mousehole]], [[Paul (Cornwall)|Paul]], [[Newlyn]] a časť [[Penzance]], rozohnali narýchlo zhromaždenú miestnu domobranu a pred návratom slúžili katolícku omšu. Po dvoch dňoch sa znovu nalodili a bezpečne sa vrátili do Bretónska. Krátky nájazd preukázal, že menšie veslové plavidlá dokázali z blízkej kontinentálnej základne preplávať prieliv, vysadiť organizovaný oddiel a odísť skôr, než sa sústredilo anglické loďstvo.<ref name="WernhamReturnArmadas" /> === Dobytie Cádizu v roku 1596 === Anglická vláda pripravila v roku 1596 novú veľkú výpravu, ktorej bezprostredným cieľom bolo španielske loďstvo a prístavy. Námorné velenie mal lord admirál [[Charles Howard, 1. gróf z Nottinghamu|Charles Howard z Effinghamu]], pozemným jednotkám velil [[Robert Devereux, 2. gróf z Essexu|Robert Devereux, gróf z Essexu]]. S anglickými loďami sa spojila eskadra a vojaci Spojených provincií. Výpravu financovala koruna spolu so stavmi a súkromnými účastníkmi; velitelia preto znovu rozhodovali medzi vojenskou hodnotou dlhodobého obsadenia základne a okamžitým ziskom koristi. Flotila pozostávala z kráľovských vojnových lodí, nizozemských plavidiel, transportov a ozbrojených obchodných lodí. Dobové zoznamy používajú odlišné kategórie, preto sa celkové počty lodí aj mužov v literatúre rozchádzajú.<ref name="WernhamReturnCadiz">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = The Return of the Armadas: The Last Years of the Elizabethan War against Spain, 1595–1603 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1994 | strany = 82 – 129 | isbn = 978-0-19-820443-5 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Zeeslag voor Cadiz, 1596, RP-P-OB-80.177.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.4|alt=Rytina námorného boja a plán Cádizu so zoskupením lodí v zálive|Anglicko-nizozemský útok na [[Cádiz]] v roku 1596 na dobovej nizozemskej rytine. Horná časť zobrazuje námorný boj 1. júla, dolná časť polohu mesta, zálivu a lodí.]] Anglicko-nizozemské loďstvo sa 30. júna 1596 podľa gregoriánskeho kalendára objavilo pred [[Cádiz]]om. V zálive sa nachádzali kráľovské vojnové lode, galeje aj obchodné plavidlá pripravované na atlantickú plavbu. Howard presadzoval najprv námorný útok a jeho ťažšie lode prenikli do vnútorného zálivu pod paľbou pobrežných postavení. Španielske galeóny sa po boji stiahli hlbšie do zálivu; aby nepadli do rúk protivníka, časť lodí ich posádky zapálili alebo potopili. Obchodné lode naložené tovarom boli takisto zničené po tom, čo sa rokovania o ich vykúpení skončili bez dohody. Materiálna strata zasiahla kráľovské námorníctvo, súkromných obchodníkov aj budúce príjmy koruny z poplatkov.<ref name="WernhamReturnCadiz" /> Essexove jednotky sa vylodili, prelomili obranu pri meste a 1. júla Cádiz obsadili. Posádka a časť obyvateľov sa uchýlili do citadely alebo unikli cez záliv. Útočníci získali zásoby a korisť a v meste došlo k rozsiahlemu rabovaniu; kostoly a domy boli poškodené napriek pokusom veliteľov udržať poriadok. Po rokovaniach prepustili časť obyvateľstva za výkupné. Španielske úrady medzitým zhromažďovali vojsko vo vnútrozemí a zabezpečovali okolité pevnosti. Obyvatelia, ktorí sa nedostali do zajatia, pomáhali pri obrane prístupov a odnášaní majetku z dosahu protivníka.<ref name="WernhamReturnCadiz" /> Medzi anglickými veliteľmi sa diskutovalo o trvalom udržaní Cádizu. Prístav by poskytoval základňu pri vstupe do Stredozemného mora a pri trasách do Lisabonu a Sevilly, jeho obrana by však vyžadovala silnú posádku, pravidelné zásobovanie a ďalšie finančné prostriedky. Zázemie výpravy v okolitej krajine bolo slabé a medzi mužstvom sa začali šíriť choroby. Howard a väčšina rady sa preto priklonili k odchodu. Útočníci pred evakuáciou zničili časť opevnení a 15. júla mesto opustili. Cádiz zostal pod Filipovou vládou, škody na lodiach, tovare, budovách a úverových vzťahoch však patrili k najväčším, aké anglický útok počas vojny spôsobil jedinému iberskému prístavu.<ref name="WernhamReturnCadiz" /><ref name="KamenLastYears" /> Filip nariadil vyšetriť pripravenosť obrany a zodpovednosť veliteľov. Obnova Cádizu zahŕňala opravu hradieb, reorganizáciu pobrežných posádok a posilnenie pevností chrániacich záliv. Koruna musela súčasne riešiť nároky obchodníkov, výpadok lodí a náklady na pripravovanú odvetnú výpravu. Anglický úspech povzbudil predstavu, že útok na prístav môže narušiť Filipove námorné operácie účinnejšie než čakanie na inváznu flotilu pri anglickom pobreží. Po opravách sa španielske atlantické spojenie obnovilo. Angličania si z Cádizu odniesli korisť a spôsobili rozsiahle škody, strategickú kontrolu nad prístavom si však Filipova monarchia udržala.<ref name="WernhamReturnCadiz" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> === Armady z rokov 1596 a 1597 === Filip odpovedal na útok v Cádize prípravou novej flotily. Jej úlohy sa počas roka 1596 menili podľa vývoja vo Francúzsku, Írsku a pri anglickom pobreží. V plánovaní sa objavovala podpora povstalcov v [[Írsko|Írsku]], útok na juhozápadné Anglicko aj upevnenie španielskeho postavenia v Bretónsku. Spoločným cieľom bolo prinútiť Alžbetinu vládu rozdeliť sily a oslabiť jej pomoc Henrichovi IV. a Spojeným provinciám. Velenie dostal [[Martín de Padilla y Manrique, 1. gróf zo Santa Gadea|Martín de Padilla]], adelantado mayor Kastílie. Lode, vojaci a zásoby sa zhromažďovali vo viacerých portugalských a španielskych prístavoch, čo sťažovalo ich súčasné vyplávanie.<ref name="WernhamReturn1596">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = The Return of the Armadas: The Last Years of the Elizabethan War against Spain, 1595–1603 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1994 | strany = 130 – 142 | isbn = 978-0-19-820443-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="TenaceArmadas">{{Citácia periodika | priezvisko = Tenace | meno = Edward | titul = A Strategy of Reaction: The Armadas of 1596 and 1597 and the Spanish Struggle for European Hegemony | url = https://archive.org/details/sim_english-historical-review_2003-09_118_478/page/855 | periodikum = The English Historical Review | ročník = 118 | číslo = 478 | rok = 2003 | strany = 855 – 882 | doi = 10.1093/ehr/118.478.855 | jazyk = angličtina}}</ref> Flotila vyplávala z Lisabonu v októbri 1596, teda v období častejších atlantických búrok. Skladala sa z kráľovských galeón, ďalších ozbrojených lodí a veľkého počtu transportov a menších plavidiel. Súdobé súpisy rozlišovali medzi hlavnými loďami a pomocnými jednotkami, preto celkový počet závisí od spôsobu počítania; jadro tvorilo približne osemdesiat väčších plavidiel. Po postupe na severozápad zastihla flotilu pri pobreží Galície a pri myse [[Finisterre]] silná búrka. Lode stratili vzájomný kontakt, viaceré stroskotali alebo utrpeli vážne poškodenie a veľká časť sa vrátila do [[Ferrol]]u, A Coruñe a ďalších prístavov. Do začiatku novembra sa z pôvodného jadra vrátilo iba približne päťdesiat lodí v stave, ktorý umožňoval ich evidenciu; rozptýlené plavidlá prichádzali aj neskôr.<ref name="WernhamReturn1596" /><ref name="KamenLastYears" /> Flotilu v roku 1596 rozvrátila búrka ešte pred stretnutím s anglickým loďstvom. Neskorý termín, nedostatočne zladené vyplávanie, rozdielna rýchlosť plavidiel a nepripravenosť časti transportov zväčšili účinok počasia. Koruna po návrate zachraňovala delá, výstroj a mužstvo zo stroskotaných alebo poškodených lodí a začala pripravovať nový pokus. Filip považoval tlak na Anglicko za súčasť širšej vojny, v ktorej anglické peniaze, jednotky a lode podporovali jeho protivníkov vo Francúzsku a Nizozemsku. Rozhodnutie obnoviť výpravu preto prijal aj napriek súčasnej finančnej kríze.<ref name="TenaceArmadas" /><ref name="WernhamReturn1596" /> Plán z roku 1597 bol konkrétnejšie zameraný na [[Falmouth (Cornwall)|Falmouth]] a priľahlú časť [[Cornwall]]u. Obsadenie prístavu malo vytvoriť predmostie, vyvolať tlak na anglickú obranu a prípadne podporiť ďalšie operácie. Prípravy prebiehali najmä vo Ferrole a A Coruñi. Aj pri tejto flotile sa počty v prameňoch líšia: jeden súpis zachytáva 98 väčších plavidiel vrátane 24 galeón a viac než 17&nbsp;000 mužov, vyššie údaje zahŕňajú aj menšie transporty a pomocné lode a dosahujú približne 130 až 140 plavidiel. Rozdielne čísla tak opisujú odlišne vymedzené časti tej istej výpravy.<ref name="WernhamReturn1597">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = The Return of the Armadas: The Last Years of the Elizabethan War against Spain, 1595–1603 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1994 | strany = 171 – 190 | isbn = 978-0-19-820443-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="TenaceArmadas" /> Prvý odchod z Ferrolu 19. septembra prerušili protivetre a flotila sa zhromaždila pri A Coruñi. Na more znovu vyplávala 18. októbra. V tom čase bola veľká anglická flotila pod Essexovým velením mimo domácich vôd na neúspešnej výprave k Azorám, takže juhozápadné pobrežie chránili najmä miestne sily a menšie námorné oddiely. Po štyroch dňoch plavby však španielsku zostavu zastihla búrka, ktorá ju rozptýlila v [[Biskajský záliv|Biskajskom zálive]] a pri vstupe do Lamanšského prielivu. Niekoľko lodí sa dostalo k anglickému a waleskému pobrežiu a malé skupiny vojakov krátko vystúpili na pevninu alebo získali informácie od miestnych plavidiel. Rozptýlenie odrezalo tieto lode od spoločného velenia, delostrelectva a hlavnej transportnej skupiny, a tým zmarilo plánované obsadenie Falmouthu.<ref name="WernhamReturn1597" /><ref name="TenaceArmadas" /> Padilla zhromaždil preživšie plavidlá a vrátil sa do severošpanielskych prístavov. Časť lodí stroskotala a ďalšie potrebovali rozsiahle opravy, jadro kráľovských galeón však zostalo zachované. Dva pokusy v priebehu dvoch rokov ukázali riziko veľkých neskorých expedícií zložených z plavidiel rôzneho pôvodu a výkonnosti. Počasie bolo bezprostrednou príčinou rozptýlenia oboch flotíl; účinok búrok znásobili termíny vyplávania, zložité zhromažďovanie, nedostatky zásobovania a závislosť plánu od spoločného príchodu veľkého počtu transportov. Výprava z roku 1597 sa stala posledným Filipovým pokusom o inváziu do Anglicka. Námorná vojna a útoky na obchodné trasy pokračovali aj za jeho nástupcu.<ref name="WernhamReturn1597" /><ref name="TenaceArmadas" /> === Pozastavenie platieb v roku 1596 === Súbežné vojny vo Francúzsku, Nizozemsku a Atlantiku zvyšovali tlak najmä na príjmy Kastílskej koruny. Kráľovská pokladnica naďalej financovala svoje armády a flotily osvedčenou kombináciou daní, prevodov amerického striebra, dlhodobých rent (''[[juro|juros]]'') a krátkodobých úverov (''[[asiento|asientos]]'') od súkromných bankárov. V 90. rokoch už podstatnú časť budúcich daňových príjmov pohlcovalo splácanie starších záväzkov, takže nové vojenské výdavky zdražovali úver a obmedzovali hotovosť dostupnú korunnej pokladnici.<ref name="AlvarezNogalChamley1596">{{Citácia periodika | priezvisko = Álvarez-Nogal | meno = Carlos | priezvisko2 = Chamley | meno2 = Christophe | titul = Debt Policy under Constraints: Philip II, the Cortes, and Genoese Bankers | url = https://archive.org/details/sim_economic-history-review_2014-02_67_1/page/192 | periodikum = The Economic History Review | ročník = 67 | číslo = 1 | rok = 2014 | strany = 192 – 213 | doi = 10.1111/1468-0289.12010 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DrelichmanVothDebt">{{Citácia periodika | priezvisko = Drelichman | meno = Mauricio | priezvisko2 = Voth | meno2 = Hans-Joachim | titul = The Sustainable Debts of Philip II: A Reconstruction of Castile's Fiscal Position, 1566–1596 | url = https://archive.org/details/sim_journal-of-economic-history_2010-12_70_4/page/813 | periodikum = The Journal of Economic History | ročník = 70 | číslo = 4 | rok = 2010 | strany = 813 – 842 | doi = 10.1017/S0022050710000733 | jazyk = angličtina}}</ref> Po nákladoch na Armadu schválili kastílske kortesy 4. apríla 1590 mimoriadny príspevok známy ako ''millones''. Jeho plánovaný výnos predstavoval osem miliónov dukátov rozdelených na šesť rokov a vyberal sa predovšetkým prostredníctvom prirážok k spotrebným dávkam na víno, mäso, olej a ocot. Rozvrhnutie a výber prebiehali cez mestá zastúpené na kortesoch, čím získali ich predstavitelia dôležitú úlohu pri správe novej dane. Zaťaženie základnej spotreby prenášalo časť vojnových nákladov na široké vrstvy obyvateľstva a miestne podmienky určovali, ako sa suma medzi obce a tovary rozdelila. Pôvodne časovo obmedzený príspevok sa stal predmetom ďalších rokovaní, pretože vojenské výdavky po uplynutí prvého obdobia neklesli.<ref name="AlvarezNogalChamley1596" /><ref name="KamenThunderLate" /> Príjmy z daní a drahých kovov počas 90. rokov zostávali vysoké, veľká časť však bola vopred určená na staršie záväzky. Správy o očakávaných zásielkach striebra umožňovali uzatvárať nové asientos ešte pred príchodom flotíl, takže časové oneskorenie alebo nečakaný vojenský výdavok vyvolávali nedostatok použiteľnej hotovosti. Dobytie Cádizu poškodilo lode a súkromný majetok a narušilo plánované námorné operácie. Súčasne bolo potrebné platiť Flámsku armádu, posádky vo Francúzsku, obranu Portugalska a stavbu ďalšej flotily. Rozhodujúci problém spočíval v nesúlade medzi splatnosťou a právnym určením príjmov na jednej strane a okamžitými záväzkami na viacerých bojiskách na strane druhej.<ref name="DrelichmanVothDebt" /><ref name="AlvarezNogalChamley1596" /> Koncom novembra 1596 vydal Filip dekrét, ktorým pozastavil platby z vybraných úverových kontraktov. Staršia literatúra označuje tento krok ako štátny bankrot, dekrét však v praxi dočasne prerušil splácanie asientos a prinútil veriteľov rokovať o novom usporiadaní záväzkov. Platby držiteľom veľkej časti juros a výber daní pokračovali. Opatrenie zasiahlo najmä bankárov poskytujúcich krátkodobé úvery a zabezpečujúcich medzinárodné prevody. Kým sa rokovalo o podmienkach vyrovnania, obmedzil sa prísun peňazí armádam a dodávateľom.<ref name="AlvarezNogalChamley1596" /><ref name="DrelichmanVothDebt" /> Rokovania vyústili v roku 1597 do dohody označovanej ako ''medio general''. Časť nesplatených krátkodobých záväzkov sa premenila na dlhodobejšie nároky kryté určenými príjmami a upravili sa podmienky ďalšieho financovania. Odhady celkovej sumy sa líšia podľa toho, ktoré kontrakty historici započítavajú, zhodujú sa však, že išlo o niekoľko miliónov dukátov. Bankári po dohode obnovili poskytovanie úverov, pretože koruna naďalej disponovala rozsiahlymi daňovými príjmami a schopnosťou právne viazať ich budúce výnosy. Reštrukturalizácia rozložila časť okamžitých platieb do dlhšieho obdobia a preniesla ich na príjmy, ktoré tým zostali zaťažené aj za nasledujúcej vlády.<ref name="AlvarezNogalChamley1596" /><ref name="DrelichmanVothDebt" /> Finančné usporiadanie bolo spojené s rokovaniami medzi korunou a kastílskymi kortesmi o pokračovaní mimoriadnych daní. Mestá mohli schválenie príspevku podmieňovať vlastnými požiadavkami, panovník však kontroloval veľkú časť výdavkov a zahraničnej politiky bez priamej účasti kortesov. Vojnové zaťaženie sa tak premietalo do cien spotrebných tovarov, mestských dlhov a budúcich kráľovských príjmov. Pozastavenie platieb z roku 1596 preusporiadalo vzťah s finančníkmi, zatiaľ čo nepomer medzi dlhodobými príjmami a rozsahom vojenských záväzkov prešiel na vládu Filipa III.<ref name="AlvarezNogalChamley1596" /><ref name="DrelichmanVothDebt" /> === Mier z Vervins === Po znovudobytí Amiensu mali Filip II. aj Henrich IV. dôvody pristúpiť na rokovania. Francúzsky kráľ potreboval dokončiť pacifikáciu kráľovstva a vyriešiť zostávajúci odpor v Bretónsku. Filipova monarchia financovala niekoľko vojen súčasne, prešla pozastavením platieb a dve po sebe nasledujúce flotily rozptýlili búrky. Rokovania podporoval pápež Klement VIII., ktorý chcel ukončiť vojnu medzi katolíckymi panovníkmi. Jeho legáti a zástupcovia oboch korún sa stretli vo [[Vervins]] v Pikardii, blízko hranice Španielskeho Nizozemska.<ref name="LesafferVervins">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Lesaffer | meno zborník = Randall | kapitola zborník = Treaty of Vervins (1598) | editori = Gordon Martel | titul = The Encyclopedia of Diplomacy | miesto = Chichester | vydavateľ = Wiley Blackwell | rok = 2018 | strany = 1 – 4 | isbn = 978-1-118-88791-2 | doi = 10.1002/9781118885154.dipl0518 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="HoltFrenchWars" /> [[Súbor:Paix de Vervins par Gillot Saint-Evre.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.2|alt=Historická maľba rokovania delegátov pri uzavretí mieru z Vervins|Rokovanie o [[Mier z Vervins|mieri z Vervins]] na obraze Gillota Saint-Evra z roku 1837. Ide o neskoršiu historickú predstavu udalosti.]] Mierová zmluva bola podpísaná 2. mája 1598. Vychádzala zo základného územného usporiadania [[Mier z Cateau-Cambrésis|mieru z Cateau-Cambrésis]] z roku 1559 a určovala navrátenie miest získaných počas najnovšej vojny. Francúzsku sa vrátili Calais, Ardres, Doullens a ďalšie obsadené body a španielske jednotky mali opustiť Bretónsko. Francúzska koruna opätovne potvrdila ustanovenia z roku 1559 týkajúce sa habsburských území a nárokov a obe strany obnovili diplomatické a obchodné vzťahy. Mier z Vervins tak v zásadných rysoch obnovil hranice z roku 1559 a uzavrel poslednú fázu vyčerpávajúcich pohraničných bojov.<ref name="LesafferVervins" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> Henrich IV. dosiahol medzinárodné uznanie bourbonskej vlády a mohol sústrediť prostriedky na vnútornú obnovu. Filip prijal panovníka, ktorého nástupníctvu sa od roku 1589 snažil zabrániť, ale získal ukončenie francúzskej vojny bez odstúpenia starších habsburských území. Krátko pred uzavretím mieru vydal Henrich [[Nantský edikt]], ktorý upravil postavenie francúzskych protestantov, a vojvoda z Mercœuru sa podriadil kráľovi. Tým sa skončila hlavná vojenská fáza francúzskych náboženských vojen.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="LesafferVervins" /> Anglicko a Spojené provincie stáli mimo zmluvy. Alžbetini a nizozemskí vyslanci sa usilovali zachovať spoločný tlak na Filipa, francúzska vláda však uprednostnila samostatný mier. Anglo-španielska vojna pokračovala do roku 1604 a boj medzi habsburskou vládou a Spojenými provinciami prerušilo až [[Dvanásťročné prímerie]] v roku 1609. Mier z Vervins teda uzavrel francúzsku vetvu vzájomne prepojených vojen, kým konflikty s Anglickom a severným Nizozemskom pokračovali.<ref name="LesafferVervins" /><ref name="WernhamReturnArmadas" /> === Odstúpenie Nizozemska Izabele a Albrechtovi === [[Súbor:Juan Pantoja de la Cruz (ca. 1553-1608) - Felipe II, anciano - 10034484 - Royal Monastery of San Lorenzo de El Escorial.jpg|náhľad|vpravo|upright=0.84|alt=Portrét zostarnutého Filipa II. v čiernom odeve s Rádom zlatého rúna|Zostarnutý Filip II. na portréte [[Juan Pantoja de la Cruz|Juana Pantoju de la Cruz]] približne z rokov 1590 – 1594.]] Štyri dni po podpísaní mieru, 6. mája 1598, vydal Filip akt o odstúpení nizozemských provincií a [[Burgundské grófstvo|Burgundského grófstva]] svojej dcére Izabele Kláre Eugénii. Prevod bol spojený s jej plánovaným manželstvom s arcivojvodom Albrechtom, ktorý už krajiny spravoval ako generálny miestodržiteľ. Filip očakával, že vláda samostatného dynastického páru s vlastným dvorom v Bruseli posilní prijatie habsburskej moci v lojálnych provinciách a vytvorí priaznivejšie podmienky pre dohodu so severnými provinciami. Akt zároveň zabezpečoval Izabele postavenie zvrchovanej panovníčky, ktoré jej francúzska kandidatúra neposkytla.<ref name="EstebanCession">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Esteban Estríngana | meno zborník = Alicia | kapitola zborník = Preparing the Ground: The Cession of the Netherlands' Sovereignty in 1598 and the Failure of its Peace-Making Objective, 1607–1609 | editori = Randall Lesaffer | titul = The Twelve Years Truce (1609): Peace, Truce, War and Law in the Low Countries at the Turn of the Seventeenth Century | miesto = Leiden; Boston | vydavateľ = Brill | rok = 2014 | strany = 15 – 47 | isbn = 978-90-04-27491-4 | doi = 10.1163/9789004274921_004 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DuerlooAlbert" /> Odstúpenie obsahovalo dynastické a náboženské podmienky. Izabela a Albrecht mali vládnuť spoločne a krajiny mali zdediť ich legitímni potomkovia. Pri bezdetnosti manželstva alebo zániku určenej línie sa územia mali vrátiť španielskej korune. Budúce manželstvá dedičov podliehali obmedzeniam, ktoré mali zabrániť prechodu krajín na nepriateľskú dynastiu. Katolícke vierovyznanie zostalo základnou podmienkou vlády a novým panovníkom i ich poddaným akt zakazoval účasť na obchode so španielskymi a portugalskými územiami vo východných a západných Indiách. Tieto ustanovenia vytvárali osobitnú dynastickú vetvu a súčasne zachovávali mechanizmus návratu území hlavnej španielskej línii Habsburgovcov.<ref name="EstebanCession" /><ref name="DuerlooAlbert" /> Vojenské a finančné väzby zostali rovnako významné ako právny akt. Obrana južných provincií závisela od Flámskej armády, od peňazí posielaných z Kastílie a od spojenia cez habsburské územia v Taliansku a ríši. Španielske posádky a velitelia si udržali dôležité postavenie a Madrid mal prostriedky ovplyvňovať zahraničnú a bezpečnostnú politiku nových panovníkov. Odstúpenie vytvorilo osobitný dvor a zvrchovanú dynastickú vládu, pričom strategická závislosť od širšej habsburskej monarchie zostala zachovaná.<ref name="EstebanCession" /><ref name="DuerlooAlbert" /> Generálne stavy v severných provinciách akt odmietli a pokračovali vo výkone vlastnej zvrchovanej moci. Opierali sa o stabilnejšie vojenské a finančné štruktúry a po úspechoch 90. rokov ovládali súvislé územie. Móricove ťaženia preto pokračovali aj po formálnej zmene panovníka. Praktický význam odstúpenia sa prejavil predovšetkým v južnom Nizozemsku, kde vláda Izabely a Albrechta po ich sobáši v roku 1599 získala vlastný dvor a politické centrum v Bruseli.<ref name="EstebanCession" /><ref name="IsraelDutchLate" /> === Posledná choroba a smrť === Na jar 1598 Filip naďalej sledoval mierové rokovania, nástupnícke dohody a každodennú korešpondenciu, jeho pracovnú schopnosť však obmedzovala dna, horúčky a kožné vredy. Pri presunoch používal osobitne upravené kreslo a nosidlá. Koncom júna sa rozhodol odísť z Madridu do El Escorialu, ktorý určil za dynastické pohrebisko a kde chcel stráviť posledné obdobie života. Cesta trvala približne štyri dni, pretože sprievod musel postupovať pomaly a pravidelne zastavovať. Po príchode zostal kráľ väčšinu času pripútaný na lôžko.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> Lekári liečili opakované záchvaty dny, horúčku a zapálené rany prostriedkami dostupnými v dobovej medicíne. Takmer úplná nehybnosť počas posledných päťdesiatich troch dní podľa svedectiev znemožňovala bežné premiestňovanie aj zmenu polohy tela. Pri lôžku sa striedali duchovní, lekári, služobníci, infantka Izabela a vybraní členovia dvora. Tajomníci mu podľa možností prinášali písomnosti a informácie, väčšinu bežného rozhodovania už zabezpečovali princ a skúsení poradcovia.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> Filip pristupoval k smrti podľa obradov katolíckej cirkvi a podľa pravidiel habsburského dvora. Dňa 1. septembra prijal [[pomazanie chorých|posledné pomazanie]] a 8. septembra posledné prijímanie. S princom Filipom a infantkou Izabelou hovoril o ich náboženských a dynastických povinnostiach a synovi pripomenul postavenie poradcov, ktorí mu mali pomáhať po nástupe na trón. V posledných dňoch sa pri jeho lôžku slúžili omše a čítali modlitby. Kráľ zomrel v El Escoriale približne o piatej hodine ráno v nedeľu 13. septembra 1598 vo veku 71 rokov.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> [[Súbor:Cenotafio de Felipe II y su familia.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.15|alt=Bronzové pozlátené sochy modliaceho sa Filipa II. a členov jeho rodiny v bazilike El Escorialu|Kráľovský cenotaf v bazilike [[El Escorial]]u s modliacimi sa postavami Filipa II. a členov jeho rodiny. Súsošie z pozláteného bronzu vytvoril [[Pompeo Leoni]].]] Telo bolo oblečené podľa dvorského a náboženského obradu, uložené do rakvy a po zádušných obradoch pochované v kláštornej krypte El Escorialu v blízkosti hrobu jeho štvrtej manželky [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anny Habsburskej]]. Pri neskoršom dokončení [[Panteón kráľov|Panteónu kráľov]] boli jeho pozostatky uložené do dnešného priestoru dynastického pohrebiska. Pohrebné obrady a oznámenia o smrti sa konali aj v ďalších mestách monarchie a na spriatelených dvoroch, pričom ich forma zodpovedala právnym a obradným zvyklostiam jednotlivých kráľovstiev.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> Knieža Filip nastúpil ako dvadsaťročný [[Filip III. Španielsky|Filip III.]] na tróny Kastílie, Aragónska, Portugalska a ďalších krajín, ktoré sa dedili v španielskej habsburskej línii. Nástupníctvo prebehlo bez dynastického sporu a nový panovník potvrdil Mouru, Idiáqueza a ďalších otcovských služobníkov v ich funkciách, hoci pomer síl na dvore sa čoskoro zmenil v prospech [[Francisco Gómez de Sandoval y Rojas, vojvoda z Lermy|vojvodu z Lermy]]. Izabela a Albrecht prevzali vládu nad južným Nizozemskom podľa aktu z mája 1598. Nová vláda zároveň zdedila vojnu s Anglickom a Spojenými provinciami, záväzky voči armádam a veriteľom aj správu právne rozčlenenej monarchie.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="DuerlooAlbert" /> == Zámorské dŕžavy == [[Súbor:Philip II's realms in 1598.svg|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Mapa území pod vládou Filipa II. v roku 1598|Rozsah dŕžav pod vládou Filipa II. v roku 1598 na modernej rekonštrukcii. Mapa farebne rozlišuje územia prislúchajúce k jednotlivým správnym radám; španielske a portugalské zámorské sústavy zostávali aj po roku 1580 právne a inštitucionálne oddelené.]] Po nástupe na španielske tróny spravoval Filip II. rozsiahle územia v [[Karibik]]u, na americkej pevnine a neskôr aj na [[Filipíny|Filipínach]]. Španielske dŕžavy v Amerike a Ázii patrili z právneho hľadiska ku [[Kastília|Korune Kastílie]] a dobové písomnosti ich označovali súhrnným názvom ''Indias''. Sústava zahŕňala ostrovy Veľkých Antíl, [[Nové Španielsko]] s priľahlými oblasťami [[Stredná Amerika|Strednej Ameriky]], časti dnešných Spojených štátov, územia v severnej a západnej [[Južná Amerika|Južnej Amerike]], [[Miestokráľovstvo Peru]] a od roku 1565 postupne budované oporné body v západnom Tichomorí. Hranice kráľovskej moci boli v mnohých regiónoch pohyblivé. Vedľa miest, baní a údolí pod pravidelnou správou ležali rozsiahle oblasti, v ktorých si domorodé politické spoločenstvá zachovávali samostatnosť alebo uznávali panovníka iba obmedzene.<ref name="BurkholderKingdoms">{{Citácia periodika | priezvisko = Burkholder | meno = Mark A. | titul = Spain's America: From Kingdoms to Colonies | periodikum = Colonial Latin American Review | ročník = 25 | číslo = 2 | rok = 2016 | strany = 125 – 153 | doi = 10.1080/10609164.2016.1205241 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ElliottAtlantic">{{Citácia knihy | priezvisko = Elliott | meno = J. H. | titul = Empires of the Atlantic World: Britain and Spain in America, 1492–1830 | miesto = New Haven; Londýn | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2006 | strany = 88 – 217 | isbn = 978-0-300-11431-7 | jazyk = angličtina}}</ref> Ako už bolo uvedené pri vzniku [[Iberská únia|Iberskej únie]] v roku 1580, spojenie korún španielskej monarchie s portugalskou korunou nevytvorilo spoločnú koloniálnu správu. Kastílska [[Rada Indií]] nemala právomoc nad [[Brazília|Brazíliou]] ani nad portugalskými dŕžavami v Afrike a Ázii; tie naďalej spravovali portugalské orgány podľa portugalského práva. Filip teda vládol dvom zámorským sústavám, ktoré zostávali inštitucionálne oddelené.<ref name="DisneyEmpire">{{Citácia knihy | priezvisko = Disney | meno = A. R. | titul = A History of Portugal and the Portuguese Empire | zväzok = 2: The Portuguese Empire | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2009 | isbn = 978-0-521-40908-7 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="BouzaFilipes">{{Citácia knihy | priezvisko = Bouza Álvarez | meno = Fernando | titul = Portugal no Tempo dos Filipes: Política, Cultura, Representações (1580–1668) | miesto = Lisabon | vydavateľ = Edições Cosmos | rok = 2000 | isbn = 978-972-762-195-8 | jazyk = portugalčina}}</ref> Vzdialenosť určovala každodenné fungovanie zámorskej vlády. List zo Stredného Mexika putoval do Madridu niekoľko mesiacov, správa z Manily často viac než rok a odpoveď sa vracala rovnako dlho. Kráľ a jeho rady vydávali podrobné príkazy, miestokráli, sudcovia, guvernéri, mestské rady, biskupi a kráľovskí pokladníci však museli riešiť naliehavé otázky skôr, než poznali rozhodnutie dvora. Miestne úrady preto dostávali pomerne širokú výkonnú právomoc, ktorú vyvažovali vzájomná kontrola, povinné správy, odvolania, mimoriadne inšpekcie a vyšetrovanie po skončení funkčného obdobia. Kráľovská moc sa v praxi vytvárala nepretržitou výmenou nariadení, petícií, súdnych podaní a informácií medzi dvorom a jednotlivými územiami.<ref name="HaringEmpire">{{Citácia knihy | priezvisko = Haring | meno = Clarence H. | titul = The Spanish Empire in America | miesto = New York | vydavateľ = Harcourt, Brace & World | rok = 1947 | strany = 102 – 172 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="LockhartSchwartz">{{Citácia knihy | priezvisko = Lockhart | meno = James | priezvisko2 = Schwartz | meno2 = Stuart B. | titul = Early Latin America: A History of Colonial Spanish America and Brazil | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1983 | strany = 67 – 224 | isbn = 978-0-521-29929-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Kráľovská politika spájala niekoľko cieľov: rozširovanie panovníckej jurisdikcie, ochranu námorných trás, šírenie katolíckeho kresťanstva, výber daní a podielov z ťažby, zásobovanie miest a udržiavanie verejného poriadku. Medzi týmito úlohami vznikalo napätie. Požiadavka na rast príjmov podporovala baníctvo a pracovné odvody, zatiaľ čo zákony prikazovali chrániť domorodých poddaných pred svojvoľným zaobchádzaním. Misijné pôsobenie prinášalo jazykové školy, farnosti a nové formy obecnej organizácie, súčasne však sprevádzalo zásahy do náboženských praktík a presídľovanie. Podobu jednotlivých zámorských spoločností určovali popri kráľovských nariadeniach rozhodnutia domorodých obcí, prisťahovalcov, obchodníkov a cirkevných rádov, ako aj činnosť afrického a ázijského obyvateľstva.<ref name="ElliottAtlantic"/><ref name="LockhartSchwartz"/> === Ústredná a miestna správa Španielskej Ameriky === Najvyšším orgánom pre kastílske zámorie bola [[Rada Indií]] (špan. ''Consejo de Indias''), založená v roku 1524. Pripravovala návrhy zákonov a kráľovských nariadení, posudzovala správy prichádzajúce z Ameriky a Filipín, navrhovala kandidátov na svetské i cirkevné úrady a pôsobila ako najvyššia odvolacia súdna inštancia v záležitostiach Indií. Jej členovia nerozhodovali namiesto kráľa; predkladali mu písomné stanoviská, z ktorých vznikali kráľovské dekréty, príkazy a menovacie listiny. Každý typ rozhodnutia mal vlastnú právnu formu a praktický účinok získaval až po doručení, zverejnení a prijatí príslušným úradom v zámorí.<ref name="HaringCouncil">{{Citácia knihy | priezvisko = Haring | meno = Clarence H. | titul = The Spanish Empire in America | miesto = New York | vydavateľ = Harcourt, Brace & World | rok = 1947 | kapitola = The Council of the Indies | strany = 102 – 118 | jazyk = angličtina}}</ref> Filipova vláda sa usilovala usporiadať veľké množstvo predpisov nahromadených od začiatku 16. storočia. V roku 1567 poverila právnika [[Juan de Ovando|Juana de Ovanda]] inšpekciou Rady Indií. Ovando porovnával jej registre, spôsob vedenia konaní a vedomosti o jednotlivých územiach; v roku 1571 sa stal predsedom rady. Reforma spresnila rozdelenie práce medzi úradníkmi, podporila zhromažďovanie zemepisných a štatistických údajov a urýchlila prípravu systematickej zbierky zámorského práva. Úplná ''Recopilación de leyes de los reinos de las Indias'' bola vyhlásená až v roku 1680 a prvý raz vytlačená nasledujúci rok, no značná časť jej materiálu vyrástla z kodifikačnej práce začatej za Filipa II.<ref name="HaringCouncil"/><ref name="BarreraNature">{{Citácia knihy | priezvisko = Barrera-Osorio | meno = Antonio | titul = Experiencing Nature: The Spanish American Empire and the Early Scientific Revolution | miesto = Austin | vydavateľ = University of Texas Press | rok = 2006 | strany = 55 – 86 | isbn = 978-0-292-70981-2 | jazyk = angličtina}}</ref> Obchodné a plavebné záležitosti sústreďovala [[Casa de Contratación]] v [[Sevilla|Seville]], založená v roku 1503. Evidovala lode, cestujúcich a náklad, vyberala clá, uchovávala námorné mapy, skúšala lodivodov a dohliadala na prepravu kráľovských zásielok. Jej právomoci sa prelínali s Radou Indií: rada rozhodovala o politike, menovaniach a súdoch, zatiaľ čo Casa zabezpečovala značnú časť praktickej organizácie dopravy a účtovníctva. Sevillský obchodný konzulát zastupoval záujmy privilegovaných veľkoobchodníkov a podieľal sa na financovaní konvojov. Úradné monopoly usmerňovali obchod do povolených prístavov, popri registrovaných zásielkach však nepretržite fungoval pašerácky a medziregionálny obchod.<ref name="HaringTrade">{{Citácia knihy | priezvisko = Haring | meno = Clarence H. | titul = Trade and Navigation between Spain and the Indies in the Time of the Hapsburgs | miesto = Cambridge, Massachusetts | vydavateľ = Harvard University Press | rok = 1918 | strany = 3 – 95 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="AGICasa">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Casa de Contratación de las Indias | url = https://artsandculture.google.com/story/the-casa-de-contrataci%C3%B3n-de-las-indias-archivos-estatales/hwUxPZ3eb-jDJw?hl=en | vydavateľ = Archivo General de Indias; Google Arts & Culture | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = angličtina}}</ref> Najvyššími kráľovskými zástupcami v Amerike boli miestokráli Nového Španielska a Peru. Vystupovali ako predstavitelia panovníka, riadili civilnú správu, obranu a kráľovské financie, predsedali hlavnej audiencii svojho sídla a vykonávali patronátne právomoci koruny voči cirkvi. Ich autorita bola rozsiahla, ale časovo ohraničená a podliehala zákonom, pokynom z Madridu aj kontrole súdov a finančných úradníkov. Územia vzdialené od miestokráľovských hlavných miest spravovali generálni kapitáni a guvernéri, ktorých menovacie listiny spájali správne, vojenské a súdne právomoci v odlišnom rozsahu.<ref name="HaringEmpire"/><ref name="ElliottAtlantic"/> Kráľovské audiencie boli odvolacími súdmi i významnými politickými orgánmi. Sudcovia, nazývaní ''oidores'', posudzovali civilné a trestné spory, chránili kráľovskú jurisdikciu a v určených situáciách preberali časť vlády po smrti alebo odchode miestokráľa. Audiencia mohla podať panovníkovi vlastnú správu aj vtedy, keď jej predsedom bol miestokráľ alebo guvernér. Vzájomná kontrola vyvolávala kompetenčné konflikty, ale súčasne bránila sústredeniu všetkých rozhodnutí v rukách jediného zástupcu koruny. Do konca Filipovej vlády pôsobili audiencie okrem iného v Santo Domingu, Mexiku, Guatemale, Guadalajare, Paname, Lime, Charcase, Quite, Bogote a v určitých obdobiach aj v Manile.<ref name="HaringEmpire"/> Pod úrovňou audiencií sa nachádzali guvernéri, ''corregidores'', ''alcaldes mayores'' a ďalší úradníci s územne vymedzenou súdnou, policajnou a daňovou právomocou. Mestské rady čiže ''cabildos'' volili alebo kooptovali časť vlastných funkcionárov, spravovali obecný majetok, zásobovanie, trhy, ulice a miestnu domobranu. V najbohatších mestách postupne rástla hodnota mestských úradov a koruna od druhej polovice 16. storočia častejšie povoľovala ich predaj. Cabildos zostávali hlavnými fórami miestnych elít, ktoré prostredníctvom poslov a právnych zástupcov presadzovali svoje požiadavky pred audienciami i priamo pri dvore.<ref name="LockhartSchwartz"/><ref name="ElliottAtlantic"/> Kráľovské príjmy na mieste spravovali pokladníci, účtovníci, faktori a dozorcovia, súhrnne označovaní ako ''oficiales reales''. Mali viesť navzájom porovnateľné knihy a k truhlici s peniazmi sa spravidla dostali iba použitím viacerých kľúčov zverených odlišným úradníkom. Madrid preveroval výkon funkcie mimoriadnymi ''visitas'' a záverečným ''juicio de residencia'', počas ktorého mohli obyvatelia podávať sťažnosti na odchádzajúceho hodnostára. Kontrola mohla viesť k pokute, zákazu ďalšieho výkonu úradu alebo k potvrdeniu riadnej správy. Vyšetrovanie pre vzdialenosť neraz trvalo roky a jeho priebeh ovplyvňovali miestne osobné väzby, dostupnosť účtov aj ochota svedkov vypovedať.<ref name="HaringEmpire"/> === Miestne spoločnosti, obce a pracovné povinnosti === Španielskoamerické právo rozlišovalo ''república de españoles'' a ''república de indios'', teda normatívne chápané spoločenstvá španielskych osadníkov a domorodého obyvateľstva. Rozdelenie malo uľahčiť správu, výber tribútu a osobitnú právnu ochranu domorodých poddaných. Každodenný život túto schému prekračoval: v mestách a baníckych strediskách spolu žili Európania, príslušníci rozličných pôvodných národov, Afričania, ľudia zmiešaného pôvodu a prisťahovalci z iných častí monarchie. Ich postavenie určoval pôvod, slobodný alebo zotročený stav, pohlavie, majetok, povolanie, miestna povesť a príslušnosť ku korporáciám, nie jediná všade rovnako uplatňovaná klasifikácia.<ref name="LockhartSchwartz"/><ref name="ElliottOrdering">{{Citácia knihy | priezvisko = Elliott | meno = J. H. | titul = Empires of the Atlantic World: Britain and Spain in America, 1492–1830 | miesto = New Haven; Londýn | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2006 | kapitola = The Ordering of Society | strany = 153 – 183 | isbn = 978-0-300-11431-7 | jazyk = angličtina}}</ref> Domorodé obce si pod koloniálnou správou zachovali časť spoločného majetku, miestnych autorít a spôsobov rozdeľovania povinností. Koruna uznávala dedičných vládcov a náčelníkov pod označením ''caciques'' alebo ''curacas'' a zavádzala domorodé cabildos so starostami a radnými. Títo predstavitelia zostavovali daňové zoznamy, zabezpečovali pracovné kontingenty, riešili menšie spory a zastupovali obec pred španielskymi úradmi. Postavenie sprostredkovateľov im prinášalo moc aj zodpovednosť voči dvom stranám. Niektorí využívali úrad vo vlastný prospech, iní viedli dlhé súdne konania na obranu obecnej pôdy, privilégií a oslobodení od dávok.<ref name="LockhartSchwartz"/> ''[[Encomienda]]'' dávala držiteľovi právo prijímať tribút a určité služby od vymedzeného domorodého spoločenstva; sama osebe nebola vlastníckym titulom k jeho pôde ani právom vlastniť jeho obyvateľov. Encomendero mal zabezpečovať ochranu a kresťanské vyučovanie, pričom kráľovské zákony obmedzovali dedičnosť grantu a zakazovali svojvoľné pracovné nároky. V čase Filipovho nástupu už boli najväčšie prvotné encomiendy predmetom dlhodobého sporu medzi ich držiteľmi, korunou a obcami. Panovník udeľoval výnimky a predlžoval niektoré držby, zároveň však zvyšoval počet komunít odvádzajúcich tribút priamo kráľovskej pokladnici. Obce, ktoré sa prostredníctvom tlmočníkov a právnych zástupcov obrátili na audienciu, mohli dosiahnuť zníženie dávok, vrátenie pôdy alebo potvrdenie privilégií; inde si encomenderos zachovali rozhodujúci vplyv nad vyberaním tribútu.<ref name="LockhartSchwartz"/><ref name="ElliottAtlantic"/> Popri encomiende sa rozšírili pracovné odvody organizované kráľovskými úradníkmi. V Novom Španielsku sa pre ne používal názov ''repartimiento'', v Andách sa naďalej rozvíjali formy označované slovom ''mita''. Obce vysielali na určený čas pracovníkov do baní, na stavby, do poľnohospodárstva alebo do dopravy a predpisy stanovovali mzdu, dĺžku služby a podiel obyvateľov, ktorých bolo možné povolať. Zamestnávatelia, úradníci a miestni sprostredkovatelia tieto limity často obchádzali. Nútená rotácia zasahovala do poľnohospodárskeho kalendára, rodinného života a obecného hospodárenia, kým mzdy a mestské trhy zároveň priťahovali rastúci počet dobrovoľných pracovníkov.<ref name="LockhartSchwartz"/> Európske plodiny, hospodárske zvieratá a pozemkové formy menili využívanie krajiny. Dobytok, ovce a kone sa šírili do oblastí dovtedy bez veľkých domestikovaných cicavcov, ranče a obilné majetky zásobovali mestá a banícke strediská. Španielske pozemkové granty, kúpy a prenájmy sa stretávali s kolektívnymi nárokmi obcí; spory o vodu, pasienky a hranice patrili k najčastejším súdnym konaniam. Väčšie vidiecke majetky sa formovali postupne a ich pracovná sila zahŕňala nájomcov, dlžníkov, sezónnych robotníkov, odvedencov aj zotročených ľudí.<ref name="LockhartSchwartz"/><ref name="ElliottResources">{{Citácia knihy | priezvisko = Elliott | meno = J. H. | titul = Empires of the Atlantic World: Britain and Spain in America, 1492–1830 | miesto = New Haven; Londýn | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2006 | kapitola = The Exploitation of American Resources | strany = 88 – 116 | isbn = 978-0-300-11431-7 | jazyk = angličtina}}</ref> Zotročovaní Afričania prichádzali do španielskych prístavov prostredníctvom licencovaného aj pašovaného obchodu. Pracovali v domácnostiach, dielňach, cukrovaroch, baniach, prístavoch a pri doprave; ďalší získali slobodu a živili sa ako remeselníci, obchodníci, vojaci alebo poľnohospodári. Koruna síce postupne obmedzila zákonné zotročovanie pôvodných obyvateľov, na vojnových hraniciach a v oblastiach so slabým dohľadom však pokračovalo zajímanie i nútený presun. Prítomnosť afrického a afroamerického obyvateľstva bola zvlášť výrazná v karibských prístavoch, v pobrežných nížinách a v mestách Nového Španielska a Peru.<ref name="BennettAfricans">{{Citácia knihy | priezvisko = Bennett | meno = Herman L. | titul = Africans in Colonial Mexico: Absolutism, Christianity, and Afro-Creole Consciousness, 1570–1640 | miesto = Bloomington | vydavateľ = Indiana University Press | rok = 2003 | strany = 1 – 54 | isbn = 978-0-253-34185-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="LockhartSchwartz"/> Počet pôvodných obyvateľov počas 16. storočia prudko klesal. Opakované epidémie pravých kiahní, osýpok a ďalších chorôb zasahovali populácie bez predchádzajúcej imunologickej skúsenosti; úmrtnosť zvyšovali podvýživa, vojny, nútené presuny a rozvrat hospodárstva. Pokles obyvateľstva menil daňové zoznamy, dostupnosť práce aj sídelnú sieť a nútil úrady znovu určovať výšku tribútu. Presný rozsah strát sa určuje ťažko, pretože dobové súpisy zachytávali iba časť preživších a úmrtnosť v jednotlivých regiónoch prudko kolísala. Domorodé spoločenstvá napriek stratám obnovovali obecné orgány, prispôsobovali kresťanské inštitúcie vlastnému prostrediu a používali kráľovské súdy pri obrane miestnych záujmov.<ref name="CookBorn">{{Citácia knihy | priezvisko = Cook | meno = Noble David | titul = Born to Die: Disease and New World Conquest, 1492–1650 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1998 | strany = 60 – 134 | isbn = 978-0-521-62730-6 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="LockhartSchwartz"/> === Nariadenia o objavovaní, osídľovaní a pacifikácii z roku 1573 === Dňa 13. júla 1573 vydal Filip II. v kráľovskom sídle pri Segovii ''Ordenanzas de descubrimiento, nueva población y pacificación de las Indias''. Súbor 148 ustanovení zjednotil pravidlá pre nové prieskumné výpravy, zakladanie sídel a rozširovanie kráľovskej jurisdikcie. Výpravu smel viesť iba držiteľ riadneho poverenia a jej účastníci mali zaznamenávať polohu, prírodné podmienky, obyvateľstvo, jazyky, politické pomery a možnosti zásobovania. Tým sa ďalšie prenikanie do neovládaných oblastí dostávalo pod presnejšiu kontrolu koruny a súkromný veliteľ podliehal vopred stanoveným povinnostiam.<ref name="Ordenanzas1573">{{Citácia knihy | autor = España. Ministerio de la Vivienda | titul = Ordenanzas de descubrimiento, nueva población y pacificación de las Indias, dadas por Felipe II en 1573 | miesto = Madrid | vydavateľ = Servicio Central de Publicaciones | rok = 1973 | strany = 1 – 112 | jazyk = španielčina}}</ref><ref name="TylerLaws">{{Citácia knihy | priezvisko = Tyler | meno = S. Lyman | titul = Spanish Laws Concerning Discoveries, Pacifications, and Settlements among the Indians | miesto = Salt Lake City | vydavateľ = American West Center, University of Utah | rok = 1980 | strany = 1 – 83 | jazyk = angličtina}}</ref> Nariadenia nahradili v oficiálnom slovníku ďalších výprav výraz ''conquista'' slovom ''pacificación''. Prieskumníci mali nadväzovať styky prostredníctvom tlmočníkov, darov a rokovaní a misionári mali vysvetľovať kresťanské učenie bez okamžitého použitia sily. Osobitné ustanovenia zakazovali svojvoľne zaberať majetok, zotročovať obyvateľov a vymáhať tribút bez právneho podkladu. Panovník tak reagoval na desaťročia sporov o oprávnenosť dobyvačných vojen a na správy o násilí páchanom počas starších expedícií.<ref name="Ordenanzas1573"/><ref name="TylerLaws"/> Veľká časť textu upravovala zakladanie miest. Úradníci mali vyberať zdravé miesto s prístupom k pitnej vode, palivu, poľnohospodárskej pôde a dopravným trasám. Z centrálneho námestia sa mali viesť pravidelné ulice, pričom veľkosť námestia, poloha kostola, verejných budov, trhoviska, prístavu a jednotlivých parciel závisela od terénu a zamýšľanej funkcie sídla. Zakladatelia rozdeľovali stavebné parcely a poľnohospodársku pôdu, vyčleňovali spoločné pasienky a určovali termín, v ktorom museli osadníci majetok skutočne využívať.<ref name="TylerLaws"/> Právny jazyk pacifikácie zmenil spôsob, akým úrady opisovali nové výpravy, vojenské donútenie však z pohraničných oblastí nezmizlo. Guvernéri posudzovali odpor ako vzburu alebo prekážku kráľovskej jurisdikcie, osadníci žiadali ochranu ciest a vojsko sprevádzalo mnohé misie. Na severe Mexika, v Čile, na Filipínach a na okrajoch Amazónie sa rokovanie a misijná činnosť opakovane spájali s presídľovaním a ozbrojenými zásahmi; rozsah donútenia určoval aktuálny pomer síl a možnosti miestnej správy.<ref name="TylerLaws"/><ref name="ElliottAtlantic"/> === Nové Španielsko a severná hranica === [[Súbor:Chichimecas - esp.png|náhľad|vľavo|upright=1.15|alt=Mapa území domorodých skupín na severe Nového Španielska|Moderná mapa severného Nového Španielska v druhej polovici 16. storočia. Názov [[Chichimekovia]] používali Španieli ako súhrnné označenie viacerých politicky samostatných skupín.]] Nové Španielsko bolo počas Filipovej vlády najstarším a administratívne najpevnejšie usporiadaným americkým miestokráľovstvom. Jeho jadro tvorilo stredné Mexiko s hlavným mestom [[Mexiko (mesto)|Mexikom]], hustou sieťou domorodých obcí, španielskych miest, cirkevných inštitúcií a trhov. Právomoc miestokráľa siahala aj na karibské a stredoamerické územia, no vzdialenejšie provincie podliehali vlastným audienciám a guvernérom. Guadalajara spravovala severozápadné oblasti, Guatemala veľkú časť Strednej Ameriky a generálni kapitáni zabezpečovali obranu ostrovov a pobrežia.<ref name="LockhartSchwartz"/><ref name="HaringEmpire"/> Hospodársky rast podporovalo strieborné baníctvo v [[Zacatecas (štát)|Zacatecas]], [[Guanajuato (štát)|Guanajuate]], Pachuce a ďalších strediskách. Metóda amalgamácie rudy pomocou ortuti, rozšírená v Mexiku od 50. rokov 16. storočia, umožnila spracúvať aj rudu s nižším obsahom kovu. Bane vytvárali dopyt po potravinách, zvieratách, koži, dreve, povozoch a pracovnej sile, takže sa pozdĺž ciest rozvíjali ranče, poľnohospodárske majetky a zásobovacie mestá. Do severných revírov prichádzali španielski a domorodí baníci, remeselníci, obchodníci, africkí otroci a pracovníci vysielaní v rámci repartimienta.<ref name="BakewellSilver">{{Citácia knihy | priezvisko = Bakewell | meno = Peter J. | titul = Silver Mining and Society in Colonial Mexico: Zacatecas, 1546–1700 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1971 | strany = 85 – 180 | isbn = 978-0-521-08227-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ElliottResources"/> Banícke a zásobovacie cesty pretínali územia skupín, ktoré španielske pramene označovali spoločným názvom [[Chichimekovia]]. Išlo najmä o Guachichilov, Zacatekov, Guamarov, Pamov a ďalšie spoločenstvá s vlastnými vodcami a odlišnými záujmami. Od roku 1550 napádali karavány, ranče a osady, bránili loviská a vodné zdroje a získavali kone, dobytok i kovové nástroje. Španielski vojaci, osadníci a ich domorodí spojenci odpovedali trestnými výpravami, budovaním pevností a zotročovaním zajatcov. Konflikt známy ako [[Chichimecká vojna]] trval s meniacou sa intenzitou približne štyri desaťročia.<ref name="PowellSoldiers">{{Citácia knihy | priezvisko = Powell | meno = Philip Wayne | titul = Soldiers, Indians, and Silver: The Northward Advance of New Spain, 1550–1600 | miesto = Berkeley; Los Angeles | vydavateľ = University of California Press | rok = 1952 | strany = 43 – 128 | jazyk = angličtina}}</ref> Miestokráľ Martín Enríquez de Almansa, ktorý vládol v rokoch 1568 – 1580, posilňoval reťaz prezídií a ozbrojených sprievodov na ceste do Zacatecas. Osádky chránili dôležité úseky komunikácií, no vojaci nedokázali trvalo ovládať rozsiahlu suchú krajinu. Náklady rástli a násilie podnecovalo ďalšie odvetné útoky. Teológovia a rehoľníci zároveň spochybňovali zákonnosť bezvýhradnej „vojny ohňom a krvou“, najmä zajímanie žien a detí a predaj zajatcov do otroctva.<ref name="PowellSoldiers"/> V druhej polovici 80. rokov sa politika za miestokráľa Álvara Manriqueho de Zúñiga priklonila k rokovaniu. Úrady ponúkali skupinám prijímajúcim mier pravidelné dodávky potravín, odevov, náradia a pôdy a uznávali autoritu vodcov, ktorí zabezpečili bezpečný prechod po cestách. Kapitán [[Miguel Caldera]], syn španielskeho otca a guachichilskej matky, sprostredkovával dohody a spájal znalosť hranice s vojenskou právomocou. Františkánske misie a menšie osady dopĺňali tento systém, v dobovej správe označovaný ako „mier prostredníctvom nákupu“.<ref name="PowellPeace">{{Citácia knihy | priezvisko = Powell | meno = Philip Wayne | titul = Soldiers, Indians, and Silver: The Northward Advance of New Spain, 1550–1600 | miesto = Berkeley; Los Angeles | vydavateľ = University of California Press | rok = 1952 | strany = 182 – 199 | jazyk = angličtina}}</ref> Miestokráľ Luis de Velasco mladší nadviazal na rokovania a v roku 1591 podporil presídlenie približne štyristo tlaxcalských rodín do ôsmich severných sídel. [[Tlaxcala|Tlaxcalčania]] dostali pôdu, dočasné daňové úľavy, právo nosiť zbrane a ďalšie privilégiá. Koruna od nich očakávala, že budú zásobovať nové obce a odovzdávať susedom skúsenosti so stálym poľnohospodárstvom a obecnou správou. Program znížil počet útokov na hlavné cesty a rozšíril misijné osídlenie; zároveň presúval pôdu pod kráľovskú jurisdikciu a menil hospodársky i kultúrny život severných skupín.<ref name="PowellPeace"/><ref name="JeffresTlaxcalans">{{Citácia periodika | priezvisko = Jeffres | meno = Travis | titul = In Case I Die Where I Am Selected to Be Sent: Coercion and the Tlaxcalan Resettlement of 1591 | periodikum = Ethnohistory | ročník = 66 | číslo = 1 | rok = 2019 | strany = 95 – 116 | doi = 10.1215/00141801-7217347 | jazyk = angličtina}}</ref> V rokoch 1576 – 1580 zasiahla stredné a južné Mexiko rozsiahla epidémia označovaná v prameňoch slovom ''cocoliztli'', odvodeným z [[Nahuatl|nahuatlu]]. Dobové opisy uvádzali vysoké horúčky, krvácanie a rýchly priebeh ochorenia. Odhady hovoria približne o dvoch miliónoch úmrtí, pričom sčítania, z ktorých vychádzajú, majú značnú mieru neistoty. Etiológia zostáva predmetom vedeckej diskusie; analýza starej DNA z jedného pohrebiska preukázala baktériu ''Salmonella enterica'' Paratyphi C, zatiaľ čo staršie výskumy uvažovali o vírusovej hemoragickej horúčke podporenej extrémnym suchom. Epidémia vyľudnila mnohé obce, znížila počet poplatníkov a pracovníkov a prinútila miestne úrady upravovať tribút aj pracovné kvóty.<ref name="CookBorn"/><ref name="VageneSalmonella">{{Citácia periodika | priezvisko = Vågene | meno = Åshild J. | spoluautori = a kol. | titul = Salmonella enterica genomes from victims of a major sixteenth-century epidemic in Mexico | periodikum = Nature Ecology & Evolution | ročník = 2 | rok = 2018 | strany = 520 – 528 | doi = 10.1038/s41559-017-0446-6 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="AcunaCocoliztli">{{Citácia periodika | priezvisko = Acuña-Soto | meno = Rodolfo | priezvisko2 = Stahle | meno2 = David W. | priezvisko3 = Cleaveland | meno3 = Malcolm K. | priezvisko4 = Therrell | meno4 = Matthew D. | titul = Megadrought and Megadeath in 16th Century Mexico | periodikum = Emerging Infectious Diseases | ročník = 8 | číslo = 4 | rok = 2002 | strany = 360 – 362 | doi = 10.3201/eid0804.010175 | jazyk = angličtina}}</ref> Správa Nového Španielska počas Filipovej vlády tak spájala konsolidované inštitúcie centrálneho Mexika s pokračujúcou expanziou na severe a cez Tichý oceán. Mexické hlavné mesto bolo sídlom miestokráľa, audiencie, arcibiskupstva, mincovne, univerzity a obchodných korporácií; zároveň fungovalo ako komunikačný uzol pre Veracruz na atlantickom pobreží a Acapulco na pobreží Tichého oceánu. Príjmy a zásoby z miestokráľovstva podporovali obranu Karibiku aj novú správu Filipín.<ref name="HaringEmpire"/><ref name="ElliottAtlantic"/> === Reformy miestokráľa Francisca de Toleda v Peru === [[Súbor:Francisco de Toledo Virrey.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.8|alt=Portrét miestokráľa Francisca de Toleda|[[Francisco de Toledo]], miestokráľ Peru v rokoch 1569 – 1581, na anonymnom portréte zo 16. storočia.]] Miestokráľovstvo Peru zahŕňalo počas Filipovej vlády väčšinu španielskych dŕžav v Južnej Amerike. Jeho správnym centrom bola [[Lima]], no rozhodujúca časť domorodého obyvateľstva, tribútu a baníckej výroby sa sústreďovala v [[Andy|Andách]]. Veľké vzdialenosti, horský terén a pretrvávanie miestnych politických štruktúr sťažovali uplatňovanie príkazov vydaných v Lime. Audiencie v Lime, Charcase, Quite a Bogote, regionálni guvernéri, cirkevní hodnostári a obecné autority preto vykonávali rozsiahlu časť správy samostatne.<ref name="LockhartSchwartz"/><ref name="MumfordVertical">{{Citácia knihy | priezvisko = Mumford | meno = Jeremy Ravi | titul = Vertical Empire: The General Resettlement of Indians in the Colonial Andes | miesto = Durham | vydavateľ = Duke University Press | rok = 2012 | strany = 85 – 222 | isbn = 978-0-8223-5310-2 | jazyk = angličtina}}</ref> Filip vymenoval za miestokráľa [[Francisco de Toledo|Francisca de Toleda]], ktorý prišiel do Peru v novembri 1569 a zostal vo funkcii do roku 1581. Jeho poverenie nadväzovalo na porady o americkej správe známe ako ''Junta Magna'' z roku 1568. Dvor od neho očakával stabilizáciu kráľovských financií, úpravu tribútu, zabezpečenie baní, upevnenie súdnictva a cirkevnej disciplíny a vyriešenie otázky nezávislého inkského dvora vo Vilcabambe. Toledo spojil tieto úlohy do rozsiahleho programu, ktorý ovplyvnil peruánske inštitúcie na celé nasledujúce storočie.<ref name="MumfordVertical"/><ref name="BakewellRedMountain">{{Citácia knihy | priezvisko = Bakewell | meno = Peter | titul = Miners of the Red Mountain: Indian Labor in Potosí, 1545–1650 | miesto = Albuquerque | vydavateľ = University of New Mexico Press | rok = 1984 | strany = 65 – 129 | isbn = 978-0-8263-0769-9 | jazyk = angličtina}}</ref> V rokoch 1570 – 1575 miestokráľ precestoval veľkú časť andského územia v rámci generálnej inšpekcie. Jeho sprievod vypočúval španielskych osadníkov, duchovných, domorodých hodnostárov a obyvateľov obcí, kontroloval daňové zoznamy a riešil spory o pôdu a pracovné povinnosti. Úradníci zhromažďovali výpovede o predkolumbovskej vláde Inkov a o právach jednotlivých etnických spoločenstiev. Získané informácie slúžili na určovanie daní a hraníc jurisdikcií, ale aj na právnu argumentáciu, ktorá predstavovala inkskú expanziu ako tyranskú a španielsku zvrchovanosť ako legitímnu.<ref name="MumfordVertical"/> Najrozsiahlejšou zmenou bolo všeobecné presídľovanie domorodého obyvateľstva do plánovaných obcí nazývaných ''reducciones''. Úrady sústreďovali obyvateľov roztrúsených usadlostí do stoviek väčších miest s námestím, kostolom, domom kňaza, budovami miestnej správy a pravidelne vytýčenými ulicami. Koncentrácia mala uľahčiť vyučovanie kresťanstva, sčítanie obyvateľov, výber tribútu, organizáciu práce a výkon súdnictva. Moderné odhady hovoria o viac než jednom milióne presídlených; neúplnosť zachovaných zoznamov neumožňuje celkový počet presne zrekonštruovať.<ref name="MumfordVertical"/> Redukcie zasiahli do andskej „vertikálnej“ organizácie, v ktorej komunity využívali polia, pastviny a ďalšie zdroje v rozličných nadmorských výškach. Nové sídlo mohlo ležať ďaleko od časti tradičnej pôdy, zavlažovacích zariadení alebo miest náboženského významu. Obyvatelia preto udržiavali vedľajšie usadlosti, sezónne sa presúvali a prispôsobovali plánované mestá vlastným sociálnym väzbám. ''Ayllu'', miestni ''curacas'' a obecné cabildos pretrvali vo vnútri nového rámca a sprostredkovávali rozdeľovanie tribútu a práce.<ref name="MumfordVertical"/> Toledo dal zostaviť nové zoznamy poplatníkov a previedol veľkú časť tribútu na pravidelné peňažné a naturálne dávky. Za jeho výber zodpovedali domorodí predstavitelia pod dohľadom ''corregidores de indios''. Corregidor súdil miestne spory, dohliadal na obecné úrady a zabezpečoval dodanie pracovných kontingentov. Funkcia mala preniesť výkon kráľovskej správy bližšie k obciam, držitelia úradu však využívali nútený predaj tovaru, poplatky a osobné väzby na baníkov či vlastníkov pôdy. Sťažnosti na takéto praktiky prichádzali k audienciám, cirkevným hodnostárom aj do Madridu už počas Filipovej vlády.<ref name="MumfordVertical"/><ref name="UNESCOTaxes">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Taxes of the Indians who are in the Royal Crown that are charged under the administration of Viceroy Francisco de Toledo | url = https://www.unesco.org/en/memory-world/lac/taxes-indians-who-are-royal-crown-are-charged-under-administration-viceroy-francisco-de-toledo | vydavateľ = UNESCO | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = angličtina}}</ref> S reformou správy súviselo odstránenie posledného nezávislého inkského centra vo [[Vilcabamba|Vilcabambe]]. Po smrti vládcu Titu Cusiho Yupanquiho v roku 1571 prevzal moc jeho brat [[Túpac Amaru I.|Túpac Amaru]]. Napätie vzrástlo po zabití španielskeho vyslanca Atilana de Anaya, ktoré Toledo použil ako bezprostredný dôvod vojenskej výpravy. Vojsko pod velením Martína Hurtada de Arbieto obsadilo Vilcabambu v júni 1572 a Túpaca Amara zajal oddiel vedený Martínom Garcíom Óñezom de Loyola. Po súdnom konaní ho v septembri 1572 verejne sťali v [[Cusco|Cuscu]]. Jeho smrť ukončila existenciu samostatného novoinckého štátu, zatiaľ čo príslušníci inkskej šľachty naďalej zastávali miestne úrady a uplatňovali privilégiá uznávané koloniálnym právom.<ref name="HemmingIncas">{{Citácia knihy | priezvisko = Hemming | meno = John | titul = The Conquest of the Incas | miesto = Londýn | vydavateľ = Macmillan | rok = 1970 | strany = 398 – 438 | isbn = 978-0-333-10683-9 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="MumfordVertical"/> === Potosí, Huancavelica a banícka mita === [[Súbor:Capitulo-CIX.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.05|alt=Vyobrazenie mesta a bane Potosí v kronike Pedra Ciezu de León|[[Potosí]] a vrch Cerro Rico na vyobrazení v kronike [[Pedro Cieza de León|Pedra Ciezu de León]], vydanej v roku 1553. Mesto sa počas Filipovej vlády stalo jedným z najväčších baníckych stredísk sveta.]] Strieborné ložisko v Cerro Rico pri Potosí sa ťažilo od roku 1545. Mimoriadne bohaté povrchové rudy umožnili rýchly rast mesta, no v 60. rokoch 16. storočia sa dostupnosť kvalitnej rudy znížila a výroba stagnovala. Toledo považoval obnovu ťažby za základ peruánskych financií. Koruna podporila výstavbu vodných nádrží a kanálov poháňajúcich drviace mlyny, upravila dodávky ortuti a sústredila pracovnú silu z rozsiahlej časti andskej vysočiny.<ref name="BakewellRedMountain"/><ref name="ColeMita">{{Citácia knihy | priezvisko = Cole | meno = Jeffrey A. | titul = The Potosí Mita, 1573–1700: Compulsory Indian Labor in the Andes | miesto = Stanford | vydavateľ = Stanford University Press | rok = 1985 | strany = 1 – 54 | isbn = 978-0-8047-1256-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Kľúčovou technickou zmenou bolo zavedenie amalgamácie striebra ortuťou na začiatku 70. rokov. Rozdrvená ruda sa miešala s ortuťou a ďalšími látkami; vzniknutý amalgám sa následne zahrieval, aby zostalo striebro. Metóda umožnila hospodárne spracovať rudy chudobnejšie než tie, ktoré sa predtým tavili v domorodých peciach ''huayras''. Ortuť pochádzala najmä z bane [[Huancavelica]], ktorú koruna prevádzkovala prostredníctvom zmluvných ťažiarov a prísne kontrolovaného predaja. Potosí a Huancavelica sa tým stali vzájomne závislými centrami jedného výrobného systému.<ref name="RobinsMercury">{{Citácia periodika | priezvisko = Robins | meno = Nicholas A. | priezvisko2 = Hagan | meno2 = Nicole A. | titul = Mercury Production and Use in Colonial Andean Silver Production: Emissions and Health Implications | periodikum = Environmental Health Perspectives | ročník = 120 | číslo = 5 | rok = 2012 | strany = 627 – 631 | doi = 10.1289/ehp.1104192 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="BakewellRedMountain"/> Miestokráľ v roku 1573 prestaval staršie andské pracovné povinnosti na pravidelnú banícku mitu. Šestnásť provincií od Cusca po územie dnešnej Bolívie malo každoročne posielať približne sedminu dospelých mužských poplatníkov. Kontingent sa delil na týždenné smeny, takže časť povolaných pracovala v baniach a úpravniach, kým ostatní čakali alebo si hľadali platenú prácu. Cesta z najvzdialenejších obcí trvala týždne a s pracovníkmi často odchádzali manželky, deti, nosiči a stáda lám. Náklady na cestu a neprítomnosť produktívnych členov znášali celé komunity.<ref name="ColeMita"/><ref name="BakewellRedMountain"/> Mitayos mali podľa predpisov dostávať mzdu a pracovný čas podliehal úradným limitom. Stanovená odmena však často nestačila na ubytovanie, stravu, sviečky a nástroje a vlastníci baní predlžovali smeny alebo presúvali pracovníkov medzi pracoviskami. Najrizikovejšie bolo lámanie a vynášanie rudy v úzkych, zle vetraných šachtách a práca s ortuťou v Potosí i Huancavelice. Vedľa odvedencov pôsobili lepšie platení špecialisti a dobrovoľní námezdní robotníci, označovaní v Potosí ako ''mingas''. Niektorí mitayos zostávali v meste ako baníci, obchodníci či remeselníci, ďalší utekali z obcí zapísaných do odvodu a hľadali ochranu na majetkoch alebo v oblastiach mimo mitačných provincií.<ref name="ColeMita"/><ref name="BakewellRedMountain"/><ref name="RobinsMercury"/> Výroba v Potosí po zavedení amalgamácie, pracovného odvodu a nových vodných diel prudko vzrástla a najvyššie úrovne 16. storočia dosiahla v 90. rokoch. Mesto priťahovalo obyvateľov zo vzdialených oblastí Ánd, európskych obchodníkov, Afričanov a remeselníkov a vytvorilo rozsiahly trh s potravinami, textilom, drevom, kokou a ťažnými zvieratami. Striebro sa razilo v miestnej mincovni alebo putovalo k pobrežiu, cez Panamu a Karibik do Sevilly; časť smerovala vnútroamerickým obchodom a pašovanými trasami k Atlantiku a Tichému oceánu.<ref name="BakewellRedMountain"/><ref name="ElliottResources"/> Kráľovská pokladnica získavala podiel z produkcie prostredníctvom dane z kovu, mincovných poplatkov, predaja ortuti a ďalších odvodov. Väčšina vyťaženého striebra patrila súkromným ťažiarom a obchodníkom a po zaplatení daní vstupovala do úverov a obchodných sietí. Americká ťažba preto Filipovi poskytovala dôležitý zdroj hotovosti, nebola však totožná s kráľovským príjmom. Súkromné investície, domorodá pracovná sila, zásobovanie zo vzdialených andských oblastí a pravidelné spojenie s atlantickými prístavmi tvorili základ baníckeho hospodárstva, z ktorého koruna vyberala svoje podiely.<ref name="ElliottResources"/><ref name="HaringTrade"/> === Cirkevná správa, misie a inkvizícia === [[Súbor:Doctrina Christiana.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.9|alt=Titulná strana trojjazyčnej Doctrina Christiana vytlačenej v Lime v roku 1584|Titulná strana ''Doctrina Christiana'', vytlačenej v [[Lima|Lime]] roku 1584 v španielčine, [[Kečuánčina|kečuánčine]] a ajmarčine. Išlo o prvú známu knihu vytlačenú v Južnej Amerike.]] Vzťah koruny k cirkvi určoval kráľovský patronát (''patronato real''). Pápežské privilégiá umožňovali panovníkovi navrhovať kandidátov na biskupské a ďalšie benefíciá, určovať hranice diecéz po dohode s Rímom, financovať misie z kráľovských príjmov a dohliadať na vyberanie a rozdeľovanie desiatkov. Biskupi a rehoľné rády zostávali súčasťou katolíckej cirkvi, ich doprava, výstavba kostolov a veľká časť materiálneho zabezpečenia však záviseli od koruny. Filip využíval patronát na prenášanie reforiem [[Tridentský koncil|Tridentského koncilu]] do amerických diecéz a na posilnenie disciplíny svetského i rehoľného duchovenstva.<ref name="ElliottSacred">{{Citácia knihy | priezvisko = Elliott | meno = J. H. | titul = Empires of the Atlantic World: Britain and Spain in America, 1492–1830 | miesto = New Haven; Londýn | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2006 | kapitola = America as Sacred Space | strany = 184 – 217 | isbn = 978-0-300-11431-7 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="LockhartSchwartz"/> Evanjelizáciu zabezpečovali najmä [[Františkáni|františkáni]], [[Rehoľa kazateľov|dominikáni]], [[Rád svätého Augustína|augustiniáni]], [[Spoločnosť Ježišova|jezuiti]] a svetskí kňazi. Učili sa miestne jazyky, zostavovali gramatiky a katechizmy, spravovali farnosti, školy, nemocnice a misijné obce. Ich postoje k domorodým spoločnostiam sa odlišovali. Niektorí duchovní vystupovali proti nadmernému tribútu a nútenej práci, iní podporovali presídľovanie a ničenie svätýň ako prostriedok náboženskej zmeny. Kresťanské bratstvá, sviatky a obecné úrady si miestni veriaci osvojovali a pretvárali podľa vlastných sociálnych potrieb.<ref name="ElliottSacred"/><ref name="LockhartSchwartz"/> Filip v roku 1569 rozhodol o vytvorení stálych tribunálov [[Inkvizícia|inkvizície]] v Lime a Mexiku. Limský tribunál začal pôsobiť v roku 1570 a mexický v roku 1571; ich rozsiahle okresy zahŕňali aj vzdialené provincie a ostrovy. Vyšetrovali podozrenia z protestantizmu, judaizovania, bigamie, rúhania, čarodejníctva, držby zakázaných kníh a priestupkov duchovných. Formálnej právomoci tribunálov podliehali predovšetkým Európania, Afričania a osoby zmiešaného pôvodu. Domorodí novokrstenci boli spravidla vyňatí a ich náboženské priestupky riešili biskupské a misijné súdy.<ref name="GreenleafInquisition">{{Citácia knihy | priezvisko = Greenleaf | meno = Richard E. | titul = The Mexican Inquisition of the Sixteenth Century | miesto = Albuquerque | vydavateľ = University of New Mexico Press | rok = 1969 | strany = 155 – 220 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="HampeInquisition">{{Citácia periodika | priezvisko = Hampe Martínez | meno = Teodoro | titul = Recent Works on the Inquisition and Peruvian Colonial Society, 1570–1820 | url = https://archive.org/details/sim_latin-american-research-review_1996_31_2/page/43 | periodikum = Latin American Research Review | ročník = 31 | číslo = 2 | rok = 1996 | strany = 43 – 65 | jazyk = angličtina}}</ref> Inkvizítori boli súčasne kráľovskými úradníkmi a cirkevnými sudcami. Mexický inkvizítor [[Pedro Moya de Contreras]] sa stal arcibiskupom, kráľovským visitátorom a v rokoch 1584 – 1585 aj miestokráľom. Takéto spájanie funkcií mu umožnilo kontrolovať súdy a financie, no vyvolávalo spory s audienciou a inými korporáciami. Na verejných ''autos de fe'' sa vyhlasovali rozsudky tribunálu, zatiaľ čo väčšina konaní prebiehala písomne a končila pokáním, pokutou, zákazom činnosti alebo vyhnanstvom. Trest smrti nad odsúdenými, ktorých jej tribunál odovzdal, vykonávala svetská moc.<ref name="GreenleafInquisition"/><ref name="PooleMoya">{{Citácia knihy | priezvisko = Poole | meno = Stafford | titul = Pedro Moya de Contreras: Catholic Reform and Royal Power in New Spain, 1571–1591 | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1987 | strany = 41 – 216 | isbn = 0-520-05551-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Tretí limský provinciálny koncil, ktorý zasadal od augusta 1582 do októbra 1583 pod vedením arcibiskupa [[Toribio de Mogrovejo|Toribia de Mogroveja]], upravil pastoráciu v rozsiahlej časti Južnej Ameriky. Jeho účastníci stanovili požiadavky na vzdelanie a správanie kňazov, pravidlá vysluhovania sviatostí, nedeľného vyučovania a ochrany domorodých veriacich pred hospodárskym zneužívaním. Koncil zároveň nariadil pripraviť jednotný katechizmus, spovednú príručku a zbierku kázní v španielčine, kečuánčine a ajmarčine. Jezuita [[José de Acosta]] sa výrazne podieľal na ich redakcii.<ref name="UNESCOLima">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Originals of the Lima Council by its Archbishop Toribio Mogrovejo, 1582–1583 | url = https://www.unesco.org/en/memory-world/lac/originals-lima-council-its-archbishop-toribio-mogrovejo-1582-1583 | vydavateľ = UNESCO | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ElliottSacred"/> Tlačiar Antonio Ricardo presunul so súhlasom koruny zariadenie z Mexika do Limy a roku 1584 vytlačil trojjazyčnú ''Doctrina Christiana y catecismo para instrucción de los indios''. Bola prvou známou tlačenou knihou v Južnej Amerike. Preklady vytvárala a kontrolovala skupina znalcov oboch andských jazykov, aby sa v rozsiahlych diecézach používala rovnaká terminológia. Texty koncilu sa stali hlavnými pastoračnými príručkami andskej cirkvi a súčasne upevnili kečuánčinu a ajmarčinu ako široko používané misijné jazyky.<ref name="UNESCOLima"/> Podobný reformný program prijal tretí mexický provinciálny koncil v roku 1585. Pod vedením Pedra Moyu de Contreras riešil vzdelanie duchovenstva, správu farností, sviatosti, cirkevné súdnictvo a zaobchádzanie s domorodým obyvateľstvom. Koncilné dekréty uplatňovali tridentské zásady v podmienkach mnohých jazykov a veľkých vzdialeností medzi farnosťami. Biskupské vizitácie potom prenášali tieto regionálne pravidlá do jednotlivých farností.<ref name="PooleMoya"/><ref name="ElliottSacred"/> === Zemepisné zisťovania a prírodovedné poznanie === [[Súbor:Culhuacán, Mexico WDL457.png|náhľad|vpravo|upright=1.15|alt=Mapa Culhuacánu z roku 1580|Mapa oblasti [[Culhuacán]] z roku 1580, vytvorená ako súčasť odpovede na kráľovský zemepisný dotazník. Spája miestne obrazové tradície s prvkami európskej kartografie.]] Ovandom vedená reforma Rady Indií spojila správu s rozsiahlym zhromažďovaním informácií. Úradníci v Madride potrebovali údaje o vzdialenostiach, obyvateľstve, jazykoch, prírodných zdrojoch, cirkevnej sieti, daniach a hraniciach jurisdikcií. V roku 1571 vznikol úrad kronikára a kozmografa Indií, ktorý zastával [[Juan López de Velasco]]. Z prichádzajúcich správ zostavoval zemepisné opisy, posudzoval mapy a pripravoval dotazníky pre miestne úrady. Jeho ''Geografía y descripción universal de las Indias'', dokončená v 70. rokoch, zostala v rukopise a slúžila predovšetkým vláde.<ref name="BarreraNature"/><ref name="ClineRelaciones">{{Citácia periodika | priezvisko = Cline | meno = Howard F. | titul = The Relaciones Geográficas of the Spanish Indies, 1577–1586 | url = https://archive.org/details/sim_hispanic-american-historical-review_1964-08_44_3/page/341 | periodikum = The Hispanic American Historical Review | ročník = 44 | číslo = 3 | rok = 1964 | strany = 341 – 374 | doi = 10.1215/00182168-44.3.341 | jazyk = angličtina}}</ref> V roku 1577 rozoslala koruna päťdesiatbodový dotazník, na ktorý odpovedali mestá a okresy najmä v rokoch 1579 – 1585. Texty dnes známe ako ''Relaciones Geográficas'' opisovali názov a polohu sídla, podnebie, vodstvo, rastliny, nerastné zdroje, počet obyvateľov, miestne jazyky, dejiny, spôsob obživy, cesty, cirkevné stavby a správnu príslušnosť. Odpovede pripravovali miestni úradníci s pomocou kňazov, osadníkov, tlmočníkov, domorodých hodnostárov a pamätníkov. Jednotná osnova preto zachytávala hlasy a vedomosti ľudí s rozdielnym postavením, hoci konečnú písomnú podobu určovala koloniálna administratíva.<ref name="ClineRelaciones"/><ref name="MundyMapping">{{Citácia knihy | priezvisko = Mundy | meno = Barbara E. | titul = The Mapping of New Spain: Indigenous Cartography and the Maps of the Relaciones Geográficas | miesto = Chicago | vydavateľ = University of Chicago Press | rok = 1996 | strany = 1 – 90, 133 – 190 | isbn = 978-0-226-55097-8 | jazyk = angličtina}}</ref> K mnohým správam bola priložená mapa alebo obrazový plán. Ich autori kombinovali európske predstavy o meranej vzdialenosti a orientácii s mezoamerickými znakmi pre miesta, cesty, vodné toky a dynastické dejiny. Mapa Culhuacánu z roku 1580 napríklad zobrazuje jazerné a horské prostredie, sídla, komunikácie a kresťanský kostol v obrazovom jazyku vychádzajúcom z viacerých tradícií. Mapy odovzdávali údaje o hraniciach a miestnej hierarchii, ktoré sa slovami opisovali ťažšie.<ref name="MundyMapping"/> Filip v roku 1570 poveril dvorného lekára [[Francisco Hernández de Toledo|Francisca Hernándeza]] vedeckou výpravou do Nového Španielska. Hernández mal preskúmať liečivé rastliny, zvieratá a nerasty, zaznamenať ich miestne názvy a overiť spôsoby použitia. V rokoch 1571 – 1577 cestoval po strednom Mexiku a spolupracoval s domorodými lekármi, informátormi a maliarmi. Počas šiestich rokov vznikli rozsiahle latinské a španielske opisy a tisíce obrazových záznamov, ktoré zachytávali aj nahuatlské názvoslovie a farmakologické poznatky.<ref name="BarreraNature"/><ref name="LoCHernandez">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Four Books on the Nature and Virtues of Plants and Animals for Medicinal Purposes in New Spain | url = https://www.loc.gov/item/2021666767/ | vydavateľ = Library of Congress | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = angličtina}}</ref> Hernández sa vrátil do Španielska s rukopismi a ilustráciami, no celé dielo počas jeho života nevyšlo. Lekár Nardo Antonio Recchi pripravil výber z materiálu a rozličné časti boli tlačené až v 17. storočí. Expedícia napriek oneskorenej publikácii ukázala, že zámorská správa dokázala organizovať dlhodobý výskum na kráľovský príkaz. Jeho obsah vytvorila spolupráca európskeho učenca s odborníkmi v Novom Španielsku, ktorých mená sa v zachovaných vydaniach často neuvádzali.<ref name="BarreraNature"/><ref name="LoCHernandez"/> Zemepisné dotazníky, botanická expedícia, banské správy a cirkevné vizitácie slúžili súčasne poznaniu aj vláde. Údaje umožňovali prepočítavať tribút, určovať polohu nových farností, plánovať cesty a posudzovať žiadosti o úrady či privilégiá. Domorodí tlmočníci, pisári, liečitelia, zememerači a maliari boli nevyhnutnými tvorcami tohto informačného systému, hoci pri prechode ich poznatkov do španielskych formulárov dochádzalo k zjednodušovaniu a preusporiadaniu.<ref name="MundyMapping"/><ref name="BarreraNature"/> === Osídlenie Filipín a založenie Manily === [[Súbor:Miguel Lopez de Legazpi.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.8|alt=Neskoršia podobizeň Miguela Lópeza de Legazpiho|[[Miguel López de Legazpi]] na neskoršej podobizni uverejnenej v roku 1871. Jeho výprava založila roku 1565 prvé trvalé španielske sídlo na Filipínach.]] Názov Filipíny vznikol ešte pred Filipovým nástupom na trón. Členovia výpravy Ruya Lópeza de Villalobosa pomenovali v roku 1543 niektoré ostrovy ''Las Islas Filipinas'' na počesť vtedajšieho princa Filipa a označenie sa neskôr rozšírilo na celé súostrovie. Pred trvalým španielskym osídlením tvorili ostrovy množstvo príbuzensky a obchodne prepojených spoločenstiev. Pobrežné osady udržiavali styky s Borneom, Molukami, Čínou a Japonskom; na Mindanau a Sulu sa rozvíjali islamské sultanáty a v nížinách Luzonu a Visájskych ostrovov vládli miestni ''datus'', rádžovia a ďalší hodnostári.<ref name="PhelanHispanization">{{Citácia knihy | priezvisko = Phelan | meno = John Leddy | titul = The Hispanization of the Philippines: Spanish Aims and Filipino Responses, 1565–1700 | miesto = Madison | vydavateľ = University of Wisconsin Press | rok = 1959 | strany = 1 – 27 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="TremmlManila">{{Citácia knihy | priezvisko = Tremml-Werner | meno = Birgit M. | titul = Spain, China, and Japan in Manila, 1571–1644: Local Comparisons and Global Connections | miesto = Amsterdam | vydavateľ = Amsterdam University Press | rok = 2015 | strany = 15 – 42, 93 – 124 | isbn = 978-90-8964-833-4 | doi = 10.1515/9789048526819 | jazyk = angličtina}}</ref> Pokusy o trvalé spojenie ostrovov s Novým Španielskom dovtedy zlyhávali najmä preto, že expedície nepoznali spoľahlivú spiatočnú trasu cez Tichý oceán. Filip schválil novú výpravu pripravovanú miestokráľom Luisom de Velasco a jeho nástupcami. Velenie dostal baskický úradník [[Miguel López de Legazpi]] a navigačným poradcom sa stal augustinián [[Andrés de Urdaneta]], ktorý mal skúsenosti z predchádzajúcich plavieb v Ázii. Päť lodí vyplávalo z prístavu Navidad v novembri 1564 a vo februári 1565 dorazilo k Visájskym ostrovom.<ref name="PhelanHispanization"/><ref name="SchurzGalleon">{{Citácia knihy | priezvisko = Schurz | meno = William Lytle | titul = The Manila Galleon | miesto = New York | vydavateľ = E. P. Dutton | rok = 1939 | strany = 21 – 45 | jazyk = angličtina}}</ref> Legazpi po rokovaniach a ozbrojených stretoch založil na ostrove [[Cebu]] osadu Villa del Santísimo Nombre de Jesús. Nedostatok potravín, odpor niektorých miestnych vládcov a portugalské nároky na oblasť sťažovali jej udržanie. Výprava si zabezpečovala zásoby dohodami, výmenou aj rekvizíciami a postupne nadväzovala spojenectvá s časťou visájskych komunít. Španielska prítomnosť sa v roku 1569 presunula aj na Panay, kde boli podmienky na zásobovanie priaznivejšie. Legazpi udeľoval encomiendy svojim druhom ešte predtým, než mala správa presné údaje o počte obyvateľov a miestnych záväzkoch, čo viedlo k sporom o výšku tribútu a rozsah služieb.<ref name="PhelanHispanization"/> [[Súbor:Andres Urdaneta Tornaviaje.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.15|alt=Mapa spiatočnej plavby Andrésa de Urdanetu cez Tichý oceán|Spiatočná trasa [[Andrés de Urdaneta|Andrésa de Urdanetu]] z Cebu do Acapulca v roku 1565. Plavba na sever k pásmu západných vetrov vytvorila základ pravidelného spojenia medzi Filipínami a Novým Španielskom.]] Urdaneta vyplával zo Cebu na lodi ''San Pedro'' v júni 1565. Namiesto priameho smeru na východ zamieril najprv k severovýchodu, dosiahol pásmo západných vetrov a morských prúdov a potom preplával severný Tichý oceán k pobrežiu Kalifornie. Do Acapulca dorazil v októbri po viac než štyroch mesiacoch. Spiatočná plavba, označovaná ako ''tornaviaje'', poskytla praktickú trasu z Ázie do Ameriky a umožnila zásobovať filipínske sídla z Nového Španielska. Cesta zostávala dlhá a nebezpečná, no jej základný priebeh používali manilské galeóny nasledujúce dve a pol storočia.<ref name="SchurzGalleon"/><ref name="TremmlTrade">{{Citácia knihy | priezvisko = Tremml-Werner | meno = Birgit M. | titul = Spain, China, and Japan in Manila, 1571–1644: Local Comparisons and Global Connections | miesto = Amsterdam | vydavateľ = Amsterdam University Press | rok = 2015 | kapitola = Triangular Trade and the Global Economy | strany = 125 – 168 | isbn = 978-90-8964-833-4 | doi = 10.1515/9789048526819 | jazyk = angličtina}}</ref> Správy o dobre chránenom prístave a živom regionálnom obchode priviedli Španielov na Luzon. Martín de Goiti a Juan de Salcedo podnikli prvú výpravu do Manilského zálivu v roku 1570 a po bojoch s miestnymi silami sa vrátili na Panay. Legazpi prišiel s väčšou výpravou nasledujúci rok. Dohodol vzťahy s rádžom Matandom a Lakandulom z Tonda, zatiaľ čo odpor skupín spojených s rádžom Sulaymanom vyústil v júni 1571 do bitky pri Bangkusay. Dňa 24. júna 1571 Legazpi ustanovil španielske mesto [[Manila]] na mieste staršej opevnenej osady pri ústí rieky Pasig.<ref name="PhelanHispanization"/><ref name="TremmlManila"/> Poloha Manily spájala úrodné oblasti stredného Luzonu, chránený záliv a námorné trasy do južnej Číny, Japonska a juhovýchodnej Ázie. V opevnenom meste vzniklo španielske cabildo a parcely dostali vojaci, úradníci a cirkevné rády. Za hradbami pokračovali domorodé obce Tondo a ďalšie osady a rýchlo sa rozrastala čínska obchodná štvrť. Manila sa stala sídlom guvernéra a generálneho kapitána, pokladničných úradníkov a neskôr audiencie a arcibiskupstva. Cebu si uchovalo regionálny význam, no politické a obchodné ťažisko kolónie sa presunulo na Luzon.<ref name="TremmlPort">{{Citácia knihy | priezvisko = Tremml-Werner | meno = Birgit M. | titul = Spain, China, and Japan in Manila, 1571–1644: Local Comparisons and Global Connections | miesto = Amsterdam | vydavateľ = Amsterdam University Press | rok = 2015 | kapitola = Manila as an Intercultural Port City | strany = 267 – 290 | isbn = 978-90-8964-833-4 | doi = 10.1515/9789048526819 | jazyk = angličtina}}</ref> V novembri 1574 napadol Manilu čínsky korzár Lin Feng, v španielskych prameňoch známy ako Limahong. Jeho muži pri prvom útoku zabili veliteľa Martína de Goiti, ale obrancovia odrazili pokus preniknúť do mesta. Limahong sa stiahol do Pangasinanu, kde ho niekoľko mesiacov obliehali oddiely Juana de Salceda spolu s filipínskymi spojencami; napokon unikol po mori. Útok urýchlil stavbu pevnejších hradieb a poukázal na závislosť osady od miestnych bojovníkov, lodí a zásob.<ref name="PhelanHispanization"/><ref name="TremmlManila"/> === Správa a spoločnosť na Filipínach === Filipíny patrili právne k Indiám a ich najvyššie záležitosti posudzovala Rada Indií. Praktické spojenie viedlo cez Nové Španielsko: lode vyplávali z Acapulca, miestokráľ zabezpečoval vojakov, úradníkov, misionárov a peniaze a mexická audiencia prijímala časť odvolaní. Na ostrovoch vládol guvernér s titulom generálneho kapitána, ktorý spájal civilnú správu s velením vojska. Provincie spravovali ''alcaldes mayores'' a miestne mestá či obce mali vlastné rady pod kráľovským dohľadom.<ref name="PhelanHispanization"/><ref name="CunninghamAudiencia">{{Citácia knihy | priezvisko = Cunningham | meno = Charles Henry | titul = The Audiencia in the Spanish Colonies as Illustrated by the Audiencia of Manila (1583–1800) | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1919 | strany = 51 – 81 | jazyk = angličtina}}</ref> Nová správa nadviazala na existujúce jednotky osídlenia nazývané ''barangay'' a na autoritu miestnych ''datus''. Datus, ich rodiny a ďalší uznávaní hodnostári vytvorili vrstvu ''principales''. Pomáhali zostavovať zoznamy poplatníkov, vyberať tribút a organizovať obecné práce a za túto službu získavali spoločenské a daňové výsady. Španielski úradníci pretvárali pružné miestne vzťahy do územne pevnejších obcí, zároveň však bez spolupráce principales nedokázali pravidelne vyberať dávky ani komunikovať s obyvateľstvom.<ref name="PhelanHispanization"/> Encomiendy na Filipínach oprávňovali držiteľov vyberať stanovený tribút, pričom mali zabezpečovať ochranu a náboženské vyučovanie. Hodnota tribútu, spôsob platenia a dostupnosť kňaza vyvolávali konflikty od začiatku osídlenia. Encomenderos a výbercovia požadovali zlato, bavlnené tkaniny, vosk, ryžu alebo peniaze podľa miestnych možností. Biskup Domingo de Salazar a viacerí rehoľníci tvrdili, že obce bez skutočnej ochrany a kresťanského vyučovania nemožno nútiť platiť plnú dávku. Kráľovské nariadenia viazali plný tribút na splnenie týchto povinností, v odľahlých encomiendách však kňazi často chýbali a úrady kontrolovali výber dávok iba sporadicky.<ref name="PhelanHispanization"/> Stavba galeón, pevností, kostolov a verejných budov si vyžadovala drevo, dopravu a veľké množstvo pracovných dní. Guvernéri ukladali obciam dodávky a pracovné povinnosti, za ktoré mali pracovníci dostávať mzdu alebo započítanie do dávok. Nepravidelné platenie, vzdialené presuny a strata času potrebného na obrábanie polí patrili k hlavným predmetom sťažností. Úteky, presťahovanie do menej dostupných oblastí a ozbrojené povstania ukazovali hranice správnej kontroly. Španielska moc sa do konca 16. storočia sústreďovala predovšetkým v Manile, na veľkej časti nížinného Luzonu a vo Visájach; sultanáty Sulu a Maguindanao aj viaceré horské spoločenstvá si zachovávali politickú samostatnosť.<ref name="PhelanHispanization"/> Filip zriadil kráľovskú audienciu v Manile dekrétom z roku 1583 a prvé zasadnutie sa konalo 15. júna 1584. Guvernér bol jej predsedom a traja sudcovia mali rozhodovať odvolania, preverovať správu a v prípade potreby prevziať vládu. Náklady a opakované spory medzi sudcami, guvernérom, mestom a biskupom podnietili miestne žiadosti o zrušenie. Kráľ audienciu v auguste 1589 zrušil a rozhodnutie sa vykonalo v roku 1590; súdna odvolacia právomoc sa vrátila do Mexika a guvernérovi zostal právny poradca.<ref name="CunninghamAudiencia"/> Skúsenosti z nasledujúcich rokov ukázali potrebu nezávislej kontroly guvernéra a miestnych financií. Filip rozhodol v novembri 1595 o obnovení tribunálu s prezidentom, štyrmi ''oidores'', prokurátorom a pomocným personálom. Obnovená audiencia začala pôsobiť 8. mája 1598, teda niekoľko mesiacov pred kráľovou smrťou. Jej druhé zriadenie vytvorilo trvalý najvyšší súd Filipín a posilnilo priamy administratívny vzťah medzi Manilou a Radou Indií.<ref name="CunninghamAudiencia"/> === Cirkev, jazyky a tlač na Filipínach === [[Súbor:Doctrina-cristiana.jpg|náhľad|vpravo|upright=0.9|alt=Titulná strana Doctrina Christiana vytlačenej v Manile roku 1593|Titulná strana manilskej ''Doctrina Christiana'' z roku 1593. Španielsko-tagalogský text bol vytlačený latinkou aj domácim písmom [[Baybayin|baybayin]] a patrí k najstarším zachovaným tlačiam z Filipín.]] Prví augustiniáni prišli s Legazpiho výpravou v roku 1565. Nasledovali františkáni v roku 1577, jezuiti v roku 1581 a dominikáni v roku 1587. Rády si rozdeľovali misijné oblasti, zakladali kostoly a školy a pripravovali duchovných na prácu v tagalčine, cebuánčine, ilokánčine a ďalších jazykoch. Nedostatok misionárov obmedzoval počet pravidelne spravovaných farností a bol jedným z dôvodov sústreďovania rozptýlených osád do väčších obcí.<ref name="PhelanHispanization"/> Pápež Gregor XIII. založil 6. februára 1579 manilskú diecézu ako sufragánnu diecézu Mexika. Prvým biskupom sa stal dominikán [[Domingo de Salazar]], ktorý prišiel do Manily v roku 1581. Salazar zasahoval do sporov o tribút, prácu a podmienky encomiend a zvolal cirkevné a svetské autority na zhromaždenie známe ako prvá manilská synoda. Jej rokovania v 80. rokoch formulovali morálne a právne námietky proti vyberaniu dávok bez primeranej ochrany, výučby a súhlasu obyvateľov a viedli k správam zaslaným kráľovi.<ref name="PhelanHispanization"/><ref name="ManilaArchdiocese">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History | url = https://rcam.org/history/ | vydavateľ = Roman Catholic Archdiocese of Manila | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = angličtina | url archívu = https://web.archive.org/web/20260311095330/https://rcam.org/history/ | dátum archivácie = 2026-03-11}}</ref> Dňa 14. augusta 1595 pápež Klement VIII. povýšil Manilu na arcidiecézu a založil sufragánne diecézy Cebu, Nueva Cáceres a Nueva Segovia. Nové členenie prispôsobilo cirkevnú organizáciu rozšíreniu španielskej správy na Luzone a vo Visájach. Biskupi zostávali závislí od rehoľníkov, ktorí ovládali miestne jazyky a spravovali väčšinu farností. Vzťah medzi guvernérom, audienciou, biskupmi a rádmi pravidelne vyvolával kompetenčné spory, pretože cirkevní predstavitelia posudzovali zákonnosť tribútu a práce a svetskí úradníci rozhodovali o ich materiálnom zabezpečení.<ref name="ManilaArchdiocese"/><ref name="PhelanHispanization"/> Misionári vytvárali slovníky, gramatiky a katechetické texty, pričom využívali pomoc miestnych tlmočníkov a pisárov. V roku 1593 vyšla v Manile ''Doctrina Christiana, en lengua española y tagala'', obsahujúca základné modlitby a poučenia v španielčine a tagalčine. Tagalog bol zaznamenaný latinkou aj domácim písmom baybayin. Zachované vydanie vzniklo technikou drevotlače a zvyčajne sa spája s textovou prácou františkána Juana de Plasencia a s tlačiarenskou činnosťou čínskych remeselníkov. V tom istom prostredí vznikali aj rané kresťanské tlače v čínštine.<ref name="PhelanHispanization"/><ref name="TremmlActors">{{Citácia knihy | priezvisko = Tremml-Werner | meno = Birgit M. | titul = Spain, China, and Japan in Manila, 1571–1644: Local Comparisons and Global Connections | miesto = Amsterdam | vydavateľ = Amsterdam University Press | rok = 2015 | kapitola = Actors and Agency | strany = 291 – 314 | isbn = 978-90-8964-833-4 | doi = 10.1515/9789048526819 | jazyk = angličtina}}</ref> Kresťanstvo sa v nížinných oblastiach šírilo prostredníctvom krstu, farností, škôl, sviatkov a náboženských bratstiev. Miestne rodiny prijímali nové mená a obrady a príslušníci principales obsadzovali obecné a cirkevné funkcie. Domáce predstavy o príbuzenstve, liečení, duchoch a predkoch však naďalej ovplyvňovali každodennú zbožnosť. Misionári označovali časť týchto praktík za modloslužbu a viedli proti nim disciplinárne konania. Najhlbšie zmeny nastali v nížinných obciach s trvalou misiou, zatiaľ čo vo vzdialenejších oblastiach si domáce náboženské praktiky zachovali väčšiu kontinuitu.<ref name="PhelanHispanization"/> === Manila a transpacifický obchod === [[Súbor:Manila-Accapulco galleon trade route, showing onward route to Spain.png|náhľad|vľavo|upright=1.25|alt=Mapa obchodnej trasy medzi Manilou, Acapulcom a Španielskom|Trasa [[Manilská galeóna|manilských galeón]] medzi Manilou a Acapulcom a jej spojenie s atlantickou cestou do Španielska. Tichomorská vetva prepájala ázijský obchod s trhmi Nového Španielska a prostredníctvom nich aj s Európou.]] Pravidelná plavba medzi Manilou a [[Acapulco|Acapulcom]] vytvorila prvé dlhodobo fungujúce priame obchodné spojenie medzi Áziou a Amerikou. Z Nového Španielska lode viezli striebro, mince, potraviny, víno, textil, úradné písomnosti, vojakov, osadníkov a misionárov. V Manile nakupovali najmä hodvábne tkaniny a priadzu, bavlnu, porcelán, lakované predmety, korenie a ďalší ázijský tovar. Veľká časť nákladu pochádzala z čínskych prístavov v provincii Fujian a do Manily ju privážali džunky každú obchodnú sezónu.<ref name="TremmlTrade"/><ref name="SchurzGalleon"/> Hlavným platidlom bolo americké striebro. Čínska daňová a obchodná ekonomika vytvárala po striebre vysoký dopyt, kým cenový pomer zlata a striebra robil vývoz kovu z Ameriky do Ázie ziskovým. Manila umožnila španielskym obchodníkom vymieňať mexické a peruánske striebro za čínsky tovar bez portugalského sprostredkovania cez Indický oceán. Rok založenia mesta 1571 sa preto v hospodárskych dejinách často spája so vznikom pravidelného obehu striebra, ktorý priamo prepojil hlavné obchodné oblasti Ameriky, Európy a východnej Ázie.<ref name="FlynnSilver">{{Citácia periodika | priezvisko = Flynn | meno = Dennis O. | priezvisko2 = Giráldez | meno2 = Arturo | titul = Born with a Silver Spoon: The Origin of World Trade in 1571 | periodikum = Journal of World History | ročník = 6 | číslo = 2 | rok = 1995 | strany = 201 – 221 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="TremmlTrade"/> Obchod nevykonávala iba úzka skupina Španielov. Čínski obchodníci a remeselníci, ktorých španielske pramene označovali ako ''sangleys'', zabezpečovali dovoz, stavbu lodí, spracovanie kovov, výrobu nábytku, zásobovanie potravinami a maloobchod. Guvernér Gonzalo Ronquillo de Peñalosa dal začiatkom 80. rokov zriadiť pri opevnenom meste štvrť a trhovisko [[Parián]]. Úrady registrovali čínskych obyvateľov, vyberali od nich poplatky a podporovali ich kresťanské vyučovanie, pričom manilské hospodárstvo zostávalo od ich práce a kapitálu bezprostredne závislé. Do prístavu prichádzali aj japonskí, portugalskí, malajskí, indickí a ďalší ázijskí obchodníci.<ref name="TremmlPort"/><ref name="TremmlActors"/> Manilskí španielski obyvatelia získavali podiely na povolenom náklade a zverovali nákup tovaru agentom. Rozdelenie lodného priestoru vyvolávalo spory medzi guvernérom, mestskou radou, cirkevnými korporáciami a jednotlivými obchodníkmi. Veľké zisky lákali investorov z Mexika a Peru, ktorých kapitál mohol vytlačiť menej majetných manilských obyvateľov. Podhodnocovanie nákladu, tajné zásielky a prekladanie tovaru mimo úradnej kontroly navyše zväčšovali skutočný objem obchodu nad sumy zapísané v registroch.<ref name="TremmlTrade"/><ref name="SchurzGalleon"/> Sťažnosti sevillských a mexických obchodníkov viedli Filipa k obmedzeniu transpacifickej výmeny. Nariadenia z roku 1593 vyhradili obchod na trase obyvateľom Filipín, zakázali priamu plavbu z Peru a iných amerických oblastí do Ázie a stanovili počet, nosnosť i úradnú hodnotu nákladu lodí. Medzi Manilou a Acapulcom mali spravidla plávať dve obchodné lode ročne. Predpisy chránili postavenie manilských osadníkov a zároveň bránili tomu, aby ázijský tovar a odlev striebra oslabovali atlantický monopol Sevilly. Rozdiel medzi úradným ocenením a trhovou hodnotou poskytoval priestor na obchádzanie limitov.<ref name="TremmlTrade"/><ref name="CunninghamAudiencia"/> Plavba podliehala monzúnom a sezónnym vetrom. Lode z Acapulca smerovali na západ v nižších zemepisných šírkach a po zastávke pri Mariánskych ostrovoch prichádzali k Filipínam. Spiatočná cesta viedla ďaleko na sever a potom naprieč oceánom ku kalifornskému pobrežiu. Preťaženie, skorbut, nedostatok vody, tajfúny a navigačné chyby spôsobovali vysokú úmrtnosť a občasnú stratu celej lode. Stavba veľkých galeón spotrebúvala filipínske drevo a prácu tesárov, povozníkov a veslárov z priľahlých provincií.<ref name="SchurzGalleon"/><ref name="PhelanHispanization"/> Správa Filipín prinášala korune menej miestnych príjmov, než si vyžadovali posádky, lode a úrady. Pokladnica Nového Španielska preto posielala do Manily peniaze, výstroj a zásoby, ktorými kryla časť schodku. Hodnota ázijského obchodu zároveň spočívala prevažne v súkromných zásielkach a clách, nie v priamom kráľovskom vlastníctve nákladu. Filip zachovával ostrovy z náboženských, strategických a obchodných dôvodov a ich spojenie s Mexikom vytvorilo osobitnú tichomorskú vetvu kastílskej zámorskej správy.<ref name="PhelanHispanization"/><ref name="TremmlTrade"/> === Portugalské dŕžavy po roku 1580 === Portugalské zámorie si po roku 1580 zachovalo vlastnú správnu sústavu sústredenú v Lisabone. Portugalská rada pri dvore sprostredkovávala menovania a korešpondenciu, zatiaľ čo lisabonské úrady naďalej viedli účty, vydávali plavebné povolenia a organizovali námorné výpravy. Casa da Índia spravovala veľkú časť kráľovského obchodu s Afrikou a Áziou a lisabonské finančné orgány kontrolovali príjmy z ciel, monopolov a zmlúv. Úradné miesta v portugalských dŕžavách zostávali podľa dohody uzavretej pri vzniku únie prevažne vyhradené portugalským poddaným.<ref name="DisneyEmpire"/><ref name="BouzaFilipes"/> Rozsah priamej územnej moci sa v jednotlivých častiach portugalského zámoria zásadne líšil. V Brazílii vznikali rozsiahle oblasti poľnohospodárskeho osídlenia, mestá a plantáže. V Angole sa Portugalci pokúšali preniknúť do vnútrozemia a upevniť prístavy. V Indickom oceáne tvorili ich dŕžavy najmä prístavy, pevnosti a obchodné stanice obklopené územiami ázijských a afrických štátov. Miestni spojenci, súkromní obchodníci, zmiešané komunity a námorníci z mnohých oblastí tvorili neoddeliteľnú súčasť správy aj obrany týchto rozptýlených dŕžav.<ref name="DisneyEmpire"/><ref name="SubrahmanyamAsia">{{Citácia knihy | priezvisko = Subrahmanyam | meno = Sanjay | titul = The Portuguese Empire in Asia, 1500–1700: A Political and Economic History | vydanie = 2. | miesto = Chichester | vydavateľ = Wiley-Blackwell | rok = 2012 | strany = 101 – 180 | isbn = 978-0-470-67291-4 | doi = 10.1002/9781118496459 | jazyk = angličtina}}</ref> Dynastické spojenie uľahčovalo výmenu informácií a koordináciu obrany, no hranica medzi oboma sústavami zostávala právne významná. Kastílski poddaní nezískali všeobecné právo obchodovať v portugalských prístavoch a Portugalci nemohli bez kastílskych licencií vstupovať do obchodu so Španielskou Amerikou. V praxi vznikali spoločné úverové, pašerácke a rodinné siete, ktoré využívali prístavy oboch korún. Osobitne viditeľné boli medzi portugalským Macaom a španielskou Manilou, kde obchodníci dokázali obchádzať zákazy priameho prepojenia oboch ázijských vetiev.<ref name="BoyajianTrade">{{Citácia knihy | priezvisko = Boyajian | meno = James C. | titul = Portuguese Trade in Asia under the Habsburgs, 1580–1640 | miesto = Baltimore | vydavateľ = Johns Hopkins University Press | rok = 1993 | strany = 1 – 78, 125 – 176 | isbn = 978-0-8018-4405-8 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="TremmlRelations">{{Citácia knihy | priezvisko = Tremml-Werner | meno = Birgit M. | titul = Spain, China, and Japan in Manila, 1571–1644: Local Comparisons and Global Connections | miesto = Amsterdam | vydavateľ = Amsterdam University Press | rok = 2015 | kapitola = Foreign Relations and Iberian Dualism | strany = 171 – 238 | isbn = 978-90-8964-833-4 | doi = 10.1515/9789048526819 | jazyk = angličtina}}</ref> === Brazília a portugalský Atlantik === [[Súbor:Capitanias.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.05|alt=Mapa portugalských kapitanátov v Brazílii približne z roku 1574|Mapa portugalských kapitanátov v [[Brazília|Brazílii]], ktorú Luís Teixeira vytvoril približne v roku 1574, niekoľko rokov pred spojením portugalskej a španielskych korún.]] Brazília bola rozdelená na kapitanáty, z ktorých časť zostávala v rukách dedičných donatárov a časť prešla pod priamu kontrolu koruny. Nad nimi pôsobil generálny guvernér so sídlom v [[Salvador (Brazília)|Salvadore da Bahia]], založenom v roku 1549. Guvernér riadil obranu, kráľovské súdnictvo a vzťahy medzi kapitanátmi, jeho možnosti zasahovať do miestnych záležitostí však obmedzovali vzdialenosti a práva donatárov. Mestské rady v Salvadore, Olinde a ďalších sídlach zastupovali vlastníkov pôdy, obchodníkov a úradníkov a spravovali každodenné obecné otázky.<ref name="LockhartSchwartz"/><ref name="DisneyBrazil">{{Citácia knihy | priezvisko = Disney | meno = A. R. | titul = A History of Portugal and the Portuguese Empire | zväzok = 2: The Portuguese Empire | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2009 | strany = 195 – 270 | isbn = 978-0-521-40908-7 | jazyk = angličtina}}</ref> Hlavným vývozným odvetvím sa stalo pestovanie a spracovanie cukrovej trstiny, predovšetkým v Pernambucu a Bahii. ''Engenho'' zahŕňalo polia, lis, kotly, sklady, technické zariadenie a pracovnú silu potrebnú na rýchle spracovanie úrody. Výstavba cukrovaru si vyžadovala veľký kapitál a úver; majitelia spolupracovali s lisabonskými, janovskými, flámskymi a neskôr aj holandskými obchodníkmi, ktorí zabezpečovali zariadenie, dopravu a odbyt. Cukor smeroval cez Lisabon na severoeurópske trhy a clá z jeho obchodu tvorili rastúcu časť portugalských zámorských príjmov.<ref name="SchwartzSugar">{{Citácia knihy | priezvisko = Schwartz | meno = Stuart B. | titul = Sugar Plantations in the Formation of Brazilian Society: Bahia, 1550–1835 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1985 | strany = 67 – 144 | isbn = 978-0-521-31399-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="LockhartSchwartz"/> Pracovnú silu prvých plantáží tvorili domorodí zajatci, obyvatelia misijných osád, slobodní pracovníci a čoraz početnejší zotročení Afričania. Koruna a jezuiti obmedzovali zotročovanie pokrstených a mierových domorodcov, osadníci však využívali výnimky pre zajatcov z takzvanej spravodlivej vojny a pre osoby vykúpené z domorodého zajatia. Epidémie, úteky a odpor oslabovali dostupnosť miestnej práce, zatiaľ čo portugalské základne v západnej a strednej Afrike rozširovali transatlantický obchod s otrokmi. Do konca 16. storočia nadobúdali Afričania a ich potomkovia v hlavných cukrovarníckych oblastiach stále väčší podiel na pracovnej sile.<ref name="SchwartzSugar"/><ref name="DisneyBrazil"/> Filipova vláda pokračovala v rozširovaní portugalských sídel na severovýchodnom pobreží, kde francúzski obchodníci udržiavali spojenectvá s časťou domorodých skupín. V roku 1585 portugalské a tabajarské sily založili v Paraíbe mesto Nossa Senhora das Neves, neskôr nazývané Filipeia na počesť panovníka. Portugalské a spojenecké oddiely vedené Cristóvãom de Barrosom ovládli v roku 1590 oblasť [[Sergipe]], čím otvorili pozemné spojenie medzi Bahiou a Pernambucom a rozšírili pastviny i cukrovarnícke zázemie. Boje v oboch oblastiach sprevádzali presuny obyvateľstva, zotročovanie zajatcov a zakladanie pevností a misijných obcí.<ref name="DisneyBrazil"/><ref name="LockhartSchwartz"/> Atlantické ostrovy a africké pevnosti tvorili s Brazíliou jeden obchodný priestor, hoci každý región mal vlastných guvernérov a privilégiá. [[Madeira]] a [[São Tomé]] poskytovali staršie skúsenosti s výrobou cukru, [[Kapverdy]] sprostredkovávali obchod s hornoguinejským pobrežím a pevnosť São Jorge da Mina chránila obchod so zlatom. Na ostrovoch a pobreží žili portugalskí osadníci, africké obyvateľstvo, ľudia zmiešaného pôvodu a mobilné skupiny obchodníkov, ktorí prepájali vnútrozemské trhy s oceánskou dopravou.<ref name="DisneyEmpire"/> Paulo Dias de Novais založil roku 1576 osadu São Paulo de Luanda ako základňu portugalského kapitanátu v [[Angola|Angole]]. Jeho výpravy vstupovali do zložitých vzťahov s kráľovstvom Ndongo a s miestnymi vládcami: obdobia spojenectva a obchodu sa striedali s vojnami a zajímaním ľudí. Vývoz zotročených Afričanov smeroval najmä do Brazílie a v rastúcej miere aj do španielskoamerických prístavov. Filip v roku 1595 uzavrel s portugalským obchodníkom Pedrom Gomesom Reynelom všeobecnú zmluvu na dodávky zotročených Afričanov do Španielskej Ameriky, čím posilnil úlohu portugalských podnikateľov v tomto obchode.<ref name="DisneyEmpire"/><ref name="WheatEarlySlaveTrade">{{Citácia periodika | priezvisko = Wheat | meno = David | priezvisko2 = Schultz | meno2 = Kara D. | titul = The Early Slave Trade from Angola to Spanish America and Brazil, 1575–1595 | periodikum = Anuario de Estudios Americanos | ročník = 79 | číslo = 2 | rok = 2022 | strany = 487 – 514 | doi = 10.3989/aeamer.2022.2.04 | jazyk = angličtina}}</ref> Portugalské atlantické dŕžavy sa po roku 1580 stali cieľom nepriateľov španielskej vetvy Habsburgovcov. Výprava [[Francis Drake|Francisa Drakea]] napadla Santiago na Kapverdách v roku 1585, flotila [[Thomas Cavendish|Thomasa Cavendisha]] Santos v Brazílii v roku 1591 a korzári Jamesa Lancastera Recife v roku 1595. Obranu zabezpečovali miestne posádky, domobrana, pobrežné pevnosti a príležitostne lode vyslané z Portugalska. Útoky narúšali obchod a odhaľovali dlhé nechránené úseky pobrežia, no hlavné portugalské centrá v Brazílii a Atlantiku zostali na konci Filipovej vlády pod korunou.<ref name="DisneyEmpire"/><ref name="AndrewsElizabethan">{{Citácia knihy | priezvisko = Andrews | meno = Kenneth R. | titul = Elizabethan Privateering: English Privateering during the Spanish War, 1585–1603 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1964 | strany = 115 – 191 | jazyk = angličtina}}</ref> === Estado da Índia a obchod v Indickom oceáne === [[Súbor:Market of Goa, Itinerario.png|náhľad|vpravo|upright=1.15|alt=Trh v Goe na rytine z diela Jana Huygena van Linschotena|Trh v [[Goa|Goe]] na rytine uverejnenej roku 1605 v ''Itinerariu'' [[Jan Huygen van Linschoten|Jana Huygena van Linschotena]]. Vyobrazenie vychádza z autorovho pobytu v meste v rokoch 1583 – 1589, teda počas Filipovej vlády.]] Portugalské dŕžavy od východnej Afriky po východnú Áziu tvorili správny celok známy ako ''Estado da Índia''. Jeho sídlom bolo Goa, kde pôsobil miestokráľ alebo guvernér, najvyšší súd, arcibiskup, finančné úrady a veliteľstvo námorných síl. Podliehali mu kapitáni pevností a faktori na pobreží východnej Afriky, v Perzskom zálive, Indii a juhovýchodnej Ázii. Macao malo vlastnú mestskú radu a osobitné vzťahy s čínskymi úradmi; jeho formálna väzba na Estado da Índia preto fungovala inak než pri priamo ovládaných pevnostiach.<ref name="SubrahmanyamAsia"/><ref name="DisneyEmpire"/> Táto sústava nemala podobu súvislého územia. [[Mozambik (ostrov)|Mozambik]], [[Hormuz]], Goa, Daman, Diu, Cochin, [[Melaka|Malakka]], Macao a ďalšie body chránili námorné trasy, sklady a colné príjmy, zatiaľ čo väčšina obyvateľstva a výrobných oblastí patrila miestnym štátom. Portugalskí kapitáni uzatvárali dohody s ázijskými vládcami, vyberali clá a vydávali lodné preukazy ''cartazes''. Loďstvo, diplomatické dohody a služby gudžarátskych, konkanijských, arabských, perzských, malajských, čínskych a ďalších obchodníkov a námorníkov umožňovali udržiavať tento reťazec prístavov bez územného ovládnutia väčšiny priľahlého vnútrozemia.<ref name="SubrahmanyamAsia"/> Každoročná ''Carreira da Índia'' spájala Lisabon s [[Goa|Goou]] okolo Mysu dobrej nádeje. Lode odchádzali na jar, aby využili sezónne vetry v Atlantiku a Indickom oceáne, a jedna plavba v každom smere trvala približne pol roka; flotila vyslaná z Lisabonu sa preto vracala až nasledujúce leto. Previezli kráľovských úradníkov, vojakov, striebro a meď smerom do Ázie a korenie, textil, drahokamy a ďalší tovar do Európy. Búrky, choroby, preťaženie a nedostatočná údržba spôsobovali časté straty. Lisabonská Casa da Índia registrovala náklad a spravovala kráľovské monopoly, no veľký priestor zostával súkromným podielom posádok a obchodníkov.<ref name="BoyajianTrade"/><ref name="SubrahmanyamAsia"/> Miestny obchod vo vnútri Ázie bol objemom i rozmanitosťou rozsiahlejší než preprava do Portugalska. Portugalskí ''casados'', teda ženatí usadlíci, investovali do plavieb medzi prístavmi od východnej Afriky po Japonsko a spolupracovali s ázijskými partnermi. Kráľovskí úradníci získavali časť odmeny formou práva na súkromný obchod alebo velenie výnosnej plavby. Úradné zákazy, clá a monopoly preto existovali vedľa prenajímaných práv, súkromných zmlúv a pašovania. Významnú úlohu pri úverovaní portugalsko-ázijského obchodu mali obchodníci označovaní v Portugalsku ako noví kresťania, potomkovia násilne pokrstených Židov.<ref name="BoyajianTrade"/> Filip rešpektoval portugalskú personálnu a právnu prevahu v Estado da Índia a menoval portugalských miestokráľov a guvernérov. Správy z [[Goa|Goy]] smerovali cez Lisabon a portugalské orgány, hoci panovník o dôležitých menovaniach, flotilách a vojenských otázkach rozhodoval na spoločnom dvore. Dlhá komunikačná cesta dávala miestnym veliteľom priestor prispôsobovať príkazy aktuálnej situácii. Kráľovské rozhodnutie sa mohlo dostať do Goy až v nasledujúcej plavebnej sezóne a výsledok jeho vykonania prišiel do Európy o ďalší rok.<ref name="DisneyEmpire"/><ref name="BoyajianTrade"/> Vojna španielskej monarchie s Anglickom a povstanie v Nizozemsku rozšírili okruh nepriateľov portugalského obchodu. Zákazy obchodovať s povstaleckými provinciami obmedzili holandský prístup k lisabonskému koreniu a podnietili tamojších obchodníkov hľadať priamu cestu do Ázie. Prvá holandská výprava vedená Cornelisom de Houtmanom oboplávala Mys dobrej nádeje v rokoch 1595 – 1597. Anglickí korzári zároveň lovili portugalské lode v Atlantiku a pri africkom pobreží. Počas Filipovho života zostali hlavné ázijské oporné body v portugalských rukách, rastúca priama konkurencia však menila strategické podmienky ich ďalšej obrany.<ref name="SubrahmanyamAsia"/><ref name="BoyajianTrade"/> === Atlantické spojenie, príjmy a obrana === Španielske americké dŕžavy spájala s Pyrenejským polostrovom ''Carrera de Indias'', regulovaná plavebná a obchodná sústava sústredená v Seville. Od polovice 16. storočia prevažovali organizované konvoje. Flota Nového Španielska smerovala cez Karibik do [[Veracruz|Veracruzu]], kým galeóny Tierra Firme plávali ku [[Cartagena (Kolumbia)|Cartagene]] a k panamskej šiji. Presné termíny odchodov sa menili podľa počasia, dostupnosti lodí, vojenskej situácie a času potrebného na zhromaždenie nákladu; označenie „každoročná flotila“ preto vyjadrovalo plánovaný rytmus, ktorý sa v praxi často oneskoroval.<ref name="HaringTrade"/><ref name="ParrySeaborne">{{Citácia knihy | priezvisko = Parry | meno = J. H. | titul = The Spanish Seaborne Empire | miesto = Londýn | vydavateľ = Hutchinson | rok = 1966 | strany = 128 – 173 | jazyk = angličtina}}</ref> Peruánske striebro putovalo z Potosí k tichomorskému pobrežiu, po mori do prístavu Callao a Panamy a potom po súši alebo rieke cez šiju k atlantickému prístavu Nombre de Dios. Pre nezdravé prostredie, zanášanie prístavu a ťažkosti s obranou bolo Nombre de Dios v roku 1597 nahradené novým prístavom [[Portobelo]]. Mexické striebro a ázijský tovar privezený do Acapulca prechádzali cez vnútrozemie do Mexika a Veracruzu. V karibskej Cartagene sa k hlavnému prúdu pripájali zlato, perly a ďalšie zásielky zo severnej Južnej Ameriky.<ref name="HaringTrade"/><ref name="ElliottResources"/> Obe flotily sa pred spiatočnou plavbou zvyčajne zhromaždili v [[Havana|Havane]]. Odtiaľ prešli Floridským prielivom, využili Golfský prúd a zamierili cez severný Atlantik k Azorám a Pyrenejskému polostrovu. Konvoj chránil obchodné lode vojenským sprievodom a sústredenou obranou, zároveň však vyžadoval čakanie na pomalšie plavidlá a vytváral veľké nároky na zásoby v prístavoch. Hurikány, stroskotania, epidémie a oneskorenia spôsobovali vážne straty aj v rokoch bez nepriateľského útoku.<ref name="HaringTrade"/><ref name="ParrySeaborne"/> Z Európy prichádzalo víno, olej, železné výrobky, papier, knihy, odevy, zbrane a luxusný tovar spolu s úradníkmi, duchovnými a súkromnými cestujúcimi. Amerika vyvážala predovšetkým striebro, zlato, kožu, cukor, farbivá a liečivé či aromatické produkty. Registrovaná transatlantická výmena tvorila iba jednu časť zámorského hospodárstva. Obchod medzi americkými prístavmi, zásobovanie baní z okolitého vidieka a tichomorská výmena s Áziou presúvali veľké množstvo tovaru bez cesty cez Sevillu.<ref name="HaringTrade"/><ref name="ElliottResources"/> Koruna získavala z amerického obchodu clo ''almojarifazgo'', daň z predaja ''alcabala'', podiel z drahých kovov, príjmy z ortuťového monopolu a mimoriadne príspevky. Osobitná dávka ''avería'' financovala ochranné lode a náklady konvoja. Kráľovské striebro sa prepravovalo vedľa omnoho väčších súkromných zásielok a časť budúcich príjmov bola vopred určená na splácanie veriteľov a platenie vojenských záväzkov. Po odpočítaní nákladov správy a starších záväzkov zostávala Filipovi k dispozícii iba časť kovu zaúčtovaného ako kráľovský príjem; vojna, oneskorenie alebo strata flotily tento disponibilný podiel ďalej znižovali.<ref name="HaringTrade"/><ref name="ElliottResources"/> Po útokoch francúzskych a anglických korzárov venovala koruna väčšiu pozornosť pevnostiam pri hlavných prístavoch. Výprava Francisa Drakea do Karibiku v rokoch 1585 – 1586 ukázala zraniteľnosť Santo Dominga, Cartageny a San Agustína. Filip poveril po následných inšpekciách vojenského inžiniera [[Bautista Antonelli|Bautistu Antonelliho]] a ďalších odborníkov prípravou opevnení v Havane, San Juane, Cartagene, Portobele a pri prístupoch k panamskej šiji. Stavba hradieb, pevností a delostreleckých postavení pokračovala mnoho rokov a financovali ju miestne príjmy, príspevky obyvateľov aj prostriedky posielané z bohatších pokladníc.<ref name="ParrySeaborne"/><ref name="AndrewsElizabethan"/> Atlantická a tichomorská doprava spojila miestne hospodárstva s Filipovou európskou politikou, jej každodenné fungovanie však zostávalo v rukách tisícov súkromných a obecných aktérov. Baníci a obchodníci rozhodovali, koľko striebra prihlásia na prepravu; domorodé obce zabezpečovali časť práce a zásob; africkí a afroamerickí námorníci, nosiči a remeselníci pracovali v prístavoch; ázijskí obchodníci určovali ponuku manilského trhu. Kráľovské úrady vyberali dane, udeľovali licencie a organizovali ochranu. Popri nimi regulovaných trasách naďalej prúdil tovar prostredníctvom pašovania a miestnych dohôd, ktoré reagovali na vojnu, výpadky dopravy a okamžitú ponuku na trhoch.<ref name="LockhartSchwartz"/><ref name="TremmlTrade"/><ref name="BoyajianTrade"/> Počas Filipovej vlády sa zámorská správa rozšírila geograficky aj inštitucionálne. Reformy v Peru a Novom Španielsku spresnili daňové a pracovné povinnosti, audiencie a kontrolné konania posilnili kráľovské súdnictvo a Manila vytvorila trvalé spojenie medzi Amerikou a východnou Áziou. Rovnaké desaťročia priniesli nútené presídľovanie, pracovné odvody, pokračujúci obchod s otrokmi, epidémie a vojny na hraniciach. Portugalská časť monarchie pridala samostatnú sieť v Atlantiku a Indickom oceáne, ktorá si zachovala vlastné orgány. Filipova zámorská monarchia tak mala podobu rozsiahlej mozaiky právne odlišných dŕžav. Spájali ich panovnícka autorita, námorné trasy, obchodný úver a nepretržitý obeh nariadení, účtov, petícií a správ medzi miestnymi spoločnosťami a európskymi dvormi.<ref name="BurkholderKingdoms"/><ref name="ElliottAtlantic"/><ref name="DisneyEmpire"/> == Dvor, kultúra a mecenášstvo == [[Súbor:Real Monasterio de San Lorenzo de El Escorial (36612898612).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.25|alt=Pohľad na kláštor a kráľovské sídlo El Escorial|[[El Escorial]] spája kláštor, baziliku, kráľovský palác, dynastické pohrebisko, kolégium a knižnicu. Jeho stavba i výzdoba patrili k najrozsiahlejším kultúrnym podnikom Filipovej vlády.]] Kráľovský dvor za vlády Filipa II. spájal panovníkovu domácnosť, ústredné úrady, kaplnku, šľachtické sprievody, diplomatické zastúpenia a služby potrebné na každodenný chod rezidencie. Bol zároveň miestom, kde sa rozdeľovali úrady a pocty, prijímali vyslanci, vychovávali členovia dynastie a objednávali umelecké diela. Maliari, sochári, architekti, hudobníci, kníhtlačiari, kartografi a výrobcovia vedeckých prístrojov preto nevstupovali do styku iba so samotným kráľom. O zákazkách rozhodovali aj členovia kráľovskej rodiny, vysokí hodnostári domácnosti, cirkevné inštitúcie a správcovia jednotlivých stavieb.<ref name="RodriguezSalgadoCourt1991">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodríguez-Salgado | meno = M. J. | kapitola = The Court of Philip II of Spain | editor-priezvisko = Asch | editor-meno = Ronald G. | editor2-priezvisko = Birke | editor2-meno = Adolf M. | titul = Princes, Patronage, and the Nobility: The Court at the Beginning of the Modern Age, c. 1450–1650 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 1991 | strany = 205 – 244 | isbn = 978-0-19-920502-8 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ChecaMecenas1992">{{Citácia knihy | priezvisko = Checa Cremades | meno = Fernando | titul = Felipe II: Mecenas de las artes | miesto = Madrid | vydavateľ = Nerea | rok = 1992 | isbn = 978-84-86763-71-8 | jazyk = španielčina}}</ref> Filipov [[mecenášstvo|patronát]] vyrastal z potrieb katolíckeho panovníka a hlavy dynastie. Objednávky mali zabezpečiť dôstojné slávenie liturgie, uchovať pamiatku predkov, predstaviť zákonnú následnosť a vybaviť sídla predmetmi primeranými kráľovskej hodnosti. Súčasne odrážali jeho záujem o architektúru, maľbu, knihy, mapy, záhrady a technické poznanie. Kráľovské diela spájali kastílske stavebné tradície, taliansky renesančný klasicizmus, nizozemské maliarstvo a tapisérstvo i franko-flámsku polyfóniu. Ich rozmanitú podobu vytvárali remeselníci a umelci pochádzajúci z viacerých území monarchie aj zo susedných štátov.<ref name="MulcahyPatron2004">{{Citácia knihy | priezvisko = Mulcahy | meno = Rosemarie | titul = Philip II of Spain, Patron of the Arts | miesto = Dublin | vydavateľ = Four Courts Press | rok = 2004 | isbn = 978-1-85182-773-2 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenEscorial2010">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = The Escorial: Art and Power in the Renaissance | miesto = New Haven; Londýn | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2010 | isbn = 978-0-300-16825-9 | jazyk = angličtina}}</ref> === Dvor a sieť kráľovských sídel === Filipova domácnosť si zachovala súbežné služby vytvorené podľa burgundských a kastílskych zvyklostí. Burgundský poriadok, zavedený pre princa v roku 1548, upravoval najmä verejný ceremoniál, hodnosti pri panovníkovej osobe, stolovanie, komoru, kaplnku a stajne. Kastílska domácnosť ďalej zabezpečovala časť tradičných služieb a mala vlastných hodnostárov i služobníkov. Vedľa nich pôsobili domácnosti kráľovien, princov a infantiek. Jednotlivé zložky sa personálne prekrývali a ich postavenie sa v priebehu vlády menilo. Príslušnosť k domácnosti zostávala významným zdrojom platu, prestíže a prístupu ku kráľovskej rodine.<ref name="RodriguezSalgadoCourt1991"/><ref name="BoydenCourtier1995">{{Citácia knihy | priezvisko = Boyden | meno = James M. | titul = The Courtier and the King: Ruy Gómez de Silva, Philip II, and the Court of Spain | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1995 | isbn = 978-0-520-08622-7 | jazyk = angličtina}}</ref> Prístup k panovníkovi určovala priestorová i ceremoniálna hierarchia. Väčší okruh dvoranov sa zúčastňoval na verejných bohoslužbách, prijatiach a sviatkoch, zatiaľ čo vstup do vnútorných komnát patril užšej skupine komorníkov, tajomníkov, duchovných a sluhov. Audiencia, krátky rozhovor pri presune medzi miestnosťami alebo odovzdanie písomnej žiadosti mohli ovplyvniť kariéru žiadateľa. Tento osobný kanál dopĺňal riadne konanie v radách a kanceláriách. Veľmoži preto udržiavali pri dvore vlastné domácnosti a siete klientov, prostredníctvom ktorých získavali informácie, odporúčania a sprostredkovateľov.<ref name="RodriguezSalgadoCourt1991"/><ref name="BoydenCourtier1995"/> Rytmus kráľovho dňa určovali bohoslužby, porady, čítanie písomností, podpisovanie rozhodnutí a prijímanie osôb s právom audiencie. Filip si veľkú časť správnej práce vykonával v súkromnejších miestnostiach a komunikáciu s radami viedol prostredníctvom písomných konzúlt. Dvor zostával početným spoločenstvom závislým od kuchýň, stajní, zásobovania, dopravy, zdravotnej starostlivosti a ochrany. K jeho obyvateľom patrili popri aristokracii kapláni, lekári, lekárnici, holiči, komorníci, strážcovia, poslovia, kuchári, krajčíri, práčky, remeselníci a ďalší platení služobníci. Rozpočty domácnosti tak zachytávajú sociálne omnoho širšie prostredie než iba okruh kráľových politických poradcov.<ref name="RodriguezSalgadoCourt1991"/> Vlastné dvory kráľovien a detí vytvárali ďalšie centrá objednávok a osobnej priazne. [[Alžbeta z Valois]] udržiavala väzby na francúzske prostredie, podporovala hudbu a výtvarnú tvorbu a jej domácnosť poskytla priestor maliarke [[Sofonisba Anguissola|Sofonisbe Anguissole]]. Anna Habsburská priviedla služobníctvo a dvorné zvyklosti spojené so stredoeurópskou vetvou dynastie. Po Anninej smrti nadobudli v každodennom živote dvora osobitné postavenie infantky [[Izabela Klára Eugénia|Izabela Klára Eugénia]] a Katarína Michaela. Ich izby, kaplnky, odevy, portréty, hudobná výučba a sobášne prípravy tvorili samostatnú oblasť dvorskej spotreby a reprezentácie.<ref name="MulcahyPatron2004"/><ref name="PradoSofonisba">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Philip II | url = https://www.museodelprado.es/en/the-collection/art-work/philip-ii/7d7280d6-5603-488a-8521-933acc357d7a | vydavateľ = Museo Nacional del Prado | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Palacio Real de Aranjuez. Jardín del Rey.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.1|alt=Kráľovská záhrada pri paláci v Aranjueze|Kráľovská záhrada pri [[Kráľovský palác v Aranjueze|paláci v Aranjueze]]. Úpravy sídla spájali reprezentačnú architektúru s reguláciou vodných tokov, pestovaním rastlín a dvorským oddychom.]] Po ustanovení Madridu za stále sídlo dvora pokračovala kráľovská domácnosť v pravidelných presunoch medzi viacerými rezidenciami. Jarné pobyty sa spájali najmä s [[Aranjuez]]om, poľovačky s [[Palác El Pardo|El Pardom]] a Valsaínom pri Segovii a dlhšie pracovné a náboženské pobyty s El Escorialom. Presun, označovaný ako ''jornada'', zahŕňal členov rodiny, časť úradníkov, stráž, kaplnku, kuchyne, kone, vozy, liturgické potreby, nábytok i textílie. Rozsah sprievodu sa prispôsoboval dĺžke pobytu a účelu cesty. Písomnosti a poslovia pritom zabezpečovali spojenie s radami a kanceláriami, ktoré zostávali v Madride.<ref name="FernandezArchitecture2021">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández-González | meno = Laura | titul = Philip II of Spain and the Architecture of Empire | miesto = University Park | vydavateľ = Pennsylvania State University Press | rok = 2021 | isbn = 978-0-271-08724-5 | doi = 10.5325/j.ctv1ns7mjd | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="RodriguezSalgadoCourt1991"/> Rezidencie mali rozdielne funkcie a zariadenie sa medzi nimi často premiestňovalo. Tapisérie chránili chladné steny, menili vzhľad sál a pri slávnostiach vytvárali dočasné obrazové programy. Truhlice, skladacie stoly, strieborný riad, odevy, knihy a kaplnkové predmety putovali spolu s domácnosťou alebo čakali v miestnych skladoch. Stály architektonický rámec preto dopĺňala pohyblivá vrstva drahých textílií a úžitkových predmetov. Inventáre ich zaznamenávali podľa materiálu, námetu, rozmerov, pôvodu a miestnosti, za ktorú zodpovedal konkrétny správca.<ref name="ChecaMecenas1992"/><ref name="FernandezArchitecture2021"/> Dvorský pobyt v prírode mal politický aj praktický rozmer. Poľovačka poskytovala telesnú aktivitu, zábavu a príležitosť na menej formálny kontakt s vybranými spoločníkmi, zároveň si vyžadovala chránené lesy, správcov zveri, psince, stajne a dohľad nad využívaním pôdy. V Aranjueze sa k lovu a jazde pridávali záhrady, rybníky, sady a plavba po rieke [[Tajo]]. Úprava krajiny ukazovala schopnosť dvora viesť vodu, vysádzať dovezené druhy a organizovať prácu záhradníkov, hydrotechnikov a robotníkov.<ref name="FernandezArchitecture2021"/> === Kráľovská architektúra a organizácia stavebných prác === Kráľovské stavby spravovala sieť odborníkov a úradníkov, nad ktorou vykonávala dohľad [[Junta de Obras y Bosques]], teda orgán pre kráľovské stavby, lesy a sídla. Pripravoval rozpočty, kontroloval účty, zabezpečoval materiál a riešil spory so zhotoviteľmi i obcami. Na jednotlivých miestach pôsobili správcovia diela, účtovníci, hlavní majstri a dozorcovia. Kamenári, murári, tesári, pokrývači, kováči, sklári, záhradníci a nádenníci dostávali mzdu podľa remesla a pracovného času, zatiaľ čo špecializované predmety vznikali na základe samostatných zmlúv. Veľké objednávky sa rozdeľovali na menšie, merateľné úlohy, čo umožňovalo priebežne preverovať cenu a kvalitu.<ref name="FernandezArchitecture2021"/><ref name="WilkinsonHerrera1993">{{Citácia knihy | priezvisko = Wilkinson-Zerner | meno = Catherine | titul = Juan de Herrera: Architect to Philip II of Spain | miesto = New Haven; Londýn | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1993 | isbn = 978-0-300-04991-6 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Juan de Herrera.jpg|náhľad|vpravo|upright=0.76|alt=Juan de Herrera na rytine z roku 1791|[[Juan de Herrera]] na rytine z roku 1791. Ako kráľovský architekt koordinoval dokončenie El Escorialu a pracoval aj na ďalších sídlach, technických zariadeniach a projektoch spojených s matematikou.]] Filip sa o postup prác zaujímal prostredníctvom plánov, modelov, rozpočtov a správ. Architekti mu predkladali pôdorysy a nákresy s alternatívnymi riešeniami; kráľ na písomnosti pripájal poznámky alebo ich vracal na ďalšie posúdenie. Rozhodovanie sa týkalo polohy budov, komunikačných trás, kaplniek, súkromných miestností, záhrad, vodovodov aj nákladov. Panovníkova účasť mala podobu usmerňovania a schvaľovania, kým výpočty, konštrukčné riešenia a vedenie pracovísk zostávali úlohou kvalifikovaných odborníkov.<ref name="WilkinsonHerrera1993"/><ref name="LopezMozo2015">{{Citácia periodika | priezvisko = López-Mozo | meno = Ana | titul = On the Use of Perspective by Juan de Herrera, Architect of Philip II of Spain | periodikum = Nexus Network Journal | ročník = 17 | rok = 2015 | strany = 133 – 155 | doi = 10.1007/s00004-015-0240-1 | jazyk = angličtina}}</ref> Po smrti [[Juan Bautista de Toledo|Juana Bautistu de Toledo]] v roku 1567 sa najvplyvnejším kráľovským architektom stal Juan de Herrera. Pri práci využíval presnú geometriu, ortogonálne projekcie, perspektívne kresby a modely. Stavby spájané s jeho menom charakterizujú jasné členenie objemu, pravidelný rytmus otvorov, obmedzená reliéfna výzdoba, strmé bridlicové strechy a dôraz na kvalitné kamenárske spracovanie. Neskoršia historiografia označila tento architektonický jazyk za „herrerovský štýl“. Na jednotlivých realizáciách pracovali aj ďalší majstri a výslednú podobu stavieb určovali ich funkcia, staršia zástavba a dostupné materiály.<ref name="WilkinsonHerrera1993"/><ref name="ChecaMecenas1992"/> V Madride pokračovali úpravy starého alcázaru, ktorého stredoveké jadro sa postupne prispôsobovalo dvorskému ceremoniálu, práci úradov a ubytovaniu kráľovskej rodiny. Nové a prestavané miestnosti oddeľovali reprezentačné trasy od súkromnejších komnát, vznikali galérie pre obrazy a priestory pre archív, zbrojnicu a služby domácnosti. Predmestské sídla El Pardo a Valsaín poskytovali zázemie pre poľovačky a kratšie pobyty. Ich prevádzka zároveň podnecovala výstavbu ciest, mostov, mlynov, zásobovacích objektov a vodných zariadení v okolitej krajine.<ref name="FernandezArchitecture2021"/> Aranjuez vyrastal pri niekdajšom sídle rádu svätého Jakuba na sútoku riek Tajo a Jarama. Juan Bautista de Toledo pripravil plán paláca a záhrad a Herrera po jeho smrti upravoval jednotlivé časti projektu. Za Filipovho života bola dokončená iba časť neskoršieho paláca; oveľa ďalej postúpilo pretváranie okolitej krajiny. Hrádze, kanály a zavlažovacie sústavy zásobovali záhrady, sady a lúky; aleje usmerňovali pohyb a spájali palác s miestami lovu a oddychu. Dvor tu skúšal ovocné dreviny a okrasné rastliny získané z rozličných častí Pyrenejského polostrova i zo zahraničia.<ref name="FernandezArchitecture2021"/><ref name="WilkinsonHerrera1993"/> Kráľovské stavebníctvo podporovalo presun remeselníckych postupov medzi regiónmi. Talianski sochári a kamenári pracovali vedľa kastílskych majstrov, flámski výrobcovia dodávali tapisérie, sklo a hudobné nástroje a portugalskí odborníci sa po roku 1580 zapájali do projektov vyžadujúcich námorné, kartografické či inžinierske znalosti. Zmluvy presne určovali materiál, rozmery a termíny. Architekt alebo kráľovský zástupca po kontrole často žiadal opravy hotového diela. Platby mohli meškať a remeselníci sa potom domáhali dlžných súm prostredníctvom petícií a súdnych konaní.<ref name="ChecaMecenas1992"/><ref name="FernandezArchitecture2021"/> === Dokončenie a fungovanie El Escorialu === Ako už bolo spomenuté pri založení El Escorialu, po smrti pôvodného architekta zjednotil vedenie tohto rozsiahleho pracoviska Juan de Herrera a upravil projekt jeho najvýznamnejších častí. Osobitnú pozornosť venoval bazilike, hlavnému priečeliu, nádvoriu kráľov, vežiam, strechám a väzbám medzi kláštorom, kolégiom a palácom. Stavitelia pritom museli zachovať už postavené úseky a zosúladiť ich s novými rozhodnutiami. Posledný stavebný kameň bol položený 13. septembra 1584, po viac než 21 rokoch výstavby. Maľovanie fresiek, osádzanie oltárov, výroba nábytku a dopĺňanie zbierok pokračovali aj potom.<ref name="LopezMozo2015"/><ref name="RBMEHistoria">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historia | url = https://rbme.patrimonionacional.es/s/rbme/page/historia | vydavateľ = Real Biblioteca del Monasterio de San Lorenzo de El Escorial | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = španielčina}}</ref><ref name="EscobarBibliography2017">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Escobar | meno = Jesús | titul = Philip II and El Escorial | url = https://arthistory.northwestern.edu/documents/philip-ii-and-el-escorial---oxford-bibliographies.pdf | vydavateľ = Oxford Bibliographies in Renaissance and Reformation | dátum vydania = 2017-06-27 | dátum prístupu = 2026-09-13 | doi = 10.1093/OBO/9780199920105-0114 | jazyk = angličtina}}</ref> Komplex združoval funkcie, ktoré boli v iných sídlach rozptýlené. Hieronymitský kláštor zabezpečoval pravidelné modlitby za členov dynastie, bazilika slávnostnú liturgiu, kolégium a seminár vyučovanie, knižnica zhromažďovanie textov a palác ubytovanie kráľovskej rodiny. Pohrebiská pod kostolom prijímali telesné pozostatky príslušníkov rodu. Dnešnú architektonickú podobu získal Panteón kráľov až v 17. storočí. Prepojenie týchto priestorov vyjadrovalo úzky vzťah medzi panovníckou službou, katolíckou bohoslužbou, vzdelanosťou a dynastickou pamäťou.<ref name="KamenEscorial2010"/><ref name="EscobarBibliography2017"/> Kráľovské apartmány sa nachádzali pri presbytériu baziliky. Filip mal zo svojich miestností prístup k súkromnej tribúne a oratóriu, odkiaľ mohol sledovať liturgiu bez prechodu cez hlavné chrámové priestory. Zariadenie obytných izieb bolo v porovnaní s veľkými reprezentačnými sálami účelné: písací stôl, kreslá, lôžko, skrine, náboženské obrazy, mapy a predmety osobnej zbožnosti podporovali prácu aj modlitbu. Jednoduchosť časti zariadenia sa spájala s drahými textíliami, kvalitným drevom, hodinami a umeleckými dielami, ktoré inventáre evidovali ako majetok koruny.<ref name="KamenEscorial2010"/><ref name="ChecaMecenas1992"/> El Escorial sa počas pobytu panovníka menil na pracovné sídlo. Do areálu prichádzali tajomníci, radcovia, vyslanci a poslovia a písomnosti sa prevážali medzi kláštorom a Madridom. Blízkosť mníšskej komunity ovplyvňovala denný poriadok. Vedľa kláštorného režimu vytvárali politické rokovania, dvorské služby a zásobovanie vlastný rytmus. V posledných rokoch života tu Filip trávil dlhé obdobia, pričom rozsah sprievodu zaťažoval ubytovacie kapacity kláštora i okolitého mestečka.<ref name="KamenEscorial2010"/><ref name="RodriguezSalgadoCourt1991"/> Výstavba si vyžiadala rozsiahly systém zásobovania. Žula pochádzala predovšetkým z lomov v okolí, drevo z kráľovských lesov a tehly, vápno a strešná bridlica z ďalších oblastí Kastílie. Mramory, jaspis, bronzové súčasti a drahé kamene určené pre oltáre sa získavali cez obchodníkov a kráľovských agentov na Pyrenejskom polostrove i v Taliansku. Materiál sa vážil, meral a zapisoval do účtov; poškodené alebo nevyhovujúce dodávky sa vracali. Stavebná kancelária uchovávala výkresy, zmluvy, vzorky a výpočty, vďaka čomu bolo možné koordinovať stovky pracovníkov a objednávok.<ref name="WilkinsonHerrera1993"/><ref name="MulcahyBasilica1994">{{Citácia knihy | priezvisko = Mulcahy | meno = Rosemarie | titul = The Decoration of the Royal Basilica of El Escorial | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1994 | isbn = 978-0-521-41344-2 | jazyk = angličtina}}</ref> === Výzdoba baziliky, dynastická pamiatka a relikvie === [[Súbor:Retablo mayor de San Lorenzo de El Escorial.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.05|alt=Hlavný oltár baziliky El Escorialu|Hlavný oltár a retabulum baziliky El Escorialu. Architektúru navrhol Juan de Herrera, výrobu z drahých kameňov a bronzu koordinoval Jacopo da Trezzo a na maľbách a sochách pracovali umelci z Talianska a Španielska.]] Výzdoba baziliky vznikala ako sústava navzájom previazaných oltárov, obrazov, sôch, liturgického náčinia a relikviárov. Herrera navrhoval architektonické rámy a dohliadal na ich súlad s priestorom chrámu. Objednávatelia určovali rozmery, ikonografické témy a materiál, umelci predkladali kresby alebo menšie modely a hotové práce posudzovali správcovia stavby, duchovní aj kráľ. Program kládol dôraz na Krista, Pannu Máriu, apoštolov, evanjelistov, cirkevných otcov a mučeníkov, ktorých kult zapadal do zasvätenia kláštora svätému Vavrincovi.<ref name="MulcahyBasilica1994"/><ref name="ChecaMecenas1992"/> Najnáročnejšou zákazkou bolo hlavné retabulum za oltárom. Jeho architektonický návrh vypracoval Herrera a technickú realizáciu od roku 1579 viedol milánsky zlatník a kamenár [[Jacopo da Trezzo]]. Červený jaspis, rozličné druhy mramoru, pozlátený bronz a maľované plátna vytvorili viacposchodovú kompozíciu prispôsobenú mohutnému presbytériu. Bronzové sochy vytvoril [[Pompeo Leoni]], kamenárske práce z mramoru a jaspisu viedol Juan Bautista Comane a obrazy dodali [[Federico Zuccari]] a [[Pellegrino Tibaldi]]. Montáž si vyžadovala dopravu ťažkých častí, presné kovové spoje a opakované úpravy priamo na mieste; hlavné práce boli ukončené roku 1588.<ref name="MulcahyBasilica1994"/><ref name="KamenEscorial2010"/> Po oboch stranách presbytéria boli umiestnené bronzové modliace sa skupiny členov dynastie. Jedna predstavuje Karola V. s manželkou Izabelou Portugalskou a ich deťmi, druhá Filipa II. s manželkami a deťmi. Pompeo Leoni ich vytvoril s pomocou svojej dielne podľa portrétnych podkladov a podrobne určeného programu. Postavy kľačia obrátené k oltáru a ich heraldické označenia určujú rodové postavenie. Súsošia tak spájali pohrebnú pamiatku s nepretržitou účasťou dynastie na liturgii slávenej za jej zosnulých členov.<ref name="MulcahyBasilica1994"/><ref name="LazureRelics2007">{{Citácia periodika | priezvisko = Lazure | meno = Guy | titul = Possessing the Sacred: Monarchy and Identity in Philip II's Relic Collection at the Escorial | url = https://archive.org/details/sim_renaissance-quarterly_spring-2007_60_1/page/58 | periodikum = Renaissance Quarterly | ročník = 60 | číslo = 1 | rok = 2007 | strany = 58 – 93 | doi = 10.1353/ren.2007.0076 | jazyk = angličtina}}</ref> Maliarsky program sa v priebehu výstavby menil. [[Juan Fernández de Navarrete]], prezývaný ''el Mudo'', bol roku 1568 ustanovený kráľovským maliarom a pre El Escorial vytvoril oltárne obrazy svätcov i biblické výjavy. Jeho kompozície využívali benátsku prácu so svetlom a farbou a zachovávali zreteľné rozprávanie vhodné pre chrámový priestor. Smrť maliara v roku 1579 prerušila širšiu objednávku a dvor hľadal náhradu medzi umelcami pôsobiacimi v Španielsku a Taliansku. Na výzdobe následne pracovali Zuccari, Tibaldi, [[Luca Cambiaso]], [[Rómulo Cincinato]] a ich pomocníci.<ref name="MulcahyNavarrete1999">{{Citácia knihy | priezvisko = Mulcahy | meno = Rosemarie | titul = Juan Fernández de Navarrete el Mudo, pintor de Felipe II | miesto = Madrid | vydavateľ = Sociedad Estatal para la Conmemoración de los Centenarios de Felipe II y Carlos V | rok = 1999 | isbn = 978-84-95146-21-2 | jazyk = španielčina}}</ref><ref name="MulcahyBasilica1994"/> [[Súbor:Martirio de San Mauricio El Greco.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.88|alt=El Grecov obraz Mučeníctvo svätého Maurícia a Tébskej légie|[[El Greco]], ''Mučeníctvo svätého Maurícia a Tébskej légie'' (1580 – 1582). Obraz vznikol pre jeden z oltárov El Escorialu, napokon však zostal v kráľovskej zbierke mimo pôvodne určeného oltárneho miesta.]] Filip objednal od El Greca roku 1580 ''Mučeníctvo svätého Maurícia a Tébskej légie''. Maliar umiestnil do popredia poradu dôstojníkov, ktorí prijímajú rozhodnutie zomrieť pre vieru, kým samotnú popravu posunul hlbšie do obrazu. Takéto rozvrhnutie zdôraznilo duchovnú voľbu postáv a odlišovalo sa od priamočiarejšieho rozprávania používaného na hlavných oltároch komplexu. Dielo po dokončení roku 1582 nebolo osadené na plánované miesto a oltár dostal obraz rovnakého námetu od Rómula Cincinata. Kráľ dôvod zmeny písomne nevysvetlil; El Grecovo plátno zostalo súčasťou zbierok El Escorialu.<ref name="PatrimonioMauricio">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = El Martirio de San Mauricio y la Legión Tebana | url = https://www.patrimonionacional.es/colecciones-reales/pintura/el-martirio-de-san-mauricio-y-la-legion-tebana | vydavateľ = Patrimonio Nacional | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = španielčina}}</ref><ref name="MulcahyPatron2004"/> Fresková výzdoba pokrývala knižnicu, kláštor, schodiská i galérie. Osobitným reprezentačným priestorom sa stala Sála bitiek, kde talianski maliari Niccolò Granello, Fabrizio Castello, Orazio Cambiaso a Lazzaro Tavarone vytvorili v 80. a na začiatku 90. rokov rozsiahle výjavy. Dlhá maľba bitky pri La Higueruele pripomínala vojnu kastílskeho kráľa Jána II. proti Granade, ďalšie scény zobrazovali Saint-Quentin a boje pri ostrove Terceira. Maliari spracovali vojenské udalosti ako panorámy s krajinou, opevneniami, šíkmi a tábormi. Galéria predstavovala kontinuitu vojenskej služby korune a prenášala súčasné víťazstvá do dlhších dejín monarchie.<ref name="ChecaMecenas1992"/><ref name="KamenEscorial2010"/> Filip zhromaždil v El Escoriale takmer 7 500 relikvií, ku ktorým patrili písomné potvrdenia pôvodu a pravosti. Získaval ich prostredníctvom vyslancov, duchovných, šľachticov a príbuzných, zvlášť z oblastí, kde reformácia viedla k rušeniu kláštorov a kultu svätcov. Kosti, časti odevov a ďalšie posvätné predmety sa ukladali do skriniek a relikviárov rozmiestnených pri oltároch a v osobitných kaplnkových priestoroch. Správcovia ich triedili podľa svätcov a sviatkov, aby sa vybrané relikvie mohli pri liturgii vystavovať veriacim.<ref name="LazureRelics2007"/> Relikviáre boli zároveň rozsiahlymi zlatníckymi objednávkami. Dielne vyrábali busty, schránky, kríže a monštrancie zo striebra, pozláteného kovu, krištáľu a dreva, pričom ich tvar umožňoval rozpoznať uloženú časť tela alebo identitu svätca. Evidencia relikvií, autentík a umiestnenia bola súčasťou ich kultu: kláštor potreboval vedieť, ktorý predmet môže vystaviť v príslušný sviatok a akým dokumentom sa preukazuje jeho pôvod. Zbierka premieňala všeobecné spoločenstvo svätcov na hmotnú súčasť každodennej bohoslužby za monarchiu a jej panovníkov.<ref name="LazureRelics2007"/><ref name="KamenEscorial2010"/> === Kráľovské zbierky a maliarske objednávky === Kráľovská obrazáreň vznikala dedením, nákupmi, darmi, diplomatickou výmenou a priamymi objednávkami. Diela sa nachádzali v madridskom alcázare, El Parde, Aranjueze, El Escoriale a v ďalších sídlach a pri presunoch sa zapisovali do inventárov. Umiestnenie ovplyvňovalo ich význam: oltárny obraz slúžil liturgii, portrét v audienčnej sále reprezentoval dynastiu, mytologické plátno v súkromnej komnate oslovovalo obmedzený okruh divákov a tapisériový cyklus menil sálu počas slávnosti. Zbierka fungovala ako pracovná súčasť obývaných palácov a jej usporiadanie vychádzalo z funkcie miestností, dvorského ceremoniálu a osobného užívania diel.<ref name="ChecaMecenas1992"/><ref name="MulcahyPatron2004"/> Filip zdedil diela zhromaždené habsburskými a kastílskymi predkami a pokračoval v kontakte s [[Tiziano Vecelli|Tizianom]], ktorý už pracoval pre Karola V. Benátsky maliar vytvoril pre Filipa portréty, náboženské kompozície i obrazy politickej alegórie. Zákazky sa dojednávali prostredníctvom listov a agentov, plátna sa posielali z Benátok a platby prechádzali zložitým dvorským účtovníctvom. Objednávateľ a umelec tak udržiavali dlhodobý vzťah bez trvalej Tizianovej prítomnosti na španielskom dvore.<ref name="MulcahyPatron2004"/><ref name="ChecaMecenas1992"/> Sériu šiestich mytologických malieb, ktorú Tizian nazýval ''poesie'', si Filip objednal roku 1551 a maliar ju vytváral približne do roku 1562. Zahŕňala ''Danaé'', ''Venušu a Adonisa'', ''Perzea a Andromedu'', ''Dianu a Actaeona'', ''Dianu a Kallistó'' a ''Únos Európy''. Námety vychádzali najmä z Ovídiových ''Premien'' a spájali telesnú krásu, túžbu, násilie, premenu a smrť. Tizian dostal pri výbere a spracovaní tém značnú voľnosť a obrazy koncipoval ako vizuálny náprotivok básnictva. Boli určené pre panovníkove súkromné priestory a v neskorších storočiach sa séria rozptýlila medzi viaceré zbierky.<ref name="NationalGalleryPoesie">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Titian: Love, Desire, Death | url = https://www.nationalgallery.org.uk/exhibitions/past/titian-love-desire-death | vydavateľ = The National Gallery | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="MulcahyPatron2004"/> [[Súbor:Philip II offering Fernando.jpg|náhľad|vpravo|upright=0.9|alt=Tizianov obraz Filip II. odovzdáva princa Ferdinanda Víťazstvu|Tizian, ''Filip II. odovzdáva princa Ferdinanda Víťazstvu'' (približne 1573 – 1575). Alegória spája narodenie mužského dediča v roku 1571 s víťazstvom kresťanskej flotily pri Lepante.]] Tizianova alegória ''Filip II. odovzdáva princa Ferdinanda Víťazstvu'', namaľovaná približne v rokoch 1573 – 1575, spojila dve udalosti z roku 1571: narodenie princa Ferdinanda a víťazstvo pri Lepante. Obrnený kráľ drží dieťa, ku ktorému zostupuje okrídlená postava Víťazstva s vencom a palmovou ratolesťou. V pozadí sa odohráva námorný boj a pri kráľových nohách leží spútaný nepriateľ s turbanom. Kompozícia tak prepojila jazyk antickej alegórie a kresťanského triumfu s verejným potvrdením dynastickej následnosti.<ref name="PradoTitianVictory">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Philip II Offering the Infante Fernando to Victory | url = https://www.museodelprado.es/en/the-collection/art-work/philip-ii-offering-the-infante-fernando-to-victory/d1f2bea9-0d59-495e-9fb5-6efe7762798d | vydavateľ = Museo Nacional del Prado | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Bosch - Haywain Triptych.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.08|alt=Triptych Voz sena od Hieronyma Boscha|[[Hieronymus Bosch]], ''Voz sena''. Filip II. získal triptych zo zbierky rodiny humanistu Felipeho de Guevaru a roku 1574 ho dal previezť do El Escorialu.]] Významnú časť Filipových nizozemských malieb tvorili diela [[Hieronymus Bosch|Hieronyma Boscha]]. Kráľ roku 1570 kúpil väčší súbor obrazov od dedičov humanistu a zberateľa Felipeho de Guevaru; medzi nimi bol triptych ''Voz sena'', odovzdaný do El Escorialu v roku 1574. ''Záhrada pozemských rozkoší'' sa v inventári kláštora objavila roku 1593. Oba triptychy zobrazujú hriech, nestálosť pozemských pôžitkov, trest a cestu ľudstva medzi stvorením a zatratením. Hieronymita José de Sigüenza ich na začiatku 17. storočia vykladal ako morálne a náboženské obrazy, čo dokladá spôsob, akým ich čítalo vzdelané prostredie kláštora.<ref name="PradoHaywain">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Haywain Triptych | url = https://www.museodelprado.es/en/the-collection/art-work/the-haywain-triptych/7673843a-d2b6-497a-ac80-16242b36c3ce | vydavateľ = Museo Nacional del Prado | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="PradoGarden">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Garden of Earthly Delights Triptych | url = https://www.museodelprado.es/en/the-collection/art-work/the-garden-of-earthly-delights-triptych/02388242-6d6a-4e9e-a992-e1311eab3609 | vydavateľ = Museo Nacional del Prado | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenEscorial2010"/> Boschove triptychy patrili do širšieho súboru nizozemského umenia v kráľovských priestoroch. Filip vlastnil početné náboženské maľby, krajiny a výjavy každodenného života, ako aj talianske diela od renesancie po súčasných manieristov. Pri nákupoch sa spoliehal na vyslancov, obchodníkov, miestodržiteľov a znalcov, ktorí upozorňovali na predaj významných súkromných zbierok. Dary medzi príbuznými panovníckymi dvormi prinášali obrazy, tapisérie, šperky a vzácne predmety a zároveň upevňovali diplomatické a rodové väzby.<ref name="ChecaMecenas1992"/><ref name="MulcahyPatron2004"/> Samostatnú skupinu tvorili tapisérie, ktoré patrili k najdrahším položkám dvorského zariadenia. Zdedili sa najmä bohaté bruselské cykly Karola V. a Márie Uhorskej, ďalšie kusy sa objednávali v nizozemských dielňach podľa kartónov významných maliarov. Veľké tkané výjavy zobrazovali biblické príbehy, antické dejiny, cnosti, bitky a rodové znaky. Tapisérie sa dali zrolovať a previezť, takže sprevádzali dvor medzi sídlami, zakrývali steny pri audienciách a menili ulice či chrámy počas vstupov, sobášov a pohrebných obradov.<ref name="ChecaMecenas1992"/><ref name="FernandezArchitecture2021"/> Inventáre zachytávajú aj hodiny, automatické mechanizmy, drahé kamene, rezané kryštály, medaily, mince, zbrane, brnenia, nábytok a predmety z prírodných materiálov. Niektoré slúžili ako diplomatické dary, iné ako liturgické alebo osobné vybavenie. Ich hodnota spočívala v cene materiálu, remeselnej náročnosti, pôvode a spojení s konkrétnou osobou či udalosťou. Kráľovská zbrojnica uchovávala bojové i slávnostné zbrane predkov a súčasníkov; spolu s portrétmi a rodovými pamiatkami vytvárala materiálny záznam dynastických dejín.<ref name="ChecaMecenas1992"/><ref name="MulcahyPatron2004"/> === Dvorský portrét a obraz dynastie === Portrét plnil pri habsburskom dvore presne určené úlohy. Zaznamenával podobu panovníka a jeho príbuzných, oznamoval vek a postavenie možného sobášneho partnera, sprevádzal diplomatický dar a zastupoval neprítomnú osobu v paláci spojeneckého dvora. Maliari preto vytvárali oficiálne kompozície, ktoré sa kopírovali v rôznych veľkostiach. Základný typ určoval postoj tela, odev, gesto ruky a predmety hodnosti; jednotlivé verzie potom reagovali na vek portrétovaného, cieľového príjemcu a miesto určenia.<ref name="MulcahyPatron2004"/><ref name="ChecaMecenas1992"/> Vývoj Filipovho obrazu ovplyvnil nizozemský portrétista [[Anthonis Mor]], ktorý ho zobrazil počas princových ciest po Európe a po sobáši s Máriou Tudorovou. Na jeho spôsob nadviazal [[Alonso Sánchez Coello]], dlhoročný kráľovský maliar a autor portrétov Filipa, jeho manželiek, detí a dvorných hodnostárov. Postavy maľoval v celej alebo trojštvrťovej dĺžke pred jednoduchým pozadím, s presne opísanými látkami, čipkami, šperkmi, zbraňami a insígniami. Obmedzené gesto a priamy pohľad sústreďovali pozornosť na hodnosť a sebaovládanie zobrazenej osoby.<ref name="MulcahyPatron2004"/><ref name="PradoSofonisba"/> Sofonisba Anguissola, spomenutá už pri opise Alžbetinej domácnosti, zastávala ako dvorná dáma odlišné spoločenské postavenie než platení mužskí kráľovskí maliari. Na dvore portrétovala členov kráľovskej rodiny a podieľala sa na formovaní uvoľnenejšieho komorného portrétu. Podobizeň Filipa II., dnes v Prade, bola neskôr upravená tak, aby vytvorila pár s portrétom Anny Habsburskej. Dlhodobé nesprávne pripisovanie niektorých jej diel Sánchezovi Coellovi ukazuje, ako úzko sa ich dvorská tvorba približovala v kompozícii a reprezentatívnej funkcii.<ref name="PradoSofonisba"/><ref name="MulcahyPatron2004"/> Po smrti Sáncheza Coella roku 1588 pokračovali v portrétnej práci jeho dielňa a ďalší maliari. [[Juan Pantoja de la Cruz]], ktorý sa školil v Coellovom prostredí, sa v 90. rokoch podieľal na zobrazovaní zostarnutého kráľa, princa Filipa a infantky Izabely Kláry Eugénie. Jeho presné podanie čiernych hodvábov, výšiviek, šperkov a dvorského odevu zachovalo vizuálnu kontinuitu, kým tvár a držanie tela zaznamenávali vek portrétovaných. Portréty následníka sa množili s rastúcou potrebou verejne potvrdiť dynastickú budúcnosť monarchie.<ref name="MulcahyPatron2004"/><ref name="ChecaMecenas1992"/> Čierny odev na mnohých podobizniach vyjadroval popri smútku či osobnej prísnosti aj vysokú hodnosť a nákladnú dvorskú eleganciu. Sýte a stále čierne farbenie kvalitných tkanín bolo technicky náročné. Zlaté retiazky, rádové insígnie, čipka, drahokamy a lesk hodvábu vytvárali kontrast, ktorý maliar podrobne zaznamenal. Odev zároveň podliehal dvorským pravidlám, náboženskému kalendáru, veku, pohlaviu a konkrétnej príležitosti, takže portrét poskytoval súčasníkom presnú informáciu o spoločenskom postavení.<ref name="ChecaMecenas1992"/> === Knižnica El Escorialu a organizácia poznania === [[Súbor:Real Biblioteca de San Lorenzo de El Escorial. Salón principal.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.15|alt=Hlavná sála kráľovskej knižnice El Escorialu|Hlavná sála [[Kráľovská knižnica v El Escoriale|knižnice El Escorialu]]. Fresky zobrazujú sedem slobodných umení, filozofiu a teológiu; knihy boli usporiadané podľa odborov a veľkosti.]] Knižnica patrila k pôvodným inštitúciám El Escorialu a mala slúžiť kláštoru, kolégiu, korune a schváleným učencom. Prvé knihy prišli roku 1565. Zásielku tvorilo približne štyridsaťdva zväzkov, zrejme palácové duplikáty, ktoré dočasne uložili v sakristii neďalekej La Fresnedy. Nasledujúci rok pribudli cennejšie rukopisy a tlače z osobnej kráľovej zbierky. Do konca roka 1568 knižnica evidovala 1 044 zväzkov. Pri formovaní zbierky sa uplatnil humanistický návrh Juana Páeza de Castra, ktorý Filipovi odporúčal zhromaždiť rozptýlené rukopisy, tlače, mince, mapy a vedecké prístroje v jednej vzdelaneckej inštitúcii.<ref name="RBMEHistoria"/><ref name="KamenEscorial2010"/> Kráľ poveroval nákupom kníh diplomatov a učencov pôsobiacich v hlavných európskych centrách. Diego Guzmán de Silva vyhľadával rukopisy v Benátkach, Francés de Álava vo Francúzsku a [[Benito Arias Montano]] v Nizozemsku. Ambrosio de Morales cestoval po kláštoroch a katedrálach Leónu, Galície a Astúrie a zapisoval staré kódexy. Keď bola 26. júna 1575 knižnica formálne odovzdaná hieronymitskej komunite, obsahovala približne 4 000 zväzkov. Nákupy sa sústreďovali na kvalitné texty v pôvodných jazykoch, staré rukopisy a vydania vhodné pre teológiu, právo, dejiny, medicínu, matematiku a filológiu.<ref name="RBMEHistoria"/><ref name="EscobarBibliography2017"/> Zbierku zásadne rozšírili celé súkromné knižnice. Roku 1571 pribudlo päťdesiatsedem gréckych a stodvanásť latinských rukopisov zo zbierky Gonzala Péreza. Pozostalosť Juana Páeza de Castra priniesla roku 1572 tristo pätnásť zväzkov vrátane päťdesiatich gréckych kódexov a šesťdesiatich jedného arabského rukopisu. Najväčším prírastkom 70. rokov bola knižnica diplomata a humanistu [[Diego Hurtado de Mendoza|Diega Hurtada de Mendozu]]: roku 1576 sa do El Escorialu dostalo 853 kódexov a viac než tisíc tlačí. Zbierka kanonistu Antonia Agustína pridala roku 1591 približne tisíc rukopisov. Takto vznikol mnohojazyčný fond latinských, gréckych, hebrejských, arabských a románskych textov.<ref name="RBMEHistoria"/> Montano sa v marci 1577 ujal triedenia, posudzovania a katalogizácie kníh, ktoré sa ešte nachádzali v dočasnej miestnosti. Spolupracoval s hieronymitskými knihovníkmi a ďalšími znalcami jazykov. Knihy sa rozdeľovali podľa odborov a veľkosti, označovali sa vlastníckymi znakmi a zapisovali do katalógov. Pri zakázaných alebo sporných tituloch sa kontrolovalo, či ich možno uchovať po vypustení označených pasáží alebo iba so zvláštnym povolením. Duplikáty a zakázané knihy boli po dokončení priestorov uložené oddelene v hornej sále, čo umožňovalo spájať ochranu vzácnych textov s pravidlami cirkevnej cenzúry.<ref name="RBMEHistoria"/><ref name="EMLOMontano">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Correspondence of Benito Arias Montano | url = https://emlo-portal.bodleian.ox.ac.uk/collections/?catalogue=benito-arias-montano | vydavateľ = Early Modern Letters Online, University of Oxford | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="GoodmanScience1983">{{Citácia periodika | priezvisko = Goodman | meno = David | titul = Philip II's Patronage of Science and Engineering | periodikum = The British Journal for the History of Science | ročník = 16 | číslo = 1 | rok = 1983 | strany = 49 – 66 | doi = 10.1017/S000708740001952X | jazyk = angličtina}}</ref> Hlavná sála knižnice meria približne 54 metrov na dĺžku, 9 metrov na šírku a 10 metrov na výšku. Nízko položené okná osvetľujú jednoloďový priestor a drevené police podľa Herrerovho návrhu lemujú jeho dlhé steny. Vyrobil ich taliansky stolár Giuseppe Freccia s pomocou španielskych remeselníkov. Tlače sa ukladali pozlátenou oriezkou smerom do miestnosti, čím rady kníh získavali jednotný vzhľad. Dnešné kovové mreže a dvierka políc pochádzajú až z 18. storočia.<ref name="RBMESalon">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Salón principal | url = https://rbme.patrimonionacional.es/s/rbme/page/sal-n-principal | vydavateľ = Real Biblioteca del Monasterio de San Lorenzo de El Escorial | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = španielčina}}</ref> Sedem úsekov valenej klenby zobrazuje sedem slobodných umení: gramatiku, rétoriku, dialektiku, aritmetiku, hudbu, geometriu a astrológiu. Na kratších stenách ich rámcujú filozofia a teológia, pričom jednotlivé alegórie sprevádzajú príklady učencov a historických výjavov. Ikonografický program pravdepodobne pripravili Herrera a José de Sigüenza; namaľoval ho Pellegrino Tibaldi so spolupracovníkmi vrátane Bartoloméa Carducha. Poradie obrazov viedlo od jazykových a matematických disciplín k poznaniu prírody, filozofii a zjavenej teológii. Knihy, maľba, architektúra a vedecké nástroje tak vytvorili spoločný priestor určený na systematické štúdium.<ref name="RBMESalon"/><ref name="EscobarBibliography2017"/> Knižnica zhromažďovala aj mapy, glóbusy, astroláby, armilárne sféry, mince, medaily, portréty a prírodniny. Tieto predmety slúžili pri výučbe a zároveň sprítomňovali geografický, chronologický a prírodný poriadok opisovaný v knihách. Prístup zostával viazaný na inštitúciu, odporúčanie a dohľad knihovníkov. Pod dobovou predstavou „verejnosti“ sa rozumel predovšetkým okruh vzdelancov oprávnených pracovať so zbierkou. Knižnica uchovávala vedomosti pre kláštor a kolégium a poskytovala texty odborníkom zapojeným do cirkevných, historických a správnych úloh koruny.<ref name="RBMEHistoria"/><ref name="KamenEscorial2010"/> === Antverpská polyglotná Biblia a kníhtlač === [[Súbor:Biblia Regia Plantin.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.94|alt=Strana z Antverpskej polyglotnej Biblie vytlačenej Krištofom Plantinom|Strana z [[Antverpská polyglotná Biblia|Antverpskej polyglotnej Biblie]], nazývanej aj ''Biblia Regia''. Paralelné stĺpce sprístupňovali biblický text vo viacerých starých jazykoch.]] Rozsiahlym tlačovým podnikom spojeným s Filipovým patronátom bola Antverpská polyglotná Biblia, známa ako ''Biblia Regia''. Tlačiar [[Christophe Plantin|Krištof Plantin]] ju vydal v ôsmich veľkých zväzkoch v rokoch 1568 – 1573. Na redakciu dohliadal Arias Montano, ktorého kráľ vyslal do Antverp. Vydanie prinieslo hebrejský, aramejský, grécky a latinský biblický text spolu s latinskými prekladmi, slovníkmi, gramatikami a odbornými prílohami. Projekt si vyžiadal sadzbu odlišných písiem, kontrolu textových variantov a spoluprácu odborníkov na niekoľko starých jazykov.<ref name="DunkelgrunPolyglot2025">{{Citácia knihy | priezvisko = Dunkelgrün | meno = Theodor | titul = The Multiplicity of Scripture: The Making of the Antwerp Polyglot Bible | miesto = Toronto | vydavateľ = Pontifical Institute of Mediaeval Studies | rok = 2025 | isbn = 978-0-88844-234-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenEscorial2010"/> Kráľovská podpora zahŕňala privilegované postavenie vydania, diplomatickú ochranu, nákup časti nákladu a Montanovo poverenie. Plantin niesol značné výrobné náklady a priebežne vyjednával o papieri, doprave a úhrade exemplárov. Výsledný titul ''Biblia Regia'' jasne uvádzal vydanie pod kráľovský patronát. Filologickú a tlačiarenskú prácu vykonala medzinárodná skupina hebraistov, grecistov, znalcov sýrčiny, korektorov, sadzačov a rytcov. Časť výtlačkov bola vytlačená na kvalitnejšom papieri alebo pergamene a slúžila ako reprezentačný dar cirkevným a svetským hodnostárom.<ref name="DunkelgrunPolyglot2025"/> Textové a teologické riešenia vydania skúmali univerzitní teológovia, španielska inkvizícia i rímske orgány. Najväčšiu pozornosť vyvolali Montanove odborné prílohy a použitie hebrejských a aramejských prameňov. Schvaľovanie sa preto predĺžilo a Plantin s Montanom museli odpovedať na námietky a získavať posudky. Spor ukázal, že katolícka biblická filológia potrebovala pôvodné jazyky a zároveň podliehala presnej kontrole vieroučnej interpretácie. Polyglota napokon vstúpila do knižníc celej Európy a El Escorial dostal súbor reprezentačných exemplárov.<ref name="DunkelgrunPolyglot2025"/><ref name="EMLOMontano"/> Filip udeľoval tlačové privilégiá aj ďalším liturgickým, právnym, historickým a odborným dielam. Privilegium chránilo vydavateľa na vymedzený čas pred nepovoleným pretlačením a spájalo tlač s predbežným schvaľovaním. Po tridentskom koncile sa vo veľkom vyrábali zjednotené misály, breviáre a ďalšie liturgické knihy; Plantin získal významné objednávky pre španielsky trh. Kvalita papiera, typografie a rytín mala praktický aj reprezentačný význam a veľké náklady vytvárali prácu pre papiernikov, písmolejcov, sadzačov, korektorov, kníhviazačov a obchodníkov.<ref name="DunkelgrunPolyglot2025"/><ref name="ChecaMecenas1992"/> === Hudba, liturgia a dvorská zábava === Hudba sprevádzala každodennú omšu, vešpery, procesie, sviatky, sobáše, krsty, pohreby a prijatia vyslancov. Kráľovská kaplnka nadväzovala na burgundskú tradíciu a zamestnávala spevákov a skladateľov prevažne z franko-flámskeho prostredia; vedľa nej pôsobili španielski kapláni, speváci, organisti a inštrumentalisti. Medzi kapelníkmi sa vystriedali Pierre de Manchicourt, Jean de Bonmarché, Gérard de Turnhout, George de La Hèle a Philippe Rogier. Ich omše, motetá a ďalšie polyfonické skladby sa zapisovali do veľkoformátových chórových kníh, z ktorých mohol spievať celý súbor.<ref name="NooneEscorial1998">{{Citácia knihy | priezvisko = Noone | meno = Michael J. | titul = Music and Musicians in the Escorial Liturgy under the Habsburgs, 1563–1700 | miesto = Rochester | vydavateľ = University of Rochester Press | rok = 1998 | isbn = 978-1-878822-71-0 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="RodriguezSalgadoCourt1991"/> Hudobníci z rozličných domácností a území účinkovali pri veľkých obradoch spoločne. Zloženie súboru sa menilo podľa miesta, dostupnosti spevákov a charakteru sviatku. Polyfónia sa striedala s chorálom a hovorenými časťami liturgie; trúbky, píšťaly a bubny mali dôležitú úlohu pri verejných vstupoch, turnajoch a vojenských slávnostiach. Hudobníci dostávali platy, odev, stravu alebo ubytovanie a pri nástupe či odchode cestovali medzi Madridom, Nizozemskom, Talianskom a ďalšími dvormi. Kráľovská kaplnka bola preto cirkevnou inštitúciou aj cestou medzinárodného prenosu repertoáru.<ref name="NooneEscorial1998"/> [[Súbor:Obras de musica para tecla arpa y vihuela de Antonio de Cabeçon 1578.jpg|náhľad|vpravo|upright=0.9|alt=Titulná strana zbierky skladieb Antonia de Cabezóna z roku 1578|Titulná strana zbierky ''Obras de música para tecla, arpa y vihuela'', ktorú roku 1578 vydal Hernando de Cabezón. Tlač uchovala podstatnú časť klávesovej tvorby jeho otca [[Antonio de Cabezón|Antonia de Cabezóna]].]] Slepý organista a skladateľ [[Antonio de Cabezón]] patril ku klávesovým hudobníkom skoršej časti vlády. Slúžil najprv Izabele Portugalskej, potom princovi Filipovi a sprevádzal ho na cestách po Taliansku, Nemecku, Nizozemsku a Anglicku. Jeho tienta, variácie a úpravy vokálnych skladieb rozvíjali imitáciu a možnosti organu, klavichordu, harfy i vihuely. Po Antoniovej smrti roku 1566 pokračoval v službe jeho syn Hernando. Ten roku 1578 v Madride vydal ''Obras de música para tecla, arpa y vihuela'', hlavný tlačený prameň otcovej tvorby; tabulatúrny zápis umožňoval hrať skladby na viacerých druhoch nástrojov.<ref name="BNECabezon">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obras de música para tecla, arpa y vihuela de Antonio de Cabeçón | url = https://bdh-rd.bne.es/viewer.vm?id=0000160045 | vydavateľ = Biblioteca Nacional de España | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = španielčina}}</ref><ref name="NooneEscorial1998"/> Bazilika El Escorialu mala rozsiahle organové vybavenie. Kráľ roku 1578 uzavrel zmluvu s flámskym organárom Gillesom Brebosom na štyri hlavné nástroje; po jeho smrti sa na dokončení podieľali jeho synovia a ďalší remeselníci. Organy boli osadené tak, aby mohli viesť spev z rôznych častí chrámu a pri slávnostiach sa navzájom striedať. Hieronymitská komunita zachovávala vlastný liturgický poriadok a chorálnu tradíciu, ku ktorej sa pri významných príležitostiach pridávali profesionálni dvorskí speváci a polyfónny repertoár.<ref name="NooneEscorial1998"/><ref name="KamenEscorial2010"/> Svetská zábava zahŕňala lov, jazdu, tanec, hudbu, kartové a stolové hry, divadelné predstavenia a slávnostné turnaje. Ich rozsah určovala príležitosť a zloženie dvora. Sobáše a návštevy vyslancov prinášali dočasné javiská, kostýmy, hudobné produkcie a alegorickú výzdobu, zatiaľ čo večery v užšom rodinnom kruhu využívali komornejší repertoár. Kráľovné a infantky mali vlastných hudobníkov a tanečných majstrov a podieľali sa na objednávaní predstavení. Výdavky na zábavu sa v čase vojny, dvorského smútku alebo choroby obmedzovali, po významných dynastických udalostiach opäť rástli.<ref name="RodriguezSalgadoCourt1991"/><ref name="ChecaMecenas1992"/> Verejné sviatky prepájali dvor s mestom. Kráľovský vstup, prísaha následníka, svadba alebo ďakovná procesia viedli po uliciach vyzdobených tapisériami, erbmi, maľovanými oblúkmi a svetlami. Mestské rady, cechy, cirkevné kapituly a rehoľné domy financovali vlastné časti programu. Tlačené alebo rukopisné opisy slávností vysvetľovali alegórie a šírili správu o udalosti mimo bezprostredného publika. Dočasná architektúra poskytovala maliarom, tesárom a básnikom objednávky, ktoré sa po skončení podujatia zachovali najmä v účtoch, kresbách a písomných reláciách.<ref name="FernandezArchitecture2021"/><ref name="ChecaMecenas1992"/> === Matematika, kartografia a technické poznanie === Filipova správa potrebovala odborníkov schopných merať územie, projektovať opevnenia, viesť stavby, zostavovať mapy, určovať polohu lodí a kontrolovať banské či vodné zariadenia. Matematika preto vstupovala do dvorskej praxe cez architektúru, delostrelectvo, navigáciu, zememeračstvo a účtovníctvo. Kráľ podporoval konkrétne projekty a pracovné miesta, dával prekladať odborné knihy do kastílčiny a povolával učencov z rôznych častí monarchie. Patronát smeroval predovšetkým k poznaniu využiteľnému v správe a technike, pričom teoretická geometria, astronómia a prírodná filozofia poskytovali jeho pojmový základ.<ref name="GoodmanScience1983"/><ref name="FernandezArchitecture2021"/> Na Herrerov podnet vznikla v Madride roku 1582 Kráľovská matematická akadémia. Prvým prednášajúcim sa stal portugalský kozmograf [[João Baptista Lavanha]], ktorý začal vyučovať v nasledujúcom roku. Program zahŕňal aritmetiku, geometriu, kozmografiu, astronómiu, navigáciu a vybrané otázky vojenského a stavebného inžinierstva. Poslucháčmi mali byť dvorania a úradníci, ale aj technicky činní ľudia, ktorí potrebovali matematiku pri svojej práci. Prednášky a pripravované príručky v kastílčine rozširovali odbornú terminológiu mimo latinského univerzitného prostredia.<ref name="GoodmanScience1983"/><ref name="WilkinsonHerrera1993"/> Akadémia fungovala ako dvorské vyučovacie a koordinačné pracovisko bez univerzitných fakúlt a právomoci udeľovať akademické hodnosti. Závisela od kráľovského financovania a od dostupnosti jednotlivých učiteľov. Herrera pripravoval jej organizačný rámec a prepájal ju so sieťou kráľovských architektov, inžinierov a kozmografov. V 90. rokoch sa zloženie učiteľov i výučba menili. Geometrické kreslenie a výpočty sa v tomto prostredí uplatňovali ako nevyhnutná súčasť kráľovskej služby.<ref name="GoodmanScience1983"/><ref name="WilkinsonHerrera1993"/> [[Súbor:Esfera armilar de Santucci, Real Biblioteca del Monasterio de San Lorenzo de El Escorial.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.9|alt=Armilárna sféra Antonia Santucciho v knižnici El Escorialu|[[Armilárna sféra]] Antonia Santucciho, vyrobená vo Florencii približne roku 1582. Do kráľovskej knižnice v El Escoriale bola premiestnená najneskôr roku 1593.]] Prepojenie vedeckého prístroja, diplomatického daru a knižničnej výučby predstavuje armilárna sféra florentského kozmografa Antonia Santucciho. Vytvoril ju približne roku 1582 pre kardinála Ferdinanda Medicejského, ktorý ju poslal Filipovi. Prístroj znázorňuje geocentricky usporiadané nebeské kruhy, zemepisné súradnice a pohyby nebeských telies podľa dobovej kozmografie. Kráľ ho najprv uchovával v madridskom alcázare; od roku 1593 je zaznamenaný medzi predmetmi hlavnej sály knižnice El Escorialu, kde dopĺňal glóbusy, mapy a astronomické knihy.<ref name="RBMESalon"/> Kartografické objednávky mali vytvoriť presnejší obraz Pyrenejského polostrova i sídel monarchie. Matematik Pedro Esquivel začal v 60. rokoch 16. storočia rozsiahle merania Kastílie pomocou triangulačných a astronomických postupov. Takzvaný atlas El Escorialu pozostávajúci z dvadsiatich jednej rukopisných máp sa dlho priamo spájal s jeho prácou. Novší výskum odlišuje tento atlas od Esquivelovho zachovaného terénneho zápisníka a autorstvo i presný vzťah oboch projektov zostávajú predmetom odbornej diskusie. Spoločne dokladajú úsilie premeniť miestne údaje, merania a staršie mapové podklady na súvislé zobrazenie kráľovstiev.<ref name="CrespoAtlas2014">{{Citácia periodika | priezvisko = Crespo Sanz | meno = Antonio | priezvisko2 = Vicente Maroto | meno2 = María Isabel | titul = Mapping Spain in the Sixteenth Century: The Escorial Atlas and Pedro de Esquivel's Notebook | periodikum = Imago Mundi | ročník = 66 | číslo = 2 | rok = 2014 | strany = 159 – 179 | doi = 10.1080/03085694.2014.902579 | jazyk = angličtina}}</ref> Ďalším spôsobom poznávania krajiny boli ''Relaciones topográficas''. Kráľovské dotazníky rozoslané v rokoch 1575 a 1578 žiadali kastílske mestá a obce o údaje o názve, polohe, dejinách, obyvateľstve, cirkevných stavbách, vodách, plodinách, nerastoch, cestách a miestnych privilégiách. Odpovede zostavovali obecní predstavitelia s pomocou starších obyvateľov a pisárov. Na rozdiel od amerických ''Relaciones Geográficas'', spracovaných v predchádzajúcej kapitole, sa tento súbor týkal predovšetkým obcí v strednom Španielsku. Materiál poskytoval dvoru správne informácie a zároveň zachoval miestne podania, názvoslovie a opis hospodárstva.<ref name="KaganCityscape1986">{{Citácia periodika | priezvisko = Kagan | meno = Richard L. | titul = Philip II and the Art of the Cityscape | url = https://archive.org/details/sim_journal-of-interdisciplinary-history_summer-1986_17_1/page/n138 | periodikum = Journal of Interdisciplinary History | ročník = 17 | číslo = 1 | rok = 1986 | strany = 115 – 135 | doi = 10.2307/204127 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="CrespoAtlas2014"/> Filip roku 1561 poveril flámskeho kresliara [[Anton van den Wyngaerde|Antona van den Wyngaerdeho]], aby zobrazoval mestá jeho kráľovstiev. Wyngaerde v nasledujúcom desaťročí precestoval veľkú časť Španielska a vytvoril desiatky panoramatických pohľadov. Pracoval z terénnych skíc, vyhľadával vyvýšené stanoviská a spájal pozorované detaily s usporiadaním, ktoré umožnilo čitateľne predstaviť ulice, hradby, kostoly, paláce, rieky a okolitú krajinu. Veduty slúžili ako vizuálny súpis miest i ako obraz územia pod panovníkovou mocou; mnohé zostali v kresbovej podobe a neboli určené na širokú tlačenú distribúciu.<ref name="KaganCityscape1986"/><ref name="KaganCities1989">{{Citácia knihy | priezvisko = Kagan | meno = Richard L. | titul = Spanish Cities of the Golden Age: The Views of Anton van den Wyngaerde | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1989 | isbn = 978-0-520-05610-7 | jazyk = angličtina}}</ref> Architektúra poskytovala priestor na uplatnenie matematických a mechanických poznatkov. Herrera navrhoval zdvíhacie zariadenia, ktoré uľahčovali dopravu kameňa pri veľkých stavbách, a svoje vysvetlenia sprevádzal geometrickými nákresmi. Vodné diela v Aranjueze vyžadovali meranie spádu, stavbu hrádzí, kanálov a čerpacích mechanizmov. Opevnenia a prístavy zamestnávali inžinierov poznajúcich balistiku, zemné práce a pôsobenie vody. Dvor zhromažďoval ich správy a výkresy, porovnával návrhy s nákladmi a využíval skúsenosti získané na staveniskách v Španielsku, Taliansku, Nizozemsku a Portugalsku.<ref name="GoodmanScience1983"/><ref name="FernandezArchitecture2021"/> === Povaha a dosah kráľovského patronátu === Filip určoval hlavné zámery, schvaľoval nákladné objednávky a venoval pozornosť plánom aj inventárom. Kultúrny život monarchie vytvárala široká sieť objednávateľov. Kráľovné a infantky, kniežatá, vysoká šľachta, biskupi, kapituly, rehoľné rády, mestské rady a obchodníci zamestnávali vlastných umelcov a často sprostredkovali dvoru nové diela. Tvorcovia sa pohybovali medzi týmito patrónmi a kombinovali kráľovské zákazky s cirkevnou či súkromnou prácou. Aj pri El Escoriale vznikali rozhodnutia rokovaním medzi kráľom, architektmi, mníchmi, teológmi, správcami a umelcami.<ref name="ChecaMecenas1992"/><ref name="MulcahyPatron2004"/> Objednávka podliehala rozpočtu, zmluve a kontrole. Náčrt alebo model mohol byť prijatý, zmenený či nahradený; dodané obrazy sa presúvali na iné miesto a po smrti umelca sa zákazka rozdelila medzi jeho nástupcov. Kráľov vkus podporoval najmä zrozumiteľné náboženské rozprávanie, dôstojný portrét, kvalitné remeselné spracovanie a architektúru založenú na jasnom poriadku. Súčasne vlastnil Boschove mnohoznačné triptychy a Tizianove zmyslové mytologické plátna. Rozmiestnenie diel podľa prístupnosti priestoru umožňovalo vedľa seba existovať liturgickému obrazu, dynastickej reprezentácii, humanistickej alegórii aj súkromnému zberateľstvu.<ref name="MulcahyPatron2004"/><ref name="KamenEscorial2010"/> Kráľovské projekty čelili oneskoreným platbám, nedostatku materiálu, úmrtiam tvorcov a sporom o kvalitu. Dlhé trasy medzi Madridom, Talianskom a Nizozemskom predlžovali schvaľovanie i dopravu a vojnové výdavky obmedzovali dostupné prostriedky. Výsledkom štyroch desaťročí objednávok bola sústava sídel, zbierok a odborných pracovísk s El Escorialom ako hlavným centrom. Filipov dvor popri správnej a ceremoniálnej funkcii sústreďoval veľkú časť kultúrneho patronátu monarchie. Umenie, učenosť a technické poznanie slúžili liturgii, dynastickej pamäti, reprezentácii katolíckeho panovníka i praktickému chodu dvora a správy.<ref name="ChecaMecenas1992"/><ref name="GoodmanScience1983"/><ref name="FernandezArchitecture2021"/> == Manželky Filipa II. == <gallery> Súbor:Maria Manuela de Portugal.jpg|Mária Portugalská Súbor:MaryTudorbyHansHolbein.jpg|Mária Tudorová Súbor:Elisabeth de Valois8.jpeg|Alžbeta Valois Súbor:Alonso Sánchez Coello 003b.jpg|Anna Habsburská </gallery> == Manželstvá a deti == 1/ [[15. november]] [[1543]] ∞ princezná [[Mária Portugalská (1527)|Mária Portugalská]] (* [[1527]] – † [[154]]5), dcéra portugalského kráľa [[Ján III. (Portugalsko)|Jána III.]] a [[Katarína Habsburská (1507 – 1578)|Kataríny Habsburskej]] * [[Don Carlos|Karol (Don Carlos]]) (* [[8. júl]] [[1545]] – † [[24. júl]] [[1568]]) 2/ [[25. júl]] [[1554]] ∞ anglická kráľovná [[Mária I. (Anglicko)|Mária I.]] (* [[1516]] – † [[1558]]), dcéra [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]] a [[Katarína Aragónska|Kataríny Aragónskej]] 3/ [[2. február]] [[1560]] ∞ princezná [[Alžbeta Valois|Alžbeta z Valois]] (* [[1545]] – † [[1568]]), dcéra francúzskeho kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] a [[Katarína Medicejská|Kataríny Medicejskej]] * [[Izabela Klára Španielska|Izabela Klára]] (* [[12. august]] [[1566]] – † [[1. december]] [[1633]]) ∞ [[1599]] arcivojvoda [[Albrecht Habsburský (1559 – 1621)|Albrecht VII. Habsburský]] * [[Katarína Michaela Španielska|Katarína Michaela]] (* [[10. október]] [[1567]] – † [[6. november]] [[1597]]) ∞ [[1585]] vojvoda [[Karol Emanuel I.]] Savojský 4/ [[12. september]] [[1570]] ∞ [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]] (* [[1549]] – † [[1580]]), dcéra cisára [[Maximilián II. Habsburský|Maximiliána II.]] a [[Mária Španielska|Márie Španielskej]] * Ferdinand (* [[4. december]] [[1571]] – † [[18. október]] [[1578]]) * Karol (Carlos) Laurentius (* [[12. august]] [[1573]] – † [[30. jún]] [[1575]]) * Diego (* [[12. júl]] [[1575]] – † [[21. november]] [[1582]]) * Filip (* [[14. apríl]] [[1578]] – † [[31. marec]] [[1621]]), ako [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] španielsky kráľ ∞ [[Margaréta Habsburská (1584)|Margaréta Habsburská]], dcéra [[Karol Štajerský|Karola Štajerského]] a [[Mária Anna Bavorská (1551 – 1608)|Márie Anny Bavorskej]] * Mária (* [[14. február]] [[1580]] – † [[5. august]] [[1583]]) == Rodokmeň Filipa II. == {{Rodokmeň predkov |1 = '''Filip II.''' |2 = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |3 = [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabela Portugalská]] |4 = [[Filip I. (Kastília)|Filip I. Habsburský]] |5 = [[Jana (Kastília)|Jana Kastílska]] |6 = [[Manuel I. (Portugalsko)|Manuel I.]] |7 = [[Mária Aragónska (1482 – 1517)|Mária Aragónska]] |8 = [[Maximilián I. Habsburský]] |9 = [[Mária Burgundská]] |10 = [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II. Aragónsky]] |11 = [[Izabela I. (Kastília)|Izabela I. Kastílska]] |12 = [[Ferdinand Portugalský (1433 – 1470)|Ferdinand Portugalský]] |13 = [[Beatrica Portugalská (1430 – 1506)|Beatrica Portugalská]] |14 = [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II. Aragónsky]] |15 = [[Izabela I. (Kastília)|Izabela I. Kastílska]] |16 = [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrich III.]] |17 = [[Eleonóra Portugalská]] |18 = [[Karol Smelý]] |19 = [[Izabela Bourbonská (1437)|Izabela Bourbonská]] |20 = [[Ján II. (Aragónsko)|Ján II. Aragónsky]] |21 = [[Jana Enríquezová]] |22 = [[Ján II. (Kastília)|Ján II. Kastílsky]] |23 = [[Izabela Portugalská (1428 – 1496)|Izabela Portugalská]] |24 = |25 = |26 = |27 = |28 = [[Ján II. (Aragónsko)|Ján II. Aragónsky]] |29 = [[Jana Enríquezová]] |30 = [[Ján II. (Kastília)|Ján II. Kastílsky]] |31 = [[Izabela Portugalská (1428 – 1496)|Izabela Portugalská]] }} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[El Español de la Historia]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Philip II of Spain}} {{Manželky a manželia panovníkov Anglicka, Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva}} {{Princovia a princezné z Astúrie}} {{Španielski králi a kráľovné}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Králi Španielska]] [[Kategória:Králi Portugalska]] [[Kategória:Neapolskí králi]] [[Kategória:Sicílski králi]] [[Kategória:Následníci trónu]] [[Kategória:Katolícki panovníci]] [[Kategória:Španielski Habsburgovci]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Osobnosti francúzskych náboženských vojen]] [[Kategória:Pochovaní v kláštore El Escorial]] e24dwgt7j9idvfuk9vcqhzro46hqa5f 0 261455 8382525 7203025 2026-10-10T19:05:58Z Spider 001757 142600 typografia, /* Iné projekty */ Wikislovník 8382525 wikitext text/x-wiki '''Podmienka''' alebo zastarano '''vymienka''' môže byť: * všeobecne: nevyhnutný predpoklad, požiadavka * vo filozofii: pozri [[podmienka (filozofia)]] * v matematickej logike: pozri [[podmienka (logika)]] * v práve: dohoda, ktorou sa právny úkon robí závislým od skutočnosti, o ktorej sa nevie, či nastane, pozri [[podmienka (právo)]] '''Podmienka''' v práve môže byť aj skrátené označenie pre: * tzv. [[podmienečné odsúdenie]], t.j. konkrétne: ** [[podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody]] (=[[podmienečný trest odňatia slobody]]) alebo [[podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom]] (§ 49 a nasl. a § 119 zákona č. 300/2005 Z. z.) ** [[podmienečný odklad výkonu peňažného trestu]] (§ 115 zákona č. 300/2005 Z. z.) * [[podmienečný odklad výkonu disciplinárneho trestu]] (§ 59g zákona č. 475/2005 Z. z.) * [[podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody]] (= [[podmienečné prepustenie]]) (§ 66 a nasl. zákona č. 300/2005 Z. z.) * [[podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu]] (4. diel zákona č. 300/2005 Z. z.) * [[podmienečné zastavenie trestného stíhania]] alebo [[podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného]] (§ 216 a nasl. zákona č. 301/2005 Z. z.) '''Podmienky''' sú [[situácia]], [[okolnosti]]. == Iné projekty == {{projekt|q=Podmienka|wikt=podmienka|wikt_štítok=podmienka}} {{Rozlišovacia stránka}} iqsn6o28rbdmjudb33xs33htsrcvqgr 0 267971 8382521 3006500 2026-10-10T19:00:59Z Spider 001757 142600 typografia, /* Iné projekty */ Wikislovník 8382521 wikitext text/x-wiki '''Základ''' môže byť: * v stavebníctve: [[základy (stavba)]] * spodná vrstva, na ktorú je niečo navrstvené * najdôležitejšia časť, [[podstata]], [[jadro]], pozri aj [[základ (filozofia)]] * [[východisko]], [[podklad]] * zriedkavo: [[dôvod]] == Iné projekty == {{projekt|q=Základ|wikt=základ|wikt_štítok=základ}} {{Rozlišovacia stránka}} tpp99hta6mtdtd93akhgx3r2f9our8u 0 274840 8382612 8306131 2026-10-10T23:51:20Z NoJin 90624 portrét 8382612 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Marcella Molnárová | Obrázok = Marcela Molnárová (2026).jpg | Popis obrázku = Marcela Molnárová (2026) | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{Dnv|1965|8|20}} | Miesto narodenia = Bánovce nad Bebravou | Dátum úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|pop]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák|speváčka]], | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = {{url|marcellamolnarova.com}} }} '''Marcela Molnárová''' (* [[20. august]] [[1965]])<ref>korzar.sk: [http://kosice.korzar.sme.sk/c/4457257/spevacka-moderatorka-a-herecka-marcella-molnarova-okrem-spievania-velmi-rada-cestuje-a-fotografuje.html Speváčka, moderátorka a herečka Marcella Molnárová...]</ref><ref name=nar>''stranasos.sk:'' [http://stranasos.sk/?page_id=11 Dokumenty týkajúce sa strany – Kandidátna listina] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120109171322/http://stranasos.sk/?page_id=11 |date=2012-01-09 }}</ref> je slovenská [[spevák|speváčka]] a [[moderátor (povolanie)|moderátorka]]. == Diskografia == * [[1993]] ''Srdcová lúpež'' - H&V Jumbo records <small>JR 0062311</small>, MC, CD * [[1994]] ''Vianočné koledy'' - Marcela Molnárová, [[Dalibor Jenis]], detský zbor Slniečko - Popkodex, CD * [[1996]] ''Muzikály a melódie'' - Popkodex, CD * [[1999]] ''Láska'' - Warner Music <small>3984-29578-2</small>, CD * [[2003]] ''Motýľ'' - Pyramída <small>RB 0286 2331</small>, [[CD]] * [[2015]] ''Vianoce'' - Marcy Music s.r.o., [[CD]] == Literatúra == * Marcella Molnárová: ''Hamko Mňamko'', Marcy Music, 2010, ISBN 978-80-970382-9-8 podtitul: ''Riekanky s notami, Rozprávka Bodliakovo'', kniha + CD, ilustrácie:: [[Katarína Slaninková]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://zenskyweb.sk/index.php/clanky/1325/112/Marcella-Molnarova-napisala-knihu |dátum prístupu=2010-11-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110227124957/http://zenskyweb.sk/index.php/clanky/1325/112/Marcella-Molnarova-napisala-knihu |dátum archivácie=2011-02-27 }}</ref> * Marcella Molnárová: ''Zúbková víla Zublinka'', Marcy Music, 2015, ISBN 978-80-971995-0-0, kniha a samostatné CD Zúbková víla Zublinka, ktorú naspievala Sophia Laura Molnárová, ilustrácie:: [[Barbora Brodzianska]] Mimoumelecká činnosť Marcela Molnárová sa [[Angažovanie|angažovala]] v [[Politika|politike]], keď v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|parlamentných voľbách 2012]] [[Kandidát (House)|kandidovala]] zo 146. miesta za [[Strana občanov Slovenska|Stranu občanov Slovenska]].<ref name=nar></ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://marcellamolnarova.com/ Oficiálna stránka - http://marcellamolnarova.com] * [http://www.czsk.net/dotyky/11_2002/molnarova.html Skok do veľkého sveta - czsk.net] {{biografický výhonok}} {{hudobný výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Molnárová, Marcela}} [[Kategória:Slovenské popové speváčky]] 581kwckihxqqsifpcdqteyc9y9c7tgp 0 274851 8382494 8244712 2026-10-10T18:05:58Z ~2026-54498-84 307739 /* */ 8382494 wikitext text/x-wiki ### ❤️ Tobias Žiga ĽV a Ľubo Virág – príbeh, ktorý zostane v mojom srdci 🕊️🎤 Sú ľudia, ktorí v nás zanechajú stopu, na ktorú sa nedá zabudnúť. Pre mňa je jedným z takýchto ľudí pán Ľubo Virág, človek, ktorého som si nesmierne vážil a ktorého hudba ma dodnes sprevádza na mojej vlastnej hudobnej ceste. Ako Tobias Žiga ĽV mám k jeho piesňam osobitný vzťah. Nie sú pre mňa iba melódiami, ktoré spievam. Každá z nich vo mne prebúdza spomienky, úctu a obdiv k človeku, ktorý svojím hlasom dokázal osloviť toľko ľudí. Veľmi si vážim aj jeden osobitný príbeh. Pán Ľubo Virág mi sľúbil CD. Žiaľ, osud zariadil, že mi ho už nemohol odovzdať osobne. Jeho manželka Robina však na tento sľub nezabudla a splnila ho za neho. ❤️ Na toto gesto nikdy nezabudnem, pretože pre mňa znamená oveľa viac než len splnený sľub. Je to krásna spomienka, ktorá ma bude sprevádzať po celý život. Mám aj jeho šál, ktorý mi pripomína eleganciu veľkých spevákov, ako bol Luciano Pavarotti. Keď sa naň pozriem, spomeniem si na pána Ľuba a na to, ako veľmi ma jeho osobnosť a hudba inšpirovali. Je to pre mňa vzácna pamiatka, ktorú si uchovávam s úctou a ktorá má v mojom srdci svoje osobitné miesto. 🕊️ Nechcem byť druhým Ľubom Virágom. Chcem byť Tobiasom Žigom, ktorý si váži svoj hudobný vzor a chce jeho piesne spievať s citom, pokorou a úctou. Mojím snom je, aby jeho hudba znela ďalej a aby na jeho meno ľudia nezabudli. Pán Ľubo, škoda, že Vám už nemôžem osobne poďakovať. Keby som mal tú možnosť, povedal by som Vám, že Vaše piesne pre mňa znamenajú viac, než dokážem opísať slovami. A Robine patrí moje úprimné poďakovanie za to, že zachovala jeho sľub a umožnila mi mať ďalšiu krásnu spomienku na človeka, ktorého si budem vždy vážiť. 🕊️ Niektoré hlasy utíchnu, ale ich piesne znejú ďalej. Niektorí ľudia odídu, ale to, čo v nás zanechali, zostáva. S úctou a láskou k hudbe, Tobias Žiga ĽV 🎤❤️🌹 == Život == Narodil sa v roku [[1955]] v [[Pata|Pate]], neskôr žil v susednej [[Šintava|Šintave]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Endelová|meno=Zuzana|titul=Šintava v metamorfózach času|vydavateľ=Obecný úrad Šintava|miesto=Šintava|rok=2014|isbn=978-80-971702-2-6|strany=41}}</ref> a [[Šoporňa|Šoporni]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Andruška|meno=Peter|titul=Noémi|vydavateľ=Vydavateľstvo KT|miesto=Komárno|rok=2020|isbn=978-80-8056-752-1|strany=87}}</ref> Vyrastal u babky. Od mladosti sa začal venovať hudbe, no profesionálne ju neštudoval. Pôvodne hral na base a bicích a stal sa jedným zo zakladajúcich členov patianskej skupiny [[Zenit (hudobná skupina)|Zenit]] ([[1977]]). Po odchode zo skupiny sa začal venovať rómskej hudbe ako sólista.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ROMEA | titul = Spevák Ľubo Virág: Mohol som byť ďalej, ako som | url = https://romea.cz/cz/zahranici/spevak-ubo-virag-mohol-som-byt-dalej-ako-som | vydavateľ = romea.cz | dátum vydania = 2012-01-31 | dátum prístupu = 2024-10-11 }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Pod hlavičkou umeleckej agentúry Slovkoncert pôsobil v [[Nemecko|Nemecku]], [[Bulharsko|Bulharsku]] a [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V zahraničí pôsobil celkovo 8 rokov.<ref name=":1" /> Oženil sa v sedemnástich rokoch. Aby zabezpečil rodinu, pracoval povedľa spievania aj na rôznych pozíciách. V zahraničí pracoval ako pomocník v kuchyni, neskôr na Slovensku v [[Sereď|seredskej]] Niklovke, ako buldozerista či natierač fasád. Neskôr začal podnikať v preprave a sám jazdil po Európe na kamióne.<ref name=":0" /> Ako hudobník spolupracoval s viacerými významnými českými a slovenskými hudobníkmi, vrátane [[Karel Gott|Karla Gotta]]. Ako sólista účinkoval v orchestroch Big band Radio Bratislava, Fantasy orchestre, Čarovné a Diabolské husle.<ref name=":0" /> Zomrel [[10. október|10. októbra]] [[2024]]. Pochovaný bol [[15. október|15. októbra]] v [[Šintava|Šintave]]. == Diskografia == * [[1997]]: ''Pre Michaelu'' - Monitor EMI <small>mc 7243 8 59423 4 1</small>, MC * [[1999]]: ''Načo pôjdem domov'' - RB - Rádio Bratislava <small>RB 0189-2731</small>, CD * [[2000]]: ''Párty'' - Rádio Bratislava * [[2001]]: ''Idem domov - Ľubo Virág a [[Jana Kocianová]] - Fantasy orchestra Ladislava Riga'' - MSP Records, CD * [[2002]]: ''Fantastica Italiana - Ľubo Virág a [[Mária Eliášová]]'' - MSP Records, CD * [[2004]]: ''Najkrajšie rómske piesne'' - BMG Czech Republic, MC, CD <ref>[https://www.discogs.com/Ľubo-Virág-Najkrajšie-Rómske-Piesne/release/4749854 Najkrajšie rómske piesne - discogs.com]</ref> * [[2008]]: ''V.I.P. GIPSY'' - Universal Music <small>EAN 0602517658011</small>, CD (Ľubo Virág, [[Marco Pillo]], [[Laszlo Molnar]], [[Sándor Ürmös]], [[Ivan Herák]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=V.I.P. Gipsy vydala debutový album, tasr, supermusic.sk |url=http://www.supermusic.sk/sprava.php?idspravy=152540, |dátum prístupu=2018-09-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190916002126/https://www.supermusic.sk/sprava.php?idspravy=152540, |dátum archivácie=2019-09-16 }}</ref> * [[2009]]: ''Ľubo Virág a V.I.P. Gipsy - The Very Best of Gold'' - DV Konkert ,CD * [[2013]]: ''Mamin spev'' - Československá Muzika, 2CD, DVD * [[2013]]: ''Muškáty v oknách'' - Československá Muzika, 4CD, 2DVD * [[2013]]: ''Celý život hral som v noci'' - LV records, CD === Spolupráca na albumoch === * [[1994]]: ''Repete Gala 2'' - ENA Records, MC, CD, 18. „Primášovo srdce“ * [[1999]]: ''Ambrelo a jeho hostia - Ambrelo, hudobná skupina nevidiacich'' - WV, Vydavateľstvo Štefana Wimmera <small>WV 0030 2331</small>, 07. „Erika“ - [[Marián Bango]], Ľubo Virág, 11. „Joj Romale“ - [[Marián Bango]], [[Milan Ištvanec]], Ľubo Virág; hudobná réžia, mixáž, aranžmány, syntetizér * [[2003]]: ''Chalupárium'' - MSP Records, CD - 02. „Paprika pór, aj sveta pól“ - Ľubo Virág a [[Jana Kocianová]], 04. „Nie som ja už ten, ktorý som býval (Nem vagyok én már az, aki voltam)“ * [[2004]]: ''Sólisti orchestra - [[Zlaté husle]]'', CD, 05. „Cigánske piesne“ - Ľubo Virág a Martin Čorej * [[2014]]: ''Všetko je inak - Juraj Zaujec'' - Opus, CD, 06. „Mama mi verí“ - Juraj Zaujec ft Tomáš Gajlík, Ľubo Virág == Piesne == {{hlavný článok|Zoznam piesní Ľuba Virága}} == Filmografia == * [[2017]]: ''Kobieta'' ....mafiánsky boss, réžia, námet: Pierre Fabo, scenár: Pierre Fabo, Mário Puzder, produkcia: Lexis Production <ref>[https://medialnavychova.sk/studenti-fmk-nakrutili-film-kobieta/ Študenti FMK nakrútili film Kobieta, medialnavychova.sk]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Študentský krátkometrážny film Kobieta, aetter.sk |url=https://www.aetter.sk/studentsky-kratkometrazny-film-kobieta/ |dátum prístupu=2018-09-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180926205552/https://www.aetter.sk/studentsky-kratkometrazny-film-kobieta/ |dátum archivácie=2018-09-26 }}</ref><ref>[http://www.mediawatch.dog/studenti-fakulty-masmedialnej-komunikacie-nakrutili-film-kobieta/, Študenti Fakulty masmediálnej komunikácie nakrútili film Kobieta]{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Referencie == {{referencie}} {{DEFAULTSORT:Virág, Ľubo}} [[Kategória:Osobnosti z Paty]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví basgitaristi]] [[Kategória:Slovenskí popoví bubeníci]] [[Kategória:Slovenskí popoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí popoví klávesisti]] [[Kategória:Slovenskí kontrabasisti]] [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Predstavitelia rómskej hudby]] [[Kategória:Slovenské osobnosti rómskeho pôvodu]] d7a45bepnrvlkqpadtp1v84la2hszen 8382495 8382494 2026-10-10T18:06:16Z Pristome 283432 Revízia InternetArchiveBot používateľa [[Special:Contributions/~2026-54498-84|~2026-54498-84]] ([[User talk:~2026-54498-84|diskusia]]) bola vrátená 8382495 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ľubo Virág | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = Ľubomír Virág | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[20. november]] [[1955]] | Miesto narodenia = [[Pata]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2024|10|10|1955|11|20}} | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Šoporňa]] | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[rómska hudba]], [[rom-pop]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]], [[hudobník]], [[hudobný skladateľ|skladateľ]], [[textár]] | Hrá na nástroje = [[Basová gitara|basgitara]], [[Bicí nástroj|bicie]], [[gitara]], [[kontrabas]], [[Klávesový nástroj|klávesy]] | Typ hlasu = [[barytón]], [[basbarytón]] | Súvisiace články = [[Zenit (hudobná skupina)|Zenit]], [[Čarovné husle]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Monitor EMI<br>RB - Rádio Bratislava<br>MSP Records<br>BMG Czech Republic<br>Universal Music<br>Československá<br>LV records Muzika | Webstránka = |Portál 1=Slovensko}} '''Ľubo Virág''' (vlastným menom: '''Ľubomír Virág'''<ref>{{Citácia periodika | titul = V Banskej Bystrici ožilo rómske slnko... | periodikum = Romano ľil: nezávislé kultúrno-spoločenské noviny Rómov na Slovensku | dátum = 2003 | ročník = 13 | číslo = 587{{--}}590 | strany = 14 | issn = 1338-3027 }} </ref>; * [[20. november]] [[1955]], [[Pata]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenský Pavarotti | url = http://www.seredonline.sk/clanky/slovensky-pavarotti-1/ | dátum prístupu = 2015-06-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304103925/http://www.seredonline.sk/clanky/slovensky-pavarotti-1/ | dátum archivácie = 2016-03-04 }} </ref>{{--}}† [[10. október]] [[2024]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [[Facebook]] | kapitola zborník = TV Romana | url = https://www.facebook.com/TvRomana/posts/pfbid026W7ci7MnxiQywJLj5r7LXZHMEbAvK5sDdKqszJDEC6uMPUawz2XVXZJVJapkSTLCl | dátum prístupu = 2024-10-11 }} </ref>) bol slovenský [[spevák]], [[hudobník]], [[hudobný skladateľ|skladateľ]] a [[textár]] [[Rómovia|rómskeho pôvodu]]. Venoval sa [[Populárna hudba|popu]] (a [[rom-pop]]u).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Móži | meno = Štefan | titul = Rómska hudba na Slovensku | vydavateľ = Štátna vedecká knižnica | miesto = Prešov | rok = 2014 | isbn = 978-80-89614-12-7 | strany = 21 | priezvisko2 = Godlová | meno2 = Erika }} </ref> Spieval [[barytón]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Petrovičová|meno=Marica|titul=Ľubo Virág z Paty (galantský okres) si zaspieval s Karlom Gottom, aj s Chrisom Normanom zo Smokie (rozhovor)|periodikum=Galantský a Šaliansky žurnál|dátum=2002|ročník=6|číslo=12|strany=5|issn=1339-1933}}</ref> Bol zakladajúcim členom skupiny [[Zenit (hudobná skupina)|Zenit]]<ref>[https://web.archive.org/web/20090312022709/http://ozene.zoznam.sk/cl/11246/102560/Zomrel-mi-v-naruci Zomrel mi v náručí - ozene.sk]</ref> a [[Čarovné husle]], neskôr vystupoval sólovo. == Život == Narodil sa v roku [[1955]] v [[Pata|Pate]], neskôr žil v susednej [[Šintava|Šintave]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Endelová|meno=Zuzana|titul=Šintava v metamorfózach času|vydavateľ=Obecný úrad Šintava|miesto=Šintava|rok=2014|isbn=978-80-971702-2-6|strany=41}}</ref> a [[Šoporňa|Šoporni]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Andruška|meno=Peter|titul=Noémi|vydavateľ=Vydavateľstvo KT|miesto=Komárno|rok=2020|isbn=978-80-8056-752-1|strany=87}}</ref> Vyrastal u babky. Od mladosti sa začal venovať hudbe, no profesionálne ju neštudoval. Pôvodne hral na base a bicích a stal sa jedným zo zakladajúcich členov patianskej skupiny [[Zenit (hudobná skupina)|Zenit]] ([[1977]]). Po odchode zo skupiny sa začal venovať rómskej hudbe ako sólista.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ROMEA | titul = Spevák Ľubo Virág: Mohol som byť ďalej, ako som | url = https://romea.cz/cz/zahranici/spevak-ubo-virag-mohol-som-byt-dalej-ako-som | vydavateľ = romea.cz | dátum vydania = 2012-01-31 | dátum prístupu = 2024-10-11 }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Pod hlavičkou umeleckej agentúry Slovkoncert pôsobil v [[Nemecko|Nemecku]], [[Bulharsko|Bulharsku]] a [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V zahraničí pôsobil celkovo 8 rokov.<ref name=":1" /> Oženil sa v sedemnástich rokoch. Aby zabezpečil rodinu, pracoval povedľa spievania aj na rôznych pozíciách. V zahraničí pracoval ako pomocník v kuchyni, neskôr na Slovensku v [[Sereď|seredskej]] Niklovke, ako buldozerista či natierač fasád. Neskôr začal podnikať v preprave a sám jazdil po Európe na kamióne.<ref name=":0" /> Ako hudobník spolupracoval s viacerými významnými českými a slovenskými hudobníkmi, vrátane [[Karel Gott|Karla Gotta]]. Ako sólista účinkoval v orchestroch Big band Radio Bratislava, Fantasy orchestre, Čarovné a Diabolské husle.<ref name=":0" /> Zomrel [[10. október|10. októbra]] [[2024]]. Pochovaný bol [[15. október|15. októbra]] v [[Šintava|Šintave]]. == Diskografia == * [[1997]]: ''Pre Michaelu'' - Monitor EMI <small>mc 7243 8 59423 4 1</small>, MC * [[1999]]: ''Načo pôjdem domov'' - RB - Rádio Bratislava <small>RB 0189-2731</small>, CD * [[2000]]: ''Párty'' - Rádio Bratislava * [[2001]]: ''Idem domov - Ľubo Virág a [[Jana Kocianová]] - Fantasy orchestra Ladislava Riga'' - MSP Records, CD * [[2002]]: ''Fantastica Italiana - Ľubo Virág a [[Mária Eliášová]]'' - MSP Records, CD * [[2004]]: ''Najkrajšie rómske piesne'' - BMG Czech Republic, MC, CD <ref>[https://www.discogs.com/Ľubo-Virág-Najkrajšie-Rómske-Piesne/release/4749854 Najkrajšie rómske piesne - discogs.com]</ref> * [[2008]]: ''V.I.P. GIPSY'' - Universal Music <small>EAN 0602517658011</small>, CD (Ľubo Virág, [[Marco Pillo]], [[Laszlo Molnar]], [[Sándor Ürmös]], [[Ivan Herák]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=V.I.P. Gipsy vydala debutový album, tasr, supermusic.sk |url=http://www.supermusic.sk/sprava.php?idspravy=152540, |dátum prístupu=2018-09-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190916002126/https://www.supermusic.sk/sprava.php?idspravy=152540, |dátum archivácie=2019-09-16 }}</ref> * [[2009]]: ''Ľubo Virág a V.I.P. Gipsy - The Very Best of Gold'' - DV Konkert ,CD * [[2013]]: ''Mamin spev'' - Československá Muzika, 2CD, DVD * [[2013]]: ''Muškáty v oknách'' - Československá Muzika, 4CD, 2DVD * [[2013]]: ''Celý život hral som v noci'' - LV records, CD === Spolupráca na albumoch === * [[1994]]: ''Repete Gala 2'' - ENA Records, MC, CD, 18. „Primášovo srdce“ * [[1999]]: ''Ambrelo a jeho hostia - Ambrelo, hudobná skupina nevidiacich'' - WV, Vydavateľstvo Štefana Wimmera <small>WV 0030 2331</small>, 07. „Erika“ - [[Marián Bango]], Ľubo Virág, 11. „Joj Romale“ - [[Marián Bango]], [[Milan Ištvanec]], Ľubo Virág; hudobná réžia, mixáž, aranžmány, syntetizér * [[2003]]: ''Chalupárium'' - MSP Records, CD - 02. „Paprika pór, aj sveta pól“ - Ľubo Virág a [[Jana Kocianová]], 04. „Nie som ja už ten, ktorý som býval (Nem vagyok én már az, aki voltam)“ * [[2004]]: ''Sólisti orchestra - [[Zlaté husle]]'', CD, 05. „Cigánske piesne“ - Ľubo Virág a Martin Čorej * [[2014]]: ''Všetko je inak - Juraj Zaujec'' - Opus, CD, 06. „Mama mi verí“ - Juraj Zaujec ft Tomáš Gajlík, Ľubo Virág == Piesne == {{hlavný článok|Zoznam piesní Ľuba Virága}} == Filmografia == * [[2017]]: ''Kobieta'' ....mafiánsky boss, réžia, námet: Pierre Fabo, scenár: Pierre Fabo, Mário Puzder, produkcia: Lexis Production <ref>[https://medialnavychova.sk/studenti-fmk-nakrutili-film-kobieta/ Študenti FMK nakrútili film Kobieta, medialnavychova.sk]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Študentský krátkometrážny film Kobieta, aetter.sk |url=https://www.aetter.sk/studentsky-kratkometrazny-film-kobieta/ |dátum prístupu=2018-09-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180926205552/https://www.aetter.sk/studentsky-kratkometrazny-film-kobieta/ |dátum archivácie=2018-09-26 }}</ref><ref>[http://www.mediawatch.dog/studenti-fakulty-masmedialnej-komunikacie-nakrutili-film-kobieta/, Študenti Fakulty masmediálnej komunikácie nakrútili film Kobieta]{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Referencie == {{referencie}} {{DEFAULTSORT:Virág, Ľubo}} [[Kategória:Osobnosti z Paty]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví basgitaristi]] [[Kategória:Slovenskí popoví bubeníci]] [[Kategória:Slovenskí popoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí popoví klávesisti]] [[Kategória:Slovenskí kontrabasisti]] [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Predstavitelia rómskej hudby]] [[Kategória:Slovenské osobnosti rómskeho pôvodu]] rwi9hiojwv5dkskko5cfqiq8i8v2aqu 0 281960 8382538 8149496 2026-10-10T19:31:50Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382538 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Emil Skákala |Portrét = |Popis = slovenský krasokorčuliar, rozhodca a funkcionár |Dátum narodenia = [[6. august]] [[1922]] |Miesto narodenia = [[Leopoldov]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1990|7|27|1922|8|6}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] }} [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Emil Skákala''' (* [[6. august]] [[1922]], [[Leopoldov]] – † [[27. júl]] [[1990]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] krasokorčuliar, predseda Krasokorčuliarskeho oddielu [[Slovan Bratislava]], predseda Československého krasokorčuliarskeho zväzu v Prahe, medzinárodný [[rozhodca (šport)|rozhodca]] v tancoch na ľade, zástupca Československa v ISU, [[International Skating Union]], riaditeľ ZARES, Záhradníctvo a rekreačné služby mesta Bratislavy, vládny splnomocnenec pre Wiener [[Internationale Gartenschau]] WIG 1964. == Životopis == Detstvo prežil v [[Leopoldov]]e. Ako desaťročný sa presťahoval do [[Bratislava|Bratislavy]]. Vyštudoval učiteľskú a obchodnú akadémiu. Počas štúdia sa venoval aktívne [[krasokorčuľovanie|krasokorčuľovaniu]]. Najskôr ako pretekár v kategórii jednotlivcov, neskôr v párovej jazde a napokon v tancoch na ľade. Jeho partnerkou bola legendárna [[Hilda Múdra]]. Zúčastnil sa niekoľkých Majstrovstiev Slovenska a ČSSR, získal titul Majster Slovenska a Moravy, Akademických majstrovstiev sveta v Špindlerovom Mlýne a v [[Davos]]e. Po skončení aktívnej činnosti získal kvalifikáciu trénera a rozhodcu prvej triedy. Rozhodoval na Majstrovstvách Európy a Majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní. Viac než 30 rokov pôsobil v zodpovedných funkciách: *Predseda krasokorčuliarskeho oddielu Slovan Bratislava *Predseda Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu *Predseda Československého krasokorčuliarskeho zväzu v Prahe Aj jeho zásluhou vyrástlo v tom čase na [[Slovensko|Slovensku]] mnoho talentovaných a úspešných krasokorčuliarov a trénerov. Patria medzi nich [[Karol Divín]], [[Eva Grožajová]], [[Marian Filc]], [[Júlia Golonková]], [[Liana Drahová]], [[Vlachovská]], [[Bartošievič]], [[Diana Skotnická]] a [[Martin Skotnický]], [[Ondrej Nepela]], Miroslav Šoška a [[Jozef Sabovčík]]. Popri zamestnaní študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, ktorú úspešne ukončil v roku [[1950]]. Nastúpil do ZARESu ako plánovač. Roku [[1952]] sa stal riaditeľom ZARESu. Tu pôsobil 3 desiatky rokov, až kým roku [[1982]] neodišiel do dôchodku. V období jeho riaditeľovania bola Bratislava kvitnúcou oázou najmä na jar, keď na námestiach a uliciach rozkvitlo státisíce tulipánov. Bol zakladateľom medzinárodnej kvetinovej výstavy [[Flóra Bratislava]]. Bol iniciátorom mnohých krasokorčuliarskych súťaží, ako napr. Veľká cena SNP, Veľká cena Bratislavy, ľadovej revue To je moja melódia a Poďte s nami. V tomto období boli častými hosťami Bratislavy ľadové revue [[Wiener Eisrevue]] a [[Holiday on Ice]]. == Ocenenia == *''Zlatý odznak ISU'' *''Vyznamenanie za zásluhy o výstavbu'' *''Rad práce'' *''Čestný občan mesta Leopoldov in memoriam'' == Externé odkazy == * [https://ep.edu.sk/Lists/Calendar/DispForm.aspx?ID=247 Historický kalendár: Emil Skákala]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [https://web.archive.org/web/20120610233447/http://www.kraso.sk/o-nas/ss/ História Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu] * [http://www.bratislavskenoviny.sk/6313/bratislava-kedysi/bratislavske-vino/36-mesto-bratislava-malo-aj-vlastne-vinice-a-vino- Bratislavské Noviny: 36. Mesto Bratislava malo aj vlastné vinice a víno] * [http://www.bratislavskenoviny.sk/12867/kultura/je-tu-opat-vystava-kvetin-flora-bratislava Bratislavské Noviny: Je tu opäť výstava kvetín Flóra Bratislava] * [http://sport.pravda.sk/v-krasokorculiarskom-zvaze-nastal-palacovy-prevrat-sefkou-je-hrachovcova-1ui-/sk_rsport.asp?c=A090526_201355_sk_rsport_p41 Pravda: V krasokorčuliarskom zväze nastal palácový prevrat, šéfkou je Hrachovcová] * [http://mesto.sk/prispevky_velke/nitra/pred31rocnikom818240160.phtml Mesto Nitra: Pred 31. ročníkom]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.sme.sk/c/8093/bratislava-sa-po-dvadsiatich-osmich-rokoch-opat-zaskvela.html SME: Bratislava sa po dvadsiatich ôsmich rokoch opäť zaskvela] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Skákala, Emil}} [[Kategória:Slovenskí krasokorčuliarski tréneri]] [[Kategória:Česko-slovenskí krasokorčuliarski tréneri]] [[Kategória:Osobnosti z Leopoldova]] me6k3kljlz3ag9gnnafqx9ftcgzyrbh 0 286242 8382586 8381814 2026-10-10T21:00:04Z ~2026-54491-56 307757 /* Latinskoamerické telenovely */ 8382586 wikitext text/x-wiki {{Na revíziu}} {{Infobox Televízna stanica | názov = Markíza Doma | logo = Markíza Doma (2022).svg | popis = Logo TV Doma od [[10. august]]a [[2022]] | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | oblasť vysielania =Slovensko | vysielací jazyk = [[slovenčina]] | typ = súkromná | riaditeľ = [[Peter Gažík]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Novým generálnym riaditeľom a konateľom TV Markíza sa od 1. septembra 2023 stane Peter Gažík|url=https://tvnoviny.sk/domace/clanok/849137-novym-generalnym-riaditelom-a-konatelom-tv-markiza-sa-od-1-septembra-2023-stane-peter-gazik|vydavateľ=TV Markíza|dátum vydania=2023-07-18|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=sk}}</ref> | premiéra = [[31. august]] [[2009]], [[9:00]] | derniéra = | program = programy pre mladých aktívnych ľudí | motto = | slogan = ''Doma ťa čaká pohoda.<br>Doma ťa čaká láska.'' | formát obrazu = 16:9, 4:3 | príjem = DVB-T, DVB-S, kábloví a IPTV operátori | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = Markíza - Slovakia, spol. s.r.o. ([[Central European Media Enterprises|CME]]) | sesterské stanice = [[TV Markíza|Markíza]]<br>[[Dajto]]<br>[[Markíza KRIMI|Markíza Krimi]]<br>[[Markíza Klasik]]<br>[[Markíza International]] | webstránka = [http://www.markiza.sk/doma www.markiza.sk/doma] | poznámky = }} [[Súbor:Faxx.logo 7 jpg.jpg|náhľad|Sídlo TV Doma v [[Záhorská Bystrica|Záhorskej Bystrici]] v [[Bratislava|Bratislave]]]] '''Doma''' je druhý televízny okruh skupiny [[TV Markíza|Markíza]] programovo zameraný na cieľovú skupinu mladých aktívnych ľudí vo veku 12 – 54 rokov. Doma vysiela [[deň|24 hodín]] denne. V súčasnosti (2025) ju môže prostredníctvom satelitu a IPTV sietí sledovať viac ako 50% z 5,4 miliónového obyvateľstva krajiny. V [[DVB-T]] vysielaní bola Doma súčasťou [[2. multiplex|2. (komerčného) multiplexu]], po niekoľkomesačnej odmlke sa [[19. jún]]a [[2017]] jej vysielanie objavilo vo [[4. multiplex]]e<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Maxa|meno=Filip|autor=|odkaz na autora=|titul=ČT1 a ČT2 Towercom cez anténu spoplatní. Zo základu vyradí aj erotiku|periodikum=Zive.sk|odkaz na periodikum=|url=http://www.zive.sk/clanok/125245/ct1-a-ct2-towercom-cez-antenu-spoplatni-zo-zakladu-vyradi-aj-erotiku|issn=1335-860X|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2017-05-20|dátum prístupu=2017-05-20}}</ref>. V roku [[2014]] bola Doma 4. až 5. najsledovanejšou televíziou na Slovensku so sledovanosťou 4 – 6 %. == Latinskoamerické telenovely == * {{MEX}} [[Cigánky]] (''Gitanas'', vysielané: 5. júna 2017 – 6. október 2017) * {{MEX}} [[Čaro lásky]] (''Sortilegio'', vysielané: 12. apríl 2010 – 16. august 2010, 10. júl 2013 – 13. november 2013) * {{MEX}} [[Čistá láska]] (''Destilando amor'', vysielané: 1. február 2011 – 22. júl 2011, 30. júl 2012 – 14. december 2012) * {{ARG}} [[Divoký anjel]] (''Muñeca brava'', vysielané: 18. júl 2022 – 27. január 2023, 2. máj 2025 - 6. november 2025) * {{COL}}{{USA}} [[Doňa Barbara]] (''Doña Bárbara'', vysielané: 22. október 2010 – 15. júl 2011, 7. január 2014 – 6. august 2014) * {{MEX}} [[Esmeralda]] (''Esmeralda'', vysielané: 4. december 2017 – 22. marec 2018, 29. jún 2020 – 23. október 2020, 2. február 2026 - 12. máj 2026) * {{MEX}} [[Keď budeš moja]] (''Cuando seas mía'', vysielané: 3. december 2009 – 2. apríl 2010, 13. február 2012 – 14. december 2012, 7. január 2014 – 20. jún 2014, 1. august 2016 – 20. január 2017, 19. marec 2018 – 31. august 2018) * {{MEX}} [[Križovatky lásky]] (''Mi amor sin tiempo'', vysielané: 13. máj 2026 - 7. júl 2026) * {{USA}}{{COL}}{{ESP}} [[Kráľovná juhu (telenovela)|Kráľovná juhu]] (''La reina del sur'', vysielané: 6. júl 2015 – 27. august 2015) * {{COL}} [[La Tormenta: Pokušenie lásky]] (''La Tormenta'', vysielané: 7. jún 2010 – 21. október 2010, 4. jún 2012 – 18. apríl 2013) * {{MEX}} [[Macocha (telenovela)|Macocha]] (''La madrastra'', vysielané: 31. august 2009 – 12. február 2010, 2. apríl 2012 – 14. september 2012) * {{MEX}} [[Medzi láskou a nenávisťou]] (''Entre el amor y el odio'', vysielané: 16. september 2010 – 31. január 2011, 12. marec 2014 – 1. september 2014) * {{COL}}{{USA}} [[Mladí, krásni, skazení]] (''Niños ricos, pobres padres'', vysielané: 30. apríl 2012 – 2. november 2012, 28. júl 2014 – 12. november 2014) * {{MEX}} [[More lásky]] (''Mar de amor'', vysielané: 10. august 2015 – 18. december 2015, 2. máj 2016 – 23. august 2016) * {{COL}} [[Naučím ťa milovať]] (''Te voy a enseñar a querer'', vysielané: 15. február 2010 – 13. august 2010) * {{MEX}} [[Nespútaný anjel]] (''Cuidado con el ángel'', vysielané: 17. august 2010 – 28. júl 2011, 14. november 2013 – 14. máj 2014) * {{MEX}} [[Nezlomná Valentína]] (''Soy tu dueña'', vysielané: 4. január 2016 – 1. apríl 2016, 24. august 2016 – 30. november 2016) * {{USA}} [[Nezvestná (telenovela)|Nezvestná]] (''¿Dónde está Elisa?'', vysielané: 15. máj 2014 – 5. september 2014, 18. máj 2015 – 24. júl 2015) * {{MEX}} [[Osudové stretnutie]] (''Alborada'', vysielané: 31. august 2009 – 1. január 2010) * {{USA}} [[Pravá tvár vášne]] (''El rostro de Analía'', vysielané: 4. január 2010 – 18. november 2010) * {{ARG}} [[Rany z lásky]] (''Sos mi vida'', vysielané: 14. jún 2010 – 2. máj 2011, 10. október 2023 – 26. marec 2024, 5. január 2026 - 12. jún 2026) * {{MEX}} [[Rebeli (seriál)|Rebeli]] (''Rebelde'', vysielané: 31. august 2009 – 14. február 2011, 23. august 2011 – 21. jún 2012 ''(1. séria)'', 31. máj 2013 – 17. január 2014 ''(2. a 3. séria)'' * {{MEX}} [[Rebeli na strednej]] (''Camaleones'', vysielané: 15. február 2011 – 22. august 2011, 20. január 2014 – 25. júl 2014) * {{MEX}} [[Rodinná kliatba]] (''Mi pecado'', vysielané: 8. september 2011 – 16. február 2012, 2. marec 2015 – 15. máj 2015) * {{MEX}} [[Rosalinda]] (''Rosalinda'', vysielané: 15. august 2023 – 9. október 2023, - 7. november 2025 - 16. január 2026) * {{MEX}} [[Sila osudu]] (''La fuerza del destino'', vysielané: 1. jún 2015 – 7. august 2015, 18. február 2016 – 29. apríl 2016) * {{COL}} [[Skrytá vášeň (kolumbijská telenovela)|Skrytá vášeň]] (''Pasión de gavilanes'', vysielané: 31. august 2009 – 2. december 2009, 25. júl 2011 – 9. február 2012, 12. január 2013 – 18. júl 2013, 8. september 2014 – 30. január 2015, 23. január 2017 – 2. jún 2017, 30. január 2023 – 16. jún 2023, 10. september 2024 – 31. január 2025) * {{COL}} [[Skrytá vášeň – Príbeh pokračuje]] (''Pasión de gavilanes'', vysielané: 19. jún 2023 – 14. august 2023, 3. február 2025 – 31. marec 2025) * {{MEX}} [[Súboj vášní]] (''Duelo de pasiones'', vysielané: 5. apríl 2010 – 4. jún 2010) * {{MEX}} [[Teresa (telenovela)|Teresa]] (''Teresa'', vysielané: 22. apríl 2013 – 30. september 2013, 27. júl 2015 – 9. november 2015) * {{MEX}} [[Tri sestry (telenovela)|Tri sestry]] (''Tres veces Ana'', vysielané: 11. september 2017 – 8. december 2017, 11. január 2021 – 9. apríl 2021) * {{USA}} [[Túžba tela]] (''El cuerpo del deseo'', vysielané: 1. marec 2010 – 15. september 2010, 14. august 2013 – 11. marec 2014, 2. apríl 2024 – 9. júl 2024, 9. júl 2026 – 14. október 2026) * {{USA}} [[V náručí diabla]] (''Más sabe el diablo'', vysielané: 22. november 2010 – 7. september 2011, 2. marec 2015 – 25. november 2015) * {{USA}}{{COL}} [[Viktória (telenovela)|Viktória]] (''Victoria'', vysielané: 31. august 2009 – 25. máj 2010, 5. november 2012 – 30. máj 2013) * {{MEX}} [[Víťazstvo lásky]] (''Triunfo del amor'', vysielané: 2. február 2015 – 29. máj 2015, 4. apríl 2016 – 29. júl 2016) * {{COL}}{{USA}} [[Vojna Monteovcov]] (''Los herederos del Monte'', vysielané: 30. september 2013 – 3. január 2014, 10. november 2015 – 17. február 2016) * {{COL}}{{USA}} [[Vôňa vášne]] (''Café con aroma de mujer'', vysielané: 10. júl 2024 – 9. september 2024, 8. júl 2026 – 7. september 2026) * {{MEX}} [[Zakázaná vášeň]] (''Amor en custodia'', vysielané: 28. január 2013 – 13. august 2013, 4. marec 2014 – 13. september 2014) == Turecké telenovely a ďalšie == {| class="wikitable sortable" ="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" |+ !Názov seriálu !Premiéra !2. vysielanie !3. vysielanie !4. vysielanie !5. vysielanie |- |{{ROU}} [[Regina: Kráľovná cigánskych sŕdc]] (''Regina'') |31. august 2009 – 9. apríl 2010 |6. január 2014 – 15. august 2014 | | | |- |{{ROU}} [[Cigánske srdce]] (''Inimă de Tigan'') |18. júl 2011 – 1. jún 2012 | | | | |- |{{HRV}} [[Larina voľba]] (''Larin izbor'') |28. máj 2012 – 21. júl 2013 |17. august 2015 – 23. december 2015 |3. jún 2019 – 23. august 2019 ''(1. séria)'' | | |- |{{IND}} [[Indická nevesta]] (''Saraswatichandra'') |8. február 2016 – 22. december 2016 |16. júl 2018 – 15. február 2019 | | | |- |{{IND}} [[Sandhya – svetlo môjho života]] (''Diya Aur Baati Hum'') |2. január 2017 – 15. september 2017 ''(1. – 6. séria)'' |27. apríl 2020 – 23. december 2020 ''(1. – 6. séria)'' | | | |- |{{TUR}} [[Tisíc a jedna noc (seriál)|Tisíc a jedna noc]] (''Binbir Gece'') |12. marec 2011 – 3. december 2011 |7. január 2013 – 30. august 2013 |18. august 2014 – 19. december 2014 |11. január 2016 – 8. september 2016 | |- |{{TUR}} [[Slzy Bosporu]] (''Elveda Derken'') |12. apríl 2011 – 17. august 2011 |22. júl 2013 – 21. december 2013 | | | |- |{{TUR}} [[V objatí hodvábu]] (''Gümüş'') |2. august 2011 – 5. apríl 2012 |2. september 2013 – 24. jún 2014 | | | |- |{{TUR}} [[Sultán (seriál)|Sultán]] (''Muhteşem Yüzyıl'') |2. január 2012 – 14. september 2012 ''(1. a 2. séria)'' 11. marec 2013 – 14. november 2013 ''(3. séria)'' |10. január 2015 – 16. júl 2016 ''(1. – 3. séria)'' | | | |- |{{TUR}} [[Ezel]] (''Ezel'') |10. apríl 2012 – 3. december 2012 |7. apríl 2014 – 6. august 2014 | | | |- |{{TUR}} [[Láska a trest (seriál)|Láska a trest]] (''Aşk ve Ceza'') |21. január 2013 – 30. máj 2013 |7. august 2014 – 31. október 2014 | | | |- |{{TUR}} [[Perla Orientu]] (''Asi'') |3. jún 2013 – 6. február 2014 |15. september 2014 – 27. február 2015 | | | |- |{{TUR}} [[Sila (seriál)|Sila]] (''Sıla'') |5. august 2013 – 27. marec 2014 |4. január 2016 – 27. júl 2016 | | | |- |{{TUR}} [[Fatmagül]] (''Fatmagül'ün Suçu Ne?'') |31. marec 2014 – 14. august 2014 |22. máj 2017 – 21. december 2017 | | | |- |{{TUR}} [[Feriha]] (''Adını Feriha Koydum''; ''Emir'in Yolu'') |18. august 2014 – 29. január 2015 |2. január 2018 – 12. júl 2018 | | | |- |{{TUR}} [[Zakázaná láska]] (''Aşk-ı Memnu'') |2. február 2015 – 24. jún 2015 |12. september 2016 – 8. máj 2017 | | | |- |{{TUR}} [[Dila]] (''Dila Hanım'') |3. august 2015 – 26. november 2015 |16. júl 2018 – 31. január 2019 | | | |- |{{TUR}} [[Láska na druhý pokus]] (''Aşk Yeniden'') |11. január 2016 – 18. február 2016 ''(1. séria)'' 10. júl 2017 – 21. december 2017 ''(2. séria)'' |5. jún 2017 – 6. júl 2017 ''(1. séria) '' |1. január 2019 – 20. jún 2019 ''(1. a 2. séria)'' | | |- |{{TUR}} [[Kúsok zo mňa]] (''Kaderimin Yazıldığı Gün'') |22. február 2016 – 29. jún 2016 |10. február 2020 – 18. jún 2020 | | | |- |{{TUR}} [[Vymenené životy]] (''Paramparça'') |1. august 2016 – 22. máj 2017 |20. máj 2019 – 6. február 2020 | | | |- |{{TUR}} [[Nekonečná láska]] (''Kara Sevda'') |3. apríl 2017 – 13. júl 2017 ''(1. séria)'' 21. august 2017 – 21. december 2017 ''(2. séria)'' |4. február 2019 – 16. august 2019 ''(1. a 2. séria)'' | | | |- |{{TUR}} [[Matky a dcéry]] (''Anne'') |2. január 2018 – 15. marec 2018 |22. jún 2020 – 3. september 2020 | | | |- |{{TUR}} [[Nikdy ťa neopustím]] (''Asla Vazgeçmem'') |19. marec 2018 – 8. august 2018 |7. september 2020 – 17. február 2021 | | | |- |{{TUR}} [[Neželaná nevesta]] (''İstanbullu Gelin'') |13. august 2018 – 7. február 2019 ''(1. a 2. séria)'' 1. júl 2019 – 19. december 2019 ''(3. séria)'' |7. jún 2021 – 3. marec 2022 ''(1. – 3. séria)'' | | | |- |{{TUR}} [[Sladká pomsta]] (''Tatlı İntikam'') |3. september 2018 – 26. október 2018 |29. marec 2021 – 3. jún 2021 | | | |- |{{TUR}} [[Šťastie mojich detí]] (''Babam ve Ailesi'') |11. február 2019 – 14. marec 2019 |22. február 2021 – 25. marec 2021 | | | |- |{{TUR}} [[Sila ženy]] (''Kadın'') |18. marec 2019 – 5. november 2019 ''(1. a 2. séria)'' |7. marec 2022 – 29. júl 2022 ''(1. a 2. séria)'' |25. Januára 2027 - 27.februar 2027 (3.séria) | | |- |{{TUR}} [[Moja malá princezná]] (''Kızım'') |7. január 2020 – 26. marec 2020 |1. august 2022 – 4. október 2022 | | | |- |{{TUR}} [[Cennet]] (''Cennet'in Gözyaşları'') |30. marec 2020 – 12. október 2020 |5. október 2022 – 23. december 2022 | | | |- |{{TUR}} [[Statočný a krásna]] (''Cesur ve Güzel'') |31. august 2020 – 7. december 2020 |2. január 2023 – 13. marec 2023w | | | |- |{{TUR}} [[Spútaný motýľ]] (''Hercai'') |4. január 2021 – 16. august 2021 |14. marec 2023 – 8. september 2023 | | | |- |{{TUR}} [[Meryem]] (''Meryem'') |7. jún 2021 – 12. november 2021 |11. september 2023 – 14. november 2023 | | | |- |{{TUR}} [[Dve tváre Istanbulu]] (''Zalim Istanbul'') |17. august 2021 – 13. december 2021 |15. november 2023 – 23. február 2024 | | | |- |{{TUR}} [[Láska na prenájom]] (''Sen Çal Kapımı'') |3. január 2022 – 23. jún 2022 |6. január 2025 - 1. máj 2025 | | | |- |{{TUR}} [[S hlavou v oblakoch]] (''Erkenci Kuş'') |18. apríl 2022 – 23. august 2022 |26. február 2024 – 19. jún 2024 | | | |- |{{TUR}} [[Zachránené životy]] (''Sen Anlat Karadeniz'') |27. jún 2022 – 23. február 2023 |5 január 2026 - 29. máj 2026 | | | |- |{{TUR}} [[Láska, rozum, pomsta]] (''Aşk Mantık İntikam'') |24. august 2022 – 7. november 2022 |20. jún 2024 – 3. september 2024 | | | |- |{{TUR}} [[Veľvyslancova dcéra]] (''Sefirin Kızı'') |27. február 2023 – 1. júl 2023 |4. september 2024 – 20. december 2024 | | | |- |{{TUR}} [[Krajšia ako ty]] (''Senden Daha Güzel'') |3. júl 2023 – 31. júl 2023 |1. apríl - 2025 - 1. máj 2025 | | | |- |{{TUR}} [[V hre je láska]] (''Kiralık Aşk'') |1. august 2023 – 19. december 2023 |2. máj 2025 - 19. september 2025 | | | |- |{{TUR}} [[Nauč ma milovať]] (''Ya çok Seversen'') |1. január 2024 - 26. január 2025 |19. január 2026 - 13. február 2026 | | |- |{{TUR}} [[Nedodržaný sľub]] (''Evlilik Hakkında Her Şey'') |29. január 2024 – 12. apríl 2024 |16. február 2026 - 29. apríl 2026 | | | |- |{{TUR}} [[Keď kvitne láska]] (''Kiraz Mevsimi'') |15. apríl 2024 – 2. august 2024 |30. apríl 2026 - 19 august 2026 | | | |- |{{TUR}} [[Dcéry pani Fazilet]] (''Fazilet Hanım ve Kızları'') |5. august 2024 – 3. december 2024 |20. august 2026 - 18. December 2026 | | | |- |{{TUR}} [[Príbeh našej rodiny]] (''Bizim Hikaye'') |6. január 2025 - 28. máj 2025 | 4 január 2027 - 21 máj 2027 | | |- |{{TUR}} [[Materinská láska]] (''Canim Annem'') |29. máj 2025 - 26. august 2025 ''(1. Séria)'' | | | | |- |{{TUR}} [[Zradená]] (''Sadakatsiz'') |26. august 2025 - 8 december 2025 | | | | |- |{{TUR}} [[Neskrotné srdce]] ''(Yabani'') |22. september 2025 - 2. február 2026 | | | | |- |{{TUR}} [[Leyla]] ''(Leyla: Hayat Aşk Adalet'') |5. január 2026 - 1. apríl 2026 | | | | |- |{{TUR}} [[Nebezpečná známosť]] (''Iyilik'') |7. apríl 2026 - 27. máj 2026 | | | | |- |{{TUR}} [[Zakázané ovocie]] (''Yasak Elma'') |28. máj 2026 - 30. október 2026 ''(1. a 3. séria)'' |1 marec 2027 - (4 a 6 séria) August 2027 | | | |- |{{TUR}} [[Láska na prvý omyl]] (''No: 309'') |8.september 2026 - február 2027 | | | | |- |{{TUR}} [[Búšenie srdca]] (''Çarpıntı'') |2. november 2026 - | | | | |} == Európske a ázijské seriály == * {{DEU}} [[Júlia: Cesty za šťastím]] (''Julia: Wege zum Glück'') * {{ROU}} [[Aniela: Príbeh zakázanej lásky]] (''Aniela'') * {{RUS}} [[Úbohá Nasťa]] (''Бедная Настя'') * {{RUS}} [[Máša]] (''Дopoƨaя Maшa Бepeзuнa'') * {{ITA}}{{ESP}} [[Dáma v závoji]] (''La Dama Velata'') * {{ESP}} [[Velvet]] (''Velvet'') * {{ESP}} [[Zakázaná láska (španielsky seriál)|Zakázaná láska]] (''Lo que escondían sus ojos'') == Slovenské seriály == * {{SVK}} [[Búrlivé víno]] * {{SVK}} [[Druhý dych]] * {{SVK}} [[Horúca krv]] * {{SVK}} [[Chlapi neplačú]] * {{SVK}} [[Kukučka (seriál)|Kukučka]] * {{SVK}} [[Ordinácia v ružovej záhrade]] * {{SVK}} [[Oteckovia]] * {{SVK}} [[Priateľky]] * {{SVK}} [[Červené pásky]] == Americké seriály a sitcomy == * {{USA}} [[Krok za krokom]] (''Step by Step'') * {{USA}} [[Priatelia (seriál)|Priatelia]] (''Friends'') * {{USA}} [[Frasier]] (''Frasier'') * {{USA}} [[Dobrý doktor]] (''The Good Doctor'') * {{USA}} [[Chicago Med]] (''Chicago Med'') * {{USA}} [[Chicago Fire]] (''Chicago Fire'') * {{USA}} [[New Amsterdam]] (''New Amsterdam'') * {{USA}} [[Bull: Sudný špecialista]] (''Bull'') * {{USA}} [[Pán a jeho plán]] (''Man with a Plan'') * {{USA}} [[Znovu 20]] (''Younger'') * {{USA}} [[Pohotovosť (seriál)|Pohotovosť]] (''ER'') == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku|Doma]] [[Kategória:TV Markíza|Doma]] [[Kategória:Vzniklo v 2009]] cbyyx6ntjmn5a2x96cpfwjpa7xofr16 0 302257 8382698 8285034 2026-10-11T09:42:09Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382698 wikitext text/x-wiki {{pozri|spisovateľovi|George Raymond Richard Martin}} {{Infobox Osobnosť | Meno = George Martin | Portrét = George Martin.jpg | Popis = britský hudobný producent, aranžér, skladateľ a hudobník | Dátum narodenia = [[3. január]] [[1926]] | Miesto narodenia = [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{duv|2016|3|8|1926|1|3}} | Miesto úmrtia = | Podpis = | Portál1 = Spojené kráľovstvo }} [[Sir]] '''George Henry Martin''' [[Rad britského impéria|CBE]] (* [[3. január]] [[1926]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]{{--}}[[8. marec]] [[2016]]) bol britský [[hudobný producent]], aranžér, skladateľ a hudobník. Bol považovaný za jedného z najvýznamnejších producentov histórie populárnej hudby. Býva označovaný za „''piateho Beatle''“, spolupracoval na nahrávaní viacerých hitov skupiny [[The Beatles]] a nahral aj niektoré [[klavír]]ne party v ich skladbách. George Martin nebol producentom len nahrávok skupiny, The Beatles. Mal za sebou úspešné projekty s ďalšími hudobníkmi. Produkoval spolu 30&nbsp;[[singel (hudba)|singlov]] a 16&nbsp;albumov, ktoré boli na prvej priečke v Spojenom kráľovstve a 23&nbsp;singlov a 19&nbsp;hudobných albumov, ktoré sa dostali na vrchol hitparád [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]].<ref>[http://www.wma.com/sir_george_martin/bio/GEORGE_MARTIN.pdf George Martin’s success] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070710001752/http://www.wma.com/sir_george_martin/bio/GEORGE_MARTIN.pdf |date=2007-07-10 }} wma.com/sir - Retrieved: 19 September 2007</ref> == Ocenenia == * 1964{{--}}[[Academy Award|Cena akadémie (Oscar)]]{{--}}nominácia za filmovú hudbu k filmu ''[[A Hard Day's Night (film)]]''<ref>{{cite web| title=awardsdatabase.com|url=http://awardsdatabase.oscars.org/ampas_awards/DisplayMain.jsp?curTime=1191603429786}}</ref> * 1967{{--}}[[Grammy Award|Cena Grammy]]{{--}}cena za najlepší súčasný album{{--}}''[[Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band]]''<ref name="grammy.com">{{cite web |title= GRAMMY.com |url=http://www.grammy.com |accessdate=2007-02-18}}</ref> * 1967{{--}}[[Grammy Award|Cena Grammy]]{{--}}cena za album roka{{--}}''[[Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band]]''<ref name="grammy.com"/> * 1974{{--}}[[Grammy Award|Cena Grammy]]{{--}}cena za aranžmány vokalistov v hlavnej skladbe [[James Bond (filmy)|Bondovky]] 'Live and Let Die', ktorú nahrali [[Paul McCartney|Paul]] a [[Linda McCartney]] so skupinou Wings<ref name="grammy.com"/> * 1977{{--}}[[BRIT Awards]]{{--}}najlepší britský hudobný producent za posledných 25 rokov<ref>[http://news.bbc.co.uk/1/hi/special_report/1999/02/99/brit_awards/277176.stm Brit Awards] bbc.co.uk - Retrieved: 21 September 2007 </ref> * 1984{{--}}BRIT Awards{{--}}Výnimočný prínos pre hudbu<ref>{{cite web |title= The BRIT Awards 1984 |url= http://brits.co.uk/winners/1984/ |accessdate= 2007-02-18 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20070216063758/http://brits.co.uk/winners/1984/ |archivedate= 2007-02-16 }}</ref> * 1999{{--}}15. marca bol George Martin uvedený do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rokenrolovej siene slávy]]<ref>{{cite web |title= Rock and Roll Hall of Fame and Museum |url=http://www.rockhall.com/hof/inductee.asp?id=149 |accessdate=2007-02-18}}</ref> * od marca 2004 George Martin oficiálne vlastní erb na ktorom sú vyobrazení traja chrobáci<ref>{{cite web |title= College of Arms |url= http://www.college-of-arms.gov.uk/Martin.htm |accessdate= 2007-03-16 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20040827020831/http://www.college-of-arms.gov.uk/Martin.htm |archivedate= 2004-08-27 }}</ref> * 2006{{--}}v novembri získal čestný doktorát z hudobnej vedy na [[Leeds Metropolitan University]]<ref>{{cite web |title= Leeds Metropolitan University Winter Graduation 2006 |url= http://www.leedsmet.ac.uk/graduation/winter06/hon_martin.html |accessdate= 2007-02-18 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20070927192654/http://www.leedsmet.ac.uk/graduation/winter06/hon_martin.html |archivedate= 2007-09-27 }}</ref> * 2006{{--}}14. novembra bol uvedený do ''[[UK Music Hall of Fame]]'' * 2008{{--}}v septembri George Martin získal ocenenie [[James Joyce Award]] od Literárneho a historického združenia univerzity v [[Dublin]]e.<ref>{{cite web |title= Irish Independent |url=http://www.independent.ie/entertainment/music/the-lsquofifth-beatlersquo-to-get-joyce-honour-1481861.html}} </ref> == Diskografia == * 1964{{--}}''[[Off the Beatle Track]]'' * 1965{{--}}''[[Help! (George Martin album)|Help!]]'' * 1966{{--}}''[[George Martin Instrumentally Salutes The Beatle Girls]]'' * 1969{{--}}''[[Yellow Submarine (album)|Yellow Submarine]]'' (strana 1: [[The Beatles]], strana 2: The George Martin Orchestra) * 1973{{--}}''[[Live and Let Die (soundtrack)|Live and Let Die]]'' (producent skladby Paula McCartneyho a skladateľ hudobných partitúr) * 1998{{--}}''[[In My Life (George Martin album)|In My Life]]'' * 2001{{--}}''[[Produced by George Martin]]'' * 2003{{--}}''The Family Way'' == Výber z diskografie, ktorú Martin produkoval == George Martin bol producentom drvivej väčšiny nahrávok skupina The Beatles a albumov, ktoré nahral Paul McCartney s manželkou Lindou a skupinou Wings. * 1960{{--}}[[Flanders and Swann]] — ''[[At the Drop of a Hat]]'' * 1963{{--}}[[Joan Sims]] — ''[[Spring Song]]'' * 1963{{--}}[[Joan Sims]] — ''[[Oh Not Again Ken]]'' * 1964{{--}}[[Flanders and Swann]] — ''[[At the Drop of Another Hat]]'' * 1965{{--}}[[Gerry & The Pacemakers]] — ''[[Ferry Cross the Mersey]]'' * 1969{{--}}[[Edwards Hand]] — ''Edwards Hand'' * 1970{{--}}[[Ringo Starr]] — ''[[Sentimental Journey]]'' * 1972{{--}}[[Paul Winter Consort]] — ''Icarus'' * 1974{{--}}[[Stackridge]] — ''[[The Man In The Bowler Hat]]'' (v USA a Kanade vydaný ako ''Pinafore Days'') * 1974{{--}}[[Mahavishnu Orchestra]] — ''[[Apocalypse (album)|Apocalypse]]'' * 1974{{--}}[[America (skupina)|America]] — ''[[Holiday (album)|Holiday]]'' * 1975{{--}}[[Jeff Beck]] — ''[[Blow by Blow]]'' * 1975{{--}}[[America (skupina)|America]] — ''[[Hearts (album)|Hearts]]'' * 1976{{--}}[[America (skupina)|America]] — ''[[Hideaway (album)|Hideaway]]'' * 1976{{--}}[[Jeff Beck]] — ''[[Wired (album)|Wired]]'' * 1977{{--}}[[Jimmy Webb]] — ''[[El Mirage (Jimmy Webb album)|El Mirage]]'' * 1977{{--}}[[America (skupina)|America]] — ''[[Harbor (album)|Harbor]]'' * 1980{{--}}[[Cheap Trick]] — ''[[All Shook Up (Cheap Trick album)|All Shook Up]]'' * 1980{{--}}[[UFO (skupina)|UFO]] — ''[[No Place to Run (album)|No Place to Run]]'' * 1981{{--}}[[Little River Band]] — ''[[Time Exposure (Little River Band album)|Time Exposure]]'' * 1982{{--}}[[Ultravox]] — ''[[Quartet (Ultravox album)|Quartet]]'' * 1982{{--}}[[Paul McCartney]] — ''[[Tug of War (album)|Tug of War]]'' * 1988{{--}}[[Andy Leek]] — ''Say Something'' * 1993{{--}}[[X Japan]]/[[Yoshiki]] — ''[[Eternal Melody]]'' * 1993{{--}}''[[Tommy (rocková opera)#1993 stage version|Tommy]]'' (Original Cast Recording) * 1997{{--}}[[Celine Dion]] — ''[[Let's Talk About Love]]'' * 1998{{--}}George Martin — ''[[In My Life (George Martin album)|In My Life]]'' * 2006{{--}}[[The Beatles]] — ''[[Love (The Beatles album)#Track listing|Love]]'' == Výber nahrávok, ktoré Martin neprodukoval s The Beatles == * „My Kind of Girl“, [[Matt Monro]] (31. júl 1961, #18) * „My Boomerang Won’t Come Back“, [[Charlie Drake]] (17. marec 1962, #21) * „Tie Me Kangaroo Down, Sport“, Rolf Harris (13. júl 1963, #3) * „Little Children“, [[Billy J. Kramer]] and the Dakotas (13. jún 1964, #7) * „Bad to Me“, Billy J. Kramer and the Dakotas (27/6/64, #9) * „Don’t Let the Sun Catch You Crying“ [[Gerry & The Pacemakers]] (4/7/64, #4) * „You’re My World“, [[Cilla Black]] (1/8/64, #UK1) * „How Do You Do It?“, Gerry & The Pacemakers (5/9/64, #9) * „I Like It“, Gerry & The Pacemakers (7/11/64, #17) * „Walk Away“, Matt Monro (9/1/65, #23) * „I’ll Be There“, Gerry & The Pacemakers (30/1/65, #14) * „Ferry Cross the Mersey“, Gerry & The Pacemakers (20/3/65, #6) * „Goldfinger“, [[Shirley Bassey]] (27/3/65, #8) * „You'll Never Walk Alone“, Gerry & The Pacemakers (3/7/65, #48) * „Trains and Boats and Planes“, Billy J. Kramer and the Dakotas (31/7/65, #47) * „Alfie“, Cilla Black (10/9/66,#UK6 #95) * „Girl on a Swing“, Gerry & The Pacemakers (22/10/66, #28) * „Tin Man“, [[America (skupina)|America]] (9/11/74, #4) * „Lonely People“, America (8/3/75, #5) * „Sister Golden Hair“, America (14/6/75, #1) * „Got to Get You into My Life“, [[Earth, Wind and Fire]] (16/9/78, #9) * „Oh! Darling“, [[Robin Gibb]] (7/10/78, #15) * „Ebony and Ivory“ [[Paul McCartney]] & [[Stevie Wonder]] (29/3/82 US #1) * „Say, Say, Say“, Paul McCartney & Michael Jackson (10/12/83, #1) * „No More Lonely Nights“, Paul McCartney (8/12/84, #6) * „Candle in the Wind 1997“, [[Elton John]] (11/10/97, #1) * ''Pure'' 2003, [[Hayley Westenra]] (#1 UK classical charts, #8 UK pop charts) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{The Beatles}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Martin, George}} [[Kategória:The Beatles]] [[Kategória:Anglickí hudobní producenti]] [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] [[Kategória:Interpreti Parlophone]] [[Kategória:Hudobní skladatelia k Jamesovi Bondovi]] cgie5276ee2zs6j7m21x1t9fxbjdtx1 0 316849 8382580 8214224 2026-10-10T20:32:59Z Maximilián Fedora 259749 8382580 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Andrzej Tadeusz Bonawentura Kościuszko | Rodné meno = | Popis osoby = Tadeusz Kościuszko ako generál-poručík poľského korunného vojska v dobe poľsko-ruskej vojny v roku 1792 | Portrét = Jablonski kosciuszko.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[4. február]] [[1746]] | Miesto narodenia = [[Mereczowszczyzna]], [[Republika oboch národov|Poľsko-litovská únia]] (dnes [[Bielorusko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1817|10|15|1746|2|4}} | Miesto úmrtia = [[Solothurn (mesto)|Solothurn]], [[Švajčiarsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Politika | Portál2 = | Portál3 = }} '''Tadeusz Kościuszko''', plným menom ''Andrzej Tadeusz Bonawentura Kościuszko'' [andžej tadeuš bonaventura koščuško], v slovenčine tiež ''Tadeáš Kościuszko'' (* [[4. február]] [[1746]], [[Mereczowszczyzna]], [[Poľsko]] (dnes [[Bielorusko]]) – † [[15. október]] [[1817]], [[Solothurn (mesto)|Solothurn]], [[Švajčiarsko]]) bol poľský a americký generál, pevnostný inžinier, zúčastnil sa [[Americká vojna za nezávislosť|americkej vojny za nezávislosť]], roznietil [[Kościuszkovo povstanie|protiruské povstanie]] a bol najvyšším vodcom povstania v roku [[1794]]. == Pôvod T. Kościuszka a jeho život do odchodu do USA == Tadeusz Andrzej Bonawentura Kościuszko sa narodil dňa 4. februára 1746 v lokalite [[Mereczowszczyzna]] v niekdajšom Nowogródskom vojvodstve, v historickom regióne Polesie. Dnes leží táto lokalita v [[Bielorusko|Bieloruskej republike]]. Jeho otcom bol nižší šľachtic Ludwik Tadeusz Kościuszko a matkou Tekla, rodená Ratomská. Tadeusz bol štvrtým a najmladším dieťaťom (mal brata Józefa a dve sestry). Otec mal čestný titul mečníka (v tom čase už len titulárna hodnosť správcov vymedzených území) Brestského vojvodstva, slúžil v kráľovskom vojsku a vlastnil len niekoľko dedín. Malý Tadeusz sa narodil do skromných pomerov, rodinná kúria bola vybudovaná len z dreva (dnes je obnovená na pôvodnom mieste). Finančná situácia rodiny nebola dobrá ani za života hlavy rodiny a zhoršila sa po jeho smrti v roku 1758. V rokoch 1755 – 1760 sa malý Tadeusz učil v škole bratov piaristov v [[Lubieszów|Lubieszowe]] pri meste [[Pinsk]]. Dostal tu nielen základy čítania, písania a aritmetiky, ale aj latinčiny. Keďže jeho rodina bola spriaznená s magnátskou rodinou Czartoryských, s ich finančnou pomocou a príhovorom sa Tadeusz stal koncom roku 1765 žiakom elitnej ''Rytierskej školy'' vo [[Varšava|Varšave]], ktorú krátko pred jeho príchodom založil kráľ [[Stanislav II. (Poľsko)|Stanislav II. August]]. V tejto elitnej škole sa mali vychovávať a vzdelávať budúce veliace kádre pre armádu a štátnu administratívu. V škole pôsobili zahraniční pedagógovia a každodenný život pripomínal skôr armádne kasárne. Veľký dôraz sa kládol aj na výuku cudzích jazykov, geometrie a matematiky, ako aj základov štátneho práva a ekonómie. Kościuszko bol veľmi bystrým a usilovným žiakom, sám na sebe tvrdo pracoval (vstával vraj o štvrtej ráno!), aby získal stabilnejšie postavenie. To, že bol výnimočným žiakom, dosvedčuje aj fakt, že sa neskôr stal pomocníkom svojich učiteľov pri vyučovaní mladších žiakov.<ref name="kunec-2020">{{Citácia periodika | priezvisko = Kunec | meno = Patrik | autor = | odkaz na autora = | titul = Tadeusz Kościuszko : skromný bojovník za slobodu USA a Poľska | periodikum = Historická revue | odkaz na periodikum = Historická revue | url = | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | rok = 2020 | mesiac = | deň = | ročník = XXXI | číslo = 8 | strany = 42{{--}}44}}</ref> Aby si prehĺbil vzdelanie, na jeseň roku 1769 sa so štipendiom od kráľa a za pomoci vplyvného kniežaťa Adama Kazimierza Czartoryského vybral na dlhší študijný pobyt do [[Paríž]]a. So spolužiakom z ''Rytierskej školy'' Józefom Orłowským študoval na Akadémii maliarstva a sochárstva, kde sa okrem zdokonaľovaní v maľbe a kreslení venoval aj štúdiu vojenskej a civilnej architektúry. Je dosť pravdepodobné, že navštevoval aj prednášky z kartografie, zememeračstva a fortifikačnej teórie, ktoré na akadémii prezentovali učitelia zo slávnej inžinierskej školy v [[Mézières]]. Základy týchto náuk neskôr významne pomohli Kosćiuszkovi v jeho vojenskej kariére. O detailoch Kościuszkovho päťročného pobytu nie je veľa informácií, ale je nesporné, že štvorročný pobyt vo Francúzsku, ktoré bolo v tom čase centrom kultúry a umenia v Európe, prispel k rozšíreniu jeho vzdelania, všeobecného rozhľadu a tiež k sformovaniu jeho pokrokových názorov. Čítaním najnovšej francúzskej literatúry sa zoznámil s modernými myšlienkami, hodnotami a ideálmi racionalisticko-osvietenskej filozofie.<ref name="kunec-2020" /> Po návrate do Poľsko-litovského kráľovstva v polovici roku 1774 ho čakali skôr starosti. Boli spojené najmä s majetkovým rozdelením rodinného majetku po smrti matky. Celý majetok prevzal starší brat Józef, ktorý nemienil Tadeuszovi vrátiť zákonitý podiel z dedičstva po zomrelej matke. S bratom Józefom viedol súdny spor, na ktorý si musel požičať financie od švagrov. Kvôli zlej finančnej situácii sa rozhodol dávať kondície deťom aristokratov, a tak sa dostal do rodiny smolenského vojvodu a poľného hajtmana Józefa Sosnowského. Na jeho majetku v Sosnowici dával hodiny francúzštiny, literatúry a matematiky dvom jeho dcéram. Každodenný kontakt s mladými aristokratkami viedol k tomu, že sa do mladšej Ludwiky zaľúbil. Zdá sa, že Ludwika Sosnowska jeho lásku opätovala, ale ich sobášu neprial jej otec. Kościuszko sa napokon začiatkom októbra 1775 rozhodol Ludwiku uniesť a tajne sa s ňou zosobášiť. Jeho plán bol ale vyzradený vojvodovi a pred jeho hnevom a pomstou sa Tadeusz rozhodol utiecť z krajiny. Ludwiku Sosnowskú otec proti jej vôli vydal za magnáta [[Józef Lubomirski|Józefa Lubomirského]], s ktorým mala niekoľko detí. S Kościuszkom sa stretla až koncom 80-tych rokov a podľa zachovanej korešpondencie k nemu stále prechovávala nežné city, zmiešané s úctou, nakoľko bol v tom čase Kościuszko hrdinom boja za nezávislosť Spojených štátov amerických.<ref name="kunec-2020" /> == Kościuszko v Amerike == [[Súbor:Kosciuszko statue DC.JPG|thumb|Kosciuszkova socha v Lafayette Park, [[Washington, D. C.|Washington, D.C.]]]] Kościuszko prišiel do Ameriky v auguste 1776, necelý mesiac po [[Deklarácia nezávislosti Spojených štátov|vyhlásení nezávislosti]]. Zrejme vďaka príhovoru generála [[Charles Lee|Leeho]], pre ktorého mal list od kniežaťa [[Adam Jerzy Czartoryski|Czartoryského]], bol Kościuszko vymenovaný inžinierom americkej armády. Krátko po príchode do [[Philadelphia|Philadelphie]] [[24. september|24. septembra]] [[1776]] dostal za úlohu spracovať časť opevnenia mesta (oblasť pri rieke [[Delaware (rieka)|Delaware]]). Niekoľko mesiacov Kościuszko fortifikoval rôzne vojenské tábory [[Kontinentálna armáda|Kontinentálnej armády]] (menovite [[Fort Ticonderoga]]). Dobrú povesť mu priniesol prínos jeho fortifikácie na americkom víťazstve v [[Bitka pri Saratoge|bitke pri Saratoge]]. V roku [[1778]] mu bola zverená stavba silnej pevnosti [[Fort Clinton]] vo West Pointe pri rieke [[Hudson (rieka)|Hudson]] (dnes sídlo [[United States Military Academy]], od jej založenia v roku 1802). Toto rozhodnutie podporil aj [[George Washington]]. Kościuszko bol na vlastnú žiadosť prevelený k južnej armáde, kde taktiež jeho inžinierske schopnosti pomohli k víťazstvám Američanov. V roku [[1783]] [[Kongres Spojených štátov|Kongres USA]] povýšil Tadeusza Kościuszka na generála americkej armády. Obdržal taktiež zvláštne poďakovanie, pozemky (asi 250 ha) a značnú peňažnú čiastku, ktorá mu mala byť vyplatená v niekoľkých ročných splátkach. == Návrat do Poľska == V [[august]]e [[1784]] sa vrátil do Poľska. Kościuszko sledoval udalosti v zemi, kde silila skupina, ktorá sa snažila v Poľsku uskutočniť reformy. Takzvaný ''Veľký Sejm'' alebo ''Štvorročný Sejm'' prebiehajúci v rokoch [[1788]]{{--}}[[1792]] sa snažil vtedajšiu [[Poľsko|Poľskú republiku]] napraviť. Jedným z prvých prijatých uznesení bolo zvýšenie počtu vojakov na 100 tisíc. Pre Kościuszka tak nastala príležitosť vojenskej kariéry. Dňa [[12. október|12. októbra]] [[1789]] získal kráľom podpísané menovanie generálmajorom korunných vojsk (teda poľských, avšak nie litovských). S tým bol tiež spojený príjem dvanásť tisíc zlotých ročne. Snaha Poliakov o posilnenie vlasti vyvolala nepokoj u Ruska a Pruska, ale i u časti poľskej magnatérie (najbohatšia a najvplyvnejšia šľachta), už v apríli 1792 magnáti [[Szczęsny Potocki]], [[Seweryn Rzewuski]] a [[Franciszek Ksawery Branicki]] pripravili tzv. konfederáciu, ktorá rušila uznesenie [[Ústava 3. mája|Ústavy 3. mája]]. Garantom obnovenia bývalých práv a privilégií šľachtického stavu mala byť cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II.]] Konfederácia bola vyhlásená 14. mája v pohraničnej obci [[Targowica]] (targowická konfederácia) a o niekoľko dní neskôr ruská armáda na žiadosť targowiczanov prekročila hranice Poľska. V Poľsku niekoľko mesiacov prebiehali prípravy na možnú intervenciu, ktorých sa Kościuszko zúčastnil a za neprítomnosti [[Józef Poniatowski|Józefa Poniatowského]] prebral velenie celej divízie. Na začiatku mája [[1792]] bolo poľské vojsko reorganizované, veliteľom korunného (poľského) vojska o počte asi 17 tisíc vojakov kráľ vymenoval kniežaťa Józefa Poniatowského. Veliteľom jednej z troch divízií, ktoré tvorili korunnú armádu, sa stal Tadeusz Kościuszko. Keď [[18. máj]]a 1792 ruské vojská v počte asi 100 tisíc vojakov vkročili na územie Rzeczpospoliti, začala poľsko-ruská vojna. Litovská armáda (vedľa korunného vojska druhá časť armády Rzeczpospoliti) v dôsledku zrady veliteľa [[Ľudovít Württemberský|Ľudovíta Wirtemberského]] nekládla útočníkom skoro žiadny odpor. Korunná armáda (poľskej časti republiky) nemala dosť síl zadržať vojsko vstupujúce na Ukrajinu, len sa jej podarilo ustúpiť za Bug. Kościuszko sa vyznamenal v bitkách pri [[Vladimer]]i ([[17. júl]]a), pri Dubienke ([[18. júl]]a [[1792]]) a Zieleńcemi, za čo získal rád [[Virtuti Militari]]. Po týchto bojoch bolo [[1. august]]a [[1792]] podpísané vymenovanie Kościuszka generálporučíkom. Než však vymenovanie dorazilo do tábora korunnej armády u Sieciechowa, rozšírila sa správa o pristúpení kráľa k targowickej konfederácii a rozkaz prerušiť všetky akcie proti ruským vojskám. Väčšina politických činiteľov sa chystala opustiť krajinu (hlavne do Saska – Drážďan a Lipska), Kościuszko taktiež. V auguste mu Národné zákonodárne zhromaždenie revolučného Francúzska udelilo titul čestného občana Francúzska.<ref>Kronika Polski, (red.) A. Nowak, Wyd. Kluszczyński, Kraków 2005, s. 384</ref> V Lipsku Kościuszko pobudol jeden až dva týždne, potom odišiel do Paríža, kde sa snažil získať podporu Francúzska pre plánované povstanie, ale konkrétne záväzky neobdržal. V januári [[1793]] Prusko a Rusko podpísali dohodu o druhom delení Poľska, ktorú ratifikoval poľský Sejm zvolaný do Grodna. Poľsko sa zmenšilo na približne 200 tisíc štvorcových kilometrov so 4 miliónmi obyvateľov. Po návrate z [[Paríž]]a do [[Drážďany|Drážďan]] v júni [[1793]] Kościuszko vypracoval koncepciu organizácie národného povstania. V podobe inštrukcie sa dostala do krajiny, kde mali prebehnúť príslušné prípravy. V krajine však zatiaľ došlo k vynútenému rozhodnutiu o značnej redukcii poľského vojska a v marci 1794 ruské úrady narazili na stopu varšavskej odbojovej organizácie. Za tejto situácie sa Kościuszko rozhodol zahájiť povstanie i napriek tomu, že dosiaľ neboli podľa jeho inštrukcií prevedené všetky prípravy. Pravdepodobne [[15. marec|15. marca]] vyrazil z Drážďan do Krakova. [[Súbor:Kosciuszko pod Raclawicami.jpg|thumb|Tadeusz Kościuszko na obraze Jána Matejka]] === Kościuszkovo povstanie === [[Kościuszkovo povstanie]] (v poľštine známe ako ''Insurekcja kościuszkowska'') vypuklo [[12. marec|12. marca]] [[1794]] a skončilo 16. novembra toho roku kapituláciou posledných oddielov pred [[Alexandr Vasilievič Suvorov|Alexandrom Suvorovom]]. Dňa [[10. október|10. októbra]] v bitke pri Maciejowic bol Kościuszko zranený a zajatý. Bol uväznený v petropavlovskej pevnosti v Petrohrade. == Definitívna emigrácia == V roku [[1796]] cár [[Pavol I. Ruský|Pavol I.]] prepustil Kościuszka, ktorý súhlasil s tím, že zloží prísahu vernosti, za čo cár prepustil 20 000 Poliakov. Kościuszko emigroval do Spojených štátov, odkiaľ sa však v roku [[1797]] vrátil do Európy. V rokoch [[1798]]{{--}}[[1815]] žil v Brevile pri Paríži a podieľal sa na vytváraní poľských légií v Taliansku. Na jeseň [[1799]] sa stretol s [[Napoleon Bonaparte|Napoleonom]]. Kościuszko bol proti spojovaniu poľskej otázky s Napoleonom, ktorému nedôveroval. V roku [[1799]] sa podieľal na založení Spoločnosti poľských republikánov. V roku [[1800]] vydal brožúru ''Czy Polacy mogą wybić się na niepodległość?'' (''Môžu sa Poliaci zmôcť na nezávislosť?''). V roku [[1808]] publikoval knihu ''Obroty artylerii konnej'' (Manévre jazdnej artilérie). Pravdepodobne v roku [[1808]] odcestoval do [[Solothurn (mesto)|Solothurnu]] vo Švajčiarsku za Franciszkom Zeltnerom a usadil sa v dome na ulici Gurzelngasse 12, kde strávil posledné roky svojho života a zomrel. Od roku [[1936]] sa tu nachádza Kościuszkovo múzeum. Cár [[Alexander I. (Rusko)|Alexander I. Pavlovič]] niekoľkokrát sľuboval obnovenie Poľska. Po Napoleonovej abdikácii Kościuszko napísal ruskému cárovi Alexandrovi, aby sa prehlásil ústavným kráľom celého Poľska a aby do desiatich rokov zrušil [[nevoľníctvo]]. V roku [[1815]] cár [[Alexander I. (Rusko)|Alexander I. Pavlovič]] chcel získať Kościuszkov súhlas s vytvorením tzv. Poľského kráľovstva (Kongresovky) a pozval Kościuszka do Viedne. Keď Kościuszko zistil, že plánované [[Poľské kráľovstvo]] má byť menšie než [[Varšavské kniežatstvo]], tak prehlásil, že to „je výsmech“ a opustil Viedeň..<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Koneczny, F | titul = Święci w dziejach Narodu Polskiego | url = http://www.nonpossumus.pl/biblioteka/feliks_koneczny/swieci/202.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 22.01.2012 | vydavateľ = nonpossumus.pl | miesto = | jazyk = po poľsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120625221746/http://www.nonpossumus.pl/biblioteka/feliks_koneczny/swieci/202.php | dátum archivácie = 2012-06-25 }}</ref> == Pamiatky na Kościuszka == [[Súbor:Kosciuszkova mohyla v Krakove.jpg|thumb|Kościuszkova mohyla v Krakove]] [[Súbor:Monument to Kosciuszko, Belarus.jpg|thumb|Pamätník Kościuszka v Mieračoŭščine, [[Bielorusko]]]] V roku [[1818]] boli pozostatky Tadeusza Kościuszka prevezené do Poľska a pochované v krypte [[wawel]]skej katedrály. Srdce vojvodcu je uložené v urne v kráľovskom zámku vo Varšave. Na jeho pamäť bola taktiež v Krakove vybudovaná [[Kościuszkova mohyla]]. V štáte [[Indiana]] v USA je po ňom pomenovaný okres ''[[Kosciusko County]]'' a v štáte [[Mississippi (štát USA)|Mississippi]] mestečko ''Kosciusko''. Na pamäť Tadeusza Kościuszka pomenoval cestovateľ [[Paweł Edmund Strzelecki]] novoobjavenú najvyššiu horu [[Austrália (štát)|Austrálie]] [[Kościuszkov vrch|Mount Kosciuszko]]. == Referencie == {{Referencie}} == Pramene a literatúra == '''Publikované pramene:''' * ''Nieznane listy i rozkazy Tadeusza Kościuszki''. Zostavil: Władimir Michajlenko. Spracovali: Władimir Michajlenko, Jerzy Skowronek i Joanna Zimińska. In: « Nowe Miscellanea Historyczne ». Rad: ''Powstania narodowe.'' Zväzok 1., zošit 1. Warszawa : Naczelna Dyrekcja Archiwów Państwowych, 1996. * NABIELAK, Ludwik (ed.): ''Tadeusz Kościuszko jego odezwy i raporta.'' Kraków 1918. '''Odborná literatúra:''' * BRATKOWSKI, Stefan: ''Z czym do nieśmiertelności. Tadeusz Kościuszko.'' Katowice : Śląsk, 1977. * FALKENSTEIN, K.: ''Tadeusz Kościuszko czyli dokładny rys jego życia.'' Wrocław 1827. * JEDYNAKIEWICZ, Katarzyna: ''Osobowość i życie codzienne Tadeusza Kościuszki.'' Łódź 1996. * KOPCZEWSKI, Jan Stanisław: ''Tadeusz Kościuszko w historii i tradycji.'' Warszawa 1968. * [[Tadeusz Korzon|KORZON, Tadeusz]]: ''Kościuszko, biografia z dokumentów wysnuta.'' Kraków {{--}} Warszawa, 1894. * KUNEC, Patrik: Tadeusz Kościuszko : skromný bojovník za slobodu USA a Poľska. In: ''Historická revue'', roč. XXXI, 2020, č. 8, s. 42 {{--}} 49. * LUBICZ-PACHOŃSKI, Jan: ''Kościuszko w Krakowie. Miejsca i ważniejsze pamiątki związane z pobytem i kultem.'' Kraków : Muzeum Historyczne Miasta Krakowa, 1952. * LUBICZ-PACHOŃSKI, Jan: ''Kościuszko na ziemi krakowskiej'', Warszawa {{--}} Kraków 1984. ISBN 83-01-05428-X * LUBICZ-PACHOŃSKI, Jan: ''Kościuszko po Insurekcji 1794{{--}}1817.'' Lublin : Wydawnictwo Literackie, 1986. ISBN 83-222-0428-0 * MALSKI, Wiktor: ''Amerykańska wojna pułkownika Kościuszki.'' Warszawa : Książka i wiedza, 1977. * RAWSKI, Tadeusz: ''Sztuka dowódcza Tadeusza Kościuszki.'' Warszawa : Ministerstwo Obrony Narodowej, 1953. * ŚLIWIŃSKI, Artur: ''Powstanie kościuszkowskie.'' Warszawa 2004. ISBN 83-89632-15-2 * WACHOWICZ, Barbara: ''Nazwę Cię – Kościuszko! Szlakiem bitewnym Naczelnika w Ameryce.'' Warszawa : Rytm, 2000. 520 s. * WESOŁOWSKI, Janusz: ''Kościuszko. Bohater dwóch kontynentów.'' Kraków : Biały Kruk, 2017. 192 s. ISBN 978-83-7553-234-0 == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.historycy.org/index.php?showtopic=17981&st=0 historycy.org] {{pol icon}} * [http://www.historia.org.pl/forum/viewtopic.php?t=1043&start=60 historia.org.pl]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{pol icon}} * [http://www.historycy.org/index.php?showtopic=17981&st=15 "Dziwnym trafem powstania wybuchają wtedy kiedy jest ogromne zapotrzebowanie na awanturę nad Wisłą"] {{pol icon}} == Zdroj == * {{preklad|cs|Tadeusz Kościuszko|5238628}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kościuszko, Tadeusz}} [[Kategória:Generáli United States Army]] [[Kategória:Poľskí generáli]] [[Kategória:Osobnosti USA poľského pôvodu]] [[Kategória:Francúzske osobnosti poľského pôvodu]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti na poľských bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti na poštových známkach USA]] [[Kategória:Členovia American Philosophical Society]] [[Kategória:Poľskí politici]] [[Kategória:Abolicionisti]] 4976o54un29oygbxhc3bfiphhnezbsm 0 319900 8382433 7593616 2026-10-10T14:28:15Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382433 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať|Maloplošné chránené územie zrušené k 1. 1. 2020, dôvod: absencia prírodných hodnôt<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Dubový vŕšok : [ev. č. 800] | titul = Zoznam maloplošných chránených území (MCHÚ), zrušených v rokoch 1993 - 2022 | url = https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-11 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230611131049/https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | dátum archivácie = 2023-06-11 }}</ref>}} {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Trenčianskeho kraja | map1_locator = Trenčiansky kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | district = [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]] | municipality = [[Nová Lehota (okres Nové Mesto nad Váhom)|Nová Lehota]] | category = [[prírodná rezervácia]] | name = Dubový vŕšok | image = | image_caption = | established = 23. 3. 1993 | code = 800 | management = ŠOP - S-CHKO Biele Karpaty | area = 0.003889 | commons = | lat_d = 48.65051 | long_d = 17.98157 | range = Považský Inovec }} '''Dubový vŕšok''' je [[prírodná rezervácia]] v pohorí [[Považský Inovec]] v podcelku [[Nízky Inovec]] v správe štátnej ochrany prírody Biele Karpaty. Leží približne {{km|0.5|m}} južne od obce [[Nová Lehota (okres Nové Mesto nad Váhom)|Nová Lehota]]. Nachádza sa v katastrálnom území obce Nová Lehota, [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|okres Nové Mesto nad Váhom]] v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]]. Vyhlásená bola v roku 1993 na rozlohe {{ha|6.2|m}}, bez ochranného pásma. Na území rezervácie platí 4. stupeň ochrany. Predmetom ochrany je: ''Cenný fragment oligotrofnej kyslej dubiny na kryštaliniku Považského Inovca s typickými indikačnými druhmi rastlín. V tesnej blízkosti rezervácie sa nachádzajú xerotermné spoločenstvá na karbonátovom podloží obalovej série - možnosť miešania rôznych faunistických a floristických prvkov.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|800}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|800}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky * [http://mapy.hiking.sk/?x=17.98157&y=48.65051 Poloha na turistickej mape] {{slovenský výhonok}} {{Považský Inovec}} [[Kategória:Nová Lehota (okres Nové Mesto nad Váhom)]] [[Kategória:Prírodné rezervácie v Trenčianskom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Nové Mesto nad Váhom]] [[Kategória:Považský Inovec]] pe2v9r7158vyeee0ebwprp8ovk279tg 0 333775 8382464 7672586 2026-10-10T15:59:50Z ~2026-52626-20 306818 /* */ 8382464 wikitext text/x-wiki [[File:Snowmobile-2.jpg|thumb|Snežný skúter]] [[Súbor:Snowmobile-italia.jpg|right|thumb|Snežný skúter značky [[Arctic Cat]]]] '''Snežný skúter'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = University of Oregon Slang Dictionary | titul = Snowmachine | rok = 2002 | url = http://babel.uoregon.edu/slang/pub_search.lasso?&RecordIDNumber=13066&Process=detail01 | dátum prístupu = 2009-03-25 | postscript = . | url archívu = https://web.archive.org/web/20060830113422/http://babel.uoregon.edu/slang/pub_search.lasso?&RecordIDNumber=13066&Process=detail01 | dátum archivácie = 2006-08-30 }}</ref> je [[motorové vozidlo]] určené na jazdu po [[sneh]]u. Pohyb je obvykle zaistený [[pás]]om vzadu (donedávna [[guma|gumovým]], dnes prevažne [[kevlar]]ovým), riadenie pomocou jednej alebo dvoch [[lyža|lyží]] vpredu. Jeho použitie je praktické predovšetkým v horách a v arktických oblastiach. Jazda na snežných skútroch je takisto prevádzkovaná ako šport (napr. preteky v jazde na snehu). Najprestížnejšie svetové preteky usporadúva asociácia [[World PowerSports Association]]. == Pozri aj == * [[Arctic Cat]] * [[Bombardier Recreational Products|Bombardier]] * [[Polaris Industries|Polaris]] * [[Snežné pásové vozidlo]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Snowmobiles}} == Externé odkazy == * [http://www.snowmobile.org The International Association of Snowmobile Manufacturers] [[Kategória:Motorové vozidlá]] [[Kategória:Lyžovanie]] [[Kategória:Pásové vozidlá]] 0c46apu3uzut7qld5wyendow3w4bv6l 0 337698 8382479 8297499 2026-10-10T16:59:41Z Karelkam 179395 upresnenie 8382479 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Koňušivka | other_name = | category = dedina <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = Конюшівка | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Ukrajina | country_flag = 1 | state = | region = Vinnycká oblasť | region_type = Oblasť | histregion = | district = Lypovecký rajón | district_type = Rajón | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 285 | lat_d = 49 | lat_m = 22 | lat_s = 17 | lat_NS = S | long_d = 28 | long_m = 51 | long_s = 06 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 0.588 <!-- *** Population *** --> | population = 57 | population_date = | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = 1584 | established_type = Prvá pís. zmienka | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 | postal_code = 22523 | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = +380-4358 | code1_type = Tel. predvoľba <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Ukraine location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha obce v rámci Ukrajiny | map_locator = Ukrajina | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Konyushivka | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Koňušivka''' ({{V jazyku|ukr|''Конюшівка''}}) je [[dedina]] na [[Ukrajina|Ukrajine]] v bývalom [[Lypovecký rajón|Lypoveckom rajóne]] [[Vinnycká oblasť|Vinnyckej oblasti]]. Prvá písomná zmienka je z roku [[1584]]. Žije tu 57 obyvateľov. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://gska2.rada.gov.ua/pls/z7502/A005?rdat1=02.10.2008&rf7571=2155 Najvyššia Rada Ukrajiny] {{Ukrajinský výhonok}} {{Lypovecký rajón}} [[Kategória:Dediny v Lypoveckom rajóne]] 65vvxzk5okxs7h8m0gv8roqca8oeusu 0 341062 8382671 8085417 2026-10-11T08:49:29Z ~2026-54597-13 307777 /* Fyzická geografia */ 67 8382671 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Geografia krajiny | názov = Geografia Španielska | obrázok = Spain topo.jpg | popis obrázku = Mapa Pyrenejského polostrova | svetadiel = [[Európa]] | región = [[Južná Európa]],<br />[[Pyrenejský polostrov]] | súradnice = 40°00' s. š., 4°00' z. d. | rozloha = {{km2|504782}} <small>([[Zoznam štátov podľa rozlohy|50. na svete]])</small><br />– súš: 98,96 %<br />– voda: 1,04 % | dĺžka pobrežia = {{km|4964|m}} | hranice = {{km|1917.8|m}}<br />– [[Portugalsko]]: {{km|1214|m}}<br />– [[Francúzsko]]: {{km|623|m}}<br />– [[Andorra]]: {{km|63.7|m}}<br />– [[Maroko]] ([[Melilla]]): {{km|9.6|m}}<br />– Maroko ([[Ceuta]]): {{km|6.3|m}}<br />– [[Gibraltár]]: {{km|1.2|m}} | najvyšší bod = {{m|3718|m}} ([[Pico de Teide]]) | najnižší bod = {{m|0|m}} ([[Atlantický oceán]]) | najdlhšia rieka = [[Ebro]] ({{km|910|m}}) | najväčšie jazero = [[Lago de Sanabria]] }} '''[[Španielsko]]''' je prímorský štát v juhozápadnej [[Európa|Európe]]. Zaberá približne 84 % rozlohy [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]], ktorý zdieľa s [[Portugalsko]]m, [[Andorra|Andorrou]] a [[Gibraltár]]om. Gibraltár je zámorské územie [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]. Španielsku tiež patrí súostrovie [[Baleáry]] ({{V jazyku|spa|Islas Baleares}}) v [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]] a [[Kanárske ostrovy]] ({{v jazyku|spa|Islas Canarias}}'') v [[Atlantický oceán|Atlantickom oceáne]], dve mestské exklávy v severnej Afrike [[Ceuta]] a [[Melilla]] a [[Španielske severoafrické dŕžavy]] ({{v jazyku|spa|"plazas" de Soberanía en el Norte de Africa}}'') {{chýba zdroj}}, ktoré sa skladajú z piatich malých ostrovov pri [[Maroko|marockom]] pobreží. Španielsko má rozlohu {{km2|504782}}, z toho {{km2|499542}} tvorí súš a {{km2|5240}} voda. Španielsko je z 88 % ohraničené morom (dĺžka pobrežia dosahuje {{km|4964|m}}) a zvyšných 12 % tvoria pozemné hranice ({{km|1917.8|m}}). Na severe, severozápade a juhozápade je obmývané Atlantickým oceánom ([[Biskajský záliv]] na severe a zálivom [[Golfo de Cádiz]] na juhozápade) a na juhu a na východe od [[Gibraltársky prieliv|Gibraltárskeho prielivu]] po [[Pyreneje]] Stredozemným morom. Gibraltársky prieliv oddeľuje Španielsko a celú Európu od [[severná Afrika|severnej Afriky]] a v najužšom mieste má šírku {{km|13|m}}. Španielsko má pozemnú hranicu s [[Francúzsko]]m ({{km|623|m}}) a s Andorrou ({{km|63.7|m}}), ktorá prechádza Pyrenejami na severovýchode, s Portugalskom ({{km|1214|m}}) na západe a s Gibraltárom ({{km|1.2|m}}) v blízkosti najjužnejšieho cípu polostrova. Autonómne mestá Ceuta a Melilla majú pozemné hranice s Marokom (Ceuta {{km|6.3|m}} a Melilla {{km|9.6|m}}). == Fyzická geografia 67 == === Povrch === Jadro pevninského Španielska tvorí centrálna [[náhorná plošina]], známa ako [[Meseta Central]], ktorá je zo severnej, južnej, východnej a čiastočne aj západnej strany obklopená horami. Touto náhornou plošinou prechádza niekoľko horských systémov, ktoré sú nižšie ako okrajové pohoria. Okrem náhorných plošín a pohorí má Španielsko úzke pobrežné [[nížina|nížiny]] a niekoľko nížinatých údolí riek, z ktorých najväčšia je [[Andalúzska nížina]] (Betická nížina). Krajinu možno rozdeliť na desať prírodných regiónov či subregiónov: Meseta Central, [[Kantábrijské vrchy]] a severozápadny región, [[Iberské vrchy]], Pyreneje, [[Andalúzske vrchy]], Andalúzska nížina, údolie rieky [[Ebro]], pobrežné nížiny, Baleárske ostrovy a Kanárske ostrovy. Tieto regióny sa zvyčajne delia do štyroch skupín: Meseta Central a priľahlé pohoria, ostatné horské oblasti, nížiny a ostrovy.<ref>[http://lcweb2.loc.gov/frd/cs/estoc.html Library of Congress (USA) - Country Studies: Spain] (External Boundaries and Landform Regions) {{eng icon}}</ref> ==== Meseta Central a priľahlé hory 67 ==== [[Súbor:Mirador-mancha-01.JPG|thumb|350px|Panoramatická snímka Meseta Central (Južná submeseta)]] Meseta Central je rozľahlá náhorná plošina s priemernou nadmorskou výškou {{m|700|m}}<ref>Encyclopaedia Britannica Online, heslo [http://www.britannica.com/eb/article-9052205/Meseta-Central Meseta Central] {{eng icon}}</ref>, ktorá tvorí centrálnu časť pevninského Španielska. Je obklopená horami a mierne sa zvažuje k západu k hranici s Portugalskom. Prechádza ňou [[Kastílske pohorie]] čiže Centrálna kordillera (''{{cudzojazyčne|es|Sistema Central}}'' alebo ''{{cudzojazyčne|es|Cordillera Central}}''), označovaná ako "chrbtica" Meseta Central, a rozdeľuje Meseta Central na Severnú a Južnú submesetu. Severná submeseta, zvaná tiež Starokastílska tabuľa, má väčšiu nadmorskú výšku a menšiu rozlohu ako Južná submeseta, zvaná tiež Novokastilská tabuľa. Kastílske pohorie dosahuje na sever od [[Madrid]]u nadmorskú výšky viac ako {{m|2400|m}} a jeho najvyšší vrchol, [[Pico Almanzor]] s nadmorskou výškou {{m|2592|m}}, sa nachádza západne od hlavného mesta. Západné časti Kastílskeho pohoria, ktoré zasahujú aj do Portugalska, nesú stopy [[zaľadnenie|zaľadnenia]] a ich vrcholky sú po väčšinu roka pokryté snehom. Napriek svojej výške tento horský systém netvorí výraznejšiu bariéru medzi severnou a južnou časťou Meseta Central, pretože niekoľko [[priesmyk]]ov umožnilo vybudovanie cestného a železničného spojenia. Južnú časť Meseta Central ďalej rozdeľuje dvojica pohorí – [[Montes de Toledo]] na západe a [[Sierra de Guadalupe]] na východe. Ich vrcholy presahujú výšku {{m|1500|m}}. Vďaka početným ľahko prechodným priesmykom tieto pohoria nepredstavujú prekážku pre dopravu a komunikáciu. Oba horské chrbty sú oddelené od Kastílskeho pohoria na severe riekou [[Tajo]]. Horské regióny obklopujúce Meseta Central sú [[Sierra Morena]], [[Kantábrijské vrchy]] (''{{cudzojazyčne|es|Cordillera Cantábrica}}'') a [[Iberské vrchy]] (''{{cudzojazyčne|es|Sistema Ibérico}}''). Sierra Morena, ktorá vymedzuje južný okraj Meseta Central, nadväzuje na východe na južný výbežok Pyrenejského pohoria a tiahne sa pozdĺž severného okraja údolia rieky [[Guadalquivir]] na západ, kde sa spája s horami južného Portugalska. Smerom na sever dosahuje Sierra Morena k rieke [[Guadiana]]. Napriek neveľkej nadmorskej výške, len výnimočne presahuje {{m|1300|m}}, je Sierra Morena skalnatá. Kantábrijské vrchy sú [[vápenec|vápencové]] a ohraničujú Meseta Central na severe. Tiahnu sa pozdĺž pobrežia [[Biskajský záliv|Biskajského zálivu]], ku ktorému sa strmo zvažujú. Ich najvyšší vrchol je [[Torre de Cerredo]] ({{mnm|2648}}), ktorý je súčasťou chrbta [[Picos de Europa]]. Iberské vrchy sa tiahnu od Kantábrijských vrchov smerom na juhovýchod a oddeľuje Meseta Central od údolia rieky Ebro. Jeho východná časť sa rozkladá medzi riekami Ebro a [[Júcar]]. Neúrodné a skalnaté svahy tohto horského masívu zaberajú plochu približne {{km2|21000}}. Jeho nadmorská výška presahuje {{m|2000|m}} v severnej časti a najvyšším vrcholom je [[Moncayo]] ({{mnm|2313}}) východne od prameňa rieky [[Douro (rieka)|Douro]]. Veľmi prudké svahy tohto pohoria sú často prerušované hlbokými a úzkymi [[tiesňava]]mi.<ref>[http://lcweb2.loc.gov/frd/cs/estoc.html Library of Congress (USA) - Country Studies: Spain] (The Meseta Central and Associated Mountains) {{eng icon}}</ref> [[Súbor:Aneto 01.jpg|thumb|left|Pico de Aneto (Pyreneje)]] ==== Ostatné horské regióny ==== Oddelene od Meseta Central sa nachádzajú pohoria [[Pyreneje]] na severovýchode a [[Andalúzske vrchy]] na juhovýchode. Pyreneje sa tiahnu v dĺžke približne {{km|450|m}} od východného okraja Kantábrijských vrchov ku Stredozemnému moru a tvoria výraznú bariéru a prirodzenú hranicu medzi Španielskom a Francúzskom. Doprava je jednoduchá v relatívne nižších polohách na východnom a západnom okraji pohoria, kde štátnu hranicu prekonávajú medzinárodne cesty a železnice. Stredná časť Pyrenejí je však ťažko priepustná. Vrcholy na niektorých miestach presahujú výšku {{mnm|3000}} a najvyšší z nich, [[Pico de Aneto]], má nadmorskú výšku {{m|3404|m}}. Pyreneje nesú stopy [[pleistocén]]skeho zaľadnenia a v najvyššie položených častiach sa dodnes nachádzajú menšie [[kar (geológia)|karové]] [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovce]], ktoré sú však na ústupe.<ref>[http://www.zemepis.com/fgjevropy.php Fyzická geografia južnej Európy] na www.zemepis.com {{ces icon}}</ref> Andalúzske vrchy sa tiahnu od najjužnejšieho cípu polostrova smerom k severovýchodu pozdĺž južného pobrežia a spája sa s južným výbežkom [[Iberské vrchy|Iberských vrchov]] a s východným výbežkom [[Sierra Morena|Sierra Moreny]]. Najvyššie nadmorské výšky dosahuje tento horský systém v masíve [[Sierra Nevada]] na juhovýchod od [[Granada|Granady]], kde sa nachádza aj najvyššia hora Pyrenejského polostrova [[Mulhacén]] s nadmorskou výškou {{m|3478|m}}. Výšku {{m|3000|m}} prekonávajú aj ďalšie vrcholy tohto horského hrebeňa.<ref>[http://lcweb2.loc.gov/frd/cs/estoc.html Library of Congress (USA) - Country Studies: Spain] (Other Mountainous Regions) {{eng icon}}</ref> ==== Nížiny ==== Hlavné španielske [[nížina|nížiny]] sú [[Andalúzska nížina]] (Betická nížina) na juhozápade, panva rieky [[Ebro]] na severovýchode a pobrežné nížiny. Pri portugalskej hranici sa nachádzajú menšie nížiny v údoliach riek [[Tajo]] a [[Guadiana]]. Andalúzsku nížinu tvorí široké údolie rieky [[Guadalquivir]]. Táto nížina je na severe lemovaná Sierra Morena a na juhu Andalúzskymi vrchmi. Zužuje sa a má vyššiu nadmorskú výšku smerom k východu, kde sa tieto pohoria zbiehajú. Panva rieky Ebro je [[tektonická zníženina]], obklopená takmer zo všetkých strán horami – na juhu a na západe Iberskými vrchmi, na severe Pyrenejami a na východe [[Katalánska pobrežná kordiléra|Katalánskou pobrežnou kordilérou]]. Pobrežné nížiny sú úzke pruhy medzi pobrežnými pohoriami a morom. Pobrežná nížina je najširšia pozdĺž zálivu Golfo de Cádiz, kde prechádza do Andalúzskej nížiny, a v južnej a strednej časti východného pobrežia. Najužšia pobrežná nížina sa tiahne pozdĺž [[Biskajský záliv|Biskajského zálivu]], kde blízko pobrežia končia Kantábrijské vrchy.<ref>[http://lcweb2.loc.gov/frd/cs/estoc.html Library of Congress (USA) - Country Studies: Spain] (Lowland Regions) {{eng icon}}</ref> [[Súbor:Teide and Caldera 2006.jpg|thumb|left|Pico de Teide]] ==== Ostrovy ==== Hlavnými španielskymi súostroviami sú [[Baleáry|Baleárske ostrovy]] v [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]] a [[Kanárske ostrovy]] v [[Atlantický oceán|Atlantickom oceáne]]. Baleáry majú rozlohu približne {{km2|5000}} a nachádzajú sa {{km|80|m}} od strednej časti východného pobrežia. Hory, ktoré vystupujú nad morskú hladinu a vytvárajú toto súostrovie, sú pokračovaním [[Andalúzske vrchy|Andalúzskych vrchov]]. Najvyššie vrcholy súostrovia s nadmorskou výškou viac ako {{m|1400|m}} sa nachádzajú v blízkosti pobrežia v severozápadnej časti [[Malorka|Malorky]]. Centrálnu časť Malorky tvorí nížina, lemovaná na východe a juhovýchode rozoklanými kopcami. Kanárske ostrovy, vzdialené {{km|90|m}} od západoafrického pobrežia, sú [[Sopka|sopečného]] pôvodu. Najvyššie vrcholy sa nachádzajú na väčších ostrovoch uprostred súostrovia ([[Gran Canaria]] a [[Tenerife]]); na Gran Canarii dosahujú výšku {{m|1950|m}} a na Tenerife sa nachádza najvyššia hora Španielska, nečinná sopka [[Pico de Teide]] s nadmorskou výškou {{m|3717|m}}.<ref>[http://lcweb2.loc.gov/frd/cs/estoc.html Library of Congress (USA) - Country Studies: Spain] (The Islands) {{eng icon}}</ref> === Vodstvo === {{Pozri aj|Hydrológia Pyrenejského polostrova}} [[Súbor:Rios peninsula Iberica-es.png|thumb|Rieky na Pyrenejskom polostrove]] Najdlhšia [[rieka]] Pyrenejského polostrova je [[Tajo]] ({{km|1038|m}}, z toho {{km|716|m}} v Španielsku a {{km|47|m}} na hranici s Portugalskom) a najdlhšia rieka na španielskom území je [[Ebro]] ({{km|910|m}}). V Španielsku je približne 1 800 riek a vodných tokov, z ktorých všetky až na 90 sú kratšie než {{km|96|m}}. Tieto kratšie rieky majú malý a nepravidelný [[prietok]] a ich korytá sezónne vysychajú, ale v období, keď majú dostatok vody, sú často rýchle a prudké. Sezónne rozdiely v prietokoch sa zväčšujú zo severu na juh. Väčšina väčších riek [[prameň|pramení]] v horách, ktoré pretínajú alebo obklopujú [[Meseta Central]], a tečie smerom na západ cez náhornú plošinu a Portugalsko do Atlantického oceánu. Významnou výnimkou je najvodnatejšia španielska rieka Ebro, ktorá tečie na východ a vlieva sa do Stredozemného mora. Rieky na severozápade a v úzkej severnej pobrežnej nížine sa vlievajú priamo do Atlantického oceánu. Severozápadné pobrežie je členité s úzkymi zálivmi vzniknutými zaplavením riečnych údolí (rías). Medzi hlavné rieky tečúce smerom na západ do Atlantického oceánu patrí [[Douro (rieka)|Douro]], Tajo, [[Guadiana]] a [[Guadalquivir]]. Guadalquivir je jedna z najvýznamnejších španielskych riek, jednak preto, že zavlažuje úrodné údolia, a vytvára tak dobré podmienky pre [[poľnohospodárstvo]], a jednak preto, že je vo vnútrozemí splavná a poskytuje [[Sevilla|Seville]] spojenie s morom. Sevilla je jediným španielskym riečnym [[prístav]]om využívaným pre zaoceánsku dopravu. Hlavnou riekou severozápadnej časti Španielska je [[Minho|Miño]].<ref>[http://lcweb2.loc.gov/frd/cs/estoc.html Library of Congress (USA) - Country Studies: Spain] (drainage) {{eng icon}}</ref> === Podnebie === Pevninské Španielsko má tri typy podnebia: kontinentálne, [[oceánsky typ podnebia|oceánske]] a stredomorské. [[Kontinentálne podnebie]] prevláda na väčšine španielskeho územia, najmä na Mesete Central, v priľahlých horách na juhu a na východe a v panve rieky Ebro. Charakterizujú ho veľké [[teplota|teplotné]] rozdiely medzi dňom a nocou aj medzi [[ročné obdobia|ročnými obdobiami]], nízky úhrn a nepravidelnosť [[zrážky|zrážok]] a vysoký [[vyparovanie|výpar]]. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje medzi 300 a {{mm|640|m}} a na väčšine Mesety okolo {{mm|500|m}}. Severná Meseta, Kastílske pohorie a panva rieky Ebro majú dve obdobia [[dážď|dažďov]], jedno na jar (apríl – jún) a druhé na jeseň (október – november), pričom najdaždivejším obdobím roka býva neskorá jar. Tiež južná časť Mesety má jarné a jesenné daždivé obdobie, ale jarné prichádza skôr (v marci) a jesenné je daždivejšie ako jarné. Zrážky sú nepravidelné i počas daždivých období. Kontinentálne zimy sú chladné (-1 [[stupeň Celzia|°C]]) so silnými [[vietor|vetrami]] a vysokou [[vlhkosť vzduchu|vlhkosťou vzduchu]] napriek nízkym zrážkam. Mimo horské regióny je severné podhorie Pyrenejského pohoria najchladnejšou oblasťou s častými [[mráz (teplota)|mrazmi]]. Letá sú teplé a bezoblačné a priemerná denná teplota dosahuje 21 °C na severnej Mesete a 24 – 27 °C na južnej Mesete; nočné teploty sa pohybujú medzi 7 a 10 °C. Panva rieky Ebro má vzhľadom k nižšej nadmorskej výške veľmi horúce letá a teploty tu môžu presiahnuť 43 °C. Vlhkosť vzduchu v lete je na Mesete Central a v panve rieky Ebro nízka, s výnimkou brehov rieky Ebro, kde je naopak vysoká. [[Súbor:Liebana pena ventosa.jpg|thumb|left|Peña Ventosa ([[Kantábriské vrchy]])]] [[Oceánske podnebie]] prevažuje v severnej časti krajiny tiahnucej sa od Pyrenejí k severozápadnej časti polostrova, označovanej aj ako "[[zelené Španielsko]]". Charakterizujú ho pomerne mierne zimy, teplé, ale nie horúce letá a výdatné zrážky po celý rok. Teplotné výkyvy sú mierne ako medzi dňom a nocou, tak aj medzi ročnými obdobiami. Vplyv [[Atlantický oceán|oceánu]] však slabne vo vnútrozemí, kde sú teplotné rozdiely väčšie a teploty sa môžu oproti pobrežiu líšiť o 9 – 18 °C. Vzdialenosť od oceánu tiež ovplyvňuje množstvo zrážok a na východe sú zrážky nižšie ako na západe. Najdaždivejším obdobím je jeseň (október až december) a najsuchším mesiacom je júl. Vysoká vlhkosť vzduchu a prevažujúce vetry od oceánu vytvárajú pri severozápadnom pobreží časté [[hmla|hmly]], ktoré sú však menej časté už v malej vzdialenosti od pobrežia vďaka horám, ktoré zadržujú vlhký morský vzduch. Oblasť so [[stredomorské podnebie|stredomorským podnebím]] sa tiahne približne od Andalúzskej nížiny pozdĺž južného a východného pobrežia k Pyrenejám, a to na prímorskej strane pohoria lemujúcom pobrežie. Zrážky sú v tejto oblasti nízke, často nedostatočné a nepravidelné a sú častejšie na konci jesene a v zime. Teploty sú tu zvyčajne vyššie v zime aj v lete a teplotné rozdiely medzi dňom a nocou sú menšie než v oblasti s kontinentálnym podnebím. Priemerné januárové teploty sa na väčšine územia španielskeho Stredomoria pohybujú medzi 10 a 13 °C a v severovýchodnej časti okolo [[Barcelona|Barcelony]] sú nižšie (9 °C). Vo vnútrozemskej časti Andalúzskej nížiny sú zimné teploty trochu nižšie ako na pobreží. V júli a auguste sa teploty pohybujú medzi 22 a 27 °C na pobreží a medzi 29 a 31 °C smerom do vnútrozemia. Vlhkosť vzduchu je nízka. Na podnebie stredomorskej oblasti má vplyv horúci a suchý vietor "[[leveche]]", ktorý veje z východu alebo juhovýchodu, najčastejšie na jar, a má pôvod v [[Severná Afrika|severnej Afrike]]. Tento vietor niekedy prináša jemný [[prach]]. Ďalším vetrom je "[[levante]]", ktorý je chladnejší a fúka od východu medzi Andalúzskymi vrchmi a pohorím [[Atlas (pohorie)|Atlas]] v severnej Afrike.<ref>[http://lcweb2.loc.gov/frd/cs/estoc.html Library of Congress (USA) - Country Studies: Spain] (Climate) {{eng icon}}</ref> [[Súbor:Cabo gata muertos.jpg|thumb|''Playa de los Muertos'' v národnom parku Cabo de Gata]] Okrem troch hlavných typov klímy uvedených vyššie existuje niekoľko výnimiek: * Semiaridná klíma úplne na juhovýchode (väčšia časť provincií [[Alicante (provincia)|Alicante]], [[Murcia (spoločenstvo)|Murcia]] a [[Almería (provincia)|Almería]]): Letá tu sú veľmi horúce a zimy mierne až chladné. Táto oblasť je veľmi suchá a má takmer [[polopúšť|polopúštny]] charakter. Národný park [[Cabo de Gata|Cabo de Gata-Níjar]] je s priemerným ročným úhrnom zrážok iba {{mm|150|m}} najsuchším miestom Španielska a pravdepodobne aj Európy. * Najvyššia časť Pyrenejí má [[alpské podnebie]]. * Kanárske ostrovy majú typické [[subtropický podnebný pás|subtropické podnebie]] z hľadiska teplôt, ktoré sú mierne a stabilné (18 – 24 °C) po celý rok. Východné ostrovy sú polopúštne a suchšie ako západné a veľmi daždivé oblasti sa nachádzajú v horách na ostrovoch [[La Gomera]] a [[La Palma]]. <center>'''Klimatické údaje pre vybrané lokality :'''<ref>Údaje za obdobie 1971-2000; zdroj: [http://www.inm.es/Instituto Nacional de Meteorológia] {{spa icon}}</ref></center> {| class="wikitable" align="center" ! style = "background: #99CCCC; color: #000080" height = "17" | Stanica ! style = "background: #99CCCC; color: #000080;" | Poloha ! style = "background: #99CCCC; color: #000080;" | Zemepisná šírka ! style = "background: #99CCCC; color: #000080;" | Zemepisná dĺžka ! style = "background: #99CCCC; color: #000080;" | Nadmorská <br /> výška (m) ! style = "background: #99CCCC; color: #000080;" | Zrážky (mm) ! style = "background: #99CCCC; color: #000080;" | Teplota (°C) ! style = "background: #99CCCC; color: #000080;" | Počet <br /> mrazivých dní |------------- align="center" | Gijón || Severné pobrežie || 43° 32' 18'' s.š. || 5° 38' 31'' z.d.|| 3 || 971 || 13,8 || 8 |------------- align="center" | Barcelona || Východné pobrežie (sever) || 41° 17' 49'' s.š. || 2 ° 04' 39'' v.d.|| 6 || 640 || 15,5 || 4 |------------- align="center" | Madrid (Retiro) || Meseta Central || 40° 24' 40'' s.š. || 3° 40' 41'' z.d.|| 667 || 436 || 14,6 || 16 |------------- align="center" | Alicante || Východné pobrežie (juh) || 38° 22' 00'' s.š. || 0° 29' 40'' z.d.|| 82 || 336 || 17,8 || 1 |------------- align="center" | Sevilla (Tablada) || Andalúzska nížina || 37° 21' 55'' s.š. || 6° 00' 30'' z.d.|| 8 || 554 || 18,6 || 2 |------------- align="center" | Fuerteventura || Kanárske ostrovy || 28° 27' 10'' s.š. || 13° 51' 55'' z.d.|| 29 || 105 || 20,4 || 0 |------------- align="center" |} === Ekonomická geografia === <!--{{Pozri aj|Ekonomika Španielska}}--> Značná časť španielskeho územia nie je [[poľnohospodárstvo|poľnohospodársky]] využívaná z dôvodu sucha. Pre poľnohospodárstvo sa hodí približne 40 % územia. Kvalita [[pôda|pôdy]] je väčšinou nízka a len na približne 10 % územia môže byť považovaná za výbornú. Vážnym problémom je [[erózia]] pôdy, najmä na suchých planinách v [[Kastília-La Mancha|Kastílii-La Mancha]].<ref>[http://lcweb2.loc.gov/frd/cs/estoc.html Library of Congress (USA) - Country Studies: Spain] (Agriculture) {{eng icon}}</ref> V [[Pyreneje|Pyrenejách]] a v celej severnej časti krajiny s oceánskym podnebím sa praktizuje chov dobytka. V autonómnych oblastiach [[Aragónsko]] a [[Kastília a León]] prevláda pestovanie [[obilie|obilia]]. Na juhu a na východe sa pestujú stredomorské a komerčné plodiny a vykonáva sa [[zavlažovanie]] pôdy. Španielsko vyváža [[citrus]]y a skoré ovocie a zeleninu do ostatných častí Európy. [[Súbor:View of Bilbao.jpg|thumb|left|Bilbao]] Najdynamickejšie [[priemysel]]né oblasti sa nachádzajú okolo Madridu a Barcelony. Ďalšími priemyselnými centrami sú Zaragoza a Valencia. Ťažký priemysel sa rozvíjal v oblasti [[Gijón]]u a [[Bilbao|Bilbaa]] na pobreží Atlantiku. Po niekoľkoročnej kríze, ktorá sa v Bilbau prejavila znížením počtu obyvateľov (z 433 000 v roku 1981 na 352 000 v roku 2004), prechádza toto mesto obdobím obnovy. Prechod mesta k terciéru symbolizuje [[Guggenheimovo múzeum v Bilbau|Guggenheimovo múzeum]]. Významní výrobcovia áut pôsobí vo [[Valladolid]]e ([[Renault]]), v [[Vigo|meste Vigo]] ([[Peugeot]]), v [[Martorell]]i ([[Seat]]) alebo vo Valencii ([[Ford]]). V [[Getafe]], [[Illescas]] a [[Puerto Real]] sa vyrábajú súčasti lietadiel [[Airbus]]. Španielsko má otvorenú [[ekonomika|ekonomiku]] od 60. rokov [[20. storočie|20. storočia]] a najmä po svojom vstupe do [[Európske hospodárske spoločenstvo|EHS]] v roku [[1986]]. Madrid je hlavným univerzitným a obchodným centrom, terciér je však rozvinutý aj v Barcelone. V roku 1992 sa v Barcelone konali [[Letné olympijské hry 1992|olympijské hry]] a [[Letné paralympijské hry 1992|paralympijské hry]]. Španielsko je po Francúzsku druhou [[Turistika|turisticky]] najnavštevovanejšou krajinou sveta (roku 2005 ho navštívilo 55,6 miliónov zahraničných turistov).<ref>[http://www.unwto.org/facts/eng/pdf/highlights/highlights06_fr_hr.pdf Faits saillants du tourisme, 2006] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070422072826/http://www.unwto.org/facts/eng/pdf/highlights/highlights06_fr_hr.pdf |date=2007-04-22 }} od Svetovej organizácie turistického ruchu, formát PDF, veľkosť 6,91 MB {{fra icon}}</ref> K turistickému ruchu má dobré podmienky – stredomorské pobrežie ponúka [[pláž]]e a turistické letoviská ([[Marbella]], [[Malaga]], [[Benidorm]], [[Palma de Mallorca]]). Dôsledky turistického ruchu sú značné – je to dôležitý zdroj príjmov, na druhej strane však vedie k zabetónovaniu pobrežia a vodohospodárskym problémom. Turisti navštevujú aj mestá s bohatým kultúrnym dedičstvom ([[Segovia]], [[Santiago de Compostela]], [[Ávila]], [[Cáceres]], [[Salamanca]], Toledo, Córdoba, [[Alcalá de Henares]]). === Politická geografia === Španielsko sa delí na [[Autonómne spoločenstvá Španielska|17 autonómnych spoločenstiev]] a 2 autonómne mestá, ďalej potom na [[Španielske provincie|50 provincií]]. {| border = 0 cellspacing = 0 cellpadding = 0 |- valign=top | width=50% | * [[Súbor:Bandera de Andalucía.svg|border|22px]] [[Andalúzia]] * [[Súbor:Flag of Aragon.svg|border|22px]] [[Aragónsko]] * [[Súbor:Flag of Asturias.svg|border|22px]] [[Astúria]] * [[Súbor:Flag of the Balearic Islands.svg|border|22px]] [[Baleárske ostrovy]] * [[Súbor:Flag of the Basque Country.svg|border|22px]] [[Baskicko]] * [[Súbor:Flag of Extremadura with COA.svg|border|22px]] [[Extremadura]] * [[Súbor:Flag of Galicia.svg|border|22px]] [[Galícia]] * [[Súbor:Flag of Cantabria.svg|border|22px]] [[Kantábria]] * [[Súbor:Flag of the Canary Islands.svg|border|22px]] [[Kanárske ostrovy]] * [[Súbor:Flag_of_Castile_and_León.svg|border|22px]] [[Kastília a León]] | rowspan = 2 | | width=50% | * [[Súbor:Bandera Castilla-La Mancha.svg|border|22px]] [[Kastília-La Mancha]] * [[Súbor:Flag of Catalonia.svg|border|22px]] [[Katalánsko]] * [[Súbor:Flag of La Rioja (with coat of arms).svg|border|22px]] [[La Rioja]] * [[Súbor:Flag of the Community of Madrid.svg|border|22px]] [[Madridské spoločenstvo|Madrid]] * [[Súbor:Flag of the Region of Murcia.svg|border|22px]] [[Murcijská oblasť|Murcia]] * [[Súbor:Flag of Navarre.svg|border|22px]] [[Navarra]] * [[Súbor:Flag of the Land of Valencia (official).svg|border|22px]] [[Valencijské spoločenstvo|Valencia]] * [[Súbor:Flag Ceuta.svg|border|22px]]''[[Ceuta]]'' * [[Súbor:Flag of Melilla.svg|border|22px]]''[[Melilla]]'' |} == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Geography of Spain}} == Externé odkazy == * [https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/sp.html CIA World Factbook: Španielsko] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090513080105/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/sp.html |date=2009-05-13 }} {{eng icon}} * [http://lcweb2.loc.gov/frd/cs/estoc.html The Library of Congress (USA) – Country Studies: Španielsko] {{eng icon}} * [http://www.iberianature.com Iberianature] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050120042914/http://www.iberianature.com/ |date=2005-01-20 }}: Informácie o životnom prostredí Španielska {{eng icon}} == Zdroje == * ''Tento článok obsahuje materiály prevzaté z [http://lcweb2.loc.gov/frd/cs/ Library of Congress Country Studies], uvoľnené do [[Public Domain]] federálnymi úradmi USA.'' * {{Preklad|cs|Geografie Španělska|6372220}} {{Portál|Geografia|Geografický}} {{Téma Európy|Geografia}} [[Kategória:Geografia Španielska| ]] [[Kategória:Španielsko]] rxqu57pw31rzbdga8py3t1lwwbw5ihu 8382672 8382671 2026-10-11T08:50:25Z Pristome 283432 Revízia InternetArchiveBot používateľa [[Special:Contributions/~2026-54597-13|~2026-54597-13]] ([[User talk:~2026-54597-13|diskusia]]) bola vrátená: Test edit 8382672 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Geografia krajiny | názov = Geografia Španielska | obrázok = Spain topo.jpg | popis obrázku = Mapa Pyrenejského polostrova | svetadiel = [[Európa]] | región = [[Južná Európa]],<br />[[Pyrenejský polostrov]] | súradnice = 40°00' s. š., 4°00' z. d. | rozloha = {{km2|504782}} <small>([[Zoznam štátov podľa rozlohy|50. na svete]])</small><br />– súš: 98,96 %<br />– voda: 1,04 % | dĺžka pobrežia = {{km|4964|m}} | hranice = {{km|1917.8|m}}<br />– [[Portugalsko]]: {{km|1214|m}}<br />– [[Francúzsko]]: {{km|623|m}}<br />– [[Andorra]]: {{km|63.7|m}}<br />– [[Maroko]] ([[Melilla]]): {{km|9.6|m}}<br />– Maroko ([[Ceuta]]): {{km|6.3|m}}<br />– [[Gibraltár]]: {{km|1.2|m}} | najvyšší bod = {{m|3718|m}} ([[Pico de Teide]]) | najnižší bod = {{m|0|m}} ([[Atlantický oceán]]) | najdlhšia rieka = [[Ebro]] ({{km|910|m}}) | najväčšie jazero = [[Lago de Sanabria]] }} '''[[Španielsko]]''' je prímorský štát v juhozápadnej [[Európa|Európe]]. Zaberá približne 84 % rozlohy [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]], ktorý zdieľa s [[Portugalsko]]m, [[Andorra|Andorrou]] a [[Gibraltár]]om. Gibraltár je zámorské územie [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]. Španielsku tiež patrí súostrovie [[Baleáry]] ({{V jazyku|spa|Islas Baleares}}) v [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]] a [[Kanárske ostrovy]] ({{v jazyku|spa|Islas Canarias}}'') v [[Atlantický oceán|Atlantickom oceáne]], dve mestské exklávy v severnej Afrike [[Ceuta]] a [[Melilla]] a [[Španielske severoafrické dŕžavy]] ({{v jazyku|spa|"plazas" de Soberanía en el Norte de Africa}}'') {{chýba zdroj}}, ktoré sa skladajú z piatich malých ostrovov pri [[Maroko|marockom]] pobreží. Španielsko má rozlohu {{km2|504782}}, z toho {{km2|499542}} tvorí súš a {{km2|5240}} voda. Španielsko je z 88 % ohraničené morom (dĺžka pobrežia dosahuje {{km|4964|m}}) a zvyšných 12 % tvoria pozemné hranice ({{km|1917.8|m}}). Na severe, severozápade a juhozápade je obmývané Atlantickým oceánom ([[Biskajský záliv]] na severe a zálivom [[Golfo de Cádiz]] na juhozápade) a na juhu a na východe od [[Gibraltársky prieliv|Gibraltárskeho prielivu]] po [[Pyreneje]] Stredozemným morom. Gibraltársky prieliv oddeľuje Španielsko a celú Európu od [[severná Afrika|severnej Afriky]] a v najužšom mieste má šírku {{km|13|m}}. Španielsko má pozemnú hranicu s [[Francúzsko]]m ({{km|623|m}}) a s Andorrou ({{km|63.7|m}}), ktorá prechádza Pyrenejami na severovýchode, s Portugalskom ({{km|1214|m}}) na západe a s Gibraltárom ({{km|1.2|m}}) v blízkosti najjužnejšieho cípu polostrova. Autonómne mestá Ceuta a Melilla majú pozemné hranice s Marokom (Ceuta {{km|6.3|m}} a Melilla {{km|9.6|m}}). == Fyzická geografia == === Povrch === Jadro pevninského Španielska tvorí centrálna [[náhorná plošina]], známa ako [[Meseta Central]], ktorá je zo severnej, južnej, východnej a čiastočne aj západnej strany obklopená horami. Touto náhornou plošinou prechádza niekoľko horských systémov, ktoré sú nižšie ako okrajové pohoria. Okrem náhorných plošín a pohorí má Španielsko úzke pobrežné [[nížina|nížiny]] a niekoľko nížinatých údolí riek, z ktorých najväčšia je [[Andalúzska nížina]] (Betická nížina). Krajinu možno rozdeliť na desať prírodných regiónov či subregiónov: Meseta Central, [[Kantábrijské vrchy]] a severozápadny región, [[Iberské vrchy]], Pyreneje, [[Andalúzske vrchy]], Andalúzska nížina, údolie rieky [[Ebro]], pobrežné nížiny, Baleárske ostrovy a Kanárske ostrovy. Tieto regióny sa zvyčajne delia do štyroch skupín: Meseta Central a priľahlé pohoria, ostatné horské oblasti, nížiny a ostrovy.<ref>[http://lcweb2.loc.gov/frd/cs/estoc.html Library of Congress (USA) - Country Studies: Spain] (External Boundaries and Landform Regions) {{eng icon}}</ref> ==== Meseta Central a priľahlé hory ==== [[Súbor:Mirador-mancha-01.JPG|thumb|350px|Panoramatická snímka Meseta Central (Južná submeseta)]] Meseta Central je rozľahlá náhorná plošina s priemernou nadmorskou výškou {{m|700|m}}<ref>Encyclopaedia Britannica Online, heslo [http://www.britannica.com/eb/article-9052205/Meseta-Central Meseta Central] {{eng icon}}</ref>, ktorá tvorí centrálnu časť pevninského Španielska. Je obklopená horami a mierne sa zvažuje k západu k hranici s Portugalskom. Prechádza ňou [[Kastílske pohorie]] čiže Centrálna kordillera (''{{cudzojazyčne|es|Sistema Central}}'' alebo ''{{cudzojazyčne|es|Cordillera Central}}''), označovaná ako "chrbtica" Meseta Central, a rozdeľuje Meseta Central na Severnú a Južnú submesetu. Severná submeseta, zvaná tiež Starokastílska tabuľa, má väčšiu nadmorskú výšku a menšiu rozlohu ako Južná submeseta, zvaná tiež Novokastilská tabuľa. Kastílske pohorie dosahuje na sever od [[Madrid]]u nadmorskú výšky viac ako {{m|2400|m}} a jeho najvyšší vrchol, [[Pico Almanzor]] s nadmorskou výškou {{m|2592|m}}, sa nachádza západne od hlavného mesta. Západné časti Kastílskeho pohoria, ktoré zasahujú aj do Portugalska, nesú stopy [[zaľadnenie|zaľadnenia]] a ich vrcholky sú po väčšinu roka pokryté snehom. Napriek svojej výške tento horský systém netvorí výraznejšiu bariéru medzi severnou a južnou časťou Meseta Central, pretože niekoľko [[priesmyk]]ov umožnilo vybudovanie cestného a železničného spojenia. Južnú časť Meseta Central ďalej rozdeľuje dvojica pohorí – [[Montes de Toledo]] na západe a [[Sierra de Guadalupe]] na východe. Ich vrcholy presahujú výšku {{m|1500|m}}. Vďaka početným ľahko prechodným priesmykom tieto pohoria nepredstavujú prekážku pre dopravu a komunikáciu. Oba horské chrbty sú oddelené od Kastílskeho pohoria na severe riekou [[Tajo]]. Horské regióny obklopujúce Meseta Central sú [[Sierra Morena]], [[Kantábrijské vrchy]] (''{{cudzojazyčne|es|Cordillera Cantábrica}}'') a [[Iberské vrchy]] (''{{cudzojazyčne|es|Sistema Ibérico}}''). Sierra Morena, ktorá vymedzuje južný okraj Meseta Central, nadväzuje na východe na južný výbežok Pyrenejského pohoria a tiahne sa pozdĺž severného okraja údolia rieky [[Guadalquivir]] na západ, kde sa spája s horami južného Portugalska. Smerom na sever dosahuje Sierra Morena k rieke [[Guadiana]]. Napriek neveľkej nadmorskej výške, len výnimočne presahuje {{m|1300|m}}, je Sierra Morena skalnatá. Kantábrijské vrchy sú [[vápenec|vápencové]] a ohraničujú Meseta Central na severe. Tiahnu sa pozdĺž pobrežia [[Biskajský záliv|Biskajského zálivu]], ku ktorému sa strmo zvažujú. Ich najvyšší vrchol je [[Torre de Cerredo]] ({{mnm|2648}}), ktorý je súčasťou chrbta [[Picos de Europa]]. Iberské vrchy sa tiahnu od Kantábrijských vrchov smerom na juhovýchod a oddeľuje Meseta Central od údolia rieky Ebro. Jeho východná časť sa rozkladá medzi riekami Ebro a [[Júcar]]. Neúrodné a skalnaté svahy tohto horského masívu zaberajú plochu približne {{km2|21000}}. Jeho nadmorská výška presahuje {{m|2000|m}} v severnej časti a najvyšším vrcholom je [[Moncayo]] ({{mnm|2313}}) východne od prameňa rieky [[Douro (rieka)|Douro]]. Veľmi prudké svahy tohto pohoria sú často prerušované hlbokými a úzkymi [[tiesňava]]mi.<ref>[http://lcweb2.loc.gov/frd/cs/estoc.html Library of Congress (USA) - Country Studies: Spain] (The Meseta Central and Associated Mountains) {{eng icon}}</ref> [[Súbor:Aneto 01.jpg|thumb|left|Pico de Aneto (Pyreneje)]] ==== Ostatné horské regióny ==== Oddelene od Meseta Central sa nachádzajú pohoria [[Pyreneje]] na severovýchode a [[Andalúzske vrchy]] na juhovýchode. Pyreneje sa tiahnu v dĺžke približne {{km|450|m}} od východného okraja Kantábrijských vrchov ku Stredozemnému moru a tvoria výraznú bariéru a prirodzenú hranicu medzi Španielskom a Francúzskom. Doprava je jednoduchá v relatívne nižších polohách na východnom a západnom okraji pohoria, kde štátnu hranicu prekonávajú medzinárodne cesty a železnice. Stredná časť Pyrenejí je však ťažko priepustná. Vrcholy na niektorých miestach presahujú výšku {{mnm|3000}} a najvyšší z nich, [[Pico de Aneto]], má nadmorskú výšku {{m|3404|m}}. Pyreneje nesú stopy [[pleistocén]]skeho zaľadnenia a v najvyššie položených častiach sa dodnes nachádzajú menšie [[kar (geológia)|karové]] [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovce]], ktoré sú však na ústupe.<ref>[http://www.zemepis.com/fgjevropy.php Fyzická geografia južnej Európy] na www.zemepis.com {{ces icon}}</ref> Andalúzske vrchy sa tiahnu od najjužnejšieho cípu polostrova smerom k severovýchodu pozdĺž južného pobrežia a spája sa s južným výbežkom [[Iberské vrchy|Iberských vrchov]] a s východným výbežkom [[Sierra Morena|Sierra Moreny]]. Najvyššie nadmorské výšky dosahuje tento horský systém v masíve [[Sierra Nevada]] na juhovýchod od [[Granada|Granady]], kde sa nachádza aj najvyššia hora Pyrenejského polostrova [[Mulhacén]] s nadmorskou výškou {{m|3478|m}}. Výšku {{m|3000|m}} prekonávajú aj ďalšie vrcholy tohto horského hrebeňa.<ref>[http://lcweb2.loc.gov/frd/cs/estoc.html Library of Congress (USA) - Country Studies: Spain] (Other Mountainous Regions) {{eng icon}}</ref> ==== Nížiny ==== Hlavné španielske [[nížina|nížiny]] sú [[Andalúzska nížina]] (Betická nížina) na juhozápade, panva rieky [[Ebro]] na severovýchode a pobrežné nížiny. Pri portugalskej hranici sa nachádzajú menšie nížiny v údoliach riek [[Tajo]] a [[Guadiana]]. Andalúzsku nížinu tvorí široké údolie rieky [[Guadalquivir]]. Táto nížina je na severe lemovaná Sierra Morena a na juhu Andalúzskymi vrchmi. Zužuje sa a má vyššiu nadmorskú výšku smerom k východu, kde sa tieto pohoria zbiehajú. Panva rieky Ebro je [[tektonická zníženina]], obklopená takmer zo všetkých strán horami – na juhu a na západe Iberskými vrchmi, na severe Pyrenejami a na východe [[Katalánska pobrežná kordiléra|Katalánskou pobrežnou kordilérou]]. Pobrežné nížiny sú úzke pruhy medzi pobrežnými pohoriami a morom. Pobrežná nížina je najširšia pozdĺž zálivu Golfo de Cádiz, kde prechádza do Andalúzskej nížiny, a v južnej a strednej časti východného pobrežia. Najužšia pobrežná nížina sa tiahne pozdĺž [[Biskajský záliv|Biskajského zálivu]], kde blízko pobrežia končia Kantábrijské vrchy.<ref>[http://lcweb2.loc.gov/frd/cs/estoc.html Library of Congress (USA) - Country Studies: Spain] (Lowland Regions) {{eng icon}}</ref> [[Súbor:Teide and Caldera 2006.jpg|thumb|left|Pico de Teide]] ==== Ostrovy ==== Hlavnými španielskymi súostroviami sú [[Baleáry|Baleárske ostrovy]] v [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]] a [[Kanárske ostrovy]] v [[Atlantický oceán|Atlantickom oceáne]]. Baleáry majú rozlohu približne {{km2|5000}} a nachádzajú sa {{km|80|m}} od strednej časti východného pobrežia. Hory, ktoré vystupujú nad morskú hladinu a vytvárajú toto súostrovie, sú pokračovaním [[Andalúzske vrchy|Andalúzskych vrchov]]. Najvyššie vrcholy súostrovia s nadmorskou výškou viac ako {{m|1400|m}} sa nachádzajú v blízkosti pobrežia v severozápadnej časti [[Malorka|Malorky]]. Centrálnu časť Malorky tvorí nížina, lemovaná na východe a juhovýchode rozoklanými kopcami. Kanárske ostrovy, vzdialené {{km|90|m}} od západoafrického pobrežia, sú [[Sopka|sopečného]] pôvodu. Najvyššie vrcholy sa nachádzajú na väčších ostrovoch uprostred súostrovia ([[Gran Canaria]] a [[Tenerife]]); na Gran Canarii dosahujú výšku {{m|1950|m}} a na Tenerife sa nachádza najvyššia hora Španielska, nečinná sopka [[Pico de Teide]] s nadmorskou výškou {{m|3717|m}}.<ref>[http://lcweb2.loc.gov/frd/cs/estoc.html Library of Congress (USA) - Country Studies: Spain] (The Islands) {{eng icon}}</ref> === Vodstvo === {{Pozri aj|Hydrológia Pyrenejského polostrova}} [[Súbor:Rios peninsula Iberica-es.png|thumb|Rieky na Pyrenejskom polostrove]] Najdlhšia [[rieka]] Pyrenejského polostrova je [[Tajo]] ({{km|1038|m}}, z toho {{km|716|m}} v Španielsku a {{km|47|m}} na hranici s Portugalskom) a najdlhšia rieka na španielskom území je [[Ebro]] ({{km|910|m}}). V Španielsku je približne 1 800 riek a vodných tokov, z ktorých všetky až na 90 sú kratšie než {{km|96|m}}. Tieto kratšie rieky majú malý a nepravidelný [[prietok]] a ich korytá sezónne vysychajú, ale v období, keď majú dostatok vody, sú často rýchle a prudké. Sezónne rozdiely v prietokoch sa zväčšujú zo severu na juh. Väčšina väčších riek [[prameň|pramení]] v horách, ktoré pretínajú alebo obklopujú [[Meseta Central]], a tečie smerom na západ cez náhornú plošinu a Portugalsko do Atlantického oceánu. Významnou výnimkou je najvodnatejšia španielska rieka Ebro, ktorá tečie na východ a vlieva sa do Stredozemného mora. Rieky na severozápade a v úzkej severnej pobrežnej nížine sa vlievajú priamo do Atlantického oceánu. Severozápadné pobrežie je členité s úzkymi zálivmi vzniknutými zaplavením riečnych údolí (rías). Medzi hlavné rieky tečúce smerom na západ do Atlantického oceánu patrí [[Douro (rieka)|Douro]], Tajo, [[Guadiana]] a [[Guadalquivir]]. Guadalquivir je jedna z najvýznamnejších španielskych riek, jednak preto, že zavlažuje úrodné údolia, a vytvára tak dobré podmienky pre [[poľnohospodárstvo]], a jednak preto, že je vo vnútrozemí splavná a poskytuje [[Sevilla|Seville]] spojenie s morom. Sevilla je jediným španielskym riečnym [[prístav]]om využívaným pre zaoceánsku dopravu. Hlavnou riekou severozápadnej časti Španielska je [[Minho|Miño]].<ref>[http://lcweb2.loc.gov/frd/cs/estoc.html Library of Congress (USA) - Country Studies: Spain] (drainage) {{eng icon}}</ref> === Podnebie === Pevninské Španielsko má tri typy podnebia: kontinentálne, [[oceánsky typ podnebia|oceánske]] a stredomorské. [[Kontinentálne podnebie]] prevláda na väčšine španielskeho územia, najmä na Mesete Central, v priľahlých horách na juhu a na východe a v panve rieky Ebro. Charakterizujú ho veľké [[teplota|teplotné]] rozdiely medzi dňom a nocou aj medzi [[ročné obdobia|ročnými obdobiami]], nízky úhrn a nepravidelnosť [[zrážky|zrážok]] a vysoký [[vyparovanie|výpar]]. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje medzi 300 a {{mm|640|m}} a na väčšine Mesety okolo {{mm|500|m}}. Severná Meseta, Kastílske pohorie a panva rieky Ebro majú dve obdobia [[dážď|dažďov]], jedno na jar (apríl – jún) a druhé na jeseň (október – november), pričom najdaždivejším obdobím roka býva neskorá jar. Tiež južná časť Mesety má jarné a jesenné daždivé obdobie, ale jarné prichádza skôr (v marci) a jesenné je daždivejšie ako jarné. Zrážky sú nepravidelné i počas daždivých období. Kontinentálne zimy sú chladné (-1 [[stupeň Celzia|°C]]) so silnými [[vietor|vetrami]] a vysokou [[vlhkosť vzduchu|vlhkosťou vzduchu]] napriek nízkym zrážkam. Mimo horské regióny je severné podhorie Pyrenejského pohoria najchladnejšou oblasťou s častými [[mráz (teplota)|mrazmi]]. Letá sú teplé a bezoblačné a priemerná denná teplota dosahuje 21 °C na severnej Mesete a 24 – 27 °C na južnej Mesete; nočné teploty sa pohybujú medzi 7 a 10 °C. Panva rieky Ebro má vzhľadom k nižšej nadmorskej výške veľmi horúce letá a teploty tu môžu presiahnuť 43 °C. Vlhkosť vzduchu v lete je na Mesete Central a v panve rieky Ebro nízka, s výnimkou brehov rieky Ebro, kde je naopak vysoká. [[Súbor:Liebana pena ventosa.jpg|thumb|left|Peña Ventosa ([[Kantábriské vrchy]])]] [[Oceánske podnebie]] prevažuje v severnej časti krajiny tiahnucej sa od Pyrenejí k severozápadnej časti polostrova, označovanej aj ako "[[zelené Španielsko]]". Charakterizujú ho pomerne mierne zimy, teplé, ale nie horúce letá a výdatné zrážky po celý rok. Teplotné výkyvy sú mierne ako medzi dňom a nocou, tak aj medzi ročnými obdobiami. Vplyv [[Atlantický oceán|oceánu]] však slabne vo vnútrozemí, kde sú teplotné rozdiely väčšie a teploty sa môžu oproti pobrežiu líšiť o 9 – 18 °C. Vzdialenosť od oceánu tiež ovplyvňuje množstvo zrážok a na východe sú zrážky nižšie ako na západe. Najdaždivejším obdobím je jeseň (október až december) a najsuchším mesiacom je júl. Vysoká vlhkosť vzduchu a prevažujúce vetry od oceánu vytvárajú pri severozápadnom pobreží časté [[hmla|hmly]], ktoré sú však menej časté už v malej vzdialenosti od pobrežia vďaka horám, ktoré zadržujú vlhký morský vzduch. Oblasť so [[stredomorské podnebie|stredomorským podnebím]] sa tiahne približne od Andalúzskej nížiny pozdĺž južného a východného pobrežia k Pyrenejám, a to na prímorskej strane pohoria lemujúcom pobrežie. Zrážky sú v tejto oblasti nízke, často nedostatočné a nepravidelné a sú častejšie na konci jesene a v zime. Teploty sú tu zvyčajne vyššie v zime aj v lete a teplotné rozdiely medzi dňom a nocou sú menšie než v oblasti s kontinentálnym podnebím. Priemerné januárové teploty sa na väčšine územia španielskeho Stredomoria pohybujú medzi 10 a 13 °C a v severovýchodnej časti okolo [[Barcelona|Barcelony]] sú nižšie (9 °C). Vo vnútrozemskej časti Andalúzskej nížiny sú zimné teploty trochu nižšie ako na pobreží. V júli a auguste sa teploty pohybujú medzi 22 a 27 °C na pobreží a medzi 29 a 31 °C smerom do vnútrozemia. Vlhkosť vzduchu je nízka. Na podnebie stredomorskej oblasti má vplyv horúci a suchý vietor "[[leveche]]", ktorý veje z východu alebo juhovýchodu, najčastejšie na jar, a má pôvod v [[Severná Afrika|severnej Afrike]]. Tento vietor niekedy prináša jemný [[prach]]. Ďalším vetrom je "[[levante]]", ktorý je chladnejší a fúka od východu medzi Andalúzskymi vrchmi a pohorím [[Atlas (pohorie)|Atlas]] v severnej Afrike.<ref>[http://lcweb2.loc.gov/frd/cs/estoc.html Library of Congress (USA) - Country Studies: Spain] (Climate) {{eng icon}}</ref> [[Súbor:Cabo gata muertos.jpg|thumb|''Playa de los Muertos'' v národnom parku Cabo de Gata]] Okrem troch hlavných typov klímy uvedených vyššie existuje niekoľko výnimiek: * Semiaridná klíma úplne na juhovýchode (väčšia časť provincií [[Alicante (provincia)|Alicante]], [[Murcia (spoločenstvo)|Murcia]] a [[Almería (provincia)|Almería]]): Letá tu sú veľmi horúce a zimy mierne až chladné. Táto oblasť je veľmi suchá a má takmer [[polopúšť|polopúštny]] charakter. Národný park [[Cabo de Gata|Cabo de Gata-Níjar]] je s priemerným ročným úhrnom zrážok iba {{mm|150|m}} najsuchším miestom Španielska a pravdepodobne aj Európy. * Najvyššia časť Pyrenejí má [[alpské podnebie]]. * Kanárske ostrovy majú typické [[subtropický podnebný pás|subtropické podnebie]] z hľadiska teplôt, ktoré sú mierne a stabilné (18 – 24 °C) po celý rok. Východné ostrovy sú polopúštne a suchšie ako západné a veľmi daždivé oblasti sa nachádzajú v horách na ostrovoch [[La Gomera]] a [[La Palma]]. <center>'''Klimatické údaje pre vybrané lokality :'''<ref>Údaje za obdobie 1971-2000; zdroj: [http://www.inm.es/Instituto Nacional de Meteorológia] {{spa icon}}</ref></center> {| class="wikitable" align="center" ! style = "background: #99CCCC; color: #000080" height = "17" | Stanica ! style = "background: #99CCCC; color: #000080;" | Poloha ! style = "background: #99CCCC; color: #000080;" | Zemepisná šírka ! style = "background: #99CCCC; color: #000080;" | Zemepisná dĺžka ! style = "background: #99CCCC; color: #000080;" | Nadmorská <br /> výška (m) ! style = "background: #99CCCC; color: #000080;" | Zrážky (mm) ! style = "background: #99CCCC; color: #000080;" | Teplota (°C) ! style = "background: #99CCCC; color: #000080;" | Počet <br /> mrazivých dní |------------- align="center" | Gijón || Severné pobrežie || 43° 32' 18'' s.š. || 5° 38' 31'' z.d.|| 3 || 971 || 13,8 || 8 |------------- align="center" | Barcelona || Východné pobrežie (sever) || 41° 17' 49'' s.š. || 2 ° 04' 39'' v.d.|| 6 || 640 || 15,5 || 4 |------------- align="center" | Madrid (Retiro) || Meseta Central || 40° 24' 40'' s.š. || 3° 40' 41'' z.d.|| 667 || 436 || 14,6 || 16 |------------- align="center" | Alicante || Východné pobrežie (juh) || 38° 22' 00'' s.š. || 0° 29' 40'' z.d.|| 82 || 336 || 17,8 || 1 |------------- align="center" | Sevilla (Tablada) || Andalúzska nížina || 37° 21' 55'' s.š. || 6° 00' 30'' z.d.|| 8 || 554 || 18,6 || 2 |------------- align="center" | Fuerteventura || Kanárske ostrovy || 28° 27' 10'' s.š. || 13° 51' 55'' z.d.|| 29 || 105 || 20,4 || 0 |------------- align="center" |} === Ekonomická geografia === <!--{{Pozri aj|Ekonomika Španielska}}--> Značná časť španielskeho územia nie je [[poľnohospodárstvo|poľnohospodársky]] využívaná z dôvodu sucha. Pre poľnohospodárstvo sa hodí približne 40 % územia. Kvalita [[pôda|pôdy]] je väčšinou nízka a len na približne 10 % územia môže byť považovaná za výbornú. Vážnym problémom je [[erózia]] pôdy, najmä na suchých planinách v [[Kastília-La Mancha|Kastílii-La Mancha]].<ref>[http://lcweb2.loc.gov/frd/cs/estoc.html Library of Congress (USA) - Country Studies: Spain] (Agriculture) {{eng icon}}</ref> V [[Pyreneje|Pyrenejách]] a v celej severnej časti krajiny s oceánskym podnebím sa praktizuje chov dobytka. V autonómnych oblastiach [[Aragónsko]] a [[Kastília a León]] prevláda pestovanie [[obilie|obilia]]. Na juhu a na východe sa pestujú stredomorské a komerčné plodiny a vykonáva sa [[zavlažovanie]] pôdy. Španielsko vyváža [[citrus]]y a skoré ovocie a zeleninu do ostatných častí Európy. [[Súbor:View of Bilbao.jpg|thumb|left|Bilbao]] Najdynamickejšie [[priemysel]]né oblasti sa nachádzajú okolo Madridu a Barcelony. Ďalšími priemyselnými centrami sú Zaragoza a Valencia. Ťažký priemysel sa rozvíjal v oblasti [[Gijón]]u a [[Bilbao|Bilbaa]] na pobreží Atlantiku. Po niekoľkoročnej kríze, ktorá sa v Bilbau prejavila znížením počtu obyvateľov (z 433 000 v roku 1981 na 352 000 v roku 2004), prechádza toto mesto obdobím obnovy. Prechod mesta k terciéru symbolizuje [[Guggenheimovo múzeum v Bilbau|Guggenheimovo múzeum]]. Významní výrobcovia áut pôsobí vo [[Valladolid]]e ([[Renault]]), v [[Vigo|meste Vigo]] ([[Peugeot]]), v [[Martorell]]i ([[Seat]]) alebo vo Valencii ([[Ford]]). V [[Getafe]], [[Illescas]] a [[Puerto Real]] sa vyrábajú súčasti lietadiel [[Airbus]]. Španielsko má otvorenú [[ekonomika|ekonomiku]] od 60. rokov [[20. storočie|20. storočia]] a najmä po svojom vstupe do [[Európske hospodárske spoločenstvo|EHS]] v roku [[1986]]. Madrid je hlavným univerzitným a obchodným centrom, terciér je však rozvinutý aj v Barcelone. V roku 1992 sa v Barcelone konali [[Letné olympijské hry 1992|olympijské hry]] a [[Letné paralympijské hry 1992|paralympijské hry]]. Španielsko je po Francúzsku druhou [[Turistika|turisticky]] najnavštevovanejšou krajinou sveta (roku 2005 ho navštívilo 55,6 miliónov zahraničných turistov).<ref>[http://www.unwto.org/facts/eng/pdf/highlights/highlights06_fr_hr.pdf Faits saillants du tourisme, 2006] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070422072826/http://www.unwto.org/facts/eng/pdf/highlights/highlights06_fr_hr.pdf |date=2007-04-22 }} od Svetovej organizácie turistického ruchu, formát PDF, veľkosť 6,91 MB {{fra icon}}</ref> K turistickému ruchu má dobré podmienky – stredomorské pobrežie ponúka [[pláž]]e a turistické letoviská ([[Marbella]], [[Malaga]], [[Benidorm]], [[Palma de Mallorca]]). Dôsledky turistického ruchu sú značné – je to dôležitý zdroj príjmov, na druhej strane však vedie k zabetónovaniu pobrežia a vodohospodárskym problémom. Turisti navštevujú aj mestá s bohatým kultúrnym dedičstvom ([[Segovia]], [[Santiago de Compostela]], [[Ávila]], [[Cáceres]], [[Salamanca]], Toledo, Córdoba, [[Alcalá de Henares]]). === Politická geografia === Španielsko sa delí na [[Autonómne spoločenstvá Španielska|17 autonómnych spoločenstiev]] a 2 autonómne mestá, ďalej potom na [[Španielske provincie|50 provincií]]. {| border = 0 cellspacing = 0 cellpadding = 0 |- valign=top | width=50% | * [[Súbor:Bandera de Andalucía.svg|border|22px]] [[Andalúzia]] * [[Súbor:Flag of Aragon.svg|border|22px]] [[Aragónsko]] * [[Súbor:Flag of Asturias.svg|border|22px]] [[Astúria]] * [[Súbor:Flag of the Balearic Islands.svg|border|22px]] [[Baleárske ostrovy]] * [[Súbor:Flag of the Basque Country.svg|border|22px]] [[Baskicko]] * [[Súbor:Flag of Extremadura with COA.svg|border|22px]] [[Extremadura]] * [[Súbor:Flag of Galicia.svg|border|22px]] [[Galícia]] * [[Súbor:Flag of Cantabria.svg|border|22px]] [[Kantábria]] * [[Súbor:Flag of the Canary Islands.svg|border|22px]] [[Kanárske ostrovy]] * [[Súbor:Flag_of_Castile_and_León.svg|border|22px]] [[Kastília a León]] | rowspan = 2 | | width=50% | * [[Súbor:Bandera Castilla-La Mancha.svg|border|22px]] [[Kastília-La Mancha]] * [[Súbor:Flag of Catalonia.svg|border|22px]] [[Katalánsko]] * [[Súbor:Flag of La Rioja (with coat of arms).svg|border|22px]] [[La Rioja]] * [[Súbor:Flag of the Community of Madrid.svg|border|22px]] [[Madridské spoločenstvo|Madrid]] * [[Súbor:Flag of the Region of Murcia.svg|border|22px]] [[Murcijská oblasť|Murcia]] * [[Súbor:Flag of Navarre.svg|border|22px]] [[Navarra]] * [[Súbor:Flag of the Land of Valencia (official).svg|border|22px]] [[Valencijské spoločenstvo|Valencia]] * [[Súbor:Flag Ceuta.svg|border|22px]]''[[Ceuta]]'' * [[Súbor:Flag of Melilla.svg|border|22px]]''[[Melilla]]'' |} == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Geography of Spain}} == Externé odkazy == * [https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/sp.html CIA World Factbook: Španielsko] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090513080105/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/sp.html |date=2009-05-13 }} {{eng icon}} * [http://lcweb2.loc.gov/frd/cs/estoc.html The Library of Congress (USA) – Country Studies: Španielsko] {{eng icon}} * [http://www.iberianature.com Iberianature] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050120042914/http://www.iberianature.com/ |date=2005-01-20 }}: Informácie o životnom prostredí Španielska {{eng icon}} == Zdroje == * ''Tento článok obsahuje materiály prevzaté z [http://lcweb2.loc.gov/frd/cs/ Library of Congress Country Studies], uvoľnené do [[Public Domain]] federálnymi úradmi USA.'' * {{Preklad|cs|Geografie Španělska|6372220}} {{Portál|Geografia|Geografický}} {{Téma Európy|Geografia}} [[Kategória:Geografia Španielska| ]] [[Kategória:Španielsko]] 2olhee5l2n86nbety5m1f93rqjpvytc 0 353832 8382481 8380534 2026-10-10T17:16:21Z DurMar12 181423 zmena infoboxu na Spisovateľ, upravený dátum a miesto narodenia podľa Beliany, pridaná referencia, link na Wikicitáty 8382481 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Nikos Kazantzakis | pseudonym = | popis osoby = grécky spisovateľ a filozof | obrázok = Nikos Kazantzakis 1904.jpg | popis obrázka = Nikos Kazantzakis v roku 1904 | rodné meno = | dátum narodenia = {{dn|1883|02|18}} | miesto narodenia = [[Iraklio (mesto na Kréte)|Iraklio]] | dátum úmrtia = {{duv|1957|10|26|1883|02|18}} | miesto úmrtia = [[Freiburg im Breisgau]], [[Nemecko]] | národnosť = | štátna príslušnosť = | alma mater = | zamestnanie = | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = | manželka = [[Galatia Kazantzakisová]] | partner = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = román ''[[Grék Zorba (kniha)|Grék Zorba]]'' | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = Nikos-kazantzakis-signature.svg | poznámky = | web = | portál1 = | portál2 = }} '''Nikos Kazantzakis''' (* [[18. február]] [[1883]], [[Iraklio (mesto na Kréte)|Iraklio]] – † [[26. október]] [[1957]], [[Freiburg im Breisgau]], [[Nemecko]]) bol pravdepodobne najvýznamnejší grécky spisovateľ a filozof 20. storočia.<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Kazantzakis, Nikos | titul = Encyclopaedia Beliana | vydanie = | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | miesto = Bratislava | rok = | počet strán = | url = https://beliana.sav.sk/heslo/kazantzakis-nikos | isbn = | kapitola = | strany = }}</ref> Uznávaný je najmä pre svoj román ''[[Grék Zorba (kniha)|Grék Zorba]]'', ktorý je považovaný za jeho najlepšie dielo. Celosvetovo sa stal známym až po roku [[1964]], keď bol natočený film ''[[Grék Zorba (film)|Grék Zorba]]'' podľa jeho románu. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|q}} {{Autoritné údaje}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Kazantzakis, Nikos}} [[Kategória:Grécki spisovatelia]] [[Kategória:Grécki filozofi]] [[Kategória:Osobnosti na gréckych poštových známkach]] bffcgfz11al6uye1buy2o0wsd4l9nky 0 360034 8382738 6647125 2026-10-11T11:22:27Z Polandball 143 289450 /* Dejiny */ zdroj: anglická Wikipédia 8382738 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Biograd na Moru | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Biograd 2.JPG | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = Biograd na Moru | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Chorvátsko | country_flag = 1 | state = | region = Zadarská župa | histregion = Kvarner | district = Zadar | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 0 | lat_d = 43 | lat_m = 56 | lat_s = 00 | lat_NS = S | long_d = 15 | long_m = 26 | long_s = 00 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 35.5 <!-- *** Population *** --> | population = 5259 | population_date = 2001 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = Ivan Knez | mayor_type = Primátor | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 23210 | area_code = +385 23 | area_code_type = Tel. predvoľba | code = | code1 = ZD | code1_type = [[Evidenčné číslo (vozidlá sveta)|EČV]] <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Croatia location map.svg | map_background = | map_caption = | map_locator = Chorvátsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Biograd na Moru | statistics = | website = http://www.biogradnamoru.hr <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Biograd na Moru''' je prístavné a turisticky obľúbené mesto v severnej [[Dalmácia|Dalmácii]] v [[Chorvátsko|Chorvátsku]]. Nachádza sa v [[Zadarská župa|Zadarskej župe]], približne {{km|28|m}} juhovýchodne od [[Zadar]]u. == Geografia == Mesto sa nachádza juhovýchodne od Zadaru na malom [[polostrov]]e, obklopenom [[zátoka]]mi Bošana a Soline. Pred otvoreným [[More|morom]] mesto chráni [[ostrov]] Pašman, vytvárajúci ''Pašmanski kanal''. V blízkosti sa nachádzajú malé ostrovy ''Planac'' a ''Sveta Katarina''. Priemerná teplota v meste je v [[január]]i 7&nbsp;°C a v [[júl]]i 24&nbsp;°C. == Dejiny == Názov Biograd na Moru znamená v preklade ''Biele mesto na mori'' a prvá zmienka o „meste, založenom kráľom“ siaha do [[10. storočie|10. storočia]]. Biograd sa stal hlavným mestom chorvátskych kráľov a [[biskup]]ov. V roku [[1102]] sa tu [[Koloman (Uhorsko)|Koloman]] korunoval za [[Uhorsko|uhorského]] kráľa. V roku [[1202]], pri okupácii [[Zadar]]u (Zary) vojakmi [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výpravy]] sem ušlo z mesta mnoho ľudí. Preto je Zadar označovaný aj ako ''Zara vecchia'' („Stará Zara“) a Biograd označovaný ako Nový Zadar. Počas [[13. storočie|13.]] a [[14. storočie|14. storočia]] mestu vládli vojvoda z [[Cetina (mesto)|Cetiny]], [[Rád templárov|templárski rytieri]] z Vrany a vojvoda z Bribiru. V roku [[1409]] bolo mesto začlenené do [[Benátska republika|Benátskej republiky]], do ktorej patrilo až do roku [[1797]], kedy republika padla. Počas benátsko-[[Turecko|tureckých]] vojen bolo mesto značne poškodené a v rokoch [[1521]] a [[1646]] vypálené. V [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] sa v Biograde formovala chorvátska [[armáda]], ktorá sa výrazne angažovala v bojoch proti [[Osmanská ríša|Turkom]]. Po skončení [[Prvá svetová vojna|I. svetovej vojny]] sa v roku [[1920]] objavili v okolí prví turisti z [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Prvý [[hotel]] bol postavený v roku [[1935]], čím sa Biograd otvoril turistom. V rokoch [[1991]]{{--}}[[1993]] bolo mesto značne poškodené dlhodobým bombardovaním [[Srbsko|srbských]] jednotiek počas [[Vojna v Chorvátsku|Chorvátskej vojny za nezávislosť]]. ==Partnerské mestá== • {{minivlajka|GER}} [[Kressbronn am Bodensee]] • {{minivlajka|ROU}} [[Alba Iulia]] • {{minivlajka|UK}} [[Bishop's Stortford]] • {{minivlajka|SLO}} [[Slovenske Konjice]] • {{minivlajka|ITA}} [[Porto San Giorgio]] • {{minivlajka|SVK}} [[Stará Ľubovňa]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Biograd na Moru}} == Externé odkazy == * [http://www.biogradnamoru.hr Oficiálna stránka mesta] == Zdroj == {{Preklad|cs|Biograd na Moru|6735911|hr|Biograd na Moru|2922266}} {{Chorvátsky výhonok}} {{Mestá a obce v Zadarskej župe}} [[Kategória:Mestá v Chorvátsku]] [[Kategória:Prímorské letoviská v Chorvátsku]] c6llq5tah9q14qcz5fw0i2wzuqfhxh7 8382739 8382738 2026-10-11T11:25:30Z Polandball 143 289450 /* Dejiny */ 8382739 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Biograd na Moru | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Biograd 2.JPG | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = Biograd na Moru | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Chorvátsko | country_flag = 1 | state = | region = Zadarská župa | histregion = Kvarner | district = Zadar | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 0 | lat_d = 43 | lat_m = 56 | lat_s = 00 | lat_NS = S | long_d = 15 | long_m = 26 | long_s = 00 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 35.5 <!-- *** Population *** --> | population = 5259 | population_date = 2001 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = Ivan Knez | mayor_type = Primátor | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 23210 | area_code = +385 23 | area_code_type = Tel. predvoľba | code = | code1 = ZD | code1_type = [[Evidenčné číslo (vozidlá sveta)|EČV]] <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Croatia location map.svg | map_background = | map_caption = | map_locator = Chorvátsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Biograd na Moru | statistics = | website = http://www.biogradnamoru.hr <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Biograd na Moru''' je prístavné a turisticky obľúbené mesto v severnej [[Dalmácia|Dalmácii]] v [[Chorvátsko|Chorvátsku]]. Nachádza sa v [[Zadarská župa|Zadarskej župe]], približne {{km|28|m}} juhovýchodne od [[Zadar]]u. == Geografia == Mesto sa nachádza juhovýchodne od Zadaru na malom [[polostrov]]e, obklopenom [[zátoka]]mi Bošana a Soline. Pred otvoreným [[More|morom]] mesto chráni [[ostrov]] Pašman, vytvárajúci ''Pašmanski kanal''. V blízkosti sa nachádzajú malé ostrovy ''Planac'' a ''Sveta Katarina''. Priemerná teplota v meste je v [[január]]i 7&nbsp;°C a v [[júl]]i 24&nbsp;°C. == Dejiny == Názov Biograd na Moru znamená v preklade ''Biele mesto na mori'' a prvá zmienka o „meste, založenom kráľom“ siaha do [[10. storočie|10. storočia]]. Biograd sa stal hlavným mestom chorvátskych kráľov a [[biskup]]ov. V roku [[1102]] sa tu [[Koloman (Uhorsko)|Koloman]] korunoval za [[Uhorsko|uhorského]] kráľa. V roku [[1202]], pri okupácii [[Zadar]]u (Zary) vojakmi [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výpravy]] sem ušlo z mesta mnoho ľudí. Preto je Zadar označovaný aj ako Starý Zadar (Zara vecchia) a Biograd označovaný ako Nový Zadar (Zara nuova). Počas [[13. storočie|13.]] a [[14. storočie|14. storočia]] mestu vládli vojvoda z [[Cetina (mesto)|Cetiny]], [[Rád templárov|templárski rytieri]] z Vrany a vojvoda z Bribiru. V roku [[1409]] bolo mesto začlenené do [[Benátska republika|Benátskej republiky]], do ktorej patrilo až do roku [[1797]], kedy republika padla. Počas benátsko-[[Turecko|tureckých]] vojen bolo mesto značne poškodené a v rokoch [[1521]] a [[1646]] vypálené. V [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] sa v Biograde formovala chorvátska [[armáda]], ktorá sa výrazne angažovala v bojoch proti [[Osmanská ríša|Turkom]]. Po skončení [[Prvá svetová vojna|I. svetovej vojny]] sa v roku [[1920]] objavili v okolí prví turisti z [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Prvý [[hotel]] bol postavený v roku [[1935]], čím sa Biograd otvoril turistom. V rokoch [[1991]]{{--}}[[1993]] bolo mesto značne poškodené dlhodobým bombardovaním [[Srbsko|srbských]] jednotiek počas [[Vojna v Chorvátsku|Chorvátskej vojny za nezávislosť]]. ==Partnerské mestá== • {{minivlajka|GER}} [[Kressbronn am Bodensee]] • {{minivlajka|ROU}} [[Alba Iulia]] • {{minivlajka|UK}} [[Bishop's Stortford]] • {{minivlajka|SLO}} [[Slovenske Konjice]] • {{minivlajka|ITA}} [[Porto San Giorgio]] • {{minivlajka|SVK}} [[Stará Ľubovňa]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Biograd na Moru}} == Externé odkazy == * [http://www.biogradnamoru.hr Oficiálna stránka mesta] == Zdroj == {{Preklad|cs|Biograd na Moru|6735911|hr|Biograd na Moru|2922266}} {{Chorvátsky výhonok}} {{Mestá a obce v Zadarskej župe}} [[Kategória:Mestá v Chorvátsku]] [[Kategória:Prímorské letoviská v Chorvátsku]] nu3fodptivjhml044elzhphwxf6vwul 0 365533 8382390 7713599 2026-10-10T12:38:46Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8382390 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Averrhoa carambola ARS k5735-7.jpg|náhľad|Nezrelé plody]] '''Karambola''' alebo zriedkavo '''čínska hviezdica''' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ovoce-zelenina-krejci.cz/2010/07/superstar-mezi-ovocem-karambola/ |dátum prístupu=2011-08-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101117185859/http://www.ovoce-zelenina-krejci.cz/2010/07/superstar-mezi-ovocem-karambola/ |dátum archivácie=2010-11-17 }}</ref> je [[ovocie]] stromu [[egrešovec oblý]] ([[Averrhoa carambola]]). Najčastejšie sa konzumuje čerstvá v exotických ovocných šalátoch alebo ako ozdoba pohárov a [[nápoj]]ov. Pred jedením sa odstránia hnede rebrá a [[Plod (rastlina)|plod]] sa nakrája na plátky. Vzniknú tak veľmi dekoratívne hviezdy. (Preto sa v angličtine a nemčine toto ovocie nazýva doslova „hviezdne ovocie".) == Listy == [[List (botanika)|Listy]] karamboly sú dvadsať [[Centimeter|centimetrov]] dlhé a natiahnuté do krátkej špičky. V prípade dlhého obdobia sucha ich rastlina zhadzuje. == Plody == Plody obsahujú veľké množstvo [[Kyselina šťaveľová|kyseliny šťaveľovej]] a mali by sa jesť len v malom množstve. Pri nadmernej konzumácii môžu spôsobiť otravu, prejavujúce sa najmä toxickou encefalopatií, ale aj poškodením [[Oblička|obličiek]]. Tomu sa dá zabrániť i súčasným podaním [[vápnik]]a v rozpustnej forme. Pri pacientoch so zlyhávaním obličiek je karambola mimoriadne nebezpečná, lebo nielenže sa šťaveľan horšie vylučuje, ale jeho vysoká koncentrácia spätne poškodzuje už aj tak narušenú funkciu obličiek <ref>http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17136702?dopt=Abstract</ref>. Plody sa vyvinú len z malého počtu [[kvet]]ov. Rozrezaná na plátky vytvorí charakteristickú päťcípu hviezdu. Tenká, priesvitná vonkajšia šupka je hladká a lesklá ako [[vosk]]. [[Dužina]] plodu je veľmi šťavnatá, chuťou pripomínajúce [[egreš]]e, sklovito žltá a okolo stredu má malé [[Semeno (rastlina)|semená]]. Stromy dávajú dve až tri úrody za rok. Plody obsahujú nízky obsah [[cukor|cukru]], [[Kyselina L-askorbová|vitamínu C]], minerálnych látok, [[vápnik]]a, [[horčík]]a, [[železo|železa]] a [[fosfor]]u.<ref>http://exoticke-ovoce.coajak.cz/home/karambola/karambola-popis.htm</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:Averrhoa carambola flowers.jpg|Kvety karamboly Súbor:Averrhoa carambola.jpg|Listy karamboly Súbor:Balingbing.jpg|Nezrelé plody Súbor:Have-23.jpg|Rez zrelým plodom </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Averrhoa carambola|commons=Averrhoa carambola}} {{Ovocie}} [[Kategória:Tropické ovocie]] [[Kategória:Bobule]] 77gy1fi2bqcjrjut89ysn4olqoct5yc 0 371335 8382491 8279997 2026-10-10T18:00:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382491 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Eiffel 65 | Obrázok = Bloom06 Ostia.jpg | Veľkosť obrázku = 250px | Popis obrázku = Eiffel 65 v roku 2008 | Krajina pôvodu = [[Turín]], [[Taliansko]] | Žáner = [[Eurodance]], [[Italo dance]] | Roky pôsobenia = 1998 – 2005<br>2010 – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[BlissCorporation]], [[Universal Records|Universal]], [[Republic Records|Republic]], [[Popular Records|Popular]], [[Universal International]] | Iné názvy = | Súvisiace články = [[Bloom 06]], [[Bliss Team]] | Webstránka = {{URL|www.eiffel65.com}} | Členovia skupiny = [[Jeffrey Jey]]<br>[[Maurizio Lobina]]<br>[[Gabry Ponte]] | Bývalí členovia = }} '''Eiffel 65''' je [[Taliansko|talianska]] trojčlenná [[eurodance]] skupina založená v roku 1998, ktorá bola priekopníkom v [[pitch correction]] a [[Auto-Tune|auto-tune]] úpravách zvuku. Je najviac známa svojím hitom „[[Blue (Da Ba Dee)]]“. Medzi ich ďalšie hitové single patria „[[Move Your Body]]“, „[[Too Much of Heaven]]“, pričom všetky pochádzajú z ich debutového albumu ''[[Europop (album)|Europop]]'', ktorý bol vydaný v roku 1999. Skupina dosiahla veľký úspech v Taliansku, USA a Kanade. Album ''Europop'' sa dostal do prvej päťky v rebríčku [[Billboard 200]] a predalo sa viac ako 2 milióny kópií. Singel „Blue (Da Ba Dee)“ dosiahol 6. miesto v rebríčku [[Billboard Hot 100]].<ref>[http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.vnuArtistId=363451&model.vnuAlbumId=578600 Billboard.com - Artist Chart History - Eiffel 65<!-- Bot generated title -->]</ref> Odvtedy žiadny iný taliansky [[Pop (hudobný žáner)|popový]] alebo [[dance]] interpret alebo skupina nedosiahla takú predajnosť v USA. ==Členovia== *[[Jeffrey Jey]] (vlastné meno '''Gianfranco Randone'''), nar. 5. január 1970 v [[Lentini]], [[Sicília (ostrov)|Sicília]] – [[spev]], [[bass]] *[[Maurizio Lobina|Maury Lobina]] (predtým známy ako [[Apollo]], vlastné meno '''Maurizio Lobina'''), nar. 30. október 1973 v [[Asti (mesto)|Asti]], [[Piemont]] – [[Klávesové nástroje|klávesy]], [[gitara]] *[[Gabry Ponte]] (vlastné meno '''Gabriele Ponte'''), nar. 20. apríl 1973 v [[Turín]]e, [[Piemont]] – [[hudobný producent|producent]] ==Diskografia== ===Štúdiové albumy=== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! rowspan="2"| Rok ! rowspan="2"| Detaily albumu ! colspan="11"| Vrcholové pozície v rebríčkoch ! rowspan="2"| [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|Certifikácie]]<br><small>([[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|hranice predaja]])</small> |- style="font-size:smaller;" ! width="30"| [[ARIA Charts|AUS]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.australian-charts.com/search.asp?search=Eiffel+65&cat=a|titul=australian-charts.com - Australian charts portal|vydavateľ=australian-charts.com|dátum prístupu=2010-08-13}}</ref> ! width="30"| [[Ö3 Austria Top 40|AUT]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.austriancharts.at/search.asp?search=eiffel+65&cat=a|titul=austriancharts.at - Austria Top 40|vydavateľ=austriancharts.at|dátum prístupu=2010-08-13}}</ref> ! width="30"| [[Canadian Albums Chart|KAN]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/#/artist/eiffel-65/chart-history/363451?f=309&g=Albums|titul=Eiffel 65 Album & Song Chart History: Canadian Albums|vydavateľ=[[Billboard]]|dátum prístupu=2010-08-13}}</ref> ! width="30"| [[Suomen virallinen lista|FIN]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.finnishcharts.com/search.asp?search=Eiffel+65&cat=a|titul=finnishcharts.com - Finnish charts portal|vydavateľ=finnishcharts.com|dátum prístupu=2010-08-13}}</ref> ! width="30"| [[Syndicat National de l'Édition Phonographique|FRA]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lescharts.com/search.asp?cat=a&search=Eiffel+65|titul=lescharts.com - Les charts portal|vydavateľ=lescharts.com|dátum prístupu=2010-08-13}}</ref> ! width="30"| [[Media Control|GER]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/EIFFEL+65/?type=longplay|titul=musicline.de - German Chart Portal|dátum prístupu=2011-10-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20121001070313/http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/EIFFEL+65/?type=longplay|dátum archivácie=2012-10-01}}</ref> ! width="30"| [[Federation of the Italian Music Industry|TAL]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.italiancharts.com/search.asp?cat=a&search=Eiffel+65|titul=italiancharts.com - Italian charts portal|vydavateľ=italiancharts.com|dátum prístupu=2010-08-13}}</ref> ! width="30"| [[RIANZ|NZ]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.charts.org.nz/search.asp?search=Eiffel+65&cat=a|titul=charts.org.nz - New Zealand charts portal|vydavateľ=charts.org.nz|dátum prístupu=2010-08-13}}</ref> ! width="30"| [[Swiss Music Charts|SWI]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hitparade.ch/search.asp?search=Eiffel+65&cat=a|titul=Die Offizielle Schweizer Hitparade und Music Community|vydavateľ=hitparade.ch|dátum prístupu=2010-08-13}}</ref> ! width="30"| [[UK Albums Chart|UK]]<br><ref name="UK">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.zobbel.de/cluk/CLUK_E.HTM|titul=Chart Log UK: E-40 - E-Z Rollers|vydavateľ=[[Official Charts Company]]|dátum prístupu=2010-08-13}}</ref> ! width="30"| [[Billboard 200|US]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/#/artist/eiffel-65/chart-history/363451?f=305&g=Albums|titul=Eiffel 65 Album & Song Chart History: Billboard 200|vydavateľ=[[Billboard]]|dátum prístupu=2010-08-13}}</ref> |- | 1999 | align="left"| '''''[[Europop (album)|Europop]]''''' * Prvý štúdiový album * Dátum vydania: 22. november 1999 * Vydavateľstvo: [[Universal Records|Universal]]/[[Republic Records|Republic]] | 18 | 16 | 5 | 8 | 6 | 37 | 13 | 4 | 19 | 12 | 4 | align="left"| * [[Australian Recording Industry Association|AUS]]: Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.aria.com.au/pages/aria-charts-accreditations-albums-2000.htm|titul=ARIA Charts - Accreditations - 2000 Albums|vydavateľ=[[ARIA Charts]]|dátum prístupu=2010-08-13}}</ref> * [[Canadian Recording Industry Association|KAN]]: Platina<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cria.ca/goldplat.php|titul=Canadian Recording Industry Association (CRIA): Gold & Platinum|vydavateľ=[[Canadian Recording Industry Association]]|dátum prístupu=2010-08-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20080808061428/http://www.cria.ca/goldplat.php|dátum archivácie=2008-08-08}}</ref> * [[Recording Industry Association of America|USA]]: 2× Platina<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?table=SEARCH_RESULTS&artist=Eiffel%2065&format=ALBUM&go=Search&perPage=50|titul=RIAA - Gold & Platinum - August 13, 2010: Eiffel 65 certified albums|vydavateľ=[[Recording Industry Association of America]]|dátum prístupu=2010-08-13}}</ref> |- | 2001 | align="left"| '''''[[Contact!]]''''' * Druhý štúdiový album * Dátum vydania: 24. júl 2001 * Vydavateľstvo: Popular Records | — | — | — | — | — | — | — | — | — | — | — | |- | 2003 | align="left"| '''''[[Eiffel 65 (album)|Eiffel 65]]''''' * Tretí štúdiový album * Dátum vydania: 8. apríl 2003 * Vydavateľstvo: [[Universal International]] | — | — | — | — | — | — | 13 | — | — | — | — | |- | colspan="15" style="font-size:8pt"| "—" pomlčky označujú, že album sa nedostal do rebríčku |- |} ===Single=== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! rowspan="2"| Rok ! rowspan="2"| Singel ! colspan="11"| Vrcholové pozície v rebríčku ! rowspan="2"| [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|Certifikácie]]<br><small>([[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|hranice predaja]])</small> ! rowspan="2"| Album |- style="font-size:smaller;" ! width="30"| [[ARIA Charts|AUS]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.australian-charts.com/search.asp?search=Eiffel+65&cat=s|titul=australian-charts.com - Australian charts portal|vydavateľ=australian-charts.com|dátum prístupu=2010-08-13}}</ref> ! width="30"| [[Ö3 Austria Top 40|RAK]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.austriancharts.at/search.asp?search=Eiffel+65&cat=s|titul=austriancharts.at - Austria Top 40|vydavateľ=austriancharts.at|dátum prístupu=2010-08-13}}</ref> ! width="30"| [[Canadian Singles Chart|KAN]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.collectionscanada.gc.ca/rpm/028020-110.01-e.php?q1=Eiffel+65&q2=Top+Singles&interval=20|titul=Results - RPM - Library and Archives Canada: Top Singles|vydavateľ=[[RPM (magazín)|RPM]]|dátum prístupu=2010-08-13}}</ref> ! width="30"| [[Suomen virallinen lista|FIN]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.finnishcharts.com/search.asp?search=Eiffel+65&cat=s|titul=finnishcharts.com - Finnish charts portal|vydavateľ=finnishcharts.com|dátum prístupu=2010-08-13}}</ref> ! width="30"| [[Syndicat National de l'Édition Phonographique|FRA]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lescharts.com/search.asp?search=Eiffel+65&cat=s|titul=lescharts.com - Les charts portal|vydavateľ=lescharts.com|dátum prístupu=2010-08-13}}</ref> ! width="30"| [[Media Control Charts|NEM]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/EIFFEL+65/?type=single|title=musicline.de|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2011-10-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20120909173624/http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/EIFFEL+65/?type=single|dátum archivácie=2012-09-09}}</ref> ! width="30"| [[Federation of the Italian Music Industry|TAL]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.italiancharts.com/search.asp?search=Eiffel+65&cat=s|titul=italiancharts.com - Italian charts portal|vydavateľ=italiancharts.com|dátum prístupu=2010-08-13}}</ref> ! width="30"| [[Swiss Music Charts|SWI]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hitparade.ch/search.asp?search=Eiffel+65&cat=s|titul=Die Offizielle Schweizer Hitparade und Music Community|vydavateľ=hitparade.ch|dátum prístupu=2010-08-13}}</ref> ! width="30"| [[UK Singles Chart|UK]]<br><ref name="UK" /> ! width="30"| [[Billboard Hot 100|USA]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/#/artist/eiffel-65/chart-history/363451?f=379&g=Singles|titul=Eiffel 65 Album & Song Chart History: Hot 100|vydavateľ=[[Billboard]]|dátum prístupu=210-08-13}}</ref> ! width="30"| [[Mainstream Top 40 (Pop Songs)|US Pop]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/#/artist/eiffel-65/chart-history/363451?f=381&g=Singles|titul=Eiffel 65 Album & Song Chart History: Pop Songs|vydavateľ=[[Billboard]]|dátum prístupu=2010-08-13}}</ref> |- | 1999 | align="left"| „[[Blue (Da Ba Dee)]]“ | 1 | 1 | 1 | 1 | 1 | 1 | 3 | 1 | 1 | 6 | 2 | align="left"| * [[Australian Recording Industry Association|AUS]]: 3× Platina<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.aria.com.au/pages/aria-charts-accreditations-singles-1999.htm|titul=ARIA Charts - Accreditations - 1999 Albums|vydavateľ=[[ARIA Charts]]|dátum prístupu=2010-08-14}}</ref> * [[Media Control Charts|NEM]]: 2× Platina<ref name="German Certification">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.musikindustrie.de/gold_platin_datenbank/|vydavateľ [[Bundesverband Musikindustrie]]|titul=Gold-/Platin-Datenbank|dátum prístupu=2011-10-14}}</ref> * [[British Phonographic Industry|UK]]: Platina<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bpi.co.uk/certifiedawards/search.aspx|titul=BPI Certified Awards|vydavateľ=[[British Phonographic Industry]]|dátum prístupu=2010-08-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20171006162141/https://www.bpi.co.uk/certifiedawards/search.aspx|dátum archivácie=2017-10-06}}</ref> | align="left" rowspan="4"| ''Europop'' |- | rowspan="3"| 2000 | align="left"| „[[Move Your Body]]“ | 4 | 1 | 4 | 10 | 1 | 4 | 1 | 2 | 3 | — | 36 | align="left"| * [[Australian Recording Industry Association|AUS]]: Platina<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.aria.com.au/pages/aria-charts-accreditations-singles-2000.htm|titul=ARIA Charts - Accreditations - 2000 Singles|vydavateľ=[[ARIA Charts]]|dátum prístupu=2010-08-14}}</ref> * [[Media Control|GER]]: Zlato<ref name="German Certification"/> |- | align="left"| „[[Too Much of Heaven]]“ | 50 | 30 | — | — | 20 | 35 | 2 | 22 | — | — | — | |- | align="left"| „My Console“ | — | — | — | — | — | — | — | — | — | — | — | |- | rowspan="3"| 2001 | align="left"| „[[One Goal]]“ | — | — | — | — | 37 | — | — | — | — | — | — | | align="left" rowspan="5"| ''Contact!'' |- | align="left"| „Back in Time“ | — | — | — | — | — | — | 12 | — | — | — | — | |- | align="left"| „[[Lucky (In My Life)]]“ | — | 23 | 26 | — | 68 | 57 | 13 | 74 | — | — | — | |- | rowspan="3"| 2002 | align="left"| „80's Stars“ | — | — | — | — | — | — | 9 | — | — | — | — | |- | align="left"| „Losing You“ | — | — | 10 | — | — | — | — | — | — | — | — | |- | align="left"| „Cosa resterà (In a Song)“ | — | — | — | — | — | — | 12 | — | — | — | — | | align="left" rowspan="3"| ''Eiffel 65'' |- | rowspan="4"| 2003 | align="left"| „Quelli che non hanno età“ | — | — | — | — | — | — | 5 | — | — | — | — | |- | align="left"| „[[Viaggia Insieme a Me]]“ | — | — | — | — | — | — | 13 | — | — | — | — | |- | align="left"| „[[Viaggia Insieme a Me#„Viaggia Insieme a Me RMX“|Viaggia Insieme a Me RMX]]“ | — | — | — | — | — | — | — | — | — | — | — | | align="left"| Nealbumový singel |- | align="left"| „Una notte e forse mai più“ | — | — | — | — | — | — | 10 | — | — | — | — | | align="left" rowspan="2"| ''Eiffel 65 2'' |- | 2004 | align="left"| „Voglia di Dance All Night“ | — | — | — | — | — | — | — | — | — | — | — | |- | colspan="15" style="font-size:8pt"| "—" pomlčky označujú, že sa singel nedostal do rebríčku |- |} ===EP=== *[[Episode I (EP)|Episode I]] (1999) *[[Episode II (EP)|Episode II]] (2000) ==Referencie== {{reflist|2}} == Iné projekty == {{Projekt}} ==Externé odkazy== *[http://www.eiffel65.com/ Oficiálna webstránka] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1998]] [[Kategória:Talianske eurodance hudobné skupiny]] [[Kategória:Talianske dance hudobné skupiny]] pr6gks6ldgkwd7woxw1o81fbmq129w2 0 373601 8382591 7902937 2026-10-10T21:07:04Z LoverofBattle12 246706 Odstránenie statusu „Stránka neexistuje“ pri pojme „Bitka pri Chotyni “ a vytvorenie novej kapitoly „Pozri aj “. 8382591 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Osman II.<br />عثمان ثانى |titul = [[Zoznam sultánov Osmanskej ríše|16. sultán]] [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] |obrázok = Genç_Osman.JPG |panovanie = [[26. február]] [[1618]] – [[20. máj]] [[1622]] |obrázok erbu = Osmanli-nisani.svg |dátum narodenia = [[3. november]] [[1604]] |miesto narodenia =[[Konštantínopol]], [[Osmanská ríša]] |dátum úmrtia = {{duv|1622|5|20|1604|11|3}} |miesto úmrtia =[[Konštantínopol]], [[Osmanská ríša]] |predchodca = [[Mustafa I.]] |nástupca = [[Mustafa I.]] |manželka =[[Ayşe Sultán (manželka Osmana II.|Ayşe Sultán]]<br />[[Akile Hatun]] |potomstvo =[[Şehzade Ömer]] |dynastia = [[Osmanská dynastia]] |otec =[[Ahmed I.]] |matka =[[Mahfiruz Hatun]] }} '''Osman II.''' ([[Osmanská turečtina|osm. tur]]. عثمان ثانى; po turecky známy ako ''Genç Osman'' – Osman Mladý; * [[3. november]] [[1604]], [[Istanbul|Konštantínopol]], [[Osmanská ríša]] – † [[20. máj]] [[1622]], [[Istanbul|Konštantínopol]], [[Osmanská ríša|Osmanská ríša]]) bol [[sultán]] v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] od roku [[1618]] až do svojej smrti [[20. máj|20. mája]] [[1622]]. == Mladosť == Osman II. sa narodil v [[Topkapı Sarayı|paláci Topkapı]] v [[Istanbul|Konštantínopole]]. Bol synom sultána [[Ahmed I.|Ahmeda I.]] a jeho konkubíny Mahfiruz Hatun. Podľa tradície mu už vo veľmi nízkom veku matka zaistila výchovu a vzdelanie. Vďaka tomu bol Osman známy ako básnik a ovládal veľa jazykov, vrátane [[Arabčina|arabčiny]], [[Perzština|perzštiny]], [[Gréčtina|gréčtiny]], [[Latinčina|latinčiny]] a [[Taliančina|taliančiny]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Studies in Ottoman and Turkish History|url=http://dx.doi.org/10.31826/9781463233716|vydavateľ=Gorgias Press|rok=2011-12-31|miesto=Piscataway, NJ, USA|isbn=978-1-4632-3371-6|meno=Stanford J.|priezvisko=Shaw}}</ref> Osman sa narodil jedenásť mesiacov po tom ako jeho otec Ahmed I. usadol na trón. Podľa zahraničného pozorovateľa bol Osman jeden z najkultivovanejších osmanských princov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Our Rector from Paris|url=http://dx.doi.org/10.7827/turkishstudies.2681|periodikum=Journal of Turkish Studies|dátum=2011|dátum prístupu=2020-03-02|ročník=Volume 6 Issue 3|číslo=6|strany=5–7|issn=1308-2140|doi=10.7827/turkishstudies.2681|meno=Saim|priezvisko=SAKAOĞLU}}</ref> Osman nezískal trón hneď po smrti otca, čo bolo najskôr kvôli tomu, že jeho matka nebola obľúbenou ani hlavnou konkubínou. Jeho matka v tej dobe zomrela alebo bola vyhnaná do exilu. == Vláda == Osman II. nastúpil na trón vo svojich štrnástich rokoch po tom, čo bol jeho strýko [[Mustafa I.]] zosadený. Napriek nízkemu veku sa snažil ako vládca presadiť a po tom, čo bránil východné hranice ríše pred [[Safíjovci|Safíjovcami]] z [[Safíjovská ríša|Perzie]], podnikol výpravu smerom do Poľsko-litovskej únie počas Moldavskej magnátskej vojny. Roku [[1621]] došlo medzi poľsko-litovskými vojakmi a osmanskými janičiarmi k [[Bitka pri Chotyni (1621)|Bitke pri Chotyni]]. Vojenská bitka sa skončila víťazstvom poľsko-litovskej armády. Samotný sultán sa domov do [[Istanbul|Istanbulu]] vrátil so zahanbenými zo strany [[Janičiar|janičiarov]], ktorí ho nazývali zbabelcom. Pobúrený boli takisto štátnici. Základnú a zároveň výnimočnú slabosť mal Osman II. kvôli neprítomnosti ženskej moci v háreme. Od roku 1620 až do svojej smrti zastupovala [[Válide sultán]] obyčajná dojka. Tá sa ale nikdy nemohla vyrovnať Mustafovej matke, ktorá žila v starom paláci. Aj keď mal na svojej strane všetkých hlavných eunuchov, nemohol tým nahradiť absenciu ženy, ktorá v tomto období mala veľký význam; obzvlášť, keď bol Osman tak mladým panovníkom, neprítomnosť matky ovplyvnila dĺžku jeho vlády.<ref>{{Citácia knihy|titul=An Ottoman tragedy : history and historiography at play|url=https://www.worldcat.org/oclc/55848148|vydavateľ=University of California Press|rok=2003|miesto=Berkeley, CA|isbn=978-0-520-93005-6|priezvisko=Piterberg, Gabriel, 1955-}}</ref> Podľa Piterburga nemal Osman II. ani žiadnu Haseki Sultán (konkubínu s deťmi, milenku), aj keď Pierce tvrdí, že jeho Haseki bola Ayşe Hatun. Aj keby tomu tak bolo, Ayşe by nemohla byť Válide sultán v dobe vlády svojho muža. == Smrť == Vzhľadom k protiváhe vplyvu janičiarov nechal Osman II. zavrieť ich obchody s kávou a začal plánovať vybudovanie novej a oddanejšej armády, ktorej hlavnou súčasťou mali byť anatolský sekbanovia.<ref>{{Citácia periodika|titul=Aux origines du pélérinage à Eyüp des sultans ottomans|url=http://dx.doi.org/10.2143/turc.27.0.2004357|periodikum=Turcica|dátum=1995-01-01|dátum prístupu=2020-03-02|ročník=27|číslo=0|strany=91–99|issn=0082-6847|doi=10.2143/turc.27.0.2004357|meno=Nicolas|priezvisko=VATIN}}</ref> Výsledkom tohto plánu bolo povstanie priamo v paláci, organizované janičiarmi. Tí mladého sultána uväznili vo veži Yedikule, kde bol nakoniec uškrtený. Po jeho smrti mu bolo odrezané ucho, ktoré ukázali Halime Sultán a sultánovi Mustafovi I., aby potvrdili jeho smrť a aby sa už Mustafa nemusel dlhšie báť svojho synovca. Bolo to po prvýkrát v osmanskej histórii, čo bol sultán popravený [[Janičiar|janičiarmi]].<ref>{{Citácia knihy|titul=An Ottoman tragedy : history and historiography at play|url=https://www.worldcat.org/oclc/55848148|vydavateľ=University of California Press|rok=2003|miesto=Berkeley, CA|isbn=978-0-520-93005-6|priezvisko=Piterberg, Gabriel, 1955-}}</ref> == Rodina == '''Konkubíny''' Osman mal tri konkubíny: * [[Ayşe Sultán (manželka Osmana II.)|Ayşe Sultán]], jeho Haseki, neznámeho pôvodu * Žena, ktorá tvrdila, že je dcérou astrológa a vnučkou Pertev Mehmeda Pašu, neznáme meno aj pôvod * [[Akile Hatun]] (v háreme od roku 1622), dcéra Šejk-ul-Islama Mehmeda Esadullaha Efendiho '''Syn''' Osman mal jedného syna: * [[Şehzade Ömer]] (20. október 1621 - 5. február 1622) == V populárnej kultúre == Postava Osmana II. sa vyskytuje v tureckom televíznom seriály ''Muhteşem Yüzyıl: Kösem,'' kde ho stvárnil herec Taner Ölmez. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Poľsko-turecká vojna (1614 – 1621)]] * [[Bitka pri Chotyni (1621)]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Osman II}} == Zdroj == {{preklad|en|Osman II|458780982}} {{Vládca | Štát = [[Osmanská ríša]]| Dynastia_ánonie=áno| Dynastia = [[Osmanská dynastia]] | Titul = Sultán Osmanskej ríše | Od = [[26. február]] [[1618]]| Do = [[20. máj]] [[1622]]| Predchodca = [[Mustafa I.]] | Nástupca = [[Mustafa I.]] | |Predchodca2=[[Mustafa I.]]|Od2=[[26. február]] [[1618]]|Nástupca2=[[Mustafa I.]]|Deň mesiac narodenia=[[3. november]]|Titul2=Kalif Osmanského kalifátu|Rok úmrtia=[[1622]]|Deň mesiac úmrtia=[[20. máj]]|Rok narodenia=[[1604]]|Do2=[[20. máj]] [[1622]]}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Osmanskí sultáni]] [[Kategória:Osmanská dynastia]] [[Kategória:Obete atentátov]] [[Kategória:Osobnosti z Konštantínopola]] [[Kategória:Zavraždení vládcovia]] faw379s2nsb7ovi39kar15rpjklwl2o 0 376575 8382645 8282685 2026-10-11T07:28:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382645 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné florbalové družstvo |Obrázok = [[Súbor:Flag of Finland.svg|150px]] |Zväz = [[Fínsky florbalový zväz]] |Konfederácia = |Umiestnenie v rebríčku IFF = 2. <small>(2017)</small> |Počet účastí = 11 (''od [[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 1997|1997]]'') |Najlepšie umiestnenie = [[Súbor:Gold medal world centered-2.svg|17px|zlato]] 2x (''[[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 1999|1999]], [[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2001|2001]]'') |Prvý zápas = {{SWE|flz|1}} {{ku|4|2}} '''{{FIN|n|2}}''' <br> <small>([[Fínsko]]; 11. august 1993)</small> |Najvyššia výhra = '''{{FIN|n|2}}''' {{ku|30|0}} {{JPN|flz|2}}<br> <small>([[Švédsko]]; 3. máj 1997)</small> |Najvyššia prehra = {{SWE|flz|1}} {{ku|10|1}} '''{{FIN|n|2}}''' <br> <small>([[Švédsko]]; 7. február 2009)</small> |Web = [http://salibandy.net/ salibandy.net] }} '''Fínske národné florbalové družstvo žien''' je národné družstvo žien, ktoré reprezentuje [[Fínsko]] v medzinárodných [[florbal]]ových súťažiach, podujatiach a priateľských zápasoch. Funguje pod záštitou [[Fínsky florbalový zväz|Fínskeho florbalového zväzu]] (SSL). Prvý medzinárodný zápas absolvovalo v roku [[1993]]. V decembri 2017 mu patrilo vo svetovom rebríčku [[Medzinárodná florbalová federácia|IFF]] 2. miesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Rankings in adult WFC´s |url = http://www.floorball.org/joukkuekortti.asp?sarjaId=&joukkue_id=1174298365 |dátum vydania = 06.10.2017 |dátum prístupu = 21.12.2017 |vydavateľ = IFF |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20171222053211/http://www.floorball.org/joukkuekortti.asp?sarjaId=&joukkue_id=1174298365 |dátum archivácie = 2017-12-22 }}</ref> Družstvo sa zúčastnilo všetkých turnajov [[Majstrovstvá sveta vo florbale|majstrovstiev sveta]]. Jeho najvýraznejším úspechom sú 2 víťazstvá na majstrovstvách sveta, v rokoch 1999 a 2001. Okrem toho sa 7-krát dostalo do finále MS. == Výsledky == ;[[Majstrovstvá Európy vo florbale|Majstrovstvá Európy]] {| class="wikitable" style="text-align:center;" width=55% |- ! style="background:lightgrey"| Rok ! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! width=35|+/− ! style="background:lightgrey"|Umiestenie |- | align=left|{{CHE}} [[Majstrovstvá Európy vo florbale mužov 1995|ME 1995]] |6||4||0||2|| {{ku|46|10}} || +36|| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] '''3. miesto''' |} ;[[Majstrovstvá sveta vo florbale|Majstrovstvá sveta]] {| class="wikitable" style="text-align:center;" width=55% |- ! style="background:lightgrey"| Rok ! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! width=35|+/− ! style="background:lightgrey"|Umiestenie |- | style="border:2px solid red" align=left|{{FIN}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 1997|MS 1997]] |6||5||0||1|| {{ku|53|10}} || +43|| [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] '''2. miesto''' |- | align=left|{{SWE}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 1999|MS 1999]] |5||4||0||1|| {{ku|37|13}} || +24|| [[Súbor:Gold medal world centered-2.svg|17px]] '''víťaz''' |- | align=left|{{LVA}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2001|MS 2001]] |5||5||0||0|| {{ku|31|4}} || +27|| [[Súbor:Gold medal world centered-2.svg|17px]] '''víťaz''' |- | align=left|{{CHE}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2003|MS 2003]] |5||4||0||1|| {{ku|35|10}} || +25|| [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] '''3. miesto''' |- | align=left|{{SGP}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2005|MS 2005]] |5||3||0||2|| {{ku|24|14}} || +10|| [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] '''2. miesto''' |- | align=left|{{DEN}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2007|MS 2007]] |6||5||0||1|| {{ku|44|11}} || +33|| [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] '''2. miesto''' |- | align=left|{{SWE}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2009|MS 2009]] |6||4||0||2|| {{ku|27|21}} || +6|| [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] '''3. miesto''' |- | align=left|{{CHE}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2011|MS 2011]] |6||5||0||1|| {{ku|47|8}} || +39|| [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] '''2. miesto''' |- | align=left|{{CZE}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2013|MS 2013]] |6||4||0||2|| {{ku|32|20}} || +12|| [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] '''2. miesto''' |- | style="border:2px solid red" align=left|{{FIN}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2015|MS 2015]] |6||5||0||1|| {{ku|49|14}} || +35|| [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] '''2. miesto''' |- | align=left|{{SVK}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2017|MS 2017]] |6||5||0||1|| {{ku|41|11}} || +30|| [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] '''2. miesto''' |- ! Spolu || 62|| 49|| 0|| 13|| {{ku|420|136}} || +284|| |} ;Kvalifikácia na MS {| class="wikitable" style="text-align:center;" width=55% |- ! style="background:lightgrey"|Rok ! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− ! style="background:lightgrey"|{{tooltip|Umiestenie|Umiestnenie v kvalifikačnej skupine/z počtu tímov}} |- | {{ITA}} [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2017|2017]] | 4||4||0||0|| {{ku|75|3}} || +72|| 1/5 [[Súbor:Media-playback-start-green.svg|20px|postup]] |} == Súpiska == Súpiska družstva žien pre [[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2015|MS 2015]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Team presentation: Finland Women |url = http://www.floorball.org/wfc2015/joukkuekortti.asp?sarjaId=&pisteet=&joukkue_id=1174299089-all------ |dátum vydania = |dátum prístupu = 13.12.2015 |vydavateľ = IFF |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20151222135722/http://www.floorball.org/wfc2015/joukkuekortti.asp?sarjaId=&pisteet=&joukkue_id=1174299089-all------ |dátum archivácie = 2015-12-22 }}</ref> {| class="wikitable" border="1" |- align="center" bgcolor="E4E4FF" | '''Meno''' | '''Klub''' |- | colspan=2 bgcolor="CCCCFF" | '''Brankári''' |- | [[Laura Loisenová]] | {{SWE}} [[Ronnby IBK]] |- | [[Jonna Makelová]] | {{FIN}} [[NST Lappeenranta]] |- | colspan=2 bgcolor="CCCCFF" | '''Obrancovia''' |- | [[Mia Karjalainenová]] | {{FIN}} [[NST Lappeenranta]] |- | [[Sanni Nieminenová]] | {{FIN}} [[Classic Tampere]] |- | [[Laura Mertsalmiová]] | {{CHE}} [[UHC Dietlikon]] |- | [[Kristiina Kauppilová]] | {{FIN}} [[Classic Tampere]] |- | [[Anne Suomalainenová]] | {{FIN}} [[Classic Tampere]] |- | [[Tiia Ukkonenová]] | {{FIN}} [[NST Lappeenranta]] |- | [[Silja Eskelinenová]] | {{FIN}} [[SB-Pro Nurmijärvi]] |- | [[My Kippilová]] | {{SWE}} [[Ronnby IBK]] |- | colspan=2 bgcolor="CCCCFF" | '''Útočníci''' |- | [[Eliisa Alankoová]] | {{FIN}} [[Classic Tampere]] |- | [[Elina Kujalaová]] | {{FIN}} [[SB-Pro Nurmijärvi]] |- | [[Jaana Lirkkiová]] | {{FIN}} [[Tapanilan Erä]] |- | [[Karoliina Kujalaová]] | {{FIN}} [[SB-Pro Nurmijärvi]] |- | [[Nina Rantalová]] | {{FIN}} [[Classic Tampere]] |- | [[Ella Alanková]] | {{FIN}} [[Classic Tampere]] |- | [[Alisa Pollanenová]] | {{FIN}} [[Classic Tampere]] |- | [[Laura Hietamakiová]] | {{FIN}} [[SB-Pro Nurmijärvi]] |- | [[Veera Kauppiová]] | {{FIN}} [[KooVee Tampere]] |- | [[Marianne Hannonenová]] | {{FIN}} [[Leba 96]] |- | colspan=2 bgcolor="CCCCFF" | '''Tréneri''' |- | [[Marko Palju]] | Hlavný tréner |- | [[TImo Suonpaa]] | Asistent trénera |- | [[Markus Huhtimo]] | Asistent trénera |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Fínske národné florbalové družstvo mužov]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://salibandy.net/ Oficiálna stránka Fínskeho florbalového zväzu] {{fin icon}} == Zdroje == * [https://web.archive.org/web/20110823010347/http://www.floorball.org/joukkuekortti.asp?joukkue_id=1174299089&sarjaId=3 Fínske družstvo na stránke Medzinárodnej florbalovej federácie] {{eng icon}} * [http://www.buelachfloorball.org/index.php?page=43&op=games&cat=women&year=2017&country=3 Fínske družstvo na stránke buelachfloorball.org]{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{deu icon}} {{Európske národné florbalové družstvá}} [[Kategória:Národné florbalové družstvá]] [[Kategória:Fínske národné družstvá|Florbal]] [[Kategória:Florbal vo Fínsku|Národné]] 0ihc6bipousafq25dkit9jx2dxqkzxj 0 380329 8382592 8262343 2026-10-10T21:12:32Z LoverofBattle12 246706 Odstránenie statusu „Stránka neexistuje “ pri pojme „Rusko-turecká vojna v rokoch 1787 až 1792 “ a „Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1788 až 1791“ a to zavedením prepojenia už na existujúcu stránku. 8382592 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Abdülhamid I.<br />عبد الحميد الاول |titul = [[Zoznam sultánov Osmanskej ríše|27. sultán]] [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] |obrázok = Portrait_of_Abdülhamid_I_of_the_Ottoman_Empire.jpg |panovanie = [[21. január]] [[1774]] – [[7. apríl]] [[1789]] |dátum narodenia = [[20. marec]] [[1725]] |miesto narodenia =[[Istanbul]], [[Osmanská ríša]] |dátum úmrtia = {{dúv|1789|4|7|1725|3|20}} |miesto úmrtia =[[Istanbul]], [[Osmanská ríša]] |predchodca = [[Mustafa III.]] |nástupca = [[Selim III.]] |manželka =Ayşe Kadın, Ruhşah Kadın, Hümaşah Kadın, [[Sineperver Sultán]], Binnaz Kadın, Mehtabe Kadın, Mutebere Kadın, [[Şebsefa Kadın]], [[Nakşidil Sultan]] |potomstvo =Mal 23 detí, z toho 2 budúcich sultánov:<br />[[Mustafa IV.]]<br />[[Mahmud II.]] |dynastia =[[Osmanská dynastia]] |otec = [[Ahmed III.]] |matka =[[Şermi Kadın]] }} '''Abdülhamid I.''' ([[Osmanská turečtina|osm. tur.]] عبد الحميد اول, ''`Abdü’l-Ḥamīd-i evvel'', [[Turečtina|mod. tur.]] ''Birinci Abdülhamit''; * [[20. marec]] [[1725]], [[Istanbul]], [[Osmanská ríša]]{{--}}† [[7. apríl]] [[1789]], tamže) bol [[sultán]] [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] v rokoch [[1774]] až [[1789]]. == Mladosť == Narodil sa 20. marca 1725 v Konštantínopole. Bol mladším synom sultána [[Ahmed III.|Ahmeda III.]] (vládol 1703-1730) a jeho konkubíny Şermi Kadın.<ref>{{Citácia periodika|titul=Osmanlı Padişahı|url=http://dx.doi.org/10.1501/sbfder_0000000427|periodikum=Ankara Üniversitesi SBF Dergisi|dátum=1958|dátum prístupu=2020-03-13|ročník=13|číslo=4|strany=1|issn=0378-2921|doi=10.1501/sbfder_0000000427|meno=İNALCIK|priezvisko=Halil}}</ref> Ahmed III. abdikoval v prospech jeho synovca [[Mahmud I.|Mahmuda I.]], ktorého nástupcom bol jeho brat [[Osman III.]], a Osmanov nástupca bol Ahmedov starší syn [[Mustafa III.]] Ako potenciálny nástupca trón bol Abdülhamid spolu so svojimi bratrancami a staršími bratmi uväznený, ako bolo zvykom. Počas tohto obdobia získal vzdelanie od svojej matky Rabie Şermi, ktorá ho učila históriu a [[Kaligrafia|kaligrafiu]]. == Vláda == === Nástup na trón === V deň Mustafovej smrti 21. januára 1774 nastúpil Abdülhamid na trón. Nasledujúci deň sa konal pohrebný sprievod Mustafu III. Nový sultán poslal veľkovezírovi a Serdar-ı Ekrem Muhsinzade Mehmedovi Pašovi list na front, v ktorom ich informoval, aby pokračovali vo svojej práci. === Vláda === Abdülhamidové dlhé uväznenie ho nechalo ľahostajným k štátnym záležitostiam a k poddaným. Napriek tomu bol svojou povahou veľmi náboženský a [[Pacifizmus|pacifistický]]. Pri jeho nástupe na trón bol finančný stav štátnej pokladnice taký, že zvyčajne nebolo možné zaplatiť odmeny [[Janičiar|janičiarským]] spolkom. Abdülhamid sa teda snažil reformovať ozbrojené sily ríše. Vymenoval janičiarský zbor a pokúsil sa ho zreformovať, tak ako aj námorníctvo. Založil nový delostrelecký zbor. Abdülhamid sa pokúsil posilniť osmanskú vládu nad Sýriou, Egyptom a Irakom.<ref>{{Citácia knihy|edícia=15th ed|titul=The new encyclopaedia Britannica.|url=https://www.worldcat.org/oclc/351325565|miesto=Chicago, Ill.|isbn=978-1-59339-837-8}}</ref> Mierne úspechy proti povstaniam v Sýrii a v Morei však nemohli kompenzovať stratu [[Krym (polostrov)|krymského polostrova]], ktorý sa v roku 1774 stal nominálne nezávislým, avšak v skutočnosti ho teraz ovládalo Rusko. Rusko opakovane využívalo svoju pozíciu ochrancu východných kresťanov, aby napádalo Osmanskú ríšu. Nakoniec Osmani [[Rusko-turecká vojna v rokoch 1787 až 1792|vyhlásili Rusku vojnu v roku 1787]]. [[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1788 až 1791|Rakúsko sa čoskoro pripojilo k Rusku]]. V tejto vojne nakoniec vyhralo Rusko. Hovorí sa, že táto smutná porážka Abdülhamida zlomila, keďže zomrel o štyri mesiace neskôr. Napriek jeho neúspechom bol považovaný za najláskavejšieho osmanského sultána. Osobne riadil [[Hasičská jednotka|hasičský zbor]] pri požiari v Istanbule v roku 1782. Ľudia ho obdivovali pre jeho náboženskú oddanosť a bol dokonca nazývaný ''Veli'' („svätý“). Taktiež načrtol reformnú politiku, dohliadal na vládu a spolupracoval so štátnikmi. == Osobný život == Bol skromným a náboženským sultánom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Our Rector from Paris|url=http://dx.doi.org/10.7827/turkishstudies.2681|periodikum=Journal of Turkish Studies|dátum=2011|dátum prístupu=2020-03-13|ročník=Volume 6 Issue 3|číslo=6|strany=5–7|issn=1308-2140|doi=10.7827/turkishstudies.2681|meno=Saim|priezvisko=SAKAOĞLU}}</ref> Je známe, že Abdülhamid I. mal rád svoje deti, zaujímal sa o rodinný život, strávil letné mesiace v Karaağaçi, Beşiktaşi so svojimi manželkami, dcérami a synmi. === Architektúra === Medzi dielami, ktoré boli v Istanbule vybudované za vlády Abdülhamida I., bol napríklad Hamidiye İrem. Fontána, ktorá komplex dopĺňala, bola presunutá do Sogukcesrne. == Smrť == Abdülhamid zomrel dňa [[7. apríl|7. apríla]] roku [[1789]] ako šesťdesiatštyri ročný v [[Istanbul|Istanbule]]. Bol pochovaný v Bahcekapi, hrobke, ktorú si postavil pre seba. [[Arabský kôň|Arabské kone]] choval s veľkou vášňou. Jedno plemeno bolo pomenované „Küheylan Abdülhamid“, podľa neho. == Rodina == [[Súbor:Portret van Abdülhamid I, sultan van het Ottomaanse Rijk, RP-P-OB-76.113.jpg|náhľad|Abdülhamid I.]] [[Súbor:MausoleumAbdulHamid I.jpg|náhľad|Hrobka Abdülhamida I.]] '''Konkubíny''' Abdülhamid mal deväť konkubín: * Ayşe Kadın * Ruhşah Kadın * Hümaşah Kadın * [[Sineperver Sultán]] * Binnaz Kadın * Mehtabe Kadın * Mutebere Kadın * [[Şebsefa Kadın]] * [[Nakşidil Sultán]] '''Synovia''' Abdülhamid mal desať synov: * [[Mustafa IV.]] (vládol 1807 - 1808), s Sineperver * [[Mahmud II.]] (vládol 1808 - 1839), s Nakşidil * Şehzade Sultan Abdullah (* 10. január 1776 – † 10. január 1776) * Şehzade Sultan Mehmed (* 22. august 1776 – † 3. február 1781), s Hümaşah * Şehzade Sultan Ahmed (* 12. december 1776 – † 18. december 1778), s Sineperver * Şehzade Sultan Abdurrahman (* 31. júl 1777 – † 2. august 1777) * Şehzade Sultan Süleyman (* 13. marec 1779 – † 19. január 1786), s Mutebere * Şehzade Sultan Abdülaziz (* 19. august 1779 – † 19. august 1779), s Ruhşah * Şehzade Sultan Mehmed Nusret (* 20. september 1782 – † 23. október 1785), s Şebsafa * Şehzade Sultan Seyfullah Murad (* 22. október 1783 – † 21. január 1786), s Nakşidil '''Dcéry''' Abdülhamid mal dvanásť dcér: * Hatice Sultán * Ayşe Sultán * [[Esma Sultán (dcéra Abdülhamida I.)|Esma Sultán]] * Rabia Sultán * Aynişah Sultán * Melikşah Sultán * Rabia Sultán * Fatma Sultán * Alemşah Sultán * Saliha Sultán * Emine Sultán * [[Hibetullah Sultán]] ''Adoptívna dcéra:'' Abdülhamid si adoptoval dcéru, keď bol ešte princ: * [[Ayşe Dürrüşehvar Hanım]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * {{beliana|1|Abdülhamid I|20}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Osmanskí sultáni]] [[Kategória:Osobnosti z Konštantínopola]] hvjdr71d18f2eu4oy8tyso99bzaotxi 0 391087 8382707 8302931 2026-10-11T10:01:21Z Kontributor 2K 239199 8382707 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Leyssard | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason ville fr Leyssard (Ain).svg | vlajka = | obrázok = Leyssard.jpg | popis obrázka = Leyssard | obyvateľov = 157 | obyvateľov aglomerácie= | región = Rhône-Alpes | departement = Ain | obvod = [[Nantua (obvod)|Nantua]] | kantón = [[Izernore (kantón)|Izernore]] | rieka = | starosta = | lat_deg = 46 | lat_min = 9 | lat_sec = 21 | lat_SJ = S | lon_deg = 5 | lon_min = 28 | lon_sec = 33 | lon_VZ = V | rozloha = 9.13 | najvyšší bod = 825 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 280 | najnižší bod názov= | PSČ = 01450 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 01214 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Leyssard''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Ain]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Rhône-Alpes]]. == Polohopis == Leyssard má rozlohu {{km2|9.13}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|825}} a najnižší bod {{mnm|280 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-02-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Leyssard má 157 obyvateľov (2009)<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=01214 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Graf vývoja obyvateľstva: {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee=01214}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Ain]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Ain]] tncifyz9319jy5uiwxa8zudbh9xs749 0 392234 8382457 8382327 2026-10-10T15:43:05Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-54587-13|~2026-54587-13]] ([[User_talk:~2026-54587-13|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od TeslaBot 8312649 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista | meno = Neymar | foto = | celé meno = Neymar da Silva Santos Júnior | dátum narodenia = {{dnv|1992|2|5}} | rodné mesto = [[Mogi das Cruzes]] | štát = [[Brazília]] | výška = 175 [[cm]] | súčasný klub = [[Santos FC|Santos]] | klubové číslo = 10 | pozícia = Útočník | roky = 2009–2013<br/>2013–2017<br/>2017–2023<br/>2023-2025<br/>2025 | kluby = [[Santos FC|Santos]]<br/>[[FC Barcelona|Barcelona]]<br/>[[Paris Saint-Germain]]<br/>[[Al Hilal SFC|Al Hilal]]<br>[[Santos FC|Santos]] | zápasy(góly) = 177{{0}}(107)<br/>123{{0}}(68)<br/>112{{0}}(82)<br/>{{0}}{{0}}<br>{{0}}(0) | reprezentačné roky = 2009-2011<br/>2011<br/>2012–2016<br/>2010–2026 | národné mužstvo = [[Brazílske národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Brazília U17]]<br/>[[Brazílske národné futbalové mužstvo do 20 rokov|Brazília U20]]<br/>[[Brazílske národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Brazília U23]]<br/>[[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]] | reprezentačné zápasy(góly) = 3{{0}}{{0}}{{0}}(1)<br/>7{{0}}{{0}}{{0}}(9)<br/>14{{0}}{{0}}(8)<br/>126{{0}}(79) | pkupdate = 15. september 2023 | nmupdate = 12. september 2023 | popis = Neymar za [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazíliu]] na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]]. | miesto narodenia = [[Mogi das Cruzes]] | mládežnícke kluby = [[Associação Atlética Portuguesa (Santos)| Portuguesa Santista]]<br />[[Santos FC|Santos]] | mládežnícke roky = 1999–2003<br />2003–2009 }} {{olympijské zlato}}'''Neymar da Silva Santos Júnior''', známy ako '''Neymar''' (* [[5. február]] [[1992]], [[Mogi das Cruzes]], [[Brazília]]) je brazílsky profesionálny [[Futbal|futbalista]] hrajúci za brazilský klub Santos FC na pozícii [[Útočník (futbal)|útočníka]] a za [[Brazílske národné futbalové mužstvo|brazílske národné mužstvo]]. Je považovaný za jedného z najlepších hráčov svojej generácie. Je známy hlavne pre jeho dribling, playmaking a zakončenie. Na výslnie sa dostal v [[Santos FC|Santose]], kde si odbil debut v 17 rokoch. Pomohol klubu vyhrať dvakrát [[Campeonato Paulista]] (v rade), jedenkát [[Copa do Brasil]] a [[Copa Libertadores 2011]]; poslednú trofej Copa Libertadores vyhral Santos v roku 1963. Bol dvakrát zvolený [[Juhoamerický futbalista roka|juhoamerickým futbalistom roka]] ([[Juhoamerický futbalista roka 2011|2011]] a [[Juhoamerický futbalista roka 2012|2012]]), a čoskoro nato prestúpil do Európy, kde sa pripojil k [[FC Barcelona|Barcelone]]. Bol súčasťou barcelonského útočného tria s [[Lionel Messi|Lionelom Messim]] a [[Luis Alberto Suárez|Luisom Suárezom]]. S Barcelonou vyhral [[Treble|kontinentálne treble]], čiže [[La Liga|La Ligu]], [[Copa del Rey]] a [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]], a za svoje výkony skončil v roku [[Zlatá lopta FIFA 2015|2015]] v ankete [[Zlatá lopta FIFA]] na treťom mieste. V sezóne 2015/2016 dopomohol klubu k [[Double (futbal)|domácemu double]]. V roku 2017 prestúpil z Barcelony do [[Paris Saint-Germain FC|Parisu Saint-Germain]] za 222 miliónov €, čím sa stal [[Zoznam najdrahších futbalových prestupov|najdrahším hráčom v histórii]]. Vo Francúzsku vyhral tri ligové tituly, dvakrát [[Coupe de France]] a dvakrát [[Coupe de la Ligue]]. V jeho debutovej sezóne získal domáce treble a stal sa [[Hráč roka Ligue 1|hráčom roka Ligue 1]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ligue 1: PSG's Neymar named Player of the Season {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-gb/news/neymar-named-ligue-1-player-of-the-year-as-psg-dominate/6nc1rt5tr1ug1g0sbb8gclr4w|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-08-19}}</ref> V [[2019–20 Paris Saint-Germain FC sezóna|sezóne 2019/2020]] pomohol PSG získať domáce [[Zoznam futbalových tímov, ktoré vyhrali štyri alebo viac trofejí v jednej sezóne|quadruple]] a doviedol klub do ich prvého [[Liga majstrov UEFA 2019/2020 – Finále|finále Ligy majstrov UEFA]]. So 79 gólmi je najlepší strelec [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazílskeho národného tímu]] v histórii. Bol kľúčovým hráčom Brazílie pri víťazstvách na [[Majstrovstvá Južnej Ameriky vo futbale hráčov do 20 rokov 2011|Majstrovstvách Južnej Ameriky hráčov do 20 rokov 2011]], kde sa stal najlepším strelcom, a v [[Pohár konfederácií FIFA 2013|Pohári konfederácii FIFA 2013]], kde získal [[Pohár konfederácií FIFA|Zlatú loptu]] pre najlepšieho hráča turnaja. Jeho účasť na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstvách sveta 2014]] a [[Copa América 2015]] bola ukončená zranením, respektíve suspendáciou. Brazília (s Neymarom ako kapitánom) získala prvé olympijské zlaté medaily v [[Futbal na Letných olympijských hrách 2016|mužskom futbale]] na [[Letné olympijské hry 2016|Olympijských hrách 2016]]. O dva roky neskôr sa zúčastnil [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstiev sveta 2018]]. Mimo ihriska sa radí medzi svetovo najpopulárnejších športovcov; ''[[SportsPro]]'' ho v rokoch 2012 a 2013 zvolilo za najpredávanejšieho športovca na svete, a [[ESPN]] ho v roku 2016 zvolilo za štvrtého najpopulárnejšieho športovca na svete. V roku 2017 bol v magazíne ''[[Time (týždenník)|Time]]'' zvolený do zoznamu [[Time 100|100 najvplyvnejších ľudí na svete]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NESN.com|url=https://nesn.com/2017/04/neymar-included-on-times-100-most-influential-people-david-beckham-explains-why/|dátum vydania=2017-04-20|dátum prístupu=2020-08-19|jazyk=en-US|priezvisko=MKOMard|url archívu=https://web.archive.org/web/20200711045520/https://nesn.com/2017/04/neymar-included-on-times-100-most-influential-people-david-beckham-explains-why/|dátum archivácie=2020-07-11}}</ref> V roku 2018 ho ''[[France Football]]'' zaradil ako tretieho najlepšie plateného futbalistu na svete, a v roku 2019 ho ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' zaradil ako [[Zoznam najlepšie platených športovcov podľa Forbes|tretieho najlepšie plateného športovca na svete]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi is highest paid athlete in world|url=https://www.bbc.co.uk/sport/48602166|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-08-19|jazyk=en-GB}}</ref> == Mladosť == Neymar da Silva Santos Júnior sa narodil v [[Mogi das Cruzes]], [[São Paulo (štát)|São Paulo]], Neymarovi Santosovi st. a Nadine da Silve. Meno získal po otcovi, ktorý je bývalý futbalista a neskôr, ako Neymarov talent rástol, sa stal jeho agentom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Soccer prodigy Neymar is at home in Brazil|url=https://www.theage.com.au/sport/soccer/soccer-prodigy-neymar-is-at-home-in-brazil-20120710-21t7j.html|vydavateľ=The Age|dátum vydania=2012-07-10|dátum prístupu=2020-08-19|jazyk=en}}</ref> Neymar okomentoval otcovu rolu: „Môj otec bol pri mojom boku od malička. Stará sa o veci, moje financie a moju rodinu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Work and play - Brazil's samba star Neymar has it all|url=https://edition.cnn.com/2012/03/01/sport/football/football-neymar-santos-brazil/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-08-19|meno=From Shasta Darlington|priezvisko=CNN}}</ref> Ako rástol, zamiloval sa do [[Futsal (FIFA)|futsalu]] a [[Pouličný futbal|pouličného futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Back Page Football|url=http://backpagefootball.com/neymar-da-silva-santos-junior-the-world%e2%80%99s-hottest-property-2/20567/|dátum vydania=2011-06-25|dátum prístupu=2020-08-19|jazyk=en-US}}</ref> Neymar povedal, že futsal mal masívny vplyv na jeho rast, pomohol mu zlepšiť techniku, rýchlosť myslenia a pohyb v malom priestore.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top 10 Footballers Who Played Futsal!|url=https://futsalfeed.com/original-content/top-10-footballers-who-played-futsal|vydavateľ=futsalfeed.com|dátum prístupu=2020-08-19|jazyk=en|priezvisko=FutsalFeed}}</ref> V roku 2003 sa so svojou rodinou presťahoval do [[São Vicente (São Paulo)|São Vicente]], kde začal hrať za mládežnícky tím [[Associação Atlética Portuguesa (Santos)|Portuguesa Santista]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Atuação pelo sub-12 da Briosa quase fez Neymar acertar com o São Paulo|url=http://globoesporte.globo.com/sp/santos-e-regiao/noticia/2012/11/atuacao-brilhante-pelo-sub-12-da-briosa-quase-fez-neymar-ir-para-rival.html|vydavateľ=globoesporte.com|dátum prístupu=2020-08-19|meno=Por GLOBOESPORTE COM|priezvisko=Santos|priezvisko2=SP}}</ref> Neskôr toho roku sa presťahovali do [[Santos|Santosu]], kde sa Neymar pripojil k [[Santos FC|Santosu FC]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Trajectory of a Soccer Star - Neymar's Childhood story|url=http://soccertalk.us/soccer-news/the-trajectory-of-a-soccer-star-neymar|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2013-06-13|dátum prístupu=2020-08-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20130613084109/http://soccertalk.us/soccer-news/the-trajectory-of-a-soccer-star-neymar|dátum archivácie=2013-06-13}}</ref> Vďaka úspechom vo svojej kariére a zvýšeným platom si rodina kúpila svoju prvú nehnuteľnosť, dom vedľa Vila Belmiro, domovského štadióna Santosu. Ich kvalita života sa zlepšovala, keď mal Neymar 15 rokov, kedy zarábal 10 000 [[Brazílsky real|realov]] mesačne, a v 16 rokoch zarábal 125 000 realov mesačne. V 17 rokoch podpísal svoj prvý profesionálny kontrakt, po čom bol povýšený do prvého tímu Santosu a začal podpisovať prvé sponzorské zmluvy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA Champions League squad of the season - UEFA Champions League - News - UEFA.com|url=http://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2255077.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2015-06-11|dátum prístupu=2020-08-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20150611133541/http://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2255077.html|dátum archivácie=2015-06-11}}</ref> == Klubová kariéra == === Santos === ==== Mládež ==== Neymar začal od útleho detstva hrať futbal a v roku 2003 dostal ponuku od [[Santos FC|Santosu FC]], kde sa pripojil k [[Mládežnícky systém|mládežníckej akadémii]], ktorá v minulosti vyprodukovala také brazílske medzinárodné hviezdy ako [[Antônio Wilson Vieira Honório|Coutinho]], [[Clodoaldo]], [[Diego Ribas da Cunha|Diego]], [[Elano]] a [[Alex Rodrigo Dias da Costa|Alex]]. Taktiež sa pripojil k hráčom ako [[José Macia|Pepe]], [[Pelé]] a [[Robinho]], ktorí začali svoje kariéry v tomto klube, prezývanom ''Peixe''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Santos Futebol Clube - Site Oficial|url=http://archive.is/PRO3|vydavateľ=archive.is|dátum vydania=2012-12-04|dátum prístupu=2020-08-19}}</ref> Zatiaľ čo bol v mládežníckej akadémii, stretol [[Paulo Henrique Ganso|Paula Henriqueho Gansa]], a stali sa dobrými priateľmi. V 14 rokoch odcestoval do Španielska, aby sa pripojil do mládežníckeho tímu [[Real Madrid CF|Realu Madrid]], v čase, keď mal Real hviezdy ako [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]], [[Zinedine Zidane]], [[David Beckham]], [[Roberto Carlos da Silva|Roberto Carlos]] a Robinho.<ref>{{Citácia periodika|titul=A Soccer Prodigy, at Home in Brazil|url=https://www.nytimes.com/2012/07/10/sports/soccer/neymar-soccer-prodigy-is-at-home-in-brazil.html|periodikum=The New York Times|dátum=2012-07-09|dátum prístupu=2020-08-19|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Sam|priezvisko=Borden}}</ref> ==== 2009: Debutová sezóna ==== Neymar si odbil profesionálny debut 7. marca 2009, keď mal len 17 rokov; do hry bol poslaný na posledných tridsať minút, pri výhre 2:1 vonku proti [[Oeste Futebol Clube|Oeste]]. Nasledujúci týždeň strelil svoj prvý gól za Santos proti [[Mogi Mirim Esporte Clube|Mogi Mirim]]. O mesiac neskôr, 11. apríla, strelil rozhodujúci gól pri výhre 2:1 vonku proti [[Sociedade Esportiva Palmeiras|Palmeirasu]] v 1. zápase semifinále [[Campeonato Paulista 2009]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar dá vantagem ao Santos no duelo com Palmeiras|url=https://www.terra.com.br/esportes/santos/neymar-da-vantagem-ao-santos-no-duelo-com-palmeiras,3999253fff2fd310VgnCLD200000bbcceb0aRCRD.html|vydavateľ=Terra|dátum prístupu=2020-08-19|jazyk=pt-BR}}</ref> Vo finále však Santos utrpel porážku s celkovým skóre 4:2 proti [[Sport Club Corinthians Paulista|Corinthians]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Invicto, Corinthians segura Santos e é campeão paulista|url=https://www.terra.com.br/esportes/santos/invicto-corinthians-segura-santos-e-e-campeao-paulista,05f9253fff2fd310VgnCLD200000bbcceb0aRCRD.html|vydavateľ=Terra|dátum prístupu=2020-08-19|jazyk=pt-BR}}</ref> Vo svojej prvej sezóne strelil 14 gólov v 48 zápasoch. ==== 2010: Úspech v Campeonato Paulista ==== {{Citát v rámčeku|„Tento 18 ročný chalan má veľkolepú perspektívu. Je elegantný a šikovný, schopný obehnúť obrancu na oboch stranách, je plný kľučiek, ktoré môže produktívne využiť v pokutovom území a okolo neho. “|— Juhoamerický futbalový novinár [[Tim Vickery]] hovoriaci o Neymarovi v roku 2010.}} 15. apríla 2010 strelil päť gólov za Santos pri výsledku 8:1 proti [[Guarani FC|Guarani]] v kvalifikačnej skupine brazílskeho pohára. Na Campeonato Paulista 2010 strelil Neymar 14 gólov v 19 zápasoch, a klub zdvihol nad hlavu túto trofej po celkovom výsledkom 5:5 proti [[Esporte Clube Santo André|Santo André]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pitaco do gringo's Brazilian football site|url=https://pitacodogringo.wordpress.com/2010/05/03/santos-take-the-paulista-%e2%80%93-but-only-just/|dátum vydania=2010-05-03|dátum prístupu=2020-08-19|jazyk=en}}</ref> Následne získal cenu pre najlepšieho hráča turnaja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=globoesporte.com > Estaduais > Campeonato Paulista - NOTÍCIAS - Meninos da Vila comandam a festa de encerramento do Paulistão 2010|url=http://globoesporte.globo.com/Esportes/Noticias/Futebol/Campeonato_Paulista/0,,MUL1586454-9839,00.html|vydavateľ=globoesporte.globo.com|dátum prístupu=2020-08-19}}</ref> Neymarove výkony za Santos začali prirovnávať k iným Brazílčanom, ako boli Robinho a legendárny Pelé.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sky Sports {{!}} Football {{!}} Transfer Centre {{!}} Sky Sports Scout {{!}} Sky Sports Scout - Neymar|url=http://www.skysports.com/football/transfers/scout/0,24035,15198_6067212,00.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2010-04-12|dátum prístupu=2020-08-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20100412080328/http://www.skysports.com/football/transfers/scout/0,24035,15198_6067212,00.html|dátum archivácie=2010-04-12}}</ref> V roku 2010 Santos odmietol ponuku za Neymara od anglického klubu [[West Ham United FC|West Ham United]] za 12 miliónov £,<ref>{{Citácia periodika|titul=West Ham chasing Brazilian Neymar|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/west-ham/7867750/West-Ham-chasing-Brazilian-Neymar.html|dátum=2010-07-02|dátum prístupu=2020-08-19|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=staff}}</ref> a neskôr aj ponuku od ďalšieho anglického klubu, [[Chelsea FC|Chelsea]], ktorá chcela zaplatiť 20 miliónov £.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chelsea continue Neymar chase|url=https://www.skysports.com/football/news/11668/6313845/chelsea-continue-neymar-chase|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-08-19|jazyk=en}}</ref> Napriek tomu, že Santos nemal v úmysle Neymara predávať a aj napriek tomu, že sám Neymar povedal že „sa sústredí iba na Santos",<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brazilians want young striker Neymar in World Cup|url=https://www.taiwannews.com.tw/en/news/1228480|vydavateľ=Taiwan News|dátum prístupu=2020-08-19|meno=Taiwan|priezvisko=News|url archívu=https://web.archive.org/web/20210121161145/https://www.taiwannews.com.tw/en/news/1228480|dátum archivácie=2021-01-21}}</ref> jeho agent, Wagner Ribeiro, pripustil, že Neymarova kariéra bude niekde inde, keď povedal: „Chce sa stať najlepším hráčom na svete. Šanca, že sa mu to podarí v Brazílii, je nulová." Hoci Neymar o rok neskôr pripustil, v interview pre ''[[The Daily Telegraph|Daily Telegraph]]'', že bol potešený záujmom Chelsea, pretože to bol jeho "sen hrať v Európe", pričom zároveň uviedol, že v tom čase bolo správnym rozhodnutím zostať v Brazílii. 30. novembra 2010 Santos predal 5% podielu budúcich poplatkov za prestup, ktorý dostane investičná skupina Terceira Estrela Investimentos S.A. (TEISA), za 1,5 milióna €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NOTA OFICIAL: Santos FC esclarece relação com a Terceira Estrela Inve…|url=http://archive.is/wcYv|vydavateľ=archive.is|dátum vydania=2012-07-03|dátum prístupu=2020-08-19}}</ref> V minulom roku predala jeho rodina 40% podiel na Neymarových športových právach skupine [[DIS Esporte]], ktorá bola dlhodobým strategickým partnerom futbalového klubu Santos.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GloboEsporte.com > Futebol > Santos - NOTÍCIAS - Parceiro do Peixe negocia compra de Neymar e garoto deve renovar vínculo|url=http://globoesporte.globo.com/Esportes/Noticias/Times/Santos/0,,MUL1007192-9874,00.html|vydavateľ=globoesporte.globo.com|dátum prístupu=2020-08-19}}</ref> Napriek jeho prvým dvom vysoko úspešných sezónach, keď sezónu 2010 ukončil s 42 gólmi v 60 zápasoch, sa začali objavovať problémy s tým, že pri súbojoch ochotne padá na zem, namiesto toho, aby pokračoval ďalej v behu, a svojou povahou. Ten prišiel do popredia počas zápasu s [[Atlético Clube Goianiense|Atlético Goianiense]] 15. septembra 2010, kedy manažér Santosu, [[Dorival Júnior]], vymenoval iného hráča, ktorý bude kopať pokutový kop, ktorý bol po faule na Neymara. Jeho rozhodnutie bolo založené na fakte, že Neymar nepremenil rozhodujúcu penaltu počas [[Copa do Brasil 2010|finále Copa do Brasil]] toho roka, hoci Santos vyhral. V reakcii na to sa Neymar otočil chrbtom svojmu trénerovi a musel ho upokojiť čiarový rozhodca a argumentovať s kapitánom [[Edu Dracena|Edu Dracenom]]. Výsledkom tejto udalosti bolo to, že Dorival Júnior chcel suspendovať Neymara na dva týždne, avšak klub sa dal na stranu Neymara a okamžite bol tréner prepustený. Napriek Neymarovmu ospravedlneniu za tento incident, stále pretrvávajú určité pochybnosti o jeho povahe. V decembri 2010, vo veku len 18 rokov, bol zvolený na treťom mieste v ocenení [[juhoamerický hráč roka 2010]], za [[Andrés D'Alessandro|Andrésom D'Alessandrom]] a [[Juan Sebastián Verón|Juanom Sebastiánom Verónom]]. ==== 2011: Cena Ferenca Puskása ==== [[Súbor:Neymar Junior the Future of Brazil 2.jpg|náhľad|Neymar hrajúci za [[Santos FC|Santos]] proti [[FC Barcelona|Barcelone]] vo finále [[Majstrovstvá klubov FIFA 2011|Majstrovstiev klubov FIFA 2011]] v [[Jokohama|Jokohame]], Japonsko.|191x191bod]] Neymar strelil cestou Santosu do [[Copa Libertadores 2011 – Finále|finále Copa Libertadores 2011]] šesť gólov, čím sa stal tretím najlepším strelcom, vrátane rozhodujúceho gólu pri celkovej výhre 4:3 Santosu proti [[Cerro Porteño]] v semifinále.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ficha del partido|url=http://df1.conmebol.com/libertadores/fichas/ficha102833.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-09-09|dátum prístupu=2020-08-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20110909145558/http://df1.conmebol.com/libertadores/fichas/ficha102833.html|dátum archivácie=2011-09-09}}</ref> V dvojzápasovom finále čelil Santos uruguajskému [[Club Atlético Peñarol|Peñarolu]], a prvý zápas v [[Montevideo|Montevideu]] skončil remízou 0:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ficha del partido|url=http://df1.conmebol.com/libertadores/fichas/ficha102835.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-09-10|dátum prístupu=2020-08-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20110910043725/http://df1.conmebol.com/libertadores/fichas/ficha102835.html|dátum archivácie=2011-09-10}}</ref> V druhom zápase hranom v Santose, strelil Neymar otvárací gól v 46. minúte pri výhre 2:1 a získal ocenenie muža zápasu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ficha del partido|url=http://df1.conmebol.com/libertadores/fichas/ficha102836.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-09-09|dátum prístupu=2020-08-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20110909073827/http://df1.conmebol.com/libertadores/fichas/ficha102836.html|dátum archivácie=2011-09-09}}</ref> [[Copa Libertadores]] sa predtým podarila vyhrať naposledy Santosu v roku 1963, kedy tu hral legendárny Brazílčan Pelé.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar delivers Copa Libertadores triumph to Santos|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/international/neymar-delivers-copa-libertadores-triumph-to-santos-2301529.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2011-06-23|dátum prístupu=2020-08-19|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar, Brazil's Santos win Copa Libertadores|url=http://www.espn.com/sports/soccer/news/_/id/6695349/neymar-helps-brazil-santos-wins-copa-libertadores|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-08-19}}</ref> Neymar a Santos sa 9. novembra 2011 dohodli na predĺžení zmluvy, ktorá by mu umožnila zostať v klube až po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstvá sveta 2014]] v Brazílii. Dohoda údajne zvýšila Neymarov plat o 50% na úroveň, ktorú by mu platili špičkové európske kluby. 14. decembra 2011 strelil otvárací za Santos pri výhre 3:1 nad [[Kashiwa Reysol]] v semifinále [[Majstrovstvá klubov FIFA 2011|Majstrovstiev klubov FIFA]] na [[Toyota Stadium]] v [[Tokio|Tokyu]], avšak vo finále hranom 18. decembra 2011 proti [[Barcelona|Barcelone]] gól nestrelil, a jeho tým prehral 4:0, vďaka čomu sa jeho klub umiestnil na druhom mieste. V roku 2011 vyhral [[Cena Ferenca Puskása|cenu Ferenca Puskása]] za sólo gól, ktorý strelil v [[Brasileirão Série A]] proti [[Clube de Regatas do Flamengo|Flamengu]], pri prehre 5:4. 31. decembra 2011 vyhral ocenenie [[juhoamerický futbalista roka 2011]] po prvýkrát, s rekordným náskokom, a pripojil sa ku legendám ako [[Diego Maradona]], [[Pelé]] a [[Zico]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Soccer Teams, Scores, Stats, News, Fixtures, Results, Tables - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-08-19|jazyk=en}}</ref> ==== 2012: Najlepší hráč Južnej Ameriky ==== 5. februára 2012, v deň 20. narodenín, strelil 100. gól v profesionálnej kariére, v zápase [[Campeonato Paulista 2012|Campeonato Paulista]] proti Palmeirasu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar scores 100 career goals, gets abused with cake ingredients|url=https://sports.yahoo.com/blogs/soccer-dirty-tackle/neymar-scores-100-career-goals-gets-abused-cake-192326497.html|vydavateľ=sports.yahoo.com|dátum prístupu=2020-08-20|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20120213120203/http://sports.yahoo.com/blogs/soccer-dirty-tackle/neymar-scores-100-career-goals-gets-abused-cake-192326497.html|dátum archivácie=2012-02-13}}</ref> 25. februára 2012, strelil dva góly, jeden z nich z 23 metrov, a vytvoril dve asistencie pri výhre 6:1 proti [[Associação Atlética Ponte Preta|Ponte Preta]]. 7. marca 2012 strelil hattrick pri výhre 3:1 proti rivalovi [[Sport Club Internacional|Internacionalu]] v skupinovej fáze [[Copa Libertadores]]. 29. marca strelil dva góly proti [[Guaratinguetá Futebol|Guaratinguetá]] pri výhre 5:0. 29. apríla 2012 strelil hattrick pri výhre 3:1 proti [[São Paulo FC|São Paulo]]. Potom sa presadil dvakrát v prvom aj druhom zápase finále [[Campeonato Paulista 2012]] proti [[Guarani FC|Guarani]], pri celkovom skóre 7:2. Neymar ukončil [[Campeonato Paulista 2012]] s 20 gólmi a bol zvolený najlepším hráčom a najlepším útočníkom, a Santos sa stal víťazom turnaja. Bol na delenom prvom mieste v tabuľke strelcom v [[Copa Libertadores 2012|Copa Libertadores]] s ôsmimi gólmi, avšak Santos bol eliminovaný z tejto súťaže v semifinále s budúcim víťazom Corinthians. 25. augusta 2012 strelil dva góly pri výhre vonku 2:1 nad Palmeiras.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Palmeiras v Santos FC live football scores {{!}} Soccer scores and live video {{!}} ESPNFC.com|url=http://espnfc.com/en/gamecast/341402/gamecast.html?soccernet=true&cc=null|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2013-12-31|dátum prístupu=2020-08-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20131231215642/http://espnfc.com/en/gamecast/341402/gamecast.html?soccernet=true&cc=null|dátum archivácie=2013-12-31}}</ref> 3. novembra 2012, v zápase [[Campeonato Brasileiro Série A|Brasileiro Série A]] vonku proti [[Cruzeiro Esporte Clube|Cruzeiru]], strelil hattrick a asistoval [[Felipe Anderson|Felipemu Andersonovi]] pri výhre 4:0. Neymar ukončil rok 2012 vo veľkom štýle, keď najprv pripravil gól [[Victor Andrade|Victorovi Andrademu]], a potom sám strelil dva pri výhre doma 3:1 nad Palmeirasom dňa 1. decembra 2012. Bol zvolený najlepším hráčom [[Recopa Sudamericana 2012]], keď strelil gól v druhom zápase pri celkovej výhre 2:0. Campeonato Brasileiro Série A 2012 ukončil so 14 gólmi a stal sa najlepším útočníkom. Sezónu 2012 ukončil so [[Bola de Ouro|Zlatou loptou]], ocenením Arthura Friedenreicha a trofejou Armanda Nogueira. Bol jedným z troch finalistov v [[Cena Ferenca Puskása|cene Ferenca Puskása]] 2012, kde skončil druhý za [[Miroslav Stoch|Miroslavom Stochom]]. Vyhral cenu [[juhoamerický futbalista roka 2012]], čím si obhájil vlaňajšie víťazstvo a predbehol aj hráčov ako [[Ronaldinho]]. ==== 2013: Posledná sezóna ==== Neymar začal [[Campeonato Paulista 2013]] dvoma gólmi v prvom zápase, pri výhre 3:1 nad [[São Bernardo Futebol Clube|São Bernardo]] dňa 19. januára 2013. O štyri dni neskôr, 23. januára 2013, strelil opäť gól pri výhre 3:0 nad [[Botafogo Futebol Clube (SP)|Botafogom]]. 3. februára 2013, v zápase Campeonato Paulista proti São Paulo, v ktorom Santos vyhral 3:1, strelil gól a na dva nahral. 18. marca 2013, povedal, že: „Mám sen o hraní v Európe za veľké kluby, ako Barcelona, Real Madrid alebo Chelsea." Ďalej však povedal: „Nemá zmysel špekulovať, kedy opustím Santos. Odídem, keď budem chcieť.“ 13. apríla strelil všetky štyri góly, nebol mu uznaný jeden gól, a nastrelil žrď pri výhre 4:0 nad [[União Agrícola Barbarense Futebol Clube|União Barbarense]] Campeonato Paulista. 25. apríla 2013 jeho agent a otec oznámili, že pred [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstvami sveta 2014]] odíde do Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Soccer Teams, Scores, Stats, News, Fixtures, Results, Tables - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-08-21|jazyk=en}}</ref> V jeho poslednom zápase za Santos, 26. mája proti Flamengu, mal počas národnej hymny v očiach slzy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brazil says goodbye to Neymar, the 21-year-old who outgrew his home|url=http://www.theguardian.com/football/snap-kaka-pop-blog/2013/may/31/brazil-goodbye-neymar|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2013-05-31|dátum prístupu=2020-08-21|jazyk=en}}</ref> === Barcelona === [[Súbor:Neymar Barcelona presentation 1.jpg|náhľad|256x256bod|Neymar počas prezentácie v Barcelone v júni 2013.]] 24. mája 2013 Santos oznámil, že obdržal dve ponuky na Neymara. Na ďalší deň Neymar oznámil, že 27. mája 2013 podpíše kontrakt s Barcelonou a pripojí sa k tímu po [[Pohár konfederácií FIFA 2013|Pohári konfederácií FIFA 2013]]. Ani Neymar, ani kluby nezverejnili podrobnosti o poplatkoch za prestup alebo osobných podmienkach, s výnimkou toho, že podpísali päťročnú dohodu. Dňa 3. júna 2013 bol Neymar predstavený v Barcelone po absolvovaní lekárskych testov a podpísaní zmluvy, ktorá by ho udržala v klube do júna 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brazilian Neymar unveiled by Barcelona as striker completes transfer in five-year deal|url=http://www.mirror.co.uk/sport/football/transfer-news/barcelona-transfer-news-neymar-unveiled-1929711|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2013-06-03|dátum prístupu=2020-08-22|meno=Ben|priezvisko=Curtis}}</ref> Bol prezentovaný na [[Camp Nou]] pred 56 000 fanúšikmi, čo je rekord pre brazílskeho hráča.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liga - Neymar presentation draws 56,500 fans - Yahoo Eurosport UK|url=http://uk.eurosport.yahoo.com/news/liga-neymar-presentation-draws-56-500-fans-081003011.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2013-10-23|dátum prístupu=2020-08-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20131023205811/http://uk.eurosport.yahoo.com/news/liga-neymar-presentation-draws-56-500-fans-081003011.html|dátum archivácie=2013-10-23}}</ref> Viceprezident klubu [[Josep Maria Bartomeu]] prezradil, že Neymar stál 57,1 miliónov € a má výstupnú klauzulu 190 miliónov €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detailed figures of Neymar transfer {{!}} FC Barcelona|url=http://www.fcbarcelona.com/club/detail/article/detailed-figures-of-neymar-transfer|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2015-05-24|dátum prístupu=2020-08-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20150524082202/http://www.fcbarcelona.com/club/detail/article/detailed-figures-of-neymar-transfer|dátum archivácie=2015-05-24}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar excited by Messi alliance|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/020a-0e85073904d5-c99b88750864-1000--neymar-excited-by-messi-alliance/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2013-06-03|dátum prístupu=2020-08-22|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Barcelonský lekár navrhol, že bude musieť priberať na váhe, aby sa dokázal fyzicky vyrovnať španielskemu futbalu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona doctor reveals concerns over Neymar's weight|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/barcelona-doctor-reveals-concerns-over-neymars-weight-8665661.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2013-06-19|dátum prístupu=2020-08-22|jazyk=en}}</ref> ==== Prešetrovanie prestupu ==== V januári 2014 začala prokuratúra v [[Madrid|Madride]] vyšetrovanie poplatkov za prestup, ktoré Barcelona platila za Neymara.<ref>{{Citácia periodika|titul=FC Barcelona: Staatsanwaltschaft untersucht Transfer von Neymar|url=https://www.welt.de/sport/fussball/internationale-ligen/article123762443/Staatsanwaltschaft-untersucht-Transfer-von-Neymar.html|periodikum=DIE WELT|dátum=2014-01-10|dátum prístupu=2020-08-23|priezvisko=WELT}}</ref> Dokumenty predložené orgánom na požiadanie obsahovali protichodné informácie. Dňa 23. januára 2014 [[Sandro Rosell|Rosell]] rezignoval vo funkcií prezidenta.<ref>{{Citácia periodika|titul=Sandro Rosell resigns as president of Barcelona with immediate effect|url=https://www.theguardian.com/football/2014/jan/23/sandro-rosell-resigns-barcelona-president-neymar|periodikum=The Guardian|dátum=2014-01-23|dátum prístupu=2020-08-23|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Press|priezvisko=Association}}</ref> O deň neskôr Barcelona odhalila podrobnosti o prestupe; tento prestup ich v skutočnosti stál 86,2 milióna €,<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona: Neymar deal has damaged brand of La Liga club|url=https://www.bbc.com/sport/football/26512767|periodikum=BBC Sport|dátum=2014-03-10|dátum prístupu=2020-08-23|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Primera Division: Barcelona reveal details of deal to sign Brazil star Neymar|url=https://www.skysports.com/football/news/11833/9132103/primera-division-barcelona-reveal-details-of-deal-to-sign-brazil-star-neymar|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-08-23|jazyk=en}}</ref> pričom rodičia Neymara potvrdili, že dostali sumu 40 miliónov €.<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona paid Neymar's parents £34m for Brazil striker|url=https://www.bbc.com/sport/football/25887952|periodikum=BBC Sport|dátum=2014-01-24|dátum prístupu=2020-08-23|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona's Neymar saga: You want to sign our son? That will be 40|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/news-and-comment/barcelonas-neymar-saga-you-want-to-sign-our-son-that-will-be-40-million-euros-please-9085538.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2014-01-26|dátum prístupu=2020-08-23|jazyk=en}}</ref> Následne boli Barcelona a Bartomeu obvinení z [[Daňový únik|daňových podvodov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Primera Division: Barcelona charged with tax fraud over Neymar signing|url=https://www.skysports.com/football/news/11833/9175433/primera-division-barcelona-charged-with-tax-fraud-over-neymar-signing|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-08-23|jazyk=en}}</ref> ==== 2013/2014: Adaptovanie sa v Španielsku ==== 30. júla 2013 Barcelona remizovala 2:2 s [[Lechia Gdańsk|Lechiou Gdańsk]] v priateľskom zápase; Neymar si v tomto zápase odbil neoficiálny debut, keď nastúpil z lavičky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liga - Friendlies: Sub Neymar denied victory on Barcelona debut - Yahoo Eurosport UK|url=http://uk.eurosport.yahoo.com/news/football-substitute-neymar-denied-victory-barcelona-debut-212443344.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2013-10-23|dátum prístupu=2020-08-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20131023205807/http://uk.eurosport.yahoo.com/news/football-substitute-neymar-denied-victory-barcelona-debut-212443344.html|dátum archivácie=2013-10-23}}</ref> Svoj prvý gól za klub strelil pri výhre 7:1 nad Thajskou XI dňa 7. augusta 2013 na [[Rajamangala Stadium|Rajamangala National Stadium]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar bags first goal for FC Barcelona in 7-1 Thai rout - Football News|url=http://sports.ndtv.com/football/news/212015-neymar-bags-first-fc-barcelona-goal-in-7-1-thai-rout|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-06-10|dátum prístupu=2020-08-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20140610183906/http://sports.ndtv.com/football/news/212015-neymar-bags-first-fc-barcelona-goal-in-7-1-thai-rout|dátum archivácie=2014-06-10}}</ref> Súťažný debut za Barcelonu si odbil v otváracom zápase [[La Liga 2013/2014|La Ligovej sezóny 2013/2014]], keď nastúpil ako náhradník v 63. minúte za [[Alexis Sánchez|Alexisa Sáncheza]] pri výhre 7:0 nad [[Levante UD|Levante]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HIGHLIGHTS: Messi Scores Twice, Barcelona Romps 7-0|url=https://www.huffpost.com/entry/barcelona-levante-messi-goals_n_3776882|vydavateľ=HuffPost|dátum vydania=2013-08-18|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en}}</ref> 21. augusta svoj prvý súťažný gól za klub v prvom zápase [[Supercopa de España]] [[Supercopa de España 2013|2013]] proti [[Atlético Madrid|Atléticu Madrid]] na [[Estadio Vincete Calderón|Vincete Calderón]]; sedem minút po príchode z lavičky ako náhrada za [[Pedro Rodríguez Ledesma|Pedra]] hlavičkoval center [[Daniel Alves|Daniho Alvesa]], čím vyrovnal na 1:1, a vďaka tomuto gól Barcelona vyhrala pohár, keďže rozhodlo pravidlo gólu vonku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Neymar cancels out David Villa as Barcelona held by Atlético Madrid|url=https://www.theguardian.com/football/2013/aug/22/neymar-david-villa-barcelona-atletico-madrid|periodikum=The Guardian|dátum=2013-08-22|dátum prístupu=2020-08-24|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid|priezvisko=Lowe}}</ref> 18. septembra debutoval v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]], kde asistoval [[Gerard Piqué|Gerardovi Piquému]] na gól pri výhre 4:0 nad [[Ajax Amsterdam|Ajaxom]] v otváracom zápase [[Liga majstrov UEFA 2013/2014|sezóny 2013/2014]]. O šesť dní neskôr strelil svoj prvý gól v La Lige pri výhre 4:1 nad [[Real Sociedad de Fútbol|Realom Sociedad]] na [[Camp Nou]]. 26. októbra odohral svoje prvé ''[[El Clásico]]'', v ktorom strelil otvárací gól a asistoval Alexisovi Sánchezovi na víťazný gól pri výhre 2:1 na Camp Nou.<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona 2-1 Real Madrid|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/24603052|periodikum=BBC Sport|dátum=2013-10-26|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-gb}}</ref> 11. decembra si pripísal svoje prvé [[Zoznam hattrickov v Lige majstrov UEFA|tri góly v Lige majstrov]], keď strelil hattrick pri výhre 6:1 proti [[Celtic FC|Celticu]] v posledom zápase skupiny H.<ref>{{Citácia periodika|titul=Champions League Group H: Barcelona v Celtic|url=https://www.bbc.com/sport/football/25303700|periodikum=BBC Sport|dátum=2013-12-11|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> ==== 2014/2015: Treble a individuálny úspech ==== [[Súbor:Neymar (cropped).jpg|náhľad|278x278bod|Neymar hrajúci za Barcelonu proti [[Villarreal CF|Villarrealu]] v La Lige, 1. februára 2015. Strelil otvárací gól Barcelony pri výhre 3:2.]] 13. septembra 2014 strelil po príchode z lavičke svoje prvé dva góly v sezóne [[2014–15 FC Barcelona sezóna|2014/2015]], ktorými pomohol poraziť [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] 2:0. 27. septembra strelil hattrick proti Granade pri výhre 6:0<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona 6-0 Granada CF|url=https://www.bbc.com/sport/football/29311918|periodikum=BBC Sport|dátum=2014-09-27|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> a strelil gól v ďalších troch zápasoch [[La Liga 2014/2015|La Ligy]], vrátane otváracieho gólu pri prehre 1:3 proti Realu Madrid na [[Estadio Santiago Bernabéu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 3-1 Barcelona {{!}} La Liga match report|url=https://www.theguardian.com/football/2014/oct/25/real-madrid-barcelona-la-liga-match-report|periodikum=The Observer|dátum=2014-10-25|dátum prístupu=2020-08-24|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Sid Lowe at the|priezvisko=Bernabéu}}</ref> 24. januára 2015 strelil dva góly a asistoval na ďalšie dva pri výhre 6:0 nad [[Elche CF|Elche]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Elche 0-6 Barcelona {{!}} La Liga match report|url=https://www.theguardian.com/football/2015/jan/24/elche-barcelona-la-liga-match-report|periodikum=The Guardian|dátum=2015-01-24|dátum prístupu=2020-08-24|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|priezvisko=Reuters}}</ref> 28. januára strelil svoj 20. gól v sezóne pri výhre 3:2 nad Atléticom Madrid vo štvrťfinále [[Copa del Rey 2014/2015|Copa del Rey]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Atletico Madrid 2 Barcelona 3, match report: Neymar double sees of nine-man Atletico in Copa del Rey|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/european/11375834/Atletico-Madrid-2-Barcelona-3-match-report-Neymar-double-sees-of-nine-man-Atletico-in-Copa-del-Rey.html|dátum=2015-01-28|dátum prístupu=2020-08-24|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=Sport}}</ref> 4. marca strelil dva góly pri výhre 3:1 v semifinále proti [[Villarreal CF|Villarrealu]], čím sa klub kvalifikoval do 37. [[Copa del Rey 2014/2015 – Finále|finále]] Copa del Rey.<ref>{{Citácia periodika|titul=Villarreal 1-3 Barcelona (2-6 agg)|url=https://www.bbc.com/sport/football/31721178|periodikum=BBC Sport|dátum=2015-03-05|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> 21. apríla strelil 30. gól v sezóne po dvoch góloch pri výhre 2:0 proti [[Paris Saint-Germain FC|Parisu Saint-Germain]] vo štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA 2014/2015|Ligy majstrov UEFA]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona 2-0 Paris St-Germain (agg 5-1)|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/32380834|periodikum=BBC Sport|dátum=2015-04-21|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-gb}}</ref> V máji, poslednom mesiaci sezóny, strelil posledný gól pri výhre 3:0 nad [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]] v prvom zápase semifinále Ligy majstrov UEFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi double puts Barça in control against Bayern|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/0221-0e909116af7b-fe3ef95b6374-1000--messi-double-puts-barca-in-control-against-bayern/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2015-05-06|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Ďalší týždeň strelil oba góly Barcelony pri prehre 3:2 v druhom zápase na [[Allianz Arena|Allianz Arene]], čím sa ''Barça'' kvalifikovala do [[Liga majstrov UEFA 2014/2015 – Finále|finále Ligy majstrov UEFA]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Bayern Munich 3-2 Barcelona (agg 3-5)|url=https://www.bbc.com/sport/football/32683310|periodikum=BBC Sport|dátum=2015-05-12|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> Taktiež strelil otvárací gól hlavou pri ligovej výhre 2:0 nad Realom Sociedad, čím mala ''Barça'' štvorbodový náskok nad Realom Madrid dve kolá pred koncom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Soccer Teams, Scores, Stats, News, Fixtures, Results, Tables - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en}}</ref> [[Súbor:Barcelona fans - Champions league 2015 Berlin.JPG|vľavo|náhľad|Barcelonský fanúšikovia pred [[Liga majstrov UEFA 2014/2015 – Finále|finále Ligy majstrov UEFA 2015]] v Berlíne držia nad hlavami fotky útočného tria: Messiho, Suáreza a Neymara (MSN)]] Po tom, čo si Barcelona 17. mája zabezpečila [[Zoznam španielskych futbalových majstrov|ligový titul]] po výhre 1:0 vonku nad Atléticom Madrid, porazila dňa 30. mája Athletic Bilbao 3:1 vo [[Copa del Rey 2014/2015 – Finále|finále Copa del Rey]], v ktorom Neymar strelil druhý gól Barcelony.<ref>{{Citácia periodika|titul=Athletic Bilbao 1-3 Barcelona|url=https://www.bbc.com/sport/football/32938036|periodikum=BBC Sport|dátum=2015-05-30|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> Na konci zápasu predvádzal triky s loptou, čo bral súper [[Andoni Iraola]] ako nešportové správanie. Barcelonský tréner [[Luis Enrique]] tvrdil, že je potrebné pochopiť, že takéto správanie je v Brazílii prijateľné, zatiaľ čo samotný Neymar sa ospravedlnil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iraola: Neymar 'rainbow' unsporting|url=https://www.fourfourtwo.com/news/iraola-neymar-rainbow-unsporting|vydavateľ=fourfourtwo.com|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en|meno=FourFourTwo Staff 31|priezvisko=May 2015}}</ref> 6. júna 2015 strelil tretí gól ''Barçi'' pri výhre 3:1 nad talianskym majstrom [[Juventus FC|Juventusom]] vo finále Ligy majstrov UEFA na Berlínskom [[Olympiastadion (Berlín)|Olympiastadion]], čím získala Barcelona piaty [[Európsky pohár majstrov|európsky titul]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona see off Juventus to claim fifth title|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/0252-0cd2c6a4864d-8c8d00efd1bd-1000--barcelona-see-off-juventus-to-claim-fifth-title/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2015-06-06|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Týmto sa stala Barcelona prvým tímom, ktorý vyhral v jednej sezóne ligu, pohár a Ligu majstrov dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barça make history with second treble! {{!}} FC Barcelona|url=http://www.fcbarcelona.com/football/first-team/detail/article/barca-make-history-with-second-treble|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2015-06-07|dátum prístupu=2020-08-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20150607120500/http://www.fcbarcelona.com/football/first-team/detail/article/barca-make-history-with-second-treble|dátum archivácie=2015-06-07}}</ref> Stal sa ôsmim hráčom v histórii futbalu, ktorý vyhral [[Copa Libertadores]] a Ligu majstrov, a prvým hráčom, ktorý strelil gól vo finále oboch súťaží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar joins exclusive Libertadores-Champions League club {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/1716/champions-league/2015/06/07/12492922/neymar-joins-exclusive-libertadores-champions-league-club|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-08-24}}</ref> Sezónu ukončil s 39 gólmi vo všetkých súťažiach a s 10 v Lige majstrov, vďaka čomu skončil na delenej prvej pozícii strelcov v tejto súťaži s [[Cristiano Ronaldo|Cristianom Ronaldom]] a spoluhráčom [[Lionel Messi|Lionelom Messim]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AFP.com|url=http://www.afp.com/en/news/hot-shot-neymar-realises-champions-league-dream|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2015-06-10|dátum prístupu=2020-08-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20150610180743/http://www.afp.com/en/news/hot-shot-neymar-realises-champions-league-dream|dátum archivácie=2015-06-10}}</ref> Stal sa prvým hráčom, ktorý bol najlepší strelec turnaja okrem Messiho a Ronaldo, od čias [[Kaká|Kaku]] v sezónu [[Liga majstrov UEFA 2006/2007|2006/2007]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar, Messi and Ronaldo top scoring charts|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/0252-0cd2c6a4864d-6fcf927ecffc-1000--neymar-messi-and-ronaldo-top-scoring-charts/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2015-06-06|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Barcelonské útočné trio Messi, [[Luis Alberto Suárez|Luis Suárez]] a Neymar, známe ako "MSN", ukončilo sezónu so 122 gólmi, čo je najviac gólov pre trio za jednu sezónu v histórii španielskeho futbalu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona’s Luis Suárez, Leo Messi and Neymar too good for Juventus|url=https://www.theguardian.com/football/2015/jun/06/barcelona-luis-suarez-lionel-messi-juventus-champions-league-final|periodikum=The Observer|dátum=2015-06-06|dátum prístupu=2020-08-24|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Sid Lowe at|priezvisko=Olympiastadion}}</ref> ==== 2015/2016: Domáce double ==== Neymar kvôli [[Zápal príušných žliaz|mumpsu]] neodohral finále [[Supercopa de España 2015]] a zápas proti [[Sevilla FC|Seville]] v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Neymar: Barcelona striker out for two weeks with mumps|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/33840933|periodikum=BBC Sport|dátum=2015-08-09|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-gb}}</ref> 17. októbra 2015 strelil štyri góly v zápase s [[Rayo Vallecano|Rayom Vallecano]] pri domácej výhre 5:2, čím strelil v sezóne už osem gólov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona 5-2 Rayo Vallecano|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/34549230|periodikum=BBC Sport|dátum=2015-10-17|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-gb}}</ref> 21. novembra 2015 si pripísal jeden gól a asistenciu pätou [[Andrés Iniesta|Andrésovi Iniestovi]] pri víťazstve v ''El Clásicu'' proti Realu Madrid na [[Estadio Santiago Bernabéu]] 4:0.<ref>{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 0-4 Barcelona|url=https://www.bbc.com/sport/football/34849342|periodikum=BBC Sport|dátum=2015-11-21|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> 28. novembra strelil dva góly pri domácej výhre 4:0 nad Realom Sociedad, čím strelil v La Lige 14 gólov v 12 zápasoch.<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona 4-0 Real Sociedad|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/34896736|periodikum=BBC Sport|dátum=2015-11-28|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-gb}}</ref> 30. novembra 2015 bol nominovaný na ocenenie [[Zlatá lopta FIFA 2015|Zlatá lopta FIFA]], kde sa umiestnil na 3. mieste za Lionelom Messim a Cristianom Ronaldom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi wins Ballon d'Or over Cristiano Ronaldo & Neymar|url=https://www.bbc.com/sport/football/35285469|periodikum=BBC Sport|dátum=2016-01-11|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> 22. mája 2016 dal gól na 2:0 v predĺžení proti [[Sevilla FC|Seville]] vo [[Copa del Rey 2015/2016 – Finále|finále Copa del Rey]] na Vicente Caledrón, čím klub oslavoval [[Double (futbal)|domáce double]] druhú sezónu po sebe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs Sevilla: resumen, goles y resultado|url=https://www.marca.com/eventos/marcador/futbol/2015_16/copa/final/bar_sev/|vydavateľ=MARCA.com|dátum vydania=2016-05-20|dátum prístupu=2020-08-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Barca's double double hailed in Spanish media|url=https://uk.reuters.com/article/uk-soccer-spain-fcb-reaction-idUKKCN0YE1BQ|periodikum=Reuters|dátum=2016-05-23|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20181203153011/https://uk.reuters.com/article/uk-soccer-spain-fcb-reaction-idUKKCN0YE1BQ|dátum archivácie=2018-12-03}}</ref> Trio Messi, Suárez a Neymar zaznamenalo v tejto sezóne dohromady 131 gólov, čím prekonali svoj vlastný rekord za najviac strelených gólov útočného tria v jednej sezóne..<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Official FC Barcelona Website - Barça {{!}} FCBarcelona.com {{!}} FC Barcelona|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/1066245/messi-suarez-and-neymar-jr-end-season-with-goals|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en}}</ref> ==== 2016/2017: Posledná sezóna ==== {{Citát v rámčeku|„Aj keď existuje 1% šanca, budeme mať 99% viery.“|— Neymar po prehre 4:0 proti [[Paris Saint-Germain|PSG]], dňa 15. februára 2017.}} Neymar bol hlavným strojcom postupu Barcelony v osemfinále [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|Lige majstrov]] cez [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] pri domácom [[FC Barcelona 6:1 Paris Sanit-Germain FC|víťazstve 6:1]] po vonkajšej prehre 0:4, keď strelil dva góly a asistoval na rozhodujúci gól [[Sergi Roberto|Sergiho Roberta]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=These Football Times|url=https://thesefootballtimes.co/2017/03/30/neymars-seven-defining-minutes-of-unparalleled-genius-against-paris-saint-germain/|dátum vydania=2017-03-30|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football Paradise|url=https://www.footballparadise.com/barcelona-6-1-psg-neymar/|dátum vydania=2018-03-13|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-US}}</ref> Tento dvojzápas sa zapísal do histórie ako najväčší obrat skóre v dejinách Ligy majstrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs. Paris Saint-Germain - Football Match Report - March 8, 2017 - ESPN|url=https://www.espn.co.uk/football/report?gameId=469090|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en}}</ref> 2. apríla 2017 dal Neymar 100. gól za Barcelonu vo všetkých súťažiach v jeho 177. zápase, keď pomohol k víťazstvu nad [[Granada CF|Granadou]] 4:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Luis Enrique hails Neymar after Brazilian scores 100th Barcelona goal|url=https://www.skysports.com/football/news/11833/10823197/luis-enrique-hails-neymar-after-brazilian-scores-100th-barcelona-goal|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=100-goal Neymar 'a beast' - Luis Enrique|url=https://www.espn.com/soccer/barcelona/story/3094837/neymar-scores-100th-goal-for-barcelona-and-luis-enrique-hopes-he-nets-900-more|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-04-02|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en}}</ref> 27. mája 2017 vo [[Copa del Rey 2016/2017 – Finále|finále Copa del Rey]] dal Neymar svoj 105. gól za Barcelonu a pomohol k výhre nad [[Deportivo Alavés|Alavésom]] 3:1 v na Vicente Calderón [[Madrid|Madride]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona 3-1 Alaves|url=https://www.bbc.com/sport/football/39909498|periodikum=BBC Sport|dátum=2017-05-27|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> === Paris Saint-Germain === {{Viaceré obrázky|obrázok1=Neymar Presentation.jpg|obrázok2=Neymar Jr Presentation.jpg|zarovnanie=right|smer=horizontálny|šírka1=160|šírka2=160|hlavička_zarovnanie=left/right/center|popis1=Neymar robiaci trik počas predstavenia v Paris Saint-Germain|popis2=Neymar s [[Nasser Al-Khelaifi|Nasserom Al-Khelaifim]], prezidentom Paris Saint-Germian.|alt2=Fotografia dvoch mužov vedľa seba na futbalovom ihirsku|podnadpis_zarovnanie=left/right/center}} Barcelona 3. augusta 2017 oznámila, že zákonní zástupcovia Neymara zaplatili klubu 222 miliónov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sportycious|url=https://sportycious.com/most-valuable-football-transfer-958846|dátum vydania=2019-03-20|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-US|priezvisko=champ|url archívu=https://web.archive.org/web/20200929115636/https://sportycious.com/most-valuable-football-transfer-958846|dátum archivácie=2020-09-29}}</ref> čo sa rovná [[Výkupná klauzula|výkupnej klauzule]], vďaka čomu sa uskutočnil [[Zoznam najdrahších futbalových prestupov|najväčší prestup v histórii futbalu]]. Klub informoval UEFA, aby mohla určiť akékoľvek disciplinárne povinnosti, ktoré môžu z tohto prípadu vyplynúť. Podľa [[British Broadcasting Corporation|BBC]] v Španielsku musí výkupnú klauzulu aktivovať samotný futbalista. Situácia bola neobvyklá v tom, že poplatok bol klubu zaplatený priamo po tom, čo [[La Liga]] odmietla prijať platbu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Neymar: Paris St-Germain's new signing said he left Barcelona for a new challenge|url=https://www.bbc.com/sport/football/40823628|periodikum=BBC Sport|dátum=2017-08-04|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> Výkupná klauzula sa zvyčajne v La Lige ukladá, aby sa hráč zbavil zmluvy, a liga potom peniaze odovzdá predajnému klubu. La Liga však odmietla platbu - citujúc porušenie pravidiel Financial Fair Play (FFP) zo strany PSG, ktorí sú podporovaní peniazmi z [[Katar (štát)|Kataru]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Neymar: Barcelona say Paris St-Germain target has paid his buyout clause|url=https://www.bbc.com/sport/football/40814854|periodikum=BBC Sport|dátum=2017-08-03|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> Neymar sa pripojil k [[Paris Saint-Germain FC|Parisu Saint-Germain]] po podpísaní kontraktu, ktorý má trvať do roku 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar Jr signs with Paris Saint-Germain! - PSG.fr|url=https://en.psg.fr/pro/article/neymar-jr-signs-with-paris-saint-germain|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2017-08-03|dátum prístupu=2020-08-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20170803205243/https://en.psg.fr/pro/article/neymar-jr-signs-with-paris-saint-germain|dátum archivácie=2017-08-03}}</ref> Od [[Javier Pastore|Javiera Pastoreho]] obdržal číslo 10 ako "uvítací darček".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pastore: 'A welcome gift' - PSG.fr|url=https://en.psg.fr/pro/article/pastore-a-welcome-gift|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2017-08-05|dátum prístupu=2020-08-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20170805020236/https://en.psg.fr/pro/article/pastore-a-welcome-gift|dátum archivácie=2017-08-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar Jr will wear the No.10 - PSG.fr|url=https://en.psg.fr/pro/article/neymar-jr-will-wear-the-no-10|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2017-09-14|dátum prístupu=2020-08-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20170914220308/https://en.psg.fr/pro/article/neymar-jr-will-wear-the-no-10|dátum archivácie=2017-09-14}}</ref> ==== Súd kvôli porušeniu zmluvy ==== Dňa 27. augusta 2017 podala FC Barcelona žalobu proti Neymarovi, v ktorej požadovala vrátenie bonusu za obnovenie zmluvy, ktorú dostal, ako aj náhradu škody vo výške 8,5 milióna € a ďalších 10% za nedoplatky. Tvrdili, že dlhujú peniaze, ktoré Neymar dostal v rámci bonusu za obnovenie kontraktu, keď v roku 2016 podpísal novú zmluvu. Klub tiež požiadal Paris Saint-Germain, aby prevzal zodpovednosť za zaplatenie poplatkov, ak to hráč nemôže urobiť sám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FC Barcelona statement|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/748300/fc-barcelona-statement|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en}}</ref> ==== 2017/2018: Debutová sezóna a treble ==== [[Súbor:Edgar Ié vs Neymar.jpg|náhľad|262x262bod|Neymar hrajúci za PSG proti [[Lille OSC|Lille]] vo februári 2018]] Neymar debutoval za ''Les Rouge-et-Bleu'' 13. augusta, keď skóroval a asistoval v zápase vonku proti [[En Avant de Guingamp|Guingampu]] pri výhre 3:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Dal gól i asistoval, Neymar absolvoval víťazný debut za PSG|url=https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/438190-falcaoooooo/|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-8-13|vydavateľ=Pravda}}</ref> Ďalšie dva góly strelil v nasledujúcom zápase v [[Ligue 1]] proti [[Toulouse FC|Toulouse]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.eurosport.com/geoblocking.shtml|vydavateľ=www.eurosport.com|dátum prístupu=2020-08-24}}</ref> Vytvoril plodné útočné trio spolu s dospievajúcim francúzskym zázrakom [[Kylian Mbappé|Kylianom Mbappém]] a uruguajským útočníkom [[Edinson Cavani|Edinsonom Cavanim]]. Neymar strelil gól v oboch otváracích zápasoch PSG v skupinovej fáze [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|Ligy majstrov UEFA 2017/2018]], v ktorých vyhralo PSG 5:0 proti [[Celtic FC|Celticu]], respektíve 3:0 doma proti [[FC Bayern München|Byernu Mníchov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kylian Mbappe: PSG striker creates Champions League history with goal against Celtic {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/mbappe-creates-champions-league-history-with-goal-for-psg/1fq7caitbaofg1npeqftd4n1e7|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-08-24}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSG 3-0 Bayern: Mbappe, Cavani and Neymar star|url=https://www.standard.co.uk/sport/football/psg-3-bayern-munich-0-champions-league-kylian-mbappe-edinson-cavani-neymar-star-a3645456.html|vydavateľ=Evening Standard|dátum vydania=2017-09-27|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en}}</ref> 25. februára 2018 v zápase proti rivalovi [[Olympique de Marseille]], pri výhre 3:0, utrpel zranenie piatej metatarzálnej kosti na pravom chodidle. Odcestoval do [[Belo Horizonte]] a podstúpil úspešnú operáciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar leaves hospital after 'successful' surgery on injured foot|url=https://www.skysports.com/football/news/11095/11273967/neymar-has-successful-surgery-on-injured-foot|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en}}</ref> Počas zotavovania sa zo zranenia však už za PSG v sezóne nehral, a preto ukončil svoju [[2017–18 Paris Saint-Germain FC sezóna|prvú sezónu]] v Paríži s 28 gólmi v 30 zápasoch.<ref>{{Citácia periodika|titul=Neymar: Paris St-Germain's injured forward out for 'six to eight weeks'|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/43205895|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-02-28|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-gb}}</ref> ==== 2018/2019: Zranenie a ligový titul ==== 12. augusta 2018 strelil otvárací gól PSG [[2018–19 Paris Saint-Germain FC sezóna|sezóny 2018/2019]] pri výhre 3:0 nad [[Stade Malherbe Caen|Caen]] na Parc des Princes.<ref>{{Citácia periodika|titul=Neymar: Paris St-Germain striker scores as his side open Ligue 1 season with 3-0 win over Caen|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/45163002|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-08-13|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-gb}}</ref> Ďalší gól strelil z penalty v nasledujúcom zápase pri výhre 3:1 nad [[En Avant Guingamp|Guingamp]] v Ligue 1.<ref>{{Citácia periodika|titul=Guingamp 1-3 Paris St-Germain: Kylian Mbappe completes PSG comeback with two late goals|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/45228476|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-08-18|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-gb}}</ref> V ďalšom ligovom zápase sa presadilo celé trio Neymar, Mbappé a Cavani pri výhre 3:1 doma nad [[Angers SCO|Angers]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Paris Saint Germain 3-1 Angers|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/45310948|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-08-25|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-gb}}</ref> 3. októbra 2018 strelil hattrick pri výhre 6:1 nad [[FK Crvena zvezda|Crvenou Zvezdou Belehrad]] v skupinovej fáze [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|Ligy majstrov UEFA]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Paris St-Germain 6-1 Red Star Belgrade: Neymar hat-trick helps PSG to emphatic win|url=https://www.bbc.com/sport/football/45737151|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-10-03|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> V januári 2019 utrpel zranenie chodidla, čo ho vyradilo z osemfinále Ligy majstrov proti [[Manchester United FC|Manchestru United]].<ref>{{Citácia periodika|titul=P.S.G.’s Neymar Joins Growing Champions League Injury List|url=https://www.nytimes.com/2019/01/28/sports/neymar-champions-league-psg.html|periodikum=The New York Times|dátum=2019-01-28|dátum prístupu=2020-08-24|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Victor|priezvisko=Mather}}</ref> Po tom, čo United vyradilo PSG sa Neymar na Instagrame vyjadril na adresu rozhodcov a na pokutový kop pre United. UEFA ho za to potrestala na tri zápasy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar appears to aim punch at fan goading him after defeat|url=https://apnews.com/f36fd5d49a0e4e6f83f3f5fb3ee3f7f5|vydavateľ=AP NEWS|dátum vydania=2019-04-28|dátum prístupu=2020-08-24}}</ref> 27. apríla 2019 strelil gól vo [[Coupe de la Ligue 2018/2019 – Finále|finále Coupe de la Ligue 2019]] proti Rennes, avšak Rennes vyhral po penaltách. Po zápase bol zachytený na videu, kde pravdepodobne udrel fanúšika do tváre.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Will Neymar be banned for fan punch? PSG star's possible sanctions {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/will-neymar-be-banned-for-fan-punch-psg-stars-possible/1etvzvcw0pp2f1b3nhc8z124zz|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-08-24}}</ref> Divák natáčal a urážal hráčov PSG. Paris Saint-Germian uviedol, že Neymara v tomto incidente podporuje na "100 percent". Neymar pripustil, že spravil chybu, ale tvrdil, že ani on, ani nikto iný nemohol zostať ľahostajným. Tréner PSG Thomas Tuchel povedal: „Po porážke nie je ľahké vyliezť po schodoch. [...] Ak prehráme, musíme prejaviť úctu. Nemôžete sa dostať do konfliktu s fanúšikom." ==== 2019/2020: Pozastavená sezóna, finále Ligy majstrov UEFA ==== [[Súbor:Neymar vs Lille.jpg|náhľad|204x204bod|Neymar zahrávajúci penaltu proti Lille počas zápasu Ligue 1 v roku 2020.]] V júli 2019 neprišiel na tréning PSG.<ref>{{Citácia periodika|titul=Neymar: Brazil forward can leave PSG for right offer - Leonardo|url=https://www.bbc.com/sport/football/48915199|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-07-09|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> Pred termínom posledného prestupového dňa koncom augusta sa Neymar rozhodol zostať v PSG po tom, čo sa PSG a Barcelone nedohodli na jeho návrate.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar: Paris Saint-Germain forward agrees to stay after Barcelona talks break down|url=https://www.skysports.com/football/news/11820/11799320/neymar-paris-saint-germain-forward-agrees-to-stay-after-barcelona-talks-break-down|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en}}</ref> Neymar odohral prvý zápas za PSG v [[2019–20 Paris Saint-Germain FC sezóna|sezóne 2019/2020]] 14. septembra 2019, ktorý skončil výhrou 1:0 proti [[RC Strasbourg Alsace|Strasbourgu]] v [[Ligue 1 2019/2020|Ligue 1]]. Strelil víťazný gól v nadstavenom čase nožničkami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Last-gasp win!|url=https://en.psg.fr/teams/first-team/content/last-gasp-win|vydavateľ=EN.PSG.FR|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20200710000245/https://en.psg.fr/teams/first-team/content/last-gasp-win|dátum archivácie=2020-07-10}}</ref> O týždeň neskôr strelil opäť gól na konci zápasu, pri výhre 1:0 proti Lyonu na [[Parc Olympique Lyonnais]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Lyon 0-1 Paris St-Germain: Neymar scores late winner for champions|url=https://www.bbc.com/sport/football/49783196|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-09-23|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> V októbri počas medzinárodnej prestávky za Brazíliu sa zranil,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar out 4 Weeks with Hamstring Injury; Expected to Miss PSG's Next 6 Matches|url=https://bleacherreport.com/articles/2857855-neymar-out-4-weeks-with-hamstring-injury-expected-to-miss-psgs-next-6-matches|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en|meno=Gill|priezvisko=Clark}}</ref> a do hry za PSG sa vrátil počas zápasu skupinovej fázy Ligy majstrov UEFA proti Realu Madrid 22. novembra pri remíze 2:2. 18. februára 2002 strelil v osemfinále Ligy majstrov proti [[Borussia Dortmund|Borussi Dortmund]] kľúčový gól pri prehre 2:1 na [[Signal Iduna Park]]. V druhom zápase urobilo PSG comeback a vyhral zápas 2:0 (celkové skóre 3:2). Strelil gól hlavou po rohovom kope Ángela Di Maríu a taktiež vytvoril šancu na druhý gól jeho spoluhráča, [[Juan Bernat|Juana Bernata]]. Kvôli [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|pandémii COVID-19]] bola [[Ligue 1]] prerušená, a Neymar získal s PSG tretí titul.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ligue 1: Paris St-Germain awarded French title as season finished early|url=https://www.bbc.com/sport/football/52484926|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-04-30|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> 24. júla 2020, v prvom zápase Parisu Saint-Germain v oficiálnom zápase po pandémii, strelil jediný gól zápasu pri výhre 1:0 nad [[AS Saint-Étienne|Saint-Étienne]] vo [[Coupe de France 2019/2020 – Finále|finále Coupe de France]], čím vyhral túto súťaž po druhýkrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSG edge ASSE for Coupe de France win!|url=https://www.ligue1.com/Articles/OTHER%20COMPETITIONS/2020/07/25/psg-edge-asse-for-coupe-de-france-win|vydavateľ=Ligue1|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en}}</ref> 31. júl PSG vyhral [[Coupe de la Ligue 2019/2020 – Finále|Coupe de la Ligue]] po výhre 6:5 na penalty s Lyonom, keď riadny hrací čas skončil 0:0, čím získali domáce treble. Neymar sa presadil v pokutových kopoch.<ref>{{Citácia periodika|titul=Paris St-Germain beat Lyon in French League Cup final for another treble|url=https://www.bbc.com/sport/football/53617357|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-07-31|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> Vo štvrťfinále Ligy majstrov 12. augusta, asistoval na vyrovnávajúci gól v nadstavenom čase pri výhre 2:1 nad [[Atalanta BC|Atalantou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Atalanta dealt cruelest of exits by PSG late show|url=https://en.as.com/en/2020/08/12/football/1597255022_750607.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2020-08-13|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20201208204706/https://en.as.com/en/2020/08/12/football/1597255022_750607.html|dátum archivácie=2020-12-08}}</ref> V semifinále proti RB Lipsku asistoval na dva góly pri výhre 3:0, čím sa PSG prebojovalo do [[Liga majstrov UEFA 2019/2020 – Finále|finále Ligy majstrov]] po prvýkrát v histórii;<ref>{{Citácia periodika|titul=RB Leipzig 0-3 Paris St-Germain: PSG reach first Champions League final|url=https://www.bbc.com/sport/football/53759778|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-08-18|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> PSG však v ňom 23. augusta prehralo 1:0 proti Bayernu Mníchov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Paris Saint-Germain vs. Bayern Munich - Football Match Report - August 23, 2020 - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/report?gameId=573698|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en}}</ref> ==== 2020/2021: Kontroverzie, góly a zranenia ==== Neymar sa nezúčastnil prvého ligového zápasu sezóny 2020/2021, pretože bol týždeň predtým pozitívne testovaný na [[COVID-19]];<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lens 'not favourites' against depleted PSG|url=https://www.ligue1.com/Articles/NEWS/2020/09/08/lens-not-favourites-psg-mbappe-neymar-covid|vydavateľ=Ligue1|dátum prístupu=2020-09-21|jazyk=en}}</ref> PSG v tomto zápase prehralo výsledkom 0:1 proti [[RC Lens|Lensu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lens 1-0 Paris Saint-Germain: Champions League finalists beaten by Ligue 1 newcomers|url=https://www.skysports.com/football/rc-lens-vs-psg/report/431369|vydavateľ=Sky Sports,Sky Sports|dátum prístupu=2020-09-21}}</ref> Na tréningy sa vrátil pred zápasom s [[Olympique de Marseille|Marseille]], ktorý sa odohral 13. septembra 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSG: Neymar back as Tuchel complains about Le Classique|url=https://en.as.com/en/2020/09/12/football/1599939171_648394.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2020-09-12|dátum prístupu=2020-09-21|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20201028214423/https://en.as.com/en/2020/09/12/football/1599939171_648394.html|dátum archivácie=2020-10-28}}</ref> PSG v tomto zápase, zvanom ''[[Le Classique]]'', prehralo (0:1) prvýkrat od roku 2011 proti Marseille, pričom v tomto zápase padlo 14 žltých kariet a 5 červených kariet, ktorú inkasoval aj Neymar.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar Among 5 Sent Off in PSG-Marseille, Alleges Racial Abuse|url=https://www.si.com/soccer/2020/09/14/psg-marseille-fight-video-neymar-red-card-racist-abuse|vydavateľ=Sports Illustrated|dátum prístupu=2020-09-21|jazyk=en-us|meno=Associated|priezvisko=Press}}</ref> V 97. minúte zápasu bol zapojený do roztržky s [[Álvaro González Soberón|Álvarom Gonzálezom]], uprostred hádky, ktorá prepukla medzi hráčmi PSG a OM. Neymar obvinil Álvara Gonzáleza za rasistické urážky na jeho osobu, za čo ho udrel do zadnej časti hlavy, po čom dostal červenú kartu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar regrets not hitting Alvaro in the face after red card|url=https://theworldgame.sbs.com.au/neymar-regrets-not-hitting-alvaro-in-the-face-after-red-card|vydavateľ=The World Game|dátum prístupu=2020-09-21|jazyk=en}}</ref> V nadväznosti na to Neymar odpovedal na [[Sociálne média|sociálnych sieťach]], pretože obranca Marseille poprel, že by Neymarovi počas zápasu povedal akékoľvek rasistické narážky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Álvaro denies Neymar's racism accusations|url=https://en.as.com/en/2020/09/14/football/1600061441_900177.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2020-09-14|dátum prístupu=2020-09-21|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20201027014625/https://en.as.com/en/2020/09/14/football/1600061441_900177.html|dátum archivácie=2020-10-27}}</ref> 16. septembra 2020 dostal dvojzápasový dištanc za tento incident; [[Ligue de Football Professionnel|LFP]] tiež začala vyšetrovanie, kvôli údajným rasistickým komentárov Álvara.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=talkSPORT|url=https://talksport.com/football/760688/neymar-two-match-ban-slap-brawl-ligue-1-investigation-alleged-racism-paris-saint-germain-marseille/|dátum vydania=2020-09-16|dátum prístupu=2020-09-21|jazyk=en-US|priezvisko=161385360554578}}</ref> Niekoľko dní pred rozhodnutím francúzskej ligy španielska rozhlasová stanica [[Cadena SER]] tvrdila, že má zábery Neymara, ktorý rasovo zneužíval hráča OM [[Hiroki Sakai|Hirokiho Sakaiho]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fox Sports|url=https://www.foxsports.com.au/breaking-news/neymar-racist-insult-video-psg-vs-marseille-hiroki-sakai/news-story/c54c4abbf05d127aea41b7666ad6b2c0|dátum vydania=2020-09-30|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en-AU}}</ref> 30. septembra LFP rozhodol, že Álvaro aj Neymar nedostanú nijaké pozastavenia, pretože dôkaz o ich priestupkoch bol nedostatočný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar and Alvaro Gonzalez avoid disciplinary action following bust-up|url=https://www.skysports.com/football/news/11800/12086388/neymar-and-alvaro-gonzalez-avoid-disciplinary-action-following-bust-up|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en}}</ref> Sakai deň po rozsudku navyše poprel na sociálnych sieťach, že by mal Neymar voči nemu rasistické komentáre.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marseille's Sakai denies Neymar made racist remark {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-us/news/neymar-defended-by-marseilles-sakai-over-racism-claim/1gmm44hy0nq1a10twwg7wnniik|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-12-13}}</ref> 2. októbra 2020, v zápase proti [[Angers SCO|Angers]] strelil jeho prvé dva góly v sezóne pri výhre 6:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar grabs two as PSG rout Angers|url=https://www.eurosport.com/football/ligue-1/2020-2021/psg-v-angers-ligue-1-live-updates_sto7919834/story.shtml|vydavateľ=Eurosport|dátum vydania=2020-10-02|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en}}</ref> Zapísal sa tak do zoznamu desiatich najlepších strelcov v histórii PSG, keďže strelil 72. gól za klub, vďaka čomu sa dostal na úroveň [[Raí|Raího]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ParisFans|url=http://www.parisfans.fr/club/neymar-rentre-dans-le-top-10-des-meilleurs-buteurs-de-lhistoire-du-psg-491779.html|dátum vydania=2020-10-03|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=fr-FR|meno=Arthur|priezvisko=R}}</ref> 28. októbra Neymar utrpel zranenie v zápase proti [[İstanbul Başakşehir FK|İstanbulu Başakşehir]]; z ihriska odišiel v 26. minúte.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSG's Neymar in 'discomfort' after adductor injury and will undergo further tests|url=https://www.cbssports.com/soccer/news/psgs-neymar-in-discomfort-after-adductor-injury-and-will-undergo-further-tests/|vydavateľ=CBSSports.com|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en}}</ref> Vrátil sa do hry ako náhradník pri prehre 3:2 proti [[AS Monaco FC|Monaku]] dňa 20. novembra<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Monaco Beat PSG|url=https://bleacherreport.com/game/as-monaco-fc-vs-paris-saint-germain-fc-2020-11-22|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en}}</ref> a svoj prvý gól po zotavení zo zranenia strelil pri výhre 1:0 proti [[RB Leipzig|RB Lipsku]] v Lige majstrov dňa 24. novembra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSG 1-0 RB Leipzig: Neymar fires PSG to crucial win against RB Leipzig|url=https://www.eurosport.com/football/champions-league/2020-2021/psg-v-rb-leipzig-live-champions-league-updates_sto8005067/story.shtml|vydavateľ=Eurosport|dátum vydania=2020-11-24|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en}}</ref> 28. novembra 2020 strelil Neymar svoj 50. gól v Ligue 1, keď premenil penaltu pri remíze 2:2 proti [[FC Girondins de Bordeaux|Bordeaux]]. Vďaka tomu sa stal najrýchlejším hráčom v histórii klubu, ktorý strelil 50 ligových gólov, dosiahol tak iba v 58 zápasoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar reaches 50 Ligue 1 goals in record time in 21st century|url=https://www.beinsports.com/en/football/news/neymar-reaches-50-ligue-1-goals-in-record-t-1/1591744|vydavateľ=beIN SPORTS|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en}}</ref> O štyri dni neskôr, 2. decembra 2020, strelil dva góly pri víťazstve 3:1 proti [[Manchester United FC|Manchestru United]] na [[Old Trafford]] v Lige majstrov UEFA.<ref>{{Citácia periodika|titul=Man Utd beaten at home by PSG|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/55135808|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en-GB}}</ref> V záverečnom zápase skupiny PSG v Lige majstrov strelil svoj tretí hattrick v Lige majstrov v kariére proti [[İstanbul Başakşehir FK|Istanbulu Başakşehir]]; jeho tím vyhral 5:1 a kvalifikoval sa do vyraďovacej fázy ako víťaz skupiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar Jr. Official|url=https://www.neymarjr.com/|vydavateľ=Neymar Jr.|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20201108131926/https://www.neymarjr.com/|dátum archivácie=2020-11-08}}</ref> Stal sa prvým hráčom v histórii PMEK a Ligy majstrov, ktorý strelil 20 gólov za dva rôzne kluby, v 40 zápasoch strelil 21 gólov za Barcelonu a v 25 dueloch 20 gólov za PSG.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSG Talk|url=https://psgtalk.com/2020/12/neymar-is-the-first-player-ever-to-score-20-champions-league-goals-for-two-different-teams/|dátum vydania=2020-12-10|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en|meno=Steve|priezvisko=Zavala}}</ref> 13. decembra, v ligovom zápase proti [[Olympique Lyonnais|Lyonu]] pri prehre 1:0, utrpel zranenie členka po súboji od [[Thiago Mendes|Thiaga Mendesa]], a musel byť z ihriska odnesený na nosítkach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar raises injury alarm bells after being stretchered off against Lyon {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/neymar-raises-injury-alarm-bells-after-being-stretchered-off/1bniqo4br68i01hvp8sunwz5x1|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2021-01-14}}</ref> Nemal zlomeninu, ale mal ho podvrtnutý a z hry bol von na tri týždne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sports Finding|url=https://sportsfinding.com/neymars-fracture-is-ruled-out-which-points-to-three-weeks-ko/73944/|dátum vydania=2020-12-15|dátum prístupu=2021-01-14|jazyk=en-GB|meno=Gabby|priezvisko=Barker|url archívu=https://web.archive.org/web/20210114151234/https://sportsfinding.com/neymars-fracture-is-ruled-out-which-points-to-three-weeks-ko/73944/|dátum archivácie=2021-01-14}}</ref> Na ihrisko sa vrátil presne po mesiaci, 13. januára 2021, pri výhre 2:1 nad Marseille v [[Trophée des Champions]], v ktorom strelil víťazný gól z penalty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alvaro Gonzalez produces shocking tackle on Neymar - Neymar gets his own back|url=https://www.givemesport.com/1638008-neymar-mocks-alvaro-gonzalez-in-celebration-after-terrible-tackle-during-psg-vs-marseille|vydavateľ=GiveMeSport|dátum vydania=2021-01-13|dátum prístupu=2021-01-14|jazyk=en-GB}}</ref> == Reprezentačná kariéra == [[Súbor:Neymar.jpg|vľavo|náhľad|216x216bod|Neymar na tlačovej konferencii za [[Brazílske národné futbalové mužstvo|brazílsky národný tím]] v roku 2010.]] Vďaka výkonom za Santos v sezóne 2010, kedy vyhrali [[Copa do Brasil 2010]], v ktorom sa stal Neymar najlepším strelcom, a [[Campeonato Paulista 2010]], v ktorom strelil 14 gólov, bývalí brazílski futbalisti [[Pelé]] a [[Romário]] údajne vyzvali trénera [[Dunga]], aby vzal Neymara na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstvá sveta 2010]]. Hoci rozšírený názor, že si Neymar zaslúžil miesto v Dungovom mužstve, ktorý došiel až k 14 000 podpisovej petície,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=World Cup watch ... 37 days to go|url=http://www.theguardian.com/football/2010/may/04/world-cup-watch-37-days-to-go|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2010-05-04|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en|meno=Guardian|priezvisko=Staff}}</ref> a napriek obrovskému tlaku na Dunga, aby ho vzal,<ref>{{Citácia periodika|titul=Dunga dilemma|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2010/8669086.stm|dátum=2010-05-07|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> bol vynechaný z 23-členného zoznamu hráčov. Aj keď Dunga označil Neymara za „mimoriadne talentovaného“, tvrdil, že nebol dostatočne testovaný na medzinárodnej úrovni, aby získal miesto na Majstrovstvách sveta, a počas medzinárodných povinností nedokázal dostatočne zapôsobiť. [[Súbor:André Santos, Neymar and Ramires celebrate Neymars goal.jpg|náhľad|212x212bod|Neymar oslavuje svoj gól za [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazíliu]] proti [[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsku]], dňa 27. marca 2011, s [[André Santos|Andrém Santosom]] a [[Ramires|Ramiresom]].]] 26. júla 2010 bol Neymar prvýkrát povolaný do [[Brazílske národné futbalové mužstvo|brazílskeho seniorského tímu]] novým hlavným trénerom [[Mano Menezes|Manom Menezesom]] na priateľský zápas proti [[Národné futbalové mužstvo USA|Spojeným štátom]], ktorý sa hral v [[East Rutherford (New Jersey)|East Rutherford,New Jersey]]. 10. augusta 2010 si v tomto zápase odbil debut za národný tím, ako 18 ročný, kedy začal v základnej zostave s číslom 11. Strelil gól po 28. minútach, keď hlavičkoval center [[André Santos|Andrého Santosa]], pri výhre Brazílie 2:0. 1. marca 2011 povedal: „Byť v brazílskom tíme je privilégiom, sú tu úžasní hráči a som veľmi rád, že som medzi nimi.“ 27. marca 2011 strelil dva góly pri výhre 2:0 nad [[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótskom]] na [[Emirates Stadium]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Scotland 0-2 Brazil|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/scotland/9431234.stm|dátum=2011-03-27|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> Počas zápasu so [[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótskom]] bol na ihrisko hodený banán po Neymarovej premenenej penalte, čo viedlo Neymara k tomu, že sa sťažoval na „neustále posmešky a atmosféru rasizmu“, čo znamená, že škótski fanúšikovia prejavovali rasizmus.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brazil's Neymar answers back after banana is thrown in Scotland match|url=http://www.theguardian.com/football/2011/mar/27/neymar-racism-brazil-scotland|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2011-03-27|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=International friendly: Scotland 0-2 Brazil - Neymar complains that banana was thrown at him - News - MirrorFootball.co.uk|url=http://www.mirrorfootball.co.uk/news/International-friendly-Scotland-0-2-Brazil-Neymar-complains-that-banana-was-thrown-at-him-article717728.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-07-28|dátum prístupu=2020-08-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20110728094347/http://www.mirrorfootball.co.uk/news/International-friendly-Scotland-0-2-Brazil-Neymar-complains-that-banana-was-thrown-at-him-article717728.html|dátum archivácie=2011-07-28}}</ref> Zatiaľ čo škótski predstavitelia vysvetľovali, že Neymar bol vystrašený výlučne z dôvodu vnímania zranenia, nemecký študent, ktorý bol na štadióne medzi podporovateľmi Brazílie, uviedol, že banán hodil bez rasistických úmyslov. To viedlo k tomu, že [[škótska futbalová asociácia]] požiadala [[Brazílska futbalová konfederácia|brazílsku futbalovú konfederáciu]] o ospravedlnenie obvinení škótskych fanúšikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=German teenager admits throwing banana during Brazil v Scotland match|url=http://www.theguardian.com/football/2011/mar/29/german-teenager-banana-brazil|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2011-03-29|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=No apology to Scots, says Neymar|url=https://www.bbc.co.uk/sport/scotland/12925272|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> Neymar sa odmietol ospravedlniť alebo stiahnuť svoje slová a tvrdil, že „neobvinil žiadnu osobu alebo skupinu priaznivcov“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Scottish FA demands apology from Brazil over claims of racism|url=http://www.theguardian.com/football/2011/mar/31/scottish-fa-apology-brazil-racism-neymar|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2011-03-31|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Brazil's Neymar refuses to apologise to Scotland for racism claims|url=https://www.theguardian.com/football/2011/apr/01/brazil-neymar-scotland-racism-claims|periodikum=The Guardian|dátum=2011-04-01|dátum prístupu=2020-08-24|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Press|priezvisko=Association}}</ref> === 2011: Majstrovstvá Južnej Ameriky do 20 rokov a Copa América === Neymar bol najlepším strelcom turnaja na [[Majstrovstvá Južnej Ameriky vo futbale hráčov do 20 rokov 2011|Majstrovstvách Južnej Ameriky do 20 rokov v roku 2011]] s deviatimi gólmi vrátane dvoch vo finále, kde Brazília zvíťazil 6:0 proti Uruguaju.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olympic Football Tournaments 2012 - Men - News - Brazil hit heights once more - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/u20worldcup/news/brazil-hit-heights-once-more-1382702|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}</ref> Zúčastnil sa aj [[Copa América 2011]] v [[Argentína|Argentíne]], kde v treťom kole proti [[Ekvádorské národné futbalové mužstvo|Ekvádoru]] strelil dva góly. V prvom zápase Brazílie proti [[Venezuelské národné futbalové mužstvo|Venezuele]] bol zvolený mužom zápasu, ktorý skončil remízou 0:0. Brazília vypadla vo štvrťfinále v penaltovom rozstrele proti [[Paraguajské národné futbalové mužstvo|Paraguaju]] (2:2 po predĺžení), pričom Neymar bol v 80. minúte vystriedaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brazil v Paraguay - as it happened|url=http://www.theguardian.com/football/2011/jul/17/brazil-paraguay-live-copa-america|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2011-07-17|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en|meno=Jacob|priezvisko=Steinberg}}</ref> === 2012: Olympijské hry a prvý hattrick === [[Súbor:Brazil at the 2012 Olympics.jpg|náhľad|239x239bod|Neymar pripravujúci sa zahrať priamy kop proti Bielorusku na [[Old Trafford]] počas [[Letné olympijské hry 2012|Olympijských hier 2012]].]] 11. mája 2012 bol vybraný do tímu [[Brazílske národné futbalové mužstvo do 23 rokov|brazílskeho olympijského futbalového mužstva]], aby sa zúčastnil na [[Letné olympijské hry 2012|olympijských hrách v Londýne v roku 2012]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football {{!}} London 2012 {{!}} Sky Sports Olympics|url=http://www1.skysports.com/olympics/football/ones-to-watch/21746/7060689/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-06-23|dátum prístupu=2020-08-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20120623115348/http://www1.skysports.com/olympics/football/ones-to-watch/21746/7060689/|dátum archivácie=2012-06-23}}</ref> V prvom zahrievacom zápase Brazílie 20. júla 2012, proti hostiteľskej krajine [[Národné olympijské futbalové mužstvo Spojeného kráľovstva|Veľkej Británie]] na [[Riverside Stadium]], sa Neymar zapojil do oboch gólov pri výhre 2:0, najprv asistoval [[Sandro Raniere Guimarães Cordeiro|Sandrovi]], potom premenil penaltu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Team GB suffer defeat by Brazil|url=https://www.bbc.co.uk/sport/olympics/18929315|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> 26. júla 2012 strelil svoj prvý gól na Letnej olympiáde 2012 za Brazíliu v otváracom zápase proti [[Egyptské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Egyptu]], ktorý skončil výhrou Brazílie 3:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BBC Sport - Olympic Games - London 2012 - Men : Football - Results|url=http://london2012.bbc.co.uk/football/event/men/match=fbm400c02/doc=results.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-07-31|dátum prístupu=2020-08-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20120731223405/http://london2012.bbc.co.uk/football/event/men/match=fbm400c02/doc=results.html|dátum archivácie=2012-07-31}}</ref> V nasledujúcom zápase proti [[Bieloruské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Bielorusku]] na [[Old Trafford]] v Manchesteri strelil gól z priameho kopu zo vzdialenosti 23 metrov do pravého horného rohu brány a pripravil gól [[Alexandre Pato|Alexandrovi Patovi]], ktorý hlavičkou vyrovnal, a pätou asistoval [[Oscar Emboaba|Oscarovi]], čím si Brazília po výhre 3:1 zabezpečila miestenku do štvrťfinále. Po zápase povedal: "Skóroval som a dal dve asistencie, takže pre mňa to bolo perfektné."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BBC Sport - Olympic Games - London 2012 - Men : Football - Results|url=http://london2012.bbc.co.uk/football/event/men/match=fbm400c03/index.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-07-30|dátum prístupu=2020-08-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20120730083726/http://london2012.bbc.co.uk/football/event/men/match=fbm400c03/index.html|dátum archivácie=2012-07-30}}</ref> 5. augusta 2012 v štvrťfinálovom stretnutí proti [[Honduraské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Hondurasu]] premenil pokutový kop, čo bol tretí gól v turnaji a asistoval pri druhom góle [[Leandro Damião|Leandra Damiãa]] v zápase, čím Brazília dosiahla v [[St James' Park|St James' Parku]] víťazstvo 3:2 a rezervovala si miesto v semifinále.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BBC Sport - Olympic Games - London 2012 - Men : Football - Results|url=http://london2012.bbc.co.uk/football/event/men/match=fbm400302/index.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-08-05|dátum prístupu=2020-08-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20120805013453/http://london2012.bbc.co.uk/football/event/men/match=fbm400302/index.html|dátum archivácie=2012-08-05}}</ref> 11. augusta Brazília vo finále prehrala s [[Mexické národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Mexikom]] 2:1 na [[Wembley Stadium]] v Londýne.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mexico 2-1 Brazil: Olympic final match report|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/olympics/football/9469331/Mexico-2-1-Brazil-Olympic-final-match-report.html|dátum=2012-08-12|dátum prístupu=2020-08-24|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Henry|priezvisko=Winter}}</ref> 10. septembra 2012 strelil svoj prvý plný hattrick, pri výhre 8:0 nad [[Čínske národné futbalové mužstvo|Čínou]] na [[Estádio José do Rego Maciel]] v [[Recife]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brazil v China PR Live Commentary & Result, 9/11/12, Friendlies {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-us/match/brazil-v-china-pr/zz0p2orzgiazrjblf47ctaz9|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-08-24}}</ref> 19. septembra strelil víťazný gól na 2:1 proti Argentíne v prvom zápase [[Superclásico de las Américas 2012]] na [[Estádio Serra Dourada]] v [[Goiânia]], Brazília. === 2013: Pohár Konfederácií === [[Súbor:Pique&neymar.jpg|náhľad|Neymar proti španielskemu obrancovi [[Gerard Piqué|Gerardovi Piquém]] vo [[Pohár konfederácií FIFA 2013 – Finále|finále Pohára konfederácií FIFA 2013]].|alt=|vľavo]] Neymar bol vybraný ako súčasť Brazílskeho tímu [[Luiz Felipe Scolari|Luiza Felipeho Scolariho]] na [[Pohár konfederácií FIFA 2013|Pohár konfederácií 2013]], ktorý sa odohral v Brazílii. Od tohto turnaja si prevzal dres s číslom 10, predtým nosil číslo 11.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football: Neymar renews Brazil’s number 10 love affair|url=https://sports.inquirer.net/105255/football-neymar-renews-brazils-number-10-love-affair|vydavateľ=INQUIRER.net|dátum vydania=2013-06-16|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en|meno=Agence|priezvisko=France-Presse}}</ref> Prvý gól v turnaji strelil pri výhre 3:0 proti [[Japonské národné futbalové mužstvo|Japonsku]] na [[Estádio Nacional Mané Garrincha]] dňa 15. júna. V druhom zápase strelil gól po 9. minútach a centroval na gól [[Jô|Jôa]] pri výhre 2:0 nad [[Mexické národné futbalové mužstvo|Mexikom]]. Skóroval aj v treťom po sebe idúcom zápase prudkým priamym kopom z okraja pokutového územia, pri výhre 4:2 nad [[Talianske národné futbalové mužstvo|Talianskom]], a získal tretie ocenenie muža zápasu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA Confederations Cup Brazil 2013: Awards - Man Of The Match - FIFA.com|url=http://www.fifa.com/confederationscup/awards/manofthematch/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-05-22|dátum prístupu=2020-08-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20140522143319/http://www.fifa.com/confederationscup/awards/manofthematch/|dátum archivácie=2014-05-22}}</ref> 30. júna bol zapojený do Fredovho otváracieho gólu a potom následne strelil druhý gól Brazílie vo [[Pohár konfederácií FIFA 2013 – Finále|finále]] proti [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsku]] s výhrou 3:0.<ref>{{Citácia periodika|titul=Brazil 3-0 Spain|url=https://www.bbc.com/sport/football/23093784|periodikum=BBC Sport|dátum=2013-07-01|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> Svojimi výkonmi získal [[Pohár konfederácií FIFA|Zlatú loptu]] pre najlepšieho hráča turnaja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ProSoccerTalk {{!}} NBC Sports|url=https://soccer.nbcsports.com/2013/06/30/confederations-cup-awards-neymar-fernando-torres-brazil-spain-golden-ball-shoe-boot/|dátum vydania=2013-07-01|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-US|meno=Richard|priezvisko=Farley}}</ref> === 2014: Majstrovstvá sveta === [[Súbor:Brazil and Mexico match at the FIFA World Cup 2014-06-17 (19).jpg|náhľad|Neymar sa proti [[Mexické národné futbalové mužstvo|Mexiku]] na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstvách sveta 2014]] snažil vyhýbať osobným súbojom]] 5. marca 2014 strelil hattrick v priateľskom zápase proti [[Juhoafrické národné futbalové mužstvo|Južnej Afrike]] v [[Johannesburg|Johannesburgu]]. Po záverečnom hvizde, kedy na ihrisko vybehol mladý juhoafrický chlapec, sa dostal do titulkov. Keď bezpečnostný personál začal sprevádzať chlapca z ihriska, zasiahol Neymar a predstavil ho svojim spoluhráčom z Brazílie, kde ho všetci počas svojich osláv pozdvihli nad seba.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Watch the heartwarming moment Neymar and Brazil embraced a jubilant young South African fan|url=http://www.mirror.co.uk/sport/football/news/watch-heartwarming-moment-neymar-brazil-3211567|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2014-03-05|dátum prístupu=2020-08-24|meno=Frank|priezvisko=Smith}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=For The Win|url=https://ftw.usatoday.com/2014/03/neymar-brazil-south-africa-little-adorable-kid|dátum vydania=2014-03-05|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en}}</ref> 2. jún bol povolaný do národného tímu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstvá sveta 2014]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Brazil World Cup 2014 squad|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/brazil/10810176/Brazil-World-Cup-2014-squad.html|dátum=2014-06-02|dátum prístupu=2020-08-24|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=Sport}}</ref> Ako hlavná hviezda tímu bol hráčom od ktorého Brazília očakávala pozdvihnutie šiestej trofeje pre Majstra sveta, k tomu ešte na domácej pôde. Týždeň pred otváracím zápasom strelil gól a na dva asistoval pri výhre 4:0 v priateľskom zápase proti [[Panamské národné futbalové mužstvo|Paname]]. [[Súbor:Brazil and Colombia match at the FIFA World Cup 2014-07-04 (8).jpg|vľavo|náhľad|Neymar proti [[Kolumbijské národné futbalové mužstvo|Kolumbii]] vo štvrťfinále [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstiev sveta 2014]]]] Neymar odohral 50. zápas za národný tím v otváracom zápase šampionátu, 12. júna proti [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsku]] v [[São Paulo]]. V 26. minúte, keď Chorvátsko vyhrávalo 1:0, fauloval záložníka [[Luka Modrić|Luku Modrića]], po čom dostal žltú kartu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Squawka {{!}} Football News, Stats, Quizzes & Predictions {{!}} EPL|url=https://www.squawka.com/en/|vydavateľ=Squawka|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> Mnoho kritikov súhlasilo s tým, že Neymarov trest bol príliš zhovievavý a že mal dostať červenú kartu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Japanese fans express regret over Nishimura's call {{!}} TBO.com, The Tam…|url=http://archive.is/RcXLl|vydavateľ=archive.is|dátum vydania=2014-07-02|dátum prístupu=2020-08-24}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=World Cup 2014 Live: Ghana rations power for football matches - Sports News , Firstpost|url=https://www.firstpost.com/sports/world-cup-2014-live-ghana-rations-power-for-matches-1566939.html|vydavateľ=Firstpost|dátum vydania=2014-06-16|dátum prístupu=2020-08-24}}</ref> Pred prestávkou vyrovnal strelou spoza šestnástky a dal Brazílii vedenie v druhom polčase pokutovým kopom po kontroverznom rozhodnutí rozhodcu pri konečnom víťazstve 3:1.<ref>{{Citácia periodika|titul=World Cup: Brazil 3-1 Croatia|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/25285029|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-gb}}</ref> V treťom zápase skupiny strelil opäť dva góly ''Seleção'' pri výhre 4:1 nad [[Kamerunské národné futbalové mužstvo|Kamerunom]], čím postúpili do vyraďovacej fázy. V osemfinále proti [[Čilské národné futbalové mužstvo|Čile]] bol výsledok po predĺžení 1:1 a museli rozhodnúť pokutové kopy, v ktorých Neymar premenil rozhodujúcu penaltu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Brazil 1-1 Chile (3-2 pens)|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/27952759|periodikum=BBC Sport|dátum=2014-06-28|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-gb}}</ref> Vo štvrťfinále porazili [[Kolumbijské národné futbalové mužstvo|Kolumbiu]], avšak Neymar bol pri preberaní lopty zo zadu narazený kolenom [[Juan Camilo Zúñiga|Juanom Camilom Zúñigom]] a musel byť odnesený z ihriska na nosidlách. Z vyšetrenia v nemocnici vyplynulo, že utrpel zlomený stavec chrbtici, a že vynechá celý šampionát.<ref>{{Citácia periodika|titul=Neymar: Brazil forward out of 2014 Fifa World Cup with back injury|url=https://www.bbc.com/sport/football/28173132|periodikum=BBC Sport|dátum=2014-07-04|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> V zápase však stihol asistovať na otvárací gól [[Thiago Silva|Thiaga Silvu]] z rohového kopu. Bolo to už druhýkrát v turnaji čo asistoval z rohu na gól, prvýkrát [[David Luiz|Davidovi Luizovi]] v predošlom zápase s Čile. Bez zraneného talizmana Neymara (a suspendovaného kapitána Thiaga Silvu) nakoniec Brazília v semifinále prehrala v ohromujúcej porážke 7:1 nad [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemeckom]] dňa 8. júla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Match report: Utter humiliation for Brazil as Germany hit seven|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/international/brazil-vs-germany-match-report-world-cup-2014-utter-humiliation-for-brazil-as-germany-hit-seven-9593317.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2014-07-09|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en}}</ref> 11. júla sa nachádzal v zozname 10 kandidátov na Zlatú loptu pre najlepšieho hráča turnaja.<ref>{{Citácia periodika|titul=World Cup 2014: Fifa announces Golden Ball shortlist|url=https://www.bbc.com/sport/football/28274011|periodikum=BBC Sport|dátum=2014-07-12|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> Získal Bronzovú kopačku ako tretí najlepší strelec šampionátu a bol zvolený do All Star XI Majstrovstiev sveta. === 2015: Copa América === Keďže kapitán [[Thiago Silva]] bol zranený, nový tréner [[Dunga]] rozhodol spraviť kapitánom Neymara a 5. septembra potvrdil, že útočník zostane permanentne kapitánom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar confirmed as new Brazil captain|url=https://www.espn.com/soccer/league-name/story/2020716/headline|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2014-09-04|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en}}</ref> 14. októbra 2014 strelil štyri góly v jednom zápase prvýkrát vo svojej reprezentačnej kariére, keď strelil všetky štyri góly Brazílie pri výhre 4:0 v priateľskom zápase proti Japonsku na [[Národný štadión, Singapur|Národnom štadióne, Singapur]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Brazil 4-0 Japan|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/29619167|periodikum=BBC Sport|dátum=2014-10-14|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-gb}}</ref> Vo veku len 22 rokoch strelil za reprezentáciu 40 gólov v 58 zápasoch, a stal sa piatym najlepším strelcom národného tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brazil - Record International Players|url=http://www.rsssf.com/miscellaneous/braz-recintlp.html#goals|vydavateľ=www.rsssf.com|dátum prístupu=2020-08-24}}</ref> 26. marca 2015 strelil druhý gól Brazílie pri výhre 3:1 v priateľskom zápase nad [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzskom]] v Paríži.<ref>{{Citácia periodika|titul=France 1-3 Brazil|url=https://www.bbc.com/sport/football/31945759|periodikum=BBC Sport|dátum=2015-03-26|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> 14. júna 2015 strelil v otváracom zápase [[Copa América 2015|Copa América]] vyrovnávajúci gól a asistoval [[Douglas Costa|Douglasovi Costovi]] na gól v nadstavenom čase, čím Brazília otočila stav s [[Peruánske národné futbalové mužstvo|Peru]] z 0:1 na 2:1 v [[Temuco]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Brazil 2-1 Peru|url=https://www.bbc.com/sport/football/33055416|periodikum=BBC Sport|dátum=2015-06-14|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> Po druhom zápase Brazílie, ktorý prehrali 0:1 proti [[Kolumbijské národné futbalové mužstvo|Kolumbii]] v [[Santiago (Čile)|Santiagu]], bola Neymarovi odpískaná ruka, čo malo za následok pozastavenie hry. Po záverečnom odpískaní dostal červenú kartu za úmyselné kopnutie lopty do [[Pablo Armero|Pabla Armera]], v dôsledku čoho ho sotil kolumbijský útočník [[Carlos Bacca]], ktorý bol tiež vylúčený.<ref>{{Citácia periodika|titul=Copa America: FT: Brazil 0-1 Colombia|url=https://www.bbc.co.uk/sport/live/football/32832950|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en-GB}}</ref> [[Juhoamerická futbalová konfederácia|CONMEBOL]] udelila Neymarovi dištanc na štyri zápasy, ktorý ho okrem pokuty 10 000 dolárov vylúčil na zvyšok turnaja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar suspended for remainder of Copa|url=https://www.espn.com/soccer/copa-america-tournament/story/2498461/neymar-suspended-for-remainder-of-copa-america|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2015-06-19|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=en}}</ref> === 2016: Olympijské hry === [[Súbor:Brasil x Iraque - Futebol masculino - Olimpíadas Rio 2016 (28220809354).jpg|náhľad|Neymar pred víťaznou penaltou proti Nemecku vo finále Olympijských hier]] Počas leta 2016 chcel CBF, aby Neymar hral na [[Copa América 2016|Copa América Centenario]] a na [[Futbal na Letných olympijských hrách 2016 – muži|olympijských hrách v Riu]], ale na žiadosť barcelonského trénera [[Luis Enrique|Luisa Enriqueho]] na prvý turnaj nenastúpil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Enrique made 'strong arguments' for Neymar rest|url=https://www.espn.com/soccer/barcelona/story/2869291/neymar-absence-for-brazil-at-copa-due-to-luis-enriques-strong-arguments|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-05-11|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en}}</ref> Na konci júna 2016 bol následne vybratý ako jeden z troch hráčov nad 23 rokov do brazílskeho tímu na Olympijské hry 2016, ktoré sa odohrali na domácej pôde, a bol trénerom olympijského tímu [[Rogério Micale|Rogériom Micalem]] zvolený kapitánom tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar, Costa in Rio Olympics squad|url=https://www.espn.com/soccer/brazil/story/2904522/neymar-and-douglas-costa-named-in-brazil-olympics-squad|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-06-29|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar to captain Brazil against Japan|url=https://www.espn.com/soccer/brazil/story/2920200/neymar-to-captain-brazil-in-japan-friendly-rodrigo-micale-confirms|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-07-29|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en}}</ref> 13. augusta vo štvrťfinále s [[Kolumbijské olympijské futbalové mužstvo|Kolumbiou]] strelil prvý gól Brazílie, z priameho kopu, a taktiež asistoval pri výhre 2:0.<ref>{{Citácia periodika|titul=Football: FT Men's QF - Brazil 2-0 Colombia|url=https://www.bbc.co.uk/sport/live/olympics/36790173|periodikum=BBC Sport|dátum=2016-08-03|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en-GB}}</ref> 18. augusta v semifinále s [[Honduraské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Hondurasom]] strelil dva góly, prvý a posledný gól Brazílie, pri výhre 6:0.<ref>{{Citácia periodika|titul=Brazil to face Germany in Olympic final|url=https://www.bbc.co.uk/sport/olympics/37111213|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en-GB}}</ref> Vo finále hranom 20. augusta proti Nemecku na [[Estádio do Maracanã|Maracane]] v Riu, otvoril skóre v 27. minúte z priameho kopu. V riadnom hracom čase zápas skončil 1:1, keď [[Max Meyer]] vyrovnal v druhom polčase. Brazília porazila Nemecko 5:4 na penalty, v ktorých Neymar strelil víťaznú penaltu a získal tak pre Brazíliu prvé olympijské medaily z mužského futbalu v histórii.<ref>{{Citácia periodika|titul=Neymar hands Brazil precious soccer gold medal|url=https://www.reuters.com/article/us-olympics-rio-soccer-m-idUSKCN10V0VE|periodikum=Reuters|dátum=2016-08-21|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Brazil beat Germany for Olympic gold|url=https://www.bbc.co.uk/sport/olympics/36691461|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en-GB}}</ref> Počas turnaja aj pred ním bol podrobený kritike za svoje správanie na ihrisku aj mimo neho, pričom niekoľko bývalých brazílskych hráčov naznačovalo, že nie je schopný riadiť ako kapitán národné mužstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zico: Neymar not up to Brazil captaincy|url=https://www.espn.com/olympics/story/_/id/17262123/neymar-not-brazil-captaincy-olympics-zico|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-08-10|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en}}</ref> Neymar sa následne po olympijskom víťazstve vzdal kapitánskej pásky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar to stand down as Brazil captain|url=https://www.espn.in/football/brazil/story/2934482/neymar-stands-down-as-brazil-captain-after-penalty-clinches-olympic-gold|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2016-08-21|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20160822170036/http://www.espn.in/football/brazil/story/2934482/neymar-stands-down-as-brazil-captain-after-penalty-clinches-olympic-gold|dátum archivácie=2016-08-22}}</ref> === 2018: Majstrovstvá sveta === [[Súbor:Bra-Cos (13).jpg|náhľad|Neymar oslavuje gól proti [[Kostarické národné futbalové mužstvo|Kostarike]] na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]]]] [[Súbor:20180610 FIFA Friendly Match Austria vs. Brazil 850 2206.jpg|vľavo|náhľad|249x249pixelů|Neymar počas priateľského zápasu proti [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsku]]]] V máji 2018 bol trénerom [[Tite (futbalový tréner)|Titem]] začlenený do 23 člennej nominácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvá sveta 2018]] v Rusku.<ref>{{Citácia periodika|titul=World Cup: Neymar named in Brazil's 23-man squad|url=http://www.bbc.co.uk/sport/football/44116590|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-05-14|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en-gb}}</ref> 3. júna 2018 sa vrátil do reprezentácie po trojmesačnej pauze, kvôli zraneniu chodidla a strelil gól pri výhre 2:0 nad [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátskom]] v priateľskom zápase na [[Anfield|Anfielde]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar makes spectacular return as Brazil beats Croatia - Sportsnet.ca|url=https://www.sportsnet.ca/soccer/neymar-makes-spectacular-return-brazil-beats-croatia/|vydavateľ=www.sportsnet.ca|dátum prístupu=2020-08-25}}</ref> Nasledujúci týždeň sa stal deleným tretím najlepším strelcom Brazílie (s [[Romário|Romáriom]]), keď strelil 55. reprezentačný gól pri výhre 3:0 v priateľskom zápase proti [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar joins Romario in third on Brazil's all-time scoring chart|url=https://www.fourfourtwo.com/news/neymar-joins-romario-third-brazils-all-time-scoring-chart|vydavateľ=fourfourtwo.com|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en|meno=FourFourTwo Staff 10|priezvisko=June 2018}}</ref> V druhom zápase Brazílie na Majstrovstvách sveta, proti [[Kostarické národné futbalové mužstvo|Kostarike]] na [[Krestovskij stadion]], hranom 22. júna, strelil druhý gól tímu v nadstavenom čase pri výhre 2:0. Gól, ktorý strelil, bol jeho 56. za Brazíliu, čím sa osamostatnil na treťom mieste v počte gólov za národný tím Brazílie za prvým [[Pelé|Pelém]] a druhým [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldom]]. 2. júla strelil v osemfinále druhý gól na Majstrovstvách sveta pri výhre 2:0 nad [[Mexické národné futbalové mužstvo|Mexikom]], kde aj asistoval na prvý gól, ktorý strelil [[Roberto Firmino]].<ref>{{Citácia periodika|titul=World Cup 2018: Brazil beat Mexico 2-0 to reach quarter-finals|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/44597762|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-07-02|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en-gb}}</ref> 6. júla bola Brazília vo štvrťfinále eliminovaná Belgickom po prehre 2:1, kedy v nadstavenom čase vytlačil belgický brankár [[Thibaut Courtois]] Neymarovu strelu končekmi prstov nad bránu.<ref>{{Citácia periodika|titul=World Cup 2018: Belgium produce masterclass to knock out Brazil with 2-1 win|url=https://www.bbc.com/sport/football/44652178|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-07-06|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en-GB}}</ref> === 2019: Copa América === V máji 2019 bol začlenený do 23 člennej nominácie na [[Copa América 2019]] na domácej pôde.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brazil name Copa America squad {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/138152/brazil-name-copa-america-squad|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2020-08-25}}</ref> 5. júna však utrpel zranenie členku pri výhre 2:0 nad [[Katarské národné futbalové mužstvo|Katarom]], kvôli čomu sa nezúčastnil na turnaji, keďže doba rekonvalescencie mala byť na štyri týždne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Paris Saint-Germain Confirm Neymar Will Be Out for 4 Weeks But Injury Will Not Require Surgery|url=https://www.90min.com/posts/6386708-paris-saint-germain-confirm-neymar-will-be-out-for-4-weeks-but-injury-will-not-require-surgery|vydavateľ=90min.com|dátum vydania=2019-06-08|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar ruled out for four weeks with ankle injury - PSG|url=https://www.sbs.com.au/news/neymar-ruled-out-for-four-weeks-with-ankle-injury-psg|vydavateľ=SBS News|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar injury: Brazil star to miss Copa America after suffering ankle problem {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/neymar-to-miss-copa-america-after-suffering-ankle-injury/13vn8m73gt84z1ronxv1uqdkw0|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-08-25}}</ref> === Cesta na Majstrovstvá sveta 2022 === 10. októbra 2019 odohral 100. zápas za reprezentáciu v priateľskom zápase proti [[Senegalské národné futbalové mužstvo|Senegalu]], ktorý skončil remízou 1:1.<ref>{{Citácia periodika|titul=Neymar wins 100th Brazil cap in draw with Senegal|url=https://www.bbc.com/sport/football/50003195|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-10-10|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en-GB}}</ref> 14. októbra 2020 strelil hetrik v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvá sveta 2022]] proti [[Peruánske národné futbalové mužstvo|Peru]], vďaka čomu Brazília vyhrala 4:2. Vďaka hattricku strelil za národný tím už 64 gólov, čím prekonal [[Ronaldo (futbalista)|Ronalda]], a stal sa tak druhým najlepším strelcom Brazílie v histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar surpasses Ronaldo as Brazil's second-highest goalscorer {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-us/news/neymar-matches-ronaldo-as-brazils-second-highest-goalscorer/1a4io8y98nkeb1bm46se79l34k|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-10-14}}</ref> == Profil hráča == === Štýl hry a reputácia === [[Súbor:Messi with Neymar Junior the Future of Brazil.jpg|vľavo|náhľad|205x205bod|Neymar (vpravo) zdraví budúceho spoluhráča [[Lionel Messi|Lionela Messiho]] po [[Majstrovstvá klubov FIFA 2011 – Finále|finále Majstrovstiev klubov FIFA 2011]]. Ako teenager bol jeho inšpiráciou práve Messi]] Neymar hrá predovšetkým ako stredný útočník, podhrot, krídelník alebo príležitostne ako ofenzívny záložník a je opísaný ako „skutočný fenomén“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi better than Neymar for now, says Dani Alves {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-gb/news/3277/la-liga/2012/07/12/3237559/messi-better-than-neymar-says-dani-alves|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-08-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar, la clonazione è permessa - TUTTOmercatoWEB.com|url=https://www.tuttomercatoweb.com/il-volto-nuovo/neymar-la-clonazione-e-permessa-143807|vydavateľ=www.tuttomercatoweb.com|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=it}}</ref> Často hrá na ľavej strane útoku ako v klube tak aj v reprezentácii pri formácii 4-3-3, vniká dovnútra ihriska, kvôli jeho energickej rýchlosti a tvorivým schopnostiam; táto pozícia mu umožňuje strieľať silnejšou nohou alebo vytvárať šance pre spoluhráčov. Jeho dribbling, klučky a tvorivosť je často spojovaná s krajanom [[Ronaldinho|Ronaldinhom]]. Jeho hlavnými prednosťami sú kreativita, vízia, prihrávky, zakončovanie, dribbling, finty, dotyk a technika.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The FINANCIAL - Brazil star Neymar goes green this summer|url=http://archive.is/gaxkT|vydavateľ=archive.is|dátum vydania=2013-01-23|dátum prístupu=2020-08-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hunter: Reflecting on Luis Suarez at 30|url=https://www.espn.co.uk/football/spanish-primera-division/15/blog/post/3045359/luis-suarez-turns-30-and-has-gone-from-strength-to-strength-since-joining-barcelona|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-01-24|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar Shows Off Outrageous Control as Barcelona Beat Real Betis|url=https://bleacherreport.com/articles/2603806-neymar-shows-off-outrageous-control-as-barcelona-beat-real-betis|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en|meno=Tom|priezvisko=Webb}}</ref> Je známym hráčom, ktorý robí rainbow flick.<ref>{{Citácia periodika|titul=Football|url=https://www.telegraph.co.uk/football/|periodikum=The Telegraph|dátum=2016-01-20|dátum prístupu=2020-08-25|issn=0307-1235|jazyk=en-GB}}</ref> Ako plodný strelec<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michael Cox: How Neymar's development is continuing to mirror Messi's|url=https://www.fourfourtwo.com/features/michael-cox-how-neymars-development-continuing-mirror-messis|vydavateľ=fourfourtwo.com|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en|meno=Michael Cox 17|priezvisko=March 2016}}</ref> vie strieľať oboma nohami, aj keď jeho hlavná je pravá, hlavičkovať, a vie presne zahrávať priame kopy a penalty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NEYMAR: 1992 - BRASILE {{!}} Generazione di Talenti|url=http://www.generazioneditalenti.it/neymar-1992-brasile/|dátum vydania=2011-01-15|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=it-IT|url archívu=https://web.archive.org/web/20150924021451/http://www.generazioneditalenti.it/neymar-1992-brasile/|dátum archivácie=2015-09-24}}</ref> Uviedol: „Vždy sa snažím zdokonaľovať všetko - dribling, streľbu, hlavičky a kontrolu lopty. Vždy sa môžete zlepšiť“. Jeho inšpiráciou boli [[Lionel Messi]], [[Cristiano Ronaldo]], [[Andrés Iniesta]], [[Xavi]] a [[Wayne Rooney]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar cools Messi comparisons|url=https://www.skysports.com/football/news/11833/7585054/neymar-cools-messi-comparisons|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en}}</ref> [[Súbor:Brazil vs Chile (16997654566).jpg|náhľad|259x259bod|Neymar hrajúci za Brazíliu proti Čile je často porovnávaný s [[Pelé|Pelém]] a [[Ronaldinho|Ronaldinhom]]]] Ronaldinho v roku 2013 povedal: „Aj keď je Neymar mladý, neviem vysvetliť, ako bude výnimočný. V nasledujúcich dvoch alebo troch sezónach sa stane najlepším hráčom.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldinho: Neymar will emulate Messi {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/584/brazil/2013/02/05/3729583/ronaldinho-tips-neymar-to-become-worlds-best|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-08-25}}</ref> Ďalšia brazílska hviezda, bývalý víťaz Majstrovstiev sveta, [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]], tiež veril, že Neymar by sa mohol stať najlepším na svete. Povedal: „Logicky, Messi je teraz lepší, ale Neymar je skvelý talent, ktorý ukáže svetu, že bude číslo jedna“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo: Neymar can be better than Messi {{!}} GiveMeSport|url=http://www.givemesport.com/194801-ronaldo-neymar-can-be-better-than-messi|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-03-28|dátum prístupu=2020-08-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20140328103604/http://www.givemesport.com/194801-ronaldo-neymar-can-be-better-than-messi|dátum archivácie=2014-03-28}}</ref> Bývalý generálny manažér Realu Madrid [[Jorge Valdano]] tiež ocenil Neymara a uviedol: „Veľmi sa mi Neymar páči. Mnoho jeho individuálnych akcií vedie ku gólu."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valdano: Signing Neymar would be a huge coup for Real Madrid {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-gb/news/2892/transfer-zone/2013/05/24/4001245/signing-neymar-would-be-a-huge-coup-for-real-madrid-valdano|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-08-25}}</ref> Po prestupe do Barcelony sa stal jedným z najlepších hráčov na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar is the best player in the world right now - Lionel Messi and Cristiano Ronaldo watch out|url=https://www.eurosport.com/football/liga/2015-2016/watch-out-messi-and-ronaldo-neymar-s-made-it-a-big-three_sto4987873/story.shtml|vydavateľ=Eurosport|dátum vydania=2015-11-12|dátum prístupu=2020-08-25}}</ref> Neymar je však tiež známy a kritizovaný nadmerným simulovaním,<ref>{{Citácia periodika|titul=Neymar and the Art of the Dive|url=https://www.nytimes.com/2018/07/05/sports/world-cup/neymar-brazil-diving.html|periodikum=The New York Times|dátum=2018-07-05|dátum prístupu=2020-08-25|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Andrew|priezvisko=Keh}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Neymar can be the best in the world but he has to grow up first {{!}} Ed Aarons|url=https://www.theguardian.com/football/2018/jul/03/neymar-best-in-the-world-grow-up-first|periodikum=The Guardian|dátum=2018-07-03|dátum prístupu=2020-08-25|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ed|priezvisko=Aarons}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar Dive in Mexico Game Enrages Twitter|url=https://bleacherreport.com/neymar-dive-in-mexico-game-enrages-twitter|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar's Theatrical Diving Is Already Corrupting The Youth|url=https://deadspin.com/neymars-theatrical-diving-is-already-corrupting-the-you-1827360733|vydavateľ=Deadspin|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en-us}}</ref> po súboji s iným hráčom, na čo Pelé povedal: „Je to hráč, ktorého telo neunesie veľa súbojov. [...] Mnohokrát padne, pretože nemôže robiť nič iné, ale preháňa to.“ Pokračoval: „Aj keď je faulovaný, nemôže z toho urobiť divadlo“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pele says he told young star Neymar to stop diving - The Times of India|url=http://timesofindia.indiatimes.com/sports/football/top-stories/Pele-says-he-told-young-star-Neymar-to-stop-diving/articleshow/8957666.cms|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-08-21|dátum prístupu=2020-08-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20120821001847/http://timesofindia.indiatimes.com/sports/football/top-stories/Pele-says-he-told-young-star-Neymar-to-stop-diving/articleshow/8957666.cms|dátum archivácie=2012-08-21}}</ref> Počas Majstrovstiev sveta v roku 2018 sa Neymarovým simulovaním inšpirovali ľudia na sociálnych médiách s názvom Neymar Challenge, kde robili dramatické pády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Neymar Challenge Is Spreading Laughter Across the World|url=https://time.com/5333146/neymar-challenge/|vydavateľ=Time|dátum prístupu=2020-08-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20201128154835/https://time.com/5333146/neymar-challenge/|dátum archivácie=2020-11-28}}</ref> Ako rozvratná postava vo svetovom futbale je obviňovaný z preháňania zranení, pričom [[Eric Cantona]] uviedol, že Neymar je „veľký herec“ a porovnáva ho s kufrom na kolieskach: „sotva sa ho dotknete a otáča sa dookola a dookola hodiny.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar: Brazil star BRUTALLY mocked again by former Man Utd star Eric Cantona|url=https://www.express.co.uk/sport/football/982602/Neymar-Brazil-mocked-World-Cup-diving-Man-Utd-star-Eric-Cantona|vydavateľ=Express.co.uk|dátum vydania=2018-07-02|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en|meno=Aaron|priezvisko=Stokes}}</ref> V reakcii na kritiku jeho simulovanie hral v reklame pre Majstrovstvách sveta po roku 2018, kde priznal, že sa nedokáže vysporiadať so svojimi frustráciami, ktoré prispeli k divadelným predstaveniam na ihrisku, a sľúbil, že sa zmení k lepšiemu. Počas svojej kariéry bojoval aj so zraneniami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar ahead of Bale for time out through injury|url=https://en.as.com/en/2019/08/29/football/1567075330_718706.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2019-08-29|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20200813071016/https://en.as.com/en/2019/08/29/football/1567075330_718706.html|dátum archivácie=2020-08-13}}</ref> === Porovnávanie === Médiá často porovnávajú Neymara s brazílskou legendou [[Pelé|Pelém]], pretože Neymar má podobné atribúty a rovnako ako Pelé prešiel akadémiou Santosu. Neymar povedal, že Pelé je jeho „vzorom“, ale tiež povedal: „Nerád by som sa porovnával s Pelém.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA Champions League squad of the season - UEFA Champions League - News - UEFA.com|url=http://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2255077.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2015-06-11|dátum prístupu=2020-08-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20150611133541/http://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2255077.html|dátum archivácie=2015-06-11}}</ref> Tiež je porovnávaný s krajanom Ronaldinhom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fabregas: Neymar is at Ronaldinho's level, Messi liked having him in his team|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2020/05/01/5eac3eb146163ff2558b45aa.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2020-05-01|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en}}</ref> Rastúca reputácia Neymara viedla médiá aj bývalých veľkých hráčov k tomu, aby porovnávali Neymara a Barcelonskú hviezdu Lionela Messiho, ku ktorému sa Neymar vyjadril: „Messi je nad každým, nemá zmysel ma porovnávať s ním. [...] je najlepším hráčom na svete a vždy sa ním inšpirujem, keď ho sledujem.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar cools Messi comparisons|url=https://www.skysports.com/football/news/11833/7585054/neymar-cools-messi-comparisons|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-08-25|jazyk=en}}</ref> Ronaldo uviedol: „Neymar je veľký talent, najlepší v Brazílii. Je veľmi podobný Messimu.“ [[Zico]] povedal: „Vidím Neymara ako [Cristiana] Ronalda alebo Messiho, ten typ, ktorý sa objaví a stane sa všetko.“ Po hattricku pri výhre 3:1 proti Internacionalu v Copa Libertadores a piatich gólov Messiho strelených v Lige majstrov, Neymar povedal: "Som fanúšik Messiho. Bolo mi povedané, čo dnes urobil. Podporujem ho, aby strelil veľa pekných cieľov, aby som ho mohol kopírovať a napodobňovať.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar compares himself to Lionel Messi because he's "important"|url=https://www.mirror.co.uk/sport/football/news/neymar-compares-himself-lionel-messi-20551868|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2019-10-10|dátum prístupu=2020-08-25|meno=Jake|priezvisko=Polden}}</ref> == Mimo futbalu == === Osobný život a charitatívna práca === [[Súbor:Brasil conquista primeiro ouro olímpico nos penaltis 1039248-20082016- mg 0015cropped.jpg|náhľad|274x274bod|Neymar vyjadruje svoju kresťanskú vieru po tom, čo na [[Letné olympijské hry 2016|letných olympijských hrách 2016]] získal s [[Brazílske národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Brazíliou]] zlatú medailu.]] Má syna, Davida Luccu, ktorý sa narodil 13. augusta 2011, s jeho bývalou priateľkou Carolinou Dantas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taxman nets Barcelona star Neymar’s private jet and yacht in £33m raid|url=http://www.standard.co.uk/news/world/taxman-nets-barcelona-striker-neymar-s-private-jet-and-yacht-in-33m-raid-a3181591.html|vydavateľ=Evening Standard|dátum vydania=2016-02-16|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en}}</ref> Má veľmi blízky súrodenecký vzťah so svojou sestrou Rafaellou Beckranovou a túto platonickú blízkosť stmelil tetovaním jej tváre na paži, zatiaľ čo Beckran si vytetovala oči jeho brata na paži.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar reveals new tattoo of his sister's face on his arm|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/news-and-comment/neymar-reveals-new-tattoo-of-his-sisters-face-on-his-arm-10345683.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2015-06-25|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en}}</ref> Neymar je [[Kresťanstvo|kresťan]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ene10ta Érre 🇧🇷 👻 neymarjr na Instagrame: „Obrigado, Jesus por mais um dia de alegria Obrigado, Jesus por mais um dia de vitória Obrigado, Jesus por conceder sabedoria E de mudar a…“|url=https://www.instagram.com/p/jgf7PgxtpQ/|vydavateľ=Instagram|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ene10ta Érre 🇧🇷 👻 neymarjr na Instagrame: „Obrigado por tudo meu Deus, que o Senhor continue me abençoando e me protegendo de tudo !! Amém🙏“|url=https://www.instagram.com/p/jPcOdKRttJ/|vydavateľ=Instagram|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=sk}}</ref> a sleduje [[Letničné hnutie|letničnú vetvu]] náboženstva.<ref>{{Citácia periodika|titul=Neymar’s Religion Helps Ease Burden Amid Concern of Divisiveness|url=https://www.bloomberg.com/news/articles/2014-05-14/neymar-s-religion-helps-ease-burden-amid-concern-of-divisiveness|periodikum=Bloomberg.com|dátum=2014-05-14|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en}}</ref> Hovoril o svojej viere a povedal: „Život dáva zmysel iba vtedy, keď je naším najvyšším ideálom slúžiť [[Ježiš Kristus|Kristovi]]!“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ene10ta Érre 🇧🇷 👻 neymarjr na Instagrame: „A vida só tem sentido quando o nosso ideal maior é servir a CRISTO !“|url=https://www.instagram.com/p/kRgc5SRtu5/|vydavateľ=Instagram|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=sk}}</ref> Okrem toho občas nosil čelenku so slovami „100% Ježiš“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Christian faith of the world's most expensive football player|url=http://www.premierchristianity.com/Blog/The-Christian-faith-of-the-world-s-most-expensive-football-player|vydavateľ=Premier Christianity|dátum vydania=2017-08-03BST13:46:39+0100|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en-GB|priezvisko=Premier}}</ref> Neymar údajne platí desiatok (10%) svojho príjem do svojej cirkvi a označil [[Kaká|Kakú]] za svoj náboženský vzor.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona : Neymar regularly offers 10% of his earnings to the Church!|url=https://www.modernghana.com/sports/466431/barcelona-neymar-regularly-offers-10-of-his.html|vydavateľ=Modern Ghana|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en}}</ref> Každoročne organizuje charitatívny zápas s brazílskym futbalistom [[Nenê|Nenêm]] v rodnom meste Nenêho v [[Jundiaí]], ktorého cieľom je vyzbierať jedlo pre rodiny, ktoré ho potrebujú. Okrem rodnej [[Portugalčina|portugalčiny]] hovorí aj po [[Španielčina|španielsky]]. V júli 2019 polícia oznámila, že vyšetrovanie údajného Neymarovho znásilnenia bude z dôvodu nedostatočných dôkazov prerušené.<ref>{{Citácia periodika|titul=Neymar rape case dropped over lack of evidence|url=https://www.bbc.com/news/world-latin-america-49160302|periodikum=BBC News|dátum=2019-07-30|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en-GB}}</ref> 2. septembra 2020 bolo oznámené, že Neymar spolu s jeho spoluhráčmi z PSG, [[Ángel Di María|Ángelom Di Maríom]] a [[Leandro Paredes|Leandrom Paredesem]], bol pozitívne testovaný na [[COVID-19]]. Francúzsky športový denník ''[[L'Équipe|L'Équipe]]'' uviedol, že údajne odišli na dovolenku na [[Ibiza|Ibizu]]. Vďaka tomu budú v karanténe na jeden týždeň a zvyšok hráčov a pracujúcich zamestnancov má v rovnakom týždni podstúpiť test na možný výskyt koronavírusu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CGTN Africa|url=https://africa.cgtn.com/2020/09/02/neymar-di-maria-and-paredes-test-positive-for-covid-19-reports/|dátum prístupu=2020-09-06|jazyk=en-US|priezvisko=CGTN}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sports news feed: Mick Schumacher wins first F2 feature race {{!}} DW {{!}} 05.09.2020|url=https://www.dw.com/en/sports-news-feed-mick-schumacher-wins-first-f2-feature-race/a-54765770|vydavateľ=DW.COM|dátum prístupu=2020-09-06|jazyk=en-GB|meno=Deutsche|priezvisko=Welle (www.dw.com)}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ProSoccerTalk {{!}} NBC Sports|url=https://soccer.nbcsports.com/2020/09/02/neymar-covid-19-positive-test-psg-coronavirus/|dátum vydania=2020-09-02|dátum prístupu=2020-09-06|jazyk=en-US}}</ref> === Bohatstvo a sponzorstvo === Neymar podpísal mnoho sponzorských zmlúv, pretože jeho reputácia začala rásť od 17 rokov. V marci 2011 podpísal 11-ročnú zmluvu s americkou spoločnosťou [[Nike, Inc.|Nike]], ktorá skončila v auguste 2020. V súčasnosti má zmluvu s nemeckou spoločnosťou [[PUMA Group|Puma]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SportsPro Media|url=https://www.sportspromedia.com/news/neymar_nets_long-term_deal_with_nike|vydavateľ=www.sportspromedia.com|dátum prístupu=2020-08-26}}</ref> V tom istom mesiaci [[Panasonic (spoločnosť)|Panasonic]] zaplatil 2,4 milióna dolárov na zabezpečenie Neymarových služieb na dva roky. Pred podpísaním zmluvy s Barcelonou ho ''[[France Football]]'' zaradil na 13. miesto v zozname najbohatších hráčov na svete za rok 2012 s celkovým ziskom 18,8 milióna dolárov za predchádzajúcich 12 mesiacov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi tops rich list from Beckham and Cristiano Ronaldo {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/12/spain/2012/03/19/2978603/messi-tops-football-rich-list-ahead-of-beckham-and-cristiano|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-08-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top 20 highest-paid football players 2012 - China.org.cn|url=http://www.china.org.cn/top10/2012-04/16/content_25155637_8.htm|vydavateľ=www.china.org.cn|dátum prístupu=2020-08-26}}</ref> Podpísal aj ďalšie sponzorstvá zo spoločnosťami [[Volkswagen]], Tenys Pé Baruel, Lupo, [[Ambev]], [[Claro (spoločnosť)|Claro]], [[Unilever]] a [[Banco Santander|Santander]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The world’s 17th most marketable athlete - Neymar|url=https://www.sportspromedia.com/analysis/the_worlds_17th_most_marketable_athlete_-_neymar|vydavateľ=www.sportspromedia.com|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20210228232948/https://www.sportspromedia.com/analysis/the_worlds_17th_most_marketable_athlete_-_neymar|dátum archivácie=2021-02-28}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Com Claro, Neymar fecha nono contrato publicitário|url=http://www.lancenet.com.br/santos/Claro-Neymar-fecha-contrato-publicitario_0_601739889.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-12-05|dátum prístupu=2020-08-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20111205034418/http://www.lancenet.com.br/santos/Claro-Neymar-fecha-contrato-publicitario_0_601739889.html|dátum archivácie=2011-12-05}}</ref> V roku 2018 ho ''France Football'' zaradil ako tretieho najlepšie plateného futbalistu na svete, so zárobkom 81,5 milióna € za kalendárny rok v kombinovanom príjme z platov, bonusov a doložiek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi devance largement Cristiano Ronaldo au classement des joueurs les mieux payés au monde|url=https://www.francefootball.fr/news/Lionel-messi-devance-largement-cristiano-ronaldo-au-classement-des-joueurs-les-mieux-payes-au-monde/895372|vydavateľ=France Football|dátum prístupu=2020-08-26}}</ref> V roku 2019 ho ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' zaradil ako tretieho najlepšie plateného športovca na svete (po Messim a Cristianovi Ronaldovi) so ziskom 105 miliónov dolárov za kalendárny rok. 8. mája 2013 bol časopisom ''[[SportsPro]]'' hodnotený ako najpredávanejší športovec na svete pred Lionelom Messim (2.) a Cristianom Ronaldom (8.).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SportsPro Magazine 25th August 2020 #1|url=https://www.sportspromedia.com/most_marketable/neymar|vydavateľ=www.sportspromedia.com|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en}}</ref> V ten istý mesiac spustil výrobu futbalových kopačiek [[Nike Hypervenom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Style|url=https://www.t3.com/style|vydavateľ=T3|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en}}</ref> V novembri 2012 reklamná agentúra Loducca vytvorila vlastné osobné logo pre Neymara, v ktorom sú N, J a R (Neymar Junior) s N štylizované tak, aby zodpovedali dresu Neymara s číslom 11.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football Boots|url=http://www.footballboots.co.uk/8033-njr-the-new-brand-for-neymar.html|dátum prístupu=2020-08-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20130209190426/http://www.footballboots.co.uk/8033-njr-the-new-brand-for-neymar.html|dátum archivácie=2013-02-09}}</ref> === Média === [[Súbor:Neymar visiting Red Bull Arena (cropped).jpg|náhľad|226x226bod|Neymar v [[Red Bull Arena (New Jersey)|Red Bull Arena]] v [[Harrison (New Jersey)|Harrisone, New Jersey]] počas zápasu medzi [[New York Red Bulls]] a [[LA Galaxy]].]] Neymar bol uvedený na predných stranách videohier ''[[Pro Evolution Soccer 2012]]'' a ''[[Pro Evolution Soccer 2013]]'' v severoamerickej verzii potom, čo spoločnosť [[Konami]] Digital Entertainment oznámila, že sa pripojila k Pro Evolution Soccer.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PES 2012 cover adds Neymar in North America {{!}} PC News at New Game Network|url=https://www.newgamenetwork.com/news/3284/pes-2012-cover-adds-neymar-in-north-america/|vydavateľ=www.newgamenetwork.com|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en}}</ref> Neymar sa pripojil ku Cristianovi Ronaldovi ako hlavný športovec na obale.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Only Pro Evolutions|url=http://www.onlyproevolutions.com/2011/09/neymar-joins-ronaldo-on-pes-2012-cover.html|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20131207211724/http://www.onlyproevolutions.com/2011/09/neymar-joins-ronaldo-on-pes-2012-cover.html|dátum archivácie=2013-12-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sports News {{!}} Headlines, Rumours & Opinion|url=https://www.givemesport.com/|vydavateľ=GiveMeSport|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en-GB}}</ref> Neymar je tiež súčasťou [[FIFA (séria videohier)|série ''FIFA'']] od [[EA Sports]]: trailer k [[FIFA 18|''FIFA 18'']] ho ukázal vo svojom domácom drese PSG.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VIDEO: How to Sign Neymar on FIFA 18 and the Earliest PSG Are Willing to Negotiate|url=https://www.si.com/soccer/2017/09/25/video-how-sign-neymar-fifa-18-and-earliest-psg-are-willing-negotiate|vydavateľ=Sports Illustrated|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en-us|meno=90|priezvisko=Min}}</ref> Objavil sa po boku Cristiana Ronalda na obaloch Champions and Ultimate Edition vo videohre ''[[FIFA 19]]'' - v hre sa tiež nachádza Neymarová oslava „Hang Loose“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA 19 to include Champions League, new commentators – full details, direct from the development team|url=https://www.fourfourtwo.com/features/fifa-19-include-champions-league-new-commentators-full-details-direct-development-team|vydavateľ=fourfourtwo.com|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en|meno=09|priezvisko=June 2018}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=talkSPORT|url=https://talksport.com/football/418292/fifa-19-new-celebrations-cristiano-ronaldo-paul-pogba-neymar/|dátum vydania=2018-09-03|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en-US|priezvisko=161385360554578}}</ref> Neymar sa objavil na obálke časopisu ''[[Time (týždenník)|Time]]'' vo februári 2013, kde sa dostal ako prvý brazílsky športovec. Toto vydanie obsahovalo článok od [[Bobby Ghosh|Bobbyho Ghosha]] s názvom „Ďalší Pelé“ a s podtitulom „Ako kariéra brazílskej futbalovej hviezdy Neymara vysvetľuje ekonomiku svojej krajiny“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terra - Notícias, esportes, coberturas ao vivo, diversão e estilo de vida|url=https://www.terra.com.br/|vydavateľ=Terra|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=pt-BR}}</ref> V apríli 2013 vydal brazílsky karikaturista [[Mauricio de Sousa]] komiks ''Turma da Mônica'' (Monikin Gang) s hlavnou postavou mladšej verzie Neymara (nazývanej Neymar Jr.).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VIDEO: Brazlil's Neymar becomes comic book character - Story - 3 Sport - 3 News|url=http://www.3news.co.nz/VIDEO-Brazlils-Neymar-becomes-comic-book-character/tabid/415/articleID/294882/Default.aspx|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2013-12-06|dátum prístupu=2020-08-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20131206142058/http://www.3news.co.nz/VIDEO-Brazlils-Neymar-becomes-comic-book-character/tabid/415/articleID/294882/Default.aspx|dátum archivácie=2013-12-06}}</ref> V máji 2013 ho vymenoval časopis SportsPro už druhý rok po sebe za najpredávanejšieho športovca na svete. Medzi ostatnými športovcami sa umiestnil na prvom mieste pred [[Lionel Messi|Lionelom Messim]], [[Rory McIlroy|Rorym McIlroyom]], [[Usain Bolt|Usainom Boltom]] a Cristianom Ronaldom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SportsPro Magazine 25th August 2020 #1|url=https://www.sportspromedia.com/most_marketable/neymar|vydavateľ=www.sportspromedia.com|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en}}</ref> Zoznam meria peňažnú hodnotu, vek, silu na domácich trhoch, charizmu a ich trhový potenciál v nasledujúcich troch rokoch. V marci 2015 bol na štvrtom mieste na sociálnych sieťach na svete medzi športovcami, za Cristianom Ronaldom, Lionelom Messim a Davidom Beckhamom s 52 miliónmi fanúšikov na Facebooku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo overtakes Shakira as Facebook's most 'liked' person|url=http://en-maktoob.news.yahoo.com/cristiano-ronaldo-overtakes-shakira-as-facebook-s-most--liked-person-085815659-soccer.html|vydavateľ=en-maktoob.news.yahoo.com|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar Jr.|url=https://www.facebook.com/neymarjr/|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=sk}}</ref> Má [[Zoznam najsledovanejších Instagramových účtov|vyše 140 miliónov sledovateľov na Instagrame]], čím je na treťom mieste medzi športovcami (po Cristianovi Ronaldo a Messim) a nachádza sa aj v najlepšej desiatke.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top 100 Instagram Business Accounts sorted by Followers - Socialblade Instagram Stats {{!}} Instagram Statistics|url=https://socialblade.com/instagram/top/100/followers|vydavateľ=socialblade.com|dátum prístupu=2020-08-26}}</ref> V zozname ESPN s aktívnych športovcov v roku 2016 sa Neymar stal štvrtým najslávnejším športovcom na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Who's the most famous athlete in the world?|url=https://www.espn.com/espn/feature/story/_/id/15685581/espn-world-fame-100|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-08-26}}</ref> Pri príležitosti [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstiev sveta]], ktoré sa hrali v Brazílii, sa v júni 2014 objavil so supermodelkou [[Gisele Bündchenová|Gisele Bündchen]] na titulnej strane brazílskeho časopisu ''[[Vogue]]''. V novembri 2014 sa Neymar objavil v kampani FIFA „11 proti [[Choroba vyvolaná vírusom Ebola|Ebole]]“ s výberom najlepších futbalových hráčov z celého sveta vrátane Cristiana Ronalda, [[Gareth Bale|Garetha Balea]], [[Xavi|Xaviho]] a [[Didier Drogba|Didiera Drogbu]]. V rámci sloganu „Spoločne môžeme poraziť Ebolu“ sa kampaň FIFA uskutočnila v spolupráci s [[Konfederácia afrického futbalu|Konfederáciou afrického futbalu]] a zdravotníckych odborníkov, pričom hráči zdieľali jedenásť správ na zvýšenie informovanosti o tejto chorobe a spôsobov, ako proti nej bojovať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=News - FC Barcelona Official website|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en}}</ref> V roku 2017 bol v magazíne ''[[Time (týždenník)|Time]]'' zvolený do zoznamu [[Time 100|100 najvplyvnejších ľudí na svete]]. V roku 2019 ho ESPN opäť zaradil ako štvrtého najslávnejšieho športovca na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2019 World Fame 100: Who are the biggest names in sports?|url=http://www.espn.com/espn/feature/story/_/id/26113613/espn-world-fame-100-2019|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-08-26}}</ref> === Hudba === Neymar sa stal ikonou pri propagácii brazílskej modernej populárnej hudby, najmä [[Música sertaneja]]. Video, v ktorom Neymar tancuje v šatni Santosu, kde tancuje pred spoluhráčmi, ktorí ho nahrávajú, pri pesničke „[[Ai Se Eu Te Pego|Ai se eu te pego!]]“ od [[Michel Teló|Michela Teló]] sa stalo vírálom. === Televízia a filmy === V akčnom filme ''XXX: Return of Xander Cage'' z roku 2017 si zahral samého seba. {| class="wikitable" !Rok !Názov !Rola !Typ |- |2012 |''(fdp)'' |Encanador |TV seriál (TV) |- |2017 |''Os Parças'' |Sám seba |Celovečerný film (CF) |- |2017 |''XXX: Return of Xander Cage'' |Sám seba |CF |- |2019 |[[Papierový dom]] |Monje Joao |TV |} == Kariérne štatistiky == === Klubové === ''K zápasu hranom 10. februára 2021 proti [[SM Caen|Caen]] v [[Coupe de France]].'' {| class="wikitable" style="font-size:100%; text-align: center;" ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár^A ! colspan="2" |Štátna liga^B ! colspan="2" |Kontinentálne ! colspan="2" |Iné ! colspan="2" |Celkovo |- !Divízia !Záp. !Góly !Záp. !Góly !Záp. !Góly !Záp. !Góly !Záp. !Góly !Záp. !Góly |- | rowspan="6" |[[Santos FC|Santos]] |[[2009 Santos FC sezóna|2009]] | rowspan="5" |[[Campeonato Brasileiro Série A|Série A]] |33 |10 |3 |1 |12 |3 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |48 |14 |- |[[2010 Santos FC sezóna|2010]] |31 |17 |8 |11 |19 |14 |2^C |0 | colspan="2" |— |60 |42 |- |[[2011 Santos FC sezóna|2011]] |21 |13 | colspan="2" |— |11 |4 |13^D |6 |2^E |1 |47 |24 |- |[[2012 Santos FC sezóna|2012]] |17 |14 | colspan="2" |— |16 |20 |12^D |8 |2^F |1 |47 |43 |- |[[2013 Santos FC sezóna|2013]] |1 |0 |4 |1 |18 |12 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |23 |13 |- ! colspan="2" |Celkovo !103 !54 !15 !13 !75 !53 !27 !14 !4 !2 !225 !136 |- | rowspan="5" |[[FC Barcelona|Barcelona]] |[[2013–14 FC Barcelona sezóna|2013/2014]] | rowspan="4" |[[La Liga]] |26 |9 |3 |1 | colspan="2" |— |10^G |4 |2^H |1 |41 |15 |- |[[2014–15 FC Barcelona sezóna|2014/2015]] |33 |22 |6 |7 | colspan="2" |— |12^G |10 | colspan="2" |— |51 |39 |- |[[2015–16 FC Barcelona sezóna|2015/2016]] |34 |24 |5 |4 | colspan="2" |— |9^G |3 |1 |0 |49 |31 |- |[[2016–17 FC Barcelona sezóna|2016/2017]] |30 |13 |6 |3 | colspan="2" |— |9^G |4 |0 |0 |45 |20 |- ! colspan="2" |Celkovo !123 !68 !20 !15 ! colspan="2" |— !40 !21 !3 !1 !186 !105 |- | rowspan="5" |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |[[2017–18 Paris Saint-Germain FC sezóna|2017/2018]] | rowspan="4" |[[Ligue 1]] |20 |19 |1 |2 | colspan="2" |— |7^G |6 |2^I |1 |30 |28 |- |[[2018–19 Paris Saint-Germain FC sezóna|2018/2019]] |17 |15 |3 |2 | colspan="2" |— |6^G |5 |2^J |1 |28 |23 |- |[[2019–20 Paris Saint-Germain FC sezóna|2019/2020]] |15 |13 |2 |2 | colspan="2" |— |7^G |3 |3^I |1 |27 |19 |- |[[2020–21 Paris Saint-Germain FC sezóna|2020/2021]] |11 |6 |1 |0 | colspan="2" |— |5^G |6 |1<small>^K</small> |1 |18 |13 |- ! colspan="2" |Celkovo !63 !53 !7 !6 ! colspan="2" |— !25 !20 !8 !4 !103 !83 |- ! colspan="3" |Celkovo v kariére !288 !175 !42 !34 !75 !53 !91 !56 !15 !7 !514 !324 |} <small>A - Zahrňuje [[Copa do Brasil]], [[Copa del Rey]], [[Coupe de France]]</small> <small>B - Zahrňuje [[Campeonato Paulista]]</small> <small>C - Zápas(y) v [[Copa Sudamericana]]</small> <small>D - Zápas(y) v [[Copa Libertadores]]</small> <small>E - Zápas(y) na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]</small> <small>F - Zápas(y) v [[Recopa Sudamericana]]</small> <small>G - Zápas(y) v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]]</small> <small>H - Zápas(y) v [[Supercopa de España]]</small> <small>I - Zápas(y) v [[Coupe de la Ligue]]</small> <small>J - Jeden zápas a jeden gól v [[Coupe de la Ligue]], jeden zápas v [[Trophée des Champions]]</small> <small>K - Zápas v [[Trophée des Champions]]</small> === Reprezentačné === {{Pozri aj|Zoznam reprezentačných gólov Neymara}} ''K zápasu hranom 14. októbra 2020 proti [[Peruánske národné futbalové mužstvo|Peru]] v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvá sveta 2022]].'' {| class="wikitable" style="text-align: center" ! rowspan="2" |Tím ! rowspan="2" |Rok ! colspan="2" |Súťažné ! colspan="2" |Priateľské ! colspan="2" |Celkovo |- !Záp. !Góly !Záp. !Góly !Záp. !Góly |- | rowspan="11" |[[Brazílske národné futbalové mužstvo|'''Brazília''']] |2010 |0 |0 |2 |1 |2 |1 |- |2011 |4^A |2 |9 |5 |13 |7 |- |2012 |0 |0 |12 |9 |12 |9 |- |2013 |5^B |4 |14 |6 |19 |10 |- |2014 |5^C |4 |9 |11 |14 |15 |- |2015 |4^D |1 |5 |3 |9 |4 |- |2016 |6^E |4 |0 |0 |6 |4 |- |2017 |6^E |2 |2 |1 |8 |3 |- |2018 |5^C |2 |8 |5 |13 |7 |- |2019 |0 |0 |5 |1 |5 |1 |- |2020 |2^E |3 |0 |0 |2 |3 |- ! colspan="2" |Celkovo !37 !22 !66 !42 !103 !64 |} <small>A - Zápasy na [[Copa América]]</small> <small>B - Zápasy v [[Pohár konfederácií FIFA|Pohári konfederácií FIFA]]</small> <small>C - Zápasy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]]</small> <small>D - Dva zápasy a jeden gól na [[Copa América 2015|Copa América]], dva zápasy v kvalifikácií Majstrovstiev sveta</small> <small>E - Zápasy v kvalifikácií Majstrovstiev sveta</small> == Úspechy == === Klubové === ==== Santos ==== * [[Campeonato Paulista]]: [[Campeonato Paulista 2010|2010]], [[Campeonato Paulista 2011|2011]], [[Campeonato Paulista 2012|2012]] *[[Copa do Brasil]]: [[Copa do Brasil 2010|2010]] * [[Copa Libertadores]]: [[Copa Libertadores 2011|2011]] * [[Recopa Sudamericana]]: [[Recopa Sudamericana 2012|2012]] ==== Barcelona ==== * [[La Liga]]: [[La Liga 2014/2015|2014/2015]], [[La Liga 2015/2016|2015/2016]] * [[Copa del Rey]]: [[Copa del Rey 2014/2015|2014/2015]], [[Copa del Rey 2015/2016|2015/2016]], [[Copa del Rey 2016/2017|2016/2017]] * [[Supercopa de España]]: [[Supercopa de España 2013|2013]] * [[Liga majstrov UEFA]]: [[Liga majstrov UEFA 2014/2015|2014/2015]] * [[Majstrovstvá klubov FIFA]]: [[Majstrovstvá klubov FIFA 2015|2015]] ==== Paris Saint-Germain ==== * [[Ligue 1]]: [[Ligue 1 2017/2018|2017/2018]], [[Ligue 1 2018/2019|2018/2019]], [[Ligue 1 2019/2020|2019/2020]] * [[Coupe de France]]: [[Coupe de France 2017/2018|2017/2018]], [[Coupe de France 2019/2020|2019/2020]] *[[Coupe de la Ligue]]: [[Coupe de la Ligue 2017/2018|2017/2018]], [[Coupe de la Ligue 2019/2020|2019/2020]] * [[Trophée des Champions]]: [[Trophée des Champions 2018|2018]] * [[Liga majstrov UEFA]] - druhé miesto: [[Liga majstrov UEFA 2019/2020|2019/2020]] === Reprezentačné === '''Mládežnícke úrovne Brazílie''' * [[Majstrovstvá Južnej Ameriky vo futbale hráčov do 20 rokov|Majstrovstvá Južnej Ameriky do 20 rokov]]: [[Majstrovstvá Južnej Ameriky vo futbale hráčov do 20 rokov 2011|2011]] * [[Olympijské hry (moderné)|Olympijské hry]]: ** Zlatá medaila: [[Futbal na Letných olympijských hrách 2016 – muži|2016]] ** Strieborná medaila: [[Futbal na Letných olympijských hrách 2012 – muži|2012]] '''Brazília''' * [[Pohár konfederácií FIFA]]: [[Pohár konfederácií FIFA 2013|2013]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam najdrahších futbalových prestupov]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.neymaroficial.com/pt Oficiálna stránka Neymara] * [https://en.psg.fr/teams/first-team/squad/neymar-jr Neymar na oficiálnej stránke PSG] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200708045521/https://en.psg.fr/teams/first-team/squad/neymar-jr |date=2020-07-08 }} * [https://www.transfermarkt.com/neymar/profil/spieler/68290 Neymar na stránke Transfermarkt] * [https://int.soccerway.com/players/neymar/102697/ Neymar na stránke Soccerway] == Zdroj == {{Preklad|en|Neymar|902474775}} {{Futbalisti PSG}} {{Puskas Award}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Brazílski futbalisti]] [[Kategória:Brazílski olympijskí víťazi]] [[Kategória:Futbalisti na Letných olympijských hrách 2016]] [[Kategória:Hráči Paris Saint-Germain FC]] [[Kategória:Hráči Santos Futebol Clube]] [[Kategória:Hráči FC Barcelona]] [[Kategória:Hráči Ligue 1]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] dxxm4qqaqtlkad58q57vrbk50ybei45 0 392285 8382382 8267209 2026-10-10T12:25:32Z Kontributor 2K 239199 8382382 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Bagneux-la-Fosse | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason ville fr Bagneux-la-Fosse (Aube).svg | vlajka = | obrázok = | popis obrázka = | obyvateľov = 177 | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Champagne-Ardenne]] | departement = [[Aube (departement)|Aube]] | rieka = | starosta = | lat_deg = 47 | lat_min = 59 | lat_sec = 33 | lat_SJ = S | lon_deg = 4 | lon_min = 17 | lon_sec = 52 | lon_VZ = V | rozloha = 22.93 | najvyšší bod = 320 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 199 | najnižší bod názov= | PSČ = 10340 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 10025 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Bagneux-la-Fosse''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Aube (departement)|Aube]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Champagne-Ardenne]]. == Poloha == Bagneux-la-Fosse má rozlohu {{km2|22.93}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|320}} a najnižší bod {{mnm|199 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Bagneux-la-Fosse má 177 obyvateľov (2009)<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=10025 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Graf vývoja obyvateľstva: {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee=10025}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Aube]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Aube]] 6ma8z8pi39f7w8dyu6pozxeipq5ytnu 0 400004 8382714 8282825 2026-10-11T10:06:39Z Kontributor 2K 239199 8382714 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Flavigny | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason ville fr Flavigny (Cher).svg | vlajka = | obrázok = | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = Centre-Val de Loire | departement = [[Cher (departement)|Cher]] | obvod = [[Saint-Amand-Montrond (obvod)|Saint-Amand-Montrond]] | kantón = [[Nérondes (kantón)|Nérondes]] | rieka = | starosta = | lat_deg = 46 | lat_min = 58 | lat_sec = 3 | lat_SJ = S | lon_deg = 2 | lon_min = 48 | lon_sec = 4 | lon_VZ = V | rozloha = 13.06 | najvyšší bod = 245 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 174 | najnižší bod názov= | PSČ = 18350 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 18095 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Flavigny''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Cher (departement)|Cher]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Centre-Val de Loire]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|13.06}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|245}} a najnižší bod {{mnm|174 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|18095}} ({{OBD|FR|18095}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=18095 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 18095}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Cher]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Cher]] brbwz19czu902n4vgtzfemsijuausvm 0 400493 8382644 6398252 2026-10-11T07:24:45Z Luppus 39967 wikilinka 8382644 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Guérin-amouretomphale.jpg|náhľad|''Éós (lat. Aurora) a Kefalos'', autor:[[Pierre-Narcisse Guérin]] (1774–1833)]] '''Kefalos''' ([[starogréčtina|starogr.]] <span lang="grc" xml:lang="grc" class="polytonic" style="font-family:'Palatino Linotype'">Κέφαλος – Kefalos</span>, {{v jazyku|lat|''cephalus''}}) je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] syn boha [[Hermes (boh)|Herma]] (alebo [[Déión (syn Aiola)|Déióna]]) a jeho milenky [[Hersé (dcéra Kekropa)|Hersy]], dcéry aténskeho kráľa [[Kekrops I.|Kekropa]]. Kefalos bol pohľadný muž a vzal si za manželku [[Prokris (dcéra Erechthea)|Prokris]], dcéru aténskeho kráľa [[Erechtheus|Erechthea]]. Milovali sa, manželstvo bolo šťastné, ale dlho nevydržalo. Do krásneho Kefala sa zamilovala bohyňa ranných zôr [[Éós]] a uniesla ho vraj až na samý koniec sveta. Napriek všetkým zvodom a sľubom Kefalos stále spomínal na svoju ženu, bohyňu odmietal a prosil ju, aby ho prepustila. Tá mu skutočne nakoniec dala slobodu. Zároveň ale Kefala naviedla, aby si vyskúšal, či aj vernosť jeho ženy je taká pevná ako jeho. Bola to však jej pomsta, lebo poznala povahu žien. Potom bohyňa Éós zmenila jeho podobu a on sa ako cudzinec vrátil do rodnej krajiny. Spočiatku Prokris všetky jeho návrhy odmietala a odmietla ho aj potom, keď jej povedal, že jej manžel už zomrel, odpovedala mu že mu zostane aj tak verná až do smrti. Potom však keď vytiahol drahé šperky, neodolala a bola by sa mu už oddala. Ale v tej chvíli Éós vrátila Kefalovi jeho pôvodnú podobu a Prokris keď videla, že chcela podviesť vlastného milovaného manžela, zahanbila sa a utiekla do hôr. Prokris sa v horách pripojila k družine bohyne lovu [[Artemis (bohyňa)|Artemis]]. Dostala od nej vzácne dary: kopije, ktoré nikdy neminuli svoj cieľ a navyše sa vždy vrátili do rúk lovca, ktorý ich hodil. Od Artemidy dostala tiež poľovného psa menom [[Lailaps]], ktorému žiadna zver neunikla. Tieto dva vzácne dary dala Prokris neskôr Kefalovi, keď sa opäť uzmierili. Ich nové šťastie ale zase nevydržalo dlho. Prokride nejaký pastier doniesol správu, že Kefalos v lese volá na akúsi [[Nefelé|Nefelu]]. Nepochopila, že Nefelé je meno bohyne oblakov a Kefalos ju volal preto, aby sa na oblohe objavil aspoň obláčik a v jeho tieni si mohol trochu odpočinúť. Žiarlivá Prokris sa preto hneď ráno vybrala do lesa a z úkrytu sledovala manžela a keď naozaj počula volanie na Nefelu, ticho zavzlykala. Kefalos v domnení, že je v kríku zviera, vrhol tam svoju kopiju. Kúzelná kopija svoj cieľ neminula a Prokris smrteľne zranila. V posledných chvíľach života Kefalos svojej láske všetko vysvetlil a ona zomrela v jeho náručí s úsmevom na perách. Ako každý kto zabil, musel potom Kefalos odísť z rodného mesta. Uchýlil sa do [[Téby (Bojócia)|Téb]], kde oslobodil mesto od divokej teuméskej líšky, ktorej musel byť každý mesiac obetovaný malý chlapec. Neskôr vytiahol do vojny s kráľom [[Amfitryón]]om a keď zvíťazili, dostal od neho ostrov na západnom pobreží [[Peloponéz (polostrov)|Peloponézu]], ktorý pomenoval po sebe [[Kefalonia]]. [[Súbor:Eos Kephalos MNA Inv11158.jpg|náhľad|200px|''Éós unáša Kefala'', [[červenofigúrová keramika|červenofigúrový]] [[lékythos]], cca. 470-460 pred Kr.]] ==Odraz v umení== *Kefalov a Prokridin príbeh bol v [[starovek|antike]] veľmi rozšírený, čo dokazuje viacero vázových malieb väčšinou z piateho storočia pred Kr. *[[Gréci]] tento krásny príbeh príliš umelecky nespracovali. Poznáme ho dnes hlavne z jej rímskej verzie, z [[Publius Ovidius Naso|Ovidiových]] ''Premien''. * ''Kefalos a Prokris'' ich najznámejšie súsošie (asi z 3. - 2. stor. pred Kr., je dnes vo Vatikánskom múzeu) * ''Kefalos a Éós'' je obraz Nicolasa Poussina (asi z roku 1636, v Národnej galérii v Londýne) == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Cephalus}} == Zdroje == * {{Citácia knihy| priezvisko = Zamarovský| meno = Vojtech| odkaz na autora = Vojtech Zamarovský| titul = Bohovia a hrdinovia antických bájí| vydavateľ = Perfekt| rok = 2007| isbn = 80-8046-203-8| jazyk = slovenský jazyk}} * {{Preklad|cs|Kefalos|7449392}} [[Kategória:Postavy gréckej mytológie]] ov5ad3a3lrs9ht12e0hlrkhtzezwcn5 0 405339 8382717 8268021 2026-10-11T10:12:28Z Kontributor 2K 239199 8382717 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Bax | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason ville fr Bax (Haute-Garonne).svg | vlajka = | obrázok = Mairie de Bax.JPG | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Midi-Pyrénées]] | departement = [[Haute-Garonne]] | obvod = Muret | kantón = Rieux-Volvestre | rieka = | starosta = | lat_deg = 43 | lat_min = 13 | lat_sec = 35 | lat_SJ = S | lon_deg = 1 | lon_min = 17 | lon_sec = 18 | lon_VZ = V | rozloha = 5.99 | najvyšší bod = 371 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 243 | najnižší bod názov= | PSČ = 31310 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 31047 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Bax''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Haute-Garonne]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Midi-Pyrénées]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|5.99}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|371}} a najnižší bod {{mnm|243 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|31047}} ({{OBD|FR|31047}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=31047 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 31047}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Haute-Garonne]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Haute-Garonne]] pyzco2zub3jjjcjdz47vnhu9ur0ce8d 0 406686 8382721 8327090 2026-10-11T10:18:57Z Kontributor 2K 239199 8382721 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Puynormand | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason ville fr Puynormand (Gironde).svg | vlajka = | obrázok = | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Akvitánsko]] | departement = [[Gironde (departement)|Gironde]] | obvod = Libourne | kantón = Lussac | rieka = | starosta = | lat_deg = 44 | lat_min = 58 | lat_sec = 57 | lat_SJ = S | lon_deg = 0 | lon_min = 0 | lon_sec = 2 | lon_VZ = Z | rozloha = 7.64 | najvyšší bod = 117 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 32 | najnižší bod názov= | PSČ = 33660 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 33347 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Puynormand''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Gironde (departement)|Gironde]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Akvitánsko]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|7.64}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|117}} a najnižší bod {{mnm|32 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|33347}} ({{OBD|FR|33347}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=33347 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 33347}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Gironde]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Gironde]] cmoa532hozcqh5p5a5onvv6uzrlxvin 0 414020 8382653 8305231 2026-10-11T08:10:30Z Kontributor 2K 239199 8382653 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Maisoncelles-du-Maine | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason ville fr Maisoncelles-du-Maine (Mayenne).svg | vlajka = | obrázok = | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Pays-de-la-Loire]] | departement = [[Mayenne (departement)|Mayenne]] | obvod = Laval | kantón = Meslay-du-Maine | rieka = | starosta = | lat_deg = 47 | lat_min = 57 | lat_sec = 54 | lat_SJ = S | lon_deg = 0 | lon_min = 39 | lon_sec = 5 | lon_VZ = Z | rozloha = 15.83 | najvyšší bod = 112 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 38 | najnižší bod názov= | PSČ = 53170 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 53143 | commons = | web = http://www.maisoncellesdumaine.mairie53.fr }} '''Maisoncelles-du-Maine''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Mayenne (departement)|Mayenne]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Pays-de-la-Loire]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|15.83}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|112}} a najnižší bod {{mnm|38 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|53143}} ({{OBD|FR|53143}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=53143 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 53143}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Mayenne]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Mayenne]] 2cppov2yffx6eun0ch5qe9g2bh6krrn 0 419677 8382746 8312545 2026-10-11T11:57:37Z Kontributor 2K 239199 8382746 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Neuville-sous-Montreuil | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason ville fr Neuville-sous-Montreuil (Pas-de-Calais).svg | vlajka = | obrázok = | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Nord-Pas-de-Calais]] | departement = [[Pas-de-Calais]] | obvod = Montreuil | kantón = Montreuil | rieka = | starosta = | lat_deg = 50 | lat_min = 28 | lat_sec = 30 | lat_SJ = S | lon_deg = 1 | lon_min = 46 | lon_sec = 32 | lon_VZ = V | rozloha = 8.82 | najvyšší bod = 100 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 2 | najnižší bod názov= | PSČ = 62170 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 62610 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Neuville-sous-Montreuil''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Pas-de-Calais]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Nord-Pas-de-Calais]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|8.82}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|100}} a najnižší bod {{mnm|2 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|62610}} ({{OBD|FR|62610}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=62610 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 62610}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Pas-de-Calais]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Pas-de-Calais]] nh64vh14hd491qk0fsurxb3efvt9x9o 0 423003 8382384 8273520 2026-10-10T12:31:03Z Kontributor 2K 239199 8382384 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Cemboing | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason ville fr Cemboing (Haute-Saône).svg | vlajka = | obrázok = | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Franche-Comté]] | departement = [[Haute-Saône]] | obvod = [[Vesoul (obvod)|Vesoul]] | kantón = [[Jussey (kantón)|Jussey]] | rieka = | starosta = | lat_deg = 47 | lat_min = 50 | lat_sec = 31 | lat_SJ = S | lon_deg = 5 | lon_min = 51 | lon_sec = 22 | lon_VZ = V | rozloha = 10.51 | najvyšší bod = 312 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 217 | najnižší bod názov= | PSČ = 70500 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 70112 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Cemboing''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Haute-Saône]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Franche-Comté]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|10.51}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|312}} a najnižší bod {{mnm|217 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|70112}} ({{OBD|FR|70112}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=70112 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 70112}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Haute-Saône]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Haute-Saône]] ggcbjmti5s4u3kawi6yi6g9y6pz87xg 0 423054 8382742 8275134 2026-10-11T11:38:49Z Kontributor 2K 239199 8382742 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Contréglise | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason ville fr Contréglise (Haute-Saône).svg | vlajka = | obrázok = | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Franche-Comté]] | departement = [[Haute-Saône]] | obvod = [[Vesoul (obvod)|Vesoul]] | kantón = [[Amance (kantón)|Amance]] | rieka = | starosta = | lat_deg = 47 | lat_min = 49 | lat_sec = 34 | lat_SJ = S | lon_deg = 6 | lon_min = 2 | lon_sec = 13 | lon_VZ = V | rozloha = 9.61 | najvyšší bod = 348 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 223 | najnižší bod názov= | PSČ = 70160 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 70170 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Contréglise''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Haute-Saône]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Franche-Comté]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|9.61}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|348}} a najnižší bod {{mnm|223 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|70170}} ({{OBD|FR|70170}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=70170 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 70170}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Haute-Saône]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Haute-Saône]] fin8ehjhahe9qox1a615pqj04utho4i 0 425667 8382743 8334472 2026-10-11T11:44:51Z Kontributor 2K 239199 8382743 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Saint-Pierre-des-Jonquières | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason ville fr Saint-Pierre-des-Jonquières (Seine-Maritime).svg | vlajka = | obrázok = Saint-Pierre-des-Jonquières (mare) 1.jpg | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Horná Normandia]] | departement = [[Seine-Maritime]] | obvod = [[Dieppe (obvod)|Dieppe]] | kantón = [[Londinières (kantón)|Londinières]] | rieka = | starosta = | lat_deg = 49 | lat_min = 51 | lat_sec = 5 | lat_SJ = S | lon_deg = 1 | lon_min = 27 | lon_sec = 8 | lon_VZ = V | rozloha = 8.31 | najvyšší bod = 212 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 108 | najnižší bod názov= | PSČ = 76660 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 76635 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Saint-Pierre-des-Jonquières''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Seine-Maritime]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Horná Normandia]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|8.31}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|212}} a najnižší bod {{mnm|108 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|76635}} ({{OBD|FR|76635}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=76635 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 76635}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Seine-Maritime]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Seine-Maritime]] 5uyjq060amx5u04hr54l460lit9h13j 0 426331 8382744 8326149 2026-10-11T11:51:16Z Kontributor 2K 239199 8382744 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Prémont | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason ville fr Prémont (Aisne).svg | vlajka = | obrázok = | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Pikardia]] | departement = [[Aisne (departement)|Aisne]] | obvod = Saint-Quentin | kantón = Bohain-en-Vermandois | rieka = | starosta = | lat_deg = 50 | lat_min = 0 | lat_sec = 47 | lat_SJ = S | lon_deg = 3 | lon_min = 23 | lon_sec = 38 | lon_VZ = V | rozloha = 12.21 | najvyšší bod = 165 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 112 | najnižší bod názov= | PSČ = 02110 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 02618 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Prémont''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Aisne (departement)|Aisne]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Pikardia]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|12.21}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|165}} a najnižší bod {{mnm|112 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|02618}} ({{OBD|FR|02618}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=02618 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 02618}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Aisne]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Aisne]] b8bp5eof0b9wxl0fcdrql9m54hsnypw 0 432735 8382697 8255373 2026-10-11T09:42:06Z Henrich1973 245624 /* Životopis */ 8382697 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Henrich Krejča |Portrét = |Popis = slovenský novinár |Dátum narodenia = {{dnv|1973|8|22}} |Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = |Alma mater = [[Ekonomická univerzita v Bratislave]] |Manželka = Ivana Krejčová (rod. Vansová) |Deti = 2 }} '''Henrich Krejča''' (* [[22. august]] [[1973]]) je bývalý slovenský [[investigatívna žurnalistika|investigatívny novinár]], dokumentarista, šéfredaktor a potom riaditeľ spravodajstva a publicistiky [[TV Markíza|Televízie Markíza]]. V súčasnosti je riaditeľom Nadácie Detského kardiocentra, vysokoškolským lektorom v odbore ekonómia a manažmenť v médiách a majiteľ rodinného vydavateľstva Z našej prírody, s. r. o.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Z našej prírody | url = https://znasejprirody.sk/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Životopis == Vyštudoval [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomickú univerzitu v Bratislave]]. Od roku [[1996]] do roku 2023 pracoval v [[TV Markíza]]. Začinal ako redaktor domáceho a neskôr zahraničného spravodajstva v [[Praha|Prahe]]. Od roku 2005 šéfoval spravodajstvu, neskôr od roku 2007 [[publicistika|publicistike]]. Zároveň moderoval reláciu ''[[Paľba]]'', ktorú aj scenáristicky pripravoval. Od roku 2012 až do roku 2023 pracoval ako riaditeľ spravodajstva a publicistiky v Televízii Markíza. 10 rokov pôsobil ako člen správnej rady Nadácie Markíza. Od roku 2024 rok pôsobil vo funkcii vedúceho Úradu SAV. V roku 2025 založil rodinné vydavateľstvo Z našej prírody, s. r. o., ktoré sa venuje dielu významného československého ilustrátora Jindřicha Krejču, Henrichovho otca, ktorý vytvoril o. i. Veľkú knihu rastlín a Veľkú knihu živočíchov. Knihy vyšli v mnohých jazykových mutáciách a v niekoľkých reedíciách. Autor je zapísaný do svetovej encyklopédie výtvarníkov botanickej literatúry ''Botanical Art and Illustration'' (Hunt Institute Carnegie Mellon University Pittsburgh). Od roku 2026 vedie Nadáciu Detského kardiocentra. Henrich Krejča je od roku 2021 členom poroty Novinárskej ceny Nadácie otvorenej spoločnosti. Je členom organizačného výboru Svetovej výstavy známok Slovphilex 2027.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SLOVPHILEX 2027 – Svetová výstava známok Bratislava | url = https://www.slovphilex2027.sk/ | dátum vydania = 2025-04-23 | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = sk-SK}}</ref>Ako vysokoškolský lektor prednáša predmety „Ekonomika“ a „Manažment v médiách“ na Masarykovej univerzite v Brne a na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave. Okrem svojej [[manažér]]skej činnosti sa venoval dokumentárnej tvorbe a cestovaniu. Zo sedemmesačnej cesty naprieč [[Afrika|Afrikou]] nakrútil osemdielny dokumentárny cyklus ''Slnko a tiene Afriky'', za ktorý získal 2. miesto na festivale Camera Slovakia. Za dokument ''Nežná 1989 – 20 rokov manželstva so slobodou'' získal prémiu Literárneho fondu. V 2014 mu bola opäť udelená rovnaká cena za aktualizovanú verziu k 25. výročiu Nežnej revolúcie. V roku 2019 režijne spracoval ďalší dokumentárny film ''Ján a Martina. Vražda, ktorá zmenila Slovensko'', za ktorý získal od Literárneho fondu Mimoriadnu cenu a nomináciu na Novinársku cenu. Počas svojho života sa zúčastnil na viacerých expedíciách v Afrike a Južnej Amerike, v africkej Keni a Tanzánii dva roky sprevádzal turistov po safari. Henrich Krejča je ženatý a má dve dcéry. == Referencie == <nowiki/>{{DEFAULTSORT:Krejča, Henrich}} [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí televízni redaktori]] [[Kategória:Slovenskí dokumentaristi]] [[Kategória:Investigatívni novinári]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Absolventi Ekonomickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] oy2toiv5mqxxoobc81ig0661a92ta5m 8382701 8382697 2026-10-11T09:43:26Z Henrich1973 245624 /* Životopis */ 8382701 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Henrich Krejča |Portrét = |Popis = slovenský novinár |Dátum narodenia = {{dnv|1973|8|22}} |Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = |Alma mater = [[Ekonomická univerzita v Bratislave]] |Manželka = Ivana Krejčová (rod. Vansová) |Deti = 2 }} '''Henrich Krejča''' (* [[22. august]] [[1973]]) je bývalý slovenský [[investigatívna žurnalistika|investigatívny novinár]], dokumentarista, šéfredaktor a potom riaditeľ spravodajstva a publicistiky [[TV Markíza|Televízie Markíza]]. V súčasnosti je riaditeľom Nadácie Detského kardiocentra, vysokoškolským lektorom v odbore ekonómia a manažment v médiách a majiteľ rodinného vydavateľstva Z našej prírody, s. r. o.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Z našej prírody | url = https://znasejprirody.sk/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Životopis == Vyštudoval [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomickú univerzitu v Bratislave]]. Od roku [[1996]] do roku 2023 pracoval v [[TV Markíza]]. Začinal ako redaktor domáceho a neskôr zahraničného spravodajstva v [[Praha|Prahe]]. Od roku 2005 šéfoval spravodajstvu, neskôr od roku 2007 [[publicistika|publicistike]]. Zároveň moderoval reláciu ''[[Paľba]]'', ktorú aj scenáristicky pripravoval. Od roku 2012 až do roku 2023 pracoval ako riaditeľ spravodajstva a publicistiky v Televízii Markíza. 10 rokov pôsobil ako člen správnej rady Nadácie Markíza. Od roku 2024 rok pôsobil vo funkcii vedúceho Úradu SAV. V roku 2025 založil rodinné vydavateľstvo Z našej prírody, s. r. o., ktoré sa venuje dielu významného československého ilustrátora Jindřicha Krejču, Henrichovho otca, ktorý vytvoril o. i. Veľkú knihu rastlín a Veľkú knihu živočíchov. Knihy vyšli v mnohých jazykových mutáciách a v niekoľkých reedíciách. Autor je zapísaný do svetovej encyklopédie výtvarníkov botanickej literatúry ''Botanical Art and Illustration'' (Hunt Institute Carnegie Mellon University Pittsburgh). Od roku 2026 vedie Nadáciu Detského kardiocentra. Henrich Krejča je od roku 2021 členom poroty Novinárskej ceny Nadácie otvorenej spoločnosti. Je členom organizačného výboru Svetovej výstavy známok Slovphilex 2027.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SLOVPHILEX 2027 – Svetová výstava známok Bratislava | url = https://www.slovphilex2027.sk/ | dátum vydania = 2025-04-23 | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = sk-SK}}</ref>Ako vysokoškolský lektor prednáša predmety „Ekonomika“ a „Manažment v médiách“ na Masarykovej univerzite v Brne a na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave. Okrem svojej [[manažér]]skej činnosti sa venoval dokumentárnej tvorbe a cestovaniu. Zo sedemmesačnej cesty naprieč [[Afrika|Afrikou]] nakrútil osemdielny dokumentárny cyklus ''Slnko a tiene Afriky'', za ktorý získal 2. miesto na festivale Camera Slovakia. Za dokument ''Nežná 1989 – 20 rokov manželstva so slobodou'' získal prémiu Literárneho fondu. V 2014 mu bola opäť udelená rovnaká cena za aktualizovanú verziu k 25. výročiu Nežnej revolúcie. V roku 2019 režijne spracoval ďalší dokumentárny film ''Ján a Martina. Vražda, ktorá zmenila Slovensko'', za ktorý získal od Literárneho fondu Mimoriadnu cenu a nomináciu na Novinársku cenu. Počas svojho života sa zúčastnil na viacerých expedíciách v Afrike a Južnej Amerike, v africkej Keni a Tanzánii dva roky sprevádzal turistov po safari. Henrich Krejča je ženatý a má dve dcéry. == Referencie == <nowiki/>{{DEFAULTSORT:Krejča, Henrich}} [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí televízni redaktori]] [[Kategória:Slovenskí dokumentaristi]] [[Kategória:Investigatívni novinári]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Absolventi Ekonomickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] axh6noee7eag272ugwelcm27rnurcek 0 434458 8382648 8228596 2026-10-11T07:53:14Z Polandball 143 289450 /* Majstrovstvá ČSFR */ 8382648 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox football" style="width:20em;text-align:center" |- ! style="font-size:15px" | Slovenská hokejbalová extraliga mužov |----- align=center |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF" | '''Založená''' |- | style="font-size:12px" | [[1990]] |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF" | '''Zväz''' |- | style="font-size:12px" | [[Slovenská hokejbalová únia]] |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF" | '''Počet tímov''' |- | style="font-size:12px" | 10 |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF" | '''Súčasný víťaz (2024/25)''' |- | style="font-size:12px" | [[HBK Hokejmarket Skalica]] |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF" | '''Najúspešnejší klub''' |- | style="font-size:12px" | [[ŠHBK Ružinov Bratislava|Leaders Ružinov Bratislava]] (14 víťazstiev) |} '''Slovenská hokejbalová extraliga mužov''' je najvyššia [[Slovensko|slovenská]] [[hokejbal]]ová súťaž mužov, ktorá prebieha nepretržite od roku [[1990]]. Organizuje ju [[Slovenská hokejbalová únia]] (SHbÚ). Súťaž sa do roku [[2000]] nazývala ''1. Slovenská národná hokejbalová liga''. V rokoch 2016 až 2018 niesla skrátene označenie HEL, od roku 2018 je to SHbE. Najúspešnejším tímom súťaže je [[ŠHBK Ružinov Bratislava]], ktorý v nej zvíťazil 14-krát. V rokoch 1988{{--}}1990, t. j. 2 sezóny, existovali ''Majstrovstvá Slovenska v hokejbale'', ktoré sa hrali jednorazovým turnajovým systémom. Prvé majstrovstvá vyhral tím [[LG ABhokej Bratislava|LG Doprastav Bratislava]] a druhé [[ŠHBK Ružinov Bratislava|ASA Sibírska Bratislava]]. == Prehľad sezón == {| class=wikitable style="font-size:90%;text-align:center" |- ! style="background:lightblue" | Ročník ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] bronz |- |1989/90 |LG Doprastav Bratislava |ŠK ASA Sibírska |TJ SAV Lamač Bratislava |- bgcolor=#D0E7FF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 1990/91|1990/91]] | | '''[[ŠHBK Ružinov Bratislava|ŠK ASA Sibírska Bratislava]]''' | [[LG Bratislava|LG Doprastav Bratislava]] | [[TJ SAV Lamač Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 1991/92|1991/92]] | '''[[ŠHBK Ružinov Bratislava|ŠK ASA Sibírska Bratislava]]''' | [[LG Bratislava|LG Doprastav Bratislava]] | [[TJ SAV Lamač Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 1992/93|1992/93]] | '''[[LG Bratislava|LG Doprastav Bratislava]]''' | [[ŠHBK Ružinov Bratislava|ŠK ASA Sibírska Bratislava]] | [[ŠK Dayton Dolné Hony]] (Bratislava) |- bgcolor=#F5FAFF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 1993/94|1993/94]] | '''[[ŠHBK Ružinov Bratislava|ŠK ASA Sibírska Bratislava]]''' | [[LG Bratislava|LG Doprastav Bratislava]] | [[ŠK HBC Krasňany Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 1994/95|1994/95]] | '''[[LG Bratislava|LG Doprastav Bratislava]]''' | [[ŠHBK Ružinov Bratislava|ŠK Exposervice Bratislava]] | [[ŠK HBC Krasňany Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 1995/96|1995/96]] | '''[[ŠHBK Ružinov Bratislava|ŠK Exposervice Bratislava]]''' | [[LG Bratislava|LG Doprastav Bratislava]] | [[HBC Žirafa Žilina|HBC 07 Žilina]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 1996/97|1996/97]] | '''[[ŠHBK Ružinov Bratislava|ŠK Exposervice Ružinov Bratislava]]''' | [[LG Bratislava|LG Doprastav Bratislava]] | [[ŠKB Martin|ŠHK MARKO Martin]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 1997/98|1997/98]] | '''[[ŠHBK Ružinov Bratislava|ŠK Exposervice Ružinov Bratislava]]''' | [[LG Bratislava|LG Doprastav Bratislava]] | [[ŠK HBC Krasňany Bratislava]]<br>[[HBC Košice|HBC Fedstroj Košice]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 1998/99|1998/99]] | '''[[ŠHBK Ružinov Bratislava|ŠK Exposervice Ružinov Bratislava]]''' | [[LG Bratislava|LG Doprastav Bratislava]] | [[ŠKB Martin|ŠHK MARKO Martin]]<br />[[HBC Žirafa Žilina|HBC 07 Žilina]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 1999/00|1999/00]] | '''[[LG Bratislava|LG Doprastav Bratislava]]''' | [[ŠHBK Ružinov Bratislava|ŠK Exposervice Ružinov Bratislava]] | [[HBC Žirafa Žilina|HBC 07 Žilina]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 2000/01|2000/01]] | '''[[LG Bratislava|LG Doprastav Bratislava]]''' | [[ŠHBK Ružinov Bratislava|ŠK Exposervice Ružinov Bratislava]] | [[ŠKB Martin|ŠKB Izoglobal Martin]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 2001/02|2001/02]] | '''[[ŠHBK Ružinov Bratislava|ŠK Exposervice Ružinov Bratislava]]''' | [[HBC Žirafa Žilina|HBC Expresprint Žilina]] | [[LG Bratislava|LG Doprastav Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 2002/03|2002/03]] | '''[[ŠHBK Ružinov Bratislava|ŠK Exposervice Ružinov Bratislava]]''' | [[LG Bratislava|LG Doprastav Bratislava]] | [[ŠKB Martin|ŠKB Izoglobal Martin]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 2003/04|2003/04]] | '''[[ŠHBK Ružinov Bratislava]]''' | [[ŠKB Martin|ŠKB Izoglobal Martin]] | [[MHBK Liptovský Mikuláš]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 2004/05|2004/05]] | '''[[ŠHBK Ružinov Bratislava]]''' | [[LG Bratislava|LG Franklin Bratislava]] | [[HBC Žirafa Žilina|HBC Expresprint Žilina]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 2005/06|2005/06]] | '''[[ŠHBK Ružinov Bratislava|RbK Hockey Ružinov]]''' | [[ŠKB Martin|ŠKB Izoglobal Martin]] | [[LG Bratislava|LG Franklin Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 2006/07|2006/07]] | '''[[ŠHBK Ružinov Bratislava|RbK Hockey Ružinov]]''' | [[ŠKB Martin|ŠKB Izoglobal Martin]] | [[HBC Žirafa Žilina]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 2007/08|2007/08]] | '''[[LG Bratislava|LG TPS Doprastav Bratislava]]''' | [[ŠKB Martin|ŠKB Izoglobal Martin]] | [[ŠHBK Ružinov Bratislava|RbK Hockey Ružinov]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 2008/09|2008/09]] | '''[[ŠHBK Ružinov Bratislava|RbK Hockey Ružinov]]''' | [[ŠKB Martin|ŠKB Izoglobal Martin]] | [[LG Bratislava|LG TPS Doprastav Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 2009/10|2009/10]] | '''[[LG Bratislava|LG TPS Doprastav Bratislava]]''' | [[ŠKB Martin|ŠKB Izoglobal Martin]] | [[HBK Kometa Vrútky|HbK Kometa Vrútky]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 2010/11|2010/11]] | '''[[HBK Nitrianski rytieri Nitra]]''' | [[ŠHBK Ružinov Bratislava|Reebok Ružinov Bratislava]] | [[LG Bratislava|LG TPS Doprastav Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 2011/12|2011/12]] | '''[[HBK Nitrianski rytieri Nitra]]''' | [[ŠHBK Ružinov Bratislava|Reebok Ružinov Bratislava]] | [[ŠKB Martin|ŠKB Imperial Vitamins Martin]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 2012/13|2012/13]] | '''[[HBK Nitrianski rytieri Nitra]]''' | [[LG Bratislava|LG AZhokej Bratislava]] | [[HBK Hokejmarket Skalica]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 2013/14|2013/14]] | '''[[HBK Nitrianski rytieri Nitra]]''' | [[HBK Hokejmarket Skalica]] | [[ŠK 98 Pruské]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 2014/15|2014/15]] | '''[[HBK Nitrianski rytieri Nitra]]''' | [[LG Bratislava|LG AZhokej Bratislava]] | [[HBK Hokejmarket Skalica]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 2015/16|2015/16]] | '''[[ŠKB Martin|ŠKB Imperial Vitamins Martin]]''' | [[HBK Hokejmarket Skalica]] | [[MŠK Kežmarok|MŠK Mimisolar Kežmarok]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 2016/17|2016/17]] | '''[[HBK Hokejmarket Skalica]]''' | [[MŠK Kežmarok|MŠK Vippokerpro Kežmarok]] | [[ŠKB Martin|ŠKB Imperial Vitamins Martin]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 2017/18|2017/18]] | '''[[HBK Kometa Vrútky]]''' | [[LG Bratislava|LG ABhokej Bratislava]] | [[HBK PROTEF Považská Bystrica]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 2018/19|2018/19]] | '''[[HBK Hokejmarket Skalica]]''' | [[HBK PROTEF Považská Bystrica]] | [[ŠKB Martin]] |- bgcolor=#F5FAFF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 2019/20|2019/20]] | '''[[HBK PROTEF Považská Bystrica]]''' | [[LG Bratislava|LG Green Staff Bratislava]] | [[HBK Hokejmarket Skalica]] |- bgcolor=#D0E7FF | 2020/21 | colspan=3 align=center|''sezóna sa nedohrala kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémii COVID-19]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Extraligová sezóna sa dohrávať nebude, najvyššia súťaž v novom ročníku opäť s tuctom tímov |url = https://www.tophbl.sk/content/extraligov%C3%A1-sez%C3%B3na-sa-dohr%C3%A1va%C5%A5-nebude-najvy%C5%A1%C5%A1ia-s%C3%BA%C5%A5a%C5%BE-v-novom-ro%C4%8Dn%C3%ADku-op%C3%A4%C5%A5-s-tuctom-t%C3%ADmov |dátum vydania = 2021-05-10 |dátum prístupu = 2022-12-04 |vydavateľ = tophbl.sk |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20221203232837/https://www.tophbl.sk/content/extraligov%C3%A1-sez%C3%B3na-sa-dohr%C3%A1va%C5%A5-nebude-najvy%C5%A1%C5%A1ia-s%C3%BA%C5%A5a%C5%BE-v-novom-ro%C4%8Dn%C3%ADku-op%C3%A4%C5%A5-s-tuctom-t%C3%ADmov |dátum archivácie = 2022-12-03 }}</ref> |- bgcolor=#F5FAFF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 2021/22|2021/22]] | '''[[LG Bratislava]]''' | [[HBK Hokejmarket Skalica]] | [[HBK Nitrianski rytieri Nitra]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 2022/23|2022/23]] | '''[[HBK PROTEF Považská Bystrica]]''' | [[HBK Hokejmarket Skalica]] | [[LG Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF | [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov 2023/24|2023/24]] | '''[[HBK PROTEF Považská Bystrica]]''' | [[LG Bratislava|LG Zľavomat Bratislava]] | [[HBK Hokejmarket Skalica|H+H Skalica]] |- |2024/25 |'''[[HBK Hokejmarket Skalica]]''' |[[HBK PROTEF Považská Bystrica]] |[[LG Bratislava]] |- |2025/26 |LG CORWIN Bratislava |HBK H+H Skalica |HBK PROTEF Považská Bystrica |} == Historická tabuľka == {| class=wikitable style="font-size:85%" |- ! style="background:lightblue" | {{tooltip|Por|Poradie}} ! style="background:lightblue" | Klub ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] bronz |- | align=center|1. | [[ŠHBK Ružinov Bratislava|Leaders Ružinov Bratislava]] |'''14''' (1991, 1992, 1994, 1996, 1997, 1998, 1999, 2002{{--}}2007, 2009) |'''6''' (1993, 1995, 2000, 2001, 2011, 2012) |'''1''' (2009) |- | align=center|2. | [[LG Bratislava]] |'''9 (1989''' (1993, 1995, 2000, 2001, 2008, 2010, 2022) 2026 |'''14''' (1991, 1992, 1994, 1996{{--}}1999, 2003, 2005, 2013, 2015, 2018, 2020, 2024) |'''5''' (2002, 2006, 2009, 2011, 2023, 2025) |- | align=center|3. | [[HBK Nitrianski rytieri Nitra]] |'''5''' (2011, 2012, 2013, 2014, 2015) | |'''1''' (2022) |- | align=center|4. | [[HBK Hokejmarket Skalica]] |'''3''' (2017, 2019, 2025) |'''4''' (2014, 2016, 2022, 2023) |'''4''' (2013, 2015, 2020, 2024) |- | align=center|5. | [[HBK PROTEF Považská Bystrica]] |'''3''' (2020, 2023, 2024) |'''1''' (2019, 2025) |'''1''' (2018) |- | align=center|6. | [[ŠKB Martin]] |'''1''' (2016) |'''6''' (2004, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010) |'''7''' (1997, 1999, 2001, 2003, 2012, 2017, 2019) |- | align=center|7. | [[HBK Kometa Vrútky]] |'''1''' (2018) | |'''1''' (2010) |- | align=center|8. | [[HBC Žirafa Žilina]] | |'''1''' (2002) |'''4''' (1996, 2000, 2005, 2007) |- | align=center|9. | [[MŠK Kežmarok]] | |'''1''' (2017) |'''1''' (2016) |- | align=center|10. | [[ŠK HBC Krasňany Bratislava]] | | |'''3''' (1994, 1995, 1998) |- | align=center|11. | [[TJ SAV Lamač Bratislava]] | | |'''2''' (1991, 1992) |- | align=center|12. | [[ŠK 98 Pruské]] | | |'''1''' (2014) |- | align=center|13. | [[MHBK Géci Liptovský Mikuláš]] | | |'''1''' (2004) |- | align=center|14. | [[HBC Košice]] | | |'''1''' (1998) |- | align=center|15. | [[ŠK Dayton Dolné Hony]] (Bratislava) | | |'''1''' (1993) |} == Majstrovstvá ČSFR == V sezóne 1991/92 sa uskutočnil jediný ročník spoločných majstrovstiev Česko-Slovenska, ktorý sa organizoval formou finále majstrov českej a slovenskej extraligy. Majstrom ČSFR sa stalo družstvo [[ŠHBK Ružinov Bratislava|ŠK ASA Sibírska Bratislava]], ktoré v prvom zápase v [[Ústí nad Labem]] prehralo s domácou [[Elba Ústí nad Labem|Severkou]] {{ku|4|8}}, aby následne na domácom ihrisku zvíťazilo {{ku|6|1}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sibírska majstrom ČSFR | url = https://scontent-vie1-1.xx.fbcdn.net/v/t1.0-9/10599188_534741959987371_4599787325025201536_n.jpg?_nc_cat=111&_nc_ht=scontent-vie1-1.xx&oh=b7d2f836e4871a3119e95a32d21a176a&oe=5D81CE89 | dátum vydania = 1992 | dátum prístupu = 16.06.2019 | vydavateľ = denník Smena | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hokejbalová hvězda Jana Čalouna | url = https://www.slovanusti.cz/clanek.asp?id=522 | dátum vydania = 20.12.2004 | dátum prístupu = 16.06.2019 | vydavateľ = slovanusti.cz | jazyk = po česky }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.hokejbalextraliga.sk/ Oficiálna stránka extraligy]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.hokejbal.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej hokejbalovej únie] == Zdroje == * [http://www.hokejbal.sk/?q=extraliga Extraliga na stránke Slovenskej hokejbalovej únie] * [http://www.tophbl.sk/category/slovensk%C3%BD-hokejbal/extraliga Extraliga na stránke tophbl.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130520183113/http://www.tophbl.sk/category/slovensk%C3%BD-hokejbal/extraliga |date=2013-05-20 }} * [http://extraligahokejbal.sportvin.sk/liga/shbe-seniori/ Extraliga na stránke extraligahokejbal.sportvin.sk] * [https://web.archive.org/web/20160305060115/http://www.hokejbalplanet.sk/timeline/extraliga-seniori Extraliga na stránke hokejbalplanet.sk] ''archive.org'' * ''hokejbal.sk'' [http://www.hokejbal.sk/?q=clanok/majstri-hokejbalovej-extraligy-bratislavsku-hegemoniu-prelomila-nitra-z-titulu-sa-tesili-aj-v-martine-a-v-skalici/1734 Medailisti extraligových ročníkov] {{Slovenská hokejbalová extraliga mužov}} {{Najvyššie ligy na Slovensku}} [[Kategória:Slovenská hokejbalová extraliga mužov| ]] [[Kategória:Hokejbal na Slovensku|Extraliga]] db1rxmtevkkrx2vx5dh0mpyh9drdzle 0 435007 8382609 7999841 2026-10-10T23:34:29Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382609 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.214349|17.172436|format=dms|display=title}} [[Súbor:Na pántoch 02.jpg|náhľad|Sídlo v račianskom logistickom parku v Bratislave]] '''FAST PLUS''', a.s. je spoločnosť založená v roku [[1997]] zaoberajúca sa najmä veľkoobchodným a maloobchodným predajom čiernej a bielej [[elektronika|elektroniky]]. Od roku [[2009]] firma buduje sieť predajní pod značkou PLANEO, ktorá je druhou najväčšou sieťou maloobchodných predajní na Slovensku.<ref name="test">[http://www.zednicek.cz/media/m2011-1.pdf TOP 30 obchodu v SR v roku 2010] {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Externé odkazy == *[http://www.fastplus.sk Oficiálna stránka FAST PLUS] *[https://www.planeo.sk Oficiálna stránka PLANEO.sk] *[http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=16095&SID=2&P=0 Výpis z Obchodného registra SR] == Referencie == <references /> [[Kategória:Obchodné reťazce na Slovensku]] 9by460a9fox0e9zo915v5qrai6gg4qs 2 436917 8382450 8380454 2026-10-10T15:28:06Z TeslaBot 71954 /* Šľachtické knižnice na Slovensku */ nová sekcia 8382450 wikitext text/x-wiki __NOINDEX__ <div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size:85%;"> Archív: <span style="white-space: nowrap">2012: [[/2012-05|05]] [[/2012-06|06]] [[/2012-07|07]] [[/2012-08|08]] [[/2012-09|09]] [[/2012-10|10]] [[/2012-11|11]] [[/2012-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2013: [[/2013-01|01]] [[/2013-02|02]] [[/2013-03|03]] [[/2013-04|04]] [[/2013-05|05]] [[/2013-06|06]] [[/2013-07|07]] [[/2013-08|08]] [[/2013-09|09]] [[/2013-10|10]] [[/2013-11|11]] [[/2013-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2014: [[/2014-01|01]] [[/2014-02|02]] [[/2014-03|03]] [[/2014-04|04]] [[/2014-05|05]] [[/2014-06|06]] [[/2014-07|07]] [[/2014-08|08]] [[/2014-09|09]] [[/2014-10|10]] [[/2014-11|11]] [[/2014-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2015: [[/2015-01|01]] [[/2015-02|02]] [[/2015-03|03]] [[/2015-04|04]] [[/2015-05|05]] [[/2015-06|06]] [[/2015-07|07]] [[/2015-08|08]] [[/2015-09|09]] [[/2015-10|10]] [[/2015-11|11]] [[/2015-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2016: [[/2016-01|01]] [[/2016-02|02]] [[/2016-03|03]] [[/2016-04|04]] [[/2016-05|05]] [[/2016-06|06]] [[/2016-07|07]] [[/2016-08|08]] [[/2016-09|09]] [[/2016-10|10]] [[/2016-11|11]] [[/2016-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2017: [[/2017-01|01]] [[/2017-02|02]] [[/2017-03|03]] [[/2017-04|04]] [[/2017-05|05]] [[/2017-06|06]] [[/2017-07|07]] [[/2017-08|08]] [[/2017-09|09]] [[/2017-10|10]] [[/2017-11|11]] [[/2017-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2018: [[/2018-01|01]] [[/2018-02|02]] [[/2018-03|03]] [[/2018-04|04]] [[/2018-05|05]] [[/2018-06|06]] [[/2018-07|07]] [[/2018-08|08]] [[/2018-09|09]] [[/2018-10|10]] [[/2018-11|11]] [[/2018-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2019: [[/2019-01|01]] [[/2019-02|02]] [[/2019-03|03]] [[/2019-04|04]] [[/2019-05|05]] [[/2019-06|06]] [[/2019-07|07]] [[/2019-08|08]] [[/2019-09|09]] [[/2019-10|10]] [[/2019-11|11]] [[/2019-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2020: <span style="color: #AAA">01 02 03 04 05 06 07</span> [[/2020-08|08]] [[/2020-09|09]] [[/2020-10|10]] [[/2020-11|11]] [[/2020-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2021: [[/2021-01|01]] [[/2021-02|02]] [[/2021-03|03]] [[/2021-04|04]] [[/2021-05|05]] [[/2021-06|06]] [[/2021-07|07]] [[/2021-08|08]] [[/2021-09|09]] [[/2021-10|10]] [[/2021-11|11]] [[/2021-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2022: [[/2022-01|01]] [[/2022-02|02]] [[/2022-03|03]] [[/2022-04|04]] [[/2022-05|05]] [[/2022-06|06]] [[/2022-07|07]] [[/2022-08|08]] [[/2022-09|09]] [[/2022-10|10]] [[/2022-11|11]] [[/2022-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2023: [[/2023-01|01]] [[/2023-02|02]] [[/2023-03|03]] [[/2023-04|04]] [[/2023-05|05]] [[/2023-06|06]] [[/2023-07|07]] [[/2023-08|08]] [[/2023-09|09]] [[/2023-10|10]] [[/2023-11|11]] [[/2023-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2024: [[/2024-01|01]] [[/2024-02|02]] [[/2024-03|03]] [[/2024-04|04]] [[/2024-05|05]] [[/2024-06|06]] [[/2024-07|07]] [[/2024-08|08]] [[/2024-09|09]] [[/2024-10|10]] [[/2024-11|11]] [[/2024-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2025: [[/2025-01|01]] [[/2025-02|02]] [[/2025-03|03]] [[/2025-04|04]] [[/2025-05|05]] [[/2025-06|06]] [[/2025-07|07]] [[/2025-08|08]] [[/2025-09|09]] [[/2025-10|10]] [[/2025-11|11]] [[/2025-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2026: [[/2026-01|01]] [[/2026-02|02]] <!-- [[/2026-03|03]] [[/2026-04|04]] [[/2026-05|05]] [[/2026-06|06]] [[/2026-07|07]] [[/2026-08|08]] [[/2026-09|09]] [[/2026-10|10]] [[/2026-11|11]] [[/2026-12|12]] --></span> </div> == [[Chladniačik]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&diff=8173858&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Chladniačik]]; 11:56, {{dátum|2026-03-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 28933 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-13339-30|~2026-13339-30]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-13339-30|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-13339-30|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox živočíchy||Názov=rybárik riečny|Obrázok=Kingfisher India.jpg|Titulok=rybárik riečny (India)|Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(global<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22683027/89575948 IUCN Red list 2020.2. Prístup 29. októbra 2020.]</ref>, na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name="SOS2014" />)|Ríša po slovensky=[[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|Podríša po slovensky=[[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Pol…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&oldid=8173858 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V posledných rokoch nebol u jeho populácie, ktorá má zhruba 600 000 párov, zaznamenaný pokles vyšší ako 30 % a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20posledn%C3%BDch%20rokoch%20nebol%20u%20jeho%20popul%C3%A1cie%2C%20ktor%C3%A1%20m%C3%A1%20zhruba%20600%20000%20p%C3%A1rov%2C%20zaznamenan%C3%BD%20pokles%20vy%C5%A1%C5%A1%C3%AD%20ako%2030%20%25%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://agika.szm.com/Vtakroka2011.htm agika.szm.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8173858&url=http%3A%2F%2Fagika.szm.com%2FVtakroka2011.htm podobnosť 96 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://agika.szm.com/Vtakroka2011.htm<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chladniačik<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-13339-30}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-13339-30] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:58, 1. marec 2026 (UTC)</div> == [[Veľká západná schizma]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&diff=8175576&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Veľká západná schizma]]; 11:56, {{dátum|2026-03-04}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 25847 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-14012-84|~2026-14012-84]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-14012-84|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-14012-84|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „ == Ako k tomu všetkému došlo == [[Konkláve]] vo [[Vatikán|Vatikáne]] (1378) po smrti pápeža [[Gregor IX. (pápež)|Gregora XI.]] bolo prvým, ktoré sa v Ríme usporiadalo od r. 1303. Pápeži sídlili približne 70 rokov v [[Avignon|Avignone]] kvôli politickým nepokojom. [[Konkláve]] sa konalo uprostred scén nebývalého rozruchu. Od kedy sa [[Francúzsko]] za posledných 70 rokov stalo domovom pápežov, rímsky dav obklopujúci [[konkláve]] bol doc…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&oldid=8175576 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Medzitým sa na protipápeža Benedikt XIII. (avignonský nárokovateľ) obrátil cisár Žigmund a požiadal ho, aby odstúpil.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Medzit%C3%BDm%20sa%20na%20protip%C3%A1pe%C5%BEa%20Benedikt%20XIII.%20%28avignonsk%C3%BD%20n%C3%A1rokovate%C4%BE%29%20obr%C3%A1til%20cis%C3%A1r%20%C5%BDigmund%20a%20po%C5%BEiadal%20ho%2C%20aby%20odst%C3%BApil.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/ vatikankatolicky.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8175576&url=https%3A%2F%2Fvatikankatolicky.com%2Fvelka-zapadna-schizma%2F podobnosť 99 %]) * „'''''Táto procedúra sa uznala a na 14. slávnostnom zasadnutí 4. júla 1415 jeho kardinál Ján Dominici prečítal jeho bulu zvolávajúcu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22T%C3%A1to%20proced%C3%BAra%20sa%20uznala%20a%20na%2014.%20sl%C3%A1vnostnom%20zasadnut%C3%AD%204.%20j%C3%BAla%201415%20jeho%20kardin%C3%A1l%20J%C3%A1n%20Dominici%20pre%C4%8D%C3%ADtal%20jeho%20bulu%20zvol%C3%A1vaj%C3%BAcu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/ vatikankatolicky.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8175576&url=https%3A%2F%2Fvatikankatolicky.com%2Fvelka-zapadna-schizma%2F podobnosť 99 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Veľká západná schizma<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-14012-84}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-14012-84] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:58, 4. marec 2026 (UTC)</div> == [[Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&diff=8177128&oldid=6479243 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)]]; 11:36, {{dátum|2026-03-07}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4504 - 2397 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-14685-02|~2026-14685-02]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-14685-02|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-14685-02|príspevky]]) ''(<nowiki>rožšírenie stránky, výmena starých údajov za nové</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&oldid=8177128 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&oldid=6479243 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Existencia školy v Záhorskej Bystrici sa predpokladá už v druhej polovici 16. storočia, keď sem začali prichádzať Chorváti.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Existencia%20%C5%A1koly%20v%20Z%C3%A1horskej%20Bystrici%20sa%20predpoklad%C3%A1%20u%C5%BE%20v%20druhej%20polovici%2016.%20storo%C4%8Dia%2C%20ke%C4%8F%20sem%20za%C4%8Dali%20prich%C3%A1dza%C5%A5%20Chorv%C3%A1ti.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''V roku 1929 bola šesťtriedna rímskokatolícka škola pretransformovaná na Obecnú ľudovú školu a od 1.9.1930 sa vyučovalo v šesťtriednej Obecnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201929%20bola%20%C5%A1es%C5%A5triedna%20r%C3%ADmskokatol%C3%ADcka%20%C5%A1kola%20pretransformovan%C3%A1%20na%20Obecn%C3%BA%20%C4%BEudov%C3%BA%20%C5%A1kolu%20a%20od%201.9.1930%20sa%20vyu%C4%8Dovalo%20v%20%C5%A1es%C5%A5triednej%20Obecnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.sk/?page_id=76 zshargasova.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.sk%2F%3Fpage_id%3D76 podobnosť 87 %]), [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''V roku 1751 zemepán Leopold Pálffy kúpil a daroval cirkvi Gartnerov dom ako novú faru a do starej fary sa'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201751%20zemep%C3%A1n%20Leopold%20P%C3%A1lffy%20k%C3%BApil%20a%20daroval%20cirkvi%20Gartnerov%20dom%20ako%20nov%C3%BA%20faru%20a%20do%20starej%20fary%20sa%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''Plány novej školy mala obec už v roku 1878, ale výraznejšie aktivity spojené s novou školou nastali až po príchode'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pl%C3%A1ny%20novej%20%C5%A1koly%20mala%20obec%20u%C5%BE%20v%20roku%201878%2C%20ale%20v%C3%BDraznej%C5%A1ie%20aktivity%20spojen%C3%A9%20s%20novou%20%C5%A1kolou%20nastali%20a%C5%BE%20po%20pr%C3%ADchode%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.sk/?page_id=76 zshargasova.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.sk%2F%3Fpage_id%3D76 podobnosť 87 %]), [https://zshargasova.edupage.org/a/historia-skoly zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Fa%2Fhistoria-skoly podobnosť 87 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zshargasova.edupage.org/text4/?, https://zshargasova.sk/?page_id=76<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-14685-02}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-14685-02] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:38, 7. marec 2026 (UTC)</div> == [[Výtrusníky]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&diff=8179270&oldid=8179118 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Výtrusníky]]; 14:12, {{dátum|2026-03-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 18689 - 9678 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-12290-58|~2026-12290-58]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-12290-58|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-12290-58|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&oldid=8179270 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&oldid=8179118 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''The Demise of a Phylum of Protists: Phylogeny of Myxozoa and Other Parasitic Cnidaria.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22The%20Demise%20of%20a%20Phylum%20of%20Protists%3A%20Phylogeny%20of%20Myxozoa%20and%20Other%20Parasitic%20Cnidaria.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8544072/ pubmed.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fpubmed.ncbi.nlm.nih.gov%2F8544072%2F podobnosť 0 %]), [https://www.jstor.org/stable/pdf/3284049.pdf jstor.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fwww.jstor.org%2Fstable%2Fpdf%2F3284049.pdf podobnosť 0 %]), [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC230068/ pmc.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fpmc.ncbi.nlm.nih.gov%2Farticles%2FPMC230068%2F podobnosť 0 %]), [https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0959803096900046 sciencedirect.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fwww.sciencedirect.com%2Fscience%2Farticle%2Fabs%2Fpii%2FS0959803096900046 podobnosť 0 %]), [https://scholar.google.com/citations?user=xyk_C_YAAAAJ&hl=en scholar.google.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fscholar.google.com%2Fcitations%3Fuser%3Dxyk_C_YAAAAJ%26hl%3Den podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8544072/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Výtrusníky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-12290-58}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-12290-58] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 14:14, 11. marec 2026 (UTC)</div> == [[Katedra železničnej dopravy]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&diff=8179786&oldid=8179781 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Katedra železničnej dopravy]]; 13:50, {{dátum|2026-03-12}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9409 - 7338 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-15870-89|~2026-15870-89]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15870-89|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-15870-89|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Referencie */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&oldid=8179786 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&oldid=8179781 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Počas týchto troch rokov boli realizované stavebné úpravy ako dopravného laboratória, tak aj priľahlých odborných učební, v ktorých prebiehala výučba'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Das%20t%C3%BDchto%20troch%20rokov%20boli%20realizovan%C3%A9%20stavebn%C3%A9%20%C3%BApravy%20ako%20dopravn%C3%A9ho%20laborat%C3%B3ria%2C%20tak%20aj%20pri%C4%BEahl%C3%BDch%20odborn%C3%BDch%20u%C4%8Debn%C3%AD%2C%20v%20ktor%C3%BDch%20prebiehala%20v%C3%BDu%C4%8Dba%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''Katedra železničnej dopravy disponuje moderným špecializovaným dopravným laboratóriom, ktoré je z hľadiska technického a technologického vybavenia jedinečným zariadením svojho druhu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy%20disponuje%20modern%C3%BDm%20%C5%A1pecializovan%C3%BDm%20dopravn%C3%BDm%20laborat%C3%B3riom%2C%20ktor%C3%A9%20je%20z%20h%C4%BEadiska%20technick%C3%A9ho%20a%20technologick%C3%A9ho%20vybavenia%20jedine%C4%8Dn%C3%BDm%20zariaden%C3%ADm%20svojho%20druhu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''Z pôvodného modelového koľajiska sa demontovalo 5 dopravní, odpojilo 100 výhybiek, 350 návestidiel, 650 svoriek a približne 1000 m káblov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Z%20p%C3%B4vodn%C3%A9ho%20modelov%C3%A9ho%20ko%C4%BEajiska%20sa%20demontovalo%205%20dopravn%C3%AD%2C%20odpojilo%20100%20v%C3%BDhybiek%2C%20350%20n%C3%A1vestidiel%2C%20650%20svoriek%20a%20pribli%C5%BEne%201000%20m%20k%C3%A1blov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''V súčasnosti v dopravnom laboratóriu je 6 dopravní na hlavnom okruhu a 3 dopravne na diaľkovo riadenej trati.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20v%20dopravnom%20laborat%C3%B3riu%20je%206%20dopravn%C3%AD%20na%20hlavnom%20okruhu%20a%203%20dopravne%20na%20dia%C4%BEkovo%20riadenej%20trati.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Katedra železničnej dopravy<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-15870-89}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-15870-89] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 13:52, 12. marec 2026 (UTC)</div> == [[Žandárstvo]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&diff=8179836&oldid=8112134 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Žandárstvo]]; 16:00, {{dátum|2026-03-12}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6792 - 5348 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-15741-01|~2026-15741-01]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15741-01|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-15741-01|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Súčasnosť */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&oldid=8179836 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&oldid=8112134 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22o%20niektor%C3%BDch%20opatreniach%20na%20zv%C3%BD%C5%A1enie%20odolnosti%20Slovenskej%20republiky%20v%20oblasti%20obrany%20a%20bezpe%C4%8Dnosti%2C%20o%20brannej%20povinnosti%20a%20o%20zmene%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10182 nrsr.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FDefault.aspx%3Fsid%3Dzakony%2Fzakon%26MasterID%3D10182 podobnosť 16 %]), [https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/5 slov-lex.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.slov-lex.sk%2Felegislativa%2Flegislativne-procesy%2FSK%2FLP%2F2025%2F5 podobnosť 0 %]), [https://www.epi.sk/zz/2025-150 epi.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.epi.sk%2Fzz%2F2025-150 podobnosť 37 %]), [https://www.mod.gov.sk/zakony-v-posobnosti-ministerstva-obrany-slovenskej-republiky/ mod.gov.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.mod.gov.sk%2Fzakony-v-posobnosti-ministerstva-obrany-slovenskej-republiky%2F podobnosť 16 %]), [https://www.minv.sk/?okresne-urady-klientske-centra&urad=21&odbor=5&sekcia=uradna-tabula minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fokresne-urady-klientske-centra%26urad%3D21%26odbor%3D5%26sekcia%3Duradna-tabula podobnosť 17 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10182<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Žandárstvo<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-15741-01}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-15741-01] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:02, 12. marec 2026 (UTC)</div> == [[Alojz Přidal]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&diff=8180205&oldid=8180203 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Alojz Přidal]]; 06:18, {{dátum|2026-03-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4146 - 3100 }} }})</span> . . [[Redaktor:Alojzko|Alojzko]] ([[Diskusia s redaktorom:Alojzko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Alojzko|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Život */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&oldid=8180205 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&oldid=8180203 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''problematiku BOZP, jadrovej a radiačnej bezpečnosti a požiarnej ochrany v JE V-2.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22problematiku%20BOZP%2C%20jadrovej%20a%20radia%C4%8Dnej%20bezpe%C4%8Dnosti%20a%20po%C5%BEiarnej%20ochrany%20v%20JE%20V-2.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf nuclear.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180205&url=https%3A%2F%2Fwww.nuclear.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F09%2FKto-je-kto-10_2023.pdf podobnosť]) * „'''''Od roku 2016 do roku 2018 vykonával funkciu špecialistu v jadrovom zariadení JAVYS'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Od%20roku%202016%20do%20roku%202018%20vykon%C3%A1val%20funkciu%20%C5%A1pecialistu%20v%20jadrovom%20zariaden%C3%AD%20JAVYS%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf nuclear.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180205&url=https%3A%2F%2Fwww.nuclear.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F09%2FKto-je-kto-10_2023.pdf podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Alojz Přidal<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Alojzko}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Alojzko] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:20, 13. marec 2026 (UTC)</div> == [[Stanislav Harangozó]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&diff=8180294&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Stanislav Harangozó]]; 11:05, {{dátum|2026-03-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4119 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Matica slovenská|Matica slovenská]] ([[Diskusia s redaktorom:Matica slovenská|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Matica slovenská|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Stanislav Harangozó | Rodné meno = | Popis osoby = [[Slovensko|slovenský]] [[Maliar (umelec)|maliar]] | Portrét = Stanislav Harangozó vystavuje v Matici slovenskej, Liptovský Mikuláš.jpg | Dátum narodenia = [[4. máj]] [[1895]] | Miesto narodenia = [[Turčianske Teplice]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1938|6|5|1895|5|4}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], Slovensko | B…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&oldid=8180294 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V rokoch 1990 – 2020 pôsobil na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20rokoch%201990%20%E2%80%93%202020%20p%C3%B4sobil%20na%20Pedagogickej%20fakulte%20Univerzity%20Komensk%C3%A9ho%20v%20Bratislave.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.harangozo.sk/ harangozo.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180294&url=https%3A%2F%2Fwww.harangozo.sk%2F podobnosť 28 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.harangozo.sk/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Stanislav Harangozó<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Matica slovenská}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Matica slovenská] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:06, 13. marec 2026 (UTC)</div> == [[Eutrofizácia]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&diff=8181066&oldid=7703292 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Eutrofizácia]]; 18:22, {{dátum|2026-03-14}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6857 - 1435 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-16130-56|~2026-16130-56]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-16130-56|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-16130-56|príspevky]]) ''(<nowiki>Obohatenie článku</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&oldid=8181066 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&oldid=7703292 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Hoci väčšina najhorších prípadov eutrofizácie je spôsobená ľudskou činnosťou, niekedy k nej dochádza prirodzene.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Hoci%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1ina%20najhor%C5%A1%C3%ADch%20pr%C3%ADpadov%20eutrofiz%C3%A1cie%20je%20sp%C3%B4soben%C3%A1%20%C4%BEudskou%20%C4%8Dinnos%C5%A5ou%2C%20niekedy%20k%20nej%20doch%C3%A1dza%20prirodzene.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) * „'''''Problém zmierniť pomáhajú aj lepšie zariadenia na čistenie odpadových vôd a regulácie septikov, ktoré výrazne znižujú únik živín, čo vedie'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Probl%C3%A9m%20zmierni%C5%A5%20pom%C3%A1haj%C3%BA%20aj%20lep%C5%A1ie%20zariadenia%20na%20%C4%8Distenie%20odpadov%C3%BDch%20v%C3%B4d%20a%20regul%C3%A1cie%20septikov%2C%20ktor%C3%A9%20v%C3%BDrazne%20zni%C5%BEuj%C3%BA%20%C3%BAnik%20%C5%BEiv%C3%ADn%2C%20%C4%8Do%20vedie%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) * „'''''V niektorých oblastiach ide o jediný zdroj životného príjmu a tiež potravy.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20niektor%C3%BDch%20oblastiach%20ide%20o%20jedin%C3%BD%20zdroj%20%C5%BEivotn%C3%A9ho%20pr%C3%ADjmu%20a%20tie%C5%BE%20potravy.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Eutrofizácia<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-16130-56}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-16130-56] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:24, 14. marec 2026 (UTC)</div> == [[Ladislav Hanus]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&diff=8183189&oldid=8135880 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Ladislav Hanus]]; 15:00, {{dátum|2026-03-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 24389 - 22167 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-17117-24|~2026-17117-24]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-17117-24|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-17117-24|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Dočasné podľahnutie nacistickému pokušeniu */ doplnenie iného pohľadu od S. Trizuljaka</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&oldid=8183189 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&oldid=8135880 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''... fašistická radikalizácia sa týkala politiky, ale kresťanská kultúra žila vo veľkej miere svojím vlastným životom.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22...%20fa%C5%A1istick%C3%A1%20radikaliz%C3%A1cia%20sa%20t%C3%BDkala%20politiky%2C%20ale%20kres%C5%A5ansk%C3%A1%20kult%C3%BAra%20%C5%BEila%20vo%20ve%C4%BEkej%20miere%20svoj%C3%ADm%20vlastn%C3%BDm%20%C5%BEivotom.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) * „'''''Hanus sa ako reformista snažil hľadať styčnú plochu s rôznymi nekatolíckymi tradíciami, ideológiami a postavami, obhajoval Dostojevského, polemizoval o diele'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Hanus%20sa%20ako%20reformista%20sna%C5%BEil%20h%C4%BEada%C5%A5%20sty%C4%8Dn%C3%BA%20plochu%20s%20r%C3%B4znymi%20nekatol%C3%ADckymi%20trad%C3%ADciami%2C%20ideol%C3%B3giami%20a%20postavami%2C%20obhajoval%20Dostojevsk%C3%A9ho%2C%20polemizoval%20o%20diele%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) * „'''''Kontextom týchto úvah boli celoeurópske diskusie katolíckych intelektuálov o vyčerpanosti medzivojnového poriadku, nestabilite parlamentného modelu Weimarskej republiky, veľkej hospodárskej kríze'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Kontextom%20t%C3%BDchto%20%C3%BAvah%20boli%20celoeur%C3%B3pske%20diskusie%20katol%C3%ADckych%20intelektu%C3%A1lov%20o%20vy%C4%8Derpanosti%20medzivojnov%C3%A9ho%20poriadku%2C%20nestabilite%20parlamentn%C3%A9ho%20modelu%20Weimarskej%20republiky%2C%20ve%C4%BEkej%20hospod%C3%A1rskej%20kr%C3%ADze%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ladislav Hanus<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-17117-24}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-17117-24] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:02, 18. marec 2026 (UTC)</div> == [[Augustín Roškoványi]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&diff=8183641&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Augustín Roškoványi]]; 12:01, {{dátum|2026-03-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9168 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-17346-95|~2026-17346-95]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-17346-95|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-17346-95|príspevky]]) ''(<nowiki>vypísanie článku o Augustínovi Roskovanyim</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&oldid=8183641 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''1846 ho pápež Pius IX. prijal na audiencii a obdaroval zlatým medailónom Nepoškvrneného počatia Panny Márie ako prejav uznania za'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%221846%20ho%20p%C3%A1pe%C5%BE%20Pius%20IX.%20prijal%20na%20audiencii%20a%20obdaroval%20zlat%C3%BDm%20medail%C3%B3nom%20Nepo%C5%A1kvrnen%C3%A9ho%20po%C4%8Datia%20Panny%20M%C3%A1rie%20ako%20prejav%20uznania%20za%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_26?pcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_nemethy_26%3Fpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 92 %]) * „'''''Pri svojej všestrannej činnosti nezabúdal ani na miesto svojho detstva a v Rožkovanoch dal v r.1858 vybudovať kostol zasvätený sv.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pri%20svojej%20v%C5%A1estrannej%20%C4%8Dinnosti%20nezab%C3%BAdal%20ani%20na%20miesto%20svojho%20detstva%20a%20v%20Ro%C5%BEkovanoch%20dal%20v%20r.1858%20vybudova%C5%A5%20kostol%20zasv%C3%A4ten%C3%BD%20sv.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]) * „'''''Na podporu študentov založil v Nitre základinu štyridsaťtisíc forintov, každoročne stravoval 40 gymnazistov (okrem klerikov), založil aj základinu na pomoc'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Na%20podporu%20%C5%A1tudentov%20zalo%C5%BEil%20v%20Nitre%20z%C3%A1kladinu%20%C5%A1tyridsa%C5%A5tis%C3%ADc%20forintov%2C%20ka%C5%BEdoro%C4%8Dne%20stravoval%2040%20gymnazistov%20%28okrem%20klerikov%29%2C%20zalo%C5%BEil%20aj%20z%C3%A1kladinu%20na%20pomoc%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]) * „'''''Jeho pastierske listy sú písané v duchu úprimnej starostlivosti o zverený ľud.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jeho%20pastierske%20listy%20s%C3%BA%20p%C3%ADsan%C3%A9%20v%20duchu%20%C3%BAprimnej%20starostlivosti%20o%20zveren%C3%BD%20%C4%BEud.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_26?pcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_nemethy_26%3Fpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 92 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Augustín Roškoványi<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-17346-95}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-17346-95] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:02, 19. marec 2026 (UTC)</div> == [[Dočasná vláda francúzskej republiky]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&diff=8184374&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Dočasná vláda francúzskej republiky]]; 15:01, {{dátum|2026-03-20}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3016 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LogoMakerAKDK|LogoMakerAKDK]] ([[Diskusia s redaktorom:LogoMakerAKDK|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LogoMakerAKDK|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorené prekladom stránky „[[:cs:Special:Redirect/revision/25324048|Prozatímní vláda Francouzské republiky]]“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&oldid=8184374 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Po oslobodení Paríža 25. augusta 1944 sa presunula späť do hlavného mesta a 9. septembra 1944 ustanovila novú vládu \"národnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20osloboden%C3%AD%20Par%C3%AD%C5%BEa%2025.%20augusta%201944%20sa%20presunula%20sp%C3%A4%C5%A5%20do%20hlavn%C3%A9ho%20mesta%20a%209.%20septembra%201944%20ustanovila%20nov%C3%BA%20vl%C3%A1du%20%5C%22n%C3%A1rodnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf upn.gov.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.upn.gov.sk%2Fpublikacie_web%2Fzbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf podobnosť]), [https://www.stvr.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0cClOq5JqGBsQXLPem-SMcOHuqF9wWVTHYudJ7UPaXPp9ybKzo8MNtt7k_aem_AfNe7QwkoxqtYV55dwPdxjYBAauBnINbkwzdyB-I0iii6Nj97Vgh5s6F0Os82VDPe7blwvzAdBpbs531jUSiqdyP stvr.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.stvr.org%2Fmedia%2Fa542%2Ffile%2Fitem%2Fsk%2F0000%2Fjuraj-vyboh2.358.pdf%3Ffbclid%3DIwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0cClOq5JqGBsQXLPem-SMcOHuqF9wWVTHYudJ7UPaXPp9ybKzo8MNtt7k_aem_AfNe7QwkoxqtYV55dwPdxjYBAauBnINbkwzdyB-I0iii6Nj97Vgh5s6F0Os82VDPe7blwvzAdBpbs531jUSiqdyP podobnosť]), [https://www.vhu.sk/data/files/568.pdf vhu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.vhu.sk%2Fdata%2Ffiles%2F568.pdf podobnosť]), [https://www.forumhistoriae.sk/sites/default/files/varsavske1.pdf forumhistoriae.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.forumhistoriae.sk%2Fsites%2Fdefault%2Ffiles%2Fvarsavske1.pdf podobnosť]), [https://koreny.neocities.org/0007-Turzovania-1+2SV-sum2-7.pdf koreny.neocities.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fkoreny.neocities.org%2F0007-Turzovania-1%2B2SV-sum2-7.pdf podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Dočasná vláda francúzskej republiky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LogoMakerAKDK}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LogoMakerAKDK] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:02, 20. marec 2026 (UTC)</div> == [[Chuck Norris]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&diff=8186029&oldid=8185366 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Chuck Norris]]; 21:38, {{dátum|2026-03-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 19237 - 15835 }} }})</span> . . [[Redaktor:Jadrovy chemik|Jadrovy chemik]] ([[Diskusia s redaktorom:Jadrovy chemik|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Jadrovy chemik|príspevky]]) ''(<nowiki>+ pseudofakty a citacie</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&oldid=8186029 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&oldid=8185366 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Keď ide strašidlo spať, každú noc sa pozerá pod posteľ, či tam nie je Chuck Norris.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%20ide%20stra%C5%A1idlo%20spa%C5%A5%2C%20ka%C5%BEd%C3%BA%20noc%20sa%20pozer%C3%A1%20pod%20poste%C4%BE%2C%20%C4%8Di%20tam%20nie%20je%20Chuck%20Norris.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/popular/?page=3 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2Fpopular%2F%3Fpage%3D3 podobnosť 0 %]), [https://www.modrykonik.sk/blog/marselay/message/na-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9/ modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblog%2Fmarselay%2Fmessage%2Fna-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9%2F podobnosť 78 %]), [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22147881&scrollto=first modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22147881%26scrollto%3Dfirst podobnosť 0 %]) * „'''''Chuckova brada je taká hustá, že v nej žijú tri rodiny orlov a jeden nezvestný prieskumník.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Chuckova%20brada%20je%20tak%C3%A1%20hust%C3%A1%2C%20%C5%BEe%20v%20nej%20%C5%BEij%C3%BA%20tri%20rodiny%20orlov%20a%20jeden%20nezvestn%C3%BD%20prieskumn%C3%ADk.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22159601 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22159601 podobnosť 0 %]), [https://www.modrykonik.sk/blog/marselay/message/na-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9/ modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblog%2Fmarselay%2Fmessage%2Fna-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9%2F podobnosť 78 %]) * „'''''Teória evolúcie neexistuje, existuje iba zoznam živočíšnych druhov, ktoré nechal Chuck Norris prežiť.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Te%C3%B3ria%20evol%C3%BAcie%20neexistuje%2C%20existuje%20iba%20zoznam%20%C5%BEivo%C4%8D%C3%AD%C5%A1nych%20druhov%2C%20ktor%C3%A9%20nechal%20Chuck%20Norris%20pre%C5%BEi%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22157383 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22157383 podobnosť 0 %]), [https://chuck-norris.szm.com/ chuck-norris.szm.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fchuck-norris.szm.com%2F podobnosť 12 %]), [https://tera.poradna.net/questions/1886078-vtip-pro-odlehceni-iv tera.poradna.net] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Ftera.poradna.net%2Fquestions%2F1886078-vtip-pro-odlehceni-iv podobnosť 12 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.modrykonik.sk/blogs/popular/?page=3, https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22159601, https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22157383<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chuck Norris<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Jadrovy chemik}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Jadrovy chemik] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 21:40, 23. marec 2026 (UTC)</div> == [[Dolný Vadičov]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&diff=8187469&oldid=8180224 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Dolný Vadičov]]; 10:18, {{dátum|2026-03-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9653 - 7345 }} }})</span> . . [[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Miroslav Gajdoš|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Kultúra */Zdroj Kysucké povesti</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&oldid=8187469 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&oldid=8180224 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Keď sa prach rozptýlil, dedinčania uvideli na mieste, kde kedysi stála jaskyňa prekrásne lúky snežienok.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%20sa%20prach%20rozpt%C3%BDlil%2C%20dedin%C4%8Dania%20uvideli%20na%20mieste%2C%20kde%20kedysi%20st%C3%A1la%20jasky%C5%88a%20prekr%C3%A1sne%20l%C3%BAky%20sne%C5%BEienok.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … * „'''''V úzkej doline potoka ktorý pramení za Ladoňhorou, ich zo skalnej jaskyne tajne sledoval černokňažník Ladoň.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20%C3%BAzkej%20doline%20potoka%20ktor%C3%BD%20pramen%C3%AD%20za%20Lado%C5%88horou%2C%20ich%20zo%20skalnej%20jaskyne%20tajne%20sledoval%20%C4%8Dernok%C5%88a%C5%BEn%C3%ADk%20Lado%C5%88.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … * „'''''Celá jaskyňa sa zatriasla a skalné bralo v ktorom bol Ladoň usadený sa začalo rúcať.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Cel%C3%A1%20jasky%C5%88a%20sa%20zatriasla%20a%20skaln%C3%A9%20bralo%20v%20ktorom%20bol%20Lado%C5%88%20usaden%C3%BD%20sa%20za%C4%8Dalo%20r%C3%BAca%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162475294291891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162475294291891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), … * „'''''Dedina zosmutnela, kde hľadať taký kvet v čase, keď už aj posledné listie zhnilo na zemi.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Dedina%20zosmutnela%2C%20kde%20h%C4%BEada%C5%A5%20tak%C3%BD%20kvet%20v%20%C4%8Dase%2C%20ke%C4%8F%20u%C5%BE%20aj%20posledn%C3%A9%20listie%20zhnilo%20na%20zemi.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161976620646891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161976620646891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Dolný Vadičov<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Miroslav Gajdoš}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Miroslav Gajdoš] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:20, 26. marec 2026 (UTC)</div> == [[Zuzana Znášiková Martinková]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&diff=8187891&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Zuzana Znášiková Martinková]]; 15:20, {{dátum|2026-03-27}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1441 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:HarryDusanko|HarryDusanko]] ([[Diskusia s redaktorom:HarryDusanko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/HarryDusanko|príspevky]]) ''(<nowiki>výroba stránky o slávnej herečke</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&oldid=8187891 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Funguje ako herečka na voľnej nohe a je možné vidieť ju v komických a dramatických rolách.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Funguje%20ako%20here%C4%8Dka%20na%20vo%C4%BEnej%20nohe%20a%20je%20mo%C5%BEn%C3%A9%20vidie%C5%A5%20ju%20v%20komick%C3%BDch%20a%20dramatick%C3%BDch%20rol%C3%A1ch.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Po štyridsiatke sa znova presťahovala na Slovensko, kde okrem divadla (SND, Gunagu, La Komika, Ady loď...) nanovo rozbehla svoju televíznu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20%C5%A1tyridsiatke%20sa%20znova%20pres%C5%A5ahovala%20na%20Slovensko%2C%20kde%20okrem%20divadla%20%28SND%2C%20Gunagu%2C%20La%20Komika%2C%20Ady%20lo%C4%8F...%29%20nanovo%20rozbehla%20svoju%20telev%C3%ADznu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Po návrate na Slovensko na počiatku 90. rokov sa stala dôležitou súčasťou Trnavského divadla, kde stvárnila množstvo hlavných i vedľajších'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20n%C3%A1vrate%20na%20Slovensko%20na%20po%C4%8Diatku%2090.%20rokov%20sa%20stala%20d%C3%B4le%C5%BEitou%20s%C3%BA%C4%8Das%C5%A5ou%20Trnavsk%C3%A9ho%20divadla%2C%20kde%20stv%C3%A1rnila%20mno%C5%BEstvo%20hlavn%C3%BDch%20i%20ved%C4%BEaj%C5%A1%C3%ADch%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.sk/tvorca/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografia/ csfd.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.sk%2Ftvorca%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografia%2F podobnosť 0 %]), [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Zuzana Znášiková Martinková<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:HarryDusanko}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom HarryDusanko] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:22, 27. marec 2026 (UTC)</div> == [[Riccardo Paternò di Montecupo]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&diff=8188254&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Riccardo Paternò di Montecupo]]; 06:12, {{dátum|2026-03-28}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3771 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Radoslav70|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Politik | Meno = Riccardo Paternò di Montecupo | Rodné meno = | Popis osoby = taliansky ekonóm a akademik | Portrét = Riccardo Paternò di Montecupo.png | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Hlavný kancelár|Hlavný kancelár Maltézskeho…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&oldid=8188254 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Pôsobil ako zástupca pozorovateľa misie Maltézskeho rádu pri Organizácii Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22P%C3%B4sobil%20ako%20z%C3%A1stupca%20pozorovate%C4%BEa%20misie%20Malt%C3%A9zskeho%20r%C3%A1du%20pri%20Organiz%C3%A1cii%20Spojen%C3%BDch%20n%C3%A1rodov%20pre%20v%C3%BD%C5%BEivu%20a%20po%C4%BEnohospod%C3%A1rstvo%20%28FAO%29.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/26362279410023100/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F26362279410023100%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/24770252632559127/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F24770252632559127%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/9247483168595991/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F9247483168595991%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/24978708625046859/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F24978708625046859%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/2984798824864488/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F2984798824864488%2F podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/26362279410023100/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Riccardo Paternò di Montecupo<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Radoslav70}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Radoslav70] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:14, 28. marec 2026 (UTC)</div> == [[Otužovanie detí školského veku]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&diff=8189883&oldid=8154553 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Otužovanie detí školského veku]]; 19:36, {{dátum|2026-03-30}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 15803 - 9729 }} }})</span> . . [[Redaktor:Oto Zapletal|Oto Zapletal]] ([[Diskusia s redaktorom:Oto Zapletal|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Oto Zapletal|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridaný text o mladých vodných záchranároch.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&oldid=8189883 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&oldid=8154553 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Každý má svoji komfortní zónu jinde a nejdůležitější je, že děti překonaly samy sebe.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ka%C5%BEd%C3%BD%20m%C3%A1%20svoji%20komfortn%C3%AD%20z%C3%B3nu%20jinde%20a%20nejd%C5%AFle%C5%BEit%C4%9Bj%C5%A1%C3%AD%20je%2C%20%C5%BEe%20d%C4%9Bti%20p%C5%99ekonaly%20samy%20sebe.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html ceskokrumlovsky.denik.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8189883&url=https%3A%2F%2Fceskokrumlovsky.denik.cz%2Fzpravy_region%2Fv-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html podobnosť 69 %]) * „'''''Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22D%C3%ADky%20mraziv%C3%A9%20noci%20se%20na%20hladin%C4%9B%20vytvo%C5%99ila%20centimetrov%C3%A1%20krusta%2C%20instrukto%C5%99i%20si%20museli%20pom%C3%A1hat%20sekerou.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html ceskokrumlovsky.denik.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8189883&url=https%3A%2F%2Fceskokrumlovsky.denik.cz%2Fzpravy_region%2Fv-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html podobnosť 69 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Otužovanie detí školského veku<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Oto Zapletal}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Oto Zapletal] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:38, 30. marec 2026 (UTC)</div> == [[Ptolemaios VI.]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&diff=8191133&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Ptolemaios VI.]]; 04:04, {{dátum|2026-04-02}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 21240 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Luppus|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios VI. Filométor | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Ptolemaeus VI.jpg | popis obrázku = Strieborná tetradrachma s portrétom Ptolemaia VI. (cca 162/161 pred Kr.) | panovanie = [[180 pred Kr.]] – [[164 pred Kr.]]<br />[[163 pred Kr.]] – [[145 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios V.]] | nástupca = Ptolemaios VIII. Euerge…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&oldid=8191133 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Jeho narodenie bolo úzko späté s náboženským kultom, čo odráža aj jeho Horovo meno, v ktorom je označovaný za \"dvojča'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jeho%20narodenie%20bolo%20%C3%BAzko%20sp%C3%A4t%C3%A9%20s%20n%C3%A1bo%C5%BEensk%C3%BDm%20kultom%2C%20%C4%8Do%20odr%C3%A1%C5%BEa%20aj%20jeho%20Horovo%20meno%2C%20v%20ktorom%20je%20ozna%C4%8Dovan%C3%BD%20za%20%5C%22dvoj%C4%8Da%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zborniky.e-slovak.sk/SAS_42_2013.pdf zborniky.e-slovak.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8191133&url=https%3A%2F%2Fzborniky.e-slovak.sk%2FSAS_42_2013.pdf podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zborniky.e-slovak.sk/SAS_42_2013.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ptolemaios VI.<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Luppus}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Luppus] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 04:06, 2. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Vodná nádrž pod Bukovcom]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&diff=8193265&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vodná nádrž pod Bukovcom]]; 10:48, {{dátum|2026-04-05}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4529 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LoverofBattle12|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie úplne novej stránky pod názvom ,, Vodná nádrž pod Bukovcom" v rámci stránky ,, Ida (rieka)".</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&oldid=8193265 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Vodná nádrž Pod Bukovcom je rybárskym revírom v užívaní Slovenského rybárskeho zväzu.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20Pod%20Bukovcom%20je%20ryb%C3%A1rskym%20rev%C3%ADrom%20v%20u%C5%BE%C3%ADvan%C3%AD%20Slovensk%C3%A9ho%20ryb%C3%A1rskeho%20zv%C3%A4zu.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://draciastopa.sk/vodna-nadrz-pod-bukovcom/ draciastopa.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8193265&url=https%3A%2F%2Fdraciastopa.sk%2Fvodna-nadrz-pod-bukovcom%2F podobnosť 18 %]), [https://www.keturist.sk/info/vodna-nadrz-pod-bukovcom/ keturist.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8193265&url=https%3A%2F%2Fwww.keturist.sk%2Finfo%2Fvodna-nadrz-pod-bukovcom%2F podobnosť 49 %]) * „'''''Okrem toho v okolitých bukových a zmiešaných lesoch je množstvo chodníkov a lesných cestičiek pre turistiku a cyklotúry.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Okrem%20toho%20v%20okolit%C3%BDch%20bukov%C3%BDch%20a%20zmie%C5%A1an%C3%BDch%20lesoch%20je%20mno%C5%BEstvo%20chodn%C3%ADkov%20a%20lesn%C3%BDch%20cesti%C4%8Diek%20pre%20turistiku%20a%20cyklot%C3%BAry.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.haravara.sk/atrakcie/vodna-nadrz-bukovec-rekreacne-stredisko-viktoria/ haravara.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8193265&url=https%3A%2F%2Fwww.haravara.sk%2Fatrakcie%2Fvodna-nadrz-bukovec-rekreacne-stredisko-viktoria%2F podobnosť 30 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://draciastopa.sk/vodna-nadrz-pod-bukovcom/, https://www.haravara.sk/atrakcie/vodna-nadrz-bukovec-rekreacne-stredisko-viktoria/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vodná nádrž pod Bukovcom<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LoverofBattle12}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LoverofBattle12] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:50, 5. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Pavel babušík]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&diff=8194248&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Pavel babušík]]; 23:06, {{dátum|2026-04-06}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3384 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:GIGN82|GIGN82]] ([[Diskusia s redaktorom:GIGN82|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/GIGN82|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie stránky pre prof. Ing. Pavla Babušíka CSc., Dr.h.c.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&oldid=8194248 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''2003 - Animal sciences and biotechnologies faculty council, Temešvár, Rumunsko (titul Dr.h.c)'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%222003%20-%20Animal%20sciences%20and%20biotechnologies%20faculty%20council%2C%20Teme%C5%A1v%C3%A1r%2C%20Rumunsko%20%28titul%20Dr.h.c%29%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://www.auraclinic.cz/cs/article/?catID=449 auraclinic.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8194248&url=http%3A%2F%2Fwww.auraclinic.cz%2Fcs%2Farticle%2F%3FcatID%3D449 podobnosť 21 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://www.auraclinic.cz/cs/article/?catID=449<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Pavel babušík<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:GIGN82}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom GIGN82] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 23:08, 6. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Megantrop (Sangiran)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&diff=8196398&oldid=8196217 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Megantrop (Sangiran)]]; 01:35, {{dátum|2026-04-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 33848 - 30104 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-18083-46|~2026-18083-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-18083-46|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-18083-46|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&oldid=8196398 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&oldid=8196217 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Submitted to the Faculty of Graduate Studies in Partial Fulfillment of the Requirements for the Degree of MASTER OF ARTS.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Submitted%20to%20the%20Faculty%20of%20Graduate%20Studies%20in%20Partial%20Fulfillment%20of%20the%20Requirements%20for%20the%20Degree%20of%20MASTER%20OF%20ARTS.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://winnspace.uwinnipeg.ca/handle/10680/36 winnspace.uwinnipeg.ca] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fwinnspace.uwinnipeg.ca%2Fhandle%2F10680%2F36 podobnosť 0 %]), [https://www.researchgate.net/publication/46150317_Ucwaningo_ngesakhiwo_sangaphandle_ezinkondlweni_zika_-_EL_Mhlanga researchgate.net] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fwww.researchgate.net%2Fpublication%2F46150317_Ucwaningo_ngesakhiwo_sangaphandle_ezinkondlweni_zika_-_EL_Mhlanga podobnosť 0 %]), [https://winnspace.uwinnipeg.ca/handle/10680/2221?locale-attribute=en winnspace.uwinnipeg.ca] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fwinnspace.uwinnipeg.ca%2Fhandle%2F10680%2F2221%3Flocale-attribute%3Den podobnosť 0 %]), [https://ucalgary.scholaris.ca/server/api/core/bitstreams/d5a29758-e29b-46b2-bb28-723ebffa68c6/content ucalgary.scholaris.ca] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fucalgary.scholaris.ca%2Fserver%2Fapi%2Fcore%2Fbitstreams%2Fd5a29758-e29b-46b2-bb28-723ebffa68c6%2Fcontent podobnosť 0 %]), [https://journals.rudn.ru/international-relations/article/view/14763 journals.rudn.ru] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fjournals.rudn.ru%2Finternational-relations%2Farticle%2Fview%2F14763 podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://winnspace.uwinnipeg.ca/handle/10680/36<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Megantrop (Sangiran)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-18083-46}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-18083-46] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 01:36, 11. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Vladimír Feľbaba]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&diff=8196846&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vladimír Feľbaba]]; 23:17, {{dátum|2026-04-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3071 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:PravoJeUmenie|PravoJeUmenie]] ([[Diskusia s redaktorom:PravoJeUmenie|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/PravoJeUmenie|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba je slovenský advokát, komunálny politik a bývalý viceprimátor mesta Prešov. Narodil sa 24.10.1989 v Prešove. '''Vzdelanie''' V roku 2014 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde nadobudol titul Mgr. V roku 2018 úspešne zložil rigoróznu skúšku na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a bol mu udelený titul JUDr. Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&oldid=8196846 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti je doktorandom na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Absolvoval%20aj%20%C5%A1t%C3%BAdium%20Politol%C3%B3gie%2C%20a%20v%20s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20je%20doktorandom%20na%20Pr%C3%A1vnickej%20fakulte%20Univerzity%20Karlovej%20v%20Prahe.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ddadsstornala.sk/aktuality/advokat-v-presove-na-rozvod/ ddadsstornala.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196846&url=https%3A%2F%2Fddadsstornala.sk%2Faktuality%2Fadvokat-v-presove-na-rozvod%2F podobnosť 33 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://ddadsstornala.sk/aktuality/advokat-v-presove-na-rozvod/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vladimír Feľbaba<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:PravoJeUmenie}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom PravoJeUmenie] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 23:18, 11. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Németh Pál]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&diff=8198676&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Németh Pál]]; 11:16, {{dátum|2026-04-15}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 2205 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Németh Gergely (Epres)|Németh Gergely (Epres)]] ([[Diskusia s redaktorom:Németh Gergely (Epres)|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Németh Gergely (Epres)|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „Pavol Németh sa narodil v roku 1939 vo Vojtechovciach, čo je dnes časť obce Nový Život. Svoj život zasvätil učiteľstvu s trénerstvom. Kariéru začal ako učiteľ v Topoľníkoch, kde neskôr založil ženský hádzanársky klub. Trénerské vzdelanie získal v Bratislave a v Prahe. Hádzanú v Topoľníkoch vybudoval od nuly. V roku 1968 založil tím dorasteniek a v roku 1972 tím žien. S dorastenkami získal titul slovenského aj československého…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&oldid=8198676 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Predovšetkým sezóna 1977/78 priniesla obrovský úspech, keď ženy z Topoľníkov obsadili na finálovom turnaji Slovenského pohára druhé miesto, vďaka čomu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Predov%C5%A1etk%C3%BDm%20sez%C3%B3na%201977%2F78%20priniesla%20obrovsk%C3%BD%20%C3%BAspech%2C%20ke%C4%8F%20%C5%BEeny%20z%20Topo%C4%BEn%C3%ADkov%20obsadili%20na%20fin%C3%A1lovom%20turnaji%20Slovensk%C3%A9ho%20poh%C3%A1ra%20druh%C3%A9%20miesto%2C%20v%C4%8Faka%20%C4%8Domu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]) * „'''''Pavol Németh sa narodil v roku 1939 vo Vojtechovciach, čo je dnes časť obce Nový Život.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pavol%20N%C3%A9meth%20sa%20narodil%20v%20roku%201939%20vo%20Vojtechovciach%2C%20%C4%8Do%20je%20dnes%20%C4%8Das%C5%A5%20obce%20Nov%C3%BD%20%C5%BDivot.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]), [https://sportnet.sme.sk/spravy/hadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener/ sportnet.sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fsportnet.sme.sk%2Fspravy%2Fhadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener%2F podobnosť 37 %]) * „'''''V sezóne 1978/79 Topoľníky postúpili do prvej československej ligy, kde štyrikrát získali striebro a dvakrát bronz.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20sez%C3%B3ne%201978%2F79%20Topo%C4%BEn%C3%ADky%20post%C3%BApili%20do%20prvej%20%C4%8Deskoslovenskej%20ligy%2C%20kde%20%C5%A1tyrikr%C3%A1t%20z%C3%ADskali%20striebro%20a%20dvakr%C3%A1t%20bronz.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sportnet.sme.sk/spravy/hadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener/ sportnet.sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fsportnet.sme.sk%2Fspravy%2Fhadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener%2F podobnosť 37 %]), [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]) * „'''''V sezóne 1984/85 trénoval Pavol Németh Partizánske a tešil sa z ďalšieho československého titulu.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20sez%C3%B3ne%201984%2F85%20tr%C3%A9noval%20Pavol%20N%C3%A9meth%20Partiz%C3%A1nske%20a%20te%C5%A1il%20sa%20z%20%C4%8Fal%C5%A1ieho%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho%20titulu.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove-<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Németh Pál<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Németh Gergely (Epres)}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Németh Gergely (Epres)] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:18, 15. apríl 2026 (UTC)</div> == [[František (pápež)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&diff=8199319&oldid=8199318 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[František (pápež)]]; 19:51, {{dátum|2026-04-16}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 180118 - 176443 }} }})</span> . . [[Redaktor:Teterqa|Teterqa]] ([[Diskusia s redaktorom:Teterqa|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Teterqa|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvořeno překladem sekce „Death“ ze stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1348563756|Pope Francis]]“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&oldid=8199319 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&oldid=8199318 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''The suffering that has marked the final part of my life, I offer to the Lord, for peace in the'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22The%20suffering%20that%20has%20marked%20the%20final%20part%20of%20my%20life%2C%20I%20offer%20to%20the%20Lord%2C%20for%20peace%20in%20the%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/FriarCesco/posts/pope-francis-requested-not-to-be-buried-at-the-vatican-where-other-popes-were-bu/1244256334375001/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FFriarCesco%2Fposts%2Fpope-francis-requested-not-to-be-buried-at-the-vatican-where-other-popes-were-bu%2F1244256334375001%2F podobnosť]), [https://ewtnvatican.com/articles/full-text-here-is-pope-francis-testament-5043 ewtnvatican.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fewtnvatican.com%2Farticles%2Ffull-text-here-is-pope-francis-testament-5043 podobnosť 30 %]), [https://www.facebook.com/usccb/posts/guided-by-mary-pope-francis-found-his-final-resting-place-in-the-marian-basilica/1103627655140847/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fusccb%2Fposts%2Fguided-by-mary-pope-francis-found-his-final-resting-place-in-the-marian-basilica%2F1103627655140847%2F podobnosť 30 %]), [https://catholictt.org/2025/04/24/pope-francis-lived-the-beatitudes/ catholictt.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fcatholictt.org%2F2025%2F04%2F24%2Fpope-francis-lived-the-beatitudes%2F podobnosť 18 %]), [https://www.ncregister.com/cna/full-text-here-is-pope-francis-testament ncregister.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fwww.ncregister.com%2Fcna%2Ffull-text-here-is-pope-francis-testament podobnosť 30 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/FriarCesco/posts/pope-francis-requested-not-to-be-buried-at-the-vatican-where-other-popes-were-bu/1244256334375001/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>František (pápež)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Teterqa}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Teterqa] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:52, 16. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Kavej 2]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&diff=8200056&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Kavej 2]]; 12:21, {{dátum|2026-04-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4717 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Marián Tajboš|Marián Tajboš]] ([[Diskusia s redaktorom:Marián Tajboš|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Marián Tajboš|príspevky]]) ''(<nowiki>Zdroje</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&oldid=8200056 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Jedna z nich sa zaoberá svojím pôsobením a existenciou v novej rodine, vzťahom so svojimi rodičmi a priateľmi – svojím'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jedna%20z%20nich%20sa%20zaober%C3%A1%20svoj%C3%ADm%20p%C3%B4soben%C3%ADm%20a%20existenciou%20v%20novej%20rodine%2C%20vz%C5%A5ahom%20so%20svojimi%20rodi%C4%8Dmi%20a%20priate%C4%BEmi%20%E2%80%93%20svoj%C3%ADm%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sfu.sk/filmy/kavej-2/ sfu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fsfu.sk%2Ffilmy%2Fkavej-2%2F podobnosť 39 %]), [https://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_krok=2&x_id=16334 registracia.avf.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fregistracia.avf.sk%2Fformular_statistiky.php%3Fx_krok%3D2%26x_id%3D16334 podobnosť 37 %]), [https://sfu.sk/filmy/page/8/ sfu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fsfu.sk%2Ffilmy%2Fpage%2F8%2F podobnosť 33 %]) * „'''''Všetko je podané s nadľahčenou, humornou formou, čo dodáva príbehu sviežosť a ľahkosť.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%C5%A1etko%20je%20podan%C3%A9%20s%20nad%C4%BEah%C4%8Denou%2C%20humornou%20formou%2C%20%C4%8Do%20dod%C3%A1va%20pr%C3%ADbehu%20svie%C5%BEos%C5%A5%20a%20%C4%BEahkos%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_krok=2&x_id=16334 registracia.avf.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fregistracia.avf.sk%2Fformular_statistiky.php%3Fx_krok%3D2%26x_id%3D16334 podobnosť 37 %]), [https://sfu.sk/filmy/kavej-2/ sfu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fsfu.sk%2Ffilmy%2Fkavej-2%2F podobnosť 39 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://sfu.sk/filmy/kavej-2/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Kavej 2<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Marián Tajboš}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Marián Tajboš] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:22, 18. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Ana Kalandadze]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&diff=8200301&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Ana Kalandadze]]; 21:15, {{dátum|2026-04-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3511 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Jetam2|príspevky]]) ''(<nowiki>nový, 1543, 070/100 WD</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&oldid=8200301 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''\"Jej poetický štýl sa vyznačuje jednoduchosťou a harmonickou formou, do gruzínskej poézie 20. stor.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%5C%22Jej%20poetick%C3%BD%20%C5%A1t%C3%BDl%20sa%20vyzna%C4%8Duje%20jednoduchos%C5%A5ou%20a%20harmonickou%20formou%2C%20do%20gruz%C3%ADnskej%20po%C3%A9zie%2020.%20stor.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://beliana.sav.sk/heslo/kalandadzeova-ana beliana.sav.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200301&url=https%3A%2F%2Fbeliana.sav.sk%2Fheslo%2Fkalandadzeova-ana podobnosť 18 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://beliana.sav.sk/heslo/kalandadzeova-ana<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ana Kalandadze<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Jetam2}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Jetam2] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 21:16, 18. apríl 2026 (UTC)</div> == [[PLURAL ateliér]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&diff=8201815&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[PLURAL ateliér]]; 12:02, {{dátum|2026-04-22}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3605 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Khkhkh1818|Khkhkh1818]] ([[Diskusia s redaktorom:Khkhkh1818|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Khkhkh1818|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorila som stránku</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&oldid=8201815 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''1. miesto v súťaži Obnova Námestia SNP a Parku J. A. Baťu v Partizánskom 2021'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%221.%20miesto%20v%20s%C3%BA%C5%A5a%C5%BEi%20Obnova%20N%C3%A1mestia%20SNP%20a%20Parku%20J.%20A.%20Ba%C5%A5u%20v%20Partiz%C3%A1nskom%202021%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.obstarame.sk/malacky obstarame.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8201815&url=https%3A%2F%2Fwww.obstarame.sk%2Fmalacky podobnosť 26 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.obstarame.sk/malacky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>PLURAL ateliér<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Khkhkh1818}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Khkhkh1818] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:04, 22. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Chmelovica]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&diff=8204156&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Chmelovica]]; 10:11, {{dátum|2026-04-27}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4785 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-25699-22|~2026-25699-22]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-25699-22|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-25699-22|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „ Poki je <mark>populárna globálna platforma ponúkajúca tisíce bezplatných online hier, ktoré môžete hrať priamo v prehliadači bez nutnosti sťahovania alebo inštalácie</mark>. <ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Oh Yes Oh No|url=https://doi.org/10.5040/9781350368583.00000017|periodikum=Oh Yes Oh No|dátum=2019|dátum prístupu=2026-04-27|doi=10.5040/9781350368583.00000017|meno=Louise|priezvisko=Orwin}}</ref> Tu sú hlavné možnosti, ktoré sa p…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&oldid=8204156 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Wikipedia Wikipedia is a free online encyclopedia, created and edited by volunteers around the world and hosted by the Wikimedia'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Wikipedia%20Wikipedia%20is%20a%20free%20online%20encyclopedia%2C%20created%20and%20edited%20by%20volunteers%20around%20the%20world%20and%20hosted%20by%20the%20Wikimedia%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://cillickandsmith.com/resources/ cillickandsmith.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fcillickandsmith.com%2Fresources%2F podobnosť 15 %]), [https://www.arendale.org/curriculum-sources arendale.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fwww.arendale.org%2Fcurriculum-sources podobnosť 15 %]), [https://www.chatsifieds.com/learn-glitch-meaning-etymology-synonyms-and-usage/ chatsifieds.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fwww.chatsifieds.com%2Flearn-glitch-meaning-etymology-synonyms-and-usage%2F podobnosť 15 %]), [https://github.com/nm0i/searx-cli github.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fgithub.com%2Fnm0i%2Fsearx-cli podobnosť 14 %]), [https://www.chatsifieds.com/learn-palimpsest-meaning-etymology-synonyms/ chatsifieds.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fwww.chatsifieds.com%2Flearn-palimpsest-meaning-etymology-synonyms%2F podobnosť 15 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://cillickandsmith.com/resources/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chmelovica<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-25699-22}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-25699-22] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:12, 27. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&diff=8206246&oldid=8180701 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]]; 17:05, {{dátum|2026-04-30}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 26565 - 23440 }} }})</span> . . [[Redaktor:Akira.Toda|Akira.Toda]] ([[Diskusia s redaktorom:Akira.Toda|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Akira.Toda|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridanie Akcie MEDELÍN</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8206246 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8180701 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Prvá fáza prebehla v piatok minulého týždňa na východnom Slovensku, konkrétne v Prešovskom a Košickom kraji, v mestách Prešov, Gelnica'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Prv%C3%A1%20f%C3%A1za%20prebehla%20v%20piatok%20minul%C3%A9ho%20t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a%20na%20v%C3%BDchodnom%20Slovensku%2C%20konkr%C3%A9tne%20v%20Pre%C5%A1ovskom%20a%20Ko%C5%A1ickom%20kraji%2C%20v%20mest%C3%A1ch%20Pre%C5%A1ov%2C%20Gelnica%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/-protidrogov%C3%A1-akcia-medel%C3%ADn-pol%C3%ADcia-zadr%C5%BEala-12-os%C3%B4b-a-obvinila-8-os%C3%B4b-n%C3%A1rodn%C3%A1-p/1401287712036793/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2F-protidrogov%25C3%25A1-akcia-medel%25C3%25ADn-pol%25C3%25ADcia-zadr%25C5%25BEala-12-os%25C3%25B4b-a-obvinila-8-os%25C3%25B4b-n%25C3%25A1rodn%25C3%25A1-p%2F1401287712036793%2F podobnosť]), [https://www.trencinak.sk/clanky/12148/pri-akcii-medelin-policia-rozbila-drogovu-siet-na-jej-cele-mal-stat-puchovcan trencinak.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.trencinak.sk%2Fclanky%2F12148%2Fpri-akcii-medelin-policia-rozbila-drogovu-siet-na-jej-cele-mal-stat-puchovcan podobnosť 43 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/pozv%C3%A1nka-pre-deti-a-ich-rodi%C4%8Dov-pol%C3%ADcia-a-%C4%8Fal%C5%A1ie-zlo%C5%BEky-v-akcii-u%C5%BE-t%C3%BAto-sobotupo/2585374391492767/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fpozv%25C3%25A1nka-pre-deti-a-ich-rodi%25C4%258Dov-pol%25C3%25ADcia-a-%25C4%258Fal%25C5%25A1ie-zlo%25C5%25BEky-v-akcii-u%25C5%25BE-t%25C3%25BAto-sobotupo%2F2585374391492767%2F podobnosť 43 %]), [https://www.seredonline.sk/2026/04/30/protidrogova-akcia-medelin-policia-zadrzala-12-osob-a-z-toho-8-osob-obvinila/ seredonline.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.seredonline.sk%2F2026%2F04%2F30%2Fprotidrogova-akcia-medelin-policia-zadrzala-12-osob-a-z-toho-8-osob-obvinila%2F podobnosť 63 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/enviropol%C3%ADcia-obvinila-mu%C5%BEa-ktor%C3%BD-v-bratislave-neleg%C3%A1lne-vyr%C3%BAbal-stromyvy%C5%A1etrova/795799852585585/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fenviropol%25C3%25ADcia-obvinila-mu%25C5%25BEa-ktor%25C3%25BD-v-bratislave-neleg%25C3%25A1lne-vyr%25C3%25BAbal-stromyvy%25C5%25A1etrova%2F795799852585585%2F podobnosť 63 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/-protidrogov%C3%A1-akcia-medel%C3%ADn-pol%C3%ADcia-zadr%C5%BEala-12-os%C3%B4b-a-obvinila-8-os%C3%B4b-n%C3%A1rodn%C3%A1-p/1401287712036793/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Akira.Toda}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Akira.Toda] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 17:06, 30. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Kybernetická bezpečnosť]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&diff=8206840&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Kybernetická bezpečnosť]]; 18:40, {{dátum|2026-05-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 19517 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Archetyper|Archetyper]] ([[Diskusia s redaktorom:Archetyper|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Archetyper|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie článku o kybernetickej bezpečnosti; doplnená definícia, vývoj, základné princípy, oblasti bezpečnosti, hrozby, opatrenia, štandardy, právny rámec EÚ a SR, inštitúcie, vzdelávanie, súkromie, kritika a referencie.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&oldid=8206840 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''ISO/IEC 27002:2022 – Information security, cybersecurity and privacy protection — Information security controls [online].'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22ISO%2FIEC%2027002%3A2022%20%E2%80%93%20Information%20security%2C%20cybersecurity%20and%20privacy%20protection%20%E2%80%94%20Information%20security%20controls%20%5Bonline%5D.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.mdpi.com/2078-2489/16/5/336 mdpi.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206840&url=https%3A%2F%2Fwww.mdpi.com%2F2078-2489%2F16%2F5%2F336 podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.mdpi.com/2078-2489/16/5/336<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Kybernetická bezpečnosť<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Archetyper}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Archetyper] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:42, 1. máj 2026 (UTC)</div> == [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&diff=8207544&oldid=8207415 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]]; 06:58, {{dátum|2026-05-03}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 32999 - 31445 }} }})</span> . . [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Martingazak|príspevky]]) ''(<nowiki>Doplnenie</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&oldid=8207544 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&oldid=8207415 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%C5%A0t%C3%A1tne%20vyznamenania%20by%20mali%20dost%C3%A1va%C5%A5%20%C4%BEudia%2C%20ktor%C3%BDch%20%C5%BEivotn%C3%BD%20pr%C3%ADbeh%20nem%C3%B4%C5%BEe%20vyvola%C5%A5%20spor%20o%20to%2C%20%C4%8Di%20sl%C3%BA%C5%BEili%20demokracii.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.postoj.sk/106139/prezidentka-tvrdi-ze-spravila-chybu postoj.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Fwww.postoj.sk%2F106139%2Fprezidentka-tvrdi-ze-spravila-chybu podobnosť 25 %]), [https://dennikn.sk/minuta/2854685/ dennikn.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Fdennikn.sk%2Fminuta%2F2854685%2F podobnosť 35 %]), [https://standard.sk/207093/prezidentka-priznala-chybu-pri-vyznamenaniach-clenov-bielej-legie-ich-odkaz-je-podla-nej-sporny standard.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Fstandard.sk%2F207093%2Fprezidentka-priznala-chybu-pri-vyznamenaniach-clenov-bielej-legie-ich-odkaz-je-podla-nej-sporny podobnosť 32 %]), [https://dennikn.sk/2859091/nositelia-statneho-vyznamenania-prezidentke-je-dobre-ze-ste-sa-ospravedlnili-anketa/ dennikn.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Fdennikn.sk%2F2859091%2Fnositelia-statneho-vyznamenania-prezidentke-je-dobre-ze-ste-sa-ospravedlnili-anketa%2F podobnosť 39 %]), [https://tvnoviny.sk/domace/clanok/175447-prezidentka-priznala-chybu-pri-vyznamenaniach-clenov-bielej-legie tvnoviny.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Ftvnoviny.sk%2Fdomace%2Fclanok%2F175447-prezidentka-priznala-chybu-pri-vyznamenaniach-clenov-bielej-legie podobnosť 32 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.postoj.sk/106139/prezidentka-tvrdi-ze-spravila-chybu<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Proces so skupinou Albert Púčik a spol.<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Martingazak}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Martingazak] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 07:00, 3. máj 2026 (UTC)</div> == [[Melissa Mandy Marušková]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&diff=8209745&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Melissa Mandy Marušková]]; 17:34, {{dátum|2026-05-06}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1040 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-27604-82|~2026-27604-82]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-27604-82|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-27604-82|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „Melissa Mandy Marušková je rocková speváčka a multiinštrumentalistka. Od roku 2022 a prináša energickú zmes rocku a pop rocku pre široké publikum. Hudbe sa venuje od útleho veku a má za sebou úspechy v muzikáloch a televíznych reláciách. Ovláda viacero nástrojov, vrátane gitary, basgitary, bicích a kláves, čo jej umožňuje flexibilne dotvárať zvuk kapely a prinášať jedinečný zážitok. Repertoár obsahuje nielen vlastné skladby, al…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&oldid=8209745 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Ovláda viacero nástrojov, vrátane gitary, basgitary, bicích a kláves, čo jej umožňuje flexibilne dotvárať zvuk kapely a prinášať jedinečný zážitok.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ovl%C3%A1da%20viacero%20n%C3%A1strojov%2C%20vr%C3%A1tane%20gitary%2C%20basgitary%2C%20bic%C3%ADch%20a%20kl%C3%A1ves%2C%20%C4%8Do%20jej%20umo%C5%BE%C5%88uje%20flexibilne%20dotv%C3%A1ra%C5%A5%20zvuk%20kapely%20a%20prin%C3%A1%C5%A1a%C5%A5%20jedine%C4%8Dn%C3%BD%20z%C3%A1%C5%BEitok.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.rockon.sk/v-ziari-nad-hronom-10-maja-vystupia-antares-melissa-mandy-ci-etanol-majovy-angelus-feline-pomoze-miestnemu-oz-sos-macky/ rockon.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8209745&url=https%3A%2F%2Fwww.rockon.sk%2Fv-ziari-nad-hronom-10-maja-vystupia-antares-melissa-mandy-ci-etanol-majovy-angelus-feline-pomoze-miestnemu-oz-sos-macky%2F podobnosť 87 %]), [https://daisygroup.sk/sk/umelci/detail/melissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07/56 daisygroup.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8209745&url=https%3A%2F%2Fdaisygroup.sk%2Fsk%2Fumelci%2Fdetail%2Fmelissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07%2F56 podobnosť 94 %]) * „'''''Melissa Mandy Crew vystupovala na festivaloch ako Lodenica, Topfest, Grape Festival a Summerfest.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Melissa%20Mandy%20Crew%20vystupovala%20na%20festivaloch%20ako%20Lodenica%2C%20Topfest%2C%20Grape%20Festival%20a%20Summerfest.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://daisygroup.sk/sk/umelci/detail/melissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07/56 daisygroup.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8209745&url=https%3A%2F%2Fdaisygroup.sk%2Fsk%2Fumelci%2Fdetail%2Fmelissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07%2F56 podobnosť 94 %]) * „'''''Melissa má za sebou spoluprácu s etablovanými umelcami vrátane Paľa Drapáka, pre ktorého bola predskokankou, a amerického rockového hudobníka Leona'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Melissa%20m%C3%A1%20za%20sebou%20spolupr%C3%A1cu%20s%20etablovan%C3%BDmi%20umelcami%20vr%C3%A1tane%20Pa%C4%BEa%20Drap%C3%A1ka%2C%20pre%20ktor%C3%A9ho%20bola%20predskokankou%2C%20a%20americk%C3%A9ho%20rockov%C3%A9ho%20hudobn%C3%ADka%20Leona%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://daisygroup.sk/sk/umelci/detail/melissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07/56 daisygroup.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8209745&url=https%3A%2F%2Fdaisygroup.sk%2Fsk%2Fumelci%2Fdetail%2Fmelissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07%2F56 podobnosť 94 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.rockon.sk/v-ziari-nad-hronom-10-maja-vystupia-antares-melissa-mandy-ci-etanol-majovy-angelus-feline-pomoze-miestnemu-oz-sos-macky/, https://daisygroup.sk/sk/umelci/detail/melissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07/56<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Melissa Mandy Marušková<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-27604-82}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-27604-82] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 17:36, 6. máj 2026 (UTC)</div> == [[Eurovision Song Contest 2026]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&diff=8210052&oldid=8209561 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Eurovision Song Contest 2026]]; 08:32, {{dátum|2026-05-07}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 40378 - 25457 }} }})</span> . . [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/KormiSK|príspevky]]) ''(<nowiki>+ poradie v semifinale</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&oldid=8210052 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&oldid=8209561 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Vo finále bude hlasovať všetkých 36 krajín prostredníctvom online hlasovania a odbornej poroty a taktiež všetky nezúčastnené krajiny ako \"zvyšok'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Vo%20fin%C3%A1le%20bude%20hlasova%C5%A5%20v%C5%A1etk%C3%BDch%2036%20kraj%C3%ADn%20prostredn%C3%ADctvom%20online%20hlasovania%20a%20odbornej%20poroty%20a%20taktie%C5%BE%20v%C5%A1etky%20nez%C3%BA%C4%8Dastnen%C3%A9%20krajiny%20ako%20%5C%22zvy%C5%A1ok%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.namestovo.sk/uploads/fck/file/MsZ/2022/18.%20m%C3%A1j/KRONIKA%202020-na%20web.pdf namestovo.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8210052&url=https%3A%2F%2Fwww.namestovo.sk%2Fuploads%2Ffck%2Ffile%2FMsZ%2F2022%2F18.%2520m%25C3%25A1j%2FKRONIKA%25202020-na%2520web.pdf podobnosť]), [https://nitra.sk/wp-content/uploads/2025/07/Kronika-Nitry-2014.pdf nitra.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8210052&url=https%3A%2F%2Fnitra.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2025%2F07%2FKronika-Nitry-2014.pdf podobnosť]), [https://www.scribd.com/document/711924371/Palko-Vladimir-Levy-Prichadzaju scribd.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8210052&url=https%3A%2F%2Fwww.scribd.com%2Fdocument%2F711924371%2FPalko-Vladimir-Levy-Prichadzaju podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.namestovo.sk/uploads/fck/file/MsZ/2022/18.%20m%C3%A1j/KRONIKA%202020-na%20web.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Eurovision Song Contest 2026<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:KormiSK}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom KormiSK] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 08:34, 7. máj 2026 (UTC)</div> == [[Josef Grus (1893)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&diff=8214220&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Josef Grus (1893)]]; 12:36, {{dátum|2026-05-15}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1861 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-29303-46|~2026-29303-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-29303-46|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29303-46|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „<ref>'''Josef Grus''' (19. října 1893, Pardubice Zelené Předměstí – 19. března 1972, Praha) byl český architekt, malíř a pedagog. Život Josef Grus se narodil v Pardubicích-Zeleném Předměstí v rodině úředníka pardubické spořitelny Víta Gruse a jeho ženy Anně rodem Potěšilové. Josef vyrůstal ještě s dvěma bratry, starším Jaroslavem a mladším Vítem, kteří projevovali obdobné výtvarné nadání. Během první světové vál…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&oldid=8214220 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''1955 Dodatky ke slovníku československých výtvarných umělců, Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, n.p.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%221955%20Dodatky%20ke%20slovn%C3%ADku%20%C4%8Deskoslovensk%C3%BDch%20v%C3%BDtvarn%C3%BDch%20um%C4%9Blc%C5%AF%2C%20St%C3%A1tn%C3%AD%20nakladatelstv%C3%AD%20kr%C3%A1sn%C3%A9%20literatury%2C%20hudby%20a%20um%C4%9Bn%C3%AD%2C%20n.p.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.prodej-obrazy.eu/p/9232/stare-hradiste-holoubek-josef prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F9232%2Fstare-hradiste-holoubek-josef podobnosť 0 %]), [https://www.prodej-obrazy.eu/p/7931/prvni-obili-statu-koukolsky-jindrich prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F7931%2Fprvni-obili-statu-koukolsky-jindrich podobnosť 0 %]), [https://www.prodej-obrazy.eu/p/14058/secska-prehrada-havel-vladimir prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F14058%2Fsecska-prehrada-havel-vladimir podobnosť 0 %]), [https://www.prodej-obrazy.eu/p/12479/cise-kaspar-ladislav-josef prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F12479%2Fcise-kaspar-ladislav-josef podobnosť 0 %]), [https://www.prodej-obrazy.eu/p/11822/mandele-havel-vladimir prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F11822%2Fmandele-havel-vladimir podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.prodej-obrazy.eu/p/9232/stare-hradiste-holoubek-josef<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Josef Grus (1893)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-29303-46}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-29303-46] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:38, 15. máj 2026 (UTC)</div> == [[Pavol Naď]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&diff=8215248&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Pavol Naď]]; 09:15, {{dátum|2026-05-17}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4197 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Scholastikos|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Pavol Naď | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský sudca, prvý predseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky | Portrét = Pavol Naď (2026-05-10).jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Pavol Naď v máji 2026 | Dátum narodenia = [[1962]] <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} --> | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&oldid=8215248 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V rokoch 2013 až 2016 bol členom disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20rokoch%202013%20a%C5%BE%202016%20bol%20%C4%8Dlenom%20disciplin%C3%A1rneho%20sen%C3%A1tu%20Najvy%C5%A1%C5%A1ieho%20s%C3%BAdu%20Slovenskej%20republiky.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nssud.sk/sudcovia/ nssud.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8215248&url=https%3A%2F%2Fwww.nssud.sk%2Fsudcovia%2F podobnosť 18 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nssud.sk/sudcovia/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Pavol Naď<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Scholastikos}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Scholastikos] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 09:16, 17. máj 2026 (UTC)</div> == [[Vojna za nezávislosť Východného Timoru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&diff=8215630&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vojna za nezávislosť Východného Timoru]]; 18:19, {{dátum|2026-05-17}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 14993 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LoverofBattle12|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie úplne nového článku pod názvom ,, Vojna za nezávislosť Východného Timoru" v rámci stránky ,, Zoznam vojen" a ,, Zoznam konfliktov v Ázii".</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&oldid=8215630 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Osobitný význam mali dodávky turbovrtuľových útočných lietadiel Rockwell OV-10 Bronco, špeciálne navrhnutých na operácie proti partizánom.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Osobitn%C3%BD%20v%C3%BDznam%20mali%20dod%C3%A1vky%20turbovrtu%C4%BEov%C3%BDch%20%C3%BAto%C4%8Dn%C3%BDch%20lietadiel%20Rockwell%20OV-10%20Bronco%2C%20%C5%A1peci%C3%A1lne%20navrhnut%C3%BDch%20na%20oper%C3%A1cie%20proti%20partiz%C3%A1nom.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/ christianitas.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8215630&url=https%3A%2F%2Fchristianitas.sk%2Fvychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi%2F podobnosť 86 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vojna za nezávislosť Východného Timoru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LoverofBattle12}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LoverofBattle12] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:20, 17. máj 2026 (UTC)</div> == [[B-S 10 Tři hranice]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=B-S%2010%20T%C5%99i%20hranice&diff=8217208&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=B-S%2010%20T%C5%99i%20hranice&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[B-S 10 Tři hranice]]; 17:57, {{dátum|2026-05-20}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1321 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:TeodS|TeodS]] ([[Diskusia s redaktorom:TeodS|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/TeodS|príspevky]]) ''(<nowiki>Nový článok</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=B-S%2010%20T%C5%99i%20hranice&oldid=8217208 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=B-S%2010%20T%C5%99i%20hranice&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Súčasťou obrany bol aj systém na vhadzovanie granátov do miest mimo zorného poľa obrancov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22S%C3%BA%C4%8Das%C5%A5ou%20obrany%20bol%20aj%20syst%C3%A9m%20na%20vhadzovanie%20gran%C3%A1tov%20do%20miest%20mimo%20zorn%C3%A9ho%20po%C4%BEa%20obrancov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.toito.sk/projekty/2024/6/5/b-s-10 toito.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217208&url=https%3A%2F%2Fwww.toito.sk%2Fprojekty%2F2024%2F6%2F5%2Fb-s-10 podobnosť 38 %]) * „'''''Bunker mal neskôr nainštalovanú vzduchotechniku so šliapacím mechanizmom, na princípe bicykla s kapacitou výmeny vzduchu 800m3/h.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Bunker%20mal%20nesk%C3%B4r%20nain%C5%A1talovan%C3%BA%20vzduchotechniku%20so%20%C5%A1liapac%C3%ADm%20mechanizmom%2C%20na%20princ%C3%ADpe%20bicykla%20s%20kapacitou%20v%C3%BDmeny%20vzduchu%20800m3%2Fh.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.toito.sk/projekty/2024/6/5/b-s-10 toito.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217208&url=https%3A%2F%2Fwww.toito.sk%2Fprojekty%2F2024%2F6%2F5%2Fb-s-10 podobnosť 38 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.toito.sk/projekty/2024/6/5/b-s-10<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=B-S%2010%20T%C5%99i%20hranice&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>B-S 10 Tři hranice<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:TeodS}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom TeodS] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 17:58, 20. máj 2026 (UTC)</div> == [[Zbierka zákonov a nariadení štátu československého]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zbierka%20z%C3%A1konov%20a%20nariaden%C3%AD%20%C5%A1t%C3%A1tu%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho&diff=8217375&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zbierka%20z%C3%A1konov%20a%20nariaden%C3%AD%20%C5%A1t%C3%A1tu%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Zbierka zákonov a nariadení štátu československého]]; 03:38, {{dátum|2026-05-21}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9024 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Lišiak|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{pracuje sa}} '''Zbierka zákonov a nariadení štátu československého''', skratka '''Sb. z. a n.''' ({{ces|''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''}}, dobový slovenský zápis ''Sbierka zákonov a nariadení štátu československého'') bola zbierka zákonov [[Prvá česko-slovenská republika|Československej republiky]] (ČSR){{#tag:ref|Hoci už [[Washingtonská deklarácia]] zo 16. októbra 1918 sa o Československu zmieňovala ak…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zbierka%20z%C3%A1konov%20a%20nariaden%C3%AD%20%C5%A1t%C3%A1tu%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho&oldid=8217375 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zbierka%20z%C3%A1konov%20a%20nariaden%C3%AD%20%C5%A1t%C3%A1tu%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Papers Relating to the Foreign Relations of the United States, 1918, Supplement 1, The World War.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Papers%20Relating%20to%20the%20Foreign%20Relations%20of%20the%20United%20States%2C%201918%2C%20Supplement%201%2C%20The%20World%20War.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://history.state.gov/historicaldocuments/frus1918Supp01v01 history.state.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217375&url=https%3A%2F%2Fhistory.state.gov%2Fhistoricaldocuments%2Ffrus1918Supp01v01 podobnosť 0 %]), [https://text-message.blogs.archives.gov/2018/11/09/the-11th-hour-of-the-11th-day-of-the-11th-month-1918/ text-message.blogs.archives.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217375&url=https%3A%2F%2Ftext-message.blogs.archives.gov%2F2018%2F11%2F09%2Fthe-11th-hour-of-the-11th-day-of-the-11th-month-1918%2F podobnosť 0 %]), [https://history.state.gov/historicaldocuments/frus1918Supp01v01/d340 history.state.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217375&url=https%3A%2F%2Fhistory.state.gov%2Fhistoricaldocuments%2Ffrus1918Supp01v01%2Fd340 podobnosť 0 %]), [https://history.state.gov/historicaldocuments/frus1918Supp01v01/d206 history.state.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217375&url=https%3A%2F%2Fhistory.state.gov%2Fhistoricaldocuments%2Ffrus1918Supp01v01%2Fd206 podobnosť 0 %]), [https://history.state.gov/historicaldocuments/frus1918Supp01v01/d326 history.state.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217375&url=https%3A%2F%2Fhistory.state.gov%2Fhistoricaldocuments%2Ffrus1918Supp01v01%2Fd326 podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://history.state.gov/historicaldocuments/frus1918Supp01v01<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zbierka%20z%C3%A1konov%20a%20nariaden%C3%AD%20%C5%A1t%C3%A1tu%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Zbierka zákonov a nariadení štátu československého<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Lišiak}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Lišiak] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 03:40, 21. máj 2026 (UTC)</div> == [[Challenger (hlbočina)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Challenger%20%28hlbo%C4%8Dina%29&diff=8217887&oldid=8217878 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Challenger%20%28hlbo%C4%8Dina%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Challenger (hlbočina)]]; 00:56, {{dátum|2026-05-22}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9768 - 7352 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-25835-64|~2026-25835-64]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-25835-64|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-25835-64|príspevky]]) ''(<nowiki>presun z článku Mariánska priekopa</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Challenger%20%28hlbo%C4%8Dina%29&oldid=8217887 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Challenger%20%28hlbo%C4%8Dina%29&oldid=8217878 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Bola prvýkrát objavená v roku 1951 Britskou výskumnou loďou Challenger II, ktorá dala názov najhlbšej časti priekopy – Challengerskej priehlbiny.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Bola%20prv%C3%BDkr%C3%A1t%20objaven%C3%A1%20v%20roku%201951%20Britskou%20v%C3%BDskumnou%20lo%C4%8Fou%20Challenger%20II%2C%20ktor%C3%A1%20dala%20n%C3%A1zov%20najhlb%C5%A1ej%20%C4%8Dasti%20priekopy%20%E2%80%93%20Challengerskej%20priehlbiny.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://referaty.aktuality.sk/marianska-priekopa/referat-26372 referaty.aktuality.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217887&url=https%3A%2F%2Freferaty.aktuality.sk%2Fmarianska-priekopa%2Freferat-26372 podobnosť 45 %]), [https://www.topdesat.sk/2023/11/11/kamienok-na-dno-marianskej-priekopy/ topdesat.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217887&url=https%3A%2F%2Fwww.topdesat.sk%2F2023%2F11%2F11%2Fkamienok-na-dno-marianskej-priekopy%2F podobnosť 26 %]), [https://www.slideserve.com/kacy/obsah slideserve.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217887&url=https%3A%2F%2Fwww.slideserve.com%2Fkacy%2Fobsah podobnosť 19 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://referaty.aktuality.sk/marianska-priekopa/referat-26372<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Challenger%20%28hlbo%C4%8Dina%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Challenger (hlbočina)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-25835-64}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-25835-64] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 00:58, 22. máj 2026 (UTC)</div> == [[Folklórny festival Východná]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Folkl%C3%B3rny%20festival%20V%C3%BDchodn%C3%A1&diff=8219941&oldid=8070355 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Folkl%C3%B3rny%20festival%20V%C3%BDchodn%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Folklórny festival Východná]]; 06:55, {{dátum|2026-05-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 28343 - 14078 }} }})</span> . . [[Redaktor:Nockaba|Nockaba]] ([[Diskusia s redaktorom:Nockaba|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Nockaba|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridané informácie o leitmotívoch jednotlivých ročníkov od roku 2019 až po súčasnosť. Aktualizovaný ročník festivalu a termín konania festivalu</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Folkl%C3%B3rny%20festival%20V%C3%BDchodn%C3%A1&oldid=8219941 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Folkl%C3%B3rny%20festival%20V%C3%BDchodn%C3%A1&oldid=8070355 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Folklórny festival Východná 2021 bude mať vzhľadom na novú, po desaťročia nepoznanú situáciu aj novú formu: bude prebiehať v online'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Folkl%C3%B3rny%20festival%20V%C3%BDchodn%C3%A1%202021%20bude%20ma%C5%A5%20vzh%C4%BEadom%20na%20nov%C3%BA%2C%20po%20desa%C5%A5ro%C4%8Dia%20nepoznan%C3%BA%20situ%C3%A1ciu%20aj%20nov%C3%BA%20formu%3A%20bude%20prebieha%C5%A5%20v%20online%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://festivalvychodna.sk/2021// festivalvychodna.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8219941&url=https%3A%2F%2Ffestivalvychodna.sk%2F2021%2F%2F podobnosť 79 %]) * „'''''Medzigeneračný pohyb, myšlienkový pohyb, ale i názorový pohyb dostanú rovnako veľký priestor ako reálny pohyb na javisku, v hľadisku a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Medzigenera%C4%8Dn%C3%BD%20pohyb%2C%20my%C5%A1lienkov%C3%BD%20pohyb%2C%20ale%20i%20n%C3%A1zorov%C3%BD%20pohyb%20dostan%C3%BA%20rovnako%20ve%C4%BEk%C3%BD%20priestor%20ako%20re%C3%A1lny%20pohyb%20na%20javisku%2C%20v%20h%C4%BEadisku%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://festivalvychodna.sk/2024/ festivalvychodna.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8219941&url=https%3A%2F%2Ffestivalvychodna.sk%2F2024%2F podobnosť 90 %]) * „'''''Chceme podčiarknuť význam a krásu ľudového umenia vo všetkých jeho podobách i jeho životodarnosť a schopnosť prispôsobiť sa novým podmienkam'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Chceme%20pod%C4%8Diarknu%C5%A5%20v%C3%BDznam%20a%20kr%C3%A1su%20%C4%BEudov%C3%A9ho%20umenia%20vo%20v%C5%A1etk%C3%BDch%20jeho%20podob%C3%A1ch%20i%20jeho%20%C5%BEivotodarnos%C5%A5%20a%20schopnos%C5%A5%20prisp%C3%B4sobi%C5%A5%20sa%20nov%C3%BDm%20podmienkam%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://festivalvychodna.sk/2024/novinky/ffv2024-ts-20231207/ festivalvychodna.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8219941&url=https%3A%2F%2Ffestivalvychodna.sk%2F2024%2Fnovinky%2Fffv2024-ts-20231207%2F podobnosť 58 %]), [https://festivalvychodna.sk/2024/ festivalvychodna.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8219941&url=https%3A%2F%2Ffestivalvychodna.sk%2F2024%2F podobnosť 90 %]) * „'''''Skláňali chrbty na roliach, odchádzali za oceán, aby tam našli záchranu pred biedou, vracali sa a investovali do vlastného kúska'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Skl%C3%A1%C5%88ali%20chrbty%20na%20roliach%2C%20odch%C3%A1dzali%20za%20oce%C3%A1n%2C%20aby%20tam%20na%C5%A1li%20z%C3%A1chranu%20pred%20biedou%2C%20vracali%20sa%20a%20investovali%20do%20vlastn%C3%A9ho%20k%C3%BAska%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://festivalvychodna.sk/2023/ festivalvychodna.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8219941&url=https%3A%2F%2Ffestivalvychodna.sk%2F2023%2F podobnosť 83 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://festivalvychodna.sk/2021//, https://festivalvychodna.sk/2024/, https://festivalvychodna.sk/2023/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Folkl%C3%B3rny%20festival%20V%C3%BDchodn%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Folklórny festival Východná<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Nockaba}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Nockaba] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:56, 26. máj 2026 (UTC)</div> == [[De natura rerum]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=De%20natura%20rerum&diff=8220491&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=De%20natura%20rerum&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[De natura rerum]]; 12:06, {{dátum|2026-05-27}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 11572 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Wiliamblake23|Wiliamblake23]] ([[Diskusia s redaktorom:Wiliamblake23|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Wiliamblake23|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „== ''De natura rerum'' == ''De natura rerum'' je stredoveké encyklopedické dielo napísané flámskym rímskokatolíckym kňazom, členom dominikánskeho rádu Tomášom z Cantimpré (latinsky: ''Thomas Cantimpratensis'' alebo ''Cantipratensis''). Ide o autorovo najúspešnejšie dielo, čo dokladá mnoho opisov a skutočnosť, že sa stalo inšpiráciou pre ďalšie encyklopedické diela. V prológu k svojmu dielu uvádza, že práca na ňom mu trvala takmer 15…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=De%20natura%20rerum&oldid=8220491 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=De%20natura%20rerum&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Fenomén monštruozity v bohemikálnom korpuse diela \"De natura rerum\" Tomáša z Cantimpré.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Fenom%C3%A9n%20mon%C5%A1truozity%20v%20bohemik%C3%A1lnom%20korpuse%20diela%20%5C%22De%20natura%20rerum%5C%22%20Tom%C3%A1%C5%A1a%20z%20Cantimpr%C3%A9.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://dspace.cuni.cz/handle/20.500.11956/205340 dspace.cuni.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220491&url=https%3A%2F%2Fdspace.cuni.cz%2Fhandle%2F20.500.11956%2F205340 podobnosť 7 %]), [https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/205340/130441144.pdf?sequence=1&isAllowed=y dspace.cuni.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220491&url=https%3A%2F%2Fdspace.cuni.cz%2Fbitstream%2Fhandle%2F20.500.11956%2F205340%2F130441144.pdf%3Fsequence%3D1%26isAllowed%3Dy podobnosť 95 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://dspace.cuni.cz/handle/20.500.11956/205340<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=De%20natura%20rerum&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>De natura rerum<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Wiliamblake23}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Wiliamblake23] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:08, 27. máj 2026 (UTC)</div> == [[Tribúna slávy (Niké liga)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trib%C3%BAna%20sl%C3%A1vy%20%28Nik%C3%A9%20liga%29&diff=8220979&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trib%C3%BAna%20sl%C3%A1vy%20%28Nik%C3%A9%20liga%29&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Tribúna slávy (Niké liga)]]; 08:14, {{dátum|2026-05-28}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4495 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:PeterKLK|PeterKLK]] ([[Diskusia s redaktorom:PeterKLK|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/PeterKLK|príspevky]]) ''(<nowiki>aktualizácia</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trib%C3%BAna%20sl%C3%A1vy%20%28Nik%C3%A9%20liga%29&oldid=8220979 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trib%C3%BAna%20sl%C3%A1vy%20%28Nik%C3%A9%20liga%29&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''\"Chceme takto najmä poďakovať významným osobnostiam, ktoré v našej lige zanechali výraznú stopu.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%5C%22Chceme%20takto%20najm%C3%A4%20po%C4%8Fakova%C5%A5%20v%C3%BDznamn%C3%BDm%20osobnostiam%2C%20ktor%C3%A9%20v%20na%C5%A1ej%20lige%20zanechali%20v%C3%BDrazn%C3%BA%20stopu.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://futbalsfz.sk/fl-weiss-ml-obhajil-cenu-pre-najlepsieho-hraca-v-najlepsej-jedenastke-aj-dalsi-reprezentanti/ futbalsfz.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220979&url=https%3A%2F%2Ffutbalsfz.sk%2Ffl-weiss-ml-obhajil-cenu-pre-najlepsieho-hraca-v-najlepsej-jedenastke-aj-dalsi-reprezentanti%2F podobnosť 25 %]), [https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-ocenenie-jedenastka-sezony-fortuna-liga-2022-2023/ sportnet.sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220979&url=https%3A%2F%2Fsportnet.sme.sk%2Fspravy%2Ffutbal-ocenenie-jedenastka-sezony-fortuna-liga-2022-2023%2F podobnosť 25 %]), [http://www.fanklubfutbalsvk.sk/category/zaujimavosti/ fanklubfutbalsvk.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220979&url=http%3A%2F%2Fwww.fanklubfutbalsvk.sk%2Fcategory%2Fzaujimavosti%2F podobnosť 25 %]), [https://cloud-d.edupage.org/cloud/vs_2023-24.pdf?z%3AzlqjKCYYlv8axWxPD%2Fw82J7hvL6atyFkh3FMovuyajZKQ8eq3S9dtyz0nUqFnIzm cloud-d.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220979&url=https%3A%2F%2Fcloud-d.edupage.org%2Fcloud%2Fvs_2023-24.pdf%3Fz%253AzlqjKCYYlv8axWxPD%252Fw82J7hvL6atyFkh3FMovuyajZKQ8eq3S9dtyz0nUqFnIzm podobnosť 25 %]), [https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/kksf/kf/Ideologia_-_zbornik/Ideologia_v_premenach_casu_2018.pdf fphil.uniba.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220979&url=https%3A%2F%2Ffphil.uniba.sk%2Ffileadmin%2Ffif%2Fkatedry_pracoviska%2Fkksf%2Fkf%2FIdeologia_-_zbornik%2FIdeologia_v_premenach_casu_2018.pdf podobnosť 25 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://futbalsfz.sk/fl-weiss-ml-obhajil-cenu-pre-najlepsieho-hraca-v-najlepsej-jedenastke-aj-dalsi-reprezentanti/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trib%C3%BAna%20sl%C3%A1vy%20%28Nik%C3%A9%20liga%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Tribúna slávy (Niké liga)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:PeterKLK}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom PeterKLK] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 08:16, 28. máj 2026 (UTC)</div> == [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&diff=8225864&oldid=8214710 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]]; 15:13, {{dátum|2026-05-29}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 34412 - 31284 }} }})</span> . . [[Redaktor:Akira.Toda|Akira.Toda]] ([[Diskusia s redaktorom:Akira.Toda|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Akira.Toda|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridanie Akcie APUS</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8225864 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8214710 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Následne ich mala prechovávať na rôznych miestach a distribuovať viacerým odberateľom, predovšetkým v rámci Bratislavského kraja.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22N%C3%A1sledne%20ich%20mala%20prechov%C3%A1va%C5%A5%20na%20r%C3%B4znych%20miestach%20a%20distribuova%C5%A5%20viacer%C3%BDm%20odberate%C4%BEom%2C%20predov%C5%A1etk%C3%BDm%20v%20r%C3%A1mci%20Bratislavsk%C3%A9ho%20kraja.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/foto-z-akcie-apus-n%C3%A1rodn%C3%A1-protidrogov%C3%A1-jednotka-zasahuje-v-pr%C3%ADpade-anabol%C3%ADkpr%C3%ADsl/1425569752941922/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Ffoto-z-akcie-apus-n%25C3%25A1rodn%25C3%25A1-protidrogov%25C3%25A1-jednotka-zasahuje-v-pr%25C3%25ADpade-anabol%25C3%25ADkpr%25C3%25ADsl%2F1425569752941922%2F podobnosť]), [https://www.teraz.sk/slovensko/policia-zadrzala-jednu-osobu-dovodom/966278-clanok.html teraz.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fwww.teraz.sk%2Fslovensko%2Fpolicia-zadrzala-jednu-osobu-dovodom%2F966278-clanok.html podobnosť 40 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/?locale=tl_PH facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2F%3Flocale%3Dtl_PH podobnosť 40 %]), [https://hn24.hnonline.sk/hn24/96283624-policia-zadrzala-jednu-osobu-dovodom-je-farmaceuticka-trestna-cinnost hn24.hnonline.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fhn24.hnonline.sk%2Fhn24%2F96283624-policia-zadrzala-jednu-osobu-dovodom-je-farmaceuticka-trestna-cinnost podobnosť 40 %]), [https://www.sme.sk/domov/c/narodna-protidrogova-jednotka-zaistila-anabolika-zadrzala-jednu-osobu sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fwww.sme.sk%2Fdomov%2Fc%2Fnarodna-protidrogova-jednotka-zaistila-anabolika-zadrzala-jednu-osobu podobnosť 26 %]), … * „'''''Počas výkonu domovej prehliadky, prehliadok iných priestorov a prehliadky motorového vozidla bolo okrem iného zaistených najmenej 2000 kusov tabliet a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Das%20v%C3%BDkonu%20domovej%20prehliadky%2C%20prehliadok%20in%C3%BDch%20priestorov%20a%20prehliadky%20motorov%C3%A9ho%20vozidla%20bolo%20okrem%20in%C3%A9ho%20zaisten%C3%BDch%20najmenej%202000%20kusov%20tabliet%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/%C4%8Fal%C5%A1ie-nov%C3%A9-policajn%C3%A9-aut%C3%A1-smeruj%C3%BA-na-z%C3%A1kladn%C3%A9-%C3%BAtvaryministerstvo-vn%C3%BAtra-sr-syst/653831283449110/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2F%25C4%258Fal%25C5%25A1ie-nov%25C3%25A9-policajn%25C3%25A9-aut%25C3%25A1-smeruj%25C3%25BA-na-z%25C3%25A1kladn%25C3%25A9-%25C3%25BAtvaryministerstvo-vn%25C3%25BAtra-sr-syst%2F653831283449110%2F podobnosť 26 %]), [https://www.cas.sk/spravy/domova-prehliadka-odhalila-stovky-kusov-tabliet-muzi-zakona-po-zasahu-obvinili-jednu-osobu?itm_modul=react_ncpz_nc&itm_brand=ncpz&itm_template=hp&itm_position=1&itm_cb_position=other_main_4 cas.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fwww.cas.sk%2Fspravy%2Fdomova-prehliadka-odhalila-stovky-kusov-tabliet-muzi-zakona-po-zasahu-obvinili-jednu-osobu%3Fitm_modul%3Dreact_ncpz_nc%26itm_brand%3Dncpz%26itm_template%3Dhp%26itm_position%3D1%26itm_cb_position%3Dother_main_4 podobnosť 37 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/foto-z-akcie-apus-n%C3%A1rodn%C3%A1-protidrogov%C3%A1-jednotka-zasahuje-v-pr%C3%ADpade-anabol%C3%ADkpr%C3%ADsl/1425569752941922/, https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/%C4%8Fal%C5%A1ie-nov%C3%A9-policajn%C3%A9-aut%C3%A1-smeruj%C3%BA-na-z%C3%A1kladn%C3%A9-%C3%BAtvaryministerstvo-vn%C3%BAtra-sr-syst/653831283449110/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Akira.Toda}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Akira.Toda] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:14, 29. máj 2026 (UTC)</div> == [[Filip Sulík]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Filip%20Sul%C3%ADk&diff=8227400&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Filip%20Sul%C3%ADk&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Filip Sulík]]; 14:09, {{dátum|2026-06-02}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 10348 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Upravar0|Upravar0]] ([[Diskusia s redaktorom:Upravar0|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Upravar0|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „'''Filip Sulík''' (* [[19. október]] [[1995|1995,]] [[Bratislava]], [[Slovensko]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Filip Sulík: kontroverzný influencer v boxerskom ringu Fight Night Challenge | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/zapasnici/filip-sulik-kontroverzny-influencer-v-boxerskom-ringu_1934.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = sk | priezvisko = FightLive.sk}}</ref>známy aj pod prezývkou '…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Filip%20Sul%C3%ADk&oldid=8227400 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Filip%20Sul%C3%ADk&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Po dehonestujúcich útokoch na adresu komičky Simony Salátovej alebo europoslankyne Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej sa najnovšie Sulík mladší vyjadril, že podľa'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20dehonestuj%C3%BAcich%20%C3%BAtokoch%20na%20adresu%20komi%C4%8Dky%20Simony%20Sal%C3%A1tovej%20alebo%20europoslankyne%20Veroniky%20Cifrovej%20Ostriho%C5%88ovej%20sa%20najnov%C5%A1ie%20Sul%C3%ADk%20mlad%C5%A1%C3%AD%20vyjadril%2C%20%C5%BEe%20pod%C4%BEa%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.instagram.com/p/DQ3oBmWDIjP/ instagram.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8227400&url=https%3A%2F%2Fwww.instagram.com%2Fp%2FDQ3oBmWDIjP%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Tento prispievateľ neprináša do online sveta žiadne cenné rady, iba čistú nenávisť voči svojim názorovým oponentom, primárne sa zameriava na'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Tento%20prispievate%C4%BE%20neprin%C3%A1%C5%A1a%20do%20online%20sveta%20%C5%BEiadne%20cenn%C3%A9%20rady%2C%20iba%20%C4%8Dist%C3%BA%20nen%C3%A1vis%C5%A5%20vo%C4%8Di%20svojim%20n%C3%A1zorov%C3%BDm%20oponentom%2C%20prim%C3%A1rne%20sa%20zameriava%20na%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.instagram.com/p/DQ3oBmWDIjP/ instagram.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8227400&url=https%3A%2F%2Fwww.instagram.com%2Fp%2FDQ3oBmWDIjP%2F podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.instagram.com/p/DQ3oBmWDIjP/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Filip%20Sul%C3%ADk&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Filip Sulík<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Upravar0}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Upravar0] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 14:10, 2. jún 2026 (UTC)</div> == [[Slovenská národná galéria]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20gal%C3%A9ria&diff=8234017&oldid=8233889 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20gal%C3%A9ria&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Slovenská národná galéria]]; 11:14, {{dátum|2026-06-16}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 18471 - 15336 }} }})</span> . . [[Redaktor:Filipa227|Filipa227]] ([[Diskusia s redaktorom:Filipa227|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Filipa227|príspevky]]) ''(<nowiki>Doplnanie faktických informácii a úprav z overených zdrojov</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20gal%C3%A9ria&oldid=8234017 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20gal%C3%A9ria&oldid=8233889 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Európska maľba raného novoveku je prehliadkou najkvalitnejších diel starého európskeho umenia zo zbierky SNG.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Eur%C3%B3pska%20ma%C4%BEba%20ran%C3%A9ho%20novoveku%20je%20prehliadkou%20najkvalitnej%C5%A1%C3%ADch%20diel%20star%C3%A9ho%20eur%C3%B3pskeho%20umenia%20zo%20zbierky%20SNG.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.muzeum.sk/slovenska-narodna-galeria-bratislava.html muzeum.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8234017&url=https%3A%2F%2Fwww.muzeum.sk%2Fslovenska-narodna-galeria-bratislava.html podobnosť 70 %]), [https://www.visitbratislava.com/sk/miesta/slovenska-narodna-galeria/ visitbratislava.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8234017&url=https%3A%2F%2Fwww.visitbratislava.com%2Fsk%2Fmiesta%2Fslovenska-narodna-galeria%2F podobnosť 71 %]) * „'''''Knižnica Kornela a Nade Földváriovcov sprístupňuje zbierku vyše 11 000 dobrodružných kníh spisovateľa a satirika Kornela Földváriho.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Kni%C5%BEnica%20Kornela%20a%20Nade%20F%C3%B6ldv%C3%A1riovcov%20spr%C3%ADstup%C5%88uje%20zbierku%20vy%C5%A1e%2011%20000%20dobrodru%C5%BEn%C3%BDch%20kn%C3%ADh%20spisovate%C4%BEa%20a%20satirika%20Kornela%20F%C3%B6ldv%C3%A1riho.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.muzeum.sk/slovenska-narodna-galeria-bratislava.html muzeum.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8234017&url=https%3A%2F%2Fwww.muzeum.sk%2Fslovenska-narodna-galeria-bratislava.html podobnosť 70 %]), [https://www.visitbratislava.com/sk/miesta/slovenska-narodna-galeria/ visitbratislava.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8234017&url=https%3A%2F%2Fwww.visitbratislava.com%2Fsk%2Fmiesta%2Fslovenska-narodna-galeria%2F podobnosť 71 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.muzeum.sk/slovenska-narodna-galeria-bratislava.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20gal%C3%A9ria&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Slovenská národná galéria<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Filipa227}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Filipa227] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:16, 16. jún 2026 (UTC)</div> == [[Rado Moznich]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rado%20Moznich&diff=8235142&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rado%20Moznich&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Rado Moznich]]; 22:01, {{dátum|2026-06-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6287 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-35552-91|~2026-35552-91]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-35552-91|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-35552-91|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie a aktualizácia</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rado%20Moznich&oldid=8235142 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rado%20Moznich&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V roku 2015 bol hosťom relácie Neskoro večer, v ktorej ho STVR uviedla ako interpreta hymny slovenskej hokejovej reprezentácie \"Nech'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%202015%20bol%20hos%C5%A5om%20rel%C3%A1cie%20Neskoro%20ve%C4%8Der%2C%20v%20ktorej%20ho%20STVR%20uviedla%20ako%20interpreta%20hymny%20slovenskej%20hokejovej%20reprezent%C3%A1cie%20%5C%22Nech%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.stvr.org/media/a542/file/item/sk/0002/vyrocna_sprava_o_cinnosti_stvr_2024.LRdt.pdf stvr.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8235142&url=https%3A%2F%2Fwww.stvr.org%2Fmedia%2Fa542%2Ffile%2Fitem%2Fsk%2F0002%2Fvyrocna_sprava_o_cinnosti_stvr_2024.LRdt.pdf podobnosť]), [https://svn.apache.org/repos/bigdata/opennlp/trunk/leipzig/data/slk_newscrawl_2011_1M-sentences.txt svn.apache.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8235142&url=https%3A%2F%2Fsvn.apache.org%2Frepos%2Fbigdata%2Fopennlp%2Ftrunk%2Fleipzig%2Fdata%2Fslk_newscrawl_2011_1M-sentences.txt podobnosť]), [https://huggingface.co/fav-kky/FERNET-CC_sk/raw/main/vocab.txt huggingface.co] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8235142&url=https%3A%2F%2Fhuggingface.co%2Ffav-kky%2FFERNET-CC_sk%2Fraw%2Fmain%2Fvocab.txt podobnosť]), [http://materialy.banskabystrica.sk/mestske_zastupitelstvo/2016/2016_06_28/15%20-%20Z%C3%A1pis%20do%20kroniky%20mesta%20Bansk%C3%A1%20Bystrica%20za%20rok%202014/KRONIKA%202014.pdf materialy.banskabystrica.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8235142&url=http%3A%2F%2Fmaterialy.banskabystrica.sk%2Fmestske_zastupitelstvo%2F2016%2F2016_06_28%2F15%2520-%2520Z%25C3%25A1pis%2520do%2520kroniky%2520mesta%2520Bansk%25C3%25A1%2520Bystrica%2520za%2520rok%25202014%2FKRONIKA%25202014.pdf podobnosť]), [http://kamvmeste.mojetopolcany.sk/subportals2/zabudnite-na-botox-je-tu-omladenie-tvare-bez-injekcii-bukalna-masaz-len-v-salone-masaze-henrieta-v-nitre-topolcany.phtml?id_temy=801&action=clanky&id_clanku=151714 kamvmeste.mojetopolcany.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8235142&url=http%3A%2F%2Fkamvmeste.mojetopolcany.sk%2Fsubportals2%2Fzabudnite-na-botox-je-tu-omladenie-tvare-bez-injekcii-bukalna-masaz-len-v-salone-masaze-henrieta-v-nitre-topolcany.phtml%3Fid_temy%3D801%26action%3Dclanky%26id_clanku%3D151714 podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.stvr.org/media/a542/file/item/sk/0002/vyrocna_sprava_o_cinnosti_stvr_2024.LRdt.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rado%20Moznich&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Rado Moznich<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-35552-91}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-35552-91] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 22:02, 18. jún 2026 (UTC)</div> == [[Gymnázium (Bratislava, Bilíkova 24)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gymn%C3%A1zium%20%28Bratislava%2C%20Bil%C3%ADkova%2024%29&diff=8237574&oldid=8236071 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gymn%C3%A1zium%20%28Bratislava%2C%20Bil%C3%ADkova%2024%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Gymnázium (Bratislava, Bilíkova 24)]]; 16:02, {{dátum|2026-06-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 27701 - 25815 }} }})</span> . . [[Redaktor:Mišino Čech|Mišino Čech]] ([[Diskusia s redaktorom:Mišino Čech|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Mišino Čech|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gymn%C3%A1zium%20%28Bratislava%2C%20Bil%C3%ADkova%2024%29&oldid=8237574 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gymn%C3%A1zium%20%28Bratislava%2C%20Bil%C3%ADkova%2024%29&oldid=8236071 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Po absolovaní 10 hodín študenti dostávajú potvrdenie o absolvovaní dobrovoľníctva, ktorý im môže pomôcť na príjimacich pohovoroch.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20absolovan%C3%AD%2010%20hod%C3%ADn%20%C5%A1tudenti%20dost%C3%A1vaj%C3%BA%20potvrdenie%20o%20absolvovan%C3%AD%20dobrovo%C4%BEn%C3%ADctva%2C%20ktor%C3%BD%20im%20m%C3%B4%C5%BEe%20pom%C3%B4c%C5%A5%20na%20pr%C3%ADjimacich%20pohovoroch.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://gymbilba.edupage.org/a/projekt-hodnotovej-orientacie gymbilba.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8237574&url=https%3A%2F%2Fgymbilba.edupage.org%2Fa%2Fprojekt-hodnotovej-orientacie podobnosť 34 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://gymbilba.edupage.org/a/projekt-hodnotovej-orientacie<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gymn%C3%A1zium%20%28Bratislava%2C%20Bil%C3%ADkova%2024%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Gymnázium (Bratislava, Bilíkova 24)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Mišino Čech}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Mišino Čech] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:04, 23. jún 2026 (UTC)</div> == [[Referendum na Slovensku v roku 2026]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Referendum%20na%20Slovensku%20v%20roku%202026&diff=8242704&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Referendum%20na%20Slovensku%20v%20roku%202026&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Referendum na Slovensku v roku 2026]]; 19:41, {{dátum|2026-07-03}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3809 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LegendaSM07|LegendaSM07]] ([[Diskusia s redaktorom:LegendaSM07|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LegendaSM07|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Voľby|druh=[[Referendum|referendum]]|štát={{SVK}} [[Slovensko]]|dátum=[[4. júl]] [[2026]]|predchádzajúce=[[Referendum na Slovensku v roku 2023|2023]]|poradie=10. referendum|aktuálne=2026|kandidáti_názov=otázok|počet kandidátov=2|účasť=TBD|nasledujúce=TBD|druh_2.pád=referend}}{{Politika na Slovensku}} Referendum na Slovensku v roku 2026 je [[referendum]], ktoré sa uskutoční [[4. júl|4. júla]] [[2026]] na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Referendum%20na%20Slovensku%20v%20roku%202026&oldid=8242704 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Referendum%20na%20Slovensku%20v%20roku%202026&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Súhlasíte s tým, aby boli obnovené Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra?'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22S%C3%BAhlas%C3%ADte%20s%20t%C3%BDm%2C%20aby%20boli%20obnoven%C3%A9%20%C3%9Arad%20%C5%A1peci%C3%A1lnej%20prokurat%C3%BAry%20a%20N%C3%A1rodn%C3%A1%20krimin%C3%A1lna%20agent%C3%BAra%3F%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.mzv.sk/web/havana-es/pressreleasedetail?p_p_id=sk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet&p_p_lifecycle=0&groupId=10182&articleId=57973628 mzv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8242704&url=https%3A%2F%2Fwww.mzv.sk%2Fweb%2Fhavana-es%2Fpressreleasedetail%3Fp_p_id%3Dsk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet%26p_p_lifecycle%3D0%26groupId%3D10182%26articleId%3D57973628 podobnosť 30 %]), [https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2026/60/ slov-lex.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8242704&url=https%3A%2F%2Fwww.slov-lex.sk%2Fezbierky%2Fpravne-predpisy%2FSK%2FZZ%2F2026%2F60%2F podobnosť 0 %]), [https://stacilofica.sk/wp-content/uploads/2024/09/SF_peticny-harok-1.pdf stacilofica.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8242704&url=https%3A%2F%2Fstacilofica.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2024%2F09%2FSF_peticny-harok-1.pdf podobnosť 37 %]), [https://www.maladomasa.sk/samosprava/uradna-tabula?p=1&detail=71233&count=10 maladomasa.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8242704&url=https%3A%2F%2Fwww.maladomasa.sk%2Fsamosprava%2Furadna-tabula%3Fp%3D1%26detail%3D71233%26count%3D10 podobnosť 28 %]), [https://www.minv.sk/?referendum minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8242704&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Freferendum podobnosť 28 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.mzv.sk/web/havana-es/pressreleasedetail?p_p_id=sk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet&p_p_lifecycle=0&groupId=10182&articleId=57973628<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Referendum%20na%20Slovensku%20v%20roku%202026&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Referendum na Slovensku v roku 2026<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LegendaSM07}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LegendaSM07] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:42, 3. júl 2026 (UTC)</div> == [[Hypostatická únia]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypostatick%C3%A1%20%C3%BAnia&diff=8244952&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypostatick%C3%A1%20%C3%BAnia&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Hypostatická únia]]; 16:19, {{dátum|2026-07-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 15198 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:TomášPolonec|TomášPolonec]] ([[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/TomášPolonec|príspevky]]) ''(<nowiki>nový článok</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypostatick%C3%A1%20%C3%BAnia&oldid=8244952 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypostatick%C3%A1%20%C3%BAnia&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Podľa definície Chalcedónskeho koncilu (451) je Ježiš Kristus jedna osoba (hypostáza) v dvoch prirodzenostiach, božskej a ľudskej, ktoré sú \"nezmiešané,'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pod%C4%BEa%20defin%C3%ADcie%20Chalced%C3%B3nskeho%20koncilu%20%28451%29%20je%20Je%C5%BEi%C5%A1%20Kristus%20jedna%20osoba%20%28hypost%C3%A1za%29%20v%20dvoch%20prirodzenostiach%2C%20bo%C5%BEskej%20a%20%C4%BEudskej%2C%20ktor%C3%A9%20s%C3%BA%20%5C%22nezmie%C5%A1an%C3%A9%2C%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.xaver.sk/wp-content/uploads/2022/02/kristologia_i._-_osoba_jezisa_krista.pdf xaver.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8244952&url=https%3A%2F%2Fwww.xaver.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2022%2F02%2Fkristologia_i._-_osoba_jezisa_krista.pdf podobnosť 1 %]), [https://tridentskaomsa.weebly.com/uploads/5/7/8/8/57880451/l._ott_zaklady_katolickej_dogmatiky_web.pdf tridentskaomsa.weebly.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8244952&url=https%3A%2F%2Ftridentskaomsa.weebly.com%2Fuploads%2F5%2F7%2F8%2F8%2F57880451%2Fl._ott_zaklady_katolickej_dogmatiky_web.pdf podobnosť 1 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.xaver.sk/wp-content/uploads/2022/02/kristologia_i._-_osoba_jezisa_krista.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypostatick%C3%A1%20%C3%BAnia&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Hypostatická únia<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:TomášPolonec}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom TomášPolonec] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:20, 9. júl 2026 (UTC)</div> == [[Kostol svätého Jozefa robotníka (Svit)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kostol%20sv%C3%A4t%C3%A9ho%20Jozefa%20robotn%C3%ADka%20%28Svit%29&diff=8244990&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kostol%20sv%C3%A4t%C3%A9ho%20Jozefa%20robotn%C3%ADka%20%28Svit%29&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Kostol svätého Jozefa robotníka (Svit)]]; 19:00, {{dátum|2026-07-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 7234 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] ([[Diskusia s redaktorom:JOJOMOJUJO|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/JOJOMOJUJO|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „'''Kostol svätého Jozefa robotníka''' je [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] farský kostol na Nábreží Jána Pavla II. 697/3 vo [[Svit (mesto)|Svite]]. {{Infobox Kostol|Obrázok=Svit, kostel sv. Jozefa robotníka (1).jpg|Patrocínium=[[Jozef Nazaretský|svätý Jozef]]|Štát=Slovensko|Kraj=[[Prešovský samosprávny kraj|Prešovský kraj]]|Okres=[[Poprad (okres)|Poprad]]|Mesto=[[Svit]]|Adresa=Nábrežie Jána Pavla II. 697/3, 058 21 Svit|Historický regi...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kostol%20sv%C3%A4t%C3%A9ho%20Jozefa%20robotn%C3%ADka%20%28Svit%29&oldid=8244990 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kostol%20sv%C3%A4t%C3%A9ho%20Jozefa%20robotn%C3%ADka%20%28Svit%29&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''15. decembra 1970 MsNV vo Svite, na základe uznesenia Rady ONV, zrušil nájomnú zmluvu na prenájom kina.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%2215.%20decembra%201970%20MsNV%20vo%20Svite%2C%20na%20z%C3%A1klade%20uznesenia%20Rady%20ONV%2C%20zru%C5%A1il%20n%C3%A1jomn%C3%BA%20zmluvu%20na%20pren%C3%A1jom%20kina.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.farnost-svit.sk/nasa-farnost/informacie-o-farnosti/kostol-sv-jozefa-robotnika/ farnost-svit.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8244990&url=https%3A%2F%2Fwww.farnost-svit.sk%2Fnasa-farnost%2Finformacie-o-farnosti%2Fkostol-sv-jozefa-robotnika%2F podobnosť 86 %]) * „'''''Firma Baťa počítala s výstavbou fabriky aj budúceho sídliska mesta so všestrannou vybavenosťou pre občanov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Firma%20Ba%C5%A5a%20po%C4%8D%C3%ADtala%20s%20v%C3%BDstavbou%20fabriky%20aj%20bud%C3%BAceho%20s%C3%ADdliska%20mesta%20so%20v%C5%A1estrannou%20vybavenos%C5%A5ou%20pre%20ob%C4%8Danov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.farnost-svit.sk/nasa-farnost/informacie-o-farnosti/kostol-sv-jozefa-robotnika/ farnost-svit.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8244990&url=https%3A%2F%2Fwww.farnost-svit.sk%2Fnasa-farnost%2Finformacie-o-farnosti%2Fkostol-sv-jozefa-robotnika%2F podobnosť 86 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.farnost-svit.sk/nasa-farnost/informacie-o-farnosti/kostol-sv-jozefa-robotnika/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kostol%20sv%C3%A4t%C3%A9ho%20Jozefa%20robotn%C3%ADka%20%28Svit%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Kostol svätého Jozefa robotníka (Svit)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:JOJOMOJUJO}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom JOJOMOJUJO] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:02, 9. júl 2026 (UTC)</div> == [[Alla Germanovna Maškovová]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alla%20Germanovna%20Ma%C5%A1kovov%C3%A1&diff=8246398&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alla%20Germanovna%20Ma%C5%A1kovov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Alla Germanovna Maškovová]]; 10:52, {{dátum|2026-07-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 15962 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Theodor Ludenhof|Theodor Ludenhof]] ([[Diskusia s redaktorom:Theodor Ludenhof|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Theodor Ludenhof|príspevky]]) ''(<nowiki>nový článok</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alla%20Germanovna%20Ma%C5%A1kovov%C3%A1&oldid=8246398 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alla%20Germanovna%20Ma%C5%A1kovov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V roku 2011 získala Cenu P. O. Hviezdoslava za preklady diel slovenských autorov do ruštiny a za činnosť v literárnovednej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%202011%20z%C3%ADskala%20Cenu%20P.%20O.%20Hviezdoslava%20za%20preklady%20diel%20slovensk%C3%BDch%20autorov%20do%20ru%C5%A1tiny%20a%20za%20%C4%8Dinnos%C5%A5%20v%20liter%C3%A1rnovednej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.litcentrum.sk/autor/alla-germanovna-maskova/zivotopis-autora litcentrum.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8246398&url=https%3A%2F%2Fwww.litcentrum.sk%2Fautor%2Falla-germanovna-maskova%2Fzivotopis-autora podobnosť 21 %]) * „'''''V roku 1987 sa podieľala na príprave kolektívnej vysokoškolskej príručky Slovackaja literatura, 1945 – 1985: proza ( ; doslova \"Slovenská'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201987%20sa%20podie%C4%BEala%20na%20pr%C3%ADprave%20kolekt%C3%ADvnej%20vysoko%C5%A1kolskej%20pr%C3%ADru%C4%8Dky%20Slovackaja%20literatura%2C%201945%20%E2%80%93%201985%3A%20proza%20%28%20%3B%20doslova%20%5C%22Slovensk%C3%A1%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://slavistika.sk/wp-content/uploads/2023/02/Slovenska-slavistika-vcera-a-dnes-final-orez.pdf slavistika.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8246398&url=https%3A%2F%2Fslavistika.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F02%2FSlovenska-slavistika-vcera-a-dnes-final-orez.pdf podobnosť 21 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.litcentrum.sk/autor/alla-germanovna-maskova/zivotopis-autora, https://slavistika.sk/wp-content/uploads/2023/02/Slovenska-slavistika-vcera-a-dnes-final-orez.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alla%20Germanovna%20Ma%C5%A1kovov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Alla Germanovna Maškovová<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Theodor Ludenhof}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Theodor Ludenhof] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:54, 13. júl 2026 (UTC)</div> == [[Hanigovce]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&diff=8249152&oldid=8144615 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Hanigovce]]; 08:42, {{dátum|2026-07-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 5247 - 1616 }} }})</span> . . [[Redaktor:StudioFixifoxTV|StudioFixifoxTV]] ([[Diskusia s redaktorom:StudioFixifoxTV|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/StudioFixifoxTV|príspevky]]) ''(<nowiki>Úprava</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&oldid=8249152 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&oldid=8144615 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Názvy sa aj opakovali a z toho vyplýva, že obec za dobu svojej existencie prežila dvadsať pomenovaní.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22N%C3%A1zvy%20sa%20aj%20opakovali%20a%20z%20toho%20vypl%C3%BDva%2C%20%C5%BEe%20obec%20za%20dobu%20svojej%20existencie%20pre%C5%BEila%20dvadsa%C5%A5%20pomenovan%C3%AD.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249152&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 98 %]) * „'''''Počet obyvateľov podľa dostupnej literatúry počas prvého sčítania ľudu bolo 70domov a 456 obyvateľov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Det%20obyvate%C4%BEov%20pod%C4%BEa%20dostupnej%20literat%C3%BAry%20po%C4%8Das%20prv%C3%A9ho%20s%C4%8D%C3%ADtania%20%C4%BEudu%20bolo%2070domov%20a%20456%20obyvate%C4%BEov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249152&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 98 %]) * „'''''Klesanie počtu obyvateľov pokračovalo, až v roku 1948 mali Hanigovce 748 obyvateľov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Klesanie%20po%C4%8Dtu%20obyvate%C4%BEov%20pokra%C4%8Dovalo%2C%20a%C5%BE%20v%20roku%201948%20mali%20Hanigovce%20748%20obyvate%C4%BEov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249152&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 98 %]) * „'''''Najväčší úbytok obyvateľov Hanigoviec bol v roku 1947. Do Ruska odišlo z obce 41 rodín.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Najv%C3%A4%C4%8D%C5%A1%C3%AD%20%C3%BAbytok%20obyvate%C4%BEov%20Hanigoviec%20bol%20v%20roku%201947.%20Do%20Ruska%20odi%C5%A1lo%20z%20obce%2041%20rod%C3%ADn.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249152&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 98 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Hanigovce<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:StudioFixifoxTV}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom StudioFixifoxTV] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 08:44, 19. júl 2026 (UTC)</div> == [[Hanigovce]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&diff=8249163&oldid=8249156 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Hanigovce]]; 09:07, {{dátum|2026-07-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6198 - 1616 }} }})</span> . . [[Redaktor:StudioFixifoxTV|StudioFixifoxTV]] ([[Diskusia s redaktorom:StudioFixifoxTV|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/StudioFixifoxTV|príspevky]]) ''(<nowiki>Úprava</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&oldid=8249163 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&oldid=8249156 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Obec vybudovali asi ruskí usadlíci so šoltysom (richtárom) aj podľa zákupného práva, podľa ktorého usadlíci získali od zemepána dedičné právo'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Obec%20vybudovali%20asi%20rusk%C3%AD%20usadl%C3%ADci%20so%20%C5%A1oltysom%20%28richt%C3%A1rom%29%20aj%20pod%C4%BEa%20z%C3%A1kupn%C3%A9ho%20pr%C3%A1va%2C%20pod%C4%BEa%20ktor%C3%A9ho%20usadl%C3%ADci%20z%C3%ADskali%20od%20zemep%C3%A1na%20dedi%C4%8Dn%C3%A9%20pr%C3%A1vo%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249163&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 91 %]) * „'''''Podľa súpisu z roku 1538 väčšina obyvateľstva obce už patrila k východnému rítu (obradu ) a vtedajšie pramene ho nazývajú'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pod%C4%BEa%20s%C3%BApisu%20z%20roku%201538%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1ina%20obyvate%C4%BEstva%20obce%20u%C5%BE%20patrila%20k%20v%C3%BDchodn%C3%A9mu%20r%C3%ADtu%20%28obradu%20%29%20a%20vtedaj%C5%A1ie%20pramene%20ho%20naz%C3%BDvaj%C3%BA%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249163&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 91 %]) * „'''''V roku 1940 mala dedina najvyšší počet obyvateľov za dobu svojej existencie 1057 obyvateľov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201940%20mala%20dedina%20najvy%C5%A1%C5%A1%C3%AD%20po%C4%8Det%20obyvate%C4%BEov%20za%20dobu%20svojej%20existencie%201057%20obyvate%C4%BEov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249163&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 91 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Hanigovce<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:StudioFixifoxTV}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom StudioFixifoxTV] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 09:08, 19. júl 2026 (UTC)</div> == [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&diff=8249232&oldid=8232418 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]]; 11:23, {{dátum|2026-07-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 40448 - 38486 }} }})</span> . . [[Redaktor:Akira.Toda|Akira.Toda]] ([[Diskusia s redaktorom:Akira.Toda|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Akira.Toda|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridanie Akcie SKRIŇA</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8249232 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8232418 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Pri domových prehliadkach zaistili látky s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom s predbežne odhadovaným množstvom najmenej 2 110 jednorazových dávok.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pri%20domov%C3%BDch%20prehliadkach%20zaistili%20l%C3%A1tky%20s%20anabolick%C3%BDm%20alebo%20in%C3%BDm%20hormon%C3%A1lnym%20%C3%BA%C4%8Dinkom%20s%20predbe%C5%BEne%20odhadovan%C3%BDm%20mno%C5%BEstvom%20najmenej%202%20110%20jednorazov%C3%BDch%20d%C3%A1vok.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/policajn%C3%A1-akcia-skri%C5%88a-policajti-zaistili-anabolick%C3%A9-l%C3%A1tky-vysok%C3%BA-hotovos%C5%A5-a-zad/1470705798428317/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fpolicajn%25C3%25A1-akcia-skri%25C5%2588a-policajti-zaistili-anabolick%25C3%25A9-l%25C3%25A1tky-vysok%25C3%25BA-hotovos%25C5%25A5-a-zad%2F1470705798428317%2F podobnosť]), [https://m.facebook.com/policiaslovakia/photos/pcb.4747782705251914/4747776858585832/?type=3&__tn__=HH-R&eid=ARA5GiOa9Efunt9I5Q1J4HktcdqXuUTr6CF3WHKFyUZBfAaHb3iraObciWsm66Kk5nA15f3elGi_sRi8&locale=hi_IN m.facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fm.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fphotos%2Fpcb.4747782705251914%2F4747776858585832%2F%3Ftype%3D3%26__tn__%3DHH-R%26eid%3DARA5GiOa9Efunt9I5Q1J4HktcdqXuUTr6CF3WHKFyUZBfAaHb3iraObciWsm66Kk5nA15f3elGi_sRi8%26locale%3Dhi_IN podobnosť 0 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/1151574847008082/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fphotos%2F1151574847008082%2F podobnosť 0 %]), [https://www.epochtimes.sk/policajna-akcia-na-vychodnom-slovensku-bola-zamerana-na-anabolicke-steroidy_95143.html epochtimes.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.epochtimes.sk%2Fpolicajna-akcia-na-vychodnom-slovensku-bola-zamerana-na-anabolicke-steroidy_95143.html podobnosť 44 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/?locale=be_BY facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2F%3Flocale%3Dbe_BY podobnosť 44 %]), … * „'''''Príslušníci Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove v spolupráci s Oddelením farmaceutickej kriminality a policajno-colnej spolupráce Národnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%ADci%20Odboru%20krimin%C3%A1lnej%20pol%C3%ADcie%20Okresn%C3%A9ho%20riadite%C4%BEstva%20Policajn%C3%A9ho%20zboru%20v%20Pre%C5%A1ove%20v%20spolupr%C3%A1ci%20s%20Oddelen%C3%ADm%20farmaceutickej%20kriminality%20a%20policajno-colnej%20spolupr%C3%A1ce%20N%C3%A1rodnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/policajn%C3%A1-akcia-skri%C5%88a-policajti-zaistili-anabolick%C3%A9-l%C3%A1tky-vysok%C3%BA-hotovos%C5%A5-a-zad/1470705798428317/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fpolicajn%25C3%25A1-akcia-skri%25C5%2588a-policajti-zaistili-anabolick%25C3%25A9-l%25C3%25A1tky-vysok%25C3%25BA-hotovos%25C5%25A5-a-zad%2F1470705798428317%2F podobnosť 44 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/zima-je-tu-a-vy-u%C5%BE-m%C3%A1te-prezut%C3%A9video-vzniklo-v-spolupr%C3%A1ci-s-pol%C3%ADcia-sr-pre%C5%A1ovsk%C3%BD/2981723158524553/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fzima-je-tu-a-vy-u%25C5%25BE-m%25C3%25A1te-prezut%25C3%25A9video-vzniklo-v-spolupr%25C3%25A1ci-s-pol%25C3%25ADcia-sr-pre%25C5%25A1ovsk%25C3%25BD%2F2981723158524553%2F podobnosť 44 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/1151574847008082/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fphotos%2F1151574847008082%2F podobnosť 44 %]), [https://m.facebook.com/policiaslovakia/photos/pcb.4747782705251914/4747776858585832/?type=3&__tn__=HH-R&eid=ARA5GiOa9Efunt9I5Q1J4HktcdqXuUTr6CF3WHKFyUZBfAaHb3iraObciWsm66Kk5nA15f3elGi_sRi8&locale=hi_IN m.facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fm.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fphotos%2Fpcb.4747782705251914%2F4747776858585832%2F%3Ftype%3D3%26__tn__%3DHH-R%26eid%3DARA5GiOa9Efunt9I5Q1J4HktcdqXuUTr6CF3WHKFyUZBfAaHb3iraObciWsm66Kk5nA15f3elGi_sRi8%26locale%3Dhi_IN podobnosť 0 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/?locale=be_BY facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2F%3Flocale%3Dbe_BY podobnosť 0 %]), … * „'''''Podľa dostupných informácií vzhľadom na prebiehajúce úkony nie je v tejto fáze možné poskytnúť bližšie informácie.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pod%C4%BEa%20dostupn%C3%BDch%20inform%C3%A1ci%C3%AD%20vzh%C4%BEadom%20na%20prebiehaj%C3%BAce%20%C3%BAkony%20nie%20je%20v%20tejto%20f%C3%A1ze%20mo%C5%BEn%C3%A9%20poskytn%C3%BA%C5%A5%20bli%C5%BE%C5%A1ie%20inform%C3%A1cie.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/61586502031015/photos/aktu%C3%A1lne-n%C3%A1rodn%C3%A1-protidrogov%C3%A1-jednotka-poskytuje-v%C3%BDznamn%C3%BA-s%C3%BA%C4%8Dinnos%C5%A5-pri-rozsiahl/122106715089216734/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2F61586502031015%2Fphotos%2Faktu%25C3%25A1lne-n%25C3%25A1rodn%25C3%25A1-protidrogov%25C3%25A1-jednotka-poskytuje-v%25C3%25BDznamn%25C3%25BA-s%25C3%25BA%25C4%258Dinnos%25C5%25A5-pri-rozsiahl%2F122106715089216734%2F podobnosť 0 %]), [https://www.facebook.com/p/NPJ-Slovensko-61586502031015/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fp%2FNPJ-Slovensko-61586502031015%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Akcia bola zameraná na odhaľovanie a objasňovanie zločinu neoprávneného zaobchádzania s látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Akcia%20bola%20zameran%C3%A1%20na%20odha%C4%BEovanie%20a%20objas%C5%88ovanie%20zlo%C4%8Dinu%20neopr%C3%A1vnen%C3%A9ho%20zaobch%C3%A1dzania%20s%20l%C3%A1tkami%20s%20anabolick%C3%BDm%20alebo%20in%C3%BDm%20hormon%C3%A1lnym%20%C3%BA%C4%8Dinkom.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/EpochTimesSlovensko/posts/pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%ADci-oddelenia-farmaceutickej-kriminality-a-policajno-colnej-spolupr%C3%A1ce-n/1512575617557026/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FEpochTimesSlovensko%2Fposts%2Fpr%25C3%25ADslu%25C5%25A1n%25C3%25ADci-oddelenia-farmaceutickej-kriminality-a-policajno-colnej-spolupr%25C3%25A1ce-n%2F1512575617557026%2F podobnosť 0 %]), [https://www.epochtimes.sk/policajna-akcia-na-vychodnom-slovensku-bola-zamerana-na-anabolicke-steroidy_95143.html epochtimes.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.epochtimes.sk%2Fpolicajna-akcia-na-vychodnom-slovensku-bola-zamerana-na-anabolicke-steroidy_95143.html podobnosť 44 %]), [https://www.facebook.com/EpochTimesSlovensko/posts/americk%C3%BD-prezident-donald-trump-vo-svojich-troch-ned%C3%A1vnych-prejavoch-vyslovil-do/1502581805223074/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FEpochTimesSlovensko%2Fposts%2Famerick%25C3%25BD-prezident-donald-trump-vo-svojich-troch-ned%25C3%25A1vnych-prejavoch-vyslovil-do%2F1502581805223074%2F podobnosť 44 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/policajn%C3%A1-akcia-skri%C5%88a-policajti-zaistili-anabolick%C3%A9-l%C3%A1tky-vysok%C3%BA-hotovos%C5%A5-a-zad/1470705798428317/, https://www.facebook.com/61586502031015/photos/aktu%C3%A1lne-n%C3%A1rodn%C3%A1-protidrogov%C3%A1-jednotka-poskytuje-v%C3%BDznamn%C3%BA-s%C3%BA%C4%8Dinnos%C5%A5-pri-rozsiahl/122106715089216734/, https://www.facebook.com/EpochTimesSlovensko/posts/pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%ADci-oddelenia-farmaceutickej-kriminality-a-policajno-colnej-spolupr%C3%A1ce-n/1512575617557026/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Akira.Toda}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Akira.Toda] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:24, 19. júl 2026 (UTC)</div> == [[Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20zmluva%20medzi%20Slovenskou%20republikou%20a%20Sv%C3%A4tou%20stolicou&diff=8249446&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20zmluva%20medzi%20Slovenskou%20republikou%20a%20Sv%C3%A4tou%20stolicou&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou]]; 19:00, {{dátum|2026-07-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 40150 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Scholastikos|príspevky]]) ''(<nowiki>Ešte by sa o tom dalo, ale na teraz mi stačí :)</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20zmluva%20medzi%20Slovenskou%20republikou%20a%20Sv%C3%A4tou%20stolicou&oldid=8249446 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20zmluva%20medzi%20Slovenskou%20republikou%20a%20Sv%C3%A4tou%20stolicou&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Ale aj Katolícka cirkev sa môže obrátiť o svoje práva z hľadiska zmluvy s ostatnými cirkvami a náboženskými spoločnosťami.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ale%20aj%20Katol%C3%ADcka%20cirkev%20sa%20m%C3%B4%C5%BEe%20obr%C3%A1ti%C5%A5%20o%20svoje%20pr%C3%A1va%20z%20h%C4%BEadiska%20zmluvy%20s%20ostatn%C3%BDmi%20cirkvami%20a%20n%C3%A1bo%C5%BEensk%C3%BDmi%20spolo%C4%8Dnos%C5%A5ami.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.katolickenoviny.sk/rozhovor/category/rozhovor/article/kvalitne-zmluvy-nevyvolavaju-spory.xhtml katolickenoviny.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249446&url=https%3A%2F%2Fwww.katolickenoviny.sk%2Frozhovor%2Fcategory%2Frozhovor%2Farticle%2Fkvalitne-zmluvy-nevyvolavaju-spory.xhtml podobnosť 50 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.katolickenoviny.sk/rozhovor/category/rozhovor/article/kvalitne-zmluvy-nevyvolavaju-spory.xhtml<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20zmluva%20medzi%20Slovenskou%20republikou%20a%20Sv%C3%A4tou%20stolicou&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Scholastikos}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Scholastikos] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:02, 19. júl 2026 (UTC)</div> == [[Vendelín Jozef Kučera]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vendel%C3%ADn%20Jozef%20Ku%C4%8Dera&diff=8249464&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vendel%C3%ADn%20Jozef%20Ku%C4%8Dera&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vendelín Jozef Kučera]]; 19:51, {{dátum|2026-07-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 10927 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Bakjb|príspevky]]) ''(<nowiki>nová, Katolícky editaton</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vendel%C3%ADn%20Jozef%20Ku%C4%8Dera&oldid=8249464 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vendel%C3%ADn%20Jozef%20Ku%C4%8Dera&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Na začiatku tridsiatych rokov, ako člen kláštora v Malackách, zastával funkciu provinciálneho definítora františkánskej Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Na%20za%C4%8Diatku%20tridsiatych%20rokov%2C%20ako%20%C4%8Dlen%20kl%C3%A1%C5%A1tora%20v%20Malack%C3%A1ch%2C%20zast%C3%A1val%20funkciu%20provinci%C3%A1lneho%20defin%C3%ADtora%20franti%C5%A1k%C3%A1nskej%20Provincie%20Najsv%C3%A4tej%C5%A1ieho%20Spasite%C4%BEa.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_bibl_b4?autor_id=1257 knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249464&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_bibl_b4%3Fautor_id%3D1257 podobnosť 35 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.knihydominikani.sk/hlavna_bibl_b4?autor_id=1257<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vendel%C3%ADn%20Jozef%20Ku%C4%8Dera&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vendelín Jozef Kučera<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Bakjb}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Bakjb] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:52, 19. júl 2026 (UTC)</div> == [[Luxfera]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luxfera&diff=8251600&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luxfera&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Luxfera]]; 02:44, {{dátum|2026-07-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3963 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-41132-89|~2026-41132-89]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-41132-89|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-41132-89|príspevky]]) ''(<nowiki>/* */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luxfera&oldid=8251600 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luxfera&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Popísal ho ako hranolové sklenené tehly alebo dlaždice na stavbu presvetlených klenieb, stropov a múrov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pop%C3%ADsal%20ho%20ako%20hranolov%C3%A9%20sklenen%C3%A9%20tehly%20alebo%20dla%C5%BEdice%20na%20stavbu%20presvetlen%C3%BDch%20klenieb%2C%20stropov%20a%20m%C3%BArov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.instagram.com/mestska.sporitelna.trencin/ instagram.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8251600&url=https%3A%2F%2Fwww.instagram.com%2Fmestska.sporitelna.trencin%2F podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.instagram.com/mestska.sporitelna.trencin/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luxfera&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Luxfera<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-41132-89}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-41132-89] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 02:46, 23. júl 2026 (UTC)</div> == [[Batériové úložisko Nováky]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bat%C3%A9riov%C3%A9%20%C3%BAlo%C5%BEisko%20Nov%C3%A1ky&diff=8252513&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bat%C3%A9riov%C3%A9%20%C3%BAlo%C5%BEisko%20Nov%C3%A1ky&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Batériové úložisko Nováky]]; 18:29, {{dátum|2026-07-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4000 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Luketheslovak|príspevky]]) ''(<nowiki>Založenie novej stránky</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bat%C3%A9riov%C3%A9%20%C3%BAlo%C5%BEisko%20Nov%C3%A1ky&oldid=8252513 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bat%C3%A9riov%C3%A9%20%C3%BAlo%C5%BEisko%20Nov%C3%A1ky&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Ak v sieti náhle chýba alebo naopak vznikne prebytok elektriny, batéria okamžite začne elektrinu dodávať alebo odoberať.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ak%20v%20sieti%20n%C3%A1hle%20ch%C3%BDba%20alebo%20naopak%20vznikne%20prebytok%20elektriny%2C%20bat%C3%A9ria%20okam%C5%BEite%20za%C4%8Dne%20elektrinu%20dod%C3%A1va%C5%A5%20alebo%20odobera%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.seas.sk/tlacove-spravy/slovenske-elektrarne-otvorili-najvacsie-bateriove-ulozisko-v-krajine-uholne-novaky-menia-na-centrum-flexibility-a-akumulacie-energie/ seas.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8252513&url=https%3A%2F%2Fwww.seas.sk%2Ftlacove-spravy%2Fslovenske-elektrarne-otvorili-najvacsie-bateriove-ulozisko-v-krajine-uholne-novaky-menia-na-centrum-flexibility-a-akumulacie-energie%2F podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.seas.sk/tlacove-spravy/slovenske-elektrarne-otvorili-najvacsie-bateriove-ulozisko-v-krajine-uholne-novaky-menia-na-centrum-flexibility-a-akumulacie-energie/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bat%C3%A9riov%C3%A9%20%C3%BAlo%C5%BEisko%20Nov%C3%A1ky&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Batériové úložisko Nováky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Luketheslovak}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Luketheslovak] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:30, 23. júl 2026 (UTC)</div> == [[Milan Mazurek]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20Mazurek&diff=8253345&oldid=8253206 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20Mazurek&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Milan Mazurek]]; 17:48, {{dátum|2026-07-25}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 53543 - 43809 }} }})</span> . . [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/IronLiberty|príspevky]]) ''(<nowiki>doplnená základná bio, upravený mierne lead, súkr. život,+pochod nezávislosti, výroky, oprava niektorých ref.(snažil som sa zachovať čo najviac pôvodného obsahu)</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20Mazurek&oldid=8253345 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20Mazurek&oldid=8253206 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Neobhajujem žiadny režim, ale o Tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách zo Židov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Neobhajujem%20%C5%BEiadny%20re%C5%BEim%2C%20ale%20o%20Tretej%20r%C3%AD%C5%A1i%20vieme%20iba%20l%C5%BEi%20a%20rozpr%C3%A1vky%20o%206%20mili%C3%B3noch%20a%20mydl%C3%A1ch%20zo%20%C5%BDidov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://x.com/etabery/status/1973641107729981711 x.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253345&url=https%3A%2F%2Fx.com%2Fetabery%2Fstatus%2F1973641107729981711 podobnosť 17 %]), [https://www.instagram.com/p/Cr-ppF9quXw/ instagram.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253345&url=https%3A%2F%2Fwww.instagram.com%2Fp%2FCr-ppF9quXw%2F podobnosť 17 %]), [https://dennikn.sk/553396/vyrok-kotlebovho-poslanca-mazureka-k-holokaustu-po-policii-neprekaza-ani-prokurature/ dennikn.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253345&url=https%3A%2F%2Fdennikn.sk%2F553396%2Fvyrok-kotlebovho-poslanca-mazureka-k-holokaustu-po-policii-neprekaza-ani-prokurature%2F podobnosť 17 %]), [https://demagog.sk/vyrok/42869 demagog.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253345&url=https%3A%2F%2Fdemagog.sk%2Fvyrok%2F42869 podobnosť 18 %]), [https://www.aktuality.sk/clanok/720321/mazurek-sa-moze-stat-prvym-poslancom-lsns-ktory-bude-musiet-odist-z-parlamentu/ aktuality.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253345&url=https%3A%2F%2Fwww.aktuality.sk%2Fclanok%2F720321%2Fmazurek-sa-moze-stat-prvym-poslancom-lsns-ktory-bude-musiet-odist-z-parlamentu%2F podobnosť 25 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://x.com/etabery/status/1973641107729981711<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20Mazurek&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Milan Mazurek<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:IronLiberty}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom IronLiberty] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 17:50, 25. júl 2026 (UTC)</div> == [[Záhorce]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1horce&diff=8253621&oldid=8251799 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1horce&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Záhorce]]; 13:00, {{dátum|2026-07-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 14159 - 4449 }} }})</span> . . [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] ([[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Pe3kZA|príspevky]]) ''(<nowiki>rozšírenie</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1horce&oldid=8253621 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1horce&oldid=8251799 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Noví tureckí páni začlenili Záhorce a Podlužany do Novohradského sandžaku, so sídlom na hrade Novohrad.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Nov%C3%AD%20tureck%C3%AD%20p%C3%A1ni%20za%C4%8Dlenili%20Z%C3%A1horce%20a%20Podlu%C5%BEany%20do%20Novohradsk%C3%A9ho%20sand%C5%BEaku%2C%20so%20s%C3%ADdlom%20na%20hrade%20Novohrad.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.zahorce.sk/obec-1/historia/historia-zahorce/ zahorce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253621&url=https%3A%2F%2Fwww.zahorce.sk%2Fobec-1%2Fhistoria%2Fhistoria-zahorce%2F podobnosť 56 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.zahorce.sk/obec-1/historia/historia-zahorce/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1horce&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Záhorce<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Pe3kZA}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Pe3kZA] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 13:02, 26. júl 2026 (UTC)</div> == [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&diff=8253681&oldid=8249232 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]]; 15:34, {{dátum|2026-07-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 44572 - 40448 }} }})</span> . . [[Redaktor:Akira.Toda|Akira.Toda]] ([[Diskusia s redaktorom:Akira.Toda|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Akira.Toda|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridanie iných medializovaných aktivít.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8253681 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8249232 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Slovenská republika patrí medzi niekoľko krajín na svete, ktoré umožňujú využívať takéto látky na výcvikové a testovacie účely, čo významne'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Slovensk%C3%A1%20republika%20patr%C3%AD%20medzi%20nieko%C4%BEko%20kraj%C3%ADn%20na%20svete%2C%20ktor%C3%A9%20umo%C5%BE%C5%88uj%C3%BA%20vyu%C5%BE%C3%ADva%C5%A5%20tak%C3%A9to%20l%C3%A1tky%20na%20v%C3%BDcvikov%C3%A9%20a%20testovacie%20%C3%BA%C4%8Dely%2C%20%C4%8Do%20v%C3%BDznamne%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.minv.sk/?newsletter&sprava=narodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253681&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fnewsletter%26sprava%3Dnarodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby podobnosť 81 %]) * „'''''Prepájanie odborných kapacít bezpečnostných a záchranných zložiek je dôležitým predpokladom účinnej prevencie, pripravenosti a koordinovaného postupu pri riešení chemických, biologických'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Prep%C3%A1janie%20odborn%C3%BDch%20kapac%C3%ADt%20bezpe%C4%8Dnostn%C3%BDch%20a%20z%C3%A1chrann%C3%BDch%20zlo%C5%BEiek%20je%20d%C3%B4le%C5%BEit%C3%BDm%20predpokladom%20%C3%BA%C4%8Dinnej%20prevencie%2C%20pripravenosti%20a%20koordinovan%C3%A9ho%20postupu%20pri%20rie%C5%A1en%C3%AD%20chemick%C3%BDch%2C%20biologick%C3%BDch%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.minv.sk/?newsletter&sprava=narodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253681&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fnewsletter%26sprava%3Dnarodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby podobnosť 81 %]) * „'''''Počas prvého týždňa sa účastníci oboznamovali s používaním prostriedkov individuálnej ochrany, pohybom v kontaminovanom prostredí, identifikáciou rizikových faktorov, metódami detekcie'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Das%20prv%C3%A9ho%20t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a%20sa%20%C3%BA%C4%8Dastn%C3%ADci%20oboznamovali%20s%20pou%C5%BE%C3%ADvan%C3%ADm%20prostriedkov%20individu%C3%A1lnej%20ochrany%2C%20pohybom%20v%20kontaminovanom%20prostred%C3%AD%2C%20identifik%C3%A1ciou%20rizikov%C3%BDch%20faktorov%2C%20met%C3%B3dami%20detekcie%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.minv.sk/?newsletter&sprava=narodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253681&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fnewsletter%26sprava%3Dnarodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby podobnosť 81 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.minv.sk/?newsletter&sprava=narodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Akira.Toda}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Akira.Toda] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:36, 26. júl 2026 (UTC)</div> == [[Petra Fornayová]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Petra%20Fornayov%C3%A1&diff=8256231&oldid=7659365 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Petra%20Fornayov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Petra Fornayová]]; 09:11, {{dátum|2026-08-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9940 - 8876 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-42508-90|~2026-42508-90]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-42508-90|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-42508-90|príspevky]]) ''(<nowiki>Bola členkou viacerých súborov (SST Z.Hájkovej, Théâtre du Movement Paríž a i.). Ako slobodný umelec vytvorila viac ako 20 autorských predstavení – Zelená je tráva, Manifest možností, Koniec Koniec, a i., inscenovala súčasné divadelné hry. Jej predstavenia sú uvádzané na Slovensku i v zahraničí (Nová dráma, Divadelná Nitra, Jamais Vu! Paris, Tanec Praha, atď.). Diela Dance with Changing Parts (2018) a Patterns (2019), vytvorené v spolupráci so súborom súčasnej hudby Cluster ensemble, boli nomino</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Petra%20Fornayov%C3%A1&oldid=8256231 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Petra%20Fornayov%C3%A1&oldid=7659365 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Bola členkou viacerých súborov (SST Z.Hájkovej, Théâtre du Movement Paríž a i.).'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Bola%20%C4%8Dlenkou%20viacer%C3%BDch%20s%C3%BAborov%20%28SST%20Z.H%C3%A1jkovej%2C%20Th%C3%A9%C3%A2tre%20du%20Movement%20Par%C3%AD%C5%BE%20a%C2%A0i.%29.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://divadloponec.cz/cs/7sec divadloponec.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fdivadloponec.cz%2Fcs%2F7sec podobnosť 63 %]), [https://www.danceplatform.sk/performance/petra-fornayova-siedmy-den/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fperformance%2Fpetra-fornayova-siedmy-den%2F podobnosť 56 %]), [https://www.danceplatform.sk/performer/petra-fornayova/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fperformer%2Fpetra-fornayova%2F podobnosť 56 %]), [https://www.danceplatform.sk/performance/page/2/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fperformance%2Fpage%2F2%2F podobnosť 56 %]), [https://www.danceplatform.sk/ucinkujuci/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fucinkujuci%2F podobnosť 57 %]) * „'''''V roku 2018 bola nominovaná na Národnú filmovú cenu - Slnko v sieti za rolu vo filme Juraja Lehotského Nina.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%202018%20bola%20nominovan%C3%A1%20na%20N%C3%A1rodn%C3%BA%20filmov%C3%BA%20cenu%20-%20Slnko%20v%20sieti%20za%20rolu%20vo%20filme%20Juraja%20Lehotsk%C3%A9ho%20Nina.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://divadloponec.cz/cs/7sec divadloponec.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fdivadloponec.cz%2Fcs%2F7sec podobnosť 63 %]), [https://www.danceplatform.sk/performer/petra-fornayova/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fperformer%2Fpetra-fornayova%2F podobnosť 56 %]), [https://www.danceplatform.sk/performance/petra-fornayova-siedmy-den/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fperformance%2Fpetra-fornayova-siedmy-den%2F podobnosť 56 %]), [https://www.danceplatform.sk/performance/page/2/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fperformance%2Fpage%2F2%2F podobnosť 56 %]), [https://www.danceplatform.sk/ucinkujuci/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fucinkujuci%2F podobnosť 57 %]) * „'''''Ako slobodný umelec vytvorila viac ako 20 autorských predstavení – Zelená je tráva, Manifest možností, Koniec Koniec, a i., inscenovala'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ako%20slobodn%C3%BD%20umelec%20vytvorila%20viac%20ako%2020%20autorsk%C3%BDch%20predstaven%C3%AD%20%E2%80%93%20Zelen%C3%A1%20je%20tr%C3%A1va%2C%20Manifest%20mo%C5%BEnost%C3%AD%2C%20Koniec%20Koniec%2C%20a%20i.%2C%20inscenovala%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://divadloponec.cz/cs/7sec divadloponec.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fdivadloponec.cz%2Fcs%2F7sec podobnosť 63 %]), [https://trencin.sk/aktuality/podari-sa-naladit-mesto-trencin/ trencin.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Ftrencin.sk%2Faktuality%2Fpodari-sa-naladit-mesto-trencin%2F podobnosť 32 %]), [https://okulture.sk/zaujimavosti/podari-sa-naladit-trencin-skladba-pre-300-nastrojov-a-jedno-mesto-sa-pokusi-naladit-trencin-a-najst-spolocny-ton/ okulture.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fokulture.sk%2Fzaujimavosti%2Fpodari-sa-naladit-trencin-skladba-pre-300-nastrojov-a-jedno-mesto-sa-pokusi-naladit-trencin-a-najst-spolocny-ton%2F podobnosť 32 %]), [https://hudba.zoznam.sk/spravy/14-05-2026-podari-sa-naladit-trencin/ hudba.zoznam.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fhudba.zoznam.sk%2Fspravy%2F14-05-2026-podari-sa-naladit-trencin%2F podobnosť 32 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://divadloponec.cz/cs/7sec<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Petra%20Fornayov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Petra Fornayová<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-42508-90}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-42508-90] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 09:12, 1. august 2026 (UTC)</div> == [[Erik Hrnčiarik]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Erik%20Hrn%C4%8Diarik&diff=8256783&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Erik%20Hrn%C4%8Diarik&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Erik Hrnčiarik]]; 18:38, {{dátum|2026-08-02}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9189 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Scholastikos|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Spisovateľ | meno = Erik Hrnčiarik | pseudonym = | popis osoby = slovenský archeológ, trojnásobný dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = {{dnv|1978|12|03}} | miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|D...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Erik%20Hrn%C4%8Diarik&oldid=8256783 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Erik%20Hrn%C4%8Diarik&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Herstellung, Funktion und Export römischer Manufakturerzeugnisse aus den Provinzen in der Slowakei.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Herstellung%2C%20Funktion%20und%20Export%20r%C3%B6mischer%20Manufakturerzeugnisse%20aus%20den%20Provinzen%20in%20der%20Slowakei.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://journals.ub.uni-heidelberg.de/index.php/bjb/issue/view/5008 journals.ub.uni-heidelberg.de] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256783&url=https%3A%2F%2Fjournals.ub.uni-heidelberg.de%2Findex.php%2Fbjb%2Fissue%2Fview%2F5008 podobnosť 0 %]), [https://ff.truni.sk/kontakty/erik-hrnciarik ff.truni.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256783&url=https%3A%2F%2Fff.truni.sk%2Fkontakty%2Ferik-hrnciarik podobnosť 42 %]), [https://www.academia.edu/61192144/An_antler_workshop_in_a_Germanic_settlement_in_Nitra_Slovakia academia.edu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256783&url=https%3A%2F%2Fwww.academia.edu%2F61192144%2FAn_antler_workshop_in_a_Germanic_settlement_in_Nitra_Slovakia podobnosť 13 %]), [https://theses.cz/id/tebe7w/temata_vskp_-_podklady_pro_zadani_vskp.pdf theses.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256783&url=https%3A%2F%2Ftheses.cz%2Fid%2Ftebe7w%2Ftemata_vskp_-_podklady_pro_zadani_vskp.pdf podobnosť 13 %]), [https://www.academia.edu/31882806/Evidence_of_trade_and_exchange_during_the_Roman_Period_in_Barbaricum_territory_of_Slovakia_ academia.edu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256783&url=https%3A%2F%2Fwww.academia.edu%2F31882806%2FEvidence_of_trade_and_exchange_during_the_Roman_Period_in_Barbaricum_territory_of_Slovakia_ podobnosť 12 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://journals.ub.uni-heidelberg.de/index.php/bjb/issue/view/5008<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Erik%20Hrn%C4%8Diarik&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Erik Hrnčiarik<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Scholastikos}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Scholastikos] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:40, 2. august 2026 (UTC)</div> == [[Charles du Cange]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles%20du%20Cange&diff=8328668&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles%20du%20Cange&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Charles du Cange]]; 12:00, {{dátum|2026-08-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 5963 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Fillos X.|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie novej stránky.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles%20du%20Cange&oldid=8328668 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles%20du%20Cange&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Glossaire françois, faisant suite au Glossarium mediae et infimae latinitatis, avec additions de mots anciens extraits des glossaires de La'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Glossaire%20fran%C3%A7ois%2C%20faisant%20suite%20au%20Glossarium%20mediae%20et%20infimae%20latinitatis%2C%20avec%20additions%20de%20mots%20anciens%20extraits%20des%20glossaires%20de%20La%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.musicologie.org/Biographies/c/cange_charles.html musicologie.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8328668&url=https%3A%2F%2Fwww.musicologie.org%2FBiographies%2Fc%2Fcange_charles.html podobnosť 59 %]), [https://catalog.hathitrust.org/Record/001181439 catalog.hathitrust.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8328668&url=https%3A%2F%2Fcatalog.hathitrust.org%2FRecord%2F001181439 podobnosť 23 %]), [https://archives.vendee.fr/ark:/22574/775802 archives.vendee.fr] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8328668&url=https%3A%2F%2Farchives.vendee.fr%2Fark%3A%2F22574%2F775802 podobnosť 23 %]), [https://www.societehistoriquedelisieux.fr/bibliographie-generale-m-cottin/ societehistoriquedelisieux.fr] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8328668&url=https%3A%2F%2Fwww.societehistoriquedelisieux.fr%2Fbibliographie-generale-m-cottin%2F podobnosť 20 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.musicologie.org/Biographies/c/cange_charles.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles%20du%20Cange&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Charles du Cange<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Fillos X.}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Fillos X.] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:02, 9. august 2026 (UTC)</div> == [[Ittum]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ittum&diff=8329116&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ittum&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Ittum]]; 12:22, {{dátum|2026-08-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3403 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-43991-18|~2026-43991-18]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-43991-18|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-43991-18|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „'''Ittum''' ([[Akkadčina|akkadsky]], doslovne „znamenie“;<ref name="Bodi">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A New Proposal for the Origin of the Term for 'Letter': Sumerian inim.gar, i 5 -gar-ra; Akkadian egirtu; Aramaic ʾiggĕrâ, ʾiggartâ, Hebrew ʾiggeret|url=https://www.researchgate.net/publication/391929324_A_New_Proposal_for_the_Origin_of_the_Term_for_'Letter'_Sumerian_inimgar_i_5_-gar-ra_Akkadian_egirtu_Aramaic_iggera_iggarta_Hebrew_iggeret|...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ittum&oldid=8329116 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ittum&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Inscribe It in a Book: Scribal Practice, Cultural Memory, and the Making of the Hebrew Scriptures.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Inscribe%20It%20in%20a%20Book%3A%20Scribal%20Practice%2C%20Cultural%20Memory%2C%20and%20the%20Making%20of%20the%20Hebrew%20Scriptures.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://journal.equinoxpub.com/POST/article/view/34418 journal.equinoxpub.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8329116&url=https%3A%2F%2Fjournal.equinoxpub.com%2FPOST%2Farticle%2Fview%2F34418 podobnosť 0 %]), [https://thinkhardthinkwell.com/research/ thinkhardthinkwell.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8329116&url=https%3A%2F%2Fthinkhardthinkwell.com%2Fresearch%2F podobnosť 0 %]), [https://oceanofpdf.com/category/authors/benjamin-d-giffone/ oceanofpdf.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8329116&url=https%3A%2F%2Foceanofpdf.com%2Fcategory%2Fauthors%2Fbenjamin-d-giffone%2F podobnosť 0 %]), [https://researchers.icu.ac.jp/icuhp/KgApp?resId=S002238&Language=2 researchers.icu.ac.jp] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8329116&url=https%3A%2F%2Fresearchers.icu.ac.jp%2Ficuhp%2FKgApp%3FresId%3DS002238%26Language%3D2 podobnosť 0 %]), [https://umich.academia.edu/LisbethFried umich.academia.edu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8329116&url=https%3A%2F%2Fumich.academia.edu%2FLisbethFried podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://journal.equinoxpub.com/POST/article/view/34418<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ittum&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ittum<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-43991-18}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-43991-18] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:24, 9. august 2026 (UTC)</div> == [[Sifón (nádoba)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sif%C3%B3n%20%28n%C3%A1doba%29&diff=8332139&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sif%C3%B3n%20%28n%C3%A1doba%29&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Sifón (nádoba)]]; 14:56, {{dátum|2026-08-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4777 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-43991-18|~2026-43991-18]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-43991-18|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-43991-18|príspevky]]) ''(<nowiki>/* */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sif%C3%B3n%20%28n%C3%A1doba%29&oldid=8332139 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sif%C3%B3n%20%28n%C3%A1doba%29&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Moderná sifónová fľaša vznikla v roku 1829, kedy si dvaja Francúzi prihlásili patent na dutú vývrtku, ktorá sa zavŕtala do'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Modern%C3%A1%20sif%C3%B3nov%C3%A1%20f%C4%BEa%C5%A1a%20vznikla%20v%20roku%201829%2C%20kedy%20si%20dvaja%20Franc%C3%BAzi%20prihl%C3%A1sili%20patent%20na%20dut%C3%BA%20v%C3%BDvrtku%2C%20ktor%C3%A1%20sa%20zav%C5%95tala%20do%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.syphongroup.eu/o-nas/ syphongroup.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8332139&url=https%3A%2F%2Fwww.syphongroup.eu%2Fo-nas%2F podobnosť 38 %]), [https://www.jcmedia.sk/portfolio/vymena-univerzalnych-bombiciek-do-sodovaca-syphon/ jcmedia.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8332139&url=https%3A%2F%2Fwww.jcmedia.sk%2Fportfolio%2Fvymena-univerzalnych-bombiciek-do-sodovaca-syphon%2F podobnosť 29 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.syphongroup.eu/o-nas/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sif%C3%B3n%20%28n%C3%A1doba%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Sifón (nádoba)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-43991-18}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-43991-18] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 14:58, 9. august 2026 (UTC)</div> == [[Evanjelický kostol v Lomničke]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Evanjelick%C3%BD%20kostol%20v%20Lomni%C4%8Dke&diff=8333668&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Evanjelick%C3%BD%20kostol%20v%20Lomni%C4%8Dke&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Evanjelický kostol v Lomničke]]; 16:11, {{dátum|2026-08-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 5885 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] ([[Diskusia s redaktorom:JOJOMOJUJO|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/JOJOMOJUJO|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „'''Evanjelický kostol v Lomničke''' (po [[Nemčina|nemecky]]: ''Evangelische Kirche in Kleinlomnitz'') je ruina kostola [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania]] v obci [[Lomnička (okres Stará Ľubovňa)|Lomnička]], [[Stará Ľubovňa (okres)|okrese Stará Ľubovňa]]. {{Infobox Kostol|Štát=Slovensko|Okres=[[Okres Stará Ľubovňa|Stará Ľubovňa]]|Obec=Lomnička (okres Stará Ľubovňa)|Lomnič...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Evanjelick%C3%BD%20kostol%20v%20Lomni%C4%8Dke&oldid=8333668 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Evanjelick%C3%BD%20kostol%20v%20Lomni%C4%8Dke&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Ondrej Spišák, kežmarský farár, ktorý mal po vojne na starosti všetky nemecké evanjelické kostoly na hornom Spiši, vo svojom hlásení'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ondrej%20Spi%C5%A1%C3%A1k%2C%20ke%C5%BEmarsk%C3%BD%20far%C3%A1r%2C%20ktor%C3%BD%20mal%20po%20vojne%20na%20starosti%20v%C5%A1etky%20nemeck%C3%A9%20evanjelick%C3%A9%20kostoly%20na%20hornom%20Spi%C5%A1i%2C%20vo%20svojom%20hl%C3%A1sen%C3%AD%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zslomnicka.edupage.org/text40/? zslomnicka.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8333668&url=https%3A%2F%2Fzslomnicka.edupage.org%2Ftext40%2F%3F podobnosť 74 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zslomnicka.edupage.org/text40/?<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Evanjelick%C3%BD%20kostol%20v%20Lomni%C4%8Dke&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Evanjelický kostol v Lomničke<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:JOJOMOJUJO}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom JOJOMOJUJO] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:12, 9. august 2026 (UTC)</div> == [[Banánový puding]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ban%C3%A1nov%C3%BD%20puding&diff=8341287&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ban%C3%A1nov%C3%BD%20puding&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Banánový puding]]; 01:14, {{dátum|2026-08-10}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 2667 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-43739-58|~2026-43739-58]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-43739-58|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-43739-58|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Jedlo|názov=Banánový puding|obrázok=Banana pudding, homemade.jpg|popis=Banánový puding podávaný v miske s vanilkovými oblátkami|alt_názvy=banana pudding|krajina={{minivlajka|USA}}[[Spojené štáty]]<ref name=frazer>HARRIS FRAZER, Mary.''The Kentucky Receipt Book''. BiblioBazaar. 2008-10-09. S. 221. {{ISBN|0-559-33134-7}}.</ref>|región=[[Juh Spojených štátov]]<ref name=frazer/>|chod=[[dezert]]|typ=[[puding]]|hlavné ingrediencie=[[banán]]y...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ban%C3%A1nov%C3%BD%20puding&oldid=8341287 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ban%C3%A1nov%C3%BD%20puding&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Classic Home Desserts: A Treasury of Heirloom and Contemporary Recipes from Around the World.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Classic%20Home%20Desserts%3A%20A%20Treasury%20of%20Heirloom%20and%20Contemporary%20Recipes%20from%20Around%20the%20World.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.goodreads.com/en/book/show/720639.Classic_Home_Desserts goodreads.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8341287&url=https%3A%2F%2Fwww.goodreads.com%2Fen%2Fbook%2Fshow%2F720639.Classic_Home_Desserts podobnosť 0 %]), [https://www.amazon.com/Classic-Home-Desserts-Treasury-Contemporary/dp/0618003916 amazon.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8341287&url=https%3A%2F%2Fwww.amazon.com%2FClassic-Home-Desserts-Treasury-Contemporary%2Fdp%2F0618003916 podobnosť 0 %]), [https://www.ebay.com/itm/405254132829 ebay.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8341287&url=https%3A%2F%2Fwww.ebay.com%2Fitm%2F405254132829 podobnosť 0 %]), [https://archive.org/details/classichomedesse0000saxr archive.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8341287&url=https%3A%2F%2Farchive.org%2Fdetails%2Fclassichomedesse0000saxr podobnosť 0 %]), [https://www.thestarpress.com/story/life/food/2015/09/26/review-classic-dessert-recipes-take-cake/72757976/ thestarpress.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8341287&url=https%3A%2F%2Fwww.thestarpress.com%2Fstory%2Flife%2Ffood%2F2015%2F09%2F26%2Freview-classic-dessert-recipes-take-cake%2F72757976%2F podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.goodreads.com/en/book/show/720639.Classic_Home_Desserts<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ban%C3%A1nov%C3%BD%20puding&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Banánový puding<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-43739-58}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-43739-58] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 01:16, 10. august 2026 (UTC)</div> == [[Ján Vojtaššák]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20Vojta%C5%A1%C5%A1%C3%A1k&diff=8354837&oldid=8354771 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20Vojta%C5%A1%C5%A1%C3%A1k&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Ján Vojtaššák]]; 19:53, {{dátum|2026-08-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 32459 - 26825 }} }})</span> . . [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/IronLiberty|príspevky]]) ''(<nowiki>+výrok 1943</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20Vojta%C5%A1%C5%A1%C3%A1k&oldid=8354837 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20Vojta%C5%A1%C5%A1%C3%A1k&oldid=8354771 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Židia si mysleli, že každý Žid, keď opustí obec, Boh vie, čo sa s ním robilo.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%C5%BDidia%20si%20mysleli%2C%20%C5%BEe%20ka%C5%BEd%C3%BD%20%C5%BDid%2C%20ke%C4%8F%20opust%C3%AD%20obec%2C%20Boh%20vie%2C%20%C4%8Do%20sa%20s%20n%C3%ADm%20robilo.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.instagram.com/noehokanoe/?hl=en instagram.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8354837&url=https%3A%2F%2Fwww.instagram.com%2Fnoehokanoe%2F%3Fhl%3Den podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.instagram.com/noehokanoe/?hl=en<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20Vojta%C5%A1%C5%A1%C3%A1k&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ján Vojtaššák<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:IronLiberty}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom IronLiberty] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:54, 11. august 2026 (UTC)</div> == [[Hana Kubátová]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hana%20Kub%C3%A1tov%C3%A1&diff=8356379&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hana%20Kub%C3%A1tov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Hana Kubátová]]; 09:30, {{dátum|2026-08-15}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 10868 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/IronLiberty|príspevky]]) ''(<nowiki>Iniciálna verzia</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hana%20Kub%C3%A1tov%C3%A1&oldid=8356379 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hana%20Kub%C3%A1tov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Návraty: poválečná rekonstrukce židovských komunit v zemích středovýchodní, jihovýchodní a východní Evropy.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22N%C3%A1vraty%3A%20pov%C3%A1le%C4%8Dn%C3%A1%20rekonstrukce%20%C5%BEidovsk%C3%BDch%20komunit%20v%20zem%C3%ADch%20st%C5%99edov%C3%BDchodn%C3%AD%2C%20jihov%C3%BDchodn%C3%AD%20a%20v%C3%BDchodn%C3%AD%20Evropy.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://karolinum.cz/knihy/kralova-navraty-16732 karolinum.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356379&url=https%3A%2F%2Fkarolinum.cz%2Fknihy%2Fkralova-navraty-16732 podobnosť 7 %]), [https://cuni.academia.edu/TerezaVorlova cuni.academia.edu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356379&url=https%3A%2F%2Fcuni.academia.edu%2FTerezaVorlova podobnosť 7 %]), [https://www.gsoses-ur.de/people/detail/kralova gsoses-ur.de] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356379&url=https%3A%2F%2Fwww.gsoses-ur.de%2Fpeople%2Fdetail%2Fkralova podobnosť 7 %]), [https://scholar.google.com/citations?user=VH8NaSkAAAAJ&hl=cs scholar.google.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356379&url=https%3A%2F%2Fscholar.google.com%2Fcitations%3Fuser%3DVH8NaSkAAAAJ%26hl%3Dcs podobnosť 7 %]), [https://www.databazeknih.cz/autori/katerina-kralova-40855 databazeknih.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356379&url=https%3A%2F%2Fwww.databazeknih.cz%2Fautori%2Fkaterina-kralova-40855 podobnosť 7 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://karolinum.cz/knihy/kralova-navraty-16732<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hana%20Kub%C3%A1tov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Hana Kubátová<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:IronLiberty}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom IronLiberty] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 09:32, 15. august 2026 (UTC)</div> == [[Homo naledi]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Homo%20naledi&diff=8356836&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Homo%20naledi&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Homo naledi]]; 11:03, {{dátum|2026-08-16}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 29567 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Luppus|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{| class="infobox" style="width:22em; text-align:left; font-size:90%; border: 1px solid #aaa; background-color: #f9f9f9; padding: 5px; float: right; margin: 0 0 1em 1em;" |- ! colspan="2" style="text-align:center; font-size:125%; font-weight:bold; background-color: #e0e0e0;" | Homo naledi |- | colspan="2" style="text-align:center;" | [[Súbor:Homo naledi skeletal specimens.jpg|250px]]<br /><small>Fosílne kosti druhu ''Homo naledi'' z komory Dinaledi (originály)</...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Homo%20naledi&oldid=8356836 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Homo%20naledi&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''The evolutionary relationships and age of Homo naledi: An assessment using dated Bayesian phylogenetic methods.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22The%20evolutionary%20relationships%20and%20age%20of%20Homo%20naledi%3A%20An%20assessment%20using%20dated%20Bayesian%20phylogenetic%20methods.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0047248416300100 sciencedirect.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356836&url=https%3A%2F%2Fwww.sciencedirect.com%2Fscience%2Farticle%2Fpii%2FS0047248416300100 podobnosť]), [https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/27457542/ pubmed.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356836&url=https%3A%2F%2Fpubmed.ncbi.nlm.nih.gov%2F27457542%2F podobnosť 0 %]), [https://profmarkcollard.com/wp-content/uploads/2016/06/Dembo-et-al-2016.pdf profmarkcollard.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356836&url=https%3A%2F%2Fprofmarkcollard.com%2Fwp-content%2Fuploads%2F2016%2F06%2FDembo-et-al-2016.pdf podobnosť 0 %]), [https://www.semanticscholar.org/paper/The-evolutionary-relationships-and-age-of-Homo-An-Dembo-Radov%C4%8Di%C4%87/7d4d5c0dc5e08bac868d2a0715ab94968e4041ad/figure/2 semanticscholar.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356836&url=https%3A%2F%2Fwww.semanticscholar.org%2Fpaper%2FThe-evolutionary-relationships-and-age-of-Homo-An-Dembo-Radov%25C4%258Di%25C4%2587%2F7d4d5c0dc5e08bac868d2a0715ab94968e4041ad%2Ffigure%2F2 podobnosť 0 %]), [https://scholar.google.com/citations?user=e5hCYikAAAAJ&hl=en scholar.google.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356836&url=https%3A%2F%2Fscholar.google.com%2Fcitations%3Fuser%3De5hCYikAAAAJ%26hl%3Den podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0047248416300100<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Homo%20naledi&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Homo naledi<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Luppus}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Luppus] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:04, 16. august 2026 (UTC)</div> == [[Martin C. Putna]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin%20C.%20Putna&diff=8358164&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin%20C.%20Putna&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Martin C. Putna]]; 23:55, {{dátum|2026-08-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 7059 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Luketheslovak|príspevky]]) ''(<nowiki>Založenie novej stránky</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin%20C.%20Putna&oldid=8358164 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin%20C.%20Putna&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Rusko mimo Rusko: dějiny a kultura ruské emigrace 1917-1991. Brno: Petrov, dva svazky, 1993-1994.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Rusko%20mimo%20Rusko%3A%20d%C4%9Bjiny%20a%20kultura%20rusk%C3%A9%20emigrace%201917-1991.%20Brno%3A%20Petrov%2C%20dva%20svazky%2C%201993-1994.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://fhs.cuni.cz/FHS-3198.html fhs.cuni.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8358164&url=https%3A%2F%2Ffhs.cuni.cz%2FFHS-3198.html podobnosť 44 %]), [https://fhs.cuni.cz/FHSENG-774.html fhs.cuni.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8358164&url=https%3A%2F%2Ffhs.cuni.cz%2FFHSENG-774.html podobnosť 44 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://fhs.cuni.cz/FHS-3198.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin%20C.%20Putna&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Martin C. Putna<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Luketheslovak}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Luketheslovak] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 23:56, 19. august 2026 (UTC)</div> == [[Ján Štrba (kňaz)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20%C5%A0trba%20%28k%C5%88az%29&diff=8359021&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20%C5%A0trba%20%28k%C5%88az%29&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Ján Štrba (kňaz)]]; 01:41, {{dátum|2026-08-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 5562 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-45939-43|~2026-45939-43]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-45939-43|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-45939-43|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Duchovný |typ = kňaz <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> |typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> |zvolené meno = |zvolené meno originálne = |meno = Ján Štrba |originálne meno = |rodné meno = |aktuálny titul = farár<!...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20%C5%A0trba%20%28k%C5%88az%29&oldid=8359021 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20%C5%A0trba%20%28k%C5%88az%29&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Po skončení teologických štúdií v Biskupskom kňazskom seminári svätého Ladislava kráľa v Nitre bol 16. apríla 1910 vysvätený za kňaza.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20skon%C4%8Den%C3%AD%20teologick%C3%BDch%20%C5%A1t%C3%BAdi%C3%AD%20v%20Biskupskom%20k%C5%88azskom%20semin%C3%A1ri%20sv%C3%A4t%C3%A9ho%20Ladislava%20kr%C3%A1%C4%BEa%20v%20Nitre%20bol%2016.%20apr%C3%ADla%201910%20vysv%C3%A4ten%C3%BD%20za%20k%C5%88aza.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=strbajan1884 knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dstrbajan1884 podobnosť 75 %]) * „'''''Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXLII, Nitra 1942, s.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Schematismus%20cleri%20dioecesis%20Nitriensis%20pro%20anno%20a%20Christo%20nato%20MCMXLII%2C%20Nitra%201942%2C%20s.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=stefanekjozef knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dstefanekjozef podobnosť 21 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=pokornyjozef1890 knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dpokornyjozef1890 podobnosť 21 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=zidekanton knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dzidekanton podobnosť 26 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=polcinjozef knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dpolcinjozef podobnosť 21 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=jancovicstefan1872 knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Djancovicstefan1872 podobnosť 24 %]), … * „'''''Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXLVII, Nitra 1947, s.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Schematismus%20cleri%20dioecesis%20Nitriensis%20pro%20anno%20a%20Christo%20nato%20MCMXLVII%2C%20Nitra%201947%2C%20s.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=pokornyjozef1890 knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dpokornyjozef1890 podobnosť 21 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=stefanekjozef knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dstefanekjozef podobnosť 21 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=zidekanton knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dzidekanton podobnosť 26 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=jancovicstefan1872 knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Djancovicstefan1872 podobnosť 24 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=steskalkarol knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dsteskalkarol podobnosť 25 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=strbajan1884, https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=stefanekjozef<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20%C5%A0trba%20%28k%C5%88az%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ján Štrba (kňaz)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-45939-43}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-45939-43] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 01:42, 23. august 2026 (UTC)</div> == [[Miroslav Beblavý]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miroslav%20Beblav%C3%BD&diff=8359762&oldid=8358277 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miroslav%20Beblav%C3%BD&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Miroslav Beblavý]]; 09:27, {{dátum|2026-08-24}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 60056 - 57307 }} }})</span> . . [[Redaktor:MissingMartial9|MissingMartial9]] ([[Diskusia s redaktorom:MissingMartial9|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/MissingMartial9|príspevky]]) ''(<nowiki>Doklepnutie detailov ku zdrojom + doplnenie úvodu stránky o kariérne aktuálnosti</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miroslav%20Beblav%C3%BD&oldid=8359762 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miroslav%20Beblav%C3%BD&oldid=8358277 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Education and social protection policies in OECD countries: Social stratification and policy intervention.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Education%20and%20social%20protection%20policies%20in%20OECD%20countries%3A%20Social%20stratification%20and%20policy%20intervention.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://journals.sagepub.com/doi/abs/10.1177/09589287221101344 journals.sagepub.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359762&url=https%3A%2F%2Fjournals.sagepub.com%2Fdoi%2Fabs%2F10.1177%2F09589287221101344 podobnosť 12 %]), [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4648188/ pmc.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359762&url=https%3A%2F%2Fpmc.ncbi.nlm.nih.gov%2Farticles%2FPMC4648188%2F podobnosť 11 %]), [https://journals.sagepub.com/doi/abs/10.1177/09589287241240966 journals.sagepub.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359762&url=https%3A%2F%2Fjournals.sagepub.com%2Fdoi%2Fabs%2F10.1177%2F09589287241240966 podobnosť 0 %]), [https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0305750X24002602 sciencedirect.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359762&url=https%3A%2F%2Fwww.sciencedirect.com%2Fscience%2Farticle%2Fpii%2FS0305750X24002602 podobnosť 0 %]), [https://journals.sagepub.com/doi/abs/10.1177/21582440251377929 journals.sagepub.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359762&url=https%3A%2F%2Fjournals.sagepub.com%2Fdoi%2Fabs%2F10.1177%2F21582440251377929 podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://journals.sagepub.com/doi/abs/10.1177/09589287221101344<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miroslav%20Beblav%C3%BD&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Miroslav Beblavý<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:MissingMartial9}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom MissingMartial9] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 09:28, 24. august 2026 (UTC)</div> == [[Saintes]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Saintes&diff=8363356&oldid=8129624 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Saintes&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Saintes]]; 02:59, {{dátum|2026-08-31}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 25461 - 3697 }} }})</span> . . [[Redaktor:Fifernai|Fifernai]] ([[Diskusia s redaktorom:Fifernai|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Fifernai|príspevky]]) ''(<nowiki>Zásadné rozšírenie a prepracovanie článku; dejiny, geografia, obyvateľstvo, pamiatky, archeológia, kultúra, doprava a medzinárodné vzťahy; aktualizované údaje, obrázky a zdroje; čiastočne podľa cswiki</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Saintes&oldid=8363356 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Saintes&oldid=8129624 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Saintes, cité cheminote : histoire d'une étoile ferroviaire des origines au XXIe siècle.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Saintes%2C%20cit%C3%A9%20cheminote%20%3A%20histoire%20d%27une%20%C3%A9toile%20ferroviaire%20des%20origines%20au%20XXIe%20si%C3%A8cle.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sahcm.fr/publications/saintes/ sahcm.fr] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8363356&url=https%3A%2F%2Fsahcm.fr%2Fpublications%2Fsaintes%2F podobnosť 10 %]), [https://www.sudouest.fr/charente-maritime/saintes/saintes-si-les-murs-de-la-maison-des-cheminots-parlaient-4748116.php sudouest.fr] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8363356&url=https%3A%2F%2Fwww.sudouest.fr%2Fcharente-maritime%2Fsaintes%2Fsaintes-si-les-murs-de-la-maison-des-cheminots-parlaient-4748116.php podobnosť 7 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://sahcm.fr/publications/saintes/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Saintes&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Saintes<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Fifernai}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Fifernai] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 03:00, 31. august 2026 (UTC)</div> == [[Privilegium pro Slavis]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Privilegium%20pro%20Slavis&diff=8364006&oldid=7358018 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Privilegium%20pro%20Slavis&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Privilegium pro Slavis]]; 12:29, {{dátum|2026-09-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6044 - 2872 }} }})</span> . . [[Redaktor:Hrdina Impéria|Hrdina Impéria]] ([[Diskusia s redaktorom:Hrdina Impéria|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Hrdina Impéria|príspevky]]) ''(<nowiki>Doplnené znenie privilégia.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Privilegium%20pro%20Slavis&oldid=8364006 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Privilegium%20pro%20Slavis&oldid=7358018 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Teraz však menovaní Nemci, obyvatelia a hostia naši z predmenovanej Žiliny odmietli, aby podľa toho, ako stará obyčaj a sloboda'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Teraz%20v%C5%A1ak%20menovan%C3%AD%20Nemci%2C%20obyvatelia%20a%20hostia%20na%C5%A1i%20z%20predmenovanej%20%C5%BDiliny%20odmietli%2C%20aby%20pod%C4%BEa%20toho%2C%20ako%20star%C3%A1%20oby%C4%8Daj%20a%20sloboda%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://slovenske-uhorsko.blogspot.com/2011/12/privilegium-pre-zilinskych-slovakov-rok.html slovenske-uhorsko.blogspot.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8364006&url=http%3A%2F%2Fslovenske-uhorsko.blogspot.com%2F2011%2F12%2Fprivilegium-pre-zilinskych-slovakov-rok.html podobnosť 92 %]) * „'''''A pretože Slováci, obyvatelia a hostia naši z menovaného mesta Žiliny zvaného, ako i z tohože kraja sú početnejší ako'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22A%20preto%C5%BEe%20Slov%C3%A1ci%2C%20obyvatelia%20a%20hostia%20na%C5%A1i%20z%20menovan%C3%A9ho%20mesta%20%C5%BDiliny%20zvan%C3%A9ho%2C%20ako%20i%20z%20toho%C5%BEe%20kraja%20s%C3%BA%20po%C4%8Detnej%C5%A1%C3%AD%20ako%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://slovenske-uhorsko.blogspot.com/2011/12/privilegium-pre-zilinskych-slovakov-rok.html slovenske-uhorsko.blogspot.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8364006&url=http%3A%2F%2Fslovenske-uhorsko.blogspot.com%2F2011%2F12%2Fprivilegium-pre-zilinskych-slovakov-rok.html podobnosť 92 %]) * „'''''Keďže predsa oni (Slováci) všetky dávky, či dane, či akékoľvek služby nám a našim županom, pre nich ustanoveným i tým,'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%C5%BEe%20predsa%20oni%20%28Slov%C3%A1ci%29%20v%C5%A1etky%20d%C3%A1vky%2C%20%C4%8Di%20dane%2C%20%C4%8Di%20ak%C3%A9ko%C4%BEvek%20slu%C5%BEby%20n%C3%A1m%20a%20na%C5%A1im%20%C5%BEupanom%2C%20pre%20nich%20ustanoven%C3%BDm%20i%20t%C3%BDm%2C%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://slovenske-uhorsko.blogspot.com/2011/12/privilegium-pre-zilinskych-slovakov-rok.html slovenske-uhorsko.blogspot.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8364006&url=http%3A%2F%2Fslovenske-uhorsko.blogspot.com%2F2011%2F12%2Fprivilegium-pre-zilinskych-slovakov-rok.html podobnosť 92 %]) * „'''''Dávajúc na pamäť obsahom prítomnej listiny všetkým, ktorých sa to týka, že našej vznešenosti sa za časť Slovákov, obyvateľov a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22D%C3%A1vaj%C3%BAc%20na%20pam%C3%A4%C5%A5%20obsahom%20pr%C3%ADtomnej%20listiny%20v%C5%A1etk%C3%BDm%2C%20ktor%C3%BDch%20sa%20to%20t%C3%BDka%2C%20%C5%BEe%20na%C5%A1ej%20vzne%C5%A1enosti%20sa%20za%20%C4%8Das%C5%A5%20Slov%C3%A1kov%2C%20obyvate%C4%BEov%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://slovenske-uhorsko.blogspot.com/2011/12/privilegium-pre-zilinskych-slovakov-rok.html slovenske-uhorsko.blogspot.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8364006&url=http%3A%2F%2Fslovenske-uhorsko.blogspot.com%2F2011%2F12%2Fprivilegium-pre-zilinskych-slovakov-rok.html podobnosť 92 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://slovenske-uhorsko.blogspot.com/2011/12/privilegium-pre-zilinskych-slovakov-rok.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Privilegium%20pro%20Slavis&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Privilegium pro Slavis<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Hrdina Impéria}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Hrdina Impéria] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:30, 1. september 2026 (UTC)</div> == [[Spomienky z bazéna]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Spomienky%20z%20baz%C3%A9na&diff=8364309&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Spomienky%20z%20baz%C3%A9na&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Spomienky z bazéna]]; 08:19, {{dátum|2026-09-02}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 5382 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Jetam2|príspevky]]) ''(<nowiki>nový 1590, c #wikifilm</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Spomienky%20z%20baz%C3%A9na&oldid=8364309 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Spomienky%20z%20baz%C3%A9na&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Sometimes funny, sometimes wrenching and persistently bittersweet, tale is a fascinating account of strength and solidarity, bolstered by vintage photos,'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Sometimes%20funny%2C%20sometimes%20wrenching%20and%20persistently%20bittersweet%2C%20tale%20is%20a%20fascinating%20account%20of%20strength%20and%20solidarity%2C%20bolstered%20by%20vintage%20photos%2C%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.filmplatform.net/product/watermarks/ filmplatform.net] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8364309&url=https%3A%2F%2Fwww.filmplatform.net%2Fproduct%2Fwatermarks%2F podobnosť 18 %]) * „'''''\"Ide o príbeh židovského športového klubu Hakoah vo Viedni očami jeho plavkýň, ktoré sa po 65 rokoch stretávajú pri bazéne,'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%5C%22Ide%20o%20pr%C3%ADbeh%20%C5%BEidovsk%C3%A9ho%20%C5%A1portov%C3%A9ho%20klubu%20Hakoah%20vo%20Viedni%20o%C4%8Dami%20jeho%20plavk%C3%BD%C5%88%2C%20ktor%C3%A9%20sa%20po%2065%20rokoch%20stret%C3%A1vaj%C3%BA%20pri%20baz%C3%A9ne%2C%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://dennikn.sk/5535452/kino-edison-filmhub-stiahlo-film-o-holokauste-jeho-zamestnancom-prekazala-podpora-izraelskeho-velvyslanectva/ dennikn.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8364309&url=https%3A%2F%2Fdennikn.sk%2F5535452%2Fkino-edison-filmhub-stiahlo-film-o-holokauste-jeho-zamestnancom-prekazala-podpora-izraelskeho-velvyslanectva%2F podobnosť 22 %]), [https://www.topspravy.sk/najnovsie/spravodajstvo/dennikn topspravy.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8364309&url=https%3A%2F%2Fwww.topspravy.sk%2Fnajnovsie%2Fspravodajstvo%2Fdennikn podobnosť 21 %]), [https://www.panorama.sk/noviny panorama.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8364309&url=https%3A%2F%2Fwww.panorama.sk%2Fnoviny podobnosť 0 %]), [https://www.topspravy.sk/najcitanejsie/za-poslednych-6-hodin/vsetky-kategorie/dennikn topspravy.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8364309&url=https%3A%2F%2Fwww.topspravy.sk%2Fnajcitanejsie%2Fza-poslednych-6-hodin%2Fvsetky-kategorie%2Fdennikn podobnosť 0 %]), [https://www.topspravy.sk/najcitanejsie/za-poslednych-12-hodin topspravy.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8364309&url=https%3A%2F%2Fwww.topspravy.sk%2Fnajcitanejsie%2Fza-poslednych-12-hodin podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.filmplatform.net/product/watermarks/, https://dennikn.sk/5535452/kino-edison-filmhub-stiahlo-film-o-holokauste-jeho-zamestnancom-prekazala-podpora-izraelskeho-velvyslanectva/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Spomienky%20z%20baz%C3%A9na&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Spomienky z bazéna<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Jetam2}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Jetam2] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 08:20, 2. september 2026 (UTC)</div> == [[Umelá inteligencia]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Umel%C3%A1%20inteligencia&diff=8366010&oldid=8365524 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Umel%C3%A1%20inteligencia&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Umelá inteligencia]]; 18:09, {{dátum|2026-09-05}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 41349 - 29197 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-47875-16|~2026-47875-16]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-47875-16|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-47875-16|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Umel%C3%A1%20inteligencia&oldid=8366010 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Umel%C3%A1%20inteligencia&oldid=8365524 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''umelá inteligencia je \"schopnosť strojov vykonávať úlohy, ktoré si zvyčajne vyžadujú ľudskú inteligenciu, ako je rozpoznávanie vzorcov, porozumenie prirodzenému jazyku'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22umel%C3%A1%20inteligencia%20je%20%5C%22schopnos%C5%A5%20strojov%20vykon%C3%A1va%C5%A5%20%C3%BAlohy%2C%20ktor%C3%A9%20si%20zvy%C4%8Dajne%20vy%C5%BEaduj%C3%BA%20%C4%BEudsk%C3%BA%20inteligenciu%2C%20ako%20je%20rozpozn%C3%A1vanie%20vzorcov%2C%20porozumenie%20prirodzen%C3%A9mu%20jazyku%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://fmk.ucm.sk/download/MMI_2023_sk.pdf fmk.ucm.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366010&url=https%3A%2F%2Ffmk.ucm.sk%2Fdownload%2FMMI_2023_sk.pdf podobnosť]), [https://www.fm.uniba.sk/fileadmin/fm/Aktualne/Konferencia_2020/Zbornik_Konferencia_2020.pdf fm.uniba.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366010&url=https%3A%2F%2Fwww.fm.uniba.sk%2Ffileadmin%2Ffm%2FAktualne%2FKonferencia_2020%2FZbornik_Konferencia_2020.pdf podobnosť]) * „'''''umelá inteligencia je \"schopnosť systému správne interpretovať externé dáta, učiť sa z týchto dát a používať tieto naučené veci na'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22umel%C3%A1%20inteligencia%20je%20%5C%22schopnos%C5%A5%20syst%C3%A9mu%20spr%C3%A1vne%20interpretova%C5%A5%20extern%C3%A9%20d%C3%A1ta%2C%20u%C4%8Di%C5%A5%20sa%20z%20t%C3%BDchto%20d%C3%A1t%20a%20pou%C5%BE%C3%ADva%C5%A5%20tieto%20nau%C4%8Den%C3%A9%20veci%20na%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://preventista.sk/info/wp-content/uploads/2024/08/Ucebnica_cast_tretia.pdf preventista.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366010&url=https%3A%2F%2Fpreventista.sk%2Finfo%2Fwp-content%2Fuploads%2F2024%2F08%2FUcebnica_cast_tretia.pdf podobnosť]), [https://vzdelavanie21.sk/wp-content/uploads/2025/04/UO-2._cyklus.pdf vzdelavanie21.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366010&url=https%3A%2F%2Fvzdelavanie21.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2025%2F04%2FUO-2._cyklus.pdf podobnosť]), [https://is.muni.cz/th/162688/ff_d/Timko_Dizertacna_praca.pdf is.muni.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366010&url=https%3A%2F%2Fis.muni.cz%2Fth%2F162688%2Fff_d%2FTimko_Dizertacna_praca.pdf podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://fmk.ucm.sk/download/MMI_2023_sk.pdf, https://preventista.sk/info/wp-content/uploads/2024/08/Ucebnica_cast_tretia.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Umel%C3%A1%20inteligencia&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Umelá inteligencia<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-47875-16}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-47875-16] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:10, 5. september 2026 (UTC)</div> == [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&diff=8366095&oldid=8253715 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]]; 22:24, {{dátum|2026-09-05}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 48217 - 44576 }} }})</span> . . [[Redaktor:Akira.Toda|Akira.Toda]] ([[Diskusia s redaktorom:Akira.Toda|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Akira.Toda|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridanie Akcie Finisher a Cargo</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8366095 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8253715 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Národná protidrogová jednotka realizovala v súčinnosti s policajtmi Zásahovej skupiny Mobilnej zásahovej jednotky RHCP, príslušníkmi PPÚ Nitra a PPÚ Košice,'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20realizovala%20v%20s%C3%BA%C4%8Dinnosti%20s%20policajtmi%20Z%C3%A1sahovej%20skupiny%20Mobilnej%20z%C3%A1sahovej%20jednotky%20RHCP%2C%20pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%ADkmi%20PP%C3%9A%20Nitra%20a%20PP%C3%9A%20Ko%C5%A1ice%2C%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/61586502031015/posts/protidrogov%C3%A1-akcia-n%C3%A1rodnej-protidrogovej-jednotky-s-kryc%C3%ADmi-n%C3%A1zvami-finisher-a-/122127823179216734/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366095&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2F61586502031015%2Fposts%2Fprotidrogov%25C3%25A1-akcia-n%25C3%25A1rodnej-protidrogovej-jednotky-s-kryc%25C3%25ADmi-n%25C3%25A1zvami-finisher-a-%2F122127823179216734%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/p/NPJ-Slovensko-61586502031015/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366095&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fp%2FNPJ-Slovensko-61586502031015%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/videos/video-policajn%C3%BD-z%C3%A1sah-akcia-mamon%C3%A1r/1400307400756346/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366095&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fvideos%2Fvideo-policajn%25C3%25BD-z%25C3%25A1sah-akcia-mamon%25C3%25A1r%2F1400307400756346%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/katarina.kovacikova.tvjoj/videos/pri-kontrole-na%C5%A1li-podozriv%C3%BA-l%C3%A1tku/891461781327835/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366095&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fkatarina.kovacikova.tvjoj%2Fvideos%2Fpri-kontrole-na%25C5%25A1li-podozriv%25C3%25BA-l%25C3%25A1tku%2F891461781327835%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/strazske/videos/policajn%C3%A1-prevent%C3%ADvno-bezpe%C4%8Dnostn%C3%A1-akcia-v-are%C3%A1li-b%C3%BDvalej-buk%C3%B3zy-v%C4%8Dera-26-febru%C3%A1/1434627248046254/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366095&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fstrazske%2Fvideos%2Fpolicajn%25C3%25A1-prevent%25C3%25ADvno-bezpe%25C4%258Dnostn%25C3%25A1-akcia-v-are%25C3%25A1li-b%25C3%25BDvalej-buk%25C3%25B3zy-v%25C4%258Dera-26-febru%25C3%25A1%2F1434627248046254%2F podobnosť]), … * „'''''Počas realizácie boli vykonané viaceré domové prehliadky, prehliadky iných priestorov a pozemkov, ako aj osobné prehliadky.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Das%20realiz%C3%A1cie%20boli%20vykonan%C3%A9%20viacer%C3%A9%20domov%C3%A9%20prehliadky%2C%20prehliadky%20in%C3%BDch%20priestorov%20a%20pozemkov%2C%20ako%20aj%20osobn%C3%A9%20prehliadky.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/61586502031015/posts/protidrogov%C3%A1-akcia-n%C3%A1rodnej-protidrogovej-jednotky-s-kryc%C3%ADmi-n%C3%A1zvami-finisher-a-/122127823179216734/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366095&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2F61586502031015%2Fposts%2Fprotidrogov%25C3%25A1-akcia-n%25C3%25A1rodnej-protidrogovej-jednotky-s-kryc%25C3%25ADmi-n%25C3%25A1zvami-finisher-a-%2F122127823179216734%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/p/NPJ-Slovensko-61586502031015/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366095&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fp%2FNPJ-Slovensko-61586502031015%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/videos/video-policajn%C3%BD-z%C3%A1sah-akcia-mamon%C3%A1r/1400307400756346/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366095&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fvideos%2Fvideo-policajn%25C3%25BD-z%25C3%25A1sah-akcia-mamon%25C3%25A1r%2F1400307400756346%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/katarina.kovacikova.tvjoj/videos/pri-kontrole-na%C5%A1li-podozriv%C3%BA-l%C3%A1tku/891461781327835/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366095&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fkatarina.kovacikova.tvjoj%2Fvideos%2Fpri-kontrole-na%25C5%25A1li-podozriv%25C3%25BA-l%25C3%25A1tku%2F891461781327835%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/PolicieCZ/videos/-policista-roku-2025-zn%C3%A1me-v%C3%ADt%C4%9Bzegratulujeme-ocen%C4%9Bn%C3%BDm-kolegyn%C3%ADm-a-koleg%C5%AFm-%EF%B8%8F%EF%B8%8F-pol/1137211919476545/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366095&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FPolicieCZ%2Fvideos%2F-policista-roku-2025-zn%25C3%25A1me-v%25C3%25ADt%25C4%259Bzegratulujeme-ocen%25C4%259Bn%25C3%25BDm-kolegyn%25C3%25ADm-a-koleg%25C5%25AFm-%25EF%25B8%258F%25EF%25B8%258F-pol%2F1137211919476545%2F podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/61586502031015/posts/protidrogov%C3%A1-akcia-n%C3%A1rodnej-protidrogovej-jednotky-s-kryc%C3%ADmi-n%C3%A1zvami-finisher-a-/122127823179216734/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Akira.Toda}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Akira.Toda] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 22:26, 5. september 2026 (UTC)</div> == [[Maliar z Analatosu]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Maliar%20z%20Analatosu&diff=8368722&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Maliar%20z%20Analatosu&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Maliar z Analatosu]]; 07:23, {{dátum|2026-09-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6708 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Luppus|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „[[Súbor:Loutrophore - Peintre d'Analatos - Musée du Louvre AGER CA 2985.jpg|náhľad|Protoatický [[lutroforos]] s pokrievkou pripísaný Maliarovi z Analatosu, zobrazujúci sprievod vozov a tancujúcich mužov a žien (výška 80 cm, priemer 27,5 cm, cca 690 pred Kr., múzeum Louvre, Paríž, inv. č. CA 2985).]] '''Maliar z Analatosu''' (alternatívne '''Analatoský maliar''' alebo '''Maliar z Analatu''', {{vjz|eng}} ''Analatos Painter'') bol anonymný starogr...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Maliar%20z%20Analatosu&oldid=8368722 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Maliar%20z%20Analatosu&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Greek Geometric Pottery: a Survey of Ten Local Styles and their Chronology.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Greek%20Geometric%20Pottery%3A%20a%20Survey%20of%20Ten%20Local%20Styles%20and%20their%20Chronology.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.cambridge.org/core/journals/classical-review/article/greek-geometric-j-n-coldstream-greek-geometric-pottery-a-survey-of-ten-local-styles-and-their-chronology-pp-xxxix465-64-plates-london-methuen-1968-cloth-12-12s-net/D29092B768940DA2702A99CFEAC5CA7A cambridge.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368722&url=https%3A%2F%2Fwww.cambridge.org%2Fcore%2Fjournals%2Fclassical-review%2Farticle%2Fgreek-geometric-j-n-coldstream-greek-geometric-pottery-a-survey-of-ten-local-styles-and-their-chronology-pp-xxxix465-64-plates-london-methuen-1968-cloth-12-12s-net%2FD29092B768940DA2702A99CFEAC5CA7A podobnosť 7 %]), [https://www.amazon.com/Greek-Geometric-Pottery-Survey-Chronology/dp/0416496709 amazon.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368722&url=https%3A%2F%2Fwww.amazon.com%2FGreek-Geometric-Pottery-Survey-Chronology%2Fdp%2F0416496709 podobnosť 7 %]), [https://peercommunityjournal.org/articles/10.24072/pcjournal.761/ peercommunityjournal.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368722&url=https%3A%2F%2Fpeercommunityjournal.org%2Farticles%2F10.24072%2Fpcjournal.761%2F podobnosť 7 %]), [https://zerobooksonline.com/product/Greek-Geometric-Pottery-6890 zerobooksonline.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368722&url=https%3A%2F%2Fzerobooksonline.com%2Fproduct%2FGreek-Geometric-Pottery-6890 podobnosť 7 %]), [https://www.clevelandart.org/print/art/1924.259 clevelandart.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368722&url=https%3A%2F%2Fwww.clevelandart.org%2Fprint%2Fart%2F1924.259 podobnosť 10 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.cambridge.org/core/journals/classical-review/article/greek-geometric-j-n-coldstream-greek-geometric-pottery-a-survey-of-ten-local-styles-and-their-chronology-pp-xxxix465-64-plates-london-methuen-1968-cloth-12-12s-net/D29092B768940DA2702A99CFEAC5CA7A<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Maliar%20z%20Analatosu&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Maliar z Analatosu<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Luppus}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Luppus] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 07:24, 13. september 2026 (UTC)</div> == [[Prima (album)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prima%20%28album%29&diff=8368926&oldid=8368922 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prima%20%28album%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Prima (album)]]; 14:13, {{dátum|2026-09-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 25691 - 23730 }} }})</span> . . [[Redaktor:Bojars|Bojars]] ([[Diskusia s redaktorom:Bojars|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Bojars|príspevky]]) ''(<nowiki>rozšírenie</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prima%20%28album%29&oldid=8368926 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prima%20%28album%29&oldid=8368922 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Ďalej uviedol: \"V ére plnej popových spevákov, ktorí v podstate ani presne nevedia, čo chcú povedať alebo prečo chcú tvoriť'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%C4%8Ealej%20uviedol%3A%20%5C%22V%20%C3%A9re%20plnej%20popov%C3%BDch%20spev%C3%A1kov%2C%20ktor%C3%AD%20v%20podstate%20ani%20presne%20nevedia%2C%20%C4%8Do%20chc%C3%BA%20poveda%C5%A5%20alebo%20pre%C4%8Do%20chc%C3%BA%20tvori%C5%A5%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://pdfcoffee.com/davalmanach-2016-2017-pdf-free.html pdfcoffee.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368926&url=https%3A%2F%2Fpdfcoffee.com%2Fdavalmanach-2016-2017-pdf-free.html podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://pdfcoffee.com/davalmanach-2016-2017-pdf-free.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prima%20%28album%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Prima (album)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Bojars}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Bojars] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 14:14, 13. september 2026 (UTC)</div> == [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&diff=8368981&oldid=8368961 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]]; 16:47, {{dátum|2026-09-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 52751 - 50228 }} }})</span> . . [[Redaktor:Akira.Toda|Akira.Toda]] ([[Diskusia s redaktorom:Akira.Toda|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Akira.Toda|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridanie AKCIE LEO</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8368981 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8368961 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Do akcie bolo nasadených približne 250 policajtov z viacerých útvarov Policajného zboru.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Do%20akcie%20bolo%20nasaden%C3%BDch%20pribli%C5%BEne%20250%20policajtov%20z%20viacer%C3%BDch%20%C3%BAtvarov%20Policajn%C3%A9ho%20zboru.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/mas%C3%ADvna-akcia-leo-pol%C3%ADcia-rozlo%C5%BEila-medzin%C3%A1rodn%C3%BA-drogov%C3%BA-skupinun%C3%A1rodn%C3%A1-protidro/1462730369225860/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368981&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fmas%25C3%25ADvna-akcia-leo-pol%25C3%25ADcia-rozlo%25C5%25BEila-medzin%25C3%25A1rodn%25C3%25BA-drogov%25C3%25BA-skupinun%25C3%25A1rodn%25C3%25A1-protidro%2F1462730369225860%2F podobnosť]), [https://www.teraz.sk/slovensko/akcia-leo-policia-rozlozila-medzinar/976357-clanok.html teraz.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368981&url=https%3A%2F%2Fwww.teraz.sk%2Fslovensko%2Fakcia-leo-policia-rozlozila-medzinar%2F976357-clanok.html podobnosť 37 %]), [https://www.minv.sk/?newsletter&sprava=akcia-leo-policia-rozlozila-medzinarodnu-organizovanu-drogovu-skupinu minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368981&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fnewsletter%26sprava%3Dakcia-leo-policia-rozlozila-medzinarodnu-organizovanu-drogovu-skupinu podobnosť 51 %]), [https://www.seredonline.sk/2026/07/08/policia-rozlozila-medzinarodnu-drogovu-skupinu-akcia-leo-priniesla-vyznamny-uspech/ seredonline.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368981&url=https%3A%2F%2Fwww.seredonline.sk%2F2026%2F07%2F08%2Fpolicia-rozlozila-medzinarodnu-drogovu-skupinu-akcia-leo-priniesla-vyznamny-uspech%2F podobnosť 60 %]), [https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/2004131-drogy-policia-akcia-zasah-medzinarodna-leo pravda.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368981&url=https%3A%2F%2Fwww.pravda.sk%2Fspravy%2Fdomace%2Fclanok%2F2004131-drogy-policia-akcia-zasah-medzinarodna-leo podobnosť 29 %]), … * „'''''Na Slovensku bolo zadržaných 8 osôb, pričom 6 z nich bolo vznesené obvinenie pre trestný čin neoprávnenej výroby a obchodovania'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Na%20Slovensku%20bolo%20zadr%C5%BEan%C3%BDch%208%20os%C3%B4b%2C%20pri%C4%8Dom%206%20z%20nich%20bolo%20vznesen%C3%A9%20obvinenie%20pre%20trestn%C3%BD%20%C4%8Din%20neopr%C3%A1vnenej%20v%C3%BDroby%20a%20obchodovania%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/mas%C3%ADvna-akcia-leo-pol%C3%ADcia-rozlo%C5%BEila-medzin%C3%A1rodn%C3%BA-drogov%C3%BA-skupinun%C3%A1rodn%C3%A1-protidro/1462730369225860/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368981&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fmas%25C3%25ADvna-akcia-leo-pol%25C3%25ADcia-rozlo%25C5%25BEila-medzin%25C3%25A1rodn%25C3%25BA-drogov%25C3%25BA-skupinun%25C3%25A1rodn%25C3%25A1-protidro%2F1462730369225860%2F podobnosť 29 %]), [https://www.seredonline.sk/2026/07/08/policia-rozlozila-medzinarodnu-drogovu-skupinu-akcia-leo-priniesla-vyznamny-uspech/ seredonline.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368981&url=https%3A%2F%2Fwww.seredonline.sk%2F2026%2F07%2F08%2Fpolicia-rozlozila-medzinarodnu-drogovu-skupinu-akcia-leo-priniesla-vyznamny-uspech%2F podobnosť 60 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/994947962670772/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368981&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fphotos%2F994947962670772%2F podobnosť 60 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/mas%C3%ADvna-akcia-leo-pol%C3%ADcia-rozlo%C5%BEila-medzin%C3%A1rodn%C3%BA-drogov%C3%BA-skupinun%C3%A1rodn%C3%A1-protidro/1462730369225860/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Akira.Toda}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Akira.Toda] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:48, 13. september 2026 (UTC)</div> == [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&diff=8369021&oldid=8368981 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]]; 18:39, {{dátum|2026-09-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 55021 - 52751 }} }})</span> . . [[Redaktor:Akira.Toda|Akira.Toda]] ([[Diskusia s redaktorom:Akira.Toda|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Akira.Toda|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridanie AKCIE VALEC</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8369021 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8368981 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Podľa doposiaľ zistených skutočností mali dlhodobo prechovávať a distribuovať najmä metamfetamín na území mesta Poprad a jeho okolia.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pod%C4%BEa%20doposia%C4%BE%20zisten%C3%BDch%20skuto%C4%8Dnost%C3%AD%20mali%20dlhodobo%20prechov%C3%A1va%C5%A5%20a%20distribuova%C5%A5%20najm%C3%A4%20metamfetam%C3%ADn%20na%20%C3%BAzem%C3%AD%20mesta%20Poprad%20a%20jeho%20okolia.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/Aktuality.sk/posts/pod%C4%BEa-doposia%C4%BE-zisten%C3%BDch-skuto%C4%8Dnost%C3%AD-mali-dlhodobo-prechov%C3%A1va%C5%A5-a-distribuova%C5%A5-na/1496109662558102/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369021&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FAktuality.sk%2Fposts%2Fpod%25C4%25BEa-doposia%25C4%25BE-zisten%25C3%25BDch-skuto%25C4%258Dnost%25C3%25AD-mali-dlhodobo-prechov%25C3%25A1va%25C5%25A5-a-distribuova%25C5%25A5-na%2F1496109662558102%2F podobnosť]), [https://x.com/Aktualitysk/status/2075501534666735717 x.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369021&url=https%3A%2F%2Fx.com%2FAktualitysk%2Fstatus%2F2075501534666735717 podobnosť 12 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/840139788151591/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369021&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fphotos%2F840139788151591%2F podobnosť 12 %]), [https://www.aktuality.sk/clanok/CYuFSf9/traja-obvineni-v-ramci-protidrogovej-akcie-valec-zostavaju-vo-vazbe/ aktuality.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369021&url=https%3A%2F%2Fwww.aktuality.sk%2Fclanok%2FCYuFSf9%2Ftraja-obvineni-v-ramci-protidrogovej-akcie-valec-zostavaju-vo-vazbe%2F podobnosť 31 %]), [https://www.teraz.sk/najnovsie/traja-obvineni-v-ramci-protidrogovej-a/976863-clanok.html teraz.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369021&url=https%3A%2F%2Fwww.teraz.sk%2Fnajnovsie%2Ftraja-obvineni-v-ramci-protidrogovej-a%2F976863-clanok.html podobnosť 33 %]), … * „'''''Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Poprad dňa 9. júla 2026 vyhovel návrhu prokurátora a rozhodol o vzatí všetkých troch'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Sudca%20pre%20pr%C3%ADpravn%C3%A9%20konanie%20Okresn%C3%A9ho%20s%C3%BAdu%20Poprad%20d%C5%88a%209.%20j%C3%BAla%202026%20vyhovel%20n%C3%A1vrhu%20prokur%C3%A1tora%20a%20rozhodol%20o%20vzat%C3%AD%20v%C5%A1etk%C3%BDch%20troch%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/video-v-pr%C3%ADpade-protidrogovej-akcie-valec-s%C3%BA-v%C5%A1etci-traja-obvinen%C3%AD-vo-v%C3%A4zbev-s%C3%BAv/1464368992395331/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369021&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fvideo-v-pr%25C3%25ADpade-protidrogovej-akcie-valec-s%25C3%25BA-v%25C5%25A1etci-traja-obvinen%25C3%25AD-vo-v%25C3%25A4zbev-s%25C3%25BAv%2F1464368992395331%2F podobnosť 33 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/840139788151591/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369021&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fphotos%2F840139788151591%2F podobnosť 33 %]), [https://korzar.sme.sk/spis-gemer/c/policia-zasahovala-v-poprade-a-svite-traja-muzi-celia-obvineniu-z-drogovej-trestnej-cinnosti korzar.sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369021&url=https%3A%2F%2Fkorzar.sme.sk%2Fspis-gemer%2Fc%2Fpolicia-zasahovala-v-poprade-a-svite-traja-muzi-celia-obvineniu-z-drogovej-trestnej-cinnosti podobnosť 48 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/Aktuality.sk/posts/pod%C4%BEa-doposia%C4%BE-zisten%C3%BDch-skuto%C4%8Dnost%C3%AD-mali-dlhodobo-prechov%C3%A1va%C5%A5-a-distribuova%C5%A5-na/1496109662558102/, https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/video-v-pr%C3%ADpade-protidrogovej-akcie-valec-s%C3%BA-v%C5%A1etci-traja-obvinen%C3%AD-vo-v%C3%A4zbev-s%C3%BAv/1464368992395331/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Akira.Toda}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Akira.Toda] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:40, 13. september 2026 (UTC)</div> == [[Panna Mária Guadalupská]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Panna%20M%C3%A1ria%20Guadalupsk%C3%A1&diff=8369237&oldid=8369228 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Panna%20M%C3%A1ria%20Guadalupsk%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Panna Mária Guadalupská]]; 11:45, {{dátum|2026-09-14}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3851 - 2096 }} }})</span> . . [[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Radoslav70|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Panna%20M%C3%A1ria%20Guadalupsk%C3%A1&oldid=8369237 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Panna%20M%C3%A1ria%20Guadalupsk%C3%A1&oldid=8369228 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Predstavila sa mu ako Nepoškvrnená Panna Mária, Matka pravého Boha, a žiadala ho, aby jej tam postavili chrám, lebo chce'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Predstavila%20sa%20mu%20ako%20Nepo%C5%A1kvrnen%C3%A1%20Panna%20M%C3%A1ria%2C%20Matka%20prav%C3%A9ho%20Boha%2C%20a%20%C5%BEiadala%20ho%2C%20aby%20jej%20tam%20postavili%20chr%C3%A1m%2C%20lebo%20chce%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovoplus.sk/zazracny-obraz-z-guadalupe-obraz-plny-symbolov-a-nevysvetlitelnych-javov slovoplus.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369237&url=https%3A%2F%2Fwww.slovoplus.sk%2Fzazracny-obraz-z-guadalupe-obraz-plny-symbolov-a-nevysvetlitelnych-javov podobnosť 65 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.slovoplus.sk/zazracny-obraz-z-guadalupe-obraz-plny-symbolov-a-nevysvetlitelnych-javov<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Panna%20M%C3%A1ria%20Guadalupsk%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Panna Mária Guadalupská<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Radoslav70}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Radoslav70] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:46, 14. september 2026 (UTC)</div> == [[Krásno (okres Partizánske)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kr%C3%A1sno%20%28okres%20Partiz%C3%A1nske%29&diff=8369591&oldid=8199035 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kr%C3%A1sno%20%28okres%20Partiz%C3%A1nske%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Krásno (okres Partizánske)]]; 09:01, {{dátum|2026-09-15}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 10000 - 3216 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-49703-03|~2026-49703-03]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-49703-03|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-49703-03|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Dejiny */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kr%C3%A1sno%20%28okres%20Partiz%C3%A1nske%29&oldid=8369591 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kr%C3%A1sno%20%28okres%20Partiz%C3%A1nske%29&oldid=8199035 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Tieto objavy preukázali centrálne postavenie tunajšieho kostola v regióne Ponitria a jeho zapojenie do systému postupne budovanej cirkevnej organizácie ranouhorského'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Tieto%20objavy%20preuk%C3%A1zali%20centr%C3%A1lne%20postavenie%20tunaj%C5%A1ieho%20kostola%20v%20regi%C3%B3ne%20Ponitria%20a%20jeho%20zapojenie%20do%20syst%C3%A9mu%20postupne%20budovanej%20cirkevnej%20organiz%C3%A1cie%20ranouhorsk%C3%A9ho%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.obeckrasno.sk/5941/historia-obce obeckrasno.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369591&url=https%3A%2F%2Fwww.obeckrasno.sk%2F5941%2Fhistoria-obce podobnosť 95 %]) * „'''''Následne obnovená sakrálna stavba slúžila s cintorínom pre veriacich až do konca 18. storočia.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22N%C3%A1sledne%20obnoven%C3%A1%20sakr%C3%A1lna%20stavba%20sl%C3%BA%C5%BEila%20s%20cintor%C3%ADnom%20pre%20veriacich%20a%C5%BE%20do%20konca%2018.%20storo%C4%8Dia.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.obeckrasno.sk/5941/historia-obce obeckrasno.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369591&url=https%3A%2F%2Fwww.obeckrasno.sk%2F5941%2Fhistoria-obce podobnosť 95 %]) * „'''''Dodnes zachovalý klasicistický Kostol Povýšenia sv. Kríža vznikol po zbúraní susedného menšieho stredovekého kostola v rokoch 1800-1801. Nový a priestrannejší'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Dodnes%20zachoval%C3%BD%20klasicistick%C3%BD%20Kostol%20Pov%C3%BD%C5%A1enia%20sv.%20Kr%C3%AD%C5%BEa%20vznikol%20po%20zb%C3%BAran%C3%AD%20susedn%C3%A9ho%20men%C5%A1ieho%20stredovek%C3%A9ho%20kostola%20v%20rokoch%201800-1801.%20Nov%C3%BD%20a%20priestrannej%C5%A1%C3%AD%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.obeckrasno.sk/5941/historia-obce obeckrasno.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369591&url=https%3A%2F%2Fwww.obeckrasno.sk%2F5941%2Fhistoria-obce podobnosť 95 %]) * „'''''Výskum regionálneho bádateľa a amatérskeho archeológa Oldricha Krupicu preukázal oveľa starší pôvod stavby a jej datovanie prostredníctvom nájdených mincí posunul'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%C3%BDskum%20region%C3%A1lneho%20b%C3%A1date%C4%BEa%20a%20amat%C3%A9rskeho%20archeol%C3%B3ga%20Oldricha%20Krupicu%20preuk%C3%A1zal%20ove%C4%BEa%20star%C5%A1%C3%AD%20p%C3%B4vod%20stavby%20a%20jej%20datovanie%20prostredn%C3%ADctvom%20n%C3%A1jden%C3%BDch%20minc%C3%AD%20posunul%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.obeckrasno.sk/5941/historia-obce obeckrasno.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369591&url=https%3A%2F%2Fwww.obeckrasno.sk%2F5941%2Fhistoria-obce podobnosť 95 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.obeckrasno.sk/5941/historia-obce<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kr%C3%A1sno%20%28okres%20Partiz%C3%A1nske%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Krásno (okres Partizánske)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-49703-03}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-49703-03] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 09:02, 15. september 2026 (UTC)</div> == [[Cineama]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Cineama&diff=8371123&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Cineama&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Cineama]]; 21:38, {{dátum|2026-09-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 2707 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:V3oniqa|V3oniqa]] ([[Diskusia s redaktorom:V3oniqa|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/V3oniqa|príspevky]]) ''(<nowiki>iklom</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Cineama&oldid=8371123 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Cineama&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Žánrové kategórie zahŕňajú dokumentárny film a publicistiku, hraný film, animovaný film, experiment a videoklip.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%C5%BD%C3%A1nrov%C3%A9%20kateg%C3%B3rie%20zah%C5%95%C5%88aj%C3%BA%20dokument%C3%A1rny%20film%20a%20publicistiku%2C%20hran%C3%BD%20film%2C%20animovan%C3%BD%20film%2C%20experiment%20a%20videoklip.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://bratislavskykraj.sk/moska/postupove-sutaze/cineama/ bratislavskykraj.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8371123&url=https%3A%2F%2Fbratislavskykraj.sk%2Fmoska%2Fpostupove-sutaze%2Fcineama%2F podobnosť 53 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://bratislavskykraj.sk/moska/postupove-sutaze/cineama/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Cineama&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Cineama<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:V3oniqa}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom V3oniqa] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 21:40, 19. september 2026 (UTC)</div> == [[Rýchla rota Chipa a Dala]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=R%C3%BDchla%20rota%20Chipa%20a%20Dala&diff=8377521&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=R%C3%BDchla%20rota%20Chipa%20a%20Dala&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Rýchla rota Chipa a Dala]]; 13:50, {{dátum|2026-10-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 8416 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-52837-92|~2026-52837-92]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-52837-92|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-52837-92|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Televízny seriál |sk = Rýchla rota Chipa a Dala |en = Chip 'n Dale: Rescue Rangers |logo = |réžia = John Kimball, Bob Zamboni, Rick Leon, Jamie Mitchell |krajina = {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty americké]] |dĺžka = 22 minút |jazyk = [[angličtina]] |počet častí = 65 |počet sérií = 3 |spoločnosť = [[The Walt Disney Company]] |hudba = [[Mark Mueller]] |titulná pieseň = [[Jeff Pescetto]] – „Rescue Rangers Theme“ (prespievaná...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=R%C3%BDchla%20rota%20Chipa%20a%20Dala&oldid=8377521 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=R%C3%BDchla%20rota%20Chipa%20a%20Dala&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Tento celovečerný film bol neskôr rozdelený na 5 kratších pilotných samostatných častí (dlhých približne 22 minút) a uvádzaný v televízii'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Tento%20celove%C4%8Dern%C3%BD%20film%20bol%20nesk%C3%B4r%20rozdelen%C3%BD%20na%205%20krat%C5%A1%C3%ADch%20pilotn%C3%BDch%20samostatn%C3%BDch%20%C4%8Dast%C3%AD%20%28dlh%C3%BDch%20pribli%C5%BEne%2022%20min%C3%BAt%29%20a%20uv%C3%A1dzan%C3%BD%20v%20telev%C3%ADzii%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://estevecka.sk/blog/serial-zone-rychla-rota/ estevecka.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8377521&url=https%3A%2F%2Festevecka.sk%2Fblog%2Fserial-zone-rychla-rota%2F podobnosť 34 %]), [https://estevecka.sk/blog/rychla-rota-zvucka/ estevecka.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8377521&url=https%3A%2F%2Festevecka.sk%2Fblog%2Frychla-rota-zvucka%2F podobnosť 28 %]) * „'''''Miroslav Trnavský - Jim Cummings (profesor Norton Nimnull), Jozef Švoňavský (strážca), Igor Štefuca (titulky)'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Miroslav%20Trnavsk%C3%BD%20-%20Jim%20Cummings%20%28profesor%20Norton%20Nimnull%29%2C%20Jozef%20%C5%A0vo%C5%88avsk%C3%BD%20%28str%C3%A1%C5%BEca%29%2C%20Igor%20%C5%A0tefuca%20%28titulky%29%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.dabingforum.sk/go=8402 dabingforum.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8377521&url=https%3A%2F%2Fwww.dabingforum.sk%2Fgo%3D8402 podobnosť 77 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://estevecka.sk/blog/serial-zone-rychla-rota/, https://www.dabingforum.sk/go=8402<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=R%C3%BDchla%20rota%20Chipa%20a%20Dala&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Rýchla rota Chipa a Dala<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-52837-92}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-52837-92] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 13:52, 1. október 2026 (UTC)</div> == [[Milan hodás]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20hod%C3%A1s&diff=8378184&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20hod%C3%A1s&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Milan hodás]]; 16:34, {{dátum|2026-10-02}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 18632 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Bohatier|Bohatier]] ([[Diskusia s redaktorom:Bohatier|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Bohatier|príspevky]]) ''(<nowiki>nový článok</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20hod%C3%A1s&oldid=8378184 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20hod%C3%A1s&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Dopady normotvorby Európskej únie na normotvorbu členského štátu Európskej únie z hľadiska legislatívnej techniky a normotvorných procesov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Dopady%20normotvorby%20Eur%C3%B3pskej%20%C3%BAnie%20na%20normotvorbu%20%C4%8Dlensk%C3%A9ho%20%C5%A1t%C3%A1tu%20Eur%C3%B3pskej%20%C3%BAnie%20z%20h%C4%BEadiska%20legislat%C3%ADvnej%20techniky%20a%20normotvorn%C3%BDch%20procesov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Aktuality/2022/Hodas_VUPCH_SK.html flaw.uniba.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8378184&url=https%3A%2F%2Fwww.flaw.uniba.sk%2Ffileadmin%2Fpraf%2FAktuality%2F2022%2FHodas_VUPCH_SK.html podobnosť 40 %]), [https://www.litcentrum.sk/zoznam-diel/odborna-literatura?page=1108 litcentrum.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8378184&url=https%3A%2F%2Fwww.litcentrum.sk%2Fzoznam-diel%2Fodborna-literatura%3Fpage%3D1108 podobnosť 40 %]), [https://www.academia.edu/48819263/Vyhl%C3%A1%C5%A1ky_%C3%BAradu_verejn%C3%A9ho_zdravotn%C3%ADctva_ako_pr%C3%A1vny_predpis academia.edu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8378184&url=https%3A%2F%2Fwww.academia.edu%2F48819263%2FVyhl%25C3%25A1%25C5%25A1ky_%25C3%25BAradu_verejn%25C3%25A9ho_zdravotn%25C3%25ADctva_ako_pr%25C3%25A1vny_predpis podobnosť 15 %]), [https://www.litcentrum.sk/vydanie-casopisu/knizna-revue-201807-08 litcentrum.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8378184&url=https%3A%2F%2Fwww.litcentrum.sk%2Fvydanie-casopisu%2Fknizna-revue-201807-08 podobnosť 15 %]), [https://www.minedu.sk/data/files/7071.xlsx minedu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8378184&url=https%3A%2F%2Fwww.minedu.sk%2Fdata%2Ffiles%2F7071.xlsx podobnosť 15 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Aktuality/2022/Hodas_VUPCH_SK.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20hod%C3%A1s&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Milan hodás<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Bohatier}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Bohatier] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:36, 2. október 2026 (UTC)</div> == [[Kolégium Antona Neuwirtha]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kol%C3%A9gium%20Antona%20Neuwirtha&diff=8380453&oldid=8368730 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kol%C3%A9gium%20Antona%20Neuwirtha&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Kolégium Antona Neuwirtha]]; 12:37, {{dátum|2026-10-06}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 26944 - 24558 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-53574-23|~2026-53574-23]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-53574-23|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-53574-23|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Vysokoškolský program Kolégia */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kol%C3%A9gium%20Antona%20Neuwirtha&oldid=8380453 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kol%C3%A9gium%20Antona%20Neuwirtha&oldid=8368730 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Gymnázium bude súčasťou novej Spojenej školy Kolégia Antona Neuwirtha, ktorá spojí nové gymnázium so Základnou školou Citadela.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Gymn%C3%A1zium%20bude%20s%C3%BA%C4%8Das%C5%A5ou%20novej%20Spojenej%20%C5%A1koly%20Kol%C3%A9gia%20Antona%20Neuwirtha%2C%20ktor%C3%A1%20spoj%C3%AD%20nov%C3%A9%20gymn%C3%A1zium%20so%20Z%C3%A1kladnou%20%C5%A1kolou%20Citadela.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.instagram.com/p/DPYoZEcjCz2/ instagram.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8380453&url=https%3A%2F%2Fwww.instagram.com%2Fp%2FDPYoZEcjCz2%2F podobnosť 0 %]), [https://gymnazium.kolegium.org/ gymnazium.kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8380453&url=https%3A%2F%2Fgymnazium.kolegium.org%2F podobnosť 14 %]), [https://www.postoj.sk/182898/dnes-treba-vediet postoj.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8380453&url=https%3A%2F%2Fwww.postoj.sk%2F182898%2Fdnes-treba-vediet podobnosť 12 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.instagram.com/p/DPYoZEcjCz2/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kol%C3%A9gium%20Antona%20Neuwirtha&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Kolégium Antona Neuwirtha<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-53574-23}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-53574-23] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:38, 6. október 2026 (UTC)</div> == [[Šľachtické knižnice na Slovensku]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0%C4%BEachtick%C3%A9%20kni%C5%BEnice%20na%20Slovensku&diff=8382447&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0%C4%BEachtick%C3%A9%20kni%C5%BEnice%20na%20Slovensku&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Šľachtické knižnice na Slovensku]]; 15:27, {{dátum|2026-10-10}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9295 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Skútrik|Skútrik]] ([[Diskusia s redaktorom:Skútrik|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Skútrik|príspevky]]) ''(<nowiki>Nový článok</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0%C4%BEachtick%C3%A9%20kni%C5%BEnice%20na%20Slovensku&oldid=8382447 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0%C4%BEachtick%C3%A9%20kni%C5%BEnice%20na%20Slovensku&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Šľachtické knižnice z východného Slovenska v SNK Martin (sonda do rekonštruovaných historických knižných zbierok).'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%C5%A0%C4%BEachtick%C3%A9%20kni%C5%BEnice%20z%20v%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Slovenska%20v%20SNK%20Martin%20%28sonda%20do%20rekon%C5%A1truovan%C3%BDch%20historick%C3%BDch%20kni%C5%BEn%C3%BDch%20zbierok%29.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://unipo.academia.edu/MarcelaDomenova unipo.academia.edu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8382447&url=https%3A%2F%2Funipo.academia.edu%2FMarcelaDomenova podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://unipo.academia.edu/MarcelaDomenova<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0%C4%BEachtick%C3%A9%20kni%C5%BEnice%20na%20Slovensku&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Šľachtické knižnice na Slovensku<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Skútrik}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Skútrik] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:28, 10. október 2026 (UTC)</div> qcjx44rxekd5w2hubj73u507sb15qsu 0 446246 8382582 7661686 2026-10-10T20:45:42Z ~2026-54413-88 307755 8382582 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Profil | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = [[Horné Obdokovce]], [[Slovensko]] | Žáner =ľudovky | Roky pôsobenia = [[1974]] – [[2022]] | Hudobný vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], Haverin records, Kiss Studio | Iné názvy = | Súvisiace články = | Webstránka = {{url|skupinaprofil.sk}} | Členovia skupiny = Eduard Sedlár<br/>Ján Žitňanský<br />Ján Sedlár<br />Jozef Jančovič<br/>Ján Walla | Bývalí členovia = }} '''Profil''' bola [[slovensko|slovenská]] hudobná skupina. Bola založená [[26. decembra]] [[1974]] v obci [[Horné Obdokovce]] v okrese [[Topoľčany (okres)|Topoľčany]]. == Výber z tvorby == === Štúdiové albumy === * ([[1984]]) Profil 1: Slovenská Rodná Dedina * ([[1985]]) Profil 2: Ako za mlada * ([[1986]]) Profil 3: Odídem ja do mexika * ([[1987]]) Profil 4: Slovenské mamičky * ([[1990]]) Profil 5: Na Orave dobre * ([[1992]]) Profil 6: Do rána je malá chvíľa * ([[1994]]) Profil 7: Hospodoske zamku * ([[1996]]) Profil 8: Jedne Ruscy * ([[2000]]) Profil 9: Vianoce * ([[2001]]) Profil 10: Trencin Trnava * ([[2006]]) Profil 11: A s úsmevom dokola * ([[2007]]) Profil 12: Na zdravie novomanželom * ([[2007]]) Profil 13: Pán Boh pri Nás * === Výberové albumy === * ([[1992]]) Od Vecera do rana * ([[1995]]) MegaDanceMix ´95´ * ([[1997]]) Profil ´97´ * ([[2004]]) To Najváčšie 30 rokov * ([[2007]]) Gold == Externé odkazy == * [http://www.skupinaprofil.sk/ Oficiálna webstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090214224025/http://skupinaprofil.sk/ |date=2009-02-14 }} {{Hudobný výhonok}} [[Kategória:Slovenské hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1974]] [[Kategória:Horné Obdokovce]] jahn6a3c0gsfrou0jjk77m37chok2so 0 446507 8382611 8158431 2026-10-10T23:49:24Z Nelliette 31909 /* Zdroje */ Pridanie nadpisu kalitlly 8382611 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Charles Lenormant | Rodné meno = | Popis osoby = francúzsky archeológ a numizmatik | Portrét = Charles Lenormant.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = portrét | Dátum narodenia = [[1. jún]] [[1802]] | Miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1859|11|22|1802|6|1}} | Miesto úmrtia = [[Atény]], [[Grécko]] | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = Sorbonne | Profesia = archeológ, helenista, numizmatik | Aktívne roky = | Manželka = Amélie Syvoct-Récamier | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = }} '''Charles Lenormant''' (* [[1. jún|1.jún]] [[1802]], [[Paríž]], [[Francúzsko]] – † [[22. november]] [[1859]], [[Atény]], [[Grécko]]) bol francúzsky [[archeológ]], [[helenizmus|helenista]] a [[numizmatik]]. ==Život== Po štúdiách na „Lycée Charlemagne“ a „Lycée Napoléon“ začal študovať právo, no po cestách na [[Sicília|Sicíliu]] a do [[Taliansko|Talianska]] sa stal zanieteným amatérskym archeológom. V roku [[1828]] sa oženil s Amélie Cyvoct-Récamier, adoptívnou dcérou [[Madame Récamier]]. Neskôr cestoval po Taliansku, Belgicku a Holandsku a začal individuálne študovať archeológiu. Cestoval aj do [[Grécko|Grécka]] ako zástupca vedúceho archeologickej sekcie vedeckej výpravy, ktorá sprevádzala vojenskú výpravu Morée. Po návrate sa stal kurátorom umenia v „Kráľovskej knižnici“. Študoval históriu gréckej civilizácie na [[Sorbonne]]. Vo funkcii štátneho inšpektora umení sprevádzal v roku [[1828]] [[Jean-François Champollion]]a na jeho ceste do [[Egypt]]a. Stal sa tiež knihovníkom v „Bibliothèque de l'Arsenal“, neskôr kurátorom prideleným do kabinetu medailí v la „Bibliothèque nationale de France“. V roku [[1832]] bol konzervátorom Oddelenia tlačí v tejto knižnici. V roku [[1839]] bol zvolený za člena [[Académie des inscriptions et belles-lettres]]. V nasledujúcom roku [[1840]] prevzal riadenie „Kabinetu medailí“, kde nahradil egyptológa [[Antoine Jean Letronne]]a. Nahradil ho aj na katedre archeológie na „Collège de France“ v roku [[1849]]. Je pochovaný v Aténach, kde zomrel počas expedície. == Dielo == * ''Les Artistes contemporains'' (Paris, 1833, 2 vols.) * ''Introduction à l'histoire de l'Asie occidentale'' (Paris, 1838) * ''Musée des Antiquités égyptiennes'' (Paris, 1842) * ''Questions historiques'' (Paris, 1845) * ''Trésor de numismatique et de glyptique'' (Paris, 1834—50) (v spolupráci s Paul Delaroche a Henriquel Dupont), zbierka * ''Élite des monuments céramographiques'' (1844—58) (s De Witte), zbierka == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Charles Lenormant}} == Zdroje == {{portál|Francúzsko|Francúzsky}} * {{preklad|fr|Charles Lenormant|70620237|en|Charles Lenormant|504592447}} == Externé odkazy == * ''De Witte, Annuaire de l'Académie de Belgique'' (Brussels, 1861). 129-86. * ''Mémoires de l'Institut de France'', XXXI, (Paris), p. 547—608. {{DEFAULTSORT:Lenormant, Charles}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Francúzski archeológovia]] [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] ob7uq2ijqerdeapu201hw744dbkiq4q 0 453060 8382408 8297721 2026-10-10T13:33:22Z Qwerty Qwertik 151708 8382408 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Римо-католицький костел P1360274 вул. Волошина, 9.jpg|náhľad|Rímskokatolícky kostol v Užhorode]] '''Kostol svätého Juraja''' (ukr. Костел святого Юрія, maď. Szent György templom) je [[latinská cirkev|rímskokatolícky]] kostol v centre [[Užhorod|Užhorodu]], hlavného mesta [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Nachádza sa na Ulici Avhustyna Vološyna na pešej zóne historického centra. Sväté omše sa v ňom konajú v [[Maďarčina|maďarskom]], [[Ukrajinčina|ukrajinskom]] a [[Slovenčina|slovenskom jazyku]] (stav k r. 2013). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UŽHOROD - Mesto | url = https://kfukrajina.estranky.sk/clanky/uzhorod---mesto.html | vydavateľ = Katolícke farnosti Ukrajina | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> == Dejiny == Tento rímskokatolícky chrám bol postavený na mieste staršieho [[Luteránstvo|luteránskeho]] kostola v rokoch [[1762]] až [[1766]] a na jeho stavbu sa využili materiály z niekdajšieho hradného kostola, ktorý zhorel<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Krušynska|meno=Olena|titul=Zakarpatí. Průvodce bývalou Podkarpatskou Rusí|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=2017}}</ref>. [[Užhorod]] bol až do začiatku 20. storočia obývaný veľkým množstvom rímskych katolíkov maďarskej národnosti. Aj keď v období reformácie sa časť [[Maďari|Maďarov]] priklonila k reformovanej (kalvínskej) cirkvi, veľká časť zostala v rímskokatolíckej cirkvi. Aj dnes sú rímski katolíci v [[Užhorod]]e prevažne maďarskej národnosti. Kostol bol niekoľkokrát renovovaný (v rokoch 1830, 1881, 1910 a naposledy 2000 až 2001). == Architektúra == Chrám je vybudovaný v štýle neskorého [[barok|baroka]]. Veľmi cenným je [[oltár]] s obrazom od známeho maďarského maliara Józsefa Lukácsa Kvakkera. Okrem množstva krásnych obrazov a sôch sa tu nachádzajú aj veľmi cenné a vzácne monštrancie. V rokoch 2000 až 2001 bol obnovený pomník [[Panna Mária|Panne Márii]], ktorý tu stál až do nastolenia komunistického totalitného režimu. Organ pochádza z roku 1901 a hodiny na veži z roku 1904.<ref name=":1" /> Vedľa kostola stojí budova niekdajšej fary (1766-1771), v ktorej dnes sídli hudobná škola. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == [http://www.uzhgorod.ws/architecture_churches_kosteljurij.htm Kostol na www.uzhgorod.ws] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150407094832/http://www.uzhgorod.ws/architecture_churches_kosteljurij.htm |date=2015-04-07 }} {{Ukr icon}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly na Ukrajine]] [[Kategória:Stavby v Užhorode]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Jurajovi|Užhorod]] 0y3yxy390rljq9oocs0wjsy73hzrhye 0 457010 8382663 8257223 2026-10-11T08:26:28Z Nelliette 31909 /* Súčasná technológia výroby */ odkaz ex - neplatný 8382663 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Vintage koralky 3 007.jpg|thumb|Tanier z modranskej keramiky, [[Modra]], [[Malokarpatská vinohradnícka oblasť]] - modrý dezén.]] '''Modranská keramika''' je označenie [[výrobok|výrobkov]] vyrábaných z pálenej [[hlina|hliny]] v meste [[Modra]]. Jej história siaha do [[14. storočie|14. storočia]].<ref name="ZS">[http://www.majolika.sk/ História výroby modranskej keramiky]</ref> Pôvodná tvorba [[Keramika (pálené výrobky)|keramiky]] úzko súvisela s [[vinárstvo |vinárstvom]] a [[Vinohradníctvo|vinohradníctvom]]. Používanie [[Glazúra (keramika)|glazúr]] v [[Španielsko|Španielsku]] a [[Taliansko|Taliansku]] v [[15. storočie|15.]] až [[17. storočie|17. storočí]] a označenie výrobkov ako "[[majolika]]" sa prenieslo aj do Modry<!-- navyše 1952 vzniklo výrobné družstvo "Slovenská ľudová majolika". MOžno ja modranská majolika chránená značka -->. V [[17. storočie|17. storočí]] začali v Modre vznikať prvé cechy a usídlili sa tu [[Habánska keramika|habánski keramikári]]. Najväčší rozvoj bol zaznamenaný v [[18. storočie|18. storočí]]. == Súčasná technológia výroby == Modranská majolika sa vyrába z dvakrát vypaľovanej hliny, glazovanej a maľovanej motívmi v štyroch základných dekoroch: * pestrý, * zelený * modrý * [[Habánska keramika|habánsky]]<ref>[http://www.majolika.sk/] Habánska tradícia v Modre</ref> V súčasnosti sa maľujú dekory podľa vzorkovníka, ktorý zozbieral a vytvoril [[Heřman Landsfeld]] začiatkom [[20. storočie|20. storočia]].<ref>[http://www.majolika.biznisweb.sk/sk/titulka/] - web majolika Modra</ref> [[Kaolín|Kaolínová]] hlina pochádza z ložísk v okolí mesta [[Modra]]. Teplota pri druhom vypaľovaní dosahuje 1020 °C. Značková modranská majolika je točená, tvarovaná, glazovaná a maľovaná výhradne ručne.<ref name="ZS"/> Originálna modranská keramika je predávaná len pod chráneným zemepisným označením pôvodu "Modra". Vvýrobné družstvo, ktoré vzniklo v roku [[1952]] pod názvom Slovenská ľudová majolika sa transformovalo<ref>{{Citácia periodika|titul=Modranská keramika bojuje o záchranu|periodikum=Pravda.sk|dátum=2014-10-05|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/332128-modranska-keramika-bojuje-o-zachranu/|dátum prístupu=2018-06-11|jazyk=sk-SK}}</ref> na Slovenská ľudová majolika, akciová spoločnosť, ktorá má ambíciu zachovať tradície výroby majoliky. V roku [[2018]] sa Modranská majolika postavila na nohy a hľadá možnosti ako sa spropagovať. Bola zapísaná aj do zoznamu [[Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska]] <ref>https://www.bakurier.sk/mestske-casti/clanok-modra-majolika-zije</ref>. ==História výroby keramiky v Modre== Pôvodná najstaršia výroba bola v dnes pamiatkovo chránenom objekte technickej pamiatky, ktorej základ tvorí hradobný systém s baštou z roku [[1610]]. Jeho severozápadná kruhovitá obranná veža s názvom „Červená“ dnes slúži ako „Galéria národného umelca Ignáca Bizmayera“. Prvý hrnčiarsky [[cech]] bol v [[Modra|Modre]] založený v roku [[1636]]. V období [[1870]] - [[1880]] jestvoval hrnčiarsky spolok "Úžitkové hrnčiarske nádoby z Modry." V roku [[1883]] bola založená "Štátna dielňa džbánkárska", ktorú neskôr začalo spravovať mesto a založilo pri nej „Keramickú školu“ pod vedením Jozefa Mirku. V roku [[1911]] bola Štátna dielňa džbánkárska pozmenená na "Dielňa na dorábanie keramického tovaru, účastinná spoločnosť Žák a spol." Účastinármi v nej boli aj [[Samuel Zoch]] a architekt [[Dušan Jurkovič]]. V roku 1912 pozval do Modry mladú českú maliarku Máriu Vořechovú-Vejvodovú, ktorá tu založila výrobu veľkých figúr a priviedla neskôr slávneho Heřmana Lansfelda, vtedy trinásťročného učňa, zo svojho rodného mesta pri Zlíne do Modry. Vořechová pracovala v Modre do roku 1923. V roku [[1923]] bola táto dielňa preregistrovaná na "Slovenská keramika" a v roku [[1952]] na výrobné družstvo "Slovenská ľudová majolika". Nepretržitá výroba majoliky počas storočí pritiahla do Modry mnoho osobností kultúry a majstrov keramikárov. Pôsobili tu habánsky keramikár [[Heřman Landsfeld]] a národný umelec [[Ignác Bizmayer]]. V meste sa nachádza aj „[[Múzeum Ľudovíta Štúra]]“, v ktorom sú sústredené zbierky historickej keramiky. Dokumentujú rôzne štýly a fázy vývoja modranskej keramiky. V súčasnosti (2012) je v Múzeu Ľudovíta Štúra výstava maliara majoliky [[Michal Petráš|Michala Petráša]], ktorého umenie sa rozvíjalo aj pod vplyvom džbánkára [[Ján Karabelli|Jána Karabelliho]]. ==Galéria ukážok - pestrý dezén== <center> <gallery> Súbor:4-starozitne 012-001.jpg| Súbor:3-starozitne 014-001.jpg| Súbor:5-starozitne 011-001.jpg| Súbor:7-starozitne 007-001.jpg| Súbor:2-starozitne 005-001.jpg|signatúra na košíku Súbor:Vintage koralky 3 015.jpg| signatúra na tanieri Súbor:5-starozitne 020-001.jpg|Hlbší tanier Súbor:6-starozitne 024.jpg| Súbor:1-DSC 0121-003.jpg|rôzna keramika Súbor:1-DSC 0139-1.jpg|džbán - súkromná zbierka Súbor:1-DSC 0128.jpg|detailný vzor na váze </gallery> </center> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ferdiš Kostka]] * [[Habánska fajansa]] * [[Heřman Landsfeld]] * [[Ignác Bizmayer]] * [[Pozdišovská keramika]] * [[Ľubietovská keramika]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Modra ceramics}} == Externé odkazy == {{Portál|Umenie|}} * [http://spravy.pravda.sk/keramiku-naucili-modranov-malovat-stari-habani-majstri-uz-nepribudaju-1mo-/sk_regiony.asp?c=A090812_144746_sk_regiony_p23 Sona Pacherova, Pravda, 2009] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090814231954/http://spravy.pravda.sk/keramiku-naucili-modranov-malovat-stari-habani-majstri-uz-nepribudaju-1mo-/sk_regiony.asp?c=A090812_144746_sk_regiony_p23 |date=2009-08-14 }} * https://www.gob.sk/poi/484/majolica-factory-modra *[https://www.westwing.sk/inspiration/trendy/materialy-v-interieri/modranska-keramika/ Tradícia Slovenska modranská keramika] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211110152250/https://www.westwing.sk/inspiration/trendy/materialy-v-interieri/modranska-keramika/ |date=2021-11-10 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Keramika]] [[Kategória:Modra]] {{DEFAULTSORT:Modranská keramika}} p7gki3p18sstljdvn3ya3ww05a0y9a0 8382673 8382663 2026-10-11T08:54:52Z Nelliette 31909 /* Súčasná technológia výroby */ oprava odkazu 8382673 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Vintage koralky 3 007.jpg|thumb|Tanier z modranskej keramiky, [[Modra]], [[Malokarpatská vinohradnícka oblasť]] - modrý dezén.]] '''Modranská keramika''' je označenie [[výrobok|výrobkov]] vyrábaných z pálenej [[hlina|hliny]] v meste [[Modra]]. Jej história siaha do [[14. storočie|14. storočia]].<ref name="ZS">[http://www.majolika.sk/ História výroby modranskej keramiky]</ref> Pôvodná tvorba [[Keramika (pálené výrobky)|keramiky]] úzko súvisela s [[vinárstvo |vinárstvom]] a [[Vinohradníctvo|vinohradníctvom]]. Používanie [[Glazúra (keramika)|glazúr]] v [[Španielsko|Španielsku]] a [[Taliansko|Taliansku]] v [[15. storočie|15.]] až [[17. storočie|17. storočí]] a označenie výrobkov ako "[[majolika]]" sa prenieslo aj do Modry<!-- navyše 1952 vzniklo výrobné družstvo "Slovenská ľudová majolika". MOžno ja modranská majolika chránená značka -->. V [[17. storočie|17. storočí]] začali v Modre vznikať prvé cechy a usídlili sa tu [[Habánska keramika|habánski keramikári]]. Najväčší rozvoj bol zaznamenaný v [[18. storočie|18. storočí]]. == Súčasná technológia výroby == Modranská majolika sa vyrába z dvakrát vypaľovanej hliny, glazovanej a maľovanej motívmi v štyroch základných dekoroch: * pestrý, * zelený * modrý * [[Habánska keramika|habánsky]]<ref>[http://www.majolika.sk/] Habánska tradícia v Modre</ref> V súčasnosti sa maľujú dekory podľa vzorkovníka, ktorý zozbieral a vytvoril [[Heřman Landsfeld]] začiatkom [[20. storočie|20. storočia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská ľudová majolika Modra | url = https://www.majolika.sk/ | dátum prístupu = 2026-10-11 | dátum archivácie = 2026-10-11 | vydavateľ = Slovenská ľudová majolika, ľudovoumelecké výrobné družstvo Dolná 138, 900 01 Modra}}</ref>. [[Kaolín|Kaolínová]] hlina pochádza z ložísk v okolí mesta [[Modra]]. Teplota pri druhom vypaľovaní dosahuje 1020 °C. Značková modranská majolika je točená, tvarovaná, glazovaná a maľovaná výhradne ručne.<ref name="ZS"/> Originálna modranská keramika je predávaná len pod chráneným zemepisným označením pôvodu "Modra". Vvýrobné družstvo, ktoré vzniklo v roku [[1952]] pod názvom Slovenská ľudová majolika sa transformovalo<ref>{{Citácia periodika|titul=Modranská keramika bojuje o záchranu|periodikum=Pravda.sk|dátum=2014-10-05|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/332128-modranska-keramika-bojuje-o-zachranu/|dátum prístupu=2018-06-11|jazyk=sk-SK}}</ref> na Slovenská ľudová majolika, akciová spoločnosť, ktorá má ambíciu zachovať tradície výroby majoliky. V roku [[2018]] sa Modranská majolika postavila na nohy a hľadá možnosti ako sa spropagovať. Bola zapísaná aj do zoznamu [[Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska]] <ref>https://www.bakurier.sk/mestske-casti/clanok-modra-majolika-zije</ref>. ==História výroby keramiky v Modre== Pôvodná najstaršia výroba bola v dnes pamiatkovo chránenom objekte technickej pamiatky, ktorej základ tvorí hradobný systém s baštou z roku [[1610]]. Jeho severozápadná kruhovitá obranná veža s názvom „Červená“ dnes slúži ako „Galéria národného umelca Ignáca Bizmayera“. Prvý hrnčiarsky [[cech]] bol v [[Modra|Modre]] založený v roku [[1636]]. V období [[1870]] - [[1880]] jestvoval hrnčiarsky spolok "Úžitkové hrnčiarske nádoby z Modry." V roku [[1883]] bola založená "Štátna dielňa džbánkárska", ktorú neskôr začalo spravovať mesto a založilo pri nej „Keramickú školu“ pod vedením Jozefa Mirku. V roku [[1911]] bola Štátna dielňa džbánkárska pozmenená na "Dielňa na dorábanie keramického tovaru, účastinná spoločnosť Žák a spol." Účastinármi v nej boli aj [[Samuel Zoch]] a architekt [[Dušan Jurkovič]]. V roku 1912 pozval do Modry mladú českú maliarku Máriu Vořechovú-Vejvodovú, ktorá tu založila výrobu veľkých figúr a priviedla neskôr slávneho Heřmana Lansfelda, vtedy trinásťročného učňa, zo svojho rodného mesta pri Zlíne do Modry. Vořechová pracovala v Modre do roku 1923. V roku [[1923]] bola táto dielňa preregistrovaná na "Slovenská keramika" a v roku [[1952]] na výrobné družstvo "Slovenská ľudová majolika". Nepretržitá výroba majoliky počas storočí pritiahla do Modry mnoho osobností kultúry a majstrov keramikárov. Pôsobili tu habánsky keramikár [[Heřman Landsfeld]] a národný umelec [[Ignác Bizmayer]]. V meste sa nachádza aj „[[Múzeum Ľudovíta Štúra]]“, v ktorom sú sústredené zbierky historickej keramiky. Dokumentujú rôzne štýly a fázy vývoja modranskej keramiky. V súčasnosti (2012) je v Múzeu Ľudovíta Štúra výstava maliara majoliky [[Michal Petráš|Michala Petráša]], ktorého umenie sa rozvíjalo aj pod vplyvom džbánkára [[Ján Karabelli|Jána Karabelliho]]. ==Galéria ukážok - pestrý dezén== <center> <gallery> Súbor:4-starozitne 012-001.jpg| Súbor:3-starozitne 014-001.jpg| Súbor:5-starozitne 011-001.jpg| Súbor:7-starozitne 007-001.jpg| Súbor:2-starozitne 005-001.jpg|signatúra na košíku Súbor:Vintage koralky 3 015.jpg| signatúra na tanieri Súbor:5-starozitne 020-001.jpg|Hlbší tanier Súbor:6-starozitne 024.jpg| Súbor:1-DSC 0121-003.jpg|rôzna keramika Súbor:1-DSC 0139-1.jpg|džbán - súkromná zbierka Súbor:1-DSC 0128.jpg|detailný vzor na váze </gallery> </center> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ferdiš Kostka]] * [[Habánska fajansa]] * [[Heřman Landsfeld]] * [[Ignác Bizmayer]] * [[Pozdišovská keramika]] * [[Ľubietovská keramika]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Modra ceramics}} == Externé odkazy == {{Portál|Umenie|}} * [http://spravy.pravda.sk/keramiku-naucili-modranov-malovat-stari-habani-majstri-uz-nepribudaju-1mo-/sk_regiony.asp?c=A090812_144746_sk_regiony_p23 Sona Pacherova, Pravda, 2009] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090814231954/http://spravy.pravda.sk/keramiku-naucili-modranov-malovat-stari-habani-majstri-uz-nepribudaju-1mo-/sk_regiony.asp?c=A090812_144746_sk_regiony_p23 |date=2009-08-14 }} * https://www.gob.sk/poi/484/majolica-factory-modra *[https://www.westwing.sk/inspiration/trendy/materialy-v-interieri/modranska-keramika/ Tradícia Slovenska modranská keramika] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211110152250/https://www.westwing.sk/inspiration/trendy/materialy-v-interieri/modranska-keramika/ |date=2021-11-10 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Keramika]] [[Kategória:Modra]] {{DEFAULTSORT:Modranská keramika}} 5zce8dal52dt7ookwydinge98hsljc7 8382676 8382673 2026-10-11T09:03:25Z Nelliette 31909 /* Súčasná technológia výroby */ oprava odkazu 8382676 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Vintage koralky 3 007.jpg|thumb|Tanier z modranskej keramiky, [[Modra]], [[Malokarpatská vinohradnícka oblasť]] - modrý dezén.]] '''Modranská keramika''' je označenie [[výrobok|výrobkov]] vyrábaných z pálenej [[hlina|hliny]] v meste [[Modra]]. Jej história siaha do [[14. storočie|14. storočia]].<ref name="ZS">[http://www.majolika.sk/ História výroby modranskej keramiky]</ref> Pôvodná tvorba [[Keramika (pálené výrobky)|keramiky]] úzko súvisela s [[vinárstvo |vinárstvom]] a [[Vinohradníctvo|vinohradníctvom]]. Používanie [[Glazúra (keramika)|glazúr]] v [[Španielsko|Španielsku]] a [[Taliansko|Taliansku]] v [[15. storočie|15.]] až [[17. storočie|17. storočí]] a označenie výrobkov ako "[[majolika]]" sa prenieslo aj do Modry<!-- navyše 1952 vzniklo výrobné družstvo "Slovenská ľudová majolika". MOžno ja modranská majolika chránená značka -->. V [[17. storočie|17. storočí]] začali v Modre vznikať prvé cechy a usídlili sa tu [[Habánska keramika|habánski keramikári]]. Najväčší rozvoj bol zaznamenaný v [[18. storočie|18. storočí]]. == Súčasná technológia výroby == Modranská majolika sa vyrába z dvakrát vypaľovanej hliny, glazovanej a maľovanej motívmi v štyroch základných dekoroch: * pestrý, * zelený * modrý * [[Habánska keramika|habánsky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Habáni a ich vplyv na modranskú keramiku | url = https://www.majolika.sk/article/historia-majoliky | dátum prístupu = 2026-11-10 | dátum archivácie = 2026-11-10 | url archívu = https://www.majolika.sk/article/historia-majoliky | vydavateľ = Slovenská ľudová majolika a.s.}}</ref> V súčasnosti sa maľujú dekory podľa vzorkovníka, ktorý zozbieral a vytvoril [[Heřman Landsfeld]] začiatkom [[20. storočie|20. storočia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská ľudová majolika Modra | url = https://www.majolika.sk/ | dátum prístupu = 2026-10-11 | dátum archivácie = 2026-10-11 | vydavateľ = Slovenská ľudová majolika, ľudovoumelecké výrobné družstvo Dolná 138, 900 01 Modra}}</ref>. [[Kaolín|Kaolínová]] hlina pochádza z ložísk v okolí mesta [[Modra]]. Teplota pri druhom vypaľovaní dosahuje 1020 °C. Značková modranská majolika je točená, tvarovaná, glazovaná a maľovaná výhradne ručne.<ref name="ZS"/> Originálna modranská keramika je predávaná len pod chráneným zemepisným označením pôvodu "Modra". Vvýrobné družstvo, ktoré vzniklo v roku [[1952]] pod názvom Slovenská ľudová majolika sa transformovalo<ref>{{Citácia periodika|titul=Modranská keramika bojuje o záchranu|periodikum=Pravda.sk|dátum=2014-10-05|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/332128-modranska-keramika-bojuje-o-zachranu/|dátum prístupu=2018-06-11|jazyk=sk-SK}}</ref> na Slovenská ľudová majolika, akciová spoločnosť, ktorá má ambíciu zachovať tradície výroby majoliky. V roku [[2018]] sa Modranská majolika postavila na nohy a hľadá možnosti ako sa spropagovať. Bola zapísaná aj do zoznamu [[Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska]] <ref>https://www.bakurier.sk/mestske-casti/clanok-modra-majolika-zije</ref>. ==História výroby keramiky v Modre== Pôvodná najstaršia výroba bola v dnes pamiatkovo chránenom objekte technickej pamiatky, ktorej základ tvorí hradobný systém s baštou z roku [[1610]]. Jeho severozápadná kruhovitá obranná veža s názvom „Červená“ dnes slúži ako „Galéria národného umelca Ignáca Bizmayera“. Prvý hrnčiarsky [[cech]] bol v [[Modra|Modre]] založený v roku [[1636]]. V období [[1870]] - [[1880]] jestvoval hrnčiarsky spolok "Úžitkové hrnčiarske nádoby z Modry." V roku [[1883]] bola založená "Štátna dielňa džbánkárska", ktorú neskôr začalo spravovať mesto a založilo pri nej „Keramickú školu“ pod vedením Jozefa Mirku. V roku [[1911]] bola Štátna dielňa džbánkárska pozmenená na "Dielňa na dorábanie keramického tovaru, účastinná spoločnosť Žák a spol." Účastinármi v nej boli aj [[Samuel Zoch]] a architekt [[Dušan Jurkovič]]. V roku 1912 pozval do Modry mladú českú maliarku Máriu Vořechovú-Vejvodovú, ktorá tu založila výrobu veľkých figúr a priviedla neskôr slávneho Heřmana Lansfelda, vtedy trinásťročného učňa, zo svojho rodného mesta pri Zlíne do Modry. Vořechová pracovala v Modre do roku 1923. V roku [[1923]] bola táto dielňa preregistrovaná na "Slovenská keramika" a v roku [[1952]] na výrobné družstvo "Slovenská ľudová majolika". Nepretržitá výroba majoliky počas storočí pritiahla do Modry mnoho osobností kultúry a majstrov keramikárov. Pôsobili tu habánsky keramikár [[Heřman Landsfeld]] a národný umelec [[Ignác Bizmayer]]. V meste sa nachádza aj „[[Múzeum Ľudovíta Štúra]]“, v ktorom sú sústredené zbierky historickej keramiky. Dokumentujú rôzne štýly a fázy vývoja modranskej keramiky. V súčasnosti (2012) je v Múzeu Ľudovíta Štúra výstava maliara majoliky [[Michal Petráš|Michala Petráša]], ktorého umenie sa rozvíjalo aj pod vplyvom džbánkára [[Ján Karabelli|Jána Karabelliho]]. ==Galéria ukážok - pestrý dezén== <center> <gallery> Súbor:4-starozitne 012-001.jpg| Súbor:3-starozitne 014-001.jpg| Súbor:5-starozitne 011-001.jpg| Súbor:7-starozitne 007-001.jpg| Súbor:2-starozitne 005-001.jpg|signatúra na košíku Súbor:Vintage koralky 3 015.jpg| signatúra na tanieri Súbor:5-starozitne 020-001.jpg|Hlbší tanier Súbor:6-starozitne 024.jpg| Súbor:1-DSC 0121-003.jpg|rôzna keramika Súbor:1-DSC 0139-1.jpg|džbán - súkromná zbierka Súbor:1-DSC 0128.jpg|detailný vzor na váze </gallery> </center> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ferdiš Kostka]] * [[Habánska fajansa]] * [[Heřman Landsfeld]] * [[Ignác Bizmayer]] * [[Pozdišovská keramika]] * [[Ľubietovská keramika]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Modra ceramics}} == Externé odkazy == {{Portál|Umenie|}} * [http://spravy.pravda.sk/keramiku-naucili-modranov-malovat-stari-habani-majstri-uz-nepribudaju-1mo-/sk_regiony.asp?c=A090812_144746_sk_regiony_p23 Sona Pacherova, Pravda, 2009] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090814231954/http://spravy.pravda.sk/keramiku-naucili-modranov-malovat-stari-habani-majstri-uz-nepribudaju-1mo-/sk_regiony.asp?c=A090812_144746_sk_regiony_p23 |date=2009-08-14 }} * https://www.gob.sk/poi/484/majolica-factory-modra *[https://www.westwing.sk/inspiration/trendy/materialy-v-interieri/modranska-keramika/ Tradícia Slovenska modranská keramika] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211110152250/https://www.westwing.sk/inspiration/trendy/materialy-v-interieri/modranska-keramika/ |date=2021-11-10 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Keramika]] [[Kategória:Modra]] {{DEFAULTSORT:Modranská keramika}} 14bnhh419fbnqamotnd5z397fju87j7 8382681 8382676 2026-10-11T09:22:53Z Nelliette 31909 /* Súčasná technológia výroby */ oprava odkazu 8382681 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Vintage koralky 3 007.jpg|thumb|Tanier z modranskej keramiky, [[Modra]], [[Malokarpatská vinohradnícka oblasť]] - modrý dezén.]] '''Modranská keramika''' je označenie [[výrobok|výrobkov]] vyrábaných z pálenej [[hlina|hliny]] v meste [[Modra]]. Jej história siaha do [[14. storočie|14. storočia]].<ref name="ZS">[http://www.majolika.sk/ História výroby modranskej keramiky]</ref> Pôvodná tvorba [[Keramika (pálené výrobky)|keramiky]] úzko súvisela s [[vinárstvo |vinárstvom]] a [[Vinohradníctvo|vinohradníctvom]]. Používanie [[Glazúra (keramika)|glazúr]] v [[Španielsko|Španielsku]] a [[Taliansko|Taliansku]] v [[15. storočie|15.]] až [[17. storočie|17. storočí]] a označenie výrobkov ako "[[majolika]]" sa prenieslo aj do Modry<!-- navyše 1952 vzniklo výrobné družstvo "Slovenská ľudová majolika". MOžno ja modranská majolika chránená značka -->. V [[17. storočie|17. storočí]] začali v Modre vznikať prvé cechy a usídlili sa tu [[Habánska keramika|habánski keramikári]]. Najväčší rozvoj bol zaznamenaný v [[18. storočie|18. storočí]]. == Súčasná technológia výroby == Modranská majolika sa vyrába z dvakrát vypaľovanej hliny, glazovanej a maľovanej motívmi v štyroch základných dekoroch: * pestrý, * zelený * modrý * [[Habánska keramika|habánsky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Habáni a ich vplyv na modranskú keramiku | url = https://www.majolika.sk/article/historia-majoliky | dátum prístupu = 2026-11-10 | dátum archivácie = 2026-11-10 | url archívu = https://www.majolika.sk/article/historia-majoliky | vydavateľ = Slovenská ľudová majolika a.s.}}</ref> V súčasnosti sa maľujú dekory podľa vzorkovníka, ktorý zozbieral a vytvoril [[Heřman Landsfeld]] začiatkom [[20. storočie|20. storočia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská ľudová majolika Modra | url = https://www.majolika.sk/ | dátum prístupu = 2026-10-11 | dátum archivácie = 2026-10-11 | vydavateľ = Slovenská ľudová majolika, ľudovoumelecké výrobné družstvo Dolná 138, 900 01 Modra}}</ref>. [[Kaolín|Kaolínová]] hlina pochádza z ložísk v okolí mesta [[Modra]]. Teplota pri druhom vypaľovaní dosahuje 1020 °C. Značková modranská majolika je točená, tvarovaná, glazovaná a maľovaná výhradne ručne. Originálna modranská keramika je predávaná len pod chráneným zemepisným označením pôvodu "Modra". Vvýrobné družstvo, ktoré vzniklo v roku [[1952]] pod názvom Slovenská ľudová majolika sa transformovalo<ref>{{Citácia periodika|titul=Modranská keramika bojuje o záchranu|periodikum=Pravda.sk|dátum=2014-10-05|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/332128-modranska-keramika-bojuje-o-zachranu/|dátum prístupu=2018-06-11|jazyk=sk-SK}}</ref> na Slovenská ľudová majolika, akciová spoločnosť, ktorá má ambíciu zachovať tradície výroby majoliky. V roku [[2018]] sa Modranská majolika postavila na nohy a hľadá možnosti ako sa spropagovať. Bola zapísaná aj do zoznamu [[Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Agáta Petrakovičová Šikulová | titul = MODRA: Majolika žije | url = https://www.bakurier.sk/mestske-casti/clanok-modra-majolika-zije | dátum vydania = 2018-12-06 | dátum prístupu = 2026-11-10 | vydavateľ = Bratislavský kuriér}}</ref>. ==História výroby keramiky v Modre== Pôvodná najstaršia výroba bola v dnes pamiatkovo chránenom objekte technickej pamiatky, ktorej základ tvorí hradobný systém s baštou z roku [[1610]]. Jeho severozápadná kruhovitá obranná veža s názvom „Červená“ dnes slúži ako „Galéria národného umelca Ignáca Bizmayera“. Prvý hrnčiarsky [[cech]] bol v [[Modra|Modre]] založený v roku [[1636]]. V období [[1870]] - [[1880]] jestvoval hrnčiarsky spolok "Úžitkové hrnčiarske nádoby z Modry." V roku [[1883]] bola založená "Štátna dielňa džbánkárska", ktorú neskôr začalo spravovať mesto a založilo pri nej „Keramickú školu“ pod vedením Jozefa Mirku. V roku [[1911]] bola Štátna dielňa džbánkárska pozmenená na "Dielňa na dorábanie keramického tovaru, účastinná spoločnosť Žák a spol." Účastinármi v nej boli aj [[Samuel Zoch]] a architekt [[Dušan Jurkovič]]. V roku 1912 pozval do Modry mladú českú maliarku Máriu Vořechovú-Vejvodovú, ktorá tu založila výrobu veľkých figúr a priviedla neskôr slávneho Heřmana Lansfelda, vtedy trinásťročného učňa, zo svojho rodného mesta pri Zlíne do Modry. Vořechová pracovala v Modre do roku 1923. V roku [[1923]] bola táto dielňa preregistrovaná na "Slovenská keramika" a v roku [[1952]] na výrobné družstvo "Slovenská ľudová majolika". Nepretržitá výroba majoliky počas storočí pritiahla do Modry mnoho osobností kultúry a majstrov keramikárov. Pôsobili tu habánsky keramikár [[Heřman Landsfeld]] a národný umelec [[Ignác Bizmayer]]. V meste sa nachádza aj „[[Múzeum Ľudovíta Štúra]]“, v ktorom sú sústredené zbierky historickej keramiky. Dokumentujú rôzne štýly a fázy vývoja modranskej keramiky. V súčasnosti (2012) je v Múzeu Ľudovíta Štúra výstava maliara majoliky [[Michal Petráš|Michala Petráša]], ktorého umenie sa rozvíjalo aj pod vplyvom džbánkára [[Ján Karabelli|Jána Karabelliho]]. ==Galéria ukážok - pestrý dezén== <center> <gallery> Súbor:4-starozitne 012-001.jpg| Súbor:3-starozitne 014-001.jpg| Súbor:5-starozitne 011-001.jpg| Súbor:7-starozitne 007-001.jpg| Súbor:2-starozitne 005-001.jpg|signatúra na košíku Súbor:Vintage koralky 3 015.jpg| signatúra na tanieri Súbor:5-starozitne 020-001.jpg|Hlbší tanier Súbor:6-starozitne 024.jpg| Súbor:1-DSC 0121-003.jpg|rôzna keramika Súbor:1-DSC 0139-1.jpg|džbán - súkromná zbierka Súbor:1-DSC 0128.jpg|detailný vzor na váze </gallery> </center> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ferdiš Kostka]] * [[Habánska fajansa]] * [[Heřman Landsfeld]] * [[Ignác Bizmayer]] * [[Pozdišovská keramika]] * [[Ľubietovská keramika]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Modra ceramics}} == Externé odkazy == {{Portál|Umenie|}} * [http://spravy.pravda.sk/keramiku-naucili-modranov-malovat-stari-habani-majstri-uz-nepribudaju-1mo-/sk_regiony.asp?c=A090812_144746_sk_regiony_p23 Sona Pacherova, Pravda, 2009] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090814231954/http://spravy.pravda.sk/keramiku-naucili-modranov-malovat-stari-habani-majstri-uz-nepribudaju-1mo-/sk_regiony.asp?c=A090812_144746_sk_regiony_p23 |date=2009-08-14 }} * https://www.gob.sk/poi/484/majolica-factory-modra *[https://www.westwing.sk/inspiration/trendy/materialy-v-interieri/modranska-keramika/ Tradícia Slovenska modranská keramika] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211110152250/https://www.westwing.sk/inspiration/trendy/materialy-v-interieri/modranska-keramika/ |date=2021-11-10 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Keramika]] [[Kategória:Modra]] {{DEFAULTSORT:Modranská keramika}} krvkx65bvhrx4rercfxc8989t5ruhf2 0 457420 8382726 8136700 2026-10-11T10:34:35Z Nelliette 31909 nová kapitola 8382726 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Pozdišovská keramika - tanečnice.jpg|thumb|Pozdišovská majolika - tanierik, [[20. storočie]], [[Slovensko]]]] '''Pozdišovská keramika''' je druh značkovej [[Keramika (pálené výrobky)|keramiky]] s niekoľko sto ročnou tradíciou výroby na území východného Slovenska v obci [[Pozdišovce]]. Je to keramika - hrnčina - vyrábaná z [[kaolín]]ovej hliny, ktorá sa ťažila v okolí obce [[Pozdišovce]] v [[Ondavská vrchovina|Ondavskej vrchovine]]. Jej časť „[[Pozdišovský chrbát]]“ obsahuje v hĺbke od 0,5 m do 12 m ložisko kvalitného bieleho, žltého a červeného [[íl]]u vhodného na tvorbu tejto keramiky. ==Dejiny== Prvá písomná zmienka o hrnčiaroch z okolia [[Pozdišovce|Pozdišoviec]] (z panstva Pozdišovce)<ref>[http://www.pozdisovce.sk/ Publikácia Ján Poprik:Pozdišovce. Obecný úrad Pozdišovce, 2001]</ref> sa datuje na [[11. október]] [[1416]].<ref>[http://www.uluv.sk/product/hrnciarstvo-759/ ÚĽUV]</ref><ref>[http://www.pozdisovce.sk/#i Oficiálna stránka obce Pozdišovce]</ref> Zo začiatku sa vyrábal úžitkový riad. Postupne keramikári začali tvoriť dekoratívnu keramiku, ktorá čerpala vzory z miestnej tradície ornamentu, ale aj z ornamentinky okolitých výrobní (najmä [[Sárospatak]]). V histórii tejto keramiky sa vytvárali tri druhy keramického riadu definované podľa úpravy povrchu: * zadymovaná keramika (tiež "čierna keramika")<ref>[http://www.uluv.sk/product/zadymovana-keramika-8048/ ÚĽUV - zadymovaná keramika]</ref> * neglazovaná keramika * glazovaná keramika = [[majolika]] Najstaršia zachovaná pozdišovská keramika je zo [[17. storočie|17. storočia]]. Na pozdišovských výrobkoch je od r. [[1947]] charakteristický figurálny vzor na tmavom až čiernom burelovom pozadí. Výrobný keramický závod, používajúci nové technológie, fungoval pod názvom Kermex s r.o. do r. [[2006]]. Vyrábala sa úžitková aj ozdobná keramika. Zo začiatku tu boli dielne zaoberajúce sa výrobou úžitkového riadu. Postupne začali vyrábať dekoratívnu keramiku s využitím ornamentálneho dekoru v ľudovom štýle. Úžitková strojovo vyrábaná keramika sa tu stala hlavnou časťou produkcie. V Pozdišovciach je len jediná súkromná dielňa majstra keramikára, v ktorej sa tvorí výhradne ručne vyrábaná majolika. Je to dielňa majstra [[Ján Parikrupa-Šipar |Jána Parikrupu-Šipara]]<ref>[http://www.pozdisovce.wbl.sk/Hrnciari.html Hrnčiari-neoficiálny web]</ref> (nar. 1942).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ján Parikrupa - majster keramikár |url=http://www.vucke.sk/apir/sk/Stranky/Article.aspx?ID=731 |dátum prístupu=2012-10-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100310141402/http://www.vucke.sk/APIR/SK/Stranky/Article.aspx?ID=731 |dátum archivácie=2010-03-10 }}</ref> V jeho rode je tradícia keramikárstva stará 300 rokov. Pozdišovská keramika a pozdišovská majolika sú výrobky s ochrannou známkou. Originálne ručné keramikárske výrobky z Pozdišoviec sa predávajú len pod touto ochrannou známkou. <gallery> Súbor:Pozdišovská keramika.jpg|Pozdišovská keramika -veľký tanier, 20. stor. Súbor:Pozdišovská keramika - signatúra Parikrupa.jpg|signatúra majstra Parikrupu, 20. stor. Súbor:Pozdišovská keramika - malý tanier.jpg|tanierik - Pozdišovská keramika, 20. stor. Súbor:Pozdišovská keramika - tanečnice.jpg|tanier-Pozdišovská majolika - Tanečnice Súbor:Pozdišovská keramika 18 Slovakia.jpg|Pozdišovská keramika, 20. stor. Súbor: Pozdišovská keramika 18 Slovakia1.jpg|Pozdišovská keramika, 20. stor. Súbor:Pozdišovská keramika 18 Slovakia2.jpg|Pozdišovská keramika - tanier, 20. stor. </gallery> ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Pozdišovce ceramics}} ==Referencie== {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ľubietovská keramika]] * [[Modranská keramika]] == Externé odkazy == {{Portál|Umenie|}} Majstri hliny: Pozdišovské keramické dielne - [https://books.google.sk/books?id=YMmQNwAACAAJ&dq=Publik%C3%A1cia+Pozdi%C5%A1ovce.+Obecn%C3%BD+%C3%BArad+Pozdi%C5%A1ovce,+2016.&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwi89J_QmoPkAhXL4KYKHfQOBn8Q6AEIPTAD Google kniha] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Keramika]] 86s8d55bugcq1ahgvp4eo8fjj44sy9e 8382745 8382726 2026-10-11T11:57:20Z Nelliette 31909 /* Dejiny */ oprava odkazu 8382745 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Pozdišovská keramika - tanečnice.jpg|thumb|Pozdišovská majolika - tanierik, [[20. storočie]], [[Slovensko]]]] '''Pozdišovská keramika''' je druh značkovej [[Keramika (pálené výrobky)|keramiky]] s niekoľko sto ročnou tradíciou výroby na území východného Slovenska v obci [[Pozdišovce]]. Je to keramika - hrnčina - vyrábaná z [[kaolín]]ovej hliny, ktorá sa ťažila v okolí obce [[Pozdišovce]] v [[Ondavská vrchovina|Ondavskej vrchovine]]. Jej časť „[[Pozdišovský chrbát]]“ obsahuje v hĺbke od 0,5 m do 12 m ložisko kvalitného bieleho, žltého a červeného [[íl]]u vhodného na tvorbu tejto keramiky. ==Dejiny== Prvá písomná zmienka o hrnčiaroch z okolia [[Pozdišovce|Pozdišoviec]] (z panstva Pozdišovce)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História Pozdišoviec | url = https://www.pozdisovce.sk/ | dátum prístupu = 2026-11-10 | vydavateľ = Miestny úrad Pozdišovce}}</ref> sa datuje na [[11. október]] [[1416]].<ref>[http://www.uluv.sk/product/hrnciarstvo-759/ ÚĽUV]</ref><ref>[http://www.pozdisovce.sk/#i Oficiálna stránka obce Pozdišovce]</ref> Zo začiatku sa vyrábal úžitkový riad. Postupne keramikári začali tvoriť dekoratívnu keramiku, ktorá čerpala vzory z miestnej tradície ornamentu, ale aj z ornamentinky okolitých výrobní (najmä [[Sárospatak]]). V histórii tejto keramiky sa vytvárali tri druhy keramického riadu definované podľa úpravy povrchu: * zadymovaná keramika (tiež "čierna keramika")<ref>[http://www.uluv.sk/product/zadymovana-keramika-8048/ ÚĽUV - zadymovaná keramika]</ref> * neglazovaná keramika * glazovaná keramika = [[majolika]] Najstaršia zachovaná pozdišovská keramika je zo [[17. storočie|17. storočia]]. Na pozdišovských výrobkoch je od r. [[1947]] charakteristický figurálny vzor na tmavom až čiernom burelovom pozadí. Výrobný keramický závod, používajúci nové technológie, fungoval pod názvom Kermex s r.o. do r. [[2006]]. Vyrábala sa úžitková aj ozdobná keramika. Zo začiatku tu boli dielne zaoberajúce sa výrobou úžitkového riadu. Postupne začali vyrábať dekoratívnu keramiku s využitím ornamentálneho dekoru v ľudovom štýle. Úžitková strojovo vyrábaná keramika sa tu stala hlavnou časťou produkcie. V Pozdišovciach je len jediná súkromná dielňa majstra keramikára, v ktorej sa tvorí výhradne ručne vyrábaná majolika. Je to dielňa majstra [[Ján Parikrupa-Šipar |Jána Parikrupu-Šipara]]<ref>[http://www.pozdisovce.wbl.sk/Hrnciari.html Hrnčiari-neoficiálny web]</ref> (nar. 1942).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ján Parikrupa - majster keramikár |url=http://www.vucke.sk/apir/sk/Stranky/Article.aspx?ID=731 |dátum prístupu=2012-10-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100310141402/http://www.vucke.sk/APIR/SK/Stranky/Article.aspx?ID=731 |dátum archivácie=2010-03-10 }}</ref> V jeho rode je tradícia keramikárstva stará 300 rokov. Pozdišovská keramika a pozdišovská majolika sú výrobky s ochrannou známkou. Originálne ručné keramikárske výrobky z Pozdišoviec sa predávajú len pod touto ochrannou známkou. <gallery> Súbor:Pozdišovská keramika.jpg|Pozdišovská keramika -veľký tanier, 20. stor. Súbor:Pozdišovská keramika - signatúra Parikrupa.jpg|signatúra majstra Parikrupu, 20. stor. Súbor:Pozdišovská keramika - malý tanier.jpg|tanierik - Pozdišovská keramika, 20. stor. Súbor:Pozdišovská keramika - tanečnice.jpg|tanier-Pozdišovská majolika - Tanečnice Súbor:Pozdišovská keramika 18 Slovakia.jpg|Pozdišovská keramika, 20. stor. Súbor: Pozdišovská keramika 18 Slovakia1.jpg|Pozdišovská keramika, 20. stor. Súbor:Pozdišovská keramika 18 Slovakia2.jpg|Pozdišovská keramika - tanier, 20. stor. </gallery> ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Pozdišovce ceramics}} ==Referencie== {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ľubietovská keramika]] * [[Modranská keramika]] == Externé odkazy == {{Portál|Umenie|}} Majstri hliny: Pozdišovské keramické dielne - [https://books.google.sk/books?id=YMmQNwAACAAJ&dq=Publik%C3%A1cia+Pozdi%C5%A1ovce.+Obecn%C3%BD+%C3%BArad+Pozdi%C5%A1ovce,+2016.&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwi89J_QmoPkAhXL4KYKHfQOBn8Q6AEIPTAD Google kniha] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Keramika]] rag7qmupzssuguo9r132732rbqhzyue 0 457497 8382706 8156074 2026-10-11T09:58:44Z Nelliette 31909 /* História remesla */ oprava odkazu 8382706 wikitext text/x-wiki '''Ľubietovská keramika''' je názov pre tradičné [[Ľubietová|ľubietovské]] keramické výrobky s charakteristickými farbami hnedou, bielou, čiernou a zelenou. ==História remesla== V okolí dnešnej obce [[Ľubietová]] sa vyskytuje ložisko kvalitnej [[Hrnčiarska hlina|hrnčiarskej hliny]]. Po úpadku stredovekého [[Baníctvo|baníctva]] a mestských práv Ľubietovej sa začali rozvíjať remeslá, medzi nimi aj [[hrnčiarstvo]]. Od prvej polovice [[17. storočie|17. storočia]] je tu už známa aj výroba [[Keramika (pálené výrobky)|keramiky]]. Bola to sezónna činnosť. V zime obyvatelia vyrábali keramiku a na jar ju chodili predávať po okolí na jarmoky, a tiež až za hranice na [[Ukrajina|Ukrajinu]] a do [[Poľsko|Poľska]]. Vyrábali približne 50 druhov výrobkov, pričom používali kombinácie farieb hnedú s bielou a hnedú, zelenú a čiernu. Ľubietovský hrnčiarsky [[cech]] mával od 15 až 70 členov. Preto aj skladba ich vzoriek na keramike je bohatá. Od roku [[1853]] je známy klasický ľubietovský vzor: biele geometrické motívy na tmavohnedom podklade. V prvej tretine [[20. storočie|20. storočia]] sú známe krčahy s hnedým a zeleným dekorom na svetlom podklade. Vyrábala sa tu aj nezdobená glazovaná keramika mestského typu hnedej farby bez vzorky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=História obce Ľubietová |url=http://www.lubietova.sk/historia-obce.phtml?id3=12903 |dátum prístupu=2012-11-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130130174211/http://www.lubietova.sk/historia-obce.phtml?id3=12903 |dátum archivácie=2013-01-30 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Stredoslovenské etnografické múzeum |url=http://www.stredoslovenskemuzeum.sk/etnografia.htm |dátum prístupu=2012-11-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120817034331/http://www.stredoslovenskemuzeum.sk/etnografia.htm |dátum archivácie=2012-08-17 }}</ref> Ľubietovská keramika v [[20. storočie|20. storočí]] postupne upadala, až kým v polovici storočia jej výroba ustala. Vyrábali ju hrnčiari v obci Ľubietová z hliny, ktorú ťažili v okolí. V súčasnosti ([[21. storočie]]) je udržiavateľom hrnčiarskej tradície majster [[Igor Hudec |Igor Hudec]], ktorý ručne vyrába [[Majolika|majoliku]]. Významným majstrom bol aj [[Július Filo (keramikár)|Július Filo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sme.sk Július Filo |url=http://tv.sme.sk/v/28816/vraj-nevieme-zaujat-turistov-no-pre-keramiku-chodia-az-do-lupce.html |dátum prístupu=2013-12-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131216200804/http://tv.sme.sk/v/28816/vraj-nevieme-zaujat-turistov-no-pre-keramiku-chodia-az-do-lupce.html |dátum archivácie=2013-12-16 }}</ref>, ktorý tvoril v obci Ľubietová hlavne v [[20. storočie|20. storočí]]. V obci je aj ručná výroba keramických kachlí, ktorú vlastní Martina Štefanovská. [[Janette Skybová]] a [[Mária Benková |Mária Benková]] tvoria keramické riady, šperky a ozdoby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Keramikári z Ľubietovej |url=http://www.lubietova.sk/keramicke-dielne.phtml?id3=17903 |dátum prístupu=2012-11-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131216182823/http://www.lubietova.sk/keramicke-dielne.phtml?id3=17903 |dátum archivácie=2013-12-16 }}</ref> V [[Stredoslovenské múzeum|Stredoslovenskom múzeu]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] sa nachádza asi 50 kusov novodobej ľubietovskej majoliky, ktorá pochádza z dielne založenej v roku [[1947]] majstrami džbánkarmi [[Emil Majnhold|Emilom Majnholdom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emil Majnhold | url = https://uluv.sk/vyrobcovia/majnhold-emil/ | dátum prístupu = 2026-11-10 | dátum archivácie = 2026-11-10 | vydavateľ = ÚĽUV - Ústredie ľudovej umeleckej výroby}}</ref> a [[Július Filo (keramikár)|Júliusom Filom]] v Ľubietovej. Typické pre ňu sú figurálne motívy a [[Ornament|ornamenty]]. Časť zbierky tvoria keramické plastiky. {{Portál|Umenie|}} ==Referencie== {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Keramika]] [[Kategória:Ľubietová]] ik7cg0lc0tz8dye8uempglbqnnmm8ra 8382725 8382706 2026-10-11T10:28:35Z Nelliette 31909 nová kapitola 8382725 wikitext text/x-wiki '''Ľubietovská keramika''' je názov pre tradičné [[Ľubietová|ľubietovské]] keramické výrobky s charakteristickými farbami hnedou, bielou, čiernou a zelenou. ==História remesla== V okolí dnešnej obce [[Ľubietová]] sa vyskytuje ložisko kvalitnej [[Hrnčiarska hlina|hrnčiarskej hliny]]. Po úpadku stredovekého [[Baníctvo|baníctva]] a mestských práv Ľubietovej sa začali rozvíjať remeslá, medzi nimi aj [[hrnčiarstvo]]. Od prvej polovice [[17. storočie|17. storočia]] je tu už známa aj výroba [[Keramika (pálené výrobky)|keramiky]]. Bola to sezónna činnosť. V zime obyvatelia vyrábali keramiku a na jar ju chodili predávať po okolí na jarmoky, a tiež až za hranice na [[Ukrajina|Ukrajinu]] a do [[Poľsko|Poľska]]. Vyrábali približne 50 druhov výrobkov, pričom používali kombinácie farieb hnedú s bielou a hnedú, zelenú a čiernu. Ľubietovský hrnčiarsky [[cech]] mával od 15 až 70 členov. Preto aj skladba ich vzoriek na keramike je bohatá. Od roku [[1853]] je známy klasický ľubietovský vzor: biele geometrické motívy na tmavohnedom podklade. V prvej tretine [[20. storočie|20. storočia]] sú známe krčahy s hnedým a zeleným dekorom na svetlom podklade. Vyrábala sa tu aj nezdobená glazovaná keramika mestského typu hnedej farby bez vzorky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=História obce Ľubietová |url=http://www.lubietova.sk/historia-obce.phtml?id3=12903 |dátum prístupu=2012-11-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130130174211/http://www.lubietova.sk/historia-obce.phtml?id3=12903 |dátum archivácie=2013-01-30 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Stredoslovenské etnografické múzeum |url=http://www.stredoslovenskemuzeum.sk/etnografia.htm |dátum prístupu=2012-11-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120817034331/http://www.stredoslovenskemuzeum.sk/etnografia.htm |dátum archivácie=2012-08-17 }}</ref> Ľubietovská keramika v [[20. storočie|20. storočí]] postupne upadala, až kým v polovici storočia jej výroba ustala. Vyrábali ju hrnčiari v obci Ľubietová z hliny, ktorú ťažili v okolí. V súčasnosti ([[21. storočie]]) je udržiavateľom hrnčiarskej tradície majster [[Igor Hudec |Igor Hudec]], ktorý ručne vyrába [[Majolika|majoliku]]. Významným majstrom bol aj [[Július Filo (keramikár)|Július Filo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sme.sk Július Filo |url=http://tv.sme.sk/v/28816/vraj-nevieme-zaujat-turistov-no-pre-keramiku-chodia-az-do-lupce.html |dátum prístupu=2013-12-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131216200804/http://tv.sme.sk/v/28816/vraj-nevieme-zaujat-turistov-no-pre-keramiku-chodia-az-do-lupce.html |dátum archivácie=2013-12-16 }}</ref>, ktorý tvoril v obci Ľubietová hlavne v [[20. storočie|20. storočí]]. V obci je aj ručná výroba keramických kachlí, ktorú vlastní Martina Štefanovská. [[Janette Skybová]] a [[Mária Benková |Mária Benková]] tvoria keramické riady, šperky a ozdoby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Keramikári z Ľubietovej |url=http://www.lubietova.sk/keramicke-dielne.phtml?id3=17903 |dátum prístupu=2012-11-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131216182823/http://www.lubietova.sk/keramicke-dielne.phtml?id3=17903 |dátum archivácie=2013-12-16 }}</ref> V [[Stredoslovenské múzeum|Stredoslovenskom múzeu]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] sa nachádza asi 50 kusov novodobej ľubietovskej majoliky, ktorá pochádza z dielne založenej v roku [[1947]] majstrami džbánkarmi [[Emil Majnhold|Emilom Majnholdom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emil Majnhold | url = https://uluv.sk/vyrobcovia/majnhold-emil/ | dátum prístupu = 2026-11-10 | dátum archivácie = 2026-11-10 | vydavateľ = ÚĽUV - Ústredie ľudovej umeleckej výroby}}</ref> a [[Július Filo (keramikár)|Júliusom Filom]] v Ľubietovej. Typické pre ňu sú figurálne motívy a [[Ornament|ornamenty]]. Časť zbierky tvoria keramické plastiky. {{Portál|Umenie|}} ==Referencie== {{Referencie}} ==Pozri aj == * [[Modranská keramika]] * [[Pozdišovská keramika]] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Keramika]] [[Kategória:Ľubietová]] kr74n6p8ujy1a7npj9ow5po5m387z3a 0 458984 8382386 8274391 2026-10-10T12:38:32Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8382386 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}}{{Infobox Chemická zlúčenina | Názov = Citrát trivápenatý | Obrázok = Calciumcitrat V2.svg | Obrázok2 = | Vzorec = Ca₃(C₆H₅O₇)₂ | Synonymá = Citran trivápenatý<br />Citrónan trivápenatý<br />Trivápenatá soľ kyseliny citrónovej | Vzhľad = Biela prášková látka | Molekulová hmotnosť = 498,5 u (''bezvodý'')<br />570,5 u (''tetrahydrát'') | Molárna hmotnosť = 498,46 g/mol (''bezvodý'')<br />570,5 g/mol (''tetrahydrát'') | Teplota topenia = 120 °C (''dehydratácia'') | Teplota varu = | Teplota sublimácie = | Teplota rozkladu = | Trojný bod = | Kritický bod = | Hustota = 1,63 g/cm³ | Rozpustnosť = ''vo vode:''<br />0,085 g/100 ml (''18 °C'')<br />0,095 g/100 ml (''25 °C'') | Skupenské teplo topenia = | Entropia topenia = | Entropia varu = | Entropia rozpúšťania = | Entropia sublimácie = | Skupenské teplo vyparovania = | Štandardná zlučovacia entalpia = | Štandardná entropia = | Štandardná Gibbsová energia = | Merná tepelná kapacita = | Teplota vzplanutia = | Teplota samovznietenia = | Medze výbušnosti = | externé dáta MSDS = http://physchem.ox.ac.uk/MSDS/CA/calcium_citrate.html | GHS zdroj = | GHS piktogram = {{GHS|07}} | heslo GHS = | vety H = {{vety H|-}} | vety EUH = {{vety EUH|-}} | vety P = {{vety P|-}} | EÚ zdroj = | EÚ piktogram = {{Výstraha|Xi}} | vety R = {{vety R|36}} | vety S = {{vety S|-}} | NFPA 704 = {{NFPA 704|Horľavosť = 1 |Zdravie = 2 |Reaktivita = 0 |Ostatné = }} | NFPA 704 zdroj = | CAS = 813-94-5 (''bezvodý'')<br />5785-44-4 (''tetrahydrát'') | UN = | EC číslo (EINECS/ELINCS/NLP) = 212-391-7 | Číslo RTECS = | ulr = }} '''Citrát trivápenatý''' je jedna z troch [[Vápnik|vápenatých]] [[Soľ (chémia)|solí]], [[Kyselina citrónová|kyseliny citrónovej]]. Bežne sa používa v [[Potravinársky priemysel|potravinárskom priemysle]] (býva označovaný ako [[Prídavná látka v potravinách|prídavná látka]] E 333 iii) ako [[konzervačná látka]], ale niekedy aj na [[chuť]]. V tomto zmysle je podobný [[Citrát trisodný|citrátu trisodnému]]. Citrát trivápenatý sa tiež používa ako zmäkčovač vody, pretože citrátové [[Ión (častica)|ióny]] dokážu [[chelácia|chelátovať]] nežiaduce kovové ióny. == Chemické vlastnosti == Citrát trivápenatý je biela prášková látka bez zápachu, rozpustná v studenej [[Voda|vode]]. Rovnako ako kyselina citrónová aj citrát trivápenatý má [[Kyslosť|kyslú]] chuť.<!-- Rovnako ako ostatné soli, má tiež slanú chuť. --> == Výroba == Citrát trivápenatý je medziprodukt pri izolácii kyseliny citrónovej z fermentačného procesu. Kyselina citrónová zo živného roztoku je neutralizovaná [[Hydroxid vápenatý|hydroxidom vápenatým]], za vzniku citrátu trivápenatého. Ten sa potom odfiltruje od zvyšku vývaru a premyje. Vyrobený citrát trivápenatý môže byť predávaný tak ako je, alebo môže byť premenený na kyselinu citrónovú pomocou zriedenej [[kyselina sírová|kyseliny sírovej]]. == Biologická funkcia == U mnohých ľudí, bola zistená lepšia [[biologická dostupnosť]] citrátu trivápenatého ako u lacnejšieho [[Uhličitan vápenatý|uhličitanu vápenatého]]. Zmeny zažívacieho traktu môžu zmeniť spôsob, akým sa vápnik vstrebáva do tela. Podľa výskumu spôsobov, akým sa vstrebáva vápnik po žalúdočnom [[by-pass]]e, citrát trivápenatý môže mať lepšiu biologickú dostupnosť ako uhličitan vápenatý. == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Calcium citrate|497546035}} [[Kategória:Citrany|vápenatý]] [[Kategória:Zlúčeniny vápnika]] [[Kategória:Potravinárske aditíva]] [[Kategória:ATC A12AA – Vápnik]] [[Kategória:E kódy|333 iii]] e5lyobkfi94ugjq2vii3raygmrd83xl 0 461954 8382620 8282423 2026-10-11T01:49:46Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382620 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Automobil | nazov = Ferrari 288 GTO | obrazok = FerrariGTO.jpg | vyrobca = [[Ferrari]] | produkcia = 1984 – 1985 (272 ks) | krajina_povodu = {{flagicon|Taliansko}} [[Taliansko]] | predchodca = [[Ferrari 250 GTO]] | nasledovnik = [[Ferrari F40]] | Trieda = [[Športový automobil]] | typ_karoserie = [[Berlinetta]] | usporiadanie = [[Automobil s motorom v strede|motor vzadu-uprostred]], [[zadný náhon]] | motor = 2,9 L ({{cm3|2855|m}})[[V8 (motor)|V8]] biturbo | výkon = 220 kW/300 koní | prevodovka = 5-rýchlostná manuálna | razvor = {{mm|2451|m}} | vyska = {{mm|1120|m}} | sirka = {{mm|1910|m}} | dlzka = {{mm|4290|m}} | hmotnost = {{kg|1160}} | podobne = [[Ferrari 308 GTB/GTS]], [[Ferrari Berlinetta Boxer]] }} '''Ferrari 288 GTO''' je superšportový automobil, vyrábaný automobilkou [[Ferrari]] v rokoch 1984 – 1986.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ferrari GTO (1984) - Ferrari.com | url = https://www.ferrari.com/en-EN/auto/gto | vydavateľ = www.ferrari.com | dátum prístupu = 2024-10-22 | jazyk = en}}</ref> Vyrobených bolo iba 272 kusov<ref name=":0" /> za vtedajšiu cenu asi 6500 libier. Je to jedno z 3 áut [[Ferrari]], ktoré dostali cenné označenie GTO (Gran Turismo Omologato) – [[Ferrari 250 GTO]], 288 GTO a [[Ferrari 599 GTB Fiorano|599 GTO]]. 288 GTO je nástupca legendárneho [[Ferrari 250 GTO|250 GTO]] a neskôr bol nahradený modelom [[Ferrari F40]]. Model 288 technicky vychádza z [[Ferrari 308 GTB]] o čom svedčí aj vzhľad a rovnaký znak – legendárny „predok naopak“. == Špecifikácia == === Výkony === {| |Výkon: || 400 PS (294 kW; 395 hp) @ 7 000 ot./min. (138 PS/L; 345 PS/t) |- |Krútiaci moment: || 496 Nm @ 3 800 ot.min. (171 Nm/L; 428 Nm/t) |- |Max. otáčky: || 7700 ot./min. |- |Zrýchlenie 0 – {{km|100|m}}/h: || 4,8 s |- |Zrýchlenie 0 – {{km|160|m}}/h: || 10,2 s |- |Zrýchlenie 0 – {{km|200|m}}/h: || 15,2 s |- |1/4 míle {{m|400|m}}: || 12,7 s @ {{km|181|m}}/h |- |Max. rýchlosť: || {{km|306|m}}/h |- |Kombinovaná spotreba: || 14 L/{{km|100|m}} |- |Kapacita palivovej nádrže: || 120 L |} === Motor === Je to vidlicový osemvalec s objemom {{cm3|2855}}. Disponuje vstrekovaním pomocou [[karburátor]]a – Magneti-Marelli, bol preplňovaný dvoma rovnako veľkými [[turbodúchadlo|turbodúchadlami]] IHI. Mal rozvody [[DOHC]] (4ventily/valec) a kompresný pomer 7,6:1. Rozmery valca {{cm|8|m}}/{{cm|7.1|m}} (priemer, zdvih). == GTO Evoluzione == [[Súbor:Ferrari 288 GTO.jpg|náhľad|GTO Evoluzione]] V roku 1987 bolo postavených 5 vozidiel a jeden prototyp<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = One of Five – The Ferrari 288 GTO Evoluzione – StanceWorks | url = https://stanceworks.com/2013/09/one-of-five-the-ferrari-288-gto-evoluzione-at-the-quail/ | dátum prístupu = 2024-10-22 | jazyk = en-US}} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, mali výrazný bodykit (dodnes považované za najškaredšie Ferrari). Motor však mal výkon 650 koní a auto vážilo len {{kg|938}}. Maximálna rýchlosť bola až {{km|362|m}}/h. GTO Evoluzione bolo postavené pre preteky skupiny B, ktoré boli zrušené krátko pred dokončením modelu. Ale aj dnes je toto auto považované za obrovskú legendu. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Automobily Ferrari|288 GTO]] [[Kategória:Športové automobily]] [[Kategória:Automobily skupiny B]] d1x5kruad2qv5wo6tgtpyp2agnfcinp 0 463430 8382587 8221875 2026-10-10T21:01:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382587 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo | Meno = Estónske národné futsalové družstvo mužov| Znak = Coat of arms of Estonia 3d.svg| Prezývka = ''Sinisargid'' (Modrí)| Asociácia = Eesti Jalgpalli Liit| Tréner = {{RUS}} Dmitrij Skiperskij <small>(2017)</small>| Najviac štartov = | Najlepší strelec = | vzor_lp1=_everton1213h| vzor_t1=_everton1213h| vzor_pp1=_everton1213h| vzor_tr1=_white_border| vzor_po1=| ľavéplece1=0247FE| telo1=0247FE| pravéplece1=0247FE| trenírky1=000000| ponožky1=FFFFFF| vzor_lp2=_caen1213a| vzor_t2=_caen1213a| vzor_pp2=_caen1213a| vzor_tr2=_blue_border| vzor_po2=| ľavéplece2=FFFFFF| telo2=FFFFFF| pravéplece2=FFFFFF| trenírky2=FFFFFF| ponožky2=FFFFFF| Prvý zápas = {{FIN|fsm|1}} {{ku|9|0}} '''Estónsko''' {{EST}}<br><small>([[Fínsko]], 26. január 2008)</small> | Najvyššia výhra = {{EST}} '''Estónsko''' {{ku|2|1}} {{ARM|fsm|2}} <br><small>(Kvalifikácia na MS, [[Cyprus]], október 2015)</small><br>{{EST}} '''Estónsko''' {{ku|5|4}} {{ARM|fsm|2}} <br><small>(Baltský pohár, [[Estónsko]], november 2015)</small> | Najvyššia prehra = {{NLD|fsm|1}} {{ku|13|0}} '''Estónsko''' {{EST}} <br><small>(Kvalifikácia na MS, [[Bosna a Hercegovina]], 2008)</small><br>{{LVA|fsm|1}} {{ku|13|0}} '''Estónsko''' {{EST}} <br><small>(Kvalifikácia na MS, [[Bosna a Hercegovina]], 2008)</small> | Štarty MS = | Prvá účasť MS = | Najlepší výsledok MS = | Kontinentálne majstrovstvá = [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale|Majstrovstvá Európy UEFA]]| Štarty MR = 0| Prvá účasť MR = | Najlepší výsledok MR = | stav k = 04.02.2017| }} '''Estónske národné futsalové družstvo mužov''' je národné družstvo mužov, ktoré reprezentuje [[Estónsko]] v medzinárodných [[futsal (FIFA)|futsalových]] súťažiach a priateľských zápasoch. Funguje pod záštitou ''Eesti Jalgpalli Liit'' (EJL). Prvý medzinárodný zápas odohralo až v roku 2008. Vo februári 2017 mu patrilo vo svetovom futsalovom rebríčku 110. miesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Ranking | url = http://www.futsalworldranking.be/rank.htm | dátum vydania = 4.2.2017 | dátum prístupu = 4.2.2017 | vydavateľ = futsalworldranking.be | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20181126075708/http://www.futsalworldranking.be/rank.htm | dátum archivácie = 2018-11-26 }}</ref> == Vrcholné podujatia == Na [[Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale|majstrovstvá sveta FIFA]] sa estónskemu družstvu nepodarilo kvalifikovať ani raz. Vo svojej prvej [[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2008|kvalifikácii na MS 2008]] skončilo v skupine posledné, keď prehralo všetky stretnutia. V [[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2012|kvalifikácii na MS 2012]] muselo začať kvalifikáciu už v predkvalifikačnom kole, ktoré organizovalo aj Estónsko. Opäť však prehralo všetky stretnutia, skončilo na poslednom mieste svojej skupiny a nepostúpilo do hlavnej kvalifikácie. Rovnako sa estónske družstvo neprebojovalo ani na [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale|majstrovstvá Európy UEFA]]. Absolvovalo 5 kvalifikácií, prvú až v roku 2009 na ME 2010. V predkvalifikačnom kole prehralo, rovnako ako aj v ďalších 4 predkvalifikáciách, všetky zápasy, skončilo v skupine posledné a do hlavnej kvalifikácie sa neprebojovalo. Okrem toho sa zúčastnilo 3-krát aj Baltského pohára, v ktorom zakaždým skončilo na 3. mieste. == Výsledky == ;Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale|Majstrovstvá sveta FIFA]] {| class="wikitable" width=60% style="text-align:center; font-size:90%" |- ! style="background:lightgrey" colspan=2|Kvalifikácia ! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− ! style="background:lightgrey"|{{tooltip|Umiestenie|Umiestnenie v kvalifikačnej skupine/z počtu tímov}} |- | colspan=2| [[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 1992|1992]] | colspan=7|''nezúčastnilo sa'' |- | colspan=2| [[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2000|2000]] | colspan=7|''nezúčastnilo sa'' |- | colspan=2| [[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2004|2004]] | colspan=7|''nezúčastnilo sa'' |- | colspan=2|{{BIH}} [[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2008|2008]] | 3||0||0||3|| {{ku|1|32}} || −31|| 4/4 |- | [[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2012|2012]] | {{EST}} predkvalifikácia || 3||0||0||3|| {{ku|6|13}} || −7|| 4/4 |- | [[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2016|2016]] | {{CYP}} predkvalifikácia || 3||1||0||2|| {{ku|5|11}} || −6|| 3/4 |} ;Kvalifikácia na [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale|Majstrovstvá Európy UEFA]] {| class="wikitable" width=60% style="text-align:center; font-size:90%" |- ! style="background:lightgrey" colspan=2|Kvalifikácia ! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− ! style="background:lightgrey"|{{tooltip|Umiestenie|Umiestnenie v kvalifikačnej skupine/z počtu tímov}} |- | colspan=2| [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 1996|1996]] | colspan=7|''nezúčastnilo sa'' |- | colspan=2| [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 1999|1999]] | colspan=7|''nezúčastnilo sa'' |- | colspan=2| [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2001|2001]] | colspan=7|''nezúčastnilo sa'' |- | colspan=2| [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2003|2003]] | colspan=7|''nezúčastnilo sa'' |- | colspan=2| [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2005|2005]] | colspan=7|''nezúčastnilo sa'' |- | colspan=2| [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2007|2007]] | colspan=7|''nezúčastnilo sa'' |- | [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2010|2010]] | {{BGR}} predkvalifikácia || 3||0||0||3|| {{ku|5|17}} || −12|| 4/4 |- | [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2012|2012]] | {{MKD}} predkvalifikácia || 3||0||0||3|| {{ku|4|17}} || −13|| 4/4 |- | [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2014|2014]] | {{AND}} predkvalifikácia || 3||0||0||3|| {{ku|5|11}} || −6|| 4/4 |- | [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2016|2016]] | {{LTU}} predkvalifikácia || 3||0||0||3|| {{ku|10|18}} || −8|| 4/4 |- | [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2018|2018]] | {{LVA}} predkvalifikácia || 3||0||0||3|| {{ku|7|14}} || −7|| 4/4 |} ;Baltský pohár: * 2008: 3. miesto * 2010: 3. miesto * 2015: 3. miesto == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Estónske národné futbalové mužstvo]] == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20120928075433/http://www.jalgpall.ee/nteam_news.php?nteam_id=14 Oficiálna stránka Eesti Jalgpalli Liit] {{est icon}} * [http://www.futsalplanet.com/matches/index.asp Zápasy družstva na futsalplanet.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161116194204/http://www.futsalplanet.com/matches/index.asp |date=2016-11-16 }} {{eng icon}} * [http://www.uefa.com/futsaleuro/season=2016/teams/team=756556/index.html Estónske družstvo v kvalifikácii na MS 2016 na oficiálnej stránke UEFA] {{eng icon}} {{Európske národné futsalové družstvá}} [[Kategória:Národné futsalové družstvá]] [[Kategória:Estónske národné družstvá|Futsal]] [[Kategória:Futsal v Estónsku|Národné]] kvm75i9aw4cfrfg9zh03s9ztjizdixv 0 463639 8382601 5416936 2026-10-10T22:07:37Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382601 wikitext text/x-wiki '''Európsky systém národných a regionálnych účtov v Európskej únii''' (skr. ESNÚ 2010; angl. ''European System of National and Regional Accounts in the European Union'') alebo menej presne '''Európsky systém (národných) účtov 2010''' (skr. ''ES(N)Ú 2010'' alebo ''ESA 2010''; angl. ''European System of Accounts 2010'', skr. ''ESA 2010'') je metodika [[národné účtovníctvo|národného účtovníctva]] určená pre štáty EÚ. Je rozšírením a aktualizáciou [[ESNÚ 95]]. Zároveň je to vlastne implementácia systému [[System of National Accounts 2008]], ktorý vydala OSN (v spolupráci s ďalšími inštitúciami), na európske podmienky. V marci 2013 bol ESNÚ 2010 prijatý Európskym parlamentom, po následnom schválení Radou v roku 2013 má byť implementovaný členskými štátmi EÚ koncom roka 2014. Štruktúra ESNÚ 2010 pozostáva z dvoch hlavných súborov tabuliek: * účtov inštitucionálnych sektorov * systému input-output tabuliek a odvetvových účtov ==Zdroje == * [http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2010:0774:FIN:SK:PDF Text návrhu] * [http://www.europarl.europa.eu/oeil/popups/ficheprocedure.do?lang=en&reference=2010/0374%28COD%29 Postup procesu schvaľovania] * [http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/Update_of_the_SNA_1993_and_revision_of_ESA95#Revision_of_ESA95 Vysvetlenia zmien] *[https://web.archive.org/web/20130318122101/http://www.neurope.eu/article/semeta-welcomes-revision-european-system-accounts] [[Kategória:Národné účtovníctvo]] cug1wb36ggqcgnmh1lxzr4x9hafeo5v 0 473731 8382418 7932549 2026-10-10T13:54:18Z Teslaton 12161 wl. 8382418 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | typ = sedlo | názov = Ďumbierske sedlo | obrázok = Chata Gen. Stefanika.JPG | popis = Ďumbierske sedlo s chatou M. R. Štefánika | štát = Slovensko | štát1 = | región = Horehronie | región1 = [[Liptov (región)|Liptov]] | okres = [[Brezno (okres)|Brezno]] | okres1 = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] | obec = [[Brezno]] | obec1 = [[Liptovský Ján]] | obec2 = | pohorie = [[Nízke Tatry]] | podcelok = [[Ďumbierske Tatry]] | časť = [[Ďumbier (geomorfologická časť)|Ďumbier]] | povodie = Váh | povodie1 = Hron | nadmorská výška = 1728 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.9269 | zemepisná dĺžka = 19.6499 | hornina = | orogenéza = | najľahší výstup = po {{Turistická značka|zelená}} zeleno značenej trase z horského strediska [[Trangoška]] ({{mnm|1100}}) | mapa = | lokátor = Slovensko-reliéf | popis mapy = Poloha v rámci Slovenska | lokátor1 = Banskobystrický kraj | popis mapy1 = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | commons = | poznámka = }} '''Ďumbierske sedlo''' ({{mnm|1728|w}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?q=I%C4%BEanovo&source=osm&id=1185484172&ds=2&x=19.6504970&y=48.9266157&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref>) je [[Sedlo (geomorfológia)|horské sedlo]] v [[Ďumbierske Tatry|ďumbierskej]] časti [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]].<ref name=GP/> Výrazná trávnatá zníženina sa nachádza v strednej časti pohoria, nad obcou [[Mýto pod Ďumbierom]], severne od [[Brezno|Brezna]].<ref name=M>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 122 Nízke Tatry – Chopok (10. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ | url = https://www.vku-mapy.sk/online-mapa/tm-122-nizke-tatry-chopok-10-vydanie-2023/ | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> V sedle stojí [[Chata generála Milana Rastislava Štefánika]]. == Polohopis == Leží v centre [[Nízke Tatry|pohoria]]<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.64945&y=48.92735&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> , na juhovýchode [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologického podcelku]] [[Ďumbierske Tatry]] a ich časti [[Ďumbier (geomorfologická časť)|Ďumbier]].<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-10 | miesto = Bratislava }}</ref> Je súčasťou hlavného nízkotatranského hrebeňa medzi [[Čertovica (sedlo)|Čertovicou]] a [[Chopok|Chopkom]] ({{Mnm|2024}}) a oddeľuje severne ležiaci masív [[Ďumbier (vrch)|Ďumbiera]] ({{Mnm|2046}}) a juhovýchodne situovanú [[Besná (vrch v Nízkych Tatrách)|Králičku]] ({{Mnm|1807}}). Rovnomenným hrebeňom pokračuje na východ hlavný hrebeň Nízkych Tatier.<ref name=Mt>''Nízke Tatry – Chopok'', Turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000</ref> Pod sedlo vedú tri doliny; zo západu [[Bystrá dolina (Ďumbierske Tatry)|Bystrá dolina]], od juhu [[Mlynná dolina]] a od východu [[Štiavnica (dolina)|Štiavnica]]. Ňou vodu do rieky [[Váh]] odvádza neďaleko prameniaca rieka [[Štiavnica (prítok Váhu)|Štiavnica]], pretekajúca [[Štiavnica (dolina)|rovnomennou dolinou]]. Zo západných svahov voda do [[Hron]]a odteká potokom [[Bystrianka]], z južných častí jej prítokom [[Mlynná (prítok Štiavničky)|Mlynná]].<ref name=M/><ref name="mapa"/> Oblasť je súčasťou [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]] a sedlom vedie hranica [[Ďumbier (národná prírodná rezervácia)|národnej prírodnej rezervácie Ďumbier]]. V sedle stojí [[Chata generála Milana Rastislava Štefánika]], pri ktorej je križovatka turistických chodníkov a vedie tadeto aj [[Cesta hrdinov SNP]].<ref name=mcz/><ref name="mapa"/> Sedlo svojou polohou zasahuje na katastrálne územie obce [[Liptovský Ján]] a mesta [[Brezno]]<ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> a vedie ním hranica okresov [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a [[Brezno (okres)|Brezno]] a [[Banskobystrický kraj|Banskobystrického]] a [[Žilinský kraj|Žilinského kraja]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?q=Liptovsk%C3%BD%20J%C3%A1n&source=osm&id=1015718057&x=19.6473668&y=48.9271603&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == Sedlo je križovatkou turistických chodníkov a je prístupné: * {{Turistická značka|červená}} červeno značenou hrebeňovkou Nízkych Tatier (turistická magistrála [[Cesta hrdinov SNP]]): ** od východu zo sedla [[Čertovica (sedlo)|Čertovica]] cez [[Besná (vrch v Nízkych Tatrách)|Králičku]] ({{Mnm|1807}}) ** od severozápadu z [[Chopok|Chopka]] ({{Mnm|2025}}) cez [[Krúpovo sedlo]] * {{Turistická značka|zelená}} zeleno značenou trasou z lokality Stupka [[Bystrá dolina (Ďumbierske Tatry)|Bystrou dolinou]] cez horské stredisko [[Trangoška]] ({{mnm|1100}} * {{Turistická značka|žltá}} žlto značenou trasou: ** od juhu z [[Mýto pod Ďumbierom|Mýta pod Ďumbierom]] cez [[Mlynná dolina|Mlynnú dolinu]] ** od východu z [[Vyšná Boca|Vyšnej Boce]] cez [[Starobocianska dolina|Starobociansku dolinu]], [[Bocianske sedlo]] a [[Besná (vrch v Nízkych Tatrách)|Králičku]] ({{Mnm|1807}}) * {{Turistická značka|modrá}} modro značeným chodníkom: ** od chaty Kosodrevina (horná stanica lanovky zo Srdiečka, Chopok juh) cez Rázc. na Krúpovo sedlo ** od severu z [[Liptovský Ján|Liptovského Jána]] pozdĺž potoka [[Štiavnica (prítok Váhu)|Štiavnica]] cez [[Jánska dolina|Jánsku dolinu]] a dolinu [[Štiavnica (dolina)|Štiavnica]]<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ďumbierske Tatry]] * [[Ďumbier (geomorfologická časť)]] * [[Chata generála Milana Rastislava Štefánika]] * [[Zoznam sediel v Nízkych Tatrách]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.64945&y=48.92735&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Nízke Tatry}} [[Kategória:Sedlá Nízkych Tatier]] q9bjb011ozizbvi320i55exyyfx67kk 0 477534 8382543 8021129 2026-10-10T19:35:45Z ~2026-54540-62 307746 /* Poloha */ 8382543 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Pohorelská Maša | other_name = | category = osada <!-- *** Image *** --> | image = Pohorelská Maša a Nízke Tatry.JPG | image_caption = Pohorelská Maša <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | histregion = [[Horehronie]] | district = [[Okres Brezno|Brezno]] | municipality = [[Pohorelá]] <!-- *** Family *** --> | part = | river = Hron <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 694 | lat_d = 48.845485 | long_d = 20.034041 | coordinates_type = region:SK_type:city | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = 286 | population_date = 31.12.2012 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = | area_code = +421-48 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code1 = BR | code1_type = [[Evidenčné číslo vozidiel na Slovensku|EČV]] <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko | map1 = Banská Bystrica Region - outline map.svg | map1_background = Banská Bystrica Region - background map.png | map1_caption = Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja | map1_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Pohorelská Maša | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Pohorelská Maša''' je [[miestna časť]] [[Pohorelá|Pohorelej]], obce v [[Brezno (okres)|okrese Brezno]]. == Poloha == Leží v údolí [[Hron]]a, v nadmorskej výške {{mnm|694|w}}, na ceste [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|I/66]] z Brezna na [[Pusté Pole (Telgárt)|Pusté Pole]]. Osadou prechádza aj [[Železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala|železničná trať z Brezna]] do [[Železničná trať Červená Skala – Margecany|Margecian]]. Obec leží na severnom okraji [[Muránska planina|Muránskej planiny]] a [[Národný park Muránska planina|rovnomenného národného parku]], severne sa vypínajú [[Nízke Tatry]] a zároveň ochranné pásmo [[Národný park Nízke Tatry|národného parku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 123 Nízke Tatry – Kráľova hoľa (9. vydanie, 2023) - Turistické mapy VKÚ | url = https://www.vku-mapy.sk/online-mapa/tm-123-nizke-tatry-kralova-hola-9-vydanie-2023/ | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na západných svahoch vrchu [[Gindura]] ({{Mnm|1099}}) sa nachádzalo lyžiarske stredisko. == Dejiny == Osada vznikla v 2. polovici [[18. storočie|18. storočia]] pri hámri (valcovni) a železiarskej hute. V roku 1903 tu postavili neogotický kostol. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Pohorelá]] == Iné prpojekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Pohorelá]] [[Kategória:Osady na Slovensku]] qi69cl2xplgjsnjl6dqjx0ra710ili7 0 489879 8382441 8350475 2026-10-10T15:12:21Z Carsten Steger 205836 Aerial image of Zinalrothorn inserted. 8382441 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Zinalrothorn | native_name = | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Aerial image of Zinalrothorn (view from the west).jpg | image_size = | image_caption = Zinalrothorn zo západu <!-- *** Country etc. *** --> | country = Švajčiarsko | country_type = [[Štát]]y | country_flag = 1 | country1 = | country1_flag = | state = | state_type = | state_label = | region = | region_type = | region_label = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = Alpy | partk = Švajčiarske Alpy | partk_type = Horská skupina | partk_label = Horská skupina v ktorej sa vrch nachádza <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 4221 | elevation_note = | prominence = | lat_d = 46 | lat_m = 3 | lat_s = 53 | lat_NS = S | long_d = 7 | long_m = 41 | long_s = 24 | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | discovery = Leslie Stephen | discovery1 = Florence Craufor Grove | discovery_date = 1864 | discovery_date_label = Dátum prvovýstupu | discovery_type = Prvovýstup | discovery_label = Prvovýstup | ascent = | ascent_date = | ascent_type = <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Álp | map_locator = Alpy | map1 = | map1_caption = | map1_size = | map1_background = | map1_locator = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Zinalrothorn''' ({{mnm|4221}}) je vrch v [[Švajčiarske Alpy|švajčiarskych Alpách]]. Je pomenovaný podľa dediny ''Zinal'', ktorá sa nachádza pri severnom úpätí vrchu, a nemeckého výrazu ''Rothorn'', ktorý znamená červený roh alebo červený štít. Vrchol Zinalrothonu bol prvýkrát dosiahnutý roku [[1864]].<ref>^Dumler, Helmut and Willi P. Burkhardt, The High Mountains of the Alps, London: Diadem, 1994</ref> ==Geografia== Na západnom úpätí vrchu sa rozprestiera ľadovec [[Zinal]], na severnom úpätí ľadovec [[Moming]]. V okolitých údoliach sa nachádzajú obce [[Täsch]] a [[Zermatt]]. ==Dejiny výstupov== Vrchol vrchu bol prvýkrát zdolaný 22. augusta 1864. Výstup na vrchol trval 8 hodín. Z hľadiska horolezeckej náročnosti patrí Zinalrothorn medzi vrchy s ľahko dostupným vrcholom.<ref>^ Helmut Dumler,Willi P. Burkhardt, Les 4000 des Alpes, ISBN 2-7003-1305-4</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.summitpost.org/mountain/rock/150307/zinalrothorn.html The Zinalrothorn na SummitPost] {{eng icon}} * [http://www.mountwiki.com/wiki/view/Zinalrothorn The Zinalrothorn na MountWiki] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100812143808/http://www.mountwiki.com/wiki/view/Zinalrothorn |date=2010-08-12 }} {{eng icon}} * [http://www.hikr.org/dir/Zinalrothorn_6038/ The Zinalrothorn na Hikr] {{eng icon}} [[Kategória:Vrchy v Alpách]] [[Kategória:Štvortisícovky vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Geografia kantónu Valais]] 2z6t8lfdqyvl3uxud9ustujd6bejjmq 0 492297 8382618 8378925 2026-10-11T01:26:22Z Артем Загребельный 206503 /* Rekordy v krátkom bazéne (25 m) muži */ 50 8382618 wikitext text/x-wiki '''Svetové rekordy v plávaní''' sú najlepšie časy histórie, ktoré [[Medzinárodná plavecká federácia]] (FINA) registruje v jednotlivých disciplínach bazénového plávania. Oficiálne svetové rekordy sa sledujú na 82 plaveckých tratiach{{--}}40 v dlhom päťdesiatmetrovom bazéne, 42 v krátkom dvadsaťpäťmetrovom bazéne. ==Rekordy v dlhom bazéne (50 m) muži== {| class="wikitable sortable" |+Rekordy muži - dlhá trať |- style="background: lightblue;" ! bgcolor="#ABCDEF" | Disciplína ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Plavec ! bgcolor="#ABCDEF" | Krajina ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Čas ! bgcolor="#ABCDEF" | Dátum ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Miesto |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[voľný spôsob]] | [[Cameron McEvoy]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 20.88 | {{dts|20|3|2026}} | [[Shenzhen]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[ Pan Zhanle]] | {{minivlajka|Čína |w}} | 46,40 | {{dts|31|7|2024}} | [[Paríž]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Paul Biedermann]] | {{minivlajka|Nemecko|w}} | 1:42,00 | {{dts|28|7|2009}} | [[Rím]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | Lukas Märtens | {{minivlajka|Nemecko|w}} | 3:39,96 | 12. apríl 2025 | Stockholm |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 800 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Zhang Lin]] | {{minivlajka|Čína|w}} | 7:32,12 | {{dts|29|7|2009}} | [[Rím]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 1500 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Johannes Liebmann]] | {{minivlajka|DEU|w}} | 14:26,79 | {{dts|15|8|2026}} | [[Paríž]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Kliment Kolesnikov]] | {{minivlajka|Rusko|w}} | 23,55 | {{dts|27|7|2023}} | [[Kazaň]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Thomas Ceccon]] | {{minivlajka|Taliansko|w}} | 51,60 | {{dts|20|6|2022}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Aaron Peirsol]] | {{minivlajka|USA|w}} | 1:51,92 | {{dts|31|7|2009}} | [[Rím]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Adam Peaty]] | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 25,95 | 25. júla 2017 | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Adam Peaty]] | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 56,88 | 21. júla 2019 | [[Gwangju]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Šin Óhaši]] | {{minivlajka|Japonsko|w}} | 2:04,83 | {{dts|24|9|2026}} | [[Tokio]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Andriy Govorov]] | {{minivlajka|Ukrajina|w}} | 22,27 | {{dts|1|7|2018}} | [[Rím]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Caeleb Dressel]] | {{minivlajka|USA|w}} | 49,45 | {{dts|31|7|2021}} | [[Tokio]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Kristóf Milák]] | {{minivlajka|Maďarsko|w}} | 1:50,34 | {{dts|21|6|2022}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Léon Marchand]] | {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 01:52,69 | {{dts|30|7|2025}} | [[Singapur]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Léon Marchand]] | {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 4:02,50 | {{dts|23|7|2023}} | [[Fukuoka]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Michael Phelps]]<br /> [[Garrett Weber-Gale]]<br /> [[Cullen Jones]]<br /> [[Jason Lezak]] | {{minivlajka|USA|w}} | 3:08,24 | {{dts|11|8|2008}} | [[Peking]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Michael Phelps]]<br /> [[Ricky Berens]]<br />[[David Walters]]<br /> [[Ryan Lochte]] | {{minivlajka|USA|w}} | 6:58,55 | {{dts|31|7|2009}} | [[Rím]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4x100 m [[Polohové preteky (plávanie)|Polohové preteky]] | [[Ryan Murphy]] (52,31)<br>[[Michael Andre]] (58,49)<br>[[Caeleb Dressel]] (49.03)<br>[[Zach Apple]] (46,95) | {{minivlajka|USA|w}} | 3:26,78 | {{dts|1|8|2021}} | [[Tokio]] |} ==Rekordy v dlhom bazéne (50 m) ženy== {| class="wikitable sortable" |+Rekordy ženy - dlhá trať |- style="background: lightblue;" ! bgcolor="#ABCDEF" | Disciplína ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Plavkyňa ! bgcolor="#ABCDEF" | Krajina ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Čas ! bgcolor="#ABCDEF" | Dátum ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Miesto |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Kate Douglass ]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:23,19 | {{dts|15|8|2026}} | [[Irvine]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Marrit Steenbergen]] | {{minivlajka|Holandsko|w}} | 00:51,68 | {{dts|27|6|2026}} | [[Rím]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Ariarne Titmus]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 01:52,23 | {{dts|12|6|2024}} | [[Brisbane]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 4:54.18 | {{dts|7|6|2025}} | [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 800 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Katie Ledecky]] | {{minivlajka|USA|w}} | 08:04,12 | {{dts|3|5|2025}} | [[Fort Lauderdale]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 1500 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Katie Ledecky]] | {{minivlajka|USA|w}} | 15:20,48 | {{dts|16|5|2018}} | [[Indianapolis]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Sarah Curtis]] | {{minivlajka|ITA|w}} | 00:26.56 | {{dts|13|08|2026}} | [[Paríž]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Regan Smith]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:57,13 | {{dts|18|06|2024}} | [[Indianapolis]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Kaylee McKeown]] | {{minivlajka|AUS|w}} | 02:03,14 | {{dts|10|3|2024}} | [[Sydney ]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Rūta Meilutytė]] | {{minivlajka|Litva|w}} | 00:29,16 | {{dts|30|7|2023}} | [[Fukuoka]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Prsa (plávanie)|prsia]] | [[Lilly King]] | {{minivlajka|USA|w}} | 01:04,13 | {{dts|25|07|2017}} | [[Budapešť]], [[Maďarsko]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | Evgenija Čikunova | {{minivlajka|Rusko|w}} | 02:17,55 | {{dts|21|4|2023}} | [[Kazaň]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Sarah Sjöström]] | {{minivlajka|Švédsko|w}} | 00:24.43 | {{dts|5|7|2014}} | [[Borås]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Gretchen Walsh]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:54,33 | {{dts|3|5|2026}} | [[Fort Lauderdale]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2:01.65 | {{dts|5|7|2026}} | [[Montreal]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2:05.70 | {{dts|9|6|2025}} | [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 4:23.65 | {{dts|11|6|2025}} | [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Mollie O'Callaghanová]]<br /> [[Shayna Jacková]]<br />[[Meg Harrisová]]<br /> [[Emma McKeonová]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 03:27,96 | {{dts|23|7|2023}} | [[Fukuoka]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Mollie O'Callaghan]](1:53.66)<br />[[Shayna Jack]](1:55.63)<br /> [[Brianna Throssell]](1:55.80)<br /> [[Ariarne Titmus]](1:52.41) | {{minivlajka|Austrália|w}} | 07:37,50 | {{dts|27|7|2023}} | [[Fukuoka]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4x100 m [[polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Regan Smith]] (57.57)<br/>[[Kate Douglass]] (1:04.27)<br/>[[Gretchen Walsh]] (54.98)<br/>[[Torri Huske ]] (52.52) | {{minivlajka|USA|w}} | 3:49,34 | {{dts|3|8|2025}} | [[Singapur]] |} ==Zmiešané štafety (50 m) == {| class="wikitable sortable" |+Rekordy zmiešané štafety - dlhá trať |- style="background: lightblue;" ! bgcolor="#ABCDEF" | Disciplína ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Plavkyňa ! bgcolor="#ABCDEF" | Krajina ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Čas ! bgcolor="#ABCDEF" | Dátum ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Miesto |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Jack Alexy]] (46,91)<br />[[Patrick Sammon]] (46,70)<br />[[Kate Douglass]] (52,43)<br />[[Torri Huske]] (52,44) | {{minivlajka|USA|w}} | 03:18,48 | {{dts|2|8|2025}} | [[Singapur]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Polohový pretek (plávanie)|polohový pretek]] | [[Will Modglin]] (53.40),<br> [[Van Mathias]] (57.30)<br> [[Gretchen Walsh]] (54.99)<br> [[Kate Douglass]] (51.01) | {{minivlajka|USA|w}} | 03:36,70 | {{dts|12|8|2026}} | [[Irvine]] |} ==Rekordy v krátkom bazéne (25 m) muži== {| class="wikitable sortable" |+Rekordy muži - krátka trať |- style="background: lightblue;" ! bgcolor="#ABCDEF" | Disciplína ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Plavec ! bgcolor="#ABCDEF" | Krajina ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Čas ! bgcolor="#ABCDEF" | Dátum ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Miesto |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Jordan Crooks]] | {{minivlajka|Kajmanie ostrovy|w}} | 00:19,90 | {{dts|14|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Kyle Chalmers]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 00:44,84 | 29.10 2021 | [[Kazaň]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Egor Kornev]] | {{minivlajka|Rusko|w}} | 00:44,84 = | 2.10 2026 | [[Baku]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Luke Hobson]] | {{minivlajka|USA|w}} | 01:38,61 | {{dts|15|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Yannick Agnel]] | {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 03:32,25 | {{dts|15|11|2012}} | [[Angers]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 800 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Daniel Wiffen]] | {{minivlajka|Írsko|w}} | 7:20:46 | {{dts|10|12|2023}} | [[Otopeni]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 1500 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Florian Wellbrock]] | {{minivlajka|Nemecko|w}} | 14:06.88 | {{dts|21|12|2021}} | [[Abú Zabí (mesto)|Abu Dhabi]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Pieter Coetze]] | {{minivlajka|ZAF|w}} | 00:22,09 | {{dts|9|10|2026}} | [[Taškent]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Hubert Kós]] | {{minivlajka|HUN|w}} | 00:48,16 | {{dts|25|10|2025}} | [[Toronto]], [[Kanada]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Hubert Kós]] | {{minivlajka|HUN|w}} | 01:45,12 | {{dts|23|10|2025}} | [[Toronto]], [[Kanada]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Emre Sakçı]] | {{minivlajka|Turecko|w}} | 00:24,95 | {{dts|27|12|2021}} | [[Gaziantep]], [[Turecko]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Ilya Shymanovich]] | {{minivlajka|Bielorusko|w}} | 00:55,28 | {{dts|26|11|2021}} | [[Eindhoven]], [[Holandsko]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Caspar Corbeau ]] | {{minivlajka|Holandsko|w}} | 01:59.52 | {{dts|25|10|2025}} | [[Toronto]], [[Kanada]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Noè Ponti]] | {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 00:21,32 | {{dts|11|12|2024}} | [[Budapešť]], [[Maďarsko]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Joshua Liendo]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 00:47,68 | {{dts|23|10|2025}} | [[Toronto]], [[Kanada]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Tomoru Honda]] | {{minivlajka|Japonsko|w}} | 01:46,85 | {{dts|22|10|2022}} | [[Tokyo]], [[Japonsko]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Caeleb Dressel]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:49,28 | {{dts|22|11|2020}} | [[Budapešť]], [[Maďarsko]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Léon Marchand]] | {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 01:48,88 | {{dts|01|11|2024}} | [[Singapur]], [[Singapur]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Daiya Seto]] | {{minivlajka|Japonsko|w}} | 03:54,81 | {{dts|20|12|2019}} | [[Las Vegas]], [[USA]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] |[[Jack Alexy]] (45.05)<br> [[Luke Hobson]] (45.18)<br> [[Kieran Smith]] (46.01)<br> [[Chris Guiliano]] (45.42) | {{minivlajka|USA|w}} | 03:01,66 | {{dts|10|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Luke Hobson]] (1:38.91)<br>[[Carson Foster]] (1:40.77)<br>[[Shaine Casas]] (1:40.34)<br>[[Kieran Smith]] (1:40.49) | {{minivlajka|USA|w}} | 06:40,51 | {{dts|13|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4x100 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Miron Lifintsev]] (49.31)<br>[[Kirill Prigoda]] (55.15)<br>[[Andrei Minakov]] (48.80)<br>[[Egor Kornev]] (45.42) | {{minivlajka|Rusko|w}} | 03:18,68 | {{dts|15|12|2024}} | [[Budapešť]] |} ==Rekordy v krátkom bazéne (25 m) ženy== {| class="wikitable sortable" |+Rekordy ženy - krátka trať |- style="background: lightblue;" ! bgcolor="#ABCDEF" | Disciplína ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Plavkyňa ! bgcolor="#ABCDEF" | Krajina ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Čas ! bgcolor="#ABCDEF" | Dátum ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Miesto ! bgcolor="#ABCDEF" | ref |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Gretchen Walsh]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:22,83 | {{dts|15|12|2024}} | [[Budapešť]] |<ref>{{cite web|last1=Race|first1=Loretta|title=She's Back: Cate Campbell Eclipses Sjostrom's 100 SC Free World Record|url=https://swimswam.com/shes-back-cate-campbell-eclipses-sjostroms-100-sc-free-world-record/|access-date=26 October 2017|date=26-01-2025}}</ref> |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Kate Douglass]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:49.93 | {{dts|25|10|2025}} | [[Toronto]] | <ref>{{cite web|title=Women's 100m Freestyle Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011900080103EE0104FFFFFFFFFF01.pdf|work=Omega Timing|date=25 October 2025|access-date=27 October 2025}}</ref> |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Mollie O'Callaghan]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 01:49,36 | {{dts|24|10|2025}} | [[Toronto]] |<ref>{{cite web|title=Women's 200m Freestyle Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011900080201EE0104FFFFFFFFFF01.pdf|work=Omega Timing|date=24 October 2025|access-date=26 October 2025}}</ref> |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 3:50,25 | {{dts|10|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 800 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Lani Pallister ]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 07:54.00 | {{dts|25|10|2025}} | [[Toronto]] |<ref>{{cite web|title=Women's 800m Freestyle Results|url= https://www.omegatiming.com/File/00011900080201F10104FFFFFFFFFF01.pdf|publisher=Omega Timing|date=2025-10-25 |access-date=2025-10-31}}</ref>[https://www.youtube.com/watch?v=5BDTgaQiMv4&t=4s &#8203;] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 1500 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Katie Ledecky]] | {{minivlajka|USA|w}} | 15:08,24 | {{dts|29|10|2022}} | [[Toronto]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Regan Smith ]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:25,23 | {{dts|13|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Regan Smith ]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:54,02 | {{dts|15|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Regan Smith ]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:54,02 = | {{dts|18|10|2025}} | Westmont |<ref>{{cite web|title=Women's 200m Backstroke Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011900070202EC0104FFFFFFFFFF01.pdf|work=Omega Timing|date=19 October 2025|access-date=24 October 2025}}</ref>[https://vk.com/artemzagrebelny?z=video142497057_456239372%2F95216bcdf9baad493b%2Fpl_post_142497057_1589 &#8203;] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Kaylee McKeown ]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 01:57,33 | {{dts|25|10|2025}} | [[Toronto]] |<ref>{{cite web|title=Women's 200m Backstroke Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011900080202EE0104FFFFFFFFFF01.pdf|work=Omega Timing|date=2025-10-25|access-date= 2025-11-07}}</ref>[https://www.youtube.com/watch?v=irLveoaAuNA&t=3s &#8203;] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Rūta Meilutytė]] | {{minivlajka|Litva|w}} | 00:28.37 | {{dts|17|12|2022}} | [[Melbourne]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Rūta Meilutytė]] | {{minivlajka|Litva|w}} | 01:02.36= | {{dts|12|10|2013}} | [[Moskva]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Alia Atkinson]] | {{minivlajka|Jamajka|w}} | 01:02.36= | {{dts|6|12|2014}} | [[Doha]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Alia Atkinson]] | {{minivlajka|Jamajka|w}} | 01:02.36= | {{dts|26|8|2016}} | [[Chartres]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" |200 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Kate Douglassová ]] | {{minivlajka|USA|w}} | 02:12,50 | {{dts|13|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Gretchen Walsh]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:23,72 | {{dts|11|10|2025}} | Carmel |<ref>{{cite web|title=Women's 50m Butterfly Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011900060204EB0104FFFFFFFFFF01.pdf|work=Omega Timing|date=11 October 2025|access-date=15 October 2025}}</ref> |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Gretchen Walsh]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:52,71 | {{dts|14|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 01:59,32 | {{dts|12|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Gretchen Walsh]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:55,98 | {{dts|18|10|2024}} | [[Charlottesville ]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Kate Douglass]] | {{minivlajka|USA|w}} | 2:01.63 | {{dts|10|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 4:15,48 | 14. decembra 2024 | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] |[[Kate Douglass]] (50.95)<br />[[Katharine Berkoff]] (51.38)<br />[[Alex Shackell]] (52.01)<br />[[Gretchen Walsh]] (50.67) | {{minivlajka|USA|w}} | 03:25,01 | {{dts|10|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] |[[Alex Walsh]] (1:53.25)<br>[[Paige Madden]] (1:53.18)<br>[[Katie Grimes]] (1:53.39)<br>[[Claire Weinstein]] (1:50.31) | {{minivlajka|USA|w}} | 07:30,13 | {{dts|12|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4x100 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Regan Smith (swimmer)|Regan Smith]] (54.02)<br>[[Lilly King]] (1:03.02)<br>[[Gretchen Walsh]] (52.84)<br>[[Kate Douglass]] (50.53) | {{minivlajka|USA|w}} | 03:40,41 | {{dts|15|12|2024}} | [[Budapešť]] |} ==Zmiešané štafety== {| class="wikitable sortable" |+Rekordy zmiešané štafety - krátku trať |- style="background: lightblue;" ! bgcolor="#ABCDEF" | Disciplína ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Plavkyňa ! bgcolor="#ABCDEF" | Krajina ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Čas ! bgcolor="#ABCDEF" | Dátum ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Miesto ! bgcolor="#ABCDEF" | ref |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×50 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] |[[Leonardo Deplano ]] (20.97) <br />[[Lorenzo Zazzeri ]] (20.51)<br />[[Silvia Di Pietro ]] (23.07) <br />[[Sara Curtis ]](22.71) | {{minivlajka|Taliansko|w}} | 01:27,26 | {{dts|4|12|2022}} | [[Lublin]] |<ref>{{cite web|title=Mixed 4×50m Freestyle Relay Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/000119000A0301F60104FFFFFFFFFF01.pdf|publisher=Omega Timing|date=4 December 2025|access-date=6 December 2025}}</ref> |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×50 m [[Polohový pretek (plávanie)|polohový pretek]] | [[Ryan Murphy]]<br /> [[Nic Fink]]<br /> [[Kate Douglass]]<br /> [[Torri Huske]] | {{minivlajka|USA|w}} | 01:35,15 | {{dts|14|12|2022}} | [[Melbourne]] |<ref>{{cite web|title=Mixed 4 × 50 m Medley Relay Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011700030305F60104FFFFFFFFFF01.pdf|date=14 December 2022|accessdate=1 February 2025}}</ref><ref>{{cite web|title=Video – Mixed 4 × 50 m Medley Relay Final|url=https://yandex.ru/video/preview/1728293254048947670 |publisher=FINA.tv|date=14 December 2022|access-date=1 February 2025}}</ref> |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Polohový pretek (plávanie)|polohový pretek]] | [[Miron Lifintsev]]<br /> [[Kirill Prigoda]]<br /> [[Arina Surkova]]<br /> [[Daria Klepikova]] | {{minivlajka|Rusko|w}} | 03:30,47 | {{dts|14|12|2024}} | [[Budapešť]] |<ref>{{cite web|title=Mixed 4 × 100 m Medley Relay Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011800080305F70104FFFFFFFFFF01.pdf|date=14 December 2024|accessdate=1 February 2025}}</ref><ref>{{cite web|title=Video - Mixed 4 × 100 m Medley Relay Final Results|url=https://vkvideo.ru/video-228643357_456239036 |date=14 December 2024|accessdate=1 February 2025}}</ref> |} ==Referencie== {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.fina.org/project/index.php?option=com_content&task=view&id=682&Itemid=336 FINA] * [http://www.swimrankings.net/index.php?page=recordDetail&recordListId=1 Svetové rekordy muži - 50 m bazén] * [http://www.swimrankings.net/index.php?page=recordDetail&recordListId=1&genderCourse=SCM_1 Svetové rekordy muži - 25 m bazén] * [http://www.swimrankings.net/index.php?page=recordDetail&recordListId=1&genderCourse=LCM_2 Svetové rekordy ženy - 50 m bazén] * [http://www.swimrankings.net/index.php?page=recordDetail&recordListId=1&genderCourse=SCM_2 Svetové rekordy ženy - 25 m bazén] * [http://www.swimrankings.net/index.php?page=recordDetail&recordListId=2&gender=1 Olympijské rekordy muži - 50 m bazén] * [http://www.swimrankings.net/index.php?page=recordDetail&recordListId=2&course=LCM&gender=2 Olympijské rekordy ženy - 50 m bazén] [[Kategória:Športové zoznamy]] [[Kategória:Plávanie]] 0cv78ac4vkce4aaqamksh47t3jdkcsf 0 493486 8382550 8273960 2026-10-10T19:58:29Z ~2026-54669-33 307750 DOMINIKA 8382550 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Mallorie Bardas | Obrázok = Simona Martausová.JPG | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Mallorie Bardas | Popis umelca = Postava v [[Grand Theft Auto IV|GTA 4]] | Rodné meno = Mallorie Diana Bardas | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1979|8|4}} | Miesto narodenia = [[San Juan]], [[Portoriko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = 2011 Jozef Kosej Street, [[Bronx|Bohan]], [[New York City|Liberty City]] | Alma mater = [[Akadémia umení v Banskej Bystrici]] | Pôsobenie = [[spevák|speváčka]], [[hudobný skladateľ|skladateľka]] | Žáner = [[folk]], [[gospel]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Roky pôsobenia = [[2009]]{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = gitara, klavír, bubny, saxofón, flauta, organ, husle, heligónka, ukulele, bendžo, tenis, [[Grand Theft Auto IV|GTA 4]] | Typ hlasu = M86 | Súvisiace články = | Vplyvy = [[Jaromír Nohavica]], [[Norah Jonesová|Norah Jones]] | Hudobný vydavateľ = Studio Lux, Agentúra JOMA, Moja muzika | Webstránka = {{url|https://www.simamagusinova.sk}} }} [[File:Simona Martausová.JPG|thumb|Sima Magušinová počas koncertu v [[Kostol Zvestovania Panny Márie a svätého Tomáša apoštola|kostole sv. Tomáša]] v [[Brno|Brne]] (2014)]] '''Simona Magušinová''', rod. '''Martausová''', vystupujúca pod umeleckým menom '''Sima Magušinová''', resp. '''Sima Martausová''' (* [[26. február]] [[1988]], [[Považská Bystrica]]), je [[Slovensko|slovenská]] [[pesničkár]]ka a bývalá divadelná herečka, členka [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]].<ref name="svadba"/> == Životopis == === Mladosť a herectvo === Simona Magušinová pochádza z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]]. Jej otec pracuje v Domove sociálnych služieb, jej mama je učiteľka v materskej škole.<ref name="mohylakova">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mohyláková | meno = Alžbeta | autor = | odkaz na autora = | titul = Speváčka Sima Martausová: Dotyk Boha zažívam nielen cez hudbu, ale aj cez ľudí {{!}} Slovo+ | url = https://www.slovoplus.sk/sima-martausova-dotyk-boha-zazivam-nielen-cez-hudbu-ale-aj-cez-ludi/ | vydavateľ = slovoplus.sk | dátum vydania = 2019-09-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200812154737/https://www.slovoplus.sk/sima-martausova-dotyk-boha-zazivam-nielen-cez-hudbu-ale-aj-cez-ludi/ | dátum archivácie = 2020-08-12 }}</ref> Vyštudovala strednú priemyselnú školu (odbor technické a informatické služby). Ako osemnásťročná strávila niekoľko mesiacov ako dobrovoľníčka v kuchyni vo [[francúzsko]]m mariánskom [[Pútnické miesto|pútnickom mieste]] [[La Salette-Fallavaux]].<ref name="mohylakova"/> Následne chcela ísť študovať architektúru, no keďže nezvládla prijímacie skúšky, prihlásila sa na herectvo. V roku [[2012]] absolvovala odbor herectvo na Fakulte dramatických umení [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|Akadémie umení v Banskej Bystrici]], popri štúdiu ktorého začala skladať hudbu.<ref name="art3">{{Citácia periodika | priezvisko = Mešša | meno = Rado | autor = | odkaz na autora = | titul = Naši odchovanci: Sima Martausová, nový objav slovenskej hudobnej scény : Spieva o tom, o čom sa jej ťažko rozpráva | periodikum = ART3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.aku.sk/images/Menu/Univerzita/Media_PR/art3/Art_3_september_2013.pdf#page=6 | issn = | vydavateľ = Akadémia umení v Banskej Bystrici | miesto = | dátum = | rok = 2013 | mesiac = september | deň = | ročník = III. | číslo = 3 | strany = 10{{--}}11 | dátum prístupu = 2021-11-20}}</ref> V roku [[2009]] sa stala víťazkou hudobnej súťaže ''Gospel talent''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová vydala debutový album Dobrý deň, to som ja | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://skolskyservis.teraz.sk/volny-cas/sima-martausova-vydala-debutovy-album/3656-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2013-06-18 | dátum prístupu = 2015-05-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140517143732/http://skolskyservis.teraz.sk/volny-cas/sima-martausova-vydala-debutovy-album/3656-clanok.html | dátum archivácie = 2014-05-17 }}</ref> Od roku [[2012]] do roku [[2015]] bola členkou súboru [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]], kde vystupovala v hre ''Polooblačno''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Simona Martausová | url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1467 | vydavateľ = rnd.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200812070645/http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1467 | dátum archivácie = 2020-08-12 }}</ref> Popri herectve si uvedomila, že hudba pre ňu znamená oveľa viac a začala sa jej venovať naplno. === Hudobná kariéra === Po víťazstve v Gospel talente začala s hudobnou produkciou. V roku [[2012]] vydala vo vydavateľstve Studio Lux svoj debutový album ''[[Vyzliecť si človeka]]''. O rok na to nasledoval druhý album ''[[Dobrý deň, to som ja]]'', ktorý bol podobne ako dva ďalšie vydaný vo vydavateľstve Agentúra Joma. Na jeseň [[2013]] sa Martausová zoznámila s hudobným manažérom Jozefom Šebom, ktorý ju zoznámil s kapelou (v zložení Igor „Ajdži“ Sabo, Martin Wittgruber, Martin Gašpar, Martin Zajko a Pišta Lengyel), s ktorou začala Martausová čoskoro hrávať.<ref name="art3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O mne | url = https://www.simamartausova.sk/bio | vydavateľ = simamartausova.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2017]] bola nominovaná na ocenenie [[Slovenka roka]] v kategórii Umenie a kultúra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nominované dámy 2017 | url = https://www.slovenkaroka.sk/hlasovanie/nominovane-damy-2017/ | vydavateľ = slovenkaroka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210416072100/https://www.slovenkaroka.sk/hlasovanie/nominovane-damy-2017/ | dátum archivácie = 2021-04-16 }}</ref> Svoj piaty album, ''[[Len tak sa stíšim]]'', si v roku [[2019]] vydala ako prvý v poradí sama, čo jej umožnilo väčšiu slobodu pri jeho výslednom utváraní.<ref name="lentaksastisim">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová predstavila nový album Len tak sa stíšim | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/kultura/sima-martausova-predstavila-novy-album/377931-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-12 | dátum prístupu = 2019-11-27 }}</ref> <ref name="akacsova"/> Okrem radových albumov naspievala tiež hudbu do slovenských filmov – skladby „Krížová cesta“ pre film ''[[6743]]'' o biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] z roku [[2012]] či „Zachovám si svoju tvár“ pre film ''[[Malá ríša]]'' z obdobia [[Slovenská republika (1939 – 1945)|prvej Slovenskej republiky]] z roku [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 6743 | url = http://www1.kscm.sk/2012/12/film-6743/ | vydavateľ = kscm.sk | dátum vydania = 2012-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191130022000/http://www1.kscm.sk/2012/12/film-6743/ | dátum archivácie = 2019-11-30 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová naspievala emotívnu pieseň k filmu Malá ríša. Pozrite si videoklip | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/26-09-2019-sima-martausova-naspievala-emotivnu-piesen-k-filmu-mala-risa-pozrite-si-videoklip/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rovnako v roku [[2019]] spolu s českou skupinou [[Kryštof (hudobná skupina)|Kryštof]] naspievala titulnú skladbu k filmu [[3obule]], Hvězdáři.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová ako ju nepoznáte: Pozrite si videoklip k duetu s kapelou Kryštof | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/29-11-2019-sima-martausova-ako-ju-nepoznate-pozrite-si-videoklip-k-duetu-s-kapelou-krystof/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo februári 2020 získala ocenenie [[Krištáľové krídlo]] za rok [[2019]] v kategórii populárna hudba a v septembri toho roku získala v ankete [[Osobnosť televíznej obrazovky]] opäť titul Speváčka roka za rok [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krištáľové krídlo za rok 2019 získali aj hudobníci Sima Martausová a Juraj Griglák | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/10-02-2020-kristalove-kridlo-za-rok-2019-ziskali-aj-hudobnici-sima-martausova-a-juraj-griglak/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="oto19"/> V novembri 2020 vydala novú skladbu „Červené polia“ ako titulnú pieseň k slovenskému filmu ''[[Správa (film)|Správa]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová zverejnila videoklip k filmu Správa. Bude sprevádzať celú kampaň k filmu | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/media/2246092-sima-martausova-zverejnila-videoklip-k-filmu-sprava | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-11-11 | dátum prístupu = 2020-11-11 }}</ref> [[2. december|2. decembra]] [[2020]] ohlásila Martausová vydanie šiesteho štúdiového albumu, ''[[Oslobodená]]'', ktorý vyšiel [[11. december|11. decembra]] [[2020]].<ref name="oslobodena">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová má nový album a videoklip k vianočnej skladbe Tancujú zvony | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/02-12-2020-sima-martausova-ma-novy-album-a-videoklip-k-vianocnej-skladbe-tancuju-zvony/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Producentom albumu bol [[Randy Gnepa]]. Martausová k nemu vydala aj prvý singel, vianočnú skladbu ''Tancujú zvony''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREMIÉRA: Sima Martausová predstavila vianočnú skladbu a vydáva nový album | url = https://www.funradio.sk/clanok/44971-premiera-sima-martausova-predstavila-vianocnu-skladbu-a-vydava-novy-album/ | vydavateľ = funradio.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> 29. novembra [[2024]] vydala Magušinová svoj siedmy album a prvý po svadbe a zmene priezviska, pod názvom ''[[Premena (album)|Premena]]''. Album dokumentuje premeny, ktoré nastali v živote speváčky, "malé, tiché a drobné zmeny, aj vďaka Božej milosti, aj vďaka našej odvahe".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MILUJEM | url = https://simamagusinova.sk/ | vydavateľ = simamagusinova.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = }}</ref> Nachádzajú sa na ňom single vydané už skôr (''Všetko pod slnkom'', ''Rekviem'' či ''Z dvoch dlaní''), ako aj nové postupne uverejňované single – ''Prichádza pokoj'', ''Duše divoké'' (duet so [[Zuzana Smatanová|Zuzanou Smatanovou]]), ''Raz mi povieš'', ''S odvahou'' či ''Čím sa sýtim''. Album Premena získal v októbri [[2025]] cenu [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za najúspešnejší slovenský album roku 2024.<ref name="soza2024">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = CENY SOZA ZA ROK 2024: Toto sú ocenení, žiarili aj nováčikovia | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/ceny-soza-2024-toto-su-oceneni/912133-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-10-09 | dátum prístupu = 2025-11-10 }}</ref> Medzi svoju obľúbenú hudbu a hudobné vzory radí [[Katie Melua]], [[Norah Jonesová|Norah Jones]], [[Coldplay]], [[Jaromír Nohavica|Jaromíra Nohavicu]], [[Tomáš Klus|Tomáša Klusa]], [[The Piano Guys]], zo slovenských interpretov [[Korben Dallas]] či [[Milan Bodnár|Milana „Miťa“ Bodnára]].<ref name="mohylakova"/> == Osobný život == Simona Magušinová je veriaca, hlási sa ku [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|katolíckej cirkvi]]. Uvádza, že jej viera a vzťah s Bohom sa odráža v jej hudobnej tvorbe.<ref name="mohylakova"/> Má rada horskú turistiku, vystúpila tiež na najvyšší vrch Álp [[Mont Blanc]].<ref name="akacsova">{{Citácia periodika | priezvisko = Akácsová | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová: Mám pekne vycvičené sliepky | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/lifestyle/58742/mam-pekne-vycvicene-sliepky/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-22 | dátum prístupu = 2019-11-27 }}</ref> V rokoch [[2018]]{{--}}[[2019]] tvorila pár so slovenským hercom [[Juraj Bača (herec)|Jurajom Bačom]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hublova | meno = Petra | autor = | odkaz na autora = | titul = Juraj Bača a Sima Martausová sú zamilovaní | periodikum = Slovenka | odkaz na periodikum = | url = http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/42534-juraj-baca-sima-martausova-su-zamilovani | issn = | vydavateľ = STAR Production | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-20 | dátum prístupu = 2019-11-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190929015008/http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/42534-juraj-baca-sima-martausova-su-zamilovani | dátum archivácie = 2019-09-29 }}</ref> V júni [[2021]] sa v [[Kremnické Bane|Kremnických Baniach]] vydala za novinára [[Michal Magušin|Michala Magušina]] a avizovala, že bude používať jeho priezvisko bez obmedzenia.<ref name="svadba">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martausová | meno = Sima | autor = | odkaz na autora = | titul = Môj milý je môj a ja som jeho | url = https://www.facebook.com/simamartausovaofficial/posts/2311595622306180 | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svadba v Postoji | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/81505/michal-magusin-sa-ozenil-so-spevackou-simou-martausovou | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-06-21 }}</ref> === Charitatívne aktivity === Magušinová dlhodobo vystupuje na akciách na podporu detských onkologických pacientov, vrátane organizácií Klub detskej nádeje či Deťom s rakovinou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Benefičný koncert Klubu Detskej Nádeje | url = https://www.citylife.sk/koncert/beneficny-koncert-klubu-detskej-nadeje | vydavateľ = citylife.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku [[2016]] je patrónkou neziskovej organizácie ''Deťom s rakovinou'', ktorá sa zaoberá pomocou deťom s onkologickými ochoreniami.<ref name="dsr">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Sima Martausová zložila novú pieseň Balet, ktorá bude pomáhať | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/kultura/sima-martausova-nova-piesen-balet/179957-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-02-03 | dátum prístupu = 2020-09-12 }}</ref> Pre organizáciu naspievala dve piesne, v roku [[2016]] Balet a v roku [[2020]] Zore.<ref name="dsr"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sima Martausová | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová – Zore (oficiálny videoklip) | url = https://www.youtube.com/watch?v=bZtTfIJTTwg | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2020-09-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kapela == Sima vystupuje so svojou kapelou, ktorú tvoria:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://kultura.sme.sk/c/6850064/talentovanu-mladu-pesnickarku-nesie-aj-skvela-kapela.html | titul = Talentovanú mladú pesničkárku nesie aj skvelá kapela| miesto = | vydavateľ = livemusic.sk| autor = Pavel Malovič| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-06-26| jazyk = }}</ref> * [[Igor Sabo|Igor „Ajdži“ Sabo]] – [[bicí nástroj|bicie]] * [[Martin Zajko]] – [[gitara|gitary]], [[mandolína|mandolíny]], [[ukulele]] * [[Michal Šelep]] – [[kontrabas]], [[basová gitara]] * [[Daniel Špiner]] – [[klávesový nástroj|klávesy]], [[akordeón]] == Skladby == * [[2012]]: ''[[Vyzliecť si človeka]]'' – Studio Lux, CD <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šepitková | meno = Natália | autor = | odkaz na autora = | titul = Simona Martausová: Spievam o veciach, ktoré žijem | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = http://zena.sme.sk/c/6883680/simona-martausova-spievam-o-veciach-ktore-zijem.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2013-07-29 | dátum prístupu = 2015-05-29 }} </ref> * [[2013]]: ''[[Dobrý deň, to som ja]]'' – Joma, CD <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martínek | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Hledáte autentickou popovou písničkářku? Zkuste Slovenku Simu Martausovou | url = http://musicserver.cz/clanek/46683/sima-martausova-dobry-den-to-som-ja/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum vydania = 2014-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = česky }} </ref> * [[2014]]: ''[[Na pravom poludní]]'' – Joma, CD <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martínek | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Když méně je více: Sima Martausová si i "Na pravom poludní" uchovala svou opravdovost | url = http://musicserver.cz/clanek/48654/sima-martausova-na-pravom-poludni/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum vydania = 2014-11-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = česky }} </ref> * [[2016]]: ''[[Smej sa duša moja]]'' – Joma, CD * [[2019]]: ''[[Len tak sa stíšim]]'' – Moja muzika, CD<ref name="lentaksastisim"/> * [[2020]]: ''[[Oslobodená]]'' – Moja muzika, CD<ref name="oslobodena"/> * [[2024]]: ''[[Premena (album)|Premena]]'' – Moja muzika, CD<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CD - Premena - Sima Magušinová | url = https://www.kumran.sk/hudobne/25602-cd-premena.html?srsltid=AfmBOop5LtS8x2IHYVZm4nCQyn91zwp6I94kIAhiE0YIJd4emAPImcU6 | vydavateľ = kumran.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = }}</ref> == Divadlo == * ''Polooblačno'', [[Radošinské naivné divadlo]], od roku [[2012]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polooblačno – Prvá správa o mojom 20. storočí (1900 – 1950) | url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1645 | vydavateľ = rnd.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150530002556/http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1645 | dátum archivácie = 2015-05-30 }}</ref> == Koncertné turné == * Na pravom poludní Live 2015 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.kinoiskra.sk/klient-285/kino-76/stranka-1587/film-59388 | titul = Sima Martausová si na jeseň s kapelou zahrá aj v Kežmarku| miesto = | vydavateľ = kinoiskra.sk| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015| jazyk = }}</ref> * Sima Martausová & band TOUR 2016 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.livemusic.sk/clanok/pre-velky-zaujem-pridava-sima-martausova-koncerty-v-ramci-jesenneho-turne/3949 | titul = Pre veľký záujem pridáva Sima Martausová koncerty v rámci jesenného turné!| miesto = | vydavateľ = livemusic.sk| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20| jazyk = }}</ref> * Turné s [[Dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu|Dievčenským speváckym zborom Slovenského rozhlasu]] 2017 * Turné so sláčikovým kvartetom 2018 * Turné Hudobný darček 2019<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová | url = https://simamartausova.sk/#diskografia | vydavateľ = simamartausova.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Turné Jednoduchosť bytia 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Topky | odkaz na autora = | titul = Sima Magušinová prinesie „Jednoduchosť bytia“ na koncerty v trinástich mestách | url = https://www.topky.sk/cl/1000991/3132075/Sima-Magusinova-prinesie--Jednoduchost-bytia--na-koncerty-v-trinastich-mestach | vydavateľ = topky.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-09-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = }}</ref> == Ocenenia == * [[2009]] – Gospel talent, pieseň: ''Nádherný svätý'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Víťazom Gospel talentu 2009 je Simona Martausová | url = http://www.krestandnes.cz/article/vitazom-gospel-talentu-2009-je-simona-martausova/14392.htm | vydavateľ = krestandnes.cz | dátum vydania = 2009-04-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140416192249/http://www.krestandnes.cz/article/vitazom-gospel-talentu-2009-je-simona-martausova/14392.htm | dátum archivácie = 2014-04-16 }}</ref> * [[2013]] – Dvojplatina za album ''Dobrý deň to som ja'' * [[2014]] – cena Zväzu autorov a interpretov populárnej hudby (ZAI) v kategóriách „objav roka“, „album roka“ za album ''Dobrý deň to som ja'' <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kvasnicová | meno = Gabriela | autor = | odkaz na autora = | titul = Viera mi dáva radosť | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myzilina.sme.sk/c/7191130/viera-mi-dava-radost.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-05-04 | dátum prístupu = 2021-11-20}}</ref> * 2018 – cena Zväzu autorov a interpretov populárnej hudby (ZAI) v kategórii „speváčka roka“ * [[2018]] – [[Osobnosť televíznej obrazovky]], kategória speváčka * [[2019]] – [[Krištáľové krídlo]], kategória populárna hudba * [[2019]] – [[Osobnosť televíznej obrazovky]], kategória speváčka<ref name="oto19">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Rozdali ceny OTO! Prekvapiví víťazi sú Kavaschová či Za sklom, Hudák opäť Absolútny | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/z-obrazovky-i-spoza-nej/clanok/562017-rozdali-ceny-oto-prekvapivi-vitazi-su-kavaschova-ci-za-sklom-hudak-opat-absolutny/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-05 | dátum prístupu = 2020-09-06 }}</ref> * [[2021]] – [[Cena Fra Angelica]] udeľovaná [[Konferencia biskupov Slovenska|Konferenciou biskupov Slovenska]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TK KBS | odkaz na autora = | titul = Cena Fra Angelica Ocenenie v oblasti umenia a kultúry dostali Martausová, Janků či Gavenda | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/80699/ocenenie-v-oblasti-umenia-a-kultury-udelili-martausovej-chrappovi-ci-gavendov | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-08 | dátum prístupu = 2025-11-10 }}</ref> * [[2025]] – Cena [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za najúspešnejší zvukový nosič roku 2024 (za album ''Premena'')<ref name="soza2024"/> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://www.facebook.com/simamagusinova Sima Magušinová] na [[Facebook]]u * [https://www.youtube.com/channel/UCMdDDuWm9ZaWCO3lJFvIekw Sima Magušinová] na [[YouTube]] * [https://web.archive.org/web/20210120103144/http://www.igospel.sk/rozhovory/simona-martausova-gospel-talentu-vdacim-za-vela.html Simona Martausová: Gospel talentu vďačím za veľa] – rozhovor na igospel.sk (2013) * [https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/364472-sima-martausova-mozem-byt-aj-postarka/ Sima Martausová: Môžem byť aj poštárka] – rozhovor v denníku [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] (2015) {{Simona Magušinová}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Martausová, Sima}} [[Kategória:Sima Martausová| ]] [[Kategória:Slovenské folkové speváčky]] [[Kategória:Slovenské gospelové speváčky]] [[Kategória:Slovenské popové speváčky]] [[Kategória:Slovenské rockové speváčky]] [[Kategória:Slovenskí speváci-skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Kresťanskí speváci]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenské divadelné herečky]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Absolventi Akadémie umení v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Osobnosti z Považskej Bystrice]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Laureáti Ceny Fra Angelica]] cpuqcqdotx1d8tlds4aa6edjfirxzcz 8382552 8382550 2026-10-10T19:59:32Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-54669-33|~2026-54669-33]] ([[User_talk:~2026-54669-33|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 8273960 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Sima Magušinová | Obrázok = Simona Martausová - 2017.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Sima Magušinová v roku [[2017]] | Popis umelca = | Rodné meno = Simona Martausová | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1988|02|26}} | Miesto narodenia = [[Považská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Alma mater = [[Akadémia umení v Banskej Bystrici]] | Pôsobenie = [[spevák|speváčka]], [[hudobný skladateľ|skladateľka]] | Žáner = [[folk]], [[gospel]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Roky pôsobenia = [[2009]]{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = spev, [[gitara]], [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = [[Jaromír Nohavica]], [[Norah Jonesová|Norah Jones]] | Hudobný vydavateľ = Studio Lux, Agentúra JOMA, Moja muzika | Webstránka = {{url|https://www.simamagusinova.sk}} }} [[File:Simona Martausová.JPG|thumb|Sima Magušinová počas koncertu v [[Kostol Zvestovania Panny Márie a svätého Tomáša apoštola|kostole sv. Tomáša]] v [[Brno|Brne]] (2014)]] '''Simona Magušinová''', rod. '''Martausová''', vystupujúca pod umeleckým menom '''Sima Magušinová''', resp. '''Sima Martausová''' (* [[26. február]] [[1988]], [[Považská Bystrica]]), je [[Slovensko|slovenská]] [[pesničkár]]ka a bývalá divadelná herečka, členka [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]].<ref name="svadba"/> == Životopis == === Mladosť a herectvo === Simona Magušinová pochádza z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]]. Jej otec pracuje v Domove sociálnych služieb, jej mama je učiteľka v materskej škole.<ref name="mohylakova">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mohyláková | meno = Alžbeta | autor = | odkaz na autora = | titul = Speváčka Sima Martausová: Dotyk Boha zažívam nielen cez hudbu, ale aj cez ľudí {{!}} Slovo+ | url = https://www.slovoplus.sk/sima-martausova-dotyk-boha-zazivam-nielen-cez-hudbu-ale-aj-cez-ludi/ | vydavateľ = slovoplus.sk | dátum vydania = 2019-09-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200812154737/https://www.slovoplus.sk/sima-martausova-dotyk-boha-zazivam-nielen-cez-hudbu-ale-aj-cez-ludi/ | dátum archivácie = 2020-08-12 }}</ref> Vyštudovala strednú priemyselnú školu (odbor technické a informatické služby). Ako osemnásťročná strávila niekoľko mesiacov ako dobrovoľníčka v kuchyni vo [[francúzsko]]m mariánskom [[Pútnické miesto|pútnickom mieste]] [[La Salette-Fallavaux]].<ref name="mohylakova"/> Následne chcela ísť študovať architektúru, no keďže nezvládla prijímacie skúšky, prihlásila sa na herectvo. V roku [[2012]] absolvovala odbor herectvo na Fakulte dramatických umení [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|Akadémie umení v Banskej Bystrici]], popri štúdiu ktorého začala skladať hudbu.<ref name="art3">{{Citácia periodika | priezvisko = Mešša | meno = Rado | autor = | odkaz na autora = | titul = Naši odchovanci: Sima Martausová, nový objav slovenskej hudobnej scény : Spieva o tom, o čom sa jej ťažko rozpráva | periodikum = ART3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.aku.sk/images/Menu/Univerzita/Media_PR/art3/Art_3_september_2013.pdf#page=6 | issn = | vydavateľ = Akadémia umení v Banskej Bystrici | miesto = | dátum = | rok = 2013 | mesiac = september | deň = | ročník = III. | číslo = 3 | strany = 10{{--}}11 | dátum prístupu = 2021-11-20}}</ref> V roku [[2009]] sa stala víťazkou hudobnej súťaže ''Gospel talent''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová vydala debutový album Dobrý deň, to som ja | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://skolskyservis.teraz.sk/volny-cas/sima-martausova-vydala-debutovy-album/3656-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2013-06-18 | dátum prístupu = 2015-05-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140517143732/http://skolskyservis.teraz.sk/volny-cas/sima-martausova-vydala-debutovy-album/3656-clanok.html | dátum archivácie = 2014-05-17 }}</ref> Od roku [[2012]] do roku [[2015]] bola členkou súboru [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]], kde vystupovala v hre ''Polooblačno''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Simona Martausová | url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1467 | vydavateľ = rnd.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200812070645/http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1467 | dátum archivácie = 2020-08-12 }}</ref> Popri herectve si uvedomila, že hudba pre ňu znamená oveľa viac a začala sa jej venovať naplno. === Hudobná kariéra === Po víťazstve v Gospel talente začala s hudobnou produkciou. V roku [[2012]] vydala vo vydavateľstve Studio Lux svoj debutový album ''[[Vyzliecť si človeka]]''. O rok na to nasledoval druhý album ''[[Dobrý deň, to som ja]]'', ktorý bol podobne ako dva ďalšie vydaný vo vydavateľstve Agentúra Joma. Na jeseň [[2013]] sa Martausová zoznámila s hudobným manažérom Jozefom Šebom, ktorý ju zoznámil s kapelou (v zložení Igor „Ajdži“ Sabo, Martin Wittgruber, Martin Gašpar, Martin Zajko a Pišta Lengyel), s ktorou začala Martausová čoskoro hrávať.<ref name="art3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O mne | url = https://www.simamartausova.sk/bio | vydavateľ = simamartausova.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2017]] bola nominovaná na ocenenie [[Slovenka roka]] v kategórii Umenie a kultúra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nominované dámy 2017 | url = https://www.slovenkaroka.sk/hlasovanie/nominovane-damy-2017/ | vydavateľ = slovenkaroka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210416072100/https://www.slovenkaroka.sk/hlasovanie/nominovane-damy-2017/ | dátum archivácie = 2021-04-16 }}</ref> Svoj piaty album, ''[[Len tak sa stíšim]]'', si v roku [[2019]] vydala ako prvý v poradí sama, čo jej umožnilo väčšiu slobodu pri jeho výslednom utváraní.<ref name="lentaksastisim">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová predstavila nový album Len tak sa stíšim | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/kultura/sima-martausova-predstavila-novy-album/377931-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-12 | dátum prístupu = 2019-11-27 }}</ref> <ref name="akacsova"/> Okrem radových albumov naspievala tiež hudbu do slovenských filmov – skladby „Krížová cesta“ pre film ''[[6743]]'' o biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] z roku [[2012]] či „Zachovám si svoju tvár“ pre film ''[[Malá ríša]]'' z obdobia [[Slovenská republika (1939 – 1945)|prvej Slovenskej republiky]] z roku [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 6743 | url = http://www1.kscm.sk/2012/12/film-6743/ | vydavateľ = kscm.sk | dátum vydania = 2012-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191130022000/http://www1.kscm.sk/2012/12/film-6743/ | dátum archivácie = 2019-11-30 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová naspievala emotívnu pieseň k filmu Malá ríša. Pozrite si videoklip | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/26-09-2019-sima-martausova-naspievala-emotivnu-piesen-k-filmu-mala-risa-pozrite-si-videoklip/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rovnako v roku [[2019]] spolu s českou skupinou [[Kryštof (hudobná skupina)|Kryštof]] naspievala titulnú skladbu k filmu [[3obule]], Hvězdáři.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová ako ju nepoznáte: Pozrite si videoklip k duetu s kapelou Kryštof | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/29-11-2019-sima-martausova-ako-ju-nepoznate-pozrite-si-videoklip-k-duetu-s-kapelou-krystof/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo februári 2020 získala ocenenie [[Krištáľové krídlo]] za rok [[2019]] v kategórii populárna hudba a v septembri toho roku získala v ankete [[Osobnosť televíznej obrazovky]] opäť titul Speváčka roka za rok [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krištáľové krídlo za rok 2019 získali aj hudobníci Sima Martausová a Juraj Griglák | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/10-02-2020-kristalove-kridlo-za-rok-2019-ziskali-aj-hudobnici-sima-martausova-a-juraj-griglak/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="oto19"/> V novembri 2020 vydala novú skladbu „Červené polia“ ako titulnú pieseň k slovenskému filmu ''[[Správa (film)|Správa]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová zverejnila videoklip k filmu Správa. Bude sprevádzať celú kampaň k filmu | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/media/2246092-sima-martausova-zverejnila-videoklip-k-filmu-sprava | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-11-11 | dátum prístupu = 2020-11-11 }}</ref> [[2. december|2. decembra]] [[2020]] ohlásila Martausová vydanie šiesteho štúdiového albumu, ''[[Oslobodená]]'', ktorý vyšiel [[11. december|11. decembra]] [[2020]].<ref name="oslobodena">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová má nový album a videoklip k vianočnej skladbe Tancujú zvony | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/02-12-2020-sima-martausova-ma-novy-album-a-videoklip-k-vianocnej-skladbe-tancuju-zvony/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Producentom albumu bol [[Randy Gnepa]]. Martausová k nemu vydala aj prvý singel, vianočnú skladbu ''Tancujú zvony''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREMIÉRA: Sima Martausová predstavila vianočnú skladbu a vydáva nový album | url = https://www.funradio.sk/clanok/44971-premiera-sima-martausova-predstavila-vianocnu-skladbu-a-vydava-novy-album/ | vydavateľ = funradio.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> 29. novembra [[2024]] vydala Magušinová svoj siedmy album a prvý po svadbe a zmene priezviska, pod názvom ''[[Premena (album)|Premena]]''. Album dokumentuje premeny, ktoré nastali v živote speváčky, "malé, tiché a drobné zmeny, aj vďaka Božej milosti, aj vďaka našej odvahe".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MILUJEM | url = https://simamagusinova.sk/ | vydavateľ = simamagusinova.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = }}</ref> Nachádzajú sa na ňom single vydané už skôr (''Všetko pod slnkom'', ''Rekviem'' či ''Z dvoch dlaní''), ako aj nové postupne uverejňované single – ''Prichádza pokoj'', ''Duše divoké'' (duet so [[Zuzana Smatanová|Zuzanou Smatanovou]]), ''Raz mi povieš'', ''S odvahou'' či ''Čím sa sýtim''. Album Premena získal v októbri [[2025]] cenu [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za najúspešnejší slovenský album roku 2024.<ref name="soza2024">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = CENY SOZA ZA ROK 2024: Toto sú ocenení, žiarili aj nováčikovia | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/ceny-soza-2024-toto-su-oceneni/912133-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-10-09 | dátum prístupu = 2025-11-10 }}</ref> Medzi svoju obľúbenú hudbu a hudobné vzory radí [[Katie Melua]], [[Norah Jonesová|Norah Jones]], [[Coldplay]], [[Jaromír Nohavica|Jaromíra Nohavicu]], [[Tomáš Klus|Tomáša Klusa]], [[The Piano Guys]], zo slovenských interpretov [[Korben Dallas]] či [[Milan Bodnár|Milana „Miťa“ Bodnára]].<ref name="mohylakova"/> == Osobný život == Simona Magušinová je veriaca, hlási sa ku [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|katolíckej cirkvi]]. Uvádza, že jej viera a vzťah s Bohom sa odráža v jej hudobnej tvorbe.<ref name="mohylakova"/> Má rada horskú turistiku, vystúpila tiež na najvyšší vrch Álp [[Mont Blanc]].<ref name="akacsova">{{Citácia periodika | priezvisko = Akácsová | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová: Mám pekne vycvičené sliepky | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/lifestyle/58742/mam-pekne-vycvicene-sliepky/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-22 | dátum prístupu = 2019-11-27 }}</ref> V rokoch [[2018]]{{--}}[[2019]] tvorila pár so slovenským hercom [[Juraj Bača (herec)|Jurajom Bačom]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hublova | meno = Petra | autor = | odkaz na autora = | titul = Juraj Bača a Sima Martausová sú zamilovaní | periodikum = Slovenka | odkaz na periodikum = | url = http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/42534-juraj-baca-sima-martausova-su-zamilovani | issn = | vydavateľ = STAR Production | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-20 | dátum prístupu = 2019-11-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190929015008/http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/42534-juraj-baca-sima-martausova-su-zamilovani | dátum archivácie = 2019-09-29 }}</ref> V júni [[2021]] sa v [[Kremnické Bane|Kremnických Baniach]] vydala za novinára [[Michal Magušin|Michala Magušina]] a avizovala, že bude používať jeho priezvisko bez obmedzenia.<ref name="svadba">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martausová | meno = Sima | autor = | odkaz na autora = | titul = Môj milý je môj a ja som jeho | url = https://www.facebook.com/simamartausovaofficial/posts/2311595622306180 | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svadba v Postoji | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/81505/michal-magusin-sa-ozenil-so-spevackou-simou-martausovou | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-06-21 }}</ref> === Charitatívne aktivity === Magušinová dlhodobo vystupuje na akciách na podporu detských onkologických pacientov, vrátane organizácií Klub detskej nádeje či Deťom s rakovinou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Benefičný koncert Klubu Detskej Nádeje | url = https://www.citylife.sk/koncert/beneficny-koncert-klubu-detskej-nadeje | vydavateľ = citylife.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku [[2016]] je patrónkou neziskovej organizácie ''Deťom s rakovinou'', ktorá sa zaoberá pomocou deťom s onkologickými ochoreniami.<ref name="dsr">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Sima Martausová zložila novú pieseň Balet, ktorá bude pomáhať | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/kultura/sima-martausova-nova-piesen-balet/179957-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-02-03 | dátum prístupu = 2020-09-12 }}</ref> Pre organizáciu naspievala dve piesne, v roku [[2016]] Balet a v roku [[2020]] Zore.<ref name="dsr"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sima Martausová | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová – Zore (oficiálny videoklip) | url = https://www.youtube.com/watch?v=bZtTfIJTTwg | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2020-09-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kapela == Sima vystupuje so svojou kapelou, ktorú tvoria:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://kultura.sme.sk/c/6850064/talentovanu-mladu-pesnickarku-nesie-aj-skvela-kapela.html | titul = Talentovanú mladú pesničkárku nesie aj skvelá kapela| miesto = | vydavateľ = livemusic.sk| autor = Pavel Malovič| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-06-26| jazyk = }}</ref> * [[Igor Sabo|Igor „Ajdži“ Sabo]] – [[bicí nástroj|bicie]] * [[Martin Zajko]] – [[gitara|gitary]], [[mandolína|mandolíny]], [[ukulele]] * [[Michal Šelep]] – [[kontrabas]], [[basová gitara]] * [[Daniel Špiner]] – [[klávesový nástroj|klávesy]], [[akordeón]] == Skladby == * [[2012]]: ''[[Vyzliecť si človeka]]'' – Studio Lux, CD <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šepitková | meno = Natália | autor = | odkaz na autora = | titul = Simona Martausová: Spievam o veciach, ktoré žijem | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = http://zena.sme.sk/c/6883680/simona-martausova-spievam-o-veciach-ktore-zijem.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2013-07-29 | dátum prístupu = 2015-05-29 }} </ref> * [[2013]]: ''[[Dobrý deň, to som ja]]'' – Joma, CD <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martínek | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Hledáte autentickou popovou písničkářku? Zkuste Slovenku Simu Martausovou | url = http://musicserver.cz/clanek/46683/sima-martausova-dobry-den-to-som-ja/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum vydania = 2014-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = česky }} </ref> * [[2014]]: ''[[Na pravom poludní]]'' – Joma, CD <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martínek | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Když méně je více: Sima Martausová si i "Na pravom poludní" uchovala svou opravdovost | url = http://musicserver.cz/clanek/48654/sima-martausova-na-pravom-poludni/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum vydania = 2014-11-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = česky }} </ref> * [[2016]]: ''[[Smej sa duša moja]]'' – Joma, CD * [[2019]]: ''[[Len tak sa stíšim]]'' – Moja muzika, CD<ref name="lentaksastisim"/> * [[2020]]: ''[[Oslobodená]]'' – Moja muzika, CD<ref name="oslobodena"/> * [[2024]]: ''[[Premena (album)|Premena]]'' – Moja muzika, CD<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CD - Premena - Sima Magušinová | url = https://www.kumran.sk/hudobne/25602-cd-premena.html?srsltid=AfmBOop5LtS8x2IHYVZm4nCQyn91zwp6I94kIAhiE0YIJd4emAPImcU6 | vydavateľ = kumran.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = }}</ref> == Divadlo == * ''Polooblačno'', [[Radošinské naivné divadlo]], od roku [[2012]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polooblačno – Prvá správa o mojom 20. storočí (1900 – 1950) | url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1645 | vydavateľ = rnd.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150530002556/http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1645 | dátum archivácie = 2015-05-30 }}</ref> == Koncertné turné == * Na pravom poludní Live 2015 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.kinoiskra.sk/klient-285/kino-76/stranka-1587/film-59388 | titul = Sima Martausová si na jeseň s kapelou zahrá aj v Kežmarku| miesto = | vydavateľ = kinoiskra.sk| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015| jazyk = }}</ref> * Sima Martausová & band TOUR 2016 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.livemusic.sk/clanok/pre-velky-zaujem-pridava-sima-martausova-koncerty-v-ramci-jesenneho-turne/3949 | titul = Pre veľký záujem pridáva Sima Martausová koncerty v rámci jesenného turné!| miesto = | vydavateľ = livemusic.sk| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20| jazyk = }}</ref> * Turné s [[Dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu|Dievčenským speváckym zborom Slovenského rozhlasu]] 2017 * Turné so sláčikovým kvartetom 2018 * Turné Hudobný darček 2019<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová | url = https://simamartausova.sk/#diskografia | vydavateľ = simamartausova.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Turné Jednoduchosť bytia 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Topky | odkaz na autora = | titul = Sima Magušinová prinesie „Jednoduchosť bytia“ na koncerty v trinástich mestách | url = https://www.topky.sk/cl/1000991/3132075/Sima-Magusinova-prinesie--Jednoduchost-bytia--na-koncerty-v-trinastich-mestach | vydavateľ = topky.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-09-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = }}</ref> == Ocenenia == * [[2009]] – Gospel talent, pieseň: ''Nádherný svätý'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Víťazom Gospel talentu 2009 je Simona Martausová | url = http://www.krestandnes.cz/article/vitazom-gospel-talentu-2009-je-simona-martausova/14392.htm | vydavateľ = krestandnes.cz | dátum vydania = 2009-04-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140416192249/http://www.krestandnes.cz/article/vitazom-gospel-talentu-2009-je-simona-martausova/14392.htm | dátum archivácie = 2014-04-16 }}</ref> * [[2013]] – Dvojplatina za album ''Dobrý deň to som ja'' * [[2014]] – cena Zväzu autorov a interpretov populárnej hudby (ZAI) v kategóriách „objav roka“, „album roka“ za album ''Dobrý deň to som ja'' <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kvasnicová | meno = Gabriela | autor = | odkaz na autora = | titul = Viera mi dáva radosť | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myzilina.sme.sk/c/7191130/viera-mi-dava-radost.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-05-04 | dátum prístupu = 2021-11-20}}</ref> * 2018 – cena Zväzu autorov a interpretov populárnej hudby (ZAI) v kategórii „speváčka roka“ * [[2018]] – [[Osobnosť televíznej obrazovky]], kategória speváčka * [[2019]] – [[Krištáľové krídlo]], kategória populárna hudba * [[2019]] – [[Osobnosť televíznej obrazovky]], kategória speváčka<ref name="oto19">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Rozdali ceny OTO! Prekvapiví víťazi sú Kavaschová či Za sklom, Hudák opäť Absolútny | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/z-obrazovky-i-spoza-nej/clanok/562017-rozdali-ceny-oto-prekvapivi-vitazi-su-kavaschova-ci-za-sklom-hudak-opat-absolutny/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-05 | dátum prístupu = 2020-09-06 }}</ref> * [[2021]] – [[Cena Fra Angelica]] udeľovaná [[Konferencia biskupov Slovenska|Konferenciou biskupov Slovenska]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TK KBS | odkaz na autora = | titul = Cena Fra Angelica Ocenenie v oblasti umenia a kultúry dostali Martausová, Janků či Gavenda | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/80699/ocenenie-v-oblasti-umenia-a-kultury-udelili-martausovej-chrappovi-ci-gavendov | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-08 | dátum prístupu = 2025-11-10 }}</ref> * [[2025]] – Cena [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za najúspešnejší zvukový nosič roku 2024 (za album ''Premena'')<ref name="soza2024"/> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://www.facebook.com/simamagusinova Sima Magušinová] na [[Facebook]]u * [https://www.youtube.com/channel/UCMdDDuWm9ZaWCO3lJFvIekw Sima Magušinová] na [[YouTube]] * [https://web.archive.org/web/20210120103144/http://www.igospel.sk/rozhovory/simona-martausova-gospel-talentu-vdacim-za-vela.html Simona Martausová: Gospel talentu vďačím za veľa] – rozhovor na igospel.sk (2013) * [https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/364472-sima-martausova-mozem-byt-aj-postarka/ Sima Martausová: Môžem byť aj poštárka] – rozhovor v denníku [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] (2015) {{Simona Magušinová}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Martausová, Sima}} [[Kategória:Sima Martausová| ]] [[Kategória:Slovenské folkové speváčky]] [[Kategória:Slovenské gospelové speváčky]] [[Kategória:Slovenské popové speváčky]] [[Kategória:Slovenské rockové speváčky]] [[Kategória:Slovenskí speváci-skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Kresťanskí speváci]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenské divadelné herečky]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Absolventi Akadémie umení v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Osobnosti z Považskej Bystrice]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Laureáti Ceny Fra Angelica]] 75ntzklv8ek5oijmm0o9gl43mzb6him 0 494259 8382685 8381902 2026-10-11T09:30:45Z Michal Langr 186496 /* 17. séria (2026) */ 8382685 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Milujem Slovensko | en = | druhý názov = | logo = | typ = zábavno-vedomostná súťaž | formát = | tvorca = John de Mol Jr. | scenár = Pavel Graus<br>Pavol Kohút | réžia = [[Rado Štefanov]] | moderátori = [[Martin Nikodým]] | porota = | rozprávač = | hudba = | slogan = | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne<br>{{minivlajka|Holandsko|w}}) | počet sérií = 16 | počet epizód = 249 | zoznam epizód = #Zoznam dielov|zoznam častí | výkonní producenti = John de Mol Jr. | produkcia = Renata Koleková<br>Zuzana Joklová<br>Emília Šranková | strih = Ingrid Duditšová | produkčná spoločnosť = [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] [[TV JOJ]] | dĺžka = Rtvs cca 80 min. / TV joj cca 110 min. | vysielanie = [[1. apríl]] [[2013]] – [[23. máj]] [[2025]]<br>[[31. december]] [[2025]] – súčasnosť | tv = [[Jednotka (STVR)|Jednotka]]<br>[[TV JOJ]] | formát obrazu =16:9 | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace = | webstránka = | imdb id = 6293736 | tv com id = | csfd id = 337518 }} '''''Milujem Slovensko''''' je [[Slovensko|slovenská]] súťažno-zábavná a vedomostná šou. Relácia sa začala vysielať [[1. apríl]]a [[2013]] na [[Jednotka (RTVS)|Jednotke]]. Originál pochádza z [[Holandsko|Holandska]]. [[1. august]]a [[2018]] [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] oznámila, že v 7. sérii budú novými kapitánmi tímov [[Juraj Tabaček]] a [[Stanislava Kašperová]]. [[Adela Vinczeová]] a [[Daniel Dangl]] jednu sériu vynechali a vrátili sa v roku [[2019]].<ref>{{csfd film|337518}}</ref><ref>{{imdb film|6293736}}</ref><ref>https://www.tv-archiv.sk/milujem-slovensko</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milujem Slovensko má nových kapitánov!|url=https://strategie.hnonline.sk/media/1787419-milujem-slovensko-ma-novych-kapitanov-druzstiev|dátum prístupu=2018-08-01|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhlas a televízia Slovenska|url=https://www.rtvs.org/aktualne-oznamy-tlacove-spravy-pr/170985_nove-tvare-v-sou-milujem-slovensko|dátum prístupu=2018-08-04|vydavateľ=www.rtvs.org|jazyk=sk}}</ref> Na jar 2025 bolo vedením STVR oznámené, že s ďalšími dielmi sa už nepočíta. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V STVR začínajú čistky: Milujem Slovensko má stopku! Vieme, čo bude s Neskoro večer | url = https://mediaboom.sk/v-stvr-zacinaju-cistky-milujem-slovensko-ma-stopku-vieme-co-bude-s-neskoro-vecer | dátum vydania = 2025-06-07 | dátum prístupu = 2025-06-08 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}</ref> O program ale prejavili záujem [[TV Markíza]] a [[TV JOJ]] a predbežné zákulisné informácie hovorili, že relácia bude pokračovať na TV JOJ, čo sa nakoniec aj potvrdilo. V novembri 2025 bolo potvrdené, že ako kapitánka pokračuje [[Adela Vinczeová]]. Jej novým partnerom je [[Matej Cifra|Matej "Sajfa" Cifra]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jojka si bez Dangla poradila: Toto sú všetky mená Milujem Slovensko! Odštartuje na Silvestra | url = https://mediaboom.sk/pozname-vsetky-mena-noveho-milujem-slovensko-jojka-ho-odstartuje-na-silvestra | dátum vydania = 2025-11-04 | dátum prístupu = 2025-11-04 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}</ref> == Účinkujúci == {| class="wikitable" |+ ! rowspan="2" |Účinkujúci ! rowspan="2" |Účinkuje ako ! colspan="17" |Séria |- !1 !2 !3 !4 !5 !6 !7 !8 !9 !10 !11 !12 !13 !14 !15 !16 !17 |- |[[Martin Nikodým]] |moderátor | colspan="17" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Adela Vinczeová]] |kapitánka tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="10" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Matej Cifra]] |kapitán tímu | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Daniel Dangl]] |kapitán tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="8" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Juraj Tabaček]] |kapitán tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="10" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Stanislava Kašperová]] |kapitánka tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="10" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Samuel Tomeček]] |spevák | colspan="14" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Martin Madej]] |spevák | colspan="10" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="7" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Erika Rein]] |speváčka | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Laura Weng]] |speváčka | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Andrea Gabrišová]] |speváčka | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="16" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Romana Polnická]] |speváčka | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Katarína Ščevlíková]] |speváčka | colspan="6" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="8" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Eva Pšenková]] |speváčka | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Veronika Adamičková]] |speváčka | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="14" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Daniela Tomešová]] |speváčka | colspan="3" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="13" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Viktória Beňová]] |speváčka | colspan="4" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="11" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Anabela Mollová]] |speváčka | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="9" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Ondrej Kandráč]] |spevák | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |} == Série == {|class="wikitable" style="width:50%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet častí ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#FFD700; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2013)|1]]''' | 15 | [[1. apríl]] [[2013]] | [[5. júl]] [[2013]] | rowspan="15" | [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] |- | style="background:#FF4500; width:1%;" | | '''[[#2. séria (2013)|2]]''' | 15 | [[6. september]] [[2013]] | [[20. december]] [[2013]] |- | style="background:#008000; width:1%;" | | '''[[#3. séria (2014)|3]]''' | 15 | [[5. september]] [[2014]] | [[31. december]] [[2014]] |- | style="background:#45B1E8; width:1%;" | | '''[[#4. séria (2015)|4]]''' | 15 | [[4. september]] [[2015]] | [[31. december]] [[2015]] |- | style="background:#E32636; width:1%;" | | '''[[#5. séria (2016)|5]]''' | 16 | [[2. september]] [[2016]] | [[31. december]] [[2016]] |- | style="background:#9FA91F; width:1%;" | | '''[[#6. séria (2017)|6]]''' | 14 | [[8. september]] [[2017]] | [[31. december]] [[2017]] |- | style="background:#2E5894; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2018)|7]]''' | 15 | [[7. september]] [[2018]] | [[31. december]] [[2018]] |- | style="background:#A8516E; width:1%;" | | '''[[#8. séria (2019)|8]]''' | 14 | [[13. september]] [[2019]] | [[31. december]] [[2019]] |- | style="background:#c28b6c; width:1%;" | | '''[[#9. séria (2020)|9]]''' | 16 | [[11. september|11. september 2020]] | [[31. december]] [[2020]] |- | style="background:#66A2B6; width:1%;" | | '''[[#10. séria (2021)|10]]''' | 16 | [[3. september]] [[2021]] | [[31. december]] [[2021]] |- | style="background:#9A2B3F; width:1%;" | | '''[[#11. séria (2022)|11]]''' | 14 | [[14. január]] [[2022]] | [[18. apríl|18. apríl 2022]] |- | style="background:#6EA635; width:1%;" | | '''[[#12. séria (2022)|12]]''' | 14 | [[9. september]] [[2022]] | [[31. december]] [[2022]] |- | style="background:#142390; width:1%;" | | '''[[#13. séria (2023)|13]]''' | 16 | [[13. január]] [[2023]] | [[12. máj]] [[2023]] |- | style="background:#E60000; width:1%;" | | '''[[#14. séria (2023 – 2024)|14]]''' | 18 | [[31. december]] [[2023]] | [[17. máj]] [[2024]] |- | style="background:#E2B700; width:1%;" | | '''[[Milujem Slovensko#15. séria (2024 – 2025)|15]]''' | 18 | [[31. december]] [[2024]] | [[23. máj]] [[2025]] |- | style="background:#9C1DE3; width:1%;" | | '''[[Milujem Slovensko#16. séria (2025-2026)|16]]''' |18 |[[31. december]] [[2025]] |[[19. jún]] [[2026]] | rowspan="2" |[[TV JOJ]] |- | style="background:#33CC33; width:1%;" | | '''[[Milujem Slovensko#17. séria (2026)|17]]''' |17 |[[4. september]] [[2026]] |[[31. december]] [[2026]] |- |} == Zoznam dielov == === 1. séria (2013)=== '''Víťaz série:''' Adela (8:7) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #FFD700; color: #FFFFFF;" | |- | 1 | 1 | style="text-align: left;"| [[Nikol Weiterová]]<br>[[Petra Polnišová]]<br>[[Peter Kočiš]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Tormová]]<br>[[Miňo Kereš]]<br>[[Otto Weiter]] | Adelin<br>tím | 1. apríl 2013 | Veľkonočný špeciál | {{N/A}} |- | 2 | 2 | style="text-align: left;"| [[Juraj Hrčka]]<br>[[Andrej Bičan]]<br>[[Katarína Brychtová]] | style="text-align: left;"| [[Gabriela Marcinková]]<br>[[Zuzana Haasová]]<br>[[Richard Stanke]] | Danov<br>tím | 5. apríl 2013 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 3 | 3 | style="text-align: left;"| [[Matej Chren]]<br>[[Viktor Horján]]<br>[[Anna Šišková]] | style="text-align: left;"| [[Matej Cifra]]<br>[[Elena Podzámska]]<br>[[Ady Hajdu]] | Adelin<br>tím | 12. apríl 2013 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 4 | 4 | style="text-align: left;"| [[Petra Molnárová]]<br>[[Mário Kollár]]<br>[[Jozef Pročko]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Molnárová]]<br>[[Tomáš Kovács]]<br>[[Diana Mórová]] | Adelin<br>tím | 19. apríl 2013 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 5 | 5 | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Dominik Hrbatý]]<br>[[Roman Luknár]] | style="text-align: left;"| [[Peter Modrovský]]<br>[[Jeanette Štefankova]]<br>[[Iveta Malachovská]] | Danov<br>tím | 26. apríl 2013 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 6 | 6 | style="text-align: left;"| [[Libor Hudáček]]<br>[[Marcel Forgáč]]<br>[[Ján Lašák]] | style="text-align: left;"| [[Jaroslav Janus]]<br>[[Henrieta Mičkovicová]]<br>[[Miroslav Hlinka (1972)|Miroslav Hlinka]] | Adelin<br>tím | 3. máj 2013 | Hokejový špeciál | {{N/A}} |- | 7 | 7 | style="text-align: left;"| [[Jeanette Borhyová]]<br>[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]<br>[[Matej Landl]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]<br>[[Róbert Jakab]]<br>[[Peter Sklár]] | Danov<br>tím | 10. máj 2013 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 8 | 8 | style="text-align: left;"| [[Branislav Deák]]<br>[[Marcel Merčiak]]<br>[[Zuzana Vačková]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Dagmar Dianová]]<br>[[Roman Pomajbo]] | Adelin<br>tím | 17. máj 2013 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 9 | 9 | style="text-align: left;"| [[Hana Lasicová]]<br>[[Hana Rapantová]]<br>[[Pavol Topoľský]] | style="text-align: left;"| [[Milena Minichová]]<br>[[Gregor Mareš]]<br>[[Marta Sládečková]] | Adelin<br>tím | 24. máj 2013 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 10 | 10 | style="text-align: left;"| [[Andrea Chabroňová]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Boris Farkaš]] | style="text-align: left;"| [[Ondrej Kovaľ]]<br>[[Csongor Kassai]]<br>[[Patrícia Jariabková]] | Danov<br>tím | 31. máj 2013 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 11 | 11 | style="text-align: left;"| [[Daniela Hantuchová]]<br>[[Milan Ondrík]]<br>[[Peter Marcin]] | style="text-align: left;"| [[Katarína Štumpfová]]<br>[[Ivan Jakeš]]<br>[[Juraj Topor]] | Adelin<br>tím | 7. jún 2013 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 12 | 12 | style="text-align: left;"| [[Samuel Spišák]]<br>[[Ľuboš Hlavena]]<br>[[Jana Hubinská]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Mirgová]]<br>[[Adriana Kučerová]]<br>[[Ján Kuric]] | Danov<br>tím | 14. jún 2013 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 13 | 13 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Adamec]]<br>[[Michal Hudák]]<br>[[Táňa Radeva]] | style="text-align: left;"| [[Peter Cmorik]]<br>[[Dagmar Duditšová]]<br>[[Peter Nagy]] | Adelin<br>tím | 21. jún 2013 | Východniarsky špeciál | {{N/A}} |- | 14 | 14 | style="text-align: left;"| [[Ondřej Brzobohatý]]<br>[[Branislav Bystriansky]]<br>[[Peter Batthyany]] | style="text-align: left;"| [[Zdenka Predná]]<br>[[Vladimír Kobielsky]]<br>[[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] | Danov<br>tím | 28. jún 2013 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 15 | 15 | style="text-align: left;"| [[Mara Lukama]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]<br>[[Mário Radačovský]] | style="text-align: left;"| [[Katarína Koščová]]<br>[[Katarína Hasprová]]<br>[[Jozef Banáš]] | Danov<br>tím | 5. júl 2013 | Prázdninový špeciál | {{N/A}} |} === 2. séria (2013)=== '''Víťaz série:''' Adela (7:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #FF4500; color: #FFFFFF;" | |- | 16 | 1 | style="text-align: left;"| [[Ivica Sláviková]]<br>[[Ján Ďurovčík]]<br>[[Maroš Kramár]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Zuzana Tlučková]] | Adelin<br>tím | 6. september 2013 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 17 | 2 | style="text-align: left;"| [[Miroslav Šmajda]]<br>[[Zuzana Kamasová]]<br>[[Ivan Vojtek (1962)|Ivan Vojtek]] | style="text-align: left;"| [[Natália Glosíková]]<br>[[Roman Volák]]<br>[[Ivana Christová]] | Adelin<br>tím | 13. september 2013 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 18 | 3 | style="text-align: left;"| [[Andrea Zimányiová]]<br>[[Ľubomír Bajaník]]<br>[[Marián Greksa]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Michal Kubovčík]]<br>[[Juraj Burian]] | Danov<br>tím | 20. september 2013 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 19 | 4 | style="text-align: left;"| [[Martin Harich]]<br>[[Lucia Vráblicová]]<br>[[Rasťo Piško]] | style="text-align: left;"| [[Eva Sakálová]]<br>[[Danica Jurčová]]<br>[[Jozef Vajda]] | Danov<br>tím | 27. september 2013 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 20 | 5 | style="text-align: left;"| [[Martin Madej]]<br>[[Marek Majeský]]<br>[[Judita Hansman]] | style="text-align: left;"| [[Soňa Skoncová]]<br>[[Ján Jackuliak]]<br>[[Mária Breinerová]] | Adelin<br>tím | 4. október 2013 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 21 | 6 | style="text-align: left;"| [[Ondrej Antálek]]<br>[[Peter Lipa ml.]]<br>[[Ľudovít Mravec Jakubove]] | style="text-align: left;"| [[Daniel Antálek]]<br>[[Petra Bernasovská]]<br>[[Peter Lipa]] | Adelin<br>tím | 11. október 2013 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 22 | 7 | style="text-align: left;"| [[Zuzana Smatanová]]<br>[[Slavomír Jurko]]<br>[[Ján Filc]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Švidraňová]]<br>[[Peter Novák]]<br>[[Beáta Dubasová]] | Adelin<br>tím | 18. október 2013 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 23 | 8 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Palonder]]<br>[[Peter Bič]]<br>[[Zuzana Kocúriková]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Michaela Čobejová]]<br>[[Ján Greššo]] | Adelin<br>tím | 25. október 2013 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 24 | 9 | style="text-align: left;"| [[Ramon|Rakby]]<br>[[Zuzana Skopálová]]<br>[[Ivo Gogál]] | style="text-align: left;"| [[Natália Hatalová]]<br>[[Katarína Feldeková]]<br>[[Štefan Kožka]] | Adelin<br>tím | 8. november 2013 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 25 | 10 | style="text-align: left;"| [[Twiins|Veronika Nízlová]]<br>[[Jana Pištejová]]<br>[[Ján Berky Mrenica ml.]] | style="text-align: left;"| [[Twiins|Daniela Nízlová]]<br>[[Vera Wisterová]]<br>[[Ivo Ladižinský]] | Danov<br>tím | 15. november 2013 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 26 | 11 | style="text-align: left;"| [[Thomas Puskailer]]<br>[[Zora Czoborová]]<br>[[Oliver Andrásy]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Turjanová]]<br>[[Wanda Hrycová]]<br>[[Štefan Skrúcaný]] | Danov<br>tím | 22. november 2013 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 27 | 12 | style="text-align: left;"| [[Filip Tůma]]<br>[[Tomáš Dohňanský]]<br>[[Pavel Drapák]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Hurajová]]<br>[[Karin Majtánová]]<br>[[Martin Žúži]] | Danov<br>tím | 29. november 2013 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 28 | 13 | style="text-align: left;"| [[Simona Martausová]]<br>[[Richard Lintner]]<br>[[Juraj Rašla]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Kavaschová]]<br>[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]<br>[[Stano Král]] | Remíza | 6. december 2013 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 29 | 14 | style="text-align: left;"| [[Marián Mitaš]]<br>[[Karin Haydu]]<br>[[Marek Ťapák]] | style="text-align: left;"| [[Peter Makranský]]<br>[[Lucia Lapišáková]]<br>[[Lenka Barilíková]] | Danov<br>tím | 13. december 2013 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 30 | 15 | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Ján Gordulič]]<br>[[Ľubomír Paulovič]] | style="text-align: left;"| [[Veronika Paulovičová]]<br>[[Ludwig Bagin]]<br>[[Eva Máziková]] | Remíza | 20. december 2013 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- |} === 3. séria (2014)=== '''Víťaz série:''' Dano (7:8) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #008000; color: #FFFFFF;" | |- | 31 | 1 | style="text-align: left;"| [[Miroslava Kosorínová]]<br>[[Martin Mňahončák]]<br>[[Peter Hrivňák]] | style="text-align: left;"| [[Ján Dobrík]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Eva Pavlíková]] | Danov<br>tím | 5. september 2014 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 32 | 2 | style="text-align: left;"| [[Jana Kozáková]]<br>[[Lukáš Latinák]]<br>[[Peter Marcin]] | style="text-align: left;"| [[Juraj Tabaček]]<br>[[Ján Jackuliak]]<br>[[Yvetta Blanarovičová]] | Danov<br>tím | 12. september 2014 | Stredoslovenský špeciál | {{N/A}} |- | 33 | 3 | style="text-align: left;"| [[Dáša Šarközyová]]<br>[[Kamil Mikulčík]]<br>[[Igor Adamec]] | style="text-align: left;"| [[Nika Karch]]<br>[[Milo Kráľ]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Adelin<br>tím | 19. september 2014 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 34 | 4 | style="text-align: left;"| [[Michal Nemtuda]]<br>[[Dagmar Sanitrová]]<br>[[Martin Malachovský]] | style="text-align: left;"| [[Júlia Ružička Horváthová]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Miroslav Noga]] | Danov<br>tím | 26. september 2014 | Bratislavský špeciál | {{N/A}} |- | 35 | 5 | style="text-align: left;"| [[Judit Bárdos]]<br>[[Viliam Csontos]]<br>[[Matej Landl]] | style="text-align: left;"| [[Samuel Spišák]]<br>[[Andrea Coddington]]<br>[[Anna Šišková]] | Danov<br>tím | 3. október 2014 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 36 | 6 | style="text-align: left;"| [[Martin Meľo]]<br>[[Lucia Hablovičová]]<br>[[Roman Bombošá]] | style="text-align: left;"| [[Natália Puklušová]]<br>[[Viktor Horján]]<br>[[Ján Plesník (športový komentátor)|Ján Plesník]] | Danov<br>tím | 10. október 2014 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 37 | 7 | style="text-align: left;"| [[Adam Žampa]]<br>[[Petra Millerová]]<br>[[Ján Snopko]] | style="text-align: left;"| [[Andreas Žampa]]<br>[[Ivan Bindas]]<br>[[Oľga Belešová]] | Danov<br>tím | 17. október 2014 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 38 | 8 | style="text-align: left;"| [[Jakub Petraník]]<br>[[Mário Kollár]]<br>[[Zuzana Frenglová]] | style="text-align: left;"| [[Oľga Hamadejová]]<br>[[Csongor Kassai]]<br>[[Mária Breinerová]] | Danov<br>tím | 24. október 2014 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 39 | 9 | style="text-align: left;"| [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]]<br>[[Lucia Siposová]]<br>[[Peter Nagy]] | style="text-align: left;"| [[Lenka Libjaková]]<br>[[Johnny Mečoch]]<br>[[Zuzana Martinková]] | Adelin<br>tím | 31. október 2014 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 40 | 10 | style="text-align: left;"| [[Danka Barteková]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Igor Kmeťo st.]] | style="text-align: left;"| [[Veronika Husárová]]<br>[[Igor Kmeťo ml.]]<br>[[Andy Timková]] | Adelin<br>tím | 7. november 2014 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 41 | 11 | style="text-align: left;"| [[Michal Sabo]]<br>[[Svetlana Rymarenko]]<br>[[František Výrostko]] | style="text-align: left;"| [[Magdaléna Izakovičová]]<br>[[Jana Kolesárová]]<br>[[Branislav Kostka]] | Adelin<br>tím | 14. november 2014 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 42 | 12 | style="text-align: left;"| [[Ľubomír Bukový]]<br>[[Ivana Ilgová]]<br>[[Peter Šimun]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Dadíková]]<br>[[Juraj Loj]]<br>[[Jana Hubinská]] | Adelin<br>tím | 21. november 2014 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 43 | 13 | style="text-align: left;"| [[Evelyn]]<br>[[Karin Haydu]]<br>[[Alexander Štefuca]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Vizvári]]<br>[[Petra Marko]]<br>[[Miguel Mendez]] | Danov<br>tím | 28. november 2014 | Epizóda 13 | {{N/A}} |- | 44 | 14 | style="text-align: left;"| [[Adam Ďurica]]<br>[[Peter Oszlík]]<br>[[Marcela Molnárová]] | style="text-align: left;"| [[Alžbeta Ferencová (herečka)|Alžbeta Ferencová]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]<br>[[Ivan Vereš]] | Adelin<br>tím | 5. december 2014 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 45 | 15 | style="text-align: left;"| [[Dagmar Dianová]]<br>[[Miňo Kereš]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;"| [[Nikol Weiterová]]<br>[[Andrej Bičan]]<br>[[Marcel Merčiak]] | Adelin<br>tím | 31. december 2014 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 4. séria (2015)=== '''Víťaz série:''' Adela (9:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #45B1E8; color: #FFFFFF;" | |- | 46 | 1 | style="text-align: left;"| [[Juraj Ďuriš]]<br>[[Silvia Šarköziová]]<br>[[Ady Hajdu]] | style="text-align: left;"| [[Vanessa Šarköziová]]<br>[[René Štúr]]<br>[[Táňa Radeva]] | Adelin<br>tím | 4. september 2015 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 47 | 2 | style="text-align: left;"| [[Martin Šmahel]]<br>[[Dorota Nvotová]]<br>[[Dana Gudabová]] | style="text-align: left;"| [[Maťo Homola]]<br>[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]<br>[[Peter Kočiš]] | Danov<br>tím | 11. september 2015 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 48 | 3 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Kimlička]]<br>[[Matej Cifra]]<br>[[Katarína Hasprová]] | style="text-align: left;"| [[Jana Mutňanská]]<br>[[Danica Jurčová]]<br>[[Ivan Béla Vojtek]] | Danov<br>tím | 18. september 2015 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 49 | 4 | style="text-align: left;"| [[Petra Humeňanská]]<br>[[Jozef Holly]]<br>[[Branislav Bajza]] | style="text-align: left;"| [[Alena Pajtinková]]<br>[[Michal Soltész]]<br>[[Dana Košická]] | Danov<br>tím | 25. september 2015 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 50 | 5 | style="text-align: left;"| [[Dominika Mirgová]]<br>[[Martin Chynoranský]]<br>[[Robo Opatovský]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Krajčírová]]<br>[[Michal Režný]]<br>[[Palo Janík]] | Adelin<br>tím | 2. október 2015 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 51 | 6 | style="text-align: left;"| [[Ivana Kubáčková]]<br>[[Bruno Ciberej]]<br>[[Julo Viršík]] | style="text-align: left;"| [[Marek Fašiang]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Peter Trník]] | Danov<br>tím | 16. október 2015 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 52 | 7 | style="text-align: left;"| [[Tatiana Šúrová]]<br>[[Peter Ševčík]]<br>[[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Štefečeková]]<br>[[Filip Tůma]]<br>[[Gabriela Škrabáková]] | Adelin<br>tím | 23. október 2015 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 53 | 8 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Hafner]]<br>[[Tomáš Kovács]]<br>[[Eva Pavlíková]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Petra Bernasovská]]<br>[[Eva Bacigalová]] | Adelin<br>tím | 30. október 2015 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 54 | 9 | style="text-align: left;"| [[Robo Papp]]<br>[[Martina Halinárová]]<br>[[Lenka Slaná]] | style="text-align: left;"| [[Patrik Vyskočil]]<br>[[Sisa Sklovská]]<br>[[Jozef Vajda]] | Adelin<br>tím | 6. november 2015 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 55 | 10 | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Marian Vojtko]]<br>[[Miroslav Dvorský]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Zeleníková]]<br>[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]]<br>[[Ondrej Kandráč]] | Adelin<br>tím | 13. november 2015 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 56 | 11 | style="text-align: left;"| [[Matej Tóth]]<br>[[Ľubica Čekovská]]<br>[[Sáva Popovič]] | style="text-align: left;"| [[Layla (speváčka)|Layla]]<br>[[Barbara Štubňová]]<br>[[Marcel Nemec]] | Adelin<br>tím | 20. november 2015 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 57 | 12 | style="text-align: left;"| [[Marta Maťová]]<br>[[Štefan Chrappa]]<br>[[Branislav Jobus]] | style="text-align: left;"| [[Gabriela Marcinková]]<br>[[Thomas Puskailer]]<br>[[Dagmar Duditšová]] | Adelin<br>tím | 27. november 2015 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 58 | 13 | style="text-align: left;"| [[Radomír Milić]]<br>[[Vera Wisterová]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;"| [[Mirka Pavlíková]]<br>[[Štefan Martinovič]]<br>[[Katarína Martinková]] | Adelin<br>tím | 4. december 2015 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 59 | 14 | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Michal Slanička]]<br>[[František Kovár]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kovalčíková]]<br>[[Peter Brajerčík]]<br>[[Oľga Záblacká]] | Danov<br>tím | 11. december 2015 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 60 | 15 | style="text-align: left;"| [[Kristína Tormová]]<br>[[Milan Ondrík]]<br>[[Otto Weiter]] | style="text-align: left;"| [[Karin Haydu]]<br>[[Peter Lengyel]]<br>[[Marek Majeský]] | Danov<br>tím | 31. december 2015 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |- |} === 5. séria (2016)=== '''Víťaz série:''' Adela (8:7) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #E32636; color: #FFFFFF;" | |- | 61 | 1 | style="text-align: left;"| [[Emma Drobná]]<br>[[Juraj Tabaček]]<br>[[Martin Mňahončák]] | style="text-align: left;"| [[Natália Hatalová]]<br>[[Stanislav Staško]]<br>[[Oľga Belešová]] | Danov<br>tím | 2. september 2016 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 62 | 2 | style="text-align: left;"| [[Jakub Rybárik]]<br>[[Danica Matušová]]<br>[[Judita Hansman]] | style="text-align: left;"| [[Roman Poláčik]]<br>[[Monika Haasová]]<br>[[Peter Sklár]] | Adelin<br>tím | 9. september 2016 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 63 | 3 | style="text-align: left;"| [[Marcel Lomnický]]<br>[[Pavol Gašpar (moderátor)|Pavol Gašpar]]<br>[[Zora Czoborová]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Barbara Kelíšková]]<br>[[Marián Miezga]] | Adelin<br>tím | 16. september 2016 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 64 | 4 | style="text-align: left;"| [[Katarína Ivanková]]<br>[[Martin Pupiš]]<br>[[Karol Csino]] | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Gabriela Csinová]]<br>[[Marek Ťapák]] | Adelin<br>tím | 23. september 2016 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 65 | 5 | style="text-align: left;"| [[Jakub Ružička]]<br>[[Marcela Vilhanová]]<br>[[Pavol Topoľský]] | style="text-align: left;"| [[Júlia Ružička Horváthová]]<br>[[Lacko Cmorej]]<br>[[Zuzana Frenglová]] | Adelin<br>tím | 30. september 2016 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 66 | 6 | style="text-align: left;"| [[Samuel Hošek]]<br>[[Jozef Kramár]]<br>[[Petra Nagyová-Džerengová]] | style="text-align: left;"| [[Michaela Mäsiarová]]<br>[[Zuzana Kyzeková]]<br>[[Peter Krajčovič]] | Danov<br>tím | 7. október 2016 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 67 | 7 | style="text-align: left;"| [[Kristína Svarinská]]<br>[[Helena Krajčiová]]<br>[[Elena Podzámska]] | style="text-align: left;"| [[Matej Beňuš]]<br>[[Vladimír Kobielsky]]<br>[[Marcel Ochránek]] | Remíza | 14. október 2016 | Muži proti ženám | {{N/A}} |- | 68 | 8 | style="text-align: left;"| [[Andrej Szabo]]<br>[[Terézia Kružliaková]]<br>[[Matej Drlička]] | style="text-align: left;"| [[Eva Sakálová]]<br>[[Adriana Kučerová]]<br>[[Ján Babjak (operný spevák)|Ján Babjak]] | Danov<br>tím | 21. október 2016 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 69 | 9 | style="text-align: left;"| [[Peter Škantár]]<br>[[Tomáš Pokorný]]<br>[[Katarína Martinková]] | style="text-align: left;"| [[Ladislav Škantár]]<br>[[Barbora Andrešičová]]<br>[[Zuzana Martinková]] | Adelin<br>tím | 28. október 2016 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 70 | 10 | style="text-align: left;"| [[Andrej Wallner]]<br>[[Juraj Jedinák]]<br>[[Zuzana Šebestová]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Hanzelová]]<br>[[Ľubomír Bajaník]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Adelin<br>tím | 4. november 2016 | Rozhlas vs. televízia | {{N/A}} |- | 71 | 11 | style="text-align: left;"| [[Miro Čech]]<br>[[Michaela Čobejová]]<br>[[Roman Pomajbo]] | style="text-align: left;"| [[Soňa Skoncová]]<br>[[Michal Domonkoš]]<br>[[Silvia Lakatošová]] | Adelin<br>tím | 18. november 2016 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 72 | 12 | style="text-align: left;"| [[Katarína Šafářiková]]<br>[[Martin Kaprálik]]<br>[[Pavol Remenár]] | style="text-align: left;"| [[Jakub Petranik]]<br>[[Michaela Kapráliková]]<br>[[Karin Majtánová]] | Danov<br>tím | 25. november 2016 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 73 | 13 | style="text-align: left;"| [[Richard Labuda]]<br>[[Juraj Zaujec]]<br>[[Matej Cifra]] | style="text-align: left;"| [[Celeste Buckinghamová]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Katarína Baranová]] | Danov<br>tím | 2. december 2016 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 74 | 14 | style="text-align: left;"| [[Vladislav Plevčík]]<br>[[Twiins|Veronika Nízlová]]<br>[[Ján Kuric]] | style="text-align: left;"| [[Romana Dang Van]]<br>[[Twiins|Daniela Nízlová]]<br>[[Laci Strike]] | Adelin<br>tím | 9. december 2016 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 75 | 15 | style="text-align: left;"| [[Lina Mayer]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Peter Lipa]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kovalčíková]]<br>[[Juraj Hrčka]]<br>[[Maroš Kramár]] | Danov<br>tím | 16. december 2016 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 76 | 16 | style="text-align: left;"| [[Kristína Turjanová]]<br>[[Lukáš Latinák]]<br>[[Marcel Merčiak]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Hablovičová]]<br>[[Matej Tóth]]<br>[[František Kovár]] | Danov<br>tím | 31. december 2016 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 6. séria (2017)=== '''Víťaz série:''' Dano (5:9) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #9FA91F; color: #FFFFFF;" | |- | 77 | 1 | style="text-align: left;"| [[Éva Vica Kerekes]]<br>[[Samo Trnka]]<br>[[Pavol Hammel]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Gulisova]]<br>[[Martin Madej]]<br>[[Marcela Laiferová]] | Danov<br>tím | 8. september 2017 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 78 | 2 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Frlajs]]<br>[[Marianna Ďurianová]]<br>[[Anka Balková]] | style="text-align: left;"| [[Martin Koči]]<br>[[Lucia Lužinská]]<br>[[Andy Kraus]] | Danov<br>tím | 22. september 2017 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 79 | 3 | style="text-align: left;"| [[Sorizzo]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Miro Konôpka]] | style="text-align: left;"| [[Marek Koleno]]<br>[[Dominika Kavaschová]]<br>[[Henrieta Mičkovicová]] | Danov<br>tím | 29. september 2017 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 80 | 4 | style="text-align: left;"| [[Lucia Šoralová]]<br>[[Adam Ďurica]]<br>[[Adrian Kokoš]] | style="text-align: left;"| [[Simona Martausová]]<br>[[Suvereno]]<br>[[Maroš Čupka]] | Danov<br>tím | 6. október 2017 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 81 | 5 | style="text-align: left;"| [[Peter Bažík]]<br>[[Silvia Krpelanová]]<br>[[Ján Lehotský]] | style="text-align: left;"| [[Alena Pajtinková]]<br>[[Jozef Dado Nagy]]<br>[[Beáta Dubasová]] | Danov<br>tím | 13. október 2017 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 82 | 6 | style="text-align: left;"| [[Magdaléna Rybáriková]]<br>[[Barbora Krajčírová]]<br>[[Jaroslav Bekr]] | style="text-align: left;"| [[Lýdia Petrušová]]<br>[[Mišo Biely]]<br>[[Adriana Drafiová]] | Adelin<br>tím | 20. október 2017 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 83 | 7 | style="text-align: left;"| [[Natália Dubovcová]]<br>[[Michael Szatmary]]<br>[[Iveta Malachovská]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Štrbová]]<br>[[Petra Toth]]<br>[[Martin Malachovský]] | Danov<br>tím | 27. október 2017 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 84 | 8 | style="text-align: left;"| [[Aron Tesfaye]]<br>[[Jaroslav Viňarský]]<br>[[Miguel Méndez]] | style="text-align: left;"| [[Miroslava Kosorínová]]<br>[[Peter Pohančaník]]<br>[[Miroslav Janík]] | Danov<br>tím | 3. november 2017 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 85 | 9 | style="text-align: left;"| [[Matúš Krnčok]]<br>[[Katarína Korčeková|Katarina Korcek]]<br>[[Radovan Orth]] | style="text-align: left;"| [[Petra Dubayová]]<br>[[Igor Novosad]]<br>[[Andrej Bičan]] | Adelin<br>tím | 10. november 2017 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 86 | 10 | style="text-align: left;"| [[Kristína Kanátová]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Miroslav Frindt]] | style="text-align: left;"| [[Silvia Nájdená]]<br>[[Bruno Ciberej]]<br>[[Ľubica Čekovská]] | Adelin<br>tím | 24. november 2017 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 87 | 11 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Monika Zázrivcová]]<br>[[Brunno Oravec]] | style="text-align: left;"| [[Nika Karch]]<br>[[Jozef Metelka]]<br>[[Sáva Popovič]] | Adelin<br>tím | 1. december 2017 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 88 | 12 | style="text-align: left;"| [[Edyn]]<br>[[Miro Jaroš]]<br>[[Matej Landl]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Žiaranová]]<br>[[Vierka Ayisi]]<br>[[Gizela Oňová]] | Adelin<br>tím | 8. december 2017 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 89 | 13 | style="text-align: left;"| [[Michal Kubovčík]]<br>[[Přemek Boublík]]<br>[[Masahiko Shiraki]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]<br>[[Karin Olasová]]<br>[[Oľga Belešová]] | Danov<br>tím | 15. december 2017 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 90 | 14 | style="text-align: left;"| [[Helena Krajčiová]]<br>[[Milo Kráľ]]<br>[[Branislav Jobus]] | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Thomas Puskailer]]<br>[[Zuzana Vačková]] | Danov<br>tím | 31. december 2017 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 7. séria (2018)=== V siedmej sérii došlo k výrazným zmenám. Zmenili sa kapitáni, Dana Dangla nahradil [[Juraj Tabaček|Juraj "Šoko" Tabaček]] a Adelu Vinczeovú nahradila [[Stanislava Kašperová]]. Zároveň došlo k úprave štúdia, boli pridané nové dekorácie a niektoré boli pozmenené. Poslednou zmenou bola nová speváčka [[Anabela Mollová]], ktorá nahradila [[Viktória Beňová|Viktóriu Beňovú]] a [[Katarína Ščevlíková|Katarínu Ščevlíkovú]]. '''Víťaz série:''' Šoko (6:8) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Stanky Kašperovej ! Tím Juraja "Šoka" Tabačka ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #2E5894; color: #FFFFFF;" | |- | 91 | 1 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Adamec]]<br>[[Pavel Mihaľák]]<br>[[Táňa Radeva]] | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Peter Brajerčík]]<br>[[Marek Majeský]] | Šokov<br>tím | 7. september 2018 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 92 | 2 | style="text-align: left;"| [[Zuzana Mikulcová]]<br>[[Martin Mňahončák]]<br>[[Jevgenij Libezňuk]] | style="text-align: left;"| [[Anna Jakab Rakovská]]<br>[[Róbert Jakab]]<br>[[Jozef Vajda]] | Šokov<br>tím | 14. september 2018 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 93 | 3 | style="text-align: left;"| [[Dominika Richterová]]<br>[[Kamil Mikulčík]]<br>[[Csongor Kassai]] | style="text-align: left;"| [[Martina Slobodová]]<br>[[Pavol Gašpar (moderátor)|Pavol Gašpar]]<br>[[Anna Šišková]] | Šokov<br>tím | 21. september 2018 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 94 | 4 | style="text-align: left;"| [[Vladislav Plevčík]]<br>[[Martina Jančeková]]<br>[[Jaroslav Moravčík]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kvantiková]]<br>[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]<br>[[Marcel Forgáč]] | Šokov<br>tím | 28. september 2018 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 95 | 5 | style="text-align: left;"| [[Veronika Strapková]]<br>[[Ondrej Antálek]]<br>[[Ján Škorňa]] | style="text-align: left;"| [[Mirka Luberdová]]<br>[[Matúš Kvietik]]<br>[[Ladislav Borbély]] | Šokov<br>tím | 5. október 2018 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 96 | 6 | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Andy Kraus]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Palonder]]<br>[[Veronika Paulovičová]]<br>[[Marcel Merčiak]] | Stankin<br>tím | 12. október 2018 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 97 | 7 | style="text-align: left;"| [[Paulína Fialková]]<br>[[Slavomír Jurko]]<br>[[Marcel Nemec]] | style="text-align: left;"| [[Ivona Fialková]]<br>[[Ján Lašák]]<br>[[Elena Podzámska]] | Stankin<br>tím | 19. október 2018 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 98 | 8 | style="text-align: left;"| [[Natália Baloghová]]<br>[[Lukasz Kos]]<br>[[Martin Dejdar]] | style="text-align: left;"| [[Viktória Ráková]]<br>[[Michael Szatmary]]<br>[[Michal Hudák]] | Stankin<br>tím | 26. október 2018 | Špeciál{{--}}100. rokov<br>vzniku ČSR | {{N/A}} |- | 99 | 9 | style="text-align: left;"| [[Martin Madej]]<br>[[Karol Čičmanc]]<br>[[Miloš Bubán]] | style="text-align: left;"| [[PPPeter|Peter Popluhár]]<br>[[Martina Kacinová]]<br>[[Eva Pavlíková]] | Šokov<br>tím | 2. november 2018 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 100 | 10 | style="text-align: left;"| [[Daniela Tomešová]]<br>[[Pavol Graus]]<br>[[Juraj Kemka]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Gabrišová]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Miro Kasprzyk]] | Stankin<br>tím | 9. november 2018 | 100. jubilejný diel | {{N/A}} |- | 101 | 11 | style="text-align: left;"| [[Martin Valihora]]<br>[[Miro Beňúš]]<br>[[Slavo Gibarthi]] | style="text-align: left;"| [[Daniela Šencová]]<br>[[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Boris Lettrich]] | Šokov<br>tím | 23. november 2018 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 102 | 12 | style="text-align: left;"| [[Anna Nováková]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Ján Kuric]] | style="text-align: left;"| [[Dárius Kočí]]<br>[[Andrej Palko]]<br>[[Eva Máziková]] | Stankin<br>tím | 30. november 2018 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 103 | 13 | style="text-align: left;"| [[Celeste Buckinghamová]]<br>[[Marek Fašiang]]<br>[[František Kovár]] | style="text-align: left;"| [[Katka Beccu Balážiová]]<br>[[Slavomír Hlásný]]<br>[[Soňa Norisová]] | Šokov<br>tím | 7. december 2018 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 104 | 14 | style="text-align: left;"| [[Jakub Jablonský]]<br>[[Dušan Rapoš]]<br>[[Miroslav Noga]] | style="text-align: left;"| [[Richard Autner]]<br>[[Peter Bebjak]]<br>[[Judita Hansman]] | Remíza | 14. december 2018 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 105 | 15 | style="text-align: left;"| [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Oľga Belešová]] | style="text-align: left;"| [[Simona Martausová]]<br>[[Jakub Rybárik]]<br>[[Roman Pomajbo]] | Stankin<br>tím | 31. december 2018 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 8. séria (2019)=== V ôsmej sérii sa vrátili starí kapitáni Dano Dangl a Adela Vinczeová. A ku kapele Milujem Slovensko Band sa vrátila Katarína Ščevlíková, ktorá sa strieda s Anabelou Mollovou po boku Samuela Tomečka. '''Víťaz série:''' Dano (5:9) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #A8516E; color: #FFFFFF;" | |- | 106 | 1 | style="text-align: left;"| [[Marián Labuda ml.]]<br>[[Matej Landl]]<br>[[Ady Hajdu]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Siposová]]<br>[[Danica Jurčová]]<br>[[Zuzana Vačková]] | Danov<br>tím | 13. september 2019 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 107 | 2 | style="text-align: left;"| [[Romana Dang Van]]<br>[[Ján Babjak (operný spevák)|Ján Babjak]]<br>[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | style="text-align: left;"| [[Adriana Kohútková]]<br>[[Róbert Pukalovič (1960)|Róbert Pukalovič]]<br>[[Stanislav Gális]] | Danov<br>tím | 20. september 2019 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 108 | 3 | style="text-align: left;"| [[Samuel Tomeček]]<br>[[Katarína Koščová]]<br>[[Róbert Mikla]] | style="text-align: left;"| [[Petra Humeňanská]]<br>[[Martina Schindlerová]]<br>[[Tomáš Bezdeda]] | Danov<br>tím | 27. september 2019 | SuperStar špecial | {{N/A}} |- | 109 | 4 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Košec]]<br>[[Oľga Hamadejová]]<br>[[Ľuboš Hlavena]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Chabroňová]]<br>[[Karin Majtánová]]<br>[[Iveta Malachovská]] | Adelin<br>tím | 4. október 2019 | Športový moderátori vs<br>Dámský klub | {{N/A}} |- | 110 | 5 | style="text-align: left;"| [[Roman Volák]]<br>[[Marco Klepoch]]<br>[[Dušan Pašek ml.]] | style="text-align: left;"| [[Monika Chochlíková]]<br>[[Oľga Beständig]]<br>[[Boris Valábik]] | Adelin<br>tím | 11. október 2019 | Športový špeciál | {{N/A}} |- | 111 | 6 | style="text-align: left;"| [[Michal Jánoš]]<br>[[Kristína Tóthová]]<br>[[Tomáš Vravník]] | style="text-align: left;"| [[Stanislav Pitoňák]]<br>[[Dana Košická]]<br>[[Ivan Krúpa]] | Danov<br>tím | 18. október 2019 | [[Divadlo Jána Palárika]] vs<br>[[Národné divadlo Košice|Štátne divadlo v Košiciach]] | {{N/A}} |- | 112 | 7 | style="text-align: left;"| [[Mojmír Caban]]<br>[[Simona Miháliková]]<br>[[Ondrej Hraška]] | style="text-align: left;"| [[Tereza Heftyová]]<br>[[Tomáš Mischura]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | Danov<br>tím | 25. október 2019 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 113 | 8 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Dóza]]<br>[[Andrea Karnasová]]<br>[[Ján Jackuliak]] | style="text-align: left;"| [[Matúš Beniak]]<br>[[Michaela Majerníková]]<br>[[Boris Farkaš]] | Danov<br>tím | 8. november 2019 | [[Hniezdo (serial)|Hniezdo]] vs<br>[[Kriminálka 5. C|Kriminálka 5.C]] | {{N/A}} |- | 114 | 9 | style="text-align: left;"| [[Michal Spielmann]]<br>[[Nikita Slovák]]<br>[[Katarína Martinková]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Kanátová]]<br>[[Gabriela Škrabáková]]<br>[[Peter Sklár]] | Adelin<br>tím | 18. november 2019 | Špeciál{{--}}30 rokov od<br>Sametovej revolúcie | {{N/A}} |- | 115 | 10 | style="text-align: left;"| [[Filip Tůma]]<br>[[Milan Zimnýkoval]]<br>[[Milan Urbaník]] | style="text-align: left;"| [[Michaela Dorčíková]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Miro Konôpka]] | Danov<br>tím | 22. november 2019 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 116 | 11 | style="text-align: left;"| [[Tony Porucha]]<br>[[Lucia Vašíková]]<br>[[Miňo Kereš]] | style="text-align: left;"| [[Simona Salátová]]<br>[[Gabo Žifčák]]<br>[[Ján Gordulič]] | Adelin<br>tím | 29. november 2019 | Tanečníci vs<br>stand-uperi | {{N/A}} |- | 117 | 12 | style="text-align: left;"| [[Dominika Mirgová]]<br>[[Matúš Okajček]]<br>[[Kamil Mikulčík]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Krajčírová]]<br>[[Miroslav Bača]]<br>[[Jakub Petraník]] | Danov<br>tím | 6. december 2019 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 118 | 13 | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Štefan Štec]]<br>[[Stanislava Kašperová]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Vlasta Mudríková]]<br>[[Juraj Tabaček]] | Adelin<br>tím | 13. december 2019 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 119 | 14 | style="text-align: left;"| [[Marianna Ďurianová]]<br>[[Juraj Kemka]]<br>[[Sáva Popovič]] | style="text-align: left;"| [[Katka Beccu Balážiová]]<br>[[Michal Kubovčík]]<br>[[Andrej Bičan]] | Danov<br>tím | 31. december 2019 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 9. séria (2020)=== '''Víťaz série:''' Remíza (8:8) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #C28B6C; color: #FFFFFF;" | |- | 120 | 1 | style="text-align: left;"| [[Daniela Hantuchová]]<br>[[Branko Radivojevič]]<br>[[Radoslav Rančík]] | style="text-align: left;"| [[Danka Barteková]]<br>[[Nicole Rajičová]]<br>[[Matej Tóth]] | Danov<br>tím | 11. september 2020 | Športový špeciál | {{N/A}} |- | 121 | 2 | style="text-align: left;"| [[Branislav Mosný]]<br>[[Peter Brajerčík]]<br>[[Juraj Loj]] | style="text-align: left;"| [[Silvia Soldánová]]<br>[[Ivana Kuxová]]<br>[[Zuzana Kanócz]] | Danov<br>tím | 18. september 2020 | Manželský špeciál | {{N/A}} |- | 122 | 3 | style="text-align: left;"| [[Viola Mariner]]<br>[[Martin Šalacha]]<br>[[Branislav Bystriansky]] | style="text-align: left;"| [[Eva Hornyáková]]<br>[[Roman Poláčik]]<br>[[Miroslav Dvorský]] | Adelin<br>tím | 25. september 2020 | Opera vs činohra | {{N/A}} |- | 123 | 4 | style="text-align: left;"| [[Dárius Kočí]]<br>[[Zuzana Fialová]]<br>[[Fero Mikloško]] | style="text-align: left;"| [[Alexandra Gachulincová]]<br>[[Miro Čech]]<br>[[Lukáš Kimlička]] | Danov<br>tím | 2. október 2020 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 124 | 5 | style="text-align: left;"| [[Karin Haydu]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Marcel Merčiak]] | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[František Kovár]] | Danov<br>tím | 9. október 2020 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 125 | 6 | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[František Kovár]] | style="text-align: left;"| [[Karin Haydu]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Marcel Merčiak]] | Danov<br>tím | 16. október 2020 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 126 | 7 | style="text-align: left;"| [[Adéla Mojišová]]<br>[[Štefan Martinovič]]<br>[[Štefan Richtárech]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Kyzeková]]<br>[[Lucia Hurajová]]<br>[[Jakub Ružička]] | Danov<br>tím | 23. október 2020 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 127 | 8 | style="text-align: left;"| [[Filip Jančík]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Miko Hladký]] | style="text-align: left;"| [[Emma Drobná]]<br>[[Adam Ďurica]]<br>[[Peter Bič]] | Adelin<br>tím | 30. október 2020 | Muzikantský špeciál | {{N/A}} |- | 128 | 9 | style="text-align: left;"| [[Zuzana Vačková]]<br>[[Matej Zrebný]]<br>[[Fero Joke]] | style="text-align: left;"| [[Patrik Slažanský]]<br>[[Lukáš Frlajs]]<br>[[Michal Sabo]] | Adelin<br>tím | 6. november 2020 | Influencerský špeciál | {{N/A}} |- | 129 | 10 | style="text-align: left;"| [[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]<br>[[Števo Eisel]]<br>[[Juraj Čurný]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Michelčíková]]<br>[[Pavol Gašpar (moderátor)|Pavol Gašpar]]<br>[[Gregor Mareš]] | Adelin<br>tím | 13. november 2020 | Moderátori [[Dvojka (STVR)|Dvojky]] | {{N/A}} |- | 130 | 11 | style="text-align: left;"| [[Laci Strike]]<br>[[Martina Lacová]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;"| [[Linda Luptáková]]<br>[[Natália Glosíková]]<br>[[Mário Radačovský]] | Danov<br>tím | 20. november 2020 | Tanečný špeciál | {{N/A}} |- | 131 | 12 | style="text-align: left;"| [[Eva Sakálová]]<br>[[Pavol Čekan]]<br>[[Ady Hajdu]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Lužinská]]<br>[[Boris Klempa]]<br>[[Peter Novák]] | Danov<br>tím | 27. november 2020 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 132 | 13 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Dóza]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Marcel Nemec]] | style="text-align: left;"| [[Richard Labuda]]<br>[[Nela Pocisková]]<br>[[Juraj Kemka]] | Adelin<br>tím | 4. december 2020 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 133 | 14 | style="text-align: left;"| [[Martin Valihora]]<br>[[Svetlana Rymarenko]]<br>[[Michal Bugala]] | style="text-align: left;"| [[Natalia Germani]]<br>[[Martin Madej]]<br>[[Lucia Molnárová]] | Adelin<br>tím | 11. december 2020 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 134 | 15 | style="text-align: left;"| [[Samuel Spišák]]<br>[[Viktória Valúchová]]<br>[[Michal Spišák]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Norisová]]<br>[[Ondrej Kovaľ]]<br>[[Soňa Norisová]] | Adelin<br>tím | 18. december 2020 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 135 | 16 | style="text-align: left;"| [[Soňa Skoncová]]<br>[[Juraj Tabaček]]<br>[[Marek Majeský]] | style="text-align: left;"| [[Helena Krajčiová]]<br>[[Michael Szatmary]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Adelin<br>tím | 31. december 2020 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |- |} === 10. séria (2021)=== '''Víťaz série:''' Adela (11:4) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #66A2B6; color: #FFFFFF;" | |- | 136 | 1 | style="text-align: left;"| [[Adam Žampa]]<br>[[Jaroslav Michalko]]<br>[[Marcel Forgáč]] | style="text-align: left;"| [[Anna Jakab Rakovská]]<br>[[Tomáš Petrik (chtár)|Tomáš Petrik]]<br>[[Róbert Jakab]] | Danov<br>tím | 3. september 2021 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 137 | 2 | style="text-align: left;"| [[Peter Sabaka]]<br>[[Iveta Malachovská]]<br>[[Sáva Popovič]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Brezová]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Miloš Bubán]] | Adelin<br>tím | 10. september 2021 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 138 | 3 | style="text-align: left;"| [[Ondřej Daniš]]<br>[[Dominika Výrosteková]]<br>[[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | style="text-align: left;"| [[Iveta Pagáčová]]<br>[[Michal Koleják]]<br>[[Barbora Švidraňová]] | Adelin<br>tím | 17. september 2021 | Divadelný špeciál | {{N/A}} |- | 139 | 4 | style="text-align: left;"| [[Martin Jurčo (moderátor)|Martin Jurčo]]<br>[[Jarka Vitovičová]]<br>[[Štefan Chrappa]] | style="text-align: left;"| [[Miroslav Janík]]<br>[[Petra Bernasovská]]<br>[[Richard Dedek]] | Adelin<br>tím | 24. september 2021 | Rozhlasový špeciál | {{N/A}} |- | 140 | 5 | style="text-align: left;"| [[Klaudia Medlová]]<br>[[Jaroslav Janus]]<br>[[Ján Valach (cyklista)|Ján Valach]] | style="text-align: left;"| [[Magdaléna Rybáriková]]<br>[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]<br>[[Jozef Žabka]] | Adelin<br>tím | 1. október 2021 | Športový špeciál | {{N/A}} |- | 141 | 6 | style="text-align: left;"| [[Robo Papp]]<br>[[Dagmar Dianová]]<br>[[Gabriel Kocák]] | style="text-align: left;"| [[Milan Zimnýkoval]]<br>[[Petra Tóthová]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | Danov<br>tím | 15. október 2021 | [[Tajomstvo mojej kuchyne]] vs<br>[[Pečie celé Slovensko]] | {{N/A}} |- | 142 | 7 | style="text-align: left;"| [[Cyril Žolnír]]<br>[[Júlia Ružička Horváthová]]<br>[[Michal Rovňák]] | style="text-align: left;"| [[Renáta Ryníková]]<br>[[Slávka Halčáková]]<br>[[Tomáš Palonder]] | Adelin<br>tím | 22. október 2021 | Herci z Divadla<br>[[La Komika|La Komka]] | 350 000 |- | 143 | 8 | style="text-align: left;"| [[Yael|Matúš Kolárovský]]<br>[[Zdenka Predná]]<br>[[Oskar Rózsa]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Jurena Stará]]<br>[[Peter Cmorik]]<br>[[Mário Kollár]] | Adelin<br>tím | 29. október 2021 | Muzikantský špeciál I | {{N/A}} |- | 144 | 9 | style="text-align: left;"| [[Daniela Simanová]]<br>[[Viliam Hauzer]]<br>[[Marek Makara]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Žiačiková]]<br>[[Marek Marušiak]]<br>[[Ľuboš Hlavena]] | Adelin<br>tím | 5. november 2021 | Moderátori spravodajstva vs<br>Športový moderátori | {{N/A}} |- | 145 | 10 | style="text-align: left;"| [[Richard Autner]]<br>[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]<br>[[Branislav Jobus]] | style="text-align: left;"| [[Broňa Kováčiková]]<br>[[Andrea Coddington]]<br>[[Rasťo Piško]] | Danov<br>tím | 12. november 2021 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 146 | 11 | style="text-align: left;"| [[Katarína Koščová]]<br>[[Dávid Králik]]<br>[[Ľudovít Mravec Jakubove]] | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Roman Veverka]]<br>[[Jana Majeská]] | Adelin<br>tím | 19. november 2021 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 147 | 12 | style="text-align: left;"| [[Marek Fašiang]]<br>[[Helena Tomková]]<br>[[Pavol Remenár]] | style="text-align: left;"| [[Dorota Nvotová]]<br>[[René Štúr]]<br>[[Beáta Dubasová]] | Adelin<br>tím | 26. november 2021 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 148 | 13 | style="text-align: left;"| [[Šimon Svitok]]<br>[[Michaela Várady]]<br>[[Jaroslav Dvorský]] | style="text-align: left;"| [[Daniel Žulčák]]<br>[[Andrea Bučko]]<br>[[Daniel Špiner]] | Danov<br>tím | 3. december 2021 | Muzikantský špeciál II | {{N/A}} |- | 149 | 14 | style="text-align: left;"| [[Kristína Madarová]]<br>[[Adam Jančina]]<br>[[Jana Kovalčíková]] | style="text-align: left;"| [[Klaudia Malenovská]]<br>[[Peter Ondrejička]]<br>[[Danica Jurčová]] | Remíza | 10. december 2021 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 150 | 15 | style="text-align: left;"| [[Michal Režný]]<br>[[Anikó Vargová]]<br>[[Vladimír Kobielsky]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kvantiková]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Judita Hansman]] | Adelin<br>tím | 17. december 2021 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 151 | 16 | style="text-align: left;"| [[Matej Cifra]]<br>[[Simona Salátová]]<br>[[Tomáš Dohňanský]] | style="text-align: left;"| [[Veronika Ostrihoňová]]<br>[[Andrej Bičan]]<br>[[Peter Novák]] | Adelin<br>tím | 31. december 2021 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |- |} === 11. séria (2022)=== V jedenástej sérii je všetko rovnaké ako v predchádzajúcich troch sériách, iba sa ku kapele Milujem Slovensko band pridáva [[Martin Madej]], ktorý sa bude striedať so Samuelom Tomečkom. '''Víťaz série:''' Adela (7:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #9A2B3F; color: #FFFFFF;" | |- | 152 | 1 | style="text-align: left;"| [[Iveta Gombošová]]<br>[[Ján Hudok]]<br>[[Peter Marcin]] | style="text-align: left;"| [[Viliam Stankay]]<br>[[Marianna Ďurianová]]<br>[[Karin Majtánová]] | Danov<br>tím | 14. január 2022 | Epizóda 1 | 185 000 |- | 153 | 2 | style="text-align: left;"| [[Jakub Petraník]]<br>[[Katarína Ščevlíková]]<br>[[Juraj Predmerský]] | style="text-align: left;"| [[Miroslava Drínová]]<br>[[Jakub Růžička]]<br>[[Lucia Vráblicová]] | Adelin<br>tím | 21. január 2022 | Epizóda 2 | 170 000 |- | 154 | 3 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Hudák]]<br>[[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Samo Trnka]] | style="text-align: left;"| [[Bekim Aziri]]<br>[[Vera Wisterová]]<br>[[Ivo Ladižinský]] | Adelin<br>tím | 28. január 2022 | Stand-up špeciál | 199 000 |- | 155 | 4 | style="text-align: left;"| [[Karmen Pál-Baláž]]<br>[[Robo Šimko]]<br>[[Peter Hrivňák]] | style="text-align: left;"| [[Ivana Beláková]]<br>[[Marcela Vilhanová]]<br>[[Lukáš Adamec]] | Adelin<br>tím | 4. február 2022 | Epizóda 4 | 177 000 |- | 156 | 5 | style="text-align: left;"| [[Juraj Kemka]]<br>[[Pavol Plevčík]]<br>[[Marek Majeský]] | style="text-align: left;"| [[Adriana Kemková]]<br>[[Alena Pajtinková]]<br>[[Jana Majeská]] | Danov<br>tím | 11. február 2022 | Manželský špeciál | 177 000 |- | 157 | 6 | style="text-align: left;"| [[Martina Zábranska]]<br>[[Róbert Sipos]]<br>[[Andrea Karnasová]] | style="text-align: left;"| [[Angelika Sbouli]]<br>[[Naďa Jurkemik]]<br>[[Martin Mňahončák]] | Adelin<br>tím | 18. február 2022 | Epizóda 6 | 205 000 |- | 158 | 7 | style="text-align: left;"| [[Marcel Osztas]]<br>[[Vanessa Šarköziová]]<br>[[Alan Murin]] | style="text-align: left;"| [[Bystrík (spevák)|Bystrík Červený]]<br>[[Celeste Buckinghamová]]<br>[[Robo Opatovský]] | Danov<br>tím | 25. február 2022 | Muzikantský špeciál | 203 000 |- | 159 | 8 | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Roman Poláčik]]<br>[[Pavol Topoľský]] | style="text-align: left;"| [[Milena Minichová]]<br>[[Jana Hubinská]]<br>[[Ivan Krúpa]] | Danov<br>tím | 4. marec 2022 | Epizóda 8 | 186 000 |- | 160 | 9 | style="text-align: left;"| [[Michaela Majerníková]]<br>[[Juraj Hrčka]]<br>[[Marcel Ochránek]] | style="text-align: left;"| [[Ráchel Šoltésová]]<br>[[Štefan Martinovič]]<br>[[Elena Podzámska]] | Adelin<br>tím | 11. marec 2022 | Epizóda 9 | 200 000 |- | 161 | 10 | style="text-align: left;"| [[Peter Makranský]]<br>[[Karin Olasová]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;"| [[Elena Spasková]]<br>[[Adriana Totiková|Adriana Totíková]]<br>[[Michal Jánoš]] | Adelin<br>tím | 18. marec 2022 | Epizóda 10 | 207 000 |- | 162 | 11 | style="text-align: left;"| [[Andrej Remeník]]<br>[[Ivana Kubáčková]]<br>[[Juraj Ďuriš]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Sabová]]<br>[[Marián Viskup]]<br>[[Eva Pavlíková]] | Remíza | 25. marec 2022 | Epizóda 11 | 198 000 |- | 163 | 12 | style="text-align: left;"| [[Henrich Platek]]<br>[[Oľga Belešová]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;"| [[Jakub Rybárik]]<br>[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]<br>[[Roman Pomajbo]] | Adelin<br>tím | 1. apríl 2022 | Epizóda 12 | 203 000 |- | 164 | 13 | style="text-align: left;"| [[Radoslav Zemančík]]<br>[[Jeanette Štefankova]]<br>[[Radoslav Šebo]] | style="text-align: left;"| [[Marta Jančkárová]]<br>[[Barbara Štubňová]]<br>[[Milan Urbaník]] | Danov<br>tím | 8. apríl 2022 | Epizóda 13 | 166 000 |- | 165 | 14 | style="text-align: left;"| [[Adriana Kučerová]]<br>[[Veronika Vitázková]]<br>[[Adrian Kokoš]] | style="text-align: left;"| [[Janais|Jana Kothajová]]<br>[[Adam Ďurica]]<br>[[Štefan Štec]] | Danov<br>tím | 18. apríl 2022 | Veľkonočný špeciál | 335 000 |} === 12. séria (2022)=== '''Víťaz série:''' Adela (7:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #6EA635; color: #FFFFFF;" | |- | 166 | 1 | style="text-align: left;"| [[Sarah Arató]]<br>[[Lukáš Latinák]]<br>[[Miroslav Noga]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Konečná]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Anna Šišková]] | Danov<br>tím | 9. september 2022 | Epizóda 1 | 299 000 |- | 167 | 2 | style="text-align: left;"| [[Dávid Hartl]]<br>[[Mirka Partlová]]<br>[[Vladislav Plevčík]] | style="text-align: left;"| [[Dáša Šarközyová]]<br>[[Dárius Kočí]]<br>[[Monika Drgáňová]] | Adelin<br>tím | 16. september 2022 | Epizóda 2 | 278 000 |- | 168 | 3 | style="text-align: left;"| [[Jozefína Zaukolcová]]<br>[[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]<br>[[Gregor Mareš]] | style="text-align: left;"| [[Ľudovít Vašš]]<br>[[Michal Slanička]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Danov<br>tím | 23. september 2022 | Epizóda 3 | 289 000 |- | 169 | 4 | style="text-align: left;"| [[Peter Oszlík]]<br>[[Andrea Martvoňová]]<br>[[Ľubomír Bukový]] | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Pavel Bruchala|Pavol Bruchala]]<br>[[Zuzana Marošová]] | Danov<br>tím | 30. september 2022 | Epizóda 4 | 301 000 |- | 170 | 5 | style="text-align: left;"| [[ADiss]]<br>[[Dominika Mirgová]]<br>[[Šorty]] | style="text-align: left;"| [[Majself]]<br>[[Leia (zpeváčka)|Leia]]<br>[[Kali]] | Adelin<br>tím | 7. október 2022 | Muzikantský špeciál | 277 000 |- | 171 | 6 | style="text-align: left;"| [[Martin Kaprálik]]<br>[[Natália Kóšová]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Žiaranová]]<br>[[Lukáš Dóza]]<br>[[Lenka Barilíková]] | Adelin<br>tím | 14. október 2022 | Epizóda 6 | 295 000 |- | 172 | 7 | style="text-align: left;"| [[Andrej Bálint]]<br>[[Simona Simánová]]<br>[[Viliam Stankay]] | style="text-align: left;"| [[Klaudia Suchomel Guzová]]<br>[[Ľubomír Bajaník]]<br>[[Katarína Jarembinská]] | Danov<br>tím | 21. október 2022 | Epizóda 7 | 321 000 |- | 173 | 8 | style="text-align: left;"| [[Michaela Vrábová]]<br>[[Ondřej Daniš]]<br>[[Vít Bednárik]] | style="text-align: left;"| [[Dana Gudabová]]<br>[[Ján Jackuliak]]<br>[[Branislav Mosný]] |Adelin<br>tím | 28. október 2022 | Epizóda 8 | 316 000 |- | 174 | 9 | style="text-align: left;"| [[Sebastián Fapšo]]<br>[[Adriana Špronglová]]<br>[[Lucia Lužinská]] | style="text-align: left;"| [[Milan Ďatelinka]]<br>[[Eva Sakálová]]<br>[[Boris Valábik]] | Danov<br>tím | 11. november 2022 | Športový špeciál | 314 000 |- | 175 | 10 | style="text-align: left;"| [[Marek Gurbaľ]]<br>[[Júlia Grejtáková]]<br>[[Titusz Tóbisz]] | style="text-align: left;"| [[Šimon Svitok]]<br>[[Katarína Procházková]]<br>[[Dušan Šimo]] | Adelin<br>tím | 18. november 2022 | Epizóda 10 | 323 000 |- |176 |11 | style="text-align: left;"| [[Ján Pál]]<br>[[Peter Bažík]]<br>[[Katarína Martinková]] | style="text-align: left;"| [[Diana Gábriková]]<br>[[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Andrea Zimányiová]] |Remíza |25. november 2022 |Epizóda 11 |285 000 |- |177 |12 | style="text-align: left;"| [[Miro Jaroš]]<br>[[Veronika Hatala]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | style="text-align: left;"| [[Emma Zapletalová]]<br>[[Martina Dubovská]]<br>[[Marián Gáborík]] |Adelin<br>tím |9. december 2022 |Mikulášsky špeciál |289 000 |- |178 |13 | style="text-align: left;"| [[Petra Dubayová]]<br>[[Pavol Peschl]]<br>[[Tomáš Palonder]] | style="text-align: left;"| [[Valéria Beck]]<br>[[Lukáš Pelč]]<br>[[Mariana Čengel Solčanská]] |Danov<br>tím |16. december 2022 |Vianočný špeciál |306 000 |- |179 |14 | style="text-align: left;"| [[Václav Kopta]]<br>[[Adrian Jastraban]]<br>[[Juraj Kemka]] | style="text-align: left;"| [[Henrieta Mičkovicová]]<br>[[VandaHybnerová|Vanda Hybnerová]]<br>[[Petra Polnišová]] |Adelin<br>tím |31. december 2022 |Silvestrovský špeciál |446 000 |} === 13. séria (2023) === '''Víťaz série:''' Adela (10:6) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #142390; color: #FFFFFF;" | |- | 180 | 1 | style="text-align: left;" | [[Victor Ibara]]<br>[[Barbora Bezáková]]<br>[[Andy Kraus]] | style="text-align: left;" | [[Broňa Kováčiková]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Marcel Ochránek]] |Danov<br>tím | 13. január 2023 | Epizóda 1 |414 000 |- |181 |2 | style="text-align: left;" | [[Patrik Mltas]]<br>[[Zuzana Marušiaková]]<br>[[Ján Žgravčák]] | style="text-align: left;" | [[Jana Košíková]]<br>[[Silvia Krpelanová]]<br>[[Juraj Tabaček]] |Danov<br>tím |20. január 2023 |Moderátorský špeciál |426 000 |- |182 |3 | style="text-align: left;" | [[Matej Zrebný]]<br>[[Nikola Kasalová]]<br>[[Lukáš Frlajs]] | style="text-align: left;" | [[Natália Puklušová]]<br>[[Dominika Kavaschová]]<br>[[Martin Šalacha]] |Adelin<br>tím |27. január 2023 |Influencerský špeciál I |413 000 |- |183 |4 | style="text-align: left;" | [[Juraj Hnilica]]<br>[[Emma Drobná]]<br>[[Jozef Holly]] | style="text-align: left;" | [[Veronika Adamičková]]<br>[[Viktória Vargová]]<br>[[Peter Bič]] |Adelin<br>tím |3. február 2023 |Muzikantský špeciál I |450 000 |- |184 |5 | style="text-align: left;" | [[Samuel Hošek]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Peter Cvik]] | style="text-align: left;" | [[Simona Sedláková]]<br>[[Zuzana Fialová]]<br>[[Tomáš Cíger]] |Adelin<br>tím |10. február 2023 |Umelecký špeciál |432 000 |- |185 |6 | style="text-align: left;" | [[Kamila Chomaničová]]<br>[[Martin Vaculík]]<br>[[Attila Végh]] | style="text-align: left;" | [[Monika Chochlíková]]<br>[[Maťo Homola]]<br>[[Matej Jurášek|Matej Rarach Jurášek]] |Danov<br>tím |17. február 2023 |Športový špeciál |458 000 |- |186 |7 | style="text-align: left;" | [[Liberty Simon]]<br>[[Lukáš Kimlička]]<br>[[Miro Šimonič]] | style="text-align: left;" | [[Dušan Kajaba]]<br>[[Petra Ficová]]<br>[[Lucia Hablovičová]] |Adelin<br>tím |3. marec 2023 |Módný špeciál |400 000 |- |187 |8 | style="text-align: left;" | [[Tomáš Zubák]]<br>[[Pavol Smolka]]<br>[[Tomáš Dohňanský]] | style="text-align: left;" | [[Emma Drobná]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Peter Novák]] |Adelin<br>tím |10. marec 2023 |Speváci verzus manažeri |429 000 |- |188 |9 | style="text-align: left;" | [[Rebeka Jenisová]]<br>[[Filip Tůma]]<br>[[Dalibor Jenis]] | style="text-align: left;" | [[Daniela Tomešová]]<br>[[Svetlana Rymarenko]]<br>[[Branislav Kostka]] |Adelin<br>tím |17. marec 2023 |Muzikantský špeciál II |424 000 |- |189 |10 | style="text-align: left;" | [[Dominik Haluška]]<br>[[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Fero Joke]] | style="text-align: left;" | [[Natália Pažická]]<br>[[Evelyn]]<br>[[Štefan Martinovič]] |Adelin<br>tím |24. marec 2023 |Influencerský špeciál II |399 000 |- |190 |11 | style="text-align: left;" | [[Lucia Ondrušová]]<br>[[Martin Škrteľ]]<br>[[Miloš Lačný]] | style="text-align: left;" | [[Soňa Stanovská]]<br>[[Denis Myšák]]<br>[[Juraj Tarr]] |Danov<br>tím |31. marec 2023 |Futbalisti vs vodáci |429 000 |- |191 |12 | style="text-align: left;" | [[Kristína Greppelová]]<br>[[Rastislav Staňa]]<br>[[Michael Szatmáry]] | style="text-align: left;" | [[Barbora Chlebcová]]<br>[[Ján Lašák]]<br>[[Katarína Brychtová]] |Adelin<br>tím |14. apríl 2023 |Veľkonočný špeciál |393 000 |- |192 |13 | style="text-align: left;" | [[Marek Danko|Mark Dann]]<br>[[Daniela Lovlin]]<br>[[Martin Harich]] | style="text-align: left;" | [[Kristína Mihaľová]]<br>[[Anita Soul]]<br>[[Eugen Vizváry]] |Adelin<br>tím |21. apríl 2023 |Muzikantský špeciál III |359 000 |- |193 |14 | style="text-align: left;" | [[Juraj Bernáth (herec)|Juraj Bernáth]]<br>[[Daniela Šinkorová]]<br>[[Marián Vojtko]] | style="text-align: left;" | [[Michaela Badinková]]<br>[[Yvetta Blanarovičová]]<br>[[Mário Radačovský]] |Danov<br>tím |28. apríl 2023 |Epizóda 14 |407 000 |- |194 |15 | style="text-align: left;" | [[Simona Marhefková]]<br>[[Martin Mašek]]<br>[[Štefan Jurča]] | style="text-align: left;" | [[Silvia Pavličková]] <br>[[Tomáš Pohorelec]]<br>[[Juraj Haviar]] |Danov<br>tím |5. máj 2023 |Epizóda 15 |341 000 |- |195 |16 | style="text-align: left;" | [[Kristína Rosová Moravčíková]]<br>[[Jaroslav Moravčík]]<br>[[Marko Pillo]] | style="text-align: left;" | [[Andrea Bučko]]<br>[[Karin Olasová]]<br>[[Michal Candrák]] |Adelin<br>tím |12. máj 2023 |Epizóda 16 |340 000 |} === 14. séria (2023{{--}}2024) === V 14. sezóne Milujem Slovensko došlo k úplnej zmene štúdia. Táto séria začne Silvestrovským špeciálom a bude pokračovať od 12. januára. Kapitánmi sú stále [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] a [[Adela Vinczeová|Adela Vinczeova]]. V tejto sérii program oslávi jubilejný 200. diel a bude mať celkom 18 epizód. '''Víťaz série:''' Dano (8:10) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #E60000; color: #FFFFFF;" | |- | 196 | 1 | style="text-align: left;" | [[Michael Szatmary]]<br>[[Martina Zábranská]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;" | [[Vera Wisterová]]<br>[[Karin Haydu]]<br>[[Štefan Martinovič]] |Danov<br>tím |31. december 2023 | Silvestrovský špeciál |381 000 |- |197 |2 | style="text-align: left;" | [[Barbora Andrešičová]]<br>[[Juraj Ďuriš]]<br>[[Svätopluk Malachovský]] | style="text-align: left;" | [[Lesana Krausková]]<br>[[Kristína Kanátová]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] |Danov<br>tím |12. január 2024 |Epizóda 2 |390 000 |- |198 |3 | style="text-align: left;" |[[Daniel Žulčák]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Vladimír Varecha]] | style="text-align: left;" |[[Marianna Ďurianová]]<br>[[Štefan Štec]]<br>[[Barbora Krajčírová]] |Adelin<br>tím |19. január 2024 |Epizóda 3 |412 000 |- |199 |4 | style="text-align: left;" |[[Jana Kothajová]]<br>[[Bystrík Červený]]<br>[[Ján Kuric]] | style="text-align: left;" |[[Anabela Mollová]]<br>[[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Miko Hladký]] |Adelin<br>tím |26. január 2024 |Muzikantský špeciál I |376 000 |- |200 |5 | style="text-align: left;" | [[Adam Pavlovčin]]<br>[[Andrea Sabová]]<br>[[Twiins|Veronika Nízlová]] | style="text-align: left;" | [[Radka Pavlovčinová]]<br>[[Dávid Hartl]]<br>[[Twiins|Daniela Nízlová]] |Danov<br>tím |2. február 2024 |200. jubilejný diel |330 000 |- |201 |6 | style="text-align: left;" |[[Jany Landl]]<br>[[Vierka Ayisi]]<br>[[Fredy Ayisi]] | style="text-align: left;" |[[Anna Strike]]<br>[[Laci Strike]]<br>[[Miroslav Janík]] |Adelin<br>tím |9. február 2024 |Jogíni vs tanečníci |{{N/A}} |- |202 |7 | style="text-align: left;" |[[Michaela Szocsová]]<br>[[Zuzana Norisová]]<br>[[Peter Ondrejička]] | style="text-align: left;" |[[Jana Labajová]]<br>[[Jozef Adamčík]]<br>[[René Štúr]] |Danov<br>tím |16. február 2024 |Herci z Radošinského<br>naivného divadla |323 000 |- |203 |8 | style="text-align: left;" |[[Matúš Beniak]]<br>[[Kristína Spáčová]]<br>[[Jakub Jablonský]] | style="text-align: left;" |[[Michaela Trokanová]]<br>[[Petra Dubayová]]<br>[[Vladislav Plevčík]] |Danov<br>tím |23. február 2024 |Epizóda 8 |350 000 |- |204 |9 | style="text-align: left;" |[[Majself]]<br>[[Saimonsa]]<br>[[Opak (raper)|Opak]] | style="text-align: left;" |[[Maroš Goga]]<br>[[Daniela Lovlin]]<br>[[Peter Cmorik]] |Adelin<br>tím |1. marec 2024 |Muzikantský špeciál II |362 000 |- |205 |10 | style="text-align: left;" |[[Monika Szabo Horváthová]]<br>[[Matúš Kvietik]]<br>[[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: left;" |[[Marta Maťová]]<br>[[Richard Autner]]<br>[[Juraj Kemka]] |Adelin<br>tím |8. marec 2024 |Epizóda 10 |325 000 |- |206 |11 | style="text-align: left;" |[[Petra Dzvoníková]]<br>[[Jozef Fatrsík]]<br>[[Denis Kováč]] | style="text-align: left;" |[[Nikoleta Vujisić]]<br>[[Simona Salátová]]<br>[[Milan Bardún]] |Adelin<br>tím |15. marec 2024 |Epizóda 11 |{{N/A}} |- |207 |12 | style="text-align: left;" |[[Michaela Rózsa Ružičková]]<br>[[Petra Torkošová]]<br>[[Adam Sedlický]] | style="text-align: left;" |[[Daniel Čapkovič]]<br>[[Andrea Vizvári]]<br>[[Martin Gyimesi]] |Danov<br>tím |22. marec 2024 |Operní speváci<br>vs dirigenti |{{N/A}} |- |208 |13 | style="text-align: left;" |[[Tomáš Mihálik]]<br>[[Peter Čambor]]<br>[[Michal Kubovčík]] | style="text-align: left;" |[[Soňa Skoncová]]<br>[[Katarína Van Derham]]<br>[[Alexandra Gachulincová]] |Adelin<br>tím |5. apríl 2024 |Epizóda 13 |{{N/A}} |- |209 |14 | style="text-align: left;" |[[Sára Polyaková]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Martin Mňahončák]] | style="text-align: left;" |[[Kristína Kucianová]]<br>[[Veronika Hatala]]<br>[[Marián Miezga]] |Danov<br>tím |12. apríl 2024 |Epizóda 14 |313 000 |- |210 |15 | style="text-align: left;" |[[Broňa Kováčiková]]<br>[[Juraj Hrčka]]<br>[[Alex Maďar]] | style="text-align: left;" |[[Annamária Janeková]]<br>[[Marcela Vilhanová]]<br>[[Karol Csino]] |Adelin<br>tím |19. apríl 2024 |Epizóda 15 |346 000 |- |211 |16 | style="text-align: left;" |[[Stanislav Slovák]]<br>[[Lucia Šoralová]]<br>[[Dušan Kollár]] | style="text-align: left;" |[[Andrea Bučko]]<br>[[Zuzana Fialová]]<br>[[Peter Brajerčík]] |Danov<br>tím |3. máj 2024 |Epizóda 16 |343 000 |- |212 |17 | style="text-align: left;" | [[Tomáš Kramár]]<br>[[Marián Gáborík]]<br>[[Ján Žgravčák]] | style="text-align: left;" | [[Denisa Šebenová]]<br>[[Boris Valábik]]<br>[[Ľuboš Hlavena]] |Danov<br>tím |10. máj 2024 |Hokejový špeciál |{{N/A}} |- |213 |18 | style="text-align: left;" |[[Branislav Bajza]]<br>[[Barbora Žiačiková]]<br>[[Peter Opet]] | style="text-align: left;" |[[Boris Lettrich]]<br>[[Barbora Švidraňová]]<br>[[Mário Tománek]] |Danov<br>tím |17. máj 2024 |Polemic vs Aya |284 000 |} === 15. séria (2024 – 2025) === '''Víťaz série:''' Adela (12:6) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #E2B700; color: #FFFFFF;" | |- | 214 | 1 | style="text-align: left;" |[[Dominika Mirgová]]<br>[[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Juraj Podmanický]] | style="text-align: left;" |[[Emma Drobná]]<br>[[Lukáš Adamec]]<br>[[Peter Novák]] | Adelin<br>tím |31. december 2024 |Silvestrovský špeciál |320 000 |- |215 |2 | style="text-align: left;" |[[Michal Spielmann]]<br>[[Jana Labajová]]<br>[[Juraj Tabaček]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Konečná]]<br>[[Jana Majeská]]<br>[[Peter Brajerčík]] | Danov<br>tím |10. január 2025 | Epizóda 2 |416 000 |- |216 |3 | style="text-align: left;" |[[Jakub Grigar]]<br>[[Eliška Mintálová]]<br>[[Matej Beňuš]] | style="text-align: left;" |[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]<br>[[Martin Mikovič]]<br>[[Roman Procházka (futbalista)|Roman Procházka]] | Adelin<br>tím |17. január 2025 | Futbalisti vs vodáci |{{N/A}} |- |217 |4 | style="text-align: left;" |[[Pavel Achs]]<br>[[Martina Jančeková]]<br>[[Viliam Stankay]] | style="text-align: left;" |[[Michaela Majerníková]]<br>[[Ondřej Daniš]]<br>[[Anna Šišková]] | Danov<br>tím |24. január 2025 | Moderátori vs herci zo<br>seriálu [[Dotyk života]] |{{N/A}} |- |218 |5 | style="text-align: left;" |[[Peter Lacho]]<br>[[Soňa Norisová]]<br>[[Vladimír Kobielský]] | style="text-align: left;" |[[Markus Daniel]]<br>[[Jana Golisová]]<br>[[Branislav Kostka]] | Adelin<br>tím |31. január 2025 | Sieň Slávy | 448 000 |- |219 |6 | style="text-align: left;" |[[Dana Droppová]]<br>[[Peter Kiss]]<br>[[Adam Bárdy]] | style="text-align: left;" |[[Veronika Strapková]]<br>[[Filip Šebesta]]<br>[[Branislav Deák]] | Danov<br>tím |7. február 2025 | Epizóda 6 |{{N/A}} |- |220 |7 | style="text-align: left;" |[[Sarah Arató]]<br>[[Peter Oszlík|Peter Oszlik]]<br>[[Lukáš Latinák]] | style="text-align: left;" |[[Eva Javorská]]<br>[[Stanislava Kašperová]]<br>[[Boris Srník]] | Danov<br>tím |14. február 2025 | Epizóda 7 | 409 000 |- |221 |8 | style="text-align: left;" |[[Tereza Mihalíková]]<br>[[Rebecca Šramková]]<br>[[Norbert Gomboš]] | style="text-align: left;" |[[Samuel Volárik]]<br>[[Bronislava Borovičková]]<br>[[Radoslav Rančík]] |Danov<br>tím |21. február 2025 | Basketbalisti vs<br>tenisti |{{N/A}} |- |222 |9 | style="text-align: left;" |[[Ivan Šándor]]<br>[[Zuzana Kyzeková]]<br>[[Michal Domonkoš]] | style="text-align: left;" |[[Lenka Debnárová]]<br>[[Gabriela Škrabáková]]<br>[[Peter Sklár]] |Adelin<br>tím |28. február 2025 | Dabingový špeciál |369 000 |- |223 |10 | style="text-align: left;" |[[Milan Švikruha]]<br>[[Dominika Dadíková]]<br>[[Martin Chynoranský]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Botíková]]<br>[[Ivana Ilgová]]<br>[[Štefan Chrappa]] |Adelin<br>tím |7. marec 2025 |Rozhlasový špeciál |{{N/A}} |- |224 |11 | style="text-align: left;" |[[Henrieta Mičkovicová]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Anikó Vargová]] | style="text-align: left;" |[[Jozef Adamčík]]<br>[[Michal Kubovčík]]<br>[[Svätopluk Malachovský]] |Adelin<br>tím |14. marec 2025 |Epizóda 11 |{{N/A}} |- |225 |12 | style="text-align: left;" |[[Kristína Mihaľová]]<br>[[Jakub Šedivý]]<br>[[Kamil Mikulčík]] | style="text-align: left;" |[[Diana Ristová]]<br>[[Alexandra Okálová]]<br>[[Tomáš Bezdeda]] | Adelin<br>tím |21. marec 2025 |Muzikantský špeciál |{{N/A}} |- |226 |13 | style="text-align: left;" |[[Octavia McKenzie]]<br>[[Andrea Ena]]<br>[[Miguel Mandez]] | style="text-align: left;" |[[Hana Rapantová]]<br>[[Jana Majeská]]<br>[[Marcel Merčiak]] |Adelin<br>tím |28. marec 2025 |Zahraniční rodáci vs <br>moderátori |400 000 |- |227 |14 | style="text-align: left;" |[[Éva Vica Kerekes]]<br>[[Erik Žibek]]<br>[[Marek Fašiang]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Kristína Greppelová]]<br>[[Marek Majeský]] |Adelin<br>tím |4. apríl 2025 |Epizóda 14 |359 000 |- |228 |15 | style="text-align: left;" | [[Dalibor Ludvig]]<br>[[Petra Dzvoníková]]<br>[[Dominik Haluška]] | style="text-align: left;" | [[Kristína Sedláčková]]<br>[[Evelyn]]<br>[[Fero Joke]] |Adelin<br>tím |11. apríl 2025 |Epizóda 15 |{{N/A}} |- |229 |16 | style="text-align: left;" |[[Erika Palkovičová]]<br>[[Matúš Očkaik]]<br>[[Alexandra Gachulincová]] | style="text-align: left;" |[[Michaela Kocianová]]<br>[[Michaela Hlaváčková]]<br>[[Marek Kosorín]] |Danov<br>tím |2. máj 2025 |Modelingový špeciál |{{N/A}} |- |230 |17 | style="text-align: left;" |[[Juraj Hnilica]]<br>[[Petra Ázacis]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;" |[[Klára Lapinová]]<br>[[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]<br>[[Michael Szatmáry]] |Adelin<br>tím |16. máj 2025 |Moderátori [[Dvojka (STVR)|Dvojky]] |{{N/A}} |- |231 |18 | style="text-align: left;" |[[Mária Schumerová|Mária Schumerova]]<br>[[Radka Kopriva]]<br>[[Marek Rozkoš]] | style="text-align: left;" |[[Emma Funtová]]<br>[[Lívia Bielovič]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] |Adelin<br>tím |23. máj 2025 |Epizóda 18 |{{N/A}} |} === 16. séria (2025-2026) === Šestnásta séria Milujem Slovensko je prvá, ktorá sa nevysiela na STVR ale na TV JOJ. Moderátorom zostal Martin Nikodým. Novým kapitánom sa stal [[Matej Cifra]], na druhom poste zostala [[Adela Vinczeová]]. '''Víťaz série:''' Sajfa (7:10) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Mateja "Sajfu" Cifru ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #9C1DE3; color: #FFFFFF;" | |- | 232 | 1 | style="text-align: left;" |[[Juraj Tabaček]]<br>[[Natália Puklušová]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;" |[[Marcel Forgáč]]<br>[[Evelyn]]<br>[[Marián Čekovský]] |Adelin<br>tím |31. december 2025 |Silvestrovský špeciál |488 000 |- |233 |2 | style="text-align: left;" |[[Barbora Števulová]]<br>[[Maťo Homola]]<br>[[Radoslav Rančík]] | style="text-align: left;" |[[Martina Kohlová]]<br>[[Danka Barteková]]<br>[[Matej Tóth]] |Sajfov<br>tím |27. február 2026 |Športový špeciál |{{N/A}} |- |234 |3 | style="text-align: left;" |[[Ladislav Bédi]]<br>[[Juraj Kemka]]<br>[[Alexander Bárta]] | style="text-align: left;" |[[Emily Bédi Drobňáková]]<br>[[Adriana Kemková]]<br>[[Henrieta Mičkovicová]] |Sajfov<br>tím |6. marec 2026 |Manželský špeciál |{{N/A}} |- |235 |4 | style="text-align: left;" |[[Kali]]<br>[[Alan Murin]]<br>[[Lina Mayer]] | style="text-align: left;" |[[Adam Ďurica]]<br>[[Tina (speváčka)|Tina]]<br>[[Yael|Matúš Kolárovský]] |Sajfov<br>tím |13. marec 2026 |Muzikantský špeciál |{{N/A}} |- |236 |5 | style="text-align: left;" |[[Andrea Belányiová]]<br>[[Aneta Parišková]]<br>[[Ján Mečiar]] | style="text-align: left;" |[[Bruno Ciberej]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Thomas Puskailer]] |Sajfov<br>tím |20. marec 2026 |Moderátori TV JOJ |{{N/A}} |- |237 |6 | style="text-align: left;" |[[Matúš Kvietik]]<br>[[Mária Schumerová]]<br>[[Marek Majeský]] | style="text-align: left;" |[[Kristína Turjanová]]<br>[[Jana Kvantiková]]<br>[[Jozef Vajda]] |Adelin<br>tím |27. marec 2026 |[[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]] vs [[Osud (slovenský seriál)|Osud]] |{{N/A}} |- |238 |7 | style="text-align: left;" |[[Katarína Koščová]]<br>[[Daniel Špiner]]<br>[[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: left;" |[[Viktória Vargová]]<br>[[Peter Bič]]<br>[[Eva Máziková]] |Adelin<br>tím |3. apríl 2026 |Veľkonočný špeciál |{{N/A}} |- |239 |8 | style="text-align: left;" |[[Zuzana Fischer]]<br>[[Adriana Kučerová]]<br>[[Pavol Bršlík|Pavol Breslik]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Fialová]]<br>[[Martin Šalacha]]<br>[[Branislav Bystriansky|Branislav Bystrianský]] |Sajfov<br>tím |10. apríl 2026 |Opera vs činohra |{{N/A}} |- |240 |9 | style="text-align: left;" |[[Martina Zábranská]]<br>[[Dagmar Dianová]]<br>[[Denis Kováč]] | style="text-align: left;" |[[Katka Beccu Balážiová]]<br>[[Bekim Aziri]]<br>[[Samuel Procházka]] |Adelin<br>tím |17. apríl 2026 |Rozhlasový špeciál |{{N/A}} |- |241 |10 | style="text-align: left;" |[[Katarína Mošovská]]<br>[[Daniel Feranec]]<br>[[Samuel Miškov]] | style="text-align: left;" |[[René Zobola]]<br>[[Zuzana Vačková]]<br>[[Oliver Oswald]] |Sajfov<br>tím |24. apríl 2026 |Influencerský špeciál |{{N/A}} |- |242 |11 | style="text-align: left;" |[[Simona Salátová]]<br>[[Ivan Kostra]]<br>[[Samo Trnka]] | style="text-align: left;" |[[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Tomáš Hudák]]<br>[[Michael Szatmáry]] |Adelin<br>tím |1. máj 2026 |Stand-up špeciál |{{N/A}} |- |243 |12 | style="text-align: left;" |[[Éva Vica Kerekes]]<br>[[Noël Czuczor|Noel Czuczor]]<br>[[Andrej Kraus|Andy Kraus]] | style="text-align: left;" |[[Dana Droppová]]<br>[[Kristína Kanátová]]<br>[[Michal Kubovčík]] |Sajfov<br>tím |8. máj 2026 |Epizóda 12 |{{N/A}} |- |244 |13 | style="text-align: left;" |[[Lenka Čviriková Hriadelová|Lenka Čviriková]]<br>[[Radovan Ležovič]]<br>[[Boris Valábik]] | style="text-align: left;" |[[Rastislav Staňa]]<br>[[Ján Lašák]]<br>[[Richard Lintner]] |Adelin<br>tím |15. máj 2026 |Hokejový špeciál |{{N/A}} |- |245 |14 | style="text-align: left;" |[[Broňa Kováčiková]]<br>[[Peter Šimun]]<br>[[Lukáš Latinák]] | style="text-align: left;" |[[Danica Matúšová]]<br>[[Anna Šišková]]<br>[[Marián Miezga]] |Sajfov<br>tím |22. máj 2026 |Herci z [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Divadla<br>Astorka]] |{{N/A}} |- |246 |15 | style="text-align: left;" |[[Natalia Germani]]<br>[[Igor Kmeťo st.]]<br>[[Károly Tóth]] | style="text-align: left;"|[[Peter Ondrejička]]<br>[[Sisa Sklovská]]<br>[[Miroslav Noga]] |Sajfov<br>tím |29. máj 2026 |Epizóda 15 |{{N/A}} |- |247 |16 | style="text-align: left;" |[[Alexandra Orviská]]<br>[[Alexandra Hynková]]<br>[[Erika Barkolová]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Kubovčíková Šebová|Zuzana Šebová]]<br>[[Juraj Loj]]<br>[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] |Remíza |5. jún 2026 |[[Top Star]] vs<br>[[Dobre vedieť]] |{{N/A}} |- |248 |17 | style="text-align: left;" |[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]<br>[[Martin Škrteľ]]<br>[[Juraj Kucka]] | style="text-align: left;" |[[Denisa Mendrejová]]<br>[[Soňa Skoncová]]<br>[[Lenka Poláčková]] |Sajfov<br>tím |12. jún 2026 |Modelky vs futbalisti |{{N/A}} |- |249 |18 | style="text-align: left;" |[[Romana Dang Van]]<br>[[Monika Drgáňová]]<br>[[Dávid Hartl]] | style="text-align: left;" |[[Lucia Vráblicová]]<br>[[Csongor Kassai]]<br>[[Viktor Horján]] |Adelin<br>tím |19. jún 2026 |[[Divadlo Nová scéna|Nová scéna]] vs [[GUnaGU|GuNaGu]] |{{N/A}} |} === 17. séria (2026) === '''Víťaz série:''' ? (5:2) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Mateja "Sajfu" Cifru ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #33CC33; color: #FFFFFF;" | |- | 250 | 1 | style="text-align: left;" |[[Danica Jurčová]]<br>[[Evelyn]]<br>[[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: left;" |[[Karin Haydu]]<br>[[Štefan Martinovič]]<br>[[Juraj Kemka]] |Adelin<br>tím |4. september 2026 |Epizóda 1 |{{N/A}} |- |251 |2 | style="text-align: left;" |[[Peter Novák]]<br>[[Martin Žúži]]<br>[[Tomáš Dohňanský]] | style="text-align: left;" |[[Jana Golisová]]<br>[[Barbora Švidraňová]]<br>[[Svetlana Rymarenko]] |Sajfov<br>tím |11. september 2026 |[[Hex (slovenská skupina)|Hex]] vs [[Fragile]] |{{N/A}} |- |252 |3 | style="text-align: left;" |[[Silvia Soldanová]]<br>[[Juraj Hrčka]]<br>[[Richard Autner]] | style="text-align: left;" |[[Diana Klamová]]<br>[[Michaela Majerníková]]<br>[[Branislav Mosný]] |Adelin<br>tím |18. september 2026 |Epizóda 3 |{{N/A}} |- |253 |4 | style="text-align: left;" |[[Kristína Greppelová]]<br>[[Fero Joke]]<br>[[Sáva Popovič]] | style="text-align: left;" |[[Dominika Krčmáriková]]<br>[[Jany Landl]]<br>[[Roman Pomajbo]] |Adelin<br>tím |25. september 2026 |Epizóda 4 |{{N/A}} |- |254 |5 | style="text-align: left;" |[[Karin Olasová]]<br>[[Dárius Koči]]<br>[[Vladislav Plevčík]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Konečná]]<br>[[Peter Oszlík]]<br>[[Róbert Jakab]] |Adelin<br>tím |2. október 2026 |[[Divadlo Nová scéna|Nová scéna]] vs<br>[[Teatro Tatro]] |{{N/A}} |- |255 |6 | style="text-align: left;" |[[Lucia Siposová]]<br>[[Milo Kráľ]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | style="text-align: left;" |[[Natália Puklušová]]<br>[[Marcel Ochránek]]<br>[[Pavol Topoľský]] |Sajfov<br>tím |9. október 2026 |Epizóda 6 |{{N/A}} |- |255 |7 | style="text-align: left;" |[[Dávid Bílek]]<br>[[Celeste Buckingham]]<br>[[Adam Pavlovčin]] | style="text-align: left;" |[[Filip Jančík]]<br>[[Emma Drobná]]<br>[[Tomáš Bezdeda]] |Adelin<br>tím |16. október 2026 |Muzikantský špeciál I |{{N/A}} |- |256 |8 | style="text-align: left;" |[[Dušan Ambróš]]<br>[[Jakub Kuka]]<br>[[Peter Brajerčík]] | style="text-align: left;" |[[Kristína Madarová]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Ivana Kuxová]] |? |23. október 2026 |Epizóda 8 |{{N/A}} |- |257 |9 | style="text-align: left;" |[[Mária Ölvedyová]]<br>[[Lenka Čviriková Hriadelová|Lenka Čviriková]]<br>? | style="text-align: left;" |[[Adam Zavřel]]<br>[[Lenka Ježová]]<br>? |? |30. október 2026 |Halloweenský špeciál |{{N/A}} |- |258 |10 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |6. november 2026 |Epizóda 10 |{{N/A}} |- |259 |11 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |13. november 2026 |Epizóda 11 |{{N/A}} |- |260 |12 | style="text-align: left;" |-<br>[[Mário Kollár]]<br>- | style="text-align: left;" |[[Martina Schindlerová]]<br>[[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Beáta Dubasová]] |? |20. november 2026 |Muzikantský špeciál II |{{N/A}} |- |261 |13 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |27. november 2026 |Epizóda 13 |{{N/A}} |- |262 |14 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |4. december 2026 |Mikulášsky špeciál |{{N/A}} |- |263 |15 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |11. december 2026 |Epizóda 15 |{{N/A}} |- |264 |16 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |18. december 2026 |Vianočný špeciál |{{N/A}} |- |265 |17 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |31. december 2026 |Silvestrovský špeciál |{{N/A}} |} == Štatistiky == {| class="wikitable" |+Tímy STVR !Tím !Počet výher !Počet remíz |- |Danov tím !98 ! rowspan="2" |6 |- |Adelin tím !112 |- |Šokov tím !8 ! rowspan="2" |1 |- |Stankin tím !6 |} {| class="wikitable" |+Tímy TV JOJ !Tím !Počet výher !Počet remíz |- |Sajfov tím !12 ! rowspan="2" |1 |- |Adelin tím !12 |} === Zaujímavosti === * Najviac účastí súťažiaceho: '''9''' ([[Marián Miezga]]) * Najviac získaných bodov: '''173''' (epizóda 72) * Najmenej bodov na výhru: '''16''' (epizóda 166) * Najmenej bodov pri prehre: '''18''' (epizóda 254) * Najviac výhier/prehier v sezóne: '''12''' (15. séria) * Najmenej výhier/prehier v sezóne: '''4''' (10. séria) * Najviac účastí súťažiaceho v jednej sérii: '''2''' ([[Emma Drobná]], [[Zuzana Smatanová]]) * Vo finálovom točení pri kolese šťastia bola '''15-krát''' vytočená '''100''' * Vo finálovom točení pri kolese šťastia bola '''14-krát''' vytočená '''smrtka''' == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.rtvs.sk/televizia/program/11070 ''Milujem Slovensko''] na [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] * [https://sk-sk.facebook.com/soumilujemslovensko/ ''Milujem Slovensko''] na [[Facebook]]u * {{Csfd film|337518}} * {{Imdb film|6293736}} * {{Kinobox film|463506}} [[Kategória:Televízne relácie Slovenskej televízie]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Televízne súťaže]] 4jovswpfiox9zr2bf2t0l9tdd17vpmu 0 497344 8382624 7704163 2026-10-11T02:47:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382624 wikitext text/x-wiki '''Finančná rezerva''' je [[zábezpeka]], vytvorená na financovanie neočakávaných, ale aj plánovaných výdavkov. Vytvára sa spravidla vo výške 6-násobku mesačných výdavkov domácnosti, čím sa stáva ochranou pred [[bankrot|úpadkom]]. Predstavuje istotu zdroja financií v prípade nepredvídateľnej nepriaznivej situácie, ktorej výsledkom je zníženie, resp. až strata príjmu. Je tak prevenciou pred existenčnými problémami. Takouto situáciou môže byť: * strata zamestnania * dlhodobá [[pracovná neschopnosť]] * neočakávané výdavky (riešenie havárie v byte, opravu auta a pod.) Finančnú rezervu si vytvárajú aj spoločnosti, ktorým slúži v prípade hospodárskeho poklesu, zníženia odbytu či iných nepriaznivých situácií. == Vytvorenie finančnej rezervy == Prvoradým krokom je zistenie potrebnej výšky finančnej rezervy. Zdroje by mali byť k dispozícii v priebehu niekoľkých dní a preto je vhodné dať ich na [[vkladový účet|vkladový]] alebo [[sporiaci účet]], [[vkladná knižka|vkladnú knižku]], prípadne krátkodobo investovať. Ideálne je vytvorenie rezervy pravidelným odkladaním časti príjmu. === Výška rezervy === Výška rezervy závisí od mnohých faktorov, napríklad: * výška mesačných výdavkov * pracovná pozícia a perspektíva do budúcna * obdobie, na aké ma rezerva slúžiť * iné faktory (zdravotný stav, vek a pod.) === Možnosti zhodnocovania === Pri zhodnocovaní sa posudzuje riziko investície, [[Miera návratnosti|výnos]] z vkladu a [[likvidita]]. Medzi najdostupnejšie formy patrí: * bežný [[bankový účet]] * [[akcie]] * [[Dlhopis (cenný papier)|dlhopisy]] * futures kontrakty * podielové fondy * korporátne dlhopisy * [[termínovaný vklad]] * [[nehnuteľnosť]] == Všeobecné odporúčania == * neskúsení a nezorientovaní by sa mali obrátiť na [[finančný poradca|finančných poradcov]] * rezervu je vhodné zhodnocovať v nízko rizikovom a vysoko [[likvidita|likvidnom]] produkte (bežný alebo sporiaci [[účet]], [[termínovaný vklad]]) * voľné prostriedky je vhodné investovať do výnosnejších produktov (akcie, dlhopisy) * finančná rezerva by mala pozostávať z krátkodobej (do 1 roka), strednodobej (1 - 5 rokov) a dlhodobej zložky (viac ako 5 rokov) == Externé odkazy == * [http://stromzdravia.sk/zdravie-a-uspech/financna-rezerva-je-zaklad/ Finančná rezerva] {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/594/ Zákon o kolektívnom investovaní] * [http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Legislativa/_UplneZneniaZakonov/Z5662001.pdf Zákon o cenných papieroch a investičných službách] == Zdroje == * [http://www.tatrabanka.sk/tlacova-sprava/5030060/financna-rezerva.html Tatra Banka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130601052509/http://www.tatrabanka.sk/tlacova-sprava/5030060/financna-rezerva.html |date=2013-06-01 }} [[Kategória:Ekonomika]] jf9bvfk0zlhffee2yw2eci8jgauweck 0 503213 8382637 8375803 2026-10-11T06:33:53Z PeterKLK 94978 /* Čakatelia (50 – 99 gólov) */ aktualizácia 8382637 wikitext text/x-wiki {{Infobox Občianske združenie | Názov = Klub ligových kanonierov | Logo =|150px | Veľkosť loga = | Zameranie = | Sídlo = Tomášikova 18482/30C<br>821 01 [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Bratislava-Ružinov]] | Vznik = [[6. apríl]] [[2018]] | Zánik = | IČO = 51659018 | Registračné číslo = VVS/1-900/90-53538 | Predseda = Mgr. Tomáš Medveď<br><small>(od 28. júla 2018)</small> | Web = }} '''Klub ligových kanonierov''' ('''KLK''') je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí počas svojej kariéry strelili 100 a viac gólov v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy). ==História== [[File:Klub ligových kanonierov 2013.jpg|thumb|left|Zakladatelia KLK: Peter Divéky, Peter Bzdúch a Gregor Mareš (vpravo)|180px]] Klub ligových kanonierov nadväzuje na tradíciu ''Klubu ligových kanonýrů'', založeného v roku 1972 redakciou týždenníka ''GÓL'' v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Tento Klub pôvodne združoval hráčov, ktorí dosiahli hranicu 100 gólov v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]], od roku [[1991]] sa započítavali aj góly z európskych prvoligových súťaží, nie však so spätnou platnosťou. V ére [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] mal ''Klub ligových kanonýrů'' 39 členov, z toho 13 [[Slováci|Slovákov]] v čele s [[Jozef Adamec|Jozefom Adamcom]], tretím najlepším strelcom v histórii [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej futbalovej ligy]]. Po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] pôsobí ''Klub ligových kanonýrů'' už len v [[Česko|Česku]], na [[Slovensko|Slovensku]] podobný Klub nevznikol. S iniciatívou založiť slovenský Klub ligových kanonierov prišla trojica futbalových nadšencov Peter Divéky, [[Gregor Mareš]] a Peter Bzdúch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Klub ligových kanonierov ožíva aj na Slovensku! | url = https://sport.aktuality.sk/c/151164/klub-ligovych-kanonierov-oziva-aj-na-slovensku/ | dátum vydania = 20. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. S podporou ''Únie ligových klubov'' a jej prezidenta [[Dušan Tittel|Dušana Tittela]] sa prvé stretnutie členov KLK uskutočnilo [[5. júl|5. júla]] [[2013]] v [[Senec|Senci]] v rámci vyhlásenia ankiet [[Corgoň liga|Corgoň ligy]] za sezónu [[Corgoň liga 2012/2013|2012/2013]]. Prítomným členom KLK boli odovzdané Certifikáty kanoniera a pamätné ocenenia <ref>{{Citácia periodika|periodikum=corgonliga.sk|url=http://www.corgonliga.sk/ulk/21/klub-ligovych-kanonierov}}</ref>. [[File:Klub ligových kanonierov - Senec 2013.jpg|thumb|left|Slávnostné dekorovanie členov Klubu ligových kanonierov, Senec 2013|200px]] [[31. marec|31. marca]] [[2014]], necelý rok po založení Klubu ligových kanonierov vstúpil medzi ligových „stovkárov“ [[Róbert Vittek]], najlepší strelec v histórii [[Slovenské národné futbalové mužstvo|slovenskej futbalovej reprezentácie]]. Stal sa tak 32. členom elitnej kanonierskej spoločnosti. [[File:Klub ligových kanonierov 2015.jpg|thumb|Ocenení kanonieri Ján Strausz, Peter Herda, Pavol Diňa a Róbert Semeník, Žilina 2015|200px]] [[31. marec|31. marca]] [[2015]] v [[Žilina|Žiline]] boli pred zápasom [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensko]]-[[České národné futbalové mužstvo|Česko]] ocenení ďalší členovia KLK [[Ján Strausz]], [[Peter Herda]], [[Pavol Diňa]] a [[Róbert Semeník]]. Menovaní si prevzali „Certifikáty členov Klubu ligových kanonierov“ z rúk prezidentov [[Slovenský futbalový zväz|Slovenského futbalového zväzu]] a ''Únie ligových klubov'' [[Ján Kováčik (prezident SFZ)|Jána Kováčika]] a [[Ivan Kozák|Ivana Kozáka]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník, Diňa, Strausz a Herda prevzali ocenenia od SFZ a ÚLK | url = http://old.futbalsfz.sk/slovensko/zaujimavosti/novinka/semenik-dina-strausz-a-herda-prevzali-ocenenia-od-sfz-a-ulk.html | dátum vydania = 1. 4. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = old.futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Slávnostného aktu sa zúčastnili tiež členovia [[Česko|českého]] ''Klubu ligových kanonýrů'' [[Václav Daněk]], [[Horst Siegl]] a [[Jan Nezmar]]. V rámci odovzdávania ocenení si Klub ligových kanonierov uctil aj futbalové majstrovstvo nežijúcich kanonierov [[Viktor Tegelhoff|Viktora Tegelhoffa]] a [[Ladislav Józsa|Ladislava Józsu]], na pôde ''Únie ligových klubov'' si prevzali ocenenia ich rodinní príslušníci. V sezóne 2016/2017 sa rozrástol Klub kanonierov o dvoch nových členov. [[15. október|15. októbra]] [[2016]] strelil [[Filip Hološko]] v [[A-League|austrálskej]] najvyššej súťaži stý ligový gól, pričom sa stal prvým stovkárom, ktorý ani raz neskóroval v [[Fortuna liga|slovenskej lige]], zároveň ako prvý hráč dosiahol métu 100 gólov v ligovej súťaži mimo [[Európa|Európy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bombardér Hološko opäť žiaril a vstúpil do elitného klubu | url = http://sport.aktuality.sk/c/241561/video-bombarder-holosko-opat-ziaril-a-vstupil-do-elitneho-klubu/ | dátum vydania = 15. 10. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. [[16. apríl]]a [[2017]] sa k nemu pridal [[Marek Bakoš]], svojim 63. gólom v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] dosiahol hneď dva míľniky, v drese [[FC Viktoria Plzeň|Viktorie Plzeň]] zaznamenal jubilejný 50. gól, čím zaokrúhlil počet svojich ligových zásahov na stovku <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 100 a 50. Plzeňský Bakoš překonal jedním gólem hned dva milníky | url = http://fotbal.idnes.cz/marek-bakos-plzen-gol-cislo-100-a-50-dap-/fotbal.aspx?c=A170418_2319741_fotbal_ten | dátum vydania = 18. 4. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = fotbal.idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. [[6. máj]]a [[2018]] sa počet členov KLK rozrástol na číslo 35. [[Marek Hamšík]] strelil v drese [[SSC Neapol]] svoj stý ligový gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšíkov 100. gól v Serii A k trom bodom nepomohol, Neapol s Turínom remizoval | url = https://sport.aktuality.sk/c/335532/video-neapol-vdaka-hamsikovmu-golu-siahal-na-tri-body-napokon-s-turinom-remizoval/ | dátum vydania = 6. 5. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, jeho výkon je o to pozoruhodnejší, že všetkých 100 gólov zaznamenal v [[Serie A|Serii A]], jednej z najlepších ligových súťaží na svete. Rok [[2018]] priniesol aj ďalšie medzníky v histórii KLK. [[6. apríl]]a vzniklo [[Občianske združenie]] ''Klub ligových kanonierov'', zaregistrované na [[Ministerstvo vnútra SR|Ministerstve vnútra SR]] a na konferencii [[Slovenský futbalový zväz|SFZ]] [[28. jún]]a bol KLK prijatý za pridruženého člena SFZ. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = RIADNA KONFERENCIA SFZ - FUTBAL JE LEN JEDEN | url = https://www.futbalsfz.sk/riadna-konferencia-sfz-futbal-je-len-jeden | dátum vydania = 28. 6. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Predsedom KLK sa stal [[Tomáš Medveď]], ktorý je sám členom Klubu s bilanciou 103 ligových gólov, členmi výkonného výboru trojica iniciátorov vzniku KLK a športový novinár Peter Šurin. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = TOMÁŠ MEDVEĎ JE RIADITEĽOM KLUBU LIGOVÝCH KANONIEROV | url = https://www.futbalsfz.sk/sfz-klk-tomas-medved-je-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov | dátum vydania = 25. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Prvou oficiálnou akciou bol turnaj vo [[FootGolf|footgolfe]] s [[charita]]tívnym rozmerom v [[Rajec|Rajci]]. [[File:Klub ligových kanonierov 2018.jpg|thumb|left|Stretnutie členov KLK pred Ligou národov, 2018|200px]] V októbri sa uskutočnilo stretnutie členov KLK, v rámci ktorého kanonieri vzhliadli zápas [[Liga národov UEFA|Ligy národov]] [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensko]] – [[České národné futbalové mužstvo|Česko]] (1:2) v [[Trnava|Trnave]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ/KLUB LIGOVÝCH KANONIEROV - ÚCTA PRED MINULOSŤOU ŠKOLOU PRE SÚČASNOSŤ I BUDÚCNOSŤ | url = https://www.futbalsfz.sk/sfz-klub-ligovych-kanonierov-ucta-pred-minulostou-skolou-pre-sucasnost-i-buducnost | dátum vydania = 4. 11. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[2019]] rozšíril KLK svoje aktivity aj mimo futbalové dianie, keď sa spolupodieľal na organizácii konferencie ''Myslieť na budúcnosť sa oplatí'' v [[Lúčky (okres Ružomberok)|kúpeľoch Lúčky]] za účasti bývalých [[športovec|športovcov]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Športovci, viete, čo po kariére? | url = https://www.fortunaliga.sk/clanok/1341-sportovci-viete-co-po-kariere | dátum vydania = 6. 4. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = fortunaliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V spolupráci s ''Úniou ligových klubov'' oceňovali členovia KLK víťazov ankety ''Gól mesiaca'' a [[Gól sezóny (Fortuna liga)|Gól sezóny]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gól sezóny: Premiérovým víťazom Bayo | url = https://www.fortunaliga.sk/clanok/1535-gol-sezony-premierovym-vitazom-bayo | dátum vydania = 18. 7. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = fortunaliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Organizačne zabezpečoval tiež I. ročník Memoriálu [[Juraj Halenár|Juraja Halenára]], usporiadaným jeho materským klubom FK Lokomotíva Trnava. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Lokomotíve si futbalovým turnajom uctia pamiatku Juraja Halenára | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/26728-na-lokomotive-si-futbalovym-turnajom-uctia-pamiatku-juraja-halenara.htm | dátum vydania = 22. 7. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Pokračovaním spolupráce s českým ''Klubom ligových kanonýrů'' bolo stretnutie členov oboch Klubov v decembri v [[Bratislava|Bratislave]]. Po rokoch sa opäť zišli legendy česko-slovenského futbalu [[Ján Čapkovič]], [[Jozef Levický]], [[Peter Herda]], [[Stanislav Griga]], [[Ľubomír Luhový]] a [[Antonín Panenka]], aby spoločne pokrstili knihu Zdeňka Pavlisa ''Od Bicana k Lafatovi''. V spoločnosti [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|majstrov Európy z Belehradu 1976]] [[Karol Dobiaš|Karolom Dobiašom]] a [[Jozef Čapkovič|Jozefom Čapkovičom]] si zaspomínali na svoje hráčske časy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = KLUB LIGOVÝCH KANONIEROV: TEN DAR VÝNIMOČNÉHO STRELCA | url = https://www.futbalsfz.sk/klub-ligovych-kanonierov-ten-dar-vynimocneho-strelca | dátum vydania = 4. 12. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. [[File:Klub ligových kanonierov - kniha.jpg|thumb|Kniha „Klub ligových kanonierov - Od vzniku po súčasnosť“|200px]] Kniha o česko-slovenských kanonieroch sa stala inšpiráciou a výzvou pre vznik publikácie o slovenskom KLK. Kolektív autorov spracoval futbalové i životné príbehy 35 kanonierov a v novembri [[2021]] vyšla kniha "Klub ligových kanonierov - Od vzniku po súčasnosť" <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ľudská kniha o ligových góloch je na svete | url = https://futbalsfz.sk/klk-ludska-kniha-o-ligovych-goloch-je-na-svete/ | dátum vydania = 6. 11. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Krstným otcom diela sa stal [[Ladislav Petráš]], futbalový internacionál a člen [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]]. V roku [[2022]] sa členovia KLK zúčastnili osláv 50. výročia ''Klubu ligových kanonýrů'' v [[Kroměříž]]i, v rámci ktorého sa odohral exhibičný zápas internacionálov a kanonierov Česka a Slovenska <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonierska radosť z akcie na Morave urobila život krajší a dlhší | url = https://futbalsfz.sk/sfzklk-kanonierska-radost-z-akcie-na-morave-urobila-zivot-krajsi-a-dlhsi/ | dátum vydania = 21. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na podujatí sa stretli legendy česko-slovenského futbalu, osobnosti úspešných generácií, medailisti z [[majstrovstvá sveta vo futbale 1962|MS 1962 v Čile]], [[majstrovstvá Európy vo futbale 1976 – Finále|majstri Európy z Belehradu 1976]] a [[Letné olympijské hry 1980|olympijskí viťazi z Moskvy 1980]]. O rok neskôr sa podobná akcia konala v [[Piešťany|Piešťanoch]] pri príležitosti 10. výročia založenia slovenského KLK. [[16. september|16. septembra]] [[2023]] sa stal 36. hráčom, ktorý dosiahol hranicu sto ligových gólov [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]. Po niekoľkoročnom pôsobení v zahraničí prišiel na hosťovanie do [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]] a hneď v prvom ligovom štarte vstúpil do KLK. Po viac ako deviatich rokoch sa stal členom Klubu hráč vďaka gólu v [[Niké liga|slovenskej lige]]. Pred Ďurišom sa to podarilo naposledy Vittekovi v marci 2014. ==Pravidlá== Členom Klubu ligových kanonierov sa môže stať [[futbal]]ista so [[Slovensko|slovenským]] prípadne [[Česko-Slovensko|česko-slovenským]] občianstvom, ktorý strelí minimálne 100 gólov v najvyšších ligových súťažiach na [[Slovensko|Slovensku]] (v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]) alebo v zahraničí. Cieľom a poslaním KLK je oceniť a vyzdvihnúť hráčov, ktorí preslávili [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]], priblížiť ich úspechy ako inšpirujúci príklad ďalším generáciám mladých futbalistov. Podmienku členstva v Klube ligových kanonierov v čase jeho založenia spĺňalo 31 bývalých i súčasných [[futbal]]istov, ktorým boli udelené Certifikáty kanoniera s poradovým číslom podľa dátumu dosiahnutia stého gólu. Prvým pokoriteľom stogólovej hranice a držiteľom Certifikátu číslo 1 sa stal symbolicky [[Jozef Luknár]] (1915 – 1966). Členmi KLK sa stali aj futbalový svetobežník, [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu [[Ladislav Kubala]], reprezentant troch krajín ([[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovensko]], [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsko]], [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]) a [[Bulharsko|Bulhar]] [[Božin Laskov]], ktorý prišiel študovať do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a usadil sa na [[Slovensko|Slovensku]]. Obaja spĺňajú podmienku občianstva, hoci [[Ladislav Kubala|Kubala]] len krátkodobo, obaja hrali v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej futbalovej lige]], reprezentovali [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovensko]] a významným spôsobom sa zapísali do histórie slovenského futbalu. ==Členovia KLK== [[File:Kubala.jpg|thumb|Ladislav Kubala, 202 gólov|200px]] [[File:Laco Pavlovič Tatran Prešov.jpg|thumb|Ladislav Pavlovič, 164 gólov|200px]] [[File:Adolf Scherer 1962.jpg|thumb|Adolf Scherer, 151 gólov|200px]] Stav k 12. 9. 2026 {|class="wikitable" ! width=50|Počet gólov ! Meno hráča ! Góly/kluby |- |align=center|202||[[Ladislav Kubala]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 13, Ganz {{HUN}} 3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nemzeti labdarúgó archivum. Kubala László | url = https://nela.hu/jatekos/5967/Kubala_Laszlo | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = nela.hu | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] {{HUN}} 33, [[Vasas Budapešť|Vasas]] {{HUN}} 10, [[FC Barcelona]] {{ESP}} 131, [[RCD Espanyol|Espanyol]] {{ESP}} 7, [[Toronto Falcons]] {{CAN}} 5 |- |align=center|176||[[Jozef Kožlej]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[1. FC Košice]] 52, [[1.FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] 8, [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 11, [[FK Viktoria Žižkov|Žižkov]] {{CZE}} 7, [[Olympiakos Nicosia|Olympiakos Nikózia]] {{CYP}} 55, [[AC Omonia|Omonia]] {{CYP}} 32, [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]] {{CYP}} 3, [[AE Larissa 1964|AE Larissa]] {{GRC}} 3, [[Thrasyvoulos FC|Thrasyvoulos]] {{GRC}} 5 |- |align=center|170||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 138, [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 17, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 15 |- |align=center|164||[[Ladislav Pavlovič]]||[[1.FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] 150, [[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|ČH Bratislava]] 14 |- |align=center|152||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 146, [[Juventus FC|Juventus Turín]] {{ITA}} 6 |- |align=center|151||[[Adolf Scherer]]||[[FK Inter Bratislava|ČH/Slovnaft Bratislava]] 99, [[MFK Košice|VSS Košice]] 26, [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]] 3, [[Nîmes Olympique|Olympique Nimes]] {{FRA}} 23 |- |align=center|143||[[Milan Luhový]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 23, [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 78, [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]] {{ESP}} 22, [[PAOK FC|PAOK Solún]] {{GRC}} 16, [[AS Saint-Étienne|AS St.Étienne]] {{FRA}} 2, [[K. Sint-Truidense VV|St.Trond]] {{minivlajka|Belgicko}} 2 |- |align=center|141||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 120, [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 3, [[Feyenoord]] {{NLD}} 9, [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] {{AUT}} 9 |- |align=center|140||[[Róbert Semeník]]||[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]] 72, [[1. FC Košice]] 43, [[FC Nitra]] 5, [[FK Teplice]] {{CZE}} 9, [[Gençlerbirliği SK|Genclerbirligi]] {{TUR}} 6, [[Győri ETO FC|Győr]] {{HUN}} 5 |- |align=center|129||[[Pavol Diňa]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ani Ronaldo nemá väčšiu „šupu“ ako Diňa! | url = https://sport.aktuality.sk/c/143127/ani-ronaldo-nema-vacsiu-supu-ako-dina/ | dátum vydania = 11. 1. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ||[[FK Dukla Banská Bystrica|B. Bystrica]] 59, [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] 49, [[1. FC Košice]] 14, [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]] 4, [[ŠK Futura Humenné|Humenné]] 3 |- |align=center|127||[[Juraj Halenár]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Juraj Halenár: Najbližšou výzvou Adamec | url = https://sport.aktuality.sk/c/172609/juraj-halenar-najblizsou-vyzvou-adamec/ | dátum vydania = 13. 8. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 35, [[FC Petržalka 1898|Artmedia]] 33, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] 57, [[Spartacus Nyíregyháza|Nyíregyháza]] {{HUN}} 1, [[SK Sigma Olomouc|Olomouc]] {{CZE}} 1 |- |align=center|124||[[Emil Pažický]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Sokol NV/Slovan Bratislava]] 77, [[MŠK Žilina|Slovena/Iskra Žilina]] 32, [[FK Dukla Praha|ATK Praha]] 14, [[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]] 1 |- |align=center|123||[[Stanislav Šesták]]||[[1.FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] 8, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 6, [[MŠK Žilina]] 49, [[VfL Bochum]] {{DEU}} 28, [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] {{TUR}} 10, [[Bursaspor]] {{TUR}} 13, [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] {{HUN}} 9 |- |<center>'''123'''||'''[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]'''||[[FK Dukla Banská Bystrica|B. Bystrica]] 20, [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 34, [[FK Mladá Boleslav|Ml. Boleslav]] {{CZE}} 4, [[FC Orenburg]] {{RUS}} 1, [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]] {{CYP}} 27, [[AC Omonia|Omonia]] {{CYP}} 4, Ethnikos Achnas {{CYP}} 5, Karmiotissa {{CYP}} 6, [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 19, Othellos Athienou 3 {{CYP}} |- |align=center|119||[[Jozef Luknár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|I.ČsŠK/ŠK Bratislava]] 119 |- |align=center|115||[[Ján Strausz]]||[[MFK Košice|VSS Košice]] 115 |- |align=center|115||[[Róbert Vittek]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Vittek ďalším členom elitného Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/165429/robert-vittek-dalsim-clenom-elitneho-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 1. 4. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 71, [[1. FC Nürnberg]] {{DEU}} 26, [[Lille OSC]] {{FRA}} 8, [[Ankaragücü]] {{TUR}} 6, [[Trabzonspor]] {{TUR}} 2, [[Debreceni VCS|Debreceni]] {{HUN}} 2 |- |align=center|115||[[Filip Hološko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 9, [[FC Slovan Liberec|Liberec]] {{CZE}} 17, [[Vestel Manisaspor|Manisaspor]] {{TUR}} 21, [[Beşiktaş JK|Besiktas]] {{TUR}} 42, [[Istanbul BB]] {{TUR}} 5, [[Çaykur Rizespor|Rizespor]] {{TUR}} 2, [[Sydney FC]] {{AUS}} 18, [[1. FC Slovácko]] {{CZE}} 1 |- |align=center|113||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK/Sokol NV/Slovan Bratislava]] 86, [[MFK Ružomberok|ŠK Ružomberok]] 27 |- |align=center|110||[[Peter Herda]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 79, [[Rudá hvězda Cheb|RH Cheb]] 27, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1, [[SC Charleroi]] {{minivlajka|Belgicko}} 3 |- |align=center|110||[[Marek Hamšík]]||[[SSC Neapol]] {{ITA}} 100, [[Dalian Yifang]] {{CHN}} 4, [[IFK Göteborg]] {{SWE}} 1, [[Trabzonspor]] {{TUR}} 5 |- |align=center|109||[[Anton Moravčík]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 70, [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]] 24, [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]] 15 |- |align=center|109||[[Szilárd Németh]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Szilárd Németh: „Messi je geniálny, ale nie je z inej planéty“ | url = https://sport.aktuality.sk/c/144293/szilard-nemeth-messi-je-genialny-ale-nie-je-z-inej-planety/ | dátum vydania = 1. 2. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 25, [[1. FC Košice]] 21, [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 39, [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]] {{ENG}} 23, [[Alemannia Aachen]] {{DEU}} 1 |- |align=center|108||[[Ladislav Józsa]]||[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]] 104, [[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]] 4 |- |align=center|108||[[Ľubomír Luhový]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ľubomír Luhový: Beda, keď si nabehol na prvú žrď! | url = https://sport.aktuality.sk/c/143512/lubomir-luhovy-beda-ked-si-nabehol-na-prvu-zrd/ | dátum vydania = 18. 1. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[FK Inter Bratislava|Inter]] 76, [[FC Spartak Trnava|Trnava]] 17, [[FK Dukla Banská Bystrica|B. Bystrica]] 3, [[FC Petržalka 1898|Artmedia]] 1, [[Urawa Red Diamonds]] {{JPN}} 8, [[GAK Graz]] {{AUT}} 3 |- |align=center|108||[[Marek Mintál]]||[[MŠK Žilina]] 76, [[1. FC Nürnberg]] {{DEU}} 32 |- |align=center|108||[[Tomáš Oravec]]||[[1. FC Košice]] 4, [[MFK Ružomberok]] 19, [[FC Petržalka 1898|Artmedia]] 28, [[MŠK Žilina]] 24, [[FC Spartak Trnava|Trnava]] 3, [[FK Viktoria Žižkov|Žižkov]] {{CZE}} 16, [[FC Admira Wacker Mödling|Admira Mödling]] {{AUT}} 8, [[Panionios GSS|Panionios]] {{GRC}} 2, [[Shaanxi Renhe|Shaanxi]] {{CHN}} 3, [[FC Enosis Neon Paralimni|Paralimni]] {{CYP}} 1 |- |align=center|107||[[Jozef Obert]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 59, [[1.FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] 15, [[TJ Rudá hvězda Brno|RH Brno]] 14, [[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|ČH Bratislava]] 4, [[Wacker Innsbruck]] {{AUT}} 15 |- |align=center|106||[[Božin Laskov]]||[[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]] 4, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 47, [[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|ČH Bratislava]] 15, [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 40 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bozhin Georgiev Laskov - Popeto | url = https://en.levskisofia.info/player/bozhin-laskov/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = levskisofia.info | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |align=center|106||[[Gejza Šimanský]]||[[1.FC Tatran Prešov|Slávia/Tatran Prešov]] 44, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 54, [[Tankista Praha]] 8 |- |align=center|106||[[Marek Bakoš]]||[[FK Matador Púchov|Púchov]] 18, [[MFK Ružomberok]] 16, [[FK Šinnik Jaroslavľ|Jaroslavľ]] {{RUS}} 3, [[FC Viktoria Plzeň|Plzeň]] {{CZE}} 54, [[FC Slovan Liberec|Liberec]] {{CZE}} 13, [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 2 |- |align=center|105||[[Tibor Mičinec]]||[[Bohemians 1905|Bohemians]] 53, [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] 27, [[AC Omonia|Omonia]] {{CYP}} 20, [[SK Benešov|Benešov]] {{CZE}} 5 |- |align=center|103||[[Marián Masný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 97, [[FC Petržalka 1898|ZŤS Petržalka]] 6 |- |align=center|103||[[Tomáš Medveď]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia]] 31, [[FK Inter Bratislava|Inter]] 13, [[FK Dukla Banská Bystrica|B. Bystrica]] 8, [[ŠK Futura Humenné|Humenné]] 8, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] 8, [[FK Lokomotíva Košice|Lok. Košice]] 2, [[1. FC Košice]] 1, [[FC Senec]] 2, [[Lombard-Pápa TFC|Pápa]] {{HUN}} 18, [[Videoton FC|Videoton]] {{HUN}} 7, [[Shenyang Ginde|Šenjang]] {{CHN}} 5 |- |align=center|100||[[Ján Čapkovič]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 100 |- |align=center|100||[[Jozef Levický]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 100 |- |<center>100||'''[[Róbert Pich]]'''||[[MŠK Žilina]] 29, [[FK Dukla Banská Bystrica|B. Bystrica]] 10, [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]] {{POL}} 52, Othellos Athienou {{CYP}} 7, [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 2 |- |} <small>Poznámka: zvýraznený je stále aktívny hráč</small> == Ako vstupovali do KLK == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Por. č. !width=120|Meno !width=80|Stý gól !Zápas |- |<center>1.||[[Jozef Luknár]]||align=center|2. 4. 1944||'''[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]]''' – HG Šimonovany 14:0 |- |<center>2.||[[Ján Arpáš]]||align=center|16. 4. 1944||FC Vrútky – '''[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]]''' 4:5 |- |<center>3.||[[Viktor Tegelhoff]]||align=center|6. 11. 1950||'''[[ŠK Slovan Bratislava|Sokol NV Bratislava]]''' – [[1. FC Tatran Prešov|Dukla Prešov]] 7:0 |- |<center>4.||[[Ladislav Kubala]]||align=center|4. 10. 1953||'''[[FC Barcelona]]''' – [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]] 3:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.bdfutbol.com/es/p/p.php?id=4126 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |<center>5.||[[Božin Laskov]]||align=center|24. 8. 1955||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] - '''[[FK Inter Bratislava|ČH Bratislava]]''' 1:2 |- |<center>6.||[[Emil Pažický]]||align=center|10. 9. 1955||'''[[MŠK Žilina|Iskra Žilina]]''' – [[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] 4:0 |- |<center>7.||[[Gejza Šimanský]]||align=center|18. 9. 1955||'''[[1.FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]''' – Baník Kladno 3:1 |- |<center>8.||[[Ladislav Pavlovič]]||align=center|10. 4. 1960||'''[[1.FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]''' – [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 3:1 |- |<center>9.||[[Anton Moravčík]]||align=center|12. 11. 1961||'''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]''' – [[AC Sparta Praha|Spartak Sokolovo Praha]] 4:0 |- |<center>10.||[[Adolf Scherer]]||align=center|13. 10. 1965||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]] – '''[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]''' 1:1 |- |<center>11.||[[Jozef Adamec]]||align=center|1. 6. 1969||'''[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]''' – [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 3:3 |- |<center>12.||[[Jozef Obert]]||align=center|21. 6. 1969||Schwarz-Weiß Bregenz – '''[[Wacker Innsbruck]]''' 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.austriasoccer.at/data/spiele/1969/19690621schwwack0.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |<center>13.||[[Ján Strausz]]||align=center|10. 5. 1974||'''[[MFK Košice|VSS Košice]]''' – [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1974/5/12/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |<center>14.||[[Ján Čapkovič]]||align=center|10. 4. 1977||'''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]''' – [[MŠK Žilina|ZVL Žilina]] 5:0 <ref>[http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1977/4/12/8.png Stý gól Jána Čapkoviče]</ref> |- |<center>15.||[[Jozef Levický]]||align=center|5. 6. 1978||[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]] – '''[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]''' 5:1 <ref>[http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1978/6/6/8.png Stá ligová branka Levického]</ref> |- |<center>16.||[[Ladislav Józsa]]||align=center|4. 3. 1979||'''[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]''' – [[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]] 3:1 <ref>[http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/3/5/8.png Dva góly otevřely Józsovi brány Klubu kanonýrů]</ref> |- |<center>17.||[[Marián Masný]]||align=center|4. 11. 1984||[[MŠK Žilina|ZVL Žilina]] – '''[[FC Petržalka 1898|ZŤS Petržalka]]''' 3:2 <ref>[http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/11/5/8.png Masný si stým gólem otevřel brány Klubu kanonýrů]</ref> |- |<center>18.||[[Peter Herda]]||align=center|3. 5. 1986||'''[[Rudá hvězda Cheb|RH Cheb]]''' – TJ Vítkovice 2:0 <ref>[http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/5/4/7.png P. Herda a Lička dalšími členy Klubu kanonýrů]</ref> |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Por. č. !width=120|Meno !width=80|Stý gól !Zápas |- |<center>19.||[[Stanislav Griga]]||align=center|28. 5. 1988||'''[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]''' – [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]] 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/5/30/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |<center>20.||[[Milan Luhový]]||align=center|7. 3. 1990||'''[[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]''' – [[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] 2:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.bohemians.cz/zapasy/302/dukla-praha-bohemians-praha-1905 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- |<center>21.||[[Tibor Mičinec]]||align=center|3. 6. 1992||'''[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] ''' – Union Cheb 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.bohemians.cz/zapasy/933/bohemians-praha-1905-cheb | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- |<center>22.||[[Pavol Diňa]]||align=center|6. 11. 1993||'''[[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]''' – [[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]] 1:0 |- |<center>23.||[[Ľubomír Luhový]]||align=center|18. 10. 1997||'''[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]''' – [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2:0 |- |<center>24.||[[Jozef Kožlej]]||align=center|25. 11. 2001||'''[[Olympiakos Nicosia|Olympiakos Nikózia]]''' – [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis Famagusta]] 2:0 |- |<center>25.||[[Szilárd Németh]]||align=center|3. 3. 2004||[[Birmingham City FC|Birmingham]] – '''[[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]]''' 3:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.premierleague.com/match/4692 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |<center>26.||[[Róbert Semeník]]||align=center|8. 6. 2004||'''[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]''' – [[FK Púchov|Púchov]] 4:0 |- |<center>27.||[[Marek Mintál]]||align=center|21. 5. 2005||'''[[1. FC Nürnberg]]''' – [[1. FSV Mainz 05|Mainz]] 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.fussballdaten.de/bundesliga/2005/34/nuernberg-mainz/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |<center>28.||[[Tomáš Medveď]]||align=center|14. 10. 2006||'''[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]''' – [[AS Trenčín]] 1:0 |- |<center>29.||[[Tomáš Oravec]]||align=center|19. 11. 2010||[[FK Senica]] – '''[[MŠK Žilina]]''' 2:1 |- |<center>30.||[[Stanislav Šesták]]||align=center|13. 3. 2011||'''[[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]]''' – [[Galatasaray SK|Galatasaray]] 3:2 <ref>[https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ Šestákov hetrik pokoril Galatasaray]</ref> |- |<center>31.||[[Juraj Halenár]]||align=center|9. 11. 2011||'''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]''' – [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B.Bystrica]] 3:2 |- |<center>32.||[[Róbert Vittek]]||align=center|31. 3. 2014||'''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]''' – [[FK Senica]] 2:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.fortunaliga.sk/zapas/705-slo-sen | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |<center>33.||[[Filip Hološko]]||align=center|15. 10. 2016||'''[[Sydney FC]]''' – Central Coast Mariners 4:0 |- |<center>34.||[[Marek Bakoš]]||align=center|16. 4. 2017||'''[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]''' – [[1. FC Slovácko]] 2:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.hetliga.cz/zapas/5748-plz-slo | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |<center>35.||[[Marek Hamšík]]||align=center|6. 5. 2018|||'''[[SSC Neapol]]''' – [[Torino FC|FC Turín]] 2:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.legaseriea.it/en/serie-a-tim/match-report/2017-18/UNICO/UNI/36/NAPTOR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180509132800/http://www.legaseriea.it/en/serie-a-tim/match-report/2017-18/UNICO/UNI/36/NAPTOR | dátum archivácie = 2018-05-09 }}</ref> |- |<center>36.||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>16. 9. 2023||[[MFK Zemplín Michalovce|MFK Michalovce]] – '''[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]''' 3:4 |- |<center>37.||[[Róbert Pich]]||<center>12. 4. 2025||[[FK Železiarne Podbrezová]] – '''[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]''' 1:2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} <small> Poznámka: zvýraznené sú názvy klubov, v ktorých hráč dosiahol stý gól</small> == Prehľad ligových súťaží, v ktorých dosiahli stý gól == {|class="wikitable !width=170|Liga !Počet <br/> hráčov !Hráči |- |{{TCH}} [[Česko-slovenská futbalová liga|Čs. liga]]||<center>17||Tegelhoff, Laskov, Pažický, Šimanský, Pavlovič, Moravčík, <br/> Scherer, Adamec, Strausz, Čapkovič, Levický, Józsa, <br/> Masný, Herda, Griga, M. Luhový, Mičinec |- |{{SVK}} Slov. liga (1939-44)||<center>2||Luknár, Arpáš |- |{{SVK}} [[Niké liga|Slov. liga od 1993/94]]||<center>9||Diňa, Ľ. Luhový, Semeník, Medveď, Oravec, Halenár, <br/> Vittek, Ďuriš, Pich |- |{{ESP}} [[La Liga|Primera División]]||<center>1||Kubala |- |{{AUT}} [[Rakúska futbalová Bundesliga|Rakúska Bundesliga]]||<center>1||Obert |- |{{CYP}} [[Cyprus]]||<center>1||Kožlej |- |{{ENG}} [[FA Premier League|Premier League]]||<center>1||Sz. Németh |- |{{DEU}} [[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]]||<center>1||Mintál |- |{{TUR}} [[Süper Lig]]||<center>1||Šesták |- |{{AUS}} [[A-League]]||<center>1||Hološko |- |{{CZE}} [[1. česká futbalová liga|Česká liga]]||<center>1||Bakoš |- |{{ITA}} [[Serie A]]||<center>1||Hamšík |} == Prehľad klubov, v ktorých dosiahli stý gól == {|class="wikitable !Klub !Počet <br/> hráčov !Hráči |- |[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||<center>7||Luknár, Arpáš, Tegelhoff, A. Moravčík, Čapkovič, Halenár, Vittek |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||<center>4||Adamec, Ľ. Luhový, Ďuriš, Pich |- |[[MŠK Žilina|Žilina]]||<center>2||Pažický, Oravec |- |[[FK Inter Bratislava|Inter/ČH Bratislava]]||<center>2||Laskov, Levický |- |[[1.FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||<center>2||Šimanský, Pavlovič |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||<center>2||Scherer, Józsa |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||<center>2||Semeník, Medveď |- |[[VSS Košice]]||<center>1||Strausz |- |[[FC Petržalka 1898|ZŤS Petržalka]]||<center>1||Masný |- |[[Rudá hvězda Cheb]]||<center>1||P. Herda |- |[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||<center>1||Griga |- |[[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1||M. Luhový |- |[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]]||<center>1||Mičinec |- |[[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||<center>1||Diňa |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1||Kubala |- |{{AUT}} [[Wacker Innsbruck]]||<center>1||Obert |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nicosia|Olympiakos Nikózia]]||<center>1||Kožlej |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]]||<center>1||Sz. Németh |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||<center>1||Mintál |- |{{TUR}} [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]]||<center>1||Šesták |- |{{AUS}} [[Sydney FC]]||<center>1||Hološko |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]||<center>1||Bakoš |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||<center>1||Hamšík |} ==Čakatelia (50 – 99 gólov)== Aktívni hráči, stav k 24. 9. 2026 {|class="wikitable" !width=80|GÓLY !width=150|MENO !KLUBY/GÓLY |- |<center>91||[[Albert Rusnák]]||SC Cambuur {{NLD}} 4, [[FC Groningen]] {{NLD}} 9, Real Salt Lake {{USA}} 42, Seattle Sounders {{USA}} 36 |- |<center>83||[[Aleksandar Čavrić]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 52, OFK Belehrad {{SRB}} 14, [[Aarhus Gymnastikforening|Aarhus GF]] {{DNK}} 1, Kašima Antlers {{JPN}} 16 |- |<center>80||[[Miloš Lačný]]||[[MFK Ružomberok]] 44, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] 2, [[Dundee United FC|Dundee United]] {{SCO}} 1, Neman Grodno {{BLR}} 3, Kajrat Almaty {{KAZ}} 1, Torpedo Kutaisi {{GEO}} 3, [[ŠKF Sereď|Sereď]] 11, [[FK Pohronie]] 8, [[FC Košice]] 1, Victory SC {{MDV}} 6 |- |<center>75||[[David Depetris]]||[[AS Trenčín]] 30, [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 17, Rizespor {{TUR}} 1, [[SK Sigma Olomouc|Sigma Olomouc]] {{CZE}} 3, Monarcas Morelia {{MEX}} 4, [[Club Atlético Huracán|Huracán]] {{ARG}} 1, Club Olimpo {{ARG}} 4, [[FK Dukla Banská Bystrica|B. Bystrica]] 13, [[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] 2 |- |<center>74||[[Samuel Mráz]]||[[MŠK Žilina]] 23, [[FK Senica]] 4, [[Empoli FC]] {{ITA}} 1, Brøndby {{DNK}} 4, [[KGHM Zaglebie Lubin|Zaglebie Lubin]] {{POL}} 2, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] 7, [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]] {{CYP}} 6, Motor Lublin {{POL}} 16, [[Servette FC]] {{CHE}} 11 |- |<center>73||[[Ivan Schranz]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 22, [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] {{CZE}} 8, [[SK Dynamo České Budějovice|Č. Budějovice]] {{CZE}} 9, [[FK Jablonec]] {{CZE}} 13, [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 21 |- |<center>64||[[Erik Pačinda]]||[[MFK Košice]] 19, [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] 32, [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 1, [[Korona Kielce]] {{POL}} 4, [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 5, [[FC Košice]] 2, [[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] 1 |- |<center>62||[[Jakub Sylvestr]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] 13, [[FC Petržalka 1898|Artmedia]] 7, [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}} 2, [[Aalborg BK (futbalový klub)|Aalborg]] {{DNK}} 5, [[Bejtar Jerušalajim|Beitar]] {{ISR}} 7, Bnei Yehuda {{ISR}} 7, Ašdod {{ISR}} 1, Hapoel Haifa {{ISR}} 5, Chennaiyin {{IND}} 2, [[FK Žalgiris]] {{LTU}} 8, [[KFC Komárno]] 5 |- |<center>62||[[Roman Procházka (futbalista)|Roman Procházka]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 28, [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] {{BGR}} 25, [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 9 |- |<center>61||[[Lukáš Haraslín]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 47, [[Lechia Gdańsk]] {{POL}} 12, [[US Sassuolo Calcio|Sassuolo]] {{ITA}} 1, Al Fateh {{SAU}} 1 |- |<center>58||[[Pavol Šafranko]]||[[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] 5, [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] 6, [[Aalborg BK (futbalový klub)|Aalborg]] {{DNK}} 2 , [[Sepsi OSK Sfântu Gheorghe|Sepsi OSK]] {{ROU}} 30 , Mamelodi Sundowns {{RSA}} 5, Sabah FK {{AZE}} 10 |- |<center>57||[[Filip Kiss]]||[[FC Petržalka|Petržalka]] 4, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] 6, Ross County {{SCO}} 6, Haugesund {{NOR}} 8, Al Ittifaq {{SAU}} 24, Al Ittihad {{UAE}} 6, [[KFC Komárno]] 3 |- |<center>56||[[Adam Zreľák]]||[[MFK Ružomberok]] 15, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] 10, [[FK Jablonec]] {{CZE}} 2, [[1. FC Nürnberg]] {{DEU}} 2, Warta Poznań {{POL}} 21, GKS Katowice {{POL}} 6 |- |<center>55||[[Tomáš Malec (futbalista)|Tomáš Malec]]||[[AS Trenčín]] 16, [[Rosenborg BK]] {{NOR}} 6, [[SK Sigma Olomouc|Olomouc]] {{CZE}} 4, [[Lillestrøm SK]] {{NOR}} 3, [[FK Žalgiris]] {{LTU}} 8, Rīgas FS {{LVA}} 6, [[FC Senica]] 8, [[FK Dukla Banská Bystrica|B. Bystrica]] 4 |- |<center>52||[[Matúš Bero]]||[[AS Trenčín]] 23, [[Trabzonspor]] {{TUR}} 3, [[Vitesse Arnhem]] {{NLD}} 20, [[VfL Bochum]] {{DEU}} 6 |- |<center>52||[[Dávid Ďuriš]]||[[MŠK Žilina]] 47, [[Rosenborg BK]] {{NOR}} 5 |- |<center>50||[[Michal Škvarka]]|| [[MŠK Žilina]] 43, [[FC ViOn Zlaté Moravce|Z. Moravce]] 3, [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] {{HUN}} 1, [[Wisla Krakov]] {{POL}} 2, Levadiakos {{GRC}} 1 |} ==Ostali pred bránami KLK (90 – 99 gólov)== {| ! width=80|GÓLY ! width=150|MENO ! KLUBY/GÓLY |- |<center>98||[[Vojtech Masný]]||[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]] 65, [[Dukla Pardubice]] 6, [[First Vienna FC 1894|Vienna Viedeň]] {{AUT}} 27 |- |<center>98||[[Ľubomír Moravčík]]||[[FC Nitra|Plastika Nitra]] 30, [[AS Saint-Étienne|AS St.Étienne]] {{FRA}} 31, [[SC Bastia]] {{FRA}} 8, [[Celtic FC|Celtic Glasgow]] {{SCO}} 29 |- |<center>98||[[Adam Nemec]]||[[MFK Dubnica]] 8, [[MŠK Žilina]] 18, [[KRC Genk]] {{BEL}} 4, [[1. FC Kaiserslautern]] {{DEU}} 4, Dinamo Bukurešť {{ROU}} 21, FC Pafos {{CYP}} 17, FC Voluntari {{ROU}} 26 |- |<center>95||[[Viliam Hyravý]]||[[MŠK Žilina|ZVL Žilina]] 24, [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]] 36, [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]] 6, [[MFK Ružomberok]] 26, [[Toulouse FC|FC Toulouse]] {{FRA}} 3 |- |<center>94||[[Milan Dolinský]]||[[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|ČH Bratislava]] 76, [[Tankista Praha]] 12, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 6 |- |<center>94||[[Marek Ujlaky]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 86, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2, [[FC Senec]] 3, [[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]] 2, [[FKD Drnovice|FK Drnovice]] {{CZE}} 1 |- |<center>94||[[Róbert Rák]]||[[FC Nitra]] 61, [[MFK Ružomberok]] 17, [[Dinamo Minsk]] {{BLR}} 16 |- |<center>93||[[Peter Fecko]]||[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]] 78, [[Aris Limassol]] {{CYP}} 15 |- |<center>91||[[Ladislav Kuna]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 86, [[FC Admira Wacker Mödling|Admira Viedeň]] {{AUT}} 5 |- |<center>90||[[Pavol Bencz]]||[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]] 72, [[MŠK Žilina|ZVL Žilina]] 10, [[First Vienna FC 1894|Vienna Viedeň]] {{AUT}} 8 |- |<center>90||[[Dušan Galis]]||[[MFK Košice|VSS Košice]] 59, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 30, [[Cádiz CF]] {{ESP}} 1 |- |<center>90||[[Martin Fabuš]]||[[AS Trenčín|ODu/AS Trenčín]] 59, [[MŠK Žilina]] 17, [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]] 5, [[SK Sigma Olomouc|Sigma Olomouc]] {{CZE}} 1, [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 8 |- |<center>90||[[Vladimír Kožuch]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 61, [[1.FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] 22, [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]] {{CZE}} 7 |} ==Rekordy a zaujímavosti== === Zaujímavosti o jubilejných góloch === Prvým stovkárom sa stal [[2. apríl]]a [[1944]] [[Jozef Luknár]], hráč [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] dvomi rýchlymi gólmi v 4. a 8. minúte zahájil debakel Šimonovian 14:0. O dva týždne dosiahol métu 100 gólov jeho klubový spoluhráč [[Ján Arpáš]]. Prvým hráčom, ktorý sa prestrieľal do Klubu kanonierov gólom v zahraničnej lige, sa stal [[Ladislav Kubala]] z [[FC Barcelona]]. Tento futbalový svetobežník dal zároveň celkom najviac gólov v zahraničných ligových súťažiach - 188. Prvým Slovákom so stovkou ligových gólov v [[Česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] sa stal v roku [[1955]] [[Emil Pažický]], v ére spoločnej ligy sa k nemu pridalo ďalších dvanásť slovenských futbalistov. Po roku [[1993]] sa stal prvým členom elitného Klubu kanonierov [[Pavol Diňa]], 89 gólov z federálnej ligy zaokrúhlil na stovku hneď v premiérovej sezóne samostatnej [[Fortuna liga|slovenskej ligy]]. „Dvojnásobným“ stovkárom je [[Róbert Semeník]], najskôr dosiahol stogólovú hranicu v súčte všetkých ligových súťaží a potom sa stal prvým hráčom, ktorý dal sto gólov v samostatnej slovenskej lige po roku 1993. Stogólovú hranicu v ére samostatnosti pokoril okrem Semeníka už len [[Juraj Halenár]]. [[Filip Hološko]] bol prvý kanonier, ktorý strelil 100 gólov bez jediného zásahu v slovenskej lige a prvý, kto dosiahol stý gól v ligovej súťaži mimo Európy. Rovnako [[Marek Hamšík]] dosiahol stovku len gólmi v zahraničí, jeho výkon je o to úctyhodnejší, že ich nastrieľal v elitnej [[Serie A|Serii A]]. „Jubilejný“ stý gól padol v 26 prípadoch v zápase, v ktorom sa čerstvý kanonier tešil z víťazstva, štyrikrát sa o body delilo a len päťkrát odchádzal z ihriska porazený (Levický, Masný, Németh, Mintál a Oravec). Najtrpkejšie bude na tento míľnik kariéry spomínať [[Jozef Levický]], ktorý sa stal stovkárom pri vysokej prehre [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] v [[FK Dukla Banská Bystrica|B. Bystrici]] 1:5, stým gólom znižoval na 1:4. Naopak [[Marek Mintál]] napriek prehre s Mainzom 1:2 mal dôvod na radosť, 24. gólom v sezóne získal korunu kráľa strelcov v [[Nemecká futbalová Bundesliga|Bundeslige]]. Najviac gólov v zápase, v ktorom dosiahol stogólovú hranicu, strelil [[Stanislav Griga]], štyri proti [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]]. Hetrikom vstúpili medzi „stovkárov“ [[Ladislav Pavlovič]], [[Anton Moravčík]] a [[Stanislav Šesták]], desiati kanonieri dali dva góly. Najčastejšie, trikrát padali jubilejné góly do brány Interu Bratislava a [[1.FC Tatran Prešov|Prešova]]. Zaujímavosťou je, že proti Interu zaznamenali svoj stý ligový gól dvaja hráči, ktorí väčšinu svojich gólov strelili práve v žlto-čiernom drese. [[Adolf Scherer]] ako hráč [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotívy Košice]] a [[Ľubomír Luhový]] ako hráč [[FC Spartak Trnava|Trnavy]]. Až pri dvoch jubilejných góloch „asistoval“ brankár Prešova Alois Večerka, stý gól mu strelili [[Božin Laskov]] z ČH Bratislava a o necelé tri týždne aj Emil Pažický z [[MŠK Žilina|Iskry Žilina]]. Stalo sa tak v roku [[1955]], keď v priebehu mesiaca vstúpili medzi ligových stovkárov až traja hráči, okrem spomínanej dvojice ešte [[Gejza Šimanský]]. Najslávnejším brankárom, ktorý inkasoval stý gól bol bezpochyby [[Viliam Schrojf]], v bráne [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]] ho prekonal [[Ladislav Pavlovič]]. Pri jubilejnom zásahu [[Szilárd Németh|Szilárda Németha]] stál v bráne [[Birmingham City FC|Birminghamu]] Maik Taylor, mnohonásobný reprezentant [[Národné futbalové mužstvo Severného Írska|Severného Írska]]. Vekový priemer kanonierov v momente keď strelili svoj stý ligový gól je 29,9 roka. Najmladší bol Ladislav Kubala, ktorý tento míľnik dosiahol vo veku 26 rokov a 116 dní. Ako 26-roční vstúpili medzi kanoniersku elitu aj Ján Arpáš, Stanislav Griga a Szilárd Németh. Najstarším členom KLK sa stal Jozef Levický vo veku 35 rokov, 6 mesiacov a 21 dní. 34 rokov mali Ladislav Pavlovič, [[Marián Masný]] a [[Marek Bakoš]]. Najsilnejšie kanonierske ročníky boli [[1942]] – narodili sa Adamec, Strausz a Levický a [[1973]] – narodili sa Semeník, Kožlej a Medveď. Najrýchlejšie sa k stovke ligových gólov prepracoval Ján Arpáš, stačili mu k tomu štyri roky a 240 dní. V povojnovej histórii boli najrýchlejší Stanislav Griga (6 rokov, 9 mesiacov, 2 dni) a [[Ladislav Józsa]] (6 rokov, 10 mesiacov, 11 dní), treba však podotknúť, že Józsa medzitým odohral jednu sezónu v II. lige. Najdlhšie, 16 rokov a dva týždne trvala púť od prvého k stému gólu [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michalovi Ďurišovi]], Jozef Levický dosiahol túto métu za 14 rokov, 2 mesiace a 14 dní. Zaujímavosťou je tiež ako dlho čakali kanonieri na jubilejný gól, keď mali na svojom konte už 99 gólov. V prípadoch, keď strelili v zápase viac gólov, išlo doslova len o pár minút. Arpáš, Pavlovič a [[Stanislav Šesták]] to stihli za dve minúty, Luknár za štyri. Naopak jeden z najlepších kanonierov v histórii slovenského futbalu [[Adolf Scherer]] si čakanie na svoj stý ligový zásah od gólu číslo 99 natiahol na 10 mesiacov a dva týždne. Príkladom klubovej vernosti sú hráči, ktorí strelili všetky góly v drese jediného klubu: Jozef Luknár (ČsŠK/ŠK Bratislava), [[Ján Strausz]] (VSS Košice), [[Ján Čapkovič]] (Slovan Bratislava), Jozef Levický (Inter Bratislava). Opačným protipólom sú dvaja Tomášovia, [[Tomáš Medveď|Medveď]] a [[Tomáš Oravec|Oravec]], ktorí skórovali až v 11 respektíve 10 kluboch. Najviac hráčov, sedem vstúpilo medzi ligových stovkárov v belasom drese [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]]. Okrem našich ligových súťaží, či už česko-slovenskej alebo slovenskej bolo svedkom vstupu slovenských kanonierov do elitného klubu stovkárov deväť zahraničných ligových súťaží, medzi nimi [[La Liga]], [[Premier League]], [[Nemecká futbalová Bundesliga|Bundesliga]], [[Serie A]]. Tým, že všetky svoje ligové góly strelili bez pokutových a priamych kopov sa môžu pochváliť Jozef Levický, Ján Strausz a Stanislav Griga. [[Peter Herda]], skvelý realizátor štandardných situácií dosiahol takmer tretinu gólov, až 33 z pokutových kopov. Stý presný zásah si pripísal z priameho kopu, podobne ako Ladislav Józsa, Pavol Diňa alebo Juraj Halenár. Úspešne premenená penalta bola vstupenkou do KLK pre Adolfa Scherera, Mareka Mintála, Filipa Hološka či Mareka Bakoša. Stý gól hlavičkou dosiahli „kráľ hlavičiek“ Ján Strausz (až 74 gólov zo 115), Tomáš Oravec, Stanislav Šesták a Róbert Vittek. V zozname kanonierov je jediná bratská dvojica [[Milan Luhový]] a [[Ľubomír Luhový]], ktorá má na konte v súčte 251 gólov. Perličkou je, že mnohí z kanonierov mali súrodencov, ktorí tiež strieľali ligové góly, najbližšie k stovke sa z nich priblížil starší brat Mariána Masného [[Vojtech Masný]], chýbali mu len dva prresné zásahy. === Prví stovkári === *Prvý stovkár: [[Jozef Luknár]] [[ŠK Slovan Bratislava|(ŠK Bratislava)]], 2. 4. 1944 *Prvý stovkár-Slovák v československej lige: [[Emil Pažický]] [[MŠK Žilina|(Iskra Žilina)]], 10. 9. 1955 *Prvý stovkár po r. 1993: [[Pavol Diňa]] [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|(DAC Dun. Streda)]], 6. 11. 1993 *Prvý stovkár len v samostatnej slovenskej lige: [[Róbert Semeník]] [[FK Dukla Banská Bystrica|(Dukla B. Bystrica)]], 24. 9. 2005 *Prvý stovkár, ktorý strelil stý gól v zahraničí: [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona|(FC Barcelona)]], 4. 10. 1953 *Prvý stovkár, ktorý dosiahol hranicu sto gólov len v zahraničí: [[Filip Hološko]] === Naj, naj, naj === *Najstarší stovkár: [[Róbert Pich]] - 36 rokov, 5 mesiacov *Najmladší stovkár: [[Ján Arpáš]] - 26 rokov, 4 mesiace *Najsilnejší ročník: :[[1942]] - narodili sa Adamec, Strausz a Levický :[[1973]] - narodili sa Semeník, Kožlej a Medveď *Najmenej sezón/100 gólov: 5 - [[Ján Arpáš]] (1939-1944) *Najviac sezón/100 gólov: :16 - [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] (2007-2023), [[Róbert Pich]] (2009-2025) :14 - [[Jozef Levický]] (1964-1978) a [[Róbert Vittek]] (2000-2014) *Najviac gólov/čs.liga: 170 - [[Jozef Adamec]], 164 - [[Ladislav Pavlovič]], 128 - [[Adolf Scherer]] *Najviac gólov/slov.liga 1939-1944: 109 - [[Ján Arpáš]] *Najviac gólov/slov.liga od 1993: 125 - [[Juraj Halenár]] *Najviac gólov v zahraničí: :188 - [[Ladislav Kubala]] (Maďarsko, Španielsko, Kanada) :113 - [[Jozef Kožlej]] (Česko, Cyprus, Grécko) :110 - [[Marek Hamšík]] (Taliansko, Švédsko, Čína, Turecko) :106 - [[Filip Hološko]] (Turecko, Česko, Austrália) *Najviac gólov v jednom klube: 150 - [[Ladislav Pavlovič]] [[1.FC Tatran Prešov|(Prešov)]], 146 - [[Ján Arpáš]] [[ŠK Slovan Bratislava|(ŠK Bratislava)]] *Najviac gólov v ligovom zápase: :7 - [[Viktor Tegelhoff]], [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] - [[MFK Lokomotíva Zvolen|ZTK Zvolen]] 12:0, 1943 :6 - [[Ján Arpáš]], [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] - HG Šimonovany 14:0, 1944 :6 - [[Jozef Adamec]], [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] - TŽ Třinec 8:0, 1964 *Všetky góly z hry: [[Jozef Levický]] (100), [[Ján Strausz]] (115) a [[Stanislav Griga]] (141) <ref>[http://www.futbalsfz.sk/slovensko/zaujimavosti/novinka/v-klube-ligovych-kanonierov-aj-dvojica-kubala-laskov.html V Klube ligových kanonierov aj dvojica Kubala – Laskov]</ref> *Všetky góly v jednom klube: [[Jozef Luknár]] [[ŠK Slovan Bratislava|(ČsŠK/ŠK Bratislava)]], [[Ján Strausz]] [[MFK Košice|(VSS Košice)]], [[Ján Čapkovič]] [[ŠK Slovan Bratislava|(Slovan Bratislava)]], [[Jozef Levický]] [[FK Inter Bratislava|(Inter Bratislava)]] *Prvých sto gólov len v zahraničí: [[Filip Hološko]], [[Marek Hamšík]] *Najviac gólov hlavou: 74, [[Ján Strausz]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kráľ hlavičiek Strausz jubiluje |url=http://korzar.sme.sk/c/6604798/kral-hlaviciek-strausz-jubiluje.html |dátum prístupu=2014-09-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141006071006/http://korzar.sme.sk/c/6604798/kral-hlaviciek-strausz-jubiluje.html |dátum archivácie=2014-10-06 }}</ref> *Najviac gólov z pokutových kopov: 33 [[Peter Herda]] <ref>{{citácia periodika|periodikum=Sport Speciál|titul=Kniha rekordů českého fotbalu}}</ref>, 22 [[Adolf Scherer]], 16 [[Milan Luhový]] *Najviac gólov bez pokutových kopov: 149 [[Jozef Adamec]], 123 [[Stanislav Griga]], 115 [[Ján Strausz]] *Klub, v ktorom strelilo najviac hráčov stý ligový gól: [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]], v belasom drese strelili svoj stý ligový gól siedmi hráči - ([[Ján Arpáš]], [[Jozef Luknár]], [[Viktor Tegelhoff]], [[Anton Moravčík]], [[Ján Čapkovič]], [[Juraj Halenár]] a [[Róbert Vittek]]) *Najviac klubov, v ktorých strieľali góly: 11 [[Tomáš Medveď]], 10 [[Tomáš Oravec]] *Jediná bratská dvojica v KLK: [[Milan Luhový]] (143 gólov) a [[Ľubomír Luhový]] (108 gólov) *Dvaja stovkári v jeden deň: :3. 5. 1986, [[Peter Herda]] (RH Cheb) strelil svoj stý ligový gól v ten istý deň ako český futbalista Verner Lička [[FC Baník Ostrava|(Baník Ostrava)]], obaja sa stali členmi vtedajšieho česko-slovenského ''Klubu ligových kanonýrů'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = P. Herda a Lička dalšími členy Klubu kanonýrů | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/5/4/7.png | dátum vydania = 4. 5. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> *Najvyšší gólový priemer na zápas: 1,21 [[Ján Arpáš]] *Najdlhšie série zápasov so streleným gólom: :13 zápasov/18 gólov [[Peter Dubovský]], 1991-92 :8 zápasov/10 gólov [[Ján Čapkovič]], 1971-72 :7 zápasov/10 gólov [[Dušan Galis]], 1975 {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} *Najviac gólov – bratské dvojice :{|class="wikitable" !Počet gólov !Meno/góly |- |<center>'''251'''||[[Milan Luhový]] 143, [[Ľubomír Luhový]] 108 |- |<center>'''201'''||[[Marián Masný]] 103, [[Vojtech Masný]] 98 |- |<center>'''195'''||[[Ladislav Pavlovič]] 164, [[Rudolf Pavlovič]] 31 |- |<center>'''187'''||[[Peter Herda]] 110, [[Dušan Herda]] 77 |- |<center>'''171'''||[[Jozef Adamec]] 170, [[Emil Adamec]] 1 |- |<center>'''157'''||[[Emil Pažický]] 124, [[Anton Pažický]] 33 |- |<center>'''153'''||[[Ján Arpáš]] 152, [[Emil Arpáš]] 1 |- |<center>'''146'''||[[Stanislav Griga]] 141, [[Dušan Griga]] 5 |- |<center>'''122'''||[[Ján Čapkovič]] 100, [[Jozef Čapkovič]] 22 |} {{Stĺpce-2}} *Najviac gólov – otec a syn :{|class="wikitable" !Počet gólov !Meno/góly |- |<center>'''147'''||[[Milan Nemec]] 52, [[Adam Nemec]] 95 |- |<center>'''124'''||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]] 43, [[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] 81 |- |<center>'''119'''||[[Ján Kozák (1954)|Ján Kozák st.]] 58, [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]] 61 |- |<center>'''112'''||[[Anton Mintál]] 4, [[Marek Mintál]] 108 |- |<center>'''100'''||[[Tibor Jančula (1945)|Tibor Jančula st.]] 27, [[Tibor Jančula|Tibor Jančula ml.]] 73 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} * Najviac gólov – defenzívni hráči: :{|class="wikitable" !Góly !Meno !Klub |- |align=center|'''72'''||[[Roman Kratochvíl]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 33, {{TUR}} [[Denizlispor]] 33, {{TUR}} [[Konyaspor]] 6 |- |align=center|'''62'''||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 49, [[Rudá Hvězda Cheb|RH Cheb]] 9, {{NLD}} [[PSV Eindhoven]] 4 |- |align=center|'''62'''||[[Dušan Tittel]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] 48, [[FC Spartak Trnava|Trnava]] 12, {{FRA}} [[Nîmes Olympique|Nîmes]] 1, {{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]] 1 |- |align=center|'''57'''||[[Ladislav Jurkemik]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 49, [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]] 4, {{CHE}} [[FC St. Gallen]] 4 |} {{Stĺpce-2}} * Najviac gólov – brankári: :{|class="wikitable" !Góly !Meno !Klub |- |align=center|'''11'''||[[Anton Švajlen]]||[[VSS Košice]] 11 |- |align=center|'''10'''||[[Imrich Stacho]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 10 |- |align=center|'''4'''||[[Július Tomašovič]]||[[1. FC Tatran Prešov|Slávia Prešov]] 4 |- |align=center|'''1'''||[[Norbert Juračka]]||[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]] 1 |- |align=center|'''1'''||[[Ladislav Molnár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1 |- |align=center|'''1'''||[[Marián Kelemen]]||{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]] 1 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných ligových súťažiach == Stav k 4. 5. 2025 {|class="wikitable" !width=150|Krajina/liga !width=200|Meno !width=50|Góly !Góly podľa klubov |- |- ! colspan="4"|Ligové súťaže v Európe (UEFA) |- |{{ENG}} [[FA Premier League|Anglicko]]||[[Szilárd Németh]]||align=center|23||[[Middlesbrough FC]] 23 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Szilárd Németh | url = https://www.premierleague.com/players/2123/Szilard-Nemeth/overview | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = premierleague.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |{{BEL}} [[Jupiler League|Belgicko]]||[[Ľudovít Cvetler]]||align=center|16||[[Standard Liège]] 16 |- |{{BGR}} [[Părva liga|Bulharsko]]||[[Božin Laskov]] *<br/>[[Roman Procházka (futbalista)|Roman Procházka]]||<center>40<br/>25||[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] 40<br/>[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] 25 |- |{{CYP}} [[Cyprus]]||[[Jozef Kožlej]]||align=center|90||Olympiakos Nikózia 55, [[AC Omonia|Omonia]] 32, [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]] 3 |- |{{CZE}} [[1. česká futbalová liga|Česko]]||[[Marek Bakoš]]||align=center|67||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] 54, [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]] 13 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Bakoš | url = https://www.fortunaliga.cz/hrac/1961-marek-bakos | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = fortunaliga.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200113175055/https://www.fortunaliga.cz/hrac/1961-marek-bakos | dátum archivácie = 2020-01-13 }}</ref> |- |{{DNK}} [[Superligaen|Dánsko]]||[[Jakub Sylvestr]]||<center>5||[[Aalborg BK (futbalový klub)|Aalborg]] 5 |- |{{FRA}} [[Ligue 1|Francúzsko]]||[[Ľubomír Moravčík]]||align=center|39||[[AS Saint-Étienne]] 31 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lubomir Moravcik avec l'ASSE | url = https://www.asse-stats.com/lubomir-moravcik | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = asse-stats.com | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SC Bastia]] 8 |- |{{GRC}} [[Grécka Superliga|Grécko]]||[[Igor Klejch]]|| align="center" |25||Panachaiki Patras 25 |- |{{NLD}} [[Eredivisie|Holandsko]]||[[Ivan Mráz]]|| align="center" |31||[[MVV Maastricht]] 31 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ivan Mráz | url = http://www.ererat.nl/asp/ererat_spelerpaspoort.asp?spelerid=381 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = ererat.nl | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |{{ISL}} [[Úrvalsdeild|Island]]||[[Rastislav Lazorík]]|| align="center" |29||Breiðablik 16, Leiftur 13 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rastislav Lazorik | url = https://www.ksi.is/mot/leikmadur/$PlayerDetails/FirstTierGoals/?leikmadur=26047&localgames=1#main-content | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = ksi.is | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |{{ISR}} [[Ligat ha Al|Izrael]]||[[Jakub Sylvestr]]||<center>20||[[Bejtar Jerušalajim| Beitar]] 7, Bnei Yehuda 7, Ašdod 1, Hapoel Haifa 5 |- |{{YUG}} [[Juhoslávia]]||[[Ján Podhradský]]|| align="center" |16||BSK Belehrad 16 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Podhradský - Igrači Prve lige | url = http://www.exyufudbal.in.rs/igraci/article/820 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archive.org | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180605015544/http://www.exyufudbal.in.rs/igraci/article/820 | dátum archivácie = 2018-06-05 }}</ref> |- |{{LTU}} [[A Lyga|Litva]]||[[Jakub Sylvestr]] <br/> [[Tomáš Malec (futbalista)|Tomáš Malec]]||<center>8||[[FK Žalgiris]] 8 <br/> [[FK Žalgiris]] 8 |- |{{LAT}} [[Lotyšsko]]||[[Branislav Jašurek]]||<center>10||[[FK Ventspils]] 10 |- |{{HUN}} [[Nemzeti Bajnokság I|Maďarsko]]||[[Štefan Príboj]]|| align="center" |126||[[Újpest FC]] 126 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nemzeti labdarúgó archívum. Priboj István | url = https://nela.hu/jatekos/8204/Priboj_Istvan | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = nela.hu | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |{{DEU}} [[Fußball-Bundesliga|Nemecko]]||[[Marek Mintál]]||align=center|32||[[1.FC Nürnberg]] 32 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintal | url = https://www.fussballdaten.de/person/marek-mintal/einsaetze/1-fc-nuernberg/0/bundesliga/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = fussballdaten.de | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |{{NOR}} [[Eliteserien|Nórsko]]||[[Marek Sapara]]||align=center|19||[[Rosenborg BK]] 19 |- |{{POL}} [[Ekstraklasa|Poľsko]]||[[Róbert Pich]]||align=center|52||[[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]] 52 |- |{{PRT}} [[Liga Portugal|Portugalsko]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17||Boavista 17 |- |{{AUT}} [[Rakúska futbalová Bundesliga|Rakúsko]]||[[Anton Bulla]]||align=center|77||First Vienna 70, Slovan Viedeň 7 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Spielerstatistik für Bulla Antonin | url = http://www.austriasoccer.at/data/nat/statsn/spoe1stat/DETAIL/004900.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = austriasoccer.at | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |{{ROU}} [[Superliga României|Rumunsko]]||[[Adam Nemec]]||<center>46||[[FC Dinamo Bukurešť|Dinamo Bukurešť]] 21, FC Voluntari 25 |- |{{RUS}} [[Čempionat Rossii po futbolu sredi komand klubov Premier-Ligi|Rusko]]||[[Martin Jakubko]]||align=center|23||[[FK Saturn (1946)|Saturn Ramenskoje]] 4, FK Moskva 8, FK Chimki 2, [[FK Amkar|Amkar Perm]] 9 |- |{{SCO}} [[Scottish Premier League|Škótsko]]||[[Ľubomír Moravčík]]||align=center|29||[[Celtic FC|Celtic Glasgow]] 29 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravcik, Lubomir | url = http://www.fitbastats.com/celtic/player.php?playerid=2852 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = fitbastats.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |{{ESP}} [[La Liga|Španielsko]]||[[Ladislav Kubala]] ** <br/> [[Milan Luhový]]||align=center|138 <br/> 22||[[FC Barcelona]] 131, [[RCD Espanyol|Espaňol]] 7 <br/> [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]] 22 |- |{{CHE}} [[Švajčiarska superliga|Švajčiarsko]]||[[Marián Černický]]|| align="center" |19||[[FC Sion]] 19 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marian Černický | url = https://www.worldfootball.net/player_summary/marian-cernicky/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |{{ITA}} [[Serie A|Taliansko]]||[[Marek Hamšík]]||align=center|100||[[SSC Neapol]] 100 |- |{{TUR}} [[Süper Lig|Turecko]]||[[Filip Hološko]]||align=center|70||[[Vestel Manisaspor|Manisaspor]] 21, [[Beşiktaş JK|Besiktas]] 42, Istanbul BB 5, [[Çaykur Rizespor|Rizespor]] 2 |- ! colspan="4"|Ligové súťaže v Ázii a Austrálii (AFC) |- |{{AUS}} [[Austrália]]||[[Filip Hološko]]||align=center|18||[[Sydney FC|FC Sydney]] 18 |- |{{CHN}} [[Čína]]||[[Tomáš Medveď]]||<center>5||Šenjang Ginde 5 |- |{{IND}} [[India]]||[[Jakub Sylvestr]]||<center>2||Chennaiyin 2 |- |{{JPN}} [[Japonsko]]||[[Ľubomír Luhový]]||align=center|8||[[Urawa Red Diamonds]] 8 |- |{{QAT}} [[Katar (štát)|Katar]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||align=center|45||[[Lekhwiya SC]] 20, [[Al-Gharafa Sports Club|Al-Gharafa]] 25 |- |{{SAU}} [[Saudi Professional League|Saudská Arábia]]||[[Filip Kiss]]||<center>24||Al Ettifaq 24 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Filip Kiss drží jeden saudskoarabský rekord, ktorý Cristiano Ronaldo neprekoná | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/filip-kiss-drzi-jeden-saudskoarabsky-rekord-ktory-cristiano-ronaldo-neprekona-2023042516492624874 | dátum vydania = 15. 1. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |{{UAE}} [[Spojené arabské emiráty|SAE]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>9||Al Ain 9 |- ! colspan="4"|Ligové súťaže v Severnej a Strednej Amerike (CONCACAF) |- |{{CRC}} [[Kostarika]]||[[Jozef Mišo]]|| align="center" |87||LD Alajuelense 73, CS Herediano 13, Carmelita 1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = JOSEF MISO | url = https://www.bdfa.com.ar/jugadores-JOSEF-MISO-43797.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfa.com.ar | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |{{USA}} [[Major League Soccer|USA]]||[[Albert Rusnák]]|| align="center" |67||[[Real Salt Lake]] 42, Seattle Sounders 25 |- |{{MEX}} [[Mexiko]]||[[David Depetris]]||<center>4||Morelia 4 |- ! colspan="4"|Ligové súťaže v Južnej Amerike (CONMEBOL) |- |{{ARG}} [[Primera División (Argentína)|Argentína]]||[[David Depetris]]||<center>5|| [[Club Atlético Huracán|Huracán]] 1, Olimpo 4 |- ! colspan="4"|Ligové súťaže v Afrike (CAF) |- |{{RSA}} [[JAR]]||[[Pavol Šafranko]]||<center>5||Mamelodi Sundowns 5 |} <small>Poznámky: 1.) [[Božin Laskov]] bol pôvodom [[Bulhar]], neskôr sa usídlil na Slovensku a získal [[Československo|československé]] [[Štátne občianstvo|občianstvo]]. Najviac gólov v [[Părva liga|bulharskej lige]] strelil z rodených [[Slováci|Slovákov]] [[Roman Procházka (futbalista)|Roman Procházka]]. 2.) [[Ladislav Kubala]] bol rodák z [[Budapešť|Budapešti]] [[Slováci|slovenského]] pôvodu, najviac gólov v [[La Liga|Primera División]] strelil z rodených Slovákov [[Milan Luhový]].</small> ==Králi ligových strelcov== Z 36 členov Klubu ligových kanonierov osemnásti sa stali najlepšími strelcami ligy, 11 hráčov v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]], ôsmi v [[Niké liga|slovenskej lige]] a traja v zahraničí – [[Jozef Kožlej]] ([[Cyprus]]), [[Marek Mintál]] ([[Fußball-Bundesliga|Nemecko]]) a [[Tomáš Medveď]] ([[Maďarsko]]). [[Ľubomír Luhový]] bol ako jediný najlepším strelcom [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej ligy]] aj [[slovenská liga|slovenskej ligy]]. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] patrili slovenskí kanonieri k najlepším strelcom, 26-krát získali korunu kráľa strelcov, v rokoch 1967-1977 dokonca nepretržite! V [[Historické tabuľky ligových strelcov|historickej tabuľke strelcov]] obsadili v prvej desiatke tri miesta - [[Jozef Adamec]] (170 gólov) tretie za legendárnym [[Josef Bican|Bicanom]] a Wiecekom, [[Ladislav Pavlovič]] (164) piate a [[Adolf Scherer]] (128) desiate. '''Najčastejší králi strelcov:''' :4× [[Jozef Adamec]] [[FC Spartak Trnava|(Spartak Trnava)]], [[česko-slovenská futbalová liga|čs. liga]] 1966/67, 1967/68, 1969/70, 1970/71 :3× [[Ján Arpáš]] [[ŠK Slovan Bratislava|(ŠK Bratislava)]], slovenská liga 1940/41, 1941/42, 1943/44 :3× [[Ladislav Józsa]] [[FK Lokomotíva Košice|(Lokomotíva Košice)]], [[česko-slovenská futbalová liga|čs. liga]] 1972/73, 1973/74, 1976/77 '''Kráľ strelcov v česko-slovenskej lige aj v slovenskej lige:''' :[[Ľubomír Luhový]] ([[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] [[Česko-slovenská futbalová liga|čs. liga]] 1989/1990 / [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] {{SVK}} [[Mars superliga 1997/1998|1997/1998]]) '''Kráľ strelcov v slovenskej lige aj v zahraničí:''' :[[Jozef Kožlej]] ([[MFK Košice|1.FC Košice]] {{SVK}} [[Mars superliga 1996/1997|1996/1997]] / [[AC Omonia|Omonia Nikózia]] {{CYP}} 2003/2004) :[[Marek Mintál]] ([[MŠK Žilina]] {{SVK}} [[Mars superliga 2001/2002|2001/2002]], [[Corgoň liga 2002/2003|2002/2003]] / [[1. FC Nürnberg]] {{DEU}} [[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]] 2004/05) '''Králi strelcov v nižších súťažiach''' :{|class=wikitable !width = 120|Meno !Sezóna !width = 120|Klub !width = 130|Liga !Góly |- |[[Tibor Mičinec]]||1993/1994||[[SK Benešov|Švarc Benešov]]||{{CZE}} [[2. česká futbalová liga|2. česká liga]]||<center>18<center> |- |[[Marek Mintál]]||2003/2004||[[1.FC Nürnberg]]||{{DEU}} [[2. Fußball-Bundesliga|2. Bundesliga]]||<center>18<center> |- |[[Marek Mintál]]||2008/2009||[[1.FC Nürnberg]]||{{DEU}} [[2. Fußball-Bundesliga|2. Bundesliga]]||<center>16<center> |} '''Králi stelcov v 1. lige aj v 2. lige''' :{|class = "wikitable" ! rowspan="2"|Meno ! colspan="3"|[[Česko-slovenská futbalová liga]] ! colspan="3"|2. čs. liga/[[Slovenská národná futbalová liga|SNFL]] |- !Sezóna !Klub !Góly !Sezóna !Klub !Góly |- |width = 120|[[Ladislav Józsa]]||1972/1973 <br/> 1973/1974 <br/> 1976/1977||[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||<center>21<br/> 17 <br/> 18||1974/1975||[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||align=center|21 |- |width = 120|[[Stanislav Griga]]||1985/1986||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||align=center|19||1980/1981||[[MŠK Žilina|ZVL Žilina]]||align=center|25 |} ==Kanonieri a reprezentácia== Prvým „kanonierom“ v reprezentačnom drese [[Československé národné futbalové mužstvo|Česko-Slovenska]] bol [[Jozef Luknár]], [[3. apríl|3. apríla]] [[1938]] v [[Bazilej|Bazileji]] nastúpil proti [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsku]]. [[Jozef Luknár|Luknár]] bol aj pri medzištátnej premiére [[Slovenské národné futbalové mužstvo|reprezentácie Slovenska]], [[27. august|27. augusta]] [[1939]] v [[Bratislava|Bratislave]] sa spolu s [[Ján Arpáš|Jánom Arpášom]] gólovo podieľali na víťazstve nad [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemeckom]] 2:0. Najviac reprezentačných štartov má na konte [[Marek Hamšík]] (135), v [[Československé národné futbalové mužstvo|česko-slovenskom drese]] odohral najviac zápasov zo všetkých [[Slovensko|Slovákov]] [[Marián Masný]] (75). Naopak, len jediný raz sa dostalo cti reprezentovať takým kanonierom ako [[Ján Strausz]], [[Jozef Levický]], [[Ladislav Józsa]] a [[Peter Herda]]. Streleckým rekordérom bol do roku 2019 [[Róbert Vittek]], s 23 presnými zásahmi pred ďalšími členmi KLK [[Szilárd Németh|Szilárdom Némethom]] (22) a [[Adolf Scherer|Adolfom Schererom]] (22), najlepším [[Slovensko|slovenským]] strelcom v [[Československé národné futbalové mužstvo|česko-slovenskej reprezentácii]]. Od roku [[2019]] je historicky najlepším kanonierom reprezentácie [[Marek Hamšík]] s 26 gólmi. Zaujímavosťou je skutočnosť, že dvaja najlepší kanonieri v histórii [[Slovensko|slovenského]] a [[Česko|českého]] [[futbal]]u [[Ladislav Kubala]] a [[Josef Bican]] sa v dvoch zápasoch stretli bok po boku v [[Československé národné futbalové mužstvo|reprezentácii Česko-Slovenska]]. [[Jozef Adamec]] si ako jediný z členov KLK zahral na dvoch finálových turnajoch [[Majstrovstvá sveta vo futbale|majstrovstiev sveta]], na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|MS 1962 v Čile]] získal striebornú medailu, zúčastnil sa aj [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|MS 1970 v Mexiku]]. Finalistom [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|MS 1962 v Čile]] bol tiež [[Adolf Scherer]], s tromi gólmi jeden z najlepších strelcov šampionátu. Titulom [[Majstrovstvá Európy vo futbale|majstra Európy]] z [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|Belehradu 1976]] a bronzovou medailou z [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|ME 1980 v Taliansku]] sa môže pochváliť [[Marián Masný]], [[Ladislav Pavlovič]] a [[Adolf Scherer]] vybojovali bronzový kov na premiérových [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]]. '''Reprezentačné zaujímavosti''' * Najviac zápasov v reprezentácii: [[Marek Hamšík]] 138, [[Róbert Vittek]] 80, [[Marián Masný]] 75 * Reprezentovali Slovensko aj Česko-Slovensko: [[Jozef Luknár]], [[Viktor Tegelhoff]], [[Ľubomír Luhový]] * Reprezentovali Česko-Slovensko aj inú krajinu: :[[Ladislav Kubala]] – {{TCH|f|1}} 6×, {{HUN|f|1}} 3×, {{ESP|f|1}} 19× :[[Božin Laskov]] – {{TCH|f|1}} 3×, {{BGR|f|1}} 8× * Hrali na MS vo futbale: :[[Emil Pažický]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 1954|1954]]), [[Adolf Scherer]] ({{druhé miesto}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|1962]]), [[Jozef Adamec]] ({{druhé miesto}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|1962]] ,[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]]), [[Ján Čapkovič]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]]), [[Marián Masný]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 1982|1982]]), [[Stanislav Griga]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]]), [[Milan Luhový]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]]), [[Róbert Vittek]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]]), [[Stanislav Šesták]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]]) * Hrali na ME vo futbale: :[[Ladislav Pavlovič]] ({{tretie miesto}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]]), [[Adolf Scherer]] ({{tretie miesto}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]]), [[Marián Masný]] ({{prvé miesto}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|1976]], {{tretie miesto}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]]), [[Stanislav Šesták]] ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]), [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]]) * Najviac gólov v reprezentácii: 26 [[Marek Hamšík]], 23 [[Róbert Vittek]], 22 [[Adolf Scherer]], 22 [[Szilárd Németh]] * Hetriky v reprezentácii: :[[Ján Arpáš]], {{HRV|f|1}} 3:7, 1944 :[[Adolf Scherer]], {{NLD|f|1}} 4:0, 1960 :[[Jozef Adamec]], {{BRA|f|1}} 3:2, 1968 :[[Jozef Adamec]], {{IRL|f|1}} 3:0, 1969 :[[Róbert Vittek]], {{LIE|f|1}} 7:0, 2004 * Strelili dva góly vo svojom prvom medzištátnom zápase: :[[Gejza Šimanský]], {{ROU|f|1}} 6:2, 1947 :[[Tomáš Oravec]], {{IRN|f|1}} 3:4, 2001 * Strelili jeden gól vo svojom prvom medzištátnom zápase: :[[Ján Arpáš]], {{DEU|f|1}} 2:0, 1939 :[[Emil Pažický]], {{HUN|f|1}} 5:2, 1949 :[[Adolf Scherer]], {{CHE|f|1}} 2:1, 1958 :[[Marek Mintál]], {{IRN|f|1}} 3:2, 2002 == Kanonieri a európske poháre == *Najviac gólov v európskych pohároch :{|class="wikitable" !Góly !width=150|Meno ![[Liga majstrov UEFA|LM/EPM]] ![[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]] ![[Európska liga UEFA|EL/P-UEFA]] ![[Európska konferenčná liga UEFA|EKL]] !Kluby |- |<center>26||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>5||||<center>14||<center>2||[[FC Viktoria Plzeň |Plzeň]] {{CZE}} 15, [[FK Mladá Boleslav|Ml. Boleslav]] {{CZE}} 3, [[FK Dukla Banská Bystrica|B. Bystrica]] 1, [[AC Omonia|Omonia]] {{CYP}} 1, [[FC Spartak Trnava|Trnava]] 6 |- |<center>24||[[Marek Bakoš]]||<center>10||||<center>14||||[[FC Viktoria Plzeň|Plzeň]] {{CZE}} 20, [[FC Slovan Liberec|Liberec]] {{CZE}} 2, [[FC Spartak Trnava|Trnava]] 2 |- |<center>19||[[Jozef Adamec]]||<center>18||<center>1||||||[[FC Spartak Trnava|Trnava]] 12, [[Dukla Praha]] 7 |- |<center>16||[[Marek Hamšík]]||<center>6||||<center>10||||[[SSC Neapol]] {{ITA}} 15, [[Trabzonspor]] {{TUR}} 1 |} *Najviac gólov v jednom zápase: 5, [[Ján Čapkovič]], [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] – Vojvodina Novi Sad {{YUG}} 6:0, 1972/73 Pohár UEFA ==Kluby kanonierov v zahraničí== Podobné kluby ostrostrelcov existujú v rôznych obmenách v mnohých krajinách. Iniciátor myšlienky založenia česko-slovenského ''Klubu ligových kanonýrů'' pán Luboš Jeřábek našiel inšpiráciu v ''Klube Grigorija Fedotova'', ktorý vznikol v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Založenie slovenského Klubu ligových kanonierov a jeho pravidlá výrazne ovplyvnili aj český ''Klub ligových kanonýrů''. Komisia pre históriu a štatistiku Futbalovej asociácie ČR rozhodla v roku [[2016]] o dodatočnom započítaní gólov zo zahraničných ligových súťaží strelených pred [[1. január|1. januárom]] [[1991]]. Zároveň bolo rozhodnuté, že členom Klubu sa môže stať futbalista s československým občianstvom (pred rokom 1993), ktorý väčšinu gólov strelil v [[česko-slovenská futbalová liga|československej]] prípadne [[1. česká futbalová liga|českej lige]] alebo reprezentoval [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československo]]. Týmto aktom došlo k zjednoteniu štatistík oboch Klubov, navyše [[Ladislav Kubala]], [[Jozef Obert]], [[Tibor Mičinec]], [[Pavol Diňa]] a [[Ľubomír Luhový]] sa stali na základe nových pravidiel novými členmi českého ''Klubu ligových kanonýrů''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panenka se dočkal vstupu do klubu kanonýrů | url = http://www.czech4sport.cz/news/panenka-se-dockal-vstupu-do-klubu-kanonyru/72 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = czech4sport.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170407055309/http://www.czech4sport.cz/news/panenka-se-dockal-vstupu-do-klubu-kanonyru/72 | dátum archivácie = 2017-04-07 }}</ref> Podobne v roku [[2020]] pribudli do českého Klubu kanonýrů [[Jozef Luknár]], [[Viktor Tegelhoff]] a [[Gejza Šimanský]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Klub ligových kanonýrů týdeníku GÓL se rozrostl nejen o Škodu | url = https://facr.fotbal.cz/klub-ligovych-kanonyru-tydeniku-gol-se-rozrostl-nejen-o-skodu/a12701 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = facr.fotbal.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210206191504/https://facr.fotbal.cz/klub-ligovych-kanonyru-tydeniku-gol-se-rozrostl-nejen-o-skodu/a12701 | dátum archivácie = 2021-02-06 }}</ref> V pôvodnom československom Klube bolo 13 Slovákov, po úprave pravidiel ich počet vzrástol na 21. Český futbalista [[Jan Nezmar]] sa stal členom ''Klubu ligových kanonýrů'' aj vďaka presným zásahom v [[MFK Ružomberok]], počas pôsobenia v [[Fortuna liga|slovenskej lige]] zaznamenal 24 gólov. Spomínaný ''Klub Grigorija Fedotova'' eviduje kanonierov v bývalom [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] a v [[Rusko|Rusku]], do štatistík však započítavajú okrem ligových gólov aj góly dosiahnuté v reprezentácii, góly strelené v domácom pohári a v európskych pohárových súťažiach. Na čele tohto rebríčka je s 319 gólmi legendárny [[Ukrajina|Ukrajinec]] [[Oleh Volodymyrovyč Blochin|Oleg Blochin]], [[Zlatá lopta|najlepší futbalista Európy 1975]] a práve po tomto skvelom hráčovi je pomenovaná ukrajinská obdoba Klubu kanonierov. ''Klub Olega Blochina'' má rovnaké pravidlá ako Klub G. Fedotova, jeho členom je [[Ruslan Ľubarskij]] (107 gólov), ktorý strieľal góly aj v [[Fortuna liga|slovenskej lige]] v kluboch [[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]] (18) a [[1. FC Košice]] (34) a po ukončení kariéry sa usadil na [[Slovensko|Slovensku]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ljubarského zaradili medzi top kanonierov Ukrajiny | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/ljubarskeho-zaradili-medzi-top-kanonierov-ukrajiny/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Poľsko|Poľsku]] evidujú kanonierov v ''Klube 100'', do štatistík započítavajú len góly z domácej ligovej súťaže. == Pozri aj == *[[Historické tabuľky ligových strelcov]] == Referencie == {{Referencie|3}}{{Portál|Futbal}}{{Členovia Klubu ligových kanonierov}} [[Kategória:Futbal na Slovensku]] [[Kategória:Futbal v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Futbalové ocenenia]] gj4ntj6qcb580vk462mbkeh5i43ba3k 0 503876 8382740 6506528 2026-10-11T11:31:04Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382740 wikitext text/x-wiki '''Grada Publishing, a. s.''' je najväčšie [[vydavateľ (literatúra)|vydavateľstvo]] odbornej literatúry, ktoré pôsobí v [[Česko|Česku]]<ref>[http://www.novinky.cz/kariera/202180-sestice-odbornych-publikaci-ziskala-ceny-grady-za-rok-2009.html Šestice odborných publikací získala Ceny Grady za rok 2009]</ref><ref>[http://hn.ihned.cz/c1-59054930-roman-svitak-e-knihy-jsou-pro-nas-v-trzbach-nula-nula-nic Roman Sviták: E-knihy jsou pro nás v tržbách "nula, nula, nic"]</ref><ref>[http://euro.e15.cz/profit/roman-svitakkolegove-mi-rikaji-tlacic-882221 ROMAN SVITÁK: Kolegové mi říkají Tlačič]</ref>, v roku 2010 to bolo druhé najväčšie medzi českými vydavateľmi vôbec.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Základní fakta o produkci knih v Česku za rok 2010 |url=http://www.sckn.cz/index.php?p=fakta2010 |dátum prístupu=2013-12-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130325074232/http://sckn.cz/index.php?p=fakta2010 |dátum archivácie=2013-03-25}}</ref> Pôsobí aj na [[Slovensko|Slovensku]]. Vzniklo v roku [[1991]]. Pokrýva široké spektrum odbornej literatúry z najrôznejších oblastí ľudskej činnosti. V jeho produkcii sú tituly s [[Objektívne právo|právnou]] tematikou, knihy [[Ekonómia|ekonomické]], tituly z oblasti financií a [[Účtovníctvo|účtovníctva]], [[Manažér|manažérske]] tituly, [[Psychológia|psychologické]], zdravotnícke, knihy s [[Informatika|počítačovou]] tematikou, o [[Architektúra|architektúre]] a [[Stavebníctvo|stavebníctve]], knihy technické z najrôznejších odborov a profesií. Túto škálu dopĺňa aj náučno-odborná literatúra, ktorá ponúka rad publikácií s veľkým záberom pre denný praktický život. Jediný akcionár spoločnosti Grada Publishing, a. s. je Roman Sviták. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.grada.cz Oficiálna stránka nakladateľstva Grada] {{ces icon}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Grada|10409566}} [[Kategória:Vydavateľstvá v Česku]] qnzn5fy6dbhouv18rtw7ihsci3s8yba 2 505079 8382643 8382304 2026-10-11T07:24:19Z Pe3kZA 39673 akt. 8382643 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Hrádocký potok | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region1 = | district = [[Zvolen (okres)|Zvolen]] | district1 = | commune = | municipality = [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Krupinská planina]], [[Dačolomská planina]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Močiar</nowiki>, [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]] | source_elevation = cca 460 | source_lat_d = 48.3161 | source_long_d = 19.3012 | mouth = [[Krupinská planina]], [[Modrokamenské úboče]] | mouth_location = [[Stará rieka (prítok Tisovníka)|Stará rieka]], [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]] | mouth_elevation = cca 270 | mouth_lat_d = 48.2877 | mouth_long_d = 19.3372 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 4,8 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia v Banskobystrickom kraji | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-24-02-859 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Ipľa|Ipeľ]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Hrádocký potok'''<ref name=Geo/><ref name=vku/> je vodný tok v [[Krupinská planina|Krupinskej planine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Zvolen (okres)|Zvolen]]. Je pravostranným prítokom [[Stará rieka (prítok Tisovníka)|Starej rieky]] v povodí [[Ipeľ|Ipľa]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 4,8 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení vo východnej polovici [[Krupinská planina|Krupinskej planiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Dačolomská planina]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-12 | miesto = Bratislava}}</ref>, juhozápadne od vrchu Močiar ({{Mnm|497}})<ref name=vku/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|460}} Od prameňa v lesnom poraste v blízkosti výcvikového areálu tečie juhovýchodným smerom, obtekajúc masív Kamenného vrchu ({{Mnm|501}}).<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.298909,19.326953,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-12 | jazyk = }}</ref> Vedie husto zalesneným údolím, kde v rámci Krupinskej planiny opúšťa [[Dačolomská planina|Dačolomskú planinu]] a prechádza do podcelku [[Modrokamenské úboče]].<ref name=G/> Stáča sa na východ a postupne výraznejšie zarezáva do okolitej krajiny.<ref name=mcz/> Severným úpätím Košovej<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 145 Javorie – Ostrôžky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2026 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-145-javorie-ostrozky/ | isbn = 978-80-8297-066-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> sa oblúkom stáča opäť na juh, kde sa popod Buťovú dostáva pod vrch Košová ({{Mnm|495}}). Hlboké údolie tu zoviera od východu hrebeň Hrádok, od západu spomínaná Košová<ref name=vku/> a potok tu pokračuje bez významnejších prítokov na juh. Na dolnom toku sa pod Tomášovým hrbom ({{Mnm|489}}) mierne stáča na juhovýchod a onedlho vteká do Doliny<ref name=mcz/>, kde sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|270}}<ref name=UGK/> pravostranne vlieva do [[Stará rieka (prítok Tisovníka)|Starej rieky]], prítoku [[Tisovník]]a v povodí [[Ipeľ|Ipľa]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.33712&y=48.28783&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Hrádocký potok pramení a celou dĺžkou preteká územím vojenského obvodu [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]] v [[Zvolen (okres)|okrese Zvolen]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=59 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Le%C5%A1%C5%A5&source=osm&id=1015715469&ds=1&x=19.3185568&y=48.3063482&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Krupinská planina]], [[Modrokamenské úboče]], [[Dačolomská planina]] * [[Lešť (vojenský obvod)]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.33712&y=48.28783&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Tisovníka}} <!-- [[Kategória:Vodné toky v Krupinskej planine]] [[Kategória:Povodie Ipľa]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Zvolen]] [[Kategória:Lešť (vojenský obvod)]] --> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=GeoX>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=186 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 156: Hronská pahorkatina – Nové Zámky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-156-hronska-pahorkatina-nove-zamky/ | isbn = 978-80-99934-41-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 155: Hronská pahorkatina – Levice: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 4 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-155-hronska-pahorkatina-levice/ | isbn = 978-80-8042-692-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 146 Krupinská planina – Veľký Krtíš: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-146-krupinska-planina-velky-krtis-2-vydanie-2022/ | isbn = 978-80-99934-37-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 145 Javorie – Ostrôžky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2026 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-145-javorie-ostrozky/ | isbn = 978-80-8297-066-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 140: Krupinská planina – Dudince: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-140-krupinska-planina-dudince-5-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 132: Kremnické vrchy: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-132-kremnicke-vrchy-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-65-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 120: Malá Fatra – Martinské hole: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-120-mala-fatra-martinske-hole/ | isbn = 978-80-99934-44-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 107: Biele Karpaty – Trenčín: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-107-biele-karpaty-trencin-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-66-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> h9g23wnr8v88mazaae1d025tvmea8f9 0 508903 8382482 8374232 2026-10-10T17:26:32Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382482 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Eastman Kodak Company | Logo spoločnosti = Logo of the Eastman Kodak Company (2006–2016).svg | Právna forma = [[Verejná obchodná spoločnosť]] | Odvetvie = | Založená = [[1888]]<ref name="foundingdate">{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.kodak.com/ek/US/en/About_Kodak_Top/Our_Company/History_of_Kodak.htm | titul=Milestones- chronology}}</ref> | Zakladateľ = [[George Eastman]] | Sídlo = [[Rochester (New York)|Rochester]], [[New York (štát USA)|New York]] | Štát sídla = USA | Pôvod = | Vedenie =Jeff Clarke<br><small>([[Výkonný riaditeľ]])</small><br>James V. Continenza<br>({{small|[[Prezident]]}}) | Územný rozsah = Celosvetovo | Priemysel = [[Fotografia|Fotografický]], [[Hardvér]] | Produkcia = digitálne zobrazovacie a fotografické materiály, zariadenia a služby | Obrat = {{pokles}} 4,11 miliardy [[Americký dolár|US$]] (2012)<ref name = 10K>{{Citácia elektronického dokumentu | rok = 2010 | url = http://www.nasdaq.com/symbol/ekdkq/revenue-eps| miesto = [[USA]] | vydavateľ = Securities and Exchange Commission}}</ref> | Prevádzkový príjem = {{pokles}} −600 miliónov US$ (2011)<ref name=10K /> | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 8,800 (2014)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Počet zamestnancov Kodaku naďalej klesá |url=http://www.rbj.net/article.asp?aID=206802 |dátum prístupu=2014-03-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140321071207/http://www.rbj.net/article.asp?aID=206802 |dátum archivácie=2014-03-21 }}</ref> | Divízie = | Dcérske spoločnosti = Kodak Limited (UK)<br />FPC, Inc. | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{URL|www.kodak.com}} | Zánik = }} '''Eastman Kodak Co.''' alebo '''Kodak''' je [[Spojené štáty|americká]] technologická spoločnosť zameraná na riešenia v oblasti digitálneho zobrazovania, fotografického a [[Filmový priemysel|filmového priemyslu]] a služieb v súvisiacom odvetví.<ref name="kodakdisclosurestatement">{{Citácia elektronického dokumentu | url= http://www.kccllc.net/kodak/document/1210202130430000000000033 | titul= DISCLOSURE STATEMENT FOR DEBTORS’ JOINT PLAN OF REORGANIZATION UNDER CHAPTER 11 OF THE BANKRUPTCY CODE | dátum vydania= 30. apríl 2013 | dátum prístupu= 2014-02-11 | url archívu= https://web.archive.org/web/20200730225819/http://www.kccllc.net/kodak/document/1210202130430000000000033 | dátum archivácie= 2020-07-30 }}</ref> Sídlo spoločnosti je v [[Rochester (New York)|Rochesteri]], New York.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://media.corporate-ir.net/media_files/irol/11/115911/reports/certofinc1.PDF |formát=PDF| titul=Certificate of amendment to the restated certificate of incorporation of Eastman Kodak company | vydavateľ=[[New Jersey]] division of revenue | dátum vydania=8. jún 2005 2005}}</ref> Bola založená [[George Eastman|Georgeom Eastmanom]] v roku [[1888]]. Kodak poskytuje balenie, funkčnú tlač, grafickú komunikáciu a profesionálne služby pre firmy po celom svete. Jej hlavnými obchodnými segmentami je digitálna tlač a grafika pre firmy, zábavný a filmový priemysel.<ref name="kodakdisclosurestatement"/><ref name="YNN1">{{Citácia elektronického dokumentu | url= http://rochester.ynn.com/content/news/692326/kodak-announces-emergence-from-bankruptcy/ | titul= Kodak Announces Emergence From Bankruptcy | dátum vydania= 3. september 2013 | dátum prístupu= 2014-02-11 | url archívu= https://web.archive.org/web/20131102185437/http://rochester.ynn.com/content/news/692326/kodak-announces-emergence-from-bankruptcy/ | dátum archivácie= 2013-11-02 }}</ref> Kodak je dlhodobo známy najmä pre výrobky v oblasti filmového priemyslu, najmä filmu pre fotografovanie a film. Počas väčšiny 20. storočia bol dominantným producentom a dodávateľom fotografického a dlhometrážneho filmu, pričom v roku 1976 dosiahol takmer 90% trhový podiel v Spojených Štátoch. Popularitu dosvedčuje aj fakt, že reklamný slogan z kampane ''Kodak moment'' - "Vy stlačíte spúšť, my urobíme zvyšok" sa pretransformoval do výrazu ''momentka'' a je bežne zaužívaný aj dnes.<ref>{{cite news|url=http://www.telegraph.co.uk/family/9025257/The-end-of-our-Kodak-moment.html|title=The end of our Kodak moment|accessdate=January 20, 2012|publisher=The Telegraph|date=January 20, 2012|location=London|first=Jasper|last=Rees}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120530213446/http://www.telegraph.co.uk/family/9025257/The-end-of-our-Kodak-moment.html |date=2012-05-30 }}</ref> Kvôli úpadku používania klasického fotografického filmu a pomalému prechodu na digitálnu techniku na konci 90-tych rokov utrpel veľké finančné straty, aj keď jeho vynálezy sú základom pre používanie aj v dnešnej digitálnej fotografii. Pod hrozbou bankrotu bol napokon nútený zmeniť stratégiu a začať sa orientovať na oblasť digitálnej tlače, pričom časťou stratégie bola aj agresívna politika v oblasti využívania jeho patentov.<ref name="autogenerated2004">{{cite news| url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/business/3394183.stm | work=BBC News | title=Kodak embraces digital revolution | date=January 13, 2004 | accessdate=March 29, 2010}}</ref><ref name="autogenerated1">{{cite news| url=http://online.wsj.com/article/SB10001424052748703757504575194331184972428.html| title=At Kodak, Patents Hold the Key to the Future| author=Dana Mattioli| date=April 19, 2010| work=[[The Wall Street Journal]]| publisher=Dow Jones & Company| accessdate=July 8, 2011}}</ref> V januári 2012 bol vďaka pretrvávajúcim problémom v manažmente na pokraji bankrotu a požiadal o bankovú ochranu pred úpadkom.<ref name="business-standard1">{{cite web|author=Business Standard |url=http://www.business-standard.com/india/news/kodak-files-for-bankruptcy-plans-biz-overhaul/155687/on |title=Kodak files for bankruptcy, plans biz overhaul |publisher=Business-standard.com |date= |accessdate=January 19, 2012}}</ref><ref name=Kodak-B-01>{{cite news|url=http://www.bloomberg.com/news/2012-01-19/kodak-photography-pioneer-files-for-bankruptcy-protection-1-.html |title=Kodak Files for Bankruptcy Protection |publisher=Bloomberg |date=January 19, 2012 |accessdate=January 19, 2012 |first1=Dawn |last1=McCarty |first2=Beth |last2=Jinks}}</ref><ref name=Kodak-B-02>{{cite news|url=http://dealbook.nytimes.com/2012/01/19/eastman-kodak-files-for-bankruptcy/ |title=Eastman Kodak Files for Bankruptcy |publisher=The New York Times |date=January 19, 2012 |accessdate=January 19, 2012}}</ref> Vo februári toho istého roku jeho správna rada prehodnotila celkovú situáciu a oznámila odklon od doterajšej firemnej politiky, opustenie od výroby digitálnych fotoaparátov, vreckových digitálnych kamier a digitálnych rámčekov a sústredenie sa na trh digitálneho zobrazovania pre podniky a korporácie.<ref>{{cite news |url=http://money.cnn.com/2012/02/09/technology/kodak_digital_cameras/ |title=Kodak ditches digital camera business |date=February 9, 2012 |work=CNN }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130302002321/http://money.cnn.com/2012/02/09/technology/kodak_digital_cameras/ |date=2013-03-02 }}</ref> V auguste 2012 oznámil predaj divízie fotografického filmu (s výnimkou filmu pre filmový priemysel), skenerov a prevádzku fotokioskov ako prevenciu pred bankrotom.<ref>{{cite web|url=http://www.theverge.com/2012/8/24/3264414/kodak-sell-film-scanner-kiosk-divisions|title=Kodak announces plans to sell still film, commercial scanner, and kiosk divisions|publisher=The Verge|accessdate=August 24, 2012}}</ref> V januári 2013 bolo financovanie spoločnosti (ešte stále pod dohľadom) odobrené na pol roka súdom.<ref>{{cite web |last=Gilbert |first=Ben |url=http://www.engadget.com/2013/01/23/kodak-exiting-bankruptcy-/ |title=Court approves Kodak financing, could exit bankruptcy by mid-2013 |publisher=Engadget.com |date=2013-01-23 |accessdate=2013-03-03 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20131128210625/http://www.engadget.com/2013/01/23/kodak-exiting-bankruptcy-/ |archivedate=2013-11-28 }}</ref> Kodak následne predal veľkú časť zo svojho patentového portfólia za viac ako pol miliardy dolárov rôznym spoločnostiam (vrátane [[Apple Inc.|Apple]], [[Google]], [[Facebook]], [[Amazon.com|Amazon]], [[Microsoft]], [[Samsung]], [[Adobe Systems]] a [[HTC]]).<ref>[http://magazynt3.pl/apple-i-google-posrod-firm-ktore-zaplacily-za-patenty-kodaka-525-milionow-dolarow/ Apple i Google pośród firm, które zapłaciły za patenty Kodaka 525 milionów dolarów | Newsy]. Magazynt3.pl (2012-12-20). Retrieved on 2013-08-16.</ref> 3 septembra 2013 napokon spoločnosť unikla hrozbe bankrotu vďaka uzavretým záväzkom a zmluvám do budúcnosti pre korporácie a zbavení sa niekoľkých menších aktivít.<ref name="USAToday1">{{cite news | url= http://www.usatoday.com/story/money/business/2013/09/03/kodak-bankruptcy-ends/2759965/ | title= Kodak bankruptcy officially ends | date=September 3, 2013 | accessdate=October 1, 2013}}</ref> Doterajšia sféra oblasti podnikania, zameraná na menších a domácich užívateľov bola presunutá na Kodak Alaris ako samostatnú spoločnosť vlastnenú dcérskou spoločnosťou Kodak Pension Plan so sídlom v Spojenom Kráľovstve.<ref name="Reuters1">{{cite news | url= http://www.reuters.com/article/2013/09/03/us-eastmankodak-emergence-idUSBRE98213220130903 | title= Kodak emerges from bankruptcy with focus on commercial printing | date= September 3, 2013 | accessdate= October 1, 2013}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131005021159/http://www.reuters.com/article/2013/09/03/us-eastmankodak-emergence-idUSBRE98213220130903 |date=2013-10-05 }}</ref><ref>{{cite news |url=http://www.nytimes.com/2013/09/04/business/kodak-exits-bankruptcy.html |title=Kodak Exits Bankruptcy |date=September 3, 2013 | work=New York Times}}</ref> == Názov == [[Súbor:Folding Pocket Kodak Camera ad 1900.jpg|thumb|right|Reklama na skladací Kodak z roku 1900]]Písmeno ''k'' bolo Eastmanovým obľúbeným; často hovoril: "vyzerá to ako silný, prenikavý druh písmena."<ref name="Kiplingers">{{Cite news | last = | first = | title = The story behind Kodak Trademark | page = 40 | newspaper = Kiplinger's Personal Finance | location = | date = April 1962 | url =http://books.google.com/?id=yQAEAAAAMBAJ&lpg=PA40&dq=kodak%20curl%20eastman%20kiplingers&pg=PA40#v=onepage&q&f=false | archiveurl = | archivedate = | author = Kiplinger Washington Editors | first1 = Inc | postscript = <!-- Bot inserted parameter. Either remove it; or change its value to "." for the cite to end in a ".", as necessary. -->{{inconsistent citations}}}}</ref> Spolu s matkou vymysleli názov Kodak ako anagram. [[George Eastman|Eastman]] hovoril, že pre vznik názvu boli použité tri hlavné kritériá: malo byť krátke, ľahko vysloviteľné a nesmelo sa podobať na žiadne iné meno, alebo asociovať čokoľvek iné. Podľa neskorších informácií bol vybratý NODAK ako anagram z NOrth DAKota (štát Severná Dakota), v ktorom neskôr zmenili prvé písmeno N na K a vznikol finálny KODAK. == História v najdôležitejších bodoch == === 1880 až 1899 === [[File:One Kodak Camera.jpg|thumb|Prvý pôvodný fotoaparát pod značkou Kodak s obalom, návodom, krytom objektívu a príslušenstvom.]][[File:You press the button, we do the rest (Kodak).jpg|right|thumb|Inzerát z magazínu ''The Photographic Herald and Amateur Sportsman'' - november 1889.]][[File:Kodak pocket camera advertisement 1900.JPG|thumb|Reklama na skladací vreckový Kodak z augusta 1900]] *'''apríl 1880''': [[George Eastman]] si prenajíma tretie poschodie budovy na State Street v Rochesteri a spúšťa výrobu tzv. suchých fotografických dosiek (vynález Dr. Richarda L. Maddoxa v roku 1871) *'''1. januára 1881''': Eastman a podnikateľ Henry A. Strong sa spojili a vytvorili Eastman Dry Plate Company.<ref>[http://www.history.rochester.edu/class/kodak/dpdev.htm Rochester University History Dept] Eastman Dry Plate</ref> Eastman zároveň podal výpoveď v Rochester Savings Bank aby sa mohol naplno venovať práci vo svojej firme. *'''1884''': Partnerstvo Eastmana a Stronga sa rozpadlo a spoločnosť Eastman Dry Plate and Film Company prešla na 14 podielnikov. Eastman Dry Plate Company vyvinula prvý fotoaparát, použiteľný aj amatérskou verejnosťou. *'''1885''': [[George Eastman]] vynašiel [[zvitkový film]], základ pre vynález pohyblivého filmu, ktorý bol použitý aj prvým filmármi a [[Thomas Edison|Edisonom]]. *'''4. septembra 1888''': Eastman si zaregistroval ochrannú známku '''Kodak'''.<ref>{{cite news|url=http://www.cbsnews.com/2100-3445_162-20101487.html|title=Almanac: The birth of Kodak|date=September 4, 2011|work=CBS News|accessdate=3 September 2012}}</ref> *'''1888''': Bol predstavený prvý model fotoaparátu Kodak. Vytváral kruhové snímky s polomerom 2.5 palca (cca 6,4 cm), mal optiku s pevnou ohniskovou vzdialenosťou (tzv. fix-focus), a obsahoval film s kapacitou až 100 snímok. Tento vynález znamenal doslova revolúciu vo fotografovaní, pretože do tej doby fotoaparáty aj proces vyvolávania snímkov boli príliš komplikované pre rekreačné použitie. Zvitkový film použitý v prvom modeli Kodaku bol s papierovou bázou (svetlocitlivá emulzia nanesená na rolke papiera), ale papier bol veľmi skoro nahradený [[celulóza|celulózou]], čím vznikol praktický priesvitný film.<ref name="amer">Zlý zápis citácie.<!-- Americana|wstitle=Kodak|year=1920|vb=x --></ref> *'''1889''': Založená spoločnosť The Eastman Company.<ref name="foundingdate2">{{cite web | url=http://www.kodak.com/ek/US/en/About_Kodak_Top/Our_Company/History_of_Kodak.htm | title=Milestones- chronology | accessdate=January 20, 2012}}</ref> *'''1891''': [[George Eastman]] začal vyrábať druhú verziu fotoaparátu.<ref>{{cite book|last=Coe|first=Brian|title=Cameras|year=1978|publisher=Crown Publishing, Inc|isbn=0-517-53381-2}}</ref> *'''1892''': Zmena názvu na Eastman Kodak Company.<ref name="foundingdate"/> Firemným sloganom sa stalo "Vy stlačíte spúšť, my urobíme zvyšok."<ref>{{cite web | url=http://www.americanheritage.com/articles/magazine/ah/2003/5/2003_5_23.shtml | title=What digital camera makers can learn from George Eastman | publisher=American Heritage | first=John Steele | last=Gordon | date=October 2003 | accessdate=January 7, 2008 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20071213233333/http://www.americanheritage.com/articles/magazine/ah/2003/5/2003_5_23.shtml | archivedate=2007-12-13 }}</ref> *'''Prvé roky po 1890''': Predstavené prvé skladacie fotoaparáty. Objektív bol namontovaný na konci harmonikovo skladateľného tunelu, čím bola dosiahnutá dovtedy nevídaná kompaktnosť. *'''1895''': Uvedený prvý $5 vreckový fotoaparát Kodak "Pocket Kodak".<ref>{{cite book|last=Brayer|first=Elizabeth|title=George Eastman|year=1996|publisher=The Johns Hopkins University Press|isbn=0-8018-5263-3}}</ref> Mal tvar kvádra, poľahky sa vošiel do vrecka kabáta a vytváral negatívne zábery o veľkosti 1½ x 2 palce (cca 3,8 x 5,1 cm). *'''1897''': Predstavený prvý vreckový skladací fotoaparát,<ref name="amer"/> spomenutý aj v románe ''[[Dracula]]''. *'''1899''': George Eastman zakúpil patent na fotografický papier Velox od Lea Baekelanda za rovný milión dolárov.(Približná hodnota v r. 2012 28,7 mil. dolárov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.measuringworth.com/uscompare/result.php?year_source=1899&amount=1000000&year_result=2012 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140222151202/http://www.measuringworth.com/uscompare/result.php?year_source=1899&amount=1000000&year_result=2012 | dátum archivácie = 2014-02-22 }}</ref> Od toho momentu bol Velox predávaný pod značkou Eastman Kodak. === 1900 až 1999 === [[Súbor:Brownie2 overview.jpg|thumb|right|Fotoaparát Brownie č.2]] *'''1900''': Uvedený fotoaparát '''''Brownie''''', ktorý vytvoril nový obrovský trh pre fotografiu. *'''1901''': Doterajšia firma Eastman Kodak Company bola založená a pôsobila z New Jersey. Expanzia donútila presťahovať celú firmu aj továreň do nových priestorov v Rochesteri, stará továreň v Jamestowne bola zbúraná. *'''1920''': Založená dcérska spoločnosť Tennessee Eastman. Hlavným poslaním bola výroba fotochemikálií pre celú škálu fotoproduktov Kodaku, najmä [[acetyl]]ov. *'''1930''': Spoločnosť Eastman Kodak bola pridaná do burzového indexu [[Dow Jones Industrial Average]] 18. júla 1930. Zostala tam plných 74 rokov až do roku 2004.<ref name="dow_jones_indexes"/> [[Súbor:Kodak Camera Center, Gatlinburg, Tenn, Highway 71.jpg|thumbnail|right|Fotografické centrum Kodak, Tennessee, cca. 1930-1945]] *'''1932''': George Eastman trpel posledné roky degeneratívnou chorobou, ktorá mu ku koncu už znemožňovala voľný pohyb a spôsobovala veľké bolesti. 14. marca spáchal puškou samovraždu a zanechal odkaz: "Pre priateľov. Moja práca je hotová. Načo ešte čakať? GE". *'''1935''': Kodak uviedol na trh [[Kodachrome]], farebný pozitívny film pre filmový priemysel a diarámčeky. *'''1936''': Kodak rozdelil svoje sily na podporu výroby ručných granátov. *'''1940-1944''': Eastman Kodak bola ohodnotená v rámci vojnových kontraktov na 62. mieste.<ref>Merton J. Peck & Frederic M. Scherer, ''The Weapons Acquisition Process: An Economic Analysis'' (1962) Harvard Business School p.619</ref> *'''1949-1956''': Uvedený fotoaparát Retina Series pre 35mm film. [[Súbor:1949-56 Retina IIa 35mm Camera.JPG|thumb|Fotoaparát zo série Kodak Retina, vyrábaný od 1949 do 1956]][[Súbor:Kodak Instamatic 104.jpg|thumb|right|Kodak Instamatic 104, prvý kompaktný fotoaparát s pevnou ohniskovou vzdialenosťou zaostrenia]][[File:KodakES Z1015IS.jpg|thumb|right|Digitálny fotoaparát Kodak Easyshare Z1015 so stabilizátorom obrazu]] *'''1959''': Kodak predstavil fotoaparát Starmatic, prvý automatický fotoaparát na báze populárneho Brownie. Počas nasledujúcich piatich rokov sa ich predalo 10 miliónov. *'''1963''': Predstavený lacný a nenáročný '''''Instamatic''''', prvý predstaviteľ kompaktných fotoaparátov. *'''1975''': [[Steven Sasson]], neskôr elektrotechnický inžinier v Kodaku, vynašiel [[digitálny fotoaparát]].<ref>{{cite news|url=http://uk.reuters.com/article/2011/12/24/us-eastman-kodak-idUKTRE7BN06B20111224|title=As Kodak struggles, Eastman Chemical thrives|accessdate=December 26, 2011|publisher=Reuters|date=December 24, 2011}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150528114810/http://uk.reuters.com/article/2011/12/24/us-eastman-kodak-idUKTRE7BN06B20111224 |date=2015-05-28 }}</ref> *'''1976''': [[Bryce Bayer]], výskumník spoločnosti, predstavil revolučný návrh rozloženia farebných filtrov na [[snímač obrazu|obrazovom snímači]], ktorý mu umožňoval relatívne jednoduchou modifikáciou spracovávať plnofarebný obraz jediným čipom. Tento vzor sa používa vo väčšine [[digitálny fotoaparát|digitálnych fotoaparátov]] a [[videokamera|kamier]] dodnes a nazýva sa po svojom objaviteľovi - [[Bayerov vzor]]. V rovnakom roku Kodak predstavil aj fotoaparát na okamžitú fotografiu Kodamatic, ktorý používal podobný fotomateriál a technológiu ako Polaroid. **Podiel Kodaku na americkom trhu s fotografickým filmom bol 90% a 85% pre fotoaparáty.<ref name="latimes1">{{cite news|last=Hiltzik |first=Michael |url=http://www.latimes.com/business/la-fi-hiltzik-20111204,0,507980.column?track=rss |title=Kodak's long fade to black |publisher=latimes.com |date=December 4, 2011 |accessdate=December 11, 2011}}</ref> *'''1981''': Kodak bol zažalovaný [[Polaroid]]om za porušenie jeho patentových práv na okamžitú fotografiu. Proces sa vliekol dlhých 5 rokov, nakoniec sa v roku 1986 súd priklonil na stranu Polaroidu. *'''1982''': Kodak predstavil filmový formát pre spotrebiteľské fotoaparáty Kodak Disc. Formát sa ale nepresadil, preto od neho spoločnosť neskôr upustila. *'''1986''': Vedci spoločnosti vytvorili prvý megapixelový [[snímač obrazu]], schopný zaznamenať 1.4 milióna [[pixel]]ov a poskytnúť reprodukciu kvalitnej fotografie rozmeru 12.5 x 17.5 cm. *'''1987''': Výskumný pracovník Dr. Ching W. Tang s kolegom Stevenom Van Slykom vyvinuli prvý viacvrstvový [[OLED]] vo výskumných laboratóriách Kodaku. *'''1993''': Dcérska spoločnosť Eastman Chemical, založená v roku 1920 sa úplne oddelila na samostatnú spoločnosť.<ref>{{cite news|url=http://www.independent.co.uk/news/business/kodak-to-spin-off-chemicals-eastman-will-become-independent-by-the-end-of-this-year-1491953.html|title=Kodak to spin off chemicals: Eastman will become independent by the end of this year|accessdate=January 21, 2012|publisher=The Independent|date=June 16, 1993|location=London|first=Larry|last=Black}}</ref> *'''1994''': [[Apple]] predstavil svoj prvý fotoaparát Apple Quicktake, ktorý bol v podstate výrobkom Kodaku. === 2000 až 2009 === *'''2003''': Kodak predstavil prvý digitálny fotoaparát s [[AMOLED]] displejom ''Kodak EasyShare LS633 Digital Camera'', a ''Kodak EasyShare Printer Dock 6000'', dokovacie zariadenie na prenos a tlač fotiek priamo z fotoaparátu na tlačiareň. * '''November 2003''': Odkúpená izraelská spoločnosť Algotec Systems, tvorca rozvinutého komunikačného a archívneho systému obrázkov (PACS), ktorý umožňuje digitálne spravovať a ukladať rádiologické lekárske snímky a informácie.<ref>{{cite news|title=Kodak acquires Algotec for $42.5 million|url=http://www.theengineer.co.uk/news/kodak-acquires-algotec-for-$425-million/268516.article|newspaper=The Engineer|date=November 18, 2003}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200806015324/https://www.theengineer.co.uk/kodak-acquires-algotec-for-42-5-million/ |date=2020-08-06 }} {{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.theengineer.co.uk/kodak-acquires-algotec-for-42-5-million/ |dátum prístupu=2023-10-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200806015324/https://www.theengineer.co.uk/kodak-acquires-algotec-for-42-5-million/ |dátum archivácie=2020-08-06}}</ref> *'''Január 2004''': Kodak oznámil pravdepodobné ukončenie predaja tradičných filmových fotoaparátov v Európe a Severnej Amerike a zrušiť cca 15 tisíc pracovných miest (asi pätinu z jeho celkového počtu zamestnancov).<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/business/3394183.stm|title=Kodak embraces digital revolution|accessdate=January 2, 2012|publisher=BBC News|date=January 13, 2004}}</ref><ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/business/3419211.stm|title=Kodak cuts 15,000 jobs worldwide|accessdate=January 2, 2012|publisher=BBC News|date=January 22, 2004}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.guardian.co.uk/technology/2004/jan/23/newmedia.gadgets?INTCMP=ILCNETTXT3487|title=Kodak pulls shutter down on its past|accessdate=January 2, 2012|publisher=The Guardian|date=January 23, 2004|location=London|first=David|last=Teather}}</ref> *'''Apríl 8, 2004''': Burzový správca [[Dow Jones Industrial Average]] po 74-och neprerušených rokoch vyňal Kodak z indexového zoznamu burzy.<ref name="dow_jones_indexes">{{cite web |url=http://www.djindexes.com/mdsidx/downloads/DJIA_Hist_Comp.pdf |format=PDF |title=Dow Jones Industrial Average History |publisher=Dow Jones Indexes |accessdate=June 15, 2008 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080528004822/http://djindexes.com/mdsidx/downloads/DJIA_Hist_Comp.pdf |archivedate=2008-05-28 }}</ref> *'''Máj 2004''': Kodak uzavrel dlhodobú exkluzívnu zmluvu so spoločnosťou [[Lexar|Lexar Media]], ktorá oprávňuje Lexar na použitie značky Kodak pri dizajne, výrobe, predaji a distribúcii svojich pamäťových kariet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.dpreview.com/news/2004/9/29/kodak_xdcard | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140306214609/http://www.dpreview.com/news/2004/9/29/kodak_xdcard | dátum archivácie = 2014-03-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.forbes.com/2004/05/17/0517kodakpinnacor_ii.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> *'''Január 2005''': ''Kodak EasyShare-One Digital Camera'' je prvý fotoaparát s možnosťou prenosu nafotených fotografií prostredníctvom [[Wi-Fi]]. *'''Január 2005:''' Odkúpenie spoločnosti OREX Computed Radiography, založenej v [[Izrael]]i, ktorá poskytovala ucelené počítačové rádiologické systémy umožňujúce získavať pre lekárov digitálne [[röntgen]]ové snímky pacientov.<ref>{{cite news|title=Kodak to Purchase OREX, Leader in Computed Radiography Products for Specialty Markets|url=http://www.diagnosticojournal.com/articulos/172-1-Kodak_to_Purchase_OREX__Leader_in_Computed_Radiography_Products_for_Specialty_MarketsMarketsk_to_Purchase_OREX__Leader_in_Computed_Radiography_Products_for_Specialty.html|newspaper=Diagnostico Journal|date=Jan 18, 2005}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120426014937/http://www.diagnosticojournal.com/articulos/172-1-Kodak_to_Purchase_OREX__Leader_in_Computed_Radiography_Products_for_Specialty_MarketsMarketsk_to_Purchase_OREX__Leader_in_Computed_Radiography_Products_for_Specialty.html |date=2012-04-26 }}</ref> *'''Január 2005:''' Kodak odkupuje kanadskú spoločnosť Creo. *'''Január 2006''': Kodak na výstave CES predstavuje svetovo prvý ''dvojšošovkový digitálny fotoaparát Kodak EasyShare V570'', s najmenším ultra-širokouhlým optickým zoomom. *'''Apríl 2006''': Predstavený ''Kodak EasyShare V610'', nástupca V570-tky, v tom čase svetovo najmenší fotoaparát s 10x optickým zoomom a hrúbkou prístroja iba 2.5 cm.<ref>{{cite news|url=http://www.pcmag.com/article2/0,2817,1953057,00.asp|title=Kodak's Small, Sleek…Superzoom?|accessdate=December 19, 2011|publisher=PC Mag|date=April 25, 2006|first=Terry|last=Sullivan}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.macworld.com/article/50515/2006/04/kodak.html|title=Kodak intros wireless digital cameras|accessdate=December 19, 2011|publisher=Macworld|date=April 25, 2006}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080305034326/http://www.macworld.com/article/50515/2006/04/kodak.html |date=2008-03-05 }}</ref> *'''1. augusta 2006''': Kodak sa zbavuje výroby digitálnych fotoaparátov v prospech spoločnosti [[Flextronics]], a to od výroby až po testovanie.<ref>{{cite news|url=http://select.nytimes.com/gst/abstract.html?res=F40A16FA3B5B0C718CDDA10894DE404482|title=Kodak Posts a Wider Loss|accessdate=January 2, 2012|publisher=The New York Times|date=August 2, 2006}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.guardian.co.uk/business/2006/aug/02/2|title=Slumping film sales leave Kodak figures deep in red|accessdate=January 2, 2012|publisher=The Guardian|date=August 2, 2006|location=London}}</ref> Súčasťou dohody je to, že Flextronics bude vyrábať a distribuovať spotrebiteľské digitálne fotoaparáty pre Kodak, a ovplyvňovať niektoré dizajnové a vývojové funkcie. Kodak si ponechal dizajnovanie a vývoj vyššieho radu digitálnych fotoaparátov, v náväznosti na výskum a vývoj digitálnej fototechniky a podržal si duševné vlastníctvo a patenty na technológie, postupy a chránené vzory. Približne 550 interných zamestnancov prešlo z Kodaku do Flextronicsu. *'''10. januára 2007''': Kodak sa dohodol na predaji Kodak Health Group spoločnosti Onex Corporation za 2,35 miliardy dolárov v hotovosti.<ref>{{cite web | url=http://www.kodak.com/eknec/PageQuerier.jhtml?pq-path=2709&gpcid=0900688a8064b37b&ignoreLocale=true&pq-locale=en_US&_requestid=405 | title=Kodak to Sell Health Group to Onex for up to $2.55 billion | date=January 10, 2007 | publisher=Eastman Kodak | accessdate=January 7, 2008}}</ref><ref>{{cite web | url=http://www.kodak.com/eknec/PageQuerier.jhtml?pq-path=2709&pq-locale=en_US&gpcid=0900688a806e5a56 | title=Kodak Completes Sale of Health Group to Onex | date=May 1, 2007 | publisher=Eastman Kodak | accessdate=January 7, 2008}}</ref> Časť peňazí Kodak použil na splátku pôžičky vo výške 1,15 miliardy dolárov. Približne 8 100 zamestnancov bolo presunutých pod Onex. *'''19. apríla 2007''': Kodak oznámil predaj podniku na polarizačné optické filmy, ktoré sú vyvinuté na zlepšenie jasu a účinnosti [[LCD]]. Zmena sa dotkla 125 pracovníkov. Súčasťou dohody bol záväzok, že Rohm and Haas bude licencovať a nakupovať zariadenia od Kodaku a prenajme si budovu 318 v [[Kodak Park]]u. Predajná cena nebola zverejnená.<ref>{{cite news|url=http://www.reuters.com/article/2007/04/19/idUSBNG4106720070419|title=Rohm and Haas to buy Kodak's light management films unit|accessdate=January 22, 2012|publisher=Reuters|date=April 19, 2007}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120619105907/http://www.reuters.com/article/2007/04/19/idUSBNG4106720070419 |date=2012-06-19 }}</ref> *'''25. mája 2007''': Zverejnená dohoda s obojstranným využívaním licencii s [[Chi Mei Corporation|Chi Mei Optoelectronics]], a jej filiálky Chi Mei EL (CMEL), umožňujúca CMEL-u používať technológie od Kodaku pre aktívne matice [[OLED]] modulov v množstve malo- a stredoformátových využití týchto displejov.<ref>{{cite news|url=http://www.taipeitimes.com/News/biz/archives/2007/05/26/2003362579|title=Chi Mei, Kodak ink deal to make slimmer screens|accessdate=January 15, 2012|publisher=Taipei Times|date=May 26, 2007}}</ref> *'''14. júna 2007''': Kodak oznámil dvoj až štvornásobný nárast citlivosti na svetlo pri [[Clonové číslo|clonových číslach]] od 1 do 2 v porovnaní so súčasným dizajnom snímačov. Tento koncept bol odklon od klasickej koncepcie "[[Bayerova maska|Bayerovej masky]]" pridaním panchromatických pixelov medzi RGB elementy na snímači. Vzhľadom na to, že tieto body sú citlivé na všetky vlnové dĺžky viditeľného svetla, zbierajú podstatne vyšší podiel svetla dopadajúceho na snímač. V kombinácii s pokročilými softvérovými algoritmami optimalizovanými pre tieto nové modely to znamenalo nárast rýchlosti fotografovania (najmä pri slabom osvetlení), kratšie časy uzávierky (menej rozmazané objekty zachytené v pohybe) a menšie rozmery pixelov (vyššie rozlíšenia pri rovnakom rozmere snímača). Technológia bola vyvinutá vedcami z Kodaku Johnom Comptonom a Johnom Hamiltonom.<ref>{{cite web | url=http://johncompton.1000nerds.kodak.com/default.asp?item=624876 | title=Color Filter Array 2.0 | date=June 14, 2007 | accessdate=2014-02-15 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20070720002510/http://johncompton.1000nerds.kodak.com/default.asp?item=624876 | archivedate=2007-07-20 }}</ref> *'''4. septembra 2007''': Kodak oznamuje predĺženie partnerského vzťahu s Lexarom o ďalších 5 rokov.<ref>{{cite web | url = http://www.kodak.com/eknec/PageQuerier.jhtml?pq-path=2709&pq-locale=en_US&gpcid=0900688a807a3433 | title = Press Release: Kodak and Lexar Announce New Extended Five-Year Agreement | publisher = Eastman Kodak | date = September 4, 2007}}</ref> *'''November 2008''': Uvoľnený softvérový produkt Kodak Theatre HD Player, umožňujúci uložené fotografie a videá zobraziť na HDTV. Kodak licencuje technológiu od Hillcrest Labs pre rozhranie a voľbu, umožňujúcu ovládať prehrávač gestami.<ref name="Boehret">''The Wall Street Journal'' November 26, 2008. Katherine Boehret. [http://online.wsj.com/article/SB122766053302758377.html?mod=googlenews_wsj Family Snapshots in the Splendor of HD.]</ref> *'''Január 2009''': Kodak vykazuje stratu 137 miliónov dolárov za posledný štvrťrok a plán na redukciu o približne 4 500 pracovných miest.<ref name="CUTJOBS">{{cite news|last=Paul |first=Franklin |url=http://www.reuters.com/article/newsOne/idUSTRE50S3FP20090129 |title=Kodak to cut up to 4,500 jobs |publisher=Reuters.com |date=January 29, 2009}}</ref> *'''22. júna 2009''': Na základe prudkého prepadu predaja filmu Kodachrome spoločnosť oznamuje ukončenie jeho výroby do konca roku, po 74 rokoch nepretržitej produkcie.<ref>{{cite news|url=http://www.nytimes.com/2009/06/23/technology/companies/23kodak.html|title=Kodak Will Retire Kodachrome, Its Oldest Color Film Stock|accessdate=December 26, 2011|publisher=The New York Times}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.guardian.co.uk/business/2009/jun/23/kodachrome-colour-film-photograpy-paul-simon-afghan-girl?INTCMP=ILCNETTXT3487|title=Mama, they've taken away my nice bright Kodachrome colours|accessdate=December 26, 2011|publisher=The Guardian|date=June 23, 2009|location=London|first=Alexandra|last=Topping}}</ref> *'''4. decembra 2009''': Kodak predal výrobu a technológiu pre [[OLED]] spoločnosti [[LG Electronics]], s následným prepustením 60 ľudí.<ref name="OLED SALE">{{cite web |url=http://rocnow.com/article/business/200991204006 |title=Rocnow.com |publisher=Rocnow.com |date= |accessdate=January 19, 2012 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20091207085624/http://rocnow.com/article/business/200991204006 |archivedate=2009-12-07 }}</ref> === od 2010 po súčasnosť === *'''December 2010''': Ratingová agentúra ''Standard & Poor's'' vymazala Kodak z jej zoznamu S&P 500.<ref>{{Cite news | publication-date = 2010-12-12 | title = S&P ousts Kodak, but its shares rise | periodical =[[Democrat and Chronicle]] | publication-place = [[Rochester (New York)|Rochester, New York]] | page = | url =http://www.democratandchronicle.com/article/20101212/BUSINESS/12120316/1001/business/S&P-ousts-Kodak--but-its-shares-rise | issn = 1088-5153 | accessdate =December 13, 2010 | postscript =.}}</ref> *'''September 2011''': Kodak najíma právnickú spoločnosť Jones Day pre poradenstvo v oblasti reštrukturalizácie. Akcie Kodaku padajú na historicky najnižšiu hranicu 0.54 dolára za jednu akciu.<ref>{{Cite news | publication-date = 2011-09-30 | title = Kodak Hires Restructuring Lawyers | periodical = [[WSJ]] | url = http://online.wsj.com/article/SB10001424052970204138204576603053167627950.html?ru=yahoo&mod=yahoo_hs | accessdate =September 30, 2011 | postscript =. | first1=Mike | last1=Spector | first2=Dana | last2=Mattioli}}</ref> Počas roku 2011 sa hodnota Kodaku prepadla o 80 percent.<ref>{{cite news |url=http://www.chicagotribune.com/business/breaking/chi-beleaguered-kodak-faces-delisting-from-nyse-20120103,0,6523203.story |title=Beleaguered Kodak faces delisting from NYSE | date=January 3, 2012 | work=Chicago Tribune|archiveurl=http://web.archive.org/web/20120104021320/http://www.chicagotribune.com/business/breaking/chi-beleaguered-kodak-faces-delisting-from-nyse-20120103,0,6523203.story|archivedate=January 4, 2012}}</ref> *'''Január 2012''': Kodak dostáva varovanie z [[New York Stock Exchange|New Yorkskej burzy]] (NYSE) ktorá uvádza, že priemerná uzatváracia cena za akciu bola pod úrovňou 1 dolár počas 30-tich za sebou nasledujúcich dní. Počas nasledujúcich 6 mesiacov musí stúpnuť aspoň na 1 dolár v posledný obchodný deň každého kalendárneho mesiaca a mať priemernú uzatváraciu cenu minimálne 1 dolár počas ďalších 30-tich po sebe nasledujúcich dní. V opačnom prípade bude obchodovanie s akciami Kodaku ukončené. Z hodnoty 90 dolárov v roku 1997 spadla hodnota podielov Kodaku na 76 centov 3. januára 2012. 8. januára 2012 sa hodnota podielov Kodaku zvýšila o 50% po tom, ako spoločnosť oznámila významnú reštrukturalizáciu do dvoch hlavných divízií, jednu zameranú na korporátne produkty a služby a druhú na spotrebiteľské produkty vrátane digitálnych fotoaparátov.<ref>{{cite news|url=http://www.reuters.com/article/2012/01/10/us-kodak-idUSTRE80913I20120110|title=Struggling Kodak film group split up, shares soar|accessdate=January 15, 2012|publisher=Reuters|date=January 10, 2012|first=Caroline|last=Humer}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120114152214/http://www.reuters.com/article/2012/01/10/us-kodak-idUSTRE80913I20120110 |date=2012-01-14 }}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.theaustralian.com.au/australian-it/kodak-separates-business-into-consumer-and-commercial-segments/story-e6frgakx-1226241505663|title=Kodak separates business into consumer and commercial segments|accessdate=January 15, 2012|publisher=The Australian|date=January 10, 2012|first=Matt|last=Jarzemsky}}</ref> *'''19. januára 2012''': Kodak oficiálne požiadal o ochranu pred bankrotom.<ref name=Kodak-B-01/><ref name=Kodak-B-02/><ref>{{cite news|url=http://www.usatoday.com/money/industries/retail/story/2012-01-19/Kodak-bankruptcy/52660342/1 |title=Photography icon Eastman Kodak has filed for Chapter 11 bankruptcy. – |publisher=Usatoday.com |date= January 19, 2012|accessdate=January 19, 2012}}</ref> Akcie spoločnosti boli vyňaté z obchodovania na NYSE a presunuté do OTC predaja. Po zverejnení správy spadla cena o ďalších 35% na 0.36 za akciu. *'''7. februára 2012''': Divízia "The Image Sensor Solutions (ISS)" bola odpredaná spoločnosti Truesense Imaging Inc.<ref>{{cite web|url=http://www.truesenseimaging.com/news-and-events/2-truesense-imaging-announces-company-name-as-an-independent-operation |title=Truesense Imaging Announces Independent Operation - Truesense Imaging, Inc |publisher=Truesenseimaging.com |date= }}</ref> *'''9. februára 2012''': Kodak oznamuje opustenie od podnikania v oblasti digitálneho snímania obrazu a vyradenia svojej výroby digitálnych fotoaparátov.<ref>{{cite news|url=http://www.pcmag.com/article2/0,2817,2400039,00.asp - |title=Kodak to Cease Digital Camera Production|publisher=PC Magazine|date= February 9, 2012|accessdate=February 9, 2012}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.kodak.com/ek/US/en/Kodak_Focuses_Consumer_Business_On_More_Profitable_Growth_Opportunities.htm - |title=Kodak Focuses Consumer Business On More Profitable Growth Opportunities|publisher=Kodak |date= February 9, 2012|accessdate=February 9, 2012}}</ref> Spoločnosť vidí ako základ svojho budúceho podnikania v domácich tlačiarňach, vysokorýchlostných komerčných atramentových tlačiarňach, obslužného softvéru a balenia. Po odsunutí podnikania v oblasti digitálnych fotoaparátov sa zameriava na tlač. Zároveň hľadá partnera na licencovanie jeho značky digitálnych fotoaparátov EasyShare. *'''4. augusta 2012''': Oznámený zámer predaja divízie filmov, komerčných skenerov a fotokioskov.<ref>{{cite news|url=http://www.chicagotribune.com/business/breaking/chi-kodak-to-sell-film-business-that-made-its-name-20120824,0,260332.story|title=Kodak to sell film business that made its name|publisher=The Chicago Tribune|accessdate=August 24, 2012|date=August 24, 2012|archiveurl=https://archive.is/uUoPM|archivedate=January 19, 2013}}</ref> *'''10. septembra 2012''': Kodak oznamuje plán zrušenia ďalších tisíc pracovných miest do konca roku a pokračovanie v plánovanej reštrukturalizácii s cieľom vyhnúť sa bankrotu.<ref>{{cite web|last=Jones|first=Roland|title=Kodak plans to cut another 1,000 jobs|url=http://marketday.nbcnews.com/_news/2012/09/10/13780051-kodak-plans-to-cut-another-1000-jobs?lite|publisher=NBC News|accessdate=10 September 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120919035220/http://marketday.nbcnews.com/_news/2012/09/10/13780051-kodak-plans-to-cut-another-1000-jobs?lite|archivedate=2012-09-19}}</ref> *'''28. septembra 2012''': Oznámený odchod z podnikania v oblasti atramentovej tlače.<ref name="usatoday-20120928">{{cite news|url=http://www.usatoday.com/story/money/business/2012/09/28/kodak-quits-printer-business/1600265/|title=Kodak quits printers, wants new deadline|publisher=USA Today|date=September 28, 2012|accessdate=September 29, 2012}}</ref> *'''20. decembra 2012''': Kodak oznámil plán predaja patentov na digitálne zobrazovanie za viac ako 500 miliónov dolárov ako ďalší krok k odvráteniu bankrotu.<ref>{{cite news|url=http://www.reuters.com/article/2012/12/19/kodak-patent-sale-idUSL4N09T6CK20121219|title=Kodak in $525 mln patent deal, eyes bankruptcy end|publisher=Reuters|date=December 19, 2012|accessdate=December 20, 2012}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121221062708/http://www.reuters.com/article/2012/12/19/kodak-patent-sale-idUSL4N09T6CK20121219 |date=2012-12-21 }}</ref> *'''29. apríl 2013''': Kodak oznámil dohodu s penzijným plánom KPP o vyčlenení 2,8 miliardy dolárov pre KPP.<ref name="USAToday2">{{cite news | url= http://www.usatoday.com/story/money/business/2013/04/29/kodak-bankruptcy-selling-businesses-pension-plan/2120695/ | title= Kodak selling two businesses to pension plan | date=April 29, 2013 | accessdate=October 1, 2013}}</ref> *'''3. septembra 2013''': Kodak oznamuje uvoľnenie spod ochrany pred bankrotom.<ref>{{cite news|url=http://www.screendaily.com/news/kodak-emerges-from-chapter-11/5059945.article|title=Kodak emerges from Chapter 11|publisher=Screen Daily|date=September 4, 2012|accessdate=September 13, 2012}}</ref> *'''17. októbra 2013''' Kodak prenáša európske riaditeľstvo a celé technologické centrum EAMER pod strechu spoločnosti Eysins vo Švajčiarsku. Presťahovanie znamená zároveň spojenie viacerých samostatných európskych pobočiek (Švajčiarsko, Belgicko a iné).<ref name="Deutscher Drucker">{{Citácia elektronického dokumentu | url= https://www.youtube.com/watch?v=JQT5HimO0Ho | titul= Video "The opening of the new Kodak" | dátum vydania=17. október 2013}}</ref> == Produkty a služby == Kodak poskytuje balenie, funkčnú tlač, grafickú komunikáciu a profesionálne služby pre firmy na celom svete.<ref name=" YNN1"/> Hlavným segmentom podnikania je Digitálna tlač a grafika pre závody, zábavný a filmový priemysel (Digital Printing & Enterprise and Graphics, Entertainment & Commercial Films). <ref name="PrintWeek">{{cite news | url= http://www.printweek.com/news/1210388/Update-Kodak-exits-Chapter-11/?DCMP=ILC-SEARCH | title= Update: Kodak exits Chapter 11 | date= September 4, 2013 | accessdate= November 11, 2013 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="APExclusive">{{cite news | url= http://news.yahoo.com/ap-exclusive-kodak-ceo-talks-companys-future-185654044--finance.html | title= AP EXCLUSIVE: Kodak CEO talks company's future | date=September 3, 2013 | accessdate= November 11, 2013}}</ref> === Digitálna tlač a služby pre podniky === [[File:Digital Druckerei 2010-by-RaBoe-03.jpg|right|thumb|Veľkoobjemová digitálna tlačiareň NexPress 2500]] Riešenia digitálnej tlače firmou Kodak zahŕňajú vysokorýchlostnú a veľkoobjemovú atramentovú tlač pre podniky, zariadenia pre farebnú aj čiernobielu elektrofotografickú tlač a spotrebný materiál a služby s tým súvisiace. <ref name="WhatTheyThink">{{cite news | url= http://whattheythink.com/articles/65235-kodak-proclaims-we-are-ready-whatever-life-after-chapter-11-may-bring/ | title= Kodak Proclaims, “We Are Ready” for Whatever Life after Chapter 11 May Bring | date=September 6, 2013 | accessdate= November 11, 2013}}</ref> Bolo predaných a nainštalovaných viac ako 5 tisíc jednotiek. === Spotrebný tovar a služby === Kodak dodnes poskytuje podporu a vyrába spotrebný materiál pre produkty, ktorých vývoj alebo výroba ďalších generácií bola ukončená. Týka sa to najmä digitálnych fotoaparátov, atramentových náplní do tlačiarní, tlačových médií a pod. Pre produkty poskytuje okrem štandardnej telefonickej podpory aj servisné služby priamo na mieste. === Filmový priemysel a televízna produkcia === Kodak si stále udržuje dôležitú pozíciu pri inovovaní a vývoji vo filmovom priemysle. Veľa filmových a televíznych produkcií (filmy, seriály, dokumenty atď.) sú filmované na materiál od Kodaku. <ref name="variety">{{cite news | url= http://variety.com/2013/biz/news/kodak-emerges-from-bankruptcy-1200597234/ |title=Kodak Emerges From Bankruptcy | date=September 3, 2013 | accessdate= January 31, 2014}}</ref> Kodak pomohol presadiť 35mm filmový štandard, známy ako "kinofilm" a 16mm formát pre domáce a nízkonákladové amatérske produkcie. Rovnako aj 8mm formát orientovaný na domáce použitie bol vyvinutý Kodakom. Po prechode na digitálnu technológiu bol vplyv Kodaku slabnúci, ale niektoré produkty boli ešte dlho a bežne zaužívané v televíznych štúdiách pod značkou Eastman Professional Video Tape Products. === Digitálne fotoaparáty a videokamery === Viacero z digitálnych fotoaparátov Kodaku bolo navrhnutých a vyrábaných japonskou spoločnosťou ''Chinon Industries''. V roku 2004 Kodak zakúpil Chinon a došlo k zlúčeniu japonskej pobočky Kodaku s Chinonom. Kodak tým získal najmä inžinierov a dizajnérov Chinonu, ktorí prešli pod Kodak Japan. === Fotografický film a papier === Kodak stále pokračuje vo výrobe špeciálnych filmov a emulzií pre nové a populárnejšie spotrebiteľské formáty, aj keď už ukončil výrobu starších alebo menej populárnych filmov. Je naďalej dominantným výrobcom halogénov striebra, používaných pri výrobe fotopapierov a fotomateriálu. V roku 2005 však ukončil výrobu fotopapiera prie čierno-bielu fotografiu.<ref>{{cite news | url=http://www.foxnews.com/story/0,2933,159782,00.html | title=Kodak to Stop Making Black-and-White Paper | publisher=Fox News | date=June 16, 2005 | accessdate=January 7, 2008}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130516085849/http://www.foxnews.com/story/0,2933,159782,00.html |date=2013-05-16 }}</ref> == Významní ľudia v histórii spoločnosti == === Prezidenti a CEO === [[File:GeorgeEastman2.jpg|thumb|160px|George Eastman]] {| class="wikitable" |- ! Meno !! Titul !! Obdobie |- | Henry A. Strong || Prezident || 1884 – 26. júla 1919 |- | [[George Eastman]] || Prezident || 1921 – 7. apríla 1925 |- | William G. Stuber || Prezident || 1925–1934 |- | Frank W. Lovejoy || Prezident || 1934–1941 |- | Thomas J. Hargrave || Prezident || 1941–1952 |- | Albert K. Chapman || Prezident || 1952–1960 |- | William S. Vaughn || Prezident a [[Výkonný riaditeľ|CEO]] || 1960 – 31. decembra 1968 |- | Louis K. Eilers || Prezident a CEO || 1. januára 1969 – 17.mája 1972 |- | Walter A. Fallon || Prezident a CEO || máj 18, 1972 – 1983 |- | Colby H. Chandler || CEO || máj 1983 – jún 1990 |- | Kay R. Whitmore || CEO || jún 1990 – 27. októbra 1993 |- | George M. C. Fisher || CEO || 28. októbra 1993 – 31. decembra 1999 |- | Daniel A. Carp || CEO || 1. januára 2000 – May 31, 2005 |- | Antonio M. Pérez || Člen rady a CEO || 1. júna 2005 – 2014 |- | Jeff Clarke || [[Výkonný riaditeľ|CEO]] || 12. marca 2014<ref>[http://www.businesswire.com/news/home/20140312005708/en/Jeff-Clarke-Elected-CEO-Kodak#.UyBnas51nsL New Kodak CEO in 2014]</ref> – súčasnosť |} === Vedci === *[[Bryce Bayer]], vedec, farby (1929-2012). *[[Harry Coover]], chemik, polyméry (1917–2011) *[[F. J. Duarte]], fyzik, laser (odišiel v 2006) *[[Loyd A. Jones]], fyzik, kamufláž (1884–1954) *[[Maurice Loyal Huggins]], vedec, polyméry (1897–1981) *[[Rudolf Kingslake]], dizajnér, optika (1903–2003) *[[David MacAdam]], vedec, farby (1910–1998) *[[Kenneth Mees]], vedec a zakladateľ výskumných laboratórií, filmy (1882–1960) *[[Perley G. Nutting]], fyzik, zakladateľ Optical Society - OSA (1873–1949) *[[Steven Van Slyke]], vedec, OLED (odišiel v 2010) *[[Warren J. Smith]], inžinier, optika (1922–2008) *[[Ching W. Tang]], vedec, OLED (odišiel v 2006) == Environmentálne dopady == Kodak je zoširoka kritizovaný ekológmi a výskumnými pracovníkmi ako jeden z najhorších znečisťovateľov v Spojených štátoch. Podľa scorecard.org, internetového portálu, ktorý zhromažďuje informácie o znečistení firmami, Kodak je najhorší znečisťovateľ v štáte New York po tom, čo vypustil 4,4 milióna libier (~2 milióny kg) chemických látok do životného prostredia.<ref>{{cite web | url=http://www.scorecard.org/ranking/rank-facilities.tcl?how_many=100&drop_down_name=Total+environmental+releases&fips_state_code=36&sic_2=All+reporting+sectors | title=Facilities Releasing TRI Chemicals to the Environment | accessdate=January 7, 2008 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20100901130448/http://www.scorecard.org/ranking/rank-facilities.tcl?how_many=100&drop_down_name=Total+environmental+releases&fips_state_code=36&sic_2=All+reporting+sectors | archivedate=2010-09-01 }}</ref> Kodak vďaka reštrukturalizácii a obmedzeniu používania klasickej (chemickej) fotografie v prospech digitálnej výrazne znižuje nepriaznivý vplyv svojej chemickej výroby na životné prostredie, zdravie a bezpečnosť. Pravidelne zverejňuje detailné správy z tejto oblasti.<ref>{{cite web | url=http://www.kodak.com/US/en/corp/corpRespHub.jhtml?pq-path=2/8/2879 | title=Corporate Citizenship | publisher=Eastman Kodak | accessdate=January 7, 2008}}</ref> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kodak}} == Pozri aj == *[[Zoznam produktov Kodak]] == Referencie == {{Referencie|2}} == Bibliografia == * ACKERMAN, Carl William, ''George Eastman : founder of Kodak and the photography business'', Beard Books, Washington, D. C., 2000. * BINANT, Philippe, ''Au coeur de la projection numérique'', Actions, 29, 12-13, Kodak, Paris, 2007. == Externé odkazy == * [http://www.kodak.com Kodak] * [http://www.historiccamera.com/cgi-bin/librarium2/pm.cgi?action=app_display&app=datasheet&app_id=1144 Kodak Camera Catalog Info at Historic Camera] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130524183316/http://www.historiccamera.com/cgi-bin/librarium2/pm.cgi?action=app_display&app=datasheet&app_id=1144 |date=2013-05-24 }} == Zdroj == * {{Preklad|en|Kodak|595324306}} [[Kategória:Podniky v USA]] [[Kategória:Fotografické podniky]] [[Kategória:Podniky založené v 1888]] [[Kategória:Podniky obchodované na Newyorskej burze]] a23k775l3g25s4nrrebcp0wo8t2zixl 0 520379 8382622 8368011 2026-10-11T02:32:43Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382622 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Maurery SVS 1 crop.JPG|náhľad|{{nowrap|Záber z filmu ''Ďakujem, dobre'' (2012),}} odpremietaný na [[Slnko v sieti 2014|V. odovzdávaní cien]] [[Slovenská filmová a televízna akadémia|SFTA]], krátko pred vyhlásením víťazky kategórie [[Slnko v sieti za Najlepší ženský herecký výkon|Najlepšia herečka]].]] Filmografiu [[Zuzana Mauréry|Zuzany Mauréry]] čoby slovenskej herečky zastupuje k roku 2026 dvadsaťštyri [[film|celovečerných filmov]] – dvadsaťtri v distribúcii, jeden vo výrobe. Na poli krátkometrážnej [[kinematografia|kinematografie]] boli jej príspevky zaznamenané vo ôsmich prípadoch – štyri predstavujú hrané tituly, jeden [[dokumentárny film|hraný dokument]], dva [[žurnál (film)|spravodajské]], kým pod zvyšným, kombinovaným, figuruje ako [[autor|spoluautorka]] [[námet]]u. V rámci [[televízia|televízneho formátu]] bola bez ohľadu na [[dĺžka|metráž]] obsadená do štyridsiatichštyroch snímkov vrátane jedného dokumentárneho, šiestich minisérií a dvadsiatichštyroch [[seriál]]ov. Na báze tzv. [[nové médium|nových médií]] dostupných výhradne [[online|virtuálne]], sa podieľala na jednej [[cestopis|cestopisnej reportáži]]. [[Divadlo (umenie)|Divadelnú kariéru]] umelkyne mapuje vyše šesťdesiatka [[divadelná inscenácia|inscenácií]], z toho štyridsať kvázi [[činohra|činoherných]], dvadsaťdva [[muzikál|spevoherných]], dve [[tanec|tanečné]] i jedna [[opera]]. Tri hudobné produkcie naštudovala pre [[javisko]] opakovane. S televíziou Mauréry spolupracovala už v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]], aj keď pôvodne [[cvičiteľ|precvičovaním]] [[aerobik]]u v pravidelnom športovom cykle [[Československá televízia|ČST]] ''Cvičme v rytme'' (1984 – 1985) ako členka tanečného súboru Auriga. Svoj [[debut|herecký debut]] absolvovala až ako poslucháčka [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v&nbsp;[[komédia|komédii]] košického štúdia ''Hádaj, kto ti zazvoní'' (1988), ktorej predchádzala akurát komparzná pohybová rola v&nbsp;[[Martin Ťapák|ťapákovskom]] kinomuzikále ''Neďaleko do neba'' (1987). Po [[dabing|prepožičaní hlasu]] v prospech [[hlavná postava|hlavnej ženskej postavy]] z inscenácie ''Frajer na ceste'' (1989), jej dodatočné tvorivé počiny z&nbsp;raného obdobia zahŕňovali už len krátke, [[neverbálna komunikácia|neverbálne výstupy]] v&nbsp;TV adaptáciách Miloša Pietora zvané ''Reverend'' (1989) a ''Útrapy z rozumu'' (1990). <!-- V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] bola vo [[televízia (prenos)|vysielaní]] prítomná najmä prostredníctvom svojráznych videofilmov [[Radošinské naivné divadlo|RND]] ako napr. ''Výlety v pamäti'' (1993), ''Dobrá správa'' (1995), ''Čierna ovca'' (1997), prevzatých výlučne z repertoáru jej bývalej [[divadlo (budova)|stálej scény]]. Príležitostne však hosťovala aj na iných profesionálnych doskách, opakovane predovšetkým v [[Slovenské národné divadlo|SND]] a na [[Divadlo Nová scéna|Novej scéne]]. Zatiaľ čo v Národnom si postupne zahrala v [[Historická budova Slovenského národného divadla|historickej budove]] [[Opera Slovenského národného divadla|Opery]] a [[Balet Slovenského národného divadla|baletu]] (1992) či na [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|veľkej]] (1994) i [[Malá scéna Slovenského národného divadla|malej scéne]] (1995) jeho vtedajších [[Činohra Slovenského národného divadla|činoherných sídiel]], v muzikálovom súbore zakotví neskôr ako pravidelný hosť (od r. 1998). Od druhej polovice dekády sa pozvoľna začína objavovať v [[televízny program|programovej skladbe]] súkromnej [[TV Markíza]], kde svoje účinkovanie zahájila sitkomom [[Karol Spišák|Karola Spišáka]] ''Silvánovci'' (1996) a – [[spev|vokálne]] – replikovala v „radošinskej“ [[talk show]] ''Hosť do domu'' (1998). Na [[2000|prelome milénia]] na seba zásadnejšie upozornila po boku [[Oliver Andrásy|Olivera Andrásyho]] a [[Elena Vacvalová|Eleny Vacvalovej]] v ich [[relácia (vysielanie)|humoristickej relácii]] ''Dereš'' (2000 – 2002); následne prenikla do [[biograf]]ov. Na striebornom plátne menovite debutovala ako Katy v [[koprodukcia|koprodukčnej]] romantickej [[dráma|dráme]] ''Brucio nel vento'' (2001) talianskeho režiséra Silvia Soldiniho, na ktorú nadviazala stvárnením Viery v psychologicky ladenej hre Laury Sivákovej ''[[Quartétto]]'' (2002). Za výkon v jej štvrtom kinofilme, ''Návrat bocianov'' (2007) od Martina Repku, obdrží [[Slnko v sieti za Najlepší vedľajší ženský herecký výkon|svoju prvú nomináciu]] na cenu [[Slovenská filmová a televízna akadémia|SFTA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[SFTA]] | titul = Slnko v sieti | kapitola = „2008“ – „Nominácie“ | url = http://web.archive.org/web/20160407162335/http://www.slnkovsieti.sk/2008/nominacie/ | dátum vydania = 2008 | dátum prístupu = 15.7.2014 | vydavateľ = [[Slovenská filmová a televízna akadémia]]}}</ref> Počnúc [[0. roky 21. storočia|prvou dekádou 21. storočia]] už dostáva principiálnejšie postavy takisto na obrazovkách, kde jej častý angažmán zabezpečujú epizódne aj regulárne seriálové úlohy. S výnimkou ''[[Mesto tieňov|Mesta tieňov]]'' (2008) uvedeného TV Markíza, to boli ''[[Panelák (seriál)|Panelák]]'' (2009 – 2014), ''[[Ako som prežil]]'' (2009), ''[[Keby bolo keby]]'' (2009) alebo ''[[Odsúdené]]'' (2009 – 2010); tieto zo stajne [[TV JOJ]] či v spolupráci s TV Barrandov. Divákom [[Česká televize|ČT]] sa pre zmenu výraznejšie predstaví ústrednou rolou v Repkových ''Skrývačkách'' (2008), vyrobených [[Ostrava|ostravským]] TV štábom. Na javisku sa už vtedy ako umelkyňa na [[slobodné povolanie|voľnej nohe]] venuje viac-menej iba spevohre. Naďalej vystupuje prevažne v muzikáloch Novej scény (2000 – 2004), postranne tiež v hudobných inscenáciách SND (2002, 2008), no etabluje sa aj v brnenskom [[Mestské divadlo Brno|Mestskom divadle]] (2004, 2007 – 2009) či prechodne pod viedeňskou [[spoločnosť s ručením obmedzeným|produkčnou značkou]] [[Vereinigte Bühnen Wien|VBW]] (2005 – 2007). [[10. roky 21. storočia|Nasledujúce desaťročie]] zahájila Mauréry víťazstvom v diváckej súťaži ''Showdance'' (2010) TV stanice JOJ. Nedlho nato sa čoby herečka vrátila po dlhej odmlke na obrazovky verejnoprávnej TV, a to v podobe dvoch samostatných epizód zo seriálov ''Nesmrteľní'' (2010) a ''Zlomok sekundy'' (2011); za výkon v druhej jej Literárny fond udelil prémiu.<ref name=lf>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = LF | titul = Správa o činnosti LF v roku 2012 | kapitola = „Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia“ – „Prémie“ (str. 46) | url = http://litfond.sk/subory/Spr%C3%A1va_o_%C4%8Dinnosti_LF_v_roku_2012.pdf | dátum vydania = Február 2013 | dátum prístupu = 15.7.2014 | vydavateľ = Literárny Fond}}</ref> Zo strany [[Ostrava|ostravského]] štúdia [[Česká televize|Českej televízie]] dostáva novú príležitosť, tentokrát v seriáli Pavla Jandourka ''4teens'' (2011). Na plátne jej úspech kulminuje hneď po tom, ako jej obe postavy stvárnené v celovečerných filmoch ''Ďakujem, dobre'' (2013) Mátyása Priklera a ''Colette'' (2013) Milana Cieslara vynášajú dvojnásobnú nomináciu SFTA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti | kapitola = „2014“ – „Nominácie“ | url = http://web.archive.org/web/20140721055418/http://www.slnkovsieti.sk/2014/nominacie/ | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 15.7.2014 | vydavateľ = Slovenská filmová a televízna akadémia}}</ref> Zatiaľ čo na Slovensku získava cenu Igric<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFZ, ÚSTT a LF | titul = 25. Igric 2014 – Protokol o udelení cien (Výročné národné tvorivé ceny SFZ, ÚSTT a LF za audiovizuálnu tvorbu r. 2013) | kapitola = „Igric a tvorivé prémie“ | url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132525-Ceny_IGRIC_a_Tvoriv___pr__mie_2014.pdf | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 12.5.2015 | vydavateľ = ilovefilm, s.r.o}}</ref> i [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]] [[Slnko v sieti za Najlepší ženský herecký výkon|medzi herečkami]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti | kapitola = „2014“ – „Držitelia Slnka v sieti 2014“ | url = http://web.archive.org/web/20160407113727/http://www.slnkovsieti.sk/2014/drzitelia-slnka-vnbspsieti-2014/ | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 15.7.2014 | vydavateľ = Slovenská filmová a televízna akadémia}}</ref> v [[Česko|Česku]] je po prvýkrát nominovaná na [[Český lev|Českého leva]] vo vedľajšej ženskej kategórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Česká filmová a televizní akademie|ČFTA]] | titul = Ceny ČFTA | kapitola = „2013“ – „Nominace“ | url = http://www.filmovaakademie.cz/cz/2013/nominace | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 15.7.2014 | vydavateľ = [[Česká filmová a televizní akademie]] | jazyk = [[čeština|česky]]}}</ref> --> == Filmové roly == === Film === {| class="wikitable" style="width:100%" ! width=4% | Rok ! width=26.5%| Dielo <br /><span style=font-size:80%>(epizóda)</span> ! width=19%| Rola ! colspan=2 width=50.5%| Poznámky <br /><span style=font-size:80%>(výroba • žáner • réžia • premiéra)</span> |- | align=center| 1987 | ''Neďaleko do neba'' | [[Čert]] (komparz)^᙭ | [[Slovenská filmová tvorba|SFT]] / [[Československá televízia|ČST]] • [[muzikál]] • [[réžia|r.]] [[Martin Ťapák|M.Ťapák]] • [[premiéra|p.]] 16.10.1987 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] |titul = Neďaleko do neba |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000149-Nedaleko-do-neba-hrany-film |dátum vydania = 21.2.2022 |dátum prístupu = 22.5.2020 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20200116101056/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000149-Nedaleko-do-neba-hrany-film/ |dátum archivácie = 2020-01-16 }}</ref> |- | align=center| 2001 | ''Brucio nel vento'' <br />([[alias|al.]] ''Burning in the Wind'') | Katy | Albachiara / Rai Cinema / Vega Film v [[koprodukcia|kopr.]] s [[Radiotelevisione svizzera|RTSI]] • [[dráma]] • r. [[Silvio Soldini|S.Soldini]] • p. 18.1.2002 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď záznam talianskeho FÚ Cinecittà alebo oficiálnu [[tlačová správa|tlačovú správu]]: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = Cinecittà |titul = Brucio nel vento |url = https://www.filmitalia.org/p.aspx?t=film&l=it&did=27399 |dátum vydania = 2002 |dátum prístupu = 28.5.2020 |vydavateľ = filmitalia.org |jazyk = anglicky/taliansky |url archívu = https://web.archive.org/web/20200808233426/https://www.filmitalia.org/p.aspx?t=film&l=it&did=27399 |dátum archivácie = 2020-08-08 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = CERRI, Lionello; MUSINI, Luigi |titul = Brucio nel vento: un film di Silvio Soldini |kapitola = „Scheda tecnica“ / „Cast artistico“ / „Sinossi“ (str. 1 – 4) |url = http://www.kinoweb.it/cinema/brucio_nel_vento/presskit/pressbook.pdf |dátum vydania = 2002 |dátum prístupu = 10.7.2014 |vydavateľ = kinoweb.it |jazyk = taliansky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140726025139/http://www.kinoweb.it/cinema/brucio_nel_vento/presskit/pressbook.pdf |dátum archivácie = 2014-07-26 }}</ref> |- | align=center| 2002 | ''[[Quartétto]]'' | Viera | [[Rudolf Biermann|Charlie's]] / [[Česká televize|ČT]] • dráma • r. [[Laura Siváková|L.Siváková]] • p. 29.11.2002 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ alebo NFA, pre dátum premiéry zvyšný: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Quartétto |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011406-Quartetto-hrany-film |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 22.5.2020 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20200704195903/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011406-Quartetto-hrany-film |dátum archivácie = 2020-07-04 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Národní filmový archiv|NFA]] |titul = Quartétto |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/18924/quartetto |dátum vydania = 2018 |dátum prístupu = 23.5.2020 |jazyk = česky |vydavateľ = filmovyprehled.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20200704191650/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/18924/quartetto |dátum archivácie = 2020-07-04 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = ULMAN, Miro |titul = Návštevnosť slovenských dlhometrážnych filmov 2000 – 2007 (podľa počtu divákov) |url = http://old.filmsk.sk/downloads/0208/tema_tabulka.pdf |dátum vydania = 31.12.2007 |dátum prístupu = 28.5.2020 |kapitola = „Návrat bocianov“ / „Quartétto“ |vydavateľ = filmsk.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20200904222333/http://old.filmsk.sk/downloads/0208/tema_tabulka.pdf |dátum archivácie = 2020-09-04 }}</ref> |- |align=center| 2007 | ''Návrat bocianov'' <br />(al. ''Rückkehr der Störche'') | Gita | Sen Film / Stoked Film v kopr. s [[Hoo Doo Production|Hoo Doo]] a v&nbsp;[[spolupráca|spol.]] s [[Hessischer Rundfunk|HR]] / Arte • dráma • r.&nbsp;[[Martin Repka|M.Repka]] • p. 20.9.2007 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ alebo NFA, pre dátum premiéry zvyšný: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Návrat bocianov |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |dátum vydania = 8.1.2008 |dátum prístupu = 22.5.2020 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028185649/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = NFA |titul = Návrat čápů |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/56407/navrat-capu |dátum vydania = 2018 |dátum prístupu = 23.5.2020 |jazyk = česky |vydavateľ = filmovyprehled.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20200704185114/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/56407/navrat-capu |dátum archivácie = 2020-07-04 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = ULMAN, Miro |titul = Návštevnosť slovenských dlhometrážnych filmov 2000 – 2007 (podľa počtu divákov) |url = http://old.filmsk.sk/downloads/0208/tema_tabulka.pdf |dátum vydania = 31.12.2007 |dátum prístupu = 28.5.2020 |kapitola = „Návrat bocianov“ / „Quartétto“ |vydavateľ = filmsk.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20200904222333/http://old.filmsk.sk/downloads/0208/tema_tabulka.pdf |dátum archivácie = 2020-09-04 }}</ref> |- | align=center| 2009 | ''Nebo, peklo... zem'' | Vanesa, speváčka{{#tag:ref|Záverečné titulky diela uvádzajú zámenu jej role (Vanesa) s rolou [[Elena Podzámska|Eleny Podzámskej]] (Denisa), v dôsledku čoho dochádza k chybnej interpretácii i v archívoch dostupných databáz.|group="p"}} | [[Trigon Production|Trigon]] v kopr. s [[Slovenská televízia|STV]] / ČT / Damit • dráma • r. L.Siváková • p. 16.4.2009 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ, pre dátum premiéry zvyšný: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Nebo, peklo... zem |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044281-Nebo-peklo-zem-hrany-film |dátum vydania = 8.4.2009 |dátum prístupu = 22.5.2020 |poznámka = Zdroj uvádza zámenu jej role s E.Podzámskou |vydavateľ = skcinema.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = BERNÁT, Daniel |titul = Recenzia: Nebo, peklo... zem. A pominuteľný zážitok |url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/32067-recenzia-nebo-peklo-zem-a-pominutelny-zazitok |dátum vydania = 16.4.2009 |dátum prístupu = 28.5.2020 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' }}</ref> |- | align=center| 2010 | ''Mŕtvola musí zomrieť'' | Andyka | Trigon / STV • [[komédia]] • r. [[Jozef Paštéka|J.Paštéka]] • p. 14.9.2011 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Mŕtvola musí zomrieť |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-071802-Mrtvola-musi-zomriet-hrany-film |dátum vydania = 24.5.2011 |dátum prístupu = 22.5.2020 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20200705153832/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-071802-Mrtvola-musi-zomriet-hrany-film |dátum archivácie = 2020-07-05 }}</ref> |- | align=center| 2012 | ''Ďakujem, dobre'' | Zuza, matka | MPhilms • [[tragikomédia]] • r. [[Mátyás Prikler|M.Prikler]] • p. 24.1.2013 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ, pre dátum premiéry zvyšný: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Ďakujem, dobre |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film |dátum vydania = 12.6.2012 |dátum prístupu = 22.5.2020 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20200704195905/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film |dátum archivácie = 2020-07-04 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília |titul = Filmová recenzia: Ďakujem, dobre |url = https://www.kinema.sk/filmova-recenzia/34057/dakujem-dobre.htm |dátum vydania = 6.2.2013 |dátum prístupu = 28.5.2020 |vydavateľ = kinema.sk }}</ref> |- | align=center| 2013 | ''Colette'' | Broderová, kápo | Happy Celluloid v kopr. s ČT / [[Wandal Production|Wandal]] / [[Universal Production Partners|UPP]] / [[Barrandov Studio|Barrandov]] / [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] • dráma • r. [[Milan Cieslar|M.Cieslar]] • p. 11.9.2013 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ alebo NFA, pre dátumsluzka premiéry zvyšný: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Colette |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film |dátum vydania = 12.6.2012 |dátum prístupu = 22.5.2020 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20200704200152/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film |dátum archivácie = 2020-07-04 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = NFA |titul = Colette |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/400571/colette |dátum vydania = 2018 |dátum prístupu = 23.5.2020 |jazyk = česky |vydavateľ = filmovyprehled.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20200704185155/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/400571/colette |dátum archivácie = 2020-07-04 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = PODSKALSKÁ, Jana |titul = Colette míří do kin, hlavně za mladými |url = https://www.denik.cz/film/colette-miri-do-kin-hlavne-za-mladymi-20130905.html |kapitola = „Pražská premiéra za účasti Lustigovy dcery“ |dátum vydania = 5.9.2013 |dátum prístupu = 23.5.2020 |vydavateľ = ''Deník'' |jazyk = česky |url archívu = https://web.archive.org/web/20200803105634/https://www.denik.cz/film/colette-miri-do-kin-hlavne-za-mladymi-20130905.html |dátum archivácie = 2020-08-03 }}</ref> |- | align=center| 2015 | ''Vojtech'' | Alena Zápražná, manželka | Cultfilm / [[Grimaldi Production|Grimaldi]] / RTVS • komédia • r. [[Viktor Csudai|V.Csudai]] • p.&nbsp;16.12.2015 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ, pre dátum premiéry zvyšný: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Vojtech |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-236812-Vojtech-hrany-film |dátum vydania = 10.11.2015 |dátum prístupu = 22.5.2020 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028183901/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-236812-Vojtech-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Internet Movie Database|IMDb]] |titul = Vojtech > Release Info |url = https://www.imdb.com/title/tt5432650/releaseinfo?ref_=tt_ov_inf |dátum vydania = 2015 |dátum prístupu = 22.5.2020 |vydavateľ = imdb.com |jazyk = anglicky}}</ref> |- | align=center| 2016 | ''[[Učiteľka (film)|Učitelka]]''{{#tag:ref|Dielo, resp. jeho názov, je v distribúcii s úvodnými i záverečnými titulkami výhradne v češtine.|group="p"}} | Mária Drazdechová | RTVS / PubRes / Offside Men / ČT • dráma • r. [[Jan Hřebejk|J.Hřebejk]] • p. 4.7.2016 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ alebo NFA, pre dátum premiéry zvyšný: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Učiteľka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-251413-Ucitelka-hrany-film |dátum vydania = 3.6.2016 |dátum prístupu = 22.5.2020 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20200707063047/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-251413-Ucitelka-hrany-film |dátum archivácie = 2020-07-07 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = NFA |titul = Učitelka |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/400766/ucitelka |dátum vydania = 2018 |dátum prístupu = 23.5.2020 |jazyk = česky |vydavateľ = filmovyprehled.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20200705153450/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/400766/ucitelka |dátum archivácie = 2020-07-05 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = VLASÁK, Zbyněk |titul = Festivalový deník 04 |url = https://www.kviff.com/cs/festivalovy-denik-soubor/2016/94272 |poznámka = Oficiální deník 51. ročníku MFF KV (str. 2) |kapitola = „Hlavní soutěž“ > „Jan Hřebejk natočil svou normalizační Učitelku celou na Slovensku“ |dátum vydania = 4.7.2016 |dátum prístupu = 22.5.2020 |vydavateľ = ''[[Právo (denník)|Právo]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20201010055019/https://www.kviff.com/cs/festivalovy-denik-soubor/2016/94272/ |dátum archivácie = 2020-10-10 }}</ref> |- | align=center| 2017 | ''Zahradnictví'' <br />• „Dezertér“ (film druhý) | Makarovová, vedúca [[Sovietsky zväz|sovietskej]] delegácie / [[náčelník|náčelníčka]] [[sekretár|sekretariátu]] | [[Fog’n’Desire Films|Fog’n’Desire]] v kopr. s ČT / Barrandov / Innogy / HN Film / MagicLab / [[Kino 64 U Hradeb|64 U Hradeb]] / Heaven’s Gate / [[Europe Visual Consulting|EVC]] / Sokol Kollar / [[KFS Production|KFS]] / RTVS / Mental Disorder4 / Chimney • [[trilógia]] • r. J.Hřebejk • p. 28.9.2017 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ alebo NFA: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Zahradnictví: Dezertér |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270489-Zahradnictvi-Dezerter-hrany-film |dátum vydania = 3.6.2016 |dátum prístupu = 22.5.2020 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20200707063050/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270489-Zahradnictvi-Dezerter-hrany-film |dátum archivácie = 2020-07-07 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = NFA |titul = Zahradnictví: Dezertér |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/401670/zahradnictvi-dezerter |dátum vydania = 2017 |dátum prístupu = 23.5.2020 |jazyk = česky |vydavateľ = filmovyprehled.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20200804233047/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/401670/zahradnictvi-dezerter |dátum archivácie = 2020-08-04 }}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2018 | ''Tlmočník'' <br />(al. ''Dolmetscher'') | Edita | Titanic / [[In Film]] / [[Coop99 Filmproduktion|Coop99]] v kopr. s RTVS / ČT a&nbsp;v&nbsp;spol. s [[Österreichischer Rundfunk|ORF]] • dráma • r.&nbsp;[[Martin Šulík|M.Šulík]] • p. 23.2.2018 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ alebo NFA, pre dátum premiéry zvyšný: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Tlmočník |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-269604-Tlmocnik-hrany-film |dátum vydania = 3.6.2016 |dátum prístupu = 22.5.2020 |vydavateľ = skcinema.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = NFA |titul = Tlumočník |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/401728/tlumocnik |dátum vydania = 2017 |dátum prístupu = 23.5.2020 |jazyk = česky |vydavateľ = filmovyprehled.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20200704185132/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/401728/tlumocnik |dátum archivácie = 2020-07-04 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] |titul = Tlmočník v sekcii Berlinale Special |kapitola = „Projekcie“ |url = http://www.aic.sk/aic/sk/v-zahranici/berlinale/tlmocnik-v-sekcii-berlinale-special.html |dátum vydania = 6.2.2018 |dátum prístupu = 30.5.2020 |vydavateľ = aic.sk }}</ref> |- | ''Když draka bolí hlava'' <br />(al. ''Keď draka bolí hlava'') | Kráľovná Anna | [[Petarda Production|Petarda]] v kopr. s Moravia Steel / [[Filmpark Production|Filmpark]] / RTVS / [[FilmWorx Studios|FilmWorx]] • [[rozprávka]] s piesňami • r. [[Dušan Rapoš|D.Rapoš]] • p. 25.10.2018 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ alebo NFA, pre dátum premiéry zvyšný: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Keď draka bolí hlava |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-269602-Ked-draka-boli-hlava-hrany-film |dátum vydania = 3.6.2016 |dátum prístupu = 22.5.2020 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20200704185129/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-269602-Ked-draka-boli-hlava-hrany-film |dátum archivácie = 2020-07-04 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = NFA |titul = Když draka bolí hlava |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/401840/kdyz-draka-boli-hlava |dátum vydania = 2017 |dátum prístupu = 23.5.2020 |jazyk = česky |vydavateľ = filmovyprehled.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20200704185203/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/401840/kdyz-draka-boli-hlava |dátum archivácie = 2020-07-04 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFd]] |titul = Keď draka bolí hlava |url = https://www.csfd.sk/film/601777-ked-draka-boli-hlava/ |kapitola = „Premiéry“ |dátum vydania = 2018 |dátum prístupu = 23.5.2020 |vydavateľ = csfd.sk }}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2020 | ''Muž so zajačími ušami'' <br />(al. ''Muž se zaječíma ušima'') | Mirka, Katarínina mama | Titanic / In Film v kopr. s RTVS / ČT • tragikomédia • r. M.Šulík • p.&nbsp;10.10.2020 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ, pre dátum premiéry zvyšný: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Muž so zajačími ušami |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288039-Muz-so-zajacimi-usami-hrany-film/ |dátum vydania = 22.12.2020 |dátum prístupu = 23.8.2021 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20210823002036/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288039-Muz-so-zajacimi-usami-hrany-film/ |dátum archivácie = 2021-08-23 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = WFF |titul = 36 Warsaw Film Festival Schedule |url = https://wff.pl/files/36WFF_Film_Schedule.pdf |kapitola = Multikino Złote Tarasy Sala 3 / sobota 10.10. > „The Man with Hare Ears“ |dátum vydania = 2019 |dátum prístupu = 15.11.2020 |vydavateľ = wff.pl |jazyk = poľsky/anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20201105075912/https://wff.pl/files/36WFF_Film_Schedule.pdf |dátum archivácie = 2020-11-05 }}</ref> |- | ''Matky'' | Lada, Eliškyna mama | [[Up&Up Production|Up&Up]] v kopr. s [[Bontonfilm Studios|Bontonfilm]] / [[B3F Development|B3F DEV.]] • komédia • r. [[Vojtěch Moravec|V.Moravec]] • p.&nbsp;19.7.2021 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď primárny odkaz, pre dátum premiéry zvyšný: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = red; VAGNER, G | titul = Matky mají dotočeno, do kin jdou v listopadu | url = https://www.totalfilm.cz/2020/08/matky-video/ | dátum vydania = 29.8.2020 | dátum prístupu = 4.9.2020 | vydavateľ = totalfilm.cz | jazyk = česky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Matky (2020) | url = https://www.csfd.sk/film/825102-matky | kapitola = „Premiéry“ | dátum vydania = 2020 | dátum prístupu = 4.9.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | align=center| 2021 | ''Zpráva o záchraně mrtvého'' <br />(al. ''Správa o záchrane mŕtveho'') | Matka | [[Sirius Films|Sirius]] v kopr. so SilverArt / ČT / RTVS / [[Bocalupo Films|BF]] / Synergia Film / PFX / Samuelson / Sounderground • dráma • r. [[Václav Kadrnka|V.Kadrnka]] • p. 26.8.2021 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď záznam AIC, pre dátum premiéry zvyšný: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = AIC |titul = Správa o záchrane mŕtveho (Zpráva o záchraně mrtvého) |url = https://www.aic.sk/slovak-films/23907.html |dátum vydania = 18.8.2021 |dátum prístupu = 20.6.2020 |vydavateľ = aic.sk |jazyk = slovensky/anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20210302104128/http://www.aic.sk/slovak-films/23907.html |dátum archivácie = 2021-03-02 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary|MFF KV]] |titul = 55. MFF Karlovy Vary |kapitola = Hlavní soutěž > „Zpráva o záchraně mrtvého“ |url = https://www.kviff.com/cs/program/film/57/34374-zprava-ozachrane-mrtveho |dátum vydania = 6.8.2021 |dátum prístupu = 6.8.2021 |vydavateľ = kviff.com |jazyk = česky/anglicky }}</ref> |- | align=center| 2022 | ''Slúžka'' | Milosťpani „Gnädige“ | [[Bright Sight Pictures|BSP]] / Cineart TV Prague v kopr. s ČT / RTVS / Studio 727 / Trigon • dráma • r. [[Mariana Čengel Solčanská|M.Čengel Solčanská]] • p. 23.11.2022 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď záznam AIC alebo BSP, pre dátum premiéry zvyšný: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slúžka / The Chambermaid | url = http://www.aic.sk/slovak-films/21864.html | dátum vydania = 4.4.2022 | dátum prístupu = 20.6.2020 | vydavateľ = aic.sk | jazyk = slovensky/anglicky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = BSP | titul = The Chambermaid | kapitola = Úvod / „Synopsis“ | url = https://www.brightsight.sk/portfolio/the-chambermaid | dátum vydania = 12.2.2020 | dátum prístupu = 30.5.2020 | vydavateľ = brightsightpictures.sk | jazyk = anglicky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Slúžka | url = https://www.csfd.sk/film/822327-sluzka/ | kapitola = „Premiéry“ | dátum vydania = 2021 | dátum prístupu = 29.10.2021 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2023 | ''Muž, který stál v cestě'' | Riva Krieglová | Bio Illusion v kopr. s&nbsp;[[Insight Media Producer Center|IMPC]] / Artbox • dráma • r. [[Petr Nikolaev|P.Nikolaev]] • p. 25.5.2023 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď záznam Bio Illusion alebo zvyšný zdroj i pre dátum premiéry: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = Bio Illusion | titul = Filmy > Připravujeme | url = https://bioillusion.cz/projekt/muz-ktery-stal-v-ceste/ | kapitola = „Muž, který stál v cestě“ | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 24.8.2022 | vydavateľ = bioillusion.cz | jazyk = česky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = ŠŤÁSTKA, Tomáš | titul = Muž, který stál v cestě: Historické drama bude mít premiéru na jaře 2023 | kapitola = odst. 6 | url = https://tv.nova.cz/clanek/469776-muz-ktery-stal-v-ceste-historicke-drama-bude-mit-premieru-na-jare-2023 | dátum vydania = 22.8.2022 | dátum prístupu = 12.9.2022 | vydavateľ = [[TV Nova]] | jazyk = česky}}</ref> |- | ''Její tělo'' | Matka Andrey Absolonovej | Cineart TV Prague v kopr. so SilverArt / ČT / [[TV JOJ|JOJ]] • dráma • r.&nbsp;[[Natálie Císařovská|N.Císařovská]] • p. 1.7.2023 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď primárny odkaz, pre dátum premiéry zvyšný: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = Red | titul = Natáčí se film Její tělo | url = https://tojesenzace.cz/2022/09/06/nataci-se-film-jeji-telo/ | dátum vydania = 6.9.2022 | dátum prístupu = 12.9.2022 | vydavateľ = tojesenzace.cz | jazyk = česky}} * [https://www.imdb.com/title/tt21997328/releaseinfo/ Její tělo > Release date]</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2024 | ''Konec světa'' | Blaženka, hostinská | Luminar Film • dráma • r. [[Bohdan Sláma|B.Sláma]] • p. 19.9.2024 | align=center width=4%| |- | ''Amerikánka'' | Kulová, vychovateľka | Heaven’s Gate v kopr. s Barrandov / [[Axman Production|Axman]] / B Film / [[K Film Swiss|K Film]] • dráma • r. [[Viktor Tauš|V.Tauš]] • p. 26.9.2024 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď primárny odkaz, pre dátum premiéry zvyšný: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = GABELIA, Alexander | titul = PRODUCTION: Viktor Tauš Shoots Czech/Slovak/Swiss Coproduction American Chick | kapitola = odst. 1 a 7 / „Production Information“ / „Credits“ | url = https://www.filmneweurope.com/news/czech-news/item/123803-production-viktor-taus-shoots-czech-slovak-swiss-coproduction-american-chick | dátum vydania = 27.8.2022 | dátum prístupu = 12.9.2022 | vydavateľ = filmneweurope.com | jazyk = anglicky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = Kinohled | titul = Premiéry | kapitola = „30.5.2024“ (''Amerikánka'') | url = https://kinohled.cz/premiery | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 23.10.2022 | vydavateľ = kinohled.cz | jazyk = česky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2025 | ''Nepela'' | [[Hilda Múdra]] | Punkchart films / IN Film v kopr. so CinemArt • dráma • r. [[Gregor Valentovič|G.Valentovič]] • p. 30.10.2025 | align=center width=4%| <ref>[https://cineuropa.org/en/newsdetail/473744/ Figure skater Ondrej Nepela gets a double biopic treatment]</ref> |- | ''Nečekané léto'' <br />(al. ''Kdo to ví, nepoví''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Brzy uvedeme |kapitola = „Kdo to ví, nepoví“ |url = https://www.falcon.cz/film/kdo-to-vi-odpovi/ |dátum vydania = 2025 |dátum prístupu = 25.12.2025 |vydavateľ = Falcon.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20251007083035/https://www.falcon.cz/film/kdo-to-vi-odpovi/ | jazyk = cs}}</ref>) | Petrova mama | [[Daniel Severa Production|DSP]] • komédia • r. M.Cieslar • p. 26.2.2026 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ČSFd |titul = Nečekané léto |url = https://www.csfd.cz/film/1786381-necekane-leto/ |kapitola = „Premiéry“ |dátum vydania = 2025 |dátum prístupu = 25.12.2025 |vydavateľ = csfd.sk }}</ref> |- | align=center| 2026 | ''Něco jako rodina'' | style="font-size:9pt; color:silver" align=center| ND | DonArt • komédia – vo výrobe • r. [[Zuzana Marianková|Z.Marianková]] • p. 26.11.2026 | align=center width=4%| <ref>[https://m.imdb.com/title/tt39333675/?ref_=nm_flmg_job_1_accord_1_unrel_cdt_t_2 Neco jako rodina]</ref> |- ! colspan=5 style="background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF"| Krátky film |- | align=center| 1989 | ''Kinožurnál 2/1990'' | rowspan=2| účinkujúca | SFT • [[žurnál (film)|žurnál]]{{#tag:ref|Žurnál sa retrospektívne premietal v rámci VI. ročníka vzdelávacieho seminára ''KADU'', ktorý sa konal v dňoch 5. – 7.11.2019 v bratislavskom kine Lumière.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KADU |editori = Martina Mašlárová, Marta Šuleková |titul = 30 rokov po Nežnej vo filme a divadle (6. ročník vzdelávacieho seminára o divadle a filme) |poznámka = Programový bulletin KADU 2019 |kapitola = „6. 11. 2019“ (str. 6) / „Kinožurnál 2/1990“ (str. 10) |url = http://www.kadu.sk/wp-content/uploads/2019/11/KADU19-PROGRAMOVY-ZOSIT_03a.pdf |dátum vydania = 2019 |dátum prístupu = 23.5.2020 |vydavateľ = Kabinet audiovizuálnych divadelných umení |url archívu = https://web.archive.org/web/20200706083514/http://www.kadu.sk/wp-content/uploads/2019/11/KADU19-PROGRAMOVY-ZOSIT_03a.pdf |dátum archivácie = 2020-07-06 }}</ref>|group="p"}} • r. [[Peter Lukáčik|P.Lukáčik]] • p. Február 1990 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Kinožurnál. 2/1990 |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-095208-Kinozurnal-21990-cislo-filmoveho-zurnalu |dátum vydania = 23.9.2012 |dátum prístupu = 7.10.2019 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20191007204415/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-095208-Kinozurnal-21990-cislo-filmoveho-zurnalu/ |dátum archivácie = 2019-10-07 }}</ref> |- | align=center| 2000 | ''Pozor! Javiskový priestor'' | [[Vyšší odborná škola filmová Zlín|VOŠF Zlín]] / [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] • [[reportáž]] • r. [[Júlia Mikolášiková|J.Mikolášiková]] • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>} | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = RNDAgentura |titul = Pozor! Javiskový priestor |url = https://kzclip.net/channel/UCU_EasjBDROFXnYqT6MIagw |dátum vydania = 31.3.2013 |dátum prístupu = 6.4.2022 |vydavateľ = kzclip.net |jazyk = kazašsky/slovensky |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028193410/https://kzclip.net/channel/UCU_EasjBDROFXnYqT6MIagw |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> |- | align=center| 2007 | ''I Am Bigger and Better'' <br />(al. ''Jsem větší a lepší'') | [[námet]]^ᗝ | [[Filmová a televizní fakulta Akademie múzických umění v Praze|FAMU]] / AniFilm / UPP • [[animácia (film)|animovano]]-hraný [[vedecká fantastika|sci-fi film]] • r. [[Martin Duda|M.Duda]] • p.&nbsp;27.10.2007 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ alebo NFA, pre dátum premiéry zvyšný: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Jsem větší a lepší |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0055509-Jsem-vetsi-a-lepsi-film-2008 |dátum vydania = 12.4.2011 |dátum prístupu = 22.5.2020 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20200704232517/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0055509-Jsem-vetsi-a-lepsi-film-2008 |dátum archivácie = 2020-07-04 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = NFA |titul = I Am Bigger and Better |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/58214/i-am-bigger-and-better |dátum vydania = 2018 |dátum prístupu = 23.5.2020 |jazyk = anglicky/česky |vydavateľ = filmovyprehled.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20200706143842/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/58214/i-am-bigger-and-better |dátum archivácie = 2020-07-06 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = KomiksFEST! 2007 (2. ročník) |kapitola = „První komiksová sobota La Fabrika“ (str. 2) |url = http://komiksfest.cz/2015/dwnld/KF!_programova-skladacka-2007.pdf |dátum vydania = 2007 |dátum prístupu = 23.5.2020 |jazyk = česky |vydavateľ = komiksfest.cz }}</ref> |- | align=center| 2009 | ''Ďakujem, dobre'' | Zuza, matka | [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|FTF]] VŠMU • hraný film (pôvod. verzia) • r. M.Prikler • p. 2.3.2010 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ alebo AFF, pre dátum premiéry zvyšný: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Ďakujem, dobre |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090733-dakujem-dobre-hrany-film |dátum vydania = 15.6.2012 |dátum prístupu = 22.5.2020 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260106052034/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090733-dakujem-dobre-hrany-film |dátum archivácie = 2026-01-06 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = AFF |editori = Miro Ulman |titul = 18. Art Film Fest – Katalóg |kapitola = „Krátke filmy“ (''Ďakujem, dobre'', str. 52) |url = http://www.artfilmfest.sk/fileadmin/user_upload/na-stiahnutie/aff2010web/AFF2010_katalof_web.pdf |dátum vydania = 2010 |dátum prístupu = 10.7.2014 |poznámka = Slovenské korektúry: Monika Krajčiová |vydavateľ = Art Film |miesto = Bratislava |jazyk = anglicky/slovensky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150916082905/http://www.artfilmfest.sk/fileadmin/user_upload/na-stiahnutie/aff2010web/AFF2010_katalof_web.pdf |dátum archivácie = 2015-09-16 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = ČSFd |titul = Ďakujem, dobre (študentský film) |url = https://www.csfd.sk/film/275788-dakujem-dobre/ |kapitola = „Premiéry“ |dátum vydania = 2009 |dátum prístupu = 23.5.2020 |vydavateľ = csfd.sk }}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2011 | ''Prelud'' | Žena pred rozvodom | FTF VŠMU • hraný film • r. [[Lucia Halmová|L.Halmová]] • p. 20.10.2011 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = ÁĆKO – Festival študentských filmov 2011 |kapitola = „Hrané filmy (''Prelud'', str. 27) / „Štvrtok 20.10. 2011“ > „Divadlo LAB“ (str. 100) |url = https://ftf.vsmu.sk/files/katalogAcko2011web.pdf |dátum vydania = 2011 |dátum prístupu = 15.7.2014 |vydavateľ = [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|FTF VŠMU]] |miesto = Bratislava |jazyk = anglicky/slovensky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140726152728/https://ftf.vsmu.sk/files/katalogAcko2011web.pdf |dátum archivácie = 2014-07-26 }}</ref> |- | ''... a já, Katarína Kolníková'' | komentár / [[archívny dokument|archív. zábery]]^ᑎ | [[Notes Production|Notes]] / [[Slovenská televízia|STV]] • hraný [[dokumentárny film|dokument]] • r. [[Juraj Štepka|J.Štepka]] • p. 8.11.2011 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď primárny záznam SFÚ, pre dátum premiéry zvyšný: * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Alexandra Strelková, Katarína Tomková, Miroslav Ulman | titul = Slovenské filmy 11–12 | kapitola = „...a já, Katarína Kolníková“ (str. 68) | url = http://www.aic.sk/files/2012AIC/Slovak-Films-2011-12/slovak_films_11-12.pdf | dátum vydania = Január 2012 | dátum prístupu = 10.7.2014 | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky/slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = MFF Bratislava 2011 aj so slovenskými filmami | url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/mff-bratislava-2011-aj-so-slovenskymi-filmami.html | kapitola = „Made in Slovakia“ | dátum vydania = 25.10.2011 | dátum prístupu = 25.5.2020 | vydavateľ = AIC}}</ref> |- | align=center| 2014 | ''Almost There'' | Matka^ᑎ/ [[scenár]]^ᗝ | FTF VŠMU • hraný film • r. Z.Marianková • p. 23.8.2014 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď primárny odkaz, pre dátum premiéry zvyšný: * {{Citácia elektronického dokumentu |titul = ÁĆKO – Festival študentských filmov 2014 |kapitola = „Almost There“ (str. 22) |url = https://vdocuments.mx/acko-festival-2014-brozura.html |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 22.5.2020 |vydavateľ = FTF VŠMU |miesto = Bratislava |url archívu = https://web.archive.org/web/20221017153104/https://vdocuments.mx/acko-festival-2014-brozura.html |dátum archivácie = 2022-10-17 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = Film Racing |titul = 13th Annual 24 Hour Film Race |kapitola = „Top Films & Awards“ |url = http://www.filmracing.com/24/films2014.htm |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 22.5.2020 |vydavateľ = filmracing.com |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150106050940/http://www.filmracing.com/24/films2014.htm |dátum archivácie = 2015-01-06 }}</ref> |- | align=center| 2015 | ''Pomôžeme si'' | Manželka | FTF VŠMU • hraný film • r. Z.Marianková • p. 15.10.2015 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ, pre dátum premiéry zvyšný: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Pomôžeme si |url = http://skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0134149-Pomozeme-si-film-2015/ |dátum vydania = 28.6.2017 |dátum prístupu = 22.5.2020 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221101175352/http://skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0134149-Pomozeme-si-film-2015/ |dátum archivácie = 2022-11-01 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |titul = ÁĆKO – Festival študentských filmov 2015 |kapitola = „Program“ > „Štvrtok“ 15.10. (str. 1) |url = http://festivalacko.sk/archiv/2015 |dátum vydania = 2015 |dátum prístupu = 22.5.2020 |vydavateľ = FTF VŠMU |miesto = Bratislava }}</ref> |- | colspan=5 style="background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;" align=center| „᙭“ neuvádzaná v titulkoch • „ᗝ“ ako spoluatorka • „ᑎ“ ako Zuzana Maurery <br />(„al.“ indikuje alias • „r.“ indikuje režiséra • „p.“ indikuje premiéru • „ND“ nedostupný údaj) <br />Údaje prevzaté primárne zo záverečných titulkov uvedených diel, sekundárne zo záznamov archívu [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] v Bratislave a [[Národní filmový archiv|NFA]] v Prahe |} === Televízia === {| class="wikitable" style="width:100%" ! width=4% | Rok ! width=26.5%| Dielo <br /><span style=font-size:80%>(epizóda)</span> ! width=19%| Rola ! colspan=2 width=50.5%| Poznámky <br /><span style=font-size:80%>(výroba • žáner • réžia • premiéra)</span> |- | align=center| 1988 | ''Hádaj, kto ti zazvoní'' | style="font-size:9pt; color:silver" align=center| ND | ČST [[Košice]]<ref name=donoval>{{Citácia knihy | priezvisko = Donovalová | meno = Katarína | redaktori = [[Peter Klinec]] | titul = [[Alojz Čobej]]: Výberová personálna bibliografia | vydanie = I | vydavateľ = [[Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici|VKMK]] | miesto = [[Banská Bystrica]] | rok = 2005 | isbn = 80-88783-36-4 | id = [[European Article Number|EAN]] 9788088783367 | kapitola = „337. ''Hádaj, kto ti zazvoní?''“ | poznámka = Réžia Marcel Dekanovský. – ČSTv (Košice), 1988. – 60´ televízna komédia (str. 20) | url = https://www.vkmk.sk/download_file_f.php?id=931973 | dátum prístupu = 23.5.2020}}</ref> • komédia • r. [[Marcel Dekanovský|M.Dekanovský]]<ref name=donoval/> • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>} | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Hádaj, kto ti zazvoní | url = https://www.csfd.sk/film/688069-hadaj-kto-ti-zazvoni/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | align=center| 1989 | ''Reverend'' <br />• Časť I. „Maliar“ | Slečna Želka | ČST • miniséria • r. [[Miloš Pietor|M.Pietor]] • p. 1991<ref>{{Citácia knihy | autor = | editori = Antonia Bartošová, Katarína Janečková | titul = [[Ondrej Sliacky]]: Výberová personálna bibliografia | vydanie = I | vydavateľ = [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|PdF UK]] – [[Akademická knižnica Univerzity Komenského v Bratislave|Akademická knižnica]] | miesto = [[Bratislava]] | rok = December 2016 | isbn = | kapitola = „Televízna tvorba“ (Pôvodné TV inscenácie a inscenácie na motívy) (str. 83) | poznámka = [PDF] | url = https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Akademicka_Kniznica_Pdf_UK/dokumenty/bibliografia_Ondrej_Sliacky.pdf | dátum prístupu = 11.7.2020}}</ref> | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Reverend | url = https://www.csfd.sk/film/215151-reverend | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | align=center| 1990 | ''Útrapy z rozumu'' | Vnučka Tugouchovských | ČST • [[komediálna dráma|satirická dráma]] • r. M.Pietor • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>} | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Útrapy z rozumu | url = https://www.csfd.sk/film/245467-utrapy-z-rozumu | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | align=center| 1992 | ''Posledný krajec'' | Zemanova dcéra^᙭ | STV • krátka rozprávka • r. [[Lucia Šebová|L.Šebová]] • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>} | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Posledný krajec | url = https://www.csfd.sk/film/225141-posledny-krajec | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | align=center| 1993 | ''Výlety v pamäti'' (al. ''Loď Svet'') | [[Pola Negri|Apolónia Chalupcová]]^ᑎ | STV • [[veselohra]] s piesňami • r. [[Juraj Nvota|J.Nvota]] • p. 1.1.1994<ref name=kendral>{{Citácia knihy | autor = KENDRALOVÁ, Ivana | editori = Veronika Valentová (ved. práce) | titul = Radošinské naivné divadlo | vydanie = I | vydavateľ = [[Filozofická fakulta Masarykovej univerzity|FF MU]] – Ústav hudební vědy | miesto = [[Brno]] | rok = 2013 | isbn = | kapitola = „Deväťdesiate roky“ (str. 27 / TV premiéra, str. 29 / pôvod. obsadenie) | poznámka = [[Diplomová práca|DP]] [PDF] | url = https://is.muni.cz/th/g4l9r/diplomova_praca.pdf | dátum prístupu = 24.5.2020}}</ref> | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Výlety v pamäti | url = https://www.csfd.sk/film/257608-vylety-v-pamati | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | align=center| 1994 | ''Diagnóza: Vajíčko'' | Róza | STV • satirická dráma • r. [[Ľuba Velecká|Ľ.Velecká]] • p. 27.3.1995 ([[Jednotka (RTVS)|STV1]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TINKOVÁ, Alexandra | titul = Svet ako vajíčko (recenzia/televízia) | url = https://www.sme.sk/c/2118843/svet-ako-vajicko-recenzia-televizia.html | kapitola = odst. 1–2 | dátum vydania = 29.3.1995 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Diagnóza: Vajíčko | url = https://www.csfd.sk/film/212531-diagnoza-vajicko/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | align=center| 1995 | ''Dobrá správa'' | Gina^ᑌ | STV • krátky hudobný film • r. [[Anton Popovič (hudobník)|A.Popovič]] • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>} | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Dobrá správa | url = https://www.csfd.sk/film/262738-dobra-sprava | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | align=center| 1996 | ''Silvánovci'' | Hanka | [[TV Markíza|Markíza]] / Charlie's v kopr. s ČT • [[sitkom]] • r. [[Karol Spišák|K.Spišák]] • p. 1.9.1996<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KOČIŠEK, Lukáš; AUGUSTÍN, Radoslav; | titul = Markíza vrátila Silvánovcov | url = https://medialne.trend.sk/internet/markiza-vratila-silvanovcov | poznámky = odst. 2 (premiéra), odst. 7 (produkcia) | dátum vydania = 7.8.2008 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''[[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]''}}</ref> | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Silvánovci | url = https://www.csfd.sk/film/77663-silvanovci/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 1997 | ''Čierna ovca'' | Jana, slovenčinárka^ᑎ | STV • komédia • r. J.Nvota • p. 1.3.1997 (STV1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TINKOVÁ, Alexandria | titul = Film Čierna ovca pobavil, aj zaskočil (recenzia/televízia) | url = https://www.sme.sk/c/2066793/film-cierna-ovca-pobavil-aj-zaskocil-recenzia-televizia.html | kapitola = odst. 2 | dátum vydania = 4.3.1997 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Čierna ovca | url = https://www.csfd.sk/film/227889-cierna-ovca | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | ''Ježiško zvoní, otvorte'' | Slečna Sýkorová | Markíza • krátky film s piesňami • r. [[Ondrej Spišák|O.Spišák]] • p. [[Vianoce]] 1997 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = asp3nka |titul = RND - Radošinské naivné divadlo (1973) |url = http://www.best4you.sk/post263304.html |kapitola = „Ježiško zvoní, otvorte alebo Vianočné návštevy Radošincov v paneláku (1997)“ |dátum vydania = 7.4.2008 |dátum prístupu = 23.5.2020 |vydavateľ = best4you.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20200704202342/http://www.best4you.sk/post263304.html |dátum archivácie = 2020-07-04 }}</ref> |- | align=center rowspan=3| 1998 | ''Svetlo'' | TV masérka | STV / Štúdio Koliba / [[JMB Film & TV Production|JMB Film & TV]] • dráma • r. [[Igor Kováč|I.Kováč]] • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>} | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Svetlo | url = https://www.csfd.sk/film/194889-svetlo | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | ''Veselý strach'' | Mama<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Trigon Production |titul = Veselý strach |url = https://trigon-production.sk/sk/trigon-movie/vesely-strach |kapitola = „Štáb a herci“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 23.5.2020 |vydavateľ = trigon-production.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> | STV / Trigon • seriál [[večerníček|večerníčkov]]<ref>{{Citácia knihy | autor = RTVS | titul = Pre deti a mládež_seriály | vydavateľ = rtvs.sk | rok = 2016 | kapitola = „Veselý strach“ | poznámka = „Veselý strach 1-7, 7 x 8', 1998“ / „seriál s animovanými vstupmi“ (str. 5) | url = https://www.rtvs.sk/media/a542/file/item/sk/0001/pre_deti_a_mladez_serialy_2.xG5r.pdf | dátum prístupu = 24.5.2020}}</ref> • r. [[Juraj Lihosit|J.Lihosit]] • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>} | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Veselý strach |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-020450-Vesely-strach-1-cast-hrany-film/ |dátum vydania = 8.3.2007 |dátum prístupu = 22.5.2020 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20220307205207/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-020450-Vesely-strach-1-cast-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-03-07 }}</ref> |- | ''Dožinky'' | Tehotná žena | STV • dráma • r. [[Ján Fila|J.Fila]] • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>} | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Dožinky | url = https://www.csfd.sk/film/381976-dozinky/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | align=center| 2001 | ''Čarovala ryba, aby bola chyba...'' <br />• „Veronika“ (príbeh druhý) | Veronikina mama | STV • [[trilógia|triptych]] krátkych rozprávok • r. [[Yvonne Vavrová|Y.Vávrová]] • p. 14.4.2001 (STV1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = TV program - Sobota 14. 4. | url = https://www.sme.sk/c/34982/tv-program-sobota-14-4.html | kapitola = „STV1“ | dátum vydania = 14.4.2001 | dátum prístupu = 29.10.2022 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Čarovala ryba, aby bola chyba... | url = https://www.csfd.sk/film/227886-carovala-ryba-aby-bola-chyba | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | align=center| 2002 | ''Za mestskými múrmi'' <br />• „Čierna pani“ | Zuzana, Jakubova žena | STV • [[povesť (literatúra)|povesť]] z antológie s piesňami • r. [[Ľuba Vančíková|Ľ.Vančíková]] • p. 1.1.2003<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = him rč | titul = Prioritou vianočného programu STV zostáva domáca tvorba | url = https://www.sme.sk/c/734567/prioritou-vianocneho-programu-stv-zostava-domaca-tvorba.html | kapitola = odst. 3 | dátum vydania = 21.11.2002 | dátum prístupu = 29.10.2022 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Za mestskými múrmi: Čierna pani | url = https://www.csfd.sk/film/340006-za-mestskymi-murmi-cierna-pani | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2003 | ''Záchranári'' <br />• V. časť „Biela tma“ | Húsniková | Trigon / STV / ČT Brno • seriál • r. [[Vladimír Michálek|V.Michálek]] • p.&nbsp;3.11.2003 (STV1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = aj rč | titul = V októbri bude mať v STV premiéru nový pôvodný seriál Záchranári | url = https://www.sme.sk/c/1108515/v-oktobri-bude-mat-v-stv-premieru-novy-povodny-serial-zachranari.html | dátum vydania = 24.9.2003 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | titul = Záchranári na STV budú konkurovať novej "Nemocnici" na ČT | url = https://strategie.hnonline.sk/media/761942-zachranari-na-stv-budu-konkurovat-novej-nemocnici-na-ct | dátum vydania = 2.10.2003 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''[[Hospodárske noviny]]''}}</ref> / 31.1.2005 ([[ČT1]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Česká televize|ČT]] | titul = Záchranáři > Přehled dílů | kapitola = „Bílá tma (5/6)“ | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/1122843105-zachranari/dily/ | dátum vydania = 2005 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ceskatelevize.cz | jazyk = česky}}</ref> | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Záchranári | url = https://www.csfd.sk/film/189589-zachranari | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | ''Luisa Sanfelice'' <br />(al. ''La San Felice'') | Dozorkyňa^᙭ | Ager3 / Cattleya v spol. s Rai Fiction / [[Victory Media Group|VMG]] / [[Pampa Production|Pampa]] za účasti France 2 / Alquimia Cinema • miniséria • r. [[Paolo Taviani|P.]] a [[Vittorio Taviani|V.Taviani]] • p. 17.1.2004 (Rai 1) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď záznam talianskeho FÚ Cinecittà alebo SFÚ: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = Luce Cinecittà |titul = Luisa Sanfelice |url = https://www.filmitalia.org/p.aspx?t=film&l=it&did=27857 |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 28.5.2020 |vydavateľ = filmitalia.org |jazyk = anglicky/taliansky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Luisa Sanfelice [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043232-Luisa-Sanfelice-film-2004/ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 22.5.2020 |poznámka = Film sa nakrúcal aj na Slovensku. Vo filme účinkujú aj slovenskí herci: Juraj Rašla, Ľubomír Paulovič, Csongor Kassai, Zuzana Mauréry, Laco Kočan, Peter Aczel. |vydavateľ = skcinema.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- | align=center| 2005 | ''Osobná chyba'' | Matka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = OBUCHOVÁ, Saša | titul = Radošinci chcú napraviť svoje osobné chyby | url = https://svet.sme.sk/c/2459537/radosinci-chcu-napravit-svoje-osobne-chyby.html | kapitola = odst. 2 a 15 (premiéra) / „O čom je Osobná chyba“ (Mauréry) | dátum vydania = 9.11.2005 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> | RND / Markíza<ref>{{Citácia knihy |priezvisko = |meno = |redaktori = Veronika Balážová |editori = Alžbeta Madudová |titul = Napísali o Gagoch 2 (Výberová regionálna bibliografia) |vydanie = II |vydavateľ = [[Knižnica Jána Kollára v Kremnici|KJK]] ([[Banskobystrický samosprávny kraj|BSK]]) |miesto = [[Kremnica]] |rok = 2011 |mesiac = Február |isbn = 978-80-85141-98-6 |id = [[European Article Number|EAN]]: 9788085141986 |kapitola = „Zvukovo-obrazové záznamy diel a výkonov“ (str. 239) |url = https://docplayer.com.br/33526677-Banskobystricky-samospravny-kraj-kniznica-jana-kollara-v-kremnici-napisali-o-gagoch-2-vyberova-regionalna-bibliografia-zostavila-alzbeta-madudova.html |dátum prístupu = 15.7.2014 |url archívu = https://web.archive.org/web/20200706141951/https://docplayer.com.br/33526677-Banskobystricky-samospravny-kraj-kniznica-jana-kollara-v-kremnici-napisali-o-gagoch-2-vyberova-regionalna-bibliografia-zostavila-alzbeta-madudova.html |dátum archivácie = 2020-07-06 }}</ref> • krátka komédia • r. J.Štepka • p. 25.12.2005<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BERNÁT, Daniel | titul = Vianočný program má zlákať celú rodinu | url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/28357-vianocny-program-ma-zlakat-celu-rodinu/ | kapitola = „Vianoce aj v seriáli“ (výroba a premiera) / „Vianočné tipy na obrazovkách“ | dátum vydania = 6.12.2005 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''Pravda''}}</ref> | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Radošinci nakrúcajú Osobnú chybu | url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/28300-radosinci-nakrucaju-osobnu-chybu | kapitola = odst. 1 | dátum vydania = 2.11.2005 | dátum prístupu = 28.5.2020 | vydavateľ = ''Pravda''}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2008 | ''[[Mesto tieňov]] (1. séria)'' <br />• [[Zoznam častí seriálu Mesto tieňov#1. séria (2008)|„Stratení“]] (al. „Únos“) | [[Doktor všeobecného lekárstva|Dr.]] Elena Rašinská | [[DNA Production|DNA]] • seriál • r. [[Gejza Dezorz|G.Dezorz]] • p. 30.5.2008 (Markíza) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Mesto tieňov | url = https://www.csfd.sk/film/240562-mesto-tienov | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | ''Skrývačky'' | Vilma | ČT Ostrava • dráma • r. M.Repka • p. 24.5.2009 (ČT1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČT | titul = Skrývačky | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10201955715-skryvacky/40823310007/2593-o-pribehu/ | dátum vydania = 24.5.2009 | dátum prístupu = 23.5.2020 | kapitola = „Vysílání pořadu“ | vydavateľ = ceskatelevize.cz | jazyk = česky}}</ref> | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Skrývačky | url = https://www.csfd.sk/film/259034-skryvacky | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | rowspan=4 align=center| 2009 | ''[[Panelák (seriál)|Panelák]] (3. – 14. séria)''{{#tag:ref|Seriál ''Panelák'' bol pôvodne krátkometrážnym dielom. K rozšíreniu jeho metráže došlo v r. 2009, počnúc 4. sériou.|group="p"}} <br />• [[Zoznam častí seriálu Panelák#3. séria (2009)|202 – 1252]] | Júlia Chutná / <br /> Júlia Féderová^{(od 10.s.)} | [[TV JOJ|JOJ]] v spol. s Továreň 5/7/11 • [[telenovela|denný seriál]] • r. [[Miloš Volný|M.Volný]] / [[Tomáš Jančo|T.Jančo]] / [[Marián Tutoky|M.Tutoky]] / [[Andrea Horečná|A.Horečná]] • p. 2.3.2009 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Panelák | url = https://www.csfd.sk/film/237955-panelak | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | ''[[Ako som prežil]]'' <br />• „Osudové rozhodnutie“{{#tag:ref|Epizóda s Mauréry bola do vysielania plánovaná ako druhá v poradí. Jej zámenou s úvodnou epizódou („Dieťa za život“, r. R. Šveda), bola nakoniec odvysielaná ako pilotná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KOČIŠEK, Lukáš | titul = Jojka včera omylom odvysielala nesprávnu epizódu Ako som prežil | url = https://medialne.trend.sk/televizia/jojka-vcera-omylom-odvysielala-nespravnu-epizodu-ako-som-prezil | kapitola = odst. 1 – 4 | dátum vydania = 23.3.2009 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''[[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]''}}</ref>|group="p"}} | Soňa, mama | DNA • antológia • r. [[Peter Bebjak|P.Bebjak]] • p .22.3.2009 (JOJ) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Ako som prežil | url = https://www.csfd.sk/film/255696-ako-som-prezil/prehlad/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | ''[[Odsúdené]]'' | Eva Kolárová | JOJ / [[TV Barrandov]] v spol. s DNA • seriál • r. [[Róbert Šveda|R.Šveda]] / P.Bebjak / [[Albert Vlk|A.Vlk]] / [[Lukáš Hanulák|L.Hanulák]] • p. 31.8.2009 (TV Barrandov) / 1.9.2009 (JOJ) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Odsúdené | url = https://www.csfd.sk/film/264357-odsudene | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | ''[[Keby bolo keby]] (1. séria)'' <br />• 6, 8 – 12 | Marianna | JOJ v spol. s Továreň 5/7/11 • seriál • r. T.Jančo • p. 9.11.2009 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Keby bolo keby | url = https://www.csfd.sk/film/265573-keby-bolo-keby/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | align=center| 2010 | ''Nesmrteľní'' <br />• „[[Rysavá jalovica|Dlhá cesta domov]]“ | Eva Krtová | [[Peter Núñez|OREO]] • antológia • r. [[Katarína Ďurovičová|K.Ďurovičová]] • p. 24.12.2010 ([[Jednotka (RTVS)|Jednotka]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BERNÁT, Daniel; FAJNEROVÁ, Lucia | titul = Diabol z Nesmrteľných bude meškať | url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/33398-diabol-z-nesmrtelnych-bude-meskat/ | kapitola = „Ako uvedie Jednotka ďalšie filmy zo série Nesmrteľní“ | dátum vydania = 7.12.2010 | dátum prístupu = 28.5.2020 | vydavateľ = ''Pravda''}}</ref> | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Nesmrteľní | url = https://www.csfd.sk/film/281097-nesmrtelni | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2011 | ''4teens'' | Dr. Vesna Doubrovová^ᑎ | ČT Ostrava • seriál • r. [[Pavel Jandourek|P.Jandourek]] • p. 13.5.2011 (ČT1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČT | titul = 4teens | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10214493699-4teens | dátum vydania = 13.5.2011 | dátum prístupu = 23.5.2020 | kapitola = „Vysílání pořadu“ | vydavateľ = ceskatelevize.cz | jazyk = česky}}</ref> | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = 4teens | url = https://www.csfd.sk/film/281963-4teens | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | ''Zlomok sekundy'' <br />• 1 – 8, 10 – 11, 13 – 14 | Ivana Jevanová, <br />Eugenova manželka | RTVS / Artreal • seriál • r. Ľ.Vančíková • p. 4.9.2011 (Jednotka) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Zlomok sekundy | url = https://www.csfd.sk/film/273761-zlomok-sekundy | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | align=center| 2013 | ''[[Klan (seriál)|Klan (V dobrom aj v zlom)]]'' | Adriana Jedľovská | JOJ v spol. s Továreň 5/7/11 • denný seriál • r. [[Roman Fábian|R.Fábian]] / L.Hanulák / [[Vladimír Fischer|V.Fischer]] • p. 1.9.2013 (JOJ / [[Plus (televízna stanica)|Plus]]) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Klan (V dobrom aj v zlom) | url = https://www.csfd.sk/film/349663-klan | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | align=center| 2014 | ''[[Tajné životy]]'' | Eva | RTVS • seriál • r. [[Ján Sebechlebský|J.Sebechlebský]] • p. 1.1.2015 (Jednotka) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Tajné životy | url = https://www.csfd.sk/film/398595-tajne-zivoty | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | rowspan=3 align=center| 2016 | ''[[Dovidenia, stará mama]]'' | Guzel Pišingerová | JOJ v spol. s Továreň 5/7/11 • sitkom • r. V.Csudai / [[Andrej Kraus|A.Kraus]] • p. 16.2.2016 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Dovidenia, stará mama | url = https://www.csfd.sk/film/423873-dovidenia-stara-mama | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | ''Prvá'' <br />• „[[Izabela Textorisová]]“ | audiokomentár | Hitchhiker Cinema / RTVS{{#tag:ref|Niektoré zdroje uvádzajú SFÚ ako koproducenta, tento sa však nepodieľal na samotnej výrobe diela. Je akurát spoludržiteľom autorských práv z dôvodu poskytnutia archívnych záberov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Prvá [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-262966-Prva-DVD |dátum vydania = 29.1.2018 |dátum prístupu = 22.5.2020 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20200704202327/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-262966-Prva-DVD |dátum archivácie = 2020-07-04 }}</ref>|group="p"}} • [[antológia|dokuantológia]] • r. [[Jana Bučka|J.Bučka]] • p. 18.4.2016 ([[Kino Lumière]]) / 31.10.2016 ([[Dvojka (RTVS)|Dvojka]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = RTVS | titul = TV program > Prvá | url = https://www.rtvs.sk/televizia/program/11211/109941 | dátum vydania = 2016 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = rtvs.org}}</ref> | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Kino Lumière | titul = PRVÁ: Izabela Textorisová | url = https://www.kino-lumiere.sk/klient-863/kino-241/stranka-8409/film-238010 | dátum vydania = 2016 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = kino-lumiere.sk}}</ref> |- | ''Karolovo posolstvo'' | Tomášova mama | [[Peter Núñez|Nunez NFE]] v spol. s RTVS{{#tag:ref|Pôvod. školská práca [[Spojená škola sv. Františka z Assisi|SŠ sv. Františka z Assisi]], vyrobená produkčnou spol. režiséra Petra Núñeza, neskôr odkúpená RTVS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = RTVS uvedie film, v ktorom sú hercami žiaci z bratislavskej Karlovej Vsi | url = https://bratislava.sme.sk/c/20509159/rtvs-uvedie-film-v-ktorom-su-hercami-ziaci-z-bratislavskej-karlovej-vsi.html | kapitola = odst. 1 – 3 a 6 | dátum vydania = 14.4.2017 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = POLÁŠ, Martin | titul = RTVS získala Núñezov film o pápežovi Jánovi Pavlovi II. | url = https://medialne.trend.sk/televizia/rtvs-ziskala-nunezov-film-papezovi-janovi-pavlovi-ii | kapitola = odst. 1 – 5 | dátum vydania = 24.8.2016 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref>|group="p"}} • animovano-hraný film • r. [[Martin Kandra|M.Kandra]] • p.&nbsp;15.4.2017 (Jednotka)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = RTVS | titul = Veľká noc s RTVS | url = https://www.rtvs.sk/televizia/clanky/131191/velka-noc-s-rtvs | kapitola = „Jednotka“ | dátum vydania = 13.4.2017 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Karolovo posolstvo | url = https://www.csfd.sk/film/501679-karolovo-posolstvo | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2017 | ''Mária Terézia'' <br />• „1. časť“ – „2. časť“ ''(1. séria)'' <br />• „3. diel“ ''(2. séria)''{{#tag:ref|V 4. a 5. dieli Mauréry účinkuje len v dvoch retrospektívnych záberoch predchádzajúcich častí.|group="p"}} | [[Alžbeta Šarlota Orleánska|Mademoiselle de Chartres]] | Maya / MR Film / Beta Film^{(2–3. [[séria|s.]])} v kopr. s&nbsp;ČT / ORF / RTVS / [[Médiaszolgáltatás-támogató és Vagyonkezelő Alap|MTVA]]^{(1. s.)}/ [[Zweites Deutsches Fernsehen|ZDF]] v&nbsp;spol. s Arte^{(2–3. s.)} • miniséria v troch cykloch • r. [[Robert Dornhelm|R.Dornhelm]] • p.&nbsp;25–26.12.2017^{(1. s.)}/ 27.12.2019^{(2. s.)}(Jednotka) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Mária Terézia | url = https://www.csfd.sk/film/1172586-maria-terezia/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | ''[[Za sklom (seriál)|Za sklom]] (2. – 3. séria)'' <br />• [[Zoznam častí seriálu Za sklom#2. séria (2017-18)|11 – 23, 25 – 26]] | Jana "Kosatka" Balogová | JOJ v spol. s DNA • seriál • r. P.Bebjak / R.Šveda / [[Michal Blaško|M.Blaško]] • p. 8.5.2018 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Za sklom | url = https://www.csfd.sk/film/455951-za-sklom | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | rowspan="2" align=center| 2018 | ''Dáma & Král (2. – 3. séria)'' <br />• 22, 27, 42 – 43{{#tag:ref|„Vesničko má vražedná“, „Jak básníci přicházejí o život“, „Jaký otec, taková dcera“ a „Vražda nad zlato“.|group="p"}} | [[Major|Mjr.]] Dana Skálová | [[TV Nova|Nova]] v spol. s Bionaut • seriál • r. [[Slobodanka Radun|S.Radun]]^{(22, 27)}/ [[Martin Kopp|M.Kopp]]^(42–43) • p.&nbsp;7.10.2018⁽²²⁾/ 10.11.2019⁽²⁷⁾/ 2.6.2022⁽⁴²⁾/ 9.6.2022⁽⁴³⁾ | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Dáma a Král | url = https://www.csfd.sk/film/510665-dama-a-kral | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | ''[[Oteckovia]]'' | Tamara Bobulová | Markíza • denný seriál • r. V.Fischer / [[Adriana Totiková|A.Totiková]] / [[Peter Minarčin|P.Minarčin]] • p. 1.1.2018 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Oteckovia | url = https://www.csfd.sk/film/577175-oteckovia | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | align=center| 2019 | ''[[Hrobári]]'' | Júlia Horváthová | JOJ / Group M • sitkom • r. [[Vladimír Skórka|V.Skórka]] • p. 5.10.2019 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Hrobári | url = https://www.csfd.sk/film/772653-hrobari | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | align=center| 2020 | ''Stockholmský syndrom'' | Helena Osecká, matka | ČT • miniséria • r. D.Svátek • p. 12.1.2020 (ČT1){{#tag:ref|Záverečné titulky uvádzajú rok copyrightu 2020. Vzhľadom však k dátumu premiéry, čoby rok výroby je reálnejší už ten predošlý.|group="p"}} | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Stockholmský syndrom | url = https://www.csfd.sk/film/616977-stockholmsky-syndrom | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | align=center| 2021 | ''[[Iveta (seriál)|Iveta]]'' (al. ''Čaja''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Joj v roku 2022: Nový denný seriál, konkurencia Pána profesora aj prípady známeho prokurátora! | url = https://mediaboom.sk/joj-v-roku-2022-novy-denny-serial-nasledovnik-pana-profesora-aj-pripady-znameho-prokuratora | dátum vydania = 11.11.2021 | dátum prístupu = 8.9.2021 | vydavateľ = mediaboom.sk}}</ref>) | Diana Dubinská, matka | JOJ • komediálny seriál • r. J.Hřebejk • p. 8.1.2023<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = VÁVRA, Radovan | titul = Jojka potvrdila prvý seriál roka 2023: Pripravte sa na niečo, čo tu ešte nebolo | url = https://www.mediaklik.sk/o-serialoch/clanok/650482-jojka-potvrdila-prvy-serial-roka-2023-pripravte-sa-na-nieco-co-tu-este-nebolo/ | kapitola = posled. odst. | dátum vydania = 15.12.2022 | dátum prístupu = 22.12.2022 | vydavateľ = mediaklik.sk}}</ref> | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Joj vo veľkom nakrúca nové seriály: Roztočila minisériu od hviezdneho režiséra televíznej klasiky! | url = https://mediaboom.sk/joj-vo-velkom-nakruca-nove-serialy-roztocila-miniseriu-od-hviezdneho-rezisera-legendarnej-klasiky | dátum vydania = 20.7.2021 | dátum prístupu = 28.11.2021 | vydavateľ = mediaboom.sk}}</ref> |- | align=center| 2022 | ''[[Prokurátorka (seriál)|Prokurátorka]]'' | Sára Wolfová | JOJ • seriál • r. [[Pavel Soukup (režisér)|P.Soukup]] / [[Vítězslav Procházka|V.Procházka]] • p. 6.9.2023 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = HRNČÁROVÁ, Katarína | titul = Nový seriál od tvorcov Za sklom. Televízia Joj nakrúca Prokurátorku | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/96019190-novy-serial-od-tvorcov-za-sklom-televizia-joj-nakruca-prokuratorku | dátum vydania = 18.5.2022 | dátum prístupu = 25.8.2022 | kapitola = „Prokurátorka“ | vydavateľ = ''Hospodárske noviny''}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2024 | ''[[Čas nádejí]]'' <br />(al. ''Niekde v Európe'') | Gréta Viola | RTVS v kopr. s Arina Film Production • seriál • r. J.Sebechlebský • p.&nbsp;7.1.2024 (Jednotka){{#tag:ref|Záverečné titulky uvádzajú rok copyrightu 2024. Vzhľadom však k dátumu premiéry, čoby rok výroby je reálnejší už ten predošlý.|group="p"}} | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = HRNČÁROVÁ, Katarína | titul = RTVS už rok nakrúca seriál za milióny eur. Kedy ho konečne uvidia diváci? | url = https://www.mediaklik.sk/o-serialoch/clanok/675237-rtvs-uz-rok-nakruca-serial-za-miliony-eur-kedy-ho-konecne-uvidia-divaci/ | dátum vydania = 21.7.2023 | dátum prístupu = 8.12.2023 | kapitola = odst. 4 a 8 | vydavateľ = MediaKlik}}</ref> |- | ''Mozaika'' | Jaroslava Jourová, suseda | Lucky Man Films • seriál • r. [[Jasmina Blažević|J.Blažević]] / [[Lenka Wimmerová|L.Wimmerová]] • p. 11.6.2024 ([[Voyo]]) / 28.2.2025 (Nova) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Redakce |titul = Mozaika podle Alice Nellis: Nova natáčí nový seriál o vztazích v jedné rozvětvené rodině |url = https://tv.nova.cz/clanky/ceske-celebrity/clanek/501859-mozaika-podle-alice-nellis-nova-nataci-novy-serial-o-vztazich-v-jedne-rozvetvene-rodine |dátum vydania = 7.7.2022 |dátum prístupu = 27.4.2023 |kapitola = odst. 1 – 2 / |vydavateľ = TV Nova |url archívu = https://web.archive.org/web/20230502044423/https://tv.nova.cz/clanky/ceske-celebrity/clanek/501859-mozaika-podle-alice-nellis-nova-nataci-novy-serial-o-vztazich-v-jedne-rozvetvene-rodine |dátum archivácie = 2023-05-02 }}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2025 | ''Bora'' | Alma Širáková | Film Kolektiv • miniséria • r. [[Marek Najbrt|M.Najbrt]] / Z.Marianková • p. 13.6.2025 ([[Oneplay]]) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Bora | url = https://www.oneplay.cz/porad/26690-bora | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 6.6.2025 | kapitola = „Více info“ | vydavateľ = TV Nova}}</ref> |- | ''Gerta Schnirch'' | Zipfelová, statkárka | ČT / Negativ / [[HBO]] / Arte • 2-dielna miniséria • r. [[Tomáš Mašín|T.Mašín]] • p. 23.9.2025 (festival ''Ser!al K!ller'')<ref>[https://serialkiller.tv/serial/gerta-schnirch/ Slavnostní zahájení s premiérou minisérie Gerta Schnirch]</ref>/ 4.2.2026 ([[HBO Max|Max]]) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Dvoudílný televizní film Gerta Schnirch vstupuje do druhé etapy natáčení | url = https://www.ceskatelevize.cz/vse-o-ct/pro-media/dvoudilny-televizni-film-gerta-schnirch-vstupuje-do-druhe-etapy-nataceni/ | dátum vydania = 13.6.2025 | dátum prístupu = 14.6.2025 | kapitola = odst. 2, 7{{--}}8 | vydavateľ = ceskatelevize.cz}}</ref> |- ! colspan=5 style="background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF"| Iné výskyty (výber) |- | align=center| 1984 | ''Cvičme v rytme'' | cvičenka^ᐱᑐ | ČST v spol. s [[Československý zväz telesnej výchovy|ČSZTV]] / Tatrasvit • krátky športový cyklus • r. [[Radoslav Siváček|R.Siváček]] • p.&nbsp;7.1.1985 (ČST2) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje a dátum premiéry, viď primárny odkaz, pre režiséra zvyšný: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Cvičme v rytme |kapitola = „Cvičme v rytme (1984)“ |poznámka = videozáznam ''Noc v archíve'' (od 00:02:45) |url = http://retro.mnoho.info/a-c/cvicme-v-rytme |dátum vydania = 1984 |dátum prístupu = 19.5.2020 |vydavateľ = RETRO magazín |url archívu = https://web.archive.org/web/20200813231031/http://retro.mnoho.info/a-c/cvicme-v-rytme |dátum archivácie = 2020-08-13 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = História RTVS > Osobnosti > Siváček, Rado |kapitola = „Režisér športových prenosov“ |url = https://www.rtvs.sk/historia/osobnosti/rado-sivacek |dátum vydania = 2022 |dátum prístupu = 3.11.2022 |vydavateľ = rtvs.sk }}</ref> |- | align=center| 1995 | ''Štedrý divadelný večer'' | Slečna^ᑎ | [[Národné divadelné centrum|NDC]] • [[divadelná inscenácia|divadelný záznam]] • r. J.Nvota / [[Stanislav Štepka|S.Štepka]] • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>}([[Dvojka (RTVS)|STV2]]) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Štedrý divadelný večer (Netradičný autorský večer vyznaní a priznaní) | url = https://www.csfd.sk/film/617372-stedry-divadelny-vecer/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | align=center| 1996 | ''Vygumuj a napíš'' | Matka^ᑐ | STV • divadelný záznam • r. J.Nvota • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>}(STV2) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Vygumuj a napíš (divadelný záznam) | url = https://www.csfd.sk/film/291219-vygumuj-a-napis/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | align=center| 1998 | ''Hosť do domu alebo Radošinci snívajúci'' | účinkujúca^ᑎ | Markíza / RND • [[kabaret]] v dvoch sériách • r. J.Nvota a O.Spišák^{(1. s.)}/ [[Juraj Jakubisko|J.Jakubisko]]^{(2. s.)} • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>}^{(1. s.)}/ 4.1.2000^{(2. s.)} | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Stanislav Štepka|ŠTEPKA, Stanislav]] | titul = Radošinské naivné divadlo očami kronikára (2000 – 2009) | url = https://www.knihyprekazdeho.sk/images/pdf/9788055130828.pdf | kapitola = „Kronika komika 5“ (str. 2) | dátum vydania = | dátum prístupu = 6.4.2022 | vydavateľ = knihyprekazdeho.sk}}</ref> |- | align=center| 1999 | ''Ako som vstúpil do seba'' | Srdce^ᑎ | RND • divadelný záznam • r. O.Spišák • p. 27.12.2011 (STV2)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Vianoce 2011 - Dvojka | url = https://www.aktuality.sk/clanok/199016/vianoce-2011-dvojka/ | dátum vydania = 23.12.2011 | dátum prístupu = 8.11.2022 | kapitola = „27.12. > 19:55 Ako som vstúpil do seba (Premiéra)“ | vydavateľ = aktuality.sk}}</ref> | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Ako som vstúpil do seba (divadelný záznam) | url = https://www.csfd.sk/film/307827-ako-som-vstupil-do-seba | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | align=center| 2000 | ''Tata'' | Eva^ᑎ | RND • divadelný záznam • r. O.Spišák • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>}(STV2) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Tata (divadelný záznam) | url = https://www.csfd.sk/film/330702-tata | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | align=center| 2003 | ''Vianočná pošta'' | účinkujúca^ᑎ | Markíza v spol. s RND • hudobné pásmo • r. J.Štepka • p. Vianoce<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] | titul = Vianoce, Vianoce už konečne odchádzajú | url = https://www.sme.sk/c/1214673/vianoce-vianoce-uz-konecne-odchadzaju.html | dátum vydania = 27.12.2003 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = sme.sk}}</ref> | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Vianočná pošta | url = https://www.csfd.sk/film/359417-vianocna-posta | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}}</ref> |- | colspan=5 style="background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;" align=center| ᙭“ neuvádzaná v titulkoch • „ᐱ“ ako členka tanečného súboru Auriga • „ᑎ“ ako Zuzana Maurery • „ᑌ“ ako Zuzana Maureryová • „ᑐ“ ako Zuzana Mauréryová <br />(„al.“ indikuje alias • „r.“ indikuje režiséra • „p.“ indikuje premiéru • „ND“ nedostupný údaj) <br />Údaje prevzaté primárne zo záverečných titulkov uvedených diel, sekundárne zo záznamov dostupnej tlače |} === Internet === {|class="wikitable" style="width:100%" ! width=4% | Rok ! width=26.5%| Dielo ! width=19%| Rola ! colspan=2 width=50.5%| Poznámky <br /><span style=font-size:80%>(výroba • žáner • réžia • premiéra)</span> |- | align=center| 2021 | ''Krajinou domova'' | audiokomentár | Cestovatelia • [[cestopis]] • r. [[Stanislava Jedináková|S.]] a [[Juraj Jedinák|J.Jedinákovi]] • p. 4.7.2021 ([[YouTube]]) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = RTVS | titul = Dokument Krajinou domova - spoluautorom je len 4-ročný Maťko | url = https://www.rtvs.sk/novinky/zaujimavosti/263893/dokument-krajinou-domova-spoluautorom-je-len-4-rocny-matko | dátum vydania = 14.8.2021 | dátum prístupu = 3.4.2022 | vydavateľ = rtvs.sk | jazyk = slovensky}}</ref> |- | colspan=5 style="background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;" align=center| („al.“ indikuje alias • „r.“ indikuje režiséra • „p.“ indikuje premiéru • „ND“ nedostupný údaj) <br />Údaje prevzaté primárne zo záverečných titulkov uvedených diel, sekundárne zo záznamov dostupnej tlače |} == Divadelné roly == {| class="wikitable" style="width:100%" ! width=4% | Rok ! width=26.5%| Dielo ! width=19%| Rola ! colspan=2 width=50.5%| Poznámky <br /><span style=font-size:80%>(výroba • žáner • réžia • premiéra)</span> |- | rowspan=2 align=center| 1985 | ''Jolanta'' | účinkujúca (tanec)^ᐱᑐ | [[Hudobná a tanečná fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|HTF VŠMU]], Bratislava • [[opera]] • r. [[Branislav Kriška|B.Kriška]] • p. 1.6.1985 ([[Reduta (Bratislava)|Reduta]]) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách alebo zvyšný zdroj: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Hudobná a tanečná fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|HTF VŠMU]] |titul = P.I.Čajkovskij: Jolanta |url = http://opernestudio.sk/?page_id=559&print=pdf |dátum vydania = 2021 |dátum prístupu = 30.10.2022 |vydavateľ = opernestudio.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- | ''Choreografický večer'' | účinkujúca (tanec)^ᐱᑐ | HTF VŠMU, Bratislava • [[balet]] • r. [[Zuzana Ďuricová Hájková|Z.Hájková]] • p. 15.6.1985 (Reduta) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách alebo zvyšný zdroj: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Zuzana Ďuricová Hájková > Autorská tvorba | url = https://performingarts.theatre.sk/sk/BvwlW/xvYMv/JRlaW/ | kapitola = „Choreografický večer (1986)“ | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 30.10.2022 | vydavateľ = performingarts.theatre.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 1988 | ''Hry o letnom byte'' | Dievča^ᐯ | [[Slovenské národné divadlo|SND]], Bratislava • [[činohra]] • r. [[Ľubomír Vajdička|Ľ.Vajdička]] • p. 25.6.1988 ([[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|DPOH]]) | rowspan=7 align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách.</ref> |- | ''Jakub a Viktorka'' | Brucháčik / Chobotnica^ᐯ | [[Činoherná a bábkarska fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|ČaBF VŠMU]], Bratislava • činohra • r. [[Fatin al Jarah|F.Jarahová]] • p. 14.10.1988 |- | align=center| 1989 | ''Útrapy z rozumu'' | Dcéra Tugouchovských^ᐯ | SND, Bratislava • činohra • r. M.Pietor • p. 17.6.1989 (DPOH) |- | rowspan=3 align=center| 1990 | ''[[Tri sestry]]'' | Oľga, sestra Prozorova^ᐯ | ČaBF VŠMU, Bratislava • činohra • r. [[Martin Huba|M.Huba]] • p. 26.2.1990 |- | ''Marat/Sade'' {{#tag:ref|''Prenasledovanie a zavraždenie [[Jean-Paul Marat|J. P. Marata]] hrané hereckou skupinou Charentonského ústavu pod vedením [[Donatien Alphonse François de Sade|pána de Sade]]'' (al. ''Marat/Sade'').|group="p"}} | Simona^ᐯ | ČaBF VŠMU, Bratislava • činohra • r. Ľ.Vajdička • p. 1.10.1990 |- | ''Don Juan alebo láska ku geometrii (vzťahov?)'' | Celestína, kupliarka^ᐯ | ČaBF VŠMU, Bratislava • činohra • r. [[Roman Polák (režisér)|R.Polák]] • p. 15.12.1990 |- | rowspan=6 align=center| 1991 | ''Kráľ jeleňom'' | Smeraldína^ᐯ | ČaBF VŠMU, Bratislava • činohra • r. Ľ.Vajdička • p. 22.3.1991 |- | ''Ženské oddelenie'' | Karolína | [[Radošinské naivné divadlo|RND]], Bratislava • činohra • r. J.Nvota • p. <span style="color:silver">21.10.1987</span> ([[Park kultúry a oddychu (Bratislava)|PKO]] – Malá sála) | rowspan=4 align=center width=4%| {{#tag:ref|Oficiálne dátumy premiér, Mauréry ako náhradníčka bola do inscenácií ''Ženské oddelenie'', ''Loď Svet'', ''Vygumuj a napíš'', ''Pokoj domu tomuto'' a improvizovaného programu ''Kam na to chodíme'' obsadená až v priebehu druhej polovice r. 1991, príp. neskôr. Jej prvou premiérovou hrou na scéne RND bolo ''Lás-ka-nie'' z r. 1992.|group="p"}} <br /><ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách alebo archív RND v prameňoch: * RND stručne. Kapitoly „80. roky“ a „Kompletný zoznam hier“</ref> |- | ''Loď Svet'' (al. ''Výlety v pamäti'') | [[Pola Negri]] / Nataša Tolstá | RND, Bratislava • činohra • r. J.Nvota • p. <span style="color:silver">12.12.1988</span> (PKO – Malá sála) |- | ''Vygumuj a napíš'' | Matka | RND, Bratislava • činohra • r. J.Nvota • p. <span style="color:silver">21.19.1989</span> ([[Dom Revolučného odborového hnutia|Dom ROH]]) |- | ''Pokoj domu tomuto'' | Chúťková / Lady Di | RND, Bratislava • činohra • r. [[Juraj Vaculík|J.Vaculík]] • p. <span style="color:silver">24.9.1990</span> ([[Dom odborov Istropolis|DO Istropolis]]) |- | ''Kam na to chodíme'' | účinkujúca | RND v spol. so [[Štúdio L+S]], Bratislava • improvizovaný kabaret • r.&nbsp;J.Nvota • p. <span style="color:silver">28.3.1991</span> (DO Istropolis) / <span style="color:silver">17.4.1991</span> (Štúdio L+S) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách alebo zvyšný zdroj: * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = | autor = | titul = Výstava Za oponou času - Bratislavské divadlá v archívnych dokumentoch > Štúdio L+S | kapitola = „Kam na to chodíme“ (str. 4) | url = https://www.ulib.sk/files/sk/novinky/archiv/vystava-za-oponou-casu-bratislavske-divadla-archivnych-dokumentoch/ls_web.pdf | dátum vydania = 8.12.2020 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = [[Univerzitná knižnica v Bratislave|UKB]] | poznámka = [PDF] | miesto = Bratislava}}</ref> |- | rowspan=3 align=center| 1992 | ''Svetlo v tme'' | [[Milena Jesenská|Jesenská]] (činoherná rola) | SND, Bratislava • balet • r. [[Ondrej Šoth|O.Šoth]] • p. 7.2.1992{{#tag:ref|VDSK i iná publikácia DÚ archivujú nesprávny dátum premiéry (7.1.1992).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | editori = Katarína Vozárová (zost.); Alžbeta Vakulová a Lukáš Kopas (úvod); Hana Rafčíková (jazyk. red.); Andrea Domeová, Zuzana Nemcová a Lukáš Kopas (ved. red.); Vladislava Fekete (zodp. vyd.) | autor = | titul = Malý divadelný kalendár 2022 | kapitola = „Výročia I nscenácie“ (str. 5) | url = https://www.theatre.sk/sites/default/files/2022-01/Mal%C3%BD%20divadeln%C3%BD%20kalend%C3%A1r%202022.pdf | dátum vydania = 2021 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = DÚ | poznámka = [PDF] | miesto = Bratislava}}</ref>|group="p"}}([[Historická budova Slovenského národného divadla|Opera a balet]]) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách.</ref> |- | ''Lás-ka-nie'' | Zuzana Lásková | RND, Bratislava • činohra • r. J.Nvota • p. 15.2.1992 (DO Istropolis) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách, archív RND v prameňoch alebo zvyšný zdroj: * RND stručne. Kapitoly „90. roky“ a „Kompletný zoznam hier“ * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČAHOJOVÁ, Božena | titul = Lás-ka-nie | url = https://dnarchivy.sk/las-ka-nie/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 30.10.2022 | vydavateľ = dnarchivy.sk}}</ref> |- | ''Delostrelci na mesiaci'' | Alica Cooková, [[Angličania|Angličanka]] / Eva Gunarson, [[Švédi|Švédka]]^ᑎ | RND, Bratislava • činohra • r. J.Nvota • p. 20.11.1992{{#tag:ref|VDSK archivuje nesprávny dátum premiéry (20.10.1992).|group="p"}}(DO Istropolis) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách, archív RND v prameňoch alebo zvyšný zdroj: * RND stručne. Kapitoly „90. roky“ a „Kompletný zoznam hier“ * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Delostrelci na mesiaci > Dokumenty | url = https://zlatakolekcia.theatre.sk/inscenacia/delostrelci-na-mesiaci/dokumenty/ | kapitola = „Bulletin k inscenácii“ | dátum vydania = 2021 | dátum prístupu = 30.10.2022 | vydavateľ = zlatakolekcia.theatre.sk}}</ref> |- | align=center| 1993 | ''Hostinec Grand'' | Tina | RND, Bratislava • činohra • r. J.Nvota • p. 20.11.1993 (DO Istropolis) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách alebo archív RND v prameňoch: * RND stručne. Kapitoly „90. roky“ a „Kompletný zoznam hier“</ref> |- | rowspan=3 align=center| 1994 | ''[[Kohút nezaspieva|Kým kohút nezaspieva]]'' | Marika Mondoková | SND, Bratislava • činohra • r. [[Pavol Haspra|P.Haspra]] • p. 7.4.1994 (DPOH) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách.</ref> |- | ''Kabaret'' (al. ''Cabaret'') | Sally Bowles / Fräulein Kost / Kit Kat Girl 4^ᑐ | [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Astorka]], Bratislava • [[muzikál]] • r. J.Nvota • p. 14.10.1994{{#tag:ref|Premiéra inscenácie sa uskutočnila 14. októbra 1994,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | editori = Mgr. Libor Vodička, Ph.D. (vedúci práce) | autor = PALKOVIČOVÁ, Mária | titul = Režijná práca Juraja Nvotu v Divadle Astorka Korzo '90 | kapitola = 3.1. „Zoznam inscenácií“ (str. 10) | url = https://is.muni.cz/th/o79u4/Bakalarka_M._Palkovicova_vytlacit2.pdf | dátum vydania = 2012 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = [[Filozofická fakulta Masarykovej univerzity|FF MU]] – Kabinet divadelních studií / Teorie a dějiny divadla | poznámka = DP [PDF] | miesto = Brno}}</ref> Mauréry ako alternujúca herečka v nej však začala účinkovať až 22. novembra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DVOŘÁKOVÁ, Barbora | titul = Sally č. 3 *Dnes má v muzikáli Kabaret divadla Astorka premiéru ZUZANA MAURERY | kapitola = titulok (premiéra Mauréry) a odst. 5 (alternácia) | url = https://www.sme.sk/c/2138625/sally-c-3-dnes-ma-v-muzikali-kabaret-divadla-astorka-premieru-zuzana-maurery.html | dátum vydania = 22.11.1994 | dátum prístupu = 27.6.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref>|group="p"}} | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách alebo zdroj z príručnej poznámky.</ref> |- | ''Štedrý divadelný večer'' | Slečna | RND, Bratislava • improvizovaný kabaret • r. J.Nvota / S.Štepka • p.&nbsp;20.12.1994 (DO Istropolis) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách alebo archív RND v prameňoch: * RND stručne. „Kompletný zoznam hier“</ref> |- | rowspan=3 align=center| 1995 | ''Zajac zajac'' | Marie | SND, Bratislava • činohra • r. P.Haspra • p. 7.4.1995 ([[Malá scéna Slovenského národného divadla|Malá scéna]]) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách alebo zvyšný zdroj: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = PETRÁNSKY ml., Ľudo | titul = Rozprávka pre dospelých | url = https://www.sme.sk/c/2119948/rozpravka-pre-dospelych.html | dátum vydania = 12.4.1995 | dátum prístupu = 27.6.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> |- | ''Materské znamienko'' | Otilka, matka nevesty | RND, Bratislava • činohra • r. J.Nvota • p. 13.4.1995 (DO Istropolis) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách, archív RND v prameňoch alebo zvyšné zdroje: * RND stručne. Kapitoly „90. roky“ a „Kompletný zoznam hier“ * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Materské znamienko - nová premiéra RND | url = https://www.sme.sk/c/2120098/materske-znamienko-nova-premiera-rnd.html | dátum vydania = 15.4.1995 | dátum prístupu = 27.6.2020 | vydavateľ = ''SME''}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = DNArchívy | titul = Materské znamienko | url = https://dnarchivy.sk/materske-znamienko/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 30.10.2022 | vydavateľ = dnarchivy.sk}}</ref> |- | ''Kino Pokrok'' | Rozprávačka / Štrbová / Učiteľka | RND, Bratislava • činohra • r. O.Spišák • p. 15.12.1995 (DO Istropolis) | rowspan=3 align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách alebo archív RND v prameňoch: * RND stručne. Kapitoly „90. roky“ a „Kompletný zoznam hier“</ref> |- | align=center| 1996 | ''Tata'' | Eva | RND, Bratislava • činohra • r. O.Spišák • p. 13.12.1996 (DO Istropolis) |- | align=center| 1997 | ''[[Konečná stanica (film)|Konečná stanica]]'' | Vitalošová, upratovačka | RND, Bratislava • činohra • r. J.Nvota • p. 31.5.1997 (DO Istropolis) |- | rowspan=2 align=center| 1998 | ''Ples v hoteli Savoy'' | La Thangolita, [[upír]]ka | [[Nová scéna]], Bratislava • spevohra • r. [[Peter Jozef Oravec|P.J.Oravec]] • p. 23.1.1998 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách alebo zvyšné zdroje: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = URSÍNYOVÁ, Tereza | titul = Hudobný život '98 | kapitola = „Ples v hoteli Savoy alebo Revuálna opereta na Novej scéne“ (str. 5) | poznámka = Ročník XXX., č. 4 [PDF] | url = https://xn--h-toa.hc.sk/1998/hz_04_1998.pdf | dátum vydania = 25.2.1998 | dátum prístupu = 9.11.2022 | vydavateľ = Národné hudobné centrum}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SME - bd | titul = Na bratislavskej Novej scéne je už dnes prvá premiéra hudobnej revue Ples v hoteli Savoy | url = https://www.sme.sk/c/2142045/na-bratislavskej-novej-scene-je-uz-dnes-prva-premiera-hudobnej-revue-ples-v-hoteli-savoy.html | dátum vydania = 23.1.1998 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> |- | ''Ako som vstúpil do seba'' | Pamäť / Srdce / Slza / Krvinka | RND, Bratislava • činohra • r. O.Spišák • p. 27.11.1998 (DO Istropolis) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách, archív RND v prameňoch alebo zvyšný zdroj: * RND stručne. Kapitoly „90. roky“ a „Kompletný zoznam hier“ * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = JARÁBEK, Mikuláš | titul = Radošinci snívajúci, spievajúci, jubilujúci (Recenzia / Divdalo) | url = https://www.sme.sk/c/2176244/radosinci-snivajuci-spievajuci-jubilujuci-recenzia-divadlo.html | dátum vydania = 15.1.1999 | dátum prístupu = 9.11.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> |- | rowspan=3 align=center| 1999 | ''Mníšky'' (al. ''Nunsense'') | [[Mníška|Sestra]] Roberta Anna^ᑐ | [[Gedur Musical Production|GMP]], Bratislava • muzikál • r. K.Spišák • p. 12.2.1999 (DO Istropolis) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách, ''Sprievodcu muzikálmi'' v prameňoch alebo zvyšný zdroj: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = Unger, Pavel | titul = RECENZIA / MUZIKÁL Do Teátra prišli Mníšky a - zvíťazili | url = https://www.sme.sk/c/2179601/recenzia-muzikal-do-teatra-prisli-mnisky-a-zvitazili.html | dátum vydania = 16.2.1999 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> |- | ''Šokspeare'' | Regan / spev | Nová scéna, Bratislava • hudobná činohra • r. R.Polák • p. 23.4.1999<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Divadlá > Bratislava | url = https://www.sme.sk/c/2186573/divadla.html | dátum vydania = 23.4.1999 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = PODMAKOVÁ, Dagmar |titul = Šok zo Šok(u)speara |url = https://www.noveslovo.sk/c/25780/Sok_zo_Sokuspeara |dátum vydania = 12.5.1999 |dátum prístupu = 10.5.2020 |vydavateľ = noveslovo.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20200704205936/https://www.noveslovo.sk/c/25780/Sok_zo_Sokuspeara |dátum archivácie = 2020-07-04 }}</ref> |- | ''Včela v zime'' | Francka / Angela / Speváčka / Žena z filmu | RND, Bratislava • činohra • r. [[Milan Lasica|M.Lasica]] • p. 25.6.1999 (DO Istropolis) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách, archív RND v prameňoch alebo zvyšné zdroje: * RND stručne. Kapitoly „90. roky“ a „Kompletný zoznam hier“ * {{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2001/2002 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2002 | ročník = XXXI | poznámky = Kapitola „Repertoár z predchádzajúcich sezón“ > „Včela v zime“ (str. 116) a zhrnutie (str. 236 – 237) | url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2001-2002.pdf | dátum prístupu = 10.5.2020 | issn = 80-88987-36-9 | formát = [[Portable Document Format|PDF]] | url archívu = https://web.archive.org/web/20120402091135/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2001-2002.pdf | dátum archivácie = 2012-04-02 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = PODMAKOVÁ, Dagmar |titul = Kultúra > Defilé postáv z televíznej obrazovky |url = https://www.noveslovo.sk/c/26074/Defile_postav_z_televiznej_obrazovky |dátum vydania = 7.7.1999 |dátum prístupu = 9.11.2020 |vydavateľ = ''[[Nové slovo]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20200929132913/https://www.noveslovo.sk/c/26074/Defile_postav_z_televiznej_obrazovky |dátum archivácie = 2020-09-29 }}</ref> |- | rowspan=5 align=center| 2000 | rowspan=2| ''[[Pomáda]]'' <br />(al. ''The Grease'') | rowspan=2| Rizzo | Adam Novák, [[Praha]] • muzikál • r. [[Ján Ďurovčík|J.Ďurovčík]] • p. 13.1.2000 ([[Divadlo Pyramida|Pyramida]]) | rowspan=2 align=center width=4%| {{#tag:ref|Česká adaptácia muzikálu s Mauréry v obsadení prebehla v 2 verziách a 3 produkciách. Prvá mala premiéru 13.1.2000 v Divadle Pyramida<ref name=pomada>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = NOVOTNÁ, Michaela | titul = Choreograf Richard Hes a jeho legendární taneční skupina UNO | kapitola = „Muzikál Pomáda“ > „Česká verze muzikálu“ (str. 53 – 54) | url = https://is.jamu.cz/th/rnf8n/text_prace.pdf | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 10.5.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = [[Janáčkova akademie múzických umění|JAMU]]}}</ref> (prod. Adam Novák).<ref name=pomada/><ref name=pomada4>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = kat | titul = Hříšný tanec je odložen, Pomáda opět startuje | url = https://www.idnes.cz/kultura/hudba/hrisny-tanec-je-odlozen-pomada-opet-startuje.A010905_133449_hudba_kne | dátum vydania = 5.9.2001 | dátum prístupu = 10.5.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = iDNES.cz}}</ref> Druhú, výpravnejšiu, no kratšiu verziu,<ref name=pomada2/> zahájila 14.2.2001 v už premenovanej GoJa Music Hall<ref name=pomada/><ref name=pomada2>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PRCHALOVÁ, Radka (''[[Mladá fronta DNES|MF DNES]]''), brt | titul = Pomáda se vrací s velkou chutí | url = https://www.idnes.cz/kultura/divadlo/pomada-se-vraci-s-velkou-chuti.A010212_183251_divadlo_brt | dátum vydania = 12.2.2001 | dátum prístupu = 10.5.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = [[iDNES.cz]]}}</ref><ref name=pomada3/> umel. agentúra Bouard<ref name=pomada4/><ref name=pomada2/><ref name=pomada3>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ŠKVOR, Michal | titul = Pomáda v GoJa Music Hall | kapitola = „O čem je muzikál Pomáda“ (posl. odst.) a „Goja Music Hall, představení ze zákulisí 30. 9. 2001“ (pozn.) | url = http://musicalnet.cz/component/content/article/39-archivni-data/40-pomada-v-goja-music-hall | dátum vydania = 28.7.2001 | dátum prístupu = 10.5.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = musicalnet.cz}}</ref> (prod. Michal Toman);<ref name=pomada/><ref name=pomada4/><ref name=pomada2/> uvádzala sa do 16.11.2001.<ref name=pomada3/> Túto neskôr prevzala samotná GoJa<ref name=pomada3/> (prod. Libuše Barková);<ref name=pomada/> z dôvodu rozsiahlych povodní mala však i táto produkcia krátku životnosť (máj – august 2002).<ref name=pomada/> |group="p"}} |- | Bouard, Praha • r. J.Ďurovčík • p. 14.2.2001 ([[GoJa Music Hall]]) |- | ''Súpis dravcov'' | Anna | RND, Bratislava • činohra • r. J.Nvota • p. 31.3.2000 (DO Istropolis) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách, archív RND v prameňoch alebo zvyšný zdroj: * RND stručne. Kapitola „21. storočie“ a „Kompletný zoznam hier“ * {{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 1999/2000 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2000 | ročník = XXIX | poznámky = Kapitola „Súpis dravcov (Správa o krajine pod Tatrami)“ (str. 112) a zhrnutie (str. 235) | url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/1999-2000.pdf | dátum prístupu = 10.5.2020 | issn = 80-88987-27-X | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20160426171812/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/1999-2000.pdf | dátum archivácie = 2016-04-26 }}</ref> |- | ''Pomáda'' | Rizzo | [[Mega Music Production|MMP]], Bratislava • muzikál • r. [[Jindřich Šimek|J.Šimek]] • p. 15.9.2000 (PKO){{#tag:ref|VDSK archivuje nesprávny dátum premiéry (15.6.2000).|group="p"}} | rowspan=2 align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách, ročenku DÚ 2000/2001 či ''Sprievodcu muzikálmi'' v prameňoch.</ref> |- | ''[[Niekto to rád horúce]]'' | Sladká Sue | Nová scéna / [[Produkčný dom FORZA|FORZA]], Bratislava • muzikál • r. M.Lasica • p. 20.10.2000 |- | align=center| 2002 | ''Sekretárky'' | Maďarka | SND, Bratislava • muzikál<ref name=sekretarky>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = gb;fa | titul = Činohra SND uvedie adaptáciu nemeckej hry Sekretárky | url = https://kultura.sme.sk/c/725612/cinohra-snd-uvedie-adaptaciu-nemeckej-hry-sekretarky.html | dátum vydania = 13.11.2002 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> • r. [[Martin Porubjak|M.Porubjak]] • p. 16.11.2002 (Malá scéna) | rowspan=3 align=center width=4%| <ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2002/2003 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2003 | ročník = XXXII | poznámky = Kapitola „Sekretárky“ (str. 15), „Osem žien“ (str. 29), „Hamlet“ (str. 60) a zhrnutie (str. 240) | url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2002-2003.pdf | dátum prístupu = 10.5.2020 | issn = 80-88987-44-X | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20180907144611/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2002-2003.pdf | dátum archivácie = 2018-09-07 }}</ref> |- | rowspan=3 align=center| 2003 | ''[[Hamlet]]'' | Gertrúda Bavorská | [[Divadlo Aréna]], Bratislava • činohra • r. A.Šulík, ml. • p. 15.5.2003 |- | ''Osem žien'' | Pierette<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Osem žien už bude nielen v kine, ale aj v divadle | url = https://domov.sme.sk/c/833445/osem-zien-uz-bude-nielen-v-kine-ale-aj-v-divadle.html | kapitola = posled. odst. | dátum vydania = 6.3.2003 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> | Nová scéna, Bratislava • muzikál • r. R.Polák • p. 16.5.2003 |- | ''[[Vlasy (film)|Vlasy]]'' (al. ''Hair'') | Ronny | Nová scéna, Bratislava • muzikál • r. [[Jozef Gombár|J.Gombár]] • p. 8.11.2003 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách, ročenku DÚ 2003/2004 či ''Sprievodcu muzikálmi'' v prameňoch.</ref> |- | rowspan=3 align=center| 2004 | ''Donaha!'' (al. ''The Full Monty'') | Vicky | Nová scéna, Bratislava • muzikál • r. [[Jozef Bednárik|J.Bednárik]] • p. 19.9.2004 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách, ročenku DÚ 2004/2005 či ''Sprievodcu muzikálmi'' v prameňoch.</ref> |- | ''Hair'' (al. ''Vlasy'') | Victoria, Hudova žena^ᑎ | [[Městské divadlo Brno|MdB]], [[Brno]] • muzikál • r. J.Gombár • p. 1.10.2004 (Hudební scéna) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na ViS v referenciách alebo zvyšný zdroj: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = MdB |titul = Hair |kapitola = „Obsazení“ |url = https://www.mdb.cz/inscenace/31-hair |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 10.5.2020 |vydavateľ = Městské divadlo Brno |jazyk = česky |url archívu = https://web.archive.org/web/20200819173722/https://www.mdb.cz/inscenace/31-hair |dátum archivácie = 2020-08-19 }}</ref> |- | ''Kabaret'' | Sally Bowles | [[Divadlo Andreja Bagara|DAB]], [[Nitra]] • muzikál • r. J.Bednárik • p. 3.12.2004 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách, ročenku DÚ 2004/2005 či ''Sprievodcu muzikálmi'' v prameňoch, alebo zvyšný zdroj: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Divadlo Andreja Bagara|DAB]] | titul = Kabaret | kapitola = „Info“ a „Obsadenie“ | url = https://www.dab.sk/inscenace/43-kabaret | dátum vydania = 3.12.2004 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | align=center| 2005 | rowspan=2| ''[[Rómeo a Júlia|Romeo & Julia]]'' | Gräfin Montague^ᑕ | rowspan=2| [[Vereinigte Bühnen Wien|VBW]], [[Viedeň]] • muzikál • r. [[Redha Benteifour|R.Benteifour]] • p. 24.2.2005 (Raimund Theater) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Romeo & Julia - Das Musical | kapitola = „Besetzung“ (str. 16) | url = https://www.yumpu.com/de/document/read/24354699/pressemappe-romeo-julia-vereinigte-ba-1-4-hnen-wien | dátum vydania = Február 2005 | dátum prístupu = 30.6.2020 | vydavateľ = yumpu.com | jazyk = nemecky}}</ref> |- | align=center| 2006 | Die Amme ([[záloha|zálož.]])^ᑕ | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PM Veranstalter | titul = Romeo & Julia (Wien 2005) | kapitola = „Dernière“ a „Darsteller“ (rola a prepis mena) | url = https://unitedmusicals.de/produktion/romeo-julia-wien-2005/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 30.6.2020 | vydavateľ = unitedmusicals.de | jazyk = nemecky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2007 | ''Čarodějky z Eastwicku'' | Felicie^ᑎ | MdB, Brno • muzikál • r. [[Stanislav Moša|S.Moša]] • p. 10.2.2007 (Hudební scéna) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na ViS v referenciách alebo zvyšné zdroje: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = MdB | titul = Čarodějky z Eastwicku | kapitola = „Obsazení“ | url = https://www.mdb.cz/inscenace/71-carodejky-z-eastwicku | dátum vydania = 2007 | dátum prístupu = 8.11.2022 | vydavateľ = Městské divadlo Brno | jazyk = česky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = i-divadlo | titul = Čarodějky z Eastwicku | url = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/mestske-divadlo-brno/carodejky-z-eastwicku | dátum vydania = 10.2.2007 | dátum prístupu = 8.11.2022 | vydavateľ = Thaleia | jazyk = česky}}</ref> |- | ''[[Habsburgovci|Die Habsburgischen]]'' | [[Mária Terézia|Maria Theresia]] ([[alternácia|alter.]])^ᑎ | VBW, Viedeň • spevohra • r. [[Stefan Huber|S.Huber]] • p. 20.10.2007 ([[MuseumsQuartier|MQ – Halle E]]) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BRUNY, Martin | titul = Museumsquartier Wien, Halle E: Die Habsburgischen (Uraufführung) | url = http://www.kultur-channel.at/museumsquartier-wien-halle-e-die-habsburgischen-urauffuehrung/ | kapitola = „Uraufführung“, „Leading Team“ a „Besetzung“ | dátum vydania = 15.10.2007 | dátum prístupu = 30.6.2020 | vydavateľ = kultur-channel.at | jazyk = nemecky/anglicky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2008 | ''[[Jesus Christ Superstar]] ([[koncert|koncertní verze]])'' | Soulgirl / Herodes / chór^ᑎ | MdB, Brno • muzikál ([[turné|zájazd]]) • r. [[Petr Gazdík|P.Gazdík]] • p. 19.6.2008 (Hudební scéna) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na ViS v referenciách alebo zvyšný zdroj: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = MdB | titul = Jesus Christ Superstar (koncertní verze v anglickém jazyce) | kapitola = „Obsazení“ | url = https://www.mdb.cz/inscenace/211-jesus-christ-superstar-koncertni-verze-v-anglickem-jazyce | dátum vydania = 2008 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = Městské divadlo Brno | jazyk = česky}}</ref> |- | ''Kocúr na kolieskových korčuliach'' | Barbara Baranová / spev | SND, Bratislava • hudobná činohra • r. [[Ján Uličiansky|J.Uličiansky]] • p. 14.11.2008 ([[Nová budova Slovenského národného divadla|NB – Štúdio]]) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2008/2009 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2010 | ročník = XXXVI | poznámky = Kapitola „Kocúr na kolieskových korčuliach“ (str. 14) a zhrnutie (str. 319) | url = http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/rocenka%2008_09.pdf | dátum prístupu = 10.5.2020 | issn = 978-80-89369-25-6 | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20160426081338/http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/rocenka%2008_09.pdf | dátum archivácie = 2016-04-26 }}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2009 | ''[[Bedári|Les Misérables]]'' (al. ''Bídníci'') | Madame Thénardier^ᑎ | MdB, Brno • muzikál • r. S.Moša • p. 13.2.2009 (Hudební scéna) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na ViS v referenciách alebo zvyšné zdroje: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = MdB | titul = Les Misérables (Bídníci) | kapitola = „Obsazení“ | url = https://www.mdb.cz/inscenace/191-les-miserables-bidnici | dátum vydania = 2009 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = Městské divadlo Brno | jazyk = česky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = i-divadlo | titul = Les Misérables (Bídníci) | url = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/mestske-divadlo-brno/les-miserables-bidnici | dátum vydania = 13.2.2009 | dátum prístupu = 8.11.2022 | vydavateľ = Thaleia | jazyk = česky}}</ref> |- | ''Balada o lásce (Singoalla)'' | Šamanka^ᑎ | MdB, Brno • muzikál • r. P.Gazdík • p. 6.6.2009 (Hudební scéna) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na ViS v referenciách alebo zvyšné zdroje: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = MdB | titul = Balada o lásce (Singoalla) | kapitola = „Obsazení“ | url = https://www.mdb.cz/inscenace/194-balada-o-lasce-singoalla | dátum vydania = 2009 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = Městské divadlo Brno | jazyk = česky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = i-divadlo | titul = Balada o lásce (Singoalla) | url = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/mestske-divadlo-brno/balada-o-lasce-singoalla | dátum vydania = 6.6.2009 | dátum prístupu = 8.11.2022 | vydavateľ = Thaleia | jazyk = česky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2010 | ''Mary Poppins'' | Královna Viktórie / Slečna Andrewsová / Smithová^ᑎ | MdB, Brno • muzikál • r. P.Gazdík • p. 20.11.2010 / obn. 14.2.2013 (Hudební scéna) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na ViS v referenciách alebo zvyšné zdroje: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = MdB | titul = Mary Poppins | kapitola = „Obsazení“ | url = https://www.mdb.cz/inscenace/252-mary-poppins | dátum vydania = 2010 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = Městské divadlo Brno | jazyk = česky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = i-divadlo | titul = Mary Poppins | url = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/mestske-divadlo-brno/mary-poppins | dátum vydania = 20.11.2010 | dátum prístupu = 8.11.2022 | vydavateľ = Thaleia | jazyk = česky}}</ref> |- | ''In Da House (Žúrka v Londýne)'' | Petra | [[GUnaGU]], Bratislava • činohra • r. [[Karol Vosátko|K.Vosátko]] • p. 29.3.2008 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[GUnaGU]] |titul = In Da House (Žúrka v Londýne) |url = https://gunagu.sk/predstavenie/in-da-house/ |dátum vydania = 2008 |dátum prístupu = 10.5.2020 |vydavateľ = gunagu.sk }}{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2007/2008 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2009 | ročník = XXXV | poznámky = Kapitola „In Da House (Žúrka v Londýne)“ (str. 171) | url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2007-2008.pdf | dátum prístupu = 10.5.2020 | issn = 978-80-89369-12-6 | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20160426182651/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2007-2008.pdf | dátum archivácie = 2016-04-26 }}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2011 | ''Veľká kilovačka na námestí Billa Gatesa'' | Eva | GUnaGU, Bratislava • činohra • r. [[Viliam Klimáček|V.Klimáček]]<ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2011/2012 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2014 | ročník = XL | poznámky = Kapitola „Veľká kilovačka na námestí Billa Gatesa“ (str. 148) a zhrnutie (str. 307) | url = http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/divadeln%C3%A1%20ro%C4%8Denka%2020112012.pdf | dátum prístupu = 10.5.2020 | issn = 978-80-89369-80-5 | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20160426182014/http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/divadeln%C3%A1%20ro%C4%8Denka%2020112012.pdf | dátum archivácie = 2016-04-26 }}</ref> • p. 24.9.2011 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = GUnaGU | titul = Veľká kilovačka na námestí Billa Gatesa (čierna komédia v troch leveloch) | url = https://gunagu.sk/predstavenie/velka-kilovacka-na-namesti-billa-gatesa/ | dátum vydania = 2011 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = gunagu.sk}}</ref> |- | ''Neuchopitelné lásky'' <br />(al. ''Noci letmé lásky'') | Marie „Carmen“ / Vanesa | Divadlo v Řeznické, Praha • činohra • r. [[Jana Janěková|J.Janěková]] • p. 8.10.2011 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na ViS v referenciách alebo zvyšné zdroje: * {{Citácia periodika |autor = DvŘ |titul = Výroční zpráva za rok 2012 |periodikum = Divadlo v Řeznické |rok = 2013 |poznámky = Kapitola „Vlastní inscenace na repertoáru Divadla v Řeznické“ > „Neuchopitelné lásky“ (str. 13) |url = http://www.reznicka.cz/Uploads/Documents/Vyrocnizpravazarok2012.pdf |dátum prístupu = 10.5.2020 |formát = PDF |url archívu = https://web.archive.org/web/20200921104930/http://www.reznicka.cz/Uploads/Documents/Vyrocnizpravazarok2012.pdf |dátum archivácie = 2020-09-21 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = i-divadlo |titul = Neuchopitelné lásky |url = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/divadlo-v-reznicke/neuchopitelne-lasky |dátum vydania = 8.10.2011 |dátum prístupu = 8.11.2022 |vydavateľ = Thaleia |jazyk = česky }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SOPROVÁ, Jana |titul = Neuchopitelné lásky – novinka v Řeznické v režii Jany Janěkové |url = https://vltava.rozhlas.cz/neuchopitelne-lasky-novinka-v-reznicke-v-rezii-jany-janekove-5122977 |kapitola = odst. 5 |dátum vydania = 13.10.2011 |dátum prístupu = 26.6.2020 |vydavateľ = [[Český rozhlas|ČRo 3 Vltava]] |jazyk = česky }}</ref> |- | align=center| 2012 | ''Vánoční koleda'' | Duch minulých Vánoc / spev | Studio DVA, Praha • hudobná činohra • r. [[Ondřej Sokol|O.Sokol]] • p. 21.11.2011 / obn.&nbsp;30.11.2012{{#tag:ref|Mauréry v hre účinkuje počnúc jej druhou sezónou, kedy nahradila Szidi Tobias.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DN | titul = Premiéry 27. listopadu – 10. prosince 2012 | kapitola = „30. 11.“ | url = https://www.divadelni-noviny.cz/premiery-27-listopadu-10-prosince-2012 | dátum vydania = 14.11.2012 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = divadelni-noviny.cz | jazyk = česky}}</ref>|group="p"}}([[Divadlo Hybernia|Hybernia]]) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na ViS v referenciách alebo zvyšné zdroje: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = Studio DVA | titul = Vánoční koleda | kapitola = „Osoby a obsazení“ | url = https://www.studiodva.cz/vanocni-koleda/vanocni-koleda | dátum vydania = 2011 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = studiodva.cz | jazyk = česky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = i-divadlo | titul = Vánoční koleda | url = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/studio-dva/vanocni-koleda | dátum vydania = 21.11.2011 | dátum prístupu = 8.11.2022 | vydavateľ = Thaleia | jazyk = česky}}</ref> |- | rowspan=4 align=center| 2013 | ''Osudová komedie'' <br />• II. „Očistec“ | Marie, matka^ᑎ | MdB, Brno • muzikál (trilógia) • r. S.Moša • p. 19.1.2013 (Hudební scéna) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na ViS v referenciách alebo zvyšné zdroje: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = MdB | titul = Očistec | kapitola = „Obsazení“ | url = https://www.mdb.cz/inscenace/254-ocistec | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = Městské divadlo Brno | jazyk = česky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = i-divadlo | titul = Očistec (2. díl hudební trilogie „Osudová komedie“) | url = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/mestske-divadlo-brno/ocistec | dátum vydania = 19.1.2013 | dátum prístupu = 8.11.2022 | vydavateľ = Thaleia | jazyk = česky}}</ref> |- | ''Nízkotučný život'' | Anita, [[redaktor]]ka | GUnaGU, Bratislava • činohra • r. V.Klimáček • p. 22.2.2013 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = GUnaGU | titul = Nízkotučný Život (nejem, nežijem, nemilujem) | url = https://gunagu.sk/predstavenie/nizkotucny-zivot/ | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = gunagu.sk}}</ref> |- | ''69 vecí lepších než sex'' | Šéfka | Štúdio L+S, Bratislava • činohra • r. [[Eva Borušovičová|E.Borušovičová]] • p. 13.4.2013{{#tag:ref|Oficiálne stránky divadla uvádzajú nesprávny dátum premiéry (13.8.2013<ref name=69vlns/>), táto sa uskutočnila 13.4.2013.|group="p"}} | align=center width=4%| <ref name=69vlns>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 69 vecí lepších než sex |kapitola = „Účinkujú“, „Premiéra“ a popis |url = https://studios.sk/sk/repertoar/15/69-veci-lepsich-nez-sex |dátum vydania = 2013 |dátum prístupu = 10.5.2020 |vydavateľ = Štúdio L+S }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- | ''Děvčátko – Vánoční příběh'' | Štěstěna | Studio DVA, Praha • muzikál • r. [[Šimon Caban|Š.Caban]] • p. 25.11.2013 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na ViS v referenciách alebo zvyšné zdroje: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = Studio DVA | titul = Děvčátko – Vánoční příběh | kapitola = „Osoby a obsazení“ | url = https://www.studiodva.cz/devcatko-vanocni-pribeh/devcatko-vanocni-pribeh | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = studiodva.cz | jazyk = česky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = i-divadlo | titul = Děvčátko – Vánoční příběh | url = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/studio-dva/devcatko-vanocni-pribeh | dátum vydania = 25.11.2013 | dátum prístupu = 8.11.2022 | vydavateľ = Thaleia | jazyk = česky}}</ref> |- | align=center| 2014 | ''Spomínam na Paríž'' | Karolína / spev | Štúdio L+S, Bratislava • činohra • r. [[Jakub Nvota|K.Nvota]] • p. 15.2.2014 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ULIČIANSKA, Zuzana | titul = Život je ako sviečková | url = https://www.monitoringdivadiel.sk/recenzie/recenzia/zivot-je-ako-svieckova/ | dátum vydania = 24.7.2015 | dátum prístupu = 29.4.2019 | vydavateľ = monitoringdivadiel.sk}}</ref> |- | align=center| 2015 | ''Ach, Júlia! Och, Rómeo! Na vine je Shakespeare?'' | Júlia / Dojka / Dcéra Lukrécia / spev | UMA & production, Nitra • činohra (zájazd) • r. P.Oravec • p. 27.10.2015 ([[Dom kultúry Zrkadlový háj|DK Zrkadlový háj]]) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KZP | titul = Ach, Júlia! Och, Rómeo! Na vine je Shakespeare? | url = http://www.kzp.sk/podujatie/achjuliaochromeonavinejeshakespeare | dátum vydania = 2015 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = kzp.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2016 | ''Meno'' | Elisabeth Garaudová | Štúdio L+S, Bratislava • činohra • r. K.Nvota • p. 22.2.2016 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Meno |kapitola = „Účinkujú“ |url = https://studios.sk/sk/repertoar/5/meno |dátum vydania = 2016 |dátum prístupu = 10.5.2020 |vydavateľ = Štúdio L+S }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- | ''Job Interviews'' | Viera | [[Mestské divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|MDPOH]], Bratislava • činohra • r. [[Valeria Schulczová|V.Schulczová]] • p. 25.11.2016 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Bratislavské kultúrne a informačné stredisko|BKIS]] |titul = Job Interviews |kapitola = „Informácie“ |url = https://dpoh.sk/job-interviews/ |dátum vydania = 2016 |dátum prístupu = 10.5.2020 |vydavateľ = bkis.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20211127055210/https://dpoh.sk/job-interviews/ |dátum archivácie = 2021-11-27 }}</ref> |- | align=center| 2018 | ''Ženy přežijí!'' | Minerva, podnikateľka | Studio DVA, Praha • činohra • r. [[Darina Abrahámová|D.Abrahámová]] • p. 9.7.2012 (Letní scéna [[Vyšehrad (Praha)|Vyšehrad]]) / obn. 16.10.2018{{#tag:ref|Mauréry v hre účinkuje počnúc jej obnovenou premiérou.|group="p"}}(Malá scéna) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na ViS v referenciách alebo zvyšné zdroje: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = Studio DVA | titul = Ženy přežijí! | kapitola = „Osoby a obsazení“ | url = https://www.studiodva.cz/repertoar/zeny-preziji/ | dátum vydania = 2012 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = studiodva.cz | jazyk = česky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = i-divadlo | titul = Ženy přežijí! | url = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/studio-dva/zeny-preziji | dátum vydania = 9.7.2012 | dátum prístupu = 8.11.2022 | vydavateľ = Thaleia | jazyk = česky}}</ref> |- | align=center| 2019 | ''Bez Hany (Hommage à Hegerová)'' | Jana, bojovníčka so životom / spev | [[Městská divadla pražská|MDP]], Praha • hudobná činohra • r. K.Nvota • p. 7.9.2019 ([[Divadlo Rokoko|Rokoko]]) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na ViS v referenciách alebo zvyšné zdroje: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Městská divadla pražská|MDP]] | titul = Bez Hany (Hommage à Hegerová) | kapitola = „O inscenaci“ a „Obsazení & tvůrci“ | url = https://www.mestskadivadlaprazska.cz/inscenace/1011/bez-hany-hommage-hegerova/ | dátum vydania = 2019 | dátum prístupu = 19.4.2019 | vydavateľ = mestskadivadlaprazska.cz | jazyk = česky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = i-divadlo | titul = Bez Hany (Hommage à Hegerová) | url = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/mestska-divadla-prazska/bez-hany-hommage-a-hegerova | dátum vydania = 7.9.2019 | dátum prístupu = 8.11.2022 | vydavateľ = Thaleia | jazyk = česky}}</ref> |- | align=center| 2024 | ''Jak je důležité míti Filipa'' | Lady Bracknellová / spev | Studio DVA, Praha • hudobná činohra • r. Š.Caban • p. 13.12.2024 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Studio DVA | titul = Jak je důležité míti Filipa | kapitola = „Osoby a obsazení“ | url = https://www.studiodva.cz/repertoar/jak-je-dulezite-miti-filipa/ | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 5.6.2025 | vydavateľ = studiodva.cz | jazyk = česky}}</ref> |- | align=center| 2025 | ''Amatéři'' | Marcela | Studio DVA, Praha{{#tag:ref|V letných mesiacoch hru uvádzali i na Výstavišti Holešovice či Tvrzi Divice.|group="p"}} • činohra • r. [[Petr Zelenka|P.Zelenka]] • p. 28.5.2025{{#tag:ref|Oficiálny dátum premiéry, Mauréry ako záskok v inscenácii neskôr zo zdravotných dôvodov dočasne nahradila [[Eva Holubová|Holubovú]], resp. [[Zuzana Kronerová|Kronerovú]].|group="p"}} | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Studio DVA | titul = Amatéři | kapitola = „Osoby a obsazení“ | url = https://www.studiodva.cz/repertoar/amateri/st/osoby_a_obsazeni/ | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 12.11.2025 | vydavateľ = studiodva.cz | jazyk = česky}}</ref> |- | colspan=5 style="background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;" align=center| „ᐱ“ ako členka tanečného súboru Auriga • „ᐯ“ ako poslucháčka VŠMU • „ᑎ“ ako Zuzana Maurery • „ᑐ“ ako Zuzana Mauréryová • „ᑕ“ ako Zuzanna al. Suzanna Maurery <br />(„al.“ indikuje alias • „r.“ indikuje režiséra • „p.“ indikuje premiéru • „ND“ nedostupný údaj) <br />Údaje prevzaté primárne zo záznamov archívu [[Divadelný ústav|DÚ]] v Bratislave a príslušných divadiel, sekundárne zo záznamov dostupnej tlače |} == Hlasové roly == === Rozhlas === {|class="wikitable" style="width:100%" ! width=4% | Rok ! width=26.5%| Dielo ! width=19%| Rola ! colspan=2 width=50.5%| Poznámky <br /><span style=font-size:80%>(výroba • žáner • réžia • premiéra)</span> |- | align=center| 1994 | ''Ježiško zvoní, otvorte'' | Slečna Sýkorová | [[Slovenský rozhlas|SRo]] • adaptácia divadelnej hry • r. [[Táňa Tadlánková|T.Tadlánková]] • p. Vianoce | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ježiško zvoní, otvorte (1994) |url=https://pyramida.rtvs.sk/clanky/tip-na-tyzden/122983/stanislav-stepka-jezisko-zvoni-otvorte |dátum prístupu=2022-10-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20221023193924/https://pyramida.rtvs.sk/clanky/tip-na-tyzden/122983/stanislav-stepka-jezisko-zvoni-otvorte |dátum archivácie=2022-10-23 }}</ref> |- | align=center| 1996 | ''O čo ide'' | Reportérka | SRo • adaptácia divadelnej hry • r. [[Viliam Sýkora|V.Sýkora]] • p. 1996 | align=center width=4%| <ref>[http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/302666-o-co-ide-o-co-jde-1996.html O čo ide (1996)]</ref> |- | align=center| 1998 | ''Vygumuj a napíš'' | Matka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sólo pre Milana Kňažka > Vygumuj a napíš |url=https://pyramida.rtvs.sk/clanky/humor/180172/solo-pre-milana-knazka |dátum prístupu=2022-10-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20221023194602/https://pyramida.rtvs.sk/clanky/humor/180172/solo-pre-milana-knazka |dátum archivácie=2022-10-23 }}</ref> | SRo • adaptácia divadelnej hry • r. T.Tadlánková • p. 1998 | align=center width=4%| <ref>[http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/108208-vygumuj-a-napis-vygumuj-a-napis-199.html Vygumuj a napíš (1998)]</ref> |- | align=center| 2001 | ''Jazykové kráľovstvo'' | style="font-size:9pt; color:silver" align=center| ND | SRo • rozprávka • r. T.Tadlánková • p. 2001 | align=center width=4%| <ref>[https://www.rtvs.sk/radio/program/?date=2017-09-13 Jazykové kráľovstvo (2001))]</ref> |- | align=center| 2009 | ''Ružová Anička'' | Vodná kráľovná | SRo • rozprávka • r. T.Tadlánková • p. 2009 | align=center width=4%| <ref>[http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/54679-ruzova-anicka-ruzova-anicka-2009.html Ružová Anička (2009)]</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2011 | ''Čarovná palička'' | 1. kráľovná | SRo • rozprávka • r. [[Peter Palik|P.Palik]] • p. 2011 | align=center width=4%| <ref>[http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/66265-carovna-palicka-carodejna-hulka-2011.html Čarovná palička (2011)]</ref> |- | ''Malá princezná'' | Trojmama | SRo • rozprávka • r. T.Tadlánková • p. 2011 | align=center width=4%| <ref>[https://junior.rtvs.sk/clanky/tema-tyzdna/190163/hebky-tyzden Malá princezná (2011)]</ref> |- | align=center| 2012 | ''[[Mahuliena, zlatá panna]]'' | Dojka | SRo [[Banská Bystrica|B.Bystrica]] • rozprávka • r. T.Tadlánková • p. 28.10.2012 ([[Rádio Regina|SRo 2]]) | align=center width=4%| <ref>[http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/78029-mahuliena-zlata-panna-mahulena-zlata-panna-2012.html Mahuliena, zlatá panna (2012)]</ref> |- | align=center| 2017 | ''[http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0014/001422/00142267-1.mp3 Aby sa v tom čert vyznal]'' | Antrax | SRo • rozprávka s piesňami • r. T.Tadlánková • p. 26.12.2017 (SRo 2) | align=center width=4%| <ref>[https://www.rtvs.sk/radio/program/11453/863218 Aby som v tom čert vyznal (2017)]</ref> |- ! colspan=5 style="background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF"| [[Zvuková kniha|Audioknihy]] |- | align=center| 1998 | ''Otcovské znamienka'' | Slečna Irena / Vitalošová | SRo v spol. s RND ([[Kompaktný disk|CD]], [[katalóg|kat.]] RB 0184-2811) • koláž • r. [[Pavol Gejdoš ml.|P.Gejdoš, ml.]] | align=center width=4%| |- | align=center| 2004 | ''Ako sa hlúposť s múdrosťou kárali'' | Pherasuňi-Džuvľori / Terňi / spev | A.L.I. (CD [[edícia|ed.]] ''Z rozprávky do rozprávky'', kat. SPA 0057-2) • rómska ľudová rozprávka s piesňami • r. Ľ.Vančíková | align=center width=4%| <ref>[https://www.discogs.com/release/11079794-Various-Ako-Sa-Hl%C3%BApos%C5%A5-S-M%C3%BAdros%C5%A5ou-Prek%C3%A1rali-A-In%C3%A9]</ref> |- | colspan=5 style="background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;" align=center| („al.“ indikuje alias • „r.“ indikuje režiséra • „p.“ indikuje premiéru • „ND“ nedostupný údaj) <br />Údaje prevzaté primárne zo záznamov archívu SRo, sekundárne dostupnej tlače |} === Dabing === {|class="wikitable" style="width:100%" ! width=4% | Rok ! width=26.5%| Dielo ! width=19%| Rola ! colspan=2 width=50.5%| Poznámky <br /><span style=font-size:80%>(výroba • žáner • réžia • premiéra)</span> |- | rowspan=2 align=center| 1996 | ''Angelika, markíza anjelov'' | Carmencita | [[Saturn Entertainment|SE]] • I. diel filmovej série • rd. T.Tadlánková • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>}(Markíza) | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď záznam DF: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = DF | titul = Angelika, markíza anjelov / Angélique, marquise des anges | url = https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&t=3697 | dátum vydania = 8.8.2012 | dátum prístupu = 15.11.2022 | vydavateľ = dabingforum.sk}}</ref> |- | ''[[Zvonár u Matky Božej]]'' | Esmeralda / spev | SE / Štúdio Ivory • animovaný film • rd. T.Tadlánková • p. 5.12.1996 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď záznamy SE a DF, príp. zvyšné odkazy: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SE |titul = Zvonár u Matky Božej |url = http://www.saturn.sk/new/archiv/filmy/zvonar/zvonar.html |dátum vydania = 1996 |dátum prístupu = 15.11.2022 |vydavateľ = saturn.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20091216202045/http://www.saturn.sk/new/archiv/filmy/zvonar/zvonar.html |dátum archivácie = 2009-12-16 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = DF |titul = Zvonár u Matky Božej / The Hunchback of Notre Dame |url = https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&t=2156 |dátum vydania = 29.11.2011 |dátum prístupu = 15.11.2022 |vydavateľ = dabingforum.sk }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = (dík) |titul = Zvonár u Matky Božej mal veľkolepú premiéru |url = https://www.sme.sk/c/2097921/zvonar-u-matky-bozej-mal-velkolepu-premieru.html |dátum vydania = 2.12.1996 |dátum prístupu = 15.11.2022 |vydavateľ = ''SME'' }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = WillDubGuru |titul = Slovak > Zvonár u Matky Božej |url = https://www.non-disneyinternationaldubbingcredits.com/8203zvonaacuter-u-matky-bo382ej--the-hunchback-of-notre-dame-slovak-voice-cast.html |dátum vydania = |dátum prístupu = 15.11.2022 |vydavateľ = non-disneyinternationaldubbingcredits.com |poznámka = Fotodokumentácia vrátane |jazyk = anglicky }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = Charguigou |titul = Zvonár u Matky Božej (1996) |url = https://disneyinternationaldubbings.weebly.com/the-hunchback-of-notre-dame--slovak-cast.html |dátum vydania = |dátum prístupu = 15.11.2022 |vydavateľ = disneyinternationaldubbings.com |jazyk = anglicky }}</ref> |- | align=center| 1997 | ''Herkules'' | [[Kleio|Múza Kleio]] (spev) | SE / Štúdio Ivory • animovaný film • rd. T.Tadlánková • p. 4.12.1997 | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď záznamy SE a DF, príp. zvyšný odkaz: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SE |titul = Hercules |url = http://www.saturn.sk/new/archiv/filmy/hercules/hercules.html |dátum vydania = 1997 |dátum prístupu = 15.11.2022 |vydavateľ = saturn.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20091226005718/http://www.saturn.sk/new/archiv/filmy/hercules/hercules.html |dátum archivácie = 2009-12-26 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = DF |titul = Herkules / Hercules (1997) |url = https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&t=1240 |dátum vydania = 3.6.2011 |dátum prístupu = 15.11.2022 |vydavateľ = dabingforum.sk }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = Charguigou |titul = Herkules (1997) |url = https://disneyinternationaldubbings.weebly.com/hercules--slovak-cast.html |dátum vydania = |dátum prístupu = 15.11.2022 |vydavateľ = disneyinternationaldubbings.com |jazyk = anglicky }}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 1998 | ''[[Akty X]] ([[Zoznam častí seriálu Akty X#4. séria (1996-1997)|4. séria]])'' | style="font-size:9pt; color:silver" align=center| ND | Štúdio Pódium • TV seriál • rd. [[Štefan Mandžár|Š.Mandžár]] • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>}(Markíza) | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=123&t=149 ''Akty X / The X Files'']</ref> |- | ''Princ Egyptský'' | Miriam | SE • animovaný film • rd. [[Zdeněk Dřínovský|Z.Dřínovský]] • p. 25.12.1998<ref>[http://www.mirsoft.info/raven/r8-html/data.dir/raven8/princ/princ.html ''The Prince of Egypt'']</ref> | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&t=5414 ''Princ Egyptský / The Prince of Egypt'']</ref> |- | rowspan=2 align=center| 1999 | ''[[Pipi Dlhá Pančucha]]'' | style="font-size:9pt; color:silver" align=center| ND | Maya • animovaný film • rd. [[Anna Cicmanová|A.Cicmanová]] • p. 1999 ([[Video Home System|VHS]]) | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?p=24610 ''Pipi dlhá pančucha / Pippi Longstocking'']</ref> |- | ''Tarzan'' | Terk (al. Terkina) | SE / Štúdio Ebony • animovaný film • rd. T.Tadlánková • p. 2.12.1999<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=''Tarzan'' |url=http://www.saturn.sk/new/archiv/filmy/tarzan/tarzan.html |dátum prístupu=2022-11-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20091214180722/http://www.saturn.sk/new/archiv/filmy/tarzan/tarzan.html |dátum archivácie=2009-12-14 }}</ref> | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&t=2769 ''Tarzan / Tarzan'']</ref> |- | align=center| 2000 | ''[[Ally McBealová]]'' | Corretta Lippová | [[Štúdio Elvia Pro Slovakia|EPS]] • TV seriál • rd. [[Etela Balgová-Harantová|E.Balgová-Harantová]] • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>}(Markíza) | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=123&t=1181 ''Ally McBealová / Ally McBeal'']</ref> |- | align=center style="color:silver"| 2000 | ''Železný obor'' | Annie Hughesová | Marlin • animovaný film • rd. [[Jitka Tošilová|J.Tošilová]] • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>} | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?p=27591 ''Železný obor / The Iron Giant'']</ref> |- | rowspan=3 align=center style="color:silver"| 2001 | ''Romeo musí zomrieť'' | Trish O'Dayová | EPS • akčný film • rd. P.Gejdoš, ml. • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>}(Markíza) | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&t=3908 ''Romeo musí zomrieť / Romeo Must Die'']</ref> |- | ''Kid'' | Amy | <span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span> • komediálna dráma • rd.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>} • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>}(Markíza) | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&t=5735 ''Kid / The Kid'']</ref> |- | ''Mickeyho modré oči'' | Gina Vitaleová | <span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span> • komediálna dráma • rd.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>} • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>}(Markíza) | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&t=3140 ''Mickeyho modré oči / Modrooký Mickey / Mickey Blue Eyes'']</ref> |- | align=center| 2004 | ''Stella'' | Stella (Blizzard) | G-studio Centrum • rodinný film • rd. [[Jiří Balcárek|J.Balcárek]] • p. 15.10.2004 ([[DVD]]) | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?p=9459 ''Stella / Blizzard'']</ref> |- | align=center style="color:silver"| 2006 | ''Mickey Mouseov klub'' | Kačica Daisy | Marlin / Štúdio Ivory • TV animovaný seriál • rd. [[Oskar Havran|O.Havran]] • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>}(Jednotka) | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=123&t=6143 ''Mickey Mouseov klub / Mickey Mouse Clubhouse'']</ref> |- | align=center| 2007 | ''Moja super ex'' | Jenny Johnsonová / G-Girl | Štúdio Dimas • komédia • rd. P.Gejdoš, ml. • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>}(Markíza) | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&t=4712 ''Moja super ex / My Super Ex-Girlfriend °'']</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2009 | ''Monštrá vs. Votrelci'' | Susan Murphyová | Cinetype • animovaný film • rd. [[Róbert Horňák|R.Horňák]] • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>} | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&t=1957 ''Monštrá vs. Votrelci / Monsters vs. Aliens'']</ref> |- | ''Cililing a stratený poklad'' | spev | SE / [[Štúdio Creative Music House|CMH]] • animovaný film • rd. Z.Dřínovský • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>} | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?p=21440 ''Cililing a stratený poklad / Tinker Bell and the Lost Treasure'']</ref> |- | rowspan=5 align=center| 2010 | ''Mačky a psy 2: Pomsta Kitty Galore'' | Kitty Galore, [[sphynx]] | Cinetype • komédia • rd. [[Štefan Korenči|Š.Korenči]] • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>} | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&t=3790 ''Mačky a psi: Pomsta Kitty Galore / Cats & Dogs: The Revenge of Kitty Galore'']</ref> |- | ''Na vlásku'' | Matka Gothel | SE / Štúdio CMH • animovaný film • rd. Z.Dřínovský • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>} | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&t=19 ''Na vlásku / Tangled'']</ref> |- | ''Monštrá vs. Votrelci: Útok tekvicových mutantov'' | Susan Murphyová / Ginormica | Štúdio Dimas • TV animovaný špeciál • rd. [[Bohumil Martinák|B.Martinák]] • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>}(Markíza) | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&t=1959 ''Monštrá vs. votrelci: Útok tekvicových mutantov / Monsters vs Aliens: Mutant Pumpkins from Outer Space'']</ref> |- | ''Molokai: Príbeh otca Damiána'' | [[Liliuokalani|Princezná Liliuokalani]] | [[Studio LUX|LUX]] • životopisná dráma • rd. [[Oľga Kmeťová-Stajková|O.Kmeťová-Stajková]] • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>} | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&t=1816 ''Molokai: Príbeh sv. Damiána / Molokai: The Story of Father'']</ref> |- | ''[[Myšlienky vraha]] (5. séria)'' | rowspan=2 style="font-size:9pt; color:silver" align=center| ND | Štúdio Dimas • TV seriál • rd. [[Jozefína Šujanová|J.Šujanová]] / B.Martinák / P.Gejdoš, ml. • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>}(Markíza) | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?p=1086 ''Myšlienky vraha / Criminal Minds'']</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2011 | ''Pes, ktorý zachránil vianočné prázdniny'' | Štúdio Dimas • TV film • rd. J.Šujanová • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>}(Markíza) | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&t=2267 ''Pes, ktorý zachránil vianočné prázdniny / The Dog Who Saved Christmas Vacation'']</ref> |- | ''Bitka o byt'' | Charlotte Falingardová | Štúdio Dimas • film • rd. J.Šujanová • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>}(Markíza) | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?p=7172 ''Bitka o byt / Le Grand Appartement'']</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2012 | ''Neskrotná'' | Kráľovná Elinor | SE / Štúdio CMH • animovaný film • rd. [[Juraj Černý|J.Černý]] • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>} | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&t=3575 ''Neskrotná / Brave'']</ref> |- | ''Dom plný zvieratiek'' | style="font-size:9pt; color:silver" align=center| ND | Matland • TV seriál • rd. [[Daniela Hroncová|D.Hroncová]] • p. 9.9.2012 (Jednotka) | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?p=7492 ''Dom plný zvieratiek / Tiere bis unters Dach'']</ref> |- | align=center| 2017 | ''Esá z pralesa'' | Tigrica Nataša | Sunrise Studio • animovaný film • rd. [[Ivan Laca|I.Laca]] • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>} | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?p=21297 ''Esá z pralesa / Les As de la jungle'']</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2018 | ''Príbehy z lesov'' | [[Čarodejníctvo|Bosorka]] | Štúdio Daniela • muzikál • rd. [[Viktor Kollár|V.Kollár]] • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>}(JOJ) | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&t=7956 ''Príbehy z lesov / Into the Woods'']</ref> |- | ''Hotel Transylvánia 3: Strašidelná dovolenka'' | Erika Van Helsing | Sunrise Studio • animovaný film • rd. T.Tadlánková • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>} | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=119&t=8274 ''Hotel Transylvánia 3: Strašidelná dovolenka / Hotel Transylvania 3: Summer Vacation'']</ref> |- | align=center| 2019 | ''Princ Krasoň'' | Nemeny Neverwish | Noise & Opona Group • animovaný film • rd. [[Zoroslav Laurinc|Z.Laurinc]] • p. 11.4.2019 | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=119&t=8609 ''Princ Krasoň / Charming'']</ref> |- ! colspan=5 style="background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF"| [[Dabing#Postsynchrón|Postsynchróny]] |- | align=center| 1989 | ''Frajer na ceste'' | Eva Zrubecová^᙭ | ČST • TV film • r. [[Oleg Makara-Kalmáry|O.Makara-Kalmáry]] • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>} | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje, viď záznam ČSFd, pre rolu zvyšný odkaz: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Frajer na ceste (TV film) | url = https://www.csfd.sk/film/295481-frajer-na-ceste | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = Archiv TV | titul = Frajer na ceste (1989) | url = https://www.archivtv.cz/frajer-na-ceste | kapitola = „Postavy“ | dátum vydania = | dátum prístupu = 15.11.2022 | vydavateľ = archivtv.cz}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2013 | rowspan=2| ''Colette'' | rowspan=2| Broderová, kápo <br />(dve jazykové verzie) | SK: [[Studio Soundbox|Soundbox]] • dráma • rd. J.Balcárek • p. 12.9.2013 | rowspan=2 align=center width=4%| <ref>[https://dabingforum.cz/viewtopic.php?f=3&t=23132 ''Colette / Colette'']</ref> |- | CZ: Soundbox • rd. J.Balcárek • p. 11.9.2013 |- | align=center| 2017 | style="border-bottom:1px solid #F7F7F7"| ''Mária Terézia'' <br />• „1. časť“ – „2. časť“ ''(1. séria)'' | rowspan=2| Mademoiselle de Chartres <br />(dve jazykové verzie) | SK: RTVS • TV miniséria • rd. J.Šujanová • p. 25–26.12.2017^{(1. s.)}/ 27.12.2019^{(2. s.)}(Jednotka) | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=195&t=7984 https://www.dabingforum.cz/viewtopic.php?f=3&t=35268 ''Mária Terézia'']</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2019 | style="border-top:1px solid #F7F7F7"| • „3. diel“ ''(2. séria)'' | CZ: Soundbox • rd. [[Alice Hurychová|A.Hurychová]] • p. 1–2.1.2018^{(1. s.)}/ 1.1.2020^{(2. s.)}(ČT1) | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=195&t=9243 https://dabingforum.cz/viewtopic.php?f=98&t=40609 ''Mária Terézia II'']</ref> |- | ''Hodinárov učeň'' | Zlotica (al. Lichoradka) | RTVS • filmová rozprávka • rd. [[Jana Strnisková|J.Strnisková]] • p.^{<span style="font-size:8pt; color:silver">ND</span>} | align=center width=4%| <ref>[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=195&t=10142 ''Hodinárov učeň / Hodinářův učeň'']</ref> |- | colspan=5 style="background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;" align=center| ᙭“ neuvádzaná v titulkoch („al.“ indikuje alias • „r(d).“ indikuje režiséra (dabingu) • „p.“ indikuje premiéru • „ND“ nedostupný údaj) <br />Údaje prevzaté primárne zo záverečných titulkov uvedených diel, sekundárne zo záznamov dostupnej tlače |} == Poznámky == <references group="p"/> == Referencie == ; Variabilné vyhľadávanie * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Divadelný ústav|DÚ]] | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla (VDSK) | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=c79ad9aa1b3e46769df820d98c3e7462 | dátum vydania = 2021 | dátum prístupu = 30.10.2022 | vydavateľ = etheatre.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Institut umění – Divadelní ústav|IDU]] | titul = Virtuální studovna (ViS) | url = https://vis.idu.cz/Persons.aspx?nameId=34610 | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 30.10.2022 | vydavateľ = vis.idu.cz | jazyk = česky}} ; Použité pramene {{col-begin}} {{col-2}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Miroslav Ulman, Renáta Šmatláková | titul = Slovak Films 1993–2006 | kapitola = „Quartétto“ (str. 30) | url = http://www.aic.sk/files/filmsk/SF_1993_2006_preview.pdf | dátum vydania = Apríl 2006 | dátum prístupu = 10.7.2014 | vydavateľ = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] v spol. so [[Slovenská asociácia producentov v audiovízii|SAPA]] | jazyk = anglicky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Miroslav Ulman, Alexandra Strelková, Zita Hosszúová, Katarína Tomková | titul = Slovak Films 07–09 | kapitola = „Návrat bocianov“ (str. 18) a „Mŕtvola musí zomrieť“ (str. 58) | url = http://www.aic.sk/files/AIC-subory/trhy/cannes-bulletin_may_2009_na-net.pdf | dátum vydania = Apríl 2009 | dátum prístupu = 10.7.2014 | vydavateľ = SFÚ v spol. so SAPA | jazyk = anglicky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Miroslav Ulman | titul = Nové slovenské filmy 09–10 | kapitola = „Návrat bocianov“ (str. 44) a „Nebo, peklo,... zem“ (str. 45) | url = http://www.aic.sk/files/AIC-subory/trhy/panel_2008_preview.pdf | dátum vydania = December 2008 | dátum prístupu = 10.7.2014 | vydavateľ = SFÚ v spol. s [[Medzinárodný filmový festival Bratislava|MFF Bratislava]]}} * {{Citácia elektronického dokumentu |editori = Dominika Miklošíková, Alexandra Strelková, Katarína Tomková, Miroslav Ulman |titul = Slovenské filmy 13–14 |kapitola = „Colette“ (str. 12 – 13) a „Ďakujem, dobre“ (str. 16 – 17) |url = http://www.aic.sk/files/SF_13_14_prev.pdf |dátum vydania = Január 2014 |dátum prístupu = 10.7.2014 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20140728123429/http://www.aic.sk/files/SF_13_14_prev.pdf |dátum archivácie = 2014-07-28 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Kristína Aschenbrennerová, Soňa Balážová, Imelda Selková, Alexandra Strelková, Miroslav Ulman | titul = Slovenské filmy 16–17 | kapitola = „Učiteľka“ (str. 28 - 29) | url = http://www.aic.sk/files/AIC-subory/slovak-films-2016_2017.pdf | dátum vydania = Január 2017 | dátum prístupu = 8.3.2017 | vydavateľ = SFÚ}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Kristína Aschenbrennerová, Lea Pagáčová, Imelda Selková, Rastislav Steranka, Miroslav Ulman | titul = Slovenské filmy 18–19 | kapitola = „Keď draka bolí hlava“ (str. 17) a „Tlmočník“ (str. 21) | url = http://www.aic.sk/files/SF-18_19_final-prev.pdf | dátum vydania = Január 2019 | dátum prístupu = 19.4.2019 | vydavateľ = SFÚ}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Kristína Aschenbrennerová, Tomáš Hudák, Veronika Krejčová, Lea Pagáčová, Rastislav Steranka, Miroslav Ulman | titul = Slovak Films 2020 | kapitola = „Muž so zajačími ušami“ (str. 13) | url = http://www.aic.sk/files/SF-2020_WEB.pdf | dátum vydania = December 2020 | dátum prístupu = 23.8.2021 | vydavateľ = SFÚ | jazyk = anglicky}} {{col-2}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Kristína Aschenbrennerová, Tomáš Hudák, Veronika Krejčová, Lea Pagáčová, Rastislav Steranka, Miroslav Ulman | titul = Slovak Films New & Upcoming – Cannes Edition 2021 | kapitola = „Slúžka“ (str. 13) a „Správa o záchraně mrtvého“ (str. 21) | poznámka = Dokument uvádza názov druhého diela chybne | url = http://www.aic.sk/files/New--Upcoming-2021_Cannes-ed_WEB.pdf | dátum vydania = Jún 2021 | dátum prístupu = 23.8.2021 | vydavateľ = SFÚ | jazyk = anglicky}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = RND |titul = RND stručne |kapitola = „80. roky“, „90. roky“, „21. storočie“ a „Kompletný zoznam hier“ |url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=38 |dátum vydania = 2011 |dátum prístupu = 27.6.2020 |vydavateľ = rnd.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20200705022224/http://rnd.sk/wordpress/?page_id=38 |dátum archivácie = 2020-07-05 }} * {{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2000/2001 | periodikum = DÚ | rok = 2001 | ročník = XXX | poznámky = Kapitola „Niekto to rád horúce“ (str. 29 – 30), „Pomáda“ (str. 131) a zhrnutie (str. 224) | url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2000-2001.pdf | dátum prístupu = 10.5.2020 | issn = 80-85455-96-X | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20160426182006/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2000-2001.pdf | dátum archivácie = 2016-04-26 }} * {{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2003/2004 | periodikum = DÚ | rok = 2004 | ročník = XXXIII | poznámky = „Vlasy“ (str. 28 – 29) a zhrnutie (str. 242) | url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2003-2004.pdf | dátum prístupu = 10.5.2020 | issn = 80-88987-62-8 | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20160426181616/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2003-2004.pdf | dátum archivácie = 2016-04-26 }} * {{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2004/2005 | periodikum = DÚ | rok = 2005 | ročník = XXXIV | poznámky = „Donaha“ (str. 29 – 30), „Kabaret“ (str. 69 – 70) a zhrnutie (str. 257) | url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2004-2005.pdf | dátum prístupu = 10.5.2020 | issn = 80-88987-68-7 | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20180618203216/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2004-2005.pdf | dátum archivácie = 2018-06-18 }} * {{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2012/2013 | periodikum = DÚ | rok = 2013 | ročník = <s>XLI</s> XLII | poznámky = „Nízkotučný život“ (str. 146), „69 vecí lepších než sex“ (str. 178) a zhrnutie (str. 298) | url = http://www.theatre.sk/uploads/PR2016/ro%C4%8Denka%20Divadla%20na%20Slovensku%202012-13%20(2).pdf | dátum prístupu = 10.5.2020 | issn = ISBN 978-80-89369-91-1 | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20160809103625/http://www.theatre.sk/uploads/PR2016/ro%C4%8Denka%20Divadla%20na%20Slovensku%202012-13%20(2).pdf | dátum archivácie = 2016-08-09 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Donovalová | meno = Katarína | redaktori = [[Peter Klinec]] | titul = Sprievodca muzikálmi | vydanie = I | vydavateľ = [[Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici|VKMK]] | miesto = [[Banská Bystrica|B.Bystrica]] | rok = 2005 | isbn = 80-88783-34-8 | kapitola = „Donaha“ (str. 19), ''Kabaret“ (str. 32 – 33), „Mníšky“ (str. 43 – 44), „Niekto to rád horúce“ (str. 49 – 50), „Pomáda“ (str. 53 – 54) a „Vlasy“ (str. 62)'' | poznámka = Obsahuje [[CD-ROM]] | url = http://doczz.net/doc/2619279/sprievodca-muzik%C3%A1lmi---verejn%C3%A1-kni%C5%BEnica-mikul%C3%A1%C5%A1a-kov%C3%A1%C4%8Da-b... | dátum prístupu = 15.7.2014}} {{col-end}} ; Špecifické zdroje {{Referencie}} == Externé odkazy == {{col-begin}} {{col-2}} * [https://www.zuzanamaurery.sk/kariera/film Filmografia Zuzany Mauréry] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200915213222/https://www.zuzanamaurery.sk/kariera/film |date=2020-09-15 }} na oficiálnych stránkach * [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/vysledky/?src=sfu_un_cat-0&field=AUK2&term=%22%5Esfu_un_auth%5C*0031122%5C*xa0jsh%5C*si%5E%22 Filmografia Zuzany Mauréry] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221006004749/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/vysledky/?src=sfu_un_cat-0&field=AUK2&term=%22%5Esfu_un_auth%5C*0031122%5C*xa0jsh%5C*si%5E%22 |date=2022-10-06 }} v novej databáze [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] * [https://web.archive.org/web/20171224101503/http://www.sfd.sfu.sk/main.php?ido=2159 Filmografia Zuzany Mauréry] v starej databáze SFÚ * [https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10074/zuzana-maurery Filmografia Zuzany Mauréry] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200704203518/https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10074/zuzana-maurery |date=2020-07-04 }} v databáze NFA {{ces icon}} * [http://www.ceskatelevize.cz/lide/zuzana-maurery/ Filmografia Zuzany Mauréry] na stránkach [[Česká televize|ČT]] {{ces icon}} {{col-2}} * [https://www.kinobox.cz/osoba/98633-zuzana-maurery/filmografie Filmografia Zuzany Mauréry] v databáze Kinobox {{ces icon}} * [http://www.csfd.sk/tvorca/29651-zuzana-maurery/ Filmografia Zuzany Mauréry] v databáze [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFd]] * [https://www.fdb.cz/lidi-filmografie-profesni/98633-zuzana-maurery.html Filmografia Zuzany Mauréry] v databáze FDb {{ces icon}} * [https://www.imdb.com/name/nm1126733/?ref_=fn_al_nm_1#filmography Filmografia Zuzany Mauréry] v databáze [[Internet Movie Database|IMDb]] {{eng icon}} * [http://www.allmovie.com/artist/zuzana-maurery-p302713 Filmografia Zuzany Mauréry] v databáze [[All Media Network|AllMovie]] {{eng icon}} {{col-end}} [[Kategória:Zuzana Mauréry|Filmografia]] [[Kategória:Filmografie|Mauréry, Zuzana]] cnzrg9gt0icryrozvfeb7mhoo3j67kf 0 524383 8382485 8320596 2026-10-10T17:31:46Z PeterWikiSK 241458 doplnenie 8382485 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.18059|17.176936|format=dms|display=title}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = OKAY s. r. o. | Logo spoločnosti | Právna forma = [[Spoločnosť s ručením obmedzeným]] | Odvetvie = maloobchod | Založená = 1994 | Zakladateľ = Ing. Jindřich Životský | Sídlo = [[Brno]] | Štát sídla = Česko | Oblasť výroby = | Vyrábané produkty = spotrebná elektronika, biela technika, hardware | Územný rozsah = | Priemysel = | Produkcia = | Obrat = | Prevádzkový príjem = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 700 (2014) | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = [http://www.okay.cz www.okay.cz] | Zánik = 2025 | Poznámka = }} [[Súbor:Krajná 03.jpg|náhľad|Slovenské sídlo na Krajnej v Bratislave]] [[Súbor:Centrála společnosti OKAY.jpg|náhľad|Centrála spoločnosti OKAY s. r. o., Kšírova 256, 619 00 Brno]] '''OKAY Elektrospotrebiče''' bol najväčší [[Česko|český]] a tiež významný [[Slovensko|slovenský]] retailový predajca spotrebnej elektroniky. Spoločnosť sídlila v [[Brno|Brne]] a založil ju v roku [[1994]] Ing. Jindřich Životský, ktorý bol zároveň jej jediným vlastníkom. Od roku 2002 spoločnosť pôsobila aj na slovenskom trhu. V roku 2013 prekročili tržby skupiny päť miliárd korún českých. Okrem viac ako stovky predajní v Česku a na Slovensku prevádzkovala tiež v obidvoch krajinách [[internetový obchod]]. Spoločnosť pôvodne prevádzkovala aj 50 predajní v [[Poľsko|Poľsku]] a 20 v [[Rakúsko|Rakúsku]], z týchto trhov sa však stiahla. Na Slovensku Okay elektro definitívne ukončilo svoju činnosť v marci 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Okay elektro skončilo. Zákazníci ostali bez pomoci, pri problémoch sa majú obrátiť na výrobcov (+ČR) | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/jsjP1sU/okay-elektro-skoncilo-zakaznici-ostali-bez-pomoci-pri-problemoch-sa-maju-obratit-na-vyrobcov-cr/?utm_source=perplexity | vydavateľ = Živé.sk | dátum vydania = 2025-03-11 | dátum prístupu = 2025-03-11 | jazyk = sk | priezvisko = Živé.sk}}</ref> Do rodiny OKAY Holdingu patrí taktiež sieť maloobchodných predajní JENA Nábytek (vrátane svojho e-shopu) a sieť brnianskych maloobchodov s potravinami OKAY Market. == Dejiny == *1994 - Jindřich Životský založil spoločnosť *2002 - vstup spoločnosti na slovenský trh *2007 - otvorenie 100. predajne v Česku a na Slovensku *2009 - celková predajná plocha presiahla 160 000 m² *2010 - vznik siete brnianskych večierok OKAY Market *2011 - spustenie e-shopu www.okay.cz *2012 - JENA Nábytek súčasťou OKAY Holdingu *2013 - založenie OKAY electro & sofas == Súčasnosť == Spoločnosť sa v roku 2010 stala víťazom ankety Predajca roka v kategórii elektro. Prieskum bol vykonaný na reprezentatívnej vzorke 1020 osôb naprieč celou českou populáciou vo veku 15-79 rokov. V roku 2014 zamestnáva OKAY Holding už viac ako 700 ľudí, z toho približne 250 na brnianskej centrále. Celková plocha predajní dosahuje cca 200 000 m². == Profesor OKAY == Profesor OKAY je od roku 2014 maskotom spoločnosti OKAY. Od augusta tohto roka sa začal objavovať v propagačných materiáloch a reklamných spotoch v rádiovom i televíznom vysielaní. Postava profesora vystupuje vždy v bielom plášti so žltým motýlikom. Charakteristická je predovšetkým svojím účesom, ktorý nezaprie inšpiráciu u najznámejšieho teoretického fyzika Alberta Einsteina. Postavu využíva spoločnosť OKAY tiež ako poradcu svojim zákazníkom. V článkoch na internetových stránkach radí profesor OKAY zákazníkom ako vybrať najvhodnejší výrobok a vyvracia najrôznejšie mýty a povery. == Profil majiteľa == Jindřich Životský sa narodil v roku 1964 v [[Brno|Brne]]. Absolvoval Vysoké učení technické v Brně (Fakultu elektrotechniky) a po krátkom pobyte v Nemecku sa od roku 1992 venuje vlastnému podnikaniu a v roku 1994 zakladá firmu OKAY. Z cudzích jazykov ovláda anglický a nemecký. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.okay.sk okay.sk] – oficiálne slovenské stránky OKAY Elektrospotrebiče == Zdroj == {{Preklad|cs|OKAY|11741463}} [[Kategória:Obchodné reťazce v Česku]] [[Kategória:Obchodné reťazce na Slovensku]] [[Kategória:Maloobchodné podniky]] [[Kategória:Podniky založené v 1994]] hkuw7522c6iier0843t2aulfrlt7ib3 0 525507 8382604 8281592 2026-10-10T22:29:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382604 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Eva Švankmajerová | Rodné meno = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis = česká výtvarníčka, poetka a prozaička | Dátum narodenia = [[25. september]] [[1940]] | Miesto narodenia = [[Kostelec nad Černými lesy]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2005|10|20|1940|9|25}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = česká | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manžel = [[Jan Švankmajer]] | Deti = [[Václav Švankmajer]] | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = }} '''Eva Švankmajerová''' (* [[25. september]] [[1940]], [[Kostelec nad Černými lesy]]{{--}}† [[20. október]] [[2005]], [[Praha]]) bola [[Česko|česká]] výtvarníčka, poetka a prozaička. Od roku 1970 členka [[Skupina surrealistov v ČSR|Surrealistickej skupiny]], známa svojimi [[Surrealizmus|surrealistickými]] obrazmi, knihami a filmami aj v zahraničí. Na filmovej tvorbe spolupracovala so svojím mužom [[Jan Švankmajer|Janom Švankmajerom]], ale aj ďalšími režisérmi (medzi inými s [[Evald Schorm|Evaldom Schormom]], [[Jaromil Jireš|Jaromilom Jirešom]] a [[Juraj Herz|Jurajom Herzom]]). Je držiteľkou celkom 5 [[Český lev|Českých levov]] - za najlepší výtvarný počin za filmy ''[[Lekce Faust]]'' a ''[[Šílení]]'', za najlepšie výtvarné riešenie za film ''[[Otesánek (film)|Otesánek]]'' a za najlepší filmový plagát k filmom ''[[Otesánek (film)|Otesánek]]'' a ''[[Šílení]]''. Vo výtvarnom umení na seba upozornila v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch ''emancipačným cyklom'' - variáciami na známe obrazy, na ktorých nahradila ženské postavy mužskými. Syn manželov Švankmajerových [[Václav Švankmajer]] je autorom animovaných filmov.<ref>[http://www.imdb.com/name/nm0840906/ Václav Švankmajer] - imdb.com</ref> == Filmografia == * 1964 - ''[[Poslední trik pana Schwarcewalldea a pana Edgara]]'' (asistentka produkcie), réžia: [[Jan Švankmajer]] * 1967 - ''Zahrada'' (kostýmy), réžia: Jan Švankmajer * 1971 - ''Jsouc na řece mlynář jeden'' (výtvarníčka), réžia: Jiří Brdečko * 1976 - ''[[Laterna magika]]: Ztracená pohádka'' (výtvarná spolupráca), réžia: Jaromil Jireš * 1978 - ''[[Deváté srdce]]'' (výtvarné efekty), réžia [[Juraj Herz]] * 1983 - ''[[Kyvadlo, jáma a naděje]]'' (výtvarná spolupráca), réžia: Jan Švankmajer * 1986 - ''Jost Burgi – Demystifikace času a prostoru'' (animácia), réžia: M. Havas * 1987 - ''Laterna magika: Odysseus'' (animácia), réžia E. Schorm * 1987 - ''[[Něco z Alenky]]'' (výtvarná spolupráca), réžia: Jan Švankmajer * 1994 - ''[[Lekce Faust]]'' (výtvarná spolupráca), réžia: Jan Švankmajer * 1996 - ''[[Spiklenci slasti]]'' (výtvarná spolupráca), réžia: Jan Švankmajer * 2000 - ''[[Otesánek (film)|Otesánek]]'' (výtvarná spolupráca), réžia: Jan Švankmajer * 2005 - ''[[Šílení]]'' (výtvarná spolupráca), réžia: Jan Švankmajer == Knihy == * ''Samoty a citace'' (v Ženeve, La BP, 1987) * ''Jeskyně Baradla'' (samizdat, 1981; Sdružení Analogonu: Kozoroh, 1995, ISBN 80-238-0583-5) * ''Evašvankmajerjan'' / Anima Animus Animace (Arbor Vitae, 1997, ISBN 80-901964-3-8) * ''Imaginativní oko, imaginativní ruka'' (spoločne s Janom Švankmajerom, Vltavín, 2001, ISBN 80-902674-7-5) * ''Dosud nenamalované obrazy'' ([[Torst]], 2003, ISBN 80-7215-195-9) * ''Otesánek'' (Arbor Vitae, 2004, ISBN 80-86300-40-4) * ''Eva Švankmajerová'' (Arbor Vitae, 2005, posmrtne) == Výstavy == * Desátý dům, spoločne s Janom Švankmajerom, Brusel, La Contamination des sens, 1987 * Paměť animace, animace paměti, Galéria mesta Plzne, 19. februára až 4. apríla 2004 * Eva Švankmajerová a Jan Švankmajer, Retrospektivní výstava 1958–2004, Jazdiareň Pražského hradu, 4. júna až 19. septembra 2004 * Eva Švankmajerová, Deník 1963–2005, [[Galerie Václava Špály]], Praha, vernisáž 2. 1. 2006 == Referencie == {{Referencie}} *{{Preklad|cs|Eva Švankmajerová|11407484}} == Pozri aj == * [[Surrealizmus]] * [[Skupina surrealistov v ČSR]] * [[Jan Švankmajer]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jn20000402928+or+wkw=jn20000402928&func=find-c&local_base=nkc Eva Švankmajerová] v databáze Národní knihovny ČR * Informačný systém ABART - [http://abart-full.artarchiv.cz/osoby.php?x=3&y=6&Fprijmeni=%C5%A0vankmajerov%C3%A1&Fjmeno=Eva&FnarozDen=&FnarozMes=&FnarozRok=&Fmisto=&FumrtiDen=&FumrtiMes=&FumrtiRok=&Fmistoumrti=&Fobor= Eva Švankmajerová] * [https://web.archive.org/web/20140907171758/http://www.nekrolog.cz/nekrolog/eva-svankmajerova_1940-2005 Nekrológ: Eva Švankmajerová (25. 9. 1940 - 20. 10. 2005)] * {{Csfd meno|id=91381|meno=Eva Švankmajerová}} {{Slnko v sieti za Najlepší výtvarný počin}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Švankmajerová, Eva}} [[Kategória:Českí výtvarníci]] [[Kategória:Českí básnici]] [[Kategória:Surrealistickí maliari]] [[Kategória:Držitelia Slnka v sieti]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu prsníka]] [[Kategória:Surrealistickí spisovatelia]] dnox7uwc164sovnetmo6sl91xoodw7d 0 530979 8382605 8245886 2026-10-10T22:39:07Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382605 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Evanjelický kostol svätej Trojice vo Zvolene | Druh kostola = | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Zvolen - evanjelický kostol - 2015 02.JPG | Popis obrázka = Evanjelický kostol sv. Trojice Zvolen | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Banskobystrický kraj | Okres typ = | Okres = Zvolen | Mesto typ = | Mesto = Zvolen | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = Nám. SNP 11/17<br />960 01 Zvolen | Zemepisná šírka = 48.575485574 | Zemepisná dĺžka = 19.125845432 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = Ecav | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = Dištrikt | Diecéza = Západný dištrikt | Dekanát typ = Seniorát | Dekanát = Zvolenský seniorát | Farnosť typ = Cirkevný zbor | Farnosť = Zvolen | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Sloh = Neogotika | Výstavba = 1784 | Dokončenie = 1785 | Rekonštrukcia = 1820,1856-1857,1922-1923 | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = 3 | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = 1 | Výška najvyššej veže = 38 | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = | Commons = | číslo uzpf = 611-1133/0 | dátum uzpf = 27.09.1963 | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = 12702 | PUSR web dátum citovania = 5.7.2016 }} '''Evanjelický kostol svätej Trojice''' na Námestí Slovenského národného povstania vo [[Zvolen]]e na [[Slovensko|Slovensku]] je [[Neogotika|neogotickou]] stavbou. Pôvodný chrám z roku [[1795|1785]] bol jednoduchou stavbou, avšak v roku [[1922]] bola dokončená prestavba kostola v neogotickom slohu. Kostol slúži [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelickej cirkvi a. v.]] == História == Pôvodný jednoduchý kostol vznikol prestavaním evanjelikmi zakúpeného Bossaniovského meštianskeho domu. Kostol bol dokončený roku [[1785]]. Veža bola pristavená neskôr v rokoch [[1856]] – [[1857]] a postavil ju [[František Mikš]] z [[Tuhár]]a. V rokoch [[1830]] – [[1832]] býval na v malom domčeku na dvore fary pri kostole kňaz [[Karol Kuzmány]]. V rokoch [[1921]] – [[1922]] bol kostol prestavaný v novogotickom slohu ''Slovensko českou účastinnou stavebnou spoločnosťou'' z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. == Interiér a zariadenie kostola == Dobové interiérové zariadenie kostola má nádych [[Secesia (architektúra)|secesného]] dekoru. Socha Krista na oltári a reliéf poslednej večere sú dielom [[Ján Urban|Jána Urbana]] z [[Olomouc]]a. Organ je vyrobený firmou ''Rieger'' z [[Krnov]]a. Kostolné lavice su zo zvolenskej dielne [[Samuel Figusch|Samuela Figuscha]]. Historicky cennými predmetmi sú aj staré kalichy a [[Paténa|patény]] na [[Oltárna sviatosť|Večeru Pánovu]] z [[18. storočie|18. storočia]]. == Galéria == <gallery> Súbor:Evanjelický kostol vo Zvolene.jpg|Veža kostola sv. Trojice Súbor:Zvolen, evanjelícky kostol.JPG|Pohľa zo severu Súbor:Zvolen - Evangelical Church of the Holy Trinity.JPG|Pohľad od hotela Poľana Súbor:Zvolen - námestie SNP a kostol.jpg|Pohľad od Zvolenského zámku Súbor:Zvolen evanjelicky kostol z neba.jpg|alt=Evanjelický kostol Svätej trojice - letecký pohľad od juhozápadu|Evanjelický kostol Svätej trojice - letecký pohľad od juhozápadu </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == *[https://web.archive.org/web/20200908111242/http://www.najkrajsikraj.sk/pamiatky/zvolen-kostol-svatej-trojice/ Evanjelický chrám sv. Trojice na najkrajsikraj.sk] *[http://www.ecav.sk/?p=adresar/ADRsenior/ADR-ZV Zvolenský seniorát na ECAV.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151007223623/http://www.ecav.sk/?p=adresar/ADRsenior/ADR-ZV |date=2015-10-07 }} *[http://zvolen.virtualne.sk/evanjelicky-kostol-sv-trojice-.html Ev. kostol sv. Trojice na Zvolenvirtuálne.sk] *[http://www.ecavzvolen.sk/ Cirkevný zbor ECAV Zvolen] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160315032623/http://www.ecavzvolen.sk/ |date=2016-03-15 }} {{Zvolen}} [[Kategória:Kostoly vo Zvolene]] [[Kategória:Evanjelické kostoly na Slovensku|Zvolen, Evanjelický kostol sv. Trojice]] [[Kategória:Neogotické stavby na Slovensku]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Najsvätejšej Trojici na Slovensku|Zvolen]] a34yp30r3sefp2eerhx2e419kwjmx2c 0 549949 8382593 8281411 2026-10-10T21:19:43Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382593 wikitext text/x-wiki '''Eurasia International University''' (EIU, {{vjz|hye|Եվրասիա միջազգային համալսարան}}) je vysoká škola, ktorá bola založená v [[Jerevan|Jerevane]] v roku 1997 pod menom ''Mchitar-Gosch''. V roku 2004 bol názov zmenený na súčasný Eurasia International University. Je to súkromná univerzita a bola jednou z prvých arménskych univerzít, ktorá vykonala [[Bolonský proces|bolonskú reformu]]. Vyučuje sa tu právo, ekonómia a cudzie jazyky. Učitelia a inštruktori, ktorí učia na univerzite, sú absolventi [[American University of Armenia]] a [[Štátná univerzita Jerevan|Štátne univerzity]]. Univerzita ponúka tiež magisterské štúdium a spolupracuje so zahraničnými univerzitami. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20250119211127/https://www.eiu.am/ Oficiálne stránky univerzity] == Zdroj == {{Preklad|cs|Eurasia International University|12560755}} [[Kategória:Vysoké školy v Arménsku]] [[Kategória:Organizácie založené v 1997]] k1liv07e6t7ck1wxpqv9rdk4d52fbsz 0 550421 8382518 8343661 2026-10-10T18:53:32Z Spider 001757 142600 bez zdroja (aj text na cswiki je bez zdroja), pravopis, /* Iné projekty */ Wikislovník 8382518 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} '''Tréner''' je odborne a pedagogicky vzdelaný telovýchovný pracovník, ktorý vedie tréningový proces [[Šport|športovcov]], prípravu na športové vystúpenia i toto vystúpenie samotné a nesie aj zodpovednosť za dosiahnutý výsledok. Tréner musí okrem odbornej spôsobilosti oplývať aj ďalšími potrebnými vlastnosťami – musí byť dobrým [[Psychológ|psychológom]], lebo je pre športovcov často aj [[dôvěrník|dôverníkom]]. Pri [[Kolektívny šport|kolektívnych športoch]] má tréner zodpovednosť aj za výber družstva. Nevyhnutnou vlastnosťou trénera je prirodzená [[Autorita (sociológia)|autorita]]. Zvlášť u najpopulárnejších kolektívnych športov ([[futbal]], [[ľadový hokej]]) reprezentuje športovca aj pred [[Verejnosť|verejnosťou]]. Mnoho úspešných trénerov sa takisto venuje aj [[Publicistika|publikačnej]] činnosti. Dobrou základňou (aj keď nie nevyhnutne potrebnou) pre neskoršiu úspešnú trénerskú prácu je predchádzajúca úspešná aktívna [[kariéra]] športovcov. Úspešná realizácia tréningového procesu závisí okrem iného aj na interakčných predpokladoch [[Osobnosť|osobnosti]] trénera, na jeho [[vzdelanie|vzdelaní]], skúsenostiach, [[Motivácia|motivačných]] a [[Rozum|intelektuálnych]] schopnostiach a na umení individuálneho prístupu ku športovcovi. Tréner má mať [[Inovácia (ekonómia)|inovačné]] schopnosti spočívajúce v presadzovaní nových postupov v tréningu športovca, nemá zotrvávať na zastaraných [[Skúsenosť|skúsenostiach]]. Pri svojej práci má tréner pomôcť udržiavať [[Emócia|emočnú stabilitu]] športovcov, klásť dôraz na výkon viac ako na samotný výsledok, rešpektovať športovcov a pri kolektívnych športoch podporovať súdržnosť družstva. V typológii trénerov sa rozoznávajú dva základné typy: autoritatívny tréner (veľmi náročný, nekompromisný, stavajúci len na vlastnom rozhodnutí) a demokratický tréner (stavajúci na spolupráci a načúvajúci športovcovi). Úplne vyhranené typy trénerov sa pri svojej práci stretávajú s množstvom problémov. Preto sa niekedy v praxi používa systém dvoch trénerov alebo trénera s asistentom, často s opačnými či doplňujúcimi sa vlastnosťami. Špecifickou stránkou práce trénera je koučovanie – vedenie športovca či družstva pri samotnom športovom výkone. == Iné projekty == {{Projekt|wikt=tréner|wikt_štítok=tréner}} == Zdroj == {{Preklad|cs|trenér|11369397}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Tréneri| ]] [[Kategória:Osobnosti v športe]] [[Kategória:Športová terminológia]] 9i5pm6us02cn3jrzoypsmqir6rxonzk 0 555157 8382722 8379057 2026-10-11T10:19:56Z Lukas565 251676 /* Formálna priorita kolégia kardinálov */ zmena 8382722 wikitext text/x-wiki [[File:Cardinal - choir dress.svg|right|thumb|Zborový odev kardinála]] '''Zoznam žijúcich kardinálov''' obsahuje všetkých žijúcich kardinálov rozdelených podľa konzistória, v ktorom boli kreovaní. Právo voliť pápeža majú tí kardináli, ktorí majú menej ako 80 rokov (narodení {{Dátum|{{#time: Y| -80 years}}-{{CURRENTMONTH}}-{{CURRENTDAY}}|dmrg|a}} a neskôr). <small>[informácia sa automaticky aktualizuje každý deň]</small> Posledné [[Pápežské konzistórium|konzistórium]] sa konalo [[7. decembra]] [[2024]], keď [[pápež]] [[František (pápež)|František]] vymenoval 21 [[kardinál]]ov vrátane 20 [[kardinál]]ov voličov.<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ordinary Public Consistory for the creation of new Cardinals, 07.12.2024| url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/events/event.dir.html/content/vaticanevents/en/2024/12/7/concistoro-creazione-cardinali.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" ! Celkový počet !! Kardináli voliči !! Kardináli nevoliči !! Ku dňu |- | <center>240 || <center>116 || <center>124 || <center>[[3. august]] [[2026]] |- |} * Posledným kardinálom voličom, ktorý dovŕšil 80 rokov [[18. júla]] [[2026]] bol [[kardinál]] [[Michael Czerny]].<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CZERNY Card. Michael, S.I.| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_czeny_m.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> * Ďalší kardinál volič, ktorý dovŕši 80 rokov [[16. januára]] [[2027]] bude [[kardinál]] [[Thomas Christopher Collins]].<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = COLLINS Card. Thomas Christopher| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_collins_tc.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> * Posledný kardinál, ktorý zomrel [[3. augusta]] [[2026]] vo veku 98 rokov bol [[kardinál]] [[Júlio Duarte Langa]].<ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LANGA Card. Júlio Duarte | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_langa_jd.html | vydavateľ = press.vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> * [[Kardinál]] [[Giovanni Angelo Becciu]] je jediný, kto nemá volebné právo, aj keď ešte nedosiahol vek 80 rokov (tento vek dosiahne [[2. júna]] [[2028]]). == Formálna priorita kolégia kardinálov == {| class="wikitable" ! colspan="1" |Úrad !Kardinál !Konkláve |- |[[Dekan kardinálskeho kolégia]] | |[[Luis Antonio Tagle]] | nevolič |- |[[Prodekan kardinálskeho kolégia]] | |[[Leonardo Sandri]] | nevolič |- |[[Kardinál-biskup]]{{--}}najvyššie postavený kardinál | |[[Pietro Parolin]] | volič |- |[[Kardinál-kňaz]]{{--}}najstaršie postavený kardinál | |[[Michael Michai Kitbunchu]] | nevolič |- |[[Kardinál-kňaz]]{{--}}najstaršie postavený kardinál | |[[Peter Kodwo Appiah Turkson]] | volič |- |[[Kardinál-diakon]]{{--}}najstaršie postavený kardinál diakon | |[[Dominique Mamberti]] | volič |- |[[Kardinál-diakon]]{{--}}najmladšie postavený kardinál diakon | |[[George Jacob Koovakad]] | volič |- |Najmladší kardinál v [[Kolégium kardinálov|kardinálskom kolégiu]] | |[[Mykola Byčok]] | volič |- |Najstarší kardinál v [[Kolégium kardinálov|kardinálskom kolégiu]] | |[[Angelo Acerbi]] | nevolič |- |} == Kardináli vymenovaní Jánom Pavlom II. == [[File:San Giovanni Paolo II.jpg|right|thumb|Ján Pavol II.]] === Konzistórium 2. februára 1983 === * {{Kardinál info|Michael Michai Kitbunchu|1929-01-25|kňaz|THA}} === Konzistórium 25. mája 1985 === * {{Kardinál info|Francis Arinze|1932-11-01|biskup|NGA}} * {{Kardinál info|Paul Poupard|1930-08-30|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Friedrich Wetter|1928-02-20|kňaz|DEU}} === Konzistórium 28. júna 1991 === * {{Kardinál info|Nicolás de Jesús López Rodríguez|1936-10-31|kňaz|DOM}} * {{Kardinál info|Roger Michael Mahony|1936-02-27|kňaz|USA}} === Konzistórium 26. novembra 1994 === * {{Kardinál info|Julius Riyadi Darmaatmadja|1934-12-20|kňaz|IDN}} * {{Kardinál info|Adam Joseph Maida|1930-03-18|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Vinko Puljić|1945-09-08|kňaz|BIH}} * {{Kardinál info|Juan Sandoval Íñiguez|1933-03-28|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Emmanuel Wamala|1926-12-15|kňaz|UGA}} === Konzistórium 21. februára 1998 === * {{Kardinál info|Salvatore De Giorgi|1930-09-06|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Jānis Pujats|1930-11-14|kňaz|LVA}} * {{Kardinál info|Norberto Rivera Carrera|1942-06-06|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Antonio María Rouco Varela|1936-08-24|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Christoph Schönborn|1945-01-22|kňaz|AUT}} * {{Kardinál info|James Francis Stafford|1932-07-26|kňaz|USA}} === Konzistórium 21. februára 2001 === * {{Kardinál info|Audrys Juozas Bačkis|1937-02-01|kňaz|LTU}} * {{Kardinál info|Juan Luis Cipriani Thorne|1943-12-28|kňaz|PER}} * {{Kardinál info|Francisco Javier Errázuriz Ossa|1933-09-05|kňaz|CHI}} * {{Kardinál info|Walter Kasper|1933-03-05|kňaz|DEU}} * {{Kardinál info|Wilfrid Fox Napier|1941-03-08|kňaz|ZAF}} * {{Kardinál info|Giovanni Battista Re|1934-01-30|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga|1942-12-29|kňaz|HND}} * {{Kardinál info|José Saraiva Martins|1932-01-06|biskup|PRT}} * {{Kardinál info|Crescenzio Sepe|1943-06-02|kňaz|ITA}} === Konzistórium 21. októbra 2003 === * {{Kardinál info|Ennio Antonelli|1936-11-18|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Philippe Barbarin|1950-10-17|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Tarcisio Bertone|1934-12-02|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Josip Bozanić|1949-03-20|kňaz|CRO}} * {{Kardinál info|Péter Erdő|1952-06-25|kňaz|HUN}} * {{Kardinál info|Julián Herranz Casado|1930-03-31|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Anthony Okogie|1936-06-16|kňaz|NGA}} * {{Kardinál info|Marc Ouellet|1944-06-08|biskup|CAN}} * {{Kardinál info|Justin Francis Rigali|1935-04-19|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Angelo Scola|1941-11-07|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Peter Kodwo Appiah Turkson|1948-10-11|kňaz|GHA}} * {{Kardinál info|Gabriel Zubeir Wako|1941-02-27|kňaz|SDN}} == Kardináli vymenovaní Benediktom XVI. == [[File:Benoit-XVI 2.jpg|right|thumb|Benedikt XVI.]] === Konzistórium 24. marca 2006 === * {{Kardinál info|Antonio Cañizares Llovera|1945-10-15|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Stanisław Dziwisz|1939-04-27|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Seán Patrick O'Malley|1944-06-29|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Jean-Pierre Ricard|1944-09-25|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Franc Rodé|1934-09-23|kňaz|SLO}} * {{Kardinál info|Gaudencio Borbon Rosales|1932-08-10|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Agostino Vallini|1940-04-17|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Joseph Zen Ze-kiun|1932-01-13|kňaz|CHN}} === Konzistórium 24. novembra 2007 === * {{Kardinál info|Angelo Bagnasco|1943-01-14|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Seán Brady|1939-08-16|kňaz|IRL}} * {{Kardinál info|Angelo Comastri|1943-09-17|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Daniel Nicholas DiNardo|1949-05-23|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Raffaele Farina|1933-09-24|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Oswald Gracias|1944-12-24|kňaz|IND}} * {{Kardinál info|Giovanni Lajolo|1935-01-03|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Lluís Martínez Sistach|1937-04-29|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|John Njue|1946-01-01|kňaz|KEN}} * {{Kardinál info|Francisco Robles Ortega|1949-03-02|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Stanisław Ryłko|1945-07-04|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Leonardo Sandri|1943-11-18|biskup|ARG}} * {{Kardinál info|Théodore-Adrien Sarr|1936-11-28|kňaz|SEN}} * {{Kardinál info|Odilo Pedro Scherer|1949-09-21|kňaz|BRA}} === Konzistórium 20. novembra 2010 === * {{Kardinál info|Walter Brandmüller|1929-01-05|diakon|DEU}} * {{Kardinál info|Raymond Leo Burke|1948-06-30|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Raymundo Damasceno Assis|1937-02-15|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Kurt Koch|1950-03-15|kňaz|CHE}} * {{Kardinál info|Reinhard Marx|1953-09-21|kňaz|DEU}} * {{Kardinál info|Francesco Monterisi|1934-05-28|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Kazimierz Nycz|1950-02-01|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Mauro Piacenza|1944-09-15|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Malcolm Ranjith|1947-11-15|kňaz|SRI}} * {{Kardinál info|Gianfranco Ravasi|1942-10-18|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Paolo Romeo|1938-02-20|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Robert Sarah|1945-06-15|kňaz|GUI}} * {{Kardinál info|Donald William Wuerl|1940-11-12|kňaz|USA}} === Konzistórium 18. februára 2012 === * {{Kardinál info|Santos Abril y Castelló|1935-09-21|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|George Alencherry|1945-04-19|kňaz|IND}} * {{Kardinál info|Giuseppe Bertello|1942-10-01|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Giuseppe Betori|1947-02-25|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|João Braz de Aviz|1947-04-24|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Domenico Calcagno|1943-02-03|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Francesco Coccopalmerio|1938-03-06|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Thomas Christopher Collins|1947-01-16|kňaz|CAN}} * {{Kardinál info|Timothy Dolan|1950-02-06|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Willem Jacobus Eijk|1953-06-22|kňaz|NED}} * {{Kardinál info|Fernando Filoni|1946-04-15|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Manuel Monteiro de Castro|1938-03-29|kňaz|PRT}} * {{Kardinál info|Edwin Frederick O'Brien|1939-04-08|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|John Tong Hon|1939-07-31|kňaz|CHN}} * {{Kardinál info|Antonio Maria Vegliò|1938-02-03|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Giuseppe Versaldi|1943-07-30|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Rainer Maria Woelki|1956-08-18|kňaz|DEU}} === Konzistórium 24. novembra 2012 === * {{Kardinál info|Baselios Cleemis Thottunkal|1959-06-15|kňaz|IND}} * {{Kardinál info|James Michael Harvey|1949-10-20|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|John Onaiyekan|1944-01-29|kňaz|NGR}} * {{Kardinál info|Béchara Butrus Raï|1940-02-25|biskup|LBN}} * {{Kardinál info|Rubén Salazar Gómez|1942-09-22|kňaz|COL}} * {{Kardinál info|Luis Antonio Tagle|1957-06-21|biskup|PHL}} == Kardináli vymenovaní pápežom Františkom == [[File:Pope Francis Korea Haemi Castle 19.jpg|right|thumb|František]] === Konzistórium 22. februára 2014 === * {{Kardinál info|Lorenzo Baldisseri|1940-09-29|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Gualtiero Bassetti|1942-04-07|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Leopoldo José Brenes Solórzano|1949-03-07|kňaz|NIC}} * {{Kardinál info|Ricardo Ezzati Andrello|1942-01-07|kňaz|CHI}} * {{Kardinál info|Jean-Pierre Kutwa|1945-12-22|kňaz|CIV}} * {{Kardinál info|Gérald Cyprien Lacroix|1957-07-27|kňaz|CAN}} * {{Kardinál info|Chibly Langlois|1958-11-29|kňaz|HTI}} * {{Kardinál info|Gerhard Ludwig Müller|1947-12-31|kňaz|DEU}} * {{Kardinál info|Vincent Nichols|1945-11-08|kňaz|GBR}} * {{Kardinál info|Philippe Nakellentuba Ouédraogo|1945-12-31|kňaz|BFA}} * {{Kardinál info|Pietro Parolin|1955-01-17|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Mario Aurelio Poli|1947-11-29|kňaz|ARG}} * {{Kardinál info|Orlando Beltran Quevedo|1939-03-11|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Beniamino Stella|1941-08-18|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Orani João Tempesta|1950-06-23|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Andrew Yeom Soo-jung|1943-12-05|kňaz|KOR}} === Konzistórium 14. februára 2015 === * {{Kardinál info|Ricardo Blázquez Pérez|1942-04-13|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Charles Maung Bo|1948-10-29|kňaz|MYA}} * {{Kardinál info|John Atcherley Dew|1948-05-05|kňaz|NZL}} * {{Kardinál info|Manuel José Macário do Nascimento Clemente|1948-07-16|kňaz|PRT}} * {{Kardinál info|Arlindo Gomes Furtado|1949-11-15|kňaz|CPV}} * {{Kardinál info|Francis Xavier Kriengsak Kovithavanij|1949-06-27|kňaz|THA}} * {{Kardinál info|José Luis Lacunza Maestrojuán|1944-02-24|kňaz|PAN}} * {{Kardinál info|Soane Patita Paini Mafi|1961-12-19|kňaz|TGA}} * {{Kardinál info|Dominique Mamberti|1952-03-07|diakon|FRA}} * {{Kardinál info|Francesco Montenegro|1946-05-22|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Pierre Nguyễn Văn Nhơn|1938-04-01|kňaz|VNM}} * {{Kardinál info|Berhaneyesus Demerew Surafiel|1948-07-14|kňaz|ETH}} * {{Kardinál info|Daniel Fernando Sturla Berhouet|1959-07-04|kňaz|URU}} * {{Kardinál info|Alberto Suárez Inda|1939-01-30|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Luis Héctor Villalba|1934-10-11|kňaz|ARG}} === Konzistórium 19. novembra 2016 === * {{Kardinál info|Carlos Aguiar Retes|1950-01-09|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Blase Joseph Cupich|1949-03-19|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Patrick D’Rozario|1943-10-01|kňaz|BGD}} * {{Kardinál info|Sérgio da Rocha|1959-10-21|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Jozef De Kesel|1947-06-17|kňaz|BEL}} * {{Kardinál info|Kevin Joseph Farrell|1947-09-02|diakon|USA}} * {{Kardinál info|Dieudonné Nzapalainga|1967-03-14|kňaz|CAF}} * {{Kardinál info|Maurice Piat|1941-07-17|kňaz|MUS}} * {{Kardinál info|John Ribat|1957-02-09|kňaz|PNG}} * {{Kardinál info|Carlos Osoro Sierra|1945-05-16|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Baltazar Enrique Porras Cardozo|1944-10-10|kňaz|VEN}} * {{Kardinál info|Ernest Simoni|1928-10-18|diakon|ALB}} * {{Kardinál info|Joseph William Tobin|1952-05-03|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Mario Zenari|1946-01-05|diakon|ITA}} === Konzistórium 28. júna 2017 === * {{Kardinál info|Anders Arborelius|1949-09-24|kňaz|SWE}} * {{Kardinál info|Louis-Marie Ling Mangkhanekhoun|1944-04-08|kňaz|LAO}} * {{Kardinál info|Juan José Omella i Omella|1946-04-21|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Gregorio Rosa Chávez|1942-09-03|kňaz|ESA}} * {{Kardinál info|Jean Zerbo|1943-12-27|kňaz|MLI}} === Konzistórium 28. júna 2018 === * {{Kardinál info|Giovanni Angelo Becciu|1948-06-02|diakon|ITA|nevolič}} * {{Kardinál info|Pedro Ricardo Barreto Jimeno|1944-02-12|kňaz|PER}} * {{Kardinál info|Aquilino Bocos Merino|1938-05-17|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Joseph Coutts|1945-07-21|kňaz|PAK}} * {{Kardinál info|Angelo De Donatis|1954-01-04|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|António Augusto dos Santos Marto|1947-05-05|kňaz|POR}} * {{Kardinál info|Konrad Krajewski|1963-11-25|diakon|POL}} * {{Kardinál info|Luis Francisco Ladaria Ferrer|1944-04-19|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Thomas Aquino Manyo Maeda|1949-03-03|kňaz|JPN}} * {{Kardinál info|Giuseppe Petrocchi|1948-08-19|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Louis Raphaël I Sako|1948-07-04|biskup|IRQ}} * {{Kardinál info|Toribio Ticona Porco|1937-04-25|kňaz|BOL}} * {{Kardinál info|Désiré Tsarahazana|1954-06-13|kňaz|MAD}} === Konzistórium 5. októbra 2019 === * {{Kardinál info|José Tolentino de Mendonça|1965-12-15|diakon|POR}} * {{Kardinál info|Ignatius Suharyo Hardjoatmodjo|1950-07-09|kňaz|IDN}} * {{Kardinál info|Juan de la Caridad García Rodríguez|1948-07-11|kňaz|CUB}} * {{Kardinál info|Fridolin Ambongo Besungu|1960-01-24|kňaz|COG}} * {{Kardinál info|Jean-Claude Höllerich|1958-08-09|kňaz|LUX}} * {{Kardinál info|Alvaro Leonel Ramazzini Imeri|1947-07-16|kňaz|GUA}} * {{Kardinál info|Matteo Maria Zuppi|1955-10-11|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Cristóbal López Romero|1952-05-19|kňaz|MAR}} * {{Kardinál info|Michael Czerny|1946-07-18|diakon|CAN}} * {{Kardinál info|Michael Louis Fitzgerald|1937-08-17|diakon|ENG}} * {{Kardinál info|Sigitas Tamkevičius|1938-11-07|kňaz|LTU}} === Konzistórium 28. novembra 2020 === * {{Kardinál info|Mario Grech|1957-02-20|diakon|MLT}} * {{Kardinál info|Marcello Semeraro|1947-12-22|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Antoine Kambanda|1958-11-10|kňaz|RWA}} * {{Kardinál info|Wilton Daniel Gregory|1947-12-07|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Jose Fuerte Advincula|1952-03-30|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Celestino Aós Braco|1945-04-06|kňaz|CHL}} * {{Kardinál info|Augusto Paolo Lojudice|1964-07-01|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Mauro Gambetti|1965-10-27|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Felipe Arizmendi Esquivel|1940-05-01|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Silvano Maria Tomasi|1940-10-12|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Raniero Cantalamessa|1934-07-22|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Enrico Feroci|1940-08-27|diakon|ITA}} === Konzistórium 27. augusta 2022 === * {{Kardinál info|Arthur Roche|1950-03-06|diakon|ENG}} * {{Kardinál info|Lazzaro You Hueng-sik|1951-11-17|diakon|KOR}} * {{Kardinál info|Fernando Vérgez Alzaga|1945-03-01|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Jean-Marc Noël Aveline|1958-12-26|diakon|FRA}} * {{Kardinál info|Peter Ebere Okpaleke|1963-03-01|diakon|NGA}} * {{Kardinál info|Leonardo Ulrich Steiner|1950-11-06|diakon|BRA}} * {{Kardinál info|Filipe Neri António Sebastião do Rosário Ferrão|1953-01-20|diakon|IND}} * {{Kardinál info|Robert Walter McElroy|1954-02-05|diakon|USA}} * {{Kardinál info|Virgilio do Carmo da Silva|1967-11-27|diakon|TLS}} * {{Kardinál info|Oscar Cantoni|1950-09-01|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Anthony Poola|1961-11-15|diakon|IND}} * {{Kardinál info|Paulo Cezar Costa|1967-07-20|diakon|BRA}} * {{Kardinál info|William Seng Chye Goh|1957-06-25|diakon|SGP}} * {{Kardinál info|Adalberto Martínez Flores|1951-07-08|diakon|PAR}} * {{Kardinál info|Giorgio Marengo|1974-06-07|diakon|MNG}} * {{Kardinál info|Jorge Enrique Jiménez Carvajal|1942-03-29|diakon|COL}} * {{Kardinál info|Arrigo Miglio|1942-07-18|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Gianfranco Ghirlanda|1942-07-05|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Fortunato Frezza|1942-02-06|diakon|ITA}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Annuncio di Concistoro il 27 agosto per la creazione di nuovi Cardinali, 29.05.2022 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2022/05/29/0408/00844.html | dátum vydania = 2022-05-29 | dátum prístupu = 2022-05-29 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> === Konzistórium 30. septembra 2023 === * {{Kardinál info|Lev XIV.|1955-09-14|pápež|USA|t=Robert Francis Prevost|pápežA=Leva XIV}} * {{Kardinál info|Claudio Gugerotti|1955-10-07|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Víctor Manuel Fernández|1960-07-18|diakon|ARG}} * {{Kardinál info|Christophe Louis Yves Georges Pierre|1946-01-30|diakon|FRA}} * {{Kardinál info|Pierbattista Pizzaballa|1965-04-21|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Stephen Brislin|1956-09-24|kňaz|RSA}} * {{Kardinál info|Ángel Sixto Rossi|1958-08-11|kňaz|ARG}} * {{Kardinál info|Luis José Rueda Aparicio|1962-03-03|kňaz|COL}} * {{Kardinál info|Grzegorz Ryś|1964-02-09|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Stephen Ameyu Martin Mulla|1964-01-10|kňaz|SSD}} * {{Kardinál info|José Cobo Cano|1965-09-20|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Protase Rugambwa|1960-05-31|kňaz|TAN}} * {{Kardinál info|Sebastian Francis|1951-11-11|kňaz|MYS}} * {{Kardinál info|Stephen Chow Sau-yan|1959-08-07|kňaz|HKG}} * {{Kardinál info|François-Xavier Bustillo|1968-11-02|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Américo Manuel Alves Aguiar|1973-12-12|kňaz|POR}} * {{Kardinál info|Ángel Fernández Artime|1960-08-21|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Agostino Marchetto|1940-08-28|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Diego Rafael Padrón Sánchez|1939-05-17|kňaz|VEN}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le parole del Papa alla recita dell’Angelus, 09.07.2023 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/07/09/0502/01116.html | dátum vydania = 2023-07-09 | dátum prístupu = 2023-07-09 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> === Konzistórium 7. decembra 2024 === * {{Kardinál info|Angelo Acerbi|1925-09-23|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Carlos Gustavo Castillo Mattasoglio|1950-02-28|kňaz|PER}} * {{Kardinál info|Vicente Bokalic Iglic|1952-06-11|kňaz|ARG}} * {{Kardinál info|Luis Gerardo Cabrera Herrera|1955-10-11|kňaz|ECU}} * {{Kardinál info|Fernando Natalio Chomalí Garib|1957-05-10|kňaz|CHL}} * {{Kardinál info|Tarcisio Isao Kikuchi|1958-11-01|kňaz|JPN}} * {{Kardinál info|Pablo Virgilio Siongco David|1959-03-02|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Ladislav Német|1956-09-07|kňaz|SRB}} * {{Kardinál info|Jaime Spengler|1960-09-06|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Ignace Bessi Dogbo|1961-08-17|kňaz|CIV}} * {{Kardinál info|Jean-Paul Vesco|1962-03-10|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Dominique Joseph Mathieu|1963-06-13|kňaz|IRN}} * {{Kardinál info|Roberto Repole|1967-01-29|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Baldassare Reina|1970-01-29|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Francis Leo|1971-06-30|kňaz|CAN}} * {{Kardinál info|Rolandas Makrickas|1972-01-31|diakon|LTU}} * {{Kardinál info|Mykola Bychok|1980-02-13|kňaz|AUS}} * {{Kardinál info|Timothy Peter Joseph Radcliffe|1945-08-22|diakon|ENG}} * {{Kardinál info|Fabio Baggio|1965-01-15|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|George Jacob Koovakad|1973-08-11|diakon|IND}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le parole del Papa alla recita dell’Angelus, 06.10.2024 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/10/06/0773/01530.html | dátum vydania = 2024-10-06 | dátum prístupu = 2024-10-06 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Consistory of 2024.12.08 (at the time of announcement) | url = https://gcatholic.org/hierarchy/data/cardFR1.htm#2024 | dátum vydania = 2024-10-06 | dátum prístupu = 2024-10-07 | vydavateľ = GCatholic | jazyk = en }}</ref> * {{Kardinál info|Domenico Battaglia|1963-01-20|kňaz|ITA}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dichiarazione del Direttore della Sala Stampa della Santa Sede, 04.11.2024 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/11/04/0859/01709.html | dátum vydania = 2024-11-04 | dátum prístupu = 2024-11-04 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> == Kardináli vymenovaní pápežom Levom XIV. == [[Pápež]] [[Lev XIV.]] zatiaľ ([[október]] [[2026]]) nevymenoval žiadných nových kardinálov. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XVI.]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] == Zdroj == * [http://www.catholic-hierarchy.org/event/consist.html Pápežské konzistóriá na ''catholic-hierarchy.org''] [[Kategória:Zoznamy kardinálov]] 2sb2ua3jmvcz6t80g9mfvqwhgj2gwdc 8382723 8382722 2026-10-11T10:20:13Z Lukas565 251676 /* Formálna priorita kolégia kardinálov */ zmena 8382723 wikitext text/x-wiki [[File:Cardinal - choir dress.svg|right|thumb|Zborový odev kardinála]] '''Zoznam žijúcich kardinálov''' obsahuje všetkých žijúcich kardinálov rozdelených podľa konzistória, v ktorom boli kreovaní. Právo voliť pápeža majú tí kardináli, ktorí majú menej ako 80 rokov (narodení {{Dátum|{{#time: Y| -80 years}}-{{CURRENTMONTH}}-{{CURRENTDAY}}|dmrg|a}} a neskôr). <small>[informácia sa automaticky aktualizuje každý deň]</small> Posledné [[Pápežské konzistórium|konzistórium]] sa konalo [[7. decembra]] [[2024]], keď [[pápež]] [[František (pápež)|František]] vymenoval 21 [[kardinál]]ov vrátane 20 [[kardinál]]ov voličov.<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ordinary Public Consistory for the creation of new Cardinals, 07.12.2024| url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/events/event.dir.html/content/vaticanevents/en/2024/12/7/concistoro-creazione-cardinali.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" ! Celkový počet !! Kardináli voliči !! Kardináli nevoliči !! Ku dňu |- | <center>240 || <center>116 || <center>124 || <center>[[3. august]] [[2026]] |- |} * Posledným kardinálom voličom, ktorý dovŕšil 80 rokov [[18. júla]] [[2026]] bol [[kardinál]] [[Michael Czerny]].<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CZERNY Card. Michael, S.I.| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_czeny_m.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> * Ďalší kardinál volič, ktorý dovŕši 80 rokov [[16. januára]] [[2027]] bude [[kardinál]] [[Thomas Christopher Collins]].<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = COLLINS Card. Thomas Christopher| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_collins_tc.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> * Posledný kardinál, ktorý zomrel [[3. augusta]] [[2026]] vo veku 98 rokov bol [[kardinál]] [[Júlio Duarte Langa]].<ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LANGA Card. Júlio Duarte | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_langa_jd.html | vydavateľ = press.vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> * [[Kardinál]] [[Giovanni Angelo Becciu]] je jediný, kto nemá volebné právo, aj keď ešte nedosiahol vek 80 rokov (tento vek dosiahne [[2. júna]] [[2028]]). == Formálna priorita kolégia kardinálov == {| class="wikitable" ! colspan="1" |Úrad !Kardinál !Konkláve |- |[[Dekan kardinálskeho kolégia]] | |[[Luis Antonio Tagle]] | volič |- |[[Prodekan kardinálskeho kolégia]] | |[[Leonardo Sandri]] | nevolič |- |[[Kardinál-biskup]]{{--}}najvyššie postavený kardinál | |[[Pietro Parolin]] | volič |- |[[Kardinál-kňaz]]{{--}}najstaršie postavený kardinál | |[[Michael Michai Kitbunchu]] | nevolič |- |[[Kardinál-kňaz]]{{--}}najstaršie postavený kardinál | |[[Peter Kodwo Appiah Turkson]] | volič |- |[[Kardinál-diakon]]{{--}}najstaršie postavený kardinál diakon | |[[Dominique Mamberti]] | volič |- |[[Kardinál-diakon]]{{--}}najmladšie postavený kardinál diakon | |[[George Jacob Koovakad]] | volič |- |Najmladší kardinál v [[Kolégium kardinálov|kardinálskom kolégiu]] | |[[Mykola Byčok]] | volič |- |Najstarší kardinál v [[Kolégium kardinálov|kardinálskom kolégiu]] | |[[Angelo Acerbi]] | nevolič |- |} == Kardináli vymenovaní Jánom Pavlom II. == [[File:San Giovanni Paolo II.jpg|right|thumb|Ján Pavol II.]] === Konzistórium 2. februára 1983 === * {{Kardinál info|Michael Michai Kitbunchu|1929-01-25|kňaz|THA}} === Konzistórium 25. mája 1985 === * {{Kardinál info|Francis Arinze|1932-11-01|biskup|NGA}} * {{Kardinál info|Paul Poupard|1930-08-30|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Friedrich Wetter|1928-02-20|kňaz|DEU}} === Konzistórium 28. júna 1991 === * {{Kardinál info|Nicolás de Jesús López Rodríguez|1936-10-31|kňaz|DOM}} * {{Kardinál info|Roger Michael Mahony|1936-02-27|kňaz|USA}} === Konzistórium 26. novembra 1994 === * {{Kardinál info|Julius Riyadi Darmaatmadja|1934-12-20|kňaz|IDN}} * {{Kardinál info|Adam Joseph Maida|1930-03-18|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Vinko Puljić|1945-09-08|kňaz|BIH}} * {{Kardinál info|Juan Sandoval Íñiguez|1933-03-28|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Emmanuel Wamala|1926-12-15|kňaz|UGA}} === Konzistórium 21. februára 1998 === * {{Kardinál info|Salvatore De Giorgi|1930-09-06|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Jānis Pujats|1930-11-14|kňaz|LVA}} * {{Kardinál info|Norberto Rivera Carrera|1942-06-06|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Antonio María Rouco Varela|1936-08-24|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Christoph Schönborn|1945-01-22|kňaz|AUT}} * {{Kardinál info|James Francis Stafford|1932-07-26|kňaz|USA}} === Konzistórium 21. februára 2001 === * {{Kardinál info|Audrys Juozas Bačkis|1937-02-01|kňaz|LTU}} * {{Kardinál info|Juan Luis Cipriani Thorne|1943-12-28|kňaz|PER}} * {{Kardinál info|Francisco Javier Errázuriz Ossa|1933-09-05|kňaz|CHI}} * {{Kardinál info|Walter Kasper|1933-03-05|kňaz|DEU}} * {{Kardinál info|Wilfrid Fox Napier|1941-03-08|kňaz|ZAF}} * {{Kardinál info|Giovanni Battista Re|1934-01-30|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga|1942-12-29|kňaz|HND}} * {{Kardinál info|José Saraiva Martins|1932-01-06|biskup|PRT}} * {{Kardinál info|Crescenzio Sepe|1943-06-02|kňaz|ITA}} === Konzistórium 21. októbra 2003 === * {{Kardinál info|Ennio Antonelli|1936-11-18|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Philippe Barbarin|1950-10-17|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Tarcisio Bertone|1934-12-02|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Josip Bozanić|1949-03-20|kňaz|CRO}} * {{Kardinál info|Péter Erdő|1952-06-25|kňaz|HUN}} * {{Kardinál info|Julián Herranz Casado|1930-03-31|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Anthony Okogie|1936-06-16|kňaz|NGA}} * {{Kardinál info|Marc Ouellet|1944-06-08|biskup|CAN}} * {{Kardinál info|Justin Francis Rigali|1935-04-19|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Angelo Scola|1941-11-07|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Peter Kodwo Appiah Turkson|1948-10-11|kňaz|GHA}} * {{Kardinál info|Gabriel Zubeir Wako|1941-02-27|kňaz|SDN}} == Kardináli vymenovaní Benediktom XVI. == [[File:Benoit-XVI 2.jpg|right|thumb|Benedikt XVI.]] === Konzistórium 24. marca 2006 === * {{Kardinál info|Antonio Cañizares Llovera|1945-10-15|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Stanisław Dziwisz|1939-04-27|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Seán Patrick O'Malley|1944-06-29|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Jean-Pierre Ricard|1944-09-25|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Franc Rodé|1934-09-23|kňaz|SLO}} * {{Kardinál info|Gaudencio Borbon Rosales|1932-08-10|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Agostino Vallini|1940-04-17|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Joseph Zen Ze-kiun|1932-01-13|kňaz|CHN}} === Konzistórium 24. novembra 2007 === * {{Kardinál info|Angelo Bagnasco|1943-01-14|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Seán Brady|1939-08-16|kňaz|IRL}} * {{Kardinál info|Angelo Comastri|1943-09-17|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Daniel Nicholas DiNardo|1949-05-23|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Raffaele Farina|1933-09-24|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Oswald Gracias|1944-12-24|kňaz|IND}} * {{Kardinál info|Giovanni Lajolo|1935-01-03|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Lluís Martínez Sistach|1937-04-29|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|John Njue|1946-01-01|kňaz|KEN}} * {{Kardinál info|Francisco Robles Ortega|1949-03-02|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Stanisław Ryłko|1945-07-04|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Leonardo Sandri|1943-11-18|biskup|ARG}} * {{Kardinál info|Théodore-Adrien Sarr|1936-11-28|kňaz|SEN}} * {{Kardinál info|Odilo Pedro Scherer|1949-09-21|kňaz|BRA}} === Konzistórium 20. novembra 2010 === * {{Kardinál info|Walter Brandmüller|1929-01-05|diakon|DEU}} * {{Kardinál info|Raymond Leo Burke|1948-06-30|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Raymundo Damasceno Assis|1937-02-15|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Kurt Koch|1950-03-15|kňaz|CHE}} * {{Kardinál info|Reinhard Marx|1953-09-21|kňaz|DEU}} * {{Kardinál info|Francesco Monterisi|1934-05-28|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Kazimierz Nycz|1950-02-01|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Mauro Piacenza|1944-09-15|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Malcolm Ranjith|1947-11-15|kňaz|SRI}} * {{Kardinál info|Gianfranco Ravasi|1942-10-18|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Paolo Romeo|1938-02-20|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Robert Sarah|1945-06-15|kňaz|GUI}} * {{Kardinál info|Donald William Wuerl|1940-11-12|kňaz|USA}} === Konzistórium 18. februára 2012 === * {{Kardinál info|Santos Abril y Castelló|1935-09-21|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|George Alencherry|1945-04-19|kňaz|IND}} * {{Kardinál info|Giuseppe Bertello|1942-10-01|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Giuseppe Betori|1947-02-25|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|João Braz de Aviz|1947-04-24|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Domenico Calcagno|1943-02-03|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Francesco Coccopalmerio|1938-03-06|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Thomas Christopher Collins|1947-01-16|kňaz|CAN}} * {{Kardinál info|Timothy Dolan|1950-02-06|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Willem Jacobus Eijk|1953-06-22|kňaz|NED}} * {{Kardinál info|Fernando Filoni|1946-04-15|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Manuel Monteiro de Castro|1938-03-29|kňaz|PRT}} * {{Kardinál info|Edwin Frederick O'Brien|1939-04-08|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|John Tong Hon|1939-07-31|kňaz|CHN}} * {{Kardinál info|Antonio Maria Vegliò|1938-02-03|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Giuseppe Versaldi|1943-07-30|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Rainer Maria Woelki|1956-08-18|kňaz|DEU}} === Konzistórium 24. novembra 2012 === * {{Kardinál info|Baselios Cleemis Thottunkal|1959-06-15|kňaz|IND}} * {{Kardinál info|James Michael Harvey|1949-10-20|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|John Onaiyekan|1944-01-29|kňaz|NGR}} * {{Kardinál info|Béchara Butrus Raï|1940-02-25|biskup|LBN}} * {{Kardinál info|Rubén Salazar Gómez|1942-09-22|kňaz|COL}} * {{Kardinál info|Luis Antonio Tagle|1957-06-21|biskup|PHL}} == Kardináli vymenovaní pápežom Františkom == [[File:Pope Francis Korea Haemi Castle 19.jpg|right|thumb|František]] === Konzistórium 22. februára 2014 === * {{Kardinál info|Lorenzo Baldisseri|1940-09-29|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Gualtiero Bassetti|1942-04-07|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Leopoldo José Brenes Solórzano|1949-03-07|kňaz|NIC}} * {{Kardinál info|Ricardo Ezzati Andrello|1942-01-07|kňaz|CHI}} * {{Kardinál info|Jean-Pierre Kutwa|1945-12-22|kňaz|CIV}} * {{Kardinál info|Gérald Cyprien Lacroix|1957-07-27|kňaz|CAN}} * {{Kardinál info|Chibly Langlois|1958-11-29|kňaz|HTI}} * {{Kardinál info|Gerhard Ludwig Müller|1947-12-31|kňaz|DEU}} * {{Kardinál info|Vincent Nichols|1945-11-08|kňaz|GBR}} * {{Kardinál info|Philippe Nakellentuba Ouédraogo|1945-12-31|kňaz|BFA}} * {{Kardinál info|Pietro Parolin|1955-01-17|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Mario Aurelio Poli|1947-11-29|kňaz|ARG}} * {{Kardinál info|Orlando Beltran Quevedo|1939-03-11|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Beniamino Stella|1941-08-18|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Orani João Tempesta|1950-06-23|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Andrew Yeom Soo-jung|1943-12-05|kňaz|KOR}} === Konzistórium 14. februára 2015 === * {{Kardinál info|Ricardo Blázquez Pérez|1942-04-13|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Charles Maung Bo|1948-10-29|kňaz|MYA}} * {{Kardinál info|John Atcherley Dew|1948-05-05|kňaz|NZL}} * {{Kardinál info|Manuel José Macário do Nascimento Clemente|1948-07-16|kňaz|PRT}} * {{Kardinál info|Arlindo Gomes Furtado|1949-11-15|kňaz|CPV}} * {{Kardinál info|Francis Xavier Kriengsak Kovithavanij|1949-06-27|kňaz|THA}} * {{Kardinál info|José Luis Lacunza Maestrojuán|1944-02-24|kňaz|PAN}} * {{Kardinál info|Soane Patita Paini Mafi|1961-12-19|kňaz|TGA}} * {{Kardinál info|Dominique Mamberti|1952-03-07|diakon|FRA}} * {{Kardinál info|Francesco Montenegro|1946-05-22|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Pierre Nguyễn Văn Nhơn|1938-04-01|kňaz|VNM}} * {{Kardinál info|Berhaneyesus Demerew Surafiel|1948-07-14|kňaz|ETH}} * {{Kardinál info|Daniel Fernando Sturla Berhouet|1959-07-04|kňaz|URU}} * {{Kardinál info|Alberto Suárez Inda|1939-01-30|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Luis Héctor Villalba|1934-10-11|kňaz|ARG}} === Konzistórium 19. novembra 2016 === * {{Kardinál info|Carlos Aguiar Retes|1950-01-09|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Blase Joseph Cupich|1949-03-19|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Patrick D’Rozario|1943-10-01|kňaz|BGD}} * {{Kardinál info|Sérgio da Rocha|1959-10-21|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Jozef De Kesel|1947-06-17|kňaz|BEL}} * {{Kardinál info|Kevin Joseph Farrell|1947-09-02|diakon|USA}} * {{Kardinál info|Dieudonné Nzapalainga|1967-03-14|kňaz|CAF}} * {{Kardinál info|Maurice Piat|1941-07-17|kňaz|MUS}} * {{Kardinál info|John Ribat|1957-02-09|kňaz|PNG}} * {{Kardinál info|Carlos Osoro Sierra|1945-05-16|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Baltazar Enrique Porras Cardozo|1944-10-10|kňaz|VEN}} * {{Kardinál info|Ernest Simoni|1928-10-18|diakon|ALB}} * {{Kardinál info|Joseph William Tobin|1952-05-03|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Mario Zenari|1946-01-05|diakon|ITA}} === Konzistórium 28. júna 2017 === * {{Kardinál info|Anders Arborelius|1949-09-24|kňaz|SWE}} * {{Kardinál info|Louis-Marie Ling Mangkhanekhoun|1944-04-08|kňaz|LAO}} * {{Kardinál info|Juan José Omella i Omella|1946-04-21|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Gregorio Rosa Chávez|1942-09-03|kňaz|ESA}} * {{Kardinál info|Jean Zerbo|1943-12-27|kňaz|MLI}} === Konzistórium 28. júna 2018 === * {{Kardinál info|Giovanni Angelo Becciu|1948-06-02|diakon|ITA|nevolič}} * {{Kardinál info|Pedro Ricardo Barreto Jimeno|1944-02-12|kňaz|PER}} * {{Kardinál info|Aquilino Bocos Merino|1938-05-17|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Joseph Coutts|1945-07-21|kňaz|PAK}} * {{Kardinál info|Angelo De Donatis|1954-01-04|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|António Augusto dos Santos Marto|1947-05-05|kňaz|POR}} * {{Kardinál info|Konrad Krajewski|1963-11-25|diakon|POL}} * {{Kardinál info|Luis Francisco Ladaria Ferrer|1944-04-19|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Thomas Aquino Manyo Maeda|1949-03-03|kňaz|JPN}} * {{Kardinál info|Giuseppe Petrocchi|1948-08-19|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Louis Raphaël I Sako|1948-07-04|biskup|IRQ}} * {{Kardinál info|Toribio Ticona Porco|1937-04-25|kňaz|BOL}} * {{Kardinál info|Désiré Tsarahazana|1954-06-13|kňaz|MAD}} === Konzistórium 5. októbra 2019 === * {{Kardinál info|José Tolentino de Mendonça|1965-12-15|diakon|POR}} * {{Kardinál info|Ignatius Suharyo Hardjoatmodjo|1950-07-09|kňaz|IDN}} * {{Kardinál info|Juan de la Caridad García Rodríguez|1948-07-11|kňaz|CUB}} * {{Kardinál info|Fridolin Ambongo Besungu|1960-01-24|kňaz|COG}} * {{Kardinál info|Jean-Claude Höllerich|1958-08-09|kňaz|LUX}} * {{Kardinál info|Alvaro Leonel Ramazzini Imeri|1947-07-16|kňaz|GUA}} * {{Kardinál info|Matteo Maria Zuppi|1955-10-11|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Cristóbal López Romero|1952-05-19|kňaz|MAR}} * {{Kardinál info|Michael Czerny|1946-07-18|diakon|CAN}} * {{Kardinál info|Michael Louis Fitzgerald|1937-08-17|diakon|ENG}} * {{Kardinál info|Sigitas Tamkevičius|1938-11-07|kňaz|LTU}} === Konzistórium 28. novembra 2020 === * {{Kardinál info|Mario Grech|1957-02-20|diakon|MLT}} * {{Kardinál info|Marcello Semeraro|1947-12-22|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Antoine Kambanda|1958-11-10|kňaz|RWA}} * {{Kardinál info|Wilton Daniel Gregory|1947-12-07|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Jose Fuerte Advincula|1952-03-30|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Celestino Aós Braco|1945-04-06|kňaz|CHL}} * {{Kardinál info|Augusto Paolo Lojudice|1964-07-01|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Mauro Gambetti|1965-10-27|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Felipe Arizmendi Esquivel|1940-05-01|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Silvano Maria Tomasi|1940-10-12|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Raniero Cantalamessa|1934-07-22|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Enrico Feroci|1940-08-27|diakon|ITA}} === Konzistórium 27. augusta 2022 === * {{Kardinál info|Arthur Roche|1950-03-06|diakon|ENG}} * {{Kardinál info|Lazzaro You Hueng-sik|1951-11-17|diakon|KOR}} * {{Kardinál info|Fernando Vérgez Alzaga|1945-03-01|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Jean-Marc Noël Aveline|1958-12-26|diakon|FRA}} * {{Kardinál info|Peter Ebere Okpaleke|1963-03-01|diakon|NGA}} * {{Kardinál info|Leonardo Ulrich Steiner|1950-11-06|diakon|BRA}} * {{Kardinál info|Filipe Neri António Sebastião do Rosário Ferrão|1953-01-20|diakon|IND}} * {{Kardinál info|Robert Walter McElroy|1954-02-05|diakon|USA}} * {{Kardinál info|Virgilio do Carmo da Silva|1967-11-27|diakon|TLS}} * {{Kardinál info|Oscar Cantoni|1950-09-01|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Anthony Poola|1961-11-15|diakon|IND}} * {{Kardinál info|Paulo Cezar Costa|1967-07-20|diakon|BRA}} * {{Kardinál info|William Seng Chye Goh|1957-06-25|diakon|SGP}} * {{Kardinál info|Adalberto Martínez Flores|1951-07-08|diakon|PAR}} * {{Kardinál info|Giorgio Marengo|1974-06-07|diakon|MNG}} * {{Kardinál info|Jorge Enrique Jiménez Carvajal|1942-03-29|diakon|COL}} * {{Kardinál info|Arrigo Miglio|1942-07-18|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Gianfranco Ghirlanda|1942-07-05|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Fortunato Frezza|1942-02-06|diakon|ITA}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Annuncio di Concistoro il 27 agosto per la creazione di nuovi Cardinali, 29.05.2022 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2022/05/29/0408/00844.html | dátum vydania = 2022-05-29 | dátum prístupu = 2022-05-29 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> === Konzistórium 30. septembra 2023 === * {{Kardinál info|Lev XIV.|1955-09-14|pápež|USA|t=Robert Francis Prevost|pápežA=Leva XIV}} * {{Kardinál info|Claudio Gugerotti|1955-10-07|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Víctor Manuel Fernández|1960-07-18|diakon|ARG}} * {{Kardinál info|Christophe Louis Yves Georges Pierre|1946-01-30|diakon|FRA}} * {{Kardinál info|Pierbattista Pizzaballa|1965-04-21|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Stephen Brislin|1956-09-24|kňaz|RSA}} * {{Kardinál info|Ángel Sixto Rossi|1958-08-11|kňaz|ARG}} * {{Kardinál info|Luis José Rueda Aparicio|1962-03-03|kňaz|COL}} * {{Kardinál info|Grzegorz Ryś|1964-02-09|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Stephen Ameyu Martin Mulla|1964-01-10|kňaz|SSD}} * {{Kardinál info|José Cobo Cano|1965-09-20|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Protase Rugambwa|1960-05-31|kňaz|TAN}} * {{Kardinál info|Sebastian Francis|1951-11-11|kňaz|MYS}} * {{Kardinál info|Stephen Chow Sau-yan|1959-08-07|kňaz|HKG}} * {{Kardinál info|François-Xavier Bustillo|1968-11-02|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Américo Manuel Alves Aguiar|1973-12-12|kňaz|POR}} * {{Kardinál info|Ángel Fernández Artime|1960-08-21|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Agostino Marchetto|1940-08-28|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Diego Rafael Padrón Sánchez|1939-05-17|kňaz|VEN}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le parole del Papa alla recita dell’Angelus, 09.07.2023 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/07/09/0502/01116.html | dátum vydania = 2023-07-09 | dátum prístupu = 2023-07-09 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> === Konzistórium 7. decembra 2024 === * {{Kardinál info|Angelo Acerbi|1925-09-23|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Carlos Gustavo Castillo Mattasoglio|1950-02-28|kňaz|PER}} * {{Kardinál info|Vicente Bokalic Iglic|1952-06-11|kňaz|ARG}} * {{Kardinál info|Luis Gerardo Cabrera Herrera|1955-10-11|kňaz|ECU}} * {{Kardinál info|Fernando Natalio Chomalí Garib|1957-05-10|kňaz|CHL}} * {{Kardinál info|Tarcisio Isao Kikuchi|1958-11-01|kňaz|JPN}} * {{Kardinál info|Pablo Virgilio Siongco David|1959-03-02|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Ladislav Német|1956-09-07|kňaz|SRB}} * {{Kardinál info|Jaime Spengler|1960-09-06|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Ignace Bessi Dogbo|1961-08-17|kňaz|CIV}} * {{Kardinál info|Jean-Paul Vesco|1962-03-10|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Dominique Joseph Mathieu|1963-06-13|kňaz|IRN}} * {{Kardinál info|Roberto Repole|1967-01-29|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Baldassare Reina|1970-01-29|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Francis Leo|1971-06-30|kňaz|CAN}} * {{Kardinál info|Rolandas Makrickas|1972-01-31|diakon|LTU}} * {{Kardinál info|Mykola Bychok|1980-02-13|kňaz|AUS}} * {{Kardinál info|Timothy Peter Joseph Radcliffe|1945-08-22|diakon|ENG}} * {{Kardinál info|Fabio Baggio|1965-01-15|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|George Jacob Koovakad|1973-08-11|diakon|IND}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le parole del Papa alla recita dell’Angelus, 06.10.2024 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/10/06/0773/01530.html | dátum vydania = 2024-10-06 | dátum prístupu = 2024-10-06 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Consistory of 2024.12.08 (at the time of announcement) | url = https://gcatholic.org/hierarchy/data/cardFR1.htm#2024 | dátum vydania = 2024-10-06 | dátum prístupu = 2024-10-07 | vydavateľ = GCatholic | jazyk = en }}</ref> * {{Kardinál info|Domenico Battaglia|1963-01-20|kňaz|ITA}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dichiarazione del Direttore della Sala Stampa della Santa Sede, 04.11.2024 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/11/04/0859/01709.html | dátum vydania = 2024-11-04 | dátum prístupu = 2024-11-04 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> == Kardináli vymenovaní pápežom Levom XIV. == [[Pápež]] [[Lev XIV.]] zatiaľ ([[október]] [[2026]]) nevymenoval žiadných nových kardinálov. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XVI.]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] == Zdroj == * [http://www.catholic-hierarchy.org/event/consist.html Pápežské konzistóriá na ''catholic-hierarchy.org''] [[Kategória:Zoznamy kardinálov]] ch6oagrox5r1gff30l0d6pryjzbi6zo 8382724 8382723 2026-10-11T10:23:46Z Lukas565 251676 /* Formálna priorita kolégia kardinálov */ doplnenie 8382724 wikitext text/x-wiki [[File:Cardinal - choir dress.svg|right|thumb|Zborový odev kardinála]] '''Zoznam žijúcich kardinálov''' obsahuje všetkých žijúcich kardinálov rozdelených podľa konzistória, v ktorom boli kreovaní. Právo voliť pápeža majú tí kardináli, ktorí majú menej ako 80 rokov (narodení {{Dátum|{{#time: Y| -80 years}}-{{CURRENTMONTH}}-{{CURRENTDAY}}|dmrg|a}} a neskôr). <small>[informácia sa automaticky aktualizuje každý deň]</small> Posledné [[Pápežské konzistórium|konzistórium]] sa konalo [[7. decembra]] [[2024]], keď [[pápež]] [[František (pápež)|František]] vymenoval 21 [[kardinál]]ov vrátane 20 [[kardinál]]ov voličov.<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ordinary Public Consistory for the creation of new Cardinals, 07.12.2024| url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/events/event.dir.html/content/vaticanevents/en/2024/12/7/concistoro-creazione-cardinali.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" ! Celkový počet !! Kardináli voliči !! Kardináli nevoliči !! Ku dňu |- | <center>240 || <center>116 || <center>124 || <center>[[3. august]] [[2026]] |- |} * Posledným kardinálom voličom, ktorý dovŕšil 80 rokov [[18. júla]] [[2026]] bol [[kardinál]] [[Michael Czerny]].<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CZERNY Card. Michael, S.I.| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_czeny_m.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> * Ďalší kardinál volič, ktorý dovŕši 80 rokov [[16. januára]] [[2027]] bude [[kardinál]] [[Thomas Christopher Collins]].<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = COLLINS Card. Thomas Christopher| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_collins_tc.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> * Posledný kardinál, ktorý zomrel [[3. augusta]] [[2026]] vo veku 98 rokov bol [[kardinál]] [[Júlio Duarte Langa]].<ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LANGA Card. Júlio Duarte | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_langa_jd.html | vydavateľ = press.vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> * [[Kardinál]] [[Giovanni Angelo Becciu]] je jediný, kto nemá volebné právo, aj keď ešte nedosiahol vek 80 rokov (tento vek dosiahne [[2. júna]] [[2028]]). == Formálna priorita kolégia kardinálov == {| class="wikitable" ! colspan="1" |Úrad !Kardinál !Konkláve |- |[[Dekan kardinálskeho kolégia]] | |[[Luis Antonio Tagle]] | volič |- |[[Prodekan kardinálskeho kolégia]] | |[[Leonardo Sandri]] | nevolič |- |[[Kardinál-kňaz]]{{--}}najstaršie postavený kardinál | |[[Michael Michai Kitbunchu]] | nevolič |- |[[Kardinál-kňaz]]{{--}}najstaršie postavený kardinál | |[[Peter Kodwo Appiah Turkson]] | volič |- |[[Kardinál-diakon]]{{--}}najstaršie postavený kardinál diakon | |[[Dominique Mamberti]] | volič |- |[[Kardinál-diakon]]{{--}}najmladšie postavený kardinál diakon | |[[George Jacob Koovakad]] | volič |- |Najmladší kardinál v [[Kolégium kardinálov|kardinálskom kolégiu]] | |[[Mykola Byčok]] | volič |- |Najstarší kardinál v [[Kolégium kardinálov|kardinálskom kolégiu]] | |[[Angelo Acerbi]] | nevolič |- |} == Kardináli vymenovaní Jánom Pavlom II. == [[File:San Giovanni Paolo II.jpg|right|thumb|Ján Pavol II.]] === Konzistórium 2. februára 1983 === * {{Kardinál info|Michael Michai Kitbunchu|1929-01-25|kňaz|THA}} === Konzistórium 25. mája 1985 === * {{Kardinál info|Francis Arinze|1932-11-01|biskup|NGA}} * {{Kardinál info|Paul Poupard|1930-08-30|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Friedrich Wetter|1928-02-20|kňaz|DEU}} === Konzistórium 28. júna 1991 === * {{Kardinál info|Nicolás de Jesús López Rodríguez|1936-10-31|kňaz|DOM}} * {{Kardinál info|Roger Michael Mahony|1936-02-27|kňaz|USA}} === Konzistórium 26. novembra 1994 === * {{Kardinál info|Julius Riyadi Darmaatmadja|1934-12-20|kňaz|IDN}} * {{Kardinál info|Adam Joseph Maida|1930-03-18|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Vinko Puljić|1945-09-08|kňaz|BIH}} * {{Kardinál info|Juan Sandoval Íñiguez|1933-03-28|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Emmanuel Wamala|1926-12-15|kňaz|UGA}} === Konzistórium 21. februára 1998 === * {{Kardinál info|Salvatore De Giorgi|1930-09-06|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Jānis Pujats|1930-11-14|kňaz|LVA}} * {{Kardinál info|Norberto Rivera Carrera|1942-06-06|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Antonio María Rouco Varela|1936-08-24|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Christoph Schönborn|1945-01-22|kňaz|AUT}} * {{Kardinál info|James Francis Stafford|1932-07-26|kňaz|USA}} === Konzistórium 21. februára 2001 === * {{Kardinál info|Audrys Juozas Bačkis|1937-02-01|kňaz|LTU}} * {{Kardinál info|Juan Luis Cipriani Thorne|1943-12-28|kňaz|PER}} * {{Kardinál info|Francisco Javier Errázuriz Ossa|1933-09-05|kňaz|CHI}} * {{Kardinál info|Walter Kasper|1933-03-05|kňaz|DEU}} * {{Kardinál info|Wilfrid Fox Napier|1941-03-08|kňaz|ZAF}} * {{Kardinál info|Giovanni Battista Re|1934-01-30|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga|1942-12-29|kňaz|HND}} * {{Kardinál info|José Saraiva Martins|1932-01-06|biskup|PRT}} * {{Kardinál info|Crescenzio Sepe|1943-06-02|kňaz|ITA}} === Konzistórium 21. októbra 2003 === * {{Kardinál info|Ennio Antonelli|1936-11-18|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Philippe Barbarin|1950-10-17|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Tarcisio Bertone|1934-12-02|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Josip Bozanić|1949-03-20|kňaz|CRO}} * {{Kardinál info|Péter Erdő|1952-06-25|kňaz|HUN}} * {{Kardinál info|Julián Herranz Casado|1930-03-31|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Anthony Okogie|1936-06-16|kňaz|NGA}} * {{Kardinál info|Marc Ouellet|1944-06-08|biskup|CAN}} * {{Kardinál info|Justin Francis Rigali|1935-04-19|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Angelo Scola|1941-11-07|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Peter Kodwo Appiah Turkson|1948-10-11|kňaz|GHA}} * {{Kardinál info|Gabriel Zubeir Wako|1941-02-27|kňaz|SDN}} == Kardináli vymenovaní Benediktom XVI. == [[File:Benoit-XVI 2.jpg|right|thumb|Benedikt XVI.]] === Konzistórium 24. marca 2006 === * {{Kardinál info|Antonio Cañizares Llovera|1945-10-15|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Stanisław Dziwisz|1939-04-27|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Seán Patrick O'Malley|1944-06-29|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Jean-Pierre Ricard|1944-09-25|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Franc Rodé|1934-09-23|kňaz|SLO}} * {{Kardinál info|Gaudencio Borbon Rosales|1932-08-10|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Agostino Vallini|1940-04-17|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Joseph Zen Ze-kiun|1932-01-13|kňaz|CHN}} === Konzistórium 24. novembra 2007 === * {{Kardinál info|Angelo Bagnasco|1943-01-14|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Seán Brady|1939-08-16|kňaz|IRL}} * {{Kardinál info|Angelo Comastri|1943-09-17|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Daniel Nicholas DiNardo|1949-05-23|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Raffaele Farina|1933-09-24|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Oswald Gracias|1944-12-24|kňaz|IND}} * {{Kardinál info|Giovanni Lajolo|1935-01-03|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Lluís Martínez Sistach|1937-04-29|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|John Njue|1946-01-01|kňaz|KEN}} * {{Kardinál info|Francisco Robles Ortega|1949-03-02|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Stanisław Ryłko|1945-07-04|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Leonardo Sandri|1943-11-18|biskup|ARG}} * {{Kardinál info|Théodore-Adrien Sarr|1936-11-28|kňaz|SEN}} * {{Kardinál info|Odilo Pedro Scherer|1949-09-21|kňaz|BRA}} === Konzistórium 20. novembra 2010 === * {{Kardinál info|Walter Brandmüller|1929-01-05|diakon|DEU}} * {{Kardinál info|Raymond Leo Burke|1948-06-30|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Raymundo Damasceno Assis|1937-02-15|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Kurt Koch|1950-03-15|kňaz|CHE}} * {{Kardinál info|Reinhard Marx|1953-09-21|kňaz|DEU}} * {{Kardinál info|Francesco Monterisi|1934-05-28|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Kazimierz Nycz|1950-02-01|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Mauro Piacenza|1944-09-15|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Malcolm Ranjith|1947-11-15|kňaz|SRI}} * {{Kardinál info|Gianfranco Ravasi|1942-10-18|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Paolo Romeo|1938-02-20|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Robert Sarah|1945-06-15|kňaz|GUI}} * {{Kardinál info|Donald William Wuerl|1940-11-12|kňaz|USA}} === Konzistórium 18. februára 2012 === * {{Kardinál info|Santos Abril y Castelló|1935-09-21|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|George Alencherry|1945-04-19|kňaz|IND}} * {{Kardinál info|Giuseppe Bertello|1942-10-01|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Giuseppe Betori|1947-02-25|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|João Braz de Aviz|1947-04-24|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Domenico Calcagno|1943-02-03|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Francesco Coccopalmerio|1938-03-06|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Thomas Christopher Collins|1947-01-16|kňaz|CAN}} * {{Kardinál info|Timothy Dolan|1950-02-06|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Willem Jacobus Eijk|1953-06-22|kňaz|NED}} * {{Kardinál info|Fernando Filoni|1946-04-15|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Manuel Monteiro de Castro|1938-03-29|kňaz|PRT}} * {{Kardinál info|Edwin Frederick O'Brien|1939-04-08|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|John Tong Hon|1939-07-31|kňaz|CHN}} * {{Kardinál info|Antonio Maria Vegliò|1938-02-03|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Giuseppe Versaldi|1943-07-30|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Rainer Maria Woelki|1956-08-18|kňaz|DEU}} === Konzistórium 24. novembra 2012 === * {{Kardinál info|Baselios Cleemis Thottunkal|1959-06-15|kňaz|IND}} * {{Kardinál info|James Michael Harvey|1949-10-20|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|John Onaiyekan|1944-01-29|kňaz|NGR}} * {{Kardinál info|Béchara Butrus Raï|1940-02-25|biskup|LBN}} * {{Kardinál info|Rubén Salazar Gómez|1942-09-22|kňaz|COL}} * {{Kardinál info|Luis Antonio Tagle|1957-06-21|biskup|PHL}} == Kardináli vymenovaní pápežom Františkom == [[File:Pope Francis Korea Haemi Castle 19.jpg|right|thumb|František]] === Konzistórium 22. februára 2014 === * {{Kardinál info|Lorenzo Baldisseri|1940-09-29|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Gualtiero Bassetti|1942-04-07|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Leopoldo José Brenes Solórzano|1949-03-07|kňaz|NIC}} * {{Kardinál info|Ricardo Ezzati Andrello|1942-01-07|kňaz|CHI}} * {{Kardinál info|Jean-Pierre Kutwa|1945-12-22|kňaz|CIV}} * {{Kardinál info|Gérald Cyprien Lacroix|1957-07-27|kňaz|CAN}} * {{Kardinál info|Chibly Langlois|1958-11-29|kňaz|HTI}} * {{Kardinál info|Gerhard Ludwig Müller|1947-12-31|kňaz|DEU}} * {{Kardinál info|Vincent Nichols|1945-11-08|kňaz|GBR}} * {{Kardinál info|Philippe Nakellentuba Ouédraogo|1945-12-31|kňaz|BFA}} * {{Kardinál info|Pietro Parolin|1955-01-17|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Mario Aurelio Poli|1947-11-29|kňaz|ARG}} * {{Kardinál info|Orlando Beltran Quevedo|1939-03-11|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Beniamino Stella|1941-08-18|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Orani João Tempesta|1950-06-23|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Andrew Yeom Soo-jung|1943-12-05|kňaz|KOR}} === Konzistórium 14. februára 2015 === * {{Kardinál info|Ricardo Blázquez Pérez|1942-04-13|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Charles Maung Bo|1948-10-29|kňaz|MYA}} * {{Kardinál info|John Atcherley Dew|1948-05-05|kňaz|NZL}} * {{Kardinál info|Manuel José Macário do Nascimento Clemente|1948-07-16|kňaz|PRT}} * {{Kardinál info|Arlindo Gomes Furtado|1949-11-15|kňaz|CPV}} * {{Kardinál info|Francis Xavier Kriengsak Kovithavanij|1949-06-27|kňaz|THA}} * {{Kardinál info|José Luis Lacunza Maestrojuán|1944-02-24|kňaz|PAN}} * {{Kardinál info|Soane Patita Paini Mafi|1961-12-19|kňaz|TGA}} * {{Kardinál info|Dominique Mamberti|1952-03-07|diakon|FRA}} * {{Kardinál info|Francesco Montenegro|1946-05-22|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Pierre Nguyễn Văn Nhơn|1938-04-01|kňaz|VNM}} * {{Kardinál info|Berhaneyesus Demerew Surafiel|1948-07-14|kňaz|ETH}} * {{Kardinál info|Daniel Fernando Sturla Berhouet|1959-07-04|kňaz|URU}} * {{Kardinál info|Alberto Suárez Inda|1939-01-30|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Luis Héctor Villalba|1934-10-11|kňaz|ARG}} === Konzistórium 19. novembra 2016 === * {{Kardinál info|Carlos Aguiar Retes|1950-01-09|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Blase Joseph Cupich|1949-03-19|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Patrick D’Rozario|1943-10-01|kňaz|BGD}} * {{Kardinál info|Sérgio da Rocha|1959-10-21|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Jozef De Kesel|1947-06-17|kňaz|BEL}} * {{Kardinál info|Kevin Joseph Farrell|1947-09-02|diakon|USA}} * {{Kardinál info|Dieudonné Nzapalainga|1967-03-14|kňaz|CAF}} * {{Kardinál info|Maurice Piat|1941-07-17|kňaz|MUS}} * {{Kardinál info|John Ribat|1957-02-09|kňaz|PNG}} * {{Kardinál info|Carlos Osoro Sierra|1945-05-16|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Baltazar Enrique Porras Cardozo|1944-10-10|kňaz|VEN}} * {{Kardinál info|Ernest Simoni|1928-10-18|diakon|ALB}} * {{Kardinál info|Joseph William Tobin|1952-05-03|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Mario Zenari|1946-01-05|diakon|ITA}} === Konzistórium 28. júna 2017 === * {{Kardinál info|Anders Arborelius|1949-09-24|kňaz|SWE}} * {{Kardinál info|Louis-Marie Ling Mangkhanekhoun|1944-04-08|kňaz|LAO}} * {{Kardinál info|Juan José Omella i Omella|1946-04-21|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Gregorio Rosa Chávez|1942-09-03|kňaz|ESA}} * {{Kardinál info|Jean Zerbo|1943-12-27|kňaz|MLI}} === Konzistórium 28. júna 2018 === * {{Kardinál info|Giovanni Angelo Becciu|1948-06-02|diakon|ITA|nevolič}} * {{Kardinál info|Pedro Ricardo Barreto Jimeno|1944-02-12|kňaz|PER}} * {{Kardinál info|Aquilino Bocos Merino|1938-05-17|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Joseph Coutts|1945-07-21|kňaz|PAK}} * {{Kardinál info|Angelo De Donatis|1954-01-04|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|António Augusto dos Santos Marto|1947-05-05|kňaz|POR}} * {{Kardinál info|Konrad Krajewski|1963-11-25|diakon|POL}} * {{Kardinál info|Luis Francisco Ladaria Ferrer|1944-04-19|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Thomas Aquino Manyo Maeda|1949-03-03|kňaz|JPN}} * {{Kardinál info|Giuseppe Petrocchi|1948-08-19|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Louis Raphaël I Sako|1948-07-04|biskup|IRQ}} * {{Kardinál info|Toribio Ticona Porco|1937-04-25|kňaz|BOL}} * {{Kardinál info|Désiré Tsarahazana|1954-06-13|kňaz|MAD}} === Konzistórium 5. októbra 2019 === * {{Kardinál info|José Tolentino de Mendonça|1965-12-15|diakon|POR}} * {{Kardinál info|Ignatius Suharyo Hardjoatmodjo|1950-07-09|kňaz|IDN}} * {{Kardinál info|Juan de la Caridad García Rodríguez|1948-07-11|kňaz|CUB}} * {{Kardinál info|Fridolin Ambongo Besungu|1960-01-24|kňaz|COG}} * {{Kardinál info|Jean-Claude Höllerich|1958-08-09|kňaz|LUX}} * {{Kardinál info|Alvaro Leonel Ramazzini Imeri|1947-07-16|kňaz|GUA}} * {{Kardinál info|Matteo Maria Zuppi|1955-10-11|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Cristóbal López Romero|1952-05-19|kňaz|MAR}} * {{Kardinál info|Michael Czerny|1946-07-18|diakon|CAN}} * {{Kardinál info|Michael Louis Fitzgerald|1937-08-17|diakon|ENG}} * {{Kardinál info|Sigitas Tamkevičius|1938-11-07|kňaz|LTU}} === Konzistórium 28. novembra 2020 === * {{Kardinál info|Mario Grech|1957-02-20|diakon|MLT}} * {{Kardinál info|Marcello Semeraro|1947-12-22|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Antoine Kambanda|1958-11-10|kňaz|RWA}} * {{Kardinál info|Wilton Daniel Gregory|1947-12-07|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Jose Fuerte Advincula|1952-03-30|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Celestino Aós Braco|1945-04-06|kňaz|CHL}} * {{Kardinál info|Augusto Paolo Lojudice|1964-07-01|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Mauro Gambetti|1965-10-27|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Felipe Arizmendi Esquivel|1940-05-01|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Silvano Maria Tomasi|1940-10-12|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Raniero Cantalamessa|1934-07-22|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Enrico Feroci|1940-08-27|diakon|ITA}} === Konzistórium 27. augusta 2022 === * {{Kardinál info|Arthur Roche|1950-03-06|diakon|ENG}} * {{Kardinál info|Lazzaro You Hueng-sik|1951-11-17|diakon|KOR}} * {{Kardinál info|Fernando Vérgez Alzaga|1945-03-01|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Jean-Marc Noël Aveline|1958-12-26|diakon|FRA}} * {{Kardinál info|Peter Ebere Okpaleke|1963-03-01|diakon|NGA}} * {{Kardinál info|Leonardo Ulrich Steiner|1950-11-06|diakon|BRA}} * {{Kardinál info|Filipe Neri António Sebastião do Rosário Ferrão|1953-01-20|diakon|IND}} * {{Kardinál info|Robert Walter McElroy|1954-02-05|diakon|USA}} * {{Kardinál info|Virgilio do Carmo da Silva|1967-11-27|diakon|TLS}} * {{Kardinál info|Oscar Cantoni|1950-09-01|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Anthony Poola|1961-11-15|diakon|IND}} * {{Kardinál info|Paulo Cezar Costa|1967-07-20|diakon|BRA}} * {{Kardinál info|William Seng Chye Goh|1957-06-25|diakon|SGP}} * {{Kardinál info|Adalberto Martínez Flores|1951-07-08|diakon|PAR}} * {{Kardinál info|Giorgio Marengo|1974-06-07|diakon|MNG}} * {{Kardinál info|Jorge Enrique Jiménez Carvajal|1942-03-29|diakon|COL}} * {{Kardinál info|Arrigo Miglio|1942-07-18|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Gianfranco Ghirlanda|1942-07-05|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Fortunato Frezza|1942-02-06|diakon|ITA}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Annuncio di Concistoro il 27 agosto per la creazione di nuovi Cardinali, 29.05.2022 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2022/05/29/0408/00844.html | dátum vydania = 2022-05-29 | dátum prístupu = 2022-05-29 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> === Konzistórium 30. septembra 2023 === * {{Kardinál info|Lev XIV.|1955-09-14|pápež|USA|t=Robert Francis Prevost|pápežA=Leva XIV}} * {{Kardinál info|Claudio Gugerotti|1955-10-07|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Víctor Manuel Fernández|1960-07-18|diakon|ARG}} * {{Kardinál info|Christophe Louis Yves Georges Pierre|1946-01-30|diakon|FRA}} * {{Kardinál info|Pierbattista Pizzaballa|1965-04-21|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Stephen Brislin|1956-09-24|kňaz|RSA}} * {{Kardinál info|Ángel Sixto Rossi|1958-08-11|kňaz|ARG}} * {{Kardinál info|Luis José Rueda Aparicio|1962-03-03|kňaz|COL}} * {{Kardinál info|Grzegorz Ryś|1964-02-09|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Stephen Ameyu Martin Mulla|1964-01-10|kňaz|SSD}} * {{Kardinál info|José Cobo Cano|1965-09-20|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Protase Rugambwa|1960-05-31|kňaz|TAN}} * {{Kardinál info|Sebastian Francis|1951-11-11|kňaz|MYS}} * {{Kardinál info|Stephen Chow Sau-yan|1959-08-07|kňaz|HKG}} * {{Kardinál info|François-Xavier Bustillo|1968-11-02|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Américo Manuel Alves Aguiar|1973-12-12|kňaz|POR}} * {{Kardinál info|Ángel Fernández Artime|1960-08-21|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Agostino Marchetto|1940-08-28|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Diego Rafael Padrón Sánchez|1939-05-17|kňaz|VEN}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le parole del Papa alla recita dell’Angelus, 09.07.2023 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/07/09/0502/01116.html | dátum vydania = 2023-07-09 | dátum prístupu = 2023-07-09 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> === Konzistórium 7. decembra 2024 === * {{Kardinál info|Angelo Acerbi|1925-09-23|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Carlos Gustavo Castillo Mattasoglio|1950-02-28|kňaz|PER}} * {{Kardinál info|Vicente Bokalic Iglic|1952-06-11|kňaz|ARG}} * {{Kardinál info|Luis Gerardo Cabrera Herrera|1955-10-11|kňaz|ECU}} * {{Kardinál info|Fernando Natalio Chomalí Garib|1957-05-10|kňaz|CHL}} * {{Kardinál info|Tarcisio Isao Kikuchi|1958-11-01|kňaz|JPN}} * {{Kardinál info|Pablo Virgilio Siongco David|1959-03-02|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Ladislav Német|1956-09-07|kňaz|SRB}} * {{Kardinál info|Jaime Spengler|1960-09-06|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Ignace Bessi Dogbo|1961-08-17|kňaz|CIV}} * {{Kardinál info|Jean-Paul Vesco|1962-03-10|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Dominique Joseph Mathieu|1963-06-13|kňaz|IRN}} * {{Kardinál info|Roberto Repole|1967-01-29|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Baldassare Reina|1970-01-29|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Francis Leo|1971-06-30|kňaz|CAN}} * {{Kardinál info|Rolandas Makrickas|1972-01-31|diakon|LTU}} * {{Kardinál info|Mykola Bychok|1980-02-13|kňaz|AUS}} * {{Kardinál info|Timothy Peter Joseph Radcliffe|1945-08-22|diakon|ENG}} * {{Kardinál info|Fabio Baggio|1965-01-15|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|George Jacob Koovakad|1973-08-11|diakon|IND}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le parole del Papa alla recita dell’Angelus, 06.10.2024 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/10/06/0773/01530.html | dátum vydania = 2024-10-06 | dátum prístupu = 2024-10-06 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Consistory of 2024.12.08 (at the time of announcement) | url = https://gcatholic.org/hierarchy/data/cardFR1.htm#2024 | dátum vydania = 2024-10-06 | dátum prístupu = 2024-10-07 | vydavateľ = GCatholic | jazyk = en }}</ref> * {{Kardinál info|Domenico Battaglia|1963-01-20|kňaz|ITA}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dichiarazione del Direttore della Sala Stampa della Santa Sede, 04.11.2024 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/11/04/0859/01709.html | dátum vydania = 2024-11-04 | dátum prístupu = 2024-11-04 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> == Kardináli vymenovaní pápežom Levom XIV. == [[Pápež]] [[Lev XIV.]] zatiaľ ([[október]] [[2026]]) nevymenoval žiadných nových kardinálov. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XVI.]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] == Zdroj == * [http://www.catholic-hierarchy.org/event/consist.html Pápežské konzistóriá na ''catholic-hierarchy.org''] [[Kategória:Zoznamy kardinálov]] jenr5wwry34nab57utacdeevksa9shj 0 559179 8382558 8280471 2026-10-10T20:01:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382558 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Enel Spa | Logo spoločnosti = Enel Group logo.svg | Právna forma = [[akciová spoločnosť]] | Odvetvie = energetika | Založená = 27. novembra 1962 | Zakladateľ = talianska vláda | Sídlo = Rím | Štát sídla = Taliansko | Vedenie = Flavio Cattaneo (CEO) | Územný rozsah = Belgicko, Bulharsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Portugalsko, Rumunsko, Rusko, Slovensko, Španielsko, USA, Kanada, Argentína, Brazília, Čile, Kolumbia, Kostarika, Guatemala, Panama, Peru, Uruguaj, Maroko, Juhoafrická republika | Priemysel = | Produkcia = zemný plyn, výroba elektriny a distribúcia | Príjem = 75,791 miliárd eur | Prevádzkový príjem = 22,8 miliardy eur EBITDA (2024) | Zisk = 7,1 miliardy eur (2024) | Divízie = | Vlastník = 23,6 % vlastní talianske ministerstvo hospodárstva a financií, 58,6 % inštitucionálny investori, zvyšok súkromní investori | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = [http://www.enel.com/ www.enel.com] | Zánik = | Poznámka = }} '''Enel''' je nadnárodný výrobca a distribútor elektriny a plynu. Enel, pôvodne Národný subjekt pre elektrickú energiu ({{vjz|ita|''Ente nazionale per l'energia elettrica''}}), bola založená ako štátny podnik koncom roka 1962 a v roku 1992 sa transformovala na akciovú spoločnosť.<ref name="radioradicale.it">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.radioradicale.it/storia-di-enel-dal-1962-ai-nostri-giorni |dátum prístupu=2015-10-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150223164737/http://www.radioradicale.it/storia-di-enel-dal-1962-ai-nostri-giorni |dátum archivácie=2015-02-23 }}</ref> Po liberalizácii trhu s elektrinou v Taliansku v roku 1999 Enel prechádza v privatizácii do súkromných rúk.<ref>http://www.camera.it/cartellecomuni/leg14/RapportoAttivitaCommissioni/testi/05/05_cap10_sch04.htm</ref> Taliansky Enel bol na Slovensku spoluvlastníkom [[Slovenské elektrárne|Slovenských elektrární]] a ich najväčšou investíciou je dostavba tretieho a štvrtého bloku [[Atómové elektrárne Mochovce|v Mochovciach]]. Koncom roka 2015 podpísal dohodu s holdingom Energetický a průmyslový holding, a.s. (EPH) o predaji 66 % svojich akcií v Slovenských elektrárňach.<ref>http://www.seas.sk/clanok/enel-podpisal-dohodu-s-eph-o-predaji-podielu-v-slovenskych-elektrarnach/235</ref> EPH dokončila akvizíciu podielu společnosti Enel v Slovenských elektrárnách v máji 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EPH dokončila akvizici podílu společnosti Enel ve Slovenských elektrárnách | url = https://www.epholding.cz/tiskove-zpravy/eph-dokoncila-akvizici-podilu-spolecnosti-enel-ve-slovenskych-elektrarnach/ | vydavateľ = ENERGETICKÝ A PRŮMYSLOVÝ HOLDING, a.s. | dátum vydania = 2025-05-23 | dátum prístupu = 2025-06-09}}</ref> Od 27. januára 2016 používa Enel nové logo, ktoré má predstavovať "otvorenosť" ako jednu z hodnôt firmy a byť použiteľné najmä v digitálnom a online priestore.<ref>http://www.thedrum.com/news/2016/01/26/enel-unveils-new-site-logo-part-brand-identity-overhaul</ref> ==História== ===1898 – 1962: Na ceste k národnej energetickej politike=== V roku 1898 sa v [[Taliansko|Taliansku]] vyrábalo 100 miliónov kilowatt hodín elektriny<ref>http://www.gses.it/pub/silvi-isree9.php</ref> a do 1960 dosiahla výroba hodnotu viac než 56 miliárd USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.milanocittadellescienze.it/contents/cantieri/pdf/intervista_spegiorin.pdf |dátum prístupu=2015-10-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150205152018/http://www.milanocittadellescienze.it/contents/cantieri/pdf/intervista_spegiorin.pdf |dátum archivácie=2015-02-05 }}</ref> Najväčšiu časť vyrábali regionálne súkromné spoločnosti<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://seriestoriche.istat.it/fileadmin/allegati/Ambiente_ed_energia/testi/1_Energia.pdf |dátum prístupu=2015-10-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150205154204/http://seriestoriche.istat.it/fileadmin/allegati/Ambiente_ed_energia/testi/1_Energia.pdf |dátum archivácie=2015-02-05 }}</ref> alebo spoločnosti napojené na ďalšie priemyselné subjekty,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.cittametropolitana.mi.it/conosci_la_provincia/150anni/storia_provincia/storia_5.html |dátum prístupu=2015-10-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150205152535/http://www.cittametropolitana.mi.it/conosci_la_provincia/150anni/storia_provincia/storia_5.html |dátum archivácie=2015-02-05 }}</ref> miestne aj regionálne, využívajúc pri tom špecifické usporiadanie príslušných oblastí: najmä ich hydrogeologické zdroje.<ref>http://www.museoenergia.it/museo.php?stanza=1&ppost=932</ref> Na zvýšenie výroby elektriny dotoval štát výstavbu elektrární a všetky nevyhnutné stavebné práce na svojom území. Z pohľadu distribúcie štát svojim zásahom v roku 1961 zjednotil národné tarify, vytvoril systém tried odstupňovaných podľa spotreby (prostredníctvom Vyrovnávacieho fondu pre energetický sektor) a spoločnostiam zaoberajúcim sa výrobou elektriny uložil povinnosť sprístupniť elektrinu pre všetkých obyvateľov.<ref>http://www.treccani.it/enciclopedia/il-servizio-elettrico-dai-sistemi-regionali-alla-liberalizzazione_(Il_Contributo_italiano_alla_storia_del_Pensiero:_Tecnica)/</ref> V roku 1962 vláda založila Subjekt pre elektrickú energiu s cieľom využiť elektrinu ako prostriedok na rozvoj krajiny a definovať národnú energetickú politiku na základe skúseností z iných krajín ako boli Francúzsko alebo Veľká Británia. [[Súbor:Centrale elettrica EAV.JPG|náhľad|Vodná elektráreň Rocchetta a Volturno]] ===1962: Založenie Národného subjektu pre elektrickú energiu=== Začiatkom roka 1962 sa štvrtý Fanfaniho kabinet zaviazal vláde, že do troch mesiacov od vyslovenia dôvery parlamentom vytvorí návrh na zjednotenie národného systému elektrizačnej sústavy. Počas zasadnutia zástupcov komôr dňa 26. júna 1962 vláda predložila návrh zákona, v ktorom sa stanovovali zásady a postupy pre založenie Subjektu pre elektrickú energiu ({{vjz|ita|''Ente nazionale per l'energia elettrica – E.N.EL.''}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.storiadc.it/doc/1962_c04fanfani_fanfani.html |dátum prístupu=2015-10-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180818124630/http://www.storiadc.it/doc/1962_c04fanfani_fanfani.html |dátum archivácie=2018-08-18 }}</ref> [[Súbor:Enel logo 1963.png|náhľad|Logo Enel (1963 – 1982)]] Podľa návrhu mal Enel získať aktíva všetkých spoločností pôsobiacich v oblasti výroby, prenosu a distribúcie elektrickej energie, s výnimkou samovýrobcov – spoločností, ktoré vyrábali viac ako 70% elektriny na vlastné výrobné procesy – (rovnaká podmienka neskôr platila aj pre samosprávy) a malých podnikov, ktoré nevyrábali viac než 100 miliónov kilowatt hodín za rok. Boli vytvorené postupy na stanovenie hodnoty spoločností, ktoré sa mali stať predmetom akvizície, a bola stanovená aj výška kompenzácií, ktorá mala byť veriteľom, vyplácaná v priebehu 10 rokov s úrokom 5,5%. V tomto rámci sa rok 1962 považoval za prechodný rok, v ktorom boli všetky príjmy a výdavky získaných spoločností prenesené na Enel. Rok 1963 bol prvým prevádzkovým rokom novo vytvorenej spoločnosti. ===1963 – 1970: Modernizácia a rozvoj siete=== Prvými cieľmi Enel boli modernizácia a rozvoj elektrizačnej sústavy, výstavba vysokonapäťovej siete, medzinárodného pripojenia, pripojenia na ostrovy, elektrifikácia vidieckych oblastí a vytvorenie Národného dispečingového strediska. Na financovaní týchto projektov sa mal podieľať štát prostredníctvom emisie štátnych dlhopisov v roku 1965 v hodnote viac než 200 miliárd talianskych lír.<ref>http://legislature.camera.it/_dati/leg04/lavori/stampati/pdf/013_001184_F001.pdf</ref> V roku 1967 prevzal od Výboru ministrov dohľad nad Enel medziministerský Výbor pre hospodárske plánovanie (CIPE) pôsobiaci v rámci ministerstva priemyslu. V tomto období výroba tepelnej energie po prvýkrát predbehla výrobu vodnej energie. '''Národné dispečingové stredisko''' V roku 1963 bolo v [[Rím]]e založené Národné dispečingové stredisko, ktorého úlohou bolo riadiť energetické toky v sieti prostredníctvom koordinácie výrobných závodov, prenosovej siete, distribúcie a vzájomného prepojenia talianskej elektrizačnej sústavy so systémami za hranicami krajiny, úpravou výroby a prenosu elektriny v reálnom čase na základe aktuálneho dopytu.<ref name="radioradicale.it"/> '''Elektrifikácia vidieka''' Percento vidieckych sídiel nepripojených do elektrizačnej sústavy kleslo z 1,27% v roku 1960 na 0,46% v roku 1964, čo znamená, že v tomto období bolo novo pripojených viac než 320 000 obyvateľov. V ďalšom päťročnom období medzi rokmi 1966 – 1970 smerovali do elektrifikácie vidieka ďalšie investície – 80% nákladov kryl štát a 20% Enel – dopĺňali ich zvýhodnené sadzby, ktoré slúžili ako stimuly na rozvoj poľnohospodárstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.cnel.it/53?shadow_documenti=17510 |dátum prístupu=2015-10-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150202205013/http://www.cnel.it/53?shadow_documenti=17510 |dátum archivácie=2015-02-02 }}</ref> '''Vysokonapäťová sieť a pripojenie na ostrovy''' V roku 1968 sa začala výstavba 380 kV vedenia medzi [[Florencia|Florenciou]] a [[Rím]]om s cieľom spojiť vysokonapäťové elektrizačné sústavy severu a juhu. Približne v tom istom čase boli postavené aj medzinárodné vysokonapäťové vedenia prepájajúce [[Taliansko]] s [[Francúzsko]]m (380 kV Venaus-Villarodin, 1969) a Švajčiarskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.terna.it/LinkClick.aspx?fileticket=hnWA2E5xq7Y%3D&tabid=6503 |dátum prístupu=2015-10-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150202205929/http://www.terna.it/LinkClick.aspx?fileticket=hnWA2E5xq7Y=&tabid=6503 |dátum archivácie=2015-02-02 }}</ref> V rovnakom roku boli položené podmorské káble, ktoré spojili polostrov s ostrovmi [[Elba]] (1966), [[Ischia (ostrov)|Ischia]] (1967) a [[Sardínia]] cez [[Korzika|Korziku]] (1967).<ref>http://www.enel.tv/#/entities/due-cavi-per-lelba/</ref> '''Katastrofa na priehrade Vajont''' Enel bol účastníkom katastrofy na priehrade Vajont, vodnom diele, ktoré bolo umelo vytvorené s cieľom výrábať obrovské objemy vodnej energie. 9. októbra 1963 sa do priehrady zosunula obrovská masa skalnatej pôdy (cca 260 miliónov kubických metrov). Priehradný múr a priehradu vybudovala spoločnosť SADA (Società Adriatica di Elettricità – Jadranská elektrárenská spoločnosť), následne ich predala Edison a práve v tom čase boli v rámci procesu znárodňovania prevedené na spoločnosť Enel. V dôsledku zosunu sa v priehrade Vajont vytvorili obrovské vlny, ktoré čiastočne zatopili dediny Erto a Casso, strhli priehradný múr a úplne zničili mestá v údolí pod priehradou: Longarone, Pirago, Rivalta, Villanova a Faè. O život prišlo asi dvetisíc ľudí. Spoločnosti Enel a Montedison boli zažalované ako spoločnosti zodpovedné za katastrofu, pričom priťažujúcou okolnosťou bola skutočnosť, že udalosť sa dala predpokladať. Obe spoločnosti museli komunitám zasiahnutým katastrofou zaplatiť odškodné. ===1970 – 1980: Energetická kríza a hľadanie nových zdrojov=== Sedemdesiate roky boli príznačné obrovskou energetickou krízou, ktorá prinútila spoločnosť prijať drastické úsporné opatrenia a vytvoriť národný energetický plán stanovujúci dva hlavné ciele: budovanie nových elektrární a hľadanie nových zdrojov. '''Energetická kríza''' [[File:Roma - HQ Enel esterno.jpg|náhľad|Centrála Enelu v Ríme]] V roku 1975 si spoločnosť v dôsledku ropnej krízy a úsporných opatrení a po prijatí prvého národného energetického plánu (PEN) stanovila za cieľ znižovanie závislosti Enel na uhľovodíkoch. Mala ho dosiahnuť vďaka využívaniu nových energetických zdrojov, vrátane vodnej a geotermálnej energie, zvýšeniu využívania uhlia, odpadovému cyklu a najmä vďaka využívaniu atómovej energie.<ref>http://www.linkiesta.it/blogs/officine-democratiche/il-piano-energetico-nazionale-un-obiettivo-primario</ref> ===1980 – 1990: Ustupovanie od využívania atómovej energie=== Osemdesiate roky charakterizuje výstavba nových elektrární a testovanie alternatívnych foriem energie, ale aj postupné znižovanie závislosti na rope, ktorá poklesla zo 75,3% v 1973 na 58,5% do roku 1985. V roku 1986 sa Enel po prvýkrát podarilo dosiahnuť pozitívny hospodársky výsledok vo výške 14 miliárd talianskych lír s hrubým ziskom 10 miliónov talianskych lír.<ref>http://ricerca.repubblica.it/repubblica/archivio/repubblica/1987/05/01/enel-dopo-25-anni-ha-chiuso.html</ref> A v roku 1987, v dôsledku katastrofy v Černobyle, sa uskutočnilo prvé referendum o používaní jadrovej energie. Tento rok je zároveň rokom ukončenia využívania jadrovej energie v Taliansku, zatvorenia a prerušenia výstavby jadrových elektrární a prijatia nového národného energetického plánu. '''Nové elektrárne a alternatívna energia''' V osemdesiatych rokoch začali fungovať nasledujúce elektrárne:<ref>http://www.enel.tv/#/entities/quinquenni-storici-figli-della-luce-19831987/</ref> * 1983/84 – tepelná elektráreň Fiumesanto ([[Sardínia]]), * 1984/85 – prečerpávacia vodná elektráreň Edolo ([[Lombardsko|Lombardia]]), jedna z najväčších tohto druhu v Európe, * 1984 – tepelná elektráreň Torrevaldiagia Sever ([[Lazio]]). V oblasti alternatívnej energie: * 1981 – Enel s pomocou Európskeho hospodárskeho spoločenstva vybudovala ako prvá spoločnosť na svete solárnu elektráreň (elektráreň Eurelios v Adrane, Sicília) a skúšobne ju pripojila do hlavnej elektrizačnej sústavy (elektráreň bola zatvorená v 1987) * 1984 – fotovoltaická elektráreň Vulcano (Sicília) * 1984 –prvá veterná elektráreň v krajine v Alta Nurra (Sardínia) V priebehu 1985 sa Národné stredisko pre dispečing a riadenie elektrizačnej sústavy postupne presťahovalo z centra Ríma do Settebagni a stalo sa súčasťou väčšej európskej sústavy pre synchronizáciu výroby elektrickej energie. '''Referendum, zatvorenie jadrových elektrární a nový národný energetický plán''' Po katastrofe v [[Černobyľská havária|Černobyle]] v 1986 bola na základe referenda zastavená celá výroba jadrovej energie. Z jadrových elektrární, ktoré boli v tom čase v prevádzke alebo vo výstavbe: * jadrová elektráreň Caorso (Emilia-Romagna) bola odstavená v 1986 z dôvodu výmeny paliva a už nikdy nebola spustená do prevádzky. V roku 1990 bola definitívne zatvorená, * jadrová elektráreň Enrico Fermi v obci Trino Vercelli (Piemont) bola deaktivovaná v 1987 – plány na dostavbu druhej elektrárne boli zrušené. V roku 1990 bola definitívne zatvorená, * výstavba jadrovej elektrárne Alto Lazio (Montalto di Castro), ktorá začala v 1982, bola v 1988 prerušená. V 1989 bola elektráreň zmenená na viacpalivové zariadenie, * jadrová elektráreň Latina (Lazio) bola zatvorená v 1988, * jadrová elektráreň v Garigliano (Campania) bola zatvorená už v 1978. V roku 1988 boli stanovené kľúčové ciele nového národného energetického plánu (PEN): zvýšenie energetickej účinnosti; ochrana životného prostredia, využívanie vnútroštátnych zdrojov, diverzifikácia zdrojov zo zahraničia, celková konkurencieschopnosť systému výroby. ===1990 – 2000: Liberalizácia a privatizácia=== Pri príležitosti privatizácie spoločnosti navrhol v 1998 Bob Noorda nové logo Enel. V deväťdesiatych rokoch bola krajina svedkom postupnej liberalizácie trhu s elektrinou. V júli 1992 prvý Amatov kabinet transformoval Enel na akciovú spoločnosť s jedným akcionárom, ktorým bola štátna pokladnica. Bersaniho dekrét vydaný v 1999 označuje začiatok liberalizácie trhu s elektrinou; začala sa korporátna reštrukturalizácia Enel s postupným oddelením výroby, prenosu, dodávky a predaja elektriny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.autorita.energia.it/it/docs/riferimenti/bersani.htm |dátum prístupu=2015-10-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20161021075826/http://www.autorita.energia.it/it/docs/riferimenti/bersani.htm |dátum archivácie=2016-10-21 }}</ref> ===2000 – 2010: Politiky na ochranu životného prostredia a vstup na zahraničné trhy=== V priebehu prvého desaťročia nového tisícročia spoločnosť pracovala na príprave politík, ktoré mali zabezpečiť zníženie negatívnych vplyvov výroby energie na životné prostredie a vytvoriť podmienky na postupnú internacionalizáciu Enel prostredníctvom viacerých akvizícií a fúzií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.enel.it/eWCM/salastampa/comunicati/11233-1_PDF-1.pdf |dátum prístupu=2015-10-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20050521030804/http://www.enel.it/eWCM/salastampa/comunicati/11233-1_PDF-1.pdf |dátum archivácie=2005-05-21 }}</ref> ===2010–dodnes=== [[File:Mappa-enel 2023.jpg|náhľad|Enel vo svete]] V tomto období bolo vymenované nové predstavenstvo spoločnosti, ktoré si ako hlavné priority stanovilo reorganizáciu zahraničného majetku a zníženie zadlženia. '''Odvetvové činnosti''' * V roku 2011 Enel otvorila prvé pilotné zariadenie v krajine určené na zachytávanie oxidu uhličitého. Toto zariadenie sa nachádza v oblasti Brindisi v už existujúcej elektrárni ENEL Federico II.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.enel.it/it-IT/media/comunicati/release.aspx?iddoc=1641324 |dátum prístupu=2015-10-29 |url archívu=https://archive.is/20150323234140/https://www.enel.it/it-IT/media/comunicati/release.aspx?iddoc=1641324 |dátum archivácie=2015-03-23 }}</ref> * V roku 2011 – v Isernii v regióne Molise – vybudovala Enel Distribuzione svoji prvú inteligentnú prenosovú sústavu, ktorá sa dokáže účinne prispôsobiť dvojsmernému toku elektriny generovanej z obnoviteľných zdrojov. Do projektu sa investovalo spolu 10 miliónov eur.<ref>http://ricerca.repubblica.it/repubblica/archivio/repubblica/2011/12/07/intelligenza-entra-in-casa.html</ref> * V roku 2012 Enel a Renault – v rámci e-mobility a Smart City – spolupracovali na výrobe modelu auta, ktoré by umožnilo zákazníkovi v reálnom čase lokalizovať najbližšiu dobíjaciu stanicu Enel a získať informácie o jej dostupnosti. Enel už v minulosti spolupracovala s inými výrobcami automobilov, napr. so značkou Opel. Mercedes a Piaggio.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.enel.it/it-IT/media/comunicati/release.aspx?iddoc=1651246 |dátum prístupu=2015-10-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150924001155/http://www.enel.it/it-IT/media/comunicati/release.aspx?iddoc=1651246 |dátum archivácie=2015-09-24 }}</ref> '''Korporátne činnosti''' * V 2012 predala Enel zvyšných 5,1% Terna, ktoré ešte vlastnila, a týmto krokom úplne opustila vysokonapäťový trh.<ref>http://www.repubblica.it/economia/finanza/2012/01/31/news/enel_conti_stabili_nonostante_la_crisi_grazie_al_contributo_delle_reti_e_delle_rinnovabili-29100758/</ref> * V 2013 podpísala v Soči dohodu o predaji 40% Artic Russia, spoločného podniku s Eni, ktorá zas mala pod kontrolou 49% SeverEnergia, v hodnote 1,8 miliardy amerických dolárov.<ref>http://www.repubblica.it/economia/finanza/2013/09/24/news/enel_vende_in_russia_severenergia_a_rosneft_per_1_8_mld_-67162321/</ref> * V máji 2014 bola za predsedníčku predstavenstva zvolená Maria Patrizia Grieco a Francesco Starace bol menovaný generálnym riaditeľom. Za hlavné ciele si zvolili reorganizáciu činností spoločnosti na Pyrenejskom polostrove a v Južnej Amerike a zníženie dlhu spoločnosti.<ref>http://archivio.internazionale.it/news/enel/2014/05/22/assemblea-rinnova-cda-maria-patrizia-grieco-presidente</ref> '''Výskum a vývoj''' * V roku 2011 podpísala Enel memorandum o porozumení s mestom Rím a Rímskou univerzitou La Sapienza, ktoré sa týkalo výstavby a inštalácie Diamante, fotovoltaickej elektrárne schopnej akumulovať a uchovávať energiu a sprístupniť ju v čase absencie slnečného svetla.<ref>http://www.sviluppoenergetico.it/risparmio-energetico/a-roma-il-diamante-fotovoltaico/</ref> * V roku 2011 podpísala Enel Distribuzione, spoločnosť spravujúca distribučnú sieť Enel, s NEC Corporation partnerskú zmluvu, ktorej cieľom je rozvíjať nové technológie a riešenia v oblasti inteligentných prenosových sústav.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.agenziarepubblica.it/news/7a545895-c95c-4116-bac7-1a3df762c6c5/Nec-ed-Enel-insieme-per-lo-sviluppo-delle-smart-grids.aspx |dátum prístupu=2015-10-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160305070436/http://www.agenziarepubblica.it/news/7a545895-c95c-4116-bac7-1a3df762c6c5/Nec-ed-Enel-insieme-per-lo-sviluppo-delle-smart-grids.aspx |dátum archivácie=2016-03-05 }}</ref> * V rokoch 2012 – 2014 spolupracovala Enel Distribuzione s General Electric vo výskumných projektoch zameraných na oblasť energetickej účinnosti a znižovania emisií CO2.<ref>http://finanza.repubblica.it/News_Dettaglio.aspx?code=4122110&dt=2012-02-27&src=AGI</ref> * V roku 2012 podpísali Enel a Výskumný ústav čistej energie Huaneng memorandum o porozumení zamerané na posilnenie spolupráce vo vývoji čistých uhoľných technológií, obnoviteľnej energie a distribuovanej výroby.<ref>http://www.rinnovabili.it/ambiente/carbone-pulito-cina-italia-666/</ref> Ako informoval portál energia.sk, časopis Bloomberg Business umiestnil Enel do zoznamu 50 spoločností, ktoré sa oplatí sledovať v roku 2016. Skupina Enel získala pochvalu za rast investícií na rýchlo rastúcich trhoch v Amerike a Afrike o 48 % v priebehu roku 2019, aby tak vykompenzovala úpadok dopytu po elektrine v Európe. Enel je jedinou talianskou spoločnosťou v zozname a súčasne jedinou spoločnosťou pôsobiacou v oblasti energetiky.<ref>http://energia.dennikn.sk/pr-sprava/elektrina-a-elektromobilita/bloomberg-business-enel-medzi-top-50-firmami-ktore-sa-oplati-sledovat-v-roku-2016/18214/</ref> ==Aktivity== Spoločnosť Enel s ústredím v Ríme obchodovaná od 1999 na milánskej burze je súčasťou skupiny spoločností so zameraním na výrobu a distribúciu elektriny a plynu pôsobiacej v 30 krajinách Európy, Severnej Ameriky, Južnej Ameriky, Ázie a Afriky.<ref name="enel_com_profilo_societario">{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/doc/group/profile/enel_profilo_societario.pdf|title=Profilo societario|website=Enel|accessdate=12 April 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150425221620/http://www.enel.com/it-IT/doc/group/profile/enel_profilo_societario.pdf|archivedate=2015-04-25}}</ref><ref>{{cite web|url=http://archiviostorico.corriere.it/1999/novembre/03/Enel_infuoca_Borsa_prezzo_resta_co_0_9911031485.shtml|website=Corriere.it|title=L' Enel infuoca la Borsa, ma il prezzo resta fermo|author=Nicola Saldutti|date=3 November 1999|accessdate=14 April 2015}}</ref><ref name="borsaitaliana_enel">{{cite web|url=http://www.borsaitaliana.it/borsa/azioni/profilo-societa-dettaglio.html?isin=IT0003128367&lang=it|website=Borsa Italiana|title=Enel|accessdate=14 April 2015}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.ilgiornale.it/news/enel-dieci-anni-privatizzazione-rendimento-rosso.html|title=Enel, dieci anni dopo la privatizzazione rendimento in rosso|date=2 June 2009|accessdate=14 April 2015}}</ref><ref>{{cite journal|title= Enel|journal=Top employers Italia|publisher= FrancoAngeli|volume=85 |date=2012|pages=118 – 123}}</ref> Skupina zamestnáva okolo 70 000 ľudí a má viac než 60 miliónov zákazníkov v krajinách celého sveta (56 miliónov na trhu s elektrinou a 6 miliónov na trhu s plynom). Jej čistý inštalovaný výkon presahuje 89 GW, je spoločnosťou s najvyšším počtom zákazníkov v Európe a druhým najvyšším výkonom (po EdF)..<ref name="enel_com_profilo_societario" /><ref name="borsaitaliana_enel" /><ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/en-GB-static/investors/presentations/doc/2015_01/Enel_ID_2015.pdf|website=Enel|title=2015-19 New Foundations for Growth|date=19 March 2015|accessdate=14 April 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150404180123/https://www.enel.com/en-GB-static/investors/presentations/doc/2015_01/Enel_ID_2015.pdf|archivedate=2015-04-04}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.senato.it/application/xmanager/projects/leg17/attachments/documento_evento_procedura_commissione/files/000/001/964/2014_10_15_-_Enel.pdf|website=Senato della Repubblica|title=Audizione presso la Commissione Industria del Senato della Repubblica|date=15 October 2014|accessdate=14 April 2015}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.gtb.unicredit.eu/sites/default/files/press/UniCredit%20Case%20Study%20on%20ENEL.pdf|website=UniCredit|title=UniCredit Case Study: Enel|author=Fernando Santini|accessdate=14 April 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180522111950/https://www.gtb.unicredit.eu/sites/default/files/press/UniCredit%20Case%20Study%20on%20ENEL.pdf|archivedate=2018-05-22}}</ref><ref>{{cite web|url=http://ec.europa.eu/enlargement/archives/seerecon/infrastructure/sectors/energy/documents/profiles/corpprof-enel.pdf|website=Commissione Europea|title=Enel|accessdate=14 April 2015}}</ref><ref>{{cite book|title=National Monopoly to Successful Multinational: the Case of Enel|page=58|author1=Massimo Bergami|author2=Pier Luigi Celli|author3=Giuseppe Soda|publisher=Palgrave Macmillan|date=2012|isbn=978-1-137-03389-5}}</ref><ref>{{cite book|title=Integrated Reporting: Concepts and Cases that Redefine Corporate Accountability|author=Cristiano Busco|author2=Mark L. Frigo|author3=Angelo Riccaboni|author4=Paolo Quattrone|publisher=Springer Science & Business Media|date=2013|isbn=978-3-319-02168-3|p=227}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.power-technology.com/features/featurethe-top-10-biggest-power-companies-of-2014-4385942/|title=The top 10 biggest power companies of 2014|website=Power Technology|date=2 October 2014|accessdate=14 April 2015}}</ref> ===Výroba elektriny=== Enel vyrába elektrinu z viacerých energetických zdrojov vrátane, geotermálnej, veternej, slnečnej, vodnej, tepelnej a jadrovej energie. V roku 2014 vyrobila skupina Enel celkom 283,1 miliardy kWh elektriny, distribuovala 395,4 miliardy kWh a predala 261 miliárd kWh.<ref>{{cite web|url=http://www.firstonline.info/a/2015/02/05/enel-in-calo-fatturato-e-ebitda-2014/d5153292-1b2f-4f8f-93c8-968b0a3c06b5 |website=First Online|title=Enel|date=2015|accessdate=14 April 2015}}</ref> Od roku 2008 zverila Enel výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov svoju svojej dcérskej spoločnosti, Enel Green Power.<ref>{{cite web|url=http://www.ansa.it/sito/notizie/economia/2014/04/14/enel-98-gw-capacita-installata-e-61-mln-clienti_ffcaaafa-e487-4060-a4c7-f5f3c179c724.html|website=ANSA|title=Enel|date=14 April 2014|accessdate=14 April 2015}}</ref><ref>{{cite book|title=Lo sviluppo internazionale delle imprese operanti nel settore fotovoltaico|pages=178 – 180|author=Vincenzo Sanguigni|publisher=Giappichelli|date=2013|isbn=978-88-348-0992-1}}</ref><ref>{{cite book|title=E dopo? Energie rinnovabili per tutti|page=46|author=Luca Reteuna|publisher=Effata Editrice|date=2009|isbn=978-88-7402-494-0}}</ref> {| class="wikitable" style="min-width: 60%; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Výroba elektriny – čistý inštalovaný výkon !Krajina !Čistý inštalovaný výkon Enel (2015) !Elektrina vyrobená Enel v krajine (2014) !Percento celkového objemu elektriny vyrobené Enel !Celkový objem elektriny vyrobený v krajine (2014) |- !''Európa'' !''{{formatnum:59.1}} GW'' !178.3 TWh ! !896 TWh |- |Taliansko |30.810 MW<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/italy/|website=Enel|title=Italia|accessdate=3 September 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150726043954/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/italy/|archivedate=2015-07-26}}</ref> |71.8 TWh<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/italy/|website=Enel|title=Italia|accessdate=6 September 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150726043954/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/italy/|archivedate=2015-07-26}}</ref> |24.0% |299 TWh<ref name="indexmundi_com">{{cite web|url=http://www.indexmundi.com/map/?t=0&v=79&r=xx&l=en|website=IndexMundi.com|title=electricity production by country|accessdate=6 September 2015}}</ref> |- |Španielsko a Portugalsko |23.042 MW<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/spain/|website=Enel|title=Spagna|date=31 December 2014|accessdate=3 September 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150924001535/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/spain/|archivedate=2015-09-24}}</ref> |69.7 TWh<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/spain/|website=Enel|title=Spagna|accessdate=6 September 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150924001535/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/spain/|archivedate=2015-09-24}}</ref> |18.4% |377 TWh<ref name="indexmundi_com"/> |- |Slovensko |4.032 MW<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/slovakia/|website=Enel|title=Slovacchia|date=31 December 2014|accessdate=3 September 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150924001533/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/slovakia/|archivedate=2015-09-24}}</ref> |20.6 TWh<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/slovakia/|website=Enel|accessdate=6 September 2015|title=Slovacchia|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150924001533/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/slovakia/|archivedate=2015-09-24}}</ref> |85.8% |24 TWh<ref name="indexmundi_com"/> |- |Rumunsko |534 MW<ref name="WRom">{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/romania/|website=Enel|title=Romania|date=31 December 2014|accessdate=5 May 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150425060845/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/romania/|archivedate=2015-04-25}}</ref> |15.0 TWh<ref>{{cite web|url=http://www.enel.ro/eng/distributie/distributie/distributie.htm|website=Enel|title=Who we are|accessdate=6 September 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150907224621/http://www.enel.ro/eng/distributie/distributie/distributie.htm|archivedate=2015-09-07}}</ref> |26.3% |57 TWh<ref name="indexmundi_com"/> |- |Belgicko |406 MW<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/belgium/|website=Enel|title=Belgio|date=31 December 2014|accessdate=5 May 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150409160644/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/belgium/|archivedate=2015-04-09}}</ref> |0.7 TWh<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/belgium/|website=Enel|accessdate=6 September 2015|title=Belgio|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150409160644/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/belgium/|archivedate=2015-04-09}}</ref> |0.8% |83 TWh<ref name="indexmundi_com"/> |- |Grécko |308 MW<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/greece/|website=Enel|title=Grecia|date=31 December 2014|accessdate=3 September 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150724171432/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/greece/|archivedate=2015-07-24}}</ref> |0.5 TWh<ref name="EPerf">{{cite web|url=http://www.enel.com/en-GB/doc/report2014/environmental_performances.pdf|website=Enel|accessdate=6 September 2015|title=Olanda|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150912092452/http://www.enel.com/en-GB/doc/report2014/environmental_performances.pdf|archivedate=2015-09-12}}</ref> |0.9% |56 TWh<ref name="indexmundi_com"/> |- !''Severná Amerika'' !''2,1 GW'' !6.4 TWh ! !4.718 TWh |- |USA a Kanada |2.083 MW<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/unitedstates/|website=Enel|title=USA|date=31 December 2014|accessdate=5 May 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150409192417/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/unitedstates/|archivedate=2015-04-09}}</ref> |6.4 TWh<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/unitedstates/|website=Enel|accessdate=6 September 2015|title=USA|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150409192417/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/unitedstates/|archivedate=2015-04-09}}</ref> |0.1% |4.718 TWh<ref name="indexmundi_com"/> |- !''Stredná Amerika'' !''1.0 GW'' !2.8 TWh ! !320 TWh |- |Panama |312 MW<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/panama/|website=Enel|title=Panama|date=31 December 2014|accessdate=3 September 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150724201548/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/panama/|archivedate=2015-07-24}}</ref> |1.1 TWh<ref name=EPerf/> |15,7% |7 TWh<ref name="indexmundi_com"/> |- |Mexiko |495 MW<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/mexico/|website=Enel|title=Messico|date=31 December 2014|accessdate=3 September 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150723173234/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/mexico/|archivedate=2015-07-23}}</ref> |0.8 TWh<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/mexico/|website=Enel|accessdate=6 September 2015|title=Messico|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150723173234/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/mexico/|archivedate=2015-07-23}}</ref> |0.2% |296 TWh<ref name="indexmundi_com"/> |- |Guatemala |164 MW<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/guatemala/|website=Enel|title=Guatemala|date=31 December 2014|accessdate=5 May 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150517004141/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/guatemala/|archivedate=2015-05-17}}</ref> |0.7 TWh<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/guatemala/|website=Enel|accessdate=6 September 2015|title=Guatemala|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150517004141/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/guatemala/|archivedate=2015-05-17}}</ref> |8.7% |8 TWh<ref name="indexmundi_com"/> |- |Kostarika |55 MW<ref name="WCos">{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/costarica/|title=Worldwide - Costa Rica|website=Enel|date=31 December 2014|accessdate=5 May 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150409182332/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/costarica/|archivedate=2015-04-09}}</ref> |0.2 TWh<ref name=WCos/> |2.2% |9 TWh<ref name="indexmundi_com"/> |- !''Južná Amerika'' !''17,5 GW'' !62.8 TWh ! !813 TWh |- |Čile |6.886 MW<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/chile/|website=Enel|title=Cile|date=31 December 2014|accessdate=3 September 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150725213522/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/chile/|archivedate=2015-07-25}}</ref> |20 TWh<ref>{{cite web |url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/chile/ |title=Worldwide - Chile |website=Enel |accessdate=6 September 2015 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20150725213522/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/chile/ |archivedate=2015-07-25 }}</ref> |31.7% |63 TWh<ref name="indexmundi_com"/> |- |Argentína |4.400 MW<ref name="WArg">{{cite web |url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/argentina/ |title=Worldwide - Argentina |website=Enel |date=31 December 2014 |accessdate=3 September 2015 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20150723143737/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/argentina/ |archivedate=2015-07-23 }}</ref> |14,4 TWh<ref name=WArg/> |12.1% |119 TWh<ref name="indexmundi_com"/> |- |Kolumbia |3.000 MW<ref name="WCol">{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/colombia/|website=Enel|title=Colombia|date=31 December 2014|accessdate=3 September 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150725125856/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/colombia/|archivedate=2015-07-25}}</ref> |13,5 TWh<ref name=WCol/> |21.7% |62 TWh<ref name="indexmundi_com"/> |- |Peru |1.900 MW<ref name=WPer>{{cite web|url=https://www.enel.com/it-it/group/worldwide/peru|website=Enel|title=Peru|date=31 December 2014|accessdate=3 September 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151222085509/https://www.enel.com/it-it/group/worldwide/peru|archivedate=2015-12-22}}</ref> |9.1 TWh<ref name=WPer/> |23.9% |38 TWh<ref name="indexmundi_com"/> |- |Brazília |1.353 MW<ref name="WBra">{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/brazil/|website=Enel|title=Brasile|date=31 December 2014|accessdate=5 May 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150409192420/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/brazil/|archivedate=2015-04-09}}</ref> |5.8 TWh<ref name=WBra/> |1.1% |531 TWh<ref name="indexmundi_com"/> |- !''Ázia'' !''8.9 GW'' !42.4 TWh ! !1.057 Twh |- |Rusko |8.944 MW<ref name="WRus">{{cite web |url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/russia/ |title=Worldwide - Russia |website=Enel |date=31 December 2014 |accessdate=3 September 2015 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20150724151344/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/russia/ |archivedate=2015-07-24 }}</ref> |42.4 TWh<ref name=WRus/> |4% |1.057 TWh<ref name="indexmundi_com"/> |- !''Afrika'' !''0.4 GW'' !0.8 TWh ! !21 TWh |- |Maroko |384 MW<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/morocco/|website=Enel|title=Marocco|date=31 December 2014|accessdate=5 May 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150409173746/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/morocco/|archivedate=2015-04-09}}</ref> |0.8 TWh<ref>{{cite web|http://www.endesa.com/en/aboutEndesa/businessLines/Electricity/Morocco|website=Enel|accessdate=6 September 2015|title=Marocco}}</ref> |3.8% |21 TWh<ref name="indexmundi_com"/> |- !Spolu !89.0 GW !293.5 TWh ! !7.825 TWh |} ===Výskum a vývoj=== [[Súbor:Expo 2015 - Pavilions - Enel (17169354847).jpg|thumb|EXPO 2015 v Miláne.]] Enel sa zapája aj do výskumných a vývojových činností zameraných na výrobu a prenos elektriny. Patria medzi nich: • projektovanie a výstavba hybridných elektrární kombinujúcich využívanie rôznych zdrojov a technológií na akumuláciu energie, ktorých cieľom je zvýšenie efektívnosti elektrárne,<ref>{{cite web|url=http://nova.ilsole24ore.com/tag/enel-green-power|website=Il Sole 24 Ore|title=Tra sole e geotermia|author=Elena Comelli|date=28 March 2014|accessdate=14 April 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190221224038/https://nova.ilsole24ore.com/tag/enel-green-power/|archivedate=2019-02-21}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.finanza.com/Finanza/Notizie_Italia/Italia/notizia/Egp_primo_Cooperative_Research__Development_Agreement_in-423232|website=finanza.com|title=Egp: Primo cooperative research & development agreement in Usa per impianto ibrido Stillwater|author=Flavia Scarano|date=4 August 2014|accessdate=14 April 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190220235950/http://www.finanza.com/Finanza/Notizie_Italia/Italia/notizia/Egp_primo_Cooperative_Research__Development_Agreement_in-423232|archivedate=2019-02-20}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.zeroemission.eu/portal/news/topic/C.S.P./id/23458/Enel-Green-Power-ricerca-scientifica-su-impianti-ibrido-negli-USA|website=zeroemission.eu|title=Enel Green Power: ricerca scientifica su impianti ibrido negli USA|date=27 August 2014|accessdate=14 April 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151125090741/http://www.zeroemission.eu/portal/news/topic/C.S.P./id/23458/Enel-Green-Power-ricerca-scientifica-su-impianti-ibrido-negli-USA|archivedate=2015-11-25}}</ref> • vývoj inteligentných prenosových sietí zvyšujúcich efektivitu a trvalú udržateľnosť v distribúcii elektriny s podporou Európskeho spoločenstva.<ref>{{cite web|url=http://www.ilsole24ore.com/art/commenti-e-idee/2012-12-05/progetti-innovativi-illuminare-prossimi-063915.shtml?uuid=AbC2tE9G |website=ilSole24ore.com|title=Progetti innovativi per illuminare i prossimi cinquant’anni|author=Fulvio Conti|date=5 December 2012|accessdate=14 April 2015}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.technologyreview.it/index.php?p=article&a=1606 |website=Technologyreview|title=Reti intelligenti per l’energia verde|author=Andrea Del Duce|date=3 June 2010|accessdate=14 April 2015}}</ref> ===Taliansky trh=== V Taliansku Enel pôsobí v nasledujúcich oblastiach: * výroba elektriny – Enel Produzione,<ref>{{cite web|url=http://www.enel.it/en-gb/azienda/profilo/enel_in_italia/enel_produzione/|website=Enel|title=Enel Produzione|accessdate=16 April 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200318143705/https://www.enel.it/en-gb/azienda/profilo/enel_in_italia/enel_produzione/|archivedate=2020-03-18}}</ref> a obnoviteľná energia – Enel Green Power<ref>{{cite web|url=http://www.enel.it/it-IT/azienda/profilo/enel_in_italia/enel_green_power/|website=Enel|title=Enel Green Power|accessdate=16 April 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150204002956/http://www.enel.it/it-IT/azienda/profilo/enel_in_italia/enel_green_power/|archivedate=2015-02-04}}</ref> * dodávka elektriny – Enel Energia <ref>{{cite web|url=http://www.enel.it/it-IT/azienda/profilo/enel_in_italia/enel_energia/|website=Enel|title=Enel Energia|accessdate=16 April 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150410053350/http://www.enel.it/it-IT/azienda/profilo/enel_in_italia/enel_energia/|archivedate=2015-04-10}}</ref> * distribúcia a transformácií elektriny a údržba elektrární – Enel Distribuzione<ref>{{cite web|url=http://eneldistribuzione.enel.it/it-IT/Pagine/sub_hp_azienda.aspx|website=Enel Distribuzione|title=Chi Siamo|accessdate=16 April 2015}}</ref> * služby na ochranu spotrebiteľa – Enel Electric Service – ktorá garantuje dodávku energie za pevné ceny stanovené Úradom pre elektrinu a plyn v oblastiach, kde Enel pôsobí ako výhradný poskytovateľ<ref>{{cite web|url=http://www.autorita.energia.it/it/docs/10/166-10vis.htm|website=Autorità per l’energia elettrica il gas e il sistema idrico|accessdate=16 April 2015|title=Delibera VIS 166/10|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304083226/http://www.autorita.energia.it/it/docs/10/166-10vis.htm|archivedate=2016-03-04}}</ref> * pouličné osvetlenie – Enel Sole Po liberalizácii trhu už Enel nesmie vyrábať viac ako 50 % celkového objemu elektriny vyrobenej v Taliansku,<ref>{{cite web|url=http://www.diritto.it/articoli/amministrativo/molinari.html |website=diritto.it |author=Guido Molinari |date=January 2001|accessdate=16 April 2015|title=LA NUOVA DISCIPLINA DEL SETTORE ELETTRICO ED IL QUADRO NORMATIVO DI RIFERIMENTO}}</ref> a podobne ako všetci ostatní poskytovatelia, je spoločnosť na základe zákona o univerzálnych službách a podľa európskych noriem povinná pripojiť do siete kohokoľvek, kto o to požiada. Enel vo všeobecnosti podlieha dohľadu a rozhodnutiam Úradu pre elektrinu a plyn.<ref>{{cite web|url=http://www.diritto.it/articoli/amministrativo/molinari.html |website=diritto.it|author=Guido Molinari|date=January 2001|accessdate=14 April 2015|title=LA NUOVA DISCIPLINA DEL SETTORE ELETTRICO ED IL QUADRO NORMATIVO DI RIFERIMENTO}}</ref> == Medzinárodné činnosti == ===Enel vo svete=== Na globálnej úrovni Enel pôsobí v nasledujúcich oblastiach: * Výroba, distribúcia a ďalší predaj elektriny a plynu na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]], v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] a Maroku cez Enel Iberoamerica a dcérske spoločnosti Endesa a Enersis<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/spain/ |dátum prístupu=2015-11-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150924001535/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/spain/ |dátum archivácie=2015-09-24 }}</ref>, a v Rusku prostredníctvom dcérskej spoločnosti Enel Russia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://enel.ru/en/company/enel_group/enel_in_russia/ |dátum prístupu=2015-11-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160426212504/http://enel.ru/en/company/enel_group/enel_in_russia/ |dátum archivácie=2016-04-26 }}</ref> * Celosvetová výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov (Severná Amerika, Južná Amerika, Afrika, Európa a Ázia) cez Enel Green Power.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.enel.it/it-IT/azienda/profilo/enel_in_italia/enel_green_power/ |dátum prístupu=2015-11-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150204002956/http://www.enel.it/it-IT/azienda/profilo/enel_in_italia/enel_green_power/ |dátum archivácie=2015-02-04 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/canada/ |dátum prístupu=2015-11-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150409150615/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/canada/ |dátum archivácie=2015-04-09 }}</ref> * V Severnej Afrike, Alžírsku a Egypte spoločnosť pôsobí aj v plynárenskom odvetví.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.enel.com/it-IT/doc/group/profile/enel_profilo_societario.pdf |dátum prístupu=2015-11-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150425221620/http://www.enel.com/it-IT/doc/group/profile/enel_profilo_societario.pdf |dátum archivácie=2015-04-25 }}</ref> * Finančné činnosti s dôrazom na získavanie prostriedkov a ich používanie na investičné operácie cez dcérske spoločnosti Enel Investments, Enel Finance International a International Endesa (so sídlom v Holandsku). Enel má päť divízií: * Globálna výroba: zabezpečuje výrobu elektriny. * Globálna infraštruktúra a siete: stará sa o dopravnú infraštruktúru a distribúciu energií. * Obnoviteľná energia: zabezpečuje výrobu energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom Enel Green Power. Od mája 2014 je jej generálnym riaditeľom Francesco Venturini, ktorý zároveň pôsobí aj ako generálny riaditeľ Enel Green Power. * Globálne obchodovanie: zabezpečuje pre spoločnosti skupiny Enel a tretie strany tovary určené na použitie v elektrárňach, spolu s optimalizačnými službami pre výrobu a distribúciu energie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.enel.com/it-IT/group/about_us/business/global_trading/ |dátum prístupu=2015-11-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150722225928/http://www.enel.com/it-IT/group/about_us/business/global_trading/ |dátum archivácie=2015-07-22 }}</ref> * Prieskum a ťažba zemného plynu: má na starosti investície do prieskumu a ťažby zemného plynu a rozvoja infraštruktúry na prepravu zemného plynu. [[Súbor:Convention Enel Francesco Starace.jpg|thumb|CEO Francesco Starace]] Enel pôsobí v Európe (Bulharsko, Francúzsko, Grécko, Taliansko, Rumunsko, Rusko, Slovensko a Španielsko), Severnej Amerike (Kanada a Spojené štáty americké) a Južnej Amerike (Brazília, Čile, Kostarika, Guatemala, Mexiko a Panama). Cez dcérsku spoločnosť Endesa je skupina prítomná aj v Argentíne, Kolumbii, Maroku, Peru a Portugalsku. ===Európa=== ====Belgicko==== V Belgicku Enel vyrába elektrinu v elektrárni Marcinelle Energie s celkovým výkonom 406 MW.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/belgium/ |dátum prístupu=2015-11-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150409160644/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/belgium/ |dátum archivácie=2015-04-09 }}</ref> ====Bulharsko==== V Bulharsku je Enel prítomná prostredníctvom Enel Green Power, ktorá získala dve veterné farmy a do roku 2010 zdvojnásobila ich výkon na dnešných 42 MW. Elektrárne sa nachádzajú v Kamen Bryag a Shable v severovýchodnej časti krajiny na pobreží Čierneho mora. Podľa plánu mali byť v roku 2011 odpredané.<ref>http://www.novinite.com/articles/129727/Enel+Wraps+Up+Sale+of+Bulgaria+Plant+Stake</ref> ==== Cyprus ==== Na Cypre Enel pôsobí cez Enel Trade. Spoločnosť participuje 12,5% v konzorciu zameranom na prieskum a ťažbu zemného plynu z ložiska zemného plynu Leviatan, ktoré leží medzi Cyprom, Izraelom a Libanonom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.enel.com/it-IT/media/news/il-gas-di-enel-cresce/p/090027d981f3855b |dátum prístupu=2015-11-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150402235631/https://www.enel.com/it-IT/media/news/il-gas-di-enel-cresce/p/090027d981f3855b |dátum archivácie=2015-04-02 }}</ref> ====Francúzsko==== Enel je dodávateľom elektriny aj vo Francúzsku, kde vlastní 5% energetickej burzy Powernext.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/france/ |dátum prístupu=2015-11-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150402225547/https://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/france/ |dátum archivácie=2015-04-02 }}</ref> ====Grécko==== V Grécku Enel pôsobí prostredníctvom Enel Green Power a jej vodných (19 MW), fotovoltaických (71 MW) a veterných (199 MW) elektrární s celkovým výkonom 289 MW.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.enel.com/it-IT/careers/opportunities/greece/ |dátum prístupu=2015-11-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150402122147/http://www.enel.com/it-IT/careers/opportunities/greece/ |dátum archivácie=2015-04-02 }}</ref> ====Holandsko==== V Holandsku Enel pôsobí prostredníctvom niekoľkých finančných spoločností (Enel Finance International N.V., Enel Investment Holding B.V., International Endesa B.V.), ktoré sa zameriavajú na získavanie financovania prostredníctvom emisií dlhopisov a inými formami financovania, a investujú do výroby distribúcie elektriny. Enel je tu prítomná aj cez Endesa Energia S.A., spoločnosť, ktorá predáva elektrinu a plyn veľkým korporátnym partnerom v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/netherlands/ |dátum prístupu=2015-11-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150403002650/https://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/netherlands/ |dátum archivácie=2015-04-03 }}</ref> ====Rumunsko==== V Rumunsku má Enel viac než 2,6 milióna zákazníkov, najmä vďaka väčšinovému akciovému podielu v niekoľkých distribučných spoločnostiach v Južnej Munténii, vrátane Bukurešti, v Banate a v Dobruji. Spoločnosť síce v roku 2014 ohlásila predaj týchto spoločností, ale začiatkom 2015 od svojho zámeru upustila. Prostredníctvom Enel Green Power, je Enel aj jedným z výrobcov elektriny s celkovým výkonom 534 MW.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.enel.com/en-GB/group/worldwide/romania/ |dátum prístupu=2015-11-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150315185840/http://www.enel.com/en-GB/group/worldwide/romania/ |dátum archivácie=2015-03-15 }}</ref> ====Rusko==== Enel pôsobí v Rusku v niekoľkých oblastiach: * v tepelných elektrárňach Enel Russia spoločnosť vyrába elektrinu s celkovým výkonom 9 677 MW, * cez RusEnergoSbyt sa zaoberá predajom elektriny a * pôsobí aj v oblasti distribúcie elektriny, kde sa venuje najmä inštalovaniu elektronických elektromerov. ====Slovensko==== Od roku 2006 Enel na Slovensku vlastní 66% Slovenských elektrární. Enel vyrába elektrinu v celkovom objeme 5 700 MW prostredníctvom jadrovej elektrárne, tepelných a vodných elektrární.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/slovakia/ |dátum prístupu=2015-11-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150924001533/http://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/slovakia/ |dátum archivácie=2015-09-24 }}</ref> Od konca 2014 dostala Enel niekoľko ponúk od záujemcov o odkúpenie jej podielu v Slovenských elektrárňach.<ref>http://www.firstonline.info/a/2014/11/10/enel-tre-le-offerte-per-lasset-in-slovacchia/cc1c770d-5804-44fa-902c-e21b585a67fa</ref> ====Španielsko a Portugalsko==== Vďaka svojej účasti v Endesa je Enel v súčasnosti hlavným prevádzkovateľom v Španielsku a Portugalsku s celkovou produkciou elektriny v objeme 23 474 MW (6 500MW z obnoviteľných zdrojov) a viac ako 11 miliónmi zákazníkov na trhu s elektrinou a 1,2 milióna zákazníkov na trhu s plynom. Okrem toho Enel v spolupráci s Enel Green Power España vyrába aj obnoviteľnú energiu s celkovým výkonom 1 745 MW v Španielsku a 163 MW v Portugalsku.<ref>http://www.enelgreenpower.com/it-IT/company/worldwide/spain/</ref> ====Turecko==== V Turecku sa Enel zapája do prieskumu v súvislosti s výrobou geotermálnej energie s Enel Green Power a skupinou Meteor Uzun.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.enel.com/it-IT/media/news/geotermia-l-esperienza-enel-e-la-turchia/p/090027d981b19059/ |dátum prístupu=2015-11-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141013185907/http://www.enel.com/it-IT/media/news/geotermia-l-esperienza-enel-e-la-turchia/p/090027d981b19059/ |dátum archivácie=2014-10-13 }}</ref> ===Severná Amerika=== ====Spojené štáty americké a Kanada==== V Spojených štátoch amerických a Kanade pôsobí Enel Green Power North America (predtým Enel North America), spoločnosť pod kontrolou Enel Green Power. Na výrobu elektriny využíva vodnú, geotermálnu a veternú energiu a biomasu s celkovým výkonom 2 083 MW (1 980 MW v USA a103 MW v Kanade).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/unitedstates/ |dátum prístupu=2015-11-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150402103502/https://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/unitedstates/ |dátum archivácie=2015-04-02 }}</ref> ===Južná Amerika=== Enel sa v 2014 – prostredníctvom Enel Green Power – stala druhým najväčším výrobcom elektriny zo slnečnej energie v Južnej Amerike. Projekty plánované na nasledujúce roky by mali až desaťnásobne zvýšiť fotovoltaickú výrobu, vďaka čomu by sa mal zo spoločnosti stať prvý fotovoltaický výrobca v regióne.<ref>http://www.greentechmedia.com/articles/read/here-are-the-top-ten-solar-developers-in-latin-america</ref> ====Argentína==== V Argentúrne Enel vyrába elektrinu cez dcérske spoločnosti Endesa – Endesa Costanera, Hidroeléctrica El Chocón a Dock Sud – s celkovým výkonom 4 522 MW. Prostredníctvom EDESUR distribuuje elektrinu pre viac než 2,3 milióna zákazníkov v krajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.lindro.it/0-economia/2011-01-18/1502-argentina-via-gli-italiani-di-enel-da-edesur |dátum prístupu=2015-11-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150402102633/http://www.lindro.it/0-economia/2011-01-18/1502-argentina-via-gli-italiani-di-enel-da-edesur |dátum archivácie=2015-04-02 }}</ref> ====Brazília==== V Brazílii Enel vyrába elektrinu prostredníctvom svojich dcérskych spoločností Endesa Fortaleza a Cachoeira Dourada s celkovým výkonom 987 MW. Pôsobí aj v oblasti prenosu elektriny cez Endesa CIEN a v distribúcii cez:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/brazil/ |dátum prístupu=2015-11-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150402232613/https://www.enel.com/it-IT/group/worldwide/brazil/ |dátum archivácie=2015-04-02 }}</ref> * Ampla, ktorá pôsobí v celom štáte Rio de Janeiro s viac ako 2,6 milióna zákazníkov, * Coelce, v štáte Ceará, s viac ako 3,4 milióna zákazníkov. Prostredníctvom ďalšej zo svojich dcérskych spoločností, Enel Brasil Participações Ltda, vyrába Enel Green Power elektrinu z obnoviteľných zdrojov s celkovým výkonom 376 MW – 203 MW zo slnečnej energie a 173 MW z vodnej energie s plánmi na zvýšenie výkonu až na 378 MW. ====Čile==== V Čile Enel vyrába elektrinu v objeme 6 590 MW. Prostredníctvom Enel Green Power Chile vyrába viac ako 300 MW z vodnej a veternej energie a v súčasnosti skúma možnosti využitia geotermálnej energie.<ref>http://www.enelgreenpower.com/it-IT/company/worldwide/chile/</ref> ====Kolumbia==== V Komumbii Enel vyrába elektrinu v celkovom objeme 2 994 MW. Enel Green Power rozvíja projekty so zameraním na alternatívne zdroje energie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.enelgreenpower.com/en-GB/events_news/news/release.aspx?iddoc=1662928 |dátum prístupu=2015-11-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150402232241/http://www.enelgreenpower.com/en-GB/events_news/news/release.aspx?iddoc=1662928 |dátum archivácie=2015-04-02 }}</ref>   ====Ekvádor==== Po podpise dohody na konci roka 2011 začala Enel s prieskumom zdrojov geotermálnej energie v Ekvádore. ====Peru==== V Peru Enel vyrába elektrinu v celkovom objeme 1 802 MW. Enel Green Power Peru pracuje od 2011 na rozvoji alternatívnych energetických zdrojov a zariaďuje rôzne potrebné koncesie pre elektrárne. ====Uruguaj==== Prostredníctvom Enel Green Power buduje Enel veternú elektráreň s výkonom 50 MW. ===Stredná Amerika=== ====Kostarika==== Cez Enel de Costa Rica S.A., dcérsku spoločnosť Enel Green Power Latin America, Enel Enel vyrába elektrinu v celkovom objeme 55 MW, z čoho 24 MW pochádza z veternej energie a 31 MW z vodnej energie. Nová vodná elektráreň Chucas, ktorá je vo výstavbe, by mala po dokončení vyrábať ďalších 50 MW. ´ ====Guatemala==== Cez Enel Green Power Guatemala, Enel vyrába elektrinu – v plnom rozsahu z vodnej energie – v celkovom objeme 163 MW. ====Mexiko==== V Mexiku Enel pôsobí už od 2007. Cez Enel Green Power vyrába elektrinu v objeme 399 MW, z čoho 346 MW pochádza z veternej energie a 53 MW z vodnej energie. ====Panama==== Enel Fortuna – dcérska spoločnosť Enel Green Power Panama – vyrába elektrinu s celkovým výkonom 300 MW, čo pokrýva 23% celkového dopytu v krajine v 2014. Spoločnosť plánuje výstavbu nových slnečných elektrární, ktoré by mali vyrobiť ďalších 29,9 MW. ===Afrika=== ====Alžírsko==== V Alžírsku Enel vlastní 13,5% plynových rezerv v kotline Illizi na juhovýchode krajiny, a 18,4% podiel na ťažobnom poli v Isarene. V 2014, spoločne s Dragon Oil, Enel získala licencie na prieskum ťažby plynu v dvoch ďalších oblastiach – Msari Akabli a Tinrhert Sever. V Msari Akabli bude Enel prvým prevádzkovateľom s podielom 70% a v Tinrhert Sever jej bude patriť 30% podiel. ´ ====Egypt==== V Egypte je Enel držiteľom 10% licencií na prieskum pre oblasť El Burullus. ====Maroko==== Enel vyrába elektrinu v Maroku cez spoločnosť Energie Electrique de Tahaddart s celkovým výkonom 384 MW. V roku 2010 sa Enel Green Power zapojila do verejnej súťaže na výstavbu slnečnej tepelnej elektrárne. Začiatkom 2015 dostala Enel Green Power za úlohu zapojiť sa v Maroku do výroby elektriny z veternej energie. Plán sa podarilo splniť koncom roka 2014 formou účasti na ponuke na výstavbu 5 elektrární s celkovým výkonom 850 MW. ===Južná Afrika=== V Južnej Afrike vlastní Enel Green Power fotovoltaickú elektráreň s celkovým výkonom 10 MW. V budúcnosti Enel plánuje výstavbu niekoľkých veterných fariem a fotovoltaických elektrární s celkovým výkonom 513 MW. ==Dcérske spoločnosti== ===Taliansko=== V Taliansku Enel vlastní niekoľko spoločností, ktoré sa zaoberajú výrobou, distribúciou a predajom elektriny: * 100% podiel v Enel Produzione a prostredníctvom Enel Produzione nasledujúce podiely v spoločnostiach: * 49% Hydro Dolomiti Enel. * 51% Energy Hydro Piave. * 100% podiel v Enel Servizio Elettrico, ktorá sa zaoberá predajom elektriny na regulovanom trhu. * 100% podiel v Enel Energia, ktorá sa zaoberá predajom elektriny a zemného plynu na voľnom trhu a koncovým zákazníkom. Enel Energia vlastní aj 100% Enel.si, spoločnosti ponúkajúcej koncovým zákazníkom riešenia založené na využívaní obnoviteľných zdrojov energie a franšízu „Punto Enel Green Power“, * v oblasti výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov Enel vlastní 69,171% of Enel Green Power, ktorá samotná vlastní niekoľko dcérskych spoločností po celom svete – v Európe, Severnej Amerike a v Južnej Amerike. Čo sa týka infraštruktúry a prenosových sietí, Enel vlastní: * 100% Enel Distribuzione, spoločnosti zaoberajúcej sa distribúciou elektriny. * 100% Enel Sole, spoločnosti, ktorá sa zaoberá verejným a umeleckým osvetlením. Obchodovanie na medzinárodných trhoch a v Taliansku, obstarávanie a predaj energetických produktov vrátane zemného plynu Enel realizuje prostredníctvom spoločnosti Enel Trade, v ktorej má 100% podiel a ktorá vlastní 100% podiel v Enel Trade Rumunsko, Enel Trade Chorvátsko a Enel Trade Srbsko. Cez Enel Trade, Enel vlastní aj Nuove Energie, spoločnosť špecializujúcu sa na výstavbu zariadení na splynovanie skvapalneného zemného plynu. [[Súbor:Francesco Starace - CEO and general manager Enel Group.jpg|thumb]] ===Európa=== V Belgicku Enel vlastní prostredníctvom Enel Investment Holding 100% Marcinelle Energie – vlastníka rovnomennej elektrárne, ktorú v 2008 získala Duferco Diversification. Spoločnosť mala byť na základe predbežnej dohody z 2013 predaná Gazpromu, ale začiatkom 2014 bol predaj pozastavený z dôvodu regulačných zmien a ešte sa ho nepodarilo dokončiť. Vo Francúzsku Enel vlastní 5% francúzskej energetickej burzy Powernext. V Španielsku – cez dcérsku spoločnosť Enel Iberoamerica (predtým Enel Energy Europe) – vlastní Enel 70,1% Endesa, získaný v 2009 podielom 92,06%. Za akvizíciu bolo spoločnosti v 2009 udelené ocenenie Platts Global Energy Award za Obchod roka. V Rusku Enel pôsobí už od 2004: * cez Enel Investment Holding BV vlastní 56,43% Enel Russia (bývalej OGK-5). * Od 2008, cez Enel Investment Holding BV, vlastní aj 49,5% dodávateľa elektriny RusEnergoSbyt. V 2013 Rosneft, cez NGK Itera, kúpil 40% podiel Enel v Arctic Russia BV, spoločnosti, ktorá vlastnila 19,6% SeverEnergia. ===Južná Amerika=== V Argentíne má Enel prostredníctvom Enersis and Distrilec Inversora S.A. pod kontrolou Edesur. Msjiteľom 51,5% Distrilec Inversora S.A. je Enersis. V Čile, cez Enel Iberoamerica (predtým Enel Energy Europe), Enel vlastní vďaka kúpe Endesa a Endesa Latinoamerica S.A., 60,62% Enersis Chile. V Peru, cez Enersis Chile, a po podpise kartelovej dohody s Inkia America Holding v 2014, Enel vlastní 58,6% podiel v Edegel Peru. ==Informácie o spoločnosti== ===Hlavní akcionári=== * Ministerstvo hospodárstva a financií – 25,5% (podľa údajov CONSOB aktualizovaných 27. mája 2015). * Ľudová banka Číny – 2,004% ===Predstavenstvo=== {| class="wikitable" |'''Predsedníčka''' |[[Maria Patrizia Grieco]]<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/governance/board/chairman/biography|website=Enel|accessdate=22 May 2015|title=Maria Patrizia Grieco|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160529172134/https://www.enel.com/it-IT/governance/board/chairman/biography|archivedate=2016-05-29}}</ref> ''menovaná v máji 2014'' |- |'''Generálny riaditeľ''' |[[Francesco Starace]]<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/governance/board/ceo/biography_starace.aspx|website=Enel|accessdate=22 May 2015|title=Francesco Starace|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150924001403/http://www.enel.com/it-IT/governance/board/ceo/biography_starace.aspx|archivedate=2015-09-24}}</ref> ''menovaný v máji 2014'' |- |'''Člen predstavenstva''' |Alfredo Antoniozzi<ref>{{cite web|url=http://it.reuters.com/article/italianNews/idITL5N0YJ50I20150528|website=Reuters|accessdate=13 July 2015|title=PUNTO 1-Enel, assemblea approva allentamento clausola onorabilità|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150714230059/http://it.reuters.com/article/italianNews/idITL5N0YJ50I20150528|archivedate=2015-07-14}}</ref> ''menovaný v máji 2015'' |- |'''Člen predstavenstva''' |Alessandro Banchi<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/governance/board/directors/banchi/|website=Enel|accessdate=22 May 2015|title=Alessandro Banchi|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150606114001/http://www.enel.com/it-IT/governance/board/directors/banchi/|archivedate=2015-06-06}}</ref> ''menovaný v máji 2011'' |- |'''Člen predstavenstva''' |Alberto Bianchi<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/governance/board/directors/bianchi/|website=Enel|accessdate=22 May 2015|title=Alberto Bianchi|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150606135202/http://www.enel.com/it-IT/governance/board/directors/bianchi/|archivedate=2015-06-06}}</ref> ''menovaný v máji 2014'' |- |'''Člen predstavenstva''' |Paola Girdinio<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/governance/board/directors/girdinio/|website=Enel|accessdate=22 May 2015|title=Paola Girdinio|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150606135717/http://www.enel.com/it-IT/governance/board/directors/girdinio/|archivedate=2015-06-06}}</ref> ''menovaný v máji 2014'' |- |'''Člen predstavenstva''' |Alberto Pera<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/governance/board/directors/pera/|website=Enel|accessdate=22 May 2015|title=Alberto Pera|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150606161339/http://www.enel.com/it-IT/governance/board/directors/pera/|archivedate=2015-06-06}}</ref> ''menovaný v máji 2014'' |- |'''Člen predstavenstva''' |Anna Chiara Svelto<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/governance/board/directors/svelto/|website=Enel|accessdate=22 May 2015|title=Anna Chiara Svelto|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150606112121/http://www.enel.com/it-IT/governance/board/directors/svelto/|archivedate=2015-06-06}}</ref> ''menovaná v máji 2014'' |- |'''Člen predstavenstva''' |Angelo Taraborrelli<ref>{{cite web|url=http://www.enel.com/it-IT/governance/board/directors/taraborrelli/|website=Enel|accessdate=22 May 2015|title=Angelo Taraborelli|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150607043758/http://www.enel.com/it-IT/governance/board/directors/taraborrelli/|archivedate=2015-06-07}}</ref> ''menovaný v máji 2011'' |} === Predsedovia predstavenstva === {| class="wikitable" !Predseda !Obdobie predsedníctva |- |[[Vito Antonio Di Cagno]]<ref>{{cite web |title=Di Cagno, Vito Antonio |url=http://www.treccani.it/enciclopedia/di-cagno-vito-antonio/ |website=treccani|accessdate=22 May 2015}}</ref> |1963 – 1973 |- |[[Arnaldo Maria Angelini]]<ref name="treccani.it">{{cite web |title=Angelini, Arnaldo Maria |url=http://www.treccani.it/enciclopedia/arnaldo-maria-angelini/|website=treccani|accessdate=22 May 2015}}</ref> |1973 – 1979 |- |Francesco Corbellini<ref>{{cite web|url=http://www.agi.it/cronaca/notizie/amianto_pm_milano_condanne_fino_8anni_e_mezzo_ex_dirigenti_enel-201411221706-cro-rt10063|website=treccani|title=amianto: pm milano, condanne fino a 8 anni e mezzo ex dirigenti Eneldate= 22 November 2014|accessdate=22 May 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150712051852/https://www.agi.it/cronaca/notizie/amianto_pm_milano_condanne_fino_8anni_e_mezzo_ex_dirigenti_enel-201411221706-cro-rt10063|archivedate=2015-07-12}}</ref> |1979 – 1987 |- |Franco Viezzoli<ref>{{cite web|url=http://www.ilsole24ore.com/art/notizie/2011-05-18/morto-franco-viezzoli-presidente-110552.shtml?uuid=AaSN4DYD|website=sole 24 ore|title=morto Franco Viezzoli, ex presidente Enel|date=18 May 2011|accessdate=22 May 2015}}</ref> |1987 – 1996 |- |[[Chicco Testa]]<ref>{{cite web|title=Chicco Testa|url=http://cinquantamila.corriere.it/storyTellerThread.php?threadId=TESTA+Chicco|website=corriere.it|date=30 October 2014|accessdate=22 May 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150626023435/http://cinquantamila.corriere.it/storyTellerThread.php?threadId=TESTA+Chicco|archivedate=2015-06-26}}</ref> |1996 – 2002 |- |[[Piero Gnudi]]<ref>{{cite web|url=http://www.ilfattoquotidiano.it/2014/03/03/da-enel-alle-banche-dietro-al-ministro-guidi-ce-leterno-pietro-gnudi/900451/|website=il fatto quotidiano|title=da Enel alle banche, dietro al ministro Guidi c’è l’eterno Pietro Gnudi|date=3 March 2014|accessdate=22 May 2015}}</ref> |2002 – 2011 |- |[[Paolo Andrea Colombo]]<ref>{{cite web|url=http://corporate.alitalia.it/it/governance/consiglio-di-amministrazione/Paolo-Andrea-Colombo/paolo-andrea-colombo.html|website=alitalia|accessdate=22 May 2015|title=Archivovaná kópia|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151025063012/http://corporate.alitalia.it/it/governance/consiglio-di-amministrazione/Paolo-Andrea-Colombo/paolo-andrea-colombo.html|archivedate=2015-10-25}}</ref> |2011 – 2014 |- |[[Maria Patrizia Grieco]]<ref>{{cite web|url=http://www.ilghirlandaio.com/top-news/109702/enel-nominato-il-nuovo-cda-patrizia-grieco-presidente-francesco-starace-amministratore-delegato/|website=il ghirlandaio|title=Enel, nominato il nuovo cda. Patrizia Grieco presidente, Francesco Starace amministratore delegato|accessdate=22 May 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150714211151/http://www.ilghirlandaio.com/top-news/109702/enel-nominato-il-nuovo-cda-patrizia-grieco-presidente-francesco-starace-amministratore-delegato/|archivedate=2015-07-14}}</ref> |2014 – dodnes |} ===Generálni riaditelia=== {| class="wikitable" !Generálny riaditeľ !Obdobie výkonu funkcie |- |[[Arnaldo Maria Angelini]]<ref name="treccani.it"/> |1963 – 1973 |- |Massimo Moretti<ref>{{cite book|title=L’industria italiana del cemento|page=790|publisher=Associazione italiana tecnico-economica del cemento|date=1987}}</ref><ref>{{cite web|title=FNLE-CGIL (pdf)|url=http://www.archiviolavoro.it/sites/www.archiviolavoro.it/files/PDF%20inventari/FNLE-CGIL.pdf|website=archiviolavoro|accessdate=22 May 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304064824/http://www.archiviolavoro.it/sites/www.archiviolavoro.it/files/PDF|archivedate=2016-03-04}}</ref> |1973 – 1982 |- |Alberto Negroni<ref>{{cite web |title=Morti da amianto a Turbigo, per ex vertici Enel chieste condanne fino a otto anni e mezzo |language=it |url=http://www.inail.it/internet/salastampa/SalastampaContent/PeriGiornalisti/news/p/dettaglioNews/index.html?wlpT1834182401389380495766_contentDataFile=UCM_158167&_windowLabel=T1834182401389380495766|website=Inail|date=22 November 2014|accessdate=22 May 2015}}</ref> |1984 – 1992 |- |Alfonso Limbruno<ref>{{cite web|title=PDF (page not found)|url=https://www.enel.it/eWCM/salastampa/comunicati/11142-1_PDF-1.pdf|website=Enel|accessdate=22 May 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20041224203827/http://www.enel.it/eWCM/salastampa/comunicati/11142-1_PDF-1.pdf|archivedate=2004-12-24}}</ref> |1992 – 1995 |- |[[Franco Tatò]]<ref>{{cite web|url=http://www.repubblica.it/economia/2014/03/31/news/enel_condannati_scaroni_e_tat-82386667/|website=repubblica|title=Enel, condannati Scaroni e Tatò per il disastro ambientale di Porto Tolle|author=Luca Pagni|date=31 March 2014|accessdate=22 May 2015}}</ref> |1996 – 2002 |- |[[Paolo Scaroni]]<ref>{{cite web|url=http://corrieredelveneto.corriere.it/padova/notizie/cronaca/2014/31-marzo-2014/disastro-ambientale-porto-tolle-condannati-ex-ad-enel-tato-scaroni-2224293361199.shtml|website=corriere.it|title=Porto Tolle pericolo per l’ambiente. Condannati ex ad Enel Tatò e Scaroni|author=Antonio Andreotti|date=31 March 2014|accessdate=22 May 2015}}</ref> |2002 – 2005 |- |[[Fulvio Conti]]<ref>{{cite web |title=Fulvio Conti |url=http://www.aon.com/about-aon/corporate-governance/corporate/board-directors/fulvio-conti.jsp|website=Aon|accessdate=22 May 2015}}</ref> |2005 – 2014 |- |[[Francesco Starace]]<ref>{{cite web|url=https://www.enel.it/it-it/media/comunicati/release.aspx?iddoc=1661940|website=Enel|date=23 May 2014|accessdate=22 May 2015}}</ref> |2014 – dodnes |} ==Sponzorstvo a ďalšie aktivity== ===Expo 2015=== [[Súbor:Expo 2015 - Pavilions - Enel (17376495401).jpg|thumb|EXPO 2015 Miláno]] V roku 2015 sa Enel ako Oficiálny globálny partner zúčastnila Expo 2015 v Miláne. S investíciou vo výške 29 miliónov eur a vlastným pavilónom, Enel vybudovala v celom areáli Expo Smart City, simuláciu mesta so 100 000 obyvateľmi s celkovou spotrebou energie v objeme 1 000 000 kWh denne.<ref>http://www.ansa.it/canale_expo2015/notizie/padiglioni/2015/02/07/expo-enel-investe-nellevento-29-milioni-di-euro_eaf73344-8a9a-45ae-b323-37dfbb11597e.html</ref> Smart City zahŕňa: * inteligentnú sieť na distribúciu elektriny, * operačné stredisko na monitorovanie a riadenie inteligentnej siete, * informačný systém umožňujúci návštevníkom sledovať v reálnom času spotrebu elektriny v každom pavilóne, * dobíjacie stanice pre elektromobily, * LED osvetlenie celého areálu výstaviska. ===Enel Cuore=== Organizácia Enel Cuore bola založená v októbri 2013 prostredníctvom projektu podporovaného Enela jej dcérskymi spoločnosťami. Cieľom bolo vytvoriť osobitnú neziskovú organizácií, ktorá by bola schopná realizovať aktivity na podporu komunít, rodín a jednotlivcov a presadzovať a udržiavať ideály spolupráce. ==Spory== ===Osage Wind LLC=== 11. novembra 2014 generálny prokurátor USA pre severný obvod Oklahomy podal žalobu na dcérsku spoločnosť Enel, Osage Wind LLC, 84-turbínový priemyselný projekt veternej farmy v okrese Osage, Oklahoma.<ref name="ecf.oknd.uscourts.gov">https://ecf.oknd.uscourts.gov/cgi-bin/DktRpt.pl?38034</ref> Žalobca v nej obvinil Enel a Osage Wind, že nelegálne spracúvajú nerasty patriace národu Osagov, pôvodnému indiánskemu kmeňu, ktorý už od roku 1871 vlastní všetky práva na nerastné bohatstvo krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.tulsaworld.com/news/local/federal-authorities-seek-immediate-halt-to-osage-county-wind-development/article_3606ab19-70ab-593e-aac7-c5262bf60cfb.html |dátum prístupu=2015-11-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190327102836/https://www.tulsaworld.com/news/local/federal-authorities-seek-immediate-halt-to-osage-county-wind-development/article_3606ab19-70ab-593e-aac7-c5262bf60cfb.html |dátum archivácie=2019-03-27}}</ref> V žalobe sa spomína, že Osage Wind mala pred začiatkom ťažby nerastov a ďalších materiálov z jám, kam mali byť umiestnené základne turbín, získať povolenie od Kancelárie pre indiánske záležitosti. Žalobca žiadal o zastavenie všetkých výkopových prác na celom stavenisku o rozlohe 8 500 akrov a o odstránenie dvanástich turbín, ktoré boli už vztýčené. Osage Wind odporovala, že vykonávaná činnosť sa nedá považovať za ťažbu, a teda nie je povinná mať povolenie. Spoločnosť sa vyjadrila, že už preinvestovala takmer 300 miliónov amerických dolárov na projekt, ktorý sa buduje na súkromných pozemkoch, nie na pozemkoch zverených do trastu pre amerických Indiánov.<ref name="ecf.oknd.uscourts.gov"/> Osage Wind LLC a druhý súvisiaci veterný projekt Enel, Mustang Run, sa potýkajú aj s odvolaniami na Najvyššom súde Oklahomy, v ktorých národ Osagov a okres Osage, Okla., namietajú ústavnú legitimitu povolení vydaných pre oba projekty. ===Salvádor=== Spoločnosť bola po dlhom spore s vládou Salvádoru nútená opustiť trh s elektrinou v krajine. V salvádorskej ústave (čl. 109) sa stanovuje, že (podzemné) prírodné zdroje sú majetkom štátu a vláda nesmie dovoliť zahraničným spoločnostiam, aby sa stali výhradnými vlastníkmi geotermálnej výroby. Obe strany uzavreli v roku 2014 dohodu, ale neinformovali o jej podrobnostiach. ===Slovensko=== Ďalšou ranou pre Enel bola nedávna prehra so slovenskou vládou, kedy Enel požadovala od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky náhradu za stratu výnosov, ktorá jej vznikla v dôsledku zamietnutia cenových návrhov Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Podľa článku z decembra 2014 v BNE INTELLINEWS, www.bne.eu, „Slovensko stavia do cesty predaja Slovenských elektrární stále viac prekážok“ (predseda vlády, Robert) „Fico tvrdí, že talianska spoločnosť blokuje prístup k informáciám, ktoré by Bratislave umožnili posúdiť, či bol plánovaný zisk spravodlivo rozdelený medzi Enel a Slovenskú republiku“, informovala tlačová agentúra TASR. ==Súvahy== [[Súbor:Roma - HQ Enel esterno.jpg|thumb|Rímske sídlo Enelu]] ===Analýza finančného výkazu Enel za rok 2006=== Výnosy dosiahli spolu 38 513 miliónov eur (33 787 miliónov eur v 2005 + 14,0%). EBITDA dosiahol 8 019 miliónov eur (7 745 miliónov eur v 2005 +3,5%); bez alokácie 400 miliónov eur na plán prevádzkovej excelentnosti sa EBITDA 2006 zvýšil v porovnaní 2005 o 8,7%. EBIT dosiahol celkom 5 819 miliónov eur (5 538 miliónov eur v 2005 +5,1%). Skupina dosiahla čisté zisky vo výške 3 036 miliónov eur (3 895 miliónov eur 2005 – 22,1%); bez príspevku Wind a Terna sa čisté zisky skupiny v 2006 zvýšili v porovnaní s 2005 o 1,4%. Čistý finančný dlh dosiahol 11 690 miliónov eur (12 312 miliónov eur k 31. decembru 2005 – 5,1%). Celkové dividendy ponúkané za celý finančný rok 2006 dosiahli hodnotu 0,49 eur na akciu (z čoho 0,2 eur na akciu bolo vyplatených vopred v novembri 2006).   ===Analýza finančného výkazu Enel za rok 2007=== Výnosy dosiahli spolu 43 673 miliónov eur (+13,4%), EBITDA 10 023 miliónov eur (+25,0%); EBIT 6 990 miliónov eur (+20,1%), čisté zisky skupiny 3 977 miliónov eur (+31,0%), čistý dlh sa zvýšil na 55 791 miliónov eur v dôsledku prevzatia Endesa, celkové čisté aktíva dosiahli 23 789 miliónov eur, pomer zadlženia k vlastnému imaniu predstavoval 2,35. Dividendy ponúkané za celý finančný rok 2007 dosiahli hodnotu 0,49 eur na akciu (z čoho 0,2 eur na akciu bolo vyplatených vopred v novembri 2007). ===Analýza finančného výkazu Enel za rok 2008=== Výnosy vzrástli na 61 184 miliónov eur (+40,0%), EBITDA 14 318 miliónov eur (+45,5%), EBIT 9 miliónov eur (+40,7%), čisté zisky skupiny vzrástli na 5 293 miliónov eur (+35,2%) čistý finančný dlh klesol na 49 967 miliónov eur (-10,4%). Dividendy ponúkané za celý finančný rok 2008 dosiahli hodnotu 0,49 eur na akciu (z čoho 0,2 eur na akciu bolo vyplatených vopred v novembri 2008). == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Podniky založené v 1962]] [[Kategória:Podniky v Taliansku]] [[Kategória:Energetické podniky]] mt8be7iyxfu2u85xn74i4b91dqa4ku7 0 568071 8382635 8378249 2026-10-11T06:28:55Z PeterKLK 94978 /* Cestná cyklistika */ aktualizácia 8382635 wikitext text/x-wiki '''Zoznam úspechov slovenskej cyklistiky''' sumarizuje prehľad medailí [[Slovensko|slovenských]] [[cyklista|cyklistov]] na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, ako aj v reprezentácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. ==Cestná cyklistika== Česko-Slovensko získalo na MS v cestnej cyklistike štyri medaily, všetky v časovke družstiev, dvakrát bol členom družstva [[Milan Jurčo (cyklista)|Milan Jurčo]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strieborná „stovka“ čs. kvarteta | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = august | ročník = XXXIX. | číslo = 203 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvú medailu po vzniku samostatnej [[Slovensko|Slovenskej republiky]] vybojoval v pretekoch amatérov [[Milan Dvorščík]] v roku 1994.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dvorščík centimetre od svetového zlata | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 197 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý dúhový dres majstra sveta si obliekol [[Peter Velits]], víťaz kategórie mužov do 23 rokov, ďalšie tri tituly získal v tímovej časovke, v tejto disciplíne patrí k najúspešnejším v histórii MS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Skvelé! Peter Velits je do tretice majstrom sveta v časovke tímov | url = https://sportweb.pravda.sk/cyklistika/clanok/330597-skvele-peter-velits-je-do-tretice-majstrom-sveta-v-casovke-timov/ | dátum vydania = 21. 9. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najväčšie idividuálne úspechy dosiahol [[Peter Sagan]], prvý titul majstra sveta získal v kategórii elite na MS 2015 v [[Spojené štáty|americkom]] [[Richmond (Virgínia)|Richmonde]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Neskutočné! Famózne! Úžasné! Peter Sagan je majster sveta!!! | url = https://sportweb.pravda.sk/cyklistika/clanok/368939-neskutocne-famozne-uzasne-peter-sagan-je-majster-sveta/ | dátum vydania = 27. 9. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, o rok neskôr v [[Katar (štát)|katarskej]] [[Dauha|Dauhe]] úspešne obhájil dúhové tričko a zlatý hetrik zavŕšil v roku 2017 v [[Bergen]]e.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Historická udalosť v Bergene! Sagan je tretíkrát za sebou majster sveta! | url = https://sportweb.pravda.sk/cyklistika/clanok/442696-online-sagan-sa-vydal-na-trat-sledujte-jeho-boj-o-treti-titul-majstra-sveta/ | dátum vydania = 24. 9. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Peter sa tak zaradil medzi legendy svetovej [[cyklistika|cyklistiky]], tri tituly svetových šampiónov získali pred ním len [[Taliansko|Talian]] Alfredo Binda, [[Belgicko|Belgičania]] Rik Van Steenbergen a [[Eddy Merckx]] a [[Španielsko|Španiel]] [[Óscar Freire|Óscar Freire Gómez]], nikto však nedokázal triumfovať trikrát za sebou. Sagan sa stal v roku 2016 majstrom Európy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sagan je po fantastickom špurte majster Európy! Osláviť to nemá kedy | url = https://sportweb.pravda.sk/cyklistika/clanok/405370-sagan-je-po-fantastickom-spurte-majstrom-europy/ | dátum vydania = 18. 9. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyhral aj dve monumentálne klasiky ''Okolo Flámska'' (2016) a ''Paríž-Roubaix'' (2018).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Peter Sagan vyhral svoju druhú monumentálnu klasiku v živote – preteky Paríž-Roubaix! | url = https://www.olympic.sk/clanok/peter-sagan-vyhral-svoju-druhu-monumentalnu-klasiku-v-zivote-preteky-pariz-roubaix | dátum vydania = 8. 4. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = olympic.sk | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ;Medailisti z majstrovstiev sveta {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! Dejisko ! width=150|Meno ! Disciplína |- |align=center|1981||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Milan Jurčo (cyklista)|Milan Jurčo]]||časovka na 100&nbsp;km <br/> družstvo Česko-Slovenska |- |align=center|1985||{{ITA}} [[Giavera del Montello]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Milan Jurčo (cyklista)|Milan Jurčo]]||časovka na 100&nbsp;km <br/> družstvo Česko-Slovenska |- |align=center|1994||{{ITA}} [[Agrigento]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Milan Dvorščík]]||preteky amatérov |- |align=center|2007||{{DEU}} [[Stuttgart]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Peter Velits]] [[Súbor:Jersey rainbow.svg|20px]] ||preteky mužov do 23 rokov |- |align=center|2012||{{NLD}} [[Valkenburg]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Peter Velits]] [[Súbor:Jersey rainbow.svg|20px]]||tímová časovka <br/> Omega Pharma–Quick Step |- |align=center|[[Majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike 2013|2013]]||{{ITA}} [[Florencia]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Peter Velits]] [[Súbor:Jersey rainbow.svg|20px]]||tímová časovka <br/> Omega Pharma–Quick Step |- |align=center|2014||{{ESP}} [[Ponferrada]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Peter Velits]] [[Súbor:Jersey rainbow.svg|20px]]||tímová časovka <br/> BMC Racing |- |align=center|2015||{{USA}} [[Richmond (Virgínia)|Richmond]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Peter Sagan]] [[Súbor:Jersey rainbow.svg|20px]]||preteky elite |- |align=center|2016||{{QAT}} [[Dauha]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Peter Sagan]] [[Súbor:Jersey rainbow.svg|20px]]||preteky elite |- |align=center|2017||{{NOR}} [[Bergen]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Peter Sagan]] [[Súbor:Jersey rainbow.svg|20px]]||preteky elite |- |align=center|2023||{{GBR}} [[Glasgow]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Martin Svrček]]||preteky mužov do 23 rokov |- |rowspan="3"|<center>2024||rowspan="3"|{{CHE}} [[Zürich]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martin Svrček]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Martin Svrček mal na dosah dúhový dres majstra sveta | url = https://www.olympic.sk/clanok/martin-svrcek-ms-2024 | dátum vydania = 27. 9. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = olympic.sk | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240927220815/https://www.olympic.sk/clanok/martin-svrcek-ms-2024 | dátum archivácie = 2024-09-27 }}</ref>||preteky mužov do 23 rokov |- |[[Súbor:Med 2.png]] [[Viktória Chladoňová]]||časovka, juniorky |- |[[Súbor:Med 3.png]] [[Viktória Chladoňová]]||preteky junioriek |- |rowspan="2"|<center>2025||rowspan="2"|{{RWA}} [[Kigali]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Viktória Chladoňová]]||časovka, ženy do 23 rokov |- |[[Súbor:Med 2.png]] [[Viktória Chladoňová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Viktória Chladoňová: Dve striebra z majstrovstiev sveta! Slovenská cyklistika má novú hviezdu | url = https://narodnesportovecentrum.sk/blog/viktoria-chladonova-dve-striebra-z-majstrovstiev-sveta-slovenska-cyklistika-ma-novu-hviezdu | dátum vydania = 25. 9. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = narodnesportovecentrum.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||preteky s hromadným štartom, ženy do 23 rokov |- |<center>2026||{{CAN}} [[Montreal]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Viktória Chladoňová]] [[Súbor:Jersey rainbow.svg|20px]]||preteky s hromadným štartom, ženy do 23 rokov |} ;Medailisti z majstrovstiev Európy {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! width=150|Meno ! Disciplína |- |align=center|2015||{{EST}} [[Tartu]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Erik Baška]] [[File:European_champion_jersey_2016.svg|20px]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyklista Erik Baška sa stal majstrom Európy do 23 rokov | url = https://www.olympic.sk/clanok/cyklista-erik-baska-sa-stal-majstrom-europy-do-23-rokov | dátum vydania = 10. 8. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = olympic.sk | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ||preteky mužov do 23 rokov |- |align=center|2016||{{FRA}} [[Plumelec]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Peter Sagan]] [[File:European_champion_jersey_2016.svg|20px]]||preteky elite |- |<center>2024||{{BEL}} [[Limburg]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Viktória Chladoňová]]||časovka, juniorky |- |rowspan="2"|<center>2026||rowspan="2"|{{SVN}} [[Ľubľana]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Viktória Chladoňová]]||preteky žien do 23 rokov |- |[[Súbor:Med 3.png]] [[Viktória Chladoňová]]||časovka, ženy do 23 rokov |} ;Úspechy na Grand Tour Prvým [[Slovák]]om na najslávnejších pretekoch [[Tour de France]] bol v roku [[1987]] [[Milan Jurčo (cyklista)|Milan Jurčo]], svoje [[časovka jednotlivcov|časovkárske]] kvality pretavil do pódiových umiestnení na [[Tour de France]] i na [[Giro d’Italia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Milan Jurčo: Medzi profíkov vletel ako vietor (Legendy slovenskej cyklistiky) | url = https://www.cyklistikaszc.sk/sk/submenu/osobnosti-slovenskej-cyklistiky/milan-jurco-medzi-profikov-vletel-ako-vietor-legendy-slovenskej-cyklistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cyklistikaszc.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Etapové vavríny na oboch pretekoch vybojoval výborný šprintér [[Ján Svorada]], neskôr reprezentoval po prijatí občianstva [[Česko]]. [[Peter Sagan]] je rekordný sedemnásobný víťaz bodovacej súťaže na Tour de France.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sagan spečatil rekordný siedmy zelený dres: Je to privilégium a veľká česť | url = https://sportweb.pravda.sk/cyklistika/clanok/520649-sagan-ma-oficialne-rekord-vo-finisi-poslednej-etapy-bol-najrychlejsi-ewan/ | dátum vydania = 28. 7. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Historický deň zažila [[Slovensko|slovenská]] [[cyklistika]] 3. júla 2012, v 3. etape Tour de France sa postavila na stupne víťazov dvojica Sagan – P. Velits.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fantastické! Sagan vyhral ďalšiu etapu Tour, Peter Velits skončil tretí | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/134561-fantasticke-sagan-vyhral-dalsiu-etapu-tour-peter-velits-skoncil-treti/ | dátum vydania = 3. 7. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Peter Velits]] dosiahol najväčší úspech na [[Grand tour]] v roku 2010, na [[Vuelta a España|Vuelte]] obsadil celkové tretie miesto,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Peter Velits historicky tretí na Vuelte | url = https://www.mtbiker.sk/clanky/1310/peter-velits-historicky-treti-na-vuelte.html | dátum vydania = 19. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mtbiker.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> po dopingu Mosqueru sa posunul na druhé miesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mosquera dopoval, Peter Velits druhý na Vuelte 2010 | url = http://sport.aktuality.sk/c/121780/mosquera-dopoval-peter-velits-druhy-na-vuelte-2010/ | dátum vydania = 18. 11. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Tour de France]] :* [[Milan Jurčo (cyklista)|Milan Jurčo]] – {{tretie miesto}} v časovke (1988)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tour de France: Jurčo na stupních | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/7/25/8.png | dátum vydania = 25. 7. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[Ján Svorada]] – {{prvé miesto}} víťaz 7. etapy (1994)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Svorada s etapovým triumfom! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = júl | ročník = XLVIII. | číslo = 159 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> :* [[Peter Sagan]] – [[Súbor:Jersey green.svg|20px]] 7× víťaz bodovacej súťaže (2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2018, 2019), {{prvé miesto}} víťaz 3 etáp [[Tour de France 2012|(2012)]], víťaz etapy [[Tour de France 2013|(2013)]], víťaz 3 etáp [[Tour de France 2016|(2016)]], víťaz etapy [[Tour de France 2017|(2017)]], víťaz 3 etáp [[Tour de France 2018|(2018)]] :* [[Peter Velits]] – {{tretie miesto}} 3. etapa [[Tour de France 2012|(2012)]] [[Giro d’Italia]] :* [[Milan Jurčo (cyklista)|Milan Jurčo]] – {{tretie miesto}} v časovke (1988) :* [[Ján Svorada]] – {{prvé miesto}} víťaz 4 etáp (1994 - 3<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tretí etapový vavrín Svoradovi | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 132 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, 1995 - 1) [[Vuelta a España]] :* [[Peter Velits]] – {{druhé miesto}} celkové poradie 2010, víťaz 2 etáp :* [[Peter Sagan]] – {{prvé miesto}} víťaz 3 etáp [[Vuelta a España 2011|(2011)]], víťaz 1 etapy [[Vuelta a España 2015|(2015)]] ==Dráhová cyklistika== Najvýraznejšou postavou [[Slovensko|slovenskej]] [[Športová cyklistika|dráhovej cyklistiky]] bol [[Anton Tkáč]], jeden z najlepších svetových šprintérov v sedemdesiatych rokoch [[20. storočie|20. storočia]], trojnásobný majster sveta a [[Letné olympijské hry 1976|olympijský víťaz z Montrealu 1976]], kde získal zlato po víťazstve nad legendárnym Francúzom Danielom Morelonom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tkáč detronizoval Morelona | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1976 | mesiac = júl | ročník = XXIX. | číslo = 176 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ;Medailisti z olympijských hier {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! width=150|Meno ! Disciplína |- |align=center|[[Letné olympijské hry 1976|1976]]||{{CAN}} [[Montreal]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Anton Tkáč]]||šprint |} ;Medailisti z majstrovstiev sveta {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! width=150|Meno ! Disciplína |- |align=center|1970||{{GBR}} [[Leicester]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Anton Tkáč]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťhodinový maratón a bronzový kilometer Tkáča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1970 | mesiac = august | ročník = XXIV. | číslo = 184 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||1&nbsp;km s pevným štartom |- |align=center|1974||{{CAN}} [[Montreal]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Anton Tkáč]] [[Súbor:Jersey rainbow.svg|20px]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatá medaila Tkáčovi | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1974 | mesiac = august | ročník = XXVII. | číslo = 195 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||šprint |- |align=center|1976||{{CAN}} [[Montreal]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Anton Tkáč]] [[Súbor:Jersey rainbow.svg|20px]]||šprint |- |align=center|1978||{{DEU}} [[Mníchov]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Anton Tkáč]] [[Súbor:Jersey rainbow.svg|20px]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tretí zlatý šprint Tkáča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1978 | mesiac = august | ročník = XXXI. | číslo = 195 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||šprint |} ;Medailisti z majstrovstiev Európy {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! Meno ! Disciplína |- |align=center|2002||{{NLD}} [[Amsterdam]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Jozef Žabka]], [[Martin Liška]]||bodovacie preteky vojíc |- |align=center|2004||{{ITA}} [[Fiorenzuela]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Jozef Žabka]], [[Martin Liška]]||bodovacie preteky dvojíc |} ==Cyklokros== [[Československo|Československí]] [[cyklokros]]ári dominovali na majstrovstvách sveta v osemdesiatych rokoch [[20. storočie|20. storočia]], zo [[Slováci|Slovákov]] sa medzi svetovou elitou presadil [[Ondrej Glajza]], majster sveta v kategórii juniorov aj amatérov. ;Medailisti z majstrovstiev sveta {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! width=150|Meno ! width=100|Kategória |- |align=center|1983||{{GBR}} [[Birmingham]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Peter Hric]]||juniori |- |align=center|1984||{{NLD}} [[Oss]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Ondrej Glajza]] [[Súbor:Jersey rainbow.svg|20px]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dúhové tričká Šimůnkovi a Glajzovi | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = február | ročník = XXXVIII. | číslo = 43 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||juniori |- |align=center|1989||{{FRA}} [[Pontchâteau]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Ondrej Glajza]] [[Súbor:Jersey rainbow.svg|20px]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom sveta Glajza, strieborný Šimůnek | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 43 | strany = 1,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||amatéri |- |align=center|1992||{{GBR}} [[Leeds]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Vojtech Bachleda]]||juniori |- |align=center|2006||{{NLD}} [[Zeddam]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Róbert Gavenda]]||juniori |- |align=center|2008||{{ITA}} [[Treviso]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Peter Sagan]]||juniori |- |align=center|2024||{{CZE}} [[Tábor]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Viktória Chladoňová]]||juniorky |- |align=center|2026||{{NLD}} [[Hulst]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Viktória Chladoňová]]||ženy do 23 rokov |} ==Horská cyklistika== ;Medailisti z majstrovstiev sveta {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! width=150|Meno ! width=100|Disciplína |- |align=center|1991||{{ITA}} [[Ciocco]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Eva Orvošová]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prišla, videla – a bolo z toho striebro | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 235 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||cross-country |} ==Referencie== {{referencie}} [[Kategória:Šport na Slovensku]] [[Kategória:Cyklistika na Slovensku]] [[Kategória:Úspechy slovenského športu]] n73vt8w9h5fv14vvk6yfz26bjkd02dd 0 570943 8382437 8009334 2026-10-10T14:55:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382437 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | name = | other_name = | category = [[prírodná rezervácia]] | image = Dunajské ostrovy 05.jpg | image_caption = | symbol = | etymology = | official_name = | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Bratislavský kraj]] | district = [[Okres Bratislava V|Bratislava V]] | commune = | municipality = [[Bratislava - Rusovce]] | parent = | range = | city = | landmark = | river = | location = | elevation = | prominence = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = | length = | length_orientation = | width = | width_orientation = | area = 2.1971 | area1 = | area1_type = | geology = | orogeny = | period = | biome = | biome_share = | plant = | animal = | established = 2002 | established1 = 2007 | established1_type = posledná novelizácia | management = ŠOP - regionálna správa Bratislava | management_label = | management_location = | management_location_type = | management_location_label = | management_lat_d = | management_long_d = | visitation = | discovery = | ascent = | code = 1124 | category_iucn = | free = | map = Relief Map of Slovakia.png | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_background = | map_locator = Slovensko-reliéf | map1 = Bratislava Region - outline map.svg | map1_background = Bratislava Region - background map.png | map1_caption = Poloha v rámci Bratislavského kraja | map1_locator = Bratislavský kraj | commons = | statistics = | website = | footnotes = | lat_d = 48.0608333 | long_d = 17.1630556 }} '''Dunajské ostrovy''' bola [[prírodná rezervácia]] v oblasti [[Bratislava]]. Nachádzala sa v [[Bratislava V (okres)|okrese Bratislava V]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]]. Územie bolo vyhlásené či novelizované v rokoch [[2002]] a [[2007]] na rozlohe 219,7100 ha a zaradené do 5. stupňa ochrany. Ochranné pásmo nebolo stanovené. Predmetom ochrany bolo: ''PR je vyhlásená z dôvodu zabezpečenia ochrany biotopu lužného lesa a biotopu mokradí, ako aj typického rázu lužnej krajiny. Výskyt mnohých živočíšnych druhov, hlavne avifauny. Jadro biocentra nadregionálneho významu, významná genofondová plocha.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|1124}}</ref> K 1. marcu 2021 bola prírodná rezervácia zrušená, dôvodom bolo prekrytie novým chráneným areálom [[Ostrovné lúčky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Dunajské ostrovy : [ev. č. 1124] | titul = Zoznam maloplošných chránených území (MCHÚ), zrušených v rokoch 1993 - 2022 | url = https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-11 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230611131049/https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | dátum archivácie = 2023-06-11 }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|1124}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územie], štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Dunajské ostrovy|13453351}} {{Chránené územia v Bratislave}} {{Podunajská rovina}} [[Kategória:Zrušené prírodné rezervácie na Slovensku]] 2pbwdqwooxvcwiml25onz98rznnuwjz 0 574044 8382614 8246116 2026-10-11T00:06:54Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382614 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať|Maloplošné chránené územie zrušené k 1. 10. 2022, dôvod: stalo sa súčasťou zón NP [[Národný park Muránska planina|Muránska planina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Fabova hoľa : [ev. č. 247] | titul = Zoznam maloplošných chránených území (MCHÚ), zrušených v rokoch 1993 - 2022 | url = https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-11 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230611131049/https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | dátum archivácie = 2023-06-11 }}</ref>}} {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | map1_locator = Banskobystrický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Brezno (okres)|Brezno]] | district1 = [[Revúca (okres)|Revúca]] | municipality = Polomka | municipality1 = [[Muráň (obec)|Muráň]] | municipality2 = Pohronská Polhora | category = [[prírodná rezervácia]] | name = Fabova hoľa | image = Fabova hoľa, Kučalach, podvrchol 01.jpg | image_caption = | established = 30. 6. 1988 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | code = 247 | management = ŠOP - NP Muránska planina | area = 2.6175 | commons = Fabova hoľa | lat_d = 48.7755000 | long_d = 19.8839306 | range = Veporské vrchy }} '''Fabova hoľa''' je [[prírodná rezervácia]], ktorá bola vyhlásená v roku [[1988]] na území s rozlohou 261,75 ha s 5. stupňom ochrany, patriaca do [[Národný park Muránska planina|Národného parku Muránska planina]]. Okrem vrcholových častí Fabovej hole zaberá aj podhôľný a vysočinový reliéf severnejšie situovaných masívov Javorinky a Psice. Predmetom ochrany je vzácne lesné spoločenstvo chránených druhov fauny v okolí dominanty Slovenského rudohoria.<ref>{{ŠZOCHČPSR|názov=Fabova hoľa|247}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Fabova hoľa (vrch)]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://mapy.hiking.sk/?x=19.88573&y=48.77267 Poloha na mape] {{Veporské vrchy}} [[Kategória:Prírodné rezervácie v Banskobystrickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Brezno]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Revúca]] [[Kategória:Chránené územia Národného parku Muránska planina]] [[Kategória:Veporské vrchy]] [[Kategória:Polomka]] [[Kategória:Muráň (obec)]] [[Kategória:Pohronská Polhora]] 0wve1a0bmh3ej7962xgnbwsgdxmht6c 0 591029 8382606 8281617 2026-10-10T22:45:07Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382606 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Evanjelický kostol v Martine | Druh kostola = | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Martin, evanjelický kostol.jpg | Popis obrázka = Pohľad na kostol | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát = Slovensko | Kraj = [[Žilinský samosprávny kraj]] | Okres = [[Martin (okres)|Martin]] | Obec = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] | Mesto = | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Historický región typ = | Historický región = | Je súčasťou = | Adresa = Memorandové námestie 16 | Zemepisná šírka = 49.067831 | Zemepisná dĺžka = 18.922476 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev a.v.]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = Dištrikt | Diecéza = Východný | Dekanát typ = Seniorát | Dekanát = Turčiansky seniorát | Farnosť typ = Cirkevný zbor | Farnosť = Martin | Dĺžka = | Šírka = | Výška = | Dĺžka hlavnej lode = | Dĺžka svätyne = | Dĺžka3 typ = | Dĺžka3 = | Šírka hlavnej lode = | Šírka svätyne = | Šírka v transepte = | Šírka4 typ = | Šírka4 = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Výška najvyššej veže = | Výška v kupole = | Výška v kupole typ = | Počet lodí = 1 | Počet veží = 1 | Počet kupol typ = | Počet kupol = | Počet4 typ = | Počet4 = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Plocha typ = | Plocha = | Plocha1 typ = | Plocha1 = | Architekt = | Architekt poznámka = | Architekt1 = | Architekt1 poznámka = | Sloh = [[klasicizmus]], neorománsky štýl | Sloh1 = | Materiál = | Materiál1 = | Výstavba = [[1784]] | Dokončenie = [[1885]] | Rekonštrukcia = [[1998]] | Rekonštrukcia typ = | Objavenie = | Objavenie typ = | Dátum posvätenia = | Svätiteľ = | Dátum zániku = | Dátum odsvätenia = | Správa = | Vlastník = | Náklady na výstavbu = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Mapa1 lokátor = | číslo uzpf = | dátum uzpf = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = | Web = | Commons = Evangelic church, Martin }} {| class="infobox" | [[Obrázok:Coat of Arms of Slovakia.svg|center|40px|Znak SR]] | align="center"|<small>'''Národná kultúrna pamiatka SR'''<br />č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:<br />'''569'''<ref>http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=11926</ref> |} '''Evanjelický kostol''' v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] je [[Tolerančný patent|tolerančný]] kostol z roku [[1784]], ktorý bol vyhlásený za [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národnú kultúrnu pamiatku]] dňa 26. novembra [[1963]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=8071 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Ide o jednoloďovú [[klasicizmus|klasicistickú]] stavbu. Martinský kostol bol svedkom významných udalostí v dejinách [[Slovensko|Slovenska]], pred jeho bránami sa v roku [[1861]] uskutočnilo [[Memorandum národa slovenského]]. == História == [[Reformácia]] sa v [[Turci]] udomácnila veľmi rýchlo, aj vďaka turčianskemu županovi [[František Révai (1489 – 1553)|Františkovi Révaiovi]] (ktorý si dopisoval s [[Martin Luther|Martinom Lutherom]]), podporovateľovi reformačných myšlienok. Duchovenstvo Turca si tieto myšlienky osvojilo, už v roku [[1536]] sa martinský farár Laurentius vyjadruje v zápisničnej knihy mesta Turč. Sv. Martina v reformačnom duchu. Evanjelický cirkevný zbor v Martine vznikol v rokoch [[1544]] - [[1545]]. V tom čase evanjelici využívali starý [[Kostol svätého Martina (Martin)|kostol sv. Martina]]. V období silného [[protireformácia|protireformačného]] tlaku bol miestny ev. farár Michal Paulovič odvlečený na galeje, zomiera ako galejný otrok v [[Neapol|Nealole]]. Samostatný evanjelický cirkevný zbor bol v Martine zrušený v roku [[1709]], po porážke [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsurských povstaní]] a príchode cisárskych vojsk. V období rokov [[1709]] až [[1781]] ([[Tolerančný patent]]) boli evanjelici prenasledovaní, bohoslužby sa mohli konať iba v domácnostiach. Situácia sa zmenila po vydaní Tolerančného patentu, martinskí evanjelici pokladajú základný kameň nového kostola 1. mája [[1784]]. Jednalo sa o skromnú stavbu bez veže. Drevená veža bola ku kostolu pristavaná po zmene zákona, ktorý im ich stavbu umožnil v roku [[1789]]. V súvislosti s výstavbou kostola došlo aj ku stavbe školy v jeho blízkosti. Ako farári tu pôsobili mnohé významné osobnosti slovenského národného obrodenia a kultúry, okrem iných [[Karol Kuzmány]]. V roku [[1885]] sa vybudovala nová murovaná veža kostola, staviteľom bol E. Erben. Úpravy pokračovali v roku [[1895]] kedy došlo k razantnej prestavbe kostola. Staviteľ [[Samuel Petrikovich]] nadstaval loď kostola, došlo k novému [[klenba|zaklenutiu]] lode a stavbe sakristie. V tejto etape došlo aj ku prestavbe lode, ktorá získala svoj súčasný polygonálny tvar. Pre úpravu fasád bol zvolený novorománsky štýl. Interiér sa dočkal modernizácie v roku [[1903]], kedy sa osadil nový novoklasicistický oltár a kazateľnica. Neskôr v roku [[1915]] bolo do kostola zavedené elektrické osvetlenie. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] viacero predstaviteľov miestneho cirkevného zboru zúčastnilo odboja. Farár Jozef Bučko bol ako odporca autoritárskeho režimu väznený a odvlečený do koncentračného tábora, kde zahynul. Podobne zahynul aj Ján Bakoš, martinský kaplán a účastník [[Slovenské národné povstanie|SNP]]. K plnému rozvoju cirkevného života a obnove miestneho kultúrneho dedičstva mohlo dôjsť až po páde komunistického režimu, v roku [[1998]] prešiel kostol obnovou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = História zboru | url = http://ecavmt.sk/cirkevny-zbor/historia-zboru/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Martine | miesto = | jazyk = }}</ref> == Architektúra kostola == Evanjelický kostol sa nachádzal pôvodne mimo zástavby, na severnom okraji mestečka. Spolu s budovou ev. fary a ev. školy tvorí uzavretý [[urbanizmus|urbanisický]] celok, dnešné Memorandové námestie. Kostol sám je sieňovým jednolodím s polygonálne ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] orientovaným na západ. Štvorpodlažná veža kostola, východne orientovaná, je súčasťou hmoty kostola. Fasády kostola sú dekorované neorománskym tvaroslovím. Východná fasáda je trojosová, s mierne vystupujúcim [[rizalit]]om, troma portáli a kruhovým oknom v rizalite. Do kostola sa vstupuje z východu cez [[portikus]] do priestoru podvežia s krížovou [[klenba|klenbou]]. Loď kostola je od prestavby v roku [[1895]] zaklenutá korýtkovou klenbou s [[Luneta|lunetovými]] výsečami. Za presbytériom, na osi kostola sa nachádza prízemná polygonálna sakristia. Interiéru kostola dominuje trojramenná [[empora]] nesená toskánskymi stĺpmi. [[Oltár]] je [[neoklasicizmus|novoklasicistický]] z roku [[1903]], podobne [[kazateľnica]] a [[krstiteľnica]], riešené v bielej farebnosti so zlátením.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Karol Ďurian, Michaela Kalinová, Eva Ševčíková | odkaz na autora = | titul = Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2012 | id = | kapitola = Martin | strany = 130-132 | jazyk = po slovensky }}</ref> == Galéria == <gallery> Martin70.JPG|Loď kostola Martin68.JPG|Portál Evanjelický kostol Martin.jpg </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == *[http://ecavmt.sk/ Evanjelický CZ] - stránka cirkevného zboru *[http://www.martin.sk/evanjelicky-kostol-sv-martina/os-1128 Martin.sk]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} - ev. kostol na oficiálnych stránkach mesta *[https://web.archive.org/web/20260215195518/https://www.vypadni.sk/sk/evanjelicky-kostol-v-martine Vypadni.sk] - profil kostola [[Kategória:Evanjelické kostoly na Slovensku|Martin]] [[Kategória:Klasicistické kostoly na Slovensku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Martin|Martin]] [[Kategória:Kostoly v Martine]] [[Kategória:Architektúra z 1784]] gwzmex346d0w980bzro5fxkvqk7m5p8 10 597339 8382501 7427532 2026-10-10T18:22:54Z Teslaton 12161 + [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2026 – 2050|2026 – 2050]] 8382501 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1901 – 1925 | nadpis = [[Zoznam nositeľov Nobelovej_ceny_za_literatúru|Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] | zoznam1 = * [[Sully Prudhomme]] (1901) * [[Theodor Mommsen]] (1902) * [[Bjørnstjerne Bjørnson]] (1903) * [[José Echegaray y Eizaguirre]]/[[Frédéric Mistral]] (1904) * [[Henryk Sienkiewicz]] (1905) * [[Giosuè Carducci]] (1906) * [[Rudyard Kipling]] (1907) * [[Rudolf Eucken]] (1908) * [[Selma Lagerlöfová]] (1909) * [[Paul Johann Ludwig Heyse]] (1910) * [[Maurice Maeterlinck]] (1911) * [[Gerhart Hauptmann]] (1912) * [[Rabíndranáth Thákur]] (1913) * [[Romain Rolland]] (1915) * [[Verner von Heidenstam]] (1916) * [[Karl Adolph Gjellerup|Karl Gjellerup]]/[[Henrik Pontoppidan]] (1917) * [[Carl Spitteler]] (1919) * [[Knut Hamsun]] (1920) * [[Anatole France]] (1921) * [[Jacinto Benavente|Jacinto Benavente y Martínez]] (1922) * [[William Butler Yeats]] (1922) * [[Władysław Reymont]] (1924) * [[George Bernard Shaw]] (1925) | štýl zoznam2 = background:#ddddff; | zoznam2 = * '''1901 – 1925''' * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1926 – 1950|1926 – 1950]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1951 – 1975|1951 – 1975]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1976 – 2000|1976 – 2000]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2001 – 2025|2001 – 2025]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2026 – 2050|2026 – 2050]] }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny Nobelovej ceny za literatúru|1901]] </noinclude> mpx7h9bhrilgxney9pfovudjucuf40n 10 597340 8382502 7427545 2026-10-10T18:22:58Z Teslaton 12161 + [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2026 – 2050|2026 – 2050]] 8382502 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1926 – 1950 | nadpis = [[Zoznam nositeľov Nobelovej_ceny_za_literatúru|Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] | zoznam1 = * [[Grazia Deleddová|Grazia Deledda]] (1926) * [[Henri Bergson]] (1927) * [[Sigrid Undsetová]] (1928) * [[Thomas Mann]] (1929) * [[Sinclair Lewis]] (1930) * [[Erik Axel Karlfeldt]] (1931) * [[John Galsworthy]] (1932) * [[Ivan Alexejevič Bunin]] (1933) * [[Luigi Pirandello]] (1934) * [[Eugene O’Neill]] (1936) * [[Roger Martin du Gard]] (1937) * [[Pearl S. Bucková]] (1938) * [[Frans Eemil Sillanpää]] (1939) * [[Johannes Vilhelm Jensen]] (1944) * [[Gabriela Mistral]] (1945) * [[Hermann Hesse]] (1946) * [[André Gide]] (1947) * [[Thomas Stearns Eliot]] (1948) * [[William Faulkner]] (1949) * [[Bertrand Russell]] (1950) | štýl zoznam2 = background:#ddddff; | zoznam2 = * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1901 – 1925|1901 – 1925]] * '''1926 – 1950''' * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1951 – 1975|1951 – 1975]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1976 – 2000|1976 – 2000]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2001 – 2025|2001 – 2025]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2026 – 2050|2026 – 2050]] }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny Nobelovej ceny za literatúru|1925]] </noinclude> 2s2qurx9ylico6u5umk6nikfxjp0tmc 10 597341 8382503 7427546 2026-10-10T18:23:03Z Teslaton 12161 + [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2026 – 2050|2026 – 2050]] 8382503 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1951 – 1975 | nadpis = [[Zoznam nositeľov Nobelovej_ceny_za_literatúru|Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] | zoznam1 = * [[Pär Lagerkvist]] (1951) * [[François Mauriac]] (1952) * [[Winston Churchill]] (1953) * [[Ernest Hemingway]] (1954) * [[Halldór Kiljan Laxness|Halldór Laxness]] (1955) * [[Juan Ramón Jiménez]] (1956) * [[Albert Camus]] (1957) * [[Boris Leonidovič Pasternak|Boris Pasternak]] (1958) * [[Salvatore Quasimodo]] (1959) * [[Saint-John Perse]] (1960) * [[Ivo Andrić]] (1961) * [[John Steinbeck]] (1962) * [[Jorgos Seferis]] (1963) * [[Jean-Paul Sartre]] (1964) * [[Michail Alexandrovič Šolochov]] (1965) * [[Šmuel Josef Agnon]]/[[Nelly Sachsová]] (1966) * [[Miguel Ángel Asturias]] (1967) * [[Jasunari Kawabata]] (1968) * [[Samuel Beckett]] (1969) * [[Alexandr Isajevič Solženicyn]] (1970) * [[Pablo Neruda]] (1971) * [[Heinrich Böll]] (1972) * [[Patrick White]] (1973) * [[Eyvind Johnson]]/[[Harry Martinson]] (1974) * [[Eugenio Montale]] (1975) | štýl zoznam2 = background:#ddddff; | zoznam2 = * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1901 – 1925|1901 – 1925]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1926 – 1950|1926 – 1950]] * '''1951– 1975''' * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1976 – 2000|1976 – 2000]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2001 – 2025|2001 – 2025]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2026 – 2050|2026 – 2050]] }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny Nobelovej ceny za literatúru|1951]] </noinclude> 9oxkcwj184hualq1y32nxstx87idp7h 10 597342 8382504 7427547 2026-10-10T18:23:06Z Teslaton 12161 + [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2026 – 2050|2026 – 2050]] 8382504 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1976 – 2000 | nadpis = [[Zoznam nositeľov Nobelovej_ceny_za_literatúru|Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] | zoznam1 = * [[Saul Bellow]] (1976) * [[Vicente Aleixandre]] (1977) * [[Isaac Bashevis Singer]] (1978) * [[Odysseas Elytis]] (1979) * [[Czesław Miłosz]] (1980) * [[Elias Canetti]] (1981) * [[Gabriel García Márquez]] (1982) * [[William Golding]] (1983) * [[Jaroslav Seifert]] (1984) * [[Claude Simon]] (1985) * [[Wole Soyinka]] (1986) *[[Joseph Brodsky]] (1987) * [[Nadžíb Mahfúd]] (1988) * [[Camilo José Cela]] (1989) * [[Octavio Paz]] (1990) * [[Nadine Gordimerová]] (1991) * [[Derek Walcott]] (1992) * [[Toni Morrisonová]] (1993) * [[Kenzaburó Óe]] (1994) * [[Seamus Heaney]] (1995) * [[Wisława Szymborská]] (1996) * [[Dario Fo]] (1997) * [[José Saramago]] (1998) * [[Günter Grass]] (1999) * [[Kao Sing-ťien]] (2000) | štýl zoznam2 = background:#ddddff; | zoznam2 = * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1901 – 1925|1901 – 1925]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1926 – 1950|1926 – 1950]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1951 – 1975|1951 – 1975]] * '''1976 – 2000''' * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2001 – 2025|2001 – 2025]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2026 – 2050|2026 – 2050]] }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny Nobelovej ceny za literatúru|1976]] </noinclude> 0gxalkv2ykt3moh6s65xbkxksdqqup4 10 597413 8382505 8101697 2026-10-10T18:23:14Z Teslaton 12161 + [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2026 – 2050|2026 – 2050]] 8382505 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2001 – 2025 | nadpis = [[Zoznam nositeľov Nobelovej_ceny_za_literatúru|Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] | zoznam1 = * [[Vidiadhar Surajprasad Naipaul|V. S. Naipaul]] (2001) * [[Imre Kertész]] (2002) * [[John Maxwell Coetzee|J. M. Coetzee]] (2003) * [[Elfriede Jelineková]] (2004) * [[Harold Pinter]] (2005) * [[Orhan Pamuk]] (2006) * [[Doris Lessingová]] (2007) * [[Jean-Marie Le Clézio]] (2008) * [[Herta Müllerová]] (2009) * [[Mario Vargas Llosa]] (2010) * [[Tomas Tranströmer]] (2011) * [[Mo Jen]] (2012) * [[Alice Munroová]] (2013) * [[Patrick Modiano]] (2014) * [[Sviatlana Aľaksandravna Aleksijevičová|Sviatlana Aleksijevičová]] (2015) * [[Bob Dylan]] (2016) * [[Kazuo Ishiguro]] (2017) * [[Olga Tokarczuková]] (2018) * [[Peter Handke]] (2019) * [[Louise Glücková]] (2020) * [[Abdulrazak Gurnah]] (2021) * [[Annie Ernauxová]] (2022) * [[Jon Fosse]] (2023) * [[Han Kang]] (2024) * [[László Krasznahorkai]] (2025) | štýl zoznam2 = background:#ddddff; | zoznam2 = * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1901 – 1925|1901 – 1925]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1926 – 1950|1926 – 1950]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1951 – 1975|1951 – 1975]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1976 – 2000|1976 – 2000]] * '''2001 – 2025''' * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2026 – 2050|2026 – 2050]] }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny Nobelovej ceny za literatúru|2001]] </noinclude> jhqbjmtk29d1avau2dxlt4t0aa30zwi 0 600621 8382545 7629936 2026-10-10T19:49:11Z Feriontly17x17x7 228747 akt., bývalá, IB, úvod, šabl., kat., ext. o. 8382545 wikitext text/x-wiki {{olympijská účasť}} {{Infobox Tenista | meno = Caroline Garciová | prezývka = <!-- nepovinný --> | obrázok = Caroline Garcia (2023 DC Open) 01 (cropped).jpg | popis obrázka = Caroline Garciová na Washington Open 2023 | krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | sídlo = [[Lyon]], Francúzsko | dátum narodenia = {{dnv|1993|10|16}} | miesto narodenia = [[Saint-Germain-en-Laye (mesto)|Saint-Germain-en-Laye]], Francúzsko | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | výška = {{m|1,77|m}} | váha = | rokprof = 2011 | koniec kariéry = 2025 | hral = Pravou rukou (obojručný bekhend) | tréner = | výhry = 18 778 616 [[Americký dolár|US$]] | dvojhra výhryprehry = 472–365 | dvojhra víťazstvá = 11 | dvojhra pozícia = 4 (10. september 2018) | aktuálna pozícia = | AustralianOpenvýsledok= 4. kolo ([[Australian Open 2018|2018]], [[Australian Open 2023|2023]]) | FrenchOpenvýsledok = Štvrťfinále ([[French Open 2017|2017]]) | Wimbledonvýsledok = 4. kolo ([[Wimbledon 2017|2017]], [[Wimbledon 2022|2022]]) | USOpenvýsledok = Semifinále ([[US Open 2022|2022]]) | Inéturnaje = Áno | WTAFinalsvýsledok = '''Víťazka''' (2022) | Olympicsvýsledok = 2. kolo ([[Tenis na Letných olympijských hrách 2016 – dvojhra žien|2016]]) | štvorhra výhryprehry = 194–121 | štvorhra víťazstvá = 8 | štvorhra pozícia = 2 (24. október 2016) | aktuálna pozícia štvorhra = | AustralianOpenvýsledokštvorhry= Semifinále ([[Australian Open 2017|2017]]) | FrenchOpenvýsledokštvorhry = '''Víťazka''' ([[French Open 2016|2016]], [[French Open 2022|2022]]) | Wimbledonvýsledokštvorhry = Štvrťfinále ([[Wimbledon 2016|2016]], [[Wimbledon 2023|2023]]) | USOpenvýsledokštvorhry = Finále ([[US Open 2016|2016]]) | FrenchOpenMixvýsledok = 1. kolo ([[French Open 2015|2015]], [[French Open 2021|2021]]) | WimbledonMixvýsledok = 2. kolo ([[Wimbledon 2015|2015]]) | InéturnajeŠtvorhra = áno | WTAFinalsŠtvorhravýsledok = Semifinále (2016) | OlympicsŠtvorhravýsledok = 2. kolo ([[Tenis na Letných olympijských hrách 2024 – štvorhra žien|2024]]) | Tím = áno | FedCupvýsledok = '''V''' (2019) | stav k = | portál = }} '''Caroline Garciová''' (po francúzsky: ''Caroline Garcia''; * [[16. október]] [[1993]], [[Saint-Germain-en-Laye (mesto)|Saint-Germain-en-Laye]]) je bývalá [[Francúzsko|francúzska]] profesionálna [[tenis]]tka a víťazka [[Ženská štvorhra na French Open 2016|ženskej štvorhry French Open 2016]] a [[Ženská štvorhra na French Open 2022|2022]]. Vo svojej kariére vyhrala na okruhu [[Women’s Tennis Association|WTA Tour]] 11 turnajov v dvojhre. K tomu pridala osem deblových trofejí. V rámci [[Ženský okruh ITF|okruhu ITF]] získala jeden titul vo dvojhre a štyri vo štvorhre.<ref>[http://www.wtatennis.com/players/player/315391/title/Caroline-GARCIA Štatistiky na stránke WTA tour], www.wtatennis.com</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.wtatennis.com/players/315391/- Caroline Garciová] na stránke [[Women’s Tennis Association]] * [https://www.itftennis.com/en/players/caroline-garcia/800294820/fra/wt/s/overview/ Caroline Garciová] na stránkach World Tennis == Zdroj == {{Preklad|en|Caroline Garcia|1379035297}} {{Víťazky French Open - štvorhra}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Garciaová, Caroline}} [[Kategória:Francúzski tenisti]] [[Kategória:Víťazi French Open]] [[Kategória:Francúzski olympionici]] [[Kategória:Tenisti na Letných olympijských hrách 2016]] [[Kategória:Tenisti na Letných olympijských hrách 2020]] [[Kategória:Tenisti na Letných olympijských hrách 2024]] 8yyvekpf5gqi4wzg12irgo31ylm77jk 8382548 8382545 2026-10-10T19:55:19Z Feriontly17x17x7 228747 refs 8382548 wikitext text/x-wiki {{olympijská účasť}} {{Infobox Tenista | meno = Caroline Garciová | prezývka = <!-- nepovinný --> | obrázok = Caroline Garcia (2023 DC Open) 01 (cropped).jpg | popis obrázka = Caroline Garciová na Washington Open 2023 | krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | sídlo = [[Lyon]], Francúzsko | dátum narodenia = {{dnv|1993|10|16}} | miesto narodenia = [[Saint-Germain-en-Laye (mesto)|Saint-Germain-en-Laye]], Francúzsko | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | výška = {{m|1,77|m}} | váha = | rokprof = 2011 | koniec kariéry = 2025 | hral = Pravou rukou (obojručný bekhend) | tréner = | výhry = 18 778 616 [[Americký dolár|US$]] | dvojhra výhryprehry = 472–365 | dvojhra víťazstvá = 11 | dvojhra pozícia = 4 (10. september 2018) | aktuálna pozícia = | AustralianOpenvýsledok= 4. kolo ([[Australian Open 2018|2018]], [[Australian Open 2023|2023]]) | FrenchOpenvýsledok = Štvrťfinále ([[French Open 2017|2017]]) | Wimbledonvýsledok = 4. kolo ([[Wimbledon 2017|2017]], [[Wimbledon 2022|2022]]) | USOpenvýsledok = Semifinále ([[US Open 2022|2022]]) | Inéturnaje = Áno | WTAFinalsvýsledok = '''Víťazka''' (2022) | Olympicsvýsledok = 2. kolo ([[Tenis na Letných olympijských hrách 2016 – dvojhra žien|2016]]) | štvorhra výhryprehry = 194–121 | štvorhra víťazstvá = 8 | štvorhra pozícia = 2 (24. október 2016) | aktuálna pozícia štvorhra = | AustralianOpenvýsledokštvorhry= Semifinále ([[Australian Open 2017|2017]]) | FrenchOpenvýsledokštvorhry = '''Víťazka''' ([[French Open 2016|2016]], [[French Open 2022|2022]]) | Wimbledonvýsledokštvorhry = Štvrťfinále ([[Wimbledon 2016|2016]], [[Wimbledon 2023|2023]]) | USOpenvýsledokštvorhry = Finále ([[US Open 2016|2016]]) | FrenchOpenMixvýsledok = 1. kolo ([[French Open 2015|2015]], [[French Open 2021|2021]]) | WimbledonMixvýsledok = 2. kolo ([[Wimbledon 2015|2015]]) | InéturnajeŠtvorhra = áno | WTAFinalsŠtvorhravýsledok = Semifinále (2016) | OlympicsŠtvorhravýsledok = 2. kolo ([[Tenis na Letných olympijských hrách 2024 – štvorhra žien|2024]]) | Tím = áno | FedCupvýsledok = '''V''' (2019) | stav k = | portál = }} '''Caroline Garciová''' (po francúzsky: ''Caroline Garcia''; * [[16. október]] [[1993]], [[Saint-Germain-en-Laye (mesto)|Saint-Germain-en-Laye]]) je bývalá [[Francúzsko|francúzska]] profesionálna [[tenis]]tka a víťazka [[Ženská štvorhra na French Open 2016|ženskej štvorhry French Open 2016]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Garciová a Mladenovicová vyhrali ženskú štvorhru na Roland Garros | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/francuzsko-roland-garros-finale/200159-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2016-06-05 | dátum prístupu = 2026-10-10 }}</ref> a [[Ženská štvorhra na French Open 2022|2022]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gauffová prehrala v Paríži ďalšie finále. Štvorhru ovládli Francúzky | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/caroline-garciova-kristina-mladenovicova-titul-stvorhra-dnes-roland-garros-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2022-06-05 | dátum prístupu = 2026-10-10 }}</ref> Vo svojej kariére vyhrala na okruhu [[Women’s Tennis Association|WTA Tour]] 11 turnajov v dvojhre. K tomu pridala osem deblových trofejí. V rámci [[Ženský okruh ITF|okruhu ITF]] získala jeden titul vo dvojhre a štyri vo štvorhre. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.wtatennis.com/players/315391/- Caroline Garciová] na stránke [[Women’s Tennis Association]] * [https://www.itftennis.com/en/players/caroline-garcia/800294820/fra/wt/s/overview/ Caroline Garciová] na stránkach World Tennis == Zdroj == {{Preklad|en|Caroline Garcia|1379035297}} {{Víťazky French Open - štvorhra}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Garciaová, Caroline}} [[Kategória:Francúzski tenisti]] [[Kategória:Víťazi French Open]] [[Kategória:Francúzski olympionici]] [[Kategória:Tenisti na Letných olympijských hrách 2016]] [[Kategória:Tenisti na Letných olympijských hrách 2020]] [[Kategória:Tenisti na Letných olympijských hrách 2024]] 22mdphue7j7dvzt5xrevpn61qnhly90 2 602355 8382496 8379896 2026-10-10T18:08:51Z Bazinga.ml 142704 Andrej Bačinský – 10. október 2026. 8382496 wikitext text/x-wiki [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]] = Nikolaj Homičkov = špecifická príprava projektu. == Referencie == <references />a = Ondrej Serebíni = špecifická príprava projektu. == Referencie == <references />a = Jozef Hložník = špecifická príprava projektu. == Referencie == <references />a = Andrej Bačinský = '''Andrej Bačinský''' (* 14. november 1732, Beňatina, Uhorsko, dnes Slovensko – † 19. december 1809, Užhorod, Rakúske cisárstvo, dnes Ukrajina) bol rusínsky gréckokatolícky kňaz, novinár a osvietenec. Počas obdobia od 5. augusta 1772 do 19. novembra 1809 pôsobil na pozícii mukačevského gréckokatolíckeho eparchu. == Životopis == Andrej Bačinský sa narodil 14. novembra 1732 v obci Beňatina v rodine Teodora (Tivadara) Bačinského pochádzajúceho zo šľachtickej rodiny haličských prisťahovalcov. Študoval na užhorodskom gymnáziu. V roku 1756 bol vysvätený za kňaza a následne ho mukačevský eparcha Michal Manuel Oľšavský presmeroval na ďalšie štúdium do trnavského seminára. Po štúdiu v Trnave, kde tak v roku 1758 nadobudol titul doktor teológie, získal právo na výučbu [[Liturgia (úkony)|liturgie]] [[Východná katolícka liturgia|východného]] aj [[Latinský obrad|západného]] obradu. Ovládal viacero jazykov. Najskôr pôsobil ako nemocničný kaplán v meste Hajdúdorog, kde sa v roku 1761 stal kňazom. Svoje dokumenty viedol v cirkevnej slovančine, s úradmi viedol korešpondenciu v maďarčine a s členmi cirkvi komunikoval v latinčine alebo v starej ruštine, respektíve v starej ukrajinčine. Mladého vzdelaného kňaza zaúčal Michal Manuel Oľšavský – riešili a diskutoval spolu o zákulisných témach týkajúcich sa eparchie. V roku 1768 nový eparcha Ján Bradáč začal s realizáciou reformy Mukačevskej eparchie. Andrej Bačinský sa tak stal jedným zo štyroch členov kapituly (György Szabados, Andrej Bačinský, András Zsettkey, József Toroszky).^{[nedávať odkazy na mená → irelvantné]}. V roku 1769 sprevádzal vtedajšieho eparchu Ivana Bradača, svojho predchodcu, na jednaniach s Károlyom Eszterházym, ktoré sa však skončili bezúspešne. === Na čele cirkevno-národného obrodenia === Andrej Bačinský v roku 1770 prišiel z pozície generálneho vikára ohľadom osamostatnenie mukačevskej eparchie do mesta Viedeň za cisárovnou Máriou Teréziou, avšak spočiatku nebol prijatý k diskusii. Až po dvoch mesiacoch sa skontaktoval s dvomi cisárskymi radcami, ktorý imperátorke odovzdali memorandum. Nakoniec bol Andrej Bačinský 1. apríla 1770 oficiálne prijatý na cisársky dvor Márie Terézie, kedy sa tak Andrejovi Bačinskému nakoniec podarilo cisárovnú presvedčiť, aby bola zriadená samostatná mukačevská eparchia. Na základe rozhodnutia zo zasadnutia cisárovnej Márie Terézie s ministrami Mária Terézia 12. mája 1770 zaslala žiadosť o vytvorenie mukačevskej gréckokatolíckej eparchie na Apoštolskú stolicu. Rímsky pápež Klement XIV. žiadosti vyhovel. 19. septembra 1771 bola na základe buly vydanej pápežom Klementom XIV. založená mukačevská gréckokatolícka eparchia na základe nariadenia vydaného cisárovnou Máriou Teréziou.<ref name=":13222">{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|ilustrátori=Stanislav Kurimai|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Habsburská reforma a jej dopad na Karpatských Rusínov|strany=133|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=|vydanie=1}}</ref> Apoštolská stolica tak potvrdila nezávislosť mukačevskej eparchie od arcidiecézy sídliacej v meste Eger, čo zároveň ukončilo dlhoročný spor medzi rusínskou a egerskou gréckokatolíckou cirkvou.<ref name=":4">{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|kapitola=Podkarpatská Rus v době osvícenství (1712 – počátek 19. století)|strany=163, 167|isbn=80-7277-237-6|jazyk=cs|vydanie=1}}</ref> 5. augusta 1772 sa Andrej Bačinský stal mukačevským eparchom. Na čele mukačevskej eparchie stále 36 rokov. Slávnostná ceremónia sa za prítomnosti cisárovnej Márie Terézie uskutočnila v máji 1773 v mieste Viedeň. Samotná cisárovná odovzdala Andrejovi Bačinskému príslušné regálie – mitru, sakkos, prsteň a kríž ako novému eparchovi. Následne mu udelila osobitné práva a odovzdala veľký majetok potrebný na správu eparchie. Michal Lučkaj neskôr opísal Andreja Bačinského slovami: {{Citát|Andrej Bačinský bol natoľko vzdelancom a takým odborníkom, človekom morálnej cnosti a tak aktívnym, že dokázal zvládnuť aj tie najťažšie prekážky, našiel veľkú lásku nielen k eparchii, ale aj za jej hranicami – ako pred celou spoločnosťou, tak aj pred kráľovskými veličenstvami, že po smrti [[Ján Bradáč|Ján Brzadáča]] bol nielen potvrdený v pozícii na eparchiálnej katedre, no neskôr získal aj titul vysokopreosvieteného, vlastne tajného radcu jej veličenstva. Pod jeho vedením eparchia nadobudla novú formu správy.|[[Michal Lučkaj]]}} === Politická činnosť === Už od prvých dní pôsobenia vo funkcii eparchu sa podmienky pre Andreja Bačinského komplikovali. Najskôr ho uhorské duchovenstvo podporovalo – dostal aj ponuku, aby sa stal latinským prímasom, čo však Andrej Bačinský nakoniec odmietol. Namiesto toho začal s reformou administratívnej štruktúry a s vytváraním materiálnych možností pre Mukačevskú eparchiu. Nariadením cisárovnej Márie Terézie z 1. marca 1775 eparchia získala bývalý jezuitský kláštor, kolégium a kostol v meste Užhorod, kde vznikla rezidencia mukačevského eparchu. Majetok v prítomnosti členov komisie a kanonikov Andrejovi Bačinskému odovzdal 1. augusta 1775 Mihály Eori, úradník Užskej župy. 2. mája 1776 nariadením cisárovnej Márie Terézie eparchia do vlastníctva nadobudla aj Užhorodský hrad, kde Andrej Bačinský zriadil duchovný seminár. Z mesta Mukačevo bola do priestorov užhorodského zámku v decembri 1778 presťahovaná bohoslovecká akadémia, ktorú založil Manujil Oľšavskij ešte v roku 1744. Andrej Bačinský akadémiu pretransformoval na duchovný seminár<ref name=":13222" /> so štvorročným štúdiom a umožnil seminaristom prístup do jeho knižnice. Neskôr seminár otvoril internát, respektíve prípravnú školu – ''Alumneum'' (tiež so štvorročným štúdiom). Andrej Bačinský mal v rámci duchovenstva vysoké postavenie v krajine. V roku 1777 zastával pozíciu tajného radcu cisárovnej Márie Terézie. O rok neskôr sa stal poslancom vrchnej komory snemu, kde sa mu podarilo získať práva pre gréckokatolícku cirkev, čím dosiahol zrovnoprávnenie gréckokatolíckeho, rímskokatolíckeho a protestantského duchovenstva. Za najvýznamnejší úspech politickej činnosti Andreja Bačinského je možné považovať zákon chrániaci, respektíve oslobodzujúci gréckokatolícke duchovenstvo spod závislosti od statkárov. Andrej Bačinský 24. februára 1778 podpísal s Pálom Festeticsom dohodu o pridelení 3 hektárov pôdy a bytu každému učiteľovi. Pôda mala byť pridelená jednotlivým panstvám alebo štátom, respektíve komitátom. Obec spolu s vrchnosťou mala na starosti výstavbu budovy školy, kým štátna správa prideľovala pôdu učiteľom. Dohoda sa vzťahovala na Užskú a na Marmarošskú stolicu. V máji dohodu o prideľovaní bytov a pôdy pre učiteľov vzťahujúcu sa na Berežskú stolicu s kanceláriou eparchu podpísal aj gróf Schönborn^{[neriešiť ktorý, nedávať odkaz]}. Smerovalo to k urbariálnej reforme v Zemplínskej stolici uskutočnenej v roku 1779.<ref name=":4" /> Kňazi tak na 12 katastrálnych územiach získali právo na vlastníctvo pôdy, kostolníci na šiestich. Členovia duchovenstva nemuseli platiť za pasenie dobytka. Stavby a rekonštrukcie chrámov však museli financovať výlučne z príspevkov z bohoslužieb. Počas pôsobenia Andreja Bačinského došlo k značnému posilneniu pozície mukačevskej eparchie, pod eparchiu spadalo 60 presbyterianizmov a 729 farnosti. Na vlastnú žiadosť Andreja Bačinského cisárovná Mária Terézia darovala mukačevskej eparchii majetok v obci Tapolca (v súčasnosti súčasť mesta Miskolc), ktorý každoročne vynášal 12 tisíc forintov. Vzhľadom na veľký rozmer eparchie kvôli potrebe lepšej organizácii 26. júla 1776 boli vytvorené dva vikariáty – Maramarošský a Satmársky. 27. júla 1787 vznikol aj tretí – Košický vikariát, neskôr pretvorený na Prešovský. Andrej Bačinský taktiež rozšíril kapitulu na siedmich členov. Mukačevsko-Užhorodská eparchia bola úplne podriadená ostrihomskému arcibiskupovi. Andrej Bačinský sa usiloval o odčlenenie mukačevskej eparchie od jurisdikcie egerského rímskokatolíckeho biskupstva (napriek ustavičnému potláčaniu akéhokoľvek prejavu národnej aj kultúrnej identity karpatských Rusínov a zakarpatských Ukrajincov zo strany uhorskej vlády), aby vznikla osobitná eparchia pre všetkých rusínskych a ukrajinských gréckokatolíkov žijúcich na území Habsburskej monarchie, teda v regiónoch Podkarpatskej Rusi a Haliče. Sťahovanie rezidencie eparchu z mesta Mukačevo do priestorov užhorodského zámku bolo ukončené nakoniec v roku 1780, kde zároveň 15. októbra 1780 s účasťou kráľovského komisára bol vysvätený katedrálny chrám. V novovzniknutom duchovnom seminári prednášalo päť profesorov v starorusínčine (respektíve v starej ukrajinčine) a v rumunčine. Na žiadosť Andreja Bačinského cisár Jozef II. udelil štipendium 60 študentom semináru. == Organizátor osvety == Andrej Bačinský rozširoval eparchiálnu knižnicu, ktorá počas jeho života obsahovala deväť tisíc starých písomností a rukopisov. Knižnica zabezpečovala literatúru pre všetky farnosti v Mukačevskej eparchii. Založil archív eparchie obsahujúci historické dokumenty z histórie farností. Pomohol viacerým mladým študentom, aby sa dostali do škôl v Budíne, vo Viedni a v Trnave. Spolu s eparchami ľvovskej a przemyślianskej eparchie sa obrátil na cisára Jozefa II., ktorý nakoniec 9. marca 1787 vydal dekrét o výučbe niektorých predmetov na Ľvovskej univerzite v starorusínčine (respektíve v starej ukrajinčine). Keďže obyčajní ľudia žijúci v eparchii boli takmer úplne negramotní, veľkú pozornosť venoval nielen kňazom, ale aj učiteľom základných škôl. Prvý učiteľský seminár na území Uhorska bol otvorený v roku 1775. Andrej Bačinský sa už o dva roky neskôr usiloval o to, aby aj on mohol otvoriť svoj vlastný učiteľský seminár. Celý proces sa však značne natiahol. Výučba prebiehala v starorusínčine (respektíve v starej ukrajinčine). Už vtedy kňaz z obce Korytňany pri Užhorode viedol trojmesačné učiteľské kurzy, čím urobil prvý krok pre prípravu učiteľov pôsobiacich na území Podkarpatskej Rusi. Napriek tomu prišiel k záveru, že kurzy v takej podobe neboli dostatočné na to, aby pripravili dostatok učiteľov pre dediny nachádzajúce sa v regióne. Preto zmenil formu svojich kurzov na trvalé, čo vyvolalo veľký ohlas – kurzy absolvovali učitelia zo širokého okolia. Andrej Bačinský si všimol a podporil iniciatívu kňaza. V roku 1793 presunul vedenie kurzov do mesta Užhorod, kde následne v roku 1794 otvoril učiteľský seminár vychádzajúci práve z tejto koncepcie. Andrej Bačinský požadoval zabezpečenie vzdelania pre všetky deti vo veku od šiestich do štrnástich rokov. Kňazi mali povinnosť štyrikrát do roka podávať správu o počte žiakov. V obciach, kde žilo viac ako 50 dospievajúcich detí, mali byť otvorené školy s výučbou v materinskom jazyku. V rokoch 1797 a 1799 práve pre tieto školy bol vydaný šlabikár v starorusínčine (respektíve v starej ukrajinčine). Z vlastných peňazí podporoval 20 chudobných užhorodských gymnazistov, z ktorých najnadanejší sa dostali na vysokú školu. Okrem toho, do kuchyne vo svojom sídle eparchu prichýlil 24 sirôt. Andrej Bačinský venoval veľké množstvo úsilia tomu, aby základné školy boli zriadené po celej eparchii. V regióne Podkarpatskej Rusi vtedy existovalo 300 škôl. Miestny školský inšpektor Dmytro Popovyč napísal: ''„Prevažná miera navštívených škôl bola v poriadku a prosperovala. Učitelia boli vzdelaní, ovládali viacero jazykov – ruský (staroukrajinský), uhorský, latinský a nemecký, ukončili šesť až osem tried gymnázia.“''. Túto skutočnosť dokazuje aj nasledujúci fakt: úplne prvá univerzita na území Naddniprianskej Ukrajiny – Charkovská univerzita v roku 1806 ponúkla voľné miesta deviatim pedagógom pochádzajúcich z Podkarpatskej Rusi. == Literatúra v regióne == Cirkev v regióne Podkarpatskej Rusku nedisponovala dostatkom literatúry používanej v rámci východného obradu, nakoľko šíreniu tejto literatúry nebola otvorená svetská vláda ani vtedajšie miestne cirkevné inštancie. Preto sa snažila využívať rozličné publikácie z miest ako Ľvov, Počajiv, Kyjev či Moskva alebo, čo predstavovalo častejší prípad, dokumenty, ktoré však obsahovali chyby. To viedlo k nejednoznačnému výkladu liturgie. Aby bolo možné predchádzať, respektíve opraviť chyby, Andrej Bačinský v roku 1792 vyslal dvoch baziliánskych mníchov do Kyjevsko-pečerskej lávry, aby si ozrejmili a naštudovali miestny obrad. Po ich návrate mohli opraviť chyby vo vedení cirkevných obradov na Podkarpatskej Rusi, čo viedlo k unifikovaniu miestnych postupov. Andrej Bačinský v rokoch 1805 a 1805 vydal v meste Buda päťzväzkovú Bibliu. Vo veľkej miere sa o toto vydanie pričinil aj Gregor Tarkovič, vtedajší cenzor v univerzitnej tlačiarni. Myšlienka zrealizovať toto vydanie vznikla ešte v roku 1794, kedy knihy prichádzajúce na Podkarpatskú Rus z Počajivskej lávry boli až príliš drahé. Andrej Bačinský s radosťou prezentoval úspešnú realizáciu publikácie Biblie v starorusínčine, respektíve v staroukrajinčine ako nielen príležitosť na šírenie viery, ale aj na národné uvedomenie medzi bežnými ľuďmi žijúcimi v regióne. == Referencie == <references />a = Ivan Havrylovyč Kolomijec = vkladaný bude až slovenský text. == Referencie == <references />a = Augustín Vološin = {{Infobox Osobnosť | Meno = Augustín Vološin | Popis osoby = rusínsky gréckokatolícky kňaz, učiteľ, politik, cirkevný, kultúrny, občiansky a politický činiteľ s proukrajinským smerovaním | Portrét = Волошин А.jpg | Dátum narodenia = [[17. marec]] [[1874]] | Miesto narodenia = [[Kelečyn]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1945|7|19|1874|3|17}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]] (dnes [[Rusko]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Česko-Slovensko]],{{break}}[[Karpatská Ukrajina]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[kňaz]], [[učiteľ]] | Známy vďaka = prezident [[Karpatská Ukrajina|Karpatskej Ukrajiny]] | Rodičia = Ivan Vološin,{{break}}Emilija Zambir | Manželka = Iryna Petryk | Alma mater = budapeštianská vysoká škola pedagogická | Súrodenci = Oľha,{{break}}Olena,{{break}}Eleonora }}'''Augustín Vološin''' (* [[17. marec]] [[1874]], [[Kelečyn]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[19. júl]] [[1945]], [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]], dnes [[Rusko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[učiteľ]], [[politik]], cirkevný, kultúrny, občiansky a politický činiteľ s proukrajinským smerovaním. Od [[11. október|11.]] do [[26. október|26. októbra]] [[1938]] zastával funkciu ministra sociálnej ochrany a zdravotníctva [[Karpatská Ukrajina|Karpatskej Ukrajiny]]. Od [[27. október|27. októbra]] [[1938]] do [[15. marec|15. marca]] [[1939]] bol predsedom [[Autonómna vláda Karpatskej Ukrajiny|autonómnej vlády Karpatskej Ukrajiny]] (zároveň počas prvej svojej vlády{{--}}od [[26. október|26. októbra]] do [[1. december|1. decembra]] [[1938]] zastával funkcie ministra financií, priemyslu, obchodu a živností, ministra školstva a ministra poľnohospodárstva). Od februára [[1939]] bol poslancom [[Snem Karpatskej Ukrajiny|Podkarpatského autonómneho snemu]]. V marci [[1939]] sa stal prezidentom autonómnej [[Karpatská Ukrajina|Karpatskej Ukrajiny]]. V roku [[1944]] bol zatknutý orgánmi [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] a uväznený do väznice [[Búrka: Dobrodružstvo lásky|Butirka]], kde neskôr zomrel. V roku [[2002]] získal [[štátne vyznamenanie]] ''[[Hrdina Ukrajiny]]'' (po ukrajinsky ''Heroj Ukrajiny'') [[in memoriam]]. Aktuálne prebieha proces [[Blahorečenie|beatifikácie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kopčak | meno = Vasyľ | titul = Naš baťko Vološyn | url = https://www.saintjosaphat.org/dzvin-z-fatimy/2024-rik/no4-135-lipen-serpen-2024-rb?tx_news_pi1%5Baction%5D=detail&tx_news_pi1%5Bcontroller%5D=News&tx_news_pi1%5Bnews%5D=6002&cHash=6861896e3efbdf98c369e7dee4256aa3 | dátum vydania = 2024-08-25 | dátum prístupu = 2026-09-02 | vydavateľ = Sviaščenyče Bratstvo Sviatoho Sviaščennomučenyka Josafata | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}</ref> == Pôvod == Ivan Vološin, starý otec, pochádzal z obce [[Velyki Lučky]], kde pôsobil v priebehu 20. a 30. rokov [[19. storočie|19. storočia]] ako miestny [[kňaz]]. Velyki Lučky sa stali významnými tým, že mnohí obyvatelia obce boli uvoľnení z [[Nevoľníctvo|nevoľníctva]]{{--}}po vykonaní služby získali pôdu, a až do [[18. storočie|18. storočia]] boli oslobodení od [[Feudalizmus|feudálnych]] povinností. V rámci výkonu svojej služby obyvatelia museli doručovať poštu. [[Schönbornovci]] ako noví hospodári v regióne v priebehu [[18. storočia]] opätovne uviedli miestnych obyvateľov do nevoľníckeho stavu. Prvá zmienka o pôsobení otca Ivana Vološina v obci Velyki Lučky pochádza z roku [[1830]]. So svojou ženou, s Emilijou Zambir-Vološin, mal jediného syna Augustína a tri dcéry{{--}}Oľhu, Olenu a Eleonoru.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Beheš | meno = Mykola | titul = Avhustyn Vološyn u spohadach pleminnyci Emiliji Dutky | url = https://zakarpattya.net.ua/News/36786-Avhustyn-Voloshyn-u-spohadakh-pleminnytsi-Emilii-Dutky- | dátum vydania = 2009-03-26 | dátum prístupu = 2026-09-06 | vydavateľ = Novyny Zakarpaťťa | priezvisko2 = Basarab | meno2 = Volodymyr | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Markovyč | meno = Mychajlo | titul = Žytťa i try mohyly Avhustyna Vološyna - peršoho j ostanňoho prezydenta Karpatskoji Ukrajiny | url = https://argumentua.com/stati/zhittya-i-tri-mogili-avgustina-voloshina-pershogo-i-ostannogo-prezidenta-karpatskoi-ukraini | dátum vydania = 2024-08-13 | dátum prístupu = 2026-09-26 | vydavateľ = Arhument | jazyk = uk}}</ref> Ivan Vološin, otec Augustína Vološina, sa rovnako stal [[Kňaz|kňazom]], a tak pokračoval v otcovom poslaní. Za kňaza bol vysvätený v roku [[1867]], neskôr začal pôsobiť ako kňaz v obci [[Kelečyn]]. == Životopis == Augustín Vološin sa narodil [[17. marec|17. marca]] [[1874]] v obci [[Kelečyn]] v rodine miestneho [[Kňaz|kňaza]] Ivana Vološina a Emilije Zambir. Medzi rokmi [[1884]] až [[1892]] študoval na užhorodskom [[Gymnázium|gymnáziu]]. Následne pokračoval v štúdiu na teologickej fakulty [[Univerzita Loránda Eötvösa|budapeštianskej univerzity]]. Štúdium však po roku kvôli zhoršeniu zdravotného stavu musel prerušiť. Preto sa vrátil do mesta [[Užhorod]], kde v štúdiu [[Teológia|teológie]] pokračoval. V roku [[1897]] bol Augustín Vološin vysvätený za [[Kňaz|kňaza]], začal pôsobiť v Preobraženskom chráme (respektíve v [[Chrám Premenenia Pána (Užhorod)|Chráme Premenenia pána)]] v Užhorode. Augustín Vološin v roku [[1900]] ukončil štúdium na vysokej škole pedagogickej v meste [[Budapešť]]. Stal sa tak stredoškolským [[Učiteľ|učiteľom]] [[Matematika|matematiky]] a [[Fyzika|fyziky]]. Do roku [[1917]] vyučoval a následne až do októbra [[1938]] zastával funkciu riaditeľa Užhorodského učiteľského semináru v meste Užhorod. Od roku [[1919]] sa aktívne angažoval v [[Rusíni|rusínskych]] občiansko-[[Politika|politických]] organizáciách pôsobiacich v regióne [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. [[Prvá Československá republika|Československá]] vláda [[18. november|18. novembra]] [[1919]] vymenovala [[Dočasné direktórium autonómnej Podkarpatskej Rusi]], ktoré malo šesť členov ([[Grigorij Žatkovič]], [[Julij Braščajko]], Augustín Vološin, [[Julij Hadžega]], [[Kiril Prokop]], [[Emil Toronský]]).<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|kapitola=Podkarpatská Rus v Československé republice (1919 – 1939)|strany=303, 304, 309, 366, 367|isbn=80-7277-237-6|jazyk=cs}}</ref> Založil a medzi rokmi [[1923]] až [[1939]] bol predsedom [[Kresťansko-ľudová strana Podkarpatskej Rusi|Kresťansko-ľudovej strany Podkarpatskej Rusi]], za ktorú počas rokov [[1925]] až [[1929]] bol poslancom [[Prvá Československá republika|československého]] parlamentu. Zastával funkciu predsedu [[Učiteľská spoločnosť Podkarpatskej Rusi|Učiteľskej spoločnosti Podkarpatskej Rusi]]. V roku [[1933]] [[pápež]] [[Pius XII.]] Vymenoval Augustína Vološina za [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)|preláta]] [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]]. Augustín Vološin aktívne vystupoval proti miestnym prorusky orientovaným občianskym činiteľom{{--}}predovšetkým angažujúcich sa v ''[[Spoločnosť Alexandra Duchnoviča|Spoločnosti Alexandra Duchnoviča]]'' (iný názov: ''Spoločenstvo Alexandra Duchnoviča''; rusínsky názov: ''Obščestvo imeni Aleksandra Duchnoviča'' alebo ''Russkoje kuľturno-prosvititeľnoje obščestvo imeni Aleksandra Vasylievyča Duchnovyča''; ukrajinský názov: ''Tovarystvo imeni Oleksandra Duchnovyča'' alebo ''Ruske kuľturno-prosvitnycke tovarystvo imeni Oleksandra Duchnovyča''), ktorí sa usilovali o postupné nahradenie miestnych [[Nárečie|dialektov]] za [[Ruština|ruštinu]] prostredníctvom výučby na školách a publikovaných kníh. Ostro kritizoval tzv. [[jazykový plebiscit]] zo [[14. september|14. septembra]] [[1937]], podľa ktorého sa malo na [[Podkarpatská Rus|podkarpatských]] školách vyučovať podľa gramatiky [[Jevmenij Ivanovyč Sabov|Jevmenija Ivanovyča Sabova]], verzie zostavenej na základe tzv. [[Jazyčije|jazyčija]], [[Ruština|ruštiny]] a [[Rusínske dialekty|karpatských dialektov]], a tak [[Ukrajinčina|ukrajinské]] štandardy jazyka šli do úzadia. V boji proti proruskému smerovaniu začal spolupracovať s karpatskými [[Komunizmus|komunistami]], s ktorými zorganizoval aj spoločný míting. [[26. október|26. októbra]] [[1938]] po tom, čo [[Prvá Československá republika|československá]] vláda zatkla [[Andrej Bródy|Andreja Bródyho]] za [[Vlastizrada|vlastizradu]], sa Augustín Vološin stal predsedom [[Autonómna vláda Karpatskej Ukrajiny|autonómnej vlády Karpatskej Ukrajiny]].<ref name=":1322">{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|ilustrátori=Stanislav Kurimai|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Autonómna Podkarpatská Rus a Karpatská Ukrajina (1868{{--}}1914), Autonómna Podkarpatská Rus a Karpatská Ukrajina (1938{{--}}1939)|strany=337, 342, 345, 346|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=|vydanie=1}}</ref> [[15. marec|15. marca]] [[1939]] sa v budove [[Chust|chustského]] [[Gymnázium|gymnázia]] konalo prvé a posledné zasadnutie [[Snem Karpatskej Ukrajiny|snemu Podkarpatskej Rusi-Karpatskej Ukrajiny]], kde bola vyhlásená nezávislosť [[Karpatská Ukrajina|Karpatskej Ukrajiny]]. Na sneme sa konalo hlasovanie, na základe ktorého sa prezidentom Karpatskej Ukrajiny stal Augustín Vološin.<ref name=":1" /><ref name=":1322" /> [[18. marec|18. marca]] [[1939]] sa skončila operácia [[Maďarské kráľovstvo|maďarských]] jednotiek pri obsadzovaní územia [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]], čo zároveň aj ukončilo pôsobenie Augustína Vološina vo funkcii prezidenta [[Karpatská Ukrajina|Karpatskej Ukrajiny]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|kapitola=Podkarpatská Rus v Československé republice (1919 – 1939)|strany=375, 388, 389, 393|isbn=80-7277-237-6|jazyk=cs|vydanie=1}}</ref> Augustín Vološín počas obdobia [[Maďarská okupácia Podkarpatskej Rusi|maďarskej okupácie Podkarpatskej Rusi]] spolu s ďalšími členmi [[Autonómna vláda Karpatskej Ukrajiny|vlády]] emigroval. Presťahoval sa do mesta [[Praha]], kde sa venoval [[Veda|vedeckej]] a [[Pedagogika|pedagogickej]] činnosti. Pôsobil na [[Ukrajinská svobodná univerzita|Ukrajinskej svobodnej univerzite]] (po slovensky ''Ukrajinská slobodná univerzita'') ako profesor, zastával aj funkcie [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] a [[Rektor (vysoká škola)|rektora]]. V roku [[1945]] sa usiloval o to, aby univerzita naďalej v meste Praha existovala.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Soholovska | meno = Anastasija | titul = Miunchen. Ukrajinskzj viľnyj universytet | url = https://www.ukrainer.net/munkhen-universytet/ | dátum vydania = 2020-10-20 | dátum prístupu = 2026-09-16 | dátum archivácie = 2020-10-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/ | vydavateľ = Ukrajiner | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}</ref> Sovietske špeciálne služby [[Smerš|SMERŠ]] [[11. máj|11. mája]] [[1945]] zatkli Augustína Vološina a následne previezli do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Augustín Vološin zomrel [[19. júl|19. júla]] [[1945]] o 15:20 v [[Moskva|moskovskej]] [[Väznica|väznici]] [[Butirka]] (podľa oficiálnej verzie) na následky [[Infarkt|infarktu]]. Miesto pochovania však nie je známe. Existujú dva [[Kenotaf|kenotafy]]{{--}}na [[Olšanské hřbitovy|Olšanskom cintoríne]] v meste [[Praha]] (spolu s Oľhou Dutko, s jeho neterou, a s jej manželom) a v meste [[Užhorod]] pri hrobe jeho manželky (na území miestneho [[Zakarpatské múzeum ľudovej architektúry a života|skanzenu]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Klym-Kašuba | meno = Teťana | titul = Baťko naš Vološyn. Žytťa i try mohyly peršoho j ostanňoho prezydenta Karpatskoji Ukrajiny | url = https://varosh.com.ua/projects/batko-nash-voloshyn-zhyttya-i-try-mogyly-pershogo-j-ostannogo-prezydenta-karpatskoyi-ukrayiny/ | dátum vydania = 2024-03-17 | dátum prístupu = 2026-09-16 | vydavateľ = Varosh | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}</ref> [[Leonid Danylovyč Kučma]] [[15. marec|15. marca]] [[2002]] Augustínovi Vološinovi [[In memoriam|posmrtne]] udelil [[štátne vyznamenanie]] ''[[Hrdina Ukrajiny]]'' (po ukrajinsky ''Heroj Ukrajiny'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ukaz prezydenta Ukrajiny Pro prysvojenňa zvanňa Heroj Ukrajiny | url = https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/257/2002#Text | dátum vydania = 2002-03-15 | dátum prístupu = 2026-09-16 | vydavateľ = Verchovna rada Ukrajiny | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}</ref> == Rodina == Jeho manželka bola Iryna Petryk. Nemali deti, a preto sa rozhodli vytvoriť si sirotinec domáceho typu vo svojom veľkom dvojposchodovom dome, kde vychovali spolu 22 sirôt. Dom z vlastných peňazí kúpil samotný Augustín Vološin. O deti bolo veľmi dobre postarané{{--}}mali zabezpečenú stravu, oblečenie, vzdelanie aj rozvoj v oblasti tvorivých zručnosti. Viacerí z nich vedeli hrať na [[Hudba|hudobné]] nástroje. Iryna Petryk náhle po dvoch dňoch choroby zomrela [[15. marec|13. marca]] [[1936]] v ich dome v meste [[Užhorod]]. Pohreb občianskej činiteľky výrazne angažujúcej sa v živote žien a jednoduchej i láskavej ženy sa uskutočnil v ''[[Užhorodský kafedraľnyj sobor|Užhorodskom kafedraľnom sobore]]'' (po slovensky ''Užhorodský katedrálny chrám'') v meste Užhorod pri účasti veľkého množstva ľudí. Augustínovi Vološinovi vyjadril aj [[Prvá Československá republika|československý]] prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]]. == Vedecká a novinárska činnosť == Augustín Vološin v priebehu rokov [[1899]] až [[1944]] napísal a publikoval viac ako 40 [[Učebnica|učebníc]] a príručiek z rôznych [[Veda|vedeckých]] disciplín. Medzi rokmi [[1903]] až [[1918]] prispieval do [[Noviny|novín]] ''[[Hazeta]]'' (po slovensky ''Noviny''){{--}}do v tej dobe jediných [[Rusíni|rusínskych]], respektíve [[Ukrajinci|ukrajinských]] novín vydávaných na území [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], ktoré počas obdobia [[Prvá Československá republika|prvej Československej republiky]] v rokoch [[1920]] až [[1938]] vychádzali pod názvom ''[[Svoboda (noviny, 1920)|Svoboda]]'' (po slovensky ''Sloboda''). Redigoval [[Náboženstvo|náboženský]] [[časopis]] ''[[Blahovisnyk]]'' (po slovensky ''Evangelista'') vychádzajúci počas obdobia rokov [[1922]] až [[1938]]. Patril k zakladateľom tovarišstva ''[[Prosvita]]'' (po slovensky ''Osveta'').<ref name=":1" /> Angažoval sa v [[Spolok|spolkoch]] ''[[Učyteľska hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo učiteľov'') a ''[[Etnohrafične tovarystvo Pidkarpatskoji Rusi]]'' (po slovensky ''Etnografické tovarišstvo Podkarpatskej Rusi''), ktoré existovali až do [[Maďarská okupácia Podkarpatskej Rusi|maďarskej okupácie]] v marci [[1939]]. Augustín Vološin zastával pozíciu predsedu v spolku ''Etnohrafične tovarystvo Pidkarpatskoji Rusi'' (po slovensky ''Etnografické tovarišstvo Podkarpatskej Rusi''). Augustín Vološin napísal aj práce na významné témy ohľadom problematiky [[Literárny jazyk|literárneho jazyka]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. ''Metodičeskaja grammatika ugro-russkogo literaturnogo jazyka dľa narodnych škol'' (po slovensky ''Metodická gramatika uhro-ruského literárneho jazyka pre ľudové školy''),<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|kapitola=Podkarpatská Rus v rakousko-uherské monarchii|strany=251|isbn=80-7277-237-6|jazyk=cs|vydanie=1}}</ref> prvá príručka Augustína Vološina z roku [[1901]], bola opätovne pod názvom ''Metodičeskaja grammatika karpato-russkogo jazyka dľa narodnych škol'' (po slovensky ''Metodická gramatika karpatskoruského jazyka pre ľudové školy'') vydaná v roku [[1919]], kedy už obsahovala prvky ľudovej a hovorovej reči. Tretia jazyková príručka pod názvom ''Metodična gramatika karpato-russkogo jazyka dľa nizšich klas narodnych škol'' (po slovensky ''Metodická gramatika karpatskoruského jazyka pre nižšie triedy ľudových škôl'') sa v plnej miere zakladá na bežnej reči [[Podkarpatská Rus|podkarpatských]] [[Rusíni|Rusínov]] a [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Pred [[Druhá svetová vojna|vojnou]] bola viackrát vydaná. Svoju náklonnosť k bežnému ľudovému jazyku prejavil ešte v publikácii ''Praktyčna hramatyka maloruskoji (rutenskoji) movy'' (po slovensky ''Praktická gramatika maloruského (rusínskeho) jazyka'') z roku [[1907]], kde opísal pravidlá [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]] [[Podkarpatská Rus|karpatských]] [[Rusíni|Rusínov]] s tendenciou „zliterárňovať“ miestny [[Rusínske dialekty|dialekt]] prostredníctvom tradičných knižných prvkov a etymologického [[Pravopis|pravopisu]]. V úvode práve Augustín Vološin trval na samostatnosti ukrajinčiny. V písanom živom jazyku napísanej ''Čytanke dľa ruskoji molodežy'' (po slovensky ''Čítanka pre ruskú mládež'') vychádzajúcej počas 20. a 30. rokov publikoval diela miestnych aj [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] [[Spisovateľ|spisovateľov]]. V rámci vývoja [[Ukrajinčina|ukrajinského]] [[Spisovný jazyk|literárneho jazyka]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] zohrala významnú úlohu brožúra Augustína Vološina ''O pismennom jazyci podkarpatskich rusinov'' (po slovensky ''O písomnom jazyku podkarpatských Rusínov'') z roku [[1921]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vološin|meno=Augustín|titul=O pismennom jazyci podkarpatskich Rusinov|vydanie=1|vydavateľ=Unio|miesto=Užhorod|rok=1921|dátum archivácie=2011-01-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20110103225204/http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm|jazyk=uk}}</ref> Brožúra zároveň predstavovala aj reakciu na výklad promoskovsky orientovaného Igor Gusnaja. [[Igor Gusnaj]] vo svojej brožúre ''Jazykovyj vopros v Podkarpatskoj Rusi'' (po slovensky ''Jazyková otázka na Podkarpatskej Rusi'') z roku [[1921]] vyjadril názor, že ukrajinský jazyk je potrebné vnímať v celku, a preto sa literárnym jazykom na Podkarpatskej Rusi mala stať [[ruština]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Ševčenko|meno=Kiril|titul=Education System in Subcarpathian Rus during Interwar Period in the Estimates of the Rusyn Politicians and Public Figures|periodikum=Czech-polish historical and pedagogical journal|vydavateľ=Pedagogická fakulta Masarykové univerzity|miesto=Brno|dátum=2021-01-13|ročník=13|strany=149–156|issn=1803-6546|url=https://doi.org/10 .5817/cphpj-2021-010|dátum prístupu=2026-09-20|priezvisko2=Bogatko|meno2=Anna|jazyk=en}}</ref> Augustín Vološin vyvracal tieto tézy a názory. Argumentoval tým, že [[Spisovný jazyk|literárny jazyk]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] sa mal prirodzene zbližovať s [[Ukrajinčina|ukrajinským]] literárnym jazykom, k čomu koncom 30. rokov 20. storočia aj došlo. Augustín Vološin sa aktívne zapojil do boja proti snahám [[Rakúsko-Uhorsko|uhorskej]] vlády na začiatku 20. storočia o zámenu [[Cyrilika|cyriliky]] za [[Maďarčina|maďarskú]] [[Latinské písmo|latinku]] v jazyku používanom na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a v prešovskom regióne. Po [[Maďarská okupácia Podkarpatskej Rusi|maďarskej okupácii Podkarpatskej Rusi]] v roku [[1939]] [[emigroval]] do mesta [[Praha]], kde stal [[Profesor (pracovné označenie)|profesorom]] [[Pedagogika|pedagogiky]] na [[Ukrajinská svobodná univerzita|Ukrajinskej svobodnej univerzite]] (po slovensky ''Ukrajinská slobodná univerzita''). Keď [[Sovietsky zväz|sovietske]] vojská [[9. máj|9. mája]] [[1945]] vstúpili do mesta [[Praha]], [[Andrij Jakovliv]], [[Rektor (vysoká škola)|rektor]] univerzity, s niektorými vedcami utiekol do [[Nemecko|Nemecka]]. Rektorom sa tak stal Augustín Vološin, ktorého však [[11. máj|11. mája]] [[1945]] zatkli sovietske služby.<ref name=":2" /> V. Marčuk, spoluväzeň Augustína Vološina vo [[Väznica|väznici]] [[Butirka]], spomínal na Augustína Vološina:<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rejent|meno=Oleksandr Petrovyč|titul=Ukrajina miž svitovymy vijnamy (1914 – 1939): Podiji. Ľudy. Dokumenty: Narysy istoriji: Navčaľnyj posibnyk|vydanie=1|vydavateľ=Škola|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-661-294-1|meno2=Ihor Anatolijovyč|priezvisko2=Koľada|jazyk=uk|poznámka=544 strán}}</ref> {{Citát|Ku mne do cely umiestnili Augustína Vološina... Bol to nie príliš vysoký tučný muž, mohol mať po 70. Mal chorý žalúdok a nemohol jesť. Svoje jedlo nechával mne. Každý deň rozprával o Ježišovi Kristovi, tiež o sebe, ako jazdil do Ríma, do Prahy. Dozvedel som sa, že Augustín Vološin sa stretol s Ribbentropom, so Stepanom Banderom, s Andrijom Meľnykom... Každým dňom Augustín Ivanovič slabol. Nakoniec ani sám nedokázal vyjsť na vychádzku. Zobrali sme ho pod ruky a išli sa prejsť... Do konca života som si zapamätal tohto dobrého a múdreho človeka...|V. Marčuk, spoluväzeň}} == Pamiatka == Na počesť Augustína Vološina boli odhalené viaceré [[Pomník|pamätníky]]: * V meste [[Užhorod]] bol v roku [[2004]] odhalený pamätník Augustína Vološina. * V roku [[2006]] bol na počesť Augustína Vološina odhalený pamätník v obci [[Kelečyn]]. * [[15. marec|15. marca]] [[2021]] pri príležitosti 82. výročia vyhlásenia nezávislosti [[Karpatská Ukrajina|Karpatskej Ukrajiny]] Jeho Blaženosť vladyka [[Sviatoslav Ševčuk]] v meste [[Kyjev]] na [[Askoldova mohyla|Askoldovej mohyle]] vysvätil pamätník Augustína Vološina.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Heroj zmahanňa ukrajinciv za svoje: Hlava UHKC osviatyv u Kyjevi pam'iatnyk o. Avhustynu Vološynu | url = https://synod.ugcc.ua/data/geroy-zmagannya-ukrayntsiv-za-svoe-glava-ugkts-osvyatyv-u-kyevi-pamyatnyk-o-avgustynu-voloshynu-5513/ | dátum vydania = 2021-03-16 | dátum prístupu = 2026-09-20 | vydavateľ = Synov jepyskopiv Ukrajinskoji Hreko-Katolyckoji Cerkvy | jazyk = uk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hlava UHKC osviatyv pam'iatnyk otciu Avhustynovi Vološynu – prezydentovi Karpatskoji Ukrajiny. | url = Hlava UHKC osviatyv pam'iatnyk otciu Avhustynovi Vološynu – prezydentovi Karpatskoji Ukrajiny. | dátum vydania = 2021-03-16 | dátum prístupu = 2026-09-20 | vydavateľ = Relihijna pravda | jazyk = uk}}</ref> * V meste [[Užhorod]] sa nachádzajú aj dve pamätné dosky venované pamiatke Augustína Vološina. Jedna je na Kapituľnej ulici umiestnená na budove právnickej fakulty [[Užhorodská národná univerzita|Užhorodskej národnej univerzity]], kde sídlil učiteľský seminár, v ktorom Augustín Vološin učil a neskôr zastával aj pozíciu riaditeľa. Druhá sa nachádza na budove (ulica Vološyna 36), kde žil a pracoval. * V meste [[Mukačevo]] na začiatku ulice Avhustyna Vološyna je nainštalovaná pamätná doska venovaná Augustínovi Vološinovi. * Pamätná doska na počesť Augustína Vološina sa nachádza v meste [[Chust]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U Chusti memoriaľnu došku A. Vološynu vnoči zaľapaly farboju (FOTO) | url = https://zakarpattya.net.ua/News/152964-U-KHusti-memorialnu-doshku-A.Voloshynu-vnochi-zaliapaly-farboiu-FOTO | dátum vydania = 2016-03-08 | dátum prístupu = 2026-09-20 | vydavateľ = Zakarpatťa onlajn | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}</ref> V meste [[15. marec|15. marca]] [[2024]] odhalili ďalšiu pamätnú dosku aj na fasáde mestskej rady.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U Chusti vidkryly memoriaľnu došku prezydentu Karpatskoji Ukrajiny Avhustynu Vološynu | url = https://khust-miskrada.gov.ua/https-khust-miskrada-gov-ua-category-news/u-khusti-vidkryly-memorial-nu-doshku-prezydentu-karpats-koi-ukrainy-avhustynu-voloshynu/ | dátum vydania = 2024-03-19 | dátum prístupu = 2026-09-20 | vydavateľ = Chustska miska rada | miesto = Chust | jazyk = uk}}</ref> Na počesť Augustína Vološina boli pomenované [[Ulica|ulice]] vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]: [[Užhorod]], [[Mukačevo]], [[Svaľava]], [[Chust]], [[Veľké Berezné|Velykyj Bereznyj]], [[Slavsko]], [[Čynadijovo]], [[Šenborn]], [[Pavšyno]], [[Nove Davydkovo]], [[Koľčyno]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Chodoriv]], [[Buštín]], [[Ťačiv]], [[Veľký Bočkov]], [[Korolevo]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Dnepropetrovsk]], [[Seredne Voďane]]. V roku [[2017]] bola ulica Jaroslava Halana v meste [[Kyjev]] premenovaná na ulicu Augustína Vološina.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjivrada perejmenuvala Internacionaľnu plošču i 10 vulyc | url = https://web.archive.org/web/20171012202738/http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/ | dátum vydania = 2017-10-12 | dátum prístupu = 2026-09-20 | vydavateľ = Ukrajinska pravda | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}</ref> V rodnej obci [[Kelečyn]] bola hlavná ulica pomenovaná po Augustínovi Vološinovi. Na [[Ukrajina|Ukrajine]] sú na počesť Augustína Vološina pomenované aj viaceré vzdelávacie inštitúcie: * V meste [[Chust]] sa nachádza ''Chustska škola n. 1 imeni Avhustyna Vološyna'' (po slovensky ''1. Chustská škola Augustína Vološina''). * V meste [[Užhorod]] sa na ulici Hojdu nachádza ''[[Karpatskyj universytet imeni Avhustyna Vološyna]]'' (po slovensky ''Karpatská univerzita Augustína Vološina''. V meste sa na ulici Herojiv 128-ji bryhady nachádza tiež ''Užhorodskyj licej imeni Avhustyna Vološyna'' (po slovensky ''Užhorodské lýceum Augustína Vološina''). V júli [[2024]] na stenu novej budovy na Kapušanskej ulici v meste [[Užhorod]] bola nanesená nástenná maľba Augustína Vološina, prvého prezidenta [[Karpatská Ukrajina|Karpatskej Ukrajiny]]. Autormi nástennej maľby sú [[Oles Baziuk]] a sestry Oľha a Lesia Melčynuky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do 150-riččia Avhustyna Vološyna prykarpatci podruvaly Užhorodu mural z zobraženňam prezydenta Karpatskoji Ukrajiny (FOTO) | url = https://zakarpattya.net.ua/News/233927-Do-150-richchia-Avhustyna-Voloshyna-prykarpattsi-podaruvaly-Uzhhorodu-mural-z-zobrazhenniam-prezydenta-Karpatskoi-Ukrainy-FOTO | dátum prístupu = 2026-09-20 | vydavateľ = Zakarpatťa onlajn | dátum vydania = 2024-07-12 | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avtorom muralu Avhustynu Vološynu v Užhorodi je vidomyj chudožnyk z Ivano-Frankivska Oles Baziuk | url = https://trubyna.org.ua/novyny/avtorom-muralu-avhustynu-voloshynu-v-u/ | dátum vydania = 2024-07-12 | dátum prístupu = 2026-09-20 | vydavateľ = Trybuna | jazyk = uk}}</ref> Od roku [[2001]] prebieha proces beatifikácie za [[blahorečenie]] Augustína Vološina.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Labinska | meno = Kateryna | titul = “Maju moraľnu pevnisť, čo usi ci ľudy dijsno poterpily za viru” | url = https://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048 | dátum vydania = 2010-09-23 | dátum prístupu = 2026-09-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190502071837/https://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048 | vydavateľ = Relihijno-informacijna služba Ukrajiny | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}</ref> == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Волошин Августин Іванович|45913705}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Karpatská Rus v Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1868{{--}}1914, Koniec starého a vznik nového poriadku (1918{{--}}1919), Podkarpatská Rus v medzivojnovom Československu (1918{{--}}1919), Autonómna Podkarpatská Rus a Karpatská Ukrajina (1938{{--}}1939), Podkarpatská Rus/Zakarpatsko v Sovietskom zväze (1945{{--}}1991)|strany=177, 227, 235, 241, 271, 334, 340 – 346, 389|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=|vydanie=1}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=286{{--}}288|jazyk=cs|kapitola=Podkarpatská Rus v Československé Republice}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Vološin|meno=Augustín|titul=Vybrani tvory: A. I. Vološyn|vydanie=1|vydavateľ=Zakarpatťa|miesto=Užhorod|rok=2002|edícia=Pysmenstvo Zakarpatťa|poznámka=528 strán; zostavil a úvodný text napísal Oleksa Vasyľovyč Myšanyč|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Vološin|meno=Augustín|titul=Pamiati Aleksandra Duchnoviča: faks. izd. 1923 g|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Užhorod|rok=2003|isbn=5-325-00781-5|poznámka=31 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Vološin|meno=Augustín|titul=Pedahohični tvory|vydanie=1|vydavateľ=Zakarpatťa|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-347-043-6|poznámka=576 strán|jazyk=uk|edícia=Pysmenstvo Zakarpatťa}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Veheš|meno=Mykola Mykolajovyč|titul=Avhustyn Vološyn: Žytťa i pomysly prezydenta Karpatskoji Ukrajiny|vydanie=2. (doplnené, revidované)|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=2009|isbn=978-966-671-200-7|jazyk=uk|poznámka=480 strán; ďalší autor: Marian Jurijovyč Tokar|priezvisko2=Kľap|meno2=Marija Ivanivna|priezvisko3=Tarasiuk|meno3=Volodymyr Ivanovyč}}. * {{Citácia knihy|titul=Avhustyn Vološyn jak ukrajinskyj deržavnyk, pedahoh i relihijnyj dijač: Materialy Vseukrajinskoji naukovoji konferenciji prysviačenoji 130-riččiu vid dňa narodženňa Heroja Ukrajiny, o. Avhustyna Vološyna i 65-riččiu prohološenňa Karpatskoji Ukrajiny 16 berez. 2004 r.|vydanie=1|vydavateľ=Precedent|miesto=Kyjev|priezvisko=Serhijčuk|meno=Volodymyr Ivanovyč|rok=2004|isbn=966-520-062-3|poznámka=148 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Bednaržova|meno=Teťana Jevhenivna|titul=Avhustyn Vološyn - deržavnyj dijač, pedahoh-myslyteľ|vydanie=1|vydavateľ=Osnova|miesto=Ľvov|rok=1995|isbn=5-87274-029-8|poznámka=248 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Bednaržova|meno=Teťana Jevhenivna|titul=Profesor, doktor, otec Avhustyn Vološyn - ostannij rektor UVU v Prazi|periodikum=Vyzvoľnyj šľach|dátum=1997|číslo=5|strany=11-16|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Birčak|meno=Volodymyr Ivanovyč|titul=Avhustyn Vološyn, joho žytťa i dijaľnisť: z nahody juvileju 50-litnich i 25-litňoji praci|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Prosvita|miesto=Užhorod|rok=1924|odkaz na autora=Volodymyr Ivanovyč Birčak|jazyk=uk|poznámka=35 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Veheš|meno=Mykola Mykolajovyč|titul=Avhustyn Vološyn i Karpatska Ukrajina|vydanie=1|vydavateľ=ZUKC|miesto=Ľvov, Chust|rok=2004|isbn=966-8445-06-6|poznámka=414 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Smolij|meno=Valerij Andrijovyč|titul=Malyj slovnyk istoriji Ukrajiny|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=1997|isbn=5-325-00781-5|strany=97, 98|priezvisko2=Majboroda|meno2=Oleksandr Mykytovyč|kapitola=heslo Vološyn Avhustyn|jazyk=uk|poznámka=464 strán; autor hesla: Mykola Mykolajovyč Veheš}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny|vydavateľ=Instytut istroiji Ukrajiny NAN Ukrajiny, Naukova Dumka|miesto=Kyjev|rok=2003|isbn=966-00-0734-5|strany=625|poznámka=autor hesla: Mykola Mykolajovyč Veheš; 688 strán|kapitola=heslo Vološyn Avhustyn Ivanovyč|zväzok=1|vydanie=1|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|vydanie=1|vydavateľ=Instytut encyklopedyčnyk doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-3355-8|jazyk=uk|zväzok=5|url=|kapitola=heslo Vološyn Avhustyn Ivanovyč|poznámka=autor hesla: Mykola Mykolajovyč Veheš; 728 strán|strany=120}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=315|zväzok=1|vydanie=1|poznámka=heslo Vološyn Avhustyn}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Havroš|meno=Oleksandr|titul=Oleksandr Havroš pro Hryhora Pynťu, Oleksandra Duchnovyča, Ivana Sylu, Adaľberta Erdeli|vydanie=1|vydavateľ=Hrani-T|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-465-343-2|poznámka=128 strán|edícia=Žytťa vydatnych ditej|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Veheš|meno=Mykola Mykolajovyč|titul=Avhustyn Vološyn|vydanie=1|rok=1995|vydavateľ=Instytut metodyky navčanňa i vychovanňa, pidvyščenňa kvalifikaciji pedahohičnych kadriv|miesto=Užhorod|isbn=5-87116-017-4|priezvisko2=Zymomria|meno2=Mykola Ivanovyč|poznámka=101 strán|priezvisko3=Homonnaj|meno3=Vasyľ Vasyľovyč|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Zymomria|meno=Mykola Ivanovyč|titul=Heroj Ukrajiny - Avhustyn Vološyn|vydanie=1|vydavateľ=Drohobyckyj deržavnyj pedahohičnyj universytet imeni Ivana Franka|miesto=Drohobyč|rok=2006|isbn=966-384-022-6|poznámka=134 strán|edícia=Universytetska biblioteka|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Josypenko|meno=Volodymyr|titul=Zymovi sutinky červnevych dniv. Dejaki podrobyci perebuvanňa Avhustyna Vološyna v Lefortovo|periodikum=Z archiviv VUČK-HPU-NKVD-KHB: naukovo-publicystyčnyj žurnal|vydavateľ=Presa Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=1994|ročník=1|číslo=1|strany=140 – 147|issn=2313-5883|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|titul=Polityčna encykolpedija|vydanie=1|vydavateľ=Parlamentske vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-611-818-2|strany=119|url=|jazyk=uk|poznámka=808 strán; kolektív autorov|kapitola=heslo Vološyn Avhustyn|priezvisko=Levenec|meno=Jurij}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska encyklopedija|miesto=Kyjev|rok=2000|isbn=966-7492-07-9|strany=|kapitola=heslo Vološyn Avhustyn Ivanovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Vasyľ Vasyľovyč Nimčuk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Fedaka|meno=Serhij Dmytrovyč|titul=Avhustyn Vološyn: korotka biohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Gražda|miesto=Užhorod|rok=2005|isbn=966-7112-61-6|poznámka=72 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Veheš|meno=Mykola Mykolajovyč|titul=Avhustyn Vološyn: Monohrafija|vydanie=5. (prepracované)|vydavateľ=RIK-U, Instуtut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Užhorod, Kyjev|rok=2022|isbn=978-617-8046-61-3|priezvisko2=Vidňanskyj|meno2=Stepan Vasyľovyč|jazyk=uk|poznámka=512 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Veheš|meno=Mykola Mykolajovyč|titul=Avhustyn Vološyn i Karpatska Ukrajina v istoriji ukrajinskoho deržavotvorenňa|vydanie=1|vydavateľ=Instуtut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2021|isbn=978-966-02-9549-0|priezvisko2=Vidňanskyj|meno2=Stepan Vasyľovyč|jazyk=uk|poznámka=371 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Varvarcev|meno=M|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|strany=81 – 83|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|kapitola=heslo Vološyn Avhustyn Ivanovyč|jazyk=uk|zväzok=5|url=https://history.org.ua/LiberUA/vidnos_2014_5/vidnos_2014_5.pdf}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vološyn Avhustyn Ivanovyč | url = https://1939.in.ua/deputati-sojmu-karpatskoyi-ukrayini/voloshin-avgustin-ivanovich/ | dátum prístupu = 2026-09-25 | vydavateľ = Karpatska Ukrajina | jazyk = uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhanyč|meno=Omeľan Dmytrovyč|titul=Karpatska Ukrajina v boroťbi za nezaležnisť: represiji proty jiji obronciv te keryvnynkiv|vydanie=1|vydavateľ=Gražda|miesto=Užhorod|rok=2007|poznámka=140 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Vološin|meno=Augustín|titul=Pro škiľne pravo budučoji Ukrajinskoji deržavy|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinská svobodná univerzita|miesto=Užhorod|rok=1942|poznámka=16 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Vološin|meno=Augustín|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Zakarpatťa|miesto=Užhorod|rok=2002|isbn=966-7703-42-8|poznámka=528 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Horvat | meno = Iryna Ľuba | titul = Najhruntovniše doslidženňa pro Prezydenta Karpatskoji Ukrajiny | url = https://www.uzhnu.edu.ua/uk/news/najgruntovnishe-doslidzhennya-pro-prezidenta-karpatskoji-ukrajini.htm | dátum vydania = 2020-07-30 | dátum prístupu = 2026-09-25 | vydavateľ = Užhorodskyj nacionaľnyj universytet | priezvisko2 = Miščanyn | meno2 = Vasyľ | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trahedija jedynoho prezydenta Karpatskoji Ukrajiny – respubliky, ščo isnuvala lyše deň, ale mala vijsko, herb i sťah | url = https://www.5.ua/polityka/trahediia-iedynoho-prezydenta-karpatskoi-ukrainy-respubliky-shcho-isnuvala-lyshe-den-ale-mala-viisko-herb-i-stiah-249672.html | dátum vydania = 2021-07-19 | dátum prístupu = 2026-09-25 | vydavateľ = 5 kanal | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ispovidnyky viry. Avhustyn Vološyn — nevtomnyj prosvitnyk, «baťko» narodu, prezydent Karpatskoji Ukrajiny | url = https://synod.ugcc.ua/data/ispovidnyky-viry-avgustyn-voloshyn-nevtomnyy-prosvitnyk-batko-narodu-prezydent-karpatskoy-ukrayny-6422/ | dátum vydania = 2021-07-20 | dátum prístupu = 2026-09-25 | vydavateľ = Synod jepyskopiv Ukrajinskoji Hreko-Katolyckoji Cerkvy | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Z hariačoji ľubovi do tebe, narode mij: fakty pro prezydenta Karpatskoji Ukrajiny | url = https://history.rayon.in.ua/news/687916-iz-garyachoi-lyubovi-do-tebe-narode-miy-fakti-pro-prezidenta-karpatskoi-ukraini | dátum vydania = 2026-03-17 | dátum prístupu = 2026-09-25 | vydavateľ = rajon.in.ua | jazyk = uk | miesto = Luck}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Havroš | meno = Oleksandr | titul = Ľuďanyj polityk u neľudskyj čas. Doľa prezydenta Karpatskoji Ukrajiny Vološyna | url = https://www.radiosvoboda.org/a/avhustyn-voloshyn-karpatska-ukrayina/32864476.html | dátum vydania = 2024-03-17 | dátum prístupu = 2026-09-25 | vydavateľ = Radio Svoboda | miesto = Praha | jazyk = uk}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kovtoňuk | meno = Valentnyna | titul = «Baťko» narodu, prezydent Karpatskoji Ukrajiny: pro Avhustyna Vološyna | url = https://dyvys.info/2024/03/17/pro-avgustyna-voloshyna/ | dátum vydania = 2024-03-17 | dátum prístupu = 2026-09-25 | vydavateľ = dyvys.info | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ševeľeva | meno = Mar'iana | titul = Avhustyn Vološyn – nevtomnyj prosvitnyk, prezydent Karpatskoji Ukrajiny | url = https://uain.press/blogs/avgustin-voloshin-nevtomnij-prosvitnik-prezident-karpatskoyi-ukrayini-1199066 | dátum vydania = 2026-03-17 | dátum prístupu = 2026-09-25 | vydavateľ = Ukrajinskyj interes | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kozak | meno = Oksana | titul = UHKC na Zakarpatti: Otec Avhustyn Vološyn – baťko narodu: sviaščennyk, pedahoh, prezydent Karpatskoji Ukrajiny (častyna VI) | url = https://ugcc.ua/data/ugkts-na-zakarpatti-otets-avgustyn-voloshyn-batko-narodu-svyashchennyk-pedagog-prezydent-karpatskoy-ukrayny-chastyna-vi-4973/ | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2026-09-25 | vydavateľ = Ukrajinska Hreko-katolycka Cerkva | jazyk = uk | miesto = Kyjev}}. = Mychajlo Petrovyč Staryckyj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Mychajlo Petrovyč Staryckyj | Popis osoby = ukrajinský spisovateľ | Portrét = Mykhaylo staryckyy.jpg | Dátum narodenia = [[14. december]] [[1840]] | Miesto narodenia = [[Kliščynci]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1904|4|27|1840|12|14}} | Miesto úmrtia = [[Kyjev]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[spisovateľ]] | Rodičia = Petro Ivanovyč Staryckyj,{{break}}Anastasija Zacharivna | Manželka = [[Sofija Vitalijivna Starycka]] | Deti = [[Marija Mychajlivna Starycka|Marija]],{{break}}[[Ľudmyla Mychajlivna Starycka-Čerňachivska|Ľudmyla]],{{break}}[[Oksana Mychajlivna Stešenko|Oksana]],{{break}}Jurij,{{break}}Oľha | Alma mater = [[Kyjevská univerzita]] }}'''Mychajlo Petrovyč Staryckyj''' (* [[14. december]] [[1840]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1840 – narodyvsia Mychajlo Staryckyj | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/gruden/14/1840-narodyvsya-myhaylo-staryckyy | dátum prístupu = 2026-08-24 | vydavateľ = Ukrajinskyj instytut nacionaľnoji pam'iati | jazyk = uk | miesto = Kyjev}}</ref> [[Kliščynci]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[27. apríl]] [[1904]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[spisovateľ]], [[básnik]], [[prozaik]], [[dramatik]], [[Divadlo (umenie)|divadelný]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrny]] činiteľ. Účinkoval v jednom z prvých kvalitnejších ukrajinských [[Divadelný súbor|divadelných súborov]]{{--}}''[[Teatr koryfejiv]]'' (po slovensky ''Divadlo koryfejov''). [[Ľudmyla Mychajlivna Starycka-Čerňachivska]], jeho dcéra, bola [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Spisovateľ|spisovateľka]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľka]]. == Životopis == Mychajlo Petrovyč Staryckyj sa narodil [[14. december|14. decembra]] [[1840]]<ref name=":0" /> v obci [[Kliščynci]] v šľachtickej rodine.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kravcov|meno=Andrij|titul=Metryčnyj zapys pro narodžeňňa ta chreščeňňa Mychajla Petrovyča Staryckoho (do 180-riččia z dňa narodženňa)|periodikum=Siverianskyj litopys|vydavateľ=Vydavnyctvo Decna Polihraf|miesto=Černihiv|dátum=2019-11-06|ročník=25|číslo=4, 5|strany=223 – 230|issn=2518-7422|url=https://www.siver-litopys-library.cn.ua/uploads/journal/journal_2019_4-5_1767457009.pdf|dátum prístupu=2026-06-27|jazyk=uk}}</ref> Petro Ivanovyč Staryckyj, otec, [[rotmajster]] v zálohe, zomrel, keď mal 7 rokov. Anastasija Zacharivna, mama, pochádzala z rodiny [[Lysenkovci|Lysenkovcov]]. Zomrela v roku [[1852]], a tak Mychajlo Petrovyč Staryckyj osirel. Vyrastal v rodine svojho strýka z druhého kolena{{--}}[[Vitalij Romanovyč Lysenko|Vitalija Romanovyča Lysenka]], otca [[Mykola Vitalijovyč Lysenko|Mykolu Vitalijovyča Lysenka]]. Medzi rokmi [[1851]] až [[1856]] študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]], ktoré sa v tom čase vyznačovalo vysokou kvalitou. [[Súbor:Нечуй-Левицький_І.С.-3.jpg|vľavo|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]] Mychajlo Petrovyč Staryckyj spolu s [[Mykola Vitalijovyč Lysensko|Mykolom Vitalijovyčom Lysenskom]] od roku [[1858]] študoval na [[Charkovská univerzita|Charkovskej univerzite]]. [[Lysenkovci]] sa v roku [[1860]] presťahovali do mesta [[Kyjev]], a tak obaja začali študovať na fyzikálno-matematickej fakulte [[Kyjevská univerzita|Kyjevskej univerzity]]. Počas štúdia sa vstúpili do kyjevskej organizácie ukrajinskej inteligencie ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Starý spolok''), ktorých členov spájal vzťah k [[Ukrajinčina|ukrajinskému jazyku]], [[Ukrajinská literatúra|literatúre]], [[Ukrajinská hudba|hudbe]] a [[Dejiny Ukrajiny|histórii]]. V tovarišstve sa spriatelili s [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajlom Petrovyčom Drahomanovom]] a s [[Petro Antonovyč Kosač|Petrom Antonovyčom Kosačom]]. Spolu otvárali a prevádzkovali [[Nedeľná škola|nedeľné školy]] a knižnice. Oslavy nového roka [[1861]] Mychajlo Petrovyč Staryckyj a [[Mykola Vitalijovyč Lysensko]] spolu strávili v [[Poltavský región|poltavskom regióne]] u svojho priateľa{{--}}u [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]]. Keď peši cestovali po [[Ukrajina|Ukrajine]], zbierali [[Folklór (kultúra)|folklór]]. Spolu so svojimi spolužiakmi na [[Kyjevská univerzita|Kyjevskej univerzite]]{{--}}s [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajlom Petrovyčom Drahomanovom]], s [[Petro Antonovyč Kosač|Petrom Antonovyčom Kosačom]], s [[Tadej Rozeslanovyč Ryľskyj|Tadejom Rozeslanovyčom Ryľským]], s Mykolom Vitalijovyčom Lysenkom sa zúčastnil ceremónie, keď sa v máji [[1861]] uskutočnila exhumácia tela [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]]. V tom istom roku sa vrátil do obce [[Kliščynci]], aby sa staral o majetok svojich rodičov. [[Súbor:Mykhailo Starytsky (1863).jpg|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1863.]] V roku [[1862]] sa oženil s o 11 rokov mladšou [[Sofija Vitalijivna Lysenko|Sofijou Vitalijivnou Lysenko]], so sestrou [[Mykola Vitalijovyč Lysenko|Mykolu Vitalijovyča Lysenka]]. Svadbu mali v susednej obci. Od roku [[1864]] rok študoval na právnickej fakulte [[Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Staryckyj sa v roku [[1871]] sa usadil v meste [[Kyjev]]. Začal spolupracovať s [[Mykol Vitalijovyč Lysenko|Mykolom Vitalijovyčom Lysenkom]]. Založili a organizovali ''Tovarystvo ukrajinskych sceničnych aktoriv'' (po slovensky ''Tovarišstvo ukrajinských scénických hercov''). Venoval sa zápisom [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]], ktoré následne spolu v prepracovanej podobe vydávali. Písal [[Libreto|libretá]] [[Opera|opier]] Mykolu Vitalijovyča Lysenka (''Harkuša'', ''Čornomorci'', ''Rizdviana nič'', ''Taras Buľba'', ''Utoplena''...). [[17. december|17. decembra]] [[1872]] sa v priestoroch základnej školy sestier Marije a Sofije Lindfors uskutočnilo prvé predstavenie ukrajinského [[Hudobné divadlo|hudobného divadla]] v meste [[Kyjev]] – ''Čornomorci'' (po slovensky ''Čierno-morci''), autorom ktorého bol [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]] a [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] na [[Opera|operu]] spracoval Mychajlo Petrovyč Staryckyj. Pod nátlakom zo strany vlády sa na určitý čas stiahol zo spoločenského života a zdržiaval sa na rodinnom majetku. Podľa niektorých zdrojov počas tohto obdobia žil v zahraničí, ale táto informácia sa nepotvrdila. Do spoločenského života sa vrátil až po dvoch rokoch. V rokoch 1883 a 1884 v dvoch vydaniach publikoval [[almanach]] ''[[Rada (almanach)|Rada]]'' (po slovensky ''Rada''). Mychajlo Petrovyč Staryckyj v auguste [[1883]] dostal ponuku, aby viedol ''[[Teatr koryfejiv]]'' (po slovensky ''Divadlo koryfejov''){{--}}jeden z prvých kvalitnejších [[Ukrajinské divadlo|ukrajinských]] divadelných súborov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Mychajlo Staryckyj: pysmennyk i kuľturnyj dijač, ščo požertvuvav statkom zarady ukrajinskoho teatru|url=https://givingtuesday.ua/statti/myhajlo-staryczkyj-pysmennyk-i-kulturnyj-diyach-shho-pozhertvuvav-statkom-zarady-ukrayinskogo-teatru/|dátum vydania=2025-11-07|dátum prístupu=2026-06-28|vydavateľ=Ščedryj vivtorok|jazyk=uk}}</ref> Stal sa jeho kľúčovým [[Mecenáš|mecenášom]]{{--}}aby získali peniaze, predal svoj majetok v obci [[Karpivka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Prociuk|meno=Anton|titul=Teatr počynajeťsia zi Staryckoho: ščo patron zrobyv dľa ukrajinskoji sceny?|url=https://bit.ua/2020/10/metsenat-starytskyy/|dátum vydania=2020-10-30|dátum prístupu=2026-06-28|vydavateľ=bit.ua|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Mychajlo Staryckyj|url=https://www.odb.km.ua/?dep=1&dep_up=1687&dep_cur=1738#gsc.tab=0|dátum prístupu=2026-06-28|vydavateľ=Chmeľnycka oblasne biblioteka dľa ditej imeni T. H. Ševčenka|miesto=Chmeľnyckyj|jazyk=uk}}</ref> Divadelný súbor v auguste [[1882]] vytvoril [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]], ktorý sa v ňom stal [[Režisér|režisérom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Nechaj Ukrajina u ščasti buja, u tim nahoroda i v ticha moja. Mychajlo Staryckyj|url=https://kntu.net.ua/ukr/Struktura/Viddili/Biblioteka-HNTU/Kalendar-znamennih-ta-pam-yatnih-dat/Nehaj-Ukrayina-u-schasti-buya-u-tim-nagoroda-i-vtiha-moya-.-Mihajlo-Staric-kij|dátum vydania=2020-12-08|dátum prístupu=2026-06-28|vydavateľ=Chersonskyj nacionaľnyj techničnyj universytet|miesto=Cherson|jazyk=uk}}</ref> Tvorili ho 30 herci ([[Mykola Karpovyč Sadovskyj]], [[Panas Karpovyč Saksahanskyj]], [[Marija Kosťantynivna Zaňkovecka]], [[Ivan Karpovyč Karpenko-Karyj]]...). Herci mali vyššie honoráre oproti hercom na cárskej scéne, krajšiu výzdobu či kostýmy. ''[[Teatr koryfejiv]]'' (po slovensky ''Divadlo koryfejov'') mal úspech v celej [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Kvôli viacerým dôvodom v roku [[1885]] opustil ''[[Teatr koryfejiv]]'' (po slovensky ''Divadlo koryfejov'') a založil si vlastný [[divadelný súbor]] s mladými [[Herectvo|hercami]]. [[Súbor:Mykhailo Starytsky.jpg|náhľad|Fotografia približne z roku 1900.]] Divadlu sa venoval ešte 10 rokov, neskôr už iba [[Literatúra|literárnej]] činnosti. Mychajlo Petrovyč Staryckyj zomrel [[27. apríl|27. apríla]] [[1904]] na následky problémov so [[Srdce (orgán)|srdcom]] v meste [[Kyjev]]. Bol pochovaný na miestnom [[Bajkovyj cintorín|Bajkovom cintoríne]]. Na jeho hrobe bol v roku [[1948]] železný kríž nafarbený na blankytnú modrú a tabuľka s nápisom ''Nechaj Ukrajina u ščasti buja, u tim nahoroda i vticha moja'' (po slovensky ''Nech Ukrajina prekvitá, to je pre mňa odmena a útecha''){{--}}citát z jeho [[Poéma|poémy]] ''Morituri'' na žlto-modrú. == Tvorba == Prvé diela Mychajla Petrovyča Staryckého boli publikované v roku [[1865]]. Stal sa učiteľom nastupujúcej generácie [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských spisovateľov]] a zohral významnú úlohu v literárnom a v spoločenskom živote počas obdobia 90. rokov 19. storočia. Mychajlo Petrovyč Staryckyj prerábal [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] a inscenoval [[Próza|prozaické]] diela iných autorov hlavne v čase, keď viedol [[divadelný súbor]] ''[[Teatr koryfejiv]]'' (po slovensky ''Divadlo koryfejov''). Takým spôsobom vytvoril napríklad divadelné hry: ''Rizdviana nič'' (po slovensky ''Noc na Vianoce''), ''Utoplena'' (po slovensky ''Utopená''), ''Soročynskyj jarmarok'' (po slovensky ''Soročynský jarmok''), ''Taras Buľba'', ''Cyhanka Aza'' (po slovensky ''Cigánka Aza''), ''Za dvoma zajciamy'' (po slovensky ''Dvaja zbabelci''), ''Po-modňomu'' (po slovensky ''Podľa módy'')... Svoju básnickú tvorbu Mychajlo Petrovyč Staryckyj začal [[Preklad (jazykoveda)|prekladmi]] rôznych autorov ([[Alexandr Sergejevič Puškin]], [[Michail Jurievič Lermontov]], [[Nikolaj Aleksejevič Nekrasov]], [[Heinrich Heine]], [[George Gordon Byron]], [[Adam Mickiewicz]]...) či srbských piesní. V tom období písal aj vlastné [[Báseň|básne]], ktoré publikoval v [[Halič (región)|haličských]] [[Periodikum|periodikách]]. V meste [[Kyjev]] boli v roku [[1873]] publikované Mychajlom Petrovyčom Staryckým vytvorené [[Preklad (jazykoveda)|preklady]] [[Rozprávka|rozprávok]] [[Hans Christian Andersen|Hansa Christiana Andersena]], pri ktorých používal [[pseudonym]] M. Staryčenko a tvorili ich ilustrácie od [[Mykola Ivanovyč Muraško|Mykolu Ivanovyča Muraška]]. Ďalej v meste [[Kyjev]] boli vydané napríklad zbierky ''Serbski narodni dumy i pisni'' (po slovensky ''Srbské ľudové dumy a piesne'', 1876), ''Z davňoho zšytku. Pisni i dumy'' (po slovensky ''Zo starého zošitu. Piesne a dumy'', 1881 – 1883). Dôležitým míľnikom sa stal preklad [[Tragédia|tragédie]] ''[[Hamlet]]'' [[William Shakespeare|Williama Shakespeara]] od Mychajla Petrovyča Staryckého z roku [[1882]]. Hlavnú časť [[Báseň|básnickej]] tvorby Mychajla Petrovyča Staryckého predstavuje [[spoločenská lyrika]] s výraznými [[Spoločnosť (sociológia)|sociálnymi]], [[Patriotizmus|patriotickými]] motívmi, motívmi oslavy historických udalostí či vyjadrenia protestu proti [[Ruská ríša|cárskemu režimu]] (''Švačka'', ''Do Ukrajiny'', ''Do molodi'', ''Morituri'', ''Do Ševčenka''...). Osobitnú časť tvorby tvorí [[intímna lyrika]] (napríklad báseň ''Monolohy pro kochaňňa''). Viaceré [[Lyrika|lyrické]] [[Báseň|básne]] Mychajla Petrovyča Staryckého sa stali [[Poloľudová pieseň|poloľudovými piesňami]]: ''Nič taka, Hospody, misiačna, zoriana'' (po slovensky ''Noc taká, Hospodine, mesačná, hviezdnatá''), ''Och i de ty, ziroňko...'' (po slovensky ''Och, kde si hviezdička...''), ''Tuman chvyľamy ľahaje'' (po slovensky ''Hmla vlnami padá'').... Mychajlo Petrovyč Staryckyj zohral podstatnú úlohu v rámci rozvoja [[Ukrajinská dráma|ukrajinskej drámy]]. Najskôr začal vytvárať [[Divadelná inscenácia|inscenácie]] na základe [[Próza|prozaických]] diel a prepracovania divadelný hier určených pre malú scénu. Napísal však aj veľa vlastných divadelných hier{{--}}predovšetkým na [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] témy: ''Ne sudylos'' (po slovensky ''Nebolo osudné'', 1881), ''U temriavi'' (po slovensky ''V tme'', 1893), ''Talan'' (po slovensky ''Údel'', 1893). Zvlášť známou sa stala jeho [[dráma]] ''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď, Hryc, na priadky'', 1890). Významné miesto v rámci jeho tvorby majú historické drámy ''Bohdan Chmeľnyckyj'' (po slovensky ''Bohdan Chmeľnyckyj'', 1897), ''Marusia Bohuslavka'' (po slovensky ''Marusia Bohuslavka'', 1899). Mychajlo Petrovyč Staryckyj v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] vynikol tým, ako vo svojich [[Divadelná inscenácia|divadelných hrách]] zobrazil dramatické situácie a silné [[Charakter (výrazné vlastnosti)|charaktery]]. V posledných rokoch svojho života, keď už mal ťažké zdravotné problémy, napísal v [[Ruština|ruštine]]: [[historický román]] ''Oborona Buši'' (po slovensky ''Obrana Buše'', 1894), [[Román|romány]] ''Pered bureju'' (po slovensky ''Pred vzburou'', 1897), ''Molodisť Mazepy'' (po slovensky ''Mladosť Mazepu'', 1898), ''Rozbijnyk Karmeľuk'' (po slovensky ''Zbojník Karmeľuk'', 1903)... Dielo ''Rozbijnyk Karmeľuk'' (po slovensky ''Zbojník Karmeľuk'') bolo prvýkrát publikované v [[Noviny|novinách]] ''[[Moskovskij listok]]'' (po slovensky ''Moskovský lístok''), knižne vyšlo v meste [[Moskva]] až v roku [[1908]]. V [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] bolo publikované v mestách [[Ľvov]] ([[1909]], [[1910]]) a [[Černivci]] ([[1927]]). [[Román]] pod názvom ''Karmeľuk'' (po slovensky ''Karmeľuk'') vyšiel v rokoch [[1927]] a [[1928]] v meste [[Kyjev]], vydanie redigovala [[Ľudmyla Mychajlivna Starycka-Čerňachivska]]. V rokoch [[1957]] a [[1959]] bol publikovaný v trochu skrátenom vydaní vo vydavateľstve ''Centraľného komitetu Leninskoji komunistyčnoji spilky molodi Ukrajiny'' (po slovensky ''Ústredný výbor Leninského komunistického zväzu mládeže Ukrajiny'') ''Moloď'' (po slovensky ''Mládež''). Román pod názvom ''Rozbojnik Karmeľuk'' (po slovensky ''Zbojník Karmeľuk'') v [[Ruština|ruštine]] v roku [[1965]] publikovalo vydavateľstvo ''Dnipro'' (po slovensky ''Dneper''). O šesť rokov román vydalo v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]]. == Rodina == Mychajlo Petrovyč Staryckyj mal so svojou ženou [[Sofija Vitalijivna Starycka|Sofijou]] štyri dcéry{{--}}[[Ľudmyla Mychajlivna Starycka-Čerňachivska|Ľudmylu]], [[Oksana Mychajlivna Stešenko|Oksanu]], [[Marija Mychajlivna Starycka|Mariju]], ktoré sa angažovali v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskom kultúrnom]] živote, a Oľhu, ktorá zomrela ako jedenásťročná. Jurij, jediný syn, bol [[právnik]]. [[Súbor:Михайла Старицького могила.jpg|náhľad|Hrob Mychajla Petrovyča Staryckého.]] == Pamiatka == * [[Verchovna rada Ukrajiny]] [[3. december|3. decembra]] [[2019]] prijala uznesenie o ''Stanovení pamätných dní a výročí v roku 2020'', na základe ktorého sa v nasledujúcom roku na štátnej úrovni pripomenulo 180. výročie narodenia Mychajla Petrovyča Staryckého: ''„14. decembra bude 180 rokov od narodenia Mychajla Staryckého (1840''{{--}}''1904), spisovateľa, dramatika, režiséra, prekladateľa, kultúrneho a občianskeho činiteľa.“''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Postanova Verchovnoji Rady Ukrajiny Pro vidznačenňa pam'iatnych dat i juvilejiv u 2020 roci | url = https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/325-20#Text | dátum vydania = 2020-09-20 | dátum prístupu = 2026-08-24 | vydavateľ = Verchovna rada Ukrajiny | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}</ref> * V meste [[Kyjev]] sa nachádza ''Muzej Mychajla Staryckoho'' (po slovensky ''Múzeum Mychajla Staryckého''). Múzeum sa nachádza v dome, kde Mychajlo Petrovyč Staryckyj strávil posledné roky svojho života. Po rozsiahlej rekonštrukcii budovy bolo otvorené [[24. august|24. augusta]] [[2002]]. * Na počesť Mychajla Petrovyča Staryckého boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]. * [[12. november|12. novembra]] [[2020]] bola vydaná [[poštová známka]] venovaná Mychajlovi Petrovyčovi Staryckému v nominálnej hodnote 9 [[Ukrajinská hrivna|hrivien]] pri príležitosti 180. výročia narodenia spisovateľa. Do obehu vyšlo 130 000 kusov poštových známok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zmijov | meno = Antonij | titul = Novi poštovi marky vydatnych ukrajinciv možna prydbaty na Holovpoštamti Kramatorska | url = https://www.kramatorskpost.com/novi-postovi-marki-vidatnix-ukrayinciv-mozna-pridbati-na-golovpostamti-kramatorska_82645 | dátum vydania = 2020-11-23 | dátum prístupu = 2026-08-24 | vydavateľ = Kramatorska post | miesto = Kramatorsk | jazyk = uk}}</ref> == Dielo == === Zbierky básní === * ''Z davňoho zšytku. Pisni i dumy'' (po slovensky ''Zo starého zošita. Piesne a dumy'', 1881, 1883). * ''Poeziji M. P. Staryckoho'' (po slovensky ''Básne M. P. Staryckého'', 1908). === Próza === * ''Obloha Buši. Istoryčna povisť z časiv Chmeľnyččyny'' (po slovensky ''Obliehanie Buše. Historická románová novela z obdobia povstania Bohdana Chmeľnyckého'', 1891). * ''Bohdan Chmeľnyckyj''{{--}}[[románová novela]] vydaná medzi rokmi [[1895]] až [[1897]] v troch dieloch{{--}}''Pered bureju'' (po slovensky ''Pred vzburou''), ''Buria'' (po slovensky ''Vzbura'') a ''Biľa prystani'' (po slovensky ''Pri stanovišti''). * ''Molodisť Mazepy'' (po slovensky ''Mladosť Mazepu'', 1898). * ''Rozbijnyk Karmeľuk'' (po slovensky ''Zbojník Karmeľuk'', 1903). === Dráma === * ''Jak kovbasa ta čarka, to myneťsia j svarka'' (po slovensky ''Ako klobáska a pohárik, tak zmizne aj hádka'', 1872). * ''Čornomorci'' (po slovensky ''Čiernomorci'') je [[Dráma|dramatické]] dielo Mychajla Petrovyča Staryckého z roku [[1872]], ktoré vytvoril na základe dramatického diela [[Jakiv Herasymovyč Kucharenko|Jakova Herasymovyča Kucharenka]]{{--}}''Čornomorskyj pobyt na Kubani miž 1794 i 1796 rokamy'' (po slovensky ''Čiernomorský život na Kubáni v rokoch 1794 až 1796''). * ''Ne sudylos'' (''Nebolo osudné'', 1881). * ''Utoplena, abo Rusalčyna nič'' (po slovensky ''Utopená alebo Rusalkina noc'', 1881) je [[Dráma|dramatické]] dielo Mychajla Petrovyča Staryckého z roku [[1881]], ktoré vytvoril prerobením [[Románová novela|románovej novely]] [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaja Vasilieviča Gogoľa]]{{--}}''Majskaja noč, ili Utoplennica'' (po slovensky ''Májová noc alebo utopená''). * ''Soročynskyj jarmarok'' (po slovensky ''Soročinský jarmok'', 1883). * ''Rizdviana nič'' (po slovensky ''Noc na Vianoce'', 1883). * ''Za dvoma zajciamy'' (po slovensky ''Dvaja zbabelci'') je [[komédia]] Mychajla Petrovyča Staryckého z roku [[1883]], ktorú vytvoril prerobením [[Divadelná inscenácia|divadelnej hry]] [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]]{{--}}''Na kožum'iakach'' (po slovensky ''U remenárov''). * ''Kruty, ta ne perekručyj'' (po slovensky ''Obráťte, nie je prekrútený'', 1886). * ''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'', 1890). * ''Taras Buľba'' (po slovensky ''Taras Buľba'') je [[Dráma|dramatické]] dielo Mychajla Petrovyča Staryckého, ktoré bolo napísané v rokoch [[1893]] a [[1897]]. Je známe aj pod názvom ''Pid Dubnom'' (po slovensky ''Pod Dubnom''). Prvá verzia [[Divadelná inscenácia|divadelnej hry]] z roku [[1893]] sa skladala z piatich [[Dejstvo|dejstiev]], ale [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzúra]] dielo zakázala. Cenzori divadelnú hru skladajúcu sa už zo siedmich dejstiev (druhé redigované vydanie) neskôr povolili, a tak inscenácia bola od roku [[1897]] hrávaná v [[Ukrajina|ukrajinských]] divadlách. V knižnej podobe vyšlo prvýkrát v roku [[1910]] v meste [[Moskva]] v zbierke divadelných hier Mychajla Petrovyča Staryckého. Neskôr v zbierkach diel Mychajla Petrovyča Staryckého vyšla v meste [[Kyjev]] v rokoch [[1965]] a [[1984]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Povisť M. Hohoľa "Taras Buľba" i jiji interpretaciji v odnojmennych dramach M. Staryckoho ta K. Vančenka-Pysaneckoho (do problemy tekstolohičnoho porivňanňa)|periodikum=Literatura ta kuľtura Polissia: zbirnyk naukovych prac|číslo=8|strany=214-268|priezvisko=Samojlenko|meno=H. V.|vydavateľ=Nižynskyj deržavnyj universytet imeni Mykoly Hohoľa|miesto=Nižyn|dátum=2017-12-21|ročník=5|issn=2520-6966|url=https://www.ndu.edu.ua/images/stories/polissya/88.pdf#:~:text=Member%20of%20the%20National%20Academy,2017.|dátum prístupu=2026-08-24|poznámky=Publikované v rámci série, respektíve rubriky Istoryčni nauky.|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Samojlenko|meno=H. V.|titul=Hryhorij Samijlenko. Povisť Mykoly Hohoľa "Taras Buľba" v ukrajinskomu tekstolohičnomu, sociolohičnomu ta mysteckomu vymiriach: monohrafija|kapitola=Povisť M. Hohoľa "Taras Buľba" i jiji interpretaciji v odnojmennych dramach M. Staryckoho ta K. Vančenka-Pysaneckoho (do problemy tekstolohičnoho porivňanňa)|vydanie=1|vydavateľ=Nižynskyj deržavnyj universytet imeni Mykoly Hohoľa|miesto=Nižyn|rok=2018|isbn=978-617-527-187-2|strany=123 - 183|poznámka=262 strán|jazyk=uk}}</ref> * ''U temriavi'' (po slovensky ''V tme'', 1893). * ''Talan'' (po slovensky ''Šťastný osud'', 1893). * ''Bohdan Chmeľnyckyj'' (po slovensky ''Bohdan Chmeľnyckyj'', 1897). * ''Marusia Bohuslavka'' (po slovensky ''Marusia Bohuslavka'', 1899). === Preklady === * ''Serbski narodni dumy i pisni'' (po slovensky ''Srbské ľudové dumy a piesne'', 1876). * ''Hamlet, Prync Danskyj. Trahedija u V dijach V. Šekspira'' (po slovensky ''Hamlet, princ dánsky. Tragédia v piatich dejstvách'', 1882). == Referencie == <references /> == Literatúra == * {{Preklad|uk|Старицький Михайло Петрович|47419481}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Lazanska|meno=Tamara Ivanivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2012|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=944|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Staryckyj Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=811|zväzok=9|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-1290-5|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Levčyk|meno=Nadija|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=938, 939, 940|jazyk=uk|kapitola=heslo Staryckyj Mychajlo Petrovyč|zväzok=5}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Dzvin|miesto=Buenos Aires|rok=1962|strany=1833, 1834|jazyk=uk|kapitola=heslo Staryckyj Mychajlo|zväzok=7 (kniha 14)}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor Oleksijovyč|titul=U pam'iati Kyjeva: istoryčnyj naukovyj dovidnyk|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2005|isbn=966-8567-01-3|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor Oleksijovyč|titul=Nekropoľ na Bajkovij hori: Literaturno-publicystyčne vydanňa|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=978-966-8567-13-1|strany=72-74, 107-110, 120, 129, 266|poznámka=312 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor Oleksijovyč|titul=Čerkaščyna. Universaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=VPK Ekspres-Polihraf|miesto=Kyjev|rok=2010|isbn=978-966-8567-14-8|strany=814, 815|poznámka=1104 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Mychajlo Staryckyj|periodikum=Literaturno-naukovyj visnyk|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|dátum=1902-05|ročník=5|číslo=18|strany=43-67|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/ulib/item/ukr0000017525|dátum prístupu=2025-08-25|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|poznámky=5. kniha; 160 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|meno=|titul=Michail Petrovič Starickij. Pamiati tovarišča|periodikum=Kijevskaja Starina|priezvisko=Olena Pčilka|vydavateľ=Stara hromada|miesto=Kyjev|dátum=1904-05|ročník=23, 24|strany=400-449|jazyk=ru}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Zo mli mynuloho: Uryvky spohadiv|periodikum=Nova hromada|miesto=Kyjev|dátum=1906|ročník=1|číslo=8|strany=60-80|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Zerov|meno=Mykola Kosťantynovyč|titul=Literaturna pozycija M. Staryckoho|periodikum=Žytťa i revoľucija|vydavateľ=Deržavne vydavnyctvo Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=06-1929|ročník=5|číslo=6|strany=77-92|url=https://tarnawsky.artsci.utoronto.ca/elul/history/Zerov/Nove-pysmenstvo/Stattia%202.html|dátum prístupu=2026-08-25|poznámky=158 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kurylenko|meno=J. M.|titul=M. P. Staryckyj (žytťa i tvorčisť)|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Kyjivskoho Deržavnoho universytetu|miesto=Kyjev|rok=1960|poznámka=64 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Poezija M. P. Staryckoho (žanrovi ta obrazno-styľovi osoblyvosti)|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1990|jazyk=uk|poznámka=124 strán; zostavila Nadija Volodymirivna Levčyk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Sokyrko|meno=Luka Hryhorovyč|titul=M. P. Staryckyj krytyko-biohrafičnyj narys|vydanie=1|vydavateľ=Deržlitvydav|miesto=Kyjev|rok=1960|jazyk=uk|poznámka=171 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Skrypnyk|meno=I|titul=Materialy do vyvčeňňa istoriji ukrajinskoji literatury|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=1960|zväzok=III|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Komyšančenko|meno=Maksym Pavlovyč|titul=Mychajlo Staryckyj. Literaturnyj portret|vydanie=1|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1968|poznámka=112 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Bileckyj|meno=Oleksandr Ivanovyč|titul=Ukrajinski pysmennyky: bio-bibliohrafičnyj slovnyk|vydanie=1|vydavateľ=Deržvydav chudožňoji literatury|miesto=Kyjev|rok=1963|strany=3|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Novykov|meno=Anatolij Oleksandrovyč|titul=Ukrajinskyj teatr i dramaturhija: vid najdavnišych časiv do počatku XX st.: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Charkivske istoryko-filolohične tovarystvo|miesto=Charkov|rok=2015|isbn=978-966-1630-28-3|poznámka=412 strán|strany=142|kapitola=Nova era ukrajinskoho teatru, 1880 - 1900 roky (Trupa Mychajla Staryckoho)|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij|titul=Kyjiv: encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=281 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ľapkalo | meno = Ľudmyla | titul = Čornobajivščyna sviatkuvala juvilej Staryckoho | url = https://web.archive.org/web/20130501032828/http://pres-centr.ck.ua/tape/16500 | dátum vydania = 2010-12-14 | dátum prístupu = 2026-08-25 | vydavateľ = Pres-Centr | miesto = Čerkasy | jazyk = uk}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mychajlo Staryckyj i prorvani nym kanony | url = https://uacrisis.org/uk/myhajlo-starytskyj-i-prorvani-nym-kanony | dátum vydania = 2023-07-10 | dátum prístupu = 2026-08-25 | vydavateľ = Ukrajine crisis media center | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}. === Vydania diel Mychajla Petrovyča Staryckého === * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Rozbijnyk Karmeľuk: ist. roman: per. z. ros.|vydanie=1|vydavateľ=Knyharňa j papirňa Ju. Hlyvka i Sp.|miesto=Černivci|zväzok=1|jazyk=uk|poznámka=168 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Rozbijnyk Karmeľuk: ist. roman: per. z. ros.|vydanie=1|vydavateľ=Knyharňa j papirňa Ju. Hlyvka i Sp.|miesto=Černivci|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=176 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Rozbijnyk Karmeľuk: ist. roman: per. z. ros.|vydanie=1|vydavateľ=Knyharňa j papirňa Ju. Hlyvka i Sp.|miesto=Černivci|zväzok=3|jazyk=uk|poznámka=208 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Rozbijnyk Karmeľuk: ist. roman: per. z. ros.|vydanie=1|vydavateľ=Knyharňa j papirňa Ju. Hlyvka i Sp.|miesto=Černivci|zväzok=4|jazyk=uk|poznámka=195 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Poeziji M. P. Staryckoho. 1861 - 1904|vydanie=1|vydavateľ=Drukarňa S. A. Borysova|miesto=Kyjev|rok=1908|strany=471|zväzok=4|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Jak kovbasa ta čarka, to myneťsia j svarka : komedija zi spivamy na 1 diju: iz staroji podiji|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Rusalka|miesto=Ľvov|rok=1925|poznámka=30 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Staryckyj M. P. Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Literatura i mystectvo, Nacionaľna biblioteka Ukrajina imeni Jaroslava Mudroho|miesto=Charkov, Kyjev|rok=1931, 2018|poznámka=185 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Za dvoma zajciamy. Komedija na 4 diji|edícia=Biblioteka ukrajinskoji dramaturhiji|vydanie=1|vydavateľ=Mystectvo, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny imeni Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1945, 2019|jazyk=uk|poznámka=128 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Zymovyj večir: dramatyčnyj eťud u 2 odslonach|edícia=Biblioteka ukrajinskoji samodijaľnosti|vydanie=1|vydavateľ=Mystectvo|miesto=Kyjev|rok=1946|jazyk=uk|poznámka=52 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Oj ne chody, Hryciu, ta na večornyci|vydanie=1., 2.|vydavateľ=Deržavne literaturne vydavnyctvo, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny imeni Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1941, 2018|poznámka=145 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Ne sudylos (Panske boloto)|vydanie=1|vydavateľ=Mystectvo|miesto=Kyjev|rok=1954|poznámka=132 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Krest žizni|vydanie=1|vydavateľ=Deržlitvydav Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1956|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Chrest žyťťa|vydanie=1|vydavateľ=Deržlitvydav URSR|miesto=Kyjev|rok=1958|jazyk=uk|poznámka=168 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Poetyčni tvory|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1958|poznámka=544 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Piesy|vydanie=1|miesto=Ľvov|vydavateľ=Iskusstvo|rok=1958|poznámka=603 strán|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Karmeľuk|vydanie=1|vydavateľ=Moloď|miesto=Kyjev|rok=1959|poznámka=807 strán|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Karmeľuk: istoryčnyj roman|vydanie=1|vydavateľ=Tryzub|miesto=Winnipeg|rok=1960|poznámka=289 strán|jazyk=uk|zväzok=1}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Karmeľuk: istoryčnyj roman|vydanie=1|vydavateľ=Tryzub|miesto=Winnipeg|rok=1961|poznámka=286 strán|jazyk=uk|zväzok=2}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Karmeľuk: istoryčnyj roman|vydanie=1|vydavateľ=Tryzub|miesto=Winnipeg|rok=1962|poznámka=286 strán|jazyk=uk|zväzok=3}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Pered buriej|vydanie=1|vydavateľ=Moloď|miesto=Kyjev|rok=1960|poznámka=679 strán|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Buria|vydanie=1|vydavateľ=Moloď|miesto=Kyjev|rok=1961|jazyk=ru|poznámka=504 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=U pristani|vydanie=1|vydavateľ=Moloď|miesto=Kyjev|rok=1962|poznámka=676 strán|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Tvory: v 8-my tomach|vydanie=1|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1964, 1965|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Stichi|vydanie=1|vydavateľ=Chudožestvennaja literatura|miesto=Moskva|rok=1965|poznámka=183 strán|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1967|poznámka=496 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1971|poznámka=466 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Karmeľuk: istoryčnyj roman|vydanie=1|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1971|poznámka=708 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=P'iesy|vydanie=1|vydavateľ=Mystectvo|miesto=Kyjev|rok=1984|poznámka=308 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Tvory: u 2 t.|vydanie=1|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1984|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Povesti i rasskazy|vydanie=1|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1986|poznámka=434 strán|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Poetyčni tvory, Dramatyčni tvory|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1987|poznámka=572 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Rozbojnik Karmeľuk|vydanie=1|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1988|isbn=5-308-00209-6|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Tvory: u 6 t.|vydanie=1|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1989, 1990|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Bogdan Chmeľnickij|vydanie=1|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1991|isbn=5-308-01170-2|zväzok=1|poznámka=643 strán; diel Pered buriej|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Bogdan Chmeľnickij|vydanie=1|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1991|isbn=5-308-01171-0|zväzok=2|poznámka=569 strán; diel Buria|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Bogdan Chmeľnickij|vydanie=1|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1991|isbn=5-308-01172-9|zväzok=3|poznámka=622 strán; diel U pristani|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Za dvoma zajciamy|vydanie=1|vydavateľ=Moloď|miesto=Kyjev|rok=1996|poznámka=94 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Rujina; Obloha Buši|vydanie=1|vydavateľ=Centr duchovnoji kuľtury|miesto=Kyjev|rok=1996|isbn=5-7707-6287-1|poznámka=277 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Ostanni Orly|vydanie=1|vydavateľ=Podiľľa|miesto=Chmeľnyckyj|rok=1996|isbn=966-7158-00-4|poznámka=670 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Rujina : istoryčna proza|vydanie=1|vydavateľ=Fakt|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-637-631-5|poznámka=621 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Ruina|vydanie=1|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-03-4248-4|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Ne sudylosia|vydanie=1|vydavateľ=Škola|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-333-815-0|poznámka=301 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Staryckyj|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Obloha Buši|vydanie=1|vydavateľ=Škola|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-339-797-9|poznámka=206 strán|jazyk=uk}}. * . = Julijan Andrijovyč Javorskyj = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references />a = Heorhij Julianovyč Hevorskyj = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references />a = Jevgenij Leopoldiovič Nedzeľskij = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references />a = Antonín Hartl = špecifická príprava projektu. == Referencie == <references />a = Stepan Doboš = {{Infobox Osobnosť | Meno = Stepan Doboš | Popis osoby = pedagóg a literárny vedec | Dátum narodenia = [[8. december]] [[1912]] | Miesto narodenia = [[Obava (okres Mukačevo)|Obava]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1978|2|23|1912|12|8}} | Miesto úmrtia = [[Prešov]], [[Československo]] (dnes [[Slovensko]]) | Štát pôsobenia = [[Československo]],{{break}}[[Maďarské kráľovstvo]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[pedagóg]], [[literárna veda|literárnz vedec]] | Známy vďaka = prvý rektor [[Užhorodská univerzia|užhorodskej univerzity]] | Rodičia = Vasyľ Doboš,{{break}}Melanija Marynec | Alma mater = [[Karlova univerzita]] }}'''Stepan Doboš''' (* [[8. december]] [[1912]], [[Obava (okres Mukačevo)|Obava]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[23. február]] [[1978]], [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]]) bol [[Učiteľ|pedagóg]], [[Literárna veda|literárny vedec]], jeden zo zakladateľov a prvý [[Rektor (vysoká škola)|rektor]] [[Užhorodská univerzita|Užhorodskej univerzity]]. == Životopis == Stepan Doboš sa narodil [[8. december|8. decembra]] [[1912]] v obci [[Obava (okres Mukačevo)|Obava]] v rodine dedinského [[Sakristián|kostolníka]] a [[Učiteľ|učiteľa]] Vasyľa Doboša a Melanije Marynec. Detstvo prežil v obci [[Dubyno]]. Základné vzdelanie počas rokov [[1918]] až [[1923]] získal v [[Ľudová škola|ľudovej škole]] v obci [[Nelipyne]], následne pokračoval v osemročnom štúdiu na [[Reálne gymnázium|reálnom gymnáziu]] v meste [[Mukačevo]]. Na gymnáziu učili hlavne [[Rusi]] a miestni rusofili, čo malo značný vplyv na výučbu, ako aj na formovanie názorov žiakov. Práve to sformovalo názor Stepana Doboša, že [[Rusíni|karpatskí Rusíni]] predstavujú neoddeliteľnú časť ruského národa. Po štúdiu na gymnáziu v roku [[1931]] odišiel do [[Praha|Prahy]], aby študoval na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]]. Stepan Doboš podľa tvrdení [[Eliáš Galajda|Eliáša Galajdu]] chcel študovať na teologickej fakulte{{--}}na jedinej škole, kde bolo štúdium zadarmo. [[Teológia|Teológiu]] napokon však nešiel študovať, pretože nemal hlas potrebný na [[prejav]] pri [[Bohoslužba|bohoslužbách]]. Najskôr podal prihlášku na lekársku fakultu, no dostal sa na právnickú fakultu Karlovej univerzity, kde strávil iba jeden rok. Stepan Doboš medzi rokmi [[1932]] až [[1937]] študoval na filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Po ukončení štúdia sa vrátil do rodného regiónu, aby sa venoval [[Pedagógia|pedagogickej]] činnosti, avšak nevedel nájsť voľné miesto učiteľa. Školský referent pre región [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] ho odmietol prijať na pozíciu [[Učiteľ|učiteľa]] z dôvodu, že vtedy nebolo žiadne voľné miesto na miestnych [[Stredná škola|stredných školác]]<nowiki/>h. Po tom, čo na jeho obranu prišli s vyhlásením noviny ''[[Naše cesta]]'' (po slovensky ''Naša cesta''), bol v novembri [[1937]] prijatý na [[gymnázium]] v meste [[Berehovo]] ako učiteľ [[Ruština|ruštiny]]. V období [[Jazyková otázka na Podkarpatskej Rusi|jazykového sporu na Podkarpatskej Rusi]] (roku [[1938]]) sa mu ako rusofilovi veľmi náročne pracovalo na ukrajinskom gymnáziu. Preto odišiel učiť do [[Ľudová škola|obecnej školy]] v obci [[Čynadijovo]], kde poznal riaditeľa [[Ivan Kovač|Ivana Kovača]]. Stepan Doboš po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] naďalej zastával názor, že [[Podkarpatská Rus]] naďalej mala zostať súčasťou [[Česko-Slovenská republika|Československa]]. Bol nútený presťahovať sa do mesta [[Svaľava]], kde učil do marca [[1939]]. Ostal osem mesiacov bez práce. Až v novembri [[1939]] bol prijatý na [[Mukačevo|mukačevské]] [[gymnázium]], kde už predtým učil. Na gymnáziu pôsobil do decembra [[1944]]. V priebehu septembra a októbra [[1944]] bol spojkou [[Partizán|partizánskej]] jednotky [[Vasiľ Rusín|Vasiľa Rusína]]. Počas prvých dní oslobodenia [[Mukačevo|Mukačeva]] spod [[Maďarské kráľovstvo|maďarskej]] okupácie začal pracovať na mestskom úrade. Ako hosť sa zúčastnil [[Prvý kongres ľudových výborov Zakarpatskej Ukrajiny|Prvého kongresu ľudových výborov Zakarpatskej Ukrajiny]], ktorý sa konal [[26. november|26. novembra]] [[1944]], kde zástupcovia jednotlivých obcí v regióne hlasovali za vstup [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Na krátky čas od decembra [[1944]] pôsobil na pozícii riaditeľa ''Mukačevskej torhoveľnej akademije'' (po slovensky ''Mukačevská obchodná akadémia''). [[7. január|7. januára]] [[1945]] sa stal školským inšpektorom v meste [[Užhorod]]. Patril k členom prípravnej komisie pre založenie [[Užhorodská univerzita|Užhorodskej univerzity]]. [[27. september|27. septembra]] [[1945]] správa školstva vyhlásila Stepana Doboša za [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Užhorodskej univerzity. Stepan Doboš bol v septembri a v októbri [[1945]] predvolený na výsluch na [[Smerš|SMERŠ]]. Následne [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Česko-Slovensko|Československa]]. Keď získal [[Česko-Slovensko|československé]] občianstvo, od novembra [[1945]] až do konca svojho života učil na rôznych [[Stredná škola|stredných]] a [[Vysoká škola|vysokých školách]] v Československu ([[Prešov]], [[Košice]], [[Liptovský Mikuláš]], [[Bratislava]]). Na [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]], kde pôsobil medzi rokmi [[1959]] až [[1978]], bol 8 rokov vedúcim katedry ruského jazyka a literatúry. Stepan Doboš zomrel [[23. február|23. februára]] [[1978]], keď doma v svojej pracovni dokončoval odborný článok. == Činnosť v rámci spoločenského života == Stepan Doboš už priebehu štúdia prejavoval záujem o spoločenský život, keď sa na univerzite angažoval ako organizátor študentského života: počas akademického roka 1935/36 bol zástupcom a v nasledujúcom{{--}}akademickom roku 1936/37 vedúcim ''Ústredného zväzu podkarpatskoruských študentov'', ktorý zjednocoval približne desať rusínsky študentských organizácií. V roku [[1936]] sa stal zástupcom vedúceho ''[[Ústřední svaz československého studentstva|Ústředního svazu československého studentstva]]'' (po slovensky ''Ústredný zväz československého študenta''). Počas rokov [[1935]] a [[1936]] pracoval ako zástupca vedúceho výboru ''[[Karpatoruská kolej|Karpatoruskej koleje]]'' (po slovensky ''Karpatskoruská koľaj''). Okrem toho sa v tom období angažoval v gymnaziálno-študentských organizáciách ''Druh'' (po slovensky ''Priateľ'') v meste [[Mukačevo]] a ''Rodyna'' (po slovensky ''Rodina'') v obci [[Čynadijovo]], v tovarišstve [[Rusíni|karpatskorusínskych]] študentov ''Vozroždenije'' (po slovensky ''Obrodenie'') a v tovarišstve karpatskorusínskych [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnych]] študentov ''Prolom'' (po slovensky ''Prelom'') pôsobiacich v meste [[Praha]]. Ako študent [[Vysoká škola|vysokej školy]] prejavoval záujem o [[Politika|politický]] život na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}v roku [[1935]] sa dostal do vedenia ''Ruskej národno-autonómnej strany'' vedenej [[Štefan Fencik|Štefanom Fencikom]]. Príčinou toho bola skutočnosť, že Štefan Fencik v tej dobe bol azda jediný politik z regiónu Podkarpatskej Rusi, ktorý sa zaujímal o študentov. Počas prvých dní oslobodenia [[Mukačevo|Mukačeva]] spod [[Maďarské kráľovstvo|maďarskej]] okupácie začal pracovať na mestskom úrad{{--}}stal sa členom mestskej rady. Ako hosť sa zúčastnil [[Prvý kongres ľudových výborov Zakarpatskej Ukrajiny|Prvého kongresu ľudových výborov Zakarpatskej Ukrajiny]], ktorý sa konal [[26. november|26. novembra]] [[1944]], kde zástupcovia jednotlivých obcí v regióne hlasovali za vstup [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Na kongrese bola tiež ustanovená [[Národná rada Zakarpatskej Ukrajiny]]. Predsedom sa stal známy [[spisovateľ]] a [[novinár]] [[Ivan Kerča]], ktorý sa v značnej miere angažoval pri reforme procesu [[Vzdelávanie|vzdelávania]] v regióne vrátane jeho prispôsobenia sovietskemu modelu. Do procesu reformy zaangažoval aj svojho priateľa Stepana Doboša, s ktorým sa zoznámil už v období, keď učili na gymnáziu a na univerzite. == Vedecká činnosť == Stepan Doboš sa už počas [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] prejavil ako talentovaný [[publicista]]{{--}}v regionálnych periodikách publikoval viac ako 20 článkov venujúcich sa študentskému životu a viacero literárnych štúdií. Kým počas [[Druhá svetová vojna|vojny]] žil v meste [[Mukačevo]], venoval sa predovšetkým odbornému [[Výskum|výskumu]], ktorého výsledkom sa stala [[monografia]] ''Istorija podkarpatskoj literatury'' (po slovensky ''História podkarpatskej literatúry''). ''Istorija podkarpatskoj literatury'' (po slovensky ''História podkarpatskej literatúry'') je [[monografia]] publikovaná v roku [[1942]], kde Stepan Doboš uviedol veľké množstvo faktov o vývoji [[Rusíni|karpatskorusínskej]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajinskej]] literatúry od najdávnejších čias až do začiatku [[40. roky 20. storočia|40. rokov 20. storočia]]. Stepan Doboš taktiež zaujal rázny opozičný postoj voči [[Maďarské kráľovstvo|maďarskej]] vláde v rámci [[Jazyková otázka na Podkarpatskej Rusi|jazykovej otázky na Podkarpatskej Rusi]]. Dokazuje to [[Literárna kritika|kritická]] recenzia [[Učebnica|učebnice]] ''Grammatika ugrorusskoho jazyka'' publikovanej v roku [[1940]] (autormi recenzie okrem Stepana Doboša boli napríklad [[Heorhij Julianovyč Herovskyj]], [[Vasyľ Krajňanycia]], [[Petro Lintur]] a ďalší), v dôsledku čoho v rámci vzdelávacieho procesu prestala byť používaná. Kými žil v [[Prešov|prešovskom]] regióne, Stepan Doboš pokračoval vo svojej [[Vedecká činnosť|vedeckej práci]]. V roku [[1952]] získal [[Akademický titul|titul]] [[Doktor filozofie|doktora filozofie]] a v roku [[1970]] získal titul [[Kandidát vied|kandidáta vied]], v roku [[1961]] sa stal [[Docent|docentom]]. Stepan Doboš v tom období publikoval rad odborných článkov na témy z histórie [[Karpatskorusínska literatúra|karpatskorusínskej]], respektíve [[Zakarpatskoukrajinská literatúra|zakarpatskoukrajinskej]] literatúry, viaceré [[Učebnica|učebnice]] [[Ruština|ruštiny]] aj [[Monografia|monografie]] ''Adoľf Ivanovič Dobrianskij. Očerk žizni i dejateľnosti'' (po slovensky ''Adolf Ivanovič Dobriansky. Náčrt života a histórie'', 1956) a ''Julij Ivanovič Stavrovskij-Popradov. Očerk žizni i tvorčestva'' (po slovensky ''Julij Ivanovič Stavrovskij-Popradov. Náčrt života a tvorby'', 1975). Posledné práce predstavujú vrchol vedeckého výskumu Stepana Doboša a zároveň aj doteraz najpodrobnejší obsah informácií o [[Rusíni|karpatskorusínskych]] buditeľoch. Odborné publikácie Stepana Doboša v roku [[1976]] získali ''[[Cena Ivana Franka|Cenu Ivana Franka]]'', ktorú udeľuje [[Literárny fond]]. Stepan Doboš v roku [[1977]] získal titul [[národný učiteľ]] za dlhoročnú pedagogickú činnosť. Začiatkom roka [[1945]] sa začalo pracovať na vytvorení [[Užhorodská univerzita|Užhorodskej univerzity]] ako novej inštitúcie. Stepan Doboš patril k členom prípravnej komisie pre založenie Užhorodskej univerzity. [[27. september|27. septembra]] [[1945]] správa školstva vyhlásila Stepana Doboša za [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Užhorodskej univerzity. Slávnostné otvorenie univerzity sa uskutočnilo [[18. október|18. októbra]] [[1945]]. Stepan Doboš svoj príhovor začal so slovami: ''„Tento deň je dňom nášho víťazstva...“''. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Добош Степан Васильович|46657333}}ю * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Peňak|meno=P. S.|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 716 strán|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=978-966-02-4458-0|url=https://esu.com.ua/article-22351|zväzok=8|jazyk=uk|vydanie=1|priezvisko2=Zymomria|meno2=Mykola Ivanovyč}}ю * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = dobos | url = http://www.rusynacademy.sk/rusynski/d/d_59.htm | dátum prístupu = 2026-08-27 | vydavateľ = www.rusynacademy.sk | jazyk = rue}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stepan Doboš – fundator Užhorodskoho universytetu | url = https://mukachevo.net/post/stepan-dobosh-fundator-uzhorodskoho-universytetu_13180.html | dátum vydania = 2007-12-10 | dátum prístupu = 2026-08-27 | vydavateľ = mukachevo.net | jazyk = uk}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štefan Doboš 8. 1. 2019 | url = https://www.rusyn.fm/archiv/stefan-dobos-8-1-2019/ | dátum vydania = 2019-01-09 | dátum prístupu = 2026-08-27 | vydavateľ = rusyn.fm | jazyk = rue | miesto = Bratislava}}. = Jozef Hanuľa = špecifická príprava projektu. == Referencie == <references />a = Viktor Gebej = špecifická príprava projektu. == Referencie == <references />a = Heorhij Jachymovyč = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Ivan Hušalevyč = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Ivan Havryškevyč = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Antonij Petruševyč = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Ivan Naumovič = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Josyp Lozynskyj = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Antin Mohyľnyckyj = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Mychajlo Popeľ = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Orest Advykovyskyj = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Antonij Zubko = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Omeľan Ohonovskyj = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Sydir Vorbkevyč = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Markel Popeľ = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Oleksij Zaklynskyj = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Mykola Ustyjanovyč = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Vasyľ Zalozeckyj = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Danylo Mordovec = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Omeľan Partyckyj = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Pavlo Hrabovskyj = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Osyp Makovej = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Stepan Rudanskyj = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Mychajlo Ivanovyč Pavlyk = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Štefan Pankovič = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Oksana Oleksandrivna Drahomanova = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Nikolaj Homičkov = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Oleksa Petrovyč Storoženko = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a = Jozef Miklošík = bez kopírovania pôvodného textu. == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == a bz2rf4286r34bqchwp4tdpc2j6wifg8 0 615049 8382546 8380376 2026-10-10T19:50:31Z ~2026-54579-14 307748 /* */ 8382546 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.142355|17.114207|display=title}} {{Infobox Politická strana | Názov = Progresívne Slovensko | Logo strany = Logo of Progressive Slovakia (2021).svg | Skratka = | Založenie = [[27. november]] [[2017]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Michal Šimečka]] | Predsedníčka = | Podpredsedovia = [[Irena Bihariová]]<br>[[Beáta Jurík]]<br>[[Ivan Korčok]]<br>[[Simona Petrík]]<br>[[Ivan Štefunko]]<br>[[Michal Truban]]<br>[[Tomáš Valášek]] | Prezident = | Najviac poslancov = | Poslancov = 33 ([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])<br/>6 ([[Európsky parlament|EP]])<ref name="eurovolby">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=ŠÚ SR|odkaz na autora=|titul=Definitívne výsledky hlasovania|url=http://www.volbysr.sk/sk/data02.html|vydavateľ=ŠÚ SR|dátum vydania=2019-05-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-05-31|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190529215107/http://volbysr.sk/sk/data02.html|dátum archivácie=2019-05-29}}</ref> | Volebný výsledok = 17,96 % ([[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do NR SR 2023]]) 27,8 % ([[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Voľby do EP 2024]]) | Ideológie = [[sociálny liberalizmus]]<ref name="hodnotyPS">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Progresívne Slovensko|odkaz na autora=|titul=Naše hodnoty : Desatoro Progresívneho Slovenska|url=https://www.progresivne.sk/hodnoty/|vydavateľ=|dátum vydania=2019|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019|miesto=Bratislava|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190525121823/https://www.progresivne.sk/hodnoty/|dátum archivácie=2019-05-25}}</ref><ref name="mrvova">{{Citácia periodika|priezvisko=Mrvová|meno=Iva|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne a Spolu. Kde sú dnes a akú rolu zohrajú na politickej mape?|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/592127/progresivne-a-spolu-aku-rolu-zohraju-na-politickej-mape/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-28|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref><ref name="mrvova2">{{Citácia periodika|priezvisko=Mrvová|meno=Iva|autor=|odkaz na autora=|titul=Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-slovensku-od-exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-06-04|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref><br/>[[progresivizmus]]<ref name="hodnotyPS"/><ref name="mrvova"/> <br /> [[pro-europanizmus]]<ref name="hodnotyPS"/><ref name="mrvova"/> <br /> [[zelená politika]]<ref name="hodnotyPS"/><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Hnutie Progresívne Slovensko žiada ukončiť ťažbu na hornej Nitre|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/468468-hnutie-progresivne-slovensko-ziada-ukoncit-tazbu-na-hornej-nitre/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-04|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref> <br /> [[sekularizmus]]<ref name="sme2023">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívci predstavili program pre podporu rovnosti všetkých | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23186902/progresivci-predstavili-program-pre-podporu-rovnosti-vsetkych-ludi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> | Iné1 názov = Politické spektrum | Iné1 = [[Politický stred|stred]]<ref name=ct24>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je kto. Průvodce slovenskými politickými stranami | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3051390-kdo-je-kdo-pruvodce-slovenskymi-politickymi-stranami | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2020-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-11 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> | Iné2 názov = [[Identifikačné číslo organizácie|IČO]] | Iné2 = 51224836 | Iné3 názov = Počet členov: | Iné3 = {{rast}} 698 <small>(31. 12. 2024)<ref name="vs2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2024/VS24r_PS.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | Mládežnícka = [[Mladé Progresívne Slovensko]] | Skupina EP = [[Obnovme Európu]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Európski liberáli a demokrati v europarlamente budú vystupovať pod názvom Obnoviť Európu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/515569-europski-liberali-a-demokrati-v-europarlamente-budu-vystupovat-pod-nazvom-obnovit-europu/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2019-06-12|dátum prístupu=2019-06-30 }}</ref> | Európska strana = [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu]] | Medzinárodné = | Materská strana = | Sídlo = Štúrova 12/4 <br /> 811 09 Bratislava | Noviny = | Farby = {{colorbox|#00bcff}} {{colorbox|#ffffff}}<br /> [[Azúrová]], [[Biela]] | Web = {{url|http://www.progresivne.sk}} | Ženská = Progresívne ženy |Veľkosť loga=10}} '''Progresívne Slovensko''' (skratka '''PS''') je [[Sociálny liberalizmus|politická strana pre mentálne retardovaných ľudí.]] parlamentné pôsobiace n. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvo vnútra SR]] ho zaregistrovalo [[27. november|27. novembra]] [[2017]].<ref name="ives-ps" /> Cieľom PS je prezentovať [[progresivizmus|progresívne riešenia]] spoločenských problémov a spájať rovnako zmýšľajúcich ľudí.<ref name="ps-o-nas" /><ref name="ps-progresivizmus" /> Na európskej úrovni je hnutie od [[November 2018|novembra 2018]] ako jediná slovenská strana súčasťou európskej frakcie liberálov [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu|ALDE]]. V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných voľbách v roku 2023]] získalo PS 17,96 % hlasov, čo hnutiu zabezpečilo 32 poslaneckých mandátov. 3. októbra 2024 sa k PS pridal poslanec ''[[Viliam Tankó]]'', čím sa počet členov poslaneckého klubu zvýšil na 33 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Novou posilou poslaneckého klubu je Viliam Tankó | url = https://progresivne.sk/novou-posilou-poslaneckeho-klubu-je-viliam-tanko/ | dátum vydania = 2024-10-03 | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = sk-SK | priezvisko = danciak}}</ref>. Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu]], ktoré sa konali v roku 2024, získalo hnutie 27,81 % hlasov a  6 poslaneckých postov, čím sa stalo najúspešnejšou stranou na Slovensku. == História == === Vznik a volebné obdobie 2016 – 2020 === V [[September 2016|septembri 2016]] avizoval podnikateľ v oblasti [[startup]]ov [[Ivan Štefunko]] vznik [[občianske združenie|občianskeho združenia]] Progresívne Slovensko s možnou budúcou transformáciou na politickú stranu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = sme.sk | odkaz na autora = | titul = Vzniká združenie Progresívne Slovensko, základ pre politickú stranu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20272166/stefunko-zaklada-obcianske-zdruzenie-zaklad-pre-politicku-stranu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-13 | dátum prístupu = 2018-12-25 }}</ref> K projektu sa ešte v septembri pridal aj zakladateľ [[webhosting]]ovej spoločnosti [[Websupport]] [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kosno | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Do projektu startupistu Štefunka ide zakladateľ Websupportu | periodikum = Živé.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.azet.sk/clanok/118141/do-projektu-startupistu-stefunka-ide-zakladatel-websupportu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-23 | dátum prístupu = 2018-12-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181225224955/https://zive.azet.sk/clanok/118141/do-projektu-startupistu-stefunka-ide-zakladatel-websupportu/ | dátum archivácie = 2018-12-25 }}</ref> Truban bol zároveň najväčším investorom hnutia. Do hnutia investoval 900 000 € s 5 % úrokom a ďalších 20 000 € s 3 % úrokom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/09/pozicky_28082019.pdf |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200302150437/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/09/pozicky_28082019.pdf |dátum archivácie=2020-03-02 }}</ref> Medzi prvých medializovaných podporovateľov združenia patril spolumajiteľ softvérovej spoločnosti [[ESET]] [[Anton Zajac]], zároveň figurujúci ako spolumajiteľ a člen predstavenstva spoločnosti, vydávajúcej [[Denník N]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kosno | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Združenie s Trubanom a Štefunkom už má web. Podporil ich Zajac z Esetu | periodikum = Živé.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.azet.sk/clanok/121142/progresivne-slovensko-uz-ma-web-a-komunikuje-s-poslancom-pellegrini-citi-v-it-politiku/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-28 | dátum prístupu = 2018-12-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181225175322/https://zive.azet.sk/clanok/121142/progresivne-slovensko-uz-ma-web-a-komunikuje-s-poslancom-pellegrini-citi-v-it-politiku/ | dátum archivácie = 2018-12-25 }}</ref> [[20. január]]a [[2018]] v Žiline sa konal zakladajúci snem<ref name="tvnoviny-ps-si-zvolilo-vedenie" />, ktorý schválil stanovy, zvolil predsedníctvo a stanovil programové priority hnutia. Jediným zástupcom hnutia v [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] bol vo [[Zoznam poslancov NR SR (2016 – 2020)|volebnom období 2016{{--}}2020]] [[Martin Poliačik]], ktorý do PS vstúpil v [[December 2017|decembri 2017]] krátko po odchode z [[Sloboda a Solidarita|SaS]]. ==== Prezidentské a európske voľby 2019 ==== V [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských voľbách 2019]] sa hnutie rozhodlo nepodporiť žiadneho nezávislého kandidáta, ale postaviť do súboja o post slovenského prezidenta vlastnú kandidátku, vtedajšiu podpredsedníčku strany, [[Zuzana Čaputová|Zuzanu Čaputovú]]. Čaputová v prvom kole získala 40,57 % hlasov a postúpila do druhého kola voľby s [[Maroš Šefčovič|Marošom Šefčovičom]], podpredsedom [[Európska komisia|Európskej komisie]], nad ktorým následne zvíťazila so ziskom 58,40 %. Čaputová pred druhým kolom voľby odstúpila z postu podpredsedníčky PS a avizovala, že v prípade výhry sa vzdá členstva v strane, čo aj urobila v máji 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Miroslava Štrbáková Urbanovičová, redakcia/AR | odkaz na autora = | titul = Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky. Členkou Progresívneho Slovenska ostáva | url = https://www.noviny.sk/politika/424046-caputova-sa-vzdala-funkcie-podpredsednicky-clenkou-progresivneho-slovenska-ostava | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Miroslava Štrbáková Urbanovičová, redakcia/AR | odkaz na autora = | titul = Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky. Členkou Progresívneho Slovenska ostáva | url = https://www.noviny.sk/politika/424046-caputova-sa-vzdala-funkcie-podpredsednicky-clenkou-progresivneho-slovenska-ostava | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo februári 2019 oznámili, že [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|európskych volieb v máji 2019]] sa zúčastnia v koalícii so stranou [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]]. Na spoločnej tlačovej konferencii to oznámili lídri [[Ivan Štefunko]] a [[Miroslav Beblavý]]. Lídrom za PS do eurovolieb bude [[Michal Šimečka]], za SPOLU [[Vladimír Bilčík]]. Podľa prieskumu [[Focus]]u z januára 2019 by v koalícii mohli nazbierať 10,4 % hlasov.<ref name="dennikn-progresivci-a-spolu-vytvaraju-koaliciu">{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívci a Spolu vytvárajú koalíciu do eurovolieb, spoločne by chceli ísť aj do parlamentných | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1371732/progresivci-a-spolu-zvazuju/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-05 | dátum prístupu = 2019-03-10 }}</ref> ==== Kampaň do parlamentných volieb ==== Po úspechu v európskych voľbách, v ktorých získala koalícia 20,11 % hlasov, oznámilo PS pokračovanie spolupráce so stranou SPOLU aj do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných volieb]] v roku [[2020]]. Miesta na kandidátnej listine si strany podelili pomerom 75:75. Predseda PS Truban sa stal lídrom kandidátky, následne PS obsadilo všetky párne miesta od 4. do 150.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Minich | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bednárová | meno2 = Martina | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = PS a Spolu sa dohodli, kandidátku do NR SR si rozdelia na polovicu | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/56109/ps-a-spolu-sa-dohodli-kandidatku-si-rozdelili-rovnym-dielom/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-12 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> === Volebné obdobie 2020 – 2023 === Výsledky [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|volieb do Národnej rady]] vo februári 2020 boli pre koalíciu strán PS a [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]] prekvapivým neúspechom, keďže spoločná kandidátka získala len 6,96 % hlasov, čo kvôli sedempercentnej hranici na vstup do Národnej rady potrebnej pre dvoj- a trojkoalície znamenalo, že PS-SPOLU sa nedostali do parlamentu napriek tomu, že v priebehu roka 2019 boli pokladaní za hlavného konkurenta vládneho [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a v prieskumoch dosahovalo stabilnú podporu nad 10 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlamentné voľby 2020 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2020/priebezne-vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na vstup do parlamentu im chýbali stovky hlasov. Už bezprostredne po hlasovaní sa objavili na sociálnych sieťach výhrady viacerých voličov proti nesprávnemu započítaniu preferenčných hlasov a tiež informácie o problémoch pri hlasovaní zo zahraničia. Prípady začali predstavitelia koalície zbierať prostredníctvom špeciálneho formulára a po tom, ako získali 1 200 podnetov, podali na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavnom súde SR]] sťažnosť na výsledok parlamentných volieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PS-Spolu podáva sťažnosť proti výsledku volieb na Ústavný súd | url = https://domov.sme.sk/c/22355683/ps-spolu-podava-staznost-voci-vysledku-volieb-2020.html | vydavateľ = Petit Press | dátum prístupu = 2022-09-22 | jazyk = sk | meno = Filo | priezvisko = Jakub}}</ref> Z dôvodu neúspechu odstúpil [[2. marec|2. marca]] [[2020]] z pozície predsedu Michal Truban a oznámil, že na novom sneme strany sa nebude o predsednícke kreslo uchádzať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 TASR SITA | odkaz na autora = | titul = Truban a Beblavý po volebnej tragédii PS/Spolu končia | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/1177535/truban-a-beblavy-po-volebnej-tragedii-ps-spolu-koncia.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-02 | dátum prístupu = 2020-06-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200606192040/https://www.ta3.com/clanok/1177535/truban-a-beblavy-po-volebnej-tragedii-ps-spolu-koncia.html | dátum archivácie = 2020-06-06 }}</ref> Záujem o predsednícku funkciu ohlásila podpredsedníčka [[Irena Bihariová]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Beblavý a Truban končia. Bihariová o líderstve PS: Otázka je na mieste, odpoveď ešte nie | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1780854/beblavy-uplne-odchadza-z-politiky-truban-skonci-ako-predseda-ps/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-02 | dátum prístupu = 2020-03-03 }}</ref> Nakoniec Truban zmenil postoj a v máji 2020 ohlásil opätovnú kandidatúru aj on.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = M. Truban bude kandidovať na predsedu Progresívneho Slovenska | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/m-truban-bude-kandidovat-na-predsedu-p/467343-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-15 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Snem sa kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémii koronavírusu]] konal [[6. jún]]a [[2020]] elektronicky. Na ňom tesne zvíťazila Bihariová, ktorá získala 105 hlasov, Truban získal 100.<ref name="pravda-novou-predsednickou-ps">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska sa stala Bihariová | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/553714-novou-predsednickou-progresivneho-slovenska-sa-stala-bihariova/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-06 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Do Progresívneho Slovenska [[9. apríl|9. apríla]] [[2021]] vstúpil poslanec NR SR [[Tomáš Valášek]], ktorý pôvodne do parlamentu kandidoval za vládnu stranu [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]], z ktorej odišiel po nákupe ruskej vakcíny [[Sputnik V|Sputnika V]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Valášek po odchode zo Za ľudí vstupuje do Progresívneho Slovenska | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22634783/valasek-vstupuje-do-progresivneho-slovenska.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-09 | dátum prístupu = 2021-07-08 }}</ref> [[18. január|18. januára]] [[2022]] bol za podpredsedu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] prvýkrát zvolený Slovák, predseda PS [[Michal Šimečka]].<ref name="dennikn-europoslanec-michal-simecka-sa-stal">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Europoslanec Michal Šimečka sa stal podpredsedom Európskeho parlamentu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2685198/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-18 | dátum prístupu = 2022-01-23 }}</ref> [[7. máj|7. mája]] 2022 bol na sneme strany zvolený za predsedu strany [[Michal Šimečka]]. Šimečka bol jediný kandidujúci na post, hlasovalo za neho 152 zo 156 delegátov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Prekvapenie sa nekoná. Progresívne Slovensko povedie Šimečka|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22904211/progresivne-slovensko-bude-viest-michal-simecka.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-05-07|dátum prístupu=2023-09-25}}</ref> V decembri roku 2022 do PS vstúpil europoslanec [[Michal Wiezik]], ktorý bol pôvodne zvolený za stranu [[Demokrati (politická strana)|SPOLU - Občianska demokracia.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europoslanec Wiezik a ďalší bývalí členovia Spolu vstúpili do PS|url=https://domov.sme.sk/c/22796193/europoslanec-wiezik-a-dalsi-byvali-clenovia-spolu-vstupili-do-ps.html|vydavateľ=SITA|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> [[29. marec|29. marca]] [[2023]] do PS vstúpil bývalý policajný prezident [[Jaroslav Spišiak]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do mimoparlamentného PS vstúpil bývalý policajný prezident J. Spišiak|url=https://www.teraz.sk/slovensko/do-ps-vstupil-byvaly-policajny-prezi/704276-clanok.html|vydavateľ=TASR|dátum vydania=2023-03-29|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> === Volebné obdobie 2023 – 2027 === Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|voľbách do NR SR v roku 2023]] získalo PS 533 136 hlasov (17,96 %), stávajúc sa tak druhou najsilnejšou parlamentnou stranou. PS skončilo spolu so stranami [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]] (bývalé OĽANO), [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]] v opozícii, ako najsilnejšia opozičná strana s 32 poslancami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2023 | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2023/sk/ | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|súboji]] o kreslo prezidenta SR hnutie podporilo [[Ivan Korčok|Ivana Korčoka]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=PS podporí zvolenie Ivana Korčoka za prezidenta, nebude nominovať vlastného kandidáta|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|dátum=2023-12-31|url=https://www.aktuality.sk/clanok/4kqHwEK/ps-podpori-zvolenie-ivana-korcoka-za-prezidenta-nebude-nominovat-vlastneho-kandidata/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> ==== Voľby do Európskeho parlamentu 2024 ==== V januári [[2024]] avizovali dohodu s [[Ľudovít Ódor|Ľudovítom Ódorom]], expremiérom [[Vláda Slovenskej republiky od 15. mája do 25. októbra 2023|úradníckej vlády]], že povedie kandidátku hnutia v júnových [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu]]. Členom hnutia nateraz nebude, rozhodnúť sa chce po eurovoľbách. Zároveň bude pôsobiť vo funkcii predsedu správnej rady Progresívneho inštitútu, kde sa má podieľať na tvorbe programu hnutia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ódor vyfúkol líderstvo kandidátky známym ekoaktivistom. Aké má šance na zvolenie do europarlamentu? Odpovedá odborník | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/odor-vyfukol-liderstvo-kandidatky-znamym-ekoaktivistom-ake-ma-sance-na-zvolenie-do-europarlamentu-odpoveda-odbornik/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-24 | dátum prístupu = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Expremiér Ódor povedie kandidátku Progresívneho Slovenska do eurovolieb, ale do hnutia zatiaľ nevstupuje (video) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/expremier-odor-povedie-kandidatku-progresivneho-slovenska-do-eurovolieb-ale-do-hnutia-zatial-nevstupuje-video/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-24 | dátum prístupu = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veronika Cifrová Ostrihoňová mieri na kandidátku do eurovolieb, Progresívne Slovensko predstavilo aj ďalšie meno (video+foto) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/veronika-cifrova-ostrihonova-mieri-na-kandidatku-do-eurovolieb-progresivne-slovensko-predstavilo-aj-dalsie-meno-videofoto/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2024-02-24 }}</ref> Medzi ďalších kandidátov hnutia do eurovolieb patria reportérka a moderátorka [[Veronika Cifrová Ostrihoňová]], diplomatka [[Ľubica Karvašová]], odborník na životné prostredie a úradujúci podpredseda [[Európsky parlament|EP]] [[Martin Hojsík]], ekológ [[Michal Wiezik]], expertka na európsku politiku [[Lucia Yar]], pedagóg [[Miroslav Kocúr]], analytička v poľnohospodárstve Vanda Rogovská, lekár Krisztián Váradi, konzultantka mobility a participácie Lucia Francescato, asistent poslanca NR SR Andreas Rusnák, vedecká pracovníčka Sofia Karina Trommlerová, správca IT infraštruktúry Marek Štefanisko, vysokoškolská pedagogička Mária Kočnerová a lektor kritického myslenia a bývalý poslanec NR SR [[Martin Poliačik]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eurokandidátka | url = https://progresivne.sk/eurovolby/ | dátum prístupu = 2024-10-03 | vydavateľ = progresivne.sk}}</ref> Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]] Progresívne Slovensko (v kampani používali názov "Proeurópske Slovensko") získalo 410 844 hlasov (27,81 %) a skončilo na prvom mieste. PS v Európskom parlamente zastupuje 6 europoslancov a to je najviac europoslancov za jednu stranu zo Slovenska v histórii. Europoslancami za PS sú: Ľudovít Ódor, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Michal Wiezik a Lucia Yar. Po eurovoľbách do hnutia vstúpil predseda [[Trnavský samosprávny kraj|Trnavského samosprávneho kraja]] a bývalý poslanec NR SR za [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽaNO]] [[Jozef Viskupič]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=FRANKOVÁ|meno=Andrea|titul=Progresívne Slovensko má nového člena. Do hnutia vstúpil trnavský župan Jozef Viskupič|periodikum=RTVS|odkaz na periodikum=RTVS|dátum=2024-06-12|url=https://spravy.rtvs.sk/2024/06/progresivne-slovensko-ma-noveho-clena-do-hnutia-vstupil-trnavsky-zupan-jozef-viskupic/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref>, bývalý veľvyslanec pri [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a exporadca prezidentky Zuzany Čaputovej [[Peter Bátor]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=MURAJDOVÁ|meno=Alex|titul=Progresívne Slovensko oznámilo novú tvár. Ide o bývalého veľvyslanca pri NATO a exporadcu Zuzany Čaputovej|periodikum=tvnoviny.sk|odkaz na periodikum=TV Markíza|dátum=2024-09-04|url=https://tvnoviny.sk/domace/clanok/923837-progresivne-slovensko-oznamilo-novu-tvar-ide-o-byvaleho-velvyslanca-pri-nato-a-exporadcu-zuzany-caputovej|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> a [[3. október|3. októbra]] [[2024]] do PS vstupuje nezaradený poslanec NR SR (predtým [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]]) rómskej národnosti [[Viliam Tankó]]. Hnutie má teraz 33 poslancov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=BIRÓ|meno=Marek|titul=Progresívne Slovensko posilní známy boxer Viliam Tankó. Do ich klubu prešiel od Igora Matoviča|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|dátum=2024-10-03|url=https://www.aktuality.sk/clanok/jEn6Xwd/progresivne-slovensko-posilni-znamy-boxer-viliam-tanko-do-ich-klubu-presiel-od-igora-matovica/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> == Politické postoje == === Ideológia === Progresívne Slovensko sa profiluje ako [[Politický stred|centristické]], [[Liberalizmus|liberálne]] a [[Európska únia|proeurópske]] hnutie spájajúce umiernenú [[ľavica (politika)|ľavicu]] a [[pravica (politika)|pravicu]]. Pozícia strany na pravo-ľavom spektre je predmetom debát, čiastočne preto, lebo samotná strana sa explicitne nenazýva ani pravicovou, ani ľavicovou. Niektorí, hlavne slovenskí a českí politológovia stranu zaraďujú skôr do [[ľavica (politika)|ľavého politického spektra]],<ref name="mrvova" /><ref name="ct24" /> napr. Darina Malová stranu nazýva „modernou ľavicou“ a odlišuje ju od „staromódnych“ ľavicových strán ako [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]].<ref name="mrvova2" /> Takisto nemecký Der Spiegel označil Progresívne Slovensko za stranu „inklinujúcu k ľavici“ („left-leaning“), hoci [[hospodársky liberalizmus|ekonomicky liberálnu]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Müller|meno=Peter|priezvisko2=Reiermann|meno2=Christian|titul=Macron Eyes Expanding His Movement Across Europe|periodikum=Der Spiegel|url=https://www.spiegel.de/international/europe/emmanuel-macron-seeks-to-expand-his-movement-across-european-union-a-1197934.html|vydavateľ=Spiegel-Verlag|dátum vydania=2018-03-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Európski komentátori označujú stranu skôr za stredovú,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rossi|meno=Michael|titul=Slovakia's 'progressive turn' is a rejection of corruption – not a stand against populism|url=https://blogs.lse.ac.uk/europpblog/2019/06/14/slovakias-progressive-turn-is-a-rejection-of-corruption-not-a-stand-against-populism/|vydavateľ=Der Spiegel|dátum vydania=2019-06-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ursula von der Leyen: Parliament vote puts EU politics to the test|periodikum=Euractiv Network|url=https://www.euractiv.com/section/politics/news/ursula-von-der-leyen-parliament-vote-puts-eu-politics-to-the-test/|vydavateľ=Mediahuis|dátum vydania=2019-07-15|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kneuer|meno=Marianne|priezvisko2=Malová|meno2=Darina|priezvisko3=Bönker|meno3=Frank|titul=Slovakia Report|url=https://www.sgi-network.org/docs/2022/country/SGI2022_Slovakia.pdf|vydavateľ=Bertelsmann Stiftung|dátum vydania=2022|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> ale tiež Jakub Filo z [[SME|Denníka SME]] tvrdí, že Progresívne Slovensko je „na základe hodnotenia ekonomickej orientácie prakticky v úplnom strede“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Filo|meno=Jakub|titul=Je Progresívne Slovensko ľavica, ako tvrdia kritici? A aké je vlastne slovenské politické spektrum|periodikum=SME|url=https://komentare.sme.sk/c/23150051/je-progresivne-slovensko-lavica-ako-tvrdia-kritici-a-ake-je-vlastne-slovenske-politicke-spektrum.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2023-03-25|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Spoluzakladateľ a prvý predseda strany [[Ivan Štefunko]] rovnako odmietol označenie Progresívneho Slovenska za ľavicovú stranu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Praus|meno=Lucia|titul=Sulík označil Progresívne Slovensko za ľavicu. Štefunka to rozladilo|periodikum=[[SME]]|url=https://domov.sme.sk/c/20761109/sulik-oznacil-progresivne-slovensko-za-lavicu-stefunka-to-rozladilo.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2018-02-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Tieto tvrdenia a vyhlásenia viac zodpovedajú náladám voličstva strany, ktoré sa v prevažnej miere označuje za pravicové alebo inklinujúce k pravici a prelína sa s inými stredopravými či pravicovými stranami, predovšetkým so [[Sloboda a Solidarita|Slobodou a Solidaritou]], v minulosti aj so stranami [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]] či [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽaNO/SLOVENSKO]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|titul=Focus: OĽaNO dobieha Kisku a Trubana, Kotleba má taký pomer mladých ako PS/Spolu|periodikum=[[Denník N]]|url=https://dennikn.sk/1731219/focus-olano-dobieha-kisku-a-trubana-kotleba-ma-taky-pomer-mladych-ako-ps-spolu/|vydavateľ=N Press|dátum vydania=2020-01-26|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sliz|meno=Martin|titul=Vzniká priestor pre novú politickú silu? Rast Hlasu sa zastavil, progresívci sa viac vyhraňujú|periodikum=[[Aktuality.sk]]|url=https://dennikn.sk/1731219/focus-olano-dobieha-kisku-a-trubana-kotleba-ma-taky-pomer-mladych-ako-ps-spolu/|vydavateľ=[[Ringier Slovakia]]|dátum vydania=2021-19-05|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hajčáková|meno=Daniela|titul=PS je na vrchole. Pätinu voličov dodalo OĽaNO, teraz nasáva hlasy aj od SaS|periodikum=[[SME]]|url=https://domov.sme.sk/c/23069431/progresivne-slovensko-simecka-sas-olano.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2022-11-15|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> V ekonomickej oblasti hnutie presadzuje „''racionálne a pragmatické riešenia''“ z oboch táborov politického spektra a v kultúrno-etickej oblasti zastáva liberálne postoje. Základnými hodnotovými východiskami sú „''liberálna demokracia, sloboda, ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť, udržateľný rozvoj, európska a medzinárodná spolupráca''“, ktoré sú zároveň podľa PS nevyhnutnou podmienkou pre „''vybudovanie moderného, otvoreného, solidárneho a európskeho''“ Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy politického hnutia Progresívne Slovensko : schválené prípravným výborom dňa 13. novembra 2017 v Bratislave | url = https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/01/progresivne_slovensko_stanovy.pdf | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190525122152/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/01/progresivne_slovensko_stanovy.pdf | dátum archivácie = 2019-05-25 }}</ref> [[18. september|18. septembra]] [[2017]] hnutie usporiadalo ideovú konferenciu o budúcnosti Slovenska, na ktorej sa zúčastnil predseda [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu|Aliancie liberálov a demokratov za Európu]] a bývalý belgický premiér [[Guy Verhofstadt]] a predsedovia liberálnych strán [[Angelika Mlinar]] ([[NEOS]] – Rakúsko), [[Ryszard Petru]] ([[Nowoczesna]] – Poľsko) a [[Tamás Soproni]] ([[Momentum Mozgalom|Momentum]] – Maďarsko).<ref name="ideovakonferencia" /><ref name="dennikn-ps-sa-ukazalo-s-verhofstadtom" /> Vo svojom ideovom manifeste s názvom „''Progresívne Slovensko – Vízia jednej krajiny''“, ktorý PS predstavilo koncom roku [[2016]], si hnutie stanovilo 13 konkrétnych cieľov do roku [[2030]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vízia jednej krajiny | url = https://www.progresivne.sk/vizia/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20190527022648/https://www.progresivne.sk/vizia/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | dátum archivácie = 2019-05-27 }}</ref> # Znížiť podiel dlhodobo nezamestnaných pod priemer EÚ. # Zlepšiť výsledky slovenských žiakov v PISA testoch na úroveň najlepších krajín v regióne. # V indexe kvality života OECD sa nachádzať v prvej pätnástke krajín. # Zvýšiť počet patentov zo Slovenska a účasť našich vedeckých tímov na medzinárodných vedeckých projektoch o 500 %. # Znížiť počet predchádzateľných úmrtí minimálne na úroveň Česka a definovať minimálnu sieť zdravotnej starostlivosti. # Skrátiť čas potrebný na založenie obchodnej spoločnosti na Slovensku o 50 %. # Zvýšiť dôveru vo fungovanie polície minimálne o polovicu. # Zlepšiť pozíciu Slovenska v rebríčkoch vnímania korupcie o minimálne 20 priečok. # Dosiahnuť, aby si minimálne dve tretiny rómskych detí (z toho polovica dievčat), ktoré sa narodia v osadách,<br /> podávali prihlášky na rovnaké stredné školy ako ich nerómski rovesníci z tej istej dediny či mesta. # Znížiť priemernú dĺžku súdnych sporov o polovicu. # Zvýšiť energetickú efektivitu nášho hospodárstva o minimálne 10 priečok v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ. # V indexe miery šťastia OSN (World Happiness Report) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín. # V indexe dobrej krajiny (Good Country Index) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín. === Domáca politika === Hlavnými cieľmi Progresívneho Slovenska pod vedením predsedu [[Michal Šimečka|''Michala Šimečku'']] je boj s korupciou a obnovenie právneho štátu, zníženie životných nákladov, najmä na bývanie a presadenie ekonomického programu Tresk<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Príhovor predsedu PS Michala Šimečku na sneme strany (28.3.2026) | url = https://www.youtube.com/watch?v=FM9HYY9fMD0 | dátum vydania = 2026-03-28 | dátum prístupu = 2026-08-10 | priezvisko = Televízia JOJ}}</ref>. Od svojho vzniku Progresívne Slovensko akcentovalo aj zníženie regionálnych rozdielov, zlepšenie zdravotníctva a školstva. Hnutie plánuje výstavbu nových nemocníc, zintenzívnenie elektronizácie verejnej a štátnej správy a adresnú pomocvo forme príspevku na bývanie. Zameriava sa aj na témy ako [[právny štát]] a [[spravodlivosť]], [[ochrana životného prostredia]], nábožensky neutrálny štát či socioekonomická situácia [[Rómovia na Slovensku|rómskej menšiny]]. PS sa dlhodobo dištancuje od politiky [[Robert Fico|''Roberta Fica'']] a jeho koaličných partnerov a pred parlamentnými voľbami 2027 presadzuje úzku spoluprácu opozičných strán aj napriek názorovým rozdielom ''zdroj''. Predseda hnutia ''[[Michal Šimečka]]'' zdôrazňuje, že ak má opozícia vymeniť vládu [[Robert Fico|''Roberta Fica'']], musí koordinovaným postupom zabrániť prepadnutiu hlasov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pri kačke a lokši. Spoločný obed opozície má oprášiť vzťahy, Matovič si pýta tieňovú vládu | url = https://www.sme.sk/domov/c/spolocny-obed-opozicie-ma-oprasit-vztahy-matovic-si-pyta-tienovu-vladu | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref>. '''Boj s korupciou''' Progresívne Slovensko opakovane kritizovalo korupčné kauzy vlád [[Robert Fico|''Roberta Fica'']] a predstavilo program Kladivo na korupciu, zameraný na efektívny boj s korupcie a posilnenie právneho štátu. Piliermi programu sú sprísnenie trestov za korupciu a obnovenie inštitúcií, ktoré sa špecializujú na vyšetrovanie korupčných trestných činov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Progresívci predstavili Kladivo na korupciu. Ak budú vo vláde, chcú ho presadiť - Domáce - Správy - pravda.sk | url = https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/788461-ps-ma-plan-boja-proti-korupcii-politikov-bude-prisne-trestat-ak-bude-vo-vlade-chce-ho-presadit | vydavateľ = www.pravda.sk | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = sk}}</ref>. Podľa hnutia musia byť tresty najvyššie postavených predstaviteľov štátu prísnejšie. Zároveň PS navrhuje “pravidlo, že zlodeji okrem trestu budú musieť vrátiť aj všetok nakradnutý majetok” a “pri odhalení, že firma získa štátnu zákazku cez úplatok, nebude vracať len úplatok, ale štátu vráti celý zisk z tejto zákazky” <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kladivo na korupciu | url = https://progresivne.sk/kladivo-na-korupciu/ | dátum vydania = 2026-03-11 | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = sk-SK}}</ref>. '''Bytová kríza''' Po znovuzvolení za predsedu Progresívneho Slovenska ''[[Michal Šimečka]]'' venoval veľkú časť svojho prejavu riešeniam pre krízu životných nákladov so špeciálnym zameraním na náklady na bývanie <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PS zvolilo za predsedu Michala Šimečku, prioritou bude stavanie bytov a zníženie nákladov | url = https://progresivne.sk/ps-zvolilo-za-predsedu-michala-simecku-prioritou-bude-stavanie-bytov-a-znizenie-nakladov/ | dátum vydania = 2026-03-28 | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = sk-SK | meno = Matúš | priezvisko = Krčmarík}}</ref>. Hnutie presadzuje masívnu výstavbu bytov až do 30-tisíc bytov ročne, zavedenie adresného príspevku na bývanie a 100-percentné financovanie hypoték <ref>{{Citácia periodika|titul=Bývanie, výstavba bytov, ceny energií. Šimečka predstavil hlavné témy, s ktorými pôjde PS do volieb|url=https://hnonline.sk/slovensko/96276517-byvanie-vystavba-bytov-ceny-energii-simecka-predstavil-hlavne-temy-s-ktorymi-pojde-ps-do-volieb|dátum=2026-04-19|dátum prístupu=2026-08-10|jazyk=sk-sk|periodikum=HNONLINE.SK}}</ref>. Zdvojnásobenie tempa výstavby chce zabezpečiť zavedením akceleračných zón so zníženou mierou byrokracie, odpustením poplatkov za vyňatie pôdy či poskytnutím štátnych pozemkov na výstavbu bytov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bytová núdza | url = https://progresivne.sk/bytova-nudza/ | dátum vydania = 2026-03-31 | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = sk-SK}}</ref>. '''Ekonomická politika a program Tresk''' Jednou z popredných tém Progresívneho Slovenska sa postupne stala ekonomika, za stranu kandidovali bývalý premiér a viceguvernér Národnej banky Slovenska ''[[Ľudovít Ódor]]'' a bývalý riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze ''[[Štefan Kišš]]''. Obaja ekonómovia sú spoluautormi programu Tresk, ktorý predseda hnutia ''[[Michal Šimečka]]'' označil za “komplexnú sériu poctivých reforiem a opatrení, ktoré naštartujú ekonomiku Slovenska” <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pravda.sk | url = http://pravda.sk/spravy/domace/clanok/765698-ps-predstavilo-tresk-simecka-ponukame-navod-na-restart-ekonomiky-po-vladach-smeru | dátum prístupu = 2026-08-10}}</ref>''. “''My ponúkame úplne nový ekonomický model pre Slovensko, ktorý má korene v nevyhnutnej digitálnej a zelenej transformácii. Dôraz kladieme na investície, nie prejedanie budúcnosti. V centre našej pozornosti je ľudský kapitál, podpora podnikania a talentov. Radšej výskumné centrá ako montážne haly,” opísal program jeden z autorov ''[[Ľudovít Ódor]]'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TRESK v siedmich oblastiach prináša nový ekonomický model, ktorý dlhodobo zlepší životnú úroveň na Slovensku | url = https://progresivne.sk/tresk-v-siedmich-oblastiach-prinasa-novy-ekonomicky-model-ktory-dlhodobo-zlepsi-zivotnu-uroven-na-slovensku/ | dátum vydania = 2025-09-04 | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = sk-SK | meno = Matúš | priezvisko = Krčmarík}}</ref>. Pri predstavení Tresku verejnosti sa o konkrétnych aspektoch programu pozitívne vyjadrili experti s rôznym ekonomickým pozadím, napríklad pravicový ekonóm ''[[Ivan Mikloš]]'' či predsedníčka Konfederácie odborových zväzov ''[[Monika Uhlerová]]'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čo prinesie veľký TRESK!? {{!}} Diskusia PS {{!}} Monika UHLEROVÁ ● Ivan MIKLOŠ ● Štefan KIŠŠ | url = https://www.youtube.com/watch?v=tiZJmjzajI0 | dátum vydania = 2025-09-04 | dátum prístupu = 2026-08-10 | priezvisko = Progresívne Slovensko}}</ref>. ==== Práva LGBT komunity ==== Hnutie sa k otázke postavenia [[LGBT]] populácie stavia pozitívne, podporilo [[Dúhový PRIDE Bratislava]] v roku [[2019]] a viacerí politici strany sa ho osobne zúčastnili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pochody za LGBT a za rodinu rozdeľujú ľudí aj politickú scénu. Ostrý odkaz Danka diplomatom|url=https://glob.zoznam.sk/pochody-za-lgbt-a-za-rodinu-rozdeluju-ludi-aj-politicku-scenu-ostry-odkaz-danka-diplomatom/|vydavateľ=glob.zoznam.sk|dátum vydania=2019-07-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-10-25|miesto=|jazyk=}}</ref> Primátor Bratislavy [[Matúš Vallo]] (s podporou PS a SPOLU) počas Dúhového pochodu 2019 v Bratislave spolupracoval na otvorení prvého dúhového prechodu pre chodcov na Slovensku. Primátor sa pochodu aj osobne zúčastnil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=DÚHOVÝ PRECHOD PRE CHODCOV UŽ AJ V BRATISLAVE. PREJSŤ SA PO ŇOM MÔŽETE AJ VY. NACHÁDZA SA NA KAMENNOM NÁMESTÍ.|periodikum=mysmezeny.sk|odkaz na periodikum=https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|url=https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|issn=|vydavateľ=|miesto=Bratislava|dátum=2019-07-21|dátum prístupu=2019-07-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20190721152927/https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|dátum archivácie=2019-07-21}}</ref> Strana tiež podporuje [[registrované partnerstvo|registrované partnerstvá]] pre osoby rovnakého pohlavia (v parlamente ich chce presadiť pod názvom ''životné partnerstvá''),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=ĽUDSKÉ PRÁVA A OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ|url=https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu/ludske-prava-a-obcianska-spolocnost|vydavateľ=progresivnespolu.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-10-25|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvá pre homosexuálov]], práva pre transgender osoby ([[tranzícia (rod)|tranzícia]] na základe sebaurčenia, úradná zmena pohlavia), a je za doplnenie sexuálnej orientácie a [[rodová identita|rodovej identity]] do § 423 Trestného zákona (trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia) a § 424 (trestný čin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti) Trestného zákona.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rovnosť je budúcnosť - Progresívne Slovensko | url = https://progresivne.sk/rovnost-je-buducnost/ | vydavateľ = progresivne.sk | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na stretnutí svojej európskej frakcie Aliancie liberálov a demokratov pre Európu predstavili spolu so svojimi európskymi partnermi rezolúciu s názvom „Prestaňte ubližovať transľuďom v EÚ“.<ref name="postoj">{{Citácia periodika | priezvisko = Lukáč | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = PS na stretnutí európskych liberálov : Štáty by nemali zbierať údaje o pohlaví občanov, navrhujú slovenskí progresívci | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/131833/staty-by-nemali-zbierat-udaje-o-pohlavi-obcanov-tvrdia-progresivci-v-rezolucii | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-06 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> V rezolúcii vyzývajú členské organizácie a inštitúcie Európskej únie, aby štáty prestali uchovávať záznamy o pohlaví svojich občanov a požadujú uzákonenie pohlavnej sebaidentifikácie.<ref name="postoj" /> Na základe tohto má PS aj vo svojom programe odstránenie informácie o pohlaví z rodných čísel.<ref name="postoj2" /> [[Martin Hojsík]] ostro kritizuje [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]] aj [[Jarosław Kaczyński|Jarosława Kaczyńského]], kvôli obmedzeniam pre prezentáciu [[LGBT|LGBTIQ]] osôb na školách a v médiach. Jednoznačne podporuje vytvorenie "[[LGBTIQ Freedom Zone]]" na Slovensku.{{bez citácie}} ==== Reprodukčné zdravie ==== Hnutie sa stavia kriticky voči [[Pro-life hnutie|pro-life legislatívam]], podporuje zavedenie potratovej tabletky a má za cieľ odstrániť čakaciu lehotu pred interrupčným zákrokom, zrušiť povinné edukatívne poučenia o možných alternatívach a aj povinný súhlas pre neplnoleté osoby.<ref name="postoj2">{{Citácia periodika | priezvisko = Brezáni | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Okrem životných partnerstiev chce PS aj manželstvá pre homosexuálne páry | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/137131/okrem-zivotnych-partnerstiev-chce-ps-aj-manzelstva-pre-homosexualne-pary | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-02 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> PS tiež navrhuje plné hradenie interrupcií z verejného zdravotného poistenia pre všetky osoby bez rozdielu na vek a dôvodov na interrupciu a preplácanie tzv. „núdzovej tabletky“.<ref name="postoj2" /> Taktiež je za za to, aby bola antikoncepcia v lekárňach dostupná pre osoby staré od 16 do 25 rokov zadarmo.<ref name="postoj2" /> ==== Školstvo ==== V oblasti školstva PS presadzuje desegregáciu, adresnejšiu podporu detí so zdravotným postihnutím a navýšenie kapacít školských psychológov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko sa chce zamerať v školstve na duševné zdravie | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/IFcEYVs/progresivne-slovensko-sa-chce-zamerat-v-skolstve-na-dusevne-zdravie/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-04 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> Rovnako plánuje v školách zaviesť [[Sexuálna výchova|sexuálnu výchovu]].<ref name="postoj2" /> ==== Dekriminalizácia ľahkých drog ==== Hnutie presadzuje menej prísny prístup štátu k užívaniu ľahkých drog. Podľa programu nazvaného Bod Zlomu, hnutie nepovažuje za správny „stav, keď sú mladí ľudia perzekuovaní za marihuanovú cigaretu záznamom v registri trestov, prípadne väzením.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bod zlomu|url=https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2021/04/program-bod-zlomu-digital.pdf|dátum prístupu=31.5.2022|url archívu=https://web.archive.org/web/20220704192956/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2021/04/program-bod-zlomu-digital.pdf|dátum archivácie=2022-07-04}}</ref> Bývalý podpredseda hnutia [[Martin Poliačik]] zastával názor, že „čistý heroín je pre telo v zásade neškodný“. Problém vidí v nekvalitných zmesiach, ktoré by sa legalizáciou obmedzili. Priznal, že počas štúdia na gymnáziu konzumoval [[metamfetamín|pervitín]] a [[heroín]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Matoviča rozčúlil heroín, Poliačika útok zozadu|periodikum=mysmezeny.sk|odkaz na periodikum=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/248008-matovica-rozculil-heroin-poliacika-utok-zozadu/|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/248008-matovica-rozculil-heroin-poliacika-utok-zozadu/|issn=|vydavateľ=Perex a.s.|miesto=Bratislava|dátum=2012-09-11|dátum prístupu=2019-08-15}}</ref> Bývalý predseda hnutia [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] si cení skúsenosti z tzv. „bad tripu“, ktoré zazneli na prednáške študentom (stav po odznení príjemných účinkov drogy). Podľa Trubana sa to týkalo výlučne ľahkých drog, priznal užívanie [[marihuana|marihuany]] a [[dietylamid kyseliny lysergovej|LSD]]. Trubanov výrok o "predaji 5 gramov bieleho userom" údajne nijako nesúvisí s omamnými látkami ani s ich distribúciou. Truban si spomenul, že výrok sa týkal úpravy webovej stránky "blackhole.sk", aby obsahovala viac bielej farby.<ref>{{Citácia periodika|titul=Truban vysvetľuje "5 gramov bieleho"|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|dátum=2019-08-10|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/522102-truban-vysvetluje-5-gramov-bieleho/}}</ref> Reagoval tým na dopyt od návštevníkov webu (angl. user). Vo svojom stanovisku Truban explicitne vyhlásil "Nikdy som drogy nepredával, robotníkom z Kysúc sa ospravedlňujem".<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hlucháňová|meno=Mária|titul=Truban: Nikdy som drogy nepredával, robotníkom z Kysúc sa ospravedlňujem|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/522043-truban-nikdy-som-drogy-nepredaval-robotnikom-z-kysuc-sa-ospravedlnujem/|dátum prístupu=2023-05-13|dátum=2019-09-08}}</ref> ==== Povinné očkovanie proti COVID-19 ==== PS na konci roka 2021 presadzovalo zavedenie povinného plošného očkovania proti [[COVID-19|ochoreniu COVID-19]]. Na podporu tohto návrhu spustila strana petíciu na stránke www.zapovinneockovanie.sk . Zároveň PS vyzvalo vládu SR, aby povinné očkovanie bezodkladne zaviedla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=TASR|titul=PS vyzýva na zavedenie povinného očkovania, spustili online petíciu|url=https://domov.sme.sk/c/22795553/ps-vyzyva-vladu-na-zavedenie-povinneho-ockovania-pripravili-online-peticiu.html|dátum vydania=2.12.2021|dátum prístupu=2.12.2021|vydavateľ=SME}}</ref> Stránka www.zapovinneockovanie.sk v roku 2023 už nefungovala a doména bola na predaj. === Zahraničná politika === Pre PS je kľúčovým záujmom slovenskej zahraničnej politiky členstvo v [[Európska únia|Európskej únii]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancii]]. V rámci medzinárodnej politiky sa hlási k hlbšej európskej integrácii, považuje sa za výrazne [[Európska únia|proeurópsky]] a [[Západný svet|prozápadný]] politický subjekt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vízia jednej krajiny | url = https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = január 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190525122426/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf | dátum archivácie = 2019-05-25 }}</ref> V súvislosti s [[Ruská invázia na Ukrajinu|dianím na Ukrajine]] sa pridržiava európskej línie, podporuje teritoriálnu integritu [[Ukrajina|Ukrajiny]] a ekonomické sankcie voči [[Rusko|Ruskej federácii]]. V otázke migrácie dôrazne kritizuje odmietavé postoje predstaviteľov vlád [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej štvorky]] a ich celkové názorové rozdiely so severozápadnými krajinami [[Európska únia|EÚ]]. Taktiež netaja obavy z ohrozenia právneho štátu a demokracie v [[Maďarsko|Maďarsku]] a [[Poľsko|Poľsku]]. PS sa jasne stavia proti [[Pravicový populizmus|pravicovému populizmu]], [[Pravicový extrémizmus|extrémizmu]], [[Národný konzervativizmus|národno-konzervatívnym]] silám a odporcom [[Liberálna demokracia|liberálnej demokracie]], ktorí sa podľa hnutia snažia oslabovať jednotu [[Európska únia|Európskej únie]], jej demokratických hodnôt a inštitúcií.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko predstavilo kandidátov do eurovolieb | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20965032/progresivne-slovensko-predstavilo-prvych-kandidatov-do-eurovolieb.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-19 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}</ref> Hodnotovo sa dištancuje aj od politiky amerického prezidenta [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] či ruského prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]]. == Vedenie strany a organizácia == Na sneme [[8. máj]]a [[2019]] bolo zvolené predsedníctvo v zložení: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], predseda; [[Irena Bihariová]], podpredsedníčka; [[Zora Jaurová]], podpredsedníčka; [[Martin Poliačik]], podpredseda; [[Michal Šimečka]], podpredseda a [[Ivan Štefunko]], podpredseda.<ref name="ps-2019-snem">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ondrejkovič | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Lídrom PS sa dnes stal Michal Truban | url = https://www.progresivne.sk/lidrom-ps-sa-dnes-stal-michal-truban/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = 2019-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-08 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190508163912/https://www.progresivne.sk/lidrom-ps-sa-dnes-stal-michal-truban/ | dátum archivácie = 2019-05-08 }}</ref><ref name="sme-2019-snem">{{Citácia periodika | priezvisko = Krbatová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Snem progresívcov bol rozlúčkou Čaputovej, hnutie povedie Truban | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22116177/snem-progresivcov-bol-rozluckou-caputovej-hnutie-povedie-truban.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-08 | dátum prístupu = 2019-05-08}}</ref> Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Martin Hojsík]], [[Pavel Sibyla]], [[Milan Ftorek]], [[Martin Dubéci]], [[Matej Petroci]] a [[Peter Brozman]].<ref name="ps-2019-snem" /> Podpredsedníčkou bola v minulosti aj [[Zuzana Čaputová]], ktorá sa však [[19. marec|19. marca]] [[2019]] v súvislosti s kandidatúrou na post prezidentky SR funkcie vzdala. Na sneme strany [[6. jún]]a [[2020]] bola za predsedníčku zvolená [[Irena Bihariová]]. Získala 105 hlasov, protikandidát Michal Truban získal 100.<ref name="dennikn-novou-predsednickou-ps">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska je Irena Bihariová | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1921312/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-06 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Za podpredsedov boli zvolení: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], [[Ivan Štefunko]], [[Zora Jaurová]], [[Michal Šimečka]] a [[Martin Hojsík]].<ref name="pravda-novou-predsednickou-ps" />Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Ondrej Prostredník]], [[Zuzana Števulová]], [[Branislav Vančo]], [[Peter Brozman]], [[Michal Šimečka|Lucia Plaváková]], [[Ivan Sakin]], [[Igor Fedurco]], [[Tibor Forró]] a [[Ivan Hudcovský]]. Na sneme strany [[7. máj]]a [[2022]] bol za predsedu zvolený [[Michal Šimečka]]. Jediný kandidát, získal 152 zo 156 hlasov. Za podpredsedov boli zvolení: [[Irena Bihariová]], [[Tomáš Valášek]], [[Martin Hojsík]], [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] a [[Lucia Plaváková]]. Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Jana Hanuliaková]], [[Zora Jaurová]], [[Beáta Jurík]], [[Ingrid Kosová]], [[Simona Petrík]], [[Tamara Stohlová]], [[Dávid Dej]], [[Ondrej Prostredník]], [[Michal Sabo]], [[Ivan Štefunko]], [[Branislav Vančo]], [[Michal Wiezik]] a [[Peter Koupil]]. Na sneme strany [[7. máj|4. máj]]a [[2024]] bol za predsedu opätovne zvolený [[Michal Šimečka]]. Jediný kandidát, získal 155 zo 161 hlasov. Za podpredsedov boli zvolení: [[Ivan Štefunko]], [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], [[Tomáš Valášek]], [[Simona Petrík]] a [[Zora Jaurová]]. Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Martin Hojsík]], [[Ján Hargaš]], [[Martin Pekár]], [[Štefan Kišš]], [[Irena Bihariová]], [[Tamara Stohlová]], [[Tina Gažovičová]], [[Ingrid Kosová]], [[Lucia Plaváková]], [[Michal Wiezik]], [[Beáta Jurík]], [[Oskar Dvořák]] a [[Zuzana Mesterová]]. ''[[Michal Šimečka]]'' obhájil post predsedu PS na smeme, ktorý sa konal 28. marca 2026. Ako jediný kandidát získal 191 hlasov z celkového počtu 206. Za podpredsedníčky a podpredsedov boli zvolené ''[[Irena Bihariová]]'', ''[[Beáta Jurík]]'', ''[[Ivan Korčok]]'', ''[[Simona Petrík]]'', ''[[Ivan Štefunko]]'', ''[[Michal Truban]]'' a ''[[Tomáš Valášek]]''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Progresívne Slovensko si zvolilo nových podpredsedov a podpredsedníčky | url = https://progresivne.sk/progresivne-slovensko-si-zvolilo-novych-podpredsedov-a-podpredsednicky/ | dátum vydania = 2026-03-28 | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = sk-SK | meno = Matúš | priezvisko = Krčmarík}}</ref> Za členov predsedníctva boli zvolení: ''[[Peter Bátor]]'', ''[[Oskar Dvořák]]'', ''[[Tina Gažovičová]]'', ''[[Jana Hanuliaková]]'', ''[[Martin Hojsík]]'', ''[[Zora Jaurová]]'', ''[[Ľubica Karvašová]]'', ''[[Štefan Kišš]]'', ''[[Ingrid Kosová]]'', ''[[Darina Luščíková]]'', ''[[Michal Sabo]]'', ''[[Jaroslav Spišiak]]'', ''[[Tamara Stohlová]]'', ''[[Branislav Vančo]]'', ''[[Michal Wiezik]]'', ''[[Lucia Yar]]'' a ''[[Jerguš Ridzoň]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Progresívne Slovensko si zvolilo nových podpredsedov a podpredsedníčky | url = https://progresivne.sk/progresivne-slovensko-si-zvolilo-novych-podpredsedov-a-podpredsednicky/ | dátum vydania = 2026-03-28 | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = sk-SK | meno = Matúš | priezvisko = Krčmarík}}</ref> === Predsedovia PS === * 2018{{--}}2019: [[Ivan Štefunko]]<ref name="sme-stefunko" /> * 2019{{--}}2020: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]]<ref name="sme-2019-snem" /> * 2020{{--}}2022: [[Irena Bihariová]] * od 2022: [[Michal Šimečka]] === Platformy === * Zelená platforma * PSF (ženská platforma) * Mladé Progresívne Slovensko * Progresívni veriaci * Progresívne vzdelaní == Volebné výsledky a preferencie == === Národná rada Slovenskej republiky === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Hlasy ! % ! Mandáty ! Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]] |200,780 |6,96 |*{{Infobox politická strana/mandáty|0|150|hex=#00b4db}} |{{Bezzmeny}} 5. | style="background:lightgrey" |Mimo parlamentu |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] |533,136 |17,96 |{{Infobox politická strana/mandáty|32|150|hex=#00b4db}} |{{Rast}}2. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |} <nowiki>*</nowiki>Hnutie Progresívne Slovensko v koalícii so stranou [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]]. === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Súbor:2020 nrsr ps.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 (ako PS-SPOLU) Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy PS.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery>[[Súbor:ZuzanaCaputovaPokracujeVKampani-IMG 0394-SF.jpg|náhľad|Kandidátka PS v prezidentských voľbách v roku 2019, [[Zuzana Čaputová]], počas volebnej kampane vo februári 2019]] === Prezidentské voľby === {| class="wikitable" !width="120" rowspan="2"|Rok !width="180" rowspan=2|Kandidát !width="200" colspan=3|Prvé kolo !width="200" colspan=3|Druhé kolo |- !width="100"|Hlasy !width="100"|% !Poradie !width="100"|Hlasy !width="100"|% !Výsledok |- | [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] | [[Zuzana Čaputová]] | 870,415 | 40,57 | 1. | 1,056,582 | 58,40 | style="background:#e6ffd9"| Zvolená |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Ivan Korčok]] |958,393 |42,51 |1. |1,243,709 |46,87 | style="background:#ffd9d9" |Nezvolený |} === Európsky parlament === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Hlasy ! % ! Mandáty ! Poradie ! Postavenie |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]] | align="right" | 198,255 | align="right" | 20,11 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|14|hex=#00b4db}}* | {{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" | účasť vo frakcií [[ALDE]] |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|2024]] | align="right" | 410,844 | align="right" | 27,82 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|6|15|hex=#00b4db}} | {{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9"|účasť vo frakcií [[Obnovme Európu|Renew]] |- |} <nowiki>*</nowiki>Spoločne hnutie Progresívne Slovensko v koalícii so stranou [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]] získali 4 mandáty.<ref name="eurovolby" /> Poslanci za stranu Spolu sa následne pridali k [[Skupina Európskej ľudovej strany|frakcii]] [[Európska ľudová strana|EPP]]. === Voľby do orgánov samosprávy obcí === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Starostovia a primátori ! % ! Poradie ! Poslanci ! % ! Poradie |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|2018]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|3|2904|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,10 | align="center" | 32. | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|46|20646|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,22 | align="center" | 29. |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2022|2022]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|2904|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,07 | align="center" | 43. | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|70|20462|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,34 | align="center" | 23. |- |} === Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry Focus === Preferencie od júna 2019 do apríla 2020 zobrazujú podporu koalície PS/SPOLU, nie strany PS. {{#chart:PS Opinion polls FOCUS.chart}} === Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry AKO === Preferencie od júna 2019 do apríla 2020 zobrazujú podporu koalície PS/SPOLU, nie strany PS. {{#chart:PS Opinion polls AKO.chart}} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ives-ps">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí : Progresívne Slovensko | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=218725 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20210806231731/https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=218725 | dátum archivácie = 2021-08-06 }}</ref> <ref name="ps-o-nas">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O nás | url = https://www.progresivne.sk/o-nas/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-23 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="ps-progresivizmus">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Progresivizmus | url = https://www.progresivne.sk/progresivizmus/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180303225246/https://www.progresivne.sk/progresivizmus/ | dátum archivácie = 2018-03-03 }}</ref> <ref name="ideovakonferencia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ideová konferencia | url = http://ideovakonferencia.sk/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180315200006/http://ideovakonferencia.sk/ | dátum archivácie = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="sme-stefunko">{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | titul = Progresívne Slovensko neprekvapilo, povedie ho Štefunko. Trúfa si na 15 percent | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20742477/progresivne-slovensko-neprekvapilo-povedie-ho-stefunko-trufa-si-na-15-percent.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-20 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="dennikn-ps-sa-ukazalo-s-verhofstadtom">{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | titul = Progresívne Slovensko sa ukázalo s Verhofstadtom a presviedča, že to s politikou myslí vážne | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/883170/progresivne-slovensko-sa-ukazalo-s-verhofstadtom-a-presviedca-ze-to-s-politikou-mysli-vazne/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-09-18 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="tvnoviny-ps-si-zvolilo-vedenie">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko si zvolilo vedenie strany. Predsedom sa stal Ivan Štefunko | url = http://www.tvnoviny.sk/domace/1903342_progresivne-slovensko-si-zvolilo-vedenie-strany-predsedom-sa-stal-ivan-stefunko | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum vydania = 2018-01-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Progresívne Slovensko}} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [https://progresivne.sk/ Progresívne Slovensko] – oficiálny web * [https://www.pocuvamemladych.sk/ Mladí progresívci] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230421072541/https://www.pocuvamemladych.sk/ |date=2023-04-21 }} – web mládežníckej organizácie * [https://www.psf.sk PSF – feministická platforma] – web ženskej platformy * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=218725 Progresívne Slovensko v registri politických strán a politických hnutí MV SR] * [https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu Bod Zlomu{{--}}volebný program do parlamentných volieb 2020] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:Progresívne Slovensko| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Liberálne strany]] ccuenkqjzofrboaecrz0znige0wgb8j 8382556 8382546 2026-10-10T20:00:31Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-54579-14|~2026-54579-14]] ([[User_talk:~2026-54579-14|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-52377-66 8380376 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.142355|17.114207|display=title}} {{Infobox Politická strana | Názov = Progresívne Slovensko | Logo strany = Logo of Progressive Slovakia (2021).svg | Skratka = | Založenie = [[27. november]] [[2017]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Michal Šimečka]] | Predsedníčka = | Podpredsedovia = [[Irena Bihariová]]<br>[[Beáta Jurík]]<br>[[Ivan Korčok]]<br>[[Simona Petrík]]<br>[[Ivan Štefunko]]<br>[[Michal Truban]]<br>[[Tomáš Valášek]] | Prezident = | Najviac poslancov = | Poslancov = 33 ([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])<br/>6 ([[Európsky parlament|EP]])<ref name="eurovolby">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=ŠÚ SR|odkaz na autora=|titul=Definitívne výsledky hlasovania|url=http://www.volbysr.sk/sk/data02.html|vydavateľ=ŠÚ SR|dátum vydania=2019-05-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-05-31|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190529215107/http://volbysr.sk/sk/data02.html|dátum archivácie=2019-05-29}}</ref> | Volebný výsledok = 17,96 % ([[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do NR SR 2023]]) 27,8 % ([[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Voľby do EP 2024]]) | Ideológie = [[sociálny liberalizmus]]<ref name="hodnotyPS">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Progresívne Slovensko|odkaz na autora=|titul=Naše hodnoty : Desatoro Progresívneho Slovenska|url=https://www.progresivne.sk/hodnoty/|vydavateľ=|dátum vydania=2019|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019|miesto=Bratislava|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190525121823/https://www.progresivne.sk/hodnoty/|dátum archivácie=2019-05-25}}</ref><ref name="mrvova">{{Citácia periodika|priezvisko=Mrvová|meno=Iva|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne a Spolu. Kde sú dnes a akú rolu zohrajú na politickej mape?|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/592127/progresivne-a-spolu-aku-rolu-zohraju-na-politickej-mape/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-28|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref><ref name="mrvova2">{{Citácia periodika|priezvisko=Mrvová|meno=Iva|autor=|odkaz na autora=|titul=Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-slovensku-od-exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-06-04|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref><br/>[[progresivizmus]]<ref name="hodnotyPS"/><ref name="mrvova"/> <br /> [[pro-europanizmus]]<ref name="hodnotyPS"/><ref name="mrvova"/> <br /> [[zelená politika]]<ref name="hodnotyPS"/><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Hnutie Progresívne Slovensko žiada ukončiť ťažbu na hornej Nitre|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/468468-hnutie-progresivne-slovensko-ziada-ukoncit-tazbu-na-hornej-nitre/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-04|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref> <br /> [[sekularizmus]]<ref name="sme2023">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívci predstavili program pre podporu rovnosti všetkých | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23186902/progresivci-predstavili-program-pre-podporu-rovnosti-vsetkych-ludi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> | Iné1 názov = Politické spektrum | Iné1 = [[Politický stred|stred]]<ref name=ct24>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je kto. Průvodce slovenskými politickými stranami | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3051390-kdo-je-kdo-pruvodce-slovenskymi-politickymi-stranami | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2020-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-11 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> | Iné2 názov = [[Identifikačné číslo organizácie|IČO]] | Iné2 = 51224836 | Iné3 názov = Počet členov: | Iné3 = {{rast}} 698 <small>(31. 12. 2024)<ref name="vs2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2024/VS24r_PS.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | Mládežnícka = [[Mladé Progresívne Slovensko]] | Skupina EP = [[Obnovme Európu]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Európski liberáli a demokrati v europarlamente budú vystupovať pod názvom Obnoviť Európu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/515569-europski-liberali-a-demokrati-v-europarlamente-budu-vystupovat-pod-nazvom-obnovit-europu/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2019-06-12|dátum prístupu=2019-06-30 }}</ref> | Európska strana = [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu]] | Medzinárodné = | Materská strana = | Sídlo = Štúrova 12/4 <br /> 811 09 Bratislava | Noviny = | Farby = {{colorbox|#00bcff}} {{colorbox|#ffffff}}<br /> [[Azúrová]], [[Biela]] | Web = {{url|http://www.progresivne.sk}} | Ženská = Progresívne ženy |Veľkosť loga=10}} '''Progresívne Slovensko''' (skratka '''PS''') je [[Sociálny liberalizmus|sociálnoliberálne]] parlamentné [[politické hnutie]] pôsobiace na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvo vnútra SR]] ho zaregistrovalo [[27. november|27. novembra]] [[2017]].<ref name="ives-ps" /> Cieľom PS je prezentovať [[progresivizmus|progresívne riešenia]] spoločenských problémov a spájať rovnako zmýšľajúcich ľudí.<ref name="ps-o-nas" /><ref name="ps-progresivizmus" /> Na európskej úrovni je hnutie od [[November 2018|novembra 2018]] ako jediná slovenská strana súčasťou európskej frakcie liberálov [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu|ALDE]]. V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných voľbách v roku 2023]] získalo PS 17,96 % hlasov, čo hnutiu zabezpečilo 32 poslaneckých mandátov. 3. októbra 2024 sa k PS pridal poslanec ''[[Viliam Tankó]]'', čím sa počet členov poslaneckého klubu zvýšil na 33 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Novou posilou poslaneckého klubu je Viliam Tankó | url = https://progresivne.sk/novou-posilou-poslaneckeho-klubu-je-viliam-tanko/ | dátum vydania = 2024-10-03 | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = sk-SK | priezvisko = danciak}}</ref>. Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu]], ktoré sa konali v roku 2024, získalo hnutie 27,81 % hlasov a  6 poslaneckých postov, čím sa stalo najúspešnejšou stranou na Slovensku. == História == === Vznik a volebné obdobie 2016 – 2020 === V [[September 2016|septembri 2016]] avizoval podnikateľ v oblasti [[startup]]ov [[Ivan Štefunko]] vznik [[občianske združenie|občianskeho združenia]] Progresívne Slovensko s možnou budúcou transformáciou na politickú stranu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = sme.sk | odkaz na autora = | titul = Vzniká združenie Progresívne Slovensko, základ pre politickú stranu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20272166/stefunko-zaklada-obcianske-zdruzenie-zaklad-pre-politicku-stranu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-13 | dátum prístupu = 2018-12-25 }}</ref> K projektu sa ešte v septembri pridal aj zakladateľ [[webhosting]]ovej spoločnosti [[Websupport]] [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kosno | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Do projektu startupistu Štefunka ide zakladateľ Websupportu | periodikum = Živé.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.azet.sk/clanok/118141/do-projektu-startupistu-stefunka-ide-zakladatel-websupportu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-23 | dátum prístupu = 2018-12-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181225224955/https://zive.azet.sk/clanok/118141/do-projektu-startupistu-stefunka-ide-zakladatel-websupportu/ | dátum archivácie = 2018-12-25 }}</ref> Truban bol zároveň najväčším investorom hnutia. Do hnutia investoval 900 000 € s 5 % úrokom a ďalších 20 000 € s 3 % úrokom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/09/pozicky_28082019.pdf |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200302150437/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/09/pozicky_28082019.pdf |dátum archivácie=2020-03-02 }}</ref> Medzi prvých medializovaných podporovateľov združenia patril spolumajiteľ softvérovej spoločnosti [[ESET]] [[Anton Zajac]], zároveň figurujúci ako spolumajiteľ a člen predstavenstva spoločnosti, vydávajúcej [[Denník N]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kosno | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Združenie s Trubanom a Štefunkom už má web. Podporil ich Zajac z Esetu | periodikum = Živé.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.azet.sk/clanok/121142/progresivne-slovensko-uz-ma-web-a-komunikuje-s-poslancom-pellegrini-citi-v-it-politiku/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-28 | dátum prístupu = 2018-12-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181225175322/https://zive.azet.sk/clanok/121142/progresivne-slovensko-uz-ma-web-a-komunikuje-s-poslancom-pellegrini-citi-v-it-politiku/ | dátum archivácie = 2018-12-25 }}</ref> [[20. január]]a [[2018]] v Žiline sa konal zakladajúci snem<ref name="tvnoviny-ps-si-zvolilo-vedenie" />, ktorý schválil stanovy, zvolil predsedníctvo a stanovil programové priority hnutia. Jediným zástupcom hnutia v [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] bol vo [[Zoznam poslancov NR SR (2016 – 2020)|volebnom období 2016{{--}}2020]] [[Martin Poliačik]], ktorý do PS vstúpil v [[December 2017|decembri 2017]] krátko po odchode z [[Sloboda a Solidarita|SaS]]. ==== Prezidentské a európske voľby 2019 ==== V [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských voľbách 2019]] sa hnutie rozhodlo nepodporiť žiadneho nezávislého kandidáta, ale postaviť do súboja o post slovenského prezidenta vlastnú kandidátku, vtedajšiu podpredsedníčku strany, [[Zuzana Čaputová|Zuzanu Čaputovú]]. Čaputová v prvom kole získala 40,57 % hlasov a postúpila do druhého kola voľby s [[Maroš Šefčovič|Marošom Šefčovičom]], podpredsedom [[Európska komisia|Európskej komisie]], nad ktorým následne zvíťazila so ziskom 58,40 %. Čaputová pred druhým kolom voľby odstúpila z postu podpredsedníčky PS a avizovala, že v prípade výhry sa vzdá členstva v strane, čo aj urobila v máji 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Miroslava Štrbáková Urbanovičová, redakcia/AR | odkaz na autora = | titul = Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky. Členkou Progresívneho Slovenska ostáva | url = https://www.noviny.sk/politika/424046-caputova-sa-vzdala-funkcie-podpredsednicky-clenkou-progresivneho-slovenska-ostava | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Miroslava Štrbáková Urbanovičová, redakcia/AR | odkaz na autora = | titul = Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky. Členkou Progresívneho Slovenska ostáva | url = https://www.noviny.sk/politika/424046-caputova-sa-vzdala-funkcie-podpredsednicky-clenkou-progresivneho-slovenska-ostava | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo februári 2019 oznámili, že [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|európskych volieb v máji 2019]] sa zúčastnia v koalícii so stranou [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]]. Na spoločnej tlačovej konferencii to oznámili lídri [[Ivan Štefunko]] a [[Miroslav Beblavý]]. Lídrom za PS do eurovolieb bude [[Michal Šimečka]], za SPOLU [[Vladimír Bilčík]]. Podľa prieskumu [[Focus]]u z januára 2019 by v koalícii mohli nazbierať 10,4 % hlasov.<ref name="dennikn-progresivci-a-spolu-vytvaraju-koaliciu">{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívci a Spolu vytvárajú koalíciu do eurovolieb, spoločne by chceli ísť aj do parlamentných | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1371732/progresivci-a-spolu-zvazuju/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-05 | dátum prístupu = 2019-03-10 }}</ref> ==== Kampaň do parlamentných volieb ==== Po úspechu v európskych voľbách, v ktorých získala koalícia 20,11 % hlasov, oznámilo PS pokračovanie spolupráce so stranou SPOLU aj do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných volieb]] v roku [[2020]]. Miesta na kandidátnej listine si strany podelili pomerom 75:75. Predseda PS Truban sa stal lídrom kandidátky, následne PS obsadilo všetky párne miesta od 4. do 150.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Minich | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bednárová | meno2 = Martina | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = PS a Spolu sa dohodli, kandidátku do NR SR si rozdelia na polovicu | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/56109/ps-a-spolu-sa-dohodli-kandidatku-si-rozdelili-rovnym-dielom/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-12 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> === Volebné obdobie 2020 – 2023 === Výsledky [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|volieb do Národnej rady]] vo februári 2020 boli pre koalíciu strán PS a [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]] prekvapivým neúspechom, keďže spoločná kandidátka získala len 6,96 % hlasov, čo kvôli sedempercentnej hranici na vstup do Národnej rady potrebnej pre dvoj- a trojkoalície znamenalo, že PS-SPOLU sa nedostali do parlamentu napriek tomu, že v priebehu roka 2019 boli pokladaní za hlavného konkurenta vládneho [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a v prieskumoch dosahovalo stabilnú podporu nad 10 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlamentné voľby 2020 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2020/priebezne-vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na vstup do parlamentu im chýbali stovky hlasov. Už bezprostredne po hlasovaní sa objavili na sociálnych sieťach výhrady viacerých voličov proti nesprávnemu započítaniu preferenčných hlasov a tiež informácie o problémoch pri hlasovaní zo zahraničia. Prípady začali predstavitelia koalície zbierať prostredníctvom špeciálneho formulára a po tom, ako získali 1 200 podnetov, podali na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavnom súde SR]] sťažnosť na výsledok parlamentných volieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PS-Spolu podáva sťažnosť proti výsledku volieb na Ústavný súd | url = https://domov.sme.sk/c/22355683/ps-spolu-podava-staznost-voci-vysledku-volieb-2020.html | vydavateľ = Petit Press | dátum prístupu = 2022-09-22 | jazyk = sk | meno = Filo | priezvisko = Jakub}}</ref> Z dôvodu neúspechu odstúpil [[2. marec|2. marca]] [[2020]] z pozície predsedu Michal Truban a oznámil, že na novom sneme strany sa nebude o predsednícke kreslo uchádzať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 TASR SITA | odkaz na autora = | titul = Truban a Beblavý po volebnej tragédii PS/Spolu končia | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/1177535/truban-a-beblavy-po-volebnej-tragedii-ps-spolu-koncia.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-02 | dátum prístupu = 2020-06-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200606192040/https://www.ta3.com/clanok/1177535/truban-a-beblavy-po-volebnej-tragedii-ps-spolu-koncia.html | dátum archivácie = 2020-06-06 }}</ref> Záujem o predsednícku funkciu ohlásila podpredsedníčka [[Irena Bihariová]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Beblavý a Truban končia. Bihariová o líderstve PS: Otázka je na mieste, odpoveď ešte nie | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1780854/beblavy-uplne-odchadza-z-politiky-truban-skonci-ako-predseda-ps/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-02 | dátum prístupu = 2020-03-03 }}</ref> Nakoniec Truban zmenil postoj a v máji 2020 ohlásil opätovnú kandidatúru aj on.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = M. Truban bude kandidovať na predsedu Progresívneho Slovenska | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/m-truban-bude-kandidovat-na-predsedu-p/467343-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-15 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Snem sa kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémii koronavírusu]] konal [[6. jún]]a [[2020]] elektronicky. Na ňom tesne zvíťazila Bihariová, ktorá získala 105 hlasov, Truban získal 100.<ref name="pravda-novou-predsednickou-ps">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska sa stala Bihariová | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/553714-novou-predsednickou-progresivneho-slovenska-sa-stala-bihariova/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-06 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Do Progresívneho Slovenska [[9. apríl|9. apríla]] [[2021]] vstúpil poslanec NR SR [[Tomáš Valášek]], ktorý pôvodne do parlamentu kandidoval za vládnu stranu [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]], z ktorej odišiel po nákupe ruskej vakcíny [[Sputnik V|Sputnika V]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Valášek po odchode zo Za ľudí vstupuje do Progresívneho Slovenska | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22634783/valasek-vstupuje-do-progresivneho-slovenska.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-09 | dátum prístupu = 2021-07-08 }}</ref> [[18. január|18. januára]] [[2022]] bol za podpredsedu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] prvýkrát zvolený Slovák, predseda PS [[Michal Šimečka]].<ref name="dennikn-europoslanec-michal-simecka-sa-stal">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Europoslanec Michal Šimečka sa stal podpredsedom Európskeho parlamentu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2685198/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-18 | dátum prístupu = 2022-01-23 }}</ref> [[7. máj|7. mája]] 2022 bol na sneme strany zvolený za predsedu strany [[Michal Šimečka]]. Šimečka bol jediný kandidujúci na post, hlasovalo za neho 152 zo 156 delegátov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Prekvapenie sa nekoná. Progresívne Slovensko povedie Šimečka|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22904211/progresivne-slovensko-bude-viest-michal-simecka.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-05-07|dátum prístupu=2023-09-25}}</ref> V decembri roku 2022 do PS vstúpil europoslanec [[Michal Wiezik]], ktorý bol pôvodne zvolený za stranu [[Demokrati (politická strana)|SPOLU - Občianska demokracia.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europoslanec Wiezik a ďalší bývalí členovia Spolu vstúpili do PS|url=https://domov.sme.sk/c/22796193/europoslanec-wiezik-a-dalsi-byvali-clenovia-spolu-vstupili-do-ps.html|vydavateľ=SITA|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> [[29. marec|29. marca]] [[2023]] do PS vstúpil bývalý policajný prezident [[Jaroslav Spišiak]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do mimoparlamentného PS vstúpil bývalý policajný prezident J. Spišiak|url=https://www.teraz.sk/slovensko/do-ps-vstupil-byvaly-policajny-prezi/704276-clanok.html|vydavateľ=TASR|dátum vydania=2023-03-29|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> === Volebné obdobie 2023 – 2027 === Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|voľbách do NR SR v roku 2023]] získalo PS 533 136 hlasov (17,96 %), stávajúc sa tak druhou najsilnejšou parlamentnou stranou. PS skončilo spolu so stranami [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]] (bývalé OĽANO), [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]] v opozícii, ako najsilnejšia opozičná strana s 32 poslancami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2023 | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2023/sk/ | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|súboji]] o kreslo prezidenta SR hnutie podporilo [[Ivan Korčok|Ivana Korčoka]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=PS podporí zvolenie Ivana Korčoka za prezidenta, nebude nominovať vlastného kandidáta|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|dátum=2023-12-31|url=https://www.aktuality.sk/clanok/4kqHwEK/ps-podpori-zvolenie-ivana-korcoka-za-prezidenta-nebude-nominovat-vlastneho-kandidata/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> ==== Voľby do Európskeho parlamentu 2024 ==== V januári [[2024]] avizovali dohodu s [[Ľudovít Ódor|Ľudovítom Ódorom]], expremiérom [[Vláda Slovenskej republiky od 15. mája do 25. októbra 2023|úradníckej vlády]], že povedie kandidátku hnutia v júnových [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu]]. Členom hnutia nateraz nebude, rozhodnúť sa chce po eurovoľbách. Zároveň bude pôsobiť vo funkcii predsedu správnej rady Progresívneho inštitútu, kde sa má podieľať na tvorbe programu hnutia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ódor vyfúkol líderstvo kandidátky známym ekoaktivistom. Aké má šance na zvolenie do europarlamentu? Odpovedá odborník | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/odor-vyfukol-liderstvo-kandidatky-znamym-ekoaktivistom-ake-ma-sance-na-zvolenie-do-europarlamentu-odpoveda-odbornik/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-24 | dátum prístupu = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Expremiér Ódor povedie kandidátku Progresívneho Slovenska do eurovolieb, ale do hnutia zatiaľ nevstupuje (video) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/expremier-odor-povedie-kandidatku-progresivneho-slovenska-do-eurovolieb-ale-do-hnutia-zatial-nevstupuje-video/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-24 | dátum prístupu = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veronika Cifrová Ostrihoňová mieri na kandidátku do eurovolieb, Progresívne Slovensko predstavilo aj ďalšie meno (video+foto) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/veronika-cifrova-ostrihonova-mieri-na-kandidatku-do-eurovolieb-progresivne-slovensko-predstavilo-aj-dalsie-meno-videofoto/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2024-02-24 }}</ref> Medzi ďalších kandidátov hnutia do eurovolieb patria reportérka a moderátorka [[Veronika Cifrová Ostrihoňová]], diplomatka [[Ľubica Karvašová]], odborník na životné prostredie a úradujúci podpredseda [[Európsky parlament|EP]] [[Martin Hojsík]], ekológ [[Michal Wiezik]], expertka na európsku politiku [[Lucia Yar]], pedagóg [[Miroslav Kocúr]], analytička v poľnohospodárstve Vanda Rogovská, lekár Krisztián Váradi, konzultantka mobility a participácie Lucia Francescato, asistent poslanca NR SR Andreas Rusnák, vedecká pracovníčka Sofia Karina Trommlerová, správca IT infraštruktúry Marek Štefanisko, vysokoškolská pedagogička Mária Kočnerová a lektor kritického myslenia a bývalý poslanec NR SR [[Martin Poliačik]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eurokandidátka | url = https://progresivne.sk/eurovolby/ | dátum prístupu = 2024-10-03 | vydavateľ = progresivne.sk}}</ref> Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]] Progresívne Slovensko (v kampani používali názov "Proeurópske Slovensko") získalo 410 844 hlasov (27,81 %) a skončilo na prvom mieste. PS v Európskom parlamente zastupuje 6 europoslancov a to je najviac europoslancov za jednu stranu zo Slovenska v histórii. Europoslancami za PS sú: Ľudovít Ódor, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Michal Wiezik a Lucia Yar. Po eurovoľbách do hnutia vstúpil predseda [[Trnavský samosprávny kraj|Trnavského samosprávneho kraja]] a bývalý poslanec NR SR za [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽaNO]] [[Jozef Viskupič]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=FRANKOVÁ|meno=Andrea|titul=Progresívne Slovensko má nového člena. Do hnutia vstúpil trnavský župan Jozef Viskupič|periodikum=RTVS|odkaz na periodikum=RTVS|dátum=2024-06-12|url=https://spravy.rtvs.sk/2024/06/progresivne-slovensko-ma-noveho-clena-do-hnutia-vstupil-trnavsky-zupan-jozef-viskupic/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref>, bývalý veľvyslanec pri [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a exporadca prezidentky Zuzany Čaputovej [[Peter Bátor]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=MURAJDOVÁ|meno=Alex|titul=Progresívne Slovensko oznámilo novú tvár. Ide o bývalého veľvyslanca pri NATO a exporadcu Zuzany Čaputovej|periodikum=tvnoviny.sk|odkaz na periodikum=TV Markíza|dátum=2024-09-04|url=https://tvnoviny.sk/domace/clanok/923837-progresivne-slovensko-oznamilo-novu-tvar-ide-o-byvaleho-velvyslanca-pri-nato-a-exporadcu-zuzany-caputovej|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> a [[3. október|3. októbra]] [[2024]] do PS vstupuje nezaradený poslanec NR SR (predtým [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]]) rómskej národnosti [[Viliam Tankó]]. Hnutie má teraz 33 poslancov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=BIRÓ|meno=Marek|titul=Progresívne Slovensko posilní známy boxer Viliam Tankó. Do ich klubu prešiel od Igora Matoviča|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|dátum=2024-10-03|url=https://www.aktuality.sk/clanok/jEn6Xwd/progresivne-slovensko-posilni-znamy-boxer-viliam-tanko-do-ich-klubu-presiel-od-igora-matovica/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> == Politické postoje == === Ideológia === Progresívne Slovensko sa profiluje ako [[Politický stred|centristické]], [[Liberalizmus|liberálne]] a [[Európska únia|proeurópske]] hnutie spájajúce umiernenú [[ľavica (politika)|ľavicu]] a [[pravica (politika)|pravicu]]. Pozícia strany na pravo-ľavom spektre je predmetom debát, čiastočne preto, lebo samotná strana sa explicitne nenazýva ani pravicovou, ani ľavicovou. Niektorí, hlavne slovenskí a českí politológovia stranu zaraďujú skôr do [[ľavica (politika)|ľavého politického spektra]],<ref name="mrvova" /><ref name="ct24" /> napr. Darina Malová stranu nazýva „modernou ľavicou“ a odlišuje ju od „staromódnych“ ľavicových strán ako [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]].<ref name="mrvova2" /> Takisto nemecký Der Spiegel označil Progresívne Slovensko za stranu „inklinujúcu k ľavici“ („left-leaning“), hoci [[hospodársky liberalizmus|ekonomicky liberálnu]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Müller|meno=Peter|priezvisko2=Reiermann|meno2=Christian|titul=Macron Eyes Expanding His Movement Across Europe|periodikum=Der Spiegel|url=https://www.spiegel.de/international/europe/emmanuel-macron-seeks-to-expand-his-movement-across-european-union-a-1197934.html|vydavateľ=Spiegel-Verlag|dátum vydania=2018-03-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Európski komentátori označujú stranu skôr za stredovú,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rossi|meno=Michael|titul=Slovakia's 'progressive turn' is a rejection of corruption – not a stand against populism|url=https://blogs.lse.ac.uk/europpblog/2019/06/14/slovakias-progressive-turn-is-a-rejection-of-corruption-not-a-stand-against-populism/|vydavateľ=Der Spiegel|dátum vydania=2019-06-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ursula von der Leyen: Parliament vote puts EU politics to the test|periodikum=Euractiv Network|url=https://www.euractiv.com/section/politics/news/ursula-von-der-leyen-parliament-vote-puts-eu-politics-to-the-test/|vydavateľ=Mediahuis|dátum vydania=2019-07-15|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kneuer|meno=Marianne|priezvisko2=Malová|meno2=Darina|priezvisko3=Bönker|meno3=Frank|titul=Slovakia Report|url=https://www.sgi-network.org/docs/2022/country/SGI2022_Slovakia.pdf|vydavateľ=Bertelsmann Stiftung|dátum vydania=2022|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> ale tiež Jakub Filo z [[SME|Denníka SME]] tvrdí, že Progresívne Slovensko je „na základe hodnotenia ekonomickej orientácie prakticky v úplnom strede“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Filo|meno=Jakub|titul=Je Progresívne Slovensko ľavica, ako tvrdia kritici? A aké je vlastne slovenské politické spektrum|periodikum=SME|url=https://komentare.sme.sk/c/23150051/je-progresivne-slovensko-lavica-ako-tvrdia-kritici-a-ake-je-vlastne-slovenske-politicke-spektrum.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2023-03-25|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Spoluzakladateľ a prvý predseda strany [[Ivan Štefunko]] rovnako odmietol označenie Progresívneho Slovenska za ľavicovú stranu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Praus|meno=Lucia|titul=Sulík označil Progresívne Slovensko za ľavicu. Štefunka to rozladilo|periodikum=[[SME]]|url=https://domov.sme.sk/c/20761109/sulik-oznacil-progresivne-slovensko-za-lavicu-stefunka-to-rozladilo.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2018-02-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Tieto tvrdenia a vyhlásenia viac zodpovedajú náladám voličstva strany, ktoré sa v prevažnej miere označuje za pravicové alebo inklinujúce k pravici a prelína sa s inými stredopravými či pravicovými stranami, predovšetkým so [[Sloboda a Solidarita|Slobodou a Solidaritou]], v minulosti aj so stranami [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]] či [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽaNO/SLOVENSKO]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|titul=Focus: OĽaNO dobieha Kisku a Trubana, Kotleba má taký pomer mladých ako PS/Spolu|periodikum=[[Denník N]]|url=https://dennikn.sk/1731219/focus-olano-dobieha-kisku-a-trubana-kotleba-ma-taky-pomer-mladych-ako-ps-spolu/|vydavateľ=N Press|dátum vydania=2020-01-26|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sliz|meno=Martin|titul=Vzniká priestor pre novú politickú silu? Rast Hlasu sa zastavil, progresívci sa viac vyhraňujú|periodikum=[[Aktuality.sk]]|url=https://dennikn.sk/1731219/focus-olano-dobieha-kisku-a-trubana-kotleba-ma-taky-pomer-mladych-ako-ps-spolu/|vydavateľ=[[Ringier Slovakia]]|dátum vydania=2021-19-05|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hajčáková|meno=Daniela|titul=PS je na vrchole. Pätinu voličov dodalo OĽaNO, teraz nasáva hlasy aj od SaS|periodikum=[[SME]]|url=https://domov.sme.sk/c/23069431/progresivne-slovensko-simecka-sas-olano.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2022-11-15|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> V ekonomickej oblasti hnutie presadzuje „''racionálne a pragmatické riešenia''“ z oboch táborov politického spektra a v kultúrno-etickej oblasti zastáva liberálne postoje. Základnými hodnotovými východiskami sú „''liberálna demokracia, sloboda, ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť, udržateľný rozvoj, európska a medzinárodná spolupráca''“, ktoré sú zároveň podľa PS nevyhnutnou podmienkou pre „''vybudovanie moderného, otvoreného, solidárneho a európskeho''“ Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy politického hnutia Progresívne Slovensko : schválené prípravným výborom dňa 13. novembra 2017 v Bratislave | url = https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/01/progresivne_slovensko_stanovy.pdf | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190525122152/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/01/progresivne_slovensko_stanovy.pdf | dátum archivácie = 2019-05-25 }}</ref> [[18. september|18. septembra]] [[2017]] hnutie usporiadalo ideovú konferenciu o budúcnosti Slovenska, na ktorej sa zúčastnil predseda [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu|Aliancie liberálov a demokratov za Európu]] a bývalý belgický premiér [[Guy Verhofstadt]] a predsedovia liberálnych strán [[Angelika Mlinar]] ([[NEOS]] – Rakúsko), [[Ryszard Petru]] ([[Nowoczesna]] – Poľsko) a [[Tamás Soproni]] ([[Momentum Mozgalom|Momentum]] – Maďarsko).<ref name="ideovakonferencia" /><ref name="dennikn-ps-sa-ukazalo-s-verhofstadtom" /> Vo svojom ideovom manifeste s názvom „''Progresívne Slovensko – Vízia jednej krajiny''“, ktorý PS predstavilo koncom roku [[2016]], si hnutie stanovilo 13 konkrétnych cieľov do roku [[2030]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vízia jednej krajiny | url = https://www.progresivne.sk/vizia/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20190527022648/https://www.progresivne.sk/vizia/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | dátum archivácie = 2019-05-27 }}</ref> # Znížiť podiel dlhodobo nezamestnaných pod priemer EÚ. # Zlepšiť výsledky slovenských žiakov v PISA testoch na úroveň najlepších krajín v regióne. # V indexe kvality života OECD sa nachádzať v prvej pätnástke krajín. # Zvýšiť počet patentov zo Slovenska a účasť našich vedeckých tímov na medzinárodných vedeckých projektoch o 500 %. # Znížiť počet predchádzateľných úmrtí minimálne na úroveň Česka a definovať minimálnu sieť zdravotnej starostlivosti. # Skrátiť čas potrebný na založenie obchodnej spoločnosti na Slovensku o 50 %. # Zvýšiť dôveru vo fungovanie polície minimálne o polovicu. # Zlepšiť pozíciu Slovenska v rebríčkoch vnímania korupcie o minimálne 20 priečok. # Dosiahnuť, aby si minimálne dve tretiny rómskych detí (z toho polovica dievčat), ktoré sa narodia v osadách,<br /> podávali prihlášky na rovnaké stredné školy ako ich nerómski rovesníci z tej istej dediny či mesta. # Znížiť priemernú dĺžku súdnych sporov o polovicu. # Zvýšiť energetickú efektivitu nášho hospodárstva o minimálne 10 priečok v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ. # V indexe miery šťastia OSN (World Happiness Report) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín. # V indexe dobrej krajiny (Good Country Index) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín. === Domáca politika === Hlavnými cieľmi Progresívneho Slovenska pod vedením predsedu [[Michal Šimečka|''Michala Šimečku'']] je boj s korupciou a obnovenie právneho štátu, zníženie životných nákladov, najmä na bývanie a presadenie ekonomického programu Tresk<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Príhovor predsedu PS Michala Šimečku na sneme strany (28.3.2026) | url = https://www.youtube.com/watch?v=FM9HYY9fMD0 | dátum vydania = 2026-03-28 | dátum prístupu = 2026-08-10 | priezvisko = Televízia JOJ}}</ref>. Od svojho vzniku Progresívne Slovensko akcentovalo aj zníženie regionálnych rozdielov, zlepšenie zdravotníctva a školstva. Hnutie plánuje výstavbu nových nemocníc, zintenzívnenie elektronizácie verejnej a štátnej správy a adresnú pomocvo forme príspevku na bývanie. Zameriava sa aj na témy ako [[právny štát]] a [[spravodlivosť]], [[ochrana životného prostredia]], nábožensky neutrálny štát či socioekonomická situácia [[Rómovia na Slovensku|rómskej menšiny]]. PS sa dlhodobo dištancuje od politiky [[Robert Fico|''Roberta Fica'']] a jeho koaličných partnerov a pred parlamentnými voľbami 2027 presadzuje úzku spoluprácu opozičných strán aj napriek názorovým rozdielom ''zdroj''. Predseda hnutia ''[[Michal Šimečka]]'' zdôrazňuje, že ak má opozícia vymeniť vládu [[Robert Fico|''Roberta Fica'']], musí koordinovaným postupom zabrániť prepadnutiu hlasov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pri kačke a lokši. Spoločný obed opozície má oprášiť vzťahy, Matovič si pýta tieňovú vládu | url = https://www.sme.sk/domov/c/spolocny-obed-opozicie-ma-oprasit-vztahy-matovic-si-pyta-tienovu-vladu | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref>. '''Boj s korupciou''' Progresívne Slovensko opakovane kritizovalo korupčné kauzy vlád [[Robert Fico|''Roberta Fica'']] a predstavilo program Kladivo na korupciu, zameraný na efektívny boj s korupcie a posilnenie právneho štátu. Piliermi programu sú sprísnenie trestov za korupciu a obnovenie inštitúcií, ktoré sa špecializujú na vyšetrovanie korupčných trestných činov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Progresívci predstavili Kladivo na korupciu. Ak budú vo vláde, chcú ho presadiť - Domáce - Správy - pravda.sk | url = https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/788461-ps-ma-plan-boja-proti-korupcii-politikov-bude-prisne-trestat-ak-bude-vo-vlade-chce-ho-presadit | vydavateľ = www.pravda.sk | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = sk}}</ref>. Podľa hnutia musia byť tresty najvyššie postavených predstaviteľov štátu prísnejšie. Zároveň PS navrhuje “pravidlo, že zlodeji okrem trestu budú musieť vrátiť aj všetok nakradnutý majetok” a “pri odhalení, že firma získa štátnu zákazku cez úplatok, nebude vracať len úplatok, ale štátu vráti celý zisk z tejto zákazky” <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kladivo na korupciu | url = https://progresivne.sk/kladivo-na-korupciu/ | dátum vydania = 2026-03-11 | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = sk-SK}}</ref>. '''Bytová kríza''' Po znovuzvolení za predsedu Progresívneho Slovenska ''[[Michal Šimečka]]'' venoval veľkú časť svojho prejavu riešeniam pre krízu životných nákladov so špeciálnym zameraním na náklady na bývanie <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PS zvolilo za predsedu Michala Šimečku, prioritou bude stavanie bytov a zníženie nákladov | url = https://progresivne.sk/ps-zvolilo-za-predsedu-michala-simecku-prioritou-bude-stavanie-bytov-a-znizenie-nakladov/ | dátum vydania = 2026-03-28 | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = sk-SK | meno = Matúš | priezvisko = Krčmarík}}</ref>. Hnutie presadzuje masívnu výstavbu bytov až do 30-tisíc bytov ročne, zavedenie adresného príspevku na bývanie a 100-percentné financovanie hypoték <ref>{{Citácia periodika|titul=Bývanie, výstavba bytov, ceny energií. Šimečka predstavil hlavné témy, s ktorými pôjde PS do volieb|url=https://hnonline.sk/slovensko/96276517-byvanie-vystavba-bytov-ceny-energii-simecka-predstavil-hlavne-temy-s-ktorymi-pojde-ps-do-volieb|dátum=2026-04-19|dátum prístupu=2026-08-10|jazyk=sk-sk|periodikum=HNONLINE.SK}}</ref>. Zdvojnásobenie tempa výstavby chce zabezpečiť zavedením akceleračných zón so zníženou mierou byrokracie, odpustením poplatkov za vyňatie pôdy či poskytnutím štátnych pozemkov na výstavbu bytov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bytová núdza | url = https://progresivne.sk/bytova-nudza/ | dátum vydania = 2026-03-31 | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = sk-SK}}</ref>. '''Ekonomická politika a program Tresk''' Jednou z popredných tém Progresívneho Slovenska sa postupne stala ekonomika, za stranu kandidovali bývalý premiér a viceguvernér Národnej banky Slovenska ''[[Ľudovít Ódor]]'' a bývalý riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze ''[[Štefan Kišš]]''. Obaja ekonómovia sú spoluautormi programu Tresk, ktorý predseda hnutia ''[[Michal Šimečka]]'' označil za “komplexnú sériu poctivých reforiem a opatrení, ktoré naštartujú ekonomiku Slovenska” <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pravda.sk | url = http://pravda.sk/spravy/domace/clanok/765698-ps-predstavilo-tresk-simecka-ponukame-navod-na-restart-ekonomiky-po-vladach-smeru | dátum prístupu = 2026-08-10}}</ref>''. “''My ponúkame úplne nový ekonomický model pre Slovensko, ktorý má korene v nevyhnutnej digitálnej a zelenej transformácii. Dôraz kladieme na investície, nie prejedanie budúcnosti. V centre našej pozornosti je ľudský kapitál, podpora podnikania a talentov. Radšej výskumné centrá ako montážne haly,” opísal program jeden z autorov ''[[Ľudovít Ódor]]'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TRESK v siedmich oblastiach prináša nový ekonomický model, ktorý dlhodobo zlepší životnú úroveň na Slovensku | url = https://progresivne.sk/tresk-v-siedmich-oblastiach-prinasa-novy-ekonomicky-model-ktory-dlhodobo-zlepsi-zivotnu-uroven-na-slovensku/ | dátum vydania = 2025-09-04 | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = sk-SK | meno = Matúš | priezvisko = Krčmarík}}</ref>. Pri predstavení Tresku verejnosti sa o konkrétnych aspektoch programu pozitívne vyjadrili experti s rôznym ekonomickým pozadím, napríklad pravicový ekonóm ''[[Ivan Mikloš]]'' či predsedníčka Konfederácie odborových zväzov ''[[Monika Uhlerová]]'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čo prinesie veľký TRESK!? {{!}} Diskusia PS {{!}} Monika UHLEROVÁ ● Ivan MIKLOŠ ● Štefan KIŠŠ | url = https://www.youtube.com/watch?v=tiZJmjzajI0 | dátum vydania = 2025-09-04 | dátum prístupu = 2026-08-10 | priezvisko = Progresívne Slovensko}}</ref>. ==== Práva LGBT komunity ==== Hnutie sa k otázke postavenia [[LGBT]] populácie stavia pozitívne, podporilo [[Dúhový PRIDE Bratislava]] v roku [[2019]] a viacerí politici strany sa ho osobne zúčastnili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pochody za LGBT a za rodinu rozdeľujú ľudí aj politickú scénu. Ostrý odkaz Danka diplomatom|url=https://glob.zoznam.sk/pochody-za-lgbt-a-za-rodinu-rozdeluju-ludi-aj-politicku-scenu-ostry-odkaz-danka-diplomatom/|vydavateľ=glob.zoznam.sk|dátum vydania=2019-07-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-10-25|miesto=|jazyk=}}</ref> Primátor Bratislavy [[Matúš Vallo]] (s podporou PS a SPOLU) počas Dúhového pochodu 2019 v Bratislave spolupracoval na otvorení prvého dúhového prechodu pre chodcov na Slovensku. Primátor sa pochodu aj osobne zúčastnil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=DÚHOVÝ PRECHOD PRE CHODCOV UŽ AJ V BRATISLAVE. PREJSŤ SA PO ŇOM MÔŽETE AJ VY. NACHÁDZA SA NA KAMENNOM NÁMESTÍ.|periodikum=mysmezeny.sk|odkaz na periodikum=https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|url=https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|issn=|vydavateľ=|miesto=Bratislava|dátum=2019-07-21|dátum prístupu=2019-07-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20190721152927/https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|dátum archivácie=2019-07-21}}</ref> Strana tiež podporuje [[registrované partnerstvo|registrované partnerstvá]] pre osoby rovnakého pohlavia (v parlamente ich chce presadiť pod názvom ''životné partnerstvá''),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=ĽUDSKÉ PRÁVA A OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ|url=https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu/ludske-prava-a-obcianska-spolocnost|vydavateľ=progresivnespolu.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-10-25|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvá pre homosexuálov]], práva pre transgender osoby ([[tranzícia (rod)|tranzícia]] na základe sebaurčenia, úradná zmena pohlavia), a je za doplnenie sexuálnej orientácie a [[rodová identita|rodovej identity]] do § 423 Trestného zákona (trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia) a § 424 (trestný čin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti) Trestného zákona.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rovnosť je budúcnosť - Progresívne Slovensko | url = https://progresivne.sk/rovnost-je-buducnost/ | vydavateľ = progresivne.sk | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na stretnutí svojej európskej frakcie Aliancie liberálov a demokratov pre Európu predstavili spolu so svojimi európskymi partnermi rezolúciu s názvom „Prestaňte ubližovať transľuďom v EÚ“.<ref name="postoj">{{Citácia periodika | priezvisko = Lukáč | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = PS na stretnutí európskych liberálov : Štáty by nemali zbierať údaje o pohlaví občanov, navrhujú slovenskí progresívci | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/131833/staty-by-nemali-zbierat-udaje-o-pohlavi-obcanov-tvrdia-progresivci-v-rezolucii | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-06 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> V rezolúcii vyzývajú členské organizácie a inštitúcie Európskej únie, aby štáty prestali uchovávať záznamy o pohlaví svojich občanov a požadujú uzákonenie pohlavnej sebaidentifikácie.<ref name="postoj" /> Na základe tohto má PS aj vo svojom programe odstránenie informácie o pohlaví z rodných čísel.<ref name="postoj2" /> [[Martin Hojsík]] ostro kritizuje [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]] aj [[Jarosław Kaczyński|Jarosława Kaczyńského]], kvôli obmedzeniam pre prezentáciu [[LGBT|LGBTIQ]] osôb na školách a v médiach. Jednoznačne podporuje vytvorenie "[[LGBTIQ Freedom Zone]]" na Slovensku.{{bez citácie}} ==== Reprodukčné zdravie ==== Hnutie sa stavia kriticky voči [[Pro-life hnutie|pro-life legislatívam]], podporuje zavedenie potratovej tabletky a má za cieľ odstrániť čakaciu lehotu pred interrupčným zákrokom, zrušiť povinné edukatívne poučenia o možných alternatívach a aj povinný súhlas pre neplnoleté osoby.<ref name="postoj2">{{Citácia periodika | priezvisko = Brezáni | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Okrem životných partnerstiev chce PS aj manželstvá pre homosexuálne páry | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/137131/okrem-zivotnych-partnerstiev-chce-ps-aj-manzelstva-pre-homosexualne-pary | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-02 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> PS tiež navrhuje plné hradenie interrupcií z verejného zdravotného poistenia pre všetky osoby bez rozdielu na vek a dôvodov na interrupciu a preplácanie tzv. „núdzovej tabletky“.<ref name="postoj2" /> Taktiež je za za to, aby bola antikoncepcia v lekárňach dostupná pre osoby staré od 16 do 25 rokov zadarmo.<ref name="postoj2" /> ==== Školstvo ==== V oblasti školstva PS presadzuje desegregáciu, adresnejšiu podporu detí so zdravotným postihnutím a navýšenie kapacít školských psychológov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko sa chce zamerať v školstve na duševné zdravie | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/IFcEYVs/progresivne-slovensko-sa-chce-zamerat-v-skolstve-na-dusevne-zdravie/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-04 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> Rovnako plánuje v školách zaviesť [[Sexuálna výchova|sexuálnu výchovu]].<ref name="postoj2" /> ==== Dekriminalizácia ľahkých drog ==== Hnutie presadzuje menej prísny prístup štátu k užívaniu ľahkých drog. Podľa programu nazvaného Bod Zlomu, hnutie nepovažuje za správny „stav, keď sú mladí ľudia perzekuovaní za marihuanovú cigaretu záznamom v registri trestov, prípadne väzením.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bod zlomu|url=https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2021/04/program-bod-zlomu-digital.pdf|dátum prístupu=31.5.2022|url archívu=https://web.archive.org/web/20220704192956/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2021/04/program-bod-zlomu-digital.pdf|dátum archivácie=2022-07-04}}</ref> Bývalý podpredseda hnutia [[Martin Poliačik]] zastával názor, že „čistý heroín je pre telo v zásade neškodný“. Problém vidí v nekvalitných zmesiach, ktoré by sa legalizáciou obmedzili. Priznal, že počas štúdia na gymnáziu konzumoval [[metamfetamín|pervitín]] a [[heroín]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Matoviča rozčúlil heroín, Poliačika útok zozadu|periodikum=mysmezeny.sk|odkaz na periodikum=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/248008-matovica-rozculil-heroin-poliacika-utok-zozadu/|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/248008-matovica-rozculil-heroin-poliacika-utok-zozadu/|issn=|vydavateľ=Perex a.s.|miesto=Bratislava|dátum=2012-09-11|dátum prístupu=2019-08-15}}</ref> Bývalý predseda hnutia [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] si cení skúsenosti z tzv. „bad tripu“, ktoré zazneli na prednáške študentom (stav po odznení príjemných účinkov drogy). Podľa Trubana sa to týkalo výlučne ľahkých drog, priznal užívanie [[marihuana|marihuany]] a [[dietylamid kyseliny lysergovej|LSD]]. Trubanov výrok o "predaji 5 gramov bieleho userom" údajne nijako nesúvisí s omamnými látkami ani s ich distribúciou. Truban si spomenul, že výrok sa týkal úpravy webovej stránky "blackhole.sk", aby obsahovala viac bielej farby.<ref>{{Citácia periodika|titul=Truban vysvetľuje "5 gramov bieleho"|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|dátum=2019-08-10|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/522102-truban-vysvetluje-5-gramov-bieleho/}}</ref> Reagoval tým na dopyt od návštevníkov webu (angl. user). Vo svojom stanovisku Truban explicitne vyhlásil "Nikdy som drogy nepredával, robotníkom z Kysúc sa ospravedlňujem".<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hlucháňová|meno=Mária|titul=Truban: Nikdy som drogy nepredával, robotníkom z Kysúc sa ospravedlňujem|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/522043-truban-nikdy-som-drogy-nepredaval-robotnikom-z-kysuc-sa-ospravedlnujem/|dátum prístupu=2023-05-13|dátum=2019-09-08}}</ref> ==== Povinné očkovanie proti COVID-19 ==== PS na konci roka 2021 presadzovalo zavedenie povinného plošného očkovania proti [[COVID-19|ochoreniu COVID-19]]. Na podporu tohto návrhu spustila strana petíciu na stránke www.zapovinneockovanie.sk . Zároveň PS vyzvalo vládu SR, aby povinné očkovanie bezodkladne zaviedla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=TASR|titul=PS vyzýva na zavedenie povinného očkovania, spustili online petíciu|url=https://domov.sme.sk/c/22795553/ps-vyzyva-vladu-na-zavedenie-povinneho-ockovania-pripravili-online-peticiu.html|dátum vydania=2.12.2021|dátum prístupu=2.12.2021|vydavateľ=SME}}</ref> Stránka www.zapovinneockovanie.sk v roku 2023 už nefungovala a doména bola na predaj. === Zahraničná politika === Pre PS je kľúčovým záujmom slovenskej zahraničnej politiky členstvo v [[Európska únia|Európskej únii]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancii]]. V rámci medzinárodnej politiky sa hlási k hlbšej európskej integrácii, považuje sa za výrazne [[Európska únia|proeurópsky]] a [[Západný svet|prozápadný]] politický subjekt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vízia jednej krajiny | url = https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = január 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190525122426/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf | dátum archivácie = 2019-05-25 }}</ref> V súvislosti s [[Ruská invázia na Ukrajinu|dianím na Ukrajine]] sa pridržiava európskej línie, podporuje teritoriálnu integritu [[Ukrajina|Ukrajiny]] a ekonomické sankcie voči [[Rusko|Ruskej federácii]]. V otázke migrácie dôrazne kritizuje odmietavé postoje predstaviteľov vlád [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej štvorky]] a ich celkové názorové rozdiely so severozápadnými krajinami [[Európska únia|EÚ]]. Taktiež netaja obavy z ohrozenia právneho štátu a demokracie v [[Maďarsko|Maďarsku]] a [[Poľsko|Poľsku]]. PS sa jasne stavia proti [[Pravicový populizmus|pravicovému populizmu]], [[Pravicový extrémizmus|extrémizmu]], [[Národný konzervativizmus|národno-konzervatívnym]] silám a odporcom [[Liberálna demokracia|liberálnej demokracie]], ktorí sa podľa hnutia snažia oslabovať jednotu [[Európska únia|Európskej únie]], jej demokratických hodnôt a inštitúcií.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko predstavilo kandidátov do eurovolieb | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20965032/progresivne-slovensko-predstavilo-prvych-kandidatov-do-eurovolieb.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-19 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}</ref> Hodnotovo sa dištancuje aj od politiky amerického prezidenta [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] či ruského prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]]. == Vedenie strany a organizácia == Na sneme [[8. máj]]a [[2019]] bolo zvolené predsedníctvo v zložení: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], predseda; [[Irena Bihariová]], podpredsedníčka; [[Zora Jaurová]], podpredsedníčka; [[Martin Poliačik]], podpredseda; [[Michal Šimečka]], podpredseda a [[Ivan Štefunko]], podpredseda.<ref name="ps-2019-snem">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ondrejkovič | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Lídrom PS sa dnes stal Michal Truban | url = https://www.progresivne.sk/lidrom-ps-sa-dnes-stal-michal-truban/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = 2019-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-08 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190508163912/https://www.progresivne.sk/lidrom-ps-sa-dnes-stal-michal-truban/ | dátum archivácie = 2019-05-08 }}</ref><ref name="sme-2019-snem">{{Citácia periodika | priezvisko = Krbatová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Snem progresívcov bol rozlúčkou Čaputovej, hnutie povedie Truban | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22116177/snem-progresivcov-bol-rozluckou-caputovej-hnutie-povedie-truban.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-08 | dátum prístupu = 2019-05-08}}</ref> Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Martin Hojsík]], [[Pavel Sibyla]], [[Milan Ftorek]], [[Martin Dubéci]], [[Matej Petroci]] a [[Peter Brozman]].<ref name="ps-2019-snem" /> Podpredsedníčkou bola v minulosti aj [[Zuzana Čaputová]], ktorá sa však [[19. marec|19. marca]] [[2019]] v súvislosti s kandidatúrou na post prezidentky SR funkcie vzdala. Na sneme strany [[6. jún]]a [[2020]] bola za predsedníčku zvolená [[Irena Bihariová]]. Získala 105 hlasov, protikandidát Michal Truban získal 100.<ref name="dennikn-novou-predsednickou-ps">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska je Irena Bihariová | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1921312/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-06 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Za podpredsedov boli zvolení: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], [[Ivan Štefunko]], [[Zora Jaurová]], [[Michal Šimečka]] a [[Martin Hojsík]].<ref name="pravda-novou-predsednickou-ps" />Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Ondrej Prostredník]], [[Zuzana Števulová]], [[Branislav Vančo]], [[Peter Brozman]], [[Michal Šimečka|Lucia Plaváková]], [[Ivan Sakin]], [[Igor Fedurco]], [[Tibor Forró]] a [[Ivan Hudcovský]]. Na sneme strany [[7. máj]]a [[2022]] bol za predsedu zvolený [[Michal Šimečka]]. Jediný kandidát, získal 152 zo 156 hlasov. Za podpredsedov boli zvolení: [[Irena Bihariová]], [[Tomáš Valášek]], [[Martin Hojsík]], [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] a [[Lucia Plaváková]]. Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Jana Hanuliaková]], [[Zora Jaurová]], [[Beáta Jurík]], [[Ingrid Kosová]], [[Simona Petrík]], [[Tamara Stohlová]], [[Dávid Dej]], [[Ondrej Prostredník]], [[Michal Sabo]], [[Ivan Štefunko]], [[Branislav Vančo]], [[Michal Wiezik]] a [[Peter Koupil]]. Na sneme strany [[7. máj|4. máj]]a [[2024]] bol za predsedu opätovne zvolený [[Michal Šimečka]]. Jediný kandidát, získal 155 zo 161 hlasov. Za podpredsedov boli zvolení: [[Ivan Štefunko]], [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], [[Tomáš Valášek]], [[Simona Petrík]] a [[Zora Jaurová]]. Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Martin Hojsík]], [[Ján Hargaš]], [[Martin Pekár]], [[Štefan Kišš]], [[Irena Bihariová]], [[Tamara Stohlová]], [[Tina Gažovičová]], [[Ingrid Kosová]], [[Lucia Plaváková]], [[Michal Wiezik]], [[Beáta Jurík]], [[Oskar Dvořák]] a [[Zuzana Mesterová]]. ''[[Michal Šimečka]]'' obhájil post predsedu PS na smeme, ktorý sa konal 28. marca 2026. Ako jediný kandidát získal 191 hlasov z celkového počtu 206. Za podpredsedníčky a podpredsedov boli zvolené ''[[Irena Bihariová]]'', ''[[Beáta Jurík]]'', ''[[Ivan Korčok]]'', ''[[Simona Petrík]]'', ''[[Ivan Štefunko]]'', ''[[Michal Truban]]'' a ''[[Tomáš Valášek]]''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Progresívne Slovensko si zvolilo nových podpredsedov a podpredsedníčky | url = https://progresivne.sk/progresivne-slovensko-si-zvolilo-novych-podpredsedov-a-podpredsednicky/ | dátum vydania = 2026-03-28 | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = sk-SK | meno = Matúš | priezvisko = Krčmarík}}</ref> Za členov predsedníctva boli zvolení: ''[[Peter Bátor]]'', ''[[Oskar Dvořák]]'', ''[[Tina Gažovičová]]'', ''[[Jana Hanuliaková]]'', ''[[Martin Hojsík]]'', ''[[Zora Jaurová]]'', ''[[Ľubica Karvašová]]'', ''[[Štefan Kišš]]'', ''[[Ingrid Kosová]]'', ''[[Darina Luščíková]]'', ''[[Michal Sabo]]'', ''[[Jaroslav Spišiak]]'', ''[[Tamara Stohlová]]'', ''[[Branislav Vančo]]'', ''[[Michal Wiezik]]'', ''[[Lucia Yar]]'' a ''[[Jerguš Ridzoň]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Progresívne Slovensko si zvolilo nových podpredsedov a podpredsedníčky | url = https://progresivne.sk/progresivne-slovensko-si-zvolilo-novych-podpredsedov-a-podpredsednicky/ | dátum vydania = 2026-03-28 | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = sk-SK | meno = Matúš | priezvisko = Krčmarík}}</ref> === Predsedovia PS === * 2018{{--}}2019: [[Ivan Štefunko]]<ref name="sme-stefunko" /> * 2019{{--}}2020: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]]<ref name="sme-2019-snem" /> * 2020{{--}}2022: [[Irena Bihariová]] * od 2022: [[Michal Šimečka]] === Platformy === * Zelená platforma * PSF (ženská platforma) * Mladé Progresívne Slovensko * Progresívni veriaci * Progresívne vzdelaní == Volebné výsledky a preferencie == === Národná rada Slovenskej republiky === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Hlasy ! % ! Mandáty ! Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]] |200,780 |6,96 |*{{Infobox politická strana/mandáty|0|150|hex=#00b4db}} |{{Bezzmeny}} 5. | style="background:lightgrey" |Mimo parlamentu |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] |533,136 |17,96 |{{Infobox politická strana/mandáty|32|150|hex=#00b4db}} |{{Rast}}2. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |} <nowiki>*</nowiki>Hnutie Progresívne Slovensko v koalícii so stranou [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]]. === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Súbor:2020 nrsr ps.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 (ako PS-SPOLU) Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy PS.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery>[[Súbor:ZuzanaCaputovaPokracujeVKampani-IMG 0394-SF.jpg|náhľad|Kandidátka PS v prezidentských voľbách v roku 2019, [[Zuzana Čaputová]], počas volebnej kampane vo februári 2019]] === Prezidentské voľby === {| class="wikitable" !width="120" rowspan="2"|Rok !width="180" rowspan=2|Kandidát !width="200" colspan=3|Prvé kolo !width="200" colspan=3|Druhé kolo |- !width="100"|Hlasy !width="100"|% !Poradie !width="100"|Hlasy !width="100"|% !Výsledok |- | [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] | [[Zuzana Čaputová]] | 870,415 | 40,57 | 1. | 1,056,582 | 58,40 | style="background:#e6ffd9"| Zvolená |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Ivan Korčok]] |958,393 |42,51 |1. |1,243,709 |46,87 | style="background:#ffd9d9" |Nezvolený |} === Európsky parlament === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Hlasy ! % ! Mandáty ! Poradie ! Postavenie |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]] | align="right" | 198,255 | align="right" | 20,11 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|14|hex=#00b4db}}* | {{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" | účasť vo frakcií [[ALDE]] |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|2024]] | align="right" | 410,844 | align="right" | 27,82 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|6|15|hex=#00b4db}} | {{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9"|účasť vo frakcií [[Obnovme Európu|Renew]] |- |} <nowiki>*</nowiki>Spoločne hnutie Progresívne Slovensko v koalícii so stranou [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]] získali 4 mandáty.<ref name="eurovolby" /> Poslanci za stranu Spolu sa následne pridali k [[Skupina Európskej ľudovej strany|frakcii]] [[Európska ľudová strana|EPP]]. === Voľby do orgánov samosprávy obcí === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Starostovia a primátori ! % ! Poradie ! Poslanci ! % ! Poradie |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|2018]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|3|2904|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,10 | align="center" | 32. | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|46|20646|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,22 | align="center" | 29. |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2022|2022]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|2904|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,07 | align="center" | 43. | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|70|20462|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,34 | align="center" | 23. |- |} === Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry Focus === Preferencie od júna 2019 do apríla 2020 zobrazujú podporu koalície PS/SPOLU, nie strany PS. {{#chart:PS Opinion polls FOCUS.chart}} === Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry AKO === Preferencie od júna 2019 do apríla 2020 zobrazujú podporu koalície PS/SPOLU, nie strany PS. {{#chart:PS Opinion polls AKO.chart}} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ives-ps">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí : Progresívne Slovensko | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=218725 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20210806231731/https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=218725 | dátum archivácie = 2021-08-06 }}</ref> <ref name="ps-o-nas">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O nás | url = https://www.progresivne.sk/o-nas/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-23 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="ps-progresivizmus">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Progresivizmus | url = https://www.progresivne.sk/progresivizmus/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180303225246/https://www.progresivne.sk/progresivizmus/ | dátum archivácie = 2018-03-03 }}</ref> <ref name="ideovakonferencia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ideová konferencia | url = http://ideovakonferencia.sk/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180315200006/http://ideovakonferencia.sk/ | dátum archivácie = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="sme-stefunko">{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | titul = Progresívne Slovensko neprekvapilo, povedie ho Štefunko. Trúfa si na 15 percent | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20742477/progresivne-slovensko-neprekvapilo-povedie-ho-stefunko-trufa-si-na-15-percent.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-20 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="dennikn-ps-sa-ukazalo-s-verhofstadtom">{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | titul = Progresívne Slovensko sa ukázalo s Verhofstadtom a presviedča, že to s politikou myslí vážne | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/883170/progresivne-slovensko-sa-ukazalo-s-verhofstadtom-a-presviedca-ze-to-s-politikou-mysli-vazne/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-09-18 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="tvnoviny-ps-si-zvolilo-vedenie">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko si zvolilo vedenie strany. Predsedom sa stal Ivan Štefunko | url = http://www.tvnoviny.sk/domace/1903342_progresivne-slovensko-si-zvolilo-vedenie-strany-predsedom-sa-stal-ivan-stefunko | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum vydania = 2018-01-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Progresívne Slovensko}} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [https://progresivne.sk/ Progresívne Slovensko] – oficiálny web * [https://www.pocuvamemladych.sk/ Mladí progresívci] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230421072541/https://www.pocuvamemladych.sk/ |date=2023-04-21 }} – web mládežníckej organizácie * [https://www.psf.sk PSF – feministická platforma] – web ženskej platformy * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=218725 Progresívne Slovensko v registri politických strán a politických hnutí MV SR] * [https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu Bod Zlomu{{--}}volebný program do parlamentných volieb 2020] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:Progresívne Slovensko| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Liberálne strany]] mr37zxu1eqkak3v4ulrzo6t6y262lml 0 615463 8382570 7930830 2026-10-10T20:27:17Z Teslaton 12161 /* Pozri aj */ + [[Kvetoslavov]] 8382570 wikitext text/x-wiki {{Infobox Meno| Meno = Kvetoslav| Pohlavie = mužské| Iné formy = | Sviatok = | Pôvod = slovanský| Význam mena =| }} '''Kvetoslav''' je mužské krstné meno. == Známi nositelia == * [[Kvetoslav Hečko]] (* 1958), slovenský dokumentarista, režisér a dramaturg * [[Jozef Kvetoslav Holub]] (1820–1899), slovenský pedagóg * [[Květoslav Minařík]] (1908–1974), český mystik * [[Květoslav Šoustal]], slovenský informatik a pedagóg == Pozri aj == * [[Kvetoslava]] * [[Kvetoslavov]] [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Mužské mená]] [[Kategória:Mužské mená slovanského pôvodu]] bbt2q41x05i2yudkfxw6y8awl463t1c 0 615940 8382488 8279272 2026-10-10T17:47:56Z Maximilián Fedora 259749 8382488 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bill of Rights - DPLA - a65f6d0b6210c18d17c596908ebcf270 (page 1).jpg|náhľad|Listina práv v Národných archívoch]] [[Súbor:SecondAmendentoftheUnitedStatesConstitution.jpg|náhľad|Druhý dodatok zblízka]] '''Druhý dodatok''' ('''Dodatok II''') [[Ústava Spojených štátov|Ústavy Spojených štátov]] chráni právo ľudu držať a nosiť zbrane a bol prijatý 15. decembra 1791, ako súčasť prvej desiatky dodatkov ústavy obsiahnutých v [[Listina práv (USA)|listine práv]].<ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=imIrXUECo1AC&pg=PA118#v=onepage&q&f=false|title=Constitutional Law|publisher=Casenotes}}</ref><ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=z2BcSYLomQgC&pg=PA405#v=onepage&q&f=false|title=American Government: Political Development and Institutional Change|author=Jilson, Cal}}</ref><ref>{{cite web|url=http://heinonline.org/HOL/LandingPage?handle=hein.journals/saclr50&div=32&id=&page=|title=After Heller: What Now for the Second Amendment|publisher=Santa Clara Law Review|accessdate=January 30, 2014|author=Shaman, Jeffrey}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.senate.gov/civics/constitution_item/constitution.htm#amdt_2_(1791)|title=US Senate Annotated Constitution|accessdate=January 30, 2014}}</ref> [[Najvyšší súd Spojených štátov]] rozhodol, že toto právo sa vzťahuje na jednotlivcov a zároveň rozhodol, že právo na držbu zbrane nie je neobmedzené a zákon nezakazuje ďalšiu reguláciu strelných zbraní, ani podobných zariadení. Štátne a miestne vlády nesmú však toto právo porušiť a rovnako ani [[Kongres Spojených štátov|Kongres]]. Druhý dodatok bol čiastočne založený na anglickom práve (Common law) a bol ovplyvnený anglickou [[Bill of Rights|Listinou práv 1689]]. Sir William Blackstone popísal toto právo ako pomocné právo podporujúce prirodzené právo sebaobrany, právo na odpor voči útlaku a občiansku povinnosť konať v prípade potreby kolektívnej obrany.<ref>{{cite web|url=http://avalon.law.yale.edu/18th_century/blackstone_bk1ch1.asp|title=Blackstone's Commentaries on the Laws of England – Book the First – Chapter the First: Of the Absolute Rights of Individuals, p. 139|publisher=Avalon.law.yale.edu|accessdate=August 1, 2013}}</ref> Prezidenti [[James Monroe]] a [[John Adams (prezident USA)|John Adams]] podporovali ratifikáciu Ústavy, no jej najvplyvnejším formovateľom bol [[James Madison]]. Vo svojej eseji v [[Listy federalistov|Listoch federalistov]] č.46, publikovanej 29. januára 1788, písal o tom, ako by federálna armáda mohla byť v prípade potreby zastavená domobranou. Veril, že národ by mal bojovať proti korupcii, aristokracií a vplyvu rôznych záujmových skupín. Porovnával Spojené štáty s európskymi kráľovstvami, o ktorých sa s opovrhnutím vyjadril, že nedôverovali ľudu so zbraňami. Ubezpečil svojich spoluobčanov, že nemusia mať nikdy strach z vlády, pretože majú ako jeden z mála národov právo vlastniť zbraň.<ref>The Federalist No. 46, at 371 (James Madison) (John. C. Hamilton Ed., 1864)</ref> Do januára 1788 štáty Delaware, Pennsylvánia, New Jersey, Georgia a Connecticut ratifikovali Ústavu bez toho, že by trvali na dodatkoch. Boli navrhnuté viaceré špecifické zmeny a doplnenia, ale žiadne z nich neboli prijaté v čase, keď bola ústava ratifikovaná. Pennsylvánia zvažovala 15 dodatkov, ktoré okrem iného zahŕňali právo ľudí nosiť zbrane a vytvárať domobrany. Massachusetts ratifikovalo Ústavu aj s navrhovanými dodatkami. Prvých 10 dodatkov nakoniec vstúpilo do platnosti 15. decembra 1791 po tom, ako boli ratifikované troma štvrtinami štátov. [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyšší súd]] v prípade United States v. Cruikshenk (1875) rozhodol, že ''právo nosiť zbraň nie je garantované ústavou a nie je na nej závislé''. Druhý dodatok znamená len to, že právo nosiť zbraň nebude porušené [[Kongres Spojených štátov|Kongresom]] a jednotlivé štáty majú Ústavou zaručenú voľnosť prijímať zákony, ktoré regulujú držanie zbraní. V prípade United States v. Miller (1939) Najvyšší súd rozhodol, že Druhý dodatok sa nevzťahuje na zbrane, ktoré nemajú odôvodnené využitie pri domobrane. (V tomto prípade puška s čiastočne odpílenou hlavňou). V dvadsiatom prvom storočí bol Druhý dodatok opätovne vystavený akademickému i súdnemu záujmu. V prípade ''District of Columbia v. Heller'' (2008), Najvyšší súd vydal zásadné rozhodnutie, že ''Druhý dodatok chráni právo jednotlivca na držbu a nosenie strelnej zbrane''.<ref name="scotus1">{{cite book|last=Pollock|first=Earl|title=The Supreme Court and American Democracy: Case Studies on Judicial Review and Public Policy|year=2008|publisher=Greenwood|pages=375, 423|isbn=978-0-313-36525-6}}</ref><ref>{{cite book|last=editor|first=Gregg Lee Carter,|title=Guns in American society: an encyclopedia of history, politics, culture, and the law|publisher=ABC-CLIO|location=Santa Barbara, Calif.|isbn=978-0-313-38670-1|url=https://books.google.com/books?id=QeGJH48PT0kC&lpg=PP1&pg=PP1#v=onepage&q=introduction&f=false|edition=2nd}}</ref> V prípade ''McDonald v. Chicago'' (2010), súd objasnil, že táto interpretácia Druhého dodatku je záväzná pre všetky štáty.<ref name="nytimes.com">{{cite news|last=Liptak|first=Adam|title=Justices Extend Firearm Rights in 5-to-4 Ruling|url=https://www.nytimes.com/2010/06/29/us/29scotus.html?src=me|accessdate=December 17, 2012|newspaper=The New York Times|date=June 28, 2010}}</ref> V prípade ''Caetano v. Massachusetts'' (2016), Najvyšší súd rozhodol, že Druhý dodatok sa vzťahuje aj na zbrane, ktoré v čase jeho ratifikácie neexistovali (v tomto prípade paralyzér) a taktiež, že táto ochrana nie je obmedzená len na zbrane používané v boji.<ref name="Liptak">{{cite web|url=https://www.nytimes.com/2016/03/22/us/politics/supreme-court-declines-to-hear-challenge-to-colorados-marijuana-laws.html?_r=0|title=Supreme Court Declines to Hear Challenge to Colorado’s Marijuana Laws|last=Liptak|first=Adam|date=March 21, 2016|publisher=[[The New York Times]]|accessdate=March 21, 2016}}</ref> Napriek týmto rozhodnutiam stále medzi rôznymi organizáciami prebieha diskusia o kontrole držby zbraní.<ref>{{Citácia knihy|isbn=978-0-313-38670-1|url=https://books.google.com/books?id=QeGJH48PT0kC&lpg=PP1&pg=PP1#v=onepage&q=introduction&f=false}}</ref> == Text == Existuje niekoľko verzií textu Druhého dodatku, ktoré obsahujú rozdiely v interpunkcii a písaní veľkých písmen. Rozdiely medzi konceptami, ratifikovanými a podpísanými kópiami a rôznymi zverejnenými transkripciami<ref>Davies, pp. 209–16.</ref><ref>The second amendment's capitalization and punctuation are not uniformly reported; another version has four commas, after "militia," "state," and "arms." Since documents were at that time copied by hand, variations in punctuation and capitalization are common, and the copy retained by the first Congress, the copies transmitted by it to the state legislatures, and the ratifications returned by them show wide variations in such details. Letter from Marlene McGuirl, Chief, British-American Law Division, Library of Congress (Oct. 29, 1976).</ref><ref>{{Cite news|work=The New York Times|last=Freedman|first=Adam|title=Clause and Effect|date=December 16, 2007|url=https://www.nytimes.com/2007/12/16/opinion/16freedman.html?_r=0}}</ref><ref name="archives">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.archives.gov/publications/prologue/2012/fall/const-errors.html}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://books.google.com/books?id=RrVtBYkoHYwC&pg=PA27&dq=second+amendment+punctuation&hl=en&sa=X&ei=-TemUbO8DabhiAKt24HgCg&ved=0CDUQ6AEwAA#v=onepage&q=second%20amendment%20punctuation&f=false}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://books.google.com/books?id=JfOQ76jK4ecC&pg=PA89&dq=second+amendment+punctuation&hl=en&sa=X&ei=-TemUbO8DabhiAKt24HgCg&ved=0CDsQ6AEwAQ#v=onepage&q=second%20amendment%20punctuation&f=false}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://books.google.com/books?id=KJ3cSF6ZK9UC&pg=PA73&dq=second+amendment+punctuation&hl=en&sa=X&ei=-TemUbO8DabhiAKt24HgCg&ved=0CEEQ6AEwAg#v=onepage&q=second%20amendment%20punctuation&f=false}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://books.google.com/books?id=XGVRu745m6sC&pg=PA183&dq=second+amendment+punctuation&hl=en&sa=X&ei=-TemUbO8DabhiAKt24HgCg&ved=0CFAQ6AEwBQ#v=onepage&q=second%20amendment%20punctuation&f=false}}</ref> sú zdrojom debát o pôvodnom význame a správnej interpretácií dodatku.<ref>[http://www.businessinsider.com/the-comma-in-the-second-amendment-2013-8 "How A Comma Gave Americans The Right To Own Guns"]. ''Business Insider''. Retrieved on 1 July 2016.</ref><ref>[https://www.nytimes.com/2007/12/16/opinion/16freedman.html "Clause and Effect"]. ''The New York Times''. 16 December 2007. Retrieved on 1 July 2016.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Právne predpisy v USA]] brzxipkajxie8xepc0fka335jpchpr9 0 620668 8382377 8264448 2026-10-10T12:17:28Z Polandball 143 289450 8382377 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista |meno=Andraž Šporar |dátum narodenia={{dnv|1994|2|27}} |foto=Andraz_Sporar.jpg |miesto narodenia=[[Ľubľana]] |štát=[[Slovinsko]] |výška=186 [[cm]] |pozícia=Útočník |súčasný klub=[[ŠK Slovan Bratislava]] |klubové číslo=90 |roky=2011–2012<br/>2012–2016<br/>2016–2018<br/>2017<br/>2018–2020<br/>2020– |kluby=[[NK Interblock|Interblock]]<br/>[[NK Olimpia Ľubľana|Olimpia Ľubľana]]<br/>[[FC Bazilej|Bazilej]]<br/>→ [[Arminia Bielefeld]] (hosť.)<br/>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<br/>[[Sporting CP]] |zápasy(góly)=21 (10)<br/>95 (46)<br/>19 (1)<br/>9 (2)<br/>53 (44)<br/>16 (6) |reprezentačné roky=2016– |národné mužstvo=[[Slovinské národné futbalové mužstvo|Slovinsko]] |pkupdate=27.1.2020 |nmupdate=24.3.2019 |reprezentačné zápasy(góly)=19 (2) }} '''Andraž Šporar''' (* [[27. február]] [[1994]], [[Ľubľana]]) je profesionálny [[Slovinsko|slovinský]] [[Futbal|futbalový]] útočník hrajúci za slovenský klub [[ŠK Slovan Bratislava]]. == Klubová kariéra == === NK Interblock === Pred sezónou [[2011]]/[[2012]] sa prepracoval do A-mužstva [[NK Interblock|Interblocku]]. Ligovú premiéru v drese klubu si odkrútil v prvom kole hranom [[6. august|6. augusta]] [[2011]] proti klubu [[NK Šampion Celje]] (výhra {{Ku|4|0}}); odohral 73 minút a strelil gól na {{Ku|1|0}}. Strelecky sa presadil aj v nasledujúcich dvoch kolách, kedy dal po jednom góle v súbojoch s tímami [[NK Šmartno 1928]] (výhra {{Ku|2|0}}) a [[NK Bela Krajina]] (remíza {{Ku|1|1}}). Svoj štvrtý presný zásah si pripísal [[22. október|22. októbra]] [[2011]] v odvete so [[NK Šampion Celje|Šampionom]] (remíza {{Ku|1|1}}), keď v 35. minúte otvoril skóre zápasu. Piatykrát v ročníku skóroval v 12. kole v odvetnom stretnutí s [[NK Bela Krajina|Belou Krajinou]], keď dal v 80. minúte jediný a teda víťazný gól stretnutia. Následne sa strelecky presadil až v [[Apríl 2012|apríli]] [[2012]], v ktorom zaznamenal tri presné zásahy. Po jednom góle dal proti mužstvám [[NK Radomlje]] (výhra {{Ku|3|0}}), [[NK Šenčur]] (výhra {{Ku|2|0}}) a [[NK Aluminij]] (prehra {{Ku|1|2}}) po deviaty raz a desiatykrát skóroval v odvetách s [[Smartno]] (výhra {{Ku|2|0}}) a [[NK Bela Krajina|Belou Krajinou]] (výhra {{Ku|1|0}}). Na jar [[2013]] [[NK Interblock|Interblock]] zostúpil do tretej najvyššej súťaže. Počas roka Šporar odohral celkovo 21 ligových stretnutí. === NK Olimpija Ljubljana === V [[Júl|júli]] [[2012]] [[NK Interblock|Interblock]] opustil a zamieril do klubu [[NK Olimpia Ľubľana]], kde začal svoju hráčsku kariéru. ==== Sezóna 2012/2013 ==== S [[NK Olimpia Ľubľana|Olimpiou]] sa krátko po svojom príchode predstavil v predkolách [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]], v ktorých najprv [[Slovinsko|slovinský]] celok postúpil po výhrach 2-krát {{Ku|3|0}} cez [[Luxembursko|luxemburský]] klub [[Jeunesse Esch]] do druhého predkola, v ktorom vypadol s [[Nórsko|nórskym]] tímom [[Tromsø IL]] (remíza {{Ku|0|0}} a prehra {{Ku|0|1}} po predĺžení). Svoj prvý ligový zápas za klub odohral [[15. júl|15. júla]] [[2012]] v prvom kole v súboji s celkom [[NK Domžale]] (prehra {{Ku|1|2}}), na ihrisko prišiel v 58. minúte. Prvý ligový gól v klube zaznamenal nasledujúci týždeň, keď v 12. minúte skóroval proti [[Rudar Velenje|Rudaru Velenje]] a podieľal sa na vysokej výhre {{Ku|5|0}} na ihrisku súpera. Následne sa presadil [[1. september|1. septembra]] [[2012]] v súboji s mužstvom [[FC Koper]] (výhra {{Ku|4|1}}), keď v 37. minúte zvyšoval na {{Ku|3|1}}.  Tretíkrát a štvrtýkrát v sezóne sa strelecky presadil v zápase 15. kola s klubom [[NK Celje]] a zaslúžil sa o víťazstvo {{Ku|2|1}}. Svoj piaty presný strelecký zásah si pripísal v 16. kole v súboji s tímom [[NK Aluminij]] (výhra {{Ku|3|0}}), v 50. minúte otvoril skóre stretnutia. Svoje ďalšie góly v ročníku docielil v [[November 2012|novembri]] [[2012]], kedy dal po jednom góle v odvetách s [[NK Domžale]] (prehra {{Ku|1|2}}) a [[Rudar Velenje|Rudar]] (výhra {{Ku|1|0}}). ôsmy a po deviaty raz sa trafil [[14. máj|14. mája]] [[2013]] v 30. a 43. minúte v odvetnom zápase s [[NK Celje]], stretnutie skončilo remízou {{Ku|2|2}}. Ďalšie dva presné zásahy zaznamenal o dvanásť dní neskôr v 36. kole, kedy sa podieľal na výhre {{Ku|4|0}} nad mužstvom [[NK Triglav Kranj]] (výhra {{Ku|4|0}}). V sezóne [[2012]]/[[2013]] nastúpil v lige v 28 zápasoch. ==== Sezóna 2013/2014 ==== Za [[NK Olimpia Ľubľana|Ľubľanu]] skóroval v prvom zápase druhého predkola [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]] [[2013]]/[[2014]] pri výhre {{Ku|3|1}} nad [[Slovensko|slovenským]] klubom [[MŠK Žilina]], odvetu však [[NK Olimpia Ľubľana|Olimpia]] nezvládla a po prehre {{Ku|0|2}} vypadla. Svoj prvý ligový gól v sezóne vsietil v 3. kole hranom [[28. júl|28. júla]] [[2013]] v súboji s celkom [[NK Krka]], keď pätnásť minút pred koncom zvyšoval na konečných {{Ku|5|0}}. Po druhýkrát v ročníku skóroval v piatom kole proti [[NK Celje]] (výhra {{Ku|3|2}}), trafil sa v 49. minúte. Následne sa strelecky presadil [[13. september|13. septembra]] [[2013]] v súboji s tímom [[NK Zavrč]] (prehra {{Ku|1|2}}). Svoj štvrtý gól v sezóne zaznamenal o týždeň neskôr proti [[Rudar Velenje|Rudaru]], keď v 84. minúte dával gól na konečných {{Ku|2|1}}. Piatykrát skóroval v 16. kole v súboji s mužstvom [[ND Gorica]], stretnutie hrané v [[Ľubľana|Ľubľane]] skončilo nerozhodne {{Ku|2|2}}. Počas roka si pripísal celkovo 17 ligových štartov. ==== Sezóna 2014/2015 ==== Svoj prvý ligový gól v sezóne zaznamenal proti klubu [[NK Krka]], trafil sa v 10. minúte a podieľal sa na víťazstve domácich {{Ku|3|1}}. Druhýkrát sa strelecky presadil v súboji s [[FC Koper|Koperom]] (výhra {{Ku|2|1}}), keď v 77. minúte zvyšoval na {{Ku|2|0}}. Následne skóroval v odvete proti rovnakému súperovi, [[NK Olimpia Ľubľana|Olimpia]] tentoraz zvíťazila na domácej pôde v pomere {{Ku|4|0}}. V 12. kole vsietil svoj štvrtý gól v ročníku, stalo sa tak v prestrelke {{Ku|3|3}} s tímom [[NK Maribor]]. Piatykrát v sezóne rozvlnil sieť súperovej bránky v 13. kole v súboji s celkom [[NK Radomlje]], keď v 87. minúte zvyšoval na konečných {{Ku|4|0}}. Ďalší presný strelecký zásah si pripísal proti celku [[NK Zavrč]] (výhra {{Ku|2|0}}), keď v 25. minúte otvoril skóre zápasu. O tri týždne neskôr dal v odvetnom stretnutí s mužstvom [[NK Krka]] svoj siedmy gól v sezóne. Trafil sa v 76. minúte, no len znižoval na konečných {{Ku|1|2}}. Následne sa presadil 2x v dvoch odvetách proti [[NK Radomlje|Radomlje]], [[NK Olimpia Ľubľana|Ľubľana]] zvíťazila v týchto stretnutiach {{Ku|4|0}} a {{Ku|3|1}}. Po dvanástykrát a po trinástykrát v sezóne dal gól v súboji s klubom [[NK Celje]] (prehra {{Ku|1|2}}) a v odvetnom zápase s [[NK Zavrč]] (výhra {{Ku|2|1}}). Počas ročníka [[2014]]/[[2015]] nastúpil v lige v 32 zápasoch. ==== Sezóna 2015/2016 ==== Svoj prvý ligový gól v ročníku zaznamenal v úvodnom kole hranom [[18. júl|18. júla]] [[2015]] proti klubu [[ND Gorica]], keď v 89. minúte zvyšoval na konečných {{Ku|4|1}}. Po druhýkrát v sezóne vsietil gól vo štvrtom kole v súboji s tímom [[NK Krško]] a podieľal sa na výhre {{Ku|2|0}}. V rozmedzí 6. až 8. kola sa 5x strelecky presadil, keď skóroval raz do sietí mužstiev [[NK Maribor]] (výhra {{Ku|3|0}}) a [[NK Celje]] (výhra {{Ku|6|0}}) a trikrát v súboji s [[Rudar Velenje]] (výhra {{Ku|5|0}}). Svoj ôsmy ligový gól v ročníku dal v 12. kole proti klubu [[NK Domžale]] (remíza {{Ku|1|1}}), trafil sa v 38. minúte. Po deviaty raz sa strelecky presadil v nasledujúcom kole v odvetnom súboji s [[NK Krško]], keď v 87. minúte zvyšoval z pokutového kopu na konečných {{Ku|5|0}}. Strelecky najvydarenejší zápas počas tohto angažmánu prežil v odvete s [[NK Celje]], [[NK Olimpia Ľubľana|Ľubľana]] zvíťazila na pôde súpera v pomere {{Ku|4|0}} a Šporar nastrieľal všetky jej góly v zápase. V nasledujúcich dvoch zápasoch sa štyrikrát strelecky presadil, keď strelil po dvoch góloch v odvetách proti [[Rudar Velenje|Rudaru Velenje]] (výhra {{Ku|3|1}}) a [[NK Maribor|Mariboru]] (remíza {{Ku|2|2}}). Na jeseň [[2015]] z pozície kapitána celku odohral za [[NK Olimpia Ľubľana|Olimpiu Ľubľana]] 18 ligových stretnutí a zaznamenal v nich 17 ligových gólov. V jarnej časti ročníka vybojoval tím ligový titul, na ktorom sa Šporar čiastočne podieľal a zároveň sa samotný hráč stal v tejto sezóne najlepším strelcom súťaže. === FC Bazilej === V zime [[2015]] prejavili o Šporarove služby záujem anglické mužstvá [[Brighton & Hove Albion FC]] a slávny [[Liverpool FC]], s ponukou prišiel tiež taliansky celok [[Inter Miláno]]. Útočník však nakoniec prestúpil do [[Švajčiarsko|švajčiarskeho]] klubu [[FC Bazilej]] a stal sa historicky najdrahším hráčom odchádzajúcim zo [[Slovinsko|slovinskej]] najvyššej súťaže. Ligový debut v drese [[FC Bazilej|Bazileja]] absolvoval [[14. február|14. februára]] [[2016]] v 20. kole v súboji s tímom [[Grasshopper Club Zürich]] (výhra {{Ku|4|0}}), na ihrisko prišiel v 70. minúte. Po pol roku tohto angažmá s mužstvom získal ligový titul. Na jeseň [[2016]] sa s [[FC Bazilej|Bazilejom]] predstavil v skupinovej fáze [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|Ligy majstrov UEFA 2016/2017]], kde bol celok vyžrebovaný do skupiny A a v konfrontácii s klubmi [[PFK Ludogorec Razgrad]], [[Arsenal FC]] a [[Paris Saint-Germain FC]] skončil so ziskom dvoch bodov na štvrtom mieste. Svoj prvý a zároveň jediný ligový gól počas tohto angažmánu zaznamenal [[15. apríl|15. apríla]] [[2017]] proti tímu [[FC Lausanne-Sport]] (výhra {{Ku|4|0}}), keď v 59. minúte zvyšoval skóre na rozdiel troch gólov. V sezóne [[2016]]/[[2017]] vybojoval s [[FC Bazilej|Bazilejom]] "double", tzn. ligový titul a triumf v domácom pohári. Počas celého pôsobenia v klube odohral 19 zápasov. === Arminia Bielefeld (hosťovanie) === V lete [[2017]] odišiel z [[FC Bazilej|Bazileja]] na ročné hosťovanie do nemeckého celku [[Arminia Bielefeld]] vtedy pôsobiaceho vo [[2. Bundesliga|2. Bundeslige]]. Svoju ligovú premiéru za [[Arminia Bielefeld|Arminiu]] si odkrútil v úvodnom kole hranom [[29. júl|29. júla]] [[2017]] v súboji s klubom [[SSV Jahn Regensburg]], na ihrisko prišiel v 71. minúte a na konci druhého polčasu vsietil rozhodujúci gól na konečných {{Ku|2|1}}. Po druhýkrát v ročníku sa strelecky presadil v deviatom kole proti tímu [[1. FC Norimberg]], trafil sa v 61. minúte a podieľal sa na víťazstve {{Ku|2|1}} na ihrisku súpera. Za klub nastúpil celkovo v 9 zápasoch. === ŠK Slovan Bratislava === V zimnom prestupovom období sezóny [[2017]]/[[2018]] mal ponuky z [[Belgicko|Belgicka]], [[Holandsko|Holandska]] a [[Srbsko|Srbska]], ale nakoniec v [[Január 2018|januári]] [[2018]] prestúpil do [[Slovensko|slovenského]] klubu [[ŠK Slovan Bratislava]], s ktorým uzavrel kontrakt na štyri a pol roka. Prestupová suma nebola zverejnená, ale podľa zákulisných informácií prišiel Šporar do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana]] za dva milióny eur a mesačne si zarobí 60-tisíc eur. ==== Sezóna 2017/2018 ==== Prvý ligový zápas v drese "[[ŠK Slovan Bratislava|belasých]]" odohral [[18. február|18. februára]] 2018 v 20. kole proti [[MFK Zemplín Michalovce]] (remíza {{Ku|1|1}}), nastúpil na 62 minút. Prvýkrát v lige za [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] skóroval v 22. kole v súboji s klubom [[FC Nitra]], keď v 37. minúte dal jediný rozhodujúci gól stretnutia. Svoj druhý ligový gól počas tohto angažmánu zaznamenal [[22. apríl|22. apríla]] [[2018]] proti tímu [[AS Trenčín]] a podieľal sa na víťazstve {{Ku|3|1}} na pôde súpera. Tretíkrát sa strelecky presadil v [[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|derby]] so [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]] (výhra {{Ku|2|1}}), gól dal v 49. minúte zápasu. [[1. máj|1. mája]] [[2018]] skóroval vo finále [[Slovnaft Cup 2017/2018|slovenského pohára]] hraného v [[Štadión Antona Malatinského|Trnave]] proti celku [[MFK Ružomberok]], [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] zvíťazil v pomere {{Ku|3|1}} a obhájil tak zisk tejto troje z predošlej sezóny [[Slovnaft Cup 2016/2017|2016/2017]]. Počas pol roka odohral v lige 12 stretnutí. ==== Sezóna 2018/2019 ==== Svoj prvý ligový gól zaznamenal Šporar v zápase 1. kola [[Fortuna liga 2018/2019 (Slovensko)|Fortuna ligy 2018/2019]] v zápase s [[FC ViOn Zlaté Moravce]] pri výhre {{Ku|4|1}} na ihrisku súpera. V danej sezóne vyhral so Slovanom slovenský titul. Šporar sa stal najlepším strelcom Fortuna ligy, keď v 30 zápasoch strelil 29 gólov, čím vyrovnal aj strelecký rekord v počte gólov strelených v jednej sezóne, ktorý doteraz držal [[Róbert Semeník]]. Po sezóne sa špekulovalo, kam Šporar prestúpi. 28. júna 2019 ale podpísal nový 4-ročný kontrakt so Slovanom. == Klubové štatistiky == ''Aktuálne k dátumu: 27. január 2020'' {| class="wikitable" !Sezóna !Klub !Súťaž !Zápasy !Góly |- |[[2. slovinská futbalová liga 2011/2012|2011/2012]] |{{SVN}} [[NK Interblock]] |[[2. slovinská futbalová liga|2. SNL]] |21 |10 |- |[[1. slovinská futbalová liga 2012/2013|2012/2013]] |{{SLO}} [[NK Olimpia Ľubľana]] |[[1. slovinská futbalová liga|1. SNL]] |28 |11 |- |[[1. slovinská futbalová liga 2013/2014|2013/2014]] |{{SLO}} [[NK Olimpia Ľubľana]] |[[1. slovinská futbalová liga|1. SNL]] |17 |5 |- |[[1. slovinská futbalová liga 2014/2015|2014/2015]] |{{SLO}} [[NK Olimpia Ľubľana]] |[[1. slovinská futbalová liga|1. SNL]] |32 |13 |- |[[1. slovinská futbalová liga 2015/2016|2015/2016]] |{{SLO}} [[NK Olimpia Ľubľana]] |[[1. slovinská futbalová liga|1. SNL]] |18 |17 |- |[[Švajčiarska Superliga 2015/2016|2015/2016]] |{{SUI}} [[FC Bazilej]] |[[Švajčiarska superliga|Superliga]] |1 |0 |- |[[Švajčiarska Superliga 2016/2017|2016/2017]] |{{SUI}} [[FC Bazilej]] |[[Švajčiarska superliga|Superliga]] |18 |1 |- |[[2. Bundesliga 2017/2018|2017/2018]] |{{GER}} [[Arminia Bielefeld]] (hosť.) |[[2. Bundesliga]] |9 |2 |- |[[Fortuna liga 2017/2018|2017/2018]] |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]] |[[Fortuna liga]] |12 |3 |- |[[Fortuna liga 2018/2019 (Slovensko)|2018/2019]] |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]] |[[Fortuna liga]] |30 |29 |- |[[Fortuna liga 2019/2020|2019/2020]] |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]] |[[Fortuna liga]] |11 |12 |- |[[Primeira Liga 2019/2020|2019/2020]] |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] |[[Primeira Liga]] |1 |0 |} == Reprezentačná kariéra == Andraž Šporar je bývalý [[Slovinsko|slovinský]] mládežnícky reprezentant, nastupoval za výbery do 18, 19, 20 a 21 rokov. V [[Slovinské národné futbalové mužstvo|A-tíme Slovinska]] debutoval v kvalifikačnom zápase na [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2018 – Európa|Majstrovstvá sveta 2018]] hranom v Attarde [[11. november|11. novembra]] [[2016]] proti reprezentácii [[Maltské národné futbalové mužstvo|Malty]] (výhra {{Ku|1|0}}), na hraciu plochu prišiel v 83. minúte. == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == {{Preklad|cs|Andraž Šporar|1359233}} {{DEFAULTSORT:Šporar, Andraž}} [[Kategória:Slovinskí futbalisti]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Hráči NK Interblock Ljubljana]] [[Kategória:Hráči FC Basel]] [[Kategória:Hráči ŠK Slovan Bratislava]] [[Kategória:Hráči Sporting Clube de Portugal]] [[Kategória:Hráči Sporting Braga]] [[Kategória:Osobnosti z Ľubľany]] qg2hawxmc6iij33jkpekccg05a8vdow 8382379 8382377 2026-10-10T12:23:19Z Polandball 143 289450 8382379 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista |meno=Andraž Šporar |dátum narodenia={{dnv|1994|2|27}} |foto=Andraz_Sporar.jpg |miesto narodenia=[[Ľubľana]] |štát=[[Slovinsko]] |výška=186 [[cm]] |pozícia=Útočník |súčasný klub=[[ŠK Slovan Bratislava]] |klubové číslo=90 |roky=2011–2012<br/>2012–2016<br/>2016–2018<br/>2017<br/>2018–2020<br/>2020–2022<br/>2022–2025<br/>2025– |kluby=[[NK Interblock|Interblock]]<br/>[[NK Olimpia Ľubľana|Olimpia Ľubľana]]<br/>[[FC Bazilej|Bazilej]]<br/>→ [[Arminia Bielefeld]] (hosť.)<br/>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<br/>[[Sporting CP]]<br/>[[Panathinaikos FC]]<br/>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |zápasy(góly)=21 (10)<br/>95 (46)<br/>19 (1)<br/>9 (2)<br/>53 (44)<br/>16 (6) |reprezentačné roky=2016– |národné mužstvo=[[Slovinské národné futbalové mužstvo|Slovinsko]] |pkupdate=27.1.2020 |nmupdate=24.3.2019 |reprezentačné zápasy(góly)=19 (2) }} '''Andraž Šporar''' (* [[27. február]] [[1994]], [[Ľubľana]]) je profesionálny [[Slovinsko|slovinský]] [[Futbal|futbalový]] útočník hrajúci za slovenský klub [[ŠK Slovan Bratislava]]. == Klubová kariéra == === NK Interblock === Pred sezónou [[2011]]/[[2012]] sa prepracoval do A-mužstva [[NK Interblock|Interblocku]]. Ligovú premiéru v drese klubu si odkrútil v prvom kole hranom [[6. august|6. augusta]] [[2011]] proti klubu [[NK Šampion Celje]] (výhra {{Ku|4|0}}); odohral 73 minút a strelil gól na {{Ku|1|0}}. Strelecky sa presadil aj v nasledujúcich dvoch kolách, kedy dal po jednom góle v súbojoch s tímami [[NK Šmartno 1928]] (výhra {{Ku|2|0}}) a [[NK Bela Krajina]] (remíza {{Ku|1|1}}). Svoj štvrtý presný zásah si pripísal [[22. október|22. októbra]] [[2011]] v odvete so [[NK Šampion Celje|Šampionom]] (remíza {{Ku|1|1}}), keď v 35. minúte otvoril skóre zápasu. Piatykrát v ročníku skóroval v 12. kole v odvetnom stretnutí s [[NK Bela Krajina|Belou Krajinou]], keď dal v 80. minúte jediný a teda víťazný gól stretnutia. Následne sa strelecky presadil až v [[Apríl 2012|apríli]] [[2012]], v ktorom zaznamenal tri presné zásahy. Po jednom góle dal proti mužstvám [[NK Radomlje]] (výhra {{Ku|3|0}}), [[NK Šenčur]] (výhra {{Ku|2|0}}) a [[NK Aluminij]] (prehra {{Ku|1|2}}) po deviaty raz a desiatykrát skóroval v odvetách s [[Smartno]] (výhra {{Ku|2|0}}) a [[NK Bela Krajina|Belou Krajinou]] (výhra {{Ku|1|0}}). Na jar [[2013]] [[NK Interblock|Interblock]] zostúpil do tretej najvyššej súťaže. Počas roka Šporar odohral celkovo 21 ligových stretnutí. === NK Olimpija Ljubljana === V [[Júl|júli]] [[2012]] [[NK Interblock|Interblock]] opustil a zamieril do klubu [[NK Olimpia Ľubľana]], kde začal svoju hráčsku kariéru. ==== Sezóna 2012/2013 ==== S [[NK Olimpia Ľubľana|Olimpiou]] sa krátko po svojom príchode predstavil v predkolách [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]], v ktorých najprv [[Slovinsko|slovinský]] celok postúpil po výhrach 2-krát {{Ku|3|0}} cez [[Luxembursko|luxemburský]] klub [[Jeunesse Esch]] do druhého predkola, v ktorom vypadol s [[Nórsko|nórskym]] tímom [[Tromsø IL]] (remíza {{Ku|0|0}} a prehra {{Ku|0|1}} po predĺžení). Svoj prvý ligový zápas za klub odohral [[15. júl|15. júla]] [[2012]] v prvom kole v súboji s celkom [[NK Domžale]] (prehra {{Ku|1|2}}), na ihrisko prišiel v 58. minúte. Prvý ligový gól v klube zaznamenal nasledujúci týždeň, keď v 12. minúte skóroval proti [[Rudar Velenje|Rudaru Velenje]] a podieľal sa na vysokej výhre {{Ku|5|0}} na ihrisku súpera. Následne sa presadil [[1. september|1. septembra]] [[2012]] v súboji s mužstvom [[FC Koper]] (výhra {{Ku|4|1}}), keď v 37. minúte zvyšoval na {{Ku|3|1}}.  Tretíkrát a štvrtýkrát v sezóne sa strelecky presadil v zápase 15. kola s klubom [[NK Celje]] a zaslúžil sa o víťazstvo {{Ku|2|1}}. Svoj piaty presný strelecký zásah si pripísal v 16. kole v súboji s tímom [[NK Aluminij]] (výhra {{Ku|3|0}}), v 50. minúte otvoril skóre stretnutia. Svoje ďalšie góly v ročníku docielil v [[November 2012|novembri]] [[2012]], kedy dal po jednom góle v odvetách s [[NK Domžale]] (prehra {{Ku|1|2}}) a [[Rudar Velenje|Rudar]] (výhra {{Ku|1|0}}). ôsmy a po deviaty raz sa trafil [[14. máj|14. mája]] [[2013]] v 30. a 43. minúte v odvetnom zápase s [[NK Celje]], stretnutie skončilo remízou {{Ku|2|2}}. Ďalšie dva presné zásahy zaznamenal o dvanásť dní neskôr v 36. kole, kedy sa podieľal na výhre {{Ku|4|0}} nad mužstvom [[NK Triglav Kranj]] (výhra {{Ku|4|0}}). V sezóne [[2012]]/[[2013]] nastúpil v lige v 28 zápasoch. ==== Sezóna 2013/2014 ==== Za [[NK Olimpia Ľubľana|Ľubľanu]] skóroval v prvom zápase druhého predkola [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]] [[2013]]/[[2014]] pri výhre {{Ku|3|1}} nad [[Slovensko|slovenským]] klubom [[MŠK Žilina]], odvetu však [[NK Olimpia Ľubľana|Olimpia]] nezvládla a po prehre {{Ku|0|2}} vypadla. Svoj prvý ligový gól v sezóne vsietil v 3. kole hranom [[28. júl|28. júla]] [[2013]] v súboji s celkom [[NK Krka]], keď pätnásť minút pred koncom zvyšoval na konečných {{Ku|5|0}}. Po druhýkrát v ročníku skóroval v piatom kole proti [[NK Celje]] (výhra {{Ku|3|2}}), trafil sa v 49. minúte. Následne sa strelecky presadil [[13. september|13. septembra]] [[2013]] v súboji s tímom [[NK Zavrč]] (prehra {{Ku|1|2}}). Svoj štvrtý gól v sezóne zaznamenal o týždeň neskôr proti [[Rudar Velenje|Rudaru]], keď v 84. minúte dával gól na konečných {{Ku|2|1}}. Piatykrát skóroval v 16. kole v súboji s mužstvom [[ND Gorica]], stretnutie hrané v [[Ľubľana|Ľubľane]] skončilo nerozhodne {{Ku|2|2}}. Počas roka si pripísal celkovo 17 ligových štartov. ==== Sezóna 2014/2015 ==== Svoj prvý ligový gól v sezóne zaznamenal proti klubu [[NK Krka]], trafil sa v 10. minúte a podieľal sa na víťazstve domácich {{Ku|3|1}}. Druhýkrát sa strelecky presadil v súboji s [[FC Koper|Koperom]] (výhra {{Ku|2|1}}), keď v 77. minúte zvyšoval na {{Ku|2|0}}. Následne skóroval v odvete proti rovnakému súperovi, [[NK Olimpia Ľubľana|Olimpia]] tentoraz zvíťazila na domácej pôde v pomere {{Ku|4|0}}. V 12. kole vsietil svoj štvrtý gól v ročníku, stalo sa tak v prestrelke {{Ku|3|3}} s tímom [[NK Maribor]]. Piatykrát v sezóne rozvlnil sieť súperovej bránky v 13. kole v súboji s celkom [[NK Radomlje]], keď v 87. minúte zvyšoval na konečných {{Ku|4|0}}. Ďalší presný strelecký zásah si pripísal proti celku [[NK Zavrč]] (výhra {{Ku|2|0}}), keď v 25. minúte otvoril skóre zápasu. O tri týždne neskôr dal v odvetnom stretnutí s mužstvom [[NK Krka]] svoj siedmy gól v sezóne. Trafil sa v 76. minúte, no len znižoval na konečných {{Ku|1|2}}. Následne sa presadil 2x v dvoch odvetách proti [[NK Radomlje|Radomlje]], [[NK Olimpia Ľubľana|Ľubľana]] zvíťazila v týchto stretnutiach {{Ku|4|0}} a {{Ku|3|1}}. Po dvanástykrát a po trinástykrát v sezóne dal gól v súboji s klubom [[NK Celje]] (prehra {{Ku|1|2}}) a v odvetnom zápase s [[NK Zavrč]] (výhra {{Ku|2|1}}). Počas ročníka [[2014]]/[[2015]] nastúpil v lige v 32 zápasoch. ==== Sezóna 2015/2016 ==== Svoj prvý ligový gól v ročníku zaznamenal v úvodnom kole hranom [[18. júl|18. júla]] [[2015]] proti klubu [[ND Gorica]], keď v 89. minúte zvyšoval na konečných {{Ku|4|1}}. Po druhýkrát v sezóne vsietil gól vo štvrtom kole v súboji s tímom [[NK Krško]] a podieľal sa na výhre {{Ku|2|0}}. V rozmedzí 6. až 8. kola sa 5x strelecky presadil, keď skóroval raz do sietí mužstiev [[NK Maribor]] (výhra {{Ku|3|0}}) a [[NK Celje]] (výhra {{Ku|6|0}}) a trikrát v súboji s [[Rudar Velenje]] (výhra {{Ku|5|0}}). Svoj ôsmy ligový gól v ročníku dal v 12. kole proti klubu [[NK Domžale]] (remíza {{Ku|1|1}}), trafil sa v 38. minúte. Po deviaty raz sa strelecky presadil v nasledujúcom kole v odvetnom súboji s [[NK Krško]], keď v 87. minúte zvyšoval z pokutového kopu na konečných {{Ku|5|0}}. Strelecky najvydarenejší zápas počas tohto angažmánu prežil v odvete s [[NK Celje]], [[NK Olimpia Ľubľana|Ľubľana]] zvíťazila na pôde súpera v pomere {{Ku|4|0}} a Šporar nastrieľal všetky jej góly v zápase. V nasledujúcich dvoch zápasoch sa štyrikrát strelecky presadil, keď strelil po dvoch góloch v odvetách proti [[Rudar Velenje|Rudaru Velenje]] (výhra {{Ku|3|1}}) a [[NK Maribor|Mariboru]] (remíza {{Ku|2|2}}). Na jeseň [[2015]] z pozície kapitána celku odohral za [[NK Olimpia Ľubľana|Olimpiu Ľubľana]] 18 ligových stretnutí a zaznamenal v nich 17 ligových gólov. V jarnej časti ročníka vybojoval tím ligový titul, na ktorom sa Šporar čiastočne podieľal a zároveň sa samotný hráč stal v tejto sezóne najlepším strelcom súťaže. === FC Bazilej === V zime [[2015]] prejavili o Šporarove služby záujem anglické mužstvá [[Brighton & Hove Albion FC]] a slávny [[Liverpool FC]], s ponukou prišiel tiež taliansky celok [[Inter Miláno]]. Útočník však nakoniec prestúpil do [[Švajčiarsko|švajčiarskeho]] klubu [[FC Bazilej]] a stal sa historicky najdrahším hráčom odchádzajúcim zo [[Slovinsko|slovinskej]] najvyššej súťaže. Ligový debut v drese [[FC Bazilej|Bazileja]] absolvoval [[14. február|14. februára]] [[2016]] v 20. kole v súboji s tímom [[Grasshopper Club Zürich]] (výhra {{Ku|4|0}}), na ihrisko prišiel v 70. minúte. Po pol roku tohto angažmá s mužstvom získal ligový titul. Na jeseň [[2016]] sa s [[FC Bazilej|Bazilejom]] predstavil v skupinovej fáze [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|Ligy majstrov UEFA 2016/2017]], kde bol celok vyžrebovaný do skupiny A a v konfrontácii s klubmi [[PFK Ludogorec Razgrad]], [[Arsenal FC]] a [[Paris Saint-Germain FC]] skončil so ziskom dvoch bodov na štvrtom mieste. Svoj prvý a zároveň jediný ligový gól počas tohto angažmánu zaznamenal [[15. apríl|15. apríla]] [[2017]] proti tímu [[FC Lausanne-Sport]] (výhra {{Ku|4|0}}), keď v 59. minúte zvyšoval skóre na rozdiel troch gólov. V sezóne [[2016]]/[[2017]] vybojoval s [[FC Bazilej|Bazilejom]] "double", tzn. ligový titul a triumf v domácom pohári. Počas celého pôsobenia v klube odohral 19 zápasov. === Arminia Bielefeld (hosťovanie) === V lete [[2017]] odišiel z [[FC Bazilej|Bazileja]] na ročné hosťovanie do nemeckého celku [[Arminia Bielefeld]] vtedy pôsobiaceho vo [[2. Bundesliga|2. Bundeslige]]. Svoju ligovú premiéru za [[Arminia Bielefeld|Arminiu]] si odkrútil v úvodnom kole hranom [[29. júl|29. júla]] [[2017]] v súboji s klubom [[SSV Jahn Regensburg]], na ihrisko prišiel v 71. minúte a na konci druhého polčasu vsietil rozhodujúci gól na konečných {{Ku|2|1}}. Po druhýkrát v ročníku sa strelecky presadil v deviatom kole proti tímu [[1. FC Norimberg]], trafil sa v 61. minúte a podieľal sa na víťazstve {{Ku|2|1}} na ihrisku súpera. Za klub nastúpil celkovo v 9 zápasoch. === ŠK Slovan Bratislava === V zimnom prestupovom období sezóny [[2017]]/[[2018]] mal ponuky z [[Belgicko|Belgicka]], [[Holandsko|Holandska]] a [[Srbsko|Srbska]], ale nakoniec v [[Január 2018|januári]] [[2018]] prestúpil do [[Slovensko|slovenského]] klubu [[ŠK Slovan Bratislava]], s ktorým uzavrel kontrakt na štyri a pol roka. Prestupová suma nebola zverejnená, ale podľa zákulisných informácií prišiel Šporar do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana]] za dva milióny eur a mesačne si zarobí 60-tisíc eur. ==== Sezóna 2017/2018 ==== Prvý ligový zápas v drese "[[ŠK Slovan Bratislava|belasých]]" odohral [[18. február|18. februára]] 2018 v 20. kole proti [[MFK Zemplín Michalovce]] (remíza {{Ku|1|1}}), nastúpil na 62 minút. Prvýkrát v lige za [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] skóroval v 22. kole v súboji s klubom [[FC Nitra]], keď v 37. minúte dal jediný rozhodujúci gól stretnutia. Svoj druhý ligový gól počas tohto angažmánu zaznamenal [[22. apríl|22. apríla]] [[2018]] proti tímu [[AS Trenčín]] a podieľal sa na víťazstve {{Ku|3|1}} na pôde súpera. Tretíkrát sa strelecky presadil v [[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|derby]] so [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]] (výhra {{Ku|2|1}}), gól dal v 49. minúte zápasu. [[1. máj|1. mája]] [[2018]] skóroval vo finále [[Slovnaft Cup 2017/2018|slovenského pohára]] hraného v [[Štadión Antona Malatinského|Trnave]] proti celku [[MFK Ružomberok]], [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] zvíťazil v pomere {{Ku|3|1}} a obhájil tak zisk tejto troje z predošlej sezóny [[Slovnaft Cup 2016/2017|2016/2017]]. Počas pol roka odohral v lige 12 stretnutí. ==== Sezóna 2018/2019 ==== Svoj prvý ligový gól zaznamenal Šporar v zápase 1. kola [[Fortuna liga 2018/2019 (Slovensko)|Fortuna ligy 2018/2019]] v zápase s [[FC ViOn Zlaté Moravce]] pri výhre {{Ku|4|1}} na ihrisku súpera. V danej sezóne vyhral so Slovanom slovenský titul. Šporar sa stal najlepším strelcom Fortuna ligy, keď v 30 zápasoch strelil 29 gólov, čím vyrovnal aj strelecký rekord v počte gólov strelených v jednej sezóne, ktorý doteraz držal [[Róbert Semeník]]. Po sezóne sa špekulovalo, kam Šporar prestúpi. 28. júna 2019 ale podpísal nový 4-ročný kontrakt so Slovanom. == Klubové štatistiky == ''Aktuálne k dátumu: 27. január 2020'' {| class="wikitable" !Sezóna !Klub !Súťaž !Zápasy !Góly |- |[[2. slovinská futbalová liga 2011/2012|2011/2012]] |{{SVN}} [[NK Interblock]] |[[2. slovinská futbalová liga|2. SNL]] |21 |10 |- |[[1. slovinská futbalová liga 2012/2013|2012/2013]] |{{SLO}} [[NK Olimpia Ľubľana]] |[[1. slovinská futbalová liga|1. SNL]] |28 |11 |- |[[1. slovinská futbalová liga 2013/2014|2013/2014]] |{{SLO}} [[NK Olimpia Ľubľana]] |[[1. slovinská futbalová liga|1. SNL]] |17 |5 |- |[[1. slovinská futbalová liga 2014/2015|2014/2015]] |{{SLO}} [[NK Olimpia Ľubľana]] |[[1. slovinská futbalová liga|1. SNL]] |32 |13 |- |[[1. slovinská futbalová liga 2015/2016|2015/2016]] |{{SLO}} [[NK Olimpia Ľubľana]] |[[1. slovinská futbalová liga|1. SNL]] |18 |17 |- |[[Švajčiarska Superliga 2015/2016|2015/2016]] |{{SUI}} [[FC Bazilej]] |[[Švajčiarska superliga|Superliga]] |1 |0 |- |[[Švajčiarska Superliga 2016/2017|2016/2017]] |{{SUI}} [[FC Bazilej]] |[[Švajčiarska superliga|Superliga]] |18 |1 |- |[[2. Bundesliga 2017/2018|2017/2018]] |{{GER}} [[Arminia Bielefeld]] (hosť.) |[[2. Bundesliga]] |9 |2 |- |[[Fortuna liga 2017/2018|2017/2018]] |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]] |[[Fortuna liga]] |12 |3 |- |[[Fortuna liga 2018/2019 (Slovensko)|2018/2019]] |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]] |[[Fortuna liga]] |30 |29 |- |[[Fortuna liga 2019/2020|2019/2020]] |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]] |[[Fortuna liga]] |11 |12 |- |[[Primeira Liga 2019/2020|2019/2020]] |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] |[[Primeira Liga]] |1 |0 |} == Reprezentačná kariéra == Andraž Šporar je bývalý [[Slovinsko|slovinský]] mládežnícky reprezentant, nastupoval za výbery do 18, 19, 20 a 21 rokov. V [[Slovinské národné futbalové mužstvo|A-tíme Slovinska]] debutoval v kvalifikačnom zápase na [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2018 – Európa|Majstrovstvá sveta 2018]] hranom v Attarde [[11. november|11. novembra]] [[2016]] proti reprezentácii [[Maltské národné futbalové mužstvo|Malty]] (výhra {{Ku|1|0}}), na hraciu plochu prišiel v 83. minúte. == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == {{Preklad|cs|Andraž Šporar|1359233}} {{DEFAULTSORT:Šporar, Andraž}} [[Kategória:Slovinskí futbalisti]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Hráči NK Interblock Ljubljana]] [[Kategória:Hráči FC Basel]] [[Kategória:Hráči ŠK Slovan Bratislava]] [[Kategória:Hráči Sporting Clube de Portugal]] [[Kategória:Hráči Sporting Braga]] [[Kategória:Osobnosti z Ľubľany]] sjpwbo1br356ocxdk2ui65fjm069n5x 8382381 8382379 2026-10-10T12:24:33Z Polandball 143 289450 8382381 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista |meno=Andraž Šporar |dátum narodenia={{dnv|1994|2|27}} |foto=Andraz_Sporar.jpg |miesto narodenia=[[Ľubľana]] |štát=[[Slovinsko]] |výška=186 [[cm]] |pozícia=Útočník |súčasný klub=[[ŠK Slovan Bratislava]] |klubové číslo=90 |roky=2011–2012<br/>2012–2016<br/>2016–2018<br/>2017<br/>2018–2020<br/>2020–2022<br/>2022–2025<br/>2025– |kluby=[[NK Interblock|Interblock]]<br/>[[NK Olimpia Ľubľana|Olimpia Ľubľana]]<br/>[[FC Bazilej|Bazilej]]<br/>→ [[Arminia Bielefeld]] (hosť.)<br/>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<br/>[[Sporting CP]]<br/>[[Panathinaikos FC]]<br/>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |zápasy(góly)=21 (10)<br/>95 (46)<br/>19 (1)<br/>9 (2)<br/>53 (44)<br/>16 (6)<br/>63 (20) |reprezentačné roky=2016– |národné mužstvo=[[Slovinské národné futbalové mužstvo|Slovinsko]] |pkupdate=27.1.2020 |nmupdate=24.3.2019 |reprezentačné zápasy(góly)=19 (2) }} '''Andraž Šporar''' (* [[27. február]] [[1994]], [[Ľubľana]]) je profesionálny [[Slovinsko|slovinský]] [[Futbal|futbalový]] útočník hrajúci za slovenský klub [[ŠK Slovan Bratislava]]. == Klubová kariéra == === NK Interblock === Pred sezónou [[2011]]/[[2012]] sa prepracoval do A-mužstva [[NK Interblock|Interblocku]]. Ligovú premiéru v drese klubu si odkrútil v prvom kole hranom [[6. august|6. augusta]] [[2011]] proti klubu [[NK Šampion Celje]] (výhra {{Ku|4|0}}); odohral 73 minút a strelil gól na {{Ku|1|0}}. Strelecky sa presadil aj v nasledujúcich dvoch kolách, kedy dal po jednom góle v súbojoch s tímami [[NK Šmartno 1928]] (výhra {{Ku|2|0}}) a [[NK Bela Krajina]] (remíza {{Ku|1|1}}). Svoj štvrtý presný zásah si pripísal [[22. október|22. októbra]] [[2011]] v odvete so [[NK Šampion Celje|Šampionom]] (remíza {{Ku|1|1}}), keď v 35. minúte otvoril skóre zápasu. Piatykrát v ročníku skóroval v 12. kole v odvetnom stretnutí s [[NK Bela Krajina|Belou Krajinou]], keď dal v 80. minúte jediný a teda víťazný gól stretnutia. Následne sa strelecky presadil až v [[Apríl 2012|apríli]] [[2012]], v ktorom zaznamenal tri presné zásahy. Po jednom góle dal proti mužstvám [[NK Radomlje]] (výhra {{Ku|3|0}}), [[NK Šenčur]] (výhra {{Ku|2|0}}) a [[NK Aluminij]] (prehra {{Ku|1|2}}) po deviaty raz a desiatykrát skóroval v odvetách s [[Smartno]] (výhra {{Ku|2|0}}) a [[NK Bela Krajina|Belou Krajinou]] (výhra {{Ku|1|0}}). Na jar [[2013]] [[NK Interblock|Interblock]] zostúpil do tretej najvyššej súťaže. Počas roka Šporar odohral celkovo 21 ligových stretnutí. === NK Olimpija Ljubljana === V [[Júl|júli]] [[2012]] [[NK Interblock|Interblock]] opustil a zamieril do klubu [[NK Olimpia Ľubľana]], kde začal svoju hráčsku kariéru. ==== Sezóna 2012/2013 ==== S [[NK Olimpia Ľubľana|Olimpiou]] sa krátko po svojom príchode predstavil v predkolách [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]], v ktorých najprv [[Slovinsko|slovinský]] celok postúpil po výhrach 2-krát {{Ku|3|0}} cez [[Luxembursko|luxemburský]] klub [[Jeunesse Esch]] do druhého predkola, v ktorom vypadol s [[Nórsko|nórskym]] tímom [[Tromsø IL]] (remíza {{Ku|0|0}} a prehra {{Ku|0|1}} po predĺžení). Svoj prvý ligový zápas za klub odohral [[15. júl|15. júla]] [[2012]] v prvom kole v súboji s celkom [[NK Domžale]] (prehra {{Ku|1|2}}), na ihrisko prišiel v 58. minúte. Prvý ligový gól v klube zaznamenal nasledujúci týždeň, keď v 12. minúte skóroval proti [[Rudar Velenje|Rudaru Velenje]] a podieľal sa na vysokej výhre {{Ku|5|0}} na ihrisku súpera. Následne sa presadil [[1. september|1. septembra]] [[2012]] v súboji s mužstvom [[FC Koper]] (výhra {{Ku|4|1}}), keď v 37. minúte zvyšoval na {{Ku|3|1}}.  Tretíkrát a štvrtýkrát v sezóne sa strelecky presadil v zápase 15. kola s klubom [[NK Celje]] a zaslúžil sa o víťazstvo {{Ku|2|1}}. Svoj piaty presný strelecký zásah si pripísal v 16. kole v súboji s tímom [[NK Aluminij]] (výhra {{Ku|3|0}}), v 50. minúte otvoril skóre stretnutia. Svoje ďalšie góly v ročníku docielil v [[November 2012|novembri]] [[2012]], kedy dal po jednom góle v odvetách s [[NK Domžale]] (prehra {{Ku|1|2}}) a [[Rudar Velenje|Rudar]] (výhra {{Ku|1|0}}). ôsmy a po deviaty raz sa trafil [[14. máj|14. mája]] [[2013]] v 30. a 43. minúte v odvetnom zápase s [[NK Celje]], stretnutie skončilo remízou {{Ku|2|2}}. Ďalšie dva presné zásahy zaznamenal o dvanásť dní neskôr v 36. kole, kedy sa podieľal na výhre {{Ku|4|0}} nad mužstvom [[NK Triglav Kranj]] (výhra {{Ku|4|0}}). V sezóne [[2012]]/[[2013]] nastúpil v lige v 28 zápasoch. ==== Sezóna 2013/2014 ==== Za [[NK Olimpia Ľubľana|Ľubľanu]] skóroval v prvom zápase druhého predkola [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]] [[2013]]/[[2014]] pri výhre {{Ku|3|1}} nad [[Slovensko|slovenským]] klubom [[MŠK Žilina]], odvetu však [[NK Olimpia Ľubľana|Olimpia]] nezvládla a po prehre {{Ku|0|2}} vypadla. Svoj prvý ligový gól v sezóne vsietil v 3. kole hranom [[28. júl|28. júla]] [[2013]] v súboji s celkom [[NK Krka]], keď pätnásť minút pred koncom zvyšoval na konečných {{Ku|5|0}}. Po druhýkrát v ročníku skóroval v piatom kole proti [[NK Celje]] (výhra {{Ku|3|2}}), trafil sa v 49. minúte. Následne sa strelecky presadil [[13. september|13. septembra]] [[2013]] v súboji s tímom [[NK Zavrč]] (prehra {{Ku|1|2}}). Svoj štvrtý gól v sezóne zaznamenal o týždeň neskôr proti [[Rudar Velenje|Rudaru]], keď v 84. minúte dával gól na konečných {{Ku|2|1}}. Piatykrát skóroval v 16. kole v súboji s mužstvom [[ND Gorica]], stretnutie hrané v [[Ľubľana|Ľubľane]] skončilo nerozhodne {{Ku|2|2}}. Počas roka si pripísal celkovo 17 ligových štartov. ==== Sezóna 2014/2015 ==== Svoj prvý ligový gól v sezóne zaznamenal proti klubu [[NK Krka]], trafil sa v 10. minúte a podieľal sa na víťazstve domácich {{Ku|3|1}}. Druhýkrát sa strelecky presadil v súboji s [[FC Koper|Koperom]] (výhra {{Ku|2|1}}), keď v 77. minúte zvyšoval na {{Ku|2|0}}. Následne skóroval v odvete proti rovnakému súperovi, [[NK Olimpia Ľubľana|Olimpia]] tentoraz zvíťazila na domácej pôde v pomere {{Ku|4|0}}. V 12. kole vsietil svoj štvrtý gól v ročníku, stalo sa tak v prestrelke {{Ku|3|3}} s tímom [[NK Maribor]]. Piatykrát v sezóne rozvlnil sieť súperovej bránky v 13. kole v súboji s celkom [[NK Radomlje]], keď v 87. minúte zvyšoval na konečných {{Ku|4|0}}. Ďalší presný strelecký zásah si pripísal proti celku [[NK Zavrč]] (výhra {{Ku|2|0}}), keď v 25. minúte otvoril skóre zápasu. O tri týždne neskôr dal v odvetnom stretnutí s mužstvom [[NK Krka]] svoj siedmy gól v sezóne. Trafil sa v 76. minúte, no len znižoval na konečných {{Ku|1|2}}. Následne sa presadil 2x v dvoch odvetách proti [[NK Radomlje|Radomlje]], [[NK Olimpia Ľubľana|Ľubľana]] zvíťazila v týchto stretnutiach {{Ku|4|0}} a {{Ku|3|1}}. Po dvanástykrát a po trinástykrát v sezóne dal gól v súboji s klubom [[NK Celje]] (prehra {{Ku|1|2}}) a v odvetnom zápase s [[NK Zavrč]] (výhra {{Ku|2|1}}). Počas ročníka [[2014]]/[[2015]] nastúpil v lige v 32 zápasoch. ==== Sezóna 2015/2016 ==== Svoj prvý ligový gól v ročníku zaznamenal v úvodnom kole hranom [[18. júl|18. júla]] [[2015]] proti klubu [[ND Gorica]], keď v 89. minúte zvyšoval na konečných {{Ku|4|1}}. Po druhýkrát v sezóne vsietil gól vo štvrtom kole v súboji s tímom [[NK Krško]] a podieľal sa na výhre {{Ku|2|0}}. V rozmedzí 6. až 8. kola sa 5x strelecky presadil, keď skóroval raz do sietí mužstiev [[NK Maribor]] (výhra {{Ku|3|0}}) a [[NK Celje]] (výhra {{Ku|6|0}}) a trikrát v súboji s [[Rudar Velenje]] (výhra {{Ku|5|0}}). Svoj ôsmy ligový gól v ročníku dal v 12. kole proti klubu [[NK Domžale]] (remíza {{Ku|1|1}}), trafil sa v 38. minúte. Po deviaty raz sa strelecky presadil v nasledujúcom kole v odvetnom súboji s [[NK Krško]], keď v 87. minúte zvyšoval z pokutového kopu na konečných {{Ku|5|0}}. Strelecky najvydarenejší zápas počas tohto angažmánu prežil v odvete s [[NK Celje]], [[NK Olimpia Ľubľana|Ľubľana]] zvíťazila na pôde súpera v pomere {{Ku|4|0}} a Šporar nastrieľal všetky jej góly v zápase. V nasledujúcich dvoch zápasoch sa štyrikrát strelecky presadil, keď strelil po dvoch góloch v odvetách proti [[Rudar Velenje|Rudaru Velenje]] (výhra {{Ku|3|1}}) a [[NK Maribor|Mariboru]] (remíza {{Ku|2|2}}). Na jeseň [[2015]] z pozície kapitána celku odohral za [[NK Olimpia Ľubľana|Olimpiu Ľubľana]] 18 ligových stretnutí a zaznamenal v nich 17 ligových gólov. V jarnej časti ročníka vybojoval tím ligový titul, na ktorom sa Šporar čiastočne podieľal a zároveň sa samotný hráč stal v tejto sezóne najlepším strelcom súťaže. === FC Bazilej === V zime [[2015]] prejavili o Šporarove služby záujem anglické mužstvá [[Brighton & Hove Albion FC]] a slávny [[Liverpool FC]], s ponukou prišiel tiež taliansky celok [[Inter Miláno]]. Útočník však nakoniec prestúpil do [[Švajčiarsko|švajčiarskeho]] klubu [[FC Bazilej]] a stal sa historicky najdrahším hráčom odchádzajúcim zo [[Slovinsko|slovinskej]] najvyššej súťaže. Ligový debut v drese [[FC Bazilej|Bazileja]] absolvoval [[14. február|14. februára]] [[2016]] v 20. kole v súboji s tímom [[Grasshopper Club Zürich]] (výhra {{Ku|4|0}}), na ihrisko prišiel v 70. minúte. Po pol roku tohto angažmá s mužstvom získal ligový titul. Na jeseň [[2016]] sa s [[FC Bazilej|Bazilejom]] predstavil v skupinovej fáze [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|Ligy majstrov UEFA 2016/2017]], kde bol celok vyžrebovaný do skupiny A a v konfrontácii s klubmi [[PFK Ludogorec Razgrad]], [[Arsenal FC]] a [[Paris Saint-Germain FC]] skončil so ziskom dvoch bodov na štvrtom mieste. Svoj prvý a zároveň jediný ligový gól počas tohto angažmánu zaznamenal [[15. apríl|15. apríla]] [[2017]] proti tímu [[FC Lausanne-Sport]] (výhra {{Ku|4|0}}), keď v 59. minúte zvyšoval skóre na rozdiel troch gólov. V sezóne [[2016]]/[[2017]] vybojoval s [[FC Bazilej|Bazilejom]] "double", tzn. ligový titul a triumf v domácom pohári. Počas celého pôsobenia v klube odohral 19 zápasov. === Arminia Bielefeld (hosťovanie) === V lete [[2017]] odišiel z [[FC Bazilej|Bazileja]] na ročné hosťovanie do nemeckého celku [[Arminia Bielefeld]] vtedy pôsobiaceho vo [[2. Bundesliga|2. Bundeslige]]. Svoju ligovú premiéru za [[Arminia Bielefeld|Arminiu]] si odkrútil v úvodnom kole hranom [[29. júl|29. júla]] [[2017]] v súboji s klubom [[SSV Jahn Regensburg]], na ihrisko prišiel v 71. minúte a na konci druhého polčasu vsietil rozhodujúci gól na konečných {{Ku|2|1}}. Po druhýkrát v ročníku sa strelecky presadil v deviatom kole proti tímu [[1. FC Norimberg]], trafil sa v 61. minúte a podieľal sa na víťazstve {{Ku|2|1}} na ihrisku súpera. Za klub nastúpil celkovo v 9 zápasoch. === ŠK Slovan Bratislava === V zimnom prestupovom období sezóny [[2017]]/[[2018]] mal ponuky z [[Belgicko|Belgicka]], [[Holandsko|Holandska]] a [[Srbsko|Srbska]], ale nakoniec v [[Január 2018|januári]] [[2018]] prestúpil do [[Slovensko|slovenského]] klubu [[ŠK Slovan Bratislava]], s ktorým uzavrel kontrakt na štyri a pol roka. Prestupová suma nebola zverejnená, ale podľa zákulisných informácií prišiel Šporar do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana]] za dva milióny eur a mesačne si zarobí 60-tisíc eur. ==== Sezóna 2017/2018 ==== Prvý ligový zápas v drese "[[ŠK Slovan Bratislava|belasých]]" odohral [[18. február|18. februára]] 2018 v 20. kole proti [[MFK Zemplín Michalovce]] (remíza {{Ku|1|1}}), nastúpil na 62 minút. Prvýkrát v lige za [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] skóroval v 22. kole v súboji s klubom [[FC Nitra]], keď v 37. minúte dal jediný rozhodujúci gól stretnutia. Svoj druhý ligový gól počas tohto angažmánu zaznamenal [[22. apríl|22. apríla]] [[2018]] proti tímu [[AS Trenčín]] a podieľal sa na víťazstve {{Ku|3|1}} na pôde súpera. Tretíkrát sa strelecky presadil v [[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|derby]] so [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]] (výhra {{Ku|2|1}}), gól dal v 49. minúte zápasu. [[1. máj|1. mája]] [[2018]] skóroval vo finále [[Slovnaft Cup 2017/2018|slovenského pohára]] hraného v [[Štadión Antona Malatinského|Trnave]] proti celku [[MFK Ružomberok]], [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] zvíťazil v pomere {{Ku|3|1}} a obhájil tak zisk tejto troje z predošlej sezóny [[Slovnaft Cup 2016/2017|2016/2017]]. Počas pol roka odohral v lige 12 stretnutí. ==== Sezóna 2018/2019 ==== Svoj prvý ligový gól zaznamenal Šporar v zápase 1. kola [[Fortuna liga 2018/2019 (Slovensko)|Fortuna ligy 2018/2019]] v zápase s [[FC ViOn Zlaté Moravce]] pri výhre {{Ku|4|1}} na ihrisku súpera. V danej sezóne vyhral so Slovanom slovenský titul. Šporar sa stal najlepším strelcom Fortuna ligy, keď v 30 zápasoch strelil 29 gólov, čím vyrovnal aj strelecký rekord v počte gólov strelených v jednej sezóne, ktorý doteraz držal [[Róbert Semeník]]. Po sezóne sa špekulovalo, kam Šporar prestúpi. 28. júna 2019 ale podpísal nový 4-ročný kontrakt so Slovanom. == Klubové štatistiky == ''Aktuálne k dátumu: 27. január 2020'' {| class="wikitable" !Sezóna !Klub !Súťaž !Zápasy !Góly |- |[[2. slovinská futbalová liga 2011/2012|2011/2012]] |{{SVN}} [[NK Interblock]] |[[2. slovinská futbalová liga|2. SNL]] |21 |10 |- |[[1. slovinská futbalová liga 2012/2013|2012/2013]] |{{SLO}} [[NK Olimpia Ľubľana]] |[[1. slovinská futbalová liga|1. SNL]] |28 |11 |- |[[1. slovinská futbalová liga 2013/2014|2013/2014]] |{{SLO}} [[NK Olimpia Ľubľana]] |[[1. slovinská futbalová liga|1. SNL]] |17 |5 |- |[[1. slovinská futbalová liga 2014/2015|2014/2015]] |{{SLO}} [[NK Olimpia Ľubľana]] |[[1. slovinská futbalová liga|1. SNL]] |32 |13 |- |[[1. slovinská futbalová liga 2015/2016|2015/2016]] |{{SLO}} [[NK Olimpia Ľubľana]] |[[1. slovinská futbalová liga|1. SNL]] |18 |17 |- |[[Švajčiarska Superliga 2015/2016|2015/2016]] |{{SUI}} [[FC Bazilej]] |[[Švajčiarska superliga|Superliga]] |1 |0 |- |[[Švajčiarska Superliga 2016/2017|2016/2017]] |{{SUI}} [[FC Bazilej]] |[[Švajčiarska superliga|Superliga]] |18 |1 |- |[[2. Bundesliga 2017/2018|2017/2018]] |{{GER}} [[Arminia Bielefeld]] (hosť.) |[[2. Bundesliga]] |9 |2 |- |[[Fortuna liga 2017/2018|2017/2018]] |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]] |[[Fortuna liga]] |12 |3 |- |[[Fortuna liga 2018/2019 (Slovensko)|2018/2019]] |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]] |[[Fortuna liga]] |30 |29 |- |[[Fortuna liga 2019/2020|2019/2020]] |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]] |[[Fortuna liga]] |11 |12 |- |[[Primeira Liga 2019/2020|2019/2020]] |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] |[[Primeira Liga]] |1 |0 |} == Reprezentačná kariéra == Andraž Šporar je bývalý [[Slovinsko|slovinský]] mládežnícky reprezentant, nastupoval za výbery do 18, 19, 20 a 21 rokov. V [[Slovinské národné futbalové mužstvo|A-tíme Slovinska]] debutoval v kvalifikačnom zápase na [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2018 – Európa|Majstrovstvá sveta 2018]] hranom v Attarde [[11. november|11. novembra]] [[2016]] proti reprezentácii [[Maltské národné futbalové mužstvo|Malty]] (výhra {{Ku|1|0}}), na hraciu plochu prišiel v 83. minúte. == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == {{Preklad|cs|Andraž Šporar|1359233}} {{DEFAULTSORT:Šporar, Andraž}} [[Kategória:Slovinskí futbalisti]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Hráči NK Interblock Ljubljana]] [[Kategória:Hráči FC Basel]] [[Kategória:Hráči ŠK Slovan Bratislava]] [[Kategória:Hráči Sporting Clube de Portugal]] [[Kategória:Hráči Sporting Braga]] [[Kategória:Osobnosti z Ľubľany]] bqmsyk3a1l887un6tnq30h68s32lacl 0 626321 8382741 7946751 2026-10-11T11:38:29Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382741 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Radiogram.jpg|náhľad|Stolné gramorádio Braun z roku 1962]] [[Súbor:TSD Depot Unterhaltungs-, Ton-, Radio- und Fernsehtechnik , RFT Musikschrank Stassfurt Röhren Fernseher Radio Tonband I.jpg|náhľad|Hudobná skriňa z produkcie východonemeckej RFT zo 60. rokov 20. storočia, kombinujúca rozhlasový a televízny prijímač s magnetofónom. Za posuvným sklom vľavo bol televízny prijímač.]] [[Súbor:TSD Depot Unterhaltungs-, Ton-, Radio- und Fernsehtechnik , RFT Musikschrank Stassfurt Röhren Fernseher Radio Tonband II.jpg|náhľad|Vpravo potom rádio so zosilňovačom a cievkový magnetofón]] '''Gramorádio''' je [[rozhlasový prijímač]] (rádio) skombinovaný s [[gramofón]]om v jednom konštrukčnom celku so spoločným [[zosilňovač]]om a [[Reproduktor (elektroakustický menič)|reproduktorom]].<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = gramorádio | PriezviskoEditora = Jacz | MenoEditora = Ľudovít | OdkazNaEditora = | Rok = 1982 | Titul = [[Malá encyklopédia žurnalistiky]] | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Obzor | Strana = 194 }}. ''„rozhlasový prijímač kombinovaný s gramofónom. Oba prístroje sú spojené do jedného konštrukčného celku, majú spoločný zosilňovač a reproduktor. V ostatnom čase sa g.''[ramorádio]'' prispôsobuje i na stereofónny príjem.“''</ref><ref>{{Citácia Harvard | Heslo = gramorádio | Priezvisko = Žakarovská Ďuricová | Meno = Jana | OdkazNaAutora = | Rok = 2013 | Titul = Slovník historických technických pojmov a výrazov | Vydanie = 1. | Miesto = [Košice] | Vydavateľ = [[Slovenské technické múzeum]] | ISBN = 9788097025069 | Strana = 35 }}. ''„kombinácia gramofónu a rádia v jednej skrini“''.</ref><ref>{{Citácia Harvard | Heslo = gramorádio | URL = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=gramorádio&s=exact&c=rc31&d=scs&ie=utf-8&oe=utf-8# | PriezviskoEditora1 = Balážová | MenoEditora1 = Ľubica | OdkazNaEditora1 = | PriezviskoEditora2 = Bosák | MenoEditora2 = Ján | OdkazNaEditora2 = | Rok = 2005 | Titul = [[Slovník cudzích slov: akademický|Slovník cudzích slov : akademický]] | Vydanie = 2. dopl. a preprac. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]] | ISBN = 80-10-00381-6 | Strana = }}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Heslo = gramorádio | URLHesla = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=gramorádio&s=exact&c=p235&d=sssj&ie=utf-8&oe=utf-8# | PriezviskoEditora1 = Buzássyová | MenoEditora1 = Klára | OdkazNaEditora1 = | PriezviskoEditora2 = Jarošová | MenoEditora2 = Alexandra | OdkazNaEditora2 = | Rok = 2006 | Titul = [[Slovník súčasného slovenského jazyka]] | Diel = A – G | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | ISBN = 80-224-0932-4 | Strana = }}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Heslo = gramorádio | URLHesla = http://slovniky.korpus.sk/?w=gramorádio&s=exact&c=705d&d=kssj4&ie=utf-8&oe=utf-8# | Rok = 2003 | PriezviskoEditora1 = Kačala | MenoEditora1 = Ján | OdkazNaEditora1 = | PriezviskoEditora2 = Pisárčiková | MenoEditora2 = Mária | OdkazNaEditora2 = | PriezviskoEditora3 = Považaj | MenoEditora3 = Matej | OdkazNaEditora3 = | Titul = [[Krátky slovník slovenského jazyka]] | Vydanie = 4. dopl. a upr. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | ISBN = 80-224-0750-X | Strana = }}</ref> == Dejiny == Kombinácia gramofónu v jednej skrini s rádioprijímačom nebola až do obdobia krátko po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bežná. Rádiá samotné boli relatívne drahé, gramofóny na šelakové platne prevažne mechanické s pružinovým pohonom a prípadný elektrický gramofón sa k rádiu dokupoval ako samostatný prístroj, často vo forme skrinky s odklopným alebo posuvným čelom, na ktorú sa potom rádioprijímač postavil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako pripojiť rádio doma|url=https://autotuning.expert/magnitola/kak-podklyuchit-doma.html|vydavateľ=|dátum vydania=|dátum prístupu=2020-09-22|jazyk=|priezvisko=|meno=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200919023133/https://autotuning.expert/magnitola/kak-podklyuchit-doma.html|dátum archivácie=2020-09-19}}</ref> Keď po vojne rádio prestávalo mať postavenie luxusného tovaru a zároveň narastala produkcia [[gramofónová platňa|gramoplatní]], výrobcovia začali postupne ponúkať stolné a neskôr aj skriňové kombinácie gramofónov a rozhlasových prijímačov. Gramofón bol typicky umiestnený na vrchu pod odklopným vekom, kde bol pohodlne prístupný. Skriňové gramorádiá potom ponúkali aj priestor pre uskladnenie gramoplatní a veľká skriňa, slúžiaca ako [[ozvučnica]], umožňovala kvalitnejší zvukový prednes, než malý prijímač a oddelený gramofón. Zo skriňových gramorádií sa neskôr, po rozšírení komerčných [[magnetofón]]ov a [[televízor|televíznych prijímačov]], vyvinuli tzv. '''hudobné skrine''', kombinujúce v jednom nábytkovom celku viacero uvedených prístrojov, pričom ich hmotnosti často presahovali 100 kg. Éra hudobných skriní potom skončila s nástupom [[sektorový nábytok|sektorového nábytku]], s ktorým súvisel návrat k rozdeleniu na jednotlivé komponenty, ktoré sa dali umiestniť do voľných priestorov v sektorových obývacích stenách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hájek | meno = Martin | titul = Virtuální museum historické radiotechniky : Gramorádia Tesla | url = http://www.oldradio.cz/gramo.htm | vydavateľ = oldradio.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20090107040855/http://objectwiki.sciencemuseum.org.uk/wiki/Braun_Table_Radiogram Braun Table Radiogram, 1962] * [http://www.radiomuseum.org/dsp_hersteller_detail.cfm?company_id=6947 Hacker Radio Ltd., Maidenhead manufacturer] * [http://www.oldradio.cz/gramo.htm Prehľad gramorádií a hudobných skríň] z produkcie československej Tesly [[Kategória:Rozhlas]] [[Kategória:Audiotechnika]] dwlp4gfno3ow08pkkvcqtt15mdi1jcg 0 626351 8382638 7942859 2026-10-11T06:40:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382638 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Fructuoso Rivera | Portrét = Fructuoso_Rivera.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- 230px --> | Popis = | Poradie = bývalý | Úrad = [[Zoznam prezidentov Uruguaja|člen triumvirátu Východného štátu Uruguaj]] | Začiatok obdobia = [[25. september]] [[1853]] | Koniec obdobia = [[13. január]] [[1854]] | Prezident = | Viceprezident = | Premiér = | Predchodca = [[Juan Francisco Giró]] <small>(ako prezident)</small> | Nástupca = [[Venancio Flores]] <small>(ako prezident)</small> | Poradie2 = 3. | Úrad2 = [[Zoznam prezidentov Uruguaja|prezident Východného štátu Uruguaj]] | Začiatok obdobia2= [[1. marec]] [[1839]] | Koniec obdobia2 = [[1. marec]] [[1843]] | Prezident2 = | Viceprezident2 = | Premiér2 = | Predchodca2 = [[Gabriel Antonio Pereira]] <small>(ako úradujúci prezident)</small> | Nástupca2 = [[Joaquín Suárez]] <small>(ako úradujúci prezident)</small> | Poradie3 = 1. | Úrad3 = [[Zoznam prezidentov Uruguaja|prezident Východného štátu Uruguaj]] | Začiatok obdobia3= [[6. november]] [[1830]] | Koniec obdobia3 = [[24. október]] [[1834]] | Prezident3 = | Viceprezident3 = | Premiér3 = | Predchodca3 = [[Luis Eduardo Pérez]] <small>(ako úradujúci prezident)</small> | Nástupca3 = [[Carlos Anaya]] <small>(ako úradujúci prezident)</small> | Dátum narodenia = [[17. október]] [[1784]] | Miesto narodenia = [[Durazno]], [[Miestokráľovstvo Río de la Plata]] (súčasný [[Uruguaj]]) | Dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|1854|1|13|1784|10|17}} | Miesto úmrtia = [[Melo]], Uruguaj | Politická strana = [[Strana Colorado (Uruguaj)|Strana Colorado]] | Alma mater = | Profesia = [[vojak]], [[politik]] | Manželka = Bernardina Fragosová Laredová<!-- <small>(od doplnrok)</small> --> | Manžel = | Deti = | Národnosť = uruguajská | Vierovyznanie = | Podpis = Firma_Rivera.png<!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''José Fructuoso Rivera y Toscana''', známy ako '''Fructuoso Rivera''' (* [[17. október]] [[1784]], [[Durazno]] {{--}}† [[13. január]] [[1854]], [[Melo]]) bol [[uruguaj]]ský [[politik]] a [[vojak]]. Bol historicky prvým prezidentom Uruguaja, následne sa stal prezidentom ešte raz (konkrétne bol tretí v poradí). Neskôr bol ešte členom vládnuceho triumvirátu nad Uruguajom, ktorý okrem neho tvorili ešte [[Venancio Flores]] a [[Juan Antonio Lavalleja]]. Rivera patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov počiatkov Uruguaja a jeho boja za nezávislosť. Stal sa zakladateľom a hlavným predstaviteľom tradičnej uruguajskej politickej strany [[Strana Colorado (Uruguaj)|Colorado]], ktorá je do súčasnosti v uruguajskom parlamente.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/r/rivera_jose_fructuoso.htm|titul=José Fructuoso Rivera|dátum prístupu=2019-01-06|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}</ref> == Životopis == Pochádzal z rodiny veľkostatkára a prakticky celý život žil a pôsobil na vidieku, kde bola hlavná základňa jeho podporovateľov. Rivera pôsobil na počiatku svojej kariéry vo vojsku najvýznamnejšieho uruguajského bojovníka za nezávislosť [[José Gervasio Artigas|José Gervasia Artigasa]]. Patril k veliteľom tohto vojska a bojoval s ním proti brazílskym Portugalcom, ktorí v roku [[1816]] začali okupovať súčasné uruguajské územie (vtedy nazývané Banda Oriental, teda Východný breh). Rozhodujúcu výpravu proti Portugalcom v snahe ich vyhnať uskutočnili exulanti žijúci v susednom Buenos Aires a to [[Manuel Oribe]] a Juan Antonio Lavalleja. Výprava dostala pomenovanie ''Treinta y Tres Orientales'', teda Tridsaťtri orientálcov, resp. Tridsaťtri východniarov, pričom k tejto sa nakoniec pripojil aj Rivera napriek tomu, že počas okupácie spolupracoval s okupantmi z Brazílie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://partidocolorado.uy/biografia-fructuoso-rivera/|titul=Fructuoso Rivera|dátum prístupu=2019-01-06|vydavateľ=partidocolorado.uy|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190106204631/https://partidocolorado.uy/biografia-fructuoso-rivera/|dátum archivácie=2019-01-06}}</ref> Výprave sa nakoniec podarilo okupantov poraziť, pričom ich vtedajšou snahou bolo pripojenie územia súčasného Uruguaja k susedným [[Spojené provincie La Platy|Spojeným provinciám La Platy]], čo sa však kvôli zásahu [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] nepodarilo. Spojené provincie La Platy tak vyhlásili vojnu susednej portugalskej [[Brazília|Brazílii]] v snahe predsa získať územie Uruguaja. Spojené provincie La Platy síce vojnu vyhrali, no po opätovnom zásahu Veľkej Británie museli aj s Brazíliou uznať úplnú nezávislosť Uruguaja. Po rôznych zložitých vnútorných dohodách sa nakoniec v roku [[1830]] Rivera stal prvým prezidentom Uruguaja. Nezávislosť však iba vyvolala vnútorné spory medzi bývalými spolubojovníkmi, čo viedlo k občianskej vojne, na ktorej sa Rivera aktívne podieľal. Počas nej sa stal prezidentom ešte raz, neskôr pôsobil ešte ako člen triumvirátu, ktorý vládol krajine miesto riadnej vlády. Počas tohto obdobia zomrel, čím skončila aj vláda triumvirátu. Pochovaný je v Metropolitnej katedrále v [[Montevideo|Montevideu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.buscabiografias.com/biografia/verDetalle/742/Jose%20Fructuoso%20Rivera|titul=José Fructuoso Rivera|dátum prístupu=2019-01-06|vydavateľ=buscabiografias.com|dátum vydania=}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Prezidenti Uruguaja}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rivera, Fructuoso}} [[Kategória:Osobnosti z Durazna]] [[Kategória:Uruguajskí politici]] [[Kategória:Uruguajské vojenské osobnosti]] [[Kategória:Prezidenti Uruguaja]] [[Kategória:Uruguajské osobnosti talianskeho pôvodu]] h70babru320pje1ipai0cmy9cymtvva 0 626622 8382389 8309247 2026-10-10T12:38:38Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8382389 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Medlar pomes and leaves.jpg|náhľad|Plody na rastline]] '''Mišpuľa obyčajná''' (lat. ''Crataegus germanica'', ''Mespilus germanica'') je druh [[rastliny]] z rodu [[hloh]] (''Crataegus''), resp. staršie z rodu [[mišpuľa]] (''Mespilus''). Plody sú jedlé. Nezrelé chutia trieslovito, zrejú po premrznutí a zmäknutí, sú chutné so špecifickou hruškovou chuťou, oceňované i pre zdravotné účinky. Dá sa použiť aj ako okrasná rastlina. == Dejiny == Často sa pestovala v stredoveku ako ovocná drevina, v strednej Európe sa pestuje od 12. storočia. Je ale možné, že sa pestuje už 3 000 rokov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Medlar (''Mespilus germanica'', Rosaceae) from antiquity to obscurity. ''Economic Botany''. 43(3):|url=http://www.springerlink.com/content/k87713265r218xvq/ preview}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>Staroveký grécky geograf Strabón zmieňuje μέσπιλον (mespilon) v publikácii Geographica, kniha 16, kapitola 4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Strabo, Geography|url=http://www.perseus.tufts.edu/hopper/searchresults?q=me/spilon&target=greek&doc=Perseus:text:1999.01.0197&expand=lemma&sort=docorder}}</ref> Pestovala sa v Grécku asi 700 pred Kr. a v Ríme asi 200 rokov pred Kr. V 17. a 18. storočí ju vytlačili iné druhy ovocia, aj dnes sa pestuje okrajovo. [[Súbor:Mespilus_germanica_007.jpg|náhľad|Borka.]] == Rozšírenie == Pochádza z oblasti malej Ázie, Kaukazu a severného Iránu.<ref name="zahradnik">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mišpule obecná (Mespilus germanica L.)|url=http://www.e-zahradnik.cz/clanky.php?id=113|dátum prístupu=2019-01-12|url archívu=https://web.archive.org/web/20160215023840/http://e-zahradnik.cz/clanky.php?id=113|dátum archivácie=2016-02-15}}</ref>  == Opis == Je to listnatý opadavý ker (zriedkavo malý [[strom]]). Dorastá do výšky 5 m. Listy sú 7-12 cm dlhé, zelené, kožovité, ochlpené. Kvitne v máji nápadne veľkými kvetmi s bielymi korunnými lístkami. Plody sú ochlpené, hnedo sfarbené malvice. [[Drevo]] je červeno-biele, tvrdé, pevné a veľmi húževnaté. Mladé výhonky voľne rastúcich rastlín majú tŕne, tie však úplne chýbajú u kultúrnych odrôd. Počet chromozómov 2n = 32 alebo 2n = 34 .<ref name=":0" /> == Obsahové látky == Plody obsahujú asi sedemdesiatpäť percent vody, desať percent cukru, vitamíny (C a B2), vlákninu, triesloviny, kyseliny (najviac [[Kyselina jablčná|kyselinu jablčnú]]). A minerálne látky ako [[vápnik]], [[horčík]], [[draslík]] a [[sodík]].<ref name="mišpuli">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Téma z diskuze: Jak se starat o mišpuli a co s jejími plody?|url=http://abecedazahrady.dama.cz/clanek/tema-z-diskuze-jak-se-starat-o-mispuli-a-co-s-jejimi-plody}}</ref>^,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Srovnání hodnot antioxidační kapacity v netradičních druzích ovoce|url=http://digilib.k.utb.cz/bitstream/handle/10563/23960/%C5%BEourkov%C3%A1_2013_dp.pdf?sequence=1}}</ref> [[Súbor:Mespilus_germanica_Prague_2014_2.jpg|náhľad|Kvet.]] == Použitie == Používa sa ako okrasná rastlina pre nápadné kvety a plody. Ovocie sa konzumuje, plody zrejú po prvých mrazoch. Považuje sa za cenné ovocie pre obsah vlákniny, ktorý pôsobí proti rakovine hrubého čreva a môže znížiť aj riziko vzniku žlčových kameňov, zvyšuje mikrobiálnu činnosť črevných baktérií. Zo zrelých plodov možno ľahko vyrobiť veľmi chutnú zaváraninu. Nevýhodou mišpule je ťažšia manipulácia so zrelými mäkkými plodmi, ktorých šupka sa ľahko trhá. V [[Irán|Iráne]] sa ovocie, lístie, kôra a drevo stromu používali ako lieky na niektoré ochorenia, vrátane hnačky, nadúvania žalúdka, abscesov krku a horúčky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medicinal benefits and usage of medlar ( Mespilus germanica ) in Gilan Province (Roudsar District), Iran|url=http://www.academicjournals.org/jmpr/pdf/pdf2012/23Feb/Bibalani%20and%20Mosazadeh-Sayadmahaleh.pdf}}</ref> == Pestovanie == Mišpuľa vyžaduje teplé a chránené miesta. Preferuje zásaditú, priepustnú výživnú pôdu. Vydrží presušenie pôdy. === Rozmnožovanie === Ako ovocný strom, prípadne ker sa rozmnožuje vegetatívne, vrúbľovaním alebo očkovaním na hloh v užšom zmysle, [[Dula podlhovastá|dulu]], hruškový semenáč alebo jarabinu, ale občas sa množí aj samovoľne semenom. == Choroby a škodcovia == Mišpuľu len zriedkavo napadnú škodcovia či choroby. Listy môžu poškodzovať larvy motýľa ''Lithocolletis blancardella''. Hnilobu plodov, moniliózu, spôsobuje ''Monilia fructigena'' (rod ''Monilia''). Niekedy ju môže poškodzovať huba ''Podosphaera clandestina'' spôsobujúca vädnutie listov a púčikov. Mišpuľa je ale náchylná na poškodenie bakteriálnou spálou ružovitých. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Ovocie}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Okrasné dreviny]] [[Kategória:Ovocné kry]] [[Kategória:Ružovité]] 0iwwj6oxh06aoz3fpx63yfebl4ahepz 0 626871 8382387 8265822 2026-10-10T12:38:33Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|1 */ 8382387 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Artichokes_being_cooked.jpg|náhľad|Variace sa artičoky]] [[Súbor:Pleubian_22_Artichauts_2010.jpg|náhľad|Pole s artičokami]] '''Artičoka zeleninová''' (iné názvy pozri nižšie; lat. ''Cynara scolymus '', synonymá: ''Cynara cardunculus'' subsp. [alebo var.] ''scolymus'',''Cynara cardunculus'' var. ''sativa'', ''Cynara cardunculus'' Skupina Globe artichoke, ''Cynara cardunculus'' Skupina Scolymus <ref>Pozri text a zdroje v článku [[artičoka]].</ref>) je [[taxón]] z rodu [[artičoka]] (''Cynara''). V závislosti od autora sa tento taxón hodnotí ako druh, [[poddruh]], varieta (odroda) alebo skupina kultivarov. Je to [[kultúrna rastlina]] používaná najmä ako [[zelenina]]. Podobá sa [[bodliak]]u. Zaraďuje sa buď ako samostatný druh alebo ako súčasť druhu [[artičoka kardová]] (iné názvy: [[karda]], [[artičoka bodliaková]]; lat. Cynara cardunculus). Podrobnosti pozri v článku [[artičoka]]. == Slovenské názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú: '''artičoka zeleninová'''<ref name=SBN>{{Citácia knihy | priezvisko = Červenka | meno = Martin | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba | odkaz na titul = | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Príroda|Príroda]] | rok = 1986 | počet strán = 517 | strany = 197 }}</ref><ref>{{beliana|1|artičoka|393}}</ref>, '''artičoka pravá'''<ref>nariadenie Komisie (EÚ) 2018/62 zo 17. januára 2018, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005</ref>, '''artičoka''' <ref>artičoka. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref><ref name=Reuss/>, '''artičoka bodliaková záhradná'''<ref>Cynara scolymus. In: [[Encyklopédia medicíny]]</ref>, '''artičoka záhradná'''<ref>100 hasznos gyógynövény/100 užitočných liečivých rastlín. Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, ISBN 978-615-5700-54-5 [https://herbaland.net/Herbaland_ABC.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191229123507/https://herbaland.net/Herbaland_ABC.pdf|date=2019-12-29}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Poski.com s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Artyčok kardový nať 50g Cynara cardunculus herba cons. | url = https://www.milota.com/eshop/p/artycok-kardovy-nat-50g-cynara-cardunculus-herba-cons-0-28065 | vydavateľ = milota.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-29 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191229123515/https://www.milota.com/eshop/p/artycok-kardovy-nat-50g-cynara-cardunculus-herba-cons-0-28065 | dátum archivácie = 2019-12-29 }}</ref>; staršie alebo ľudovo: '''artičok'''<ref>artičok. In: {{Citácia knihy | editori = [[Pavel Bujnák]] | titul = Slovenský náučný slovník | odkaz na titul = Slovenský náučný slovník | zväzok = I. A{{--}}D | miesto = Bratislava; Praha | vydavateľ = Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský | rok = 1932 | počet strán = 344 | strany = 52 }}</ref><ref name=Pyr>artičoka bodliaková. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref>. Pozri aj: {{#tag:ref| V publikácii Z našej prírody (1984) je druhu Cynara scolymus priradené slovenské meno artičoka bodliaková (resp. v registri v tvare artičoka bodliakovitá)<ref>ČERVENKA, M. et al. Z našej prírody. Bratislava: Príroda, 1984, S. 244, 383</ref>. Ide o chybu, artičoka bodliaková je totiž (staršie) slovenské meno druhu artičoka kardová (Cynara cardunculus, bez alebo vrátane Cynara scolymus) <ref name=SBN/><ref>nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 169/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osiva zelenín do obehu </ref> <ref name=Pyr/><ref name=Reuss/>.|group=pozn}}. Zastarané slovenské názvy sú: u [[Gustáv Reuss|Reussa]]: ''čertopoloch Artičoka'' <ref name=Reuss>{{Citácia knihy | priezvisko = Reuss | meno = Gustav | autor = | odkaz na autora = Gustáv Reuss | titul = Května Slovenska, čili, Opis všech jevnosnubných na Slovensku divorostaucích a mnohých zahradnich zrostlin podlé saustavy De Candolleovy, s připojeným zrostlinářským názvoslovím, slovnikem a návodem k určitbě zrostlin podlé saustavy Linné-ovy | vydanie = | vydavateľ = Tiskem F. Lorbera | miesto = | rok = 1853 | počet strán = 495 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 246| jazyk = }}</ref>, u Bernoláka: ''artičóka'', ''repič'', ''zahradňí kardus''<ref>artičóka. In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]][http://slovnik.juls.savba.sk/bernolak-hq/ar/Arti%C4%8D%C3%B3ka_1.png]</ref> ==Opis== Výzorom pripomína [[bodliak]]y a je s nimi aj príbuzná. <ref>Artischocke. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN </ref> Artičoka je [[trvalka]] s stonkou presahujúcej jeden meter. Prízemné listy rastú v ružici, sú stonkové, striedavé, veľké, šťavnaté, široko vajcovité, perovito zárezové. Plod je [[nažka]]. <ref name="HLR">JANČA, J., ZENTRICH, J. A. Herbář léčivých rostlin. Eminent, 1994. ISBN 9788072813650</ref> ==Rozdiel voči artičoke kardovej == Od príbuzného taxónu artičoka kardová sa artičoka zeleninová odlišuje nasledovne: *Artičoka zeleninová má väčšie kvetné úbory a menej mohutné stopky listov. *Kým z artičoky zeleninovej sa konzumujú časti kvetu (nerozvinuté kvetné úbory, dužinaté lístky okvetia, dužinaté kvetné lôžko) alebo vybielené listové stopky, z artičoky kardovej sa konzumujú vybielené stopky (alebo hlavné nervy) listov alebo vybielený hlavný koreň (kvet sa teda nekonzumuje). *Artičoka kardová zahŕňa divé aj kultúrne [[rastliny]], artičoka zeleninová je len kultúrna rastlina. <ref>KÓŇA, J.. Koreninové a menej známe zeleniny. Nitra: Garmond, 2004. ISBN 80-89148-16-6</ref> ==Výskyt== Pochádza zo [[Stredomorie|Stredomoria]], kde sa pestuje ako [[zelenina]] pre nedozreté súkvetia. Artičoke sa darí v teplejších oblastiach, v ktorých sa pestuje [[Vinič hroznorodý|vinič]], pretože neznáša mrazy pod −10 stupňov Celzia. <ref name=HLR/> ==Použitie== Droga z artičoky patrí k najlepším liekom na [[pečeň]] a [[žlčník]]. Zvyšuje tvorbu [[Žlč|žlče]] a jej vylučovanie, podporuje detoxikačnú činnosť pečene a vylučovanie škodlivín [[Moč|močom]]. Znižuje hladinu [[Krv|krvného]] cukru a je vhodným doplnkovým liečivom pri [[Diabetes|diabete]]. Zabraňuje ukladaniu [[Cholesterol|cholesterolu]] v cievach. Má aj výrazné [[Alergia|protialergické]] účinky, čo sa dobre uplatňuje pri liečbe rôznych ekzémov. Podporuje produkciu tráviacich [[Enzým|enzýmov]] v [[Podžalúdková žľaza|pankrease]] a odporúča sa aj pri poruchách jeho funkcie. Celkovo zlepšuje trávenie a látkovú výmenu. <ref name=HLR/> Jedinou kontraindikáciou môže byť ťažká porucha [[Oblička|obličiek]], inak žiadne vedľajšie účinky nie sú známe. <ref name=HLR/> Z čajových foriem je najúčinnejší odvar získaný z asi dvojminútového varenia drogy. Podáva sa štyrikrát denne jedna šálka. Veľmi dobrý účinok má odvar čerstvého koreňa artičoky vo [[Víno|víne]]. Je to [[liek]] veľmi starý, ktorý okrem už opísaných účinkov odstraňuje aj nepríjemný pach tela, predovšetkým v podpazuší, ako to opisuje už Mattioli. Odvar sa pripravuje nasledovne: osemdesiat gramov čerstvého koreňa sa zaleje 1 litrom červeného, nekonzervovaného vína a nechá sa krátko prejsť varom. Po pomalom vychladnutí sa uloží do chladu, no nie do chladničky. Užíva sa 3x denne jedna polievková lyžica po dobu 15 dní, potom sa urobí 14 dní prestávka a opäť sa 15 dní užíva. Celá kúra trvá 30 dní. <ref name=HLR/> ==Obsah== [[Cynarín]], [[Flavonoid|flavonoidy]], sliz, organické kyseliny, [[inulín]], [[tanín]], organické soli, [[Vitamín A|vitamíny A]] a [[Vitamín B|B]], [[flavón]]y a ďalšie účinné látky. <ref name=HLR/> == Poznámky == <references group=pozn/> == Iné projekty == {{Projekt}} ==Zdroje== {{Preklad|cs|Artyčok|1527445}} {{referencie}} {{Zelenina}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Bodliakovaté]] [[Kategória:Hlúbová zelenina]] [[Kategória:Liečivé rastliny]] 2v8pksoaxbhssmb1z1nraxe7qboq8ae 0 627669 8382630 8305539 2026-10-11T04:33:19Z Hlucho 1012 +logo 8382630 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Nálepka MS 1970.jpg|náhľad|vpravo]] '''Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 1970''' (vtedy oficiálne '''Majstrovstvá sveta v lyžovaní v severských disciplínach''') sa konali od [[14. február]]a do [[22. február|22. februára]] [[1970]] na [[Štrbské Pleso|Štrbskom Plese]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]].<ref name="Psotka"> {{Citácia periodika |meno=Július|priezvisko=Psotka |titul=Tatry navždy prešli do dejín lyžovania|periodikum=Vysoké Tatry |ročník=IX. |číslo=2|strany=4-25}}</ref> Na kongrese FIS v roku [[1957]] v [[Dubrovník]]u [[Česko-Slovensko]] požiadalo o pridelenie majstrovstiev sveta. Keďže vtedy kandidovalo [[Poľsko]], čs. delegáti svoju žiadosť odvolali. O možnosti usporiadať svetový šampionát sa začalo uvažovať v roku [[1964]]. Uchádzačmi boli [[Liberec]] a [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]]. Sekretariát Ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy a športu (ÚV ČSZTV) sa na zasadnutí [[21. január]]a [[1965]] rozhodol pre Vysoké Tatry.<ref name="Bulletin"> {{Citácia periodika |meno= |priezvisko= |titul= Vysoké Tatry Majstrovstvá sveta v lyžovaní, severské disciplíny 1970|periodikum=Bulletin |ročník= |číslo=5|strany=}}</ref> Lyžiarska sekcia ÚV ČSZTV [[23. január]]a [[1965]] v [[Bern (mesto)|Berne]] požiadala [[Medzinárodná lyžiarska federácia| Medzinárodnú lyžiarsku federáciu]] (FIS) o poverenie usporiadať v roku [[1970]] v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]], vo Vysokých Tatrách, majstrovstvá sveta v severských disciplínach.<ref>{{Citácia periodika |meno=Július|priezvisko=Psotka |titul=Ide o majstrovstvá sveta|periodikum=Vysoké Tatry |ročník=IV. |číslo=4|strany=17}}</ref> O pridelení majstrovstiev sa rozhodlo v máji roku [[1967]] na 26. kongrese Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS) v [[Bejrút]]e v [[Libanon|Libanone]].<ref>{{Citácia periodika |meno=Štefan|priezvisko=Mašlonka|titul=Majstrovstvá sveta 1970 vo Vysokých Tatrách|periodikum=Vysoké Tatry |ročník=VI. |číslo=3|strany=20}}</ref> == Výstavba športového zázemia == Po schválení kandidatúry sa začala masívna výstavba. Na [[Štrbské Pleso|Štrbskom Plese]] bol postavený hotel Panoráma (195 lôžok), hotel FIS (140), ubytovňa Jedľa (100), ubytovňa Smrek (90), Zrubová ubytovňa (108). V [[Nový Smokovec|Novom Smokovci]] hotel Park (261), v [[Stará Lesná|Starej Lesnej]] zotavovňa Ceva (65), v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]] zotavovňa Uran (200 lôžok). V rámci bytovej výstavby bolo vybudované sídlisko v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]], pribudli bytové domy na sídlisku v [[Dolný Smokovec|Dolnom Smokovci]] a v Tatranskej Lomnici. Bola zrekonštruovaná [[Tatranské elektrické železnice|TEŽka]], [[Pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok|pozemná lanovka na Hrebienok]], [[Železničná trať Štrbské Pleso – Štrba|ozubnicová železnica z Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso]], uskutočnila sa rekonštrukcia [[Letisko Poprad-Tatry|Letiska Poprad - Tatry]], rekonštrukcia [[Cesta Slobody|Cesty Slobody]] zo [[Starý Smokovec|Starého Smokovca]] na Štrbské Pleso a z [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnice]] do Starého Smokovca, bolo postavené nové poschodové parkovisko na Štrbskom Plese, budova spojov na Štrbskom Plese, bola postavená prístavba zosilňovacej stanice k poštovej budove v [[Poprad]]e a v Starom Smokovci a uskutočnila sa výstavba rádioreléového bodu na [[Chopok|Chopku]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. [[Hotel FIS]] na Štrbskom Plese bol strediskom Organizačného výboru majstrovstiev sveta. Mal 140 lôžok. Bola v ňom spoločenská hala, gymnastická hala, ktorá slúžila ako tlačové stredisko a vedľa hotela boli vybudované separátne priestory pre [[Spravodajská agentúra|tlačové agentúry]]. [[Hotel FIS]] projektovali Ing. arch. [[Eugen Kramár]] a Ing. arch. [[Ján Šprlák-Uličný|Ján Šprlák]] z Krajského projektového ústavu v [[Košice|Košiciach]].<ref name="Psotka" /> Výstavba športovísk a ďalších zariadení pre majstrovstvá sveta stála 800 miliónov [[Koruna česko-slovenská|korún československých]].<ref name="Bulletin" /> == Výstavba športovísk == === Lyžiarsky športový areál === Jeho výstavba sa začala v lete roku [[1966]]. Prvé skúšobné preteky na mostíku s normovým bodom P=70 boli v marci roku [[1967]]. V januári [[1968]] sa skákalo už aj na veľkom mostíku. Výstavba areálu bola dokončená v roku [[1970]].<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> ==== Skokanský štadión ==== Mostíky P=70, a P=90 m, [[rozhodcovská veža]], svetelná tabuľa, oceľové tribúny a hľadisko pre 80 tisíc divákov, sedačkový výťah k [[Nájazdová veža|nájazdovým vežiam]]. [[Skokanská veža]] mala vlastný výťah, bola v nej príručná dielňa na opravu lyží. Súčasťou areálu boli kabíny pre [[komentátor]]ov [[rozhlas]]u a [[Televízia|televízie]], vo vstupnom objekte bol nainštalovaný počítač Tesla 200, centrála miestneho rozhlasu, technické zariadenia pre televíziu a hygienické zariadenia.<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> {| class="wikitable" |- ! Mostíky !! P=70 !! P=90 |- | Výška stavby|| 102 m || 132 m |- | Výška veže|| 36 m || 54,5 m |- | Dĺžka nájazdu || 89 m || 111 m |- | Sklon nájazdu || 35° || 35° |- | Dĺžka doskočišťa|| 86 m || 108 m |- | Sklon doskočišťa|| 37° || 38° |- | Sklon odrazového stola || 8° || 10° |- | Normový bod|| 70 m || 90 m |- | H/N || 0,52|| 0,56 |}<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> Riaditeľom skokanskej súťaže a predsedom pretekovej komisie skokov bol [[Miroslav Bělonožník]].<ref name="Psotka" /> ==== Bežecký štadión ==== Štadión bol v bezprostrednej blízkosti skokanského štadióna. Bol dlhý 240 metrov, široký 35 metrov, z jednej strany s tribúnami pre novinárov a kabínami pre komentátorov, z druhej strany ho uzatvárali oceľové tribúny pre 1500 divákov. Štadión bol zo severnej strany uzavretý oválnym žulovým múrom. Trojpodlažná rozhodcovská veža bola umiestnená uprostred štadióna pri štarte a cieli. Bežecké trate pre ženy viedli cez štadión dva razy, trate mužov tri až päťkrát. V priestore štadióna boli občerstvovancie stanice pre preteky na 30 a 50 km a občerstvenie v cieli. Výsledky sa zverejňovali na svetelnej tabuli. Úprava tratí bola plne zmechanizovaná modernou technikou, ktorú zabezpečovala švajčiarska firma Dr. Karl Schleuninger a com. s vozidlami [[Snežné pásové vozidlo|Ratrak]].<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> Autormi bežeckých tratí boli [[Ján Terezčák]] a [[Ondrej Rusko]]. * {{km|5|m}} trať pre ženy mala výškový rozdiel 36 metrov, najväčšie stúpanie 51 metrov, spolu stúpania 142 metrov. * {{km|10|m}} trať pre ženy mala výškový rozdiel 105 m, najväčšie stúpanie 36 metrov, stúpanie spolu 349 m metrov. * Trať pre ženskú štafetu 3x5 km bola rovnaká ako pre klasickú 5 km trať. * {{km|15|m}} trať pre mužov mala výškový rozdiel 17 metrov, najväčšie stúpanie 32 metrov, stúpanie spolu 553 metrov. * {{km|15|m}} trať pre preteky združené mala výškový rozdiel 131 metrov, najväčšie stúpanie 32 metrov, stúpanie spolu 513 metrov. * {{km|30|m}} (2x15 metrov) trať pre mužov mala výškový rozdiel 121 metrov, najväčšie stúpanie 32 metrov, stúpanie spolu 1026 metrov. * {{km|50|m}} trať pre mužov (2x25 km) mala výškový rozdiel 166 metrov, najväčšie stúpanie 38 metrov, stúpanie spolu 1770 metrov. * 4x10 km trať pre mužov mala výškový rozdiel 100 metrov, najväčšie stúpanie 38 metrov, stúpanie spolu 375 metrov. Riaditeľom bežeckých súťaží a predsedom pretekovej komisie behov bol Vladimír Pácl.<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> == Organizačný výbor majstrovstiev sveta == * '''Predseda''': ** Ing. Jozef Lukáč * '''Podpredsedovia''': ** Ing. [[Karol Suchánek]] ** Ing. Ladislav Harvan ** [[František Mrázik]] * '''Generálny tajomník''': ** Ján Mráz ** '''Predsedovia komisií''': * výstavby: Valér Pobeha, * názornej propagácie: Ladislav Holubek, * obchodnej propagácie: Ján Lampart, * dopravy: Ing. Vladimír Molčan, * spojovacej: Ing. Tibor Goliáš, * ubytovacej: Ing. Pavol Jasič, * stravovacej: Ing. Július Viest, * finančno–hospodárskej: Zoltán Vágassy, * kultúrno–spoločenskej: Ivan Tkáč, * tlačovej: [[Štefan Mašlonka]], * medzinárodnej: Dr. Dionýz Ferenci, * ceremoniálno–protokolárnej: Pavol Baláž, * verejných služieb: Miloš Hmirák, * zdravotnej: MUDr. [[Jindro Reitmayer]], * poriadkovej: Koloman Hrnčiar, * výzdoby: [[Atila Dejczö]]. Celkove sa na organizácii majstrovstiev sveta podieľalo 1316 činovníkov, technikov a usporiadateľov, zúčastnilo sa na nich 499 členov reprezentačných družstiev, prítomných bolo 342 oficiálnych hostí.<ref name="Bulletin" /> === Spoločenské podujatia === Na rozličných miestach vystupovali [[Folklórny súbor|folklórne súbory]] – [[SĽUK]], Kopaničiar z [[Myjava|Myjavy]], Čarnica z Košíc, Urpín z Banskej Bystrice, v Štrbe sa uskutočnila štrbská svadba, tatranskú módnu prehliadku usporiadal Slovakotex [[Trenčín]], do Vysokých Tatier prišlo [[Štátne divadlo Košice|Štátne divadlo]] z Košíc a [[Štátna filharmónia Košice|Štátna filharmónia]]. V hudobnej prehliadke vystupovali populárni speváci [[Tatiana Hubinská ]], [[Karel Gott]], [[Eva Pilarová]], [[Josef Laufer (herec)|Josef Laufer]], [[Peter Ličko]] a iní, vážnu hudbu prezentovali Slovenskí [[madrigal]]isti a Collégium flaute a dolce a iní. Umelci účinkovali aj v Klube pretekárov, ktorý bol v budove Čsl. kúpeľov na Štrbskom Plese.<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> === Tlačové stredisko === [[Novinár]]i mali vo veľkom [[Tlačové stredisko|tlačovom stredisku]] na Štrbskom Plese v Hoteli FIS k dispozícií 21 telefónnych hovorní, 14 [[Ďalekopisný stroj|ďalekopisov]], 6 strojov (perforátorov pások slúžiacich na perforovanie textu, ktorý sa vkladal do ďalekopisov), 4 [[Telefoto|telefota]] a 8 oddelených [[Spravodajská agentúra|agentúrnych]] kabín. V pracovnej hale bolo miesto pre 180 píšucich [[Novinár|novinárov]]. Mali k dispozícii [[Písací stroj|písacie stroje]], ktoré mali anglickú, francúzsku, ruskú, nemeckú a slovenskú [[klávesnica písacieho stroja|klávesnicu]]. K tlačovému stredisku patrilo 10 murovaných bungalovov, ktoré si prenajali [[Spravodajská agentúra|tlačové agentúry]] (československá ČSTK, ADN (NDR), švédska TT, sovietska TASS, nórska Aftenposten, Reportagebild a EPU (obe švédske), americká [[NBC]], [[Česko-slovenský rozhlas|Čs. rozhlas]], DPA, americká AP a UPI, francúzska AFP a poľská PAP) Malé tlačové stredisko v Novom Smokovci malo 10 ďalekopisov, 1 telefoto a 108 účastníckych staníc na izbách. Novinári bývali v hoteloch Park, Tokajík a Palace v Novom Smokovci. Z tlačových stredísk v priebehu súťaží novinári poslali okrem iného 2486 ďalekopisných správ, najviac do [[Nórsko|Nórska]], [[Fínsko|Fínska]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Dovedna bolo akreditovaných 473 novinárov z 21 štátov, z nich 343 zo zahraničia, 130 z Československa. Podľa profesie: 246 píšucich, 96 fotoreportérov, 75 televíznych a 39 rozhlasových [[Reportáž|reportérov]]. === Televízia === [[Česko-slovenská televízia]] po prvý raz vo svojej histórii uskutočnila priame prenosy zo skokanských súťaží experimentálne vo farbe. Televízny štáb tvorilo 176 pracovníkov, ktorí zabezpečili 13 priamych prenosov a ďalšie krátke spravodajské vstupy. Priame vstupy a spravodajstvo preberalo 21 televíznych spoločností [[Medzinárodná organizácia pre rozhlas a televíziu|Intervízie]] (6) a [[Eurovízia|Eurovízie]] (15). Farebných prenosov bolo 6, čiernobielych 26.<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> === Doprava === Služobnú prepravu činovníkov, technikov a iných organizátorov zabezpečovalo 160 osobných vozidiel. Na hromadnú dopravu bolo pridelených 411 autobusov a 21 súprav [[Tatranské elektrické železnice|TEŽky]]. Autobusy a TEŽka spolu s [[Železničná trať Štrbské Pleso – Štrba|ozubnicovou železnicou]] dopravili na Štrbské Pleso 269190 osôb.<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> === Obchodná sieť === Obchody vo Vysokých Tatrách boli zásobené tovarom a potravinami v celkovej hodnote 50 miliónov korún. Bol to tovar sezónneho a športového charakteru, nechýbali ani darčeky rôzneho druhu.<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> == Otvárací ceremoniál == Sledovalo ho 80 tisíc divákov. Uskutočnil sa na skokanskom doskočisku v ''Areáli snov'' na Štrbskom Plese, ako bol pomenovaný športový komplex. Na začiatku priviedli hostesky reprezentantov 25 štátov. Nastúpili technici, organizátori. Zaznela znelka majstrovstiev od autora [[Tibor Andrašovan|Tibora Andrašovana]]. Prítomní boli najvyšší štátni a stranícki predstavitelia – prezident republiky [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], generálny tajomník [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] [[Gustáv Husák]], predseda federálnej vlády [[Lubomír Štrougal]], predseda [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]] [[Dalibor Hanes]], stranícki tajomníci [[Jozef Kempný]], [[Jozef Lenárt]], predsedovia národných vlád [[Josef Korčák]] a [[Peter Colotka]], predseda [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] [[Ondrej Klokoč]], sovietsky veľvyslanec S. V. Červonenko a ďalší hostia. Na tribúne bol prezident FIS [[Marc Hodler]] a členovia organizačného výboru majstrovstiev sveta. Prezident republiky sa poďakoval strojcom športového areálu, podobne hovoril i [[Marc Hodler]]. Hymnu zaspieval spevácky zbor [[SĽUK]]u. Potom vojaci vztýčili vlajku ČSSR a FIS. Nakoniec zaznela v podaní [[SĽUK]]u hymnická pieseň „Hoj vlasť moja“. Otvárací ceremoniál trval 20 minút.<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> == Zúčastnené krajiny == Na šampionáte sa predstavilo 25 krajín. {| |valign=top| * {{AUS}} [[Austrália (štát)|Austrália]] (4) * {{BGR}} [[Bulharsko]] (15) * {{CZE}} [[Česko-Slovensko]] (40) * {{DEN}} [[Dánsko]] (6) * {{FIN}} [[Fínsko]] (37) * {{FRA}} [[Francúzsko]] (29) * {{GRC}} [[Grécko]] (3) * {{JPN}} [[Japonsko]] (28) * {{minivlajka|Juhoslávia}}[[Juhoslávia]] (16) * {{CAN}} [[Kanada]] (11) * {{HUN}} [[Maďarsko]] (12) * {{MNG}} [[Mongolsko]] (10) * {{Minivlajka|NDR|w}} [[Nemecká demokratická republika]] (36) |valign=top| * {{DEU}} [[Spolková republika Nemecko]] (34) * {{NOR}} [[Nórsko]] (36) * {{POL}} [[Poľsko]] (35) * {{AUT}} [[Rakúsko]] (21) * {{ROU}} [[Rumunsko]] (5) * {{ESP}} [[Španielsko]] (9) * {{CHE}} [[Švajčiarsko]] (26) * {{SWE}} [[Švédsko]] (27) * {{ITA}} [[Taliansko]] (28) * {{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]] (4) * {{USA}} [[Spojené štáty|USA]] (28) * {{Minivlajka|ZSSR|w}} [[Sovietsky zväz]] (35) |valign=top| |- |}<ref name="Bulletin" /> == Medailové poradie == === Krajiny === {| class="wikitable sortable" border="1" style="text-align:center" |- ! width=15|<center>#</center> ! width=165| Štát |! width=35 style="background:#FFD700;"| [[Súbor:Gold medal icon.svg]] |! width=35 style="background:#C0C0C0;"| [[Súbor:Silver medal icon.svg]] |! width=35 bgcolor="cc9966"| [[Súbor:Bronze medal icon.svg]] ! width=20| Spolu |- |1. |align="left"| {{Minivlajka|ZSSR|w}} | style="background:#FFD700;" |7 | style="background:#C0C0C0;" |3 |bgcolor="cc9966" |4 |'''14''' |- |2. |align="left"| {{Minivlajka|Fínsko|w}} | style="background:#FFD700;" |1 | style="background:#C0C0C0;" |1 |bgcolor="cc9966" |1 |'''3''' |- |3. |align="left"| {{Minivlajka|Československo|w}} | style="background:#FFD700;" |1 | style="background:#C0C0C0;" |1 |bgcolor="cc9966" |0 |'''2''' |- |4. |align="left"| {{Minivlajka|Švédsko|w}} | style="background:#FFD700;" |1 | style="background:#C0C0C0;" |0 |bgcolor="cc9966" |1 |'''2''' |- |5. |align="left"| {{Minivlajka|NDR|w}} | style="background:#FFD700;" |0 | style="background:#C0C0C0;" |3 |bgcolor="cc9966" |1 |'''4''' |- |6. |align="left"| {{Minivlajka|Nórsko|w}} | style="background:#FFD700;" |0 | style="background:#C0C0C0;" |1 |bgcolor="cc9966" |2 |'''3''' |- |7. |align="left"| {{Minivlajka|Japonsko|w}} | style="background:#FFD700;" |0 | style="background:#C0C0C0;" |1 |bgcolor="cc9966" |0 |'''1''' |- |8. |align="left"| {{Minivlajka|Poľsko|w}} | style="background:#FFD700;" |0 | style="background:#C0C0C0;" |0 |bgcolor="cc9966" |1 |'''1''' |}<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> == Počasie == Snehové podmienky boli veľmi dobré. Hrúbka snehovej pokrývky sa pohybovala od 102 do 117 cm, čo bolo o 20 až 40 cm viac ako bol dlhodobý priemer. Teploty kolísali od -16,6 °C (17. februára) do -1,8 °C. Najchladnejšími dňami boli 16.,17. a 18. februára kedy teplota vzduchu zostala pod -5 °C aj cez popoludnie. S výnimkou troch dní 15., 19. a 22. februára bol zaznamenaný slnečný svit každý deň. Rýchlosť vetra sa pohybovala väčšinou v intervale od 8 do 12 km/hod.<ref name="Bulletin" /> === Beh na lyžiach === ==== Muži ==== ===== 30 km klasicky ===== [[15. február]] [[1970]] V noci napadlo 20 cm nového snehu. Takmer 20 tisíc divákov sledovalo dramatický súboj. Očakávalo sa víťazstvo škandinávskych lyžiarov. Prvé i druhé miesto pretekárov zo ZSSR a NDR bolo prekvapením. Z československých lyžiarov najlepší [[Karel Sacký]] skončil na 18. mieste. [[Milan Miluška]] bol 29. a Ján Fajstavr 31. Štartovalo 64 pretekárov.<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> {| class="wikitable" |- bgcolor="#efefef" | '''Medaila''' | '''Športovec''' | '''Krajina''' | '''Čas''' |- | bgcolor="gold" | Zlato | [[Viačeslav Vedenin]] | {{Minivlajka|ZSSR|w}} | 1:39,48,01 |- | bgcolor="silver" | Striebro | [[Gergard Grimmer]] | {{Minivlajka|NDR|w}} |1:40,25,58 |- | bgcolor="CC9966" | Bronz | [[Odd Martinsen]] | {{Minivlajka|NOR|w}} |1:41,04,42 |}<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> ===== 15 km klasicky ===== [[17. február]] [[1970]] Severania v ich silnej disciplíne nedali šancu ostatným bežcom. Víťaz mal najlepšie medzičasy od začiatku pretekov. Víťaz behu na 30 km [[Viačeslav Vedenin]] skončil na 15. mieste. Slabo zabehli Fíni, z ktorých najlepší [[Osmo Karjalainen]] skončil na 14. mieste. Československí reprezentanti aj napriek chorobe obstáli. [[Karel Štefl]] skočil na 11. mieste Václav Peřina bol 25., Milan Miluška 30. a Ladislav Hrubý 39. Preteky dokončilo 74 pretekárov.<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> {| class="wikitable" |- bgcolor="#efefef" | '''Medaila''' | '''Športovec''' | '''Krajina''' | '''Čas''' |- | bgcolor="gold" | Zlato | [[Lars Göran Aslund]] | {{Minivlajka|Švédsko|w}} |47:04,71 |- | bgcolor="silver" | Striebro | [[Odd Martinsen]] | {{Minivlajka|Nórsko|w}} |47:38,19 |- | bgcolor="CC9966" | Bronz | [[Fedor Simašev]] | {{Minivlajka|ZSSR|w}} |47:49,00 |}<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> ===== Štafeta 4 x 10 km klasicky ===== [[19. február]] [[1970]] Osemnásť pretekárov vybehlo na trať súčasne. Ich štart sledovalo rekordných 30 tisíc divákov. Čakalo sa, že o prvé miesta budú bojovať severania. Prvý úsek najlepšie zabehol Nór [[Odo Martinsen]], tesne sledovaný [[Vladimír Voronkov|Vladimírom Voronkovom]], za nimi s nepatrným odstupom išli Fín [[Kalevi Oiakarainen]], Švéd [[Ove Lestander]] a za ním Švajčiar [[Werner Deeser]]. V druhom kole sa odohrávala dráma. Reprezentant NDR [[Axel Lesser]] predbiehal mnohých pretekárov a dostal sa za sovietskeho bežca [[Valerij Tarakanov|Valerija Tarakanova]] a Nóra [[Haralda Grönningena]]. Odovzdal štafetu Gerhardovi Grimmerovi, ktorý dobehol na siedmom kilometri Nóra [[Paal Tyldum|Paala Tylduma]], predstihol Švéda [[Ingvar Sanström|Ingvara Sanströma]] a v cieľovej rovinke aj sovietskeho bežca Fedora Simaševa. Do posledného úseku vbehli bežci v poradí [[NDR]], [[ZSSR]], [[Nórsko]] a [[Švédsko]]. Najviac síl mal [[Viačeslav Vedenin]], ktorý odsunul štvrtého člena štafety NDR [[Dietmar Klause|Dietmara Klauseho]] na druhé a Švéda Larsa Aslunda na tretie miesto. Československá štafeta v zložení [[Jan Fajstavr]], [[Václav Peřina]], [[Karel Sacký]] a [[Karel Štefl]] dobehla na poslednom 8. mieste.<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> {| class="wikitable" |- ! align=left|Medaila !! Krajina !! Športovci !! Čas |- | bgcolor="gold" align=left rowspan="4"| Zlato || align=left rowspan="4"| {{Minivlajka|ZSSR|w}}} || align=left |[[Vladimír Voronkov]] ||align=center rowspan="4"|2:06:36,47 |- |align=left|[[Valerij Tarakanov]] |- |align=left|[[Fedor Simašev]] |- |align=left|[[Viačeslav Vedenin]] |- | bgcolor="silver" align=left rowspan="4"| Striebro || align=left rowspan="4"| {{Minivlajka|NDR|w}} || align=left |[[Gerd Hessler]] ||align=center rowspan="4"|2:06:50,59 |- |align=left|[[Axel Lesser]] |- |align=left|[[Gerhard Grimmer]] |- |align=left|[[Gert Dietmar Klause]] |- | bgcolor="CC9966" align=left rowspan="4"| Bronz || align=left rowspan="4"| {{SWE}} [[Švédsko]] || align=left |[[Ove Lestander]] ||align=center rowspan="4"|1:30:52,7 |- |align=left|[[Jan Halvarsson]] |- |align=left|[[Ingvar Sanström]] |- |align=left|[[Lars Göran Aslund]] |- |}<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> ===== 50 km klasicky ===== [[22. február]] [[1970]] Záverečný lyžiarsky maratón bol okružnou jazdou na dvoch 25 km okruhoch v rozsiahlych priestoroch bežeckého areálu. Na štarte bolo 57 pretekárov. O víťazovi v dramatických pretekoch sa rozhodlo v druhom okruhu. Skupina, z ktorej vyšiel víťaz, sa vytvorila po 15 km. Viedli ju [[Viačeslav Vedenin]], [[Gerhard Grimmer]] a [[Kalevi Oikarainen]]. Na ôsmom mieste bol československý reprezentant Sacký. Po 25 kilometri sa situácia takmer nezmenila. Sacký bol stále ôsmy. Na 40 kilometri mal najlepší čas Grimmer pred Vedeninom a Oikarainenom. Sacký klesol na deviate miesto. Dramatický boj sa rozhodol až v posledných kilometroch. Oiokarainen zvýšil tempo a prešiel cieľom v najlepšom čase. Vedenin s vypätím síl odsunul Grimmera na tretie miesto. Karel Sacký skončil desiaty, Václav Peřina bol pätnásty, Karel Štefl dvadsiaty a Ján Ilavský tridsiatypiaty. Preteky dokončilo 50 mužov, šiesti sa vzdali.<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> {| class="wikitable" |- bgcolor="#efefef" | '''Medaila''' | '''Športovec''' | '''Krajina''' | '''Čas''' |- | bgcolor="gold" | Zlato | [[Kalevi Oikarainen]] | {{FIN}} [[Fínsko]] | 2:49:34,70 |- | bgcolor="silver" | Striebro | [[Viačeslav Vedenin]] | {{Minivlajka|ZSSR|w}} | 2:50:04,82 |- | bgcolor="CC9966" | Bronz | [[Gerhard Grimmer]] | {{Minivlajka|NDR|w}} |2:50:12,88 |}<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> === Beh na lyžiach === ==== Ženy ==== ===== 5 km klasicky ===== [[16. február]] [[1970]] Bola to jednoznačná prevaha sovietskych lyžiarok. Obsadili prvé tri miesta. Prekvapilo to všetkých. Na [[Zimné olympijské hry 1968|ZOH v Grenobli]] zažiarila síce 29 ročná [[Galina Kulakovová]], o ktorej sa predpokladalo, že síce bude bojovať o dobré umiestnenie, ale ostatným bežkyniam zo ZSSR odborníci ani novinári nedávali takú šancu. Bežkyne z NDR zaostali a ani Fínky trať nezvládli práve najlepšie. Reputáciu zachraňovala Marjatta Kajosmäa, ktorá obsadila štvrté miesto. Z československých pretekárok Helena Šikolová obsadila 17. a Milena Chlumová 19. miesto., Milena Cillerová 26. miesto a Alena Bartošová 32. miesto. Šikolovej umiestnenie bolo dovtedy najlepšie, aké československé pretekárky zaznamenali na majstrovstvách sveta. Štartovalo 49 pretekárok.<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> {| class="wikitable" |- bgcolor="#efefef" | '''Medaila''' | '''Športovec''' | '''Krajina''' | '''Čas''' |- | bgcolor="gold" | Zlato | [[Galina Kulakova]] | {{Minivlajka|ZSSR|w}} | 18:07,89 |- | bgcolor="silver" | Striebro | [[Galina Piljušenko]] | {{Minivlajka|ZSSR|w}} |18:27,91 |- | bgcolor="CC9966" | Bronz | [[Nina Fjodorova]] | {{Minivlajka|ZSSR|w}} |18:28,51 |}<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> ===== 10 km klasicky ===== [[18. február]] [[1970]] V polovici pretekov bola československá reprezentantka [[Helena Šikolová]] štvrtá. Na štadióne zavládlo vzrušenie. Medzi piatym a siedmym kilometrom museli pretekárky prekonať viacero stúpaní a tu sa malo rozhodovať o dobrom umiestnení. Len 155 cm vysoká Šikolová si viedla veľmi dobre a svoje štvrté miesto si udržala. Na zisk bronzovej medaily jej chýbalo len 6 sekúnd. Sovietske reprezentantky pokračovali v dobrých výsledkoch. Československa reprezentantka [[Milena Chlumová]] bola 18. a [[Milena Cillerová]] 26. a Alena Bartošová 27. Preteky dokončilo 44 žien.<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> {| class="wikitable" |- bgcolor="#efefef" | '''Medaila''' | '''Športovec''' | '''Krajina''' | '''Čas''' |- | bgcolor="gold" | Zlato | [[Alevtina Oljunina]] | {{Minivlajka|ZSSR|w}} | 36:19,00 |- | bgcolor="silver" | Striebro | [[Marjatta Kajosmäa]] | {{FIN}} [[Fínsko]] |36:40,05 |- | bgcolor="CC9966" | Bronz | [[Galina Kulakova]] | {{Minivlajka|ZSSR|w}} |37:06,04 |}<ref name="Psotka" /> ===== Štafeta 3 x 5 km klasicky ===== [[20. február]] [[1970]] Bolo mimoriadne dobré počasie, zamrznutý sneh, bezvetrie, len niekoľko stupňov pod nulou a mierne zamračená obloha. Sovietske reprezentantky boli vo forme a neprekvapili víťazstvom. Iba na prvom úseku sa Nina Fjodorova dala predbehnúť Fínkou Senjou Pasulaovou, ale Galina Kulakovová a potom Alevtina Oljunina už nedali žiadnej zo súperiek šancu. Najlepší čas zo všetkých na svojom úseku dosiahla [[Marjatta Kajosmäa]], ale to nestačilo. Prekvapili pretekárky z NDR, ktoré dosiahli najlepší úspech v histórii. Severanky boli sklamané. V behu na {{km|5|m}} nezískala z nich medailu ani jedna, na {{km|10|m}} zachraňovala škandinávsku reputáciu Fínka Marjatta Kajosmäa a v štafete zostal severankám tiež len bronz a to len zásluhou Fínska. Československé reprezentantky (Milena Cillerová, Helena Šikulová a Milena Chlumová) skončili piate. Štartovalo 12 štafiet.<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> {| class="wikitable" |- ! align=left|Medaila !! Krajina !! Športovci !! Čas |- | bgcolor="gold" align=left rowspan="3"| Zlato || align=left rowspan="3"| {{Minivlajka|ZSSR|w}}} || align=left |[[Nina Fjodorova]] ||align=center rowspan="3"|54:32,18 |- |align=left|[[Galina Kulakova]] |- |align=left|[[Alevtina Oljunina]] |- | bgcolor="silver" align=left rowspan="3"| Striebro || align=left rowspan="3"| {{Minivlajka|NDR|w}} || align=left |[[Gabriele Hapt]] ||align=center rowspan="3"|55:09,65 |- |align=left|[[Renate Fischer]] |- |align=left|[[Anna Unger]] |- | bgcolor="CC9966" align=left rowspan="3"| Bronz || align=left rowspan="3"| {{FIN}} [[Fínsko]] || align=left |[[Senja Pusula]] ||align=center rowspan="3"|55:33,76 |- |align=left|[[Helena Takalo]] |- |align=left|[[Marjatta Kajosmäa]] |}<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> == Severská kombinácia == [[16. február]] [[1970]] Súťaž na strednom mostíku bola v nedeľu popoludní. Štartovalo 43 pretekárov. Československú výpravu tvorili združenári Ladislav Rygl, Antonín Kučera, Tomáš Kučera a Libor Foltman. Medailové umiestnenie sa očakávalo od [[Tomáš Kučera (lyžiar)|Tomáša Kučeru]], ktorý bol na ZOH v Grenobli štvrtý. V skúšobnom skoku Tomáš Kučera jasne ukázal čo vie. Skočil 77,5 metra. Počasie sa náhle zhoršilo. Hmla bola stále hustejšia, chvíľami nebolo skoro nič vidieť. A práve vtedy, keď sa chystal k skoku sa viditeľnosť klesla na minimum. Kučera aj napriek tomu skočil 83,5 metra, čo bol najdlhší skok, ale nezvládol ho a nasledoval ťažký pád. Jury preteky prerušila, lebo podmienky boli neregulárne. Kučera po ťažkom páde a zranení už do bojov nezasiahol. Jeho brat Antonín nebol v najlepšej forme. Najlepšie si počínal Ladislav Rygl, ktorému sa však nie celkom vydaril druhý skok. Skočil 68,5 metra. Po prvej časti pretekov bol na deviatom mieste so stratou 21,5 bodu za vedúcim pretekárom Jurijom Kozulinom zo ZSSR. Do druhej časti pretekov, behu na 15 km, Tomáš Kučera pre zranenie nenastúpil. Veľmi dobrý začiatok mal [[Ladislav Rygl]]. Antonín Kučera z pretekov odstúpil a o Ryglovi dlho nebolo nič počuť. Keď sa konečne objavil v cieľovej rovinke a v cieli mu namerali najlepší čas zavládla na štadióne radosť. Libor Foltman bol deviaty. <ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> === Celkové poradie === {| class="wikitable" |- bgcolor="#efefef" |align=center| '''Medaila''' |align=center| '''Športovec''' |align=center| '''Krajina''' |align=center| '''Skoky, body''' |align=center| '''Poradie''' |align=center| '''15 km, body''' |align=center| '''Poradie''' |align=center| '''Spolu''' |- | bgcolor="gold" | Zlato |align=left| [[Ladislav Rygl]] |align=left| {{CZE}} [[Česko-Slovensko]] |align=center| 190,5 |align=center| 9 |align=center| 220 |align=center| 1 |align=center| 410,50 |- | bgcolor="silver" | Striebro |align=left| [[Nikolaj Nogovicyn]] |align=left| {{Minivlajka|ZSSR|w}} |align=center| 195,5 |align=center| 6 |align=center| 211,86 |align=center| 2 |align=center| 407,536 |- | bgcolor="CC9966" | Bronz |align=left| [[Vjačeslav Drjagin]] |align=left| {{Minivlajka|ZSSR|w}} |align=center| 199,5 |align=center| 4 |align=center| 207,52 |align=center| 5 |align=center| 407,02 |}<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> == Skoky na lyžiach == === Stredný mostík (P= 70) === [[14. február]] [[1970]] Len čo sa skončil otvárací ceremoniál 80 tisíc divákov sústredilo pozornosť na prvý program majstrovstiev sveta na strednom skokanskom mostíku. Očakávalo sa, že československý reprezentant [[Jiři Raška]] na domácej pôde zvíťazí. Mal najlepší skúšobný skok – {{m|81.5|m}}. Olympijský víťaz z [[Grenoble]] [[Vladimír Belousov]] nemal dobrú formu, nebol favoritom. Po prvom kole bol, ale najlepší. Za nim nasledoval Japonec [[Yukio Kasaja]], Švéd Karl-Erik Johansson Nór [[Ingolf Mork]], a Poliak Pawlusziak. Československý reprezentant Rudolf Höhnl bol šiesty a [[Jiři Raška]] deviaty. Druhé kolo všetko zmenilo. Najviac prekvapil [[Garij Napalkov]]. V druhom kole mal najdlhší skok 84 metrov, ktorý rozhodcovia ohodnotili vysokými známkami. Vyniesol ho na prvé miesto. Po prvom kole bol desiaty. A to sa pravdepodobne už dávno nestalo, aby pretekár poskočil z desiateho na prvé miesto. Rudolf Höhnl sa dostal na štvrté miesto a [[Jiři Raška]] na ôsme. Olympijský víťaz Belousov zo ZSSR skončil šiesty. Ďalší z československých skokanov Karel Kodejška bol dvadsiaty a Josef Matouš 48. <ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> {| class="wikitable" |- bgcolor="#efefef" | '''Medaila''' | '''Športovec''' | '''Krajina''' | '''Dĺžka skoku č.1 (m)''' | '''Dĺžka skoku č.2 (m)''' | '''Body''' |- | bgcolor="gold" | Zlato | [[Garij Napalkov]] | {{Minivlajka|ZSSR|w}} | 78,5 | 84,0 | 240,6 |- | bgcolor="silver" | Striebro | [[Yukio Kasaya]] | {{JPN}} [[Japonsko]] | 84,5 | 79,0 | 237,7 |- | bgcolor="CC9966" | Bronz | [[Lars Grini]] | {{NOR}} [[Nórsko]] | 81,0 | 81,5 | 234,6 |}<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> === Veľký mostík (P= 90) === [[21. február]] [[1970]] O 13:00 hod. bolo v hľadisku skokanského štadióna 140 tisíc divákov. Stáli na tribúnach i na dojazdovej ploche stredného mostíka. To boli tí šťastnejší. Iní ostali na voľných priestranstvách alebo uviazli na cestách vedúcich na Štrbské Pleso. Stáli tam stovky automobilov a autobusov. Odhaduje sa, že preteky na veľkom mostíku chcelo vidieť približne 200 tisíc divákov. Na tribúnach boli najvyšší štátni a stranícki predstavitelia predseda slovenskej vlády [[Peter Colotka]], predseda SNR [[Ondrej Klokoč]] a ďalší. Na preteky sa prihlásilo 68 skokanov. V prvom kole bol najlepší Poliak [[Tadeusz Pawlusiak]] skokom dlhým {{m|94.5|m}}. [[Karel Kodejška]] bol na druhom mieste a [[Jiří Raška]] na siedmom. V druhom kole nájazd zvýšili. Japonec Yukio Kasaja skočil 100 metrov, Nór Ingolf Mork 109,5 metra s pádom, Heinz Schmidt z NDR 104 metrov a [[Josef Matouš]], Nór [[Inge Björneby]] a Švajčiar [[Hans Schmidt]] 102 metrov a potom prišiel fantastický skok Garija Napalkova. Prvý sa mu síce nevydaril, skočil len 91 metrov, ale potom v druhom kole sa rozhodol zariskovať. Razantne sa odrazil a skočil 109,5 metra. Výborne doskočil. Na svetelnej tabuli na prvom mieste zasvietilo jeho meno. Z trinásteho miesta sa vyšvihol na prvé. Po ňom skákal Jiří Raška. Pekným štýlovým skokom doskočil na métu 99 metrov. Vybojoval pre československé farby druhé miesto. Na treťom mieste skončil Poliak [[Daniel Stanislaw Gąsienica]]. Vedúci pretekár prvého kola [[Tadeusz Pawlusiak]] v druhom kole spadol a skončil na 34. mieste. Z československých pretekárov Karel Kodejška bol 8., Josef Matouš 13. a [[Rudolf Höhnl]] 20. Klasifikovaných bolo 68 skokanov.<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> {| class="wikitable" |- bgcolor="#efefef" | '''Medaila''' | '''Športovec''' | '''Krajina''' | '''Dĺžka skoku č.1 (m)''' | '''Dĺžka skoku č.2 (m)''' | '''Body''' |- | bgcolor="gold" | Zlato | [[Garij Napalkov]] | {{Minivlajka|ZSSR|w}} | 91 | 109,5 | 226,0 |- | bgcolor="silver" | Striebro | [[Jiři Raška]] | {{CZE}} [[Česko-Slovensko]] | 91 | 99,0 | 212,3 |- | bgcolor="CC9966" | Bronz | [[Daniel Stanislaw Gasienica]] | {{POL}} [[Poľsko]] | 92,0 | 100,5 | 211,8 |}<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> == Záverečný ceremoniál == Na plochu doskočiska skokanského štadióna nastúpili vlajkonosiči zúčastnených krajín spoločne a za nimi športovci zúčastnených krajín. K nim sa pridávali organizátori a technici. Zazneli fanfáry zvučky MS 1970. Predseda FIS [[Marc Hodler]] potom vyhlásil po anglicky, francúzsky, nemecky, rusky, švédsky a po slovensky Majstrovstvá sveta 1970 za skončené. Poďakoval sa organizátorom a športovcom za skvelé zážitky a športové výkony. Počas tónov hymny Československej republiky vlajková čata príslušníkov čs. armády sňala z hlavných stožiarov vlajky ČSSR a FIS. Športový program MS 1970 sa skončil.<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> Majstrovstvá sveta na Štrbskom Plese videlo vyše 300 tisíc divákov.<ref name="Psotka" /><ref name="Bulletin" /> == Galéria == <gallery> Hotel FIS 1971.jpg|Hotel FIS po majstrovstvách sveta Transmitter Štrbské Pleso.JPG|Budova telekomunikácií Popradskepleso10Slovakia22.JPG|Skokanské mostíky Štrbské Pleso - skokanské mostíky 2.jpg|Skokanské mostíky Štrbské Pleso 16Slovakia35.jpg|Hotel FIS Štrbské Pleso - skokanské mostíky 3.jpg|Skokanské mostíky Súbor:Štrbské Pleso aerial 2018 01.jpg|Areál Štrbského Plesa Súbor:Štrbské Pleso ski jumps 01.jpg|Skokanské mostíky Súbor:Apartmány OLIVER - Štrbské Pleso.jpg|Bývalá telekomunikačná budova, dnes apartmány Súbor:Jarolímkov mostík Štrbské Pleso.jpg|Starý Jarolímkov skokanský mostík Súbor:Slovakia, High Tatras, Štrbské Pleso Fortepan 61318.jpg|Štrbské Pleso rok po MS 1970. Obchodný dom a vzadu telekomunikačná budova Súbor:Štrbské pleso a okolí, Vysoké Tatry, 2012, 03.JPG|Bývalý Areál snov v súčasnej podobe </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní]] [[Kategória:Lyžovanie na Slovensku]] f1cuvw2qhet8dij2t2yi19jhou6vr7g 0 627956 8382634 8284103 2026-10-11T06:19:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382634 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kardinál | meno = Friedrich Wetter | aktuálny titul = emeritný mníchovský arcibiskup | portrét = Kardinal Wetter 2008.jpg | popis portrétu = kardinál Wetter v roku 2008 | erb = Coat of arms of Friedrich Wetter.svg | štít erbu = | heslo = Pax Vobis | heslo po slovensky = Pokoj vám | podpis = <!-- meno obrázku na commons --> | štát pôsobenia = Nemecko | dátum narodenia = {{dnv|1928|02|20}} | miesto narodenia = [[Landau in der Pfalz]] | dátum úmrtia = <!-- {{dúv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | 1. funkcia = speyerský biskup | 1. funkcia - obdobie = 1968 - 1982 | 1. funkcia - predchodca = | 1. funkcia - nástupca = | 2. funkcia = mníchovský arcibiskup | 2. funkcia - obdobie = 1982-2007 | 2. funkcia - predchodca = [[Benedikt XVI.|Joseph Ratzinger]] | 2. funkcia - nástupca = [[Reinhard Marx]] | funkcie = | cirkev = | kňazské svätenie dátum = {{dv|1953|10|10|1928|02|20}} | kňazské svätenie miesto = [[Rím]] | kňazské svätenie svätiteľ = [[Clemente Micara]] | kňazský svätiteľ funkcia = kardinál | inkardinácia = | menovanie dátum = | menovanie osoba = | biskupské svätenie dátum = {{dv|1968|06|29|1928|02|20}} | biskupské svätenie miesto = [[Speyer]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Isidor Markus Emanuel]] | biskupský svätiteľ funkcia = speyerský biskup | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = | 1. spolusvätiteľ funkcia = | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = | 2. spolusvätiteľ funkcia = | kardinál dátum = {{dv|1985|05|25|1928|02|20}} | kardinál menujúci = | kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz | titulárny kostol = Santo Stefano al Monte Celio }} '''Friedrich Wetter''' (* [[20. február]] [[1928]], [[Landau in der Pfalz]]) je [[Nemecko|nemecký]] [[kardinál]], emeritný mníchovský arcibiskup. ==Životopis== Narodil sa v [[Landau in der Pfalz]]. Študoval [[Teológia|teológiu]] vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]] a na Pápežskej univerzite Gregoriana v [[Rím]]e. Počas pobytu v Ríme ho 10. októbra 1953 vysvätil za kňaza kuriálny kardinál [[Clemente Micara]]. V roku 1956 bol promovaný na doktora teológie. Po štúdiách v Ríme sa vrátil do speyerskej diecézy, kde pôsobil najprv v pastorácii a neskôr v akademickej oblasti ako profesor [[Fundamentálna teológia|fundamentálnej]] a [[Dogmatika|dogmatickej]] teológie na univerzitách v [[Eichstätt]]e a [[Mainz]]i. ===Biskup a kardinál=== V roku 1968 ho pápež [[Pavol VI.]] vymenoval za speyerského biskupa. Biskupské svätenie mu udelil jeho predchodca, [[speyer]]ský biskup [[Isidor Markus Emanuel]] 29. júna [[1968]]. Po tom, ako bol [[mníchov]]ský kardinál [[Benedikt XVI.|Joseph Ratzinger]] menovaný za prefekta Kongregácie pre náuku viery, menoval pápež [[Ján Pavol II.]] za jeho nástupcu biskupa Wettera. Úradu sa ujal 12. decembra [[1982]]. Pápež ho 25. mája 1985 vymenoval za kardinála s titulárnym kostolom Santo Stefano al Monte Celio.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url= http://www.gcatholic.org/hierarchy/data/cardJP2-3.htm#159 |titul= Cardinals Created by John Paul II. |jazyk = anglicky}}</ref> Kardinál Wetter sa zúčastnil v role voliča [[konkláve]], ktoré vybralo [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] V roku [[2003]] požiadal pápeža o uvoľnenie z funkcie, čomu však pápež vyhovel až 2. februára [[2007]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url= http://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2007/02/02/0056/00150.html |titul= RINUNCE E NOMINE |jazyk = taliansky}}</ref> ==Zaujímavosti== *Staršia sestra kardinála Wettera Hedwig vstúpila do rehole Sestier Mary Wardovej (dnes [[Congregatio Jesu]]) a v rokoch 1976 – 1984 bola generálnou predstavenou tohto ženského rádu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url= http://www.orden-online.de/wissen/w/wetter-immolata/ |titul= ORDEN Online |jazyk= nemecky |dátum prístupu= 2019-02-05 |url archívu= https://web.archive.org/web/20190207015941/http://www.orden-online.de/wissen/w/wetter-immolata/ |dátum archivácie= 2019-02-07}}</ref> ==Referencie== {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Wetter, Friedrich}} [[Kategória:Nemeckí kardináli]] [[Kategória:Biskupi Speyerskej diecézy]] [[Kategória:Arcibiskupi Mníchovskej arcidiecézy]] [[Kategória:Absolventi Pápežskej univerzity Gregoriany]] [[Kategória:Nemeckí vysokoškolskí pedagógovia]] m3zbrjbw4i11qhl82joa3yks2alrza0 0 629114 8382410 8374167 2026-10-10T13:45:52Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382410 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=drozofila obyčajná| Obrázok=Drosophila melanogaster Proboscis.jpg| Titulok=| Obrázok1=Biology Illustration Animals Insects Drosophila melanogaster.svg| Titulok1=Samica a samec| Skry12=nie| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky=|Podríša po latinsky=| Vývojový stupeň po slovensky=|Vývojový stupeň po latinsky=| Skupina 1 po slovensky=|Skupina 1 po latinsky=| Vývojová vetva po slovensky=|Vývojová vetva po latinsky=| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]] |Kmeň po latinsky=Arthropoda| Podkmeň po slovensky=|Podkmeň po latinsky=| Nadtrieda po slovensky= |Nadtrieda po latinsky=| Stupeň po slovensky=|Stupeň po latinsky=| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky =| Nadrad po slovensky=|Nadrad po latinsky=| Rad po slovensky= [[dvojkrídlovce]]|Rad po latinsky=Diptera| Podrad po slovensky=|Podrad po latinsky=| Čeľaď po slovensky= [[drozofilovité]]|Čeľaď po latinsky=Drosophilidae| Podčeľaď po slovensky=|Podčeľaď po latinsky=| Rod po slovensky=|Rod po latinsky=[[Drosophila]]| Podrod po slovensky=|Podrod po latinsky=Sophophora| Druh po slovensky=drozofila obyčajná|Druh po latinsky=Drosophila melanogaster| Binomické meno=Drosophila melanogaster| Klasifikátor1=[[Johann Wilhelm Meigen|J. Meigen]]| Dátum1=[[1830]]| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Drozofila obyčajná''' alebo aj vínna a ovocná muška<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = drozofila | URLHesla = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=kanec&s=exact&c=m4f7&d=sssj2&ie=utf-8&oe=utf-8 | PriezviskoEditora = Jarošová | MenoEditora = Alexandra | PriezviskoEditora2 = Buzássyová | MenoEditora2 = Klára | Rok = 2011 | Titul = [[Slovník súčasného slovenského jazyka]] | Diel = A{{--}}G | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Veda | ISBN = 978-80-224-1172-1 | Strana = }}</ref> (''Drosophila melanogaster'') je druh muchy z čeľade [[drozofilovité]]. S ľuďmi zdieľa až 60% DNA. Za výskum s drozofilou (hlavne ''Drosophila melanogaster'', ale aj s inými druhmi) bolo do roku 2018 udelených osem [[Nobelová cena|Nobelových cien]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nobel Prizes | url = http://www.animalresearch.info/en/medical-advances/nobel-prizes/ | vydavateľ = animalresearch.info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Robin McKie | odkaz na autora = | titul = Six Nobel prizes – what’s the fascination with the fruit fly? | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/science/2017/oct/07/fruit-fly-fascination-nobel-prizes-genetics | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2017-10-07 | dátum prístupu = 2019-02-15 }}</ref> Bola prvým živočíchom vo vesmíre. [[26. február|20. februára]] [[1947]] Američania vypustili raketu [[V2 (raketa)|V2]] z [[White Sands Missile Range]]. Drozofila bola použitá na skúmanie pôsobenia žiarenia vo veľkých výškach.<ref name=Beischer1962>{{cite journal |author1=Beischer, DE |author2=Fregly, AR |title=Animals and man in space. A chronology and annotated bibliography through the year 1960. |journal=US Naval School of Aviation Medicine |volume=ONR TR ACR-64 |issue=AD0272581 |year=1962 |url=http://archive.rubicon-foundation.org/9288 |accessdate=14 June 2011 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150811085105/http://archive.rubicon-foundation.org/xmlui/handle/123456789/9288 |date=2015-08-11 }} {{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://archive.rubicon-foundation.org/xmlui/handle/123456789/9288 |dátum prístupu=2023-10-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150811085105/http://archive.rubicon-foundation.org/xmlui/handle/123456789/9288 |dátum archivácie=2015-08-11}}</ref> == Rozšírenie == Pôvodom je z tropickej západnej Afriky<ref name="EoI"/> (iný zdroj uvádza centrálnu Afriku<ref name="Gibert"/>). Je ľudský [[komenzalizmus|komenzál]], čo je dôvod jej rozšírenia po celom svete. Vyvinuli sa približne pred 3,4 miliónmi rokov.<ref name="Gibert">{{Citácia knihy | priezvisko = Capy | meno = Pierre | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Gibert | meno2 = Patricia | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Boussy | meno3 = Ian | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Drosophila melanogaster, Drosophila simulans: So Similar, So Different | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2012 | počet strán = 293 | url = | isbn = 978-94-007-0965-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> == Opis == Má žltohnedú farbu a červené oči (môžu mať hnedé oči alebo aj žiadne<ref name=Schuster/>). Bruško má čierne priečne pruhy. U tohto druhu je prítomný [[sexuálny dimorfizmus]], samica je veľká 2,5 mm, samec je menší a má tmavšie bruško. Muška kladie vajíčka hlavne do hnijúceho ovocia, vína, piva, octu a ďalších kvasiacich látok<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Ross H. Arnett, Jr. | odkaz na autora = | titul = American Insects (A Handbook of the Insects of America North of Mexico, Second Edition) | vydanie = | vydavateľ = CRC Press | miesto = | rok = 2000 | počet strán = 1024 | url = https://archive.org/details/americaninsectsh0000arne_j6x8 | isbn = 978-0-8493-0212-1 | kapitola = | strany = [https://archive.org/details/americaninsectsh0000arne_j6x8/page/901 901] | jazyk = en }}</ref>. Žijú aj v rozkladajúcich sa hubách, kaktusoch aj zdochlinách.<ref name=Schuster/> Niekedy sú zodpovedné aj za prenos hubových ochorení na rastliny.<ref name=Schuster>{{Citácia knihy | priezvisko = Arnett | meno = Ross H. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Jacques | meno2 = Richard L. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Simon and Schuster's Guide to Insects | vydanie = | vydavateľ = Simon and Schuster | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 512 | url = https://archive.org/details/rkas.470.simonschustersgu0000arne_o1o6 | isbn = 978-0-671-25014-0 | kapitola = | strany = [https://archive.org/details/rkas.470.simonschustersgu0000arne_o1o6/page/338 338] | jazyk = en }}</ref> Väčšinou netrpia chorobami, v laboratóriu však môžu mať problémy s roztočmi, hubami alebo baktériami.<ref name="Practical"/> == Vývoj == Je to [[holometabolný hmyz]]. Vývoj je ovplyvnený teplotou - pri 18 °C 19 dní, pri 29 °C 9 dní od vajíčka po dospelého.<ref name="Practical">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Drosophila melanogaster: Practical Uses in Cell and Molecular Biology | vydanie = | vydavateľ = Academic Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 755 | url = | isbn = 978-0-08-085942-2 | kapitola = | strany = 20, 23, 25 | jazyk = en }}</ref> Dospelé jedince žijú v priemere 45 dní, maximálne 80 dní. Môžu sa páriť 10 hodín po premene na [[imágo]]<ref name="Practical"/>. Samica dokáže za život naklásť až 2 000 vajíčok.<ref name=EoG/> Larvy po vyliahnutí požierajú [[kvasnice]] a [[baktérie]]. Má tri [[Larva|larválne]] štádiá do [[Kukla (zoológia)|kukly]]. Po zakuklení sa dospelý jedinec objaví za cca 4 dni. Samice výrazne preferujú rozmnožovanie so svojimi bratmi. Navyše, samice sa nevyhýbajú páreniu so svojimi otcami a samce sa nevyhýbaju páreniu so svojimi sestrami, čo podporuje príbuzenské rozmnožovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Incestuous Sisters: Mate Preference for Brothers over Unrelated Males in Drosophila melanogaster | url = https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3519633/ | vydavateľ = misuse.ncbi.nlm.nih.gov | dátum vydania = 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-15 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Výskum== Už viac ako storočie<ref name="100 years">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bellen | meno = Hugo J. | priezvisko2 = | meno2 = Chao | priezvisko3 = Tong | meno3 = Hiroshi | autor = Tsuda | odkaz na autora = | titul = 100 years of Drosophila research and its impact on vertebrate neuroscience: a history lesson for the future | url = https://misuse.ncbi.nlm.nih.gov/error/abuse.shtml | vydavateľ = Nat Rev Neurosci | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-15 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20221220031049/https://misuse.ncbi.nlm.nih.gov/error/abuse.shtml | dátum archivácie = 2022-12-20 }}</ref> slúži drozofila obyčajná ako [[modelový organizmus]] vo viacerých výskumoch, hlavne v [[Molekulárna biológia|molekulárnej]] a [[evolučná biológia|evolučnej biológii]], [[Genetika|genetike]]<ref name="EoI">{{Citácia knihy | priezvisko = Resh | meno = Vincent H. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Cardé | meno2 = Ring T. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Encyclopedia of Insects | vydanie = | vydavateľ = Academic Press | miesto = | rok = 2003 | počet strán = 1266 | url = https://archive.org/details/encyclopediaofin00bada | isbn = 978-0-12-586990-4 | kapitola = | strany = | jazyk = en }}</ref>, [[neuroveda|neurovede]]<ref name="100 years"/>. Je malá s krátkym a lacným životným cyklom, má iba štyri páry [[Chromozóm|chromozómov]] a kladie veľa vajíčok, preto je veľmi vhodná na výskum.<ref name=EoG>{{Citácia knihy | priezvisko = Reeve | meno = Eric C. R. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Black | meno2 = Isobel | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Encyclopedia of Genetics | vydanie = | vydavateľ = Taylor & Francis | miesto = | rok = 2001 | počet strán = 952 | url = https://archive.org/details/encyclopediaofge0000unse_h6l1 | isbn = 978-1-884964-34-3 | kapitola = | strany = | jazyk = en }}</ref> Jej [[genóm]] je ľahko manipulovateľný pomocou rôznych genetických techník.<ref name="EoI"/> S výskumom ako prvý začal pravdepodobne [[Thomas Hunt Morgan|T. H. Morgan]], keď v roku 1910 vznikol pri výskume [[dedičnosť|dedičnosti]] prvý mutant s bielymi očami. Jeho študent [[Alfred Sturtevant]] v roku 1913 vytvoril prvú genetickú mapu, kde demonštroval lineárne radenie génov.<ref>[[Gary Rubin]], [[Edward B. Lewis]]: ''A brief history of Drosophila's contributions to genome research.'' In: ''[[Science]].'' 2000, 287, S. 2216 – 2218.</ref> Morgan preukázal, že genetická informácia sa prenáša pomocou [[Chromozóm|chromozómov]], za čo získal v roku 1933 Nobelovu cenu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Drosophila melanogaster | url = http://www.animalresearch.info/en/designing-research/research-animals/drosophila-melanogaster/ | vydavateľ = animalresearch.info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Hermann Joseph Muller]] (tiež Morganov študent<ref name="j-pcs">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nobel prize for the fruit fly Das S - J Pract Cardiovasc Sci | url = http://www.j-pcs.org/article.asp?issn=2395-5414;year=2017;volume=3;issue=2;spage=68;epage=69;aulast=Das | vydavateľ = j-pcs.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190306044448/http://www.j-pcs.org/article.asp?issn=2395-5414;year=2017;volume=3;issue=2;spage=68;epage=69;aulast=Das | dátum archivácie = 2019-03-06 }}</ref>) v roku 1927 experimentoval s vplyvom [[Röntgenové žiarenie|röntgenového žiarenia]] na dedičnosť. Zistil, že u múch, ktoré boli tomuto žiareniu vystavené sa zvýšilo množstvo mutácii. Neskôr v roku 1946 za svoj výskum získal Nobelovu cenu. [[George Wells Beadle]] a [[Edward Lawrie Tatum]] 1958 dostali Nobelovu cenu za výskum génov. [[Max Delbrück]], [[Alfred D. Hershey]] a [[Salvador E. Luria]] použili drozofilu na výskum v oblasti mechanizmov replikácie a genetiky vírusov, čo im prinieslo Nobelovu cenu. V roku 1995 bola udelená ďalšia Nobelova cena, [[Edward B. Lewis]], [[Christiane Nüssleinová-Volhardová]] a [[Eric F. Wieschaus]] ju získali za svoj objav týkajúci sa genetického ovládania skorého embryonálneho vývoja drozofily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Nobel Prize in Physiology or Medicine 1995 | url = https://www.nobelprize.org/prizes/medicine/1995/7713-the-nobel-prize-in-physiology-or-medicine-1995/ | vydavateľ = Nobel Media AB | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-15 | miesto = | jazyk = en }}</ref> a na svoj výskum použili práve drozofilu obyčajnú. V roku [[2000]] bol jej kompletný [[genóm]] [[sekvenovanie DNA|sekvenovaný]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Genome Sequence of Drosophila melanogaster | url = http://science.sciencemag.org/content/287/5461/2185 | vydavateľ = Science | dátum vydania = 2000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-15 | miesto = | jazyk = en }}</ref> ==Referencie== {{Referencie}} ==Iné projekty== {{projekt|wikispecies=Drosophila melanogaster}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Drozofilovité]] [[Kategória:Modelové organizmy]] snkxqh7her0v9utyr5evgdg8zpi8aw4 0 632422 8382684 8284987 2026-10-11T09:29:32Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382684 wikitext text/x-wiki {{Infobox Geografia krajiny | názov = Geografia Rumunska | obrázok = Romania location map Topographic.png | popis obrázku = Mapa Rumunska | svetadiel = [[Európa]] | región = [[Juhovýchodná Európa]]<br>[[Balkánsky polostrov]] | súradnice = 46°00' s. š., 25°00' z. d. | rozloha = 238 391 km² <small>([[Zoznam štátov podľa rozlohy|80. na svete]])</small><br />– súš: 97 % (231 231 km²)<br />– voda: 3 % (7 160 km²) | dĺžka pobrežia = 245 km | hranice = 3149,9 km<ref name="ASR"/><br />– [[Moldavsko]]: 681,3 km<br />– [[Ukrajina]]: 649,4 km<br/>– [[Maďarsko]]: 448 km<br />– [[Srbsko]]: 546,4 km<br />– [[Bulharsko]]: 631,3 km | najvyšší bod = 2 544 m ([[Moldoveanu]]) | najnižší bod = 0 m ([[Čierne more]]) | najdlhšia rieka = [[Dunaj]] (1 075 km) | najväčšie jazero = [[Razelm]] (511 km²) }} Tento článok popisuje '''[[geografia|geografické]] pomery v [[Rumunsko|Rumunsku]]'''. == Poloha a rozloha == [[Súbor:EU-Romania.svg|náhľad|300 px|Poloha krajiny v Európe]] Rumunsko je prímorský štát, nachádzajúci sa v juhovýchodnej [[Európa|Európe]] na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]] na severnej a východnej pologuli. Na východe má prístup k [[Čierne more|Čiernemu moru]] a na juhu k rieke [[Dunaj]]. Uhlovú vzdialenosť medzi najvýchodnejším a najzápadnejším bodom 9° 35' urazí [[Slnko]] pri svojej zdanlivej púti okolo Zeme za približne 39 minút. === Krajné body === ;Svetové strany * najsevernejší bod: ''Horodiștea'', [[Botoșani (župa)|Botoșani]] (48°15′06″N) * najjužnejší bod: ''Zimnicea'', [[Teleorman (župa)|Teleorman]] (43°37′07″N) * najzápadnejší bod: ''Beba Veche'', [[Timiș (župa)|Timiș]] (20°15′44″E) * najvýchodnejší bod: ''Sulina'', [[Tulcea (župa)|Tulcea]] (29°41′24″E)<ref name="ASR">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.insse.ro/cms/sites/default/files/field/publicatii/anuarul_statistic_al_romaniei_carte_en.pdf | vydavateľ = insse.ro | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> ;Nadmorská výška * najvyšší bod: [[Moldoveanu]] ({{mnm|2544}}) * najnižší bod: pobrežie [[Čierne more|Čierneho mora]] ({{mnm|0}}) * výškové rozpätie: 2 544 m ;Vzdialenosti (vzdušné) * najväčšia dĺžka: {{km|741|m}} medzi hranicou pri ''Beba Veche'' a pobrežím pri ''Suline'' * najkratšia šírka: {{km|148|m}} medzi hranicou pri obci ''Șipotele'' a meste [[Tulcea]] * najkratšia vzdialenosť k [[more|moru]]: {{km|0|m}} ([[Čierne more]]) <small> ''Poznámka: Poloha bodov i vzdialenosti vykazujú nepresnosť použitých máp.''</small> === Rozloha === [[Rozloha]] Rumunska predstavuje 238 391 [[štvorcový kilometer|km²]], čo krajinu radí na 12. miesto v Európe a 80. miesto vo svete. Rozlohou podobné sú vo svete [[Ghana]] (238 533 km²), v rámci Európy potom [[Spojené kráľovstvo]] (242 900 km²) alebo [[Bielorusko]] (207 600 km²). Z celkovej rozlohy tvorila v roku [[1993]] poľnohospodárska pôda 65 % (z toho orná pôda 41 %, trvalé pasienky 21 % a 3 % pokrývali trvalé plodiny), lesná pôda 29 % a iná pôda 6 %. Zavlažované boli pozemky s rozlohou 30 016 km², z toho bolo v roku [[2005]] v prevádzke cca. 15 000 km².<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ANIF | url = https://www.anif.ro/patrimoniu/amenajari-irigatii.htm | vydavateľ = anif.ro | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-08 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190518144816/https://www.anif.ro/patrimoniu/amenajari-irigatii.htm | dátum archivácie = 2019-05-18 }}</ref> === Štátne hranice === Rumunsko má spoločné hranice s 5 štátmi: na severovýchode s [[Moldavsko]]m, na východe a severe s [[Ukrajina|Ukrajinou]], na severozápade s [[Maďarsko]]m, na juhozápade so [[Srbsko]]m a na juhu s [[Bulharsko]]m.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Európa (www.infoglobe.sk) | url = http://www.infoglobe.sk/stat | vydavateľ = infoglobe.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Celková dĺžka pozemných hraníc je {{km|2762.9|m}}, pričom značnú časť tvoria prírodné hranice v podobe riek ([[Dunaj]], [[Prut]] a [[Mureš (rieka)|Mureš]]), v malej miere i horských hrebeňov ([[Karpaty]]). [[Súbor:Physical map of Romania.jpg|náhľad|450 px|Topografická mapa Rumunska]] ;Hranice * {{minivlajka|Ukrajina|w}}: {{km|649.4|m}} * {{minivlajka|Moldavsko|w}}: {{km|681.3|m}} * {{minivlajka|Maďarsko|w}}: {{km|448|m}} * {{minivlajka|Srbsko|w}}: {{km|546.4|m}} * {{minivlajka|Bulharsko|w}}: {{km|631.3|m}}<ref name="ASR"/> '''Trojmedzných bodov''' je 5: * pri meste [[Galac]]: [[Moldavsko]] a [[Ukrajina]] * pri meste [[Darabani]]: Moldavsko a Ukrajina * pri meste [[Satu Mare (mesto)|Satmár]]: Ukrajina a [[Maďarsko]] * pri obci [[Beba Veche]]: Maďarsko a [[Srbsko]] * pri obci [[Pristol]]: Srbsko a [[Bulharsko]] == Povrch == [[Súbor:Romania-relief.png|náhľad|Reliéf Rumunska]] Priemerná nadmorská výška krajiny je 330 m. V pohorí [[Munții Făgăraș]] sa nachádza najvyšší vrch Rumunska – [[Moldoveanu]] ({{mnm|2544}}). Charakteristickým znakom povrchu Rumunska je jeho veľká rozmanitosť: * nížiny (0{{--}}{{mnm|200}}) – tvoria cca 33 % územia * pahorkatiny, vrchoviny a náhorné plošiny (200{{--}}{{mnm|800}}) – 36 % * horské oblasti (nad {{mnm|800}}) – 31 %<ref name="ASR"/> [[Obrázok:Mapcarpat2.png|thumb| {{legenda|#00FF00|Vonkajšie Západné Karpaty}} {{legenda|#9AFF9A|Vnútorné Západné Karpaty}} {{legenda|#D2691E|Vonkajšie Východné Karpaty}} {{legenda|#E9967A|Vnútorné Východné Karpaty}} {{legenda|#87CEFA|Južné Karpaty}} {{legenda|#B22222|Carpații Occidentali (Západorumunské Karpaty)}} {{legenda|#9370DB|Transilvánska kotlina}} {{legenda|#FF00FF|Karpatske planine (srbské Karpaty)}} ]] Územie Rumunska pomerne rovnomerne pokrývajú horské oblasti a nížiny (cca po 1/3), zvyšok pokrýva mierne zvlnené pásmo pahorkatín a vrchovín. Z horstiev v krajine dominuje stredná a južná časť [[Karpaty|Karpatského oblúka]], ktorý sa tiahne v dĺžke cca {{Km|1000|m|w}} od [[Ukrajina|ukrajinskej]] po [[Srbsko|srbskú]] hranicu. [[Karpaty]] sa tu členia na: * [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)]] – zaberajú severnú a východnú časť Karpát (v Rumunsku); najvyšší vrch [[Pietrosul]] dosahuje {{Mnm|2303}} ** [[Vnútorné Východné Karpaty]] (vnútorná /západná/ časť) ** [[Vonkajšie Východné Karpaty]] (vonkajšia /východná/ časť) * [[Južné Karpaty]] – druhá najvyššia časť horstva (po [[Tatry|Tatrách]]), vrcholy presahujú 2500 m ([[Moldoveanu]] má {{mnm|2544}}) * [[Carpații Occidentali (v širšom zmysle)|Západorumunské Karpaty]] – zaberajú juhozápadnú časť, maximum dosahuje [[Cucurbăta Mare]] ({{Mnm|1849}}) Západnej časti krajiny dominujú [[Apusenské vrchy]] s najvyšším vrchom [[Cucurbăta Mare]] ({{Mnm|1847}}), ležiace mimo Karpát.<ref>http://www.geography.hu/mfk2001/cikkek/Hevesi.pdf</ref><ref>takto (nejasne) asi aj Karpaty in: Pyramída - encyklopedický časopis moderného človeka, str. 1852 (mapka dole), 1976</ref> Medzi týmito horstvami sa nachádza rozsiahla [[Transilvánska kotlina]] (25 000 km²), do západnej časti krajiny zasahuje z [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Srbsko|Srbska]] [[Veľká dunajská kotlina]]. Vo východnej časti zasahuje málo členitá [[Moldavská nížina]] (Câmpia Moldovei) a v juhovýchodnom Rumunsku dominuje [[Rumunská nížina]], ktorá tvorí severnú časť rozsiahlej [[Dolnodunavska nizina|Dolnodunajskej nížiny]].<ref>{{beliana|3|Dolnodunajská nížina|}}</ref><ref name="kral"> {{Citácia knihy | priezvisko = Král | meno = Václav | odkaz na autora = | titul = Fyzická geografie Evropy | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 1999 | isbn = 80-200-0684-2 | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }}</ref> === Pohoria === V [[Rumunsko|Rumunsku]] sa nachádza 95 pohorí, pričom najvyššie vrcholy 4 z nich presahujú {{Mnm|2500}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = www.RumunskéHory.cz | url = http://rumunskehory.cz/homepage/vsechny | vydavateľ = rumunskehory.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zoznam uvádza 10 najvyšších. {| cellpadding="4" cellspacing="0" class="wikitable sortable" !Obrázok !Pohorie !Provincia !Najvyšší vrch !Nadmorská<br>výška |- bgcolor="#efefef" | [[Súbor:Fagaras 01.jpg|120px]]||[[Munții Făgăraș]]||[[Južné Karpaty]]||[[Moldoveanu]]||{{Mnm|2544}} |- bgcolor="#efefef" | [[Súbor:Lac glaciar in Parâng - panoramio.jpg|120px]]||[[Munții Parângului]]||[[Južné Karpaty]]||[[Parângul Mare]]||{{Mnm|2519}} |- bgcolor="#efefef" | [[Súbor:Retezat View over Bucura lake.jpg|120px]]||[[Munții Retezat]]||[[Južné Karpaty]]||[[Peleaga]]||{{Mnm|2509}} |- bgcolor="#efefef" | [[Súbor:Muntii Bucegi vazuti de pe Postavaru.jpg|120px]]||[[Munții Bucegi]]||[[Južné Karpaty]]||[[Omu]]||{{Mnm|2505}} |- bgcolor="#efefef" | [[Súbor:Muntii Iezer Papusa.jpg|120px]]||[[Munții Iezer-Păpușa]]||[[Južné Karpaty]]||[[Roșu]]||{{Mnm|2470}} |- bgcolor="#efefef" | [[Súbor:Meteorological station, Pietrosul Rodnei.jpg|120px]]||[[Munții Rodnei]]||[[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východné Karpaty]]||[[Pietrosul Rodnei]]||{{Mnm|2303}} |- bgcolor="#efefef" | [[Súbor:Godeanu (8).jpg|120px]]||[[Munții Godeanu]]||[[Južné Karpaty]]||[[Gugu]]||{{Mnm|2291}} |- bgcolor="#efefef" | [[Súbor:Cindrel svg.jpg|120px]]||[[Munții Cindrel]]||[[Južné Karpaty]]||[[Cindrel]]||{{Mnm|2245}} |- bgcolor="#efefef" | [[Súbor:Muntii Lotrului - Harta fizica.jpg|120px]]||[[Munții Lotrului]]||[[Južné Karpaty]]||[[Șteflești]]||{{Mnm|2242}} |- bgcolor="#efefef" | [[Súbor:Evening rays over Piatra Craiului Mountains.jpg|120px]]||[[Munții Piatra Craiului]]||[[Južné Karpaty]]||[[La Om]]||{{Mnm|2238}} |} === Geológia === [[Obrázok:RomGeolActual.jpg|náhľad|Geologická mapa]] Rumunsko, patriace do [[Alpínske vrásnenie|alpínskej orogenézy]], má najmä na území [[Karpaty|Karpát]] zložitú geologickú štruktúru. V oblasti Vrancea, kde sa stretávajú tektonické zlomy, sa vyskytujú časté zemetrasenia. Pokým [[Transilvánska kotlina|Transilvánska plošina]] je vyzdvihnutá zo západných a dunajských plání, Moldavská nížina na východe je poklesnutým územím, poznačeným hydrografickou eróziou. [[Kenozoikum|Neozoické]] [[Fluviálny sediment|fluviálne sedimenty]] pokrývajú kotliny, náhorné plošiny a planiny, ktoré boli erodované post-ľadovcovou taveninou. Hojné sú sedimenty [[spraš]]í, najstaršie horniny z [[Paleozoikum|paleozoickej herogenézy]] sa vyskytujú v pohorí Măcin. Vo Východných Karpatoch sa nachádzajú dôležité ložiská rúd, vrátane zlata a striebra, hnedého uhlia a zemného plynu. Celá oblasť je známa hojným výskytom minerálnych prameňov. == Podnebie == [[Image:Romania map of Köppen climate classification.png|náhľad|Klimatické oblasti]] [[Image:Klimadiagramm-deutsch-Bucuresti (Bukarest)-Rumänien.png|náhľad|Klimadiagram Bukurešti]] Rumunsko má mierne [[Kontinentálne podnebie|kontinentálne prechodné podnebie]], typické pre [[Stredná Európa|strednú Európu]] a striedajú sa tu štyri [[Ročné obdobie|ročné obdobia]]. Oblasť mierneho klimatického pásma leží v prechodnej oblasti medzi vlhším oceánskym a suchým kontinentálnym podnebím. [[Atlantický oceán]] a [[Stredozemné more]] predstavujú klimatické faktory, zohrávajúce veľkú úlohu prostredníctvom cirkulácie oceánskych vzdušných prúdov, ktoré sú výsledkom vplyvu [[islandský cyklón|islandských]] a [[stredomorský cyklón|stredomorských cylkónov]]. Klímu v krajine zásadným spôsobom ovplyvňuje najmä nadmorská výška, východnú časť v menšom rozsahu aj blízke [[Čierne more]]. [[Transilvánska kotlina]], [[Karpaty]] a západné nížiny tak majú miernejšie podnebie s teplými letami a studenými zimami, kontinentálne prejavy sú výraznejšie východne od Karpatského oblúka, v prímorskej časti sú tieto vplyvy miernejšie. Zima trvá zvyčajne od decembra do marca (teploty nezriedka klesajú pod -20°C), nasleduje krátka jar a rýchly prechod do leta, ktoré s teplotami nad 30°C trvá väčšinou do konca augusta. Nasleduje chladnejšia jeseň, trvajúca do novembra, kedy prichádzajú výdatnejšie zrážky. Prvé mrazy sa objavujú v októbri, kedy sa vo vyšších polohách často vyskytuje sneženie, chladné počasie a riziko mrazov končí v apríli. Priemerná teplota v [[Bukurešť|Bukurešti]] dosahuje v [[január]]i -7°C, v júli je to približne 25°C, extrémne hodnoty absolútnej teploty v rámci Rumunska dosiahli -38,5°C ([[25. január]]a [[1942]] v [[Brašov (mesto)|Brašove]]) a +44,5°C ([[10. august]]a [[1951]] v [[Braila|Braile]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Când și unde s-au înregistrat cele mai scăzute temperaturi din istorie | url = https://www.historia.ro/sectiune/general/articol/cand-si-unde-s-au-inregistrat-cele-mai-scazute-temperaturi-din-istorie | vydavateľ = historia.ro | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-14 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=records>{{cite web |archiveurl= https://web.archive.org/web/20090906221054/http://www.meteoromania.ro/index.php?id=489 |archivedate= 6 September 2009 |url= http://www.meteoromania.ro/index.php?id=489 |title= Climatic Records in Romania |publisher= Administratia Nationala de Meteorologie |accessdate= 15 December 2016}}</ref> Priemerné ročné teploty dosahujú v severných regiónoch 8,5 – 9°C, na juhu je to až 11°C. Letný priemer sa pohybuje medzi 22 – 24°C, v zimnom období je to -3 – -5°C. Tropických dní s teplotou nad 30°C býva v južnej časti Rumunska viac ako 40, letných dní, kedy teplota dosiahne 25°C, je spravidla až 90. Rôznorodé sú i zrážky, ktorých úhrny sa pohybujú od 400 mm v najsuchších oblastiach [[Rumunská nížina|Rumunskej nížiny]] (Dobrogea v delte [[Dunaj]]a), po 600 mm v nížinách na západe, kde sa viac prejavuje vplyv Atlantiku. Celoštátny priemer dosahuje 637 mm, v horských oblastiach množstvo zrážok stúpa a nezriedka presahuje 1200 mm za rok. Priemerný počet daždivých dní (s úhrnom zrážok aspoň 1 mm) je od 100 v nížinatej južnej časti, po 200 v hornatých oblastiach [[Karpaty|Karpát]]. Najmä v horských oblastiach sa v lete vyskytujú početné búrky, naopak, v nížinách sa čoraz častejšie vyskytujú extrémne horúčavy, sprevádzané veľkým suchom. V neskorej jeseni sa vyskytujú daždivejše periódy, zimy však (s výnimkou horských oblastí) nebývajú bohaté na sneh a snehová pokrývka sa niekoľkokrát za zimu roztopí. Globálne zmeny počasia spôsobujú výrazné teplotné výkyvy (najmä redukcia mrazivých epizód) a výskyt teplotných extrémov. ;V krajine rozlišujeme 5 klimatických oblastí: * mierne kontinentálna oblasť * prechodne kontinentálna oblasť * vnútrozemská stredomorská oblasť * čiernomorská oblasť * horská oblasť ==== Rekordy ==== {{Weather box |location = Rumunsko |metric first = Y |single line = Yes |Jan record high C = 22.2 |Feb record high C = 26.0 |Mar record high C = 32.8 |Apr record high C = 35.5 |May record high C = 40.8 |Jun record high C = 42.0 |Jul record high C = 44.3 |Aug record high C = 44.5 |Sep record high C = 43.5 |Oct record high C = 39.0 |Nov record high C = 30.5 |Dec record high C = 23.4 |year record high C = 44.5 |Jan record low C = -38.5 |Feb record low C = -38.0 |Mar record low C = −31.4 |Apr record low C = −26.0 |May record low C = −16.0 |Jun record low C = −12.0 |Jul record low C = -8.0 |Aug record low C = -7.0 |Sep record low C = −15.0 |Oct record low C = −21.3 |Nov record low C = -30.8 |Dec record low C = −34.5 |year record low C = −38.5 |source 1 = National Meteorological Administration<ref name=records/> }} == Rastlinstvo == [[Image:Cabin on the mountain side (Unsplash).jpg|thumb|Zmiešaný les v okolí Brašova]] [[Image:Cañas (Phragmites australis), Delta del Danubio, Rumanía, 2016-05-28, DD 18.jpg|thumb|Dunajská delta]] Územie Rumunska tvoria z 1/3 nížiny, pahorkatiny, vrchoviny a náhorné plošiny zaberajú 36 % rozlohy a horské oblasti zvyšných 31 %.<ref name="ASR"/> Horské oblasti pokrývajú prevažne zmiešané lesy, dolný tok [[Dunaj]]a tvorí močaristá a bažinatá pôda. Krajina má najmä v južnej polovici a v nížinách na západe veľmi úrodné černozeme, močaristé okolie Dunaja bolo najmä v minulosti vo veľkom odvodňované a vysušované. Poľnohospodársky intenzívne využívaná úrodná [[Rumunská nížina]] používa pri pestovaní plodín závlahy a dôležitú úlohu pri pestovaní obilnín, ovocia a vinohradníctve majú podkarpatské oblasti kotlín. Delta Dunaja je okrem rybolovu využívaná na pestovanie trstiny, ktorá slúži na výrobu celulózy. V najvyšších polohách je zastúpená kosodrevina, pod nimi prevláda buk, smrek, borovica a jedľa. V stredných polohách prevláda dub, hrab, javor a jaseň a v nížinách je to jelša, topoľ a v delte Dunaja močiarna vegetácia. [[Image:Lacul Bucura, Lacul Ana a Lacul Bucurelu.jpg|thumb|Vysokohorská krajina Karpát (Lacul Bacura)]] Flóra Rumunska pozostáva z týchto fytogeografických prvkov: * severné a alpské (cca 14 %) * európske (približne 40 %) * orientálne alebo kontinentálne (asi 20 %) * stredomorské (približne 8 %) * juhovýchodné (približne 10 %) * endemické (asi 4 %) * iné (asi 4 %) === Vegetačné stupne === * ''Alpská a subalpínska vegetácia'' zaberá najvyššie časti pohorí a horských hrebeňov nad {{Mnm|1500}} Je zastúpená vysokohorskými lúkami, ktoré pokrývajú trávy a nižšie kríky a dreviny (borievky, jalovec, brusnice). * ''Horská vegetácia'' je zastúpená najmä smrekovými lesmi s menším podielom jedle a borovice a zmiešanými lesmi s prevahou buka. V hojnej miere sa vyskytujú bukovo-jedľovo-smrekové lesy, miestami s prímesou javora, jaseňa, brestu a i. * ''Vegetácia kopcov a náhorných plošín'' je zastúpená zmiešanými lesmi s prevahou buka a duba, vyskytujú sa tiež stepné lúky a trávnaté porasty xeromezofilov. * ''Poľná vegetácia'' je charakteristická výskytom dubových porastov a stepných xerofilných lúk. * ''Vegetácia lúk'' je charakteristická nízkym trávnatým porastom. * ''Vodná vegetácia'' sa vyskytuje v okolí riek, jazier a močarísk, predovšetkým v rozsiahlej [[Delta Dunaja|delte Dunaja]]. Významný podiel má trstina, lekná a iné vodomilné rastlinstvo. == Živočíšstvo == [[Image:Rumaenien baer bei sinaia im juli 2007.jpg|thumb|Hojným druhom hôr je medveď]] [[Image:Denube Delta Pelicans.JPG|thumb|Pelikány v dunajskej delte]] Vzhľadom na zemepisnú polohu v [[Mierne pásmo|miernom pásme]] a rozmanitosť prírodných podmienok je na území Rumunska bohatá a pestrá fauna. Zastúpenie vysokohorského, horského i nížinného pásma s podunajskými mokraďami vytvára širokú paletu biotopov. Suchozemské živočíšstvo využíva tieto stupne: * ''Alpský komplex'' zastupujú najmä kamzíky, orly a rôzne druhy plazov. * ''Komplex lesov'' má zastúpenie vysokej zveri, hojne sa vyskytujú jelene, medvede, diviaky, rysy, vlky, veveričky, orly, ďatle, kukučky a pod. * ''Komplex stepí'' je obývaná hlavne z menších cicavcov (zajace), hlodavcov a vtákov, no vyskytujú sa tu mnohé živočíchy, žijúce i v lesoch, ako sú vlky, líšky, fretky, diviaky, ježkovia a pod. Z plazov sú zastúpené hady, jašterice i korytnačky. Vo všetkých stupňoch je zastúpená široká paleta hmyzu. Špecifickou časťou je „vodná fauna“, ktorá obýva: * ''Komplex alpských jazier'' je pomerne chudobný a okrem hmyzu je charakteristický výskytom lososovitých rýb. * ''Komplex horských jazier'' obývajú najmä pstruhy. * ''Komplex pobrežných jazier'' má pestrú faunu, pozostávajúcu zo sladkovodných i morských druhov. Bežné sú mäkkýše, raky a slimáky. * ''Komplex lúk a delty'' má najbohatšie zastúpenie živočíchov. Vyskytujú sa tu obojživelné a vodomilné druhy, ako sú vydry, korytnačky, žaby, hady, no tiež líšky, vlky, divé prasatá či zajace. Žije tu množstvo hmyzu i vtáctva (pelikány, labute, žeriavy, kačky, no tiež orly) a v riekach široká paleta rýb. == Ochrana prírody == [[Image:Romania Natural Parks.png|400 px|thumb|Poloha národných parkov]] [[Image:Clăi de fân Borșa.jpg|thumb|Pohorie Munții Rodnei]] [[Image:Danube near Iron Gate 2006 3.JPG|thumb|Tiesňava Železné vráta]] Približne 5,18 % územia Rumunska (12 360 km²) má štatút ochrany, z čoho takmer polovicu (2,43 % plochy Rumunska) tvorí [[Delta Dunaja]]. === Národné parky === V Rumunsku sa nachádza 14 národných parkov, ktoré zaberajú rozlohu 8 960 km² (3,8 % z celkovej rozlohy Rumunska).<ref name="ASR"/> * [[Parcul Național Buila-Vânturarița]] (vyhlásený v r. 2005, 41,86 km²) * [[Parcul Național Călimani]] (vyhlásený v r. 2000, 240,41 km²) * [[Parcul Național Ceahlău]] (vyhlásený v r. 2000, 83,96 km²) * [[Parcul Național Cheile Bicazului - Hășmaș]] (vyhlásený v r. 2000, 65,75 km²) * [[Parcul Național Cheile Nerei - Beușnița]] (vyhlásený v r. 2000, 367,58 km²) * [[Parcul Național Cozia]] (vyhlásený v r. 2000, 171 km²) * [[Delta Dunaja|Delta Dunării]] (vyhlásený v r. 2000, 5 800 km²) * [[Parcul Național Domogled - Valea Cernei]] (vyhlásený v r. 2000, 612,11 km²) * [[Parcul Național Defileul Jiului]] (vyhlásený v r. 2005, 111,27 km²) * [[Parcul Național Munții Măcinului]] (vyhlásený v r. 2000, 113,21 km²) * [[Parcul Național Munții Rodnei]] (vyhlásený v r. 2000, 465,99 km²) * [[Parcul Național Piatra Craiului]] (vyhlásený v r. 2000, 147,33 km²) * [[Parcul Național Retezat]] (vyhlásený v r. 2000, 380,47 km²) * [[Parcul Național Semenic - Cheile Carașului]] (vyhlásený v r. 2000, 366,64 km²) === Prírodné parky === Prírodných parkov je 16 a zaberajú 7 700 km² (3,2 % celkovej rozlohy).<ref name="ASR"/> * [[Parcul Natural Apuseni]] (vyhlásený v r. 2000, 757,84 km²) * [[Parcul Natural Bucegi]] (vyhlásený v r. 2000, 326,63 km²) * [[Parcul Natural Cefa]] (vyhlásený v r. 2010, 50,02 km²) * [[Parcul Natural Comana]] (vyhlásený v r. 2005, 249,63 km²) * [[Parcul Natural Defileul Mureșului Superior]] (vyhlásený v r. 2007, 91,56 km²) * [[Parcul Natural Grădiștea Muncelului - Cioclovina]] (vyhlásený v r. 2000, 381,84 km²) * [[Geoparcul Dinozaurilor „Țara Hațegului”]] (vyhlásený v r. 2005, 1023,92 km²) * [[Parcul Natural Lunca Joasă a Prutului Inferior]] (vyhlásený v r. 2005, 82,47 km²) * [[Parcul Natural Balta Mică a Brăilei]] (vyhlásený v r. 2000, 175,29 km²) * [[Parcul Natural Lunca Mureșului]] (vyhlásený v r. 2005, 171,66 km²) * [[Parcul Natural Munții Maramureșului]] (vyhlásený v r. 2005, 1488,50 km²) * [[Geoparcul Platoul Mehedinți]] (vyhlásený v r. 2005, 1065 km²) * [[Parcul Natural Porțile de Fier]] (vyhlásený v r. 2005, 1156,658 km²) * [[Parcul Natural Putna - Vrancea]] (vyhlásený v r. 2005, 302,04 km²) * [[Parcul Natural Vânători-Neamț]] (vyhlásený v r. 2000, 308,18 km²) * [[Parcul Natural Văcărești]] (vyhlásený v r. 2016, 1,83 km²) == Vodstvo == [[Image:Rivers Romania.png|náhľad|Najvýznamnejšie rieky]] === Rieky === Rumunsko má približne {{Km|245|m|w}} morského pobrežia (pobrežná čiara má {{Km|193.5|m|w}}) a jeho dĺžka sa mení pribúdaním naplavenín v oblasti [[Delta Dunaja|delty Dunaja]]. Druhá najdlhšia a najmohutnejšia rieka [[Európa|Európy]], [[Dunaj]] preteká územím krajiny v dĺžke {{Km|1075|m|w}}, z čoho prevažnú časť tvorí prirodzenú hranicu so [[Srbsko]]m ({{Km|230|m|w}}), [[Bulharsko]]m ({{Km|471|m|w}}), [[Moldavsko]]m ({{Km|1|m|w}}) a [[Ukrajina|Ukrajinou]] ({{Km|90|m|w}}). Prakticky všetky rieky v [[Rumunsko|Rumunsku]] patria do úmoria [[Čierne more|Čierneho mora]] a okrem niekoľkých krátkych tokov na pobreží, odvádzajú vodu riekou [[Dunaj]]. Severom územia preteká rieka [[Tisa]], najdlhší ľavostranný prítok Dunaja ({{Km|962|m|w}}), do ktorej smerujú všetky rieky zo severozápadnej časti Rumunska. Najvýznamnejšími prítokmi Tisy sú [[Someș]], [[Biely Kriš]] a [[Mureš (rieka)|Mureš]]. Krajný severovýchod a východ odvodňuje rieka [[Prut]], ktorá je z veľkej časti pohraničným tokom. Centrálnu a južnú časť Rumunska odvodňujú prítoky Dunaja, z najvýznamnejších sú to [[Timiș (rieka)|Timiș]], [[Jiu]], [[Olt (rieka v Rumunsku)|Olt]], [[Argeș (rieka)|Argeș]], [[Ialomița (rieka)|Ialomița]] a [[Siret]]. ;Najdlhšie rieky: * [[Dunaj]] – {{Km|1075|m|w}}, povodie 33 250 km² * [[Mureš (rieka)|Mureš]] – {{Km|761|m|w}}, povodie 27 890 km² * [[Prut]] – {{Km|742|m|w}}, povodie 10 990 km² * [[Olt (rieka v Rumunsku)|Olt]] – {{Km|615|m|w}}, povodie 24 050 km² * [[Siret]] – {{Km|559|m|w}}, povodie 42 890 km² * [[Ialomița (rieka)|Ialomița]] – {{Km|417|m|w}}, povodie 10 350 km² * [[Someș]] – {{Km|376|m|w}}, povodie 15 740 km² * [[Argeș (rieka)|Argeș]] – {{Km|350|m|w}}, povodie 12 550 km² * [[Jiu]] – {{Km|339|m|w}}, povodie 10 080 km² * [[Buzău (rieka)|Buzău]] – {{Km|302|m|w}}, povodie 5 264 km²<ref name="ASR"/> === Jazerá === [[Image:Cobilița Lake, Bistrița-Năsăud.jpg|náhľad|Jazero Cobilița]] Vodné plochy sú zastúpené od prímorských lagún na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]] v [[Delta Dunaja|dunajskej delte]], cez nížinné jazerá až po vysokohorské plesá ľadovcového pôvodu v [[Karpaty|Karpatoch]]. Najvyššie položeným z mnohých plies je [[Mioarelor]] v [[Munții Făgăraș]], ležiace vo výške {{Mnm|2282}}, naopak, takmer na úrovní morskej hladiny ({{Mnm|1.5}}) je lagúna [[Techirghiol]].<ref name="ASR"/> === Minerálne pramene === Krajina je bohatá na [[Minerálna voda|minerálne vody]], využívané na pitie i liečebné účely. Najznámejšie sú pramene Govora, Căciulata, Călimăneşti, Biborţeni, Zizin, Bodoc, Vâlcele, Covasna, Borsec, Sângeorz, Vatra Dornei, Băile Slănic a Lipova.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Comunicate de presa | url = http://www.apeleminerale.ro/comunicate-de-presa/lista-apelor-minerale-naturale-recunoscute-in-romania-2016/30/ | vydavateľ = apeleminerale.ro | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Cestovný ruch == [[Image:Pelişor castle.JPG|thumb|Castelul Pelișor]] V roku [[2018]] absolvovali turisti v Rumunsku 15,7 milióna prenocovaní, z čoho 2,2 miliónov návštevníkov bolo zo zahraničia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Romanian tourism — statistical abstract | url = http://www.insse.ro/cms/en/content/romanian-tourism-%E2%80%94-statistical-abstract-0 | vydavateľ = insse.ro | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Príjem z cestovného ruchu bol v tomto roku vo výške 5,21 mld. eur, čím sa krajina zaradila na 32. miesto na svete a predbehla tak [[Slovensko]], aj susedné [[Bulharsko]]. V rámci regiónu príjmami z turizmu mierne zaostáva za [[Grécko]]m a [[Česko]]m.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tourism’s contribution to Romania’s economy is among the lowest in the world {{!}} Romania Insider | url = https://www.romania-insider.com/tourisms-contribution-to-romanias-economy-is-among-the-lowest-in-the-world/ | vydavateľ = romania-insider.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-22 | miesto = | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Krajina disponuje veľkým potenciálom a dobre rozvinutou turistickou infraštruktúrou. Známe sú prímorské letoviská ([[Mamaia]], [[Mangalia]] či [[Neptun (Rumunsko)|Neptun]]), veľkým lákadlom sa však stávajú horské oblasti a obnovované historické pamiatky, ako aj delta [[Dunaj]]a. Najnavštevovanejšie sú mestá [[Bukurešť]], [[Brašov (mesto)|Brašov]], [[Sibiu (mesto)|Sibiu]], [[Kluž]], [[Temešvár]], [[Jasy]] a [[Konstanca]]. == Doprava == [[Image:Aeroporturi Romania.svg|thumb|Najvýznamnejšie letiská]] [[Rumunsko]], ležiace na rozhraní [[Balkánsky polostrov|Balkánu]] a [[Stredná Európa|Strednej Európy]], malo už počas éry [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] veľký dopravný význam. [[Dunaj]] tvoril severnú hranicu ([[Limes Romanus]]) ríše a oddeľoval susednú barbarskú [[Dácia|Dáciu]]. Veľtokom viedla zároveň dôležitá obchodná cesta, po ktorej sa prepravovali zásoby. Už v tých dobách tvorili tiesňavy riek [[Jiu]], [[Olt (rieka v Rumunsku)|Olt]] a Dunaj strategicky významné prechody cez [[Karpaty]]. Tieto koridory patria i dnes medzi najvyťaženejšie a vedú nimi cestné, železničné i vodné trasy. Na [[Čierne more|čiernomorskom]] pobreží bol už v tom čase prístav [[Konstanca]], ktorý je v súčasnosti druhý najväčší námorný prístav regiónu. Dôležité prístavy postupne vznikli i na riekach Dunaj, Olt či [[Mureš (rieka)|Mureš]], no v menšej miere boli využívané aj ďalšie z vodnatejších riek. V krajine je 45 letísk, z ktorých dominuje medzinárodné letisko pri Bukurešti (Aeroportul Internațional Henri Coandă București). V roku [[2018]] odbavilo cca 123 tisíc letov a takmer 14 mil. cestujúcich. Významné sú tiež medzinárodné letiská v [[Kluž]]i (2,7 mil. cestujúcich v roku 2017), [[Temešvár]]i (1,6 mil. cestujúcich) a [[Jasy]] (1,15 mil. cestujúcich). Vnútroštátna letecká doprava je využívaná v menšej miere. [[Image:Romania-drumuri.svg|thumb|Sieť hlavných ciest a diaľnic]] [[Image:Railway map of Romania.png|thumb|Železničná sieť Rumunska]] [[Image:Autostrada București-Ploiești (km 49).JPG|thumb|Diaľnica A3 pri Ploieşti]] Celková cestná sieť v Rumunsku dosahuje odhadom 198 817 km, z toho je 60 043 km so spevneným a 138 774 km s nespevneným povrchom (2004).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central Intelligence Agency | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ro.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-22 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200515163205/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ro.html | dátum archivácie = 2020-05-15 }}</ref> Podľa odhadu Svetovej banky dosahuje cestná sieť mimo miest a obcí (t.j. okrem ulíc a dedinských ciest) dĺžku približne 78 000 km.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Transport | url = http://www.worldbank.org/en/topic/transport | vydavateľ = worldbank.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Medzi najdôležitejšie patria tzv. [[Európska cesta|európske cesty]] s medzinárodným významom, ktorými prechádza väčšina tranzitu. ;Európske cesty * [[Európska cesta 58|E 58]]: [[Halmeu]] – [[Baia Mare]] – [[Bistrița]] – [[Suceava]] – [[Botoșani (mesto)|Botoşani]] – [[Jasy]] – [[Kišiňov]] * [[Európska cesta 60|E 60]]: [[Oradea]] – [[Kluž]] – [[Târgu-Mureş]] – [[Brašov (mesto)|Brašov]] – [[Ploieşti]] – [[Bukurešť]] – [[Slobozia]] – [[Konstanca]] – [[Agigea]] * [[Európska cesta 68|E 68]]: [[Nadlak|Nădlac]]{{--}}[[Pecica]]{{--}}[[Arad (Rumunsko)|Arad]]{{--}}[[Lipova]]{{--}}[[Deva]]{{--}}[[Simeria]]{{--}}[[Orăștie]]{{--}}[[Sebeș (mesto)|Sebeş]]{{--}}[[Sibiu (mesto)|Sibiu]]{{--}}[[Brašov (mesto)|Brašov]] * [[Európska cesta 70|E 70]]: [[Temešvár]]{{--}}[[Drobeta-Turnu Severin]]{{--}}[[Craiova]]{{--}}[[Alexandria (Rumunsko)|Alexandria]]{{--}}[[Pitești]]{{--}}[[Bukurešť]]{{--}}[[Giurgiu]] * [[Európska cesta 79|E 79]]: Borș – [[Oradea]] – Deva – [[Târgu Jiu]] – Filiași – [[Craiova]] – Calafat * [[Európska cesta 81|E 81]]: [[Halmeu]] – [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]] – [[Kluž]] – [[Sebeș (mesto)|Sebeş]] – [[Sibiu (mesto)|Sibiu]] – [[Piteşti]] – [[Bukurešť]] – [[Cernavodă]] – [[Konstanca]] * [[Európska cesta 85|E 85]]: [[Siret]] – [[Suceava]] – [[Bacău]] – [[Focșani]] – [[Bukurešť]] – [[Giurgiu]] * [[Európska cesta 87|E 87]]: [[Galac|Galaţi]] – [[Brăila]] – [[Măcin]] – [[Tulcea]] – [[Konstanca]] – [[Mangalia]] * [[Európska cesta 574|E 574]]: [[Bacău]] – [[Brašov (mesto)|Brašov]] – [[Pitești]] – [[Craiova]] * [[Európska cesta 576|E 576]]: [[Kluž]] – [[Dej (Rumunsko)|Dej]] – [[Bistrița]] – [[Suceava]] * [[Európska cesta 581|E 581]]: [[Tișița]] – [[Tecuci]] – [[Albița]] – [[Leușeni]] – [[Kišiňov]] * [[Európska cesta 583|E 583]]: [[Săbăoani]] – [[Jasy]] – [[Bălți]] – [[Mohyliv-Podiľskyj]] * [[Európska cesta 671|E 671]]: [[Temešvár]] – [[Arad (Rumunsko)|Arad]] – [[Oradea]] – [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]] * [[Európska cesta 771|E 771]]: [[Drobeta-Turnu Severin]] – [[Niš]] ;Diaľnice * [[Diaľnica A0 (Rumunsko)|A0]]: okruh okolo [[Bukurešť|Bukurešti]] * [[Diaľnica A1 (Rumunsko)|A1]]: [[Bukurešť]] – [[Nadlak]] ({{Km|576|m|w}}) * [[Diaľnica A2 (Rumunsko)|A2]]: [[Bukurešť]] – [[Konstanca]] ({{Km|203|m|w}}) * [[Diaľnica A3 (Rumunsko)|A3]]: [[Bukurešť]] – [[Oradea]] ({{Km|603|m|w}}) * [[Diaľnica A4 (Rumunsko)|A4]]: [[Ovidiu]] – [[Vama Veche]] ({{Km|60|m|w}}) * [[Diaľnica A5 (Rumunsko)|A5]]: [[Brašov (mesto)|Brašov]] – [[Bacău]] ({{Km|160|m|w}}) * [[Diaľnica A6 (Rumunsko)|A6]]: [[Lugoj]] – [[Bukurešť]] * [[Diaľnica A7 (Rumunsko)|A7]]: [[Ploiești]] – [[Suceava]] – [[Siret]] ({{Km|329|m|w}}) * [[Diaľnica A8 (Rumunsko)|A8]]: [[Jasy]] – [[Târgu Mureș]] ({{Km|319|m|w}}) * [[Diaľnica A9 (Rumunsko)|A9]]: [[Temešvár]] – [[Moravița]] ({{Km|92|m|w}}) * [[Diaľnica A10 (Rumunsko)|A10]]: [[Sebeș (mesto)|Sebeș]] – [[Turda]] ({{Km|70|m|w}}) * [[Diaľnica A11 (Rumunsko)|A11]]: [[Arad (Rumunsko)|Arad]] – [[Oradea]] ({{Km|112|m|w}}) [[Image:Bistrița Nord station 4.jpg|thumb|Nástupište Bistrița]] Nezastupiteľnú úlohu v krajine zohráva [[železničná doprava]], využívaná na prepravu materiálu, tovaru a osôb. Rumunská sieť železníc je s dĺžkou 22 298 km štvrtou najväčšou v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Reteaua feroviara | url = http://www.cfr.ro/jf/romana/0208/retea.htm | vydavateľ = cfr.ro | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-22 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090608211134/http://www.cfr.ro/jf/romana/0208/retea.htm | dátum archivácie = 2009-06-08 }}</ref> Z celkovej dĺžky je približne 8 585 km elektrifikovaných. Napriek postupnej obnove sú rumunské železnice stále jedným z najviac zastaraných železničných systémov na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ISTUDOR Ion | odkaz na autora = | titul = Computer-Based Decision Support for Railroad Transportation Systems: an Investment Case Study | url = https://www.researchgate.net/publication/26626307_Computer-Based_Decision_Support_for_Railroad_Transportation_Systems_an_Investment_Case_Study | vydavateľ = researchgate.net | dátum vydania = 2009-01-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Nezastupiteľnú úlohu v rámci [[Bukurešť|hlavného mesta]] zohráva [[Bukureštské metro]], ktoré svojimi 4 linkami (dve ďalšie sa budujú) obsluhuje značnú časť prepravy osôb. Vo väčších mestách má dôležitú úlohu [[električková doprava]], ktorá je prevádzkovaná v mestách [[Arad (Rumunsko)|Arad]], [[Botoșani (mesto)|Botoșani]], [[Brăila]], [[Brašov (mesto)|Brašov]], [[Bukurešť]], [[Kluž]], [[Craiova]], [[Galac]], [[Jasy]], [[Konstanca]], [[Oradea]], [[Ploješť]], [[Reșița]], [[Sibiu (mesto)|Sibiu]] a [[Temešvár]]. == Územnosprávne rozdelenie == Rumunsko je územno-správne rozdelené na 8 (rozvojových) regiónov (skupín žúp) [nie sú to ozajstné administratívne jednotky], ktoré sa členia na 41 [[Župa (Rumunsko)|žúp]] ("judeţe") a [[Municípium (Rumunsko)|municípium]] [[Bukurešť]]. V krajine je 320 miest a municípií a 2 861 [[obec (Rumunsko)|obcí]], pozostávajúcich z 12 487 dedín.<ref name="MAEB">[http://ue.mae.ro/romania/137 MAE - Bruxelles] - ''Reprezentanța permanentă a României pe lângă Uniunea Europeană'' - România</ref> === Rumunské župy === [[Súbor:România Judeţe.jpg|thumb|450 px|Rumunské župy]] {| class="wikitable sortable" |- bgcolor="orange" ! '''Názov župy''' ! Administratívne stredisko ! Rozloha [km²] ! Počet obyvateľov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Structura Etno-demografică a României | url = http://www.edrc.ro/recensamant.jsp?language=0 | vydavateľ = edrc.ro | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Alba (župa v Rumunsku)|Alba]] | [[Alba Iulia]] | 6 242 | 342 376 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Arad (župa v Rumunsku)|Arad]] | [[Arad (Rumunsko)|Arad]] | 7 754 | 430 629 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Argeș (župa)|Argeș]] | [[Pitești]] | 6 826 | 612 431 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Bacău]] | [[Bacău]] | 6 621 | 616 168 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Bihar (župa)|Bihar]] | [[Oradea]] | 7 544 | 575 398 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Bistrița-Năsăud]] | [[Bistrița]] | 5 355 | 286 225 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Botoșani (župa)|Botoșani]] | [[Botoșani (mesto)|Botoșani]] | 4 986 | 412 626 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Brăila (župa)|Brăila]] | [[Braila]] | 4 766 | 321 212 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Brașov (župa)|Brașov]] | [[Brašov (mesto)|Brašov]] | 5 363 | 549 217 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| '''Hlavné mesto Bukurešť''' | [[Bukurešť]] | 238 | 1 883 425 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Buzău (župa)|Buzău]] | [[Buzău (mesto)|Buzău]] | 6 103 | 451 069 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Călărași (župa)|Călărași]] | [[Călăraşi ämesto (Rumunsko)|Călăraşi ämesto]] | 5 088 | 306 691 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Caraș-Severin]] | [[Reșița]] | 8 520 | 295 579 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Cluj (župa)|Cluj]] | [[Kluž]] | 6 674 | 691 106 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Constanța (župa)|Constanța]] | [[Konstanca]] | 7 071 | 684 082 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Covasna (župa)|Covasna]] | [[Sfântu Gheorghe]] | 3 710 | 210 177 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Dâmbovița (župa)|Dâmbovița]] | [[Târgoviște]] | 4 054 | 518 745 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Dolj]] | [[Craiova]] | 7 414 | 660 544 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Galați (župa)|Galați]] | [[Galac]] | 4 466 | 536 167 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Giurgiu]] | [[Giurgiu]] | 3 526 | 281 422 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Gorj]] | [[Târgu Jiu]] | 5 602 | 341 594 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Harghita (župa)|Harghita]] | [[Miercurea Ciuc]] | 6 639 | 310 867 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Hunedoara (župa)|Hunedoara]] | [[Deva]] | 7 063 | 418 565 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Ialomița (župa)|Ialomița]] | [[Slobozia]] | 4 453 | 274 148 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Iași (župa)|Iași]] | [[Jasy]] | 5 476 | 772 348 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Ilfov (župa)|Ilfov]] | [[Buftea]] | 1 583 | 388 738 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Maramureș (župa)|Maramureș]] | [[Baia Mare]] | 6 304 | 478 659 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Mehedinți]] | [[Drobeta-Turnu Severin]] | 4 933 | 265 390 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Mureș (župa)|Mureș]] | [[Târgu Mureș]] | 6 714 | 550 846 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Neamț]] | [[Piatra Neamț]] | 5 896 | 470 766 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Olt (župa)|Olt]] | [[Slatina (Rumunsko)|Slatina]] | 5 498 | 436 400 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Prahova (župa)|Prahova]] | [[Ploješť]] | 4 716 | 762 886 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Salaš (župa)|Salaš]] | [[Zalău]] | 3 864 | 224 384 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Satu Mare (župa)|Satu Mare]] | [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]] | 4 418 | 344 360 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Sibiu (župa)|Sibiu]] | [[Sibiu (mesto)|Sibiu]] | 5 432 | 397 322 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Suceava (župa)|Suceava]] | [[Suceava]] | 8 553 | 634 810 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Teleorman (župa)|Teleorman]] | [[Alexandria (Rumunsko)|Alexandria]] | 5 790 | 380 123 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Timiș (župa)|Timiș]] | [[Temešvár]] | 8 697 | 683 540 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Tulcea (župa)|Tulcea]] | [[Tulcea]] | 8 499 | 213 083 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Vaslui (župa)|Vaslui]] | [[Vaslui (mesto)|Vaslui]] | 5 318 | 395 499 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Vâlcea (župa)|Vâlcea]] | [[Râmnicu Vâlcea]] | 5 765 | 371 714 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Vrancea (župa)|Vrancea]] | [[Focșani]] | 4 857 | 340 310 |} === Mestá === {|class="infobox" style="text-align:center; width:97%; margin-right:10px; font-size:90%" !align=center colspan=11|Najväčšie mestá Rumunska<ref name="hotnews-census2011data">{{cite web | url = http://www.hotnews.ro/stiri-esential-11436960-harta-interactiva-cum-schimbat-ierarhia-marilor-orase-din-tara-mai-ramas-doar-doua-orase-provincie-populatia-peste-300-000-locuitori.htm | title = HARTA INTERACTIVA Cum s-a schimbat ierarhia marilor orase din tara. Au mai ramas doar doua orase de provincie cu populatia de peste 300.000 de locuitori | date = 6 February 2012 | accessdate = 14 February 2012 | publisher = Hotnews.ro | language = Romanian}}</ref> |- !rowspan=23 width:150|<br> [[File:Dambovita near Ciurel Bridge in Bucharest.jpg|135px|Bukurešť]]<br>[[Bukurešť]]<br> [[File:CJROCluj-Napoca 19.jpg|135px|Kluž]]<br>[[Kluž]]<br> [[File:RO TM OpenVille Skyline Mar 2019 1.jpg|border|135px|Temešvár]]<br>[[Temešvár]]<br> [[File:Iasi cultural palace.jpg|135px|Jasy]]<br>[[Jasy]]<br> !style="text-align:center;background:#f5f5f5;"|Poradie !style="text-align:center;background:#f5f5f5;"|Mesto !style="text-align:center;background:#f5f5f5;"|Župa !style="text-align:center;background:#f5f5f5;"|Počet obyv. !rowspan=23 width:150|{{tnavbar|Názov_šablóny|mini=1}} [[File:Constanta, view from mosque 1.jpg|135px|Konstanca]]<br>[[Konstanca]]<br> [[File:Craiova K-X-T1 - panoramio.jpg|135px|Craiova]]<br>[[Craiova]]<br> [[File:Brașov, Biserica Neagră - panoramio.jpg|135px|Brašov]]<br>[[Brašov (mesto)|Brašov]]<br> [[File:Galati20080617.JPG|135px|Galac]]<br>[[Galac]]<br> |- |style="text-align:center;background:#f0f0f0;" | 1 || style="text-align:left;" | '''[[Bukurešť]]''' || style="text-align:left;" |[[Bukurešť]]||1 883 425 |- |style="text-align:center;background:#f0f0f0;" | 2 || style="text-align:left;" | '''[[Kluž]]''' || style="text-align:left;" |[[Cluj (župa)|Klužská župa]]||324 576 |- |style="text-align:center;background:#f0f0f0;" | 3 || style="text-align:left;" | '''[[Temešvár]]''' || style="text-align:left;" |[[Timiș (župa)|Temešvárska župa]]||319 279 |- |style="text-align:center;background:#f0f0f0;" | 4 || style="text-align:left;" | '''[[Jasy]]''' || style="text-align:left;" |[[Iași (župa)|Jasy]]||290 442 |- |style="text-align:center;background:#f0f0f0;" | 5 || style="text-align:left;" | '''[[Konstanca]]''' || style="text-align:left;" |[[Constanța (župa)|Constanța]]||283 872 |- |style="text-align:center;background:#f0f0f0;" | 6 || style="text-align:left;" | '''[[Craiova]]''' || style="text-align:left;" |[[Dolj]]||269 506 |- |style="text-align:center;background:#f0f0f0;" | 7 || style="text-align:left;" | '''[[Brašov (mesto)|Brašov]]''' || style="text-align:left;" |[[Brașov (župa)|Brašovská župa]]||253 200 |- |style="text-align:center;background:#f0f0f0;" | 8 || style="text-align:left;" | '''[[Galac]]''' || style="text-align:left;" |[[Galați (župa)|Galați]]||249 432 |- |style="text-align:center;background:#f0f0f0;" | 9 || style="text-align:left;" | '''[[Ploješť]]''' || style="text-align:left;" |[[Prahova (župa)|Prahova]]||209 945 |- |style="text-align:center;background:#f0f0f0;" | 10 || style="text-align:left;" | '''[[Oradea]]''' || style="text-align:left;" |[[Bihar (župa)|Bihárska župa]]||196 367 |- |style="text-align:center;background:#f0f0f0;" | 11 || style="text-align:left;" | '''[[Braila]]''' || style="text-align:left;" |[[Brăila (župa)|Brăila]]||180 302 |- |style="text-align:center;background:#f0f0f0;" | 12 || style="text-align:left;" | '''[[Arad (Rumunsko)|Arad]]''' || style="text-align:left;" |[[Arad (župa v Rumunsku)|Aradská župa]]||159 074 |- |style="text-align:center;background:#f0f0f0;" | 13 || style="text-align:left;" | '''[[Pitești]]''' || style="text-align:left;" |[[Argeș (župa)|Argeș]]||155 383 |- |style="text-align:center;background:#f0f0f0;" | 14 || style="text-align:left;" | '''[[Sibiu (mesto)|Sibiu]]''' || style="text-align:left;" |[[Sibiu (župa)|Sibiňská župa]]||147 245 |- |style="text-align:center;background:#f0f0f0;" | 15 || style="text-align:left;" | '''[[Bacău]]''' || style="text-align:left;" |[[Bacău (župa)|Bacău]]||144 307 |- |style="text-align:center;background:#f0f0f0;" | 16 || style="text-align:left;" | '''[[Târgu Mureș]]''' || style="text-align:left;" |[[Mureș (župa)|Marušská župa]]||134 290 |- |style="text-align:center;background:#f0f0f0;" | 17 || style="text-align:left;" | '''[[Baia Mare]]''' || style="text-align:left;" |[[Maramureș (župa)|Marmarošská župa]]||123 738 |- |style="text-align:center;background:#f0f0f0;" | 18 || style="text-align:left;" | '''[[Buzău (mesto)|Buzău]]''' || style="text-align:left;" |[[Buzău (župa)|Buzău]]||115 494 |- |style="text-align:center;background:#f0f0f0;" | 19 || style="text-align:left;" | '''[[Botoșani (mesto)|Botoșani]] || style="text-align:left;" |[[Botoșani (župa)|Botoșani]]||106 847 |- |style="text-align:center;background:#f0f0f0;" | 20 || style="text-align:left;" | '''[[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]] || style="text-align:left;" |[[Satumarská župa (Rumunsko)|Satmarská župa]]||102 411 | |}{{-}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Rumunsko]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == V článku boli použité čiastkové informácie aj z týchto zdrojov: * {{Preklad|ro|Geografia României|12524524|ro|Clima României|12719741|ro|Organizarea administrativ-teritorială a României|12688965|ro|Lista râurilor din România după lungime|12579160|ro|Lista parcurilor naționale și naturale din România|12717244|ro|Lista munților din România|12578761}} * {{Preklad|en|Geography of Romania|890465859|en|Tourism in Romania|898110354|en|Transport in Romania|877323062|en|List of airports in Romania|886739814}} * [[Rumunsko]], [[Župa (Rumunsko)|Župa]], [[Karpaty]] {{Portál|Geografia|Geografický}} {{Téma Európy|Geografia}} [[Kategória:Geografia Rumunska| ]] [[Kategória:Geografia podľa štátu|Rumunsko]] [[Kategória:Rumunsko]] giazfrk4370iklr4bsn5s0te95gpu65 0 651277 8382584 7912902 2026-10-10T20:54:14Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Wandbild_Portrait_George_Floyd_von_Eme_Street_Art_im_Mauerpark_(Berlin).jpg bol odstránený, pretože ho Jameslwoodward na Commons zmazal. 8382584 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov = Smrť Georga Floyda |popis udalosti = |obrázok = Hennepin County Minnesota Incorporated and Unincorporated areas Minneapolis Highlighted.svg |popis obrázka = Miesto v okrese Hennepin v [[Minneapolis]]e v štáte [[Minnesota]], na ktorom došlo k incidentu. |dátum = [[25. máj]] [[2020]] |čas = 20:01{{--}}21:25 CDT (UTC-5) |štát = USA |miesto = [[Minneapolis]], [[Minnesota]] |súradnice = {{súradnice|44.9343351|-93.262440|type:event|display=inline,title}} |príčina = |účastníci = |obvinenia = {{Bulleted list|Derek Chauvin:<br>vražda druhého a tretieho stupňa, zabitie druhého stupňa|J. Alexander Kueng, Thomas Lane, Tou Thao:<br>napomáhanie a podnecovanie k vražde druhého stupňa}} }} '''George Perry Floyd''', 46-ročný [[Afroameričan]], bol zavraždený<ref>{{Citácia periodika | autor = SITA | titul = Expolicajta odsúdili za vraždu Georgea Floyda, ktorá vyvolala protesty po celých USA | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22642826/expolicajta-odsudili-za-vrazdu-georgea-floyda-ktora-vyvolala-protesty-v-usa.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-20 | dátum prístupu = 2021-04-20 }}</ref> [[25. máj]]a [[2020]] v [[Minneapolis]]e v [[Minnesota|Minnesote]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch amerických]] pri policajnom zásahu, po tom, čo sa pokúsil zaplatiť falošnou 20-[[Dolár (USA)|dolárovou]] bankovkou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | titul = Školská hviezda aj ozbrojený lupič. Kto bol zabitý George Floyd? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22416881/protesty-usa-george-floyd-profil.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-02 | dátum prístupu = 2021-04-12 }}</ref> Počas policajného zásahu Derek Chauvin, biely policajt Minneapolisu, kľačal na krku Floyda 9 minút a 29 sekúnd, pričom bol spútaný a ležal na bruchu tvárou dole.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Výpoveď pneumológa na súde: George Floyd zomrel na nedostatok kyslíka | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vypoved-pneumologa-na-sude-george-f/540592-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-08 | dátum prístupu = 2021-04-12 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 TASR | odkaz na autora = | titul = Floyd zomrel na nedostatok kyslíka, vyhlásil popredný lekár | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/1207712/floyd-zomrel-na-nedostatok-kyslika-vyhlasil-popredny-lekar.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-08 | dátum prístupu = 2021-04-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210412202942/https://www.ta3.com/clanok/1207712/floyd-zomrel-na-nedostatok-kyslika-vyhlasil-popredny-lekar.html | dátum archivácie = 2021-04-12 }}</ref> Policajti Thomas K. Lane, Tou Thao a J. Alexander Kueng sa zúčastnili na Floydovom zatknutí, pričom Kueng držal Floydov chrbát, Lane mu držal nohy a Thao stál nablízku. K incidentu, ktorý bol zaznamenaný na [[smartfón]]y okoloidúcich, došlo v [[Powderhorne]], štvrti južne od centra Minneapolisu. Polícia uviedla, že Floyd „fyzicky kládol odpor“ potom, čo mu bolo prikázané, aby opustil svoje vozidlo. Zábery z bezpečnostnej kamery na neďalekej reštaurácii sa zdajú byť v rozpore s tvrdením polície. Trestné oznámenie uvádza, že Floyd sa „nedobrovoľne dostal do auta a zápasil s dôstojníkmi, úmyselne spadol, odmietol stáť a tvrdil, že do auta nepôjde“ na základe telových kamier, ktoré mali Lane a Kueng. Videozáznam svedkov, ktorý ukazuje zatknutého Floyda na zemi, ktorý opakuje „Prosím“, „Nemôžem dýchať“ a „Nezabíjajte ma“, sa rýchlo šírilo sociálnymi sieťami a médiami. Nasledujúci deň boli všetci štyria dôstojníci prepustení. [[Federal Bureau of Investigation|Federálny úrad pre vyšetrovanie]] vedie federálne vyšetrovanie incidentu na žiadosť policajného oddelenia v Minneapolise. 29. mája bol Chauvin zatknutý a obvinený z vraždy tretieho stupňa a zabitia druhého stupňa za Floydovu smrť. Advokát Michael O. Freeman uviedol, že v súvislosti s Floydovou smrťou očakáva vznesenie obvinení aj proti ďalším trom dôstojníkom. 26. mája, deň po Floydovej smrti začali pokojné demonštrácie a protesty v oblasti [[Minneapolis-Saint Paul]], ale neskôr toho dňa sa stali násilnými, pretože protestanti začali rozbíjať okná na policajnej stanici, zapálili dva obchody a mnoho ďalších obchodov bolo vyrabovaných a poškodených. Niektorí demonštranti bojovali s políciou, po tom, čo na nich polícia vystrelila slzný plyn a gumené projektily. Predbežná pitva nezistila žiadne náznaky toho, že Floyd zomrel na [[Strangulácia|stranguláciu]] alebo asfyxiu, ale že k jeho smrti pravdepodobne prispeli kombinované účinky zadržania, zdravotného stavu vrátane [[Ischemická choroba srdca|ischemickej choroby srdca]] a potenciálnych intoxikantov v jeho tele. Advokáti za Floydovu rodinu oznámili, že požiadali o nezávislú pitvu. Floydova smrť bola prirovnaná k smrti Erica Garnera v roku 2014. Garner, taktiež neozbrojený [[Afroameričan]], zopakoval jedenásťkrát „Nemôžem dýchať", po tom, čo ho newyorský policajt škrtil počas zadržania v [[Staten Island]]. == Zapojení ľudia == {{hlavný článok|George Floyd}} '''[[George Floyd|George Perry Floyd, Jr.]]''' (* [[14. október]] [[1973]], [[Fayetteville]], [[Severná Karolína]] – † [[25. máj]] [[2020]], [[Minneapolis]], [[Minnesota]]) bol 46-ročný [[Afroameričan]], ktorý vyrastal v [[Houston]]e v štáte [[Texas]]. Hral [[basketbal]] na South Florida Community College, ale štúdium nedokončil. Floyd sa vrátil do [[Houston]]u, kde sa pripojil k hip-hopovej skupine ''Screwed Up Click''. V roku 2014 sa Floyd presťahoval do [[Minnesota|Minnesoty]]. Päť rokov žil v St. Louis Park a pracoval v neďalekom Minneapolise ako strážca reštaurácie. V čase jeho smrti, Floyd nedávno prišiel o prácu kvôli opatreniam v [[Minnesota|Minnesote]] počas [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|pandémie COVID-19]]. Floyd bol otcom dvoch dcér vo veku 6 a 22 rokov, ktoré zostali v Houstone. === Policajti === '''Derek Michael Chauvin''' (* [[19. marec]] [[1976]]), 44-ročný muž, od roku 2001 bol dôstojníkom policajného oddelenia v Minneapolise. Chauvin mal vo svojom úradnom zázname 18 sťažností, z ktorých dva skončili disciplinárnym konaním, vrátane oficiálnych pokarhaní. Zúčastnil sa troch policajných strelieb, z ktorých jedna bola smrteľná. Podľa bývalej majiteľky nočného klubu v ''El Nuevo Rodeo'', Mayi Santamarie, Floyd a Chauvin spolu pracovali ako strážcovia a prekrývali si zmeny. Povedala, že tam Chauvin pracoval 17 rokov, zatiaľ čo Floyd pracoval len na asi desiatich podujatiach. Povedala, že nie je jasné, či sa navzájom poznali, ale ona si myslí, že nie. '''Tou Thao''', americký dôstojník, v roku 2009 navštevoval policajnú akadémiu. V roku 2012 bol prijatý na plný úväzok s políciou v Minneapolise, po tom čo bol po prepustení na dva roky. V roku 2017 bol Thao obžalovaným v súdnom spore o nadmernom použití sily, ktorý bol mimosúdne urovnaný na 25 000 [[dolár]]ov. Ďalší dvaja prítomní dôstojníci boli identifikovaní ako '''Thomas Lane''' (37-ročný) a '''J. Alexander Kueng''' (26-ročný). V ich záznamoch na nich neboli predtým podané sťažnosti. == Následky == 26. mája šéf polície v [[Minneapolis]]e, Medaria Arradondo, oznámil, že dôstojníci boli daní na platené voľno. Neskôr, ešte v ten istý deň, boli prepustení všetci štyria zainteresovaní dôstojníci. V ten deň [[Federal Bureau of Investigation|FBI]] oznámila, že incident prehodnocuje. Zábery z telových kamier dôstojníkov boli odovzdané Minnesota Bureau of Criminal Apprehension. 28. mája vydalo ministerstvo spravodlivosti USA spoločné vyhlásenie s FBI, v ktorom uviedlo, že vyšetrovanie smrti Floyda je ich „najvyššou prioritou“. Uviedli, že do tejto veci pridelili skúsených prokurátorov a vyšetrovateľov trestných činov FBI. === Obvinenia === Chauvin bol [[29. máj]]a zatknutý a právnik okresu Hennepin, Mike Freeman, ho obvinil z [[Vražda|vraždy]] tretieho stupňa a zabitia druhého stupňa, čím sa Chauvin stal prvým [[Europoidná rasa|bielym]] policajtom v Minnesote, ktorý bol obvinený zo smrti [[Afroameričan|Afroameričana]]. Podľa zákonov v Minnesote sa vražda tretieho stupňa definuje ako smrť inej osoby bez úmyslu zabiť. Zabitie druhého stupňa tiež neznamená smrteľný úmysel, ale že páchateľ vytvoril „neprimerané riziko“ vážnej ujmy alebo smrti. Benjamin Crump, právnik rodiny Floydovej, vyzval Chauvina na obvinenie z [[Vražda|vraždy]] prvého stupňa. 31. mája na žiadosť guvernéra Minnesoty, [[Tim Walz|Tima Walza]], prevzal prípad generálny prokurátor Minnesoty, Keith Ellison. 3. júna Ellison zmenil obvinenia proti Chauvinovi z vraždy tretieho na druhý stupeň. Za vraždu druhého stupňa mu hrozí až 40 rokov za mrežami, čo je o 15 rokov viac, ako v prípade vraždy druhého stupňa.Traja ostatní dôstojníci boli obvinení z pomoci pri vražde druhého stupňa<ref name="obvinenia">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V súvislosti s vraždou Georgea Floyda obvinili ďalších troch policajtov|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/553382-americka-armada-do-okolia-washingtonu-presunula-1600-vojakov/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-06-03|dátum prístupu=2020-06-05|jazyk=sk-SK}}</ref>. Vyhlásenie rodiny Floydovej a ich právnika Benjamina Crumpa privítalo zvýšenie stupňa vraždy. Označilo to za „zdroj mieru pre rodinu Georga“, ale zopakovali svoju predchádzajúcu výzvu, aby obvinenie z vraždy zvýšili na prvý stupeň, čo si vyžaduje dôkazy, že vražda bola premyslená. [[Súbor:George Floyd Memorial at Chicago Avenue & 38th Street (49953285551).jpg|náhľad|Autobusová zastávka neďaleko miesta úmrtia Floyda na Chicago Avenue ako provizórny pamätník]] === Protesty a pamätníky === {{Hlavný článok|Protesty po smrti Georga Floyda}} V dôsledku pobúrenia komunity v [[Minneapolis]]e sa autobusová zastávka neďaleko miesta úmrtia Floyda na Chicago Avenue stala provizórnym pamätníkom, s mnohými plagátmi, ktoré mu vzdávali hold a odvolávali sa na hnutie [[Black Lives Matter]]. V priebehu dňa sa na demonštrácii ukázalo viac ľudí, ktorí demonštrovali proti Floydovej smrti. Dav, odhadovaný na stovky ľudí, potom pochodoval k policajnej stanici 3. okrsku v Minneapolis. Účastníci používali plagáty a slogany s frázami ako „Spravodlivosť pre Georga“, „Nemôžem dýchať“ a „Na čiernych životoch záleží“. Aj keď protesty v prvý deň boli spočiatku pokojné, menšia skupina demonštrantov zvandalizovala policajnú stanicu 3. okrsku, rozbíjala okná a poškodzovala policajné autá. To viedlo k tomu, že policajti na demonštrantov použili [[slzný plyn]] a bleskové granáty, zatiaľ čo niektorí demonštranti hádzali na políciu kamene a iné predmety. Polícia tiež použila proti demonštrantom gumové guľky a dymové bomby. Médiá zdôraznili zjavné rozdiely v reakcii polície proti čiernym demonštrantom v týchto protestoch a v reakcii proti bielymi demonštrantom so zbraňami na protestoch proti opatreniam v súvislosti s [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2]] v Spojených štátoch. Neskôr sa tieto protesty stali násilnými. [[Súbor:Protest against police violence - Justice for George Floyd, May 26, 2020 11.jpg|náhľad|Protestujúci dav deň po smrti Georgea Floyda v meste [[Minneapolis]]]] 27. mája bol muž zastrelený majiteľom záložne, ktorý si myslel, že rabuje. Viaceré obchody boli vyplienené a ďalšie budovy boli napadnuté a zapálené. 28. mája starosta [[Minneapolis]] Jacob Frey vyhlásil stav núdze a [[Guvernér (USA)|guvernér]] Minnesoty [[Tim Walz]] povolal 500 vojakov národnej gardy Minnesoty. Ráno bolo poškodených a vyplienených viacero firiem v partnerských mestách. Polícia v budove tretieho okrsku sa pokúsila zdržať demonštrantov slzným plynom, ale okolo 23:00 hod. ju demonštranti obsadili a zapálili. Po protestoch bol 29. mája v [[Minneapolis-Saint Paul]] a okrese Dakota vydaný zákaz vychádzania v nočných hodinách. V tejto oblasti bolo neskôr vyslaných 500 vojakov Minnesotskej národnej gardy, aby vynútili zákaz vychádzania, ale s malým účinkom, pretože okolo 1 000 demonštrantov bolo schopných pokojne demonštrovať na diaľnici I-35. [[Súbor:Minneapolis Police Department’s 3th Precinct 2020-05-28.jpg|náhľad|Požiar policajnej stanice 3. okrsku v Minneapolise spôsobený protestujúcimi ľuďmi, 28. mája 2020]] Protesty proti policajnej brutalite a smrti Georga Floyda sa objavili vo viac ako 100 mestách po celom svete vrátane [[New York (mesto)|New York]], [[Los Angeles]], [[Toronto]], [[Mašhad]], [[Miláno]], [[Columbus (Ohio)|Columbus]], [[Denver]], [[Des Moines]], [[Houston]], [[Louisville (Kentucky)|Louisville]], [[Memphis (Tennessee)|Memphis]], [[Charlotte (Severná Karolína)|Charlotte]], [[Oakland (Kalifornia)|Oakland]], [[Portland (Oregon)|Portland]], [[San José (Kalifornia)|San José]], [[Seattle]], pred [[Biely dom|Bielym domom]] vo [[Washington D.C.|Washingtone]], pred Chauvinovým letným domom vo Windermere na [[Florida|Floride]], a na mnohých ďalších miestach. 30. mája 12 štátov (vrátane Minnesoty) povolalo národnú gardu a najmenej 12 veľkých miest v sobotu večer vydalo zákaz vychádzania. 31. mája zákaz vychádzania zaviedlo 40 miest. Do 15 štátov a Washingtonu bola povolaná Národná garda. Od začiatku protestov bolo zadržaných 4 100 ľudí.<ref name="zadržaných 4100 ľudí">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pri nepokojoch v USA polícia zadržala už 4100 ľudí. Demonštranti nedodržiavajú zákaz nočného vychádzania|url=https://dennikn.sk/minuta/1914189/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-06-01|dátum prístupu=2020-06-01|jazyk=sk-SK}}</ref> === Občiansky súdny spor === Rodina Georga Floyda podala v júli 2020 žalobu za protiprávne zabitie na federálny súd proti mestu Minneapolis a štyrom policajtom. V sťažnosti uviedli, že práva Floyda podľa štvrtého dodatku ústavy Spojených štátov porušené „nadmerným použitím nezákonnej, neoprávnenej a smrteľnej sily“. Súdny proces nešpecifikoval výšku odškodného, ktorú rodina požadovala. 12. marca 2021 mesto Minneapolis oznámilo finančné odškodnenie Floydovej rodiny vo výške 27 miliónov dolárov.<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Floydova rodina dostane od mesta Minneapolis odškodné 27 miliónov dolárov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22616447/floydova-rodina-dostane-od-mesta-minneapolis-odskodne-27-milionov-dolarov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Washington | dátum = 2021-03-12 | dátum prístupu = 2021-04-03}}</ref> Vyrovnanie bolo jednomyseľne schválené mestským zastupiteľstvom. Právny zástupca Floydovej rodiny Ben Crump uviedol, že ide o najvyššiu sumu v predsúdnom urovnaní v občianskoprávnom konaní v histórii USA a výška tejto sumy „jasne signalizuje, že na černošských životoch záleží a že policajná brutalita proti nebielym musí skončiť“.<ref>{{Citácia periodika | autor = ČTK, TASR | titul = Floydova rodina dostane od mesta Minneapolis odškodné 27 miliónov dolárov | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/581033-minneapolis-vyplati-27-milionov-dolarov-rodine-mrtveho-george-floyda/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-12 | dátum prístupu = 2021-04-03 }}</ref> === Súdny proces s Derekom Chauvinom === Súdny proces s bývalým policajtom Derekom Chauvinom sa začal 8. marca 2021 v Minneapolise výberom poroty.<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Začína sa súdny proces s policajtom obvineným z vraždy Georgea Floyda | periodikum = teraz.sk | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zacina-sa-sudny-proces-s-policajtom-o/533202-clanok.html | vydavateľ = teraz.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-08 | dátum prístupu = 2021-04-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | autor = TA3, TASR | titul = Od Floydovej smrti prešiel takmer rok, začína sa proces s expolicajtom | periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/1204881/od-floydovej-smrti-presiel-takmer-rok-zacina-sa-proces-s-expolicajtom.html | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-08 | dátum prístupu = 2021-04-03 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Hlavné pojednávanie sa začalo 29. marca 2021, kedy si porota vypočula úvodné reči obžaloby a obhajoby.<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Proces v kauze smrti Floyda pokračoval úvodnými rečami obžaloby a obhajoby | periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/877920/proces-v-kauze-smrti-floyda-pokracoval-uvodnymi-recami-obzaloby-a-obhajoby/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-29-03 | dátum prístupu = 2021-04-03 }}</ref> 20. apríla 2021 uznala 12-členná porota Dereka Chauvina vinného vo všetkých bodoch obžaloby z vraždy druhého stupňa, vraždy tretieho stupňa a zabitia Georgea Floyda.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Expolicajta Chauvina uznali za vinného z vraždy Floyda | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/585183-byvaleho-policajta-chauvina-uznali-za-vinneho-z-vrazdy-floyda/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-20 | dátum prístupu = 2021-04-20 }}</ref> 22. júna 2021 bol odsúdený na 22 a pol roka odňatia slobody.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Expolicajt Chauvin dostal za vraždu a zabitie Georgea Floyda 22,5 roka väzenia | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22690347/chauvin-dostal-za-floydovu-smrt-225-roka-vazenia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-25 | dátum prístupu = 2021-06-26 }}</ref> Chauvin sa odvolal voči rozsudku v posledný možný deň 23. septembra 2021. V odvolaní uviedol 14 sťažností súvisiacich so svojím súdnym procesom a obvinil súd z toho, že pochybil, a medzi iným sa sťažoval aj na výber poroty.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Americký expolicajt sa odvolal voči rozsudku za vraždu Floyda | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22749003/americky-expolicajt-sa-odvolal-voci-rozsudku-za-vrazdu-afroamericana-floyda.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Washington | dátum = 2021-09-24 | dátum prístupu = 2021-09-24 }}</ref> Po zverejnení verdiktu Floydovej rodine zavolali prezident [[Joe Biden]] a viceprezidentka [[Kamala Harris]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Derek Chauvin guilty of murder, manslaughter in death of George Floyd | url = https://www.cbc.ca/news/world/chauvin-verdict-1.5994662 | vydavateľ = cbc.ca | dátum vydania = 2021-04-20| dátum aktualizácie = 2021-04-21| dátum prístupu = 2021-04-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Politika|Politický}} == Zdroj == {{Preklad|en|Death of George Floyd|959961513|en|George Floyd protests|960005979|}} [[Kategória:2020 v USA]] [[Kategória:2021 v USA]] [[Kategória:Protesty]] [[Kategória:Ľudské práva v USA]] [[Kategória:Minneapolis]] [[Kategória:Vraždy v USA]] [[Kategória:Policajná brutalita]] j3oc4rb35eqswty9h7aa08n404j9xgi 0 651281 8382583 8143030 2026-10-10T20:50:02Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor George_Floyd_mural_Mauerpark_Berlin_2020-05-30_04.jpg bol odstránený, pretože ho Jameslwoodward na Commons zmazal. 8382583 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Portrét = | Meno = George Floyd | Miesto narodenia = [[Fayetteville]], [[Severná Karolína]], [[USA]] | Dátum narodenia = [[14. október]] [[1973]] | Rodné meno = George Perry Floyd Jr. | Dátum úmrtia = {{dúv|2020|5|25|1973|10|14}} | Miesto úmrtia = [[Minneapolis]], [[Minnesota]], [[USA]] | Zamestnanie = Vodič nákladného vozidla, ochrankár | Deti = 5 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''George Perry Floyd Jr.''' (* [[14. október]] [[1973]], [[Fayetteville]], [[Severná Karolína]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[25. máj]] [[2020]], [[Minneapolis]], [[Minnesota]]) bol americký černoch, [[Smrť Georga Floyda|ktorý zomrel pri policajnom zadržaní počas zatknutia]] v [[Minneapolis|Minneapolise]] v štáte Minnesota dňa 25. mája 2020. Protesty v reakcii na Floydovu smrť a všeobecnejšie na policajné násilie páchané na čiernych ľuďoch sa rýchlo rozšírili po celých Spojených štátoch a aj po [[Protesty po smrti Georga Floyda|celom svete]]. == Životopis == Narodil sa Georgeovi Perrymu a Larcénii „Cissy“ Jonesovej Floydovej. Mal šesť súrodencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='He's Gonna Change The World': George Floyd's Family Remembers The Man They Lost|url=https://www.huffpost.com/entry/george-floyd-funeral-service-houston-family-changes_n_5ee003fec5b6c7462e002894|vydavateľ=HuffPost|dátum vydania=2020-06-09|dátum prístupu=2020-06-15|jazyk=en|meno=Alanna|priezvisko=Vagianos}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='George Floyd changed the world': Public viewing in Houston honors the man behind the social justice movement|url=https://www.usatoday.com/story/news/nation/2020/06/08/george-floyd-third-ward-presence-athlete-police-history/3154912001/|vydavateľ=USA TODAY|dátum prístupu=2020-06-15|jazyk=en-US|meno=Rick|priezvisko=Jervis}}</ref> Floydovi rodičia sa rozišli a keď mal dva roky sa jeho matka s deťmi presťahovala<ref>{{Citácia periodika|titul=George Floyd, From ‘I Want to Touch the World’ to ‘I Can’t Breathe’|url=https://www.nytimes.com/article/george-floyd-who-is.html|periodikum=The New York Times|dátum=2020-06-11|dátum prístupu=2020-06-15|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Manny|priezvisko=Fernandez|meno2=Audra D. S.|priezvisko2=Burch}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Rev. Al Sharpton remembers George Floyd as an 'ordinary brother' who changed the world|url=https://www.cnn.com/2020/06/09/us/george-floyd-funeral-tuesday/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-06-15|meno=Eric Levenson, Gregory Lemos and Amir Vera|priezvisko=CNN}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A long look at the complicated life of George Floyd|url=https://www.chicagotribune.com/nation-world/ct-nw-life-of-george-floyd-biography-20200611-cxmlynpyvjczpbe6izfduzwv54-story.html|vydavateľ=chicagotribune.com|dátum prístupu=2020-06-15|meno=LUIS ANDRES HENAO, NOMAAN MERCHANT, JUAN LOZANO and ADAM|priezvisko=GELLER}}</ref> a vyrastal v [[Houston]]e v [[Texas]]e v historickej štvrti, v jednej z najchudobnejších oblastí sveta.<ref>{{Citácia periodika|titul=An athlete, friend and father - who was George Floyd?|url=https://www.bbc.com/news/world-us-canada-2871936|periodikum=BBC News|dátum=2020-05-31|dátum prístupu=2020-06-15|jazyk=en-GB}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Who was George Floyd? Unemployed due to coronavirus, he’d moved to Minneapolis for a fresh start.|url=https://www.chicagotribune.com/nation-world/ct-nw-george-floyd-biography-20200528-y3l67rrmfnb3dh4x3i5iipneq4-story.html|vydavateľ=chicagotribune.com|dátum prístupu=2020-06-15|meno=TODD|priezvisko=RICHMOND}}</ref> Na strednej a vysokej škole hral [[americký futbal]] a [[basketbal]]. Ako robotník s modrými goliermi tiež prispieval k rozvoju hip-hopovej scény v Houstone a pôsobil ako mentor vo svojej náboženskej komunite. Neskôr bol zatknutý za držanie drog a iné trestné činy. V roku [[2014]] sa presťahoval do Minneapolisu kde pracoval ako vodič nákladného vozidla a vyhadzovač. V roku 2020 počas pandémie [[COVID-19]] prišiel o prácu ochrankára. Zomrel po zatknutí za údajné použitie falšovaných peňazí na nákup cigariet; [[Derek Chauvin]], policajný dôstojník, mu kľačal na krku takmer deväť minút, čo viedlo k jeho smrti. Jeho smrť a správanie policajných dôstojníkov viedli k medzinárodným protestom [[Black Lives Matter]], požiadavkám na reformu polície a právnym predpisom na riešenie rasovej nerovnosti.<ref>{{Citácia periodika|titul=Een protest tegen de nieuwe indische suikerbelasting|url=http://dx.doi.org/10.1007/bf02184984|periodikum=De Economist|dátum=1906-03|dátum prístupu=2020-06-15|ročník=55|číslo=1|strany=15–20|issn=0013-063X|doi=10.1007/bf02184984|meno=E. K. G.|priezvisko=Rose|meno2=G.|priezvisko2=Eschauzier}}</ref> == Smrť == {{Hlavný článok|Smrť Georga Floyda}} 25. mája 2020 bol zatknutý za obvinenie z falšovania 20 dolárov v obchode s potravinami v Powderhorn Park v Minneapolise. Podľa obchodníka boli peniaze zjavne falošné a Floyd odmietol vrátiť zakúpené cigarety aj keď bol na to vyzvaný.<ref>{{Citácia periodika|titul=What Happened in the Chaotic Moments Before George Floyd Died|url=https://www.nytimes.com/2020/05/29/us/derek-chauvin-george-floyd-worked-together.html|periodikum=The New York Times|dátum=2020-05-29|dátum prístupu=2020-06-15|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Matt|priezvisko=Furber|meno2=Audra D. S.|priezvisko2=Burch|meno3=Frances|priezvisko3=Robles}}</ref> Zomrel po tom, čo policajný dôstojník Derek Chauvin kľačal kolenom na jeho krku počas zatknutia takmer deväť minút. Floyd bol pripútaný tvárou nadol na ulici,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=George Floyd and the city that killed him|url=https://www.startribune.com/brooks-george-floyd-and-the-city-that-killed-him/570818542/|vydavateľ=Star Tribune|dátum prístupu=2020-06-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20200528113043/https://www.startribune.com/brooks-george-floyd-and-the-city-that-killed-him/570818542/|dátum archivácie=2020-05-28}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Floyd was "non-responsive" for nearly 3 minutes before officer took knee off his neck, complaint says|url=https://edition.cnn.com/us/live-news/george-floyd-protest-updates-05-28-20/h_d6de512e51a8858a57f93ffa732c2695|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2020-05-28|dátum prístupu=2020-06-15|jazyk=en|meno=By Melissa Macaya, Mike Hayes, Fernando Alfonso III, Daniella Diaz, Jessie Yeung, Steve George, Ivana Kottasová and Nick Thompson|priezvisko=CNN}}</ref> zatiaľ čo dvaja ďalší dôstojníci Floyda ďalej zadržiavali a štvrtý bránil zasahovať okoloidúcim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What we know about Derek Chauvin and Tou Thao, two of the officers caught on tape in the death of George Floyd|url=https://www.startribune.com/what-we-know-about-derek-chauvin-and-tou-thao-two-of-the-officers-caught-on-tape-in-the-death-of-george-floyd/570777632/|vydavateľ=Star Tribune|dátum prístupu=2020-06-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20200527041830/https://www.startribune.com/what-we-know-about-derek-chauvin-and-tou-thao-two-of-the-officers-caught-on-tape-in-the-death-of-george-floyd/570777632/|dátum archivácie=2020-05-27}}</ref> Počas posledných troch minút sa Floyd nehýbal a nemal pulz, avšak dôstojníci sa ho nepokúšali oživiť.<ref>{{Citácia periodika|titul=8 Minutes and 46 Seconds: How George Floyd Was Killed in Police Custody|url=https://www.nytimes.com/2020/05/31/us/george-floyd-investigation.html|periodikum=The New York Times|dátum=2020-05-31|dátum prístupu=2020-06-15|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Evan|priezvisko=Hill|meno2=Ainara|priezvisko2=Tiefenthäler|meno3=Christiaan|priezvisko3=Triebert}}</ref> Oficiálna pitva klasifikovala Floydovu smrť ako vraždu pripisovanú kardiopulmonálnemu zlyhaniu spôsobenému čiastočným a zdržanlivým zadržaním.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=George Floyd death was homicide, says updated medical examiner's report|url=https://www.abc.net.au/news/2020-06-02/us-medical-examiner-declares-george-floyd-death-homicide/12310334|vydavateľ=www.abc.net.au|dátum vydania=2020-06-01|dátum prístupu=2020-06-15|jazyk=en-AU}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Floyd, George}} [[Kategória:Hiphopoví speváci USA]] [[Kategória:Reperi afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Obete policajnej brutality]] [[Kategória:Osobnosti zo Severnej Karolíny]] m2nudivpb4h2zj2b16p4bhshaz9bcmb 0 653184 8382424 7065534 2026-10-10T14:23:35Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382424 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Morava's flooded forest 02.jpg|náhľad|Tvrdý lužný les počas záplav, rieka Morava]] '''Dubovo-brestovo-jaseňové nížinné lužné lesy''' je podľa [[Smernica o biotopoch|smernici Európskej únie o biotopoch]] európsky významný biotop s kódom '''91F0'''. Pre európsky významné biotopy sa vyhlasujú v každej krajine [[Európska únia|Európskej únie]] v rámci siete [[Natura 2000]] [[Územie európskeho významu|územia európskeho významu]]. == Výskyt a stav na Slovensku == Tento európsky významný biotop je podľa Katalógu biotopov Slovenska rovnomenná mapovacia jednotka Ls1.2 Dubovo-brestovo-jaseňové nížinné lužné lesy.<ref name="katalogBiotopovSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Stanová | meno = Viera | priezvisko2 = Valachovič | meno2 = Milan | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = (eds.) | titul = Katalóg biotopov Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie | miesto = Bratislava | rok = 2002 | počet strán = 225 | url = http://www.sopsr.sk/dokumenty/Katalog-biotopov-SK.pdf | isbn = 80-89133-00-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="EuBiotopySK">{{Citácia knihy | priezvisko = Viceníková | meno = Andrea | priezvisko2 = Polák | meno2 = Pavol | autor3 = (eds.) | titul = Európsky významné biotopy na Slovensku | vydanie = 1 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | miesto = Banská Bystrica | rok = 2003 | počet strán = 151 | url = | isbn = 80-89035-24-8 | kapitola = | strany = 124{{--}}125 | jazyk = }}</ref> Vyskytuje sa na [[Slovensko|Slovensku]] približne na ploche {{ha|2100}}<ref name="EuBiotopySK" /> a v 63<ref name="UEV">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Natura 2000 - Sústava chránených území členských krajín EÚ, biotop 91F0 | url = http://www.sopsr.sk/natura/index.php?p=4&sec=6&biotop=91F0 | vydavateľ = sopsr.sk | dátum prístupu = 2020-07-18 }}</ref> [[Územie európskeho významu|územiach európskeho významu]]. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Lužné lesy]] [[Kategória:Natura 2000]] a42z15661kl1tuuspncsvmoliv7qxqa 0 653199 8382426 7065656 2026-10-10T14:23:37Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382426 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Carpinus betulus stamm.jpeg|náhľad|Dubovo-hrabový les]] [[Súbor:Carpinus betulus - forest.jpg|náhľad|Zmiešaný dubovo-hrabový les]] '''Dubovo-hrabové lesy''' sú zmiešané [[listnatý les|listnaté lesy]] s prevažujúcim [[dub]]om a [[hrab]]om zvyčajne do {{mnm|600}} (1000).<ref name="katalogBiotopovSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Stanová | meno = Viera | priezvisko2 = Valachovič | meno2 = Milan | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = (eds.) | titul = Katalóg biotopov Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie | miesto = Bratislava | rok = 2002 | počet strán = 225 | url = http://www.sopsr.sk/dokumenty/Katalog-biotopov-SK.pdf | isbn = 80-89133-00-2 | kapitola = | strany = 88 | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="BiotopySlovenska">{{Citácia knihy | priezvisko = Ružičková | meno = H. | priezvisko2 = Halada | meno2 = Ľ. | priezvisko3 = Jedlička | meno3 = J. | priezvisko4 = Kalivodová | meno4 = E. | spoluautori = (eds.) | titul = Biotopy Slovenska : príručka k mapovaniu a katalóg biotopov | vydanie = | vydavateľ = Ústav krajinnej ekológie SAV | miesto = &#x5B;Bratislava&#x5D; | rok = 1996 | počet strán = 192 | url = | isbn = 80-89133-00-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> == Výskyt a stav na Slovensku == Podľa Katalógu biotopov Slovenska ide o základnú klasifikačnú jednotku s presným názvom Ls2 Dubovo-hrabové lesy patriacu do formačnej skupiny [[Les|Ls Lesy]], biotop Dubovo-hrabové lesy (2112000).<ref name="BiotopySlovenska" /> Skladá sa z nasledujúcich mapovacích jednotiek:<ref name="katalogBiotopovSK" /> * Ls2.1 [[Dubovo-hrabové lesy karpatské]] * Ls2.2 [[Dubovo-hrabové lesy panónske]] * Ls2.3 [[Dubovo-hrabové lesy lipové]], rozdelené na tri podjednotky kvôli prepojiteľnosti do siete [[Natura 2000]]: ** [[Dubovo-hrabové lesy lipové|Ls2.3.1 časť A]] ** [[Dubovo-hrabové lesy lipové#Dubovo-hrabové lesy lipové – časť B|Ls2.3.2 časť B]] ** [[Dubovo-hrabové lesy lipové#Dubovo-hrabové lesy lipové – časť C|Ls2.3.3 časť C]] Na Slovensku je chápaná definícia biotopu Dubovo-hrabové lesy lipové širšie ako rovnomenný európsky významný biotop. Aby sa dali prepojiť, bol biotop rozdelený na tri podjednotky [[Dubovo-hrabové lesy lipové|Ls2.3.1 časť A]], [[Dubovo-hrabové lesy lipové#Dubovo-hrabové lesy lipové – časť B|Ls2.3.2 časť B]] a [[Dubovo-hrabové lesy lipové#Dubovo-hrabové lesy lipové – časť C|Ls2.3.3 časť C]]. Rozdeľujeme ich podľa podielu [[smrek obyčajný|smreka]]. V časti A chýba úplne, v časti B už je smrek prítomný a v časti C má smrek prevahu. Časť C patrí do európsky významného biotopu 9410 [[Smrekové lesy]], časť B ostáva len ako národný biotop. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Biotopy]] jdjj9c81bzwpl6grmj00xh9vdmzcim9 0 653206 8382431 7786409 2026-10-10T14:26:50Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382431 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Národní přírodní rezrvace Lovoš, cesta přes teplomilnou doubravu (001).JPG|náhľad|Národná prírodná rezervácia Lovoš, Česko]] [[Súbor:Kybička, doubrava.JPG|náhľad|Lovoš, Kybička, Česko]] '''Dubové a zmiešané dubové lesy''' sú zmiešané [[listnatý les|listnaté lesy]] s prevažujúcim [[dub]]om na suchých a teplých stanovištiach zvyčajne do 500{{--}}{{mnm|700}}<ref name="katalogBiotopovSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Stanová | meno = Viera | priezvisko2 = Valachovič | meno2 = Milan | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = (eds.) | titul = Katalóg biotopov Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie | miesto = Bratislava | rok = 2002 | počet strán = 225 | url = http://www.sopsr.sk/dokumenty/Katalog-biotopov-SK.pdf | isbn = 80-89133-00-2 | kapitola = | strany = 92 | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="BiotopySlovenska">{{Citácia knihy | priezvisko = Ružičková | meno = H. | priezvisko2 = Halada | meno2 = Ľ. | priezvisko3 = Jedlička | meno3 = J. | priezvisko4 = Kalivodová | meno4 = E. | spoluautori = (eds.) | titul = Biotopy Slovenska : príručka k mapovaniu a katalóg biotopov | vydanie = | vydavateľ = Ústav krajinnej ekológie SAV | miesto = &#x5B;Bratislava&#x5D; | rok = 1996 | počet strán = 192 | url = | isbn = 80-89133-00-2 | kapitola = | strany = 45 | jazyk = }}</ref> == Výskyt a stav na Slovensku == Podľa Katalógu biotopov Slovenska ide o základnú klasifikačnú jednotku s presným názvom Ls3 Dubové a zmiešané dubové lesy patriacu do formačnej skupiny [[Les|Ls Lesy]], biotop '''Teplomilné a suchomilné zmiešané dubové lesy''' (2114000), čiastočne i '''Dubové a borovicové lesy kyslomilné''' (2115000) a '''Rašelinové breziny a boriny''' (2117100).<ref name="BiotopySlovenska" /> Skladá sa z nasledujúcich mapovacích jednotiek:<ref name="katalogBiotopovSK" /> * Ls3.1 [[Teplomilné submediteránne dubové lesy]] * Ls3.2 [[Teplomilné ponticko-panónske dubové lesy na spraši a piesku]] * Ls3.3 [[Dubové nátržníkové lesy]] * Ls3.4 [[Dubovo-cerové lesy]] * Ls3.5 [[Sucho a kyslomilné dubové lesy]], rozdelené na dve podjednotky kvôli prepojiteľnosti do siete [[Natura 2000]]: ** Ls3.5.1 časť A ** Ls3.5.2 časť B * Ls3.6 [[Vlhko- a kyslomilné brezovo-dubové lesy]] == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Biotopy]] 7m3o3u9yfaxowyzrq2q5szja5m1sbzs 0 653243 8382427 7065522 2026-10-10T14:23:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382427 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Carex pilosa sl17.jpg|náhľad|Rakúsko, ostrica chlpatá v dubovo-hrabovom lese]] '''Dubovo-hrabové lesy karpatské''' sú typom [[Dubovo-hrabové lesy|dubovo-hrabového lesa]] vyskytujúceho sa na [[nížina|nížinách]] a [[pahorkatina|pahorkatinách]]. Vytvára ho [[dub zimný]], [[hrab obyčajný]], [[lipa malolistá]], v krovinnej etáži sa nachádza [[javor poľný]], [[lieska obyčajná]] a [[svíb krvavý]]. V podraste býva často [[ostrica chlpatá]], čo pôsobí dojmom tráv.<ref name="BiotopySlovenska">{{Citácia knihy | priezvisko = Ružičková | meno = H. | priezvisko2 = Halada | meno2 = Ľ. | priezvisko3 = Jedlička | meno3 = J. | priezvisko4 = Kalivodová | meno4 = E. | spoluautori = (eds.) | titul = Biotopy Slovenska : príručka k mapovaniu a katalóg biotopov | vydanie = | vydavateľ = Ústav krajinnej ekológie SAV | miesto = &#x5B;Bratislava&#x5D; | rok = 1996 | počet strán = 192 | url = | isbn = 80-967527-3-1 | kapitola = | strany = 40 | jazyk = }}</ref><ref name="katalogBiotopovSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Stanová | meno = Viera | priezvisko2 = Valachovič | meno2 = Milan | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = (eds.) | titul = Katalóg biotopov Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie | miesto = Bratislava | rok = 2002 | počet strán = 225 | url = http://www.sopsr.sk/dokumenty/Katalog-biotopov-SK.pdf | isbn = 80-89133-00-2 | kapitola = | strany = 88{{--}}89 | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Výskyt a stav na Slovensku == Podľa Katalógu biotopov Slovenska ide o mapovaciu jednotku Ls2.1 Dubovo-hrabové lesy karpatské<ref name="katalogBiotopovSK" /> patriacu do klasifikačnej jednotky Ls2 [[Dubovo-hrabové lesy]], biotop Dubovo-hrabové lesy karpatské (2112100).<ref name="BiotopySlovenska" /> Je to biotop národného významu, nepatrí medzi európsky významné biotopy.<ref name="katalogBiotopovSK" /> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Biotopy]] bte4zffxjc2okbsaos0w5visi7tfuqt 0 653252 8382429 7065536 2026-10-10T14:23:42Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382429 wikitext text/x-wiki '''Dubovo-hrabové lesy panónske''' sú typom [[Dubovo-hrabové lesy|dubovo-hrabového lesa]] vyskytujúceho sa na najteplejších [[nížina|nížinách]] a [[pahorkatina|pahorkatinách]] do {{mnm|300}} Vytvára ho [[dub letný]], [[dub cerový]], [[hrab obyčajný]], [[brest hrabolistý]], [[lipa malolistá]], [[jaseň štíhly]], v pahorkatinách sa pridáva [[dub zimný]]. Vyznačuje sa výraznou krovinnou etážou s [[javor poľný|javorom poľný]], [[javor tatársky|javorom tatársky]], [[vtáči zob|vtáčim zobom]]. Krovinná etáž chýba v prípade hospodárenia výmladkovým spôsobom. V podraste sa vyskytujú typické druhy pre teplé dubiny. Na rozdiel od [[Dubovo-hrabové lesy karpatské|dubovo-hrabových lesov karpatských]] chýba [[buk lesný]] a v podraste sa nenachádza [[ostrica chlpatá]].<ref name="BiotopySlovenska">{{Citácia knihy | priezvisko = Ružičková | meno = H. | priezvisko2 = Halada | meno2 = Ľ. | priezvisko3 = Jedlička | meno3 = J. | priezvisko4 = Kalivodová | meno4 = E. | spoluautori = (eds.) | titul = Biotopy Slovenska : príručka k mapovaniu a katalóg biotopov | vydanie = | vydavateľ = Ústav krajinnej ekológie SAV | miesto = &#x5B;Bratislava&#x5D; | rok = 1996 | počet strán = 192 | url = | isbn = 80-967527-3-1 | kapitola = | strany = 40{{--}}41 | jazyk = }}</ref><ref name="katalogBiotopovSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Stanová | meno = Viera | priezvisko2 = Valachovič | meno2 = Milan | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = (eds.) | titul = Katalóg biotopov Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie | miesto = Bratislava | rok = 2002 | počet strán = 225 | url = http://www.sopsr.sk/dokumenty/Katalog-biotopov-SK.pdf | isbn = 80-89133-00-2 | kapitola = | strany = 89{{--}}90 | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Tento biotop je podľa [[Smernica o biotopoch|smernici Európskej únie o biotopoch]] prioritný európsky významný biotop s kódom '''91G0'''. Pre európsky významné biotopy sa vyhlasujú v každej krajine [[Európska únia|Európskej únie]] v rámci siete [[Natura 2000]] [[Územie európskeho významu|územia európskeho významu]].<ref name="EuBiotopySK">{{Citácia knihy | priezvisko = Viceníková | meno = Andrea | priezvisko2 = Polák | meno2 = Pavol | autor3 = (eds.) | titul = Európsky významné biotopy na Slovensku | vydanie = 1 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | miesto = Banská Bystrica | rok = 2003 | počet strán = 151 | url = | isbn = 80-89035-24-8 | kapitola = | strany = 128{{--}}129 | jazyk = }}</ref> == Výskyt a stav na Slovensku == Podľa Katalógu biotopov Slovenska ide o mapovaciu jednotku Ls2.2 Dubovo-hrabové lesy panónske<ref name="katalogBiotopovSK" /> (klasifikačná jednotka Ls2 [[Dubovo-hrabové lesy]]), biotop Dubovo-hrabové lesy panónske (2112200),<ref name="BiotopySlovenska" /> je súčasne rovnomenný prioritný európsky významný biotop 91G0 Dubovo-hrabové lesy panónske.<ref name="EuBiotopySK" /> Na [[Slovensko|Slovensku]] sa vyskytuje na ploche približne {{ha|11500}}<ref name="EuBiotopySK" /> a v 90<ref name="UEV">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Natura 2000 - Sústava chránených území členských krajín EÚ, biotop 91E0 | url = http://www.sopsr.sk/natura/index.php?p=4&sec=6&biotop=91G0 | vydavateľ = sopsr.sk | dátum prístupu = 2020-07-19 }}</ref> [[Územie európskeho významu|územiach európskeho významu]]. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Biotopy]] [[Kategória:Natura 2000]] 6hfyvshlabmnxh72necpmf6gs38hdpu 10 653292 8382477 8382114 2026-10-10T16:42:43Z Teslaton 12161 † [[Gustáv Dianiška]] 8382477 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Tomáš Taraba in May 2026.jpg | popis = [[Tomáš Taraba]] }} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-10-09 | [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu za mier]] získala Navanethem Pillayová „za jej úsilie podporovať mier a medzinárodné právo“. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tohtoročnú Nobelovu cenu za mier získala právnička a komisárka OSN | url = https://vedanadosah.cvtisr.sk/ludia/filologia-a-kultura/tohtorocnu-nobelovu-cenu-za-mier-ziskala-pravnicka-a-komisarka-osn/ | dátum prístupu = 2026-10-07 | vydavateľ = Veda na dosah}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-10-08 | [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovu cenu za literatúra]] získala Anne Carson „za jej odvážne a nápadité dielo, ktoré v hravom dialógu s klasickou tradíciou vytvorilo nové formy súčasnej literatúry“. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nobelovu cenu za literatúru 2026 získala kanadská autorka Anne Carsonová | url = https://vedanadosah.cvtisr.sk/ludia/filologia-a-kultura/nobelovu-cenu-za-literaturu-2026-ziskala-kanadska-autorka-anne-carsonova/ | vydavateľ = Veda na dosah | dátum prístupu = 2026-10-07 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-10-07 | [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] získali [[Henri B. Kagan]] a Kenso Soai „za objav nelineárnych efektov a autokatalýzu v asymetrickej organickej syntéze“. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nobel Prize in Chemistry 2026 | url = https://www.nobelprize.org/prizes/chemistry/2026/press-release/ | vydavateľ = NobelPrize.org | dátum prístupu = 2026-10-07 | jazyk = en-US}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-10-06 | [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovu cenu za fyziku]] získal [[Francis Halzen]] „za rozhodujúci prínos k [[neutríno]]vému observatóriu IceCube a k objavu vysokoenergetických neutrín astrofyzikálneho pôvodu“. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nobelovu cenu za fyziku za rok 2026 udelili za významný výskum neutrín | url = https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/fyzika/nobelovu-cenu-za-fyziku-za-rok-2026-udelili-za-vyznamny-vyskum-neutrin/ | dátum vydania = 2026-10-06 | dátum prístupu = 2026-10-06 | meno = Radka | priezvisko = Rosenbergová|vydavateľ=Veda na dosah}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-10-05 | [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu]] získali [[Karl Deisseroth]], Peter Hegemann a Georg Nagel „za objavy týkajúce sa svetlom riadených iónových kanálov a [[Optogenetika|optogenetiky]]“. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu získala trojica vedcov za výskum svetlom riadených iónových kanálov | url = https://spravy.stvr.sk/2026/10/nobelovu-cenu-za-fyziologiu-alebo-medicinu-ziskala-trojica-vedcov-za-svetlom-riadene-ionove-kanaly/ | vydavateľ = Správy STVR | dátum vydania = 2026-10-05 | dátum prístupu = 2026-10-05}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-09-30 | [[prezident Slovenskej republiky|prezident SR]] [[Peter Pellegrini]] odvolal [[Tomáš Taraba|Tomáša Tarabu]] z funkcie podpredsedu vlády a [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|ministra životného prostredia]] po tom, ako mu deň predtým [[Národná rada Slovenskej republiky|Národná rada SR]] vyslovila nedôveru 77 hlasmi. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezident SR odvolal ministra životného prostredia a poveril predsedu vlády dočasným riadením rezortu | url = https://www.prezident.sk/tlacove-spravy/prezident-sr-odvolal-ministra-zivotneho-prostredia-a-poveril-predsedu-vlady-docasnym-riadenim-rezortu/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-09-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-01 | jazyk = }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|10|07|1927|05|13 | osoba = [[Jakub S. Trojan]] | popis = český protestantský teológ a vysokoškolský pedagóg, jeden z prvých signatátov Charty 77}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|10|06|1940|02|23 | osoba = [[Gustáv Dianiška]] | popis = slovenský psychológ, kriminológ, vysokoškolský profesor a armádny dôstojník}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|10|06|1924|07|04 | osoba = [[Eva Marie Saintová]] | popis = americká herečka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|09|30|1936|08|17 | osoba = [[Margaret Hamiltonová]] | popis = americká softvérová inžinierka, šéfka vývoja palubného letového softvéru pre program Apollo}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|09|27|1931|05|14 | osoba = [[Juraj Hraško]] | popis = slovenský pedológ a politik, v roku 1994 minister životného prostredia SR}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|09|21|1940|02|17 | osoba = [[Josef Kalbáč]] | popis = český agronóm a politik (KDU-ČSL)}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|09|17|1932|01|31 | osoba = [[Ludmila Javorová]] | popis = osobnosť podzemnej cirkvi, prvá žena neuznane vysvätená za rímskokatolícku kňažku v spoločenstve Koinotés}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|09|17|1942|04|25 | osoba = [[Jon Llewellyn Kyl|Jon Kyl]] | popis = americký politik a lobista, v rokoch 1995{{--}}2013 senátor za štát Arizona}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|09|09|1951|01|25 | osoba = [[Valentin Kozmenko-Delinde]] | popis = slovenský divadelný režisér, scénograf, autor scénických dramatizácii, kostýmový výtvarník a divadelný pedagóg ukrajinského pôvodu}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|09|03|1965|07|16 | osoba = [[Milan Ohnisko]] | popis = český básnik a redaktor}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> lavx05mn66vdwfe0xfh9fss83iq26jr 8382512 8382477 2026-10-10T18:29:02Z Teslaton 12161 [[Anne Carsonová]]: wl., @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]]: uvádzaj prosím prechýlené tvary, aspoň v bezosporných prípadoch, kde slovenský zdroj, ktorý sám cituješ, dotyčný tvar používa 8382512 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Tomáš Taraba in May 2026.jpg | popis = [[Tomáš Taraba]] }} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-10-09 | [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu za mier]] získala Navanethem Pillayová „za jej úsilie podporovať mier a medzinárodné právo“. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tohtoročnú Nobelovu cenu za mier získala právnička a komisárka OSN | url = https://vedanadosah.cvtisr.sk/ludia/filologia-a-kultura/tohtorocnu-nobelovu-cenu-za-mier-ziskala-pravnicka-a-komisarka-osn/ | dátum prístupu = 2026-10-07 | vydavateľ = Veda na dosah}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-10-08 | [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovu cenu za literatúra]] získala [[Anne Carsonová]] „za jej odvážne a nápadité dielo, ktoré v hravom dialógu s klasickou tradíciou vytvorilo nové formy súčasnej literatúry“. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nobelovu cenu za literatúru 2026 získala kanadská autorka Anne Carsonová | url = https://vedanadosah.cvtisr.sk/ludia/filologia-a-kultura/nobelovu-cenu-za-literaturu-2026-ziskala-kanadska-autorka-anne-carsonova/ | vydavateľ = Veda na dosah | dátum prístupu = 2026-10-07 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-10-07 | [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] získali [[Henri B. Kagan]] a Kenso Soai „za objav nelineárnych efektov a autokatalýzu v asymetrickej organickej syntéze“. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nobel Prize in Chemistry 2026 | url = https://www.nobelprize.org/prizes/chemistry/2026/press-release/ | vydavateľ = NobelPrize.org | dátum prístupu = 2026-10-07 | jazyk = en-US}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-10-06 | [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovu cenu za fyziku]] získal [[Francis Halzen]] „za rozhodujúci prínos k [[neutríno]]vému observatóriu IceCube a k objavu vysokoenergetických neutrín astrofyzikálneho pôvodu“. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nobelovu cenu za fyziku za rok 2026 udelili za významný výskum neutrín | url = https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/fyzika/nobelovu-cenu-za-fyziku-za-rok-2026-udelili-za-vyznamny-vyskum-neutrin/ | dátum vydania = 2026-10-06 | dátum prístupu = 2026-10-06 | meno = Radka | priezvisko = Rosenbergová|vydavateľ=Veda na dosah}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-10-05 | [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu]] získali [[Karl Deisseroth]], Peter Hegemann a Georg Nagel „za objavy týkajúce sa svetlom riadených iónových kanálov a [[Optogenetika|optogenetiky]]“. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu získala trojica vedcov za výskum svetlom riadených iónových kanálov | url = https://spravy.stvr.sk/2026/10/nobelovu-cenu-za-fyziologiu-alebo-medicinu-ziskala-trojica-vedcov-za-svetlom-riadene-ionove-kanaly/ | vydavateľ = Správy STVR | dátum vydania = 2026-10-05 | dátum prístupu = 2026-10-05}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-09-30 | [[prezident Slovenskej republiky|prezident SR]] [[Peter Pellegrini]] odvolal [[Tomáš Taraba|Tomáša Tarabu]] z funkcie podpredsedu vlády a [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|ministra životného prostredia]] po tom, ako mu deň predtým [[Národná rada Slovenskej republiky|Národná rada SR]] vyslovila nedôveru 77 hlasmi. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezident SR odvolal ministra životného prostredia a poveril predsedu vlády dočasným riadením rezortu | url = https://www.prezident.sk/tlacove-spravy/prezident-sr-odvolal-ministra-zivotneho-prostredia-a-poveril-predsedu-vlady-docasnym-riadenim-rezortu/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-09-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-01 | jazyk = }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|10|07|1927|05|13 | osoba = [[Jakub S. Trojan]] | popis = český protestantský teológ a vysokoškolský pedagóg, jeden z prvých signatátov Charty 77}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|10|06|1940|02|23 | osoba = [[Gustáv Dianiška]] | popis = slovenský psychológ, kriminológ, vysokoškolský profesor a armádny dôstojník}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|10|06|1924|07|04 | osoba = [[Eva Marie Saintová]] | popis = americká herečka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|09|30|1936|08|17 | osoba = [[Margaret Hamiltonová]] | popis = americká softvérová inžinierka, šéfka vývoja palubného letového softvéru pre program Apollo}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|09|27|1931|05|14 | osoba = [[Juraj Hraško]] | popis = slovenský pedológ a politik, v roku 1994 minister životného prostredia SR}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|09|21|1940|02|17 | osoba = [[Josef Kalbáč]] | popis = český agronóm a politik (KDU-ČSL)}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|09|17|1932|01|31 | osoba = [[Ludmila Javorová]] | popis = osobnosť podzemnej cirkvi, prvá žena neuznane vysvätená za rímskokatolícku kňažku v spoločenstve Koinotés}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|09|17|1942|04|25 | osoba = [[Jon Llewellyn Kyl|Jon Kyl]] | popis = americký politik a lobista, v rokoch 1995{{--}}2013 senátor za štát Arizona}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|09|09|1951|01|25 | osoba = [[Valentin Kozmenko-Delinde]] | popis = slovenský divadelný režisér, scénograf, autor scénických dramatizácii, kostýmový výtvarník a divadelný pedagóg ukrajinského pôvodu}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|09|03|1965|07|16 | osoba = [[Milan Ohnisko]] | popis = český básnik a redaktor}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> rojqmplifoxk3qc9pt8p5ehf2424k9o 0 653483 8382428 8279329 2026-10-10T14:23:40Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382428 wikitext text/x-wiki '''Dubovo-hrabové lesy lipové''' sú podľa [[Smernica o biotopoch|smernice Európskej únie o biotopoch]] európsky významným biotopom s kódom '''9170'''.<ref name="EuBiotopySK">{{Citácia knihy | priezvisko = Viceníková | meno = Andrea | priezvisko2 = Polák | meno2 = Pavol | autor3 = (eds.) | titul = Európsky významné biotopy na Slovensku | vydanie = 1 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | miesto = Banská Bystrica | rok = 2003 | počet strán = 151 | url = | isbn = 80-89035-24-8 | kapitola = | strany = 116{{--}}117 | jazyk = }}</ref> Pre európsky významné biotopy sa vyhlasujú v každej krajine [[Európska únia|Európskej únie]] v rámci siete [[Natura 2000]] [[Územie európskeho významu|územia európskeho významu]]. Vytvára ho [[dub]], [[hrab]], [[lipa malolistá]], [[lieska obyčajná]] a [[jedľa biela]]. Chýba [[smrek obyčajný]]. == Výskyt a stav na Slovensku == === Dubovo-hrabové lesy lipové – časť A === Podľa Katalógu biotopov Slovenska mapovacia jednotka Ls2.3.1 Dubovo-hrabové lesy lipové – časť A<ref name="katalogBiotopovSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Stanová | meno = Viera | priezvisko2 = Valachovič | meno2 = Milan | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = (eds.) | titul = Katalóg biotopov Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie | miesto = Bratislava | rok = 2002 | počet strán = 225 | url = http://www.sopsr.sk/dokumenty/Katalog-biotopov-SK.pdf | isbn = 80-89133-00-2 | kapitola = | strany = 90{{--}}92 | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> (klasifikačná jednotka Ls2 [[Dubovo-hrabové lesy]]), biotop Dubovo-hrabové lesy lipové (2112300) - čiastočne,<ref name="BiotopySlovenska">{{Citácia knihy | priezvisko = Ružičková | meno = H. | priezvisko2 = Halada | meno2 = Ľ. | priezvisko3 = Jedlička | meno3 = J. | priezvisko4 = Kalivodová | meno4 = E. | spoluautori = (eds.) | titul = Biotopy Slovenska : príručka k mapovaniu a katalóg biotopov | vydanie = | vydavateľ = Ústav krajinnej ekológie SAV | miesto = &#x5B;Bratislava&#x5D; | rok = 1996 | počet strán = 192 | url = | isbn = 80-967527-3-1 | kapitola = | strany = 41 | jazyk = }}</ref> je súčasne rovnomenný európsky významný biotop 9170 Dubovo-hrabové lesy lipové.<ref name="EuBiotopySK" /> Na [[Slovensko|Slovensku]] sa vyskytuje približne na ploche {{ha|300}}<ref name="EuBiotopySK" /> a v 4<ref name="UEV">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Natura 2000 - Sústava chránených území členských krajín EÚ, biotop 9170 | url = http://www.sopsr.sk/natura/index.php?p=4&sec=6&biotop=9170 | vydavateľ = sopsr.sk | dátum prístupu = 2020-07-18 }}</ref> [[Územie európskeho významu|územiach európskeho významu]]. === Dubovo-hrabové lesy lipové – časť B === Podľa Katalógu biotopov Slovenska mapovacia jednotka Ls2.3.2 Dubovo-hrabové lesy lipové - časť B patrí do klasifikačnej jednotky Ls2 [[Dubovo-hrabové lesy]], biotop Dubovo-hrabové lesy lipové (2112300) - čiastočne.<ref name="BiotopySlovenska" /> Je typom [[zmiešaný les|zmiešaných]] [[Dubovo-hrabové lesy|dubovo-hrabových lesov]] vyskytujúcich sa v [[kotlina|kotlinách]] severnej časti [[Slovensko|Slovenska]], ako sú [[Hornádska kotlina]], [[Liptovská kotlina]], [[Turčianska kotlina]] a pravdepodobne aj [[Žilinská kotlina]]. Vytvára ho [[dub]], [[hrab]], [[lipa malolistá]], [[lieska obyčajná]], [[jedľa biela]] s prímesou [[smrek obyčajný|smreka obyčajného]].<ref name="katalogBiotopovSK" /> Je biotopom národného významu, nepatrí medzi európsky významné biotopy.<ref name="katalogBiotopovSK" /> === Dubovo-hrabové lesy lipové – časť C === Podľa Katalógu biotopov Slovenska mapovacia jednotka Ls2.3.3 Dubovo-hrabové lesy lipové - časť C patrí takisto do klasifikačnej jednotky Ls2 [[Dubovo-hrabové lesy]], biotop Dubovo-hrabové lesy lipové (2112300). Je typom [[zmiešaný les|zmiešaných]] [[Dubovo-hrabové lesy|dubovo-hrabových lesov]] vyskytujúcich sa na [[Slovensko|Slovensku]] iba v [[Popradská kotlina|Popradskej]], [[Liptovská kotlina|Liptovskej kotline]]. Vytvára ich [[smrek obyčajný]], [[hrab]], [[lipa malolistá]], [[jarabina vtáčia]], [[lieska obyčajná]], [[jedľa biela]] s prímesou [[dub]]a.<ref name="katalogBiotopovSK" /> Patrí do európsky významného biotopu 9410 [[Smrekové lesy]].<ref name="EuBiotopySK" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Biotopy]] [[Kategória:Natura 2000]] o93va7ewj5zponqhvh1a3i8new15qty 0 653511 8382598 7065887 2026-10-10T21:36:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382598 wikitext text/x-wiki '''Eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku''' je podľa [[Smernica o biotopoch|smernici Európskej únie o biotopoch]] prioritný európsky významný biotop s kódom '''91I0'''. Pre európsky významné biotopy sa vyhlasujú v každej krajine [[Európska únia|Európskej únie]] v rámci siete [[Natura 2000]] [[Územie európskeho významu|územia európskeho významu]]. == Výskyt a stav na Slovensku == Tento európsky významný biotop spája podľa Katalógu biotopov Slovenska 3 mapovacie jednotky:<ref name="katalogBiotopovSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Stanová | meno = Viera | priezvisko2 = Valachovič | meno2 = Milan | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = (eds.) | titul = Katalóg biotopov Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie | miesto = Bratislava | rok = 2002 | počet strán = 225 | url = http://www.sopsr.sk/dokumenty/Katalog-biotopov-SK.pdf | isbn = 80-89133-00-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="EuBiotopySK">{{Citácia knihy | priezvisko = Viceníková | meno = Andrea | priezvisko2 = Polák | meno2 = Pavol | autor3 = (eds.) | titul = Európsky významné biotopy na Slovensku | vydanie = 1 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | miesto = Banská Bystrica | rok = 2003 | počet strán = 151 | url = | isbn = 80-89035-24-8 | kapitola = | strany = 132{{--}}133 | jazyk = }}</ref> * Ls3.2 [[Teplomilné ponticko-panónske dubové lesy na spraši a piesku]] * Ls3.3 [[Dubové nátržníkové lesy]] * Ls3.5.2 [[Sucho a kyslomilné dubové lesy#Sucho a kyslomilné dubové lesy - časť B|Sucho a kyslomilné dubové lesy - časť B]] Na [[Slovensko|Slovensku]] sa vyskytuje približne na ploche {{ha|4700}}<ref name="EuBiotopySK" /> a v 56<ref name="UEV">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Natura 2000 - Sústava chránených území členských krajín EÚ, biotop 91I0 | url = http://www.sopsr.sk/natura/index.php?p=4&sec=6&biotop=91I0 | vydavateľ = sopsr.sk | dátum prístupu = 2020-07-18 }}</ref> [[Územie európskeho významu|územiach európskeho významu]]. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Natura 2000]] [[Kategória:Biotopy]] 5zgypc17c5lzgbrfytgos3g11ytm6n1 0 653514 8382432 7807569 2026-10-10T14:26:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382432 wikitext text/x-wiki '''Dubové nátržníkové lesy''' sú typom [[Dubové a zmiešané dubové lesy|dubových a zmiešaných dubových lesov]] vyskytujúce sa v [[nížina|nížinách]] a [[kotlina|kotlinách]] od 150{{--}}{{mnm|700}}. Vytvárajú ho [[dub letný]], [[dub zimný]], [[borovica lesná]] i [[jedľa biela]], v krovinnej etáži [[krušina jelšová]], [[lieska obyčajná]] a podraste typický [[nátržník biely]].<ref name="katalogBiotopovSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Stanová | meno = Viera | priezvisko2 = Valachovič | meno2 = Milan | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = (eds.) | titul = Katalóg biotopov Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie | miesto = Bratislava | rok = 2002 | počet strán = 225 | url = http://www.sopsr.sk/dokumenty/Katalog-biotopov-SK.pdf | isbn = 80-89133-00-2 | kapitola = | strany = 94 | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="BiotopySlovenska">{{Citácia knihy | priezvisko = Ružičková | meno = H. | priezvisko2 = Halada | meno2 = Ľ. | priezvisko3 = Jedlička | meno3 = J. | priezvisko4 = Kalivodová | meno4 = E. | spoluautori = (eds.) | titul = Biotopy Slovenska : príručka k mapovaniu a katalóg biotopov | vydanie = | vydavateľ = Ústav krajinnej ekológie SAV | miesto = &#x5B;Bratislava&#x5D; | rok = 1996 | počet strán = 192 | url = | isbn = 80-967527-3-1 | kapitola = | strany = 48 | jazyk = }}</ref> == Výskyt a stav na Slovensku == Podľa Katalógu biotopov Slovenska ide o mapovaciu jednotku Ls3.3 Dubové nátržníkové lesy<ref name="katalogBiotopovSK" /> (klasifikačná jednotka Ls3 [[Dubové a zmiešané dubové lesy]]), biotop Dubové nátržníkové lesy (2114500)<ref name="BiotopySlovenska" />, patriace do prioritného európsky významného biotopu 91I0 [[Eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku]].<ref name="EuBiotopySK">{{Citácia knihy | priezvisko = Viceníková | meno = Andrea | priezvisko2 = Polák | meno2 = Pavol | autor3 = (eds.) | titul = Európsky významné biotopy na Slovensku | vydanie = 1 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | miesto = Banská Bystrica | rok = 2003 | počet strán = 151 | url = | isbn = 80-89035-24-8 | kapitola = | strany = 132{{--}}133 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Biotopy]] [[Kategória:Natura 2000]] hprq8p63r6rsh2kbttuvi7mq52bhj3r 0 653518 8382425 7065814 2026-10-10T14:23:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382425 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Turkey oak grove2.jpg|náhľad|dubovo-cerový les, Srbsko]] '''Dubovo-cerové lesy''' alebo '''Panónsko-balkánske cerové lesy'''<ref name="UEV" /> sú typom [[Dubové a zmiešané dubové lesy|dubových a zmiešaných dubových lesov]] vyskytujúceho sa v južnej časti [[Slovensko|Slovenska]], kde dosahuje svoju severnú hranicu rozšírenia. V nížinách ako [[Podunajská rovina]] a [[Podunajská nížina]], v [[kotlina|kotlinách]] ako [[Ipeľská kotlina|Ipeľská]], [[Lučenská kotlina|Lučenská]], [[Rimavská kotlina|Rimavská]] a [[Košická kotlina]]. V [[pahorkatina|pahorkatinách]] ako [[Chvojnická pahorkatina|Chvojnická]], [[Myjavská pahorkatina|Myjavská]] a [[Bodvianska pahorkatina]]. Tiež v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]], [[Považský Inovec|Považskom Inovci]], [[Tribeč|Tribči]], [[Pohronský Inovec|Pohronskom Inovci]], [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchoch]], [[Krupinská planina|Krupinskej planine]], [[Cerová vrchovina|Cerovej vrchovina]] a [[Zemplínske vrchy|Zemplínskych vrchoch]].<ref name="katalogBiotopovSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Stanová | meno = Viera | priezvisko2 = Valachovič | meno2 = Milan | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = (eds.) | titul = Katalóg biotopov Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie | miesto = Bratislava | rok = 2002 | počet strán = 225 | url = http://www.sopsr.sk/dokumenty/Katalog-biotopov-SK.pdf | isbn = 80-89133-00-2 | kapitola = | strany = 95 | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="BiotopySlovenska">{{Citácia knihy | priezvisko = Ružičková | meno = H. | priezvisko2 = Halada | meno2 = Ľ. | priezvisko3 = Jedlička | meno3 = J. | priezvisko4 = Kalivodová | meno4 = E. | spoluautori = (eds.) | titul = Biotopy Slovenska : príručka k mapovaniu a katalóg biotopov | vydanie = | vydavateľ = Ústav krajinnej ekológie SAV | miesto = &#x5B;Bratislava&#x5D; | rok = 1996 | počet strán = 192 | url = | isbn = 80-967527-3-1 | kapitola = | strany = 47 | jazyk = }}</ref> Podľa [[Smernica o biotopoch|smernici Európskej únie o biotopoch]] dubovo-cerové lesy sú európsky významným biotopom s kódom '''91M0'''. Pre európsky významné biotopy sa vyhlasujú v každej krajine [[Európska únia|Európskej únie]] v rámci siete [[Natura 2000]] [[Územie európskeho významu|územia európskeho významu]]. Dubovo-cerové lesy vytvárajú dreviny najmä [[dub cerový]], [[dub letný]], [[dub zimný]] a [[javor poľný]], v krovinnej etáži [[svíb krvavý]], [[drieň obyčajný]], [[slivka trnková]] a [[vtáči zob]], v podraste [[chlpaňa hájna]], [[nátržník biely]], [[lipnica úzkolistá]], [[pľúcnik mäkký]], [[kosienka farbiarska]], [[mednička zafarbená]], [[iskerník mnohokvetý]], [[kukučka vencová]], [[vika kašubská]], [[valdštajnka kuklíkovitá]] a [[zanovatník černajúci]].<ref name="katalogBiotopovSK" /><ref name="EuBiotopySK">{{Citácia knihy | priezvisko = Viceníková | meno = Andrea | priezvisko2 = Polák | meno2 = Pavol | autor3 = (eds.) | titul = Európsky významné biotopy na Slovensku | vydanie = 1 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | miesto = Banská Bystrica | rok = 2003 | počet strán = 151 | url = | isbn = 80-89035-24-8 | kapitola = | strany = 134{{--}}135 | jazyk = }}</ref><ref name="BiotopySlovenska" /> == Výskyt a stav na Slovensku == Podľa Katalógu biotopov Slovenska ide o mapovaciu jednotku Ls3.4 Dubovo-cerové lesy<ref name="katalogBiotopovSK" /> (klasifikačná jednotka Ls3 [[Dubové a zmiešané dubové lesy]]), biotop Dubovo-cerové lesy (2114400)<ref name="BiotopySlovenska" />, je súčasne rovnomenný európsky významný biotop 91M0 Dubovo-cerové lesy<ref name="EuBiotopySK" /> Na [[Slovensko|Slovensku]] sa vyskytuje na ploche približne {{ha|3500}}<ref name="EuBiotopySK" /> a v 43<ref name="UEV">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Natura 2000 - Sústava chránených území členských krajín EÚ, biotop 91M0 | url = http://www.sopsr.sk/natura/index.php?p=4&sec=6&biotop=91M0 | vydavateľ = sopsr.sk | dátum prístupu = 2020-07-18 }}</ref> [[Územie európskeho významu|územiach európskeho významu]]. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Biotopy]] [[Kategória:Natura 2000]] d8vhg6zo4u76ckjzulbl00mbguuztc3 0 655448 8382585 8174720 2026-10-10T20:55:53Z ResearcherSVK 217915 Rozšírenie a aktualizácia článku podľa výročných správ NHF a EUBA (2019–2025) a webu fakulty: infobox, história a vývoj katedier, riadenie a samospráva (AS, vedecká rada, študentský parlament), študijné programy a dvojité diplomy, študenti a absolventi, veda a výskum, hodnotenie kvality, úspechy študentov, absolventi so zdrojmi. Podľa vyrocnych správ a verejnych zdrojov. 8382585 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vysoká škola |Názov = Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave |Obrázok = |Popis = |Logo = |Popis loga = |Motto = |Pôvodný názov = Všeobecnoekonomická fakulta Vysokej školy ekonomickej |Latinský názov = |Poloha = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |Skratka = NHF |Typ = fakulta verejnej vysokej školy |Zameranie = ekonómia, financie, bankovníctvo, poisťovníctvo, hospodárska politika, verejná politika |Náboženská príslušnosť = |Patrón = |Rok založenia = [[1953]]/[[1954|54]] pod názvom Všeobecnoekonomická fakulta VŠE |Rok otvorenia = |Rok zatvorenia = |Stav = |Rektor = |Prorektor = |Kvestor = |Predseda = |Prezident = |Viceprezident = |Dekan = prof. Ing. [[Erika Pastoráková]], PhD. |Riaditeľ = |Kancelár = |Počet fakúlt = |Počet zamestnancov = 92 tvorivých zamestnancov {{Small|(2025)}}<ref name="vsnhf2025" /> |Počet študentov = 1 329 {{Small|(31. 10. 2025, Bc. a Ing.)}}<ref name="vsnhf2025" /> |Pregraduálny študenti = 854 |Postgraduálny študenti = 475 |Doktorandi = 36 (32 denných a 4 externí) |Rozpočet = 3,89 mil. € {{Small|(dotácia z EUBA, 2025)}}<ref name="met2025" /> |Kampus = |Školské farby = <span style="display:inline-block; width:1.2em; height:0.9em; background:#E6251E; border:1px solid #555; vertical-align:middle;"></span> červená, biela |Školská hymna = |Maskot = |Školský časopis = Monitor hospodárskej politiky |Športová reprezentácia = |Člen = |Nositelia Nobelovej ceny = |Miesto = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |Adresa = Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava, Slovenská republika |Telefón = +421-2-6729 1221 |Web = https://nhf.euba.sk/ |Mail = dekannhf@euba.sk }} '''Národohospodárska fakulta [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomickej univerzity v Bratislave]]''' (skr. '''NHF''', angl. ''Faculty of Economics and Finance'') je fakulta [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomickej univerzity v Bratislave]] (EUBA) zameraná na ekonómiu, financie, bankovníctvo, poisťovníctvo, hospodársku politiku a verejnú správu. Vznikla v akademickom roku 1953/54 ako Všeobecnoekonomická fakulta [[Vysoká škola ekonomická v Bratislave|Vysokej školy ekonomickej v Bratislave]], súčasný názov nesie od roku 1980.<ref name="historia" /> Poskytuje vysokoškolské vzdelanie v bakalárskom, inžinierskom a doktorandskom stupni v slovenskom a anglickom jazyku; spoločné študijné programy uskutočňuje s [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickou fakultou Univerzity Komenského]] a [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakultou elektrotechniky a informatiky STU]].<ref name="programy" /> Sídli v areáli univerzity na Dolnozemskej ceste v bratislavskej [[Petržalka|Petržalke]]. Fakulta sa člení na sedem katedier a Kompetenčné centrum. K 31. októbru 2025 na nej študovalo 1 329 študentov bakalárskeho a inžinierskeho štúdia a 36 doktorandov a pôsobilo na nej 92 tvorivých zamestnancov.<ref name="vsnhf2025" /> == História == Fakulta vznikla v akademickom roku 1953/54 ako '''Všeobecnoekonomická fakulta''' Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. V roku 1959/60 bola premenovaná na '''Fakultu politickej ekonómie''' a po zániku Fakulty vnútorného obchodu a financií na ňu prešli študijné odbory financie, úver a účtovníctvo. V roku 1968 dostala názov '''Fakulta národohospodárska''' (FNH) a v roku 1980 súčasný názov '''Národohospodárska fakulta'''. Po premenovaní VŠE na Ekonomickú univerzitu v Bratislave zákonom č. 292/1992 Zb. sa stala jej fakultou; v akademickom roku 1995/96 zaviedla kreditový systém štúdia.<ref name="historia" /> V roku 2023 si fakulta pripomenula 70. výročie založenia.<ref name="vsnhf2023" /> === Vývoj katedier a vzťah k ďalším fakultám === Viaceré katedry fakulty nadväzujú na pracoviská staršie ako samotná fakulta a ich vývoj je úzko prepojený s ostatnými fakultami univerzity. Časť pracovísk, ktoré vznikli na fakulte alebo v jej blízkosti, dnes pôsobí na iných fakultách EUBA, a naopak, niektoré dnešné katedry NHF majú pôvod mimo nej. * '''Financie.''' V roku 1950 vznikol Ústav finančnej ekonomiky, z ktorého sa v akademickom roku 1951/52 utvorila Katedra financií. Od roku 1953 pôsobila na Fakulte vnútorného obchodu a financií a od akademického roka 1958/59 bol odbor financie začlenený na Všeobecnoekonomickú fakultu. V rokoch 1968 – 1970 sa z nej dočasne vyčlenila Katedra peňažného obehu a meny.<ref name="katfin" /> Po roku 1989 sa jednotná katedra financií rozdelila na samostatné katedry: Katedru verejných financií (od roku 2000 opäť Katedra financií), Katedru meny, úveru a bankovníctva (od roku 1991 Katedra peňažníctva, od roku 2001 Katedra bankovníctva a medzinárodných financií), katedru poisťovníctva a Katedru podnikových financií.<ref name="katfin" /><ref name="katkbmf" /> Katedra podnikových financií v súlade so svojím zameraním prešla na [[Fakulta podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave|Fakultu podnikového manažmentu]], kde pôsobí dodnes.<ref name="fpmkpf" /> Poisťovníctvo bolo v rokoch 1991 – 1998 oddelením Katedry peňažníctva a od 1. februára 1998 je opäť samostatnou katedrou.<ref name="katkpoi" /> * '''Ekonómia.''' Katedra politickej ekonómie vznikla v roku 1950; v roku 1989 bola premenovaná na Katedru národohospodárskych teórií, v roku 1991 na Katedru všeobecnej ekonomickej teórie a hospodárskych dejín, v roku 2000 na Katedru ekonomickej teórie a neskôr na Katedru ekonómie.<ref name="katke" /> * '''Hospodárska politika, práca a regionálny rozvoj.''' Ústav plánovania národného hospodárstva z roku 1950 dal základ Katedre národohospodárskeho plánovania, ktorá sa v roku 1964 rozdelila na katedry základov plánovania, práce a investícií. Podľa histórie [[Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave|Fakulty hospodárskej informatiky]] boli katedry práce a investícií zriadené pri Inštitúte národohospodárskeho plánovania (1959), z ktorého v roku 1968 vznikla Fakulta riadenia, od roku 1991 Fakulta hospodárskej informatiky.<ref name="katkhp" /><ref name="fhipamatnica" /> V akademickom roku 1991/92 vznikla integráciou piatich katedier Katedra hospodárskej politiky; z nej sa v roku 1992 osamostatnila Katedra sociálneho rozvoja a práce a neskôr aj Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja, ktorá nadväzuje na Katedru priestorovej ekonómie a regionálnej geografie z roku 1990 a súčasný názov nesie od roku 2002.<ref name="katkhp" /><ref name="katksrp" /><ref name="katvsrr" /> * '''Kvantitatívne metódy.''' Katedra ekonomicko-matematických výpočtov vznikla v roku 1961 v rámci Fakulty národohospodárskej; dnes na ňu nadväzuje Katedra operačného výskumu a ekonometrie Fakulty hospodárskej informatiky.<ref name="fhipamatnica" /> * '''Pedagogika.''' Katedra pedagogiky založená v roku 1961 bola k 1. januáru 2024 nahradená '''Kompetenčným centrom''', ktoré zabezpečuje pedagogický rozvoj učiteľov a doktorandov, psychologickú poradňu a doplňujúce pedagogické štúdium.<ref name="kc" /><ref name="vsnhf2024" /> V dôsledku tohto vývoja sa príbuzným oblastiam venujú katedry na viacerých fakultách univerzity – napríklad verejným financiám, bankovníctvu a poisťovníctvu na NHF a podnikovým financiám na FPM.<ref name="katfin" /><ref name="fpmkpf" /> == Riadenie a samospráva == Orgánmi akademickej samosprávy fakulty sú akademický senát, dekan, vedecká rada a disciplinárna komisia; postavenie a pôsobnosť fakulty upravuje jej štatút.<ref name="statut" /> === Dekan a vedenie fakulty === Fakultu riadi a navonok zastupuje dekan, ktorého na návrh akademického senátu fakulty vymenúva rektor. Dekanovi pomáhajú prodekani a hospodárske a administratívne činnosti riadi tajomník fakulty.<ref name="statut" /> Od roku 2019 je dekankou prof. Ing. Erika Pastoráková, PhD.<ref name="historia" /> Akademický senát vyhlásil 3. septembra 2026 voľbu kandidáta na dekana na funkčné obdobie od 1. februára 2027 do 31. januára 2031, ktorá sa koná 20. novembra 2026.<ref name="volbydekana" /> {| class="wikitable" ! Funkcia !! Meno |- | dekanka || prof. Ing. [[Erika Pastoráková]], PhD. |- | prodekan pre vedu a doktorandské štúdium, štatutárny zástupca dekanky || Ing. Marcel Novák, PhD. |- | prodekanka pre vzdelávaciu činnosť || doc. Ing. Jana Kušnírová, PhD. |- | prodekanka pre rozvoj a sociálne veci študentov || Mgr. Ing. Kristína Jančovičová Bognárová, PhD. |- | prodekan pre zahraničné vzťahy a styk s verejnosťou || doc. Ing. Tomáš Ondruška, PhD. |- | tajomníčka fakulty || Ing. Zdena Kristófová |} Zloženie vedenia k októbru 2026.<ref name="vedenie" /> === Dekani === #[[Doctor honoris causa|Dr. h. c.]] [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Dr. [[Ladislav Szántó]] (1953 – 1956) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Ing. [[Pavol Rapoš]], DrSc. (1956 – 1958) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] JUDr. [[Dalibor Hanes]] (1958 – 1960) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Ing. [[Jozef Rosa]] (1960 – 1963) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Ing. [[Jozef Mihálik]], DrSc. (1963 – 1966) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Ing. [[Zdenko Laučík]], DrSc. (1966 – 1969) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Ing. [[Vladimír Háčik]], DrSc. (1969 – 1972) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Ing. [[Viliam Sládek]], DrSc. (1972 – 1976) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Ing. [[Vladimír Zapletal]], PhD. (1976 – 1985) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Ing. [[Jozef Košnár]], DrSc. (1985 – 1991) #[[Docent|doc.]] Ing. [[Jozef Makúch]], PhD. (1991 – 1994) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Ing. [[Juraj Trnovský]], PhD. (1994 – 2000) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Ing. [[Rudolf Sivák]], PhD. (2000 – 2007) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Ing. [[Ján Lisý]], PhD. (2007 – 2014) #[[Univerzitný profesor|Univ. prof.]] Dipl. Ing. [[Mikuláš Luptáčik]], Dr. i. R. (2015 – 2019) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Ing. [[Erika Pastoráková]], PhD. (od 2019) === Akademický senát === Akademický senát fakulty je jej samosprávnym zastupiteľským orgánom. Skladá sa zo zamestnaneckej a študentskej časti; študenti musia tvoriť najmenej tretinu členov. Členov volia v tajných voľbách príslušné časti akademickej obce fakulty na funkčné obdobie najviac štyroch rokov. Členstvo v senáte je nezlučiteľné s funkciou rektora, prorektora, dekana, prodekana, kvestora a tajomníka fakulty; zasadnutia senátu sú verejné.<ref name="senatprofil" /> Senát okrem iného volí kandidáta na dekana a vyjadruje súhlas s vymenovaním členov vedeckej rady.<ref name="volbydekana" /><ref name="vedeckarada" /> Správy o svojej činnosti zverejňuje od roku 2014.<ref name="senatsprava" /> V súčasnom zložení má senát 21 členov, z toho 14 zamestnancov a 7 študentov. Predsedom je Ing. Richard Kališ, PhD. (Katedra hospodárskej politiky), podpredsedami doc. Ing. Zuzana Brokešová, PhD. (Katedra poisťovníctva) za zamestnaneckú časť a Ing. Sofia Šillerová za študentskú časť.<ref name="senat" /> === Vedecká rada === Vedeckú radu tvoria odborníci z oblastí, v ktorých fakulta uskutočňuje vzdelávanie a výskum; jej členov vymenúva a odvoláva dekan so súhlasom akademického senátu. Vo funkčnom období 2023 – 2027 má 25 členov, z toho 18 z fakulty a 7 externých – zo [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]], [[Ekonomický ústav SAV|Ekonomického ústavu SAV]], Slovenskej komory daňových poradcov, poisťovne Kooperativa, Ekonomickej fakulty [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]], Ekonomickej fakulty [[VŠB – Technická univerzita Ostrava|VŠB – TU Ostrava]] a ŠKODA AUTO Vysokej školy v Mladej Boleslavi.<ref name="vedeckarada" /> === Študentský parlament === '''Študentský parlament NHF''' (ŠP NHF) je študentská organizácia pôsobiaca na fakulte, ktorej členmi sú zástupcovia jednotlivých ročníkov; v roku 2026 mal 20 členov a jeho predsedníčkou bola Sofia Šillerová. Zastupuje študentov v akademických orgánoch, tlmočí vedeniu fakulty ich podnety a pripomienky a informuje študentov o dianí na fakulte a univerzite.<ref name="sp" /> Parlament organizuje fakultné kolo študentskej vedeckej a odbornej činnosti (ŠVOČ), v ktorom môžu študenti získať aj kredity,<ref name="svoc" /> a spoločenské podujatia – imatrikulačnú Beániu NHF a Lámavicu. Spolu s partnermi sa podieľa na organizácii súťaže High School Business Challenge pre stredoškolákov zo strednej a východnej Európy.<ref name="sp" /> V roku 2023 bol ocenený ako najlepšia fakultná študentská organizácia na univerzite.<ref name="vsnhf2023" /> === Nadácia NÁRODOHOSPODÁR === Nadácia NÁRODOHOSPODÁR bola zaregistrovaná 15. apríla 1991 ako Nadácia NHF EU, súčasný názov má od roku 1997. Predsedníčkou správnej rady je dekanka fakulty.<ref name="nadacia" /> Nadácia každoročne oceňuje najlepších absolventov fakulty a v rokoch 2020 – 2023 realizovala vzdelávací projekt, do ktorého sa zapojilo takmer 1 000 stredoškolákov a vyše 100 učiteľov.<ref name="vsnhf2023" /> == Organizačná štruktúra == === Katedry === {| class="wikitable" ! Pracovisko !! Vznik (súčasná podoba) !! Vedúci / vedúca |- | Katedra bankovníctva a medzinárodných financií || 1990/91 (názov od 2001) || doc. Ing. Jana Kotlebová, PhD. |- | Katedra ekonómie || 1950 (Katedra politickej ekonómie) || prof. Ing. Anetta Čaplánová, PhD. |- | Katedra financií || 1951/52 (názov od 2000) || doc. Ing. Juraj Válek, PhD. |- | Katedra hospodárskej politiky || 1991/92 (zlúčením piatich katedier) || prof. Ing. Martin Lábaj, PhD. |- | Katedra poisťovníctva || 1998 (prvýkrát 1990) || prof. Ing. Erika Pastoráková, PhD. |- | Katedra sociálneho rozvoja a práce || 1964 (Katedra práce, názov od 1992) || doc. Ing. Eva Pongrácz, PhD. |- | Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja || 1990 (názov od 2002) || doc. Ing. Miroslav Šipikal, PhD. |- | Kompetenčné centrum || 2024 (nástupca Katedry pedagogiky z roku 1961) || – |} Zdroj: profily a história katedier na webovej stránke fakulty.<ref name="katkbmf" /><ref name="katke" /><ref name="katfin" /><ref name="katkhp" /><ref name="katkpoi" /><ref name="katksrp" /><ref name="katvsrr" /><ref name="kc" /> Pri Katedre verejnej správy a regionálneho rozvoja pôsobí Spoločnosť pre regionálnu vedu a politiku – slovenská sekcia Regional Science Association, ktorá v roku 2012 zorganizovala v Bratislave 52. kongres ERSA s viac ako 800 účastníkmi.<ref name="ersa" /> === Laboratóriá a centrá === * '''bee4R LAB''' (Bratislava Behavioral and Experimental Economics Research Lab) – laboratórium experimentálnej a behaviorálnej ekonómie s 20 počítačovými boxmi a riadiacou miestnosťou.<ref name="bee4r" /> * '''SecureDataLab''' – prístupové miesto k mikroúdajom [[Eurostat]]u pri Katedre hospodárskej politiky, autorizované Eurostatom a financované Nadáciou NBS.<ref name="sdl" /> * '''Rotman Trading''' – študentský obchodný tím a obchodovanie na simulovanom trhu pri Katedre bankovníctva a medzinárodných financií.<ref name="rotman" /> * '''ESO HUB''' – centrum podnikavosti pri Katedre sociálneho rozvoja a práce, ktoré spolu s Katedrou financií zabezpečuje zapojenie fakulty do medzinárodnej siete univerzít súťaže Danube Cup.<ref name="esohub" /><ref name="kfakt" /> * '''Learn Economics''' – online platforma „Ekonómia pre každého“ na podporu ekonomickej a finančnej gramotnosti.<ref name="learn" /> == Štúdium == === Študijné programy === Fakulta poskytuje vzdelávanie v študijnom odbore ekonómia a manažment. V roku 2025 mala podľa výročnej správy EUBA 20 akreditovaných študijných programov (9 bakalárskych, 8 inžinierskych a 3 doktorandské), najviac zo všetkých fakúlt univerzity.<ref name="vseuba2025" /> Ponuka pre akademický rok 2026/27:<ref name="programy" /> {| class="wikitable" ! Stupeň !! Študijný program !! Jazyk !! Poznámka |- | rowspan="6" | 1. (Bc.) || Aplikovaná ekonómia || SK, EN || |- | Financie, bankovníctvo a investovanie || SK, EN || do roku 2025 Financie, bankovníctvo a poisťovníctvo; dvojitý diplom so SolBridge |- | Manažment verejných politík || SK || |- | Sociálny manažment a ľudské zdroje || SK || profesijne orientovaný, akreditovaný 2024 |- | FinTech a finančné inovácie || SK || spoločný s FEI STU, prvé prijatie 2026 |- | Ekonómia a právo || SK || spoločný s PraF UK |- | rowspan="6" | 2. (Ing.) || Aplikovaná ekonómia || SK, EN || dvojitý diplom s Coimbrou |- | Financie a dane || SK || dvojitý diplom s Paviou a Luxembourg School of Business |- | Finance || EN || otvorený prvýkrát 2025 |- | Finančné trhy a investovanie || SK || dvojitý diplom s Paviou |- | Manažment verejných politík || SK || |- | Právo a ekonómia || SK || spoločný s PraF UK (Mgr.) |- | rowspan="3" | 3. (PhD.) || Financie || SK || denná aj externá forma |- | Finance || EN || od 2024 |- | Economics || EN || |} V roku 2025 boli prvýkrát otvorené inžinierske programy v angličtine Finance a Applied Economics a anglický bakalársky program Financie, bankovníctvo a investovanie sa otvoril po šiesty raz.<ref name="vsnhf2025" /> Od akademického roka 2024/25 fakulta neprijíma nových študentov do externej formy bakalárskeho a inžinierskeho štúdia.<ref name="vsnhf2025" /> Fakulta zabezpečuje aj doplňujúce pedagogické štúdium.<ref name="kc" /> Z historických programov fakulta ponúkala napríklad program Globálne financie v spolupráci s National Institute of Development Administration (NIDA) v [[Bangkok]]u, ktorý sa naposledy uvádza vo výročnej správe za rok 2020.<ref name="vsnhf2019" /> === Dvojité diplomy === {| class="wikitable" ! Partnerská univerzita !! Krajina !! Program NHF !! Obdobie |- | SolBridge International School of Business (Woosong University) || Južná Kórea || Bc. Financie, bankovníctvo a investovanie (model 2+1+1) || dohoda 2024 |- | [[Univerzita v Pavii]] || Taliansko || Ing. Financie a dane, Finančné trhy a investovanie || od 2019 |- | [[Univerzita v Coimbre]] || Portugalsko || Ing. Aplikovaná ekonómia || dohoda 2023, prvý absolvent 2025 |- | Luxembourg School of Business || Luxembursko || Ing. Financie a dane || dohoda 2025 |- | [[Nottingham Trent University]] || Spojené kráľovstvo || Ing. Financie a dane (Ing. + MSc.) || naposledy uvádzaná v ak. roku 2023/24 |- | Univerzita v Bambergu || Nemecko || Ing. Financie a dane || uvádzaná na stránke fakulty, v aktuálnych výzvach nie je |- | Macquarie Business School (Sydney) || Austrália || PhD. Financie || uvádzaná vo výročných správach 2019 – 2024 |} Zdroj: stránka fakulty o dvojitých diplomoch a výročné správy NHF.<ref name="dd" /><ref name="vsnhf2024" /><ref name="vsnhf2025" /><ref name="vsnhf2019" /> V akademickom roku 2023/24 študovalo v programe dvojitého diplomu s Nottingham Trent University 6 študentov a s Paviou 4 študenti; prvým absolventom programu s Coimbrou bol v roku 2025 Ing. Patrik Turcsek.<ref name="vsnhf2024" /><ref name="vsnhf2025" /> === Doktorandské štúdium === Doktorandské štúdium sa uskutočňuje v programoch Financie (v slovenčine, denne aj externe), Finance a Economics (v angličtine). K 31. októbru 2025 mala fakulta 36 doktorandov (v roku 2024 44), z toho 5 zahraničných; v roku 2025 sa prihlásilo 16 uchádzačov, prijatých bolo 12 a dizertačnú prácu obhájilo 9 doktorandov.<ref name="vsnhf2025" /> V rozpise dotácie na rok 2025 mala fakulta 30 interných doktorandov financovaných z dotácie, najviac zo všetkých fakúlt EUBA.<ref name="met2025" /> Z Plánu obnovy a odolnosti získala fakulta štipendiá pre excelentných doktorandov (od 1. septembra 2023) a pre excelentných výskumníkov (1,24 mil. € na roky 2024 – 2026).<ref name="planobnovy" /> == Študenti == === Počet študentov === Počet študentov bakalárskeho a inžinierskeho štúdia klesal od roku 2006 do roku 2019, výnimkou bol rok 2020 spojený s pandémiou [[COVID-19]] a zrušením prijímacích pohovorov. Od roku 2024 počet opäť mierne rastie.<ref name="vsnhf2023" /><ref name="vsnhf2025" /> <timeline> Colors= id:lightgrey value:gray(0.9) id:darkgrey value:gray(0.7) id:sfondo value:rgb(1,1,1) id:barra value:rgb(0.902,0.145,0.118) ImageSize = width:900 height:300 PlotArea = left:50 bottom:50 top:30 right:30 DateFormat = x.y Period = from:0 till:3000 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = justify ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:500 start:0 ScaleMinor = gridcolor:darkgrey increment:250 start:0 BackgroundColors = canvas:sfondo BarData= bar:2006 text:2006 bar:2007 text:2007 bar:2008 text:2008 bar:2009 text:2009 bar:2010 text:2010 bar:2011 text:2011 bar:2012 text:2012 bar:2013 text:2013 bar:2014 text:2014 bar:2015 text:2015 bar:2016 text:2016 bar:2017 text:2017 bar:2018 text:2018 bar:2019 text:2019 bar:2020 text:2020 bar:2021 text:2021 bar:2022 text:2022 bar:2023 text:2023 bar:2024 text:2024 bar:2025 text:2025 PlotData= color:barra width:30 align:left bar:2006 from:0 till:2904 bar:2007 from:0 till:2840 bar:2008 from:0 till:2778 bar:2009 from:0 till:2556 bar:2010 from:0 till:2439 bar:2011 from:0 till:2216 bar:2012 from:0 till:2024 bar:2013 from:0 till:1897 bar:2014 from:0 till:1768 bar:2015 from:0 till:1580 bar:2016 from:0 till:1525 bar:2017 from:0 till:1505 bar:2018 from:0 till:1478 bar:2019 from:0 till:1425 bar:2020 from:0 till:1556 bar:2021 from:0 till:1516 bar:2022 from:0 till:1436 bar:2023 from:0 till:1336 bar:2024 from:0 till:1298 bar:2025 from:0 till:1329 PlotData= bar:2006 at:2904 fontsize:S text:2904 shift:(-10,5) bar:2010 at:2439 fontsize:S text:2439 shift:(-10,5) bar:2015 at:1580 fontsize:S text:1580 shift:(-10,5) bar:2020 at:1556 fontsize:S text:1556 shift:(-10,5) bar:2025 at:1329 fontsize:S text:1329 shift:(-10,5) </timeline> {| class="wikitable" ! style="background-color:#E6251E; color:white;" rowspan="2" | Rok !! colspan="3" style="background-color:#E6251E; color:white;" | Denné štúdium !! colspan="3" style="background-color:#E6251E; color:white;" | Externé štúdium !! colspan="3" style="background-color:#E6251E; color:white;" | Celkový počet študentov |- ! style="background-color:#E6251E; color:white;" | Bc. !! style="background-color:#E6251E; color:white;" | Ing. !! style="background-color:#E6251E; color:white;" | PhD. !! style="background-color:#E6251E; color:white;" | Bc. !! style="background-color:#E6251E; color:white;" | Ing. !! style="background-color:#E6251E; color:white;" | PhD. !! style="background-color:#E6251E; color:white;" | Bc. !! style="background-color:#E6251E; color:white;" | Ing. !! style="background-color:#E6251E; color:white;" | PhD. |- | 2006 || 1427 || 650 || 34 || 497 || 330 || 120 || 1924 || 980 || 154 |- | 2007 || 1322 || 778 || 52 || 386 || 354 || 110 || 1708 || 1132 || 162 |- | 2008 || 1302 || 846 || 53 || 330 || 300 || 90 || 1632 || 1146 || 143 |- | 2009 || 1264 || 781 || 58 || 306 || 205 || 63 || 1570 || 986 || 121 |- | 2010 || 1129 || 805 || 67 || 313 || 192 || 57 || 1442 || 997 || 124 |- | 2011 || 1080 || 697 || 68 || 277 || 162 || 45 || 1357 || 859 || 113 |- | 2012 || 973 || 669 || 66 || 231 || 151 || 33 || 1204 || 820 || 99 |- | 2013 || 927 || 673 || 64 || 176 || 121 || 20 || 1103 || 794 || 84 |- | 2014 || 923 || 566 || 57 || 160 || 119 || 23 || 1083 || 685 || 80 |- | 2015 || 868 || 492 || 50 || 116 || 104 || 22 || 984 || 596 || 72 |- | 2016 || 833 || 531 || 36 || 98 || 63 || 27 || 931 || 594 || 63 |- | 2017 || 839 || 545 || 31 || 77 || 44 || 24 || 916 || 589 || 55 |- | 2018 || 859 || 481 || 32 || 74 || 64 || 15 || 933 || 545 || 47 |- | 2019 || 836 || 443 || 29 || 85 || 61 || 11 || 921 || 504 || 40 |- | 2020 || 982 || 419 || 30 || 104 || 51 || 18 || 1086 || 470 || 48 |- | 2021 || 955 || 405 || 29 || 98 || 58 || 16 || 1053 || 463 || 45 |- | 2022 || 868 || 425 || 35 || 82 || 61 || 7 || 950 || 486 || 42 |- | 2023 || 745 || 439 || 35 || 74 || 78 || 9 || 819 || 517 || 44 |- | 2024 || 761 || 373 || 35 || 64 || 100 || 9 || 825 || 473 || 44 |- | 2025 || 818 || 418 || 32 || 36 || 57 || 4 || 854 || 475 || 36 |} Údaje k 31. októbru podľa výročných správ fakulty; za rok 2025 vrátane študentov programu Erasmus+ a spoločného programu Právo a ekonómia.<ref name="vsnhf2023" /><ref name="vsnhf2024" /><ref name="vsnhf2025" /> Výročná správa EUBA, ktorá ich nezahŕňa, uvádza k 31. októbru 2025 na NHF 1 261 študentov všetkých stupňov (18,1 % študentov univerzity).<ref name="vseuba2025" /> === Zloženie študentov === Ženy tvorili v roku 2025 približne 42 % denných študentov bakalárskeho štúdia (328 z 785), 38 % denných študentov inžinierskeho štúdia (154 z 409) a 44 % denných doktorandov (14 z 32).<ref name="vsnhf2025" /> Údaje o vekovom zložení študentov fakulta nezverejňuje. Podiel zahraničných študentov rastie: v dennom bakalárskom štúdiu ich bolo 70 v roku 2023, 100 v roku 2024 a 127 v roku 2025; v inžinierskom štúdiu 59 a v doktorandskom 5 (2025).<ref name="vsnhf2023" /><ref name="vsnhf2024" /><ref name="vsnhf2025" /> Krajiny pôvodu správy neuvádzajú. === Záujem o štúdium a absolventi === {| class="wikitable" ! Akademický rok !! Prihlášky (Bc.) !! Prijatí (Bc.) !! Prihlášky (Ing.) !! Prijatí (Ing.) |- | 2020/21 || 955 || 480 || 336 || 232 |- | 2021/22 || 889 || 417 || 392 || 275 |- | 2022/23 || 814 || 346 || 385 || 245 |- | 2023/24 || 702 || 311 || 386 || 262 |- | 2024/25 || 792 || 353 || 422 || 301 |- | 2025/26 || 895 || 420 || 342 || 283 |} Zdroj: výročné správy NHF.<ref name="vsnhf2023" /><ref name="vsnhf2024" /><ref name="vsnhf2025" /> Na doktorandské štúdium sa v roku 2024 prihlásilo 26 uchádzačov (z toho 5 zo zahraničných univerzít), najviac spomedzi fakúlt EUBA.<ref name="vsnhf2024" /><ref name="vseuba2024" /> {| class="wikitable" ! Rok !! Bc. !! Ing. !! PhD. !! Spolu (Bc. + Ing.) |- | 2020 || 203 || 228 || 7 || 431 |- | 2021 || 269 || 213 || 6 || 482 |- | 2022 || 216 || 185 || 6 || 401 |- | 2023 || 271 || 183 || 7 || 454 |- | 2024 || 224 || 204 || 14 || 428 |- | 2025 || 205 || 222 || 9 || 427 |} Počet absolventov (denná a externá forma) podľa výročných správ NHF.<ref name="vsnhf2023" /><ref name="vsnhf2024" /><ref name="vsnhf2025" /> V roku 2025 skončilo bakalárske štúdium v štandardnej dĺžke 180 z 204 absolventov; zo 218 inžinierskych štátnych skúšok bolo 22 vykonaných s vyznamenaním.<ref name="vsnhf2025" /> == Medzinárodná spolupráca == Hlavnou formou mobilít študentov je program [[Erasmus+]], dopĺňajú ho kombinované intenzívne programy (BIP) a program '''Central Europe Connect''', ktorý NHF realizuje spolu s Varšavskou ekonomickou školou (SGH) a Viedenskou univerzitou ekonómie a podnikania (WU).<ref name="vsnhf2025" /><ref name="cec" /> Prijímanie zahraničných študentov zabezpečuje centrálne univerzita vrátane systému buddy ESN EU Bratislava.<ref name="esn" /> {| class="wikitable" ! Semester !! Vyslaní študenti !! Počet krajín |- | letný 2022/23 || 27 || 13 |- | zimný 2023/24 || 39 || 23 |- | letný 2023/24 || 40 || 17 |- | zimný 2024/25 || 37 || 16 |- | letný 2024/25 || 30 || 14 |- | zimný 2025/26 || 52 || 14 |} Zdroj: výročné správy NHF.<ref name="vsnhf2023" /><ref name="vsnhf2024" /><ref name="vsnhf2025" /> == Veda a výskum == === Projekty === V roku 2025 riešila fakulta 64 projektov – 50 domácich (14 [[VEGA]], 4 KEGA, 7 [[Agentúra na podporu výskumu a vývoja|APVV]], 19 z Plánu obnovy a odolnosti a ďalšie) a 14 zahraničných (Horizont, MSCA, COST, Vyšehradský fond, Erasmus+). Objem finančných prostriedkov z projektov dosiahol 2 177 636 €, takmer dvojnásobok oproti roku 2024; 36,7 % pochádzalo zo zahraničných projektov.<ref name="vsnhf2025" /> Pre porovnanie, v roku 2019 riešila 47 projektov.<ref name="vsnhf2019" /> Vybrané prebiehajúce projekty:<ref name="projekty" /> {| class="wikitable" ! Projekt !! Program !! Obdobie !! Zodpovedná riešiteľka / riešiteľ |- | ODDEA || [[Horizont Európa]] – MSCA Staff Exchanges || 2022 – 2026 || prof. Anetta Čaplánová |- | WATER4ALL || Horizont Európa || 2023 – 2027 || Ing. K. Baculáková |- | CLIMINVEST || Horizont Európa || 2025 – 2028 || doc. Jana Péliová |- | STICS || Horizont Európa / Plán obnovy || 2025 – 2027 || prof. Beáta Gavurová |- | Generácia gold: výzvy a príležitosti využitia jej plného potenciálu v kontexte trhu práce || APVV-24-0350 || 2025 – 2029 || prof. Martin Kahanec |- | COST FOGOS, COST SMART-RURAL || COST || – || – |} === Publikačná činnosť === V roku 2025 publikovali pracovníci fakulty 209 výstupov, z toho 22 v časopisoch indexovaných vo [[Web of Science]] alebo [[Scopus]] a 2 monografie.<ref name="vsnhf2025" /> V databáze [[RePEc]] mala fakulta v júli 2026 registrovaných 11 autorov.<ref name="repec" /> Martin Kahanec z Katedry sociálneho rozvoja a práce získal v roku 2025 hlavnú cenu [[ESET Science Award]] v kategórii Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku ako prvý laureát zo spoločenských a humanitných vied.<ref name="eset" /> Vybrané publikácie pracovníkov fakulty ocenené univerzitou alebo prezentované fakultou: * Lorko, M., Miklánek, T., Servátka, M.: ''Why do some nudges work and others not?'' ''[[Journal of Economic Behavior & Organization]]'' 235 (2025) – 1. miesto v Cene EU v Bratislave za publikačnú činnosť 2026.<ref name="ocenenia2026" /> * Brokešová, Z., Deck, C., Péliová, J.: ''Experience Minimizes the Pull-to-Center Effect in Newsvendor Decisions.'' ''Manufacturing & Service Operations Management'' 27(2), 2025 – 2. miesto v tej istej cene.<ref name="ocenenia2026" /> * Cesnak, M., Cupák, A., Fessler, P., Klacso, J.: článok o vplyve regulácie a finančných poradcov na rizikovosť hypoték, ''Journal of Financial Stability'' (2026).<ref name="hypoteky" /> * Lorko, M., Servátka, M., Slonim, R.: ''Designing Donor Registries'', ''Journal of Behavioral and Experimental Economics'' (2026).<ref name="donor" /> * Lábaj, M., Majzlíková, E. (''Cambridge Journal of Economics''), Baumöhl, E. a kol. a Cupák, A. a kol. (''Economic Modelling''), Lyócsa, Š. a kol. (''Finance Research Letters'') – práce ocenené Cenou rektora za publikácie za rok 2022, o ktorých rozhodovala komisia v zložení [[Ľuboš Pástor]], Jarko Fidrmuc a Zuzana Fungáčová.<ref name="vsnhf2023" /> === Časopisy a semináre === Fakulta vydáva časopisy '''Monitor hospodárskej politiky''' (ISSN 2453-9287, od roku 2016) a '''Region Direct''' (ISSN 1337-8473); Katedra hospodárskej politiky vydáva sériu pracovných dokumentov ''EAPG Working Paper Series''.<ref name="casopisy" /><ref name="katkhp" /> Od roku 2021 organizuje fakulta Ekonomické výskumné semináre (14 v roku 2025), na ktorých vystupujú aj prednášajúci zo zahraničných inštitúcií, napríklad DIW Berlin, Viedenskej univerzity, CEU či CERGE-EI.<ref name="seminare" /> == Porovnanie s ostatnými fakultami EUBA == {| class="wikitable" ! Ukazovateľ !! NHF !! Poradie medzi 7 fakultami EUBA |- | študenti všetkých stupňov (31. 10. 2025) || 1 261 (18,1 %) || 3. |- | akreditované študijné programy (2025) || 20 || 1. |- | dotácia pridelená fakulte (2025) || 3 889 411 € (21,8 %) || 1. |- | interní doktorandi financovaní z dotácie (2025) || 30 || 1. |- | prihlášky na doktorandské štúdium (2024) || 26 || 1. |- | dotácia na excelentné výskumné tímy (2025) || 168 763 € || 1. (z 3 fakúlt) |- | absolventi od roku 1940 || 28 926 (22,5 %) || 1. |- | priemerná mzda všetkých absolventov (2024) || 2 896 € || 1. |- | priemerná mzda absolventov do 6 rokov od skončenia (2024) || 2 052 € || 2. |} Zdroje: výročné správy EUBA za roky 2024 a 2025, metodika rozpisu dotácie EUBA na rok 2025, register absolventov EUBA a Worki.sk.<ref name="vseuba2025" /><ref name="vseuba2024" /><ref name="met2025" /><ref name="absolventi" /><ref name="worki" /> Počet študentov podľa výročnej správy EUBA nezahŕňa študentov programu Erasmus+ a spoločného programu Právo a ekonómia. V Cene EU v Bratislave za publikačnú činnosť udelenej v septembri 2026 získali autori z NHF prvé dve miesta v kategórii vedeckých článkov a cenu za učebnicu; Cenu rektora za pedagogickú činnosť dostal Karol Morvay a prvé miesta v Cene rektora za ŠVOČ v bakalárskej aj inžinierskej kategórii získali študenti NHF.<ref name="ocenenia2026" /><ref name="cenyeuba2026" /> V periodickom hodnotení výskumu VER 2026 sa univerzita hodnotila ako jedna inštitúcia a dosiahla najvyšší nárast kvality tvorivej činnosti spomedzi hodnotených slovenských inštitúcií.<ref name="ver2026" /> == Hodnotenie kvality a uplatnenie absolventov == V hodnotení fakúlt Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) z roku 2015, poslednom zverejnenom, bola NHF na 2. mieste spomedzi 14 ekonomických fakúlt na Slovensku, za Ekonomickou fakultou TU v Košiciach; v rokoch 2012 – 2014 sa umiestňovala na 2. až 3. mieste.<ref name="arra2015" /> V rebríčku pracovného portálu Profesia.sk, ktorý zostavuje spoločnosť Alma Career podľa záujmu zamestnávateľov o životopisy absolventov, bola NHF v hodnotení za rok 2024 na 5. mieste spomedzi všetkých fakúlt na Slovensku.<ref name="profesia2025" /> Podľa analýzy portálu Worki.sk z roku 2025 dosahovali absolventi NHF v roku 2024 priemernú hrubú mesačnú mzdu 2 896 €, absolventi do šiestich rokov od skončenia štúdia 2 052 €; údaje nezohľadňujú región, odvetvie ani dĺžku praxe.<ref name="worki" /> V prieskume fakulty z roku 2024, na ktorý odpovedalo 36 % z 1 010 oslovených absolventov inžinierskeho štúdia, uviedlo vyše 90 % respondentov spokojnosť so štúdiom a takmer 70 % prácu vo vyštudovanom odbore.<ref name="vsnhf2024" /> Vnútorný systém zabezpečovania kvality zahŕňa hospitácie na výučbe (94 v akademickom roku 2024/25), hodnotenie predmetov a študentské ankety, pri ktorých fakulta uvádza nízku účasť študentov.<ref name="vsnhf2025" /> Študijné programy fakulty sa uskutočňujú v rámci inštitucionálnej akreditácie EUBA v študijnom odbore ekonómia a manažment, ktorú potvrdila [[Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo]] rozhodnutím z 21. marca 2024.<ref name="saavs" /> == Úspechy študentov == === Rotman International Trading Competition === Študentský tím Katedry bankovníctva a medzinárodných financií sa od roku 2016 zúčastňuje na obchodnej súťaži Rotman International Trading Competition (RITC) v [[Toronto|Toronte]] a jej európskom kole (RETC):<ref name="rotman" /><ref name="vsnhf2025" /> {| class="wikitable" ! Rok !! Súťaž !! Umiestnenie |- | 2016 || RETC, Rím || 6. z 29 |- | 2017 || RITC || 32. z 52 |- | 2018 || RITC || 18. |- | 2021 || RETC || '''1.''' z 33 |- | 2022 || RETC || 3. |- | 2023 || RITC || 7. z 39 |- | 2024 || RITC || 13. z 42, 3. z európskych univerzít |- | 2025 || RITC || 13., 4. miesto v novej prípadovej štúdii M&A |} === Ďalšie súťaže === V súťaži o Cenu guvernéra NBS obsadili v roku 2023 všetky tri miesta absolventi NHF; Tomáš Oleš v roku 2024 zvíťazil s dizertačnou prácou ako prvý víťaz súťaže za diplomovú aj dizertačnú prácu a v roku 2026 získali študentky fakulty Veronika Šidlová a Emma Ivanovová 1. a 3. miesto.<ref name="vsnhf2023" /><ref name="vsnhf2024" /><ref name="nbs2026" /> V súťaži Tax Advisors Award Slovenskej komory daňových poradcov zvíťazili študenti NHF v rokoch 2024 (Patrik Molnár) a 2025 (Martin Hrabovecký).<ref name="vsnhf2024" /><ref name="tax" /> V medzinárodnej súťaži študentských podnikateľských nápadov Danube Cup, v ktorej študentské tímy podporujú Katedra financií a Katedra sociálneho rozvoja a práce, postúpili tímy fakulty v rokoch 2025 (Budapešť) a 2026 (Viedeň) do medzinárodného finále.<ref name="danube2025" /><ref name="esohub" /><ref name="kfakt" /> Titul Študentská osobnosť Slovenska v kategórii ekonómia získali Tomáš Oleš (2024) a Barbara Čeryová (2025).<ref name="vsnhf2024" /><ref name="vsnhf2025" /> == Spolupráca s praxou == Strategickým partnerom fakulty je [[ING Group|ING]], hlavnými partnermi [[Národná banka Slovenska]], Deutsche Telekom Services Europe Slovakia a ROP Group; medzi ďalších partnerov patria Deloitte, KPMG, IBM, Kooperativa, NN Slovensko, Prosight Slovensko a IAD správcovská spoločnosť.<ref name="ofakulte" /> Od roku 2024 sa do výučby zapájajú konzultanti z praxe.<ref name="vsnhf2024" /> Pracovníci Katedry financií sú autormi popularizačných článkov o daniach a osobných financiách pre portál finančnej gramotnosti [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]] 5peňazí.<ref name="kfakt" /> Spoločné študijné programy realizuje fakulta s Právnickou fakultou UK (od bakalárskeho stupňa) a od roku 2026 s FEI STU.<ref name="programy" /> == Významní absolventi == ''Zoznam obsahuje absolventov, ktorých štúdium na fakulte (aj pod jej staršími názvami) je doložené.'' * [[Jozef Makúch]] (absolvent 1976) – ekonóm, guvernér [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]] (2010 – 2019), dekan fakulty (1991 – 1994)<ref name="makuch">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jozef Makúch – finančná encyklopédia osobností | url = https://www.financnykompas.sk/financna-encyklopedia-osobnosti/jozef-makuch | vydavateľ = Finančný kompas | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> * [[Elena Kohútiková]] (absolventka 1977) – ekonómka a bankárka, viceguvernérka Národnej banky Slovenska<ref name="kohutikova">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elena Kohútiková – profil čestnej doktorky | url = https://www.euba.sk/www_write/files/SK/veda-vyskum/doctor-honoris-causa/profily/38-elena-kohutikova.pdf | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> * [[Jozef Medveď (minister)|Jozef Medveď]] (absolvent 1977, financie) – politik a vysokoškolský pedagóg, minister životného prostredia SR<ref name="register" /> * [[Ivan Mikloš]] (absolvent 1983) – ekonóm a politik, podpredseda vlády a minister financií SR<ref name="miklos">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ivan Mikloš – CV | url = https://www.ineko.sk/euroreform/menu4_miklos.htm | vydavateľ = INEKO | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> * [[Ľubomír Dolgoš]] (absolvent 1983) – politik, minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR, predseda Protimonopolného úradu<ref name="register" /> * [[Jozef Kollár (politik)|Jozef Kollár]] (absolvent 1983) – ekonóm, podnikateľ a poslanec Národnej rady SR<ref name="register" /> * [[Anetta Čaplánová]] (absolventka 1989) – ekonómka, členka Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, vedúca Katedry ekonómie<ref name="caplanova">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Former members of CBR | url = https://www.rrz.sk/en/former-members-of-cbr/ | vydavateľ = Rada pre rozpočtovú zodpovednosť | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> * [[Ján Počiatek]] (absolvent 1995) – politik, minister financií a minister dopravy SR<ref name="pociatek">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Počiatek new Governor for Slovakia | url = https://www.eib.org/en/press/news/jan-pociatek-new-governor-for-slovakia | vydavateľ = Európska investičná banka | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> * [[Denisa Saková]] (absolventka 1999) – politička, podpredsedníčka vlády, ministerka hospodárstva a ministerka vnútra SR<ref name="sakova">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Minister of Economy | url = https://www.economy.gov.sk/en/ministry/list-of-heads-of-departments/minister-of-economy-1 | vydavateľ = Ministerstvo hospodárstva SR | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> * Róbert Prega (absolvent 1999) – hlavný ekonóm Tatra banky<ref name="tatra">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Analytici banky | url = https://www.tatrabanka.sk/sk/o-banke/ludia/obsah/analytici-banky/ | vydavateľ = Tatra banka | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref><ref name="register" /> * [[Richard Sulík]] (absolvent 2003) – ekonóm a politik, predseda Národnej rady SR, minister hospodárstva SR, poslanec Európskeho parlamentu<ref name="sulik">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa Ministerstva hospodárstva SR za rok 2020 | url = https://www.economy.gov.sk/uploads/files/RHRkO3UV.pdf | vydavateľ = Ministerstvo hospodárstva SR | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref><ref name="register" /> * [[Tomáš Taraba]] (absolvent 2006) – politik, podpredseda vlády a minister životného prostredia SR<ref name="taraba">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toto sú členovia novej vlády, pozrite si ich životopisy | url = https://www.teraz.sk/slovensko/toto-su-clenovia-novej-vlady-pozrite/750132-clanok.html | vydavateľ = TASR | dátum vydania = 2023-10-25 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref><ref name="register" /> * Boris Fojtík (absolvent 2008, hospodárska politika) – ekonomický analytik Tatra banky<ref name="tatra" /><ref name="register" /> * Marek Engeľ (absolvent 2020, financie) – ekonóm, vedúci Inštitútu environmentálnej politiky Ministerstva životného prostredia SR<ref name="register" /><ref name="iep">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kontakty – analytické útvary | url = https://analyzy.gov.sk/analyzy/kontakty/ | vydavateľ = Útvar hodnoty za peniaze, Ministerstvo financií SR | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> * Matej Horňák (absolvent 2020, hospodárska politika) – makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne<ref name="hornak">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Graduate Matej Horňák: My Studies Taught Me How to Think | url = https://nhf.euba.sk/en/8-news/2314-graduate-matej-hornak-my-studies-taught-me-how-to-think | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en}}</ref><ref name="register" /> * [[Andrej Bán]] – dokumentárny fotograf, reportér a publicista == Osobnosti pôsobiace na fakulte == * [[Michal Kováč]] – bankár a politik, prvý [[prezident Slovenskej republiky]] (1993 – 1998), externý učiteľ Katedry financií<ref name="odisiel">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Odišiel človek, ktorý navždy zostane v našich pamätiach|url=http://euba.sk/univerzitne-udalosti/odisiel-clovek-ktory-navzdy-zostane-v-nasich-pamatiach|dátum prístupu=2016-10-13|vydavateľ=[[Ekonomická univerzita v Bratislave]]|miesto=Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20161013221605/http://euba.sk/univerzitne-udalosti/odisiel-clovek-ktory-navzdy-zostane-v-nasich-pamatiach|dátum archivácie=2016-10-13}}</ref> * [[Mikuláš Luptáčik]] – ekonóm, dekan fakulty (2015 – 2019)<ref name="historia" /> * Martin Kahanec – ekonóm, laureát ESET Science Award 2025<ref name="eset" /> ==Referencie== <references> <ref name="fpmkpf">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil katedry – Katedra podnikových financií | url = https://fpm.euba.sk/katedry/katedra-podnikovych-financii/profil-katedry | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="fhipamatnica">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pamätnica Fakulty hospodárskej informatiky | url = https://fhi.euba.sk/www_write/files/fakulta/Pamatnica/2018/pamatnica_web.pdf | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="kfakt">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktivity katedry – Katedra financií | url = https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-financii/aktivity-katedry | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="register">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register absolventov EUBA | url = https://absolventi.euba.sk | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="statut">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štatút Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave | url = https://nhf.euba.sk/www_write/files/documents/fakulta/dokumenty/%C5%A1tat%C3%BAt_nhf_-_20.6.2025_final.pdf | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum vydania = 2025-06-20 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="senatprofil">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil AS NHF | url = https://nhf.euba.sk/fakulta/akademicky-senat-nhf/profil-as-nhf | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="senatsprava">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správa o činnosti AS NHF | url = https://nhf.euba.sk/fakulta/akademicky-senat-nhf/sprava-o-cinnosti | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vedeckarada">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vedecká rada | url = https://nhf.euba.sk/veda-a-vyskum/vedecka-rada | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="svoc">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠVOČ | url = https://nhf.euba.sk/veda-a-vyskum/svoc | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vsnhf2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa o činnosti Národohospodárskej fakulty EU v Bratislave za rok 2025 | url = https://nhf.euba.sk/www_write/files/documents/vyrocne-spravy/v%C3%BDro%C4%8Dn%C3%A1_spr%C3%A1va_o_%C4%8Dinnosti_nhf_euba_za_rok_2025_final.pdf | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vsnhf2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa o činnosti Národohospodárskej fakulty EU v Bratislave za rok 2024 | url = https://nhf.euba.sk/www_write/files/fakulta/d%C3%B4le%C5%BEit%C3%A9_dokumenty/v%C3%BDro%C4%8Dn%C3%A1_spr%C3%A1va_o_%C4%8Dinnosti_nhf_eu_v_bratislave_za_rok_2024.pdf | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vsnhf2023">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa o činnosti Národohospodárskej fakulty EU v Bratislave za rok 2023 | url = https://nhf.euba.sk/www_write/files/fakulta/d%C3%B4le%C5%BEit%C3%A9_dokumenty/v%C3%BDro%C4%8Dn%C3%A1_spr%C3%A1va_o_%C4%8Dinnosti_nhf_eu_v_bratislave_za_rok_2023.pdf | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vsnhf2019">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa o činnosti Národohospodárskej fakulty EU v Bratislave za rok 2019 | url = https://nhf.euba.sk/www_write/files/fakulta/d%C3%B4le%C5%BEit%C3%A9_dokumenty/v%C3%BDro%C4%8Dn%C3%A1_spr%C3%A1va_o_%C4%8Dinnosti_nhf_eu_v_bratislave_za_rok_2019.pdf | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum vydania = 2020 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vseuba2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa o činnosti Ekonomickej univerzity v Bratislave za rok 2025 | url = https://euba.sk/www_write/files/SK/docs/vyrocne-spravy/vs_2025_cinnost.pdf | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vseuba2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa o činnosti Ekonomickej univerzity v Bratislave za rok 2024 | url = https://euba.sk/www_write/files/SK/docs/vyrocne-spravy/vs_2024_cinnost.pdf | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="met2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Metodika rozpisu dotácie EU v Bratislave na rok 2025 | url = https://euba.sk/www_write/files/SK/docs/dotacia/2025/euba_metodika_rozpis_2025.pdf | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="historia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História fakulty | url = https://nhf.euba.sk/fakulta/historia-fakulty | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="ofakulte">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O fakulte | url = https://nhf.euba.sk/fakulta/o-fakulte | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vedenie">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vedenie fakulty | url = https://nhf.euba.sk/fakulta/vedenie-fakulty | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="volbydekana">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyhlásenie volieb kandidáta na dekana Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave | url = https://nhf.euba.sk/8-aktuality/2582-vyhlasenie-volieb-kandidata-na-dekana-narodohospodarskej-fakulty-ekonomickej-univerzity-v-bratislave-2 | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum vydania = 2026-09-03 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="senat">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Členovia AS NHF | url = https://nhf.euba.sk/fakulta/akademicky-senat-nhf/clenovia | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="sp">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Študentský parlament | url = https://nhf.euba.sk/studium/studentsky-parlament | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="nadacia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil nadácie | url = https://nhf.euba.sk/fakulta/nadacia-narodohospodar/profil-nadacie | vydavateľ = Nadácia NÁRODOHOSPODÁR | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katkbmf">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História katedry – Katedra bankovníctva a medzinárodných financií | url = https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-bankovnictva-a-medzinarodnych-financii/historia-katedry | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katke">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História katedry – Katedra ekonómie | url = https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-ekonomie/historia-katedry | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katfin">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História katedry – Katedra financií | url = https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-financii/historia-katedry | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katkhp">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História katedry – Katedra hospodárskej politiky | url = https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-hospodarskej-politiky/historia-katedry | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katkpoi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História katedry – Katedra poisťovníctva | url = https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-poistovnictva/historia-katedry | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katksrp">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História katedry – Katedra sociálneho rozvoja a práce | url = https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-socialneho-rozvoja-a-prace/historia-katedry | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katvsrr">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil katedry – Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja | url = https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-verejnej-spravy-a-regionalneho-rozvoja/profil-katedry | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="kc">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kompetenčné centrum – profil | url = https://nhf.euba.sk/katedry/kompetencne-centrum/profil | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="ersa">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spoločnosť pre regionálnu vedu a politiku | url = https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-verejnej-spravy-a-regionalneho-rozvoja/spolocnost-pre-regionalnu-vedu-a-politiku | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="bee4r">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = bee4R LAB – Bratislava Behavioral and Experimental Economics Research Lab | url = https://bee4rlab.euba.sk/ | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en}}</ref> <ref name="sdl">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SecureDataLab | url = https://nhf.euba.sk/securedatalab/ | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="rotman">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ROTMAN TRADING | url = https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-bankovnictva-a-medzinarodnych-financii/rotman-trading | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="esohub">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ESO HUB | url = https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-socialneho-rozvoja-a-prace/eso-hub | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="learn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Learn Economics – Ekonómia pre každého | url = https://learneconomics.euba.sk/ | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="programy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Študijné programy | url = https://nhf.euba.sk/uchadzaci-o-studium/studijne-programy | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="dd">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dvojité a spoločné diplomy | url = https://nhf.euba.sk/studium/dvojite-a-spolocne-diplomy | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="planobnovy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Plán obnovy – štipendiá pre excelentných PhD. študentov a študentky | url = https://nhf.euba.sk/veda-a-vyskum/plan-obnovy-stipendia-pre-excelentnych-phd-studentov-a-studentky-r1 | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="cec">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Central Europe Connect | url = https://nhf.euba.sk/medzinarodne-vztahy/cec-euba | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="esn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ESN Buddy System | url = https://www.euba.sk/en/international-relations/incoming-students/esn-buddy-system | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en}}</ref> <ref name="projekty">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktuálne projekty | url = https://nhf.euba.sk/veda-a-vyskum/projekty/aktualne-projekty | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="casopisy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prehľad časopisov | url = https://nhf.euba.sk/veda-a-vyskum/casopisy/prehlad-casopisov | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="seminare">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ekonomické výskumné semináre | url = https://nhf.euba.sk/veda-a-vyskum/ekonomicke-vyskumne-seminare | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="repec">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Top Economic Institutions in Slovakia | url = https://ideas.repec.org/top/top.slovakia.html | vydavateľ = RePEc / IDEAS | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en}}</ref> <ref name="ocenenia2026">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHF opäť dominovala pri udeľovaní univerzitných ocenení | url = https://nhf.euba.sk/8-aktuality/2592-nhf-opaet-dominovala-pri-udelovani-univerzitnych-oceneni | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum vydania = 2026-09 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="cenyeuba2026">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rektor udelil Cenu EU v Bratislave za publikačnú činnosť a Cenu rektora EU v Bratislave za ŠVOČ | url = https://euba.sk/aktivity-a-media/aktuality/3226-rektor-udelil-cenu-eu-v-bratislave-za-publikacnu-cinnost-cenu-rektora-eu-v-bratislave-za-svoc | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2026-09 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="hypoteky">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Z výskumu NHF: Ako regulácie a finanční poradcovia ovplyvňujú rizikovosť hypoték | url = https://nhf.euba.sk/8-aktuality/2545-z-vyskumu-nhf-ako-regulacie-a-financni-poradcovia-ovplyvnuju-rizikovost-hypotek | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="donor">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Z výskumu NHF: Od experimentu na NHF až po nový domov pre deti v Keni | url = https://nhf.euba.sk/8-aktuality/2568-z-vyskumu-nhf-od-experimentu-na-nhf-az-po-novy-domov-pre-deti-v-keni | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="eset">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Martin Kahanec won the ESET Science Award main prize | url = https://euba.sk/en/activities/news/3081-martin-kahanec-won-the-eset-science-award-main-prize | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2025-10-10 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en}}</ref> <ref name="ver2026">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ekonomická univerzita v Bratislave je naprieč Slovenskom lídrom v náraste kvality vedy | url = https://euba.sk/aktivity-a-media/aktuality/3187-ekonomicka-univerzita-v-bratislave-je-napriec-slovenskom-lidrom-v-naraste-kvality-vedy | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2026-06-15 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="worki">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ako si vybrať, aby si nebol len ďalším číslom – kto prežije dobu robotickú? (časť 2.) | url = https://www.worki.sk/blog/kategoria/3553-student/13646-ako-si-vybrat-aby-si-nebol-len-dalsim-cislom-kto-prezije-dobu-roboticku-cast-2 | vydavateľ = Worki.sk | dátum vydania = 2025-03-03 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="absolventi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štatistiky – register absolventov EUBA | url = https://absolventi.euba.sk/statistiky | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="arra2015">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najnovšie hodnotenie fakúlt slovenských vysokých škôl – rebríček fakúlt | url = https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/1733/najnovsie-hodnotenie-fakult-slovenskych-vysokych-skol-rebricek-fakult | vydavateľ = EDUworld | dátum vydania = 2015 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="profesia2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najžiadanejší už nie sú IT-čkári. Je tu nový rebríček univerzít a odborov | url = https://www.pravda.sk/uzitocna/vzdelavanie/clanok/759310-najziadanejsi-uz-nie-su-iteckari-je-tu-novy-rebricek-univerzit-a-odborov | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2025-07-17 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="saavs">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozhodnutie o inštitucionálnej akreditácii | url = https://www.euba.sk/www_write/files/SK/univerzita/rada-kvality/rozhodnutie_o_institucionalnej_akreditacii.pdf | vydavateľ = Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo | dátum vydania = 2024-03-21 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="nbs2026">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Študentky Národohospodárskej fakulty EUBA získali prvé a tretie miesto v súťaži o Cenu guvernéra NBS | url = https://euba.sk/aktivity-a-media/aktuality/3225 | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2026-09-26 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="tax">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úspech študentov Katedry financií NHF v Tax Advisors Award | url = https://nhf.euba.sk/en/8-news/2418-uspech-studentov-katedry-financii-nhf-v-tax-advisors-arard-2026 | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="danube2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Máme finalistov: tím TRACKWISE postúpil do medzinárodného finále Danube Cup | url = https://nhf.euba.sk/en/8-news/2355-mame-finalistov-tim-trackwise-postupil-do-medzinarodneho-finale-danube-cup-2026 | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> </references> ==Externé odkazy== {{Portál|Bratislava|Bratislavský}} * [https://nhf.euba.sk Oficiálna webová stránka] * [https://nhf.euba.sk/fakulta/dolezite-dokumenty Výročné správy a dokumenty fakulty] * [https://www.facebook.com/nhfeuba/ NHF na Facebooku] * [https://www.instagram.com/nhf_euba/ NHF na Instagrame] * [https://www.spnhf.sk Študentský parlament NHF] * [https://bee4rlab.euba.sk/ bee4R LAB] {{Ekonomická univerzita v Bratislave}} {{Súradnice|48.126494|17.133136|dim:280|format=dms|display=title}} [[Kategória:Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave| ]] [[Kategória:Ekonomická univerzita v Bratislave]] [[Kategória:Ekonomické fakulty na Slovensku]] r58adjo2zxyaiwn6vw8744xgmzfz0uv 8382588 8382585 2026-10-10T21:02:03Z ~2026-54410-25 307758 uprava mien 8382588 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vysoká škola |Názov = Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave |Obrázok = |Popis = |Logo = |Popis loga = |Motto = |Pôvodný názov = Všeobecnoekonomická fakulta Vysokej školy ekonomickej |Latinský názov = |Poloha = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |Skratka = NHF |Typ = fakulta verejnej vysokej školy |Zameranie = ekonómia, financie, bankovníctvo, poisťovníctvo, hospodárska politika, verejná politika |Náboženská príslušnosť = |Patrón = |Rok založenia = [[1953]]/[[1954|54]] pod názvom Všeobecnoekonomická fakulta VŠE |Rok otvorenia = |Rok zatvorenia = |Stav = |Rektor = |Prorektor = |Kvestor = |Predseda = |Prezident = |Viceprezident = |Dekan = prof. Ing. [[Erika Pastoráková]], PhD. |Riaditeľ = |Kancelár = |Počet fakúlt = |Počet zamestnancov = 92 tvorivých zamestnancov {{Small|(2025)}}<ref name="vsnhf2025" /> |Počet študentov = 1 329 {{Small|(31. 10. 2025, Bc. a Ing.)}}<ref name="vsnhf2025" /> |Pregraduálny študenti = 854 |Postgraduálny študenti = 475 |Doktorandi = 36 (32 denných a 4 externí) |Rozpočet = 3,89 mil. € {{Small|(dotácia z EUBA, 2025)}}<ref name="met2025" /> |Kampus = |Školské farby = <span style="display:inline-block; width:1.2em; height:0.9em; background:#E6251E; border:1px solid #555; vertical-align:middle;"></span> červená, biela |Školská hymna = |Maskot = |Školský časopis = Monitor hospodárskej politiky |Športová reprezentácia = |Člen = |Nositelia Nobelovej ceny = |Miesto = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |Adresa = Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava, Slovenská republika |Telefón = +421-2-6729 1221 |Web = https://nhf.euba.sk/ |Mail = dekannhf@euba.sk }} '''Národohospodárska fakulta [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomickej univerzity v Bratislave]]''' (skr. '''NHF''', angl. ''Faculty of Economics and Finance'') je fakulta [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomickej univerzity v Bratislave]] (EUBA) zameraná na ekonómiu, financie, bankovníctvo, poisťovníctvo, hospodársku politiku a verejnú správu. Vznikla v akademickom roku 1953/54 ako Všeobecnoekonomická fakulta [[Vysoká škola ekonomická v Bratislave|Vysokej školy ekonomickej v Bratislave]], súčasný názov nesie od roku 1980.<ref name="historia" /> Poskytuje vysokoškolské vzdelanie v bakalárskom, inžinierskom a doktorandskom stupni v slovenskom a anglickom jazyku; spoločné študijné programy uskutočňuje s [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickou fakultou Univerzity Komenského]] a [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakultou elektrotechniky a informatiky STU]].<ref name="programy" /> Sídli v areáli univerzity na Dolnozemskej ceste v bratislavskej [[Petržalka|Petržalke]]. Fakulta sa člení na sedem katedier a Kompetenčné centrum. K 31. októbru 2025 na nej študovalo 1 329 študentov bakalárskeho a inžinierskeho štúdia a 36 doktorandov a pôsobilo na nej 92 tvorivých zamestnancov.<ref name="vsnhf2025" /> == História == Fakulta vznikla v akademickom roku 1953/54 ako '''Všeobecnoekonomická fakulta''' Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. V roku 1959/60 bola premenovaná na '''Fakultu politickej ekonómie''' a po zániku Fakulty vnútorného obchodu a financií na ňu prešli študijné odbory financie, úver a účtovníctvo. V roku 1968 dostala názov '''Fakulta národohospodárska''' (FNH) a v roku 1980 súčasný názov '''Národohospodárska fakulta'''. Po premenovaní VŠE na Ekonomickú univerzitu v Bratislave zákonom č. 292/1992 Zb. sa stala jej fakultou; v akademickom roku 1995/96 zaviedla kreditový systém štúdia.<ref name="historia" /> V roku 2023 si fakulta pripomenula 70. výročie založenia.<ref name="vsnhf2023" /> === Vývoj katedier a vzťah k ďalším fakultám === Viaceré katedry fakulty nadväzujú na pracoviská staršie ako samotná fakulta a ich vývoj je úzko prepojený s ostatnými fakultami univerzity. Časť pracovísk, ktoré vznikli na fakulte alebo v jej blízkosti, dnes pôsobí na iných fakultách EUBA, a naopak, niektoré dnešné katedry NHF majú pôvod mimo nej. * '''Financie.''' V roku 1950 vznikol Ústav finančnej ekonomiky, z ktorého sa v akademickom roku 1951/52 utvorila Katedra financií. Od roku 1953 pôsobila na Fakulte vnútorného obchodu a financií a od akademického roka 1958/59 bol odbor financie začlenený na Všeobecnoekonomickú fakultu. V rokoch 1968 – 1970 sa z nej dočasne vyčlenila Katedra peňažného obehu a meny.<ref name="katfin" /> Po roku 1989 sa jednotná katedra financií rozdelila na samostatné katedry: Katedru verejných financií (od roku 2000 opäť Katedra financií), Katedru meny, úveru a bankovníctva (od roku 1991 Katedra peňažníctva, od roku 2001 Katedra bankovníctva a medzinárodných financií), katedru poisťovníctva a Katedru podnikových financií.<ref name="katfin" /><ref name="katkbmf" /> Katedra podnikových financií v súlade so svojím zameraním prešla na [[Fakulta podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave|Fakultu podnikového manažmentu]], kde pôsobí dodnes.<ref name="fpmkpf" /> Poisťovníctvo bolo v rokoch 1991 – 1998 oddelením Katedry peňažníctva a od 1. februára 1998 je opäť samostatnou katedrou.<ref name="katkpoi" /> * '''Ekonómia.''' Katedra politickej ekonómie vznikla v roku 1950; v roku 1989 bola premenovaná na Katedru národohospodárskych teórií, v roku 1991 na Katedru všeobecnej ekonomickej teórie a hospodárskych dejín, v roku 2000 na Katedru ekonomickej teórie a neskôr na Katedru ekonómie.<ref name="katke" /> * '''Hospodárska politika, práca a regionálny rozvoj.''' Ústav plánovania národného hospodárstva z roku 1950 dal základ Katedre národohospodárskeho plánovania, ktorá sa v roku 1964 rozdelila na katedry základov plánovania, práce a investícií. Podľa histórie [[Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave|Fakulty hospodárskej informatiky]] boli katedry práce a investícií zriadené pri Inštitúte národohospodárskeho plánovania (1959), z ktorého v roku 1968 vznikla Fakulta riadenia, od roku 1991 Fakulta hospodárskej informatiky.<ref name="katkhp" /><ref name="fhipamatnica" /> V akademickom roku 1991/92 vznikla integráciou piatich katedier Katedra hospodárskej politiky; z nej sa v roku 1992 osamostatnila Katedra sociálneho rozvoja a práce a neskôr aj Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja, ktorá nadväzuje na Katedru priestorovej ekonómie a regionálnej geografie z roku 1990 a súčasný názov nesie od roku 2002.<ref name="katkhp" /><ref name="katksrp" /><ref name="katvsrr" /> * '''Kvantitatívne metódy.''' Katedra ekonomicko-matematických výpočtov vznikla v roku 1961 v rámci Fakulty národohospodárskej; dnes na ňu nadväzuje Katedra operačného výskumu a ekonometrie Fakulty hospodárskej informatiky.<ref name="fhipamatnica" /> * '''Pedagogika.''' Katedra pedagogiky založená v roku 1961 bola k 1. januáru 2024 nahradená '''Kompetenčným centrom''', ktoré zabezpečuje pedagogický rozvoj učiteľov a doktorandov, psychologickú poradňu a doplňujúce pedagogické štúdium.<ref name="kc" /><ref name="vsnhf2024" /> V dôsledku tohto vývoja sa príbuzným oblastiam venujú katedry na viacerých fakultách univerzity – napríklad verejným financiám, bankovníctvu a poisťovníctvu na NHF a podnikovým financiám na FPM.<ref name="katfin" /><ref name="fpmkpf" /> == Riadenie a samospráva == Orgánmi akademickej samosprávy fakulty sú akademický senát, dekan, vedecká rada a disciplinárna komisia; postavenie a pôsobnosť fakulty upravuje jej štatút.<ref name="statut" /> === Dekan a vedenie fakulty === Fakultu riadi a navonok zastupuje dekan, ktorého na návrh akademického senátu fakulty vymenúva rektor. Dekanovi pomáhajú prodekani a hospodárske a administratívne činnosti riadi tajomník fakulty.<ref name="statut" /> Od roku 2019 je dekankou prof. Ing. Erika Pastoráková, PhD.<ref name="historia" /> Akademický senát vyhlásil 3. septembra 2026 voľbu kandidáta na dekana na funkčné obdobie od 1. februára 2027 do 31. januára 2031, ktorá sa koná 20. novembra 2026.<ref name="volbydekana" /> {| class="wikitable" ! Funkcia !! Meno |- | dekanka || prof. Ing. [[Erika Pastoráková]], PhD. |- | prodekan pre vedu a doktorandské štúdium, štatutárny zástupca dekanky || Ing. Marcel Novák, PhD. |- | prodekanka pre vzdelávaciu činnosť || doc. Ing. Jana Kušnírová, PhD. |- | prodekanka pre rozvoj a sociálne veci študentov || Mgr. Ing. Kristína Jančovičová Bognárová, PhD. |- | prodekan pre zahraničné vzťahy a styk s verejnosťou || doc. Ing. Tomáš Ondruška, PhD. |- | tajomníčka fakulty || Ing. Zdena Kristófová |} Zloženie vedenia k októbru 2026.<ref name="vedenie" /> === Dekani === #[[Doctor honoris causa|Dr. h. c.]] [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Dr. [[Ladislav Szántó]] (1953 – 1956) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Ing. [[Pavol Rapoš]], DrSc. (1956 – 1958) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] JUDr. [[Dalibor Hanes]] (1958 – 1960) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Ing. [[Jozef Rosa]] (1960 – 1963) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Ing. [[Jozef Mihálik]], DrSc. (1963 – 1966) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Ing. [[Zdenko Laučík]], DrSc. (1966 – 1969) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Ing. [[Vladimír Háčik]], DrSc. (1969 – 1972) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Ing. [[Viliam Sládek]], DrSc. (1972 – 1976) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Ing. [[Vladimír Zapletal]], PhD. (1976 – 1985) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Ing. [[Jozef Košnár]], DrSc. (1985 – 1991) #[[Docent|doc.]] Ing. [[Jozef Makúch]], PhD. (1991 – 1994) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Ing. [[Juraj Trnovský]], PhD. (1994 – 2000) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Ing. [[Rudolf Sivák]], PhD. (2000 – 2007) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Ing. [[Ján Lisý]], PhD. (2007 – 2014) #[[Univerzitný profesor|Univ. prof.]] Dipl. Ing. [[Mikuláš Luptáčik]], Dr. i. R. (2015 – 2019) #[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] Ing. [[Erika Pastoráková]], PhD. (od 2019) === Akademický senát === Akademický senát fakulty je jej samosprávnym zastupiteľským orgánom. Skladá sa zo zamestnaneckej a študentskej časti; študenti musia tvoriť najmenej tretinu členov. Členov volia v tajných voľbách príslušné časti akademickej obce fakulty na funkčné obdobie najviac štyroch rokov. Členstvo v senáte je nezlučiteľné s funkciou rektora, prorektora, dekana, prodekana, kvestora a tajomníka fakulty; zasadnutia senátu sú verejné.<ref name="senatprofil" /> Senát okrem iného volí kandidáta na dekana a vyjadruje súhlas s vymenovaním členov vedeckej rady.<ref name="volbydekana" /><ref name="vedeckarada" /> Správy o svojej činnosti zverejňuje od roku 2014.<ref name="senatsprava" /> V súčasnom zložení má senát 21 členov, z toho 14 zamestnancov a 7 študentov. Predsedom je Ing. Richard Kališ, PhD. (Katedra hospodárskej politiky), podpredsedami doc. Ing. Zuzana Brokešová, PhD. (Katedra poisťovníctva) za zamestnaneckú časť.<ref name="senat" /> === Vedecká rada === Vedeckú radu tvoria odborníci z oblastí, v ktorých fakulta uskutočňuje vzdelávanie a výskum; jej členov vymenúva a odvoláva dekan so súhlasom akademického senátu. Vo funkčnom období 2023 – 2027 má 25 členov, z toho 18 z fakulty a 7 externých – zo [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]], [[Ekonomický ústav SAV|Ekonomického ústavu SAV]], Slovenskej komory daňových poradcov, poisťovne Kooperativa, Ekonomickej fakulty [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]], Ekonomickej fakulty [[VŠB – Technická univerzita Ostrava|VŠB – TU Ostrava]] a ŠKODA AUTO Vysokej školy v Mladej Boleslavi.<ref name="vedeckarada" /> === Študentský parlament === '''Študentský parlament NHF''' (ŠP NHF) je študentská organizácia pôsobiaca na fakulte, ktorej členmi sú zástupcovia jednotlivých ročníkov; v roku 2026 mal 20 členov. Zastupuje študentov v akademických orgánoch, tlmočí vedeniu fakulty ich podnety a pripomienky a informuje študentov o dianí na fakulte a univerzite.<ref name="sp" /> Parlament organizuje fakultné kolo študentskej vedeckej a odbornej činnosti (ŠVOČ), v ktorom môžu študenti získať aj kredity,<ref name="svoc" /> a spoločenské podujatia – imatrikulačnú Beániu NHF a Lámavicu. Spolu s partnermi sa podieľa na organizácii súťaže High School Business Challenge pre stredoškolákov zo strednej a východnej Európy.<ref name="sp" /> V roku 2023 bol ocenený ako najlepšia fakultná študentská organizácia na univerzite.<ref name="vsnhf2023" /> === Nadácia NÁRODOHOSPODÁR === Nadácia NÁRODOHOSPODÁR bola zaregistrovaná 15. apríla 1991 ako Nadácia NHF EU, súčasný názov má od roku 1997. Predsedníčkou správnej rady je dekanka fakulty.<ref name="nadacia" /> Nadácia každoročne oceňuje najlepších absolventov fakulty a v rokoch 2020 – 2023 realizovala vzdelávací projekt, do ktorého sa zapojilo takmer 1 000 stredoškolákov a vyše 100 učiteľov.<ref name="vsnhf2023" /> == Organizačná štruktúra == === Katedry === {| class="wikitable" ! Pracovisko !! Vznik (súčasná podoba) !! Vedúci / vedúca |- | Katedra bankovníctva a medzinárodných financií || 1990/91 (názov od 2001) || doc. Ing. Jana Kotlebová, PhD. |- | Katedra ekonómie || 1950 (Katedra politickej ekonómie) || prof. Ing. Anetta Čaplánová, PhD. |- | Katedra financií || 1951/52 (názov od 2000) || doc. Ing. Juraj Válek, PhD. |- | Katedra hospodárskej politiky || 1991/92 (zlúčením piatich katedier) || prof. Ing. Martin Lábaj, PhD. |- | Katedra poisťovníctva || 1998 (prvýkrát 1990) || prof. Ing. Erika Pastoráková, PhD. |- | Katedra sociálneho rozvoja a práce || 1964 (Katedra práce, názov od 1992) || doc. Ing. Eva Pongrácz, PhD. |- | Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja || 1990 (názov od 2002) || doc. Ing. Miroslav Šipikal, PhD. |- | Kompetenčné centrum || 2024 (nástupca Katedry pedagogiky z roku 1961) || – |} Zdroj: profily a história katedier na webovej stránke fakulty.<ref name="katkbmf" /><ref name="katke" /><ref name="katfin" /><ref name="katkhp" /><ref name="katkpoi" /><ref name="katksrp" /><ref name="katvsrr" /><ref name="kc" /> Pri Katedre verejnej správy a regionálneho rozvoja pôsobí Spoločnosť pre regionálnu vedu a politiku – slovenská sekcia Regional Science Association, ktorá v roku 2012 zorganizovala v Bratislave 52. kongres ERSA s viac ako 800 účastníkmi.<ref name="ersa" /> === Laboratóriá a centrá === * '''bee4R LAB''' (Bratislava Behavioral and Experimental Economics Research Lab) – laboratórium experimentálnej a behaviorálnej ekonómie s 20 počítačovými boxmi a riadiacou miestnosťou.<ref name="bee4r" /> * '''SecureDataLab''' – prístupové miesto k mikroúdajom [[Eurostat]]u pri Katedre hospodárskej politiky, autorizované Eurostatom a financované Nadáciou NBS.<ref name="sdl" /> * '''Rotman Trading''' – študentský obchodný tím a obchodovanie na simulovanom trhu pri Katedre bankovníctva a medzinárodných financií.<ref name="rotman" /> * '''ESO HUB''' – centrum podnikavosti pri Katedre sociálneho rozvoja a práce, ktoré spolu s Katedrou financií zabezpečuje zapojenie fakulty do medzinárodnej siete univerzít súťaže Danube Cup.<ref name="esohub" /><ref name="kfakt" /> * '''Learn Economics''' – online platforma „Ekonómia pre každého“ na podporu ekonomickej a finančnej gramotnosti.<ref name="learn" /> == Štúdium == === Študijné programy === Fakulta poskytuje vzdelávanie v študijnom odbore ekonómia a manažment. V roku 2025 mala podľa výročnej správy EUBA 20 akreditovaných študijných programov (9 bakalárskych, 8 inžinierskych a 3 doktorandské), najviac zo všetkých fakúlt univerzity.<ref name="vseuba2025" /> Ponuka pre akademický rok 2026/27:<ref name="programy" /> {| class="wikitable" ! Stupeň !! Študijný program !! Jazyk !! Poznámka |- | rowspan="6" | 1. (Bc.) || Aplikovaná ekonómia || SK, EN || |- | Financie, bankovníctvo a investovanie || SK, EN || do roku 2025 Financie, bankovníctvo a poisťovníctvo; dvojitý diplom so SolBridge |- | Manažment verejných politík || SK || |- | Sociálny manažment a ľudské zdroje || SK || profesijne orientovaný, akreditovaný 2024 |- | FinTech a finančné inovácie || SK || spoločný s FEI STU, prvé prijatie 2026 |- | Ekonómia a právo || SK || spoločný s PraF UK |- | rowspan="6" | 2. (Ing.) || Aplikovaná ekonómia || SK, EN || dvojitý diplom s Coimbrou |- | Financie a dane || SK || dvojitý diplom s Paviou a Luxembourg School of Business |- | Finance || EN || otvorený prvýkrát 2025 |- | Finančné trhy a investovanie || SK || dvojitý diplom s Paviou |- | Manažment verejných politík || SK || |- | Právo a ekonómia || SK || spoločný s PraF UK (Mgr.) |- | rowspan="3" | 3. (PhD.) || Financie || SK || denná aj externá forma |- | Finance || EN || od 2024 |- | Economics || EN || |} V roku 2025 boli prvýkrát otvorené inžinierske programy v angličtine Finance a Applied Economics a anglický bakalársky program Financie, bankovníctvo a investovanie sa otvoril po šiesty raz.<ref name="vsnhf2025" /> Od akademického roka 2024/25 fakulta neprijíma nových študentov do externej formy bakalárskeho a inžinierskeho štúdia.<ref name="vsnhf2025" /> Fakulta zabezpečuje aj doplňujúce pedagogické štúdium.<ref name="kc" /> Z historických programov fakulta ponúkala napríklad program Globálne financie v spolupráci s National Institute of Development Administration (NIDA) v [[Bangkok]]u, ktorý sa naposledy uvádza vo výročnej správe za rok 2020.<ref name="vsnhf2019" /> === Dvojité diplomy === {| class="wikitable" ! Partnerská univerzita !! Krajina !! Program NHF !! Obdobie |- | SolBridge International School of Business (Woosong University) || Južná Kórea || Bc. Financie, bankovníctvo a investovanie (model 2+1+1) || dohoda 2024 |- | [[Univerzita v Pavii]] || Taliansko || Ing. Financie a dane, Finančné trhy a investovanie || od 2019 |- | [[Univerzita v Coimbre]] || Portugalsko || Ing. Aplikovaná ekonómia || dohoda 2023, prvý absolvent 2025 |- | Luxembourg School of Business || Luxembursko || Ing. Financie a dane || dohoda 2025 |- | [[Nottingham Trent University]] || Spojené kráľovstvo || Ing. Financie a dane (Ing. + MSc.) || naposledy uvádzaná v ak. roku 2023/24 |- | Univerzita v Bambergu || Nemecko || Ing. Financie a dane || uvádzaná na stránke fakulty, v aktuálnych výzvach nie je |- | Macquarie Business School (Sydney) || Austrália || PhD. Financie || uvádzaná vo výročných správach 2019 – 2024 |} Zdroj: stránka fakulty o dvojitých diplomoch a výročné správy NHF.<ref name="dd" /><ref name="vsnhf2024" /><ref name="vsnhf2025" /><ref name="vsnhf2019" /> V akademickom roku 2023/24 študovalo v programe dvojitého diplomu s Nottingham Trent University 6 študentov a s Paviou 4 študenti; prvým absolventom programu s Coimbrou bol v roku 2025 Ing. Patrik Turcsek.<ref name="vsnhf2024" /><ref name="vsnhf2025" /> === Doktorandské štúdium === Doktorandské štúdium sa uskutočňuje v programoch Financie (v slovenčine, denne aj externe), Finance a Economics (v angličtine). K 31. októbru 2025 mala fakulta 36 doktorandov (v roku 2024 44), z toho 5 zahraničných; v roku 2025 sa prihlásilo 16 uchádzačov, prijatých bolo 12 a dizertačnú prácu obhájilo 9 doktorandov.<ref name="vsnhf2025" /> V rozpise dotácie na rok 2025 mala fakulta 30 interných doktorandov financovaných z dotácie, najviac zo všetkých fakúlt EUBA.<ref name="met2025" /> Z Plánu obnovy a odolnosti získala fakulta štipendiá pre excelentných doktorandov (od 1. septembra 2023) a pre excelentných výskumníkov (1,24 mil. € na roky 2024 – 2026).<ref name="planobnovy" /> == Študenti == === Počet študentov === Počet študentov bakalárskeho a inžinierskeho štúdia klesal od roku 2006 do roku 2019, výnimkou bol rok 2020 spojený s pandémiou [[COVID-19]] a zrušením prijímacích pohovorov. Od roku 2024 počet opäť mierne rastie.<ref name="vsnhf2023" /><ref name="vsnhf2025" /> <timeline> Colors= id:lightgrey value:gray(0.9) id:darkgrey value:gray(0.7) id:sfondo value:rgb(1,1,1) id:barra value:rgb(0.902,0.145,0.118) ImageSize = width:900 height:300 PlotArea = left:50 bottom:50 top:30 right:30 DateFormat = x.y Period = from:0 till:3000 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = justify ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:500 start:0 ScaleMinor = gridcolor:darkgrey increment:250 start:0 BackgroundColors = canvas:sfondo BarData= bar:2006 text:2006 bar:2007 text:2007 bar:2008 text:2008 bar:2009 text:2009 bar:2010 text:2010 bar:2011 text:2011 bar:2012 text:2012 bar:2013 text:2013 bar:2014 text:2014 bar:2015 text:2015 bar:2016 text:2016 bar:2017 text:2017 bar:2018 text:2018 bar:2019 text:2019 bar:2020 text:2020 bar:2021 text:2021 bar:2022 text:2022 bar:2023 text:2023 bar:2024 text:2024 bar:2025 text:2025 PlotData= color:barra width:30 align:left bar:2006 from:0 till:2904 bar:2007 from:0 till:2840 bar:2008 from:0 till:2778 bar:2009 from:0 till:2556 bar:2010 from:0 till:2439 bar:2011 from:0 till:2216 bar:2012 from:0 till:2024 bar:2013 from:0 till:1897 bar:2014 from:0 till:1768 bar:2015 from:0 till:1580 bar:2016 from:0 till:1525 bar:2017 from:0 till:1505 bar:2018 from:0 till:1478 bar:2019 from:0 till:1425 bar:2020 from:0 till:1556 bar:2021 from:0 till:1516 bar:2022 from:0 till:1436 bar:2023 from:0 till:1336 bar:2024 from:0 till:1298 bar:2025 from:0 till:1329 PlotData= bar:2006 at:2904 fontsize:S text:2904 shift:(-10,5) bar:2010 at:2439 fontsize:S text:2439 shift:(-10,5) bar:2015 at:1580 fontsize:S text:1580 shift:(-10,5) bar:2020 at:1556 fontsize:S text:1556 shift:(-10,5) bar:2025 at:1329 fontsize:S text:1329 shift:(-10,5) </timeline> {| class="wikitable" ! style="background-color:#E6251E; color:white;" rowspan="2" | Rok !! colspan="3" style="background-color:#E6251E; color:white;" | Denné štúdium !! colspan="3" style="background-color:#E6251E; color:white;" | Externé štúdium !! colspan="3" style="background-color:#E6251E; color:white;" | Celkový počet študentov |- ! style="background-color:#E6251E; color:white;" | Bc. !! style="background-color:#E6251E; color:white;" | Ing. !! style="background-color:#E6251E; color:white;" | PhD. !! style="background-color:#E6251E; color:white;" | Bc. !! style="background-color:#E6251E; color:white;" | Ing. !! style="background-color:#E6251E; color:white;" | PhD. !! style="background-color:#E6251E; color:white;" | Bc. !! style="background-color:#E6251E; color:white;" | Ing. !! style="background-color:#E6251E; color:white;" | PhD. |- | 2006 || 1427 || 650 || 34 || 497 || 330 || 120 || 1924 || 980 || 154 |- | 2007 || 1322 || 778 || 52 || 386 || 354 || 110 || 1708 || 1132 || 162 |- | 2008 || 1302 || 846 || 53 || 330 || 300 || 90 || 1632 || 1146 || 143 |- | 2009 || 1264 || 781 || 58 || 306 || 205 || 63 || 1570 || 986 || 121 |- | 2010 || 1129 || 805 || 67 || 313 || 192 || 57 || 1442 || 997 || 124 |- | 2011 || 1080 || 697 || 68 || 277 || 162 || 45 || 1357 || 859 || 113 |- | 2012 || 973 || 669 || 66 || 231 || 151 || 33 || 1204 || 820 || 99 |- | 2013 || 927 || 673 || 64 || 176 || 121 || 20 || 1103 || 794 || 84 |- | 2014 || 923 || 566 || 57 || 160 || 119 || 23 || 1083 || 685 || 80 |- | 2015 || 868 || 492 || 50 || 116 || 104 || 22 || 984 || 596 || 72 |- | 2016 || 833 || 531 || 36 || 98 || 63 || 27 || 931 || 594 || 63 |- | 2017 || 839 || 545 || 31 || 77 || 44 || 24 || 916 || 589 || 55 |- | 2018 || 859 || 481 || 32 || 74 || 64 || 15 || 933 || 545 || 47 |- | 2019 || 836 || 443 || 29 || 85 || 61 || 11 || 921 || 504 || 40 |- | 2020 || 982 || 419 || 30 || 104 || 51 || 18 || 1086 || 470 || 48 |- | 2021 || 955 || 405 || 29 || 98 || 58 || 16 || 1053 || 463 || 45 |- | 2022 || 868 || 425 || 35 || 82 || 61 || 7 || 950 || 486 || 42 |- | 2023 || 745 || 439 || 35 || 74 || 78 || 9 || 819 || 517 || 44 |- | 2024 || 761 || 373 || 35 || 64 || 100 || 9 || 825 || 473 || 44 |- | 2025 || 818 || 418 || 32 || 36 || 57 || 4 || 854 || 475 || 36 |} Údaje k 31. októbru podľa výročných správ fakulty; za rok 2025 vrátane študentov programu Erasmus+ a spoločného programu Právo a ekonómia.<ref name="vsnhf2023" /><ref name="vsnhf2024" /><ref name="vsnhf2025" /> Výročná správa EUBA, ktorá ich nezahŕňa, uvádza k 31. októbru 2025 na NHF 1 261 študentov všetkých stupňov (18,1 % študentov univerzity).<ref name="vseuba2025" /> === Zloženie študentov === Ženy tvorili v roku 2025 približne 42 % denných študentov bakalárskeho štúdia (328 z 785), 38 % denných študentov inžinierskeho štúdia (154 z 409) a 44 % denných doktorandov (14 z 32).<ref name="vsnhf2025" /> Údaje o vekovom zložení študentov fakulta nezverejňuje. Podiel zahraničných študentov rastie: v dennom bakalárskom štúdiu ich bolo 70 v roku 2023, 100 v roku 2024 a 127 v roku 2025; v inžinierskom štúdiu 59 a v doktorandskom 5 (2025).<ref name="vsnhf2023" /><ref name="vsnhf2024" /><ref name="vsnhf2025" /> Krajiny pôvodu správy neuvádzajú. === Záujem o štúdium a absolventi === {| class="wikitable" ! Akademický rok !! Prihlášky (Bc.) !! Prijatí (Bc.) !! Prihlášky (Ing.) !! Prijatí (Ing.) |- | 2020/21 || 955 || 480 || 336 || 232 |- | 2021/22 || 889 || 417 || 392 || 275 |- | 2022/23 || 814 || 346 || 385 || 245 |- | 2023/24 || 702 || 311 || 386 || 262 |- | 2024/25 || 792 || 353 || 422 || 301 |- | 2025/26 || 895 || 420 || 342 || 283 |} Zdroj: výročné správy NHF.<ref name="vsnhf2023" /><ref name="vsnhf2024" /><ref name="vsnhf2025" /> Na doktorandské štúdium sa v roku 2024 prihlásilo 26 uchádzačov (z toho 5 zo zahraničných univerzít), najviac spomedzi fakúlt EUBA.<ref name="vsnhf2024" /><ref name="vseuba2024" /> {| class="wikitable" ! Rok !! Bc. !! Ing. !! PhD. !! Spolu (Bc. + Ing.) |- | 2020 || 203 || 228 || 7 || 431 |- | 2021 || 269 || 213 || 6 || 482 |- | 2022 || 216 || 185 || 6 || 401 |- | 2023 || 271 || 183 || 7 || 454 |- | 2024 || 224 || 204 || 14 || 428 |- | 2025 || 205 || 222 || 9 || 427 |} Počet absolventov (denná a externá forma) podľa výročných správ NHF.<ref name="vsnhf2023" /><ref name="vsnhf2024" /><ref name="vsnhf2025" /> V roku 2025 skončilo bakalárske štúdium v štandardnej dĺžke 180 z 204 absolventov; zo 218 inžinierskych štátnych skúšok bolo 22 vykonaných s vyznamenaním.<ref name="vsnhf2025" /> == Medzinárodná spolupráca == Hlavnou formou mobilít študentov je program [[Erasmus+]], dopĺňajú ho kombinované intenzívne programy (BIP) a program '''Central Europe Connect''', ktorý NHF realizuje spolu s Varšavskou ekonomickou školou (SGH) a Viedenskou univerzitou ekonómie a podnikania (WU).<ref name="vsnhf2025" /><ref name="cec" /> Prijímanie zahraničných študentov zabezpečuje centrálne univerzita vrátane systému buddy ESN EU Bratislava.<ref name="esn" /> {| class="wikitable" ! Semester !! Vyslaní študenti !! Počet krajín |- | letný 2022/23 || 27 || 13 |- | zimný 2023/24 || 39 || 23 |- | letný 2023/24 || 40 || 17 |- | zimný 2024/25 || 37 || 16 |- | letný 2024/25 || 30 || 14 |- | zimný 2025/26 || 52 || 14 |} Zdroj: výročné správy NHF.<ref name="vsnhf2023" /><ref name="vsnhf2024" /><ref name="vsnhf2025" /> == Veda a výskum == === Projekty === V roku 2025 riešila fakulta 64 projektov – 50 domácich (14 [[VEGA]], 4 KEGA, 7 [[Agentúra na podporu výskumu a vývoja|APVV]], 19 z Plánu obnovy a odolnosti a ďalšie) a 14 zahraničných (Horizont, MSCA, COST, Vyšehradský fond, Erasmus+). Objem finančných prostriedkov z projektov dosiahol 2 177 636 €, takmer dvojnásobok oproti roku 2024; 36,7 % pochádzalo zo zahraničných projektov.<ref name="vsnhf2025" /> Pre porovnanie, v roku 2019 riešila 47 projektov.<ref name="vsnhf2019" /> Vybrané prebiehajúce projekty:<ref name="projekty" /> {| class="wikitable" ! Projekt !! Program !! Obdobie !! Zodpovedná riešiteľka / riešiteľ |- | ODDEA || [[Horizont Európa]] – MSCA Staff Exchanges || 2022 – 2026 || prof. Anetta Čaplánová |- | WATER4ALL || Horizont Európa || 2023 – 2027 || Ing. K. Baculáková |- | CLIMINVEST || Horizont Európa || 2025 – 2028 || doc. Jana Péliová |- | STICS || Horizont Európa / Plán obnovy || 2025 – 2027 || prof. Beáta Gavurová |- | Generácia gold: výzvy a príležitosti využitia jej plného potenciálu v kontexte trhu práce || APVV-24-0350 || 2025 – 2029 || prof. Martin Kahanec |- | COST FOGOS, COST SMART-RURAL || COST || – || – |} === Publikačná činnosť === V roku 2025 publikovali pracovníci fakulty 209 výstupov, z toho 22 v časopisoch indexovaných vo [[Web of Science]] alebo [[Scopus]] a 2 monografie.<ref name="vsnhf2025" /> V databáze [[RePEc]] mala fakulta v júli 2026 registrovaných 11 autorov.<ref name="repec" /> Martin Kahanec z Katedry sociálneho rozvoja a práce získal v roku 2025 hlavnú cenu [[ESET Science Award]] v kategórii Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku ako prvý laureát zo spoločenských a humanitných vied.<ref name="eset" /> Vybrané publikácie pracovníkov fakulty ocenené univerzitou alebo prezentované fakultou: * Lorko, M., Miklánek, T., Servátka, M.: ''Why do some nudges work and others not?'' ''[[Journal of Economic Behavior & Organization]]'' 235 (2025) – 1. miesto v Cene EU v Bratislave za publikačnú činnosť 2026.<ref name="ocenenia2026" /> * Brokešová, Z., Deck, C., Péliová, J.: ''Experience Minimizes the Pull-to-Center Effect in Newsvendor Decisions.'' ''Manufacturing & Service Operations Management'' 27(2), 2025 – 2. miesto v tej istej cene.<ref name="ocenenia2026" /> * Cesnak, M., Cupák, A., Fessler, P., Klacso, J.: článok o vplyve regulácie a finančných poradcov na rizikovosť hypoték, ''Journal of Financial Stability'' (2026).<ref name="hypoteky" /> * Lorko, M., Servátka, M., Slonim, R.: ''Designing Donor Registries'', ''Journal of Behavioral and Experimental Economics'' (2026).<ref name="donor" /> * Lábaj, M., Majzlíková, E. (''Cambridge Journal of Economics''), Baumöhl, E. a kol. a Cupák, A. a kol. (''Economic Modelling''), Lyócsa, Š. a kol. (''Finance Research Letters'') – práce ocenené Cenou rektora za publikácie za rok 2022, o ktorých rozhodovala komisia v zložení [[Ľuboš Pástor]], Jarko Fidrmuc a Zuzana Fungáčová.<ref name="vsnhf2023" /> === Časopisy a semináre === Fakulta vydáva časopisy '''Monitor hospodárskej politiky''' (ISSN 2453-9287, od roku 2016) a '''Region Direct''' (ISSN 1337-8473); Katedra hospodárskej politiky vydáva sériu pracovných dokumentov ''EAPG Working Paper Series''.<ref name="casopisy" /><ref name="katkhp" /> Od roku 2021 organizuje fakulta Ekonomické výskumné semináre (14 v roku 2025), na ktorých vystupujú aj prednášajúci zo zahraničných inštitúcií, napríklad DIW Berlin, Viedenskej univerzity, CEU či CERGE-EI.<ref name="seminare" /> == Porovnanie s ostatnými fakultami EUBA == {| class="wikitable" ! Ukazovateľ !! NHF !! Poradie medzi 7 fakultami EUBA |- | študenti všetkých stupňov (31. 10. 2025) || 1 261 (18,1 %) || 3. |- | akreditované študijné programy (2025) || 20 || 1. |- | dotácia pridelená fakulte (2025) || 3 889 411 € (21,8 %) || 1. |- | interní doktorandi financovaní z dotácie (2025) || 30 || 1. |- | prihlášky na doktorandské štúdium (2024) || 26 || 1. |- | dotácia na excelentné výskumné tímy (2025) || 168 763 € || 1. (z 3 fakúlt) |- | absolventi od roku 1940 || 28 926 (22,5 %) || 1. |- | priemerná mzda všetkých absolventov (2024) || 2 896 € || 1. |- | priemerná mzda absolventov do 6 rokov od skončenia (2024) || 2 052 € || 2. |} Zdroje: výročné správy EUBA za roky 2024 a 2025, metodika rozpisu dotácie EUBA na rok 2025, register absolventov EUBA a Worki.sk.<ref name="vseuba2025" /><ref name="vseuba2024" /><ref name="met2025" /><ref name="absolventi" /><ref name="worki" /> Počet študentov podľa výročnej správy EUBA nezahŕňa študentov programu Erasmus+ a spoločného programu Právo a ekonómia. V Cene EU v Bratislave za publikačnú činnosť udelenej v septembri 2026 získali autori z NHF prvé dve miesta v kategórii vedeckých článkov a cenu za učebnicu; Cenu rektora za pedagogickú činnosť dostal Karol Morvay a prvé miesta v Cene rektora za ŠVOČ v bakalárskej aj inžinierskej kategórii získali študenti NHF.<ref name="ocenenia2026" /><ref name="cenyeuba2026" /> V periodickom hodnotení výskumu VER 2026 sa univerzita hodnotila ako jedna inštitúcia a dosiahla najvyšší nárast kvality tvorivej činnosti spomedzi hodnotených slovenských inštitúcií.<ref name="ver2026" /> == Hodnotenie kvality a uplatnenie absolventov == V hodnotení fakúlt Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) z roku 2015, poslednom zverejnenom, bola NHF na 2. mieste spomedzi 14 ekonomických fakúlt na Slovensku, za Ekonomickou fakultou TU v Košiciach; v rokoch 2012 – 2014 sa umiestňovala na 2. až 3. mieste.<ref name="arra2015" /> V rebríčku pracovného portálu Profesia.sk, ktorý zostavuje spoločnosť Alma Career podľa záujmu zamestnávateľov o životopisy absolventov, bola NHF v hodnotení za rok 2024 na 5. mieste spomedzi všetkých fakúlt na Slovensku.<ref name="profesia2025" /> Podľa analýzy portálu Worki.sk z roku 2025 dosahovali absolventi NHF v roku 2024 priemernú hrubú mesačnú mzdu 2 896 €, absolventi do šiestich rokov od skončenia štúdia 2 052 €; údaje nezohľadňujú región, odvetvie ani dĺžku praxe.<ref name="worki" /> V prieskume fakulty z roku 2024, na ktorý odpovedalo 36 % z 1 010 oslovených absolventov inžinierskeho štúdia, uviedlo vyše 90 % respondentov spokojnosť so štúdiom a takmer 70 % prácu vo vyštudovanom odbore.<ref name="vsnhf2024" /> Vnútorný systém zabezpečovania kvality zahŕňa hospitácie na výučbe (94 v akademickom roku 2024/25), hodnotenie predmetov a študentské ankety, pri ktorých fakulta uvádza nízku účasť študentov.<ref name="vsnhf2025" /> Študijné programy fakulty sa uskutočňujú v rámci inštitucionálnej akreditácie EUBA v študijnom odbore ekonómia a manažment, ktorú potvrdila [[Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo]] rozhodnutím z 21. marca 2024.<ref name="saavs" /> == Úspechy študentov == === Rotman International Trading Competition === Študentský tím Katedry bankovníctva a medzinárodných financií sa od roku 2016 zúčastňuje na obchodnej súťaži Rotman International Trading Competition (RITC) v [[Toronto|Toronte]] a jej európskom kole (RETC):<ref name="rotman" /><ref name="vsnhf2025" /> {| class="wikitable" ! Rok !! Súťaž !! Umiestnenie |- | 2016 || RETC, Rím || 6. z 29 |- | 2017 || RITC || 32. z 52 |- | 2018 || RITC || 18. |- | 2021 || RETC || '''1.''' z 33 |- | 2022 || RETC || 3. |- | 2023 || RITC || 7. z 39 |- | 2024 || RITC || 13. z 42, 3. z európskych univerzít |- | 2025 || RITC || 13., 4. miesto v novej prípadovej štúdii M&A |} === Ďalšie súťaže === V súťaži o Cenu guvernéra NBS obsadili v roku 2023 všetky tri miesta absolventi NHF; Tomáš Oleš v roku 2024 zvíťazil s dizertačnou prácou ako prvý víťaz súťaže za diplomovú aj dizertačnú prácu a v roku 2026 získali študentky fakulty Veronika Šidlová a Emma Ivanovová 1. a 3. miesto.<ref name="vsnhf2023" /><ref name="vsnhf2024" /><ref name="nbs2026" /> V súťaži Tax Advisors Award Slovenskej komory daňových poradcov zvíťazili študenti NHF v rokoch 2024 (Patrik Molnár) a 2025 (Martin Hrabovecký).<ref name="vsnhf2024" /><ref name="tax" /> V medzinárodnej súťaži študentských podnikateľských nápadov Danube Cup, v ktorej študentské tímy podporujú Katedra financií a Katedra sociálneho rozvoja a práce, postúpili tímy fakulty v rokoch 2025 (Budapešť) a 2026 (Viedeň) do medzinárodného finále.<ref name="danube2025" /><ref name="esohub" /><ref name="kfakt" /> Titul Študentská osobnosť Slovenska v kategórii ekonómia získali Tomáš Oleš (2024) a Barbara Čeryová (2025).<ref name="vsnhf2024" /><ref name="vsnhf2025" /> == Spolupráca s praxou == Strategickým partnerom fakulty je [[ING Group|ING]], hlavnými partnermi [[Národná banka Slovenska]], Deutsche Telekom Services Europe Slovakia a ROP Group; medzi ďalších partnerov patria Deloitte, KPMG, IBM, Kooperativa, NN Slovensko, Prosight Slovensko a IAD správcovská spoločnosť.<ref name="ofakulte" /> Od roku 2024 sa do výučby zapájajú konzultanti z praxe.<ref name="vsnhf2024" /> Pracovníci Katedry financií sú autormi popularizačných článkov o daniach a osobných financiách pre portál finančnej gramotnosti [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]] 5peňazí.<ref name="kfakt" /> Spoločné študijné programy realizuje fakulta s Právnickou fakultou UK (od bakalárskeho stupňa) a od roku 2026 s FEI STU.<ref name="programy" /> == Významní absolventi == ''Zoznam obsahuje absolventov, ktorých štúdium na fakulte (aj pod jej staršími názvami) je doložené.'' * [[Jozef Makúch]] (absolvent 1976) – ekonóm, guvernér [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]] (2010 – 2019), dekan fakulty (1991 – 1994)<ref name="makuch">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jozef Makúch – finančná encyklopédia osobností | url = https://www.financnykompas.sk/financna-encyklopedia-osobnosti/jozef-makuch | vydavateľ = Finančný kompas | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> * [[Elena Kohútiková]] (absolventka 1977) – ekonómka a bankárka, viceguvernérka Národnej banky Slovenska<ref name="kohutikova">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elena Kohútiková – profil čestnej doktorky | url = https://www.euba.sk/www_write/files/SK/veda-vyskum/doctor-honoris-causa/profily/38-elena-kohutikova.pdf | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> * [[Jozef Medveď (minister)|Jozef Medveď]] (absolvent 1977, financie) – politik a vysokoškolský pedagóg, minister životného prostredia SR<ref name="register" /> * [[Ivan Mikloš]] (absolvent 1983) – ekonóm a politik, podpredseda vlády a minister financií SR<ref name="miklos">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ivan Mikloš – CV | url = https://www.ineko.sk/euroreform/menu4_miklos.htm | vydavateľ = INEKO | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> * [[Ľubomír Dolgoš]] (absolvent 1983) – politik, minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR, predseda Protimonopolného úradu<ref name="register" /> * [[Jozef Kollár (politik)|Jozef Kollár]] (absolvent 1983) – ekonóm, podnikateľ a poslanec Národnej rady SR<ref name="register" /> * [[Anetta Čaplánová]] (absolventka 1989) – ekonómka, členka Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, vedúca Katedry ekonómie<ref name="caplanova">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Former members of CBR | url = https://www.rrz.sk/en/former-members-of-cbr/ | vydavateľ = Rada pre rozpočtovú zodpovednosť | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> * [[Ján Počiatek]] (absolvent 1995) – politik, minister financií a minister dopravy SR<ref name="pociatek">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Počiatek new Governor for Slovakia | url = https://www.eib.org/en/press/news/jan-pociatek-new-governor-for-slovakia | vydavateľ = Európska investičná banka | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> * [[Denisa Saková]] (absolventka 1999) – politička, podpredsedníčka vlády, ministerka hospodárstva a ministerka vnútra SR<ref name="sakova">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Minister of Economy | url = https://www.economy.gov.sk/en/ministry/list-of-heads-of-departments/minister-of-economy-1 | vydavateľ = Ministerstvo hospodárstva SR | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> * Róbert Prega (absolvent 1999) – hlavný ekonóm Tatra banky<ref name="tatra">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Analytici banky | url = https://www.tatrabanka.sk/sk/o-banke/ludia/obsah/analytici-banky/ | vydavateľ = Tatra banka | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref><ref name="register" /> * [[Richard Sulík]] (absolvent 2003) – ekonóm a politik, predseda Národnej rady SR, minister hospodárstva SR, poslanec Európskeho parlamentu<ref name="sulik">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa Ministerstva hospodárstva SR za rok 2020 | url = https://www.economy.gov.sk/uploads/files/RHRkO3UV.pdf | vydavateľ = Ministerstvo hospodárstva SR | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref><ref name="register" /> * [[Tomáš Taraba]] (absolvent 2006) – politik, podpredseda vlády a minister životného prostredia SR<ref name="taraba">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toto sú členovia novej vlády, pozrite si ich životopisy | url = https://www.teraz.sk/slovensko/toto-su-clenovia-novej-vlady-pozrite/750132-clanok.html | vydavateľ = TASR | dátum vydania = 2023-10-25 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref><ref name="register" /> * Boris Fojtík (absolvent 2008, hospodárska politika) – ekonomický analytik Tatra banky<ref name="tatra" /><ref name="register" /> * Marek Engeľ (absolvent 2020, financie) – ekonóm, vedúci Inštitútu environmentálnej politiky Ministerstva životného prostredia SR<ref name="register" /><ref name="iep">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kontakty – analytické útvary | url = https://analyzy.gov.sk/analyzy/kontakty/ | vydavateľ = Útvar hodnoty za peniaze, Ministerstvo financií SR | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> * Matej Horňák (absolvent 2020, hospodárska politika) – makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne<ref name="hornak">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Graduate Matej Horňák: My Studies Taught Me How to Think | url = https://nhf.euba.sk/en/8-news/2314-graduate-matej-hornak-my-studies-taught-me-how-to-think | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en}}</ref><ref name="register" /> * [[Andrej Bán]] – dokumentárny fotograf, reportér a publicista == Osobnosti pôsobiace na fakulte == * [[Michal Kováč]] – bankár a politik, prvý [[prezident Slovenskej republiky]] (1993 – 1998), externý učiteľ Katedry financií<ref name="odisiel">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Odišiel človek, ktorý navždy zostane v našich pamätiach|url=http://euba.sk/univerzitne-udalosti/odisiel-clovek-ktory-navzdy-zostane-v-nasich-pamatiach|dátum prístupu=2016-10-13|vydavateľ=[[Ekonomická univerzita v Bratislave]]|miesto=Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20161013221605/http://euba.sk/univerzitne-udalosti/odisiel-clovek-ktory-navzdy-zostane-v-nasich-pamatiach|dátum archivácie=2016-10-13}}</ref> * [[Mikuláš Luptáčik]] – ekonóm, dekan fakulty (2015 – 2019)<ref name="historia" /> * Martin Kahanec – ekonóm, laureát ESET Science Award 2025<ref name="eset" /> ==Referencie== <references> <ref name="fpmkpf">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil katedry – Katedra podnikových financií | url = https://fpm.euba.sk/katedry/katedra-podnikovych-financii/profil-katedry | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="fhipamatnica">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pamätnica Fakulty hospodárskej informatiky | url = https://fhi.euba.sk/www_write/files/fakulta/Pamatnica/2018/pamatnica_web.pdf | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="kfakt">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktivity katedry – Katedra financií | url = https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-financii/aktivity-katedry | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="register">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register absolventov EUBA | url = https://absolventi.euba.sk | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="statut">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štatút Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave | url = https://nhf.euba.sk/www_write/files/documents/fakulta/dokumenty/%C5%A1tat%C3%BAt_nhf_-_20.6.2025_final.pdf | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum vydania = 2025-06-20 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="senatprofil">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil AS NHF | url = https://nhf.euba.sk/fakulta/akademicky-senat-nhf/profil-as-nhf | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="senatsprava">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správa o činnosti AS NHF | url = https://nhf.euba.sk/fakulta/akademicky-senat-nhf/sprava-o-cinnosti | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vedeckarada">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vedecká rada | url = https://nhf.euba.sk/veda-a-vyskum/vedecka-rada | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="svoc">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠVOČ | url = https://nhf.euba.sk/veda-a-vyskum/svoc | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vsnhf2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa o činnosti Národohospodárskej fakulty EU v Bratislave za rok 2025 | url = https://nhf.euba.sk/www_write/files/documents/vyrocne-spravy/v%C3%BDro%C4%8Dn%C3%A1_spr%C3%A1va_o_%C4%8Dinnosti_nhf_euba_za_rok_2025_final.pdf | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vsnhf2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa o činnosti Národohospodárskej fakulty EU v Bratislave za rok 2024 | url = https://nhf.euba.sk/www_write/files/fakulta/d%C3%B4le%C5%BEit%C3%A9_dokumenty/v%C3%BDro%C4%8Dn%C3%A1_spr%C3%A1va_o_%C4%8Dinnosti_nhf_eu_v_bratislave_za_rok_2024.pdf | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vsnhf2023">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa o činnosti Národohospodárskej fakulty EU v Bratislave za rok 2023 | url = https://nhf.euba.sk/www_write/files/fakulta/d%C3%B4le%C5%BEit%C3%A9_dokumenty/v%C3%BDro%C4%8Dn%C3%A1_spr%C3%A1va_o_%C4%8Dinnosti_nhf_eu_v_bratislave_za_rok_2023.pdf | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vsnhf2019">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa o činnosti Národohospodárskej fakulty EU v Bratislave za rok 2019 | url = https://nhf.euba.sk/www_write/files/fakulta/d%C3%B4le%C5%BEit%C3%A9_dokumenty/v%C3%BDro%C4%8Dn%C3%A1_spr%C3%A1va_o_%C4%8Dinnosti_nhf_eu_v_bratislave_za_rok_2019.pdf | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum vydania = 2020 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vseuba2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa o činnosti Ekonomickej univerzity v Bratislave za rok 2025 | url = https://euba.sk/www_write/files/SK/docs/vyrocne-spravy/vs_2025_cinnost.pdf | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vseuba2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa o činnosti Ekonomickej univerzity v Bratislave za rok 2024 | url = https://euba.sk/www_write/files/SK/docs/vyrocne-spravy/vs_2024_cinnost.pdf | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="met2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Metodika rozpisu dotácie EU v Bratislave na rok 2025 | url = https://euba.sk/www_write/files/SK/docs/dotacia/2025/euba_metodika_rozpis_2025.pdf | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="historia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História fakulty | url = https://nhf.euba.sk/fakulta/historia-fakulty | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="ofakulte">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O fakulte | url = https://nhf.euba.sk/fakulta/o-fakulte | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vedenie">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vedenie fakulty | url = https://nhf.euba.sk/fakulta/vedenie-fakulty | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="volbydekana">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyhlásenie volieb kandidáta na dekana Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave | url = https://nhf.euba.sk/8-aktuality/2582-vyhlasenie-volieb-kandidata-na-dekana-narodohospodarskej-fakulty-ekonomickej-univerzity-v-bratislave-2 | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum vydania = 2026-09-03 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="senat">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Členovia AS NHF | url = https://nhf.euba.sk/fakulta/akademicky-senat-nhf/clenovia | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="sp">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Študentský parlament | url = https://nhf.euba.sk/studium/studentsky-parlament | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="nadacia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil nadácie | url = https://nhf.euba.sk/fakulta/nadacia-narodohospodar/profil-nadacie | vydavateľ = Nadácia NÁRODOHOSPODÁR | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katkbmf">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História katedry – Katedra bankovníctva a medzinárodných financií | url = https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-bankovnictva-a-medzinarodnych-financii/historia-katedry | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katke">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História katedry – Katedra ekonómie | url = https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-ekonomie/historia-katedry | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katfin">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História katedry – Katedra financií | url = https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-financii/historia-katedry | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katkhp">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História katedry – Katedra hospodárskej politiky | url = https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-hospodarskej-politiky/historia-katedry | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katkpoi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História katedry – Katedra poisťovníctva | url = https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-poistovnictva/historia-katedry | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katksrp">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História katedry – Katedra sociálneho rozvoja a práce | url = https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-socialneho-rozvoja-a-prace/historia-katedry | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katvsrr">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil katedry – Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja | url = https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-verejnej-spravy-a-regionalneho-rozvoja/profil-katedry | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="kc">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kompetenčné centrum – profil | url = https://nhf.euba.sk/katedry/kompetencne-centrum/profil | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="ersa">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spoločnosť pre regionálnu vedu a politiku | url = https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-verejnej-spravy-a-regionalneho-rozvoja/spolocnost-pre-regionalnu-vedu-a-politiku | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="bee4r">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = bee4R LAB – Bratislava Behavioral and Experimental Economics Research Lab | url = https://bee4rlab.euba.sk/ | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en}}</ref> <ref name="sdl">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SecureDataLab | url = https://nhf.euba.sk/securedatalab/ | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="rotman">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ROTMAN TRADING | url = https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-bankovnictva-a-medzinarodnych-financii/rotman-trading | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="esohub">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ESO HUB | url = https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-socialneho-rozvoja-a-prace/eso-hub | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="learn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Learn Economics – Ekonómia pre každého | url = https://learneconomics.euba.sk/ | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="programy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Študijné programy | url = https://nhf.euba.sk/uchadzaci-o-studium/studijne-programy | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="dd">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dvojité a spoločné diplomy | url = https://nhf.euba.sk/studium/dvojite-a-spolocne-diplomy | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="planobnovy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Plán obnovy – štipendiá pre excelentných PhD. študentov a študentky | url = https://nhf.euba.sk/veda-a-vyskum/plan-obnovy-stipendia-pre-excelentnych-phd-studentov-a-studentky-r1 | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="cec">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Central Europe Connect | url = https://nhf.euba.sk/medzinarodne-vztahy/cec-euba | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="esn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ESN Buddy System | url = https://www.euba.sk/en/international-relations/incoming-students/esn-buddy-system | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en}}</ref> <ref name="projekty">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktuálne projekty | url = https://nhf.euba.sk/veda-a-vyskum/projekty/aktualne-projekty | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="casopisy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prehľad časopisov | url = https://nhf.euba.sk/veda-a-vyskum/casopisy/prehlad-casopisov | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="seminare">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ekonomické výskumné semináre | url = https://nhf.euba.sk/veda-a-vyskum/ekonomicke-vyskumne-seminare | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="repec">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Top Economic Institutions in Slovakia | url = https://ideas.repec.org/top/top.slovakia.html | vydavateľ = RePEc / IDEAS | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en}}</ref> <ref name="ocenenia2026">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHF opäť dominovala pri udeľovaní univerzitných ocenení | url = https://nhf.euba.sk/8-aktuality/2592-nhf-opaet-dominovala-pri-udelovani-univerzitnych-oceneni | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum vydania = 2026-09 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="cenyeuba2026">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rektor udelil Cenu EU v Bratislave za publikačnú činnosť a Cenu rektora EU v Bratislave za ŠVOČ | url = https://euba.sk/aktivity-a-media/aktuality/3226-rektor-udelil-cenu-eu-v-bratislave-za-publikacnu-cinnost-cenu-rektora-eu-v-bratislave-za-svoc | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2026-09 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="hypoteky">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Z výskumu NHF: Ako regulácie a finanční poradcovia ovplyvňujú rizikovosť hypoték | url = https://nhf.euba.sk/8-aktuality/2545-z-vyskumu-nhf-ako-regulacie-a-financni-poradcovia-ovplyvnuju-rizikovost-hypotek | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="donor">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Z výskumu NHF: Od experimentu na NHF až po nový domov pre deti v Keni | url = https://nhf.euba.sk/8-aktuality/2568-z-vyskumu-nhf-od-experimentu-na-nhf-az-po-novy-domov-pre-deti-v-keni | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="eset">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Martin Kahanec won the ESET Science Award main prize | url = https://euba.sk/en/activities/news/3081-martin-kahanec-won-the-eset-science-award-main-prize | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2025-10-10 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en}}</ref> <ref name="ver2026">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ekonomická univerzita v Bratislave je naprieč Slovenskom lídrom v náraste kvality vedy | url = https://euba.sk/aktivity-a-media/aktuality/3187-ekonomicka-univerzita-v-bratislave-je-napriec-slovenskom-lidrom-v-naraste-kvality-vedy | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2026-06-15 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="worki">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ako si vybrať, aby si nebol len ďalším číslom – kto prežije dobu robotickú? (časť 2.) | url = https://www.worki.sk/blog/kategoria/3553-student/13646-ako-si-vybrat-aby-si-nebol-len-dalsim-cislom-kto-prezije-dobu-roboticku-cast-2 | vydavateľ = Worki.sk | dátum vydania = 2025-03-03 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="absolventi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štatistiky – register absolventov EUBA | url = https://absolventi.euba.sk/statistiky | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="arra2015">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najnovšie hodnotenie fakúlt slovenských vysokých škôl – rebríček fakúlt | url = https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/1733/najnovsie-hodnotenie-fakult-slovenskych-vysokych-skol-rebricek-fakult | vydavateľ = EDUworld | dátum vydania = 2015 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="profesia2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najžiadanejší už nie sú IT-čkári. Je tu nový rebríček univerzít a odborov | url = https://www.pravda.sk/uzitocna/vzdelavanie/clanok/759310-najziadanejsi-uz-nie-su-iteckari-je-tu-novy-rebricek-univerzit-a-odborov | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2025-07-17 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="saavs">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozhodnutie o inštitucionálnej akreditácii | url = https://www.euba.sk/www_write/files/SK/univerzita/rada-kvality/rozhodnutie_o_institucionalnej_akreditacii.pdf | vydavateľ = Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo | dátum vydania = 2024-03-21 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="nbs2026">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Študentky Národohospodárskej fakulty EUBA získali prvé a tretie miesto v súťaži o Cenu guvernéra NBS | url = https://euba.sk/aktivity-a-media/aktuality/3225 | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2026-09-26 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="tax">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úspech študentov Katedry financií NHF v Tax Advisors Award | url = https://nhf.euba.sk/en/8-news/2418-uspech-studentov-katedry-financii-nhf-v-tax-advisors-arard-2026 | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="danube2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Máme finalistov: tím TRACKWISE postúpil do medzinárodného finále Danube Cup | url = https://nhf.euba.sk/en/8-news/2355-mame-finalistov-tim-trackwise-postupil-do-medzinarodneho-finale-danube-cup-2026 | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> </references> ==Externé odkazy== {{Portál|Bratislava|Bratislavský}} * [https://nhf.euba.sk Oficiálna webová stránka] * [https://nhf.euba.sk/fakulta/dolezite-dokumenty Výročné správy a dokumenty fakulty] * [https://www.facebook.com/nhfeuba/ NHF na Facebooku] * [https://www.instagram.com/nhf_euba/ NHF na Instagrame] * [https://www.spnhf.sk Študentský parlament NHF] * [https://bee4rlab.euba.sk/ bee4R LAB] {{Ekonomická univerzita v Bratislave}} {{Súradnice|48.126494|17.133136|dim:280|format=dms|display=title}} [[Kategória:Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave| ]] [[Kategória:Ekonomická univerzita v Bratislave]] [[Kategória:Ekonomické fakulty na Slovensku]] 5i0ugr1blocrbglwy0zvutgo0j6wrfq 4 656924 8382523 8382289 2026-10-10T19:03:19Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8382523 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q11789653|Q11789653]] | [[Súbor:Jakub-Schwarz-Trojan2015.jpg|center|75px]] | [[Jakub S. Trojan]] | data-sort-value="1927" | 1927-05-13 | data-sort-value="2026" | 2026-10-07 | | [[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[ekonóm]]<br/>[[farár]]<br/>''[[:d:Q98833883|Protestant theologian]]'' | [[Dekan (vysoká škola)|dekan]] | [[Česko]]<br/>[[Česko-Slovensko]] | [[Paríž]] | | |- | [[:d:Q112395074|Q112395074]] | | [[Gustáv Dianiška]] | data-sort-value="1940" | 1940 | data-sort-value="2026" | 2026-10-06 | slovenský psychológ, kriminológ a univerzitný profesor | [[psychológ]]<br/>[[Pedagogik|pedagóg]] | | | | | |- | [[:d:Q228928|Q228928]] | [[Súbor:Eva Marie Saint 1990.jpg|center|75px]] | [[Eva Marie Saintová]] | data-sort-value="1924" | 1924-07-04 | data-sort-value="2026" | 2026-10-06 | americká herečka | ''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q2405480|dabér]]'' | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Newark (New Jersey)|Newark]] | [[Los Angeles]] | |- | [[:d:Q11628|Q11628]] | [[Súbor:Margaret Hamilton 1995.jpg|center|75px]] | [[Margaret Hamiltonová|Margaret Hamilton]] | data-sort-value="1936" | 1936-08-17 | data-sort-value="2026" | 2026-09-30 | americká softvérová inžinierka a matematička | ''[[:d:Q82594|informatik]]''<br/>[[matematik]]<br/>''[[:d:Q81096|inžinier]]''<br/>''[[:d:Q43845|podnikateľ]]''<br/>''[[:d:Q183888|softvérový vývojár]]''<br/>''[[:d:Q1039099|tour guide]]''<br/>''[[:d:Q1709010|software engineer]]''<br/>''[[:d:Q1572123|systems engineer]]''<br/>[[programátor]]<br/>[[podnikateľ]]<br/>''[[:d:Q2251335|school teacher]]''<br/>''[[:d:Q1261521|telefonistka]]'' | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q2528064|Paoli]]'' | [[Cambridge (Massachusetts)|Cambridge]] | |- | [[:d:Q13421101|Q13421101]] | [[Súbor:Juraj Hraško (2011).jpg|center|75px]] | [[Juraj Hraško]] | data-sort-value="1931" | 1931-05-14 | data-sort-value="2026" | 2026-09-27 | akademik SAV, slovenský pedológ, politik, prof. Ing., DrSc. (1931 – 2026) | [[politik]] | ''[[:d:Q108049036|minister životného prostredia Slovenskej republiky]]'' | [[Slovensko]]<br/>[[Česko-Slovensko]] | [[Točnica (obec)|Točnica]] | | |- | [[:d:Q12026188|Q12026188]] | [[Súbor:Josef Kalbáč.jpg|center|75px]] | [[Josef Kalbáč]] | data-sort-value="1940" | 1940-02-17 | data-sort-value="2026" | 2026-09-21 | | [[politik]]<br/>''[[:d:Q1781198|agronóm]]''<br/>''[[:d:Q25162544|collector of folk music]]''<br/>[[úradník]] | ''[[:d:Q18941264|senátor Parlamentu Českej republiky]]'' | [[Česko]] | [[Třebohostice]] | | |- | [[:d:Q3178391|Q3178391]] | [[Súbor:Javorova 2017.jpg|center|75px]] | [[Ludmila Javorová]] | data-sort-value="1932" | 1932-01-31 | data-sort-value="2026" | 2026-09-17 | | ''[[:d:Q1423891|duchovný]]''<br/>''[[:d:Q1234713|teológ]]'' | | [[Česko-Slovensko]]<br/>[[Česko]] | [[Brno]]<br/>[[Brno-Chrlice]] | [[Rajhrad]] | |- | [[:d:Q371031|Q371031]] | [[Súbor:Jon Kyl, official 109th Congress photo.jpg|center|75px]] | [[Jon Llewellyn Kyl]] | data-sort-value="1942" | 1942-04-25 | data-sort-value="2026" | 2026-09-17 | americký politik | [[politik]]<br/>[[advokát]] | [[predseda]]<br/>''[[:d:Q13218630|člen Snemovne reprezentantov Spojených štátov amerických]]''<br/>''[[:d:Q4416090|senátor USA]]'' | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Oakland (Nebraska)|Oakland]] | [[Phoenix (Arizona)|Phoenix]] | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] 10rpqz54fhqbx41707i5pjk8jyyahxr 8382641 8382523 2026-10-11T07:02:21Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8382641 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q11789653|Q11789653]] | [[Súbor:Jakub-Schwarz-Trojan2015.jpg|center|75px]] | [[Jakub S. Trojan]] | data-sort-value="1927" | 1927-05-13 | data-sort-value="2026" | 2026-10-07 | český protestantský teológ, farár Českobratskej cirkvi evanjelickej (1927 – 2026) | [[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[ekonóm]]<br/>[[farár]]<br/>''[[:d:Q98833883|Protestant theologian]]'' | [[Dekan (vysoká škola)|dekan]] | [[Česko]]<br/>[[Česko-Slovensko]] | [[Paríž]] | | |- | [[:d:Q112395074|Q112395074]] | | [[Gustáv Dianiška]] | data-sort-value="1940" | 1940 | data-sort-value="2026" | 2026-10-06 | slovenský psychológ, kriminológ a univerzitný profesor (1940 – 2026) | [[psychológ]]<br/>[[Pedagogik|pedagóg]] | | | | | |- | [[:d:Q228928|Q228928]] | [[Súbor:Eva Marie Saint (1951).jpg|center|75px]] | [[Eva Marie Saintová]] | data-sort-value="1924" | 1924-07-04 | data-sort-value="2026" | 2026-10-06 | americká herečka (1924 – 2026) | ''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q2405480|dabér]]'' | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Newark (New Jersey)|Newark]] | [[Los Angeles]] | |- | [[:d:Q11628|Q11628]] | [[Súbor:Margaret Hamilton 1995.jpg|center|75px]] | [[Margaret Hamiltonová|Margaret Hamilton]] | data-sort-value="1936" | 1936-08-17 | data-sort-value="2026" | 2026-09-30 | americká softvérová inžinierka a matematička (1936 – 2026) | ''[[:d:Q82594|informatik]]''<br/>[[matematik]]<br/>''[[:d:Q81096|inžinier]]''<br/>''[[:d:Q43845|podnikateľ]]''<br/>''[[:d:Q183888|softvérový vývojár]]''<br/>''[[:d:Q1039099|tour guide]]''<br/>''[[:d:Q1709010|software engineer]]''<br/>''[[:d:Q1572123|systems engineer]]''<br/>[[programátor]]<br/>[[podnikateľ]]<br/>''[[:d:Q2251335|school teacher]]''<br/>''[[:d:Q1261521|telefonistka]]'' | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q2528064|Paoli]]'' | [[Cambridge (Massachusetts)|Cambridge]] | |- | [[:d:Q13421101|Q13421101]] | [[Súbor:Juraj Hraško (2011).jpg|center|75px]] | [[Juraj Hraško]] | data-sort-value="1931" | 1931-05-14 | data-sort-value="2026" | 2026-09-27 | akademik SAV, slovenský pedológ, politik, prof. Ing., DrSc. (1931 – 2026) | [[politik]] | ''[[:d:Q108049036|minister životného prostredia Slovenskej republiky]]'' | [[Slovensko]]<br/>[[Česko-Slovensko]] | [[Točnica (obec)|Točnica]] | | |- | [[:d:Q12026188|Q12026188]] | [[Súbor:Josef Kalbáč.jpg|center|75px]] | [[Josef Kalbáč]] | data-sort-value="1940" | 1940-02-17 | data-sort-value="2026" | 2026-09-21 | český politik a senátor (1940 – 2026) | [[politik]]<br/>''[[:d:Q1781198|agronóm]]''<br/>''[[:d:Q25162544|collector of folk music]]''<br/>[[úradník]] | ''[[:d:Q18941264|senátor Parlamentu Českej republiky]]'' | [[Česko]] | [[Třebohostice]] | | |- | [[:d:Q3178391|Q3178391]] | [[Súbor:Javorova 2017.jpg|center|75px]] | [[Ludmila Javorová]] | data-sort-value="1932" | 1932-01-31 | data-sort-value="2026" | 2026-09-17 | česká katolícka teologička (1932 – 2026) | ''[[:d:Q1423891|duchovný]]''<br/>''[[:d:Q1234713|teológ]]'' | | [[Česko-Slovensko]]<br/>[[Česko]] | [[Brno]]<br/>[[Brno-Chrlice]] | [[Rajhrad]] | |- | [[:d:Q371031|Q371031]] | [[Súbor:Jon Kyl, official 109th Congress photo.jpg|center|75px]] | [[Jon Llewellyn Kyl]] | data-sort-value="1942" | 1942-04-25 | data-sort-value="2026" | 2026-09-17 | americký politik (1942 – 2026) | [[politik]]<br/>[[advokát]] | [[predseda]]<br/>''[[:d:Q13218630|člen Snemovne reprezentantov Spojených štátov amerických]]''<br/>''[[:d:Q4416090|senátor USA]]'' | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Oakland (Nebraska)|Oakland]] | [[Phoenix (Arizona)|Phoenix]] | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] e5jx1l8mfyt5t632n3971mds1cvo1gh 0 663778 8382657 8341653 2026-10-11T08:19:08Z Stephan1000000 172529 počet sérií = 4 | počet častí = 44 8382657 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | en = Ted Lasso | žáner = [[športový film|športový]]<br>[[komédia]]<br>[[dráma]] | námet = [[Bill Lawrence (televízny producent)|Bill Lawrence]]<br>[[Jason Sudeikis]]<br>Joe Kelly<br>[[Brendan Hunt]] | obsadenie =[[Jason Sudeikis]] ako Ted Lasso<br>[[Hannah Waddingham]] ako Rebecca Weltonová<br>[[Jeremy Swift]] ako Leslie Higgins<br>[[Phil Dunster]] ako Jamie Tartt<br>[[Brett Goldstein]] ako Roy Kent<br>[[Brendan Hunt]] ako tréner Beard<br>[[Nick Mohammed]] ako Nathan „Nate“ Shelley<br>[[Juno Templová]] ako Keeley Jonesová<br>[[Sarah Niles]] ako Sharon | krajina = {{minivlajka|USA|w}} | jazyk = [[angličtina]] | počet sérií = 4 | počet častí = 44 ([[Zoznam častí seriálu Ted Lasso|zoznam častí]]) | výkonný producent = [[Jeff Ingold]]<br>Liza Katzer<br>Lindsey Springer<br>[[Bill Lawrence (televízny producent)|Bill Lawrence]]<br>[[Jason Sudeikis]] | dĺžka = 29–33 minút | spoločnosť = [[Jason Sudeikis|Ruby's Tuna Inc.]]<br>[[Doozer (spoločnosť)|Doozer]]<br>[[Universal Television]]<br>[[Warner Bros. Television Studios]] | distribútor =[[Warner Bros. Television Studios| Warner Bros. Television Distribution]]<br>[[NBCUniversal Syndication Studios|NBCUniversal Television Distribution]]<br>[[Apple]] | rok orig = [[14. august]] [[2020]] – súčasnosť | tv orig = [[Apple TV+]] | webstránky = [https://tv.apple.com/show/ted-lasso/umc.cmc.vtoh0mn0xn7t3c643xqonfzy Oficiálna webstránka] }} '''''Ted Lasso''''' je [[Spojené štáty|americký]] [[komédia|komediálny]] [[seriál]] vytvorený [[Bill Lawrence (televízny producent)|Billom Lawrencom]], [[Jason Sudeikis|Jasonom Sudeikisom]], Joeom Kellym a [[Brendan Hunt|Brendanom Huntom]], založený na rovnomennej postave, ktorú Sudeikis prvýkrát stvárnil v sérii promo akcií pre pokrytie [[FA Premier League|Premier League]] [[NBC Sports]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=An American Coach in London: NBC Sports Premier League Film featuring Jason Sudeikis|url=https://www.youtube.com/watch?v=6KeG_i8CWE8|dátum prístupu=2021-03-06|jazyk=sk-SK}}</ref> Seriál mal premiéru 14. augusta 2020 na [[Apple TV+]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadline|url=https://deadline.com/2020/05/apple-ted-lasso-first-look-jason-sudekis-bill-lawrence-comedy-series-1202947125/|dátum vydania=2020-05-30|dátum prístupu=2021-03-06|jazyk=en-US|meno=Bruce|priezvisko=Haring|meno2=Bruce|priezvisko2=Haring}}</ref> a päť dní po premiére prvej série bol obnovený pre druhú sériu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadline|url=https://deadline.com/2020/08/ted-lasso-renewed-season-2-apple-jason-sudeikis-bill-lawrence-1203017470/|dátum vydania=2020-08-19|dátum prístupu=2021-03-06|jazyk=en-US|meno=Nellie Andreeva,Denise|priezvisko=Petski|meno2=Nellie|priezvisko2=Andreeva|meno3=Denise|priezvisko3=Petski}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Ted Lasso' Season 2 Episode Number Is More Than We Thought|url=https://collider.com/ted-lasso-season-2-how-many-episodes/|vydavateľ=Collider|dátum vydania=2021-02-08|dátum prístupu=2021-03-06|jazyk=en-US}}</ref> 28. októbra 2020 stanica Apple TV+ predĺžila seriál o tretiu sériu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TVLine|url=https://tvline.com/2020/10/28/ted-lasso-renewed-season-3-apple-tv-plus/|dátum vydania=2020-10-28|dátum prístupu=2021-03-06|jazyk=en-US|meno=Ryan|priezvisko=Schwartz|meno2=Ryan|priezvisko2=Schwartz}}</ref> == Synopsa == Američan Ted Lasso, tréner univerzitného amerického futbalu, je prijatý ako tréner tímu anglickej [[FA Premier League|Premier League]] AFC Richmond, hoci nemá žiadne skúsenosti s európskym futbalom. == Obsadenie == === Hlavné postavy === * [[Jason Sudeikis]] ako Ted Lasso, tréner amerického futbalu, ktorý viedol Wichita State Shockers k majstrovstvám národnej vysokoškolskej atletickej asociácie II. divízie. Bol najatý, aby trénoval európsky futbalový tím AFC Richmond. Ľudový Američan, je považovaný za jednoduchého, ale je múdrejší, než vyzerá. Rád trénuje a záleží mu viac na ľuďoch, než na výhre. * [[Hannah Waddingham]] ako Rebecca Weltonová (predtým Mannionová), nová majiteľka klubu AFC Richmond, ktorý získala po rozvode. Chce zničiť tím, pretože to bola jediná vec, ktorú jej bývalý manžel miloval. * [[Jeremy Swift]] ako Leslie Higgins, sykofantický riaditeľ futbalových operácií, ktorý pomáha Weltonovej zničiť tím, ale pomaly začína sympatizovať s Tedovými spôsobmi. * [[Phil Dunster]] ako Jamie Tartt, mladý nastupujúci útočník zapožičaný z [[Manchester City FC|Manchester City]]. Egoistický je fóliou pre tímového ducha, ktorého sa Ted snaží vštepiť Richmondu. * [[Brett Goldstein]] ako Roy Kent, starnúci, často naštvaný záložník, ktorý pred ôsmimi rokmi vyhral s [[Chelsea FC|Chelsea]] [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]]. * [[Brendan Hunt]] ako tréner Beard, Lassov mlčanlivý dlhoročný asistent a priateľ. * [[Nick Mohammed]] ako Nathan „Nate“ Shelley, tímový manažér, ktorému chýba sebavedomie, ale vie veľa o futbale. Ted mu hovorí "Veľký Nate" a viac sa angažuje ako tréner. * [[Juno Templová]] ako Keeley Jonesová, modelka, ktorá pracuje pre AFC Richmond a je Jamieho priateľkou. * [[Sarah Niles]] ako Sharon (druhá séria)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadline|url=https://deadline.com/2021/03/ted-lasso-sarah-niles-season-2-cast-apple-comedy-series-regular-1234706660/|dátum vydania=2021-03-04|dátum prístupu=2021-03-06|jazyk=en-US|meno=Denise|priezvisko=Petski|meno2=Denise|priezvisko2=Petski}}</ref> === Vedľajšie postavy === * Toheeb Jimoh ako Sam Obisanya, mladý pravý krajný obranca z [[Nigéria|Nigérie]], ktorý sa snaží nájsť svoju oporu a prekonať túžbu po domove. * [[Stephen Manas]] ako Richard Montlaur, mladý francúzsky hráč. * Billy Harris ako Colin, mladý hráč. * Kola Bokinni ako Isaac, zástupca kapitána klubu AFC Richmond. * Cristo Fernández ako Dani Rojas, mladý hráč z [[Mexiko|Mexika]], ktorý sa pripojil k AFC Richmond. Okrem toho, že je veselý a nadšený, je talentovaným futbalistom, vďaka čomu sa Jamie cíti ohrozený, že ho nahradí ako hviezda tímu. * [[James Lance]] ako Trent Crimm, skeptický reportér časopisu The Independent, ktorý je veľmi kritický voči Tedovi koučovanie, ale jeho súcit ho zasiahol. * [[Anthony Head]] ako Rupert Mannion, Rebeccin neverný exmanžel a bývalý majiteľ klubu AFC Richmond. * [[Keeley Hazell]] ako Bex, Rupertova nová priateľka. * [[Andrea Anders]] ako Michelle Lassová, Tedova manželka, ktorá vo vzťahu požadovala odlúčenie. * [[Ellie Taylor]] ako Flo „Sassy“ Collinsová, Rebeccina najlepšia kamarátka, ktorú začne priťahovať Ted. * [[Arlo White]] ako on sám, komentuje dianie pred zápasmi. ==Série a časti== : Pozri aj ''[[Zoznam častí seriálu Ted Lasso]]'' {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center;" |- ! colspan = "2" rowspan = "2" | Séria ! rowspan = "2" | Časti ! colspan = "3" | {{minivlajka|USA|w}} |- ! Premiéra série ! Finále série ! Stanica |- | style="background:#57A5D6; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu Ted Lasso#1. séria (2020)|1]] | 10 | 14. august 2020 | 2. október 2020 | rowspan = "3" | [[Apple TV+]] |- | | [[Zoznam častí seriálu Ted Lasso#2. séria (2021)|2]] | 12 | 23. júl 2021 | 8. október 2021 |- | | [[Zoznam častí seriálu Ted Lasso#3. séria|3]] | 12 | style="background:#DCDCDC; color:#808080;" | – | style="background:#DCDCDC; color:#808080;" | – |} == Ocenenia a nominácie == {| class="wikitable" |- ! Rok ! Cena ! Kategória ! Nominovaní ! Výsledok ! {{Tooltip|Ref.|Referencie}} |- | rowspan = "16" | 2021 | American Film Institute Awards | Najlepšie televízne programy | ''Ted Lasso'' | {{víťaz}} | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Variety|url=https://variety.com/2021/awards/awards/afi-awards-2020-1234891618/|dátum vydania=2021-01-25|dátum prístupu=2021-03-06|jazyk=en-US|meno=Clayton|priezvisko=Davis|meno2=Clayton|priezvisko2=Davis}}</ref> |- | rowspan = "3" | Critics' Choice Television Awards | Najlepší komediálny seriál | ''Ted Lasso'' | {{víťaz}} | rowspan = "3" | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Variety|url=https://variety.com/2021/tv/awards/ozark-the-crown-schitts-creek-26th-annual-critics-choice-awards-tv-nominations-2021-1234887254/|dátum vydania=2021-01-18|dátum prístupu=2021-03-06|jazyk=en-US|meno=Michael|priezvisko=Schneider|meno2=Michael|priezvisko2=Schneider}}</ref> |- | Najlepší herec v komediálnom seriáli | [[Jason Sudeikis]] | {{víťaz}} |- | Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe v komediálnom seriáli | [[Hannah Waddingham]] | {{víťaz}} |- | rowspan = "2" | Cena Asociácie amerických režisérov | rowspan = "2" | Najlepšia réžia v komediálnom seriáli | [[Zach Braff]] <small>(za epizódu „Biscuits“)</small> | | rowspan = "2" | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Awardsdaily - The Oscars, the Films and everything in between.|url=https://www.awardsdaily.com/2021/03/08/dga-announces-2020-nominees-for-documentary-television-and-commercials/|dátum vydania=2021-03-08|dátum prístupu=2021-03-18|jazyk=en-US}}</ref> |- | MJ Delaney <small>(za epizódu „The Hope that Kills You“)</small> | |- | rowspan= "2" | Zlatý glóbus | [[Zlatý glóbus za najlepší seriál (komédia/muzikál)|Najlepší seriál (komédia / muzikál)]] | ''Ted Lasso'' | {{nominácia}} | rowspan= "2" | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TVLine|url=https://tvline.com/lists/golden-globes-2021-winners-full-list/|dátum vydania=2021-03-01|dátum prístupu=2021-03-06|jazyk=en-US|meno=Matt Webb|priezvisko=Mitovich}}</ref> |- | [[Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon v seriáli (komédia/muzikál)|Najlepší herec v seriáli (komédia / muzikál)]] | Jason Sudeikis | {{víťaz}} |- | Hollywood Music in Media Awards | Najlepšia hudba v televíznom seriáli / limitovanej sérii | [[Tome Howe (hudobník)|Tome Howe]] & [[Marcus Mumford]] | {{nominácia}} | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Variety|url=https://variety.com/2021/music/news/hollywood-music-media-awards-nominations-songs-score-1234886663/|dátum vydania=2021-01-15|dátum prístupu=2021-03-06|jazyk=en-US|meno=Chris|priezvisko=Willman|meno2=Chris|priezvisko2=Willman}}</ref> |- | Cena Asociácie amerických producentov | Cena Dannyho Thomasa pre producenta roka v kategórii komediálnych seriálov | Bill Lawrence, Jason Sudeikis, Jeff Ingold, Bill Wrubel, Liza Katzer, Jane Becker, Jamie Lee, Kip Kroeger, Brendan Hunt, Tina Pawlik & Joe Kelly | | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IndieWire|url=https://www.indiewire.com/2021/03/pga-awards-nominations-tv-bridgerton-ted-lasso-1234621946/|dátum vydania=2021-03-08|dátum prístupu=2021-03-18|jazyk=en|meno=Libby|priezvisko=Hill|meno2=Libby|priezvisko2=Hill}}</ref> |- | Satellite Awards | Najlepší herec v seriáli (komédia / muzikál) | Jason Sudeikis | {{nominácia}} | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2020 Winners {{!}} International Press Academy|url=https://www.pressacademy.com/2020-ipa-awards/|dátum prístupu=2021-03-06|jazyk=en-US}}</ref> |- | rowspan = "2" | Screen Actors Guild Awards | Najlepšie obsadenie (komédia) | [[Annette Badland]], [[Phil Dunster]], [[Brett Goldstein]], [[Brendan Hunt]], Toheeb Jimoh, [[James Lance]], [[Nick Mohammed]], Jason Sudeikis, [[Jeremy Swift]], [[Juno Templová]] & Hannah Waddingham | | rowspan = "2" | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=See who's nominated for a SAG Award|url=https://www.cnn.com/2021/02/04/entertainment/sag-award-nominations-2021/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2021-03-06|meno=Lisa Respers France|priezvisko=CNN}}</ref> |- | Najlepší herec v komediálnom seriáli | Jason Sudeikis | |- | rowspan = "3" | Cena Asociácie amerických scenáristov | Komediálny seriál | rowspan = "2" | Jane Becker, Leann Bowen, Brett Goldstein, Brendan Hunt, Joe Kelly, [[Bill Lawrence (televízny producent)|Bill Lawrence]], [[Jamie Lee (komička)|Jamie Lee]], Jason Sudeikis, Phoebe Walsh & Bill Wrubel | | rowspan = "3" | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Variety|url=https://variety.com/2021/tv/awards/writers-guild-awards-2021-television-nominees-1234899663/|dátum vydania=2021-02-03|dátum prístupu=2021-03-06|jazyk=en-US|meno=Michael|priezvisko=Schneider|meno2=Michael|priezvisko2=Schneider}}</ref> |- | Nový seriál | |- | Komediálna miniséria | Jason Sudeikis, Bill Lawrence, Brendan Hunt & Joe Kelly <small>(za pilotnú časť)</small> | |} == Referencie == {{Preklad|en|Ted Lasso|1010316198}} {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|https://tv.apple.com/show/ted-lasso/umc.cmc.vtoh0mn0xn7t3c643xqonfzy|Ted Lasso}} na [[Apple TV+]] * {{Csfd film|id=867768}} * [https://www.kinobox.cz/film/716945 Ted Lasso] na Kinobox.cz * [https://www.serialzone.cz/serial/ted-lasso/ Ted Lasso] na SerialZone * {{Imdb film|id=10986410}} * [https://www.rottentomatoes.com/tv/ted_lasso Ted Lasso] v recenznom agregátore Rotten Tomatoes * [https://www.metacritic.com/tv/ted-lasso Ted Lasso] v recenznom agregátore Metacritic [[Kategória:Televízne seriály USA]] [[Kategória:Komediálne televízne seriály]] [[Kategória:Dramatické televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2020]] pejl0h7bwgvc3bqk9x73l2gdlwp3gek 0 669544 8382531 7750490 2026-10-10T19:18:22Z Spider 001757 142600 /* Iné projekty */ Wikislovník 8382531 wikitext text/x-wiki '''Súťaž''' je (verejne) organizované [[súper]]enie, snaha predstihnúť iných a dosiahnúť prvenstvo alebo ocenenie.<ref name=kssj/> Súťaž prebieha medzi dvomi alebo viacerými stranami o niečo, čo je cenné pre všetkých súťažiaciach a nie je toho dosť pre všetkých. V [[Ekonomika|ekonomike]] sa hovorí o [[Hospodárska súťaž|hospodárskej súťaži]] alebo [[konkurencia|konkurencii]]. V [[šport]]e ide o preteky, zápas alebo turnaj, častokrát je ocenením [[medaila]] alebo pohár. Súťažiaci môžu byť v skupinách alebo družstvách a mužstvách. == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name=kssj>Súťaž In {{Citácia knihy | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 4 | typ vydania = dopl. a upr. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2003 | isbn = 80-224-0750-X | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=brat&s=exact | počet strán = 985 }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Lotéria]] == Iné projekty == {{Projekt|wikt=súťaž|wikt_štítok=súťaž}} [[Kategória:Súťaže| ]] sgjuizgc0syq8xrqzas2lgzujrw4mxm 0 673974 8382409 8209429 2026-10-10T13:45:48Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382409 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=drozdovité| Obrázok=Drozd zpevny.JPG| Titulok= [[drozd plavý]] (''Turdus philomelos'')| Skry10=áno| Ríša po slovensky=[[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky=[[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky=[[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky=[[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky=[[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky=[[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky=[[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky=[[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky=[[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky=[[vtáky]]|Trieda po latinsky=Aves| Podtrieda po slovensky=[[pravé vtáky]]|Podtrieda po latinsky=Ornithurae| Nadrad po slovensky=[[letce]] |Nadrad po latinsky=Neognathae| Rad po slovensky=[[spevavce]]|Rad po latinsky=Passeriformes| Čeľaď po slovensky=drozdovité|Čeľaď po latinsky=Turdidae| Binomické meno=Turdidae| Klasifikátor1=[[Constantine Samuel Rafinesque|Rafinesque]]| Dátum1=[[1815]]| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Drozdovité''' ([[latinčina|lat.]] Turdidae) sú čeľaď vtákov z radu [[vrabcotvaré]] (=[[spevavce]]). Do čeľade drozdovité patrí 16-20 rodov, staršie čeľaď zahŕňala viac (konkrétne zhruba trikráttoľko) rodov. Väčšina z týchto 16-20 rodov sa po slovensky volá '''drozd''' (pričom ale názvom drozd sa staršie označujú aj rody ''Myophonus'', ''Monticola'' a ''Copsychus'', ktoré dnes už nepatria medzi týchto 16-20 rodov). V niektorých starších systémoch je namiesto čeľade drozdovité (lat. Turdidae) podčeľaď '''drozdorodé''' (='''drozdy'''; lat. Turdinae), ktorá je zaradená do čeľade [[muchárovité]] (staršie: [[muchárikovité]]; lat. Muscicapidae). V súčasnom systéme je podčeľaď drozdorodé vymedzená inak - je to podčeľaď dnešnej čeľade drozdovité. Podrobnosti pozri v kapitole Systematika. == Výskyt a životný priestor == Vyskytuje sa po celom svete okrem [[Antarktída|Antarktídy]] a [[Arktída|Arktídy]] - porov. v kapitole Systematika. Na [[Slovensko|Slovensku]] sa z tejto čeľade vyskytujú len niektoré druhy z rodu ''[[Turdus]]'', najmä [[drozd plavý]], [[drozd čierny]], [[drozd čvíkotavý]] a [[drozd kolohrivec]], a ojedinele druh [[drozd jarabý]] (''Zoothera dauma'') z rodu ''[[Zoothera]]''. <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Krumpál | meno = Miroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľká kniha živočíchov : viac ako 1600 farebných ilustrácií | vydanie = Prvé | vydavateľ = Príroda | miesto = Bratislava | rok = 2019 | počet strán = 344 | url = | isbn = 978-80-551-6883-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=KS>Slovenské menoslovie vtákov (Aves) fauny ČSFR (dokončenie). In: Kultúra slova 10 1990, S. 342 a nasl. [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1990/10/ks1990-10.lq.pdf]</ref> Životný priestor tohto druhu siaha od hustých lesov po lúky, pričom sa zvyčajne vyhýba suchému prostrediu. {{chýba zdroj}} == Charakteristika <ref name=Mat/>== ''Nasledujúci opis sa vzťahuje na čeľaď v jej dnešnom, t.j. najužšom, rozsahu plus rody [[Myophonus]], [[Brachypteryx]], [[Heinrichia]] a [[Alethe]].'' Do čeľade patria malé až stredne veľké väčšinou [[sťahovavý vták|sťahovavé vtáky]]. Dlhé sú okolo 13 - 30 cm a vážia okolo 15 - 125 g (rod ''Myophonus'' však býva dlhší a ťažší). Sfarbené sú väčšinou na hnedo, mnohé sú fŕkané a bodkované a často majú jemnú kresbu. Niektoré sú však čierne, niektoré modré a niektoré viacfarebné - farby potom siahajú od modrej po oranžovú. Stavba tela je často prispôsobená prostrediu - napr. sťahovavé druhy majú dlhšie a končistejšie krídla než stále druhy a [[drozd skalný]] má dlhý zobák, aby mohol lepšie loviť [[dážďovky]], ktorými sa živí. Drozdovité sa pohybujú dobre po zemi aj stromoch. Väčšina druhov má relatívne dlhé nohy, ktoré im umožňujú rýchly beh, chodenie i skákanie po zemi. Mnohé drozdovité, najmä tie, ktoré žijú v otvorených [[biotop]]och, sú známe tým, že sú dobrí speváci. Drozdovité sú väčšinou teritoriálne a monogamné vtáky. Samec vždy najprv nájde vhodné [[teritórium]]. Keď ho získa, spevom priláka samicu. Samica potom postaví hniezdo a vysedí vajcia, zatiaľ čo samec háji teritórium. Jednotlivé druhy majú rôzne umiestnenie hniezd - môžu byť na zemi, na strome alebo v dutine stromu. Aj tvary hniezd sa rôznia, ale väčšinou má hniezdo hlboký miskovitý tvar a je postavené zo suchých listov, stoniek a konárikov. Drozdovité konzumujú najmä [[bezstavovce]] (niektoré drozdy majú rady [[dážďovky]], iné zas [[slimáky]] a pod.), drobné [[plazy]], dužinaté plody a semená. Niektoré druhy (napr. [[drozd červenkastý]], [[drozd čvíkotavý]]) vytvárajú voľné kŕdle, v ktorých lietajú za potravou, najmä v čase keď sú kríky obrastené dužinatými plodmi. == Systematika == ===Súčasný systém === Súčasný systém recentných rodov čeľade drozdovité je takýto (stav január 2022):<ref>IOC World Bird List - v11.2 [https://www.worldbirdnames.org/bow/thrushes/]</ref><ref name=SMV>Slovenské mená vtákov sveta (verzia z 27. 1. 2018 a 13. 8. 2020)[https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MUSCICAPOIDEA II | url = http://jboyd.net/Taxo/List26.html | vydavateľ = jboyd.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Lista>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletna lista ptaków świata | url = http://listaptakow.eko.uj.edu.pl/passerines4.html | vydavateľ = listaptakow.eko.uj.edu.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-16 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221115101636/http://listaptakow.eko.uj.edu.pl/passerines4.html | dátum archivácie = 2022-11-15 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Quickdev | odkaz na autora = | titul = H&M4 Checklist family by family - The Trust for Avian Systematics | url = https://www.aviansystematics.org/4th-edition-checklist?viewfamilies=182#footnote_34 | vydavateľ = aviansystematics.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Mat>Vták - unikátny obrazový sprievodca. Bratislava: Ikar. 2008 (preklad: M. Bohuš, slovenské názvoslovie: B. Matoušek). S.436-440</ref><ref name=Kov1>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KOVALIK et al.| meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovak bird names | url = https://vtaky.page.tl/ | vydavateľ = vtaky.page.tl | dátum vydania = cca. 2008| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-17 | miesto = | jazyk = }} (najmä podstránky "Názvoslovie vtákov" - č. 8 a 9)</ref><ref name=Sangster/><br /> čeľaď drozdovité (Turdidae): *podčeľaď Myadestinae: **(bez mena): ***rod ''[[Grandala]]'' - [[grandala]] -- v minulosti zaraďovaný do čeľade muchárovité (Muscicapidae); vyskytuje sa v Ázii ***rod ''[[Sialia]]'' - [[salašník]] -- vyskytuje sa v Severnej a Strednej Amerike **(bez mena): ***rod ''[[Stizorhina]]'' - [[drozdovec]]/[[hrdzáň]] -- niekedy sa považuje za súčasť rodu ''Neocossyphus''; vyskytuje sa v Afrike ***rod ''[[Neocossyphus]]'' - [[drozdovec]]/[[hrdzáň]] -- vyskytuje sa v Afrike ***rod ''[[Pinarornis]]'' - [[tmavoskaliar]] -- do roku 2020 zaraďovaný do čeľade muchárovité; vyskytuje sa v južnej Afrike ***rod ''[[Myadestes]]'' - [[drozdovec]]/[[klarín]] -- vrátane bývalého rodu ''[[Phaeornis]]''; vyskytuje sa v Amerike *podčeľaď drozdorodé (Turdinae) [v užšom, t.j. novšom zmysle]: **(bez mena) -- tieto rody sa vyskytujú v Amerike: ***rod ''[[Ixoreus]]'' - drozd -- v minulosti považovaný za súčasť rodu ''Zoothera'' ***rod ''[[Ridgwayia]]'' - drozd -- v minulosti považovaný za súčasť rodu ''Zoothera'' ***rod ''[[Cichlopsis]]'' - drozd ***rod ''[[Entomodestes]]'' - drozd ***rod ''[[Hylocichla]]'' - drozd ***rod ''[[Catharus]]'' - drozd **rod ''[[Zoothera]]'' v širšom zmysle - drozd -- vyskytuje sa v Ázii a Austrálii: *** rod ''[[Geomalia]]'' - drozd *** rod ''[[Zoothera]]'' v užšom zmysle - drozd **rod ''[[Geokichla]]'' - drozd -- v minulosti považovaný za súčasť rodu ''Zoothera''; vyskytuje sa v Ázii a Afrike **rod ''[[Turdus]]'' v širšom zmysle - drozd: ***rod ''[[Psophocichla]]'' - drozd -- vyskytuje sa v Afrike ***rod ''[[Otocichla]]'' - drozd -- vyskytuje sa v Číne a Vietname ***rod ''[[Turdus]]'' v užšom zmysle - drozd/ drozd+[[trskota]]+[[čvíkota]]+[[kolohrivec]] -- vrátane bývalých rodov ''[[Cataponera]]''<ref>Reeve et al. 2022 [https://onlinelibrary.wiley.com/doi/epdf/10.1111/zsc.12518]</ref>, ''[[Platycichla]]'', ''[[Nesocichla]]'' a ''[[Cichlherminia]]''; vyskytuje sa po celom svete **(bez mena): ***rod ''[[Chlamydochaera]]'' - [[kočo]]/[[kochoa]]/[[sabažan]]: v minulosti zaraďovaný do čeľade [[húseničiarkovité]] (Campephagidae); vyskytuje sa na Borneu ***rod ''[[Cochoa]]'' - [[kočo]]/[[kochoa]]; vyskytuje sa v Ázii ''Vysvetlivka: Za prvou pomlčkou sú vždy uvedené slovenské názvy. Znak / oddeľuje úplné synonymá.'' ===Staršie systémy === Zhruba od 90. rokov 20. storočia do roku 2010 sa do čeľade drozdovité (Turdidae) okrem vyššie uvedených rodov často zaraďovali aj nasledujúce rody dnes patriace do čeľade [[muchárovité]] (=[[muchárikovité]]; lat. Muscicapidae): *rod ''[[Myophonus]]'' (=''[[Myiophoneus]]'') - [[hvízdač]]/drozd *rod ''[[Brachypteryx]]'' v širšom zmysle - [[kratokrídlec]]: ** rod ''[[Heteroxenicus]]'' - [[hvezdáčik]]/[[kratokrídlec]] ** rod ''[[Brachypteryx]]'' v užšom zmysle - [[kratokrídlec]]/[[slávik]] *rod ''[[Heinrichia]]'' - [[heinrichia]]/[[kratokrídlec]] -- do 80. rokov niekedy zaraďovaný ako súčasť rodu ''Brachypteryx'' *rod ''[[Alethe]]'' v širšom zmysle - [[ryšavec]]/[[drozdík]]: **rod ''[[Alethe]]'' v užšom zmysle - [[aleta]]/[[drozdík]]/[[ryšavec]] **rod ''[[Chamaetylas]]'' (=''[[Pseudalethe]]'') - [[drozdík]]/[[ryšavec]] *<small>prípadne aj:</small> rod ''[[Monticola]]'' v širšom zmysle - [[skaliar]]: **rod ''[[Pseudocossyphus]]'' - [[skaliar]] **rod ''[[Monticola]]'' v užšom zmysle - [[skaliar]]/drozd Ojedinele sa v uvedenom období do čeľade drozdovité radil aj rod ''[[Kakamega]]'' (po slovensky [[podrastník]]/[[kakamežan]]), ktorý dnes patrí do čeľade [[podrastníkovité]] (lat. Modulatricidae). <ref name=Mat/><ref>staršie verzie IOC World Bird List, najmä 7.1 a 4.1 [https://www.worldbirdnames.org/ioc-lists/crossref/], 3.3 (2013) [https://web.archive.org/web/20130415160601/http://www.worldbirdnames.org/n-sugarbirds.html]</ref><ref name=Lista/><ref name=Sibley/><ref name=Comp>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Avibase - The World Bird Database - Historical comparisons | url = https://avibase.bsc-eoc.org/compare.jsp | vydavateľ = avibase.bsc-eoc.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-16 | miesto = | jazyk = }} (najmä staršie vydania Howard and Moore Checklist)</ref><ref name=Monroe>MONROE, B.L., SIBLEY, C.G. A World Checklist of Birds. Yale University Press. 1993. S. 218-225</ref><ref name=SMV/><ref name=Kov1/> V druhej polovici 20. storočia (sčasti ešte do začiatku 21. storočia) sa do čeľade drozdovité zaraďovala popri rodoch, ktoré sú v nej obsiahnuté dnes (s výnimkou rodu ''Chlamydochaera''), aj väčšina rodov z dnešnej čeľade [[muchárovité]] (vrátane už spomínaných rodov ''Myophonus'', ''Brychypteryx'', ''Heinrichia'', ''Alethe'', ''Monticola'') a staršie aj niekoľko rodov z iných dnešných čeľadí. Konkrétne do čeľade drozdovité patrili popri jej dnešnom obsahu aj tieto rody: *''všetky rody z dnešného tribusu [[Copsychini]] (plus rod ''Namibornis'') podčeľade [[muchárorodé]] (Muscicapinae) čeľade muchárovité, t. j.'': **rod ''[[Alethe]]'' v užšom zmysle - [[aleta]]/[[drozdík]]/[[ryšavec]] -- rod už bol spomenutý vyššie **rod ''[[Cercotrichas]]'' v širšom zmysle - [[žltorítka]]: ***rod ''[[Erythropygia]]'' - [[žltorítka]]/[[spevák]]/[[červenáčik]] -- vrátane alternatívneho rodu ''[[Tychaedon]]'' ***rod ''[[Cercotrichas]]'' v užšom zmysle - [[žltorítka]] **rod ''[[Copsychus]]'' v širšom zmysle - [[šáma]]/[[šama]]: ***rod ''[[Saxicoloides]]'' - [[šáma]]/[[šama]]/[[pŕhľaviarovka]]/[[kroviar]] ***rod ''[[Trichixos]]'' - [[šáma]]/[[šama]] ***rod ''[[Kittacincla]]'' - [[šáma]]/[[šama]] ***rod ''[[Copsychus]]'' v užšom zmysle - [[šáma]]/[[šama]]/drozd **rod ''[[Namibornis]]'' - [[muchár]]/[[namibka]] -- dnes alternatívne zaraďovaný ako súčasť rodu ''[[Melaenornis]]'' ([[muchár]]) *''všetky rody z dnešnej podčeľade [[pŕhľaviarorodé]] (Saxolinae) čeľade muchárovité okrem rodov [[Ficedula]], [[Leonardina]] a [[Vauriella]] (=[[Rhinomyias]]), t. j.'': **rod ''[[Pinarornis]]'' - [[tmavoskaliar]] -- rod už bol spomenutý vyššie **rod ''[[Myophonus]]'' (=''[[Myiophoneus]]'') - [[hvízdač]]/drozd -- rod už bol spomenutý vyššie **rod ''[[Brachypteryx]]'' v širšom zmysle: ***rod ''[[Sholicola]]'' - [[niltava]]/[[modravec]] -- tento rod dnes patrí do podčeľade niltavorodé (Niltavinae) čeľade muchárovité; alternatívne sa Sholicola dnes považuje za súčasť rodu ''[[Myiomela]]'' ***rod ''[[Heinrichia]]'' - [[heinrichia]]/[[kratokrídlec]] -- rod už bol spomenutý vyššie ***rod ''[[Heteroxenicus]]'' - [[hvezdáčik]]/[[kratokrídlec]] -- rod už bol spomenutý vyššie ***rod ''[[Brachypteryx]]'' v užšom zmysle - [[kratokrídlec]]/[[slávik]]-- rod už bol spomenutý vyššie **rod ''[[Cinclidium]]'' v širšom zmysle - [[modravec]]/[[indigovec]]: ***rod ''[[Myiomela]]'' - [[modravec]]/[[muchárik]]/[[indigovec]] ***rod ''[[Cinclidium]]'' v užšom zmysle (=''[[Callene]]'') - [[hvízdač]]/[[modravec]]/[[indigovec]] **rod ''[[Enicurus]]'' - [[vidličiarka]]/[[vidlochvostnáč]] **rod ''[[Irania]]'' - [[iránka]]/[[slávik]] **rod ''[[Hodgsonius]]'' - [[slávik]]/[[kresáč]]/[[hôrnik]] -- dnes je súčasťou rodu ''Luscinia'' v najužšom zmysle **rod ''[[Erithacus]]'' v širšom zmysle - [[slávik]]: ***rod ''[[Luscinia]]'' v širšom zmysle - [[slávik]]: ****rod ''[[Tarsiger]]'' v širšom zmysle - [[modravec]]/[[slávik]]<ref>https://www.avionary.info/explandict/tarsiger-cyanurus/</ref>/[[krovinárik]]: *****rod ''[[Ianthia]]'' - [[modravec]]/[[slávik]]/[[krovinárik]] *****rod ''[[Tarsiger]]'' v užšom zmysle - [[modravec]]/[[slávik]]/[[krovinárik]] ****rod ''[[Luscinia]]'' v užšom zmysle - [[slávik]]: *****rod ''[[Cyanecula]]'' (=''[[Cyanosylvia]]'') - [[slávik]] *****rod ''[[Calliope]]'' - [[slávik]] *****rod ''[[Luscinia]]'' v najužšom zmysle - [[slávik]] ***rod ''[[Larvivora]]'' v širšom zmysle - [[slávik]] -- tento rod bol v druhej polovici 20. stor. sčasti zaraďovaný do rodu ''Luscinia'' v širšom zmysle: ****rod ''[[Icoturus]]'' - [[slávik]] ****rod ''[[Larvivora]]'' v užšom zmysle - [[slávik]] ***rod ''[[Stiphrornis]]'' - [[bieloškvrnka]]/[[bieloškvrnavec]] -- tento rod dnes patrí do podčeľade Cossyphinae (pozri nižšie) ***rod ''[[Erithacus]]'' v užšom zmysle - [[červienka (rod)|červienka]]/[[slávik]] -- tento rod dnes patrí do podčeľade Cossyphinae (pozri nižšie) **rod ''[[Saxicola]]'' - [[pŕhľaviar]] **rod ''[[Campicoloides]]'' - [[skaliarik]]/[[pŕhľaviar]] -- niekedy považovaný za súčasť buď rodu ''Saxicola'' alebo rodu ''Oenanthe'' **rod ''[[Oenanthe]]'' - [[skaliarik]] **rod ''[[Cercomela]]'' - [[skaliarik]] -- namiesto tohto rodu majú niektorí autori: ***rod ''[[Emarginata]]'' - [[skaliarik]] ***rod ''[[Pinarochroa]]'' - [[skaliarik]] ***časť rodu ''[[Oenanthe]]'' - [[skaliarik]] **rod ''[[Thamnolaea]]'' - [[skaliarik]] **rod ''[[Myrmecocichla]]'' - [[skaliarik]] **rod ''[[Monticola]]'' v širšom zmysle - [[skaliar]] -- rod už bol spomenutý vyššie: ***rod ''[[Pseudocossyphus]]'' - [[skaliar]] ***rod ''[[Monticola]]'' v užšom zmysle - [[skaliar]]/drozd **rod ''[[Phoenicurus]]'' v širšom zmysle - [[žltochvost]]: ***rod ''[[Adelura]]'' - [[žltochvost]] ***rod ''[[Chaimarrornis]]'' - [[žltochvost]]/[[kresáč]] ***rod ''[[Rhyacornis]]'' - [[žltochovost]]/[[kresáč]] ***rod ''[[Phoenicurus]]'' v užšom zmysle - [[žltochvost]] *''všetky rody z dnešnej podčeľade [[akalatorodé]] (Cossyphinae; = Erithacinae) čeľade muchárovité, t. j.'': **rod ''[[Chamaetylas]]'' (=''[[Pseudalethe]]'') - [[drozdík]]/[[ryšavec]] -- rod už bol spomenutý vyššie **rod ''[[Cichladusa]]'' - [[palmovník]]/[[ranospevák]] **rod ''[[Sheppardia]]'' - [[akalat]] -- druhy tohto rodu boli v minulosti rozdelené medzi rody ''Alethe'' v širšom zmysle, ''Erithacus'' v širšom zmysle a ''Cossypha'' v širšom zmysle **rod ''[[Cossypha]]'' v širšom zmysle: ***rod ''[[Xenocopsychus]]'' - [[braliarik]] ***rod ''[[Dessonornis]]'' (= ''[[Caffrornis]]'', [nevhodne] ''[[Callene]]'') - [[akalat]]/[[červenáčik]] ***rod ''[[Oreocossypha]]'' - [[bieloškvrnka]]/[[akalat]]/[[červenáčik]] ***rod ''[[Cossyphicula]]'' - [[bieloškvrnka]]/[[akalat]]/[[červenáčik]] ***rod ''[[Cossypha]]'' v užšom zmysle - [[drozdík]]/[[akalat]]/[[červenáčik]] **rod ''[[Pogonocichla]]'' v širšom zmysle - [[bieloškvrnka]]/[[bieloškvrnavec]]: ***rod ''[[Swynnertonia]]'' - [[bieloškvrnka]]/[[bieloškvrnavec]] ***rod ''[[Pogonocichla]]'' v užšom zmysle - [[bieloškvrnka]]/[[bieloškvrnavec]]/[[červenáčik]] *''niekoľko rodov, ktoré dnes patria do iných čeľadí než drozdovité či muchárovité, a to:'' **rod ''[[Chaetops]]'' - [[skalovec]]/[[spevák]] **rod ''[[Drymodes]]'' - [[kriačinár]] **rod ''[[Zeledonia]]'' - [[zeledónka]]/[[horárik]] **rod ''[[Modulatrix]]'' - [[podrastník]] **rod ''[[Kakamega]]'' - [[podrastník]]/[[kakamežan]] -- rod už bol spomenutý vyššie **rod ''[[Amalocichla]]'' - [[pitovec]] U niektorých autorov v druhej polovici 20. storočia čeľaď drozdovité (Turdidae) vôbec neexistovala a jej obsah bol súčasťou čeľade [[muchárovité]] (Muscicapidae), a to spravidla ako podčeľaď drozdorodé (Turdinae) v širšom, t.j. staršom zmysle. Rozsah tejto podčeľade Turdinae v širšom zmysle sa menil rovnako ako sa menil vyššie spomínaný rozsah čeľade Turdidae, t.j. na konci 20. storočia podčeľaď Turdinae v širšom zmysle zahŕňala rody z dnešnej čeľade drozdovité okrem rodu ''Chlamydochaera'' ale vrátane rodov ''Myophonus'', ''Brychypteryx'', ''Heinrichia'', ''Alethe'' a prípadne ''Monticola'', zatiaľ čo zhruba do 80. rokov 20. stor. podčeľaď Turdinae v širšom zmysle zahŕňala aj vyššie spomínané ďalšie rody z dnešnej čeľade muchárovité a prípadne ďalších dnešných čeľadí (žltorítka, šáma, slávik, skalovec atď.).<ref>drozdovité. In: [[Malá encyklopédia biológie]]. 1975, S. 105</ref><ref>AMES, P. L. The application of syringeal morphology to the classification of the Old World Insect Eaters (Muscicapidae). In: Bonner Zoologische Beiträge Heft 1—3, 26, 1975 [https://www.zobodat.at/pdf/Bonner-Zoologische-Beitraege_26_0107-0134.pdf]</ref><ref>STÖCKER, F. W. et al. Biologie Band I A-Me.S. 209, 277</ref><ref>PARKER, S. P. et al. Synopsis and Classification of Living Organisms, zv. 2., NY: McGraw-Hill 1982 S. 1003</ref><ref>Drosseln. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.</ref><ref>GRZIMEK, B. ed. Het leven der dieren. Uitgeverij Het Spectrum, Utrecht/Antwerpen: 799 pp.. , zv. IX, Vogels 3. 1974, S. 638, citované in: Brands, S.J. (ed.), 1989-present. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [http://taxonomicon.taxonomy.nl/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090824160507/http://taxonomicon.taxonomy.nl/ |date=2009-08-24 }}</ref><ref name=Monroe/><ref name=Sibley>Passeriformes. In: Sibley's Classification of Birds (by Eric Salzman Birding, December, 1993) [https://web.archive.org/web/20180413052731/http://www.scricciolo.com/classificazione/sequence1.htm]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Clement | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Robins and Chats | vydanie = | vydavateľ = Bloomsbury Publishing | miesto = | rok = 2016 | počet strán = 688 | url = https://books.google.sk/books?id=xgdoCwAAQBAJ&pg=PA33&lpg=PA33&dq=Turdidae+Saxicolinae&source=bl&ots=OTFOQ0f9De&sig=ACfU3U24HJ_Jtal9DSp9R_X5PHReYM1EIA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjjtM6GhrX1AhWLRfEDHXOVAUwQ6AF6BAgnEAM#v=onepage&q=Turdidae%20Saxicolinae&f=false| isbn = 978-1-4081-5596-7 | kapitola = | strany = 32| jazyk = }}</ref><ref name=Comp/><ref name=Sangster>SANGSTER, G. et al. Multi-locus phylogenetic analysis of Old World chats and flycatchers reveals extensive paraphyly at family, subfamily and genus level (Aves: Muscicapidae). In: Molecular Phylogenetics and Evolution Volume 57, Issue 1, October 2010, str. 380-392 [https://www.nrm.se/download/18.3ebfe5cf12a9d3ebacb80002787/1367705203093/Sangster%20et%20al%202010%20Muscicapidae%20MPE.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211209194807/https://www.nrm.se/download/18.3ebfe5cf12a9d3ebacb80002787/1367705203093/Sangster%20et%20al%202010%20Muscicapidae%20MPE.pdf |date=2021-12-09 }}</ref><ref name=SMV/><ref name=Kov1/><ref name=KS/><ref>vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 93/1999 o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín</ref><ref>ZUCCON, D. Taxonomic notes on some Muscicapidae. In: Bulletin of the British Ornithologists' Club. 2011 131(3) [https://www.biodiversitylibrary.org/page/50781147#page/62/mode/1up] S. 196-198</ref> == Zdroje == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Turdidae|commons=Category:Turdidae}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Drozdovité| ]] 56kircp5i3q0mfa5ftq01514r9ygv13 0 674649 8382727 8381920 2026-10-11T10:36:45Z Fillos X. 212061 8382727 wikitext text/x-wiki {{DISPLAYTITLE:Zoznam častí televíznej relácie ''Ťažký týždeň''}} Toto je '''zoznam častí televíznej relácie ''[[Ťažký týždeň]]''''', v ktorej moderátor [[Ján Gordulič]] (neskôr [[Jakub Gulík]]) komentuje súčasné dianie na slovenskej politickej i nepolitickej scéne. == Série == {| class="wikitable" style="width: 50%; text-align:center;" ! colspan = "2" rowspan = "2" | Séria ! rowspan = "2" | Časti ! colspan = "2" | Pôvodne vysielané ! rowspan = "2" | Zverejnené na |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#00008B; width:1%;" | | [[#1. séria (2015)|1]] | 5 | 3. december 2015 | 30. december 2015 | rowspan = "3" | [[SME|TV.SME.sk]] |- | style="background:#FFFFFF; width:1%;" | | [[#2. séria (2016)|2]] | 22 | 20. január 2016 | 29. jún 2016 |- | style="background:#00CED1; width:1%;" | | [[#3. séria (2016{{--}}17)|3]] | 19 | 7. september 2016 | 18. január 2017 |- | style="background:#FFD700; width:1%;" | | [[#4. séria (2017)|4]] | 21 | 15. marec 2017 | 26. júl 2017 | rowspan = "2" | VJU.sk<br />[[Trend (slovenské periodikum)|TREND.sk]] |- | style="background:#483D8B; width:1%;" | | [[#5. séria (2017)|5]] | 17 | 13. september 2017 | 24. december 2017 |- | style="background:#FFFF00; width:1%;" | | [[#Špeciál (2018)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 8. február 2018 | [[Facebook]] |- | style="background:#000000; width:1%;" | | [[#6. séria (2018)|6]] | 15 | 21. marec 2018 | 4. júl 2018 | rowspan = "18" | [[Aktuality.sk]] |- | style="background:#708090; width:1%;" | | [[#7. séria (2018)|7]] | 16 | 16. august 2018 | 27. december 2018 |- | style="background:#008B8B; width:1%;" | | [[#8. séria (2019)|8]] | 20 | 13. február 2019 | 2. júl 2019 |- | style="background:#B22222; width:1%;" | | [[#9. séria (2019)|9]] | 13 | 18. september 2019 | 20. december 2019 |- | style="background:#A0522D; width:1%;" | | [[#10. séria (2020)|10]] | 21 | 15. január 2020 | 29. jún 2020{{#tag:ref|Epizóda bola krátko po zverejnení stiahnutá a znovu zverejnená 1. júla. Dôvodom bola zámena fotografií, keď namiesto sudkyne Zuzany Maruniakovej bola použitá fotografia rovnomennej advokátky, ktorá s kauzami [[Marian Kočner|Mariana Kočnera]] nemá nič spoločné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ťažký týžďen|url=https://www.facebook.com/TazkyTyzden/posts/pfbid02JK34Q8pFyQPTxuep2G2pDmU6R8jTeio4oShjXJKQHQriB5zV8Hw18Qj5JdV76B2kl|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2024-01-11|jazyk=sk}}</ref>|group="p"|name="Poznámka1"}}{{#tag:ref|Diel bol nakrúcaný naživo 25. júna 2020 v Luna Bare [[Hotel Kyjev|Hotela Kyjev]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ťažký týžďen|url=https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=3289090371103243&id=1068400776505558|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2020-06-04}}</ref>|group="p"|name="Poznámka2"}} |- | style="background:#228B22; width:1%;" | | [[#11. séria (2020)|11]] | 12 | 23. september 2020 | 19. december 2020 |- | style="background:#C71585; width:1%;" | | [[#12. séria (2021)|12]] | 20 | 29. január 2021 | 1. júl 2021 |- | style="background:#696969; width:1%;" | | [[#13. séria (2021)|13]] | 8 | 7. október 2021 | 23. december 2021 |- | style="background:#6B8E23; width:1%;" | | [[#14. séria (2022)|14]] | 22 | 28. január 2022 | 30. jún 2022 |- | style="background:#DC143C; width:1%;" | | [[#15. séria (2022)|15]] | 16 | 8. september 2022 | 22. december 2022 |- | style="background:#2E8B57; width:1%;" | | [[#16. séria (2023)|16]] | 26 | 12. január 2023 | 12. júl 2023{{#tag:ref|Diel bol nakrúcaný naživo 7. júla 2023 na [[Pohoda (festival)|festivale Pohoda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poznačte si: piatok,... - Ťažký týždeň s Jakubom Gulíkom|url=https://www.facebook.com/TazkyTyzden/posts/pozna%C4%8Dte-si-piatok-1130-%C5%A1apit%C3%B3-aktualitysk-te%C5%A1%C3%ADme-sa/747188610749248/|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2023-07-09|jazyk=sk}}</ref>|group="p"|name="Poznámka3"}} |- | style="background:#B8860B; width:1%;" | | [[#17. séria (2023)|17]] | 13 | 21. september 2023 | 22. december 2023 |- | style="background:#9932CC; width:1%;" | | [[#18. séria (2024)|18]] | 25 | 11. január 2024 | 29. jún 2024{{#tag:ref|Diel bol nakrúcaný naživo 28. júna 2024 v Piano Clube v [[Trenčín|Trenčíne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Facebook | url = https://www.facebook.com/story.php?id=100064629166287&story_fbid=868160898681541 | vydavateľ = www.facebook.com | dátum prístupu = 2024-06-20}}</ref>|group="p"|name="Poznámka4"}} |- | style="background:#FF0000; width:1%;" | | [[#19. séria (2024)|19]] | 15 | 9. september 2024{{#tag:ref|Diel bol nakrúcaný naživo 5. septembra 2024 v [[Fakulta zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave so sídlom v Banskej Bystrici|Aule Slovenskej zdravotníckej univerzity]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Instagram | url = https://www.instagram.com/p/C-Fbk7eti6G/ | vydavateľ = www.instagram.com | dátum prístupu = 2024-08-02}}</ref>|group="p"|name="Poznámka5"}} | 19. december 2024 |- | style="background:#D2691E; width:1%;" | | [[#20. séria (2025)|20]] | 24 | 10. január 2025{{#tag:ref|Diel bol nakrúcaný naživo 9. januára 2025 v Piano Clube v Trenčíne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tootoot|url=https://www.facebook.com/tootoot.fm/posts/pfbid02CG7Ac9v9VCWL7LERoQWonQigLCtAKcgoMMTK6XD9uJMh6bk2SfHhb2TZ7Zp7BodEl|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2024-11-29|jazyk=sk}}</ref>|group="p"|name="Poznámka6"}} | 26. jún 2025 |- | style="background:#FF4500; width:1%;" | | [[#21. séria (2025)|21]] | 16 | 11. september 2025 | 31. december 2025 |- | style="background:#6A5ACD; width:1%;" | | [[#22. séria (2026)|22]] | 24 | 16. január 2026{{#tag:ref|Diel bol nakrúcaný naživo 15. januára 2026 v Majestic Music Clube v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tootoot | url = https://tootoot.fm/sk/events/69282a12167c79191a90f5c3 | vydavateľ = tootoot.fm | dátum prístupu = 2025-11-28}}</ref>|group="p"|name="Poznámka7"}} | 26. jún 2026{{#tag:ref|Diel bol nakrútený naživo 25. júna 2026 v Majestic Music Clube v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tootoot | url = https://tootoot.fm/sk/events/6a0eea610b2371e39a5bc0ab | vydavateľ = tootoot.fm | dátum prístupu = 2026-05-21}}</ref>|group="p"|name="Poznámka8"}} |- | style="background:#4169E1; width:1%;" | | [[#23. séria (2026)|23]] | {{N/A}} | 3. september 2026 | december 2026 |} == Časti == === 1. séria (2015) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #00008B; color: #fff; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #00008B; color: #fff; width: 1%" | # ! style="background: #00008B; color: #fff; width: 27%;" | Názov ! style="background: #00008B; color: #fff; width: 10%" | Réžia ! style="background: #00008B; color: #fff; width: 10%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký týždeň s [[Ján Gordulič|Janom Gorduličom]]: O hovnomanovi, konšpirátoroch a vlakoch zdarma | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 3. december 2015 |- | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O vianočných darčekoch pre Bratislavu a konečne svetovom Slovensku | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 8. december 2015 |- | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O islamistoch, vládnom balíčku a ochrankyni detí | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 16. december 2015 |- | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O manipulácii masami, konšpirátoroch a politikoch zo stredoveku | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 22. december 2015 |- | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Toto nás čaká v roku 2016 a máme sa veru na čo tešiť | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 30. december 2015 |} === 2. séria (2016) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #FFFFFF; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #FFFFFF; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #FFFFFF; color: #000; width: 27%;" | Názov ! style="background: #FFFFFF; color: #000; width: 10%" | Réžia ! style="background: #FFFFFF; color: #000; width: 10%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Čo hľadajú Slováci na Googli a prečo už v kostole nezaznie rock | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 20. január 2016 |- | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O predvolebnej kampani a ďalšom konci sveta | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 27. január 2016 |- | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Ako sa vykrútiť z basy a o absurdných požiadavkách učiteľov | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 3. február 2016 |- | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Takto vyzerá ponuka pred voľbami. A je si z čoho vyberať | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 10. február 2016 |- | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O rytierskom ráde Jána Čarnogurského a sérii trestných oznámení | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 17. február 2016 |- | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | 6 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O plytvaní v štátnej správe, dobrých úmysloch a politickej piesni | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 24. február 2016 |- | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O koalícii Kotlebu s Kollárom a volebnom programe Donalda Trumpa | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 2. marec 2016 |- | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Skončili sa voľby a takto možno bude vyzerať budúca koalícia | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 6. marec 2016 |- | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O Slovenskom štáte, volebných stávkach a kšeftoch s gastráčmi | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 16. marec 2016 |- | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | 10 | Tažký týždeň s Janom Gorduličom: O zostavení vlády, Zradoslavi a Luhárovi | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 23. marec 2016 |- | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | 11 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O majstroch pantomímy z ĽSNS a nanebovzatí svätej Kristíny | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 6. apríl 2016 |- | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O kauze Panama Papers a spasiteľke Kačenke z Liberca | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 13. apríl 2016 |- | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | 13 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O očkovacích konšpiráciách, všemocných homeopatikách a bielidlách | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 21. apríl 2016 |- | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | 14 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Neurážajte Kotlebovcov, že sú fašisti. Možno sú to neoštúrovci | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 27. apríl 2016 |- | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | 15 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O príprave na hokejové majstrovstvá a nových slovenských pojmoch | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 4. máj 2016 |- | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | 16 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O praktikách bulváru a tajomstvách trvalého vzťahu | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 11. máj 2016 |- | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | 17 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O Slovensku ako krajine dobrých nápadov | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 18. máj 2016 |- | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | 18 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Majte srdce otvorené alebo O logike horoskopov | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 1. jún 2016 |- | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | 19 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O slovenských dobrých nápadoch a futbalovom eurošampionáte | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 8. jún 2016 |- | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | 20 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O kauze Bašternák a prečo Slovensko nie je Švajčiarsko | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 15. jún 2016 |- | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | 21 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O Kaliňákovom zázraku, horúcom kresle a náhodách | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 22. jún 2016 |- | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | 22 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O prvých 100 dňoch novej vlády a protestoch pred Bonaparte | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 29. jún 2016 |} === 3. séria (2016{{--}}17) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #00CED1; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #00CED1; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #00CED1; color: #000; width: 27%;" | Názov ! style="background: #00CED1; color: #000; width: 5%" | Réžia ! style="background: #00CED1; color: #000; width: 8%;" | Scenár ! style="background: #00CED1; color: #000; width: 5%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký týždeň s Jánom Gorduličom je späť: O všetkom, čo sa na Slovensku stalo počas tohto leta | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | <span style="color: grey;"><small>N/A</small></span> | style="text-align: center;" | 7. september 2016 |- | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Výjazdový diel zo Sobraniec o sviatkoch, ústave a Andrejovi Dankovi | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | <span style="color: grey;"><small>N/A</small></span> | style="text-align: center;" | 14. september 2016 |- | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O eurosummite, zneužívaní v Galante a prioritách slovenskej polície | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 21. september 2016 |- | style="text-align: center;" | 31 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O zatváraní podnikov, párty u Rada a Bratislave v budúcnosti | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | <span style="color: grey;"><small>N/A</small></span> | style="text-align: center;" | 28. september 2016 |- | style="text-align: center;" | 32 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O hľadaní nového lídra opozície a bizarnostiach českých volieb | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | <span style="color: grey;"><small>N/A</small></span> | style="text-align: center;" | 5. október 2016 |- | style="text-align: center;" | 33 | style="text-align: center;" | 6 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O štátnom dlhu a paradoxoch slovenského rozpočtu | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš, Metod Rybár | style="text-align: center;" | 19. október 2016 |- | style="text-align: center;" | 34 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O pôvode politických strán, Kočnerových peňazí a Kotlebovom dome | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár, Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 26. október 2016 |- | style="text-align: center;" | 35 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O novom programe Smeru a politike s ľudskou tvárou | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | <span style="color: grey;"><small>N/A</small></span> | style="text-align: center;" | 2. november 2016 |- | style="text-align: center;" | 36 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Prezidentské voľby v USA pre krčmových analytikov | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 8. november 2016 |- | style="text-align: center;" | 37 | style="text-align: center;" | 10 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Prečo by sme mali oslavovať 17. november? | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | <span style="color: grey;"><small>N/A</small></span> | style="text-align: center;" | 16. november 2016 |- | style="text-align: center;" | 38 | style="text-align: center;" | 11 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O slovenských nepolitikoch, ktorí by sa mohli stať naším Trumpom | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | <span style="color: grey;"><small>N/A</small></span> | style="text-align: center;" | 23. november 2016 |- | style="text-align: center;" | 39 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O Ficovom vzťahu k médiám a špinavým protislovenským prostitútkam | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 30. november 2016 |- | style="text-align: center;" | 40 | style="text-align: center;" | 13 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Ako sa na Slovensku aj vo svete nebezpečne šíri extrémizmus | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Marián Psár | style="text-align: center;" | 7. december 2016 |- | style="text-align: center;" | 41 | style="text-align: center;" | 14 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O divokých 90. rokoch a Mečiarových amnestiách | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 14. december 2016 |- | style="text-align: center;" | 42 | style="text-align: center;" | 15 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Vianočná rozprávka o slovenskej politike | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 21. december 2016 |- | style="text-align: center;" | 43 | style="text-align: center;" | 16 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Veľké zhrnutie roka 2016, ktorý je žiaľ (chvalabohu) za nami | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 28. december 2016 |- | style="text-align: center;" | 44 | style="text-align: center;" | 17 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Ako chcela ĽSNS bojovať proti hrozivým a nebezpečným mimovládkam | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | <span style="color: grey;"><small>N/A</small></span> | style="text-align: center;" | 4. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 45 | style="text-align: center;" | 18 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O tom, ako vám v živote pomôžu motivačné obrázky a videá | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 11. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 46 | style="text-align: center;" | 19 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O tom, ako fungujú (slovenskí) youtuberi | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Marián Psár | style="text-align: center;" | 18. január 2017 |} === 4. séria (2017) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #FFD700; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #FFD700; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #FFD700; color: #000; width: 20%;" | Názov ! style="background: #FFD700; color: #000; width: 5%" | Réžia ! style="background: #FFD700; color: #000; width: 5%;" | Scenár ! style="background: #FFD700; color: #000; width: 5%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 47 | style="text-align: center;" | 1 | Slovensko hľadá korupciu | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | <span style="color: grey;"><small>N/A</small></span> | style="text-align: center;" | 15. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 48 | style="text-align: center;" | 2 | Antivakcinačné hnutie, alebo načo sú nám lekári v dobe internetu | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | <span style="color: grey;"><small>N/A</small></span> | style="text-align: center;" | 23. marec 2017 |- | colspan = 6| ''Hosť:'' [[Jakub Lužina]] |- | style="text-align: center;" | 49 | style="text-align: center;" | 3 | Náhody s číslami | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 29. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 50 | style="text-align: center;" | 4 | Ako sa v diskusii totálne nestrápniť, alebo o neovládateľnej potrebe mať pravdu na internete | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 5. apríl 2017 |- | colspan = 6| ''Hosť:'' Jakub Lužina |- | style="text-align: center;" | 51 | style="text-align: center;" | 5 | Koľko úrovní má slovenské politické dno alebo čo v dejepise nenájdete - 1. časť | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Michal Hlavačka | style="text-align: center;" | 12. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 52 | style="text-align: center;" | 6 | Slovenské politické dejiny alebo čo v dejepise nenájdete - 2. časť | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Michal Hlavačka | style="text-align: center;" | 14. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 53 | style="text-align: center;" | 7 | Kiska na skateboarde je Kaliňákov sen! | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | <span style="color: grey;"><small>N/A</small></span> | style="text-align: center;" | 19. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 54 | style="text-align: center;" | 8 | O zapredaných maturantoch a sklamaných konšpirátoroch | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 26. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 55 | style="text-align: center;" | 9 | Bitka o telku alebo Dankov sen o ministerstve propagandy | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 3. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 56 | style="text-align: center;" | 10 | Hitparáda politických aj iných trapasov posledných dní | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Marián Psár | style="text-align: center;" | 10. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 57 | style="text-align: center;" | 11 | Hrnka trápi, že je v telke málo Hrnka | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 17. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 58 | style="text-align: center;" | 12 | Kto má lepšie výhovorky? Babiš alebo slovenskí hokejisti? | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 24. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 59 | style="text-align: center;" | 13 | O tom, ako nebyť ignorantom a zbabelcom a pomôcť demokracii | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 31. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 60 | style="text-align: center;" | 14 | Kajínek ako módna ikona | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Marián Psár | style="text-align: center;" | 7. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 61 | style="text-align: center;" | 15 | Biele dodávky, ktoré unášajú ľudí | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 14. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 62 | style="text-align: center;" | 16 | Policajti nevedia strieľať a Kočner parkovať | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 21. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 63 | style="text-align: center;" | 17 | Koalícia a opozícia vs. zákerné protinárodné vretenice 1:0 | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 28. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 64 | style="text-align: center;" | 18 | Čo má spoločné Matica slovenská s armádou? | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | <span style="color: grey;"><small>N/A</small></span> | style="text-align: center;" | 5. júl 2017 |- | style="text-align: center;" | 65 | style="text-align: center;" | 19 | Čo majú spoločné hulváti za volantom a naši politici? | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 12. júl 2017 |- | style="text-align: center;" | 66 | style="text-align: center;" | 20 | Homo corporatis, alebo ťažký život firemný | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Terézia Šimová | style="text-align: center;" | 19. júl 2017 |- | style="text-align: center;" | 67 | style="text-align: center;" | 21 | Ako rozpoznať falošné správy, hoaxy a ďalšie nezmysly? | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 26. júl 2017 |} === 5. séria (2017) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #483D8B; color: #fff; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #483D8B; color: #fff; width: 1%" | # ! style="background: #483D8B; color: #fff; width: 15%;" | Názov ! style="background: #483D8B; color: #fff; width: 5%" | Réžia ! style="background: #483D8B; color: #fff; width: 5%;" | Scenár ! style="background: #483D8B; color: #fff; width: 5%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 68 | style="text-align: center;" | 1 | Jednoducho Mafia: Ako si don Roberto a spol. udržali Bananistan | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | <span style="color: grey;"><small>N/A</small></span> | style="text-align: center;" | 13. september 2017 |- | style="text-align: center;" | 69 | style="text-align: center;" | 2 | Koľko ministrov školstva treba na to, aby školstvo zaniklo? | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Marián Psár | style="text-align: center;" | 20. september 2017 |- | style="text-align: center;" | 70 | style="text-align: center;" | 3 | Lepší Kiska v hrsti ako Bašternák v cele | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | <span style="color: grey;"><small>N/A</small></span> | style="text-align: center;" | 27. september 2017 |- | style="text-align: center;" | 71 | style="text-align: center;" | 4 | Jano sa rozhodol rozdať časť svojej výplaty | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 4. október 2017 |- | style="text-align: center;" | 72 | style="text-align: center;" | 5 | Z Fica sa stal Kiskov dôverník | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 11. október 2017 |- | style="text-align: center;" | 73 | style="text-align: center;" | 6 | Známi ľudia, ktorí tárajú nezmysly a napriek tomu im to niekto žerie | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Marián Psár | style="text-align: center;" | 18. október 2017 |- | style="text-align: center;" | 74 | style="text-align: center;" | 7 | Právny štát podľa Fica, alebo prečo sa na Slovensku oplatí študovať právo | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | <span style="color: grey;"><small>N/A</small></span> | style="text-align: center;" | 25. október 2017 |- | style="text-align: center;" | 75 | style="text-align: center;" | 8 | Na tomto dieli sa zaručene poBabiš | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 1. november 2017 |- | style="text-align: center;" | 76 | style="text-align: center;" | 9 | Vodcovi všetkých utláčaných bielych Slovákov to nevyšlo | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 7. november 2017 |- | style="text-align: center;" | 77 | style="text-align: center;" | 10 | Časy kedy tu bolo tak dobre, že si nás tu režim držal doslova násilím | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 17. november 2017 |- | style="text-align: center;" | 78 | style="text-align: center;" | 11 | Môžu právnici za naše „krásne“ životy? | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 22. november 2017 |- | style="text-align: center;" | 79 | style="text-align: center;" | 12 | Veľký národný diel o našom Slovensku | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Michal Hlavačka | style="text-align: center;" | 29. november 2017 |- | style="text-align: center;" | 80 | style="text-align: center;" | 13 | Problém, ktorý podľa mnohých vôbec neexistuje | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 7. december 2017 |- | style="text-align: center;" | 81 | style="text-align: center;" | 14 | Namiesto lesov máme iba lysinu | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Kryštof Ideál a kolektív | style="text-align: center;" | 13. december 2017 |- | style="text-align: center;" | 82 | style="text-align: center;" | 15 | Aj vy budete na Vianoce smažiť? | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 20. december 2017 |- | style="text-align: center;" | 83 | style="text-align: center;" | 16 | Vianočné odpovedanie na vaše komentáre | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Marián Psár, Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 24. december 2017 |} === Špeciál (2018) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 15%;" | Názov ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 5%" | Réžia ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 5%;" | Scenár ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 5%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 84 | style="text-align: center;" | – | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Český špeciál | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 8. február 2018 |} === 6. séria (2018) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #000000; color: #fff; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #000000; color: #fff; width: 1%" | # ! style="background: #000000; color: #fff; width: 15%;" | Názov ! style="background: #000000; color: #fff; width: 5%" | Réžia ! style="background: #000000; color: #fff; width: 5%;" | Scenár ! style="background: #000000; color: #fff; width: 5%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 85 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Jednoducho mafia 2 – Za všetkým hľadaj ženu | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 21. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 86 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Lži politikov a slasti Veľkej noci | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Marián Psár | style="text-align: center;" | 28. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 87 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O Slovenskom štáte | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 4. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 88 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Ako nás chráni slovenská polícia | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 11. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 89 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O eurofondoch a agromafii | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 18. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 90 | style="text-align: center;" | 6 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Trestaný kotlebovec a bábkový minister | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Marián Psár | style="text-align: center;" | 25. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 91 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O čistkách v RTVS | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 2. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 92 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Manipulácia, kauza Facebook aj Trump | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 11. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 93 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Miliónové kauzy národniarov v kocke | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 16. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 94 | style="text-align: center;" | 10 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Kotlebovské ťaženie proti interrupciám | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 23. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 95 | style="text-align: center;" | 11 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Ako Kočner „vyhráva“ milióny | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 30. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 96 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: TOP 5 problémov Slovákov podľa politikov | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 6. jún 2018 |- | style="text-align: center;" | 97 | style="text-align: center;" | 13 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Kažimír, 50 cent a kryptomeny | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Matej Moško | style="text-align: center;" | 13. jún 2018 |- | style="text-align: center;" | 98 | style="text-align: center;" | 14 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: o schôdzke hviezdy a blázna | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Matej Moško | style="text-align: center;" | 27. jún 2018 |- | style="text-align: center;" | 99 | style="text-align: center;" | 15 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Svetlé zajtrajšky a sociálni inžinieri Smeru | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 4. júl 2018 |} === 7. séria (2018) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #708090; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #708090; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #708090; color: #000; width: 15%;" | Názov ! style="background: #708090; color: #000; width: 5%" | Réžia ! style="background: #708090; color: #000; width: 5%;" | Scenár ! style="background: #708090; color: #000; width: 5%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 100 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Keď je situácia (ne)únosná a prekračuje hranice | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 16. august 2018 |- | style="text-align: center;" | 101 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Ako sa Pražská jar nezniesla s ruskou zimou | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 22. august 2018 |- | style="text-align: center;" | 102 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký týždeň Jana Gorduliča: Jednoducho mafia 3 alebo leto v Slovakistane | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 12. september 2018 |- | style="text-align: center;" | 103 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: ako pomáhame Číňanom pašovať Mike a Abibas | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 4. október 2018 |- | style="text-align: center;" | 104 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký týždeň: Ako prebudíte slovenskú políciu? Dvoma výstrelmi | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 11. október 2018 |- | style="text-align: center;" | 105 | style="text-align: center;" | 6 | Ťažký týždeň: Aký je rozdiel medzi komunálnym odpadom a komunálnym politikom? | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 18. október 2018 |- | style="text-align: center;" | 106 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: o rigo-hroznej práci{{#tag:ref|''Ďalší názov'': Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: JUDr. Mgr. kapitán Danko a jeho rigo-hrozná práca|group="p"}} | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 25. október 2018 |- | style="text-align: center;" | 107 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Súhrnná správa o slovenskom rape | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Marián Psár | style="text-align: center;" | 31. október 2018 |- | colspan = 6| ''Hosť:'' [[Tono S.]] |- | style="text-align: center;" | 108 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Keď štát oslavuje, pripomína a svätí | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Matej Makovický | style="text-align: center;" | 9. november 2018 |- | style="text-align: center;" | 109 | style="text-align: center;" | 10 | Ťažký týždeň v socializme | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 14. november 2018 |- | style="text-align: center;" | 110 | style="text-align: center;" | 11 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Čo Fico povie, to platí. Ibaže by nie | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 21. november 2018 |- | style="text-align: center;" | 111 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O Bélovi Luhárovi | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 28. november 2018 |- | style="text-align: center;" | 112 | style="text-align: center;" | 13 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Keď národným záujmom najviac škodí národná strana | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 5. december 2018 |- | style="text-align: center;" | 113 | style="text-align: center;" | 14 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Ale sme im dali, aktivistom! | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 12. december 2018 |- | style="text-align: center;" | 114 | style="text-align: center;" | 15 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Bödörovci s.r.o, spoločnosť s príjmom neobmezedným | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 19. december 2018 |- | style="text-align: center;" | 115 | style="text-align: center;" | 16 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Čo priniesol rok 2018 alebo od vraždy k únosu | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Michal Rovňák | style="text-align: center;" | 27. december 2018 |} === 8. séria (2019) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #008B8B; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #008B8B; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #008B8B; color: #000; width: 27%;" | Názov ! style="background: #008B8B; color: #000; width: 5%" | Réžia ! style="background: #008B8B; color: #000; width: 8%;" | Scenár ! style="background: #008B8B; color: #000; width: 8%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 116 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Glváč sa rád mazná, Fico rád kandiduje | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 13. február 2019 |- | style="text-align: center;" | 117 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Jednoducho mafia 4 – Slovakistan vstáva!{{#tag:ref|Tento diel bol venovaný pamiatke [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|zavraždeného]] [[novinár]]a [[Ján Kuciak|Jána Kuciaka]] a jeho snúbenice [[Martina Kušnírová|Martiny Kušnírovej.]]|group="p"}} | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Michal Rovňák | style="text-align: center;" | 22. február 2019 |- | style="text-align: center;" | 118 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Ako sa z prezidenta stal úžerník, pozemkový a daňový podvodník | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 27. február 2019 |- | style="text-align: center;" | 119 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: E.T. volá domov, Robo ľuďom s väzbami na mafiu | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 6. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 120 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O pre-zi-dent-ských prá-vo-mo-ciach | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 13. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 121 | style="text-align: center;" | 6 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Predpoveď počasia na najbližších 80 rokov | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 20. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 122 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Ako nás Danko zachránil pred americkou inváziou | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 27. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 123 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O Čaputoslovensku | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Michal Rovňák | style="text-align: center;" | 3. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 124 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký týždeň: Slovenská národná strana versus diktát Bruselu | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 10. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 125 | style="text-align: center;" | 10 | Ťažký týždeň LIVE: Čo dokáže ulica aneb Voxom po papuli | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 17. apríl 2019{{#tag:ref|Diel bol nakrúcaný naživo 13. apríla 2019 na protikorupčnom festivale PUCUNG v [[Tabačka Kulturfabrik|Tabačke]] v [[Košice|Košiciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ťažký týžďen|url=https://www.facebook.com/TazkyTyzden/videos/1678168382329087/|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2019-04-13|jazyk=sk}}</ref> |group="p"}} |- | style="text-align: center;" | 126 | style="text-align: center;" | 11 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O prezidentskej komédii na Ukrajine | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 25. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 127 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký týždeň: Koľko stojí vtip o cirkvi | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Michal Rovňák | style="text-align: center;" | 2. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 128 | style="text-align: center;" | 13 | Ťažký týždeň: Ako Kotlebovi stranu nezrušili | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 8. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 129 | style="text-align: center;" | 14 | Ťažký týždeň v Bruseli | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 17. máj 2019 |- | colspan = 6 | ''Hostia:'' Michal Kovařík, Sonia Ridziková Plecitá, Diego Garcia Parda, Lukas Hollnagel |- | style="text-align: center;" | 130 | style="text-align: center;" | 15 | Ťažký týždeň: Kto a prečo nás chce očipovať? | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 22. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 131 | style="text-align: center;" | 16 | Ťažký týždeň: O Ficovej ochranke a ďalších nezmysloch | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 29. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 132 | style="text-align: center;" | 17 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Bez systému proti systému | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 5. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 133 | style="text-align: center;" | 18 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Choré zdravotníctvo | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 12. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 134 | style="text-align: center;" | 19 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O (ne)kultúre na Slovensku | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 20. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 135 | style="text-align: center;" | 20 | Ťažký týždeň: Ako sa z agenta Bureša stal český premiér | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 2. júl 2019 |} === 9. séria (2019) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #B22222; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #B22222; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #B22222; color: #000; width: 15%;" | Názov ! style="background: #B22222; color: #000; width: 5%" | Réžia ! style="background: #B22222; color: #000; width: 5%;" | Scenár ! style="background: #B22222; color: #000; width: 5%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 136 | style="text-align: center;" | 1 | Jednoducho mafia 5: Ave krajinka! | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 18. september 2019 |- | style="text-align: center;" | 137 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký týždeň: O stave slovenskej prokuratúry | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 25. september 2019 |- | colspan = 6 | ''Hosť:'' [[Zuzana Petková]] |- | style="text-align: center;" | 138 | style="text-align: center;" | 3 | Sedem zmätočných: opozičný špeciál | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 3. október 2019 |- | style="text-align: center;" | 139 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký týždeň: O tom, ako si chcel Kapitán požičať na kampaň | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 10. október 2019 |- | style="text-align: center;" | 140 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký týždeň: O Kočnerovej opičke | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Martin Suchý | style="text-align: center;" | 16. október 2019 |- | style="text-align: center;" | 141 | style="text-align: center;" | 6 | Ťažký týždeň: Nahrávka podobná Gorile | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 24. október 2019 |- | style="text-align: center;" | 142 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký týždeň: O spolupatričnosti | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 30. október 2019 |- | style="text-align: center;" | 143 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký týždeň: O Kotlebínovi | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 6. november 2019 |- | style="text-align: center;" | 144 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký týždeň LIVE: Best of Kočner | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 15. november 2019{{#tag:ref|Diel bol nakrúcaný naživo 14. novembra 2019 v [[Stará radnica (Košice)|Historickej radnici]] mesta Košice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ťažký týždeň LIVE: Threema - nakrúcanie a diskusia|url=https://www.facebook.com/events/luna-bar-hotel-kyjev/%C5%A5a%C5%BEk%C3%BD-t%C3%BD%C5%BEde%C5%88-live-threema-nakr%C3%BAcanie-a-diskusia/931726070560051/|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2019-12-05|jazyk=sk}}</ref>|group="p"}} |- | style="text-align: center;" | 145 | style="text-align: center;" | 10 | Ťažký týždeň: Správa z Bruselu | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 29. november 2019 |- | colspan = 6 | ''Hostia:'' [[Martin Hojsík]], [[Ivan Štefanec]], [[Peter Pollák]], [[Lucia Ďuriš Nicholsonová]], [[Maroš Šefčovič]], [[Věra Jourová]] |- | style="text-align: center;" | 146 | style="text-align: center;" | 11 | Ťažký týždeň: (Od faktov) nezávislé médiá | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 4. december 2019 |- | style="text-align: center;" | 147 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký týždeň: O novom Smere a zmene o 360° | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 11. december 2019 |- | style="text-align: center;" | 148 | style="text-align: center;" | 13 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O konzervách a liberálnych fašistoch | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 20. december 2019 |} === 10. séria (2020) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #A0522D; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #A0522D; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #A0522D; color: #000; width: 15%;" | Názov ! style="background: #A0522D; color: #000; width: 5%" | Réžia ! style="background: #A0522D; color: #000; width: 7%;" | Scenár ! style="background: #A0522D; color: #000; width: 5%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 149 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký týždeň: Hoaxparáda 2019 | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 15. január 2020 |- | style="text-align: center;" | 150 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký týždeň LIVE: Smer za to (ne)môže! | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 24. január 2020{{#tag:ref|Diel bol nakrúcaný naživo 22. januára 2020 v Kácečku v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ťažký týžďen LIVE|url=https://www.facebook.com/events/kc-dunaj/%C5%A5a%C5%BEk%C3%BD-t%C3%BD%C5%BEde%C5%88-s-janom-gorduli%C4%8Dom-live/2623005947735827/|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2020-01-24|jazyk=sk}}</ref>|group="p"}} |- | style="text-align: center;" | 151 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký týždeň: volebná kampaň a populistické mýty o Rómoch | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 29. január 2020 |- | style="text-align: center;" | 152 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký týždeň: O klimatickej kríze | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 5. február 2020 |- | colspan = 6 | ''Hosť:'' Juraj Melichár |- | style="text-align: center;" | 153 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Slexit. Dobrý nápad? Ani nie | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 12. február 2020 |- | colspan = 6 | ''Hostia:'' [[Ladislav Miko]], [[Ján Lunter]], [[Ivan Štefanec]], Lucia Hricová |- | style="text-align: center;" | 154 | style="text-align: center;" | 6 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Pre tých, čo volia Kotlebu | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Oliver Suchý | style="text-align: center;" | 19. február 2020 |- | colspan = 6 | ''Hosť:'' [[Doktor filozofie|PhDr.]] Miroslava Urblíková |- | style="text-align: center;" | 155 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Mexický špeciál | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 26. február 2020 |- | style="text-align: center;" | 156 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Volebný špeciál 2020 | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš, Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 1. marec 2020 |- | style="text-align: center;" | 157 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O návšteve z Číny | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Matúš Slamka, Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 18. marec 2020 |- | style="text-align: center;" | 158 | style="text-align: center;" | 10 | Ťažký týždeň: Maléry pana Kičurního | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Oliver Suchý, Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 2. apríl 2020 |- | style="text-align: center;" | 159 | style="text-align: center;" | 11 | Ťažký týždeň: Typy ľudí počas Korony | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Michal Badin, Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 10. apríl 2020 |- | style="text-align: center;" | 160 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký týždeň: Ľud verzus Matovič | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 17. apríl 2020 |- | style="text-align: center;" | 161 | style="text-align: center;" | 13 | Ťažký týždeň: O hoaxoch a amatérskych epidemiológoch | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 24. apríl 2020 |- | style="text-align: center;" | 162 | style="text-align: center;" | 14 | Ťažký týždeň: O novej Kočnerovej Threeme | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 8. máj 2020 |- | style="text-align: center;" | 163 | style="text-align: center;" | 15 | Ťažký týždeň o strašidelnom Sorosovi a „diabolských“ mimovládkach | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová, Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 14. máj 2020 |- | style="text-align: center;" | 164 | style="text-align: center;" | 16 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Eurošpeciál | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 22. máj 2020 |- | colspan = 6 | ''Hostia:'' Ladislav Miko, [[Vladimír Bilčík]], [[Maroš Šefčovič]], [[Lucia Ďuriš Nicholsonová]], [[Michal Šimečka]] |- | style="text-align: center;" | 165 | style="text-align: center;" | 17 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Hra o (dekanské) tróny | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 29. máj 2020 |- | style="text-align: center;" | 166 | style="text-align: center;" | 18 | Ťažký týždeň: Cesta do stredoveku | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 5. jún 2020 |- | style="text-align: center;" | 167 | style="text-align: center;" | 19 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Politický rozchod roka | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 10. jún 2020 |- | style="text-align: center;" | 168 | style="text-align: center;" | 20 | Tažký týždeň s Janom Gorduličom: O prstoch na zadkoch | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová, Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 18. jún 2020 |- | style="text-align: center;" | 169 | style="text-align: center;" | 21 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom LIVE: O tom, ako Krištúfková chcela rodiny podporiť | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 29. jún 2020<ref name="Poznámka1" group="p" /><ref name="Poznámka2" group="p" /> |} === 11. séria (2020) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #228B22; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #228B22; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #228B22; color: #000; width: 15%;" | Názov ! style="background: #228B22; color: #000; width: 5%" | Réžia ! style="background: #228B22; color: #000; width: 7%;" | Scenár ! style="background: #228B22; color: #000; width: 5%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 170 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O pokrytcoch v politike | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová, Oliver Suchý | style="text-align: center;" | 23. september 2020 |- | style="text-align: center;" | 171 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký týždeň: O Ursulienke a siedmich miliardách | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 29. september 2020 |- | colspan = 6 | ''Hostia:'' [[Monika Beňová]] , [[Ladislav Miko]], [[Veronika Remišová]], [[Michal Wiezik]] |- | style="text-align: center;" | 172 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Ako si to Česi pokazili | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 8. október 2020 |- | style="text-align: center;" | 173 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký týždeň: O slovenskej (ne)kultúre | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 15. október 2020 |- | style="text-align: center;" | 174 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O amerických voľbách | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová | style="text-align: center;" | 22. október 2020 |- | style="text-align: center;" | 175 | style="text-align: center;" | 6 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O hoaxoch a hoaxeroch | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 29. október 2020 |- | style="text-align: center;" | 176 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O celoplošnom zatýkaní | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Martin Suchý, Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 5. november 2020 |- | style="text-align: center;" | 177 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký týždeň: O piekle poľských kobiet | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová, Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 12. november 2020 |- | style="text-align: center;" | 178 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Keď NAKA maká | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 19. november 2020 |- | style="text-align: center;" | 179 | style="text-align: center;" | 10 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Ako sme sa dali obabrať | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 26. november 2020 |- | style="text-align: center;" | 180 | style="text-align: center;" | 11 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O papalášoch | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 11. december 2020 |- | style="text-align: center;" | 181 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Matovič pokazil sito | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 19. december 2020 |} === 12. séria (2021) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #C71585; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #C71585; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #C71585; color: #000; width: 15%;" | Názov ! style="background: #C71585; color: #000; width: 5%" | Réžia ! style="background: #C71585; color: #000; width: 7%;" | Scenár ! style="background: #C71585; color: #000; width: 5%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 182 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký týždeň je späť! | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Peter Mravec, Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 29. január 2021 |- | style="text-align: center;" | 183 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Eurošpeciál | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 4. február 2021 |- | colspan = 6 | ''Hostia:'' [[Michal Šimečka]], [[Lucia Ďuriš Nicholsonová]], [[Ivan Štefanec]] |- | style="text-align: center;" | 184 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: NAKA opäť zamakala | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 11. február 2021 |- | style="text-align: center;" | 185 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Rok s Igorom Matovičom | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 19. február 2021 |- | style="text-align: center;" | 186 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Bude horúco | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 25. február 2021 |- | style="text-align: center;" | 187 | style="text-align: center;" | 6 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Rok s koronou | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Peter Mravec, Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 4. marec 2021 |- | style="text-align: center;" | 188 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Keď ide o život | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 12. marec 2021 |- | colspan = 6 | ''Hostia:'' [[Ladislav Miko]], [[Martin Hojsík]], [[Miriam Lexmann]] |- | style="text-align: center;" | 189 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O alkoholovej epidémii | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Metod Rybár | style="text-align: center;" | 18. marec 2021 |- | style="text-align: center;" | 190 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Neotravujte, tu sme vo väzbe | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 25. marec 2021 |- | colspan = 6 | ''Hosť:'' [[Docent|doc.]] [[Doktor práv|JUDr.]] [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Peter Kováč, [[Doktor (PhD.)|PhD.]] et PhD. |- | style="text-align: center;" | 191 | style="text-align: center;" | 10 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O (ne)odstupovaní | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 2. apríl 2021 |- | style="text-align: center;" | 192 | style="text-align: center;" | 11 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Hybridná vojna | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová | style="text-align: center;" | 8. apríl 2021 |- | style="text-align: center;" | 193 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Igor Sputnikovič | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová, Ján Gordulič | style="text-align: center;" | 15. apríl 2021 |- | style="text-align: center;" | 194 | style="text-align: center;" | 13 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Turisti s povolením zabíjať | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 29. apríl 2021 |- | style="text-align: center;" | 195 | style="text-align: center;" | 14 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Západ vs. východ | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 6. máj 2021 |- | style="text-align: center;" | 196 | style="text-align: center;" | 15 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Drogofóbia | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | 13. máj 2021 |- | style="text-align: center;" | 197 | style="text-align: center;" | 16 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Keď vládnu obyčajní ľudia | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 27. máj 2021 |- | style="text-align: center;" | 198 | style="text-align: center;" | 17 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Pichnúť si, či nepichnúť? | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 3. jún 2021 |- | style="text-align: center;" | 199 | style="text-align: center;" | 18 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Odborníci s „iným názorom“ | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 10. jún 2021 |- | style="text-align: center;" | 200 | style="text-align: center;" | 19 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Blbé kecy o sexuálnom násilí | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová | style="text-align: center;" | 21. jún 2021 |- | style="text-align: center;" | 201 | style="text-align: center;" | 20 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Best of Ťažký týždeň | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová, Ján Gordulič | style="text-align: center;" | 1. júl 2021 |} === 13. séria (2021) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #696969; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #696969; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #696969; color: #000; width: 17%;" | Názov ! style="background: #696969; color: #000; width: 5%" | Réžia ! style="background: #696969; color: #000; width: 7%;" | Scenár ! style="background: #696969; color: #000; width: 5%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 202 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Také normálne leto | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 7. október 2021 |- | style="text-align: center;" | 203 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Vojna v polícii | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 14. október 2021 |- | style="text-align: center;" | 204 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Ako Česi naložili s rodeným Bratislavčanom Babišom | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová | style="text-align: center;" | 22. október 2021 |- | style="text-align: center;" | 205 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O chate pri Leviciach | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Martin Suchý | style="text-align: center;" | 12. november 2021 |- | style="text-align: center;" | 206 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Z extrému do mainstreamu | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 19. november 2021 |- | style="text-align: center;" | 207 | style="text-align: center;" | 6 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Eurohujer špeciál | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 3. december 2021 |- | colspan = 6 | ''Hostia:'' [[Vladimír Bilčík]], [[Michal Wiezik]], [[Ivan Štefanec]], [[Miriam Lexmann]], [[Michal Šimečka]] |- | style="text-align: center;" | 208 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O zabrzdených reformách a pribrzdených ľuďoch | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Martin Suchý | style="text-align: center;" | 13. december 2021 |- | style="text-align: center;" | 209 | style="text-align: center;" | 8 | Vianočný vinš od tvorcov Ťažkého týždňa | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 23. december 2021 |} === 14. séria (2022) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #6B8E23; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #6B8E23; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #6B8E23; color: #000; width: 17%;" | Názov ! style="background: #6B8E23; color: #000; width: 5%" | Réžia ! style="background: #6B8E23; color: #000; width: 7%;" | Scenár ! style="background: #6B8E23; color: #000; width: 5%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 210 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: Hoaxparáda 2021{{#tag:ref|Posledná časť, ktorú moderoval a režíroval [[Ján Gordulič]].|group="p"}} | style="text-align: center;" | Jano Gordulič | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 28. január 2022 |- | style="text-align: center;" | 211 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký týždeň s novým moderátorom: O ruských borcoch a amerických torpédoborcoch{{#tag:ref|Prvá časť s novým moderátorom [[Jakub Gulík|Jakubom Gulíkom]].|group="p"}} | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová, Martin Suchý | style="text-align: center;" | 4. február 2022 |- | style="text-align: center;" | 212 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký týždeň s [[Jakub Gulík|Jakubom Gulíkom]]: O generálnom prokurátorovi{{#tag:ref|''Ďalší názov'': Ťažký týždeň s Jakubom Gulíkom: O generálnom omyle|group="p"}} | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 11. február 2022 |- | style="text-align: center;" | 213 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký týždeň s Jakubom Gulíkom: Parlalympiáda 2022 | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 18. február 2022 |- | colspan = 6 | ''Hosť:'' [[Joe Trendy]] |- | style="text-align: center;" | 214 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký týždeň s Jakubom Gulíkom: Slovensko hľadá sociálnu demokraciu{{#tag:ref|''Ďalší názov'': Ťažký týždeň s Jakubom Gulíkom: O slovenskej sociálnej demokracii|group="p"}} | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová | style="text-align: center;" | 25. február 2022 |- | colspan = 6 | ''Hostia:'' [[Grigorij Mesežnikov]], [[Jozef Lenč]] |- | style="text-align: center;" | 215 | style="text-align: center;" | 6 | Najťažší Ťažký týždeň s Jakubom Gulíkom | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 4. marec 2022 |- | style="text-align: center;" | 216 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký týždeň s Jakubom Gulíkom: Také blbé výročie | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 10. marec 2022 |- | style="text-align: center;" | 217 | style="text-align: center;" | 8 | Tažký týždeň: O ruskej propagande | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Jakub Gulík, Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 18. marec 2022 |- | style="text-align: center;" | 218 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký týždeň: Problémy proruskej propagandy pána Putina | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 24. marec 2022 |- | style="text-align: center;" | 219 | style="text-align: center;" | 10 | Ťažký týždeň: O daniach | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 31. marec 2022 |- | style="text-align: center;" | 220 | style="text-align: center;" | 11 | Ťažký týždeň: O utečeneckej kríze | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 7. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" | 221 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký týždeň: O „šmejdoch“ a zdraví | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Jakub Gulík | style="text-align: center;" | 21. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" | 222 | style="text-align: center;" | 13 | Ťažký týždeň LIVE: Slovakia first, Ukraine second | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 28. apríl 2022{{#tag:ref|Diel bol nakrúcaný naživo 23. apríla 2022 na protikorupčnom festivale PUCUNG v Tabačke v Košiciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tešíme sa. - Ťažký týždeň s Jakubom Gulíkom|url=https://www.facebook.com/TazkyTyzden/videos/353531716831587/|dátum prístupu=2022-04-05|jazyk=sk}}</ref>|group="p"}} |- | style="text-align: center;" | 223 | style="text-align: center;" | 14 | Ťažký týždeň: Rýchlokurz autoritarizmu | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová | style="text-align: center;" | 5. máj 2022 |- | style="text-align: center;" | 224 | style="text-align: center;" | 15 | Ťažký týždeň: Ako založiť zločineckú skupinu | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Martin Suchý, Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 12. máj 2022 |- | style="text-align: center;" | 225 | style="text-align: center;" | 16 | Ťažký týždeň: Koaličná opozícia | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 19. máj 2022 |- | style="text-align: center;" | 226 | style="text-align: center;" | 17 | Ťažký týždeň: O psychickom zdraví | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Jakub Gulík | style="text-align: center;" | 26. máj 2022 |- | style="text-align: center;" | 227 | style="text-align: center;" | 18 | Ťažký týždeň: Matovič vs. inflácia | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 2. jún 2022 |- | colspan = 6 | ''Hosť:'' [[Peter Bárdy]] |- | style="text-align: center;" | 228 | style="text-align: center;" | 19 | Ťažký týždeň: O populizme | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 9. jún 2022 |- | style="text-align: center;" | 229 | style="text-align: center;" | 20 | Ťažký týždeň: Ako hovoriť s putinofilmi | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 16. jún 2022 |- | style="text-align: center;" | 230 | style="text-align: center;" | 21 | Ťažký týždeň: O agentovi 363 | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Martin Suchý | style="text-align: center;" | 23. jún 2022 |- | colspan = 6 | ''Hosť:'' [[Zuzana Petková]] |- | style="text-align: center;" | 231 | style="text-align: center;" | 22 | Ťažký týždeň: O Číne a Ujguroch | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Jakub Gulík | style="text-align: center;" | 30. jún 2022 |} === 15. séria (2022) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 17%;" | Názov ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 5%" | Réžia ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 7%;" | Scenár ! style="background: #DC143C; color: #000; width: 5%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 232 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký týždeň: O vládnej kríze | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Martin Suchý | style="text-align: center;" | 8. september 2022 |- | colspan = 6 | ''Hosť:'' [[Ján Gordulič]] |- | style="text-align: center;" | 233 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký týždeň: O živote po voľbách | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Jakub Gulík | style="text-align: center;" | 16. september 2022 |- | style="text-align: center;" | 234 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký týždeň: Sľubom nezarmútiš | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 22. september 2022 |- | style="text-align: center;" | 235 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký týždeň: O športe v politike | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Jakub Gulík | style="text-align: center;" | 29. september 2022 |- | style="text-align: center;" | 236 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký týždeň: O energetickej kríze | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 6. október 2022 |- | style="text-align: center;" | 237 | style="text-align: center;" | 6 | Ťažký týždeň: O závislosti na nezávislých | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 13. október 2022 |- | style="text-align: center;" | 238 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký týždeň: O hrádzi proti liberalizmu | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 20. október 2022 |- | style="text-align: center;" | 239 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký týždeň: O homofóbii | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Jakub Gulík | style="text-align: center;" | 27. október 2022 |- | colspan = 6 | ''Hosť:'' [[Zomri]] |- | style="text-align: center;" | 240 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký týždeň: Veľká Británia má veľké problémy | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová | style="text-align: center;" | 3. november 2022 |- | style="text-align: center;" | 241 | style="text-align: center;" | 10 | Ťažký týždeň: O teplej planéte | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 10. november 2022 |- | colspan = 6 | ''Hosť:'' Jozef Pecho |- | style="text-align: center;" | 242 | style="text-align: center;" | 11 | Ťažký týždeň: Kanye West a jeho ťaženie proti Židom | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Jakub Gulík | style="text-align: center;" | 16. november 2022 |- | colspan = 6 | ''Hosť:'' [[Michael Szatmáry]] |- | style="text-align: center;" | 243 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký týždeň: O jadrovej vojne | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Michal Zifčák | style="text-align: center;" | 24. november 2022 |- | style="text-align: center;" | 244 | style="text-align: center;" | 13 | Ťažký týždeň: O lekároch a pacientovi | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 1. december 2022 |- | style="text-align: center;" | 245 | style="text-align: center;" | 14 | Ťažký týždeň: O futbalovej kata(r)strofe | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 8. december 2022 |- | style="text-align: center;" | 246 | style="text-align: center;" | 15 | Ťažký týždeň: Maďari nem dopadli dobre | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 16. december 2022 |- | style="text-align: center;" | 247 | style="text-align: center;" | 16 | Vianočný vinš od tvorcov Ťažkého týždňa | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 22. december 2022 |} === 16. séria (2023) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 17%;" | Názov ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 5%" | Réžia ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 7%;" | Scenár ! style="background: #2E8B57; color: #000; width: 5%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 248 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký týždeň: O vláde, ktorá nevládze | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Martin Suchý | style="text-align: center;" | 12. január 2023 |- | style="text-align: center;" | 249 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký týždeň: Bratři volia přezidenta | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová | style="text-align: center;" | 19. január 2023 |- | style="text-align: center;" | 250 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký týždeň: Nová nádej pravice | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 26. január 2023 |- | style="text-align: center;" | 251 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký týždeň: Typy politikov | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Martin Suchý, Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 2. február 2023 |- | style="text-align: center;" | 252 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký týždeň: Domáce násilie | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Jakub Gulík | style="text-align: center;" | 9. február 2023 |- | style="text-align: center;" | 253 | style="text-align: center;" | 6 | Ťažký týždeň: O debilizácii obyvateľstva | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 16. február 2023 |- | style="text-align: center;" | 254 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký týždeň: Rok vojny | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 23. február 2023 |- | colspan = 6 | ''Hosť:'' [[Jakub Ťapák|Jakub „Zitron“ Ťapák]] |- | style="text-align: center;" | 255 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký týždeň: Blahanba ti! | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 2. marec 2023 |- | style="text-align: center;" | 256 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký týždeň: Koalícia pomáha a chráni | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 9. marec 2023 |- | style="text-align: center;" | 257 | style="text-align: center;" | 10 | Ťažký týždeň: Mier a iné hoaxy | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 16. marec 2023 |- | style="text-align: center;" | 258 | style="text-align: center;" | 11 | Ťažký týždeň: Umelá inteligencia | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Michal Zifčák | style="text-align: center;" | 23. marec 2023 |- | style="text-align: center;" | 259 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký týždeň: O finančnej kríze | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Jakub Gulík | style="text-align: center;" | 30. marec 2023 |- | style="text-align: center;" | 260<hr>261 | style="text-align: center;" | 13<hr>14 | Ťažký týždeň: České politické panoptikum | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová | style="text-align: center;" | 6. apríl 2023 {{small|(prvá časť)}}<hr>13. apríl 2023 {{small|(druhá časť)}} |- | style="text-align: center;" | 262 | style="text-align: center;" | 15 | Ťažký týždeň: Volebná ponuka pre nenáročných | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 20. apríl 2023 |- | style="text-align: center;" | 263 | style="text-align: center;" | 16 | Ťažký týždeň LIVE: Porno, kauzy a iné zábavnosti | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 27. apríl 2023{{#tag:ref|Diel bol nakrúcaný naživo 22. apríla 2023 na protikorupčnom festivale PUCUNG v Tabačke v Košiciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ideme do Košíc! Poďte aj vy. Už po tretíkrát sa vidíme na festivale PUCUNG. Lístky tu: https://tootoot.fm/sk/events/63f4db31caa5e70598186490 {{!}} By Ťažký týždeň s Jakubom Gulíkom {{!}} Facebook|url=https://www.facebook.com/TazkyTyzden/videos/ideme-do-ko%C5%A1%C3%ADc-po%C4%8Fte-aj-vy-u%C5%BE-po-tret%C3%ADkr%C3%A1t-sa-vid%C3%ADme-na-festivale-pucung-l%C3%ADstky-/1223366315284438/|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2023-03-15|jazyk=sk}}</ref>|group="p"}} |- | style="text-align: center;" | 264 | style="text-align: center;" | 17 | Ťažký týždeň: Asociálne siete | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 4. máj 2023 |- | style="text-align: center;" | 265 | style="text-align: center;" | 18 | Ťažký týždeň: O páde padnutej vlády | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 11. máj 2023 |- | style="text-align: center;" | 266 | style="text-align: center;" | 19 | Ťažký týždeň: Elektromobily: budúcnosť alebo fail? | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Michal Zifčák | style="text-align: center;" | 18. máj 2023 |- | style="text-align: center;" | 267 | style="text-align: center;" | 20 | Ťažký týždeň: O (ne)spájaní demokratických síl | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Jakub Gulík | style="text-align: center;" | 25. máj 2023 |- | style="text-align: center;" | 268 | style="text-align: center;" | 21 | Ťažký týždeň: O manipulácii volieb a voličov | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 1. jún 2023 |- | style="text-align: center;" | 269 | style="text-align: center;" | 22 | Ťažký týždeň: O najdrahšej neveste | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 8. jún 2023 |- | style="text-align: center;" | 270 | style="text-align: center;" | 23 | Ťažký týždeň: Evolúcia slovenských politikov | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 15. jún 2023 |- | style="text-align: center;" | 271 | style="text-align: center;" | 24 | Ťažký týždeň: Muži podľa Andrewa Tate | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová | style="text-align: center;" | 22. jún 2023 |- | style="text-align: center;" | 272 | style="text-align: center;" | 25 | Ťažký týždeň: Po stopách nacionalizmu | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Jakub Gulík | style="text-align: center;" | 29. jún 2023 |- | style="text-align: center;" | 273 | style="text-align: center;" | 26 | Ťažký týždeň LIVE: Ponuka do volieb | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 12. júl 2023<ref name="Poznámka3" group="p" /> |} === 17. séria (2023) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #B8860B; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #B8860B; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #B8860B; color: #000; width: 17%;" | Názov ! style="background: #B8860B; color: #000; width: 5%" | Réžia ! style="background: #B8860B; color: #000; width: 7%;" | Scenár ! style="background: #B8860B; color: #000; width: 5%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 274 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký týždeň: Čo bolo a čo môže byť | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 21. september 2023 |- | style="text-align: center;" | 275 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký týždeň: Slnce, seno, voľby | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 1. október 2023 |- | style="text-align: center;" | 276 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký týždeň: Po voľbách | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 6. október 2023 |- | style="text-align: center;" | 277 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký týždeň: O skladaní vlády | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Martin Suchý | style="text-align: center;" | 19. október 2023 |- | style="text-align: center;" | 278 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký týždeň: Kam sa sťahovať po voľbách | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Dano Čistý | style="text-align: center;" | 26. október 2023 |- | style="text-align: center;" | 279 | style="text-align: center;" | 6 | Ťažký týždeň: Čo by bolo, keby... | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Jakub Gulík | style="text-align: center;" | 3. november 2023 |- | style="text-align: center;" | 280 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký týždeň LIVE: Prvé kroky novej vlády | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová, Martin Suchý | style="text-align: center;" | 10. november 2023{{#tag:ref|Diel bol nakrúcaný naživo 8. novembra 2023 v Luna Bare Hotela Kyjev v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tootoot|url=https://tootoot.fm/sk/events/64da12151b234e0250a529a6|vydavateľ=tootoot.fm|dátum prístupu=2023-10-27}}</ref>|group="p"}} |- | style="text-align: center;" | 281 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký týždeň: O programovom vyhlásení vlády | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 16. november 2023 |- | style="text-align: center;" | 282 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký týždeň: Ženy v politike | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 23. november 2023 |- | style="text-align: center;" | 283 | style="text-align: center;" | 10 | Ťažký týždeň: Národný špeciál | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová | style="text-align: center;" | 30. november 2023 |- | colspan = 6 | ''Hostia:'' [[Jana Kovalčiková]], [[Sandra Sviteková]] |- | style="text-align: center;" | 284 | style="text-align: center;" | 11 | Ťažký týždeň: O priateľských médiách | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 7. december 2023 |- | style="text-align: center;" | 285 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký týždeň: O plnení štátnej kasy | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 14. december 2023 |- | style="text-align: center;" | 286 | style="text-align: center;" | 13 | Ťažký týždeň: Kyselé Vianoce a ťažký nový rok | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 22. december 2023 |- | colspan = 6 | ''Hosť:'' [[Ján Gordulič]] |} === 18. séria (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 17%;" | Názov ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 5%" | Réžia ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 7%;" | Scenár ! style="background: #9932CC; color: #000; width: 5%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 287 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký týždeň: O tom, ako sa začal nový rok | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 11. január 2024 |- | style="text-align: center;" | 288 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký týždeň: Rapperi a sloboda slova | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Jakub Gulík | style="text-align: center;" | 18. január 2024 |- | style="text-align: center;" | 289 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký týždeň: O politike a kultúre | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 25. január 2024 |- | colspan = 6 | ''Hosť:'' [[Fero Joke]] |- | style="text-align: center;" | 290 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký týždeň: Sklamania voliča Smeru | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 1. február 2024 |- | style="text-align: center;" | 291 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký týždeň: O prezidentských kandidátoch | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 8. február 2024 |- | style="text-align: center;" | 292 | style="text-align: center;" | 6 | Ťažký týždeň: Takí normálni papaláši | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 15. február 2024 |- | style="text-align: center;" | 293 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký týždeň: (Tele)novela trestného zákona | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 22. február 2024 |- | colspan = 6 | ''Hosť:'' [[Vladimír Šucha]] |- | style="text-align: center;" | 294 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký týždeň: Čo nového v RuZku | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová | style="text-align: center;" | 29. február 2024 |- | style="text-align: center;" | 295 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký týždeň: Deepfake, podvody a prezidentská kampaň | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Michal Zifčák | style="text-align: center;" | 7. marec 2024 |- | style="text-align: center;" | 296 | style="text-align: center;" | 10 | Ťažký týždeň: O tom, ako Pelle mele | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Martin Suchý | style="text-align: center;" | 14. marec 2024 |- | style="text-align: center;" | 297 | style="text-align: center;" | 11 | Ťažký týždeň: Koho (ne)voliť za prezidenta | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 20. marec 2024 |- | style="text-align: center;" | 298 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký týždeň: Pred druhým kolom | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 28. marec 2024 |- | colspan = 6 | ''Hosť:'' [[Marek Mach]] |- | style="text-align: center;" | 299 | style="text-align: center;" | 13 | Ťažký týždeň: Di(c)ktátor Fico | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Jakub Gulík | style="text-align: center;" | 3. apríl 2024 |- | style="text-align: center;" | 300 | style="text-align: center;" | 14 | Ťažký týždeň: Slovensko je v p... pokoji | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 11. apríl 2024 |- | style="text-align: center;" | 301 | style="text-align: center;" | 15 | Ťažký týždeň: R.I.P. politické relácie | style="text-align: center;" | Lucia Sitár Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Sitár Pazičová | style="text-align: center;" | 18. apríl 2024 |- | style="text-align: center;" | 302 | style="text-align: center;" | 16 | Ťažký týždeň: Nesprávni ľudia na nesprávnych miestach | style="text-align: center;" | Lucia Sitár Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 25. apríl 2024 |- | style="text-align: center;" | 303 | style="text-align: center;" | 17 | Ťažký týždeň LIVE: O lacných potravi… politikoch | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 2. máj 2024{{#tag:ref|Diel bol nakrúcaný naživo 27. apríla 2024 na protikorupčnom festivale PUCUNG v Tabačke v Košiciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Facebook | url = https://www.facebook.com/TazkyTyzden/posts/pfbid0GN4u4j6M17YgFpJYStyTNSJH8YUtakNNLvueopijrVJJBY5PbErwj79fNHz8snxBl | vydavateľ = www.facebook.com | dátum prístupu = 2024-05-02}}</ref>|group="p"}} |- | style="text-align: center;" | 304 | style="text-align: center;" | 18 | Ťažký týždeň: O plochej Zemi a iných nezmysloch | style="text-align: center;" | Lucia Sitár Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 10. máj 2024 |- | style="text-align: center;" | 305 | style="text-align: center;" | 19 | Ťažký týždeň: O festivale hlúposti | style="text-align: center;" | Lucia Sitár Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Sitár Pazičová | style="text-align: center;" | 17. máj 2024 |- | style="text-align: center;" | 306 | style="text-align: center;" | 20 | Ťažký týždeň: Pr(a)vý slovenský atentát | style="text-align: center;" | Lucia Sitár Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 23. máj 2024 |- | style="text-align: center;" | 307 | style="text-align: center;" | 21 | Ťažký týždeň: O eurovoľbách | style="text-align: center;" | Lucia Sitár Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Sitár Pazičová | style="text-align: center;" | 30. máj 2024 |- | colspan = 6 | ''Hostia:'' [[Vladimír Šucha]], Robert Sermek, [[Peter Javorčík]] |- | style="text-align: center;" | 308 | style="text-align: center;" | 22 | Ťažký týždeň: Zahraničné reakcie na náš domáci atentát | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová | style="text-align: center;" | 6. jún 2024 |- | style="text-align: center;" | 309 | style="text-align: center;" | 23 | Ťažký týždeň: Zmier podľa koalície | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 13. jún 2024 |- | style="text-align: center;" | 310 | style="text-align: center;" | 24 | Ťažký týždeň: Pravá Európa | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Jakub Gulík | style="text-align: center;" | 20. jún 2024 |- | style="text-align: center;" | 311 | style="text-align: center;" | 25 | Ťažký týždeň LIVE: O novom prezidentovi a starých problémoch | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová, Peter Mravec | style="text-align: center;" | 29. jún 2024<ref name="Poznámka4" group="p" /> |} === 19. séria (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 17%;" | Názov ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 5%" | Réžia ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 7%;" | Scenár ! style="background: #FF0000; color: #000; width: 5%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 312 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký týždeň LIVE: Aká vláda, také leto | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová, Peter Mravec | style="text-align: center;" | 9. september 2024<ref name="Poznámka5" group="p" /> |- | style="text-align: center;" | 313 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký týždeň: O „sociálnej vláde“ | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 19. september 2024 |- | style="text-align: center;" | 314 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký týždeň: Vždy môže byť horšie | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová | style="text-align: center;" | 26. september 2024 |- | style="text-align: center;" | 315 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký týždeň: O vysokej DPH a nízkom IQ | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 3. október 2024 |- | style="text-align: center;" | 316 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký týždeň: Už se perou! | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Martin Suchý | style="text-align: center;" | 10. október 2024 |- | style="text-align: center;" | 317 | style="text-align: center;" | 6 | Ťažký týždeň: Český krízový špeciál | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová | style="text-align: center;" | 17. október 2024 |- | style="text-align: center;" | 318 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký týždeň: K.O.nsolidácia po slovensky | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Sitár Pazičová | style="text-align: center;" | 24. október 2024 |- | style="text-align: center;" | 319 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký týždeň: Najväčšie problémy Slovenska | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 31. október 2024 |- | style="text-align: center;" | 320 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký týždeň: O chorobách v zdravotníctve | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Jakub Gulík | style="text-align: center;" | 7. november 2024 |- | style="text-align: center;" | 321 | style="text-align: center;" | 10 | Ťažký týždeň: Oranžový comeback | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová | style="text-align: center;" | 14. november 2024 |- | style="text-align: center;" | 322 | style="text-align: center;" | 11 | Ťažký týždeň: Pomáhať a... skántriť? | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 21. november 2024 |- | style="text-align: center;" | 323 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký týždeň: O ťažkej chudobe | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 28. november 2024 |- | style="text-align: center;" | 324 | style="text-align: center;" | 13 | Ťažký týždeň: O rozpočte, alkohole a iných neduhoch | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 5. december 2024 |- | style="text-align: center;" | 325 | style="text-align: center;" | 14 | Ťažký týždeň: O podlizovaní sa Rusku a iných koníčkoch | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 12. december 2024 |- | style="text-align: center;" | 326 | style="text-align: center;" | 15 | Ťažký týždeň: Veselé Viafice a šťastný nový Eštok | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 19. december 2024 |} === 20. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 17%;" | Názov ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 5%" | Réžia ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 7%;" | Scenár ! style="background: #D2691E; color: #000; width: 5%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 327 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký týždeň LIVE: Nad Tatrou sa zmráka | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová, Peter Mravec | style="text-align: center;" | 10. január 2025<ref name="Poznámka6" group="p" /> |- | style="text-align: center;" | 328 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký týždeň: Vládne úspechy na štyri svetové strany | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 16. január 2025 |- | style="text-align: center;" | 329 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký týždeň: O blbých a blbších | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 23. január 2025 |- | style="text-align: center;" | 330 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký týždeň: Slovensko je Európa! Občas | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 30. január 2025 |- | style="text-align: center;" | 331 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký týždeň: Trumpoty v Amerike aj na Slovensku | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Michal Zifčák | style="text-align: center;" | 6. február 2025 |- | style="text-align: center;" | 332 | style="text-align: center;" | 6 | Ťažký týždeň: Vláda už nezvláda | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Martin Suchý, Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 13. február 2025 |- | style="text-align: center;" | 333 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký týždeň: Aká krajina, taká hra o tróny | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 20. február 2025 |- | style="text-align: center;" | 334 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký týždeň: Držte sa, ideme z kopca | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 27. február 2025 |- | style="text-align: center;" | 335 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký týždeň: Koniec sveta (ako ho poznáme) | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová | style="text-align: center;" | 6. marec 2025 |- | style="text-align: center;" | 336 | style="text-align: center;" | 10 | Ťažký týždeň: O nových policajných autách a starých problémoch | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 13. marec 2025 |- | style="text-align: center;" | 337 | style="text-align: center;" | 11 | Ťažký týždeň: Géniovia v politike | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 20. marec 2025 |- | style="text-align: center;" | 338 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký týždeň: O drahých nevestách, uniformách a medailách | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 27. marec 2025 |- | style="text-align: center;" | 339 | style="text-align: center;" | 13 | Ťažký týždeň: O slintačke a krivákoch | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 3. apríl 2025 |- |- | style="text-align: center;" | 340 | style="text-align: center;" | 14 | Ťažký týždeň: Fontána pre Zuzanu, limuzína pre Martinu | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Jakub Gulík | style="text-align: center;" | 10. apríl 2025 |- | style="text-align: center;" | 341 | style="text-align: center;" | 15 | Ťažký týždeň: Ako sa chlapci basy naľakali | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 17. apríl 2025 |- | style="text-align: center;" | 342 | style="text-align: center;" | 16 | Ťažký týždeň: O atentáte, mimovládkach a ostrihanom Pellem | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Jakub Gulík | style="text-align: center;" | 24. apríl 2025 |- | style="text-align: center;" | 343 | style="text-align: center;" | 17 | Ťažký týždeň: Aká krajina, také vyšetrovania | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 1. máj 2025 |- | style="text-align: center;" | 344 | style="text-align: center;" | 18 | Ťažký týždeň: Ťažký rok súdruha Fica | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 15. máj 2025 |- | style="text-align: center;" | 345 | style="text-align: center;" | 19 | Ťažký týždeň: Prinajmenšom jeden „náš človek“ má namále | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 22. máj 2025 |- | style="text-align: center;" | 346 | style="text-align: center;" | 20 | Ťažký týždeň: Všade dobre, doma najhoršie | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová | style="text-align: center;" | 29. máj 2025 |- | style="text-align: center;" | 347 | style="text-align: center;" | 21 | Ťažký týždeň LIVE: Držte sa, ideme z kopca! | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec, Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 9. jún 2025{{#tag:ref|Diel bol nakrúcaný naživo 6. júna 2025 v budove YMCA v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tootoot | url = https://tootoot.fm/sk/events/6809b9ca7b1d5191bf49965b | vydavateľ = tootoot.fm | dátum prístupu = 2025-05-06}}</ref>|group="p"}} |- | style="text-align: center;" | 348 | style="text-align: center;" | 22 | Ťažký týždeň: O banánovej republike | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 12. jún 2025 |- | style="text-align: center;" | 349 | style="text-align: center;" | 23 | Ťažký týždeň: Diktatour 2025 | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Jakub Gulík | style="text-align: center;" | 19. jún 2025 |- | style="text-align: center;" | 350 | style="text-align: center;" | 24 | Ťažký týždeň: O pohlaviach v ústave | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 26. jún 2025 |} === 21. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #FF4500; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #FF4500; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #FF4500; color: #000; width: 17%;" | Názov ! style="background: #FF4500; color: #000; width: 5%" | Réžia ! style="background: #FF4500; color: #000; width: 7%;" | Scenár ! style="background: #FF4500; color: #000; width: 5%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 351 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký týždeň: Slnko, seno a pár kauzičiek | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 11. september 2025 |- | style="text-align: center;" | 352 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký týždeň: Konsolidácia 3.0 | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 18. september 2025 |- | style="text-align: center;" | 353 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký týždeň: O Slovákovi, Japoncovi a českých voľbách | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová, Peter Mravec | style="text-align: center;" | 25. september 2025 |- | style="text-align: center;" | 354 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký týždeň: O pohlaviach v politike | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 2. október 2025 |- | style="text-align: center;" | 355 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký týždeň: Ministerka v lietadle, peniaze v lufte | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 9. október 2025 |- | style="text-align: center;" | 356 | style="text-align: center;" | 6 | Ťažký týždeň: O tom, ako Laco šetriť išiel | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 16. október 2025 |- | style="text-align: center;" | 357 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký týždeň: Aký otec, taká SIS | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 23. október 2025 |- | style="text-align: center;" | 358 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký týždeň: Nepokradneš! | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 30. október 2025 |- | colspan = 6 | ''Hosť:'' Martin Suchý |- | style="text-align: center;" | 359 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký týždeň: Ľahšie lúpiť ako kúpiť | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 6. november 2025 |- | style="text-align: center;" | 360 | style="text-align: center;" | 10 | Ťažký týždeň: Drsný špeciál o Nežnej revolúcii | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová | style="text-align: center;" | 13. november 2025 |- | style="text-align: center;" | 361 | style="text-align: center;" | 11 | Ťažký týždeň LIVE: O kriednych nepriateľoch | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová, Peter Mravec | style="text-align: center;" | 21. november 2025{{#tag:ref|Diel bol nakrúcaný naživo 18. novembra 2025 v Piano Clube v Trenčíne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tootoot | url = https://tootoot.fm/sk/events/68e6b6c3e821cd509f2e802b | vydavateľ = tootoot.fm | dátum prístupu = 2025-10-09}}</ref>|group="p"}} |- | style="text-align: center;" | 362 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký týždeň: Vláda iného názoru | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 27. november 2025 |- | style="text-align: center;" | 363 | style="text-align: center;" | 13 | Ťažký týždeň: Nad Sněžkou sa blýska | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Jakub Gulík | style="text-align: center;" | 4. december 2025 |- | style="text-align: center;" | 364 | style="text-align: center;" | 14 | Ťažký týždeň: Slovensko je slayáda | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 11. december 2025 |- | style="text-align: center;" | 365 | style="text-align: center;" | 15 | Ťažký týždeň: Krejzy Vianoce a topka Nový rok | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 18. december 2025 |- | style="text-align: center;" | 366 | style="text-align: center;" | 16 | Ťažký týždeň: 10 rečníkov roka 2025{{#tag:ref|''Ďalší názov'': Ťažký týždeň: Silvestrovská hitparáda|group="p"}} | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 31. december 2025 |} === 22. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #6A5ACD; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #6A5ACD; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #6A5ACD; color: #000; width: 17%;" | Názov ! style="background: #6A5ACD; color: #000; width: 5%" | Réžia ! style="background: #6A5ACD; color: #000; width: 7%;" | Scenár ! style="background: #6A5ACD; color: #000; width: 5%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 367 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký týždeň LIVE: Šťastný nový tunel 2026 | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová, Peter Mravec | style="text-align: center;" | 16. január 2026<ref name="Poznámka7" group="p" /> |- | style="text-align: center;" | 368 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký týždeň: Na nový rok, do USA krok | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 22. január 2026 |- | style="text-align: center;" | 369 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký týždeň: Do pekla na bielom koni | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 29. január 2026 |- | style="text-align: center;" | 370 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký týždeň: O úchylnom diplomatovi | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 5. február 2026 |- | style="text-align: center;" | 371 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký týždeň: God Save Trumperica | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová | style="text-align: center;" | 12. február 2026 |- | style="text-align: center;" | 372 | style="text-align: center;" | 6 | Ťažký týždeň: Vláda v (ne)súlade so zákonom | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 19. február 2026 |- | style="text-align: center;" | 373 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký týždeň: Slovensko hľadá ropu | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 26. február 2026 |- | style="text-align: center;" | 374 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký týždeň: O konsolikvidácii | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 5. marec 2026 |- | style="text-align: center;" | 375 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký týždeň: O čurillovcoch | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 12. marec 2026 |- | style="text-align: center;" | 376 | style="text-align: center;" | 10 | Ťažký týždeň: O Robovode Družba | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 19. marec 2026 |- | style="text-align: center;" | 377 | style="text-align: center;" | 11 | Ťažký týždeň: O vysokých platoch a nízkej úrovni | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 26. marec 2026 |- | style="text-align: center;" | 378 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký týždeň: Garážový výpredaj | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 2. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" | 379 | style="text-align: center;" | 13 | Ťažký týždeň: Viktátor Orbán | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 9. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" | 380 | style="text-align: center;" | 14 | Ťažký týždeň LIVE: Čo sa nezmestilo na tlačovku | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec, Lucia Pazičová, Jakub Gulík | style="text-align: center;" | 21. apríl 2026{{#tag:ref|Diel bol nakrúcaný naživo 17. apríla 2026 v kine Lucerna v [[Praha|Prahe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tootoot | url = https://tootoot.fm/sk/events/69a9432447061b148a592989 | vydavateľ = tootoot.fm | dátum prístupu = 2026-03-05}}</ref>|group="p"}} |- | style="text-align: center;" | 381 | style="text-align: center;" | 15 | Ťažký týždeň: O prázdnom obleku | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 23. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" | 382 | style="text-align: center;" | 16 | Ťažký týždeň: O útokoch na poslancov | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 30. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" | 383 | style="text-align: center;" | 17 | Ťažký týždeň: O Šimečkovej manke a smeráckej plačovke | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Jakub Gulík | style="text-align: center;" | 7. máj 2026 |- | style="text-align: center;" | 384 | style="text-align: center;" | 18 | Ťažký týždeň: O návšteve Moskvy | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 16. máj 2026{{#tag:ref|Diel mal predpremiéru 15. mája 2026 na protikorupčnom festivale PUCUNG v Tabačke v Košiciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Príďte si do Košíc užiť perverzný film... ehm, teda predpremiéru Ťažký týždeň s Jakubom Gulíkom na veľkom plátne. Vstupenky nájdete na www.pucung.sk {{!}} PUCUNG | url = https://www.facebook.com/reel/942556801921652/ | dátum prístupu = 2026-05-16 | jazyk = sk}}</ref>|group="p"}} |- | style="text-align: center;" | 385 | style="text-align: center;" | 19 | Ťažký týždeň: Všade nedobre, doma najhoršie | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 21. máj 2026 |- | style="text-align: center;" | 386 | style="text-align: center;" | 20 | Ťažký týždeň: O nahnevanom Andrejovi | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 28. máj 2026 |- | style="text-align: center;" | 387 | style="text-align: center;" | 21 | Ťažký týždeň: Máte sa lepšie, než si myslíte | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 4. jún 2026 |- | style="text-align: center;" | 388 | style="text-align: center;" | 22 | Ťažký týždeň: Jednoducho mafia | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 11. jún 2026 |- | style="text-align: center;" | 389 | style="text-align: center;" | 23 | Ťažký týždeň: Pravda, láska a dotácie | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Tatiana Hořavová | style="text-align: center;" | 18. jún 2026 |- | style="text-align: center;" | 390 | style="text-align: center;" | 24 | Ťažký týždeň LIVE: O smeráckych príživníkoch | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová, Peter Mravec | style="text-align: center;" | 26. jún 2026<ref name="Poznámka8" group="p" /> |} === 23. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #4169E1; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #4169E1; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #4169E1; color: #000; width: 17%;" | Názov ! style="background: #4169E1; color: #000; width: 5%" | Réžia ! style="background: #4169E1; color: #000; width: 7%;" | Scenár ! style="background: #4169E1; color: #000; width: 5%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 391<hr>392 | style="text-align: center;" | 1<hr>2 | Ťažký týždeň: Letný sumár | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 3. september 2026 {{small|(prvá časť)}}<hr>10. september 2026 {{small|(druhá časť)}} |- | style="text-align: center;" | 393 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký týždeň: Už se perou! | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Ľubo Nemeš | style="text-align: center;" | 17. september 2026 |- | style="text-align: center;" | 394 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký týždeň: Kašleme NATO | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 24. september 2026 |- | style="text-align: center;" | 395 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký týždeň: Vláda v rozklade | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Peter Mravec | style="text-align: center;" | 1. október 2026 |- | style="text-align: center;" | 396 | style="text-align: center;" | 6 | Ťažký týždeň: O predčasných voľbách a neskorom rozpočte | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | 8. október 2026 |- | style="text-align: center;" | 397 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký týždeň | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | – | style="text-align: center;" | 15. október 2026 |- | style="text-align: center;" | 398 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký týždeň | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | – | style="text-align: center;" | 22. október 2026 |- | style="text-align: center;" | 399 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký týždeň | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | – | style="text-align: center;" | 29. október 2026 |- | style="text-align: center;" | 398 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký týždeň | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | – | style="text-align: center;" | 5. november 2026 |- | style="text-align: center;" | 399 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký týždeň | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | – | style="text-align: center;" | 12. november 2026 |- | style="text-align: center;" | 400 | style="text-align: center;" | 10 | Ťažký týždeň | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | – | style="text-align: center;" | 19. november 2026 |- | style="text-align: center;" | 401 | style="text-align: center;" | 11 | Ťažký týždeň | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | – | style="text-align: center;" | 26. november 2026 |- | style="text-align: center;" | 402 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký týždeň | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | – | style="text-align: center;" | 3. december 2026 |- | style="text-align: center;" | 403 | style="text-align: center;" | 13 | Ťažký týždeň | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | – | style="text-align: center;" | 10. december 2026 |- | style="text-align: center;" | 404 | style="text-align: center;" | 14 | Ťažký týždeň | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | – | style="text-align: center;" | 17. december 2026 |} == Poznámky == <references group="p"/> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Zoznamy častí seriálov|Ťažký týždeň]] 5ajfa5ec5ktlj9nyha0nm6zozczf75i 0 676009 8382617 8252133 2026-10-11T00:43:30Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382617 wikitext text/x-wiki {{Iné významy|Fantomas}} {{Infobox Film | Názov = Fantomas | Poster = Fantomas - plakát Jan Sarkandr Tománek.jpg |popis obrázku=Filmový plagát od českého grafika [[Jan Sarkandr Tománek|Jana Sarkandra Tománka]]. | Originál = Fantomas | Žáner = [[komédia]] | Dĺžka = 100 | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]]<br>{{ITA}} [[Taliansko]] | Rok = [[1964]] | Dátum uvedenia = [[4. november]] (Francúzsko) | Nasledujúci = ''[[Fantomas sa hnevá]]'' {{Small|([[1965]])}} | Popis obrázku = Filmový plagát od českého grafika [[Jan Sarkandr Tománek|Jana Sarkandra Tománka]]. | Rozpočet = odhad na 3,3 milióna [[Francúzsky frank|frankov]] (t. j. približne 5,2 miliónov [[Euro|eur]] v roku [[2023]]<ref>https://www.insee.fr/fr/information/2417794</ref>) | Zárobok = [[Cirka|cca]] 30 mil. [[Euro|€]] (celosvetovo) | Jazyk = [[francúzština|francúzsky]] | Veľkosť obrázku = 230px | Ocenenia = Jean Marais{{--}}najlepší francúzsky herec podľa divákov | Produkčná spoločnosť = PAC, SNEG, PCM | Distribučná spoločnosť = [[Gaumont]] | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = Taliansko }} [[Súbor:Louis de Funès — L'Homme orchestre (1970) (recadré).jpg|náhľad|[[Louis de Funès]] ako komisár Paul Juve.]] [[Súbor:Jean Marais Césars.jpg|náhľad|[[Jean Marais]] ako novinár Jérôme Fandor.]] [[Súbor:Mylene Demongeot Césars.jpg|náhľad|[[Mylène Demongeot]] ako fotografka Hélène Gurn.]] [[Súbor:2013-04-07 15-54-15-carnaval-Belfort.JPG|náhľad|Model Fantomasovej masky na karnevale v meste [[Belfort (mesto)|Belfort]].]] '''''Fantomas''''' ({{Vjz|fra|''Fantomas''}})<ref name="vs" group="pozn.">Vo francúzskom origináli je v názve tohto filmu odstránený vokáň na o, ktorý je inak prítomný v názvoch ostatných spracovaní rovnakej témy (Fantômas).</ref> je [[francúzsko]]-[[Taliansko|talianska]] [[Dobrodružný film|dobrodružná]] [[Kriminálny film|krimi]]-[[komédia]] z roku [[1964]], režírovaná [[André Hunebelle|André Hunebellom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantomas (film - 1964) - POSTAVY.cz|url=https://www.postavy.cz/film/fantomas/|vydavateľ=www.postavy.cz|dátum prístupu=2023-04-16}}</ref><ref>https://www.themoviedb.org/movie/1871-fant-mas</ref> Ide o komickú adaptáciu [[horor]]ových [[román]]ov od [[Pierre Souvestre|Pierra Souvestra]] a [[Marcel Allain|Marcela Allaina]] zo začiatku [[20. storočie|20. storočia]]. Je to prvý diel [[Trilógia|trilógie]] o Fantomasovi, v ktorej v hlavných úlohách účinkovali [[Jean Marais]], [[Louis de Funès]] a [[Mylène Demongeot]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Trilogie Fantômas – Test Blu-ray|url=http://www.cinecomedies.com/tests-dvd-bluray/trilogie-fantomas-test-blu-ray/|dátum vydania=2017-04-11|dátum prístupu=2023-04-16|jazyk=fr-FR|meno=Jérémie|priezvisko=Imbert}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bienvenue sur notreCinema|url=https://www.notrecinema.com/communaute/v1_detail_film.php3?lefilm=13423&aftref=1|vydavateľ=www.notrecinema.com|dátum prístupu=2023-06-05}}</ref> Film produkoval najmä [[Gaumont]] pod vedením [[Alain Poiré|Alaina Poirého]]. == Dej == Záhadný a nepolapiteľný Fantomas sa stáva hlavným nepriateľom Francúzska. Našťastie je tu geniálny komisár Juve, ktorý ubezpečuje všetkých občanov, že zločinca dostane. Novinár Fandor a jeho snúbenica Hélène neveria, že táto postava vôbec existuje. Ale čoskoro sa všetci presvedčia, že to s Fantomasom nebude také jednoduché.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantômas - André Hunebelle|url=https://tortillapolis.com/critique-film-fantomas-andre-hunebelle-1964/|vydavateľ=Tortillapolis|dátum vydania=2009-08-01|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=fr-FR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FANTOMAS movie fan web|url=http://www.fantomas-movie.eu/index.php?page=page&kid=37|vydavateľ=www.fantomas-movie.eu|dátum prístupu=2023-06-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantomas|url=https://www.kfilmu.net/film/fantomas/|vydavateľ=kfilmu.net|dátum prístupu=2023-06-05|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Review of the film Fantômas (1964)|url=http://www.frenchfilms.org/review/fantomas-1964.html|vydavateľ=frenchfilms.org|dátum vydania=2002|dátum prístupu=2023-07-08|jazyk=en|meno=James|priezvisko=Travers|url archívu=https://web.archive.org/web/20230708131123/http://www.frenchfilms.org/review/fantomas-1964.html|dátum archivácie=2023-07-08}}</ref> == Herecké obsadenie == Vo filme hrali:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantomas|url=http://php88.free.fr/bdff/image_film.php?ID=1745#haut&p=film|vydavateľ=php88.free.fr|dátum prístupu=2022-01-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantômas 1964 - Casting du film réalisé par André Hunebelle|url=https://www.youtube.com/watch?v=PNzMq-x6QfU|dátum prístupu=2022-01-22|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantomas - Louis de Funès Datenbank|url=https://louisdefunes.info/film.php?film=28|vydavateľ=louisdefunes.info|dátum prístupu=2022-02-12|url archívu=https://web.archive.org/web/20220212125539/https://louisdefunes.info/film.php?film=28|dátum archivácie=2022-02-12}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Фантомас (1964)|url=https://www.kino-teatr.ru/kino/movie/euro/17989/annot/|dátum prístupu=2022-01-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CINEFICHES: Cinéma, DVD,|url=http://www.cinefiches.com/film.php?id_film=252&titre=FANTOMAS&titre2=Fant%25F4mas+sessanta+dieci|vydavateľ=www.cinefiches.com|dátum prístupu=2022-02-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20220225181324/http://www.cinefiches.com/film.php?id_film=252&titre=FANTOMAS&titre2=Fant%F4mas%20sessanta%20dieci|dátum archivácie=2022-02-25}}</ref> * [[Jean Marais]]{{--}}novinár Jérôme Fandor / Fantomas / lord Geoffrey Shelton / starý dozorca (český dabing [[Vladimír Ráž]] a [[Miroslav Moravec]]<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantomas / Fantômas • Dabingforum.cz|url=https://dabingforum.cz/viewtopic.php?f=3&t=3222|vydavateľ=dabingforum.cz|dátum prístupu=2022-01-22}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantomas Dabing ČST (1976) - DabDB|url=https://www.dabdb.cz/dabing/6210-fantomas/|vydavateľ=www.dabdb.cz|dátum prístupu=2023-04-15}}</ref>) * [[Louis de Funès]]{{--}}komisár Paul Juve (český dabing [[František Filipovský]]<ref name=":1" /><ref name=":2" />) * [[Mylène Demongeot]]{{--}}fotografka Hélène Gurn (český dabing [[Jorga Kotrbová]]<ref name=":1" /><ref name=":2" />) * [[Jacques Dynam]]{{--}}inšpektor Michel Bertrand (český dabing [[Jaroslav Moučka]]<ref name=":1" /><ref name=":2" />) * Robert Dalban{{--}}šéfredaktor Parížskeho kuriéra (český dabing [[Soběslav Sejk]]<ref name=":1" /><ref name=":2" />) * Marie-Hélène Arnaud{{--}}lady Maud Beltham * Anne-Marie Peysson{{--}}TV moderátorka (český dabing [[Kvetoslava Houdlová]]<ref name=":1" /><ref name=":2" />) * Christian Toma{{--}}inšpektor Pierre (český dabing [[Stanislav Fišer]]<ref name=":1" /><ref name=":2" />) * Michel Duplaix{{--}}inšpektor Léon (český dabing [[Zdeněk Buchvaldek]]<ref name=":1" /><ref name=":2" />) * Andrée Tainsy{{--}}asistentka modeliek (český dabing [[Simona Stašová]]<ref name=":1" /><ref name=":2" />) * Hugues Wanner{{--}}pán Royer (predajca šperkov) (český dabing [[Stanislav Fišer]]<ref name=":1" /><ref name=":2" />) * Henri Attal{{--}}Fantomasova stráž (český dabing ?<ref name=":1" />) * Jacques Berger{{--}}riaditeľ kasína (český dabing [[Jan Pohan]]<ref name=":1" /><ref name=":2" />) * Pierre Collet{{--}}policajt, ktorý zadržal komisára Juva (český dabing ?<ref name=":1" />) * Henri Guégan{{--}}(?) * Rudy Lenoir{{--}}plešatý návrhár na prehliadke šperkov / dozorca vo väzení (český dabing [[Jan Sedliský]] a [[Jan Cmíral]]<ref name=":1" /><ref name=":2" />) * Jacques de Lanoye{{--}}generálny tajomník zväzu klenotníkov (český dabing [[Bedřich Prokoš]]<ref name=":1" /><ref name=":2" />) * Jean Minisini{{--}}Fantomasova stráž * Bernard Musson{{--}}policajt, ktorý zadržal komisára Juva (český dabing [[Stanislav Bruder]]<ref name=":1" /><ref name=":2" />) * Dominique Zardi{{--}}Fantomasova stráž * Georges Adet{{--}}identifikačný svedok (český dabing ?<ref name=":1" />) * Jean-Louis Allibert{{--}}minister čítajúci noviny (český dabing [[Jan Pohan]]<ref name=":1" /><ref name=":2" />) * Andrès{{--}}identifikačný svedok * Marc Arian{{--}}hráč v kasíne / divák na prehliadke šperkov * Pierre Arpels{{--}}riaditeľ klenotníctva Van Cleef & Arpels (český dabing [[Zdeněk Jelínek]]<ref name=":1" /><ref name=":2" />) * André Auguet{{--}}hráč v kasíne * André Badin{{--}}zamestnanec klenotníctva * Charles Bayard{{--}}vyslúžilý vojak s monoklom (český dabing [[Oldřich Lukeš]]<ref name=":1" /><ref name=":2" />) * ? André Bézu{{--}}dozorca vo väzení ? * Jean Blancheur{{--}}identifikačný svedok (český dabing [[Stanislav Bruder]]<ref name=":1" /><ref name=":2" />) * Jean-Paul Blonday{{--}}divák na prehliadke šperkov * Philippe Castelli{{--}}policajt * Michel Charrel{{--}}Fantomasova stráž * Yvan Chiffre{{--}}Fantomasova stráž * Henri Coutet{{--}}identifikačný svedok (český dabing [[Karel Chromík]]<ref name=":1" /><ref name=":2" />) * Marcel Cuminatto{{--}}pokladník v kasíne * Albert Daumergue{{--}}divák na prehliadke šperkov * Gil Delamare{{--}}motorkár * Gabrielle Doulcet{{--}}identifikačná svedkyňa * Renée Duchateau{{--}}identifikačná svedkyňa * André Dumas{{--}}(?) * Marius Gaidon{{--}}policajt na komisariáte * André Hunebelle{{--}}(?) * Rémy Julienne{{--}}kaskadér [[Jean Marais|Jeana Maraisa]] (scény na motorke) * Roger Lecuyer{{--}}divák na prehliadke šperkov * Jean Luisi{{--}}divák na prehliadke šperkov * René Marchal{{--}}divák na prehliadke šperkov * Gaston Meunier{{--}}hráč v kasíne * Jimmy Perrys{{--}}Fantomasova stráž * Louisette Rousseau{{--}}čitateľka novín (český dabing ?<ref name=":1" />) * Jean Sunny{{--}}kaskadér [[Jean Marais|Jeana Maraisa]] (scény v aute) * (?){{--}}kolportér (český dabing [[Ladislav Županič]]<ref name=":1" /><ref name=":2" />) * (?){{--}}sekretárka ministra (český dabing [[Daniela Bartáková]]<ref name=":1" /><ref name=":2" />) * Claudie Chantal{{--}}hlásateľka prehliadky šperkov (český dabing [[Květoslava Houdlová]]<ref name=":1" /><ref name=":2" />) * české titulky číta [[Jiří Plachý]]<ref name=":1" /><ref name=":2" /> == Filmový štáb == [[Filmový štáb]] tvorili:<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantômas - Fiche Film - La Cinémathèque française|url=http://cinema.encyclopedie.films.bifi.fr/index.php?pk=49173|vydavateľ=cinema.encyclopedie.films.bifi.fr|dátum prístupu=2022-02-25}}</ref> * Réžia{{--}}[[André Hunebelle]] * Pomocný režisér{{--}}[[Jacques Besnard]] * Asistenti réžie{{--}}Jean-Pierre Desagnat, Jean-Pierre Cazenave, Josée Dayan * Scenár{{--}}[[Jean Halain]], [[Pierre Foucaud]] * Dialógy{{--}}[[Jean Halain]] * Námet{{--}}[[Marcel Allain]] a [[Pierre Souvestre]] (kniha) * Kamera{{--}}[[Marcel Grignon]] * Hudba{{--}}[[Michel Magne]] * Producenti{{--}}[[Alain Poiré]], Paul Cadéac * Strih{{--}}Jean Feyte * Zvuk{{--}}René-Christian Forget * Scénograf{{--}}Paul-Louis Boutié * Vedúci výroby{{--}}Cyril Grize, Roger Boulais * Kameraman{{--}}André Domage * Kostýmy{{--}}Mireille Leydet * Make-up{{--}}René Daudin, Blanche Picot * Masky{{--}}Gérard Cogan * Skript{{--}}Charlotte Lefèvre, Marie-Thérèse Cabon * Fotograf{{--}}Roger Corbeau * Kaskadéri{{--}}Gil Delamare, Rémy Julienne, [[Claude Carliez]], Jean Sunny, Marcel Gallon == Fakty a zaujímavosti == * Vo Francúzsku prišlo na film 4 492 419 divákov, čím sa stal za rok 1964 piatym najnavštevovanejším filmom vo Francúzsku.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box office Louis De FUNES - (page 10) - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/box-office-louis-de-funes-c22691451/10|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2022-01-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=design research|url=https://www.design-research.be/histoires/1919-fantomas|vydavateľ=www.design-research.be|dátum prístupu=2023-06-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20230615193654/https://www.design-research.be/histoires/1919-fantomas|dátum archivácie=2023-06-15}}</ref> * Počas sovietskej éry prišlo na film ''Fantomas'' okolo 45 500 000 divákov, čím sa stal 6. najúspešnejším francúzskym filmom v [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. * Pôvodne mal úlohu komisára Juva hrať [[Bourvil]], ale kvôli zdravotným dôvodom úlohu odmietol.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Derrière le masque de Fantômas|url=http://www.cinecomedies.com/dossiers/derriere-le-masque-de-fantomas/|dátum vydania=2020-08-06|dátum prístupu=2023-06-15|jazyk=fr-FR|meno=Jérémie|priezvisko=Imbert}}</ref> * Čo sa týka roly novinára Fandora / Fantomasa, uvažovalo sa, že by ho stvárnil americký herec [[Yul Brynner]]; aby si mohol vo filme zahrať, žiadal však obrovský honorár, čo režisér André Hunbelle odmietol a voľba padla na Maraisa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Yul BRYNNER : Biographie, Tombe, Citations, Forum...|url=https://www.jesuismort.com/tombe/yul-brynner|vydavateľ=JeSuisMort.com|dátum prístupu=2023-11-20|jazyk=fr}}</ref> * Raymond Pellegrin nemal pôvodne len Fantomasa v origináli nahovoriť, ale aj hrať. Neskôr sa však rozhodlo, že ho zahrá sám Marais, a Pellegrinovi ostal len ako jeho francúzsky hlas. * Skutočný spoluzakladateľ firmy [[Van Cleef & Arpels]], [[Pierre Arpels]], privíta Fantomasa prezlečeného za lorda Sheltona v úvodnej scéne filmu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Joaillerie : le petit monde des grands vendeurs|url=https://www.lesechos.fr/weekend/mode-beaute/joaillerie-le-petit-monde-des-grands-vendeurs-1262538|vydavateľ=Les Echos|dátum vydania=2020-11-06|dátum prístupu=2023-04-15|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Van Cleef & Arpels Pierre Arpels Watch|url=https://www.youtube.com/watch?v=6uR9Hd-Okno|dátum prístupu=2023-04-15|jazyk=sk-SK}}</ref> * Do úlohy lady Beltham bola vybratá známa [[modelka]] [[Marie-Hélène Arnaud]], ktorá hrala vo filme nemú úlohu. * Keď sa v zábere objavia spolu novinár Fandor aj Fantomas, ten zozadu je vždy Christian Toma, ktorý hrá vo filme aj jedného z inšpektorov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Autour de Louis de Funès - www.autourdelouisdefunes.fr. Le site non officiel par Franck et Jérôme !|url=http://nimotozor99.free.fr/index.htm|vydavateľ=nimotozor99.free.fr|dátum prístupu=2022-02-26}}</ref> * Natáčanie sa začalo 15. júla 1964 a skončilo 7. septembra 1964.<ref name=":5" /><ref name=":4" /> * Väčšina interiérov bola postavená v legendárnych štúdiách [[Studios de Boulogne]] v meste [[Boulogne-Billancourt (mesto)|Boulogne-Billancourt]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=1964, sur le tournage de "Fantômas" {{!}} INA|url=https://www.ina.fr/ina-eclaire-actu/1964-sur-le-tournage-de-fantomas|vydavateľ=ina.fr|dátum prístupu=2022-02-12|jazyk=fr}}</ref> * Zábery klenotníctva „Van Cleef & Arpels“ sa natáčali na adrese Place Vendôme 24 v [[Paríž]]i, scény s výstavou šperkov sa konali na [[Avenue des Champs-Élysées]] 50 a nebezpečná cesta, po ktorej novinár Fandor šoféruje auto bez bŕzd, je D2 pri [[Gémenos]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Filming Locations of Fantomas {{!}} Fantômas {{!}} MovieLoci.com|url=https://www.movieloci.com/3600-Fantomas|vydavateľ=www.movieloci.com|dátum prístupu=2022-01-22}}</ref> * Slovo „fantomas“ pochádza z [[Latinčina|latinského]] a [[Novogréčtina|gréckeho]] phantasma; význam slova by sa dal preložiť ako duch, prízrak, fikcia, klam či ilúzia. * V románe Fantomas používal iba škrabošku. S nápadom zelenomodrej masky prišiel samotný [[Jean Marais]] a režisérovi sa to zapáčilo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvář Fantomase si navrhl Jean Marais sám – Francouzský film|url=https://francouzskyfilm.cz/tvar-fantomase-si-navrhl-jean-marais-sam/|vydavateľ=francouzskyfilm.cz|dátum prístupu=2023-05-27}}</ref> * Maskovanie [[Jean Marais|Jeana Maraisa]] bolo veľmi zložité, niekedy trvalo až dve hodiny, kým sa podarilo dokončiť masku Fantomasa. * [[Marcel Allain]], spoluautor hororového románu (zo začiatku [[20. storočie|20. storočia]]) o Fantomasovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantomas démasqué : splendide criminel de Pierre Souvestre et Marcel Allain|url=https://actualitte.com/article/104044/television/fantomas-demasque-splendide-criminel-de-pierre-souvestre-et-marcel-allain|vydavateľ=ActuaLitté.com|dátum prístupu=2023-06-15|jazyk=fr-FR}}</ref> žaloval tvorcov, že mu znehodnotili knihu a z [[horor]]u urobili parodickú komédiu. Nakoniec v roku [[1969]] žalobu vyhral a bola mu vyplatená kompenzácia vo výške 10 % zo ziskov filmov. * Vo filme si Fantomas menil masky, aby oklamal políciu. Podobne si menil masky aj Dr. Kananga o 9 rokov neskôr v bondovke [[Žiť a nechať zomrieť|''Žiť a nechaj zomrieť'']] z roku [[1973]]. * V českom znení neboli filmy nadabované chronologicky, takže prvý diel trilógie sa daboval ako posledný. Navyše filmová trilógia ''Fantomas'' bola v československých kinách uvedená s veľkým časovým odstupom. * Samotný [[Louis de Funès]] povedal, že by chcel mať taký dobrý hlas, ako mal [[František Filipovský|Filipovský]]. * Režisér českého znenia [[K. M. Walló]] chcel pôvodne nadabovať Moravcom všetky postavy, ktoré vo filme stvárnil Jean Marais. * Vo francúzštine daboval Fantomasa francúzsky herec [[Raymond Pellegrin]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=hunebelle - Fantomas (Serial 1964, 1965, 1967) de André Hunebelle|url=https://doublagefrancophone.lebonforum.com/t1730-fantomas-serial-1964-1965-1967-de-andre-hunebelle?highlight=hunebelle|vydavateľ=doublagefrancophone.lebonforum.com|dátum prístupu=2023-04-16|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Trilogie Fantômas – Test Blu-ray|url=http://www.cinecomedies.com/tests-dvd-bluray/trilogie-fantomas-test-blu-ray/|dátum vydania=2017-04-11|dátum prístupu=2023-06-15|jazyk=fr-FR|meno=Jérémie|priezvisko=Imbert}}</ref> * Povedali by ste, že [[Jean Marais]] je o jeden rok starší ako [[Louis de Funès]]? * V scéne, keď Fantomas kradne šperky z výstavy, na pozadí zaznie hudba z filmu ''[[Poklad na Striebornom jazere]]'' z roku [[1962]]. * Vo filme si zahral aj samotný režisér [[André Hunebelle]], ktorý sa objavil iba v niekoľkosekundovej [[Cameo rola|cameo role]]. * [[Jean Marais]] robil väčšinu kaskadérskych kúskov vo filme sám, okrem jazdy na motorke a v aute, kde ho zastupoval kaskadér Rémy Julienne<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rémy Julienne, 90 ans et cascadeur depuis + de 50 ans|url=https://la-parizienne.com/remy-julienne-90ans-cascadeur-depuis-plusde50-ans-cascade-cinema.html|vydavateľ=La Parizienne|dátum vydania=2020-04-17|dátum prístupu=2023-11-20|jazyk=fr-FR|meno=La|priezvisko=PariZienne|url archívu=https://web.archive.org/web/20231202173701/https://la-parizienne.com/remy-julienne-90ans-cascadeur-depuis-plusde50-ans-cascade-cinema.html|dátum archivácie=2023-12-02}}</ref>,alebo Jean Sunny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=L'Alligatographe: Fantômas|url=http://alligatographe.blogspot.com/2009/07/fantomas.html|dátum vydania=2009-07-10|dátum prístupu=2023-04-15|priezvisko=Alligator}}</ref> Na rozdiel od neho [[Louis de Funès|Louisa de Funèsa]] museli kaskadéri zastupovať veľmi často. * Akčnú scénu preskakovania vlakov točil sám Louis de Funès, ktorý odmietol nechať sa zastúpiť kaskadérom. * Louis de Funès (komisár Juve) nechcel vyzerať fyzicky menejcenný ako Jean Marais, a tak skočil z mosta do idúceho vlaku. Kaskadérsky kúsok, na ktorý dohliadal [[Gil Delamare]], prebehol bez nehôd. Počas scény, keď je zavesený na [[Žeriav (stroj)|žeriave]] nad Parížom, sa však zranil. Napriek tomu, že sa nachádzal iba jeden meter nad zemou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Louis de Funés kaskadérem! – Francouzský film|url=https://francouzskyfilm.cz/louis-de-funes-kaskaderem/|vydavateľ=francouzskyfilm.cz|dátum prístupu=2023-05-27}}</ref> Niektoré nervové kmene, ktoré sa týmto dlhým visením pretiahli, spôsobili ochrnutie ramenných svalov. Trvalo niekoľko rokov, kým sa hercovi vrátili niektoré z jeho schopností. * Na filme spolupracovali [[Rémy Julienne]] a [[Claude Carliez]], ktorí robili kaskadérov aj k niekoľkým [[James Bond (filmy)|bondovkám]]. * Rémy Julienne, francúzsky motokrosový šampión z roku [[1957]], bol v roku 1964 najatý Gilom Delamarom (známym kaskadérom a koordinátorom špeciálnych efektov), aby počas záverečnej naháňačky predviedol kaskadérske kúsky na motorke a zastúpil Jeana Maraisa. Väčšinu kaskadérskych kúskov si však herec robil sám. * Jean Sunny (kaskadér špecializujúci sa na motorové vozidlá) súhlasil s účasťou vo filme iba v závratnej sekvencii, keď auto bez bŕzd schádza z prudkého kopca. Scéna sa natáčala na [[Col de l'Espigoulier]] neďaleko [[Aubagne]] a [[Cassis (Bouches-du-Rhône)|Cassis]] a na [[Col Sainte-Anne]] medzi [[Allauch]] a [[Mimet]]. * V Taliansku bol film uvedený pod názvom ''Fantomas 70''. * Všetky tri diely ''Fantomasa'' boli vyvolané v laboratóriách GTC ([[Joinville-le-Pont|Joinville-le-pont]]). * Auto, ktoré novinár Fandor ukradol na čerpacej stanici pri prenasledovaní Fantomasa je [[BMW]] 507, dodávka, v ktorej sú Juve a Fandor ako rukojemníci, je [[Citroën]] Type HY Currus.<ref name=":3" /> Auto, ktoré dovezie lorda Sheltona a lady Belthamovú do klenotníctva, je [[Rolls-Royce]] Silver Cloud III.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IMCDb.org: "Fantômas, 1964": cars, bikes, trucks and other vehicles|url=https://www.imcdb.org/m58089.html|vydavateľ=www.imcdb.org|dátum prístupu=2022-02-12}}</ref> * Vrtuľník, ktorý bol použitý vo filme, je [[Sud Aviation|Sud Aviation SE-3130 Alouette II]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantômas - The Internet Movie Plane Database|url=https://impdb.org/index.php?title=Fant%C3%B4mas|vydavateľ=impdb.org|dátum prístupu=2023-04-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20230416133043/https://impdb.org/index.php?title=Fant%C3%B4mas|dátum archivácie=2023-04-16}}</ref> * V klenotníctve Fantomas podpisuje [[šek]] svojim špeciálnym perom, ktoré po čase vyprchá. Tento [[Špeciálne efekty|trik]] bol vykonaný pomocou stoptriku. * Postava komisára Juva používa vo filme [[pištoľ]] [[Colt M1911]], novinár Fandor zas [[Arizmendi Zulaica Cebra]] a Fatomasove stráže využívajú [[samopal]] [[Sten (zbraň)|Sten]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantomas - Internet Movie Firearms Database - Guns in Movies, TV and Video Games|url=https://www.imfdb.org/wiki/Fantomas|vydavateľ=www.imfdb.org|dátum prístupu=2023-04-15}}</ref> * V prvom filme vôbec nebolo spomenuté meno novinára Fandora, to sa dozvedáme až v druhom pokračovaní. * Bohužiaľ [[1. december|1. decembra]] [[2022]] (vo svojich osemdesiatich siedmich rokoch) zomrela Mylène Demongeot v parížskej nemocnici na [[Zhubný nádor|rakovinu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zemřela Myléne Demongeot – Francouzský film|url=https://francouzskyfilm.cz/zemrela-mylene-demongeot/|vydavateľ=francouzskyfilm.cz|dátum prístupu=2023-05-27}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Podoby krásnej Mylene Demongeotovej - Fotogaléria|url=https://koktail.pravda.sk/fotogaleria/75859-podoby-krasnej-mylene-demongeotovej/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum prístupu=2022-12-04|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zomrela herečka Mylene Demongeot (†87): Zahrala si vo Fantomasovi či v Troch mušketieroch|url=https://koktejl.azet.sk/clanok/zhzlHIN/zomrela-herecka-mylene-demongeot-87-zahrala-si-vo-fantomasovi-ci-v-troch-musketieroch/|vydavateľ=Koktejl.sk|dátum prístupu=2022-12-04|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Décès de Mylène Demongeot.|url=https://www.elysee.fr/emmanuel-macron/2022/12/02/deces-de-mylene-demongeot|vydavateľ=elysee.fr|dátum vydania=2022-12-02|dátum prístupu=2022-12-04|jazyk=fr}}</ref> * Film „''Fantomas''“, na ktorý diváci stoja pred kinom, je fiktívny, nejde o žiadnu snímku z minulosti. * Noviny, v ktorých pracuje Fandor, majú názov „Le Point du jour“, ale v českom dabingu sa dozvedáme, že ide o „Parížsky kuriér“ (v preklade „Courrier de Paris“). * Scenárista [[Jean Halain]] je synom režiséra [[André Hunebelle|Andrého Hunebella]]. * Ako interiérový dizajnér bol Hunebellom do funkcie zvolený [[Paul-Louis Boutié]], ktorý s ním už v roku [[1962]] spolupracoval na [[Mušketierovka|mušketierovke]] ''Železná maska''. * Film ''La diablesse aux mille visages'' (''Diabol s tisíc tvárami'') ([[1969]]) režiséra [[Cheng Chang Ho]] je silne inšpirovaný Hunebellovým ''Fantomasom''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La Diablesse aux mille visages|url=https://www.allocine.fr/film/fichefilm_gen_cfilm=130965.html|dátum prístupu=2023-05-27|jazyk=fr|priezvisko=AlloCine}}</ref> * V [[USA]] vyšiel tento film v dabovanej verzii. Ďalšie pokračovanie ''Fantomasa'' však už bolo uvádzané v pôvodnom znení a nemalo takú popularitu. * Toto bol prvý film s francúzskou superhviezdou Louisom de Funèsom, ktorý sa dostal do širokého všeobecného uvedenia v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. Jeho jediný ďalší film, ktorý to dosiahol, bol vydaný takmer o desať rokov neskôr{{--}}''[[Dobrodružstvá rabína Jacoba]]'' ([[1973]]). * V pôvodných románoch sa objavili postavy ako Vladimír (Fantomasov syn), Soňa Danidoffová (ruská šľachtičná zdržiavajúca sa v Paríži), pán Havard (vrchný policajný inšpektor, priamy Juvov nadriadený) alebo Bouzille (tulák), ktoré sme v Hunebellovej komediálnej trilógii neuvideli. * Postava Fantomasa sa dostala aj do našej kultúry. Režisér [[Václav Vorlíček]] rovnomennú postavu obsadil v podobe herca [[František Peterka|Františka Peterku]] do kultového seriálu ''[[Arabela (seriál)|Arabela]]'' z roku [[1979]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantomas: Toto ste o legendárnej krimikomédii netušili|url=https://www.rtvs.sk/novinky/filmy-a-serialy/228704/fantomas-toto-ste-o-legendarnej-krimikomedii-netusili|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2023-04-15|jazyk=sk}}</ref> * V roku [[1965]] bol Jean Marais ocenený publikom za kvalitné stvárnenie hlavnej role.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantomas|url=https://suburbanpagans.com/2022/05/14/fantomas/|dátum vydania=2022-05-14|dátum prístupu=2023-04-28|jazyk=en|meno=Todd StadtmanOriginally appeared on Teleport|priezvisko=City|priezvisko2=March 1|priezvisko3=2013|url archívu=https://web.archive.org/web/20230428210021/https://suburbanpagans.com/2022/05/14/fantomas/|dátum archivácie=2023-04-28}}</ref> * Fantomas je aj názov [[heavy metal]]ovej skupiny, ktorú v roku [[1998]] založil [[Mike Patton]] v [[Kalifornia|Kalifornii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ipecac Recordings|url=https://www.ipecac.com/artists/fantomas|vydavateľ=www.ipecac.com|dátum prístupu=2023-10-04}}</ref> * Za čias [[Komunizmus|komunizmu]] sa u nás film stal najsledovanejšiu funèsovkou. * Film išiel v [[Kino|kinách]] vo viac ako dvadsiatich [[Zoznam štátov|krajinách sveta]]. * Filmovú trilógiu s obľubou vysielajú na slovenskej [[Jednotka (RTVS)|Jednotke]], [[ČT1]], [[ČT2]] a príležitostne aj na [[TV Barrandov|Barrandove]]. * V scéne, keď sú Fandor a Fantomas spolu na obrazovke (približne 32. minúta), je použitý [[Špeciálne efekty|trik]] s dvojexpozíciou. * Jean Marais trávil počas natáčania v gumovej maske Fantomasa niekedy aj 6 hodín denne.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mýtus zvaný Fantomas. Původní postava byla zrůdou, vraždila ženy i děti|url=https://www.denik.cz/film-a-televize/fantomas-marais-christian-funes.html|periodikum=Deník.cz|dátum=2020-12-06|dátum prístupu=2023-06-05|jazyk=cs|meno=Jiří|priezvisko=Renč}}</ref> * Posledný film Marie-Hélène Arnaud. * Pre tento film bol ešte hlavným lákadlom na plagátoch Jean Marais. Pri dvojke už mali na plagáte Jean Marais a Louis de Funès rovnakú veľkosť. A pri prezentovaní tretej časti sa to úplne otočilo. * [[Louis de Funès]] dostal za film honorár 200 000 frankov, [[Jean Marais]] dostal 300 000 frankov, [[Mylène Demongeot]] „len“ 33 000 frankov a [[Jacques Dynam]] 12 000 frankov.<ref name=":4" /> == Iné filmové spracovania == V rokoch [[1913]]{{--}}[[1914]] vznikla päťdielna filmová séria, režisérom krimi [[Pentalógia|pentalógie]] bol [[Louis Feuillade]]. Séria bola, samozrejme, čiernobiela a nemá. Dĺžka jedného dielu bola [[Cirka|cca]] 60 minút. Začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] nakrútil režisér [[Claude Chabrol]] a [[Juan Luis Buñuel]] štvordielny [[horor]]ový miniseriál, v ktorom si komisára Juva zahral [[Jacques Dufilho]]. Rolu novinára Fandora hral [[Pierre Malet]] a zloducha Fantomasa zas [[Helmut Berger]]. Pre rok [[2002]] bolo naplánované natočenie nového dielu Fantomasa s [[Jean Reno|Jeanom Renom]] a [[José Garcia|José Garciom]], ale projekt sa nakoniec neuskutočnil.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mýtus zvaný Fantomas. Původní postava byla zrůdou, vraždila ženy i děti|url=https://www.denik.cz/film-a-televize/fantomas-marais-christian-funes.html|periodikum=Deník.cz|dátum=2020-12-06|dátum prístupu=2023-04-28|jazyk=cs|meno=Jiří|priezvisko=Renč}}</ref> Vybraný bol režisér [[Christophe Gans]] a rozpočet bol stanovený na 50 miliónov [[Euro|eur]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Konec nadějí: Remake Fantomase, který se měl natáčet i na Bouzově, nebude|url=https://hanackenovinky.cz/2022/04/konec-nadeji-remake-fantomase-ktery-se-mel-natacet-i-na-bouzove-nebude|vydavateľ=Hanácké novinky|dátum vydania=2022-04-12|dátum prístupu=2023-04-28|jazyk=cs}}</ref> == Chyby a nezrovnalosti vo filme == Vo filme je niekoľko chýb. Tento zoznam nie je kompletný, medzi chyby patria napríklad: * Keď sa novinár Fandor a Hélène ocitnú na vrchole kopca s autom od lady Belthamovej, môžeme vidieť lístok za stieračom, ale v ďalšom zábere tam už nie je.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantômas - Toutes les erreurs - Erreurs de Films|url=https://www.erreursdefilms.com/comp/voir-toutes-les-erreurs-Fant%C3%B4mas-FAN1.html|vydavateľ=www.erreursdefilms.com|dátum prístupu=2022-01-22}}</ref> * V scéne, keď novinár Fandor a snúbenica Hélène idú v aute, ktoré nemá brzdy, je zreteľne vidieť, že auto v istých chvíľach brzdí.<ref name=":0" /> * Keď Fantomas prevrtával podlahu, aby dal uspávací plyn do miestnosti so šperkami, ako to, že ho nikto nepočul?<ref name=":0" /> * Počas boja, keď bol Jean Marais udretý do čeľuste, bolo veľmi jasne vidieť, že mal v ústach chránič zubov.<ref name=":0" /> * Na komisárovom aute vidíme odraz svetiel a filmového štábu.<ref name=":0" /> == Návštevnosť == {| class="wikitable" |+Počty vstupov do kín !{{FRA}} [[Francúzsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantomas (1964) - JP Box-Office|url=https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=9249|vydavateľ=www.jpbox-office.com|dátum prístupu=2023-04-15}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantomas|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0058089/credits/|vydavateľ=Box Office Mojo|dátum prístupu=2023-05-13}}</ref> !{{CZE}} [[Česko-Slovensko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nejnavštěvovanější filmy v Česku do rok...|url=https://kinomaniak.cz/nejuspesnejsi-filmy/cesko/historie|vydavateľ=KINOMANIAK|dátum prístupu=2023-04-15|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20230415122602/https://kinomaniak.cz/nejuspesnejsi-filmy/cesko/historie|dátum archivácie=2023-04-15}}</ref> !{{ITA}} [[Taliansko]]<ref name=":4" /> !{{DEU}} [[Nemecko]] !{{ESP}} [[Španielsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box office Louis De FUNES - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/box-office-louis-de-funes-c22691451|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2023-04-15}}</ref> !{{RUS}} [[Rusko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Яндекс|url=https://www.kinopoisk.ru/showcaptcha?cc=1&mt=F00FA5F78FEDCA9A6B5695FBEA5FDDE15D3CE9CBAB7DAF9227A8FD8B8B152941D69A&retpath=aHR0cHM6Ly93d3cua2lub3BvaXNrLnJ1L2ZpbG0vNDc5ODQ__7789d733b6da76e1c008c392e33bac33&t=2/1681560546/00b882ca351b16e3d213b124254ecb1a&u=b4f36855-557efece-4a514b23-87dfcc52&s=77688b34503905e93e347f26f7eaeed1|vydavateľ=www.kinopoisk.ru|dátum prístupu=2023-04-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20230415122601/https://www.kinopoisk.ru/showcaptcha?cc=1&mt=F00FA5F78FEDCA9A6B5695FBEA5FDDE15D3CE9CBAB7DAF9227A8FD8B8B152941D69A&retpath=aHR0cHM6Ly93d3cua2lub3BvaXNrLnJ1L2ZpbG0vNDc5ODQ__7789d733b6da76e1c008c392e33bac33&t=2/1681560546/00b882ca351b16e3d213b124254ecb1a&u=b4f36855-557efece-4a514b23-87dfcc52&s=77688b34503905e93e347f26f7eaeed1|dátum archivácie=2023-04-15}}</ref> !{{BEL}} [[Belgicko]]<ref name=":4" /> !{{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]] |- |4 492 419 |3 725 000 |2 600 000 |N/A |1 812 705 |45 500 000 |240 000 |N/A |} == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Carliez | meno = Claude | odkaz na autora = Claude Carliez | priezvisko2 = de Maule | meno2 = Michel | odkaz na autora2 = | titul = Souvenirs en cascades: à fleurets mouchetés | vydanie = 1 | vydavateľ = MICHEL DE MAULE | miesto = Paríž | rok = 2016 | isbn = 2876236605 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 216 | zväzok = | url = | poznámka = predslov [[Jean-Paul Belmondo]] | jazyk = francúzsky }} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Fantômas trilogy (1964-1967)|štítok=''Fantomas''}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|názov=Fantomas|id=32099}} * {{Imdb film|názov=Fantomas|id=0058089}} * {{Fdb film|id=7562|názov=Fantomas}} * {{Kinobox film|id=7562|názov=Fantomas}} {{Fantomas filmy}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1964]] [[Kategória:Kultové filmy]] [[Kategória:Francúzske filmové komédie]] [[Kategória:Francúzske dobrodružné filmy]] [[Kategória:Francúzske kriminálne filmy]] [[Kategória:Francúzske akčné filmy]] [[Kategória:Francúzske sci-fi filmy]] [[Kategória:Filmy režírované André Hunebellom]] [[Kategória:Filmy produkované Alainom Poirém]] [[Kategória:Filmy s hudbou Michela Magneho]] 7cphw7m1zi1r8crcwscqtdhjd91gzh6 0 681728 8382385 8217523 2026-10-10T12:35:29Z Bakjb 236375 aktuálne 8382385 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Gabriella Sancisiová | Rodné meno = | Popis osoby = holandská diplomatka | Portrét = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = veľvyslankyňa [[Holandsko|Holandska]] na [[Slovensko|Slovensku]] | Začiatok obdobia = 2021 | Koniec obdobia = 2024 | Predchodca = | Nástupca = [[Jules Gerzon]] | Dátum narodenia = {{dnv|1973|2|4}} | Miesto narodenia = [[Gronigen]], [[Holandsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Bolonská univerzita]], [[Taliansko]]{{break}}[[Leidenská univerzita]], Holandsko | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Manžel = | Partner = | Deti = 2 | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Gabriella Sancisiová''' ({{vjz|nld|Gabriella Sancisi}}; * [[4. február]] [[1973]], [[Groningen (mesto v Holandsku)|Gronigen]], [[Holandsko]]) je holandská diplomatka a od roku 2021 do roku 2024 veľvyslankyňa Holandska na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gabriella Sancisi - Ambassadeurs - Rijksoverheid.nl|url=https://www.rijksoverheid.nl/onderwerpen/ambassades-consulaten-en-overige-vertegenwoordigingen/ambassadeurs/s/sancisi-gabriella/sancisi-gabriella|vydavateľ=www.rijksoverheid.nl|dátum vydania=2021-08-18|dátum prístupu=2022-05-07|jazyk=nl-NL|meno=Ministerie van Buitenlandse|priezvisko=Zaken|url archívu=https://web.archive.org/web/20220329161359/https://www.rijksoverheid.nl/onderwerpen/ambassades-consulaten-en-overige-vertegenwoordigingen/ambassadeurs/s/sancisi-gabriella/sancisi-gabriella|dátum archivácie=2022-03-29}}</ref> == Život == === Vzdelanie === Gabriella Sancisiová študovala v 90. rokoch taliansku kultúru a jazyk, ako aj medzinárodné právo na univerzitách v [[Bologna|Bologni]] v Taliansku a [[Leiden]]e v Holandsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alumna Gabriella Sancisi: ‘In Leiden I learned what I think is important in life’|url=https://www.universiteitleiden.nl/en/news/2021/12/alumna-gabriella-sancisi-in-leiden-i-learned-what-i-think-is-important-in-life|vydavateľ=Leiden University|dátum prístupu=2022-05-07|jazyk=en}}</ref> === Diplomatická kariéra === Gabriella Sancisiová začala svoju kariéru v holandskej zahraničnej službe v roku 1996 v oblasti komunikácie. Počas svojej kariéry zastávala množstvo pozícií doma aj v zahraničí. V [[Haag]]u pôsobila Sancisiová ako osobný tajomník holandského štátneho tajomníka pre európske záležitosti [[Frans Timmermans|Fransa Timmermansa]], ministra zahraničných vecí [[Uri Rosenthal|Uriela Rosenthala]] a kráľovnej [[Máxima|Máximy]]. Sancisiová pôsobila na Generálnom konzuláte Holandska v [[New York]]u a ako zástupkyňa veľvyslanca na veľvyslanectve v [[Záhreb]]e.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alumna Gabriella Sancisi: ‘In Leiden I learned what I think is important in life’|url=https://www.universiteitleiden.nl/en/news/2021/12/alumna-gabriella-sancisi-in-leiden-i-learned-what-i-think-is-important-in-life|vydavateľ=Leiden University|dátum prístupu=2022-05-07|jazyk=en}}</ref> === Osobný život === Gabriella Sancisiová je vydatá a má dve deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nieuwe secretaris koningin Máxima aan de slag|url=https://www.vorsten.nl/vorstenhuizen/nieuwe-secretaris-koningin-maxima-aan-de-slag/|dátum vydania=2014-03-01|dátum prístupu=2022-05-07|jazyk=nl|url archívu=https://web.archive.org/web/20221130094410/https://www.vorsten.nl/vorstenhuizen/nieuwe-secretaris-koningin-maxima-aan-de-slag/|dátum archivácie=2022-11-30}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sancisiová, Gabriella}} [[Kategória:Holandskí diplomati]] [[Kategória:Veľvyslanci Holandského kráľovstva na Slovensku]] [[Kategória:Osobnosti z Groningenu]] 4sc3abc9fkk2v7rxu3f2tcikaw37jll 0 681732 8382378 7383458 2026-10-10T12:17:34Z Bakjb 236375 aú 8382378 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Emília Boorová |Popis osoby = slovenská osvetová pracovníčka |Dátum narodenia = [[27. júl]] [[1859]] |Miesto narodenia = [[Turá Lúka]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1948|06|27|1859|07|27}} |Miesto úmrtia = [[Modra]], [[Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manžel = Michal Boor | Deti = | Súrodenci = [[Dušan Jurkovič]] | Rodičia = Juraj Jurkovič,{{break}}Emília, rod. Jurkovičová | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Emília Boorová''' (* [[27. júl]] [[1859]], [[Turá Lúka]]{{--}}† [[27. jún]] [[1948]], [[Modra]]) bola slovenská osvetová pracovníčka.<ref name="SBS"/> Bola organizátorka národného a spoločenského života v skalickom okolí a zakladateľka výšivkárskeho družstva v Skalici. Po smrti jej manžela sa u nej v Skalici stretávali významní spisovatelia, umelci a politici zo Slovenska, Čiech, Moravy a i.<ref name="SBS"/> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="SBS">{{Citácia knihy | kapitola zborník = BOOROVÁ, Emília | titul = Slovenský biografický slovník | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník | zväzok = I. A{{--}}D | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1986 | počet strán = 544 | strany = 292 }}</ref> }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Boorová, Emília}} [[Kategória:Slovenskí kultúrni pracovníci]] [[Kategória:Osobnosti z Myjavy]] m4l2www7q06wengi2tihhfb14mouq54 0 686497 8382625 8217352 2026-10-11T03:34:19Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382625 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Monument <!-- *** Heading *** --> | name = Fontána „Demetra“ | native_name = | other_name = | category = historická fontána <!-- *** Image *** --> | image = Demetra fountain-Plovdiv02.jpg | image_caption = pohľad na fontánu <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state_type = Oblasť | state = [[Plovdiv (oblasť)| Plovdiv]] | region_type = Okres | region = [[Plovdiv (okres)|Plovdiv]] | district = | commune_type = Rajón | commune = Centralen | municipality_type = | municipality = <!-- *** Locations *** --> | elevation = | elevation_round = | lat_d = 42.141944 | lat_NS = | long_d = 24.748611 | long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = Arnaldo Zocchi | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 1892 | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = | access = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Demetra fountain, Plovdiv | statistics = | website = }} '''Fontána „Demetra“''' ({{vjz|bul|Фонтанът „Деметра“|''Fontanăt „Demetra“''}}, doslova ''Fontána „Démétér“''),<ref name="ref1">TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 526. (po bulharsky)</ref> alebo '''Fontan na Demetra''' ({{vjz|bul|Фонтан на Деметра|''Démétérina fontána''}}<ref name="mc.government.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Министерство на културата на Република България | url = https://mc.government.bg/page.php?p=58&s=244&sp=939&t=0&z=0 | vydavateľ = mc.government.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-11 | miesto = | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> je fontána z konca [[19. storočie|19. storočia,]] nachádzajúca sa v centrálnej časti mesta [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] v [[Plovdiv (oblasť)|Plovdivskej oblasti]] v južnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="trafficnews.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TrafficNews | odkaz na autora = | titul = Деметра – знаменитият фонтан на Пловдив, навършва 125 години | url = https://trafficnews.bg/urok-po-istorija/demetraznamenitiiat-fontan-plovdiv-navarshva-125-godini-71714/ | vydavateľ = trafficnews.bg | dátum vydania = 2017-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-27 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="plovdiv.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Реставрираният фонтан на Деметра възкръсна за нов живот | url = https://www.plovdiv.bg/%D1%80%D0%B5%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%B2%D1%80%D0%B8%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D1%8F%D1%82-%D1%84%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%B0%D0%BD-%D0%BD%D0%B0-%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D0%B5%D1%82%D1%80%D0%B0-%D0%B2%D1%8A%D0%B7/ | vydavateľ = plovdiv.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-27 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="chr.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Chronicle.bg | odkaz na autora = | titul = История и бъдеще на фонтана Деметра | url = https://chr.bg/zhivot/istoriya-i-b-deshhe-na-fontana-demetra/ | vydavateľ = chr.bg | dátum vydania = 2014-01-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-27 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="opoznai.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Фонтанът "Деметра" - Пловдив | url = https://opoznai.bg/view/fontanat-demetra-plovdiv | vydavateľ = opoznai.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220827114732/https://opoznai.bg/view/fontanat-demetra-plovdiv | dátum archivácie = 2022-08-27 }}</ref> Kultúna pamiatka národného významu.<ref name="mc.government.bg" /> == Lokalita == [[Fontána]] sa nachádza v centrálnej časti Plovdivu v parku [[Car Simeonova gradina]]<ref name="opoznai.bg" /><ref name="chr.bg" /> v blízkosti hlavného vchodu.<ref name="ref1"/><ref name="chr.bg" /> == Dejiny a súčasnosť == Fontánu zhotovil taliansky sochár [[Arnaldo Zocchi]] v roku [[1892]].<ref name="ref1"/><ref name="plovdiv.bg" /> Zhotovená bola na základe objednávky rakúskeho cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] a mala slúžiť ako svadobný dar pre knieža [[Ferdinand I. (Bulharsko)|Ferdinanda I.]] Knieža fontánu pri príležitosti konania Prvej bulharskej poľnohospodársko-priemyselnej výstavy ({{vjz|bul|Първото българско земеделско-промишлено изложение|Părvoto bălgarsko zemedelsko-promišleno izloženie}}) podaroval Plovdivu, aby skrášlila časť novovybudovaného parku [[Car Simeonova gradina]] pri hlavnom vchode na výstavu.<ref name="ref1"/> Fontána sa tak už od jeho otvorenia stala súčasťou parku Car Simeonova gradina.<ref name="ref1"/> Odhalená bola spoločne s otvorením výstavy [[1. august]]a 1892.<ref name="chr.bg" /> V druhej polovici [[20. storočie|20.]] a na začiatku [[21. storočie|21. storočia]] bola fontána približne 50 rokov nefunkčná.<ref name="plovdiv.bg" /> V roku [[2015]] však prešla reštauráciou, v rámci ktorej bola jej funkčnosť obnovená.<ref name="plovdiv.bg" /><ref name="opoznai.bg" /> V tom istom roku bol fontáne pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="mc.government.bg" /> == Charakteristika == Fontána je dielom významného [[Taliani|talianskeho]] [[Sochárstvo|sochára]] [[Arnaldo Zocchi|Arnalda Zocchiho]].<ref name="ref1"/><ref name="trafficnews.bg" /><ref name="chr.bg" /> Fontána pozostáva z ozdobnej nádrže nad ktorou je socha bohyne [[Démétér]], ktorá drží [[Amfora|amforu]] naplnenú strapcami [[Hrozno|hrozna]]. [[Architektúra|Architektonickým]] prevedením fontána napodobňuje barokový sloh.<ref name="ref1"/> == Zaujímavosti == * S projektom fontány sochár Arnaldo Zocchi získal prvé miesto na súťaži v [[Belgicko|Belgicku]].<ref name="ref1"/><ref name="trafficnews.bg" /> * Plovdivská fontána „Demetra“ má vo svete dve kópie, jedna sa nachádza vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] a druhá v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref name="ref1"/><ref name="trafficnews.bg" /> * Sochy Arnalda Zocchiho možno v Bulharsku okrem Plovdivu nájsť taktiež v [[Sofia|Sofii]], v [[Sevlievo|Sevlieve]], v [[Ruse (mesto)|Ruse]], v [[Loveč (mesto)|Loveči]], v [[Oriachovo (mesto)|Oriachove]] a v [[Drjanovský monastier|Drjanovskom monastieri]].<ref name="trafficnews.bg" /><ref name="chr.bg" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Kategória: kultúrna pamiatka národného významu<ref name="mc.government.bg" /> Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.100 z roku 2015, pričom ako dôvod ochrany bola uvedená architektonicko-staviteľská ako aj umelecká hodnota budovy. Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je ''Fontan na Demetra'' ({{vjz|bul|Фонтан на Деметра}}, doslova ''Démétérina fontána'').<ref name="mc.government.bg" /> == Galéria == <gallery> Demetra fountain-Plovdiv05.jpg|celkový pohľad na fontánu Demetra fountain-Plovdiv04.jpg|pohľad na ozdobnú nádržku a sochu na fontáne Demetra fountain-Plovdiv01.jpg|pohľad na ozdobnú nádržku a sochu na fontáne Demetra fountain-Plovdiv03.jpg|pohľad k fontáne zo západu Demetra fountain-Plovdiv06.jpg|pohľad k fontáne z východu Фонтан в Цар Симеоновата градива в Пловдив!.jpg|detailný pohľad na fontánu v zime BASA-1735K-1-345-24-Tsar Simeon Garden, Plovdiv, Bulgaria, 1915.jpg|fontána na historickej pohľadnici z roku 1915 </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Demetra fountain, Plovdiv}} [[Kategória:Stavby v Plovdive]] [[Kategória:Fontány v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra z 1892]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] 2fzvoibxw4ftsylfqntsm5l9vj3upjt 0 687340 8382667 7761315 2026-10-11T08:45:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382667 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Gautam A. Rana | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Gautam Rana, U.S. Ambassador.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = súčasný | Úrad = veľvyslanec [[Spojené štáty|Spojených štátov]] na [[Slovensko|Slovensku]] | Začiatok obdobia = [[28. september]] [[2022]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Bridget A. Brink]] | Nástupca = | Dátum narodenia = <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} --> | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[University of Pennsylvania]]<br>[[Vanderbilt University]]<br>[[National Defense University]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Gautam A. Rana''' <!--(* [[1. november]] [[1967]])--> je americký kariérny [[diplomat]] indického pôvodu<ref name="teraz-biden-nominuje"/><ref name="pravda-ako-velvyslanec"/>, od septembra 2022 [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanec]] [[Spojené štáty|Spojených štátov]] na [[Slovensko|Slovensku]].<ref name="prezidentka-prevzala-poverovacie"/> == Životopis == Keď mal Rana rok, jeho otec odišiel do Spojených štátov z Indie, o tri roky neskôr sa k nemu pripojila rodina.<ref name="usembassy-je-na-sk"/> Rana absolvoval [[University of Pennsylvania]] (tituly BA a BS), vyštudoval právo na [[Vanderbilt University]] School of Law (JD) a získal tiež MA na College of International Security Affairs, [[National Defense University]].<ref name="state-rana-gautam-a-slovakia"/> == Diplomatická kariéra == V čase menovania bol námestníkom vedúceho misie na veľvyslanectve USA v Alžírsku, rovnakú funkciu vykonával aj v Slovinsku. Pôsobil tiež v [[India|Indii]], [[Irak]]u, [[Pakistan]]e, [[Afganistan]]e a [[Spojené arabské emiráty|Spojených arabských emirátoch]].<ref name="teraz-biden-nominuje"/><ref name="pravda-ako-velvyslanec"/> === Veľvyslanec na Slovensku === Ranovu nomináciu oznámil prezident [[Joe Biden]] v marci 2022.<ref name="teraz-biden-nominuje"/><ref name="pravda-ako-velvyslanec"/> 14. septembra 2022 bol už budúci veľvyslanec na Slovensku.<ref name="usembassy-je-na-sk"/> Svoje poverovacie listiny odovzdal prezidentke [[Zuzana Čaputová|Zuzane Čaputovej]] 28. septembra 2022.<ref name="prezidentka-prevzala-poverovacie"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="teraz-biden-nominuje">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Biden nominuje diplomata Gautama Ranu na post veľvyslanca v SR | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/biden-nominuje-diplomata-gautama-ranu-na/636143-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-09-17 }}</ref> <ref name="pravda-ako-velvyslanec">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ako veľvyslanec USA má prísť na Slovensko Gautam A. Rana | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/628116-ako-velvyslanec-usa-ma-prist-na-slovensko-gautam-a-rana/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-09-17 }}</ref> <ref name="state-rana-gautam-a-slovakia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rana, Gautam A – Slovak Republic – May 2022 | url = https://www.state.gov/rana-guatam-a-slovak-republic | vydavateľ = state.gov | dátum vydania = 2022-05-31| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="usembassy-je-na-sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = U.S. Embassy Bratislava | odkaz na autora = | titul = Veľvyslanectvo USA na Slovensku | url = https://sk.usembassy.gov/sk/dezignovany-velvyslanec-usa-gautam-rana-je-uz-na-slovensku/ | vydavateľ = sk.usembassy.gov | dátum vydania = 2022-09-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220915060934/https://sk.usembassy.gov/sk/dezignovany-velvyslanec-usa-gautam-rana-je-uz-na-slovensku/ | dátum archivácie = 2022-09-15 }}</ref> <ref name="prezidentka-prevzala-poverovacie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka prevzala poverovacie listiny od veľvyslancov USA a Nórska | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentka-prevzala-poverovacie-listiny-od-velvyslancov-usa-a-norska/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2022-09-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://sk.usembassy.gov/sk/dezignovany-velvyslanec-usa-gautam-rana-je-uz-na-slovensku/ profil veľvyslanca] {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{DEFAULTSORT:Rana, Gautam}} {{Veľvyslanci Spojených štátov na Slovensku}} [[Kategória:Diplomati USA]] [[Kategória:Absolventi University of Pennsylvania]] [[Kategória:Absolventi Vanderbilt University]] [[Kategória:Absolventi National Defense University]] [[Kategória:Veľvyslanci Spojených štátov na Slovensku]] 4npvbumfunqwanggoxilmfxy3trqvaq 0 690142 8382376 7945389 2026-10-10T12:08:01Z ~2026-54523-29 307704 aktualne datumy 8382376 wikitext text/x-wiki {{Infobox Folklórny festival|Meno festivalu=Festival študentských filmov Áčko|Obrázok=|Popis=|Typ festivalu=Študentský filmový festival|Založenie=[[1996]]|Ročník=30.|Konanie=20. - 24. októbra, 2026|Miesto=[[Bratislava]], [[Slovensko]]|Web={{url|https://festivalacko.sk}}|Organizátor=[[VŠMU]]|Dátum konania=20.{{--}}24. október}} '''Festival študentských filmov Áčko''' je filmový festival študentských audiovizuálnych diel, vytvorených ako súčasť výučby študijných programov v odbore filmové umenie a multimédia. Svojim programom sa primárne zameriava na prezentáciu aktuálnej kinematografickej tvorby študentov nielen [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|Filmovej a televíznej fakulte VŠMU]], ale aj iných vzdelávacích inštitúcii zameraných na filmové umenie a multimédiá. Zároveň otvára diskusiu medzi študentami – začínajúcimi tvorcami a odborníkmi o aktuálnom stave a smerovaní filmovej tvorby. V roku [[2023|2024]] sa koná jeho 28. ročník. Organizuje ho [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave]]. Témou 28. ročníka sú „Kontrasty“. Festival je otvorený verejnosti, filmovým nadšencom a aj záujemcom o štúdium na škole. Zúčastňujú sa nielen projekcií, ale aj diskusií medzi poslucháčmi a znalcami o súčasných trendoch v [[Kinematografia|kinematografii]]. Súčasťou festivalu sú bloky súťažných a nesúťažných diel, prehliadka produkcie zahraničných filmových škôl, masterclassy slovenských a zahraničných filmových znalcov, workshopy a obsiahly sprievodný program.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Festival Áčko|url=https://www.vsmu.sk/umenie-veda-a-vyskum/prezentacia-studentskej-tvorby/festival-acko/|vydavateľ=VŠMU|dátum prístupu=2022-11-26|jazyk=sk-SK}}</ref> == Idea festivalu == Hlavnou úlohou festivalu je inšpirovať, motivovať a podporovať mladých nádejných tvorcov vo vytváraní nových filmových/audiovizuálnych projektov. Prostredníctvom projekcií a následných diskusií vytvára priestor na vzájomnú konfrontáciu a nadviazanie spolupráce nielen v rámci [[Slovensko|Slovenska]], ale aj v zahraničí. Zároveň sa im touto prehliadkou otvára brána k účasti na ďalších domácich, či zahraničných festivaloch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O festivale|url=https://festivalacko.sk/o-festivale-2/|dátum prístupu=2022-11-26|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20221126224910/https://festivalacko.sk/o-festivale-2/|dátum archivácie=2022-11-26}}</ref> == Festivalová porota == O víťazoch súťažných oddelení rozhoduje Malá porota zložená zo študentov Katedry audiovizuálnych štúdií a filmovej kritiky a Veľká porota z predstaviteľov [[Literárny fond|Literárneho fondu]], organizácií ako [[LITA]] či [[SAPA]] a aktívnych tvorcov slovenskej audiovízie. Veľká porota udeľuje ceny za najlepší film, najlepší hraný film, najlepší dokumentárny film, najlepší animovaný film, najlepší scenár, najlepšiu kameru, najlepší zvuk, najlepší strih, najlepšie vizuálne efekty a najlepší divácky film. Ceny môžu byť udelené iba vysokoškolským študentom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Festival Áčko|url=https://www.vsmu.sk/umenie-veda-a-vyskum/prezentacia-studentskej-tvorby/festival-acko/|vydavateľ=VŠMU|dátum prístupu=2022-11-26|jazyk=sk-SK}}</ref> == Festivalové ocenenia == * najlepší film * najlepšia réžia hraného filmu * najlepší dokumentárny film * najlepší animovaný film * najlepší scenár * najlepšia kamera * najlepší zvuk * najlepší strih * najlepšie vizuálne efekty * najlepšia hudba * divácka cena == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://festivalacko.sk/ Oficiálna stránka festivalu] [[Kategória:Filmové festivaly na Slovensku]] [[Kategória:Študentská kultúra]] [[Kategória:Kultúra v Bratislave]] molu42pvlt4u7c9bzog5y22fpddj7sp 0 696341 8382647 7804134 2026-10-11T07:30:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382647 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Fórum mesta Filipopolis | native_name = Форум на Филипополис | other_name = Agora mesta Filipopolis | category = agora <!-- *** Image *** --> | image = AncientForum-Plovdiv017.jpg | image_caption = v severnej časti rímskeho fóra v Plovdive <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Plovdiv (oblasť)|Plovdiv]] | region_type = Oblasť | district = [[Plovdiv (okres)|Plovdiv]] | commune_type = Mesto | commune = [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] | municipality_type = Rajón | municipality = Centralen <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =08| lat_s =31.6 | lat_NS = S | long_d =24| long_m =45| long_s =03.4 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = 143 | width = 136 | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = [[1. storočie]] | date = [[1. storočie|1.]], [[2. storočie|2.]] a [[3. storočie]] | date_type = Prestavby | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = <!-- *** Codes *** --> | code = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = reštaurovaný | free_type = Stav | free1 = | free1_type = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Ancient forum, Plovdiv | statistics = | statistics_type = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Fórum Filipopolu''' ({{vjz|bul|Форумът на Филипопол|''Forumăt na Filipopol''}}),<ref name="ref1">TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 526 – 527. (po bulharsky)</ref><ref name="ancient-stadium-plovdiv.eu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Античният стадион на Филипопол - Античният Филипопол - Карта на Античния Филипопол - Форум (агора) | url = https://ancient-stadium-plovdiv.eu/?p=41&l=1 | vydavateľ = ancient-stadium-plovdiv.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> známe aj ako '''Fórum antického Filipopolu''' ({{vjz|bul|Forumăt na античния Филипопол|''Forumăt na antičnija Filipopol''}}),<ref name="ref3">RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 417. (po bulharsky)</ref><ref name="ref5">KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 49 – 62. (po bulharsky)</ref> prípadne len '''Fórum''' ({{vjz|bul|Форум|''Forum''}}),<ref name="ref2">KESIAKOVA, Elena; RAJČEV, Dimităr. Filipopol. Plovdiv : Izdatelska kăšta "Hermes". 2012. 106 s. ISBN 9789542611172. S. 19 – 27. (po bulharsky)</ref><ref name="ref3"/><ref name="ref4">CVETANOV, Momčil. Pătevoditel: Oblast Plovdiv, Oblast Pazardžik. Sofia : Domino. 2020. 220 s. ISBN 9789546513199. S. 66. (bulharsky)</ref><ref name="ref6">KESIAKOVA, Elena; PIŽEV, Aleksandăr; ŠIVAČEV, Stefan; PETROVA, Neďalka. Kniga za Plovdiv. Plovdiv : Izdatelstvo „Poligraf“. 1999. 264 s. ISBN 9549529274. S. 27 – 31. (po bulharsky)</ref><ref name="ancient-stadium-plovdiv.eu" /> '''Agora''' ({{vjz|bul|Агора}}),<ref name="ref2"/><ref name="ref3"/><ref name="ref6"/><ref name="ancient-stadium-plovdiv.eu" /> alebo '''Komplex fóra''' ({{vjz|bul|Форумен комплекс|''Forumen kompleks''}})<ref name="mc.government.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Министерство на културата на Република България | url = https://mc.government.bg/page.php?p=58&s=244&sp=939&t=0&z=0 | vydavateľ = mc.government.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-11 | miesto = | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> sú ruiny antickej [[Agora (námestie)|agory]], ktoré sa nachádzajú v centrálnej časti mesta [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] v [[Plovdiv (oblasť)|Plovdivskej oblasti]] v južnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref1"/><ref name="ref2"/><ref name="ref3"/><ref name="ref4"/><ref name="ref5"/><ref name="ref6"/><ref name="ancient-stadium-plovdiv.eu" /> Kultúrna pamiatka národného významu.<ref name="mc.government.bg" /> Ide o najväčší komplex antického fóra na území Bulharska.<ref name="ref1"/><ref name="ref4"/><ref name="ref2"/> == Lokalita == [[Agora (námestie)|Agora]] antického mesta [[Philippopolis (Trácia)|Filipopolis]] leží v centrálnej časti dnešného mesta Plovdiv na námestí „Centralen“ ({{vjz|bul|площад „Централен“|''ploštad „Centralen“''}}, doslova ''Centrálne námestie'')<ref name="mc.government.bg" /> Exponované časti sa rozprestierajú okolo dnešnej budovy [[Centrálna pošta (Plovdiv)|plovdivskej centrálnej pošty]].<ref name="ref1"/><ref name="ref3"/><ref name="ref2"/> == Dejiny == Fórum Filipopolu bolo postavené prevažne v priebehu [[1. storočie|1. storočia]],<ref name="ref1"/><ref name="ref3"/> posledné fázy výstavby však siahali až do obdobia [[2. storočie|2. storočia]].<ref name="ref3"/> Prvé fázy výstavby siahajú do prelomu tisícročí ešte v predrímskom období počas panovania tráckeho kráľa [[Remetalkes I|Remetalka]] a rímskeho cisára [[Octavius Augustus|Augusta]]. V tomto čase fórum ešte slúžilo len obchodným účelom. K prvej prestavbe došlo v polovici 1. storočia, kedy boli vybudované aj prvé administratívne budovy a fórum sa stalo nielen obchodným, ale aj administratívnym a náboženským centrom mesta. K ďalším prestavbám došlo začiatkom 2. storočia počas panovania cisárov [[Traján]]a a [[Hadrián]]a. Posledné prestavby fóra sa uskutočnili niekedy v druhej polovici [[3. storočie|3. storočia]]. Fórum prestalo plniť svoju funkciu približne v polovici [[5. storočie|5. storočia]].<ref name="ref2"/> === Novodobé dejiny === Prvé vykopávky a prieskumy plovdivského rímskeho fóra sa uskutočnili v roku [[1971]] pod vedením architekta Mateja Mateeva a bývalého riaditeľa [[Archeologické múzeum (Plovdiv)|plovdivského archeologického múzea]], Christa Džambova. Ďalšie výskumy sa uskutočnili v priebehu [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] a najväčšie vykopávky následne v rokoch [[1990]]{{--}}[[1991]].<ref name="ref5"/> V roku [[1995]] získal celý komplex antického rímskeho fóra štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="mc.government.bg" /> V rokoch [[2012]] a [[2014]] prebehli výskumy západnej časti komplexu fóra.<ref name="ref5"/> [[Súbor:Ancient forum, Plovdiv - northern part.jpg|thumb|left|severná časť fóra pri pohľade z juhu]] == Etapy výstavby filipopolskej agory == === I. etapa === Prvá stavebná fáza predstavovala začiatok výstavby komplexu a išlo o vybudovanie základnej schémy mestského námestia.<ref name="ancient-stadium-plovdiv.eu" /> === II. etapa === Počas druhej fázy boli postavené budovy obchodov, [[ambulatio]] a samotná dláždená časť námestia. Areál komplexu námestia bol ohradený [[Krepidóma|krepidómou]] so stĺporadím v [[Dórsky sloh|dórskom štýle]]. Boli vybudované kanály na odvádzanie dažďovej vody. Na východnej, južnej a západnej strane boli vybudované [[propyleje]] tvorené štyrmi [[stĺp]]mi postavenými v [[Iónsky sloh|iónskom štýle]].<ref name="ancient-stadium-plovdiv.eu" /> === III. etapa === V rámci tretej stavebnej etapy bola vymenená reliéfová výzdoba areálu. Ohradenie areálu bolo obložené [[mramor]]om.<ref name="ancient-stadium-plovdiv.eu" /> === IV. etapa === V priebehu štvrtej stavebnej fázy bol nanovo vybudovaný [[stylobát]] krepidómy, ktorý bol zhotovený zo [[syenit]]ových blokov. Vo vrchnej časti stylobátu bola vybudovaná mramorová arkáda, tvorená stĺpmi postavenými v rímsko-korintskom slohu.<ref name="ancient-stadium-plovdiv.eu" /> Zo štvrtej stavebnej fázy sa do súčasnosti zachovalo najviac prvkov.<ref name="ancient-stadium-plovdiv.eu" /> == Charakteristika == Fórum (Agora) vo Filipopole bolo obchodným, administratívnym a náboženským centrom starovekého mesta.<ref name="ref2"/><ref name="ref4"/><ref name="ref1"/><ref name="ancient-stadium-plovdiv.eu" /> Konali sa tam stretnutia, debaty, oslavy sviatkov, ako aj významné štátne udalosti.<ref name="ref1"/><ref name="ancient-stadium-plovdiv.eu" /> Rozloha námestia dosahovala 11 hektárov.<ref name="ref2"/> Pôdorys námestia bol obdĺžnikového (takmer štvorcového) tvaru a jeho rozmery boli 143 metrov po ose sever-juh a 136 metrov po ose západ-východ.<ref name="ref1"/><ref name="ancient-stadium-plovdiv.eu" /><ref name="ref4"/> Celé námestie bolo vydláždené mramorovými doskami.<ref name="ref3"/> Vnútorná plocha námestia dosahovala rozmerov 120 x 100 metrov, po rozšírení krepidómy sa zmenšila na 113 x 99,8 metra.<ref name="ref6"/> === Krepidóma === Námestie bolo ohradené krepidómou s arkádovou kolonádou tvorenou stĺporadím.<ref name="ancient-stadium-plovdiv.eu" /> Ulica, ktorá prechádzala kolonádou, bola zastrešená.<ref name="ref3"/> Pri vnútornej strane krepidómy sa nachádzali odvodňovacie kanály vybudované z pieskovcových, alebo syenitových blokov.<ref name="ref2"/> === Severná administratívna časť komplexu === V severnej časti fóra bol vybudovaný komplex verejných budov, ktorý dominoval zvyšku budov na námestí. Tieto budovy boli vybudované po ose západ-východ. Boli určené predovšetkým pre potreby mestskej správy. V tejto časti sa nachádzali napríklad [[Budova pokladnice (Filipopolis)|budova pokladnice]], [[Antický odeon (Plovdiv)|komplex odeonu]] v severovýchodnom rohu fóra a západne od odeonu sa nachádzajúca budova [[Antická knižnica (Plovdiv)|filipopolskej knižnice]].<ref name="ancient-stadium-plovdiv.eu" /><ref name="ref2"/> Ďalšou budovou v tejto časti komplexu bol [[Občianska bazilika Filipopolu|chrám]] postavený počas obdobia panovania [[Rímsky cisár (staroveký Rím)|cisára]] [[Vespazián|Vespaziána]] v rokoch [[69]]{{--}}[[79]], ktorý bol zasvätený kultu imperátora.<ref name="ref2"/> === Obchodné časti komplexu === V južnej, východnej a západnej časti fóra sa pri krepidóme nachádzali v rade postavené budovy obchodov.<ref name="ref4"/><ref name="ref3"/> Na východnej a západnej strane komplexu fóra rad tvorilo 24 budov, na južnej strane komplexu to bolo 22 budov.<ref name="ref3"/> Budovy obchodov boli všetky rovnakého pôdorysu a rovnakých rozmerov, ktoré dosahovali 5,56 x 5,92 metra.<ref name="ref2"/> Medzi budovami obchodov a otvorenou plochou námestia sa nachádzalo ambulatio (krytý portikus) o šírke 11 metrov. Obchody boli dostupné len z ambulatia zo strany námestia, neboli teda dostupné z ulice, ktorá sa nachádzala medzi obchodmi a krepidómou.<ref name="ref2"/> === Vchody do areálu a ulice === Do areálu viedli celkovo tri vchody (propyleje) umiestnené axiálne na východnej, južnej a západnej strane fóra a umožňovali prístup do ulíc umiestnených po stranách krepidómy.<ref name="ancient-stadium-plovdiv.eu" /> Hlavný vchod sa nachádzal na severnej strane komplexu.<ref name="ref3"/><ref name="ref2"/> [[Súbor:Plan of Plovdiv Forum 2.png|thumb|left|schéma kolonády, ktorá obkolesovala areál fóra]] Každú z propyleí tvorili podstavec z pieskovcového bloku s rozmermi 3,55 x 11,88 metra, ktorý dosahoval výšky 1,2 metra nad úroveň ulice. Na podstavci sa nachádzali štyri mohutné stĺpy s priemerom 90 centimetrov.<ref name="ref6"/> Okrem troch propylejí sa v severovýchodnom ako aj v juhovýchodnom rohu komplexu nachádzali menšie bočné vchody. Je pravdepodobné, že menší vchod sa nachádzal aj v nepreskúmanej časti západnej strany fóra.<ref name="ref2"/> Pred východným vstupom do areálu sa križovali hlavné ulice mesta ''cardo maximus'' a ''decumanus maximus''.<ref name="ancient-stadium-plovdiv.eu" /> Ulice v areáli dosahovali šírky od 4,7 dp 8 metrov, pričom najčastejšia šírka ulice bola 5,8 metra.<ref name="ref6"/> === Okrasné prvky === Ako okrasné prvky námestia predstavovalo väčšie množstvo oltárov antických božstiev, sôch významných osobností, fontán a umelých vodných korýt.<ref name="ref3"/> == Najvýznamnejšie stavby fóra == === Antický odeon === {{Hlavný článok|Antický odeon (Plovdiv)}} Komplex buleutérionu a neskôr odeonu v severovýchodnom rohu fóra.<ref name="ancient-stadium-plovdiv.eu" /><ref name="ref4"/> === Antická knižnica === {{Hlavný článok|Antická knižnica (Plovdiv)}} Budova mestskej knižnice antického Filipopolu v severnej časti fóra.<ref name="ancient-stadium-plovdiv.eu" /><ref name="ref4"/> === Budova pokladnice === {{Hlavný článok|Budova pokladnice (Filipopolis)}} Budova pokladnice v severnej časti fóra.<ref name="ancient-stadium-plovdiv.eu" /><ref name="ref4"/> === Rezidencia === {{Hlavný článok|Rezidencia (Filipopolis)}} Veľká verejná budova vo východnej časti fóra.<ref name="ref7">TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 429. (po bulharsky)</ref> == Nálezy == Na severnej strane komplexu sa našli nápisy na kamenných doskách súvisiace s náboženským a administratívnym životom mesta, ako aj časť nápisu oznamujúceho gladiátorské zápasy.<ref name="ref1"/><ref name="ancient-stadium-plovdiv.eu" /> V areáli boli objavené podstavce pre sochy, exedra{{--}}tribúna pre prejavy, ako aj zvyšky oltára s zasväcovacím nápisom bohyniam [[Démétér]] a [[Persefoné]].<ref name="ancient-stadium-plovdiv.eu" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Kategória: kultúrna pamiatka národného významu<ref name="mc.government.bg" /> Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č. 6 z roku 1995, pričom ako dôvod ochrany bola stanovené archeologická hodnota komplexu. Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je ''Forumen kompleks'' ({{vjz|bul|Форумен комплекс}}, doslova ''Komplex fóra'').<ref name="mc.government.bg" /> == Galéria == <gallery> AncientForum-Plovdiv008.jpg|celkový pohľad na severnú časť komplexu z juhozápadu AncientForum-Plovdiv002 - south eastern part.jpg|celkový pohľad na juhovýchodnú časť komplexu AncientForum-Plovdiv004.jpg|celkový pohľad na západnú časť komplexu zo severozápadu AncientForum-Plovdiv005.jpg|celkový pohľad na západnú časť komplexu z juhozápadu AncientForum-Plovdiv006.jpg|celkový pohľad na východnú časť komplexu AncientForum-Plovdiv016.jpg|zo severnej časti komplexu AncientForum-Plovdiv014.jpg|zo severnej časti komplexu AncientForum-Plovdiv009.jpg|zo severnej časti komplexu AncientForum-Plovdiv010.jpg|zo severnej časti komplexu AncientForum-Plovdiv003.jpg|zo západnej časti komplexu AncientForum-Plovdiv015.jpg|detail časti stĺpu AncientForum-Plovdiv012.jpg|detail z fasády jednej z budov AncientForum-Plovdiv013.jpg|detail z podstavca sochy AncientForum-Plovdiv011.jpg|fragment kamennej dosky s nápisom Plan of Plovdiv Forum.png|schéma pôdorysu plovdivského rímskeho fóra okolo súčasnej budovy pošty </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Ancient forum, Plovdiv}} [[Kategória:Stavby v Plovdive]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Archeologické lokality v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra v 1. storočí]] [[Kategória:Stavby v starovekom Ríme]] [[Kategória:Philippopolis (Trácia)]] ctt28mjfhs9ju88vqkyrrtjsdfyh0bt 0 696815 8382493 8157913 2026-10-10T18:03:09Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382493 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Antická obytná budova Eirene | native_name = Антична жилищна сграда Ейрене | other_name = | category = antický obytný dom <!-- *** Image *** --> | image = EireneMansion-Plovdiv001.jpg | image_caption = celkový pohľad na exponovanú časť budovy <!-- *** Name *** --> | etymology = podľa gréckej bohyne mieru [[Eiréné (mytológia)|Eiréné]] | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Plovdiv (oblasť)|Plovdiv]] | region_type = Oblasť | district = [[Plovdiv (okres)|Plovdiv]] | commune_type = Mesto | commune = [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] | municipality_type = Rajón | municipality = Centralen <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =08| lat_s =42.72 | lat_NS = S | long_d =24| long_m =45| long_s =06.12 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = 1600 <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = druhá polovica [[3. storočie|3. storočia]] | date = [[3. storočie|3.]]{{--}}[[6. storočie]] | date_type = Existencia | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = prístupné | access = <!-- *** Codes *** --> | code = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = ruiny | free_type = Stav | free1 = múzeum a kultúrne centrum | free1_type = Využitie <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Eirene mansion, Plovdiv | statistics = | statistics_type = | website = http://trakart.org/ <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Eirene''' ({{vjz|bul|Ейрене|''Ejrene''}})<ref name="ref2">TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 180. (po bulharsky)</ref><ref name="ref3">RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 476 s. ISBN 9789544915537. S. 146. (po bulharsky)</ref><ref name="ref4">KESIAKOVA, Elena; PIŽEV, Aleksandăr; ŠIVAČEV, Stefan; PETROVA, Neďalka. Kniga za Plovdiv. Plovdiv : Izdatelstvo „Poligraf“. 1999. 264 s. ISBN 9549529274. S. 51. (po bulharsky)</ref> sú ruiny antickej obytnej budovy, ktoré sa nachádzajú v meste [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] v [[Plovdiv (oblasť)|Plovdivskej oblasti]] v južnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="mc.government.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Министерство на културата на Република България | url = https://mc.government.bg/page.php?p=58&s=244&sp=939&t=0&z=0 | vydavateľ = mc.government.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-11 | miesto = | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="ref1">KESIAKOVA, Elena; RAJČEV, Dimităr. Filipopol. Plovdiv : Izdatelska kăšta "Hermes". 2012. 106 s. ISBN 9789542611172. S. 65 – 69. (po bulharsky)</ref><ref name="ref2"/><ref name="ref3"/><ref name="ref4"/> Kultúrna pamiatka národného<ref name="mc.government.bg" /><ref name="trakart.org" /> a svetového<ref name="trakart.org" /> významu.<ref name="mc.government.bg" /><ref name="trakart.org" /><ref name="romanplovdiv.org">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Сграда Ейрене | url = https://www.romanplovdiv.org/%D1%81%D0%B3%D1%80%D0%B0%D0%B4%D0%B0-%D0%B5%D0%B9%D1%80%D0%B5%D0%BD%D0%B5/ | vydavateľ = romanplovdiv.org | dátum vydania = 2020-01-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Názvy == === Ďalšie názvy === Budova je známa aj ako '''Peristylová budova Eirene''' ({{vjz|bul|Перистилна сграда Ейрене|''Peristilna sgrada Ejrene''}}),<ref name="ancient-stadium-plovdiv.eu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Античният стадион на Филипопол - Античният Филипопол - Карта на Античния Филипопол - Перистилна сграда Ейрене и улично кръстовище | url = https://ancient-stadium-plovdiv.eu/?p=47&l=1 | vydavateľ = ancient-stadium-plovdiv.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="ref2"/> '''Obytná budova Eirene''' ({{vjz|bul|Жилищна сграда Ейрене|''Žilištna sgrada Ejrene''}}),<ref name="ref1"/> '''Budova Eirene''' ({{vjz|bul|Сграда Ейрене|''Sgrada Ejrene''}}),<ref name="romanplovdiv.org" /> '''Dom Eirene''' ({{vjz|bul|Къщата Ейрене|''Kăštata Ejrene''}}),<ref name="ref3"/> '''Neskoro antická budova Irini (EIRENE)''' ({{vjz|bul|Късноантична сграда Ирини (EIPHNH)|''Kăsnoantična sgrada Irini (EIPHNH)''}}),<ref name="mc.government.bg" /> alebo '''Neskoro antická obytná budova Eirene''' ({{vjz|bul|Късноантична жилищна сграда Ейрене|''Kăsnoantična žilištna sgrada Ejrene''}}).<ref name="trakart.org">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mозайка от късноантична жилищна сграда “Ейрене” | url = http://trakart.org/%d1%82%d1%80%d0%b0%d0%ba%d0%b0%d1%80%d1%82/%d0%bc%d1%83%d0%b7%d0%b5%d0%b9/%d1%80%d0%b8%d0%bc%d1%81%d0%ba%d0%b0-%d0%bc%d0%be%d0%b7%d0%b0%d0%b9%d0%ba%d0%b0/ | vydavateľ = trakart.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-08 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230511071439/http://trakart.org/%D1%82%D1%80%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D1%80%D1%82/%D0%BC%D1%83%D0%B7%D0%B5%D0%B9/%D1%80%D0%B8%D0%BC%D1%81%D0%BA%D0%B0-%D0%BC%D0%BE%D0%B7%D0%B0%D0%B9%D0%BA%D0%B0/ | dátum archivácie = 2023-05-11 }}</ref> === Pôvod názvu budovy === [[Súbor:Eirene_mosaics8.jpg|thumb|left|mozaika s vyobrazením bohyne Eiréné, ktorá dala budove názov]] Budova bola pomenovaná na základe jednej z podlahových mozaík, na ktorej sa nachádza vyobrazenie ženského portrétu a nápis ''EIPHNH'', teda EIRENE. Eiréné bola starogrécka bohyňa mieru.<ref name="ref3"/><ref name="ref2"/> == Lokalita == Antická obytná budova Eirene sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv<ref name="mc.government.bg" /><ref name="ref2"/><ref name="ref1"/><ref name="ancient-stadium-plovdiv.eu" /> v priestore podchodu ''Archeologičeski'' ({{vjz|bul|Археологически}},<ref name="ref2"/><ref name="ref3"/><ref name="ancient-stadium-plovdiv.eu" /><ref name="romanplovdiv.org" /> ktorý sa nachádza pod bulvárom ''Car Boris III Obedinitel'' ({{vjz|bul|булевард „Цар Борис III Обединител“|''bulevard „Car Boris III Obedinitel“''}}, doslova ''bulvár cára Borisa III. Zjednotiteľa'')<ref name="ref3"/> v blízkosti [[Antické divadlo (Plovdiv)|antického divadla]], [[Veľká bazilika (Plovdiv)|filipopolskej biskupskej baziliky]],<ref name="ref1"/><ref name="trakart.org" /> [[Antický odeon (Plovdiv)|antického odeonu]] a [[Antický štadión (Plovdiv)|rímskeho štadiónu]].<ref name="trakart.org" /> == Dejiny == Obytný komplex Eirene bol postavený v priebehu druhej polovice [[3. storočie|3. storočia]]<ref name="ref3"/><ref name="romanplovdiv.org" /> niekedy po [[Góti|gótskom]] útoku na [[Philippopolis (Trácia)|Filipopolis]] v roku [[251]].<ref name="romanplovdiv.org" /> V priebehu svojej existencie prešiel niekoľkými rekonštrukciami, z ktorých najvýznamnejšia bola prestavba v [[5. storočie|5. storočí]], kedy bola východne od prijímacej sály postavená [[Apsida (architektúra)|apsidová]] sála, ktorá je typickým prvkom neskoro antickej architektúry.<ref name="ref1"/> Táto prestavba sa uskutočnila po útokoch [[Huni|Hunov]] na Filipopolis v rokoch [[441]]{{--}}[[442]].<ref name="romanplovdiv.org" /> Budova slúžila svojmu účelu do<ref name="ref1"/><ref name="romanplovdiv.org" /> konca<ref name="romanplovdiv.org" /> [[6. storočie|6. storočia]], kedy bola opustená,<ref name="ref1"/><ref name="ref3"/><ref name="romanplovdiv.org" /> rovnako ako ďalšie významné stavby v okolí vrátane [[Veľká bazilika (Plovdiv)|biskupskej baziliky]].<ref name="ref1"/> === Novodobé dejiny === Budova (spolu s priľahlými ulicami a časťou susedných domov) bola objavená a odkrytá počas výstavby moderného tunelu v rokoch [[1983]]{{--}}[[1984]].<ref name="romanplovdiv.org" /> V roku [[1995]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="mc.government.bg" /> V priebehu roku [[2003]] boli základy budovy a mozaiky vyčistené, zreštaurované a exponované v priestoroch podchodu.<ref name="romanplovdiv.org" /> == Charakteristika == Preskúmaná je južná časť komplexu.<ref name="ref1"/> Budova predstavovala monumentálnu [[Peristyl|peristylovú]] (peristyl je dvor ohradený kolonádou) budovu.<ref name="ref1"/><ref name="ref2"/> Komplex zaberal priestor celej [[Insula (architektúra)|insuly]] (priestor medzi štyrmi ulicami).<ref name="ref4"/><ref name="romanplovdiv.org" /> Celková rozloha komplexu dosahovala až okolo 1600 m²,<ref name="ref1"/> pričom odkrytých a preskúmaných bolo 668 m² (z tejto rozlohy 160 m² pokrývajú podlahové [[Mozaika|mozaiky]]).<ref name="romanplovdiv.org" /> Majiteľom budovy bol človek menom Desiderius, čo je zrejmé z nápisu na jednej z mozaík v budove.<ref name="ref1"/><ref name="ref2"/> Nešlo o bežného obyvateľa Filipopolu, ale o bohatého občana, ktorý zastával dôležitú funkciu v náboženskej správe mesta, čo naznačuje umiestnenie a typ budovy,<ref name="ref1"/><ref name="ref2"/> ako aj fakt, že po rekonštrukcii uličnej siete po výstavbe filipopolskej Biskupskej baziliky, bola postavená nová ulica, ktorá spájala baziliku priamo s domom.<ref name="ref4"/><ref name="ref1"/> Komplex pozostával z dvoch častí s jasným funkčným účelom. Išlo o reprezentatívno-obytnú časť a hospodársko-správnu časť.<ref name="ref4"/><ref name="ref1"/> Miestnosti reprezentatívno-obytnej časti budovy sa rozprestierali okolo [[peristyl]]u.<ref name="ref4"/><ref name="ref1"/> Väčšina z týchto miestností bola pokrytá podlahovými mozaikami, pričom najzaujímavejšie mozaiky sa nachádzali v najväčšej z miestností, ktorá slúžia ako prijímacia sála.<ref name="ref4"/><ref name="ref1"/><ref name="ref2"/> Mozaiky boli mnohofarebné.<ref name="ref1"/><ref name="ref2"/> Nad severným štvorcovým mozaikovým panelom, umiestneným nad odvodňovacím kanálom sa v priestore prijímacej sály nachádza mramorová fontána osemuholníkového pôdorysu. Na jej severnej strane sa v jej spodnej časti v mozaike nachádza blahoprajný nápis: ''Vitajte a šťastný pobyt s mierom''.<ref name="trakart.org" /> Východne od prijímacej sály sa nachádzala sála vo forme apsidy, ktorá bola ku komplexu pristavaná v priebehu rekonštrukcie v 5. storočí. Slúžila ako miesto na konanie besied a rozhovorov.<ref name="ref1"/> Hospodársko-správna časť budovy zaberala juhozápadnú časť komplexu. Niektoré z miestností v tejto časti budovy boli využívané ako predajne a dielne. Narozdiel od reprezentatívno-obytnej časti budovy, podlahy v miestnostiach v tejto časti komplexu neboli pokryté mozaikami, ale tehlami, udusanou hlinou, alebo vrstvou malty.<ref name="ref1"/> == Kultúrne centrum-múzeum Trakart == ''Kultúrne centrum-múzeum Trakart'' ({{vjz|bul|Културен център-музей Тракарт|''Kulturen centăr-muzej Trakart''}}) sa nachádza v priestoroch antickej budovy Eirene. V rámci centra sú predstavené tri expozície. Sú to: === Mozaika z neskoro antickej obytnej budovy Eirene === Expozícia ''Mozaika z neskoro antickej obytnej budovy Eirene'' ({{vjz|bul|Mозайка от късноантична жилищна сграда Ейрене|''Mozajka ot kăsnoantična žilištna sgrada Eirene''}}) predstavuje ''in situ'' rímske podlahové mozaiky z 3.{{--}}4. storočia neskoro antickej obytnej budovy Eirene, kde sa kultúrne centrum-múzeum Trakart nachádza.<ref name="trakart.org" /> === Sklo v antickom umení === Expozícia ''Sklo v antickom umení'' ({{vjz|bul|Стъклото в античното изкуство|''Stăkloto v antičnoto izkustvo''}}) predstavuje špecifické techniky práce so sklom a smaltom počas časového úseku 900 rokov{{--}}v období od 5. storočia pred Kristom do 4. storočia. Najvýznamnejšie exponáty predstavuje sedem sklenených ampuliek, ktoré sa používali na vysluhovanie sviatostí. Ďalšou súčasťou expozície sú predmety a nádoby s úžitkovým účelom{{--}}fľaše, amfory, džbány, ale aj amulety pre plodnosť a zdravie, ktoré boli vyrobené rôznymi technikami.<ref name="www.trakart.org">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Експозиция “Стъклото в античното изкуство” | url = http://trakart.org/%d1%82%d1%80%d0%b0%d0%ba%d0%b0%d1%80%d1%82/%d0%bc%d1%83%d0%b7%d0%b5%d0%b9/%d0%b5%d0%ba%d1%81%d0%bf%d0%be%d0%b7%d0%b8%d1%86%d0%b8%d1%8f-%d0%b0%d0%bd%d1%82%d0%b8%d1%87%d0%bd%d0%be-%d1%81%d1%82%d1%8a%d0%ba%d0%bb%d0%be/ | vydavateľ = trakart.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-08 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230511071438/http://trakart.org/%D1%82%D1%80%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D1%80%D1%82/%D0%BC%D1%83%D0%B7%D0%B5%D0%B9/%D0%B5%D0%BA%D1%81%D0%BF%D0%BE%D0%B7%D0%B8%D1%86%D0%B8%D1%8F-%D0%B0%D0%BD%D1%82%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%BE-%D1%81%D1%82%D1%8A%D0%BA%D0%BB%D0%BE/ | dátum archivácie = 2023-05-11 }}</ref> === Miniatúrny mramorový rímsky portrét === Expozícia ''Miniatúrny mramorový rímsky portrét'' ({{vjz|bul|Миниатюрен мраморен римски портрет|''Miniaťuren mramoren rimski portret''}}) sa z väčšej časti nachádza v druhej budove na ulici ''Kňaz Aleksandăr I Batenberg'', kde sa nachádza ''[[Výskumné centrum-múzeum Trakart]]'' ({{vjz|bul|Изследователски център-музей Тракарт|''Izsledovatelski centăr-muzej Trakart''}}). V kultúrnom centre-múzeu Trakart v budove Eirene sa nachádza časť tejto expozície, ktorú predstavuje kolekcia ''Prototrácky portrét'' ({{vjz|bul|Прототракийски портрет|''Prototrakijski portret''}}). Ide o prahistorickú keramiku z obdobia [[neolit]]u a [[eneolit]]u (kultúra ''Marica'' zo 4.{{--}}3. tisícročia pred Kristom).<ref name="w3.trakart.org">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Експозиция “Миниатюрен мраморен римски портрет” | url = http://trakart.org/%d1%82%d1%80%d0%b0%d0%ba%d0%b0%d1%80%d1%82/%d0%bc%d1%83%d0%b7%d0%b5%d0%b9/%d0%bf%d1%80%d0%be%d1%82%d0%be%d1%82%d1%80%d0%b0%d0%ba%d0%b8%d0%b9%d1%81%d0%ba%d0%b8-%d0%bf%d0%be%d0%b8%d1%80%d1%82%d1%80%d0%b5%d1%82/ | vydavateľ = trakart.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-08 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230511071439/http://trakart.org/%D1%82%D1%80%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D1%80%D1%82/%D0%BC%D1%83%D0%B7%D0%B5%D0%B9/%D0%BF%D1%80%D0%BE%D1%82%D0%BE%D1%82%D1%80%D0%B0%D0%BA%D0%B8%D0%B9%D1%81%D0%BA%D0%B8-%D0%BF%D0%BE%D0%B8%D1%80%D1%82%D1%80%D0%B5%D1%82/ | dátum archivácie = 2023-05-11 }}</ref> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Kategórie: * kultúrna pamiatka národného významu<ref name="mc.government.bg" /><ref name="trakart.org" /> * kultúrna pamiatka svetového významu<ref name="trakart.org" /> Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č. 6 z roku 1995, pričom ako dôvod ochrany bola stanovená archeologická hodnota stavby. Štatút bol obnovený aj v roku [[2018]]. Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je ''Kăsnoantična sgrada Irini (EIPHNH)'' ({{vjz|bul|Късноантична сграда Ирини (EIPHNH)}}, doslova ''Neskoro antická budova Irini (EIRENE)'').<ref name="mc.government.bg" /> == Galéria == <gallery> EireneMansion-Plovdiv005.jpg|celkový pohľad na exponovanú časť komplexu zo severozápadu EireneMansion-Plovdiv006.jpg|celkový pohľad na prijímaciu sálu EireneMansion-Plovdiv004.jpg|celkový pohľad na prijímaciu sálu EireneMansion-Plovdiv002.jpg|pohľad na časť prijímacej sály EireneMansion-Plovdiv003.jpg|pohľad na časť prijímacej sály EireneMansion-Plovdiv009.jpg|pohľad na časť komplexu Trakart Center, Plovdiv 16.jpg|detailný pohľad na jednu z mozaík Eirene mosaics11.jpg|detailný pohľad na jednu z mozaík EireneMansion-Plovdiv007.jpg|detailný pohľad na jednu z mozaík EireneMansion-Plovdiv008.jpg|mozaika s vyobrazením bohyne [[Eiréné (mytológia)|Eiréné]] Eirene mosaics7.jpg|detailný pohľad na jednu z mozaík Ancient street.jpg|podchod ''Archeologičen'' v priestore ktorého sa budova nachádza </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Eirene mansion, Plovdiv}} [[Kategória:Stavby v Plovdive]] [[Kategória:Domy v Plovdive]] [[Kategória:Archeologické lokality v Bulharsku]] [[Kategória:Stavby v starovekom Ríme]] [[Kategória:Byzantská architektúra v Plovdive]] [[Kategória:Philippopolis (Trácia)]] [[Kategória:Architektúra v 3. storočí]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Múzeá v Bulharsku]] [[Kategória:Kultúrne inštitúcie v Bulharsku]] g7paw4s2ig97pjxbvjbo3seakkq2l0k 0 699120 8382434 8250867 2026-10-10T14:33:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382434 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Dudekovov dom | native_name = Дудекова къща | other_name = | category = obrodenecký dom <!-- *** Image *** --> | image = DudekovHouse-Panagyurishte006.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu z juhovýchodu <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pazardžik (oblasť)|Pazardžik]] | region_type = Oblasť | district = [[Panagiurište (okres)|Panagiurište]] | commune_type = Mesto | commune = [[Panagiurište (mesto)|Panagiurište]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =30| lat_s =29 | lat_NS = S | long_d =24| long_m =11| long_s =06 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = bulharský obrodenecký barok{{break}}plovdivský typ | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 1856 | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = <!-- *** Codes *** --> | code = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = zachovalý | free_type = Stav | free1 = múzeum | free1_type = Využitie <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Dudekov house, Panagyurishte | statistics = | statistics_type = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Dudekovov dom''' ({{vjz|bul|Дудековата къща|''Dudekovata kăšta''}})<ref name="ref1">KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 8 – mom-pan. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104302. S. 3291. (po bulharsky)</ref><ref name="mc.government.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Министерство на културата на Република България | url = https://mc.government.bg/page.php?p=58&s=244&sp=939&t=0&z=0 | vydavateľ = mc.government.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="ref2">CVETANOV, Momčil. Pătevoditel – Oblast Plovdiv, Oblast Pazardžik. Stara Zagora : Domino EOOD. 2020. 220 s. ISBN 9789546513199. S. 186. (po bulharsky)</ref><ref name="ref3">KOLEKTÍV AUTOROV. Panagiurska enciklopedija. Sofia : Izdatelstvo "Bogianna". 2007. 416 s. ISBN 9789546760708. S. 127 – 128. (po bulharsky)</ref><ref name="panagyurishte.org">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Исторически Музей | url = http://panagyurishte.org/museum/index.php/2012-12-08-14-50-15/2012-12-08-19-09-57 | vydavateľ = panagyurishte.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="museumpan.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Галерии | url = https://museumpan.com/dudekova-kshcha | vydavateľ = museumpan.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> je dom z obdobia bulharského národného obrodenia, ktorý sa nachádza v meste [[Panagiurište (mesto)|Panagiurište]] v [[Pazardžik (oblasť)|Pazardžickej oblasti]] v južnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref3"/><ref name="ref2"/><ref name="panagyurishte.org" /><ref name="museumpan.com" /> Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="mc.government.bg" /> Je jednou z budov komplexu [[Historické múzeum (Panagiurište)|panagiurského Historického múzea]].<ref name="panagyurishte.org" /><ref name="museumpan.com" /><ref name="ref2"/> == Lokalita == Dudekovov dom sa nachádza v centrálnej časti mesta Panagiurište.<ref name="mc.government.bg" /><ref name="panagyurishte.org" /><ref name="ref2"/> pri komplexe [[Historické múzeum (Panagiurište)|panagiurského Historického múzea]]<ref name="panagyurishte.org" /> na ulici „Rajna Kňagiňa“ ({{vjz|bul|улица „Райна Княгиня“|''ulica „Rajna Kňagiňa“''}}, doslova ''ulica Rajny Kňagine'').<ref name="mc.government.bg" /> == Dejiny == Dom bol postavený pre bohatého panagiurského obchodníka Petăra Dudekova v roku [[1856]].<ref name="panagyurishte.org" /><ref name="museumpan.com" /><ref name="ref3"/><ref name="ref2"/> [[30. apríl]]a [[1876]] sa dom stal miestom tragických udalostí počas potláčania [[Aprílové povstanie|aprílového povstania]].<ref name="museumpan.com" /><ref name="ref2"/> V dome bol zabitý jeho majiteľ Petăr Dudekov,<ref name="panagyurishte.org" /><ref name="ref2"/> ako aj mnohí starci a deti, ktorí sa v ňom ukrývali.<ref name="museumpan.com" /><ref name="ref2"/> Ďalší z povstalcov, ktorý sa v dome nachádzal, Petăr Štărbanov, spáchal<ref name="ref3"/><ref name="museumpan.com" /><ref name="ref2"/> po heroickom boji<ref name="ref3"/> samovraždu, aby sa nedostal do rúk ozbrojencom tureckého [[bašibozuk]]u.<ref name="museumpan.com" /><ref name="ref3"/><ref name="ref2"/> Na jeseň 1876 si v dome založila svoju charitatívnu misiu [[Lady Strangford]].<ref name="museumpan.com" /><ref name="ref2"/> Počas [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|rusko-tureckej osloboditeľskej vojny]]<ref name="ref2"/> sa [[30. december|30. decembra]] [[1877]] v dome ubytoval [[Rusi|ruský]] generál [[Viktor Deziderievič Dandeviľ|Viktor Dandeviľ]], veliteľ Tretej pechotnej gardovej divízie, ktorá oslobodila Panagiurište.<ref name="museumpan.com" /><ref name="ref2"/> V roku [[1964]] bol budove pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="mc.government.bg" /> V roku [[1996]] bola v dome otvorená múzejná expozícia.<ref name="ref3"/> == Charakteristika == Dom je významným architektonicko-staviteľským pamätníkom z obdobia bulharského národného obrodenia.<ref name="panagyurishte.org" /><ref name="museumpan.com" /><ref name="ref2"/> Architektonický ide o [[Plovdivský dom|plovdivský typ obrodeneckého domu]] so symetrickým stavebným pôdorysom.<ref name="panagyurishte.org" /><ref name="museumpan.com" /> Dom sa vyznačuje bohatou interiérovou architektonickou a dekoratívnou výzdobou.<ref name="panagyurishte.org" /><ref name="museumpan.com" /> Predstavuje ubytovanie v panagiurskom mestskom štýle, ktoré sa vyznačuje okázalosťou, keďže Panagiurište bolo pred aprílovým povstaním v roku 1876 jedným z najbohatších sídiel [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] na území dnešného Bulharska.<ref name="ref3"/> == Múzejná expozícia == V dome sa nachádza etnograficko-historická expozícia [[Historické múzeum (Panagiurište)|panagiurského historického múzea]], ktorá zobrazuje spôsob života a kultúru v období [[Bulharské národné obrodenie|bulharského národného obrodenia]].<ref name="panagyurishte.org" /><ref name="museumpan.com" /><ref name="ref2"/> Múzejná expozícia bola otvorená v roku 1996. Pripravili ju pracovníci panagiurského historického múzea, Diana Belevová a Georgi Kerkeňakov.<ref name="ref3"/> Na prvom poschodí sa nachádza časť expozície, ktorá zobrazuje každodenný život prostredníctvom tradičných predmetov používaných pri vykonávaní domácich remesiel, krbu, riadu na prípravu a jedenie jedla a oddychových priestorov s typickými podložkami a prikrývkami, sako aj tradičnými mužskými a ženskými krojmi. Časť expozície na druhom poschodí domu zobrazuje náznaky nastupujúcej novej mestskej kultúry ovplyvnenej európskym životným štýlom. Zobrazené sú luxusné predmety a nábytok rozmiestnený v reprezentačných miestnostiach. Súčasťou tejto časti expozície sú aj sviatočné mužské a ženské kostýmy.<ref name="panagyurishte.org" /><ref name="museumpan.com" /><ref name="ref2"/> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Kategória: kultúrna pamiatka národného významu<ref name="mc.government.bg" /> Rok vyhlásenia: 1964<ref name="mc.government.bg" /> Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota budovy<ref name="mc.government.bg" /> Oficiálny názov na zozname kultúrnych pamiatok: ''Dudekovata kăšta'' ({{vjz|bul|Дудековата къща}}, doslovne Dudekovov dom)<ref name="mc.government.bg" /> == Zaujímavosť == * V dome sa nachádza pamätná tabuľa, ktorá označuje mená tých, ktorí zomreli v dome pri potláčaní aprílového povstania. Na drevenom vnútornom schodisku je stále viditeľná krv týchto zabitých.<ref name="museumpan.com" /> Na stropoch miestností sú zase do súčasností viditeľné stopy po guľkách, ako aj sečných ranách tureckých [[jatagan]]ov.<ref name="ref3" /> == Galéria == <gallery> DudekovHouse-Panagyurishte007.jpg|celkový pohľad na areál domu z juhozápadu DudekovHouse-Panagyurishte004.jpg|pohľad na dom z juhu DudekovHouse-Panagyurishte008.jpg|pohľad na dom z juhozápadu DudekovHouse-Panagyurishte002.jpg|pohľad na hlavný vstup do areálu DudekovHouse-Panagyurishte009.jpg|pohľad na západný vstup do areálu DudekovHouse-Panagyurishte005.jpg|detail z južnej fasády DudekovHouse-Panagyurishte001.jpg|pamätná doska na budove </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Dudekov house, Panagyurishte}} [[Kategória:Stavby v Panagiurišti]] [[Kategória:Múzeá v Bulharsku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Domy v Panagiurišti]] [[Kategória:Architektúra z 1856]] ahy9bn1l9ondxopyjorsay082xukc4c 2 699366 8382566 8368384 2026-10-10T20:23:26Z Martingazak 234259 Ruske dobytie Sibiri 8382566 wikitext text/x-wiki == Ocenenia == {{Vyznamenanie | kod = 1104 | text = Za neúnavnú tvorbu na nových alebo rozšíreniach článkov o vojenstve a vojnových konfliktoch, minulých či prebiehajúcich ti udeľujem čestný '''Rad Andreja Hadika''' | podpis = --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:49, 20. november 2024 (UTC) }} {{Nálepka pravá |float = left |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 12:41, 1. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:39, 2. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 06:40, 6. november 2023 (CET) * --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#000000">(diskusia)</span>]]</b></font> 17:01, 13. november 2023 (UTC) * --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:58, 17. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Georgeo88|Georgeo88]] ([[Diskusia s redaktorom:Georgeo88|diskusia]]) 07:41, 27. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:52, 2. december 2023 (UTC) * --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 06:13, 5. jún 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 16:34, 21. december 2025 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:28, 5. január 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:18, 21. marec 2026 (UTC) * --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 19:23, 22. marec 2026 (UTC) }} __TOC__ {{clear}} =Wiki loves Slovakia= [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Wiki_miluje_Zem/2026#Gal%C3%A9ria_v%C3%AD%C5%A5azn%C3%BDch_fotiek_postupuj%C3%BAcich_do_medzin%C3%A1rodn%C3%A9ho_kola Ocenená fotka 2026] [[Image:NPR_726_Batizovské_pleso.jpg|300px]] [https://wikimedia.sk/vysledky-wiki-miluje-zem-2025/?fbclid=IwY2xjawM2n_hleHRuA2FlbQIxMABicmlkETBPRFBPNmg2bnJOQlBuZ2dPAR5XRh71-ROAzLRWPLiL9TnQo-lqdrEogVynvJI1tVovXfBOO1-XpDozmnbkwg_aem_n6myoqXSgLmayloTkZQ6Zg Ocenené fotky 2025]: [[Image:331_Lednick%C3%A9_bradlo.jpg|300px]] [[Image:P30_Tajch_Ottergrund.jpg|300px]] [[Image:SKUEV0267 Biele hory Jelenia hora.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2024_in_Slovakia Ocenená fotka 2024]: [[Image:NPR_84_Krslenica.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2023_in_Slovakia Ocenená fotka 2023]: [[Image:Belianske Tatras from Gerlachovsky Peak Slovakia.jpg|300px]] =Moje stránky= Chýbajú mi stránky zaujímavých úsekov našich dejín. Snažím sa ísť od primárnych a naračných prameňov. ==Stredoveké Uhorsko== # [[Vpád starých Maďarov do Córdobského kalifátu]] # [[Obliehanie Bratislavy]] # [[Bitka pri Kerlési]] # [[Bitka pri rieke Tisa]] # [[Bitka pri Kemeji]] # [[Bitka pri Mogyoróde]] # [[Bitka na Gvozde]] # [[Bitka na Wiare]] # [[Bitka na Luckom poli]] # [[Bitka pri Harame]] # [[Bitka pri rieke Slaná (1132)]] # [[Bitka pri rieke Fischa]] # [[Boris Kolomanovič]] # [[Bitka pri Zemune]] # [[Brat Julián]] # [[Roger z Torre Maggiore]] # [[Carmen Miserabile]] # [[Uhorská občianska vojna (1264 – 1265)]] # [[Bitka pri Rábe]] # [[Bitka pri jazere Hód]] # [[Druhý mongolský vpád do Uhorska]] # [[Uhorské ťaženia na juhozápadnú Rus]] # [[Koloman (Halič)]] # [[Michal Černigovský]] # [[Daniel Romanovič]] # [[Rostislav Michajlovič]] # [[Bitka pri Jarosławe]] # [[Bitka na Litave]] # [[Bitka pri Starom Sączi]] # [[Bitka pri Holíči]] # [[Bitka pri Posade]] # [[Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových]] ===Stredoveké kroniky a kronikári=== '''Nové''': # [[Kronika Reginona]] # [[Altaišské anály väčšie]] # [[Mravné ponaučenia kráľovičovi Imrichovi]] # [[Gallova kronika]] # [[Pokračovatelia Kosmovi]] # [[Mních sázavský]] # [[Kanovník vyšehradský]] # [[Vincentius]] # [[Jarloch]] # [[História výpravy cisára Fridricha]] # [[Druhé pokračovanie Kosmovo]] # [[Hradištsko-opatovické letopisy]] # [[Haličsko-volynský letopis]] # [[Magister Ákoš]] # [[Marek z Káltu]] # [[Kostnická kronika]] # [[Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda]] # [[Eberhard Windecke]] # [[Gesta Hungarorum vetera]] # [[Bratislavské anály]] # [[Bratislavská kronika]] # [[Kronika magistra Jána]] # [[Ján zo Šarišských Sokoloviec]] # [[Kronika anonymného minoritu]] # [[Uhorská kronika]] # [[Záhrebská kronika]] # [[Heinrich von Mügeln]] # [[Knauzova kronika]] # [[Spišskosobotská kronika]] # [[František Pražský]] # [[Beneš Krabice z Weitmile]] # [[Kronika česká Přibíka Pulkavu]] # [[Kronika Jána Marignolu]] # [[Ján Marignola]] # [[Kronika Vavřince z Březové]] # [[Vavřinec z Březové]] # [[Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici]] # [[Rozprávanie o majstrovi Hieronymovi Pražskom upálenom v Kostnici pre meno Kristovo]] # [[Peter z Mladoňovic]] # [[Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi|Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi, družiníku krále Václava IV.]] # [[Kronika Bartoška z Drahoníc]] # [[Legenda minor]] # [[Život svätého Štefana]] # [[Menšia legenda o svätom Gerardovi]] ===Husitské a bratrícke hnutie=== '''Nové''': # [[Bitka pri Somoši]] # [[Bitka pri Myšleniciach]] # [[Bitka pri Blatnom Potoku]] # [[Gajary – Posádka]] # [[Zelená hora]] # [[Tisovecký hrad]] # [[Ján Talafús z Ostrova]] # [[Václav z Rachmanova]] # [[Bitka pri Trnave (1430)]] ===História Ruska=== * [[Ruské dobytie Sibíri]] ===1. republika=== # [[Pobedimský pogrom]], [[Pogrom v Pobedime]] ===Malá vojna=== '''Nové''': # [[Vylodenie pri Štúrove]] # [[Zostrel lietadla Š-328.237]] # [[Vzbura v štítnickej doline]] # [[Nálet na Spišskú Novú Ves]] # [[Pavel Mičianik]] ===Druhá svetová vojna=== '''Nové''': # [[1. ukrajinský front]] # [[2. ukrajinský front]] # [[4. ukrajinský front]] # [[Nemecká strana]], [[Deutsche Partei]] # [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve]], [[Spišská nemecko – maďarská národná rada]] # [[Dohoda o pomere mezi československou správou a sovietskym vrchným veliteľom po vstupe sovietských vojsk na československé územie]], plný text [https://sk.wikisource.org/wiki/Dohoda_o_pomere_mezi_%C4%8Deskoslovenskou_spr%C3%A1vou_a_sovietskym_vrchn%C3%BDm_velite%C4%BEom_po_vstupe_sovietsk%C3%BDch_vojsk_na_%C4%8Deskoslovensk%C3%A9_%C3%BAzemie Dohoda] # [[Masakry väzňov NKVD v roku 1941]] # [https://sk.wikisource.org/wiki/Pakt_troch_ve%C4%BEmoc%C3%AD Pakt troch veľmocí] # [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou]] # [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou]], [[Vyhlásenie vojny USA a Veľkej Británii Slovenskou republikou|presmerovacia linka]] # [[Vojaci slobody]] # [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko]], [[Program Erweiterte Kinderlandverschickung a Slovensko]] # [[Zaisťovací tábor v Ilave]], [[Machau]] # [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom]], [[Nemecké vraždy väzňov cigánskeho tábora v Dubnici nad Váhom]] '''Nemecké jednotky''' # [[1. východomoslimský pluk SS]] # [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)]], [[14. granátnická divízia SS (1. ukrajinská)]], [[1. divízia Ukrajinskej národnej armády]], [[Kampfgruppe SS Wildner]], [[Bojová skupina SS Wildner]], [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]], [[Bojová skupina SS Wittenmayer]], [[Vypálenie obce Kvačany]] # [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“]], [[Kampfgruppe SS Schäfer]], [[Bojová skupina SS Schäfer]] # [[167. pešia divízia]], [[167. divízia ľudových granátnikov]] # [[271. divízia ľudových granátnikov]], [[271. pešia divízia]] # [[708. divízia ľudových granátnikov]] # [[Bojová skupina Volkmann]] # [[Bojová skupina SS Dietz]] # [[Einsatzgruppe H]] # [[Freiwillige Schutzstaffel]] # [[Korück 531]] # [[Nemecký pancierový vlak zničený povstalcami pri Kráľovej Lehote]] # [[Pancierový vlak Panzerzug 62]] # [[Protipartizánska jednotka Josef]], [[Einheit Josef]], [[Antipartisaneneinheit Josef]], [[Einheit Jozef Slowakei 232]] # [[Tanková divízia Tatra]], [[Kampfgruppe Ohlen]], [[Bojová skupina Ohlen]], [[Kampfgruppe Junck]], [[Bojová skupina Junck]] # [[Úderný pluk 1. tankovej armády]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a]], [[Sonderkommando z.b.V. 7a]], [[Oddiel na zvláštne použitie 7a]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 15]], [[Sonderkommando z.b.V. 15]], [[Oddiel na zvláštne použitie 15]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]], [[Sonderkommando z.b.V. 27]], [[Oddiel na zvláštne použitie 27]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 29]], [[Sonderkommando z.b.V. 29]], [[Oddiel na zvláštne použitie 29]] '''Zaisťovacia divízia''' a '''Rýchla divízia''' # [[Bitka pri Perekalje]] # [[Bitka pri Ternovej]] # [[Prepad pri Bjesujeve a vypálenie Maloduši]] # [[Prepad mosta na rieke Ptič]] # [[Prepad pri Lojeve]] # [[Útok na Chojniky]] # [[Bitka pri Selezivke]], [[Bitka pri Selizovke]], [[Bitka pri Salizovke]] # [[Bitka pri Antonove]] # [[Ladislav Kleinert]] # [[Masaker v bani Salina]] # [[Útok na Smaľavičy]] '''Bitky/udalosti SNP''' # [[Partizánske aktivity v Turci v auguste 1944]] # [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku]], [[Povstalecké zločiny v Ružomberku]] # [[Slovenské národné povstanie v Brezne]], [https://sk.wikisource.org/wiki/Rozhlasov%C3%BD_prejav_prezidenta_dr._J._Tisu,_30._augusta_1944 Rozhlasový prejav prezidenta dr. J. Tisu, 30. augusta 1944] # [[Slovenské národné povstanie na Liptove]] # [[Boje pri Žiline]] # [[Vyhlásenie Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Bratislave]], [[Zlyhanie SNP v Bratislave]] # [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] # [[Slovenské národné povstanie v Trnave]], v [[Slovenské národné povstanie v Hlohovci|Hlohovci]], v [[Slovenské národné povstanie v Seredi|Seredi]] a v [[Slovenské národné povstanie v Leopoldove|Leopoldove]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre]] # [[Slovenské národné povstanie v Topoľčanoch]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí]], v [[Slovenské národné povstanie v Trenčíne|Trenčíne]], [[Slovenské národné povstanie v Piešťanoch|Piešťanoch]], [[Slovenské národné povstanie v Novom Meste nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], [[Slovenské národné povstanie v Trenčianskych Tepliciach|Trenčianskych Tepliciach]], [[Slovenské národné povstanie v Ilave|Ilave]] # [[Slovenské národné povstanie na Orave]] # [[Povstalecký útok na Prešov]] # [[Boje v Rajeckej doline]] # [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny]], presmerovanie z [[Boje o Turiec]] a [[Boje pri Priekope]] # [[Boje o Telgárt]] # [[Boje v Hermanovciach a Zlatej Bani]], [[Boje v Slanských vrchoch]] # [[Partizánsky prepad Rudnian]], [[Partizánsky prepad Koterbách]] # [[Boje pri Malužinej]] # [[Boje o Ostrô]] # [[Boje o Kraľovany]] # [[Boje o Beskydy]] # [[Bitka pri Jalnej]] # [[Partizánsky prepad Starej Turej]] # [[Partizánsky boj v Bošáci]] # [[Partizánske boje v Mlynkoch a prepad Vondrišela]], [[Partizánsky prepad Vondrišela]] # [[Východokarpatská operácia]] # [[Karpatsko-užhorodská operácia]] # [[Povstalecký ústup cez Prašivú, Chabenec a Ďumbier]] # [[Boje na Poľane]] # [[Prechod partizánskeho zväzku Čapajev cez front pri Habure]] # [[Operácia Tetrov]], [[Operácia Tetřev]], [[Operácia Tetrievok]], [[Operácia Tetřívek]] # [[Protipartizánska operácia „Hindenburg“ v Strážovských vrchoch]] # [[Prepadnutie chaty na Veľkom boku]] # [[Vykoľajenie nemeckého transportu v Starej Kremničke]] # [[Boj o Čierny Balog]], [[Nacistické represálie v Čiernom Balogu]] # [[Boje o Liptovský Hrádok]] # [[Prechod Nitrianskej partizánskej brigády cez Hron]] # [[Partizánsky boj v Cetune]] '''Osobnosti''' # [[Alexej Nikitič Asmolov]] # [[Karol Bedrna]] # [[Ladislav Bodický]] # [[Ján Boroš]] # [[Pavel Boroš]] # [[Jozef Brunovský]] # [[Ján Čipka (vojenský sudca)|Ján Čipka]] # [[Iľja Danilovič Dibrova]] # [[Jozef Gašparík]] # [[Daniel Gonda]] # [[František Hagara]] # [[Samuel Karol Korbel]], aj [[Samuel Korbel]] # [[Ladislav Kalina]] # [[Viliam Kanák]] # [[Vjačeslav Antonovič Kvitinskij]] # [[Dajan Bajanovič Murzin]] # [[Bedřich Placák]] # [[Nikolaj Archipovič Prokopiuk]] # [[Carl von Pückler-Burghauss]] # [[Bedřich Reicin]], [[Friedrich Reinzinger]] # [[Ján Repta]] # [[Ján Rešetko]] # [[Michal Sečanský]] # [[Anton Sedláček]] # [[Ján Strcula]] # [[Erwein von Thun und Hohenstein]] # [[Kurt Werner Tutter]], [[Werner Tutter]] # [[František Urban]] # [[Antonín Vazač]], [[Antek]] # [[Jozef Vogl]] ([[Jozef Vogl‐Sokolovský]]) # [[Ondrej Zverin]] '''Partizánske skupiny a povstalecké jednotky''' # [[Pancierový vlak Masaryk]], inak aj [[Ochranný traťový vlak Moritz]] # [[Ochranný traťový vlak Max]] # [[Pancierový vlak Štefánik]] # [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Jegorovova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[1. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Prvá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]], [[Prvá československá partizánska brigáda Jana Žižku]], [[Murzinova brigáda]] # [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] nazývaná aj [[Veličkova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[1. partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[Prvá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] # [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Dibrovova brigáda]], [[Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[2. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Druhá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[Belov‐Kovalenko (partizánsky oddiel)]], [[Nemecká poprava zajatých partizánov v Lendaku]] # [[Bogun (partizánsky oddiel)]] # [[Borkaňuk (partizánsky oddiel)]] # [[Partizánska skupina Pavla Boroša]] # [[Boženko (partizánska brigáda)]], [[Protipartizánska operácia Wolfsburg]], [[Operácia Wolfsburg]] # [[Československá partizánska brigáda]], [[Partizánsky prápor Viliama Lichnera]], [[Partizánsky prápor Juraja Kleskeňa]], [[Partizánsky prápor Štefana Adámka]] # [[Partizánska skupina Janka Kráľa]] # [[Hornonitrianska partizánska brigáda]] # [[Hurban (partizánsky oddiel)]], [[Uher (partizánsky oddiel)]] # [[Jánošík (partizánska brigáda)]], aj [[Bielikova partizánska brigáda]], [[Partizánsky oddiel Jána Katrušina]] a [[Partizánsky oddiel Jána Murína]] # [[Jaromov (partizánsky oddiel)]] # [[Jastrib (partizánsky oddiel)]] # [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)]] # [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)]], [[Kvitinského partizánska brigáda]], [[Osobitná partizánska brigáda Klementa Gottwalda]] # [[Levočský partizánsky oddiel]], [[Tretia samostatná slovenská rota]] # [[Lipa (partizánsky oddiel)]] # [[9. liptovský partizánsky oddiel]] # [[Partizánska skupina Petra Myjavského]], [[Božena (partizánska skupina)]], [[Peter Myjavský]] # [[Nitrianska partizánska brigáda]] # [[Novobanský partizánsky oddiel]] # [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]], [[Partizánske brigády počas SNP]], [[Partizánske brigády v Slovenskom národnom povstaní]], [[Partizánske brigády v SNP]] # [[Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania]], [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)]], [[Alexander Nevskij (partizánsky zväzok)]], [[Ján Žižka (partizánsky zväzok)]] # [[Pavel (partizánska brigáda)]], aj [[Hornonitriansky partizánsky prápor]], [[Partizánska brigáda kpt. Trojana]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda A. Grznára]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda kpt. J. Trojana]] # [[Pobeda (partizánsky oddiel)]], aj [[Partizánsky oddiel Železnô]] # [[Pobeda (samostatný partizánsky oddiel)]], aj [[Pobeda]] # [[Pohronsko-liptovský partizánsky oddiel]] # [[Rákosi (partizánska brigáda)]] # [[Repta (partizánsky oddiel)]], [[Partizánsky oddiel Jána Reptu]] # [[Sitno (partizánsky oddiel)]], [[Partizánska skupina Ladislava Exnára]] # [[Sláva (partizánsky oddiel)]] # [[Smrť fašizmu]], [[Smrť fašizmu (partizánsky oddiel brigády Za slobodu Slovanov)]] # [[Smrť fašizmu (partizánska brigáda)]] # [[Stalin (partizánska brigáda)]] # [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)]], [[Partizánska skupina Kučera – Lošakov]], [[Partizánska skupina Lošakov – Kučera]], [[Za víťazstvo (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu Slovanstva (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Chruščov (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]] # [[Štvrtá partizánska brigáda]], [[4. partizánska brigáda]], [[Štvrtý partizánsky pluk]], [[4. partizánsky pluk]] # [[Veža (partizánsky oddiel)]] # [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas Slovenského národného povstania]], [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas SNP]] # [[Vysoké Tatry (partizánsky oddiel)]] # [[Za ideál (partizánsky oddiel)]] # [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)]], aj [[Voľanského partizánska brigáda]] # [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)]] # [[Zoznam partizánskych oddielov a skupín na Slovensku počas druhej svetovej vojny]] # [[Povstalecká história]] # [[Rad Slovenského národného povstania]], [[Rad SNP]] # [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia]], [[UŠPH]], [[Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Československu]], [[HŠPO]], [[HŠPH]] '''Nacistické represálie''' # [[Nemecké represálie v Bánovciach nad Bebravou]] # [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej]] # [[Nemecké represálie v Čiernom Balogu]] # [[Vypálenie obce Hermanovce]] # [[Nemecké represálie v Hornej Mičinej]] # [[Vypálenie obcí Chlmec a Porúbka]], [[Vypálenie obce Chlmec]], [[Vypálenie obce Porúbka]] # [[Vypálenie obce Kalište]] # [[Nemecké represálie v Kežmarku]] # [[Nyilašiovské represálie v Košiciach]] # [[Nemecké represálie v Kováčovej]] # [[Nemecké represálie v Kremnici]] # [[Nemecké represálie v Krupine]], [[Nemecké a gardistické represálie v Krupine]] # [[Nemecké represálie v Kšinnej a Závade pod Čiernym vrchom]] # [[Vypálenie obce Kusín]] # [[Nemecké represálie v Liskovej]] # [[Vypálenie obce Livovská Huta]], [[Partizánska nemocnica v Livove]], [[Partizánsky lazaret v Livove]] # [[Nemecké represálie v Ľubici]] # [[Nemecké represálie v Martine]] # [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach]] # [[Vypálenie osady Mladoňov]] # [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom]], [[Vypálenie osady Nárcie]] # [[Nemecké represálie v Plaveckom Mikuláši]] # [[Nemecké represálie v Poprade]] # [[Vypálenie obce Poruba pod Vihorlatom]] # [[Nemecké represálie v Prešove]] # [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope]] # [[Nemecké represálie v Ružomberku]] # [[Semetešská tragédia]] # [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle]] # [[Vypálenie obce Smrečany]] # [[Šípkovské inferno]], [[Nemecké represálie v Šípkove]], [[Nacistické represálie v Šípkove]] # [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci]] # [[Nemecké represálie v Trenčíne]] # [[Nemecké represálie v Turčeku]] # [[Nemecké represálie vo Veľkej Lomnici]] # [[Vypálenie obce Vinné]] # [[Vypálenie obce Zlatá baňa]] # [[Nemecké represálie vo Zvolene]] # [[Nemecké represálie v Žiline]] # [[Vypálenie Ploštiny]], [[Ploštinská tragédia]] # [[Vypálenie Prlova]], [[Prlovská tragédia]] '''Partizánske, povstalecké a sovietske zločiny''' # [[Povstalecké zločiny v Ľubochni]] # [[Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine]], [[Misia plukovníka Otta]], [[Misia generála Otta]] # [[Partizánske zločiny v Sklabini]] # [[Masaker v Nemeckej Ľupči]], [[Masaker v Partizánskej Ľupči]] # [[Partizánske zločiny v Kunerade]] # [[Partizánske zločiny v Hornej Mičinej]] # [[Partizánske zločiny v Kováčovej]] # [[Masaker v Hájnikoch]] # [[Masaker v Banskej Štiavnici]] # [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej]] # [[Masaker na Magurke]] # [[Údajná poprava 150 maďarských zajatcov vo Vihorlate]], [[Poprava maďarských zajatcov v Kaluži]] # [[Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine]] '''Letectvo''' # [[Letisko Rohozná]], presmerovanie z [[Letisko Krtičná]] # [[Letisko Mokraď]], presmerovanie z [[Partizánsky prepad letiska Mokraď]] # [[15. americká letecká armáda]] # [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945]] # [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944]] # [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944]] # [[Bombardovanie letiska Tri Duby 10. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944]] # [[Nálet na piešťanské letisko 18. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy, Komárna a Nových Zámkov 14. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 21. a 22. februára 1945]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945]] # [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945]] # [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945]] ==Povojnova historia== ===Tretia republika=== # [[Zákon č. 115/1946 Zb. o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov|Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. „O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“]], [[Zákon č. 115/1946 Zb.]], [[Amnestičný zákon]], [[Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._105/1945_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._augusta_1945_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_t%C3%A1borov Nariadenie č. 105/1945 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. augusta 1945 o zriadení pracovných táborov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._7/1948_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._marca_1948_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_%C3%BAtvarov Nariadenie č. 7/1948 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. marca 1948 o zriadení pracovných útvarov] # [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi]] # [[Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Odvlečenie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie Slovákov do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie Slovákov do Sovietskeho zväzu]] # [[Retribučné procesy na Slovensku]], [[Retribúcia na Slovensku]], [[Národný súd v Bratislave]], [[Zrada na povstaní]] # [[Obuchova aféra]] # [[Pražské dohody]] # [[Prvá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Prv%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Prvá pražská dohoda] # [[Druhá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Druh%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Druhá pražská dohoda] # [[Tretia pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Tretia_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Tretia pražská dohoda] # [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948]] ===Po februári 1948=== # [[Jozef Brešťanský]] # [[Vojenské obranné spravodajstvo (rozlišovacia stránka)]], [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)]], [[Piate oddelenie Hlavného štábu]] # [[Zväz slovenských partizánov]], [[Sväz slovenských partizánov]] # [[Právnická škola pracujúcich]] # [[Tábory nútenej práce]] # [[Tábor nútenej práce Hronec]], [[TNP Hronec]] # [[Tábor nútenej práce Ilava]], [[TNP Ilava]] # [[Tábor nútenej práce Nováky]], [[TNP Nováky]] # [[Tábor nútenej práce Ruskov]], [[TNP Ruskov]] # [[Tábor nútenej práce Trenčín]], [[TNP Trenčín]] # [[Tábor nútenej práce Ústie nad Oravou]], [[TNP Ústie nad Oravou]] # [[Politické procesy na Slovensku]] # [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]] # [[Proces Štefan Chalmovský a spol.]] # [[Vorošilovo]], [[mesto socializmu Vorošilovo]], [[Socialistické mesto Vorošilovo]], [[Vorošilov]] # [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]] # [[Prípad Ján Zeman a spol.]], [[Proces so skupinou Ján Zeman a spol.]], [[Akcia Athos]] # [[Proces so skupinou Jaško a spol.]], [[Proces s Bernardom Jaškom]], [[Proces s Pavlom Kalinajom]] # [[Šuňavská vzbura]] # [[Neuskutočnený politický proces so skupinou Karol Šmidke a spol.]], [[Proces so skupinou Karol Šmidke a spol.]], [[prípad Šmidke–Hagara a spol.]] # [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom]], [[Proces s Viliamom Žingorom a spol.]], [[Žingoriáda]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]] # [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.]], [[Akcia Monako]], [[Akcia Monaco]], [[Proces so skupinou velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave]], [[ONBRA]], [[Obrana národa Bratislava]] # [[Proces s Dr. Ladislavom Galanom]], [[Proces s Ladislavom Galanom]] # [[Operácia Splinter Factor]] # [[Proces s Bielou légiou]], [[Proces so skupinou Hadač a spol.]], [[Proces so skupinou Minárik a spol.]], [[Proces so skupinou Rešetko a spol.]] # [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]], [[Proces so Slánským]] # [[Proces so skupinou Trojan a spol.]], [[Proces s Jozefom Trojanom]] # [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.]], [[Proces so sionistami a buržoáznymi nacionalistami v ŠtB]] # [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Chemických závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ChZJD]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ZJD]] # [[Proces s Michalom Tušerom a spol.]], [[Proces s trockistami]] # [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958]], [[Proces so skupinou Leon Bunta a spol.]], [[Proces so skupinou Leonard Sliačan a spol.]] # [[Proces s nyilašiovcami]] # [[Jaroslav Pospíšil (spisovateľ)]] # [[Zoznam vlád Slovenskej socialistickej republiky]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 2. januára 1969 do 4. mája 1969]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 4. mája 1969 do 8. decembra 1971]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 8. decembra 1971 do 4. novembra 1976]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 4. novembra 1976 do 18. júna 1981]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 18. júna 1981 do 18. júna 1986]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 18. júna 1986 do 21. apríla 1988]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 21. apríla 1988 do 12. októbra 1988]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 12. októbra 1988 do 22. júna 1989]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 22. júna 1989 do 8. decembra 1989]] =Pomocné stránky= * Poradie sekcií: {{Stĺpce|2| # Poznámky # Referencie # Literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj }} * [https://xtools.wmcloud.org/ec/sk.wikipedia.org/martingazak Statistika] * [https://sk.wikiscan.org/?menu=userstats Wikiscan] * [[Redaktor:Martingazak:referencie|Referencie]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko|Pieskovisko]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko2|Pieskovisko2]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko3|Pieskovisko3]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko4|Pieskovisko4]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko5|Pieskovisko5]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko6|Pieskovisko6]] * [[Redaktor:Martingazak:TODO|TODO]] * [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:43, 1. január 2026 (UTC) ==Commons== [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Contributions/Martingazak&target=Martingazak&offset=&limit=500 moje príspevky] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Martingazak]] h8tgujb3wlauod4i530npmk2ewau8cb 8382649 8382566 2026-10-11T07:53:28Z Martingazak 234259 Doplnenie 8382649 wikitext text/x-wiki == Ocenenia == {{Vyznamenanie | kod = 1104 | text = Za neúnavnú tvorbu na nových alebo rozšíreniach článkov o vojenstve a vojnových konfliktoch, minulých či prebiehajúcich ti udeľujem čestný '''Rad Andreja Hadika''' | podpis = --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:49, 20. november 2024 (UTC) }} {{Nálepka pravá |float = left |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 12:41, 1. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:39, 2. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 06:40, 6. november 2023 (CET) * --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#000000">(diskusia)</span>]]</b></font> 17:01, 13. november 2023 (UTC) * --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:58, 17. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Georgeo88|Georgeo88]] ([[Diskusia s redaktorom:Georgeo88|diskusia]]) 07:41, 27. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:52, 2. december 2023 (UTC) * --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 06:13, 5. jún 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 16:34, 21. december 2025 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:28, 5. január 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:18, 21. marec 2026 (UTC) * --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 19:23, 22. marec 2026 (UTC) }} __TOC__ {{clear}} =Wiki loves Slovakia= [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Wiki_miluje_Zem/2026#Gal%C3%A9ria_v%C3%AD%C5%A5azn%C3%BDch_fotiek_postupuj%C3%BAcich_do_medzin%C3%A1rodn%C3%A9ho_kola Ocenená fotka 2026] [[Image:NPR_726_Batizovské_pleso.jpg|300px]] [https://wikimedia.sk/vysledky-wiki-miluje-zem-2025/?fbclid=IwY2xjawM2n_hleHRuA2FlbQIxMABicmlkETBPRFBPNmg2bnJOQlBuZ2dPAR5XRh71-ROAzLRWPLiL9TnQo-lqdrEogVynvJI1tVovXfBOO1-XpDozmnbkwg_aem_n6myoqXSgLmayloTkZQ6Zg Ocenené fotky 2025]: [[Image:331_Lednick%C3%A9_bradlo.jpg|300px]] [[Image:P30_Tajch_Ottergrund.jpg|300px]] [[Image:SKUEV0267 Biele hory Jelenia hora.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2024_in_Slovakia Ocenená fotka 2024]: [[Image:NPR_84_Krslenica.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2023_in_Slovakia Ocenená fotka 2023]: [[Image:Belianske Tatras from Gerlachovsky Peak Slovakia.jpg|300px]] =Moje stránky= Chýbajú mi stránky zaujímavých úsekov našich dejín. Snažím sa ísť od primárnych a naračných prameňov. ==Stredoveké Uhorsko== # [[Vpád starých Maďarov do Córdobského kalifátu]] # [[Obliehanie Bratislavy]] # [[Bitka pri Kerlési]] # [[Bitka pri rieke Tisa]] # [[Bitka pri Kemeji]] # [[Bitka pri Mogyoróde]] # [[Bitka na Gvozde]] # [[Bitka na Wiare]] # [[Bitka na Luckom poli]] # [[Bitka pri Harame]] # [[Bitka pri rieke Slaná (1132)]] # [[Bitka pri rieke Fischa]] # [[Boris Kolomanovič]] # [[Bitka pri Zemune]] # [[Brat Julián]] # [[Roger z Torre Maggiore]] # [[Carmen Miserabile]] # [[Uhorská občianska vojna (1264 – 1265)]] # [[Bitka pri Rábe]] # [[Bitka pri jazere Hód]] # [[Druhý mongolský vpád do Uhorska]] # [[Uhorské ťaženia na juhozápadnú Rus]] # [[Koloman (Halič)]] # [[Michal Černigovský]] # [[Daniel Romanovič]] # [[Rostislav Michajlovič]] # [[Bitka pri Jarosławe]] # [[Bitka na Litave]] # [[Bitka pri Starom Sączi]] # [[Bitka pri Holíči]] # [[Bitka pri Posade]] # [[Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových]] ===Stredoveké kroniky a kronikári=== '''Nové''': # [[Kronika Reginona]] # [[Altaišské anály väčšie]] # [[Mravné ponaučenia kráľovičovi Imrichovi]] # [[Gallova kronika]] # [[Pokračovatelia Kosmovi]] # [[Mních sázavský]] # [[Kanovník vyšehradský]] # [[Vincentius]] # [[Jarloch]] # [[História výpravy cisára Fridricha]] # [[Druhé pokračovanie Kosmovo]] # [[Hradištsko-opatovické letopisy]] # [[Haličsko-volynský letopis]] # [[Magister Ákoš]] # [[Marek z Káltu]] # [[Kostnická kronika]] # [[Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda]] # [[Eberhard Windecke]] # [[Gesta Hungarorum vetera]] # [[Bratislavské anály]] # [[Bratislavská kronika]] # [[Kronika magistra Jána]] # [[Ján zo Šarišských Sokoloviec]] # [[Kronika anonymného minoritu]] # [[Uhorská kronika]] # [[Záhrebská kronika]] # [[Heinrich von Mügeln]] # [[Knauzova kronika]] # [[Spišskosobotská kronika]] # [[František Pražský]] # [[Beneš Krabice z Weitmile]] # [[Kronika česká Přibíka Pulkavu]] # [[Kronika Jána Marignolu]] # [[Ján Marignola]] # [[Kronika Vavřince z Březové]] # [[Vavřinec z Březové]] # [[Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici]] # [[Rozprávanie o majstrovi Hieronymovi Pražskom upálenom v Kostnici pre meno Kristovo]] # [[Peter z Mladoňovic]] # [[Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi|Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi, družiníku krále Václava IV.]] # [[Kronika Bartoška z Drahoníc]] # [[Legenda minor]] # [[Život svätého Štefana]] # [[Menšia legenda o svätom Gerardovi]] ===Husitské a bratrícke hnutie=== '''Nové''': # [[Bitka pri Somoši]] # [[Bitka pri Myšleniciach]] # [[Bitka pri Blatnom Potoku]] # [[Gajary – Posádka]] # [[Zelená hora]] # [[Tisovecký hrad]] # [[Ján Talafús z Ostrova]] # [[Václav z Rachmanova]] # [[Bitka pri Trnave (1430)]] ===História Ruska=== * [[Ruské dobytie Sibíri]] ===1. republika=== # [[Pobedimský pogrom]], [[Pogrom v Pobedime]] ===Malá vojna=== '''Nové''': # [[Vylodenie pri Štúrove]] # [[Zostrel lietadla Š-328.237]] # [[Vzbura v štítnickej doline]] # [[Nálet na Spišskú Novú Ves]] # [[Pavel Mičianik]] ===Druhá svetová vojna=== '''Nové''': # [[1. ukrajinský front]] # [[2. ukrajinský front]] # [[4. ukrajinský front]] # [[Nemecká strana]], [[Deutsche Partei]] # [[Dohoda o pomere mezi československou správou a sovietskym vrchným veliteľom po vstupe sovietských vojsk na československé územie]], plný text [https://sk.wikisource.org/wiki/Dohoda_o_pomere_mezi_%C4%8Deskoslovenskou_spr%C3%A1vou_a_sovietskym_vrchn%C3%BDm_velite%C4%BEom_po_vstupe_sovietsk%C3%BDch_vojsk_na_%C4%8Deskoslovensk%C3%A9_%C3%BAzemie Dohoda] # [[Masakry väzňov NKVD v roku 1941]] # [https://sk.wikisource.org/wiki/Pakt_troch_ve%C4%BEmoc%C3%AD Pakt troch veľmocí] # [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou]] # [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou]], [[Vyhlásenie vojny USA a Veľkej Británii Slovenskou republikou|presmerovacia linka]] # [[Vojaci slobody]] # [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko]], [[Program Erweiterte Kinderlandverschickung a Slovensko]] # [[Zaisťovací tábor v Ilave]], [[Machau]] # [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom]], [[Nemecké vraždy väzňov cigánskeho tábora v Dubnici nad Váhom]] '''Nemecké jednotky''' # [[1. východomoslimský pluk SS]] # [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)]], [[14. granátnická divízia SS (1. ukrajinská)]], [[1. divízia Ukrajinskej národnej armády]], [[Kampfgruppe SS Wildner]], [[Bojová skupina SS Wildner]], [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]], [[Bojová skupina SS Wittenmayer]], [[Vypálenie obce Kvačany]] # [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“]], [[Kampfgruppe SS Schäfer]], [[Bojová skupina SS Schäfer]] # [[167. pešia divízia]], [[167. divízia ľudových granátnikov]] # [[271. divízia ľudových granátnikov]], [[271. pešia divízia]] # [[708. divízia ľudových granátnikov]] # [[Bojová skupina Volkmann]] # [[Bojová skupina SS Dietz]] # [[Einsatzgruppe H]] # [[Freiwillige Schutzstaffel]] # [[Korück 531]] # [[Nemecký pancierový vlak zničený povstalcami pri Kráľovej Lehote]] # [[Pancierový vlak Panzerzug 62]] # [[Protipartizánska jednotka Josef]], [[Einheit Josef]], [[Antipartisaneneinheit Josef]], [[Einheit Jozef Slowakei 232]] # [[Tanková divízia Tatra]], [[Kampfgruppe Ohlen]], [[Bojová skupina Ohlen]], [[Kampfgruppe Junck]], [[Bojová skupina Junck]] # [[Úderný pluk 1. tankovej armády]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a]], [[Sonderkommando z.b.V. 7a]], [[Oddiel na zvláštne použitie 7a]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 15]], [[Sonderkommando z.b.V. 15]], [[Oddiel na zvláštne použitie 15]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]], [[Sonderkommando z.b.V. 27]], [[Oddiel na zvláštne použitie 27]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 29]], [[Sonderkommando z.b.V. 29]], [[Oddiel na zvláštne použitie 29]] '''Zaisťovacia divízia''' a '''Rýchla divízia''' # [[Bitka pri Perekalje]] # [[Bitka pri Ternovej]] # [[Prepad pri Bjesujeve a vypálenie Maloduši]] # [[Prepad mosta na rieke Ptič]] # [[Prepad pri Lojeve]] # [[Útok na Chojniky]] # [[Bitka pri Selezivke]], [[Bitka pri Selizovke]], [[Bitka pri Salizovke]] # [[Bitka pri Antonove]] # [[Ladislav Kleinert]] # [[Masaker v bani Salina]] # [[Útok na Smaľavičy]] '''Bitky/udalosti SNP''' # [[Partizánske aktivity v Turci v auguste 1944]] # [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku]], [[Povstalecké zločiny v Ružomberku]] # [[Slovenské národné povstanie v Brezne]], [https://sk.wikisource.org/wiki/Rozhlasov%C3%BD_prejav_prezidenta_dr._J._Tisu,_30._augusta_1944 Rozhlasový prejav prezidenta dr. J. Tisu, 30. augusta 1944] # [[Slovenské národné povstanie na Liptove]] # [[Boje pri Žiline]] # [[Vyhlásenie Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Bratislave]], [[Zlyhanie SNP v Bratislave]] # [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] # [[Slovenské národné povstanie v Trnave]], v [[Slovenské národné povstanie v Hlohovci|Hlohovci]], v [[Slovenské národné povstanie v Seredi|Seredi]] a v [[Slovenské národné povstanie v Leopoldove|Leopoldove]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre]] # [[Slovenské národné povstanie v Topoľčanoch]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí]], v [[Slovenské národné povstanie v Trenčíne|Trenčíne]], [[Slovenské národné povstanie v Piešťanoch|Piešťanoch]], [[Slovenské národné povstanie v Novom Meste nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], [[Slovenské národné povstanie v Trenčianskych Tepliciach|Trenčianskych Tepliciach]], [[Slovenské národné povstanie v Ilave|Ilave]] # [[Slovenské národné povstanie na Orave]] # [[Povstalecký útok na Prešov]] # [[Boje v Rajeckej doline]] # [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny]], presmerovanie z [[Boje o Turiec]] a [[Boje pri Priekope]] # [[Boje o Telgárt]] # [[Boje v Hermanovciach a Zlatej Bani]], [[Boje v Slanských vrchoch]] # [[Partizánsky prepad Rudnian]], [[Partizánsky prepad Koterbách]] # [[Boje pri Malužinej]] # [[Boje o Ostrô]] # [[Boje o Kraľovany]] # [[Boje o Beskydy]] # [[Bitka pri Jalnej]] # [[Partizánsky prepad Starej Turej]] # [[Partizánsky boj v Bošáci]] # [[Partizánske boje v Mlynkoch a prepad Vondrišela]], [[Partizánsky prepad Vondrišela]] # [[Východokarpatská operácia]] # [[Karpatsko-užhorodská operácia]] # [[Povstalecký ústup cez Prašivú, Chabenec a Ďumbier]] # [[Boje na Poľane]] # [[Prechod partizánskeho zväzku Čapajev cez front pri Habure]] # [[Operácia Tetrov]], [[Operácia Tetřev]], [[Operácia Tetrievok]], [[Operácia Tetřívek]] # [[Protipartizánska operácia „Hindenburg“ v Strážovských vrchoch]] # [[Prepadnutie chaty na Veľkom boku]] # [[Vykoľajenie nemeckého transportu v Starej Kremničke]] # [[Boj o Čierny Balog]], [[Nacistické represálie v Čiernom Balogu]] # [[Boje o Liptovský Hrádok]] # [[Prechod Nitrianskej partizánskej brigády cez Hron]] # [[Partizánsky boj v Cetune]] '''Osobnosti''' # [[Alexej Nikitič Asmolov]] # [[Karol Bedrna]] # [[Ladislav Bodický]] # [[Ján Boroš]] # [[Pavel Boroš]] # [[Jozef Brunovský]] # [[Ján Čipka (vojenský sudca)|Ján Čipka]] # [[Iľja Danilovič Dibrova]] # [[Jozef Gašparík]] # [[Daniel Gonda]] # [[František Hagara]] # [[Samuel Karol Korbel]], aj [[Samuel Korbel]] # [[Ladislav Kalina]] # [[Viliam Kanák]] # [[Vjačeslav Antonovič Kvitinskij]] # [[Dajan Bajanovič Murzin]] # [[Bedřich Placák]] # [[Nikolaj Archipovič Prokopiuk]] # [[Carl von Pückler-Burghauss]] # [[Bedřich Reicin]], [[Friedrich Reinzinger]] # [[Ján Repta]] # [[Ján Rešetko]] # [[Michal Sečanský]] # [[Anton Sedláček]] # [[Ján Strcula]] # [[Erwein von Thun und Hohenstein]] # [[Kurt Werner Tutter]], [[Werner Tutter]] # [[František Urban]] # [[Antonín Vazač]], [[Antek]] # [[Jozef Vogl]] ([[Jozef Vogl‐Sokolovský]]) # [[Ondrej Zverin]] '''Partizánske skupiny a povstalecké jednotky''' # [[Pancierový vlak Masaryk]], inak aj [[Ochranný traťový vlak Moritz]] # [[Ochranný traťový vlak Max]] # [[Pancierový vlak Štefánik]] # [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Jegorovova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[1. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Prvá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]], [[Prvá československá partizánska brigáda Jana Žižku]], [[Murzinova brigáda]] # [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] nazývaná aj [[Veličkova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[1. partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[Prvá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] # [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Dibrovova brigáda]], [[Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[2. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Druhá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[Belov‐Kovalenko (partizánsky oddiel)]], [[Nemecká poprava zajatých partizánov v Lendaku]] # [[Bogun (partizánsky oddiel)]] # [[Borkaňuk (partizánsky oddiel)]] # [[Partizánska skupina Pavla Boroša]] # [[Boženko (partizánska brigáda)]], [[Protipartizánska operácia Wolfsburg]], [[Operácia Wolfsburg]] # [[Československá partizánska brigáda]], [[Partizánsky prápor Viliama Lichnera]], [[Partizánsky prápor Juraja Kleskeňa]], [[Partizánsky prápor Štefana Adámka]] # [[Partizánska skupina Janka Kráľa]] # [[Hornonitrianska partizánska brigáda]] # [[Hurban (partizánsky oddiel)]], [[Uher (partizánsky oddiel)]] # [[Jánošík (partizánska brigáda)]], aj [[Bielikova partizánska brigáda]], [[Partizánsky oddiel Jána Katrušina]] a [[Partizánsky oddiel Jána Murína]] # [[Jaromov (partizánsky oddiel)]] # [[Jastrib (partizánsky oddiel)]] # [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)]] # [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)]], [[Kvitinského partizánska brigáda]], [[Osobitná partizánska brigáda Klementa Gottwalda]] # [[Levočský partizánsky oddiel]], [[Tretia samostatná slovenská rota]] # [[Lipa (partizánsky oddiel)]] # [[9. liptovský partizánsky oddiel]] # [[Partizánska skupina Petra Myjavského]], [[Božena (partizánska skupina)]], [[Peter Myjavský]] # [[Nitrianska partizánska brigáda]] # [[Novobanský partizánsky oddiel]] # [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]], [[Partizánske brigády počas SNP]], [[Partizánske brigády v Slovenskom národnom povstaní]], [[Partizánske brigády v SNP]] # [[Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania]], [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)]], [[Alexander Nevskij (partizánsky zväzok)]], [[Ján Žižka (partizánsky zväzok)]] # [[Pavel (partizánska brigáda)]], aj [[Hornonitriansky partizánsky prápor]], [[Partizánska brigáda kpt. Trojana]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda A. Grznára]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda kpt. J. Trojana]] # [[Pobeda (partizánsky oddiel)]], aj [[Partizánsky oddiel Železnô]] # [[Pobeda (samostatný partizánsky oddiel)]], aj [[Pobeda]] # [[Pohronsko-liptovský partizánsky oddiel]] # [[Rákosi (partizánska brigáda)]] # [[Repta (partizánsky oddiel)]], [[Partizánsky oddiel Jána Reptu]] # [[Sitno (partizánsky oddiel)]], [[Partizánska skupina Ladislava Exnára]] # [[Sláva (partizánsky oddiel)]] # [[Smrť fašizmu]], [[Smrť fašizmu (partizánsky oddiel brigády Za slobodu Slovanov)]] # [[Smrť fašizmu (partizánska brigáda)]] # [[Stalin (partizánska brigáda)]] # [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)]], [[Partizánska skupina Kučera – Lošakov]], [[Partizánska skupina Lošakov – Kučera]], [[Za víťazstvo (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu Slovanstva (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Chruščov (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]] # [[Štvrtá partizánska brigáda]], [[4. partizánska brigáda]], [[Štvrtý partizánsky pluk]], [[4. partizánsky pluk]] # [[Veža (partizánsky oddiel)]] # [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas Slovenského národného povstania]], [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas SNP]] # [[Vysoké Tatry (partizánsky oddiel)]] # [[Za ideál (partizánsky oddiel)]] # [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)]], aj [[Voľanského partizánska brigáda]] # [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)]] # [[Zoznam partizánskych oddielov a skupín na Slovensku počas druhej svetovej vojny]] # [[Povstalecká história]] # [[Rad Slovenského národného povstania]], [[Rad SNP]] # [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia]], [[UŠPH]], [[Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Československu]], [[HŠPO]], [[HŠPH]] '''Nacistické represálie''' # [[Nemecké represálie v Bánovciach nad Bebravou]] # [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej]] # [[Nemecké represálie v Čiernom Balogu]] # [[Vypálenie obce Hermanovce]] # [[Nemecké represálie v Hornej Mičinej]] # [[Vypálenie obcí Chlmec a Porúbka]], [[Vypálenie obce Chlmec]], [[Vypálenie obce Porúbka]] # [[Vypálenie obce Kalište]] # [[Nemecké represálie v Kežmarku]] # [[Nyilašiovské represálie v Košiciach]] # [[Nemecké represálie v Kováčovej]] # [[Nemecké represálie v Kremnici]] # [[Nemecké represálie v Krupine]], [[Nemecké a gardistické represálie v Krupine]] # [[Nemecké represálie v Kšinnej a Závade pod Čiernym vrchom]] # [[Vypálenie obce Kusín]] # [[Nemecké represálie v Liskovej]] # [[Vypálenie obce Livovská Huta]], [[Partizánska nemocnica v Livove]], [[Partizánsky lazaret v Livove]] # [[Nemecké represálie v Ľubici]] # [[Nemecké represálie v Martine]] # [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach]] # [[Vypálenie osady Mladoňov]] # [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom]], [[Vypálenie osady Nárcie]] # [[Nemecké represálie v Plaveckom Mikuláši]] # [[Nemecké represálie v Poprade]] # [[Vypálenie obce Poruba pod Vihorlatom]] # [[Nemecké represálie v Prešove]] # [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope]] # [[Nemecké represálie v Ružomberku]] # [[Semetešská tragédia]] # [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle]] # [[Vypálenie obce Smrečany]] # [[Šípkovské inferno]], [[Nemecké represálie v Šípkove]], [[Nacistické represálie v Šípkove]] # [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci]] # [[Nemecké represálie v Trenčíne]] # [[Nemecké represálie v Turčeku]] # [[Nemecké represálie vo Veľkej Lomnici]] # [[Vypálenie obce Vinné]] # [[Vypálenie obce Zlatá baňa]] # [[Nemecké represálie vo Zvolene]] # [[Nemecké represálie v Žiline]] # [[Vypálenie Ploštiny]], [[Ploštinská tragédia]] # [[Vypálenie Prlova]], [[Prlovská tragédia]] '''Partizánske, povstalecké a sovietske zločiny''' # [[Povstalecké zločiny v Ľubochni]] # [[Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine]], [[Misia plukovníka Otta]], [[Misia generála Otta]] # [[Partizánske zločiny v Sklabini]] # [[Masaker v Nemeckej Ľupči]], [[Masaker v Partizánskej Ľupči]] # [[Partizánske zločiny v Kunerade]] # [[Partizánske zločiny v Hornej Mičinej]] # [[Partizánske zločiny v Kováčovej]] # [[Masaker v Hájnikoch]] # [[Masaker v Banskej Štiavnici]] # [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej]] # [[Masaker na Magurke]] # [[Údajná poprava 150 maďarských zajatcov vo Vihorlate]], [[Poprava maďarských zajatcov v Kaluži]] # [[Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine]] '''Letectvo''' # [[Letisko Rohozná]], presmerovanie z [[Letisko Krtičná]] # [[Letisko Mokraď]], presmerovanie z [[Partizánsky prepad letiska Mokraď]] # [[15. americká letecká armáda]] # [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945]] # [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944]] # [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944]] # [[Bombardovanie letiska Tri Duby 10. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944]] # [[Nálet na piešťanské letisko 18. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy, Komárna a Nových Zámkov 14. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 21. a 22. februára 1945]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945]] # [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945]] # [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945]] ==Povojnova historia== ===Tretia republika=== # [[Zákon č. 115/1946 Zb. o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov|Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. „O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“]], [[Zákon č. 115/1946 Zb.]], [[Amnestičný zákon]], [[Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._105/1945_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._augusta_1945_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_t%C3%A1borov Nariadenie č. 105/1945 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. augusta 1945 o zriadení pracovných táborov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._7/1948_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._marca_1948_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_%C3%BAtvarov Nariadenie č. 7/1948 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. marca 1948 o zriadení pracovných útvarov] # [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi]] # [[Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Odvlečenie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie Slovákov do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie Slovákov do Sovietskeho zväzu]] # [[Retribučné procesy na Slovensku]], [[Retribúcia na Slovensku]], [[Národný súd v Bratislave]], [[Zrada na povstaní]] # [[Obuchova aféra]] # [[Pražské dohody]] # [[Prvá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Prv%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Prvá pražská dohoda] # [[Druhá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Druh%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Druhá pražská dohoda] # [[Tretia pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Tretia_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Tretia pražská dohoda] # [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948]] ===Po februári 1948=== # [[Jozef Brešťanský]] # [[Vojenské obranné spravodajstvo (rozlišovacia stránka)]], [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)]], [[Piate oddelenie Hlavného štábu]] # [[Zväz slovenských partizánov]], [[Sväz slovenských partizánov]] # [[Právnická škola pracujúcich]] # [[Tábory nútenej práce]] # [[Tábor nútenej práce Hronec]], [[TNP Hronec]] # [[Tábor nútenej práce Ilava]], [[TNP Ilava]] # [[Tábor nútenej práce Nováky]], [[TNP Nováky]] # [[Tábor nútenej práce Ruskov]], [[TNP Ruskov]] # [[Tábor nútenej práce Trenčín]], [[TNP Trenčín]] # [[Tábor nútenej práce Ústie nad Oravou]], [[TNP Ústie nad Oravou]] # [[Politické procesy na Slovensku]] # [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]] # [[Proces Štefan Chalmovský a spol.]] # [[Vorošilovo]], [[mesto socializmu Vorošilovo]], [[Socialistické mesto Vorošilovo]], [[Vorošilov]] # [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]] # [[Prípad Ján Zeman a spol.]], [[Proces so skupinou Ján Zeman a spol.]], [[Akcia Athos]] # [[Proces so skupinou Jaško a spol.]], [[Proces s Bernardom Jaškom]], [[Proces s Pavlom Kalinajom]] # [[Šuňavská vzbura]] # [[Neuskutočnený politický proces so skupinou Karol Šmidke a spol.]], [[Proces so skupinou Karol Šmidke a spol.]], [[prípad Šmidke–Hagara a spol.]] # [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom]], [[Proces s Viliamom Žingorom a spol.]], [[Žingoriáda]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]] # [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.]], [[Akcia Monako]], [[Akcia Monaco]], [[Proces so skupinou velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave]], [[ONBRA]], [[Obrana národa Bratislava]] # [[Proces s Dr. Ladislavom Galanom]], [[Proces s Ladislavom Galanom]] # [[Operácia Splinter Factor]] # [[Proces s Bielou légiou]], [[Proces so skupinou Hadač a spol.]], [[Proces so skupinou Minárik a spol.]], [[Proces so skupinou Rešetko a spol.]] # [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]], [[Proces so Slánským]] # [[Proces so skupinou Trojan a spol.]], [[Proces s Jozefom Trojanom]] # [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.]], [[Proces so sionistami a buržoáznymi nacionalistami v ŠtB]] # [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Chemických závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ChZJD]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ZJD]] # [[Proces s Michalom Tušerom a spol.]], [[Proces s trockistami]] # [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958]], [[Proces so skupinou Leon Bunta a spol.]], [[Proces so skupinou Leonard Sliačan a spol.]] # [[Proces s nyilašiovcami]] # [[Jaroslav Pospíšil (spisovateľ)]] # [[Zoznam vlád Slovenskej socialistickej republiky]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 2. januára 1969 do 4. mája 1969]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 4. mája 1969 do 8. decembra 1971]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 8. decembra 1971 do 4. novembra 1976]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 4. novembra 1976 do 18. júna 1981]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 18. júna 1981 do 18. júna 1986]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 18. júna 1986 do 21. apríla 1988]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 21. apríla 1988 do 12. októbra 1988]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 12. októbra 1988 do 22. júna 1989]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 22. júna 1989 do 8. decembra 1989]] =Pomocné stránky= * Poradie sekcií: {{Stĺpce|2| # Poznámky # Referencie # Literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj }} * [https://xtools.wmcloud.org/ec/sk.wikipedia.org/martingazak Statistika] * [https://sk.wikiscan.org/?menu=userstats Wikiscan] * [[Redaktor:Martingazak:referencie|Referencie]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko|Pieskovisko]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko2|Pieskovisko2]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko3|Pieskovisko3]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko4|Pieskovisko4]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko5|Pieskovisko5]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko6|Pieskovisko6]] * [[Redaktor:Martingazak:TODO|TODO]] * [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:43, 1. január 2026 (UTC) ==Commons== [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Contributions/Martingazak&target=Martingazak&offset=&limit=500 moje príspevky] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Martingazak]] 199cntthmyx0pub9ef6taxp0aguzlr3 8382650 8382649 2026-10-11T07:53:49Z Martingazak 234259 Doplnenie 8382650 wikitext text/x-wiki == Ocenenia == {{Vyznamenanie | kod = 1104 | text = Za neúnavnú tvorbu na nových alebo rozšíreniach článkov o vojenstve a vojnových konfliktoch, minulých či prebiehajúcich ti udeľujem čestný '''Rad Andreja Hadika''' | podpis = --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:49, 20. november 2024 (UTC) }} {{Nálepka pravá |float = left |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 12:41, 1. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:39, 2. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 06:40, 6. november 2023 (CET) * --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#000000">(diskusia)</span>]]</b></font> 17:01, 13. november 2023 (UTC) * --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:58, 17. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Georgeo88|Georgeo88]] ([[Diskusia s redaktorom:Georgeo88|diskusia]]) 07:41, 27. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:52, 2. december 2023 (UTC) * --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 06:13, 5. jún 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 16:34, 21. december 2025 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:28, 5. január 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:18, 21. marec 2026 (UTC) * --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 19:23, 22. marec 2026 (UTC) }} __TOC__ {{clear}} =Wiki loves Slovakia= [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Wiki_miluje_Zem/2026#Gal%C3%A9ria_v%C3%AD%C5%A5azn%C3%BDch_fotiek_postupuj%C3%BAcich_do_medzin%C3%A1rodn%C3%A9ho_kola Ocenená fotka 2026] [[Image:NPR_726_Batizovské_pleso.jpg|300px]] [https://wikimedia.sk/vysledky-wiki-miluje-zem-2025/?fbclid=IwY2xjawM2n_hleHRuA2FlbQIxMABicmlkETBPRFBPNmg2bnJOQlBuZ2dPAR5XRh71-ROAzLRWPLiL9TnQo-lqdrEogVynvJI1tVovXfBOO1-XpDozmnbkwg_aem_n6myoqXSgLmayloTkZQ6Zg Ocenené fotky 2025]: [[Image:331_Lednick%C3%A9_bradlo.jpg|300px]] [[Image:P30_Tajch_Ottergrund.jpg|300px]] [[Image:SKUEV0267 Biele hory Jelenia hora.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2024_in_Slovakia Ocenená fotka 2024]: [[Image:NPR_84_Krslenica.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2023_in_Slovakia Ocenená fotka 2023]: [[Image:Belianske Tatras from Gerlachovsky Peak Slovakia.jpg|300px]] =Moje stránky= Chýbajú mi stránky zaujímavých úsekov našich dejín. Snažím sa ísť od primárnych a naračných prameňov. ==Stredoveké Uhorsko== # [[Vpád starých Maďarov do Córdobského kalifátu]] # [[Obliehanie Bratislavy]] # [[Bitka pri Kerlési]] # [[Bitka pri rieke Tisa]] # [[Bitka pri Kemeji]] # [[Bitka pri Mogyoróde]] # [[Bitka na Gvozde]] # [[Bitka na Wiare]] # [[Bitka na Luckom poli]] # [[Bitka pri Harame]] # [[Bitka pri rieke Slaná (1132)]] # [[Bitka pri rieke Fischa]] # [[Boris Kolomanovič]] # [[Bitka pri Zemune]] # [[Brat Julián]] # [[Roger z Torre Maggiore]] # [[Carmen Miserabile]] # [[Uhorská občianska vojna (1264 – 1265)]] # [[Bitka pri Rábe]] # [[Bitka pri jazere Hód]] # [[Druhý mongolský vpád do Uhorska]] # [[Uhorské ťaženia na juhozápadnú Rus]] # [[Koloman (Halič)]] # [[Michal Černigovský]] # [[Daniel Romanovič]] # [[Rostislav Michajlovič]] # [[Bitka pri Jarosławe]] # [[Bitka na Litave]] # [[Bitka pri Starom Sączi]] # [[Bitka pri Holíči]] # [[Bitka pri Posade]] # [[Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových]] ===Stredoveké kroniky a kronikári=== '''Nové''': # [[Kronika Reginona]] # [[Altaišské anály väčšie]] # [[Mravné ponaučenia kráľovičovi Imrichovi]] # [[Gallova kronika]] # [[Pokračovatelia Kosmovi]] # [[Mních sázavský]] # [[Kanovník vyšehradský]] # [[Vincentius]] # [[Jarloch]] # [[História výpravy cisára Fridricha]] # [[Druhé pokračovanie Kosmovo]] # [[Hradištsko-opatovické letopisy]] # [[Haličsko-volynský letopis]] # [[Magister Ákoš]] # [[Marek z Káltu]] # [[Kostnická kronika]] # [[Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda]] # [[Eberhard Windecke]] # [[Gesta Hungarorum vetera]] # [[Bratislavské anály]] # [[Bratislavská kronika]] # [[Kronika magistra Jána]] # [[Ján zo Šarišských Sokoloviec]] # [[Kronika anonymného minoritu]] # [[Uhorská kronika]] # [[Záhrebská kronika]] # [[Heinrich von Mügeln]] # [[Knauzova kronika]] # [[Spišskosobotská kronika]] # [[František Pražský]] # [[Beneš Krabice z Weitmile]] # [[Kronika česká Přibíka Pulkavu]] # [[Kronika Jána Marignolu]] # [[Ján Marignola]] # [[Kronika Vavřince z Březové]] # [[Vavřinec z Březové]] # [[Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici]] # [[Rozprávanie o majstrovi Hieronymovi Pražskom upálenom v Kostnici pre meno Kristovo]] # [[Peter z Mladoňovic]] # [[Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi|Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi, družiníku krále Václava IV.]] # [[Kronika Bartoška z Drahoníc]] # [[Legenda minor]] # [[Život svätého Štefana]] # [[Menšia legenda o svätom Gerardovi]] ===Husitské a bratrícke hnutie=== '''Nové''': # [[Bitka pri Somoši]] # [[Bitka pri Myšleniciach]] # [[Bitka pri Blatnom Potoku]] # [[Gajary – Posádka]] # [[Zelená hora]] # [[Tisovecký hrad]] # [[Ján Talafús z Ostrova]] # [[Václav z Rachmanova]] # [[Bitka pri Trnave (1430)]] ===História Ruska=== * [[Ruské dobytie Sibíri]] ===1. republika=== # [[Pobedimský pogrom]], [[Pogrom v Pobedime]] ===Malá vojna=== '''Nové''': # [[Vylodenie pri Štúrove]] # [[Zostrel lietadla Š-328.237]] # [[Vzbura v štítnickej doline]] # [[Atentát na Franza Karmasina v Medzeve]], [[Spišská nemecko – maďarská národná rada]] # [[Nálet na Spišskú Novú Ves]] # [[Pavel Mičianik]] ===Druhá svetová vojna=== '''Nové''': # [[1. ukrajinský front]] # [[2. ukrajinský front]] # [[4. ukrajinský front]] # [[Nemecká strana]], [[Deutsche Partei]] # [[Dohoda o pomere mezi československou správou a sovietskym vrchným veliteľom po vstupe sovietských vojsk na československé územie]], plný text [https://sk.wikisource.org/wiki/Dohoda_o_pomere_mezi_%C4%8Deskoslovenskou_spr%C3%A1vou_a_sovietskym_vrchn%C3%BDm_velite%C4%BEom_po_vstupe_sovietsk%C3%BDch_vojsk_na_%C4%8Deskoslovensk%C3%A9_%C3%BAzemie Dohoda] # [[Masakry väzňov NKVD v roku 1941]] # [https://sk.wikisource.org/wiki/Pakt_troch_ve%C4%BEmoc%C3%AD Pakt troch veľmocí] # [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou]] # [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou]], [[Vyhlásenie vojny USA a Veľkej Británii Slovenskou republikou|presmerovacia linka]] # [[Vojaci slobody]] # [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko]], [[Program Erweiterte Kinderlandverschickung a Slovensko]] # [[Zaisťovací tábor v Ilave]], [[Machau]] # [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom]], [[Nemecké vraždy väzňov cigánskeho tábora v Dubnici nad Váhom]] '''Nemecké jednotky''' # [[1. východomoslimský pluk SS]] # [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)]], [[14. granátnická divízia SS (1. ukrajinská)]], [[1. divízia Ukrajinskej národnej armády]], [[Kampfgruppe SS Wildner]], [[Bojová skupina SS Wildner]], [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]], [[Bojová skupina SS Wittenmayer]], [[Vypálenie obce Kvačany]] # [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“]], [[Kampfgruppe SS Schäfer]], [[Bojová skupina SS Schäfer]] # [[167. pešia divízia]], [[167. divízia ľudových granátnikov]] # [[271. divízia ľudových granátnikov]], [[271. pešia divízia]] # [[708. divízia ľudových granátnikov]] # [[Bojová skupina Volkmann]] # [[Bojová skupina SS Dietz]] # [[Einsatzgruppe H]] # [[Freiwillige Schutzstaffel]] # [[Korück 531]] # [[Nemecký pancierový vlak zničený povstalcami pri Kráľovej Lehote]] # [[Pancierový vlak Panzerzug 62]] # [[Protipartizánska jednotka Josef]], [[Einheit Josef]], [[Antipartisaneneinheit Josef]], [[Einheit Jozef Slowakei 232]] # [[Tanková divízia Tatra]], [[Kampfgruppe Ohlen]], [[Bojová skupina Ohlen]], [[Kampfgruppe Junck]], [[Bojová skupina Junck]] # [[Úderný pluk 1. tankovej armády]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a]], [[Sonderkommando z.b.V. 7a]], [[Oddiel na zvláštne použitie 7a]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 15]], [[Sonderkommando z.b.V. 15]], [[Oddiel na zvláštne použitie 15]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]], [[Sonderkommando z.b.V. 27]], [[Oddiel na zvláštne použitie 27]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 29]], [[Sonderkommando z.b.V. 29]], [[Oddiel na zvláštne použitie 29]] '''Zaisťovacia divízia''' a '''Rýchla divízia''' # [[Bitka pri Perekalje]] # [[Bitka pri Ternovej]] # [[Prepad pri Bjesujeve a vypálenie Maloduši]] # [[Prepad mosta na rieke Ptič]] # [[Prepad pri Lojeve]] # [[Útok na Chojniky]] # [[Bitka pri Selezivke]], [[Bitka pri Selizovke]], [[Bitka pri Salizovke]] # [[Bitka pri Antonove]] # [[Ladislav Kleinert]] # [[Masaker v bani Salina]] # [[Útok na Smaľavičy]] '''Bitky/udalosti SNP''' # [[Partizánske aktivity v Turci v auguste 1944]] # [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku]], [[Povstalecké zločiny v Ružomberku]] # [[Slovenské národné povstanie v Brezne]], [https://sk.wikisource.org/wiki/Rozhlasov%C3%BD_prejav_prezidenta_dr._J._Tisu,_30._augusta_1944 Rozhlasový prejav prezidenta dr. J. Tisu, 30. augusta 1944] # [[Slovenské národné povstanie na Liptove]] # [[Boje pri Žiline]] # [[Vyhlásenie Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Bratislave]], [[Zlyhanie SNP v Bratislave]] # [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] # [[Slovenské národné povstanie v Trnave]], v [[Slovenské národné povstanie v Hlohovci|Hlohovci]], v [[Slovenské národné povstanie v Seredi|Seredi]] a v [[Slovenské národné povstanie v Leopoldove|Leopoldove]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre]] # [[Slovenské národné povstanie v Topoľčanoch]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí]], v [[Slovenské národné povstanie v Trenčíne|Trenčíne]], [[Slovenské národné povstanie v Piešťanoch|Piešťanoch]], [[Slovenské národné povstanie v Novom Meste nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], [[Slovenské národné povstanie v Trenčianskych Tepliciach|Trenčianskych Tepliciach]], [[Slovenské národné povstanie v Ilave|Ilave]] # [[Slovenské národné povstanie na Orave]] # [[Povstalecký útok na Prešov]] # [[Boje v Rajeckej doline]] # [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny]], presmerovanie z [[Boje o Turiec]] a [[Boje pri Priekope]] # [[Boje o Telgárt]] # [[Boje v Hermanovciach a Zlatej Bani]], [[Boje v Slanských vrchoch]] # [[Partizánsky prepad Rudnian]], [[Partizánsky prepad Koterbách]] # [[Boje pri Malužinej]] # [[Boje o Ostrô]] # [[Boje o Kraľovany]] # [[Boje o Beskydy]] # [[Bitka pri Jalnej]] # [[Partizánsky prepad Starej Turej]] # [[Partizánsky boj v Bošáci]] # [[Partizánske boje v Mlynkoch a prepad Vondrišela]], [[Partizánsky prepad Vondrišela]] # [[Východokarpatská operácia]] # [[Karpatsko-užhorodská operácia]] # [[Povstalecký ústup cez Prašivú, Chabenec a Ďumbier]] # [[Boje na Poľane]] # [[Prechod partizánskeho zväzku Čapajev cez front pri Habure]] # [[Operácia Tetrov]], [[Operácia Tetřev]], [[Operácia Tetrievok]], [[Operácia Tetřívek]] # [[Protipartizánska operácia „Hindenburg“ v Strážovských vrchoch]] # [[Prepadnutie chaty na Veľkom boku]] # [[Vykoľajenie nemeckého transportu v Starej Kremničke]] # [[Boj o Čierny Balog]], [[Nacistické represálie v Čiernom Balogu]] # [[Boje o Liptovský Hrádok]] # [[Prechod Nitrianskej partizánskej brigády cez Hron]] # [[Partizánsky boj v Cetune]] '''Osobnosti''' # [[Alexej Nikitič Asmolov]] # [[Karol Bedrna]] # [[Ladislav Bodický]] # [[Ján Boroš]] # [[Pavel Boroš]] # [[Jozef Brunovský]] # [[Ján Čipka (vojenský sudca)|Ján Čipka]] # [[Iľja Danilovič Dibrova]] # [[Jozef Gašparík]] # [[Daniel Gonda]] # [[František Hagara]] # [[Samuel Karol Korbel]], aj [[Samuel Korbel]] # [[Ladislav Kalina]] # [[Viliam Kanák]] # [[Vjačeslav Antonovič Kvitinskij]] # [[Dajan Bajanovič Murzin]] # [[Bedřich Placák]] # [[Nikolaj Archipovič Prokopiuk]] # [[Carl von Pückler-Burghauss]] # [[Bedřich Reicin]], [[Friedrich Reinzinger]] # [[Ján Repta]] # [[Ján Rešetko]] # [[Michal Sečanský]] # [[Anton Sedláček]] # [[Ján Strcula]] # [[Erwein von Thun und Hohenstein]] # [[Kurt Werner Tutter]], [[Werner Tutter]] # [[František Urban]] # [[Antonín Vazač]], [[Antek]] # [[Jozef Vogl]] ([[Jozef Vogl‐Sokolovský]]) # [[Ondrej Zverin]] '''Partizánske skupiny a povstalecké jednotky''' # [[Pancierový vlak Masaryk]], inak aj [[Ochranný traťový vlak Moritz]] # [[Ochranný traťový vlak Max]] # [[Pancierový vlak Štefánik]] # [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Jegorovova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[1. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Prvá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]], [[Prvá československá partizánska brigáda Jana Žižku]], [[Murzinova brigáda]] # [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] nazývaná aj [[Veličkova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[1. partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[Prvá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] # [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Dibrovova brigáda]], [[Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[2. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Druhá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[Belov‐Kovalenko (partizánsky oddiel)]], [[Nemecká poprava zajatých partizánov v Lendaku]] # [[Bogun (partizánsky oddiel)]] # [[Borkaňuk (partizánsky oddiel)]] # [[Partizánska skupina Pavla Boroša]] # [[Boženko (partizánska brigáda)]], [[Protipartizánska operácia Wolfsburg]], [[Operácia Wolfsburg]] # [[Československá partizánska brigáda]], [[Partizánsky prápor Viliama Lichnera]], [[Partizánsky prápor Juraja Kleskeňa]], [[Partizánsky prápor Štefana Adámka]] # [[Partizánska skupina Janka Kráľa]] # [[Hornonitrianska partizánska brigáda]] # [[Hurban (partizánsky oddiel)]], [[Uher (partizánsky oddiel)]] # [[Jánošík (partizánska brigáda)]], aj [[Bielikova partizánska brigáda]], [[Partizánsky oddiel Jána Katrušina]] a [[Partizánsky oddiel Jána Murína]] # [[Jaromov (partizánsky oddiel)]] # [[Jastrib (partizánsky oddiel)]] # [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)]] # [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)]], [[Kvitinského partizánska brigáda]], [[Osobitná partizánska brigáda Klementa Gottwalda]] # [[Levočský partizánsky oddiel]], [[Tretia samostatná slovenská rota]] # [[Lipa (partizánsky oddiel)]] # [[9. liptovský partizánsky oddiel]] # [[Partizánska skupina Petra Myjavského]], [[Božena (partizánska skupina)]], [[Peter Myjavský]] # [[Nitrianska partizánska brigáda]] # [[Novobanský partizánsky oddiel]] # [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]], [[Partizánske brigády počas SNP]], [[Partizánske brigády v Slovenskom národnom povstaní]], [[Partizánske brigády v SNP]] # [[Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania]], [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)]], [[Alexander Nevskij (partizánsky zväzok)]], [[Ján Žižka (partizánsky zväzok)]] # [[Pavel (partizánska brigáda)]], aj [[Hornonitriansky partizánsky prápor]], [[Partizánska brigáda kpt. Trojana]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda A. Grznára]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda kpt. J. Trojana]] # [[Pobeda (partizánsky oddiel)]], aj [[Partizánsky oddiel Železnô]] # [[Pobeda (samostatný partizánsky oddiel)]], aj [[Pobeda]] # [[Pohronsko-liptovský partizánsky oddiel]] # [[Rákosi (partizánska brigáda)]] # [[Repta (partizánsky oddiel)]], [[Partizánsky oddiel Jána Reptu]] # [[Sitno (partizánsky oddiel)]], [[Partizánska skupina Ladislava Exnára]] # [[Sláva (partizánsky oddiel)]] # [[Smrť fašizmu]], [[Smrť fašizmu (partizánsky oddiel brigády Za slobodu Slovanov)]] # [[Smrť fašizmu (partizánska brigáda)]] # [[Stalin (partizánska brigáda)]] # [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)]], [[Partizánska skupina Kučera – Lošakov]], [[Partizánska skupina Lošakov – Kučera]], [[Za víťazstvo (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu Slovanstva (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Chruščov (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]] # [[Štvrtá partizánska brigáda]], [[4. partizánska brigáda]], [[Štvrtý partizánsky pluk]], [[4. partizánsky pluk]] # [[Veža (partizánsky oddiel)]] # [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas Slovenského národného povstania]], [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas SNP]] # [[Vysoké Tatry (partizánsky oddiel)]] # [[Za ideál (partizánsky oddiel)]] # [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)]], aj [[Voľanského partizánska brigáda]] # [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)]] # [[Zoznam partizánskych oddielov a skupín na Slovensku počas druhej svetovej vojny]] # [[Povstalecká história]] # [[Rad Slovenského národného povstania]], [[Rad SNP]] # [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia]], [[UŠPH]], [[Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Československu]], [[HŠPO]], [[HŠPH]] '''Nacistické represálie''' # [[Nemecké represálie v Bánovciach nad Bebravou]] # [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej]] # [[Nemecké represálie v Čiernom Balogu]] # [[Vypálenie obce Hermanovce]] # [[Nemecké represálie v Hornej Mičinej]] # [[Vypálenie obcí Chlmec a Porúbka]], [[Vypálenie obce Chlmec]], [[Vypálenie obce Porúbka]] # [[Vypálenie obce Kalište]] # [[Nemecké represálie v Kežmarku]] # [[Nyilašiovské represálie v Košiciach]] # [[Nemecké represálie v Kováčovej]] # [[Nemecké represálie v Kremnici]] # [[Nemecké represálie v Krupine]], [[Nemecké a gardistické represálie v Krupine]] # [[Nemecké represálie v Kšinnej a Závade pod Čiernym vrchom]] # [[Vypálenie obce Kusín]] # [[Nemecké represálie v Liskovej]] # [[Vypálenie obce Livovská Huta]], [[Partizánska nemocnica v Livove]], [[Partizánsky lazaret v Livove]] # [[Nemecké represálie v Ľubici]] # [[Nemecké represálie v Martine]] # [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach]] # [[Vypálenie osady Mladoňov]] # [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom]], [[Vypálenie osady Nárcie]] # [[Nemecké represálie v Plaveckom Mikuláši]] # [[Nemecké represálie v Poprade]] # [[Vypálenie obce Poruba pod Vihorlatom]] # [[Nemecké represálie v Prešove]] # [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope]] # [[Nemecké represálie v Ružomberku]] # [[Semetešská tragédia]] # [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle]] # [[Vypálenie obce Smrečany]] # [[Šípkovské inferno]], [[Nemecké represálie v Šípkove]], [[Nacistické represálie v Šípkove]] # [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci]] # [[Nemecké represálie v Trenčíne]] # [[Nemecké represálie v Turčeku]] # [[Nemecké represálie vo Veľkej Lomnici]] # [[Vypálenie obce Vinné]] # [[Vypálenie obce Zlatá baňa]] # [[Nemecké represálie vo Zvolene]] # [[Nemecké represálie v Žiline]] # [[Vypálenie Ploštiny]], [[Ploštinská tragédia]] # [[Vypálenie Prlova]], [[Prlovská tragédia]] '''Partizánske, povstalecké a sovietske zločiny''' # [[Povstalecké zločiny v Ľubochni]] # [[Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine]], [[Misia plukovníka Otta]], [[Misia generála Otta]] # [[Partizánske zločiny v Sklabini]] # [[Masaker v Nemeckej Ľupči]], [[Masaker v Partizánskej Ľupči]] # [[Partizánske zločiny v Kunerade]] # [[Partizánske zločiny v Hornej Mičinej]] # [[Partizánske zločiny v Kováčovej]] # [[Masaker v Hájnikoch]] # [[Masaker v Banskej Štiavnici]] # [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej]] # [[Masaker na Magurke]] # [[Údajná poprava 150 maďarských zajatcov vo Vihorlate]], [[Poprava maďarských zajatcov v Kaluži]] # [[Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine]] '''Letectvo''' # [[Letisko Rohozná]], presmerovanie z [[Letisko Krtičná]] # [[Letisko Mokraď]], presmerovanie z [[Partizánsky prepad letiska Mokraď]] # [[15. americká letecká armáda]] # [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945]] # [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944]] # [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944]] # [[Bombardovanie letiska Tri Duby 10. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944]] # [[Nálet na piešťanské letisko 18. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy, Komárna a Nových Zámkov 14. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 21. a 22. februára 1945]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945]] # [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945]] # [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945]] ==Povojnova historia== ===Tretia republika=== # [[Zákon č. 115/1946 Zb. o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov|Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. „O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“]], [[Zákon č. 115/1946 Zb.]], [[Amnestičný zákon]], [[Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._105/1945_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._augusta_1945_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_t%C3%A1borov Nariadenie č. 105/1945 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. augusta 1945 o zriadení pracovných táborov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._7/1948_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._marca_1948_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_%C3%BAtvarov Nariadenie č. 7/1948 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. marca 1948 o zriadení pracovných útvarov] # [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi]] # [[Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Odvlečenie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie Slovákov do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie Slovákov do Sovietskeho zväzu]] # [[Retribučné procesy na Slovensku]], [[Retribúcia na Slovensku]], [[Národný súd v Bratislave]], [[Zrada na povstaní]] # [[Obuchova aféra]] # [[Pražské dohody]] # [[Prvá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Prv%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Prvá pražská dohoda] # [[Druhá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Druh%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Druhá pražská dohoda] # [[Tretia pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Tretia_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Tretia pražská dohoda] # [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948]] ===Po februári 1948=== # [[Jozef Brešťanský]] # [[Vojenské obranné spravodajstvo (rozlišovacia stránka)]], [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)]], [[Piate oddelenie Hlavného štábu]] # [[Zväz slovenských partizánov]], [[Sväz slovenských partizánov]] # [[Právnická škola pracujúcich]] # [[Tábory nútenej práce]] # [[Tábor nútenej práce Hronec]], [[TNP Hronec]] # [[Tábor nútenej práce Ilava]], [[TNP Ilava]] # [[Tábor nútenej práce Nováky]], [[TNP Nováky]] # [[Tábor nútenej práce Ruskov]], [[TNP Ruskov]] # [[Tábor nútenej práce Trenčín]], [[TNP Trenčín]] # [[Tábor nútenej práce Ústie nad Oravou]], [[TNP Ústie nad Oravou]] # [[Politické procesy na Slovensku]] # [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]] # [[Proces Štefan Chalmovský a spol.]] # [[Vorošilovo]], [[mesto socializmu Vorošilovo]], [[Socialistické mesto Vorošilovo]], [[Vorošilov]] # [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]] # [[Prípad Ján Zeman a spol.]], [[Proces so skupinou Ján Zeman a spol.]], [[Akcia Athos]] # [[Proces so skupinou Jaško a spol.]], [[Proces s Bernardom Jaškom]], [[Proces s Pavlom Kalinajom]] # [[Šuňavská vzbura]] # [[Neuskutočnený politický proces so skupinou Karol Šmidke a spol.]], [[Proces so skupinou Karol Šmidke a spol.]], [[prípad Šmidke–Hagara a spol.]] # [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom]], [[Proces s Viliamom Žingorom a spol.]], [[Žingoriáda]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]] # [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.]], [[Akcia Monako]], [[Akcia Monaco]], [[Proces so skupinou velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave]], [[ONBRA]], [[Obrana národa Bratislava]] # [[Proces s Dr. Ladislavom Galanom]], [[Proces s Ladislavom Galanom]] # [[Operácia Splinter Factor]] # [[Proces s Bielou légiou]], [[Proces so skupinou Hadač a spol.]], [[Proces so skupinou Minárik a spol.]], [[Proces so skupinou Rešetko a spol.]] # [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]], [[Proces so Slánským]] # [[Proces so skupinou Trojan a spol.]], [[Proces s Jozefom Trojanom]] # [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.]], [[Proces so sionistami a buržoáznymi nacionalistami v ŠtB]] # [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Chemických závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ChZJD]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ZJD]] # [[Proces s Michalom Tušerom a spol.]], [[Proces s trockistami]] # [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958]], [[Proces so skupinou Leon Bunta a spol.]], [[Proces so skupinou Leonard Sliačan a spol.]] # [[Proces s nyilašiovcami]] # [[Jaroslav Pospíšil (spisovateľ)]] # [[Zoznam vlád Slovenskej socialistickej republiky]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 2. januára 1969 do 4. mája 1969]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 4. mája 1969 do 8. decembra 1971]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 8. decembra 1971 do 4. novembra 1976]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 4. novembra 1976 do 18. júna 1981]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 18. júna 1981 do 18. júna 1986]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 18. júna 1986 do 21. apríla 1988]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 21. apríla 1988 do 12. októbra 1988]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 12. októbra 1988 do 22. júna 1989]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 22. júna 1989 do 8. decembra 1989]] =Pomocné stránky= * Poradie sekcií: {{Stĺpce|2| # Poznámky # Referencie # Literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj }} * [https://xtools.wmcloud.org/ec/sk.wikipedia.org/martingazak Statistika] * [https://sk.wikiscan.org/?menu=userstats Wikiscan] * [[Redaktor:Martingazak:referencie|Referencie]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko|Pieskovisko]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko2|Pieskovisko2]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko3|Pieskovisko3]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko4|Pieskovisko4]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko5|Pieskovisko5]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko6|Pieskovisko6]] * [[Redaktor:Martingazak:TODO|TODO]] * [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:43, 1. január 2026 (UTC) ==Commons== [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Contributions/Martingazak&target=Martingazak&offset=&limit=500 moje príspevky] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Martingazak]] eiafygxik3qgy3lv3yni6n73wh99bwf 0 699572 8382729 8285520 2026-10-11T10:48:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382729 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo|názov=Glenmaggie|typ=mesto|štát=Austrália|región=Viktória|región typ=štát|zemepisná šírka=-37.9|zemepisná dĺžka=146.75|obyvateľov=279|obyvateľov dátum=2021|PSČ=3858|lokátor=Austrália|obrázok=Lake Glenmaggie 01.jpg|popis=jazero Glenmaggie}} '''Glenmaggie''' je sídlo v štáte [[Viktória (Austrália)|Viktória]] v [[Austrália (štát)|Austrálii]], ktoré sa nachádza na brehu jazera Glenmaggie v [[Wellington (shire)|okrese Wellington]]. Pri sčítaní ľudu v roku 2021 malo Glenmaggie a jeho okolie 279 obyvateľov.<ref name="ABS">[https://abs.gov.au/census/find-census-data/quickstats/2021/SAL21039 Glenmaggie – Australian Bureau of Statistics – 2021 Census All persons QuickStats]</ref> Pošta Glenmaggie bola otvorená [[1. január]]a [[1872]] a zatvorená v roku [[1986]].<ref name="a">[http://www.phoenixauctions.com.au/cgi-bin/wsPhoenix.sh/Viewpocdwrapper.p?SortBy=VIC&filter=*Glenmaggie* Phoenix Auctions – Post Office List]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Priehrada Glenmaggie|Jazero Glenmaggie]] je obľúbené pre vodné lyžovanie a člnkovanie. [[14. marca]] [[1942]] sa [[Royal Australian Air Force|RAAF]] lietadlo [[CAC Wirraway|Wirraway]] zrútilo do jazera a pilot neprežil.<ref>{{cite web|last=Dunn|first=Peter|title=Crash Of a Wirraway Into Lake Glenmaggie...|url=http://www.ozatwar.com/ozcrashes/vic86.htm|work=www.ozatwar.com|access-date=30 January 2013}} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Referencie == {{Referencie}}{{Preklad|en|Glenmaggie, Victoria|1153611155}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Sídla vo Viktórii (Austrália)]] 06svqw4b1ootijmpj3v5uius32orozc 0 699685 8382623 7935705 2026-10-11T02:35:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382623 wikitext text/x-wiki '''Filmová séria''' alebo '''filmová franšíza''' je zbierka súvisiacich [[Filmové dielo|filmov]] za sebou, ktoré zobrazujú rovnaký obsah alebo na seba nadväzujú. V prevažnej väčšine prípadov vznikajú série z komerčných dôvodov. Dejovo nadväzujúce filmy sú označované ako [[Sequel|sequely]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definition of SEQUEL|url=https://www.merriam-webster.com/dictionary/sequel|vydavateľ=www.merriam-webster.com|dátum vydania=2023-07-15|dátum prístupu=2023-07-17|jazyk=en}}</ref>, dejovo predchádzajúce filmy natočené neskôr sú [[Prequel|prequely]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definition of PREQUEL|url=https://www.merriam-webster.com/dictionary/prequel|vydavateľ=www.merriam-webster.com|dátum vydania=2023-07-11|dátum prístupu=2023-07-17|jazyk=en}}</ref> == Príklady filmových sérii == === Spojené kráľovstvo a USA === ==== [[Harry Potter]] ==== * [[2001]]: ''[[Harry Potter a Kameň mudrcov (film)|Harry Potter a Kameň mudrcov]]'' * [[2003]]: ''[[Harry Potter a Tajomná komnata (film)|Harry Potter a Tajomná komnata]]'' * [[2004]]: ''[[Harry Potter a Väzeň z Azkabanu (film)|Harry Potter a Väzeň z Azkabanu]]'' * [[2005]]: ''[[Harry Potter a Ohnivá čaša (film)|Harry Potter a Ohnivá čaša]]'' * [[2007]]: ''[[Harry Potter a Fénixov rád (film)|Harry Potter a Fénixov rád]]'' * [[2009]]: ''[[Harry Potter a Polovičný princ (film)|Harry Potter a Polovičný princ]]'' * [[2010]]: ''[[Harry Potter a Dary smrti (film)|Harry Potter a Dary smrti]]'' * [[2011]]: ''[[Harry Potter a Dary smrti (film)|Harry Potter a Dary smrti 2]]'' * [[2022]]: ''[[Harry Potter: 20 rokov filmovej mágie: Návrat do Rokfortu]]''{{--}}TV film ==== [[James Bond (filmy)|James Bond]] ==== Zoznam všetkých dvadsiatich piatich oficiálnych filmov série nájdete na stránke [[James Bond (filmy)]]. ==== [[Ružový panter (filmová séria)|Ružový panter]] ==== * [[1963]]: ''Ružový panter'' * [[1964]]: ''Komisár Clouseau na stope'' * [[1968]]: ''Inšpektor Clouseau''{{--}}[[Remake (film a televízia)|remake]] * [[1975]]: ''Návrat Ružového pantera'' * [[1976]]: ''[[Ružový panter opäť zasahuje]]'' * [[1978]]: ''Pomsta Ružového pantera'' * [[1982]]: ''Stopa Ružového pantera'' * [[1983]]: ''Kliatba Ružového pantera'' * [[1993]]: ''Syn Ružového pantera'' * [[2006]]: ''Ružový panter''{{--}}remake * [[2009]]: ''Ružový panter 2''{{--}}remake ==== [[Indiana Jones]] ==== * [[1981]]: ''[[Dobyvatelia stratenej archy]]'' * [[1984]]: [[Indiana Jones a chrám skazy|''Indiana Jones a chrám skazy'']] * [[1989]]: ''Indiana Jones a posledná krížová výprava'' * [[2008]]: ''Indiana Jones a kráľovstvo krištáľovej lebky'' * [[2023]]: ''[[Indiana Jones a nástroj osudu]]'' ==== [[Piráti z Karibiku (filmy)|Piráti z Karibiku]] ==== * [[2003]]: ''[[Piráti z Karibiku: Prekliatie Čiernej perly]]'' * [[2006]]: ''[[Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža]]'' * [[2007]]: ''[[Piráti z Karibiku: Na konci sveta]]'' * [[2011]]: ''[[Piráti z Karibiku: V neznámych vodách]]'' * [[2017]]: ''[[Piráti z Karibiku: Salazarova pomsta]]'' * [[2024]]: ''Piráti z Karibiku 6''{{--}}názov sa môže zmeniť ==== [[Terminátor]] ==== * [[1984]]: ''[[Terminátor (film)|Terminátor]]'' * [[1991]]: ''[[Terminátor 2: Deň zúčtovania]]'' * [[2003]]: ''[[Terminátor 3: Vzbura strojov]]'' * [[2009]]: ''[[Terminator Salvation]]'' * [[2015]]: ''Terminátor Genisys'' * [[2019]]: ''Terminátor: Temný osud'' ==== Jurský park / Jurský svet ==== * [[1993]]: ''[[Jurský park]]'' * [[1997]]: ''Stratený svet: Jurský park'' * [[2001]]: ''Jurský park 3'' * [[2015]]: ''Jurský svet'' * [[2018]]: ''Jurský svet: Zánik ríše'' * [[2022]]: ''Jurský svet: Nadvláda'' ==== [[Pán prsteňov (filmová trilógia)|Pán prsteňov]] ==== * [[2001]]: ''[[Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa|Pán prsteňov: Spoločenstvo Prsteňa]]'' * [[2002]]: ''Pán prsteňov: Dve veže'' * [[2003]]: ''Pán prsteňov: Návrat kráľa'' ==== [[Mission: Impossible]] ==== * [[1996]]: ''[[Mission: Impossible (film)|Mission: Impossible]]'' * [[2000]]: ''Mission: Impossible 2'' * [[2006]]: ''Mission: Impossible 3'' * [[2011]]: ''Mission: Impossible 4'' * [[2015]]: ''Mission: Impossible 5'' * [[2018]]: ''Mission: Impossible – Fallout'' * [[2023]]: ''Mission: Impossible Odplata – Prvá časť'' * [[2024]]: ''Mission: Impossible Odplata – Druhá časť'' ==== [[Rýchlo a zbesilo (filmová séria)|Rýchlo a zbesilo]] ==== * [[2001]]: ''[[Rýchlo a zbesilo]]'' * [[2003]]: ''[[Rýchlo a zbesilo 2]]'' * [[2006]]: ''Rýchlo a zbesilo 3: Tokijská jazda'' * [[2009]]: ''Rýchlo a zbesilo 4'' * [[2011]]: ''Rýchlo a zbesilo 5'' * [[2013]]: ''Rýchlo a zbesilo 6'' * [[2015]]: ''Rýchlo a zbesilo 7'' * [[2017]]: ''Rýchlo a zbesilo 8'' * [[2019]]: ''Rýchlo a zbesilo: Hobbs a Shaw'' * [[2021]]: ''Rýchlo a zbesilo 9'' * [[2023]]: ''Rýchlo a zbesilo 10'' ==== [[Policajná akadémia]] ==== * [[1984]]: ''Policajná akadémia'' * [[1985]]: ''Policajná akadémia 2'' * [[1986]]: ''Policajná akadémia 3'' * [[1987]]: ''Policajná akadémia 4'' * [[1988]]: ''Policajná akadémia 5 – Nasadenie: Miami Beach'' * [[1989]]: ''Policajná akadémia 6 – Mesto v obkľúčení'' * [[1994]]: ''Policajná akadémia: Moskovská misia'' ==== Krotitelia duchov ==== * [[1984]]: ''[[Krotitelia duchov]]'' * [[1989]]: ''[[Krotitelia duchov II|Krotitelia duchov 2]]'' * [[2016]]: ''Krotitelia duchov''{{--}}remake * [[2021]]: ''Krotitelia duchov: Dedičstvo'' * [[2024]]: ''Krotitelia duchov: Mrazivá hrozba'' ==== Rocky ==== * [[1976]]: ''Rocky'' * [[1979]]: ''Rocky II'' * [[1982]]: ''Rocky III'' * [[1985]]: ''Rocky IV'' * [[1990]]: ''Rocky V'' ==== Rambo ==== * [[1982]]: ''Rambo'' * [[1985]]: ''Rambo II'' * [[1988]]: ''Rambo III'' * [[2008]]: ''Rambo: Do pekla a naspäť'' * [[2019]]: ''Rambo: Posledná krv'' ==== John Wick ==== * [[2014]]: ''John Wick'' * [[2017]]: ''John Wick: Kapitola 2'' * [[2019]]: ''John Wick: Kapitola 3'' * [[2023]]: ''John Wick: Kapitola 4'' * [[2025]]: ''John Wick: Kapitola 5'' === Francúzsko === ==== Taxi ==== * [[1998]]: ''[[Taxi (film)|Taxi]]'' * [[2000]]: ''Taxi 2'' * [[2003]]: ''Taxi 3'' * [[2007]]: ''Taxi 4'' * [[2018]]: ''Taxi 5'' ==== [[Žandári (filmová séria)|Žandári]] ==== * [[1964]]: ''Žandár zo Saint-Tropez'' * [[1965]]: ''Žandár v New Yorku'' * [[1968]]: ''Žandár sa žení'' * [[1970]]: ''Žandár vo výslužbe'' * [[1979]]: ''Žandár a mimozemšťania'' * [[1982]]: ''Žandár a žandárky'' ==== [[Asterixove dobrodružstvá|Asterix]]{{--}}hrané filmy ==== * [[1999]]: ''[[Asterix a Obelix kontra Cézar]]'' * [[2002]]: ''[[Asterix a Obelix: Misia Kleopatra]]'' * [[2008]]: ''Asterix a Olympijské hry'' * [[2012]]: ''Asterix a Obelix v službách jej veličenstva'' * [[2023]]: ''[[Asterix a Obelix: Ríša stredu]]'' ==== [[Angelika (rozlišovacia stránka)|Angelika]] ==== * [[1964]]: ''Angelika, markíza anjelov'' * [[1965]]: ''Báječná Angelika'' * [[1966]]: ''Angelika a kráľ'' * [[1967]]: ''Neskrotná Angelika'' * [[1968]]: ''Angelika a sultán'' ==== [[Emmanuelle (filmová séria)|Emanuela]] ==== * [[1974]]: ''Emanuela'' * [[1975]]: ''Emanuela – antipanna'' * [[1977]]: ''Zbohom, Emanuela'' * [[1984]]: ''Emanuela – útek pred láskou'' * [[1987]]: ''Emanuela V'' * [[1988]]: ''Emanuela VI'' * [[1993]]: ''Emanuela v siedmom nebi'' ==== [[OSS 117 (filmová séria)|OSS 117]] ==== * Pôvodné filmy: ** [[1963]]: ''[[OSS 117 se déchaîne|Tajný agent na Korzike]]'' ** [[1964]]: ''[[Tajný agent v Bangkoku]]'' ** [[1965]]: ''[[Furia à Bahia pour OSS 117|Tajný agent v Riu]]'' ** [[1966]]: ''[[Tajný agent v Tokiu]]'' ** [[1968]]: ''[[Tajný agent na Blízkom východe]]'' * Nové filmy: ** [[2006]]: ''Agent 117'' ** [[2009]]: ''Agent 117: Stratený v Riu'' ** [[2021]]: ''Agent 117: Africká misia'' / ''Srdečné pozdravy z Afriky'' ==== [[Fantomas (rozlišovacia stránka)|Fantomas]] ==== * [[1964]]: ''[[Fantomas]]'' * [[1965]]: ''[[Fantomas sa hnevá]]'' * [[1967]]: ''[[Fantomas kontra Scotland Yard]]'' ==== Návštevníci ==== * [[1993]]: ''Návštevníci'' * [[1998]]: ''Návštevníci 2: V chodbách času'' * [[2001]]: ''Návštevníci: Cesta do Ameriky'' * [[2016]]: ''Návštevníci 3: Revolúcia'' ==== Prehnití ==== * [[1984]]: ''Prehnití'' * [[1990]]: ''Prehnití proti prehnitím'' * [[2003]]: ''Super prehnití'' ==== Siedma rota ==== * [[1973]]: ''Kam sa podela siedma rota?'' * [[1975]]: ''Návrat siedmej roty'' * [[1977]]: ''Siedma rota za úplnku'' ==== Klietka bláznov ==== * [[1978]]: ''Klietka bláznov'' * [[1980]]: ''Klietka bláznov II'' * [[1985]]: ''Klietka bláznov III – Teraz bude svadba'' ==== Dovolenka po francúzsku ==== * [[1978]]: ''Dovolenka po francúzsku 1'' * [[1979]]: ''Dovolenka po francúzsku 2'' * [[2006]]: ''Dovolenka po francúzsku 3'' ==== [[Kemping|Kempink]] ==== * [[2006]]: ''Kempink'' * [[2010]]: ''Kempink 2'' * [[2016]]: ''Kempink 3'' === Nemecko === ==== [[Winnetou]] ==== * [[1962]]: ''[[Poklad na Striebornom jazere]]'' * [[1963]]: ''[[Vinnetou]]'' * [[1964]]: ''Medzi supy'' * [[1964]]: ''Vinnetou – Červený gentleman'' * [[1965]]: ''Petrolejový princ'' * [[1965]]: ''Old Surehand'' * [[1965]]: ''Vinnetou – Posledný výstrel'' * [[1966]]: ''Vinnetou a miešanka Apanači'' * [[1966]]: ''[[Old Firehand]]'' * [[1968]]: ''Vinnetou a Old Shatterhand v Údolí smrti'' ==== Nosáči ==== * [[1982]]: ''Dva nosáči a rádio'' * [[1983]]: ''Nosáči'' / ''Dva supernosáči'' * [[1984]]: ''Dvaja nosáni tankujú super'' * [[1985]]: ''Dvaja nosáni a video'' ==== Didi ==== * [[1984]]: ''Nonstop trable s mojim dvojníkom '' * [[1985]]: ''Didi a pomsta vydedencov'' * [[1986]]: ''Didi na plný plyn '' * [[1988]]: ''Der Experte'' === Taliansko === ==== Fantozzi ==== * [[1975]]: ''[[Fantozzi]]'' * [[1976]]: ''Druhá tragédia Fantozziho'' * [[1980]]: ''Maléry pána účtovníka'' * [[1983]]: ''Maléry pána účtovníka 2'' * [[1986]]: ''Superfantozzi'' * [[1988]]: ''Pán účtovník ide do dôchodku'' * [[1990]]: ''Pan účetní se nevzdává'' * [[1993]]: ''Fantozzi v ráji'' * [[1995]]: ''Fantozzi v škole'' * [[1996]]: ''Návrat pána účtovníka'' * [[1999]]: ''Pán účtovník opäť zasahuje'' == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Dilógia (séria)|Dilógia]] * [[Trilógia]] * [[Tetralógia]] * [[Pentalógia]] * [[Hexalógia]] * [[Heptalógia]] * [[Oktalógia]] * [[Nonalógia]] * [[Dekalógia]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Film series|štítok=Filmová séria}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový}} * [https://kinomaniak.cz/serie/vse/nejuspesnejsi Kinomaniak] {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Filmový výhonok}} {{Filmové žánre}} [[Kategória:Filmové série]] [[Kategória:Filmy]] [[Kategória:Filmová terminológia]] eie7d3rke64vqyo95xfjjcq64rrz028 0 703797 8382506 8206081 2026-10-10T18:23:37Z -ma.ri.sx 307740 /* */ 8382506 wikitext text/x-wiki {{Infobox Stredná škola |Názov = Spojená škola de La Salle |Obrázok = Spojená_škola_de_La_Salle.jpg |Popis = Gymnázium školských bratov (GŠB) |Súčasný zriaďovateľ = Inštitút školských bratov <ref name = "cirkevne_sasz"/> |Rok založenia = [[1991]] {{small|(základná škola)}} <br /> [[1993]] {{small|(gymnázium)}} |Riaditeľ = Mgr. Anna Lendacká |Zástupca riaditeľa = Mgr. Peter Magáč <br /> Mgr. Marcela Šimková <br /> PaedDr. Eva Baračková |Počet študentov = 548 {{small|(2022/23)}} |Počet tried = 23 |Školské farby = {{color box|#045CAC}} modrá <br /> {{color box|#FBD306}} žltá |Adresa = Čachtická 14, 831 06 Bratislava |Web = {{url|https://www.lasalle.sk}} |E-mail = sekretariat@lasalle.sk |Telefón = 0244881705|Školská hymna=https://www.youtube.com/watch?v=_f2AYYaQbMk|Školský časopis=Od roku 2024 sa na škole vydáva školský časopis „SHOT“}} '''Spojená škola de La Salle''' je vzdelávacia inštitúcia [[Kongregácia školských bratov|školských bratov]] nachádzajúca sa na Čachtickej ulici v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]]. Tvoria ju dve organizačné zložky – Základná škola sv. Jána de La Salle a Gymnázium školských bratov (GŠB).<ref name = "cirkevne_sasz"/> V súčasnosti je riaditeľkou školy Mgr. Anna Lendacká.<ref name = "sprava"/> == História školy<ref name = "historia1"/><ref name = "historia2"/> == Základná škola na Detvianskej ulici bola založená v roku [[1991]], vyučovať sa začalo [[5. september|5. septembra]]. Pomenovanie dostala podľa [[Ján de La Salle|sv. Jána Krstiteľa de La Salle]], ktorý je zároveň aj jej [[patrón]]om. V roku [[1993]] vznikol po pripojení gymnázia jeden organizačný celok – ''Spojená škola de La Salle''. === Ján de La Salle === {{Hlavný článok|Ján de La Salle}} Sv. Ján Krstiteľ de La Salle ([[30. apríl]], [[1651]] – [[7. apríl]], [[1719]]) bol kňaz, doktor [[teológia|teológie]] a zakladateľ ľudovej školy pochádzajúci z bohatej francúzskej šľachtickej rodiny v [[Reims|Remeši]]. Svoju činnosť zameral na výchovu a vzdelávanie chudobných detí. Jeho celoživotným poslaním bolo [[Evanjelizácia|evanjelizovať]] a sprevádzať mladých v ich osobnostnom raste, spoznávaní viery a seba samých v prostredí školskej komunity.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osobnosti inštitútu | url = https://www.lasalle.sk/a/osobnosti-institutu | dátum prístupu = 2024-02-25 | vydavateľ = Spojená škola de La Salle}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján de La Salle, kňaz, zakladateľ rehole Školských bratov | url = https://www.zivotopisysvatych.sk/jan-de-la-salle/ | dátum prístupu = 2024-02-25 | vydavateľ = Životopisy svätých}}</ref> V roku [[1680]] vytvoril prvú komunitu bratov – učiteľov, neskôr známu ako ''Spoločenstvo školských bratov''. V roku [[1685]] zriadil v Remeši prvý učiteľský seminár, v ktorom sa vzdelávali budúci vidiecki učitelia. O rok neskôr otvoril podobný seminár v [[Paríž]]i. V oboch sa vyučovalo zdarma. Následne zakladal odborné a technické školy aj učiteľské ústavy. Zrušil fyzické tresty v školstve a urobil materský jazyk základom vyučovania (namiesto dovtedajšej [[latinčina|latinčiny]]).<ref name=":0" /> Zomrel v [[Rouen]]e v roku [[1719]]. Pápež [[Lev XIII.]] ho v roku [[1888]] blahorečil a v roku [[1900]] vyhlásila [[Cirkev]] Jána de La Salle za svätého, neskôr v roku [[1950]] za patróna kresťanských učiteľov a vychovávateľov.<ref name=":0" /> Od [[17. november|17. novembra]] [[2018]] do [[31. december|31. decembra]] [[2019]] trval jubilejný rok venovaný sv. Jánovi de La Salle. V tomto období si prostredníctvom osláv členovia inštitútu a celej lasalliánskej komunity pripomenuli 300-té výročie smrti svojho zakladateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 300LaSalle | url = https://www.lasalle.sk/a/300lasalle | dátum prístupu = 2024-02-25 | vydavateľ = Spojená škola de La Salle | url archívu = https://web.archive.org/web/20240225022324/https://lasalle.sk/a/300lasalle | dátum archivácie = 2024-02-25 }}</ref> === Školskí bratia === Komunita vytvorená Jánom de La Salle vo Francúzsku pôsobila až do [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcie]], kedy bola počas prenasledovania Cirkvi zrušená. Školskí bratia odišli do susedných štátov i do zámoria, kde sa naďalej venovali svojmu poslaniu. Koncom [[19. storočie|19. storočia]] spoločenstvo školských bratov započalo svoje pôsobenie i na území bývalého [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Prví školskí bratia prišli na [[Slovensko]] v roku [[1899]] do Urmína (dnešných [[Mojmírovce|Mojmíroviec]]) pri [[Nitra|Nitre]]. V roku [[1924]] začali vyučovať na Učiteľskom ústave v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]], kam ich pozval biskup [[Ján Vojtaššák]]. Celkovo pôsobili školskí bratia na Slovensku na 13 rôznych miestach. V [[máj]]i roku [[1950]] bola rehoľa zlikvidovaná. Inštitút obnovil svoju činnosť na Slovensku [[9. február]]a [[1991]] vytvorením rehoľnej komunity v bratislavských [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovciach]]. Dnes vyše 6000 bratov vychováva mládež v 86 krajinách sveta. V súčasnosti riadia vyše 2000 školských ustanovizní (od materských škôl po [[Univerzita|univerzity]]), kde svoje vzdelanie nadobúda približne 950000 žiakov a študentov. S bratmi spolupracuje približne 50000 vychovávateľov a spolupracovníkov. Túto výchovnú činnosť vykonávajú pre všetky [[spoločenská vrstva|sociálne vrstvy]] so zvláštnou pozornosťou pre tých najchudobnejších. Aktuálne na škole de La salle pôsobia štyria školskí bratia. == Výučba == Škola poskytuje základné a stredné vzdelanie ([[osemročné gymnázium]])<ref name = "cirkevne_sasz"/>, v rámci ktorého formuje žiakov po stránke rozumovej, kultúrnej, náboženskej a odbornej pomocou programových systémov prispôsobených ich potrebám. Vo výučbe je zahrnuté aktívne výučovanie cudzích jazykov ([[angličtina|anglického]], [[francúzština|francúzskeho]], [[nemčina|nemeckého]]), budovanie kolektívneho ducha, úcty a rešpektu u žiakov, výchova v [[Kresťanstvo|kresťanskom]] duchu a uplatňovanie lasallianských zásad vzdelávania mládeže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ciele lasaliánskej výchovy | url = https://www.lasalle.sk/a/ciele-lasalianskej-vychovy | dátum prístupu = 2024-02-25 | | vydavateľ = Spojená škola de La Salle}}</ref> Študenti školy sa taktiež pravidelne zapájajú do rôznych predmetových olympiád. === CLIL <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Metóda CLIL | url = https://gsbba.edupage.org/a/metoda-clil| dátum prístupu = 2024-02-25 | | vydavateľ = Spojená škola de La Salle}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Využitie CLIL metódy v primárnom vzdelávaní| url = https://archiv.mpc-edu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/4_ops_janekova_viktoria_-_vyuzitie_clil_metody_v_primarnom_vzdelavani.pdf| dátum prístupu = 2024-02-25 | priezvisko = Janeková| meno = Viktória| vydavateľ = Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11}}</ref> === '''C'''ontent and '''L'''anguage '''I'''ntegrated '''L'''earning (skrátene ''CLIL'') je duálne vzdelávanie, [[metóda]] zameraná na výučbu cudzích jazykov formou sekundárneho získavania poznatkov a schopností v rámci výučby štandardných predmetov na prvom stupni základnej školy ([[matematika]], výtvarná výchova, anglický jazyk) a školského klubu detí. Žiaci sa učia myslieť v cudzom jazyku, budujú si slovnú zásobu a rozvíjajú svoje kompetencie a schopnosť pohotovo reagovať v tomto jazyku. Medzi ciele metódy CLIL patria: *zdokonaľovanie jazykových schnopností *uplatňovanie nadobudnutých vedomostí v praxi *motivácia k štúdiu cudzích jazykov *navýšenie času vzdelávania v cudzom jazyku bez navýšenia časovej dotácie na hodiny cudzieho jazyka *nadobudnutie mimoučebnicových poznatkov === SFUMATO <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Metóda SFUMATO | url = https://gsbba.edupage.org/a/metoda-sfumato| dátum prístupu = 2024-02-25 | | vydavateľ = Spojená škola de La Salle}}</ref>=== ''SFUMATO'' je vyučovacia metóda zameraná na zdokonaľovanie čítania pomocou aplikovania tzv. "techniky splývavého čítania". Tá využíva nadväznosť vnemov – [[zrak]]u, [[hlas]]u a [[sluch]]u. Nástrojom výučby tejto metódy je vytváranie dokonalých zrakových a sluchových obrazov, ktoré umožňujú prepojenie obrazu, hlasu a slova.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Inovatívna metóda vyučovania čítania SFUMATO| url = https://mpc-edu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/2_ops_jabczunova_zuzana_-_inovativna_metoda_vyucovania_citania_sfumato.pdf| dátum prístupu = 2024-02-25 | priezvisko = Jabczunová| meno = Zuzana| vydavateľ = Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11}}</ref> === Medzinárodná družba === Spolupráca so školami vo [[Francúzsko|Francúzsku]] ([[Saint-Étienne]]; [[Paray-le-Monial (obec)|Paray-le-Monial]]) a v [[Rakúsko|Rakúsku]] ([[Viedeň]]) formou výmenných a študijných pobytov a vzájomných návštev.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cudzie jazyky a partnerstvá | url = https://www.lasalle.sk/a/dod?eqa=dGV4dD10ZXh0L3RleHQzMyZzdWJwYWdlPTU%3D | dátum prístupu = 2024-02-25 | vydavateľ = Spojená škola de La Salle}}</ref> == Mimoškolské aktivity <ref name = "aktivity"/> == V budove gymnázia sa nachádza pracovisko [[Súkromná základná umelecká škola, Osloboditeľská 27|Súkromnej základnej umeleckej školy]], ktorá poskytuje možnosť umeleckého vzdelávania v hudobnom, tanečnom, výtvarnom a literárno-dramatickom odbore.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kontakt | url = http://www.szusba.sk/rs/2/kontakt/ | dátum prístupu = 2024-02-25 | vydavateľ = SZUŠ, Osloboditeľská 27}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O škole | url = http://www.szusba.sk/rs/9/o-skole/ | dátum prístupu = 2024-02-25 | vydavateľ = SZUŠ, Osloboditeľská 27}}</ref> === Lasalliánsky fest === Začiatkom [[jún]]a organizuje škola každý rok, na počesť svojho patróna sv. Jána de La Salle, tradičný ''Lasalliánsky fest''. Súčasťou tohto podujatia sú talentové vystúpenia žiakov, rôzne súťaže pre deti a program pre rodičov a priateľov školy. === DofE === Škola je zapojená do projektu ''Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu'' (skrátene ''DofE'') podporovaného britskou kráľovskou rodinou. Je to medzinárodne uznávaný program, ktorý prostredníctvom plnenia stanovených cieľov v štyroch rôznych oblastiach ([[šport]], talent, [[dobrovoľníctvo]] a dobrodružná expedícia) rozvíja osobnosti mladých ľudí.<ref name = "dofe"/> === Iné aktivity === *[[Medzinárodný festival horských filmov]] – výročný filmový festival v [[Poprad]]e *[[Kľúč od pevnosti Stará Ľubovňa]] – medzinárodná súťaž v štýle ''[[Pevnosť Boyard (televízna súťaž)|Pevnosti Boyard]]'' pre študentov stredných škôl na hrade v [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovni]] *benefičné stretnutie priateľov Spojenej školy de La Salle organizované členmi občianskeho združenia ''Lasallian'' *zimný lyžiarsky výcvik *Valentínsky ples *Swap oblečenia *mimoškolské krúžky *tematické dni (deň v školských tričkách, športový deň …) *návšteva divadelných predstavení, besiedok, prezentácií a výstav *[[charita]]tívne zbierky a činnosti v prospech núdznym (na Slovensku i v zahraničí) **projekt podpory vzdelávania [[Pygmejovia (stredná Afrika)|Pygmejov]] v [[Kamerun]]e **projekt ''Adopcia na diaľku'' – podpora detí na [[Haiti (štát)|Haiti]] == Známi absolventi == *[[Michal Drotován]] – starosta mestskej časti Bratislava-Rača<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul = Michal Drotován – príbehy našej školy | url = https://www.lasalle.sk/news/?gtnid=2437#news-2437 | dátum prístupu = 2024-02-25 | dátum vydania = | vydavateľ = Spojená škola de La Salle}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vedenie mestskej časti | url = https://www.raca.sk/samosprava/vedenie-mestskej-casti/starosta-mc-ba-raca/ | dátum prístupu = 2024-02-25 | dátum vydania = | vydavateľ = Mestská časť Bratislava-Rača }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *Marek Sliva - docent na FMFI UK == Dopravné spojenie <ref name = "doprava"/> == {{Zastávka|ba|Detvianska|}} == Referencie == {{Referencie |refs = <ref name = "cirkevne_sasz"> {{Citácia elektronického dokumentu |titul = Sieť škôl a školských zariadení Slovenskej republiky (časť: cirkevné školy a školské zariadenia) |url = https://www.cvtisr.sk/buxus/docs//JH/cirkevne_sasz.pdf |dátum prístupu = 2024-02-25 |vydavateľ = Ministerstvo školstva, vedy, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej Republiky |strany = 28 }} </ref> <ref name = "sprava"> {{Citácia elektronického dokumentu |titul = Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach za školský rok 2022/2023 |url = https://www.lasalle.sk/sprava/?rok=2022 |dátum prístupu = 2024-02-25 |dátum vydania = 2023-10-10 |vydavateľ = Spojená škola de La Salle }} </ref> <ref name = "historia1"> {{Citácia elektronického dokumentu |titul = Inštitút na Slovensku |url = https://www.lasalle.sk/a/institut-skolskych-bratov |dátum prístupu = 2024-02-25 |vydavateľ = Spojená škola de La Salle }} </ref> <ref name = "historia2"> {{Citácia elektronického dokumentu |titul = Inštitút vo svete |url = https://www.lasalle.sk/a/institut-vo-svete |dátum prístupu = 2024-02-25 |vydavateľ = Spojená škola de La Salle }} </ref> <ref name = "aktivity"> {{Citácia elektronického dokumentu |titul = Mimoškolské aktivity |url = https://www.lasalle.sk/a/dod?eqa=dGV4dD10ZXh0L3RleHQzMyZzdWJwYWdlPTI%3D |dátum prístupu = 2024-02-25 |vydavateľ = Spojená škola de La Salle }} </ref> <ref name = "dofe"> {{Citácia elektronického dokumentu |titul = Školy |url = https://www.dofe.sk/skoly |dátum prístupu = 2024-02-25 |vydavateľ = The Duke of Edinburg's International Award Slovakia }} </ref> <ref name = "doprava"> {{Citácia elektronického dokumentu |titul = Zastávka Detvianska |url = https://imhd.sk/ba/zastavka/Detvianska/b6848588 |dátum prístupu = 2024-02-25 |vydavateľ = imhd.sk }} </ref> }} == Externé odkazy == * [https://www.lasalle.sk/ Oficiálna internetová stránka školy] [[Kategória:Rača (mestská časť)]] [[Kategória:Gymnáziá v Bratislave]] [[Kategória:Katolícke gymnáziá na Slovensku]] 5q3hts0grz8mobouxmjqwpsaeavsgjo 2 703944 8382486 8382372 2026-10-10T17:35:36Z Martingazak 234259 16. storočie: Dobytie západnej Sibíri 8382486 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |súčasť=rozširovania [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |obrázok=Surikov_Pokoreniye_Sibiri_Yermakom.jpg |text k obr=Vasilij Surikov, "Jermakovo dobytie Sibíri". Plátno, olej. veľkosť 5.99 x 2.85 m. |popis= |dátum=[[1580]]{{--}}[[1778]] (198 rokov) |miesto=[[Sibír]] |casus= |casus belli= |stav= |výsledok=Ruské víťazstvo |územie=Rozpad a anexácia [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]],<br/>územie medzi [[Ural (pohorie)|Uralom]] a [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] sa stalo súčasťou [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |protivník1=[[Súbor:Flag_of_Oryol_(variant).svg|25px]] [[Ruské cárstvo]] (do [[1721]])<br>{{minivlajka|Russian Empire}} [[Ruská ríša]] (po [[1721]])<br>[[Súbor:Flag_of_Don_Cossacks.svg|25px]] [[Kozáci|Donskí kozáci]]<br>Spojenecké sibírske kmene |protivník2=[[Súbor:Flag of the Khanate of Sibir.svg|25px]] [[Sibírsky chanát]] (do [[1598]])<br> [[Daurovia]]<br>[[Jakuti]]<br> [[Korjaci]]<br>[[Čukčovia]]<br>[[Burjati]]<br>[[Súbor:POL COA Gryf.svg|25px]] [[Jaxa (state)|Jaxa]]<br>[[Súbor:Seal of Qing dynasty.svg|25px]] [[Čching|Čchingská ríša]] {{nowrap|([[1652]]{{--}}[[1689]])}}<br>[[Súbor:Banner_of_the_Dzungar_Khanate.png|25px]] Džungarský chanát {{nowrap|([[1665]]{{--}}[[1720]])}}<br>Ostatné sibírske kmene |protivník3= |velitel1= |velitel2= |velitel3= |sila1= |sila2= |sila3= |straty1= |straty2= |straty3= |poznámky= |portál1= }} '''Ruské dobytie Sibíri''' sa odohralo medzi rokmi [[1581]] a [[1778]]. Za počiatok ruskej expanzie sa pokladá kozácke ťaženie Jermaka Timofejeviča v roku [[1581]] proti [[Sibírsky chanát|Sibírskemu chanátu]]{{#tag:ref|[[Sibírsky chanát]], nástupnícky štát [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] rozprestierajúci na západnej Sibíri, bol v tom čase už len voľnou politickou štruktúrou vazalských území, ktoré boli podkopávané aktivitami ruských objaviteľov.|group=pozn.}}. Ruská expanzia bola vykonávaná málopočetnými silami, ktoré podnikali výpravy, zakladali pevnosti a postupne si podmaňovali miestne kmene. Dochádzalo k prudkým stretom medzi domorodými obyvateľmi [[Sibír|Sibíri]] a ruskými kozákmi, ktorí sa často voči domorodému obyvateľstvu dopúšťali zverstiev.<ref name="Turajev">{{Citácia periodika|titul=Хождение «встречь солнцу» в контексте проблем присоединения Дальнего Востока к Российскому государству (ХVII–ХVIII вв.)|periodikum=Вестник ДВО РАН|priezvisko=Turajev|meno=V. A.|vydavateľ=Институт истории, археологии и этнографии народов Дальнего Востока ДВО РАН|miesto=Vladivostok|ročník=2013|číslo=1|url=https://cyberleninka.ru/article/n/hozhdenie-vstrech-solntsu-v-kontekste-problem-prisoedineniya-dalnego-vostoka-k-rossiyskomu-gosudarstvu-hvii-hviii-vv/viewer|dátum prístupu=2026-10-10}}</ref> Dobytie [[Sibír|Sibíri]] bolo európskou koloniálnou kampaňou porovnateľnou so španielskymi, portugalskými, britskými a francúzskymi kampaňmi v Amerike, Ázii a Afrike.<ref name="Schorkovitz">{{Citácia knihy|titul=Shifting Forms of Continental Colonialism.|priezvisko=Schorkowitz|meno=Dittmar|vydavateľ=Palgrave Macmillan|miesto=Singapore|rok=2019|doi=https://doi.org/10.1007/978-981-13-9817-9_5|kapitola=Was Russia a Colonial Empire?|url=https://cyberleninka.ru/article/n/byla-li-rossiya-kolonialnoy-imperiey-chast-1/viewer}}</ref> ==Dobytie Sibírskeho chanátu== [[Súbor:Herberstein-Moscovia-NE.png|náhľad|Mapa z roku [[1549]] zobrazujúca [[Ural (pohorie)|Ural]] a západnú [[Sibír]], s riekou [[Ob]]]] [[Súbor:CEM-15-Asia-Mercator-1595-Russia-2533.jpg|náhľad|Mapa [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]] (v žltých hraniciach) z roku [[1595]]]] Ruské dobývanie [[Sibír|Sibíri]] sa začalo v júli [[1581]], keď približne 540 kozákov pod vedením [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]] vpadlo na územie Vogulov, poddaných chána Kučuma, vládcu [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Kozákov sprevádzali litovskí a nemeckí žoldnieri a vojnoví zajatci. Počas roka [[1581]] oddiel prechádzal územím známym ako Jugra a dobyla mestá Vogul a Ostyak, pričom zajali aj Kučunovho vyberača daní. Po sérii tatárskych protiútokov ako odvety za ruský postup sa Jermakove sily pripravili na kampaň s cieľom dobyť Kašlik, hlavné mesto [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Jednotka sa nalodila v máji [[1582]]. Po trojdňovej bitke na brehu rieky [[Irtyš]] zvíťazil Jermak nad spojenými silami chána Kučuma a šiestich spojeneckých tatárskych kniežat. [[29. jún|29. júna]] boli kozácke sily napadnuté Tatármi, ale opäť ich odrazili. Počas septembra [[1582]] chán zhromažďoval svoje sily na obranu Kašliku. Horda sibírskych Tatárov, Vogulov a Ostyakov sa zhromaždila na vrchu Čjuvaš, aby sa bránila pred kozáckym útokom. [[1. október|1. októbra]] bol odrazený prvý pokus kozákov o dobytie pevnosti na vrchu Čjuvaš. [[23. október|23. októbra]] sa kozáci po štvrtýkrát pokúsili dobyť tatársku pevnosť na vrchu Čjuvaš. Tatári podnikli protiútok a bolo zabitých viac ako sto kozákov. Kozácka paľba však prinútila Tatárov ustúpiť, pričom na bojisku zanechali dva kanóny. Jermak [[26. október|26. októbra]] vstúpil do Kašliku. Chán Kučum ustúpil do stepí a v priebehu nasledujúcich rokov preskupil svoje sily. [[6. august|6. augusta]] [[1584]] uprostred noci náhle zaútočil na Jermaka a porazil väčšinu jeho armády. Detaily sú sporné. Ruské zdroje tvrdia, že Jermak bol zranený a pokúsil sa utiecť preplávaním rieky Wagaj, ktorá je prítokom rieky [[Irtyš]], ale utopil sa pod váhou vlastného krúžkového brnenia . Zvyšky Jermakových síl pod velením Meščerjaka ustúpili z Kašliku a pri odchode mesto zničili. V roku [[1586]] sa Rusi vrátili a po tom, čo si pomocou delostrelectva podmanili [[Chantyjsko-Mansijsko|Chantov a Mansijov]], založili pevnosť [[Ťumeň]] neďaleko ruín Kašliku. Na tatárske kmene podriadené chánovi Kučumovi viedli Rusi v rokoch [[1584]] až [[1595]] niekoľko útokov, chán Kučum sa však vyhol zajatiu. Nakoniec v auguste [[1598]] bol chán Kučum porazený v bitke pri Irmeni neďaleko rieky [[Ob (rieka)|Ob]]. V priebehu bojov bola sibírska kráľovská rodina zajatá Rusmi, chán Kučum však opäť utiekol. Rusi odviedli členov Kučumovej rodiny do Moskvy, kde títo zostali ako rukojemníci. Potomkovia chánovej rodiny sa stali známymi ako kniežatá Sibírski a ako rodina prežili prinajmenšom do konca 19. storočia. Napriek Kučumovmu úteku zajatie jeho rodiny ukončilo politické a vojenské aktivity a on sa stiahol na územie Nogajskej hordy v južnej Sibíri. Bol v kontakte s cárom a požiadal ho, aby mu bola udelená malá oblasť na brehu rieky [[Irtyš]] ako jeho panstvo. Cár to odmietol a navrhol Kučumovi, aby prišiel do Moskvy a „utešil sa“ v službách cára. Starý chán ponuku neprijal a odišiel do [[Buchara|Buchary]], kde ako starý muž oslepol a zomrel v exile niekedy okolo roku [[1605]].  ==Dobytie a prieskum== [[Súbor:IstSib098_1.jpg|náhľad|Moskovskí velitelia v novovybudovanej pevnosti [[Ťumeň]], ilustrácia z [[Remezovský letopis|Remezovského letopisu]]]] [[Súbor:Growth_of_Russia_1547-1725.png|náhľad|Rozširovanie územia [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]]]] Aby si domorodci podmanili a vyberali jasak (kožušinové dane), na sútokoch hlavných riek a potokov a dôležitých prenájmov bola vybudovaná séria zimných základní ( zimovie ) a pevností ( ostrogy ). Prvými z nich boli Ťumeň a Toboľsk – prvý z nich postavili v roku 1586 Vasilij Sukin a Ivan Miasnoi a druhý nasledujúci rok Danilo Čulkov. [1] Toboľsk sa stal nervovým centrom dobytia. [2] Na severe boli postavené Beryozovo (1593) a Mangazeja (1600 – 1601), aby sa Neneti dostali pod tribúnu, zatiaľ čo na východe boli Surgut (1594) a Tara (1594) založené na ochranu Toboľska a podmanenie si vládcu Narymských Ostiakov . Z nich bola najvýznamnejšia Mangazeya a stala sa základňou pre ďalší prieskum smerom na východ. [3] Aby si domorodci podmanili a vyberali jasak (kožušinové dane), na sútokoch hlavných riek a potokov a dôležitých prenájmov bola vybudovaná séria zimných základní ( zimovie ) a pevností ( ostrogy ). Prvými z nich boli Ťumeň a Toboľsk – prvý z nich postavili v roku 1586 Vasilij Sukin a Ivan Miasnoi a druhý nasledujúci rok Danilo Čulkov. [1] Toboľsk sa stal nervovým centrom dobytia. [2] Na severe boli postavené Beryozovo (1593) a Mangazeja (1600 – 1601), aby sa Neneti dostali pod tribúnu, zatiaľ čo na východe boli Surgut (1594) a Tara (1594) založené na ochranu Toboľska a podmanenie si vládcu Narymských Ostiakov . Z nich bola najvýznamnejšia Mangazeya a stala sa základňou pre ďalší prieskum smerom na východ. [3] Po chánovej smrti a rozpustení akéhokoľvek organizovaného sibírskeho odporu Rusi postupovali najprv k Bajkalskému jazeru a potom k Ochotskému moru a rieke Amur . Keď však prvýkrát dosiahli čínske hranice, stretli ľudí vybavených delostrelectvom a tu sa zastavili. Rusi dosiahli Tichý oceán v roku 1639. [1] Po dobytí Sibírskeho chanátu (1598) sa celá severná Ázia – oblasť oveľa väčšia ako starý chanát – stala známou ako Sibír a do roku 1640 sa východné hranice Ruska rozšírili o viac ako niekoľko miliónov štvorcových kilometrov. V istom zmysle chanát pretrvával pod vedľajším titulom „ cár Sibíri“, ktorý sa stal súčasťou plného imperiálneho štýlu ruských autokratov . V podstate imperiálna expanzia zahŕňala cestovanie ďalej proti prúdu alebo po prúde riek s cieľom hľadať domorodé obyvateľstvo, ktoré by sa pridalo na „zoznamy“ platcov poplatkov (yasak). Ako ukazuje tento záznam a mnohé vedecké práce, tento proces zahŕňal značné množstvo násilia a nátlaku, čo bolo v rozpore s „jemnými“ metódami, ktoré presadzovali cárske dekréty. V niekoľkých prípadoch počas raného novoveku však existovala značná priepasť medzi rétorickými nárokmi ruského štátu na suverénne právo a jeho schopnosťou skutočne kontrolovať domorodé obyvateľstvo. [1] Hoci získavanie kožušín zohralo významnú úlohu v sibírskej expanzii, nebolo to jediný dôvod. Ruskí vodcovia sa tiež snažili nájsť a vytvoriť obchodné cesty na východ. Podobne ich motivovalo zaviesť obchod na Sibíri, a to jednak preto, aby zásobovali územie potrebným tovarom, ako aj preto, aby profitovali z nepriamych daňových príjmov z obchodovaného tovaru. Daňové príjmy sa vyberali prostredníctvom siete colných stanovíšť, ktoré štát zriadil po celej Sibíri, a dokonca sa najímali aj emigranti-obchodníci zo Strednej Ázie – zvyčajne nazývaní Bucharania – aby pomáhali s colnou správou a diplomatickými úlohami. [1] Dobytie Sibíri malo za následok aj šírenie chorôb. Historik John F. Richards napísal: „... je pochybné, že celková raná novoveká sibírska populácia presiahla 300 000 osôb. ... Nové choroby oslabili a demoralizovali domorodé obyvateľstvo Sibíri . Najhoršou z nich boli kiahne „kvôli ich rýchlemu šíreniu, vysokej úmrtnosti a trvalému znetvoreniu preživších.“ „... V 50. rokoch 17. storočia sa presunula na východ od Jeniseja, kde odniesla až 80 percent tunguzskej a jakutskej populácie. V 90. rokoch 17. storočia epidémie kiahní znížili počet Jukagirov odhadom o 44 percent. Choroba sa rýchlo šírila zo skupiny na skupinu po celej Sibíri.“ [1] ==Vplyv na domorodé obyvateľstvo Sibíri== Keď boli prosby kozákov odmietnuté, rozhodli sa reagovať silou. Pod vedením Vasilija Poyarkova v roku 1645 a Jerofeja Chabarova v roku 1650 kozáci zabili mnoho ľudí vrátane členov kmeňa Daur . Z predchádzajúcej populácie 20 000 obyvateľov Kamčatky zostalo po prvom polstoročí ruského dobytia 8 000. [1] Daurovia spočiatku opustili svoje dediny zo strachu pred údajnou krutosťou Rusov po prvom príchode Chabarova. [2] Keď prišiel druhýkrát, Daurovia sa bránili Rusom, ale boli zmasakrovaní. [3] V 17. storočí boli domorodí obyvatelia Amurskej oblasti napadnutí Rusmi, ktorí sa stali známymi ako „červenofúzi“. [4] V 40. rokoch 17. storočia boli Jakuti vystavení násilným výpravám počas ruského postupu do územia blízko rieky Leny a na Kamčatke boli v 90. rokoch 17. storočia podľa západného historika Stephena Shenfielda tomuto útoku zo strany Rusov vystavení aj Korjakovia, Kamčadali a Čukči . [1] Keď Rusi od domorodcov nezískali požadované množstvo jasaku, guvernér Jakutska, Piotr Golovin, ktorý bol kozák, použil na obesenie domorodých mužov háky na mäso. V povodí rieky Lena sa v priebehu 40 rokov znížila populácia Jakutov o 70 %, domorodé ženy boli znásilňované a spolu s deťmi často zotročované, aby domorodcov prinútili platiť jasak. [2]  Podľa Johna F. Richardsa: Na Kamčatke Rusi v rokoch 1706, 1731 a 1741 potlačili povstania Itelmenov proti svojej vláde. Prvýkrát boli Itelmeni vyzbrojení kamennými zbraňami a boli zle pripravení a vybavení, ale druhýkrát použili zbrane so pušným prachom. Rusi čelili tvrdšiemu odporu, keď sa v rokoch 1745 až 1756 snažili podmaniť si Korjakov vybavených delami a lukmi až do svojho víťazstva. Ruskí kozáci tiež čelili prudkému odporu a boli nútení vzdať sa pokusov o vyhladenie Čukčov v rokoch 1729, 1730 – 1731 a 1744 – 1747. [1] Po ruskej porážke v roku 1729 od Čukotov bol ruský veliteľ major Pavluckij zodpovedný za ruskú vojnu proti Čukotom a masové masakry a zotročovanie čukotských žien a detí v rokoch 1730 – 1731, ale jeho krutosť len ešte viac zúrivo prinútila Čukotov bojovať. [2] V roku 1742 nariadila cisárovná Alžbeta I. čistku Čukčov a Korjakov s cieľom úplne ich vyhnať z ich rodných krajín a vojnou vymazať ich kultúru. Príkaz znel, aby boli domorodci „úplne vyhubení“, pričom Pavluckij opäť viedol túto vojnu v rokoch 1744 až 1747, v ktorej viedol kozákov „s pomocou Všemohúceho Boha a k šťastiu Jej Cisárskej Výsosti“, aby povraždili Čukotských mužov a zotročili ich ženy a deti ako korisť. Čukči však túto kampaň ukončili a prinútili ich vzdať sa tým, že Pavluckého sťali a zabili. [3] [4] Rusi tiež v rokoch 1744 a 1753–1754 viedli vojny a masakry proti Korjakom. Keď sa Rusi pokúsili prinútiť domorodcov konvertovať na kresťanstvo, rôzne domorodé národy ako Korjakovia, Čukči, Itelmeni a Jukagiri sa v 40. rokoch 18. storočia zjednotili, aby vyhnali Rusov z ich územia, čo vyvrcholilo útokom na pevnosť Nižnekamčatsk v roku 1746. [1] Kamčatka je dnes európska z hľadiska demografie a kultúry, pričom iba 5 % jej obyvateľov tvoria pôvodní obyvatelia, čo je približne 10 000 oproti predchádzajúcemu počtu 150 000.  v dôsledku infekčných chorôb, ako sú kiahne a masové masakry Itelmenov a Korjakov kozákmi po anexii v roku 1697 počas prvých desaťročí ruskej vlády. Vraždenie ruskými kozákmi zdevastovalo pôvodné obyvateľstvo Kamčatky. [2] Okrem masakrov kozáci devastovali aj divokú zver zabíjaním obrovského množstva zvierat kvôli kožušine. [3] 90 % Kamčadalov a polovica Vogulov bolo zabitých od osemnásteho do devätnásteho storočia a rýchle vyvražďovanie domorodého obyvateľstva viedlo k úplnému vyhladeniu celých etnických skupín, pričom Nikolaj Jadrintsev dokázal v roku 1882 vymenovať približne 12 vyhladených skupín. Veľkú časť masakrov spôsobil obchod so sibírskymi kožušinami . [4] Oblastníci v 19. storočí medzi Rusmi na Sibíri uznávali, že domorodci sú vystavení obrovskému násilnému vykorisťovaniu a tvrdili, že situáciu napravia svojou navrhovanou regionalistickou politikou. [1] Aleuti v Aleutských horách boli počas prvých 20 rokov ruskej vlády vystavení genocíde a otroctvu zo strany ruských obchodníkov s kožušinami, pričom aleutské ženy a deti Rusi zajali a aleutskí muži boli zmasakrovaní. [ 25 ] Slovanskí Rusi početne prevyšujú všetkých pôvodných obyvateľov Sibíri a jej miest s výnimkou republík Tuva a Sacha, pričom slovanskí Rusi tvoria väčšinu v republike Burjat a Altaj a početne prevyšujú Buriat a pôvodných obyvateľov Altaja . Burjati tvoria iba 33,5 % vlastnej republiky, Altajčania 37 % a Čukči iba 28 %; Evenkov, Chantov, Mansijov a Nenetov početne prevyšuje počet nepôvodných obyvateľov o 90 %. Domorodci boli cármi a sovietskou politikou terčom útokov na ich spôsob života a etnickým Rusiam boli pridelené stáda sobov a divá zver, ktoré cári a Sovieti skonfiškovali. Stáda sobov boli zle hospodárené až do bodu vyhynutia. [1] Ainu zdôrazňovali, že sú pôvodnými obyvateľmi Kurilských ostrovov a že Japonci aj Rusi boli útočníkmi. [1] ==Časová os dobývania== ===16. storočie: Dobytie západnej Sibíri=== * [[1581]]{{--}}[[1585]]{{--}}Sibírska kampaň kozáka [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]]. * [[1586]]{{--}}Vasilij Sukin založil [[Ťumeň]] (prvé ruské mesto na [[Sibír|Sibíri]]) na mieste bývalého hlavného mesta [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. * [[1587]]{{--}}Na [[Irtyš|Irtyši]] bolo založené mesto [[Toboľsk]], ktoré sa neskôr stalo „hlavným mestom Sibíri“. * [[1590]]{{--}}Prvý dekrét o presídlení ruského obyvateľstva na Sibír (35 „roľníckych ľudí“ z okresu [[Solvyčegodsk]] „s manželkami a deťmi a s celým majetkom“ bolo poslaných usadiť sa na [[Sibír]]) * [[1593]]{{--}}Založenie [[Berezovo|Berezova]] * [[1594]]{{--}}Založenie [[Surgut|Surgutu]] a Tary * [[1595]]{{--}}Založenie [[Obdorsk|Obdorska]] * [[1598]]{{--}}Dobytie Strakatej hordy ({{vjz|rus|Пегая Орда}}), založenie [[Narym|Narymu]]. * [[1598]]{{--}}Bitka pri Irmeni, konečné dobytie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. ===17. storočie: Od Jeniseja po Tichý oceán, konflikty s Čínou a Džungarským chanátom=== [[Súbor:Mongolsko_v_1636.svg|náhľad|Mapa [[Sibír|Sibíri]], stav z roku [[1636]]]] * [[1601]]{{--}}Založenie Mangazeje (na ovládnutie západosibírskych Samojedov) * [[1604]]{{--}}Založenie [[Tomsk|Tomska]] ako pevnosti proti Džungarom a jenisejským Kirgizom * [[1607]]{{--}}Založenie Turuchanska (prvé mesto na rieke Jenisej), podmanenie si Encov * [[1618]]{{--}}Založenie Kuznecka * [[1619]]{{--}}Založenie Jenisejska * [[po roku 1620]]{{--}}Neznáma neúspešná výprava na polostrov [[Tajmýrsky polostrov|Tajmyr]] (nálezy v zálive Simsa a na ostrovoch Faddeja) * [[1623]]{{--}}Pjanda ako prvý dosiahol rieku [[Lena (rieka)|Lena]] v oblasti Kirenska * [[1628]]{{--}}Vojvoda Andrej Dubenskij založil [[Krasnojarsk]] na [[Jenisej|Jeniseji]], založenie Kanského ostrožku * [[1630]]{{--}}Vasilij Bugor založil Kirensk na [[Lena (rieka)|Lene]], Ivan Galkin založil zimovisko Ilim * [[1631]]{{--}}Ataman Maxim Perfiljev založil Bratský ostrog na Angare, založenie Usť-Kutského ostrogu * [[1632]]{{--}}Piotr Beketov založil [[Jakutsk]] a Žigansk. O dva roky neskôr Jakuti porazili kozácky oddiel Ivana Galkina na Lene a obľahli [[Jakutsk]]. K takémuto protiútoku miestneho obyvateľstva došlo najmä v dôsledku sporov medzi kozáckymi oddielmi (z Mangazeje a Jenisejska), ktoré sa nezhodli v otázke vyberania jasaku (naturálnej dane). * [[1633]]{{--}}Ivan Rebrov objavil ústie riek [[Lena (rieka)|Lena]] a Jana. * [[1638]]{{--}}Zriadenie Jakutského vojvodstva; jazdecká výprava setníka Ivanova k rieke [[Indigirka]] proti Jukagirom. * [[1638]]{{--}}Výprava stolníka Piotra Golovina a pisára Jefima Filatova k rieke [[Lena (rieka)|Lena]] s cieľom vybudovať pevnosť (ostrog). * [[1639]]{{--}}Kopylov vyslal oddiel pod velením Ivana Moskvitina k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1643]]{{--}}Ataman Vasilij Kolesnikov dosiahol [[Bajkal (jazero)|Bajkalské jazero]], zatiaľ čo Michail Staduchin dorazil k rieke Kolyma. * [[1643]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova do oblasti rieky [[Amur (rieka)|Amur]] a plavba po [[Amur (rieka)|Amure]] až k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1644]]{{--}}[[1645]]{{--}}Ťaženie kozákov proti Burjatom v Angarskej stepi. * [[1646]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova: cesta z [[Jakutsk|Jakutska]] k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1647]]{{--}}Ivan Moskvitin založil Ochotsk. * [[1648]]{{--}}[[Semion Dežnev]] preplával cez [[Beringov prieliv]] ako prvý Európan, a to 80 rokov pred [[Vitus Bering|Vitusom Beringom]]. * [[1648]]{{--}}[[1653]]{{--}}Výpravy Jerofeja Chabarova do Daurie. * [[1649]]{{--}}[[1689]]{{--}}Hraničný konflikt medzi Ruskom a ríšou [[Čching]]. * [[1652]]{{--}}Bitka pri pevnosti Ačan. * [[1653]]{{--}}V Zabajkalsku boli založené mestá [[Čita]] a Nerčinsk. * [[1655]]{{--}}Obliehanie pevnosti Kumar. * [[1661]]{{--}}Jakov Pochabov založil na rieke [[Angara]] [[Irkutsk]]. * [[1665]]{{--}}Gavrila Lovcov založil na rieke Selenga pevnosť Selenginsk. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}Začiatok konfliktov medzi [[Džungársko|Džungármi]] a Ruskom. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}[[Džungársko|Džungárske]] dobytie oblasti [[Jenisej|Jeniseja]]; Rusko stráca významné časti Sibíri. * [[1666]]{{--}}Na rieke Uda, pri jej sútoku so Selengou, bola založená zimná stanica Uda, neskôr známa ako pevnosť Uda. * [[1685]]{{--}}[[1686]]{{--}}Obliehanie Albazina * [[1686]]{{--}}Neúspešný pokus o preniknutie na polostrov Tajmyr (Ivan Tolstouchov): výprava sa stratila. [[Súbor:Chengde_painting.JPG|náhľad|Čchingské vojská vyháňajú Rusov od [[Amur (rieka)|Amuru]] (novodobý čínsky obraz v letnom paláci v Džehole)]] * [[1689]]{{--}}[[Čching|Čína]] a Rusko podpisujú [[Nerčinská zmluva|Nerčinskú zmluvu]] ({{vjz|rus|Нерчинский договор}}, {{V jazyku|cmn|尼布楚|}}, {{py|Níbuchǔ}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krausse | meno = Alexis | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia in Asia; a record and a study, 1558-1899 | url = https://archive.org/details/russiainasiaare00kraugoog/mode/2up | vydavateľ = Henry Holt and Company | dátum vydania = 1899 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-18 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Dočasné zastavenie ruskej expanzie v Poamurí. * [[1692]]{{--}}Výprava ruských vojakov proti jenisejským [[Kirgizi|Kirgizom]]; porážka Tubinského ulusu. V boji zahynulo až 700 [[Kirgizi|Kirgizov]]. * [[1697]]{{--}}[[1698]]{{--}}Pripojenie [[Kamčatka|Kamčatky]] počas výpravy Vladimira Atlasova * [[1699]]{{--}}Počas návratu k pevnosti [[Anadyr]] bol zničený oddiel Serjukova ===18. storočie: Dobytie Čukotky a Kamčatky=== * [[1703]]{{--}}[[1715]]{{--}}Povstanie na Kamčatke proti Rusom, počas ktorého boli vypálené väznice v Bolšerecku a Aklansku a zabitých asi 200 kozákov; v roku 1705 Korjakovia zničili kozácky oddiel vedený Protopopovom. V roku [[1715]] Rusi dobyli najväčšiu korjackú osadu, Bolšoj Posad. * [[1709]]{{--}}V podhorí [[Altaj]] bola založená väznica Bikatun * [[1709]]{{--}}[[1710]]{{--}}Džungari napadli južnú Sibír * [[1711]]{{--}}Danila Antsiferov objavila [[Kurilské ostrovy]] * [[1712]]{{--}}Kozácka vzbura na Kamčatke, vražda kozáckych náčelníkov (Atlasova, Čirikova a Mironova) * [[1712]]{{--}}Merkúr Vagin objavuje Novosibírske ostrovy * [[1716]]{{--}}Založenie Omsku * [[1716]]{{--}}Obliehanie Jamyševa * [[1720]]{{--}}Bitka pri Zaysane * 30.{{--}}40. roky 18. storočia {{--}}Vojenské výpravy ruských oddielov pod velením Pavlutského na Čukotku * [[1733]]{{--}}[[1743]]{{--}}Veľká severná expedícia na preskúmanie sibírskeho pobrežia Severného ľadového oceánu (Chariton Laptev, Semjon Čejuskin): preskúmaný opustený Tajmýr, objavené pohorie Byrranga a mys Čeľuskin (severný cíp Sibíri). * [[1740]]{{--}}Založenie Petropavlovska-Kamčatského * [[1747]]{{--}}Čukčovia zničili oddiel anadyrského veliteľa * [[1748]]{{--}}[[1755]]{{--}}Sedem vojenských kampaní proti Čukčom * [[1752]]{{--}}Založená pevnosť Gižiginskaja * [[1753]]{{--}}Obliehanie pevnosti Gižiginskaja Korjakmi * [[1778]]{{--}}Konečná anexia Čukotky ==Ideológia== Ideologické ospravedlnenie ruskej expanzie na [[Sibír]] vychádzalo z interpretácie, že právne začlenenie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] do ruskej ríše dáva Rusku právnu suverenitu nad celým územím siahajúcim od [[Ural (pohorie)|Uralu]] až po Tichý oceán na východe. Skutočné hranice [[Sibír|Sibíri]] sa tak stali veľmi nejasne definovanými a otvorenými interpretácii; v skutočnosti sa ruská expanzia zastavila iba vtedy, keď sa ruské nároky na územie dostali do konfliktu s nárokmi centralizovaných štátov schopných čeliť ruskej expanzii a dôsledne presadzovať svoju vlastnú zvrchovanosť nad daným územím, ako napríklad [[Čching|Čína]]. Druhým ideologickým pilierom ospravedlňujúcim ruský kolonializmus bolo šírenie východného [[Ruská pravoslávna cirkev|pravoslávneho kresťanstva]], hoci táto zámienka pochádzala prevažne od samotných objaviteľov a osadníkov ako ad hoc ospravedlnenie, a nie od samotnej [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]].<ref name="Akimov">{{Citácia periodika|titul=Political Claims, an Extensible Name, and a Divine Mission: Ideology of Russian Expansion in Siberia|periodikum=Journal of Early Modern History|priezvisko=Akimov|meno=Yuri|vydavateľ=Brill|dátum=2021-08-09|ročník=25|číslo=4|strany=277-299|issn=1570-0658|dátum prístupu=2022-11-03|doi=10.1163/15700658-bja10017}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} ==Pozri aj== * [[Dobytie Aztéckej ríše]] * [[Kolonizácia Južnej Ameriky]] == Zdroj == {{Preklad|en|Russian conquest of Siberia|1376376433}} dyzp8eq93ut2a0658jin12htjt4jed1 8382489 8382486 2026-10-10T17:52:32Z Martingazak 234259 Dobytie a prieskum 8382489 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |súčasť=rozširovania [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |obrázok=Surikov_Pokoreniye_Sibiri_Yermakom.jpg |text k obr=Vasilij Surikov, "Jermakovo dobytie Sibíri". Plátno, olej. veľkosť 5.99 x 2.85 m. |popis= |dátum=[[1580]]{{--}}[[1778]] (198 rokov) |miesto=[[Sibír]] |casus= |casus belli= |stav= |výsledok=Ruské víťazstvo |územie=Rozpad a anexácia [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]],<br/>územie medzi [[Ural (pohorie)|Uralom]] a [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] sa stalo súčasťou [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |protivník1=[[Súbor:Flag_of_Oryol_(variant).svg|25px]] [[Ruské cárstvo]] (do [[1721]])<br>{{minivlajka|Russian Empire}} [[Ruská ríša]] (po [[1721]])<br>[[Súbor:Flag_of_Don_Cossacks.svg|25px]] [[Kozáci|Donskí kozáci]]<br>Spojenecké sibírske kmene |protivník2=[[Súbor:Flag of the Khanate of Sibir.svg|25px]] [[Sibírsky chanát]] (do [[1598]])<br> [[Daurovia]]<br>[[Jakuti]]<br> [[Korjaci]]<br>[[Čukčovia]]<br>[[Burjati]]<br>[[Súbor:POL COA Gryf.svg|25px]] [[Jaxa (state)|Jaxa]]<br>[[Súbor:Seal of Qing dynasty.svg|25px]] [[Čching|Čchingská ríša]] {{nowrap|([[1652]]{{--}}[[1689]])}}<br>[[Súbor:Banner_of_the_Dzungar_Khanate.png|25px]] Džungarský chanát {{nowrap|([[1665]]{{--}}[[1720]])}}<br>Ostatné sibírske kmene |protivník3= |velitel1= |velitel2= |velitel3= |sila1= |sila2= |sila3= |straty1= |straty2= |straty3= |poznámky= |portál1= }} '''Ruské dobytie Sibíri''' sa odohralo medzi rokmi [[1581]] a [[1778]]. Za počiatok ruskej expanzie sa pokladá kozácke ťaženie Jermaka Timofejeviča v roku [[1581]] proti [[Sibírsky chanát|Sibírskemu chanátu]]{{#tag:ref|[[Sibírsky chanát]], nástupnícky štát [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] rozprestierajúci na západnej Sibíri, bol v tom čase už len voľnou politickou štruktúrou vazalských území, ktoré boli podkopávané aktivitami ruských objaviteľov.|group=pozn.}}. Ruská expanzia bola vykonávaná málopočetnými silami, ktoré podnikali výpravy, zakladali pevnosti a postupne si podmaňovali miestne kmene. Dochádzalo k prudkým stretom medzi domorodými obyvateľmi [[Sibír|Sibíri]] a ruskými kozákmi, ktorí sa často voči domorodému obyvateľstvu dopúšťali zverstiev.<ref name="Turajev">{{Citácia periodika|titul=Хождение «встречь солнцу» в контексте проблем присоединения Дальнего Востока к Российскому государству (ХVII–ХVIII вв.)|periodikum=Вестник ДВО РАН|priezvisko=Turajev|meno=V. A.|vydavateľ=Институт истории, археологии и этнографии народов Дальнего Востока ДВО РАН|miesto=Vladivostok|ročník=2013|číslo=1|url=https://cyberleninka.ru/article/n/hozhdenie-vstrech-solntsu-v-kontekste-problem-prisoedineniya-dalnego-vostoka-k-rossiyskomu-gosudarstvu-hvii-hviii-vv/viewer|dátum prístupu=2026-10-10}}</ref> Dobytie [[Sibír|Sibíri]] bolo európskou koloniálnou kampaňou porovnateľnou so španielskymi, portugalskými, britskými a francúzskymi kampaňmi v Amerike, Ázii a Afrike.<ref name="Schorkovitz">{{Citácia knihy|titul=Shifting Forms of Continental Colonialism.|priezvisko=Schorkowitz|meno=Dittmar|vydavateľ=Palgrave Macmillan|miesto=Singapore|rok=2019|doi=https://doi.org/10.1007/978-981-13-9817-9_5|kapitola=Was Russia a Colonial Empire?|url=https://cyberleninka.ru/article/n/byla-li-rossiya-kolonialnoy-imperiey-chast-1/viewer}}</ref> ==Dobytie Sibírskeho chanátu== [[Súbor:Herberstein-Moscovia-NE.png|náhľad|Mapa z roku [[1549]] zobrazujúca [[Ural (pohorie)|Ural]] a západnú [[Sibír]], s riekou [[Ob]]]] [[Súbor:CEM-15-Asia-Mercator-1595-Russia-2533.jpg|náhľad|Mapa [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]] (v žltých hraniciach) z roku [[1595]]]] Ruské dobývanie [[Sibír|Sibíri]] sa začalo v júli [[1581]], keď približne 540 kozákov pod vedením [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]] vpadlo na územie Vogulov, poddaných chána Kučuma, vládcu [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Kozákov sprevádzali litovskí a nemeckí žoldnieri a vojnoví zajatci. Počas roka [[1581]] oddiel prechádzal územím známym ako Jugra a dobyla mestá Vogul a Ostyak, pričom zajali aj Kučunovho vyberača daní. Po sérii tatárskych protiútokov ako odvety za ruský postup sa Jermakove sily pripravili na kampaň s cieľom dobyť Kašlik, hlavné mesto [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Jednotka sa nalodila v máji [[1582]]. Po trojdňovej bitke na brehu rieky [[Irtyš]] zvíťazil Jermak nad spojenými silami chána Kučuma a šiestich spojeneckých tatárskych kniežat. [[29. jún|29. júna]] boli kozácke sily napadnuté Tatármi, ale opäť ich odrazili. Počas septembra [[1582]] chán zhromažďoval svoje sily na obranu Kašliku. Horda sibírskych Tatárov, Vogulov a Ostyakov sa zhromaždila na vrchu Čjuvaš, aby sa bránila pred kozáckym útokom. [[1. október|1. októbra]] bol odrazený prvý pokus kozákov o dobytie pevnosti na vrchu Čjuvaš. [[23. október|23. októbra]] sa kozáci po štvrtýkrát pokúsili dobyť tatársku pevnosť na vrchu Čjuvaš. Tatári podnikli protiútok a bolo zabitých viac ako sto kozákov. Kozácka paľba však prinútila Tatárov ustúpiť, pričom na bojisku zanechali dva kanóny. Jermak [[26. október|26. októbra]] vstúpil do Kašliku. Chán Kučum ustúpil do stepí a v priebehu nasledujúcich rokov preskupil svoje sily. [[6. august|6. augusta]] [[1584]] uprostred noci náhle zaútočil na Jermaka a porazil väčšinu jeho armády. Detaily sú sporné. Ruské zdroje tvrdia, že Jermak bol zranený a pokúsil sa utiecť preplávaním rieky Wagaj, ktorá je prítokom rieky [[Irtyš]], ale utopil sa pod váhou vlastného krúžkového brnenia . Zvyšky Jermakových síl pod velením Meščerjaka ustúpili z Kašliku a pri odchode mesto zničili. V roku [[1586]] sa Rusi vrátili a po tom, čo si pomocou delostrelectva podmanili [[Chantyjsko-Mansijsko|Chantov a Mansijov]], založili pevnosť [[Ťumeň]] neďaleko ruín Kašliku. Na tatárske kmene podriadené chánovi Kučumovi viedli Rusi v rokoch [[1584]] až [[1595]] niekoľko útokov, chán Kučum sa však vyhol zajatiu. Nakoniec v auguste [[1598]] bol chán Kučum porazený v bitke pri Irmeni neďaleko rieky [[Ob (rieka)|Ob]]. V priebehu bojov bola sibírska kráľovská rodina zajatá Rusmi, chán Kučum však opäť utiekol. Rusi odviedli členov Kučumovej rodiny do Moskvy, kde títo zostali ako rukojemníci. Potomkovia chánovej rodiny sa stali známymi ako kniežatá Sibírski a ako rodina prežili prinajmenšom do konca 19. storočia. Napriek Kučumovmu úteku zajatie jeho rodiny ukončilo politické a vojenské aktivity a on sa stiahol na územie Nogajskej hordy v južnej Sibíri. Bol v kontakte s cárom a požiadal ho, aby mu bola udelená malá oblasť na brehu rieky [[Irtyš]] ako jeho panstvo. Cár to odmietol a navrhol Kučumovi, aby prišiel do Moskvy a „utešil sa“ v službách cára. Starý chán ponuku neprijal a odišiel do [[Buchara|Buchary]], kde ako starý muž oslepol a zomrel v exile niekedy okolo roku [[1605]].  ==Dobytie a prieskum== [[Súbor:IstSib098_1.jpg|náhľad|Moskovskí velitelia v novovybudovanej pevnosti [[Ťumeň]], ilustrácia z [[Remezovský letopis|Remezovského letopisu]]]] [[Súbor:Growth_of_Russia_1547-1725.png|náhľad|Rozširovanie územia [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]]]] Prvotnou motiváciou kozáckych výprav bol výber tzv. „jasaku“, kožušinovej dane, od domorodcov. Za tým účelom bola vybudovaná na sútokoch hlavných riek séria zimných základní („zimovie“) a pevností („ostrogy“). Prvými takými základňami boli [[Ťumeň]] (založený v roku [[1586]] Vasilijom Sukiom a Ivanom Miasným) a [[Toboľsk]] (založený v roku [[1586]] Danilom Čulkovom).<ref name="Lantzef">{{Citácia knihy|titul=Eastward to Empire: Exploration and Conquest on the Russian Open Frontier, to 1750.|priezvisko=Lantzeff|meno=George V.|vydavateľ=McGill-Queen's U.P.|miesto=Montreal|rok=1973|isbn=0-7735-0133-9|priezvisko2=Pierce|meno2=Richard A.}}</ref> [[Toboľsk]] sa stal nervovým centrom expanzie.<ref name="Lincoln">{{Citácia knihy|titul=The Conquest of a Continent: Siberia and the Russians.|priezvisko=Lincoln|meno=W. Bruce|vydavateľ=Cornell University Press|miesto=Ithaca, N.Y.|rok=2007|isbn=978-0-8014-8922-8}}</ref> Na severe boli za účelom zdanenia Nencov postavené Berezovo ([[1593]]) a Mangazeja ([[1600]]{{--}}[[1601]]), zatiaľ čo na východe boli na ochranu [[Toboľsk|Toboľska]] a podmanenie si Narymských Ostiakov založené Surgut ([[1594]]) a Tara ([[1594]]). Z nich bola najvýznamnejšia Mangazeya a stala sa základňou pre ďalší prieskum smerom na východ. [3] Pri postupe pozdĺž rieky Ob a jej prítokov boli vybudované opevnené osady (tzv. ostrogy) Ketsk (1602) a Tomsk (1604). Ozbrojenci z Ketska dosiahli v roku 1605 rieku Jenisej a splavili ju až k ústiu rieky Sym; o dva roky neskôr lovci a obchodníci z Mangazeje splavili rieku Turuchan až k jej sútoku s Jenisejom, kde založili zimovisko Turuchansk. Do roku 1610 dosiahli muži z Turuchanska ústie Jeniseja a plavili sa proti jeho prúdu až k rieke Sym, kde narazili na konkurenčných výbercov daní z Ketska. S cieľom zabezpečiť podmanenie miestneho obyvateľstva boli založené opevnené osady Jenisejsk (1619) a Krasnojarsk (1628).[5] Po chánovej smrti a rozpustení akéhokoľvek organizovaného sibírskeho odporu Rusi postupovali najprv k Bajkalskému jazeru a potom k Ochotskému moru a rieke Amur . Keď však prvýkrát dosiahli čínske hranice, stretli ľudí vybavených delostrelectvom a tu sa zastavili. Rusi dosiahli Tichý oceán v roku 1639. [1] Po dobytí Sibírskeho chanátu (1598) sa celá severná Ázia – oblasť oveľa väčšia ako starý chanát – stala známou ako Sibír a do roku 1640 sa východné hranice Ruska rozšírili o viac ako niekoľko miliónov štvorcových kilometrov. V istom zmysle chanát pretrvával pod vedľajším titulom „ cár Sibíri“, ktorý sa stal súčasťou plného imperiálneho štýlu ruských autokratov . V podstate imperiálna expanzia zahŕňala cestovanie ďalej proti prúdu alebo po prúde riek s cieľom hľadať domorodé obyvateľstvo, ktoré by sa pridalo na „zoznamy“ platcov poplatkov (yasak). Ako ukazuje tento záznam a mnohé vedecké práce, tento proces zahŕňal značné množstvo násilia a nátlaku, čo bolo v rozpore s „jemnými“ metódami, ktoré presadzovali cárske dekréty. V niekoľkých prípadoch počas raného novoveku však existovala značná priepasť medzi rétorickými nárokmi ruského štátu na suverénne právo a jeho schopnosťou skutočne kontrolovať domorodé obyvateľstvo. [1] Hoci získavanie kožušín zohralo významnú úlohu v sibírskej expanzii, nebolo to jediný dôvod. Ruskí vodcovia sa tiež snažili nájsť a vytvoriť obchodné cesty na východ. Podobne ich motivovalo zaviesť obchod na Sibíri, a to jednak preto, aby zásobovali územie potrebným tovarom, ako aj preto, aby profitovali z nepriamych daňových príjmov z obchodovaného tovaru. Daňové príjmy sa vyberali prostredníctvom siete colných stanovíšť, ktoré štát zriadil po celej Sibíri, a dokonca sa najímali aj emigranti-obchodníci zo Strednej Ázie – zvyčajne nazývaní Bucharania – aby pomáhali s colnou správou a diplomatickými úlohami. [1] Dobytie Sibíri malo za následok aj šírenie chorôb. Historik John F. Richards napísal: „... je pochybné, že celková raná novoveká sibírska populácia presiahla 300 000 osôb. ... Nové choroby oslabili a demoralizovali domorodé obyvateľstvo Sibíri . Najhoršou z nich boli kiahne „kvôli ich rýchlemu šíreniu, vysokej úmrtnosti a trvalému znetvoreniu preživších.“ „... V 50. rokoch 17. storočia sa presunula na východ od Jeniseja, kde odniesla až 80 percent tunguzskej a jakutskej populácie. V 90. rokoch 17. storočia epidémie kiahní znížili počet Jukagirov odhadom o 44 percent. Choroba sa rýchlo šírila zo skupiny na skupinu po celej Sibíri.“ [1] ==Vplyv na domorodé obyvateľstvo Sibíri== Keď boli prosby kozákov odmietnuté, rozhodli sa reagovať silou. Pod vedením Vasilija Poyarkova v roku 1645 a Jerofeja Chabarova v roku 1650 kozáci zabili mnoho ľudí vrátane členov kmeňa Daur . Z predchádzajúcej populácie 20 000 obyvateľov Kamčatky zostalo po prvom polstoročí ruského dobytia 8 000. [1] Daurovia spočiatku opustili svoje dediny zo strachu pred údajnou krutosťou Rusov po prvom príchode Chabarova. [2] Keď prišiel druhýkrát, Daurovia sa bránili Rusom, ale boli zmasakrovaní. [3] V 17. storočí boli domorodí obyvatelia Amurskej oblasti napadnutí Rusmi, ktorí sa stali známymi ako „červenofúzi“. [4] V 40. rokoch 17. storočia boli Jakuti vystavení násilným výpravám počas ruského postupu do územia blízko rieky Leny a na Kamčatke boli v 90. rokoch 17. storočia podľa západného historika Stephena Shenfielda tomuto útoku zo strany Rusov vystavení aj Korjakovia, Kamčadali a Čukči . [1] Keď Rusi od domorodcov nezískali požadované množstvo jasaku, guvernér Jakutska, Piotr Golovin, ktorý bol kozák, použil na obesenie domorodých mužov háky na mäso. V povodí rieky Lena sa v priebehu 40 rokov znížila populácia Jakutov o 70 %, domorodé ženy boli znásilňované a spolu s deťmi často zotročované, aby domorodcov prinútili platiť jasak. [2]  Podľa Johna F. Richardsa: Na Kamčatke Rusi v rokoch 1706, 1731 a 1741 potlačili povstania Itelmenov proti svojej vláde. Prvýkrát boli Itelmeni vyzbrojení kamennými zbraňami a boli zle pripravení a vybavení, ale druhýkrát použili zbrane so pušným prachom. Rusi čelili tvrdšiemu odporu, keď sa v rokoch 1745 až 1756 snažili podmaniť si Korjakov vybavených delami a lukmi až do svojho víťazstva. Ruskí kozáci tiež čelili prudkému odporu a boli nútení vzdať sa pokusov o vyhladenie Čukčov v rokoch 1729, 1730 – 1731 a 1744 – 1747. [1] Po ruskej porážke v roku 1729 od Čukotov bol ruský veliteľ major Pavluckij zodpovedný za ruskú vojnu proti Čukotom a masové masakry a zotročovanie čukotských žien a detí v rokoch 1730 – 1731, ale jeho krutosť len ešte viac zúrivo prinútila Čukotov bojovať. [2] V roku 1742 nariadila cisárovná Alžbeta I. čistku Čukčov a Korjakov s cieľom úplne ich vyhnať z ich rodných krajín a vojnou vymazať ich kultúru. Príkaz znel, aby boli domorodci „úplne vyhubení“, pričom Pavluckij opäť viedol túto vojnu v rokoch 1744 až 1747, v ktorej viedol kozákov „s pomocou Všemohúceho Boha a k šťastiu Jej Cisárskej Výsosti“, aby povraždili Čukotských mužov a zotročili ich ženy a deti ako korisť. Čukči však túto kampaň ukončili a prinútili ich vzdať sa tým, že Pavluckého sťali a zabili. [3] [4] Rusi tiež v rokoch 1744 a 1753–1754 viedli vojny a masakry proti Korjakom. Keď sa Rusi pokúsili prinútiť domorodcov konvertovať na kresťanstvo, rôzne domorodé národy ako Korjakovia, Čukči, Itelmeni a Jukagiri sa v 40. rokoch 18. storočia zjednotili, aby vyhnali Rusov z ich územia, čo vyvrcholilo útokom na pevnosť Nižnekamčatsk v roku 1746. [1] Kamčatka je dnes európska z hľadiska demografie a kultúry, pričom iba 5 % jej obyvateľov tvoria pôvodní obyvatelia, čo je približne 10 000 oproti predchádzajúcemu počtu 150 000.  v dôsledku infekčných chorôb, ako sú kiahne a masové masakry Itelmenov a Korjakov kozákmi po anexii v roku 1697 počas prvých desaťročí ruskej vlády. Vraždenie ruskými kozákmi zdevastovalo pôvodné obyvateľstvo Kamčatky. [2] Okrem masakrov kozáci devastovali aj divokú zver zabíjaním obrovského množstva zvierat kvôli kožušine. [3] 90 % Kamčadalov a polovica Vogulov bolo zabitých od osemnásteho do devätnásteho storočia a rýchle vyvražďovanie domorodého obyvateľstva viedlo k úplnému vyhladeniu celých etnických skupín, pričom Nikolaj Jadrintsev dokázal v roku 1882 vymenovať približne 12 vyhladených skupín. Veľkú časť masakrov spôsobil obchod so sibírskymi kožušinami . [4] Oblastníci v 19. storočí medzi Rusmi na Sibíri uznávali, že domorodci sú vystavení obrovskému násilnému vykorisťovaniu a tvrdili, že situáciu napravia svojou navrhovanou regionalistickou politikou. [1] Aleuti v Aleutských horách boli počas prvých 20 rokov ruskej vlády vystavení genocíde a otroctvu zo strany ruských obchodníkov s kožušinami, pričom aleutské ženy a deti Rusi zajali a aleutskí muži boli zmasakrovaní. [ 25 ] Slovanskí Rusi početne prevyšujú všetkých pôvodných obyvateľov Sibíri a jej miest s výnimkou republík Tuva a Sacha, pričom slovanskí Rusi tvoria väčšinu v republike Burjat a Altaj a početne prevyšujú Buriat a pôvodných obyvateľov Altaja . Burjati tvoria iba 33,5 % vlastnej republiky, Altajčania 37 % a Čukči iba 28 %; Evenkov, Chantov, Mansijov a Nenetov početne prevyšuje počet nepôvodných obyvateľov o 90 %. Domorodci boli cármi a sovietskou politikou terčom útokov na ich spôsob života a etnickým Rusiam boli pridelené stáda sobov a divá zver, ktoré cári a Sovieti skonfiškovali. Stáda sobov boli zle hospodárené až do bodu vyhynutia. [1] Ainu zdôrazňovali, že sú pôvodnými obyvateľmi Kurilských ostrovov a že Japonci aj Rusi boli útočníkmi. [1] ==Časová os dobývania== ===16. storočie: Dobytie západnej Sibíri=== * [[1581]]{{--}}[[1585]]{{--}}Sibírska kampaň kozáka [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]]. * [[1586]]{{--}}Vasilij Sukin založil [[Ťumeň]] (prvé ruské mesto na [[Sibír|Sibíri]]) na mieste bývalého hlavného mesta [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. * [[1587]]{{--}}Na [[Irtyš|Irtyši]] bolo založené mesto [[Toboľsk]], ktoré sa neskôr stalo „hlavným mestom Sibíri“. * [[1590]]{{--}}Prvý dekrét o presídlení ruského obyvateľstva na Sibír (35 „roľníckych ľudí“ z okresu [[Solvyčegodsk]] „s manželkami a deťmi a s celým majetkom“ bolo poslaných usadiť sa na [[Sibír]]) * [[1593]]{{--}}Založenie [[Berezovo|Berezova]] * [[1594]]{{--}}Založenie [[Surgut|Surgutu]] a Tary * [[1595]]{{--}}Založenie [[Obdorsk|Obdorska]] * [[1598]]{{--}}Dobytie Strakatej hordy ({{vjz|rus|Пегая Орда}}), založenie [[Narym|Narymu]]. * [[1598]]{{--}}Bitka pri Irmeni, konečné dobytie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. ===17. storočie: Od Jeniseja po Tichý oceán, konflikty s Čínou a Džungarským chanátom=== [[Súbor:Mongolsko_v_1636.svg|náhľad|Mapa [[Sibír|Sibíri]], stav z roku [[1636]]]] * [[1601]]{{--}}Založenie Mangazeje (na ovládnutie západosibírskych Samojedov) * [[1604]]{{--}}Založenie [[Tomsk|Tomska]] ako pevnosti proti Džungarom a jenisejským Kirgizom * [[1607]]{{--}}Založenie Turuchanska (prvé mesto na rieke Jenisej), podmanenie si Encov * [[1618]]{{--}}Založenie Kuznecka * [[1619]]{{--}}Založenie Jenisejska * [[po roku 1620]]{{--}}Neznáma neúspešná výprava na polostrov [[Tajmýrsky polostrov|Tajmyr]] (nálezy v zálive Simsa a na ostrovoch Faddeja) * [[1623]]{{--}}Pjanda ako prvý dosiahol rieku [[Lena (rieka)|Lena]] v oblasti Kirenska * [[1628]]{{--}}Vojvoda Andrej Dubenskij založil [[Krasnojarsk]] na [[Jenisej|Jeniseji]], založenie Kanského ostrožku * [[1630]]{{--}}Vasilij Bugor založil Kirensk na [[Lena (rieka)|Lene]], Ivan Galkin založil zimovisko Ilim * [[1631]]{{--}}Ataman Maxim Perfiljev založil Bratský ostrog na Angare, založenie Usť-Kutského ostrogu * [[1632]]{{--}}Piotr Beketov založil [[Jakutsk]] a Žigansk. O dva roky neskôr Jakuti porazili kozácky oddiel Ivana Galkina na Lene a obľahli [[Jakutsk]]. K takémuto protiútoku miestneho obyvateľstva došlo najmä v dôsledku sporov medzi kozáckymi oddielmi (z Mangazeje a Jenisejska), ktoré sa nezhodli v otázke vyberania jasaku (naturálnej dane). * [[1633]]{{--}}Ivan Rebrov objavil ústie riek [[Lena (rieka)|Lena]] a Jana. * [[1638]]{{--}}Zriadenie Jakutského vojvodstva; jazdecká výprava setníka Ivanova k rieke [[Indigirka]] proti Jukagirom. * [[1638]]{{--}}Výprava stolníka Piotra Golovina a pisára Jefima Filatova k rieke [[Lena (rieka)|Lena]] s cieľom vybudovať pevnosť (ostrog). * [[1639]]{{--}}Kopylov vyslal oddiel pod velením Ivana Moskvitina k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1643]]{{--}}Ataman Vasilij Kolesnikov dosiahol [[Bajkal (jazero)|Bajkalské jazero]], zatiaľ čo Michail Staduchin dorazil k rieke Kolyma. * [[1643]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova do oblasti rieky [[Amur (rieka)|Amur]] a plavba po [[Amur (rieka)|Amure]] až k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1644]]{{--}}[[1645]]{{--}}Ťaženie kozákov proti Burjatom v Angarskej stepi. * [[1646]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova: cesta z [[Jakutsk|Jakutska]] k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1647]]{{--}}Ivan Moskvitin založil Ochotsk. * [[1648]]{{--}}[[Semion Dežnev]] preplával cez [[Beringov prieliv]] ako prvý Európan, a to 80 rokov pred [[Vitus Bering|Vitusom Beringom]]. * [[1648]]{{--}}[[1653]]{{--}}Výpravy Jerofeja Chabarova do Daurie. * [[1649]]{{--}}[[1689]]{{--}}Hraničný konflikt medzi Ruskom a ríšou [[Čching]]. * [[1652]]{{--}}Bitka pri pevnosti Ačan. * [[1653]]{{--}}V Zabajkalsku boli založené mestá [[Čita]] a Nerčinsk. * [[1655]]{{--}}Obliehanie pevnosti Kumar. * [[1661]]{{--}}Jakov Pochabov založil na rieke [[Angara]] [[Irkutsk]]. * [[1665]]{{--}}Gavrila Lovcov založil na rieke Selenga pevnosť Selenginsk. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}Začiatok konfliktov medzi [[Džungársko|Džungármi]] a Ruskom. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}[[Džungársko|Džungárske]] dobytie oblasti [[Jenisej|Jeniseja]]; Rusko stráca významné časti Sibíri. * [[1666]]{{--}}Na rieke Uda, pri jej sútoku so Selengou, bola založená zimná stanica Uda, neskôr známa ako pevnosť Uda. * [[1685]]{{--}}[[1686]]{{--}}Obliehanie Albazina * [[1686]]{{--}}Neúspešný pokus o preniknutie na polostrov Tajmyr (Ivan Tolstouchov): výprava sa stratila. [[Súbor:Chengde_painting.JPG|náhľad|Čchingské vojská vyháňajú Rusov od [[Amur (rieka)|Amuru]] (novodobý čínsky obraz v letnom paláci v Džehole)]] * [[1689]]{{--}}[[Čching|Čína]] a Rusko podpisujú [[Nerčinská zmluva|Nerčinskú zmluvu]] ({{vjz|rus|Нерчинский договор}}, {{V jazyku|cmn|尼布楚|}}, {{py|Níbuchǔ}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krausse | meno = Alexis | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia in Asia; a record and a study, 1558-1899 | url = https://archive.org/details/russiainasiaare00kraugoog/mode/2up | vydavateľ = Henry Holt and Company | dátum vydania = 1899 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-18 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Dočasné zastavenie ruskej expanzie v Poamurí. * [[1692]]{{--}}Výprava ruských vojakov proti jenisejským [[Kirgizi|Kirgizom]]; porážka Tubinského ulusu. V boji zahynulo až 700 [[Kirgizi|Kirgizov]]. * [[1697]]{{--}}[[1698]]{{--}}Pripojenie [[Kamčatka|Kamčatky]] počas výpravy Vladimira Atlasova * [[1699]]{{--}}Počas návratu k pevnosti [[Anadyr]] bol zničený oddiel Serjukova ===18. storočie: Dobytie Čukotky a Kamčatky=== * [[1703]]{{--}}[[1715]]{{--}}Povstanie na Kamčatke proti Rusom, počas ktorého boli vypálené väznice v Bolšerecku a Aklansku a zabitých asi 200 kozákov; v roku 1705 Korjakovia zničili kozácky oddiel vedený Protopopovom. V roku [[1715]] Rusi dobyli najväčšiu korjackú osadu, Bolšoj Posad. * [[1709]]{{--}}V podhorí [[Altaj]] bola založená väznica Bikatun * [[1709]]{{--}}[[1710]]{{--}}Džungari napadli južnú Sibír * [[1711]]{{--}}Danila Antsiferov objavila [[Kurilské ostrovy]] * [[1712]]{{--}}Kozácka vzbura na Kamčatke, vražda kozáckych náčelníkov (Atlasova, Čirikova a Mironova) * [[1712]]{{--}}Merkúr Vagin objavuje Novosibírske ostrovy * [[1716]]{{--}}Založenie Omsku * [[1716]]{{--}}Obliehanie Jamyševa * [[1720]]{{--}}Bitka pri Zaysane * 30.{{--}}40. roky 18. storočia {{--}}Vojenské výpravy ruských oddielov pod velením Pavlutského na Čukotku * [[1733]]{{--}}[[1743]]{{--}}Veľká severná expedícia na preskúmanie sibírskeho pobrežia Severného ľadového oceánu (Chariton Laptev, Semjon Čejuskin): preskúmaný opustený Tajmýr, objavené pohorie Byrranga a mys Čeľuskin (severný cíp Sibíri). * [[1740]]{{--}}Založenie Petropavlovska-Kamčatského * [[1747]]{{--}}Čukčovia zničili oddiel anadyrského veliteľa * [[1748]]{{--}}[[1755]]{{--}}Sedem vojenských kampaní proti Čukčom * [[1752]]{{--}}Založená pevnosť Gižiginskaja * [[1753]]{{--}}Obliehanie pevnosti Gižiginskaja Korjakmi * [[1778]]{{--}}Konečná anexia Čukotky ==Ideológia== Ideologické ospravedlnenie ruskej expanzie na [[Sibír]] vychádzalo z interpretácie, že právne začlenenie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] do ruskej ríše dáva Rusku právnu suverenitu nad celým územím siahajúcim od [[Ural (pohorie)|Uralu]] až po Tichý oceán na východe. Skutočné hranice [[Sibír|Sibíri]] sa tak stali veľmi nejasne definovanými a otvorenými interpretácii; v skutočnosti sa ruská expanzia zastavila iba vtedy, keď sa ruské nároky na územie dostali do konfliktu s nárokmi centralizovaných štátov schopných čeliť ruskej expanzii a dôsledne presadzovať svoju vlastnú zvrchovanosť nad daným územím, ako napríklad [[Čching|Čína]]. Druhým ideologickým pilierom ospravedlňujúcim ruský kolonializmus bolo šírenie východného [[Ruská pravoslávna cirkev|pravoslávneho kresťanstva]], hoci táto zámienka pochádzala prevažne od samotných objaviteľov a osadníkov ako ad hoc ospravedlnenie, a nie od samotnej [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]].<ref name="Akimov">{{Citácia periodika|titul=Political Claims, an Extensible Name, and a Divine Mission: Ideology of Russian Expansion in Siberia|periodikum=Journal of Early Modern History|priezvisko=Akimov|meno=Yuri|vydavateľ=Brill|dátum=2021-08-09|ročník=25|číslo=4|strany=277-299|issn=1570-0658|dátum prístupu=2022-11-03|doi=10.1163/15700658-bja10017}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} ==Pozri aj== * [[Dobytie Aztéckej ríše]] * [[Kolonizácia Južnej Ameriky]] == Zdroj == {{Preklad|en|Russian conquest of Siberia|1376376433}} mnpbtfv5qfravcs7enyr9jpp2z7az5m 8382497 8382489 2026-10-10T18:16:18Z Martingazak 234259 Doplnenie 8382497 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |súčasť=rozširovania [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |obrázok=Surikov_Pokoreniye_Sibiri_Yermakom.jpg |text k obr=Vasilij Surikov, "Jermakovo dobytie Sibíri". Plátno, olej. veľkosť 5.99 x 2.85 m. |popis= |dátum=[[1580]]{{--}}[[1778]] (198 rokov) |miesto=[[Sibír]] |casus= |casus belli= |stav= |výsledok=Ruské víťazstvo |územie=Rozpad a anexácia [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]],<br/>územie medzi [[Ural (pohorie)|Uralom]] a [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] sa stalo súčasťou [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |protivník1=[[Súbor:Flag_of_Oryol_(variant).svg|25px]] [[Ruské cárstvo]] (do [[1721]])<br>{{minivlajka|Russian Empire}} [[Ruská ríša]] (po [[1721]])<br>[[Súbor:Flag_of_Don_Cossacks.svg|25px]] [[Kozáci|Donskí kozáci]]<br>Spojenecké sibírske kmene |protivník2=[[Súbor:Flag of the Khanate of Sibir.svg|25px]] [[Sibírsky chanát]] (do [[1598]])<br> [[Daurovia]]<br>[[Jakuti]]<br> [[Korjaci]]<br>[[Čukčovia]]<br>[[Burjati]]<br>[[Súbor:POL COA Gryf.svg|25px]] [[Jaxa (state)|Jaxa]]<br>[[Súbor:Seal of Qing dynasty.svg|25px]] [[Čching|Čchingská ríša]] {{nowrap|([[1652]]{{--}}[[1689]])}}<br>[[Súbor:Banner_of_the_Dzungar_Khanate.png|25px]] Džungarský chanát {{nowrap|([[1665]]{{--}}[[1720]])}}<br>Ostatné sibírske kmene |protivník3= |velitel1= |velitel2= |velitel3= |sila1= |sila2= |sila3= |straty1= |straty2= |straty3= |poznámky= |portál1= }} '''Ruské dobytie Sibíri''' sa odohralo medzi rokmi [[1581]] a [[1778]]. Za počiatok ruskej expanzie sa pokladá kozácke ťaženie Jermaka Timofejeviča v roku [[1581]] proti [[Sibírsky chanát|Sibírskemu chanátu]]{{#tag:ref|[[Sibírsky chanát]], nástupnícky štát [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] rozprestierajúci na západnej Sibíri, bol v tom čase už len voľnou politickou štruktúrou vazalských území, ktoré boli podkopávané aktivitami ruských objaviteľov.|group=pozn.}}. Ruská expanzia bola vykonávaná málopočetnými silami, ktoré podnikali výpravy, zakladali pevnosti a postupne si podmaňovali miestne kmene. Dochádzalo k prudkým stretom medzi domorodými obyvateľmi [[Sibír|Sibíri]] a ruskými kozákmi, ktorí sa často voči domorodému obyvateľstvu dopúšťali zverstiev.<ref name="Turajev">{{Citácia periodika|titul=Хождение «встречь солнцу» в контексте проблем присоединения Дальнего Востока к Российскому государству (ХVII–ХVIII вв.)|periodikum=Вестник ДВО РАН|priezvisko=Turajev|meno=V. A.|vydavateľ=Институт истории, археологии и этнографии народов Дальнего Востока ДВО РАН|miesto=Vladivostok|ročník=2013|číslo=1|url=https://cyberleninka.ru/article/n/hozhdenie-vstrech-solntsu-v-kontekste-problem-prisoedineniya-dalnego-vostoka-k-rossiyskomu-gosudarstvu-hvii-hviii-vv/viewer|dátum prístupu=2026-10-10}}</ref> Dobytie [[Sibír|Sibíri]] bolo európskou koloniálnou kampaňou porovnateľnou so španielskymi, portugalskými, britskými a francúzskymi kampaňmi v Amerike, Ázii a Afrike.<ref name="Schorkovitz">{{Citácia knihy|titul=Shifting Forms of Continental Colonialism.|priezvisko=Schorkowitz|meno=Dittmar|vydavateľ=Palgrave Macmillan|miesto=Singapore|rok=2019|doi=https://doi.org/10.1007/978-981-13-9817-9_5|kapitola=Was Russia a Colonial Empire?|url=https://cyberleninka.ru/article/n/byla-li-rossiya-kolonialnoy-imperiey-chast-1/viewer}}</ref> ==Dobytie Sibírskeho chanátu== [[Súbor:Herberstein-Moscovia-NE.png|náhľad|Mapa z roku [[1549]] zobrazujúca [[Ural (pohorie)|Ural]] a západnú [[Sibír]], s riekou [[Ob]]]] [[Súbor:CEM-15-Asia-Mercator-1595-Russia-2533.jpg|náhľad|Mapa [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]] (v žltých hraniciach) z roku [[1595]]]] Ruské dobývanie [[Sibír|Sibíri]] sa začalo v júli [[1581]], keď približne 540 kozákov pod vedením [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]] vpadlo na územie Vogulov, poddaných chána Kučuma, vládcu [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Kozákov sprevádzali litovskí a nemeckí žoldnieri a vojnoví zajatci. Počas roka [[1581]] oddiel prechádzal územím známym ako Jugra a dobyla mestá Vogul a Ostyak, pričom zajali aj Kučunovho vyberača daní. Po sérii tatárskych protiútokov ako odvety za ruský postup sa Jermakove sily pripravili na kampaň s cieľom dobyť Kašlik, hlavné mesto [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Jednotka sa nalodila v máji [[1582]]. Po trojdňovej bitke na brehu rieky [[Irtyš]] zvíťazil Jermak nad spojenými silami chána Kučuma a šiestich spojeneckých tatárskych kniežat. [[29. jún|29. júna]] boli kozácke sily napadnuté Tatármi, ale opäť ich odrazili. Počas septembra [[1582]] chán zhromažďoval svoje sily na obranu Kašliku. Horda sibírskych Tatárov, Vogulov a Ostyakov sa zhromaždila na vrchu Čjuvaš, aby sa bránila pred kozáckym útokom. [[1. október|1. októbra]] bol odrazený prvý pokus kozákov o dobytie pevnosti na vrchu Čjuvaš. [[23. október|23. októbra]] sa kozáci po štvrtýkrát pokúsili dobyť tatársku pevnosť na vrchu Čjuvaš. Tatári podnikli protiútok a bolo zabitých viac ako sto kozákov. Kozácka paľba však prinútila Tatárov ustúpiť, pričom na bojisku zanechali dva kanóny. Jermak [[26. október|26. októbra]] vstúpil do Kašliku. Chán Kučum ustúpil do stepí a v priebehu nasledujúcich rokov preskupil svoje sily. [[6. august|6. augusta]] [[1584]] uprostred noci náhle zaútočil na Jermaka a porazil väčšinu jeho armády. Detaily sú sporné. Ruské zdroje tvrdia, že Jermak bol zranený a pokúsil sa utiecť preplávaním rieky Wagaj, ktorá je prítokom rieky [[Irtyš]], ale utopil sa pod váhou vlastného krúžkového brnenia . Zvyšky Jermakových síl pod velením Meščerjaka ustúpili z Kašliku a pri odchode mesto zničili. V roku [[1586]] sa Rusi vrátili a po tom, čo si pomocou delostrelectva podmanili [[Chantyjsko-Mansijsko|Chantov a Mansijov]], založili pevnosť [[Ťumeň]] neďaleko ruín Kašliku. Na tatárske kmene podriadené chánovi Kučumovi viedli Rusi v rokoch [[1584]] až [[1595]] niekoľko útokov, chán Kučum sa však vyhol zajatiu. Nakoniec v auguste [[1598]] bol chán Kučum porazený v bitke pri Irmeni neďaleko rieky [[Ob (rieka)|Ob]]. V priebehu bojov bola sibírska kráľovská rodina zajatá Rusmi, chán Kučum však opäť utiekol. Rusi odviedli členov Kučumovej rodiny do Moskvy, kde títo zostali ako rukojemníci. Potomkovia chánovej rodiny sa stali známymi ako kniežatá Sibírski a ako rodina prežili prinajmenšom do konca 19. storočia. Napriek Kučumovmu úteku zajatie jeho rodiny ukončilo politické a vojenské aktivity a on sa stiahol na územie Nogajskej hordy v južnej Sibíri. Bol v kontakte s cárom a požiadal ho, aby mu bola udelená malá oblasť na brehu rieky [[Irtyš]] ako jeho panstvo. Cár to odmietol a navrhol Kučumovi, aby prišiel do Moskvy a „utešil sa“ v službách cára. Starý chán ponuku neprijal a odišiel do [[Buchara|Buchary]], kde ako starý muž oslepol a zomrel v exile niekedy okolo roku [[1605]].  ==Dobývanie a prieskum== [[Súbor:IstSib098_1.jpg|náhľad|Moskovskí velitelia v novovybudovanej pevnosti [[Ťumeň]], ilustrácia z [[Remezovský letopis|Remezovského letopisu]]]] [[Súbor:Growth_of_Russia_1547-1725.png|náhľad|Rozširovanie územia [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]]]] Prvotnou motiváciou kozáckych výprav bol výber tzv. „jasaku“, kožušinovej dane, od domorodcov. Za tým účelom bola vybudovaná na sútokoch hlavných riek séria zimných základní („zimovie“) a pevností („ostrogy“). Prvými takými základňami boli [[Ťumeň]] (založený v roku [[1586]] Vasilijom Sukiom a Ivanom Miasným) a [[Toboľsk]] (založený v roku [[1586]] Danilom Čulkovom).<ref name="Lantzef">{{Citácia knihy|titul=Eastward to Empire: Exploration and Conquest on the Russian Open Frontier, to 1750.|priezvisko=Lantzeff|meno=George V.|vydavateľ=McGill-Queen's U.P.|miesto=Montreal|rok=1973|isbn=0-7735-0133-9|priezvisko2=Pierce|meno2=Richard A.}}</ref> [[Toboľsk]] sa stal nervovým centrom expanzie.<ref name="Lincoln">{{Citácia knihy|titul=The Conquest of a Continent: Siberia and the Russians.|priezvisko=Lincoln|meno=W. Bruce|vydavateľ=Cornell University Press|miesto=Ithaca, N.Y.|rok=2007|isbn=978-0-8014-8922-8}}</ref> Na severe boli za účelom zdanenia Nencov postavené Berezovo ([[1593]]) a Mangazeja ([[1600]]{{--}}[[1601]]), zatiaľ čo na východe boli na ochranu [[Toboľsk|Toboľska]] a podmanenie si Narymských Ostiakov založené Surgut ([[1594]]) a Tara ([[1594]]). Z nich bola najvýznamnejšia Mangazeja a stala sa základňou pre ďalší prieskum smerom na východ.<ref name="Fischer">{{Citácia knihy|titul=The Russian Fur Trade, 1550–1700.|priezvisko=Fisher|meno=Raymond Henry|vydavateľ=University of California Press|rok=1943}}</ref> Pri ruskom postupe pozdĺž rieky [[Ob (rieka)|Ob]] a jej prítokov boli vybudované opevnené osady Ketsk (1602) a [[Tomsk]] ([[1604]]). Ozbrojenci z Ketska dosiahli v roku [[1605]] rieku [[Jenisej]] a splavili ju až k ústiu prítoku Sym; o dva roky neskôr lovci a obchodníci z Mangazeje splavili rieku Turuchan až k jej sútoku s [[Jenisej|Jenisejom]], kde založili zimovisko Turuchansk. Do roku [[1610]] dosiahli muži z Turuchanska ústie [[Jenisej|Jeniseja]] a plavili sa proti jeho prúdu až k rieke Sym, kde narazili na konkurenčných výbercov daní z Ketska. S cieľom zabezpečiť podmanenie miestneho obyvateľstva boli založené opevnené osady Jenisejsk ([[1619]]) a [[Krasnojarsk]] ([[1628]]).<ref name="Fischer"/> Po smrti chána Kučuma a rozpadnutí akéhokoľvek organizovaného sibírskeho odporu Rusi postupovali najskôr k [[Bajkal (jazero)|Bajkalskému jazeru]] a potom k [[Ochotské more|Ochotskému moru]] a k rieke [[Amur (rieka)|Amur]]. Keď však prvýkrát dosiahli čínske hranice, narazili na organizované vojsko vybavené delostrelectvom a tu sa zastavili. Rusi dosiahli Tichý oceán v roku 1639. [1] Po dobytí Sibírskeho chanátu (1598) sa celá severná Ázia – oblasť oveľa väčšia ako starý chanát – stala známou ako Sibír a do roku 1640 sa východné hranice Ruska rozšírili o viac ako niekoľko miliónov štvorcových kilometrov. V istom zmysle chanát pretrvával pod vedľajším titulom „ cár Sibíri“, ktorý sa stal súčasťou plného imperiálneho štýlu ruských autokratov . V podstate imperiálna expanzia zahŕňala cestovanie ďalej proti prúdu alebo po prúde riek s cieľom hľadať domorodé obyvateľstvo, ktoré by sa pridalo na „zoznamy“ platcov poplatkov (yasak). Ako ukazuje tento záznam a mnohé vedecké práce, tento proces zahŕňal značné množstvo násilia a nátlaku, čo bolo v rozpore s „jemnými“ metódami, ktoré presadzovali cárske dekréty. V niekoľkých prípadoch počas raného novoveku však existovala značná priepasť medzi rétorickými nárokmi ruského štátu na suverénne právo a jeho schopnosťou skutočne kontrolovať domorodé obyvateľstvo. [1] Hoci získavanie kožušín zohralo významnú úlohu v sibírskej expanzii, nebolo to jediný dôvod. Ruskí vodcovia sa tiež snažili nájsť a vytvoriť obchodné cesty na východ. Podobne ich motivovalo zaviesť obchod na Sibíri, a to jednak preto, aby zásobovali územie potrebným tovarom, ako aj preto, aby profitovali z nepriamych daňových príjmov z obchodovaného tovaru. Daňové príjmy sa vyberali prostredníctvom siete colných stanovíšť, ktoré štát zriadil po celej Sibíri, a dokonca sa najímali aj emigranti-obchodníci zo Strednej Ázie – zvyčajne nazývaní Bucharania – aby pomáhali s colnou správou a diplomatickými úlohami. [1] Dobytie Sibíri malo za následok aj šírenie chorôb. Historik John F. Richards napísal: „... je pochybné, že celková raná novoveká sibírska populácia presiahla 300 000 osôb. ... Nové choroby oslabili a demoralizovali domorodé obyvateľstvo Sibíri . Najhoršou z nich boli kiahne „kvôli ich rýchlemu šíreniu, vysokej úmrtnosti a trvalému znetvoreniu preživších.“ „... V 50. rokoch 17. storočia sa presunula na východ od Jeniseja, kde odniesla až 80 percent tunguzskej a jakutskej populácie. V 90. rokoch 17. storočia epidémie kiahní znížili počet Jukagirov odhadom o 44 percent. Choroba sa rýchlo šírila zo skupiny na skupinu po celej Sibíri.“ [1] ==Vplyv na domorodé obyvateľstvo Sibíri== Keď boli prosby kozákov odmietnuté, rozhodli sa reagovať silou. Pod vedením Vasilija Poyarkova v roku 1645 a Jerofeja Chabarova v roku 1650 kozáci zabili mnoho ľudí vrátane členov kmeňa Daur . Z predchádzajúcej populácie 20 000 obyvateľov Kamčatky zostalo po prvom polstoročí ruského dobytia 8 000. [1] Daurovia spočiatku opustili svoje dediny zo strachu pred údajnou krutosťou Rusov po prvom príchode Chabarova. [2] Keď prišiel druhýkrát, Daurovia sa bránili Rusom, ale boli zmasakrovaní. [3] V 17. storočí boli domorodí obyvatelia Amurskej oblasti napadnutí Rusmi, ktorí sa stali známymi ako „červenofúzi“. [4] V 40. rokoch 17. storočia boli Jakuti vystavení násilným výpravám počas ruského postupu do územia blízko rieky Leny a na Kamčatke boli v 90. rokoch 17. storočia podľa západného historika Stephena Shenfielda tomuto útoku zo strany Rusov vystavení aj Korjakovia, Kamčadali a Čukči . [1] Keď Rusi od domorodcov nezískali požadované množstvo jasaku, guvernér Jakutska, Piotr Golovin, ktorý bol kozák, použil na obesenie domorodých mužov háky na mäso. V povodí rieky Lena sa v priebehu 40 rokov znížila populácia Jakutov o 70 %, domorodé ženy boli znásilňované a spolu s deťmi často zotročované, aby domorodcov prinútili platiť jasak. [2]  Podľa Johna F. Richardsa: Na Kamčatke Rusi v rokoch 1706, 1731 a 1741 potlačili povstania Itelmenov proti svojej vláde. Prvýkrát boli Itelmeni vyzbrojení kamennými zbraňami a boli zle pripravení a vybavení, ale druhýkrát použili zbrane so pušným prachom. Rusi čelili tvrdšiemu odporu, keď sa v rokoch 1745 až 1756 snažili podmaniť si Korjakov vybavených delami a lukmi až do svojho víťazstva. Ruskí kozáci tiež čelili prudkému odporu a boli nútení vzdať sa pokusov o vyhladenie Čukčov v rokoch 1729, 1730 – 1731 a 1744 – 1747. [1] Po ruskej porážke v roku 1729 od Čukotov bol ruský veliteľ major Pavluckij zodpovedný za ruskú vojnu proti Čukotom a masové masakry a zotročovanie čukotských žien a detí v rokoch 1730 – 1731, ale jeho krutosť len ešte viac zúrivo prinútila Čukotov bojovať. [2] V roku 1742 nariadila cisárovná Alžbeta I. čistku Čukčov a Korjakov s cieľom úplne ich vyhnať z ich rodných krajín a vojnou vymazať ich kultúru. Príkaz znel, aby boli domorodci „úplne vyhubení“, pričom Pavluckij opäť viedol túto vojnu v rokoch 1744 až 1747, v ktorej viedol kozákov „s pomocou Všemohúceho Boha a k šťastiu Jej Cisárskej Výsosti“, aby povraždili Čukotských mužov a zotročili ich ženy a deti ako korisť. Čukči však túto kampaň ukončili a prinútili ich vzdať sa tým, že Pavluckého sťali a zabili. [3] [4] Rusi tiež v rokoch 1744 a 1753–1754 viedli vojny a masakry proti Korjakom. Keď sa Rusi pokúsili prinútiť domorodcov konvertovať na kresťanstvo, rôzne domorodé národy ako Korjakovia, Čukči, Itelmeni a Jukagiri sa v 40. rokoch 18. storočia zjednotili, aby vyhnali Rusov z ich územia, čo vyvrcholilo útokom na pevnosť Nižnekamčatsk v roku 1746. [1] Kamčatka je dnes európska z hľadiska demografie a kultúry, pričom iba 5 % jej obyvateľov tvoria pôvodní obyvatelia, čo je približne 10 000 oproti predchádzajúcemu počtu 150 000.  v dôsledku infekčných chorôb, ako sú kiahne a masové masakry Itelmenov a Korjakov kozákmi po anexii v roku 1697 počas prvých desaťročí ruskej vlády. Vraždenie ruskými kozákmi zdevastovalo pôvodné obyvateľstvo Kamčatky. [2] Okrem masakrov kozáci devastovali aj divokú zver zabíjaním obrovského množstva zvierat kvôli kožušine. [3] 90 % Kamčadalov a polovica Vogulov bolo zabitých od osemnásteho do devätnásteho storočia a rýchle vyvražďovanie domorodého obyvateľstva viedlo k úplnému vyhladeniu celých etnických skupín, pričom Nikolaj Jadrintsev dokázal v roku 1882 vymenovať približne 12 vyhladených skupín. Veľkú časť masakrov spôsobil obchod so sibírskymi kožušinami . [4] Oblastníci v 19. storočí medzi Rusmi na Sibíri uznávali, že domorodci sú vystavení obrovskému násilnému vykorisťovaniu a tvrdili, že situáciu napravia svojou navrhovanou regionalistickou politikou. [1] Aleuti v Aleutských horách boli počas prvých 20 rokov ruskej vlády vystavení genocíde a otroctvu zo strany ruských obchodníkov s kožušinami, pričom aleutské ženy a deti Rusi zajali a aleutskí muži boli zmasakrovaní. [ 25 ] Slovanskí Rusi početne prevyšujú všetkých pôvodných obyvateľov Sibíri a jej miest s výnimkou republík Tuva a Sacha, pričom slovanskí Rusi tvoria väčšinu v republike Burjat a Altaj a početne prevyšujú Buriat a pôvodných obyvateľov Altaja . Burjati tvoria iba 33,5 % vlastnej republiky, Altajčania 37 % a Čukči iba 28 %; Evenkov, Chantov, Mansijov a Nenetov početne prevyšuje počet nepôvodných obyvateľov o 90 %. Domorodci boli cármi a sovietskou politikou terčom útokov na ich spôsob života a etnickým Rusiam boli pridelené stáda sobov a divá zver, ktoré cári a Sovieti skonfiškovali. Stáda sobov boli zle hospodárené až do bodu vyhynutia. [1] Ainu zdôrazňovali, že sú pôvodnými obyvateľmi Kurilských ostrovov a že Japonci aj Rusi boli útočníkmi. [1] ==Časová os dobývania== ===16. storočie: Dobytie západnej Sibíri=== * [[1581]]{{--}}[[1585]]{{--}}Sibírska kampaň kozáka [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]]. * [[1586]]{{--}}Vasilij Sukin založil [[Ťumeň]] (prvé ruské mesto na [[Sibír|Sibíri]]) na mieste bývalého hlavného mesta [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. * [[1587]]{{--}}Na [[Irtyš|Irtyši]] bolo založené mesto [[Toboľsk]], ktoré sa neskôr stalo „hlavným mestom Sibíri“. * [[1590]]{{--}}Prvý dekrét o presídlení ruského obyvateľstva na Sibír (35 „roľníckych ľudí“ z okresu [[Solvyčegodsk]] „s manželkami a deťmi a s celým majetkom“ bolo poslaných usadiť sa na [[Sibír]]) * [[1593]]{{--}}Založenie [[Berezovo|Berezova]] * [[1594]]{{--}}Založenie [[Surgut|Surgutu]] a Tary * [[1595]]{{--}}Založenie [[Obdorsk|Obdorska]] * [[1598]]{{--}}Dobytie Strakatej hordy ({{vjz|rus|Пегая Орда}}), založenie [[Narym|Narymu]]. * [[1598]]{{--}}Bitka pri Irmeni, konečné dobytie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. ===17. storočie: Od Jeniseja po Tichý oceán, konflikty s Čínou a Džungarským chanátom=== [[Súbor:Mongolsko_v_1636.svg|náhľad|Mapa [[Sibír|Sibíri]], stav z roku [[1636]]]] * [[1601]]{{--}}Založenie Mangazeje (na ovládnutie západosibírskych Samojedov) * [[1604]]{{--}}Založenie [[Tomsk|Tomska]] ako pevnosti proti Džungarom a jenisejským Kirgizom * [[1607]]{{--}}Založenie Turuchanska (prvé mesto na rieke Jenisej), podmanenie si Encov * [[1618]]{{--}}Založenie Kuznecka * [[1619]]{{--}}Založenie Jenisejska * [[po roku 1620]]{{--}}Neznáma neúspešná výprava na polostrov [[Tajmýrsky polostrov|Tajmyr]] (nálezy v zálive Simsa a na ostrovoch Faddeja) * [[1623]]{{--}}Pjanda ako prvý dosiahol rieku [[Lena (rieka)|Lena]] v oblasti Kirenska * [[1628]]{{--}}Vojvoda Andrej Dubenskij založil [[Krasnojarsk]] na [[Jenisej|Jeniseji]], založenie Kanského ostrožku * [[1630]]{{--}}Vasilij Bugor založil Kirensk na [[Lena (rieka)|Lene]], Ivan Galkin založil zimovisko Ilim * [[1631]]{{--}}Ataman Maxim Perfiljev založil Bratský ostrog na Angare, založenie Usť-Kutského ostrogu * [[1632]]{{--}}Piotr Beketov založil [[Jakutsk]] a Žigansk. O dva roky neskôr Jakuti porazili kozácky oddiel Ivana Galkina na Lene a obľahli [[Jakutsk]]. K takémuto protiútoku miestneho obyvateľstva došlo najmä v dôsledku sporov medzi kozáckymi oddielmi (z Mangazeje a Jenisejska), ktoré sa nezhodli v otázke vyberania jasaku (naturálnej dane). * [[1633]]{{--}}Ivan Rebrov objavil ústie riek [[Lena (rieka)|Lena]] a Jana. * [[1638]]{{--}}Zriadenie Jakutského vojvodstva; jazdecká výprava setníka Ivanova k rieke [[Indigirka]] proti Jukagirom. * [[1638]]{{--}}Výprava stolníka Piotra Golovina a pisára Jefima Filatova k rieke [[Lena (rieka)|Lena]] s cieľom vybudovať pevnosť (ostrog). * [[1639]]{{--}}Kopylov vyslal oddiel pod velením Ivana Moskvitina k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1643]]{{--}}Ataman Vasilij Kolesnikov dosiahol [[Bajkal (jazero)|Bajkalské jazero]], zatiaľ čo Michail Staduchin dorazil k rieke Kolyma. * [[1643]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova do oblasti rieky [[Amur (rieka)|Amur]] a plavba po [[Amur (rieka)|Amure]] až k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1644]]{{--}}[[1645]]{{--}}Ťaženie kozákov proti Burjatom v Angarskej stepi. * [[1646]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova: cesta z [[Jakutsk|Jakutska]] k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1647]]{{--}}Ivan Moskvitin založil Ochotsk. * [[1648]]{{--}}[[Semion Dežnev]] preplával cez [[Beringov prieliv]] ako prvý Európan, a to 80 rokov pred [[Vitus Bering|Vitusom Beringom]]. * [[1648]]{{--}}[[1653]]{{--}}Výpravy Jerofeja Chabarova do Daurie. * [[1649]]{{--}}[[1689]]{{--}}Hraničný konflikt medzi Ruskom a ríšou [[Čching]]. * [[1652]]{{--}}Bitka pri pevnosti Ačan. * [[1653]]{{--}}V Zabajkalsku boli založené mestá [[Čita]] a Nerčinsk. * [[1655]]{{--}}Obliehanie pevnosti Kumar. * [[1661]]{{--}}Jakov Pochabov založil na rieke [[Angara]] [[Irkutsk]]. * [[1665]]{{--}}Gavrila Lovcov založil na rieke Selenga pevnosť Selenginsk. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}Začiatok konfliktov medzi [[Džungársko|Džungármi]] a Ruskom. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}[[Džungársko|Džungárske]] dobytie oblasti [[Jenisej|Jeniseja]]; Rusko stráca významné časti Sibíri. * [[1666]]{{--}}Na rieke Uda, pri jej sútoku so Selengou, bola založená zimná stanica Uda, neskôr známa ako pevnosť Uda. * [[1685]]{{--}}[[1686]]{{--}}Obliehanie Albazina * [[1686]]{{--}}Neúspešný pokus o preniknutie na polostrov Tajmyr (Ivan Tolstouchov): výprava sa stratila. [[Súbor:Chengde_painting.JPG|náhľad|Čchingské vojská vyháňajú Rusov od [[Amur (rieka)|Amuru]] (novodobý čínsky obraz v letnom paláci v Džehole)]] * [[1689]]{{--}}[[Čching|Čína]] a Rusko podpisujú [[Nerčinská zmluva|Nerčinskú zmluvu]] ({{vjz|rus|Нерчинский договор}}, {{V jazyku|cmn|尼布楚|}}, {{py|Níbuchǔ}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krausse | meno = Alexis | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia in Asia; a record and a study, 1558-1899 | url = https://archive.org/details/russiainasiaare00kraugoog/mode/2up | vydavateľ = Henry Holt and Company | dátum vydania = 1899 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-18 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Dočasné zastavenie ruskej expanzie v Poamurí. * [[1692]]{{--}}Výprava ruských vojakov proti jenisejským [[Kirgizi|Kirgizom]]; porážka Tubinského ulusu. V boji zahynulo až 700 [[Kirgizi|Kirgizov]]. * [[1697]]{{--}}[[1698]]{{--}}Pripojenie [[Kamčatka|Kamčatky]] počas výpravy Vladimira Atlasova * [[1699]]{{--}}Počas návratu k pevnosti [[Anadyr]] bol zničený oddiel Serjukova ===18. storočie: Dobytie Čukotky a Kamčatky=== * [[1703]]{{--}}[[1715]]{{--}}Povstanie na Kamčatke proti Rusom, počas ktorého boli vypálené väznice v Bolšerecku a Aklansku a zabitých asi 200 kozákov; v roku 1705 Korjakovia zničili kozácky oddiel vedený Protopopovom. V roku [[1715]] Rusi dobyli najväčšiu korjackú osadu, Bolšoj Posad. * [[1709]]{{--}}V podhorí [[Altaj]] bola založená väznica Bikatun * [[1709]]{{--}}[[1710]]{{--}}Džungari napadli južnú Sibír * [[1711]]{{--}}Danila Antsiferov objavila [[Kurilské ostrovy]] * [[1712]]{{--}}Kozácka vzbura na Kamčatke, vražda kozáckych náčelníkov (Atlasova, Čirikova a Mironova) * [[1712]]{{--}}Merkúr Vagin objavuje Novosibírske ostrovy * [[1716]]{{--}}Založenie Omsku * [[1716]]{{--}}Obliehanie Jamyševa * [[1720]]{{--}}Bitka pri Zaysane * 30.{{--}}40. roky 18. storočia {{--}}Vojenské výpravy ruských oddielov pod velením Pavlutského na Čukotku * [[1733]]{{--}}[[1743]]{{--}}Veľká severná expedícia na preskúmanie sibírskeho pobrežia Severného ľadového oceánu (Chariton Laptev, Semjon Čejuskin): preskúmaný opustený Tajmýr, objavené pohorie Byrranga a mys Čeľuskin (severný cíp Sibíri). * [[1740]]{{--}}Založenie Petropavlovska-Kamčatského * [[1747]]{{--}}Čukčovia zničili oddiel anadyrského veliteľa * [[1748]]{{--}}[[1755]]{{--}}Sedem vojenských kampaní proti Čukčom * [[1752]]{{--}}Založená pevnosť Gižiginskaja * [[1753]]{{--}}Obliehanie pevnosti Gižiginskaja Korjakmi * [[1778]]{{--}}Konečná anexia Čukotky ==Ideológia== Ideologické ospravedlnenie ruskej expanzie na [[Sibír]] vychádzalo z interpretácie, že právne začlenenie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] do ruskej ríše dáva Rusku právnu suverenitu nad celým územím siahajúcim od [[Ural (pohorie)|Uralu]] až po Tichý oceán na východe. Skutočné hranice [[Sibír|Sibíri]] sa tak stali veľmi nejasne definovanými a otvorenými interpretácii; v skutočnosti sa ruská expanzia zastavila iba vtedy, keď sa ruské nároky na územie dostali do konfliktu s nárokmi centralizovaných štátov schopných čeliť ruskej expanzii a dôsledne presadzovať svoju vlastnú zvrchovanosť nad daným územím, ako napríklad [[Čching|Čína]]. Druhým ideologickým pilierom ospravedlňujúcim ruský kolonializmus bolo šírenie východného [[Ruská pravoslávna cirkev|pravoslávneho kresťanstva]], hoci táto zámienka pochádzala prevažne od samotných objaviteľov a osadníkov ako ad hoc ospravedlnenie, a nie od samotnej [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]].<ref name="Akimov">{{Citácia periodika|titul=Political Claims, an Extensible Name, and a Divine Mission: Ideology of Russian Expansion in Siberia|periodikum=Journal of Early Modern History|priezvisko=Akimov|meno=Yuri|vydavateľ=Brill|dátum=2021-08-09|ročník=25|číslo=4|strany=277-299|issn=1570-0658|dátum prístupu=2022-11-03|doi=10.1163/15700658-bja10017}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} ==Pozri aj== * [[Dobytie Aztéckej ríše]] * [[Kolonizácia Južnej Ameriky]] == Zdroj == {{Preklad|en|Russian conquest of Siberia|1376376433}} hhylowa967ifbd1zcnrtqjo1fz9phvf 8382516 8382497 2026-10-10T18:36:45Z Martingazak 234259 Dobývanie a prieskum 8382516 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |súčasť=rozširovania [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |obrázok=Surikov_Pokoreniye_Sibiri_Yermakom.jpg |text k obr=Vasilij Surikov, "Jermakovo dobytie Sibíri". Plátno, olej. veľkosť 5.99 x 2.85 m. |popis= |dátum=[[1580]]{{--}}[[1778]] (198 rokov) |miesto=[[Sibír]] |casus= |casus belli= |stav= |výsledok=Ruské víťazstvo |územie=Rozpad a anexácia [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]],<br/>územie medzi [[Ural (pohorie)|Uralom]] a [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] sa stalo súčasťou [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |protivník1=[[Súbor:Flag_of_Oryol_(variant).svg|25px]] [[Ruské cárstvo]] (do [[1721]])<br>{{minivlajka|Russian Empire}} [[Ruská ríša]] (po [[1721]])<br>[[Súbor:Flag_of_Don_Cossacks.svg|25px]] [[Kozáci|Donskí kozáci]]<br>Spojenecké sibírske kmene |protivník2=[[Súbor:Flag of the Khanate of Sibir.svg|25px]] [[Sibírsky chanát]] (do [[1598]])<br> [[Daurovia]]<br>[[Jakuti]]<br> [[Korjaci]]<br>[[Čukčovia]]<br>[[Burjati]]<br>[[Súbor:POL COA Gryf.svg|25px]] [[Jaxa (state)|Jaxa]]<br>[[Súbor:Seal of Qing dynasty.svg|25px]] [[Čching|Čchingská ríša]] {{nowrap|([[1652]]{{--}}[[1689]])}}<br>[[Súbor:Banner_of_the_Dzungar_Khanate.png|25px]] Džungarský chanát {{nowrap|([[1665]]{{--}}[[1720]])}}<br>Ostatné sibírske kmene |protivník3= |velitel1= |velitel2= |velitel3= |sila1= |sila2= |sila3= |straty1= |straty2= |straty3= |poznámky= |portál1= }} '''Ruské dobytie Sibíri''' sa odohralo medzi rokmi [[1581]] a [[1778]]. Za počiatok ruskej expanzie sa pokladá kozácke ťaženie Jermaka Timofejeviča v roku [[1581]] proti [[Sibírsky chanát|Sibírskemu chanátu]]{{#tag:ref|[[Sibírsky chanát]], nástupnícky štát [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] rozprestierajúci na západnej Sibíri, bol v tom čase už len voľnou politickou štruktúrou vazalských území, ktoré boli podkopávané aktivitami ruských objaviteľov.|group=pozn.}}. Ruská expanzia bola vykonávaná málopočetnými silami, ktoré podnikali výpravy, zakladali pevnosti a postupne si podmaňovali miestne kmene. Dochádzalo k prudkým stretom medzi domorodými obyvateľmi [[Sibír|Sibíri]] a ruskými kozákmi, ktorí sa často voči domorodému obyvateľstvu dopúšťali zverstiev.<ref name="Turajev">{{Citácia periodika|titul=Хождение «встречь солнцу» в контексте проблем присоединения Дальнего Востока к Российскому государству (ХVII–ХVIII вв.)|periodikum=Вестник ДВО РАН|priezvisko=Turajev|meno=V. A.|vydavateľ=Институт истории, археологии и этнографии народов Дальнего Востока ДВО РАН|miesto=Vladivostok|ročník=2013|číslo=1|url=https://cyberleninka.ru/article/n/hozhdenie-vstrech-solntsu-v-kontekste-problem-prisoedineniya-dalnego-vostoka-k-rossiyskomu-gosudarstvu-hvii-hviii-vv/viewer|dátum prístupu=2026-10-10}}</ref> Dobytie [[Sibír|Sibíri]] bolo európskou koloniálnou kampaňou porovnateľnou so španielskymi, portugalskými, britskými a francúzskymi kampaňmi v Amerike, Ázii a Afrike.<ref name="Schorkovitz">{{Citácia knihy|titul=Shifting Forms of Continental Colonialism.|priezvisko=Schorkowitz|meno=Dittmar|vydavateľ=Palgrave Macmillan|miesto=Singapore|rok=2019|doi=https://doi.org/10.1007/978-981-13-9817-9_5|kapitola=Was Russia a Colonial Empire?|url=https://cyberleninka.ru/article/n/byla-li-rossiya-kolonialnoy-imperiey-chast-1/viewer}}</ref> ==Dobytie Sibírskeho chanátu== [[Súbor:Herberstein-Moscovia-NE.png|náhľad|Mapa z roku [[1549]] zobrazujúca [[Ural (pohorie)|Ural]] a západnú [[Sibír]], s riekou [[Ob]]]] [[Súbor:CEM-15-Asia-Mercator-1595-Russia-2533.jpg|náhľad|Mapa [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]] (v žltých hraniciach) z roku [[1595]]]] Ruské dobývanie [[Sibír|Sibíri]] sa začalo v júli [[1581]], keď približne 540 kozákov pod vedením [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]] vpadlo na územie Vogulov, poddaných chána Kučuma, vládcu [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Kozákov sprevádzali litovskí a nemeckí žoldnieri a vojnoví zajatci. Počas roka [[1581]] oddiel prechádzal územím známym ako Jugra a dobyla mestá Vogul a Ostyak, pričom zajali aj Kučunovho vyberača daní. Po sérii tatárskych protiútokov ako odvety za ruský postup sa Jermakove sily pripravili na kampaň s cieľom dobyť Kašlik, hlavné mesto [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Jednotka sa nalodila v máji [[1582]]. Po trojdňovej bitke na brehu rieky [[Irtyš]] zvíťazil Jermak nad spojenými silami chána Kučuma a šiestich spojeneckých tatárskych kniežat. [[29. jún|29. júna]] boli kozácke sily napadnuté Tatármi, ale opäť ich odrazili. Počas septembra [[1582]] chán zhromažďoval svoje sily na obranu Kašliku. Horda sibírskych Tatárov, Vogulov a Ostyakov sa zhromaždila na vrchu Čjuvaš, aby sa bránila pred kozáckym útokom. [[1. október|1. októbra]] bol odrazený prvý pokus kozákov o dobytie pevnosti na vrchu Čjuvaš. [[23. október|23. októbra]] sa kozáci po štvrtýkrát pokúsili dobyť tatársku pevnosť na vrchu Čjuvaš. Tatári podnikli protiútok a bolo zabitých viac ako sto kozákov. Kozácka paľba však prinútila Tatárov ustúpiť, pričom na bojisku zanechali dva kanóny. Jermak [[26. október|26. októbra]] vstúpil do Kašliku. Chán Kučum ustúpil do stepí a v priebehu nasledujúcich rokov preskupil svoje sily. [[6. august|6. augusta]] [[1584]] uprostred noci náhle zaútočil na Jermaka a porazil väčšinu jeho armády. Detaily sú sporné. Ruské zdroje tvrdia, že Jermak bol zranený a pokúsil sa utiecť preplávaním rieky Wagaj, ktorá je prítokom rieky [[Irtyš]], ale utopil sa pod váhou vlastného krúžkového brnenia . Zvyšky Jermakových síl pod velením Meščerjaka ustúpili z Kašliku a pri odchode mesto zničili. V roku [[1586]] sa Rusi vrátili a po tom, čo si pomocou delostrelectva podmanili [[Chantyjsko-Mansijsko|Chantov a Mansijov]], založili pevnosť [[Ťumeň]] neďaleko ruín Kašliku. Na tatárske kmene podriadené chánovi Kučumovi viedli Rusi v rokoch [[1584]] až [[1595]] niekoľko útokov, chán Kučum sa však vyhol zajatiu. Nakoniec v auguste [[1598]] bol chán Kučum porazený v bitke pri Irmeni neďaleko rieky [[Ob (rieka)|Ob]]. V priebehu bojov bola sibírska kráľovská rodina zajatá Rusmi, chán Kučum však opäť utiekol. Rusi odviedli členov Kučumovej rodiny do Moskvy, kde títo zostali ako rukojemníci. Potomkovia chánovej rodiny sa stali známymi ako kniežatá Sibírski a ako rodina prežili prinajmenšom do konca 19. storočia. Napriek Kučumovmu úteku zajatie jeho rodiny ukončilo politické a vojenské aktivity a on sa stiahol na územie Nogajskej hordy v južnej Sibíri. Bol v kontakte s cárom a požiadal ho, aby mu bola udelená malá oblasť na brehu rieky [[Irtyš]] ako jeho panstvo. Cár to odmietol a navrhol Kučumovi, aby prišiel do Moskvy a „utešil sa“ v službách cára. Starý chán ponuku neprijal a odišiel do [[Buchara|Buchary]], kde ako starý muž oslepol a zomrel v exile niekedy okolo roku [[1605]].  ==Dobývanie a prieskum== [[Súbor:IstSib098_1.jpg|náhľad|Moskovskí velitelia v novovybudovanej pevnosti [[Ťumeň]], ilustrácia z [[Remezovský letopis|Remezovského letopisu]]]] [[Súbor:Growth_of_Russia_1547-1725.png|náhľad|Rozširovanie územia [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]]]] Prvotnou motiváciou kozáckych výprav bol výber tzv. „jasaku“, kožušinovej dane, od domorodcov. Za tým účelom bola vybudovaná na sútokoch hlavných riek séria zimných základní („zimovie“) a pevností („ostrogy“). Prvými takými základňami boli [[Ťumeň]] (založený v roku [[1586]] Vasilijom Sukiom a Ivanom Miasným) a [[Toboľsk]] (založený v roku [[1586]] Danilom Čulkovom).<ref name="Lantzef">{{Citácia knihy|titul=Eastward to Empire: Exploration and Conquest on the Russian Open Frontier, to 1750.|priezvisko=Lantzeff|meno=George V.|vydavateľ=McGill-Queen's U.P.|miesto=Montreal|rok=1973|isbn=0-7735-0133-9|priezvisko2=Pierce|meno2=Richard A.}}</ref> [[Toboľsk]] sa stal nervovým centrom expanzie.<ref name="Lincoln">{{Citácia knihy|titul=The Conquest of a Continent: Siberia and the Russians.|priezvisko=Lincoln|meno=W. Bruce|vydavateľ=Cornell University Press|miesto=Ithaca, N.Y.|rok=2007|isbn=978-0-8014-8922-8}}</ref> Na severe boli za účelom zdanenia Nencov postavené Berezovo ([[1593]]) a Mangazeja ([[1600]]{{--}}[[1601]]), zatiaľ čo na východe boli na ochranu [[Toboľsk|Toboľska]] a podmanenie si Narymských Ostiakov založené Surgut ([[1594]]) a Tara ([[1594]]). Z nich bola najvýznamnejšia Mangazeja a stala sa základňou pre ďalší prieskum smerom na východ.<ref name="Fischer">{{Citácia knihy|titul=The Russian Fur Trade, 1550–1700.|priezvisko=Fisher|meno=Raymond Henry|vydavateľ=University of California Press|rok=1943}}</ref> Pri ruskom postupe pozdĺž rieky [[Ob (rieka)|Ob]] a jej prítokov boli vybudované opevnené osady Ketsk (1602) a [[Tomsk]] ([[1604]]). Ozbrojenci z Ketska dosiahli v roku [[1605]] rieku [[Jenisej]] a splavili ju až k ústiu prítoku Sym; o dva roky neskôr lovci a obchodníci z Mangazeje splavili rieku Turuchan až k jej sútoku s [[Jenisej|Jenisejom]], kde založili zimovisko Turuchansk. Do roku [[1610]] dosiahli muži z Turuchanska ústie [[Jenisej|Jeniseja]] a plavili sa proti jeho prúdu až k rieke Sym, kde narazili na konkurenčných výbercov daní z Ketska. S cieľom zabezpečiť podmanenie miestneho obyvateľstva boli založené opevnené osady Jenisejsk ([[1619]]) a [[Krasnojarsk]] ([[1628]]).<ref name="Fischer"/> Po smrti chána Kučuma a rozpadnutí akéhokoľvek organizovaného sibírskeho odporu Rusi postupovali najskôr k [[Bajkal (jazero)|Bajkalskému jazeru]] a potom k [[Ochotské more|Ochotskému moru]] a k rieke [[Amur (rieka)|Amur]]. Keď však prvýkrát dosiahli čínske hranice, narazili na organizované vojsko vybavené delostrelectvom a tu sa zastavili. Rusi dosiahli [[Tichý oceán]] v roku [[1639]]. Po dobytí [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] ([[1598]]) sa celá severná Ázia – oblasť oveľa väčšia ako starý chanát – stala známou ako [[Sibír]] a do roku [[1640]] sa východné hranice Ruska rozšírili o viac ako niekoľko miliónov štvorcových kilometrov. V istom zmysle [[Sibírsky chanát|chanát]] pretrvával vo vedľajšom titule „ cár Sibíri“, ktorý sa stal súčasťou titulu ruckých vládcov. Imperiálna expanzia zahŕňala výpravy proti prúdu alebo po prúde riek s cieľom hľadať domorodé obyvateľstvo, ktoré by sa pridalo na „zoznamy“ platcov kožušinovej dane („jasaku“). Tento proces v rozpore s cárskymi dekrétmi zahŕňal značné množstvo násilia a nátlaku. Hoci získavanie kožušín zohralo významnú úlohu v sibírskej expanzii, nebolo to jediný dôvod. Ruskí vodcovia sa tiež snažili nájsť a vytvoriť obchodné cesty na východ. Podobne ich motivovalo rozvíjať obchod na [[Sibír|Sibíri]], a to jednak preto, aby zásobovali územie potrebným tovarom, ako aj preto, aby profitovali z nepriamych daňových príjmov z obchodovaného tovaru. Daňové príjmy sa vyberali prostredníctvom siete colných stanovíšť, ktoré štát zriadil po celej [[Sibír|Sibíri]], a dokonca sa najímali aj emigranti{{--}}obchodníci zo [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]]{{--}}zvyčajne nazývaní Bucharania{{--}}aby pomáhali s colnou správou a diplomatickými úlohami.<ref name="Monahan">{{Citácia knihy|titul=The Merchants of Siberia: Trade in Early Modern Eurasia.|priezvisko=Monahan|meno=Erika|vydavateľ=Cornell University Press|rok=2016|isbn=9780801454073}}</ref>{{rp|462}} Dobytie Sibíri malo za následok aj šírenie chorôb. Historik John F. Richards napísal: ''„... je pochybné, že celková raná novoveká sibírska populácia presiahla 300&nbsp;000 osôb. ... Nové choroby oslabili a demoralizovali domorodé obyvateľstvo Sibíri. Najhoršou z nich boli kiahne „kvôli ich rýchlemu šíreniu, vysokej úmrtnosti a trvalému znetvoreniu preživších.“ „... V 50. rokoch 17. storočia sa presunula na východ od Jeniseja, kde odniesla až 80 percent tunguzskej a jakutskej populácie. V 90. rokoch 17. storočia epidémie kiahní znížili počet Jukagirov odhadom o 44 percent. Choroba sa rýchlo šírila zo skupiny na skupinu po celej Sibíri.“''<ref name="Richards">{{Citácia knihy|titul=The Unending Frontier: An Environmental History of the Early Modern World|priezvisko=Richards|meno=John F.|vydavateľ=University of California Press|rok=2003|isbn=0520939352.}}</ref>{{rp|538}} ==Vplyv na domorodé obyvateľstvo Sibíri== Keď boli prosby kozákov odmietnuté, rozhodli sa reagovať silou. Pod vedením Vasilija Poyarkova v roku 1645 a Jerofeja Chabarova v roku 1650 kozáci zabili mnoho ľudí vrátane členov kmeňa Daur . Z predchádzajúcej populácie 20 000 obyvateľov Kamčatky zostalo po prvom polstoročí ruského dobytia 8 000. [1] Daurovia spočiatku opustili svoje dediny zo strachu pred údajnou krutosťou Rusov po prvom príchode Chabarova. [2] Keď prišiel druhýkrát, Daurovia sa bránili Rusom, ale boli zmasakrovaní. [3] V 17. storočí boli domorodí obyvatelia Amurskej oblasti napadnutí Rusmi, ktorí sa stali známymi ako „červenofúzi“. [4] V 40. rokoch 17. storočia boli Jakuti vystavení násilným výpravám počas ruského postupu do územia blízko rieky Leny a na Kamčatke boli v 90. rokoch 17. storočia podľa západného historika Stephena Shenfielda tomuto útoku zo strany Rusov vystavení aj Korjakovia, Kamčadali a Čukči . [1] Keď Rusi od domorodcov nezískali požadované množstvo jasaku, guvernér Jakutska, Piotr Golovin, ktorý bol kozák, použil na obesenie domorodých mužov háky na mäso. V povodí rieky Lena sa v priebehu 40 rokov znížila populácia Jakutov o 70 %, domorodé ženy boli znásilňované a spolu s deťmi často zotročované, aby domorodcov prinútili platiť jasak. [2]  Podľa Johna F. Richardsa: Na Kamčatke Rusi v rokoch 1706, 1731 a 1741 potlačili povstania Itelmenov proti svojej vláde. Prvýkrát boli Itelmeni vyzbrojení kamennými zbraňami a boli zle pripravení a vybavení, ale druhýkrát použili zbrane so pušným prachom. Rusi čelili tvrdšiemu odporu, keď sa v rokoch 1745 až 1756 snažili podmaniť si Korjakov vybavených delami a lukmi až do svojho víťazstva. Ruskí kozáci tiež čelili prudkému odporu a boli nútení vzdať sa pokusov o vyhladenie Čukčov v rokoch 1729, 1730 – 1731 a 1744 – 1747. [1] Po ruskej porážke v roku 1729 od Čukotov bol ruský veliteľ major Pavluckij zodpovedný za ruskú vojnu proti Čukotom a masové masakry a zotročovanie čukotských žien a detí v rokoch 1730 – 1731, ale jeho krutosť len ešte viac zúrivo prinútila Čukotov bojovať. [2] V roku 1742 nariadila cisárovná Alžbeta I. čistku Čukčov a Korjakov s cieľom úplne ich vyhnať z ich rodných krajín a vojnou vymazať ich kultúru. Príkaz znel, aby boli domorodci „úplne vyhubení“, pričom Pavluckij opäť viedol túto vojnu v rokoch 1744 až 1747, v ktorej viedol kozákov „s pomocou Všemohúceho Boha a k šťastiu Jej Cisárskej Výsosti“, aby povraždili Čukotských mužov a zotročili ich ženy a deti ako korisť. Čukči však túto kampaň ukončili a prinútili ich vzdať sa tým, že Pavluckého sťali a zabili. [3] [4] Rusi tiež v rokoch 1744 a 1753–1754 viedli vojny a masakry proti Korjakom. Keď sa Rusi pokúsili prinútiť domorodcov konvertovať na kresťanstvo, rôzne domorodé národy ako Korjakovia, Čukči, Itelmeni a Jukagiri sa v 40. rokoch 18. storočia zjednotili, aby vyhnali Rusov z ich územia, čo vyvrcholilo útokom na pevnosť Nižnekamčatsk v roku 1746. [1] Kamčatka je dnes európska z hľadiska demografie a kultúry, pričom iba 5 % jej obyvateľov tvoria pôvodní obyvatelia, čo je približne 10 000 oproti predchádzajúcemu počtu 150 000.  v dôsledku infekčných chorôb, ako sú kiahne a masové masakry Itelmenov a Korjakov kozákmi po anexii v roku 1697 počas prvých desaťročí ruskej vlády. Vraždenie ruskými kozákmi zdevastovalo pôvodné obyvateľstvo Kamčatky. [2] Okrem masakrov kozáci devastovali aj divokú zver zabíjaním obrovského množstva zvierat kvôli kožušine. [3] 90 % Kamčadalov a polovica Vogulov bolo zabitých od osemnásteho do devätnásteho storočia a rýchle vyvražďovanie domorodého obyvateľstva viedlo k úplnému vyhladeniu celých etnických skupín, pričom Nikolaj Jadrintsev dokázal v roku 1882 vymenovať približne 12 vyhladených skupín. Veľkú časť masakrov spôsobil obchod so sibírskymi kožušinami . [4] Oblastníci v 19. storočí medzi Rusmi na Sibíri uznávali, že domorodci sú vystavení obrovskému násilnému vykorisťovaniu a tvrdili, že situáciu napravia svojou navrhovanou regionalistickou politikou. [1] Aleuti v Aleutských horách boli počas prvých 20 rokov ruskej vlády vystavení genocíde a otroctvu zo strany ruských obchodníkov s kožušinami, pričom aleutské ženy a deti Rusi zajali a aleutskí muži boli zmasakrovaní. [ 25 ] Slovanskí Rusi početne prevyšujú všetkých pôvodných obyvateľov Sibíri a jej miest s výnimkou republík Tuva a Sacha, pričom slovanskí Rusi tvoria väčšinu v republike Burjat a Altaj a početne prevyšujú Buriat a pôvodných obyvateľov Altaja . Burjati tvoria iba 33,5 % vlastnej republiky, Altajčania 37 % a Čukči iba 28 %; Evenkov, Chantov, Mansijov a Nenetov početne prevyšuje počet nepôvodných obyvateľov o 90 %. Domorodci boli cármi a sovietskou politikou terčom útokov na ich spôsob života a etnickým Rusiam boli pridelené stáda sobov a divá zver, ktoré cári a Sovieti skonfiškovali. Stáda sobov boli zle hospodárené až do bodu vyhynutia. [1] Ainu zdôrazňovali, že sú pôvodnými obyvateľmi Kurilských ostrovov a že Japonci aj Rusi boli útočníkmi. [1] ==Časová os dobývania== ===16. storočie: Dobytie západnej Sibíri=== * [[1581]]{{--}}[[1585]]{{--}}Sibírska kampaň kozáka [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]]. * [[1586]]{{--}}Vasilij Sukin založil [[Ťumeň]] (prvé ruské mesto na [[Sibír|Sibíri]]) na mieste bývalého hlavného mesta [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. * [[1587]]{{--}}Na [[Irtyš|Irtyši]] bolo založené mesto [[Toboľsk]], ktoré sa neskôr stalo „hlavným mestom Sibíri“. * [[1590]]{{--}}Prvý dekrét o presídlení ruského obyvateľstva na Sibír (35 „roľníckych ľudí“ z okresu [[Solvyčegodsk]] „s manželkami a deťmi a s celým majetkom“ bolo poslaných usadiť sa na [[Sibír]]) * [[1593]]{{--}}Založenie [[Berezovo|Berezova]] * [[1594]]{{--}}Založenie [[Surgut|Surgutu]] a Tary * [[1595]]{{--}}Založenie [[Obdorsk|Obdorska]] * [[1598]]{{--}}Dobytie Strakatej hordy ({{vjz|rus|Пегая Орда}}), založenie [[Narym|Narymu]]. * [[1598]]{{--}}Bitka pri Irmeni, konečné dobytie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. ===17. storočie: Od Jeniseja po Tichý oceán, konflikty s Čínou a Džungarským chanátom=== [[Súbor:Mongolsko_v_1636.svg|náhľad|Mapa [[Sibír|Sibíri]], stav z roku [[1636]]]] * [[1601]]{{--}}Založenie Mangazeje (na ovládnutie západosibírskych Samojedov) * [[1604]]{{--}}Založenie [[Tomsk|Tomska]] ako pevnosti proti Džungarom a jenisejským Kirgizom * [[1607]]{{--}}Založenie Turuchanska (prvé mesto na rieke Jenisej), podmanenie si Encov * [[1618]]{{--}}Založenie Kuznecka * [[1619]]{{--}}Založenie Jenisejska * [[po roku 1620]]{{--}}Neznáma neúspešná výprava na polostrov [[Tajmýrsky polostrov|Tajmyr]] (nálezy v zálive Simsa a na ostrovoch Faddeja) * [[1623]]{{--}}Pjanda ako prvý dosiahol rieku [[Lena (rieka)|Lena]] v oblasti Kirenska * [[1628]]{{--}}Vojvoda Andrej Dubenskij založil [[Krasnojarsk]] na [[Jenisej|Jeniseji]], založenie Kanského ostrožku * [[1630]]{{--}}Vasilij Bugor založil Kirensk na [[Lena (rieka)|Lene]], Ivan Galkin založil zimovisko Ilim * [[1631]]{{--}}Ataman Maxim Perfiljev založil Bratský ostrog na Angare, založenie Usť-Kutského ostrogu * [[1632]]{{--}}Piotr Beketov založil [[Jakutsk]] a Žigansk. O dva roky neskôr Jakuti porazili kozácky oddiel Ivana Galkina na Lene a obľahli [[Jakutsk]]. K takémuto protiútoku miestneho obyvateľstva došlo najmä v dôsledku sporov medzi kozáckymi oddielmi (z Mangazeje a Jenisejska), ktoré sa nezhodli v otázke vyberania jasaku (naturálnej dane). * [[1633]]{{--}}Ivan Rebrov objavil ústie riek [[Lena (rieka)|Lena]] a Jana. * [[1638]]{{--}}Zriadenie Jakutského vojvodstva; jazdecká výprava setníka Ivanova k rieke [[Indigirka]] proti Jukagirom. * [[1638]]{{--}}Výprava stolníka Piotra Golovina a pisára Jefima Filatova k rieke [[Lena (rieka)|Lena]] s cieľom vybudovať pevnosť (ostrog). * [[1639]]{{--}}Kopylov vyslal oddiel pod velením Ivana Moskvitina k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1643]]{{--}}Ataman Vasilij Kolesnikov dosiahol [[Bajkal (jazero)|Bajkalské jazero]], zatiaľ čo Michail Staduchin dorazil k rieke Kolyma. * [[1643]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova do oblasti rieky [[Amur (rieka)|Amur]] a plavba po [[Amur (rieka)|Amure]] až k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1644]]{{--}}[[1645]]{{--}}Ťaženie kozákov proti Burjatom v Angarskej stepi. * [[1646]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova: cesta z [[Jakutsk|Jakutska]] k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1647]]{{--}}Ivan Moskvitin založil Ochotsk. * [[1648]]{{--}}[[Semion Dežnev]] preplával cez [[Beringov prieliv]] ako prvý Európan, a to 80 rokov pred [[Vitus Bering|Vitusom Beringom]]. * [[1648]]{{--}}[[1653]]{{--}}Výpravy Jerofeja Chabarova do Daurie. * [[1649]]{{--}}[[1689]]{{--}}Hraničný konflikt medzi Ruskom a ríšou [[Čching]]. * [[1652]]{{--}}Bitka pri pevnosti Ačan. * [[1653]]{{--}}V Zabajkalsku boli založené mestá [[Čita]] a Nerčinsk. * [[1655]]{{--}}Obliehanie pevnosti Kumar. * [[1661]]{{--}}Jakov Pochabov založil na rieke [[Angara]] [[Irkutsk]]. * [[1665]]{{--}}Gavrila Lovcov založil na rieke Selenga pevnosť Selenginsk. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}Začiatok konfliktov medzi [[Džungársko|Džungármi]] a Ruskom. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}[[Džungársko|Džungárske]] dobytie oblasti [[Jenisej|Jeniseja]]; Rusko stráca významné časti Sibíri. * [[1666]]{{--}}Na rieke Uda, pri jej sútoku so Selengou, bola založená zimná stanica Uda, neskôr známa ako pevnosť Uda. * [[1685]]{{--}}[[1686]]{{--}}Obliehanie Albazina * [[1686]]{{--}}Neúspešný pokus o preniknutie na polostrov Tajmyr (Ivan Tolstouchov): výprava sa stratila. [[Súbor:Chengde_painting.JPG|náhľad|Čchingské vojská vyháňajú Rusov od [[Amur (rieka)|Amuru]] (novodobý čínsky obraz v letnom paláci v Džehole)]] * [[1689]]{{--}}[[Čching|Čína]] a Rusko podpisujú [[Nerčinská zmluva|Nerčinskú zmluvu]] ({{vjz|rus|Нерчинский договор}}, {{V jazyku|cmn|尼布楚|}}, {{py|Níbuchǔ}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krausse | meno = Alexis | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia in Asia; a record and a study, 1558-1899 | url = https://archive.org/details/russiainasiaare00kraugoog/mode/2up | vydavateľ = Henry Holt and Company | dátum vydania = 1899 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-18 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Dočasné zastavenie ruskej expanzie v Poamurí. * [[1692]]{{--}}Výprava ruských vojakov proti jenisejským [[Kirgizi|Kirgizom]]; porážka Tubinského ulusu. V boji zahynulo až 700 [[Kirgizi|Kirgizov]]. * [[1697]]{{--}}[[1698]]{{--}}Pripojenie [[Kamčatka|Kamčatky]] počas výpravy Vladimira Atlasova * [[1699]]{{--}}Počas návratu k pevnosti [[Anadyr]] bol zničený oddiel Serjukova ===18. storočie: Dobytie Čukotky a Kamčatky=== * [[1703]]{{--}}[[1715]]{{--}}Povstanie na Kamčatke proti Rusom, počas ktorého boli vypálené väznice v Bolšerecku a Aklansku a zabitých asi 200 kozákov; v roku 1705 Korjakovia zničili kozácky oddiel vedený Protopopovom. V roku [[1715]] Rusi dobyli najväčšiu korjackú osadu, Bolšoj Posad. * [[1709]]{{--}}V podhorí [[Altaj]] bola založená väznica Bikatun * [[1709]]{{--}}[[1710]]{{--}}Džungari napadli južnú Sibír * [[1711]]{{--}}Danila Antsiferov objavila [[Kurilské ostrovy]] * [[1712]]{{--}}Kozácka vzbura na Kamčatke, vražda kozáckych náčelníkov (Atlasova, Čirikova a Mironova) * [[1712]]{{--}}Merkúr Vagin objavuje Novosibírske ostrovy * [[1716]]{{--}}Založenie Omsku * [[1716]]{{--}}Obliehanie Jamyševa * [[1720]]{{--}}Bitka pri Zaysane * 30.{{--}}40. roky 18. storočia {{--}}Vojenské výpravy ruských oddielov pod velením Pavlutského na Čukotku * [[1733]]{{--}}[[1743]]{{--}}Veľká severná expedícia na preskúmanie sibírskeho pobrežia Severného ľadového oceánu (Chariton Laptev, Semjon Čejuskin): preskúmaný opustený Tajmýr, objavené pohorie Byrranga a mys Čeľuskin (severný cíp Sibíri). * [[1740]]{{--}}Založenie Petropavlovska-Kamčatského * [[1747]]{{--}}Čukčovia zničili oddiel anadyrského veliteľa * [[1748]]{{--}}[[1755]]{{--}}Sedem vojenských kampaní proti Čukčom * [[1752]]{{--}}Založená pevnosť Gižiginskaja * [[1753]]{{--}}Obliehanie pevnosti Gižiginskaja Korjakmi * [[1778]]{{--}}Konečná anexia Čukotky ==Ideológia== Ideologické ospravedlnenie ruskej expanzie na [[Sibír]] vychádzalo z interpretácie, že právne začlenenie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] do ruskej ríše dáva Rusku právnu suverenitu nad celým územím siahajúcim od [[Ural (pohorie)|Uralu]] až po Tichý oceán na východe. Skutočné hranice [[Sibír|Sibíri]] sa tak stali veľmi nejasne definovanými a otvorenými interpretácii; v skutočnosti sa ruská expanzia zastavila iba vtedy, keď sa ruské nároky na územie dostali do konfliktu s nárokmi centralizovaných štátov schopných čeliť ruskej expanzii a dôsledne presadzovať svoju vlastnú zvrchovanosť nad daným územím, ako napríklad [[Čching|Čína]]. Druhým ideologickým pilierom ospravedlňujúcim ruský kolonializmus bolo šírenie východného [[Ruská pravoslávna cirkev|pravoslávneho kresťanstva]], hoci táto zámienka pochádzala prevažne od samotných objaviteľov a osadníkov ako ad hoc ospravedlnenie, a nie od samotnej [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]].<ref name="Akimov">{{Citácia periodika|titul=Political Claims, an Extensible Name, and a Divine Mission: Ideology of Russian Expansion in Siberia|periodikum=Journal of Early Modern History|priezvisko=Akimov|meno=Yuri|vydavateľ=Brill|dátum=2021-08-09|ročník=25|číslo=4|strany=277-299|issn=1570-0658|dátum prístupu=2022-11-03|doi=10.1163/15700658-bja10017}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} ==Pozri aj== * [[Dobytie Aztéckej ríše]] * [[Kolonizácia Južnej Ameriky]] == Zdroj == {{Preklad|en|Russian conquest of Siberia|1376376433}} jf7cd1du4npqh4t0vk8h50ch61l59ey 8382526 8382516 2026-10-10T19:10:02Z Martingazak 234259 Vplyv na domorodé obyvateľstvo Sibíri 8382526 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |súčasť=rozširovania [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |obrázok=Surikov_Pokoreniye_Sibiri_Yermakom.jpg |text k obr=Vasilij Surikov, "Jermakovo dobytie Sibíri". Plátno, olej. veľkosť 5.99 x 2.85 m. |popis= |dátum=[[1580]]{{--}}[[1778]] (198 rokov) |miesto=[[Sibír]] |casus= |casus belli= |stav= |výsledok=Ruské víťazstvo |územie=Rozpad a anexácia [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]],<br/>územie medzi [[Ural (pohorie)|Uralom]] a [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] sa stalo súčasťou [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |protivník1=[[Súbor:Flag_of_Oryol_(variant).svg|25px]] [[Ruské cárstvo]] (do [[1721]])<br>{{minivlajka|Russian Empire}} [[Ruská ríša]] (po [[1721]])<br>[[Súbor:Flag_of_Don_Cossacks.svg|25px]] [[Kozáci|Donskí kozáci]]<br>Spojenecké sibírske kmene |protivník2=[[Súbor:Flag of the Khanate of Sibir.svg|25px]] [[Sibírsky chanát]] (do [[1598]])<br> [[Daurovia]]<br>[[Jakuti]]<br> [[Korjaci]]<br>[[Čukčovia]]<br>[[Burjati]]<br>[[Súbor:POL COA Gryf.svg|25px]] [[Jaxa (state)|Jaxa]]<br>[[Súbor:Seal of Qing dynasty.svg|25px]] [[Čching|Čchingská ríša]] {{nowrap|([[1652]]{{--}}[[1689]])}}<br>[[Súbor:Banner_of_the_Dzungar_Khanate.png|25px]] Džungarský chanát {{nowrap|([[1665]]{{--}}[[1720]])}}<br>Ostatné sibírske kmene |protivník3= |velitel1= |velitel2= |velitel3= |sila1= |sila2= |sila3= |straty1= |straty2= |straty3= |poznámky= |portál1= }} '''Ruské dobytie Sibíri''' sa odohralo medzi rokmi [[1581]] a [[1778]]. Za počiatok ruskej expanzie sa pokladá kozácke ťaženie Jermaka Timofejeviča v roku [[1581]] proti [[Sibírsky chanát|Sibírskemu chanátu]]{{#tag:ref|[[Sibírsky chanát]], nástupnícky štát [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] rozprestierajúci na západnej Sibíri, bol v tom čase už len voľnou politickou štruktúrou vazalských území, ktoré boli podkopávané aktivitami ruských objaviteľov.|group=pozn.}}. Ruská expanzia bola vykonávaná málopočetnými silami, ktoré podnikali výpravy, zakladali pevnosti a postupne si podmaňovali miestne kmene. Dochádzalo k prudkým stretom medzi domorodými obyvateľmi [[Sibír|Sibíri]] a ruskými kozákmi, ktorí sa často voči domorodému obyvateľstvu dopúšťali zverstiev.<ref name="Turajev">{{Citácia periodika|titul=Хождение «встречь солнцу» в контексте проблем присоединения Дальнего Востока к Российскому государству (ХVII–ХVIII вв.)|periodikum=Вестник ДВО РАН|priezvisko=Turajev|meno=V. A.|vydavateľ=Институт истории, археологии и этнографии народов Дальнего Востока ДВО РАН|miesto=Vladivostok|ročník=2013|číslo=1|url=https://cyberleninka.ru/article/n/hozhdenie-vstrech-solntsu-v-kontekste-problem-prisoedineniya-dalnego-vostoka-k-rossiyskomu-gosudarstvu-hvii-hviii-vv/viewer|dátum prístupu=2026-10-10}}</ref> Dobytie [[Sibír|Sibíri]] bolo európskou koloniálnou kampaňou porovnateľnou so španielskymi, portugalskými, britskými a francúzskymi kampaňmi v Amerike, Ázii a Afrike.<ref name="Schorkovitz">{{Citácia knihy|titul=Shifting Forms of Continental Colonialism.|priezvisko=Schorkowitz|meno=Dittmar|vydavateľ=Palgrave Macmillan|miesto=Singapore|rok=2019|doi=https://doi.org/10.1007/978-981-13-9817-9_5|kapitola=Was Russia a Colonial Empire?|url=https://cyberleninka.ru/article/n/byla-li-rossiya-kolonialnoy-imperiey-chast-1/viewer}}</ref> ==Dobytie Sibírskeho chanátu== [[Súbor:Herberstein-Moscovia-NE.png|náhľad|Mapa z roku [[1549]] zobrazujúca [[Ural (pohorie)|Ural]] a západnú [[Sibír]], s riekou [[Ob]]]] [[Súbor:CEM-15-Asia-Mercator-1595-Russia-2533.jpg|náhľad|Mapa [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]] (v žltých hraniciach) z roku [[1595]]]] Ruské dobývanie [[Sibír|Sibíri]] sa začalo v júli [[1581]], keď približne 540 kozákov pod vedením [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]] vpadlo na územie Vogulov, poddaných chána Kučuma, vládcu [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Kozákov sprevádzali litovskí a nemeckí žoldnieri a vojnoví zajatci. Počas roka [[1581]] oddiel prechádzal územím známym ako Jugra a dobyla mestá Vogul a Ostyak, pričom zajali aj Kučunovho vyberača daní. Po sérii tatárskych protiútokov ako odvety za ruský postup sa Jermakove sily pripravili na kampaň s cieľom dobyť Kašlik, hlavné mesto [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Jednotka sa nalodila v máji [[1582]]. Po trojdňovej bitke na brehu rieky [[Irtyš]] zvíťazil Jermak nad spojenými silami chána Kučuma a šiestich spojeneckých tatárskych kniežat. [[29. jún|29. júna]] boli kozácke sily napadnuté Tatármi, ale opäť ich odrazili. Počas septembra [[1582]] chán zhromažďoval svoje sily na obranu Kašliku. Horda sibírskych Tatárov, Vogulov a Ostyakov sa zhromaždila na vrchu Čjuvaš, aby sa bránila pred kozáckym útokom. [[1. október|1. októbra]] bol odrazený prvý pokus kozákov o dobytie pevnosti na vrchu Čjuvaš. [[23. október|23. októbra]] sa kozáci po štvrtýkrát pokúsili dobyť tatársku pevnosť na vrchu Čjuvaš. Tatári podnikli protiútok a bolo zabitých viac ako sto kozákov. Kozácka paľba však prinútila Tatárov ustúpiť, pričom na bojisku zanechali dva kanóny. Jermak [[26. október|26. októbra]] vstúpil do Kašliku. Chán Kučum ustúpil do stepí a v priebehu nasledujúcich rokov preskupil svoje sily. [[6. august|6. augusta]] [[1584]] uprostred noci náhle zaútočil na Jermaka a porazil väčšinu jeho armády. Detaily sú sporné. Ruské zdroje tvrdia, že Jermak bol zranený a pokúsil sa utiecť preplávaním rieky Wagaj, ktorá je prítokom rieky [[Irtyš]], ale utopil sa pod váhou vlastného krúžkového brnenia . Zvyšky Jermakových síl pod velením Meščerjaka ustúpili z Kašliku a pri odchode mesto zničili. V roku [[1586]] sa Rusi vrátili a po tom, čo si pomocou delostrelectva podmanili [[Chantyjsko-Mansijsko|Chantov a Mansijov]], založili pevnosť [[Ťumeň]] neďaleko ruín Kašliku. Na tatárske kmene podriadené chánovi Kučumovi viedli Rusi v rokoch [[1584]] až [[1595]] niekoľko útokov, chán Kučum sa však vyhol zajatiu. Nakoniec v auguste [[1598]] bol chán Kučum porazený v bitke pri Irmeni neďaleko rieky [[Ob (rieka)|Ob]]. V priebehu bojov bola sibírska kráľovská rodina zajatá Rusmi, chán Kučum však opäť utiekol. Rusi odviedli členov Kučumovej rodiny do Moskvy, kde títo zostali ako rukojemníci. Potomkovia chánovej rodiny sa stali známymi ako kniežatá Sibírski a ako rodina prežili prinajmenšom do konca 19. storočia. Napriek Kučumovmu úteku zajatie jeho rodiny ukončilo politické a vojenské aktivity a on sa stiahol na územie Nogajskej hordy v južnej Sibíri. Bol v kontakte s cárom a požiadal ho, aby mu bola udelená malá oblasť na brehu rieky [[Irtyš]] ako jeho panstvo. Cár to odmietol a navrhol Kučumovi, aby prišiel do Moskvy a „utešil sa“ v službách cára. Starý chán ponuku neprijal a odišiel do [[Buchara|Buchary]], kde ako starý muž oslepol a zomrel v exile niekedy okolo roku [[1605]].  ==Dobývanie a prieskum== [[Súbor:IstSib098_1.jpg|náhľad|Moskovskí velitelia v novovybudovanej pevnosti [[Ťumeň]], ilustrácia z [[Remezovský letopis|Remezovského letopisu]]]] [[Súbor:Growth_of_Russia_1547-1725.png|náhľad|Rozširovanie územia [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]]]] Prvotnou motiváciou kozáckych výprav bol výber tzv. „jasaku“, kožušinovej dane, od domorodcov. Za tým účelom bola vybudovaná na sútokoch hlavných riek séria zimných základní („zimovie“) a pevností („ostrogy“). Prvými takými základňami boli [[Ťumeň]] (založený v roku [[1586]] Vasilijom Sukiom a Ivanom Miasným) a [[Toboľsk]] (založený v roku [[1586]] Danilom Čulkovom).<ref name="Lantzef">{{Citácia knihy|titul=Eastward to Empire: Exploration and Conquest on the Russian Open Frontier, to 1750.|priezvisko=Lantzeff|meno=George V.|vydavateľ=McGill-Queen's U.P.|miesto=Montreal|rok=1973|isbn=0-7735-0133-9|priezvisko2=Pierce|meno2=Richard A.}}</ref> [[Toboľsk]] sa stal nervovým centrom expanzie.<ref name="Lincoln">{{Citácia knihy|titul=The Conquest of a Continent: Siberia and the Russians.|priezvisko=Lincoln|meno=W. Bruce|vydavateľ=Cornell University Press|miesto=Ithaca, N.Y.|rok=2007|isbn=978-0-8014-8922-8}}</ref> Na severe boli za účelom zdanenia Nencov postavené Berezovo ([[1593]]) a Mangazeja ([[1600]]{{--}}[[1601]]), zatiaľ čo na východe boli na ochranu [[Toboľsk|Toboľska]] a podmanenie si Narymských Ostiakov založené Surgut ([[1594]]) a Tara ([[1594]]). Z nich bola najvýznamnejšia Mangazeja a stala sa základňou pre ďalší prieskum smerom na východ.<ref name="Fischer">{{Citácia knihy|titul=The Russian Fur Trade, 1550–1700.|priezvisko=Fisher|meno=Raymond Henry|vydavateľ=University of California Press|rok=1943}}</ref> Pri ruskom postupe pozdĺž rieky [[Ob (rieka)|Ob]] a jej prítokov boli vybudované opevnené osady Ketsk (1602) a [[Tomsk]] ([[1604]]). Ozbrojenci z Ketska dosiahli v roku [[1605]] rieku [[Jenisej]] a splavili ju až k ústiu prítoku Sym; o dva roky neskôr lovci a obchodníci z Mangazeje splavili rieku Turuchan až k jej sútoku s [[Jenisej|Jenisejom]], kde založili zimovisko Turuchansk. Do roku [[1610]] dosiahli muži z Turuchanska ústie [[Jenisej|Jeniseja]] a plavili sa proti jeho prúdu až k rieke Sym, kde narazili na konkurenčných výbercov daní z Ketska. S cieľom zabezpečiť podmanenie miestneho obyvateľstva boli založené opevnené osady Jenisejsk ([[1619]]) a [[Krasnojarsk]] ([[1628]]).<ref name="Fischer"/> Po smrti chána Kučuma a rozpadnutí akéhokoľvek organizovaného sibírskeho odporu Rusi postupovali najskôr k [[Bajkal (jazero)|Bajkalskému jazeru]] a potom k [[Ochotské more|Ochotskému moru]] a k rieke [[Amur (rieka)|Amur]]. Keď však prvýkrát dosiahli čínske hranice, narazili na organizované vojsko vybavené delostrelectvom a tu sa zastavili. Rusi dosiahli [[Tichý oceán]] v roku [[1639]]. Po dobytí [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] ([[1598]]) sa celá severná Ázia – oblasť oveľa väčšia ako starý chanát – stala známou ako [[Sibír]] a do roku [[1640]] sa východné hranice Ruska rozšírili o viac ako niekoľko miliónov štvorcových kilometrov. V istom zmysle [[Sibírsky chanát|chanát]] pretrvával vo vedľajšom titule „ cár Sibíri“, ktorý sa stal súčasťou titulu ruckých vládcov. Imperiálna expanzia zahŕňala výpravy proti prúdu alebo po prúde riek s cieľom hľadať domorodé obyvateľstvo, ktoré by sa pridalo na „zoznamy“ platcov kožušinovej dane („jasaku“). Tento proces v rozpore s cárskymi dekrétmi zahŕňal značné množstvo násilia a nátlaku. Hoci získavanie kožušín zohralo významnú úlohu v sibírskej expanzii, nebolo to jediný dôvod. Ruskí vodcovia sa tiež snažili nájsť a vytvoriť obchodné cesty na východ. Podobne ich motivovalo rozvíjať obchod na [[Sibír|Sibíri]], a to jednak preto, aby zásobovali územie potrebným tovarom, ako aj preto, aby profitovali z nepriamych daňových príjmov z obchodovaného tovaru. Daňové príjmy sa vyberali prostredníctvom siete colných stanovíšť, ktoré štát zriadil po celej [[Sibír|Sibíri]], a dokonca sa najímali aj emigranti{{--}}obchodníci zo [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]]{{--}}zvyčajne nazývaní Bucharania{{--}}aby pomáhali s colnou správou a diplomatickými úlohami.<ref name="Monahan">{{Citácia knihy|titul=The Merchants of Siberia: Trade in Early Modern Eurasia.|priezvisko=Monahan|meno=Erika|vydavateľ=Cornell University Press|rok=2016|isbn=9780801454073}}</ref>{{rp|462}} Dobytie Sibíri malo za následok aj šírenie chorôb. Historik John F. Richards napísal: ''„... je pochybné, že celková raná novoveká sibírska populácia presiahla 300&nbsp;000 osôb. ... Nové choroby oslabili a demoralizovali domorodé obyvateľstvo Sibíri. Najhoršou z nich boli kiahne „kvôli ich rýchlemu šíreniu, vysokej úmrtnosti a trvalému znetvoreniu preživších.“ „... V 50. rokoch 17. storočia sa presunula na východ od Jeniseja, kde odniesla až 80 percent tunguzskej a jakutskej populácie. V 90. rokoch 17. storočia epidémie kiahní znížili počet Jukagirov odhadom o 44 percent. Choroba sa rýchlo šírila zo skupiny na skupinu po celej Sibíri.“''<ref name="Richards">{{Citácia knihy|titul=The Unending Frontier: An Environmental History of the Early Modern World|priezvisko=Richards|meno=John F.|vydavateľ=University of California Press|rok=2003|isbn=0520939352.}}</ref>{{rp|538}} ==Vplyv na domorodé obyvateľstvo Sibíri== [[Súbor::Кожаный_панцирь.jpg|náhľad|Plátové brnenie zo stvrdnutej kože vystuženej drevom a kosťami domorodých Sibírčanov]] [[Súbor::Koryak_armor.jpeg|náhľad|Tradičné koriacké brnenie okolo roku [[1900]]]] V prípadoch, keď boli kozácke požiadavky domorodým obyvateľstvom odmietnuté, títo reagovali násilím. Ruská výprava hľadajúca úrodné oblasti{{#tag:ref|Klimatické podmienky neumožňovali sibírskym posádkam dopestovať si svoje obilie a tieto boli odkázané na dovoz z európskej časti Ruska, no cesta tovaru do východných oblastí trvala až 4 roky, z Poamuria by dovoz trval 2 mesiace.<ref name="Lincoln"/>{{rp|89/667}}|group=pozn.}} pod vedením Vasilija Pojarkova v roku [[1645]] objavila v Poamurí osídlenom Daurami vhodné podmienky na pestovanie pšenice, no zároveň objavila striebro a pri hľadaní jeho ďalších žíl umučila a zabila mnoho Daurov.<ref name="Lincoln"/>{{rp|85/667}} Pri výprave Jerofeja Chabarova v roku [[1650]] Daurovia spočiatku opustili svoje dediny zo strachu pred krutosťou predchádzajúcej Pojarkovovej výpravy. Pri Chabarovovom druhom príchode sa Daurovia sa bránili Rusom, ale v priamej bitke boli zmasakrovaní, padlo ich 900 pri strate jedného kozáka.<ref name="Lincoln"/>{{rp|91/667}} Z pôvodnej populácie 20&nbsp;000 obyvateľov [[Kamčatka|Kamčatky]] zostalo po prvom polstoročí ruského dobytia 8&nbsp;000.<ref name="Bisher">{{Citácia knihy|titul=White Terror: Cossack Warlords of the Trans-Siberian|priezvisko=Bisher|meno=Jamie|vydavateľ=Routledge|rok=2006|isbn=1135765952}}</ref>{{rp|6}} ] V 40. rokoch 17. storočia boli [[Jakuti]] vystavení násilným výpravám počas ruského postupu na územia blízko rieky [[Lena (rieka)|Leny]]. Na [[Kamčatka|Kamčatke]] boli v 90. rokoch 17. storočia podľa západného historika Stephena Shenfielda tomuto útoku zo strany Rusov vystavení aj Korjakovia, Kamčadali a Čukči . [1] Keď Rusi od domorodcov nezískali požadované množstvo jasaku, guvernér Jakutska, Piotr Golovin, kozák, použil na obesenie domorodých mužov háky na mäso. V povodí rieky [[Lena (rieka)|Lena]] sa v priebehu 40 rokov znížila populácia [[Jakuti|Jakutov]] o 70 %, domorodé ženy boli znásilňované a spolu s deťmi často zotročované, aby domorodcov prinútili platiť jasak. [2]  Kiahne prvýkrát zasiahli západnú [[Sibír]] v roku [[1630]]. V 50. rokoch 17. storočia sa rozšírili na východ od rieky [[Jenisej]], kde pripravili o život až 80 percent príslušníkov tunguzského a jakutského obyvateľstva. V 90. rokoch 17. storočia znížili epidémie kiahní početnosť Jukagirov odhadom o 44 percent. Choroba sa rýchlo šírila medzi jednotlivými skupinami naprieč [[Sibír|Sibírou]]. Úmrtnosť počas epidémií dosahovala až 50 percent populácie. Epidémia sa vracala v intervaloch dvadsiatich až tridsiatich rokov a mala zničujúce následky najmä pre mladých ľudí.<ref name="Richards">{{Citácia knihy|titul=The Unending Frontier: An Environmental History of the Early Modern World|priezvisko=Richards|meno=John F.|vydavateľ=University of California Press|rok=2003|isbn=0520939352}}</ref> Na Kamčatke Rusi v rokoch 1706, 1731 a 1741 potlačili povstania Itelmenov proti svojej vláde. Prvýkrát boli Itelmeni vyzbrojení kamennými zbraňami a boli zle pripravení a vybavení, ale druhýkrát použili zbrane so pušným prachom. Rusi čelili tvrdšiemu odporu, keď sa v rokoch 1745 až 1756 snažili podmaniť si Korjakov vybavených delami a lukmi až do svojho víťazstva. Ruskí kozáci tiež čelili prudkému odporu a boli nútení vzdať sa pokusov o vyhladenie Čukčov v rokoch 1729, 1730 – 1731 a 1744 – 1747. [1] Po ruskej porážke v roku 1729 od Čukotov bol ruský veliteľ major Pavluckij zodpovedný za ruskú vojnu proti Čukotom a masové masakry a zotročovanie čukotských žien a detí v rokoch 1730 – 1731, ale jeho krutosť len ešte viac zúrivo prinútila Čukotov bojovať. [2] V roku 1742 nariadila cisárovná Alžbeta I. čistku Čukčov a Korjakov s cieľom úplne ich vyhnať z ich rodných krajín a vojnou vymazať ich kultúru. Príkaz znel, aby boli domorodci „úplne vyhubení“, pričom Pavluckij opäť viedol túto vojnu v rokoch 1744 až 1747, v ktorej viedol kozákov „s pomocou Všemohúceho Boha a k šťastiu Jej Cisárskej Výsosti“, aby povraždili Čukotských mužov a zotročili ich ženy a deti ako korisť. Čukči však túto kampaň ukončili a prinútili ich vzdať sa tým, že Pavluckého sťali a zabili. [3] [4] Rusi tiež v rokoch 1744 a 1753–1754 viedli vojny a masakry proti Korjakom. Keď sa Rusi pokúsili prinútiť domorodcov konvertovať na kresťanstvo, rôzne domorodé národy ako Korjakovia, Čukči, Itelmeni a Jukagiri sa v 40. rokoch 18. storočia zjednotili, aby vyhnali Rusov z ich územia, čo vyvrcholilo útokom na pevnosť Nižnekamčatsk v roku 1746. [1] Kamčatka je dnes európska z hľadiska demografie a kultúry, pričom iba 5 % jej obyvateľov tvoria pôvodní obyvatelia, čo je približne 10 000 oproti predchádzajúcemu počtu 150 000.  v dôsledku infekčných chorôb, ako sú kiahne a masové masakry Itelmenov a Korjakov kozákmi po anexii v roku 1697 počas prvých desaťročí ruskej vlády. Vraždenie ruskými kozákmi zdevastovalo pôvodné obyvateľstvo Kamčatky. [2] Okrem masakrov kozáci devastovali aj divokú zver zabíjaním obrovského množstva zvierat kvôli kožušine. [3] 90 % Kamčadalov a polovica Vogulov bolo zabitých od osemnásteho do devätnásteho storočia a rýchle vyvražďovanie domorodého obyvateľstva viedlo k úplnému vyhladeniu celých etnických skupín, pričom Nikolaj Jadrintsev dokázal v roku 1882 vymenovať približne 12 vyhladených skupín. Veľkú časť masakrov spôsobil obchod so sibírskymi kožušinami . [4] Oblastníci v 19. storočí medzi Rusmi na Sibíri uznávali, že domorodci sú vystavení obrovskému násilnému vykorisťovaniu a tvrdili, že situáciu napravia svojou navrhovanou regionalistickou politikou. [1] Aleuti v Aleutských horách boli počas prvých 20 rokov ruskej vlády vystavení genocíde a otroctvu zo strany ruských obchodníkov s kožušinami, pričom aleutské ženy a deti Rusi zajali a aleutskí muži boli zmasakrovaní. [ 25 ] Slovanskí Rusi početne prevyšujú všetkých pôvodných obyvateľov Sibíri a jej miest s výnimkou republík Tuva a Sacha, pričom slovanskí Rusi tvoria väčšinu v republike Burjat a Altaj a početne prevyšujú Buriat a pôvodných obyvateľov Altaja . Burjati tvoria iba 33,5 % vlastnej republiky, Altajčania 37 % a Čukči iba 28 %; Evenkov, Chantov, Mansijov a Nenetov početne prevyšuje počet nepôvodných obyvateľov o 90 %. Domorodci boli cármi a sovietskou politikou terčom útokov na ich spôsob života a etnickým Rusiam boli pridelené stáda sobov a divá zver, ktoré cári a Sovieti skonfiškovali. Stáda sobov boli zle hospodárené až do bodu vyhynutia. [1] Ainu zdôrazňovali, že sú pôvodnými obyvateľmi Kurilských ostrovov a že Japonci aj Rusi boli útočníkmi. [1] ==Časová os dobývania== ===16. storočie: Dobytie západnej Sibíri=== * [[1581]]{{--}}[[1585]]{{--}}Sibírska kampaň kozáka [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]]. * [[1586]]{{--}}Vasilij Sukin založil [[Ťumeň]] (prvé ruské mesto na [[Sibír|Sibíri]]) na mieste bývalého hlavného mesta [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. * [[1587]]{{--}}Na [[Irtyš|Irtyši]] bolo založené mesto [[Toboľsk]], ktoré sa neskôr stalo „hlavným mestom Sibíri“. * [[1590]]{{--}}Prvý dekrét o presídlení ruského obyvateľstva na Sibír (35 „roľníckych ľudí“ z okresu [[Solvyčegodsk]] „s manželkami a deťmi a s celým majetkom“ bolo poslaných usadiť sa na [[Sibír]]) * [[1593]]{{--}}Založenie [[Berezovo|Berezova]] * [[1594]]{{--}}Založenie [[Surgut|Surgutu]] a Tary * [[1595]]{{--}}Založenie [[Obdorsk|Obdorska]] * [[1598]]{{--}}Dobytie Strakatej hordy ({{vjz|rus|Пегая Орда}}), založenie [[Narym|Narymu]]. * [[1598]]{{--}}Bitka pri Irmeni, konečné dobytie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. ===17. storočie: Od Jeniseja po Tichý oceán, konflikty s Čínou a Džungarským chanátom=== [[Súbor:Mongolsko_v_1636.svg|náhľad|Mapa [[Sibír|Sibíri]], stav z roku [[1636]]]] * [[1601]]{{--}}Založenie Mangazeje (na ovládnutie západosibírskych Samojedov) * [[1604]]{{--}}Založenie [[Tomsk|Tomska]] ako pevnosti proti Džungarom a jenisejským Kirgizom * [[1607]]{{--}}Založenie Turuchanska (prvé mesto na rieke Jenisej), podmanenie si Encov * [[1618]]{{--}}Založenie Kuznecka * [[1619]]{{--}}Založenie Jenisejska * [[po roku 1620]]{{--}}Neznáma neúspešná výprava na polostrov [[Tajmýrsky polostrov|Tajmyr]] (nálezy v zálive Simsa a na ostrovoch Faddeja) * [[1623]]{{--}}Pjanda ako prvý dosiahol rieku [[Lena (rieka)|Lena]] v oblasti Kirenska * [[1628]]{{--}}Vojvoda Andrej Dubenskij založil [[Krasnojarsk]] na [[Jenisej|Jeniseji]], založenie Kanského ostrožku * [[1630]]{{--}}Vasilij Bugor založil Kirensk na [[Lena (rieka)|Lene]], Ivan Galkin založil zimovisko Ilim * [[1631]]{{--}}Ataman Maxim Perfiljev založil Bratský ostrog na Angare, založenie Usť-Kutského ostrogu * [[1632]]{{--}}Piotr Beketov založil [[Jakutsk]] a Žigansk. O dva roky neskôr Jakuti porazili kozácky oddiel Ivana Galkina na Lene a obľahli [[Jakutsk]]. K takémuto protiútoku miestneho obyvateľstva došlo najmä v dôsledku sporov medzi kozáckymi oddielmi (z Mangazeje a Jenisejska), ktoré sa nezhodli v otázke vyberania jasaku (naturálnej dane). * [[1633]]{{--}}Ivan Rebrov objavil ústie riek [[Lena (rieka)|Lena]] a Jana. * [[1638]]{{--}}Zriadenie Jakutského vojvodstva; jazdecká výprava setníka Ivanova k rieke [[Indigirka]] proti Jukagirom. * [[1638]]{{--}}Výprava stolníka Piotra Golovina a pisára Jefima Filatova k rieke [[Lena (rieka)|Lena]] s cieľom vybudovať pevnosť (ostrog). * [[1639]]{{--}}Kopylov vyslal oddiel pod velením Ivana Moskvitina k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1643]]{{--}}Ataman Vasilij Kolesnikov dosiahol [[Bajkal (jazero)|Bajkalské jazero]], zatiaľ čo Michail Staduchin dorazil k rieke Kolyma. * [[1643]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova do oblasti rieky [[Amur (rieka)|Amur]] a plavba po [[Amur (rieka)|Amure]] až k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1644]]{{--}}[[1645]]{{--}}Ťaženie kozákov proti Burjatom v Angarskej stepi. * [[1646]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova: cesta z [[Jakutsk|Jakutska]] k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1647]]{{--}}Ivan Moskvitin založil Ochotsk. * [[1648]]{{--}}[[Semion Dežnev]] preplával cez [[Beringov prieliv]] ako prvý Európan, a to 80 rokov pred [[Vitus Bering|Vitusom Beringom]]. * [[1648]]{{--}}[[1653]]{{--}}Výpravy Jerofeja Chabarova do Daurie. * [[1649]]{{--}}[[1689]]{{--}}Hraničný konflikt medzi Ruskom a ríšou [[Čching]]. * [[1652]]{{--}}Bitka pri pevnosti Ačan. * [[1653]]{{--}}V Zabajkalsku boli založené mestá [[Čita]] a Nerčinsk. * [[1655]]{{--}}Obliehanie pevnosti Kumar. * [[1661]]{{--}}Jakov Pochabov založil na rieke [[Angara]] [[Irkutsk]]. * [[1665]]{{--}}Gavrila Lovcov založil na rieke Selenga pevnosť Selenginsk. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}Začiatok konfliktov medzi [[Džungársko|Džungármi]] a Ruskom. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}[[Džungársko|Džungárske]] dobytie oblasti [[Jenisej|Jeniseja]]; Rusko stráca významné časti Sibíri. * [[1666]]{{--}}Na rieke Uda, pri jej sútoku so Selengou, bola založená zimná stanica Uda, neskôr známa ako pevnosť Uda. * [[1685]]{{--}}[[1686]]{{--}}Obliehanie Albazina * [[1686]]{{--}}Neúspešný pokus o preniknutie na polostrov Tajmyr (Ivan Tolstouchov): výprava sa stratila. [[Súbor:Chengde_painting.JPG|náhľad|Čchingské vojská vyháňajú Rusov od [[Amur (rieka)|Amuru]] (novodobý čínsky obraz v letnom paláci v Džehole)]] * [[1689]]{{--}}[[Čching|Čína]] a Rusko podpisujú [[Nerčinská zmluva|Nerčinskú zmluvu]] ({{vjz|rus|Нерчинский договор}}, {{V jazyku|cmn|尼布楚|}}, {{py|Níbuchǔ}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krausse | meno = Alexis | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia in Asia; a record and a study, 1558-1899 | url = https://archive.org/details/russiainasiaare00kraugoog/mode/2up | vydavateľ = Henry Holt and Company | dátum vydania = 1899 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-18 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Dočasné zastavenie ruskej expanzie v Poamurí. * [[1692]]{{--}}Výprava ruských vojakov proti jenisejským [[Kirgizi|Kirgizom]]; porážka Tubinského ulusu. V boji zahynulo až 700 [[Kirgizi|Kirgizov]]. * [[1697]]{{--}}[[1698]]{{--}}Pripojenie [[Kamčatka|Kamčatky]] počas výpravy Vladimira Atlasova * [[1699]]{{--}}Počas návratu k pevnosti [[Anadyr]] bol zničený oddiel Serjukova ===18. storočie: Dobytie Čukotky a Kamčatky=== * [[1703]]{{--}}[[1715]]{{--}}Povstanie na Kamčatke proti Rusom, počas ktorého boli vypálené väznice v Bolšerecku a Aklansku a zabitých asi 200 kozákov; v roku 1705 Korjakovia zničili kozácky oddiel vedený Protopopovom. V roku [[1715]] Rusi dobyli najväčšiu korjackú osadu, Bolšoj Posad. * [[1709]]{{--}}V podhorí [[Altaj]] bola založená väznica Bikatun * [[1709]]{{--}}[[1710]]{{--}}Džungari napadli južnú Sibír * [[1711]]{{--}}Danila Antsiferov objavila [[Kurilské ostrovy]] * [[1712]]{{--}}Kozácka vzbura na Kamčatke, vražda kozáckych náčelníkov (Atlasova, Čirikova a Mironova) * [[1712]]{{--}}Merkúr Vagin objavuje Novosibírske ostrovy * [[1716]]{{--}}Založenie Omsku * [[1716]]{{--}}Obliehanie Jamyševa * [[1720]]{{--}}Bitka pri Zaysane * 30.{{--}}40. roky 18. storočia {{--}}Vojenské výpravy ruských oddielov pod velením Pavlutského na Čukotku * [[1733]]{{--}}[[1743]]{{--}}Veľká severná expedícia na preskúmanie sibírskeho pobrežia Severného ľadového oceánu (Chariton Laptev, Semjon Čejuskin): preskúmaný opustený Tajmýr, objavené pohorie Byrranga a mys Čeľuskin (severný cíp Sibíri). * [[1740]]{{--}}Založenie Petropavlovska-Kamčatského * [[1747]]{{--}}Čukčovia zničili oddiel anadyrského veliteľa * [[1748]]{{--}}[[1755]]{{--}}Sedem vojenských kampaní proti Čukčom * [[1752]]{{--}}Založená pevnosť Gižiginskaja * [[1753]]{{--}}Obliehanie pevnosti Gižiginskaja Korjakmi * [[1778]]{{--}}Konečná anexia Čukotky ==Ideológia== Ideologické ospravedlnenie ruskej expanzie na [[Sibír]] vychádzalo z interpretácie, že právne začlenenie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] do ruskej ríše dáva Rusku právnu suverenitu nad celým územím siahajúcim od [[Ural (pohorie)|Uralu]] až po Tichý oceán na východe. Skutočné hranice [[Sibír|Sibíri]] sa tak stali veľmi nejasne definovanými a otvorenými interpretácii; v skutočnosti sa ruská expanzia zastavila iba vtedy, keď sa ruské nároky na územie dostali do konfliktu s nárokmi centralizovaných štátov schopných čeliť ruskej expanzii a dôsledne presadzovať svoju vlastnú zvrchovanosť nad daným územím, ako napríklad [[Čching|Čína]]. Druhým ideologickým pilierom ospravedlňujúcim ruský kolonializmus bolo šírenie východného [[Ruská pravoslávna cirkev|pravoslávneho kresťanstva]], hoci táto zámienka pochádzala prevažne od samotných objaviteľov a osadníkov ako ad hoc ospravedlnenie, a nie od samotnej [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]].<ref name="Akimov">{{Citácia periodika|titul=Political Claims, an Extensible Name, and a Divine Mission: Ideology of Russian Expansion in Siberia|periodikum=Journal of Early Modern History|priezvisko=Akimov|meno=Yuri|vydavateľ=Brill|dátum=2021-08-09|ročník=25|číslo=4|strany=277-299|issn=1570-0658|dátum prístupu=2022-11-03|doi=10.1163/15700658-bja10017}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} ==Pozri aj== * [[Dobytie Aztéckej ríše]] * [[Kolonizácia Južnej Ameriky]] == Zdroj == {{Preklad|en|Russian conquest of Siberia|1376376433}} hn64tnq1hsyuy1wt75r8np8qo7efpx7 8382528 8382526 2026-10-10T19:12:44Z Martingazak 234259 Doplnenie 8382528 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |súčasť=rozširovania [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |obrázok=Surikov_Pokoreniye_Sibiri_Yermakom.jpg |text k obr=Vasilij Surikov, "Jermakovo dobytie Sibíri". Plátno, olej. veľkosť 5.99 x 2.85 m. |popis= |dátum=[[1580]]{{--}}[[1778]] (198 rokov) |miesto=[[Sibír]] |casus= |casus belli= |stav= |výsledok=Ruské víťazstvo |územie=Rozpad a anexácia [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]],<br/>územie medzi [[Ural (pohorie)|Uralom]] a [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] sa stalo súčasťou [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |protivník1=[[Súbor:Flag_of_Oryol_(variant).svg|25px]] [[Ruské cárstvo]] (do [[1721]])<br>{{minivlajka|Russian Empire}} [[Ruská ríša]] (po [[1721]])<br>[[Súbor:Flag_of_Don_Cossacks.svg|25px]] [[Kozáci|Donskí kozáci]]<br>Spojenecké sibírske kmene |protivník2=[[Súbor:Flag of the Khanate of Sibir.svg|25px]] [[Sibírsky chanát]] (do [[1598]])<br> [[Daurovia]]<br>[[Jakuti]]<br> [[Korjaci]]<br>[[Čukčovia]]<br>[[Burjati]]<br>[[Súbor:POL COA Gryf.svg|25px]] [[Jaxa (state)|Jaxa]]<br>[[Súbor:Seal of Qing dynasty.svg|25px]] [[Čching|Čchingská ríša]] {{nowrap|([[1652]]{{--}}[[1689]])}}<br>[[Súbor:Banner_of_the_Dzungar_Khanate.png|25px]] Džungarský chanát {{nowrap|([[1665]]{{--}}[[1720]])}}<br>Ostatné sibírske kmene |protivník3= |velitel1= |velitel2= |velitel3= |sila1= |sila2= |sila3= |straty1= |straty2= |straty3= |poznámky= |portál1= }} '''Ruské dobytie Sibíri''' sa odohralo medzi rokmi [[1581]] a [[1778]]. Za počiatok ruskej expanzie sa pokladá kozácke ťaženie Jermaka Timofejeviča v roku [[1581]] proti [[Sibírsky chanát|Sibírskemu chanátu]]{{#tag:ref|[[Sibírsky chanát]], nástupnícky štát [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] rozprestierajúci na západnej Sibíri, bol v tom čase už len voľnou politickou štruktúrou vazalských území, ktoré boli podkopávané aktivitami ruských objaviteľov.|group=pozn.}}. Ruská expanzia bola vykonávaná málopočetnými silami, ktoré podnikali výpravy, zakladali pevnosti a postupne si podmaňovali miestne kmene. Dochádzalo k prudkým stretom medzi domorodými obyvateľmi [[Sibír|Sibíri]] a ruskými kozákmi, ktorí sa často voči domorodému obyvateľstvu dopúšťali zverstiev.<ref name="Turajev">{{Citácia periodika|titul=Хождение «встречь солнцу» в контексте проблем присоединения Дальнего Востока к Российскому государству (ХVII–ХVIII вв.)|periodikum=Вестник ДВО РАН|priezvisko=Turajev|meno=V. A.|vydavateľ=Институт истории, археологии и этнографии народов Дальнего Востока ДВО РАН|miesto=Vladivostok|ročník=2013|číslo=1|url=https://cyberleninka.ru/article/n/hozhdenie-vstrech-solntsu-v-kontekste-problem-prisoedineniya-dalnego-vostoka-k-rossiyskomu-gosudarstvu-hvii-hviii-vv/viewer|dátum prístupu=2026-10-10}}</ref> Dobytie [[Sibír|Sibíri]] bolo európskou koloniálnou kampaňou porovnateľnou so španielskymi, portugalskými, britskými a francúzskymi kampaňmi v Amerike, Ázii a Afrike.<ref name="Schorkovitz">{{Citácia knihy|titul=Shifting Forms of Continental Colonialism.|priezvisko=Schorkowitz|meno=Dittmar|vydavateľ=Palgrave Macmillan|miesto=Singapore|rok=2019|doi=https://doi.org/10.1007/978-981-13-9817-9_5|kapitola=Was Russia a Colonial Empire?|url=https://cyberleninka.ru/article/n/byla-li-rossiya-kolonialnoy-imperiey-chast-1/viewer}}</ref> ==Dobytie Sibírskeho chanátu== [[Súbor:Herberstein-Moscovia-NE.png|náhľad|Mapa z roku [[1549]] zobrazujúca [[Ural (pohorie)|Ural]] a západnú [[Sibír]], s riekou [[Ob]]]] [[Súbor:CEM-15-Asia-Mercator-1595-Russia-2533.jpg|náhľad|Mapa [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]] (v žltých hraniciach) z roku [[1595]]]] Ruské dobývanie [[Sibír|Sibíri]] sa začalo v júli [[1581]], keď približne 540 kozákov pod vedením [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]] vpadlo na územie Vogulov, poddaných chána Kučuma, vládcu [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Kozákov sprevádzali litovskí a nemeckí žoldnieri a vojnoví zajatci. Počas roka [[1581]] oddiel prechádzal územím známym ako Jugra a dobyla mestá Vogul a Ostyak, pričom zajali aj Kučunovho vyberača daní. Po sérii tatárskych protiútokov ako odvety za ruský postup sa Jermakove sily pripravili na kampaň s cieľom dobyť Kašlik, hlavné mesto [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Jednotka sa nalodila v máji [[1582]]. Po trojdňovej bitke na brehu rieky [[Irtyš]] zvíťazil Jermak nad spojenými silami chána Kučuma a šiestich spojeneckých tatárskych kniežat. [[29. jún|29. júna]] boli kozácke sily napadnuté Tatármi, ale opäť ich odrazili. Počas septembra [[1582]] chán zhromažďoval svoje sily na obranu Kašliku. Horda sibírskych Tatárov, Vogulov a Ostyakov sa zhromaždila na vrchu Čjuvaš, aby sa bránila pred kozáckym útokom. [[1. október|1. októbra]] bol odrazený prvý pokus kozákov o dobytie pevnosti na vrchu Čjuvaš. [[23. október|23. októbra]] sa kozáci po štvrtýkrát pokúsili dobyť tatársku pevnosť na vrchu Čjuvaš. Tatári podnikli protiútok a bolo zabitých viac ako sto kozákov. Kozácka paľba však prinútila Tatárov ustúpiť, pričom na bojisku zanechali dva kanóny. Jermak [[26. október|26. októbra]] vstúpil do Kašliku. Chán Kučum ustúpil do stepí a v priebehu nasledujúcich rokov preskupil svoje sily. [[6. august|6. augusta]] [[1584]] uprostred noci náhle zaútočil na Jermaka a porazil väčšinu jeho armády. Detaily sú sporné. Ruské zdroje tvrdia, že Jermak bol zranený a pokúsil sa utiecť preplávaním rieky Wagaj, ktorá je prítokom rieky [[Irtyš]], ale utopil sa pod váhou vlastného krúžkového brnenia . Zvyšky Jermakových síl pod velením Meščerjaka ustúpili z Kašliku a pri odchode mesto zničili. V roku [[1586]] sa Rusi vrátili a po tom, čo si pomocou delostrelectva podmanili [[Chantyjsko-Mansijsko|Chantov a Mansijov]], založili pevnosť [[Ťumeň]] neďaleko ruín Kašliku. Na tatárske kmene podriadené chánovi Kučumovi viedli Rusi v rokoch [[1584]] až [[1595]] niekoľko útokov, chán Kučum sa však vyhol zajatiu. Nakoniec v auguste [[1598]] bol chán Kučum porazený v bitke pri Irmeni neďaleko rieky [[Ob (rieka)|Ob]]. V priebehu bojov bola sibírska kráľovská rodina zajatá Rusmi, chán Kučum však opäť utiekol. Rusi odviedli členov Kučumovej rodiny do Moskvy, kde títo zostali ako rukojemníci. Potomkovia chánovej rodiny sa stali známymi ako kniežatá Sibírski a ako rodina prežili prinajmenšom do konca 19. storočia. Napriek Kučumovmu úteku zajatie jeho rodiny ukončilo politické a vojenské aktivity a on sa stiahol na územie Nogajskej hordy v južnej Sibíri. Bol v kontakte s cárom a požiadal ho, aby mu bola udelená malá oblasť na brehu rieky [[Irtyš]] ako jeho panstvo. Cár to odmietol a navrhol Kučumovi, aby prišiel do Moskvy a „utešil sa“ v službách cára. Starý chán ponuku neprijal a odišiel do [[Buchara|Buchary]], kde ako starý muž oslepol a zomrel v exile niekedy okolo roku [[1605]].  ==Dobývanie a prieskum== [[Súbor:IstSib098_1.jpg|náhľad|Moskovskí velitelia v novovybudovanej pevnosti [[Ťumeň]], ilustrácia z [[Remezovský letopis|Remezovského letopisu]]]] [[Súbor:Growth_of_Russia_1547-1725.png|náhľad|Rozširovanie územia [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]]]] Prvotnou motiváciou kozáckych výprav bol výber tzv. „jasaku“, kožušinovej dane, od domorodcov. Za tým účelom bola vybudovaná na sútokoch hlavných riek séria zimných základní („zimovie“) a pevností („ostrogy“). Prvými takými základňami boli [[Ťumeň]] (založený v roku [[1586]] Vasilijom Sukiom a Ivanom Miasným) a [[Toboľsk]] (založený v roku [[1586]] Danilom Čulkovom).<ref name="Lantzef">{{Citácia knihy|titul=Eastward to Empire: Exploration and Conquest on the Russian Open Frontier, to 1750.|priezvisko=Lantzeff|meno=George V.|vydavateľ=McGill-Queen's U.P.|miesto=Montreal|rok=1973|isbn=0-7735-0133-9|priezvisko2=Pierce|meno2=Richard A.}}</ref> [[Toboľsk]] sa stal nervovým centrom expanzie.<ref name="Lincoln">{{Citácia knihy|titul=The Conquest of a Continent: Siberia and the Russians.|priezvisko=Lincoln|meno=W. Bruce|vydavateľ=Cornell University Press|miesto=Ithaca, N.Y.|rok=2007|isbn=978-0-8014-8922-8}}</ref> Na severe boli za účelom zdanenia Nencov postavené Berezovo ([[1593]]) a Mangazeja ([[1600]]{{--}}[[1601]]), zatiaľ čo na východe boli na ochranu [[Toboľsk|Toboľska]] a podmanenie si Narymských Ostiakov založené Surgut ([[1594]]) a Tara ([[1594]]). Z nich bola najvýznamnejšia Mangazeja a stala sa základňou pre ďalší prieskum smerom na východ.<ref name="Fischer">{{Citácia knihy|titul=The Russian Fur Trade, 1550–1700.|priezvisko=Fisher|meno=Raymond Henry|vydavateľ=University of California Press|rok=1943}}</ref> Pri ruskom postupe pozdĺž rieky [[Ob (rieka)|Ob]] a jej prítokov boli vybudované opevnené osady Ketsk (1602) a [[Tomsk]] ([[1604]]). Ozbrojenci z Ketska dosiahli v roku [[1605]] rieku [[Jenisej]] a splavili ju až k ústiu prítoku Sym; o dva roky neskôr lovci a obchodníci z Mangazeje splavili rieku Turuchan až k jej sútoku s [[Jenisej|Jenisejom]], kde založili zimovisko Turuchansk. Do roku [[1610]] dosiahli muži z Turuchanska ústie [[Jenisej|Jeniseja]] a plavili sa proti jeho prúdu až k rieke Sym, kde narazili na konkurenčných výbercov daní z Ketska. S cieľom zabezpečiť podmanenie miestneho obyvateľstva boli založené opevnené osady Jenisejsk ([[1619]]) a [[Krasnojarsk]] ([[1628]]).<ref name="Fischer"/> Po smrti chána Kučuma a rozpadnutí akéhokoľvek organizovaného sibírskeho odporu Rusi postupovali najskôr k [[Bajkal (jazero)|Bajkalskému jazeru]] a potom k [[Ochotské more|Ochotskému moru]] a k rieke [[Amur (rieka)|Amur]]. Keď však prvýkrát dosiahli čínske hranice, narazili na organizované vojsko vybavené delostrelectvom a tu sa zastavili. Rusi dosiahli [[Tichý oceán]] v roku [[1639]]. Po dobytí [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] ([[1598]]) sa celá severná Ázia – oblasť oveľa väčšia ako starý chanát – stala známou ako [[Sibír]] a do roku [[1640]] sa východné hranice Ruska rozšírili o viac ako niekoľko miliónov štvorcových kilometrov. V istom zmysle [[Sibírsky chanát|chanát]] pretrvával vo vedľajšom titule „ cár Sibíri“, ktorý sa stal súčasťou titulu ruckých vládcov. Imperiálna expanzia zahŕňala výpravy proti prúdu alebo po prúde riek s cieľom hľadať domorodé obyvateľstvo, ktoré by sa pridalo na „zoznamy“ platcov kožušinovej dane („jasaku“). Tento proces v rozpore s cárskymi dekrétmi zahŕňal značné množstvo násilia a nátlaku. Hoci získavanie kožušín zohralo významnú úlohu v sibírskej expanzii, nebolo to jediný dôvod. Ruskí vodcovia sa tiež snažili nájsť a vytvoriť obchodné cesty na východ. Podobne ich motivovalo rozvíjať obchod na [[Sibír|Sibíri]], a to jednak preto, aby zásobovali územie potrebným tovarom, ako aj preto, aby profitovali z nepriamych daňových príjmov z obchodovaného tovaru. Daňové príjmy sa vyberali prostredníctvom siete colných stanovíšť, ktoré štát zriadil po celej [[Sibír|Sibíri]], a dokonca sa najímali aj emigranti{{--}}obchodníci zo [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]]{{--}}zvyčajne nazývaní Bucharania{{--}}aby pomáhali s colnou správou a diplomatickými úlohami.<ref name="Monahan">{{Citácia knihy|titul=The Merchants of Siberia: Trade in Early Modern Eurasia.|priezvisko=Monahan|meno=Erika|vydavateľ=Cornell University Press|rok=2016|isbn=9780801454073}}</ref>{{rp|462}} ==Vplyv na domorodé obyvateľstvo Sibíri== [[Súbor::Кожаный_панцирь.jpg|náhľad|Plátové brnenie zo stvrdnutej kože vystuženej drevom a kosťami domorodých Sibírčanov]] [[Súbor::Koryak_armor.jpeg|náhľad|Tradičné koriacké brnenie okolo roku [[1900]]]] V prípadoch, keď boli kozácke požiadavky domorodým obyvateľstvom odmietnuté, títo reagovali násilím. Ruská výprava hľadajúca úrodné oblasti{{#tag:ref|Klimatické podmienky neumožňovali sibírskym posádkam dopestovať si svoje obilie a tieto boli odkázané na dovoz z európskej časti Ruska, no cesta tovaru do východných oblastí trvala až 4 roky, z Poamuria by dovoz trval 2 mesiace.<ref name="Lincoln"/>{{rp|89/667}}|group=pozn.}} pod vedením Vasilija Pojarkova v roku [[1645]] objavila v Poamurí osídlenom Daurami vhodné podmienky na pestovanie pšenice, no zároveň objavila striebro a pri hľadaní jeho ďalších žíl umučila a zabila mnoho Daurov.<ref name="Lincoln"/>{{rp|85/667}} Pri výprave Jerofeja Chabarova v roku [[1650]] Daurovia spočiatku opustili svoje dediny zo strachu pred krutosťou predchádzajúcej Pojarkovovej výpravy. Pri Chabarovovom druhom príchode sa Daurovia sa bránili Rusom, ale v priamej bitke boli zmasakrovaní, padlo ich 900 pri strate jedného kozáka.<ref name="Lincoln"/>{{rp|91/667}} Z pôvodnej populácie 20&nbsp;000 obyvateľov [[Kamčatka|Kamčatky]] zostalo po prvom polstoročí ruského dobytia 8&nbsp;000.<ref name="Bisher">{{Citácia knihy|titul=White Terror: Cossack Warlords of the Trans-Siberian|priezvisko=Bisher|meno=Jamie|vydavateľ=Routledge|rok=2006|isbn=1135765952}}</ref>{{rp|6}} ] V 40. rokoch 17. storočia boli [[Jakuti]] vystavení násilným výpravám počas ruského postupu na územia blízko rieky [[Lena (rieka)|Leny]]. Na [[Kamčatka|Kamčatke]] boli v 90. rokoch 17. storočia podľa západného historika Stephena Shenfielda tomuto útoku zo strany Rusov vystavení aj Korjakovia, Kamčadali a Čukči . [1] Keď Rusi od domorodcov nezískali požadované množstvo jasaku, guvernér Jakutska, Piotr Golovin, kozák, použil na obesenie domorodých mužov háky na mäso. V povodí rieky [[Lena (rieka)|Lena]] sa v priebehu 40 rokov znížila populácia [[Jakuti|Jakutov]] o 70 %, domorodé ženy boli znásilňované a spolu s deťmi často zotročované, aby domorodcov prinútili platiť jasak. [2]  Dobytie Sibíri malo za následok aj šírenie chorôb. Celková sibírska populácia na prahu novoveku bola odhadovaná na 300&nbsp;000 osôb. Kiahne prvýkrát zasiahli západnú [[Sibír]] v roku [[1630]]. V 50. rokoch 17. storočia sa rozšírili na východ od rieky [[Jenisej]], kde pripravili o život až 80 percent príslušníkov tunguzského a jakutského obyvateľstva. V 90. rokoch 17. storočia znížili epidémie kiahní početnosť Jukagirov odhadom o 44 percent. Choroba sa rýchlo šírila medzi jednotlivými skupinami naprieč [[Sibír|Sibírou]]. Úmrtnosť počas epidémií dosahovala až 50 percent populácie. Epidémia sa vracala v intervaloch dvadsiatich až tridsiatich rokov a mala zničujúce následky najmä pre mladých ľudí.<ref name="Richards">{{Citácia knihy|titul=The Unending Frontier: An Environmental History of the Early Modern World|priezvisko=Richards|meno=John F.|vydavateľ=University of California Press|rok=2003|isbn=0520939352}}</ref>{{rp|538}} Na [[Kamčatka|Kamčatke]] Rusi v rokoch 1706, 1731 a 1741 potlačili povstania Itelmenov proti svojej vláde. Prvýkrát boli Itelmeni vyzbrojení kamennými zbraňami a boli zle pripravení a vybavení, ale druhýkrát použili zbrane so pušným prachom. Rusi čelili tvrdšiemu odporu, keď sa v rokoch 1745 až 1756 snažili podmaniť si Korjakov vybavených delami a lukmi až do svojho víťazstva. Ruskí kozáci tiež čelili prudkému odporu a boli nútení vzdať sa pokusov o vyhladenie Čukčov v rokoch 1729, 1730 – 1731 a 1744 – 1747. [1] Po ruskej porážke v roku 1729 od Čukotov bol ruský veliteľ major Pavluckij zodpovedný za ruskú vojnu proti Čukotom a masové masakry a zotročovanie čukotských žien a detí v rokoch 1730 – 1731, ale jeho krutosť len ešte viac zúrivo prinútila Čukotov bojovať. [2] V roku 1742 nariadila cisárovná Alžbeta I. čistku Čukčov a Korjakov s cieľom úplne ich vyhnať z ich rodných krajín a vojnou vymazať ich kultúru. Príkaz znel, aby boli domorodci „úplne vyhubení“, pričom Pavluckij opäť viedol túto vojnu v rokoch 1744 až 1747, v ktorej viedol kozákov „s pomocou Všemohúceho Boha a k šťastiu Jej Cisárskej Výsosti“, aby povraždili Čukotských mužov a zotročili ich ženy a deti ako korisť. Čukči však túto kampaň ukončili a prinútili ich vzdať sa tým, že Pavluckého sťali a zabili. [3] [4] Rusi tiež v rokoch 1744 a 1753–1754 viedli vojny a masakry proti Korjakom. Keď sa Rusi pokúsili prinútiť domorodcov konvertovať na kresťanstvo, rôzne domorodé národy ako Korjakovia, Čukči, Itelmeni a Jukagiri sa v 40. rokoch 18. storočia zjednotili, aby vyhnali Rusov z ich územia, čo vyvrcholilo útokom na pevnosť Nižnekamčatsk v roku 1746. [1] Kamčatka je dnes európska z hľadiska demografie a kultúry, pričom iba 5 % jej obyvateľov tvoria pôvodní obyvatelia, čo je približne 10 000 oproti predchádzajúcemu počtu 150 000.  v dôsledku infekčných chorôb, ako sú kiahne a masové masakry Itelmenov a Korjakov kozákmi po anexii v roku 1697 počas prvých desaťročí ruskej vlády. Vraždenie ruskými kozákmi zdevastovalo pôvodné obyvateľstvo Kamčatky. [2] Okrem masakrov kozáci devastovali aj divokú zver zabíjaním obrovského množstva zvierat kvôli kožušine. [3] 90 % Kamčadalov a polovica Vogulov bolo zabitých od osemnásteho do devätnásteho storočia a rýchle vyvražďovanie domorodého obyvateľstva viedlo k úplnému vyhladeniu celých etnických skupín, pričom Nikolaj Jadrintsev dokázal v roku 1882 vymenovať približne 12 vyhladených skupín. Veľkú časť masakrov spôsobil obchod so sibírskymi kožušinami . [4] Oblastníci v 19. storočí medzi Rusmi na Sibíri uznávali, že domorodci sú vystavení obrovskému násilnému vykorisťovaniu a tvrdili, že situáciu napravia svojou navrhovanou regionalistickou politikou. [1] Aleuti v Aleutských horách boli počas prvých 20 rokov ruskej vlády vystavení genocíde a otroctvu zo strany ruských obchodníkov s kožušinami, pričom aleutské ženy a deti Rusi zajali a aleutskí muži boli zmasakrovaní. [ 25 ] Slovanskí Rusi početne prevyšujú všetkých pôvodných obyvateľov Sibíri a jej miest s výnimkou republík Tuva a Sacha, pričom slovanskí Rusi tvoria väčšinu v republike Burjat a Altaj a početne prevyšujú Buriat a pôvodných obyvateľov Altaja . Burjati tvoria iba 33,5 % vlastnej republiky, Altajčania 37 % a Čukči iba 28 %; Evenkov, Chantov, Mansijov a Nenetov početne prevyšuje počet nepôvodných obyvateľov o 90 %. Domorodci boli cármi a sovietskou politikou terčom útokov na ich spôsob života a etnickým Rusiam boli pridelené stáda sobov a divá zver, ktoré cári a Sovieti skonfiškovali. Stáda sobov boli zle hospodárené až do bodu vyhynutia. [1] Ainu zdôrazňovali, že sú pôvodnými obyvateľmi Kurilských ostrovov a že Japonci aj Rusi boli útočníkmi. [1] ==Časová os dobývania== ===16. storočie: Dobytie západnej Sibíri=== * [[1581]]{{--}}[[1585]]{{--}}Sibírska kampaň kozáka [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]]. * [[1586]]{{--}}Vasilij Sukin založil [[Ťumeň]] (prvé ruské mesto na [[Sibír|Sibíri]]) na mieste bývalého hlavného mesta [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. * [[1587]]{{--}}Na [[Irtyš|Irtyši]] bolo založené mesto [[Toboľsk]], ktoré sa neskôr stalo „hlavným mestom Sibíri“. * [[1590]]{{--}}Prvý dekrét o presídlení ruského obyvateľstva na Sibír (35 „roľníckych ľudí“ z okresu [[Solvyčegodsk]] „s manželkami a deťmi a s celým majetkom“ bolo poslaných usadiť sa na [[Sibír]]) * [[1593]]{{--}}Založenie [[Berezovo|Berezova]] * [[1594]]{{--}}Založenie [[Surgut|Surgutu]] a Tary * [[1595]]{{--}}Založenie [[Obdorsk|Obdorska]] * [[1598]]{{--}}Dobytie Strakatej hordy ({{vjz|rus|Пегая Орда}}), založenie [[Narym|Narymu]]. * [[1598]]{{--}}Bitka pri Irmeni, konečné dobytie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. ===17. storočie: Od Jeniseja po Tichý oceán, konflikty s Čínou a Džungarským chanátom=== [[Súbor:Mongolsko_v_1636.svg|náhľad|Mapa [[Sibír|Sibíri]], stav z roku [[1636]]]] * [[1601]]{{--}}Založenie Mangazeje (na ovládnutie západosibírskych Samojedov) * [[1604]]{{--}}Založenie [[Tomsk|Tomska]] ako pevnosti proti Džungarom a jenisejským Kirgizom * [[1607]]{{--}}Založenie Turuchanska (prvé mesto na rieke Jenisej), podmanenie si Encov * [[1618]]{{--}}Založenie Kuznecka * [[1619]]{{--}}Založenie Jenisejska * [[po roku 1620]]{{--}}Neznáma neúspešná výprava na polostrov [[Tajmýrsky polostrov|Tajmyr]] (nálezy v zálive Simsa a na ostrovoch Faddeja) * [[1623]]{{--}}Pjanda ako prvý dosiahol rieku [[Lena (rieka)|Lena]] v oblasti Kirenska * [[1628]]{{--}}Vojvoda Andrej Dubenskij založil [[Krasnojarsk]] na [[Jenisej|Jeniseji]], založenie Kanského ostrožku * [[1630]]{{--}}Vasilij Bugor založil Kirensk na [[Lena (rieka)|Lene]], Ivan Galkin založil zimovisko Ilim * [[1631]]{{--}}Ataman Maxim Perfiljev založil Bratský ostrog na Angare, založenie Usť-Kutského ostrogu * [[1632]]{{--}}Piotr Beketov založil [[Jakutsk]] a Žigansk. O dva roky neskôr Jakuti porazili kozácky oddiel Ivana Galkina na Lene a obľahli [[Jakutsk]]. K takémuto protiútoku miestneho obyvateľstva došlo najmä v dôsledku sporov medzi kozáckymi oddielmi (z Mangazeje a Jenisejska), ktoré sa nezhodli v otázke vyberania jasaku (naturálnej dane). * [[1633]]{{--}}Ivan Rebrov objavil ústie riek [[Lena (rieka)|Lena]] a Jana. * [[1638]]{{--}}Zriadenie Jakutského vojvodstva; jazdecká výprava setníka Ivanova k rieke [[Indigirka]] proti Jukagirom. * [[1638]]{{--}}Výprava stolníka Piotra Golovina a pisára Jefima Filatova k rieke [[Lena (rieka)|Lena]] s cieľom vybudovať pevnosť (ostrog). * [[1639]]{{--}}Kopylov vyslal oddiel pod velením Ivana Moskvitina k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1643]]{{--}}Ataman Vasilij Kolesnikov dosiahol [[Bajkal (jazero)|Bajkalské jazero]], zatiaľ čo Michail Staduchin dorazil k rieke Kolyma. * [[1643]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova do oblasti rieky [[Amur (rieka)|Amur]] a plavba po [[Amur (rieka)|Amure]] až k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1644]]{{--}}[[1645]]{{--}}Ťaženie kozákov proti Burjatom v Angarskej stepi. * [[1646]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova: cesta z [[Jakutsk|Jakutska]] k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1647]]{{--}}Ivan Moskvitin založil Ochotsk. * [[1648]]{{--}}[[Semion Dežnev]] preplával cez [[Beringov prieliv]] ako prvý Európan, a to 80 rokov pred [[Vitus Bering|Vitusom Beringom]]. * [[1648]]{{--}}[[1653]]{{--}}Výpravy Jerofeja Chabarova do Daurie. * [[1649]]{{--}}[[1689]]{{--}}Hraničný konflikt medzi Ruskom a ríšou [[Čching]]. * [[1652]]{{--}}Bitka pri pevnosti Ačan. * [[1653]]{{--}}V Zabajkalsku boli založené mestá [[Čita]] a Nerčinsk. * [[1655]]{{--}}Obliehanie pevnosti Kumar. * [[1661]]{{--}}Jakov Pochabov založil na rieke [[Angara]] [[Irkutsk]]. * [[1665]]{{--}}Gavrila Lovcov založil na rieke Selenga pevnosť Selenginsk. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}Začiatok konfliktov medzi [[Džungársko|Džungármi]] a Ruskom. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}[[Džungársko|Džungárske]] dobytie oblasti [[Jenisej|Jeniseja]]; Rusko stráca významné časti Sibíri. * [[1666]]{{--}}Na rieke Uda, pri jej sútoku so Selengou, bola založená zimná stanica Uda, neskôr známa ako pevnosť Uda. * [[1685]]{{--}}[[1686]]{{--}}Obliehanie Albazina * [[1686]]{{--}}Neúspešný pokus o preniknutie na polostrov Tajmyr (Ivan Tolstouchov): výprava sa stratila. [[Súbor:Chengde_painting.JPG|náhľad|Čchingské vojská vyháňajú Rusov od [[Amur (rieka)|Amuru]] (novodobý čínsky obraz v letnom paláci v Džehole)]] * [[1689]]{{--}}[[Čching|Čína]] a Rusko podpisujú [[Nerčinská zmluva|Nerčinskú zmluvu]] ({{vjz|rus|Нерчинский договор}}, {{V jazyku|cmn|尼布楚|}}, {{py|Níbuchǔ}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krausse | meno = Alexis | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia in Asia; a record and a study, 1558-1899 | url = https://archive.org/details/russiainasiaare00kraugoog/mode/2up | vydavateľ = Henry Holt and Company | dátum vydania = 1899 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-18 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Dočasné zastavenie ruskej expanzie v Poamurí. * [[1692]]{{--}}Výprava ruských vojakov proti jenisejským [[Kirgizi|Kirgizom]]; porážka Tubinského ulusu. V boji zahynulo až 700 [[Kirgizi|Kirgizov]]. * [[1697]]{{--}}[[1698]]{{--}}Pripojenie [[Kamčatka|Kamčatky]] počas výpravy Vladimira Atlasova * [[1699]]{{--}}Počas návratu k pevnosti [[Anadyr]] bol zničený oddiel Serjukova ===18. storočie: Dobytie Čukotky a Kamčatky=== * [[1703]]{{--}}[[1715]]{{--}}Povstanie na Kamčatke proti Rusom, počas ktorého boli vypálené väznice v Bolšerecku a Aklansku a zabitých asi 200 kozákov; v roku 1705 Korjakovia zničili kozácky oddiel vedený Protopopovom. V roku [[1715]] Rusi dobyli najväčšiu korjackú osadu, Bolšoj Posad. * [[1709]]{{--}}V podhorí [[Altaj]] bola založená väznica Bikatun * [[1709]]{{--}}[[1710]]{{--}}Džungari napadli južnú Sibír * [[1711]]{{--}}Danila Antsiferov objavila [[Kurilské ostrovy]] * [[1712]]{{--}}Kozácka vzbura na Kamčatke, vražda kozáckych náčelníkov (Atlasova, Čirikova a Mironova) * [[1712]]{{--}}Merkúr Vagin objavuje Novosibírske ostrovy * [[1716]]{{--}}Založenie Omsku * [[1716]]{{--}}Obliehanie Jamyševa * [[1720]]{{--}}Bitka pri Zaysane * 30.{{--}}40. roky 18. storočia {{--}}Vojenské výpravy ruských oddielov pod velením Pavlutského na Čukotku * [[1733]]{{--}}[[1743]]{{--}}Veľká severná expedícia na preskúmanie sibírskeho pobrežia Severného ľadového oceánu (Chariton Laptev, Semjon Čejuskin): preskúmaný opustený Tajmýr, objavené pohorie Byrranga a mys Čeľuskin (severný cíp Sibíri). * [[1740]]{{--}}Založenie Petropavlovska-Kamčatského * [[1747]]{{--}}Čukčovia zničili oddiel anadyrského veliteľa * [[1748]]{{--}}[[1755]]{{--}}Sedem vojenských kampaní proti Čukčom * [[1752]]{{--}}Založená pevnosť Gižiginskaja * [[1753]]{{--}}Obliehanie pevnosti Gižiginskaja Korjakmi * [[1778]]{{--}}Konečná anexia Čukotky ==Ideológia== Ideologické ospravedlnenie ruskej expanzie na [[Sibír]] vychádzalo z interpretácie, že právne začlenenie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] do ruskej ríše dáva Rusku právnu suverenitu nad celým územím siahajúcim od [[Ural (pohorie)|Uralu]] až po Tichý oceán na východe. Skutočné hranice [[Sibír|Sibíri]] sa tak stali veľmi nejasne definovanými a otvorenými interpretácii; v skutočnosti sa ruská expanzia zastavila iba vtedy, keď sa ruské nároky na územie dostali do konfliktu s nárokmi centralizovaných štátov schopných čeliť ruskej expanzii a dôsledne presadzovať svoju vlastnú zvrchovanosť nad daným územím, ako napríklad [[Čching|Čína]]. Druhým ideologickým pilierom ospravedlňujúcim ruský kolonializmus bolo šírenie východného [[Ruská pravoslávna cirkev|pravoslávneho kresťanstva]], hoci táto zámienka pochádzala prevažne od samotných objaviteľov a osadníkov ako ad hoc ospravedlnenie, a nie od samotnej [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]].<ref name="Akimov">{{Citácia periodika|titul=Political Claims, an Extensible Name, and a Divine Mission: Ideology of Russian Expansion in Siberia|periodikum=Journal of Early Modern History|priezvisko=Akimov|meno=Yuri|vydavateľ=Brill|dátum=2021-08-09|ročník=25|číslo=4|strany=277-299|issn=1570-0658|dátum prístupu=2022-11-03|doi=10.1163/15700658-bja10017}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} ==Pozri aj== * [[Dobytie Aztéckej ríše]] * [[Kolonizácia Južnej Ameriky]] == Zdroj == {{Preklad|en|Russian conquest of Siberia|1376376433}} axkyvxtcjgnajtnvi822r39nsf7cjz9 8382529 8382528 2026-10-10T19:13:09Z Martingazak 234259 Doplnenie 8382529 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |súčasť=rozširovania [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |obrázok=Surikov_Pokoreniye_Sibiri_Yermakom.jpg |text k obr=Vasilij Surikov, "Jermakovo dobytie Sibíri". Plátno, olej. veľkosť 5.99 x 2.85 m. |popis= |dátum=[[1580]]{{--}}[[1778]] (198 rokov) |miesto=[[Sibír]] |casus= |casus belli= |stav= |výsledok=Ruské víťazstvo |územie=Rozpad a anexácia [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]],<br/>územie medzi [[Ural (pohorie)|Uralom]] a [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] sa stalo súčasťou [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |protivník1=[[Súbor:Flag_of_Oryol_(variant).svg|25px]] [[Ruské cárstvo]] (do [[1721]])<br>{{minivlajka|Russian Empire}} [[Ruská ríša]] (po [[1721]])<br>[[Súbor:Flag_of_Don_Cossacks.svg|25px]] [[Kozáci|Donskí kozáci]]<br>Spojenecké sibírske kmene |protivník2=[[Súbor:Flag of the Khanate of Sibir.svg|25px]] [[Sibírsky chanát]] (do [[1598]])<br> [[Daurovia]]<br>[[Jakuti]]<br> [[Korjaci]]<br>[[Čukčovia]]<br>[[Burjati]]<br>[[Súbor:POL COA Gryf.svg|25px]] [[Jaxa (state)|Jaxa]]<br>[[Súbor:Seal of Qing dynasty.svg|25px]] [[Čching|Čchingská ríša]] {{nowrap|([[1652]]{{--}}[[1689]])}}<br>[[Súbor:Banner_of_the_Dzungar_Khanate.png|25px]] Džungarský chanát {{nowrap|([[1665]]{{--}}[[1720]])}}<br>Ostatné sibírske kmene |protivník3= |velitel1= |velitel2= |velitel3= |sila1= |sila2= |sila3= |straty1= |straty2= |straty3= |poznámky= |portál1= }} '''Ruské dobytie Sibíri''' sa odohralo medzi rokmi [[1581]] a [[1778]]. Za počiatok ruskej expanzie sa pokladá kozácke ťaženie Jermaka Timofejeviča v roku [[1581]] proti [[Sibírsky chanát|Sibírskemu chanátu]]{{#tag:ref|[[Sibírsky chanát]], nástupnícky štát [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] rozprestierajúci na západnej Sibíri, bol v tom čase už len voľnou politickou štruktúrou vazalských území, ktoré boli podkopávané aktivitami ruských objaviteľov.|group=pozn.}}. Ruská expanzia bola vykonávaná málopočetnými silami, ktoré podnikali výpravy, zakladali pevnosti a postupne si podmaňovali miestne kmene. Dochádzalo k prudkým stretom medzi domorodými obyvateľmi [[Sibír|Sibíri]] a ruskými kozákmi, ktorí sa často voči domorodému obyvateľstvu dopúšťali zverstiev.<ref name="Turajev">{{Citácia periodika|titul=Хождение «встречь солнцу» в контексте проблем присоединения Дальнего Востока к Российскому государству (ХVII–ХVIII вв.)|periodikum=Вестник ДВО РАН|priezvisko=Turajev|meno=V. A.|vydavateľ=Институт истории, археологии и этнографии народов Дальнего Востока ДВО РАН|miesto=Vladivostok|ročník=2013|číslo=1|url=https://cyberleninka.ru/article/n/hozhdenie-vstrech-solntsu-v-kontekste-problem-prisoedineniya-dalnego-vostoka-k-rossiyskomu-gosudarstvu-hvii-hviii-vv/viewer|dátum prístupu=2026-10-10}}</ref> Dobytie [[Sibír|Sibíri]] bolo európskou koloniálnou kampaňou porovnateľnou so španielskymi, portugalskými, britskými a francúzskymi kampaňmi v Amerike, Ázii a Afrike.<ref name="Schorkovitz">{{Citácia knihy|titul=Shifting Forms of Continental Colonialism.|priezvisko=Schorkowitz|meno=Dittmar|vydavateľ=Palgrave Macmillan|miesto=Singapore|rok=2019|doi=https://doi.org/10.1007/978-981-13-9817-9_5|kapitola=Was Russia a Colonial Empire?|url=https://cyberleninka.ru/article/n/byla-li-rossiya-kolonialnoy-imperiey-chast-1/viewer}}</ref> ==Dobytie Sibírskeho chanátu== [[Súbor:Herberstein-Moscovia-NE.png|náhľad|Mapa z roku [[1549]] zobrazujúca [[Ural (pohorie)|Ural]] a západnú [[Sibír]], s riekou [[Ob]]]] [[Súbor:CEM-15-Asia-Mercator-1595-Russia-2533.jpg|náhľad|Mapa [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]] (v žltých hraniciach) z roku [[1595]]]] Ruské dobývanie [[Sibír|Sibíri]] sa začalo v júli [[1581]], keď približne 540 kozákov pod vedením [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]] vpadlo na územie Vogulov, poddaných chána Kučuma, vládcu [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Kozákov sprevádzali litovskí a nemeckí žoldnieri a vojnoví zajatci. Počas roka [[1581]] oddiel prechádzal územím známym ako Jugra a dobyla mestá Vogul a Ostyak, pričom zajali aj Kučunovho vyberača daní. Po sérii tatárskych protiútokov ako odvety za ruský postup sa Jermakove sily pripravili na kampaň s cieľom dobyť Kašlik, hlavné mesto [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Jednotka sa nalodila v máji [[1582]]. Po trojdňovej bitke na brehu rieky [[Irtyš]] zvíťazil Jermak nad spojenými silami chána Kučuma a šiestich spojeneckých tatárskych kniežat. [[29. jún|29. júna]] boli kozácke sily napadnuté Tatármi, ale opäť ich odrazili. Počas septembra [[1582]] chán zhromažďoval svoje sily na obranu Kašliku. Horda sibírskych Tatárov, Vogulov a Ostyakov sa zhromaždila na vrchu Čjuvaš, aby sa bránila pred kozáckym útokom. [[1. október|1. októbra]] bol odrazený prvý pokus kozákov o dobytie pevnosti na vrchu Čjuvaš. [[23. október|23. októbra]] sa kozáci po štvrtýkrát pokúsili dobyť tatársku pevnosť na vrchu Čjuvaš. Tatári podnikli protiútok a bolo zabitých viac ako sto kozákov. Kozácka paľba však prinútila Tatárov ustúpiť, pričom na bojisku zanechali dva kanóny. Jermak [[26. október|26. októbra]] vstúpil do Kašliku. Chán Kučum ustúpil do stepí a v priebehu nasledujúcich rokov preskupil svoje sily. [[6. august|6. augusta]] [[1584]] uprostred noci náhle zaútočil na Jermaka a porazil väčšinu jeho armády. Detaily sú sporné. Ruské zdroje tvrdia, že Jermak bol zranený a pokúsil sa utiecť preplávaním rieky Wagaj, ktorá je prítokom rieky [[Irtyš]], ale utopil sa pod váhou vlastného krúžkového brnenia . Zvyšky Jermakových síl pod velením Meščerjaka ustúpili z Kašliku a pri odchode mesto zničili. V roku [[1586]] sa Rusi vrátili a po tom, čo si pomocou delostrelectva podmanili [[Chantyjsko-Mansijsko|Chantov a Mansijov]], založili pevnosť [[Ťumeň]] neďaleko ruín Kašliku. Na tatárske kmene podriadené chánovi Kučumovi viedli Rusi v rokoch [[1584]] až [[1595]] niekoľko útokov, chán Kučum sa však vyhol zajatiu. Nakoniec v auguste [[1598]] bol chán Kučum porazený v bitke pri Irmeni neďaleko rieky [[Ob (rieka)|Ob]]. V priebehu bojov bola sibírska kráľovská rodina zajatá Rusmi, chán Kučum však opäť utiekol. Rusi odviedli členov Kučumovej rodiny do Moskvy, kde títo zostali ako rukojemníci. Potomkovia chánovej rodiny sa stali známymi ako kniežatá Sibírski a ako rodina prežili prinajmenšom do konca 19. storočia. Napriek Kučumovmu úteku zajatie jeho rodiny ukončilo politické a vojenské aktivity a on sa stiahol na územie Nogajskej hordy v južnej Sibíri. Bol v kontakte s cárom a požiadal ho, aby mu bola udelená malá oblasť na brehu rieky [[Irtyš]] ako jeho panstvo. Cár to odmietol a navrhol Kučumovi, aby prišiel do Moskvy a „utešil sa“ v službách cára. Starý chán ponuku neprijal a odišiel do [[Buchara|Buchary]], kde ako starý muž oslepol a zomrel v exile niekedy okolo roku [[1605]].  ==Dobývanie a prieskum== [[Súbor:IstSib098_1.jpg|náhľad|Moskovskí velitelia v novovybudovanej pevnosti [[Ťumeň]], ilustrácia z [[Remezovský letopis|Remezovského letopisu]]]] [[Súbor:Growth_of_Russia_1547-1725.png|náhľad|Rozširovanie územia [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]]]] Prvotnou motiváciou kozáckych výprav bol výber tzv. „jasaku“, kožušinovej dane, od domorodcov. Za tým účelom bola vybudovaná na sútokoch hlavných riek séria zimných základní („zimovie“) a pevností („ostrogy“). Prvými takými základňami boli [[Ťumeň]] (založený v roku [[1586]] Vasilijom Sukiom a Ivanom Miasným) a [[Toboľsk]] (založený v roku [[1586]] Danilom Čulkovom).<ref name="Lantzef">{{Citácia knihy|titul=Eastward to Empire: Exploration and Conquest on the Russian Open Frontier, to 1750.|priezvisko=Lantzeff|meno=George V.|vydavateľ=McGill-Queen's U.P.|miesto=Montreal|rok=1973|isbn=0-7735-0133-9|priezvisko2=Pierce|meno2=Richard A.}}</ref> [[Toboľsk]] sa stal nervovým centrom expanzie.<ref name="Lincoln">{{Citácia knihy|titul=The Conquest of a Continent: Siberia and the Russians.|priezvisko=Lincoln|meno=W. Bruce|vydavateľ=Cornell University Press|miesto=Ithaca, N.Y.|rok=2007|isbn=978-0-8014-8922-8}}</ref> Na severe boli za účelom zdanenia Nencov postavené Berezovo ([[1593]]) a Mangazeja ([[1600]]{{--}}[[1601]]), zatiaľ čo na východe boli na ochranu [[Toboľsk|Toboľska]] a podmanenie si Narymských Ostiakov založené Surgut ([[1594]]) a Tara ([[1594]]). Z nich bola najvýznamnejšia Mangazeja a stala sa základňou pre ďalší prieskum smerom na východ.<ref name="Fischer">{{Citácia knihy|titul=The Russian Fur Trade, 1550–1700.|priezvisko=Fisher|meno=Raymond Henry|vydavateľ=University of California Press|rok=1943}}</ref> Pri ruskom postupe pozdĺž rieky [[Ob (rieka)|Ob]] a jej prítokov boli vybudované opevnené osady Ketsk (1602) a [[Tomsk]] ([[1604]]). Ozbrojenci z Ketska dosiahli v roku [[1605]] rieku [[Jenisej]] a splavili ju až k ústiu prítoku Sym; o dva roky neskôr lovci a obchodníci z Mangazeje splavili rieku Turuchan až k jej sútoku s [[Jenisej|Jenisejom]], kde založili zimovisko Turuchansk. Do roku [[1610]] dosiahli muži z Turuchanska ústie [[Jenisej|Jeniseja]] a plavili sa proti jeho prúdu až k rieke Sym, kde narazili na konkurenčných výbercov daní z Ketska. S cieľom zabezpečiť podmanenie miestneho obyvateľstva boli založené opevnené osady Jenisejsk ([[1619]]) a [[Krasnojarsk]] ([[1628]]).<ref name="Fischer"/> Po smrti chána Kučuma a rozpadnutí akéhokoľvek organizovaného sibírskeho odporu Rusi postupovali najskôr k [[Bajkal (jazero)|Bajkalskému jazeru]] a potom k [[Ochotské more|Ochotskému moru]] a k rieke [[Amur (rieka)|Amur]]. Keď však prvýkrát dosiahli čínske hranice, narazili na organizované vojsko vybavené delostrelectvom a tu sa zastavili. Rusi dosiahli [[Tichý oceán]] v roku [[1639]]. Po dobytí [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] ([[1598]]) sa celá severná Ázia – oblasť oveľa väčšia ako starý chanát – stala známou ako [[Sibír]] a do roku [[1640]] sa východné hranice Ruska rozšírili o viac ako niekoľko miliónov štvorcových kilometrov. V istom zmysle [[Sibírsky chanát|chanát]] pretrvával vo vedľajšom titule „ cár Sibíri“, ktorý sa stal súčasťou titulu ruských vládcov. Imperiálna expanzia zahŕňala výpravy proti prúdu alebo po prúde riek s cieľom hľadať domorodé obyvateľstvo, ktoré by sa pridalo na „zoznamy“ platcov kožušinovej dane („jasaku“). Tento proces v rozpore s cárskymi dekrétmi zahŕňal značné množstvo násilia a nátlaku. Hoci získavanie kožušín zohralo významnú úlohu v sibírskej expanzii, nebolo to jediný dôvod. Ruskí vodcovia sa tiež snažili nájsť a vytvoriť obchodné cesty na východ. Podobne ich motivovalo rozvíjať obchod na [[Sibír|Sibíri]], a to jednak preto, aby zásobovali územie potrebným tovarom, ako aj preto, aby profitovali z nepriamych daňových príjmov z obchodovaného tovaru. Daňové príjmy sa vyberali prostredníctvom siete colných stanovíšť, ktoré štát zriadil po celej [[Sibír|Sibíri]], a dokonca sa najímali aj emigranti{{--}}obchodníci zo [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]]{{--}}zvyčajne nazývaní Bucharania{{--}}aby pomáhali s colnou správou a diplomatickými úlohami.<ref name="Monahan">{{Citácia knihy|titul=The Merchants of Siberia: Trade in Early Modern Eurasia.|priezvisko=Monahan|meno=Erika|vydavateľ=Cornell University Press|rok=2016|isbn=9780801454073}}</ref>{{rp|462}} ==Vplyv na domorodé obyvateľstvo Sibíri== [[Súbor::Кожаный_панцирь.jpg|náhľad|Plátové brnenie zo stvrdnutej kože vystuženej drevom a kosťami domorodých Sibírčanov]] [[Súbor::Koryak_armor.jpeg|náhľad|Tradičné koriacké brnenie okolo roku [[1900]]]] V prípadoch, keď boli kozácke požiadavky domorodým obyvateľstvom odmietnuté, títo reagovali násilím. Ruská výprava hľadajúca úrodné oblasti{{#tag:ref|Klimatické podmienky neumožňovali sibírskym posádkam dopestovať si svoje obilie a tieto boli odkázané na dovoz z európskej časti Ruska, no cesta tovaru do východných oblastí trvala až 4 roky, z Poamuria by dovoz trval 2 mesiace.<ref name="Lincoln"/>{{rp|89/667}}|group=pozn.}} pod vedením Vasilija Pojarkova v roku [[1645]] objavila v Poamurí osídlenom Daurami vhodné podmienky na pestovanie pšenice, no zároveň objavila striebro a pri hľadaní jeho ďalších žíl umučila a zabila mnoho Daurov.<ref name="Lincoln"/>{{rp|85/667}} Pri výprave Jerofeja Chabarova v roku [[1650]] Daurovia spočiatku opustili svoje dediny zo strachu pred krutosťou predchádzajúcej Pojarkovovej výpravy. Pri Chabarovovom druhom príchode sa Daurovia sa bránili Rusom, ale v priamej bitke boli zmasakrovaní, padlo ich 900 pri strate jedného kozáka.<ref name="Lincoln"/>{{rp|91/667}} Z pôvodnej populácie 20&nbsp;000 obyvateľov [[Kamčatka|Kamčatky]] zostalo po prvom polstoročí ruského dobytia 8&nbsp;000.<ref name="Bisher">{{Citácia knihy|titul=White Terror: Cossack Warlords of the Trans-Siberian|priezvisko=Bisher|meno=Jamie|vydavateľ=Routledge|rok=2006|isbn=1135765952}}</ref>{{rp|6}} ] V 40. rokoch 17. storočia boli [[Jakuti]] vystavení násilným výpravám počas ruského postupu na územia blízko rieky [[Lena (rieka)|Leny]]. Na [[Kamčatka|Kamčatke]] boli v 90. rokoch 17. storočia podľa západného historika Stephena Shenfielda tomuto útoku zo strany Rusov vystavení aj Korjakovia, Kamčadali a Čukči . [1] Keď Rusi od domorodcov nezískali požadované množstvo jasaku, guvernér Jakutska, Piotr Golovin, kozák, použil na obesenie domorodých mužov háky na mäso. V povodí rieky [[Lena (rieka)|Lena]] sa v priebehu 40 rokov znížila populácia [[Jakuti|Jakutov]] o 70 %, domorodé ženy boli znásilňované a spolu s deťmi často zotročované, aby domorodcov prinútili platiť jasak. [2]  Dobytie Sibíri malo za následok aj šírenie chorôb. Celková sibírska populácia na prahu novoveku bola odhadovaná na 300&nbsp;000 osôb. Kiahne prvýkrát zasiahli západnú [[Sibír]] v roku [[1630]]. V 50. rokoch 17. storočia sa rozšírili na východ od rieky [[Jenisej]], kde pripravili o život až 80 percent príslušníkov tunguzského a jakutského obyvateľstva. V 90. rokoch 17. storočia znížili epidémie kiahní početnosť Jukagirov odhadom o 44 percent. Choroba sa rýchlo šírila medzi jednotlivými skupinami naprieč [[Sibír|Sibírou]]. Úmrtnosť počas epidémií dosahovala až 50 percent populácie. Epidémia sa vracala v intervaloch dvadsiatich až tridsiatich rokov a mala zničujúce následky najmä pre mladých ľudí.<ref name="Richards">{{Citácia knihy|titul=The Unending Frontier: An Environmental History of the Early Modern World|priezvisko=Richards|meno=John F.|vydavateľ=University of California Press|rok=2003|isbn=0520939352}}</ref>{{rp|538}} Na [[Kamčatka|Kamčatke]] Rusi v rokoch 1706, 1731 a 1741 potlačili povstania Itelmenov proti svojej vláde. Prvýkrát boli Itelmeni vyzbrojení kamennými zbraňami a boli zle pripravení a vybavení, ale druhýkrát použili zbrane so pušným prachom. Rusi čelili tvrdšiemu odporu, keď sa v rokoch 1745 až 1756 snažili podmaniť si Korjakov vybavených delami a lukmi až do svojho víťazstva. Ruskí kozáci tiež čelili prudkému odporu a boli nútení vzdať sa pokusov o vyhladenie Čukčov v rokoch 1729, 1730 – 1731 a 1744 – 1747. [1] Po ruskej porážke v roku 1729 od Čukotov bol ruský veliteľ major Pavluckij zodpovedný za ruskú vojnu proti Čukotom a masové masakry a zotročovanie čukotských žien a detí v rokoch 1730 – 1731, ale jeho krutosť len ešte viac zúrivo prinútila Čukotov bojovať. [2] V roku 1742 nariadila cisárovná Alžbeta I. čistku Čukčov a Korjakov s cieľom úplne ich vyhnať z ich rodných krajín a vojnou vymazať ich kultúru. Príkaz znel, aby boli domorodci „úplne vyhubení“, pričom Pavluckij opäť viedol túto vojnu v rokoch 1744 až 1747, v ktorej viedol kozákov „s pomocou Všemohúceho Boha a k šťastiu Jej Cisárskej Výsosti“, aby povraždili Čukotských mužov a zotročili ich ženy a deti ako korisť. Čukči však túto kampaň ukončili a prinútili ich vzdať sa tým, že Pavluckého sťali a zabili. [3] [4] Rusi tiež v rokoch 1744 a 1753–1754 viedli vojny a masakry proti Korjakom. Keď sa Rusi pokúsili prinútiť domorodcov konvertovať na kresťanstvo, rôzne domorodé národy ako Korjakovia, Čukči, Itelmeni a Jukagiri sa v 40. rokoch 18. storočia zjednotili, aby vyhnali Rusov z ich územia, čo vyvrcholilo útokom na pevnosť Nižnekamčatsk v roku 1746. [1] Kamčatka je dnes európska z hľadiska demografie a kultúry, pričom iba 5 % jej obyvateľov tvoria pôvodní obyvatelia, čo je približne 10 000 oproti predchádzajúcemu počtu 150 000.  v dôsledku infekčných chorôb, ako sú kiahne a masové masakry Itelmenov a Korjakov kozákmi po anexii v roku 1697 počas prvých desaťročí ruskej vlády. Vraždenie ruskými kozákmi zdevastovalo pôvodné obyvateľstvo Kamčatky. [2] Okrem masakrov kozáci devastovali aj divokú zver zabíjaním obrovského množstva zvierat kvôli kožušine. [3] 90 % Kamčadalov a polovica Vogulov bolo zabitých od osemnásteho do devätnásteho storočia a rýchle vyvražďovanie domorodého obyvateľstva viedlo k úplnému vyhladeniu celých etnických skupín, pričom Nikolaj Jadrintsev dokázal v roku 1882 vymenovať približne 12 vyhladených skupín. Veľkú časť masakrov spôsobil obchod so sibírskymi kožušinami . [4] Oblastníci v 19. storočí medzi Rusmi na Sibíri uznávali, že domorodci sú vystavení obrovskému násilnému vykorisťovaniu a tvrdili, že situáciu napravia svojou navrhovanou regionalistickou politikou. [1] Aleuti v Aleutských horách boli počas prvých 20 rokov ruskej vlády vystavení genocíde a otroctvu zo strany ruských obchodníkov s kožušinami, pričom aleutské ženy a deti Rusi zajali a aleutskí muži boli zmasakrovaní. [ 25 ] Slovanskí Rusi početne prevyšujú všetkých pôvodných obyvateľov Sibíri a jej miest s výnimkou republík Tuva a Sacha, pričom slovanskí Rusi tvoria väčšinu v republike Burjat a Altaj a početne prevyšujú Buriat a pôvodných obyvateľov Altaja . Burjati tvoria iba 33,5 % vlastnej republiky, Altajčania 37 % a Čukči iba 28 %; Evenkov, Chantov, Mansijov a Nenetov početne prevyšuje počet nepôvodných obyvateľov o 90 %. Domorodci boli cármi a sovietskou politikou terčom útokov na ich spôsob života a etnickým Rusiam boli pridelené stáda sobov a divá zver, ktoré cári a Sovieti skonfiškovali. Stáda sobov boli zle hospodárené až do bodu vyhynutia. [1] Ainu zdôrazňovali, že sú pôvodnými obyvateľmi Kurilských ostrovov a že Japonci aj Rusi boli útočníkmi. [1] ==Časová os dobývania== ===16. storočie: Dobytie západnej Sibíri=== * [[1581]]{{--}}[[1585]]{{--}}Sibírska kampaň kozáka [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]]. * [[1586]]{{--}}Vasilij Sukin založil [[Ťumeň]] (prvé ruské mesto na [[Sibír|Sibíri]]) na mieste bývalého hlavného mesta [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. * [[1587]]{{--}}Na [[Irtyš|Irtyši]] bolo založené mesto [[Toboľsk]], ktoré sa neskôr stalo „hlavným mestom Sibíri“. * [[1590]]{{--}}Prvý dekrét o presídlení ruského obyvateľstva na Sibír (35 „roľníckych ľudí“ z okresu [[Solvyčegodsk]] „s manželkami a deťmi a s celým majetkom“ bolo poslaných usadiť sa na [[Sibír]]) * [[1593]]{{--}}Založenie [[Berezovo|Berezova]] * [[1594]]{{--}}Založenie [[Surgut|Surgutu]] a Tary * [[1595]]{{--}}Založenie [[Obdorsk|Obdorska]] * [[1598]]{{--}}Dobytie Strakatej hordy ({{vjz|rus|Пегая Орда}}), založenie [[Narym|Narymu]]. * [[1598]]{{--}}Bitka pri Irmeni, konečné dobytie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. ===17. storočie: Od Jeniseja po Tichý oceán, konflikty s Čínou a Džungarským chanátom=== [[Súbor:Mongolsko_v_1636.svg|náhľad|Mapa [[Sibír|Sibíri]], stav z roku [[1636]]]] * [[1601]]{{--}}Založenie Mangazeje (na ovládnutie západosibírskych Samojedov) * [[1604]]{{--}}Založenie [[Tomsk|Tomska]] ako pevnosti proti Džungarom a jenisejským Kirgizom * [[1607]]{{--}}Založenie Turuchanska (prvé mesto na rieke Jenisej), podmanenie si Encov * [[1618]]{{--}}Založenie Kuznecka * [[1619]]{{--}}Založenie Jenisejska * [[po roku 1620]]{{--}}Neznáma neúspešná výprava na polostrov [[Tajmýrsky polostrov|Tajmyr]] (nálezy v zálive Simsa a na ostrovoch Faddeja) * [[1623]]{{--}}Pjanda ako prvý dosiahol rieku [[Lena (rieka)|Lena]] v oblasti Kirenska * [[1628]]{{--}}Vojvoda Andrej Dubenskij založil [[Krasnojarsk]] na [[Jenisej|Jeniseji]], založenie Kanského ostrožku * [[1630]]{{--}}Vasilij Bugor založil Kirensk na [[Lena (rieka)|Lene]], Ivan Galkin založil zimovisko Ilim * [[1631]]{{--}}Ataman Maxim Perfiljev založil Bratský ostrog na Angare, založenie Usť-Kutského ostrogu * [[1632]]{{--}}Piotr Beketov založil [[Jakutsk]] a Žigansk. O dva roky neskôr Jakuti porazili kozácky oddiel Ivana Galkina na Lene a obľahli [[Jakutsk]]. K takémuto protiútoku miestneho obyvateľstva došlo najmä v dôsledku sporov medzi kozáckymi oddielmi (z Mangazeje a Jenisejska), ktoré sa nezhodli v otázke vyberania jasaku (naturálnej dane). * [[1633]]{{--}}Ivan Rebrov objavil ústie riek [[Lena (rieka)|Lena]] a Jana. * [[1638]]{{--}}Zriadenie Jakutského vojvodstva; jazdecká výprava setníka Ivanova k rieke [[Indigirka]] proti Jukagirom. * [[1638]]{{--}}Výprava stolníka Piotra Golovina a pisára Jefima Filatova k rieke [[Lena (rieka)|Lena]] s cieľom vybudovať pevnosť (ostrog). * [[1639]]{{--}}Kopylov vyslal oddiel pod velením Ivana Moskvitina k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1643]]{{--}}Ataman Vasilij Kolesnikov dosiahol [[Bajkal (jazero)|Bajkalské jazero]], zatiaľ čo Michail Staduchin dorazil k rieke Kolyma. * [[1643]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova do oblasti rieky [[Amur (rieka)|Amur]] a plavba po [[Amur (rieka)|Amure]] až k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1644]]{{--}}[[1645]]{{--}}Ťaženie kozákov proti Burjatom v Angarskej stepi. * [[1646]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova: cesta z [[Jakutsk|Jakutska]] k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1647]]{{--}}Ivan Moskvitin založil Ochotsk. * [[1648]]{{--}}[[Semion Dežnev]] preplával cez [[Beringov prieliv]] ako prvý Európan, a to 80 rokov pred [[Vitus Bering|Vitusom Beringom]]. * [[1648]]{{--}}[[1653]]{{--}}Výpravy Jerofeja Chabarova do Daurie. * [[1649]]{{--}}[[1689]]{{--}}Hraničný konflikt medzi Ruskom a ríšou [[Čching]]. * [[1652]]{{--}}Bitka pri pevnosti Ačan. * [[1653]]{{--}}V Zabajkalsku boli založené mestá [[Čita]] a Nerčinsk. * [[1655]]{{--}}Obliehanie pevnosti Kumar. * [[1661]]{{--}}Jakov Pochabov založil na rieke [[Angara]] [[Irkutsk]]. * [[1665]]{{--}}Gavrila Lovcov založil na rieke Selenga pevnosť Selenginsk. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}Začiatok konfliktov medzi [[Džungársko|Džungármi]] a Ruskom. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}[[Džungársko|Džungárske]] dobytie oblasti [[Jenisej|Jeniseja]]; Rusko stráca významné časti Sibíri. * [[1666]]{{--}}Na rieke Uda, pri jej sútoku so Selengou, bola založená zimná stanica Uda, neskôr známa ako pevnosť Uda. * [[1685]]{{--}}[[1686]]{{--}}Obliehanie Albazina * [[1686]]{{--}}Neúspešný pokus o preniknutie na polostrov Tajmyr (Ivan Tolstouchov): výprava sa stratila. [[Súbor:Chengde_painting.JPG|náhľad|Čchingské vojská vyháňajú Rusov od [[Amur (rieka)|Amuru]] (novodobý čínsky obraz v letnom paláci v Džehole)]] * [[1689]]{{--}}[[Čching|Čína]] a Rusko podpisujú [[Nerčinská zmluva|Nerčinskú zmluvu]] ({{vjz|rus|Нерчинский договор}}, {{V jazyku|cmn|尼布楚|}}, {{py|Níbuchǔ}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krausse | meno = Alexis | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia in Asia; a record and a study, 1558-1899 | url = https://archive.org/details/russiainasiaare00kraugoog/mode/2up | vydavateľ = Henry Holt and Company | dátum vydania = 1899 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-18 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Dočasné zastavenie ruskej expanzie v Poamurí. * [[1692]]{{--}}Výprava ruských vojakov proti jenisejským [[Kirgizi|Kirgizom]]; porážka Tubinského ulusu. V boji zahynulo až 700 [[Kirgizi|Kirgizov]]. * [[1697]]{{--}}[[1698]]{{--}}Pripojenie [[Kamčatka|Kamčatky]] počas výpravy Vladimira Atlasova * [[1699]]{{--}}Počas návratu k pevnosti [[Anadyr]] bol zničený oddiel Serjukova ===18. storočie: Dobytie Čukotky a Kamčatky=== * [[1703]]{{--}}[[1715]]{{--}}Povstanie na Kamčatke proti Rusom, počas ktorého boli vypálené väznice v Bolšerecku a Aklansku a zabitých asi 200 kozákov; v roku 1705 Korjakovia zničili kozácky oddiel vedený Protopopovom. V roku [[1715]] Rusi dobyli najväčšiu korjackú osadu, Bolšoj Posad. * [[1709]]{{--}}V podhorí [[Altaj]] bola založená väznica Bikatun * [[1709]]{{--}}[[1710]]{{--}}Džungari napadli južnú Sibír * [[1711]]{{--}}Danila Antsiferov objavila [[Kurilské ostrovy]] * [[1712]]{{--}}Kozácka vzbura na Kamčatke, vražda kozáckych náčelníkov (Atlasova, Čirikova a Mironova) * [[1712]]{{--}}Merkúr Vagin objavuje Novosibírske ostrovy * [[1716]]{{--}}Založenie Omsku * [[1716]]{{--}}Obliehanie Jamyševa * [[1720]]{{--}}Bitka pri Zaysane * 30.{{--}}40. roky 18. storočia {{--}}Vojenské výpravy ruských oddielov pod velením Pavlutského na Čukotku * [[1733]]{{--}}[[1743]]{{--}}Veľká severná expedícia na preskúmanie sibírskeho pobrežia Severného ľadového oceánu (Chariton Laptev, Semjon Čejuskin): preskúmaný opustený Tajmýr, objavené pohorie Byrranga a mys Čeľuskin (severný cíp Sibíri). * [[1740]]{{--}}Založenie Petropavlovska-Kamčatského * [[1747]]{{--}}Čukčovia zničili oddiel anadyrského veliteľa * [[1748]]{{--}}[[1755]]{{--}}Sedem vojenských kampaní proti Čukčom * [[1752]]{{--}}Založená pevnosť Gižiginskaja * [[1753]]{{--}}Obliehanie pevnosti Gižiginskaja Korjakmi * [[1778]]{{--}}Konečná anexia Čukotky ==Ideológia== Ideologické ospravedlnenie ruskej expanzie na [[Sibír]] vychádzalo z interpretácie, že právne začlenenie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] do ruskej ríše dáva Rusku právnu suverenitu nad celým územím siahajúcim od [[Ural (pohorie)|Uralu]] až po Tichý oceán na východe. Skutočné hranice [[Sibír|Sibíri]] sa tak stali veľmi nejasne definovanými a otvorenými interpretácii; v skutočnosti sa ruská expanzia zastavila iba vtedy, keď sa ruské nároky na územie dostali do konfliktu s nárokmi centralizovaných štátov schopných čeliť ruskej expanzii a dôsledne presadzovať svoju vlastnú zvrchovanosť nad daným územím, ako napríklad [[Čching|Čína]]. Druhým ideologickým pilierom ospravedlňujúcim ruský kolonializmus bolo šírenie východného [[Ruská pravoslávna cirkev|pravoslávneho kresťanstva]], hoci táto zámienka pochádzala prevažne od samotných objaviteľov a osadníkov ako ad hoc ospravedlnenie, a nie od samotnej [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]].<ref name="Akimov">{{Citácia periodika|titul=Political Claims, an Extensible Name, and a Divine Mission: Ideology of Russian Expansion in Siberia|periodikum=Journal of Early Modern History|priezvisko=Akimov|meno=Yuri|vydavateľ=Brill|dátum=2021-08-09|ročník=25|číslo=4|strany=277-299|issn=1570-0658|dátum prístupu=2022-11-03|doi=10.1163/15700658-bja10017}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} ==Pozri aj== * [[Dobytie Aztéckej ríše]] * [[Kolonizácia Južnej Ameriky]] == Zdroj == {{Preklad|en|Russian conquest of Siberia|1376376433}} nb68wyng8ufsdmqf2khh66s9fmeqnxj 8382530 8382529 2026-10-10T19:17:23Z Martingazak 234259 Vplyv na domorodé obyvateľstvo Sibíri 8382530 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |súčasť=rozširovania [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |obrázok=Surikov_Pokoreniye_Sibiri_Yermakom.jpg |text k obr=Vasilij Surikov, "Jermakovo dobytie Sibíri". Plátno, olej. veľkosť 5.99 x 2.85 m. |popis= |dátum=[[1580]]{{--}}[[1778]] (198 rokov) |miesto=[[Sibír]] |casus= |casus belli= |stav= |výsledok=Ruské víťazstvo |územie=Rozpad a anexácia [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]],<br/>územie medzi [[Ural (pohorie)|Uralom]] a [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] sa stalo súčasťou [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |protivník1=[[Súbor:Flag_of_Oryol_(variant).svg|25px]] [[Ruské cárstvo]] (do [[1721]])<br>{{minivlajka|Russian Empire}} [[Ruská ríša]] (po [[1721]])<br>[[Súbor:Flag_of_Don_Cossacks.svg|25px]] [[Kozáci|Donskí kozáci]]<br>Spojenecké sibírske kmene |protivník2=[[Súbor:Flag of the Khanate of Sibir.svg|25px]] [[Sibírsky chanát]] (do [[1598]])<br> [[Daurovia]]<br>[[Jakuti]]<br> [[Korjaci]]<br>[[Čukčovia]]<br>[[Burjati]]<br>[[Súbor:POL COA Gryf.svg|25px]] [[Jaxa (state)|Jaxa]]<br>[[Súbor:Seal of Qing dynasty.svg|25px]] [[Čching|Čchingská ríša]] {{nowrap|([[1652]]{{--}}[[1689]])}}<br>[[Súbor:Banner_of_the_Dzungar_Khanate.png|25px]] Džungarský chanát {{nowrap|([[1665]]{{--}}[[1720]])}}<br>Ostatné sibírske kmene |protivník3= |velitel1= |velitel2= |velitel3= |sila1= |sila2= |sila3= |straty1= |straty2= |straty3= |poznámky= |portál1= }} '''Ruské dobytie Sibíri''' sa odohralo medzi rokmi [[1581]] a [[1778]]. Za počiatok ruskej expanzie sa pokladá kozácke ťaženie Jermaka Timofejeviča v roku [[1581]] proti [[Sibírsky chanát|Sibírskemu chanátu]]{{#tag:ref|[[Sibírsky chanát]], nástupnícky štát [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] rozprestierajúci na západnej Sibíri, bol v tom čase už len voľnou politickou štruktúrou vazalských území, ktoré boli podkopávané aktivitami ruských objaviteľov.|group=pozn.}}. Ruská expanzia bola vykonávaná málopočetnými silami, ktoré podnikali výpravy, zakladali pevnosti a postupne si podmaňovali miestne kmene. Dochádzalo k prudkým stretom medzi domorodými obyvateľmi [[Sibír|Sibíri]] a ruskými kozákmi, ktorí sa často voči domorodému obyvateľstvu dopúšťali zverstiev.<ref name="Turajev">{{Citácia periodika|titul=Хождение «встречь солнцу» в контексте проблем присоединения Дальнего Востока к Российскому государству (ХVII–ХVIII вв.)|periodikum=Вестник ДВО РАН|priezvisko=Turajev|meno=V. A.|vydavateľ=Институт истории, археологии и этнографии народов Дальнего Востока ДВО РАН|miesto=Vladivostok|ročník=2013|číslo=1|url=https://cyberleninka.ru/article/n/hozhdenie-vstrech-solntsu-v-kontekste-problem-prisoedineniya-dalnego-vostoka-k-rossiyskomu-gosudarstvu-hvii-hviii-vv/viewer|dátum prístupu=2026-10-10}}</ref> Dobytie [[Sibír|Sibíri]] bolo európskou koloniálnou kampaňou porovnateľnou so španielskymi, portugalskými, britskými a francúzskymi kampaňmi v Amerike, Ázii a Afrike.<ref name="Schorkovitz">{{Citácia knihy|titul=Shifting Forms of Continental Colonialism.|priezvisko=Schorkowitz|meno=Dittmar|vydavateľ=Palgrave Macmillan|miesto=Singapore|rok=2019|doi=https://doi.org/10.1007/978-981-13-9817-9_5|kapitola=Was Russia a Colonial Empire?|url=https://cyberleninka.ru/article/n/byla-li-rossiya-kolonialnoy-imperiey-chast-1/viewer}}</ref> ==Dobytie Sibírskeho chanátu== [[Súbor:Herberstein-Moscovia-NE.png|náhľad|Mapa z roku [[1549]] zobrazujúca [[Ural (pohorie)|Ural]] a západnú [[Sibír]], s riekou [[Ob]]]] [[Súbor:CEM-15-Asia-Mercator-1595-Russia-2533.jpg|náhľad|Mapa [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]] (v žltých hraniciach) z roku [[1595]]]] Ruské dobývanie [[Sibír|Sibíri]] sa začalo v júli [[1581]], keď približne 540 kozákov pod vedením [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]] vpadlo na územie Vogulov, poddaných chána Kučuma, vládcu [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Kozákov sprevádzali litovskí a nemeckí žoldnieri a vojnoví zajatci. Počas roka [[1581]] oddiel prechádzal územím známym ako Jugra a dobyla mestá Vogul a Ostyak, pričom zajali aj Kučunovho vyberača daní. Po sérii tatárskych protiútokov ako odvety za ruský postup sa Jermakove sily pripravili na kampaň s cieľom dobyť Kašlik, hlavné mesto [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Jednotka sa nalodila v máji [[1582]]. Po trojdňovej bitke na brehu rieky [[Irtyš]] zvíťazil Jermak nad spojenými silami chána Kučuma a šiestich spojeneckých tatárskych kniežat. [[29. jún|29. júna]] boli kozácke sily napadnuté Tatármi, ale opäť ich odrazili. Počas septembra [[1582]] chán zhromažďoval svoje sily na obranu Kašliku. Horda sibírskych Tatárov, Vogulov a Ostyakov sa zhromaždila na vrchu Čjuvaš, aby sa bránila pred kozáckym útokom. [[1. október|1. októbra]] bol odrazený prvý pokus kozákov o dobytie pevnosti na vrchu Čjuvaš. [[23. október|23. októbra]] sa kozáci po štvrtýkrát pokúsili dobyť tatársku pevnosť na vrchu Čjuvaš. Tatári podnikli protiútok a bolo zabitých viac ako sto kozákov. Kozácka paľba však prinútila Tatárov ustúpiť, pričom na bojisku zanechali dva kanóny. Jermak [[26. október|26. októbra]] vstúpil do Kašliku. Chán Kučum ustúpil do stepí a v priebehu nasledujúcich rokov preskupil svoje sily. [[6. august|6. augusta]] [[1584]] uprostred noci náhle zaútočil na Jermaka a porazil väčšinu jeho armády. Detaily sú sporné. Ruské zdroje tvrdia, že Jermak bol zranený a pokúsil sa utiecť preplávaním rieky Wagaj, ktorá je prítokom rieky [[Irtyš]], ale utopil sa pod váhou vlastného krúžkového brnenia . Zvyšky Jermakových síl pod velením Meščerjaka ustúpili z Kašliku a pri odchode mesto zničili. V roku [[1586]] sa Rusi vrátili a po tom, čo si pomocou delostrelectva podmanili [[Chantyjsko-Mansijsko|Chantov a Mansijov]], založili pevnosť [[Ťumeň]] neďaleko ruín Kašliku. Na tatárske kmene podriadené chánovi Kučumovi viedli Rusi v rokoch [[1584]] až [[1595]] niekoľko útokov, chán Kučum sa však vyhol zajatiu. Nakoniec v auguste [[1598]] bol chán Kučum porazený v bitke pri Irmeni neďaleko rieky [[Ob (rieka)|Ob]]. V priebehu bojov bola sibírska kráľovská rodina zajatá Rusmi, chán Kučum však opäť utiekol. Rusi odviedli členov Kučumovej rodiny do Moskvy, kde títo zostali ako rukojemníci. Potomkovia chánovej rodiny sa stali známymi ako kniežatá Sibírski a ako rodina prežili prinajmenšom do konca 19. storočia. Napriek Kučumovmu úteku zajatie jeho rodiny ukončilo politické a vojenské aktivity a on sa stiahol na územie Nogajskej hordy v južnej Sibíri. Bol v kontakte s cárom a požiadal ho, aby mu bola udelená malá oblasť na brehu rieky [[Irtyš]] ako jeho panstvo. Cár to odmietol a navrhol Kučumovi, aby prišiel do Moskvy a „utešil sa“ v službách cára. Starý chán ponuku neprijal a odišiel do [[Buchara|Buchary]], kde ako starý muž oslepol a zomrel v exile niekedy okolo roku [[1605]].  ==Dobývanie a prieskum== [[Súbor:IstSib098_1.jpg|náhľad|Moskovskí velitelia v novovybudovanej pevnosti [[Ťumeň]], ilustrácia z [[Remezovský letopis|Remezovského letopisu]]]] [[Súbor:Growth_of_Russia_1547-1725.png|náhľad|Rozširovanie územia [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]]]] Prvotnou motiváciou kozáckych výprav bol výber tzv. „jasaku“, kožušinovej dane, od domorodcov. Za tým účelom bola vybudovaná na sútokoch hlavných riek séria zimných základní („zimovie“) a pevností („ostrogy“). Prvými takými základňami boli [[Ťumeň]] (založený v roku [[1586]] Vasilijom Sukiom a Ivanom Miasným) a [[Toboľsk]] (založený v roku [[1586]] Danilom Čulkovom).<ref name="Lantzef">{{Citácia knihy|titul=Eastward to Empire: Exploration and Conquest on the Russian Open Frontier, to 1750.|priezvisko=Lantzeff|meno=George V.|vydavateľ=McGill-Queen's U.P.|miesto=Montreal|rok=1973|isbn=0-7735-0133-9|priezvisko2=Pierce|meno2=Richard A.}}</ref> [[Toboľsk]] sa stal nervovým centrom expanzie.<ref name="Lincoln">{{Citácia knihy|titul=The Conquest of a Continent: Siberia and the Russians.|priezvisko=Lincoln|meno=W. Bruce|vydavateľ=Cornell University Press|miesto=Ithaca, N.Y.|rok=2007|isbn=978-0-8014-8922-8}}</ref> Na severe boli za účelom zdanenia Nencov postavené Berezovo ([[1593]]) a Mangazeja ([[1600]]{{--}}[[1601]]), zatiaľ čo na východe boli na ochranu [[Toboľsk|Toboľska]] a podmanenie si Narymských Ostiakov založené Surgut ([[1594]]) a Tara ([[1594]]). Z nich bola najvýznamnejšia Mangazeja a stala sa základňou pre ďalší prieskum smerom na východ.<ref name="Fischer">{{Citácia knihy|titul=The Russian Fur Trade, 1550–1700.|priezvisko=Fisher|meno=Raymond Henry|vydavateľ=University of California Press|rok=1943}}</ref> Pri ruskom postupe pozdĺž rieky [[Ob (rieka)|Ob]] a jej prítokov boli vybudované opevnené osady Ketsk (1602) a [[Tomsk]] ([[1604]]). Ozbrojenci z Ketska dosiahli v roku [[1605]] rieku [[Jenisej]] a splavili ju až k ústiu prítoku Sym; o dva roky neskôr lovci a obchodníci z Mangazeje splavili rieku Turuchan až k jej sútoku s [[Jenisej|Jenisejom]], kde založili zimovisko Turuchansk. Do roku [[1610]] dosiahli muži z Turuchanska ústie [[Jenisej|Jeniseja]] a plavili sa proti jeho prúdu až k rieke Sym, kde narazili na konkurenčných výbercov daní z Ketska. S cieľom zabezpečiť podmanenie miestneho obyvateľstva boli založené opevnené osady Jenisejsk ([[1619]]) a [[Krasnojarsk]] ([[1628]]).<ref name="Fischer"/> Po smrti chána Kučuma a rozpadnutí akéhokoľvek organizovaného sibírskeho odporu Rusi postupovali najskôr k [[Bajkal (jazero)|Bajkalskému jazeru]] a potom k [[Ochotské more|Ochotskému moru]] a k rieke [[Amur (rieka)|Amur]]. Keď však prvýkrát dosiahli čínske hranice, narazili na organizované vojsko vybavené delostrelectvom a tu sa zastavili. Rusi dosiahli [[Tichý oceán]] v roku [[1639]]. Po dobytí [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] ([[1598]]) sa celá severná Ázia – oblasť oveľa väčšia ako starý chanát – stala známou ako [[Sibír]] a do roku [[1640]] sa východné hranice Ruska rozšírili o viac ako niekoľko miliónov štvorcových kilometrov. V istom zmysle [[Sibírsky chanát|chanát]] pretrvával vo vedľajšom titule „ cár Sibíri“, ktorý sa stal súčasťou titulu ruských vládcov. Imperiálna expanzia zahŕňala výpravy proti prúdu alebo po prúde riek s cieľom hľadať domorodé obyvateľstvo, ktoré by sa pridalo na „zoznamy“ platcov kožušinovej dane („jasaku“). Tento proces v rozpore s cárskymi dekrétmi zahŕňal značné množstvo násilia a nátlaku. Hoci získavanie kožušín zohralo významnú úlohu v sibírskej expanzii, nebolo to jediný dôvod. Ruskí vodcovia sa tiež snažili nájsť a vytvoriť obchodné cesty na východ. Podobne ich motivovalo rozvíjať obchod na [[Sibír|Sibíri]], a to jednak preto, aby zásobovali územie potrebným tovarom, ako aj preto, aby profitovali z nepriamych daňových príjmov z obchodovaného tovaru. Daňové príjmy sa vyberali prostredníctvom siete colných stanovíšť, ktoré štát zriadil po celej [[Sibír|Sibíri]], a dokonca sa najímali aj emigranti{{--}}obchodníci zo [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]]{{--}}zvyčajne nazývaní Bucharania{{--}}aby pomáhali s colnou správou a diplomatickými úlohami.<ref name="Monahan">{{Citácia knihy|titul=The Merchants of Siberia: Trade in Early Modern Eurasia.|priezvisko=Monahan|meno=Erika|vydavateľ=Cornell University Press|rok=2016|isbn=9780801454073}}</ref>{{rp|462}} ==Vplyv na domorodé obyvateľstvo Sibíri== [[Súbor:Кожаный_панцирь.jpg|náhľad|Plátové brnenie zo stvrdnutej kože vystuženej drevom a kosťami domorodých Sibírčanov]] [[Súbor:Koryak_armor.jpeg|náhľad|Tradičné koriacké brnenie okolo roku [[1900]]]] V prípadoch, keď boli kozácke požiadavky domorodým obyvateľstvom odmietnuté, títo reagovali násilím. Ruská výprava hľadajúca úrodné oblasti{{#tag:ref|Klimatické podmienky neumožňovali sibírskym posádkam dopestovať si svoje obilie a tieto boli odkázané na dovoz z európskej časti Ruska, no cesta tovaru do východných oblastí trvala až 4 roky, z Poamuria by dovoz trval 2 mesiace.<ref name="Lincoln"/>{{rp|89/667}}|group=pozn.}} pod vedením Vasilija Pojarkova v roku [[1645]] objavila v Poamurí osídlenom Daurami vhodné podmienky na pestovanie pšenice, no zároveň objavila striebro a pri hľadaní jeho ďalších žíl umučila a zabila mnoho Daurov.<ref name="Lincoln"/>{{rp|85/667}} Pri výprave Jerofeja Chabarova v roku [[1650]] Daurovia spočiatku opustili svoje dediny zo strachu pred krutosťou predchádzajúcej Pojarkovovej výpravy. Pri Chabarovovom druhom príchode sa Daurovia sa bránili Rusom, ale v priamej bitke boli zmasakrovaní, padlo ich 900 pri strate jedného kozáka.<ref name="Lincoln"/>{{rp|91/667}} Z pôvodnej populácie 20&nbsp;000 obyvateľov [[Kamčatka|Kamčatky]] zostalo po prvom polstoročí ruského dobytia 8&nbsp;000.<ref name="Bisher">{{Citácia knihy|titul=White Terror: Cossack Warlords of the Trans-Siberian|priezvisko=Bisher|meno=Jamie|vydavateľ=Routledge|rok=2006|isbn=1135765952}}</ref>{{rp|6}} ] V 40. rokoch 17. storočia boli [[Jakuti]] vystavení násilným výpravám počas ruského postupu na územia blízko rieky [[Lena (rieka)|Leny]]. Na [[Kamčatka|Kamčatke]] boli v 90. rokoch 17. storočia podľa západného historika Stephena Shenfielda tomuto útoku zo strany Rusov vystavení aj Korjakovia, Kamčadali a Čukči . [1] Keď Rusi od domorodcov nezískali požadované množstvo jasaku, guvernér Jakutska, Piotr Golovin, kozák, použil na obesenie domorodých mužov háky na mäso. V povodí rieky [[Lena (rieka)|Lena]] sa v priebehu 40 rokov znížila populácia [[Jakuti|Jakutov]] o 70 %, domorodé ženy boli znásilňované a spolu s deťmi často zotročované, aby domorodcov prinútili platiť jasak. [2]  Dobytie Sibíri malo za následok aj šírenie chorôb. Celková sibírska populácia na prahu novoveku bola odhadovaná na 300&nbsp;000 osôb. Kiahne prvýkrát zasiahli západnú [[Sibír]] v roku [[1630]]. V 50. rokoch 17. storočia sa rozšírili na východ od rieky [[Jenisej]], kde pripravili o život až 80 percent príslušníkov tunguzského a jakutského obyvateľstva. V 90. rokoch 17. storočia znížili epidémie kiahní početnosť Jukagirov odhadom o 44 percent. Choroba sa rýchlo šírila medzi jednotlivými skupinami naprieč [[Sibír|Sibírou]]. Úmrtnosť počas epidémií dosahovala až 50 percent populácie. Epidémia sa vracala v intervaloch dvadsiatich až tridsiatich rokov a mala zničujúce následky najmä pre mladých ľudí.<ref name="Richards">{{Citácia knihy|titul=The Unending Frontier: An Environmental History of the Early Modern World|priezvisko=Richards|meno=John F.|vydavateľ=University of California Press|rok=2003|isbn=0520939352}}</ref>{{rp|538}} Na [[Kamčatka|Kamčatke]] Rusi v rokoch 1706, 1731 a 1741 potlačili povstania Itelmenov proti svojej vláde. Prvýkrát boli Itelmeni vyzbrojení kamennými zbraňami a boli zle pripravení a vybavení, ale druhýkrát použili zbrane so pušným prachom. Rusi čelili tvrdšiemu odporu, keď sa v rokoch 1745 až 1756 snažili podmaniť si Korjakov vybavených delami a lukmi až do svojho víťazstva. Ruskí kozáci tiež čelili prudkému odporu a boli nútení vzdať sa pokusov o vyhladenie Čukčov v rokoch 1729, 1730 – 1731 a 1744 – 1747. [1] Po ruskej porážke v roku 1729 od Čukotov bol ruský veliteľ major Pavluckij zodpovedný za ruskú vojnu proti Čukotom a masové masakry a zotročovanie čukotských žien a detí v rokoch 1730 – 1731, ale jeho krutosť len ešte viac zúrivo prinútila Čukotov bojovať. [2] V roku 1742 nariadila cisárovná Alžbeta I. čistku Čukčov a Korjakov s cieľom úplne ich vyhnať z ich rodných krajín a vojnou vymazať ich kultúru. Príkaz znel, aby boli domorodci „úplne vyhubení“, pričom Pavluckij opäť viedol túto vojnu v rokoch 1744 až 1747, v ktorej viedol kozákov „s pomocou Všemohúceho Boha a k šťastiu Jej Cisárskej Výsosti“, aby povraždili Čukotských mužov a zotročili ich ženy a deti ako korisť. Čukči však túto kampaň ukončili a prinútili ich vzdať sa tým, že Pavluckého sťali a zabili. [3] [4] Rusi tiež v rokoch 1744 a 1753–1754 viedli vojny a masakry proti Korjakom. Keď sa Rusi pokúsili prinútiť domorodcov konvertovať na kresťanstvo, rôzne domorodé národy ako Korjakovia, Čukči, Itelmeni a Jukagiri sa v 40. rokoch 18. storočia zjednotili, aby vyhnali Rusov z ich územia, čo vyvrcholilo útokom na pevnosť Nižnekamčatsk v roku 1746. [1] Kamčatka je dnes európska z hľadiska demografie a kultúry, pričom iba 5 % jej obyvateľov tvoria pôvodní obyvatelia, čo je približne 10 000 oproti predchádzajúcemu počtu 150 000.  v dôsledku infekčných chorôb, ako sú kiahne a masové masakry Itelmenov a Korjakov kozákmi po anexii v roku 1697 počas prvých desaťročí ruskej vlády. Vraždenie ruskými kozákmi zdevastovalo pôvodné obyvateľstvo Kamčatky. [2] Okrem masakrov kozáci devastovali aj divokú zver zabíjaním obrovského množstva zvierat kvôli kožušine. [3] 90 % Kamčadalov a polovica Vogulov bolo zabitých od osemnásteho do devätnásteho storočia a rýchle vyvražďovanie domorodého obyvateľstva viedlo k úplnému vyhladeniu celých etnických skupín, pričom Nikolaj Jadrintsev dokázal v roku 1882 vymenovať približne 12 vyhladených skupín. Veľkú časť masakrov spôsobil obchod so sibírskymi kožušinami . [4] Oblastníci v 19. storočí medzi Rusmi na Sibíri uznávali, že domorodci sú vystavení obrovskému násilnému vykorisťovaniu a tvrdili, že situáciu napravia svojou navrhovanou regionalistickou politikou. [1] Aleuti v Aleutských horách boli počas prvých 20 rokov ruskej vlády vystavení genocíde a otroctvu zo strany ruských obchodníkov s kožušinami, pričom aleutské ženy a deti Rusi zajali a aleutskí muži boli zmasakrovaní. [ 25 ] Slovanskí Rusi početne prevyšujú všetkých pôvodných obyvateľov Sibíri a jej miest s výnimkou republík Tuva a Sacha, pričom slovanskí Rusi tvoria väčšinu v republike Burjat a Altaj a početne prevyšujú Buriat a pôvodných obyvateľov Altaja . Burjati tvoria iba 33,5 % vlastnej republiky, Altajčania 37 % a Čukči iba 28 %; Evenkov, Chantov, Mansijov a Nenetov početne prevyšuje počet nepôvodných obyvateľov o 90 %. Domorodci boli cármi a sovietskou politikou terčom útokov na ich spôsob života a etnickým Rusiam boli pridelené stáda sobov a divá zver, ktoré cári a Sovieti skonfiškovali. Stáda sobov boli zle hospodárené až do bodu vyhynutia. [1] Ainu zdôrazňovali, že sú pôvodnými obyvateľmi Kurilských ostrovov a že Japonci aj Rusi boli útočníkmi. [1] ==Časová os dobývania== ===16. storočie: Dobytie západnej Sibíri=== * [[1581]]{{--}}[[1585]]{{--}}Sibírska kampaň kozáka [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]]. * [[1586]]{{--}}Vasilij Sukin založil [[Ťumeň]] (prvé ruské mesto na [[Sibír|Sibíri]]) na mieste bývalého hlavného mesta [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. * [[1587]]{{--}}Na [[Irtyš|Irtyši]] bolo založené mesto [[Toboľsk]], ktoré sa neskôr stalo „hlavným mestom Sibíri“. * [[1590]]{{--}}Prvý dekrét o presídlení ruského obyvateľstva na Sibír (35 „roľníckych ľudí“ z okresu [[Solvyčegodsk]] „s manželkami a deťmi a s celým majetkom“ bolo poslaných usadiť sa na [[Sibír]]) * [[1593]]{{--}}Založenie [[Berezovo|Berezova]] * [[1594]]{{--}}Založenie [[Surgut|Surgutu]] a Tary * [[1595]]{{--}}Založenie [[Obdorsk|Obdorska]] * [[1598]]{{--}}Dobytie Strakatej hordy ({{vjz|rus|Пегая Орда}}), založenie [[Narym|Narymu]]. * [[1598]]{{--}}Bitka pri Irmeni, konečné dobytie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. ===17. storočie: Od Jeniseja po Tichý oceán, konflikty s Čínou a Džungarským chanátom=== [[Súbor:Mongolsko_v_1636.svg|náhľad|Mapa [[Sibír|Sibíri]], stav z roku [[1636]]]] * [[1601]]{{--}}Založenie Mangazeje (na ovládnutie západosibírskych Samojedov) * [[1604]]{{--}}Založenie [[Tomsk|Tomska]] ako pevnosti proti Džungarom a jenisejským Kirgizom * [[1607]]{{--}}Založenie Turuchanska (prvé mesto na rieke Jenisej), podmanenie si Encov * [[1618]]{{--}}Založenie Kuznecka * [[1619]]{{--}}Založenie Jenisejska * [[po roku 1620]]{{--}}Neznáma neúspešná výprava na polostrov [[Tajmýrsky polostrov|Tajmyr]] (nálezy v zálive Simsa a na ostrovoch Faddeja) * [[1623]]{{--}}Pjanda ako prvý dosiahol rieku [[Lena (rieka)|Lena]] v oblasti Kirenska * [[1628]]{{--}}Vojvoda Andrej Dubenskij založil [[Krasnojarsk]] na [[Jenisej|Jeniseji]], založenie Kanského ostrožku * [[1630]]{{--}}Vasilij Bugor založil Kirensk na [[Lena (rieka)|Lene]], Ivan Galkin založil zimovisko Ilim * [[1631]]{{--}}Ataman Maxim Perfiljev založil Bratský ostrog na Angare, založenie Usť-Kutského ostrogu * [[1632]]{{--}}Piotr Beketov založil [[Jakutsk]] a Žigansk. O dva roky neskôr Jakuti porazili kozácky oddiel Ivana Galkina na Lene a obľahli [[Jakutsk]]. K takémuto protiútoku miestneho obyvateľstva došlo najmä v dôsledku sporov medzi kozáckymi oddielmi (z Mangazeje a Jenisejska), ktoré sa nezhodli v otázke vyberania jasaku (naturálnej dane). * [[1633]]{{--}}Ivan Rebrov objavil ústie riek [[Lena (rieka)|Lena]] a Jana. * [[1638]]{{--}}Zriadenie Jakutského vojvodstva; jazdecká výprava setníka Ivanova k rieke [[Indigirka]] proti Jukagirom. * [[1638]]{{--}}Výprava stolníka Piotra Golovina a pisára Jefima Filatova k rieke [[Lena (rieka)|Lena]] s cieľom vybudovať pevnosť (ostrog). * [[1639]]{{--}}Kopylov vyslal oddiel pod velením Ivana Moskvitina k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1643]]{{--}}Ataman Vasilij Kolesnikov dosiahol [[Bajkal (jazero)|Bajkalské jazero]], zatiaľ čo Michail Staduchin dorazil k rieke Kolyma. * [[1643]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova do oblasti rieky [[Amur (rieka)|Amur]] a plavba po [[Amur (rieka)|Amure]] až k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1644]]{{--}}[[1645]]{{--}}Ťaženie kozákov proti Burjatom v Angarskej stepi. * [[1646]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova: cesta z [[Jakutsk|Jakutska]] k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1647]]{{--}}Ivan Moskvitin založil Ochotsk. * [[1648]]{{--}}[[Semion Dežnev]] preplával cez [[Beringov prieliv]] ako prvý Európan, a to 80 rokov pred [[Vitus Bering|Vitusom Beringom]]. * [[1648]]{{--}}[[1653]]{{--}}Výpravy Jerofeja Chabarova do Daurie. * [[1649]]{{--}}[[1689]]{{--}}Hraničný konflikt medzi Ruskom a ríšou [[Čching]]. * [[1652]]{{--}}Bitka pri pevnosti Ačan. * [[1653]]{{--}}V Zabajkalsku boli založené mestá [[Čita]] a Nerčinsk. * [[1655]]{{--}}Obliehanie pevnosti Kumar. * [[1661]]{{--}}Jakov Pochabov založil na rieke [[Angara]] [[Irkutsk]]. * [[1665]]{{--}}Gavrila Lovcov založil na rieke Selenga pevnosť Selenginsk. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}Začiatok konfliktov medzi [[Džungársko|Džungármi]] a Ruskom. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}[[Džungársko|Džungárske]] dobytie oblasti [[Jenisej|Jeniseja]]; Rusko stráca významné časti Sibíri. * [[1666]]{{--}}Na rieke Uda, pri jej sútoku so Selengou, bola založená zimná stanica Uda, neskôr známa ako pevnosť Uda. * [[1685]]{{--}}[[1686]]{{--}}Obliehanie Albazina * [[1686]]{{--}}Neúspešný pokus o preniknutie na polostrov Tajmyr (Ivan Tolstouchov): výprava sa stratila. [[Súbor:Chengde_painting.JPG|náhľad|Čchingské vojská vyháňajú Rusov od [[Amur (rieka)|Amuru]] (novodobý čínsky obraz v letnom paláci v Džehole)]] * [[1689]]{{--}}[[Čching|Čína]] a Rusko podpisujú [[Nerčinská zmluva|Nerčinskú zmluvu]] ({{vjz|rus|Нерчинский договор}}, {{V jazyku|cmn|尼布楚|}}, {{py|Níbuchǔ}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krausse | meno = Alexis | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia in Asia; a record and a study, 1558-1899 | url = https://archive.org/details/russiainasiaare00kraugoog/mode/2up | vydavateľ = Henry Holt and Company | dátum vydania = 1899 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-18 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Dočasné zastavenie ruskej expanzie v Poamurí. * [[1692]]{{--}}Výprava ruských vojakov proti jenisejským [[Kirgizi|Kirgizom]]; porážka Tubinského ulusu. V boji zahynulo až 700 [[Kirgizi|Kirgizov]]. * [[1697]]{{--}}[[1698]]{{--}}Pripojenie [[Kamčatka|Kamčatky]] počas výpravy Vladimira Atlasova * [[1699]]{{--}}Počas návratu k pevnosti [[Anadyr]] bol zničený oddiel Serjukova ===18. storočie: Dobytie Čukotky a Kamčatky=== * [[1703]]{{--}}[[1715]]{{--}}Povstanie na Kamčatke proti Rusom, počas ktorého boli vypálené väznice v Bolšerecku a Aklansku a zabitých asi 200 kozákov; v roku 1705 Korjakovia zničili kozácky oddiel vedený Protopopovom. V roku [[1715]] Rusi dobyli najväčšiu korjackú osadu, Bolšoj Posad. * [[1709]]{{--}}V podhorí [[Altaj]] bola založená väznica Bikatun * [[1709]]{{--}}[[1710]]{{--}}Džungari napadli južnú Sibír * [[1711]]{{--}}Danila Antsiferov objavila [[Kurilské ostrovy]] * [[1712]]{{--}}Kozácka vzbura na Kamčatke, vražda kozáckych náčelníkov (Atlasova, Čirikova a Mironova) * [[1712]]{{--}}Merkúr Vagin objavuje Novosibírske ostrovy * [[1716]]{{--}}Založenie Omsku * [[1716]]{{--}}Obliehanie Jamyševa * [[1720]]{{--}}Bitka pri Zaysane * 30.{{--}}40. roky 18. storočia {{--}}Vojenské výpravy ruských oddielov pod velením Pavlutského na Čukotku * [[1733]]{{--}}[[1743]]{{--}}Veľká severná expedícia na preskúmanie sibírskeho pobrežia Severného ľadového oceánu (Chariton Laptev, Semjon Čejuskin): preskúmaný opustený Tajmýr, objavené pohorie Byrranga a mys Čeľuskin (severný cíp Sibíri). * [[1740]]{{--}}Založenie Petropavlovska-Kamčatského * [[1747]]{{--}}Čukčovia zničili oddiel anadyrského veliteľa * [[1748]]{{--}}[[1755]]{{--}}Sedem vojenských kampaní proti Čukčom * [[1752]]{{--}}Založená pevnosť Gižiginskaja * [[1753]]{{--}}Obliehanie pevnosti Gižiginskaja Korjakmi * [[1778]]{{--}}Konečná anexia Čukotky ==Ideológia== Ideologické ospravedlnenie ruskej expanzie na [[Sibír]] vychádzalo z interpretácie, že právne začlenenie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] do ruskej ríše dáva Rusku právnu suverenitu nad celým územím siahajúcim od [[Ural (pohorie)|Uralu]] až po Tichý oceán na východe. Skutočné hranice [[Sibír|Sibíri]] sa tak stali veľmi nejasne definovanými a otvorenými interpretácii; v skutočnosti sa ruská expanzia zastavila iba vtedy, keď sa ruské nároky na územie dostali do konfliktu s nárokmi centralizovaných štátov schopných čeliť ruskej expanzii a dôsledne presadzovať svoju vlastnú zvrchovanosť nad daným územím, ako napríklad [[Čching|Čína]]. Druhým ideologickým pilierom ospravedlňujúcim ruský kolonializmus bolo šírenie východného [[Ruská pravoslávna cirkev|pravoslávneho kresťanstva]], hoci táto zámienka pochádzala prevažne od samotných objaviteľov a osadníkov ako ad hoc ospravedlnenie, a nie od samotnej [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]].<ref name="Akimov">{{Citácia periodika|titul=Political Claims, an Extensible Name, and a Divine Mission: Ideology of Russian Expansion in Siberia|periodikum=Journal of Early Modern History|priezvisko=Akimov|meno=Yuri|vydavateľ=Brill|dátum=2021-08-09|ročník=25|číslo=4|strany=277-299|issn=1570-0658|dátum prístupu=2022-11-03|doi=10.1163/15700658-bja10017}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} ==Pozri aj== * [[Dobytie Aztéckej ríše]] * [[Kolonizácia Južnej Ameriky]] == Zdroj == {{Preklad|en|Russian conquest of Siberia|1376376433}} 4pr5pghq1i2dfbbslpklcsynbzto6qf 8382541 8382530 2026-10-10T19:34:27Z Martingazak 234259 Vplyv na domorodé obyvateľstvo Sibíri 8382541 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |súčasť=rozširovania [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |obrázok=Surikov_Pokoreniye_Sibiri_Yermakom.jpg |text k obr=Vasilij Surikov, "Jermakovo dobytie Sibíri". Plátno, olej. veľkosť 5.99 x 2.85 m. |popis= |dátum=[[1580]]{{--}}[[1778]] (198 rokov) |miesto=[[Sibír]] |casus= |casus belli= |stav= |výsledok=Ruské víťazstvo |územie=Rozpad a anexácia [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]],<br/>územie medzi [[Ural (pohorie)|Uralom]] a [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] sa stalo súčasťou [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |protivník1=[[Súbor:Flag_of_Oryol_(variant).svg|25px]] [[Ruské cárstvo]] (do [[1721]])<br>{{minivlajka|Russian Empire}} [[Ruská ríša]] (po [[1721]])<br>[[Súbor:Flag_of_Don_Cossacks.svg|25px]] [[Kozáci|Donskí kozáci]]<br>Spojenecké sibírske kmene |protivník2=[[Súbor:Flag of the Khanate of Sibir.svg|25px]] [[Sibírsky chanát]] (do [[1598]])<br> [[Daurovia]]<br>[[Jakuti]]<br> [[Korjaci]]<br>[[Čukčovia]]<br>[[Burjati]]<br>[[Súbor:POL COA Gryf.svg|25px]] [[Jaxa (state)|Jaxa]]<br>[[Súbor:Seal of Qing dynasty.svg|25px]] [[Čching|Čchingská ríša]] {{nowrap|([[1652]]{{--}}[[1689]])}}<br>[[Súbor:Banner_of_the_Dzungar_Khanate.png|25px]] Džungarský chanát {{nowrap|([[1665]]{{--}}[[1720]])}}<br>Ostatné sibírske kmene |protivník3= |velitel1= |velitel2= |velitel3= |sila1= |sila2= |sila3= |straty1= |straty2= |straty3= |poznámky= |portál1= }} '''Ruské dobytie Sibíri''' sa odohralo medzi rokmi [[1581]] a [[1778]]. Za počiatok ruskej expanzie sa pokladá kozácke ťaženie Jermaka Timofejeviča v roku [[1581]] proti [[Sibírsky chanát|Sibírskemu chanátu]]{{#tag:ref|[[Sibírsky chanát]], nástupnícky štát [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] rozprestierajúci na západnej Sibíri, bol v tom čase už len voľnou politickou štruktúrou vazalských území, ktoré boli podkopávané aktivitami ruských objaviteľov.|group=pozn.}}. Ruská expanzia bola vykonávaná málopočetnými silami, ktoré podnikali výpravy, zakladali pevnosti a postupne si podmaňovali miestne kmene. Dochádzalo k prudkým stretom medzi domorodými obyvateľmi [[Sibír|Sibíri]] a ruskými kozákmi, ktorí sa často voči domorodému obyvateľstvu dopúšťali zverstiev.<ref name="Turajev">{{Citácia periodika|titul=Хождение «встречь солнцу» в контексте проблем присоединения Дальнего Востока к Российскому государству (ХVII–ХVIII вв.)|periodikum=Вестник ДВО РАН|priezvisko=Turajev|meno=V. A.|vydavateľ=Институт истории, археологии и этнографии народов Дальнего Востока ДВО РАН|miesto=Vladivostok|ročník=2013|číslo=1|url=https://cyberleninka.ru/article/n/hozhdenie-vstrech-solntsu-v-kontekste-problem-prisoedineniya-dalnego-vostoka-k-rossiyskomu-gosudarstvu-hvii-hviii-vv/viewer|dátum prístupu=2026-10-10}}</ref> Dobytie [[Sibír|Sibíri]] bolo európskou koloniálnou kampaňou porovnateľnou so španielskymi, portugalskými, britskými a francúzskymi kampaňmi v Amerike, Ázii a Afrike.<ref name="Schorkovitz">{{Citácia knihy|titul=Shifting Forms of Continental Colonialism.|priezvisko=Schorkowitz|meno=Dittmar|vydavateľ=Palgrave Macmillan|miesto=Singapore|rok=2019|doi=https://doi.org/10.1007/978-981-13-9817-9_5|kapitola=Was Russia a Colonial Empire?|url=https://cyberleninka.ru/article/n/byla-li-rossiya-kolonialnoy-imperiey-chast-1/viewer}}</ref> ==Dobytie Sibírskeho chanátu== [[Súbor:Herberstein-Moscovia-NE.png|náhľad|Mapa z roku [[1549]] zobrazujúca [[Ural (pohorie)|Ural]] a západnú [[Sibír]], s riekou [[Ob]]]] [[Súbor:CEM-15-Asia-Mercator-1595-Russia-2533.jpg|náhľad|Mapa [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]] (v žltých hraniciach) z roku [[1595]]]] Ruské dobývanie [[Sibír|Sibíri]] sa začalo v júli [[1581]], keď približne 540 kozákov pod vedením [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]] vpadlo na územie Vogulov, poddaných chána Kučuma, vládcu [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Kozákov sprevádzali litovskí a nemeckí žoldnieri a vojnoví zajatci. Počas roka [[1581]] oddiel prechádzal územím známym ako Jugra a dobyla mestá Vogul a Ostyak, pričom zajali aj Kučunovho vyberača daní. Po sérii tatárskych protiútokov ako odvety za ruský postup sa Jermakove sily pripravili na kampaň s cieľom dobyť Kašlik, hlavné mesto [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Jednotka sa nalodila v máji [[1582]]. Po trojdňovej bitke na brehu rieky [[Irtyš]] zvíťazil Jermak nad spojenými silami chána Kučuma a šiestich spojeneckých tatárskych kniežat. [[29. jún|29. júna]] boli kozácke sily napadnuté Tatármi, ale opäť ich odrazili. Počas septembra [[1582]] chán zhromažďoval svoje sily na obranu Kašliku. Horda sibírskych Tatárov, Vogulov a Ostyakov sa zhromaždila na vrchu Čjuvaš, aby sa bránila pred kozáckym útokom. [[1. október|1. októbra]] bol odrazený prvý pokus kozákov o dobytie pevnosti na vrchu Čjuvaš. [[23. október|23. októbra]] sa kozáci po štvrtýkrát pokúsili dobyť tatársku pevnosť na vrchu Čjuvaš. Tatári podnikli protiútok a bolo zabitých viac ako sto kozákov. Kozácka paľba však prinútila Tatárov ustúpiť, pričom na bojisku zanechali dva kanóny. Jermak [[26. október|26. októbra]] vstúpil do Kašliku. Chán Kučum ustúpil do stepí a v priebehu nasledujúcich rokov preskupil svoje sily. [[6. august|6. augusta]] [[1584]] uprostred noci náhle zaútočil na Jermaka a porazil väčšinu jeho armády. Detaily sú sporné. Ruské zdroje tvrdia, že Jermak bol zranený a pokúsil sa utiecť preplávaním rieky Wagaj, ktorá je prítokom rieky [[Irtyš]], ale utopil sa pod váhou vlastného krúžkového brnenia . Zvyšky Jermakových síl pod velením Meščerjaka ustúpili z Kašliku a pri odchode mesto zničili. V roku [[1586]] sa Rusi vrátili a po tom, čo si pomocou delostrelectva podmanili [[Chantyjsko-Mansijsko|Chantov a Mansijov]], založili pevnosť [[Ťumeň]] neďaleko ruín Kašliku. Na tatárske kmene podriadené chánovi Kučumovi viedli Rusi v rokoch [[1584]] až [[1595]] niekoľko útokov, chán Kučum sa však vyhol zajatiu. Nakoniec v auguste [[1598]] bol chán Kučum porazený v bitke pri Irmeni neďaleko rieky [[Ob (rieka)|Ob]]. V priebehu bojov bola sibírska kráľovská rodina zajatá Rusmi, chán Kučum však opäť utiekol. Rusi odviedli členov Kučumovej rodiny do Moskvy, kde títo zostali ako rukojemníci. Potomkovia chánovej rodiny sa stali známymi ako kniežatá Sibírski a ako rodina prežili prinajmenšom do konca 19. storočia. Napriek Kučumovmu úteku zajatie jeho rodiny ukončilo politické a vojenské aktivity a on sa stiahol na územie Nogajskej hordy v južnej Sibíri. Bol v kontakte s cárom a požiadal ho, aby mu bola udelená malá oblasť na brehu rieky [[Irtyš]] ako jeho panstvo. Cár to odmietol a navrhol Kučumovi, aby prišiel do Moskvy a „utešil sa“ v službách cára. Starý chán ponuku neprijal a odišiel do [[Buchara|Buchary]], kde ako starý muž oslepol a zomrel v exile niekedy okolo roku [[1605]].  ==Dobývanie a prieskum== [[Súbor:IstSib098_1.jpg|náhľad|Moskovskí velitelia v novovybudovanej pevnosti [[Ťumeň]], ilustrácia z [[Remezovský letopis|Remezovského letopisu]]]] [[Súbor:Growth_of_Russia_1547-1725.png|náhľad|Rozširovanie územia [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]]]] Prvotnou motiváciou kozáckych výprav bol výber tzv. „jasaku“, kožušinovej dane, od domorodcov. Za tým účelom bola vybudovaná na sútokoch hlavných riek séria zimných základní („zimovie“) a pevností („ostrogy“). Prvými takými základňami boli [[Ťumeň]] (založený v roku [[1586]] Vasilijom Sukiom a Ivanom Miasným) a [[Toboľsk]] (založený v roku [[1586]] Danilom Čulkovom).<ref name="Lantzef">{{Citácia knihy|titul=Eastward to Empire: Exploration and Conquest on the Russian Open Frontier, to 1750.|priezvisko=Lantzeff|meno=George V.|vydavateľ=McGill-Queen's U.P.|miesto=Montreal|rok=1973|isbn=0-7735-0133-9|priezvisko2=Pierce|meno2=Richard A.}}</ref> [[Toboľsk]] sa stal nervovým centrom expanzie.<ref name="Lincoln">{{Citácia knihy|titul=The Conquest of a Continent: Siberia and the Russians.|priezvisko=Lincoln|meno=W. Bruce|vydavateľ=Cornell University Press|miesto=Ithaca, N.Y.|rok=2007|isbn=978-0-8014-8922-8}}</ref> Na severe boli za účelom zdanenia Nencov postavené Berezovo ([[1593]]) a Mangazeja ([[1600]]{{--}}[[1601]]), zatiaľ čo na východe boli na ochranu [[Toboľsk|Toboľska]] a podmanenie si Narymských Ostiakov založené Surgut ([[1594]]) a Tara ([[1594]]). Z nich bola najvýznamnejšia Mangazeja a stala sa základňou pre ďalší prieskum smerom na východ.<ref name="Fischer">{{Citácia knihy|titul=The Russian Fur Trade, 1550–1700.|priezvisko=Fisher|meno=Raymond Henry|vydavateľ=University of California Press|rok=1943}}</ref> Pri ruskom postupe pozdĺž rieky [[Ob (rieka)|Ob]] a jej prítokov boli vybudované opevnené osady Ketsk (1602) a [[Tomsk]] ([[1604]]). Ozbrojenci z Ketska dosiahli v roku [[1605]] rieku [[Jenisej]] a splavili ju až k ústiu prítoku Sym; o dva roky neskôr lovci a obchodníci z Mangazeje splavili rieku Turuchan až k jej sútoku s [[Jenisej|Jenisejom]], kde založili zimovisko Turuchansk. Do roku [[1610]] dosiahli muži z Turuchanska ústie [[Jenisej|Jeniseja]] a plavili sa proti jeho prúdu až k rieke Sym, kde narazili na konkurenčných výbercov daní z Ketska. S cieľom zabezpečiť podmanenie miestneho obyvateľstva boli založené opevnené osady Jenisejsk ([[1619]]) a [[Krasnojarsk]] ([[1628]]).<ref name="Fischer"/> Po smrti chána Kučuma a rozpadnutí akéhokoľvek organizovaného sibírskeho odporu Rusi postupovali najskôr k [[Bajkal (jazero)|Bajkalskému jazeru]] a potom k [[Ochotské more|Ochotskému moru]] a k rieke [[Amur (rieka)|Amur]]. Keď však prvýkrát dosiahli čínske hranice, narazili na organizované vojsko vybavené delostrelectvom a tu sa zastavili. Rusi dosiahli [[Tichý oceán]] v roku [[1639]]. Po dobytí [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] ([[1598]]) sa celá severná Ázia – oblasť oveľa väčšia ako starý chanát – stala známou ako [[Sibír]] a do roku [[1640]] sa východné hranice Ruska rozšírili o viac ako niekoľko miliónov štvorcových kilometrov. V istom zmysle [[Sibírsky chanát|chanát]] pretrvával vo vedľajšom titule „ cár Sibíri“, ktorý sa stal súčasťou titulu ruských vládcov. Imperiálna expanzia zahŕňala výpravy proti prúdu alebo po prúde riek s cieľom hľadať domorodé obyvateľstvo, ktoré by sa pridalo na „zoznamy“ platcov kožušinovej dane („jasaku“). Tento proces v rozpore s cárskymi dekrétmi zahŕňal značné množstvo násilia a nátlaku. Hoci získavanie kožušín zohralo významnú úlohu v sibírskej expanzii, nebolo to jediný dôvod. Ruskí vodcovia sa tiež snažili nájsť a vytvoriť obchodné cesty na východ. Podobne ich motivovalo rozvíjať obchod na [[Sibír|Sibíri]], a to jednak preto, aby zásobovali územie potrebným tovarom, ako aj preto, aby profitovali z nepriamych daňových príjmov z obchodovaného tovaru. Daňové príjmy sa vyberali prostredníctvom siete colných stanovíšť, ktoré štát zriadil po celej [[Sibír|Sibíri]], a dokonca sa najímali aj emigranti{{--}}obchodníci zo [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]]{{--}}zvyčajne nazývaní Bucharania{{--}}aby pomáhali s colnou správou a diplomatickými úlohami.<ref name="Monahan">{{Citácia knihy|titul=The Merchants of Siberia: Trade in Early Modern Eurasia.|priezvisko=Monahan|meno=Erika|vydavateľ=Cornell University Press|rok=2016|isbn=9780801454073}}</ref>{{rp|462}} ==Vplyv na domorodé obyvateľstvo Sibíri== [[Súbor:Кожаный_панцирь.jpg|náhľad|Plátové brnenie zo stvrdnutej kože vystuženej drevom a kosťami domorodých Sibírčanov]] [[Súbor:Koryak_armor.jpeg|náhľad|Tradičné [[koriaci|koriacké]] brnenie okolo roku [[1900]]]] V prípadoch, keď boli kozácke požiadavky domorodým obyvateľstvom odmietnuté, títo reagovali násilím. Ruská výprava hľadajúca úrodné oblasti{{#tag:ref|Klimatické podmienky neumožňovali sibírskym posádkam dopestovať si svoje obilie a tieto boli odkázané na dovoz z európskej časti Ruska, no cesta tovaru do východných oblastí trvala až 4 roky, z Poamuria by dovoz trval 2 mesiace.<ref name="Lincoln"/>{{rp|89/667}}|group=pozn.}} pod vedením Vasilija Pojarkova v roku [[1645]] objavila v Poamurí osídlenom Daurami vhodné podmienky na pestovanie pšenice, no zároveň objavila striebro a pri hľadaní jeho ďalších žíl umučila a zabila mnoho Daurov.<ref name="Lincoln"/>{{rp|85/667}} Pri výprave Jerofeja Chabarova v roku [[1650]] Daurovia spočiatku opustili svoje dediny zo strachu pred krutosťou predchádzajúcej Pojarkovovej výpravy. Pri Chabarovovom druhom príchode sa Daurovia sa bránili Rusom, ale v priamej bitke boli zmasakrovaní, padlo ich 900 pri strate jedného kozáka.<ref name="Lincoln"/>{{rp|91/667}} Z pôvodnej populácie 20&nbsp;000 obyvateľov [[Kamčatka|Kamčatky]] zostalo po prvom polstoročí ruského dobytia 8&nbsp;000.<ref name="Bisher">{{Citácia knihy|titul=White Terror: Cossack Warlords of the Trans-Siberian|priezvisko=Bisher|meno=Jamie|vydavateľ=Routledge|rok=2006|isbn=1135765952}}</ref>{{rp|6}} V 40. rokoch 17. storočia boli [[Jakuti]] vystavení násilným výpravám počas ruského postupu na územia blízko rieky [[Lena (rieka)|Leny]]. Na [[Kamčatka|Kamčatke]] boli v 90. rokoch 17. storočia podľa západného historika Stephena Shenfielda tomuto útoku zo strany Rusov vystavení aj Korjakovia, Kamčadali a Čukči . [1] Keď Rusi od domorodcov nezískali požadované množstvo jasaku, guvernér Jakutska, Piotr Golovin, kozák, použil na obesenie domorodých mužov háky na mäso. V povodí rieky [[Lena (rieka)|Lena]] sa v priebehu 40 rokov znížila populácia [[Jakuti|Jakutov]] o 70 %, domorodé ženy boli znásilňované a spolu s deťmi často zotročované, aby domorodcov prinútili platiť jasak. [2]  Dobytie Sibíri malo za následok aj šírenie chorôb. Celková sibírska populácia na prahu novoveku bola odhadovaná na 300&nbsp;000 osôb. [[Kiahne]] prvýkrát zasiahli západnú [[Sibír]] v roku [[1630]]. V 50. rokoch 17. storočia sa rozšírili na východ od rieky [[Jenisej]], kde pripravili o život až 80 percent príslušníkov tunguzského a jakutského obyvateľstva. V 90. rokoch 17. storočia znížili epidémie kiahní početnosť Jukagirov odhadom o 44 percent. Choroba sa rýchlo šírila medzi jednotlivými skupinami naprieč [[Sibír|Sibírou]]. Úmrtnosť počas epidémií dosahovala až 50 percent populácie. Epidémia sa vracala v intervaloch dvadsiatich až tridsiatich rokov a mala zničujúce následky najmä pre mladých ľudí.<ref name="Richards">{{Citácia knihy|titul=The Unending Frontier: An Environmental History of the Early Modern World|priezvisko=Richards|meno=John F.|vydavateľ=University of California Press|rok=2003|isbn=0520939352}}</ref>{{rp|538}} Na [[Kamčatka|Kamčatke]] Rusi v rokoch [[1706]], [[1731]] a [[1741]] potlačili povstania Itelmenov proti svojej vláde. Prvýkrát boli Itelmeni vyzbrojení kamennými zbraňami a boli zle pripravení a vybavení, ale druhýkrát použili strelné zbrane. Rusi sa v rokoch [[1745]] až [[1756]] snažili podmaniť si Korjakov vybavených delami a lukmi. Ruskí kozáci tiež čelili prudkému odporu a boli nútení vzdať sa pokusov o vyhladenie [[Čukčovia|Čukčov]] v rokoch [[1729]], [[1730]]{{--}} [[1731]] a [[1744]]{{--}}[[1747]].<ref name="Black">{{Citácia knihy|titul=War and the World: Military Power and the Fate of Continents, 1450–2000|priezvisko=Black|meno=Jeremy|vydavateľ=Yale University Press|miesto=New Haven and London|rok=1998|isbn=978-0300147698}}</ref> Po ruskej porážke v roku [[1729]] od Čukčov bol ruský veliteľ major Pavluckij zodpovedný za ruskú vojnu proti Čukčom a masové masakry a zotročovanie čukotských žien a detí v rokoch [[1730]]{{--}}[[1731]], ale jeho krutosť len podnietila odpor Čukčov.<ref name="Forsyth">{{Citácia knihy|titul=A History of the Peoples of Siberia: Russia's North Asian Colony 1581-1990|priezvisko=Forsyth|meno=James|vydavateľ=Cambridge University Press|miesto=Cambridge|rok=1992|isbn=0 521 40311 1}}</ref>{{rp|145-146}} V roku [[1742]] nariadila cárovná [[Alžbeta I. (Rusko)|Alžbeta I.]] čistku Čukčov a [[Koriaci|Koriakov]] s cieľom úplne ich vyhnať z ich rodných krajín a vojnou vymazať ich kultúru. Príkaz znel, aby boli domorodci „úplne vyhubení“, pričom Pavluckij opäť viedol túto vojnu v rokoch [[1744]] až [[1747]], v ktorej viedol kozákov „s pomocou Všemohúceho Boha a k šťastiu Jej Cárskej Výsosti“, aby povraždili čukotských mužov a zotročili ich ženy a deti ako korisť. Čukči však túto kampaň ukončili a prinútili ich vzdať sa tým, že Pavluckého sťali a zabili.<ref name="Forsyth"/>{{rp|146}} Rusi tiež v rokoch 1744 a 1753–1754 viedli vojny a masakry proti Korjakom. Keď sa Rusi pokúsili prinútiť domorodcov konvertovať na kresťanstvo, rôzne domorodé národy ako Korjakovia, Čukči, Itelmeni a Jukagiri sa v 40. rokoch 18. storočia zjednotili, aby vyhnali Rusov z ich územia, čo vyvrcholilo útokom na pevnosť Nižnekamčatsk v roku 1746. [1] Kamčatka je dnes európska z hľadiska demografie a kultúry, pričom iba 5 % jej obyvateľov tvoria pôvodní obyvatelia, čo je približne 10 000 oproti predchádzajúcemu počtu 150 000.  v dôsledku infekčných chorôb, ako sú kiahne a masové masakry Itelmenov a Korjakov kozákmi po anexii v roku 1697 počas prvých desaťročí ruskej vlády. Vraždenie ruskými kozákmi zdevastovalo pôvodné obyvateľstvo Kamčatky. [2] Okrem masakrov kozáci devastovali aj divokú zver zabíjaním obrovského množstva zvierat kvôli kožušine. [3] 90 % Kamčadalov a polovica Vogulov bolo zabitých od osemnásteho do devätnásteho storočia a rýchle vyvražďovanie domorodého obyvateľstva viedlo k úplnému vyhladeniu celých etnických skupín, pričom Nikolaj Jadrintsev dokázal v roku 1882 vymenovať približne 12 vyhladených skupín. Veľkú časť masakrov spôsobil obchod so sibírskymi kožušinami . [4] Oblastníci v 19. storočí medzi Rusmi na Sibíri uznávali, že domorodci sú vystavení obrovskému násilnému vykorisťovaniu a tvrdili, že situáciu napravia svojou navrhovanou regionalistickou politikou. [1] Aleuti v Aleutských horách boli počas prvých 20 rokov ruskej vlády vystavení genocíde a otroctvu zo strany ruských obchodníkov s kožušinami, pričom aleutské ženy a deti Rusi zajali a aleutskí muži boli zmasakrovaní. [ 25 ] Slovanskí Rusi početne prevyšujú všetkých pôvodných obyvateľov Sibíri a jej miest s výnimkou republík Tuva a Sacha, pričom slovanskí Rusi tvoria väčšinu v republike Burjat a Altaj a početne prevyšujú Buriat a pôvodných obyvateľov Altaja . Burjati tvoria iba 33,5 % vlastnej republiky, Altajčania 37 % a Čukči iba 28 %; Evenkov, Chantov, Mansijov a Nenetov početne prevyšuje počet nepôvodných obyvateľov o 90 %. Domorodci boli cármi a sovietskou politikou terčom útokov na ich spôsob života a etnickým Rusiam boli pridelené stáda sobov a divá zver, ktoré cári a Sovieti skonfiškovali. Stáda sobov boli zle hospodárené až do bodu vyhynutia. [1] Ainu zdôrazňovali, že sú pôvodnými obyvateľmi Kurilských ostrovov a že Japonci aj Rusi boli útočníkmi. [1] ==Časová os dobývania== ===16. storočie: Dobytie západnej Sibíri=== * [[1581]]{{--}}[[1585]]{{--}}Sibírska kampaň kozáka [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]]. * [[1586]]{{--}}Vasilij Sukin založil [[Ťumeň]] (prvé ruské mesto na [[Sibír|Sibíri]]) na mieste bývalého hlavného mesta [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. * [[1587]]{{--}}Na [[Irtyš|Irtyši]] bolo založené mesto [[Toboľsk]], ktoré sa neskôr stalo „hlavným mestom Sibíri“. * [[1590]]{{--}}Prvý dekrét o presídlení ruského obyvateľstva na Sibír (35 „roľníckych ľudí“ z okresu [[Solvyčegodsk]] „s manželkami a deťmi a s celým majetkom“ bolo poslaných usadiť sa na [[Sibír]]) * [[1593]]{{--}}Založenie [[Berezovo|Berezova]] * [[1594]]{{--}}Založenie [[Surgut|Surgutu]] a Tary * [[1595]]{{--}}Založenie [[Obdorsk|Obdorska]] * [[1598]]{{--}}Dobytie Strakatej hordy ({{vjz|rus|Пегая Орда}}), založenie [[Narym|Narymu]]. * [[1598]]{{--}}Bitka pri Irmeni, konečné dobytie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. ===17. storočie: Od Jeniseja po Tichý oceán, konflikty s Čínou a Džungarským chanátom=== [[Súbor:Mongolsko_v_1636.svg|náhľad|Mapa [[Sibír|Sibíri]], stav z roku [[1636]]]] * [[1601]]{{--}}Založenie Mangazeje (na ovládnutie západosibírskych Samojedov) * [[1604]]{{--}}Založenie [[Tomsk|Tomska]] ako pevnosti proti Džungarom a jenisejským Kirgizom * [[1607]]{{--}}Založenie Turuchanska (prvé mesto na rieke Jenisej), podmanenie si Encov * [[1618]]{{--}}Založenie Kuznecka * [[1619]]{{--}}Založenie Jenisejska * [[po roku 1620]]{{--}}Neznáma neúspešná výprava na polostrov [[Tajmýrsky polostrov|Tajmyr]] (nálezy v zálive Simsa a na ostrovoch Faddeja) * [[1623]]{{--}}Pjanda ako prvý dosiahol rieku [[Lena (rieka)|Lena]] v oblasti Kirenska * [[1628]]{{--}}Vojvoda Andrej Dubenskij založil [[Krasnojarsk]] na [[Jenisej|Jeniseji]], založenie Kanského ostrožku * [[1630]]{{--}}Vasilij Bugor založil Kirensk na [[Lena (rieka)|Lene]], Ivan Galkin založil zimovisko Ilim * [[1631]]{{--}}Ataman Maxim Perfiljev založil Bratský ostrog na Angare, založenie Usť-Kutského ostrogu * [[1632]]{{--}}Piotr Beketov založil [[Jakutsk]] a Žigansk. O dva roky neskôr Jakuti porazili kozácky oddiel Ivana Galkina na Lene a obľahli [[Jakutsk]]. K takémuto protiútoku miestneho obyvateľstva došlo najmä v dôsledku sporov medzi kozáckymi oddielmi (z Mangazeje a Jenisejska), ktoré sa nezhodli v otázke vyberania jasaku (naturálnej dane). * [[1633]]{{--}}Ivan Rebrov objavil ústie riek [[Lena (rieka)|Lena]] a Jana. * [[1638]]{{--}}Zriadenie Jakutského vojvodstva; jazdecká výprava setníka Ivanova k rieke [[Indigirka]] proti Jukagirom. * [[1638]]{{--}}Výprava stolníka Piotra Golovina a pisára Jefima Filatova k rieke [[Lena (rieka)|Lena]] s cieľom vybudovať pevnosť (ostrog). * [[1639]]{{--}}Kopylov vyslal oddiel pod velením Ivana Moskvitina k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1643]]{{--}}Ataman Vasilij Kolesnikov dosiahol [[Bajkal (jazero)|Bajkalské jazero]], zatiaľ čo Michail Staduchin dorazil k rieke Kolyma. * [[1643]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova do oblasti rieky [[Amur (rieka)|Amur]] a plavba po [[Amur (rieka)|Amure]] až k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1644]]{{--}}[[1645]]{{--}}Ťaženie kozákov proti Burjatom v Angarskej stepi. * [[1646]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova: cesta z [[Jakutsk|Jakutska]] k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1647]]{{--}}Ivan Moskvitin založil Ochotsk. * [[1648]]{{--}}[[Semion Dežnev]] preplával cez [[Beringov prieliv]] ako prvý Európan, a to 80 rokov pred [[Vitus Bering|Vitusom Beringom]]. * [[1648]]{{--}}[[1653]]{{--}}Výpravy Jerofeja Chabarova do Daurie. * [[1649]]{{--}}[[1689]]{{--}}Hraničný konflikt medzi Ruskom a ríšou [[Čching]]. * [[1652]]{{--}}Bitka pri pevnosti Ačan. * [[1653]]{{--}}V Zabajkalsku boli založené mestá [[Čita]] a Nerčinsk. * [[1655]]{{--}}Obliehanie pevnosti Kumar. * [[1661]]{{--}}Jakov Pochabov založil na rieke [[Angara]] [[Irkutsk]]. * [[1665]]{{--}}Gavrila Lovcov založil na rieke Selenga pevnosť Selenginsk. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}Začiatok konfliktov medzi [[Džungársko|Džungármi]] a Ruskom. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}[[Džungársko|Džungárske]] dobytie oblasti [[Jenisej|Jeniseja]]; Rusko stráca významné časti Sibíri. * [[1666]]{{--}}Na rieke Uda, pri jej sútoku so Selengou, bola založená zimná stanica Uda, neskôr známa ako pevnosť Uda. * [[1685]]{{--}}[[1686]]{{--}}Obliehanie Albazina * [[1686]]{{--}}Neúspešný pokus o preniknutie na polostrov Tajmyr (Ivan Tolstouchov): výprava sa stratila. [[Súbor:Chengde_painting.JPG|náhľad|Čchingské vojská vyháňajú Rusov od [[Amur (rieka)|Amuru]] (novodobý čínsky obraz v letnom paláci v Džehole)]] * [[1689]]{{--}}[[Čching|Čína]] a Rusko podpisujú [[Nerčinská zmluva|Nerčinskú zmluvu]] ({{vjz|rus|Нерчинский договор}}, {{V jazyku|cmn|尼布楚|}}, {{py|Níbuchǔ}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krausse | meno = Alexis | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia in Asia; a record and a study, 1558-1899 | url = https://archive.org/details/russiainasiaare00kraugoog/mode/2up | vydavateľ = Henry Holt and Company | dátum vydania = 1899 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-18 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Dočasné zastavenie ruskej expanzie v Poamurí. * [[1692]]{{--}}Výprava ruských vojakov proti jenisejským [[Kirgizi|Kirgizom]]; porážka Tubinského ulusu. V boji zahynulo až 700 [[Kirgizi|Kirgizov]]. * [[1697]]{{--}}[[1698]]{{--}}Pripojenie [[Kamčatka|Kamčatky]] počas výpravy Vladimira Atlasova * [[1699]]{{--}}Počas návratu k pevnosti [[Anadyr]] bol zničený oddiel Serjukova ===18. storočie: Dobytie Čukotky a Kamčatky=== * [[1703]]{{--}}[[1715]]{{--}}Povstanie na Kamčatke proti Rusom, počas ktorého boli vypálené väznice v Bolšerecku a Aklansku a zabitých asi 200 kozákov; v roku 1705 Korjakovia zničili kozácky oddiel vedený Protopopovom. V roku [[1715]] Rusi dobyli najväčšiu korjackú osadu, Bolšoj Posad. * [[1709]]{{--}}V podhorí [[Altaj]] bola založená väznica Bikatun * [[1709]]{{--}}[[1710]]{{--}}Džungari napadli južnú Sibír * [[1711]]{{--}}Danila Antsiferov objavila [[Kurilské ostrovy]] * [[1712]]{{--}}Kozácka vzbura na Kamčatke, vražda kozáckych náčelníkov (Atlasova, Čirikova a Mironova) * [[1712]]{{--}}Merkúr Vagin objavuje Novosibírske ostrovy * [[1716]]{{--}}Založenie Omsku * [[1716]]{{--}}Obliehanie Jamyševa * [[1720]]{{--}}Bitka pri Zaysane * 30.{{--}}40. roky 18. storočia {{--}}Vojenské výpravy ruských oddielov pod velením Pavlutského na Čukotku * [[1733]]{{--}}[[1743]]{{--}}Veľká severná expedícia na preskúmanie sibírskeho pobrežia Severného ľadového oceánu (Chariton Laptev, Semjon Čejuskin): preskúmaný opustený Tajmýr, objavené pohorie Byrranga a mys Čeľuskin (severný cíp Sibíri). * [[1740]]{{--}}Založenie Petropavlovska-Kamčatského * [[1747]]{{--}}Čukčovia zničili oddiel anadyrského veliteľa * [[1748]]{{--}}[[1755]]{{--}}Sedem vojenských kampaní proti Čukčom * [[1752]]{{--}}Založená pevnosť Gižiginskaja * [[1753]]{{--}}Obliehanie pevnosti Gižiginskaja Korjakmi * [[1778]]{{--}}Konečná anexia Čukotky ==Ideológia== Ideologické ospravedlnenie ruskej expanzie na [[Sibír]] vychádzalo z interpretácie, že právne začlenenie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] do ruskej ríše dáva Rusku právnu suverenitu nad celým územím siahajúcim od [[Ural (pohorie)|Uralu]] až po Tichý oceán na východe. Skutočné hranice [[Sibír|Sibíri]] sa tak stali veľmi nejasne definovanými a otvorenými interpretácii; v skutočnosti sa ruská expanzia zastavila iba vtedy, keď sa ruské nároky na územie dostali do konfliktu s nárokmi centralizovaných štátov schopných čeliť ruskej expanzii a dôsledne presadzovať svoju vlastnú zvrchovanosť nad daným územím, ako napríklad [[Čching|Čína]]. Druhým ideologickým pilierom ospravedlňujúcim ruský kolonializmus bolo šírenie východného [[Ruská pravoslávna cirkev|pravoslávneho kresťanstva]], hoci táto zámienka pochádzala prevažne od samotných objaviteľov a osadníkov ako ad hoc ospravedlnenie, a nie od samotnej [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]].<ref name="Akimov">{{Citácia periodika|titul=Political Claims, an Extensible Name, and a Divine Mission: Ideology of Russian Expansion in Siberia|periodikum=Journal of Early Modern History|priezvisko=Akimov|meno=Yuri|vydavateľ=Brill|dátum=2021-08-09|ročník=25|číslo=4|strany=277-299|issn=1570-0658|dátum prístupu=2022-11-03|doi=10.1163/15700658-bja10017}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} ==Pozri aj== * [[Dobytie Aztéckej ríše]] * [[Kolonizácia Južnej Ameriky]] == Zdroj == {{Preklad|en|Russian conquest of Siberia|1376376433}} slaj2966mij1qam8j3fzjbvtycmzp82 8382549 8382541 2026-10-10T19:57:18Z Martingazak 234259 Vplyv na domorodé obyvateľstvo Sibíri 8382549 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |súčasť=rozširovania [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |obrázok=Surikov_Pokoreniye_Sibiri_Yermakom.jpg |text k obr=Vasilij Surikov, "Jermakovo dobytie Sibíri". Plátno, olej. veľkosť 5.99 x 2.85 m. |popis= |dátum=[[1580]]{{--}}[[1778]] (198 rokov) |miesto=[[Sibír]] |casus= |casus belli= |stav= |výsledok=Ruské víťazstvo |územie=Rozpad a anexácia [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]],<br/>územie medzi [[Ural (pohorie)|Uralom]] a [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] sa stalo súčasťou [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |protivník1=[[Súbor:Flag_of_Oryol_(variant).svg|25px]] [[Ruské cárstvo]] (do [[1721]])<br>{{minivlajka|Russian Empire}} [[Ruská ríša]] (po [[1721]])<br>[[Súbor:Flag_of_Don_Cossacks.svg|25px]] [[Kozáci|Donskí kozáci]]<br>Spojenecké sibírske kmene |protivník2=[[Súbor:Flag of the Khanate of Sibir.svg|25px]] [[Sibírsky chanát]] (do [[1598]])<br> [[Daurovia]]<br>[[Jakuti]]<br> [[Korjaci]]<br>[[Čukčovia]]<br>[[Burjati]]<br>[[Súbor:POL COA Gryf.svg|25px]] [[Jaxa (state)|Jaxa]]<br>[[Súbor:Seal of Qing dynasty.svg|25px]] [[Čching|Čchingská ríša]] {{nowrap|([[1652]]{{--}}[[1689]])}}<br>[[Súbor:Banner_of_the_Dzungar_Khanate.png|25px]] Džungarský chanát {{nowrap|([[1665]]{{--}}[[1720]])}}<br>Ostatné sibírske kmene |protivník3= |velitel1= |velitel2= |velitel3= |sila1= |sila2= |sila3= |straty1= |straty2= |straty3= |poznámky= |portál1= }} '''Ruské dobytie Sibíri''' sa odohralo medzi rokmi [[1581]] a [[1778]]. Za počiatok ruskej expanzie sa pokladá kozácke ťaženie Jermaka Timofejeviča v roku [[1581]] proti [[Sibírsky chanát|Sibírskemu chanátu]]{{#tag:ref|[[Sibírsky chanát]], nástupnícky štát [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] rozprestierajúci na západnej Sibíri, bol v tom čase už len voľnou politickou štruktúrou vazalských území, ktoré boli podkopávané aktivitami ruských objaviteľov.|group=pozn.}}. Ruská expanzia bola vykonávaná málopočetnými silami, ktoré podnikali výpravy, zakladali pevnosti a postupne si podmaňovali miestne kmene. Dochádzalo k prudkým stretom medzi domorodými obyvateľmi [[Sibír|Sibíri]] a ruskými kozákmi, ktorí sa často voči domorodému obyvateľstvu dopúšťali zverstiev.<ref name="Turajev">{{Citácia periodika|titul=Хождение «встречь солнцу» в контексте проблем присоединения Дальнего Востока к Российскому государству (ХVII–ХVIII вв.)|periodikum=Вестник ДВО РАН|priezvisko=Turajev|meno=V. A.|vydavateľ=Институт истории, археологии и этнографии народов Дальнего Востока ДВО РАН|miesto=Vladivostok|ročník=2013|číslo=1|url=https://cyberleninka.ru/article/n/hozhdenie-vstrech-solntsu-v-kontekste-problem-prisoedineniya-dalnego-vostoka-k-rossiyskomu-gosudarstvu-hvii-hviii-vv/viewer|dátum prístupu=2026-10-10}}</ref> Dobytie [[Sibír|Sibíri]] bolo európskou koloniálnou kampaňou porovnateľnou so španielskymi, portugalskými, britskými a francúzskymi kampaňmi v Amerike, Ázii a Afrike.<ref name="Schorkovitz">{{Citácia knihy|titul=Shifting Forms of Continental Colonialism.|priezvisko=Schorkowitz|meno=Dittmar|vydavateľ=Palgrave Macmillan|miesto=Singapore|rok=2019|doi=https://doi.org/10.1007/978-981-13-9817-9_5|kapitola=Was Russia a Colonial Empire?|url=https://cyberleninka.ru/article/n/byla-li-rossiya-kolonialnoy-imperiey-chast-1/viewer}}</ref> ==Dobytie Sibírskeho chanátu== [[Súbor:Herberstein-Moscovia-NE.png|náhľad|Mapa z roku [[1549]] zobrazujúca [[Ural (pohorie)|Ural]] a západnú [[Sibír]], s riekou [[Ob]]]] [[Súbor:CEM-15-Asia-Mercator-1595-Russia-2533.jpg|náhľad|Mapa [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]] (v žltých hraniciach) z roku [[1595]]]] Ruské dobývanie [[Sibír|Sibíri]] sa začalo v júli [[1581]], keď približne 540 kozákov pod vedením [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]] vpadlo na územie Vogulov, poddaných chána Kučuma, vládcu [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Kozákov sprevádzali litovskí a nemeckí žoldnieri a vojnoví zajatci. Počas roka [[1581]] oddiel prechádzal územím známym ako Jugra a dobyla mestá Vogul a Ostyak, pričom zajali aj Kučunovho vyberača daní. Po sérii tatárskych protiútokov ako odvety za ruský postup sa Jermakove sily pripravili na kampaň s cieľom dobyť Kašlik, hlavné mesto [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Jednotka sa nalodila v máji [[1582]]. Po trojdňovej bitke na brehu rieky [[Irtyš]] zvíťazil Jermak nad spojenými silami chána Kučuma a šiestich spojeneckých tatárskych kniežat. [[29. jún|29. júna]] boli kozácke sily napadnuté Tatármi, ale opäť ich odrazili. Počas septembra [[1582]] chán zhromažďoval svoje sily na obranu Kašliku. Horda sibírskych Tatárov, Vogulov a Ostyakov sa zhromaždila na vrchu Čjuvaš, aby sa bránila pred kozáckym útokom. [[1. október|1. októbra]] bol odrazený prvý pokus kozákov o dobytie pevnosti na vrchu Čjuvaš. [[23. október|23. októbra]] sa kozáci po štvrtýkrát pokúsili dobyť tatársku pevnosť na vrchu Čjuvaš. Tatári podnikli protiútok a bolo zabitých viac ako sto kozákov. Kozácka paľba však prinútila Tatárov ustúpiť, pričom na bojisku zanechali dva kanóny. Jermak [[26. október|26. októbra]] vstúpil do Kašliku. Chán Kučum ustúpil do stepí a v priebehu nasledujúcich rokov preskupil svoje sily. [[6. august|6. augusta]] [[1584]] uprostred noci náhle zaútočil na Jermaka a porazil väčšinu jeho armády. Detaily sú sporné. Ruské zdroje tvrdia, že Jermak bol zranený a pokúsil sa utiecť preplávaním rieky Wagaj, ktorá je prítokom rieky [[Irtyš]], ale utopil sa pod váhou vlastného krúžkového brnenia . Zvyšky Jermakových síl pod velením Meščerjaka ustúpili z Kašliku a pri odchode mesto zničili. V roku [[1586]] sa Rusi vrátili a po tom, čo si pomocou delostrelectva podmanili [[Chantyjsko-Mansijsko|Chantov a Mansijov]], založili pevnosť [[Ťumeň]] neďaleko ruín Kašliku. Na tatárske kmene podriadené chánovi Kučumovi viedli Rusi v rokoch [[1584]] až [[1595]] niekoľko útokov, chán Kučum sa však vyhol zajatiu. Nakoniec v auguste [[1598]] bol chán Kučum porazený v bitke pri Irmeni neďaleko rieky [[Ob (rieka)|Ob]]. V priebehu bojov bola sibírska kráľovská rodina zajatá Rusmi, chán Kučum však opäť utiekol. Rusi odviedli členov Kučumovej rodiny do Moskvy, kde títo zostali ako rukojemníci. Potomkovia chánovej rodiny sa stali známymi ako kniežatá Sibírski a ako rodina prežili prinajmenšom do konca 19. storočia. Napriek Kučumovmu úteku zajatie jeho rodiny ukončilo politické a vojenské aktivity a on sa stiahol na územie Nogajskej hordy v južnej Sibíri. Bol v kontakte s cárom a požiadal ho, aby mu bola udelená malá oblasť na brehu rieky [[Irtyš]] ako jeho panstvo. Cár to odmietol a navrhol Kučumovi, aby prišiel do Moskvy a „utešil sa“ v službách cára. Starý chán ponuku neprijal a odišiel do [[Buchara|Buchary]], kde ako starý muž oslepol a zomrel v exile niekedy okolo roku [[1605]].  ==Dobývanie a prieskum== [[Súbor:IstSib098_1.jpg|náhľad|Moskovskí velitelia v novovybudovanej pevnosti [[Ťumeň]], ilustrácia z [[Remezovský letopis|Remezovského letopisu]]]] [[Súbor:Growth_of_Russia_1547-1725.png|náhľad|Rozširovanie územia [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]]]] Prvotnou motiváciou kozáckych výprav bol výber tzv. „jasaku“, kožušinovej dane, od domorodcov. Za tým účelom bola vybudovaná na sútokoch hlavných riek séria zimných základní („zimovie“) a pevností („ostrogy“). Prvými takými základňami boli [[Ťumeň]] (založený v roku [[1586]] Vasilijom Sukiom a Ivanom Miasným) a [[Toboľsk]] (založený v roku [[1586]] Danilom Čulkovom).<ref name="Lantzef">{{Citácia knihy|titul=Eastward to Empire: Exploration and Conquest on the Russian Open Frontier, to 1750.|priezvisko=Lantzeff|meno=George V.|vydavateľ=McGill-Queen's U.P.|miesto=Montreal|rok=1973|isbn=0-7735-0133-9|priezvisko2=Pierce|meno2=Richard A.}}</ref> [[Toboľsk]] sa stal nervovým centrom expanzie.<ref name="Lincoln">{{Citácia knihy|titul=The Conquest of a Continent: Siberia and the Russians.|priezvisko=Lincoln|meno=W. Bruce|vydavateľ=Cornell University Press|miesto=Ithaca, N.Y.|rok=2007|isbn=978-0-8014-8922-8}}</ref> Na severe boli za účelom zdanenia Nencov postavené Berezovo ([[1593]]) a Mangazeja ([[1600]]{{--}}[[1601]]), zatiaľ čo na východe boli na ochranu [[Toboľsk|Toboľska]] a podmanenie si Narymských Ostiakov založené Surgut ([[1594]]) a Tara ([[1594]]). Z nich bola najvýznamnejšia Mangazeja a stala sa základňou pre ďalší prieskum smerom na východ.<ref name="Fischer">{{Citácia knihy|titul=The Russian Fur Trade, 1550–1700.|priezvisko=Fisher|meno=Raymond Henry|vydavateľ=University of California Press|rok=1943}}</ref> Pri ruskom postupe pozdĺž rieky [[Ob (rieka)|Ob]] a jej prítokov boli vybudované opevnené osady Ketsk (1602) a [[Tomsk]] ([[1604]]). Ozbrojenci z Ketska dosiahli v roku [[1605]] rieku [[Jenisej]] a splavili ju až k ústiu prítoku Sym; o dva roky neskôr lovci a obchodníci z Mangazeje splavili rieku Turuchan až k jej sútoku s [[Jenisej|Jenisejom]], kde založili zimovisko Turuchansk. Do roku [[1610]] dosiahli muži z Turuchanska ústie [[Jenisej|Jeniseja]] a plavili sa proti jeho prúdu až k rieke Sym, kde narazili na konkurenčných výbercov daní z Ketska. S cieľom zabezpečiť podmanenie miestneho obyvateľstva boli založené opevnené osady Jenisejsk ([[1619]]) a [[Krasnojarsk]] ([[1628]]).<ref name="Fischer"/> Po smrti chána Kučuma a rozpadnutí akéhokoľvek organizovaného sibírskeho odporu Rusi postupovali najskôr k [[Bajkal (jazero)|Bajkalskému jazeru]] a potom k [[Ochotské more|Ochotskému moru]] a k rieke [[Amur (rieka)|Amur]]. Keď však prvýkrát dosiahli čínske hranice, narazili na organizované vojsko vybavené delostrelectvom a tu sa zastavili. Rusi dosiahli [[Tichý oceán]] v roku [[1639]]. Po dobytí [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] ([[1598]]) sa celá severná Ázia – oblasť oveľa väčšia ako starý chanát – stala známou ako [[Sibír]] a do roku [[1640]] sa východné hranice Ruska rozšírili o viac ako niekoľko miliónov štvorcových kilometrov. V istom zmysle [[Sibírsky chanát|chanát]] pretrvával vo vedľajšom titule „ cár Sibíri“, ktorý sa stal súčasťou titulu ruských vládcov. Imperiálna expanzia zahŕňala výpravy proti prúdu alebo po prúde riek s cieľom hľadať domorodé obyvateľstvo, ktoré by sa pridalo na „zoznamy“ platcov kožušinovej dane („jasaku“). Tento proces v rozpore s cárskymi dekrétmi zahŕňal značné množstvo násilia a nátlaku. Hoci získavanie kožušín zohralo významnú úlohu v sibírskej expanzii, nebolo to jediný dôvod. Ruskí vodcovia sa tiež snažili nájsť a vytvoriť obchodné cesty na východ. Podobne ich motivovalo rozvíjať obchod na [[Sibír|Sibíri]], a to jednak preto, aby zásobovali územie potrebným tovarom, ako aj preto, aby profitovali z nepriamych daňových príjmov z obchodovaného tovaru. Daňové príjmy sa vyberali prostredníctvom siete colných stanovíšť, ktoré štát zriadil po celej [[Sibír|Sibíri]], a dokonca sa najímali aj emigranti{{--}}obchodníci zo [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]]{{--}}zvyčajne nazývaní Bucharania{{--}}aby pomáhali s colnou správou a diplomatickými úlohami.<ref name="Monahan">{{Citácia knihy|titul=The Merchants of Siberia: Trade in Early Modern Eurasia.|priezvisko=Monahan|meno=Erika|vydavateľ=Cornell University Press|rok=2016|isbn=9780801454073}}</ref>{{rp|462}} ==Vplyv na domorodé obyvateľstvo Sibíri== [[Súbor:Кожаный_панцирь.jpg|náhľad|Plátové brnenie zo stvrdnutej kože vystuženej drevom a kosťami domorodých Sibírčanov]] [[Súbor:Koryak_armor.jpeg|náhľad|Tradičné [[koriaci|koriacké]] brnenie okolo roku [[1900]]]] V prípadoch, keď boli kozácke požiadavky domorodým obyvateľstvom odmietnuté, títo reagovali násilím. Ruská výprava hľadajúca úrodné oblasti{{#tag:ref|Klimatické podmienky neumožňovali sibírskym posádkam dopestovať si svoje obilie a tieto boli odkázané na dovoz z európskej časti Ruska, no cesta tovaru do východných oblastí trvala až 4 roky, z Poamuria by dovoz trval 2 mesiace.<ref name="Lincoln"/>{{rp|89/667}}|group=pozn.}} pod vedením Vasilija Pojarkova v roku [[1645]] objavila v Poamurí osídlenom Daurami vhodné podmienky na pestovanie pšenice, no zároveň objavila striebro a pri hľadaní jeho ďalších žíl umučila a zabila mnoho Daurov.<ref name="Lincoln"/>{{rp|85/667}} Pri výprave Jerofeja Chabarova v roku [[1650]] Daurovia spočiatku opustili svoje dediny zo strachu pred krutosťou predchádzajúcej Pojarkovovej výpravy. Pri Chabarovovom druhom príchode sa Daurovia sa bránili Rusom, ale v priamej bitke boli zmasakrovaní, padlo ich 900 pri strate jedného kozáka.<ref name="Lincoln"/>{{rp|91/667}} Z pôvodnej populácie 20&nbsp;000 obyvateľov [[Kamčatka|Kamčatky]] zostalo po prvom polstoročí ruského dobytia 8&nbsp;000.<ref name="Bisher">{{Citácia knihy|titul=White Terror: Cossack Warlords of the Trans-Siberian|priezvisko=Bisher|meno=Jamie|vydavateľ=Routledge|rok=2006|isbn=1135765952}}</ref>{{rp|6}} V 40. rokoch 17. storočia boli [[Jakuti]] vystavení násilným výpravám počas ruského postupu na územia blízko rieky [[Lena (rieka)|Leny]]. Na [[Kamčatka|Kamčatke]] boli v 90. rokoch 17. storočia podľa západného historika Stephena Shenfielda tomuto útoku zo strany Rusov vystavení aj Korjakovia, Kamčadali a Čukči . [1] Keď Rusi od domorodcov nezískali požadované množstvo jasaku, guvernér Jakutska, Piotr Golovin, kozák, použil na obesenie domorodých mužov háky na mäso. V povodí rieky [[Lena (rieka)|Lena]] sa v priebehu 40 rokov znížila populácia [[Jakuti|Jakutov]] o 70 %, domorodé ženy boli znásilňované a spolu s deťmi často zotročované, aby domorodcov prinútili platiť jasak. [2]  Dobytie Sibíri malo za následok aj šírenie chorôb. Celková sibírska populácia na prahu novoveku bola odhadovaná na 300&nbsp;000 osôb. [[Kiahne]] prvýkrát zasiahli západnú [[Sibír]] v roku [[1630]]. V 50. rokoch 17. storočia sa rozšírili na východ od rieky [[Jenisej]], kde pripravili o život až 80 percent príslušníkov tunguzského a jakutského obyvateľstva. V 90. rokoch 17. storočia znížili epidémie kiahní početnosť Jukagirov odhadom o 44 percent. Choroba sa rýchlo šírila medzi jednotlivými skupinami naprieč [[Sibír|Sibírou]]. Úmrtnosť počas epidémií dosahovala až 50 percent populácie. Epidémia sa vracala v intervaloch dvadsiatich až tridsiatich rokov a mala zničujúce následky najmä pre mladých ľudí.<ref name="Richards">{{Citácia knihy|titul=The Unending Frontier: An Environmental History of the Early Modern World|priezvisko=Richards|meno=John F.|vydavateľ=University of California Press|rok=2003|isbn=0520939352}}</ref>{{rp|538}} Na [[Kamčatka|Kamčatke]] Rusi v rokoch [[1706]], [[1731]] a [[1741]] potlačili povstania Itelmenov proti svojej vláde. Prvýkrát boli Itelmeni vyzbrojení kamennými zbraňami a boli zle pripravení a vybavení, ale druhýkrát použili strelné zbrane. Rusi sa v rokoch [[1745]] až [[1756]] snažili podmaniť si Korjakov vybavených delami a lukmi. Ruskí kozáci tiež čelili prudkému odporu a boli nútení vzdať sa pokusov o vyhladenie [[Čukčovia|Čukčov]] v rokoch [[1729]], [[1730]]{{--}} [[1731]] a [[1744]]{{--}}[[1747]].<ref name="Black">{{Citácia knihy|titul=War and the World: Military Power and the Fate of Continents, 1450–2000|priezvisko=Black|meno=Jeremy|vydavateľ=Yale University Press|miesto=New Haven and London|rok=1998|isbn=978-0300147698}}</ref> Po ruskej porážke v roku [[1729]] od Čukčov bol ruský veliteľ major Pavluckij zodpovedný za ruskú vojnu proti Čukčom a masové masakry a zotročovanie čukotských žien a detí v rokoch [[1730]]{{--}}[[1731]], ale jeho krutosť len podnietila odpor Čukčov.<ref name="Forsyth">{{Citácia knihy|titul=A History of the Peoples of Siberia: Russia's North Asian Colony 1581-1990|priezvisko=Forsyth|meno=James|vydavateľ=Cambridge University Press|miesto=Cambridge|rok=1992|isbn=0 521 40311 1}}</ref>{{rp|145-146}} V roku [[1742]] nariadila cárovná [[Alžbeta I. (Rusko)|Alžbeta I.]] čistku Čukčov a [[Koriaci|Koriakov]] s cieľom úplne ich vyhnať z ich rodných krajín a vojnou vymazať ich kultúru. Príkaz znel, aby boli domorodci „úplne vyhubení“, pričom Pavluckij opäť viedol túto vojnu v rokoch [[1744]] až [[1747]], v ktorej viedol kozákov „s pomocou Všemohúceho Boha a k šťastiu Jej Cárskej Výsosti“, aby povraždili čukotských mužov a zotročili ich ženy a deti ako korisť. Čukči však túto kampaň ukončili a prinútili ich vzdať sa tým, že Pavluckého sťali a zabili.<ref name="Forsyth"/>{{rp|146}} Rusi tiež v rokoch [[1744]] a [[1753]]{{--}}[[1754]] viedli vojny a masakry proti [[Koriaci|Koriakom]]. Keď sa Rusi pokúsili prinútiť domorodcov konvertovať na kresťanstvo, rôzne domorodé národy ako [[Koriaci]], Čukči, Itelmeni a Jukagiri sa v 40. rokoch 18. storočia zjednotili, aby vyhnali Rusov z ich územia, čo vyvrcholilo útokom na pevnosť [[Nižnekamčatsk]] v roku [[1746]].<ref name="Forsyth"/>{{rp|147}} [[Kamčatka]] je dnes európska z hľadiska demografie a kultúry, pričom iba 5 % jej obyvateľov tvoria pôvodní obyvatelia, čo je približne 10&nbsp;000 oproti predchádzajúcemu počtu 150&nbsp;000. K poklesu došlo v dôsledku infekčných chorôb, ako sú [[kiahne]] a masové masakry Itelmenov a [[Koriaci|Koriakov]] kozákmi po anexii v roku [[1697]] počas prvých desaťročí ruskej vlády. Vraždenie ruskými kozákmi zdevastovalo pôvodné obyvateľstvo Kamčatky. Okrem masakrov kozáci devastovali aj divokú zver zabíjaním obrovského množstva zvierat kvôli kožušine.<ref name="Motte">{{Citácia knihy|titul=Siberia. Worlds Apart|priezvisko=Motte|meno=Victor L.|vydavateľ=Routledge|rok=1998|isbn=9780813318370}}</ref>{{rp|44}} 90 % Kamčadalov a polovica Vogulov bolo zabitých od osemnásteho do devätnásteho storočia a rýchle vyvražďovanie domorodého obyvateľstva viedlo k úplnému vyhladeniu celých etnických skupín, pričom Nikolaj Jadrintsev dokázal v roku [[1882]] vymenovať približne 12 vyhladených skupín. Veľkú časť masakrov spôsobil obchod so sibírskymi kožušinami.<ref name="Etkind">{{Citácia knihy|titul=Internal Colonization. Russia's Imperial Experience|priezvisko=Etkind|meno=Alexander|vydavateľ=Polity Press|rok=2011|isbn=978-0-7456-5129-3}}</ref> Ruská inteligencia na Sibíri, tzv. „oblastnici“ v 19. storočí uznávali, že domorodci sú vystavení násilnému vykorisťovaniu a tvrdili, že situáciu napravia svojou navrhovanou regionalistickou politikou. <ref name="Wood">{{Citácia knihy|titul=Russia's Frozen Frontier: A History of Siberia and the Russian Far East 1581–1991 (illustrated ed.).|priezvisko=Wood|meno=Alan|vydavateľ=A&C Black|rok=2011|isbn=978-0340971246}}</ref> Aleuti v Aleutských horách boli počas prvých 20 rokov ruskej vlády vystavení genocíde a otroctvu zo strany ruských obchodníkov s kožušinami, pričom aleutské ženy a deti Rusi zajali a aleutskí muži boli zmasakrovaní.<ref name="Forsyth"/>{{rp|151}} Slovanskí Rusi početne prevyšujú všetkých pôvodných obyvateľov [[Sibír|Sibíri]] a jej miest s výnimkou republík [[Tuviansko|Tuva]] a [[Sacha]], pričom slovanskí Rusi tvoria väčšinu v republike [[Buriatsko]] a [[Altajsko]] a početne prevyšujú [[Buriatsko|Buriatov]] a pôvodných obyvateľov [[Altajsko|Altaja]]. Burjati tvoria iba 33,5 % vlastnej republiky, Altajčania 37 % a Čukčovia iba 28 %; Evenkov, Chantov, Mansijov a Nenetov početne prevyšujú prisťahovalci o 90 %. Domorodci a ich spôsob života boli terčom útokov cárov a sovietskej politiky. Etnickým Rusom boli prideľované stáda sobov a divá zver, ktoré cári a Sovieti skonfiškovali. Stáda sobov boli zle hospodárené až do bodu vyhynutia.<ref name="Batalden">{{Citácia knihy|titul=The Newly Independent States of Eurasia: Handbook of Former Soviet Republics|priezvisko=Batalden|meno=Stephen K.|vydavateľ=Greenwood Publishing Group|rok=1997|isbn=0897749405}}</ref> ==Časová os dobývania== ===16. storočie: Dobytie západnej Sibíri=== * [[1581]]{{--}}[[1585]]{{--}}Sibírska kampaň kozáka [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]]. * [[1586]]{{--}}Vasilij Sukin založil [[Ťumeň]] (prvé ruské mesto na [[Sibír|Sibíri]]) na mieste bývalého hlavného mesta [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. * [[1587]]{{--}}Na [[Irtyš|Irtyši]] bolo založené mesto [[Toboľsk]], ktoré sa neskôr stalo „hlavným mestom Sibíri“. * [[1590]]{{--}}Prvý dekrét o presídlení ruského obyvateľstva na Sibír (35 „roľníckych ľudí“ z okresu [[Solvyčegodsk]] „s manželkami a deťmi a s celým majetkom“ bolo poslaných usadiť sa na [[Sibír]]) * [[1593]]{{--}}Založenie [[Berezovo|Berezova]] * [[1594]]{{--}}Založenie [[Surgut|Surgutu]] a Tary * [[1595]]{{--}}Založenie [[Obdorsk|Obdorska]] * [[1598]]{{--}}Dobytie Strakatej hordy ({{vjz|rus|Пегая Орда}}), založenie [[Narym|Narymu]]. * [[1598]]{{--}}Bitka pri Irmeni, konečné dobytie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. ===17. storočie: Od Jeniseja po Tichý oceán, konflikty s Čínou a Džungarským chanátom=== [[Súbor:Mongolsko_v_1636.svg|náhľad|Mapa [[Sibír|Sibíri]], stav z roku [[1636]]]] * [[1601]]{{--}}Založenie Mangazeje (na ovládnutie západosibírskych Samojedov) * [[1604]]{{--}}Založenie [[Tomsk|Tomska]] ako pevnosti proti Džungarom a jenisejským Kirgizom * [[1607]]{{--}}Založenie Turuchanska (prvé mesto na rieke Jenisej), podmanenie si Encov * [[1618]]{{--}}Založenie Kuznecka * [[1619]]{{--}}Založenie Jenisejska * [[po roku 1620]]{{--}}Neznáma neúspešná výprava na polostrov [[Tajmýrsky polostrov|Tajmyr]] (nálezy v zálive Simsa a na ostrovoch Faddeja) * [[1623]]{{--}}Pjanda ako prvý dosiahol rieku [[Lena (rieka)|Lena]] v oblasti Kirenska * [[1628]]{{--}}Vojvoda Andrej Dubenskij založil [[Krasnojarsk]] na [[Jenisej|Jeniseji]], založenie Kanského ostrožku * [[1630]]{{--}}Vasilij Bugor založil Kirensk na [[Lena (rieka)|Lene]], Ivan Galkin založil zimovisko Ilim * [[1631]]{{--}}Ataman Maxim Perfiljev založil Bratský ostrog na Angare, založenie Usť-Kutského ostrogu * [[1632]]{{--}}Piotr Beketov založil [[Jakutsk]] a Žigansk. O dva roky neskôr Jakuti porazili kozácky oddiel Ivana Galkina na Lene a obľahli [[Jakutsk]]. K takémuto protiútoku miestneho obyvateľstva došlo najmä v dôsledku sporov medzi kozáckymi oddielmi (z Mangazeje a Jenisejska), ktoré sa nezhodli v otázke vyberania jasaku (naturálnej dane). * [[1633]]{{--}}Ivan Rebrov objavil ústie riek [[Lena (rieka)|Lena]] a Jana. * [[1638]]{{--}}Zriadenie Jakutského vojvodstva; jazdecká výprava setníka Ivanova k rieke [[Indigirka]] proti Jukagirom. * [[1638]]{{--}}Výprava stolníka Piotra Golovina a pisára Jefima Filatova k rieke [[Lena (rieka)|Lena]] s cieľom vybudovať pevnosť (ostrog). * [[1639]]{{--}}Kopylov vyslal oddiel pod velením Ivana Moskvitina k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1643]]{{--}}Ataman Vasilij Kolesnikov dosiahol [[Bajkal (jazero)|Bajkalské jazero]], zatiaľ čo Michail Staduchin dorazil k rieke Kolyma. * [[1643]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova do oblasti rieky [[Amur (rieka)|Amur]] a plavba po [[Amur (rieka)|Amure]] až k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1644]]{{--}}[[1645]]{{--}}Ťaženie kozákov proti Burjatom v Angarskej stepi. * [[1646]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova: cesta z [[Jakutsk|Jakutska]] k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1647]]{{--}}Ivan Moskvitin založil Ochotsk. * [[1648]]{{--}}[[Semion Dežnev]] preplával cez [[Beringov prieliv]] ako prvý Európan, a to 80 rokov pred [[Vitus Bering|Vitusom Beringom]]. * [[1648]]{{--}}[[1653]]{{--}}Výpravy Jerofeja Chabarova do Daurie. * [[1649]]{{--}}[[1689]]{{--}}Hraničný konflikt medzi Ruskom a ríšou [[Čching]]. * [[1652]]{{--}}Bitka pri pevnosti Ačan. * [[1653]]{{--}}V Zabajkalsku boli založené mestá [[Čita]] a Nerčinsk. * [[1655]]{{--}}Obliehanie pevnosti Kumar. * [[1661]]{{--}}Jakov Pochabov založil na rieke [[Angara]] [[Irkutsk]]. * [[1665]]{{--}}Gavrila Lovcov založil na rieke Selenga pevnosť Selenginsk. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}Začiatok konfliktov medzi [[Džungársko|Džungármi]] a Ruskom. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}[[Džungársko|Džungárske]] dobytie oblasti [[Jenisej|Jeniseja]]; Rusko stráca významné časti Sibíri. * [[1666]]{{--}}Na rieke Uda, pri jej sútoku so Selengou, bola založená zimná stanica Uda, neskôr známa ako pevnosť Uda. * [[1685]]{{--}}[[1686]]{{--}}Obliehanie Albazina * [[1686]]{{--}}Neúspešný pokus o preniknutie na polostrov Tajmyr (Ivan Tolstouchov): výprava sa stratila. [[Súbor:Chengde_painting.JPG|náhľad|Čchingské vojská vyháňajú Rusov od [[Amur (rieka)|Amuru]] (novodobý čínsky obraz v letnom paláci v Džehole)]] * [[1689]]{{--}}[[Čching|Čína]] a Rusko podpisujú [[Nerčinská zmluva|Nerčinskú zmluvu]] ({{vjz|rus|Нерчинский договор}}, {{V jazyku|cmn|尼布楚|}}, {{py|Níbuchǔ}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krausse | meno = Alexis | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia in Asia; a record and a study, 1558-1899 | url = https://archive.org/details/russiainasiaare00kraugoog/mode/2up | vydavateľ = Henry Holt and Company | dátum vydania = 1899 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-18 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Dočasné zastavenie ruskej expanzie v Poamurí. * [[1692]]{{--}}Výprava ruských vojakov proti jenisejským [[Kirgizi|Kirgizom]]; porážka Tubinského ulusu. V boji zahynulo až 700 [[Kirgizi|Kirgizov]]. * [[1697]]{{--}}[[1698]]{{--}}Pripojenie [[Kamčatka|Kamčatky]] počas výpravy Vladimira Atlasova * [[1699]]{{--}}Počas návratu k pevnosti [[Anadyr]] bol zničený oddiel Serjukova ===18. storočie: Dobytie Čukotky a Kamčatky=== * [[1703]]{{--}}[[1715]]{{--}}Povstanie na Kamčatke proti Rusom, počas ktorého boli vypálené väznice v Bolšerecku a Aklansku a zabitých asi 200 kozákov; v roku 1705 Korjakovia zničili kozácky oddiel vedený Protopopovom. V roku [[1715]] Rusi dobyli najväčšiu korjackú osadu, Bolšoj Posad. * [[1709]]{{--}}V podhorí [[Altaj]] bola založená väznica Bikatun * [[1709]]{{--}}[[1710]]{{--}}Džungari napadli južnú Sibír * [[1711]]{{--}}Danila Antsiferov objavila [[Kurilské ostrovy]] * [[1712]]{{--}}Kozácka vzbura na Kamčatke, vražda kozáckych náčelníkov (Atlasova, Čirikova a Mironova) * [[1712]]{{--}}Merkúr Vagin objavuje Novosibírske ostrovy * [[1716]]{{--}}Založenie Omsku * [[1716]]{{--}}Obliehanie Jamyševa * [[1720]]{{--}}Bitka pri Zaysane * 30.{{--}}40. roky 18. storočia {{--}}Vojenské výpravy ruských oddielov pod velením Pavlutského na Čukotku * [[1733]]{{--}}[[1743]]{{--}}Veľká severná expedícia na preskúmanie sibírskeho pobrežia Severného ľadového oceánu (Chariton Laptev, Semjon Čejuskin): preskúmaný opustený Tajmýr, objavené pohorie Byrranga a mys Čeľuskin (severný cíp Sibíri). * [[1740]]{{--}}Založenie Petropavlovska-Kamčatského * [[1747]]{{--}}Čukčovia zničili oddiel anadyrského veliteľa * [[1748]]{{--}}[[1755]]{{--}}Sedem vojenských kampaní proti Čukčom * [[1752]]{{--}}Založená pevnosť Gižiginskaja * [[1753]]{{--}}Obliehanie pevnosti Gižiginskaja Korjakmi * [[1778]]{{--}}Konečná anexia Čukotky ==Ideológia== Ideologické ospravedlnenie ruskej expanzie na [[Sibír]] vychádzalo z interpretácie, že právne začlenenie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] do ruskej ríše dáva Rusku právnu suverenitu nad celým územím siahajúcim od [[Ural (pohorie)|Uralu]] až po Tichý oceán na východe. Skutočné hranice [[Sibír|Sibíri]] sa tak stali veľmi nejasne definovanými a otvorenými interpretácii; v skutočnosti sa ruská expanzia zastavila iba vtedy, keď sa ruské nároky na územie dostali do konfliktu s nárokmi centralizovaných štátov schopných čeliť ruskej expanzii a dôsledne presadzovať svoju vlastnú zvrchovanosť nad daným územím, ako napríklad [[Čching|Čína]]. Druhým ideologickým pilierom ospravedlňujúcim ruský kolonializmus bolo šírenie východného [[Ruská pravoslávna cirkev|pravoslávneho kresťanstva]], hoci táto zámienka pochádzala prevažne od samotných objaviteľov a osadníkov ako ad hoc ospravedlnenie, a nie od samotnej [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]].<ref name="Akimov">{{Citácia periodika|titul=Political Claims, an Extensible Name, and a Divine Mission: Ideology of Russian Expansion in Siberia|periodikum=Journal of Early Modern History|priezvisko=Akimov|meno=Yuri|vydavateľ=Brill|dátum=2021-08-09|ročník=25|číslo=4|strany=277-299|issn=1570-0658|dátum prístupu=2022-11-03|doi=10.1163/15700658-bja10017}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} ==Pozri aj== * [[Dobytie Aztéckej ríše]] * [[Kolonizácia Južnej Ameriky]] == Zdroj == {{Preklad|en|Russian conquest of Siberia|1376376433}} 8u2lhlujhquov8kn35ltkizqbept72p 8382561 8382549 2026-10-10T20:04:28Z Martingazak 234259 Doplnenie 8382561 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |súčasť=rozširovania [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |obrázok=Surikov_Pokoreniye_Sibiri_Yermakom.jpg |text k obr=Vasilij Surikov, "Jermakovo dobytie Sibíri". Plátno, olej. veľkosť 5.99 x 2.85 m. |popis= |dátum=[[1580]]{{--}}[[1778]] (198 rokov) |miesto=[[Sibír]] |casus= |casus belli= |stav= |výsledok=Ruské víťazstvo |územie=Rozpad a anexácia [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]],<br/>územie medzi [[Ural (pohorie)|Uralom]] a [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] sa stalo súčasťou [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |protivník1=[[Súbor:Flag_of_Oryol_(variant).svg|25px]] [[Ruské cárstvo]] (do [[1721]])<br>{{minivlajka|Russian Empire}} [[Ruská ríša]] (po [[1721]])<br>[[Súbor:Flag_of_Don_Cossacks.svg|25px]] [[Kozáci|Donskí kozáci]]<br>Spojenecké sibírske kmene |protivník2=[[Súbor:Flag of the Khanate of Sibir.svg|25px]] [[Sibírsky chanát]] (do [[1598]])<br> [[Daurovia]]<br>[[Jakuti]]<br> [[Korjaci]]<br>[[Čukčovia]]<br>[[Burjati]]<br>[[Súbor:POL COA Gryf.svg|25px]] [[Jaxa (state)|Jaxa]]<br>[[Súbor:Seal of Qing dynasty.svg|25px]] [[Čching|Čchingská ríša]] {{nowrap|([[1652]]{{--}}[[1689]])}}<br>[[Súbor:Banner_of_the_Dzungar_Khanate.png|25px]] Džungarský chanát {{nowrap|([[1665]]{{--}}[[1720]])}}<br>Ostatné sibírske kmene |protivník3= |velitel1= |velitel2= |velitel3= |sila1= |sila2= |sila3= |straty1= |straty2= |straty3= |poznámky= |portál1= }} '''Ruské dobytie Sibíri''' sa odohralo medzi rokmi [[1581]] a [[1778]]. Za počiatok ruskej expanzie sa pokladá kozácke ťaženie Jermaka Timofejeviča v roku [[1581]] proti [[Sibírsky chanát|Sibírskemu chanátu]]{{#tag:ref|[[Sibírsky chanát]], nástupnícky štát [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] rozprestierajúci na západnej Sibíri, bol v tom čase už len voľnou politickou štruktúrou vazalských území, ktoré boli podkopávané aktivitami ruských objaviteľov.|group=pozn.}}. Ruská expanzia bola vykonávaná málopočetnými silami, ktoré podnikali výpravy, zakladali pevnosti a postupne si podmaňovali miestne kmene. Dochádzalo k prudkým stretom medzi domorodými obyvateľmi [[Sibír|Sibíri]] a ruskými kozákmi, ktorí sa často voči domorodému obyvateľstvu dopúšťali zverstiev.<ref name="Turajev">{{Citácia periodika|titul=Хождение «встречь солнцу» в контексте проблем присоединения Дальнего Востока к Российскому государству (ХVII–ХVIII вв.)|periodikum=Вестник ДВО РАН|priezvisko=Turajev|meno=V. A.|vydavateľ=Институт истории, археологии и этнографии народов Дальнего Востока ДВО РАН|miesto=Vladivostok|ročník=2013|číslo=1|url=https://cyberleninka.ru/article/n/hozhdenie-vstrech-solntsu-v-kontekste-problem-prisoedineniya-dalnego-vostoka-k-rossiyskomu-gosudarstvu-hvii-hviii-vv/viewer|dátum prístupu=2026-10-10}}</ref> Dobytie [[Sibír|Sibíri]] bolo európskou koloniálnou kampaňou porovnateľnou so španielskymi, portugalskými, britskými a francúzskymi kampaňmi v Amerike, Ázii a Afrike.<ref name="Schorkovitz">{{Citácia knihy|titul=Shifting Forms of Continental Colonialism.|priezvisko=Schorkowitz|meno=Dittmar|vydavateľ=Palgrave Macmillan|miesto=Singapore|rok=2019|doi=https://doi.org/10.1007/978-981-13-9817-9_5|kapitola=Was Russia a Colonial Empire?|url=https://cyberleninka.ru/article/n/byla-li-rossiya-kolonialnoy-imperiey-chast-1/viewer}}</ref> ==Dobytie Sibírskeho chanátu== [[Súbor:Herberstein-Moscovia-NE.png|náhľad|Mapa z roku [[1549]] zobrazujúca [[Ural (pohorie)|Ural]] a západnú [[Sibír]], s riekou [[Ob]]]] [[Súbor:CEM-15-Asia-Mercator-1595-Russia-2533.jpg|náhľad|Mapa [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]] (v žltých hraniciach) z roku [[1595]]]] Ruské dobývanie [[Sibír|Sibíri]] sa začalo v júli [[1581]], keď približne 540 kozákov pod vedením [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]] vpadlo na územie Vogulov, poddaných chána Kučuma, vládcu [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Kozákov sprevádzali litovskí a nemeckí žoldnieri a vojnoví zajatci. Počas roka [[1581]] oddiel prechádzal územím známym ako Jugra a dobyla mestá Vogul a Ostyak, pričom zajali aj Kučunovho vyberača daní. Po sérii tatárskych protiútokov ako odvety za ruský postup sa Jermakove sily pripravili na kampaň s cieľom dobyť Kašlik, hlavné mesto [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Jednotka sa nalodila v máji [[1582]]. Po trojdňovej bitke na brehu rieky [[Irtyš]] zvíťazil Jermak nad spojenými silami chána Kučuma a šiestich spojeneckých tatárskych kniežat. [[29. jún|29. júna]] boli kozácke sily napadnuté Tatármi, ale opäť ich odrazili. Počas septembra [[1582]] chán zhromažďoval svoje sily na obranu Kašliku. Horda sibírskych Tatárov, Vogulov a Ostyakov sa zhromaždila na vrchu Čjuvaš, aby sa bránila pred kozáckym útokom. [[1. október|1. októbra]] bol odrazený prvý pokus kozákov o dobytie pevnosti na vrchu Čjuvaš. [[23. október|23. októbra]] sa kozáci po štvrtýkrát pokúsili dobyť tatársku pevnosť na vrchu Čjuvaš. Tatári podnikli protiútok a bolo zabitých viac ako sto kozákov. Kozácka paľba však prinútila Tatárov ustúpiť, pričom na bojisku zanechali dva kanóny. Jermak [[26. október|26. októbra]] vstúpil do Kašliku. Chán Kučum ustúpil do stepí a v priebehu nasledujúcich rokov preskupil svoje sily. [[6. august|6. augusta]] [[1584]] uprostred noci náhle zaútočil na Jermaka a porazil väčšinu jeho armády. Detaily sú sporné. Ruské zdroje tvrdia, že Jermak bol zranený a pokúsil sa utiecť preplávaním rieky Wagaj, ktorá je prítokom rieky [[Irtyš]], ale utopil sa pod váhou vlastného krúžkového brnenia . Zvyšky Jermakových síl pod velením Meščerjaka ustúpili z Kašliku a pri odchode mesto zničili. V roku [[1586]] sa Rusi vrátili a po tom, čo si pomocou delostrelectva podmanili [[Chantyjsko-Mansijsko|Chantov a Mansijov]], založili pevnosť [[Ťumeň]] neďaleko ruín Kašliku. Na tatárske kmene podriadené chánovi Kučumovi viedli Rusi v rokoch [[1584]] až [[1595]] niekoľko útokov, chán Kučum sa však vyhol zajatiu. Nakoniec v auguste [[1598]] bol chán Kučum porazený v bitke pri Irmeni neďaleko rieky [[Ob (rieka)|Ob]]. V priebehu bojov bola sibírska kráľovská rodina zajatá Rusmi, chán Kučum však opäť utiekol. Rusi odviedli členov Kučumovej rodiny do Moskvy, kde títo zostali ako rukojemníci. Potomkovia chánovej rodiny sa stali známymi ako kniežatá Sibírski a ako rodina prežili prinajmenšom do konca 19. storočia. Napriek Kučumovmu úteku zajatie jeho rodiny ukončilo politické a vojenské aktivity a on sa stiahol na územie Nogajskej hordy v južnej Sibíri. Bol v kontakte s cárom a požiadal ho, aby mu bola udelená malá oblasť na brehu rieky [[Irtyš]] ako jeho panstvo. Cár to odmietol a navrhol Kučumovi, aby prišiel do Moskvy a „utešil sa“ v službách cára. Starý chán ponuku neprijal a odišiel do [[Buchara|Buchary]], kde ako starý muž oslepol a zomrel v exile niekedy okolo roku [[1605]].  ==Dobývanie a prieskum== [[Súbor:IstSib098_1.jpg|náhľad|Moskovskí velitelia v novovybudovanej pevnosti [[Ťumeň]], ilustrácia z [[Remezovský letopis|Remezovského letopisu]]]] [[Súbor:Growth_of_Russia_1547-1725.png|náhľad|Rozširovanie územia [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]]]] Prvotnou motiváciou kozáckych výprav bol výber tzv. „jasaku“, kožušinovej dane, od domorodcov. Za tým účelom bola vybudovaná na sútokoch hlavných riek séria zimných základní („zimovie“) a pevností („ostrogy“). Prvými takými základňami boli [[Ťumeň]] (založený v roku [[1586]] Vasilijom Sukiom a Ivanom Miasným) a [[Toboľsk]] (založený v roku [[1586]] Danilom Čulkovom).<ref name="Lantzef">{{Citácia knihy|titul=Eastward to Empire: Exploration and Conquest on the Russian Open Frontier, to 1750.|priezvisko=Lantzeff|meno=George V.|vydavateľ=McGill-Queen's U.P.|miesto=Montreal|rok=1973|isbn=0-7735-0133-9|priezvisko2=Pierce|meno2=Richard A.}}</ref> [[Toboľsk]] sa stal nervovým centrom expanzie.<ref name="Lincoln">{{Citácia knihy|titul=The Conquest of a Continent: Siberia and the Russians.|priezvisko=Lincoln|meno=W. Bruce|vydavateľ=Cornell University Press|miesto=Ithaca, N.Y.|rok=2007|isbn=978-0-8014-8922-8}}</ref> Na severe boli za účelom zdanenia Nencov postavené Berezovo ([[1593]]) a Mangazeja ([[1600]]{{--}}[[1601]]), zatiaľ čo na východe boli na ochranu [[Toboľsk|Toboľska]] a podmanenie si Narymských Ostiakov založené Surgut ([[1594]]) a Tara ([[1594]]). Z nich bola najvýznamnejšia Mangazeja a stala sa základňou pre ďalší prieskum smerom na východ.<ref name="Fischer">{{Citácia knihy|titul=The Russian Fur Trade, 1550–1700.|priezvisko=Fisher|meno=Raymond Henry|vydavateľ=University of California Press|rok=1943}}</ref> Pri ruskom postupe pozdĺž rieky [[Ob (rieka)|Ob]] a jej prítokov boli vybudované opevnené osady Ketsk (1602) a [[Tomsk]] ([[1604]]). Ozbrojenci z Ketska dosiahli v roku [[1605]] rieku [[Jenisej]] a splavili ju až k ústiu prítoku Sym; o dva roky neskôr lovci a obchodníci z Mangazeje splavili rieku Turuchan až k jej sútoku s [[Jenisej|Jenisejom]], kde založili zimovisko Turuchansk. Do roku [[1610]] dosiahli muži z Turuchanska ústie [[Jenisej|Jeniseja]] a plavili sa proti jeho prúdu až k rieke Sym, kde narazili na konkurenčných výbercov daní z Ketska. S cieľom zabezpečiť podmanenie miestneho obyvateľstva boli založené opevnené osady Jenisejsk ([[1619]]) a [[Krasnojarsk]] ([[1628]]).<ref name="Fischer"/> Po smrti chána Kučuma a rozpadnutí akéhokoľvek organizovaného sibírskeho odporu Rusi postupovali najskôr k [[Bajkal (jazero)|Bajkalskému jazeru]] a potom k [[Ochotské more|Ochotskému moru]] a k rieke [[Amur (rieka)|Amur]]. Keď však prvýkrát dosiahli čínske hranice, narazili na organizované vojsko vybavené delostrelectvom a tu sa zastavili. Rusi dosiahli [[Tichý oceán]] v roku [[1639]]. Po dobytí [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] ([[1598]]) sa celá severná Ázia – oblasť oveľa väčšia ako starý chanát – stala známou ako [[Sibír]] a do roku [[1640]] sa východné hranice Ruska rozšírili o viac ako niekoľko miliónov štvorcových kilometrov. V istom zmysle [[Sibírsky chanát|chanát]] pretrvával vo vedľajšom titule „ cár Sibíri“, ktorý sa stal súčasťou titulu ruských vládcov. Imperiálna expanzia zahŕňala výpravy proti prúdu alebo po prúde riek s cieľom hľadať domorodé obyvateľstvo, ktoré by sa pridalo na „zoznamy“ platcov kožušinovej dane („jasaku“). Tento proces v rozpore s cárskymi dekrétmi zahŕňal značné množstvo násilia a nátlaku. Hoci získavanie kožušín zohralo významnú úlohu v sibírskej expanzii, nebolo to jediný dôvod. Ruskí vodcovia sa tiež snažili nájsť a vytvoriť obchodné cesty na východ. Podobne ich motivovalo rozvíjať obchod na [[Sibír|Sibíri]], a to jednak preto, aby zásobovali územie potrebným tovarom, ako aj preto, aby profitovali z nepriamych daňových príjmov z obchodovaného tovaru. Daňové príjmy sa vyberali prostredníctvom siete colných stanovíšť, ktoré štát zriadil po celej [[Sibír|Sibíri]], a dokonca sa najímali aj emigranti{{--}}obchodníci zo [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]]{{--}}zvyčajne nazývaní Bucharania{{--}}aby pomáhali s colnou správou a diplomatickými úlohami.<ref name="Monahan">{{Citácia knihy|titul=The Merchants of Siberia: Trade in Early Modern Eurasia.|priezvisko=Monahan|meno=Erika|vydavateľ=Cornell University Press|rok=2016|isbn=9780801454073}}</ref>{{rp|462}} ==Vplyv na domorodé obyvateľstvo Sibíri== [[Súbor:Кожаный_панцирь.jpg|náhľad|Plátové brnenie zo stvrdnutej kože vystuženej drevom a kosťami domorodých Sibírčanov]] [[Súbor:Koryak_armor.jpeg|náhľad|Tradičné [[koriaci|koriacké]] brnenie okolo roku [[1900]]]] V prípadoch, keď boli kozácke požiadavky domorodým obyvateľstvom odmietnuté, títo reagovali násilím. Ruská výprava hľadajúca úrodné oblasti{{#tag:ref|Klimatické podmienky neumožňovali sibírskym posádkam dopestovať si svoje obilie a tieto boli odkázané na dovoz z európskej časti Ruska, no cesta tovaru do východných oblastí trvala až 4 roky, z Poamuria by dovoz trval 2 mesiace.<ref name="Lincoln"/>{{rp|89/667}}|group=pozn.}} pod vedením Vasilija Pojarkova v roku [[1645]] objavila v Poamurí osídlenom Daurami vhodné podmienky na pestovanie pšenice, no zároveň objavila striebro a pri hľadaní jeho ďalších žíl umučila a zabila mnoho Daurov.<ref name="Lincoln"/>{{rp|85/667}} Pri výprave Jerofeja Chabarova v roku [[1650]] Daurovia spočiatku opustili svoje dediny zo strachu pred krutosťou predchádzajúcej Pojarkovovej výpravy. Pri Chabarovovom druhom príchode sa Daurovia sa bránili Rusom, ale v priamej bitke boli zmasakrovaní, padlo ich 900 pri strate jedného kozáka.<ref name="Lincoln"/>{{rp|91/667}} Z pôvodnej populácie 20&nbsp;000 obyvateľov [[Kamčatka|Kamčatky]] zostalo po prvom polstoročí ruského dobytia 8&nbsp;000.<ref name="Bisher">{{Citácia knihy|titul=White Terror: Cossack Warlords of the Trans-Siberian|priezvisko=Bisher|meno=Jamie|vydavateľ=Routledge|rok=2006|isbn=1135765952}}</ref>{{rp|6}} V 40. rokoch 17. storočia boli [[Jakuti]] vystavení násilným výpravám počas ruského postupu na územia blízko rieky [[Lena (rieka)|Leny]]. Na [[Kamčatka|Kamčatke]] boli v 90. rokoch 17. storočia podľa západného historika Stephena Shenfielda tomuto útoku zo strany Rusov vystavení aj Korjakovia, Kamčadali a Čukči . [1] Keď Rusi od domorodcov nezískali požadované množstvo jasaku, guvernér Jakutska, Piotr Golovin, kozák, použil na obesenie domorodých mužov háky na mäso. V povodí rieky [[Lena (rieka)|Lena]] sa v priebehu 40 rokov znížila populácia [[Jakuti|Jakutov]] o 70 %, domorodé ženy boli znásilňované a spolu s deťmi často zotročované, aby domorodcov prinútili platiť jasak.<ref name="Economist">{{Citácia periodika|titul=The Amur's siren song|periodikum=The Economist (From the print edition: Christmas Specials ed.).|dátum=2009-12-07|url=https://www.economist.com/christmas-specials/2009/12/17/the-amurs-siren-song|dátum prístupu=2026-10-10}}</ref> Dobytie Sibíri malo za následok aj šírenie chorôb. Celková sibírska populácia na prahu novoveku bola odhadovaná na 300&nbsp;000 osôb. [[Kiahne]] prvýkrát zasiahli západnú [[Sibír]] v roku [[1630]]. V 50. rokoch 17. storočia sa rozšírili na východ od rieky [[Jenisej]], kde pripravili o život až 80 percent príslušníkov tunguzského a jakutského obyvateľstva. V 90. rokoch 17. storočia znížili epidémie kiahní početnosť Jukagirov odhadom o 44 percent. Choroba sa rýchlo šírila medzi jednotlivými skupinami naprieč [[Sibír|Sibírou]]. Úmrtnosť počas epidémií dosahovala až 50 percent populácie. Epidémia sa vracala v intervaloch dvadsiatich až tridsiatich rokov a mala zničujúce následky najmä pre mladých ľudí.<ref name="Richards">{{Citácia knihy|titul=The Unending Frontier: An Environmental History of the Early Modern World|priezvisko=Richards|meno=John F.|vydavateľ=University of California Press|rok=2003|isbn=0520939352}}</ref>{{rp|538}} Na [[Kamčatka|Kamčatke]] Rusi v rokoch [[1706]], [[1731]] a [[1741]] potlačili povstania Itelmenov proti svojej vláde. Prvýkrát boli Itelmeni vyzbrojení kamennými zbraňami a boli zle pripravení a vybavení, ale druhýkrát použili strelné zbrane. Rusi sa v rokoch [[1745]] až [[1756]] snažili podmaniť si Korjakov vybavených delami a lukmi. Ruskí kozáci tiež čelili prudkému odporu a boli nútení vzdať sa pokusov o vyhladenie [[Čukčovia|Čukčov]] v rokoch [[1729]], [[1730]]{{--}} [[1731]] a [[1744]]{{--}}[[1747]].<ref name="Black">{{Citácia knihy|titul=War and the World: Military Power and the Fate of Continents, 1450–2000|priezvisko=Black|meno=Jeremy|vydavateľ=Yale University Press|miesto=New Haven and London|rok=1998|isbn=978-0300147698}}</ref> Po ruskej porážke v roku [[1729]] od Čukčov bol ruský veliteľ major Pavluckij zodpovedný za ruskú vojnu proti Čukčom a masové masakry a zotročovanie čukotských žien a detí v rokoch [[1730]]{{--}}[[1731]], ale jeho krutosť len podnietila odpor Čukčov.<ref name="Forsyth">{{Citácia knihy|titul=A History of the Peoples of Siberia: Russia's North Asian Colony 1581-1990|priezvisko=Forsyth|meno=James|vydavateľ=Cambridge University Press|miesto=Cambridge|rok=1992|isbn=0 521 40311 1}}</ref>{{rp|145-146}} V roku [[1742]] nariadila cárovná [[Alžbeta I. (Rusko)|Alžbeta I.]] čistku Čukčov a [[Koriaci|Koriakov]] s cieľom úplne ich vyhnať z ich rodných krajín a vojnou vymazať ich kultúru. Príkaz znel, aby boli domorodci „úplne vyhubení“, pričom Pavluckij opäť viedol túto vojnu v rokoch [[1744]] až [[1747]], v ktorej viedol kozákov „s pomocou Všemohúceho Boha a k šťastiu Jej Cárskej Výsosti“, aby povraždili čukotských mužov a zotročili ich ženy a deti ako korisť. Čukči však túto kampaň ukončili a prinútili ich vzdať sa tým, že Pavluckého sťali a zabili.<ref name="Forsyth"/>{{rp|146}} Rusi tiež v rokoch [[1744]] a [[1753]]{{--}}[[1754]] viedli vojny a masakry proti [[Koriaci|Koriakom]]. Keď sa Rusi pokúsili prinútiť domorodcov konvertovať na kresťanstvo, rôzne domorodé národy ako [[Koriaci]], Čukči, Itelmeni a Jukagiri sa v 40. rokoch 18. storočia zjednotili, aby vyhnali Rusov z ich územia, čo vyvrcholilo útokom na pevnosť [[Nižnekamčatsk]] v roku [[1746]].<ref name="Forsyth"/>{{rp|147}} [[Kamčatka]] je dnes európska z hľadiska demografie a kultúry, pričom iba 5 % jej obyvateľov tvoria pôvodní obyvatelia, čo je približne 10&nbsp;000 oproti predchádzajúcemu počtu 150&nbsp;000. K poklesu došlo v dôsledku infekčných chorôb, ako sú [[kiahne]] a masové masakry Itelmenov a [[Koriaci|Koriakov]] kozákmi po anexii v roku [[1697]] počas prvých desaťročí ruskej vlády. Vraždenie ruskými kozákmi zdevastovalo pôvodné obyvateľstvo Kamčatky. Okrem masakrov kozáci devastovali aj divokú zver zabíjaním obrovského množstva zvierat kvôli kožušine.<ref name="Motte">{{Citácia knihy|titul=Siberia. Worlds Apart|priezvisko=Motte|meno=Victor L.|vydavateľ=Routledge|rok=1998|isbn=9780813318370}}</ref>{{rp|44}} 90 % Kamčadalov a polovica Vogulov bolo zabitých od osemnásteho do devätnásteho storočia a rýchle vyvražďovanie domorodého obyvateľstva viedlo k úplnému vyhladeniu celých etnických skupín, pričom Nikolaj Jadrintsev dokázal v roku [[1882]] vymenovať približne 12 vyhladených skupín. Veľkú časť masakrov spôsobil obchod so sibírskymi kožušinami.<ref name="Etkind">{{Citácia knihy|titul=Internal Colonization. Russia's Imperial Experience|priezvisko=Etkind|meno=Alexander|vydavateľ=Polity Press|rok=2011|isbn=978-0-7456-5129-3}}</ref> Ruská inteligencia na Sibíri, tzv. „oblastnici“ v 19. storočí uznávali, že domorodci sú vystavení násilnému vykorisťovaniu a tvrdili, že situáciu napravia svojou navrhovanou regionalistickou politikou. <ref name="Wood">{{Citácia knihy|titul=Russia's Frozen Frontier: A History of Siberia and the Russian Far East 1581–1991 (illustrated ed.).|priezvisko=Wood|meno=Alan|vydavateľ=A&C Black|rok=2011|isbn=978-0340971246}}</ref> Aleuti v Aleutských horách boli počas prvých 20 rokov ruskej vlády vystavení genocíde a otroctvu zo strany ruských obchodníkov s kožušinami, pričom aleutské ženy a deti Rusi zajali a aleutskí muži boli zmasakrovaní.<ref name="Forsyth"/>{{rp|151}} Slovanskí Rusi početne prevyšujú všetkých pôvodných obyvateľov [[Sibír|Sibíri]] a jej miest s výnimkou republík [[Tuviansko|Tuva]] a [[Sacha]], pričom slovanskí Rusi tvoria väčšinu v republike [[Buriatsko]] a [[Altajsko]] a početne prevyšujú [[Buriatsko|Buriatov]] a pôvodných obyvateľov [[Altajsko|Altaja]]. Burjati tvoria iba 33,5 % vlastnej republiky, Altajčania 37 % a Čukčovia iba 28 %; Evenkov, Chantov, Mansijov a Nenetov početne prevyšujú prisťahovalci o 90 %. Domorodci a ich spôsob života boli terčom útokov cárov a sovietskej politiky. Etnickým Rusom boli prideľované stáda sobov a divá zver, ktoré cári a Sovieti skonfiškovali. Stáda sobov boli zle hospodárené až do bodu vyhynutia.<ref name="Batalden">{{Citácia knihy|titul=The Newly Independent States of Eurasia: Handbook of Former Soviet Republics|priezvisko=Batalden|meno=Stephen K.|vydavateľ=Greenwood Publishing Group|rok=1997|isbn=0897749405}}</ref> ==Časová os dobývania== ===16. storočie: Dobytie západnej Sibíri=== * [[1581]]{{--}}[[1585]]{{--}}Sibírska kampaň kozáka [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]]. * [[1586]]{{--}}Vasilij Sukin založil [[Ťumeň]] (prvé ruské mesto na [[Sibír|Sibíri]]) na mieste bývalého hlavného mesta [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. * [[1587]]{{--}}Na [[Irtyš|Irtyši]] bolo založené mesto [[Toboľsk]], ktoré sa neskôr stalo „hlavným mestom Sibíri“. * [[1590]]{{--}}Prvý dekrét o presídlení ruského obyvateľstva na Sibír (35 „roľníckych ľudí“ z okresu [[Solvyčegodsk]] „s manželkami a deťmi a s celým majetkom“ bolo poslaných usadiť sa na [[Sibír]]) * [[1593]]{{--}}Založenie [[Berezovo|Berezova]] * [[1594]]{{--}}Založenie [[Surgut|Surgutu]] a Tary * [[1595]]{{--}}Založenie [[Obdorsk|Obdorska]] * [[1598]]{{--}}Dobytie Strakatej hordy ({{vjz|rus|Пегая Орда}}), založenie [[Narym|Narymu]]. * [[1598]]{{--}}Bitka pri Irmeni, konečné dobytie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. ===17. storočie: Od Jeniseja po Tichý oceán, konflikty s Čínou a Džungarským chanátom=== [[Súbor:Mongolsko_v_1636.svg|náhľad|Mapa [[Sibír|Sibíri]], stav z roku [[1636]]]] * [[1601]]{{--}}Založenie Mangazeje (na ovládnutie západosibírskych Samojedov) * [[1604]]{{--}}Založenie [[Tomsk|Tomska]] ako pevnosti proti Džungarom a jenisejským Kirgizom * [[1607]]{{--}}Založenie Turuchanska (prvé mesto na rieke Jenisej), podmanenie si Encov * [[1618]]{{--}}Založenie Kuznecka * [[1619]]{{--}}Založenie Jenisejska * [[po roku 1620]]{{--}}Neznáma neúspešná výprava na polostrov [[Tajmýrsky polostrov|Tajmyr]] (nálezy v zálive Simsa a na ostrovoch Faddeja) * [[1623]]{{--}}Pjanda ako prvý dosiahol rieku [[Lena (rieka)|Lena]] v oblasti Kirenska * [[1628]]{{--}}Vojvoda Andrej Dubenskij založil [[Krasnojarsk]] na [[Jenisej|Jeniseji]], založenie Kanského ostrožku * [[1630]]{{--}}Vasilij Bugor založil Kirensk na [[Lena (rieka)|Lene]], Ivan Galkin založil zimovisko Ilim * [[1631]]{{--}}Ataman Maxim Perfiljev založil Bratský ostrog na Angare, založenie Usť-Kutského ostrogu * [[1632]]{{--}}Piotr Beketov založil [[Jakutsk]] a Žigansk. O dva roky neskôr Jakuti porazili kozácky oddiel Ivana Galkina na Lene a obľahli [[Jakutsk]]. K takémuto protiútoku miestneho obyvateľstva došlo najmä v dôsledku sporov medzi kozáckymi oddielmi (z Mangazeje a Jenisejska), ktoré sa nezhodli v otázke vyberania jasaku (naturálnej dane). * [[1633]]{{--}}Ivan Rebrov objavil ústie riek [[Lena (rieka)|Lena]] a Jana. * [[1638]]{{--}}Zriadenie Jakutského vojvodstva; jazdecká výprava setníka Ivanova k rieke [[Indigirka]] proti Jukagirom. * [[1638]]{{--}}Výprava stolníka Piotra Golovina a pisára Jefima Filatova k rieke [[Lena (rieka)|Lena]] s cieľom vybudovať pevnosť (ostrog). * [[1639]]{{--}}Kopylov vyslal oddiel pod velením Ivana Moskvitina k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1643]]{{--}}Ataman Vasilij Kolesnikov dosiahol [[Bajkal (jazero)|Bajkalské jazero]], zatiaľ čo Michail Staduchin dorazil k rieke Kolyma. * [[1643]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova do oblasti rieky [[Amur (rieka)|Amur]] a plavba po [[Amur (rieka)|Amure]] až k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1644]]{{--}}[[1645]]{{--}}Ťaženie kozákov proti Burjatom v Angarskej stepi. * [[1646]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova: cesta z [[Jakutsk|Jakutska]] k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1647]]{{--}}Ivan Moskvitin založil Ochotsk. * [[1648]]{{--}}[[Semion Dežnev]] preplával cez [[Beringov prieliv]] ako prvý Európan, a to 80 rokov pred [[Vitus Bering|Vitusom Beringom]]. * [[1648]]{{--}}[[1653]]{{--}}Výpravy Jerofeja Chabarova do Daurie. * [[1649]]{{--}}[[1689]]{{--}}Hraničný konflikt medzi Ruskom a ríšou [[Čching]]. * [[1652]]{{--}}Bitka pri pevnosti Ačan. * [[1653]]{{--}}V Zabajkalsku boli založené mestá [[Čita]] a Nerčinsk. * [[1655]]{{--}}Obliehanie pevnosti Kumar. * [[1661]]{{--}}Jakov Pochabov založil na rieke [[Angara]] [[Irkutsk]]. * [[1665]]{{--}}Gavrila Lovcov založil na rieke Selenga pevnosť Selenginsk. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}Začiatok konfliktov medzi [[Džungársko|Džungármi]] a Ruskom. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}[[Džungársko|Džungárske]] dobytie oblasti [[Jenisej|Jeniseja]]; Rusko stráca významné časti Sibíri. * [[1666]]{{--}}Na rieke Uda, pri jej sútoku so Selengou, bola založená zimná stanica Uda, neskôr známa ako pevnosť Uda. * [[1685]]{{--}}[[1686]]{{--}}Obliehanie Albazina * [[1686]]{{--}}Neúspešný pokus o preniknutie na polostrov Tajmyr (Ivan Tolstouchov): výprava sa stratila. [[Súbor:Chengde_painting.JPG|náhľad|Čchingské vojská vyháňajú Rusov od [[Amur (rieka)|Amuru]] (novodobý čínsky obraz v letnom paláci v Džehole)]] * [[1689]]{{--}}[[Čching|Čína]] a Rusko podpisujú [[Nerčinská zmluva|Nerčinskú zmluvu]] ({{vjz|rus|Нерчинский договор}}, {{V jazyku|cmn|尼布楚|}}, {{py|Níbuchǔ}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krausse | meno = Alexis | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia in Asia; a record and a study, 1558-1899 | url = https://archive.org/details/russiainasiaare00kraugoog/mode/2up | vydavateľ = Henry Holt and Company | dátum vydania = 1899 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-18 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Dočasné zastavenie ruskej expanzie v Poamurí. * [[1692]]{{--}}Výprava ruských vojakov proti jenisejským [[Kirgizi|Kirgizom]]; porážka Tubinského ulusu. V boji zahynulo až 700 [[Kirgizi|Kirgizov]]. * [[1697]]{{--}}[[1698]]{{--}}Pripojenie [[Kamčatka|Kamčatky]] počas výpravy Vladimira Atlasova * [[1699]]{{--}}Počas návratu k pevnosti [[Anadyr]] bol zničený oddiel Serjukova ===18. storočie: Dobytie Čukotky a Kamčatky=== * [[1703]]{{--}}[[1715]]{{--}}Povstanie na Kamčatke proti Rusom, počas ktorého boli vypálené väznice v Bolšerecku a Aklansku a zabitých asi 200 kozákov; v roku 1705 Korjakovia zničili kozácky oddiel vedený Protopopovom. V roku [[1715]] Rusi dobyli najväčšiu korjackú osadu, Bolšoj Posad. * [[1709]]{{--}}V podhorí [[Altaj]] bola založená väznica Bikatun * [[1709]]{{--}}[[1710]]{{--}}Džungari napadli južnú Sibír * [[1711]]{{--}}Danila Antsiferov objavila [[Kurilské ostrovy]] * [[1712]]{{--}}Kozácka vzbura na Kamčatke, vražda kozáckych náčelníkov (Atlasova, Čirikova a Mironova) * [[1712]]{{--}}Merkúr Vagin objavuje Novosibírske ostrovy * [[1716]]{{--}}Založenie Omsku * [[1716]]{{--}}Obliehanie Jamyševa * [[1720]]{{--}}Bitka pri Zaysane * 30.{{--}}40. roky 18. storočia {{--}}Vojenské výpravy ruských oddielov pod velením Pavlutského na Čukotku * [[1733]]{{--}}[[1743]]{{--}}Veľká severná expedícia na preskúmanie sibírskeho pobrežia Severného ľadového oceánu (Chariton Laptev, Semjon Čejuskin): preskúmaný opustený Tajmýr, objavené pohorie Byrranga a mys Čeľuskin (severný cíp Sibíri). * [[1740]]{{--}}Založenie Petropavlovska-Kamčatského * [[1747]]{{--}}Čukčovia zničili oddiel anadyrského veliteľa * [[1748]]{{--}}[[1755]]{{--}}Sedem vojenských kampaní proti Čukčom * [[1752]]{{--}}Založená pevnosť Gižiginskaja * [[1753]]{{--}}Obliehanie pevnosti Gižiginskaja Korjakmi * [[1778]]{{--}}Konečná anexia Čukotky ==Ideológia== Ideologické ospravedlnenie ruskej expanzie na [[Sibír]] vychádzalo z interpretácie, že právne začlenenie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] do ruskej ríše dáva Rusku právnu suverenitu nad celým územím siahajúcim od [[Ural (pohorie)|Uralu]] až po Tichý oceán na východe. Skutočné hranice [[Sibír|Sibíri]] sa tak stali veľmi nejasne definovanými a otvorenými interpretácii; v skutočnosti sa ruská expanzia zastavila iba vtedy, keď sa ruské nároky na územie dostali do konfliktu s nárokmi centralizovaných štátov schopných čeliť ruskej expanzii a dôsledne presadzovať svoju vlastnú zvrchovanosť nad daným územím, ako napríklad [[Čching|Čína]]. Druhým ideologickým pilierom ospravedlňujúcim ruský kolonializmus bolo šírenie východného [[Ruská pravoslávna cirkev|pravoslávneho kresťanstva]], hoci táto zámienka pochádzala prevažne od samotných objaviteľov a osadníkov ako ad hoc ospravedlnenie, a nie od samotnej [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]].<ref name="Akimov">{{Citácia periodika|titul=Political Claims, an Extensible Name, and a Divine Mission: Ideology of Russian Expansion in Siberia|periodikum=Journal of Early Modern History|priezvisko=Akimov|meno=Yuri|vydavateľ=Brill|dátum=2021-08-09|ročník=25|číslo=4|strany=277-299|issn=1570-0658|dátum prístupu=2022-11-03|doi=10.1163/15700658-bja10017}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} ==Pozri aj== * [[Dobytie Aztéckej ríše]] * [[Kolonizácia Južnej Ameriky]] == Zdroj == {{Preklad|en|Russian conquest of Siberia|1376376433}} 9r2jrdowecp56dvv3mbdxbe6hqpvydr 8382565 8382561 2026-10-10T20:21:52Z Martingazak 234259 Doplnenie 8382565 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |súčasť=rozširovania [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |obrázok=Surikov_Pokoreniye_Sibiri_Yermakom.jpg |text k obr=Vasilij Surikov, "Jermakovo dobytie Sibíri". Plátno, olej. veľkosť 5.99 x 2.85 m. |popis= |dátum=[[1580]]{{--}}[[1778]] (198 rokov) |miesto=[[Sibír]] |casus= |casus belli= |stav= |výsledok=Ruské víťazstvo |územie=Rozpad a anexácia [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]],<br/>územie medzi [[Ural (pohorie)|Uralom]] a [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] sa stalo súčasťou [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |protivník1=[[Súbor:Flag_of_Oryol_(variant).svg|25px]] [[Ruské cárstvo]] (do [[1721]])<br>{{minivlajka|Russian Empire}} [[Ruská ríša]] (po [[1721]])<br>[[Súbor:Flag_of_Don_Cossacks.svg|25px]] [[Kozáci|Donskí kozáci]]<br>Spojenecké sibírske kmene |protivník2=[[Súbor:Flag of the Khanate of Sibir.svg|25px]] [[Sibírsky chanát]] (do [[1598]])<br> [[Daurovia]]<br>[[Jakuti]]<br> [[Korjaci]]<br>[[Čukčovia]]<br>[[Burjati]]<br>[[Súbor:POL COA Gryf.svg|25px]] [[Jaxa (state)|Jaxa]]<br>[[Súbor:Seal of Qing dynasty.svg|25px]] [[Čching|Čchingská ríša]] {{nowrap|([[1652]]{{--}}[[1689]])}}<br>[[Súbor:Banner_of_the_Dzungar_Khanate.png|25px]] Džungarský chanát {{nowrap|([[1665]]{{--}}[[1720]])}}<br>Ostatné sibírske kmene |protivník3= |velitel1= |velitel2= |velitel3= |sila1= |sila2= |sila3= |straty1= |straty2= |straty3= |poznámky= |portál1= }} '''Ruské dobytie Sibíri''' sa odohralo medzi rokmi [[1581]] a [[1778]]. Za počiatok ruskej expanzie sa pokladá kozácke ťaženie Jermaka Timofejeviča v roku [[1581]] proti [[Sibírsky chanát|Sibírskemu chanátu]]{{#tag:ref|[[Sibírsky chanát]], nástupnícky štát [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] rozprestierajúci na západnej Sibíri, bol v tom čase už len voľnou politickou štruktúrou vazalských území, ktoré boli podkopávané aktivitami ruských objaviteľov.|group=pozn.}}. Ruská expanzia bola vykonávaná málopočetnými silami, ktoré podnikali výpravy, zakladali pevnosti a postupne si podmaňovali miestne kmene. Dochádzalo k prudkým stretom medzi domorodými obyvateľmi [[Sibír|Sibíri]] a ruskými kozákmi, ktorí sa často voči domorodému obyvateľstvu dopúšťali zverstiev.<ref name="Turajev">{{Citácia periodika|titul=Хождение «встречь солнцу» в контексте проблем присоединения Дальнего Востока к Российскому государству (ХVII–ХVIII вв.)|periodikum=Вестник ДВО РАН|priezvisko=Turajev|meno=V. A.|vydavateľ=Институт истории, археологии и этнографии народов Дальнего Востока ДВО РАН|miesto=Vladivostok|ročník=2013|číslo=1|url=https://cyberleninka.ru/article/n/hozhdenie-vstrech-solntsu-v-kontekste-problem-prisoedineniya-dalnego-vostoka-k-rossiyskomu-gosudarstvu-hvii-hviii-vv/viewer|dátum prístupu=2026-10-10}}</ref> Dobytie [[Sibír|Sibíri]] bolo európskou koloniálnou kampaňou porovnateľnou so španielskymi, portugalskými, britskými a francúzskymi kampaňami v Amerike, Ázii a Afrike.<ref name="Schorkovitz">{{Citácia knihy|titul=Shifting Forms of Continental Colonialism.|priezvisko=Schorkowitz|meno=Dittmar|vydavateľ=Palgrave Macmillan|miesto=Singapore|rok=2019|doi=https://doi.org/10.1007/978-981-13-9817-9_5|kapitola=Was Russia a Colonial Empire?|url=https://cyberleninka.ru/article/n/byla-li-rossiya-kolonialnoy-imperiey-chast-1/viewer}}</ref> ==Dobytie Sibírskeho chanátu== [[Súbor:Herberstein-Moscovia-NE.png|náhľad|Mapa z roku [[1549]] zobrazujúca [[Ural (pohorie)|Ural]] a západnú [[Sibír]], s riekou [[Ob]]]] [[Súbor:CEM-15-Asia-Mercator-1595-Russia-2533.jpg|náhľad|Mapa [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]] (v žltých hraniciach) z roku [[1595]]]] Ruské dobývanie [[Sibír|Sibíri]] sa začalo v júli [[1581]], keď približne 540 kozákov pod vedením [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]] vpadlo na územie Vogulov, poddaných chána Kučuma, vládcu [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Kozákov sprevádzali litovskí a nemeckí žoldnieri a vojnoví zajatci. Počas roka [[1581]] oddiel prechádzal územím známym ako Jugra a dobyla mestá Vogul a Ostiak, pričom zajali aj Kučumovho vyberača daní.<ref name="Lincoln"/>{{rp|55/667}} Po sérii tatárskych protiútokov ako odvety za ruský postup sa Jermakove sily pripravili na kampaň s cieľom dobyť Kašlik, hlavné mesto [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Jednotka sa nalodila v máji [[1582]]. Po trojdňovej bitke na brehu rieky [[Irtyš]] zvíťazil Jermak nad spojenými silami chána Kučuma a šiestich spojeneckých tatárskych kniežat. [[29. jún|29. júna]] boli kozácke sily napadnuté Tatármi, ale opäť ich odrazili. Počas septembra [[1582]] chán zhromažďoval svoje sily na obranu Kašliku. Horda sibírskych Tatárov, Vogulov a Ostiakov sa zhromaždila na vrchu Čjuvaš, aby sa bránila pred kozáckym útokom. [[1. október|1. októbra]] bol odrazený prvý pokus kozákov o dobytie pevnosti na vrchu Čjuvaš. [[23. október|23. októbra]] sa kozáci po štvrtýkrát pokúsili dobyť tatársku pevnosť na vrchu Čjuvaš. Tatári podnikli protiútok a bolo zabitých viac ako sto kozákov. Kozácka paľba však prinútila Tatárov ustúpiť, pričom na bojisku zanechali dva kanóny. Jermak [[26. október|26. októbra]] vstúpil do Kašliku. Chán Kučum ustúpil do stepí a v priebehu nasledujúcich rokov preskupil svoje sily. [[6. august|6. augusta]] [[1585]] uprostred noci náhle zaútočil na Jermaka a porazil väčšinu jeho armády.<ref name="Lincoln"/>{{rp|60/667}} Detaily sú sporné. Ruské zdroje tvrdia, že Jermak bol zranený a pokúsil sa utiecť preplávaním rieky Wagaj, ktorá je prítokom rieky [[Irtyš]], ale utopil sa pod váhou vlastného krúžkového brnenia . Zvyšky Jermakových síl pod velením Meščerjaka ustúpili z Kašliku a pri odchode mesto zničili. V roku [[1586]] sa Rusi vrátili a po tom, čo si pomocou delostrelectva podmanili [[Chantyjsko-Mansijsko|Chantov a Mansijov]], založili pevnosť [[Ťumeň]] neďaleko ruín Kašliku. Na tatárske kmene podriadené chánovi Kučumovi viedli Rusi v rokoch [[1584]] až [[1595]] niekoľko útokov, chán Kučum sa však vyhol zajatiu. Nakoniec v auguste [[1598]] bol chán Kučum porazený v bitke pri Irmeni neďaleko rieky [[Ob (rieka)|Ob]]. V priebehu bojov bola sibírska kráľovská rodina zajatá Rusmi, chán Kučum však opäť utiekol. Rusi odviedli členov Kučumovej rodiny do Moskvy, kde títo zostali ako rukojemníci. Potomkovia chánovej rodiny sa stali známymi ako kniežatá Sibírski a ako rodina prežili prinajmenšom do konca 19. storočia. Napriek Kučumovmu úteku zajatie jeho rodiny ukončilo politické a vojenské aktivity a on sa stiahol na územie Nogajskej hordy v južnej Sibíri. Bol v kontakte s cárom a požiadal ho, aby mu bola udelená malá oblasť na brehu rieky [[Irtyš]] ako jeho panstvo. Cár to odmietol a navrhol Kučumovi, aby prišiel do Moskvy a „utešil sa“ v službách cára. Starý chán ponuku neprijal a odišiel do [[Buchara|Buchary]], kde ako starý muž oslepol a zomrel v exile niekedy okolo roku [[1605]].  ==Dobývanie a prieskum== [[Súbor:IstSib098_1.jpg|náhľad|Moskovskí velitelia v novovybudovanej pevnosti [[Ťumeň]], ilustrácia z [[Remezovský letopis|Remezovského letopisu]]]] [[Súbor:Growth_of_Russia_1547-1725.png|náhľad|Rozširovanie územia [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]]]] Prvotnou motiváciou kozáckych výprav bol výber tzv. „jasaku“, kožušinovej dane, od domorodcov. Za tým účelom bola vybudovaná na sútokoch hlavných riek séria zimných základní („zimovie“) a pevností („ostrogy“). Prvými takými základňami boli [[Ťumeň]] (založený v roku [[1586]] Vasilijom Sukiom a Ivanom Miasným) a [[Toboľsk]] (založený v roku [[1586]] Danilom Čulkovom).<ref name="Lantzef">{{Citácia knihy|titul=Eastward to Empire: Exploration and Conquest on the Russian Open Frontier, to 1750.|priezvisko=Lantzeff|meno=George V.|vydavateľ=McGill-Queen's U.P.|miesto=Montreal|rok=1973|isbn=0-7735-0133-9|priezvisko2=Pierce|meno2=Richard A.}}</ref> [[Toboľsk]] sa stal nervovým centrom expanzie.<ref name="Lincoln">{{Citácia knihy|titul=The Conquest of a Continent: Siberia and the Russians.|priezvisko=Lincoln|meno=W. Bruce|vydavateľ=Cornell University Press|miesto=Ithaca, N.Y.|rok=2007|isbn=978-0-8014-8922-8}}</ref> Na severe boli za účelom zdanenia Nencov postavené Berezovo ([[1593]]) a Mangazeja ([[1600]]{{--}}[[1601]]), zatiaľ čo na východe boli na ochranu [[Toboľsk|Toboľska]] a podmanenie si Narymských Ostiakov založené Surgut ([[1594]]) a Tara ([[1594]]). Z nich bola najvýznamnejšia Mangazeja a stala sa základňou pre ďalší prieskum smerom na východ.<ref name="Fischer">{{Citácia knihy|titul=The Russian Fur Trade, 1550–1700.|priezvisko=Fisher|meno=Raymond Henry|vydavateľ=University of California Press|rok=1943}}</ref> Pri ruskom postupe pozdĺž rieky [[Ob (rieka)|Ob]] a jej prítokov boli vybudované opevnené osady Ketsk (1602) a [[Tomsk]] ([[1604]]). Ozbrojenci z Ketska dosiahli v roku [[1605]] rieku [[Jenisej]] a splavili ju až k ústiu prítoku Sym; o dva roky neskôr lovci a obchodníci z Mangazeje splavili rieku Turuchan až k jej sútoku s [[Jenisej|Jenisejom]], kde založili zimovisko Turuchansk. Do roku [[1610]] dosiahli muži z Turuchanska ústie [[Jenisej|Jeniseja]] a plavili sa proti jeho prúdu až k rieke Sym, kde narazili na konkurenčných výbercov daní z Ketska. S cieľom zabezpečiť podmanenie miestneho obyvateľstva boli založené opevnené osady Jenisejsk ([[1619]]) a [[Krasnojarsk]] ([[1628]]).<ref name="Fischer"/> Po smrti chána Kučuma a rozpadnutí akéhokoľvek organizovaného sibírskeho odporu Rusi postupovali najskôr k [[Bajkal (jazero)|Bajkalskému jazeru]] a potom k [[Ochotské more|Ochotskému moru]] a k rieke [[Amur (rieka)|Amur]]. Keď však prvýkrát dosiahli čínske hranice, narazili na organizované vojsko vybavené delostrelectvom a tu sa zastavili. Rusi dosiahli [[Tichý oceán]] v roku [[1639]]. Po dobytí [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] ([[1598]]) sa celá severná Ázia – oblasť oveľa väčšia ako starý chanát – stala známou ako [[Sibír]] a do roku [[1640]] sa východné hranice Ruska rozšírili o viac ako niekoľko miliónov štvorcových kilometrov. V istom zmysle [[Sibírsky chanát|chanát]] pretrvával vo vedľajšom titule „ cár Sibíri“, ktorý sa stal súčasťou titulu ruských vládcov. Imperiálna expanzia zahŕňala výpravy proti prúdu alebo po prúde riek s cieľom hľadať domorodé obyvateľstvo, ktoré by sa pridalo na „zoznamy“ platcov kožušinovej dane („jasaku“). Tento proces v rozpore s cárskymi dekrétmi zahŕňal značné množstvo násilia a nátlaku. Hoci získavanie kožušín zohralo významnú úlohu v sibírskej expanzii, nebolo to jediný dôvod. Ruskí vodcovia sa tiež snažili nájsť a vytvoriť obchodné cesty na východ. Podobne ich motivovalo rozvíjať obchod na [[Sibír|Sibíri]], a to jednak preto, aby zásobovali územie potrebným tovarom, ako aj preto, aby profitovali z nepriamych daňových príjmov z obchodovaného tovaru. Daňové príjmy sa vyberali prostredníctvom siete colných stanovíšť, ktoré štát zriadil po celej [[Sibír|Sibíri]], a dokonca sa najímali aj emigranti{{--}}obchodníci zo [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]]{{--}}zvyčajne nazývaní Bucharania{{--}}aby pomáhali s colnou správou a diplomatickými úlohami.<ref name="Monahan">{{Citácia knihy|titul=The Merchants of Siberia: Trade in Early Modern Eurasia.|priezvisko=Monahan|meno=Erika|vydavateľ=Cornell University Press|rok=2016|isbn=9780801454073}}</ref>{{rp|462}} ==Vplyv na domorodé obyvateľstvo Sibíri== [[Súbor:Кожаный_панцирь.jpg|náhľad|Plátové brnenie zo stvrdnutej kože vystuženej drevom a kosťami domorodých Sibírčanov]] [[Súbor:Koryak_armor.jpeg|náhľad|Tradičné [[koriaci|koriacké]] brnenie okolo roku [[1900]]]] V prípadoch, keď boli kozácke požiadavky domorodým obyvateľstvom odmietnuté, títo reagovali násilím. Ruská výprava hľadajúca úrodné oblasti{{#tag:ref|Klimatické podmienky neumožňovali sibírskym posádkam dopestovať si svoje obilie a tieto boli odkázané na dovoz z európskej časti Ruska, no cesta tovaru do východných oblastí trvala až 4 roky, z Poamuria by dovoz trval 2 mesiace.<ref name="Lincoln"/>{{rp|89/667}}|group=pozn.}} pod vedením Vasilija Pojarkova v roku [[1645]] objavila v Poamurí osídlenom Daurami vhodné podmienky na pestovanie pšenice, no zároveň objavila striebro a pri hľadaní jeho ďalších žíl umučila a zabila mnoho Daurov.<ref name="Lincoln"/>{{rp|85/667}} Pri výprave Jerofeja Chabarova v roku [[1650]] Daurovia spočiatku opustili svoje dediny zo strachu pred krutosťou predchádzajúcej Pojarkovovej výpravy. Pri Chabarovovom druhom príchode sa Daurovia sa bránili Rusom, ale v priamej bitke boli zmasakrovaní, padlo ich 900 pri strate jedného kozáka.<ref name="Lincoln"/>{{rp|91/667}} Z pôvodnej populácie 20&nbsp;000 obyvateľov [[Kamčatka|Kamčatky]] zostalo po prvom polstoročí ruského dobytia 8&nbsp;000.<ref name="Bisher">{{Citácia knihy|titul=White Terror: Cossack Warlords of the Trans-Siberian|priezvisko=Bisher|meno=Jamie|vydavateľ=Routledge|rok=2006|isbn=1135765952}}</ref>{{rp|6}} V 40. rokoch 17. storočia boli [[Jakuti]] vystavení násilným výpravám počas ruského postupu na územia blízko rieky [[Lena (rieka)|Leny]]. Na [[Kamčatka|Kamčatke]] boli v 90. rokoch 17. storočia podľa západného historika Stephena Shenfielda tomuto útoku zo strany Rusov vystavení aj [[Koriaci]], Kamčadali a Čukčovia.<ref name="Levene">{{Citácia knihy|titul=Genocide in the Age of the Nation State: Volume 2: The Rise of the West and the Coming of Genocide|priezvisko=Levene|meno=Mark|vydavateľ=I.B.Tauris|rok=2005|isbn=0857712896}}</ref> Keď Rusi od domorodcov nezískali požadované množstvo jasaku, guvernér Jakutska, Piotr Golovin, kozák, použil na obesenie domorodých mužov háky na mäso. V povodí rieky [[Lena (rieka)|Lena]] sa v priebehu 40 rokov znížila populácia [[Jakuti|Jakutov]] o 70 %, domorodé ženy boli znásilňované a spolu s deťmi často zotročované, aby domorodcov prinútili platiť jasak.<ref name="Economist">{{Citácia periodika|titul=The Amur's siren song|periodikum=The Economist (From the print edition: Christmas Specials ed.).|dátum=2009-12-07|url=https://www.economist.com/christmas-specials/2009/12/17/the-amurs-siren-song|dátum prístupu=2026-10-10}}</ref> Dobytie Sibíri malo za následok aj šírenie chorôb. Celková sibírska populácia na prahu novoveku bola odhadovaná na 300&nbsp;000 osôb. [[Kiahne]] prvýkrát zasiahli západnú [[Sibír]] v roku [[1630]]. V 50. rokoch 17. storočia sa rozšírili na východ od rieky [[Jenisej]], kde pripravili o život až 80 percent príslušníkov tunguzského a jakutského obyvateľstva. V 90. rokoch 17. storočia znížili epidémie kiahní početnosť Jukagirov odhadom o 44 percent. Choroba sa rýchlo šírila medzi jednotlivými skupinami naprieč [[Sibír|Sibírou]]. Úmrtnosť počas epidémií dosahovala až 50 percent populácie. Epidémia sa vracala v intervaloch dvadsiatich až tridsiatich rokov a mala zničujúce následky najmä pre mladých ľudí.<ref name="Richards">{{Citácia knihy|titul=The Unending Frontier: An Environmental History of the Early Modern World|priezvisko=Richards|meno=John F.|vydavateľ=University of California Press|rok=2003|isbn=0520939352}}</ref>{{rp|538}} Na [[Kamčatka|Kamčatke]] Rusi v rokoch [[1706]], [[1731]] a [[1741]] potlačili povstania Itelmenov proti svojej vláde. Prvýkrát boli Itelmeni vyzbrojení kamennými zbraňami a boli zle pripravení a vybavení, ale druhýkrát použili strelné zbrane. Rusi sa v rokoch [[1745]] až [[1756]] snažili podmaniť si [[Koriaci|Koriakov]] vybavených delami a lukmi. Ruskí kozáci tiež čelili prudkému odporu a boli nútení vzdať sa pokusov o vyhladenie [[Čukčovia|Čukčov]] v rokoch [[1729]], [[1730]]{{--}} [[1731]] a [[1744]]{{--}}[[1747]].<ref name="Black">{{Citácia knihy|titul=War and the World: Military Power and the Fate of Continents, 1450–2000|priezvisko=Black|meno=Jeremy|vydavateľ=Yale University Press|miesto=New Haven and London|rok=1998|isbn=978-0300147698}}</ref> Po ruskej porážke v roku [[1729]] od Čukčov bol ruský veliteľ major Pavluckij zodpovedný za ruskú vojnu proti Čukčom a masové masakry a zotročovanie čukotských žien a detí v rokoch [[1730]]{{--}}[[1731]], ale jeho krutosť len podnietila odpor Čukčov.<ref name="Forsyth">{{Citácia knihy|titul=A History of the Peoples of Siberia: Russia's North Asian Colony 1581-1990|priezvisko=Forsyth|meno=James|vydavateľ=Cambridge University Press|miesto=Cambridge|rok=1992|isbn=0 521 40311 1}}</ref>{{rp|145-146}} V roku [[1742]] nariadila cárovná [[Alžbeta I. (Rusko)|Alžbeta I.]] čistku Čukčov a [[Koriaci|Koriakov]] s cieľom úplne ich vyhnať z ich rodných krajín a vojnou vymazať ich kultúru. Príkaz znel, aby boli domorodci „úplne vyhubení“, pričom Pavluckij opäť viedol túto vojnu v rokoch [[1744]] až [[1747]], v ktorej viedol kozákov „s pomocou Všemohúceho Boha a k šťastiu Jej Cárskej Výsosti“, aby povraždili čukotských mužov a zotročili ich ženy a deti ako korisť. Čukči však túto kampaň ukončili a prinútili ich vzdať sa tým, že Pavluckého sťali a zabili.<ref name="Forsyth"/>{{rp|146}} Rusi tiež v rokoch [[1744]] a [[1753]]{{--}}[[1754]] viedli vojny a masakry proti [[Koriaci|Koriakom]]. Keď sa Rusi pokúsili prinútiť domorodcov konvertovať na kresťanstvo, rôzne domorodé národy ako [[Koriaci]], Čukči, Itelmeni a Jukagiri sa v 40. rokoch 18. storočia zjednotili, aby vyhnali Rusov z ich územia, čo vyvrcholilo útokom na pevnosť [[Nižnekamčatsk]] v roku [[1746]].<ref name="Forsyth"/>{{rp|147}} [[Kamčatka]] je dnes európska z hľadiska demografie a kultúry, pričom iba 5 % jej obyvateľov tvoria pôvodní obyvatelia, čo je približne 10&nbsp;000 oproti predchádzajúcemu počtu 150&nbsp;000. K poklesu došlo v dôsledku infekčných chorôb, ako sú [[kiahne]] a masové masakry Itelmenov a [[Koriaci|Koriakov]] kozákmi po anexii v roku [[1697]] počas prvých desaťročí ruskej vlády. Vraždenie ruskými kozákmi zdevastovalo pôvodné obyvateľstvo Kamčatky. Okrem masakrov kozáci devastovali aj divokú zver zabíjaním obrovského množstva zvierat kvôli kožušine.<ref name="Motte">{{Citácia knihy|titul=Siberia. Worlds Apart|priezvisko=Motte|meno=Victor L.|vydavateľ=Routledge|rok=1998|isbn=9780813318370}}</ref>{{rp|44}} 90 % Kamčadalov a polovica Vogulov bolo zabitých od osemnásteho do devätnásteho storočia a rýchle vyvražďovanie domorodého obyvateľstva viedlo k úplnému vyhladeniu celých etnických skupín, pričom Nikolaj Jadrincev dokázal v roku [[1882]] vymenovať približne 12 vyhladených skupín. Veľkú časť masakrov spôsobil obchod so sibírskymi kožušinami.<ref name="Etkind">{{Citácia knihy|titul=Internal Colonization. Russia's Imperial Experience|priezvisko=Etkind|meno=Alexander|vydavateľ=Polity Press|rok=2011|isbn=978-0-7456-5129-3}}</ref> Ruská inteligencia na Sibíri, tzv. „oblastnici“ v 19. storočí uznávali, že domorodci sú vystavení násilnému vykorisťovaniu a tvrdili, že situáciu napravia svojou navrhovanou regionalistickou politikou. <ref name="Wood">{{Citácia knihy|titul=Russia's Frozen Frontier: A History of Siberia and the Russian Far East 1581–1991 (illustrated ed.).|priezvisko=Wood|meno=Alan|vydavateľ=A&C Black|rok=2011|isbn=978-0340971246}}</ref> Aleuti v Aleutských horách boli počas prvých 20 rokov ruskej vlády vystavení genocíde a otroctvu zo strany ruských obchodníkov s kožušinami, pričom aleutské ženy a deti Rusi zajali a aleutskí muži boli zmasakrovaní.<ref name="Forsyth"/>{{rp|151}} Slovanskí Rusi početne prevyšujú všetkých pôvodných obyvateľov [[Sibír|Sibíri]] a jej miest s výnimkou republík [[Tuviansko|Tuva]] a [[Sacha]], pričom slovanskí Rusi tvoria väčšinu v republike [[Buriatsko]] a [[Altajsko]] a početne prevyšujú [[Buriatsko|Buriatov]] a pôvodných obyvateľov [[Altajsko|Altaja]]. Burjati tvoria iba 33,5 % vlastnej republiky, Altajčania 37 % a Čukčovia iba 28 %; Evenkov, Chantov, Mansijov a Nenetov početne prevyšujú prisťahovalci o 90 %. Domorodci a ich spôsob života boli terčom útokov cárov a sovietskej politiky. Etnickým Rusom boli prideľované stáda sobov a divá zver, ktoré cári a Sovieti skonfiškovali. Stáda sobov boli zle hospodárené až do bodu vyhynutia.<ref name="Batalden">{{Citácia knihy|titul=The Newly Independent States of Eurasia: Handbook of Former Soviet Republics|priezvisko=Batalden|meno=Stephen K.|vydavateľ=Greenwood Publishing Group|rok=1997|isbn=0897749405}}</ref> ==Časová os dobývania== ===16. storočie: Dobytie západnej Sibíri=== * [[1581]]{{--}}[[1585]]{{--}}Sibírska kampaň kozáka [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]]. * [[1586]]{{--}}Vasilij Sukin založil [[Ťumeň]] (prvé ruské mesto na [[Sibír|Sibíri]]) na mieste bývalého hlavného mesta [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. * [[1587]]{{--}}Na [[Irtyš|Irtyši]] bolo založené mesto [[Toboľsk]], ktoré sa neskôr stalo „hlavným mestom Sibíri“. * [[1590]]{{--}}Prvý dekrét o presídlení ruského obyvateľstva na Sibír (35 „roľníckych ľudí“ z okresu [[Solvyčegodsk]] „s manželkami a deťmi a s celým majetkom“ bolo poslaných usadiť sa na [[Sibír]]) * [[1593]]{{--}}Založenie [[Berezovo|Berezova]] * [[1594]]{{--}}Založenie [[Surgut|Surgutu]] a Tary * [[1595]]{{--}}Založenie [[Obdorsk|Obdorska]] * [[1598]]{{--}}Dobytie Strakatej hordy ({{vjz|rus|Пегая Орда}}), založenie [[Narym|Narymu]]. * [[1598]]{{--}}Bitka pri Irmeni, konečné dobytie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. ===17. storočie: Od Jeniseja po Tichý oceán, konflikty s Čínou a Džungarským chanátom=== [[Súbor:Mongolsko_v_1636.svg|náhľad|Mapa [[Sibír|Sibíri]], stav z roku [[1636]]]] * [[1601]]{{--}}Založenie Mangazeje (na ovládnutie západosibírskych Samojedov) * [[1604]]{{--}}Založenie [[Tomsk|Tomska]] ako pevnosti proti Džungarom a jenisejským Kirgizom * [[1607]]{{--}}Založenie Turuchanska (prvé mesto na rieke Jenisej), podmanenie si Encov * [[1618]]{{--}}Založenie Kuznecka * [[1619]]{{--}}Založenie Jenisejska * [[po roku 1620]]{{--}}Neznáma neúspešná výprava na polostrov [[Tajmýrsky polostrov|Tajmyr]] (nálezy v zálive Simsa a na ostrovoch Faddeja) * [[1623]]{{--}}Pjanda ako prvý dosiahol rieku [[Lena (rieka)|Lena]] v oblasti Kirenska * [[1628]]{{--}}Vojvoda Andrej Dubenskij založil [[Krasnojarsk]] na [[Jenisej|Jeniseji]], založenie Kanského ostrožku * [[1630]]{{--}}Vasilij Bugor založil Kirensk na [[Lena (rieka)|Lene]], Ivan Galkin založil zimovisko Ilim * [[1631]]{{--}}Ataman Maxim Perfiljev založil Bratský ostrog na Angare, založenie Usť-Kutského ostrogu * [[1632]]{{--}}Piotr Beketov založil [[Jakutsk]] a Žigansk. O dva roky neskôr Jakuti porazili kozácky oddiel Ivana Galkina na Lene a obľahli [[Jakutsk]]. K takémuto protiútoku miestneho obyvateľstva došlo najmä v dôsledku sporov medzi kozáckymi oddielmi (z Mangazeje a Jenisejska), ktoré sa nezhodli v otázke vyberania jasaku (naturálnej dane). * [[1633]]{{--}}Ivan Rebrov objavil ústie riek [[Lena (rieka)|Lena]] a Jana. * [[1638]]{{--}}Zriadenie Jakutského vojvodstva; jazdecká výprava stotníka Ivanova k rieke [[Indigirka]] proti Jukagirom. * [[1638]]{{--}}Výprava stolníka Piotra Golovina a pisára Jefima Filatova k rieke [[Lena (rieka)|Lena]] s cieľom vybudovať pevnosť (ostrog). * [[1639]]{{--}}Kopylov vyslal oddiel pod velením Ivana Moskvitina k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1643]]{{--}}Ataman Vasilij Kolesnikov dosiahol [[Bajkal (jazero)|Bajkalské jazero]], zatiaľ čo Michail Staduchin dorazil k rieke Kolyma. * [[1643]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova do oblasti rieky [[Amur (rieka)|Amur]] a plavba po [[Amur (rieka)|Amure]] až k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1644]]{{--}}[[1645]]{{--}}Ťaženie kozákov proti Burjatom v Angarskej stepi. * [[1646]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova: cesta z [[Jakutsk|Jakutska]] k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1647]]{{--}}Ivan Moskvitin založil Ochotsk. * [[1648]]{{--}}[[Semion Dežnev]] preplával cez [[Beringov prieliv]] ako prvý Európan, a to 80 rokov pred [[Vitus Bering|Vitusom Beringom]]. * [[1648]]{{--}}[[1653]]{{--}}Výpravy Jerofeja Chabarova do Daurie.<ref name="Lincoln"/>{{rp|85-91/667}} * [[1649]]{{--}}[[1689]]{{--}}Hraničný konflikt medzi Ruskom a ríšou [[Čching]]. * [[1652]]{{--}}Bitka pri pevnosti Ačan. * [[1653]]{{--}}V Zabajkalsku boli založené mestá [[Čita]] a Nerčinsk. * [[1655]]{{--}}Obliehanie pevnosti Kumar. * [[1661]]{{--}}Jakov Pochabov založil na rieke [[Angara]] [[Irkutsk]]. * [[1665]]{{--}}Gavrila Lovcov založil na rieke Selenga pevnosť Selenginsk. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}Začiatok konfliktov medzi [[Džungársko|Džungármi]] a Ruskom. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}[[Džungársko|Džungárske]] dobytie oblasti [[Jenisej|Jeniseja]]; Rusko stráca významné časti Sibíri. * [[1666]]{{--}}Na rieke Uda, pri jej sútoku so Selengou, bola založená zimná stanica Uda, neskôr známa ako pevnosť Uda. * [[1685]]{{--}}[[1686]]{{--}}Obliehanie Albazina * [[1686]]{{--}}Neúspešný pokus o preniknutie na polostrov Tajmyr (Ivan Tolstouchov): výprava sa stratila. [[Súbor:Chengde_painting.JPG|náhľad|Čchingské vojská vyháňajú Rusov od [[Amur (rieka)|Amuru]] (novodobý čínsky obraz v letnom paláci v Džehole)]] * [[1689]]{{--}}[[Čching|Čína]] a Rusko podpisujú [[Nerčinská zmluva|Nerčinskú zmluvu]] ({{vjz|rus|Нерчинский договор}}, {{V jazyku|cmn|尼布楚|}}, {{py|Níbuchǔ}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krausse | meno = Alexis | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia in Asia; a record and a study, 1558-1899 | url = https://archive.org/details/russiainasiaare00kraugoog/mode/2up | vydavateľ = Henry Holt and Company | dátum vydania = 1899 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-18 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Dočasné zastavenie ruskej expanzie v Poamurí. * [[1692]]{{--}}Výprava ruských vojakov proti jenisejským [[Kirgizi|Kirgizom]]; porážka Tubinského ulusu. V boji zahynulo až 700 [[Kirgizi|Kirgizov]]. * [[1697]]{{--}}[[1698]]{{--}}Pripojenie [[Kamčatka|Kamčatky]] počas výpravy Vladimira Atlasova * [[1699]]{{--}}Počas návratu k pevnosti [[Anadyr]] bol zničený oddiel Serjukova ===18. storočie: Dobytie Čukotky a Kamčatky=== * [[1703]]{{--}}[[1715]]{{--}}Povstanie na Kamčatke proti Rusom, počas ktorého boli vypálené väznice v Bolšerecku a Aklansku a zabitých asi 200 kozákov; v roku 1705 [[Koriaci]] zničili kozácky oddiel vedený Protopopovom. V roku [[1715]] Rusi dobyli najväčšiu koriackú osadu, Bolšoj Posad. * [[1709]]{{--}}V podhorí [[Altaj]] bola založená väznica Bikatun * [[1709]]{{--}}[[1710]]{{--}}Džungari napadli južnú Sibír * [[1711]]{{--}}Danila Antsiferov objavila [[Kurilské ostrovy]] * [[1712]]{{--}}Kozácka vzbura na Kamčatke, vražda kozáckych náčelníkov (Atlasova, Čirikova a Mironova) * [[1712]]{{--}}Merkúr Vagin objavuje Novosibírske ostrovy * [[1716]]{{--}}Založenie Omsku * [[1716]]{{--}}Obliehanie Jamyševa * [[1720]]{{--}}Bitka pri Zajsane * 30.{{--}}40. roky 18. storočia {{--}}Vojenské výpravy ruských oddielov pod velením Pavluckého na Čukotku * [[1733]]{{--}}[[1743]]{{--}}Veľká severná expedícia na preskúmanie sibírskeho pobrežia Severného ľadového oceánu (Chariton Laptev, Semjon Čejuskin): preskúmaný opustený Tajmýr, objavené pohorie Byrranga a mys Čeľuskin (severný cíp Sibíri). * [[1740]]{{--}}Založenie Petropavlovska-Kamčatského * [[1747]]{{--}}Čukčovia zničili oddiel anadyrského veliteľa * [[1748]]{{--}}[[1755]]{{--}}Sedem vojenských kampaní proti Čukčom * [[1752]]{{--}}Založená pevnosť Gižiginskaja * [[1753]]{{--}}Obliehanie pevnosti Gižiginskaja [[Koriaci|Koriakmi]] * [[1778]]{{--}}Konečná anexia Čukotky ==Ideológia== Ideologické ospravedlnenie ruskej expanzie na [[Sibír]] vychádzalo z interpretácie, že právne začlenenie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] do ruskej ríše dáva Rusku právnu suverenitu nad celým územím siahajúcim od [[Ural (pohorie)|Uralu]] až po Tichý oceán na východe. Skutočné hranice [[Sibír|Sibíri]] sa tak stali veľmi nejasne definovanými a otvorenými interpretácii; v skutočnosti sa ruská expanzia zastavila iba vtedy, keď sa ruské nároky na územie dostali do konfliktu s nárokmi centralizovaných štátov schopných čeliť ruskej expanzii a dôsledne presadzovať svoju vlastnú zvrchovanosť nad daným územím, ako napríklad [[Čching|Čína]]. Druhým ideologickým pilierom ospravedlňujúcim ruský kolonializmus bolo šírenie východného [[Ruská pravoslávna cirkev|pravoslávneho kresťanstva]], hoci táto zámienka pochádzala prevažne od samotných objaviteľov a osadníkov ako ad hoc ospravedlnenie, a nie od samotnej [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]].<ref name="Akimov">{{Citácia periodika|titul=Political Claims, an Extensible Name, and a Divine Mission: Ideology of Russian Expansion in Siberia|periodikum=Journal of Early Modern History|priezvisko=Akimov|meno=Yuri|vydavateľ=Brill|dátum=2021-08-09|ročník=25|číslo=4|strany=277-299|issn=1570-0658|dátum prístupu=2022-11-03|doi=10.1163/15700658-bja10017}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} ==Pozri aj== * [[Dobytie Aztéckej ríše]] * [[Kolonizácia Južnej Ameriky]] == Zdroj == {{Preklad|en|Russian conquest of Siberia|1376376433}} 9r1be4tvupgvueazui100in8tembxfs 8382578 8382565 2026-10-10T20:31:42Z Martingazak 234259 Vymazanie 8382578 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 8382655 8382578 2026-10-11T08:16:35Z Martingazak 234259 Doplnenie 8382655 wikitext text/x-wiki '''Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45''' predstavovalo súčasť širokého programu evakuácie etnických Nemcov z krajín strednej a východnej Európy orgánmi [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] pred príchodom [[Červená armáda|Červenej armády]].<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref> V období od septembra [[1944]] do mája [[1945]] bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120&nbsp;000 osôb nemeckého pôvodu. Po obnovení Československej republiky v roku [[1945]] Nemci stratili výnosom prezidenta [[Edvard Beneš|Eduarda Beneša]] československé štátne občianstvo a majetok. K druhému násilnému vysídleniu Nemcov zo Slovenska na základe dohôd v Postupime došlo v rokoch [[1944]]{{--}}[[1947]], keď bolo odsunutých 32&nbsp;000 osôb.<ref name="LudovaKultura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Slovensku | url = https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2026-10-11}}</ref> ==História== 19 jar 1945 ked prichadzali utecenci, doslo k navratu cudzich robotnikov z nie znepriatelenych statov 20 3600 vagonov so strojmi zo Slovenska 26 Deutsche Partei za evakuaciu krv ma prednost pred podou 35 Republica Scepusia 39 Karmasin zariadil pre Slovensko Medzev a Stos. Nato tam vypukli nepokoje a bol tam atentat Dat do Malej vojny 40 Cesi aby sa vyhli odchodu do Ciech sa hlasili za Nemcov 42 Steinhubel proti Nemcom 46 prace v Nemecku, 2. kategoria 46 nabor do Waffen SS 48 protizidovske vytrznosti FS 49 holocaust 55 napatie medzi Nemcami a Slovakmi 56 Karmasin zabranil strhnutiu bratislavskeho hradu 57 Nemci a SNP 61 Represalie v Kezmarku 64 tabor v Seredi, retribucny sud 65 represalie v BA 68 dalsi popraveni v retribucnych sudoch 69 vrazdy Thalmanovskych partizanov 70 represalie v Gajdli 70 doplnit do Heimatschutz stranky 76 dohody Nemecka so statmi osi o rukovani nemcov do Waffen SS 80 evakuacia z Transnistrie 81 z Rumunska 82 z Banatu 83 z Madarska pocnuc Sedmohradskom 85 Chorvatsko 86 april 1944 evakuacia skolopovinnych deti z BA 87 Wanhoffov navrh 88 prechod Nemcov z Transnistrie 89 povstanie 90 docasna evakuacia spod Tatier, Spis 94 Presidlenie na Zahorie. 95 Po pade Dukly 98 odchyt muzov do SS, masovy odchod, 2 konvoje 99 deportacie do ZSSR tych co ostali 101 Hauerland, Sklene, Stiavnica, Magurka 102 odvoz deti 105 evakuacia Bratislavy 105 Heimatschutz rota k Schill 106 odvoz deti do taborov KLV 110 Karmasin trest smrti in absentia, pocty 113 nemecke rabovanie 118 odvoz archivov, pamiatok, tlaci 132 Sigmung Keil 135 Karmasinov proces 150 deportacie zo Serede 152 odchod vlady 159 evakuacia bratislavy 163 jar 1944 snaha uvolnit Piestany pre evakuaciu, ziadost odsunut 1300 nemeckych deti, precan nemci 192 165 utecenci z Ukrajiny, prichadzali cez Cadcu 167-168 Ukrajinski utecenci 170 Holic domaci neveria ukrajincom bolsevicky teror, povstalci vyviezli Ukrajincov k Zlatym Moravciam 178 oktobrove rokovania a evakuacii 188 nalet na Presov 191 po 9.3. neevakuovani ako nepriatelia 191 bod X zmluvy == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] --> m7zof8z5zyf8wvz7jzp2ivyyiiospnk 8382658 8382655 2026-10-11T08:20:01Z Martingazak 234259 Infobox 8382658 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45 |popis udalosti=Popis |dátum=september [[1944]]{{--}}máj [[1945]] |štát=[[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |príčina=prehry Nemecka na východnom fronte |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Nacistické Nemecko }} '''Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45''' predstavovalo súčasť širokého programu evakuácie etnických Nemcov z krajín strednej a východnej Európy orgánmi [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] pred príchodom [[Červená armáda|Červenej armády]].<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref> V období od septembra [[1944]] do mája [[1945]] bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120&nbsp;000 osôb nemeckého pôvodu. Po obnovení Československej republiky v roku [[1945]] Nemci stratili výnosom prezidenta [[Edvard Beneš|Eduarda Beneša]] československé štátne občianstvo a majetok. K druhému násilnému vysídleniu Nemcov zo Slovenska na základe dohôd v Postupime došlo v rokoch [[1944]]{{--}}[[1947]], keď bolo odsunutých 32&nbsp;000 osôb.<ref name="LudovaKultura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Slovensku | url = https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2026-10-11}}</ref> ==História== 19 jar 1945 ked prichadzali utecenci, doslo k navratu cudzich robotnikov z nie znepriatelenych statov 20 3600 vagonov so strojmi zo Slovenska 26 Deutsche Partei za evakuaciu krv ma prednost pred podou 35 Republica Scepusia 39 Karmasin zariadil pre Slovensko Medzev a Stos. Nato tam vypukli nepokoje a bol tam atentat Dat do Malej vojny 40 Cesi aby sa vyhli odchodu do Ciech sa hlasili za Nemcov 42 Steinhubel proti Nemcom 46 prace v Nemecku, 2. kategoria 46 nabor do Waffen SS 48 protizidovske vytrznosti FS 49 holocaust 55 napatie medzi Nemcami a Slovakmi 56 Karmasin zabranil strhnutiu bratislavskeho hradu 57 Nemci a SNP 61 Represalie v Kezmarku 64 tabor v Seredi, retribucny sud 65 represalie v BA 68 dalsi popraveni v retribucnych sudoch 69 vrazdy Thalmanovskych partizanov 70 represalie v Gajdli 70 doplnit do Heimatschutz stranky 76 dohody Nemecka so statmi osi o rukovani nemcov do Waffen SS 80 evakuacia z Transnistrie 81 z Rumunska 82 z Banatu 83 z Madarska pocnuc Sedmohradskom 85 Chorvatsko 86 april 1944 evakuacia skolopovinnych deti z BA 87 Wanhoffov navrh 88 prechod Nemcov z Transnistrie 89 povstanie 90 docasna evakuacia spod Tatier, Spis 94 Presidlenie na Zahorie. 95 Po pade Dukly 98 odchyt muzov do SS, masovy odchod, 2 konvoje 99 deportacie do ZSSR tych co ostali 101 Hauerland, Sklene, Stiavnica, Magurka 102 odvoz deti 105 evakuacia Bratislavy 105 Heimatschutz rota k Schill 106 odvoz deti do taborov KLV 110 Karmasin trest smrti in absentia, pocty 113 nemecke rabovanie 118 odvoz archivov, pamiatok, tlaci 132 Sigmung Keil 135 Karmasinov proces 150 deportacie zo Serede 152 odchod vlady 159 evakuacia bratislavy 163 jar 1944 snaha uvolnit Piestany pre evakuaciu, ziadost odsunut 1300 nemeckych deti, precan nemci 192 165 utecenci z Ukrajiny, prichadzali cez Cadcu 167-168 Ukrajinski utecenci 170 Holic domaci neveria ukrajincom bolsevicky teror, povstalci vyviezli Ukrajincov k Zlatym Moravciam 178 oktobrove rokovania a evakuacii 188 nalet na Presov 191 po 9.3. neevakuovani ako nepriatelia 191 bod X zmluvy == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] --> eq4s1200hdfcqdcmjtxc7bzkc5mufcl 8382659 8382658 2026-10-11T08:20:31Z Martingazak 234259 Infobox 8382659 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45 |popis udalosti=Popis |dátum=september [[1944]]{{--}}máj [[1945]] |štát=Slovenská republika |príčina=prehry Nemecka na východnom fronte |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Nacistické Nemecko }} '''Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45''' predstavovalo súčasť širokého programu evakuácie etnických Nemcov z krajín strednej a východnej Európy orgánmi [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] pred príchodom [[Červená armáda|Červenej armády]].<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref> V období od septembra [[1944]] do mája [[1945]] bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120&nbsp;000 osôb nemeckého pôvodu. Po obnovení Československej republiky v roku [[1945]] Nemci stratili výnosom prezidenta [[Edvard Beneš|Eduarda Beneša]] československé štátne občianstvo a majetok. K druhému násilnému vysídleniu Nemcov zo Slovenska na základe dohôd v Postupime došlo v rokoch [[1944]]{{--}}[[1947]], keď bolo odsunutých 32&nbsp;000 osôb.<ref name="LudovaKultura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Slovensku | url = https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2026-10-11}}</ref> ==História== 19 jar 1945 ked prichadzali utecenci, doslo k navratu cudzich robotnikov z nie znepriatelenych statov 20 3600 vagonov so strojmi zo Slovenska 26 Deutsche Partei za evakuaciu krv ma prednost pred podou 35 Republica Scepusia 39 Karmasin zariadil pre Slovensko Medzev a Stos. Nato tam vypukli nepokoje a bol tam atentat Dat do Malej vojny 40 Cesi aby sa vyhli odchodu do Ciech sa hlasili za Nemcov 42 Steinhubel proti Nemcom 46 prace v Nemecku, 2. kategoria 46 nabor do Waffen SS 48 protizidovske vytrznosti FS 49 holocaust 55 napatie medzi Nemcami a Slovakmi 56 Karmasin zabranil strhnutiu bratislavskeho hradu 57 Nemci a SNP 61 Represalie v Kezmarku 64 tabor v Seredi, retribucny sud 65 represalie v BA 68 dalsi popraveni v retribucnych sudoch 69 vrazdy Thalmanovskych partizanov 70 represalie v Gajdli 70 doplnit do Heimatschutz stranky 76 dohody Nemecka so statmi osi o rukovani nemcov do Waffen SS 80 evakuacia z Transnistrie 81 z Rumunska 82 z Banatu 83 z Madarska pocnuc Sedmohradskom 85 Chorvatsko 86 april 1944 evakuacia skolopovinnych deti z BA 87 Wanhoffov navrh 88 prechod Nemcov z Transnistrie 89 povstanie 90 docasna evakuacia spod Tatier, Spis 94 Presidlenie na Zahorie. 95 Po pade Dukly 98 odchyt muzov do SS, masovy odchod, 2 konvoje 99 deportacie do ZSSR tych co ostali 101 Hauerland, Sklene, Stiavnica, Magurka 102 odvoz deti 105 evakuacia Bratislavy 105 Heimatschutz rota k Schill 106 odvoz deti do taborov KLV 110 Karmasin trest smrti in absentia, pocty 113 nemecke rabovanie 118 odvoz archivov, pamiatok, tlaci 132 Sigmung Keil 135 Karmasinov proces 150 deportacie zo Serede 152 odchod vlady 159 evakuacia bratislavy 163 jar 1944 snaha uvolnit Piestany pre evakuaciu, ziadost odsunut 1300 nemeckych deti, precan nemci 192 165 utecenci z Ukrajiny, prichadzali cez Cadcu 167-168 Ukrajinski utecenci 170 Holic domaci neveria ukrajincom bolsevicky teror, povstalci vyviezli Ukrajincov k Zlatym Moravciam 178 oktobrove rokovania a evakuacii 188 nalet na Presov 191 po 9.3. neevakuovani ako nepriatelia 191 bod X zmluvy == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] --> 2vl0enbfhvvnvre0up03d5d372m4rn0 8382660 8382659 2026-10-11T08:21:08Z Martingazak 234259 Doplnenie 8382660 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45 |popis udalosti=Popis |dátum=september [[1944]]{{--}}máj [[1945]] |štát=Slovenská republika |príčina=prehry Nemecka na východnom fronte |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nacistické Nemecko]] }} '''Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45''' predstavovalo súčasť širokého programu evakuácie etnických Nemcov z krajín strednej a východnej Európy orgánmi [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] pred príchodom [[Červená armáda|Červenej armády]].<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref> V období od septembra [[1944]] do mája [[1945]] bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120&nbsp;000 osôb nemeckého pôvodu. Po obnovení Československej republiky v roku [[1945]] Nemci stratili výnosom prezidenta [[Edvard Beneš|Eduarda Beneša]] československé štátne občianstvo a majetok. K druhému násilnému vysídleniu Nemcov zo Slovenska na základe dohôd v Postupime došlo v rokoch [[1944]]{{--}}[[1947]], keď bolo odsunutých 32&nbsp;000 osôb.<ref name="LudovaKultura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Slovensku | url = https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2026-10-11}}</ref> ==História== 19 jar 1945 ked prichadzali utecenci, doslo k navratu cudzich robotnikov z nie znepriatelenych statov 20 3600 vagonov so strojmi zo Slovenska 26 Deutsche Partei za evakuaciu krv ma prednost pred podou 35 Republica Scepusia 39 Karmasin zariadil pre Slovensko Medzev a Stos. Nato tam vypukli nepokoje a bol tam atentat Dat do Malej vojny 40 Cesi aby sa vyhli odchodu do Ciech sa hlasili za Nemcov 42 Steinhubel proti Nemcom 46 prace v Nemecku, 2. kategoria 46 nabor do Waffen SS 48 protizidovske vytrznosti FS 49 holocaust 55 napatie medzi Nemcami a Slovakmi 56 Karmasin zabranil strhnutiu bratislavskeho hradu 57 Nemci a SNP 61 Represalie v Kezmarku 64 tabor v Seredi, retribucny sud 65 represalie v BA 68 dalsi popraveni v retribucnych sudoch 69 vrazdy Thalmanovskych partizanov 70 represalie v Gajdli 70 doplnit do Heimatschutz stranky 76 dohody Nemecka so statmi osi o rukovani nemcov do Waffen SS 80 evakuacia z Transnistrie 81 z Rumunska 82 z Banatu 83 z Madarska pocnuc Sedmohradskom 85 Chorvatsko 86 april 1944 evakuacia skolopovinnych deti z BA 87 Wanhoffov navrh 88 prechod Nemcov z Transnistrie 89 povstanie 90 docasna evakuacia spod Tatier, Spis 94 Presidlenie na Zahorie. 95 Po pade Dukly 98 odchyt muzov do SS, masovy odchod, 2 konvoje 99 deportacie do ZSSR tych co ostali 101 Hauerland, Sklene, Stiavnica, Magurka 102 odvoz deti 105 evakuacia Bratislavy 105 Heimatschutz rota k Schill 106 odvoz deti do taborov KLV 110 Karmasin trest smrti in absentia, pocty 113 nemecke rabovanie 118 odvoz archivov, pamiatok, tlaci 132 Sigmung Keil 135 Karmasinov proces 150 deportacie zo Serede 152 odchod vlady 159 evakuacia bratislavy 163 jar 1944 snaha uvolnit Piestany pre evakuaciu, ziadost odsunut 1300 nemeckych deti, precan nemci 192 165 utecenci z Ukrajiny, prichadzali cez Cadcu 167-168 Ukrajinski utecenci 170 Holic domaci neveria ukrajincom bolsevicky teror, povstalci vyviezli Ukrajincov k Zlatym Moravciam 178 oktobrove rokovania a evakuacii 188 nalet na Presov 191 po 9.3. neevakuovani ako nepriatelia 191 bod X zmluvy == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] --> 032ilimbpdtjkqazrk0iq89b7fg70ef 8382661 8382660 2026-10-11T08:22:04Z Martingazak 234259 Doplnenie 8382661 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45 |popis udalosti=Popis |dátum=september [[1944]]{{--}}máj [[1945]] |štát=Slovenská republika |príčina=prehry Nemecka na východnom fronte |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]] }} '''Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45''' predstavovalo súčasť širokého programu evakuácie etnických Nemcov z krajín strednej a východnej Európy orgánmi [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] pred príchodom [[Červená armáda|Červenej armády]].<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref> V období od septembra [[1944]] do mája [[1945]] bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120&nbsp;000 osôb nemeckého pôvodu. Po obnovení Československej republiky v roku [[1945]] Nemci stratili výnosom prezidenta [[Edvard Beneš|Eduarda Beneša]] československé štátne občianstvo a majetok. K druhému násilnému vysídleniu Nemcov zo Slovenska na základe dohôd v Postupime došlo v rokoch [[1944]]{{--}}[[1947]], keď bolo odsunutých 32&nbsp;000 osôb.<ref name="LudovaKultura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Slovensku | url = https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2026-10-11}}</ref> ==História== 19 jar 1945 ked prichadzali utecenci, doslo k navratu cudzich robotnikov z nie znepriatelenych statov 20 3600 vagonov so strojmi zo Slovenska 26 Deutsche Partei za evakuaciu krv ma prednost pred podou 35 Republica Scepusia 39 Karmasin zariadil pre Slovensko Medzev a Stos. Nato tam vypukli nepokoje a bol tam atentat Dat do Malej vojny 40 Cesi aby sa vyhli odchodu do Ciech sa hlasili za Nemcov 42 Steinhubel proti Nemcom 46 prace v Nemecku, 2. kategoria 46 nabor do Waffen SS 48 protizidovske vytrznosti FS 49 holocaust 55 napatie medzi Nemcami a Slovakmi 56 Karmasin zabranil strhnutiu bratislavskeho hradu 57 Nemci a SNP 61 Represalie v Kezmarku 64 tabor v Seredi, retribucny sud 65 represalie v BA 68 dalsi popraveni v retribucnych sudoch 69 vrazdy Thalmanovskych partizanov 70 represalie v Gajdli 70 doplnit do Heimatschutz stranky 76 dohody Nemecka so statmi osi o rukovani nemcov do Waffen SS 80 evakuacia z Transnistrie 81 z Rumunska 82 z Banatu 83 z Madarska pocnuc Sedmohradskom 85 Chorvatsko 86 april 1944 evakuacia skolopovinnych deti z BA 87 Wanhoffov navrh 88 prechod Nemcov z Transnistrie 89 povstanie 90 docasna evakuacia spod Tatier, Spis 94 Presidlenie na Zahorie. 95 Po pade Dukly 98 odchyt muzov do SS, masovy odchod, 2 konvoje 99 deportacie do ZSSR tych co ostali 101 Hauerland, Sklene, Stiavnica, Magurka 102 odvoz deti 105 evakuacia Bratislavy 105 Heimatschutz rota k Schill 106 odvoz deti do taborov KLV 110 Karmasin trest smrti in absentia, pocty 113 nemecke rabovanie 118 odvoz archivov, pamiatok, tlaci 132 Sigmung Keil 135 Karmasinov proces 150 deportacie zo Serede 152 odchod vlady 159 evakuacia bratislavy 163 jar 1944 snaha uvolnit Piestany pre evakuaciu, ziadost odsunut 1300 nemeckych deti, precan nemci 192 165 utecenci z Ukrajiny, prichadzali cez Cadcu 167-168 Ukrajinski utecenci 170 Holic domaci neveria ukrajincom bolsevicky teror, povstalci vyviezli Ukrajincov k Zlatym Moravciam 178 oktobrove rokovania a evakuacii 188 nalet na Presov 191 po 9.3. neevakuovani ako nepriatelia 191 bod X zmluvy == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] --> k5yj67rh3xqye9g6gec81nbkjxu57tc 8382662 8382661 2026-10-11T08:25:28Z Martingazak 234259 Doplnenie 8382662 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45 |popis udalosti=Popis |dátum=september [[1944]]{{--}}máj [[1945]] |štát=Slovenská republika |príčina=prehry Nemecka na východnom fronte |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]] }} '''Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45''' predstavovalo súčasť širokého programu evakuácie etnických Nemcov z krajín strednej a východnej Európy orgánmi [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] pred príchodom [[Červená armáda|Červenej armády]].<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref> V období od septembra [[1944]] do mája [[1945]] bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120&nbsp;000 osôb nemeckého pôvodu. Po obnovení Československej republiky v roku [[1945]] Nemci stratili výnosom prezidenta [[Edvard Beneš|Eduarda Beneša]] československé štátne občianstvo a majetok. K druhému násilnému vysídleniu Nemcov zo Slovenska na základe dohôd v Postupime došlo v rokoch [[1944]]{{--}}[[1947]], keď bolo odsunutých 32&nbsp;000 osôb.<ref name="LudovaKultura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Slovensku | url = https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2026-10-11}}</ref> ==História== 19 jar 1945 ked prichadzali utecenci, doslo k navratu cudzich robotnikov z nie znepriatelenych statov 20 3600 vagonov so strojmi zo Slovenska 26 Deutsche Partei za evakuaciu krv ma prednost pred podou 57 Nemci a SNP 61 Represalie v Kezmarku 64 tabor v Seredi, retribucny sud 65 represalie v BA 68 dalsi popraveni v retribucnych sudoch 69 vrazdy Thalmanovskych partizanov 70 represalie v Gajdli 70 doplnit do Heimatschutz stranky 76 dohody Nemecka so statmi osi o rukovani nemcov do Waffen SS 80 evakuacia z Transnistrie 81 z Rumunska 82 z Banatu 83 z Madarska pocnuc Sedmohradskom 85 Chorvatsko 86 april 1944 evakuacia skolopovinnych deti z BA 87 Wanhoffov navrh 88 prechod Nemcov z Transnistrie 89 povstanie 90 docasna evakuacia spod Tatier, Spis 94 Presidlenie na Zahorie. 95 Po pade Dukly 98 odchyt muzov do SS, masovy odchod, 2 konvoje 99 deportacie do ZSSR tych co ostali 101 Hauerland, Sklene, Stiavnica, Magurka 102 odvoz deti 105 evakuacia Bratislavy 105 Heimatschutz rota k Schill 106 odvoz deti do taborov KLV 110 Karmasin trest smrti in absentia, pocty 113 nemecke rabovanie 118 odvoz archivov, pamiatok, tlaci 132 Sigmung Keil 135 Karmasinov proces 150 deportacie zo Serede 152 odchod vlady 159 evakuacia bratislavy 163 jar 1944 snaha uvolnit Piestany pre evakuaciu, ziadost odsunut 1300 nemeckych deti, precan nemci 192 165 utecenci z Ukrajiny, prichadzali cez Cadcu 167-168 Ukrajinski utecenci 170 Holic domaci neveria ukrajincom bolsevicky teror, povstalci vyviezli Ukrajincov k Zlatym Moravciam 178 oktobrove rokovania a evakuacii 188 nalet na Presov 191 po 9.3. neevakuovani ako nepriatelia 191 bod X zmluvy == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] --> 5obp7jiyf5us67tzerdotv31d03w3k1 8382665 8382662 2026-10-11T08:35:57Z Martingazak 234259 Doplnenie 8382665 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45 |popis udalosti=Popis |dátum=september [[1944]]{{--}}máj [[1945]] |štát=Slovenská republika |príčina=prehry Nemecka na východnom fronte |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Reichskommisar für die Festigung deutschen Volkstums (RKF), [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]] }} '''Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45''' predstavovalo súčasť širokého programu evakuácie etnických Nemcov z krajín strednej a východnej Európy orgánmi [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] pred príchodom [[Červená armáda|Červenej armády]]. „Dočasná repatriácia“ (''{{vjz|deu|zeitweilige Rückführung}}''){{#tag|ref|Nemecké orgány sa vyhýbali pojmu „evakuácia“, nakoľko toto označenie používali nedávno predtým ako zásterku na deportovanie Židov.<ref name="Schvarc"/>{{rp|78}}|group=pozn.}} príslušníkov nemeckých menšín bola záverečným aktom nemeckej „Volksgruppenpolitik“.<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref> V období od septembra [[1944]] do mája [[1945]] bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120&nbsp;000 osôb nemeckého pôvodu. Po obnovení Československej republiky v roku [[1945]] Nemci stratili výnosom prezidenta [[Edvard Beneš|Eduarda Beneša]] československé štátne občianstvo a majetok. K druhému násilnému vysídleniu Nemcov zo Slovenska na základe dohôd v Postupime došlo v rokoch [[1944]]{{--}}[[1947]], keď bolo odsunutých ďalších 32&nbsp;000 osôb. Počet Nemcov na Slovensku klesol z 148&nbsp;214 v roku [[1930]] na 4&nbsp;794 v roku [[1950]].<ref name="LudovaKultura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Slovensku | url = https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2026-10-11}}</ref> ==História== 19 jar 1945 ked prichadzali utecenci, doslo k navratu cudzich robotnikov z nie znepriatelenych statov 20 3600 vagonov so strojmi zo Slovenska 26 Deutsche Partei za evakuaciu krv ma prednost pred podou 57 Nemci a SNP 61 Represalie v Kezmarku 64 tabor v Seredi, retribucny sud 65 represalie v BA 68 dalsi popraveni v retribucnych sudoch 69 vrazdy Thalmanovskych partizanov 70 represalie v Gajdli 70 doplnit do Heimatschutz stranky 76 dohody Nemecka so statmi osi o rukovani nemcov do Waffen SS 80 evakuacia z Transnistrie 81 z Rumunska 82 z Banatu 83 z Madarska pocnuc Sedmohradskom 85 Chorvatsko 86 april 1944 evakuacia skolopovinnych deti z BA 87 Wanhoffov navrh 88 prechod Nemcov z Transnistrie 89 povstanie 90 docasna evakuacia spod Tatier, Spis 94 Presidlenie na Zahorie. 95 Po pade Dukly 98 odchyt muzov do SS, masovy odchod, 2 konvoje 99 deportacie do ZSSR tych co ostali 101 Hauerland, Sklene, Stiavnica, Magurka 102 odvoz deti 105 evakuacia Bratislavy 105 Heimatschutz rota k Schill 106 odvoz deti do taborov KLV 110 Karmasin trest smrti in absentia, pocty 113 nemecke rabovanie 118 odvoz archivov, pamiatok, tlaci 132 Sigmung Keil 135 Karmasinov proces 150 deportacie zo Serede 152 odchod vlady 159 evakuacia bratislavy 163 jar 1944 snaha uvolnit Piestany pre evakuaciu, ziadost odsunut 1300 nemeckych deti, precan nemci 192 165 utecenci z Ukrajiny, prichadzali cez Cadcu 167-168 Ukrajinski utecenci 170 Holic domaci neveria ukrajincom bolsevicky teror, povstalci vyviezli Ukrajincov k Zlatym Moravciam 178 oktobrove rokovania a evakuacii 188 nalet na Presov 191 po 9.3. neevakuovani ako nepriatelia 191 bod X zmluvy == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] --> lvqa5cojykjh62s3s4h6xd7jp98q2gm 8382666 8382665 2026-10-11T08:37:15Z Martingazak 234259 Doplnenie 8382666 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45 |popis udalosti=Popis |dátum=september [[1944]]{{--}}máj [[1945]] |štát=Slovenská republika |príčina=prehry Nemecka na východnom fronte |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Reichskommisar für die Festigung deutschen Volkstums (RKF), [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]] }} '''Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45''' predstavovalo súčasť širokého programu evakuácie etnických Nemcov z krajín strednej a východnej Európy orgánmi [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] pred príchodom [[Červená armáda|Červenej armády]]. „Dočasná repatriácia“ (''{{vjz|deu|zeitweilige Rückführung}}''){{#tag:ref|Nemecké orgány sa vyhýbali pojmu „evakuácia“, nakoľko toto označenie používali nedávno predtým ako zásterku na deportovanie Židov.<ref name="Schvarc"/>{{rp|78}}|group=pozn.}} príslušníkov nemeckých menšín bola záverečným aktom nemeckej „Volksgruppenpolitik“.<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref> V období od septembra [[1944]] do mája [[1945]] bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120&nbsp;000 osôb nemeckého pôvodu. Po obnovení Československej republiky v roku [[1945]] Nemci stratili výnosom prezidenta [[Edvard Beneš|Eduarda Beneša]] československé štátne občianstvo a majetok. K druhému násilnému vysídleniu Nemcov zo Slovenska na základe dohôd v Postupime došlo v rokoch [[1944]]{{--}}[[1947]], keď bolo odsunutých ďalších 32&nbsp;000 osôb. Počet Nemcov na Slovensku klesol z 148&nbsp;214 v roku [[1930]] na 4&nbsp;794 v roku [[1950]].<ref name="LudovaKultura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Slovensku | vydavateľ = Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru|url = https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2026-10-11}}</ref> ==História== 19 jar 1945 ked prichadzali utecenci, doslo k navratu cudzich robotnikov z nie znepriatelenych statov 20 3600 vagonov so strojmi zo Slovenska 26 Deutsche Partei za evakuaciu krv ma prednost pred podou 57 Nemci a SNP 61 Represalie v Kezmarku 64 tabor v Seredi, retribucny sud 65 represalie v BA 68 dalsi popraveni v retribucnych sudoch 69 vrazdy Thalmanovskych partizanov 70 represalie v Gajdli 70 doplnit do Heimatschutz stranky 76 dohody Nemecka so statmi osi o rukovani nemcov do Waffen SS 80 evakuacia z Transnistrie 81 z Rumunska 82 z Banatu 83 z Madarska pocnuc Sedmohradskom 85 Chorvatsko 86 april 1944 evakuacia skolopovinnych deti z BA 87 Wanhoffov navrh 88 prechod Nemcov z Transnistrie 89 povstanie 90 docasna evakuacia spod Tatier, Spis 94 Presidlenie na Zahorie. 95 Po pade Dukly 98 odchyt muzov do SS, masovy odchod, 2 konvoje 99 deportacie do ZSSR tych co ostali 101 Hauerland, Sklene, Stiavnica, Magurka 102 odvoz deti 105 evakuacia Bratislavy 105 Heimatschutz rota k Schill 106 odvoz deti do taborov KLV 110 Karmasin trest smrti in absentia, pocty 113 nemecke rabovanie 118 odvoz archivov, pamiatok, tlaci 132 Sigmung Keil 135 Karmasinov proces 150 deportacie zo Serede 152 odchod vlady 159 evakuacia bratislavy 163 jar 1944 snaha uvolnit Piestany pre evakuaciu, ziadost odsunut 1300 nemeckych deti, precan nemci 192 165 utecenci z Ukrajiny, prichadzali cez Cadcu 167-168 Ukrajinski utecenci 170 Holic domaci neveria ukrajincom bolsevicky teror, povstalci vyviezli Ukrajincov k Zlatym Moravciam 178 oktobrove rokovania a evakuacii 188 nalet na Presov 191 po 9.3. neevakuovani ako nepriatelia 191 bod X zmluvy == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] --> 5kanv2pp2cu6xoi7jmrlluiewff9g9y 8382674 8382666 2026-10-11T08:57:52Z Martingazak 234259 História 8382674 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45 |popis udalosti=Popis |dátum=september [[1944]]{{--}}máj [[1945]] |štát=Slovenská republika |príčina=prehry Nemecka na východnom fronte |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Reichskommisar für die Festigung deutschen Volkstums (RKF), [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]] }} '''Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45''' predstavovalo súčasť širokého programu evakuácie etnických Nemcov z krajín strednej a východnej Európy orgánmi [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] pred príchodom [[Červená armáda|Červenej armády]]. „Dočasná repatriácia“ (''{{vjz|deu|zeitweilige Rückführung}}''){{#tag:ref|Nemecké orgány sa vyhýbali pojmu „evakuácia“, nakoľko toto označenie používali nedávno predtým ako zásterku na deportovanie Židov.<ref name="Schvarc"/>{{rp|78}}|group=pozn.}} príslušníkov nemeckých menšín bola záverečným aktom nemeckej „Volksgruppenpolitik“.<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref> V období od septembra [[1944]] do mája [[1945]] bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120&nbsp;000 osôb nemeckého pôvodu. Po obnovení Československej republiky v roku [[1945]] Nemci stratili výnosom prezidenta [[Edvard Beneš|Eduarda Beneša]] československé štátne občianstvo a majetok. K druhému násilnému vysídleniu Nemcov zo Slovenska na základe dohôd v Postupime došlo v rokoch [[1944]]{{--}}[[1947]], keď bolo odsunutých ďalších 32&nbsp;000 osôb. Počet Nemcov na Slovensku klesol z 148&nbsp;214 v roku [[1930]] na 4&nbsp;794 v roku [[1950]].<ref name="LudovaKultura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Slovensku | vydavateľ = Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru|url = https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2026-10-11}}</ref> ==Predohra==, Pod dojmom bojových úspechov [[Červená armáda|Červenej armády]] na východnom fronte začal RKF zvažovať prechodnú organizovanú evakuáciu príslušníkov nemeckých menšín z [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]], [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]], [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]], [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátska]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]]. ==Evakuácia Nemcov zo Slovenska== ==Dohra== 19 jar 1945 ked prichadzali utecenci, doslo k navratu cudzich robotnikov z nie znepriatelenych statov 20 3600 vagonov so strojmi zo Slovenska 26 Deutsche Partei za evakuaciu krv ma prednost pred podou 57 Nemci a SNP 61 Represalie v Kezmarku 64 tabor v Seredi, retribucny sud 65 represalie v BA 68 dalsi popraveni v retribucnych sudoch 69 vrazdy Thalmanovskych partizanov 70 represalie v Gajdli 70 doplnit do Heimatschutz stranky 76 dohody Nemecka so statmi osi o rukovani nemcov do Waffen SS 80 evakuacia z Transnistrie 81 z Rumunska 82 z Banatu 83 z Madarska pocnuc Sedmohradskom 85 Chorvatsko 86 april 1944 evakuacia skolopovinnych deti z BA 87 Wanhoffov navrh 88 prechod Nemcov z Transnistrie 89 povstanie 90 docasna evakuacia spod Tatier, Spis 94 Presidlenie na Zahorie. 95 Po pade Dukly 98 odchyt muzov do SS, masovy odchod, 2 konvoje 99 deportacie do ZSSR tych co ostali 101 Hauerland, Sklene, Stiavnica, Magurka 102 odvoz deti 105 evakuacia Bratislavy 105 Heimatschutz rota k Schill 106 odvoz deti do taborov KLV 110 Karmasin trest smrti in absentia, pocty 113 nemecke rabovanie 118 odvoz archivov, pamiatok, tlaci 132 Sigmung Keil 135 Karmasinov proces 150 deportacie zo Serede 152 odchod vlady 159 evakuacia bratislavy 163 jar 1944 snaha uvolnit Piestany pre evakuaciu, ziadost odsunut 1300 nemeckych deti, precan nemci 192 165 utecenci z Ukrajiny, prichadzali cez Cadcu 167-168 Ukrajinski utecenci 170 Holic domaci neveria ukrajincom bolsevicky teror, povstalci vyviezli Ukrajincov k Zlatym Moravciam 178 oktobrove rokovania a evakuacii 188 nalet na Presov 191 po 9.3. neevakuovani ako nepriatelia 191 bod X zmluvy == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] --> lv61j6z1ahm40shabs9frqk1bbhh482 8382686 8382674 2026-10-11T09:32:20Z Martingazak 234259 Predohra 8382686 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45 |obrázok=Skkadeplaque.jpg |popis obrázka=Pamätná tabuľa na budove [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]] v Bratislave na pamiatku evakuovaných a vysídlených [[karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] |popis udalosti=Popis |dátum=september [[1944]]{{--}}máj [[1945]] |štát=Slovenská republika |príčina=prehry Nemecka na východnom fronte |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Reichskommisar für die Festigung deutschen Volkstums (RKF), [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]] }} '''Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45''' predstavovalo súčasť širokého programu evakuácie etnických Nemcov z krajín strednej a východnej Európy orgánmi [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] pred príchodom [[Červená armáda|Červenej armády]]. „Dočasná repatriácia“ (''{{vjz|deu|zeitweilige Rückführung}}''){{#tag:ref|Nemecké orgány sa vyhýbali pojmu „evakuácia“, nakoľko toto označenie používali nedávno predtým ako zásterku na deportovanie Židov.<ref name="Schvarc"/>{{rp|78}}|group=pozn.}} príslušníkov nemeckých menšín bola záverečným aktom nemeckej „Volksgruppenpolitik“.<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref> V období od septembra [[1944]] do mája [[1945]] bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120&nbsp;000 osôb nemeckého pôvodu. Po obnovení Československej republiky v roku [[1945]] Nemci stratili výnosom prezidenta [[Edvard Beneš|Eduarda Beneša]] československé štátne občianstvo a majetok. K druhému násilnému vysídleniu Nemcov zo Slovenska na základe dohôd v Postupime došlo v rokoch [[1944]]{{--}}[[1947]], keď bolo odsunutých ďalších 32&nbsp;000 osôb. Počet Nemcov na Slovensku klesol z 148&nbsp;214 v roku [[1930]] na 4&nbsp;794 v roku [[1950]].<ref name="LudovaKultura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Slovensku | vydavateľ = Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru|url = https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2026-10-11}}</ref> ==Predohra==, Pod dojmom bojových úspechov [[Červená armáda|Červenej armády]] na východnom fronte začal RKF zvažovať prechodnú organizovanú evakuáciu príslušníkov nemeckých menšín z [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]], [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]], [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]], [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátska]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]]. Organizácia evakuácie prebiehala pod dohľadom úradu [[Schutzstaffel|SS]] ''„Strediska na podporu etnických Nemcov“'' (''{{vjz|deu|Volksdeutsche Mittelstelle, VoMi}}''), ten však vydával vedeniam nemeckojazyčných menšín len všeobecné pokyny a celá evakuácia prebiehala chaticky.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} Prvou akciou bola evakuácia 125&nbsp;000 komunity Nemcov y [[Transnistria (druhá svetová vojna)|Transnistrie]] v máji [[1944]], kde do dvoch skupím rozdelené kolóny ľudí a ťažných zvierat prechádzali všetkými krajinami karpatsko{{--}}dunajského prietoru vrátane Slovenska.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} [[Štátny prevrat kráľa Michala v Rumunsku|Štátny prevrat v Rumunsku]] [[23. august|23. augusta]] [[1944]] zastihol nemeckú menšinu nepripravenú. Nemecké obyvateľstvo vo vnútrozemí Rumunska bolo vyzvané, aby neopúšťalo domovy. Naopak funkcionári v [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banáte]] a južnom [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] sa snažili o evakuáciu obyvateľstva. Pre rýchlosť sovietskeho postupu a neochotu sedmohradských Sasov opustiť svoje domovy bolo evakuovaných len zhruba 55&nbsp;000 z 300&nbsp;000 sedmohradských Sasov vtedajšieho [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|81}} Z rumunského Banátu sa len asi 30&nbsp;000 Nemcom podarilo sformovať do kolón a vyraziť na Viedeň. Počet nemeckých utečencov zo srbského Banátu VoMi odhadovala na 20&nbsp;000{{--}}30&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|83}} Z územia [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]] v hraniciach z roku [[1920]] VoMi vysťahovala do [[Bitka o Budapešť|pádu Budapešti]] vo februári [[1945]] len zhruba 50&nbsp;000{{--}}60&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|85}} [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]] opustilo zhruba 110&nbsp;000 etnických Nemcov (ďalších 15&nsbp;000 sa už nachádzalo v Nemecku ako pracovná sila a 28&nbsp;000 mužov slúžilo vo [[Waffen-SS]]).<ref name="Schvarc"/>{{rp|86}} ==Evakuácia Nemcov zo Slovenska== ==Dohra== 19 jar 1945 ked prichadzali utecenci, doslo k navratu cudzich robotnikov z nie znepriatelenych statov 20 3600 vagonov so strojmi zo Slovenska 26 Deutsche Partei za evakuaciu krv ma prednost pred podou 57 Nemci a SNP 61 Represalie v Kezmarku 64 tabor v Seredi, retribucny sud 65 represalie v BA 68 dalsi popraveni v retribucnych sudoch 69 vrazdy Thalmanovskych partizanov 70 represalie v Gajdli 70 doplnit do Heimatschutz stranky 76 dohody Nemecka so statmi osi o rukovani nemcov do Waffen SS 80 evakuacia z Transnistrie 81 z Rumunska 82 z Banatu 83 z Madarska pocnuc Sedmohradskom 85 Chorvatsko 86 april 1944 evakuacia skolopovinnych deti z BA 87 Wanhoffov navrh 88 prechod Nemcov z Transnistrie 89 povstanie 90 docasna evakuacia spod Tatier, Spis 94 Presidlenie na Zahorie. 95 Po pade Dukly 98 odchyt muzov do SS, masovy odchod, 2 konvoje 99 deportacie do ZSSR tych co ostali 101 Hauerland, Sklene, Stiavnica, Magurka 102 odvoz deti 105 evakuacia Bratislavy 105 Heimatschutz rota k Schill 106 odvoz deti do taborov KLV 110 Karmasin trest smrti in absentia, pocty 113 nemecke rabovanie 118 odvoz archivov, pamiatok, tlaci 132 Sigmung Keil 135 Karmasinov proces 150 deportacie zo Serede 152 odchod vlady 159 evakuacia bratislavy 163 jar 1944 snaha uvolnit Piestany pre evakuaciu, ziadost odsunut 1300 nemeckych deti, precan nemci 192 165 utecenci z Ukrajiny, prichadzali cez Cadcu 167-168 Ukrajinski utecenci 170 Holic domaci neveria ukrajincom bolsevicky teror, povstalci vyviezli Ukrajincov k Zlatym Moravciam 178 oktobrove rokovania a evakuacii 188 nalet na Presov 191 po 9.3. neevakuovani ako nepriatelia 191 bod X zmluvy == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] --> jrb9jfue3h5zkgip55irki7dki3xagc 8382688 8382686 2026-10-11T09:33:22Z Martingazak 234259 Uprava 8382688 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45 |obrázok=Skkadeplaque.jpg |popis obrázka=Pamätná tabuľa na budove [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]] v Bratislave na pamiatku evakuovaných a vysídlených [[karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] |popis udalosti=Popis |dátum=september [[1944]]{{--}}máj [[1945]] |štát=Slovenská republika |príčina=prehry Nemecka na východnom fronte |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Reichskommisar für die Festigung deutschen Volkstums (RKF), [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]] }} '''Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45''' predstavovalo súčasť širokého programu evakuácie etnických Nemcov z krajín strednej a východnej Európy orgánmi [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] pred príchodom [[Červená armáda|Červenej armády]]. „Dočasná repatriácia“ (''{{vjz|deu|zeitweilige Rückführung}}''){{#tag:ref|Nemecké orgány sa vyhýbali pojmu „evakuácia“, nakoľko toto označenie používali nedávno predtým ako zásterku na deportovanie Židov.<ref name="Schvarc"/>{{rp|78}}|group=pozn.}} príslušníkov nemeckých menšín bola záverečným aktom nemeckej „Volksgruppenpolitik“.<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref> V období od septembra [[1944]] do mája [[1945]] bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120&nbsp;000 osôb nemeckého pôvodu. Po obnovení Československej republiky v roku [[1945]] Nemci stratili výnosom prezidenta [[Edvard Beneš|Eduarda Beneša]] československé štátne občianstvo a majetok. K druhému násilnému vysídleniu Nemcov zo Slovenska na základe dohôd v Postupime došlo v rokoch [[1944]]{{--}}[[1947]], keď bolo odsunutých ďalších 32&nbsp;000 osôb. Počet Nemcov na Slovensku klesol z 148&nbsp;214 v roku [[1930]] na 4&nbsp;794 v roku [[1950]].<ref name="LudovaKultura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Slovensku | vydavateľ = Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru|url = https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2026-10-11}}</ref> ==Predohra== Pod dojmom bojových úspechov [[Červená armáda|Červenej armády]] na východnom fronte začal RKF zvažovať prechodnú organizovanú evakuáciu príslušníkov nemeckých menšín z [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]], [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]], [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]], [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátska]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]]. Organizácia evakuácie prebiehala pod dohľadom úradu [[Schutzstaffel|SS]] ''„Strediska na podporu etnických Nemcov“'' (''{{vjz|deu|Volksdeutsche Mittelstelle, VoMi}}''), ten však vydával vedeniam nemeckojazyčných menšín len všeobecné pokyny a celá evakuácia prebiehala chaticky.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} Prvou akciou bola evakuácia 125&nbsp;000 komunity Nemcov y [[Transnistria (druhá svetová vojna)|Transnistrie]] v máji [[1944]], kde do dvoch skupím rozdelené kolóny ľudí a ťažných zvierat prechádzali všetkými krajinami karpatsko{{--}}dunajského prietoru vrátane Slovenska.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} [[Štátny prevrat kráľa Michala v Rumunsku|Štátny prevrat v Rumunsku]] [[23. august|23. augusta]] [[1944]] zastihol nemeckú menšinu nepripravenú. Nemecké obyvateľstvo vo vnútrozemí Rumunska bolo vyzvané, aby neopúšťalo domovy. Naopak funkcionári v [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banáte]] a južnom [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] sa snažili o evakuáciu obyvateľstva. Pre rýchlosť sovietskeho postupu a neochotu sedmohradských Sasov opustiť svoje domovy bolo evakuovaných len zhruba 55&nbsp;000 z 300&nbsp;000 sedmohradských Sasov vtedajšieho [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|81}} Z rumunského Banátu sa len asi 30&nbsp;000 Nemcom podarilo sformovať do kolón a vyraziť na Viedeň. Počet nemeckých utečencov zo srbského Banátu VoMi odhadovala na 20&nbsp;000{{--}}30&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|83}} Z územia [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]] v hraniciach z roku [[1920]] VoMi vysťahovala do [[Bitka o Budapešť|pádu Budapešti]] vo februári [[1945]] len zhruba 50&nbsp;000{{--}}60&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|85}} [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]] opustilo zhruba 110&nbsp;000 etnických Nemcov (ďalších 15&nbsp;000 sa už nachádzalo v Nemecku ako pracovná sila a 28&nbsp;000 mužov slúžilo vo [[Waffen-SS]]).<ref name="Schvarc"/>{{rp|86}} ==Evakuácia Nemcov zo Slovenska== ==Dohra== 19 jar 1945 ked prichadzali utecenci, doslo k navratu cudzich robotnikov z nie znepriatelenych statov 20 3600 vagonov so strojmi zo Slovenska 26 Deutsche Partei za evakuaciu krv ma prednost pred podou 57 Nemci a SNP 61 Represalie v Kezmarku 64 tabor v Seredi, retribucny sud 65 represalie v BA 68 dalsi popraveni v retribucnych sudoch 69 vrazdy Thalmanovskych partizanov 70 represalie v Gajdli 70 doplnit do Heimatschutz stranky 76 dohody Nemecka so statmi osi o rukovani nemcov do Waffen SS 80 evakuacia z Transnistrie 81 z Rumunska 82 z Banatu 83 z Madarska pocnuc Sedmohradskom 85 Chorvatsko 86 april 1944 evakuacia skolopovinnych deti z BA 87 Wanhoffov navrh 88 prechod Nemcov z Transnistrie 89 povstanie 90 docasna evakuacia spod Tatier, Spis 94 Presidlenie na Zahorie. 95 Po pade Dukly 98 odchyt muzov do SS, masovy odchod, 2 konvoje 99 deportacie do ZSSR tych co ostali 101 Hauerland, Sklene, Stiavnica, Magurka 102 odvoz deti 105 evakuacia Bratislavy 105 Heimatschutz rota k Schill 106 odvoz deti do taborov KLV 110 Karmasin trest smrti in absentia, pocty 113 nemecke rabovanie 118 odvoz archivov, pamiatok, tlaci 132 Sigmung Keil 135 Karmasinov proces 150 deportacie zo Serede 152 odchod vlady 159 evakuacia bratislavy 163 jar 1944 snaha uvolnit Piestany pre evakuaciu, ziadost odsunut 1300 nemeckych deti, precan nemci 192 165 utecenci z Ukrajiny, prichadzali cez Cadcu 167-168 Ukrajinski utecenci 170 Holic domaci neveria ukrajincom bolsevicky teror, povstalci vyviezli Ukrajincov k Zlatym Moravciam 178 oktobrove rokovania a evakuacii 188 nalet na Presov 191 po 9.3. neevakuovani ako nepriatelia 191 bod X zmluvy == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] --> opwb3km5mupcfw94ofu9egj8sso6i8n 8382689 8382688 2026-10-11T09:34:31Z Martingazak 234259 Doplnenie 8382689 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45 |obrázok=Skkadeplaque.jpg |popis obrázka=Pamätná tabuľa na budove [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]] v Bratislave na pamiatku evakuovaných a vysídlených [[karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] |popis udalosti=Popis |dátum=september [[1944]]{{--}}máj [[1945]] |štát=Slovenská republika |príčina=prehry Nemecka na východnom fronte |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Reichskommisar für die Festigung deutschen Volkstums (RKF), [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]] }} '''Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45''' predstavovalo súčasť širokého programu evakuácie etnických Nemcov z krajín strednej a východnej Európy orgánmi [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] pred príchodom [[Červená armáda|Červenej armády]]. „Dočasná repatriácia“ (''{{vjz|deu|zeitweilige Rückführung}}''){{#tag:ref|Nemecké orgány sa vyhýbali pojmu „evakuácia“, nakoľko toto označenie používali nedávno predtým ako zásterku na deportovanie Židov.<ref name="Schvarc"/>{{rp|78}}|group=pozn.}} príslušníkov nemeckých menšín bola záverečným aktom nemeckej „Volksgruppenpolitik“.<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref> V období od septembra [[1944]] do mája [[1945]] bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120&nbsp;000 osôb nemeckého pôvodu. Po obnovení Československej republiky v roku [[1945]] Nemci stratili výnosom prezidenta [[Edvard Beneš|Eduarda Beneša]] československé štátne občianstvo a majetok. K druhému násilnému vysídleniu Nemcov zo Slovenska na základe dohôd v Postupime došlo v rokoch [[1944]]{{--}}[[1947]], keď bolo odsunutých ďalších 32&nbsp;000 osôb. Počet Nemcov na Slovensku klesol z 148&nbsp;214 v roku [[1930]] na 4&nbsp;794 v roku [[1950]].<ref name="LudovaKultura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Slovensku | vydavateľ = Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru|url = https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2026-10-11}}</ref> ==Predohra== Pod dojmom bojových úspechov [[Červená armáda|Červenej armády]] na východnom fronte začal RKF zvažovať prechodnú organizovanú evakuáciu príslušníkov nemeckých menšín z [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]], [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]], [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]], [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátska]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]]. Organizácia evakuácie prebiehala pod dohľadom úradu [[Schutzstaffel|SS]] ''„Strediska na podporu etnických Nemcov“'' (''{{vjz|deu|Volksdeutsche Mittelstelle, VoMi}}''), ten však vydával vedeniam nemeckojazyčných menšín len všeobecné pokyny a celá evakuácia prebiehala chaticky.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} Prvou akciou bola evakuácia 125&nbsp;000 komunity Nemcov y [[Transnistria (druhá svetová vojna)|Transnistrie]] v máji [[1944]], kde do dvoch skupím rozdelené kolóny ľudí a ťažných zvierat prechádzali všetkými krajinami karpatsko{{--}}dunajského prietoru vrátane Slovenska.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} [[Štátny prevrat kráľa Michala v Rumunsku|Štátny prevrat v Rumunsku]] [[23. august|23. augusta]] [[1944]] zastihol nemeckú menšinu nepripravenú. Nemecké obyvateľstvo vo vnútrozemí Rumunska bolo vyzvané, aby neopúšťalo domovy. Naopak funkcionári v [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banáte]] a južnom [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] sa snažili o evakuáciu obyvateľstva. Pre rýchlosť sovietskeho postupu a neochotu sedmohradských Sasov opustiť svoje domovy bolo evakuovaných len zhruba 55&nbsp;000 z 300&nbsp;000 sedmohradských Sasov vtedajšieho [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|81}} Z rumunského Banátu sa len asi 30&nbsp;000 Nemcom podarilo sformovať do kolón a vyraziť na Viedeň. Počet nemeckých utečencov zo srbského Banátu VoMi odhadovala na 20&nbsp;000{{--}}30&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|83}} Z územia [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]] v hraniciach z roku [[1920]] VoMi vysťahovala do [[Bitka o Budapešť|pádu Budapešti]] vo februári [[1945]] len zhruba 50&nbsp;000{{--}}60&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|85}} [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]] opustilo zhruba 110&nbsp;000 etnických Nemcov (ďalších 15&nbsp;000 sa už nachádzalo v Nemecku ako pracovná sila a 28&nbsp;000 mužov slúžilo vo [[Waffen-SS]]).<ref name="Schvarc"/>{{rp|86}} ==Evakuácia Nemcov zo Slovenska== ==Dohra== 19 jar 1945 ked prichadzali utecenci, doslo k navratu cudzich robotnikov z nie znepriatelenych statov 20 3600 vagonov so strojmi zo Slovenska 26 Deutsche Partei za evakuaciu krv ma prednost pred podou 76 dohody Nemecka so statmi osi o rukovani nemcov do Waffen SS 86 april 1944 evakuacia skolopovinnych deti z BA 87 Wanhoffov navrh 88 prechod Nemcov z Transnistrie 89 povstanie 90 docasna evakuacia spod Tatier, Spis 94 Presidlenie na Zahorie. 95 Po pade Dukly 98 odchyt muzov do SS, masovy odchod, 2 konvoje 99 deportacie do ZSSR tych co ostali 101 Hauerland, Sklene, Stiavnica, Magurka 102 odvoz deti 105 evakuacia Bratislavy 105 Heimatschutz rota k Schill 106 odvoz deti do taborov KLV 110 Karmasin trest smrti in absentia, pocty 113 nemecke rabovanie 118 odvoz archivov, pamiatok, tlaci 132 Sigmung Keil 135 Karmasinov proces 150 deportacie zo Serede 152 odchod vlady 159 evakuacia bratislavy 163 jar 1944 snaha uvolnit Piestany pre evakuaciu, ziadost odsunut 1300 nemeckych deti, precan nemci 192 165 utecenci z Ukrajiny, prichadzali cez Cadcu 167-168 Ukrajinski utecenci 170 Holic domaci neveria ukrajincom bolsevicky teror, povstalci vyviezli Ukrajincov k Zlatym Moravciam 178 oktobrove rokovania a evakuacii 188 nalet na Presov 191 po 9.3. neevakuovani ako nepriatelia 191 bod X zmluvy == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] --> pr5cfdnliwirx0abskgikk0nv2snsdo 8382690 8382689 2026-10-11T09:35:14Z Martingazak 234259 Doplnenie 8382690 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45 |obrázok=Skkadeplaque.jpg |popis obrázka=Pamätná tabuľa na budove [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]] v Bratislave na pamiatku evakuovaných a vysídlených [[karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] |popis udalosti=Popis |dátum=september [[1944]]{{--}}máj [[1945]] |štát=Slovenská republika |príčina=prehry Nemecka na východnom fronte |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Reichskommisar für die Festigung deutschen Volkstums (RKF), [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]] }} '''Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45''' predstavovalo súčasť širokého programu evakuácie etnických Nemcov z krajín strednej a východnej Európy orgánmi [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] pred príchodom [[Červená armáda|Červenej armády]]. „Dočasná repatriácia“ (''{{vjz|deu|zeitweilige Rückführung}}''){{#tag:ref|Nemecké orgány sa vyhýbali pojmu „evakuácia“, nakoľko toto označenie používali nedávno predtým ako zásterku na deportovanie Židov.<ref name="Schvarc"/>{{rp|78}}|group=pozn.}} príslušníkov nemeckých menšín bola záverečným aktom nemeckej „Volksgruppenpolitik“.<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref> V období od septembra [[1944]] do mája [[1945]] bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120&nbsp;000 osôb nemeckého pôvodu. Po obnovení Československej republiky v roku [[1945]] Nemci stratili výnosom prezidenta [[Edvard Beneš|Eduarda Beneša]] československé štátne občianstvo a majetok. K druhému násilnému vysídleniu Nemcov zo Slovenska na základe dohôd v Postupime došlo v rokoch [[1944]]{{--}}[[1947]], keď bolo odsunutých ďalších 32&nbsp;000 osôb. Počet Nemcov na Slovensku klesol z 148&nbsp;214 v roku [[1930]] na 4&nbsp;794 v roku [[1950]].<ref name="LudovaKultura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Slovensku | vydavateľ = Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru|url = https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2026-10-11}}</ref> ==Predohra== Pod dojmom bojových úspechov [[Červená armáda|Červenej armády]] na východnom fronte začal RKF zvažovať prechodnú organizovanú evakuáciu príslušníkov nemeckých menšín z [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]], [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]], [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]], [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátska]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]]. Organizácia evakuácie prebiehala pod dohľadom úradu [[Schutzstaffel|SS]] ''„Strediska na podporu etnických Nemcov“'' (''{{vjz|deu|Volksdeutsche Mittelstelle, VoMi}}''), ten však vydával vedeniam nemeckojazyčných menšín len všeobecné pokyny a celá evakuácia prebiehala chaticky.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} Prvou akciou bola evakuácia 125&nbsp;000 komunity Nemcov y [[Transnistria (druhá svetová vojna)|Transnistrie]] v máji [[1944]], kde do dvoch skupím rozdelené kolóny ľudí a ťažných zvierat prechádzali všetkými krajinami karpatsko{{--}}dunajského prietoru vrátane Slovenska.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} [[Štátny prevrat kráľa Michala v Rumunsku|Štátny prevrat v Rumunsku]] [[23. august|23. augusta]] [[1944]] zastihol nemeckú menšinu nepripravenú. Nemecké obyvateľstvo vo vnútrozemí Rumunska bolo vyzvané, aby neopúšťalo domovy. Naopak funkcionári v [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banáte]] a južnom [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] sa snažili o evakuáciu obyvateľstva. Pre rýchlosť sovietskeho postupu a neochotu sedmohradských Sasov opustiť svoje domovy bolo evakuovaných len zhruba 55&nbsp;000 z 300&nbsp;000 sedmohradských Sasov vtedajšieho [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|81}} Z rumunského Banátu sa len asi 30&nbsp;000 Nemcom podarilo sformovať do kolón a vyraziť na Viedeň. Počet nemeckých utečencov zo srbského Banátu VoMi odhadovala na 20&nbsp;000{{--}}30&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|83}} Z územia [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]] v hraniciach z roku [[1920]] VoMi vysťahovala do [[Bitka o Budapešť|pádu Budapešti]] vo februári [[1945]] len zhruba 50&nbsp;000{{--}}60&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|85}} [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]] opustilo zhruba 110&nbsp;000 etnických Nemcov (ďalších 15&nbsp;000 sa už nachádzalo v Nemecku ako pracovná sila a 28&nbsp;000 mužov slúžilo vo [[Waffen-SS]]).<ref name="Schvarc"/>{{rp|86}} ==Evakuácia Nemcov zo Slovenska== 19 jar 1945 ked prichadzali utecenci, doslo k navratu cudzich robotnikov z nie znepriatelenych statov 20 3600 vagonov so strojmi zo Slovenska 26 Deutsche Partei za evakuaciu krv ma prednost pred podou 76 dohody Nemecka so statmi osi o rukovani nemcov do Waffen SS 86 april 1944 evakuacia skolopovinnych deti z BA 87 Wanhoffov navrh 88 prechod Nemcov z Transnistrie 89 povstanie 90 docasna evakuacia spod Tatier, Spis 94 Presidlenie na Zahorie. 95 Po pade Dukly 98 odchyt muzov do SS, masovy odchod, 2 konvoje 99 deportacie do ZSSR tych co ostali 101 Hauerland, Sklene, Stiavnica, Magurka 102 odvoz deti 105 evakuacia Bratislavy 105 Heimatschutz rota k Schill 106 odvoz deti do taborov KLV 110 Karmasin trest smrti in absentia, pocty 113 nemecke rabovanie 118 odvoz archivov, pamiatok, tlaci 132 Sigmung Keil 135 Karmasinov proces 150 deportacie zo Serede 152 odchod vlady 159 evakuacia bratislavy 163 jar 1944 snaha uvolnit Piestany pre evakuaciu, ziadost odsunut 1300 nemeckych deti, precan nemci 192 ==Dohra== 165 utecenci z Ukrajiny, prichadzali cez Cadcu 167-168 Ukrajinski utecenci 170 Holic domaci neveria ukrajincom bolsevicky teror, povstalci vyviezli Ukrajincov k Zlatym Moravciam 178 oktobrove rokovania a evakuacii 188 nalet na Presov 191 po 9.3. neevakuovani ako nepriatelia 191 bod X zmluvy == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] --> e938rheqhjbk5fks71rpw93el50vh9k 8382692 8382690 2026-10-11T09:36:31Z Martingazak 234259 Doplnenie 8382692 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45 |obrázok=Skkadeplaque.jpg |popis obrázka=Pamätná tabuľa na budove [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]] v Bratislave na pamiatku evakuovaných a vysídlených [[karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] |popis udalosti=Riadená evakuácia príslušníkov nemeckej menšiny orgánmi [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]] |dátum=september [[1944]]{{--}}máj [[1945]] |štát=Slovenská republika |príčina=prehry Nemecka na východnom fronte |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Reichskommisar für die Festigung deutschen Volkstums (RKF), [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]] }} '''Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45''' predstavovalo súčasť širokého programu evakuácie etnických Nemcov z krajín strednej a východnej Európy orgánmi [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] pred príchodom [[Červená armáda|Červenej armády]]. „Dočasná repatriácia“ (''{{vjz|deu|zeitweilige Rückführung}}''){{#tag:ref|Nemecké orgány sa vyhýbali pojmu „evakuácia“, nakoľko toto označenie používali nedávno predtým ako zásterku na deportovanie Židov.<ref name="Schvarc"/>{{rp|78}}|group=pozn.}} príslušníkov nemeckých menšín bola záverečným aktom nemeckej „Volksgruppenpolitik“.<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref> V období od septembra [[1944]] do mája [[1945]] bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120&nbsp;000 osôb nemeckého pôvodu. Po obnovení Československej republiky v roku [[1945]] Nemci stratili výnosom prezidenta [[Edvard Beneš|Eduarda Beneša]] československé štátne občianstvo a majetok. K druhému násilnému vysídleniu Nemcov zo Slovenska na základe dohôd v Postupime došlo v rokoch [[1944]]{{--}}[[1947]], keď bolo odsunutých ďalších 32&nbsp;000 osôb. Počet Nemcov na Slovensku klesol z 148&nbsp;214 v roku [[1930]] na 4&nbsp;794 v roku [[1950]].<ref name="LudovaKultura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Slovensku | vydavateľ = Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru|url = https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2026-10-11}}</ref> ==Predohra== Pod dojmom bojových úspechov [[Červená armáda|Červenej armády]] na východnom fronte začal RKF zvažovať prechodnú organizovanú evakuáciu príslušníkov nemeckých menšín z [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]], [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]], [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]], [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátska]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]]. Organizácia evakuácie prebiehala pod dohľadom úradu [[Schutzstaffel|SS]] ''„Strediska na podporu etnických Nemcov“'' (''{{vjz|deu|Volksdeutsche Mittelstelle, VoMi}}''), ten však vydával vedeniam nemeckojazyčných menšín len všeobecné pokyny a celá evakuácia prebiehala chaticky.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} Prvou akciou bola evakuácia 125&nbsp;000 komunity Nemcov y [[Transnistria (druhá svetová vojna)|Transnistrie]] v máji [[1944]], kde do dvoch skupím rozdelené kolóny ľudí a ťažných zvierat prechádzali všetkými krajinami karpatsko{{--}}dunajského prietoru vrátane Slovenska.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} [[Štátny prevrat kráľa Michala v Rumunsku|Štátny prevrat v Rumunsku]] [[23. august|23. augusta]] [[1944]] zastihol nemeckú menšinu nepripravenú. Nemecké obyvateľstvo vo vnútrozemí Rumunska bolo vyzvané, aby neopúšťalo domovy. Naopak funkcionári v [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banáte]] a južnom [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] sa snažili o evakuáciu obyvateľstva. Pre rýchlosť sovietskeho postupu a neochotu sedmohradských Sasov opustiť svoje domovy bolo evakuovaných len zhruba 55&nbsp;000 z 300&nbsp;000 sedmohradských Sasov vtedajšieho [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|81}} Z rumunského Banátu sa len asi 30&nbsp;000 Nemcom podarilo sformovať do kolón a vyraziť na Viedeň. Počet nemeckých utečencov zo srbského Banátu VoMi odhadovala na 20&nbsp;000{{--}}30&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|83}} Z územia [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]] v hraniciach z roku [[1920]] VoMi vysťahovala do [[Bitka o Budapešť|pádu Budapešti]] vo februári [[1945]] len zhruba 50&nbsp;000{{--}}60&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|85}} [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]] opustilo zhruba 110&nbsp;000 etnických Nemcov (ďalších 15&nbsp;000 sa už nachádzalo v Nemecku ako pracovná sila a 28&nbsp;000 mužov slúžilo vo [[Waffen-SS]]).<ref name="Schvarc"/>{{rp|86}} ==Evakuácia Nemcov zo Slovenska== 19 jar 1945 ked prichadzali utecenci, doslo k navratu cudzich robotnikov z nie znepriatelenych statov 20 3600 vagonov so strojmi zo Slovenska 26 Deutsche Partei za evakuaciu krv ma prednost pred podou 76 dohody Nemecka so statmi osi o rukovani nemcov do Waffen SS 86 april 1944 evakuacia skolopovinnych deti z BA 87 Wanhoffov navrh 88 prechod Nemcov z Transnistrie 89 povstanie 90 docasna evakuacia spod Tatier, Spis 94 Presidlenie na Zahorie. 95 Po pade Dukly 98 odchyt muzov do SS, masovy odchod, 2 konvoje 99 deportacie do ZSSR tych co ostali 101 Hauerland, Sklene, Stiavnica, Magurka 102 odvoz deti 105 evakuacia Bratislavy 105 Heimatschutz rota k Schill 106 odvoz deti do taborov KLV 110 Karmasin trest smrti in absentia, pocty 113 nemecke rabovanie 118 odvoz archivov, pamiatok, tlaci 132 Sigmung Keil 135 Karmasinov proces 150 deportacie zo Serede 152 odchod vlady 159 evakuacia bratislavy 163 jar 1944 snaha uvolnit Piestany pre evakuaciu, ziadost odsunut 1300 nemeckych deti, precan nemci 192 ==Dohra== 165 utecenci z Ukrajiny, prichadzali cez Cadcu 167-168 Ukrajinski utecenci 170 Holic domaci neveria ukrajincom bolsevicky teror, povstalci vyviezli Ukrajincov k Zlatym Moravciam 178 oktobrove rokovania a evakuacii 188 nalet na Presov 191 po 9.3. neevakuovani ako nepriatelia 191 bod X zmluvy == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] --> fk08xccccd5d8h0mvkz2f71p92vm5bl 8382694 8382692 2026-10-11T09:37:15Z Martingazak 234259 Uprava 8382694 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45 |obrázok=Skkadeplaque.jpg |popis obrázka=Pamätná tabuľa na budove [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]] v Bratislave na pamiatku evakuovaných a vysídlených [[karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] |popis udalosti=Riadená evakuácia príslušníkov nemeckej menšiny orgánmi [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]] |dátum=september [[1944]]{{--}}máj [[1945]] |miesto=[[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |príčina=prehry Nemecka na východnom fronte |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Reichskommisar für die Festigung deutschen Volkstums (RKF), [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]] }} '''Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45''' predstavovalo súčasť širokého programu evakuácie etnických Nemcov z krajín strednej a východnej Európy orgánmi [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] pred príchodom [[Červená armáda|Červenej armády]]. „Dočasná repatriácia“ (''{{vjz|deu|zeitweilige Rückführung}}''){{#tag:ref|Nemecké orgány sa vyhýbali pojmu „evakuácia“, nakoľko toto označenie používali nedávno predtým ako zásterku na deportovanie Židov.<ref name="Schvarc"/>{{rp|78}}|group=pozn.}} príslušníkov nemeckých menšín bola záverečným aktom nemeckej „Volksgruppenpolitik“.<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref> V období od septembra [[1944]] do mája [[1945]] bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120&nbsp;000 osôb nemeckého pôvodu. Po obnovení Československej republiky v roku [[1945]] Nemci stratili výnosom prezidenta [[Edvard Beneš|Eduarda Beneša]] československé štátne občianstvo a majetok. K druhému násilnému vysídleniu Nemcov zo Slovenska na základe dohôd v Postupime došlo v rokoch [[1944]]{{--}}[[1947]], keď bolo odsunutých ďalších 32&nbsp;000 osôb. Počet Nemcov na Slovensku klesol z 148&nbsp;214 v roku [[1930]] na 4&nbsp;794 v roku [[1950]].<ref name="LudovaKultura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Slovensku | vydavateľ = Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru|url = https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2026-10-11}}</ref> ==Predohra== Pod dojmom bojových úspechov [[Červená armáda|Červenej armády]] na východnom fronte začal RKF zvažovať prechodnú organizovanú evakuáciu príslušníkov nemeckých menšín z [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]], [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]], [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]], [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátska]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]]. Organizácia evakuácie prebiehala pod dohľadom úradu [[Schutzstaffel|SS]] ''„Strediska na podporu etnických Nemcov“'' (''{{vjz|deu|Volksdeutsche Mittelstelle, VoMi}}''), ten však vydával vedeniam nemeckojazyčných menšín len všeobecné pokyny a celá evakuácia prebiehala chaticky.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} Prvou akciou bola evakuácia 125&nbsp;000 komunity Nemcov y [[Transnistria (druhá svetová vojna)|Transnistrie]] v máji [[1944]], kde do dvoch skupím rozdelené kolóny ľudí a ťažných zvierat prechádzali všetkými krajinami karpatsko{{--}}dunajského prietoru vrátane Slovenska.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} [[Štátny prevrat kráľa Michala v Rumunsku|Štátny prevrat v Rumunsku]] [[23. august|23. augusta]] [[1944]] zastihol nemeckú menšinu nepripravenú. Nemecké obyvateľstvo vo vnútrozemí Rumunska bolo vyzvané, aby neopúšťalo domovy. Naopak funkcionári v [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banáte]] a južnom [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] sa snažili o evakuáciu obyvateľstva. Pre rýchlosť sovietskeho postupu a neochotu sedmohradských Sasov opustiť svoje domovy bolo evakuovaných len zhruba 55&nbsp;000 z 300&nbsp;000 sedmohradských Sasov vtedajšieho [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|81}} Z rumunského Banátu sa len asi 30&nbsp;000 Nemcom podarilo sformovať do kolón a vyraziť na Viedeň. Počet nemeckých utečencov zo srbského Banátu VoMi odhadovala na 20&nbsp;000{{--}}30&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|83}} Z územia [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]] v hraniciach z roku [[1920]] VoMi vysťahovala do [[Bitka o Budapešť|pádu Budapešti]] vo februári [[1945]] len zhruba 50&nbsp;000{{--}}60&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|85}} [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]] opustilo zhruba 110&nbsp;000 etnických Nemcov (ďalších 15&nbsp;000 sa už nachádzalo v Nemecku ako pracovná sila a 28&nbsp;000 mužov slúžilo vo [[Waffen-SS]]).<ref name="Schvarc"/>{{rp|86}} ==Evakuácia Nemcov zo Slovenska== 19 jar 1945 ked prichadzali utecenci, doslo k navratu cudzich robotnikov z nie znepriatelenych statov 20 3600 vagonov so strojmi zo Slovenska 26 Deutsche Partei za evakuaciu krv ma prednost pred podou 76 dohody Nemecka so statmi osi o rukovani nemcov do Waffen SS 86 april 1944 evakuacia skolopovinnych deti z BA 87 Wanhoffov navrh 88 prechod Nemcov z Transnistrie 89 povstanie 90 docasna evakuacia spod Tatier, Spis 94 Presidlenie na Zahorie. 95 Po pade Dukly 98 odchyt muzov do SS, masovy odchod, 2 konvoje 99 deportacie do ZSSR tych co ostali 101 Hauerland, Sklene, Stiavnica, Magurka 102 odvoz deti 105 evakuacia Bratislavy 105 Heimatschutz rota k Schill 106 odvoz deti do taborov KLV 110 Karmasin trest smrti in absentia, pocty 113 nemecke rabovanie 118 odvoz archivov, pamiatok, tlaci 132 Sigmung Keil 135 Karmasinov proces 150 deportacie zo Serede 152 odchod vlady 159 evakuacia bratislavy 163 jar 1944 snaha uvolnit Piestany pre evakuaciu, ziadost odsunut 1300 nemeckych deti, precan nemci 192 ==Dohra== 165 utecenci z Ukrajiny, prichadzali cez Cadcu 167-168 Ukrajinski utecenci 170 Holic domaci neveria ukrajincom bolsevicky teror, povstalci vyviezli Ukrajincov k Zlatym Moravciam 178 oktobrove rokovania a evakuacii 188 nalet na Presov 191 po 9.3. neevakuovani ako nepriatelia 191 bod X zmluvy == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] --> nf1t17fbnp5wifn88zc9xvyr27byt6f 8382696 8382694 2026-10-11T09:38:37Z Martingazak 234259 Preklep 8382696 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45 |obrázok=Skkadeplaque.jpg |popis obrázka=Pamätná tabuľa na budove [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]] v Bratislave na pamiatku evakuovaných a vysídlených [[karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] |popis udalosti=Riadená evakuácia príslušníkov nemeckej menšiny orgánmi [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]] |dátum=september [[1944]]{{--}}máj [[1945]] |miesto=[[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |príčina=prehry Nemecka na východnom fronte |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Reichskommisar für die Festigung deutschen Volkstums (RKF), [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]] }} '''Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45''' predstavovalo súčasť širokého programu evakuácie etnických Nemcov z krajín strednej a východnej Európy orgánmi [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] pred príchodom [[Červená armáda|Červenej armády]]. „Dočasná repatriácia“ (''{{vjz|deu|zeitweilige Rückführung}}''){{#tag:ref|Nemecké orgány sa vyhýbali pojmu „evakuácia“, nakoľko toto označenie používali nedávno predtým ako zásterku na deportovanie Židov.<ref name="Schvarc"/>{{rp|78}}|group=pozn.}} príslušníkov nemeckých menšín bola záverečným aktom nemeckej „Volksgruppenpolitik“.<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref> V období od septembra [[1944]] do mája [[1945]] bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120&nbsp;000 osôb nemeckého pôvodu. Po obnovení Československej republiky v roku [[1945]] Nemci stratili výnosom prezidenta [[Edvard Beneš|Eduarda Beneša]] československé štátne občianstvo a majetok. K druhému násilnému vysídleniu Nemcov zo Slovenska na základe dohôd v Postupime došlo v rokoch [[1944]]{{--}}[[1947]], keď bolo odsunutých ďalších 32&nbsp;000 osôb. Počet Nemcov na Slovensku klesol z 148&nbsp;214 v roku [[1930]] na 4&nbsp;794 v roku [[1950]].<ref name="LudovaKultura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Slovensku | vydavateľ = Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru|url = https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2026-10-11}}</ref> ==Predohra== Pod dojmom bojových úspechov [[Červená armáda|Červenej armády]] na východnom fronte začal RKF zvažovať prechodnú organizovanú evakuáciu príslušníkov nemeckých menšín z [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]], [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]], [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]], [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátska]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]]. Organizácia evakuácie prebiehala pod dohľadom úradu [[Schutzstaffel|SS]] ''„Strediska na podporu etnických Nemcov“'' (''{{vjz|deu|Volksdeutsche Mittelstelle, VoMi}}''), ten však vydával vedeniam nemeckojazyčných menšín len všeobecné pokyny a celá evakuácia prebiehala chaticky.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} Prvou akciou bola evakuácia 125&nbsp;000 komunity Nemcov z [[Transnistria (druhá svetová vojna)|Transnistrie]] v máji [[1944]], kde do dvoch skupím rozdelené kolóny ľudí a ťažných zvierat prechádzali všetkými krajinami karpatsko{{--}}dunajského prietoru vrátane Slovenska.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} [[Štátny prevrat kráľa Michala v Rumunsku|Štátny prevrat v Rumunsku]] [[23. august|23. augusta]] [[1944]] zastihol nemeckú menšinu nepripravenú. Nemecké obyvateľstvo vo vnútrozemí Rumunska bolo vyzvané, aby neopúšťalo domovy. Naopak funkcionári v [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banáte]] a južnom [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] sa snažili o evakuáciu obyvateľstva. Pre rýchlosť sovietskeho postupu a neochotu sedmohradských Sasov opustiť svoje domovy bolo evakuovaných len zhruba 55&nbsp;000 z 300&nbsp;000 sedmohradských Sasov vtedajšieho [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|81}} Z rumunského Banátu sa len asi 30&nbsp;000 Nemcom podarilo sformovať do kolón a vyraziť na Viedeň. Počet nemeckých utečencov zo srbského Banátu VoMi odhadovala na 20&nbsp;000{{--}}30&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|83}} Z územia [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]] v hraniciach z roku [[1920]] VoMi vysťahovala do [[Bitka o Budapešť|pádu Budapešti]] vo februári [[1945]] len zhruba 50&nbsp;000{{--}}60&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|85}} [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]] opustilo zhruba 110&nbsp;000 etnických Nemcov (ďalších 15&nbsp;000 sa už nachádzalo v Nemecku ako pracovná sila a 28&nbsp;000 mužov slúžilo vo [[Waffen-SS]]).<ref name="Schvarc"/>{{rp|86}} ==Evakuácia Nemcov zo Slovenska== 19 jar 1945 ked prichadzali utecenci, doslo k navratu cudzich robotnikov z nie znepriatelenych statov 20 3600 vagonov so strojmi zo Slovenska 26 Deutsche Partei za evakuaciu krv ma prednost pred podou 76 dohody Nemecka so statmi osi o rukovani nemcov do Waffen SS 86 april 1944 evakuacia skolopovinnych deti z BA 87 Wanhoffov navrh 88 prechod Nemcov z Transnistrie 89 povstanie 90 docasna evakuacia spod Tatier, Spis 94 Presidlenie na Zahorie. 95 Po pade Dukly 98 odchyt muzov do SS, masovy odchod, 2 konvoje 99 deportacie do ZSSR tych co ostali 101 Hauerland, Sklene, Stiavnica, Magurka 102 odvoz deti 105 evakuacia Bratislavy 105 Heimatschutz rota k Schill 106 odvoz deti do taborov KLV 110 Karmasin trest smrti in absentia, pocty 113 nemecke rabovanie 118 odvoz archivov, pamiatok, tlaci 132 Sigmung Keil 135 Karmasinov proces 150 deportacie zo Serede 152 odchod vlady 159 evakuacia bratislavy 163 jar 1944 snaha uvolnit Piestany pre evakuaciu, ziadost odsunut 1300 nemeckych deti, precan nemci 192 ==Dohra== 165 utecenci z Ukrajiny, prichadzali cez Cadcu 167-168 Ukrajinski utecenci 170 Holic domaci neveria ukrajincom bolsevicky teror, povstalci vyviezli Ukrajincov k Zlatym Moravciam 178 oktobrove rokovania a evakuacii 188 nalet na Presov 191 po 9.3. neevakuovani ako nepriatelia 191 bod X zmluvy == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] --> rynacv3wt6g4lgtpsxgmmbshfzx24h1 8382700 8382696 2026-10-11T09:42:31Z Martingazak 234259 Doplnenie 8382700 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45 |obrázok=Skkadeplaque.jpg |popis obrázka=Pamätná tabuľa na budove [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]] v Bratislave na pamiatku evakuovaných a vysídlených [[karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] |popis udalosti=Riadená evakuácia príslušníkov nemeckej menšiny orgánmi [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]] |dátum=september [[1944]]{{--}}máj [[1945]] |miesto=[[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |príčina=prehry Nemecka na východnom fronte |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Reichskommisar für die Festigung deutschen Volkstums (RKF), [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]] }} '''Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45''' predstavovalo súčasť širokého programu evakuácie etnických Nemcov z krajín strednej a východnej Európy orgánmi [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] pred príchodom [[Červená armáda|Červenej armády]]. „Dočasná repatriácia“ (''{{vjz|deu|zeitweilige Rückführung}}''){{#tag:ref|Nemecké orgány sa vyhýbali pojmu „evakuácia“, nakoľko toto označenie používali nedávno predtým ako zásterku na deportovanie Židov.<ref name="Schvarc"/>{{rp|78}}|group=pozn.}} príslušníkov nemeckých menšín bola záverečným aktom nemeckej „Volksgruppenpolitik“.<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref> V období od septembra [[1944]] do mája [[1945]] bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120&nbsp;000 osôb nemeckého pôvodu. Po obnovení Československej republiky v roku [[1945]] Nemci stratili výnosom prezidenta [[Edvard Beneš|Eduarda Beneša]] československé štátne občianstvo a majetok. K druhému násilnému vysídleniu Nemcov zo Slovenska na základe dohôd v Postupime došlo v rokoch [[1944]]{{--}}[[1947]], keď bolo odsunutých ďalších 32&nbsp;000 osôb. Počet Nemcov na Slovensku klesol z 148&nbsp;214 v roku [[1930]] na 4&nbsp;794 v roku [[1950]].<ref name="LudovaKultura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Slovensku | vydavateľ = Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru|url = https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2026-10-11}}</ref> ==Predohra== Pod dojmom bojových úspechov [[Červená armáda|Červenej armády]] na východnom fronte začal RKF zvažovať prechodnú organizovanú evakuáciu príslušníkov nemeckých menšín z [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]], [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]], [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]], [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátska]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]]. Organizácia evakuácie prebiehala pod dohľadom úradu [[Schutzstaffel|SS]] ''„Strediska na podporu etnických Nemcov“'' (''{{vjz|deu|Volksdeutsche Mittelstelle, VoMi}}''), ten však vydával vedeniam nemeckojazyčných menšín len všeobecné pokyny a celá evakuácia prebiehala chaticky.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} Prvou akciou bola evakuácia 125&nbsp;000 komunity Nemcov z [[Transnistria (druhá svetová vojna)|Transnistrie]] v máji [[1944]], kde do dvoch skupím rozdelené kolóny ľudí a ťažných zvierat prechádzali všetkými krajinami karpatsko{{--}}dunajského prietoru vrátane Slovenska.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} [[Štátny prevrat kráľa Michala v Rumunsku|Štátny prevrat v Rumunsku]] [[23. august|23. augusta]] [[1944]] zastihol nemeckú menšinu nepripravenú. Nemecké obyvateľstvo vo vnútrozemí Rumunska bolo vyzvané, aby neopúšťalo domovy. Naopak funkcionári v [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banáte]] a južnom [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] sa snažili o evakuáciu obyvateľstva. Pre rýchlosť sovietskeho postupu a neochotu sedmohradských Sasov opustiť svoje domovy bolo evakuovaných len zhruba 55&nbsp;000 z 300&nbsp;000 sedmohradských Sasov vtedajšieho [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|81}} Z rumunského Banátu sa len asi 30&nbsp;000 Nemcom podarilo sformovať do kolón a vyraziť na Viedeň. Počet nemeckých utečencov zo srbského Banátu VoMi odhadovala na 20&nbsp;000{{--}}30&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|83}} Z územia [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]] v hraniciach z roku [[1920]] VoMi vysťahovala do [[Bitka o Budapešť|pádu Budapešti]] vo februári [[1945]] len zhruba 50&nbsp;000{{--}}60&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|85}} [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]] opustilo zhruba 110&nbsp;000 etnických Nemcov (ďalších 15&nbsp;000 sa už nachádzalo v Nemecku ako pracovná sila a 28&nbsp;000 mužov slúžilo vo [[Waffen-SS]]).<ref name="Schvarc"/>{{rp|86}} ==Evakuácia Nemcov zo Slovenska== Prvým krokom vedúcim k evakuácii Nemcov bola evakuácia školopovinných detí z Bratislavy, ktorá sa dostala do dosahu spojeneckých (amerických) bombardérov. [[Deutsche Partei]] vytvorila za tým účelom „Úradovňu pre plánovanie“ 19 jar 1945 ked prichadzali utecenci, doslo k navratu cudzich robotnikov z nie znepriatelenych statov 20 3600 vagonov so strojmi zo Slovenska 26 Deutsche Partei za evakuaciu krv ma prednost pred podou 76 dohody Nemecka so statmi osi o rukovani nemcov do Waffen SS 86 april 1944 evakuacia skolopovinnych deti z BA 87 Wanhoffov navrh 88 prechod Nemcov z Transnistrie 89 povstanie 90 docasna evakuacia spod Tatier, Spis 94 Presidlenie na Zahorie. 95 Po pade Dukly 98 odchyt muzov do SS, masovy odchod, 2 konvoje 99 deportacie do ZSSR tych co ostali 101 Hauerland, Sklene, Stiavnica, Magurka 102 odvoz deti 105 evakuacia Bratislavy 105 Heimatschutz rota k Schill 106 odvoz deti do taborov KLV 110 Karmasin trest smrti in absentia, pocty 113 nemecke rabovanie 118 odvoz archivov, pamiatok, tlaci 132 Sigmung Keil 135 Karmasinov proces 150 deportacie zo Serede 152 odchod vlady 159 evakuacia bratislavy 163 jar 1944 snaha uvolnit Piestany pre evakuaciu, ziadost odsunut 1300 nemeckych deti, precan nemci 192 ==Dohra== 165 utecenci z Ukrajiny, prichadzali cez Cadcu 167-168 Ukrajinski utecenci 170 Holic domaci neveria ukrajincom bolsevicky teror, povstalci vyviezli Ukrajincov k Zlatym Moravciam 178 oktobrove rokovania a evakuacii 188 nalet na Presov 191 po 9.3. neevakuovani ako nepriatelia 191 bod X zmluvy == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] --> rune8ozx5bakd33snynwlxp2kmji33y 8382708 8382700 2026-10-11T10:01:53Z Martingazak 234259 Evakuacia 8382708 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45 |obrázok=Skkadeplaque.jpg |popis obrázka=Pamätná tabuľa na budove [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]] v Bratislave na pamiatku evakuovaných a vysídlených [[karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] |popis udalosti=Riadená evakuácia príslušníkov nemeckej menšiny orgánmi [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]] |dátum=september [[1944]]{{--}}máj [[1945]] |miesto=[[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |príčina=prehry Nemecka na východnom fronte |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Reichskommisar für die Festigung deutschen Volkstums (RKF), [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]] }} '''Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45''' predstavovalo súčasť širokého programu evakuácie etnických Nemcov z krajín strednej a východnej Európy orgánmi [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] pred príchodom [[Červená armáda|Červenej armády]]. „Dočasná repatriácia“ (''{{vjz|deu|zeitweilige Rückführung}}''){{#tag:ref|Nemecké orgány sa vyhýbali pojmu „evakuácia“, nakoľko toto označenie používali nedávno predtým ako zásterku na deportovanie Židov.<ref name="Schvarc"/>{{rp|78}}|group=pozn.}} príslušníkov nemeckých menšín bola záverečným aktom nemeckej „Volksgruppenpolitik“.<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref> V období od septembra [[1944]] do mája [[1945]] bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120&nbsp;000 osôb nemeckého pôvodu. Po obnovení Československej republiky v roku [[1945]] Nemci stratili výnosom prezidenta [[Edvard Beneš|Eduarda Beneša]] československé štátne občianstvo a majetok. K druhému násilnému vysídleniu Nemcov zo Slovenska na základe dohôd v Postupime došlo v rokoch [[1944]]{{--}}[[1947]], keď bolo odsunutých ďalších 32&nbsp;000 osôb. Počet Nemcov na Slovensku klesol z 148&nbsp;214 v roku [[1930]] na 4&nbsp;794 v roku [[1950]].<ref name="LudovaKultura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Slovensku | vydavateľ = Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru|url = https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2026-10-11}}</ref> ==Predohra== Pod dojmom bojových úspechov [[Červená armáda|Červenej armády]] na východnom fronte začal RKF zvažovať prechodnú organizovanú evakuáciu príslušníkov nemeckých menšín z [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]], [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]], [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]], [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátska]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]]. Organizácia evakuácie prebiehala pod dohľadom úradu [[Schutzstaffel|SS]] ''„Strediska na podporu etnických Nemcov“'' (''{{vjz|deu|Volksdeutsche Mittelstelle, VoMi}}''), ten však vydával vedeniam nemeckojazyčných menšín len všeobecné pokyny a celá evakuácia prebiehala chaticky.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} Prvou akciou bola evakuácia 125&nbsp;000 komunity Nemcov z [[Transnistria (druhá svetová vojna)|Transnistrie]] v máji [[1944]], kde do dvoch skupím rozdelené kolóny ľudí a ťažných zvierat prechádzali všetkými krajinami karpatsko{{--}}dunajského prietoru vrátane Slovenska.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} [[Štátny prevrat kráľa Michala v Rumunsku|Štátny prevrat v Rumunsku]] [[23. august|23. augusta]] [[1944]] zastihol nemeckú menšinu nepripravenú. Nemecké obyvateľstvo vo vnútrozemí Rumunska bolo vyzvané, aby neopúšťalo domovy. Naopak funkcionári v [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banáte]] a južnom [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] sa snažili o evakuáciu obyvateľstva. Pre rýchlosť sovietskeho postupu a neochotu sedmohradských Sasov opustiť svoje domovy bolo evakuovaných len zhruba 55&nbsp;000 z 300&nbsp;000 sedmohradských Sasov vtedajšieho [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|81}} Z rumunského Banátu sa len asi 30&nbsp;000 Nemcom podarilo sformovať do kolón a vyraziť na Viedeň. Počet nemeckých utečencov zo srbského Banátu VoMi odhadovala na 20&nbsp;000{{--}}30&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|83}} Z územia [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]] v hraniciach z roku [[1920]] VoMi vysťahovala do [[Bitka o Budapešť|pádu Budapešti]] vo februári [[1945]] len zhruba 50&nbsp;000{{--}}60&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|85}} [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]] opustilo zhruba 110&nbsp;000 etnických Nemcov (ďalších 15&nbsp;000 sa už nachádzalo v Nemecku ako pracovná sila a 28&nbsp;000 mužov slúžilo vo [[Waffen-SS]]).<ref name="Schvarc"/>{{rp|86}} ==Evakuácia Nemcov zo Slovenska== 19 jar 1945 ked prichadzali utecenci, doslo k navratu cudzich robotnikov z nie znepriatelenych statov 20 3600 vagonov so strojmi zo Slovenska 26 Deutsche Partei za evakuaciu krv ma prednost pred podou Prvým krokom vedúcim k evakuácii Nemcov bola evakuácia školopovinných detí z [[Bratislava|Bratislavy]], ktorá sa dostala do dosahu spojeneckých (amerických) bombardérov. [[Deutsche Partei]] vytvorila za tým účelom „Úradovňu pre plánovanie“ (''{{vjz|deu|Dienstelle für Plannungen|}}'') a očakávala s viac ako 1&nbsp;800 prihlášok na evakuáciu z 3&nbsp;248 školopovinných nemeckých detí. K ďalšiemu priebehu akcie chýbajú historické pramene.<ref name="Schvarc"/>{{rp|86}} Vypracovaním plánu evkauácie poveril vodca nemeckej menšiny [[Franz Karmasin]] krajského dajomníka [[Deutsche Partei]] na Hornom Spiši Adalberta Wahnhofa. Wahnhofov plán (s veľkou pravdepodobnosťou ide o dokument nachádzajúci sa v Slovenskom národnom archíve s názvom ''„Konvoj na pochode“'', ''{{vjz|deu|Der Treck auf dem Marsch}}'') predpokladal evakuáciu väčšiny Nemcov Horného Spiša (14&nbsp;560 osôb) a polovicu Nemcov Dolného Spiša (8&nbsp;000 osôb) pomocou vozov ťahaných hospodárskymi zvieratami. Zvyšok (asi 15&nbsp;600 osôb) plánoval Wahnhof evakuovať železnicou. Z plánu neobolo jasné, odkiaľ vziať uvažovaných 390 železničných vozňov. [[Franz Karmasin|Karmasin]] sa plánu pridržiaval až do vypuknutia [[Slovenské národné povstanie|SNP]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|87}} 88 prechod Nemcov z Transnistrie 89 povstanie 90 docasna evakuacia spod Tatier, Spis 94 Presidlenie na Zahorie. 95 Po pade Dukly 98 odchyt muzov do SS, masovy odchod, 2 konvoje 99 deportacie do ZSSR tych co ostali 101 Hauerland, Sklene, Stiavnica, Magurka 102 odvoz deti 105 evakuacia Bratislavy 105 Heimatschutz rota k Schill 106 odvoz deti do taborov KLV 110 Karmasin trest smrti in absentia, pocty 113 nemecke rabovanie 118 odvoz archivov, pamiatok, tlaci 132 Sigmung Keil 135 Karmasinov proces 150 deportacie zo Serede 152 odchod vlady 159 evakuacia bratislavy 163 jar 1944 snaha uvolnit Piestany pre evakuaciu, ziadost odsunut 1300 nemeckych deti, precan nemci 192 ==Dohra== 165 utecenci z Ukrajiny, prichadzali cez Cadcu 167-168 Ukrajinski utecenci 170 Holic domaci neveria ukrajincom bolsevicky teror, povstalci vyviezli Ukrajincov k Zlatym Moravciam 178 oktobrove rokovania a evakuacii 188 nalet na Presov 191 po 9.3. neevakuovani ako nepriatelia 191 bod X zmluvy == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] --> b3spjrevxolb6kmwb1l2lq7o7svt56u 8382720 8382708 2026-10-11T10:17:23Z Martingazak 234259 Evakuácia Nemcov zo Slovenska 8382720 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45 |obrázok=Skkadeplaque.jpg |popis obrázka=Pamätná tabuľa na budove [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]] v Bratislave na pamiatku evakuovaných a vysídlených [[karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] |popis udalosti=Riadená evakuácia príslušníkov nemeckej menšiny orgánmi [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]] |dátum=september [[1944]]{{--}}máj [[1945]] |miesto=[[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |príčina=prehry Nemecka na východnom fronte |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Reichskommisar für die Festigung deutschen Volkstums (RKF), [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]] }} '''Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45''' predstavovalo súčasť širokého programu evakuácie etnických Nemcov z krajín strednej a východnej Európy orgánmi [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] pred príchodom [[Červená armáda|Červenej armády]]. „Dočasná repatriácia“ (''{{vjz|deu|zeitweilige Rückführung}}''){{#tag:ref|Nemecké orgány sa vyhýbali pojmu „evakuácia“, nakoľko toto označenie používali nedávno predtým ako zásterku na deportovanie Židov.<ref name="Schvarc"/>{{rp|78}}|group=pozn.}} príslušníkov nemeckých menšín bola záverečným aktom nemeckej „Volksgruppenpolitik“.<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref> V období od septembra [[1944]] do mája [[1945]] bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120&nbsp;000 osôb nemeckého pôvodu. Po obnovení Československej republiky v roku [[1945]] Nemci stratili výnosom prezidenta [[Edvard Beneš|Eduarda Beneša]] československé štátne občianstvo a majetok. K druhému násilnému vysídleniu Nemcov zo Slovenska na základe dohôd v Postupime došlo v rokoch [[1944]]{{--}}[[1947]], keď bolo odsunutých ďalších 32&nbsp;000 osôb. Počet Nemcov na Slovensku klesol z 148&nbsp;214 v roku [[1930]] na 4&nbsp;794 v roku [[1950]].<ref name="LudovaKultura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Slovensku | vydavateľ = Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru|url = https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2026-10-11}}</ref> ==Predohra== Pod dojmom bojových úspechov [[Červená armáda|Červenej armády]] na východnom fronte začal RKF zvažovať prechodnú organizovanú evakuáciu príslušníkov nemeckých menšín z [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]], [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]], [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]], [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátska]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]]. Organizácia evakuácie prebiehala pod dohľadom úradu [[Schutzstaffel|SS]] ''„Strediska na podporu etnických Nemcov“'' (''{{vjz|deu|Volksdeutsche Mittelstelle, VoMi}}''), ten však vydával vedeniam nemeckojazyčných menšín len všeobecné pokyny a celá evakuácia prebiehala chaticky.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} Prvou akciou bola evakuácia 125&nbsp;000 komunity Nemcov z [[Transnistria (druhá svetová vojna)|Transnistrie]] v máji [[1944]], kde do dvoch skupím rozdelené kolóny ľudí a ťažných zvierat prechádzali všetkými krajinami karpatsko{{--}}dunajského prietoru vrátane Slovenska.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} [[Štátny prevrat kráľa Michala v Rumunsku|Štátny prevrat v Rumunsku]] [[23. august|23. augusta]] [[1944]] zastihol nemeckú menšinu nepripravenú. Nemecké obyvateľstvo vo vnútrozemí Rumunska bolo vyzvané, aby neopúšťalo domovy. Naopak funkcionári v [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banáte]] a južnom [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] sa snažili o evakuáciu obyvateľstva. Pre rýchlosť sovietskeho postupu a neochotu sedmohradských Sasov opustiť svoje domovy bolo evakuovaných len zhruba 55&nbsp;000 z 300&nbsp;000 sedmohradských Sasov vtedajšieho [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|81}} Z rumunského Banátu sa len asi 30&nbsp;000 Nemcom podarilo sformovať do kolón a vyraziť na Viedeň. Počet nemeckých utečencov zo srbského Banátu VoMi odhadovala na 20&nbsp;000{{--}}30&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|83}} Z územia [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]] v hraniciach z roku [[1920]] VoMi vysťahovala do [[Bitka o Budapešť|pádu Budapešti]] vo februári [[1945]] len zhruba 50&nbsp;000{{--}}60&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|85}} [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]] opustilo zhruba 110&nbsp;000 etnických Nemcov (ďalších 15&nbsp;000 sa už nachádzalo v Nemecku ako pracovná sila a 28&nbsp;000 mužov slúžilo vo [[Waffen-SS]]).<ref name="Schvarc"/>{{rp|86}} ==Evakuácia Nemcov zo Slovenska== 19 jar 1945 ked prichadzali utecenci, doslo k navratu cudzich robotnikov z nie znepriatelenych statov 20 3600 vagonov so strojmi zo Slovenska 26 Deutsche Partei za evakuaciu krv ma prednost pred podou Prvým krokom vedúcim k evakuácii Nemcov bola evakuácia školopovinných detí z [[Bratislava|Bratislavy]], ktorá sa dostala do dosahu spojeneckých (amerických) bombardérov. [[Deutsche Partei]] vytvorila za tým účelom „Úradovňu pre plánovanie“ (''{{vjz|deu|Dienstelle für Plannungen|}}'') a očakávala s viac ako 1&nbsp;800 prihlášok na evakuáciu z 3&nbsp;248 školopovinných nemeckých detí. K ďalšiemu priebehu akcie chýbajú historické pramene.<ref name="Schvarc"/>{{rp|86}} Vypracovaním plánu evkauácie poveril vodca nemeckej menšiny [[Franz Karmasin]] krajského dajomníka [[Deutsche Partei]] na Hornom Spiši Adalberta Wahnhofa. Wahnhofov plán (s veľkou pravdepodobnosťou ide o dokument nachádzajúci sa v Slovenskom národnom archíve s názvom ''„Konvoj na pochode“'', ''{{vjz|deu|Der Treck auf dem Marsch}}'') predpokladal evakuáciu väčšiny Nemcov Horného Spiša (14&nbsp;560 osôb) a polovicu Nemcov Dolného Spiša (8&nbsp;000 osôb) pomocou vozov ťahaných hospodárskymi zvieratami. Zvyšok (asi 15&nbsp;600 osôb) plánoval Wahnhof evakuovať železnicou. Z plánu neobolo jasné, odkiaľ vziať uvažovaných 390 železničných vozňov. [[Franz Karmasin|Karmasin]] sa plánu pridržiaval až do vypuknutia [[Slovenské národné povstanie|SNP]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|87}} Od [[9. máj|9. mája]] do [[12. júl|12. júla]] [[1944]] prechádzali Slovenskom po trase [[Sereď]]{{--}}[[Bratislava]]{{--}}[[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]] kolóny nemeckých utečencov z [[Transnistria (druhá svetová vojna)|Transnistrie]]. Úrady [[Deutsche Partei]] zaopatrili aj z prostriedkov v sume 1 milión korún poskytnutých z Berlína v rámci nemecko{{--}}slovenského platobného styku celkovo 87&nbsp;473 utečencov. Posledný konvoj opustil Slovensko [[7. august|7. augusta]] [[1944]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|88}} Po zahájení [[Slovenské národné povstanie|SNP]], kedy [[28. august|28. augusta]] povstalci ovládli [[Slovenské národné povstanie na Spiši|Poprad]], vypukla v radoch nemeckej menšiny na Spiši panika. Wahnhoffov plán sa ukázal v neprehľadnej situácii nerealizovateľný. Funkcionári [[Deutsche Partei]] <ref name="Schvarc"/>{{rp|90}} 94 Presidlenie na Zahorie. 95 Po pade Dukly 98 odchyt muzov do SS, masovy odchod, 2 konvoje 99 deportacie do ZSSR tych co ostali 101 Hauerland, Sklene, Stiavnica, Magurka 102 odvoz deti 105 evakuacia Bratislavy 105 Heimatschutz rota k Schill 106 odvoz deti do taborov KLV 110 Karmasin trest smrti in absentia, pocty 113 nemecke rabovanie 118 odvoz archivov, pamiatok, tlaci 132 Sigmung Keil 135 Karmasinov proces 150 deportacie zo Serede 152 odchod vlady 159 evakuacia bratislavy 163 jar 1944 snaha uvolnit Piestany pre evakuaciu, ziadost odsunut 1300 nemeckych deti, precan nemci 192 ==Dohra== 165 utecenci z Ukrajiny, prichadzali cez Cadcu 167-168 Ukrajinski utecenci 170 Holic domaci neveria ukrajincom bolsevicky teror, povstalci vyviezli Ukrajincov k Zlatym Moravciam 178 oktobrove rokovania a evakuacii 188 nalet na Presov 191 po 9.3. neevakuovani ako nepriatelia 191 bod X zmluvy == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] --> m8bshnvm4fycf832qe9t7ypxwfm5n46 8382730 8382720 2026-10-11T10:51:23Z Martingazak 234259 /* */ Preklep 8382730 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45 |obrázok=Skkadeplaque.jpg |popis obrázka=Pamätná tabuľa na budove [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]] v Bratislave na pamiatku evakuovaných a vysídlených [[karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] |popis udalosti=Riadená evakuácia príslušníkov nemeckej menšiny orgánmi [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]] |dátum=september [[1944]]{{--}}máj [[1945]] |miesto=[[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |príčina=prehry Nemecka na východnom fronte |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Reichskommisar für die Festigung deutschen Volkstums (RKF), [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]] }} '''Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45''' predstavovala súčasť širokého programu evakuácie etnických Nemcov z krajín strednej a východnej Európy orgánmi [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] pred príchodom [[Červená armáda|Červenej armády]]. „Dočasná repatriácia“ (''{{vjz|deu|zeitweilige Rückführung}}''){{#tag:ref|Nemecké orgány sa vyhýbali pojmu „evakuácia“, nakoľko toto označenie používali nedávno predtým ako zásterku na deportovanie Židov.<ref name="Schvarc"/>{{rp|78}}|group=pozn.}} príslušníkov nemeckých menšín bola záverečným aktom nemeckej „Volksgruppenpolitik“.<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref> V období od septembra [[1944]] do mája [[1945]] bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120&nbsp;000 osôb nemeckého pôvodu. Po obnovení Československej republiky v roku [[1945]] Nemci stratili výnosom prezidenta [[Edvard Beneš|Eduarda Beneša]] československé štátne občianstvo a majetok. K druhému násilnému vysídleniu Nemcov zo Slovenska na základe dohôd v Postupime došlo v rokoch [[1944]]{{--}}[[1947]], keď bolo odsunutých ďalších 32&nbsp;000 osôb. Počet Nemcov na Slovensku klesol z 148&nbsp;214 v roku [[1930]] na 4&nbsp;794 v roku [[1950]].<ref name="LudovaKultura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Slovensku | vydavateľ = Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru|url = https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2026-10-11}}</ref> ==Predohra== Pod dojmom bojových úspechov [[Červená armáda|Červenej armády]] na východnom fronte začal RKF zvažovať prechodnú organizovanú evakuáciu príslušníkov nemeckých menšín z [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]], [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]], [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]], [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátska]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]]. Organizácia evakuácie prebiehala pod dohľadom úradu [[Schutzstaffel|SS]] ''„Strediska na podporu etnických Nemcov“'' (''{{vjz|deu|Volksdeutsche Mittelstelle, VoMi}}''), ten však vydával vedeniam nemeckojazyčných menšín len všeobecné pokyny a celá evakuácia prebiehala chaticky.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} Prvou akciou bola evakuácia 125&nbsp;000 komunity Nemcov z [[Transnistria (druhá svetová vojna)|Transnistrie]] v máji [[1944]], kde do dvoch skupím rozdelené kolóny ľudí a ťažných zvierat prechádzali všetkými krajinami karpatsko{{--}}dunajského prietoru vrátane Slovenska.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} [[Štátny prevrat kráľa Michala v Rumunsku|Štátny prevrat v Rumunsku]] [[23. august|23. augusta]] [[1944]] zastihol nemeckú menšinu nepripravenú. Nemecké obyvateľstvo vo vnútrozemí Rumunska bolo vyzvané, aby neopúšťalo domovy. Naopak funkcionári v [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banáte]] a južnom [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] sa snažili o evakuáciu obyvateľstva. Pre rýchlosť sovietskeho postupu a neochotu sedmohradských Sasov opustiť svoje domovy bolo evakuovaných len zhruba 55&nbsp;000 z 300&nbsp;000 sedmohradských Sasov vtedajšieho [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|81}} Z rumunského Banátu sa len asi 30&nbsp;000 Nemcom podarilo sformovať do kolón a vyraziť na Viedeň. Počet nemeckých utečencov zo srbského Banátu VoMi odhadovala na 20&nbsp;000{{--}}30&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|83}} Z územia [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]] v hraniciach z roku [[1920]] VoMi vysťahovala do [[Bitka o Budapešť|pádu Budapešti]] vo februári [[1945]] len zhruba 50&nbsp;000{{--}}60&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|85}} [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]] opustilo zhruba 110&nbsp;000 etnických Nemcov (ďalších 15&nbsp;000 sa už nachádzalo v Nemecku ako pracovná sila a 28&nbsp;000 mužov slúžilo vo [[Waffen-SS]]).<ref name="Schvarc"/>{{rp|86}} ==Evakuácia Nemcov zo Slovenska== 19 jar 1945 ked prichadzali utecenci, doslo k navratu cudzich robotnikov z nie znepriatelenych statov 20 3600 vagonov so strojmi zo Slovenska 26 Deutsche Partei za evakuaciu krv ma prednost pred podou Prvým krokom vedúcim k evakuácii Nemcov bola evakuácia školopovinných detí z [[Bratislava|Bratislavy]], ktorá sa dostala do dosahu spojeneckých (amerických) bombardérov. [[Deutsche Partei]] vytvorila za tým účelom „Úradovňu pre plánovanie“ (''{{vjz|deu|Dienstelle für Plannungen|}}'') a očakávala s viac ako 1&nbsp;800 prihlášok na evakuáciu z 3&nbsp;248 školopovinných nemeckých detí. K ďalšiemu priebehu akcie chýbajú historické pramene.<ref name="Schvarc"/>{{rp|86}} Vypracovaním plánu evkauácie poveril vodca nemeckej menšiny [[Franz Karmasin]] krajského dajomníka [[Deutsche Partei]] na Hornom Spiši Adalberta Wahnhofa. Wahnhofov plán (s veľkou pravdepodobnosťou ide o dokument nachádzajúci sa v Slovenskom národnom archíve s názvom ''„Konvoj na pochode“'', ''{{vjz|deu|Der Treck auf dem Marsch}}'') predpokladal evakuáciu väčšiny Nemcov Horného Spiša (14&nbsp;560 osôb) a polovicu Nemcov Dolného Spiša (8&nbsp;000 osôb) pomocou vozov ťahaných hospodárskymi zvieratami. Zvyšok (asi 15&nbsp;600 osôb) plánoval Wahnhof evakuovať železnicou. Z plánu neobolo jasné, odkiaľ vziať uvažovaných 390 železničných vozňov. [[Franz Karmasin|Karmasin]] sa plánu pridržiaval až do vypuknutia [[Slovenské národné povstanie|SNP]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|87}} Od [[9. máj|9. mája]] do [[12. júl|12. júla]] [[1944]] prechádzali Slovenskom po trase [[Sereď]]{{--}}[[Bratislava]]{{--}}[[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]] kolóny nemeckých utečencov z [[Transnistria (druhá svetová vojna)|Transnistrie]]. Úrady [[Deutsche Partei]] zaopatrili aj z prostriedkov v sume 1 milión korún poskytnutých z Berlína v rámci nemecko{{--}}slovenského platobného styku celkovo 87&nbsp;473 utečencov. Posledný konvoj opustil Slovensko [[7. august|7. augusta]] [[1944]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|88}} Po zahájení [[Slovenské národné povstanie|SNP]], kedy [[28. august|28. augusta]] povstalci ovládli [[Slovenské národné povstanie na Spiši|Poprad]], vypukla v radoch nemeckej menšiny na Spiši panika. Wahnhoffov plán sa ukázal v neprehľadnej situácii nerealizovateľný. Funkcionári [[Deutsche Partei]] <ref name="Schvarc"/>{{rp|90}} 94 Presidlenie na Zahorie. 95 Po pade Dukly 98 odchyt muzov do SS, masovy odchod, 2 konvoje 99 deportacie do ZSSR tych co ostali 101 Hauerland, Sklene, Stiavnica, Magurka 102 odvoz deti 105 evakuacia Bratislavy 105 Heimatschutz rota k Schill 106 odvoz deti do taborov KLV 110 Karmasin trest smrti in absentia, pocty 113 nemecke rabovanie 118 odvoz archivov, pamiatok, tlaci 132 Sigmung Keil 135 Karmasinov proces 150 deportacie zo Serede 152 odchod vlady 159 evakuacia bratislavy 163 jar 1944 snaha uvolnit Piestany pre evakuaciu, ziadost odsunut 1300 nemeckych deti, precan nemci 192 ==Dohra== 165 utecenci z Ukrajiny, prichadzali cez Cadcu 167-168 Ukrajinski utecenci 170 Holic domaci neveria ukrajincom bolsevicky teror, povstalci vyviezli Ukrajincov k Zlatym Moravciam 178 oktobrove rokovania a evakuacii 188 nalet na Presov 191 po 9.3. neevakuovani ako nepriatelia 191 bod X zmluvy == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] --> mbodpi2boxszandetbl3awwr7uzvv4m 8382731 8382730 2026-10-11T10:51:50Z Martingazak 234259 /* Poznámky */ Preklep 8382731 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45 |obrázok=Skkadeplaque.jpg |popis obrázka=Pamätná tabuľa na budove [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]] v Bratislave na pamiatku evakuovaných a vysídlených [[karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] |popis udalosti=Riadená evakuácia príslušníkov nemeckej menšiny orgánmi [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]] |dátum=september [[1944]]{{--}}máj [[1945]] |miesto=[[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |príčina=prehry Nemecka na východnom fronte |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Reichskommisar für die Festigung deutschen Volkstums (RKF), [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]] }} '''Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45''' predstavovala súčasť širokého programu evakuácie etnických Nemcov z krajín strednej a východnej Európy orgánmi [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] pred príchodom [[Červená armáda|Červenej armády]]. „Dočasná repatriácia“ (''{{vjz|deu|zeitweilige Rückführung}}''){{#tag:ref|Nemecké orgány sa vyhýbali pojmu „evakuácia“, nakoľko toto označenie používali nedávno predtým ako zásterku na deportovanie Židov.<ref name="Schvarc"/>{{rp|78}}|group=pozn.}} príslušníkov nemeckých menšín bola záverečným aktom nemeckej „Volksgruppenpolitik“.<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref> V období od septembra [[1944]] do mája [[1945]] bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120&nbsp;000 osôb nemeckého pôvodu. Po obnovení Československej republiky v roku [[1945]] Nemci stratili výnosom prezidenta [[Edvard Beneš|Eduarda Beneša]] československé štátne občianstvo a majetok. K druhému násilnému vysídleniu Nemcov zo Slovenska na základe dohôd v Postupime došlo v rokoch [[1944]]{{--}}[[1947]], keď bolo odsunutých ďalších 32&nbsp;000 osôb. Počet Nemcov na Slovensku klesol z 148&nbsp;214 v roku [[1930]] na 4&nbsp;794 v roku [[1950]].<ref name="LudovaKultura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Slovensku | vydavateľ = Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru|url = https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2026-10-11}}</ref> ==Predohra== Pod dojmom bojových úspechov [[Červená armáda|Červenej armády]] na východnom fronte začal RKF zvažovať prechodnú organizovanú evakuáciu príslušníkov nemeckých menšín z [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]], [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]], [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]], [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátska]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]]. Organizácia evakuácie prebiehala pod dohľadom úradu [[Schutzstaffel|SS]] ''„Strediska na podporu etnických Nemcov“'' (''{{vjz|deu|Volksdeutsche Mittelstelle, VoMi}}''), ten však vydával vedeniam nemeckojazyčných menšín len všeobecné pokyny a celá evakuácia prebiehala chaticky.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} Prvou akciou bola evakuácia 125&nbsp;000 komunity Nemcov z [[Transnistria (druhá svetová vojna)|Transnistrie]] v máji [[1944]], kde do dvoch skupím rozdelené kolóny ľudí a ťažných zvierat prechádzali všetkými krajinami karpatsko{{--}}dunajského prietoru vrátane Slovenska.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} [[Štátny prevrat kráľa Michala v Rumunsku|Štátny prevrat v Rumunsku]] [[23. august|23. augusta]] [[1944]] zastihol nemeckú menšinu nepripravenú. Nemecké obyvateľstvo vo vnútrozemí Rumunska bolo vyzvané, aby neopúšťalo domovy. Naopak funkcionári v [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banáte]] a južnom [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] sa snažili o evakuáciu obyvateľstva. Pre rýchlosť sovietskeho postupu a neochotu sedmohradských Sasov opustiť svoje domovy bolo evakuovaných len zhruba 55&nbsp;000 z 300&nbsp;000 sedmohradských Sasov vtedajšieho [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|81}} Z rumunského Banátu sa len asi 30&nbsp;000 Nemcom podarilo sformovať do kolón a vyraziť na Viedeň. Počet nemeckých utečencov zo srbského Banátu VoMi odhadovala na 20&nbsp;000{{--}}30&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|83}} Z územia [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]] v hraniciach z roku [[1920]] VoMi vysťahovala do [[Bitka o Budapešť|pádu Budapešti]] vo februári [[1945]] len zhruba 50&nbsp;000{{--}}60&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|85}} [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]] opustilo zhruba 110&nbsp;000 etnických Nemcov (ďalších 15&nbsp;000 sa už nachádzalo v Nemecku ako pracovná sila a 28&nbsp;000 mužov slúžilo vo [[Waffen-SS]]).<ref name="Schvarc"/>{{rp|86}} ==Evakuácia Nemcov zo Slovenska== 19 jar 1945 ked prichadzali utecenci, doslo k navratu cudzich robotnikov z nie znepriatelenych statov 20 3600 vagonov so strojmi zo Slovenska 26 Deutsche Partei za evakuaciu krv ma prednost pred podou Prvým krokom vedúcim k evakuácii Nemcov bola evakuácia školopovinných detí z [[Bratislava|Bratislavy]], ktorá sa dostala do dosahu spojeneckých (amerických) bombardérov. [[Deutsche Partei]] vytvorila za tým účelom „Úradovňu pre plánovanie“ (''{{vjz|deu|Dienstelle für Plannungen|}}'') a očakávala s viac ako 1&nbsp;800 prihlášok na evakuáciu z 3&nbsp;248 školopovinných nemeckých detí. K ďalšiemu priebehu akcie chýbajú historické pramene.<ref name="Schvarc"/>{{rp|86}} Vypracovaním plánu evkauácie poveril vodca nemeckej menšiny [[Franz Karmasin]] krajského dajomníka [[Deutsche Partei]] na Hornom Spiši Adalberta Wahnhofa. Wahnhofov plán (s veľkou pravdepodobnosťou ide o dokument nachádzajúci sa v Slovenskom národnom archíve s názvom ''„Konvoj na pochode“'', ''{{vjz|deu|Der Treck auf dem Marsch}}'') predpokladal evakuáciu väčšiny Nemcov Horného Spiša (14&nbsp;560 osôb) a polovicu Nemcov Dolného Spiša (8&nbsp;000 osôb) pomocou vozov ťahaných hospodárskymi zvieratami. Zvyšok (asi 15&nbsp;600 osôb) plánoval Wahnhof evakuovať železnicou. Z plánu neobolo jasné, odkiaľ vziať uvažovaných 390 železničných vozňov. [[Franz Karmasin|Karmasin]] sa plánu pridržiaval až do vypuknutia [[Slovenské národné povstanie|SNP]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|87}} Od [[9. máj|9. mája]] do [[12. júl|12. júla]] [[1944]] prechádzali Slovenskom po trase [[Sereď]]{{--}}[[Bratislava]]{{--}}[[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]] kolóny nemeckých utečencov z [[Transnistria (druhá svetová vojna)|Transnistrie]]. Úrady [[Deutsche Partei]] zaopatrili aj z prostriedkov v sume 1 milión korún poskytnutých z Berlína v rámci nemecko{{--}}slovenského platobného styku celkovo 87&nbsp;473 utečencov. Posledný konvoj opustil Slovensko [[7. august|7. augusta]] [[1944]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|88}} Po zahájení [[Slovenské národné povstanie|SNP]], kedy [[28. august|28. augusta]] povstalci ovládli [[Slovenské národné povstanie na Spiši|Poprad]], vypukla v radoch nemeckej menšiny na Spiši panika. Wahnhoffov plán sa ukázal v neprehľadnej situácii nerealizovateľný. Funkcionári [[Deutsche Partei]] <ref name="Schvarc"/>{{rp|90}} 94 Presidlenie na Zahorie. 95 Po pade Dukly 98 odchyt muzov do SS, masovy odchod, 2 konvoje 99 deportacie do ZSSR tych co ostali 101 Hauerland, Sklene, Stiavnica, Magurka 102 odvoz deti 105 evakuacia Bratislavy 105 Heimatschutz rota k Schill 106 odvoz deti do taborov KLV 110 Karmasin trest smrti in absentia, pocty 113 nemecke rabovanie 118 odvoz archivov, pamiatok, tlaci 132 Sigmung Keil 135 Karmasinov proces 150 deportacie zo Serede 152 odchod vlady 159 evakuacia bratislavy 163 jar 1944 snaha uvolnit Piestany pre evakuaciu, ziadost odsunut 1300 nemeckych deti, precan nemci 192 ==Dohra== 165 utecenci z Ukrajiny, prichadzali cez Cadcu 167-168 Ukrajinski utecenci 170 Holic domaci neveria ukrajincom bolsevicky teror, povstalci vyviezli Ukrajincov k Zlatym Moravciam 178 oktobrove rokovania a evakuacii 188 nalet na Presov 191 po 9.3. neevakuovani ako nepriatelia 191 bod X zmluvy == Poznámky == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] --> aduw1rljkw9sit0mwx6o1wicqzbtp35 8382732 8382731 2026-10-11T10:53:23Z Martingazak 234259 /* Predohra */ Preklep 8382732 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45 |obrázok=Skkadeplaque.jpg |popis obrázka=Pamätná tabuľa na budove [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]] v Bratislave na pamiatku evakuovaných a vysídlených [[karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] |popis udalosti=Riadená evakuácia príslušníkov nemeckej menšiny orgánmi [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]] |dátum=september [[1944]]{{--}}máj [[1945]] |miesto=[[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |príčina=prehry Nemecka na východnom fronte |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Reichskommisar für die Festigung deutschen Volkstums (RKF), [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]] }} '''Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45''' predstavovala súčasť širokého programu evakuácie etnických Nemcov z krajín strednej a východnej Európy orgánmi [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] pred príchodom [[Červená armáda|Červenej armády]]. „Dočasná repatriácia“ (''{{vjz|deu|zeitweilige Rückführung}}''){{#tag:ref|Nemecké orgány sa vyhýbali pojmu „evakuácia“, nakoľko toto označenie používali nedávno predtým ako zásterku na deportovanie Židov.<ref name="Schvarc"/>{{rp|78}}|group=pozn.}} príslušníkov nemeckých menšín bola záverečným aktom nemeckej „Volksgruppenpolitik“.<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref> V období od septembra [[1944]] do mája [[1945]] bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120&nbsp;000 osôb nemeckého pôvodu. Po obnovení Československej republiky v roku [[1945]] Nemci stratili výnosom prezidenta [[Edvard Beneš|Eduarda Beneša]] československé štátne občianstvo a majetok. K druhému násilnému vysídleniu Nemcov zo Slovenska na základe dohôd v Postupime došlo v rokoch [[1944]]{{--}}[[1947]], keď bolo odsunutých ďalších 32&nbsp;000 osôb. Počet Nemcov na Slovensku klesol z 148&nbsp;214 v roku [[1930]] na 4&nbsp;794 v roku [[1950]].<ref name="LudovaKultura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Slovensku | vydavateľ = Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru|url = https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2026-10-11}}</ref> ==Predohra== Pod dojmom bojových úspechov [[Červená armáda|Červenej armády]] na východnom fronte začal RKF zvažovať prechodnú organizovanú evakuáciu príslušníkov nemeckých menšín z [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]], [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]], [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]], [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátska]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]]. Organizácia evakuácie prebiehala pod dohľadom úradu [[Schutzstaffel|SS]] ''„Strediska na podporu etnických Nemcov“'' (''{{vjz|deu|Volksdeutsche Mittelstelle, VoMi}}''), ten však vydával vedeniam nemeckojazyčných menšín len všeobecné pokyny a celá evakuácia prebiehala chaoticky.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} Prvou akciou bola evakuácia 125&nbsp;000 komunity Nemcov z [[Transnistria (druhá svetová vojna)|Transnistrie]] v máji [[1944]], kde do dvoch skupím rozdelené kolóny ľudí a ťažných zvierat prechádzali všetkými krajinami karpatsko{{--}}dunajského prietoru vrátane Slovenska.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} [[Štátny prevrat kráľa Michala v Rumunsku|Štátny prevrat v Rumunsku]] [[23. august|23. augusta]] [[1944]] zastihol nemeckú menšinu nepripravenú. Nemecké obyvateľstvo vo vnútrozemí Rumunska bolo vyzvané, aby neopúšťalo domovy. Naopak funkcionári v [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banáte]] a južnom [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] sa snažili o evakuáciu obyvateľstva. Pre rýchlosť sovietskeho postupu a neochotu sedmohradských Sasov opustiť svoje domovy bolo evakuovaných len zhruba 55&nbsp;000 z 300&nbsp;000 sedmohradských Sasov vtedajšieho [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|81}} Z rumunského Banátu sa len asi 30&nbsp;000 Nemcom podarilo sformovať do kolón a vyraziť na Viedeň. Počet nemeckých utečencov zo srbského Banátu VoMi odhadovala na 20&nbsp;000{{--}}30&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|83}} Z územia [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]] v hraniciach z roku [[1920]] VoMi vysťahovala do [[Bitka o Budapešť|pádu Budapešti]] vo februári [[1945]] len zhruba 50&nbsp;000{{--}}60&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|85}} [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]] opustilo zhruba 110&nbsp;000 etnických Nemcov (ďalších 15&nbsp;000 sa už nachádzalo v Nemecku ako pracovná sila a 28&nbsp;000 mužov slúžilo vo [[Waffen-SS]]).<ref name="Schvarc"/>{{rp|86}} ==Evakuácia Nemcov zo Slovenska== 19 jar 1945 ked prichadzali utecenci, doslo k navratu cudzich robotnikov z nie znepriatelenych statov 20 3600 vagonov so strojmi zo Slovenska 26 Deutsche Partei za evakuaciu krv ma prednost pred podou Prvým krokom vedúcim k evakuácii Nemcov bola evakuácia školopovinných detí z [[Bratislava|Bratislavy]], ktorá sa dostala do dosahu spojeneckých (amerických) bombardérov. [[Deutsche Partei]] vytvorila za tým účelom „Úradovňu pre plánovanie“ (''{{vjz|deu|Dienstelle für Plannungen|}}'') a očakávala s viac ako 1&nbsp;800 prihlášok na evakuáciu z 3&nbsp;248 školopovinných nemeckých detí. K ďalšiemu priebehu akcie chýbajú historické pramene.<ref name="Schvarc"/>{{rp|86}} Vypracovaním plánu evkauácie poveril vodca nemeckej menšiny [[Franz Karmasin]] krajského dajomníka [[Deutsche Partei]] na Hornom Spiši Adalberta Wahnhofa. Wahnhofov plán (s veľkou pravdepodobnosťou ide o dokument nachádzajúci sa v Slovenskom národnom archíve s názvom ''„Konvoj na pochode“'', ''{{vjz|deu|Der Treck auf dem Marsch}}'') predpokladal evakuáciu väčšiny Nemcov Horného Spiša (14&nbsp;560 osôb) a polovicu Nemcov Dolného Spiša (8&nbsp;000 osôb) pomocou vozov ťahaných hospodárskymi zvieratami. Zvyšok (asi 15&nbsp;600 osôb) plánoval Wahnhof evakuovať železnicou. Z plánu neobolo jasné, odkiaľ vziať uvažovaných 390 železničných vozňov. [[Franz Karmasin|Karmasin]] sa plánu pridržiaval až do vypuknutia [[Slovenské národné povstanie|SNP]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|87}} Od [[9. máj|9. mája]] do [[12. júl|12. júla]] [[1944]] prechádzali Slovenskom po trase [[Sereď]]{{--}}[[Bratislava]]{{--}}[[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]] kolóny nemeckých utečencov z [[Transnistria (druhá svetová vojna)|Transnistrie]]. Úrady [[Deutsche Partei]] zaopatrili aj z prostriedkov v sume 1 milión korún poskytnutých z Berlína v rámci nemecko{{--}}slovenského platobného styku celkovo 87&nbsp;473 utečencov. Posledný konvoj opustil Slovensko [[7. august|7. augusta]] [[1944]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|88}} Po zahájení [[Slovenské národné povstanie|SNP]], kedy [[28. august|28. augusta]] povstalci ovládli [[Slovenské národné povstanie na Spiši|Poprad]], vypukla v radoch nemeckej menšiny na Spiši panika. Wahnhoffov plán sa ukázal v neprehľadnej situácii nerealizovateľný. Funkcionári [[Deutsche Partei]] <ref name="Schvarc"/>{{rp|90}} 94 Presidlenie na Zahorie. 95 Po pade Dukly 98 odchyt muzov do SS, masovy odchod, 2 konvoje 99 deportacie do ZSSR tych co ostali 101 Hauerland, Sklene, Stiavnica, Magurka 102 odvoz deti 105 evakuacia Bratislavy 105 Heimatschutz rota k Schill 106 odvoz deti do taborov KLV 110 Karmasin trest smrti in absentia, pocty 113 nemecke rabovanie 118 odvoz archivov, pamiatok, tlaci 132 Sigmung Keil 135 Karmasinov proces 150 deportacie zo Serede 152 odchod vlady 159 evakuacia bratislavy 163 jar 1944 snaha uvolnit Piestany pre evakuaciu, ziadost odsunut 1300 nemeckych deti, precan nemci 192 ==Dohra== 165 utecenci z Ukrajiny, prichadzali cez Cadcu 167-168 Ukrajinski utecenci 170 Holic domaci neveria ukrajincom bolsevicky teror, povstalci vyviezli Ukrajincov k Zlatym Moravciam 178 oktobrove rokovania a evakuacii 188 nalet na Presov 191 po 9.3. neevakuovani ako nepriatelia 191 bod X zmluvy == Poznámky == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] --> tg6l9looqnvfzvy8c9xl8w1tzn92nkx 8382735 8382732 2026-10-11T10:54:45Z Martingazak 234259 /* Predohra */ Pteklep 8382735 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45 |obrázok=Skkadeplaque.jpg |popis obrázka=Pamätná tabuľa na budove [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]] v Bratislave na pamiatku evakuovaných a vysídlených [[karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] |popis udalosti=Riadená evakuácia príslušníkov nemeckej menšiny orgánmi [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]] |dátum=september [[1944]]{{--}}máj [[1945]] |miesto=[[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |príčina=prehry Nemecka na východnom fronte |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Reichskommisar für die Festigung deutschen Volkstums (RKF), [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]] }} '''Evakuácia Nemcov zo Slovenska v rokoch 1944/45''' predstavovala súčasť širokého programu evakuácie etnických Nemcov z krajín strednej a východnej Európy orgánmi [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] pred príchodom [[Červená armáda|Červenej armády]]. „Dočasná repatriácia“ (''{{vjz|deu|zeitweilige Rückführung}}''){{#tag:ref|Nemecké orgány sa vyhýbali pojmu „evakuácia“, nakoľko toto označenie používali nedávno predtým ako zásterku na deportovanie Židov.<ref name="Schvarc"/>{{rp|78}}|group=pozn.}} príslušníkov nemeckých menšín bola záverečným aktom nemeckej „Volksgruppenpolitik“.<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref> V období od septembra [[1944]] do mája [[1945]] bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120&nbsp;000 osôb nemeckého pôvodu. Po obnovení Československej republiky v roku [[1945]] Nemci stratili výnosom prezidenta [[Edvard Beneš|Eduarda Beneša]] československé štátne občianstvo a majetok. K druhému násilnému vysídleniu Nemcov zo Slovenska na základe dohôd v Postupime došlo v rokoch [[1944]]{{--}}[[1947]], keď bolo odsunutých ďalších 32&nbsp;000 osôb. Počet Nemcov na Slovensku klesol z 148&nbsp;214 v roku [[1930]] na 4&nbsp;794 v roku [[1950]].<ref name="LudovaKultura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Slovensku | vydavateľ = Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru|url = https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2026-10-11}}</ref> ==Predohra== Pod dojmom bojových úspechov [[Červená armáda|Červenej armády]] na východnom fronte začal RKF zvažovať prechodnú organizovanú evakuáciu príslušníkov nemeckých menšín z [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]], [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]], [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]], [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátska]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]]. Organizácia evakuácie prebiehala pod dohľadom úradu [[Schutzstaffel|SS]] ''„Stredisko na podporu etnických Nemcov“'' (''{{vjz|deu|Volksdeutsche Mittelstelle, VoMi}}''), ten však vydával vedeniam nemeckojazyčných menšín len všeobecné pokyny a celá evakuácia prebiehala chaoticky.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} Prvou akciou bola evakuácia 125&nbsp;000 komunity Nemcov z [[Transnistria (druhá svetová vojna)|Transnistrie]] v máji [[1944]], kde do dvoch skupín rozdelené kolóny ľudí a ťažných zvierat prechádzali všetkými krajinami karpatsko{{--}}dunajského prietoru vrátane Slovenska.<ref name="Schvarc"/>{{rp|80}} [[Štátny prevrat kráľa Michala v Rumunsku|Štátny prevrat v Rumunsku]] [[23. august|23. augusta]] [[1944]] zastihol nemeckú menšinu nepripravenú. Nemecké obyvateľstvo vo vnútrozemí Rumunska bolo vyzvané, aby neopúšťalo domovy. Naopak funkcionári v [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banáte]] a južnom [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] sa snažili o evakuáciu obyvateľstva. Pre rýchlosť sovietskeho postupu a neochotu sedmohradských Sasov opustiť svoje domovy bolo evakuovaných len zhruba 55&nbsp;000 z 300&nbsp;000 sedmohradských Sasov vtedajšieho [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|81}} Z rumunského Banátu sa len asi 30&nbsp;000 Nemcom podarilo sformovať do kolón a vyraziť na Viedeň. Počet nemeckých utečencov zo srbského Banátu VoMi odhadovala na 20&nbsp;000{{--}}30&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|83}} Z územia [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]] v hraniciach z roku [[1920]] VoMi vysťahovala do [[Bitka o Budapešť|pádu Budapešti]] vo februári [[1945]] len zhruba 50&nbsp;000{{--}}60&nbsp;000 osôb.<ref name="Schvarc"/>{{rp|85}} [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]] opustilo zhruba 110&nbsp;000 etnických Nemcov (ďalších 15&nbsp;000 sa už nachádzalo v Nemecku ako pracovná sila a 28&nbsp;000 mužov slúžilo vo [[Waffen-SS]]).<ref name="Schvarc"/>{{rp|86}} ==Evakuácia Nemcov zo Slovenska== 19 jar 1945 ked prichadzali utecenci, doslo k navratu cudzich robotnikov z nie znepriatelenych statov 20 3600 vagonov so strojmi zo Slovenska 26 Deutsche Partei za evakuaciu krv ma prednost pred podou Prvým krokom vedúcim k evakuácii Nemcov bola evakuácia školopovinných detí z [[Bratislava|Bratislavy]], ktorá sa dostala do dosahu spojeneckých (amerických) bombardérov. [[Deutsche Partei]] vytvorila za tým účelom „Úradovňu pre plánovanie“ (''{{vjz|deu|Dienstelle für Plannungen|}}'') a očakávala s viac ako 1&nbsp;800 prihlášok na evakuáciu z 3&nbsp;248 školopovinných nemeckých detí. K ďalšiemu priebehu akcie chýbajú historické pramene.<ref name="Schvarc"/>{{rp|86}} Vypracovaním plánu evkauácie poveril vodca nemeckej menšiny [[Franz Karmasin]] krajského dajomníka [[Deutsche Partei]] na Hornom Spiši Adalberta Wahnhofa. Wahnhofov plán (s veľkou pravdepodobnosťou ide o dokument nachádzajúci sa v Slovenskom národnom archíve s názvom ''„Konvoj na pochode“'', ''{{vjz|deu|Der Treck auf dem Marsch}}'') predpokladal evakuáciu väčšiny Nemcov Horného Spiša (14&nbsp;560 osôb) a polovicu Nemcov Dolného Spiša (8&nbsp;000 osôb) pomocou vozov ťahaných hospodárskymi zvieratami. Zvyšok (asi 15&nbsp;600 osôb) plánoval Wahnhof evakuovať železnicou. Z plánu neobolo jasné, odkiaľ vziať uvažovaných 390 železničných vozňov. [[Franz Karmasin|Karmasin]] sa plánu pridržiaval až do vypuknutia [[Slovenské národné povstanie|SNP]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|87}} Od [[9. máj|9. mája]] do [[12. júl|12. júla]] [[1944]] prechádzali Slovenskom po trase [[Sereď]]{{--}}[[Bratislava]]{{--}}[[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]] kolóny nemeckých utečencov z [[Transnistria (druhá svetová vojna)|Transnistrie]]. Úrady [[Deutsche Partei]] zaopatrili aj z prostriedkov v sume 1 milión korún poskytnutých z Berlína v rámci nemecko{{--}}slovenského platobného styku celkovo 87&nbsp;473 utečencov. Posledný konvoj opustil Slovensko [[7. august|7. augusta]] [[1944]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|88}} Po zahájení [[Slovenské národné povstanie|SNP]], kedy [[28. august|28. augusta]] povstalci ovládli [[Slovenské národné povstanie na Spiši|Poprad]], vypukla v radoch nemeckej menšiny na Spiši panika. Wahnhoffov plán sa ukázal v neprehľadnej situácii nerealizovateľný. Funkcionári [[Deutsche Partei]] <ref name="Schvarc"/>{{rp|90}} 94 Presidlenie na Zahorie. 95 Po pade Dukly 98 odchyt muzov do SS, masovy odchod, 2 konvoje 99 deportacie do ZSSR tych co ostali 101 Hauerland, Sklene, Stiavnica, Magurka 102 odvoz deti 105 evakuacia Bratislavy 105 Heimatschutz rota k Schill 106 odvoz deti do taborov KLV 110 Karmasin trest smrti in absentia, pocty 113 nemecke rabovanie 118 odvoz archivov, pamiatok, tlaci 132 Sigmung Keil 135 Karmasinov proces 150 deportacie zo Serede 152 odchod vlady 159 evakuacia bratislavy 163 jar 1944 snaha uvolnit Piestany pre evakuaciu, ziadost odsunut 1300 nemeckych deti, precan nemci 192 ==Dohra== 165 utecenci z Ukrajiny, prichadzali cez Cadcu 167-168 Ukrajinski utecenci 170 Holic domaci neveria ukrajincom bolsevicky teror, povstalci vyviezli Ukrajincov k Zlatym Moravciam 178 oktobrove rokovania a evakuacii 188 nalet na Presov 191 po 9.3. neevakuovani ako nepriatelia 191 bod X zmluvy == Poznámky == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] --> s62gelf66gu3efxxcn3wti1hk22wa62 0 716022 8382633 8353502 2026-10-11T06:03:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382633 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník|meno=Frederik August Hannoverský|titul=vojvoda z Yorku a Albany|obrázok=Portrait of Frederick, Duke of York - Lawrence 1816.jpg|veľkosť obrázku=100 × 100|popis obrázku=Portrét [[Thomas Lawrence|Thomasa Lawrencea]] z roku 1816|obrázok erbu=Coat of Arms of Frederick Augustus, Duke of York and Albany.svg|podpis=Signature of Prince Frederick, Duke of York.svg|dynastia=[[Hannoverská dynastia|Hannoverská]]|pôvodné meno=Frederick August|dátum narodenia=[[16. august]] [[1763]]|miesto narodenia=[[St. James’s Palace]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]|dátum úmrtia={{dúv|1827|01|05|1763|08|16}}|miesto úmrtia=[[Rutland House]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]|miesto pochovania=[[Kaplnka svätého Juraja (Windsor)|Kaplnka svätého Juraja]], [[Windsor Castle]]|manželka=[[Frederika Šarlota Pruská]]|otec=[[Juraj III. (Veľká Británia)|Juraj III.]]|matka=[[Šarlota Meklenbursko-Strelická]]|portál1=Spojené kráľovstvo}} '''Frederik August Hannoverský, vojvoda z Yorku a Albany''' (Frederick August, * [[16. august]] [[1763]] – † [[5. január]] [[1827]]) bol druhým synom britského kráľa [[Juraj III. (Veľká Británia)|Juraja III.]] a jeho manželky [[Šarlota Meklenbursko-Strelická|Šarloty Meklenbursko-Strelickej]]. Bol v rokoch 1764 až 1803 [[Kniežatstvo-biskupstvo Osnabrück|princom-biskupom z Osnabrücku]] v [[Svätá rímska ríša|Svätej rímskej ríši]]. Od smrti svojho otca v roku 1820 až do svojej smrti v roku 1827 bol Frederik predpokladaným dedičom svojho staršieho brata kráľa [[Juraj IV. (Spojené kráľovstvo)|Juraja IV.]] Frederik bol nasadený do [[Britská armáda|britskej armády]] vo veľmi ranom veku a bol menovaný do najvyššieho velenia vo veku 30 rokov, keď dostal velenie nad notoricky neúčinnou kampaňou počas [[Vojna prvej koalície|vojny prvej koalície]], kontinentálnej vojny po [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcií]]. Neskôr ako vrchný veliteľ počas [[Napoleonské vojny|Napoleonských vojen]], dohliadal na reorganizáciu britskej armády a zaviedol dôležité štrukturálne, administratívne a náborové reformy.<ref name=":0">Glover, (1963)</ref> Hovorí sa o ňom, že „pre armádu urobil viac ako ktorýkoľvek človek.“<ref name=":1">''The Oxford Illustrated History of the British Army'' (1994) s. 145</ref> == Skorý život == Frederik August sa narodil 16. augusta 1763 v [[St. James’s Palace]] v [[Londýn|Londýne]].<ref name=":2">Heathcote, s. 127.</ref> Jeho otec bol vládnuci britský panovník [[Juraj III. (Veľká Británia)|Juraj III.]]<ref name=":2" /> Jeho matka bola [[Šarlota Meklenbursko-Strelická|kráľovná Šarlota]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Van Der Kiste|meno=John|titul=Deti Juraja III.|vydavateľ=The History Press|rok=2004|isbn=978-0750953825|strany=205}}</ref> Dňa 27. februára 1764, keď mal princ Frederik šesť mesiacov, sa po smrti [[Klement August Bavorský|Klementa Augusta Bavorského]] princom-biskupom z Osnabrücku.<ref name=":2" /> [[Vestfálsky mier]] stanovil, že v meste Osnabrück sa budú striedať katolícki a protestantskí vládcovia, pričom protestantský biskupi budú volení z rodu [[Brunšvické vojvodstvo|Brunswick-Lüneburg]].<ref name=":3">{{Citácia knihy|titul=Princ Frederik, vojvoda z Yorku a Albany|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2004}}</ref> Biskupstvo v Osnabrücku malo značný príjem<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kelly|meno=Ian|titul=Beau Brummell: Najlepší muž štýlu|vydavateľ=Simon and Schuster|miesto=Londýn|rok=2013|isbn=9781416531982}}</ref>, ktorý si udržal až do začlenenia mesta do [[Hannover|Hannoveru]] v roku 1803 počas [[Nemecká mediatizácia|nemeckej mediatizácie]]. 30. decembra 1767 bol vymenovaný za rytiera [[Rád kúpeľov|najčestnejšieho rádu kúpeľov]].<ref>Cokayne, s.921</ref> 19. júna 1771 bol tiež vymenovaný za rytiera [[Podväzkový rád|Podväzkového rádu]].<ref>Weir, s. 286.</ref> == Vojenská kariéra == [[Súbor:Frederick, Duke of York 1800-1820.jpg|vľavo|náhľad|Vojvoda z Yorku ]] Juraj III. sa rozhodol, že jeho druhý syn bude mať kariéru v armáde a 4. novembra 1780 ho dal zaradiť do funkcie [[Plukovník|plukovníka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Č. 12281" | url = https://www.thegazette.co.uk/London/issue/12281/page/6 | dátum prístupu = 2021-02-16}}</ref> V rokoch 1781 až 1787 žil princ Frederik v Hannoveri, kde študoval s mladšími bratmi, [[Eduard August Hannoverský|princom Eduardom]], [[Ernest August I. Hannoverský|princom Ernestom]], [[August Frederik Hannoverský|princom Augustom]] a [[Adolf z Cambridge|princom Adolfom]] na univerzite v [[Göttingen|Göttingene]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Č. 12590" | url = https://www.thegazette.co.uk/London/issue/12590/page/1 | dátum prístupu = 2021-02-02}}</ref> 26. marca 1782 bol vymenovaný za plukovníka 2. gardy konských granátnikov (teraz [[2. záchranná garda|2. záchrannej gardy]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Č. 13552" | url = https://www.thegazette.co.uk/London/issue/13552/page/650 | dátum prístupu = 2021-02-16}}</ref> a potom bol 20. novembra 1782 povýšený na [[Generálmajor|generálmajora]].<ref name=":2" /> 27. októbra 1784 bol povýšený na [[Generálporučík|generálporučíka]]<ref name=":2" /> a 28. októbra 1784 bol vymenovaný za [[Coldstream Guards]].<ref name=":2" /> 27. novembra 1784 bol vymenovaný za [[Vojvoda z Yorku a Albany|vojvodu z Yorku a Albany]] a [[Gróf z Ulsteru|grófa z Ulsteru]] a stal sa členom [[Tajná rada Spojeného kráľovstva|tajnej rady]].<ref name=":3" /> Po návrate do Veľkej Británie, vojvoda zasadol do [[Snemovňa lordov|Snemovne lordov]], kde sa 15. decembra 1788 postavil proti návrhu [[William Pitt mladší|Williama Pitta]] počas krízy regentstva na strane [[Juraj IV. (Spojené kráľovstvo)|princa z Walesu]].<ref name=":3" /> 26. mája 1789 sa zúčastnil súboja s plukovníkom [[Charles Lennox|Charlesom Lennoxom]], ktorého ho urazil. Lennox ho minul sa Frederik odmietal opakovať paľbu.<ref name=":3" /> === Flámsko === {{Pozri aj|Flámske ťaženie}} 12. apríla 1793 bol Frederik povýšený na [[Generál|generála]].<ref name=":4">Heathcote, str. 128</ref> V tom roku bol poslaný do [[Flámsky región|Flámska]], kde velil britskému kontingentu [[Fridrich Josias Sasko-Kobursko-Gothajský|Koburgovej]] armády určenej na inváziu do [[Francúzsko|Francúzska]].<ref name=":4" /> Frederik a jeho armáda vo [[Flámske ťaženie|Flámskom ťažení]] za mimoriadne náročných podmienok. Frederik vyhral niekoľko pozoruhodných bojov, ako napríklad [[obliehanie Valenciennes]] v júli 1793,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Č. 13552" | url = https://www.thegazette.co.uk/London/issue/13552/page/650 | dátum prístupu = 2021-02-16}}</ref> ale bol porazený v [[Bitka pri Hondschoote|bitke pri Hondschoote]] v septembri 1793.<ref name=":4" /> V ťažení v apríli 1794 dosiahol pozoruhodný úspech v [[Bitka pri Beaumonte|bitke pri Beaumonte]]. V máji toho istého roku vyhral [[Bitka pri Willems|bitku pri Willems]] a neskôr bol porazený v [[Bitka pri Tourcoining|bitke pri Tourcoining]].<ref name=":4" /> Britská armáda bola evakuovaná cez [[Brémy]] v apríli 1795.<ref name=":4" /> === Vrchný veliteľ === Po návrate do Británie ho jeho otec Juraj III. 18. februára 1795 povýšil do hodnosti [[Poľný maršal|poľného maršala]]<ref name=":4" /> a 3. apríla ho Juraj vymenoval za hlavného veliteľa v nástupníctve po [[Jeffery Amherst|lordovi Amherstovi]].<ref name=":5">Glover, (1973)</ref> Tento titul bol potvrdený až o tri roky neskôr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Č. 15004" | url = https://www.thegazette.co.uk/London/issue/15004/page/283 | dátum prístupu = 2021-02-16}}</ref> Od 19. augusta 1797 bol aj plukovníkom [[60. peší pluk|60. pešieho pluku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Č. 14038" | url = https://www.thegazette.co.uk/London/issue/14038/page/795 | dátum prístupu = 2021-02-02}}</ref> Pri vymenovaní za vrchného veliteľa okamžite vyhlásil, uvažujúc o [[Flámske ťaženie|Flámskom ťažení]], „že žiadny dôstojník by nikdy nemal byť vystavený rovnakým nevýhodám, v ktorých pracoval.“<ref name=":5" /> Jeho druhé vedenie bolo s armádou vyslanou na [[Anglo-Ruská invázia|anglo-ruskou inváziou]] do [[Holandsko|Holandska]] v auguste 1799. 7. septembra 1799 mu bol udelený čestný titul [[Kapitán-Generál]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Č. 15177" | url = https://www.thegazette.co.uk/London/issue/15177/page/889 | dátum prístupu = 2021-02-02}}</ref> Sir [[Ralph Abercromby]] a [[admirál]] Sir Charles Mitchell, zodpovední za predvoj uspeli v zajatí niektorých holandských vojnových lodí v [[Den Helder]]. Po príchode s hlavnou armádou však spojenecké sily postihlo množstvo katastrof, vrátane nedostatku zásob.<ref name=":6">Heathcote, s. 129</ref> 17. októbra 1799 vojvoda podpísal [[Alkmaarská konvencia|Alkmaarskú konvenciu]], ktorou sa spojenecká výprava stiahla po tom, čo sa vzdala svojich zajatcov.<ref name=":6" /> V roku 1799 bola po ňom pomenovaná aj pevnosť [[Fort Frederick]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fort Frederick | url = https://www.artefacts.co.za/main/Buildings/bldgframes.php?bldgid=65 | dátum prístupu = 2018-11-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181104211100/https://www.artefacts.co.za/main/Buildings/bldgframes.php?bldgid=65 | dátum archivácie = 2018-11-04 }}</ref> Frederikove vojenské neúspechy v roku 1799 boli nevyhnutné vzhľadom na jeho nedostatok skúseností ako poľný maršal a zlý stav britskej armády v tom čase a protichodné ciele protagonistov. Po tejto neúspešnej kampani bol Frederik zosmiešňovaný možno nespravodlivo v básni ''[[The Grand Old Duke of York]]'': <blockquote>Veľký starý vojvoda z Yorku mal desaťtisíc mužov. Vyviedol ich na vrchol kopca A opäť ich zviedol dole. A keď boli hore, boli hore. A keď boli dole, boli dole. A keď boli len do polovice hore, neboli ani hore, ani dole.<ref>Opie, s. 442–443</ref></blockquote> [[Súbor:Mary Anne Clarke2.jpg|vľavo|náhľad|Moderná Circe alebo pokračovanie spodničky, karikatúra Frederikovej milenky [[Mary Anne Clarke]] od [[Isaac Cruikshank|Isaaca Cruikshanka]], 15. marca 1809. Princ odstúpil z čela britskej armády desať dní po zverejnení karikatúry.]] Frederikova skúsenosť z ťaženia do Holandska urobila naňho silný dojem. Toto ťaženie a ťaženie vo Flámsku preukázali početné slabiny britskej armády po rokoch zanedbávania. Frederik ako vrchný veliteľ britskej armády vykonal rozsiahly program reforiem.<ref name=":0" /> Bol osobou najviac zodpovednou za reformy, ktoré vytvorili silu, ktorá slúžila v [[Španielska vojna za nezávislosť|Španielskej vojne za nezávislosť]]. Bol tiež zodpovedný za prípravy za prípravy proti [[Napoleonova plánovaná invázia do Spojeného kráľovstva|Napoleonovej plánovanej invázii do Spojeného kráľovstva]] v roku 1803. Podľa Sira [[John Fortescue|Johna Fortescue]] Frederik urobil „viac pre armádu, než ktokoľvek iný urobil pre ňu v celej jej histórii.“<ref name=":1" /> V roku 1801 Frederik aktívne podporoval založenie [[Kráľovská vojenská akadémia|Kráľovskej vojenskej akadémie]] v [[Sandhurst|Sandhurste]], ktorá podporovala profesionálny výcvik budúcich dôstojníkov.<ref name=":6" /> V roku 1801 Frederik, dotknutý útrapami detí osirelých v dôsledku napoleonských vojen, vydal kráľovský rozkaz a položil základný kameň v [[Chelsea (Londýn)|Chelsea]] na vybudovanie kráľovského vojenského azylu (teraz známeho ako [[Hlavný azyl vojvodu z Yorku]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | titul = Duke of York's Headquarters | url = https://historicengland.org.uk/listing/the-list/list-entry/1266717 | dátum prístupu = 2021-02-02 | vydavateľ = Historic England}}</ref> V roku 1892 bol vojenský azyl premenovaný na [[Kráľovská vojenská škola vojvodu z Yorku|Kráľovskú vojenskú školu vojvodu z Yorku]]. Škola sa v roku 1909 presťahovala do [[Dover (Anglicko)|Doveru]] v [[Kent|Kente]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Duke of York's Royal Military School | url = https://www.doyrms.com/military-heritage | dátum prístupu = 2021-02-02}}</ref> 14. septembra 1805 mu bol udelený čestný titul Warden of Windsor Forest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Č. 15842" | url = https://www.thegazette.co.uk/London/issue/15842/page/1145 | dátum prístupu = 2021-02-02}}</ref> Frederik odstúpil z funkcie vrchného veliteľa 25. marca 1809 v dôsledku škandálu spôsobeného činnosťou jeho poslednej milenky [[Mary Anne Clarke]].<ref name=":6" /> Clarke bola obvinená z nezákonného predaja armádnych provízii pod Frederikovou záštitou.<ref name=":6" /> Záležitosť prešetril užší výbor [[Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva|Dolnej snemovne Spojeného kráľovstva]]. Parlament nakoniec oslobodil Frederika spod obžaloby z prijímania úplatkov pomerom hlasov 278 proti 196. Napriek tomu odstúpil pre vysoký počet hlasov proti nemu.<ref name=":6" /> O dva roky neskôr vyšlo najavo, že Clarke dostala platbu za nábytok od Frederikovho hlavného žalobcu [[Gwyllyn Wardle|Gwyllyna Wardlea]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Duke of York Scandal, 1809 | url = https://www.historyofparliamentonline.org/periods/hanoverians/duke-york-scandal-1809 | dátum prístupu = 2021-02-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210417064915/https://www.historyofparliamentonline.org/periods/hanoverians/duke-york-scandal-1809 | dátum archivácie = 2021-04-17 }}</ref> [[Juraj IV. (Spojené kráľovstvo)|Princ Regent]] 29. mája 1811 opätovne vymenoval Frederika za vrchného veliteľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Č. 16487" | url = https://www.thegazette.co.uk/London/issue/16487/page/940 | dátum prístupu = 2021-02-02}}</ref> Vojvodov vzťah s Mary Anne Clarke využil potomok Mary Anne, [[Daphne du Maurierová]] vo svojom historickom románe [[Mary Anne]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Aurerbach|meno=Nina|titul=Daphne Du Maurier, strašidelná dedička|rok=2002|strany=77}}</ref> Frederik udržiaval svoje vidiecke sídlo v [[Oatlands]] neďaleko [[Weybridge]] v [[Surrey (Anglicko)|Surrey]], ale tam bol zriedka a radšej sa ponoril do svojej administratívnej práci v [[Horse Guards]] (sídlo britskej armády). Frederik bol neustále v dlhoch kvôli svojmu nadmernému hazardu s kartami a dostihovými koňmi.<ref name=":3" /> Po nečakanej smrti svojej netere, princeznej [[Šarlota z Walesu|Šarloty z Walesu]] v roku 1817 sa Frederik stal druhým v poradí na trón.<ref>Heathcote, s. 130</ref> V roku 1820 sa stal dedičom po smrti svojho otca Juraja III.<ref name=":3" /> == Smrť == [[Súbor:Frederick, Duke of York and Albany by John Jackson.jpg|vľavo|náhľad|223x223bod|Vojvoda z Yorku v roku 1822]] Frederik zomrel 5. januára 1827 v [[Rutland House]] v [[Londýn|Londýne]]. Frederik zomrel na [[Vodnatieľka|vodnatieľku]] a [[Ochorenie srdca|kardiovaskulárnu chorobu]].<ref name=":6" /> Frederikovo telo bolo vystavené v Kráľovskej kaplnke v Londýne<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = St James's Palace | url = https://www.british-history.ac.uk/old-new-london/vol4/pp100-122 | dátum prístupu = 2021-02-02}}</ref> a potom boli Frederikove pozostatky boli uložené v [[Kaplnka svätého Juraja na hrade Windsor|kaplnke svätého Juraja]] na [[Windsor Castle]].<ref name=":3" /> Počas pohrebu, ktorý sa konal v noci, bola kaplnka tak studená, že minister zahraničných vecí [[George Canning]] dostal [[Reumatická horúčka|reumatickú horúčku]] a tak ochorel, že si myslel, že sa už nezotaví.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Longford|meno=Elizabeth|titul=Welligton|vydavateľ=Weidenfield a Nicolson|rok=1972|strany=131}}</ref> Canning zomrel 8. augusta toho istého roku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Knight | meno = Sam | titul = 'London Bridge is down': the secret plan for the days after the Queen’s death | url = https://www.theguardian.com/uk-news/2017/mar/16/what-happens-when-queen-elizabeth-dies-london-bridge | dátum prístupu = 2017-02-02}}</ref><ref>Stanley, AP , ''Historické pamätníky Westminsterského opátstva'' (Londýn; John Murray; 1882), s. 247.</ref> == Rodina == [[Súbor:Sir Henry Singleton - The Marriage of the Duke and Duchess of York - 68.46 - Minneapolis Institute of Arts.jpg|náhľad|Svadba vojvodu z Yorku ]] Frederik sa oženil so svojou sesternicou z tretieho kolena, princeznou [[Frederika Šarlota Pruská|Frederikou Šarlotou Pruskou]], dcérou pruského kráľa [[Fridrich Viliam II.|Fridricha Viliama II.]] a [[Alžbeta Kristína Ulrika Brunšvicko-Wolfenbüttelská|Alžbety Kristíny Ulriky Brunšvicko-Wolfenbüttelskej]] v zámku [[Zámok Charlottenburg|Charlottenburg]] v [[Berlín|Berlíne]] 29. septembra 1791 a znova 23. novembra 1791 v [[Buckinghamský palác|Buckinghamskom paláci]].<ref name=":4" /> Manželstvo nebolo šťastné a pár sa čoskoro rozišiel. Frederika sa utiahla do Oatlands, kde žila do svojej smrti v roku 1820.<ref name=":3" /> == Tituly, štýly a vyznamenania == [[Súbor:Coat of Arms of Frederick Augustus, Duke of York and Albany.svg|náhľad|Erb vojvodu z Yorku ]] [[Súbor:Duke of York's Standard (1763-1801) RMG RP-32-25-6.jpg|náhľad|Štandarda vojvodu z Yorku ]] === Tituly a štýly === * 16. august 1763 – 27. november 1784: Jeho kráľovská výsosť princ Frederik * 27. november 1784 – 5. január 1827: Jeho kráľovská výsosť vojvoda z Yorku a Albany === Vyznamenania === * Kráľovský rytier [[Podväzkový rád|Podväzkového rádu]], udelený 19. júna 1771<ref>{{Citácia knihy|titul=Knights of the England|miesto=Londýn|rok=1906|strany=47}}</ref> * Rytiersky veľkokríž [[Rád kúpeľov|rádu kúpeľov]], udelený 2. januára 1815<ref>Shaw, s. 180</ref> * Rytiersky veľkokríž [[Kráľovský guelfský rad|kráľovského guelfského radu]], udelený 12, augusta 1814<ref>Shaw, s. 447</ref> * Rytier [[Rad čiernej orlice|radu čiernej orlice]], udelený 11. apríla 1814<ref>''Liste der Ritter des Königlich Preußischen Hohen Ordens vom Schwarzen Adler'' (1851), „Von Seiner Majestät dem Könige Friedrich Wilhelm III. ernannte Ritter“ s. 17</ref> * Rytier [[Rád svätého Ducha|rádu svätého Ducha]], udelený 21. apríla 1814<ref name=":7">''The Complete Peerage, Volume XII, Part II''(1959), strana 923, St Catherine's Press (Londýn), editori Godfrey H. White a RS Lea.</ref> * Rytier [[Rad svätého Andreja|radu svätého Andreja]], udelený 9. júna 1814<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Almanach de la cour | url = https://books.google.sk/books?id=8ZpKAAAAcAAJ&redir_esc=y | dátum prístupu = 2021-02-02}}</ref> * Rytier [[Rad svätého Alexandra Nevského|radu svätého Alexandra Nevského]], udelený 9. júna 1814<ref name=":8" /> * Rytiersky veľkokríž [[Rad Karola III.|radu Karola III.]], udelený 21. augusta 1814<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Guerra | meno = Francisco | titul = Kalendario manual y guía de forasteros en Madrid Año 1826 | url = https://babel.hathitrust.org/cgi/pt?id=ucm.5309090274&view=1up&seq=52 | dátum prístupu = 2020-10-08}}</ref> * Rytiersky veľkokríž [[Rad Márie Terézie|radu Márie Terézie]], udelený v roku 1814<ref name=":7" /> == Dedičstvo == [[Súbor:FrederickDukeofYork594fc.jpg|náhľad|Socha Frederika, vojvodu z Yorku na Waterloo Place, [[City of Westminster]], [[Londýn]]]] [[Súbor:Duke of York J.Woods after a picture by J.Salmon publ 1837.jpg|vľavo|náhľad|[[Stĺp vojvodu z Yorku]] pri pohľade z [[The Mall]] v [[Londýn|Londýne]]]] [[Fredericton]], hlavné mesto [[Kanada|kanadskej]] provincie [[New Brunswick]] je pomenované po princovi Frederikovi. Mesto sa pôvodne volalo „Frederick's Town“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fredericton | url = https://new-brunswick.net/new-brunswick/fredericton/page1.html | dátum prístupu = 2012-04-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120423234210/http://new-brunswick.net/new-brunswick/fredericton/page1.html | dátum archivácie = 2012-04-23 }}</ref> Aj v Kanade bol [[Vojvoda z Yorkského zálivu]] pomenovaný na jeho počesť, pretože bol objavený 16. augusta, na deň jeho narodenín.<ref>Taylor, s. 300</ref> V [[Západná Austrália|Západnej Austrálii]] je po princovi Frederikovi pomenované mestá: [[York County]], [[York (Austrália)|York]] a [[Albany (Austrália)|Albany]].<ref>Taylor, Thomas George (1860). ''Západná Austrália; jeho história, pokrok, postavenie a vyhliadky, zväzok 13, Londýn: G. Street. s. 10.''</ref><ref>West, DAP, ''The Settlement on the Sound – Discovery and resolution of the Albany Region 1791–1831'' , Western Australian Museum, Perth, 1976, preprint 2004. s. 55–115.</ref> Albany sa pôvodne volalo Frederick Town.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KATALÓG RUKOPISOV, ORÁLNEJ HISTÓRIE A OBRÁZKOV | url = https://archival.sl.nsw.gov.au/Details/archive/110334408 | dátum prístupu = 2021-02-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210729091016/https://archival.sl.nsw.gov.au/Details/archive/110334408 | dátum archivácie = 2021-07-29}}</ref> Týčiaci sa [[stĺp vojvodu z Yorku]] na Waterloo Place, hneď vedľa [[The Mall]] v Londýne, bol dokončený v roku 1834 ako pamätník princa Frederika.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Victorian London - Buildings, Monuments and Museums - Duke of York's column | url = https://www.victorianlondon.org/buildings/dukeofyork.htm | dátum prístupu = 2020-11-04}}</ref> 72. peší pluk dostal v roku 1823 titul ''Duke of Albany's Own Highlanders'' a v roku 1881 sa stal [[1. práporom Seaforth Highlanders (Ross-shire Buffs, The Duke of Albany's)]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Staré škótske pluky | url = http://www.jamespringle.co.uk/html/old_scots_regiments.html | dátum prístupu = 2012-05-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120511043554/http://www.jamespringle.co.uk/html/old_scots_regiments.html | dátum archivácie = 2012-05-11 }}</ref> Prvé britské opevnenie v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]], [[Fort Frederick]] pri [[Port Elizabeth]]. Fort Frederick bol postavený v roku 1799, aby zabránilo francúzskej pomoci rebelujúcim [[Búri|Búrom]] v krátkotrvajúcej republike [[Graaf-Reinet]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fort Frederick | url = https://www.nmbt.co.za/listing/fort_frederick.html | dátum prístupu = 2012-04-12}}</ref> [[Kráľovská vojenská škola vojvodu z Yorku]] je pomenovaná na Frederikovu česť, pretože bol z veľkej časti zodpovedný za založenie školy Royal Warrant v roku 1801 (pôvodne sa volala Kráľovský azyl pre deti vojakov armády). Škola bola premiestnená na svoje súčasné miesto v [[Dover (Anglicko)|Doveri]] v roku 1909. Pôvodná budova stále stojí v londýnskej [[Chelsea (Londýn)|Chelsea]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Royal Military Asylum, Kings Road, Chelsea, London | url = https://historicengland.org.uk/services-skills/education/educational-images/royal-military-asylum-kings-road-chelsea-london-10241 | dátum prístupu = 2024-07-13 }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Rodokmeň == {{Rodokmeň predkov|Frederik August Hannoverský|[[Juraj III. (Veľká Británia)|Juraj III.]]|[[Šarlota Meklenbursko-strelická]]|[[Frederik, Princ z Walesu]]|[[Augusta Sasko-gothajská]]|[[Karol Ľudovít Meklenbursko-strelický]]|[[Alžbeta Sasko-hildburghausenská]]|[[Juraj II. (Veľká Británia)|Juraj II.]]|[[Karolína z Ansbachu]]|[[Fridrich II. Sasko-gothajský]]|[[Margaréta Anhaltsko-zerbstská]]|[[Adolf Fridrich II. Meklenbursko-strelický]]|[[Christiana Emília Schwarzbursko-sonderhausenská]]|[[Ernest Fridrich I. Sasko-hildburghausenský]]|[[Žofia Albertína Erbach-Erbach]]}} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy|titul=The Complete Peerage of England, Scotland, Ireland, Great Britain and United Kingdom, Extant, Extinct or Dormant|miesto=Londýn|rok=2000}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Fox-Davies|titul=Kompletný sprievodca heraldikou|miesto=Londýn|rok=1909|meno=Arthur}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Glover|meno=Richard|titul=Británia v zálive: Obrana proti Bonaparte, 1803 – 1814, Historické problémy: Séria štúdií a dokumentov č.20|vydavateľ=George Allen a Unwin Ltd.|miesto=Londýn|rok=1963}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Glover|meno=Richard|titul=Príprava na polostrov: Reforma britskej armády 1795–1809|vydavateľ=Cambridge University Press}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Opie|meno=I.|titul=Oxfordský slovník detských riekaniek|vydavateľ=Oxford University Press|miesto=Oxford|rok=I.}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Heathcote|meno=Tony|titul=Britskí poľní maršali 1736–1997|url=https://archive.org/details/britishfieldmars0000heat|vydavateľ=Pen & Sword Books LTD.|rok=1999|isbn=0-85052-696-5}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Taylor|meno=Isaac|titul=Mená a ich histórie: Príručka historickej geografie|vydavateľ=Rivingstones|miesto=Londýn|rok=1898}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Weir|meno=Alison|titul=Britská kráľovská rodina: Kompletná genealógia|vydavateľ=Bodley Head|miesto=LONDÝN|rok=1999}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Prince Frederick, Duke of York and Albany}} == Zdroj == {{Preklad|en|Prince Frederick, Duke of York and Albany|1233335298}} {{Britskí princovia}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Princovia Spojeného kráľovstva]] [[Kategória:Hannoverská dynastia]] [[Kategória:Rytieri Podväzkového rádu]] [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] [[Kategória:Pochovaní v kaplnke svätého Juraja na hrade Windsor]] [[Kategória:Rytieri Radu čiernej orlice]] [[Kategória:Rytieri Radu svätého Andreja]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Alexandra Nevského]] [[Kategória:Absolventi Univerzity v Göttingene]] [[Kategória:Biskupi Osnabrückej diecézy]] hdhfkczxg3110kxt727i1qufsrvl6f2 0 717929 8382392 8379623 2026-10-10T12:51:23Z Lukas565 251676 nové vymenovanie 8382392 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kardinál | meno = Mauro Gambetti [[Rád menších bratov konventuálov|OFMConv.]] | aktuálny titul = [[arcibiskup]] [[metropolita]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Chieti-Vasto | portrét = Cardinale Mauro Gambetti.png | popis portrétu = | erb = Coat of arms of Mauro Gambetti (cardinal).svg | heslo = Omnibus subiecti in caritate | heslo po slovensky = Podriadený všetkým v láske | štát pôsobenia = {{minivlajka|Vatikán|w}} | 1. funkcia = [[arcibiskup]] [[metropolita]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Chieti-Vasto | 1. funkcia - obdobie = [[3. október]] [[2026]]{{--}}súčasnosť | 1. funkcia - predchodca = [[Bruno Forte]] | 1. funkcia - nástupca = Momentálne v úrade | 2. funkcia = [[generálny vikár Jeho Svätosti pre Vatikánske mesto]] | 2. funkcia - obdobie = [[20. február]] [[2021]]{{--}}[[3. október]] [[2026]] | 2. funkcia - predchodca = [[Angelo Comastri]] | 2. funkcia - nástupca = [[Vittorio Francesco Viola]] | funkcie = * generálny kustód kláštora sv. Františka v Assisi<br>([[2013]]{{--}}[[2020]]) * [[Titulárny biskup]] thisidujský<br>([[2020]]{{--}}) * kardinál - kňaz Santissimo Nome di Maria al Foro Traiano<br>[[28. november]] [[2020]]{{--}}súčasnosť | dátum narodenia = {{dnv|1965|10|27}} | miesto narodenia = [[Castel San Pietro Terme]], [[Bologna]], [[Taliansko]] | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | rehoľa = [[Rád menších bratov konventuálov]] | večné sľuby dátum = [[20. september]] [[1998]] | kňazské svätenie dátum = {{dv|2000|01|08|1965|10|27}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = | kňazský svätiteľ funkcia = | biskupské svätenie dátum = {{dv|2020|11|22|1965|10|27}} | biskupské svätenie miesto = | menovanie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | menovanie osoba = [[František (pápež)|František]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Agostino Vallini]] | biskupský svätiteľ funkcia = [[kardinál]] | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Domenico Sorrentino]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Giovanni Mosciatti]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | kardinál dátum = {{dv|2020|11|28|1965|10|27}} | kardinál menujúci = František (pápež) | kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz | titulárny kostol = Santissimo Nome di Maria al Foro Traiano | portál1 = Taliansko | portál2 = }} '''Mauro [[kardinál]] Gambetti''', [[Rád menších bratov konventuálov|OFMConv.]] (* [[27. október]] [[1965]], [[Castel San Pietro Terme]], [[Bologna]], [[Taliansko]]) je taliansky rímskokatolícky [[kňaz]], [[biskup]], [[kardinál]] a [[rehoľník]] minoritského rádu, ktorý bol v rokoch [[2013]]{{--}}[[2020]] generálnym kustódom Generálnej kustódie kláštora sv. Františka v Assisi. == Život == Dňa [[25. október|25. októbra]] [[2020]] [[pápež]] [[František (pápež)|František]] oznámil počas modlitby [[Anjel Pána]], že ho [[28. november|28. novembra]] [[2020]] bude kreovať [[kardinál]]om.<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vatican News | odkaz na autora = | titul = Il Papa annuncia un concistoro per 13 nuovi cardinali | url = https://www.vaticannews.va/it/papa/news/2020-10/papa-annuncia-concistoro-13-nuovi-cardinali.html | vydavateľ = vaticannews.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Kardinálska kreácia prebehla dňa [[28. november|28. novembra]] [[2020]] v bazilike sv. Petra.<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vatican News | odkaz na autora = | titul = Il Papa ai nuovi cardinali: la croce e il mondo, due strade inconciliabili | url = https://www.vaticannews.va/it/papa/news/2020-11/concistoro-cardinali-papa-francesco-coronavirus-basilica.html | vydavateľ = vaticannews.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Je prvým minoritským [[kardinál]]om od roku [[1861]], kedy bol menovaný kardinálom [[Rád menších bratov konventuálov|minorita]] Antonio Maria Panebianco. Dňa [[20. február]]a [[2021]] ho [[pápež]] [[František (pápež)|František]] menoval Generálnym vikárom pre Vatikánske mesto, pričom je súčasne arcikňazom baziliky sv. Petra vo Vatikáne a prezidentom Stavebnej hute baziliky sv. Petra.<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vatican News | odkaz na autora = | titul = Il cardinale Gambetti nuovo vicario del Papa per la Città del Vaticano | url = https://www.vaticannews.va/it/papa/news/2021-02/cardinale-gambetti-vicario-nuovo-vaticano-papa.html | vydavateľ = vaticannews.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam žijúcich kardinálov]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Mauro Gambetti|24050656}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gambetti, Mauro}} [[Kategória:Talianski kardináli]] [[Kategória:Talianski rímskokatolícki arcibiskupi]] [[Kategória:Talianski františkáni]] 6caqj1fezmneymi7kb2tu1w6kx4ucyr 0 718326 8382395 8258083 2026-10-10T12:54:16Z Lukas565 251676 nové vymenovanie 8382395 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = biskup | typ dodatok = arcibiskup | zvolené meno = | zvolené meno originálne = | meno = Vittorio Francesco Viola [[Rád menších bratov|OFM]] | originálne meno = | rodné meno = | aktuálny titul = [[generálny vikár Jeho Svätosti pre Vatikánske mesto]] | portrét = | popis portrétu = | podpis = <!-- meno obrázku na commons --> | erb = Coat of arms of Vittorio Francesco Viola.svg | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = In tuis te invenio sacramentis | heslo po slovensky = Objavujem ťa v tvojich sviatostiach | štát pôsobenia = {{minivlajka|Vatikán|w}}<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} | dátum narodenia = {{dnv|1965|10|04}} | miesto narodenia = [[Biella]], [[Taliansko]] | alma mater = Pápežský inštitút posvätnej liturgie | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | 1. funkcia = [[generálny vikár Jeho Svätosti pre Vatikánske mesto]] | 1. funkcia - obdobie = [[10. októbra]] [[2026]]{{--}}súčasnosť | 1. funkcia - predchodca = [[Mauro Gambetti]] | 1. funkcia - nástupca = Momentálne v úrade | 2. funkcia = [[sekretár]] [[Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí]] | 2. funkcia - obdobie = [[27. máj]] [[2021]]{{--}}[[10. októbra]] [[2026]] | 2. funkcia - predchodca = [[Arthur Roche]] | 2. funkcia - nástupca = [[Aurelio García Macías]] | funkcie = | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | rítus = | rehoľa = [[Rád menších bratov]] | večné sľuby dátum = [[14. september]] [[1991]] | diakonát dátum = {{duv|1991|09|14|1965|10|04|k=0}} | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = [[Luca Brandolini]] | diakonát svätiteľ funkcia = rímsky pomocný biskup | kňazské svätenie dátum = {{duv|1993|07|03|1965|10|04|k=0}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = [[Luca Brandolini]] | kňazský svätiteľ funkcia = rímsky pomocný biskup | ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | ordinácia miesto = | inkardinácia = | menovanie dátum = {{duv|2014|10|15|1965|10|04|k=0}} | menovanie osoba = [[František (pápež)]] | potvrdenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | biskupské svätenie dátum = {{duv|2014|12|07|1965|10|04|k=0}} | biskupské svätenie miesto = | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Domenico Sorrentino]] | biskupský svätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Gualtiero Bassetti]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[kardinál]] | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Martino Canessa]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | kardinál dátum = <!-- {{duv|rok menovania|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | kardinál menujúci = | kardinálsky stupeň = | titulárny kostol = | pontifikát dátum = <!-- {{duv|rok zvolenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | intornizácia dátum = | poradie pápež = | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | patrón = | atribúty = | portál1 = Taliansko | portál2 = }} [[Monsignor|Mons.]] '''Vittorio Francesco Viola''', [[Rád menších bratov konventuálov|OFM]] (* [[4. október]] [[1965]], [[Biella]], [[Taliansko]]) je taliansky [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]], [[arcibiskup]], súčasný [[sekretár]] [[Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí]]. Člen [[Rád menších bratov|Rádu menších bratov]]. == Skóre roky == Narodil sa 4. októbra 1965 v [[Taliansko|Taliansku]]. Na strednej škole sa sústredil na vedu a zapísal sa na univerzitu, plánoval študovať medicínu, no po účasti na františkánskych programoch pre mládež vstúpil do [[Rád menších bratov|Rádu menších bratov]]. Študoval na Teologickom inštitúte v [[Assisi]] a na Pápežskom inštitúte posvätnej liturgie v [[Rím]]e, kde získal licenciát z liturgie. Na tej istej univerzite v roku [[2000]] získal doktorát zo sakrálnej liturgie. [[14. september|14. septembra]] [[1991]] zložil večné sľuby v [[Rád menších bratov|Ráde menších bratov]] v bazilike Santa Maria degli Angeli. Za [[diakon]]a ho vysvätil [[4. júl]]a [[1992]] a za kňaza [[3. júl]]a [[1993]] [[Monsignor|Mons.]] [[Luca Brandolini]], rímsky [[pomocný biskup]]. == Biskup == [[Pápež]] [[František (pápež)|František]] ho [[15. október|15. októbra]] [[2014]] vymenoval za biskupa v Tortone. Dňa [[7. decembra]] [[2014]] prijal biskupskú vysviacku v Bazilike Santa Maria degli Angeli v Assisi od Domenica Sorrentina, [[arcibiskup]]a z Assisi s [[kardinál]]om Gualtierom Bassettim, [[arcibiskup]]om z Perugie, a [[biskup]]om Martinom Canessom, jeho predchodcom v diecéze Tortona. Ako [[biskup]]ské heslo si zvolil slová od svätého Ambróza: ''In tuis te invenio sacramentis'' („Objavujem ťa v tvojich sviatostiach“). [[14. december|14. decembra]] bol uvedený do úradu. == Kuriálna služba == Dňa [[14. január]]a [[2021]] mal súkromnú audienciu u [[pápež]]a [[František (pápež)|Františka]].<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Le Udienze, 14.01.2021" (Tlačová správa) (v taliančine). Tlačová kancelária Svätej stolice. 14. januára 2021. | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2021/01/14/0022/00048.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Dňa [[27. máj]]a 2021 ho pápež František vymenoval za [[sekretár]]a [[Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí]], povýšil ho na arcibiskupa a udelil mu titul [[emeritný]] [[arcibiskup]] z Tortony.<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Rinunce e Nomine, 27.05.2021" (Tlačová správa) (v taliančine). Tlačová kancelária Svätej stolice. 27. mája 2021. | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2021/05/27/0337/00740.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Stal sa apoštolským administrátorom Tortony.<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "SER Mons. Vittorio Francesco Viola" | url = https://www.chiesacattolica.it/annuario-cei/vescovo/4100/s-e-r-mons-vittorio-francesco-viola/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> [[Pápež]] [[Lev XIV.]] ho vymenoval za [[generálny vikár Jeho Svätosti pre Vatikánske mesto|generálneho vikára Jeho Svätosti pre Vatikán]].<ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 10.10.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/10/10/0802/01500.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{s-start}} {{s-rel|rkc}} {{s-pred|pred=[[Martino Canessa]]}} {{s-teraz|teraz=tortonský diecézny biskup |roky=[[15. októbra]] [[2014]]{{--}}[[27. mája]] [[2021]]}} {{s-potom|potom=[[Guido Marini]]}} {{s-end}} == Zdroj == {{Preklad|en|Vittorio Francesco Viola|1229591242}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Viola, Vittorio Francesco}} [[Kategória:Talianski rímskokatolícki biskupi]] [[Kategória:Talianski rímskokatolícki arcibiskupi]] [[Kategória:Osobnosti z Piemontu]] [[Kategória:Talianski františkáni]] jx0q3dd16j26clj38eplyas7wdw0fgr 8382396 8382395 2026-10-10T12:54:41Z Lukas565 251676 gramatická úprava 8382396 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = biskup | typ dodatok = arcibiskup | zvolené meno = | zvolené meno originálne = | meno = Vittorio Francesco Viola [[Rád menších bratov|OFM]] | originálne meno = | rodné meno = | aktuálny titul = [[generálny vikár Jeho Svätosti pre Vatikánske mesto]] | portrét = | popis portrétu = | podpis = <!-- meno obrázku na commons --> | erb = Coat of arms of Vittorio Francesco Viola.svg | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = In tuis te invenio sacramentis | heslo po slovensky = Objavujem ťa v tvojich sviatostiach | štát pôsobenia = {{minivlajka|Vatikán|w}}<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} | dátum narodenia = {{dnv|1965|10|04}} | miesto narodenia = [[Biella]], [[Taliansko]] | alma mater = Pápežský inštitút posvätnej liturgie | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | 1. funkcia = [[generálny vikár Jeho Svätosti pre Vatikánske mesto]] | 1. funkcia - obdobie = [[10. októbra]] [[2026]]{{--}}súčasnosť | 1. funkcia - predchodca = [[Mauro Gambetti]] | 1. funkcia - nástupca = Momentálne v úrade | 2. funkcia = [[sekretár]] [[Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí]] | 2. funkcia - obdobie = [[27. máj]] [[2021]]{{--}}[[10. októbra]] [[2026]] | 2. funkcia - predchodca = [[Arthur Roche]] | 2. funkcia - nástupca = [[Aurelio García Macías]] | funkcie = | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | rítus = | rehoľa = [[Rád menších bratov]] | večné sľuby dátum = [[14. september]] [[1991]] | diakonát dátum = {{duv|1991|09|14|1965|10|04|k=0}} | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = [[Luca Brandolini]] | diakonát svätiteľ funkcia = rímsky pomocný biskup | kňazské svätenie dátum = {{duv|1993|07|03|1965|10|04|k=0}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = [[Luca Brandolini]] | kňazský svätiteľ funkcia = rímsky pomocný biskup | ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | ordinácia miesto = | inkardinácia = | menovanie dátum = {{duv|2014|10|15|1965|10|04|k=0}} | menovanie osoba = [[František (pápež)]] | potvrdenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | biskupské svätenie dátum = {{duv|2014|12|07|1965|10|04|k=0}} | biskupské svätenie miesto = | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Domenico Sorrentino]] | biskupský svätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Gualtiero Bassetti]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[kardinál]] | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Martino Canessa]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | kardinál dátum = <!-- {{duv|rok menovania|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | kardinál menujúci = | kardinálsky stupeň = | titulárny kostol = | pontifikát dátum = <!-- {{duv|rok zvolenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | intornizácia dátum = | poradie pápež = | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | patrón = | atribúty = | portál1 = Taliansko | portál2 = }} [[Monsignor|Mons.]] '''Vittorio Francesco Viola''', [[Rád menších bratov konventuálov|OFM]] (* [[4. október]] [[1965]], [[Biella]], [[Taliansko]]) je taliansky [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]], [[arcibiskup]], súčasný [[generálny vikár Jeho Svätosti pre Vatikánske mesto]]. == Skóre roky == Narodil sa 4. októbra 1965 v [[Taliansko|Taliansku]]. Na strednej škole sa sústredil na vedu a zapísal sa na univerzitu, plánoval študovať medicínu, no po účasti na františkánskych programoch pre mládež vstúpil do [[Rád menších bratov|Rádu menších bratov]]. Študoval na Teologickom inštitúte v [[Assisi]] a na Pápežskom inštitúte posvätnej liturgie v [[Rím]]e, kde získal licenciát z liturgie. Na tej istej univerzite v roku [[2000]] získal doktorát zo sakrálnej liturgie. [[14. september|14. septembra]] [[1991]] zložil večné sľuby v [[Rád menších bratov|Ráde menších bratov]] v bazilike Santa Maria degli Angeli. Za [[diakon]]a ho vysvätil [[4. júl]]a [[1992]] a za kňaza [[3. júl]]a [[1993]] [[Monsignor|Mons.]] [[Luca Brandolini]], rímsky [[pomocný biskup]]. == Biskup == [[Pápež]] [[František (pápež)|František]] ho [[15. október|15. októbra]] [[2014]] vymenoval za biskupa v Tortone. Dňa [[7. decembra]] [[2014]] prijal biskupskú vysviacku v Bazilike Santa Maria degli Angeli v Assisi od Domenica Sorrentina, [[arcibiskup]]a z Assisi s [[kardinál]]om Gualtierom Bassettim, [[arcibiskup]]om z Perugie, a [[biskup]]om Martinom Canessom, jeho predchodcom v diecéze Tortona. Ako [[biskup]]ské heslo si zvolil slová od svätého Ambróza: ''In tuis te invenio sacramentis'' („Objavujem ťa v tvojich sviatostiach“). [[14. december|14. decembra]] bol uvedený do úradu. == Kuriálna služba == Dňa [[14. január]]a [[2021]] mal súkromnú audienciu u [[pápež]]a [[František (pápež)|Františka]].<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Le Udienze, 14.01.2021" (Tlačová správa) (v taliančine). Tlačová kancelária Svätej stolice. 14. januára 2021. | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2021/01/14/0022/00048.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Dňa [[27. máj]]a 2021 ho pápež František vymenoval za [[sekretár]]a [[Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí]], povýšil ho na arcibiskupa a udelil mu titul [[emeritný]] [[arcibiskup]] z Tortony.<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Rinunce e Nomine, 27.05.2021" (Tlačová správa) (v taliančine). Tlačová kancelária Svätej stolice. 27. mája 2021. | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2021/05/27/0337/00740.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Stal sa apoštolským administrátorom Tortony.<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "SER Mons. Vittorio Francesco Viola" | url = https://www.chiesacattolica.it/annuario-cei/vescovo/4100/s-e-r-mons-vittorio-francesco-viola/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> [[Pápež]] [[Lev XIV.]] ho vymenoval za [[generálny vikár Jeho Svätosti pre Vatikánske mesto|generálneho vikára Jeho Svätosti pre Vatikán]].<ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 10.10.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/10/10/0802/01500.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{s-start}} {{s-rel|rkc}} {{s-pred|pred=[[Martino Canessa]]}} {{s-teraz|teraz=tortonský diecézny biskup |roky=[[15. októbra]] [[2014]]{{--}}[[27. mája]] [[2021]]}} {{s-potom|potom=[[Guido Marini]]}} {{s-end}} == Zdroj == {{Preklad|en|Vittorio Francesco Viola|1229591242}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Viola, Vittorio Francesco}} [[Kategória:Talianski rímskokatolícki biskupi]] [[Kategória:Talianski rímskokatolícki arcibiskupi]] [[Kategória:Osobnosti z Piemontu]] [[Kategória:Talianski františkáni]] lfzstn5d0b5v5lmwx4sle1xgjtvpc6y 0 720969 8382397 7939568 2026-10-10T12:56:28Z Lukas565 251676 nové vymenovanie 8382397 wikitext text/x-wiki [[File:Vittorio Francesco Viola (cropped).jpg|right|thumb|[[arcibiskup]] [[Vittorio Francesco Viola]], [[generálny vikár]] pre [[Vatikán]]]] '''Generálny vikár Jeho Svätosti pre Vatikánske mesto''' (presnejšie: ''Generálny vikár pre Vatikánske mesto a pre pápežské vily v Castel Gandolfe'') je [[biskup]], ktorý ako generálny vikár pápeža poskytuje duchovnú starostlivosť veriacim bývajúcim v časti rímskej diecézy, ktorá sa nachádza vo Vatikánskom mestskom štáte, alebo žijúcim v pápežských vilách v [[Castel Gandolfo|Castel Gandolfe]], teda v časti diecézy albánskej. Na rozdiel od [[Kardinál vikár|kardinála vikára]] nemá delegáciu pre riadne vedenie teritória diecézy menom pápeža, ale je priamo jeho generálnym vikárom pre dané teritórium. Stará sa teda o duchovné potreby veriacich Vatikánu a o kostoly a kaplnky na jeho území. Z titulu svojej funkcie je preto aj arcikňazom [[Bazilika svätého Petra|vatikánskej baziliky]], predsedom Svätopeterskej hute a stará sa o duchovné potreby pútnikov vo Vatikáne.<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ján Pavol II., chirograf Dopo la costituzione, 14. 1. 1991| url = https://www.vatican.va/content/john-paul-ii/it/letters/1991/documents/hf_jp-ii_let_19910114_chirografo.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Súčasným vikárom pre Vatikán je [[arcibiskup]] [[Vittorio Francesco Viola]].<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 10.10.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/10/10/0802/01500.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Generální vikář Jeho Svatosti pro Vatikánské město|21025818}} [[Kategória:Cirkevné tituly]] [[Kategória:Rímska kúria]] jrayuyydziqidlpclrcxukzjt1wi0bx 0 721478 8382656 8381931 2026-10-11T08:18:28Z Mr.inkognito123 145903 8382656 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Ťažký rozhovor s Jakubom Gulíkom | formát = [[televízny program|relácia]] | moderátori = [[Jakub Gulík]] | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}} | počet sérií = 4 | počet epizód = 57 | zoznam epizód = #Časti | dĺžka = 24 – 60 minút | vysielanie = [[30. máj]] [[2023]] – súčasnosť | typ = [[talk show]] | réžia = [[Lucia Pazičová]] | scenár = [[Jakub Gulík]]<br />[[Lucia Pazičová]] | tv = [[Aktuality.sk]] | tvorca = [[Lucia Pazičová]] | produkcia = [[Lucia Pazičová]] | produkčná spoločnosť = Nicetry | súvisiace = [[Ťažký týždeň]]<br />[[Janolytik: Info za všetky prachy]]<br />[[Těžký týden]] | webstránka = https://tazkytyzden.sk | csfd id = 1598250 }} '''''Ťažký rozhovor s Jakubom Gulíkom''''' je [[internet]]ová diskusná relácia, ktorá mala premiéru 30. mája 2023 na spravodajskom portáli ''[[Aktuality.sk]]'' v rámci predplatného ''Aktuality Navyše''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ťažký rozhovor s Jakubom Gulíkom: O elektromobiloch | url = https://www.aktuality.sk/clanok/GdJCo64/tazky-rozhovor-s-jakubom-gulikom-o-elektromobiloch/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2023-05-30 | dátum prístupu = 2024-11-17 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref> == Ťažké rozhovory o kultúre == ''[[Ťažký týždeň]]'' v spolupráci s platformou ''Otvorená kultúra'' pod záštitou ''Aktuality.sk'' uviedli sériu diskusií s názvom '''''Ťažké rozhovory o kultúre'''''. Hosťami prvej diskusie s [[Jakub Gulík|Jakubom Gulíkom]], ktorá sa uskutočnila 27. novembra 2024 v Robotníckom dome v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], boli moderátorka [[Adela Vinczeová]], herec [[Činohra Slovenského národného divadla|Činohry SND]] [[Roman Poláčik]] a bývalý riaditeľ Inštitútu kutlúrnej politiky [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry Slovenskej republiky]] Marcel Čas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Otvorená Kultúra|url=https://www.facebook.com/OtvorenaKultura/posts/pfbid02KBzboSkGHovzu93eyX914L29YgUhDfhXXRcDQMFAHi8zdkPzsCSMhwirmLDtd5uLl|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2024-11-17|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tootoot|url=https://www.facebook.com/tootoot.fm/posts/pfbid0iM4rXbyJQcJARrQLv7Q6154WWqgKvssgRDRrFJW5yJr1ckEidp9CiexG29eSd6fyl|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2024-11-29|jazyk=sk}}</ref> 4. apríla 2025 sa v Akropole v [[Kremnica|Kremnici]] uskutočnil ďalší ''Ťažký rozhovor o kultúre''. Hosťami Jakuba Gulíka boli herečka [[Henrieta Mičkovicová]] a teoretik a historik umenia Július Barczi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | titul = Akropola Kremnica | url = https://www.facebook.com/AkropolaKremnica/posts/pfbid0FkyULY2h9y1coHsyTycc2hQb4Bjv6NoBDnDi8DbuEg7x6iuUmWaYTX1zzUUGbHKhl | dátum prístupu = 2025-03-21 | vydavateľ = www.facebook.com}}</ref> 16. apríla 2025 v kultúrnom centre v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] Gulík vyspovedal herečku [[Jana Kovalčiková|Janku Kovalčikovú]], ktorá nahradila [[Tomáš Maštalír|Tomáša Maštalíra]] pre jeho účasť na galaprograme [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]], a exriaditeľa [[Slovenské národné divadlo|SND]] [[Matej Drlička|Mateja Drličku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | titul = Otvorená Kultúra | url = https://www.facebook.com/OtvorenaKultura/posts/pfbid02xckRtg14q4koyfK4PSNk5HGS8ja1rXVg9M9tyjy8diez3rupvM5Ft9P4LxwpoPJjl | dátum prístupu = 2025-05-06 | vydavateľ = www.facebook.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | titul = Ťažký rozhovor o kultúre | url = https://www.facebook.com/events/979166527699022?post_id=992563599692648 | dátum prístupu = 2025-05-06 | vydavateľ = www.facebook.com}}</ref> == Série == {| class="wikitable" style="width: 50%; text-align:center;" ! colspan = "2" rowspan = "2" | Séria ! rowspan = "2" | Časti ! colspan = "2" | Pôvodne vysielané ! rowspan = "2" | Zverejnené na |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#808000; width:1%;" | | [[#1. séria (2023)|1]] | 5 | 30. máj 2023 | 21. november 2023 | rowspan = "4" | [[Aktuality.sk]] |- | style="background:#A52A2A; width:1%;" | | [[#2. séria (2024)|2]] | 14 | 30. január 2024 | 10. december 2024 |- | style="background:#008B8B; width:1%;" | | [[#3. séria (2025)|3]] | 14 | 22. január 2025 | 5. december 2025 |- | style="background:#B22222; width:1%;" | | [[#4. séria (2026)|4]] | {{N/A}} | 27. január 2026 | december 2026 |} == Časti == === 1. séria (2023) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #808000; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #808000; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #808000; color: #000; width: 15%;" | Názov ! style="background: #808000; color: #000; width: 10%" | Hosť ! style="background: #808000; color: #000; width: 10%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký rozhovor s Jakubom Gulíkom: O elektromobiloch | style="text-align: center;" | Marek Pokrývka | style="text-align: center;" | 30. máj 2023 |- | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký rozhovor s Rasťom Ilievom | style="text-align: center;" | [[Rastislav Iliev]] | style="text-align: center;" | 27. jún 2023 |- | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | 3 | Chcete mať väčšie šance pri dievčatách? Buďte ako Jakub Gulík, nie ako Andrew Tate | style="text-align: center;" | [[Vladimír Šnídl]] | style="text-align: center;" | 2. august 2023 |- | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký rozhovor s vrecami na hlave | style="text-align: center;" | [[Zomri]] | style="text-align: center;" | 23. august 2023 |- | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký rozhovor s Rastislavom Káčerom a Petrom Bárdym | style="text-align: center;" | [[Rastislav Káčer]]<br />[[Peter Bárdy]] | style="text-align: center;" | 21. november 2023 |} === 2. séria (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #A52A2A; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #A52A2A; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #A52A2A; color: #000; width: 15%;" | Názov ! style="background: #A52A2A; color: #000; width: 10%" | Hosť ! style="background: #A52A2A; color: #000; width: 10%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký rozhovor s Ferom Jokeom | style="text-align: center;" | [[Fero Joke]] | style="text-align: center;" | 30. január 2024 |- | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký rozhovor s Vladimírom Šuchom o „diktáte“ Bruselu | style="text-align: center;" | [[Vladimír Šucha]] | style="text-align: center;" | 7. február 2024 |- | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký rozhovor s Laurou Kellö Kalinskou o jej novej knihe | style="text-align: center;" | Laura Kellö Kalinská | style="text-align: center;" | 5. marec 2024 |- | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký rozhovor s Martinom Suchým: Peniaze v krabiciach od šampusu, CTčko a iné kauzičky | style="text-align: center;" | Martin Suchý | style="text-align: center;" | 19. marec 2024 |- | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký rozhovor s Matejom Príbelským o najznámejšom telefónnom čísle na Slovensku | style="text-align: center;" | Matej Príbelský | style="text-align: center;" | 17. apríl 2024 |- | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | 6 | Ťažký rozhovor o tom, aký majú europoslanci plat a ako voliči rozhodnú, kto ho bude poberať | style="text-align: center;" | Robert Sermek | style="text-align: center;" | 22. máj 2024 |- | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký rozhovor o peniazoch | style="text-align: center;" | Marek Nemky | style="text-align: center;" | 4. júl 2024 |- | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký rozhovor s obľúbeným novinárom Andreja Danka | style="text-align: center;" | [[Peter Bárdy]] | style="text-align: center;" | 7. júl 2024 |- | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký rozhovor o organizovaní slniečkarského festivalu na Orave | style="text-align: center;" | Peter Balcerčík | style="text-align: center;" | 11. október 2024 |- | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | 10 | Ťažký rozhovor o kultúre | style="text-align: center;" | [[Matej Drlička]] | style="text-align: center;" | 22. október 2024 |- | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | 11 | Ťažký rozhovor s mužom, ktorý sa infiltroval do Hlavných správ | style="text-align: center;" | Jakub Goda | style="text-align: center;" | 22. november 2024 |- | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký rozhovor so ženou, ktorá sa venuje bezdomovcom, ale sama má kde bývať{{#tag:ref|''Ďalší názov'': Ťažký rozhovor o ľuďoch bez domova|group="p"}} | style="text-align: center;" | Alexandra Kárová | style="text-align: center;" | 29. november 2024 |- | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | 13 | Ťažký rozhovor s konkurenciou Ťažkého týždňa{{#tag:ref|''Ďalší názov'': Ťažký rozhovor s Adamom z Piatočka|group="p"}} | style="text-align: center;" | Adam Blaško | style="text-align: center;" | 2. december 2024 |- | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | 14 | Ťažký rozhovor o kultúre | style="text-align: center;" | [[Adela Vinczeová]]<br />[[Roman Poláčik]]<br />Marcel Čas | style="text-align: center;" | 10. december 2024 |} === 3. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #008B8B; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #008B8B; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #008B8B; color: #000; width: 15%;" | Názov ! style="background: #008B8B; color: #000; width: 10%" | Hosť ! style="background: #008B8B; color: #000; width: 10%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký rozhovor o kultúre: S Milanom Ondríkom a Matejom Drličkom | style="text-align: center;" | [[Milan Ondrík]]<br />[[Matej Drlička]] | style="text-align: center;" | 22. január 2025 |- | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký rozhovor o kultúre: S Veronikou Němcovou a Tomášom Maštalírom | style="text-align: center;" | Veronika Němcová<br />[[Tomáš Maštalír]] | style="text-align: center;" | 18. február 2025 |- | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký rozhovor s Jakubom Gulíkom: Hlavný dôvod, prečo Robert Fico „nevykopne“ dezinformátora Kotlára | style="text-align: center;" | Jakub Goda | style="text-align: center;" | 28. marec 2025 |- | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | 4 | Čo sa skrýva za nepodanou rukou? Ťažký rozhovor so študentom o Slovensku a jeho budúcnosti | style="text-align: center;" | Simon Omaník | style="text-align: center;" | 11. apríl 2025 |- | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | 5 | V Ťažkom rozhovore prišla reč na to, ako súčasná garnitúra naťahuje „chápadlá“ k vzácnym obrazom | style="text-align: center;" | [[Henrieta Mičkovicová]]<br />Július Barczi | style="text-align: center;" | 2. máj 2025 |- | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | 6 | Ťažký rozhovor: Kto vysoko lieta, nízko padá. Robert Fico sa ale prepadol, hovorí Peter Bárdy | style="text-align: center;" | [[Peter Bárdy]] | style="text-align: center;" | 21. jún 2025 |- | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký rozhovor s Ivetou Radičovou: Keď je niekto hlupák, netreba chodiť okolo horúcej kaše, a treba mu to povedať | style="text-align: center;" | [[Iveta Radičová]] | style="text-align: center;" | 1. júl 2025 |- | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký rozhovor: O fašistickej princeznej a Machalovi | style="text-align: center;" | [[Wanda Adamík Hrycová]]<br />[[Richard Stanke]] | style="text-align: center;" | 16. júl 2025 |- | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký rozhovor: O vládnom rozhodnutí, ktoré bude mať najzávažnejšie následky v histórii Slovenska | style="text-align: center;" | [[Peter Bárdy]] | style="text-align: center;" | 13. október 2025 |- | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | 10 | Ťažký rozhovor: Koľko môžeš ukradnúť, aby ti to prešlo | style="text-align: center;" | Martin Suchý | style="text-align: center;" | 3. november 2025 |- | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | 11 | Veriaci vs. neveriaci v Ťažkom rozhovore s Jakubom Gulíkom | style="text-align: center;" | Páter Peter | style="text-align: center;" | 14. november 2025 |- | style="text-align: center;" | 31 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký rozhovor: Peter Bárdy o Robertovi Ficovi a Vladimírovi Mečiarovi | style="text-align: center;" | [[Peter Bárdy]] | style="text-align: center;" | 24. november 2025 |- | style="text-align: center;" | 32 | style="text-align: center;" | 13 | Ťažký rozhovor: Iveta Radičová vymenovala celý zoznam udalostí, ktoré usvedčujú Roberta Fica z klamstva o 17. novembri | style="text-align: center;" | [[Iveta Radičová]] | style="text-align: center;" | 28. november 2025 |- | style="text-align: center;" | 33 | style="text-align: center;" | 14 | Ťažký rozhovor: Trampoty Matúša Šutaja Eštoka sa nekončia. Tentoraz ide o veľmi veľké peniaze | style="text-align: center;" | Júlia Zelenková<br />Martin Suchý | style="text-align: center;" | 5. december 2025 |} === 4. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #B22222; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #B22222; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #B22222; color: #000; width: 15%;" | Názov ! style="background: #B22222; color: #000; width: 10%" | Hosť ! style="background: #B22222; color: #000; width: 10%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 34 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký rozhovor: Moderátor Iliev porozprával, ako Richard Sulík „vytočil“ Borisa Kollára otázkami o hádzaní dieťaťom | style="text-align: center;" | [[Rastislav Iliev]] | style="text-align: center;" | 27. január 2026 |- | style="text-align: center;" | 35 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký rozhovor: Bývalý šéf NAKA „po lopate“ priblížil, koho všetkého môže spoza mreží dostať odstavenie kajúcnikov | style="text-align: center;" | Júlia Zelenková<br />Ľubomír Daňko | style="text-align: center;" | 2. február 2026 |- | style="text-align: center;" | 36 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký rozhovor s Tomášom Hudákom: Slovensko sa ponára do marazmu a politici preto siahajú po starej „finte“ | style="text-align: center;" | [[Tomáš Hudák]] | style="text-align: center;" | 10. február 2026 |- | style="text-align: center;" | 37 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký rozhovor: Šéfredaktor Bárdy zrátal, zhruba koľkým Slovákom pomáha premiér | style="text-align: center;" rowspan = "2" | [[Peter Bárdy]] | style="text-align: center;" | 11. február 2026 |- | style="text-align: center;" | 38 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký rozhovor: Máme sa pripraviť na vojnu? | style="text-align: center;" | 25. február 2026 |- | style="text-align: center;" | 39 | style="text-align: center;" | 6 | Chceme zmenu aj za cenu vojny (Ťažký rozhovor s Nasi) | style="text-align: center;" | Nastaran „Nasi“ Alaghmandan Motlagh | style="text-align: center;" | 3. marec 2026 |- | style="text-align: center;" | 40 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký rozhovor s Petrom Bárdym: Fico je monštrum | style="text-align: center;" | [[Peter Bárdy]] | style="text-align: center;" | 16. marec 2026 |- | style="text-align: center;" | 41 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký rozhovor: Jeden verí, druhý neverí. Ako sa dá rozprávať na úrovni a nezabiť sa | style="text-align: center;" | Páter Peter<br />Samuel Kováčik | style="text-align: center;" | 23. marec 2026 |- | style="text-align: center;" | 42 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký rozhovor s Petrom Bárdym: V Maďarsku halászlé, v Amerike celé zlé | style="text-align: center;" | [[Peter Bárdy]] | style="text-align: center;" | 30. marec 2026 |- | style="text-align: center;" | 43 | style="text-align: center;" | 10 | Ťažký rozhovor s Petrom Bárdym: V Čurillom a Kubinom: Nič nevytočí protistranu tak, ako keď sa im smejú | style="text-align: center;" | Ján Čurilla<br />Peter Kubina | style="text-align: center;" | 24. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" | 44 | style="text-align: center;" | 11 | Z ruského pohľadu sme prílepok Maďarska | style="text-align: center;" | [[Arpád Soltész]] | style="text-align: center;" | 28. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" | 45 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký rozhovor so Zastavme korupciu: Útočia na nás, lebo nás sledujú aj ich voliči | style="text-align: center;" | Martin Suchý<br />Zuzana Petková | style="text-align: center;" | 4. máj 2026 |- | style="text-align: center;" | 46 | style="text-align: center;" | 13 | Ťažký rozhovor s Petrosom Michopulosom: Keď som počul Turka hovoriť, vedel som, že je to debil | style="text-align: center;" | [[Petros Michopulos]] | style="text-align: center;" | 11. máj 2026 |- | style="text-align: center;" | 47 | style="text-align: center;" | 14 | Ťažký rozhovor s s Katkou Koščovou: Vedenie kultúry robí veci z čírej pomstychtivosti | style="text-align: center;" | [[Katarína Koščová]] | style="text-align: center;" | 22. máj 2026 |- | style="text-align: center;" | 48 | style="text-align: center;" | 15 | Šéfredaktor Bárdy zhrnul, prečo Moskva nemusí Robertovi Ficovi platiť ani cent | style="text-align: center;" rowspan = "2" | [[Peter Bárdy]] | style="text-align: center;" | 29. máj 2026 |- | style="text-align: center;" | 49 | style="text-align: center;" | 16 | Ťažký rozhovor s Bárdym: Opäť sa ukázalo, že celý štát nie je „ich” | style="text-align: center;" | 15. jún 2026 |- | style="text-align: center;" | 50 | style="text-align: center;" | 17 | Ťažký rozhovor: Expert na AI upozornil na slabinu, ktorá sa takmer vôbec nespomína | style="text-align: center;" | [[Martin Spano]] | style="text-align: center;" | 24. jún 2026 |- | style="text-align: center;" | 51 | style="text-align: center;" | 18 | Tažký rozhovor s Bárdym&Káčerom: Fico je opitý nielen mocou | style="text-align: center;" | [[Peter Bárdy]]<br />[[Rastislav Káčer]] | style="text-align: center;" | 2. júl 2026 |- | style="text-align: center;" | 52 | style="text-align: center;" | 19 | Ťažký rozhovor s Piatočkom: Lož má hranatú hlavu | style="text-align: center;" | Adam Blaško | style="text-align: center;" | 16. júl 2026 |- | style="text-align: center;" | 53 | style="text-align: center;" | 20 | Ťažký rozhovor s Bárdym: V politike dnes stačí byť hajzel | style="text-align: center;" | [[Peter Bárdy]] | style="text-align: center;" | 23. júl 2026 |- | style="text-align: center;" | 54 | style="text-align: center;" | 21 | Ťažký rozhovor s Václavom Moravcom: V Česku je vláda plná influencerov | style="text-align: center;" | [[Václav Moravec]] | style="text-align: center;" | 31. júl 2026 |- | style="text-align: center;" | 55 | style="text-align: center;" | 22 | Ťažký rozhovor s Bárdym: Fico je Putinov veľvyslanec v Európskej únii | style="text-align: center;" | [[Peter Bárdy]] | style="text-align: center;" | 8. september 2026 |- | style="text-align: center;" | 56 | style="text-align: center;" | 23 | Ťažký rozhovor so Samom Marcom: Sociálne siete musia byť zničené | style="text-align: center;" | [[Samo Marec]] | style="text-align: center;" | 20. september 2026 |- | style="text-align: center;" | 57 | style="text-align: center;" | 24 | Čerpať sa oplatí nielen eurofondy | style="text-align: center;" | Daniel Čech | style="text-align: center;" | 11. október 2026 |} == Poznámky == <references group="p"/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * ''{{Oficiálna stránka|https://tazkytyzden.sk|Oficiálna webstránka}}'' * {{Csfd film|1598250}} [[Kategória:Televízne relácie na Slovensku]] [[Kategória:Talk show]] [[Kategória:Televízne relácie z roku 2023]] 0w7ges8g90io8xh0g852qupswuvhyqo 0 722709 8382575 7964737 2026-10-10T20:29:23Z Martingazak 234259 Doplnenie 8382575 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Chengde_painting.JPG|náhľad|Čchingské vojská vyháňajú Rusov od [[Amur (rieka)|Amuru]] (novodobý čínsky obraz v letnom paláci v Džehole)]] '''Nerčinská zmluva''' ({{vjz|rus|Нерчинский договор}}, {{V jazyku|cmn|尼布楚|}}, {{py|Níbuchǔ}}) je historicky prvou zmluvou medzi [[Ruská ríša|Ruskom]] a Čínou, ovládanou mandžuskou dynastiou [[Čching]]. Upravovala najmä otázky vzájomných hraníc a obchodu. Bola uzavretá v ruskom meste [[Nerčinsk]] [[27. august]]a [[1689]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krausse | meno = Alexis | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia in Asia; a record and a study, 1558-1899 | url = https://archive.org/details/russiainasiaare00kraugoog/mode/2up | vydavateľ = Henry Holt and Company | dátum vydania = 1899 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-18 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Ukončila vyše 30 rokov trvajúcu [[Rusko-čchingská vojna|rusko-čchingskú vojnu]]. == Pozadie == Po založení [[Toboľsk]]a začali [[kozáci]] prenikať ďalej na východ. Obsadili [[Zabajkalský kraj|Zabajkalsko]] a prenikli až k [[Amur (rieka)|Amuru]], kde postavili niekoľko opevnených osád (''ostrogov''). Jednou z týchto osád bol aj [[Albazino]], nachádzajúce sa na ľavom brehu [[Amur (rieka)|Amuru]]. [[Čching|Čchingovia]] žiadali, aby [[Rusi]] z údolia Amuru odišli. V roku [[1684]], po potlačení povstania v [[Čína|Číne]], vypravili Čchingovia vojsko k Albazinu a dobyli ho. Ruskí osadníci sa však čoskoro vrátili. V roku [[1682]] bolo zriadené [[Albazinské vojvodstvo]], ktoré sa rozprestieralo na ľavom i pravom brehu Amuru od sútoku [[Šilka|Šilky]] a rieky [[Arguň]] až k rieke [[Zeja (rieka)|Zeja]]. [[Rusi]] vyslali do Zabajkalska [[Fjodor Golovin|Fjodora Golovina]], povereného správou Zabajkalska a Poamuria a usporiadaním vzťahov s čchingskou ríšou. Pod tlakom hroziacich bojov so západnými [[Mongoli (mongolské jazyky)|Mongolmi]] (Ojratmi) Čchingovia nakoniec vyslali svoju diplomatickú misiu s armádou na vyjednávanie s Golovinom do Nerčinska. V čchingskej misii boli aj [[Spoločnosť Ježišova|jezuiti]] pôsobiaci v [[Peking]]u. == Podpis zmluvy == [[Súbor:John-Tallis-1851-Tibet-Mongolia-and-Manchuria-NE.jpg|náhľad|Čínska severovýchodná hranica v roku 1851{{Legenda-čiara|yellow solid 2px|Hranice Mongolska a Mandžuska}}]] Vyjednávania o zmluve prebiehali za prítomnosti čchingského vojska, ktoré prečíslovalo ruskú posádku. Prítomní [[Spoločnosť Ježišova|jezuiti]] slúžili ako tlmočníci a prostredníci.<ref name=":1">{{Citácia knihy | priezvisko = Fairbank | meno = John King | odkaz na autora = | prekladatelia = Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová | titul = Dějiny Číny | miesto = Praha | vydavateľ = NLN, Nakladatelství Lidové noviny | rok = 1998 | isbn = 80-7106-249-9 | edícia = Dějiny států | zväzok edície = | počet strán = 656 | strany = 260 }}</ref> [[27. august]]a [[1689]] došlo k podpisu zmluvy. Podľa nej oblasť na pravom brehu rieky [[Arguň]] a oboch brehoch vrchného toku Amuru (tvoriaca veľkú časť Albazinského vojvodstva a zahŕňajúcu Albazin samotný) pripadla ríši Čching. Zmluva ďalej upravovala najmä otázky vzájomného obchodu, v rámci ktorého dostali Rusi povolenie predávať drahé kožušiny na čínskom trhu, a riešenie pohraničných sporov. Zmluva bola spísaná v piatich jazykoch – [[Ruština|ruštine]], [[Mandžuština|mandžuštine]], [[Čínština|čínštine]], [[Mongolčina|mongolčine]] a [[Latinčina|latinčine]]. Tieto jazykové znenia sa od seba obsahovo líšia. Navyše zmluva neodkazuje na presné geografické body, presný priebeh hranice teda nebol určený.<ref name=":2">{{ Citácia Harvard | Priezvisko = Frank | Meno = W. S. | Titul = The Territorial Terms of the Sino-Russian Treaty of Nerchinsk, 1689 | Časopis = Pacific Historical Review | Ročník = 6 | Číslo = 13 | Rok = 1947 | Strany = 265-270 | URL = https://www.jstor.org/stable/3635997?seq=1 }}</ref> == Nasledujúce udalosti == Nerčinská zmluva bola potvrdená a rozšírená [[Zmluva z Kjachty|Zmluvou z Kjachty]] v roku [[1727]]. Podmienky zmluvy boli upravené v prospech Ruska [[Ajgunská zmluva|Ajgunskou zmluvou]] ([[1858]]) a [[Pekinská konvencia|Pekinskou konvenciou]] ([[1860]]). == Referencie == {{Referencie}} ==Pozri aj== * [[Ruské dobytie Sibíri]] == Zdroj == {{preklad|cs|Něrčinská smlouva|23979180}} [[Kategória:Čínsko-ruské vzťahy]] [[Kategória:Dejiny Mongolska]] [[Kategória:Medzinárodné zmluvy]] [[Kategória:Dejiny Číny]] [[Kategória:Dejiny Ruska]] 6ogzoipqg5ootujzv648qbw9w05dz54 2 727233 8382713 8381532 2026-10-11T10:06:08Z Lekvarnička 262477 8382713 wikitext text/x-wiki == Mária Ježková == {{Infobox Futbalista | meno = Mária Ježková | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1957|11|03}} | miesto narodenia = | štát = [[Československá socialistická republika|Československo]] | klubové číslo = 9 | kluby = [[Slávia Holíč]] }} [[Mária Ježková]] (* 3. november 1957) je bývala slovenská futbalistka zo [[Sekule|Sekúl]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sládek|meno=Stano|titul=Pristanú ženám kopačky?|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1980-04-18|ročník=XXXII.|číslo=92|strany=4|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1980_04/?pg=103&layout=s}}</ref> Hrala za Sláviu Holíč. == Úspechy == '''Individuálne''' * Futbalistka roka 1978,<ref>{{Citácia periodika|titul=V krátkosti|periodikum=Hlas ľudu|vydavateľ=Západoslovenský KV KSS|miesto=Bratislava|dátum=1978-11-28|ročník=XXIV.|číslo=281|strany=6|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1978_11/?pg=175&layout=s}}</ref> 1979<ref>{{Citácia periodika|titul=Najlepšia futbalistka Slovenska fotoobjektívom|periodikum=Záhorák|vydavateľ=OV KSS a INV|miesto=Senica|dátum=1979-03-15|ročník=XX.|číslo=11|strany=4|dátum prístupu=2025-09-23|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:0614a4cb-849e-4953-b456-0ccebc2e7bbf?page=uuid:44d33c2e-3689-46c5-abca-00db848e28f2}}</ref> * 2. miesto najlepšej futbalistky 1977<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=ČSTK|titul=Najlepšie futbalistky|periodikum=Hlas ľudu|vydavateľ=Zápodoslovenský KV KSS|miesto=Bratislava|dátum=1977-12-06|ročník=XXIII.|číslo=288|strany=6|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1977_12/?pg=37&layout=s}}</ref> https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1980_04/?pg=103&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1981_05/?pg=103&layout=s == Gažiová == https://adt.arcanum.com/sk/view/Sme_1993_06/?pg=301&layout=s == Jedenástka roka == 1977 najlepsších 10 https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1977_12/?pg=37&layout=s 1981 https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1981_12/?pg=118&layout=s 1985 https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1986_01/?pg=188&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1986_01/?pg=156&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1985_11/?pg=177&layout=s 1987 https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1988_02/?pg=46&layout=s 1988 https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1989_01/?pg=133&layout=s 1989 https://adt.arcanum.com/sk/view/Smena_1990_02/?pg=64&layout=s 1991 https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1992_02/?pg=88&layout=s == 1993/1994 == {| class="wikitable" |+1. kolo<ref>{{Citácia periodika|titul=I. liga|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press|miesto=Bratislava|dátum=1993-09-13|ročník=XLVII.|číslo=213|strany=10|dátum prístupu=2026-09-25|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1993_09/?pg=265&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|1|4}} ({{Ku|1|1}}) |Slávia Filozof Bratislava |- |Kovo Beluša | align="center" |{{Ku|1|1}} ({{Ku|1|0}}) |Petrimex Bratislava |- |[[Slávia Holíč]] | align="center" |{{Ku|1|1}} ({{Ku|0|1}}) |Spoje Bratislava |- |ZZO Čadca | align="center" |{{Ku|5|1}} ({{Ku|2|0}}) |TE Rimavská Sobota |- |Agromat Liptovská Teplá | align="center" |{{Ku|0|1}} ({{Ku|0|1}}) |ŠKS Žilina |- |Olympia Košice | align="center" |{{Ku|0|1}} ({{Ku|0|1}}) |Sokol II. Spišská Nová Ves |} === Tabuľka po 5. kole === {| class="wikitable" |+Skupina A<ref name=":8">{{Citácia periodika|titul=Futbal žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press|miesto=Bratislava|dátum=1993-10-20|ročník=XLVII.|číslo=245|strany=10|dátum prístupu=2026-09-25|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1993_10/?pg=417&layout=s}}</ref> ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- | align="center" |'''1.''' |Slávia Filozof Bratislava | align="center" |5 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |17:3 | align="center" |'''9''' |- | align="center" |'''2.''' |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |7:5 | align="center" |'''6''' |- | align="center" |'''3.''' |[[Slávia Holíč]] | align="center" |5 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |11:5 | align="center" |'''5''' |- | align="center" |'''4.''' |Petrimex Bratislava | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |4:5 | align="center" |'''5''' |- | align="center" |'''5.''' |Spoje Bratislava | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |4:8 | align="center" |'''4''' |- | align="center" |'''6.''' |Kovo Beluša | align="center" |5 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |4 | align="center" |3:20 | align="center" |'''1''' |} {| class="wikitable" |+Skupina B<ref name=":8" /> ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- | align="center" |'''1.''' |ŠKS Žilina | align="center" |5 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |11:4 | align="center" |'''9''' |- | align="center" |'''2.''' |Sokol II. Spišská Nová Ves | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |10:3 | align="center" |'''7''' |- | align="center" |'''3.''' |ZZO Čadca | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |13:7 | align="center" |'''7''' |- | align="center" |'''4.''' |TE Rimavská Sobota | align="center" |5 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |7:11 | align="center" |'''5''' |- | align="center" |'''5.''' |Olympia Košice | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |5:7 | align="center" |'''3''' |- | align="center" |'''6.''' |Agromat Liptovská Teplá | align="center" |5 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |1:15 | align="center" |'''0''' |} == 1973/1974 == == Západ == === Jesenná časť === {| class="wikitable" |+1. kolo<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=hšt|titul=Body brali favoriti|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1973-09-05|ročník=XXVI.|číslo=211|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1973-3/?pg=353&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|9|0}} ({{Ku|4|0}}) |SZM Nové Zámky |- |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | align="center" |{{Ku|3|0}} ({{Ku|1|0}}) |ŽFK Tesáre |- |MO Trenčín | align="center" |{{Ku|3|2}} ({{Ku|1|1}})<ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=hšt|titul=Skloplast bez prehry|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1973-10-11|ročník=XXVI.|číslo=242|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1973_10-12/?pg=59&layout=s}}</ref> |Strojárne Martin |} {| class="wikitable" |+2. kolo<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=hšt|titul=V západnej skupine futbalistiek Holíč -Trnava 1:3|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1973-09-13|ročník=XXVI.|číslo=218|strany=5|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1973-3/?pg=394&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | align="center" |{{Ku|1|3}} |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |- |ŽFK Nové Zámky | align="center" |{{Ku|2|1}} ({{Ku|0|1}}) |MO Trenčín |- | | | |} {| class="wikitable" |+3. kolo<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=hšt|titul=Program futbalistiek|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1973-09-21|ročník=XXVI.|číslo=225|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1973-3/?pg=437&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |Strojárne Martin | align="center" |{{Ku|4|0}} ({{Ku|1|0}}) |SZM Nové Zámky |- |MO Trenčín | align="center" |{{Ku|1|4}} ({{Ku|0|4}}) |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|8|1}} ({{Ku|3|1}})<ref name=":7" /> |ŽFK Tesáre |} {| class="wikitable" |+4. kolo !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | |Strojárne Martin |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | |MO Trenčín |- |ŽFK Tesáre | align="center" |{{Ku|4|0}} ({{Ku|1|0}})<ref name=":6" /> |SZM Nové Zámky |} == Východ == === Jesenná časť === {| class="wikitable" |+1. kolo<ref>{{Citácia periodika|titul=NÁRODNÁ FUTBALOVÁ LIGA ŽIEN — SKUPINA VÝCHOD|periodikum=Východoslovenské noviny|vydavateľ=Východoslovenský KV KSS|miesto=Košice|dátum=1973-09-12|ročník=XXII.|číslo=217|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/VychodoslovenskeNoviny_OSA_1973-09/?pg=63&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |Vyšné Opátske | align="center" |{{Ku|0|9}} |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] |- |Lokomotíva Markušovce | align="center" |{{Ku|1|0}} |OZ Michalovce |- |Baník Lubeník | align="center" |{{Ku|4|0}} |OZKN Prešov |- |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] | align="center" |{{Ku|7|0}} |Slovan Markušovce |- |Ruskov | align="center" |{{Ku|4|1}} |Vyšné Opátske |} {| class="wikitable" |+2. kolo<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=kaž|titul=Ženský futbal|periodikum=Východoslovenské noviny|vydavateľ=Východoslovenský KV KSS|miesto=Košice|dátum=1973-09-25|ročník=XXII.|číslo=228|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/VychodoslovenskeNoviny_OSA_1973-09/?pg=139&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |Lokomotíva Markušovce | align="center" |{{Ku|4|1}} |Ruskov |- |OZKN Prešov | align="center" |{{Ku|2|1}} |OZ Michalovce |- |Vyšné Opátske | align="center" |{{Ku|2|2}} |Slovan Markušovce |- |Ruskov | align="center" |{{Ku|2|0}} |Baník Lubeník |- |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] | align="center" |{{Ku|7|0}} |OZKN Prešov |} {| class="wikitable" |+ !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |OZ Michalovce | align="center" |{{Ku|2|0}}<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=šim|titul=Po jesennej časti ženskej futbalovej ligy ZPA PREŠOV NA ŠPICI|periodikum=Východoslovenské noviny|vydavateľ=Východoslovenský KV KSS|miesto=Košice|dátum=1973-11-01|ročník=XXII.|číslo=260|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/VychodoslovenskeNoviny_OSA_1973-11/?pg=5&layout=s}}</ref> |Baník Lubeník |- | | | |- | | | |} {| class="wikitable" |+Tabuľka po jesennej časti<ref name=":5" /> ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- !1. |Dukla ZPA Prešov | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |32:0 | align="center" |12 |- !2. |Slovan Markušovce | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |11:14 | align="center" |7 |- !3. |Baník Lubeník | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |13:11 | align="center" |6 |- !4. |OZKN Prešov | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |7:13 | align="center" |6 |- !5. |OZ Michalovce | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |6:7 | align="center" |4 |- !6. |Lokomotíva Ruskov | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |7:14 | align="center" |4 |- !7. |TJ Pokrok Vyšné Opátske | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |4 | align="center" |5:21 | align="center" |3 |} == O srdce mladého sveta 1973 == https://adt.arcanum.com/sk/view/MladySvet_OSA_1973-4/?pg=42&layout=s == 2. liga == https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1971-3/?pg=363&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1971-3/?pg=391&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1971-4/?pg=65&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1972-2/?pg=174&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1972-2/?pg=199&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/VychodoslovenskeNoviny_OSA_1972-06/?pg=151&layout=s == Slovenský pohár == 2. ročník https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1972_04-06/?pg=73&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1972-2/?pg=151&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1972_07-09/?pg=85&layout=s 1993 https://adt.arcanum.com/sk/view/NarodnaObroda_OSA_1993_06/?pg=421&layout=s == Reprezentácia == https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1970-3/?pg=324&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1970-4/?pg=381&layout=s == Dana Fecková == {{Infobox Futbalista | meno = Dana Fecková | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1987|02|26}} | miesto narodenia = [[Bratislava]] | štát = [[Česko-Slovensko|Československo]] (dnes [[Slovensko]]) | roky = 2006{{--}}2013<br />2013{{--}}2017 | kluby = [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]<br />[[FC Neunkirch (ženy)|FC Neunkirch]]<ref>https://www.weltfussball.at/person/pe331925/</ref> | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 2006{{--}}2016 | reprezentačné zápasy(góly) = 80 (16) }} '''Dana Fecková''' (* 26. február 1987<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dana Fecková – UEFA.com | url = http://www.uefa.com/teamsandplayers/players/player=72769/profile/index.html | vydavateľ = www.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = en | priezvisko = uefa.com | url archívu = https://web.archive.org/web/20121126175411/http://www.uefa.com/teamsandplayers/players/player=72769/profile/index.html}}</ref>) je bývalá slovenská futbalistka. Hrala za Slovan Bratislava, FC Neunkirch a [[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|slovenskú reprezentáciu]]. Drží rekord v počte gólov v jednom zápase za reprezentáciu, keď v kvalifikačnom zápase majstrovstiev sveta 2011 dala dňa 19. septembra 2009 5 gólov proti Macedónsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A - Zaujímavosti pred zápasom s Gibraltárom - v hre rekordná séria výhier, ženy v Prešove po 27 rokoch, Morávková na čele strelkýň LN | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-zaujimavosti-pred-zapasom-s-gibraltarom-v-hre-rekordna-seria-vyhier-zeny-v-presove-po-27-rokoch-moravkova-na-cele-strelkyn-ln/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-05-29 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | meno = Martin | priezvisko = Krajňák}}</ref> == Reprezentácia == Za reprezentáciu odohrala 80 zápasov a dala 16 gólov.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Aktualizované štatistiky, rekordérka v počte štartov Ondrušová | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-aktualizovane-statistiky-rekorderka-v-pocte-startov-ondrusova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2019-07-20 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Zeman}}</ref> https://sportky.zoznam.sk/c/70192/sutaze/futbal/laliga-87/vysledky == Marcela Lukácsová == {{Infobox Futbalista | meno = | celé meno = Marcela Lukácsová | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1975|08|18}} | miesto narodenia = | štát = | roky = {{--}}2000<br />2000{{--}}2001<br />2001{{--}}2006<br />2006{{--}}2008<br />2007{{--}}2009<br />2009{{--}}2011<br />2011{{--}}2015<br />2015{{--}}2022<br />2023{{--}} | kluby = Slovan Bratislava<br />SV Neulengbach<br />FK Žiar nad Hronom<br />FK Malé Dvorníky<br />FK Slovan Duslo Šaľa<br />SV Horn<br />Lady Team Bratislava<br />FC Čaka<br />FC Union Nové Zámky | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 1994{{--}}2010 | reprezentačné zápasy(góly) = 60 (23) }} '''Marcela Lukácsová''' (* 18. august 1975) je bývalá slovenská futbalistka. Trikrát sa stala futbalistkou rok a v ankete jedenástka roka sa objavila deväťkrát. Bola krstnou mamou nového loga SFZ v roku 2001.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Pod novým logom dostač sa do sveta|periodikum=Košický denník Korzár|vydavateľ=Petit Press a.s., Divízia Východ|miesto=Košice|dátum=2001-03-17|ročník=IV.|číslo=64|strany=IV (príloha Šport)|dátum prístupu=2026-07-20|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:bf4b37f0-86e6-4c79-86f0-4d9e83eed46a?page=uuid:70bca17f-9410-4eed-8e3b-360099d32b3e}}</ref> == Reprezentácia == Za reprezentáciu odohrala 60 zápasov a dala 23 gólov.<ref name=":3" /> == Úspechy == '''FK Žiar nad Hronom''' * Majsterka Slovenska: 2001/02, 2002/03 '''FK Slovan Duslo Šaľa''' * Majsterka Slovenska: 2007/08 '''Infividuálne''' * [[Futbalistka roka (Slovensko)|Futbalistka roka]] 2001, 2002/03, 2006/07<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SFZ – O Futbalistke roka po novom | url = https://futbalsfz.sk/sfz-o-futbalistke-roka-po-novom/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2024-01-16 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | priezvisko = šur}}</ref> * Jedenástka roka: 1994, 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2002, 2003, 2007 == HC Slovan Bratislava (ženy) == {{Infobox Hokejový klub|nazovklubu=HC Slovan Bratislava|liga=[[Slovenská ženská hokejová liga]]|zalozeny=2023|arena=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]]|majstri=2025/26|mesto=[[Bratislava]]|trener=Matej Ševčík, Miroslav Pištek}} '''HC Slovan Bratislava''' je slovenský ženský klub [[Ľadový hokej|ľadového hokeja]] z [[Bratislava|Bratislavy]], účastník [[Slovenská ženská hokejová liga|Slovenskej ženskej hokejovej ligy]]. Vznikol v roku 2023, keď do tímu prešli hráčky z HC ŠKP Bratislava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ženská liga aj so Slovanom|url=https://www.hcslovan.sk/sk/article/zenska-liga-aj-so-slovanom|vydavateľ=HC SLOVAN Bratislava|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref> V sezóne 2024/25 získali bronzové medaily<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z basketbalu zmizne tradičná značka, aj Inter sa mení na Slovan. V hokejovom logu už nebude orol|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/sport-vsetky-kluby-jtre-nazov-logo-farby-slovan-bratislava-/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2026-09-08|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Slovanistky sú majsterky Slovenska!|url=https://www.hcslovan.sk/sk/article/slovanistky-su-majsterky-slovenska-1|vydavateľ=HC SLOVAN Bratislava|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref> a s sezóne 2025/26 vyhrali základnú časť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ženy Slovana po prvý raz vyhrali základnú časť|url=https://www.hcslovan.sk/sk/article/zeny-slovana-po-prvy-raz-vyhrali-zakladnu-cast|vydavateľ=HC SLOVAN Bratislava|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref> a neskôr sa stali prvýkrát majsterkami Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Slovanistky zaskočili obhajkyne! Po triumfe v základnej časti zvládli aj play-off a majú titul|url=https://www.denniksport.sk/hokej/c/hc-slovan-bratislava-zeny-titul-majsterky-slovenska-2025-2026|vydavateľ=Denník Šport|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Hokejistky Slovana Bratislava získali majstrovský titul v Kaufland SŽHL, striebro do Popradu, bronz do Prešova|url=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/article/hokejistky-slovana-bratislava-ziskali-majstrovsky-titul-v-kaufland-szhl-striebro-do-popradu-bronz-do-presova|vydavateľ=HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref> == Šport pre život == V októbri 2025 sa ženský a mužský tím Slovana Bratislava a Slovenský zväz hádzanej spojili pre charitatívny projekt Šport pre život.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Charitatívny projekt Šport pre život pomôže ženám v boji s rakovinou prsníka|url=https://sport.aktuality.sk/ostatne-sporty/clanok/charitativny-projekt-sport-pre-zivot-pomoze-zenam-v-boji-s-rakovinou-prsnika-2025100711484012579|vydavateľ=Šport.sk|dátum vydania=2025-10-07|dátum prístupu=2026-09-08|priezvisko=Šport.sk}}</ref> Vyzbieralo sa 35 260 eur, ktoré šli na pomoc onkologickým pacientkam.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šport pre život priniesol viac ako 35-tisíc eur na pomoc onkologickým pacientkam {{!}} Slovenský zväz hádzanej|url=http://slovakhandball.sk/article/sport-pre-zivot-priniesol-viac-ako-35-tisic-eur-na-pomoc-onkologickym-pacientkam|vydavateľ=slovakhandball.sk|dátum vydania=2025-10-23|dátum prístupu=2026-09-08|jazyk=sk}}</ref>{{Infobox Futbalista | meno = Ann-Katrin Berger | foto = Ann-Katrin Berger Gotham NC Courage Mar 21 2026-190 (cropped).jpg | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1990|10|09}} | miesto narodenia = [[Göppingen (mesto)|Göppingen]] | štát = [[Nemecko]] | výška = 180 cm | pozícia = brankárka | súčasný klub = [[Gotham FC]] | klubové číslo = 30 | roky = 2009{{--}}2011<br />2011{{--}}2014<br />2011{{--}}2013<br />2014{{--}}2016<br />2016{{--}}2018<br />2019{{--}}2024<br />20424{{--}} | kluby = VfL Sindelfingen<br />[[1. FFC Turbine Potsdam]]<br />1. FFC Turbine Potsdam (B tím)<br />[[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain FC]]<br />Birmingham City<br />[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea F.C.]]<br />[[Gotham FC]] | zápasy(góly) = {{0}} 26 (0)<br />{{0}} 19 (0)<br />{{0}} 6 (0)<br />{{0}} 12 (0)<br />{{0}} 33 (0)<br />{{0}} 65 (0)<br />{{0}} 56 (0) | národné mužstvo = [[Nemecké národné ženské futbalové družstvo do 19 rokov|Nemecko WU19]]<br />[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]] | reprezentačné roky = 2009<br />2020{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}} 1 (0)<br />{{0}} 34 (0) }} == Ann-Katrin Berger == '''Ann-Katrin "Anne/Ann" Berger''' (* 9. október 1990) je nemecká profesionálna futbalistka, hrajúca ako brankárka. Hrá za nemeckú reprezentáciu a Gotham FC. Je jedna z najlepších ženských brankárok vo svete. == Klubová kariéra == V lete 2011 podpísala trojročnú zmluvu s 1. FFC Turbine Potsdam, ktorý hral v nemeckej najvyššej lige. Jej debut bol 21. augusta 2011 proti Hamburger SV, v zápase vychytala nulu. V júny 2014 podpísala zmluvu s [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]]. Za dva roky odohrala 22 zápasov. v júny 2016 prestúpila do Birmingham City. V novembri 2017 jej bola diagnostikovala rakovina štítnej žľazy, podstúpila liečbu a vstúpila do remisie. 8. februára 2018 odohrala prvý zápas po diagnostikovaní rakovinou, bol to zápas 4. kola FA Women's Cup 2017/18 proti Reading, ktorý vyhrali 1:0. V tejto sezóne dostala ocenenie PFA Premier League Tím roka Keď jej skončila zmluva s Birmingham City, odmietla jej pokračovanie a 4. januára 2019 podpísala zmluvu s Chelsea. Trénerka Emma Hayes s ňou podpísala zmluvu ako súčasť prestavby tímu, aj keď boli v kádri 3 iné brankárky. Za sezónu 2020/21, v ktorej vychytala nulu v 12 zápasoch, získala ocenenie Zlatú rukavicu. 23. augusta 2022 oznámila, že znova trpí rakovinou štítnej žľazy. O viac ako mesiac neskôr,23. septembra 2022, znova chytala v zápase proti Manchaster City. V marci 2023 chytila penaltu v zápase Ligy majsteriek proti Lyonu a tím zabezpečila postup Chelsea do semifinále. V apríli 2024 oznámila podpísanie ročnej zmluvy s Gotham FC, v septembri zmluvu predĺžila do konca roku 2026. V novembri 2024 bola zaradená na 25. miesto v svetovom rebríčku hráčok podľa časopisu ESPN, ako najlepšia brankárka sveta. Za rok 2024 dostala ocenenie najlepšej brankárky NWSL. 25. mája 2025 chytala finálový zápas Pohár majsteriek CONCACAF 2025 proti Tigres, ktorý vyhrali 1:0, čím sa stali prvými majsterkami tejto súťaže. == Reprezentácia == Prvýkrát bolo povolaná k reprezentačnému tímu v novembri 2018. Debut mala 1. decembra 2020 v kvalifikačnom zápase na Majstrovstvá Európy 2022 proti Írsku. Bola v kádri na Majstrovstvách Európy 2022, ale nehrala žiaden zápas. Nemecko skončilo na 2. mieste. Tiež bola kádri na Majstrovstvách sveta 2023, nehrala žiaden zápas a Nemecko prvýkrát nepostúpilo zo skupinovej fázy. V júli bola v kádri na Letné olympijské hry 2024 a bola bankárskou jednotkou. V penaltovom rozstrele voo štvrťfinálovom zápase proti Kanade, chytila dve penalty a dala víťaznú penaltu, čím postúpili do semifinále. V zápase o 3. miesto vyrazila penaltu v 9. minúte nadstaveného času, čím pomohlo k získaniu bronzovej medaily. On 12 June 2025, Berger was called up to the Germany squad for the UEFA Women's Euro 2025. In the Women's Euro 2025 quarter-finals against the French national team she made several crucial saves and scored herself in the subsequent penalty-shoot-out. She was officially named "the player of the match." The Guardian called her save in the 103rd minute as "one of the all-time great European Championship saves ever," and the German media ennobeled her as the "hero of an epic evening." The subsequent semi-final against Spain was lost 0-1. The conceded goal, scored by Aitana Bonmatí in extra time shortly before the end, was facilitated by a positional error by Berger. She took full responsibility for this, which was praised by the media as a remarkable reaction. == Osobný život == Od roku 2017 je vo vzťahu s Jess Carter, tiež profesionálnou futbalitskou. Zásnuby ohlásili b máji 2024. Prekonala rakovinu štitnej žlazy a dvakrát sa vrátila k profesionálnemu futbalu. Je tiež ambasádorka a spoluzakladateľka Judan Ali Football Academy v Londýne. https://www.olympics.com/en/news/ann-katrin-berger-football-top-things-german-goalkeeper-cancer-penalty-saver https://www.sportskeeda.com/us/olympics/who-ann-katrin-berger-a-look-journey-cancer-recovery-becoming-euro-2025-penalty-shootout-hero == Štatistiky == == Úspechy == '''1. FFC Turbine Potsdam''' * [[Fußball-Frauen-Bundesliga|Bundesliga]]: 2011/12 * DFB-Hallenpokal for women: 2014 '''Birmingham City''' * Women's FA Cup: runner-up: 2016/17 '''Chelsea''' * [[Women’s Super League|FA Women's Super League]]: 2019/20, 2020/21, 2021/22, 2022/23 * FA Women's League Cup: 2019/20, 2020/21 * Women's FA Community Shield: 2020 * Women's FA Cup: 2020/21, 2021/22, 2022/23 * UEFA Women's Champions League runner-up: 2020/21 '''Gotham FC''' * CONCACAF W Champions Cup: 2024/25 * NWSL Championship: 2025 * FIFA Women's Champions Cup: 3. miesto '''Nemecko''' * [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien|Majstrovstvá Európy]] 2. miesto: 2022 * [[Liga národov žien UEFA|Liga národov]] 3. miesto: 2023/24 * [[Letné olympijské hry]] bronzová medaila: 2024 * [[Liga národov žien UEFA|Liga národov]] 2. miesto: 2025: '''Individual''' * Women's Super League Golden Glove: 2020/21 * FA WSL PFA Team of the Year: 2017/18, 2019/20, 2020/21, 2021/22 * The 100 Best Female Footballers In The World: 67 (2020), 49 (2021), 32 (2024) * The Best FIFA Goalkeeper: 3rd in 2021 3rd in 2022 * Women's Footballer of the Year (Germany): 2024, 2025 (together with Giulia Gwinn) * Silbernes Lorbeerblatt: 2024 * NWSL Team of the Month: May 2024 * NWSL Best XI: 2024 * NWSL Goalkeeper of the Year: 2024 * Yashin Trophy nomination: 2nd place * Key to the City of New York == Referencie == <references /> == Slovenské národné ženské futbalové družstvo do 19 rokov == tréneri: Katarína Paxnerová (do 2014?) Branislav Petrovič 2014?-2018<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalový Tréner Petrovič skončil pri reprezentačných tímoch junioriek | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/129880/futbalovy-trener-petrovic-skoncil-pri-reprezentacnych-timoch-junioriek | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2018-04-18 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = sk | priezvisko = TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalšia zmena na reprezentačnom úseku žien, po Pakuszovi skončil aj | url = https://www.netky.sk/clanok/dalsia-zmena-na-reprezentacnom-useku-zien-po-pakuszovi-skoncil-aj-petrovic | vydavateľ = Netky.sk | dátum vydania = 2018-04-18 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = sk | meno = Autor: Roman | priezvisko = Bekö}}</ref> Jozef Jelšic 2018-<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jozef Jelšic novým trénerom reprezentácií žien do 15, 17 a 19 rokov | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/jozef-jelsic-novym-trenerom-reprezentacii-zien-do-15-17-a-19-rokov-2023050917244588578 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2018-07-10 | dátum prístupu = 2026-05-12 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> == Referencie == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1973/1974 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:0fe565d4-a678-4a72-ad5c-9b141a0b0dc3?page=uuid:db9bca52-dfa7-4eea-a489-0a04d49c37e7 https://dikda.snk.sk/view/uuid:e9c54dd1-7a0c-42c9-91f3-ff775e500a6a?page=uuid:faa57a08-690d-41d6-b0ed-3856f0e5b916 https://dikda.snk.sk/view/uuid:b97fce55-aab2-40ef-bac9-0e5d64271703?page=uuid:6e17d2ae-4350-42be-a9fa-c6850e229cd8 tabuľka po jesennej časti, západnej skupiny https://dikda.snk.sk/view/uuid:5412c389-02e5-413b-8f63-db738febe15b?page=uuid:c1415fed-01b2-456f-81aa-40746e6954b9 prípravný zápas https://dikda.snk.sk/view/uuid:d45f7458-61f5-4f65-a807-025651169421?page=uuid:3eead8f5-5049-4e3a-9421-a15849fd7393 semifinále pohára https://dikda.snk.sk/view/uuid:fe16a4b1-f501-47dc-834f-70b87cb7e7f3?page=uuid:ac6f5e7c-a79f-4346-9152-6fb2fb9a23b5 finále bude 7.7 a 14.7. https://dikda.snk.sk/view/uuid:2e11e6e4-b915-4bd2-9e85-9b1c97334066?page=uuid:3c3d7c52-21b2-4cee-b23d-10dc8f516ff0 vzdanie sa finále pohára (holíču) a majstra slovenska (trnave) https://dikda.snk.sk/view/uuid:baa25e43-9614-4f15-803b-707d6ddceea6?page=uuid:4156046a-fa04-46c3-a7b1-84254561a4e2 pohár čs. komsomolu == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1974/1975 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:01fea30f-3c19-4ddf-bf9f-6ef08541370a?page=uuid:d46d61c1-c6f2-40b6-9a71-29cdc8702d2f&fulltext=skloplast vyžrebovanie jesennej časti https://dikda.snk.sk/view/uuid:59318105-bd38-43ca-a832-0dbd85ebbddd?page=uuid:c9a80092-211c-43c1-acaf-11dd566bf97f 1. kolo trnava - holíč https://dikda.snk.sk/view/uuid:3884e707-1a5b-48b5-a018-601673bf84e7?page=uuid:c8d3cc02-85f6-4a7c-b902-eeb11bfc1029 2. kolo holíč - prešov https://dikda.snk.sk/view/uuid:c5b07866-6a21-4804-bc9c-b14c994e4ceb?page=uuid:32e74bf9-27b4-4a66-b542-90114d3f015c tabuľka po 3. kole https://dikda.snk.sk/view/uuid:e4909052-c532-4edd-8219-d0b0bc1542ec?page=uuid:0acd79b1-470f-42d0-9e73-06848620730d tabuľka po 4. kole https://dikda.snk.sk/view/uuid:67bc5815-9648-4b10-b0ca-d29af6b17f65?page=uuid:ca03086f-4f43-4f28-8f7d-d57151ada14d tabuľka po 5. kole https://dikda.snk.sk/view/uuid:72e00659-3580-4aa0-bc38-5d346ef4c079?page=uuid:b8b65234-62eb-4504-a56a-5ff7dbbb5d46 tabuľka 6. kolo https://dikda.snk.sk/view/uuid:073d87e7-ea45-43ef-af82-48c6cb60cc52?page=uuid:c566363b-468b-4c3a-9af9-1bb449cce821 asi po 9. kole https://dikda.snk.sk/view/uuid:073d87e7-ea45-43ef-af82-48c6cb60cc52?page=uuid:c566363b-468b-4c3a-9af9-1bb449cce821 holíč na 2. mieste, bez tabuľky https://dikda.snk.sk/view/uuid:61415137-01a5-4d0e-8126-21bda9ab833b?page=uuid:b0027517-70ff-4f6b-afb1-25810480f5cf vymenované prvé 4 miesta https://dikda.snk.sk/view/uuid:2494bdc7-c769-43e6-99b4-ee1949001d19?page=uuid:31b42a89-98e9-4db5-869d-1943a9b077e6 3. kolo slovenského pohára https://dikda.snk.sk/view/uuid:743c94bf-27d1-4193-8751-44af6dfb26aa?page=uuid:f2c49ab0-2912-4f4f-b321-ceb9b72cec48 https://dikda.snk.sk/view/uuid:14b8099f-8933-4d98-aec4-d95f38d4fb33?page=uuid:ce5b2526-a660-4982-9b5a-1ad8949b457a == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977 == {{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská národná futbalová liga žien|sezóna=1976/1977|začiatok=|koniec=|majster=[[TJ Skloplast Trnava]]|2_miesto=[[Slávia Holíč|Družba Holíč]]|3_miesto=ZPA Prešov|počet_mužstiev=3|odohraté_zápasy=18|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|zostup=}}'''1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977''' bol 9. ročník [[1. slovenská národná futbalová liga žien|slovenskej národnej futbalovej ligy]]. Majsterkami Slovenska sa stali futbalistky z [[TJ Skloplast Trnava]] V súťaži zostali len 3 tímy, kvôli nedostatku finančných prostriedkov, neschopnosti funkcionárov alebo malému kádru tímov. Tento ročník sa hral turnajových spôsobom, 3 turnaje počas jesene a 3 počas jari, vždy u iného súpera. <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DIKDA {{!}} Digitálna knižnica SNK | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:633ba364-33e1-42e1-bba5-c99e4d7ba4f1?page=uuid:519217b7-c222-4014-85b4-38650a58a8e2 | vydavateľ = dikda.snk.sk | dátum prístupu = 2026-03-19}}</ref> Tabuľka po jesennej časti<ref name=":2" /> zápasy https://dikda.snk.sk/view/uuid:b25fd232-6792-4554-be75-fcc266fa8bc9?page=uuid:ed6742d5-2433-4314-84dc-274bc607630c predposledné kolo<nowiki/>https://dikda.snk.sk/view/uuid:43d14800-996f-4462-acbd-b7587fc790a1?page=uuid:a56f6ae0-4f94-402c-9c3b-e937903743a0 == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1978/1979 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1979/1980 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1980/1981 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1982/1983 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1983/1984 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1984/1985 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:7cb24c96-70d7-4048-819f-f30328add09c?page=uuid:03f77457-f245-4200-bc83-124e21f37af5 https://dikda.snk.sk/view/uuid:510df98e-fb85-433c-b875-1757a123c35f?page=uuid:d614d39d-706c-4ce3-b426-829ee81d7d9d&fulltext=agrostav%20spi%C5%A1sk%C3%A1 https://dikda.snk.sk/view/uuid:b73cf85a-b215-471e-aec7-26651caa4e96?page=uuid:2beffe50-0159-4d68-b0c0-23b94bbc2983 - konečná tabuľka po jesennej časti {| class="wikitable" |+Tabuľka<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=št|titul=Holíč vedie|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1985-06-25|ročník=XXXIX.|číslo=147|strany=2|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1985_06/?pg=145&layout=s}}</ref> ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- !1. |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] | align="center" |10 | align="center" |8 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |26:3 | align="center" |17 |- !2. |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |10 | align="center" |7 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |26:8 | align="center" |15 |- !3. |Agrostav Spišská Nová Ves | align="center" |10 | align="center" |2 | align="center" |7 | align="center" |1 | align="center" |10:19 | align="center" |5 |- !4. |Slovan Nimnica | align="center" |12 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |9 | align="center" |9:41 | align="center" |5 |} {| class="wikitable" |+5. turnaj<ref>{{Citácia periodika|titul=FUTBAL|periodikum=Šport|vydavateľ=šport|miesto=Bratislava|dátum=1985-05-25|ročník=XXXIX.|číslo=121|strany=6|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1985_05/?pg=145&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] | align="center" |{{Ku|6|0}} ({{Ku|2|0}}) |Slovan Nimnica |- |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] | align="center" |{{Ku|1|0}} ({{Ku|1|0}}) |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |} {| class="wikitable" |+6. turnaj<ref>{{Citácia periodika|meno=bar|titul=Výsledky 6. turnaja SNL vo futbale žien:|periodikum=Východoslovenské Noviny|vydavateľ=Východoslovenský krajský výbor KSS|miesto=Košice|dátum=1985-06-05|ročník=XXXIV.|číslo=130|strany=6|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/VychodoslovenskeNoviny_OSA_1985_06/?pg=23&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |Agrostav Spišská Nová Ves | align="center" |{{Ku|1|2}} |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|4|1}} |Slovan Nimnica |- |Agrostav Spišská Nová Ves | align="center" |{{Ku|3|0}} |Slovan Nimnica |} {| class="wikitable" |+10. kolo<ref name=":9" /> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |Slovan Nimnica | align="center" |{{Ku|0|3}} ({{Ku|0|1}}) |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] |- |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] | align="center" |{{Ku|3|0}} ({{Ku|1|0}}) |Agrostav Spišská Nová Ves |- |Slovan Nimnica | align="center" |{{Ku|3|0}} ({{Ku|1|0}}) |Agrostav Spišská Nová Ves |} Posledné zápasy {| class="wikitable" |+Zápasy<ref>{{Citácia periodika|titul=TELEGRAFICKY|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1985-07-08|ročník=XXXIX.|číslo=158|strany=6|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1985_07/?pg=49&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] | align="center" |{{Ku|3|0}} |Agrostav Spišská Nová Ves |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|6|0}} |Agrostav Spišská Nová Ves |- |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] | align="center" |{{Ku|4|2}} ({{Ku|2|1}}) |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |} == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1986/1987 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:139b9a6d-3aff-417d-9420-bbde3e6cb7d9?page=uuid:ee0fb0b8-5c2c-4a81-be63-51576e9fd87e 2. turnaj https://dikda.snk.sk/view/uuid:7162ccf0-cb94-4c4a-94a5-b5147b5c96fe?page=uuid:191351cf-f7db-4965-b965-02ef7eba472c&fulltext=spi%C5%A1sk%C3%A1 == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1988/1989 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1989/1990 == == Kristína Panáková == {{Infobox Futbalista | meno = Kristína Panáková | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|2001|12|04}} | miesto narodenia = | štát = [[Slovensko]] | pozícia = stredopoliarka | súčasný klub = [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | roky = 2017{{--}}2022<br />2022{{--}}2025<br />2025{{--}} | kluby = [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]<br />SV Neulengbach<br />[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 2019{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = 31 (1) }} '''Kristína Panáková''' (* 4. decembra 2001<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina.panakova/?sectionId=7085 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}</ref>) je slovenská futbalistka hrajúca za slovenský [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] a [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskú reprezentáciu]]. == Klubová kariéra == <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina-panakova/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}</ref> == Reprezentácia == Debut v seniorskej reprezentácii mala 16. júna 2019 v prípravnom zápase proti Poľsku. Za reprezentáciu odohrala 31 zápasov a dala 1 gól.<ref name=":0" /> === Reprezentačné góly === {| class="wikitable" !Dátum !Miesto !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím !Typ zápasu !{{Tooltip|G|Počet gólov}} |- | align="center" |18.2.2021 | align="center" |La Valletta | align="center" |{{Minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]] | align="center" |{{Ku|0|4}} | align="center" |[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] | align="center" |Visit Malta Womens Trophy | align="center" | |} == Mapa == {{LocMap+|Švédsko|float=center|places={{LocMap~|Švédsko|lat=59.21|long=18.00|label=[[Solna]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=58.36|long=16.12|label=[[Norrköping]]|position=right}} {{LocMap~|Švédsko|lat=58.2457|long=15.3731|label=[[Linköping]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=57.42|long=11.58|label=[[Göteborg]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.3941|long=16.2146|label=[[Kalmar (mesto)|Kalmar]]|position=right}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.5237|long=14.4833|label=[[Växjö]]|position=top}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.4026|long=12.5126|label=[[Halmstad]]|position=bottom}}}} {| class="wikitable" ! rowspan="4" |{{LocMap+|Spojené kráľovstvo|float=Center|places={{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=51.523|long=-0.284|label=[[Londýn]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.472|long=-2.242|label=[[Manchester]]|position=top}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.370|long=-1.471|label=[[Sheffield]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.906|long=-1.391|labe[[Southampton]]|position=top}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.862|long=-0.083|label=[[Brighton and Hove]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=52.010|long=-0.734|label=[[Milton and Keynes]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.428|long=-1.362|label=[[Rotherham]]|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.491|long=-2.529|label=[[Leigh, Greater Manchester|Leigh]]|position=left}}}} |- |- |- |} [[Pomoc:Tabuľka farieb]] [[Pomoc:Tabuľky#]] zelená - bgcolor="#ccffcc" žltá - bgcolor="#ffffcc" oranžová - bgcolor="#ffcC99" červená - bgcolor="#ffcccc" == Ostatné odkazy == ženský futbal - áno či nie https://dikda.snk.sk/view/uuid:d8f8d201-c3af-41f2-9df8-ebf009d4eb85?page=uuid:6b0127ec-a3bb-49ea-82a4-e7e64910a213 amazonky v kopačkách, slovenským futbalistkám patrí budúcnosť https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a futbalistky prievozu na čele, pred posledným kolom pohára hlasu ľudu https://dikda.snk.sk/view/uuid:fe1e2459-c57e-40cc-9196-d2742889fa4f?page=uuid:19fff2d7-4ab8-47ae-806d-45d0a9dcd789 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d173900d-ea47-481e-a235-92f96668801f?page=uuid:5fe3a2c8-ef84-47ef-abc0-5c0eff34eeed rapid bratislava proti b. bystrici, posledný zápas pohára hlasu ľudu https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a rapid braitslava - fortuna viedeň 11:0 https://dikda.snk.sk/view/uuid:67044fe6-ab82-4255-9bcc-e9ea1540f49e?page=uuid:1c9d2562-8bc7-472a-bbe9-6867cc28c13c&fulltext=rapid televízna relácia ženy v kopačkých https://dikda.snk.sk/view/uuid:157cfce4-45e2-4b57-a829-beec4e38f5c1?page=uuid:89299ead-bee8-47e5-ae72-56c220f87390&fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch zpa prešov vyhra 2. ročníka, konenčá tabuľka 1969/70 https://dikda.snk.sk/view/uuid:3a39112b-750b-47b4-9da5-d44680c71320?page=uuid:78e1b8b6-90bb-491c-a23f-570953d5777b pred posledným kolon 2. ročníka https://dikda.snk.sk/view/uuid:c496a701-b104-4bef-a4ac-a4e7190359e0?page=uuid:d0b1deae-6b0b-4c1b-8c7e-c3b0521e6090 13. kolo 2. ročníka https://dikda.snk.sk/view/uuid:b46856c2-fbe0-4d8d-8946-0c53662746aa?page=uuid:19880d86-c23d-4049-ace0-706ebe2f74e5 1970/71, vyžrebovanie 1. ženskej ligy https://dikda.snk.sk/view/uuid:32bf8edc-5260-4c6c-88b6-8df384d998c9?page=uuid:494068eb-7712-4517-9d30-096cd4e6982e snl 1991 https://dikda.snk.sk/view/uuid:c1bcac13-ae7b-4048-82ef-13f35cb539e0?page=uuid:8ba41ce0-69cb-4b67-b4bf-94a5c756a69a&fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch SNL 1986 https://dikda.snk.sk/view/uuid:be4c971d-b21e-42b4-8990-f2e473831012?page=uuid:6506808c-c1b5-46c4-bd29-52b6406cbfeb&fulltext=slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20liga%20skloplast o ženách v kopačkách https://dikda.snk.sk/view/uuid:eba6b70b-85fc-4332-88fe-b6109511aa6e?page=uuid:620f87ed-119c-4caf-8ae0-f26dd8cd1972 prvá zápas medzi slovenskom a českom (SSR ČSR) https://dikda.snk.sk/view/uuid:96814aa0-7ddf-4e24-99b0-eac60fbcdeba?page=uuid:306c9ff9-5881-487a-8b46-e1656ac95dc3 dfk prešov 1997 https://dikda.snk.sk/view/uuid:cadda9c1-4172-4a72-b4ea-86014fa1f8e2?page=uuid%3A9c6d9390-8f61-493d-b030-a436c75a28d5 dfk prešov 1999 https://dikda.snk.sk/view/uuid:24bfa637-b7f4-42ae-8281-fc1f1f3b5701?page=uuid%3Adedf5d65-b543-4c4b-9cf5-fade55030474 https://dikda.snk.sk/view/uuid:54ba9db0-48a7-4bf1-8788-c3b32f84646d?page=uuid%3Aa647b00b-fd20-40b9-b11d-397018e17909 zpa dukla prešov https://dikda.snk.sk/view/uuid:853c3550-ee27-45d2-ba1e-57ae02e28085?page=uuid%3A6abc0481-560c-4842-9a67-5093c5986214 1. ročník 1969 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d9f7f513-28e1-4d04-af03-ff76dd4b76d2?page=uuid:adc21e38-e61e-4881-99b3-a1a566c1cf6c https://dikda.snk.sk/view/uuid:da81df24-0871-4a4d-9dfb-1580f7883634?page=uuid:261e0d6d-19a0-4c01-bb6d-544ebd5be669&fulltext=rapid https://dikda.snk.sk/view/uuid:ab9e04d2-9272-473f-8016-cb7069f8abc2?page=uuid:b09cc926-627e-45d6-8237-195699038aee&fulltext=rapid markušovce https://dikda.snk.sk/view/uuid:66d884cc-6cb3-4ec9-9c29-bc331356dfca?page=uuid:cbef1cc1-fa93-45cd-827a-bd983e5a4091 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d64a8765-6a3e-4267-85e6-4a4dfb401ca4?page=uuid:7cf02e2b-d11c-4caf-8d11-3018c453c786 t4t2p98el2d3vyyj21djw40nl70mytw 0 728166 8382654 8375157 2026-10-11T08:10:55Z RickRichards 153041 + {{Videohra vo vývoji}} + kat. 8382654 wikitext text/x-wiki {{Videohra vo vývoji}} {{Infobox|zahlavie=''Grand Theft Auto VI''|popis1=Vývojár(i)|data1=[[Rockstar Games]]|popis2=Vydavateľ(ia)|data2=Rockstar Games|popis3=Producent(i)|data3=Rob Nelson|stylDat=font-size:95%|stylPopisu=font-size:95%|popis4=Umelec(ci)|data4=Aaron Garbut|popis5=Scenárista(i)|data5=Rupert Humphries<br/>Michael Wiafe|popis6=|data6=|obrazok=Grand Theft Auto VI logo (with gradient).svg|popis7=|data7=|popis8=Séria|data8=''[[Grand Theft Auto (séria)|Grand Theft Auto]]''|popis9=Engine|data9=[[Rockstar Advanced Game Engine|RAGE]]|data10=[[PlayStation 5]]<br/>[[Xbox Series X|Xbox Series X/S]]|popis10=Platforma(y)|popis11=Dátum vydania|data11=19. November 2026|data12=[[Akčná hra (žáner počítačových hier)|Akčná adventúra]]|popis12=Žáner|popis13=Režim(y)|data13=[[Hra jedného hráča|Single-player]]}}'''''Grand Theft Auto VI''''' je pripravovaná [[Akčná hra (žáner počítačových hier)|akčná adventúra]], ktorú vyvíja a vydáva spoločnosť [[Rockstar Games]]. Bude to ôsmy hlavný diel [[Grand Theft Auto (séria)|série ''Grand Theft Auto'']], nadväzujúci na ''[[Grand Theft Auto V]]'' (2013), a celkovo šestnásty diel série. Dej sa odohráva vo fiktívnom [[Štát (Spojené štáty)|americkom štáte]] Leonida, inšpirovanom [[Florida|Floridou]], a sleduje osudy zločineckej dvojice Jasona Duvala a Lucie Caminosovej. Hráči sa budú môcť voľne pohybovať po otvorenom svete Leonidy, ktorého súčasťou je aj mesto Vice City inšpirované [[Miami]]. Prvé prípravné práce začali po vydaní hry ''[[Red Dead Redemption 2]]'' v roku 2018, po rokoch predbežnej prípravy, a hlavná produkcia sa rozbehla v roku 2020. Počet vývojárskych tímov spoločnosti Rockstar po celom svete sa od vydania hry ''Red Dead Redemption 2'' viac než zdvojnásobil. Miami a jeho okolie boli dôkladne preskúmané s cieľom vytvoriť herný svet, ktorý paroduje americkú kultúru 20. rokov 21. storočia. Dynamika vzťahu hlavných hrdinov je inšpirovaná dvojicou [[Bonnie a Clyde]], a [[Non-player character|postavy, ktoré neovládajú hráči]], boli napísané tak, aby hráčom umožnili spoznať rôzne časti Vice City. Po rokoch špekulácií a očakávaní spoločnosť Rockstar vo februári 2022 potvrdila, že hra je vo vývoji. V septembri toho istého roku unikli zábery z nedokončených verzií, čo novinári označili za jeden z najväčších únikov informácií v histórii herného priemyslu. Hra Grand Theft Auto VI bola oficiálne predstavená v decembri 2023. Po dvoch odkladoch a ďalších únikoch informácií je jej vydanie naplánované na 19. novembra 2026 pre konzoly [[PlayStation 5]] a [[Xbox Series X|Xbox Series X/S]]. == Hrateľnosť == ''Grand Theft Auto VI'' je [[Akčná hra (žáner počítačových hier)|akčná adventúra]] [[Hra jedného hráča|pre jedného hráča]], ktorá sa odohráva v otvorenom svete a ktorú je možné hrať z pohľadu tretej osoby za postavy Jasona Duvala alebo Luciu Caminosovú. Hráči sa môžu rozhodnúť bojovať s [[Non-player character|nehrateľnými postavami]] (NPC), kradnúť vozidlá, vykrádať podniky alebo sa púšťať do rýchlych naháňačiek s policajtmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = We Saw GTA 6 at Rockstar HQ — Here Are 69 Gameplay Details You Haven’t Seen | url = https://www.ign.com/articles/gta-6-new-gameplay-details | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2026-08-27 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en | meno = Matt | priezvisko = Purslow | meno2 = Simon | priezvisko2 = Cardy}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Theft Auto 6 Looks Incredible In Big Gameplay Reveal [Update: Now Available On YouTube] | url = https://kotaku.com/grand-theft-auto-6-looks-incredible-in-netflixs-big-gameplay-reveal-2000728933 | dátum vydania = 2026-08-27 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en-US | meno = Zack | priezvisko = Zwiezen}}</ref> V režime voľného pohybu majú hráči na výber z viacerých aktivít, ako sú zoskoky s padákom, zápasenie, basketbal, cvičenie a potápanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = We Saw More of GTA 6, and Rockstar’s New Open World Feels Less Like a Game and More Like a Place | url = https://www.ign.com/articles/gta-6-exclusive-preview | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2026-08-27 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en | meno = Rachel | priezvisko = Weber}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Grand Theft Auto VI’s long-overdue gameplay reveal – as it happened|url=https://www.theguardian.com/games/live/2026/aug/27/grand-theft-auto-vis-long-overdue-gameplay-reveal-as-it-happens|periodikum=the Guardian|dátum=2026-08-27|dátum prístupu=2026-09-19|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Keza|priezvisko=MacDonald|meno2=Keith|priezvisko2=Stuart}}</ref> Počas celej hry budú môcť hráči ako Jason, tak aj Lucia priberať alebo chudnúť, a ak hráč zostane s ktoroukoľvek z postáv celé dni bez spánku, bude to vidieť na ich tvárach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTA 6 officially has character weight and exercise systems, and even "multi-day benders" reportedly have a visible effect | url = https://www.eurogamer.net/gta-6-food-weight-exercise-benders | vydavateľ = Eurogamer.net | dátum vydania = 2026-08-27 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en | meno = Robert Purchese Associate | priezvisko = Editor}}</ref> Hra bude obsahovať systém hodnotenia „Criminal Profile“, ktorý sleduje reputáciu každej hrateľnej postavy na základe jej činov, podobne ako systém cti, ktorý bol predtým použitý v hre ''[[Red Dead Redemption 2]]''. Spoločnosť Rockstar uviedla, že tento systém nemá za cieľ vykresľovať Luciu a Jasona ako dobrodincov, ale bude sledovať, či každá postava páchá zločiny profesionálne, alebo sa dopúšťa zbytočného násilia, pričom dôsledky v hre budú odrážať ich reputáciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTA 6 Has A Red Dead 2 Honor-Style System Tracking How Violent You Are | url = https://www.gamespot.com/articles/gta-6-has-a-red-dead-2-honor-style-system-tracking-how-violent-you-are/ | dátum vydania = 2026-08-27 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en-US | meno = Tomas | priezvisko = Franzese}}</ref> V režime voľného pohybu si hráči môžu ako Jason alebo Lucia vybrať, či sa rozídu, aby sa venovali vlastným aktivitám, alebo zostanú spolu, budú tráviť čas a vykonávať aktivity spoločne.<ref>{{Citácia periodika|titul=New GTA 6 character swapping details revealed: Jason and Lucia can 'play as a couple, or go off and cause chaos independently'|url=https://www.pcgamer.com/games/grand-theft-auto/big-new-gta-6-gameplay-details-revealed-including-specifics-about-jason-and-lucia-character-swapping-play-as-a-couple-or-go-off-and-cause-chaos-independently/|periodikum=PC Gamer|dátum=2026-08-26|dátum prístupu=2026-09-19|jazyk=en|meno=Tyler|priezvisko=Wilde|meno2=Tyler|priezvisko2=Colp|meno3=Morgan Park An interview published in Dazed magazine provides some juicy new details about GTA 6's|priezvisko3=design}}</ref> Ich vzťah bude závisieť od konania hráča a podľa spoločnosti Rockstar bude voliteľný. Hra ''Grand Theft Auto VI'' bude obsahovať plnohodnotnú aplikáciu pre sociálne médiá s názvom Snapmatic, ktorá sa vracia z hry ''Grand Theft Auto V''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = All the Confirmed GTA 6 Features Prior to the Extended Look on Netflix | url = https://primagames.com/featured/all-the-confirmed-gta-6-features-prior-to-the-extended-look-on-netflix | dátum vydania = 2026-08-27 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en-US | meno = Kyle | priezvisko = Ferreira}}</ref> Aplikácia má parodovať trendy v sociálnych médiách 20. rokov 21. storočia a aplikácie ako [[TikTok]] a [[Instagram]]. Hráči budú mať možnosť meniť vzhľad Jasona a Lucie, napríklad zmeniť účes, oblečenie a doplnky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTAVI: An exclusive deep dive into the video game of the decade | url = https://www.dazeddigital.com/life-culture/article/70859/1/gta-6-grand-theft-auto-vi-rockstar-exclusive-deep-dive-game-unparalleled-world | vydavateľ = Dazed | dátum vydania = 2026-09-06 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en | priezvisko = Dazed}}</ref> == Svet a postavy == Hra ''Grand Theft Auto VI'' sa odohráva vo fiktívnom [[Štát (Spojené štáty)|americkom štáte]] Leonida, inšpirovanom [[Florida|Floridou]]; jej mapa má byť údajne trikrát väčšia ako hrateľná oblasť hry ''Red Dead Redemption 2''.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Grand Ambitions of Grand Theft Auto VI|url=https://www.nytimes.com/2026/08/27/arts/grand-theft-auto-vi-trailer-extended-look-rockstar.html|periodikum=The New York Times|dátum=2026-08-27|dátum prístupu=2026-09-19|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Christopher|priezvisko=Byrd}}</ref> Mapa zahŕňa Vice City, Grassrivers a Leonida Keys (inšpirované [[Miami]], [[Everglade|Everglades]] a [[Florida Keys]]). Medzi ďalšie lokality patria Ambrosia, Národný park Mount Kalaga a Port Gellhorn. Herný svet paroduje americkú kultúru 20. rokov 21. storočia, a to prostredníctvom satirických zobrazení sociálnych médií a kultúry influencerov, taktík a technológií orgánov činných v trestnom konaní, ako sú policajné kamery na tele, a odkazov na internetové memy, ako je napríklad „[[Florida Man]]“.<ref>{{Citácia periodika|titul=5 key details we noticed in the first Grand Theft Auto 6 trailer|url=https://www.digitaltrends.com/gaming/5-details-in-grand-theft-auto-6-trailer/|periodikum=Digital Trends|dátum=2023-12-05|dátum prístupu=2026-09-19|jazyk=en-US|meno=Tomas|priezvisko=Franzese}}</ref> Príbeh sleduje osudy zločineckej dvojice: Jasona Duvala, ktorý po službe v armáde pracoval pre miestnych [[Droga|drogových dílerov]] v Leonida Keys, a Luciu Caminosovú, prvú ženskú hlavnú hrdinku seriálu, ktorá nebola len vedľajšou postavou a ktorá bola uväznená vo väzení Leonida Penitentiary po tom, čo bojovala za svoju rodinu v Liberty City.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTA 6’s cast of characters revealed, including a conspiracy theorist and strip club gangster | url = https://www.videogameschronicle.com/news/gta-6s-cast-of-characters-revealed-including-a-conspiracy-theorist-and-strip-club-gangster/ | vydavateľ = VGC | dátum vydania = 2025-05-06 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en-US | meno = Jordan | priezvisko = Middler}}</ref> Po neúspešnej bankovej lúpeži sa táto dvojica dostane do spletu celoštátneho sprisahania a je nútená chrániť jeden druhého.<ref>{{Citácia periodika|titul=GTA 6's second trailer is here|url=https://www.eurogamer.net/gta-6s-second-trailer-is-here|periodikum=Eurogamer.net|dátum=2025-05-06|dátum prístupu=2026-09-19|jazyk=en}}</ref> Medzi ďalšie postavy patria: Cal Hampton, Jasonov paranoidný priateľ; Boobie Ike, ktorý vedie obchodné impérium vo Vice City; Dre'Quan Priest, spoluvlastník nahrávacej spoločnosti Only Raw Records spolu s Boobiem; Bae-Luxe a Roxy, hudobné duo, ktoré má zmluvu s Only Raw pod názvom Real Dimez; Raul Bautista, skúsený bankový lupič; a Brian Heder ([[Stephen Root]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'You're Gonna See Me in It' — King of the Hill Voice Actor Confirms Role in GTA 6, First Major Cast Member to Do So | url = https://www.ign.com/articles/first-major-cast-member-confirms-appearance-in-gta-6-seemingly-going-off-rockstars-script | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2026-09-14 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en | meno = Wesley | priezvisko = Yin-Poole}}</ref> dlhoročný drogový díler v Keys a Jasonov prenajímateľ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTA 6’s cast of characters revealed, including a conspiracy theorist and strip club gangster | url = https://www.videogameschronicle.com/news/gta-6s-cast-of-characters-revealed-including-a-conspiracy-theorist-and-strip-club-gangster/ | vydavateľ = VGC | dátum vydania = 2025-05-06 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en-US | meno = Jordan | priezvisko = Middler}}</ref> == Vývoj == Spoločnosť [[Rockstar Games]] začala s prípravnými prácami na hre ''Grand Theft Auto VI'' v roku 2014 po vydaní ''[[Grand Theft Auto V]]'', pričom samotný vývoj sa rozbehol koncom roka 2018 po vydaní hry ''[[Red Dead Redemption 2]]''.<ref>https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-12-09/-gta-6-release-date-will-decide-much-of-the-2025-game-calendar</ref> Hlavná fáza výroby začala v roku 2020 pod krycím názvom ''Project Americas''. Počet vývojárskych tímov spoločnosti Rockstar po celom svete sa od vydania hry ''Red Dead Redemption 2'' viac než zdvojnásobil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 18 Months After Red Dead Redemption 2, Rockstar Has Made Big Cultural Changes | url = https://kotaku.com/18-months-after-red-dead-redemption-2-rockstar-has-mad-1842880524 | dátum vydania = 2020-04-15 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en-US | meno = Jason | priezvisko = Schreier}}</ref> Vyhli sa svojim bežným praktikám „crunchu“ a vtipkovaniu o marginalizovaných skupinách, ako to robili v predchádzajúcich hrách. Očakáva sa, že hra bude využívať herný engine [[Rockstar Advanced Game Engine]]. Ide o prvú hlavnú hru zo série ''Grand Theft Auto'' od [[Grand Theft Auto 1|originálu z roku 1997]] (a celkovo prvú od hry ''[[Grand Theft Auto Advance|Advance]]'' z roku 2004), ktorú nenapísal [[Dan Houser]], ktorý v roku 2020 opustil spoločnosť Rockstar.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rockstar co-founder Dan Houser confirms GTA 6 is "not going to be a story I wrote," but "I think it's going to be exciting"; "I think the world's probably had enough GTA from me" | url = https://www.gamesradar.com/games/grand-theft-auto/rockstar-co-founder-dan-houser-confirms-gta-6-is-not-going-to-be-a-story-i-wrote-but-i-think-its-going-to-be-exciting-i-think-the-worlds-probably-had-enough-gta-from-me/ | vydavateľ = GamesRadar+ | dátum vydania = 2025-09-29 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en}}</ref> Zdroje boli presmerované z ''[[Red Dead Online]]'' a plánovaných remasterov v roku 2022, aby sa uprednostnil vývoj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Red Dead Redemption, GTA IV Remasters Shelved After GTA Trilogy Debacle | url = https://kotaku.com/gta-iv-remastered-red-dead-redemption-canceled-rockstar-1849142371 | dátum vydania = 2022-07-05 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en-US | meno = Zack | priezvisko = Zwiezen}}</ref> Podľa špekulácií a analýz mal rozpočet prekročiť 1–2 miliardy USD, čo by z tejto hry urobilo najdrahšiu hru, aká kedy bola vyvinutá, hoci táto suma zostáva nepotvrdená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = As Rockstar brings workers back to the office, some GTA 6 devs fear the sequel will bleed talent in the final stretch: "Losing key people in teams would be very, very bad" | url = https://www.gamesradar.com/as-rockstar-brings-workers-back-to-the-office-some-gta-6-devs-fear-the-sequel-will-bleed-talent-in-the-final-stretch-losing-key-people-in-teams-would-be-very-very-bad/ | vydavateľ = GamesRadar+ | dátum vydania = 2024-03-19 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en}}</ref> Spoločnosť Rockstar požiadala zamestnancov, aby s blížiacim sa dátumom vydania ukončili prácu na diaľku a od apríla 2024 sa vrátili do kancelárií „z dôvodu produktivity a bezpečnosti“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rockstar Games Is Asking Employees to Return to Office Amid GTA Security Concerns | url = https://www.ign.com/articles/rockstar-games-is-asking-employees-to-return-to-office-amid-gta-security-concerns | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2024-02-28 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | meno = Will | priezvisko = Borger}}</ref> [[Nezávislý odborový zväz Veľkej Británie]] (IWGB) kritizoval spoločnosť Rockstar za porušenie sľubov o zachovaní flexibilných pracovných podmienok; zamestnanci sa obávali, že vplyv na zdravie a morálku by mohol viesť k výpovediam a nadmernému pracovnému vyťaženiu, najmä keď manažéri si stále zachovávali flexibilitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rockstar accused of ignoring pay inequity and mandating crunch | url = https://www.gamedeveloper.com/production/rockstar-accused-of-disregarding-pay-inequity-mandating-crunch-and-weaponising-bonuses | vydavateľ = Game Developer | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en}}</ref> Spoločnosť Rockstar v októbri 2025 prepustila 34 zamestnancov v dôsledku verejnej diskusie a šírenia dôverných informácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Theft Auto studio accused of 'union busting' after sacking workers | url = https://www.bbc.com/news/articles/c9v10rr1meeo | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2025-11-06 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en-GB}}</ref> IWGB obvinila spoločnosť Rockstar z potláčania odborov a uviedla, že zamestnanci sa pokúšali zjednotiť s odborovými organizátormi.<ref>https://www.bloomberg.com/news/articles/2025-10-31/-grand-theft-auto-studio-accused-of-union-busting-after-firings</ref> === Výskum a dizajn === [[Súbor:Miami - Skyline from Harbor.jpg|náhľad|V rámci príprav na hru sa vykonal rozsiahly prieskum [[Miami]] a jeho okolia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTAVI: An exclusive deep dive into the video game of the decade | url = https://www.dazeddigital.com/life-culture/article/70859/1/gta-6-grand-theft-auto-vi-rockstar-exclusive-deep-dive-game-unparalleled-world | vydavateľ = Dazed | dátum vydania = 2026-09-06 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | priezvisko = Dazed}}</ref>]] Vývojový tím pociťoval tlak po desiatich rokoch očakávania, hoci Rob Nelson, vedúci vývoja a spoluriaditeľ štúdia [[Rockstar North]], poznamenal, že vnútorný tlak bol ešte väčší; snažili sa rozšíriť a vylepšiť svoje predchádzajúce hry, pričom ich analyzovali „kritickým okom“, aby rozpoznali obmedzenia vyplývajúce zo zdrojov, technológie a času.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTAVI: An exclusive deep dive into the video game of the decade | url = https://www.dazeddigital.com/life-culture/article/70859/1/gta-6-grand-theft-auto-vi-rockstar-exclusive-deep-dive-game-unparalleled-world | vydavateľ = Dazed | dátum vydania = 2026-09-06 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | priezvisko = Dazed}}</ref> Hra má „príbeh v štýle [[Bonnie a Clyde]]“, na rozdiel od predchádzajúcich dielov série, v ktorých romantické vzťahy neboli prioritou, podľa Ruperta Humphriesa, senior viceprezidenta spoločnosti Rockstar pre príbeh. Nelson chcel, aby postavy umožňovali hráčom sebavyjadrenie a zároveň si zachovali svoje vlastné osobitné osobnosti a príbehy. Postavy boli napísané tak, aby protagonisti mohli zažiť všetky úrovne večierkov vo Vice City, inšpirovaných hip-hopovou scénou v Miami, od domácich párty a miestnych barov až po luxusné kluby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTAVI: An exclusive deep dive into the video game of the decade | url = https://www.dazeddigital.com/life-culture/article/70859/1/gta-6-grand-theft-auto-vi-rockstar-exclusive-deep-dive-game-unparalleled-world | vydavateľ = Dazed | dátum vydania = 2026-09-06 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | priezvisko = Dazed}}</ref> Miami a jeho okolie boli pre potreby hry dôkladne preskúmané a v meste pôsobil špecializovaný výskumný tím; Nelson uviedol, že „Florida a Miami majú snáď jednu z najrozmanitejších a najzaujímavejších populácií na svete“. Tím organizoval terénne výskumné výjazdy a stretával sa s „každým, kto je známy alebo vplyvný a kto prijal naše telefonáty“, vrátane príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní, promotérov klubov, bývalých zločincov a predajcov zbraní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTAVI: An exclusive deep dive into the video game of the decade | url = https://www.dazeddigital.com/life-culture/article/70859/1/gta-6-grand-theft-auto-vi-rockstar-exclusive-deep-dive-game-unparalleled-world | vydavateľ = Dazed | dátum vydania = 2026-09-06 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | priezvisko = Dazed}}</ref> Tvorcovia porovnávali svoje príbehy s novinárskymi článkami a knihami, aby „prišli na to, ktoré postavy oživia mesto...“, ako uviedla Jamie-Lee Lloydová, hlavná umelecká riaditeľka pre postavy, „a zároveň ich filtrovali cez jedinečný pohľad série ''GTA''“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTAVI: An exclusive deep dive into the video game of the decade | url = https://www.dazeddigital.com/life-culture/article/70859/1/gta-6-grand-theft-auto-vi-rockstar-exclusive-deep-dive-game-unparalleled-world | vydavateľ = Dazed | dátum vydania = 2026-09-06 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | priezvisko = Dazed}}</ref> Scenáristi chceli k kultúre mesta pristupovať s otvorenou mysľou a vyhnúť sa cynizmu pri vykresľovaní postáv, pričom namiesto opakovaných klišé vkladali to, čo scenárista Michael Wiafe nazval „pocit objavovania“. Tím si užíval hudbu z Miami, najmä Miami bass a umelcov ako [[Kodak Black]] a [[Sexyy Red]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTAVI: An exclusive deep dive into the video game of the decade | url = https://www.dazeddigital.com/life-culture/article/70859/1/gta-6-grand-theft-auto-vi-rockstar-exclusive-deep-dive-game-unparalleled-world | vydavateľ = Dazed | dátum vydania = 2026-09-06 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | priezvisko = Dazed}}</ref> Jeden tím v štúdiu Rockstar v [[Los Angeles]] sa venuje predovšetkým práci na NPC a tím zodpovedný za ovládanie vozidiel tvoria aj niektorí pretekári. Vývojári vytvorili ďalšie pracovné postupy a nástroje na rozšírenie počtu NPC, pričom viacero tímov spolupracovalo na tom, aby ich vzhľad, pohyb a interakcie pôsobili živým dojmom. Spoločnosť Rockstar angažovala viac ako 50 pouličných umelcov, aby navrhli nástenné maľby pre hru, vrátane lokácií v hre, ako je Stockyard, inšpirovaný štvrťou [[Wynwood]] v Miami. Stu Petri, viceprezident pre 2D/UI dizajn, chcel „vytvoriť živú, uveriteľnú kultúru“ a zabezpečiť, aby značky v hre slúžili nielen ako jednoduché vtipy, ale aby „odrážali túžby, estetiku a životný štýl“ obyvateľstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTAVI: An exclusive deep dive into the video game of the decade | url = https://www.dazeddigital.com/life-culture/article/70859/1/gta-6-grand-theft-auto-vi-rockstar-exclusive-deep-dive-game-unparalleled-world | vydavateľ = Dazed | dátum vydania = 2026-09-06 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | priezvisko = Dazed}}</ref> Spoločnosť Rockstar spolupracovala od roku 2023 s miamskou stylistkou Jillian Carr na návrhu „módneho ekosystému“, ktorý napodobňuje jemné a vyvíjajúce sa módne trendy v Miami. Poznamenala, že „Vice City je postavené na márnivosti“, čo sa odráža v cestovnom ruchu, celebritách a sociálnych médiách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTAVI: An exclusive deep dive into the video game of the decade | url = https://www.dazeddigital.com/life-culture/article/70859/1/gta-6-grand-theft-auto-vi-rockstar-exclusive-deep-dive-game-unparalleled-world | vydavateľ = Dazed | dátum vydania = 2026-09-06 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | priezvisko = Dazed}}</ref> == Vydanie == Podrobnosti o hre ''Grand Theft Auto VI'' sa objavili v správach od zasvätených zdrojov už niekoľko rokov pred jej oznámením, a skutočnosť, že sa k tomu spoločnosť oficiálne nevyjadrila, vzbudila pozornosť médií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fan Invades German Show, Demanding GTA 6 Be Released | url = https://www.gamespot.com/articles/fan-invades-german-show-demanding-gta-6-be-released/1100-6495767/ | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en-US}}</ref> Spoločnosť Rockstar 4. februára 2022 potvrdila, že vývoj je „v plnom prúde“. Hra sa stala veľmi očakávanou, za čo získala ocenenia na udeľovaní [[The Game Awards|cien Game Awards]] a [[Golden Joystick Awards]] v rokoch 2024 aj 2025;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Game Awards 2024 Winners: The Full List | url = https://www.ign.com/articles/the-game-awards-2024-winners-the-full-list | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2024-12-13 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | meno = Bo | priezvisko = Moore}}</ref> podvodníci využili toto očakávanie na propagáciu malvéru a podvodov prostredníctvom falošných sľubov o predčasnom prístupe. Jeden mem vyjadroval údiv nad tým, že prekvapivé udalosti sa odohrali „ešte pred ''GTA 6''“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "We got heel Cena before GTA 6": Even John Cena himself is comparing the 20-year wait for his WWE heel turn to the 12-year wait for the next Grand Theft Auto | url = https://www.gamesradar.com/games/grand-theft-auto/we-got-heel-cena-before-gta-6-even-john-cena-himself-is-comparing-the-20-year-wait-for-his-wwe-heel-turn-to-the-12-year-wait-for-the-next-grand-theft-auto/ | vydavateľ = GamesRadar+ | dátum vydania = 2025-03-03 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en}}</ref> Niektorí vydavatelia preložili termíny vydania hier, aby sa vyhli konkurencii; [[Jason Schreier]] z [[Bloomberg News]] to nazval „obrovskou partiou 4D šachu, ktorá sa odohráva v celom odvetví videohier“. Predstavitelia odvetvia dúfali, že hra nastaví nové cenové trendy, a analytici predpovedali rekordné tržby.<ref>https://www.bloomberg.com/news/newsletters/2025-05-09/-grand-theft-auto-vi-delay-is-impacting-every-game-company</ref> Hra by mala vyjsť pre konzoly [[PlayStation 5]] a [[Xbox Series X|Xbox Series X a Series S]], pričom k septembru 2026 nie je naplánované žiadne vydanie pre [[Microsoft Windows|Windows]]. Bývalý producent spoločnosti Rockstar uviedol, že štúdio zvyčajne vyvíja hry najskôr pre konzoly a až potom pre osobné počítače, pretože „vždy je lepšie začať s obmedzeniami a potom sa rozširovať“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'It's Always Better to Start with Constraints' — Former Rockstar Producer Explains GTA 6's Lack of PC Port on Launch | url = https://www.ign.com/articles/gta-6s-lack-of-a-pc-port-isnt-out-of-greed-according-to-a-former-rockstar-producer | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2026-07-15 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | meno = Cade | priezvisko = Onder}}</ref> V auguste 2026 spoločnosť Rockstar potvrdila, že hra bude pri uvedení na trh bežať na oboch konzolách rýchlosťou 30 [[Frames per second|snímok za sekundu]] (FPS).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Theft Auto 6 will run at only 30 FPS on consoles at launch, no performance mode promised — even the souped-up PS5 Pro might not get 60 FPS support | url = https://www.tomshardware.com/video-games/grand-theft-auto-6-will-run-at-only-30-fps-on-consoles-at-launch-no-performance-mode-promised-even-the-souped-up-ps5-pro-might-not-get-60-fps-support | vydavateľ = Tom's Hardware | dátum vydania = 2026-08-29 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | meno = Hassam Nasir No details on resolution | priezvisko = either}}</ref> Prvý [[trailer]] z decembra 2023 odhalil predbežný termín vydania v roku 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Theft Auto 6’s first trailer is here | url = https://www.polygon.com/23981659/gta-6-trailer-watch-rockstar-games-leak/ | vydavateľ = Polygon.com | dátum vydania = 2023-12-04 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | meno = Michael | priezvisko = McWhertor}}</ref> Po správach z marca 2024, že hre hrozí oneskorenie, materská spoločnosť Rockstaru, [[Take-Two Interactive]], uviedla, že termín konca roka 2025 zostáva v platnosti. Zamestnanci mali pochybnosti vzhľadom na množstvo zostávajúcej práce, a v máji 2025 bolo vydanie hry odložené na 26. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTA 6 Release Date Narrowed to Fall 2025 Amid Questions about Delays | url = https://www.ign.com/articles/grand-theft-auto-6-release-date-take-two-interactive | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | meno = Kat | priezvisko = Bailey | meno2 = Taylor | priezvisko2 = Lyles}}</ref> V novembri 2025, týždeň po prepustení 34 zamestnancov, spoločnosť Rockstar odložila vydanie hry na 19. november 2026 z dôvodu dodatočného vylepšovania. Novinári poznamenali, že prepúšťanie nebolo príčinou odkladu, mohlo však ovplyvniť termíny; jeden zo zamestnancov Rockstar North uviedol, že morálka bola „na absolútnom dne“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rockstar North morale is said to be exceptionally low, and not necessarily because of another GTA 6 delay | url = https://www.gamepressure.com/newsroom/rockstar-north-morale-is-said-to-be-exceptionally-low-and-not-nec/z988f3 | vydavateľ = Gamepressure.com | dátum vydania = 2025-11-07 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en}}</ref> === Propagácia === Spoločnosť Rockstar oznámila, že premiéra prvého traileru je naplánovaná na december 2023 pri príležitosti 25. výročia založenia spoločnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A Message from Rockstar Games | url = https://www.rockstargames.com/newswire/article/4kok877a13aa32/a-message-from-rockstar-games | vydavateľ = Rockstar Games | dátum prístupu = 2026-09-27 | jazyk = en-us | meno = Rockstar | priezvisko = Games}}</ref> Verzia v nízkej kvalite unikla o deň skôr, 4. decembra; spoločnosť Rockstar v reakcii na to zverejnila oficiálnu verziu, v ktorej odhalila názov hry, hlavných hrdinov, prostredie, predbežný termín vydania a platformy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Theft Auto 6’s first trailer is here | url = https://www.polygon.com/23981659/gta-6-trailer-watch-rockstar-games-leak/ | vydavateľ = Polygon.com | dátum vydania = 2023-12-04 | dátum prístupu = 2026-09-27 | jazyk = en | meno = Michael | priezvisko = McWhertor}}</ref> Trailer už v priebehu prvého dňa prekonal niektoré rekordy na YouTube, a za dva dni prekonal celkový počet zhliadnutí traileru z roku 2011, v ktorom bola odhalená hra ''Grand Theft Auto V'', a to s 101 miliónmi zhliadnutí. Inšpiroval niekoľko fanúšikovských rekonštrukcií a popularita skladby „[[Love Is a Long Road (pieseň)|Love Is a Long Road]]“ od [[Tom Petty|Toma Pettyho]], ktorá v ňom zaznieva, stúpla.<ref>{{Citácia periodika|titul=For Florida Vibes, Grand Theft Auto VI Turned to Tom Petty|url=https://www.nytimes.com/2023/12/08/arts/tom-petty-gta-trailer.html|periodikum=The New York Times|dátum=2023-12-08|dátum prístupu=2026-09-27|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Calum|priezvisko=Marsh|meno2=Adrienne|priezvisko2=Hurst}}</ref> Druhý trailer bol zverejnený 6. mája 2025, spolu s aktualizáciou webovej stránky obsahujúcou 70 snímok obrazovky a niekoľko popisov postáv a lokácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTA 6’s cast of characters revealed, including a conspiracy theorist and strip club gangster | url = https://www.videogameschronicle.com/news/gta-6s-cast-of-characters-revealed-including-a-conspiracy-theorist-and-strip-club-gangster/ | vydavateľ = VGC | dátum vydania = 2025-05-06 | dátum prístupu = 2026-09-27 | jazyk = en-US | meno = Jordan | priezvisko = Middler}}</ref> Trailer, nahratý na konzole PlayStation 5, obsahuje pieseň „[[Hot Together]]“ od [[The Pointer Sisters|Pointer Sisters]], „[[Everybody Have Fun Tonight]]“ od [[Wang Chung (skupina)|Wang Chung]], „Child Support“ od [[Zenglen]] a „[[Talkin’ to Myself Again]]“ od [[Tammy Wynette]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Grand Theft Auto 6's new trailer is here alongside story details | url = https://www.nme.com/news/gaming-news/grand-theft-auto-6-new-trailer-watch-here-3860642 | vydavateľ = NME | dátum vydania = 2025-05-06 | dátum prístupu = 2026-09-27 | jazyk = en}}</ref> Za 24 hodín zaznamenal rekordných 475 miliónov zhliadnutí na všetkých platformách a v roku 2025 získal ocenenie Najlepší herný trailer na udeľovaní cien Golden Joystick Awards.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTA 6 wins the Most Wanted Game award at the Golden Joystick Awards 2024 | url = https://www.gamesradar.com/games/grand-theft-auto/gta-6-wins-the-most-wanted-game-award-at-the-golden-joystick-awards-2024/ | vydavateľ = GamesRadar+ | dátum vydania = 2024-11-21 | dátum prístupu = 2026-09-27 | jazyk = en}}</ref> Spoločnosť Rockstar 18. júna 2026 odhalila obal hry a špeciálne edície: edícia ''Ultimate Edition'' ponúka dodatočné herné oblečenie, účesy, lokácie, misie, tetovania, vozidlá a zbrane, zatiaľ čo predobjednávatelia dostanú balíček ''Vintage'' ''Vice City Pack'', ktorý obsahuje predmety inšpirované hrou ''[[Grand Theft Auto: Vice City]]'' (2002) a jej hlavnou postavou, [[Tommy Vercetti|Tommym Vercettim]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rockstar confirms Grand Theft Auto 6 Ultimate Edition and pre-order bonuses as well as price | url = https://www.videogameschronicle.com/news/rockstar-confirms-grand-theft-auto-6-ultimate-edition-and-pre-order-bonuses-but-still-no-price/ | vydavateľ = VGC | dátum vydania = 2026-06-24 | dátum prístupu = 2026-09-27 | jazyk = en-US | meno = Chris | priezvisko = Scullion}}</ref> Hoci tento obsah bude dostupný len v rámci edície Ultimate Edition, spoločnosť Rockstar potvrdila portálu ''[[Kinda Funny]]'', že v žiadnej z verzií hry nebudú pri uvedení na trh k dispozícii mikrotransakcie. Okrem toho Rockstar tiež potvrdil, že v hre nie je použitá generatívna umelá inteligencia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTA 6 Will Have No Microtransactions or Generative AI at Launch, Rockstar Says | url = https://www.ign.com/articles/gta-6-will-have-no-microtransactions-or-generative-ai-at-launch-rockstar-says | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2026-08-29 | dátum prístupu = 2026-09-27 | jazyk = en | meno = Michael | priezvisko = Cripe}}</ref> Fyzické verzie, obsahujúce kódy na stiahnutie namiesto diskov s cieľom zabrániť únikom a ďalšiemu predaju, by mali byť v obchodoch k dispozícii 12. novembra, čo umožní predbežné stiahnutie hry týždeň pred jej sprístupnením. Hráči a novinári kritizovali obsah uzamknutý v špeciálnych edíciách a absenciu diskov kvôli obmedzeniam vlastníctva, pričom niektorí predajcovia odmietli hru naskladniť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Preserving the Value of Physical Game Ownership' — Two Game Retailers are Refusing to Sell GTA 6 Due to the Lack of a Disc | url = https://www.ign.com/articles/some-retailers-are-refusing-to-sell-gta-6-due-to-the-lack-of-a-disc | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2026-06-24 | dátum prístupu = 2026-09-27 | jazyk = en | meno = Cade | priezvisko = Onder}}</ref> Predobjednávky sa začali 25. júna; spoločnosť Take-Two označila predaj za „bezprecedentný a ohromujúci“, pričom väčšina zákazníkov si zvolila verziu ''Ultimate Edition''.<ref>{{Citácia periodika|titul=GTA 6 might not technically be $100, but it's had its cake and ate it too as pre-orders are 'skewing more to the premium edition'|url=https://www.pcgamer.com/games/grand-theft-auto/gta-6-might-not-technically-be-usd100-but-its-had-its-cake-and-ate-it-too-as-pre-orders-are-skewing-more-to-the-premium-edition/|periodikum=PC Gamer|dátum=2026-08-11|dátum prístupu=2026-09-27|jazyk=en|meno=Harvey Randall Schrodinger's price|priezvisko=change}}</ref> Predobjednávky odštartovali marketingovú kampaň hry, v rámci ktorej spoločnosť Rockstar nadviazala spoluprácu s viacerými platformami sociálnych médií a spoločnosťami, ako sú [[Netflix, Inc.]] a [[PlayStation]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Surprising absolutely no-one, GTA 6 lands PlayStation 5 marketing deal as Take-Two head implies PC is not Rockstar's "core" audience|url=https://www.eurogamer.net/gta-6-rockstar-take-two-ps5-marketing-core-audience|periodikum=Eurogamer.net|dátum=2026-05-05|dátum prístupu=2026-09-27|jazyk=en}}</ref> Časopis ''[[Dazed]]'' uverejnil titulný článok o hre ''Grand Theft Auto VI'' vo svojom septembrovom vydaní, ktoré vyšlo online 26. augusta. „Rozšírený pohľad“ na hru mal premiéru na [[Netflix|Netflixe]] 27. augusta, niekoľko hodín pred jej zverejnením na YouTube, po čom nasledovali ukážky od tvorcov obsahu; Netflix oslovil spoločnosť Rockstar s touto myšlienkou, keďže chcel nadviazať na populárne kultúrne momenty, a novinári poznamenali, že toto partnerstvo signalizuje, že hra je „hlavným pilierom zábavného priemyslu“. Servery Netflixu a [[Twitch|Twitchu]] zaznamenali pri premiére technické problémy v dôsledku obrovského dopytu zo strany divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTA VI extended gameplay footage revealed after Netflix crashed due to high demand | url = https://www.the-independent.com/arts-entertainment/tv/news/netflix-gta-6-trailer-gameplay-down-b3040642.html | vydavateľ = The Independent | dátum vydania = 2026-08-27 | dátum prístupu = 2026-09-27 | jazyk = en}}</ref> [[Miami-Dade County|Okres Miami-Dade]] tiež oslovil spoločnosť Rockstar s návrhom rozšíriť marketingovú kampaň do rôznych častí Miami, hoci niektorí vyjadrili obavy z glorifikácie kriminálnej histórie mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Florida Officials Want Rockstar to Turn Miami Into Vice City in Real Life for GTA 6's Marketing Campaign | url = https://www.ign.com/articles/rockstar-games-and-florida-officials-are-having-conversations-to-turn-miami-into-vice-city-irl-for-gta-6s-marketing-campaign | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2026-08-27 | dátum prístupu = 2026-09-27 | jazyk = en | meno = Cade | priezvisko = Onder}}</ref> 17. septembra 2026 spoločnosť Rockstar oznámila ''[[Grand Theft Auto VI: The Album]]'', soundtrack k hre obsahujúci 34 originálnych skladieb. Nasledujúci štvrtok spoločnosť Rockstar oznámila ''Grand Theft Auto VI: The Goodtime State – Vice City Collection'', kolekciu doplnkov a suvenírov súvisiacich s hrou, ako napríklad mapu Leonidy a tašku cez rameno; na webovej stránke uvádzajú, že videohra sa predáva samostatne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTA 6 Is Getting a $400 Collector's Set Filled With Tons of Merch, but No Game | url = https://www.ign.com/articles/gta-6-is-getting-a-400-collectors-set-that-doesnt-include-the-game | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2026-09-24 | dátum prístupu = 2026-09-27 | jazyk = en | meno = Cade | priezvisko = Onder}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.rockstargames.com/VI Oficiálna stránka] {{eng icon}} [[Kategória:Akčné počítačové hry a videohry]] [[Kategória:Grand Theft Auto]] [[Kategória:Hry pre Xbox]] [[Kategória:Third-person-shooter]] cnxyz3cxiufzndilwnm56j6xdjketyb 0 730246 8382679 8379724 2026-10-11T09:22:44Z ~2026-54653-49 307780 /* */ 8382679 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tralalero Tralala.webp|náhľad|Tralalero Tralala, žralok s nohami a modrými topánkami]] '''Talianský [[brainrot]]''' je litili snajdjfkskwk séria [[Surrealizmus|surrealistických]] [[Internetový mém|internetových mémov]], ktoré sa objavili začiatkom roka 2025 a ktoré sa vyznačujú absurdnými fotografiami tvorov vytvorených [[Umelá inteligencia|umelou inteligenciou]] s pseudo-talianskymi menami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Апогей брейнрота: Бомбардиро Крокодило и другие боевые ИИ-животные захватили соцсети | url = https://daily.afisha.ru/infoporn/29087-apogey-breynrota-bombardino-krokodilo-i-drugie-boevye-ii-zhivotnye-zahvatili-socseti/ | vydavateľ = Афиша | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Итальянский брейнрот»: что это за мемы и почему они так популярны | url = https://vm.ru/society/1221972-bombardiro-krokodilo-i-bobrito-bandito-chto-takoe-italyanskij-brejnrot-i-pochemu-on-tak-populyaren | vydavateľ = Вечерняя Москва | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = ru}}</ref> Tento fenomén sa rýchlo rozšíril na platformách sociálnych médií, ako sú [[TikTok]] a [[Instagram]], vďaka kombinácii syntetizovaných „talianskych“ hlasových komentárov, [[Groteska|groteskných]], vtipných vizuálov a nezmyselného rozprávania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italian brainrot has taken over Instagram and TikTok | url = https://cybernews.com/entertainment/italian-brainrot-viral-trend-instagram-tiktok/ | vydavateľ = Cybernews | dátum vydania = 2025-03-28 | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en-US}}</ref> == Popis == Talianský brainrot sa vyznačuje absurdnými obrázkami alebo videami vytvorenými generatívnou [[Umelá inteligencia|umelou inteligenciou]]. Typicky zobrazuje hybridy zvierat s predmetmi každodennej potreby, jedlom a zbraňami.<ref>https://www.news.com.au/technology/online/social/is-italian-brainrot-the-stupidest-internet-trend-yet/news-story/b3cdc5e5ffb370ef184aa72e2cff7e34</ref> Dostávajú [[Taliančina|potalianizované]] mená alebo používajú stereotypné kultúrne znaky a sú sprevádzané zvukom generovaným umelou inteligenciou z rozprávania talianskeho muža, ktoré je často nezmyselné.<ref>{{Citácia periodika|titul=Brain Rot Comes for Italy|url=https://www.nytimes.com/2025/04/30/style/italian-brain-rot-ballerina-cappuccina.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-04-30|dátum prístupu=2025-05-16|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Alisha Haridasani|priezvisko=Gupta}}</ref> Tieto postavy kombinujú prvky surrealizmu, vizuálnej úzkosti ([[Špeciálne efekty|zvláštne údolie]]) a internetovej irónie, čo odráža postironický humor [[Generácia Z|Generácie Z]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italian brainrot has taken over Instagram and TikTok | url = https://cybernews.com/entertainment/italian-brainrot-viral-trend-instagram-tiktok/ | vydavateľ = Cybernews | dátum vydania = 2025-03-28 | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en-US}}</ref> Termín „''brain rot''“ bol v roku 2024 Oxfordským slovom roka a označuje zhoršujúci sa vplyv na duševný stav človeka pri nadmernej konzumácii „triviálneho alebo nepodstatného obsahu“ online. Môže sa tiež vzťahovať na samotný obsah.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Brain rot' named Oxford Word of the Year 2024 | url = https://corp.oup.com/news/brain-rot-named-oxford-word-of-the-year-2024/ | vydavateľ = Oxford University Press | dátum vydania = 2024-12-02 | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en-GB | meno = Benedict | priezvisko = Heaton}}</ref> Online používatelia často používajú toto označenie na uznanie absurdnosti talianskeho „brainrotu“ a zároveň na uznanie rastúceho množstva [[Umelá inteligencia|AI odpadu]] prítomného online.<ref>{{Citácia periodika|titul=Brain Rot Comes for Italy|url=https://www.nytimes.com/2025/04/30/style/italian-brain-rot-ballerina-cappuccina.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-04-30|dátum prístupu=2025-05-16|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Alisha Haridasani|priezvisko=Gupta}}</ref> Taliansky „brainrot“ sa prvýkrát spopularizoval na TikToku s postavou Tralalero Tralala, ktorá bola vytvorená 13. januára 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Итальянский брейнрот»: что это за мемы и почему они так популярны | url = https://vm.ru/society/1221972-bombardiro-krokodilo-i-bobrito-bandito-chto-takoe-italyanskij-brejnrot-i-pochemu-on-tak-populyaren | vydavateľ = Вечерняя Москва | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = ru}}</ref> Tvorca pôvodného videa Tralalero Tralala, s menom @eZburger401, si vymazal účet. Prvým používateľom, o ktorom je známe, že spopularizoval tieto postavy, bol @noxaasht.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = “Tralalero Tralala” Is an Uncomfortable Rant That Took TikTok by Storm | url = https://www.distractify.com/p/what-does-tralalero-tralala-mean | vydavateľ = Distractify | dátum vydania = 2025-04-09 | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en-US | meno = Elizabeth | priezvisko = Randolph}}</ref> Taliansky „brainrot“ sa stal známou v marci 2025 a rozšíril sa do [[Indonézia|Indonézie]], [[Spojené štáty|Spojených štátov]] a [[Európa|Európy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I meme nati in Italia che stanno avendo un enorme successo su TikTok | url = https://www.ilpost.it/2025/04/15/meme-italian-brainrot/#google_vignette | vydavateľ = Il Post | dátum vydania = 2025-04-15 | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = it}}</ref> Značky replikovali tento mém na použitie v marketingovom obsahu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italian brainrot on TikTok: Ballerina Cappuccina explained | url = https://www.nssgclub.com/en/lifestyle/40805/italian-brainrot-tiktok-meme-ballerina-cappuccina-explained | vydavateľ = nss g-club | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en}}</ref> Taliansky „brainrot“ tiež inšpiroval vznik rôznych vysoko volatilných mémových mincí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italian Shanhaijing and Tungtungtung are here to brainwash people. New abstract cultural Meme coins are hot again | url = https://www.panewslab.com/en/articledetails/2uwhm6qy.html | vydavateľ = PANews | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20250502122958/https://www.panewslab.com/en/articledetails/2uwhm6qy.html | dátum archivácie = 2025-05-02 }}</ref> V máji 2025 indonézska produkčná spoločnosť Dee Company [id] naznačila, že nakrúti film založený na postave Tung Tung Tung Sahura.<ref>{{Citácia periodika|titul=Viral di Medsos, Meme Tung Tung Tung Sahur Dikabarkan Akan Dibuatkan Film|url=https://www.kompas.com/hype/read/2025/05/12/104147466/viral-di-medsos-meme-tung-tung-tung-sahur-dikabarkan-akan-dibuatkan-film|periodikum=KOMPAS.com|dátum=2025-05-12|dátum prístupu=2025-05-16|jazyk=id|meno=Kompas Cyber|priezvisko=Media}}</ref> == Postavy == [[Súbor:Bombardiro Crocodillo.jpg|náhľad|Bombardino Crocodilo, [[Bombardovacie lietadlo|bombardér]] s hlavou krokodíla]] Taliansky brainrot obsahuje rôzne postavy generované umelou inteligenciou. Prvou virálnou postavou tohto žánru bol Tralalero Tralala, trojnohý [[žralok]] v teniskách [[Nike, Inc.|Nike]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Brain Rot Comes for Italy|url=https://www.nytimes.com/2025/04/30/style/italian-brain-rot-ballerina-cappuccina.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-04-30|dátum prístupu=2025-05-16|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Alisha Haridasani|priezvisko=Gupta}}</ref> Žralok je často zobrazovaný, ako skáče alebo bojuje s krokodílom Bombardino, sprevádzaný opakovaním frázy „Tralalero tralala“. Práve s týmto obrázkom sa žáner začal hojne šíriť.[1][2] Spomínaný krokodíl Bombardino je hybridný tvor s hlavou [[Krokodíl dlhohlavý|krokodíla]] a telom vojenského [[Bombardovacie lietadlo|bombardéra]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Brain Rot Comes for Italy|url=https://www.nytimes.com/2025/04/30/style/italian-brain-rot-ballerina-cappuccina.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-04-30|dátum prístupu=2025-05-16|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Alisha Haridasani|priezvisko=Gupta}}</ref> Tung Tung Tung Tung Sahur je antropomorfná drevená postava pripomínajúca indickú palicu; drží bejzbalovú pálku. ''Tung Tung Tung Tung'' v mene postavy je [[Onomatopoja|onomatopoický]] odkaz na bubnovanie používané v Indonézii na označenie začiatku Suhuru.<ref>{{Citácia periodika|titul=Tung Tung Tung Sahur meme explained: Know the origin story behind Ramadan’s viral wake-up call|url=https://economictimes.indiatimes.com/news/international/us/tung-tung-tung-sahur-meme-explained-know-the-origin-story-behind-ramadans-viral-wake-up-call/articleshow/120493740.cms?from=mdr|periodikum=The Economic Times|dátum=2025-04-21|dátum prístupu=2025-05-16|issn=0013-0389}}</ref> Postavu pôvodne vytvoril používateľ TikToku @noxaasht vo februári 2025 a stala sa samostatným mémom. Hoci sa často tvrdí alebo mylne považuje za populárnu súčasť talianskeho brainrotu, Tung Tung Tung Sahur je [[Indonézia|indonézsky]].<ref>https://www.hindustantimes.com/world-news/us-news/tung-tung-tung-sahur-what-is-the-new-tiktok-meme-and-why-is-it-trending-101745345341732.html</ref> Boneca Ambalabu je antropomorfná [[Rosnička zelená|rosnička]] s ľudskými nohami a telom z automobilovej [[Pneumatika|pneumatiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italian Brainrot Memes: Tung Tung Tung Sahur Trend (All Characters Explained) {{!}} PERFECT | url = https://www.perfectcorp.com/consumer/blog/video-editing/tiktok-memes-2025-tung-tung-tung-sahur | vydavateľ = www.perfectcorp.com | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en | meno = Perfect | priezvisko = Corp}}</ref> Lirili Larila je hybrid kaktusu a slona v sandáloch. Dabing postavy je poetický a pripomína spev.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italian Brainrot Memes: Tung Tung Tung Sahur Trend (All Characters Explained) {{!}} PERFECT | url = https://www.perfectcorp.com/consumer/blog/video-editing/tiktok-memes-2025-tung-tung-tung-sahur | vydavateľ = www.perfectcorp.com | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en | meno = Perfect | priezvisko = Corp}}</ref>[[Súbor:Ballerina Cappuccina.png|náhľad|Ballerina Cappuccina, baletka s šálkou cappuccina ako hlavou]]Ballerina Cappuccina je [[Balet|baletka]] s hrnčekom na cappuccino ako hlavou, ktorá má na sebe baletnú sukničku a [[Baletné špičky|špičky]]. Postava zdôrazňuje absurditu žánru kombináciou nezlučiteľného: každodenného predmetu a klasického tanečného obrazu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Итальянский брейнрот»: что это за мемы и почему они так популярны | url = https://vm.ru/society/1221972-bombardiro-krokodilo-i-bobrito-bandito-chto-takoe-italyanskij-brejnrot-i-pochemu-on-tak-populyaren | vydavateľ = Вечерняя Москва | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = ru}}</ref> Pôvodný mém ju zobrazoval v elegantných piruetách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The bizarre rise of Ballerina Cappuccina, TikTok's surreal new Italian brainrot star | url = https://www.dailydot.com/memes/ballerina-cappuccina-meme-italian-brainrot/ | dátum vydania = 2025-04-28 | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en-US | meno = Anna | priezvisko = Good}}</ref> Postavy Tralalero Tralala a Bombardina Crocodila boli obvinené z [[Islamofóbia|islamofóbie]], pretože text videa Tralalero Tralala zosmiešňuje [[Alah|Alaha]] v taliančine, hoci niektorí talianski používatelia poukázali na to, že ide o všeobecné rúhanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = From Ballerina Cappuccina to Trallalero Trallalà, we unpack the darker undertones of Italian brainrot | url = https://screenshot-media.com/culture/internet-culture/italian-brainrot-dark-origin/ | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20250429091804/https://screenshot-media.com/culture/internet-culture/italian-brainrot-dark-origin/ | dátum archivácie = 2025-04-29}}</ref> Najmä iné audio mémy s motívom brainrot obsahujú ''bestemmiu'', rúhanie proti „Bohu“ (t. j. kresťanskému Bohu) vo všeobecnosti, vrátane zvuku „Hotspot Bro“, ktorý obsahuje rúhanie v taliančine. Je pozoruhodné, že tento zvuk použil aj účet [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany USA]] na [[TikTok|TikToku]] v méme proti [[Elon Musk|Elonovi Muskovi]], na čo poukázali talianske médiá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Il «brain rot» contagia anche la politica Usa: la bestemmia in italiano finisce nell'attacco dem a Elon Musk - Il video | url = https://www.open.online/2025/05/01/brain-rot-italiano-elon-musk-democratici-bestemmia-video/ | vydavateľ = Open | dátum vydania = 2025-05-01 | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = it-IT | meno = Bruno | priezvisko = Gaetani}}</ref> A čo je ešte dôležitejšie, postava Bombardina Crocodila bola kritizovaná za zľahčovanie genocídy v Gaze, keďže niektoré videá používajú zvuk, ktorý doslovne opisuje bombardovanie detí lietadlom v Gaze a zvyšku Palestíny.<ref>{{Citácia periodika|titul=Brain Rot Comes for Italy|url=https://www.nytimes.com/2025/04/30/style/italian-brain-rot-ballerina-cappuccina.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-04-30|dátum prístupu=2025-05-16|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Alisha Haridasani|priezvisko=Gupta}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = From Ballerina Cappuccina to Trallalero Trallalà, we unpack the darker undertones of Italian brainrot | url = https://screenshot-media.com/culture/internet-culture/italian-brainrot-dark-origin/ | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20250429091804/https://screenshot-media.com/culture/internet-culture/italian-brainrot-dark-origin/ | dátum archivácie = 2025-04-29}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Internetové mémy]] tbw3u4oh5xsy17bv92fwqt7ao8mv36i 8382682 8382679 2026-10-11T09:24:47Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-54653-49|~2026-54653-49]] ([[User_talk:~2026-54653-49|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 8379724 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tralalero Tralala.webp|náhľad|Tralalero Tralala, žralok s nohami a modrými topánkami]] '''Talianský [[brainrot]]''' je séria [[Surrealizmus|surrealistických]] [[Internetový mém|internetových mémov]], ktoré sa objavili začiatkom roka 2025 a ktoré sa vyznačujú absurdnými fotografiami tvorov vytvorených [[Umelá inteligencia|umelou inteligenciou]] s pseudo-talianskymi menami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Апогей брейнрота: Бомбардиро Крокодило и другие боевые ИИ-животные захватили соцсети | url = https://daily.afisha.ru/infoporn/29087-apogey-breynrota-bombardino-krokodilo-i-drugie-boevye-ii-zhivotnye-zahvatili-socseti/ | vydavateľ = Афиша | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Итальянский брейнрот»: что это за мемы и почему они так популярны | url = https://vm.ru/society/1221972-bombardiro-krokodilo-i-bobrito-bandito-chto-takoe-italyanskij-brejnrot-i-pochemu-on-tak-populyaren | vydavateľ = Вечерняя Москва | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = ru}}</ref> Tento fenomén sa rýchlo rozšíril na platformách sociálnych médií, ako sú [[TikTok]] a [[Instagram]], vďaka kombinácii syntetizovaných „talianskych“ hlasových komentárov, [[Groteska|groteskných]], vtipných vizuálov a nezmyselného rozprávania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italian brainrot has taken over Instagram and TikTok | url = https://cybernews.com/entertainment/italian-brainrot-viral-trend-instagram-tiktok/ | vydavateľ = Cybernews | dátum vydania = 2025-03-28 | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en-US}}</ref> == Popis == Talianský brainrot sa vyznačuje absurdnými obrázkami alebo videami vytvorenými generatívnou [[Umelá inteligencia|umelou inteligenciou]]. Typicky zobrazuje hybridy zvierat s predmetmi každodennej potreby, jedlom a zbraňami.<ref>https://www.news.com.au/technology/online/social/is-italian-brainrot-the-stupidest-internet-trend-yet/news-story/b3cdc5e5ffb370ef184aa72e2cff7e34</ref> Dostávajú [[Taliančina|potalianizované]] mená alebo používajú stereotypné kultúrne znaky a sú sprevádzané zvukom generovaným umelou inteligenciou z rozprávania talianskeho muža, ktoré je často nezmyselné.<ref>{{Citácia periodika|titul=Brain Rot Comes for Italy|url=https://www.nytimes.com/2025/04/30/style/italian-brain-rot-ballerina-cappuccina.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-04-30|dátum prístupu=2025-05-16|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Alisha Haridasani|priezvisko=Gupta}}</ref> Tieto postavy kombinujú prvky surrealizmu, vizuálnej úzkosti ([[Špeciálne efekty|zvláštne údolie]]) a internetovej irónie, čo odráža postironický humor [[Generácia Z|Generácie Z]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italian brainrot has taken over Instagram and TikTok | url = https://cybernews.com/entertainment/italian-brainrot-viral-trend-instagram-tiktok/ | vydavateľ = Cybernews | dátum vydania = 2025-03-28 | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en-US}}</ref> Termín „''brain rot''“ bol v roku 2024 Oxfordským slovom roka a označuje zhoršujúci sa vplyv na duševný stav človeka pri nadmernej konzumácii „triviálneho alebo nepodstatného obsahu“ online. Môže sa tiež vzťahovať na samotný obsah.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Brain rot' named Oxford Word of the Year 2024 | url = https://corp.oup.com/news/brain-rot-named-oxford-word-of-the-year-2024/ | vydavateľ = Oxford University Press | dátum vydania = 2024-12-02 | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en-GB | meno = Benedict | priezvisko = Heaton}}</ref> Online používatelia často používajú toto označenie na uznanie absurdnosti talianskeho „brainrotu“ a zároveň na uznanie rastúceho množstva [[Umelá inteligencia|AI odpadu]] prítomného online.<ref>{{Citácia periodika|titul=Brain Rot Comes for Italy|url=https://www.nytimes.com/2025/04/30/style/italian-brain-rot-ballerina-cappuccina.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-04-30|dátum prístupu=2025-05-16|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Alisha Haridasani|priezvisko=Gupta}}</ref> Taliansky „brainrot“ sa prvýkrát spopularizoval na TikToku s postavou Tralalero Tralala, ktorá bola vytvorená 13. januára 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Итальянский брейнрот»: что это за мемы и почему они так популярны | url = https://vm.ru/society/1221972-bombardiro-krokodilo-i-bobrito-bandito-chto-takoe-italyanskij-brejnrot-i-pochemu-on-tak-populyaren | vydavateľ = Вечерняя Москва | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = ru}}</ref> Tvorca pôvodného videa Tralalero Tralala, s menom @eZburger401, si vymazal účet. Prvým používateľom, o ktorom je známe, že spopularizoval tieto postavy, bol @noxaasht.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = “Tralalero Tralala” Is an Uncomfortable Rant That Took TikTok by Storm | url = https://www.distractify.com/p/what-does-tralalero-tralala-mean | vydavateľ = Distractify | dátum vydania = 2025-04-09 | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en-US | meno = Elizabeth | priezvisko = Randolph}}</ref> Taliansky „brainrot“ sa stal známou v marci 2025 a rozšíril sa do [[Indonézia|Indonézie]], [[Spojené štáty|Spojených štátov]] a [[Európa|Európy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I meme nati in Italia che stanno avendo un enorme successo su TikTok | url = https://www.ilpost.it/2025/04/15/meme-italian-brainrot/#google_vignette | vydavateľ = Il Post | dátum vydania = 2025-04-15 | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = it}}</ref> Značky replikovali tento mém na použitie v marketingovom obsahu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italian brainrot on TikTok: Ballerina Cappuccina explained | url = https://www.nssgclub.com/en/lifestyle/40805/italian-brainrot-tiktok-meme-ballerina-cappuccina-explained | vydavateľ = nss g-club | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en}}</ref> Taliansky „brainrot“ tiež inšpiroval vznik rôznych vysoko volatilných mémových mincí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italian Shanhaijing and Tungtungtung are here to brainwash people. New abstract cultural Meme coins are hot again | url = https://www.panewslab.com/en/articledetails/2uwhm6qy.html | vydavateľ = PANews | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20250502122958/https://www.panewslab.com/en/articledetails/2uwhm6qy.html | dátum archivácie = 2025-05-02 }}</ref> V máji 2025 indonézska produkčná spoločnosť Dee Company [id] naznačila, že nakrúti film založený na postave Tung Tung Tung Sahura.<ref>{{Citácia periodika|titul=Viral di Medsos, Meme Tung Tung Tung Sahur Dikabarkan Akan Dibuatkan Film|url=https://www.kompas.com/hype/read/2025/05/12/104147466/viral-di-medsos-meme-tung-tung-tung-sahur-dikabarkan-akan-dibuatkan-film|periodikum=KOMPAS.com|dátum=2025-05-12|dátum prístupu=2025-05-16|jazyk=id|meno=Kompas Cyber|priezvisko=Media}}</ref> == Postavy == [[Súbor:Bombardiro Crocodillo.jpg|náhľad|Bombardino Crocodilo, [[Bombardovacie lietadlo|bombardér]] s hlavou krokodíla]] Taliansky brainrot obsahuje rôzne postavy generované umelou inteligenciou. Prvou virálnou postavou tohto žánru bol Tralalero Tralala, trojnohý [[žralok]] v teniskách [[Nike, Inc.|Nike]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Brain Rot Comes for Italy|url=https://www.nytimes.com/2025/04/30/style/italian-brain-rot-ballerina-cappuccina.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-04-30|dátum prístupu=2025-05-16|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Alisha Haridasani|priezvisko=Gupta}}</ref> Žralok je často zobrazovaný, ako skáče alebo bojuje s krokodílom Bombardino, sprevádzaný opakovaním frázy „Tralalero tralala“. Práve s týmto obrázkom sa žáner začal hojne šíriť.[1][2] Spomínaný krokodíl Bombardino je hybridný tvor s hlavou [[Krokodíl dlhohlavý|krokodíla]] a telom vojenského [[Bombardovacie lietadlo|bombardéra]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Brain Rot Comes for Italy|url=https://www.nytimes.com/2025/04/30/style/italian-brain-rot-ballerina-cappuccina.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-04-30|dátum prístupu=2025-05-16|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Alisha Haridasani|priezvisko=Gupta}}</ref> Tung Tung Tung Tung Sahur je antropomorfná drevená postava pripomínajúca indickú palicu; drží bejzbalovú pálku. ''Tung Tung Tung Tung'' v mene postavy je [[Onomatopoja|onomatopoický]] odkaz na bubnovanie používané v Indonézii na označenie začiatku Suhuru.<ref>{{Citácia periodika|titul=Tung Tung Tung Sahur meme explained: Know the origin story behind Ramadan’s viral wake-up call|url=https://economictimes.indiatimes.com/news/international/us/tung-tung-tung-sahur-meme-explained-know-the-origin-story-behind-ramadans-viral-wake-up-call/articleshow/120493740.cms?from=mdr|periodikum=The Economic Times|dátum=2025-04-21|dátum prístupu=2025-05-16|issn=0013-0389}}</ref> Postavu pôvodne vytvoril používateľ TikToku @noxaasht vo februári 2025 a stala sa samostatným mémom. Hoci sa často tvrdí alebo mylne považuje za populárnu súčasť talianskeho brainrotu, Tung Tung Tung Sahur je [[Indonézia|indonézsky]].<ref>https://www.hindustantimes.com/world-news/us-news/tung-tung-tung-sahur-what-is-the-new-tiktok-meme-and-why-is-it-trending-101745345341732.html</ref> Boneca Ambalabu je antropomorfná [[Rosnička zelená|rosnička]] s ľudskými nohami a telom z automobilovej [[Pneumatika|pneumatiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italian Brainrot Memes: Tung Tung Tung Sahur Trend (All Characters Explained) {{!}} PERFECT | url = https://www.perfectcorp.com/consumer/blog/video-editing/tiktok-memes-2025-tung-tung-tung-sahur | vydavateľ = www.perfectcorp.com | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en | meno = Perfect | priezvisko = Corp}}</ref> Lirili Larila je hybrid kaktusu a slona v sandáloch. Dabing postavy je poetický a pripomína spev.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italian Brainrot Memes: Tung Tung Tung Sahur Trend (All Characters Explained) {{!}} PERFECT | url = https://www.perfectcorp.com/consumer/blog/video-editing/tiktok-memes-2025-tung-tung-tung-sahur | vydavateľ = www.perfectcorp.com | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en | meno = Perfect | priezvisko = Corp}}</ref>[[Súbor:Ballerina Cappuccina.png|náhľad|Ballerina Cappuccina, baletka s šálkou cappuccina ako hlavou]]Ballerina Cappuccina je [[Balet|baletka]] s hrnčekom na cappuccino ako hlavou, ktorá má na sebe baletnú sukničku a [[Baletné špičky|špičky]]. Postava zdôrazňuje absurditu žánru kombináciou nezlučiteľného: každodenného predmetu a klasického tanečného obrazu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Итальянский брейнрот»: что это за мемы и почему они так популярны | url = https://vm.ru/society/1221972-bombardiro-krokodilo-i-bobrito-bandito-chto-takoe-italyanskij-brejnrot-i-pochemu-on-tak-populyaren | vydavateľ = Вечерняя Москва | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = ru}}</ref> Pôvodný mém ju zobrazoval v elegantných piruetách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The bizarre rise of Ballerina Cappuccina, TikTok's surreal new Italian brainrot star | url = https://www.dailydot.com/memes/ballerina-cappuccina-meme-italian-brainrot/ | dátum vydania = 2025-04-28 | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en-US | meno = Anna | priezvisko = Good}}</ref> Postavy Tralalero Tralala a Bombardina Crocodila boli obvinené z [[Islamofóbia|islamofóbie]], pretože text videa Tralalero Tralala zosmiešňuje [[Alah|Alaha]] v taliančine, hoci niektorí talianski používatelia poukázali na to, že ide o všeobecné rúhanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = From Ballerina Cappuccina to Trallalero Trallalà, we unpack the darker undertones of Italian brainrot | url = https://screenshot-media.com/culture/internet-culture/italian-brainrot-dark-origin/ | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20250429091804/https://screenshot-media.com/culture/internet-culture/italian-brainrot-dark-origin/ | dátum archivácie = 2025-04-29}}</ref> Najmä iné audio mémy s motívom brainrot obsahujú ''bestemmiu'', rúhanie proti „Bohu“ (t. j. kresťanskému Bohu) vo všeobecnosti, vrátane zvuku „Hotspot Bro“, ktorý obsahuje rúhanie v taliančine. Je pozoruhodné, že tento zvuk použil aj účet [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany USA]] na [[TikTok|TikToku]] v méme proti [[Elon Musk|Elonovi Muskovi]], na čo poukázali talianske médiá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Il «brain rot» contagia anche la politica Usa: la bestemmia in italiano finisce nell'attacco dem a Elon Musk - Il video | url = https://www.open.online/2025/05/01/brain-rot-italiano-elon-musk-democratici-bestemmia-video/ | vydavateľ = Open | dátum vydania = 2025-05-01 | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = it-IT | meno = Bruno | priezvisko = Gaetani}}</ref> A čo je ešte dôležitejšie, postava Bombardina Crocodila bola kritizovaná za zľahčovanie genocídy v Gaze, keďže niektoré videá používajú zvuk, ktorý doslovne opisuje bombardovanie detí lietadlom v Gaze a zvyšku Palestíny.<ref>{{Citácia periodika|titul=Brain Rot Comes for Italy|url=https://www.nytimes.com/2025/04/30/style/italian-brain-rot-ballerina-cappuccina.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-04-30|dátum prístupu=2025-05-16|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Alisha Haridasani|priezvisko=Gupta}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = From Ballerina Cappuccina to Trallalero Trallalà, we unpack the darker undertones of Italian brainrot | url = https://screenshot-media.com/culture/internet-culture/italian-brainrot-dark-origin/ | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20250429091804/https://screenshot-media.com/culture/internet-culture/italian-brainrot-dark-origin/ | dátum archivácie = 2025-04-29}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Internetové mémy]] 1j36jyjx4syhg2wkrkuwq3w67pk5sfn 0 732423 8382642 8377914 2026-10-11T07:08:08Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382642 wikitext text/x-wiki {{Infobox Cena | názov = Futbalistka roka | udeľované = najlepšia futbalistka roka | udeľuje = [[Slovenský futbalový zväz]] | prvý ročník = 2001 | držiteľ = [[Mária Mikolajová]] | najviac ocenení = [[Dominika Škorvánková]] (11) }} '''Futbalistka roka''' je ocenenie udeľované od roku 2001 pre najlepšiu futbalistku predchádzajúceho roku. Počas ročníkov sa menili spôsoby hlasovania a päťkrát sa hlasovalo za futbalistku sezóny.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SFZ – O Futbalistke roka po novom | url = https://futbalsfz.sk/sfz-o-futbalistke-roka-po-novom/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2024-01-16 | dátum prístupu = 2026-10-02 | jazyk = sk | priezvisko = šur}}</ref> Najviac ocenení a to jedenásť má [[Dominika Škorvánková]]. == Futbalistka roka == {| class="wikitable" |+ !Rok !1. miesto !Klub !2. miesto !Klub !3. miesto !Klub |- |2001<ref name=":1" /> |Marcela Lukácsová |ZSNP Žiar nad Hronom | | | | |- |2002/03<ref name=":1" /> |Marcela Lukácsová |ZSNP Žiar nad Hronom | | | | |- |2003/04<ref name=":1" /> |[[Jana Hanzelová]] |FC Rotox Nitra | | | | |- |2004/05<ref name=":1" /> |[[Jana Hanzelová]] |[[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|Slovan Duslo Šaľa]] | | | | |- |2005/06<ref name=":1" /> |[[Eva Kolenová]] |[[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|Slovan Duslo Šaľa]] | | | | |- |2006/07<ref name=":1" /> |Marcela Lukácsová |Malé Dvorníky | | | | |- |[[Futbalistka roka 2008 (Slovensko)|2008]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Martin Škrtel najlepším futbalistom SR za rok 2008 | url = https://www.kysuce.sk/cl/8550/martin-skrtel-najlepsim-futbalistom-sr-za-rok-2008.html | vydavateľ = www.kysuce.sk | dátum prístupu = 2025-06-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251212022653/https://www.kysuce.sk/cl/8550/martin-skrtel-najlepsim-futbalistom-sr-za-rok-2008.html | dátum archivácie = 2025-12-12}}</ref> |[[Veronika Klechová]] |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] |Marcela Lukácsová |[[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|Slovan Duslo Šaľa]] |[[Eva Kolenová]] |[[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|Slovan Duslo Šaľa]] |- |[[Futbalistka roka 2009 (Slovensko)|2009]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Martin Škrtel najlepším futbalistom SR za rok 2008 - Profutbal.sk | url = http://www.profutbal.sk/clanok88727-Marek_Hamsik_najlepsim_futbalistom_SR_za_rok_2009.htmhttp://www.profutbal.sk/clanok70867.htm | vydavateľ = www.profutbal.sk | dátum prístupu = 2025-06-18 | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20141209150040/http://www.profutbal.sk/clanok88727-Marek_Hamsik_najlepsim_futbalistom_SR_za_rok_2009.htmhttp://www.profutbal.sk/clanok70867.htm | dátum archivácie = 2014-12-09 }}</ref> |[[Dominika Škorvánková]] |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] |[[Eva Kolenová]] |[[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|Slovan Duslo Šaľa]] |Viera Králiková |ŠKF Žilina |- |[[Futbalistka roka 2010 (Slovensko)|2010]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalistka roka 2010 - kompletné výsledky | url = https://futbalsfz.sk/futbalistka-roka-2010-kompletne-vysledky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2011-03-31 | dátum prístupu = 2025-06-18 | jazyk = sk | meno = Viktoria | priezvisko = Joríkova}}</ref> |[[Eva Kolenová]] |[[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|Slovan Duslo Šaľa]] |[[Alexandra Bíróová]] |[[SV Neulengbach]] |[[Veronika Klechová]] |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] |- |[[Futbalistka roka 2011 (Slovensko)|2011]] |[[Eva Kolenová]] |[[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|Slovan Duslo Šaľa]] |[[Dominika Škorvánková]] |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] |[[Veronika Klechová]] |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] |- |[[Futbalistka roka 2012 (Slovensko)|2012]] |[[Dominika Škorvánková]] |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] / [[SV Neulengbach|USV Neulengbach]] |[[Eva Kolenová]] |[[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|Slovan Duslo Šaľa]] / SKV Altenmarkt |[[Monika Matysová]] |[[SKN St. Pölten (ženy)|ASV Spratzern]] |- |[[Futbalistka roka 2013 (Slovensko)|2013]] |[[Dominika Škorvánková]] |[[SV Neulengbach|USV Neulengbach]] |[[Monika Matysová]] |[[SKN St. Pölten (ženy)|SFK St.Pölten Spratzern]] |[[Eva Kolenová]] |[[SKN St. Pölten (ženy)|ASV Spratzern]] |- |2014<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sumár ankety Futbalistka roka 2014 | url = https://futbalsfz.sk/sumar-ankety-futbalistka-roka-2014/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2015-04-05 | dátum prístupu = 2025-06-18 | jazyk = sk | meno = Viktoria | priezvisko = Joríkova}}</ref> |[[Dominika Škorvánková]] |[[SV Neulengbach|USV Neulengbach]] |[[Monika Matysová]] |[[SKN St. Pölten (ženy)|FSK Simacek St.Pölten Spratzern]] |[[Mária Korenčiová]] |SC Sand |- |2015 |[[Dominika Škorvánková]] |[[SV Neulengbach|USV Neulengbach]] / SC Sand | | | | |- |2016<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hamšíkov poltucet, Kozák štvrtý raz, Škriniar premiérovo | url = https://futbalsfz.sk/hamsikov-poltucet-kozak-stvrty-raz-skriniar-premierovo/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2017-03-22 | dátum prístupu = 2025-06-18 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref> |[[Dominika Škorvánková]] |SC Sand |[[Mária Mikolajová]] |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] |[[Alexandra Bíróová]] |[[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |- |2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FUTBALISTA ROKA 2017: Hamšík si prečítal sám seba | url = https://futbalsfz.sk/futbalista-roka-2017-hamsik-si-precital-sam-seba/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2018-03-19 | dátum prístupu = 2025-06-18 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref> |[[Dominika Škorvánková]] |SC Sand / [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Mníchov]] |[[Mária Mikolajová]] |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] |[[Alexandra Bíróová]] |[[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |- |2018<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalistom roka je Hamšík, medzi fanúšikmi bodoval Škriniar | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-hamsik-vyhral-anketu-futbalista-roka-2018/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-18 | jazyk = sk}}</ref> |[[Dominika Škorvánková]] |[[FC Bayern München (ženy)|Bayern Mníchov]] |[[Mária Korenčiová]] |AC Miláno |[[Alexandra Bíróová]] |[[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |- |2019<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Na zraze reprezentácie dekorovali Futbalistku roka 2019 Dominiku Škorvánkovú | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-na-zraze-reprezentacie-dekorovali-futbalistku-roka-2019-dominika-skorvankova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2020-10-19 | dátum prístupu = 2025-06-18 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref> |[[Dominika Škorvánková]] |[[FC Bayern München (ženy)|Bayern Mníchov]] |[[Mária Korenčiová]] |AC Miláno |[[Alexandra Bíróová]] |[[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |- |2020<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalista rok 2020 – Milan Škriniar obhájil prvenstvo | url = https://futbalsfz.sk/futbalista-rok-2020-milan-skriniar-obhajil-prvenstvo/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2021-03-26 | dátum prístupu = 2025-06-18 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref> |[[Mária Korenčiová]] |AC Miláno |[[Dominika Škorvánková]] |Montpellier / Bayern Mníchov |[[Patrícia Hmírová]] |GKS Leczna |- |2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FUTBALISTA ROKA 2021 – Kráľom je opäť Škriniar | url = https://futbalsfz.sk/futbalista-roka-2021-kralom-je-opat-skriniar/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2025-06-18 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref> |[[Dominika Škorvánková]] |Montpellier HSC |[[Mária Korenčiová]] |Levante UD Femenino |[[Patrícia Hmírová]] |Apollon Ladies FC |- |2022<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FUTBALISTA ROKA 2022 – Škriniar obhájil s neveľkým náskokom | url = https://futbalsfz.sk/futbalista-roka-2022-skriniar-obhajil-s-nevelkym-naskokom/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2023-03-20 | dátum prístupu = 2025-06-18 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref> |[[Dominika Škorvánková]] |Montpellier HSC |[[Mária Korenčiová]] |UD Levante / FC Como |[[Diana Bartovičová]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |- | rowspan="2" |2023<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FUTBALISTKA ROKA 2023 – Mária Mikolajová: Toto víťazstvo je pre mňa veľkou motiváciou | url = https://futbalsfz.sk/futbalistka-roka-2023-maria-mikolajova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2024-03-28 | dátum prístupu = 2025-06-18 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FUTBALISTA ROKA 2023 – Novým kráľom slovenského futbalu je Stanislav Lobotka | url = https://futbalsfz.sk/futbalista-roka-2023-novym-kralom-slovenskeho-futbalu-je-stanislav-lobotka/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2024-03-19 | dátum prístupu = 2025-06-18 | jazyk = sk}}</ref> | rowspan="2" |[[Mária Mikolajová]] | rowspan="2" |[[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |[[Martina Šurnovská]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] | | |- |[[Diana Bartovičová]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] | | |- |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FUTBALISTA ROKA 2024 – Kráľom slovenského futbalu opäť Stanislav Lobotka, prvenstvo obhájila aj Mária Mikolajová | url = https://futbalsfz.sk/futbalista-roka-2024-kralom-slovenskeho-futbalu-je-opat-stanislav-lobotka-prvenstvo-obhajila-aj-maria-mikolajova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-03-17 | dátum prístupu = 2025-06-18 | jazyk = sk}}</ref> |[[Mária Mikolajová]] |[[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |[[Diana Bartovičová]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |[[Martina Šurnovská]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |- |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FUTBALISTA ROKA 2025 – Kráľ Dávid I. | url = https://futbalsfz.sk/futbalista-roka-2025-kral-david-i/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-03-23 | dátum prístupu = 2026-03-24 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurín}}</ref> |[[Mária Mikolajová]] |[[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]/[[Hamburger SV (ženy)|Hamburger SV]] |[[Martina Šurnovská]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |[[Diana Bartovičová]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |} Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jedenástka roka+Jedenástka ročníka - historický prehľad | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/jedenastka-roka-jedenastka-rocnika-historicky-prehlad/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-18 | jazyk = sk}}</ref> == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Ženský futbal na Slovensku]] [[Kategória:Futbal na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské futbalové ocenenia]] [[Kategória:Slovenské športové ocenenia]] jqhqa1in8qbmno5s34w0onetrglz26g 3 735334 8382394 8382101 2026-10-10T12:51:46Z Henryk Siuda 264914 /* Custom podpis */ odpoveď 8382394 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Jetam2|reg=regáno}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:18, 24. august 2025 (UTC) :Ďakujem za uvítanie. --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 14:23, 24. august 2025 (UTC) == Growth News #35 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> [[File:Growth team logo - Icon only.svg|right|frameless|class=skin-invert]] ''A quarterly update from the Growth team on our work to improve the new editor experience.'' === New releases === ==== English Wikipedia gets "Add a Link" Structured Task ==== We [[w:Wikipedia_talk:Growth_Team_features#"Add_a_link"_experiment_and_next_steps|released]] the [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Personalized first day/Structured tasks/Add a link|"Add a Link" Structured Task]] to 100% of accounts at English Wikipedia on Tuesday, September 2nd (before then it was available to 20% of accounts). ==== Growth features for Wikidata ==== After examining if the Growth features and Mentorship could be adapted to Wikidata, we activated the Growth features on [https://www.wikidata.beta.wmcloud.org/wiki/Wikidata:Main_Page Beta Wikidata] to allow for testing and discussion ([[phab:T400937|T400937]]). Although some features, like Suggested Edits, are Wikipedia-specific, the Growth team designed most features to be more wiki-agnostic. === Work in progress === ==== Revise Tone Structured Task ==== The Growth team is making progress on [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Revise Tone|the technical architecture, onboarding design, and early user testing]]. We are targeting an A/B test before the end of this year, with constructive edits by newcomers as the primary success metric. ==== Add a link to more wikis ==== The machine learning team has been working on a new model that can suggest links to more languages, including Urdu, Chinese, and Japanese Wikipedias. [[phab:T404460|We are starting to release]] the “Add a Link” feature to Wikipedias that weren’t supported by the previous model. [[mw:Help:Growth/Tools/Add a link|Add a link]], which can be [[mw:Help:Growth/Tools/Add_a_link#Configuration|configured by the community locally]], increases the chance that a new contributor will make their first edit and then continue to participate in Wikipedia. === Research === The Growth team is involved in several research initiatives to help guide our future work: [[mw:Growth/Progression System|Progression System]] – We have [[mw:Growth/Progression_System#Design_Research|published]] initial findings from interviews with 10 English and French Wikipedia newcomers. The research examined motivations, challenges, and feedback on a prototype system intended to help editors build confidence, develop skills, and contribute more constructively over time. [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Mobile Web Editing Research|Mobile Web Editing Research]] – This project combines quantitative and qualitative data, community feedback, and user journey analysis to identify possible ways to enhance the mobile editing experience. [[m:Special:MyLanguage/Research:Successful Newcomers Survey 2025|Newcomers Survey]] – This project surveys successful newcomers on English Wikipedia to understand their early editing experiences, tool use, and community interactions. === Community events === The Growth team participated in several community events to listen, share, and collaborate on improving newcomer experiences across Wikimedia projects. '''Wikimania - [https://wikimedia.eventyay.com/talk/wikimania2025/talk/RPBSEF/ Organizers as key partners to support newcomers' growth in our movement]''' This session invited organizers to share how they introduce newcomers to Growth features and the challenges they encounter. The discussion focused on common newcomer questions and opportunities to strengthen collaboration in supporting new editors. '''Wikimania - [https://wikimedia.eventyay.com/talk/wikimania2025/talk/review/VCSCUVJCGFRNY89TTKXRVFMGYMWPMSXT Lightning Talk: Structured Tasks]''' This talk demonstrated how Structured Tasks help newcomers take their first successful steps on Wikipedia. It shared impact data, community configurations, and a demo of “Add a Link,” illustrating how these tasks make editing more accessible and sustainable, particularly for mobile contributors. '''Wikimania - [https://wikimedia.eventyay.com/talk/wikimania2025/talk/TVCVAB/ Building a Sustainable Future for Wikimedia Contributors]''' With active editor numbers declining, the [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Strategy|Contributors Strategy]] aims to create a clearer, more engaging path for participation. This session, led by the WMF Contributors group with involvement from the Editing, Growth, Moderator Tools, and Connection (formerly Campaigns) teams, highlighted efforts to streamline contributor experiences, offer structured and mobile-friendly workflows, and foster meaningful engagement. Participants learned about ongoing initiatives and shared feedback to help shape a more inclusive and sustainable future for Wikimedia contributors. '''CEE Meeting - [[metawiki:Wikimedia_CEE_Meeting_2025/Submissions/Retaining_beginners_and_improving_content_moderation:_an_inclusive_and_sustainable_future_for_Wikipedia_contributors|Retaining beginners and improving content moderation: an inclusive and sustainable future for Wikipedia contributors]]''' Many communities face a decline in volunteer engagement. Newcomers often leave soon after joining, while experienced editors struggle to manage increasingly complex workflows and overwhelming backlogs. We presented the [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Strategy|Contributors Strategy]] and the different features and workflows that can help communities to address these challenges. We listened to the specific needs of the CEE communities to help guide the Contributors teams' work. ''<small>'''[[mw:Special:MyLanguage/Growth/Newsletters|Growth team's newsletter]]''' prepared by [[mw:Special:MyLanguage/Growth|the Growth team]] and posted by [[m:User:MediaWiki message delivery|bot]] • [[mw:Talk:Growth|Give feedback]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/Growth team updates|Subscribe or unsubscribe]].</small>'' </div> 10:23, 22. október 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Growth_team_updates&oldid=29457883 --> == Spam == Zbytočne pridávaš komerčné odkazy na registrátorov domén, všetko som to odstránil. Treba pridať odborný zdroj a nespamovať komerčnými odkazmi. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 17:02, 17. máj 2026 (UTC) :Nemalo ísť o spam, na tých stránkach sú aj informácie o tej doméne. )-: --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 17:06, 17. máj 2026 (UTC) ::To sú na každej stránke registrátora, sú to súkromné firmy, ktoré tie domény predávajú. Takáto reklama tu nepatrí. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 17:08, 17. máj 2026 (UTC) == wikEd == Nazdar. Na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8247978]: ak máš v [[Špeciálne:Nastavenia#mw-prefsection-gadgets|Nastavenia/Nástroje]] zaškrtnutú položku ''„wikEd, plnohodnotný integrovaný textový editor pre Firefox, Safari a Google Chrome. Prečítajte si, prosím, návod na používanie.“'', tak prosím zváž jej vypnutie. wikEd spôsobuje takéto mimovoľné hromadné náhrady znakov pevných medzier (U+00A0) entitami, pričom na slovenskej Wikipédii sa zaužívalo ich vkladanie primárne práve cez znaky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:43, 16. júl 2026 (UTC) :Ďakujem za upozornenie. Vypnul som to, bolo to zapnuté omylem. No, na cswiki by to mohlo byť užitočné (tam používame html entity). (-: --<font face="Segoe UI">'''[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]]∙[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]]∙[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])'''</font> 15:49, 16. júl 2026 (UTC) == Bot == Ahoj, len pro forma, možno by bolo fajn vložiť {{tl|Bot}} na redaktorskú stránku tvojho bota. :) ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:59, 22. júl 2026 (UTC) :Dobre, vytvoril som ju. (: :S pozdravom --<font face="Segoe UI">'''[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]]∙[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]]∙[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])'''</font> 13:29, 22. júl 2026 (UTC) == Bot == Tak jsem to archivoval, kdykoli se tam obrať znovu. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:05, 4. august 2026 (UTC) :Ďakujem. (-: --<font face="Segoe UI">'''[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]]∙[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]]∙[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])'''</font> 12:49, 5. august 2026 (UTC) == UI preklady == Nazdar. Na TW bez odozvy, takže píšem sem: viď [https://translatewiki.net/w/i.php?diff=14340745]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:02, 8. august 2026 (UTC) :Omyl. Chcel som vytvoriť českú verziu, nejako som sa prehliadol čo je tam za koncovku. Omúvam sa. (-: :S pozdravom --<font face="Segoe UI">'''[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]]∙[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]]∙[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])'''</font> 15:09, 8. august 2026 (UTC) == Growth/Newsletters/36 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> [[File:Growth team logo - Icon only.svg|right|180px|frameless|class=skin-invert]] ''Updates from the [[mw:Special:MyLanguage/Growth|Growth]] team on our work to improve the new editor experience.'' === Recent releases === ====Account creation experiments==== Several [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Account Creation Experiments|experiments to increase successful account creation]] have delivered significant results. * An updated message shown to logged-out mobile users who try to edit produced a 27% relative increase in account creation and is being scaled to all wikis. ([[phab:T424595|T424595]]) * A new account menu button in the mobile web header, [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Account Creation Experiments#Experiment Results: Mobile Web Account Menu|A/B tested across five Wikipedias with nearly 8 million participants]], made logged-out mobile users 25% more likely to create an account, with no significant difference in constructive editing behavior. ([[phab:T428220|T428220]]) *A simpler post-edit dialog for temporary account holders increased permanent account creation by 87% (relative), converting more temp editors into registered ones. ([[phab:T416418|T416418]])[[File:Create account - July 2026 updates.png|thumb|The redesigned account creation form increases registration by a relative 24.4%]] *We also redesigned the account creation form itself ([[phab:T409236|T409236]]): adding real-time username validation, a concise summary of the username policy, a "reveal password" option, and a simplified design aligned with [[wmdoc:codex/latest|Codex]] guidelines. In an A/B test on English Wikipedia mobile, users who saw the redesigned form created permanent accounts at a rate of 20.4%, compared to 16.4% for the control group (a 24.4% relative increase). ====Revise Tone structured task==== [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Revise Tone|Revise Tone]] helps newcomers identify passages that may contain non-encyclopedic language and guides them through revising the tone. In A/B testing on Arabic, English, French, and Portuguese Wikipedias, newcomer task completion rates were [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Revise Tone#Experiment Results|38.7% higher]] than the default Copyedit task, with no decrease in edit quality. The test ended July 9, and the feature is now available to everyone on these wikis, configurable via Community Configuration. [[phab:T426364|We plan]] to release Revise Tone to more wikis. ====Automated mentor list cleanup==== Communities can now [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Mentorship#Automated mentor list cleanup|automatically mark inactive mentors as ''away'' or remove them from mentorship entirely]] (which automatically reassigns their mentees). Inactivity is based on edits, and talk page responses count, so mentors answering mentee questions remain active. We recommend enabling both options together; administrators can enable them via [[Special:CommunityConfiguration]] and review the mentor list at [[Special:ManageMentors]]. ====Growth features for Wikidata==== Growth features are [[phab:T400937|now available at Wikidata]], including a simplified Newcomer Homepage, Mentorship, the Impact module, Community Updates and the Help Panel. === Work in progress === [[File:Home designs labeled.png|thumb|Early concepts for evolving the Newcomer Homepage into a personalized 'Home' that grows with contributors.]] ====Home==== The Growth and [[mw:Special:MyLanguage/Moderator Tools|Moderator Tools]] teams are developing [[mw:Special:MyLanguage/Home|Home]] ([[phabricator:T419358|T419358]]): a unified, personalized landing page intended to replace the Newcomer Homepage. Rather than remaining a newcomer-only feature, Home will evolve with users as they gain experience, surfacing Suggested Edits, edits to review, and moderation workflows at the right moment. === Research === The [https://research.wikimedia.org/ Wikimedia Research team], in partnership with the Growth Team, published findings from two projects on how new editors learn and integrate into the community: * [[m:Research:Understanding_newcomer_mentorship_on_Wikipedia|Understanding newcomer mentorship on Wikipedia]] * [[m:Research:Successful_Newcomers_Survey_2025#Results|Successful Newcomers Survey]] ''<small>'''[[mw:Special:MyLanguage/Growth/Newsletters|Growth team's newsletter]]''' prepared by [[mw:Special:MyLanguage/Growth|the Growth team]] and posted by [[m:User:MediaWiki message delivery|bot]] • [[mw:Talk:Growth|Give feedback]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/Growth team updates|Subscribe or unsubscribe]].</small>'' </div> 13:17, 18. august 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Growth_team_updates&oldid=30870183 --> == Custom podpis == Nazdar. Na margo diskusného podpisu: v súčasnej podobe /<font face="Segoe UI">'''[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]]∙[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]]∙[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])'''</font>/ je to v diskusiách vyložene ako vizuálna „päsť na oko“. Ak sa dá, aspoň ten bold si odtiaľ prosím odstráň, okrem toho vizuálneho smogu to koliduje aj so zvýrazňovaním aktuálnej stránky (autobold wl.). Dik za zváženie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:42, 8. október 2026 (UTC) :Provedem, vďaka za upozornenie. --<font face="Segoe UI">'''[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]]∙[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]]∙[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])'''</font> 14:45, 8. október 2026 (UTC) ::Čo tomu hovoríte teraz? Môže to tak zostať? --<font face="Segoe UI">[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]]'''∙'''[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]]'''∙'''[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])</font> 14:50, 8. október 2026 (UTC) :::Jj, o dosť subtílnejšie... Akurát ešte okolo tých bulletov by som osobne vložil asi nejaké aspoň úzke medzery, napr. [[:en:Non-breaking space#Narrow non-breaking space|narrow no-break space]] (NNBSP, U+202F), okrem toho že to nebude na seba tak nalepené to má benefit, že potom ani tie bullety zrejme nemusia byť boldom, viď: <font face="Segoe UI">[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]] ∙ [[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]] ∙ [[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])</font> --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:14, 8. október 2026 (UTC) :::Zdravím. Za mě bych ještě zvážila barvu uživatelského jména – užívám výhradně tmavém pozadí a ta tmavě modrá není příliš čitelná… (<small>Na druhou stranu by to nebyl jediný podpis, který není na tmavém pozadí čitelný, třeba [[Wikipedista:Mirek256|<span style="color: #000;">Mirek</span>256]])</small>) [[Redaktor:Sara Mouse|Sara Mouse]] ([[Diskusia s redaktorom:Sara Mouse|diskusia]]) 15:37, 8. október 2026 (UTC) ::::{{re|Sara Mouse|s=1}} Tam je rýchly workaround doplniť CSS triedu <code>skin-nightmode-reset-color</code> do spanu s problematickou farbou. V svetlom režime sa potom zobrazí custom farbou, v tmavom s defaultnou. Príklad s fragmentom „Henryk Siuda“ markupnutým týmto spôsobom: <font face="Segoe UI">[[Redaktor:Henryk Siuda|<span class="skin-nightmode-reset-color" style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]] ∙ [[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]] ∙ [[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])</font> (je možné, že aj tmavočervené „príspevky“ by v tmavom zniesli skôr ten default). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:54, 8. október 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], @[[Redaktor:Sara Mouse|Sara Mouse]] Dobre. A ako mám teda doplniť to skin-nightmode-reset-color? Ja sa v css príliš nevyznám. Môžete to pokojne upraviť aj vy, ak chcete. [[User:Henryk Siuda/Podpis]]. Vďaka. :::::S pozdravom, --<font face="Segoe UI">[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]]&nbsp;'''∙'''&nbsp;[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]]&nbsp;'''∙'''&nbsp;[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])</font>&nbsp; 12:18, 9. október 2026 (UTC) ::::::No veď zdroják sa dal vykopírovať odtiaľto zo zdrojáku tejto diskusnej sekcie; ale ok, upravil som zdroják tam, vrátane už aj „dark mode friendly“ farby odkazu „príspevky“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:44, 9. október 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], no jasne, keď sa na to teraz pozerám, tak je mi to jasné, prepáčte. --<font face="Segoe UI">[[Redaktor:Henryk Siuda|<span class="skin-nightmode-reset-color" style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]] ∙ [[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:var(--color-option-maroon, maroon);">príspevky</span>]] ∙ [[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])</font> 12:51, 10. október 2026 (UTC) syjm5egr1tcwe8wxdu81c0q52giz736 0 736305 8382640 8203537 2026-10-11T06:47:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382640 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Frédéric Rossif | Popis osoby = francúzsky dokumentarista a režisér | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Rodné meno = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Dátum narodenia = [[16. február]] [[1922]] | Miesto narodenia = [[Cetinje (mesto)|Cetinje]], [[Čierna Hora]] | Dátum úmrtia = {{Dúv|1990|4|18|1922|2|16}} | Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | Bydlisko = | Národnosť = francúzska | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = režisér | Aktívne roky = [[1960]]{{--}}[[1990]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Poznámky = | Webstránka = | Portál1 = Film | Portál2 = Francúzsko | Portál3 = }} [[Súbor:Tombe Frédéric Rossif, Cimetière du Montparnasse.jpg|náhľad|Hrob Frédérica Rossifa na cintoríne [[Cimetière du Montparnasse|Montparnasse]], divízia 8.]] '''Frédéric Rossif''' (* [[16. február]] [[1922]], [[Cetinje (mesto)|Cetinje]] – † [[18. apríl]] [[1990]], [[Paríž]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[režisér]] a [[dokumentarista]]. Pôvodom [[Juhoslávia|juhoslovanský]] režisér neskôr pôsobiaci vo Francúzsku, získal v roku [[1947]] francúzske štátne občianstvo. Bol špecialistom na prírodovedné [[Dokumentárny film|dokumenty]], ktoré natočil počas [[60. roky 20. storočia|60.]], [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80. rokov]]. Pôsobil aj ako riaditeľ francúzskej TV (od roku [[1952]]) a riaditeľ tamojšej filmovej sekcie ([[1963]]{{--}}[[1969]]), vytvoril stovky populárnych programov. Rossifov prvý celovečerný film ''Le temps du ghetto'' ([[1961]]) bol inšpirovaný televíznym seriálom ''Le magasin du temps passé''. Postupom času nakrútil filmár snímky, vrátane ''Mourir à Madrid'' ([[1963]]), [[Zvieratá (dokument)|''Zvieratá'']] ([[1964]]), ''La révolution d'Octobre'' ([[1967]]), ''La fête sauvage'' ([[1976]]), ''[[Sauvage et Beau]]'' ([[1984]]), ''Le coeur musicien'' ([[1987]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rossif, Frédéric - Enciclopedia | url = https://www.treccani.it/enciclopedia/frederic-rossif/ | vydavateľ = Treccani | dátum prístupu = 2025-09-11 | jazyk = it}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frédéric Rossif | url = https://www.allocine.fr/personne/fichepersonne_gen_cpersonne=1032.html | dátum prístupu = 2025-09-14 | jazyk = fr | priezvisko = AlloCine}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Frédéric ROSSIF | url = https://www.notrecinema.com/communaute/stars/stars.php3?staridx=110168 | vydavateľ = notrecinema.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-14 | jazyk = }}</ref> == Životopis == Frédéric Rossif, pôvodom z Juhoslávie, študoval v [[Rím|Ríme]] a v roku [[1945]] sa presťahoval do [[Paríž|Paríža]]. Pracoval v [[Cinémathèque française|Cinémathèque Française]] a neskôr v roku [[1952]] v [[ORTF]]. Ako televízny producent a režisér vytvoril množstvo programov, vrátane ''Cinq Colonnes à la Une'' a ''La Vie des animaux''. Jeho vkus pre [[Divoká príroda|divokú prírodu]] sa potvrdil, keď prešiel k réžii celovečerných [[Dokumentárny film|dokumentárnych filmov]] ako ''[[La Fête sauvage]]'' a ''[[Sauvage et Beau]]'', zameraných na zvieratá. Ako veľký špecialista na tvorbu filmov s využitím archívnych záberov, sa po niekoľkých krátkometrážnych dielach rozhodol vyrozprávať príbeh [[Varšavské geto|varšavského geta]], vo svojom prvom celovečernom filme ''Varšavské ghetto'' ([[1961]]). Okrem prírody sa dokumentarista zaujíma o súčasné dejiny (''Mourir à Madrid'' ([[1963]]), ''Un mur à Jérusalem'' ([[1968]])), vytvoril aj dokumenty o umelcoch (''Pablo Picasso peintre'' ([[1980]]), ''Georges Braque ou Le Temps différent'' ([[1974]])) a dokonca aj fikciu (''Aussi loin que l'amour'' ([[1971]])). Kariéra Frédérica Rossifa je tiež poznačená jeho opakovanou spoluprácou s renomovanými skladateľmi, najprv [[Maurice Jarre|Mauriceom Jarrom]] a potom [[Vangelis|Papathanassiouom Vangelisom]], najmä na filme ''De Nuremberg à Nuremberg'' ([[1989]]). Tento film, natočený rok pred režisérovou smrťou, sleduje históriu [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] od roku [[1935]], dátumu veľkých zhromaždení [[Adolf Hitler|hitlerovských]] fanatikov v [[Norimberg|Norimbergu]], až po kapituláciu a historický proces, ktorý sa konal v tom istom meste. Frédéric Rossif zomrel v roku [[1990]] v [[Paríž|Paríži]], kde je aj pochovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frédéric Rossif | url = http://www.film-documentaire.fr/4DACTION/w_auteur_liste/13041 | vydavateľ = www.film-documentaire.fr | dátum prístupu = 2025-09-14 | jazyk = fr | priezvisko = Film-documentaire.fr | url archívu = https://web.archive.org/web/20250220171014/http://www.film-documentaire.fr/4DACTION/w_auteur_liste/13041 | dátum archivácie = 2025-02-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biographie de FRÉDÉRIC ROSSIF (1922-1990) | url = https://www.universalis.fr/encyclopedie/frederic-rossif/ | vydavateľ = Encyclopædia Universalis | dátum prístupu = 2025-09-14 | jazyk = fr-FR | meno = Encyclopædia | priezvisko = Universalis}}</ref> == Ocenenia == === [[Academy Awards]] === * [[1966]]: nominácia za najlepší dokumentárny film ''Mourir à Madrid'' === [[Berlínsky medzinárodný filmový festival]] === * [[1968]]: cena za najlepší [[Krátkometrážny film|krátkometrážny]] dokumentárny film ''Portrét: Orson Welles'' === [[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]] === * [[1968]]: cena za najlepší dokumentárny film ''Mourir à Madrid'' == Filmografia (výber) == === Dokumenty === * [[1959]]: ''Imprévisibles nouveautés'' * [[1961]]: ''Varšavské ghetto'' * 1961: ''Nos amies les bêtes'' * [[1962]]: ''De notre temps'' * [[1963]]: ''Pour l'Espagne'' ; ''Mourir à Madrid'' * [[1965]]: ''[[Zvieratá (dokument)|Zvieratá]]'' * [[1966]]: ''La Cité des hommes'' * [[1967]]: ''La Révolution d'octobre'' * [[1968]]: ''Un mur à Jérusalem'' * [[1969]]: ''Pourquoi l'Amérique ?'' * [[1971]]: ''Aussi loin que l'amour'' * 1971: ''Georges Mathieu ou la Fureur d'être'' * [[1972]]: ''L'Apocalypse des animaux'' * [[1975]]: ''L'Opéra sauvage'' * 1975: ''Le Cantique des créatures : Georges Braque ou le Temps différent'' * [[1976]]: ''[[La Fête sauvage]]'' * [[1980]]: ''Pablo Picasso, peintre'' * [[1982]]: ''Jacques Brel'' * [[1984]]: ''[[Sauvage et Beau]]'' * [[1985]]: ''La Mémoire et la Volonté (Gabon)'' * [[1986]]: ''Le Cœur musicien'' * [[1989]]: ''De Nuremberg à Nuremberg'' * [[1990]]: ''Les Sentinelles Oubliées'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://vangelis.online/themes/fredericrossif Frédéric Rossif] na webe Vangelis * {{Csfd meno|id=41548}} * {{Imdb meno|id=0744364}} * {{Fdb meno|id=226318}} * {{Kinobox meno|id=902309}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rossif, Frédéric}} [[Kategória:Francúzski filmoví režiséri]] [[Kategória:Francúzski režiséri dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Príslušníci francúzskej cudzineckej légie]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]] 1y8hr0rk7neoplye1l5qhd4bmx6yq4c 0 741172 8382607 8281813 2026-10-10T23:32:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382607 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="float:right; margin:0 0 .5em .5em; width:23em; font-size:90%; text-align:left; background:#F8F9FA; border:#A2A9B1 1px solid #000000;" cellspacing="1" ! colspan="2" style="text-align:center; font-size:125%; background:#DCDCDC;" |F1 Academy |- | colspan="2" |[[Súbor:F1 Academy logo (2026).svg|bezrámu|stred]] |- !Kategória |[[Monopost|jednomiestne monoposty]] |- !Región |[[medzinárodný]] |- !Prvá sezóna |[[F1 Academy v roku 2023|2023]] |- !Jazdci |20 |- !Dodávateľ šasi |[[Tatuus]] |- !Dodávateľ motorov |Autotecnica Motori |- !Dodávateľ pneumatík |[[Pirelli]] |- !Úradujúci šampión (jazdec) |{{FRA}} [[Doriane Pin]] |- !Úradujúci šampión (konštruktér) |{{ITA}} [[Prema Racing]] |- !Webstránka |[https://www.f1academy.com/ f1academy.com] |- | colspan="2" style="text-align:center; background:#BBDAFF;" |'''Aktuálna sezóna:''' ''[[F1 Academy v roku 2025|2025]]'' |} '''F1 Academy''' je medzinárodný šampionát automobilových pretekov [[Monopost|jednomiestnych monopostov]] zameraný výlučne na rozvoj a prípravu mladých ženských jazdcov s cieľom postupne ich priviesť na vyššie úrovne súťažného motoršportu, vrátane šampionátov ako [[Formula 3]], [[Formula 2]] či samotná [[Formula 1]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = F1 Academy: Formula 1 announces F1 Academy, a new all-female driver series for 2023 {{!}} Formula 1® | url = https://www.formula1.com/en/latest/article/formula-1-announces-f1-academy-a-new-all-female-driver-series-for-2023.6EAcJceyDTqjKkMcPMwk9e | vydavateľ = www.formula1.com | dátum prístupu = 2025-12-12 | jazyk = en}}</ref> Šampionát bol založený v roku [[2023]] organizáciou [[Formula One Group|''Formula One Group'']] ako špeciálne juniorská séria pre ženy v motoršporte. Hlavným cieľom F1 Academy je poskytnúť mladým talentom priaznivkyňam pretekárskej kariéry prístup k podmienkam, skúsenostiam a príprave, ktoré zodpovedajú úrovni európskeho a medzinárodného šampionátu, a tým znížiť rozdiely v príležitostiach medzi pohlaviami v tomto športe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = F1 Academy™ | url = https://www.f1academy.com/ | vydavateľ = F1 Academy™ | dátum prístupu = 2025-12-12 | jazyk = en}}</ref> F1 Academy funguje ako šampiónát na úrovni [[Formula 4|Formuly 4]], kde všetky tímy používajú identické [[Monopost|monoposty]] s podvozkom ''[[Tatuus]]'' ''F4-T421'', motorom od ''Autotecnica Motori'' a pneumatikami od ''[[Pirelli]]'', aby sa čo najviac zvýraznila výkonnosť jazdcov bez technických rozdielov medzi vozidlami. Súťaž je postavená ako uzavretá, kontrolovaná kategória, v ktorej jazdkyne získavajú dôležité pretekárske skúsenosti, čas za volantom, testovanie a tréning, ale zároveň dostávajú aj podporné technické, fyzické a mentálne programy nevyhnutné pre progres v modernej motoristickej kariére. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = F1 Academy announces the five teams entering 2023-2025 seasons {{!}} Formula 1® | url = https://www.formula1.com/en/latest/article/f1-academy-announces-the-five-teams-entering-2023-2025-seasons.23Bz3PQR8SslZbVET5zE7R | vydavateľ = www.formula1.com | dátum prístupu = 2025-12-12 | jazyk = en}}</ref> [[Súbor:2024-08-25 Motorsport, Großer Preis der Niederlande 2024, F1 Academy STP 3543 by Stepro.jpg|náhľad|Monoposty F1 Academy počas Veľkej ceny Holandska 2024.]] == História == Myšlienka vytvoriť samostatnú pretekársku sériu pre ženy vznikla v prostredí [[Formula 1|Formuly 1]] v roku [[2022]], keď vedenie šampionátu hľadalo spôsob, ako rozšíriť prítomnosť žien v motoristickom športe a zároveň odstrániť niektoré prekážky, ktorým mladé jazdkyne čelili pri postupe v tradičnom juniorskom rebríčku. Hoci predchádzajúci projekt [[W Series|''W Series'']] poskytol platformu pre ženské talenty, neponúkal stabilné technické prostredie napojené priamo na ekosystém [[Formula 1|Formuly 1]]. F1 Academy bola preto navrhnutá ako výkonnejšia, prepracovanejšia a priamo podporovaná kategória, ktorá by ženským jazdkyniam poskytla profesionálne podmienky porovnateľné s etablovanými juniorskými sériami. Séria bola oficiálne oznámená v roku [[2022]] a jej prvá sezóna odštartovala v roku [[2023]]. Zakladateľský ročník zahŕňal päť tímov známych z [[Formula 2|Formuly 2]] a [[Formula 3|Formuly 3]], z ktorých každý nasadil tri monoposty. Všetky pretekárky používali identickú techniku – šasi [[Tatuus]] F4-T421, 165-koňový motor Autotecnica a pneumatiky [[Pirelli]] – čo malo zabezpečiť, že výsledky budú závisieť predovšetkým od schopností jazdkýň a nie od rozdielov medzi vozidlami. Úvodná sezóna prebehla samostatne, mimo víkendov [[Formula 1|Formuly 1]], a pozostávala zo siedmich podujatí v [[Európa|Európe]] a na Blízkom východe. Prvý rok série bol vnímaný ako testovací, zameraný na vyhodnotenie, či dokáže F1 Academy prilákať dostatok mladých talentov a vytvoriť im stabilné prostredie. Súčasťou programu sa stali aj rozsiahle simulátorové tréningy, fyzická príprava, mentálny koučing a mediálny tréning. F1 Academy sa tak profilovala nielen ako pretekársky šampionát, ale aj ako komplexný rozvojový projekt, ktorý má jazdkyne pripraviť na ďalšie kroky v kariére. Významným krokom pre sériu bol prechod do sezóny [[F1 Academy v roku 2024|2024]], keď sa F1 Academy stala oficiálnou sprievodnou kategóriou Formuly 1. Všetky podujatia sa začali jazdiť priamo počas víkendov veľkých cien, čo prinieslo výrazný nárast sledovanosti, mediálnej pozornosti aj záujmu sponzorov. Tímy z [[Formula 1|Formuly 1]] zároveň prebrali nad jazdkyňami priamu podporu – všetky jazdkyne začali reprezentovať jeden z tímov F1, čím vzniklo prvé celoplošné prepojenie ženskej série so svetovým šampionátom. Rok [[2024]] tiež priniesol expanziu mimo [[Európa|Európy]], keď sa séria objavila na okruhoch ako [[Jeddah Corniche Circuit]], [[Miami International Autodrome]] či [[Marina Bay Street Circuit]]. Tieto preteky posilnili globálny charakter šampionátu a poskytli jazdkyniam skúsenosti s rýchlymi a technicky náročnými traťami, ktoré sú zvyčajne vyhradené najvyšším kategóriám motoršportu. V sezóne [[F1 Academy v roku 2025|2025]] prešla F1 Academy ďalším výrazným posunom – kalendár sa rozšíril a rozmiestnil po viacerých kontinentoch, čo odrážalo ambíciu stať sa stabilnou medzinárodnou rozvojovou sériou. Stále išlo o jednotnú technickú kategóriu, no program sa viac sústredil na štandardizáciu postupov, testovacích dní a metodiky práce s jazdkyňami. Zároveň bol posilnený marketingový a vzdelávací rozmer projektu, aby F1 Academy slúžila aj ako platforma propagácie ženskej účasti v technických a pretekárskych profesiách. == Formát == === Ročník 2023 – tri preteky na víkend === V inauguračnej sezóne [[F1 Academy v roku 2023|2023]] mal každý víkend tri preteky, pričom sa celkovo uskutočnilo 21 pretekov počas siedmich podujatí. Každé kolo zahŕňalo dva štandardné preteky plus jeden reverse-grid preteky – štartová pozícia pre túto tretiu jazdu bola vytvorená otočením prvých ôsmich miest z výsledkov kvalifikácie. Takýto model bol bližší tradičným juniorským formám ako napr. Formule 4, kde sa často kombinuje priama kvalifikácia s pretekmi, ktoré dávajú dôraz na jazdeckú adaptabilitu. Body sa prideľovali podľa rozdielnych systémov pre jednotlivé preteky vrátane bodov za pole position a najrýchlejší čas kola, čo umožňovalo jazdkyniam získať viac príležitostí na zhromažďovanie bodov. === Sezóna 2024 – podpora Formuly 1 a dve preteky na víkend === Od sezóny [[F1 Academy v roku 2024|2024]] sa F1 Academy stala oficiálnou sprievodnou sériou [[Formula 1|Formuly 1]], jazdiacou pri vybraných podujatiach svetového šampionátu. Toto začlenenie si vyžiadalo zmenu formátu tak, aby lepšie zapadala do časového harmonogramu dní veľkých cien. Po tejto úprave každý víkend pozostával z dvoch pretekov namiesto troch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Everything you need to know about the 2024 F1 ACADEMY season | url = https://www.formula1.com/en/latest/article/everything-you-need-to-know-about-the-2024-f1-academy-season.1abdQGn1WDEldsVaV98MyZ | vydavateľ = www.formula1.com | dátum prístupu = 2025-12-12 | jazyk = en}}</ref> Formát víkendu typicky zahŕňa tréningy, kvalifikáciu a dva samostatné preteky. Po skončení kvalifikácie sa preteky líšia svojou úlohou v rámci šampionátu: * '''Pretek 1''' často používa výsledky kvalifikácie upravené technikou ''reverse grid'' pre prvých osem kvalifikovaných, aby sa podporilo predbiehanie a zdokonaľovanie závodnej stratégie. * '''Pretek 2''' má štart podľa priamych výsledkov z kvalifikácie, pričom sa udeľuje väčšina bodov v šampionáte. Podľa oficiálnych pravidiel musí každá jazdkyňa byť žena vo veku od 16 do 25 rokov pri prvej účasti v sezóne. Limitovaná dĺžka účasti – maximálne dve sezóny – podporuje rotáciu a umožňuje rýchly postup talentovaných pretekárok do vyšších kategórií. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = F1 Academy™ | url = https://www.f1academy.com/ | vydavateľ = F1 Academy™ | dátum prístupu = 2025-12-12 | jazyk = en}}</ref> == Majstri sveta == === Jazdci === {| class="wikitable sortable" style="font-size:85%; text-align:center;" ! scope="col" |Rok ! scope="col" |Jazdec ! scope="col" |Tím ! scope="col" |Pole position ! scope="col" |Víťazstvá ! scope="col" |Pódiá ! scope="col" |Najrýchlejšie kolá ! scope="col" |Body !Rozhodujúce preteky ! scope="col" |Bodový náskok |- ![[F1 Academy v roku 2023|2023]] | align="left" |{{ESP}} [[Marta García (racing driver)|Marta García]] | align="left" |{{ITA}} [[Prema Racing]] |5 |7 |12 |6 |278 |19/21 |56 |- ![[F1 Academy v roku 2024|2024]] | align="left" |{{GBR}} [[Abbi Pulling]] | align="left" |{{AUS}} [[Rodin Motorsport]] |10 |9 |14 |6 |338 |12/14 |123 |- ![[F1 Academy v roku 2025|2025]] | align="left" |{{FRA}} [[Doriane Pin]] | align="left" |{{ITA}} [[Prema Racing]] |0 |4 |8 |7 |172 |14/14 |15 |} === Tímy === {| class="wikitable sortable" style="font-size:85%; text-align:center;" ! scope="col" |Rok ! scope="col" |Tím ! scope="col" |Pole position ! scope="col" |Víťazstvá ! scope="col" |Pódiá ! scope="col" |Najrýchlejšie kolá ! scope="col" |Body ! scope="col" |Bodový náskok |- ![[F1 Academy v roku 2023|2023]] | align="left" |{{ITA}} [[Prema Racing]] |5 |9 |16 |7 |419 |8 |- ![[F1 Academy v roku 2024|2024]] | align="left" |{{ITA}} [[Prema Racing]] (2) |5 |4 |16 |5 |423 |30 |- ![[F1 Academy v roku 2025|2025]] | align="left" |{{ITA}} [[Prema Racing]] (3) |0 |5 |12 |8 |296 |60 |- ! colspan="8" |Zdroje:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = F1 Academy Statistics and Results {{!}} Motorsport Stats | url = https://motorsportstats.com/series/F1%20Academy/summary/2023 | vydavateľ = motorsportstats.com | dátum prístupu = 2025-12-12}} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = F1 Academy Statistics and Results {{!}} Motorsport Stats | url = https://motorsportstats.com/series/F1%20Academy/summary/2024 | vydavateľ = motorsportstats.com | dátum prístupu = 2025-12-12}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = F1 Academy Statistics and Results {{!}} Motorsport Stats | url = https://motorsportstats.com/series/F1%20Academy/summary/2025 | vydavateľ = motorsportstats.com | dátum prístupu = 2025-12-12}}</ref> |} == Okruhy a veľké ceny == === Okruhy === {| class="wikitable" style="font-size:85%" !# !Okruh !Kolá !Roky |- !1 |{{flagicon|NED}} '''[[Circuit Zandvoort]]''' |style="text-align:center"|3 |2023{{--}}súčasnosť |- ! rowspan="4" |2 |{{flagicon|ESP}} [[Circuit de Catalunya|Circuit de Barcelona-Catalunya]] | rowspan="4" style="text-align:center"|2 |2023{{--}}2024 |- |{{flagicon|SAU}} '''[[Jeddah Corniche Circuit]]''' |2024{{--}}súčasnosť |- |{{flagicon|USA}} '''[[Miami International Autodrome]]''' |2024{{--}}2025 |- |{{flagicon|SGP}} '''[[Marina Bay Street Circuit]]''' |2024{{--}}2025 |- ! rowspan="10" |6 |{{flagicon|AUT}} [[Red Bull Ring]] | rowspan="10" style="text-align:center"|1 |2023 |- |{{flagicon|ESP}} [[Circuito Ricardo Tormo]] |2023 |- |{{flagicon|ITA}} [[Autodromo Nazionale Monza]] |2023 |- |{{flagicon|FRA}} [[Circuit Paul Ricard]] |2023 |- |{{flagicon|USA}} '''''[[Circuit of the Americas]]''''' |2023, 2026 |- |{{flagicon|QAT}} [[Lusail International Circuit]] |2024 |- |{{flagicon|UAE}} [[Yas Marina Circuit]] |2024 |- |{{flagicon|CHN}} '''[[Shanghai International Circuit]]''' |2025 |- |{{flagicon|CAN}} '''[[Circuit Gilles Villeneuve]]''' |2025, 2026 |- |{{flagicon|USA}} '''[[Las Vegas Strip Circuit]]''' |2025, 2026 |- !16 |{{flagicon|GBR}} '''''[[Silverstone Circuit]]''''' |style="text-align:center"|0 |2026 |} === Zoznam veľkých cien === {| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center;" !Rok !Počet pretekov !1 !2 !3 !4 !5 !6 !7 |- ![[F1 Academy v roku 2023|2023]] | rowspan="4" |7 |'''{{AUT}}<br>AUT''' |'''{{ESP}}<br>ESP''' |'''{{CAN}}<br>CAT''' |'''{{NED}}<br>NED''' |'''{{ITA}}<br>ITA''' |'''{{FRA}}<br>FRA''' |'''{{USA}}<br>USA''' |- ![[F1 Academy v roku 2024|2024]] |'''{{SAU}}<br>SAU''' |'''{{USA}}<br>MIA''' |'''{{ESP}}<br>ESP''' |'''{{NED}}<br>NED''' |'''{{SGP}}<br>SIN''' |'''{{QAT}}<br>QAT''' |'''{{ARE}}<br>ARE''' |- ![[F1 Academy v roku 2025|2025]] |'''{{CHN}}<br>CHI''' |'''{{SAU}}<br>SAU''' |'''{{USA}}<br>MIA''' |'''{{CAN}}<br>CAN''' |'''{{NED}}<br>NED''' |'''{{SGP}}<br>SIN''' |'''{{USA}}<br>VGS''' |- ![[F1 Academy v roku 2026|2026]] |'''{{CHN}}<br>CHI''' |'''{{SAU}}<br>SAU''' |'''{{CAN}}<br>CAN''' |'''{{GBR}}<br>GBR''' |'''{{NED}}<br>NED''' |'''{{USA}}<br>USA''' |'''{{USA}}<br>VGS''' |- ! colspan="9" |Zdroj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Calendar & Results for the F1 ACADEMY™ Racing Series season | url = https://www.f1academy.com/ | vydavateľ = F1 Academy™ | dátum prístupu = 2025-12-12 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = F1 ACADEMY unveils calendar for 2026 season | url = https://www.formula1.com/en/latest/article/f1-academy-unveils-calendar-for-2026-season.7nDrvikRZ2Q0UaDPd3HzZ | vydavateľ = www.formula1.com | dátum prístupu = 2025-12-12 | jazyk = en}}</ref> |} == Referencie == {{Referencie}}{{Portál|Formula 1}}{{Sezóny F1 Academy}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:F1 Academy]] [[Kategória:Séria pretekov Formuly]] [[Kategória:Ženské športové súťaže]] [[Kategória:Ženské športové organizácie]] rnwwzv32ntj31hzxiju3cdt9ki5p9k0 0 741688 8382608 8281814 2026-10-10T23:32:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382608 wikitext text/x-wiki {{Infobox Sezóna F1|Názov=Sezóna 2023 [[F1 Academy]]|obrázok=F1 Academy logo.png|ročník=I.|počet veľkých cien=7|majster sveta={{ESP}} [[Marta García]]|pohár konštruktérov={{ITA}} [[Prema Racing]]|nasledujúca sezóna=[[F1 Academy v roku 2024|Sezóna 2024 >]]|prvá veľká cena=29. apríl|posledná veľká cena=22. október}}'''Sezóna 2023''' bola prvým ročníkom ženského šampionátu [[F1 Academy]] na úrovni [[Formula 4|Formuly 4]]. Kalendár pretekov obsahoval 7 pretekov. Sezóna sa začala [[29. apríl|29. apríla]] na Rakúskom okruhu [[Red Bull Ring]] a skončila sa [[22. október|22. októbra]] [[2023]] na okruhu [[Circuit of the Americas]] v [[USA|Spojených štátoch.]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = F1 Academy Statistics and Results {{!}} Motorsport Stats | url = https://motorsportstats.com/series/F1%20Academy/summary/2023 | vydavateľ = motorsportstats.com | dátum prístupu = 2025-12-21}} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Šampionát vyhrala Španielka [[Marta García]] a šampionát tímov vyhral tím [[Prema Racing]]. == Zloženie tímov == {| class="wikitable" !Tím !#. !Jazdec !Kolá |- | rowspan="3" nowrap="" |{{flagicon|ESP}} [[Campos Racing]] {{flagicon|ESP}} [[Campos Racing|Mercantile Campos Racing]] |1 |{{flagicon|ESP}} [[Nerea Martí]] |1-7 |- |2 |{{flagicon|FRA}} [[Lola Lovinfosse]] |1-7 |- |3 |{{flagicon|URY}} [[Maite Cáceres]] |1-7 |- | rowspan="3" |{{NLD}} [[MP Motorsport]] |4 |{{flagicon|UAE}} [[Hamda Al Qubaisi]] |1-7 |- |5 |{{flagicon|NED}} [[Emely de Heus]] |1-7 |- |6 |{{flagicon|UAE}} [[Amna Al Qubaisi]] |1-7 |- | rowspan="3" |{{flagicon|FRA}} [[ART Grand Prix]] |7 |{{flagicon|CHE}} [[Léna Bühler]] |1-7 |- |8 |{{flagicon|DEU}} [[Carrie Schreiner]] |1-7 |- |9 |{{flagicon|GBR}} [[Chloe Grant]] |1-7 |- | rowspan="3" |{{flagicon|GBR}} [[Rodin Carlin]] |10 |{{flagicon|GBR}} [[Abbi Pulling]] |1-7 |- |11 |{{flagicon|GBR}} [[Jessica Edgar]] |1-7 |- |12 |{{flagicon|CAN}} [[Megan Gilkes]] |1-7 |- | rowspan="3" |{{flagicon|ITA}} [[Prema Racing]] |14 |{{flagicon|GBR}} [[Chloe Chong]] |1-7 |- |15 |{{flagicon|ESP}} [[Marta García]] |1-7 |- |16 | nowrap="" |{{flagicon|PHL}} [[Bianca Bustamante]] |1-7 |- ! colspan="4" |Zdroj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2023 F1 Academy grid: Introducing the drivers and teams for the all-female series’ inaugural season {{!}} Formula 1® | url = https://www.formula1.com/en/latest/article/2023-f1-academy-grid-introducing-the-drivers-and-teams-for-the-all-female.7CtUAdswc3i5pU4yVJ08XH | vydavateľ = www.formula1.com | dátum prístupu = 2025-12-21 | jazyk = en}}</ref> |} == Kalendár == {| class="wikitable" !Kolo !Okruh !Dátum |- !1 |{{flagicon|AUT}} [[Red Bull Ring]], [[Spielberg]] |29. apríl |- !2 |{{flagicon|ESP}} [[Circuit Ricardo Tormo]], [[Cheste]] |7. máj |- !3 |{{flagicon|ESP}} [[Circuit de Catalunya|Circuit de Barcelona-Catalunya]], [[Barcelona]] |21. máj |- !4 | nowrap="" |{{flagicon|NED}} [[Circuit Zandvoort]], [[Zandvoort]] |25. jún |- !5 | nowrap="" |{{flagicon|ITA}} [[Autodromo Nazionale Monza|Autodromo Nazionale di Monza]], [[Monza]] |9. júl |- !6 |{{flagicon|FRA}} [[Circuit Paul Ricard]], [[Le Castellet (Var)|Le Castellet]] |30. júl |- !7 |{{flagicon|USA}} [[Circuit of the Americas]], [[Austin (Texas)|Austin]] |22. október |- ! colspan="3" |Zdroj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = F1 Academy Calendar 2023 {{!}} Motorsport Stats | url = https://motorsportstats.com/series/F1%20Academy/calendar/2023 | vydavateľ = motorsportstats.com | dátum prístupu = 2025-12-21}}</ref> |} == Výsledky a umiestenie == === Výsledky === {| class="wikitable" style="font-size: 85%;" ! colspan="2" |Kolo !Okruh !Dátum ![[Pole position]] !Najrýchlejšie kolo !Víťaz !Víťazný tím |- ! rowspan="3" |1 !P1 | rowspan="3" |{{flagicon|AUT}} [[Red Bull Ring]] | rowspan="3" |29. apríl |{{flagicon|ESP}} [[Marta García]] |{{flagicon|ESP}} [[Marta García]] |{{flagicon|ESP}} [[Marta García]] |{{flagicon|ITA}} [[Prema Racing]] |- !P2 | |{{flagicon|UAE}} [[Amna Al Qubaisi]] |{{flagicon|UAE}} [[Amna Al Qubaisi]] |{{flagicon|NED}} [[MP Motorsport]] |- !P3 |{{flagicon|ESP}} [[Marta García]] |{{flagicon|GBR}} [[Abbi Pulling]] |{{flagicon|ESP}} [[Marta García]] |{{flagicon|ITA}} [[Prema Racing]] |- ! rowspan="3" |2 !P1 | rowspan="3" |{{flagicon|ESP}} [[Circuit Ricardo Tormo]] | rowspan="2" |6. máj |{{flagicon|ESP}} [[Nerea Martí]] |{{flagicon|UAE}} [[Hamda Al Qubaisi]] |{{flagicon|UAE}} [[Hamda Al Qubaisi]] |{{flagicon|NED}} [[MP Motorsport]] |- !P2 | |{{flagicon|UAE}} [[Hamda Al Qubaisi]] |{{flagicon|PHL}} [[Bianca Bustamante]] |{{flagicon|ITA}} [[Prema Racing]] |- !P3 |7. máj |{{flagicon|ESP}} [[Marta García]] |{{flagicon|ESP}} [[Marta García]] |{{flagicon|ESP}} [[Marta García]] |{{flagicon|ITA}} [[Prema Racing]] |- ! rowspan="3" |3 !P1 | rowspan="3" nowrap="" |{{flagicon|ESP}} [[Circuit de Catalunya|Circuit de Barcelona-Catalunya]] | rowspan="2" |20. máj |{{flagicon|NED}} [[Emely de Heus]] |{{flagicon|CHE}} [[Léna Bühler]] |{{flagicon|NED}} [[Emely de Heus]] |{{flagicon|NED}} [[MP Motorsport]] |- !P2 | |{{flagicon|UAE}} [[Amna Al Qubaisi]] |{{flagicon|UAE}} [[Amna Al Qubaisi]] |{{flagicon|NED}} [[MP Motorsport]] |- !P3 |21. máj |{{flagicon|CHE}} [[Léna Bühler]] |{{flagicon|UAE}} [[Hamda Al Qubaisi]] |{{flagicon|CHE}} [[Léna Bühler]] |{{flagicon|FRA}} [[ART Grand Prix]] |- ! rowspan="3" |4 !P1 | rowspan="3" |{{flagicon|NED}} [[Circuit Zandvoort]] |24. jún |{{flagicon|UAE}} [[Hamda Al Qubaisi]] |{{flagicon|UAE}} [[Hamda Al Qubaisi]] |{{flagicon|UAE}} [[Hamda Al Qubaisi]] |{{flagicon|NED}} [[MP Motorsport]] |- !P2 | rowspan="2" |25. jún | |{{flagicon|GBR}} [[Abbi Pulling]] |{{flagicon|DEU}} [[Carrie Schreiner]] |{{flagicon|FRA}} [[ART Grand Prix]] |- !P3 | nowrap="" |{{flagicon|UAE}} [[Hamda Al Qubaisi]] | nowrap="" |{{flagicon|UAE}} [[Hamda Al Qubaisi]] | nowrap="" |{{flagicon|UAE}} [[Hamda Al Qubaisi]] | nowrap="" |{{flagicon|NED}} [[MP Motorsport]] |- ! rowspan="3" |5 !P1 | rowspan="3" nowrap="" |{{flagicon|ITA}} [[Autodromo Nazionale Monza|Autodromo Nazionale di Monza]] | rowspan="2" |8. júl |{{flagicon|ESP}} [[Marta García]] |{{flagicon|GBR}} [[Chloe Chong]] |{{flagicon|ESP}} [[Marta García]] |{{flagicon|ITA}} [[Prema Racing]] |- !P2 | |{{flagicon|GBR}} [[Abbi Pulling]] |{{flagicon|CHE}} [[Léna Bühler]] |{{flagicon|FRA}} [[ART Grand Prix]] |- !P3 |9. júl |{{flagicon|GBR}} [[Abbi Pulling]] |{{flagicon|ESP}} [[Marta García]] | nowrap="" |{{flagicon|PHL}} [[Bianca Bustamante]] |{{flagicon|ITA}} [[Prema Racing]] |- ! rowspan="3" |6 !P1 | rowspan="3" |{{flagicon|FRA}} [[Circuit Paul Ricard]] | rowspan="3" |30. júl |{{flagicon|GBR}} [[Abbi Pulling]] |{{flagicon|ESP}} [[Nerea Martí]] |{{flagicon|ESP}} [[Nerea Martí]] | nowrap="" |{{flagicon|ESP}} [[Campos Racing|Mercantile Campos Racing]] |- !P2 | |{{flagicon|ESP}} [[Marta García]] |{{flagicon|ESP}} [[Marta García]] |{{flagicon|ITA}} [[Prema Racing]] |- !P3 |{{flagicon|CHE}} [[Léna Bühler]] |{{flagicon|ESP}} [[Marta García]] |{{flagicon|ESP}} [[Marta García]] |{{flagicon|ITA}} [[Prema Racing]] |- ! rowspan="3" |7 !P1 | rowspan="3" |{{flagicon|USA}} [[Circuit of the Americas]] | rowspan="2" nowrap="" |21. október |{{flagicon|ESP}} [[Marta García]] |{{flagicon|ESP}} [[Marta García]] |{{flagicon|ESP}} [[Marta García]] |{{flagicon|ITA}} [[Prema Racing]] |- !P2 | |{{flagicon|GBR}} [[Abbi Pulling]] |{{flagicon|UAE}} [[Hamda Al Qubaisi]] |{{flagicon|NED}} [[MP Motorsport]] |- !P3 |22. október |{{flagicon|GBR}} [[Jessica Edgar]] |{{flagicon|GBR}} [[Jessica Edgar]] |{{flagicon|GBR}} [[Jessica Edgar]] |{{flagicon|GBR}} [[Rodin Carlin]] |- ! colspan="8" |Zdroj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = F1 Academy Results 2023 {{!}} Motorsport Stats | url = https://motorsportstats.com/series/F1%20Academy/results/2023 | vydavateľ = motorsportstats.com | dátum prístupu = 2025-12-21}}</ref> |} === Šampionát jazdcov === {| class="wikitable" style="font-size: 85%; text-align:center" ! rowspan="2" |Poz. ! rowspan="2" |Jazdec ! colspan="3" |[[Red Bull Ring|RBR]] {{flagicon|AUT}} ! colspan="3" |[[Circuit Ricardo Tormo|VAL]] {{flagicon|ESP}} ! colspan="3" |[[Circuit de Catalunya|CAT]] {{flagicon|ESP}} ! colspan="3" |[[Circuit Zandvoort|ZAN]] {{flagicon|NED}} ! colspan="3" |[[Autodromo Nazionale Monza|MNZ]] {{flagicon|ITA}} ! colspan="3" |[[Circuit Paul Ricard|LEC]] {{flagicon|FRA}} ! colspan="3" |[[Circuit of the Americas|COA]] {{flagicon|USA}} ! rowspan="2" |Body |- !P1 !P2 !P3 !P1 !P2 !P3 !P1 !P2 !P3 !P1 !P2 !P3 !P1 !P2 !P3 !P1 !P2 !P3 !P1 !P2 !P3 |- !1 | style="text-align:left" |{{flagicon|ESP}} [[Marta García]] | style="background:#ffffbf" |'''''1''''' | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#ffffbf" |'''1''' | style="background:#dfffdf" |6 | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#ffffbf" |'''''1''''' | style="background:#ffdf9f" |3 | style="background:#dfdfdf" |2 | style="background:#ffdf9f" |3 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfdfdf" |2 | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#ffffbf" |'''1''' | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#dfffdf" |''5'' | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#ffffbf" |''1'' | style="background:#ffffbf" |''1'' | style="background:#ffffbf" |'''''1''''' | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#ffdf9f" |3 !278 |- !2 | style="text-align:left" |{{flagicon|CHE}} [[Léna Bühler]] | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfdfdf" |2 | style="background:#dfffdf" |6 | style="background:#ffdf9f" |3 | style="background:#dfdfdf" |2 | style="background:#dfffdf" |4 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf" |4 | style="background:#FFFFBF" |'''1''' | style="background:#dfdfdf" |2 | style="background:#ffdf9f" |3 | style="background:#ffdf9f" |3 | style="background:#dfdfdf" |2 | style="background:#FFFFBF" |1 | style="background:#dfffdf" |10 | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#dfdfdf" |2 | style="background:#dfdfdf" |'''2''' | style="background:#ffdf9f" |3 | style="background:#dfdfdf" |2 | style="background:#DFFFDF" |4 !222 |- !3 | style="text-align:left" |{{flagicon|UAE}} [[Hamda Al Qubaisi]] | style="background:#dfffdf" |7 | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#dfdfdf" |2 | style="background:#FFFFBF" |''1'' | style="background:#ffdf9f" |''3'' | style="background:#dfffdf" |5 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#dfdfdf" |''2'' | style="background:#FFFFBF" |'''''1''''' | style="background:#cfcfff" |9 | style="background:#FFFFBF" |'''''1''''' | style="background:#DFFFDF" |''8'' | style="background:#cfcfff" |10 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#dfffdf" |6 | style="background:#FFFFBF" |1 | style="background:#DFFFDF" |5 !207 |- !4 | style="text-align:left" |{{flagicon|ESP}} [[Nerea Martí]] | style="background-color:#000000;color:white" |DSQ | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#dfdfdf" |'''2''' | style="background:#cfcfff" |NC | style="background:#dfdfdf" |2 | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#dfffdf" |7 | style="background:#ffdf9f" |3 | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#dfffdf" |7 | style="background:#cfcfff" |11 | style="background:#ffdf9f" |3 | style="background:#FFFFBF" |''1'' | style="background:#dfffdf" |5 | style="background:#dfffdf" |4 | style="background:#dfffdf" |9 | style="background:#dfffdf" |5 | style="background:#dfdfdf" |2 !181 |- !5 | style="text-align:left" |{{flagicon|GBR}} [[Abbi Pulling]] | style="background:#dfffdf" |4 | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#dfffdf" |''4'' | style="background:#cfcfff" |11 | style="background:#cfcfff" |12 | style="background:#ffdf9f" |3 | style="background:#dfdfdf" |2 | style="background:#ffdf9f" |3 | style="background:#dfffdf" |4 | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#cfcfff" |''10'' | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf" |4 | style="background:#ffdf9f" |''3'' | style="background:#dfdfdf" |'''2''' | style="background:#dfdfdf" |'''2''' | style="background:#dfffdf" |7 | style="background-color:#000000;color:white" |DSQ | style="background:#dfdfdf" |2 | style="background:#dfffdf" |''4'' | style="background:#DFFFDF" |6 !175 |- !6 | style="text-align:left" |{{flagicon|UAE}} [[Amna Al Qubaisi]] | style="background:#dfffdf" |8 | style="background:#FFFFBF" |''1'' | style="background:#ffdf9f" |3 | style="background:#dfffdf" |7 | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#dfffdf" |6 | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#FFFFBF" |''1'' | style="background:#dfffdf" |9 | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#DFFFDF" |9 | style="background:#DFFFDF" |9 | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#ffdf9f" |3 | style="background:#dfffdf" |7 | style="background:#dfffdf" |8 | style="background:#cfcfff" |14 | style="background:#DFFFDF" |10 !117 |- !7 | style="text-align:left" nowrap="" |{{flagicon|PHL}} [[Bianca Bustamante]] | style="background:#dfdfdf" |2 | style="background:#cfcfff" |9 | style="background:#CFCFFF" |NC | style="background:#dfffdf" |5 | style="background:#FFFFBF" |1 | style="background:#dfffdf" |7 | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#cfcfff" |14† | style="background:#dfffdf" |10 | style="background:#DFFFDF" |10 | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfdfdf" |2 | style="background:#FFFFBF" |1 | style="background:#cfcfff" |13 | style="background:#cfcfff" |10 | style="background:#cfcfff" |14 | style="background:#dfffdf" |4 | style="background:#dfffdf" |7 | style="background:#cfcfff" |13 !116 |- !8 | style="text-align:left" |{{flagicon|GBR}} [[Jessica Edgar]] | style="background:#ffdf9f" |3 | style="background:#cfcfff" |11 | style="background:#dfffdf" |8 | style="background:#dfffdf" |9 | style="background:#cfcfff" |9 | style="background:#dfffdf" |9 | style="background:#dfffdf" |10 | style="background:#cfcfff" |12 | style="background:#cfcfff" |14 | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#cfcfff" |12 | style="background:#ffdf9f" |3 | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#dfffdf" |8 | style="background:#cfcfff" |15 | style="background:#dfffdf" |8 | style="background:#dfffdf" |6 | style="background:#dfffdf" |5 | style="background:#ffdf9f" |3 | style="background:#ffffbf" |'''''1''''' !114 |- !9 | style="text-align:left" |{{flagicon|NED}} [[Emely de Heus]] | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#cfcfff" |12 | style="background:#cfcfff" |14 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf" |10 | style="background:#FFFFBF" |'''''1''''' | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#dfffdf" |6 | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#dfdfdf" |2 | style="background:#dfffdf" |6 | style="background:#cfcfff" |12† | style="background:#dfffdf" |9 | style="background:#cfcfff" |14 | style="background:#cfcfff" |9 | style="background:#cfcfff" |12 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#cfcfff" |10 | style="background:#DFFFDF" |7 !87 |- !10 | style="text-align:left" |{{flagicon|FRA}} [[Lola Lovinfosse]] | style="background:#dfffdf" |9 | style="background:#ffdf9f" |3 | style="background:#cfcfff" |13 | style="background:#dfffdf" |10 | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf" |8 | style="background:#cfcfff" |9 | style="background:#dfffdf" |5 | style="background:#DFFFDF" |9 | style="background:#cfcfff" |11 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf" |10 | style="background:#cfcfff" |13† | style="background:#dfffdf" |7 | style="background:#ffdf9f" |3 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#ffdf9f" |3 | style="background:#dfffdf" |10 | style="background:#dfffdf" |8 | style="background:#cfcfff" |15 !65 |- !11 | style="text-align:left" |{{flagicon|DEU}} [[Carrie Schreiner]] | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#cfcfff" |10 | style="background:#dfffdf" |7 | style="background:#cfcfff" |12 | style="background:#cfcfff" |11 | style="background:#dfffdf" |8 | style="background:#dfffdf" |9 | style="background:#cfcfff" |10 | style="background:#cfcfff" |13 | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#FFFFBF" |1 | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#dfffdf" |6 | style="background:#DFFFDF" |9 | style="background:#dfffdf" |6 | style="background:#dfffdf" |8 | style="background:#cfcfff" |11 | style="background:#cfcfff" |11 | style="background:#cfcfff" |14 !56 |- !12 | style="text-align:left" |{{flagicon|GBR}} [[Chloe Grant]] | style="background:#dfffdf" |10 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf" |9 | style="background:#dfffdf" |4 | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#cfcfff" |11 | style="background:#dfffdf" |7 | style="background:#dfffdf" |7 | style="background:#cfcfff" |11 | style="background:#cfcfff" |12 | style="background:#cfcfff" |12 | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#ffffff" |WD | style="background:#ffffff" |WD | style="background:#DFFFDF" |10 | style="background:#cfcfff" |11 | style="background:#cfcfff" |13 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#cfcfff" |9 | style="background:#DFFFDF" |9 !34 |- !13 | style="text-align:left" |{{flagicon|CAN}} [[Megan Gilkes]] | style="background:#dfffdf" |5 | style="background:#cfcfff" |12 | style="background:#dfffdf" |10 | style="background:#dfffdf" |8 | style="background:#cfcfff" |13 | style="background:#cfcfff" |13† | style="background:#cfcfff" |11 | style="background:#cfcfff" |11 | style="background:#dfffdf" |8 | style="background:#cfcfff" |11 | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf" |5 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#cfcfff" |11 | style="background:#cfcfff" |13 | style="background:#dfffdf" |9 | style="background:#cfcfff" |12 | style="background:#cfcfff" |13 | style="background:#cfcfff" |11 !31 |- !14 | style="text-align:left" |{{flagicon|GBR}} [[Chloe Chong]] | style="background:#dfffdf" |6 | style="background:#cfcfff" |14 | style="background:#cfcfff" |11 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#cfcfff" |14† | style="background:#cfcfff" |12 | style="background:#cfcfff" |15† | style="background:#cfcfff" |15 | style="background:#cfcfff" |13 | style="background:#cfcfff" |14 | style="background:#cfcfff" |11 | style="background:#cfcfff" |11 | style="background:#cfcfff" |9 | style="background:#cfcfff" |12† | style="background:#cfcfff" |12 | style="background:#cfcfff" |14 | style="background:#dfffdf" |10 | style="background:#dfffdf" |7 | style="background:#dfffdf" |6 | style="background:#DFFFDF" |8 !25 |- !15 | style="text-align:left" |{{flagicon|URY}} [[Maite Cáceres]] | style="background:#cfcfff" |11 | style="background:#cfcfff" |13 | style="background:#cfcfff" |14 | style="background:#cfcfff" |13 | style="background:#cfcfff" |10 | style="background:#cfcfff" |12 | style="background:#cfcfff" |13 | style="background:#cfcfff" |13 | style="background:#cfcfff" |12 | style="background:#cfcfff" |14 | style="background:#cfcfff" |13 | style="background:#DFFFDF" |10 | style="background:#cfcfff" |12 | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#cfcfff" |11† | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#cfcfff" |12 | style="background:#cfcfff" |11 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#cfcfff" |12 | style="background:#cfcfff" |12 !6 |- ! rowspan="2" |Poz. ! rowspan="2" |Jazdec !P1 !P2 !P3 !P1 !P2 !P3 !P1 !P2 !P3 !P1 !P2 !P3 !P1 !P2 !P3 !P1 !P2 !P3 !P1 !P2 !P3 ! rowspan="2" |Body |- ! colspan="3" |[[Red Bull Ring|RBR]] {{flagicon|AUT}} ! colspan="3" |[[Circuit Ricardo Tormo|VAL]] {{flagicon|ESP}} ! colspan="3" |[[Circuit de Catalunya|CAT]] {{flagicon|ESP}} ! colspan="3" |[[Circuit Zandvoort|ZAN]] {{flagicon|NED}} ! colspan="3" |[[Autodromo Nazionale Monza|MNZ]] {{flagicon|ITA}} ! colspan="3" |[[Circuit Paul Ricard|LEC]] {{flagicon|FRA}} ! colspan="3" |[[Circuit of the Americas|COA]] {{flagicon|USA}} |- ! colspan="24" |Zdroj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = F1 Academy Standings 2023 {{!}} Motorsport Stats | url = https://motorsportstats.com/series/F1%20Academy/standings/2023 | vydavateľ = motorsportstats.com | dátum prístupu = 2025-12-21}}</ref> |} === Šampionát tímov === {| class="wikitable" style="font-size: 85%; text-align:center" ! rowspan="2" |Poz. ! rowspan="2" |Tím ! colspan="3" |[[Red Bull Ring|RBR]] {{flagicon|AUT}} ! colspan="3" |[[Circuit Ricardo Tormo|VAL]] {{flagicon|ESP}} ! colspan="3" |[[Circuit de Catalunya|CAT]] {{flagicon|ESP}} ! colspan="3" |[[Circuit Zandvoort|ZAN]] {{flagicon|NED}} ! colspan="3" |[[Autodromo Nazionale Monza|MNZ]] {{flagicon|ITA}} ! colspan="3" |[[Circuit Paul Ricard|LEC]] {{flagicon|FRA}} ! colspan="3" |[[Circuit of the Americas|COA]] {{flagicon|USA}} ! rowspan="2" |Body |- !P1 !P2 !P3 !P1 !P2 !P3 !P1 !P2 !P3 !P1 !P2 !P3 !P1 !P2 !P3 !P1 !P2 !P3 !P1 !P2 !P3 |- ! rowspan="3" |1 | rowspan="3" align="left" |{{flagicon|ITA}} [[Prema Racing]] | style="background:#FFFFBF" |'''''1''''' | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#FFFFBF" |'''1''' | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#FFFFBF" |1 | style="background:#FFFFBF" |'''''1''''' | style="background:#FFDF9F" |3 | style="background:#DFDFDF" |2 | style="background:#FFDF9F" |3 | style="background:#DFFFDF" |10 | style="background:#DFDFDF" |2 | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#FFFFBF" |'''1''' | style="background:#DFDFDF" |2 | style="background:#FFFFBF" |1 | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#ffffbf" |''1'' | style="background:#ffffbf" |''1'' | style="background:#FFFFBF" |'''''1''''' | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#ffdf9f" |3 ! rowspan="3" |419 |- | style="background:#DFDFDF" |2 | style="background:#CFCFFF" |9 | style="background:#CFCFFF" |11 | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#CFCFFF" |14† | style="background:#DFFFDF" |10 | style="background:#CFCFFF" |13 | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#CFCFFF" |11 | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#DFFFDF" |''5'' | style="background:#CFCFFF" |12 | style="background:#CFCFFF" |10 | style="background:#DFFFDF" |10 | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#DFFFDF" |8 |- | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#CFCFFF" |14 | style="background:#CFCFFF" |NC | style="background:#EFCFFF" |DNF | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#CFCFFF" |14† | style="background:#CFCFFF" |12 | style="background:#CFCFFF" |15† | style="background:#CFCFFF" |15 | style="background:#EFCFFF" |DNF | style="background:#CFCFFF" |14 | style="background:#CFCFFF" |11 | style="background:#EFCFFF" |DNF | style="background:#CFCFFF" |9 | style="background:#CFCFFF" |12† | style="background:#CFCFFF" |13 | style="background:#CFCFFF" |14 | style="background:#CFCFFF" |14 | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#EFCFFF" |DNF | style="background:#cfcfff" |13 |- ! rowspan="3" |2 | rowspan="3" align="left" |{{flagicon|NED}} [[MP Motorsport]] | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#FFFFBF" |''1'' | style="background:#DFDFDF" |2 | style="background:#FFFFBF" |''1'' | style="background:#FFDF9F" |''3'' | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#FFFFBF" |'''''1''''' | style="background:#FFFFBF" |''1'' | style="background:#DFDFDF" |''2'' | style="background:#FFFFBF" |'''''1''''' | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#FFFFBF" |'''''1''''' | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#FFDF9F" |3 | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#FFFFBF" |1 | style="background:#DFFFDF" |5 ! rowspan="3" |411 |- | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#FFDF9F" |3 | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#CFCFFF" |9 | style="background:#DFDFDF" |2 | style="background:#DFFFDF" |''8'' | style="background:#CFCFFF" |10 | style="background:#DFFFDF" |9 | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#cfcfff" |10 | style="background:#DFFFDF" |7 |- | style="background:#EFCFFF" |DNF | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#CFCFFF" |12 | style="background:#CFCFFF" |14 | style="background:#EFCFFF" |DNF | style="background:#dfffdf;" |10 | style="background:#EFCFFF" |DNF | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#DFFFDF" |9 | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#EFCFFF" |DNF | style="background:#DFFFDF" |9 | style="background:#DFFFDF" |9 | style="background:#CFCFFF" |12† | style="background:#EFCFFF" |DNF | style="background:#CFCFFF" |14 | style="background:#CFCFFF" |9 | style="background:#CFCFFF" |12 | style="background:#EFCFFF" |DNF | style="background:#cfcfff" |14 | style="background:#DFFFDF" |10 |- ! rowspan="3" |3 | rowspan="3" align="left" |{{flagicon|GBR}} [[Rodin Carlin]] | style="background:#FFDF9F" |3 | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#DFFFDF" |''4'' | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#CFCFFF" |9 | style="background:#FFDF9F" |3 | style="background:#DFDFDF" |2 | style="background:#FFDF9F" |3 | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#CFCFFF" |12 | style="background:#FFDF9F" |3 | style="background:#FFDF9F" |''3'' | style="background:#DFDFDF" |'''2''' | style="background:#DFDFDF" |'''2''' | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#DFDFDF" |2 | style="background:#FFDF9F" |3 | style="background:#ffffbf" |'''''1''''' ! rowspan="3" |320 |- | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#CFCFFF" |11 | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#DFFFDF" |9 | style="background:#CFCFFF" |12 | style="background:#DFFFDF" |9 | style="background:#DFFFDF" |10 | style="background:#CFCFFF" |11 | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#EFCFFF" |DNF | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#CFCFFF" |11 | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#DFFFDF" |9 | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#DFFFDF" |''4'' | style="background:#DFFFDF" |6 |- | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#CFCFFF" |12 | style="background:#DFFFDF" |10 | style="background:#CFCFFF" |11 | style="background:#CFCFFF" |13 | style="background:#CFCFFF" |13† | style="background:#CFCFFF" |11 | style="background:#CFCFFF" |12 | style="background:#CFCFFF" |14 | style="background:#CFCFFF" |11 | style="background:#DFFFDF" |''10'' | style="background:#EFCFFF" |DNF | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#EFCFFF" |DNF | style="background:#EFCFFF" |DNF | style="background:#CFCFFF" |15 | style="background:#CFCFFF" |13 | style="background-color:#000000;color:white" |DSQ | style="background:#CFCFFF" |12 | style="background:#cfcfff" |13 | style="background:#cfcfff" |11 |- ! rowspan="3" |4 | rowspan="3" align="left" |{{flagicon|FRA}} [[ART Grand Prix]] | style="background:#DFFFDF" |10 | style="background:#DFDFDF" |2 | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#FFDF9F" |3 | style="background:#DFDFDF" |2 | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#FFFFBF" |'''1''' | style="background:#DFDFDF" |2 | style="background:#FFFFBF" |1 | style="background:#FFDF9F" |3 | style="background:#DFDFDF" |2 | style="background:#FFFFBF" |1 | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#DFDFDF" |2 | style="background:#DFDFDF" |'''2''' | style="background:#FFDF9F" |3 | style="background:#DFDFDF" |2 | style="background:#DFFFDF" |4 ! rowspan="3" |312 |- | style="background:#EFCFFF" |DNF | style="background:#CFCFFF" |10 | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#DFFFDF" |9 | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#CFCFFF" |11 | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#FFDF9F" |3 | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#EFCFFF" |DNF | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#DFFFDF" |10 | style="background:#DFFFDF" |9 | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#CFCFFF" |11 | style="background:#CFCFFF" |9 | style="background:#DFFFDF" |9 |- | style="background:#EFCFFF" |DNF | style="background:#EFCFFF" |DNF | style="background:#DFFFDF" |9 | style="background:#CFCFFF" |12 | style="background:#CFCFFF" |11 | style="background:#cfcfff;" |11 | style="background:#EFCFFF" |DNF | style="background:#CFCFFF" |10 | style="background:#CFCFFF" |13 | style="background:#CFCFFF" |12 | style="background:#CFCFFF" |12 | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#EFCFFF" |DNF |WD |WD | style="background:#DFFFDF" |10 | style="background:#CFCFFF" |11 | style="background:#CFCFFF" |13 | style="background:#EFCFFF" |DNF | style="background:#cfcfff" |11 | style="background:#cfcfff" |14 |- ! rowspan="3" |5 | rowspan="3" align="left" nowrap="" |{{flagicon|ESP}} [[Campos Racing]] | style="background:#DFFFDF" |9 | style="background:#FFDF9F" |3 | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#DFDFDF" |'''''2''''' | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#DFDFDF" |2 | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#FFDF9F" |3 | style="background:#DFFFDF" |6 | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#FFDF9F" |3 | style="background:#FFFFBF" |''1'' | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#FFDF9F" |3 | style="background:#DFFFDF" |9 | style="background:#DFFFDF" |5 | style="background:#DFdfdf" |2 ! rowspan="3" |252 |- | style="background:#CFCFFF" |11 | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#CFCFFF" |13 | style="background:#DFFFDF" |10 | style="background:#CFCFFF" |10 | style="background:#CFCFFF" |12 | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#CFCFFF" |9 | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#DFFFDF" |9 | style="background:#CFCFFF" |11 | style="background:#DFFFDF" |10 | style="background:#DFFFDF" |10 | style="background:#CFCFFF" |11 | style="background:#DFFFDF" |7 | style="background:#FFDF9F" |3 | style="background:#CFCFFF" |12 | style="background:#DFFFDF" |4 | style="background:#DFFFDF" |10 | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#cfcfff" |12 |- | style="background-color:#000000;color:white" |DSQ | style="background:#CFCFFF" |13 | style="background:#CFCFFF" |14 | style="background:#CFCFFF" |13 | style="background:#CFCFFF" |NC | style="background:#EFCFFF" |DNF | style="background:#CFCFFF" |13 | style="background:#CFCFFF" |13 | style="background:#CFCFFF" |12 | style="background:#CFCFFF" |14 | style="background:#CFCFFF" |13 | style="background:#EFCFFF" |DNF | style="background:#CFCFFF" |12 | style="background:#CFCFFF" |13† | style="background:#CFCFFF" |11† | style="background:#DFFFDF" |8 | style="background:#EFCFFF" |DNF | style="background:#CFCFFF" |11 | style="background:#EFCFFF" |DNF | style="background:#cfcfff" |12 | style="background:#cfcfff" |15 |- ! rowspan="2" |Poz. ! rowspan="2" |Jazdec !P1 !P2 !P3 !P1 !P2 !P3 !P1 !P2 !P3 !P1 !P2 !P3 !P1 !P2 !P3 !P1 !P2 !P3 !P1 !P2 !P3 ! rowspan="2" |Body |- ! colspan="3" |[[Red Bull Ring|RBR]] {{flagicon|AUT}} ! colspan="3" |[[Circuit Ricardo Tormo|VAL]] {{flagicon|ESP}} ! colspan="3" |[[Circuit de Catalunya|CAT]] {{flagicon|ESP}} ! colspan="3" |[[Circuit Zandvoort|ZAN]] {{flagicon|NED}} ! colspan="3" |[[Autodromo Nazionale Monza|MNZ]] {{flagicon|ITA}} ! colspan="3" |[[Circuit Paul Ricard|LEC]] {{flagicon|FRA}} ! colspan="3" |[[Circuit of the Americas|COA]] {{flagicon|USA}} |- ! colspan="24" |Zdroj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = F1 Academy Standings 2023 {{!}} Motorsport Stats | url = https://motorsportstats.com/series/F1%20Academy/standings/2023 | vydavateľ = motorsportstats.com | dátum prístupu = 2025-12-21}}</ref> |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Sezóny F1 Academy}} [[Kategória:F1 Academy]] [[Kategória:Šport v 2023]] aook0q5rsgg2hrfjsbn8jy628i9elbm 0 741869 8382400 8194768 2026-10-10T13:05:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382400 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Dream Team | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = | Názov2 = | Žáner = komédia | Dĺžka = 127 | Krajina = {{CZE}} [[Česko]],<br>{{SVK}} [[Slovensko]] | Jazyk = [[slovenčina|slovenský]] | Rok = [[2026]] | Dátum uvedenia = [[1. január]] (Slovensko, Česko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = <!-- odhad na - mil. [[euro|€]] --> | Zárobok = cca 334 705 [[euro|€]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dream Team - Tržby a návštěvnost | url = https://kinomaniak.cz/filmy/dream-team-2026 | vydavateľ = kinomaniak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> | Ocenenia = | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Jonáš Karásek]] | Scenár = Petr Kolečko | Predloha = | Námet = | Produkcia = Petra Polnišová, Juraj Brocko, Jakub Prachař<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dream Team | url = https://sfu.sk/filmy/dream-team/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-12-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-23 | jazyk = }}</ref> | Hudba = Jiří Burian | Kamera = Martin Žiaran | Strih = Matej Beneš | Zvuk = Viktor Krivosudský | Scénografia = Ema Teren | Kostýmy = Alexandra Grusková | Masky = Andrea Štrbová, Martina Selnekovičová | Špeciálne efekty = | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Česko | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} '''''Dream Team''''' je [[česko]]-[[Slovensko|slovenská]] [[komédia]] z roku [[2026]], ktorú režíroval [[Jonáš Karásek]] podľa scenára [[Petr Kolečko|Petra Kolečka]]. Snímku produkovali [[Petra Brocková|Petra Polnišová]], [[Juraj Brocko]] a [[Jakub Prachař]], ktorý stal aj za námetom. Hlavné úlohy hrajú [[Martin Hofmann]], [[Sara Sandeva]], [[Petra Brocková|Petra Polnišová]], [[Miroslav Krobot]], [[Bekim Aziri]] a [[Robin Ferro]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = matuskvasnicka | odkaz na autora = | titul = Nové slovenské filmy archív | url = https://filmsk.sk/nove-slovenske-filmy/dream-team-kombinuje-humor-sport-a-postihnutie/ | vydavateľ = filmsk.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-12-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-23 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Prétorová | meno = Sofia | autor = | odkaz na autora = | titul = Scenárista Petr Kolečko: Dream Team má svetový vizuálny look. V našich podmienkach to môže ľudí ohromiť | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/779512-scenarista-petr-kolecko-dream-team-ma-svetovy-vizualny-look-v-nasich-podmienkach-to-moze-ludi-ohromit/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-12-22 | dátum prístupu = 2025-12-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sector s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Česko-slovenská komédia Dream Team je inšpirovaná veľkou športovou kauzou XI. letnej paralympiády v Sydney | url = https://www.kinema.sk/filmova-novinka/321075/cesko-slovenska-komedia-dream-team-je-inspirovana-velkou-sportovou-kauzou-xi-letnej-paralympiady-v-sydney.htm | vydavateľ = kinema.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-23 | jazyk = }}</ref> == Herecké obsadenie == * [[Martin Hofmann]]{{--}}tréner Marek Popel * [[Jakub Prachař]]{{--}}divadelný režisér Daniel * [[Petra Brocková|Petra Polnišová]]{{--}}Jana Popelová, Markova manželka * [[Miroslav Krobot]]{{--}}Radek Jouza, Markov kamarát a šéf paraolympiády * [[Robin Ferro]]{{--}}Vilém, herec a člen tímu * [[Sara Sandeva]]{{--}}rozhodkyňa Hanka, Jakubova priateľka * [[Bekim Aziri]] * [[Radek Lajfr]]{{--}}Jakub Popel, Markov syn * [[Oldřich Navrátil]]{{--}}Zdeněk Popel, Markov otec * [[Martin Polišenský]]{{--}}Šimon Popel, Markov syn * [[Ondřej Plachetka]] * [[Jakub Louda]] * [[Jan Rogos]] * [[Zuzana Kubovčíková Šebová|Zuzana Šebová]] * [[Filip Teller]] == Fakty a zaujímavosti == * Snímka je inšpirovaná skutočnými udalosťami, ktoré sa stali na [[Paralympijské hry|Paraolympiáde]] v [[Sydney]] v roku [[2000]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Prétorová | meno = Sofia | autor = | odkaz na autora = | titul = Ako vyzerá jeden deň v živote komparzistu? Zúčastnili sme sa na natáčaní filmu Dream Team od režiséra Invalida | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/749578-jeden-den-v-zivote-komparzistu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-04-27 | dátum prístupu = 2026-01-07 }}</ref> * Nakrúcanie snímky prebiehalo aj v lokalite mesta [[Rio de Janeiro|Rio]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šutarík | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Štáb nakrúcal priamo v Brazílii. 10 zaujímavostí o novej komédii Dream Team, ktorá štartuje v našich kinách | url = https://emefka.sk/stab-nakrucal-priamo-v-brazilii-10-zaujimavosti-o-novej-komedii-dream-team-ktora-startuje-v-nasich-kinach/ | vydavateľ = emefka.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-12-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} <!-- == Pozri aj == * --> == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=1675070}} * {{Imdb film|id=38840762}} * {{Fdb film|id=3239795}} * {{Kinobox film|id=5209140}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 2026]] [[Kategória:České filmy]] [[Kategória:Slovenské filmy]] [[Kategória:Filmy o športe]] 3e7jmv5uj90o78sxvsxfxcfuo7smai7 0 742176 8382547 8367863 2026-10-10T19:53:15Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382547 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kniha | Názov = Encyklopédia filmu | Originálny názov = | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Autor = [[Richard Blech]] | Spoluautor = | Pôvodný jazyk = [[Slovenčina|slovenský]] | Krajina vydania = {{SVK}} [[Slovensko]] | Nakladateľstvo originálneho vydania = [[Vydavateľstvo Obzor]] | Počet vydaní originálu = | Dátum 1. vydania originálu = [[1993]] | ISBN 1. vydania originálu = | ID 1. vydania originálu = | Ilustrátor originálneho vydania = Tibor Hrabovský | Literárne obdobie = | Literárny smer = | Literárny druh = [[epika]] | Literárny žáner = filmová [[encyklopédia]] | Séria = | Diel pred = | Diel po = | Portál1 = Film | Portál2 = Slovensko | Portál3 = | Portál4 = }} '''''Encyklopédia filmu''''' je [[Slovensko|slovenská]] [[encyklopédia]] zaoberajúca sa svetovou [[Kinematografia|kinematografiou]], ktorá bola vytvorená kolektívom autorov pod vedením [[Richard Blech|Richarda Blecha]]. Bola publikovaná [[Vydavateľstvo Obzor|Vydavateľstvom Obzor]] v [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[1993]]. Encyklopédia má tvrdú väzbu a obsahuje 1055 [[Strana (kniha)|strán]]. Kniha sumarizuje fakty o tvorcoch, dielach, javoch, udalostiach, technických prostriedkoch a iných zaujímavých oblastiach filmovej tvorby zoradených [[Abeceda (jazykoveda)|abecedne]]. Podobnou knihou od Blecha je ''[[Malá encyklopédia filmu]]'' z roku [[1974]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DIKDA {{!}} Digitálna knižnica SNK | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:0e7a3bea-c2a5-44e1-909a-e75a490ff035?page=uuid:9eb0c39d-7961-44dd-9a66-f37b64aeaa32&fulltext=%22Buben%C3%ADkove%20osudy%22 | vydavateľ = Slovenská národná knižnica | miesto = Martin | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-29 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Popis: Encyklopédia filmu / :: Online katalog | url = https://sclib.svkk.sk/sck01/Record/000069398/Description? | vydavateľ = sclib.svkk.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Richard Blech, kolektiv autorů | odkaz na autora = | titul = Encyklopédia filmu | url = https://www.databazeknih.cz/knihy/encyklopedia-filmu-283482 | vydavateľ = databazeknih.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = }}</ref> == Kolektív == Na knihe spolupracovali:<ref name=":0" /> * [[Richard Blech]]{{--}}zostavovateľ, kompilátor * Július Dzurek{{--}}autor * [[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Peter Mihálik]]{{--}}autor * Gizela Miháliková{{--}}autor * Štefan Vraštiak{{--}}autor * Pavel Taussig{{--}}autor * Tibor Hrabovský{{--}}ilustrátor == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = Encyklopédia filmu | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = }} == Pozri aj == * [[Malá encyklopédia filmu]] == Externé odkazy == * [https://arl1.library.sk/arl-umb/sk/detail-umb_un_cat.1-423433-Encyklopedia-filmu/?utm_source=copilot.com Univerzitná knižnica Mateja Bela v Banskej Bystrici] {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-047154-Encyklopedia-filmu-kniha/ Katalóg SFÚ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20260415135305/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-047154-Encyklopedia-filmu-kniha/ |date=2026-04-15 }} [[Kategória:Knihy z 1993]] [[Kategória:Slovenské encyklopédie]] [[Kategória:Filmové encyklopédie]] [[Kategória:Knihy Richarda Blecha]] [[Kategória:Knihy o filme]] e6ejkbbldtfvq4jhykuerzxy1k26e0k 0 744787 8382610 8374423 2026-10-10T23:40:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 6 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382610 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = FC Barcelona (ženy) | obrázok = 2019-05-18 Fußball, Frauen, UEFA Women's Champions League, Olympique Lyonnais - FC Barcelona StP 0032 LR10 by Stepro.jpg | logo = | celýnázov = Futbol Club Barcelona Femení | prezývka = ''Barça Femení'', ''Blaugrana'', ''El Femení'' <br />''Culers'', ''Barcelonistes'',<br /> ''Blaugranes'', ''Azulgranas'''<!-- v katalánčine je vždy (blanagrausingular), (množné číslo), zatiaľ čo v španielčine sa často používa katalánske slovo „blaugrana“, ako aj španielske slovo „azulgrana“ --> | založený = 1970<br />''Selecció Ciutat de Barcelona''<br /> 1971<br /> ''Penya Femenina Barcelona''<br />1983<br /> ''Club Femení Barcelona''<br />2002<br /> ''Futbol Club Barcelona'' | rozpustený = | štadión = [[Johan Cruyff Stadium|Estadi Johan Cruyff]]<br />[[Camp Nou]] <small>(selected matches)</small> | kapacita = 6,000 | majiteľ = [[Joan Laporta]] | predseda = | tréner = [[Pere Romeu]] | liga = [[Liga F]] | sezóna = [[2025–26 Liga F|2025–26]] | pozícia = Liga F, 1 miesto zo 16 (champion) | vzor_lp1 =_barcelona2526h | vzor_t1 =_barcelona2526h | vzor_pp1 =_barcelona2526h | vzor_tr1 =_barcelona2526h | vzor_po1 = | ľavéplece1 = 14266e | telo1 = 14266e | pravéplece1 = 14266e | trenírky1 = 14266e | ponožky1 = 14266e | vzor_lp2 =_barcelona2526a | vzor_t2 =_barcelona2526a | vzor_pp2 =_barcelona2526a | vzor_tr2 =_barcelona2526a | vzor_po2 = | ľavéplece2 =f6eeb0 | telo2 =f6eeb0 | pravéplece2 =f6eeb0 | trenírky2 =000000 | ponožky2 =000000 | vzor_lp3 =_barcelona2526t | vzor_t3 =_barcelona2526t | vzor_pp3 =_barcelona2526t | vzor_tr3 =_barcelona2526t | vzor_po3 =_barcelona2526tl | ľavéplece3 =ef8377 | telo3 =ef8377 | pravéplece3 =ef8377 | trenírky3 =ef8377 | ponožky3 =ef8377 }} '''Futbol Club Barcelona Femení''', bežne označovaný ako '''Barça Femení''' ({{IPA|ca|ˈbaɾsə fəməˈni}})<ref>{{cite web|url=https://www.elnacional.cat/ca/esports/barca-femeni-campio-copa-reina-enderrocant-sporting-huelva-6-1_764826_102.html |title=Ženský tím Barçy sa stal šampiónom Kráľovského pohára po víťazstve nad Sportingom de Huelva (6:1).|language=ca |date=29 May 2022 |publisher=El Nacional|access-date=26 August 2022}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.publico.es/public/barca-femeni-goleja-madrid-i-fa-historia-amb-record-mundial-d-assistencia-public.html |title=Ženy Barcelony porazili Madrid v histórii s rekordnou návštevnosťou|language=ca |date=30 March 2022 |publisher=Público.es |access-date=26 August 2022}}</ref><ref>{{cite web|date=8 November 2023|title=Marc Vivés, nový športový riaditeľ Barçy žien|url=https://www.infobae.com/america/agencias/2023/11/08/marc-vives-nuevo-director-deportivo-del-barca-femeni/|access-date=31 January 2024|website=infobae|language=es-ES}}</ref><ref>{{cite web|date=2 November 2023|title=Barça Women čelí Seville s Maríou Pérez na hosťovaní|url=https://www.mundodeportivo.com/futbol/fc-barcelona/20231102/1002098330/barca-femeni-enfrenta-sevilla-cedida-maria-perez.html|access-date=31 January 2024|website=Mundo Deportivo|language=es}}</ref><ref>{{cite web|url=https://onefootball.com/es/noticias/el-barca-femeni-lidera-la-lista-de-nominadas-para-el-golden-girl-2023-38382401|title=Ženský tím Barça vedie zoznam nominácií na Zlaté dievča 2023|language=es|website=OneFootball|date=13 October 2023}}</ref><ref>{{cite web |date=13 March 2022 |title=Barcelona Femeni vyhrala El Clasico 5:0 a stala sa šampiónkou Španielska šesť zápasov pred koncom|url=https://www.goal.com/en-gb/news/barcelona-femeni-win-el-clasico-5-0-crowned-champions-spain-six-games-spare/bltf8642070feb351fb |access-date=24 January 2024 |website=Goal}}</ref><ref name=SICover>{{cite web |last=Gastelum |first=Andrew |date=20 May 2022 |title=Ako sa ženy z Barcelony stali najdominantnejším tímom sveta |url=https://www.si.com/soccer/2022/05/20/barcelona-femeni-alexia-dynasty-champions-league-final-daily-cover |access-date=24 January 2024 |magazine=Sports Illustrated}}</ref>alebo jednoducho '''Barça''', je španielsky profesionálny ženský [[ženský futbal|futbalový]] klub so sídlom v [[Barcelona|Barcelone]] v Katalánsku. Je to ženská futbalová sekcia [[FC Barcelona]] a súťaží v [[Liga F]], najvyššej úrovni [[ženského futbalu v Španielsku|španielskeho ženského futbalu]], pričom domáce zápasy hrá na [[štadióne Johan Cruyff]] v [[Sant Joan Despí]] a príležitostne na [[Camp Nou]] alebo [[Estadi Olímpic Lluís Companys]]. Klub bol založený v roku 1970 s určitou finančnou a logistickou podporou od [[FC Barcelona]], ale bez toho, aby bol oficiálnou sekciou. Vo svojej prvej sezóne súťažil v zápasoch proti iným katalánskym tímom; pôvodne bol známy ako '''Selecció Ciutat de Barcelona'''', než v roku 1971 prijal názov '''Peña Femenina Barcelonista'''''. Krátko po oficiálnom uznaní ženského futbalu v Španielsku sa tím stal známym ako '''Club Femení Barcelona''' v roku 1983 až do roku 2002, kedy sa oficiálne stal sekciou FC Barcelona a prijal oficiálny názov Futbol Club Barcelona. Na domácom trhu je Barcelona Femení najúspešnejším španielskym ženským tímom s desiatimi ligovými titulmi, jedenástimi [[Copa de la Reina de Fútbol|Copas de la Reina]] a piatimi [[Supercopa de España Femenina|Supercopas]], ako aj desiatimi [[Copa Catalunya (ženský futbal)|Copas Catalunyas]]. Taktiež vyhrala predchádzajúcu druhú ligu španielskeho ženského futbalu rekordných štyrikrát po tom, čo počas celého 21. storočia bojovala so zostupom a o postup. Od profesionalizácie klubu v roku 2015 sa Barcelona upevnila ako dominantný španielsky ženský futbalový tím a stala sa najúspešnejším tímom ligy v [[Liga majstrov žien UEFA|Lige majstrov žien UEFA]] a [[Zoznam futbalových klubov podľa vyhraných súťažných ocenení|jedným z najúspešnejších ženských futbalových tímov v Európe]]. Ligu majstrov vyhrala v [[finále Ligy majstrov žien UEFA 2021|2021]], [[finále Ligy majstrov žien UEFA 2023|2023]] a [[finále Ligy majstrov žien UEFA 2024|2024]]; So svojím prvým titulom v Lige majstrov sa Barcelona stala prvým (a jediným) španielskym ženským tímom, ktorý získal kontinentálny [[treble]], a so svojím tretím víťazstvom v Lige majstrov sa stala prvým (a jediným) španielskym ženským tímom, ktorý získal kontinentálny [[treble]].<ref name=":19">{{Cite web |last=Rodergas |first=Clara |date=26 May 2024 |title=Historické a večné |url=https://www.lesportiudecatalunya.cat/barca/article/2421868-historiques-i-eternes.html |access-date=26 May 2024 |website=L'Esportiu de Catalunya |language=ca}}</ref> == História == === 70. roky 20. storočia: Začiatky === Ženský futbal v Španielsku, najmä v Barcelone, mal v 60. rokoch 20. storočia určitú mieru popularity, no bol amatérsky, neoficiálny a technicky zakázaný. <ref name="Alcalde 20202">{{cite journal |last1=Alcalde |first1=Maria Dolors Ribalta |last2=Martí |first2=Xavier Pujadas |date=22 January 2020 |title=Ženy, futbal a frankizmus: Lesbičky a formovanie sociálnych sietí prostredníctvom ženského futbalu v Barcelone, 1970 – 1979 |url=https://cogentoa.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/09523367.2020.1722646 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220803184756/https://cogentoa.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/09523367.2020.1722646 |url-status=dead |archive-date=3 August 2022 |journal=The International Journal of the History of Sport |volume=37 |issue=1–2 |pages=94–112 |doi=10.1080/09523367.2020.1722646 |s2cid=214040923 |via=cogentoa.tandfonline.com (Atypon) |url-access=subscription }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220803184756/https://cogentoa.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/09523367.2020.1722646 |date=2022-08-03 }}</ref>„Ebryo“ Barcelony Femení bolo Selecció Ciutat de Barcelona, ktoré vzniklo v novembri 1970.<ref>{{Cite web |last=Oinam |first=Jayanta |date=13 August 2023 |title=Camp Nou a svetový rekord v návštevnosti ženského zápasu|url=https://www.fifa.com/fifaplus/en/articles/camp-nou-and-the-world-record-attendance-for-a-womens-match |website=FIFA}}</ref> Minimálne v 60. rokoch 20. storočia hrali [[FC Barcelona]] ženské tímy exhibičné zápasy na [[Camp Nou]]; klub ich však nepovažuje za predchodcov svojho súčasného ženského tímu, pretože išlo o mužstvá vytvorené len na konkrétnu príležitosť, na rozdiel od Selecció Ciutat de Barcelona, ktorý vznikol s cieľom kontinuity a položenia základov budúceho projektu. <ref>{{Cite web|title=Ženský tím Barçy sa vracia na Camp Nou 50 rokov po prvom zápase, ktorý odohrali priekopníci|url=https://www.fcbarcelona.fr/fr/actualites/1945516/barca-women-return-to-camp-nou-50-years-after-first-game-played-by-pioneers|access-date=4 March 2024|website=Fcbarcelona.fr|language=en}}</ref>Keď Barcelona oznámila, že Selecció Barcelona bude jej novým ženským tímom, uviedla, že klub bol „pred mnohými rokmi“ takmer priekopníkom ženského futbalu v Španielsku a dokonca zorganizoval zápas, ktorý sa napokon nemohol odohrať z dôvodov, ktoré nemohol ovplyvniť.<ref>{{Cite news |date=18 November 1970 |title=Barcelona vytvára ženský tím |url=https://arca.bnc.cat/arcabib_pro/ca/catalogo_imagenes/grupo.do?path=1584759 |work=El Noticiero Universal |pages=28 |via=Library of Catalonia}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240408022255/https://arca.bnc.cat/arcabib_pro/ca/catalogo_imagenes/grupo.do?path=1584759 |date=2024-04-08 }}</ref> Tím vznikol po tom, čo futbalistka [[Immaculada Cabecerán]] oslovila klub s ponukou v novembri 1970; výsledné mužstvo má kontinuitu dodnes. Selecció Barcelona odohrala svoj prvý zápas na Vianoce 1970, keď zvíťazila po [[penaltový rozstrel|penaltovom rozstrele]] proti Unió Esportiva Centelles pred približne 60 000 divákmi.<ref name=":02">{{Cite web |date=24 December 2020 |title=Zlaté výročie ženského tímu FC Barcelona|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/1949097/fc-barcelona-womens-golden-anniversary |access-date=30 October 2021 |website=www.fcbarcelona.com |publisher=FC Barcelona|language=en}}</ref> Hoci tím nebol oficiálne súčasťou klubovej štruktúry, bol to prvý zápas, ktorý odohral ženský tím formálne spojený s FC Barcelona (vtedy známy ako CF Barcelona). Ženský tím potom začiatkom roku 1971 zmenil svoj názov na Penya Femenina Barça (Peña Femenina Barcelonista).<ref name=":02"/>rýchlo sa stáva veľmi populárnym,<ref name=":23">{{Cite news |date=5 January 1971 |title=C. D. UNIVERSITARIO – ŽENSKÝ FUTBALOVÝ TÍM BARCELONY, ZAJTRA V UNIVERSITY CITY |url=https://arca.bnc.cat/arcabib_pro/ca/catalogo_imagenes/grupo.do?path=1584797 |work=El Noticiero Universal |pages=24}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20241127070438/https://arca.bnc.cat/arcabib_pro/ca/catalogo_imagenes/grupo.do?path=1584797 |date=2024-11-27 }}</ref>a odohral viac zápasov na Camp Nou s veľkým počtom divákov.<ref name=":02"/>PF Barcelona nosila od roku 1971 klubový dres „blaugrana“, avšak bez erbu.<ref>{{Cite web|last=esport3|date=20 December 2021|title=Barça zvažuje odohrať odvetu Ligy majstrov proti Madridu na Camp Nou.|url=https://www.ccma.cat/esport3/el-barca-es-planteja-jugar-al-camp-nou-la-tornada-de-la-champions-contra-el-madrid/noticia/3136183/|access-date=4 March 2024|website=CCMA|language=ca}}</ref><ref>{{Cite web|title=RCD Espanyol – História|url=https://www.rcdespanyol.com/en/history|access-date=4 March 2024|website=www.rcdespanyol.com}}</ref>V prvej katalánskej pohárovej súťaži v roku 1971 skončil tím na druhom mieste<ref>{{Cite web |title=49 rokov od prvého finále ženského futbalu v Katalánsku|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/1649703/49-years-since-first-womens-football-final-in-catalonia |access-date=23 April 2024 |website=www.fcbarcelona.com |language=en}}</ref>a následne v roku 1973 vyhral katalánsku ligu.<ref>{{cite news |date=21 February 1974 |title=ŽENSKÝ FUTBAL |url=http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1974/02/21/pagina-6/1001474/pdf.html |newspaper=Mundo Deportivo |page=6 |language=Spanish}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240503043439/http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1974/02/21/pagina-6/1001474/pdf.html |date=2024-05-03 }}</ref> Počiatočná sila ženského futbalu v Španielsku slabla do roku 1975.<ref>{{cite news|url=https://arca.bnc.cat/arcabib_pro/ca/catalogo_imagenes/grupo.do?path=1586099|title=Vzostup ženského futbalu|date=31 May 1975|newspaper=El Noticiero Universal|language=es|page=21|author=Piconaire}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250426104302/https://arca.bnc.cat/arcabib_pro/ca/catalogo_imagenes/grupo.do?path=1586099 |date=2025-04-26 }}</ref>a do septembra 1977 už v Katalánsku neexistovala ženská liga a myšlienka jej založenia sa tiež považovala za do istej miery nereálnu.<ref name=FutbolFemeninoYa/>Vo februári 1977 musel P.F. Barcelona zverejniť výzvu na hľadanie hráčov v časopise „Revista Barcelonista“, pretože časopis naznačoval krízu s nedostatkom hráčov. Propagoval tím ako spôsob, ako sa „udržať v kondícii“ a vyzerať dobre, a nie ako spôsob, ako klásť dôraz na šport.<ref>{{cite book|last1=Porta|first1=Frederic|last2=Tomás|first2=Manuel|url=https://books.google.com/books?id=wQ07DQAAQBAJ|title=Nezvyčajné o Barçe: 800 príbehov z histórie | dátum = 9. marca 2017|publisher=ROCA EDITORIAL|isbn=978-84-945569-5-1|language=ca|page=543. Para mantener la línea}}</ref> Počas obdobia poklesu koncom 70. rokov bola Barcelona jedným z veľkých tímov, ktoré pokračovali v hraní, a to aj proti ženským tímom z líg v iných krajinách. [[Maria Teresa Andreu]], vtedajšia prezidentka P.F. Barcelona, mala pocit, že FC Barcelona si tím váži, klub ich podporuje a zapája.<ref name=FutbolFemeninoYa>{{cite news|url=https://arca.bnc.cat/arcabib_pro/ca/catalogo_imagenes/grupo.do?path=1590725|title=Maria Teresa Andreu: Ženský futbal, teraz|date=7 September 1977|page=8|newspaper=El Noticiero Universal|language=es|last=Mora|first=Francisco}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20241130140244/https://arca.bnc.cat/arcabib_pro/ca/catalogo_imagenes/grupo.do?path=1590725 |date=2024-11-30 }}</ref>Katalánska ženská liga bola opäť založená v sezóne 1978 – 79 so súbežnou pohárovou súťažou, v ktorej [[FC Barcelona B (ženy)|P.F. Barcelona Atlético]] skončili na druhom mieste po prehre vo finále na penalty.<ref>{{cite news|url=https://arca.bnc.cat/arcabib_pro/ca/catalogo_imagenes/grupo.do?path=1591260|title=Šport na pracovisku: Ocenenia a trofeje Sezóna 1978/79 {{!}} Finále provinčných majstrovstiev ženského futbalu, P.F. Blanquiazul, 1 P.F. Barna. Atco., 1: po penaltách, víťazka Peña F. Feminino Blanquiazul|first=A|last=Goñi|date=7 June 1979|newspaper=El Noticiero Universal|page=28|language=es}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250330021346/https://arca.bnc.cat/arcabib_pro/ca/catalogo_imagenes/grupo.do?path=1591260 |date=2025-03-30 }}</ref> predtým, ako bola P.F. Barcelona druhá v lige v [[sezóna P.F. Barcelona 1979–80|1979–80]].<ref>{{cite news|url=https://arca.bnc.cat/arcabib_pro/ca/catalogo_imagenes/grupo.do?path=1589655&posicion=26&presentacion=pagina|title=Ženský turnaj|language=es|newspaper=El Noticiero Universal|editor-last=Pedret|editor-first=A. G.|others=F. Amaro, J.M. Garcia, Planas, R. Rubiella|date=30 January 1980|page=26}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250330021300/https://arca.bnc.cat/arcabib_pro/ca/catalogo_imagenes/grupo.do?path=1589655&posicion=26&presentacion=pagina |date=2025-03-30 }}</ref> ===1981{{--}}1988: Katalánska liga a rivalita s Barcelonou=== Španielska futbalová federácia (vtedy FEF, dnes RFEF) formálne uznala ženský futbal v roku 1980 a v roku 1981 schválila vytvorenie ženského futbalového oddelenia [[Katalánska futbalová federácia|Katalánskej futbalovej federácie]] (FCF) <ref>{{Cite web |title=Séria ženského futbalu na MARCA.com – Tajný pôvod národného tímu|url=https://www.marca.com/reportajes/2013/04/serial_futbol_femenino/2013/04/23/seccion_01/1366710025.html |website=www.marca.com}}</ref>s cieľom založiť Katalánsku ženskú futbalovú ligu, ktorej zakladajúcim členom bola Barcelona. <ref>{{Cite news |last=López Recasens |first=X |date=6 December 1984 |title=Katalánsko, priekopníčka ženského futbalu|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1984/12/06/pagina-19/1118025/pdf.html |work=Mundo Deportivo |pages=19 |language=es}}</ref><ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1981/02/14/pagina-38/1059195/pdf.html|title=Dohody so španielskou federáciou: V Katalánsku sa uskutočnia majstrovstvá ženského futbalu|date=13 February 1981|editor-last=Castillo|editor-first=Juan Jose|page=38|language=es|newspaper=Mundo Deportivo}}</ref><ref name=TomasHistoria>{{cite book|last=Tomás Belenguer|first=Manuel|title=Ženy Barçy: história od počiatkov až po treble|language=ca|year=2021|publisher=Editorial Base|location=Barcelona|isbn=9788419007001|pages=85–94}}</ref>V sezóne 1982/83 si tím za trénerku zvolil bývalú hráčku a advokátku [[Núria Llansà]].<ref name="Llansa">{{Cite web |title=Nuria Llansa|url=https://www.fcbarcelona.com/en/card/3830726/nuria-llansa |access-date=1 February 2024 |website=www.fcbarcelona.com |language=en}}</ref>Tím si zároveň zmenil názov. Maria Teresa Andreu navrhla názov Club Femenino/Femení (CF) Barcelona, aby sa viac približoval názvu mužského tímu; zmena bola oficiálne vykonaná pred ročníkom [[Copa de la Reina de Fútbol]] v roku 1983.<ref>{{Cite web |date=24 December 2020 |title=50. výročie ženského futbalu Barça: časy prašných ihrísk a lacného ubytovania sú za nami|url=https://www.elperiodico.com/es/futbol/20201224/barca-femenino-futbol-50-anos-11420504 |access-date=10 September 2024 |website=www.elperiodico.com |language=es}}</ref>Neskôr v tomto desaťročí bol tím niekedy stále označovaný ako Penya Femenina Barcelona a nebol oficiálnou sekciou FC Barcelona.<ref>{{Cite web|title=Historický úvod do ženského futbalu|url=https://www.fcbarcelona.es/es/noticias/887434/introduccion-historica-del-futbol-femenino|access-date=30 October 2021|website=www.fcbarcelona.es|publisher=FC Barcelona|language=es}}</ref><ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1984/07/14/pagina-14/1108745/pdf.html|title=V Horte, finále Katalánskeho pohára|date=14 July 1984|language=es|newspaper=Mundo Deportivo|page=14|last=Mentruit|first=Imma}}</ref><ref name="Lucha" /> Spôsob riadenia ženského tímu viedol v roku 1981 k odštiepeniu skupiny, ktorá vytvorila nezávislé mužstvo vedené bývalou hráčkou Barcelony [[Francina Pubill|Francinou]]. Pokiaľ ide o tituly, Barcelona (s „i“) bola v 80. rokoch úspešnejšia než Barcelona (s „e“),<ref>{{cite news|title=Barcelona: bodka nad i a prechod cez t|url=http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1986/04/03/pagina-28/1149080/pdf.html#&mode=fullScreen|access-date=28 June 2024|date=3 April 1986|page=28|newspaper=Mundo Deportivo|first=X|last=López Recasens}}</ref>pričom oba tímy patrili medzi najsilnejšie v katalánskom ženskom futbale a v lige medzi sebou zvádzali intenzívny boj. <ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1985/12/28/pagina-23/1126928/pdf.html|title=Barcelona, nový líder|prvý=X|posledný=López Recasens|newspaper=Mundo Deportivo|date=28 December 1985|page=23|language=es}}</ref><ref name="BCampeon">{{cite news|title=Barcelona, šampión|url=http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1985/04/07/pagina-24/1120860/pdf.html#&mode=fullScreen|access-date=26 June 2024|language=es|date=7 April 1985|page=24|newspaper=Mundo Deportivo|first=X|last=López Recasens}}</ref><ref name="Empieza">{{Cite news |last=López Recasens |first=X |date=12 January 1985 |title=Začína sa play-off |url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1985/01/12/pagina-19/1116341/pdf.html |work=Mundo Deportivo |pages=19 |language=es}}</ref>Medzi ďalšie popredné katalánske tímy v tom období patrili [[Derbi Femení|derbi femení]] rivali [[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]] a nezávislý tím Vallès Occidental.<ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1987/05/26/pagina-20/1151001/pdf.html|title=Western Valleys: Šampióni hľadajú sponzora|date=26 May 1987|page=20|newspaper=Mundo Deportivo|last=López R.|first=X|language=es}}</ref>Barcelona vyhrala svoju prvú oficiálnu súťaž – Copa Generalitat/Copa Catalana, predchodcu [[Copa Catalunya (ženský futbal)|Copa Catalunya]] – po víťazstvách nad Barcelonou a Vallès Occidental.<ref name="Title2020">{{Cite web|date=28 June 2020|title=Ženský tím Barça získal pred 35 rokmi svoj prvý oficiálny titul v histórii|url=https://www.fcbarcelona.es/es/futbol/femenino-a/noticias/1699636/el-barca-femenino-gano-el-primer-titulo-oficial-de-su-historia-hace-35-anos|access-date=30 October 2021|website=www.fcbarcelona.es|publisher=FC Barcelona|language=es}}</ref> Podpora zo strany FC Barcelona sa v tomto období menila. V januári 1983, pred turnajom Copa de la Reina, nemala Barcelona pevne stanovené tréningové priestory ani harmonogram (na rozdiel od väčšiny ligových tímov, hoci ani Barcelona ich nemala) a vzťah s FC Barcelona bol považovaný za jeden z najslabších medzi ženskými tímami a ich materskými klubmi. Uvádzalo sa, že FC Barcelona „sa o nich nechcela zaujímať“.<ref name=Lucha>{{Cite news |last=Galindo |first=Jesús |date=2 January 1983 |title=ŽENSKÉ FUTBALOVÉ TERAZY BOJUJÚ O PREŽITIE|url=http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1983/01/02/pagina-19/1090385/pdf.html |work=Mundo Deportivo |pages=19}}</ref> V roku 1984, keď bola Núria Llansà povýšená na riaditeľku ženského futbalu,<ref name=Llansa/>bola FC Barcelona oceňovaná za výrazne väčší a stabilnejší záujem o ženský futbal. Klub poskytol svoje štadióny (vrátane Camp Nou) a zázemie..<ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1984/03/17/pagina-6/1103266/pdf.html|language=Spanish|title=Španielsko–Francúzsko: Dievčatá... na vidiek!|date=17 March 1984|page=6|newspaper=Mundo Deportivo|last=Serra|first=Josep Ma.}}</ref><ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1985/11/23/pagina-22/1434701/pdf.html|title=0–27: Údolie zneužívalo Brémy|first=X|last=López Recasens|newspaper=Mundo Deportivo|language=es|date=23 November 1985|page=22}}</ref><ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1988/02/06/pagina-23/1440520/pdf.html|title=Ženský futbal {{!}} Dva priateľské zápasy katalánskeho národného tímu|newspaper=Mundo Deportivo|author=Xavier|date=6 February 1988|page=23|language=es}}</ref><ref>{{cite book|last=Tomás|first=Manuel|title=Les Corts and Barça: vuitanta-cinc anys d'història zdieľané|publisher=City Council of Barcelona|location=Barcelona|year=2007|language=ca|isbn=978-84-9850-055-4}}</ref>Llansà pôsobila vo funkcii riaditeľky až do začlenenia tímu ako oficiálnej súčasti FC Barcelona.<ref>{{Cite web |last=Sport |date=26 June 2019 |title=Smrť Núrie Llansà, bývalého hráča FC Barcelona |url=https://www.sport.es/es/noticias/veteranos/fallecio-nuria-llansa-exjugadora-barcelona-7524142 |access-date=1 February 2024 |website=www.sport.es |language=es}}</ref> ===1988{{--}}2001: Liga Nacional a nekonzistentnosť === Španielska futbalová federácia (vtedy FEF, dnes RFEF) formálne uznala ženský futbal v roku 1980<ref>{{Cite web |title=Séria ženského futbalu na MARCA.com – Tajný pôvod národného tímu|url=https://www.marca.com/reportajes/2013/04/serial_futbol_femenino/2013/04/23/seccion_01/1366710025.html |website=www.marca.com}}</ref> a v roku 1981 schválila vytvorenie ženského futbalového oddelenia [[Katalánska futbalová federácia|Katalánskej futbalovej federácie]] (FCF) s cieľom založiť Lliga catalana de futbol femenina,<ref>{{Cite news |last=López Recasens |first=X |date=6 December 1984 |title=Katalánsko, priekopníčka ženského futbalu |url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1984/12/06/pagina-19/1118025/pdf.html |work=Mundo Deportivo |pages=19 |language=es}}</ref><ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1981/02/14/pagina-38/1059195/pdf.html|title=Dohody so španielskou federáciou: V Katalánsku sa uskutočnia majstrovstvá ženského futbalu|date=13 February 1981|editor-last=Castillo|editor-first=Juan Jose|page=38|language=es|newspaper=Mundo Deportivo}}</ref>ktorej zakladajúcim členom bola Barcelona.<ref name=TomasHistoria/> V sezóne 1982/83 si tím za trénerku zvolil bývalú hráčku a advokátku [[Núria Llansà]]<ref>{{Cite web |title=Nuria Llansa |url=https://www.fcbarcelona.com/en/card/3830726/nuria-llansa |access-date=1 February 2024 |website=www.fcbarcelona.com |language=en}}</ref>a zároveň si zmenil názov. Maria Teresa Andreu navrhla pomenovanie Club Femenino/Femení (CF) Barcelona, aby sa viac približovalo názvu mužského tímu; zmena bola oficiálne vykonaná pred ročníkom [[Copa de la Reina]] v roku 1983. <ref>{{Cite web |date=24 December 2020 |title=50. výročie ženského futbalu Barça: časy prašných ihrísk a lacného ubytovania sú za nami|url=https://www.elperiodico.com/es/futbol/20201224/barca-femenino-futbol-50-anos-11420504 |access-date=10 September 2024 |website=www.elperiodico.com |language=es}}</ref>Neskôr v tomto desaťročí bol tím niekedy stále označovaný ako Penya Femenina Barcelona<ref>{{Cite web|title=Historický úvod do ženského futbalu|url=https://www.fcbarcelona.es/es/noticias/887434/introduccion-historica-del-futbol-femenino|access-date=30 October 2021|website=www.fcbarcelona.es|publisher=FC Barcelona|language=es}}</ref><ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1984/07/14/pagina-14/1108745/pdf.html|title=V Horte, finále Katalánskeho pohára|dátum=14. júla 1984|language=es|newspaper=Mundo Deportivo|page=14|last=Mentruit|first=Imma}}</ref>a nebol oficiálnou sekciou [[FC Barcelona]].<ref name="Lucha" /> Spôsob riadenia ženského tímu viedol v roku 1981 k odštiepeniu skupiny, ktorá vytvorila nezávislé mužstvo Penya Barcelonista Barcilona, vedené bývalými hráčkami Barcelony [[Francina Pubill|Francinou]] a Vicentou Pubill i Font. Pokiaľ ide o tituly, Barcelona (s „i“) bola v 80. rokoch výrazne úspešnejšia než Barcelona (s „e“),<ref>{{cite news|title=Barcelona: bodka nad i a prechod cez t|url=http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1986/04/03/pagina-28/1149080/pdf.html#&mode=fullScreen|access-date=28 June 2024|date=3 April 1986|page=28|newspaper=Mundo Deportivo|first=X|last=López Recasens}}</ref>hoci oba tímy patrili medzi najsilnejšie v katalánskom ženskom futbale a v lige medzi sebou zvádzali intenzívne súboje. <ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1985/12/28/pagina-23/1126928/pdf.html|title=Barcelona, nový líder|first=X|last=López Recasens|newspaper=Mundo Deportivo|date=28 December 1985|page=23|language=es}}</ref><ref>{{cite news|title=Barcilona, campeón|url=http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1985/04/07/pagina-24/1120860/pdf.html#&mode=fullScreen|access-date=26 June 2024|language=es|date=7 April 1985|page=24|newspaper=Mundo Deportivo|first=X|last=López Recasens}}</ref><ref>{{Cite news |last=López Recasens |first=X |date=12 January 1985 |title=Začína sa play-off |url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1985/01/12/pagina-19/1116341/pdf.html |work=Mundo Deportivo |pages=19 |language=es}}</ref> Medzi ďalšie popredné katalánske tímy v tom období patrili [[Derbi Femení|derbi femení]] rivali [[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]] a nezávislý tím Vallès Occidental.<ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1987/05/26/pagina-20/1151001/pdf.html|title=Western Valleys: Šampióni hľadajú sponzora|date=26 May 1987|page=20|newspaper=Mundo Deportivo|last=López R.|first=X|language=es}}</ref>Barcelona získala svoju prvú oficiálnu trofej – Copa Generalitat/Copa Catalana, predchodcu [[Copa Catalunya (ženský futbal)|Copa Catalunya]] – víťazstvom nad Barcilonou a Vallès Occidental v roku 1985. Podpora zo strany FC Barcelona sa v tomto období menila. V januári 1983, pred turnajom Copa de la Reina, nemala Barcelona pevne stanovené tréningové priestory ani harmonogram a vzťah s FC Barcelona bol považovaný za jeden z najslabších medzi ženskými tímami a ich materskými klubmi. Uvádzalo sa, že FC Barcelona „sa o ne nechcela zaujímať“. <ref name=":26">{{Cite book |last1=Porta |first1=Frederic |url=https://books.google.com/books?id=Cw47DQAAQBAJ |title=Barça Insòlit: 800 històries de la Història |last2=Tomás |first2=Manuel |date=9 March 2017 |publisher=ROCA EDITORIAL |isbn=978-84-945569-6-8 |pages=547–548 |language=ca}}</ref> V roku 1984, keď bola Núria Llansà povýšená na riaditeľku ženského futbalového tímu, bola FC Barcelona oceňovaná za stabilnejší záujem o ženský futbal a za sprístupnenie svojich štadiónov (vrátane Camp Nou) a zázemia.<ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1984/03/17/pagina-6/1103266/pdf.html|language=Spanish|title=España–Francia: Chicas... ¡al campo!|date=17. marec 1984|page=6new| Deportivo|last=Serra|first=Josep Ma.}}</ref> Najneskôr od roku 1985 hrával tím väčšinu domácich zápasov na [[Mini Estadi]].<ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1985/11/23/2314040.html|2=title/pdf/pagina-22 Valles abuso del Bemen|prvý=X|posledný=López Recasens|newspaper=Mundo Deportivo|language=es|date=23. novembra 1985|page=22}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1988/02/06/pagina-23/1440520/pdf.html|title=Futbol Dos catalana|newspaper=Mundo Deportivo|autor=Xavier|dátum=6. február 1988|strana=23|jazyk=es}}</ref><ref>{{cite web|last=Tomás|first=Manuel|title=Les Corts v Barça: vuitanta-cinc anys Council of[istòCria d'artida| Barcelona]]|location=Barcelona|year=2007|language=ca|isbn=978-84-9850-055-4}}</ref> Llansà pôsobila vo funkcii riaditeľky až do začlenenia tímu ako oficiálnej sekcie FC Barcelona.<ref>{{Cite web |last=Sport |dátum=26. jún 2019 |title delFaljriauglanósà FCalleugúlanósà = FC Barcelona |url=https://www.sport.es/es/noticias/veteranos/fallecio-nuria-llansa-exjugadora-barcelona-7524142 |access-date=1 február 2024 |website=www.sport.es |language=es}}</ref> ===1988{{--}}2001: Národná liga a nekonzistentnosť === V roku 1988 sa Club Femení Barcelona, podporovaný FC Barcelona, stal zakladajúcim členom súťaže Liga Nacional, prvej najvyššej celoštátnej ženskej futbalovej ligy v Španielsku.<ref name=":26"/> Výkony tímu boli v tejto fáze od začiatku nekonzistentné – dokázal prehrávať so slabšími mužstvami a zároveň víťaziť nad favoritmi, čím sa etabloval ako tím stredu tabuľky. Na začiatku 90. rokov zažil úspešné trojročné obdobie; v rokoch 1992 až 1994 sa umiestnil medzi tromi najlepšími tímami ligy a v roku 1994 získal trofej Copa de la Reina.<ref name=":26" />Následne sa prepadol na nižšie priečky tabuľky, no napriek slabším výsledkom v neskorších ročníkoch Liga Nacional sa mu vždy podarilo udržať sa v najvyššej súťaži.<ref name=":26" /> Maria Teresa Andreu sa v roku 2000 stala členkou predstavenstva FC Barcelona<ref>{{Cite web|title=Andreu Grau, Maria Teresa štatistiky {{!}} hráčov FC Barcelona|url=https://players.fcbarcelona.com/en/player/2451-maria-teresa-andreu-grau-maria-teresa|website=FCB Jugadors|language=es|accessdate=2026-02-15|archiveurl=https://web.archive.org/web/20240910224121/https://players.fcbarcelona.com/en/player/2451-maria-teresa-andreu-grau-maria-teresa|archivedate=2024-09-10}}</ref> a do roka začlenila Club Femení Barcelona do organizačnej štruktúry Barcelonskej nadácie, čím sa ženský tím stal súčasťou administratívy klubu.<ref name=":0">{{Cite web |last=Escudero |first=Sergi |date=31 May 2023 |title=Revolúcie z Barçy odchádzajú od Alexia Putellasa|url=https://www.ara.cat/esports/barca-femeni/revolucionaries-barca-alexia_1_4714487.html |access-date=10 September 2024 |website=Ara.cat |language=ca}}</ref> ===2002{{--}}2007: Stala sa oficiálnou sekciou a druhou divíziou === V roku 2001 bola liga pre prirodzený rast premenovaná na [[Superliga Femenina]]. Barcelona nebola prijatá do najvyššej divízie, keďže nemohla uhradiť registračný poplatok vo výške ₧ 3 milióny, a bola zaradená do novej druhej divízie Superligy, ktorá bola v tom čase najnižšou úrovňou národného futbalu (rozdelenou podľa regionálnych skupín). <ref name="TomasBelenguer" /> Núria Llansà presadzovala uznanie a podporu tímu ako súčasti klubu.<ref>{{cite web|last=Irigoyen|first=Juan I.|date=16 May 2021|title=El Barcelona conquista Europa|url=https://elpais.com/deportes/2021-05-16/el-barcelona-conquista-europa.html|website=El País|language=es}}</ref>V lete 2002 predstavenstvo FC Barcelona jednomyseľne schválilo začlenenie CF Barcelona ako oficiálnej sekcie a klub premenoval ženský tím na Futbol Club Barcelona Femení.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Cite web|last=LoRé|first=Michael|date=6 March 2020|title=How FC Barcelona Is Paving The Way For Women's Soccer|url=https://www.forbes.com/sites/michaellore/2020/03/06/how-fc-barcelona-is-paving-the-way-for-womens-soccer/|access-date=29 October 2021|work=Forbes|language=en}}</ref><ref name=Parking>{{cite web|last=Irigoyen|first=Juan I.|date=14 May 2021|title=De jugar en el parking a estar en la élite de Europa|url=https://elpais.com/deportes/2021-05-14/del-aparcamiento-a-la-elite-de-europa.html|website=El País|language=es}}</ref> V nasledujúcom roku sa tím formálne stal profesionálnym, hráčky však nepoberali platy postačujúce na živobytie a museli si ponechať aj ďalšie zamestnania.<ref name=Parking/> Barcelona vyhrala svoju skupinu v [[Segunda División (ženy)|Segunda División]] v rokoch 2002 a 2003, no po neúspešných účastiach v baráži o postup zostala v druhej divízii. Do Superligy napokon postúpila v sezóne 2004/05. Po postupe sa tímu dostalo určitej mediálnej pozornosti vďaka podpisu mexickej reprezentantky [[Maribel Domínguez|Maribel „Marigol“ Domínguez]] a Španielky Maríe Luisy Coimbry, čo sa však neodrazilo na výraznom zlepšení výsledkov. <ref name="20minutos-2005">{{Cite web|last=Pelayo|first=José|date=10 February 2005|title=El otro duelo de 'cracks'|url=http://www.20minutos.es/noticia/4258/0/el/otro/duelo/|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20050511070711/http://www.20minutos.es/noticia/4258/0/el/otro/duelo/|archive-date=11 May 2005|access-date=30 October 2021|website=20minutos.es|publisher=20 minutos|language=es}}</ref> V roku 2006 bol ako tréner najatý [[Xavi Llorens]], ktorý nahradil [[Natalia Astrain]].<ref>{{Cite web|last=Bonals|first=Laia|date=16 May 2021|title=Making history has never been so close|url=https://en.ara.cat/sports/making-history-has-never-been-close_130_3986303.html|access-date=16 September 2024|website=Ara|language=cat}}</ref>Astrain patrila medzi osobnosti, ktoré odišli počas letnej reštrukturalizácie klubu v roku 2006, keď bola ženská sekcia výrazne zredukovaná.<ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/2006/06/30/pagina-29/829841/pdf.html|title=Habrá reestructuración en el fútbol femenino|last=Roura|first=C|date=30 June 2006|newspaper=Mundo Deportivo|page=29|language=es}}</ref>Llorens nedokázal udržať tím v Superlige a na konci sezóny 2006/07 mužstvo zostúpilo. Klub následne zvažoval rozpustenie ženskej sekcie.<ref>{{cite news|url= http://hemeroteca-paginas.mundodeportivo.com/EMD02/PUB/2007/05/07/EMD20070507014MDP.pdf| access-date=2 August 2022|language=es|newspaper=Mundo Deportivo|date=7 May 2007|title=Stoichkov quiere a Alexanko|last1=Roura|first1=C|last2=Solé|first2=S|page=14}}</ref> ===2008{{--}}2015: Návrat do najvyššej súťaže a prvá zlatá éra === [[File:Final Copa Catalunya Femenina RCDE 0 – 1 FCB (6089064812).jpg|thumb|upright=1|right|Barcelona celebrating their 2011 [[Copa Catalunya (women's football)|Copa Catalunya]] win]] Barcelona sa do Superligy vrátila v roku 2008 a medzi rokmi 2009 až 2011 sa stabilizovala na popredných priečkach ligovej tabuľky.<ref name=":8" />V roku 2011 získala svoj druhý titul v Copa de la Reina, keď vo finále zdolala mestského rivala [[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]] 1:0.<ref name=":8">{{cite web|title=FC Barcelona, campeón de la Copa de SM La Reina tras vencer al RCD Espanyol (1–0) |url=http://www.rfef.es/index.jsp?nodo=119&ID=1479 |publisher=rfef.es |access-date=19 June 2011 |language=es |date=19 June 2011 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20111227112831/http://www.rfef.es/index.jsp?nodo=119&ID=1479 |archive-date=27 December 2011}}</ref>V sezóne 2011/12 získala svoj prvý ligový titul so vtedy rekordným ziskom 94 bodov.<ref>{{cite web|title=El Barça femenino, campeón de Liga |url=http://www.mundodeportivo.com/20120527/mundo-barsa/barca-barca-femenino-liga-campeonas_54300366310.html|publisher=mundodeportivo.com|access-date=27 May 2012|language=es|date=27 May 2012}}</ref> Zároveň sa po prvý raz kvalifikovala do [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majstrov žien UEFA]], no vypadla už v prvom kole.<ref name=":9" />V sezóne 2012/13 úspešne obhájila ligový titul víťazstvom v záverečnom zápase na ihrisku vedúceho tímu [[Athletic Bilbao (ženy)|Athletic Bilbao]]. Následne triumfovala aj v [[Copa de la Reina de Fútbol 2013|Copa de la Reina 2013]] a stala sa piatym španielskym ženským tímom, ktorý dosiahol [[Double (futbal)|domáci double]].<ref name=":9">{{cite web|last1=Menayo|first1=David|date=16 June 2013|title=El Barcelona firma el primer doblete de su historia|url=https://www.marca.com/2013/06/16/futbol/futbol_femenino/1371380550.html|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20210624204744/https://www.marca.com/2013/06/16/futbol/futbol_femenino/1371380550.html|archive-date=24 June 2021|access-date=20 June 2021|website=marca.com|publisher=MARCA|language=en}}</ref> V sezóne [[Liga majstrov žien UEFA 2013/14|2013/14]] sa Barcelona po prvý raz prebojovala do štvrťfinále Ligy majstrov žien UEFA.<ref name=":4" />V tom istom ročníku získala svoj tretí ligový titul v rade. Medzi 17. aprílom 2011 a 11. decembrom 2011 dosiahla 15-zápasovú víťaznú sériu, ktorá bola do roku 2015 najdlhšou sériou víťazstiev v histórii španielskeho ženského futbalu. Medzi 23. septembrom 2012 a 20. aprílom 2014 zaznamenala sériu 54 zápasov bez prehry, čo bol v tom čase ďalší rekord.<ref>{{Cite web |last=Ramos |first=D |date=4 September 2015 |title=20 cosas que deberías saber de la Liga femenina de fútbol |url=https://www.marca.com/2015/09/04/futbol/futbol_femenino/1441360348.html |access-date=2 February 2024 |website=MARCA.com |language=es}}</ref> Na konci sezóny 2013/14 klub označil predchádzajúce štyri roky za zlatú éru Barcelona Femení, počas ktorej tím „absolútne dominoval španielskej futbalovej scéne“. Ženské mužstvo zároveň získalo vlastnú sekciu v [[Múzeum FC Barcelona|Múzeu Barça]].<ref name=":4">{{cite web|url=https://www.fcbarcelona.es/es/noticias/1123347/golden-era-for-fc-barcelonas-womens-team|title=Golden era for FC Barcelona's women's team|date=17 June 2014|website=FC Barcelona}}</ref> V nasledujúcej sezóne 2014/15 sa Barcelona stala prvým tímom v histórii španielskej ženskej ligy, ktorý získal štyri ligové tituly po sebe.<ref>{{Cite web |last=González |first=Inma |date=18 April 2015 |title=Las chicas del Barça conquistan su cuarta Liga consecutiva |url=https://www.elperiodico.com/es/deportes/20150418/chicas-barca-conquistan-cuarta-liga-consecutiva-4112042 |access-date=10 February 2024 |website=www.elperiodico.com |language=es}}</ref> ===2015{{--}}2018: Profesionalizmus a rivalita s Atléticom Madrid === V lete 2015 sa klub rozhodol zprofesionalizovať ženskú sekciu.<ref name=":1" />Napriek domácim úspechom sa hráčky dovtedy nedokázali uživiť hraním za Barcelona Femení a klub si uvedomoval, že nemôže konkurovať profesionálnym tímom z iných krajín v Lige majstrov.<ref name=":5">{{Cite web |last=Lowe, Sid |date=12 March 2021 |title=The best team in Spain right now? The 18–0 Barca Women |url=https://www.espn.com/soccer/barcelona-women/story/4330288/barcelonas-womens-team-have-passed-the-men-to-be-best-in-spain-right-now-whats-next-for-losada-and-co |access-date=30 October 2021 |website=ESPN.com |publisher=ESPN |language=en}}</ref>Tím už v roku 2014 uzavrel sponzorskú zmluvu so spoločnosťou [[Stanley Hand Tools|Stanley Tools]], ktorá umožnila jeho profesionalizáciu,<ref name=":5" />a v roku 2018 bola podpísaná dohoda o umiestnení loga na dresy, vďaka čomu sa Stanley stal prvým hlavným sponzorom špecificky pre ženský tím.<ref>{{Cite web |date=27 July 2018 |title=STANLEY Becomes the First Main Jersey Partner of FC Barcelona Women's Team |url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/792979/stanley-becomes-the-first-main-jersey-partner-of-fc-barcelona-womens-team |access-date=30 October 2021 |website=www.fcbarcelona.com |publisher=FC Barcelona|language=en}}</ref>Keďže ženská sekcia nebola zahrnutá do zmluvy, ktorú mužský tím podpísal s [[Rakuten]]om v roku 2016, Barcelona Femení mohla uzavrieť exkluzívnu zmluvu so Stanleym v hodnote približne 3,5 milióna eur ročne, čím sa financovanie tímu oddelilo a stal sa finančne samostatným.<ref>{{Cite web |date=16 October 2018 |title=Barça Women turns profitable with Stanley I Women's Football Marketing |url=https://www.xavibove.es/en/barca-women-turns-profitable-with-3-5me-from-stanley/ |access-date=9 May 2024 |website=Xavi Bové |language=en-GB}}</ref>S profesionalizáciou začal klub uskutočňovať viaceré zmeny, vrátane príchodu Markela Zubizarretu ako manažéra ženského tímu v roku 2015.<ref name=":14">{{Cite web |title=Markel Zubizarreta set to leave the Club |url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/3701220/markel-zubizarreta-set-to-leave-the-club |access-date=8 May 2024 |website=www.fcbarcelona.com |language=en}}</ref> Domáca dominancia Barcelony sa však počas procesu profesionalizácie prerušila. Vtedajšia kapitánka [[Vicky Losada]] neskôr uviedla, že tento prechod bol spočiatku „veľkou zmenou“, ktorá narušila stabilitu tímu.<ref name=":5" />V rámci novej stratégie sa Barcelona viac zamerala na úspech v Lige majstrov,<ref name=":6">{{Cite news |title=Barcelona sign England striker Duggan |url=https://www.bbc.com/sport/football/40514401 |access-date=9 February 2024 |work=BBC Sport |language=en-GB}}</ref>pričom prioritou bolo postupné zlepšovanie podmienok, nie okamžité dorovnanie úrovne zahraničných tímov.<ref name=":7">{{Cite web |last=Sport |date=22 April 2015 |title="El año que viene queremos conseguir otra liga" |url=https://www.sport.es/es/noticias/barca/barcelona-femenino-queremos-liga-4123547 |access-date=10 February 2024 |website=www.sport.es |language=es}}</ref>Svoje prvé semifinále Ligy majstrov dosiahla v sezóne [[Liga majstrov žien UEFA 2016/17|2016/17]], čo bolo prirovnávané k rýchlemu vzostupu [[Manchester City W.F.C.|Manchester City ]], ktorý sa stal profesionálnym tímom a dosiahol rovnaký míľnik v podobnom období.<ref name=":6" /> Toto obdobie sa zároveň zhodovalo so vzostupom Atlético Madrid Femenino ako vážneho konkurenta Barcelony. Atlético sa stalo hlavným vyzývateľom a medzi oboma klubmi sa rozvinula výrazná rivalita, ktorú Losada označila za ženské „Clásico“.<ref name=":5" /><ref>{{Cite web |last=Egorov |first=Grigory |date=6 September 2019 |title=Barca Femeni goalkeeper: Real Madrid's women's team have to earn Clasico status |url=https://tribuna.com/en/news/fcbarcelona-2019-09-06-barca-femeni-goalkeeper-real-madrids-womens-team-have-to-earn-clasico-status/ |access-date=30 October 2021 |website=Tribuna.com|language=en}}</ref>Atlético získalo tri ligové tituly medzi sezónami 2016/17 a 2018/19 a Barcelona skončila v každej z týchto sezón na druhom mieste.<ref name=":3">{{Cite web |last=Gulino |first=Joey |date=17 March 2019 |title=Barcelona's win over Atletico Madrid sets attendance record for women's club match |url=https://www.yahoo.com/now/barcelonas-win-over-atletico-madrid-sets-attendance-record-for-womens-club-match-160324919.html |access-date=30 October 2021 |website=www.yahoo.com |publisher=Yahoo! |language=en-US }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name=":5" /> Po niekoľkých rokoch neúspechov proti Atléticu,<ref name=":5" /> Barcelona zvíťazila nad týmto rivalom vo finále Copa de la Reina v roku 2017, ktoré bolo zároveň posledným zápasom Xaviho Llorensa vo funkcii trénera.<ref>{{Cite web |title=FC Barcelona Women v Atlético Madrid: Copa de la Reina winners! (4–1) |url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/755585/fc-barcelona-women-v-atletico-madrid-copa-de-la-reina-winners-4-1 |access-date=9 February 2024 |website=www.fcbarcelona.com |language=en}}</ref>Llorens prišiel v roku 2006 v období oslabenia sekcie a podieľal sa na jej reštrukturalizácii; jeho odchod znamenal ďalšiu fázu zmien. Pod vedením jeho nástupcu [[Fran Sánchez]],<ref name=":5" /><ref name=":6" />a po tom, čo sa Zubizarreta v lete 2017 stal športovým riaditeľom,<ref name=":14" /> sa Barcelona Femení postupne odklonila od dôrazu výlučne na rozvoj a integráciu mladých hráčok.<ref name=":5" /><ref name=":6" />Klub začal podpisovať zmluvy s viacerými medzinárodne uznávanými hráčkami, vrátane reprezentantky [[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicka]] [[Toni Duggan]]<ref name=":6" />a [[Lieke Martens]], ktorá sa stala najlepšie platenou futbalistkou v tíme. V lete 2018 sa Barcelona Femení po prvý raz pripojila k mužskému tímu na predsezónnom turné. Tento krok bol hodnotený ako priekopnícky z hľadiska rozvoja komerčných príležitostí a presadzovania rovnosti v ženskom futbale.<ref name=":12">{{Cite news |last=Taylor |first=Louise |date=19 July 2018 |title=Everton and Barcelona take pioneering lead towards equality |url=https://www.theguardian.com/football/2018/jul/19/everton-barcelona-lead-towards-equality-whatif |access-date=9 February 2024 |work=The Guardian |language=en-GB |issn=0261-3077}}</ref> === 2019{{--}}2024: Nová dynastia === Barcelona porazila Atlético Madrid na štadióne [[Metropolitano Stadium|Wanda Metropolitano]] 17. marca 2019 v zápase, ktorý vytvoril svetový rekord v návštevnosti ženského klubového futbalu – 60 739 divákov.<ref name=":3" />Neskôr v tej istej sezóne sa Barcelona prebojovala do svojho prvého finále Ligy majstrov, kde podľahla päťnásobnému víťazovi [[OL Lyonnes (ženy)|Lyonu]] 1:4.<ref>{{Cite news |last=Panja |first=Tariq |date=18 May 2019 |title=Lyon Routs Barcelona to Win Fourth Straight Women's Champions League Title |url=https://www.nytimes.com/2019/05/18/sports/lyon-barcelona-champions-league-title.html |access-date=18 February 2024 |work=The New York Times |language=en-US |issn=0362-4331}}</ref>V januári 2019 nahradil [[Fran Sánchez]]a na poste trénera [[Lluís Cortés]].<ref>{{cite web|date=8 January 2019|title=Lluís Cortés takes over women's team|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/969839/lluis-cortes-takes-over-womens-team|access-date=24 December 2021|publisher=FCBarcelona.com|language=en}}</ref>Od leta 2019 sa klub usiloval obmedziť počet prestupov a vrátiť sa k dlhodobému projektu založenému na rozvoji domácich talentov.<ref name=":5" />Markel Zubizarreta si získal povesť „architekta“ tímu, ktorý budoval káder kombináciou mladých hráčok a strategicky vybraných posíl, pričom išlo o relatívne nízkonákladový, no efektívny model.<ref name=":15">{{Cite web |date=7 April 2024 |title=La plantilla más valiosa del mundo es 'low-cost' |url=https://www.sport.es/es/noticias/futbol-femenino-barca/plantilla-valiosa-mundo-low-cost-100702043 |access-date=8 May 2024 |website=www.sport.es |language=es}}</ref>Klub prijímal externé hráčky, ktoré sa dokázali prispôsobiť hernému štýlu Barcelony; podľa kapitánky [[Vicky Losada]] bol „štýl klubu posvätný“.<ref name=":5" /> Po prehre vo finále Ligy majstrov v roku 2019 smerovali investície aj do zlepšenia infraštruktúry, podmienok a rozšírenia realizačného tímu<ref name=":15" />Obdobie od roku 2019 do roku 2024 je označované ako dynastická éra Barcelona Femení a ako „nová európska dynastia“.<ref name=":11">{{Cite web|last=Gastelum |first=Andrew |date=20 May 2022 |title=How Barcelona Femení Became the World's Most Dominant Team |url=https://www.si.com/soccer/2022/05/20/barcelona-femeni-alexia-dynasty-champions-league-final-daily-cover |access-date=4 May 2024 |magazine=Sports Illustrated |language=en-us}}</ref><ref>{{Cite web |last=VAVEL.com |date=3 June 2023 |title=Barcelona 3–2 Wolfsburg: Eindhoven welcomes the coronation of Catalonia's eternal European royalty |url=https://www.vavel.com/en/football/2023/06/03/womens-football/1148389-barcelona-3-2-wolfsburg-eindhoven-welcomes-the-coronation-of-catalonias-eternal-european-royalty.html |access-date=4 May 2024 |website=VAVEL |language=en}}</ref><ref>{{Cite book |last=Abdullah |first=Abdullah |title=Rise of a New Dynasty: FC Barcelona Femini's Emerging Legacy |date=8 April 2024 |publisher=Pitch Publishing Ltd |isbn=978-1-80150-675-5 |edition=1st}}</ref><ref>{{Cite web |last=Mickey |first=Hans |date=9 April 2024 |title=Barça Femení has bred its own dynasty |url=https://www.blaugranagram.com/barca-femeni-has-bred-its-own-dynasty-interview-with-author-abdullah-abdullah/ |access-date=4 May 2024 |website=Blaugranagram |language=en-US}}</ref><ref name=ElPokerNuncaVisto>{{Cite web|last=Soria|first=Miki|title=El póker nunca visto: el viaje a la gloria del Barça femenino|url=https://www.sport.es/es/barca/poker-historico-barcelona-femenino-sh/poker-historico-barcelona-femenino-sh|access-date=30 May 2024|website=www.sport.es|language=es}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>V roku 2024 miestni športoví novinári a historici FC Barcelona považovali úspechy ženského tímu za kľúčový prvok identity a naratívu klubu.<ref name=":25">{{Cite book |title=FC Barcelona: history, politics and identity |date=2024 |publisher=Routledge |isbn=978-1-040-01352-6 |editor-last=O'Brien |editor-first=Jim |location=Abingdon, Oxon New York, N.Y |editor-last2=Ginesta |editor-first2=Xavier |editor-last3=San Eugenio |editor-first3=Jordi de}}</ref> Po dvoch sezónach, v ktorých Barcelona skončila vo viacerých súťažiach na druhom mieste, získala v sezóne 2019/20 štyri trofeje,<ref>{{Cite web |title=Barça Femení – EDF Logroño: Campiones de la Copa de la Reina! (3–0) |url=https://www.fcbarcelona.cat/ca/futbol/femeni-a/noticies/2027556/barca-femeni-edf-logrono-campiones-de-la-copa-de-la-reina-3-0 |access-date=30 May 2024 |website=www.fcbarcelona.cat |language=ca}}</ref>no nedosiahla finále Ligy majstrov, čo bolo vnímané ako sklamanie.<ref>{{Cite web|last=López|first=Josep Gabernet|date=26 August 2020|title=Wolfsburg v FC Barcelona: It wasn't to be (1–0)|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/news/1778355/wolfsburg-v-fc-barcelona-it-wasnt-to-be-1-0|website=FC Barcelona|access-date=3 July 2021|language=en}}</ref>Od roku 2020 Barcelona vyhrala ligu a postúpila do finále Ligy majstrov v každej sezóne, pričom každoročne získala aj minimálne jednu z domácich pohárových súťaží – Copa de la Reina alebo [[Supercopa de España Femenina|Supercopa]]. Prvý titul v Lige majstrov získala vo finále ročníka 2020/21, keď zdolala Chelsea 4:0.<ref>{{Cite web |last=Fisher |first=Bethany |date=16 May 2021 |title=Barcelona make Champions League history with 4–0 win over Chelsea |url=https://herfootballhub.com/barcelona-win-champions-league-history-chelsea-europe/ |access-date=19 May 2021 |website=Her Football Hub|language=en}}</ref>O mesiac neskôr Cortés z funkcie odišiel, keďže klub pokračoval v zvyšovaní profesionálnych štandardov.<ref name=":10">{{cite web |last=Nirkhe |first=Riddhi |date=19 June 2021 |title=Vicky Losada and Lluís Cortés open up about the heated situation |url=https://www.blaugranagram.com/vicky-losada-and-lluis-cortes-open-up-about-the-heated-situation/ |archive-url=https://archive.today/20210624115557/https://www.blaugranagram.com/vicky-losada-and-lluis-cortes-open-up-about-the-heated-situation/ |archive-date=24 June 2021 |website=blaugranagram.com |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |last=Martínez |first=Ferran |date=27 June 2021 |title=Lluís Cortés se va del Barça femenino |url=https://www.mundodeportivo.com/futbol/fc-barcelona/20210627/410271683677/lluis-cortes-se-va-del-barca-femenino.html |access-date=27 June 2021 |work=Mundo Deportivo |language=Catalan}}</ref><ref>{{Cite web |date=27 June 2021 |title=Lluís Cortés comunica la decisión de dejar el equipo |url=https://www.fcbarcelona.es/es/noticias/2179452/lluis-cortes-comunica-la-decision-de-dejar-el-equipo |access-date=27 June 2021 |website=FC Barcelona |language=Spanish}}</ref>Jeho odchod neoslabil výkonnosť tímu: sezóna 2021/22 je považovaná za jednu z najdominantnejších v histórii ženského futbalu.<ref name=":11" /><ref name="WahlSub">{{cite web |last1=Wahl |first1=Grant |date=20 April 2022 |title=Redefining the Sport, Redefining the Culture |url=https://grantwahl.substack.com/p/redefining-the-sport-redefining-the?s=r |access-date=20 April 2022 |website=Fútbol with Grant Wahl|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=20 May 2022 |title=Barcelona Femeni 2021–22 perfect season: Can Women's team win every trophy & match they play this year? {{!}} Goal.com UK |url=https://www.goal.com/en-gb/news/barcelona-femeni-2021-22-perfect-season-win-every-trophy-match/bltff187a01cfc571d4 |access-date=10 February 2024 |website=www.goal.com |language=en-GB}}</ref><ref>{{Cite web |title=The stats from a historic league campaign |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/news# |access-date=15 May 2022 |website=FC Barcelona|language=en}}</ref><ref name="Trophies2022">{{Cite web |title=FC Barcelona end the 2021/22 season with 16 trophies |url=https://www.fcbarcelona.com/en/club/news/2656665/fc-barcelona-end-the-202122-season-with-16-trophies |access-date=1 July 2022 |website=FC Barcelona|language=en}}</ref>[[Grant Wahl]] povedal, že tím bol jedným z najlepších ženských tímov v histórii a ich odolnosť a rastúci úspech pripísal vytvoreniu novej éry v samotnom tíme.<ref name="WahlSub" />V tejto sezóne sa im nepodarilo obhájiť Ligu majstrov.<ref name="Trophies2022" />ale v nasledujúcich dvoch by ho opäť vyhral.<ref>{{Cite news |last=Sanders |first=Emma |date=3 June 2023 |title=Women's Champions League: Barcelona come back from 2–0 down to beat Wolfsburg 3–2 to win second title |url=https://www.bbc.com/sport/football/65734681 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20240318134242/https://www.bbc.com/sport/football/65734681 |archive-date=18 March 2024 |access-date=18 February 2024 |work=BBC Sport |language=en-GB}}</ref><ref name=":20">{{Cite web |date=25 May 2024 |title=Barcelona 2 Lyon 0: Barca win third Champions League in four years. Is this a changing of the guard? |url=https://www.nytimes.com/athletic/5517734/2024/05/25/barcelona-lyon-champions-league-bonmati/ |access-date=25 May 2024 |website=The Athletic|language=en}}</ref> Sezóna 2023/24 prekonala predchádzajúce úspechy,<ref name="ElPokerNuncaVisto" />keď tím dosiahol svoj prvý kontinentálny quadruple.<ref>{{Cite web |date=25 May 2024 |title=Barcelona retains Women's Champions League title, completing historic quadruple |url=https://edition.cnn.com/2024/05/25/sport/barcelona-lyon-womens-champions-league-2024-spt-intl/index.html |access-date=25 May 2024 |website=CNN|language=en}}</ref>Barcelona vo finále Ligy majstrov 2024 zdolala Lyon 2:0,<ref name=":20" />čím získala tretí titul za štyri roky a zaznamenala svoje prvé víťazstvo nad týmto európskym rivalom. [[Maria Tikas]] sa vyjadrila, že zápas potvrdil Barcelonu ako nového držiteľa európskej dynastie.<ref name=":16">{{Cite web |last=Tikas |first=Maria |date=25 May 2024 |title=El Barça gana la Tercera en Bilbao y confirma un cambio de dinastía en Europa |url=https://www.sport.es/futbol-femenino-barca/barca-gana-tercera-bilbao-confirma-102901591 |access-date=25 May 2024 |website=Diario Sport |language=es }}{{Dead link|date=July 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>[[File:Panoràmica Camp Nou de rècord mundial.2.jpg|thumb|400px|Oficiálny rekord v návštevnosti zápasu ženského futbalu bol na Camp Nou stanovený 22. apríla 2022, keď zápas Barcelony nad [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]om 5:1 sledovalo 91 648 divákov (na obrázku)<ref>{{cite web|url=https://www.espn.co.uk/football/barcelona-barcelona_women/story/4648506/barcelona-women-set-all-time-attendance-record-in-uwcl-win-over-wolfsburg|title=Barcelona women set all-time attendance record in UWCL win over Wolfsburg|date=22 April 2022|last1=Marsden|first1=Sam|last2=Llorens|first2=Moises|website=ESPN|language=en}}</ref>]] Počas tohto obdobia tím dominoval aj v individuálnych oceneniach. Kapitánka [[Alexia Putellas]] získala všetky hlavné individuálne trofeje počas sezón 2020/21 a 2021/22.<ref>{{Cite news |date=29 November 2021 |title=Putellas wins Women's Ballon d'Or |url=https://www.bbc.com/sport/football/59468815 |access-date=18 February 2024 |work=BBC Sport |language=en-GB}}</ref><ref>{{Cite web |last=Burhan |first=Asif |date=17 October 2022 |title=Alexia Putellas Becomes First Spanish-Born Player To Win Ballon D'Or Twice |url=https://www.forbes.com/sites/asifburhan/2022/10/17/alexia-putellas-becomes-first-spanish-born-player-to-win-ballon-dor-twice/ |access-date=18 February 2024 |website=Forbes |language=en}}</ref>s [[Aitanou Bonmatí]], ktorá v tom čase vyhrala všetky individuálne tituly v [[sezóne 2022–23 FC Barcelona Femení|sezóne 2022–23]]. Vrátane jej úspechov v [[Španielske národné ženské futbalové družstvo|španielskej reprezentácii]] mala Bonmatí najúspešnejšiu sezónu zo všetkých futbalistov, mužov aj žien.<ref>{{Cite news |last=Garrido |first=Maria |date=14 December 2023 |title=Aitana Bonmati: Ballon d'Or and World Cup winner forged by adversity |url=https://www.bbc.com/sport/football/67691132 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20240326180605/https://www.bbc.com/sport/football/67691132 |archive-date=26 March 2024 |access-date=18 February 2024 |work=BBC Sport |language=en-GB}}</ref>Medzi ďalšie rekordy, ktoré tím vytvoril, patrí dvojnásobná najvyššia návštevnosť zápasu ženského futbalu v histórii – Barcelona porazila [[Real Madrid Femenino|Real Madrid]] a potom [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] na Camp Nou s návštevnosťou 91 553 a 91 648 divákov.<ref name="WahlSub" /><ref name="Gulino">{{cite news |last1=Gulino |first1=Joey |date=30 March 2022 |title=Record 91,553 fans watch Barcelona women oust Real Madrid from Champions League |url=https://uk.news.yahoo.com/record-91553-fans-watch-barcelona-women-oust-real-madrid-from-champions-league-video-185612760.html |work=Yahoo Sports |language=en }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220728201600/https://uk.news.yahoo.com/record-91553-fans-watch-barcelona-women-oust-real-madrid-from-champions-league-video-185612760.html |date=2022-07-28 }}</ref><ref name="ESPN-UWCLSF">{{cite web |date=22 April 2022 |title=Barcelona presume récord de asistencia femenil, aunque México tiene uno mayor [Barcelona claims female attendance record, although Mexico has a higher one] |url=https://espndeportes.espn.com/futbol/mexico/nota/_/id/10257566/mexico-femenil-1971-record-asistencia-estadio-barcelona |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20220423005459/https://espndeportes.espn.com/futbol/mexico/nota/_/id/10257566/mexico-femenil-1971-record-asistencia-estadio-barcelona |archive-date=23 April 2022 |website=ESPN|language=en}}</ref>– a prekonanie [[Zoznam najdrahších prestupov ženského futbalu|svetový rekord za prestupovú sumu]] v ženskom futbale, keď v lete 2022 priviedla [[Keira Walsh|Keiru Walshovú]] z [[Manchester City W.F.C.|Manchester City]].<ref name=":13">{{Cite web |last1=Coyle |first1=Harry Latham |date=7 September 2022 |title=Barcelona agree world-record fee for Manchester City and England midfielder Keira Walsh – reports |url=https://www.eurosport.com/football/transfers/2022-2023/barcelona-agree-world-record-fee-for-manchester-city-and-england-star-keira-walsh-reports_sto9130773/story.shtml |url-status=live |archive-url=https://archive.today/20240329211225/https://www.eurosport.com/football/transfers/2022-2023/barcelona-agree-world-record-fee-for-manchester-city-and-england-star-keira-walsh-reports_sto9130773/story.shtml |archive-date=29 March 2024 |access-date=7 September 2022 |website=Eurosport|language=en}}</ref>Dominancia tímu v Španielsku dosiahla nové výšky aj po tom, čo v sezóne 2021/22 suverénne porazili hlavných rivalov Atlético 7:0.<ref>{{Cite web |title=Second Spanish Super Cup winners, now outright leaders |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/news/2460087/second-spanish-super-cup-winners-now-outright-leaders |access-date=23 January 2022 |website=FC Barcelona|language=en}}</ref>V tej sezóne matematicky vyhrali ligu už v marci.<ref>{{cite web |last=Westwood |first=James |date=14 March 2022 |title=Barcelona Femeni win El Clasico 5–0 to be crowned champions of Spain with six games to spare |url=https://www.goal.com/en-gb/news/barcelona-femeni-win-el-clasico-5-0-crowned-champions-spain/bltf8642070feb351fb |access-date=30 March 2022 |publisher=Goal}}</ref> Real Madrid založil svoj ženský tím v roku 2020 s cieľom spochybniť monopol Barcelony v Španielsku; Barcelona vyhrala každé [[ženské El Clásico]] od roku 2024.<ref name=":5" /><ref name=":21" /> == Podporovatelia a popularita == [[File:Ada Colau rep les jugadores del Barça femení després de proclamar-se campiones d’Europa 06.jpg|thumb|Barcelona Femení supporters at [[Plaça Sant Jaume]] in 2023]] Barcelona Femení má fanúšikovskú základňu, ktorá sa odlišuje od tej mužskej, a to aj napriek tomu, že tím dokázal vypredať hlavné štadióny. Popularita tímu po jeho profesionalizácii výrazne vzrástla. <ref name=":2" />Časť tohto rastu súvisí aj so širším vzostupom feminizmu v 10. rokoch 21. storočia. Publikum Barcelona Femení zahŕňa ženy aj mužov všetkých vekových kategórií. Uvádza sa, že značnú časť tvoria muži, ktorí nesledujú mužský tím Barcelony.<ref name=":2" /> Od roku 2020 sa však fanúšikovská základňa rozšírila aj o dlhoročných priaznivcov FC Barcelona, ktorí si obľúbili herný štýl ženského tímu.<ref name=":22">{{Cite web |last=Bonals |first=Laia |date=25 May 2024 |title=La final de Bilbao: un cambio de paradigma para el barcelonismo |url=https://www.elperiodico.com/deporte-femenino/20240525/final-bilbao-cambio-paradigma-barcelonismo-102855856 |access-date=31 May 2024 |website=El Periódico |language=es }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>Denník ‘‘El Periódico’’ v roku 2024 uviedol, že tím hrá pre ľudí, ktorí sa „stali závislými od ich spôsobu hrania a chápania futbalu“.<ref name=":22" /> V tom istom roku autori Jim O’Brien a Xavier Ginesta spochybnili, či samotný klub prezentoval ženský tím ako zásadnú zmenu v rodovej politike, alebo skôr ako marketingový nástroj vzhľadom na jeho rastúci profil a snahu oživiť oslabujúce tradície klubu.<ref name=":25" /> Fanúšikovia tímu sa vo všeobecnosti hlásia k feministickým hodnotám v spoločnosti aj v športe.<ref name=":2">{{Cite web |last=Bonals |first=Laia |date=22 December 2022 |title=El Barça masculí i el femení tenen públics diferents: per què? |url=https://www.ara.cat/esports/futbol-femeni/barca-masculi-femeni-tenen-publics-diferents_130_4581134.html |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20221225023148/https://www.ara.cat/esports/futbol-femeni/barca-masculi-femeni-tenen-publics-diferents_130_4581134.html |archive-date=25 December 2022 |website=Ara.cat |language=ca}}</ref> Približne v období profesionalizácie sa klub snažil prilákať väčší počet pravidelných divákov na zápasy. Keďže Barcelona na domácej scéne dominovala, vedenie si uvedomovalo, že samotné víťazstvá nestačia, a pracovalo na spôsoboch, ako zaujať širšie publikum.<ref name=":7" /> Výskum z tohto obdobia naznačoval, že nedostatok širšej podpory bol spôsobený mocenskou hierarchiou <ref>{{Cite book |last=de Araújo Silva |first=Marcos |url=https://biblioteca.clacso.edu.ar/clacso/se/20180606100837/Politica_global_Futbol.pdf |title=Política global y fútbol: el deporte como preocupación de las ciencias sociales |publisher=[[Latin American Council of Social Sciences]] |isbn=9789968558594 |editor-last=Soto Acosta |editor-first=Willy |pages=57–72 |language=es |chapter=Més que um club – el FC Barcelona, la postcolonialidad y las heterotopías del futbol en el mundo globalizado}}</ref> v rámci globalizovaného a glokalizovaného futbalu, kde bola práca žien často znehodnocovaná. Keď Barcelona Femení v roku 2022 dvakrát po sebe prekonala oficiálny svetový rekord v návštevnosti ženského futbalu, rastúca podpora odrážala globálne trendy, no zároveň poukázala na silnú domácu podporu. K tej prispelo aj to, že viaceré [[Katalánky|katalánske]] hráčky sa stali miestnymi hviezdami.<ref name=":25" /> V roku 2019 sa tím presťahoval na [[Estadi Johan Cruyff]] v [[Sant Joan Despí]], západne od Barcelony. Predtým hrával na [[Mini Estadi]], vedľa Camp Nou. Napriek presunu mimo centra mesta mala Barcelona Femení do roku 2022 v priemere štvornásobne vyššiu návštevnosť než na Mini Estadi. Markel Zubizarreta tento rast nepripisoval výlučne športovým úspechom, ale aj tomu, že klub pristupoval k ženskému tímu rovnako ako k mužskému, najmä v oblasti marketingu a merchandisingu. <ref>{{Cite web |last=Ruszkai |first=Ameé |date=30 March 2022 |title='The start of a new era' – How Barcelona created a culture for the women's team to sell-out Camp Nou |url=https://www.goal.com/en-gb/news/barcelona-created-culture-womens-team-sell-out-camp-nou/blt912940c2ab78d593 |website=Goal|language=en}}</ref>V tomto období vzrástla aj podpora na zápasoch vonku, čo bolo pripisované aj nárastu záujmu fanúšikov po pandémii COVID-19, ktorí chceli sledovať tím na významných stretnutiach mimo domáceho prostredia.<ref>{{Cite web |date=26 May 2024 |title=How Barcelona fans turned Bilbao into Camp Nou in UWCL final |url=https://www.espn.co.uk/football/story/_/id/40221335/how-barcelona-fans-turned-bilbao-camp-nou-uwcl-final |access-date=31 May 2024 |website=ESPN.com |language=en}}</ref> V roku 2022 bolo publikum na zápasoch Barcelona Femení rozmanitejšie než na zápasoch mužského tímu. Jedným z dôvodov bolo, že ženský tím neponúkal permanentky. Zatiaľ čo publikum mužských zápasov tvorili prevažne držitelia permanentiek a turisti kupujúci zvyšné lístky, väčšina vstupeniek na ženské zápasy bola predávaná prostredníctvom balíkových ponúk.<ref name=":2" /> == Rivalita == Prvou významnou rivalitou Barcelona Femení bola konfrontácia s mestským rivalom [[RCD Espanyol (ženy)|Espanyolom]], proti ktorému odohrala svoje prvé zápasy už v roku 1971.<ref name=":02"/> Prvý ligový zápas medzi týmito tímami v roku 1988 sa skončil remízou 2:2. Hoci väčšina tímov v lige v tom období pochádzala z oblasti Barcelony, ‘’[[Derbi Femení]]’’ si zachovávalo osobitý význam.<ref>{{Cite web |last=Bravo |first=Luis Javier |date=2012 |title=Peña Barcelonista Barcilona, primer campeón de Liga |url=https://www.furiaroja.com/femenina/cronicas_liga_femenina/primera_liga_femenina_88_89.html |website=Furia Roja |access-date=10 February 2024 |archive-date=15 July 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240715213225/https://www.furiaroja.com/femenina/cronicas_liga_femenina/primera_liga_femenina_88_89.html |url-status=dead|language=en}}</ref>V 21. storočí však oba kluby zažívali rozdielne obdobia. V určitom čase dominoval Espanyol, zatiaľ čo Barcelona sa nachádzala v útlme; neskôr sa situácia obrátila v prospech Barcelony. V 10. rokoch 21. storočia sa hlavným rivalom Barcelona Femení stalo Atlético Madrid. Obe mužstvá dosahovali podobnú úroveň úspechov v Španielsku aj v Európe a ich herné štýly sa výrazne odlišovali.<ref name=":5" />Barcelona a [[Athletic Club (ženy)|Athletic Club Bilbao]] mali tiež výraznú rivalitu, najmä na prelome tisícročí a začiatkom 10. rokov, pričom ich vzájomné zápasy na štadióne [[San Mamés Stadium (1913)|San Mamés]] pritiahli vysokú návštevnosť. V sezóne 2012/13 Barcelona v jednej fáze zaostávala za Athleticom o osem bodov, no víťazstvom na San Mamés v poslednom kole získala ligový titul.<ref>{{Cite web |last=Cervelló Herrero |first=Laia |date=31 December 2013 |title=FC Barcelona Femenino 2013: un año de ensueño |url=https://www.vavel.com/es/futbol/2013/12/31/fc-barcelona/314923.html |website=VAVEL |language=es}}</ref> Barcelona, Atlético a Athletic patrili medzi prvé veľké profesionálne ženské tímy v Španielsku a dlhodobo si udržiavali rivalitu ako tri najsilnejšie kluby. Väčšina ostatných veľkých španielskych klubov s historicky silnými mužskými tímami založila ženské sekcie až po roku 2018, takže dovtedy ženský futbal reprezentovali najmä menšie alebo nezávislé kluby.<ref>{{Cite journal |last=Cano Tenorio |first=Rafael |date=2018 |title=El desarrollo del fútbol femenino en el entorno digital: análisis de los contenidos publicados por los clubes en las web oficiales |url=https://idus.us.es/bitstream/handle/11441/87903/Pages%20from%20978-84-17270-83-4-4.pdf?sequence=3&isAllowed=y |journal=Feminismo, investigación y comunicación: Una aproximación plural a la representación de las mujeres |via=University of Seville |archive-date=23 March 2024 |access-date=10 February 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240323220007/https://idus.us.es/bitstream/handle/11441/87903/Pages%20from%20978-84-17270-83-4-4.pdf?sequence=3&isAllowed=y |url-status=dead|language=es }}</ref> V roku 2020 založil ženskú sekciu aj Real Madrid. Po prvých vzájomných zápasoch Vicky Losada odmietla označovať tieto stretnutia za „El Clásico“ a uviedla, že hoci médiá tento termín používajú, fanúšikovia ženského futbalu vedia, že tradičná rivalita ešte nemá rovnakú historickú váhu.<ref name=":5" />Real Madrid sa v nasledujúcich sezónach výrazne zlepšil a hoci Barcelona do roku 2024 vyhrala všetky vzájomné stretnutia, vedenie a hráčky Barcelony zdôrazňovali, že silný Real Madrid je dôležitý pre konkurencieschopnosť ligy aj pre globálny obraz ženského futbalu. [[Caroline Graham Hansen]] uviedla, že „El Clásico“ je významný zápas, ktorý pozná celý svet, a je dôležité, aby odrážal úroveň ženského futbalu.<ref name=":21">{{Cite web |date=17 November 2023 |title=The gap is closing between Real Madrid and Barcelona in women's game ... and that's a good thing |url=https://www.espn.com/soccer/story/_/id/38918927/women-clasico-real-madrid-closing-gap-barca-femeni |access-date=10 February 2024 |website=ESPN.com |language=en}}</ref> Barcelona má významných rivalov aj v Lige majstrov žien, najmä v podobe [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburgu]] a [[OL Lyonnes (ženy)|Lyonu]]. Lyon bol víťazom prvých dvoch finále Ligy majstrov, ktoré Barcelona prehrala. Po prvom neúspechu sa dosiahnutie úrovne Lyonu stalo pre Barcelonu dlhodobým cieľom. <ref name=":5" />Predtým, než Barcelona Lyon prvýkrát porazila vo finále v roku 2024, bol tento francúzsky klub často označovaný za jej „bestia negra“, teda neprekonateľného súpera.<ref name=":16" /><ref>{{Cite web |date=25 May 2024 |title=A la tercera... cayó el Lyon: el Barça mantiene su reinado en Champions |url=https://www.relevo.com/futbol/champions-league-femenina/tercera-cayo-lyon-barca-mantiene-20240525195809-nt.html |access-date=26 May 2024 |website=Relevo |language=es}}</ref> == Sezóny == {| class="wikitable" |+Časová os výkonnosti ligy !Roky !85 !86 !87 !88 !89 !90 !91 !92 !93 !94 !95 !96 !97 !98 !99 !00 !01 !02 !03 !04 !05 !06 !07 !08 !09 !10 !11 !12 !13 !14 !15 !16 !17 !18 !19 !20 !21 !22 !23 !24 !25 !26 |- |Úroveň |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="silver" |2<ref name=TomasBelenguer>{{cite book|last=Tomás Belenguer|first=Manuel|title=Barça femení: Història des dels orígens fins al triplet|date=December 2021|publisher=Base|location=Barcelona|pages=110–111|isbn=978-84-19007-00-1|language=ca}}</ref> |bgcolor="silver" |2 |bgcolor="silver" |2 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="silver" |2 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |- |Pozícia |3 |4 |4 |4 |4 |5 |6 |bgcolor="silver" |2 |3 |3 |7 |8 |4(11) |bgcolor="silver" |2(7) |5(8) |6(15) |4(12) |bgcolor="gold" |1(2) |bgcolor="gold" |1(3) |bgcolor="#BBF3BB" |1(1) |9 |8 |bgcolor="#FFBBBB" |14 |bgcolor="#BBF3BB" |1(1) |6 |5 |4 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="silver" |2 |bgcolor="silver" |2 |bgcolor="silver" |2 |bgcolor="silver" |2 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 |bgcolor="gold" |1 | |} == Rekord v Lige majstrov žien UEFA == {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250"| Súťaž ! width="30"| Pld ! width="30"| V ! width="30"| R ! width="30"| P ! width="30"| GF ! width="30"| GA ! width="30"| GD ! width="140"| Najlepšia strelkyňa ! width="10"| Goly |- | [[Liga majstrov žien UEFA]] | 106 | 77 | 9 | 20 | 288 | 84 | +204 | {{flagicon|ESP}} [[Alexia Putellas]] | 28 |} „Všetky výsledky (vonku, doma a súhrnne) uvádzajú ako prvé gólový počet FC Barcelona.“ ^f označuje prvú odohranú časť. {| class="wikitable" |- ! width="60" | Sezóna ! Kolo ! Súperi ! Vonku ! Domáci ! Celkom ! Strelkyne |- | [[Liga majstrov žien UEFA 2012/2013|2012–13]] | Kolo 32 | {{flagicon|England}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 0 : 4 | style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 0 : 3 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | '''0 : 7''' | |- | rowspan="3" | [[Liga majstrov žien UEFA 2013/2014|2013–14]] | Kolo 32 | {{flagicon|DEN}} [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]] | style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 2 : 2 | style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 0 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | '''2 : 2''' ([[Pravidlo vonkajších gólov|p]]) | [[Marta Corredera|Corredera]], [[Jelena Čanković|Čanković]] |- | Kolo 16 | {{flagicon|SUI}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 1 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''6 : 1''' | [[Sonia Bermúdez (footballer)|Bermúdez]] (2), [[Vicky Losada|Losada]], [[Ruth García]], Corredera, Čanković |- | Štvrťfinále | {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] | style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 0 : 3 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 0 : 2 | style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | '''0 : 5''' | |- | rowspan="2" | [[Liga majstrov žien UEFA 2014/2015|2014–15]] | Kolo 32 | {{flagicon|CZE}} [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Prague]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''4 : 0''' | Ruth Garcia, [[Alexia Putellas|Putellas]], Bermúdez, [[Ana Romero|Romero]] |- | Kolo 16 | {{flagicon|ENG}} [[Bristol City W.F.C.|Bristol Academy]] | style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 1 : 1 | style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 0 : 1 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | '''1 : 2''' | Losada |- | rowspan="3" | [[Liga majstrov žien UEFA 2015/2016|2015–16]] | Kolo 32 | {{flagicon|KAZ}} [[BIIK Kazygurt|Kazygurt]] | style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 1 : 1 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''5 : 2''' | Ruth Garcia, [[Jennifer Hermoso|Hermoso]] (2), [[Melanie Serrano|Serrano]], [[Marta Unzué|Unzué]] |- | Kolo 16 | {{flagicon|NED}} [[FC Twente (ženy)|Twente]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''2 : 0''' | [[Olga García]] (2) |- | Štvrťfinále | {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 0 : 1 | style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 0 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | '''0 : 1''' | |- | rowspan="4" | [[Liga majstrov žien UEFA 2016/2017|2016–17]] | Kolo 32 | {{flagicon|BLR}} [[FC Minsk (ženy)|FC Minsk]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 1 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''5 : 1''' | Hermoso (3), [[Marta Torrejón|Torrejón]], [[Andressa Alves da Silva|Andressa Alves]] |- | Kolo 16 | {{flagicon|NED}} [[FC Twente (ženy)|Twente]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 0 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''5 : 0''' | Hermoso, Torrejón, Andressa Alves, [[Bárbara Latorre|Latorre]], [[Ange N'Guessan|N'Guessan]] |- | Štvrťfinále | {{flagicon|SWE}} [[FC Rosengård|Rosengård]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 0 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''3 : 0''' | [[Leila Ouahabi|Ouahabi]], Hermoso, [[Mariona Caldentey|Caldentey]] |- | Semifinále | {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 0 : 2 | style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 1 : 3 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | '''1 : 5''' | Latorre |- | rowspan="3" | [[Liga majstrov žien UEFA 2017/2018|2017–18]] | Kolo 32 | {{flagicon|NOR}} [[Avaldsnes IL|Avaldsnes]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 0 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''6 : 0''' | [[Lieke Martens|Martens]] (2), [[Toni Duggan|Duggan]], Andressa Alves, Caldentey, Losada |- | Kolo 16 | {{flagicon|LTU}} [[FC Gintra| Gintra Universitetas]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 6 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''9 : 0''' | [[Aitana Bonmatí|Bonmatí]], Caldentey (2), Duggan (2), Olga García, [[Nataša Andonova|Andonova]], [[Alexia Putellas|Putellas]], [[Ana Alekperova|Alekperova]] ([[vlastný gól|vg]]) |- | Štvrťfinále | {{flagicon|FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique Lyon]] | style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" | 1 : 2 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" | 0 : 1 | style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" | '''1 : 3''' || [[Patricia Guijarro|Guijarro]] |- | rowspan="5" | [[Liga majstrov žien UEFA 2018/2019|2018–19]] | Kolo 32 | {{flagicon|KAZ}} [[BIIK Kazygurt|Kazygurt]] | style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" | 1 : 3 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''4 : 3''' | Duggan, Guijarro, Torrejón, Martens |- | Kolo 16 | {{flagicon|SCO}} [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''8 : 0'''<ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/46042737|title=Glasgow City 0–3 Barcelona Femenino: Scottish champions' campaign over|work=BBC Sport|author=Andrew Southwick|date=1 November 2018|access-date=5 November 2018}}</ref> | [[Kheira Hamraoui|Hamraoui]], Bonmatí, Guijarro, Andressa Alves, [[Mapi León]], Duggan (2), Putellas |- | Štvrťfinále | {{flagicon|NOR}} [[LSK Kvinner FK|Lillestrøm]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''4 : 0''' | Duggan (2), Caldentey, Martens |- | Semifinále | {{flagicon|GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''2 : 0''' | Hamraoui, Caldentey |- | bgcolor="silver" | Finále ({{flagicon|HUN}} [[Budapest]]) | bgcolor="silver" | {{flagicon|FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique Lyon]] | colspan="3" style="text-align:center;" bgcolor="silver" |'''1 : 4''' || [[Asisat Oshoala|Oshoala]] |- | rowspan="4" | [[Liga majstrov žien UEFA 2019/2020|2019–20]] | Kolo 32 | {{flagicon|Italy}} [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 1 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''4 : 1''' | Putellas (2), Torrejón, [[Stefanie van der Gragt|Van der Gragt]] |- | Kolo 16 | {{flagicon|BLR}} [[FC Minsk (ženy)|FC Minsk]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 1 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''8 : 1''' | Oshoala, Torrejón, Bonmatí (2), Hermoso, Putellas, Caldentey, Guijarro |- | Štvrťfinále ({{flagicon|ESP}} [[Bilbao]]) | {{flagicon|ESP}} [[Atlético Madrid Femenino|Atlético Madrid]] | colspan="3" style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" |'''1 : 0''' | Hamraoui |- | Semifinále ({{flagicon|ESP}} [[San Sebastián]]) | {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] | colspan="3" style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" |'''0 : 1''' | |- | rowspan="5" |[[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|2020–21]] | Kolo 32 | {{flagicon|NED}} [[PSV (ženy)|PSV]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''8 : 2''' | Martens (3), [[Caroline Graham Hansen|Graham Hansen]] (2), Hermoso, Oshoala, [[Mandy van den Berg|van den Berg]] (og) |- | Kolo 16 | {{flagicon|DEN}} [[Fortuna Hjørring]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 0 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''9 : 0''' | Hermoso (3), Bonmatí (2), Putellas, Caldentey, Oshoala, Torrejón |- | Štvrťfinále | {{flagicon|ENG}} [[Manchester City W.F.C.|Manchester City]] | style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" | 1 : 2 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''4 : 2''' | Oshoala (2), Caldentey, Hermoso |- | Semifinále | {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 1 : 1 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 1 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''3 : 2''' | Hermoso, Martens (2) |- | bgcolor="gold" | Finále ({{flagicon|SWE}} [[Gothenburg]]) | bgcolor="gold" | {{flagicon|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] | colspan="3" style="text-align:center;" bgcolor="gold" |'''4 : 0''' | [[Melanie Leupolz|Leupolz]] (og), Putellas, Bonmatí, Graham Hansen |- | rowspan="6" | [[Liga majstrov žien UEFA 2021/2022|2021–22]] | rowspan="3" | Skupinová fáza | {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 0 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''8 : 1''' | Caldentey, Putellas, Oshoala, Martens, Bonmatí, Hermoso (2), [[Fridolina Rolfö|Rolfö]] |- | {{flagicon|DEN}} [[HB Køge (ženy)|Køge]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 0 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''7 : 0''' | Rolfö (2), Hermoso, Ouahabi, Putellas, [[Ingrid Syrstad Engen|Engen]], Martens |- | {{flagicon|GER}} [[TSG 1899 Hoffenheim (ženy)|1899 Hoffenheim]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 0 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''9 : 0''' | Hermoso, Putellas (3), Torrejón (2), [[Irene Paredes|Paredes]], Bonmatí, [[Ana-Maria Crnogorčević|Crnogorčević]] |- | Štvrťfinále | {{flagicon|ESP}} [[Real Madrid Femenino|Real Madrid]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 1 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 2 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''8 : 3''' | Putellas (3), [[Clàudia Pina|Pina]] (2), Mapi León, Bonmatí, Graham Hansen |- | Semifinále | {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] | style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" | 0 : 2 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 1 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''5 : 3''' | Bonmatí, Graham Hansen, Hermoso, Putellas (2) |- | bgcolor="silver" | Finále ({{flagicon|ITA}} [[Turin]]) | bgcolor="silver" | {{flagicon|FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique Lyon]] | colspan="3" style="text-align:center;" bgcolor="silver" |'''1 : 3''' | Putellas |- | rowspan="6" | [[Liga majstrov žien UEFA 2022/2023|2022–23]] | rowspan="3" | Skupinová fáza | {{flagicon|POR}} [[S.L. Benfica (women)|Benfica]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 6 : 2 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 9 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''15 : 2''' | Guijarro, Bonmatí (2), Oshoala (2), Caldentey (2), Crnogorčević (2), [[Geyse]] (2), Pina (2), Paredes, [[Ana Seiça|Seiça]] (og) |- | {{flagicon|SWE}} [[FC Rosengård|Rosengård]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 6 : 0 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''10 : 1''' | Bonmatí (2), Caldentey (2), Oshoala (2), Mapi León, Rolfö, Torrejón, Paredes |- | {{flagicon|GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] | style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" | 1 : 3 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''4 : 3''' | Geyse (2), Bonmatí, Pina |- | Štvrťfinále | {{flagicon|ITA}} [[A.S. Roma (women)|Roma]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 1 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''6 : 1''' | [[Salma Paralluelo|Paralluelo]], Rolfö (2), Mapi León, Oshoala, Guijarro |- | Semifinále | {{flagicon|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 1 : 1 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''2 : 1''' | Graham Hansen (2) |- | bgcolor="gold" | Finále ({{flagicon|NED}} [[Eindhoven]]) | bgcolor="gold" | {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] | colspan="3" style="text-align:center;" bgcolor="gold" |'''3 : 2''' | Guijarro (2), Rolfö |- | rowspan="6" | [[Liga majstrov žien UEFA 2023/2024|2023–24]] | rowspan="3" | Skupinová fáza | {{flagicon|POR}} [[S.L. Benfica (ženy)|Benfica]] | style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 4 : 4 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''9 : 4''' | Putellas (2), Bonmatí (2), Oshoala, Graham Hansen, Guijarro, [[Lucy Bronze|Bronze]] |- | {{flagicon|GER}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 1 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 0 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''5 : 1''' | Paralluelo (2), Caldentey, Guijarro, Graham Hansen |- | {{flagicon|SWE}} [[FC Rosengård|Rosengård]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 6 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 7 : 0 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''13 : 0''' | [[Jessica Wik|Wik]] (og)(2), Paralluelo (3), Guijarro, Bonmatí, Caldentey, [[Martina Fernández|Martina]], [[Keira Walsh|Walsh]], Graham Hansen, Pina, Torrejón |- | Štvrťfinále | {{flagicon|NOR}} [[SK Brann Kvinner|Brann]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 1 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 1 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''5 : 2''' | Graham Hansen, Paralluelo, Bonmatí, Rolfö, Guijarro |- | Semifinále | {{flagicon|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 0 | style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" | 0 : 1 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''2 : 1''' | Bonmatí, Rolfö |- | bgcolor="gold" | Finále ({{flagicon|ESP}} [[Bilbao]]) | bgcolor="gold" | {{flagicon|FRA}} [[Olympique Lyonnais Féminin|Olympique Lyon]] | colspan="3" style="text-align:center;" bgcolor="gold" |'''2 : 0''' | Bonmatí, Putellas |- | rowspan="6" | [[Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|2024–25]] | rowspan="3" | Skupinová fáza | {{flagicon|ENG}} [[Manchester City W.F.C.|Manchester City]] | style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 0 : 2 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''3 : 2''' | Pina, Bonmatí, Putellas |- | {{flagicon|SWE}} [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 9 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''12 : 0''' | Graham Hansen (2), Pina (2), Putellas, Mapi León, [[Ewa Pajor|Pajor]] (3), [[Esmee Brugts|Brugts]], Rolfö, Bonmatí |- | {{flagicon|AUT}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 7 : 0 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''11 : 1''' | Pajor, [[Kika Nazareth|Nazareth]] (3), Bonmatí, Walsh, Pina (2), Graham Hansen, [[Vicky López|López]], Putellas |- | Štvrťfinále | {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 6 : 1 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''10 : 2''' | [[Caitlin Dijkstra|Dijkstra]] (og), Paredes, Paralluelo (3), [[Sydney Schertenleib|Schertenleib]], Brugts, Pina (2), Mapi León |- | Semifinále | {{flagicon|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1 | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1 ^f | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''8 : 2''' | Pajor (2), Pina (3), Paredes, Bonmatí, Paralluelo |- | bgcolor="silver" | Finále ({{flagicon|POR}} [[Lisbon]]) | bgcolor="silver" | {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | colspan="3" style="text-align:center;" bgcolor="silver" |'''0 : 1''' | |- | rowspan="7" | [[Liga majstrov žien UEFA 2025/2026|2025–26]] | rowspan="6" | Ligová fáza | {{flagicon|GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] | style="text-align:center;" bgcolor="#DCDCDC" | | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 7 : 1 | rowspan="6" style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" |'''1''' | Putellas, Pajor (2), Brugts, Paralluelo, Pina (2) |- | {{flagicon|ITA}} [[AS Roma (women)|Roma]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 0 | style="text-align:center;" bgcolor="#DCDCDC" | | Brugts, Nazareth, Putellas, Graham Hansen |- | {{flagicon|BEL}} [[Oud-Heverlee Leuven (women)|OH Leuven]] | style="text-align:center;" bgcolor="#DCDCDC" | | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0 | Putellas, [[Kim Everaerts|Everaerts]] (og), Paredes |- | {{flagicon|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] | style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 1 : 1 | style="text-align:center;" bgcolor="#DCDCDC" | | Pajor |- | {{flagicon|POR}} [[S.L. Benfica (women)|Benfica]] | style="text-align:center;" bgcolor="#DCDCDC" | | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 1 | Pajor, [[Christy Ucheibe|Ucheibe]] (og), [[Laia Aleixandri|Aleixandri]] |- | {{flagicon|FRA}} [[Paris FC (women)|Paris FC]] | style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 0 | style="text-align:center;" bgcolor="#DCDCDC" | | López, Graham Hansen |- | Štvrťfinále | {{flagicon|FRA}} [[Paris FC (women)|Paris FC]] / {{flagicon|ESP}} [[Real Madrid Femenino|Real Madrid]] | style="text-align:center;" bgcolor=" " | – ^f | style="text-align:center;" bgcolor=" " | – | style="text-align:center;" bgcolor=" " | '''–''' | |} == Ocenenia == === Oficiálne === {| class="wikitable plainrowheaders" style="font-size:95%; text-align:center;" |+Ocenenia FC Barcelona <ref>{{cite web|title=Barça Women honours |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/honours|work=FC Barcelona|access-date=2025-10-07|language=en}}</ref> !style="width:5"|Typ !style="width:5"|Súťaž !style="width:5"|Tituly !style="width:5"|Víťazné sezóny !style="width:5"|Druhé miesto |- |'''Kontinentálny''' ! scope=col|[[Liga majstrov žien UEFA]] |align="center"|'''3''' |align="left"|[[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|2020–21]], [[Liga majstrov žien UEFA 2022/2023|2022–23]], [[Liga majstrov žien UEFA 2023/2024|2023–24]] |align="left"|[[Liga majstrov žien UEFA 2018/2019|2018–19]], [[Liga majstrov žien UEFA 2021/2022|2021–22]], [[Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|2024–25]] |- |rowspan="4" |'''Domáce''' ! scope=col|[[Liga F]] |bgcolor="gold"|'''11''' |align="left"|[[2011–12 Primera División (women)|2011–12]], [[2012–13 Primera División (women)|2012–13]], [[2013–14 Primera División (women)|2013–14]], [[2014–15 Primera División (women)|2014–15]], [[2019–20 Primera División (women)|2019–20]], [[2020–21 Primera División (women)|2020–21]], [[2021–22 Primera División (women)|2021–22]], [[2022–23 Liga F|2022–23]], [[2023–24 Liga F|2023–24]], [[2024-25 Liga F|2024–25]], [[2025-26 Liga F|2025–26]] |align="left"|[[1991–92 Liga Nacional de Fútbol Femenino|1991–92]], [[2015–16 Primera División (women)|2015–16]], [[2016–17 Primera División (women)|2016–17]], [[2017–18 Primera División (women)|2017–18]], [[2018–19 Primera División (women)|2018–19]] |- ! scope=col|[[Copas de la Reina]] |bgcolor="gold"|'''11''' |align="left"| 1994, [[2011 Copa de la Reina de Fútbol|2011]], [[2013 Copa de la Reina de Fútbol|2013]], [[2014 Copa de la Reina de Fútbol|2014]], [[2017 Copa de la Reina de Fútbol|2017]], [[2018 Copa de la Reina de Fútbol|2018]], [[2019–20 Copa de la Reina de Fútbol|2019–20]], [[2020–21 Copa de la Reina de Fútbol|2020–21]], [[2021–22 Copa de la Reina de Fútbol|2021–22]], [[2023–24 Copa de la Reina de Fútbol|2023–24]], [[2024–25 Copa de la Reina de Fútbol|2024–25]] |align="left"|1991, [[2016 Copa de la Reina de Fútbol|2016]] |- ! scope=col|[[Španielsky ženský Supercopas]] |bgcolor="gold"|'''6''' |align="left"|[[2019–20 Supercopa de España Femenina|2019–20]], [[2021–22 Supercopa de España Femenina|2021–22]], [[2022–23 Supercopa de España Femenina|2022–23]], [[2023–24 Supercopa de España Femenina|2023–24]], [[2024–25 Supercopa de España Femenina|2024–25]], [[2025–26 Supercopa de España Femenina|2025–26]] |align="left"| |- ! scope=col|[[Prvá národná futbalová liga (ženy)|Druhá divízia]] (Group III) |bgcolor="gold"|'''4''' |align="left"|2001–02, 2002–03, 2003–04, 2007–08 | |- |rowspan="2" |'''Regionálne''' ! scope=col|[[Copa Catalunya (ženský futbal)|Copa Catalunya Femenina]] |bgcolor="gold"|'''11''' |align="left"|2009, 2010, 2011, [[2012 Copa Catalunya (ženský futbal)|2012]], 2014, 2015, 2016, 2017, 2018,2019–2020, [[Katalánsky pohár žien 2024 – 25|2024–25]] |align="left"|2005, 2006, 2007, 2008, [[2013 Copa Catalunya (ženský futbal)|2013]] |- ! scope=col|[[Catalunya Women's Cup#Generalitat Cup (1981 – 1990)|Generalitat Cup]] |align="center"|'''1''' |align="left"|1985<ref>{{Cite web |title=Barça Women won the first official title in their history 35 years ago |url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/1699636/barca-women-won-the-first-official-title-in-their-history-35-years-ago |date=28 June 2020 |website=FC Barcelona |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20231015140559/https://www.fcbarcelona.com/en/news/1699636/barca-women-won-the-first-official-title-in-their-history-35-years-ago |archive-date= 15 October 2023|language=en }}</ref> |align="left"|1984, 1986 |} * {{legend|gold|Record}} * {{sup|S}} Zdieľaný záznam ==Ďalšie ocenenia== {| class="wikitable" ! style="background:#26559B; color:#FFF000; |Ocenenie ! style="background:#26559B; color:#FFF000; |Roky ! style="background:#26559B; color:#FFF000; |Referencie |- | [[Mundo Deportivo|Galavečer ženského futbalu]] – Mimoriadne ocenenie: Rekordná účasť | 2022 | style="text-align:center" |<ref>{{Cite web |date=24 October 2022 |title=FC Barcelona shines at Mundo Deportivo European Women's Football Gala |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/news/2873469/fc-barcelona-shines-at-mundo-deportivo-european-womens-football-gala |access-date=25 October 2022 |website=FC Barcelona|language=en}}</ref> |- | [[Kráľovská španielska futbalová federácia|Ceny Golsmedia FutbolFest]] – Cena SuperCampeonas 2022: Najlepší ženský futbalový klub |[[2021–22 FC Barcelona Femení season|2021–22]] | style="text-align:center" |<ref>{{Cite web |date=7 November 2022 |title=Barça Women honoured at the 2022 Golsmedia awards ceremony |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/news/2898277/barca-women-honoured-at-the-2022-golsmedia-awards-ceremony |access-date=11 November 2022 |website=FC Barcelona|language=en}}</ref> |- | [[Najlepší klub sveta IFFHS#Víťazi žien|Najlepší ženský klub sveta IFFHS]] | 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 | style="text-align:center" |<ref>{{Cite web|date=14 January 2022|title=IFFHS AWARDS – WOMEN'S WORLD BEST CLUB 2021|url=https://www.iffhs.com/posts/1584|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20220114143139/https://www.iffhs.com/posts/1584|archive-date=14 January 2022|access-date=14 January 2022|website=IFFHS|language=en}}</ref><ref>{{Cite web|date=26 January 2023|title=IFFHS WOMEN'S CLUB WORLD RANKING 2022|url=https://www.iffhs.com/posts/2501|access-date=26 January 2023|website=IFFHS|language=en|accessdate=2026-02-15|archiveurl=https://web.archive.org/web/20220114143139/https://www.iffhs.com/posts/2501|archivedate=2022-01-14}}</ref><ref>{{Cite web |date=14 May 2023 |title=THE IFFHS AWARD 2022 FOR FC BARCELONA |url=https://iffhs.com/posts/2742 |access-date=14 May 2023 |website=IFFHS |language=en |accessdate=2026-02-15 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20230514184037/https://iffhs.com/posts/2742 |archivedate=2023-05-14 }}</ref><ref>{{Cite web |date=6 January 2024 |title=IFFHS Women's Club World Ranking 2023: Barcelona always ! |url=https://iffhs.com/posts/3303 |access-date=6 January 2024 |website=IFFHS |language=en |accessdate=2026-02-15 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20240526204622/https://iffhs.com/posts/3303 |archivedate=2024-05-26 }}</ref><ref>{{Cite web |date=8 January 2025 |title=IFFHS AWARDS 2024 – FC BARCELONA, WOMEN'S WORLD BEST CLUB |url=https://iffhs.com/posts/4105 |access-date=8 January 2025 |website=IFFHS |language=en |accessdate=2026-02-15 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20251130182010/https://iffhs.com/posts/4105 |archivedate=2025-11-30 }}</ref><ref>{{Cite web |date=12 February 2025 |title=IFFHS AWARDS 2024 IN BARCELONA |url=https://iffhs.com/posts/4189 |access-date=12 February 2025 |website=IFFHS |language=en |accessdate=2026-02-15 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20250220130212/https://iffhs.com/posts/4189 |archivedate=2025-02-20 }}</ref><ref>{{Cite web |date=7 January 2026 |title=IFFHS WOMEN'S CLUB WORLD RANKING 2025 |url=https://iffhs.com/posts/4847 |access-date=8 January 2026 |website=IFFHS |language=en |accessdate=2026-02-15 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20260111060002/https://iffhs.com/posts/4847 |archivedate=2026-01-11 }}</ref> |- | [[Najlepší svetový klub IFFHS #Kontinentálne rebríčky (ženy) | Najlepší ženský klub IFFHS podľa UEFA]] | 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 | style="text-align:center" |<ref>{{Cite web |date=19 January 2022 |title=IFFHS WOMEN'S CONTINENTAL CLUBS AND LEAGUES 2021 – UEFA |url=https://iffhs.com/posts/1600 |website=IFFHS |accessdate=2026-02-15 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20241112171149/https://iffhs.com/posts/1600 |archivedate=2024-11-12 }}</ref><ref>{{Cite web |date=3 February 2023 |title=IFFHS Women's Club Continental Ranking 2022 – UEFA |url=https://www.iffhs.com/posts/2523 |website=IFFHS |language=en |accessdate=2026-02-15 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20240413151752/https://iffhs.com/posts/2523 |archivedate=2024-04-13 }}</ref><ref>{{Cite web |date=12 January 2024 |title=IFFHS Women's Club Continental Ranking 2023 – FC BARCELONA THE FIRST IN UEFA |url=https://iffhs.com/posts/3315 |access-date=12 January 2024 |website=IFFHS |language=en |accessdate=2026-02-15 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20240112192200/https://iffhs.com/posts/3315 |archivedate=2024-01-12 }}</ref> |- | ''[[:es:Panenka (časopis)|Panenka]]'' Cena Antonína roka – Kultúrne hodnoty v španielskom futbale | 2022 | style="text-align:center" |<ref>{{Cite web |date=6 February 2023 |title=El FC Barcelona Femení, guardonat a la gala Panenka |url=https://www.fcbarcelona.cat/ca/futbol/femeni-a/noticies/3052444/el-fc-barcelona-femeni-guardonat-a-la-gala-panenka |access-date=7 February 2023 |website=FC Barcelona |language=ca}}</ref> |- | Cena Culer pre ženy | 2023 | style="text-align:center" |<ref>{{cite web |date=30 May 2023 |title= El Barça de fútbol femenino, premio 'Culer femenino' |url=https://www.sport.es/es/noticias/futbol-femenino-barca/barca-futbol-femenino-premio-culer-88066266 |access-date=5 June 2023 |website=Sport |language=es}}</ref><ref>{{cite web|title=El primer equipo masculino, premio Culer del Año en una gala 100% azulgrana |url=https://www.fcbarcelona.es/es/club/noticias/3501033/el-primer-equipo-masculino-premio-culer-del-ano-en-una-gala-100-azulgrana |access-date=5 June 2023 |website=FC Barcelona |language=es}}</ref> |- |[[Čestná medaila katalánskeho parlamentu]] |2023 | style="text-align:center" |<ref name=":42">{{Cite web |date=25 July 2023 |title=Medalla de oro del Parlament para el Barça femenino |url=https://www.mundodeportivo.com/futbol/fc-barcelona/20230725/1002043458/medalla-oro-parlament-barca-femenino.html |access-date=29 July 2023 |website=Mundo Deportivo |language=es}}</ref> |- |[[Zlatá lopta#Ďalšie ocenenia|Zlatá lopta – Ženský klub roka]] |[[2023 Ballon d'Or#Women's Club of the Year|2023]], [[2024 Ballon d'Or#Women's Club of the Year|2024]] | style="text-align:center" |<ref name=":17">{{Cite web |date=30 October 2023 |title=Barça, best women's team of 2023 |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/news/3761460/barca-best-womens-team-of-2023 |access-date=31 October 2023 |website=FC Barcelona}}</ref><ref name=":18">{{Cite news |date=30 October 2023 |title=Ballon d'Or 2023 : le Barça sacré club féminin de l'année |trans-title=Ballon d'Or 2023: Barça crowned women's club of the year |url=https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/Ballon-d-or-2023-le-barca-sacre-club-feminin-de-l-annee/1428906 |access-date=31 October 2023 |work=L'Équipe |language=fr}}</ref><ref>{{Cite web |title=Ballon d'Or 2024 : le FC Barcelone sacré club féminin de l'année (Foot) |trans-title=Ballon d'Or 2024: FC Barcelona crowned women's club of the year (Football) |url=https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/Le-fc-barcelone-sacre-club-feminin-de-l-annee-au-ballon-d-or-2024/1516900 |access-date=11 November 2024 |website=L'Équipe |language=fr}}</ref> |- |Ocenenia za futbalový obsah – Najlepší futbalový klub, Zlatá cena za ženský futbal |2023 | style="text-align:center" |<ref>{{Cite web |last=Cooper |first=Anthony |date=17 November 2023 |title=Winners of the Football Content Awards 2023 |url=https://footballcontentawards.com/2023/11/17/winners-of-the-football-content-awards-2023/ |access-date=20 November 2023 |website=Football Content Awards |language=en}}</ref> |- |[[Globe Soccer Awards | Globe Soccer Awards – Najlepší ženský klub roka]] |[[Globe Soccer Awards#2021|2021]], [[Globe Soccer Awards#2023|2023]], [[Globe Soccer Awards#2024 – Europe Edition|2024 (Eu)]], [[Globe Soccer Awards#2024|2024]], [[Globe Soccer Awards#2025|2025]] | style="text-align:center" |<ref>{{Cite web |date=27 December 2021 |title=F.C. Barcelona: Best Women's Club of the Year |url=https://www.globesoccer.com/winners/f-c-barcelona-best-womens-club-of-the-year-2021/ |access-date=18 February 2025 |website=Globe Soccer|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=19 January 2024 |title=F.C. Barcelona: Best Women's Club |url=https://www.globesoccer.com/winners/fc-barcelona-best-womens-club-2023/ |access-date=18 February 2025 |website=Globe Soccer|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=29 May 2024 |title=F.C. Barcelona: BEST WOMEN'S CLUB |url=https://www.globesoccer.com/winners/f-c-barcelona-best-womens-club-2024/ |access-date=29 May 2024 |website=Globe Soccer|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=27 December 2024 |title=FC Barcelona: Best Women's Club – Silversands |url=https://www.globesoccer.com/winners/fc-barcelona-best-womens-club-2024/ |access-date=18 February 2025 |website=Globe Soccer|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=28 December 2025 |title=FC Barcelona: Best Women's Club – AGMC |url=https://www.globesoccer.com/winners/fc-barcelona-best-womens-club-2025/ |access-date=8 January 2026 |website=Globe Soccer|language=en}}</ref> |- |[[Svetový futbal (časopis)#Ženský svetový tím roka|Časopis Svetový futbal – Ženský svetový tím roka]] |2021, 2024 | style="text-align:center" |<ref>{{cite web |magazine=World Soccer |date=January 2022 |page=53 |title=2021 Winners|language=en}}</ref><ref>{{cite web|magazine=World Soccer|date=January 2025|page=31|title=2024 winners|language=en}}</ref> |} ==Najviac zápasov== :<small>''Zápasy k 8. februáru 2026.''</small> :Hráčky vyznačené tučným písmom sú stále aktívne v klube. Zdroj: [https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/players FCBarcelona.com] [[File:Melanie Serrano (cropped).jpg|200px|thumb|[[Melanie Serrano]]]] {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !# !style="width:160px;"| Hráč !Kariéra !Zápasy |- |1 |style="text-align:left;"|{{flagicon|ESP}} [[Melanie Serrano]] |style="text-align:left;"|2007–2022 |'''517''' |- |2 |style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} '''[[Alexia Putellas]]''' |style="text-align:left;"|2012–2026 |'''491''' |- |3 |style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} '''[[Marta Torrejón]]''' |style="text-align:left;"|2013–2026 |'''480''' |- |4 |style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} [[Vicky Losada]] |style="text-align:left;"|2006-2007, 2008-2015, 2016-2021 |'''376''' |- |5 |style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} [[Marta Unzúe]] |style="text-align:left;"|2006–2020 |'''360''' |- |5 |style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} '''[[Patri Guijarro]]''' |style="text-align:left;"|2015– |'''360''' |- |7 |style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} '''[[Aitana Bonmatí]]''' |style="text-align:left;"|2016– |'''332''' |- |8 |style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} '''[[Mapi León]]''' |style="text-align:left;"|2017–2026 |'''304''' |- |9 |style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} [[Mariona Caldentey]] |style="text-align:left;"|2014–2024 |'''303''' |- |10 |style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} [[Sandra Paños]] |style="text-align:left;"|2015–2024 |'''279''' |- |} ==Najviac gólov== :<small>''Góly k 8. februáru 2026.''</small> :Hráčky vyznačené tučným písmom sú stále aktívne v klube. Zdroj: [https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/players FCBarcelona.com] [[File:Brann - Barça Femení CG3A5851 (cropped).jpg|200px|thumb|[[Alexia Putellas]], najlepší strelec klubu všetkých čias.]] {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !# !style="width:200px;"| Hráč !Kariéra !Góly !Zápasy !Pomer |- |1 |style="text-align:left;"|{{flagicon|ESP}} '''[[Alexia Putellas]]''' |style="text-align:left;"|2012–2026 |'''224''' |491 |{{#expr:224/491 round 2}} |- |2 |style="text-align:left;"|{{flagicon|ESP}} [[Jenni Hermoso]] |style="text-align:left;"|2013–2017, 2019–2022 |'''181''' |222 |{{#expr:181/222 round 2}} |- |3 |style="text-align:left;"|{{flagicon|ESP}} [[Sonia Bermúdez (footballer)|Sonia Bermúdez]] |style="text-align:left;"|2011–2014, 2014–2015 |'''123''' |139 |{{#expr:123/139 round 2}} |- |4 |style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} '''[[Aitana Bonmatí]]''' |style="text-align:left;"|2016– |'''117''' |332 |{{#expr:117/332 round 2}} |- |4 |style="text-align:left;"|{{flagicon|NGR}} [[Asisat Oshoala]] |style="text-align:left;"|2019–2024 |'''117''' |162 |{{#expr:117/162 round 2}} |- |6 |style="text-align:left;"|{{flagicon|ESP}} [[Mariona Caldentey]] |style="text-align:left;"|2014–2024 |'''115''' |303 |{{#expr:115/303 round 2}} |- |7 |style="text-align:left"|{{flagicon|NOR}} '''[[Caroline Graham Hansen]]''' |style="text-align:left;"|2019–2026 |'''101''' |218 |{{#expr:101/218 round 2}} |- |8 |style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} [[Olga García]] |style="text-align:left;"|2010–2013, 2015–2018 |'''95''' |205 |{{#expr:95/205 round 2}} |- |8 |style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} '''[[Claudia Pina]]''' |style="text-align:left;"|2017– |'''95''' |205 |{{#expr:95/205 round 2}} |- |10 |style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} '''[[Patri Guijarro]]''' |style="text-align:left;"|2015– |'''74''' |360 |{{#expr:74/360 round 2}} |} == Hráčky == ===Aktuálny tím=== '''Súčasná zostava:''' Zdroj: <ref name=ESPN2025>{{Cite web |date=July 2025 |title=FC Barcelona|url=https://www.espn.com/soccer/team/squad/_/id/20091/sort/position/dir/asc/barcelona|website=ESPN|language=en}}</ref><ref name=LaLiga>{{cite web|access-date=1 September 2025|url=https://www.laliga.com/en-GB/clubs/fc-barcelona-femenino/squad|title=Official FC Barcelona squad|language=es|website=La Liga}}<!--This is the registration list and automatically updates, please change access-date parameter when appropriate--></ref> {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=01.01.2026}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Španielsko|poz=B|meno=[[Gemma Font]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Irene Paredes]] [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Laia Aleixandri]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Švajčiarsko|poz=Z|meno=[[Sydney Schertenleib]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Španielsko|poz=Ú|meno=[[Clàudia Pina]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Patricia Guijarro]] [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Španielsko|poz=B|meno=[[Cata Coll]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Aitana Bonmatí]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Clara Serrajordi]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Poľsko|poz=Ú|meno=[[Ewa Pajor]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Portugalsko|poz=Ú|meno=[[Francisca Nazareth|Kika Nazareth]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Vicky López]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Aïcha Cámara]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Holandsko|poz=Ú|meno=[[Esmee Brugts]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=37|nár=Španielsko|poz=B|meno=[[Txell Font]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} === Z rezervného tímu === Zdroj: <ref>{{cite web|title=Arranca el Barça femenino 25/26|url=https://www.fcbarcelona.es/es/futbol/femenino-a/noticias/4326141/arranca-el-barca-femenino-2526|date=28 July 2025|website=FC Barcelona|language=es}}</ref><ref>{{cite web|last=Tikas|first=Maria|date=19 August 2025|title=La convocatoria para el 'Barça On Tour 2025' en México|url=https://www.sport.es/es/noticias/barca/futbol-femenino/convocatoria-barca-on-tour-2025-120716173|website=Diario Sport|language=es}}</ref><ref>{{cite web|title=Plantilla FC Barcelona|url=https://ligaf.es/equipo/fc-barcelona-femenino/8852/plantilla/2026|website=Liga F|language=es}}</ref> {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=13.12.2025}} {{Futbalová súpiska koniec}} === Na hosťovaní === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=30.01.2026}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Laura Martín]]}} (na hosťovaní v tíme [[Villarreal CF (ženy)|Villarreal]] do 30.jún 2026.) {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Poľsko|poz=Z|meno=[[Weronika Araśniewicz]]}} (na hosťovaní v tíme [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] do 30.jún 2026.) <ref>{{cite web |last1=Kazula |first1=Jakub |title=Weronika Araśniewicz wypożyczona z Barcelony do Vfl Wolfsburg |url=https://sport.tvp.pl/87604925/pilka-nozna-kobiet-weronika-arasniewicz-wypozyczona-z-barcelony-do-vfl-wolfsburg |website=sport.tvp.pl |access-date=3 July 2025 |language=pl |date=2 July 2025}}</ref> {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Taliansko|poz=Z|meno=[[Giulia Dragoni]]}} (na hosťovaní v tíme [[AS Roma (ženy)|AS Roma]] do 30.jún 2026.) {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Poľsko|poz=Z|meno=[[Emilia Szymczak]]}} (na hosťovaní v tíme [[Liverpool W.F.C.|Liverpool]] do 30.jún 2026.) {{Futbalová súpiska koniec}} == Slávne hráčky == {| style="width:60%;" | style="width: 30%; vertical-align: top;" | * {{ESP}} [[Sonia Bermúdez]] * {{ESP}} [[Mariona Caldentey]] * {{ESP}} [[Laia Codina]] * {{ESP}} [[Marta Corredera]] * {{ESP}} [[Ana Escribano]] * {{ESP}} [[Andrea Falcón]] * {{ESP}} [[Carolina Férez]] * {{ESP}} [[Olga García]] * {{ESP}} [[Ruth García]] * {{ESP}} [[Gemma Gili]] * {{ESP}} [[Jennifer Hermoso]] * {{ESP}} [[Bárbara Latorre]] * {{ESP}} [[Maria Victoria Losada|Vicky Losada]] * {{ESP}} [[Adriana Martín]] * {{ESP}} [[Melisa Nicolau]] * {{ESP}} [[Leila Ouahabi]] * {{ESP}} [[Sandra Paños]] | style="width: 30%; vertical-align: top;" | * {{ESP}} [[María Pérez Rabaza|María Pérez]] * {{ESP}} [[Nuria Rábano]] * {{ESP}} [[Emma Ramírez]] * {{ESP}} [[Andrea Pereira]] * {{ESP}} [[Laura Ràfols]] * {{ESP}} [[Ana Romero]] * {{ESP}} [[Elixabete Sarasola]] * {{ESP}} [[Melanie Serrano]] * {{ESP}} [[Virginia Torrecilla]] * {{ESP}} [[Mari Paz Vilas]] * {{ESP}} [[Marta Unzué]] * {{ENG}} [[Lucy Bronze]] * {{ENG}} [[Toni Duggan]] * {{ARG}} [[Florencia Quiñones]] * {{BRA}} [[Andressa Alves da Silva|Andressa Alves]] * {{BRA}} [[Fabiana da Silva Simões|Fabiana]] * {{BRA}} [[Geyse Ferreira]] | style="width: 30%; vertical-align: top;" | * {{BRA}} [[Giovana Queiroz]] * {{DEN}} [[Line Røddik]] * {{FRA}} [[Élise Bussaglia]] * {{FRA}} [[Perle Morroni]] * {{NED}} [[Stefanie van der Gragt]] * {{NED}} [[Lieke Martens]] * {{MKD}} [[Nataša Andonova]] * {{MEX}} [[Maribel Domínguez]] * {{MEX}} [[Pamela Tajonar]] * {{MEX}} [[Kenti Robles]] * {{NGA}} [[Asisat Oshoala]] * {{SUI}} [[Ana-Maria Crnogorčević]] * {{POR}} [[Andreia Norton]] * {{ROU}} [[Simona Vintilă]] * {{SRB}} [[Jelena Čanković]] |} ==Súčasný technický personál == {| class="wikitable plainrowheaders sortable" style="text-align:center" |- !{{Tooltip|Pozícia | Úloha v klube}} !{{Tooltip|Meno|Štátna príslušnosť, krstné meno a priezvisko}} !{{Tooltip|Zdroj|Referenčný zdroj informácií}} |- | align="left" | Hlavný tréner | align="left" | {{flagicon|ESP}} [[Pere Romeu]] | |- | align="left" | Asistent trénera | align="left" | Rafel Navarro | |- | align="left" | Fitness trénera | align="left" | Berta Carles<br />Jacob González | |- | align="left" | Tréner brankárov | align="left" | Oriol Casares | |- | align="left" | Tréner FC Barcelona Women B | align="left" | Òscar Belis | |} == Manažéri == {| |- style="vertical-align:top" || *{{flagicon|Spain}} Ramon Carrión (1988–89) *{{flagicon|Spain}} Luis de la Pena (1989–1998) *{{flagicon|Spain}} Salvador Casals (1998–2001) *{{flagicon|Spain}} [[Natalia Astrain]] (2002–2006) *{{flagicon|Spain}} [[Xavi Llorens]] (2006–2017) *{{flagicon|Spain}} [[Fran Sánchez]] (2017–2019) *{{flagicon|Spain}} [[Lluís Cortés]] (2019–2021) *{{flagicon|Spain}} [[Jonatan Giráldez]] (2021–2024) *{{flagicon|Spain}} [[Pere Romeu]] (2024–2026) |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/news Oficiálna webová stránka] * [https://www.uefa.com/womenschampionsleague/clubs/2601945--barcelona/ UEFA.com, Ženský futbal] == Zdroj == {{Preklad|en|FC Barcelona Femení|1337430958}} {{DEFAULTSORT:FC Barcelona}} [[Kategória:Futbal v Španielsku]] [[Kategória:FC Barcelona]] 5tkxp9rsfpvdf02j7fs40s37xc0x50g 0 745540 8382669 8202039 2026-10-11T08:46:13Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382669 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Gavin Newsom | Rodné meno = Gavin Christopher Newsom | Popis osoby = 40. guvernér Kalifornie | Portrét = Governor of California Gavin Newsom (cropped 3x4).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Newsom v roku 2026 | Podpis = Gavin Newsom Signature.svg | Poradie = 40. | Úrad = [[guvernér Kalifornie]] | Začiatok obdobia = [[7. január]]a [[2019]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Jerry Brown]] | Nástupca = | Poradie2 = 49. | Úrad2 = [[viceguvernér Kalifornie]] | Začiatok obdobia2 = [[10. január]] [[2011]] | Koniec obdobia2 = [[7. január]] [[2019]] | Predchodca2 = [[Abel Maldonado]] | Nástupca2 = [[Eleni Kounalakis]] | Poradie3 = 42. | Úrad3 = [[starosta San Francisca]] | Začiatok obdobia3 = [[8. január]] [[2004]] | Koniec obdobia3 = [[10. január]] [[2011]] | Predchodca3 = [[Willie Brown (politik)|Willie Brown]] | Nástupca3 = [[Ed Lee]] | Poradie4 = | Úrad4 = Člen [[Rada dozorcov mesta San Francisco|dozornej rady mesta San Francisco]] | Začiatok obdobia4 = [[13. február]] [[1997]] | Koniec obdobia4 = [[8. január]] [[2004]] | Predchodca4 = [[Kevin Shelley]] | Nástupca4 = [[Michela Alioto-Pier]] | Dátum narodenia = {{dnv|1967|10|10}} | Miesto narodenia = [[San Francisco]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Demokratická strana (USA)|Demokratická strana]] | Alma mater = [[Santa Clara University]] ([[Bachelor of Science|BS]]) | Profesia = | Vierovyznanie = [[latinská cirkev|rímskokatolícke]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gordon | meno = Rachel | autor = | odkaz na autora = | titul = SAN FRANCISCO / Mayor deflects chatter on social life / He responds to talk about relationship with Scientologist | url = https://www.sfchronicle.com/politics/article/SAN-FRANCISCO-Mayor-deflects-chatter-on-social-2540469.php | vydavateľ = sfchronicle.com | miesto = | dátum vydania = 2006-03-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-28 | jazyk = }}</ref> | Rodičia = [[William Newsom]] (otec)<ref name="ca-gavin-newsom">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gavin Newsom | url = https://governors.library.ca.gov/40-Newsom.html | vydavateľ = governors.library.ca.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-28 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190730224335/https://governors.library.ca.gov/40-Newsom.html | dátum archivácie = 2019-07-30 }}</ref><br />Tessa Thomas Menzies (matka)<ref name="ca-gavin-newsom"/> | Manželka = [[Kimberly Guilfoyle]] (2001{{--}}2006)<br />[[Jennifer Siebel Newsom|Jennifer Siebel]] (od 2008) | Deti = 4 | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Gavin Christopher Newsom''' (* [[10. október]] [[1967]], [[San Francisco]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]) je [[Spojené štáty|americký]] [[politik]] a [[podnikateľ]], ktorý je od roku [[2019]] vo funkcii 40. [[guvernér Kalifornie|guvernéra Kalifornie]]. Je členom [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]] a v rokoch [[2011]] až [[2019]] bol 49. [[viceguvernér Kalifornie|viceguvernérom Kalifornie]]. V rokoch [[2004]] až [[2011]] bol 42. [[starosta San Francisca|starostom San Francisca]]. == Životopis == [[Súbor:San Francisco Supervisor Gavin Newsom, District 2 1999.jpg|thumb|left|Newsom v roku 1999]] Newsom sa narodil a vyrastal v [[San Francisco|San Franciscu]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. V roku [[1989]] absolvoval [[Santa Clara University]] s titulom [[Bachelor of Science]] v politických vedách. Následne založil butikové vinárstvo [[PlumpJack Winery|PlumpJack Group]] v [[Oakville (Kalifornia)|Oakville]] v Kalifornii, kde ako investor pôsobil miliardársky dedič a rodinný priateľ [[Gordon Getty]]. Spoločnosť sa rozrástla a spravovala 23 podnikov, vrátane vinární, reštaurácií a hotelov. Newsom začal svoju politickú kariéru v roku [[1996]], kedy ho [[starosta San Francisca]] [[Willie Brown (politik)|Willie Brown]] vymenoval za člena mestskej komisie pre parkovanie a dopravu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sainato | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Gavin Newsom confirms he is considering 2028 presidential run | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/us-news/2025/oct/26/gavin-newsom-2028-presidential-race | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2025-10-26 | dátum prístupu = 2026-02-28 }}</ref> Brown potom v nasledujúcom roku vymenoval Newsoma na uvoľnené miesto v [[Rada dozorcov mesta San Francisco|dozornej rade]] a Newsom bol prvýkrát zvolený do rady v roku [[1998]]. V roku [[2003]] bol Newsom zvolený za starostu San Francisca a znovuzvolený v roku [[2007]]. V roku [[2010]] bol zvolený za [[viceguvernér Kalifornie|viceguvernéra Kalifornie]] a znovuzvolený v roku [[2014]]. Ako viceguvernér Newsom moderoval v rokoch [[2012]] až [[2013]] reláciu ''[[The Gavin Newsom Show]]'' a v roku 2013 napísal knihu ''[[Citizenville]]'', ktorá sa zameriava na využívanie digitálnych nástrojov na demokratické zmeny. Za [[guvernér Kalifornie|guvernéra Kalifornie]] bol zvolený v roku [[2018]] a znovuzvolený v roku [[2022]]. Čelil kritike za svoje osobné správanie a štýl vedenia počas [[pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]], čo prispelo k neúspešnému pokusu o odvolanie v roku [[2021]]. Ako guvernér sa Newsom zameral na infraštruktúru a bývanie, klímu, reguláciu strelných zbraní a [[situácia LGBTQ osôb v Kalifornii|práva LGBTQ osôb]]. V roku [[2025]] začal moderovať podcast ''[[This Is Gavin Newsom]]'', v ktorom vystúpili osobnosti z celého politického spektra. V roku 2025 tiež dohliadal na prijatie kalifornského návrhu zákona č. 50, známeho aj ako ''Election Rigging Response Act'' (zákon o reakcii na manipuláciu volieb), v referende o zmene ústavy štátu. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.gov.ca.gov/ Oficiálna webstránka guvernéra Kalifornie] {{eng icon}} == Zdroj == {{preklad|en|Gavin Newsom|1340924958}} {{DEFAULTSORT:Newsom, Gavin}} [[Kategória:Politici USA]] [[Kategória:Podnikatelia USA]] [[Kategória:Guvernéri Kalifornie]] [[Kategória:Členovia Demokratickej strany USA]] [[Kategória:Osobnosti USA kanadského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti zo San Francisca]] [[Kategória:Primátori San Francisca]] pu31zjm9y9zrurm7ul5n2fb4fscno20 2 747571 8382589 8381449 2026-10-10T21:03:04Z Tom78*w 290507 8382589 wikitext text/x-wiki Zoznam pochodov za život * [[Afrika]] * [[Antarktída]] * [[Austrália (svetadiel)|Austrália]] * [[Európa]] * [[Severná Amerika]] * [[Južná Amerika]] Január * [[1|Január]] Február * [[2|Február]] Marec * [[3|Marec]] Apríl * [[4|Apríl]] Máj * [[5|Máj]] Jún * [[6|Jún]] Júl * [[7|Júl]] August * [[8|August]] September * [[9|September]] Október * [[10|Október]] November * [[11|November]] December * [[12|December]] 1 - 12 {| class="wikitable sortable" |- ! Ofciálny názov ! Mesto ! Śtát ! Kontinent ! Prvý dátum ! Mesiac v ktorom sa koná ! Poznámka<br/>Popis |- | ''March for Life'' | [[Washington]] | [[USA]] | [[Severná Amerika]] | 1974 Január 22. | [[1|Január]] | Hlavný národný pochod vo [[Washington]]e a lokálne štátne verzie |- | | | | | | | |- | | | | | | | |- | | | | | | | |- | | | | | | | |- | | | | | | | |- | | | | | | | |- | | | | | | | |- | | | | | | | |- | | | | | | | |- | | | | | | | |- | | | | | | | |- | | | | | | | |- | | | | | | | |- | | | | | | | |- | | | | | | | |- | | | | | | | |- |} * ''National March for Life'', [[Otava]], [[Kanada]] (1998)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = March for Life’s enduring Hope| url = https://www.catholicregister.org/item/3870-march-for-life-s-enduring-hope| vydavateľ = The Catholic Register| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Call for Life: The National March for Life Prepares to Take Ottawa (Exclusive)| url = https://rairfoundation.com/call-life-national-march-life-prepares-take-ottawa/| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-05-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * ''Mars voor het Leven'', [[Haag]], [[Holandsko]] (1998) * ''Pochod pro život'', [[Praha]], Česko, (2001) * ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Nemecko]] (2002) * ''Marche pour la vie'', [[Paríž]], [[Francúzsko]] (2005) * ''Marsz dla Życia i Rodziny'', [[Varšava]], [[Poľsko]] (2006) * ''Marcha por la Vida'', (organizuje sa vo viac ako 40 mestách krajiny), [[Kolumbia]] (2006) * ''All-Ireland Rally for Life'', [[Dublin]], [[Írsko]] (2007) * ''Marcha por la Vida'', [[Lima]], [[Peru]], (2008) * ''Marșul pentru viață'', [[Temešvár]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Eröffnung des Mutter-und-Kind Hauses in Timișoara| url = https://www.osteuropahilfe.ch/laender/rumaenien/mutter-und-kind-haus-timisoara/25032015-einweihung/| vydavateľ = Osteuropahilfe Geschäftsstelle Schweiz| dátum vydania = 2015-03-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = de}}</ref>, od roku 2011 v [[Bukurešť]]i a desiatkach ďalších miest, [[Rumunsko]] (2008)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central Europe: March for Life in Germany and Hungary draw crowds| url = https://cne.news/article/4480-central-europe-march-for-life-in-germany-and-hungary-draw-crowds| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-10-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> * ''March for Life'', [[Brussel]], [[Belgicko]] (2010) * ''Marsch für s’Läbe'', [[Zürich]], [[Švajčiarsko]] (2010) * ''Marcha por la Vida'', [[Madrid]], [[Španielsko]] (2011) * ''Marcia per la Vita'', [[Desenzano del Garda]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marcia per la vita a Desenzano il 28 maggio 2011| url = https://blog.messainlatino.it/2011/05/marcia-per-la-vita-desenzano-il-28.html| vydavateľ = Mil - Messainlatino.it| dátum vydania = 2011-05-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Francesco Agnoli| odkaz na autora = | titul = Il popolo della vita c'è| url = https://www.iltimone.org/news/1009/17255/il-popolo-della-vita-c-e.html| vydavateľ = I.d.A. s.r.l. - Il Timone| dátum vydania = 2014-01-31| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref>, od roku 2012 v [[Rím]]e, [[Taliansko]] (2011) * ''Caminhada pela Vida'', [[Lisabon]], [[Portugalsko]] (2012)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Caminhadas| url = https://federacaopelavida.pt/caminhadas/| vydavateľ = Federação Portuguesa pela Vida| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = pt}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = “Caminhada pela Vida” contra regresso do aborto e da eutanásia| url = https://setemargens.com/caminhada-pela-vida-contra-regresso-do-aborto-e-da-eutanasia/| vydavateľ = 7MARGENS é um jornal digital de Religiões, Espiritualidades e Culturas| dátum vydania = 2021-10-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = pt}}</ref> * ''Pasos por la Vida'', [[Mexico City]], [[Mexiko]] (2012) * ''March for Life UK'', [[Birmingham]], od 2018 sa presunul do [[Londýn]]a, [[Veľká Británia]] (2013)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Previous Events| url = https://www.marchforlife.co.uk/previous-events/| vydavateľ = March for Life UK| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> * ''[[Národný pochod za život]]'', [[Košice]], [[Bratislava]] periodicky sa strieda, [[Slovensko]] (2013) * ''Marsch fürs das Leben'', [[Viedeň]], [[Rakúsko]] (2018) * ''March for Life'', [[Brisbane]], [[Austrália]] (2019) * ''Pohod za življenje'', [[Koper]], [[Maribor]], [[Ljubljana]], [[Slovinsko]] (2020)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central Europe: March for Life in Germany and Hungary draw crowds| url = https://cne.news/article/4480-central-europe-march-for-life-in-germany-and-hungary-draw-crowds| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-10-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> * ''Marssi elämän puolesta'', [[Helsinki]], [[Fínsko]] (2021), od 2025 v júni * ''Mindenki Születésnapja séta'', [[Budapešť]], [[Maďarsko]] (2024) * ''Marshimi për Jetën'', [[Tirana]], [[Albánsko]] (2024) === Festivaly kresťanské === [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Tom78*w Redaktor:Tom78*w] * [[Milosrdné sestry]] * [[:cs:Milosrdná sestra|Milosrdné sestry]] '''Encyklopédie''': * The Catholic Encyclopedia http://www.newadvent.org/cathen/ * Catholic Encyclopedia http://www.catholic.org/encyclopedia * Catholic Encyclopedia http://oce.catholic.com/ * Catholic Encyclopedia http://www.catholicity.com/encyclopedia/ * Kathpedia http://www.kathpedia.com/index.php?title=Hauptseite * Katopedia http://www.katopedia.cz * Christ-Roi Bibliothèque http://www.christ-roi.net/index.php/Biblioth%C3%A8que * [https://web.archive.org/web/20210126230823/http://www.katolickemedia.webzdarma.cz/MAPASTRANKY.htm http://www.katolickemedia.webzdarma.cz/MAPASTRANKY.htm] * [[Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi]] * [[svätec|svätci]] * [[Lucia (svätica)]] [[:csBrigita Švédská]] [[:cs:Svatý Willibrord]] <small>*sk: [https://www.zivotopisysvatych.sk/ Životopisy svätých, zivotopisysvatych.sk] || [https://katolici.szm.com/ Životopisy svätých, katolici.szm.com] || [http://www.svetci.spevy.sk/svetci_skripts/ Svätci, svetci.spevy.sk] || / [http://nws.sk/ssv/podiel.php?sort=az Spolok svätého Vojtecha] [https://www.frantiskani.sk/kazatel/svati/ Františkáni] [https://bosikarmelitani.sk/svati-karmelu/ Svätí Karmelu] [https://kapucini.sk/kto-sme/spiritualita/kapucinski-svati/ Kapucínski svätí] || cz: [https://catholica.cz/ Světci k nám hovoří... ŽIVOTOPISY SVATÝCH] || [https://www.abcsvatych.com/abeceda/abeceda_o.htm ABC Svatých] || / [https://www.dominikanky.cz/historie-a-op-svetci/dominikansti-svetci/ Světci Dominikánky] || pl: [http://brewiarz.katolik.pl/czytelnia/swieci/daty.php3 Chronologiczny spis informacji o świętych i błogosławionych] || de: [https://www.heiligenlexikon.de/ Ökumenisches Heiligenlexikon] || it: [http://www.santiebeati.it/ Santi, beati e testimoni - Enciclopedia dei Santi] || [http://www.siticattolici.it/Santi_Beati_e_Testimoni/ Santi, Beati e Testimoni, siticattolici.it] || fr: [https://nominis.cef.fr/index.php?page=ls Liste alphabétique des saints et fêtes, nominis.cef.fr] || [http://www.catholic.org/saints/stindex.php Saints A to Z na ''Catholic Online''] || [https://catholicsaints.info/ Catholic Saints .Info] || ||| [https://www.vatican.va/news_services/liturgy/saints/ELENCO_SANTI_GPII.htm Canonizzazioni del Giovanni Paolo II] || [https://www.vaticannews.va/it/taglist.chiesa-e-religioni.testimoni-della-fede.santi.html santi e beati - Tag List - Vatican News] || [http://www.acizek.nfo.sk/teolog/saints/index.htmGr. Gr. - Kat. (CZ) Životy svatých a přehled svátků] [http://www.zoe.sk/?svatci&show=zoznam Gr. - Kat. ::: Zoe.sk - E-zine Prešovskej eparchie - Svätci :::]</small> <small> * Chrám ** [[Jeruzalemský chrám]] ** [[Bazilika Svätého hrobu]] ** [[Chrám Narodenia Pána]] * [[Miništrant]] -> [[:cs:Kategorie:Ministranti]] * [[Via Dolorosa]] * Cirkev * [[:Kategória:Katolícka cirkev]] * [[:Kategória:Kresťanské výhonky]] * [[Zoznam pápežov]] * [[:Kategória:Kresťanské zoznamy]] * [[Zoznam ženských rehoľných rádov a združení]] * [[Zoznam mužských rehoľných rádov a združení]] * [[Zoznam skratiek cirkevných rádov a kongregácií]] * [[:cs:Seznam zkratek církevních řádů a kongregací]] [[:cs:Kostel Panny Marie]] [[:Kategória:Kostoly podľa zasvätenia]] A Kostoly zasvätené svätému Abrahámovi (1 K) Chrámy zasvätené Alexandrovi Nevskému (17 S) Kostoly zasvätené svätej Alžbete (2 S) Kostoly zasvätené svätej Alžbete Uhorskej (1 K, 3 S) Kostoly zasvätené svätým Anjelom strážnym (2 S) Kostoly zasvätené svätej Anne (1 K, 5 S) Kostoly zasvätené svätému Antonovi Padovskému (1 K, 3 S) Kostoly zasvätené svätému Antonovi Pustovníkovi (3 S) Kostoly zasvätené dvanástim svätým apoštolom (3 S) Kostoly zasvätené svätému Atanázovi (3 S) B [[Kostol svätej Barbory]] [[:cs:Kostel svaté Barbory]] [[:cs:Kaple svaté Barbory]] Kostoly zasvätené svätému Bartolomejovi (9 S) Kostoly zasvätené svätému Bazilovi Veľkému (1 S) Kostoly zasvätené svätému Benediktovi (1 S) Kostoly zasvätené svätej Bernadete (1 S) C Kostoly zasvätené svätým Cyrilovi a Metodovi (14 S) D Kostoly zasvätené svätému Demeterovi (6 S) Kostoly zasvätené svätému Dionýzovi (1 S) Kostoly zasvätené Duchu Svätému (10 S) E Kostoly zasvätené svätému Egídiovi (1 K, 2 S) Kostoly zasvätené svätému Eliášovi (5 S) Kostoly zasvätené svätému Emerámovi (1 K) Kostoly zasvätené svätému Eustachovi (1 S) F Kostoly zasvätené svätému Filipovi (2 K) Kostoly zasvätené svätým Filipovi a Jakubovi (1 S) Kostoly zasvätené svätému Filipovi apoštolovi (1 K) Kostoly zasvätené svätému Františkovi Xaverskému (1 K, 1 S) Kostoly zasvätené svätému Františkovi z Assisi (6 S) G Kostoly zasvätené svätému Gabrielovi archanjelovi (1 S) Kostoly zasvätené svätému Gálovi (4 S) H Kostoly zasvätené svätej Helene (1 K, 3 S) Ch Kostoly zasvätené svätému Charalampésovi (1 S) I Kostoly zasvätené svätému Ignácovi (1 K) Kostoly zasvätené svätému Ivanovi Rilskému (4 S) J Kostoly zasvätené svätému Jakubovi (2 K, 4 S) Kostoly zasvätené svätému Jakubovi Menšiemu (1 K) Kostoly zasvätené svätému Jakubovi Väčšiemu (9 S) Kostoly zasvätené svätému Jánovi Krstiteľovi (1 K, 18 S) Kostoly zasvätené svätému Jánovi Nepomuckému (8 S) Kostoly zasvätené svätému Jánovi z Mathy (1 S) Kostoly zasvätené Ježišovi Kristovi (10 K, 5 S) Kostoly zasvätené svätému Jozefovi (1 K, 3 S) Kostoly zasvätené svätému Jurajovi (33 S) K Kostoly zasvätené svätej Kataríne Alexandrijskej (1 K, 6 S) Kostoly zasvätené svätému Klementovi (2 S) Kostoly zasvätené svätému Konštantínovi (1 K) Kostoly zasvätené svätým Konštantínovi a Helene (3 S) Kostoly zasvätené svätému Konštantínovi I. cisárovi (1 K) Kostoly zasvätené svätým Kozmovi a Damiánovi (1 K, 3 S) Kostoly zasvätené svätému Krížu (1 K, 9 S) L Kostoly zasvätené svätému Ladislavovi (7 S) Kostoly zasvätené svätému Lazárovi z Betánie (1 S) Kostoly zasvätené svätému Ľudovítovi (5 S) Kostoly zasvätené svätému Lukášovi (4 S) M Kostoly zasvätené svätému Markovi (2 S) Kostoly zasvätené svätej Margite Antiochijskej (1 S) Kostoly zasvätené svätej Márii Magdaléne (6 S) Kostoly zasvätené svätému Martinovi (2 K, 6 S) Kostoly zasvätené svätému Mauríciovi (1 S) Kostoly zasvätené svätému Мénovi (3 S) Kostoly zasvätené svätému Michalovi archanjelovi (1 K, 14 S) Kostoly zasvätené svätému Mikulášovi (3 K, 23 S) Kostoly zasvätené sv. Mikulášovi Sofijskému (1 S) N Kostoly zasvätené svätej Nedeli (4 S) Kostoly zasvätené svätej Notburge z Rattenbergu (2 S) O Kostoly zasvätené svätému Olafovi (1 S) Kostoly zasvätené svätému Ondrejovi (1 K, 6 S) P Kostoly zasvätené Panne Márii (15 K, 16 S) Kostoly zasvätené svätému Pantaleónovi (4 S) Kostoly zasvätené sv. Paraskeve (12 S) Kostoly zasvätené svätému Pavlovi (2 K, 7 S) Kostoly zasvätené svätému Petrovi (1 K, 16 S) [[Kostol svätých Petra a Pavla]] Kostoly zasvätené svätému Piovi X. (1 S) Kostoly zasvätené Povýšeniu svätého Kríža (8 S) Kostoly zasvätené svätému Prokopovi (1 S) R Kostoly zasvätené svätej Rozálii (3 S) S Kostoly zasvätené svätým sedmopočetníkom (1 S) Chrámy zasvätené svätému Serafimovi Sarovskému (1 S) Kostoly zasvätené svätej Sofii (4 S) Kostoly zasvätené Sofronijovi Vračanskému (1 S) Kostoly zasvätené Svätej rodine (4 S) Kostoly zasvätené Svätej Trojici (8 S) Š Kostoly zasvätené svätému Šebastiánovi (1 S) Kostoly zasvätené svätému Štefanovi (3 K, 4 S) Kostoly zasvätené štyridsiatim svätým mučeníkom (2 S) T Kostoly zasvätené svätému Teodorovi (1 K, 1 S) Kostoly zasvätené svätému Teodorovi Tironovi (1 S) U Kostoly zasvätené svätému Urbanovi (4 S) V Kostoly zasvätené svätému Václavovi (8 S) Kostoly zasvätené svätému Vavrincovi (4 S) Kostoly zasvätené svätému Vincentovi (1 K) Kostoly zasvätené svätému Vincentovi de Paul (2 S) Kostoly zasvätené svätému Vítovi (2 S) Kostoly zasvätené svätému Vojtechovi (3 S) Kostoly zasvätené Všetkým svätým (7 S) Z Kostoly zasvätené svätej Zdislave (1 S) Ž Kostoly zasvätené svätému Žigmundovi (1 S) *• • • • • • • • • • • • • • • • [[Kráľovná a matka Chorvátov]] * Královna a matka Chorvatů (chorvatsky Kraljica i majka Hrvata) Královna a matka Chorvatů“ je čestný a náboženský titul Panny Marie, který se váže k malému ostrůvku Visovac na řece Krce v Chorvatsku. Na tomto ostrově žijí františkáni a nachází se zde významné poutní místo s obrazem Matky Boží. [1] O ostrově Visovac Je to malý ostrov uprostřed jezera Visovac (součást Národního parku Krka). Sídlí zde klášter sv. Františka z roku 1445. Uchovává vzácné historické sbírky, staré knihy a obraz Panny Marie. -------- Titulom „Kráľovná a matka Chorvátov“ (v chorvátčine Kraljica i majka Hrvata alebo Kraljica Hrvata) je v chorvátskej katolíckej tradícii uctievaná Panna Mária.Tento výrazný mariánsky kult sprevádza chorvátsky národ už od raného stredoveku. Panna Mária je považovaná za vernú ochrankyňu a obhajkyňu národa, v latinských prameňoch často označovaná aj ako Advocata Croatiae - Fidelissima Mater (Obhajkyňa Chorvátska – Najvernejšia matka). Najstaršie vyobrazenie: Najstaršia známa podoba Panny Márie v chorvátskom umení pochádza z 11. storočia zo starochorvátskeho kostola v meste Knin. Ide o basreliéf (tzv. Prvokotorska Bogorodica), ktorý sa stal inšpiráciou pre moderný mariánsky symbol známy ako Gospa Velikoga Hrvatskog Krsnog Zavjeta (Panna Mária Veľkého chorvátskeho krstného sľubu). -------- [[Tituly Panny Márie]] * Panna Mária má v kresťanskej tradícii množstvo titulov, ktoré vyjadrujú jej jedinečnú úlohu v dejinách spásy, jej cnosti, vzťah k veriacim alebo miesta jej zjavenia. * Tituly z Loretánskych litánií Kráľovná (nebies, anjelov, rodín, pokoja): Tituly vyjadrujúce jej podiel na Kristovom kráľovstve.Zdravie nemocných a Útočište hriešnikov: Invocácie prosiace o jej príhovor a materskú pomoc.Matka ustavičnej pomoci: Obľúbený titul spätý s byzantskou ikonou a silnou ľudskou zbožnosťou.Mystická ruža a Sídlo múdrosti: Obrazné tituly čerpajúce zo Starého i Nového zákona. https://theholyrood.org/the-many-titles-of-mary [[:cz:Kategorie:Tituly Panny Marie]] Tituly Panny Marie A Abalakská ikona Matky Boží Aeiparthenos B Blahodatné nebe Bohorodička G Galaktotrofusa Ch Christotókos I Ikona Naší Paní Kazaňské Immaculata J Jeruzalémská ikona Boží Matky M Madona Panna Maria Samoty Matka Boží Smolenská Matka Boží Znamení N Naše Paní Zeitounská Nečekaná radost Neposkvrněné Srdce Panny Marie Něžná Bohorodička Notre Dame O Odigitria Oranta P Panagia Panachranta (ikona) Panna Maria Andělská Panna Maria Karmelská Panna Maria Klatovská Panna Maria Královna Panna Maria Královna Svaté země Panna Maria Loretánská Panna Maria Opavská Panna Maria Růžencová Panna Maria Sedmibolestná Panna Maria Sněžná Panna Maria Ustavičné pomoci Panna Maria Vítězná Panna Maria z Laus Panna Maria, Hvězda mořská Patrona Bavariae Prostřednice všech milostí S Salus Populi Romani Sedmistřelná ikona V Vladimirská Bohorodička Všech strádajících a zarmoucených radost • • • • • • • • • • • • • • • • Gospa Fatimska (9 str.) Gospa Žalosna (4 str.) B Blažena Djevica Marija Kraljica Blažena Djevica Marija od Krunice Bogorodica G Gospa Coromotska Gospa Karmelska Gospa Kineska Gospa Loretska Gospa Lurdska Gospa od brze pomoći Gospa od Guadalupe Gospa od La Vanga Gospa od Otkupljenja Gospa od Suza Gospa od Suza (Majka Božja Sirakuška) Gospa od Trideset i trojice Gospa Snježna Gospa Šumanovačka K Kraljica Hrvata Kraljica mira M Majka Božja od Kamenitih vrata Majka dobrog savjeta Majka svih Naroda Marija koja razvezuje čvorove 🙏 * [[:Kategória:Zoznamy]] * Zoznam pochodov za život -•- / -•- [[Pochod za život]] -•- / -•- [[Národný pochod za život]] ** [[:de:Liste der Märsche fürs Leben|Liste der Märsche fürs Leben]] ** [[:en:List of Marches for Life|List of Marches for Life]] ** [[:es:Lista de marchas por la vida|Lista de marchas por la vida]] ** [[:it:Elenco delle marce per la Vita|Elenco delle marce per la Vita]] ** [[:fr:Liste des marches pour la vie|Liste des marches pour la vie]] ** [[:pt:Lista de marchas pela vida|Lista de marchas pela vida]] * [[:de:Category:Lists]] <!-- # * ''[[March for Life (Washington, D.C.)|March for Life]] (der wichtigste nationale Marsch in [[Washington]]e und lokale staatliche Versionen), [[USA]] (seit dem Jahr 1974) * ''National March for Life'', [[Otava]], [[Kanada]] (1998)<ref>{{cite web| url = https://www.catholicregister.org/item/3870-march-for-life-s-enduring-hope| title = March for Life’s enduring Hope| script-title = | trans-title = | accessdate = | author = | date = | format = | work = | publisher = The Catholic Register| pages = | language = en| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref><ref>{{cite web| url = https://rairfoundation.com/call-life-national-march-life-prepares-take-ottawa/| title = Call for Life: The National March for Life Prepares to Take Ottawa (Exclusive)| script-title = | trans-title = | accessdate = 2024-05-09| author = | date = | format = | work = | publisher = CNE.news| pages = | language = en| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Mars voor het Leven'', [[Haag]], [[Niederlande]] (1998) * ''Pochod pro život'', [[Praha]], Česko, (2001)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Deutschland]] (2002)<ref name="Central Europe: March for Life">{{cite web| url = https://cne.news/article/4480-central-europe-march-for-life-in-germany-and-hungary-draw-crowds| title = Central Europe: March for Life in Germany and Hungary draw crowds| script-title = | trans-title = | accessdate = 2024-10-29| author = | date = | format = | work = | publisher = CNE.news| pages = | language = en| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Marche pour la vie'', [[Paris]], [[Frankreich]] (2005) * ''Marsz dla Życia i Rodziny'', [[Warschau]], [[Polen]] (2006)<ref>{{cite web| url = https://kath.net/news/81858| title = 18. Nationaler Marsch für Leben und Familie in Polen mit tausenden Teilnehmern| script-title = | trans-title = | accessdate = 2023-06-19| author = | date = | format = | work = | publisher = Kath.net| pages = | language = | archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Marcha por la Vida'', (Es findet in mehr als 40 Städten des Landes statt), [[Kolumbien]] (2006) * ''All-Ireland Rally for Life'', [[Dublin]], [[Irland]] (2007) * ''Marcha por la Vida'', [[Lima]], [[Peru]], (2008) * ''Marșul pentru viață'', [[Timișoara]]<ref>{{cite web| url = https://www.osteuropahilfe.ch/laender/rumaenien/mutter-und-kind-haus-timisoara/25032015-einweihung/| title = Eröffnung des Mutter-und-Kind Hauses in Timișoara| script-title = | trans-title = | accessdate = 2015-03-25| author = | date = | format = | work = | publisher = Osteuropahilfe Geschäftsstelle Schweiz| pages = | language = | archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref>, seit dem Jahr in 2011 [[Bukarest]] und in weiteren Städten, [[Rumänien]] (2008) * ''March for Life'', [[Brussel]], [[Belgien]] (2010) * ''Marsch für s’Läbe'', [[Zürich]], [[Schweiz]] (2010)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Marcha por la Vida'', [[Madrid]], [[Spanien]] (2011) * ''Marcia per la Vita'', [[Desenzano del Garda]]<ref>{{cite web| url = https://blog.messainlatino.it/2011/05/marcia-per-la-vita-desenzano-il-28.html| title = Marcia per la vita a Desenzano il 28 maggio 2011| script-title = | trans-title = | accessdate = 2011-05-20| author = | date = | format = | work = | publisher = Mil - Messainlatino.it| pages = | language = it| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref><ref>{{cite web| url = https://www.iltimone.org/news/1009/17255/il-popolo-della-vita-c-e.html| title = Il popolo della vita c'è| script-title = | trans-title = | accessdate = 2014-01-31| author = Francesco Agnoli| date = | format = | work = | publisher = I.d.A. s.r.l. - Il Timone| pages = | language = it| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref>, seit dem Jahr 2012 in [[Rom]], [[Italien]] (2011) * ''Caminhada pela Vida'', [[Lissabon]], [[Portugal]] (2012)<ref>{{cite web| url = https://federacaopelavida.pt/caminhadas/| title = Caminhadas| script-title = | trans-title = | accessdate = | author = | date = | format = | work = | publisher = Federação Portuguesa pela Vida| pages = | language = pt| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref><ref>{{cite web| url = https://setemargens.com/caminhada-pela-vida-contra-regresso-do-aborto-e-da-eutanasia/| title = “Caminhada pela Vida” contra regresso do aborto e da eutanásia| script-title = | trans-title = | accessdate = 2021-10-22| author = | date = | format = | work = | publisher = 7MARGENS é um jornal digital de Religiões, Espiritualidades e Culturas| pages = | language = pt| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Pasos por la Vida'', [[Mexico City]], [[Mexiko]] (2012) * ''March for Life UK'', [[Birmingham]], seit 2018 ist er nach [[London]], [[Vereinigtes Königreich]] (2013)<ref>{{cite web| url = https://www.marchforlife.co.uk/previous-events/| title = Previous Events| script-title = | trans-title = | accessdate = | author = | date = | format = | work = | publisher = March for Life UK| pages = | language = en| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Národný pochod za život'', [[Košice]], [[Bratislava]] periodisch abwechselnd, [[Slowakei]] (2013)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Marsch fürs das Leben'', [[Wien]], [[Österreich]] (2018) * ''March for Life'', [[Brisbane]], [[Australien]] (2019) * ''Pohod za življenje'', [[Koper]], [[Maribor]], [[Ljubljana]], [[Slowenien]] (2020)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Mindenki Születésnapja séta'', [[Budapest]], [[Ungarn]] (2024)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Marshimi për Jetën'', [[Tirana]], Albánsko (2024) --> <!-- # === Liste Marsch für das Leben in Welt === * ''[[March for Life (Washington, D.C.)|March for Life]] (der wichtigste nationale Marsch in [[Washington]]e und lokale staatliche Versionen), [[USA]] (seit dem Jahr 1974) * ''National March for Life'', [[Otava]], [[Kanada]] (1998)<ref>{{cite web| url = https://www.catholicregister.org/item/3870-march-for-life-s-enduring-hope| title = March for Life’s enduring Hope| script-title = | trans-title = | accessdate = | author = | date = | format = | work = | publisher = The Catholic Register| pages = | language = en| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref><ref>{{cite web| url = https://rairfoundation.com/call-life-national-march-life-prepares-take-ottawa/| title = Call for Life: The National March for Life Prepares to Take Ottawa (Exclusive)| script-title = | trans-title = | accessdate = 2024-05-09| author = | date = | format = | work = | publisher = CNE.news| pages = | language = en| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Mars voor het Leven'', [[Haag]], [[Niederlande]] (1998) * ''Pochod pro život'', [[Praha]], Česko, (2001)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Deutschland]] (2002)<ref name="Central Europe: March for Life">{{cite web| url = https://cne.news/article/4480-central-europe-march-for-life-in-germany-and-hungary-draw-crowds| title = Central Europe: March for Life in Germany and Hungary draw crowds| script-title = | trans-title = | accessdate = 2024-10-29| author = | date = | format = | work = | publisher = CNE.news| pages = | language = en| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Marche pour la vie'', [[Paris]], [[Frankreich]] (2005) * ''Marsz dla Życia i Rodziny'', [[Warschau]], [[Polen]] (2006)<ref>{{cite web| url = https://kath.net/news/81858| title = 18. Nationaler Marsch für Leben und Familie in Polen mit tausenden Teilnehmern| script-title = | trans-title = | accessdate = 2023-06-19| author = | date = | format = | work = | publisher = Kath.net| pages = | language = | archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Marcha por la Vida'', (Es findet in mehr als 40 Städten des Landes statt), [[Kolumbien]] (2006) * ''All-Ireland Rally for Life'', [[Dublin]], [[Irland]] (2007) * ''Marcha por la Vida'', [[Lima]], [[Peru]], (2008) * ''Marșul pentru viață'', [[Timișoara]]<ref>{{cite web| url = https://www.osteuropahilfe.ch/laender/rumaenien/mutter-und-kind-haus-timisoara/25032015-einweihung/| title = Eröffnung des Mutter-und-Kind Hauses in Timișoara| script-title = | trans-title = | accessdate = 2015-03-25| author = | date = | format = | work = | publisher = Osteuropahilfe Geschäftsstelle Schweiz| pages = | language = | archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref>, seit dem Jahr in 2011 [[Bukarest]] und in weiteren Städten, [[Rumänien]] (2008) * ''March for Life'', [[Brussel]], [[Belgien]] (2010) * ''Marsch für s’Läbe'', [[Zürich]], [[Schweiz]] (2010)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Marcha por la Vida'', [[Madrid]], [[Spanien]] (2011) * ''Marcia per la Vita'', [[Desenzano del Garda]]<ref>{{cite web| url = https://blog.messainlatino.it/2011/05/marcia-per-la-vita-desenzano-il-28.html| title = Marcia per la vita a Desenzano il 28 maggio 2011| script-title = | trans-title = | accessdate = 2011-05-20| author = | date = | format = | work = | publisher = Mil - Messainlatino.it| pages = | language = it| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref><ref>{{cite web| url = https://www.iltimone.org/news/1009/17255/il-popolo-della-vita-c-e.html| title = Il popolo della vita c'è| script-title = | trans-title = | accessdate = 2014-01-31| author = Francesco Agnoli| date = | format = | work = | publisher = I.d.A. s.r.l. - Il Timone| pages = | language = it| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref>, seit dem Jahr 2012 in [[Rom]], [[Italien]] (2011) * ''Caminhada pela Vida'', [[Lissabon]], [[Portugal]] (2012)<ref>{{cite web| url = https://federacaopelavida.pt/caminhadas/| title = Caminhadas| script-title = | trans-title = | accessdate = | author = | date = | format = | work = | publisher = Federação Portuguesa pela Vida| pages = | language = pt| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref><ref>{{cite web| url = https://setemargens.com/caminhada-pela-vida-contra-regresso-do-aborto-e-da-eutanasia/| title = “Caminhada pela Vida” contra regresso do aborto e da eutanásia| script-title = | trans-title = | accessdate = 2021-10-22| author = | date = | format = | work = | publisher = 7MARGENS é um jornal digital de Religiões, Espiritualidades e Culturas| pages = | language = pt| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Pasos por la Vida'', [[Mexico City]], [[Mexiko]] (2012) * ''March for Life UK'', [[Birmingham]], seit 2018 ist er nach [[London]], [[Vereinigtes Königreich]] (2013)<ref>{{cite web| url = https://www.marchforlife.co.uk/previous-events/| title = Previous Events| script-title = | trans-title = | accessdate = | author = | date = | format = | work = | publisher = March for Life UK| pages = | language = en| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Národný pochod za život'', [[Košice]], [[Bratislava]] periodisch abwechselnd, [[Slowakei]] (2013)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Marsch fürs das Leben'', [[Wien]], [[Österreich]] (2018) * ''March for Life'', [[Brisbane]], [[Australien]] (2019) * ''Pohod za življenje'', [[Koper]], [[Maribor]], [[Ljubljana]], [[Slowenien]] (2020)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Mindenki Születésnapja séta'', [[Budapest]], [[Ungarn]] (2024)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Marshimi për Jetën'', [[Tirana]], Albánsko (2024) --> c85ntk2ohoq9vt8pq49ljik5ho2acvi 2 752139 8382646 8382016 2026-10-11T07:28:20Z Lukasabram 140452 /* Československá brigáda v bojoch o Kyjev a Černachov */ text 8382646 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka | konflikt =Boj o ovládnutie Pulawy | súčasť =[[Karpatsko-duklianska operácia]] | obrázok = | popis = | dátum =[[12. september]] - [[19. september]] [[1944]] | miesto =Severovýchodná strana Karpát | casus belli = | stav = | územie = | výsledok =víťazstvo československých vojakov | protivník1 =[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] 96. pešia divizia [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] 68. pešia divizia (čiastočne) | protivník2 ={{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Druhá československá paradesantná brigáda v ZSSR]]<br/> [[Obrázok:Flag of the Soviet Union 1923.svg|25px]] tanky 242. tankovej brigády | protivník3 = | velitel1 = | velitel2 =plk. Vladimír Prikryl | sila1 = | sila2 = | straty1 =nezistený počet | straty2 =14 mrtvých, min. 5 zajatých, 5 tankov zničených alebo opustených | straty3 = | poznámky = }}{{Campaignbox Čs. zahraničný odboj 1939-45}} == Československá brigáda v bojoch o Kyjev a Černachov == '''Československá brigáda v bojoch o Kyjev s Černachov je účasť československých vojakov v oslobodzovaní hlavného mesta Ukrajiny Kyjeva s mestečka Černachov.''' Boj o Kyjev a pravobrežnú Ukrajinu bolo prvé bojové nasadenie 1. Československej samostatnej brigády po jej sformovani a za svoj podiel na oslobodení Kyjeva bola brigáda vyznamenana Suvorovovym radom II. stupňa a traja jej príslušníci titulom Hrdina Sovietskeho zvazu. == Formovanie brigády == Po bojoch pri Sokolove sa jednotky československého poľného práporu ako aj náhradný prápor z Buzuluku presunuli do Novochoperska vo Voronezskej oblasti, kde sa začala formovať jednotka vyššej úrovne - pesia brigáda. Do Novochoperska začali prichadat občania Československa, postupne uvoľňovaní z pracovných taborov. Boli to aj Slováci no hlavne byvali obyvatelia Podkarpatskej Rusi. Podľa historika ... tvorili Rusíni nadpolovičnú väčšinu z celkového počtu príslušníkov brigády až 65 % z ... Sformovanú brigádu tvorili dva pešie prápory o troch rotach. Brigáda mala vlastný tankový prápor, ktorý tvorila rota desiatich stredných tankov T - 34/76, rota ľahkých tankov T - 70. == Predohra == == V boji o Kyjev == V prvých hodinách bitky o Kyjev zostávala československá brigáda v zálohe veliteľa 51. streleckého zboru, ktorého zväzky postupovali na hlavnom smere útoku. K večeru 3. novembra obdržal veliteľ brigády rozkaz o presunutí sa za bojujúcimi jednotkami zboru. Súčasne sa brigáda mala pripraviť na nasadenie do útoku. Pri príležitosti očakávaného boja o Kyjev predniesol veliteľ brigády plk. [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] k svojim mužom prejav, v ktorom zdôraznil historický význam budúcich okamihov a vyzval k vzornemu plneniu úloh. {{Citát|Náš národ nam ukladá, aby sme o Kyjev bojovali tak, ako by sme bojovali o Prahu, o Brno, o Bratislavu, Košice a Uzhorod.}} Súčasne vyzval na tvrdé zúčtovanie s Nemcami, čo si styčni dôstojníci [[Červená armáda|Červenej armády]] vyložili ako zákaz brat zajatcov. Sovietsky postup 4. novembra ukázal, že zlomenie silného odboru protivníka si vyžiada nasadenie ďalších posíl. Konečne nadišiel čas československých vojakov. V raňajších hodinách 5. novembra o 9.00 hod. obdržal štáb brigády rozkaz veliteľa 51. zboru. Podľa rozkazu mala brigáda zaútočiť z pravého krídla sovietskej 240. divízie na predmestie Syrec, obsadiť ho a na sklonku dňa udrieť na Kyjevské juhozápadne predmestie Solomenka. Československá brigáda tak mala viesť hlavný úder 51. zboru na [[Kyjev]]. Jednotky brigády mali dosiahnuť päť postupných cieľov a prekonať 10 km. Čelný sled brigády sa z miesta sústredenia pri Detskom sanatóriu presunul do východiska útoku v Priorke, ktorá bola zároveň 1. postupným cieľom. O 12.30 vyrazili pešie útvary do útoku. Na ľavom krídle postupoval 2. prápor (mjr. Kukla) posilnený o batériu protitankových diel 76 mm, čatou ženistov a 12,7 mm veľkoražnych gulometov. Na pravom krídle postupoval 1. prápor (kpt. Kholl) s rovnakou skladbou posilových prostriedkov. Medzi 13.30 a 14.00 dosiahli pešiaci 2. postupného cieľa, vzdialeného od jednotky približne 2 km. Približne o 13.10 sa k útoku pripojil aj tankový prápor. Rota stredných tankov T-34/76 (veliteľ ppor. [[Josef Buršik]]) vezúca na korbách tankových samopalníkov (veliteľ ppor. [[Antonín Sochor]]) a postupujúca na pravom krídle, dostihla a predbehla pešiakov 1. práporu a v na čele brigády postupovala ďalej k 3. postupnému cieľu. Tanky sa však ocitli pod paľbou a ich postup zastavila protitanková priekopa zaistená mínovým poľom. Zatiaľ čo ženisti spoločne so samopalníkmi zriadzovali priechody, tanky sa venovali likvidácii guľometných hniezd protivníka a umlčali aj jednu delostreleckú batériu. V tom istom čase už oneskorená pechota 1. práporu dohonila tanky a v pätách tankistov postupovala priechodmi vpred. Na ľavom krídle postupujúci 2. prápor ale meškal nakoľko musel prekonávať aj odpor z pásma svojho ľavého suseda - sovietskej 240. streleckej divízie, ktorá zaostávala. Po prekonaní protitankového priekopu zlikvidoval 1. prápor odpor v osade Nabljudateľnaja Výška. Tankový prápor zatiaľ osadu, ktorú protivník premenil na malú pevnosť, obišiel sprava, a začal boj o výšiny severne od usadlostí Volejkovo a Dechtari. Nemci odtiaľ kládli odpor z vysokých domov v tzv. Syreckých táborov a z blízkeho lesíka. V polhodinovom boji zničili tankisti a delostrelci spoločne 6 pevnôstok a 10 guľometných hniezd, 2 pozorovateľne a jedno samohybné delo. Protivník postavenia opustil a stiahol sa na okraj Kyjeva. Približne o 14.30 hod. prešli tankisti 3. postupným cieľom a po polhodine za nimi prešli "trojkou" aj pešiaci 1. práporu, ktorý ovládol kótu 182. V tom momente sa čelné jednotky brigády ocitli len pol kilometra od mestskej zástavby a v účinnom dostrele ich zbraní sa ocitol cestný most, ktorým do mesta ústila žitomírska diaľnica. Most, ktorý preklenoval hlboký zárez železničných tratí, bol pre československých vojakov bránou do mesta. Zatiaľ čo pešia roka 1. práporu čelno paľbou pútala pozornosť nepriateľa, prieskumníci 1. práporu a samopalníci ppor. Antonína Sochora od tankového práporu udrela na krídla obrancov a prinútili ich k ústupu. Zachránili tak most pred zničením a umožnili prienik vlastných tankov do centra Kyjeva, <references /> kdhiirl20cbkaj0zgydordwars1ejta 0 753728 8382413 8382234 2026-10-10T13:50:26Z Tom78*w 290507 ref. 8382413 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Hauho | other_name = | other_name_note = | category = časť mesta Hämeenlinna | etymology = <!-- *** Image *** --> | image = Hauho_church_1_AB.jpg | image_caption = Stredoveký kostol v Hauho <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = Hauho.vaakuna.svg <!-- *** Country etc. *** --> | country = Fínsko | country_type = Krajina | country_label = Krajina | country_flag = 1 | state = [[Južné Fínsko]] | state_type = [[Provincia (Fínsko)|Provincia]] | state_label = Provincia v ktorej mesto leží | region = [[Kanta-Häme]] | region_type = [[Kraj (Fínsko)|Kraj]] | region_label = Kraj v ktorom mesto leží <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 61 | lat_m = 10 | lat_s = 20 | lat_NS = S | long_d = 24 | long_m = 33 | long_s = 45 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | lowest = | lowest_elevation = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 443.37 | area_land = 354.53 | area_water = 88.84 | number = (1.1.2008) <!-- *** Population *** --> | population = 3 934 | population_density = | population_date = 31.12.2008 <!-- *** History & management *** --> | established = 1868 | established_type = Udelenie mestských práv | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 <!-- *** Mapy *** --> | map = Finland location map.svg | map_caption = Poloha mesta v rámci Fínska | map_locator = Fínsko | map_size = 180 <!-- *** Linky<br /> *** --> | commons = | website = [http://www.Hauho.fi www.Hauho.fi] }} '''Hauho''' [{{IPA|ˈhɑu̯hɔ}}] je bývalá [[obec]] v regióne [[Kanta-Häme]] vo [[Fínsko|Fínsku]]. V roku [[2009]] bola pričlenená k mestu [[Hämeenlinna]], spolu s obcami [[Kalvola]], [[Lammi]], [[Renko]] a [[Tuulos]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vireät pitäjät ja kylät| url = https://www.hameenlinna.fi/asuminen-ja-ymparisto/asuminen/asumaan/vireat-pitajat/| vydavateľ = Hämeenlinnan kaupunki| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2025-02-20| dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref>. V roku [[2008]] mala obec 3 934 obyvateľov a rozlohu 443,37 km². Hauho bola jednojazyčnou fínsky hovoriacou obcou. Na území obce sa nachádzajú panstvá [[Bobacka]], [[Furuholm]] a [[Hovgård]]. == Erb mesta Hauho == Erb mesta Pauho navrhol Olof Eriksson a bol schválený v roku [[1951]]. == Zaujímavosti == * Most Alvettula - železobetónový, oblúkový most, ktorí bol dokončený v roku [[1916]]. V roku [[1974]] mal byť zbúraný a po silnom odpore ľudí bolo rozhodnutie o zbúraní zrušené<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alvettulan historia| url = https://www.alvettula.fi/alvettulan-historia| vydavateľ = Alvettulan Kyläyhdistykseny| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref> * Pamätná tabuľa J. R. Danielsona-Kalmariho, J. R. Danielsona-Kalmariho bol fínsky historik, profesor, politik a štátny radca * Kostol Hauho je kostol zo sivého kameňa. Postavený bol na začiatku [[16. storočia]]. Zasvätený je [[Svätec|svätému]] [[Ján Krstiteľ|Jánovi Krstiteľovi]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Church of St. John| url = www.spottinghistory.com/view/16/the-church-of-st-john/| vydavateľ = SpottingHistory| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Church of Saint John the Baptist| url = https://www.discoveringfinland.com/destination/the-church-of-saint-john-the-baptist/| vydavateľ = Discovering Finland| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> * Hradný vrch Hyypiö * Archeologická lokalita z doby železnej, Kalomäki<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rautakauden kalmistoilla ja arkistojen uumenissa – Haastattelussa Leena Söyrinki-Harmo| url = https://kalmistopiiri.fi/2020/06/15/rautakauden-kalmistoilla-ja-arkistojen-uumenissa-haastattelussa-leena-soyrinki-harmo/| vydavateľ = Kalmistopiiri.fi, Arkeologinen verkkojulkaisu| dátum vydania = 2020-06-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref> * Prírodná rezervácia Kotko a múzeum ľudovej architektúry<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotkon ulkomuseoalueella siirrytään ajassa 100 vuotta taaksepäin| url = https://www.jalkipeli.net/kotkon-ulkomuseoalueella-siirrytaan-ajassa-100-vuotta-taaksepain/| vydavateľ = Jälkipeli.net| dátum vydania = 2025-05-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hauho-Seuran museot| url = https://www.hauho-seura.fi/museot.html| vydavateľ = Hauho-Seura ry | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref> * Socha biskupa Marttiho Skytteho<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Statues - Hither & Thither, Martti Skytte| url = https://www.vanderkrogt.net/statues/object.php?webpage=ST&record=fi023| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref> * Hradný vrch Teponlinna * Vanha Raitti (oblasť starých drevených domov v kostolnej dedine) * Oblasť starej píly a múzeum mlynov Vihavueoden == Farnosť Hauho == Farnosť Hauho pravdepodobne vznikla v polovici 13. storočia. Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1329. Je možné, že [[Lammi|Lampis]] bol pôvodne kaplnkovou farnosťou patriacou k Hauhu, no koncom 14. storočia sa stal samostatnou farnosťou. [[Tuulos]] vznikol ako kaplnková farnosť Hauha v druhej polovici 15. storočia a prvýkrát sa spomína v roku 1478. V Hauhu sa nachádza dobre zachovaný kamenný kostol zo 16. storočia. Jeho hlavná loď je rozdelená na tri lode a zachovalo sa v ňom viacero stredovekých liturgických predmetov. == Podujatia == ''Hauhon musiikkijuhlat (Hudobný festival Hauho''). Koná sa každoročne od roku [[2002]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hauhon musiikkijuhlien tarina| url = https://www.hauhofestival.fi/tarina/| vydavateľ = Hauhon musiikkiyhdistys| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref>. == Vzdialenosti od Hauho == * {{Minivlajka|Helsinki}} [[Helsinki]] 135&nbsp;km * [[Hämeenlinna]] 34&nbsp;km * [[Lahti]] 66&nbsp;km * [[Tampere]] 62&nbsp;km * [[Turku]] 175&nbsp;km == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Hauho}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20060127194919/http://www.hauho.fi/ Stránky obce, web archív] * [https://www.hameenlinna.fi/matkailu-ja-tapahtumat/nae-ja-koe-hameenlinnassa/piipahdapitajiin/paivaretki-hauholle-2/ O časti Hauho na stránkach mesta Hämeenlinna] {{portál|Fínsko|Fínsky}} [[Kategória:Hämeenlinna]] [[Kategória:2009 vo Fínsku]] rou83z3nog28yrfm2wy85yhpu4sghxk 8382419 8382413 2026-10-10T13:58:43Z Tom78*w 290507 /* Externé odkazy */ 8382419 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Hauho | other_name = | other_name_note = | category = časť mesta Hämeenlinna | etymology = <!-- *** Image *** --> | image = Hauho_church_1_AB.jpg | image_caption = Stredoveký kostol v Hauho <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = Hauho.vaakuna.svg <!-- *** Country etc. *** --> | country = Fínsko | country_type = Krajina | country_label = Krajina | country_flag = 1 | state = [[Južné Fínsko]] | state_type = [[Provincia (Fínsko)|Provincia]] | state_label = Provincia v ktorej mesto leží | region = [[Kanta-Häme]] | region_type = [[Kraj (Fínsko)|Kraj]] | region_label = Kraj v ktorom mesto leží <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 61 | lat_m = 10 | lat_s = 20 | lat_NS = S | long_d = 24 | long_m = 33 | long_s = 45 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | lowest = | lowest_elevation = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 443.37 | area_land = 354.53 | area_water = 88.84 | number = (1.1.2008) <!-- *** Population *** --> | population = 3 934 | population_density = | population_date = 31.12.2008 <!-- *** History & management *** --> | established = 1868 | established_type = Udelenie mestských práv | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 <!-- *** Mapy *** --> | map = Finland location map.svg | map_caption = Poloha mesta v rámci Fínska | map_locator = Fínsko | map_size = 180 <!-- *** Linky<br /> *** --> | commons = | website = [http://www.Hauho.fi www.Hauho.fi] }} '''Hauho''' [{{IPA|ˈhɑu̯hɔ}}] je bývalá [[obec]] v regióne [[Kanta-Häme]] vo [[Fínsko|Fínsku]]. V roku [[2009]] bola pričlenená k mestu [[Hämeenlinna]], spolu s obcami [[Kalvola]], [[Lammi]], [[Renko]] a [[Tuulos]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vireät pitäjät ja kylät| url = https://www.hameenlinna.fi/asuminen-ja-ymparisto/asuminen/asumaan/vireat-pitajat/| vydavateľ = Hämeenlinnan kaupunki| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2025-02-20| dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref>. V roku [[2008]] mala obec 3 934 obyvateľov a rozlohu 443,37 km². Hauho bola jednojazyčnou fínsky hovoriacou obcou. Na území obce sa nachádzajú panstvá [[Bobacka]], [[Furuholm]] a [[Hovgård]]. == Erb mesta Hauho == Erb mesta Pauho navrhol Olof Eriksson a bol schválený v roku [[1951]]. == Zaujímavosti == * Most Alvettula - železobetónový, oblúkový most, ktorí bol dokončený v roku [[1916]]. V roku [[1974]] mal byť zbúraný a po silnom odpore ľudí bolo rozhodnutie o zbúraní zrušené<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alvettulan historia| url = https://www.alvettula.fi/alvettulan-historia| vydavateľ = Alvettulan Kyläyhdistykseny| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref> * Pamätná tabuľa J. R. Danielsona-Kalmariho, J. R. Danielsona-Kalmariho bol fínsky historik, profesor, politik a štátny radca * Kostol Hauho je kostol zo sivého kameňa. Postavený bol na začiatku [[16. storočia]]. Zasvätený je [[Svätec|svätému]] [[Ján Krstiteľ|Jánovi Krstiteľovi]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Church of St. John| url = www.spottinghistory.com/view/16/the-church-of-st-john/| vydavateľ = SpottingHistory| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Church of Saint John the Baptist| url = https://www.discoveringfinland.com/destination/the-church-of-saint-john-the-baptist/| vydavateľ = Discovering Finland| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> * Hradný vrch Hyypiö * Archeologická lokalita z doby železnej, Kalomäki<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rautakauden kalmistoilla ja arkistojen uumenissa – Haastattelussa Leena Söyrinki-Harmo| url = https://kalmistopiiri.fi/2020/06/15/rautakauden-kalmistoilla-ja-arkistojen-uumenissa-haastattelussa-leena-soyrinki-harmo/| vydavateľ = Kalmistopiiri.fi, Arkeologinen verkkojulkaisu| dátum vydania = 2020-06-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref> * Prírodná rezervácia Kotko a múzeum ľudovej architektúry<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotkon ulkomuseoalueella siirrytään ajassa 100 vuotta taaksepäin| url = https://www.jalkipeli.net/kotkon-ulkomuseoalueella-siirrytaan-ajassa-100-vuotta-taaksepain/| vydavateľ = Jälkipeli.net| dátum vydania = 2025-05-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hauho-Seuran museot| url = https://www.hauho-seura.fi/museot.html| vydavateľ = Hauho-Seura ry | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref> * Socha biskupa Marttiho Skytteho<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Statues - Hither & Thither, Martti Skytte| url = https://www.vanderkrogt.net/statues/object.php?webpage=ST&record=fi023| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref> * Hradný vrch Teponlinna * Vanha Raitti (oblasť starých drevených domov v kostolnej dedine) * Oblasť starej píly a múzeum mlynov Vihavueoden == Farnosť Hauho == Farnosť Hauho pravdepodobne vznikla v polovici 13. storočia. Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1329. Je možné, že [[Lammi|Lampis]] bol pôvodne kaplnkovou farnosťou patriacou k Hauhu, no koncom 14. storočia sa stal samostatnou farnosťou. [[Tuulos]] vznikol ako kaplnková farnosť Hauha v druhej polovici 15. storočia a prvýkrát sa spomína v roku 1478. V Hauhu sa nachádza dobre zachovaný kamenný kostol zo 16. storočia. Jeho hlavná loď je rozdelená na tri lode a zachovalo sa v ňom viacero stredovekých liturgických predmetov. == Podujatia == ''Hauhon musiikkijuhlat (Hudobný festival Hauho''). Koná sa každoročne od roku [[2002]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hauhon musiikkijuhlien tarina| url = https://www.hauhofestival.fi/tarina/| vydavateľ = Hauhon musiikkiyhdistys| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref>. == Vzdialenosti od Hauho == * {{Minivlajka|Helsinki}} [[Helsinki]] 135&nbsp;km * [[Hämeenlinna]] 34&nbsp;km * [[Lahti]] 66&nbsp;km * [[Tampere]] 62&nbsp;km * [[Turku]] 175&nbsp;km == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Hauho}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20060127194919/http://www.hauho.fi/ Stránky obce, web archív] * [https://www.hameenlinna.fi/matkailu-ja-tapahtumat/nae-ja-koe-hameenlinnassa/piipahdapitajiin/paivaretki-hauholle-2/ Hauho, o mestskej časti na stránkach mesta Hämeenlinna] {{portál|Fínsko|Fínsky}} [[Kategória:Hämeenlinna]] [[Kategória:2009 vo Fínsku]] kqz9zpljjmkg7hfla0ooxw3ulfxydh9 8382420 8382419 2026-10-10T14:00:41Z Tom78*w 290507 iw 8382420 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Hauho | other_name = | other_name_note = | category = časť mesta Hämeenlinna | etymology = <!-- *** Image *** --> | image = Hauho_church_1_AB.jpg | image_caption = Stredoveký kostol v Hauho <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = Hauho.vaakuna.svg <!-- *** Country etc. *** --> | country = Fínsko | country_type = Krajina | country_label = Krajina | country_flag = 1 | state = [[Južné Fínsko]] | state_type = [[Provincia (Fínsko)|Provincia]] | state_label = Provincia v ktorej mesto leží | region = [[Kanta-Häme]] | region_type = [[Kraj (Fínsko)|Kraj]] | region_label = Kraj v ktorom mesto leží <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 61 | lat_m = 10 | lat_s = 20 | lat_NS = S | long_d = 24 | long_m = 33 | long_s = 45 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | lowest = | lowest_elevation = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 443.37 | area_land = 354.53 | area_water = 88.84 | number = (1.1.2008) <!-- *** Population *** --> | population = 3 934 | population_density = | population_date = 31.12.2008 <!-- *** History & management *** --> | established = 1868 | established_type = Udelenie mestských práv | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 <!-- *** Mapy *** --> | map = Finland location map.svg | map_caption = Poloha mesta v rámci Fínska | map_locator = Fínsko | map_size = 180 <!-- *** Linky<br /> *** --> | commons = | website = [http://www.Hauho.fi www.Hauho.fi] }} '''Hauho''' [{{IPA|ˈhɑu̯hɔ}}] je bývalá [[obec]] v regióne [[Kanta-Häme]] vo [[Fínsko|Fínsku]]. V roku [[2009]] bola pričlenená k mestu [[Hämeenlinna]], spolu s obcami [[Kalvola]], [[Lammi]], [[Renko]] a [[Tuulos]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vireät pitäjät ja kylät| url = https://www.hameenlinna.fi/asuminen-ja-ymparisto/asuminen/asumaan/vireat-pitajat/| vydavateľ = Hämeenlinnan kaupunki| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2025-02-20| dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref>. V roku [[2008]] mala obec 3 934 obyvateľov a rozlohu 443,37 km². Hauho bola jednojazyčnou fínsky hovoriacou obcou. Na území obce sa nachádzajú panstvá [[Bobacka]], [[Furuholm]] a [[Hovgård]]. == Erb mesta Hauho == Erb mesta Hauho navrhol Olof Eriksson a bol schválený v roku [[1951]]. == Zaujímavosti == * Most Alvettula - železobetónový, oblúkový most, ktorí bol dokončený v roku [[1916]]. V roku [[1974]] mal byť zbúraný a po silnom odpore ľudí bolo rozhodnutie o zbúraní zrušené<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alvettulan historia| url = https://www.alvettula.fi/alvettulan-historia| vydavateľ = Alvettulan Kyläyhdistykseny| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref> * Pamätná tabuľa J. R. Danielsona-Kalmariho, J. R. Danielsona-Kalmariho bol fínsky historik, profesor, politik a štátny radca * Kostol Hauho je kostol zo sivého kameňa. Postavený bol na začiatku [[16. storočia]]. Zasvätený je [[Svätec|svätému]] [[Ján Krstiteľ|Jánovi Krstiteľovi]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Church of St. John| url = www.spottinghistory.com/view/16/the-church-of-st-john/| vydavateľ = SpottingHistory| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Church of Saint John the Baptist| url = https://www.discoveringfinland.com/destination/the-church-of-saint-john-the-baptist/| vydavateľ = Discovering Finland| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> * Hradný vrch Hyypiö * Archeologická lokalita z doby železnej, Kalomäki<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rautakauden kalmistoilla ja arkistojen uumenissa – Haastattelussa Leena Söyrinki-Harmo| url = https://kalmistopiiri.fi/2020/06/15/rautakauden-kalmistoilla-ja-arkistojen-uumenissa-haastattelussa-leena-soyrinki-harmo/| vydavateľ = Kalmistopiiri.fi, Arkeologinen verkkojulkaisu| dátum vydania = 2020-06-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref> * Prírodná rezervácia Kotko a múzeum ľudovej architektúry<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotkon ulkomuseoalueella siirrytään ajassa 100 vuotta taaksepäin| url = https://www.jalkipeli.net/kotkon-ulkomuseoalueella-siirrytaan-ajassa-100-vuotta-taaksepain/| vydavateľ = Jälkipeli.net| dátum vydania = 2025-05-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hauho-Seuran museot| url = https://www.hauho-seura.fi/museot.html| vydavateľ = Hauho-Seura ry | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref> * Socha biskupa Marttiho Skytteho<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Statues - Hither & Thither, Martti Skytte| url = https://www.vanderkrogt.net/statues/object.php?webpage=ST&record=fi023| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref> * Hradný vrch Teponlinna * Vanha Raitti (oblasť starých drevených domov v kostolnej dedine) * Oblasť starej píly a múzeum mlynov Vihavueoden == Farnosť Hauho == Farnosť Hauho pravdepodobne vznikla v polovici [[13. storočie|13. storočia]]. Prvýkrát sa písomne spomína v roku [[1329]]. Je možné, že [[Lammi|Lampis]] bol pôvodne kaplnkovou farnosťou patriacou k Hauhu, no koncom [[14. storočie|14. storočia]] sa stal samostatnou farnosťou. [[Tuulos]] vznikol ako kaplnková farnosť Hauha v druhej polovici [[15. storočie|15. storočia]] a prvýkrát sa spomína v roku [[1478]]. V Hauhu sa nachádza dobre zachovaný kamenný kostol zo 16. storočia. Jeho hlavná loď je rozdelená na tri lode a zachovalo sa v ňom viacero stredovekých liturgických predmetov. == Podujatia == ''Hauhon musiikkijuhlat (Hudobný festival Hauho''). Koná sa každoročne od roku [[2002]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hauhon musiikkijuhlien tarina| url = https://www.hauhofestival.fi/tarina/| vydavateľ = Hauhon musiikkiyhdistys| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref>. == Vzdialenosti od Hauho == * {{Minivlajka|Helsinki}} [[Helsinki]] 135&nbsp;km * [[Hämeenlinna]] 34&nbsp;km * [[Lahti]] 66&nbsp;km * [[Tampere]] 62&nbsp;km * [[Turku]] 175&nbsp;km == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Hauho}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20060127194919/http://www.hauho.fi/ Stránky obce, web archív] * [https://www.hameenlinna.fi/matkailu-ja-tapahtumat/nae-ja-koe-hameenlinnassa/piipahdapitajiin/paivaretki-hauholle-2/ Hauho, o mestskej časti na stránkach mesta Hämeenlinna] {{portál|Fínsko|Fínsky}} [[Kategória:Hämeenlinna]] [[Kategória:2009 vo Fínsku]] jgukwles9oyki3zwi72im91k83ngc6i 8382631 8382420 2026-10-11T05:26:02Z Tom78*w 290507 + 8382631 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Hauho | other_name = | other_name_note = | category = časť mesta Hämeenlinna | etymology = <!-- *** Image *** --> | image = Hauho_church_1_AB.jpg | image_caption = Stredoveký kostol v Hauho <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = Hauho.vaakuna.svg <!-- *** Country etc. *** --> | country = Fínsko | country_type = Krajina | country_label = Krajina | country_flag = 1 | state = [[Južné Fínsko]] | state_type = [[Provincia (Fínsko)|Provincia]] | state_label = Provincia v ktorej mesto leží | region = [[Kanta-Häme]] | region_type = [[Kraj (Fínsko)|Kraj]] | region_label = Kraj v ktorom mesto leží <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 61 | lat_m = 10 | lat_s = 20 | lat_NS = S | long_d = 24 | long_m = 33 | long_s = 45 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | lowest = | lowest_elevation = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 443.37 | area_land = 354.53 | area_water = 88.84 | number = (1.1.2008) <!-- *** Population *** --> | population = 3 934 | population_density = | population_date = 31.12.2008 <!-- *** History & management *** --> | established = 1868 | established_type = Udelenie mestských práv | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 <!-- *** Mapy *** --> | map = Finland location map.svg | map_caption = Poloha mesta v rámci Fínska | map_locator = Fínsko | map_size = 180 <!-- *** Linky<br /> *** --> | commons = | website = [http://www.Hauho.fi www.Hauho.fi] }} '''Hauho''' [{{IPA|ˈhɑu̯hɔ}}] je bývalá [[obec]] v regióne [[Kanta-Häme]] vo [[Fínsko|Fínsku]]. V roku [[2009]] bola pričlenená k mestu [[Hämeenlinna]], spolu s obcami [[Kalvola]], [[Lammi]], [[Renko]] a [[Tuulos]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vireät pitäjät ja kylät| url = https://www.hameenlinna.fi/asuminen-ja-ymparisto/asuminen/asumaan/vireat-pitajat/| vydavateľ = Hämeenlinnan kaupunki| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2025-02-20| dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref>. V roku [[2008]] mala obec 3 934 obyvateľov a rozlohu 443,37 km². Prvá písomne zmienka je z roku [[1329]]. == Erb mesta Hauho == Erb mesta Hauho navrhol Olof Eriksson a bol schválený v roku [[1951]]. == Zaujímavosti == * Most Alvettula - železobetónový, oblúkový most, ktorí bol dokončený v roku [[1916]]. V roku [[1974]] mal byť zbúraný a po silnom odpore ľudí bolo rozhodnutie o zbúraní zrušené<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alvettulan historia| url = https://www.alvettula.fi/alvettulan-historia| vydavateľ = Alvettulan Kyläyhdistykseny| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref> * Pamätná tabuľa J. R. Danielsona-Kalmariho, J. R. Danielsona-Kalmariho bol fínsky historik, profesor, politik a štátny radca * Kostol [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Church of St. John| url = www.spottinghistory.com/view/16/the-church-of-st-john/| vydavateľ = SpottingHistory| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Church of Saint John the Baptist| url = https://www.discoveringfinland.com/destination/the-church-of-saint-john-the-baptist/| vydavateľ = Discovering Finland| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> bol postavený na začiatku [[16. storočia]], je postavený zo sivého kameňa. * Hradný vrch Hyypiö * Archeologická lokalita z doby železnej, Kalomäki<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rautakauden kalmistoilla ja arkistojen uumenissa – Haastattelussa Leena Söyrinki-Harmo| url = https://kalmistopiiri.fi/2020/06/15/rautakauden-kalmistoilla-ja-arkistojen-uumenissa-haastattelussa-leena-soyrinki-harmo/| vydavateľ = Kalmistopiiri.fi, Arkeologinen verkkojulkaisu| dátum vydania = 2020-06-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref> * Prírodná rezervácia Kotko a múzeum ľudovej architektúry<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotkon ulkomuseoalueella siirrytään ajassa 100 vuotta taaksepäin| url = https://www.jalkipeli.net/kotkon-ulkomuseoalueella-siirrytaan-ajassa-100-vuotta-taaksepain/| vydavateľ = Jälkipeli.net| dátum vydania = 2025-05-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hauho-Seuran museot| url = https://www.hauho-seura.fi/museot.html| vydavateľ = Hauho-Seura ry | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref> * Socha biskupa Marttiho Skytteho<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Statues - Hither & Thither, Martti Skytte| url = https://www.vanderkrogt.net/statues/object.php?webpage=ST&record=fi023| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref> * Hradný vrch Teponlinna * Vanha Raitti (oblasť starých drevených domov v kostolnej dedine) * Oblasť starej píly a múzeum mlynov Vihavueoden == Farnosť Hauho == V Hauhu sa nachádza dobre zachovaný kamenný kostol zo 16. storočia. Jeho hlavná loď je rozdelená na tri lode a zachovalo sa v ňom viacero stredovekých liturgických predmetov. Farnosť Hauho je farnosťou Fínskej evanjelicko-luteránskej cirkvi v regióne [[Kanta-Häme]], v meste [[Hämeenlinna]]. Farnosť patrí v diecéze Tampere do dekanátu Hämeenlinna a je súčasťou zoskupenia farností v Hämeenlinne. == Podujatia == ''Hauhon musiikkijuhlat (Hudobný festival Hauho''). Koná sa každoročne od roku [[2002]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hauhon musiikkijuhlien tarina| url = https://www.hauhofestival.fi/tarina/| vydavateľ = Hauhon musiikkiyhdistys| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = fi}}</ref>. == Vzdialenosti od Hauho == * {{Minivlajka|Helsinki}} [[Helsinki]] 135&nbsp;km * [[Hämeenlinna]] 34&nbsp;km * [[Lahti]] 66&nbsp;km * [[Tampere]] 62&nbsp;km * [[Turku]] 175&nbsp;km == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Hauho}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20060127194919/http://www.hauho.fi/ Stránky obce, web archív] * [https://www.hameenlinna.fi/matkailu-ja-tapahtumat/nae-ja-koe-hameenlinnassa/piipahdapitajiin/paivaretki-hauholle-2/ Hauho, o mestskej časti na stránkach mesta Hämeenlinna] {{portál|Fínsko|Fínsky}} [[Kategória:Hämeenlinna]] [[Kategória:2009 vo Fínsku]] n4b1jiwfn0rdisqin780ub9y6h6tvaa 0 754117 8382465 8381130 2026-10-10T16:06:17Z Scholastikos 174170 8382465 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Gustáv Dianiška | pseudonym = | popis osoby = slovenský psychológ, kriminológ a vysokoškolský profesor | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = [[23. február]] [[1940]]<ref name = Bel>{{Beliana | zväzok = 3 | heslo = Dianiška, Gustáv | strany = 355 }} </ref><ref name="život" /> | miesto narodenia = [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] | dátum úmrtia = {{dúv|2026|10|06|1940|02|23}}<ref name=parte>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [Parte] | url = https://www.facebook.com/photo/?fbid=1112652111142723&set=a.195640369510573 | dátum prístupu = 2026-10-10 | vydavateľ = Slovenská komora psychológov}}</ref> | miesto úmrtia = | národnosť = [[Slováci|slovenská]] | štátna príslušnosť = Slovensko | alma mater = Vojenská akadémia v Prahe<br />Vojenská akadémia v Brne<br />Vojenská akadémia v Moskve<br />[[Karlova univerzita|Univerzita Karlova]] | zamestnanie = [[psychológ]], [[Kriminológia|kriminológ]], vysokoškolský pedagóg | rodičia = Viera a Gustáv Dianiškovci | príbuzní = | súrodenci = traja | manželka = Hana | deti = Hana Bednaříková, Tomáš Dianiška | vzťahy = | žáner = odborná a vedecká literatúra | obdobie = [[20. storočie|20.]] a [[21. storočie]] | téma = [[kriminológia]], [[sociálna psychológia]], psychológia práva, policajná psychológia, hospodárska kriminalita, [[restoratívna justícia]] | hnutie = trnavská kriminologická škola | debut = | významné práce = ''Kriminológia'' (2025, 5. vyd.)<br />''Introduction to Criminology'' (2009)<br />''Sociálna psychológia a právnik'' (2006)<br />''Psychológia pre právnikov'' (2010) a i. | významné ocenenia = bronzová medaila rektora Akadémie Policajného zboru (2003)<br />Pamätná medaila Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave (2005)<br />Cena Martina Palkoviča (2013)<br />zlatá medaila Trnavskej univerzity v Trnave (2015)<br />Cena Antona Hajduka (2017) | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = „trnavská kriminologická škola“, slovenská kriminológia | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Slovensko | portál2 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Gustáv Dianiška''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[23. február]] [[1940]], [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]]{{--}}† [[6. október]] [[2026]]) bol [[Slováci|slovenský]] [[psychológ]], [[Kriminológia|kriminológ]], [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|vysokoškolský profesor]] a [[Dôstojník|armádny dôstojník]].<ref name="Bel" /> Napísal viac ako 70 vedeckých a odborných publikácií. Výraznou mierou prispel k rozvoju slovenskej [[Kriminológia|kriminológie]]. Okrem iného mu býva prisudzované konštituovanie [[Policajné vedy|policajných vied]] na [[Slovensko|Slovensku]] a osobitne konštituovanie policajnej psychológie ako aplikovanej disciplíny. Býva tiež považovaný za zakladateľa „trnavskej kriminologickej školy“.<ref name="TKC" /> Dlhodobo pôsobil na [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]], kde bol dlhodobým predsedom senátu (2000 až 2007 a 2013 až 2015) a v rokoch 2006 až 2010 aj [[prodekan]]om.<ref name="život" /><ref name="TKC">{{Citácia knihy | priezvisko = Dianiška | meno = Gustáv | spoluautori = a kol. | titul = Trnavská krimonologická cesta | vydavateľ = Pre Právnickú fakultu Trnavskej univerzity vydalo vydavateľstvo [[Trnavská univerzita v Trnave|Typi universitatis Tyrnaviensis]] | miesto = Trnava | rok = 2024 | isbn =978-80-568-0619-7 | strany = 193{{--}}196 }} </ref> Je držiteľom viacerých ocenení, okrem iného bronzovej medaily rektora [[Akadémia Policajného zboru v Bratislave|Akadémie Policajného zboru]] (2003), Ceny Martina Palkoviča za vynikajúce výsledky v pedagogickej činnosti (2013), zlatej medaily [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]] (2015) či Ceny Antona Hajduka (2017).<ref name="TKC" /><ref name="CeI" /> Boli mu venované dva [[festschrift]]y vydané trnavskou právnickou fakultou.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Strémy | meno = Tomáš | odkaz na autora = Tomáš Strémy | spoluautori = a kol. (eds.) | titul = Psychológ medzi právnikmi: Pocta profesorovi Gustávovi Dianiškovi k 75. narodeninám | vydavateľ = [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]] | miesto = Trnava | rok = 2015 | isbn = 978-80-8082-831-8 | počet strán = 447 | url = http://publikacie.iuridica.truni.sk/wp-content/uploads/2017/03/Dianiska-Zbornik.pdf }}</ref><ref name="CeI">{{Citácia knihy | priezvisko = Olšovská | meno = Andrea | odkaz na autora = Andrea Olšovská | priezvisko2 = Trojčáková | meno2 = Veronika (eds.) | titul = Consilio et industria: Pocta prof. PhDr. Gustávovi Dianiškovi, CSc | vydavateľ = Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | rok = 2020 | isbn = 978-80-568-0323-3 | isbn2 = 978-80-568-0322-6 | počet strán = 265 | url = http://publikacie.iuridica.truni.sk/wp-content/uploads/2020/03/Pocta-Dianiskovi_tlac.pdf }} </ref> == Život == === Raný život === Dianiška sa narodil 23. februára [[1940]] v [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovci]] ako jedno zo štyroch detí Viery a Gustáva Dianiškovcov. V rokoch 1946 až 1954 navštevoval osemročnú školu v Tisovci. Následne študoval na [[Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova (Bratislava)|Vojenskom gymnáziu v Bratislave]], ktoré ukončil v roku 1957. V rokoch 1958 až 1960 pokračoval v štúdiu na vojenskom učilišti vo [[Vyškov|Vyškove]] na Morave.<ref name="život">{{Citácia knihy | priezvisko = Strémy | meno = Tomáš | odkaz na autora = Tomáš Strémy | spoluautori = a kol. (eds.) | kapitola zborník = Život a dielo profesora Gustáva Dianišku | meno zborník = Tomáš | priezvisko zborník = Strémy | titul = Psychológ medzi právnikmi: Pocta profesorovi Gustávovi Dianiškovi k 75. narodeninám | vydavateľ = [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]] | miesto = Trnava | rok = 2015 | isbn = 978-80-8082-831-8 | strany = 13{{--}}22 | url = http://publikacie.iuridica.truni.sk/wp-content/uploads/2017/03/Dianiska-Zbornik.pdf }}</ref> Neskôr absolvoval Vojenskú akadémiu v [[Praha|Prahe]], kde získal spoločenskovednú kvalifikáciu v odbore [[psychológia]]. V roku 1972 získal na Vojenskej akadémii v [[Brno|Brne]] titul [[Doktor filozofie|doktora filozofie]] (PhDr.) v odbore psychológia. V roku 1976 mu bola na Vojenskej akadémii v [[Moskva|Moskve]] udelená vedecká hodnosť [[Kandidát vied|kandidáta psychologických vied]] (CSc.). V roku 1980 sa [[Habilitácia|habilitoval]] v odbore psychológia a v roku 1988 bol vymenovaný za [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]]. V rokoch 1991 až 1993 absolvoval [[postgraduálne štúdium]] metód aplikovanej sociálnej psychológie na [[Karlova univerzita|Univerzite Karlovej]] v Prahe.<ref name="život" /> === Akademické pôsobenie === Do roku 1999 pôsobil na [[Akadémia Policajného zboru v Bratislave|Akadémii Policajného zboru v Bratislave]], kde zastával aj funkciu [[prorektor]]a. Od roku 2000 pôsobí na [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]].<ref name="život" /> Vo svojej pedagogickej a vedeckej činnosti sa usiloval o prepojenie [[Kriminológia|kriminológie]], [[Psychológia|psychológie]] a [[Trestné právo|trestného práva]]. Podporoval rozvoj kriminologického výskumu na Slovensku a poukazoval na absenciu samostatného slovenského kriminologického ústavu. Na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity sa podieľal na organizovaní odborných podujatí venovaných kriminológii a hospodárskej kriminalite.<ref name="život" /> Na [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnickej fakulte Trnavskej univerzity]] bol aj dlhodobým predsedom fakultného senátu (2000 až 2007 a 2013 až 2015) a vedúcim Katedry propedeutiky právnických predmetov. Výraznou mierou sa však podieľal aj na činnosti Katedry trestného práva a kriminológie. Od roku 2016 pôsobil na právnickej fakulte ako koordinátor fakulty pre študentov so špeciálnymi potrebami. V období 2006 až 2010 bol tiež [[prodekan]]om pre rozvoj a ďalšie vzdelávanie fakulty.<ref name="TKC" /> Zomrel 6. októbra [[2026]].<ref name=parte/> == Dielo == Dianiška sa vo svojom výskume zaoberal predovšetkým všeobecnou [[Kriminológia|kriminológiou]], sociálnou [[Psychológia|psychológiou]] a psychológiou práva. Od roku 2006 sa vo zvýšenej miere venoval výskumu hospodárskej kriminality a osobnosti jej páchateľa. Venoval sa tiež otázkam [[Restoratívna justícia|restoratívnej justície]].<ref name="život" /> '''Výber:''' * {{Citácia knihy | priezvisko = Dianiška | meno = Gustáv | spoluautori = a kol. | titul = Kriminológia | vydanie text = 5. aktualizované a doplnené vydanie | vydavateľ = Aleš Čeněk | miesto = Plzeň | rok = 2025 | isbn = 978-80-7380-998-0 | počet strán = 608 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Dianiška | meno = Gustáv | priezvisko2 = Strémy | meno2 = Tomáš | titul = Introduction to Criminology | vydavateľ = Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk | miesto = Plzeň | rok = 2009 | isbn = 978-80-7380-218-9 | počet strán = 109 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Dianiška | meno = Gustáv | titul = Sociálna psychológia a právnik | vydavateľ = Typi Universitatis Tyrnaviensis, vydavateľstvo Trnavskej univerzity, Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = [Trnava]; Bratislava | rok = 2006 | isbn = 978-80-8082-112-8 | počet strán = 184 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Čírtková | meno = Ludmila | priezvisko2 = Dianiška | meno2 = Gustáv | priezvisko3 = Havrlentová | meno3 = Darina | spoluautori = a kol. | titul = Psychológia pre právnikov | vydavateľ = Iura Edition | miesto = Bratislava | rok = 2010 | isbn = 978-80-8078-358-7 | počet strán = 258 }} Rozsiahla (no neúplná) bibliografia Gustáva Dianišku je uvedená v {{Citácia knihy | priezvisko = Olšovská | meno = Andrea | odkaz na autora = Andrea Olšovská | priezvisko2 = Trojčáková | meno2 = Veronika (eds.) | titul = Consilio et industria: Pocta prof. PhDr. Gustávovi Dianiškovi, CSc | vydavateľ = Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | rok = 2020 | isbn = 978-80-568-0323-3 | isbn2 = 978-80-568-0322-6 | strany = 255 a nasl. }}. == Ocenenia == Gustáv Dianiška je držiteľom viacerých ocenení, okrem iného Ceny Martina Palkoviča za vynikajúce výsledky v pedagogickej činnosti (2013), Pamätnej medaily Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave (2005), zlatej medaily [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]]<ref name="Bel" /> a bronzovej medaily rektora [[Akadémia Policajného zboru v Bratislave|Akadémie Policajného zboru]].<ref name="TKC" /> Boli mu venované dva [[festschrift]]y vydané [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave]]: * {{Citácia knihy | priezvisko = Strémy | meno = Tomáš | odkaz na autora = <!-- Tomáš Strémy --> | spoluautori = a kol. | titul = Psychológ medzi právnikmi: Pocta profesorovi Gustávovi Dianiškovi k 75. narodeninám | vydavateľ = Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | rok = 2015 | isbn = 978-80-8082-831-8 | počet strán = 447 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Olšovská | meno = Andrea | odkaz na autora = Andrea Olšovská | priezvisko2 = Trojčáková | meno2 = Veronika (eds.) | titul = Consilio et industria: Pocta prof. PhDr. Gustávovi Dianiškovi, CSc | vydavateľ = Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | rok = 2020 | isbn = 978-80-568-0323-3 | isbn2 = 978-80-568-0322-6 | počet strán = 265 }} == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Dianiška, Gustáv}} [[Kategória:Osobnosti z Tisovca]] [[Kategória:Slovenskí psychológovia]] [[Kategória:Slovenskí kriminológovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Slovenskí vedeckí spisovatelia]] [[Kategória:Vyučujúci na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Vyučujúci na Akadémii Policajného zboru v Bratislave]] 9kk1foxicztwfqhfwzlrlz7ggek0xos 8382475 8382465 2026-10-10T16:40:41Z Teslaton 12161 ref. k dn./dú. aj v úvode, typografia 8382475 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Gustáv Dianiška | pseudonym = | popis osoby = slovenský psychológ, kriminológ a vysokoškolský profesor | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = [[23. február]] [[1940]]<ref name = Bel>{{Beliana | zväzok = 3 | heslo = Dianiška, Gustáv | strany = 355 }} </ref><ref name="život" /> | miesto narodenia = [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] | dátum úmrtia = {{dúv|2026|10|06|1940|02|23}}<ref name=parte>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [Parte] | url = https://www.facebook.com/photo/?fbid=1112652111142723&set=a.195640369510573 | dátum prístupu = 2026-10-10 | vydavateľ = Slovenská komora psychológov}}</ref> | miesto úmrtia = | národnosť = [[Slováci|slovenská]] | štátna príslušnosť = Slovensko | alma mater = Vojenská akadémia v Prahe<br />Vojenská akadémia v Brne<br />Vojenská akadémia v Moskve<br />[[Karlova univerzita|Univerzita Karlova]] | zamestnanie = [[psychológ]], [[Kriminológia|kriminológ]], vysokoškolský pedagóg | rodičia = Viera a Gustáv Dianiškovci | príbuzní = | súrodenci = traja | manželka = Hana | deti = Hana Bednaříková, Tomáš Dianiška | vzťahy = | žáner = odborná a vedecká literatúra | obdobie = [[20. storočie|20.]] a [[21. storočie]] | téma = [[kriminológia]], [[sociálna psychológia]], psychológia práva, policajná psychológia, hospodárska kriminalita, [[restoratívna justícia]] | hnutie = trnavská kriminologická škola | debut = | významné práce = ''Kriminológia'' (2025, 5. vyd.)<br />''Introduction to Criminology'' (2009)<br />''Sociálna psychológia a právnik'' (2006)<br />''Psychológia pre právnikov'' (2010) a i. | významné ocenenia = bronzová medaila rektora Akadémie Policajného zboru (2003)<br />Pamätná medaila Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave (2005)<br />Cena Martina Palkoviča (2013)<br />zlatá medaila Trnavskej univerzity v Trnave (2015)<br />Cena Antona Hajduka (2017) | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = „trnavská kriminologická škola“, slovenská kriminológia | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Slovensko | portál2 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Gustáv Dianiška''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[23. február]] [[1940]], [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]]{{--}}† [[6. október]] [[2026]])<ref name="Bel" /><ref name="parte" /> bol [[Slováci|slovenský]] [[psychológ]], [[Kriminológia|kriminológ]], [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|vysokoškolský profesor]] a [[Dôstojník|armádny dôstojník]].<ref name="Bel" /> Napísal viac ako 70 vedeckých a odborných publikácií. Výraznou mierou prispel k rozvoju slovenskej [[Kriminológia|kriminológie]]. Okrem iného mu býva prisudzované konštituovanie [[Policajné vedy|policajných vied]] na [[Slovensko|Slovensku]] a osobitne konštituovanie policajnej psychológie ako aplikovanej disciplíny. Býva tiež považovaný za zakladateľa „trnavskej kriminologickej školy“.<ref name="TKC" /> Dlhodobo pôsobil na [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]], kde bol dlhodobým predsedom senátu (2000 až 2007 a 2013 až 2015) a v rokoch 2006 až 2010 aj [[prodekan]]om.<ref name="život" /><ref name="TKC">{{Citácia knihy | priezvisko = Dianiška | meno = Gustáv | spoluautori = a kol. | titul = Trnavská krimonologická cesta | vydavateľ = Pre Právnickú fakultu Trnavskej univerzity vydalo vydavateľstvo [[Trnavská univerzita v Trnave|Typi universitatis Tyrnaviensis]] | miesto = Trnava | rok = 2024 | isbn =978-80-568-0619-7 | strany = 193{{--}}196 }} </ref> Je držiteľom viacerých ocenení, okrem iného bronzovej medaily rektora [[Akadémia Policajného zboru v Bratislave|Akadémie Policajného zboru]] (2003), Ceny Martina Palkoviča za vynikajúce výsledky v pedagogickej činnosti (2013), zlatej medaily [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]] (2015) či Ceny Antona Hajduka (2017).<ref name="TKC" /><ref name="CeI" /> Boli mu venované dva [[festschrift]]y vydané trnavskou právnickou fakultou.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Strémy | meno = Tomáš | odkaz na autora = Tomáš Strémy | spoluautori = a kol. (eds.) | titul = Psychológ medzi právnikmi: Pocta profesorovi Gustávovi Dianiškovi k 75. narodeninám | vydavateľ = [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]] | miesto = Trnava | rok = 2015 | isbn = 978-80-8082-831-8 | počet strán = 447 | url = http://publikacie.iuridica.truni.sk/wp-content/uploads/2017/03/Dianiska-Zbornik.pdf }}</ref><ref name="CeI">{{Citácia knihy | priezvisko = Olšovská | meno = Andrea | odkaz na autora = Andrea Olšovská | priezvisko2 = Trojčáková | meno2 = Veronika (eds.) | titul = Consilio et industria: Pocta prof. PhDr. Gustávovi Dianiškovi, CSc | vydavateľ = Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | rok = 2020 | isbn = 978-80-568-0323-3 | isbn2 = 978-80-568-0322-6 | počet strán = 265 | url = http://publikacie.iuridica.truni.sk/wp-content/uploads/2020/03/Pocta-Dianiskovi_tlac.pdf }} </ref> == Život == === Raný život === Dianiška sa narodil 23. februára [[1940]] v [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovci]] ako jedno zo štyroch detí Viery a Gustáva Dianiškovcov. V rokoch 1946 až 1954 navštevoval osemročnú školu v Tisovci. Následne študoval na [[Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova (Bratislava)|Vojenskom gymnáziu v Bratislave]], ktoré ukončil v roku 1957. V rokoch 1958 až 1960 pokračoval v štúdiu na vojenskom učilišti vo [[Vyškov|Vyškove]] na Morave.<ref name="život">{{Citácia knihy | priezvisko = Strémy | meno = Tomáš | odkaz na autora = Tomáš Strémy | spoluautori = a kol. (eds.) | kapitola zborník = Život a dielo profesora Gustáva Dianišku | meno zborník = Tomáš | priezvisko zborník = Strémy | titul = Psychológ medzi právnikmi: Pocta profesorovi Gustávovi Dianiškovi k 75. narodeninám | vydavateľ = [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]] | miesto = Trnava | rok = 2015 | isbn = 978-80-8082-831-8 | strany = 13{{--}}22 | url = http://publikacie.iuridica.truni.sk/wp-content/uploads/2017/03/Dianiska-Zbornik.pdf }}</ref> Neskôr absolvoval Vojenskú akadémiu v [[Praha|Prahe]], kde získal spoločenskovednú kvalifikáciu v odbore [[psychológia]]. V roku 1972 získal na Vojenskej akadémii v [[Brno|Brne]] titul [[Doktor filozofie|doktora filozofie]] (PhDr.) v odbore psychológia. V roku 1976 mu bola na Vojenskej akadémii v [[Moskva|Moskve]] udelená vedecká hodnosť [[Kandidát vied|kandidáta psychologických vied]] (CSc.). V roku 1980 sa [[Habilitácia|habilitoval]] v odbore psychológia a v roku 1988 bol vymenovaný za [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]]. V rokoch 1991 až 1993 absolvoval [[postgraduálne štúdium]] metód aplikovanej sociálnej psychológie na [[Karlova univerzita|Univerzite Karlovej]] v Prahe.<ref name="život" /> === Akademické pôsobenie === Do roku 1999 pôsobil na [[Akadémia Policajného zboru v Bratislave|Akadémii Policajného zboru v Bratislave]], kde zastával aj funkciu [[prorektor]]a. Od roku 2000 pôsobí na [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]].<ref name="život" /> Vo svojej pedagogickej a vedeckej činnosti sa usiloval o prepojenie [[Kriminológia|kriminológie]], [[Psychológia|psychológie]] a [[Trestné právo|trestného práva]]. Podporoval rozvoj kriminologického výskumu na Slovensku a poukazoval na absenciu samostatného slovenského kriminologického ústavu. Na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity sa podieľal na organizovaní odborných podujatí venovaných kriminológii a hospodárskej kriminalite.<ref name="život" /> Na [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnickej fakulte Trnavskej univerzity]] bol aj dlhodobým predsedom fakultného senátu (2000 až 2007 a 2013 až 2015) a vedúcim Katedry propedeutiky právnických predmetov. Výraznou mierou sa však podieľal aj na činnosti Katedry trestného práva a kriminológie. Od roku 2016 pôsobil na právnickej fakulte ako koordinátor fakulty pre študentov so špeciálnymi potrebami. V období 2006 až 2010 bol tiež [[prodekan]]om pre rozvoj a ďalšie vzdelávanie fakulty.<ref name="TKC" /> Zomrel 6. októbra [[2026]].<ref name=parte/> == Dielo == Dianiška sa vo svojom výskume zaoberal predovšetkým všeobecnou [[Kriminológia|kriminológiou]], sociálnou [[Psychológia|psychológiou]] a psychológiou práva. Od roku 2006 sa vo zvýšenej miere venoval výskumu hospodárskej kriminality a osobnosti jej páchateľa. Venoval sa tiež otázkam [[Restoratívna justícia|restoratívnej justície]].<ref name="život" /> '''Výber:''' * {{Citácia knihy | priezvisko = Dianiška | meno = Gustáv | spoluautori = a kol. | titul = Kriminológia | vydanie text = 5. aktualizované a doplnené vydanie | vydavateľ = Aleš Čeněk | miesto = Plzeň | rok = 2025 | isbn = 978-80-7380-998-0 | počet strán = 608 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Dianiška | meno = Gustáv | priezvisko2 = Strémy | meno2 = Tomáš | titul = Introduction to Criminology | vydavateľ = Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk | miesto = Plzeň | rok = 2009 | isbn = 978-80-7380-218-9 | počet strán = 109 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Dianiška | meno = Gustáv | titul = Sociálna psychológia a právnik | vydavateľ = Typi Universitatis Tyrnaviensis, vydavateľstvo Trnavskej univerzity, Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = [Trnava]; Bratislava | rok = 2006 | isbn = 978-80-8082-112-8 | počet strán = 184 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Čírtková | meno = Ludmila | priezvisko2 = Dianiška | meno2 = Gustáv | priezvisko3 = Havrlentová | meno3 = Darina | spoluautori = a kol. | titul = Psychológia pre právnikov | vydavateľ = Iura Edition | miesto = Bratislava | rok = 2010 | isbn = 978-80-8078-358-7 | počet strán = 258 }} Rozsiahla (no neúplná) bibliografia Gustáva Dianišku je uvedená v {{Citácia knihy | priezvisko = Olšovská | meno = Andrea | odkaz na autora = Andrea Olšovská | priezvisko2 = Trojčáková | meno2 = Veronika (eds.) | titul = Consilio et industria: Pocta prof. PhDr. Gustávovi Dianiškovi, CSc | vydavateľ = Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | rok = 2020 | isbn = 978-80-568-0323-3 | isbn2 = 978-80-568-0322-6 | strany = 255 a nasl. }}. == Ocenenia == Gustáv Dianiška je držiteľom viacerých ocenení, okrem iného Ceny Martina Palkoviča za vynikajúce výsledky v pedagogickej činnosti (2013), Pamätnej medaily Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave (2005), zlatej medaily [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]]<ref name="Bel" /> a bronzovej medaily rektora [[Akadémia Policajného zboru v Bratislave|Akadémie Policajného zboru]].<ref name="TKC" /> Boli mu venované dva [[festschrift]]y vydané [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave]]: * {{Citácia knihy | priezvisko = Strémy | meno = Tomáš | odkaz na autora = <!-- Tomáš Strémy --> | spoluautori = a kol. | titul = Psychológ medzi právnikmi: Pocta profesorovi Gustávovi Dianiškovi k 75. narodeninám | vydavateľ = Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | rok = 2015 | isbn = 978-80-8082-831-8 | počet strán = 447 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Olšovská | meno = Andrea | odkaz na autora = Andrea Olšovská | priezvisko2 = Trojčáková | meno2 = Veronika (eds.) | titul = Consilio et industria: Pocta prof. PhDr. Gustávovi Dianiškovi, CSc | vydavateľ = Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | rok = 2020 | isbn = 978-80-568-0323-3 | isbn2 = 978-80-568-0322-6 | počet strán = 265 }} == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Dianiška, Gustáv}} [[Kategória:Osobnosti z Tisovca]] [[Kategória:Slovenskí psychológovia]] [[Kategória:Slovenskí kriminológovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Slovenskí vedeckí spisovatelia]] [[Kategória:Vyučujúci na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Vyučujúci na Akadémii Policajného zboru v Bratislave]] qlhoqkxjsl8y4wzim12qiygfx735yxg 0 754709 8382374 8358479 2026-10-10T12:04:57Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382374 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Dominique Colladant | Popis osoby = francúzsky maskér a herec | Portrét = | Popis portrétu = | Rodné meno = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Dátum narodenia = {{Dnv|1953|4|1}} | Miesto narodenia = [[Vierzon (mesto)|Vierzon]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Národnosť = francúzska | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = maskér | Aktívne roky = [[1979]]{{--}}[[2023]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = | Poznámky = | Webstránka = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = Film | Portál3 = }} '''Dominique Colladant''' (* [[1. apríl]] [[1953]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dominique Colladant | url = https://lesarchivesduspectacle.net/p/9541-Dominique-Colladant | vydavateľ = lesarchivesduspectacle.net | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-20 | jazyk = }}</ref>, [[Vierzon (mesto)|Vierzon]]) je [[Francúzsko|francúzsky]] [[Maskér|maskér]], [[Herectvo|herec]] a príležitostný [[režisér]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rutledge | meno = Yann | autor = | odkaz na autora = | titul = Test DVD : Nosferatu, fantôme de la nuit | url = https://cinema.jeuxactu.com/test-dvd-zone-2-nosferatu-fantome-de-la-nuit-2-11774.htm | vydavateľ = cinema.jeuxactu.com | miesto = | dátum vydania = 2010-10-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-18 | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Často spolupracoval s vizuálnou umelkyňou a spisovateľkou [[Reiko Kruk]]. Za svoju kariéru spolupracoval na vyše 60 filmových produkciách. == Životopis == Po kariére medzinárodného [[Atlét|atléta]] v [[Moderný päťboj|modernom päťboji]] – juniorský majster sveta v [[Berlín|Berlíne]] [[1973]] – francúzsky majster vo všetkých kategóriách sa Dominique Colladant od [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] [[20. storočie|20. storočia]] venuje návrhu a tvorbe [[Špeciálne efekty|špeciálnych efektov]] a [[Maska|masiek]] pre početné produkcie a spolupracoval na približne stovke celovečerných filmov. Jeho tvorba sa rozširuje aj do [[Reklama|reklamy]], [[Divadlo (umenie)|divadla]], [[Opera|opery]] a hyperrealistických [[Sochárske dielo|sôch]]. Spolupracoval najmä s Antoinom Vitezom, Alainom Françonom či [[Patrice Chéreau|Patricom Chéreauom]] a v oblasti opery: Petrika Ionesco alebo Rudolf Nurejev.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = About us | url = http://dominique-colladant.com/ | vydavateľ = dominique-colladant.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-20 | jazyk = }}</ref> Medzi jeho významné filmy patria ''Nosferatu, fantôme de la nuit'' ([[1979]]), ''Gwendoline'' ([[1984]]), ''La chambre des officiers'' ([[2000]]), ''Sa majesté Minor'' ([[2007]]) i ''Les Garçons et Guillaume, à table !'' ([[2013]]). Ako herec hral v [[Seriál|seriály]] ''[[Série Noire]]'' (časť ''Tu crois pas si bien dire'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Base de données de films français avec images | url = http://php88.free.fr/bdff/image_film.php?ID=3446 | vydavateľ = php88.free.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-20 | jazyk = }}</ref> a komédii ''[[Sex Is Comedy]]'' ([[2002]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dominique Colladant | url = https://mubi.com/en/cast/dominique-colladant | vydavateľ = mubi.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-20 | jazyk = }}</ref> == Filmografia == === Masky === * [[1984]]: ''[[Gwendoline (film)|Gwendoline]]'' * 1984: ''[[Frankenstein 90]]'' == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Reiko Kruk]] == Externé odkazy == * [http://dominique-colladant.com/ Oficiálny web] * {{Imdb meno|id=0171628}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Colladant, Dominique}} [[Kategória:Francúzski maskéri]] [[Kategória:Francúzski herci]] [[Kategória:Francúzski bežci]] 2y5b51o15nchm9nyyibcda48uulp0r6 0 754754 8382632 8363944 2026-10-11T05:53:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382632 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Françoise Deleu | Popis osoby = francúzska scénografka, umelecká architektka a kostymérka | Portrét = | Popis portrétu = | Rodné meno = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Dátum narodenia = {{Dnv|1940}} | Miesto narodenia = [[?]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Národnosť = francúzska | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = scénografka, kostymérka | Aktívne roky = [[1980]]{{--}}[[2000]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = | Poznámky = | Webstránka = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = Film | Portál3 = }} '''Françoise Deleu''' alebo '''Françoise De Leu''' (* [[1940]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.pappers.fr/recherche-dirigeants?q=FRANCOISE+DE+LEU | vydavateľ = www.pappers.fr | dátum prístupu = 2026-08-20}}</ref>) je [[Francúzsko|francúzska]] [[Scénografia|scénografka]], [[Architekt|architektka]] a [[Kostymér|kostymérka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rutledge | meno = Yann | autor = | odkaz na autora = | titul = Test DVD : Nosferatu, fantôme de la nuit | url = https://cinema.jeuxactu.com/test-dvd-zone-2-nosferatu-fantome-de-la-nuit-2-11774.htm | vydavateľ = cinema.jeuxactu.com | miesto = | dátum vydania = 2010-10-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-18 | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Počas svojej viac ako dvadsaťročnej kariéry navrhla prostredie pre viac ako dvadsať filmov. Medzi jej najznámejšie počiny patria filmy ako ''[[Smrť darebáka]]'' ([[1977]]), ''[[Gwendoline (film)|Gwendoline]]'' ([[1984]]), ''[[Prehnití]]'' ([[1984]]) alebo ''[[Podčiarknuté, sčítané]]'' ([[1991]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.imdb.com/name/nm0209697/ | vydavateľ = Internet Movie Database | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-01 | jazyk = en }}</ref> == Životopis == Françoise Deleu začala svoju kariéru v roku [[1977]] ako asistentka scénografa na filme Williama Kleina ''[[Le Couple témoin]]'' a na snímke [[Georges Lautner|Georgesa Lautnera]] ''[[Smrť darebáka]]''. V roku [[1983]] ju režisér [[Just Jaeckin]] pozval, aby navrhla interiéry pre film ''[[Gwendoline (film)|Gwendoline]]'' spoločne s André Guérinom.<ref name="Mt1">14 minutové interview ''Gwendoline's Travels'' (2019).</ref> Často spolupracovala na filmoch režiséra [[Claude Zidi|Clauda Zidiho]], vrátane: ''[[Prehnití]]'' ([[1984]]), ''Association de malfaiteurs'' ([[1987]]), ''[[Prehnití proti prehnitým]]'' ([[1990]]), ''[[Podčiarknuté, sčítané]]'' ([[1991]]) a ''Nespoľahlivý'' ([[1993]]). V roku [[1991]] pracovala na francúzsko-americkom filme ''A Star for Two'' s [[Anthony Quinn|Anthonym Quinnom]] v hlavnej úlohe. Na začiatku svojej kariéry pracovala aj ako kostýmová výtvarníčka na snímke ''Les Noces de porcelaine'' z roku [[1975]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Perils of Gwendoline in the Land of the Yik Yak Blu-ray - Tawny Kitaen | url = http://www.dvdbeaver.com/film6/the_perils_of_gwendoline_blu-ray.htm | vydavateľ = dvdbeaver.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-19 | jazyk = }}</ref> == Filmografia == === Scénografka === * [[1977]]: ''Smrť darebáka'' * 1977: ''Le Couple témoin'' * [[1984]]: ''[[Gwendoline (film)|Gwendoline]]'' * 1984: ''Prehnití'' * [[1986]]: ''Flagrant Désir'' * [[1987]]: ''Association de malfaiteurs'' * 1987: ''[[Marc et Sophie]]'' (8 epizód TV seriálu) * [[1989]]{{--}}[[1990]]: ''[[Navarro]]'' (5 epizód TV seriálu) * [[1989]]: ''Prehnití proti prehnitým'' * 1989: ''Letná hra'' * [[1991]]: ''Podčiarknuté, sčítané'' * 1991: ''A Star for Two'' * [[1992]]: ''Notorious de Colin Bucksey'' ([[Televízny film|TV film]]) * [[1993]]: ''Profil bas'' === Kostymérka === * [[1975]]: ''Les Noces de porcelaine'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Imdb meno|id=0209697}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Deleu, Françoise}} [[Kategória:Francúzski scénografi]] [[Kategória:Francúzski architekti]] [[Kategória:Francúzski kostýmoví výtvarníci]] gon4zgdlg0erq757qlkuz3rs9u5oli9 0 754918 8382619 8362894 2026-10-11T01:47:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382619 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina|Názov=Síran tris(o-fenantrolín)železnatý|Synonymá=feroín|Obrázok=Ferroïne.png|Obrázok2=Ferroin-cation-3D-balls.png|Obrázok3=|Vzorec={{chem|C|36|H|24|FeN|6|O|4|S}}²⁺|CAS=14634-91-4|Vzhľad=|Molekulová hmotnosť=692,54|SMILES=C1=CC2=C(C3=C(C=CC=N3)C=C2)N=C1.C1=CC2=C(C3=C(C=CC=N3)C=C2)N=C1.C1=CC2=C(C3=C(C=CC=N3)C=C2)N=C1.[Fe+2]|Systematický názov=tris(1,10-fenantrolín)železnatý katión}} '''Feroín''' je [[Koordinačná zlúčenina|koordinačná]] [[chemická zlúčenina]] dvojmocného [[Železo|železa]], ktorej [[systematický názov]] je síran tris(1,10-fenantrolín)železnatý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ferroin | url = https://www.chemspider.com/Chemical-Structure.76289.html | vydavateľ = www.chemspider.com | dátum prístupu = 2026-08-23 | jazyk = en}}</ref> vzorec [Fe^II(''o''-phen)₃]²⁺.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Scholtz: Belousovova-Žabotinského reakcia | url = https://www.aldebaran.cz/bulletin/2011_32_zab.php | vydavateľ = www.aldebaran.cz | dátum prístupu = 2026-08-23}}</ref> == Použitie == [[Súbor:Ferroin neu.svg|náhľad|380x380bod|Katión tris(o-fenantrolín)železnatý sa oxiduje na katión tris(o-fenantrolín)železitý]] Feroín sa používa ako farebný [[Indikátor (chémia)|indikátor]] používaný pri [[Oxidačno-redukčná reakcia|oxidačno-redukčných]] [[Titrácia|titráciách]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = feroín - význam slova {{!}} Slovník cizích slov | url = https://www.slovnik-cizich-slov.net/feroin/ | vydavateľ = www.slovnik-cizich-slov.net | dátum prístupu = 2026-08-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = feroín - ABZ.cz: slovník cizích slov | url = https://slovnik-cizich-slov.abz.cz/web.php/slovo/feroin | vydavateľ = slovnik-cizich-slov.abz.cz | dátum prístupu = 2026-08-30}}</ref> Tris(''o''-fenantrolín)železnatý katión sa oxiduje na tris(o-fenantrolín)železitý katión. === Spektrofotometrické stanovenie železa === Koncentráciu železa vo vzorke je možné stanoviť pomocou [[Fenantrolín|''o-''fenantrolínu]], ktorý vo vodnom roztoku vytvára so železnatými katiónmi farebný komplex, ktorý absorbuje vo viditeľnej časti spektra. V prvom kroku sa za varu zmesi v kyslom prostredí [[Kyselina chlorovodíková|kyseliny chlorovodíkovej]] prevedú oxidy železa na prísluchajúce chloridy. V druhom kroku sa železité katióny nechajú zredukovať redukčným činidlom na železnaté katióny, pričom používaným [[Redukčné činidlo|redukčným činidlom]] je [[hydroxylamín]]. K zmesi sa pridá [[fenantrolín]], ktorý vytvorí komplex feroínu. Tri molekuly fenantrolínu reagujú s jedným železnatým katiónom (Fe²⁺) za vzniku charakteristického oranžovo sfarbeného komplexu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = hanna-instruments.sk | url = https://www.hanna-instruments.sk/ | vydavateľ = www.hanna-instruments.sk | dátum prístupu = 2026-08-23 | jazyk = sk}}</ref> Intenzita farby je priamo úmerná množstvu dvojmocného železa vo vzorke.<ref name=":0" /> Roztok fenantrolínu tvorí so železnatými iónmi Fe²⁺ stabilný, červeno sfarbený komplex,<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štádlerová | meno = Barbora | titul = Stanovení celkového obsahu železa ve vybraných výživových doplňcích | url = https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/1249/BPTX_2015_1_11310_0_412075_0_174633.pdf?sequence=1&isAllowed=y | dátum vydania = 2016 | dátum prístupu = 2026-08-23 | vydavateľ = Univerzita Karlova, Přírodovědecká fakulta | miesto = Praha | jazyk = český}}</ref> vhodný na spektrofotometrické stanovenie s absorpčným maximom pri 512 nm.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Paduchová | meno = Zuzana | titul = Stanovenie koncentrácie železnatých iónov v sére pomocou analytickej krivky | url = https://zona.fmed.uniba.sk/uploads/media/Protokoly_BMF_2025-2026.pdf | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-08-23 | vydavateľ = Univerzita Komenského Bratislava, Lekárska fakulta, Ústav lekárskej chémie | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20260823210541/https://zona.fmed.uniba.sk/uploads/media/Protokoly_BMF_2025-2026.pdf | dátum archivácie = 2026-08-23}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=Determination of Iron Species in Samples of Iron-Fortified Food|url=http://link.springer.com/10.1007/s12161-014-9843-5|periodikum=Food Analytical Methods|dátum=2014-11|dátum prístupu=2026-08-23|ročník=7|číslo=10|strany=2023–2032|issn=1936-9751|doi=10.1007/s12161-014-9843-5|jazyk=en|meno=Przemyslaw|priezvisko=Niedzielski|meno2=Magdalena|priezvisko2=Zielinska-Dawidziak|meno3=Lidia|priezvisko3=Kozak}}</ref> Výhodou stanovenia železa ''o-''fenantrolínom je, že [Fe^II(''o''-phen)₃]²⁺ má červenú farbu s absorpčným maximom okolo 510&nbsp;nm, ale [Fe^III(''o''-phen)₃]³⁺ má žltú farbu s [[Absorpčné maximum|absorpčným maximom]] okolo 396 nm.<ref name=":2" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Simultaneous Spectrophotometric Determination of Iron(II) and Total Iron with 1,10-Phenanthroline|url=https://pubs.acs.org/doi/abs/10.1021/ac60097a009|periodikum=Analytical Chemistry|dátum=1955-01-18|dátum prístupu=2026-08-23|ročník=27|číslo=1|strany=26–29|issn=0003-2700|doi=10.1021/ac60097a009|jazyk=en|meno=A. E.|priezvisko=Harvey|meno2=J. A.|priezvisko2=Smart|meno3=E. S.|priezvisko3=Amis}}</ref> == Referencie == <references /> [[Kategória:Zlúčeniny železa]] [[Kategória:Organokovové zlúčeniny]] [[Kategória:Redoxné indikátory]] [[Kategória:Fenantrolíny]] noaesz2dp0ujzqywcihys5rg16joy18 4 756211 8382599 8380847 2026-10-10T21:45:06Z Fillos X. 212061 /* Wireframe */ 8382599 wikitext text/x-wiki == [[Wireframe]] == Starší problematický článok od {{Odpoveď|Jozeftkacik}}. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:33, 23. september 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Bez riadkových referencií a pochybujem, že uvedené zdroje reálne dokladajú celý obsah článku. Chýba úplne napr. úvodná definícia, formátovanie je tiež zvláštne. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:07, 23. september 2026 (UTC) # {{Za}} Bez (riadkových) referencií. Neaktualizované.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:32, 24. september 2026 (UTC) # {{Za}} bez zdrojov, zlé formátovanie, nedkončené.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:03, 26. september 2026 (UTC) ==== Proti ==== # {{Proti}} Starší článok, obsahovo nie je zlý, referencie sú na konci uvedené, aj keď nie sú v texte. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 12:10, 23. september 2026 (UTC) # {{Proti}} Informačnú hodnotu to má. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:23, 6. október 2026 (UTC) # ==== Zdržal(a) sa ==== # # === Diskusia === {{Re|Teslaton}}Toto je téma, do ktorej sa určite vyznáš, nevedel by si/nemal by si záujem to trochu upratať? ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:07, 23. september 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Sorry, nemám momentálne priestor. Úvodná def. sa dá ev. preklopiť 1:1 z enwiki, vrátane zdrojov a ilustračného obr., ak by niekto mal chuť do toho investovať čas. Zvyšok sa ev. dá nechať, vecí v takomto a horšom stave sú tu tony. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:53, 23. september 2026 (UTC) ::{{Re|Teslaton|s=1}} Jasné, v pohode, len mi to napadlo. Úvod možno eventuálne preklopím, uvidím, ako bude čas. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:56, 23. september 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === h1yqu1z3y9yd5z9mpcjjjf7quf8p6xh 0 756305 8382476 8382357 2026-10-10T16:41:43Z IronLiberty 280078 bola odstránená uu bez úprav a zlepšenia článku, vraciam späť, nový článok bez zdrojov 8382476 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20261010}} {{Infobox Duchovný | aktuálny titul = slovenský rímskokatolícky kňaz, agrárny politik, významná postava náboženskej obce a kostola CČSH v Liptovskej Osade | štát pôsobenia = {{minivlajka|Rakúsko-Uhorsko|w}} {{minivlajka|Československo|w}} {{minivlajka|Spojené štáty americké|w}} | 1. funkcia = rímskokatolícky farár v [[Liptovská Osada|Liptovskej Osade]] | 1. funkcia - obdobie = [[1921]]{{--}}[[1926]] | 1. funkcia - predchodca = [[Štefan Miššata]] | 1. funkcia - nástupca = [[Jozef Ďaďo]] | dátum narodenia = [[20. jún]] [[1884]] | miesto narodenia = [[Šváby (Prešov)|Šváby]], dnes [[Prešov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | dátum úmrtia = [[26. júl|26.]]/[[31. júl]] [[1966]] | miesto úmrtia = [[Solon]], [[Ohio]], [[Spojené štáty americké]] | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]], [[Cirkev československá husitská|československá]] | kňazské svätenie dátum = [[21. jún]] [[1909]] }} '''Ján Matťašovský''' (po [[Maďarčina|maďarsky]] ''János Mattasovzsky'', * [[20. jún]] [[1884]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]] – † [[26. júl|26.]]/[[31. júl]] [[1966]], [[Solon]]) bol [[Slováci|slovenský]] [[rímskokatolícky kňaz]], komunálny politik za [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu|Agrárnu stranu]] a významná postava náboženskej obce a [[Československý husitský kostol v Liptovskej Osade|kostola]] [[Cirkev československá husitská|Cirkvi československej husitskej]] v [[Liptovská Osada|Liptovskej Osade]], ako prvého a jediného na [[Slovensko|Slovensku]]. == Život == Ján Matťašovský sa narodil v [[Šariš (región)|šarišskej]] obci [[Šváby (Prešov)|Šváby]], dnes súčasť [[Prešov|Prešova]]. Mal slovenskú národnosť. V rokoch [[1898]] až [[1905]] absolvoval maďarské gymnáziá v [[Jáger|Egeri]] a [[Prešov|Prešove]]. V rokoch [[1905]] až [[1909]] študoval teológiu a profesúru pre stredné školy v [[Jagerberg|Egeri]] a bol vysvätený za kňaza. Od [[1. augusta]] [[1914]] do [[28. októbra]] [[1918]] pôsobil ako poľný kurát (vojenský kňaz), prešiel ruské, rumunské a západné bojiská, v [[Pula|Pule]] bol priradený k námorníctvu. [[2. máj|2. mája]] [[1919]] bol reaktivovaný pre službu pri inšpekcii vojnových hrobov, neskôr bol uznaný za mechanika. Do [[1. marca]] [[1921]] pôsobil ako duchovný vojenských nemocníc v [[Košice|Košiciach]] a [[Lučenec|Lučenci]]. Matťašovský bol kňazom [[Jágerská arcidiecéza|Egerskej arcidiecézy]], v roku [[1921]] dostal prísľub na inkardáciu do [[Spišská diecéza|Spišskej diecézy]], čo sa však neudialo. V roku [[1921]] prišiel na faru do [[Ružomberok|Ružomberka]] za [[Andrej Hlinka|Andrejom Hlinkom]] ako nezamestnaný kňaz. Z Hlinkovho popudu sa stal dočasným správcom farnosti [[Liptovská Osada]]. Po piatich mesiacoch ho však biskup [[Ján Vojtaššák]] odvolal, čo vyvolalo nevôľu miestneho obyvateľstva. Matťašovský bol neskôr [[Suspendovanie|suspendovaný]]. Neskôr bol aj [[Exkomunikácia|exkomunikovaný]] za svojvoľné dočasné administrovanie fary. Pridal sa k novovzniknutej [[Cirkev československá husitská|Cirkvi československej]] a v [[Liptovská Osada|Liptovskej Osade]] postupne začala vznikať jej náboženská obec. Matťašovský sa však nakoniec podrobil biskupovi [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákovi]], pristúpil na erxecície, odchod z fary a verejné odprosenie biskupa. V septembri [[1926]] rozhodnutí okresného súdu odovzdal rímskokatolicky kostol katolíkom, v októbri ho však opätovne obsadil. Z obce defiinitívne odišiel [[5. novembra]] [[1926]] do [[Krompachy|Krompach]]. Odišiel do [[Spojené štáty|Spojených štátov]], kde pôsobil ako rímskokatolícky kňaz až do svojej smrti. Pochovaný je na Calvary Cemetery v [[Cleveland (Ohio)|Clevelande]], v [[Ohio|Ohiu]]. '''Miesta kde pôsobil v Spojených štátoch:''' * [[1927]] – [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]], [[Ohio]] (Hungarian Old Folks Home, maďarský domov pre seniorov – organizujúci/správny duchovný) * [[1928]]{{--}}[[1937]] – [[Windsor (Ontário)|Windsor]], [[Ontário|Ontario]], [[Kanada]] (Farnosť sv. Antona – zakladajúci kňaz) * [[1937]]{{--}}[[1938]] – [[Perth Amboy]], [[New Jersey]] * [[1938]] – [[Chagrin Falls]], [[Ohio]] * [[1938]]{{--}}? – [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]], [[Ohio]] * okolo roku [[1947]] – [[Solon]], [[Ohio]] * [[1949]] – [[Chagrin Falls]], [[Ohio]] * [[1951]]{{--}}[[1966]] – [[Solon]], [[Ohio]] == Pozri aj == * [[Cirkev československá husitská]] * [[Cirkev československá husitská na Slovensku]] * [[Cirkev československá husitská na Podkarpatskej Rusi]] * [[Československý husitský kostol v Liptovskej Osade|Československý husistký kostol v Liptovskej Osade]] == Externé odkazy == * [https://www.historickycasopis.sk/index.php?id=hc42016 Historický časopis, Historický ústav Slovenskej akadémie vied, 2016] (po slovensky) * [https://www.diaszporalelkipasztorok.hu/persons_v2/view.php?id=709&lang=de&utm_source=chatgpt.com Datábaza maďarských a maďarsky hovoriacich kňazov pôsobiacich v zahraničí] (po maďarsky) * [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_22?fpcmeno=liptovskaosada Farnosť Liptovská Osada, Dominikánsky knižný inštitút] * [https://solivar.fara.sk/knazi-a-reholnice-ktori-svoj-zivot-zasvatili-panu-bohu-v-20-storoci-z-obce-svaby/ Kňazi a rehoľníci z obce Šváby] [[Kategória:Rímskokatolícki kňazi]] d4kjdlxz5pbyv76i66fcnhxonjb0y2b 0 756458 8382563 8380777 2026-10-10T20:19:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8382563 wikitext text/x-wiki '''Eric David Harris''' (9. apríla 1981 – 20. apríla 1999) a '''Dylan Bennet Klebold''' (11. septembra 1981 – 20. apríla 1999) boli americkí [[Masová vražda|masoví vrahovia]], ktorí spáchali [[Masaker_na_Columbine_High_School|masaker na strednej škole Columbine]]. Zabili 13 študentov a jedného učiteľa a zranili 23 ďalších ľudí<ref name="hochhalter">Jedna zo zranených, Anne Marie Hochhalterová, zomrela na následky zranení vo februári 2025; priamo postrelených bolo 20 ľudí, ďalší traja utrpeli zranenia súvisiace s útokom.</ref>. Po tom, čo väčšinu obetí zastrelili v školskej knižnici, obaja spáchali samovraždu strelnou zbraňou. V čase útoku išlo o najsmrteľnejšiu streľbu na strednej škole v dejinách USA<ref>Podľa mnohých dobových správ šlo o najhorší masaker súvisiaci so školou v histórii USA, hoci pri bombovom útoku v Bath Township v roku 1927 zahynulo 44 ľudí a v roku 1966 bola dovtedy najsmrteľnejšou streľbou na škole streľba na Texaskej univerzite. Columbine zostal najsmrteľnejšou streľbou na verejnej škole až do masakru v Sandy Hook (2012) a najsmrteľnejšou strednou-školskou streľbou až do streľby na Stoneman Douglas High School (2018).</ref><ref name="springhall">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Violent Media, Guns and Moral Panics: The Columbine High School Massacre, 20 April 1999 | url = https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/0030923990350304 | vydavateľ = Paedagogica Historica | dátum prístupu = 2026-09-28 | jazyk = po anglicky}}</ref>. Následný mediálny rozruch a [[morálna panika]] urobili zo slova „Columbine“ synonymum pre streľbu na školách a udalosť sa stala jedným z najznámejších masových zastrelení v dejinách krajiny. Harris a Klebold sa spoznali na strednej škole a postupne sa zblížili. V poslednom ročníku boli opisovaní ako najlepší priatelia, na sebe vzájomne závislí. Podľa skorších správ mali byť neobľúbení a terčom šikany, no mnoho spolužiakov neskôr uviedlo, že v skutočnosti neboli na spoločenskom okraji školy – obaja mali veľa priateľov a aktívny spoločenský život. Na škole sa hovorilo o silnej „kultúre športovcov“, v ktorej sa obľúbeným žiakom, najmä športovcom, dostávalo zvýhodneného zaobchádzania zo strany pedagógov aj spolužiakov<ref name="wapo_jock">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dissecting Columbine's Cult of the Athlete | url = https://www.washingtonpost.com/wp-srv/national/daily/june99/columbine12.htm | vydavateľ = The Washington Post | dátum vydania = 1999-06-12 | dátum prístupu = 2026-09-28 | jazyk = po anglicky}}</ref>. Obaja často nosili čierne kabáty, preto sa spočiatku predpokladalo, že patria ku skupinke „Trenchcoat Mafia“, ktorá sa mala búriť proti normám školy. Neskôr sa ukázalo, že toto tvrdenie nemalo oporu vo faktoch. Z ich písomností vyplýva, že útok plánovali už od mája 1998, teda takmer rok vopred. Počas nasledujúcich jedenástich mesiacov tajne vyrábali výbušniny a zhromažďovali zbrane s cieľom zaútočiť v apríli 1999, len pár týždňov pred maturitou. Zanechali denníky a videonahrávky, ktoré ich čin predznamenávali a mali vysvetľovať ich pohnútky; zamýšľali, aby si ich pozrelo čo najviac ľudí a inšpirovali ďalších páchateľov, hoci veľká časť tohto materiálu nebola nikdy zverejnená. FBI v máji 2000 uviedla, že Harris vykazoval psychopatické črty vrátane narcizmu, neobmedzenej agresivity a nedostatku empatie, zatiaľ čo Klebold bol opísaný ako nahnevaný depresívny jedinec s pomstychtivým postojom voči tým, o ktorých si myslel, že mu ublížili<ref name="slate">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Depressive and the Psychopath: At last we know why the Columbine killers did it | url = https://slate.com/news-and-politics/2004/04/at-last-we-know-why-the-columbine-killers-did-it.html | vydavateľ = Slate | dátum vydania = 2004-04-20 | dátum prístupu = 2026-09-28 | jazyk = po anglicky}}</ref>. Keďže ani jednému z nich nebola počas života formálne diagnostikovaná porucha osobnosti, tieto závery sú kritizované a dodnes sa o nich diskutuje. Médiá a komentátori v priebehu rokov pripisovali útok rôznym faktorom – šikane, duševnej chorobe, rasizmu, psychiatrickým liekom aj vplyvu násilia v médiách. Presný motív útoku ostáva nejednoznačný. Harris a Klebold sa stali postavami populárnej kultúry a niektorí páchatelia neskorších útokov ich uviedli ako svoj vzor, čo sa označuje ako tzv. „columbinský efekt“. == Raný život == === Eric Harris === Eric David Harris sa narodil 9. apríla 1981 vo [[Wichita (Kansas)|Wichite]] v Kansase Katherine Ann Harrisovej (rodenej Pooleovej) a Wayneovi Harrisovi.<ref name="suspects">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Suspects | url = http://edition.cnn.com/SPECIALS/2000/columbine.cd/Pages/SUSPECTS_TEXT.htm | vydavateľ = CNN | dátum prístupu = 2026-09-28 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120726055023/http://edition.cnn.com/SPECIALS/2000/columbine.cd/Pages/SUSPECTS_TEXT.htm | dátum archivácie = 2012-07-26}}</ref> Jeho otec slúžil ako dopravný pilot v americkom letectve, matka pracovala ako príležitostná cateringová pracovníčka. Rodina sa neskôr presťahovala do Ohia, Michiganu a New Yorku, kým sa v roku 1993 usadila v [[Littleton (Colorado)|Littletone]] v Colorade. Ako dieťa podstúpil dva chirurgické zákroky na korekciu vpadnutého hrudníka (pectus excavatum). === Dylan Klebold === Dylan Bennet Klebold sa narodil 11. septembra 1981 v [[Lakewood (Colorado)|Lakewoode]] v Colorade Sue Klebold (rodenej Yassenoffovej) a Thomasovi Klebold. Rodičia sa spoznali počas štúdia na Ohijskej štátnej univerzite. Rodina sa v roku 1989 presťahovala do podhoria Deer Creek Mesa južne od Littletonu. Klebold ako dieťa navštevoval program pre nadané deti; neskôr sa jeho prechod na druhý stupeň opisuje ako náročný. Rodina občas navštevovala luteránsky kostol a v domácnosti sa slávil aj Pesach, keďže matka mala vzdialené židovské korene. == Pozadie == Harris a Klebold sa spriatelili na druhom stupni základnej školy. Do strednej školy Columbine nastúpili v roku 1995. Medzi ich spoločné aktivity patrilo bowling, biliard, sledovanie filmov a hranie videohier. Po druhom ročníku boli opisovaní ako takmer neoddeliteľní. Podľa matky Brooksa Browna bol Harris citovo závislejší od Klebolda, ktorý bol medzi spolužiakmi obľúbenejší. Sue Klebold neskôr uviedla, že podľa jej názoru sa synova sebadeštruktívna povaha a Harrisov hnev navzájom posilňovali, čo viedlo k nezdravému vzťahu.<ref name="klebold_book">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A Mother's Reckoning: Living in the Aftermath of Tragedy (Sue Klebold, 2016, Broadway Books, ISBN 978-1-101-90277-6) | url = https://www.penguinrandomhouse.com/books/536189/a-mothers-reckoning-by-sue-klebold/ | vydavateľ = Penguin Random House | dátum prístupu = 2026-09-28 | jazyk = po anglicky}}</ref> Harrisa niektorí spolužiaci opisovali ako charizmatického, iní ako slušného a obľúbeného; dva roky hrával futbal za miestny klub. V poslednom ročníku sa však u neho prejavovala zvýšená podráždenosť a časté výhražky. Klebold pôsobil ako priateľský, no zároveň plachý a málovravný; aj u neho spolužiaci po druhom ročníku pozorovali zmenu správania smerom k výbušnejším reakciám. Pred útokom bol za priestupky viackrát disciplinárne riešený. == Prvé roky na strednej škole == Harris, Klebold a ich okruh priateľov aktívne používali osobné počítače a hrali cez súkromný server sieťové hry ''[[Doom II]]'' a ''[[Quake (videohra)|Quake]]''. Harris od roku 1996 vytváral vlastné úrovne pre Doom II, ktoré sa neskôr stali známymi ako „Harrisove levely“. Harris používal prezývku „REB“, Klebold „VoDKa“. V októbri 1997 obaja spolu s ďalším spolužiakom prišli o školské počítačové oprávnenia po tom, čo si neoprávnene zaobstarali kombinácie žiackych skriniek. Začiatkom roku 1997 sa Harris, Klebold a ich priatelia počas víkendov venovali menším priestupkom – odpaľovaniu petárd, kradnutiu dopravných značiek a vandalizmu. Po spore s Harrisom v roku 1997 sa s ním Brooks Brown na čas rozišiel; Harris následne na svojej webstránke uverejnil výhražky voči Brownovej rodine. V auguste 1997 na to upozornil šerifov úrad okresu Jefferson, v marci 1998 rodina Brownovcov upozornila políciu aj na Harrisov návod na výrobu rúrových bômb zverejnený na inej stránke. V roku 2001 vyšlo najavo, že detektív Mike Guerra v apríli 1998 pripravil návrh na domovú prehliadku u Harrisovcov, súdu ho však nikdy nepredložil. V noci 30. januára 1998 Harris a Klebold vnikli do zaparkovanej dodávky na parkovisku pri Deer Creek Canyon Park a ukradli elektroniku. Boli prichytení šerifovým zástupcom a obaja sa priznali. Za trestný čin sa im podarilo dohodnúť účasť na programe nápravy pre mladistvých, ktorý zahŕňal náhradu škody, verejnoprospešné práce, kurzy zvládania hnevu a poradenstvo výmenou za budúce vymazanie záznamu. Pri vstupnom pohovore v marci 1998 Harris pri sebahodnotení označil štrnásť problémových oblastí vrátane hnevu, depresie, samovražedných aj vražedných myšlienok, zatiaľ čo Klebold označil iba dve – financie a zamestnanie. Dvojica bola 3. februára 1999 predčasne prepustená z programu za dobré správanie; záverečná správa oboch opísala ako bystrých mladých mužov. Klebolda prijali na viaceré vysoké školy na štúdium informatiky, v marci 1999 s rodičmi navštívil Arizonskú univerzitu. Harris sa hlásil do americkej námornej pechoty, no v polovici apríla 1999 ho neformálne odmietli pre užívanie antidepresíva fluvoxamín, ktoré mu bolo predpísané v rámci súdom nariadenej terapie zvládania hnevu. Na prom 17. apríla 1999 šiel Klebold so spolužiačkou Robyn Andersonovou; Harris sa k skupine pridal neskôr večer. Podľa viacerých svedectiev obaja pred útokom pôsobili spokojne a tešili sa na plány po maturite. == Príprava útoku == Harris si začal viesť denník v apríli 1998, krátko po obvinení z vlámania do dodávky. Z denníkov vyplýva, že plán začali formulovať pod krycím označením „NBK“ (podľa filmu ''[[Prirodzene zrodení vrahovia]]'') približne v tom čase. Klebold písal už skôr – jeho denník niesol názov ''A Virtual Book: EXISTENCES''. V prvom zázname z marca 1997, keď mal 15 rokov, opisoval depresiu a samovražedné myšlienky. V neskorších zápiskoch sa opakovane opisoval spolu s Harrisom ako „bohu podobní“ a vývojovo nadradení iným ľuďom, hoci denník zároveň dokumentuje jeho sebaznevažovanie. V zázname z novembra 1997, približne rok a pol pred masakrom, sa prvýkrát objavuje zmienka o streľbe. Obaja písali viac o tom, ako útok vykonajú, než prečo. Harris vo svojich záznamoch spomínal bombový útok v Oklahoma City a vyjadril túžbu prekonať počet obetí tejto udalosti. Pôvodným zamýšľaným dátumom útoku mal byť 19. apríl, výročie bombového útoku v Oklahoma City aj obliehania vo Waco, no Harris čakal na dodávku munície, ktorú dostal až večer toho dňa. Na hodine ekonómie v decembri 1998 nakrútili Harris a Klebold video ''Hitmen for Hire'', v ktorom stvárňujú nájomných vrahov; video zverejnili verejne až v roku 2004 a pripomína generálku útoku. Aj v písomných prácach z hodín sa u oboch objavovali násilné témy – Harris napísal esej o streľbách na školách aj báseň z pohľadu guľky, neskôr príbeh inšpirovaný hrou Doom. Klebold vo februári 1999 odovzdal poviedku o vysokom, ľaváckom mužovi v trenčkote, ktorý zastrelí deväť spolužiakov; keď ho učiteľka konfrontovala, odpovedal, že „je to len príbeh“. Prácu nahlásili jeho poradcovi a prebrali s rodičmi, no ďalšie kroky sa nekonali. Keďže obaja boli neplnoletí, zbrane si nemohli kúpiť legálne. V novembri 1998 Klebold požiadal svoju budúcu spoločníčku na prom, vtedy 18-ročnú Robyn Andersonovú, aby kúpila dve brokovnice a karabínu Hi-Point. Klebold si následne skrátil hlaveň svojej brokovnice na približne 58 cm, Harrisova bola skrátená na približne 66 cm. Klebold si zaobstaral aj poloautomatickú pištoľ TEC-DC9. Dvaja muži, Mark Manes a Philip Duran, boli neskôr odsúdení za dodanie zbraní útočníkom. Bomby, ktoré dvojica vyrobila, boli rôzneho typu – improvizované z bombičiek CO₂, pozinkovaných rúr a propánových fliaš. Väčšie bomby s časovačom boli umiestnené aj mimo školy. Dve najväčšie bomby v školskej jedálni vyrobené z propánových fliaš mali za cieľ spôsobiť masívne škody, no vybuchla len jedna a iba čiastočne. == Masaker == {{Main|Masaker na Columbine High School}} [[Súbor:Columbine Shooting Security Camera.jpg|thumb|Harris (vľavo) a Klebold (vpravo) na bezpečnostnej kamere v deň streľby]] Útok sa odohral v utorok 20. apríla 1999, necelých päť týždňov pred plánovanou maturitou. Obaja doobeda umiestnili do jedálne tašky s propánovými bombami s časovačom nastaveným na obedňajšiu prestávku okolo 11:15. Následne sa vrátili domov k Harrisovi, prezliekli sa do taktického výstroja a nahrali záverečný odkaz. Okolo 11:10 ich pred školou videl spolužiak Brooks Brown; krátko nato sa od budovy vzdialil, a keď o niekoľko minút počul prvé výstrely, telefonicky to nahlásil polícii. Keďže bomby v jedálni nevybuchli, Harris a Klebold vošli do budovy a začali strieľať po spolužiakoch a učiteľoch. O 11:29 vošli do školskej knižnice, kde zahynulo desať ľudí. Z 56 rukojemníkov v knižnici sa 34 podarilo bez zranenia ujsť, keď útočníci knižnicu dočasne opustili; podľa vyšetrovateľov mali dosť munície na to, aby zabili všetkých. Harris zodpovedá za deväť z celkovo 14 potvrdených obetí, Klebold za zvyšných päť. Okrem toho bolo zranených 23 ďalších ľudí. === Samovražda === O 12:02, takmer hodinu po začiatku streľby, sa Harris a Klebold vrátili do knižnice – pravdepodobne sledovať výbuch svojich automobilových bômb naplánovaný na poludnie, ktoré však nevybuchli. Ešte raz vystrelili z okien smerom k polícii. O niekoľko minút neskôr sa priblížili k stolu, pri ktorom ležal ťažko zranený Patrick Ireland a nehybná Lisa Kreutzová. Do 12:08 obaja spáchali samovraždu strelnou zbraňou – Harris sa zastrelil brokovnicou, Klebold pištoľou TEC-9. Tesne predtým Klebold zapálil na blízkom stole zápalnú fľašu. Podľa forenzných záznamov Harris zomrel skôr než Klebold. Telá boli nájdené okolo 15:30 a neskôr uvoľnené po kontrole na výbušniny; v Klebold aute policajti našli ešte jednu nastraženú bombu, ktorú pyrotechnici zneškodnili. === Bezprostredné následky === Telá boli 21. apríla prevezené na koronerský úrad okresu Jefferson, pitva sa konala nasledujúci deň a príčina smrti bola v oboch prípadoch určená ako samovražda. Klebold bol 24. apríla po skromnom obrade spopolnený. Otázka, či sa útočníci majú pripomínať spolu s obeťami, vyvolala spor. 27. apríla tesár Greg Zanis postavil na kopci pri škole pätnásť veľkých drevených krížov vrátane krížov pre útočníkov; miesto navštívilo vyše 125-tisíc ľudí. 30. apríla otec jednej z obetí kríže s menami útočníkov v prítomnosti médií odstránil. Takmer devätnásť rokov zostal masaker na Columbine najsmrteľnejšou strednou-školskou streľbou v USA, kým ho vo februári 2018 predstihla streľba na Stoneman Douglas High School na Floride. == Navrhované motívy == === Trenchcoat Mafia === Harris a Klebold boli spočiatku mylne označovaní za členov skupinky „Trenchcoat Mafia“, ktorá mala nosiť čierne kabáty a búriť sa proti školskej hierarchii. Neskôr sa potvrdilo, že s touto skupinkou nemali takmer žiadnu súvislosť, hoci boli priateľmi niektorých jej členov; na spoločnej fotografii skupiny v ročenke z roku 1998 sa nenachádzajú. Väčšina pôvodných členov skupinky už v čase útoku školu nenavštevovala a nikto z nich nebol vyšetrovaný v súvislosti so streľbou. === Hudba a nacizmus === Po útoku médiá spájali dvojicu s hudobníkom [[Marilyn Manson]], hoci ten sa v neskoršom rozhovore od útoku dôrazne dištancoval. Nemecké industriálne kapely [[KMFDM]] a [[Rammstein]], ktorých boli obaja fanúšikmi, čelili po útoku intenzívnej kritike za vnímané témy agresie; deň masakru sa zhodoval s dátumom vydania albumu KMFDM ''Adios''. Frontman KMFDM Sascha Konietzko po útoku vydal vyhlásenie, v ktorom kapelu označil za odmietajúcu vojnu, útlak, fašizmus aj násilie a odmietol akékoľvek spojenie s nacistickou ideológiou. Útok sa odohral v deň narodenín Adolfa Hitlera, čo vyvolalo mediálne špekulácie o obdive k nacizmu. Ľudia, ktorí dvojicu poznali, napríklad Robyn Andersonová, tvrdili, že Harris a Klebold neboli posadnutí nacizmom ani neobdivovali Hitlera. Harris vo svojom denníku vyjadroval obdiv k predstave prirodzeného výberu. Denník The Washington Post 22. apríla 1999 opísal dvojicu ako ľudí, ktorí nenávideli športovcov, obdivovali nacistov a pohŕdali bežnosťou, hoci zároveň počúvali hudbu antirasistických kapiel. Skoršie správy tiež nesprávne uvádzali, že skupinka nosila hákové kríže a mala väzby na neonacizmus. === Šikana === Podľa niektorých svedectiev rodičov a personálu školy bola šikana na Columbine „rozšírená“. Viacero spolužiakov opísalo, že dvojica bola terčom posmeškov zo strany časti športovcov, vrátane incidentov s hádzaním jedla. Harris vo svojom poslednom zázname v denníku vyjadril hnev na spolužiakov, ktorí ho vylučovali zo spoločných aktivít, no na inom mieste pripustil, že útok by sa pravdepodobne stal aj bez toho. Klebold vo svojich zápiskoch opisoval pocit odmietnutia a túžbu niekam patriť. Viacerí odborníci vrátane autora Jeffa Kassa a bývalého riaditeľa školy Franka DeAngelisa spochybňujú, že by šikana bola hlavnou príčinou útoku; iní výskumníci naopak súvis so šikanou potvrdzujú. === Pomsta za zatknutie === Obaja opísali zatknutie z januára 1998 ako jednu z najtraumatickejších skúseností svojho života. V zápise do ročenky Klebold Harrisovi napísal o plánovanej pomste polícii. V deň útoku mal na sebe tričko s nápisom „WRATH“ (hnev). Časť domácich videonahrávok natočených medzi marcom a aprílom 1999, tzv. „Basement Tapes“ (pivničné nahrávky), obsahuje vysvetlenie motívov aj návody na výrobu bômb; orgány činné v trestnom konaní ich preto dlho nezverejnili z obavy pred napodobňovaním. Iní argumentujú, že by mohli pomôcť psychológom pri výskume. === Behaviorálna analýza === Podľa vedúceho vyšetrovateľa FBI a klinického psychológa Dwayna Fuseliera vykazoval Harris vzorec grandiozity, pohŕdania a nedostatku empatie, typický pre psychopatiu, ktorý skrýval pomocou klamstva. Aj ďalší poprední psychiatri sa prikláňajú k záveru, že Harris bol psychopat, hoci posmrtné diagnózy zostávajú sporné. Podľa psychológa Petra Langmana Klebold vykazoval znaky schizotypálnej poruchy osobnosti – pôsobil ako čudák pre svoju plachosť, mal narušené myšlienkové pochody a nezvyčajne používal jazyk; považoval sa za „bohu podobného“ a bol presvedčený, že ho ostatní nenávidia, hoci podľa mnohých svedectiev bol milovaný rodinou aj priateľmi. Harris užíval antidepresívum fluvoxamín predpísané v rámci súdom nariadenej terapie. Hoci niektorí jeho priatelia tvrdili, že liek prestal užívať pred útokom, pitva preukázala v jeho krvi terapeutickú, netoxickú hladinu látky. Odporcovia súčasnej psychiatrie po útoku tvrdili, že predpísané lieky mohli zvýšiť jeho agresivitu. == Súdne spory == V apríli 2001 dostali rodiny viac ako 30 obetí podiely na vyrovnaní vo výške približne 2,54 milióna dolárov od rodín útočníkov a dvoch mužov odsúdených za dodanie zbraní. Rodiny Harrisovcov a Klebold prispeli sumou z poistenia domácnosti, zvyšok zaplatili odsúdení dodávatelia zbraní. Jedna rodina pôvodnú žalobu na 250 miliónov dolárov neprijala; súd v roku 2003 nariadil nižšie vyrovnanie. V roku 2001 tiež päť rodín žalovalo výrobcu fluvoxamínu, spoločnosť Solvay Pharmaceuticals, s tvrdením, že liek u Harrisa vyvolal agresivitu; žalobu neskôr stiahli všetci okrem jedného preživšieho, ktorý sa v roku 2003 dohodol na symbolickom vyrovnaní v podobe daru charite. == Odkaz == === Vplyv na populárnu kultúru a napodobňujúce útoky === {{Main|Columbinský efekt}} Viaceré médiá opisujú odkaz Harrisa a Klebolda ako mimoriadne škodlivý – inšpirovali viacero ďalších masových streľieb v USA aj v zahraničí. Podľa sociológa Ralpha Larkina, ktorý skúmal dvanásť veľkých streľieb na školách v USA do roku 2008, sa páchatelia ôsmich z nich na Harrisa a Klebolda explicitne odvolávali. Medzi neskoršími páchateľmi, ktorí sa na dvojicu odvolávali alebo ju obdivovali, sú napríklad Seung-Hui Cho (streľba na Virginia Tech, 2007) a Steven Kazmierczak (streľba na Severnej Illinoiskej univerzite, 2008). Podľa analýzy stránky schoolshooters.info sa aspoň na jedného z útočníkov odvolávalo najmenej 60 neskorších masových streľieb. Dvojica má aj tzv. fanúšikovskú komunitu nazývanú „Columbiners“, aktívnu najmä na platforme Tumblr, ktorá je predmetom kritiky za glorifikovanie útočníkov. === Médiá o dvojici === Streľbu na Columbine spracoval dokumentárny film [[Bowling for Columbine]] (2002) režiséra Michaela Moora, ktorý sa venuje vzťahu americkej spoločnosti k zbraniam. V roku 2004 televízny kanál History Channel udalosť dramatizoval v seriáli ''Zero Hour''. Streľbou boli inšpirované aj hrané filmy ''Zero Day'' (2002) a ''Elephant'' (2003, réžia Gus Van Sant), ako aj životopisná dráma ''I'm Not Ashamed'' (2016). V roku 2006 vyšla kontroverzná videohra ''Super Columbine Massacre RPG!'', ktorá čelila kritike za údajnú glorifikáciu činu. === Reakcia Sue Klebold === {{Main|Sue Klebold}} Dylanova matka Sue Klebold spočiatku odmietala prijať synovu vinu; po zhliadnutí „pivničných nahrávok“ v októbri 1999 sa s jeho úlohou v útoku vyrovnala. V roku 2009 verejne prehovorila po prvý raz v eseji pre časopis ''O, The Oprah Magazine''. V roku 2016 vydala pamäti ''A Mother's Reckoning'', ktoré sa umiestnili na druhom mieste rebríčka bestsellerov The New York Times, a poskytla prvý televízny rozhovor stanici ABC News. V roku 2017 vystúpila s prednáškou na konferencii TED s názvom „Môj syn bol strelcom na Columbine. Toto je môj príbeh.“ == Referencie == {{Referencie}} == Bibliografia == * Brown, Brooks – Merritt, Rob: ''No Easy Answers: The Truth Behind Death at Columbine.'' Lantern Books, 2002. ISBN 1-59056-031-0 * Cullen, Dave: ''Columbine.'' Twelve Books, 2009. ISBN 978-0-446-54693-5 * Kass, Jeff: ''Columbine: A True Crime Story.'' Conundrum Press, 2009. ISBN 978-1-938633-26-3 * Larkin, Ralph W.: ''Comprehending Columbine.'' Temple University Press, 2007. ISBN 978-1-59213-491-5 * Klebold, Sue: ''A Mother's Reckoning: Living in the Aftermath of Tragedy.'' Broadway Books, 2016. ISBN 978-1-101-90277-6 == Pozri aj == * [[Masaker na Columbine High School|Masaker na strednej škole Columbine]] * [[Columbinský efekt]] == Zdroj == {{Preklad|en|Eric Harris and Dylan Klebold}} [[Kategória:Narodení v roku 1981]] [[Kategória:Zomrelí v roku 1999]] [[Kategória:Samovraždy v roku 1999]] [[Kategória:Americkí masoví vrahovia]] [[Kategória:Hromadné vraždy v USA]] [[Kategória:Masaker na strednej škole Columbine]] [[Kategória:Zločinci z Colorada]] [[Kategória:Spoločné samovraždy]] [[Kategória:Samovraždy strelnou zbraňou]] e8uk9hvcj9wm84bh8m8qgvwqa8sonwo 0 756770 8382375 8382373 2026-10-10T12:07:25Z Lekvarnička 262477 8382375 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|dátum=9. október – 5. december 2026|počet tímov=32|počet konfederácií=1|počet zápasov=|počet gólov=|návštevnosť=|názov turnaja=Kvalifikácie na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027 (UEFA Play--off)|predchádzajúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023 (UEFA Play-off)|2023]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2031 (UEFA Play-off)|2031]]|najlepší strelec=}}'''Play-off kvalifikácie na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027''' určí 7 národných tímov, ktoré sa priamo kvalifikujú na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027|Majstrovstvá sveta 2027]] a 1 tím, ktorý postúpi do [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027 (Interkontinentálne play-off)|interkontinentálneho play-off]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's European Qualifiers for the 2027 FIFA Women's World Cup: How it works, who is in what league? | url = https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/news/029a-1deb1f28ab23-a0bdf613dd31-1000--women-s-european-qualifiers-for-the-2027-fifa-women-s-worl/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Formát == Táto časť kvalifikácie sa hrá v dvoch kolách, vyraďovacím spôsobom, každý tím odohrá jeden zápas doma a jeden vonku:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = UEFA | titul = Regulations of the 2025 UEFA Women's Nations League and 2026 Women's European Qualifiers for the 2027 FIFA Women's World Cup | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-2025-UEFA-Women-s-Nations-League-and-2026-Women-s-European-Qualifiers-for-the-2027-FIFA-Women-s-World-Cup-2025-27/Women-s-European-Qualifiers-phase-Online | dátum prístupu = 2026-10-06}}</ref> * '''1. kolo''': ** V 1. vetve budú proti sebe hrať tímy, ktoré skončili na 2. a 3. miestach skupín Ligy A proti tímom, ktoré skončili na 1. miestach skupín Ligy C a dvom najlepším tímom z 2. miest skupín Ligy C. ** V 2. vetve budú proti sebe hrať tímy zo 4. miest skupín Ligy A a tímy z 1. miest skupín Ligy B, proti tímom, ktoré skončili na 2. a 3. miestach skupín Ligy B. ** Víťazné tímy z oboch vetiev postupujú do 2. kola * '''2. kolo''': Víťazné tímy z 1. vetvy budú hrať proti víťazom z 2. vetvy. ** 7 víťazných tímov z 2. kola s najlepším konečným hodnotením postúpi priamo na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027|Majstrovstvá sveta 2027]] a zvyšný 1 tím postúpi do play-off medzi konfederáciami. Tím s vyšším počtom skórovaných gólov po druhom zápase vyhráva dvojzápas. V prípade remízy sa hrá predĺženie, dvakrát po 15 minút. A v prípade remízy po predĺžení nastane penaltový rozstrel. == Kvalifikované tímy == {| class="wikitable" |+ ! colspan="4" |1. vetva ! colspan="4" |21. vetva |- ! colspan="2" |Nasadený tím ! colspan="2" |Nenasadený tím ! colspan="2" |Nasadený tím ! colspan="2" |Nenasadený tím |- |5. |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]] |33. |{{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] |13. |{{minivlajka|Slovinsko}}[[Slovinské národné ženské futbalové družstvo|Slovinsko]] |21. |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] |- |6. |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] |34. |{{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]] |14. |{{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] |22. |{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] |- |7. |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]] |35. |{{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]] |15. |{{minivlajka|Srbsko}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Srbsko]] |23. |{{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] |- |8. |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] |36. |{{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]] |16. |{{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]] |24. |{{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] |- |9. |{{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] |37. |{{minivlajka|Kosovo}}[[Kosovské národné ženské futbalové družstvo|Kosovo]] |17. |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] |25. |{{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]] |- |10. |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] |38. |{{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]] |18. |{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]] |26. |{{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]] |- |11. |{{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]] |39. |{{minivlajka|Kazachstan}}[[Kazašské národné ženské futbalové družstvo|Kazachstan]] |19. |{{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] |27. |{{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] |- |12. |{{Minivlajka|Rakúsko}}[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]] |40. |{{minivlajka|Chorvátsko}}[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]] |20. |{{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] |28. |{{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]] |} == Losovanie == Losovanie pre obe kolá sa uskutočnilo 18. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's European Qualifiers for the 2027 FIFA Women's World Cup: How it works, who is in what league? {{!}} Women's European Qualifiers | url = https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/news/029a-1deb1f28ab23-a0bdf613dd31-1000--women-s-european-qualifiers-for-the-2027-fifa-women-s-worl/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2025-11-04 | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's European Qualifiers for 2027 FIFA Women's World Cup: Play-off draw {{!}} Women's European Qualifiers 2027 | url = https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/draws/2027/2002058/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-18 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Pavúk == {{Play-off4+Tenis3|RD1=1. kolo|RD2=2. kolo|RD1-team1={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|RD1-team2={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|RD1-team3={{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|RD1-team4={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|RD1-score1-1=1|RD1-score2-1=3|RD1-score3-1=1|RD1-score4-1=3}}{{Play-off4+Tenis3|RD1=1. kolo|RD2=2. kolo|RD1-team1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|RD1-team2={{minivlajka|Srbsko}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Srbsko]]|RD1-team3={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|RD1-team4={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|RD1-score1-1=3|RD1-score2-1=1|RD1-score3-1=0|RD1-score4-1=2}}{{Play-off4+Tenis3|RD1=1. kolo|RD2=2. kolo|RD1-team1={{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]]|RD1-team2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|RD1-team3={{minivlajka|Chorvátsko}}[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]]|RD1-team4={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|RD1-score1-1=0|RD1-score2-1=4|RD1-score3-1=0|RD1-score4-1=4}}{{Play-off4+Tenis3|RD1=1. kolo|RD2=2. kolo|RD1-team1={{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]]|RD1-team2={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|RD1-team3={{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]]|RD1-team4={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|RD1-score1-1=0|RD1-score2-1=1|RD1-score3-1=0|RD1-score4-1=2}}{{Play-off4+Tenis3|RD1=1. kolo|RD2=2. kolo|RD1-team1={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|RD1-team2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|RD1-team3={{minivlajka|Kosovo}}[[Kosovské národné ženské futbalové družstvo|Kosovo]]|RD1-team4={{Minivlajka|Rakúsko}}[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]]|RD1-score1-1=3|RD1-score2-1=7|RD1-score3-1=1|RD1-score4-1=2}}{{Play-off4+Tenis3|RD1=1. kolo|RD2=2. kolo|RD1-team1={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|RD1-team2={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|RD1-team3={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|RD1-team4={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|RD1-score1-1=0|RD1-score2-1=2|RD1-score3-1=0|RD1-score4-1=5}}{{Play-off4+Tenis3|RD1=1. kolo|RD2=2. kolo|RD1-team1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|RD1-team2={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|RD1-team3={{minivlajka|Kazachstan}}[[Kazašské národné ženské futbalové družstvo|Kazachstan]]|RD1-team4={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|RD1-score1-1=1|RD1-score2-1=0|RD1-score3-1=0|RD1-score4-1=8}}{{Play-off4+Tenis3|RD1=1. kolo|RD2=2. kolo|RD1-team1={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|RD1-team2={{minivlajka|Slovinsko}}[[Slovinské národné ženské futbalové družstvo|Slovinsko]]|RD1-team3={{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]]|RD1-team4={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|RD1-score1-1=3|RD1-score2-1=3|RD1-score3-1=0|RD1-score4-1=8}} == 1. kolo == === 1. vetva === ==== Sumár zápasov ==== <section begin=1.k,1.v/> {| class="wikitable" |+ !1. tím !Skóre !2. tím !1. zápas !2. zápas |- |{{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]] |1. zápas |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] | align="center" |{{ku|0|5}} |13. október 2026 |- |{{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]] |2. zápas |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] | align="center" |{{ku|0|2}} |13. október 2026 |- |{{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]] |3. zápas |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]] | align="center" |{{ku|1|3}} |13. október 2026 |- |{{minivlajka|Chorvátsko}}[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]] |4. zápas |{{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]] | align="center" |{{ku|0|4}} |13. október 2026 |- |{{minivlajka|Kazachstan}}[[Kazašské národné ženské futbalové družstvo|Kazachstan]] |5. zápas |{{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] | align="center" |{{ku|0|8}} |13. október 2026 |- |{{minivlajka|Kosovo}}[[Kosovské národné ženské futbalové družstvo|Kosovo]] |6. zápas |{{Minivlajka|Rakúsko}}[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]] | align="center" |{{ku|1|2}} |13. október 2026 |- |{{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] |7. zápas |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]] | align="center" |{{ku|0|8}} |13. október 2026 |- |{{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]] |8. zápas |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] | align="center" |{{ku|0|2}} |13. október 2026 |}<section end=1.k,1.v/> ==== Zápasy ==== {{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |CHE}} Deborah Anex|mužstvo1={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo2={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|čas=18:05|štadión=Darius and Girėnas Stadium, [[Kaunas]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048873/|skóre={{ku|0|5}}|polčas={{ku|0|1}}|góly2={{gól|23|p}} {{gól|58}} {{gól|63}} Schröder<br/>{{gól|74}} Blackstenius<br/>{{gól|82}} Ilestedt}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo1={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|čas=19:00|štadión=Nationalarenan, [[Štokholm]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048889/}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |ENG}} Emily Heaslip|mužstvo1={{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|čas=19:00|štadión=Arcul de Triumf Stadium, [[Bukurešť]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048874/|skóre={{ku|0|2}}|polčas={{ku|0|2}}|góly2={{gól|10}} Reiten<br/>{{gól|34}} Maanum}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|čas=18:00|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048890/|štadión=Ullevaal Stadion, [[Oslo]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |ITA}} Martina Molinaro|mužstvo1={{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|čas=18:30|štadión=Pankritio Stadium, [[Iraklio (mesto na Kréte)|Iraklio]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048875|skóre={{ku|1|3}}|polčas={{ku|0|1}}|góly1={{gól|78}} Brookshire|góly2={{gól|39}} Stanway<br/>{{gól|63}} Le Tissier<br/>{{gól|67}} Russo}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|čas=20:30|štadión=King Power Stadium, [[Leicester]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048891/}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |DEN}} Frida Klarlund|mužstvo1={{minivlajka|Chorvátsko}}[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|čas=18:45|štadión=Stadion Aldo Drosina, [[Pula]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048876/|skóre={{ku|0|4}}|polčas={{ku|0|1}}|góly2={{gól|14}} {{gól|90+5}} A. Eiríksdóttir<br/>{{gól|67|p}} Viggósdóttir<br/>{{gól|75}} H. Eiríksdóttir}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Chorvátsko}}[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|čas=17:30|štadión=Laugardalsvöllur, [[Reykjavík]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048892/}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |NOR}} Karoline Marie Jensen|mužstvo1={{minivlajka|Kazachstan}}[[Kazašské národné ženské futbalové družstvo|Kazachstan]]|mužstvo2={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|čas=13:00|štadión=Astana Arena, [[Astana]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048877/|skóre={{ku|0|8}}|polčas={{ku|0|4}}|góly2={{gól|7}} {{gól|28}} Carusa<br/>{{gól|16}} Mustaki<br/>{{gól|44}} Murphy<br/>{{gól|45+3}} Larkin<br/>{{gól|58}} Finn<br/>{{gól|73}} Hopcroft<br/>{{gól|93}} Stapleton}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Kazachstan}}[[Kazašské národné ženské futbalové družstvo|Kazachstan]]|mužstvo1={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|čas=20:30|štadión=Páirc Uí Chaoimh, [[Cork (mesto v Írsku)|Cork]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048893/}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |BGR}} Kristina Georgieva|mužstvo1={{minivlajka|Kosovo}}[[Kosovské národné ženské futbalové družstvo|Kosovo]]|mužstvo2={{Minivlajka|Rakúsko}}[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]]|čas=18:00|štadión=Fadil Vokrri Stadium, [[Priština]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048878/|skóre={{ku|1|2}}|polčas={{ku|1|1}}|góly1={{gól|14}} Memeti|góly2={{gól|37}} Schöffel<br/>{{gól|81}} Billa}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Kosovo}}[[Kosovské národné ženské futbalové družstvo|Kosovo]]|mužstvo1={{Minivlajka|Rakúsko}}[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]]|čas=18:00|štadión=Wiener Sport-Club Platz, [[Viedeň]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048894}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |BLR}} Volha Blotskaya|mužstvo1={{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|čas=20:00|štadión=Pancho Aréna, [[Felcsút]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048879/|skóre={{ku|0|8}}|polčas={{ku|0|4}}|góly2={{gól|12}} {{gól|14}} {{gól|90}} Beerensteyn<br/>{{gól|26}} {{gól|58}} {{gól|62}} Pelova<br/>{{gól|45+1}} Brugts<br/>{{gól|49}} Egurrola}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|čas=20:45|štadión=Koning Willem II Stadion, [[Tilburg]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048895/}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |FRA}} Maïka Vanderstichel|mužstvo1={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|čas=18:15|štadión=David Petriashvili Stadium, [[Tbilisi]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048880/|skóre={{ku|0|2}}|polčas={{ku|0|0}}|góly2={{gól|66}} Piemonte<br/>{{gól|90+1}} Polli}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|čas=18:15|štadión=Stadio Artemio Franchi, [[Florencia]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048896/}} === 2. vetva === ==== Sumár zápasov ==== <section begin=1.k,2.v/> {| class="wikitable" |+ !1. tím !Skóre !2. tím !1. zápas !2. zápas |- |{{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]] |1. zápas |{{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] | align="center" |{{ku|0|1}} |13. október 2026 |- |{{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] |2. zápas |{{minivlajka|Slovinsko}}[[Slovinské národné ženské futbalové družstvo|Slovinsko]] | align="center" |{{ku|3|3}} |13. október 2026 |- |{{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] |3. zápas |{{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]] | align="center" |{{ku|1|3}} |13. október 2026 |- |{{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]] |4. zápas |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] | align="center" |{{ku|3|7}} |13. október 2026 |- |{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] |5. zápas |{{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] | align="center" |{{ku|1|0}} |13. október 2026 |- |{{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] |6. zápas |{{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] | align="center" |{{ku|0|2}} |13. október 2026 |- |{{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]] |7. zápas |{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]] | align="center" |{{ku|0|4}} |13. október 2026 |- |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] |8. zápas |{{minivlajka|Srbsko}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Srbsko]] | align="center" |{{ku|3|1}} |13. október 2026 |}<section end=1.k,2.v/> ==== Zápasy ==== {{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |GRC}} Eleni Antoniou|mužstvo1={{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|čas=18:00|štadión=Loro Boriçi Stadium, [[Shkodër (mesto)|Shkodër]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048881/|skóre={{ku|0|1}}|polčas={{ku|0|1}}|góly2={{gól|22|vl.}} Franja}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|čas=20:15|štadión=Parc y Scarlets, [[Llanelli]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048897}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |FIN}} Lina Lehtovaara|mužstvo1={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|mužstvo2={{minivlajka|Slovinsko}}[[Slovinské národné ženské futbalové družstvo|Slovinsko]]|čas=18:00|štadión=Pendik Stadium, [[Istanbul]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048882/|skóre={{ku|3|3}}|polčas={{ku|2|0}}|góly1={{gól|18}} Hançar<br/>{{gól|25}} {{gól|75}} Altunkulak|góly2={{gól|62}} {{gól|90+3}} Kajzba<br/>{{gól|81}} Kastelec}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|mužstvo1={{minivlajka|Slovinsko}}[[Slovinské národné ženské futbalové družstvo|Slovinsko]]|čas=17:00|štadión=Domžale Sports Park, [[Domžale]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048898}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |MKD}} Ivana Projkovska|mužstvo1={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|mužstvo2={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|čas=18:00|štadión=[[Štadión Tatran]], [[Prešov]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048883/|skóre={{ku|1|3}}|polčas={{ku|1|1}}|góly1={{gól|42|p}} [[Martina Šurnovská|Šurnovská]]|góly2={{gól|10}} Hiryn<br/>{{gól|47}} Andrukhiv<br/>{{gól|52}} Boychuk}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|mužstvo1={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|čas=17:00|štadión=[[Košická futbalová aréna]], [[Košice]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048899/}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |UKR}} Sofiya Prychyna|mužstvo1={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|mužstvo2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|čas=18:30|štadión=Mezőkövesdi Városi Stadion, [[Mezőkövesd]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048884/|skóre={{ku|3|7}}|polčas={{ku|2|2}}|góly1={{gól|}} {{gól|}} {{gól|}}|góly2={{gól|14}} Reuteler<br/>{{gól|45+1}} Beney<br/>{{gól|47}} Schertenleib<br/>{{gól|65}} {{gól|72}} Xhemaili<br/>{{gól|90+1}} {{gól|90+3}} Kamber}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|mužstvo1={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|čas=19:30|štadión=Stade de Tourbillon, [[Sion (Švajčiarsko)|Sion]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048900/}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |ALB}} Emanuela Rusta|mužstvo1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|čas=20:15|štadión=Den Dreef, [[Leuven]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048885/|skóre={{ku|1|0}}|polčas={{ku|1|0}}|góly1={{gól|45+1}} Dhont}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|čas=18:00|štadión=Gdańsk Stadium, [[Gdansk]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048901}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |BLG}} Hristiyana Guteva|mužstvo1={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|mužstvo2={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|čas=19:00|štadión=Stadion Arnošta Košťála, [[Pardubice]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048886|skóre={{ku|0|2}}|polčas={{ku|0|0}}|góly2={{gól|57}} Weir<br/>{{gól|65}} Emslie}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|čas=20:15|štadión=St. Mirren Park, Paisley|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048902/}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |ROU}} Iuliana Demetrescu|mužstvo1={{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|čas=20:00|štadión=Inver Park, Larne|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048887/|skóre={{ku|0|4}}|polčas={{ku|0|3}}|góly2={{gól|8}} Encarnação<br/>{{gól|22}} J. Silva<br/>{{gól|28|vl.}} Holloway <br/>{{gól|83}} F. Pinto}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|čas=20:15|štadión=Estádio Municipal de Portimão, [[Portimão (mesto)|Portimão]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048903/}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |PRT}} Catarina Campos|mužstvo1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Srbsko}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Srbsko]]|čas=17:30|štadión=Tammelan Stadion, [[Tampere]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048888|skóre={{ku|3|1}}|polčas={{ku|2|0}}|góly1={{gól|28}} Koivisto<br/>{{gól|36}} Lindström<br/>{{gól|88}} Franssi|góly2={{gól|82}} Milivojević}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Srbsko}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Srbsko]]|čas=17:00|štadión=Serbian FA Sports Center, [[Stará Pazova]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048904/}} == 2. kolo == <section begin=2.k/> {| class="wikitable" |+ !1. tím !Skóre !2. tím !1. zápas !2. zápas |- |víťaz 3. zápasu 2. vetvy | |víťaz 3. zápasu 1. vetvy |november 2026 |december 2026 |- |víťaz 8. zápasu 2. vetvy | |víťaz 8. zápasu 1. vetvy |november 2026 |december 2026 |- |víťaz 7. zápasu 2. vetvy | |víťaz 5. zápasu 1. vetvy |november 2026 |december 2026 |- |víťaz 1. zápasu 2. vetvy | |víťaz 2. zápasu 1. vetvy |november 2026 |december 2026 |- |víťaz 4. zápasu 2. vetvy | |víťaz 6. zápasu 1. vetvy |november 2026 |december 2026 |- |víťaz 6. zápasu 2. vetvy | |víťaz 1. zápasu 1. vetvy |november 2026 |december 2026 |- |víťaz 5. zápasu 2. vetvy | |víťaz 5. zápasu 1. vetvy |november 2026 |december 2026 |- |víťaz 2. zápasu 2. vetvy | |víťaz 7. zápasu 1. vetvy |november 2026 |december 2026 |}<section end=2.k/> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|2027 FIFA Women's World Cup qualification – UEFA play-offs|1378273374}} {{Majstrovstvá sveta vo futbale žien}} [[Kategória:Futbal v 2027]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027]] d6geweoi2s0azq0wbrgwvplu9sa3oyj 8382709 8382375 2026-10-11T10:01:54Z RickRichards 153041 /* Zápasy */ kor. obr. 8382709 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|dátum=9. október – 5. december 2026|počet tímov=32|počet konfederácií=1|počet zápasov=|počet gólov=|návštevnosť=|názov turnaja=Kvalifikácie na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027 (UEFA Play--off)|predchádzajúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023 (UEFA Play-off)|2023]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2031 (UEFA Play-off)|2031]]|najlepší strelec=}}'''Play-off kvalifikácie na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027''' určí 7 národných tímov, ktoré sa priamo kvalifikujú na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027|Majstrovstvá sveta 2027]] a 1 tím, ktorý postúpi do [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027 (Interkontinentálne play-off)|interkontinentálneho play-off]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's European Qualifiers for the 2027 FIFA Women's World Cup: How it works, who is in what league? | url = https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/news/029a-1deb1f28ab23-a0bdf613dd31-1000--women-s-european-qualifiers-for-the-2027-fifa-women-s-worl/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Formát == Táto časť kvalifikácie sa hrá v dvoch kolách, vyraďovacím spôsobom, každý tím odohrá jeden zápas doma a jeden vonku:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = UEFA | titul = Regulations of the 2025 UEFA Women's Nations League and 2026 Women's European Qualifiers for the 2027 FIFA Women's World Cup | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-2025-UEFA-Women-s-Nations-League-and-2026-Women-s-European-Qualifiers-for-the-2027-FIFA-Women-s-World-Cup-2025-27/Women-s-European-Qualifiers-phase-Online | dátum prístupu = 2026-10-06}}</ref> * '''1. kolo''': ** V 1. vetve budú proti sebe hrať tímy, ktoré skončili na 2. a 3. miestach skupín Ligy A proti tímom, ktoré skončili na 1. miestach skupín Ligy C a dvom najlepším tímom z 2. miest skupín Ligy C. ** V 2. vetve budú proti sebe hrať tímy zo 4. miest skupín Ligy A a tímy z 1. miest skupín Ligy B, proti tímom, ktoré skončili na 2. a 3. miestach skupín Ligy B. ** Víťazné tímy z oboch vetiev postupujú do 2. kola * '''2. kolo''': Víťazné tímy z 1. vetvy budú hrať proti víťazom z 2. vetvy. ** 7 víťazných tímov z 2. kola s najlepším konečným hodnotením postúpi priamo na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027|Majstrovstvá sveta 2027]] a zvyšný 1 tím postúpi do play-off medzi konfederáciami. Tím s vyšším počtom skórovaných gólov po druhom zápase vyhráva dvojzápas. V prípade remízy sa hrá predĺženie, dvakrát po 15 minút. A v prípade remízy po predĺžení nastane penaltový rozstrel. == Kvalifikované tímy == {| class="wikitable" |+ ! colspan="4" |1. vetva ! colspan="4" |21. vetva |- ! colspan="2" |Nasadený tím ! colspan="2" |Nenasadený tím ! colspan="2" |Nasadený tím ! colspan="2" |Nenasadený tím |- |5. |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]] |33. |{{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] |13. |{{minivlajka|Slovinsko}}[[Slovinské národné ženské futbalové družstvo|Slovinsko]] |21. |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] |- |6. |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] |34. |{{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]] |14. |{{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] |22. |{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] |- |7. |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]] |35. |{{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]] |15. |{{minivlajka|Srbsko}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Srbsko]] |23. |{{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] |- |8. |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] |36. |{{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]] |16. |{{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]] |24. |{{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] |- |9. |{{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] |37. |{{minivlajka|Kosovo}}[[Kosovské národné ženské futbalové družstvo|Kosovo]] |17. |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] |25. |{{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]] |- |10. |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] |38. |{{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]] |18. |{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]] |26. |{{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]] |- |11. |{{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]] |39. |{{minivlajka|Kazachstan}}[[Kazašské národné ženské futbalové družstvo|Kazachstan]] |19. |{{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] |27. |{{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] |- |12. |{{Minivlajka|Rakúsko}}[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]] |40. |{{minivlajka|Chorvátsko}}[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]] |20. |{{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] |28. |{{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]] |} == Losovanie == Losovanie pre obe kolá sa uskutočnilo 18. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's European Qualifiers for the 2027 FIFA Women's World Cup: How it works, who is in what league? {{!}} Women's European Qualifiers | url = https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/news/029a-1deb1f28ab23-a0bdf613dd31-1000--women-s-european-qualifiers-for-the-2027-fifa-women-s-worl/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2025-11-04 | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's European Qualifiers for 2027 FIFA Women's World Cup: Play-off draw {{!}} Women's European Qualifiers 2027 | url = https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/draws/2027/2002058/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-18 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Pavúk == {{Play-off4+Tenis3|RD1=1. kolo|RD2=2. kolo|RD1-team1={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|RD1-team2={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|RD1-team3={{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|RD1-team4={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|RD1-score1-1=1|RD1-score2-1=3|RD1-score3-1=1|RD1-score4-1=3}}{{Play-off4+Tenis3|RD1=1. kolo|RD2=2. kolo|RD1-team1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|RD1-team2={{minivlajka|Srbsko}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Srbsko]]|RD1-team3={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|RD1-team4={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|RD1-score1-1=3|RD1-score2-1=1|RD1-score3-1=0|RD1-score4-1=2}}{{Play-off4+Tenis3|RD1=1. kolo|RD2=2. kolo|RD1-team1={{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]]|RD1-team2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|RD1-team3={{minivlajka|Chorvátsko}}[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]]|RD1-team4={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|RD1-score1-1=0|RD1-score2-1=4|RD1-score3-1=0|RD1-score4-1=4}}{{Play-off4+Tenis3|RD1=1. kolo|RD2=2. kolo|RD1-team1={{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]]|RD1-team2={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|RD1-team3={{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]]|RD1-team4={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|RD1-score1-1=0|RD1-score2-1=1|RD1-score3-1=0|RD1-score4-1=2}}{{Play-off4+Tenis3|RD1=1. kolo|RD2=2. kolo|RD1-team1={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|RD1-team2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|RD1-team3={{minivlajka|Kosovo}}[[Kosovské národné ženské futbalové družstvo|Kosovo]]|RD1-team4={{Minivlajka|Rakúsko}}[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]]|RD1-score1-1=3|RD1-score2-1=7|RD1-score3-1=1|RD1-score4-1=2}}{{Play-off4+Tenis3|RD1=1. kolo|RD2=2. kolo|RD1-team1={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|RD1-team2={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|RD1-team3={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|RD1-team4={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|RD1-score1-1=0|RD1-score2-1=2|RD1-score3-1=0|RD1-score4-1=5}}{{Play-off4+Tenis3|RD1=1. kolo|RD2=2. kolo|RD1-team1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|RD1-team2={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|RD1-team3={{minivlajka|Kazachstan}}[[Kazašské národné ženské futbalové družstvo|Kazachstan]]|RD1-team4={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|RD1-score1-1=1|RD1-score2-1=0|RD1-score3-1=0|RD1-score4-1=8}}{{Play-off4+Tenis3|RD1=1. kolo|RD2=2. kolo|RD1-team1={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|RD1-team2={{minivlajka|Slovinsko}}[[Slovinské národné ženské futbalové družstvo|Slovinsko]]|RD1-team3={{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]]|RD1-team4={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|RD1-score1-1=3|RD1-score2-1=3|RD1-score3-1=0|RD1-score4-1=8}} == 1. kolo == === 1. vetva === ==== Sumár zápasov ==== <section begin=1.k,1.v/> {| class="wikitable" |+ !1. tím !Skóre !2. tím !1. zápas !2. zápas |- |{{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]] |1. zápas |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] | align="center" |{{ku|0|5}} |13. október 2026 |- |{{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]] |2. zápas |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] | align="center" |{{ku|0|2}} |13. október 2026 |- |{{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]] |3. zápas |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]] | align="center" |{{ku|1|3}} |13. október 2026 |- |{{minivlajka|Chorvátsko}}[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]] |4. zápas |{{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]] | align="center" |{{ku|0|4}} |13. október 2026 |- |{{minivlajka|Kazachstan}}[[Kazašské národné ženské futbalové družstvo|Kazachstan]] |5. zápas |{{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] | align="center" |{{ku|0|8}} |13. október 2026 |- |{{minivlajka|Kosovo}}[[Kosovské národné ženské futbalové družstvo|Kosovo]] |6. zápas |{{Minivlajka|Rakúsko}}[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]] | align="center" |{{ku|1|2}} |13. október 2026 |- |{{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] |7. zápas |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]] | align="center" |{{ku|0|8}} |13. október 2026 |- |{{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]] |8. zápas |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] | align="center" |{{ku|0|2}} |13. október 2026 |}<section end=1.k,1.v/> ==== Zápasy ==== {{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |CHE}} Deborah Anex|mužstvo1={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo2={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|čas=18:05|štadión=Darius and Girėnas Stadium, [[Kaunas]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048873/|skóre={{ku|0|5}}|polčas={{ku|0|1}}|góly2={{gól|23|p}} {{gól|58}} {{gól|63}} Schröder<br/>{{gól|74}} Blackstenius<br/>{{gól|82}} Ilestedt}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo1={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|čas=19:00|štadión=Nationalarenan, [[Štokholm]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048889/}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |ENG}} Emily Heaslip|mužstvo1={{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|čas=19:00|štadión=Arcul de Triumf Stadium, [[Bukurešť]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048874/|skóre={{ku|0|2}}|polčas={{ku|0|2}}|góly2={{gól|10}} Reiten<br/>{{gól|34}} Maanum}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|čas=18:00|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048890/|štadión=Ullevaal Stadion, [[Oslo]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |ITA}} Martina Molinaro|mužstvo1={{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|čas=18:30|štadión=Pankritio Stadium, [[Iraklio (mesto na Kréte)|Iraklio]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048875|skóre={{ku|1|3}}|polčas={{ku|0|1}}|góly1={{gól|78}} Brookshire|góly2={{gól|39}} Stanway<br/>{{gól|63}} Le Tissier<br/>{{gól|67}} Russo}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|čas=20:30|štadión=King Power Stadium, [[Leicester]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048891/}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |DEN}} Frida Klarlund|mužstvo1={{minivlajka|Chorvátsko}}[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|čas=18:45|štadión=Stadion Aldo Drosina, [[Pula]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048876/|skóre={{ku|0|4}}|polčas={{ku|0|1}}|góly2={{gól|14}} {{gól|90+5}} A. Eiríksdóttir<br/>{{gól|67|p}} Viggósdóttir<br/>{{gól|75}} H. Eiríksdóttir}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Chorvátsko}}[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|čas=17:30|štadión=Laugardalsvöllur, [[Reykjavík]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048892/}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |NOR}} Karoline Marie Jensen|mužstvo1={{minivlajka|Kazachstan}}[[Kazašské národné ženské futbalové družstvo|Kazachstan]]|mužstvo2={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|čas=13:00|štadión=Astana Arena, [[Astana]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048877/|skóre={{ku|0|8}}|polčas={{ku|0|4}}|góly2={{gól|7}} {{gól|28}} Carusa<br/>{{gól|16}} Mustaki<br/>{{gól|44}} Murphy<br/>{{gól|45+3}} Larkin<br/>{{gól|58}} Finn<br/>{{gól|73}} Hopcroft<br/>{{gól|93}} Stapleton}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Kazachstan}}[[Kazašské národné ženské futbalové družstvo|Kazachstan]]|mužstvo1={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|čas=20:30|štadión=Páirc Uí Chaoimh, [[Cork (mesto v Írsku)|Cork]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048893/}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |BGR}} Kristina Georgieva|mužstvo1={{minivlajka|Kosovo}}[[Kosovské národné ženské futbalové družstvo|Kosovo]]|mužstvo2={{Minivlajka|Rakúsko}}[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]]|čas=18:00|štadión=Fadil Vokrri Stadium, [[Priština]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048878/|skóre={{ku|1|2}}|polčas={{ku|1|1}}|góly1={{gól|14}} Memeti|góly2={{gól|37}} Schöffel<br/>{{gól|81}} Billa}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Kosovo}}[[Kosovské národné ženské futbalové družstvo|Kosovo]]|mužstvo1={{Minivlajka|Rakúsko}}[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]]|čas=18:00|štadión=Wiener Sport-Club Platz, [[Viedeň]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048894}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |BLR}} Volha Blotskaya|mužstvo1={{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|čas=20:00|štadión=Pancho Aréna, [[Felcsút]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048879/|skóre={{ku|0|8}}|polčas={{ku|0|4}}|góly2={{gól|12}} {{gól|14}} {{gól|90}} Beerensteyn<br/>{{gól|26}} {{gól|58}} {{gól|62}} Pelova<br/>{{gól|45+1}} Brugts<br/>{{gól|49}} Egurrola}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|čas=20:45|štadión=Koning Willem II Stadion, [[Tilburg]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048895/}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |FRA}} Maïka Vanderstichel|mužstvo1={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|čas=18:15|štadión=David Petriashvili Stadium, [[Tbilisi]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048880/|skóre={{ku|0|2}}|polčas={{ku|0|0}}|góly2={{gól|66}} Piemonte<br/>{{gól|90+1}} Polli}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|čas=18:15|štadión=Stadio Artemio Franchi, [[Florencia]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048896/}} === 2. vetva === ==== Sumár zápasov ==== <section begin=1.k,2.v/> {| class="wikitable" |+ !1. tím !Skóre !2. tím !1. zápas !2. zápas |- |{{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]] |1. zápas |{{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] | align="center" |{{ku|0|1}} |13. október 2026 |- |{{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] |2. zápas |{{minivlajka|Slovinsko}}[[Slovinské národné ženské futbalové družstvo|Slovinsko]] | align="center" |{{ku|3|3}} |13. október 2026 |- |{{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] |3. zápas |{{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]] | align="center" |{{ku|1|3}} |13. október 2026 |- |{{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]] |4. zápas |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] | align="center" |{{ku|3|7}} |13. október 2026 |- |{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] |5. zápas |{{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] | align="center" |{{ku|1|0}} |13. október 2026 |- |{{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] |6. zápas |{{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] | align="center" |{{ku|0|2}} |13. október 2026 |- |{{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]] |7. zápas |{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]] | align="center" |{{ku|0|4}} |13. október 2026 |- |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] |8. zápas |{{minivlajka|Srbsko}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Srbsko]] | align="center" |{{ku|3|1}} |13. október 2026 |}<section end=1.k,2.v/> ==== Zápasy ==== {{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |GRC}} Eleni Antoniou|mužstvo1={{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|čas=18:00|štadión=Loro Boriçi Stadium, [[Shkodër (mesto)|Shkodër]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048881/|skóre={{ku|0|1}}|polčas={{ku|0|1}}|góly2={{gól|22|vl.}} Franja}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|čas=20:15|štadión=Parc y Scarlets, [[Llanelli]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048897}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |FIN}} Lina Lehtovaara|mužstvo1={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|mužstvo2={{minivlajka|Slovinsko}}[[Slovinské národné ženské futbalové družstvo|Slovinsko]]|čas=18:00|štadión=Pendik Stadium, [[Istanbul]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048882/|skóre={{ku|3|3}}|polčas={{ku|2|0}}|góly1={{gól|18}} Hançar<br/>{{gól|25}} {{gól|75}} Altunkulak|góly2={{gól|62}} {{gól|90+3}} Kajzba<br/>{{gól|81}} Kastelec}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|mužstvo1={{minivlajka|Slovinsko}}[[Slovinské národné ženské futbalové družstvo|Slovinsko]]|čas=17:00|štadión=Domžale Sports Park, [[Domžale]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048898}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |MKD}} Ivana Projkovska|mužstvo1={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|mužstvo2={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|čas=18:00|štadión=[[Štadión Tatran]], [[Prešov]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048883/|skóre={{ku|1|3}}|polčas={{ku|1|1}}|góly1={{gól|42|p}} [[Martina Šurnovská|Šurnovská]]|góly2={{gól|10}} Hiryn<br/>{{gól|47}} Andrukhiv<br/>{{gól|52}} Boychuk}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|mužstvo1={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|čas=17:00|štadión=[[Košická futbalová aréna]], [[Košice]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048899/}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |UKR}} Sofiya Prychyna|mužstvo1={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|mužstvo2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|čas=18:30|štadión=Mezőkövesdi Városi Stadion, [[Mezőkövesd]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048884/|skóre={{ku|3|7}}|polčas={{ku|2|2}}|góly1={{gól|}} {{gól|}} {{gól|}}|góly2={{gól|14}} Reuteler<br/>{{gól|45+1}} Beney<br/>{{gól|47}} Schertenleib<br/>{{gól|65}} {{gól|72}} Xhemaili<br/>{{gól|90+1}} {{gól|90+3}} Kamber}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|mužstvo1={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|čas=19:30|štadión=Stade de Tourbillon, [[Sion (Švajčiarsko)|Sion]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048900/}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |ALB}} Emanuela Rusta|mužstvo1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|čas=20:15|štadión=Den Dreef, [[Leuven]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048885/|skóre={{ku|1|0}}|polčas={{ku|1|0}}|góly1={{gól|45+1}} Dhont}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|čas=18:00|štadión=Gdańsk Stadium, [[Gdansk]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048901}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka|Bulharsko}} Hristiyana Guteva|mužstvo1={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|mužstvo2={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|čas=19:00|štadión=Stadion Arnošta Košťála, [[Pardubice]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048886|skóre={{ku|0|2}}|polčas={{ku|0|0}}|góly2={{gól|57}} Weir<br/>{{gól|65}} Emslie}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|čas=20:15|štadión=St. Mirren Park, Paisley|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048902/}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |ROU}} Iuliana Demetrescu|mužstvo1={{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|čas=20:00|štadión=Inver Park, Larne|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048887/|skóre={{ku|0|4}}|polčas={{ku|0|3}}|góly2={{gól|8}} Encarnação<br/>{{gól|22}} J. Silva<br/>{{gól|28|vl.}} Holloway <br/>{{gól|83}} F. Pinto}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|čas=20:15|štadión=Estádio Municipal de Portimão, [[Portimão (mesto)|Portimão]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048903/}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. október 2026|rozhodca={{minivlajka |PRT}} Catarina Campos|mužstvo1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Srbsko}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Srbsko]]|čas=17:30|štadión=Tammelan Stadion, [[Tampere]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048888|skóre={{ku|3|1}}|polčas={{ku|2|0}}|góly1={{gól|28}} Koivisto<br/>{{gól|36}} Lindström<br/>{{gól|88}} Franssi|góly2={{gól|82}} Milivojević}}{{Futbalbox3|dátum=13. október 2026|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Srbsko}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Srbsko]]|čas=17:00|štadión=Serbian FA Sports Center, [[Stará Pazova]]|správa=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/2048904/}} == 2. kolo == <section begin=2.k/> {| class="wikitable" |+ !1. tím !Skóre !2. tím !1. zápas !2. zápas |- |víťaz 3. zápasu 2. vetvy | |víťaz 3. zápasu 1. vetvy |november 2026 |december 2026 |- |víťaz 8. zápasu 2. vetvy | |víťaz 8. zápasu 1. vetvy |november 2026 |december 2026 |- |víťaz 7. zápasu 2. vetvy | |víťaz 5. zápasu 1. vetvy |november 2026 |december 2026 |- |víťaz 1. zápasu 2. vetvy | |víťaz 2. zápasu 1. vetvy |november 2026 |december 2026 |- |víťaz 4. zápasu 2. vetvy | |víťaz 6. zápasu 1. vetvy |november 2026 |december 2026 |- |víťaz 6. zápasu 2. vetvy | |víťaz 1. zápasu 1. vetvy |november 2026 |december 2026 |- |víťaz 5. zápasu 2. vetvy | |víťaz 5. zápasu 1. vetvy |november 2026 |december 2026 |- |víťaz 2. zápasu 2. vetvy | |víťaz 7. zápasu 1. vetvy |november 2026 |december 2026 |}<section end=2.k/> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|2027 FIFA Women's World Cup qualification – UEFA play-offs|1378273374}} {{Majstrovstvá sveta vo futbale žien}} [[Kategória:Futbal v 2027]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027]] 6n7f30ii5jqp4h3eda7hr5y6uf0zyj6 0 756875 8382422 8381315 2026-10-10T14:08:30Z Pelex 2483 štyl.; kat., šabl. na úravu 8382422 wikitext text/x-wiki {{na úpravu| * potreba štylistických úprav, vrátane nahradenia veľmi subjektívnych názvov kapitol * nutná kontrola faktov}} [[Súbor:Fred. W. Rose The Avenger An Allegorical War Map for 1877 1877 Cornell CUL PJM 1080 01.jpg|náhľad|341x341bod|Alegorická mapa [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|Rusko-tureckej vojny v rokoch 1877 až 1878]] od Fredericka Williama Roseho z roku [[1877]].]] '''Východná kríza''' predstavovala obdobie povstaní a vzbúr balkánskych národov proti vláde [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], počnúc práve ozbrojeným povstaním v Bosne a Hercegovine roku [[1875]] až do záverečného aktu [[Berlínsky kongres|Berlínskeho kongresu]] roku [[1878]]. Počas tejto krízy začali svoj národnooslobodzovací boj [[Čiernohorci]] podporovaní srbskými povstalcami v priľahlej [[Hercegovina|Hercegovine]]. Osmanský sultán sa snažil udržať rozsiahlu ríšu pokope a to buď zriaďovaním autonómnych oblastí alebo reformami správy. Tie ale často narážali na neochotu miestnych správcov k zavedeniu zmien, obzvlášť v oblasti zníženia daní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Povstání v Hercegovině, Národní listy z 22. července 1875 | url = https://www.vhu.cz/exhibit/povstani-v-hercegovine-narodni-listy-z-22-cervence-1875/ | dátum vydania = 2020-07-21 | dátum prístupu = 2026-10-07 | jazyk = en}}</ref> == Predohra == Roku [[1875]] vypuklo ozbrojené povstanie bosnianskeho ľudu v proti osmanskej nadvláde v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]]. Na jar roku [[1876]] začalo protiosmanské povstanie na území [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]]. Európske veľmoci pozorne sledovali vývoj v osmanských dŕžavách na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]]. Dňa [[13. máj|13. mája]] roku [[1875]] vydal nemecký ministerský predseda menom [[Otto von Bismarck]] tzv. Berlínske memorandum, ktorého podmienky žiadali spolu s podporou ministrov zahraničných vecí [[Ruská ríša|Ruska]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] to, aby sa zlepšili zlepšenie podmienok kresťanského obyvateľstva v rámci ultimáta. K týmto požiadavkám sa pripojila vláda [[Tretia Francúzska republika|Francúzska]] a [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianskeho kráľovstva]]. [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]], naopak, pochopila celú záležitosť ako tlak [[Ruská ríša|Ruského impéria]], čím memorandum odmietla uznať. == Represálie == V tom istom čase bol v Istanbule zvrhnutý osmanský sultán [[Abdülaziz]]. [[30. máj]]a [[1876]] zasadol na osmanský trón nový sultán a to duševne zaostalý [[Murad V.]] Ten bol značne ovplyvňovaný Midhatom pašom, ktorý bol chránencom britského veľvyslanca [[Henry George Elliot|Elliota]]. Keď si osmanskí vojaci boli istí podporou britského impéria, rozpútali krvavý teror proti balkánskym Slovanom. Potlačenie povstania v [[Bulharsko|Bulharsku]] sa skončilo vyvraždením až 30 000 obyvateľov. == Boj utláčaných a prekrúcanie pravdy == [[30. jún]]a [[1876]] vyhlásila Čierna Hora a Srbsko vojnu [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Bolo otázne to, či im ruská vláda z [[Petrohrad|Petrohradu]] poskytne vojenskú podporu. Ruský cár [[Alexander II. (Rusko)|Alexander II.]] sa však obával toho, že by [[Ruská ríša|Ruské impérium]] zostalo vo vojne osamotené tak ako počas predošlej [[Krymská vojna|Krymskej vojny]]. Britská strana však vykresľovala správy z [[Balkánsky polostrov|Balkánu]] ako falošné. Bolo to tak zásluhou britského ministerského predsedu [[Benjamin Disraeli|Benjamina Disraeliho]]. Bola to však voda na mlyn voči jeho liberálnemu rivalovi [[William E. Gladstone|Williamovi E. Gladstonovi]]. == Diplomacia alebo boj ? == V rovnakom čase dorazil do [[Petrohradská rada pracujúcich a armádnych poslancov|Petrohradu]] veľvyslanec Ignatev. Podľa jeho názoru bol ruský vplyv v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] natoľko podkopaný, že nebolo vôbec možné viesť s [[Vysoká porta|Vysokou Portou]] diplomatické rokovania. Jeho návrh znamenal začatie novej vojny proti [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. == Spojenci == [[8. júl]]a [[1876]] sa ruský cár a vyslanec Gorčakov stretol s rakúskym cisárom [[František Jozef I.|Františkom Jozefom I.]] a [[Július Andráši (1823)|Júliusom Andrášim]] ako ministrom zahraničných vecí [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] na zámku Zákupy. Tam došlo k dohode o západných územných zmenách na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]]. Podľa nich [[Ruská ríša|Ruské impérium]] získalo súhlas pre podmanenie [[Batumi]] a [[Besarábia|Besarábie]]. Jednalo sa o územia, ktoré stratilo po [[Krymská vojna|Krymskej vojne]]. [[Rakúsko-Uhorsko]] dostalo čiastočný súhlas pre okupáciu [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]]. Rozdelenie sfér vplyvu na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] však nebolo úspešne dosiahnuté. Nemecký ministerský predseda [[Otto von Bismarck]] odmietol pripustiť to, aby ktokoľvek zo spolku [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]] a [[Ruská ríša|Ruského impéria]] skončil ako porazený a vysilený štát na bojisku.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš et al|titul=Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 - 1914|vydanie=1|vydavateľ=Institut pro středoevropskou kulturu a politiku|miesto=Praha|rok=1994|isbn=80-85241-57-9|strany=178; 179}}</ref> == Vzplanutie vojnovej iskry == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|Rusko-turecká vojna v rokoch 1877 až 1878]]'' V decembri roku [[1876]] sa zorganizovala konferencia veľvyslancov európskych veľmocí v [[Istanbul|Istanbule]]. Ponúkla sa možnosť udelenia autonómie pre [[Bosna a Hercegovina|Bosnu a Hercegovinu]] a [[Bulharsko]]. Osmanský diplomati, ktorí mali podporu britských veľvyslancov, však tento návrh jasne odmietli. Ruská vláda v [[Petrohrad|Petrohrade]] sa napokon rozhodla pre ozbrojené riešenie. Dňa [[24. apríl|24. apríla]] roku [[1877]] vyhlásila ruská vláda vojnu [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. == Epilóg sváru == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Sanstefanská mierová zmluva]] a [[Berlínsky kongres]]'' [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|Rusko-turecká vojna v rokoch 1877 až 1878]] sa skončila dňa [[3. marec|3. marca]] roku [[1878]] a to uzavretím [[Sanstefanská mierová zmluva|mierovej zmluvy]] v meste San Stefano (Yesilköy, v súčasnosti časť [[Istanbul|Istanbulu]]). Ostatné európske veľmoci boli dosť znepokojené a to práve územnými ziskami [[Ruská ríša|Ruského impéria]], ktoré o ich podstatnú časť bolo pripravené zmluvou počas [[Berlínsky kongres|Berlínskeho kongresu]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=385; 299}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * SKŘIVAN, Aleš, (2002). ''Lexikon světových dějin 1492 – 1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml., 2002. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. == Pozri aj == * [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|Rusko-turecká vojna v rokoch 1877 až 1878]] * [[Berlínsky kongres]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * SKŘIVAN, Aleš et al., (1994). ''Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 – 1914''. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku, 1994. <nowiki>ISBN 80-85241-57-9</nowiki>. [[Kategória:Dejiny Osmanskej ríše]] [[Kategória:Dejiny Balkánu]] o8t1abhuctkb9itk6p0adfprqtm94w9 0 756930 8382715 8382053 2026-10-11T10:08:19Z Fillos X. 212061 8382715 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Těžký týden | formát = [[televízny program|relácia]] | moderátori = [[Jakub Gulík]] | krajina = {{minivlajka|Česko|w}} | počet sérií = 1 | počet epizód = 11 | zoznam epizód = #Časti | dĺžka = | vysielanie = [[11. október]] [[2026]] | typ = Satirická online show | réžia = [[Lucia Pazičová]] | scenár = [[Lucia Pazičová]] | tv = [[Respekt]] | tvorca = [[Lucia Pazičová]] | strih = | webstránka = | csfd id = | produkcia = [[Lucia Pazičová]] | produkčná spoločnosť = Nicetry | súvisiace = ''[[Ťažký týždeň]]''<br />''[[Janolytik: Info za všetky prachy]]''<br />''[[Ťažký rozhovor s Jakubom Gulíkom]]'' }} '''''Těžký týden''''' je [[Česko|česká]] verzia [[Slovensko|slovenskej]] politicko-satirickej relácie ''[[Ťažký týždeň]]'', ktorá bude mať premiéru [[11. október|11. októbra]] [[2026]] na webe týždenníka [[Respekt]]. Moderátorom relácie je [[Jakub Gulík]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Ťažky týždeň sa presúva do Čiech,” uviedla exkluzívne pre Startitup šéfscenáristka Ťažkého týždňa Pazičová | url = https://www.startitup.sk/videa/tazky-tyzden-sa-presuva-do-ciech-uviedla-exkluzivne-pre-startitup-sefscenaristka-tazkeho-tyzdna-pazicova/ | dátum vydania = 2026-10-01 | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ťažký týžďen|url=https://www.facebook.com/reel/1369158738332986|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2026-10-08|jazyk=sk}}</ref> == Těžký týden LIVE == [[12. január|12. januára]] [[2026]] sa Jakub Gulík so slovenským ''Ťažkým týždňom'' historicky prvýkrát objavil naživo v Česku a to v kultúrnom centre První patro v [[Brno|Brne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tootoot | url = https://tootoot.fm/sk/events/693aebab24064ff3f8708079 | vydavateľ = tootoot.fm | dátum prístupu = 2025-12-11}}</ref> Ďalšie ''Ťažké týždne LIVE'' sa uskutočnili [[17. apríl|17. apríla]] v kine Lucerna v [[Praha|Prahe]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tootoot | url = https://tootoot.fm/sk/events/69a9432447061b148a592989 | vydavateľ = tootoot.fm | dátum prístupu = 2026-03-05}}</ref>, [[22. jún|22. júna]] opäť v kultúrnom centre První patro v Brne<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tootoot | url = https://tootoot.fm/sk/events/6a0ee95f0b2371e39a5a0754 | vydavateľ = tootoot.fm | dátum prístupu = 2026-05-21}}</ref> a [[23. jún|23. júna]] v kine Lucerna v Prahe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tootoot | url = https://tootoot.fm/sk/events/6a0eeb9ac6200e9be34b37d8 | vydavateľ = tootoot.fm | dátum prístupu = 2026-05-21}}</ref> == Časti == {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #FF4500; color: #fff; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #FF4500; color: #fff; width: 17%;" | Názov ! style="background: #FF4500; color: #fff; width: 5%" | Réžia ! style="background: #FF4500; color: #fff; width: 8%;" | Scenár ! style="background: #FF4500; color: #fff; width: 10%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Česko}} |- | style="text-align: center;" | 1 | Těžký týden | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | – | style="text-align: center;" | 11. október 2026 |- | style="text-align: center;" | 2 | Těžký týden | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | – | style="text-align: center;" | 18. október 2026 |- | style="text-align: center;" | 3 | Těžký týden | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | – | style="text-align: center;" | 25. október 2026 |- | style="text-align: center;" | 4 | Těžký týden | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | – | style="text-align: center;" | 1. november 2026 |- | style="text-align: center;" | 5 | Těžký týden | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | – | style="text-align: center;" | 8. november 2026 |- | style="text-align: center;" | 6 | Těžký týden | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | – | style="text-align: center;" | 15. november 2026 |- | style="text-align: center;" | 7 | Těžký týden | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | – | style="text-align: center;" | 22. november 2026 |- | style="text-align: center;" | 8 | Těžký týden | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | – | style="text-align: center;" | 29. november 2026 |- | style="text-align: center;" | 9 | Těžký týden | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | – | style="text-align: center;" | 6. december 2026 |- | style="text-align: center;" | 10 | Těžký týden | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | – | style="text-align: center;" | 13. december 2026 |- | style="text-align: center;" | 11 | Těžký týden | style="text-align: center;" | Lucia Pazičová | style="text-align: center;" | – | style="text-align: center;" | 20. december 2026 |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[Ťažký týždeň]]'' * ''[[Ťažký rozhovor s Jakubom Gulíkom]]'' == Externé odkazy == * [https://www.youtube.com/show/VLPLd-qlfhP-U3I?sbp=KgtkeXYwa3V1cjR2b0AB Zoznam epizód] na [[YouTube]] [[Kategória:Televízne relácie v Česku]] [[Kategória:Televízne relácie z roku 2026]] q839i6k496a8oxzvu2yzmpvndei45pl 4 756933 8382472 8382311 2026-10-10T16:36:52Z DurMar12 181423 +Za 8382472 wikitext text/x-wiki <!-- {{subst:Archív začiatok}} --> === [[Jupiter]] === Vlastná nominácia po snáď desaťročnej odmlke z mojej strany a návrat k polozabudnutému [[Wikipédia:WikiProjekt Slnečná sústava|Wikiprojektu Slnečná sústava]]. Pokrýva tému v primeranej šírke a rozsahu. Z hľadiska počtu použitých zdrojov ide o môj najlepšie spracovaný wikičlánok vôbec (a keďže iné odo mňa prešli… :-)), pričom tie zdroje nie sú len do počtu, ale všetky boli poctivo prečítané celé a to aj v prípadoch, že z nich bola použitá iba jedna veta – aby mi neušiel kontext. Použité internetové zdroje sú odborné a spoľahlivé. Podarilo sa mi tiež dohľadať (všetky) tri zdroje, z ktorých čerpali pôvodní autori článku predo mnou. V porovnaní [https://cs.wikipedia.org/wiki/Jupiter%20(planeta) s článkom na cs wiki] je tento navyše aktuálny, z veľkej miery stavia na najnovších poznatkoch.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 08:44, 9. október 2026 (UTC) ==== Za ==== * {{Za}} Podrobne rozpracovaný článok doplnený o množstvo rôznorodých zdrojov (knihy, databázy, periodiká...) či tématických obrázkov. Článok má všetky základné náležistosti splnené a je zmysluplne štruktúrovaný. Heslo je písané zrozumiteľne s oporou vo wikilinkoch. Z mojej strany ešte odporúčam niektoré časti dozdrojovať (napr. https://sk.wikipedia.org/wiki/Jupiter#Jupiter_vo_fikcii, https://sk.wikipedia.org/wiki/Jupiter#Kozmick%C3%A9_sondy, https://sk.wikipedia.org/wiki/Jupiter#Galileove_mesiace), doplniť niektoré ZS (externé odkazy, literatúru, pozri aj...) a vyhodiť wikilinky na rozlišovacie stránky. Čosi som na hesle fixol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jupiter&diff=8381934&oldid=8380514] a som rád, že po dlhšom čase nejaká nová (dúfam úspešná) nominácia na NČ. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:25, 9. október 2026 (UTC) * {{Za}} Článok spĺňa všetky kritériá na Najlepší článok, téma je spracovaná skutočne precízne a do hĺbky.--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 09:43, 9. október 2026 (UTC) * {{Za}} Výborne spracované, zrozumiteľné a vysvetľujúce, s citom pre primeraný detail. Bavilo ma to čítať. Vďaka. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 10:27, 9. október 2026 (UTC) * {{Za}} O plánovanej nominácii som vedel už dávno, takže veľmi sa teším, že už je to tu :) . Skvelý článok napísaný odborníčkou na astronómiu, jazykovo vyladený, zrozumiteľný aj pre laikov, pokryté sú všetky dôležité témy. Oceňujem použitie prevažne slovenských a českých zdrojov a dokazuje to, že aj z nich sa dá napísať veľmi kvalitný článok. Kiežby som aj ja vedel písať tie astronomické články takto dobre :) . Pevne dúfam, že už nám skončilo aj obdobie pridávania neozdrojovaných textov od dočasných účtov ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jupiter&diff=8238868&oldid=8234409], [https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_s_redaktorkou:Eryn_Blaireov%C3%A1#c-Spider_001757-20260720184800-Drobnosti]). Takisto som ešte opravil volanie jednej referencie, pretože to zakrývalo časť textu za ňou. Verím, že už zakrátko sa Jupiter stane 6. planétou označenou zlatou NČ hviezdičkou. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 19:36, 9. október 2026 (UTC) # {{Za}} Dobrá práca. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 08:49, 10. október 2026 (UTC) * {{Za}} Článok určite patrí medzi Najlepšie články. Díky. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 16:36, 10. október 2026 (UTC) ==== Proti ==== {{Proti}} ==== Neutral ==== {{Neutral}} ==== Diskusia ==== <!-- ==== Výsledok ==== {{Za}} {{Proti}} {{Neutral}} Článok podporilo X redaktorov, proti Y. Článok (ne)prešiel nomináciou. podpis {{subst:Archív koniec}} --> fkpcpbi964ddx04i9vd4tsiw9j7qdbm 8382473 8382472 2026-10-10T16:37:38Z Fillos X. 212061 /* Diskusia */ 8382473 wikitext text/x-wiki <!-- {{subst:Archív začiatok}} --> === [[Jupiter]] === Vlastná nominácia po snáď desaťročnej odmlke z mojej strany a návrat k polozabudnutému [[Wikipédia:WikiProjekt Slnečná sústava|Wikiprojektu Slnečná sústava]]. Pokrýva tému v primeranej šírke a rozsahu. Z hľadiska počtu použitých zdrojov ide o môj najlepšie spracovaný wikičlánok vôbec (a keďže iné odo mňa prešli… :-)), pričom tie zdroje nie sú len do počtu, ale všetky boli poctivo prečítané celé a to aj v prípadoch, že z nich bola použitá iba jedna veta – aby mi neušiel kontext. Použité internetové zdroje sú odborné a spoľahlivé. Podarilo sa mi tiež dohľadať (všetky) tri zdroje, z ktorých čerpali pôvodní autori článku predo mnou. V porovnaní [https://cs.wikipedia.org/wiki/Jupiter%20(planeta) s článkom na cs wiki] je tento navyše aktuálny, z veľkej miery stavia na najnovších poznatkoch.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 08:44, 9. október 2026 (UTC) ==== Za ==== * {{Za}} Podrobne rozpracovaný článok doplnený o množstvo rôznorodých zdrojov (knihy, databázy, periodiká...) či tématických obrázkov. Článok má všetky základné náležistosti splnené a je zmysluplne štruktúrovaný. Heslo je písané zrozumiteľne s oporou vo wikilinkoch. Z mojej strany ešte odporúčam niektoré časti dozdrojovať (napr. https://sk.wikipedia.org/wiki/Jupiter#Jupiter_vo_fikcii, https://sk.wikipedia.org/wiki/Jupiter#Kozmick%C3%A9_sondy, https://sk.wikipedia.org/wiki/Jupiter#Galileove_mesiace), doplniť niektoré ZS (externé odkazy, literatúru, pozri aj...) a vyhodiť wikilinky na rozlišovacie stránky. Čosi som na hesle fixol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jupiter&diff=8381934&oldid=8380514] a som rád, že po dlhšom čase nejaká nová (dúfam úspešná) nominácia na NČ. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:25, 9. október 2026 (UTC) * {{Za}} Článok spĺňa všetky kritériá na Najlepší článok, téma je spracovaná skutočne precízne a do hĺbky.--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 09:43, 9. október 2026 (UTC) * {{Za}} Výborne spracované, zrozumiteľné a vysvetľujúce, s citom pre primeraný detail. Bavilo ma to čítať. Vďaka. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 10:27, 9. október 2026 (UTC) * {{Za}} O plánovanej nominácii som vedel už dávno, takže veľmi sa teším, že už je to tu :) . Skvelý článok napísaný odborníčkou na astronómiu, jazykovo vyladený, zrozumiteľný aj pre laikov, pokryté sú všetky dôležité témy. Oceňujem použitie prevažne slovenských a českých zdrojov a dokazuje to, že aj z nich sa dá napísať veľmi kvalitný článok. Kiežby som aj ja vedel písať tie astronomické články takto dobre :) . Pevne dúfam, že už nám skončilo aj obdobie pridávania neozdrojovaných textov od dočasných účtov ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jupiter&diff=8238868&oldid=8234409], [https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_s_redaktorkou:Eryn_Blaireov%C3%A1#c-Spider_001757-20260720184800-Drobnosti]). Takisto som ešte opravil volanie jednej referencie, pretože to zakrývalo časť textu za ňou. Verím, že už zakrátko sa Jupiter stane 6. planétou označenou zlatou NČ hviezdičkou. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 19:36, 9. október 2026 (UTC) # {{Za}} Dobrá práca. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 08:49, 10. október 2026 (UTC) * {{Za}} Článok určite patrí medzi Najlepšie články. Díky. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 16:36, 10. október 2026 (UTC) ==== Proti ==== {{Proti}} ==== Neutral ==== {{Neutral}} ==== Diskusia ==== {{Ping|Eryn Blaireová}} Ešte ma tak dodatočne napadlo zmeniť úvodnú 5 odsekovú definíciu tak, aby nezačínala vždy slovom Jupiter. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:37, 10. október 2026 (UTC) <!-- ==== Výsledok ==== {{Za}} {{Proti}} {{Neutral}} Článok podporilo X redaktorov, proti Y. Článok (ne)prešiel nomináciou. podpis {{subst:Archív koniec}} --> b5wroh3uii9dip23c1j4gdl305acvx6 8382652 8382473 2026-10-11T08:09:55Z OJJ 116711 re 8382652 wikitext text/x-wiki <!-- {{subst:Archív začiatok}} --> === [[Jupiter]] === Vlastná nominácia po snáď desaťročnej odmlke z mojej strany a návrat k polozabudnutému [[Wikipédia:WikiProjekt Slnečná sústava|Wikiprojektu Slnečná sústava]]. Pokrýva tému v primeranej šírke a rozsahu. Z hľadiska počtu použitých zdrojov ide o môj najlepšie spracovaný wikičlánok vôbec (a keďže iné odo mňa prešli… :-)), pričom tie zdroje nie sú len do počtu, ale všetky boli poctivo prečítané celé a to aj v prípadoch, že z nich bola použitá iba jedna veta – aby mi neušiel kontext. Použité internetové zdroje sú odborné a spoľahlivé. Podarilo sa mi tiež dohľadať (všetky) tri zdroje, z ktorých čerpali pôvodní autori článku predo mnou. V porovnaní [https://cs.wikipedia.org/wiki/Jupiter%20(planeta) s článkom na cs wiki] je tento navyše aktuálny, z veľkej miery stavia na najnovších poznatkoch.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 08:44, 9. október 2026 (UTC) ==== Za ==== # {{Za}} Podrobne rozpracovaný článok doplnený o množstvo rôznorodých zdrojov (knihy, databázy, periodiká...) či tématických obrázkov. Článok má všetky základné náležistosti splnené a je zmysluplne štruktúrovaný. Heslo je písané zrozumiteľne s oporou vo wikilinkoch. Z mojej strany ešte odporúčam niektoré časti dozdrojovať (napr. https://sk.wikipedia.org/wiki/Jupiter#Jupiter_vo_fikcii, https://sk.wikipedia.org/wiki/Jupiter#Kozmick%C3%A9_sondy, https://sk.wikipedia.org/wiki/Jupiter#Galileove_mesiace), doplniť niektoré ZS (externé odkazy, literatúru, pozri aj...) a vyhodiť wikilinky na rozlišovacie stránky. Čosi som na hesle fixol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jupiter&diff=8381934&oldid=8380514] a som rád, že po dlhšom čase nejaká nová (dúfam úspešná) nominácia na NČ. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:25, 9. október 2026 (UTC) # {{Za}} Článok spĺňa všetky kritériá na Najlepší článok, téma je spracovaná skutočne precízne a do hĺbky.--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 09:43, 9. október 2026 (UTC) # {{Za}} Výborne spracované, zrozumiteľné a vysvetľujúce, s citom pre primeraný detail. Bavilo ma to čítať. Vďaka. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 10:27, 9. október 2026 (UTC) # {{Za}} O plánovanej nominácii som vedel už dávno, takže veľmi sa teším, že už je to tu :) . Skvelý článok napísaný odborníčkou na astronómiu, jazykovo vyladený, zrozumiteľný aj pre laikov, pokryté sú všetky dôležité témy. Oceňujem použitie prevažne slovenských a českých zdrojov a dokazuje to, že aj z nich sa dá napísať veľmi kvalitný článok. Kiežby som aj ja vedel písať tie astronomické články takto dobre :) . Pevne dúfam, že už nám skončilo aj obdobie pridávania neozdrojovaných textov od dočasných účtov ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jupiter&diff=8238868&oldid=8234409], [https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_s_redaktorkou:Eryn_Blaireov%C3%A1#c-Spider_001757-20260720184800-Drobnosti]). Takisto som ešte opravil volanie jednej referencie, pretože to zakrývalo časť textu za ňou. Verím, že už zakrátko sa Jupiter stane 6. planétou označenou zlatou NČ hviezdičkou. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 19:36, 9. október 2026 (UTC) # {{Za}} Dobrá práca. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 08:49, 10. október 2026 (UTC) # {{Za}} Článok určite patrí medzi Najlepšie články. Díky. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 16:36, 10. október 2026 (UTC) # Kvalitní článek. Bohužel stav institutu nejlepších článků na skwiki není příliš uspokojivý. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:09, 11. október 2026 (UTC) ==== Proti ==== {{Proti}} ==== Neutral ==== {{Neutral}} ==== Diskusia ==== {{Ping|Eryn Blaireová}} Ešte ma tak dodatočne napadlo zmeniť úvodnú 5 odsekovú definíciu tak, aby nezačínala vždy slovom Jupiter. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:37, 10. október 2026 (UTC) {{Ping|Eryn Blaireová}} Ad ''Podľa hypotézy publikovanej v roku 2017 v časopise Proceeding of the National Academy of Sciences'' > tady bych očekával přímo odkaz na příslušný výzkum: [https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.1704461114]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:09, 11. október 2026 (UTC) <!-- ==== Výsledok ==== {{Za}} {{Proti}} {{Neutral}} Článok podporilo X redaktorov, proti Y. Článok (ne)prešiel nomináciou. podpis {{subst:Archív koniec}} --> a6lpjpkxf2t0rz9iktgrhgts5kcnenr 8382705 8382652 2026-10-11T09:50:33Z Fillos X. 212061 /* Za */ 8382705 wikitext text/x-wiki <!-- {{subst:Archív začiatok}} --> === [[Jupiter]] === Vlastná nominácia po snáď desaťročnej odmlke z mojej strany a návrat k polozabudnutému [[Wikipédia:WikiProjekt Slnečná sústava|Wikiprojektu Slnečná sústava]]. Pokrýva tému v primeranej šírke a rozsahu. Z hľadiska počtu použitých zdrojov ide o môj najlepšie spracovaný wikičlánok vôbec (a keďže iné odo mňa prešli… :-)), pričom tie zdroje nie sú len do počtu, ale všetky boli poctivo prečítané celé a to aj v prípadoch, že z nich bola použitá iba jedna veta – aby mi neušiel kontext. Použité internetové zdroje sú odborné a spoľahlivé. Podarilo sa mi tiež dohľadať (všetky) tri zdroje, z ktorých čerpali pôvodní autori článku predo mnou. V porovnaní [https://cs.wikipedia.org/wiki/Jupiter%20(planeta) s článkom na cs wiki] je tento navyše aktuálny, z veľkej miery stavia na najnovších poznatkoch.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 08:44, 9. október 2026 (UTC) ==== Za ==== # {{Za}} Podrobne rozpracovaný článok doplnený o množstvo rôznorodých zdrojov (knihy, databázy, periodiká...) či tématických obrázkov. Článok má všetky základné náležistosti splnené a je zmysluplne štruktúrovaný. Heslo je písané zrozumiteľne s oporou vo wikilinkoch. Z mojej strany ešte odporúčam niektoré časti dozdrojovať (napr. https://sk.wikipedia.org/wiki/Jupiter#Jupiter_vo_fikcii, https://sk.wikipedia.org/wiki/Jupiter#Kozmick%C3%A9_sondy, https://sk.wikipedia.org/wiki/Jupiter#Galileove_mesiace), doplniť niektoré ZS (externé odkazy, literatúru, pozri aj...) a vyhodiť wikilinky na rozlišovacie stránky. Čosi som na hesle fixol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jupiter&diff=8381934&oldid=8380514] a som rád, že po dlhšom čase nejaká nová (dúfam úspešná) nominácia na NČ. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:25, 9. október 2026 (UTC) # {{Za}} Článok spĺňa všetky kritériá na Najlepší článok, téma je spracovaná skutočne precízne a do hĺbky.--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 09:43, 9. október 2026 (UTC) # {{Za}} Výborne spracované, zrozumiteľné a vysvetľujúce, s citom pre primeraný detail. Bavilo ma to čítať. Vďaka. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 10:27, 9. október 2026 (UTC) # {{Za}} O plánovanej nominácii som vedel už dávno, takže veľmi sa teším, že už je to tu :) . Skvelý článok napísaný odborníčkou na astronómiu, jazykovo vyladený, zrozumiteľný aj pre laikov, pokryté sú všetky dôležité témy. Oceňujem použitie prevažne slovenských a českých zdrojov a dokazuje to, že aj z nich sa dá napísať veľmi kvalitný článok. Kiežby som aj ja vedel písať tie astronomické články takto dobre :) . Pevne dúfam, že už nám skončilo aj obdobie pridávania neozdrojovaných textov od dočasných účtov ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jupiter&diff=8238868&oldid=8234409], [https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_s_redaktorkou:Eryn_Blaireov%C3%A1#c-Spider_001757-20260720184800-Drobnosti]). Takisto som ešte opravil volanie jednej referencie, pretože to zakrývalo časť textu za ňou. Verím, že už zakrátko sa Jupiter stane 6. planétou označenou zlatou NČ hviezdičkou. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 19:36, 9. október 2026 (UTC) # {{Za}} Dobrá práca. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 08:49, 10. október 2026 (UTC) # {{Za}} Článok určite patrí medzi Najlepšie články. Díky. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 16:36, 10. október 2026 (UTC) # {{Za}} Kvalitní článek. Bohužel stav institutu nejlepších článků na skwiki není příliš uspokojivý. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:09, 11. október 2026 (UTC) ==== Proti ==== {{Proti}} ==== Neutral ==== {{Neutral}} ==== Diskusia ==== {{Ping|Eryn Blaireová}} Ešte ma tak dodatočne napadlo zmeniť úvodnú 5 odsekovú definíciu tak, aby nezačínala vždy slovom Jupiter. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:37, 10. október 2026 (UTC) {{Ping|Eryn Blaireová}} Ad ''Podľa hypotézy publikovanej v roku 2017 v časopise Proceeding of the National Academy of Sciences'' > tady bych očekával přímo odkaz na příslušný výzkum: [https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.1704461114]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:09, 11. október 2026 (UTC) <!-- ==== Výsledok ==== {{Za}} {{Proti}} {{Neutral}} Článok podporilo X redaktorov, proti Y. Článok (ne)prešiel nomináciou. podpis {{subst:Archív koniec}} --> 6eaxaup12ewye41axa9fdv21s106xcf 0 756944 8382687 8382065 2026-10-11T09:33:07Z Fillos X. 212061 Riešenie záverečných sekcií a typografie. 8382687 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Poľsko-turecká vojna (1484 – 1504)|dátum=[[1484]]{{--}}[[1505]]|miesto=[[Bukovina]], [[Divoké polia]], juh Poľského kráľovstva a Litovského veľkokniežatstva|výsledok=osmanské víťazstvo|protivník1=Poľské kráľovstvo, Mazovské kniežatstvo, [[Rád nemeckých rytierov]], [[Litovské veľkokniežatstvo]]|protivník2=[[Osmanská ríša]]<br/>[[Krymský chanát]], [[Moldavské kniežatstvo]], Valašské kniežatstvo|velitel1=Kazimír IV. Jagelovský<br/>[[Ján I. (Poľsko)]]<br/>Johann von Tiefen|velitel2=[[Bajazid II.]]<br/>[[Mengli I. Geraj]]<br/>Štefan III. Veľký|obrázok=Cherubin Gniewosz in the battle of Suceava 1497.png|popis=Bitka pri Sučave ([[1497]]). Maľba od Juliusa Kossaka.|súčasť=[[Poľsko-turecké vojny|Poľsko-tureckých vojen]]}} '''Poľsko-turecká vojna v rokoch 1484 až 1504''' bol ozbrojený konflikt v rokoch [[1484]] až [[1504]] a to medzi Poľsko-litovským kráľovstvom na jednej strane a [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] na strane druhej. Vojna prebiehala od polovice [[80. roky 15. storočia|80. rokov 15. storočia]]. Vypukla práve z toho dôvodu, že poľský kráľ menom Kazimír IV. mal v úmysle ovládnuť územie Moldavska a dosadiť na tamojší panovnícky stolec svojho brata [[Ján I. (Poľsko)|Jána I. Alberta]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=251}}</ref> == Kto z koho == V období 2. polovice [[15. storočie|15. storočia]] bolo Poľské kráľovstvo vážnym vonkajším nepriateľom jednak Moldavského kniežatstva za vlády Štefana Veľkého ale aj Osmanskej ríše. Roku [[1489]] podpísala poľská diplomacia zmluvu s [[Vysoká porta|Vysokou Portou]], ktorej podmienky deklarovali Turkom uznané právo na držbu moldavských prístavov Kiliya a Cetatea Albă. Rok po tejto udalosti sa nespokojný panovník menom Štefan Veľký rozhodol vykonať trestnú výpravu do poľských území, presnejšie do Pokutia. == Poľský protiútok == Poľský kráľ menom [[Ján I. (Poľsko)|Ján Albert]] pripravil pomstu za tento útok a následne zamýšľal nahradiť moldavského panovníka Štefana svojím bratom Žigmundom. V auguste roku [[1497]] vstúpila poľská armáda v sile až 80 000 vojakov na územie [[Moldavské kniežatstvo|Moldavského kniežatstva]] s cieľom bojovať proti osmanským Turkom. Podľa predbežnej dohody medzi Štefanom a [[Ján I. (Poľsko)|Jánom Albertom]] mala poľská armáda postupovať smerom na juh a obliehať janičiarmi kontrolovanú pevnosť Kilia. Namiesto toho však poľské vojská náhle obliehali [[Suceava|Sučavu]] ako hlavné mesto [[Moldavské kniežatstvo|Moldavského kniežatstva]]. == Obrana a stret == Moldavská posádka sa urputne bránila. Po neúspešnom trojtýždňovom obliehaní [[Suceava|Sučavy]], keď si uvedomil, že vojenská kampaň skončila bez úspechu, začal poľský kráľ menom [[Ján I. (Poľsko)|Ján I. Albert]] rokovania so Štefanom. Moldavský knieža sľúbil, že nezaútočí na Poliakov v prípade, ak sa vrátia späť tou istou cestou, ktorou prišli k Sučave, teda cestou, ktorú už sami vyplienili. [[Ján I. (Poľsko)|Ján I. Albert]] súhlasil, ale neskôr porušil svoj sľub a viedol svoju armádu neďaleko Černovice. Keď sa o tom dozvedel Štefan Veľký, začala na čele armády v počte 22 000 vojakov prenasledovať poľskú armádu. Dňa [[26. október|26. októbra]] roku [[1497]] došlo k bitke v Kozminskom lese, keď sa malému moldavskému vojsku podarilo obkľúčiť a poraziť oveľa početnejšiu poľskú armádu. Bitka v Kozminskom lese rozhodla o výsledku celej vojenskej výpravy, ale nepriateľ bol stále veľmi silný. == Ústup == Poľská armáda ustupovala pod silný tlakom moldavských a osmanských vojsk. Aby sa uľahčil ústup poľskej armdy, knieža menom Konrád Mazovecký jej poslal na pomoc oddiel v sile 600 rytierov. Štefan Veľký, ktorý bol v tom čase vážne chorý, preniesol všetky právomoci velenia armádou na dvorana Simeho Boldura. Dňa [[29. október|29. októbra]] dvorník zaútočil na zjednotené poľské sily v počte 5 000 jazdcov pri mestečku Lencest, v blízkosti mesta Černovce. Moldavské vojská opäť dosiahli ďalšie víťazstvo. V tejto situácii poľský kráľ [[Ján I. (Poľsko)|Ján I. Albert]] urýchlene pokračoval v ústupe. Dňa [[30. október|30. októbra]] roku [[1497]] boli jeho vojská opäť porazené moldavskou armádou pod velením Štefana Veľkého v bitke pri Černovcoch. Zvyšky poľskej armády prekročili rieku [[Prut]] a ustúpili do Pokutia. == Konečný mier == Poľské kráľovstvo bolo po predošlých vojenských stretoch už natoľko oslabené, že sa stalo obeťou niekoľkých vpádov zo strany Osmanov, Tatárov a Moldavcov. Navyše roku [[1498]] vtrhli moldavské oddiely pod velením kniežaťa Štefana do Poľska a vyplienil ho až po [[Ľvov]]. Dňa [[12. júl|12. júla]] roku [[1499]] bola uzavretá mierová zmluva bola uzavretá. Na základe samotnej zmluvy bolo Moldavské kniežatstvo po prvý raz uznané Poľským kráľovstvom ako štát, ktorý sa svojím postavením vyrovnával tejto najväčšej európskej veľmoci tých čias.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://bloknot-moldova.ru/news/kalendar-30-oktyabrya-shtefan-velikiy-vyigral-bitv-1408953. | vydavateľ = bloknot-moldova.ru | dátum prístupu = 2026-10-08}}</ref> Roku [[1504]] bolo ustanovené prímerie, podľa ktorého podmienok si [[Osmanská ríša]] podrobila samotné [[Moldavské kniežatstvo|Moldavsko]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=251}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * SKŘIVAN, Aleš, (2002). ''Lexikon světových dějin 1492 – 1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml., 2002. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. == Pozri aj == * [[Poľsko-turecké vojny]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|pl|Wojna polsko-turecka (1485–1503)|70868489}} g7mj5kv9kngugcio589hsvbmqg2s87p 0 756962 8382695 8382224 2026-10-11T09:38:15Z Fillos X. 212061 Riešenie záverečných sekcií a typografie. 8382695 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Poľsko-turecká vojna (1633 – 1634)|dátum=[[1633]]{{--}}[[1634]]|miesto=[[Podolie (historické územie)]], [[Moldavsko]], [[Ukrajina]]|výsledok=Status quo ante bellum|protivník1=[[Republika oboch národov]]<br/>Záporožskí kozáci|protivník2=[[Osmanská ríša]]<br/>[[Krymský chanát]]<br/>[[Moldavské kniežatstvo]]<br/>[[Valašsko (Rumunsko)]]|velitel1=Stanisław Żółkiewski<br/>Stanisław Koniecpolski<br/>Jan Karol Chodkiewicz<br/><br/>Stanisław Lubomirski<br/>[[Petro Konaševyč-Sahajdačnyj]]|velitel2=Abaza Mehmed paša<br/>Khan Temir|obrázok=Sloane 3584 f.78v Turkish galleys in battle, c.1636.PNG|popis=Vojenské útoky kozáckych čajkárov proti osmanským flotilám počas [[30. roky 17. storočia|30. rokov]] [[17. storočie|17. storočia]].|súčasť=[[Poľsko-turecké vojny|Poľsko-tureckých vojen]]|casus belli=Napätie medzi Poľsko-litovským kráľovstvom a Osmanskou ríšou}} '''Poľsko-turecká vojna 1633 až 1634''' bola ozbrojeným konfliktom v rokoch [[1633]] až [[1634]] medzi [[Republika oboch národov|Poľsko-litovským kráľovstvom]] ([[Poľština|pol]]. Rzeczpospolita) na jednej strane a [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a jej spojencami na strane druhej. Vojna sa napokon skončila dňa [[19. august|19. augusta]] roku [[1635]], pričom práve vtedy sa osmanský sultán menom [[Murad IV.]] rozhodol ukončiť boje. == Predohra a prológ vojny == Roku [[1633]] sa schyľovalo k ďalšej vojne medzi [[Republika oboch národov|Poľsko-litovským kráľovstvom]] a [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a to práve vtedy, keď Mehmed Abazy ako guvernér pevnosti [[Silistra (mesto)|Silistra]], vytiahol proti poľskému územiu ako veliteľ armády v sile takmer 24 000 [[Janičiar|janičiarov]]. Proti armáde samotných [[Janičiar|janičiarov]] sa postavil Stanisław Koniecpolski ako veliteľ kvartových vojsk a súkromných oddielov. K bojom došlo v októbri pri [[Kamianec-Podiľskyj|Kamenci Podolskom]]. == Nový útok == V [[40. roky 17. storočia|40. rokoch]] [[40. roky 17. storočia|17. storočia]] sám poľský kráľ [[Vladislav IV.|Vladislav IV. Vasa]] spriadal nové plány na útok na Osmanskú ríšu. Vzhľadom na tvrdý odpor poslancov kráľovského Sejmu a senátorov ich musel odvolať. Neskôr, koncom tej dekády, sa [[Bohdan Chmeľnyckyj]] pokúsil vtiahnuť [[Osmanská ríša|Osmanskú ríšu]] do vojny proti [[Republika oboch národov|Poľsko-litovskej únii]], napokon sa mu však nepodarilo dosiahnuť takúto alianciu. == Boj == Dňa [[4. júl|4. júla]] roku [[1633]] pri Sasovom Rogu v [[Moldavské kniežatstvo|Moldavskom kniežatstve]] veľký korunný hajtman Stanisław Koniecpolski nečakane zaútočil na [[Tatári (etnikum)|Tatárov]], ktorí sa vracali po vyplienení okolia [[Kamianec-Podiľskyj|Kamienca Podolského]]. Porazil ich ozbrojencov a mnoho z nich zajal a uvrhol do väzenia. Dňa [[22. október|22. októbra]] roku [[1634]] armáda osmanských [[Janičiar|janičiarov]] v spojenectve s valašskými a tatárskymi oddielmi na čele s Abazom pašom zaútočila na opevnený tábor korunného hajtmana Koniecpolského pri Paniowcach v blízkosti [[Kamianec-Podiľskyj|Kamienca Podolského]]. Po poľsko-litovské vojská ich však útok odrazili, čím ich prinútili stiahnuť sa smerom na juh. == Mier a epilóg vojny == Poľsko-litovské oddiely úspešne odrážali vojenské útoky osmanských ozbrojencov. Bojové stretnutie však neprinieslo rozhodujúci výsledok. Ešte skôr, než na miesto dorazil poľský kráľ menom [[Vladislav IV.]], hajtman Koniecpolski už v septembri roku [[1634]] uzavrel mier s [[Vysoká porta|Portou]], ktorý bol neskôr potvrdený. Tentoraz teda nedošlo k vojne väčšieho rozsahu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pod Cecorą trafił do niewoli. Kilka lat później rozbijał Tatarów i Szwedów | url = https://kronikidziejow.pl/aktualnosci/historia-polski/hetman-stanislaw-koniecpolski-zyciorys/ | vydavateľ = Kroniki Dziejów | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = pl}}</ref> Vzhľadom na porážku Abaza pašu sa sultán [[Murad IV.]] dištancoval od jeho bojových aktov, ktoré prezentoval ako neúspech a prejav neposlušnosti pašu. Dňa [[19. august|19. augusta]] roku [[1635]] bol definitívne potvrdený mier, ktorým sa vojna medzi Poľsko-litovskou úniou a Osmanskou ríšou skončila. Ďalšie mierové dohody s [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] boli v skutočnosti len prímeriami, ktoré nevyriešili najnaliehavejšie otázky a to vzájomné ozbrojené nájazdy [[Tatári (etnikum)|Tatárov]] a [[Kozáci|Kozákov]], ktorí odmietali rešpektovať mierové zmluvy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 26 stycznia 1699 r. – traktat w Karłowicach. Koniec wojen polsko-tureckich | url = https://pressmania.pl/26-stycznia-1699-r-traktat-w-karlowicach-koniec-wojen-polsko-tureckich/ | dátum vydania = 2021-01-25 | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = pl-PL | meno = Maciej | priezvisko = Orzeszko}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Poľsko-turecké vojny]] == Externé odkazy == * [https://pressmania.pl/26-stycznia-1699-r-traktat-w-karlowicach-koniec-wojen-polsko-tureckich/] * [https://kronikidziejow.pl/aktualnosci/historia-polski/hetman-stanislaw-koniecpolski-zyciorys/] == Zdroj == {{Preklad|pl|Wojna polsko-turecka (1633–1634)|80687420}} lctmvjxpebfmme5jxhkry76l2bz4gan 0 756963 8382699 8382232 2026-10-11T09:42:23Z Fillos X. 212061 Riešenie záverečných sekcií a typografie. 8382699 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Poľsko-turecká vojna (1614 – 1621)|dátum=[[1614]]{{--}}[[1621]]|miesto=[[Moldavsko]] a [[Ukrajina]]|výsledok=nerozhodný|protivník1=[[Republika oboch národov]]<br/>Záporožskí kozáci<br/>[[Moldavské kniežatstvo]]|protivník2=[[Osmanská ríša]]<br/>[[Krymský chanát]]<br/>[[Valašsko (Rumunsko)]]|velitel1=Stanisław Żółkiewski<br/>Stanisław Koniecpolski<br/>Jan Karol Chodkiewicz<br/><br/>Stanisław Lubomirski<br/>[[Petro Konaševyč-Sahajdačnyj]]|velitel2=[[Osman II.]]<br/>Kantymir Murza<br/>Radu Mihnea|obrázok=Brandt Powrot Kozakow.jpg|popis=Vojenský pochod Kozákov. Maľba z roku [[1894]] od Józsefa Brandta.|súčasť=[[Poľsko-turecké vojny|Poľsko-tureckých vojen]]|casus belli=Napätie medzi Poľsko-litovským kráľovstvom a Osmanskou ríšou}} '''Poľsko-turecká vojna v rokoch 1614 až 1621''' bola vojnou v rokoch [[1614]] až [[1621]] a to medzi [[Republika oboch národov|Republikou oboch národov]] na jednej strane a [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] na strane druhej. Vojna vypukla práve vtedy, keď poľská armáda vpadla na územie [[Moldavské kniežatstvo|Moldavska]]. Poľskí vojaci dosiahli výrazný úspech zo dňa [[20. september|20. septembra]] roku [[1620]] počas bitky pri Jasoch vďaka spojenectvu s moldavskými oddielmi a Kozákmi. Krátko po tomto strete boli spojenecké jednotky rozprášené oveľa silnejšou osmanskou armádou. Roku [[1621]] došlo k opätovnému bojovému stretu medzi poľsko-litovskými a osmanskými vojskami uprostred [[Bitka pri Chotyni (1621)|bitky pri Chotyni]]. Bitka sa skončila vojenským víťazstvom poľsko-litovskej armády. Následne bol po tejto udalosti uzavretý mier.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=251}}</ref> == Príčiny == Dôvodom pre vypuknutie vojny boli vpády [[Tatári (etnikum)|Tatárov]] a [[Kozáci|kozákov]] v [[Moldavské kniežatstvo|Moldavsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Polona | url = https://polona.pl/public-collections/collection/8d26eb7e-8c25-4686-bbec-400a0c4b5f39 | vydavateľ = polona.pl | dátum prístupu = 2026-10-08}}</ref> Roku [[1616]] sa [[Osmanská ríša]] rozhodla výraznejšie upevniť svoju pozíciu v tejto oblasti a to vyslaním vojsk pod velením Iskandera pašu. [[Osmanská ríša]] viedla v tom čase viedla vojnu proti [[Safíjovská ríša|Safíjovskej Perzii]], čím sa snažila sa nezapliesť do druhého vážneho konfliktu. == Mier na vážkach == Roku [[1617]] sa poľská armáda pod velením korunného hajtmana Stanisława Żółkiewského zastavila v Buszy pri [[Dnester|Dnestri]]. Keďže v tom čase v podstate žiadna zo strán nemala záujem o otvorenú vojnu, začali sa rokovania, ktoré vyústili do uzavretia dohody v Buši. Mierová dohoda stanovila vyhlásenie o priateľských vzťahoch medzi oboma štátmi. Dohodlo sa tiež, že [[Republika oboch národov|Poľsko-litovská únia]] mala zabrániť [[Kozáci|kozáckym]] nájazdom, zatiaľ čo Vysoká Porta na čele s osmanským sultánom mala zastaviť ozbrojené výpravy [[Tatári (etnikum)|Tatárov]]. V skutočnosti však ani poľsko-litovská či osmanská diplomacia nemali prostriedky na to, aby mohli zabezpečiť zastavenie pohraničných zrážok. Roku [[1619]] Stanisław Żółkiewski a Stanisław Koniecpolski nepodnikli hneď kroky proti tatárskym vojskám v oblasti Orynina. == Vrenie == Roku [[1618]] sa skončila vojna medzi [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a [[Safíjovská ríša|Safíjovskou Perziou]]. To však ešte neznamenalo, že by osmanský sultán vyrazil na ťaženie proti [[Republika oboch národov|Poľsko-litovskej únii]]. K otvorenému konfliktu viedlo až napätie v [[Moldavské kniežatstvo|Moldavsku]] a susedných kniežatstvách. Moldavský vládca bol gréckeho pôvodu a začal uvažovať o vymanení sa spod osmanskej nadvlády. Potreboval podporu [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]]. Graziani sa preto obrátil na korunného hajtmana Stanisława Żółkiewského a sľúbil mu pomoc v boji proti [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Keď sa hajtman vydal do [[Moldavské kniežatstvo|Moldavska]], došlo tam k masakru osmanských Turkov. Po krátkom čase však vyšlo najavo to, že moldavské oddiely sú prinajmenšom neistým spojencom. Nepriazeň miestnych obyvateľov voči poľským vojakom ešte viac podnecovalo správanie neslávne známych „lisovčíkov“. == Prológ boja a zrada == Żółkiewski s dosť nestabilnou armádou vyrazil na Cecoru. Na mieste obsadil bývalé opevnenia a dúfal, že sa mu podarí nadviazať rokovania s Turkami. Tí však nemali v úmysle rokovať. Rozhodli sa pre priamy útok. Dňa [[19. september|19. septembra]] roku [[1620]] korunný hajtman viedol svoje vojsko proti osmanskej armáde. Vtedy došlo k tomu, čo rozhodlo o priebehu bojového stretnutia. Moldavské oddiely prešli na stranu janičiarov, čím uľahčili útok na poľsko-litovské vojská. Časť vojakov padla, zvyšok sa stiahol do tábora, kde vypukli nepokoje a začalo sa rabovanie dôstojníckeho majetku. == Ústup == Následný pokus o ústup cez rieku [[Prut]] skončil fiaskom, pretože vopred nebolo pripravené vhodné brodisko. Počas chaotického pokusu o prechod sa utopili ďalší vojaci. Korunný hajtman menom Żółkiewski sa preto rozhodol pre ústup pod krytím vody. Dňa [[29. september|29. septembra]] roku [[1620]] začal spätný pochod. Dňa [[6. október|6. októbra]] došlo k ďalším nepokojom medzi poľsko-litovskými vojakmi. Počas ústupu zahynul Stanisław Żółkiewski a budúci hajtman Stanisław Koniecpolski sa dostal do osmanského zajatia. Až roku [[1625]] bol vykúpený za 30 000 [[Toliar (historická minca)|toliarov]] a vrátil sa späť do [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]]. == Kríza == Po porážke hlavných kráľovských síl chýbali nielen vojaci, ale aj kľúčoví velitelia. Poľský kráľ musel rýchlo prevziať iniciatívu a zvládnuť krízu. Za najvyššieho veliteľa bol vymenovaný Jan Karol Chodkiewicz, ktorého Žigmund III. Vasa naliehavo privolal z [[Litva|Litvy]]. Zároveň sa poľský kráľ pokúšal získať podporu od iných európskych panovníkov lenže bez úspechu. Napriek tomu sa však kráľovi znovu podarilo postaviť armádu späť na nohy. V novembri roku [[1620]] boli schválené nové dane a o pomoc boli požiadaní kozáci, ktorí ponuku ochotne prijali. K Chotyni dorazilo takmer 30 000 kozákov pod vedením Petra Konaševiča Sahajdačného. Predpokladalo sa, že vďaka novým daniam sa podarí postaviť 38 000 vojakov, hoci v skutočnosti bol počet týchto síl o niečo nižší. == Spätný úder == Korunný hajtman menom Chodkiewicz vopred pripravil pri Chotyni opevnené obranné pozície. Po krátkom čase sa k pevnosti priblížila osmanská armáda v sile takmer 100 000 janičiarov na čele s osmanským sultánom Osmanom II., ktorých navyše podporovalo približne 20 000 Tatárov. Počas väčšiny boja sa obrancovia sústredili na odrážanie ďalších útokov, pričom protiútoky pred táborom vykonávala hlavne poľskí husári. Práve počas bojov, presnejšie dňa [[24. september|24. septembra]] roku [[1621]], skonal korunný hajtman Jan Karol Chodkiewicz. Jeho kompetencie prevzal povinnosti Stanisław Lubomirski. V tábore sa nachádzal takisto kráľovič Vladislav ako syn poľského kráľa Žigmunta III. == Konečný mier == Boj sa trval stále dlho a s blížiacou sa zimou bolo pre obidve znepriatelené strany jasné to, že bez rokovaní mier nebude. Dňa [[9. október|9. októbra]] roku [[1621]] bol podpísaný mier. Podľa jeho podmienok zostali hranice obidvoch dŕžav bez zmeny a strany sa opäť zaviazali zadržiavať ozbrojené vpády [[Kozáci|Kozákov]] a [[Tatári (etnikum)|Tatárov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pod Cecorą trafił do niewoli. Kilka lat później rozbijał Tatarów i Szwedów | url = https://kronikidziejow.pl/aktualnosci/historia-polski/hetman-stanislaw-koniecpolski-zyciorys/ | vydavateľ = Kroniki Dziejów | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = pl}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * SKŘIVAN, Aleš, (2002). ''Lexikon světových dějin 1492 – 1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml., 2002. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. == Pozri aj == * [[Poľsko-turecké vojny]] * [[Bitka pri Chotyni (1621)]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|pl|Wojna polsko-turecka (1620–1621)|72370511}} ov7czd3z4u6t3e9f0ynvfafw6ak0r9p 0 756966 8382702 8382246 2026-10-11T09:47:35Z Fillos X. 212061 Riešenie záverečných sekcií a typografie. 8382702 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Poľsko-turecká vojna (1683 – 1699)|dátum=[[1683]]{{--}}[[1699]]|miesto=[[Moldavsko]] a [[Ukrajina]]|výsledok=vojenské víťazstvo poľsko-litovských armád<br>[[Karlovský mier]]|obrázok=Bitwa pod Parkanami.jpg|popis=Bitka pri Parkáni. Maľba z roku [[1883]] od Juliusa Kossaka.|súčasť=[[Poľsko-turecké vojny|Poľsko-tureckých vojen]] a [[Veľká turecká vojna|Veľkej tureckej vojny]]|protivník1=[[Republika oboch národov]]<br/>[[Svätá liga (1684)]]|protivník2=[[Osmanská ríša]]<br/>[[Krymský chanát]]<br/>[[Hornouhorské kniežatstvo]]}} '''Poľsko-turecká vojna v rokoch 1683 až 1699''' bola ozbrojeným konfliktom v rokoch [[1683]] až [[1699]] a to presnejšie medzi [[Republika oboch národov|Poľsko-litovským kráľovstvom]] na jednej strane a [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a [[Krymský chanát|Krymských chanátom]] na strane druhej. Vojna trvala až 16 rokov s premenlivým úspechom. Bola to posledná vojna medzi [[Republika oboch národov|Poľsko-litovským kráľovstvom]] a [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]], v ktorej krajina viedla bojové operácie hlavne na cudzom území. Poľský kráľ [[Ján III. (Poľsko)|Ján III. Sobieski]] sa nevzdal svojich dynastických plánov pri [[Dunaj|Dunaji]] a tentoraz sa pokúsil ovládnuť [[Moldavské kniežatstvo|Moldavsko]], aby z neho urobil poľské léno. Sláva turkobijca však v ďalších rokoch zhasla a Moldavčania nemali veľký záujem o to, aby ich [[Republika oboch národov|Poľsko-litovská]] [[Republika oboch národov|únia]] oslobodila spod osmanského jarma.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 26 stycznia 1699 r. – traktat w Karłowicach. Koniec wojen polsko-tureckich | url = https://pressmania.pl/26-stycznia-1699-r-traktat-w-karlowicach-koniec-wojen-polsko-tureckich/ | dátum vydania = 2021-01-25 | dátum prístupu = 2026-10-09 | jazyk = pl-PL | meno = Maciej | priezvisko = Orzeszko}}</ref> == Predohra (1683) == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Veľká turecká vojna]] a [[Bitka pri Viedni]]'' V roku [[1683]] [[veľkovezír]] [[Kara Mustafa]] vyrazil so svojou armádou proti [[Viedeň|Viedni]]. Poľský kráľ menom [[Ján III. (Poľsko)|Ján III. Sobieski]] prišiel s armádou na pomoc, aby ťažké útoky [[Janičiar|janičiarov]] proti [[Viedeň|Viedni]] mohol úspešne odraziť. Dňa [[12. september|12. septembra]] roku [[1683]] koaličné vojská [[Bitka pri Viedni|porazili]] tureckú armádu pri [[Viedeň|Viedni]]. Zároveň ukončili dvojmesačné obliehanie. V dňoch [[7. október|7.]] a [[9. október|9. októbra]] zvíťazila poľská armáda nad osmanskými oddielmi pri [[Štúrovo|Parkane]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KRŠÁK|meno=Pavol|titul=Ottov historický atlas Slovensko|vydanie=3|vydavateľ=Ottovo nakladatelství, s.r.o|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7360-834-7|strany=212 - 213}}</ref> == Odchod z Uhorska a nové boje == Po [[Bitka pri Viedni|bitke pri Viedni]] sa uskutočnilo v rokoch [[1684]], [[1686]] až [[1690]] niekoľko vojenských ťažení smerom do [[Moldavské kniežatstvo|Moldavska]]. Posledná, najväčšia výprava prebehla až roku [[1691]]. Tieto vojenské ťaženia však nepriniesli očakávané výsledky. Okrem toho poľsko-litovské vojská viedli operácie na [[Podolie (historické územie)|Podolí]] a vo [[Valašsko (Rumunsko)|Valašsku]], lenžebez väčších úspechov. Navyše prítomnosť poľsko-litovských vojsk na [[Ukrajina|Ukrajine]] a v [[Podolie (historické územie)|Podolí]] nezachránila krajinu pred niekoľkými ničivými tatárskymi nájazdmi. == Intrigy a dohody (1683 až 1686) == === Potýčky na domácej pôde === Poľsko-turecká vojna prebiehala v pozadí politických udalostí. Starý a chorľavý poľský kráľ musel neustále bojovať s panovníckou opozíciou. Okrem iného s viedol spor s litovským rodom Sapiehovcov, ktorí intrigovali proti nemu v spolupráci s brandenburským kurfirstom [[Fridrich III. (Prusko)|Fridrichom III.]] === Vyrovnanie s ruským cárom === ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Zmluva o večnom mieri (1686)]]'' V roku [[1686]] sa poľský kráľ rozhodol uzavrieť mier s [[Ruské cárstvo|Ruskom]], pričom išlo o tzv. [[Zmluva o večnom mieri (1686)|Zmluvu o večnom mieri]], čím potvrdil ustanovenia [[Andrusovské prímerie|Andrusovského prímeria]] ešte z roku [[1667]]. [[Republika oboch národov|Poľsko-litovská únia]] sa definitívne vzdala územných nárokov na [[Smolensk]], [[Severná oblasť|Severskú]] a [[Černihivská oblasť|Černihivskú oblasť]], ako aj na Zadneperskú Ukrajinu s [[Kyjev|Kyjevom]]. Snažil sa tak získať spojenca pre boj proti [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Medzitým sa však ukázalo, že prínos bol bez úspechu. Napriek tomu, že ruský cár menom [[Peter Veľký|Peter I. Veľký]] otvorene vstúpil do [[Svätá liga (1684)|Svätej ligy]] a zároveň [[Rusko-turecká vojna v rokoch 1686 až 1700|vojny proti Osmanskej ríši]], v ďalších rokoch nepodnikol žiadne kroky a odmietol [[Republika oboch národov|Poľsko-litovskej]] [[Republika oboch národov|únii]] sľúbenú podporu. Následne začali ruské vojská pôsobiť na pobreží Čierneho mora, čím výrazne posilnili svoju pozíciu, čo vo všeobecnosti nebolo pre [[Republika oboch národov|Poľsko-litovské kráľovstvo]] prospešné. == Boje v Moldavsku (1691) == Roku [[1691]] podniklo poľsko-litovské vojsko, podporované dotáciami [[Svätá liga (1684)|Svätej]] [[Svätá liga (1684)|ligy]], poslednú a najväčšiu výpravu do [[Moldavské kniežatstvo|Moldavska]]. Zúčastnilo sa na nej 24 000 vojakov pod velením kráľa [[Ján III. (Poľsko)|Jána III. Sobieskeho]]. Táto výprava skončila neúspechom poľskej strany, ktorá síce z vojenských operácií vyšla víťazne, ale v dôsledku nepriaznivého počasia a problémom v politike zameranej na podriadenie [[Moldavské kniežatstvo|Moldavska]] voči poľskej korune sa musela stiahnuť. Vojenský ústup začiatkom zimy skončil porážkou a obrovskými materiálnymi stratami. Poľská armáda prišla o celé delostrelectvo a mnoho koní. Jediným úspešným výsledkom bolo dobytie niekoľkých moldavských hradov a to Neamt, Botosani, Turgu – Frumos ale aj Cimpulung či dokonca Suceava a Soroca. Politickými víťazmi bola [[Habsburská monarchia]] a [[Ruské cárstvo]], ktoré nesplnili sľub o podpore kráľa [[Ján III. (Poľsko)|Jána III. Sobieskeho]] a vsádzali na oslabenie poľskej politiky. Vojna prešla do fázy pozičného a partizánskeho boja. Poľský kráľ menom [[Ján III. (Poľsko)|Ján III. Sobieski]] nariadil výstavbu mohutných a moderných opevnení na hranici s [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. == Skon kráľa a spor o moc (1696) == Kráľ začal trpieť zdravotnými problémami trápila ho [[dna]] a [[syfilis]]. Velenie začal zverovať svojim zástupcom. Tým sa však nikdy nepodarilo dosiahnuť rozhodujúce víťazstvo. Samotný poľský kráľ menom [[Ján III. (Poľsko)|Ján III. Sobieski]] zomrel dňa [[17. jún|17. júna]] roku [[1696]] vo [[Wilanów|Wilanove]]. Po jeho smrti vypukol v [[Republika oboch národov|Poľsko-litovskej]] [[Republika oboch národov|únii]] vnútorný konflikt medzi politickými frakciami, ktorý miestami nadobudol formu občianskej vojny. Nakoniec sa v roku [[1697]] na poľský trón dostal, s podporou cisára [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopolda I.]], saský kurfirst [[August II. (Poľsko)|Fridrich August I.]], ktorý prijal meno [[August II. (Poľsko)|August II.]] To znamenalo personálnu úniu [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]] a [[Sasko-Anhaltsko|Saska]]. == Posledné boje (1697 až 1698) == Roku [[1698]] podnikli poľsko-litovské vojská so saskými oddielmi poslednú vojenskú výpravu tejto vojny proti Tatárom. Vyvrcholením bola bitka v dňoch [[8. september|8.]] až [[9. september|9. septembra]] roku [[1698]] pri Podhajcoch. Skončila nie príliš oslnivým víťazstvom. Túto výpravu však ovládol konflikt šľachty s kráľom, v dôsledku čoho takmer došlo k bojom v tábore medzi poľským a saským vojskom. V posledných rokoch vojny utrpela [[Osmanská ríša]] drvivé porážky na bojovom poli. V rokoch [[1686]] až [[1688]] rakúske vojská obsadili územie stredného a južného [[Maďarsko|Maďarska]], pričom tamojšie obyvateľstvo napokon uznalo vládu rakúskych [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Navyše habsburské vojská vtrhli roku [[1688]] až do [[Belehrad|Belehradu]] a následne obsadili [[Sedmohradsko]]. Dňa [[11. september|11. septembra]] [[1697]] zvíťazilo cisárske vojsko v počte takmer 50 000 vojakov pod velením kniežaťa [[Eugen Savojský|Eugena Savojského]] nad približne 100-tisícovou osmanskou armádou v [[Bitka pri Zente|bitke pri Zente]]. Loďstvá [[Benátska republika|Benátskej republiky]] a [[Vatikán|Vatikánu]] dosiahli rad úspechov vo vojne v [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]], zatiaľ čo [[Ruské cárstvo]] pod vládou mladého cára [[Peter Veľký|Petra I.]] v roku [[1696]] ovládlo časť [[Čierne more|Čierneho mora]] vrátane pevnosti [[Azov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 26 stycznia 1699 r. – traktat w Karłowicach. Koniec wojen polsko-tureckich | url = https://pressmania.pl/26-stycznia-1699-r-traktat-w-karlowicach-koniec-wojen-polsko-tureckich/ | dátum vydania = 2021-01-25 | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = pl-PL | meno = Maciej | priezvisko = Orzeszko}}</ref> == Konečný mier (1699) == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Karlovský mier]]'' Jar v nasledujúceho roku sa však poznačili doslova obrovské materiálne škody ale aj ľudské obete, čo napokon viedlo k začiatku mierových rokovaní z iniciatívy [[Dvorská vojnová rada|Dvorskej vojnovej rady]]. Od jesene roku [[1698]] až do januára roka [[1699]] prebiehali samotné rokovania, ktoré sa napokon skončili dňa [[26. január|26. januára]] [[1699]] uzavretím [[Karlovský mier|mierovej zmluvy]] v Karlovci.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KÓNYA|meno=Peter et al|titul=Dejiny Uhorska (1000-1918)|vydanie=2|vydavateľ=Citadella|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89628-59-9|strany=329}}</ref> Prvú stranu počas mierových rokovaní prezentovali vyslanci [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]], [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]], [[Benátska republika|Benátskej republiky]] a [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]], pričom proti nim na druhej strane stáli najvyšší štátni predstavitelia [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Podpis mierovej dohody znamenal trvanie mieru na 25 rokov a to pre [[Habsburská monarchia|Habsburskú monarchiu]], [[Benátska republika|Benátky]] a [[Republika oboch národov|Poľsko]]. Pre diplomaciu ruskej delegácie išlo o platnosť separátne na dva roky. Mier znamenal koniec poldruhastoročného panstva [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] nad väčšinou okupovaného [[Uhorsko|Uhorska]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BADA|meno=Michal|titul=Slovenské dejiny II. (1526-1780)|vydanie=1|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-8119-103-9|strany=150}}</ref> Pre [[Republika oboch národov|Poľsko-litovské kráľovstvo]] znamenalo uzavretie Karlovského mieru to, že dŕžava získala pod svoju vládu územie [[Podolie (historické územie)|Podolia]] spolu s [[Kamianec-Podiľskyj|Kamencom Podolským]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 26 stycznia 1699 r. – traktat w Karłowicach. Koniec wojen polsko-tureckich | url = https://pressmania.pl/26-stycznia-1699-r-traktat-w-karlowicach-koniec-wojen-polsko-tureckich/ | dátum vydania = 2021-01-25 | dátum prístupu = 2026-10-09 | jazyk = pl-PL | meno = Maciej | priezvisko = Orzeszko}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BADA, Michal, (2017). ''Slovenské dejiny II. (1526-1780)''. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2017. <nowiki>ISBN 978-80-8119-103-9</nowiki>. * [[Peter Kónya|KÓNYA, Peter]] et al, (2014). ''Dejiny Uhorska (1000-1918)''. 2. vyd. Bratislava: Citadella, 2014. <nowiki>ISBN 978-80-89628-59-9</nowiki>. * KRŠÁK, Pavol, (2015). ''Ottov historický atlas Slovensko''. 3. vyd. Praha: Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2015. <nowiki>ISBN 978-80-7360-834-7</nowiki>. == Pozri aj == * [[Poľsko-turecké vojny]] * [[Veľká turecká vojna]] * [[Rusko-turecká vojna v rokoch 1686 až 1700]] * [[Bitka pri Viedni]] * [[Ján III. (Poľsko)]] * [[Karlovský mier]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé zdroje == * [https://pressmania.pl/26-stycznia-1699-r-traktat-w-karlowicach-koniec-wojen-polsko-tureckich/] == Zdroj == {{Preklad|pl|Wojna polsko-turecka (1683–1699)|80161192}} c7ogwas6awnq1rg3vhnvnevpqtjzmc9 0 756972 8382562 8382345 2026-10-10T20:16:51Z Fillos X. 212061 8382562 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Pierre Bachelet - EUROPE 1 copie (cropped).gif|náhľad|[[Pierre Bachelet]] v roku [[1990]].]] '''Videografia''' [[Francúzsko|francúzskeho]] speváka [[Pierre Bachelet|Pierre Bacheleta]] pozostáva zo 17 oficiálnych [[Videoklip|videoklipov]]. Bachelet bol aktívny prevažne v [[70. roky 20. storočia|70.]], [[80. roky 20. storočia|80.]], [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] a začiatkom [[21. storočie|21 storočia]]. Väčšina videoklipov je farebná a účinkuje v nich samotný Bachelet. == Videoklipy == {| class="wikitable sortable" |+Oficiálne videoklipy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre Bachelet - Les Grands Classiques | url = https://www.discogs.com/release/33155223-Pierre-Bachelet-Les-Grands-Classiques | dátum vydania = 2025-02-14 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = fr}}</ref> !Rok !Video / sklad ba !Z albumu !Režisér !Účinkujúci !Prostredie klipu !Dĺžka !Link |- |[[1977]] |„[[Baby bye bye]]“ |<center>{{--}}</center> | |[[Pierre Bachelet]] |interiér |2:55 |[https://www.youtube.com/watch?v=vhFmDuF-gaw&list=PLJ4KkEYYnrk0&index=20 YouTube] |- |[[1982]] |„[[Les Corons (skladba)|Les corons]]“ |''[[Les Corons]]'' | |Pierre Bachelet |interiér ----exteriér |4:13 ---- 4:16 |[https://www.youtube.com/watch?v=r3b5W9WOy2U&list=PLJ4KkEYYnrk0&index=11 YouTube] ---- [https://www.youtube.com/watch?v=H4MWy1S8Tgg&list=PLJ4KkEYYnrk0&index=21 YouTube] |- | rowspan="2" |[[1983]] |„[[Écris-moi]]“ |''[[Les Corons]]'' | |Pierre Bachelet |interiér |3:36 |[https://www.youtube.com/watch?v=EIQRuyndhM0&list=PLJ4KkEYYnrk0&index=16 YouTube] |- |„[[Embrasse-la]]“ |''[[Découvrir l'Amérique]]'' | |Pierre Bachelet |interiér |3:17 |[https://www.youtube.com/watch?v=0oejaK6c4Sw&list=PLJ4KkEYYnrk0&index=13 YouTube] |- | rowspan="3" |[[1985]] |„[[Quand l'enfant viendra]]“ |''[[En l'an 2001]]'' | |Pierre Bachelet |interiér |3:57 |[https://www.youtube.com/watch?v=Ph8fvRByI8I&list=PLJ4KkEYYnrk0&index=15 YouTube] |- |„[[Marionnettiste (skladba)|Marionnettiste]]“ |''[[Marionnettiste]]'' | |Pierre Bachelet |interiér |4:53 |[https://www.youtube.com/watch?v=xBs8eNVM67s&list=PLJ4KkEYYnrk0&index=12 YouTube] |- |„[[En l'an 2001 (skladba)|En l'an 2001]]“ |''[[En l'an 2001]]'' | |Pierre Bachelet |interiér |4:45 |[https://www.youtube.com/watch?v=2Ub1tV8gklI&list=PLJ4KkEYYnrk0&index=8 YouTube] |- |[[1986]] |„[[C'est pour elle]]“ |''[[Vingt ans]]'' |[[Just Jaeckin]]<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.imdb.com/fr/name/nm0415333/ | vydavateľ = Internet Movie Database | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en}}</ref> |Pierre Bachelet a Just Jaeckin |exteriér |4:37 |[https://www.youtube.com/watch?v=A6x8tA03mCE&list=PLJ4KkEYYnrk0 YouTube] |- | rowspan="2" |[[1987]] |„[[Vingt ans (skladba)|Vingt ans]]“ |''[[Vingt ans]]'' | |Pierre Bachelet |exteriér |4:05 |[https://www.youtube.com/watch?v=kPisbsiZJOI&list=PLJ4KkEYYnrk0&index=4 YouTube] |- |„[[Partis avant d'avoir tout dit]]“ |''[[Vingt ans]]'' | |Pierre Bachelet |interiér |4:27 |[https://www.youtube.com/watch?v=z2eBpTOMVFI&list=PLJ4KkEYYnrk0&index=14 YouTube] |- |[[1988]] |„[[Tu es là au rendez-vous (skladba)|Tu es là au rendez-vous]]“ |''[[Tu es là au rendez-vous]]'' | |Pierre Bachelet a [[Bernard Levitte|B. Levitte]] + Ch. Roshem |exteriér |3:54 |[https://www.youtube.com/watch?v=FvZRM23A8C0&list=PLJ4KkEYYnrk0&index=3 YouTube] |- | rowspan="3" |[[1989]] |„[[Pleure pas Boulou|Pleure pas boulou]]“ |''[[Quelque part... c'est toujours ailleurs]]'' |Just Jaeckin<ref name=":1" /> |Pierre Bachelet |interiér |4:42 |[https://www.youtube.com/watch?v=SRkCNdBTe9k&list=PLJ4KkEYYnrk0&index=7 YouTube] |- |„[[L'Homme en blanc|L'homme en blanc]]“ |''[[Quelque part... c'est toujours ailleurs]]'' | |Pierre Bachelet |interiér |4:31 |[https://www.youtube.com/watch?v=iX8lNw5pOGc&list=PLJ4KkEYYnrk0&index=9 YouTube] |- |„[[Flo]]“ |''[[Quelque part... c'est toujours ailleurs]]'' | |Pierre Bachelet a [[Florence Arthaud]] |exteriér |4:09 |[https://www.youtube.com/watch?v=BXRY8F-K1yE&list=PLJ4KkEYYnrk0&index=2 YouTube] |- |[[1995]] |„[[La Ville ainsi soit-il (skladba)|La ville ainsi soit-il]]“ |[[La Ville ainsi soit-il|''La ville ainsi soit-il'']] | |Pierre Bachelet |exteriér |4:13 |[https://www.youtube.com/watch?v=URWF1LqihiQ&list=PLJ4KkEYYnrk0&index=5 YouTube] |- |[[2008]] |„[[Essaye (skladba)|Essaye]]“<ref name="vs" group="pozn.">Animovaý videoklip.</ref> |''[[Essaye]]'' |[[N/A]] |Pierre Bachelet (archívne zábery) |<center>{{--}}</center> |3:31 |[https://www.youtube.com/watch?v=YwkquAWlh08&list=PLJ4KkEYYnrk0&index=6 YouTube] |- |[[2025]] |„[[Elle est d'ailleurs (skladba)|Elle est d'ailleurs]]“ |''[[Elle est d'ailleurs]]'' |Marc Churin |Alizée Somolinos a Théo Bellegarde |interiér |3:53 |[https://www.youtube.com/watch?v=Sko7dU0qJN0&list=PLJ4KkEYYnrk0&index=17 YouTube] |- | colspan="8" |<center>'''Official Visualizer'''</center> |- | rowspan="3" |[[2025]] |„[[Emmanuelle (skladba)|Emmanuelle]]“ |''Emmanuelle'' |Marc Churin |nik | |3:11 |[https://www.youtube.com/watch?v=d8FAp9LitlY YouTube] |- |„[[Frérot|Frérot (Retrouvailles)]]“ |''Les Grands Classiques'' |Marc Churin |nik | |3:56 |[https://www.youtube.com/watch?v=UJIxFDb-OIc YouTube] |- |„Les Corons (remix)“ |<center>{{--}}</center> | |nik | |3:56 |[https://www.youtube.com/watch?v=O_dFNpDM7Zs YouTube] |} == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam skladieb od Pierra Bacheleta]] == Externé odkazy == {{Portál|Hudba|Hudobný|Film|Filmový|Francúzsko|Francúzsky}} * [https://www.imdb.com/fr/name/nm0045406/?ref_=tt_ov_1_1 Zoznam skladieb] na [[Internet Movie Database|IMDb]] * [https://www.youtube.com/watch?v=r3b5W9WOy2U&list=PLxuYcFZRpx7pcs1wEhbOPXRHgQg2O-RyC Clips officiels] na [[YouTube]] {{Pierre Bachelet}} [[Kategória:Pierre Bachelet]] [[Kategória:Hudobné zoznamy]] [[Kategória:Videoklipy]] qtp20vfx2qhbpqgs5m0wlquj2ecn3vx 1 756976 8382391 2026-10-10T12:51:13Z Starček 199741 /* Buď vo WIKI iba Mlynná alebo iba Mlynná (prítok Štiavničky) */ nová sekcia 8382391 wikitext text/x-wiki == Buď vo WIKI iba Mlynná alebo iba Mlynná (prítok Štiavničky) == Vodný tok Mlynná (južne od Ďumbiera v katastrálnom území Brezno a Mýto pod Ďumbierom) má svoju stránku vo WIKI pomenovanú iba Mlynná, ale v Šablóne:Vodné toky v povodí Bystrianky má označenie Mlynná (prítok Štiavničky) a preto je stále v šablóne vysvietený ako s ešte neexistujúcou stránkou. Je žiaduce to zjednotiť. Starček, 2026-10-10. --[[Redaktor:Starček|Starček]] ([[Diskusia s redaktorom:Starček|diskusia]]) 12:51, 10. október 2026 (UTC) mxgl8tztsbslq2wofvbvbza9st550mt 8382412 8382391 2026-10-10T13:49:02Z Teslaton 12161 Teslaton premiestnil stránku [[Diskusia:Mlynná]] na [[Diskusia:Mlynná (prítok Štiavničky)]], ale neponechal presmerovanie: rozl. 8382391 wikitext text/x-wiki == Buď vo WIKI iba Mlynná alebo iba Mlynná (prítok Štiavničky) == Vodný tok Mlynná (južne od Ďumbiera v katastrálnom území Brezno a Mýto pod Ďumbierom) má svoju stránku vo WIKI pomenovanú iba Mlynná, ale v Šablóne:Vodné toky v povodí Bystrianky má označenie Mlynná (prítok Štiavničky) a preto je stále v šablóne vysvietený ako s ešte neexistujúcou stránkou. Je žiaduce to zjednotiť. Starček, 2026-10-10. --[[Redaktor:Starček|Starček]] ([[Diskusia s redaktorom:Starček|diskusia]]) 12:51, 10. október 2026 (UTC) mxgl8tztsbslq2wofvbvbza9st550mt 8382421 8382412 2026-10-10T14:02:29Z Teslaton 12161 /* Buď vo WIKI iba Mlynná alebo iba Mlynná (prítok Štiavničky) */ @Starček 8382421 wikitext text/x-wiki == Buď vo WIKI iba Mlynná alebo iba Mlynná (prítok Štiavničky) == Vodný tok Mlynná (južne od Ďumbiera v katastrálnom území Brezno a Mýto pod Ďumbierom) má svoju stránku vo WIKI pomenovanú iba Mlynná, ale v Šablóne:Vodné toky v povodí Bystrianky má označenie Mlynná (prítok Štiavničky) a preto je stále v šablóne vysvietený ako s ešte neexistujúcou stránkou. Je žiaduce to zjednotiť. Starček, 2026-10-10. --[[Redaktor:Starček|Starček]] ([[Diskusia s redaktorom:Starček|diskusia]]) 12:51, 10. október 2026 (UTC) :{{re|Starček|s=1}} Presunul som na tvar [[Mlynná (prítok Štiavničky)]], pod heslom [[Mlynná]] je rozlišovačka. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:02, 10. október 2026 (UTC) 36fo3hqknzaddatm3xuolbzng8jxpnw 2 756977 8382398 2026-10-10T12:58:10Z Nikolas Polak 307710 /* */ Nikolas Polák 8382398 wikitext text/x-wiki <nowiki>*</nowiki>Nikolas Polák narodený: 26.7.2012 Bydlisko: okres Michalovce Záujmy: fitko, futbal, hry 9mpyo97h95sf50394t17ai44lfowala 8382462 8382398 2026-10-10T15:52:51Z Pe3kZA 39673 osobné údaje 8382462 wikitext text/x-wiki <nowiki>*</nowiki>Nikolas Polák <!-- narodený: 26.7.2012 --> Bydlisko: okres Michalovce Záujmy: fitko, futbal, hry ndgpocr66w39txwjy28dcpx7o730wew 0 756978 8382414 2026-10-10T13:51:30Z Teslaton 12161 Vytvorená stránka „'''Mlynná''' môže byť: * potok na Slovensku, prítok Slanej, pozri [[Mlynná (prítok Slanej)]] * potok na Slovensku, prítok Štiavničky v povodí Hrona, pozri [[Mlynná (prítok Štiavničky)]] * osada obce Mýto pod Ďumbierom v ústí Mlynnej doliny, pozri pod [[Mýto pod Ďumbierom]] a [[Mlynná dolina]] * dolina Mlynice na rozhraní Nízkych Tatier a Slovenského raja pri obci Vernár, pozri [[Mlynná (dolina)]] {{Rozlišovacia stránka}}“ 8382414 wikitext text/x-wiki '''Mlynná''' môže byť: * potok na Slovensku, prítok Slanej, pozri [[Mlynná (prítok Slanej)]] * potok na Slovensku, prítok Štiavničky v povodí Hrona, pozri [[Mlynná (prítok Štiavničky)]] * osada obce Mýto pod Ďumbierom v ústí Mlynnej doliny, pozri pod [[Mýto pod Ďumbierom]] a [[Mlynná dolina]] * dolina Mlynice na rozhraní Nízkych Tatier a Slovenského raja pri obci Vernár, pozri [[Mlynná (dolina)]] {{Rozlišovacia stránka}} ln6y69gvpon3wbh3kv8q830a4ju149v 0 756979 8382435 2026-10-10T14:37:58Z Lekvarnička 262477 Vytvorená stránka „{{Pracuje sa}}{{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999 (UEFA)|dátum=27. august 1997 –<br>11. október. 1998|počet tímov=34|počet konfederácií=1|počet zápasov=|počet gólov=|návštevnosť=|najlepší strelec=|predchádzajúci=[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1995|ME 1995]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003 (UEFA)|2003]]}}'''Európsk...“ 8382435 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}}{{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999 (UEFA)|dátum=27. august 1997 –<br>11. október. 1998|počet tímov=34|počet konfederácií=1|počet zápasov=|počet gólov=|návštevnosť=|najlepší strelec=|predchádzajúci=[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1995|ME 1995]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003 (UEFA)|2003]]}}'''Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien''' '''1999''' bol turnaj, ktorý určili tímy, ktoré sa kvalifikovali na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|Majstrovstvá sveta 1999]]. Konal sa od 21. augusta 1997 do 11. októbra 1998. 16 tímov z Triedy A boli rozdelené do 4 skupín. Víťazné tímy skupín sa kvalifikovali na Majstrovstvá sveta. 4 tímy na druhých miestach skupín boli vylosované do dvojíc a hrali dvojzápas doma a vonku o postup na Majstrovstvá sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Qualifying for Women's World Cup 1999 | url = https://www.rsssf.org/tablese/eur-women-qual99.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-10-10}}</ref> Tímy, ktoré sa kvalifikovali: [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]], [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]], [[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]], [[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]], [[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] a [[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]. == Trieda A == === Skupina 1 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Švédsko}} !{{minivlajka|Ukrajina}} !{{Minivlajka|Island}} !{{Minivlajka|Španielsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |18 | align="center" |5 | align="center" |'''18''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|3|1}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |9 | align="center" |1 | align="center" |'''9''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|0|5}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|2|1}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |5 | align="center" |9 | align="center" |'''5''' | | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |'''2''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3|skóre={{ku|1|3}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo2={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|dátum=30. august 1997|štadión=Laugardalsvöllur, Reykjavík|divákov=300|góly1={{gól|55}} Ottarsdottir|góly2={{gól|25}} {{gól|47}} Victoria Svensson<br/>{{gól|71}} Allberg|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/island-sverige-landskamper-dam-senior/1569673/|čas=17:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo2={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|dátum=7. september 1997|štadión=Laugardalsvöllur, Reykjavík}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|dátum=28. september 1997|góly1={{gól|22|vl.}} <br/>{{gól|50}} Tornqvist<br/>{{gól|68}} Lovén|góly2={{gól|48}} Verezubova<br/>{{gól|84}} Mazourenko|štadión=Studenternas IP, Uppsala|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/sverige-ukraina-landskamper-dam-senior/1569691/|divákov=3430|čas=12:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas={{ku|0|2}}|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|mužstvo1={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=1. november 1997|štadión=Estadi La Bòbila, Gavà|góly1={{gól|82}} Mateos|góly2={{gól|40}} {{gól|45}} Zinchenko}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=3. máj 1998|štadión=Motril|góly1={{gól|30}} Maria del Marprieto Ibañez|góly2={{gól|34}} Victoria Sandell<br/>{{gól|87}} Ljungberg|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/spanien-sverige-landskamper-dam-senior/1569748/|čas=17:00|divákov=1000}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=24. máj 1998|štadión=Söderstadion, [[Štokholm]]|góly1={{gól|20}} Törnqvist<br/>{{gól|30}} Victoria Sandell<br/>{{gól|78|vl.}}|góly2={{gól|33}} Yolanda Mateos|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/sverige-spanien-landskamper-dam-senior/1569754/|divákov=3302|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas={{ku|0|0}}|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo1={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|štadión=[[Palencia]]|dátum=31. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|mužstvo2={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=7. jún 1998|štadión=Dynamo Stadium, [[Kyjev]]}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo2={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=14. jún 1998|štadión=[[Kópavogur]]}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|5}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|dátum=8. august 1998|štadión=Dynamo Stadium, [[Kyjev]]|góly2={{gól|5}} Tornqvist<br/>{{gól|33}} Hanna Ljungberg<br/>{{gól|58}} Christin Lilja<br/>{{gól|67}} Kristin Bengtsson<br/>{{gól|84}} Camilla Ackerfors|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/ukraina-sverige-landskamper-dam-senior/1569780/|čas=17:00|divákov=2500}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo1={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|dátum=26. august 1998|štadión=Norrvalla Stadium, Skellefteå|góly1={{gól|7}} Cecilla Sandell<br/>{{gól|63}} Victoria Sandell|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/sverige-island-landskamper-dam-senior/1569788/|divákov=2614}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo1={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|dátum=30. august 1998|štadión=Dynamo Stadium, [[Kyjev]]}} === Skupina 2 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Taliansko}} !{{Minivlajka|Fínsko}} !{{Minivlajka|Francúzsko}} !{{Minivlajka|Švajčiarsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |11 | align="center" |4 | align="center" |'''16''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |'''10''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |7 | align="center" |'''8''' | | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|0}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |12 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|dátum=6. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|dátum=4. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|dátum=18. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|3}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=1. november 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=22. november 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|3}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|dátum=11. apríl 1998|mužstvo2={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|dátum=2 máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=5. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=16. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=23. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|dátum=6. jún 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=27. jún 1998}} === Skupina 3 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Nórsko}} !{{Minivlajka|Nemecko}} !{{Minivlajka|Holandsko}} !{{Minivlajka|Anglicko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |13 | align="center" |5 | align="center" |'''13''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |{{ku|6|1}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |5 | align="center" |'''12''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} | align="center" |{{ku|3|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |'''7''' | | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |10 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|dátum=25. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|6|1}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|POL}} Zygmunt Ziober|mužstvo1={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=1. október 1997|správa=https://web.archive.org/web/20131105200012/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683993|divákov=339|góly1={{gól|4}} {{gól|9}} {{gól|76}} Pettersen<br/>{{gól|33}} Riise<br/>{{gól|79}} Medalen<br/>{{gól|86}} Lehn|góly2={{gól|60}} Roos|čas=18:00|štadión=Bislett Stadion, [[Oslo]]}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|AZE}} Asim Khudiev|mužstvo1={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=30. október 1997|góly1={{gól|60}} Smith|správa=https://web.archive.org/web/20150924080459/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683989|divákov=2002|štadión=[[Boleyn Ground|Upton Park]], [[Londýn]]|čas=19:30}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|dátum=6. november 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|DEN}} Gitte Lyngo Nielsen|mužstvo2={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=13. december 1997|góly1={{gól|64}} Noom|správa=https://web.archive.org/web/20160304091752/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683958|štadión=Polman Stadion, Almelo|divákov=4200|čas=19:30}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|dátum=8. marec 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|1}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|BLR}} Kazimir Znaydinski|mužstvo1={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=2. apríl 1998|štadión=Friedrich-Ludwig-Jahn-Stadion, [[Herford]]|správa=https://web.archive.org/web/20160304071144/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683929|góly1={{gól|80}} Voss<br/>{{gól|82|vl.}} Koning|góly2={{gól|45}} Migchelsen|divákov=5970|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|FRO}} Lassin Isaksen|mužstvo2={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=18. apríl 1998|štadión=De Baandert, Sittard|správa=https://web.archive.org/web/20160304065100/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683900|divákov=1200|čas=19:30}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|dátum=14. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|1}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|AZE}} Mammedov Khagani|mužstvo2={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=23. máj 1998|góly1={{gól|1}} {{gól|46}} Noom|góly2={{gól|2}} Onbekend|štadión=Sportpark Olympia, Waalwijk|čas=19:30}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|dátum=17. jún 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|dátum=15. august 1998}} === Skupina 4 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Dánsko}} !{{minivlajka|Rusko}} !{{minivlajka|Portugalsko}} !{{Minivlajka|Belgicko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |22 | align="center" |3 | align="center" |'''18''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |{{ku|4|0}} | align="center" |{{ku|4|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |15 | align="center" |9 | align="center" |'''12''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|5|1}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |15 | align="center" |'''6''' | | align="center" |{{ku|0|7}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |19 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|3|4}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3|skóre={{ku|3|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|dátum=21. august 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|dátum=27. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|4}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|dátum=11. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|0}}|polčas=|rozhodca=Gerard Perry|mužstvo1={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=29. október 1997|správa=https://web.archive.org/web/20160304194918/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/782962/DenmarkvsPortugal|štadión=Hjorring Stadium, Hjorring|čas=18:30|góly1={{gól|28}} {{gól|87}} Krogh<br/>{{gól|48}} Flæng<br/>{{gól|78}} Anne Nielsen}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|2}}|polčas=|rozhodca=Vibeke Karlsen|mužstvo2={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|mužstvo1={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=8. november 1997|góly2={{gól|12}} Barbashina<br/>{{gól|90}} Kamarova|správa=https://web.archive.org/web/20160305131616/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/782964/PortugalvsRussia|štadión=C.D. Fern. Mamede -B, Beja|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=Tiziana Calamosca|mužstvo2={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|mužstvo1={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=28. február 1998|góly1={{gól|8}} Carla Couto<br/>{{gól|68}} Paula Reis|správa=https://web.archive.org/web/20160304074930/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/782984/PortugalvsBelgium|štadión=Est Mun Cantanhede, Cantanhede|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|2}}|polčas=|rozhodca=Karen Nalbandyan|mužstvo1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|mužstvo2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=4. apríl 1998|góly2={{gól|7}} Ana Rita<br/>{{gól|61}} Anabela|správa=https://web.archive.org/web/20160304104928/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/783012/BelgiumvsPortugal|štadión=Stade Roi Baudoin, [[Brusel]]|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=Benedik Bolidan|mužstvo1={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|mužstvo2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=25. apríl 1998|góly1={{gól|10}} Barbashina<br/>{{gól|24}} Kamarova|správa=https://web.archive.org/web/20160304073105/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/783014/RussiavsPortugal|štadión=<nowiki>Estádio Luch, [Tula (Rusko)|Tula]]</nowiki>|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|7}}|polčas=|rozhodca=Michael Ross|mužstvo2={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|správa=https://web.archive.org/web/20160304114348/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/783016/PortugalvsDenmark|góly2={{gól|1}} Christina B. Petersen<br/>{{gól|4}} {{gól|62}} Merete Pedersen <br/>{{gól|24|vl.}} Monica <br/>{{gól|38}} Anne Nielsen<br/>{{gól|69}} Krogh<br/>{{gól|76}} Rasmussen|dátum=16. máj 1998|čas=16:00|štadión=Est João Paulo Ii, Angra do Heroismo}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|5|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|dátum=23. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|dátum=22. august 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|dátum=29. august 1998}} == Trieda B == === Skupina 5 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{minivlajka|Škótsko}} !{{Minivlajka|Česko}} !{{minivlajka|Estónsko}} !{{minivlajka|Litva}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |38 | align="center" |3 | align="center" |'''14''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |37 | align="center" |2 | align="center" |'''14''' | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |6 | align="center" |31 | align="center" |'''3''' | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |48 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— |}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}} === Skupina 6 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Poľsko}} !{{Minivlajka|Írsko}} !{{minivlajka|Bielorusko}} !{{minivlajka|Wales}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |15 | align="center" |4 | align="center" |'''16''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |8 | align="center" |4 | align="center" |'''10''' | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |8 | align="center" |9 | align="center" |'''5''' | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |7 | align="center" |'''2''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— |}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}} === Skupina 7 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="6" | !{{minivlajka|Juhoslávia}} !{{minivlajka|Bulharsko}} !{{minivlajka|Turecko}} !{{minivlajka|Grécko}} !{{minivlajka|Gruzínsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |24 | align="center" |4 | align="center" |'''18''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Bulharsko}}[[Bulharské národné ženské futbalové družstvo|Bulharsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |11 | align="center" |12 | align="center" |'''7''' | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |6 | align="center" |15 | align="center" |'''5''' | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |4 | align="center" |8 | align="center" |18 | align="center" |'''4''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | |- | align="center" |5. | align="left" |{{minivlajka|Gruzínsko}}[[Gruzínske národné ženské futbalové družstvo|Gruzínsko]] | colspan="7" align="center" |Tím odstúpil po 2 zápasoch | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" |— |}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}} === Skupina 8 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="6" | !{{minivlajka|Rumunsko}} !{{minivlajka|Slovensko}} | align="left" |{{minivlajka|Maďarsko}} !{{minivlajka|Izrael}} !{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]] | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |30 | align="center" |6 | align="center" |'''18''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |33 | align="center" |5 | align="center" |'''17''' | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |32 | align="center" |9 | align="center" |'''16''' | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]] | align="center" |8 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |7 | align="center" |6 | align="center" |31 | align="center" |'''6''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | |- | align="center" |5. | align="left" |{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]] | align="center" |8 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |7 | align="center" |5 | align="center" |55 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" |— |}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}} == Referencie == ghcm36yufo7lx0rd5xe8976z1gj3l63 8382467 8382435 2026-10-10T16:11:17Z Lekvarnička 262477 8382467 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}}{{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999 (UEFA)|dátum=27. august 1997 –<br>11. október. 1998|počet tímov=34|počet konfederácií=1|počet zápasov=|počet gólov=|návštevnosť=|najlepší strelec=|predchádzajúci=[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1995|ME 1995]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003 (UEFA)|2003]]}}'''Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien''' '''1999''' bol turnaj, ktorý určili tímy, ktoré sa kvalifikovali na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|Majstrovstvá sveta 1999]]. Konal sa od 21. augusta 1997 do 11. októbra 1998. 16 tímov z Triedy A boli rozdelené do 4 skupín. Víťazné tímy skupín sa kvalifikovali na Majstrovstvá sveta. 4 tímy na druhých miestach skupín boli vylosované do dvojíc a hrali dvojzápas doma a vonku o postup na Majstrovstvá sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Qualifying for Women's World Cup 1999 | url = https://www.rsssf.org/tablese/eur-women-qual99.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-10-10}}</ref> Tímy, ktoré sa kvalifikovali: [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]], [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]], [[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]], [[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]], [[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] a [[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]. == Trieda A == === Skupina 1 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Švédsko}} !{{minivlajka|Ukrajina}} !{{Minivlajka|Island}} !{{Minivlajka|Španielsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |18 | align="center" |5 | align="center" |'''18''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|3|1}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |9 | align="center" |1 | align="center" |'''9''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|0|5}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|2|1}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |5 | align="center" |9 | align="center" |'''5''' | | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |'''2''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3|skóre={{ku|1|3}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo2={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|dátum=30. august 1997|štadión=Laugardalsvöllur, Reykjavík|divákov=300|góly1={{gól|55}} Ottarsdottir|góly2={{gól|25}} {{gól|47}} Victoria Svensson<br/>{{gól|71}} Allberg|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/island-sverige-landskamper-dam-senior/1569673/|čas=17:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo2={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|dátum=7. september 1997|štadión=Laugardalsvöllur, Reykjavík}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|dátum=28. september 1997|góly1={{gól|22|vl.}} <br/>{{gól|50}} Tornqvist<br/>{{gól|68}} Lovén|góly2={{gól|48}} Verezubova<br/>{{gól|84}} Mazourenko|štadión=Studenternas IP, Uppsala|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/sverige-ukraina-landskamper-dam-senior/1569691/|divákov=3430|čas=12:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas={{ku|0|2}}|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|mužstvo1={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=1. november 1997|štadión=Estadi La Bòbila, Gavà|góly1={{gól|82}} Mateos|góly2={{gól|40}} {{gól|45}} Zinchenko}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=3. máj 1998|štadión=Motril|góly1={{gól|30}} Maria del Marprieto Ibañez|góly2={{gól|34}} Victoria Sandell<br/>{{gól|87}} Ljungberg|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/spanien-sverige-landskamper-dam-senior/1569748/|čas=17:00|divákov=1000}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=24. máj 1998|štadión=Söderstadion, [[Štokholm]]|góly1={{gól|20}} Törnqvist<br/>{{gól|30}} Victoria Sandell<br/>{{gól|78|vl.}}|góly2={{gól|33}} Yolanda Mateos|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/sverige-spanien-landskamper-dam-senior/1569754/|divákov=3302|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas={{ku|0|0}}|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo1={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|štadión=[[Palencia]]|dátum=31. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|mužstvo2={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=7. jún 1998|štadión=Dynamo Stadium, [[Kyjev]]}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo2={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=14. jún 1998|štadión=[[Kópavogur]]}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|5}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|dátum=8. august 1998|štadión=Dynamo Stadium, [[Kyjev]]|góly2={{gól|5}} Tornqvist<br/>{{gól|33}} Hanna Ljungberg<br/>{{gól|58}} Christin Lilja<br/>{{gól|67}} Kristin Bengtsson<br/>{{gól|84}} Camilla Ackerfors|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/ukraina-sverige-landskamper-dam-senior/1569780/|čas=17:00|divákov=2500}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo1={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|dátum=26. august 1998|štadión=Norrvalla Stadium, Skellefteå|góly1={{gól|7}} Cecilla Sandell<br/>{{gól|63}} Victoria Sandell|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/sverige-island-landskamper-dam-senior/1569788/|divákov=2614}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo1={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|dátum=30. august 1998|štadión=Dynamo Stadium, [[Kyjev]]}} === Skupina 2 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Taliansko}} !{{Minivlajka|Fínsko}} !{{Minivlajka|Francúzsko}} !{{Minivlajka|Švajčiarsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |11 | align="center" |4 | align="center" |'''16''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |'''10''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |7 | align="center" |'''8''' | | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|0}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |12 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|dátum=6. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|dátum=4. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|dátum=18. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|3}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=1. november 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=22. november 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|3}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|dátum=11. apríl 1998|mužstvo2={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|dátum=2 máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=5. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=16. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=23. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|dátum=6. jún 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=27. jún 1998}} === Skupina 3 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Nórsko}} !{{Minivlajka|Nemecko}} !{{Minivlajka|Holandsko}} !{{Minivlajka|Anglicko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |13 | align="center" |5 | align="center" |'''13''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |{{ku|6|1}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |5 | align="center" |'''12''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} | align="center" |{{ku|3|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |'''7''' | | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |10 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|dátum=25. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|6|1}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|POL}} Zygmunt Ziober|mužstvo1={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=1. október 1997|správa=https://web.archive.org/web/20131105200012/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683993|divákov=339|góly1={{gól|4}} {{gól|9}} {{gól|76}} Pettersen<br/>{{gól|33}} Riise<br/>{{gól|79}} Medalen<br/>{{gól|86}} Lehn|góly2={{gól|60}} Roos|čas=18:00|štadión=Bislett Stadion, [[Oslo]]}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|AZE}} Asim Khudiev|mužstvo1={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=30. október 1997|góly1={{gól|60}} Smith|správa=https://web.archive.org/web/20150924080459/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683989|divákov=2002|štadión=[[Boleyn Ground|Upton Park]], [[Londýn]]|čas=19:30}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|dátum=6. november 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|DEN}} Gitte Lyngo Nielsen|mužstvo2={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=13. december 1997|góly1={{gól|64}} Noom|správa=https://web.archive.org/web/20160304091752/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683958|štadión=Polman Stadion, Almelo|divákov=4200|čas=19:30}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|dátum=8. marec 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|1}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|BLR}} Kazimir Znaydinski|mužstvo1={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=2. apríl 1998|štadión=Friedrich-Ludwig-Jahn-Stadion, [[Herford]]|správa=https://web.archive.org/web/20160304071144/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683929|góly1={{gól|80}} Voss<br/>{{gól|82|vl.}} Koning|góly2={{gól|45}} Migchelsen|divákov=5970|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|FRO}} Lassin Isaksen|mužstvo2={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=18. apríl 1998|štadión=De Baandert, Sittard|správa=https://web.archive.org/web/20160304065100/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683900|divákov=1200|čas=19:30}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|dátum=14. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|1}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|AZE}} Mammedov Khagani|mužstvo2={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=23. máj 1998|góly1={{gól|1}} {{gól|46}} Noom|góly2={{gól|2}} Onbekend|štadión=Sportpark Olympia, Waalwijk|čas=19:30}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|dátum=17. jún 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|dátum=15. august 1998}} === Skupina 4 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Dánsko}} !{{minivlajka|Rusko}} !{{minivlajka|Portugalsko}} !{{Minivlajka|Belgicko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |22 | align="center" |3 | align="center" |'''18''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |{{ku|4|0}} | align="center" |{{ku|4|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |15 | align="center" |9 | align="center" |'''12''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|5|1}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |15 | align="center" |'''6''' | | align="center" |{{ku|0|7}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |19 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|3|4}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3|skóre={{ku|3|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|dátum=21. august 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|dátum=27. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|4}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|dátum=11. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|0}}|polčas=|rozhodca=Gerard Perry|mužstvo1={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=29. október 1997|správa=https://web.archive.org/web/20160304194918/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/782962/DenmarkvsPortugal|štadión=Hjorring Stadium, Hjorring|čas=18:30|góly1={{gól|28}} {{gól|87}} Krogh<br/>{{gól|48}} Flæng<br/>{{gól|78}} Anne Nielsen}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|2}}|polčas=|rozhodca=Vibeke Karlsen|mužstvo2={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|mužstvo1={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=8. november 1997|góly2={{gól|12}} Barbashina<br/>{{gól|90}} Kamarova|správa=https://web.archive.org/web/20160305131616/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/782964/PortugalvsRussia|štadión=C.D. Fern. Mamede -B, Beja|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=Tiziana Calamosca|mužstvo2={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|mužstvo1={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=28. február 1998|góly1={{gól|8}} Carla Couto<br/>{{gól|68}} Paula Reis|správa=https://web.archive.org/web/20160304074930/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/782984/PortugalvsBelgium|štadión=Est Mun Cantanhede, Cantanhede|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|2}}|polčas=|rozhodca=Karen Nalbandyan|mužstvo1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|mužstvo2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=4. apríl 1998|góly2={{gól|7}} Ana Rita<br/>{{gól|61}} Anabela|správa=https://web.archive.org/web/20160304104928/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/783012/BelgiumvsPortugal|štadión=Stade Roi Baudoin, [[Brusel]]|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=Benedik Bolidan|mužstvo1={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|mužstvo2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=25. apríl 1998|góly1={{gól|10}} Barbashina<br/>{{gól|24}} Kamarova|správa=https://web.archive.org/web/20160304073105/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/783014/RussiavsPortugal|štadión=<nowiki>Estádio Luch, [Tula (Rusko)|Tula]]</nowiki>|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|7}}|polčas=|rozhodca=Michael Ross|mužstvo2={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|správa=https://web.archive.org/web/20160304114348/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/783016/PortugalvsDenmark|góly2={{gól|1}} Christina B. Petersen<br/>{{gól|4}} {{gól|62}} Merete Pedersen <br/>{{gól|24|vl.}} Monica <br/>{{gól|38}} Anne Nielsen<br/>{{gól|69}} Krogh<br/>{{gól|76}} Rasmussen|dátum=16. máj 1998|čas=16:00|štadión=Est João Paulo Ii, Angra do Heroismo}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|5|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|dátum=23. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|dátum=22. august 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|dátum=29. august 1998}} == Trieda B == === Skupina 5 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{minivlajka|Škótsko}} !{{Minivlajka|Česko}} !{{minivlajka|Estónsko}} !{{minivlajka|Litva}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |38 | align="center" |3 | align="center" |'''14''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |{{ku|7|0}} | align="center" |{{ku|17|0}} |- | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |37 | align="center" |2 | align="center" |'''14''' | align="center" | | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|6|0}} | align="center" |{{ku|9|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |6 | align="center" |31 | align="center" |'''3''' | | align="center" |{{ku|1|7}} | align="center" |{{ku|0|8}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|0}} |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |48 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" |{{ku|0|5}} | align="center" |{{ku|0|12}} | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |— |}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo2={{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]|dátum=16. august 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|6|0}}|polčas=|rozhodca=Orta Lale|mužstvo2={{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|dátum=20. august 1997|štadión=[[Lanžhot]]|správa=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/196|divákov=1500|góly1={{gól|14}} {{gól|48}} Petra Zuzaníková<br/>{{gól|25}} {{gól|35}} Iveta Dudová<br/>{{gól|44}} Lenka Zahoříková<br/>{{gól|63}} Eva Šmeralová}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|7}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|dátum=3. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|5}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo2={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|dátum=7. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|8}}|polčas=|rozhodca=Yarmenchuk L.|mužstvo1={{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|dátum=7. október 1997|štadión=[[Tallinn]]|správa=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/207|divákov=150|góly2={{gól|13}} {{gól|90}} Simona Minksová<br/>{{gól|23}} {{gól|47}} Iveta Dudová<br/>{{gól|74}} {{gól|85}} Petra Zuzaníková<br/>{{gól|77}} Gabriela Chlumecká<br/>{{gól|83}} Petra Kneslová}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|12|0}}|polčas=|rozhodca=Vad Istvan|mužstvo1={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo2={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|dátum=10. október 1997|štadión=[[Vilnius]]|divákov=150|správa=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/206|góly2={{gól|2}} {{gól|89}} Simona Minksová<br/>{{gól|6}} {{gól|11}} {{gól|25}}<br/>{{gól|27}} {{gól|46}} {{gól|68}} Gabriela Chlumecká<br/>{{gól|62}} {{gól|69}} Iveta Dudová<br/>{{gól|77}} Pavla Ambrožová<br/>{{gól|80}} Petra Zuzaníková}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|1}}|polčas=|rozhodca=Gabrielsen Vibeke|mužstvo1={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|mužstvo2={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|dátum=25. apríl 1998|štadión=[[Český Dub]]|čas=14:00|správa=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/253|góly1={{gól|52}} Simona Minksová|góly2={{gól|48}} Claire Smity}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|7|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|dátum=3. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|9|0}}|polčas=|rozhodca=Prolič Salem|mužstvo2={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo1={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|dátum=16. máj 1998|čas=14:00|správa=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/257|divákov=500|góly1={{gól|21}} {{gól|74}} Gabriela Chlumecká <br/>{{gól|38}} Marcela Mázlová<br/>{{gól|47}} Marie Tlachová<br/>{{gól|66}} {{gól|80}} Petra Zuzaníková<br/>{{gól|70}} {{gól|80}} Iveta Dudová<br/>{{gól|89}} Pavlína Ščasná}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|1}}|polčas=|rozhodca=Ivanov Vladimir|mužstvo2={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|mužstvo1={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|správa=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/253|dátum=23. máj 1998|štadión=[[Inverness]]|góly1={{gól|25}} Simona Minksová|góly2={{gól|72}} Julie Fleeting|divákov=512}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|17|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo1={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|dátum=30. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo1={{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]|dátum=27. jún 1998}} === Skupina 6 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Poľsko}} !{{Minivlajka|Írsko}} !{{minivlajka|Bielorusko}} !{{minivlajka|Wales}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |15 | align="center" |4 | align="center" |'''16''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|0}} | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |{{ku|2|2}} |- | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |8 | align="center" |4 | align="center" |'''10''' | align="center" | | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|4|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |8 | align="center" |9 | align="center" |'''5''' | | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|1}} |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |7 | align="center" |'''2''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" |{{ku|1|5}} | align="center" |{{ku|0|3}} | align="center" |{{ku|3|3}} | align="center" |— |}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|dátum=10. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=|rozhodca=Galina Doneva|mužstvo1={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|dátum=21. september 1997|správa=https://web.archive.org/web/20160723113439/https://www.fai.ie/ireland/match/39/1999/53995|góly2={{gól|55}} Power|čas=14:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|dátum=8. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo2={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|dátum=12. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=|rozhodca=Niklas á Liðarenda|mužstvo2={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|dátum=2. november 1997|góly2={{gól|44}} Szondermajer|správa=https://web.archive.org/web/20160309122855/http://www.fai.ie/ireland/match/39/1999/53998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|3}}|polčas=|rozhodca=Katriina Elovirta|mužstvo2={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|dátum=7. december 1997|góly2={{gól|2}} O'Shea<br/>{{gól|28}} {{gól|90}} McNally|správa=https://web.archive.org/web/20160723113452/https://www.fai.ie/ireland/match/39/1999/53999|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|0}}|polčas=|rozhodca=Maria Patrascu|mužstvo1={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|dátum=8. marec1998|góly1={{gól|29}} Reilly<br/>{{gól|57}} Kierans<br/>{{gól|68}} {{gól|90}} Saurin|správa=https://web.archive.org/web/20160723112534/https://www.fai.ie/ireland/match/39/1999/54000|čas=14:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|5}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|dátum=1. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|3}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo1={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|dátum=24. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=|rozhodca=Algirdas Dubinskas|mužstvo1={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|dátum=6. jún 1998|góly1={{gól|10}} {{gól|57}} Nieczypor<br/>{{gól|30}} Szondermajer|správa=https://web.archive.org/web/20160719124121/http://www.fai.ie/ireland/match/39/1999/54003|čas=11:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|dátum=17. jún 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=Andrei Iacovlev|mužstvo2={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|dátum=27. jún 1998|čas=19:00|správa=https://web.archive.org/web/20160719124529/http://www.fai.ie/ireland/match/39/1999/54005}} === Skupina 7 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="6" | !{{minivlajka|Juhoslávia}} !{{minivlajka|Bulharsko}} !{{minivlajka|Turecko}} !{{minivlajka|Grécko}} !{{minivlajka|Gruzínsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |24 | align="center" |4 | align="center" |'''18''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Bulharsko}}[[Bulharské národné ženské futbalové družstvo|Bulharsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |11 | align="center" |12 | align="center" |'''7''' | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |6 | align="center" |15 | align="center" |'''5''' | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |4 | align="center" |8 | align="center" |18 | align="center" |'''4''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | |- | align="center" |5. | align="left" |{{minivlajka|Gruzínsko}}[[Gruzínske národné ženské futbalové družstvo|Gruzínsko]] | colspan="7" align="center" |Tím odstúpil po 2 zápasoch | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" |— |}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}} === Skupina 8 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="6" | !{{minivlajka|Rumunsko}} !{{minivlajka|Slovensko}} | align="left" |{{minivlajka|Maďarsko}} !{{minivlajka|Izrael}} !{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]] | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |30 | align="center" |6 | align="center" |'''18''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |33 | align="center" |5 | align="center" |'''17''' | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |32 | align="center" |9 | align="center" |'''16''' | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]] | align="center" |8 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |7 | align="center" |6 | align="center" |31 | align="center" |'''6''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | |- | align="center" |5. | align="left" |{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]] | align="center" |8 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |7 | align="center" |5 | align="center" |55 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" |— |}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}} == Referencie == eb4udyfhgnf90qcocet2fmotwjsbeub 8382468 8382467 2026-10-10T16:13:09Z Lekvarnička 262477 pridaná [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale žien]] pomocou použitia HotCat 8382468 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}}{{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999 (UEFA)|dátum=27. august 1997 –<br>11. október. 1998|počet tímov=34|počet konfederácií=1|počet zápasov=|počet gólov=|návštevnosť=|najlepší strelec=|predchádzajúci=[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1995|ME 1995]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003 (UEFA)|2003]]}}'''Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien''' '''1999''' bol turnaj, ktorý určili tímy, ktoré sa kvalifikovali na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|Majstrovstvá sveta 1999]]. Konal sa od 21. augusta 1997 do 11. októbra 1998. 16 tímov z Triedy A boli rozdelené do 4 skupín. Víťazné tímy skupín sa kvalifikovali na Majstrovstvá sveta. 4 tímy na druhých miestach skupín boli vylosované do dvojíc a hrali dvojzápas doma a vonku o postup na Majstrovstvá sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Qualifying for Women's World Cup 1999 | url = https://www.rsssf.org/tablese/eur-women-qual99.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-10-10}}</ref> Tímy, ktoré sa kvalifikovali: [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]], [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]], [[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]], [[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]], [[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] a [[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]. == Trieda A == === Skupina 1 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Švédsko}} !{{minivlajka|Ukrajina}} !{{Minivlajka|Island}} !{{Minivlajka|Španielsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |18 | align="center" |5 | align="center" |'''18''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|3|1}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |9 | align="center" |1 | align="center" |'''9''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|0|5}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|2|1}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |5 | align="center" |9 | align="center" |'''5''' | | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |'''2''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3|skóre={{ku|1|3}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo2={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|dátum=30. august 1997|štadión=Laugardalsvöllur, Reykjavík|divákov=300|góly1={{gól|55}} Ottarsdottir|góly2={{gól|25}} {{gól|47}} Victoria Svensson<br/>{{gól|71}} Allberg|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/island-sverige-landskamper-dam-senior/1569673/|čas=17:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo2={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|dátum=7. september 1997|štadión=Laugardalsvöllur, Reykjavík}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|dátum=28. september 1997|góly1={{gól|22|vl.}} <br/>{{gól|50}} Tornqvist<br/>{{gól|68}} Lovén|góly2={{gól|48}} Verezubova<br/>{{gól|84}} Mazourenko|štadión=Studenternas IP, Uppsala|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/sverige-ukraina-landskamper-dam-senior/1569691/|divákov=3430|čas=12:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas={{ku|0|2}}|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|mužstvo1={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=1. november 1997|štadión=Estadi La Bòbila, Gavà|góly1={{gól|82}} Mateos|góly2={{gól|40}} {{gól|45}} Zinchenko}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=3. máj 1998|štadión=Motril|góly1={{gól|30}} Maria del Marprieto Ibañez|góly2={{gól|34}} Victoria Sandell<br/>{{gól|87}} Ljungberg|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/spanien-sverige-landskamper-dam-senior/1569748/|čas=17:00|divákov=1000}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=24. máj 1998|štadión=Söderstadion, [[Štokholm]]|góly1={{gól|20}} Törnqvist<br/>{{gól|30}} Victoria Sandell<br/>{{gól|78|vl.}}|góly2={{gól|33}} Yolanda Mateos|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/sverige-spanien-landskamper-dam-senior/1569754/|divákov=3302|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas={{ku|0|0}}|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo1={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|štadión=[[Palencia]]|dátum=31. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|mužstvo2={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=7. jún 1998|štadión=Dynamo Stadium, [[Kyjev]]}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo2={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=14. jún 1998|štadión=[[Kópavogur]]}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|5}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|dátum=8. august 1998|štadión=Dynamo Stadium, [[Kyjev]]|góly2={{gól|5}} Tornqvist<br/>{{gól|33}} Hanna Ljungberg<br/>{{gól|58}} Christin Lilja<br/>{{gól|67}} Kristin Bengtsson<br/>{{gól|84}} Camilla Ackerfors|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/ukraina-sverige-landskamper-dam-senior/1569780/|čas=17:00|divákov=2500}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo1={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|dátum=26. august 1998|štadión=Norrvalla Stadium, Skellefteå|góly1={{gól|7}} Cecilla Sandell<br/>{{gól|63}} Victoria Sandell|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/sverige-island-landskamper-dam-senior/1569788/|divákov=2614}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo1={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|dátum=30. august 1998|štadión=Dynamo Stadium, [[Kyjev]]}} === Skupina 2 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Taliansko}} !{{Minivlajka|Fínsko}} !{{Minivlajka|Francúzsko}} !{{Minivlajka|Švajčiarsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |11 | align="center" |4 | align="center" |'''16''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |'''10''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |7 | align="center" |'''8''' | | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|0}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |12 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|dátum=6. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|dátum=4. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|dátum=18. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|3}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=1. november 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=22. november 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|3}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|dátum=11. apríl 1998|mužstvo2={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|dátum=2 máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=5. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=16. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=23. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|dátum=6. jún 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=27. jún 1998}} === Skupina 3 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Nórsko}} !{{Minivlajka|Nemecko}} !{{Minivlajka|Holandsko}} !{{Minivlajka|Anglicko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |13 | align="center" |5 | align="center" |'''13''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |{{ku|6|1}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |5 | align="center" |'''12''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} | align="center" |{{ku|3|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |'''7''' | | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |10 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|dátum=25. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|6|1}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|POL}} Zygmunt Ziober|mužstvo1={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=1. október 1997|správa=https://web.archive.org/web/20131105200012/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683993|divákov=339|góly1={{gól|4}} {{gól|9}} {{gól|76}} Pettersen<br/>{{gól|33}} Riise<br/>{{gól|79}} Medalen<br/>{{gól|86}} Lehn|góly2={{gól|60}} Roos|čas=18:00|štadión=Bislett Stadion, [[Oslo]]}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|AZE}} Asim Khudiev|mužstvo1={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=30. október 1997|góly1={{gól|60}} Smith|správa=https://web.archive.org/web/20150924080459/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683989|divákov=2002|štadión=[[Boleyn Ground|Upton Park]], [[Londýn]]|čas=19:30}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|dátum=6. november 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|DEN}} Gitte Lyngo Nielsen|mužstvo2={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=13. december 1997|góly1={{gól|64}} Noom|správa=https://web.archive.org/web/20160304091752/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683958|štadión=Polman Stadion, Almelo|divákov=4200|čas=19:30}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|dátum=8. marec 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|1}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|BLR}} Kazimir Znaydinski|mužstvo1={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=2. apríl 1998|štadión=Friedrich-Ludwig-Jahn-Stadion, [[Herford]]|správa=https://web.archive.org/web/20160304071144/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683929|góly1={{gól|80}} Voss<br/>{{gól|82|vl.}} Koning|góly2={{gól|45}} Migchelsen|divákov=5970|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|FRO}} Lassin Isaksen|mužstvo2={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=18. apríl 1998|štadión=De Baandert, Sittard|správa=https://web.archive.org/web/20160304065100/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683900|divákov=1200|čas=19:30}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|dátum=14. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|1}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|AZE}} Mammedov Khagani|mužstvo2={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=23. máj 1998|góly1={{gól|1}} {{gól|46}} Noom|góly2={{gól|2}} Onbekend|štadión=Sportpark Olympia, Waalwijk|čas=19:30}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|dátum=17. jún 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|dátum=15. august 1998}} === Skupina 4 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Dánsko}} !{{minivlajka|Rusko}} !{{minivlajka|Portugalsko}} !{{Minivlajka|Belgicko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |22 | align="center" |3 | align="center" |'''18''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |{{ku|4|0}} | align="center" |{{ku|4|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |15 | align="center" |9 | align="center" |'''12''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|5|1}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |15 | align="center" |'''6''' | | align="center" |{{ku|0|7}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |19 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|3|4}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3|skóre={{ku|3|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|dátum=21. august 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|dátum=27. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|4}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|dátum=11. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|0}}|polčas=|rozhodca=Gerard Perry|mužstvo1={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=29. október 1997|správa=https://web.archive.org/web/20160304194918/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/782962/DenmarkvsPortugal|štadión=Hjorring Stadium, Hjorring|čas=18:30|góly1={{gól|28}} {{gól|87}} Krogh<br/>{{gól|48}} Flæng<br/>{{gól|78}} Anne Nielsen}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|2}}|polčas=|rozhodca=Vibeke Karlsen|mužstvo2={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|mužstvo1={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=8. november 1997|góly2={{gól|12}} Barbashina<br/>{{gól|90}} Kamarova|správa=https://web.archive.org/web/20160305131616/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/782964/PortugalvsRussia|štadión=C.D. Fern. Mamede -B, Beja|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=Tiziana Calamosca|mužstvo2={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|mužstvo1={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=28. február 1998|góly1={{gól|8}} Carla Couto<br/>{{gól|68}} Paula Reis|správa=https://web.archive.org/web/20160304074930/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/782984/PortugalvsBelgium|štadión=Est Mun Cantanhede, Cantanhede|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|2}}|polčas=|rozhodca=Karen Nalbandyan|mužstvo1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|mužstvo2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=4. apríl 1998|góly2={{gól|7}} Ana Rita<br/>{{gól|61}} Anabela|správa=https://web.archive.org/web/20160304104928/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/783012/BelgiumvsPortugal|štadión=Stade Roi Baudoin, [[Brusel]]|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=Benedik Bolidan|mužstvo1={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|mužstvo2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=25. apríl 1998|góly1={{gól|10}} Barbashina<br/>{{gól|24}} Kamarova|správa=https://web.archive.org/web/20160304073105/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/783014/RussiavsPortugal|štadión=<nowiki>Estádio Luch, [Tula (Rusko)|Tula]]</nowiki>|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|7}}|polčas=|rozhodca=Michael Ross|mužstvo2={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|správa=https://web.archive.org/web/20160304114348/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/783016/PortugalvsDenmark|góly2={{gól|1}} Christina B. Petersen<br/>{{gól|4}} {{gól|62}} Merete Pedersen <br/>{{gól|24|vl.}} Monica <br/>{{gól|38}} Anne Nielsen<br/>{{gól|69}} Krogh<br/>{{gól|76}} Rasmussen|dátum=16. máj 1998|čas=16:00|štadión=Est João Paulo Ii, Angra do Heroismo}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|5|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|dátum=23. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|dátum=22. august 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|dátum=29. august 1998}} == Trieda B == === Skupina 5 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{minivlajka|Škótsko}} !{{Minivlajka|Česko}} !{{minivlajka|Estónsko}} !{{minivlajka|Litva}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |38 | align="center" |3 | align="center" |'''14''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |{{ku|7|0}} | align="center" |{{ku|17|0}} |- | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |37 | align="center" |2 | align="center" |'''14''' | align="center" | | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|6|0}} | align="center" |{{ku|9|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |6 | align="center" |31 | align="center" |'''3''' | | align="center" |{{ku|1|7}} | align="center" |{{ku|0|8}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|0}} |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |48 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" |{{ku|0|5}} | align="center" |{{ku|0|12}} | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |— |}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo2={{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]|dátum=16. august 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|6|0}}|polčas=|rozhodca=Orta Lale|mužstvo2={{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|dátum=20. august 1997|štadión=[[Lanžhot]]|správa=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/196|divákov=1500|góly1={{gól|14}} {{gól|48}} Petra Zuzaníková<br/>{{gól|25}} {{gól|35}} Iveta Dudová<br/>{{gól|44}} Lenka Zahoříková<br/>{{gól|63}} Eva Šmeralová}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|7}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|dátum=3. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|5}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo2={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|dátum=7. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|8}}|polčas=|rozhodca=Yarmenchuk L.|mužstvo1={{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|dátum=7. október 1997|štadión=[[Tallinn]]|správa=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/207|divákov=150|góly2={{gól|13}} {{gól|90}} Simona Minksová<br/>{{gól|23}} {{gól|47}} Iveta Dudová<br/>{{gól|74}} {{gól|85}} Petra Zuzaníková<br/>{{gól|77}} Gabriela Chlumecká<br/>{{gól|83}} Petra Kneslová}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|12|0}}|polčas=|rozhodca=Vad Istvan|mužstvo1={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo2={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|dátum=10. október 1997|štadión=[[Vilnius]]|divákov=150|správa=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/206|góly2={{gól|2}} {{gól|89}} Simona Minksová<br/>{{gól|6}} {{gól|11}} {{gól|25}}<br/>{{gól|27}} {{gól|46}} {{gól|68}} Gabriela Chlumecká<br/>{{gól|62}} {{gól|69}} Iveta Dudová<br/>{{gól|77}} Pavla Ambrožová<br/>{{gól|80}} Petra Zuzaníková}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|1}}|polčas=|rozhodca=Gabrielsen Vibeke|mužstvo1={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|mužstvo2={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|dátum=25. apríl 1998|štadión=[[Český Dub]]|čas=14:00|správa=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/253|góly1={{gól|52}} Simona Minksová|góly2={{gól|48}} Claire Smity}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|7|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|dátum=3. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|9|0}}|polčas=|rozhodca=Prolič Salem|mužstvo2={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo1={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|dátum=16. máj 1998|čas=14:00|správa=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/257|divákov=500|góly1={{gól|21}} {{gól|74}} Gabriela Chlumecká <br/>{{gól|38}} Marcela Mázlová<br/>{{gól|47}} Marie Tlachová<br/>{{gól|66}} {{gól|80}} Petra Zuzaníková<br/>{{gól|70}} {{gól|80}} Iveta Dudová<br/>{{gól|89}} Pavlína Ščasná}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|1}}|polčas=|rozhodca=Ivanov Vladimir|mužstvo2={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|mužstvo1={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|správa=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/253|dátum=23. máj 1998|štadión=[[Inverness]]|góly1={{gól|25}} Simona Minksová|góly2={{gól|72}} Julie Fleeting|divákov=512}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|17|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo1={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|dátum=30. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo1={{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]|dátum=27. jún 1998}} === Skupina 6 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Poľsko}} !{{Minivlajka|Írsko}} !{{minivlajka|Bielorusko}} !{{minivlajka|Wales}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |15 | align="center" |4 | align="center" |'''16''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|0}} | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |{{ku|2|2}} |- | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |8 | align="center" |4 | align="center" |'''10''' | align="center" | | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|4|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |8 | align="center" |9 | align="center" |'''5''' | | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|1}} |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |7 | align="center" |'''2''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" |{{ku|1|5}} | align="center" |{{ku|0|3}} | align="center" |{{ku|3|3}} | align="center" |— |}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|dátum=10. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=|rozhodca=Galina Doneva|mužstvo1={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|dátum=21. september 1997|správa=https://web.archive.org/web/20160723113439/https://www.fai.ie/ireland/match/39/1999/53995|góly2={{gól|55}} Power|čas=14:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|dátum=8. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo2={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|dátum=12. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=|rozhodca=Niklas á Liðarenda|mužstvo2={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|dátum=2. november 1997|góly2={{gól|44}} Szondermajer|správa=https://web.archive.org/web/20160309122855/http://www.fai.ie/ireland/match/39/1999/53998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|3}}|polčas=|rozhodca=Katriina Elovirta|mužstvo2={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|dátum=7. december 1997|góly2={{gól|2}} O'Shea<br/>{{gól|28}} {{gól|90}} McNally|správa=https://web.archive.org/web/20160723113452/https://www.fai.ie/ireland/match/39/1999/53999|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|0}}|polčas=|rozhodca=Maria Patrascu|mužstvo1={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|dátum=8. marec1998|góly1={{gól|29}} Reilly<br/>{{gól|57}} Kierans<br/>{{gól|68}} {{gól|90}} Saurin|správa=https://web.archive.org/web/20160723112534/https://www.fai.ie/ireland/match/39/1999/54000|čas=14:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|5}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|dátum=1. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|3}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo1={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|dátum=24. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=|rozhodca=Algirdas Dubinskas|mužstvo1={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|dátum=6. jún 1998|góly1={{gól|10}} {{gól|57}} Nieczypor<br/>{{gól|30}} Szondermajer|správa=https://web.archive.org/web/20160719124121/http://www.fai.ie/ireland/match/39/1999/54003|čas=11:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|dátum=17. jún 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=Andrei Iacovlev|mužstvo2={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|dátum=27. jún 1998|čas=19:00|správa=https://web.archive.org/web/20160719124529/http://www.fai.ie/ireland/match/39/1999/54005}} === Skupina 7 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="6" | !{{minivlajka|Juhoslávia}} !{{minivlajka|Bulharsko}} !{{minivlajka|Turecko}} !{{minivlajka|Grécko}} !{{minivlajka|Gruzínsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |24 | align="center" |4 | align="center" |'''18''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Bulharsko}}[[Bulharské národné ženské futbalové družstvo|Bulharsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |11 | align="center" |12 | align="center" |'''7''' | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |6 | align="center" |15 | align="center" |'''5''' | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |4 | align="center" |8 | align="center" |18 | align="center" |'''4''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | |- | align="center" |5. | align="left" |{{minivlajka|Gruzínsko}}[[Gruzínske národné ženské futbalové družstvo|Gruzínsko]] | colspan="7" align="center" |Tím odstúpil po 2 zápasoch | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" |— |}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}} === Skupina 8 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="6" | !{{minivlajka|Rumunsko}} !{{minivlajka|Slovensko}} | align="left" |{{minivlajka|Maďarsko}} !{{minivlajka|Izrael}} !{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]] | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |30 | align="center" |6 | align="center" |'''18''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |33 | align="center" |5 | align="center" |'''17''' | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |32 | align="center" |9 | align="center" |'''16''' | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]] | align="center" |8 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |7 | align="center" |6 | align="center" |31 | align="center" |'''6''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | |- | align="center" |5. | align="left" |{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]] | align="center" |8 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |7 | align="center" |5 | align="center" |55 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" |— |}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}} == Referencie == [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale žien]] odkv3jh8jghaej9dvvpuhgnhy9pcn0i 8382535 8382468 2026-10-10T19:25:34Z Lekvarnička 262477 8382535 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}}{{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999 (UEFA)|dátum=27. august 1997 –<br>11. október. 1998|počet tímov=34|počet konfederácií=1|počet zápasov=|počet gólov=|návštevnosť=|najlepší strelec=|predchádzajúci=[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1995|ME 1995]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003 (UEFA)|2003]]}}'''Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien''' '''1999''' bol turnaj, ktorý určili tímy, ktoré sa kvalifikovali na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|Majstrovstvá sveta 1999]]. Konal sa od 21. augusta 1997 do 11. októbra 1998. 16 tímov z Triedy A boli rozdelené do 4 skupín. Víťazné tímy skupín sa kvalifikovali na Majstrovstvá sveta. 4 tímy na druhých miestach skupín boli vylosované do dvojíc a hrali dvojzápas doma a vonku o postup na Majstrovstvá sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Qualifying for Women's World Cup 1999 | url = https://www.rsssf.org/tablese/eur-women-qual99.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-10-10}}</ref> Tímy, ktoré sa kvalifikovali: [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]], [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]], [[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]], [[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]], [[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] a [[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]. == Trieda A == === Skupina 1 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Švédsko}} !{{minivlajka|Ukrajina}} !{{Minivlajka|Island}} !{{Minivlajka|Španielsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |18 | align="center" |5 | align="center" |'''18''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|3|1}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |9 | align="center" |1 | align="center" |'''9''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|0|5}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|2|1}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |5 | align="center" |9 | align="center" |'''5''' | | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |'''2''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3|skóre={{ku|1|3}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo2={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|dátum=30. august 1997|štadión=Laugardalsvöllur, Reykjavík|divákov=300|góly1={{gól|55}} Ottarsdottir|góly2={{gól|25}} {{gól|47}} Victoria Svensson<br/>{{gól|71}} Allberg|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/island-sverige-landskamper-dam-senior/1569673/|čas=17:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo2={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|dátum=7. september 1997|štadión=Laugardalsvöllur, Reykjavík}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|dátum=28. september 1997|góly1={{gól|22|vl.}} <br/>{{gól|50}} Tornqvist<br/>{{gól|68}} Lovén|góly2={{gól|48}} Verezubova<br/>{{gól|84}} Mazourenko|štadión=Studenternas IP, Uppsala|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/sverige-ukraina-landskamper-dam-senior/1569691/|divákov=3430|čas=12:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas={{ku|0|2}}|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|mužstvo1={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=1. november 1997|štadión=Estadi La Bòbila, Gavà|góly1={{gól|82}} Mateos|góly2={{gól|40}} {{gól|45}} Zinchenko}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=3. máj 1998|štadión=Motril|góly1={{gól|30}} Maria del Marprieto Ibañez|góly2={{gól|34}} Victoria Sandell<br/>{{gól|87}} Ljungberg|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/spanien-sverige-landskamper-dam-senior/1569748/|čas=17:00|divákov=1000}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=24. máj 1998|štadión=Söderstadion, [[Štokholm]]|góly1={{gól|20}} Törnqvist<br/>{{gól|30}} Victoria Sandell<br/>{{gól|78|vl.}}|góly2={{gól|33}} Yolanda Mateos|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/sverige-spanien-landskamper-dam-senior/1569754/|divákov=3302|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas={{ku|0|0}}|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo1={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|štadión=[[Palencia]]|dátum=31. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|mužstvo2={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=7. jún 1998|štadión=Dynamo Stadium, [[Kyjev]]}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo2={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=14. jún 1998|štadión=[[Kópavogur]]}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|5}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|dátum=8. august 1998|štadión=Dynamo Stadium, [[Kyjev]]|góly2={{gól|5}} Tornqvist<br/>{{gól|33}} Hanna Ljungberg<br/>{{gól|58}} Christin Lilja<br/>{{gól|67}} Kristin Bengtsson<br/>{{gól|84}} Camilla Ackerfors|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/ukraina-sverige-landskamper-dam-senior/1569780/|čas=17:00|divákov=2500}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo1={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|dátum=26. august 1998|štadión=Norrvalla Stadium, Skellefteå|góly1={{gól|7}} Cecilla Sandell<br/>{{gól|63}} Victoria Sandell|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/sverige-island-landskamper-dam-senior/1569788/|divákov=2614}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo1={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|dátum=30. august 1998|štadión=Dynamo Stadium, [[Kyjev]]}} === Skupina 2 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Taliansko}} !{{Minivlajka|Fínsko}} !{{Minivlajka|Francúzsko}} !{{Minivlajka|Švajčiarsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |11 | align="center" |4 | align="center" |'''16''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |'''10''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |7 | align="center" |'''8''' | | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|0}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |12 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|dátum=6. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|dátum=4. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|dátum=18. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|3}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=1. november 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=22. november 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|3}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|dátum=11. apríl 1998|mužstvo2={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|dátum=2 máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=5. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=16. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=23. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|dátum=6. jún 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=27. jún 1998}} === Skupina 3 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Nórsko}} !{{Minivlajka|Nemecko}} !{{Minivlajka|Holandsko}} !{{Minivlajka|Anglicko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |13 | align="center" |5 | align="center" |'''13''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |{{ku|6|1}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |5 | align="center" |'''12''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} | align="center" |{{ku|3|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |'''7''' | | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |10 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|dátum=25. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|6|1}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|POL}} Zygmunt Ziober|mužstvo1={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=1. október 1997|správa=https://web.archive.org/web/20131105200012/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683993|divákov=339|góly1={{gól|4}} {{gól|9}} {{gól|76}} Pettersen<br/>{{gól|33}} Riise<br/>{{gól|79}} Medalen<br/>{{gól|86}} Lehn|góly2={{gól|60}} Roos|čas=18:00|štadión=Bislett Stadion, [[Oslo]]}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|AZE}} Asim Khudiev|mužstvo1={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=30. október 1997|góly1={{gól|60}} Smith|správa=https://web.archive.org/web/20150924080459/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683989|divákov=2002|štadión=[[Boleyn Ground|Upton Park]], [[Londýn]]|čas=19:30}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|dátum=6. november 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|DEN}} Gitte Lyngo Nielsen|mužstvo2={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=13. december 1997|góly1={{gól|64}} Noom|správa=https://web.archive.org/web/20160304091752/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683958|štadión=Polman Stadion, Almelo|divákov=4200|čas=19:30}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|dátum=8. marec 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|1}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|BLR}} Kazimir Znaydinski|mužstvo1={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=2. apríl 1998|štadión=Friedrich-Ludwig-Jahn-Stadion, [[Herford]]|správa=https://web.archive.org/web/20160304071144/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683929|góly1={{gól|80}} Voss<br/>{{gól|82|vl.}} Koning|góly2={{gól|45}} Migchelsen|divákov=5970|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|FRO}} Lassin Isaksen|mužstvo2={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=18. apríl 1998|štadión=De Baandert, Sittard|správa=https://web.archive.org/web/20160304065100/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683900|divákov=1200|čas=19:30}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|dátum=14. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|1}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|AZE}} Mammedov Khagani|mužstvo2={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=23. máj 1998|góly1={{gól|1}} {{gól|46}} Noom|góly2={{gól|2}} Onbekend|štadión=Sportpark Olympia, Waalwijk|čas=19:30}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|dátum=17. jún 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|dátum=15. august 1998}} === Skupina 4 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Dánsko}} !{{minivlajka|Rusko}} !{{minivlajka|Portugalsko}} !{{Minivlajka|Belgicko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |22 | align="center" |3 | align="center" |'''18''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |{{ku|4|0}} | align="center" |{{ku|4|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |15 | align="center" |9 | align="center" |'''12''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|5|1}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |15 | align="center" |'''6''' | | align="center" |{{ku|0|7}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |19 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|3|4}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3|skóre={{ku|3|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|dátum=21. august 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|dátum=27. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|4}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|dátum=11. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|0}}|polčas=|rozhodca=Gerard Perry|mužstvo1={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=29. október 1997|správa=https://web.archive.org/web/20160304194918/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/782962/DenmarkvsPortugal|štadión=Hjorring Stadium, Hjorring|čas=18:30|góly1={{gól|28}} {{gól|87}} Krogh<br/>{{gól|48}} Flæng<br/>{{gól|78}} Anne Nielsen}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|2}}|polčas=|rozhodca=Vibeke Karlsen|mužstvo2={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|mužstvo1={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=8. november 1997|góly2={{gól|12}} Barbashina<br/>{{gól|90}} Kamarova|správa=https://web.archive.org/web/20160305131616/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/782964/PortugalvsRussia|štadión=C.D. Fern. Mamede -B, Beja|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=Tiziana Calamosca|mužstvo2={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|mužstvo1={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=28. február 1998|góly1={{gól|8}} Carla Couto<br/>{{gól|68}} Paula Reis|správa=https://web.archive.org/web/20160304074930/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/782984/PortugalvsBelgium|štadión=Est Mun Cantanhede, Cantanhede|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|2}}|polčas=|rozhodca=Karen Nalbandyan|mužstvo1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|mužstvo2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=4. apríl 1998|góly2={{gól|7}} Ana Rita<br/>{{gól|61}} Anabela|správa=https://web.archive.org/web/20160304104928/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/783012/BelgiumvsPortugal|štadión=Stade Roi Baudoin, [[Brusel]]|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=Benedik Bolidan|mužstvo1={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|mužstvo2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=25. apríl 1998|góly1={{gól|10}} Barbashina<br/>{{gól|24}} Kamarova|správa=https://web.archive.org/web/20160304073105/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/783014/RussiavsPortugal|štadión=<nowiki>Estádio Luch, [Tula (Rusko)|Tula]]</nowiki>|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|7}}|polčas=|rozhodca=Michael Ross|mužstvo2={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|správa=https://web.archive.org/web/20160304114348/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/783016/PortugalvsDenmark|góly2={{gól|1}} Christina B. Petersen<br/>{{gól|4}} {{gól|62}} Merete Pedersen <br/>{{gól|24|vl.}} Monica <br/>{{gól|38}} Anne Nielsen<br/>{{gól|69}} Krogh<br/>{{gól|76}} Rasmussen|dátum=16. máj 1998|čas=16:00|štadión=Est João Paulo Ii, Angra do Heroismo}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|5|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|dátum=23. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|dátum=22. august 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|dátum=29. august 1998}} == Trieda B == === Skupina 5 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{minivlajka|Škótsko}} !{{Minivlajka|Česko}} !{{minivlajka|Estónsko}} !{{minivlajka|Litva}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |38 | align="center" |3 | align="center" |'''14''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |{{ku|7|0}} | align="center" |{{ku|17|0}} |- | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |37 | align="center" |2 | align="center" |'''14''' | align="center" | | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|6|0}} | align="center" |{{ku|9|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |6 | align="center" |31 | align="center" |'''3''' | | align="center" |{{ku|1|7}} | align="center" |{{ku|0|8}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|0}} |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |48 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" |{{ku|0|5}} | align="center" |{{ku|0|12}} | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |— |}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo2={{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]|dátum=16. august 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|6|0}}|polčas=|rozhodca=Orta Lale|mužstvo2={{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|dátum=20. august 1997|štadión=[[Lanžhot]]|správa=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/196|divákov=1500|góly1={{gól|14}} {{gól|48}} Petra Zuzaníková<br/>{{gól|25}} {{gól|35}} Iveta Dudová<br/>{{gól|44}} Lenka Zahoříková<br/>{{gól|63}} Eva Šmeralová}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|7}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|dátum=3. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|5}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo2={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|dátum=7. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|8}}|polčas=|rozhodca=Yarmenchuk L.|mužstvo1={{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|dátum=7. október 1997|štadión=[[Tallinn]]|správa=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/207|divákov=150|góly2={{gól|13}} {{gól|90}} Simona Minksová<br/>{{gól|23}} {{gól|47}} Iveta Dudová<br/>{{gól|74}} {{gól|85}} Petra Zuzaníková<br/>{{gól|77}} Gabriela Chlumecká<br/>{{gól|83}} Petra Kneslová}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|12|0}}|polčas=|rozhodca=Vad Istvan|mužstvo1={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo2={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|dátum=10. október 1997|štadión=[[Vilnius]]|divákov=150|správa=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/206|góly2={{gól|2}} {{gól|89}} Simona Minksová<br/>{{gól|6}} {{gól|11}} {{gól|25}}<br/>{{gól|27}} {{gól|46}} {{gól|68}} Gabriela Chlumecká<br/>{{gól|62}} {{gól|69}} Iveta Dudová<br/>{{gól|77}} Pavla Ambrožová<br/>{{gól|80}} Petra Zuzaníková}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|1}}|polčas=|rozhodca=Gabrielsen Vibeke|mužstvo1={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|mužstvo2={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|dátum=25. apríl 1998|štadión=[[Český Dub]]|čas=14:00|správa=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/253|góly1={{gól|52}} Simona Minksová|góly2={{gól|48}} Claire Smity}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|7|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|dátum=3. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|9|0}}|polčas=|rozhodca=Prolič Salem|mužstvo2={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo1={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|dátum=16. máj 1998|čas=14:00|správa=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/257|divákov=500|góly1={{gól|21}} {{gól|74}} Gabriela Chlumecká <br/>{{gól|38}} Marcela Mázlová<br/>{{gól|47}} Marie Tlachová<br/>{{gól|66}} {{gól|80}} Petra Zuzaníková<br/>{{gól|70}} {{gól|80}} Iveta Dudová<br/>{{gól|89}} Pavlína Ščasná}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|1}}|polčas=|rozhodca=Ivanov Vladimir|mužstvo2={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|mužstvo1={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|správa=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/253|dátum=23. máj 1998|štadión=[[Inverness]]|góly1={{gól|25}} Simona Minksová|góly2={{gól|72}} Julie Fleeting|divákov=512}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|17|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo1={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|dátum=30. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo1={{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]|dátum=27. jún 1998}} === Skupina 6 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Poľsko}} !{{Minivlajka|Írsko}} !{{minivlajka|Bielorusko}} !{{minivlajka|Wales}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |15 | align="center" |4 | align="center" |'''16''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|0}} | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |{{ku|2|2}} |- | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |8 | align="center" |4 | align="center" |'''10''' | align="center" | | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|4|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |8 | align="center" |9 | align="center" |'''5''' | | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|1}} |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |7 | align="center" |'''2''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" |{{ku|1|5}} | align="center" |{{ku|0|3}} | align="center" |{{ku|3|3}} | align="center" |— |}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|dátum=10. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=|rozhodca=Galina Doneva|mužstvo1={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|dátum=21. september 1997|správa=https://web.archive.org/web/20160723113439/https://www.fai.ie/ireland/match/39/1999/53995|góly2={{gól|55}} Power|čas=14:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|dátum=8. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo2={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|dátum=12. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=|rozhodca=Niklas á Liðarenda|mužstvo2={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|dátum=2. november 1997|góly2={{gól|44}} Szondermajer|správa=https://web.archive.org/web/20160309122855/http://www.fai.ie/ireland/match/39/1999/53998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|3}}|polčas=|rozhodca=Katriina Elovirta|mužstvo2={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|dátum=7. december 1997|góly2={{gól|2}} O'Shea<br/>{{gól|28}} {{gól|90}} McNally|správa=https://web.archive.org/web/20160723113452/https://www.fai.ie/ireland/match/39/1999/53999|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|0}}|polčas=|rozhodca=Maria Patrascu|mužstvo1={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|dátum=8. marec1998|góly1={{gól|29}} Reilly<br/>{{gól|57}} Kierans<br/>{{gól|68}} {{gól|90}} Saurin|správa=https://web.archive.org/web/20160723112534/https://www.fai.ie/ireland/match/39/1999/54000|čas=14:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|5}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|dátum=1. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|3}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo1={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|dátum=24. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=|rozhodca=Algirdas Dubinskas|mužstvo1={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|dátum=6. jún 1998|góly1={{gól|10}} {{gól|57}} Nieczypor<br/>{{gól|30}} Szondermajer|správa=https://web.archive.org/web/20160719124121/http://www.fai.ie/ireland/match/39/1999/54003|čas=11:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|dátum=17. jún 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=Andrei Iacovlev|mužstvo2={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|dátum=27. jún 1998|čas=19:00|správa=https://web.archive.org/web/20160719124529/http://www.fai.ie/ireland/match/39/1999/54005}} === Skupina 7 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="6" | !{{minivlajka|Juhoslávia}} !{{minivlajka|Bulharsko}} !{{minivlajka|Turecko}} !{{minivlajka|Grécko}} !{{minivlajka|Gruzínsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |24 | align="center" |4 | align="center" |'''18''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|4|0}} | align="center" |{{ku|4|1}} | align="center" |<s>{{ku|11|0}}</s> |- | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Bulharsko}}[[Bulharské národné ženské futbalové družstvo|Bulharsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |11 | align="center" |12 | align="center" |'''7''' | align="center" | | align="center" |{{ku|1|6}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|3|0}} | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |6 | align="center" |15 | align="center" |'''5''' | | align="center" |{{ku|0|5}} | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |4 | align="center" |8 | align="center" |18 | align="center" |'''4''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |{{ku|1|5}} | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |— | |- | align="center" |5. | align="left" |{{minivlajka|Gruzínsko}}[[Gruzínske národné ženské futbalové družstvo|Gruzínsko]] | colspan="7" align="center" |Tím odstúpil po 2 zápasoch | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |<s>{{ku|0|1}}</s> | | align="center" |— |}{{Futbalbox3|skóre={{ku|11|0}}|polčas=anulovaný|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]]|mužstvo2={{minivlajka|Gruzínsko}}[[Gruzínske národné ženské futbalové družstvo|Gruzínsko]]|dátum=10. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=anulovaný|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Gruzínsko}}[[Gruzínske národné ženské futbalové družstvo|Gruzínsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|dátum=25. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|5}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|mužstvo2={{minivlajka|Bulharsko}}[[Bulharské národné ženské futbalové družstvo|Bulharsko]]|dátum=28. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|5}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]]|mužstvo1={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|dátum=30. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|3}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]]|mužstvo1={{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|dátum=2. november 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|mužstvo1={{minivlajka|Bulharsko}}[[Bulharské národné ženské futbalové družstvo|Bulharsko]]|dátum=23. november 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]]|mužstvo2={{minivlajka|Bulharsko}}[[Bulharské národné ženské futbalové družstvo|Bulharsko]]|dátum=5. december 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|mužstvo2={{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|dátum=17. december 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|mužstvo1={{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|dátum=8. marec 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|mužstvo1={{minivlajka|Bulharsko}}[[Bulharské národné ženské futbalové družstvo|Bulharsko]]|dátum=12. apríl 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]]|mužstvo2={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|dátum=20. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|6}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]]|mužstvo1={{minivlajka|Bulharsko}}[[Bulharské národné ženské futbalové družstvo|Bulharsko]]|dátum=6. jún 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]]|mužstvo2={{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|dátum=20. jún 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|dátum=20. jún 1998|mužstvo2={{minivlajka|Bulharsko}}[[Bulharské národné ženské futbalové družstvo|Bulharsko]]}} === Skupina 8 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="6" | !{{minivlajka|Rumunsko}} !{{minivlajka|Slovensko}} | align="left" |{{minivlajka|Maďarsko}} !{{minivlajka|Izrael}} !{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]] | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |30 | align="center" |6 | align="center" |'''18''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |33 | align="center" |5 | align="center" |'''17''' | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |32 | align="center" |9 | align="center" |'''16''' | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]] | align="center" |8 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |7 | align="center" |6 | align="center" |31 | align="center" |'''6''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | |- | align="center" |5. | align="left" |{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]] | align="center" |8 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |7 | align="center" |5 | align="center" |55 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" |— |}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=}} == Referencie == [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale žien]] ovb8n0gqszwayvnghe9yfoqy4b976p2 8382710 8382535 2026-10-11T10:03:24Z Lekvarnička 262477 8382710 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999 (UEFA)|dátum=27. august 1997 –<br>11. október. 1998|počet tímov=34|počet konfederácií=1|počet zápasov=|počet gólov=|návštevnosť=|najlepší strelec=|predchádzajúci=[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1995|ME 1995]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003 (UEFA)|2003]]}}'''Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien''' '''1999''' bol turnaj, ktorý určili tímy, ktoré sa kvalifikovali na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|Majstrovstvá sveta 1999]]. Konal sa od 21. augusta 1997 do 11. októbra 1998. 16 tímov z Triedy A boli rozdelené do 4 skupín. Víťazné tímy skupín sa kvalifikovali na Majstrovstvá sveta. 4 tímy na druhých miestach skupín boli vylosované do dvojíc a hrali dvojzápas doma a vonku o postup na Majstrovstvá sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Qualifying for Women's World Cup 1999 | url = https://www.rsssf.org/tablese/eur-women-qual99.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-10-10}}</ref> Tímy, ktoré sa kvalifikovali: [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]], [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]], [[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]], [[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]], [[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] a [[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]. == Trieda A == === Skupina 1 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Švédsko}} !{{minivlajka|Ukrajina}} !{{Minivlajka|Island}} !{{Minivlajka|Španielsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |18 | align="center" |5 | align="center" |'''18''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|3|1}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |9 | align="center" |1 | align="center" |'''9''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|0|5}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|2|1}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |5 | align="center" |9 | align="center" |'''5''' | | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |'''2''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3|skóre={{ku|1|3}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo2={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|dátum=30. august 1997|štadión=Laugardalsvöllur, Reykjavík|divákov=300|góly1={{gól|55}} Ottarsdottir|góly2={{gól|25}} {{gól|47}} Victoria Svensson<br/>{{gól|71}} Allberg|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/island-sverige-landskamper-dam-senior/1569673/|čas=17:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo2={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|dátum=7. september 1997|štadión=Laugardalsvöllur, Reykjavík}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|dátum=28. september 1997|góly1={{gól|22|vl.}} <br/>{{gól|50}} Tornqvist<br/>{{gól|68}} Lovén|góly2={{gól|48}} Verezubova<br/>{{gól|84}} Mazourenko|štadión=Studenternas IP, Uppsala|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/sverige-ukraina-landskamper-dam-senior/1569691/|divákov=3430|čas=12:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas={{ku|0|2}}|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|mužstvo1={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=1. november 1997|štadión=Estadi La Bòbila, Gavà|góly1={{gól|82}} Mateos|góly2={{gól|40}} {{gól|45}} Zinchenko}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=3. máj 1998|štadión=Motril|góly1={{gól|30}} Maria del Marprieto Ibañez|góly2={{gól|34}} Victoria Sandell<br/>{{gól|87}} Ljungberg|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/spanien-sverige-landskamper-dam-senior/1569748/|čas=17:00|divákov=1000}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=24. máj 1998|štadión=Söderstadion, [[Štokholm]]|góly1={{gól|20}} Törnqvist<br/>{{gól|30}} Victoria Sandell<br/>{{gól|78|vl.}}|góly2={{gól|33}} Yolanda Mateos|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/sverige-spanien-landskamper-dam-senior/1569754/|divákov=3302|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas={{ku|0|0}}|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo1={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|štadión=[[Palencia]]|dátum=31. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|mužstvo2={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=7. jún 1998|štadión=Dynamo Stadium, [[Kyjev]]}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo2={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]|dátum=14. jún 1998|štadión=[[Kópavogur]]}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|5}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|dátum=8. august 1998|štadión=Dynamo Stadium, [[Kyjev]]|góly2={{gól|5}} Tornqvist<br/>{{gól|33}} Hanna Ljungberg<br/>{{gól|58}} Christin Lilja<br/>{{gól|67}} Kristin Bengtsson<br/>{{gól|84}} Camilla Ackerfors|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/ukraina-sverige-landskamper-dam-senior/1569780/|čas=17:00|divákov=2500}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo1={{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|dátum=26. august 1998|štadión=Norrvalla Stadium, Skellefteå|góly1={{gól|7}} Cecilla Sandell<br/>{{gól|63}} Victoria Sandell|správa=https://www.svenskfotboll.se/matchfakta/sverige-island-landskamper-dam-senior/1569788/|divákov=2614}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|mužstvo1={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|dátum=30. august 1998|štadión=Dynamo Stadium, [[Kyjev]]}} === Skupina 2 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Taliansko}} !{{Minivlajka|Fínsko}} !{{Minivlajka|Francúzsko}} !{{Minivlajka|Švajčiarsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |11 | align="center" |4 | align="center" |'''16''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |'''10''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |7 | align="center" |'''8''' | | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|0}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |12 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|dátum=6. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|dátum=4. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|dátum=18. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|3}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=1. november 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=22. november 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|3}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|dátum=11. apríl 1998|mužstvo2={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]|dátum=2 máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=5. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=16. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=23. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|dátum=6. jún 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]|dátum=27. jún 1998}} === Skupina 3 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Nórsko}} !{{Minivlajka|Nemecko}} !{{Minivlajka|Holandsko}} !{{Minivlajka|Anglicko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |13 | align="center" |5 | align="center" |'''13''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |{{ku|6|1}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |5 | align="center" |'''12''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} | align="center" |{{ku|3|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |'''7''' | | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |10 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|dátum=25. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|6|1}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|POL}} Zygmunt Ziober|mužstvo1={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=1. október 1997|správa=https://web.archive.org/web/20131105200012/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683993|divákov=339|góly1={{gól|4}} {{gól|9}} {{gól|76}} Pettersen<br/>{{gól|33}} Riise<br/>{{gól|79}} Medalen<br/>{{gól|86}} Lehn|góly2={{gól|60}} Roos|čas=18:00|štadión=Bislett Stadion, [[Oslo]]}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|AZE}} Asim Khudiev|mužstvo1={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=30. október 1997|góly1={{gól|60}} Smith|správa=https://web.archive.org/web/20150924080459/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683989|divákov=2002|štadión=[[Boleyn Ground|Upton Park]], [[Londýn]]|čas=19:30}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|dátum=6. november 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|0}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|DEN}} Gitte Lyngo Nielsen|mužstvo2={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=13. december 1997|góly1={{gól|64}} Noom|správa=https://web.archive.org/web/20160304091752/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683958|štadión=Polman Stadion, Almelo|divákov=4200|čas=19:30}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|dátum=8. marec 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|1}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|BLR}} Kazimir Znaydinski|mužstvo1={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=2. apríl 1998|štadión=Friedrich-Ludwig-Jahn-Stadion, [[Herford]]|správa=https://web.archive.org/web/20160304071144/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683929|góly1={{gól|80}} Voss<br/>{{gól|82|vl.}} Koning|góly2={{gól|45}} Migchelsen|divákov=5970|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|FRO}} Lassin Isaksen|mužstvo2={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=18. apríl 1998|štadión=De Baandert, Sittard|správa=https://web.archive.org/web/20160304065100/http://www.onsoranje.nl/team-statistieken/historie/38/wedstrijd/3683900|divákov=1200|čas=19:30}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|dátum=14. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|1}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|AZE}} Mammedov Khagani|mužstvo2={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]|dátum=23. máj 1998|góly1={{gól|1}} {{gól|46}} Noom|góly2={{gól|2}} Onbekend|štadión=Sportpark Olympia, Waalwijk|čas=19:30}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|dátum=17. jún 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|dátum=15. august 1998}} === Skupina 4 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Dánsko}} !{{minivlajka|Rusko}} !{{minivlajka|Portugalsko}} !{{Minivlajka|Belgicko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |22 | align="center" |3 | align="center" |'''18''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |{{ku|4|0}} | align="center" |{{ku|4|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |15 | align="center" |9 | align="center" |'''12''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|5|1}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |15 | align="center" |'''6''' | | align="center" |{{ku|0|7}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |19 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|3|4}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3|skóre={{ku|3|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|dátum=21. august 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|dátum=27. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|4}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|dátum=11. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|0}}|polčas=|rozhodca=Gerard Perry|mužstvo1={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=29. október 1997|správa=https://web.archive.org/web/20160304194918/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/782962/DenmarkvsPortugal|štadión=Hjorring Stadium, Hjorring|čas=18:30|góly1={{gól|28}} {{gól|87}} Krogh<br/>{{gól|48}} Flæng<br/>{{gól|78}} Anne Nielsen}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|2}}|polčas=|rozhodca=Vibeke Karlsen|mužstvo2={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|mužstvo1={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=8. november 1997|góly2={{gól|12}} Barbashina<br/>{{gól|90}} Kamarova|správa=https://web.archive.org/web/20160305131616/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/782964/PortugalvsRussia|štadión=C.D. Fern. Mamede -B, Beja|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=Tiziana Calamosca|mužstvo2={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|mužstvo1={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=28. február 1998|góly1={{gól|8}} Carla Couto<br/>{{gól|68}} Paula Reis|správa=https://web.archive.org/web/20160304074930/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/782984/PortugalvsBelgium|štadión=Est Mun Cantanhede, Cantanhede|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|2}}|polčas=|rozhodca=Karen Nalbandyan|mužstvo1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|mužstvo2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=4. apríl 1998|góly2={{gól|7}} Ana Rita<br/>{{gól|61}} Anabela|správa=https://web.archive.org/web/20160304104928/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/783012/BelgiumvsPortugal|štadión=Stade Roi Baudoin, [[Brusel]]|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=Benedik Bolidan|mužstvo1={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|mužstvo2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|dátum=25. apríl 1998|góly1={{gól|10}} Barbashina<br/>{{gól|24}} Kamarova|správa=https://web.archive.org/web/20160304073105/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/783014/RussiavsPortugal|štadión=<nowiki>Estádio Luch, [Tula (Rusko)|Tula]]</nowiki>|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|7}}|polčas=|rozhodca=Michael Ross|mužstvo2={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|správa=https://web.archive.org/web/20160304114348/https://www.fpf.pt/National-Teams/Football/Female/Senior-A/Matches-and-Results/Match-Detail/id/783016/PortugalvsDenmark|góly2={{gól|1}} Christina B. Petersen<br/>{{gól|4}} {{gól|62}} Merete Pedersen <br/>{{gól|24|vl.}} Monica <br/>{{gól|38}} Anne Nielsen<br/>{{gól|69}} Krogh<br/>{{gól|76}} Rasmussen|dátum=16. máj 1998|čas=16:00|štadión=Est João Paulo Ii, Angra do Heroismo}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|5|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|dátum=23. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|dátum=22. august 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|dátum=29. august 1998}} == Trieda B == === Skupina 5 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{minivlajka|Škótsko}} !{{Minivlajka|Česko}} !{{minivlajka|Estónsko}} !{{minivlajka|Litva}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |38 | align="center" |3 | align="center" |'''14''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |{{ku|7|0}} | align="center" |{{ku|17|0}} |- | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |37 | align="center" |2 | align="center" |'''14''' | align="center" | | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|6|0}} | align="center" |{{ku|9|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |6 | align="center" |31 | align="center" |'''3''' | | align="center" |{{ku|1|7}} | align="center" |{{ku|0|8}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|0}} |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |48 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" |{{ku|0|5}} | align="center" |{{ku|0|12}} | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |— |}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo2={{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]|dátum=16. august 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|6|0}}|polčas=|rozhodca=Orta Lale|mužstvo2={{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|dátum=20. august 1997|štadión=[[Lanžhot]]|správa=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/196|divákov=1500|góly1={{gól|14}} {{gól|48}} Petra Zuzaníková<br/>{{gól|25}} {{gól|35}} Iveta Dudová<br/>{{gól|44}} Lenka Zahoříková<br/>{{gól|63}} Eva Šmeralová}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|7}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|dátum=3. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|5}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo2={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|dátum=7. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|8}}|polčas=|rozhodca=Yarmenchuk L.|mužstvo1={{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|dátum=7. október 1997|štadión=[[Tallinn]]|správa=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/207|divákov=150|góly2={{gól|13}} {{gól|90}} Simona Minksová<br/>{{gól|23}} {{gól|47}} Iveta Dudová<br/>{{gól|74}} {{gól|85}} Petra Zuzaníková<br/>{{gól|77}} Gabriela Chlumecká<br/>{{gól|83}} Petra Kneslová}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|12|0}}|polčas=|rozhodca=Vad Istvan|mužstvo1={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo2={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|dátum=10. október 1997|štadión=[[Vilnius]]|divákov=150|správa=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/206|góly2={{gól|2}} {{gól|89}} Simona Minksová<br/>{{gól|6}} {{gól|11}} {{gól|25}}<br/>{{gól|27}} {{gól|46}} {{gól|68}} Gabriela Chlumecká<br/>{{gól|62}} {{gól|69}} Iveta Dudová<br/>{{gól|77}} Pavla Ambrožová<br/>{{gól|80}} Petra Zuzaníková}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|1}}|polčas=|rozhodca=Gabrielsen Vibeke|mužstvo1={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|mužstvo2={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|dátum=25. apríl 1998|štadión=[[Český Dub]]|čas=14:00|správa=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/253|góly1={{gól|52}} Simona Minksová|góly2={{gól|48}} Claire Smity}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|7|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|dátum=3. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|9|0}}|polčas=|rozhodca=Prolič Salem|mužstvo2={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo1={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|dátum=16. máj 1998|čas=14:00|správa=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/257|divákov=500|góly1={{gól|21}} {{gól|74}} Gabriela Chlumecká <br/>{{gól|38}} Marcela Mázlová<br/>{{gól|47}} Marie Tlachová<br/>{{gól|66}} {{gól|80}} Petra Zuzaníková<br/>{{gól|70}} {{gól|80}} Iveta Dudová<br/>{{gól|89}} Pavlína Ščasná}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|1}}|polčas=|rozhodca=Ivanov Vladimir|mužstvo2={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|mužstvo1={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|správa=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/253|dátum=23. máj 1998|štadión=[[Inverness]]|góly1={{gól|25}} Simona Minksová|góly2={{gól|72}} Julie Fleeting|divákov=512}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|17|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo1={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|dátum=30. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]|mužstvo1={{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]|dátum=27. jún 1998}} === Skupina 6 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Poľsko}} !{{Minivlajka|Írsko}} !{{minivlajka|Bielorusko}} !{{minivlajka|Wales}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |15 | align="center" |4 | align="center" |'''16''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|0}} | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |{{ku|2|2}} |- | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |8 | align="center" |4 | align="center" |'''10''' | align="center" | | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|4|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |8 | align="center" |9 | align="center" |'''5''' | | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|1}} |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |7 | align="center" |'''2''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" |{{ku|1|5}} | align="center" |{{ku|0|3}} | align="center" |{{ku|3|3}} | align="center" |— |}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|dátum=10. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=|rozhodca=Galina Doneva|mužstvo1={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|dátum=21. september 1997|správa=https://web.archive.org/web/20160723113439/https://www.fai.ie/ireland/match/39/1999/53995|góly2={{gól|55}} Power|čas=14:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|dátum=8. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo2={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|dátum=12. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=|rozhodca=Niklas á Liðarenda|mužstvo2={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|dátum=2. november 1997|góly2={{gól|44}} Szondermajer|správa=https://web.archive.org/web/20160309122855/http://www.fai.ie/ireland/match/39/1999/53998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|3}}|polčas=|rozhodca=Katriina Elovirta|mužstvo2={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|dátum=7. december 1997|góly2={{gól|2}} O'Shea<br/>{{gól|28}} {{gól|90}} McNally|správa=https://web.archive.org/web/20160723113452/https://www.fai.ie/ireland/match/39/1999/53999|čas=15:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|0}}|polčas=|rozhodca=Maria Patrascu|mužstvo1={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|dátum=8. marec1998|góly1={{gól|29}} Reilly<br/>{{gól|57}} Kierans<br/>{{gól|68}} {{gól|90}} Saurin|správa=https://web.archive.org/web/20160723112534/https://www.fai.ie/ireland/match/39/1999/54000|čas=14:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|5}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|dátum=1. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|3}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo1={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|dátum=24. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=|rozhodca=Algirdas Dubinskas|mužstvo1={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|dátum=6. jún 1998|góly1={{gól|10}} {{gól|57}} Nieczypor<br/>{{gól|30}} Szondermajer|správa=https://web.archive.org/web/20160719124121/http://www.fai.ie/ireland/match/39/1999/54003|čas=11:00}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|dátum=17. jún 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|0}}|polčas=|rozhodca=Andrei Iacovlev|mužstvo2={{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|dátum=27. jún 1998|čas=19:00|správa=https://web.archive.org/web/20160719124529/http://www.fai.ie/ireland/match/39/1999/54005}} === Skupina 7 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="6" | !{{minivlajka|Juhoslávia}} !{{minivlajka|Bulharsko}} !{{minivlajka|Turecko}} !{{minivlajka|Grécko}} !{{minivlajka|Gruzínsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |24 | align="center" |4 | align="center" |'''18''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|4|0}} | align="center" |{{ku|4|1}} | align="center" |<s>{{ku|11|0}}</s> |- | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Bulharsko}}[[Bulharské národné ženské futbalové družstvo|Bulharsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |11 | align="center" |12 | align="center" |'''7''' | align="center" | | align="center" |{{ku|1|6}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|3|0}} | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |6 | align="center" |15 | align="center" |'''5''' | | align="center" |{{ku|0|5}} | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |4 | align="center" |8 | align="center" |18 | align="center" |'''4''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |{{ku|1|5}} | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |— | |- | align="center" |5. | align="left" |{{minivlajka|Gruzínsko}}[[Gruzínske národné ženské futbalové družstvo|Gruzínsko]] | colspan="7" align="center" |Tím odstúpil po 2 zápasoch | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |<s>{{ku|0|1}}</s> | | align="center" |— |}{{Futbalbox3|skóre={{ku|11|0}}|polčas=anulovaný|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]]|mužstvo2={{minivlajka|Gruzínsko}}[[Gruzínske národné ženské futbalové družstvo|Gruzínsko]]|dátum=10. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|1}}|polčas=anulovaný|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Gruzínsko}}[[Gruzínske národné ženské futbalové družstvo|Gruzínsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|dátum=25. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|5}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|mužstvo2={{minivlajka|Bulharsko}}[[Bulharské národné ženské futbalové družstvo|Bulharsko]]|dátum=28. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|5}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]]|mužstvo1={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|dátum=30. október 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|3}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]]|mužstvo1={{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|dátum=2. november 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|mužstvo1={{minivlajka|Bulharsko}}[[Bulharské národné ženské futbalové družstvo|Bulharsko]]|dátum=23. november 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]]|mužstvo2={{minivlajka|Bulharsko}}[[Bulharské národné ženské futbalové družstvo|Bulharsko]]|dátum=5. december 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|mužstvo2={{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|dátum=17. december 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|mužstvo1={{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|dátum=8. marec 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|mužstvo1={{minivlajka|Bulharsko}}[[Bulharské národné ženské futbalové družstvo|Bulharsko]]|dátum=12. apríl 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]]|mužstvo2={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|dátum=20. máj 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|6}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]]|mužstvo1={{minivlajka|Bulharsko}}[[Bulharské národné ženské futbalové družstvo|Bulharsko]]|dátum=6. jún 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]]|mužstvo2={{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|dátum=20. jún 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|dátum=20. jún 1998|mužstvo2={{minivlajka|Bulharsko}}[[Bulharské národné ženské futbalové družstvo|Bulharsko]]}} === Skupina 8 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="6" | !{{minivlajka|Rumunsko}} !{{minivlajka|Slovensko}} | align="left" |{{minivlajka|Maďarsko}} !{{minivlajka|Izrael}} !{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]] | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |30 | align="center" |6 | align="center" |'''18''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |{{ku|4|0}} | align="center" |{{ku|4|0}} |- | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |33 | align="center" |5 | align="center" |'''17''' | align="center" | | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |— | align="center" | | align="center" |{{ku|5|0}} | align="center" |{{ku|11|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |32 | align="center" |9 | align="center" |'''16''' | | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |{{ku|3|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|5|0}} | align="center" |{{ku|10|0}} |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]] | align="center" |8 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |7 | align="center" |6 | align="center" |31 | align="center" |'''6''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" |{{ku|0|7}} | align="center" |{{ku|0|4}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|5|0}} |- | align="center" |5. | align="left" |{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]] | align="center" |8 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |7 | align="center" |5 | align="center" |55 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" | | align="center" |{{ku|1|8}} | align="center" |{{ku|0|7}} | align="center" |{{ku|0|9}} | align="center" |{{ku|4|1}} | align="center" |— |}{{Futbalbox3|skóre={{ku|11|0}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|SWE}} Eva Ödlund|mužstvo1={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|mužstvo2={{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]]|správa=https://web.archive.org/web/20250125133001/https://futbalsfz.sk/zapas/6022a62a503b22001318241b/?sectionId=7087|štadión=[[Šaľa]]|góly1={{gól|3}} [[Zdenka Lisková|Lisková]]<br/>{{gól|5}} [[Kamila Beregszásziová|Beregszásziová]]<br/>{{gól|13}} {{gól|33}} {{gól|74}} [[Hana Botková|Botková]]<br/>{{gól|35}} [[Monika Geržová|Geržová]]<br/>{{gól|40}} {{gól|57}} {{gól|62}} [[Marcela Lukácsová|Lukácsová]]<br/>{{gól|}} [[Ivona Gážiová|Gážiová]]<br/>{{gól|89}} [[Emília Štefúnová|Štefúnová]]|dátum=2. september 1997}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|dátum=13.september 1997|štadión=Câmpina|góly2={{gól|9}} [[Silvia Gajdošová|Gajdošová]]|góly1={{gól|38}} Grigore}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|10|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]]|mužstvo1={{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]]|dátum=17. september 1997|štadión=Komló|správa=https://web.archive.org/web/20230514005218/https://rfs.ru/en/match/11768|góly1={{gól|4}} {{gól|38}} {{gól|63}} {{gól|90}} Ruff<br/>{{gól|40}} Dombai-Nagy<br/>{{gól|49}} Bökk<br/>{{gól|55}} Mester<br/>{{gól|65}} {{gól|90}} Paraoánu<br/>{{gól|76}} Főfai}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]]|dátum=11. október 1997|štadión=Câmpina|góly1={{gól|42}} {{gól|59}} {{gól|71}} Enache<br/>{{gól|73}} Pufulete|správa=https://web.archive.org/web/20230514004711/https://rfs.ru/en/match/11770}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|0}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|SVN}} Stefan Tivold|mužstvo1={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|mužstvo2={{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]]|dátum=22. október 1997|štadión=[[Trenčín]]|góly1={{gól|10}} {{gól|66}} [[Marcela Babuliaková|Babuliaková]]<br/>{{gól|21|p}} [[Hana Botková|Botková]] <br/>{{gól|49}} [[Monika Geržová|Geržová]]|správa=https://web.archive.org/web/20250126165824/https://futbalsfz.sk/zapas/6022a6761ed9e40012f94048/?sectionId=7087/}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|7}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|dátum=2. november 1997|správa=https://web.archive.org/web/20230515064921/https://rfs.ru/en/match/11772|góly2={{gól|7}} {{gól|33}} Enache<br/>{{gól|8}} Grigore<br/>{{gól|11}} {{gól|69}} Surdu<br/>{{gól|15}} {{gól|22}} Ciorba}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]]|dátum=12. december 1997|štadión=Câmpina|góly1={{gól|13}} {{gól|37}} Ciorba<br/>{{gól|32}} Surdu|góly2={{gól|6}} Ruff|správa=https://web.archive.org/web/20230514003212/https://rfs.ru/en/match/11773}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|5|0}}|polčas=|rozhodca=Claudine Brohet|mužstvo2={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|mužstvo1={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|dátum=8. apríl 1998|správa=https://web.archive.org/web/20250125180745/https://futbalsfz.sk/zapas/6022a6980ec0410012fa50c1/?sectionId=7087|štadión=Bat-Yam|góly2={{gól|3}} {{gól|24}} [[Jana Juríková|Juríková]]<br/>{{gól|49}} {{gól|55}} [[Kamila Beregszásziová|Beregszásziová]]}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|5|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|mužstvo2={{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]]|dátum=8. apríl 1998|správa=https://web.archive.org/web/20221110140034/https://www.football.org.il/national-team-game/?game_id=983|góly1={{gól|41|p}} {{gól|55}} {{gól|85}} {{gól|86}} Jan<br/>{{gól|51}} Hajaj|štadión=Bat Yam}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|1}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|ALB}} Luan Zylfo|mužstvo2={{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|štadión=[[Žiar nad Hronom]]|góly1={{gól|43}} [[Hana Botková|Botková]]|góly2={{gól|19}} Mariana Carmen Ciorba|správa=https://web.archive.org/web/20250125165832/https://futbalsfz.sk/zapas/6022a6bc0413420013b98adc/?sectionId=7087}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|7}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]]|mužstvo2={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|dátum=1. máj 1998|góly2={{gól|2}} [[Kamila Beregszasziova|Beregszasziova]]<br/>{{gól|5}} {{gól|8}} [[Marcela Babuliaková|Babuliaková]]<br/>{{gól|24}} [[Silvia Gajdošová|Gajdošová]]<br/>{{gól|64}} [[Darina Škodlerová|Škodlerová]]<br/>{{gól|82}} [[Hana Botková|Botková]]<br/>{{gól|88}} [[Marcela Lukácsová|Lukácsová]]|správa=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a7480413420013b98add/?sectionId=7087}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|9}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]]|mužstvo2={{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]]|dátum=3, máj 1998|správa=https://web.archive.org/web/20230514005218/https://www.rfs.ru/en/match/11785|góly2={{gól|3}} {{gól|73}} {{gól|81}} Ruff<br/>{{gól|18}} Sebestyén<br/>{{gól|26}} {{gól|84}} Dombai-Nagy<br/>{{gól|45|vl.}} Masic <br/>{{gól|69}} {{gól|87}} Bajkó}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|5|0}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|MKD}} Saso Lazarevski|mužstvo1={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|mužstvo2={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|dátum=13. máj 1998|štadión=[[Prešov]]|správa=https://web.archive.org/web/20241203152603/https://futbalsfz.sk/zapas/6022a7770ec0410012fa50c2/?sectionId=7087|góly1={{gól|2}} [[Katarína Čillíková|Čillíková]]<br/> {{gól|11}} [[Marcela Babuliaková|Babuliaková]]<br/> {{gól|57}} {{gól|54}} [[Darina Škodlerová|Škodlerová]]<br/> {{gól|59}} [[Silvia Gajdošová|Gajdošová]]}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|5|0}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|mužstvo1={{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]]|dátum=17. máj 1998|správa=https://web.archive.org/web/20230514003206/https://rfs.ru/en/match/11775|góly1={{gól|20}} {{gól|65}} {{gól|83}} Bajkó<br/>{{gól|42}} {{gól|49}} Ruff}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|8}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]]|dátum=17. máj 1998|správa=https://web.archive.org/web/20230514003204/https://rfs.ru/en/match/11780|góly1={{gól|62}} Kerla|góly2={{gól|6}} {{gól|25}} {{gól|66}} {{gól|70}} Enache<br/>{{gól|8}} Surdu<br/>{{gól|13}} {{gól|21}} Grigore<br/>{{gól|29}} Pufulete}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|3|0}}|polčas=|rozhodca={{minivlajka|NOR}} Ovedie Bente Skogvang|mužstvo2={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|mužstvo1={{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]]|dátum=3. jún 1998|štadión=[[Bük]]|správa=https://web.archive.org/web/20250127092439/https://futbalsfz.sk/zapas/6022a80dad97d200124241df/?sectionId=7087|góly1={{gól|30}} Bajkó<br/>{{gól|63}} {{gól|68}} Fülöp}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|2|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]]|dátum=27. jún 1998|štadión=[[Siófok]]|správa=https://web.archive.org/web/20230516200217/https://rfs.ru/en/match/11782|góly1={{gól|40}} Bökk<br/>{{gól|68}} Marko|góly2={{gól|9}} Pufulete<br/>{{gól|11}} Ducan}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|0|2}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo2={{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|dátum=15. august 1998|góly2={{gól|21}} Bökk <br/>{{gól|82}} Mester|správa=https://web.archive.org/web/20230514010733/https://rfs.ru/en/match/11786}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|1}}|polčas=|rozhodca=|mužstvo1={{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]]|mužstvo2={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|dátum=18. august 1998|góly1={{gól|31}} {{gól|56}} {{gól|85}} {{gól|90}} Pehić|góly2={{gól|88}} Hagag|správa=https://web.archive.org/web/20230514003205/https://rfs.ru/en/match/11783}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|4|0}}|polčas=|rozhodca={{gól|39}} {{gól|84}} Enache<br/>{{gól|47}} Pufulete<br/>{{gól|74}} Grigore|mužstvo1={{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|dátum=26. august 1998|správa=https://web.archive.org/web/20230514005225/https://rfs.ru/en/match/11784}} == Play-off A == V play-off súťažili tímy na druhých miestach skupin triedy A o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|Majstrovstvá sveta 1999]]. {{Futbalbox3|mužstvo1={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|dátum=12. september 1998|skóre={{ku|2|1}}}}{{Futbalbox3|mužstvo2={{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|skóre={{ku|1|2}}|dátum=11. október 1998}} ---- {{Futbalbox3|skóre={{ku|5|0}}|mužstvo1={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo2={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|dátum=17. september 1998}}{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|1}}|mužstvo2={{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]|mužstvo1={{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]|dátum=11. október 1998}} == Play-off B == Baráž o triedu A. {{Futbalbox3|dátum=12. september 1998|skóre={{ku|0|1}}|mužstvo1={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]}}{{Futbalbox3|dátum=10. október 1998|skóre={{ku|4|0}}|mužstvo2={{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=13. september 1998|skóre={{ku|3|0}}|mužstvo1={{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]]|mužstvo2={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]}}{{Futbalbox3|dátum=10. október 1998|skóre={{ku|1|1}}|mužstvo2={{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]]|mužstvo1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=13. september 1998|skóre={{ku|1|4}}|mužstvo1={{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]}}{{Futbalbox3|dátum=11. október 1998|skóre={{ku|2|1}}|mužstvo2={{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=13. september 1998|skóre={{ku|0|3}}|mužstvo1={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]}}{{Futbalbox3|dátum=11. október 1998|skóre={{ku|4|1}}|mužstvo2={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]}} == Referencie == [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale žien]] <references /> == Zdroj == {{Preklad|en|1999 FIFA Women's World Cup qualification (UEFA)|1376704633}} {{Majstrovstvá sveta vo futbale žien}} 6l29yz3y8cgmvr47l3azqocsnjh49f9 0 756980 8382447 2026-10-10T15:27:16Z Skútrik 307652 Nový článok 8382447 wikitext text/x-wiki '''Šľachtické knižnice na Slovensku''' sú súkromné knižné zbierky, ktoré budovali príslušníci uhorskej šľachty na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]] od 16. do začiatku 20. storočia. Medzi súkromnými historickými knižnicami sú zastúpené najpočetnejšie.<ref name="sibylova">SIBYLOVÁ, Michaela. Súčasný stav a výskum šľachtických knižníc na Slovensku. In: PORIEZOVÁ, Miriam (zost.). ''Studia Bibliographica Posoniensia''. Bratislava : Univerzitná knižnica v Bratislave, 2009, s. 183 – 194. ISBN 978-80-89303-19-9. Dostupné online: https://www.ulib.sk/files/Publikacie/SBP/sbp_I_2009.pdf</ref> Ich rozsah a skladba sa líšili podľa spoločenského postavenia, majetku a povolania majiteľa – od niekoľkých desiatok zväzkov v zemianskych kúriách až po desaťtisíce zväzkov v aristokratických sídlach. == Dejiny == Najstaršie knižnice na území Slovenska vznikali od 13. storočia pri cirkevných inštitúciách (farské, kapitulské, kláštorné a biskupské knižnice), v období [[Renesancia|renesancie]] ich začali budovať aj mestá a mešťania.<ref name="beliana">Knižnica. In: ''Encyclopaedia Beliana'' [online]. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 2017. Dostupné online: https://beliana.sav.sk/heslo/kniznica</ref> Vznik šľachtických knižníc sa datuje od 16. storočia. K najstarším patria zbierky rodov [[Turzovci|Turzovcov]], [[Forgáčovci|Forgáčovcov]], [[Esterháziovci|Esterháziovcov]], [[Ilešháziovci|Ilešháziovcov]], Armbrusterovcov či Čákiovcov.<ref name="beliana" /> V 18. storočí sa knižnica stala bežnou súčasťou šľachtického sídla – bola znakom spoločenského postavenia a zároveň slúžila profesijným, jazykovým a osobným záujmom majiteľa.<ref name="sibylova" /> Fondy sa rozširovali kúpou, dedením, darmi a odkazmi v testamentoch; dedenie a zlučovanie s inými zbierkami však často viedlo aj k ich deleniu.<ref name="sabov">SABOV, Peter a kol. ''Sprievodca po historických knižniciach na Slovensku''. 1. zv. Martin : Slovenská národná knižnica, 2001. 164 s. ISBN 80-89023-34-7.</ref> Mnohé zbierky utrpeli počas oboch [[Svetová vojna|svetových vojen]] a po roku 1948, keď boli šľachtické sídla zoštátnené. Časť fondov sa dostala do kultúrnych inštitúcií – najmä do [[Slovenská národná knižnica|Slovenskej národnej knižnice]] v Martine, kde sa historické knižnice postupne rekonštruujú –, časť do súkromných zbierok a časť sa stratila.<ref name="sibylova" /><ref name="domenova">DOMÉNOVÁ, Marcela. Šľachtické knižnice z východného Slovenska v SNK Martin (sonda do rekonštruovaných historických knižných zbierok). In: ''Šľachta a šľachtické knižnice na východnom Slovensku (Sídla – každodennosť – knižná kultúra)''. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 2014, s. 29 – 30. ISBN 978-80-555-1196-2.</ref> == Charakteristika podľa spoločenského postavenia == * '''Zemianstvo''' (nižšia šľachta) – menšie zbierky, často zachytené len ako súčasť majetkového inventára pri dedení. Prevládala náboženská a právnická literatúra a literatúra súvisiaca s povolaním majiteľa; hlavným jazykom bola [[Latinčina|latinčina]].<ref name="janura">JANURA, Tomáš. Neznáme šľachtické knižnice 18. storočia z Liptovskej, Trenčianskej a Zvolenskej stolice. In: PORIEZOVÁ, Miriam (zost.). ''Studia Bibliographica Posoniensia''. Bratislava : Univerzitná knižnica v Bratislave, 2014, s. 42 – 56. ISBN 978-80-89303-44-1. Dostupné online: https://www.ulib.sk/files/Publikacie/SBP/spb_2014_web.pdf</ref> * '''Stredná šľachta''' – rozsiahlejšie zbierky s tematicky pestrejším fondom (právo, história, filozofia, prírodné vedy); vznikali k nim súpisy a katalógy.<ref name="zmetak">ZMETÁK, Ivan. Historická knižnica Príleských zo Zemianskeho Podhradia. In: KRUŽINSKÝ, Rostislav – VINTROVÁ, Tereza (zost.). ''Bibliotheca Antiqua 2016 : sborník z 25. konference''. Olomouc : Vědecká knihovna v Olomouci, 2016, s. 110 – 115. ISBN 978-80-7053-315-4. Dostupné online: https://vmdelta.vkol.cz/data/soubory/hf/bibliotheca-antiqua-2016/16-2016-zmetak.pdf</ref> * '''Aristokracia''' – veľké, viacjazyčné knižnice spravované profesionálnymi knihovníkmi, s vlastnými (niekedy aj tlačenými) katalógmi.<ref name="snk">Aponiovská knižnica – Bibliotheca Apponiana [online]. Martin : Slovenská národná knižnica, 2013. Dostupné online: https://www.snk.sk/sk/navstivte-nas/aponiovska-kniznica-bibliotheca-apponiana/aponiovska-kniznica-bibliotheca-apponiana-oponice.html</ref> == Vybrané šľachtické knižnice == === Aponiovská knižnica === {{Hlavný článok|Aponiovská knižnica}} Knižnicu založil v roku 1774 vo [[Viedeň|Viedni]] gróf Anton Juraj Aponi (1751 – 1817). Jeho syn, diplomat Anton Aponi (1782 – 1852), ju dal previezť do [[Bratislava|Bratislavy]], kde ju v roku 1827 v paláci na Kozej ulici sprístupnil verejnosti ako prvú verejnú knižnicu v Uhorsku. V roku 1846 bola presťahovaná do kaštieľa v [[Oponice|Oponiciach]].<ref name="snk" /><ref name="beliana" /> Knižnicu spravovali knihovníci Augustín Michelazzi a Carl Anton Gruber, ktorí vytvorili súbor rukopisných katalógov. V čase sťahovania mala približne 25 000 zväzkov; časť fondu bola rozpredaná na aukciách v rokoch 1892 a 1939. Dnes obsahuje 7 507 titulov v 15 042 knižničných jednotkách zo 16. – 20. storočia.<ref name="snk" /><ref name="sabov" /> === Knižnica Príleských zo Zemianskeho Podhradia === Knižnicu rodu [[Príleskovci|Príleských]] v kaštieli v [[Zemianske Podhradie|Zemianskom Podhradí]] obnovil po vypálení sídla v roku 1704 právnik Pavol Príleský (1656 – 1743). Najviac sa rozrástla za Ester Príleskej (1752 – 1803). Katalóg z roku 1813 (''Catalogum Bibliothecae Nemes Podhragyensis'') eviduje 638 kníh, väčšinou z 18. storočia. Ide o typickú osvietenskú knižnicu s náboženskou, právnickou, vedeckou a filozofickou literatúrou; zvláštnu skupinu tvorí tzv. „modrá knižnica“ ezoterických a mystických spisov nemeckej proveniencie. Pri súpise v roku 2002 sa našlo 202 zväzkov.<ref name="zmetak" /> === Šeneiovská knižnica z Bielu === Fragment knižnice baróna rodu Šenei (Sennyey) z [[Biel (okres Trebišov)|Bielu]] v Zemplíne eviduje Slovenská národná knižnica v Martine. Vznik knižnice sa spája s výstavbou kaštieľa v roku 1781; k jej budovaniu najviac prispeli baróni Karol a Pavol Šenei. Pôvodne mala asi 1 600 knižničných jednotiek, z ktorých sa podarilo identifikovať 459 – prevažne tlače zo 17. – 19. storočia vydané vo Francúzsku a Nemecku (filozofia, história, právo, geografia, krásna literatúra).<ref name="sabov" /><ref name="domenova" /> === Knižnica Štefana st. Rakovszkého === Štefan Rakovszky starší (1728 – 1807), slúžny, notár a neskôr podžupan [[Liptovská stolica|Liptovskej stolice]], zhromaždil vo svojej kúrii v [[Liptovská Štiavnica|Liptovskej Štiavnici]] zbierku s 208 zaznamenanými položkami, z toho 193 latinských tlačí. Prevažovala právnická, náboženská a historická literatúra a diela antických autorov.<ref name="janura" /> === Knižnica Mateja Kiszelyho === Matej Kiszely (1715 – 1780), kapitán jazdeckých plukov habsburskej armády, umiestnil po odchode do výslužby svoju zbierku do kúrie v [[Beňadiková|Beňadikovej]]. Súpis majetku uvádza 48 položiek, z toho 35 nemeckých tlačí – prevažne náboženskej literatúry, ale aj diel o vojenskom výcviku a pruskom vojenskom umení. Prevaha nemčiny, ktorá bola u zemanov v slovenských stoliciach neobvyklá, súvisí s jeho vojenskou kariérou.<ref name="janura" /> === Ďalšie knižnice === K ďalším zachovaným historickým šľachtickým knižniciam patrí najmä [[Andrášiovská knižnica]] v kaštieli v [[Betliar]]i, založená koncom 18. storočia.<ref name="beliana" /> == Prehľad == {| class="wikitable sortable" ! Knižnica !! Majiteľ (postavenie) !! Rozsah fondu !! Prevládajúce jazyky |- | Aponiovská || grófi Aponiovci (aristokracia) || 15 042 kn. j. (pôvodne asi 25 000) || latinčina, francúzština, nemčina, taliančina a ďalšie |- | Príleských || Príleskovci (stredná šľachta) || 638 kníh (katalóg 1813) || nemčina, latinčina, slovakizovaná čeština, maďarčina, francúzština |- | Šeneiovská z Bielu || baróni Šeneiovci (stredná šľachta) || 459 kn. j. (pôvodne asi 1 600) || francúzština, nemčina, maďarčina |- | Rakovszkého || Štefan Rakovszky st. (zeman) || 208 položiek || latinčina, maďarčina, slovenčina |- | Kiszelyho || Matej Kiszely (zeman) || 48 položiek || nemčina |} == Referencie == <references /> == Literatúra == * SABOV, Peter a kol. ''Sprievodca po historických knižniciach na Slovensku''. Martin : Slovenská národná knižnica, 2001. ISBN 80-89023-34-7. == Externé odkazy == * [https://www.snk.sk/sk/navstivte-nas/aponiovska-kniznica-bibliotheca-apponiana/aponiovska-kniznica-bibliotheca-apponiana-oponice.html Aponiovská knižnica – Bibliotheca Apponiana] na stránke SNK [[Kategória:Knižnice na Slovensku]] [[Kategória:Šľachta]] [[Kategória:Dejiny knižníc]] egz4wgu80wp95ed10mhptz8k2jtk1mu 3 756981 8382452 2026-10-10T15:29:45Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Vitajte}} --~~~~“ 8382452 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:29, 10. október 2026 (UTC) g2uw71qjk22f7ke4ubft11txqkdznq4 3 756982 8382460 2026-10-10T15:46:57Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8382460 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 15:46, 10. október 2026 (UTC) f0rpiieg3ifkc3q1ddfdjyivz3w0wq8 3 756983 8382463 2026-10-10T15:53:34Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8382463 wikitext text/x-wiki {{Zobraz náhľad}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 15:53, 10. október 2026 (UTC) 3hxonkbv43b239aooz3nuh75xk9vo7v 0 756984 8382492 2026-10-10T18:02:05Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „[[Súbor:Darius Painter - RVAp 18-138 - Dareios - Bellerophon and the Chimaira - Napoli MAN 3253 - 02.jpg|náhľad|Menná váza Maliara Dareia (monumentálny volutový [[kratér]] z cca 340 – 320 pred Kr., Národné archeologické múzeum v [[Neapol]]e) zobrazuje [[Staroperzská ríša|perzského]] kráľa [[Dareios I.|Dareia I.]] sediaceho na tróne uprostred svojich radcov a hodnostárov.]] '''Maliar Dareia''' ({{vjz|eng|''Darius Painter''}}) je konvenčné men...“ 8382492 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Darius Painter - RVAp 18-138 - Dareios - Bellerophon and the Chimaira - Napoli MAN 3253 - 02.jpg|náhľad|Menná váza Maliara Dareia (monumentálny volutový [[kratér]] z cca 340 – 320 pred Kr., Národné archeologické múzeum v [[Neapol]]e) zobrazuje [[Staroperzská ríša|perzského]] kráľa [[Dareios I.|Dareia I.]] sediaceho na tróne uprostred svojich radcov a hodnostárov.]] '''Maliar Dareia''' ({{vjz|eng|''Darius Painter''}}) je konvenčné meno starovekého apúlskeho maliara váz [[Gréci|gréckeho]] pôvodu, ktorý pôsobil v južnom Taliansku v polovici a v druhej polovici [[4. storočie pred Kr.|4. storočia pred Kr.]] (približne v rokoch [[350 pred Kr.|350]] – [[325 pred Kr.]]).<ref name="Trendall270">TRENDALL, Arthur Dale. ''Red figure vases of South Italy and Sicily''. London: Thames and Hudson, 1989. ISBN 0-500-20225-7. s. 270.</ref> V archeológii je považovaný za najvýznamnejšieho, najvplyvnejšieho a umelecky najtalentovanejšieho predstaviteľa celej neskorej apúlskej [[červenofigúrová keramika|červenofigúrovej keramiky]], ktorého tvorba zásadne ovplyvnila neskorší vývoj v tejto oblasti.<ref name="Trendall89">TRENDALL, Arthur Dale. ''Red figure vases of South Italy and Sicily''. London: Thames and Hudson, 1989. ISBN 0-500-20225-7. s. 89.</ref> Do súčasnosti sa zachovalo množstvo váz a fragmentov pripísaných jeho ruke, z ktorých významnú časť spravuje napríklad J. Paul Getty Museum.<ref name="getty">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = J. Paul Getty Museum | meno = | titul = Darius Painter (Getty Museum Collection) | url = https://www.getty.edu/art/collection/person/103K2S | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = eng}}</ref> Svoje meno dostal podľa slávneho volutového [[kratér]]u z Národného archeologického múzea v [[Neapol]]e (inv. č. 81947), na ktorom vyobrazil [[Staroperzská ríša|perzského]] kráľa [[Dareios I.|Dareia I.]] sediaceho na tróne obklopeného radcami.<ref name="Trendall89"/><ref name=":238">{{Citácia knihy| autor = Jenny Strauss Clay, John F. Miller | titul = Tracking Hermes, Pursuing Mercury | isbn = 978-0191083112 | miesto = Oxford | vydavateľ = OUP Oxford | rok = 2019 | strany = 238}}</ref> == Tvorba a kompozičné inovácie == Maliar Dareia patril k úplne prvým umelcom, ktorí začali systematicky zdobiť vázové formáty veľkých rozmerov, často presahujúce výšku jedného metra.<ref name="getty"/> Ako prvý dokázal naplno využiť nové priestorové možnosti týchto monumentálnych nádob a rozvinul zložité, viacúrovňové a mnohofigúrové kompozície, ktoré zásadne ovplyvnili celú nasledujúcu generáciu vázových maliarov.<ref name="Trendall89"/><ref name="getty"/> Jeho diela sa vyznačujú hlbokou znalosťou klasickej gréckej literatúry a [[Grécka mytológia|mytológie]].<ref name="Trendall89"/> Umelecký prejav, výber tém a dramatické rozvrhnutie postáv boli preukázateľne ovplyvnené súdobými divadelnými inscenáciami, predovšetkým tragédiami od [[Euripides|Euripida]].<ref name="Trendall89"/><ref name="getty"/> Na vázach s tematikou boha [[Dionýzos|Dionýza]] sa v jeho podaní často objavujú divadelné tragické aj komické masky.<ref name="Trendall89"/> V jeho neskorej tvorbe (posledná tretina 4. storočia pred Kr.) sa taktiež odráža súdobý celospoločenský záujem o perzské ťaženie [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]], čo sa prejavilo v detailnom zobrazovaní orientálnych odevov a perzských panovníkov, ktorých však nezachytával v boji, ale v ich panovníckej majestátnosti.<ref name="Trendall89"/> == Charakteristika štýlu a rukopisu == Umelec bol popri zmysle pre veľkolepú kompozíciu mimoriadne precíznym kresliarom. Jeho štýl vykazuje tieto typické znaky: * ''Kresba tváre a anatómia:'' Veľmi často využíval trojštvrťový pohľad na tváre postáv.<ref name="Trendall89"/> Oči a ústa stvárňoval mimoriadne výrazným a plastickým spôsobom, pričom linky odevov sú jasne čitateľné.<ref name="Trendall89"/> Hoci záhyby odevov pevne kopírujú línie tiel, ich stratu dynamiky kompenzoval maľovaním bohato riasených a vlnitých lemov šiat.<ref name="Trendall89"/> * ''Ikonografia a námety:'' Na rozdiel od svojich súčasníkov prejavoval len minimálny záujem o tradičné pohrebné témy – motívy náhrobných stél maľoval takmer výhradne len na zadné (reverzné) strany váz, na lícnych stranách sa takmer nevyskytujú.<ref name="Trendall89"/> Zameriaval sa na zložité scény zo života žien spojené so svadobnými prípravami v sprievode okrídleného [[Eros (mytológia)|Eróta]], čo aplikoval najmä na nádoby typu [[peliké]].<ref name="Trendall89"/> Veľké kompozície často dopĺňal presnými gréckymi nápismi, ktoré menovite identifikujú jednotlivých hrdinov a božstvá.<ref name="Trendall89"/> * ''Sekundárna dekorácia:'' Jeho ornamentálna výzdoba sa postupom rokov stávala čoraz zložitejšou. Do predelových pásov medzi scénami vkladal zložité architektonické prvky maľované v ostrých farebných kontrastoch, prípadne ''zvieracie frízy''.<ref name="Trendall89"/> Na krkoch volutových [[kratér]]ov, [[amfora|amfor]] a [[hydria|hydrií]] rozvíjal motív ženskej hlavy (identifikovanej ako [[Afrodita]]) vystupujúcej z kvetinového kalicha.<ref name="Trendall89"/><ref name=":238"/> == Dielňa a nasledovníci == V zrelom období jeho kariéry patria medzi najvýznamnejšie ukážky štýlu okrem samotného Dareiovho kratéru aj monumentálny volutový kratér zobrazujúci pohreb [[Patroklos (mytológia)|Patrokla]].<ref name="Trendall90">TRENDALL, Arthur Dale. ''Red figure vases of South Italy and Sicily''. London: Thames and Hudson, 1989. ISBN 0-500-20225-7. s. 90.</ref> Okolo Maliara Dareia sa sformovala veľká a vysoko produktívna dielňa, v ktorej pracovalo mnoho anonymných maliarov. Tí preberali jeho zavedené kompozície a kresebné postupy, no ich produkcia už vo väčšine prípadov vykazuje znaky sériovej veľkovýroby, kvôli čomu je niekedy zložité odlíšiť jednotlivé ruky pomocníkov od samotného majstra.<ref name="Trendall90"/> Jeho priamym a historicky najvýznamnejším umeleckým nasledovníkom a žiakom bol [[Maliar podsvetia]] (''Underworld Painter''), ktorého raná tvorba na troch zachovaných [[lékythos|lékythoi]] vykazuje absolútnu štýlovú identitu s dielami Maliara Dareia.<ref name="Trendall90"/> == Galéria == <gallery mode="packed" heights="160"> Súbor:Darius Painter - RVAp 18-23 - Antigone - judgement of Paris - Eros with youths and women - Berlin AS F 3240 - 01.jpg|Apúlska [[amfora]] s mýtmi o [[Antigoné (mytológia)|Antigone]] a [[Paris (mytológia)|Paridovom]] súde ([[Berlín]]) Súbor:Darius Painter - RVAp 18-60 - Dionysos with satyrs and maenads - amazonomachy - Berlin AS F 3263 - 01.jpg|[[Lutroforos]] s [[Dionýzos|dionýzovskými]] scénami a bojom s [[Amazonky (mytológia)|Amazonkami]] (Berlín) Súbor:Darius Painter - RVAp 18-63a - Andromeda - women and youths at tomb stele - München AS DV 56 - 01.jpg|[[Hydria]] s mýtom o [[Andromeda (mytológia)|Andromede]] a obetami pri náhrobnej stéle ([[Mníchov]]) Súbor:Darius Painter - RVAp 18-extra - Helena and Paris - Erotes with women and youths - Basel ASuSL Lg BEG B 02 - 01.jpg|Hydria so scénou [[Helena (Sparta)|Heleny]] a Parisa ([[Bazilej]]) Súbor:Terracotta loutrophoros (ceremonial vase for water) MET DP119211.jpg|Monumentálny [[lutroforos]] s poklopom (Metropolitné múzeum, [[New York]]) Súbor:Darius Painter - RVAp 18-49 - gods fighting - Eros and Pan with women and youth at fountain house and stele - München AS DV 58 - 03.jpg|Amfora s vyobrazením boja olympských bohov proti [[Gigant (mytológia)|Gigantom]] a s výjavom pri fontáne (Mníchov) Súbor:Darius Painter - RVAp 18-17b - Hades abducting Persephone - youths and women at stele - Berlin AS 1984-40 - 02.jpg|Volutový kratér s vyobrazením únosu [[Persefoné|Persefony]] bohom [[Hádes (boh)|Hádom]] (Berlín) Súbor:L'uccisione di Atreo, 340-300 a.C. -FG 01.jpg|Apúlska amfora so scénou zabitia kráľa [[Atreus (mytológia)|Atrea]] jeho bratom [[Thyestes|Thyestom]] a s okrídlenou [[Erínye|Eríniou]] ([[Tarent]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * CLAY, Jenny Strauss – MILLER, John F. ''Tracking Hermes, Pursuing Mercury''. Oxford: OUP Oxford, 2019. ISBN 978-0191083112. s. 238. * TRENDALL, Arthur Dale. ''Red figure vases of South Italy and Sicily''. London: Thames and Hudson, 1989. ISBN 0-500-20225-7. s. 89–90, 270. == Iné projekty == {{Portál|Umenie|Umelecký}} {{projekt}} [[Kategória:Maliari starovekého Grécka]] ohz4t425y6u1agpemw0hj2t9flwrq2b 3 756985 8382498 2026-10-10T18:17:54Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8382498 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:17, 10. október 2026 (UTC) eup68sez1uiom0mhg9upxdwxfls3yfb 10 756986 8382500 2026-10-10T18:22:45Z Teslaton 12161 Vytvorená stránka „{{Navigačná lišta | meno = Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2026 – 2050 | nadpis = [[Zoznam nositeľov Nobelovej_ceny_za_literatúru|Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] | zoznam1 = * [[Anne Carsonová]] (2026) | štýl zoznam2 = background:#ddddff; | zoznam2 = * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1901 – 1925|1901 – 1925]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1926 – 1950|1926 – 1950]] * :Šab...“ 8382500 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2026 – 2050 | nadpis = [[Zoznam nositeľov Nobelovej_ceny_za_literatúru|Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] | zoznam1 = * [[Anne Carsonová]] (2026) | štýl zoznam2 = background:#ddddff; | zoznam2 = * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1901 – 1925|1901 – 1925]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1926 – 1950|1926 – 1950]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1951 – 1975|1951 – 1975]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1976 – 2000|1976 – 2000]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2001 – 2025|2001 – 2025]] * '''2026 – 2050''' }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny Nobelovej ceny za literatúru|2026]] </noinclude> cv660i7q8l3iojsru22gicjd6bow2lq 0 756987 8382507 2026-10-10T18:24:01Z Teslaton 12161 kanadská poetka, esejistka a literárna vedkyňa, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru za rok 2026; symbolicky doplnený základ podľa cs 8382507 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Spisovateľ | meno = Anne Carsonová | pseudonym = | popis osoby = kanadská poetka, esejistka a literárna vedkyňa | obrázok = Anne Carson, poet, at the 2024 National Book Awards.jpg | popis obrázka = Anne Carsonová v roku 2024 | rodné meno = Anne Patricia Carson | dátum narodenia = {{dnv|1950|06|21}} | miesto narodenia = [[Toronto]], [[Ontário]], [[Kanada]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | národnosť = | štátna príslušnosť = | alma mater = [[University of Toronto]] {{small|([[Bakalár|BA]], [[Magister (akademická hodnosť)|MA]], [[Doktor (PhD.)|PhD]])}} | zamestnanie = | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = | manžel = Robert Currie | partner = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnená = | ovplyvnená skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | ovplyvnila = | ovplyvnila skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = | portál2 = }} '''Anne Carsonová''' (neprechýlene ''Anne Carson''; * [[21. jún]] [[1950]], [[Toronto]])<ref name="np-facts" /> je [[Kanada|kanadská]] [[poézia|poetka]], [[esej]]istka a [[literárna veda|literárna vedkyňa]], nositeľka [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] za rok [[2026]].<ref name="np-facts">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anne Carson | url = https://www.nobelprize.org/prizes/literature/2026/carson/facts/ | vydavateľ = The Nobel Foundation | miesto = Stockholm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = }}</ref> Vyštudovala klasické jazyky na [[University of Toronto|Torontskej univerzite]], kde v roku [[1981]] získala doktorát. Okrem Toronta vyučovala aj na [[McGill University|McGillovej univerzite]] a na [[University of Michigan|Michiganskej univerzite]]. V roku [[1986]] vydala debutovú knihu ''Eros the Bittersweet'', v ktorej rozoberá dielo starogréckej poetky [[Sapfo]]. Aj vo vlastnej poézii sa inšpiruje antickými témami, jej najúspešnejšia kniha ''Autobiography of Red'' je aktualizovanou podobou mýtu o obrovi [[Géryonés|Géryonovi]]. Pôsobí aj ako prekladateľka, do angličtiny preložila [[Sofokles|Sofoklove]] a [[Aischylos|Aischylove]] tragédie. Jej básne zhudobnil holandský skladateľ súčasnej klasickej hudby [[Michel van der Aa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pudlák | meno = Miroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Michel Van der Aa: Spaces of Blank | url = https://www.hisvoice.cz/michel-van-der-aa-spaces-of-blank/ | vydavateľ = hisvoice.cz | miesto = | dátum vydania = 2011-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = }}</ref> V roku [[1998]] získala [[Guggenheimovo stipendium|Guggenheimovo štipendium]] a v roku [[2002]] získala ako prvá ženská laureátka [[Cena T. S. Eliota|Cenu T. S. Eliota]] za najlepšiu zbierku súčasnej poézie vydanú v Británii a Írsku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anne Carsonová získala cenu T. S. Eliota | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/anne-carsonova-ziskala-cenu-t-s-eliota | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-01-22 | dátum prístupu = 2026-10-10}}</ref> Je členkou [[American Academy of Arts and Sciences|Americkej akadémie umenia a vied]] a v roku [[2012]] jej Torontská univerzita udelila čestný doktorát. V roku [[2019]] bola Anne Carsonová uvádzaná medzi hlavnými adeptmi na zisk [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štráfeldová | meno = Milena | autor = | odkaz na autora = | titul = Kunderovy šance na Nobelovu cenu tipují sázkaři na 21:1 | url = https://cesky.radio.cz/kunderovy-sance-na-nobelovu-cenu-tipuji-sazkari-na-211-8119317 | vydavateľ = Český rozhlas | miesto = Praha | dátum vydania = 2019-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = }}</ref> ktorá jej nakoniec bola udelená v roku [[2026]] „za jej odvážne a nápadité dielo, ktoré v hravom dialógu s klasickou tradíciou vytvorilo nové formy súčasnej literatúry“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šulák Hergovitsová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Nobelovu cenu za literatúru 2026 získala kanadská autorka Anne Carsonová | url = https://vedanadosah.cvtisr.sk/ludia/filologia-a-kultura/nobelovu-cenu-za-literaturu-2026-ziskala-kanadska-autorka-anne-carsonova/ | vydavateľ = Centrum vedecko-technických informácií SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-10-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = }}</ref> V októbri [[2019]] vystúpila na literárnom festivale Novotvar v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Festival Novotvar predstaví to najzaujímavejšie zo súčasnej poézie a prózy | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/aktuality/bratislava/56741-festival-novotvar-predstavi-to-najzaujimavejsie-zo-sucasnej-poezie-a-prozy | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-09 | dátum prístupu = 2026-10-10}}</ref> V slovenčine vyšli jej diela ''Krátke rozhovory'' (2018) a ''Krása manžela : fiktívna esej v 29 tangách'' (2020) v preklade Lucie Duero.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Carson, Anne, 1950- | url = https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Carson,+Anne,+1950-&sort=dateNewest&theme=system | vydavateľ = Slovenská národná knižnica | miesto = Martin | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = }}</ref> == Dielo == {{Stĺpce|4|šírka=22em| * [[1986]]: ''Eros the Bittersweet'' * [[1992]]: ''Short Talks'' * [[1995]]: ''Glass, Irony, and God'' * 1995: ''Plainwater'' * [[1998]]: ''Autobiography of Red: A Novel in Verse'' * [[2001]]: ''Men in the Off Hours'' * 2001: ''The Beauty of the Husband: A Fictional Essay in 29 Tangos'' * [[2002]]: ''If Not, Winter: Fragments of Sappho'' * [[2005]]: ''Decreation: Poetry, Essays, Opera'' * [[2012]]: ''Antigonick'' * [[2013]]: ''Red Doc'' * [[2014]]: ''The Albertine Workout'' * 2014: ''Nay Rather'' * [[2016]]: ''Float'' * [[2017]]: ''Bakkhai'' * [[2024]]: ''Wrong Norma'' * [[2025]]: ''The Gender of Sound'' }} === Slovenské a české vydania === * [[2018]]: {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Carson | meno = Anne | autor = | odkaz na autora = | --> titul = Krátke rozhovory | vydanie = 1 | vydavateľ = Vlna : Drewo a srd | miesto = Bratislava | rok = 2018 | počet strán = 79 | url = | isbn = 978-80-89550-40-1 | prekladatelia = Lucia Duero}} * [[2020]]: {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Carson | meno = Anne | autor = | odkaz na autora = | --> titul = Krása manžela : fiktívna esej v 29 tangách | vydanie = 1 | vydavateľ = Vlna : Drewo a srd | miesto = Bratislava | rok = 2020 | počet strán = 155 | url = | isbn = 978-80-89550-62-3 | prekladatelia = Lucia Duero}} * [[2025]]: {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Carsonová | meno = Anne | autor = | odkaz na autora = | --> titul = Autobiografie rudé | vydanie = 1 | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2025 | počet strán = 200 | url = | isbn = 978-80-257-4900-5 | prekladatelia = Tomáš Gabriel}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.poetryfoundation.org/poets/anne-carson Anne Carson] na webe ''Poetry foundation'' * [https://poets.org/poet/anne-carson Anne Carson] na webe ''Poets.org'' * [https://thecanadianencyclopedia.ca/en/article/anne-carson Anne Carson] na webe ''The Canadian Encyclopedia'' * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Carson,+Anne,+1950-&sort=dateNewest&theme=system Zoznam diel Anne Carson] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice == Zdroj == {{Preklad|cs|Anne Carsonová|26289863}} {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2026 – 2050}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Carsonová, Anne}} [[Kategória:Osobnosti z Toronta]] [[Kategória:Kanadskí spisovatelia]] [[Kategória:Kanadskí básnici]] [[Kategória:Kanadskí literárni vedci]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Kanadskí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Nositeľky Nobelovej ceny]] [[Kategória:Vyučujúci na Princeton University]] [[Kategória:Vyučujúci na University of Michigan]] [[Kategória:Vyučujúci na New York University]] [[Kategória:Absolventi University of Toronto]] my8y01txk9k5tuxb9vi576bhl54s873 8382511 8382507 2026-10-10T18:28:00Z Bakjb 236375 wl 8382511 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Spisovateľ | meno = Anne Carsonová | pseudonym = | popis osoby = kanadská poetka, esejistka a literárna vedkyňa | obrázok = Anne Carson, poet, at the 2024 National Book Awards.jpg | popis obrázka = Anne Carsonová v roku 2024 | rodné meno = Anne Patricia Carson | dátum narodenia = {{dnv|1950|06|21}} | miesto narodenia = [[Toronto]], [[Ontário]], [[Kanada]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | národnosť = | štátna príslušnosť = | alma mater = [[University of Toronto]] {{small|([[Bakalár|BA]], [[Magister (akademická hodnosť)|MA]], [[Doktor (PhD.)|PhD]])}} | zamestnanie = | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = | manžel = Robert Currie | partner = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnená = | ovplyvnená skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | ovplyvnila = | ovplyvnila skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = | portál2 = }} '''Anne Carsonová''' (neprechýlene ''Anne Carson''; * [[21. jún]] [[1950]], [[Toronto]])<ref name="np-facts" /> je [[Kanada|kanadská]] [[poézia|poetka]], [[esej]]istka a [[literárna veda|literárna vedkyňa]], nositeľka [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] za rok [[2026]].<ref name="np-facts">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anne Carson | url = https://www.nobelprize.org/prizes/literature/2026/carson/facts/ | vydavateľ = The Nobel Foundation | miesto = Stockholm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = }}</ref> Vyštudovala klasické jazyky na [[University of Toronto|Torontskej univerzite]], kde v roku [[1981]] získala doktorát. Okrem Toronta vyučovala aj na [[McGill University|McGillovej univerzite]] a na [[University of Michigan|Michiganskej univerzite]]. V roku [[1986]] vydala debutovú knihu ''Eros the Bittersweet'', v ktorej rozoberá dielo starogréckej poetky [[Sapfo]]. Aj vo vlastnej poézii sa inšpiruje antickými témami, jej najúspešnejšia kniha ''Autobiography of Red'' je aktualizovanou podobou mýtu o obrovi [[Géryonés|Géryonovi]]. Pôsobí aj ako prekladateľka, do angličtiny preložila [[Sofokles|Sofoklove]] a [[Aischylos|Aischylove]] tragédie. Jej básne zhudobnil holandský skladateľ súčasnej klasickej hudby [[Michel van der Aa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pudlák | meno = Miroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Michel Van der Aa: Spaces of Blank | url = https://www.hisvoice.cz/michel-van-der-aa-spaces-of-blank/ | vydavateľ = hisvoice.cz | miesto = | dátum vydania = 2011-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = }}</ref> V roku [[1998]] získala [[Guggenheimovo štipendium]] a v roku [[2002]] získala ako prvá ženská laureátka [[Cena T. S. Eliota|Cenu T. S. Eliota]] za najlepšiu zbierku súčasnej poézie vydanú v Británii a Írsku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anne Carsonová získala cenu T. S. Eliota | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/anne-carsonova-ziskala-cenu-t-s-eliota | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-01-22 | dátum prístupu = 2026-10-10}}</ref> Je členkou [[American Academy of Arts and Sciences|Americkej akadémie umenia a vied]] a v roku [[2012]] jej Torontská univerzita udelila čestný doktorát. V roku [[2019]] bola Anne Carsonová uvádzaná medzi hlavnými adeptmi na zisk [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štráfeldová | meno = Milena | autor = | odkaz na autora = | titul = Kunderovy šance na Nobelovu cenu tipují sázkaři na 21:1 | url = https://cesky.radio.cz/kunderovy-sance-na-nobelovu-cenu-tipuji-sazkari-na-211-8119317 | vydavateľ = Český rozhlas | miesto = Praha | dátum vydania = 2019-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = }}</ref> ktorá jej nakoniec bola udelená v roku [[2026]] „za jej odvážne a nápadité dielo, ktoré v hravom dialógu s klasickou tradíciou vytvorilo nové formy súčasnej literatúry“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šulák Hergovitsová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Nobelovu cenu za literatúru 2026 získala kanadská autorka Anne Carsonová | url = https://vedanadosah.cvtisr.sk/ludia/filologia-a-kultura/nobelovu-cenu-za-literaturu-2026-ziskala-kanadska-autorka-anne-carsonova/ | vydavateľ = Centrum vedecko-technických informácií SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-10-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = }}</ref> V októbri [[2019]] vystúpila na literárnom festivale Novotvar v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Festival Novotvar predstaví to najzaujímavejšie zo súčasnej poézie a prózy | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/aktuality/bratislava/56741-festival-novotvar-predstavi-to-najzaujimavejsie-zo-sucasnej-poezie-a-prozy | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-09 | dátum prístupu = 2026-10-10}}</ref> V slovenčine vyšli jej diela ''Krátke rozhovory'' (2018) a ''Krása manžela : fiktívna esej v 29 tangách'' (2020) v preklade Lucie Duero.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Carson, Anne, 1950- | url = https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Carson,+Anne,+1950-&sort=dateNewest&theme=system | vydavateľ = Slovenská národná knižnica | miesto = Martin | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = }}</ref> == Dielo == {{Stĺpce|4|šírka=22em| * [[1986]]: ''Eros the Bittersweet'' * [[1992]]: ''Short Talks'' * [[1995]]: ''Glass, Irony, and God'' * 1995: ''Plainwater'' * [[1998]]: ''Autobiography of Red: A Novel in Verse'' * [[2001]]: ''Men in the Off Hours'' * 2001: ''The Beauty of the Husband: A Fictional Essay in 29 Tangos'' * [[2002]]: ''If Not, Winter: Fragments of Sappho'' * [[2005]]: ''Decreation: Poetry, Essays, Opera'' * [[2012]]: ''Antigonick'' * [[2013]]: ''Red Doc'' * [[2014]]: ''The Albertine Workout'' * 2014: ''Nay Rather'' * [[2016]]: ''Float'' * [[2017]]: ''Bakkhai'' * [[2024]]: ''Wrong Norma'' * [[2025]]: ''The Gender of Sound'' }} === Slovenské a české vydania === * [[2018]]: {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Carson | meno = Anne | autor = | odkaz na autora = | --> titul = Krátke rozhovory | vydanie = 1 | vydavateľ = Vlna : Drewo a srd | miesto = Bratislava | rok = 2018 | počet strán = 79 | url = | isbn = 978-80-89550-40-1 | prekladatelia = Lucia Duero}} * [[2020]]: {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Carson | meno = Anne | autor = | odkaz na autora = | --> titul = Krása manžela : fiktívna esej v 29 tangách | vydanie = 1 | vydavateľ = Vlna : Drewo a srd | miesto = Bratislava | rok = 2020 | počet strán = 155 | url = | isbn = 978-80-89550-62-3 | prekladatelia = Lucia Duero}} * [[2025]]: {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Carsonová | meno = Anne | autor = | odkaz na autora = | --> titul = Autobiografie rudé | vydanie = 1 | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2025 | počet strán = 200 | url = | isbn = 978-80-257-4900-5 | prekladatelia = Tomáš Gabriel}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.poetryfoundation.org/poets/anne-carson Anne Carson] na webe ''Poetry foundation'' * [https://poets.org/poet/anne-carson Anne Carson] na webe ''Poets.org'' * [https://thecanadianencyclopedia.ca/en/article/anne-carson Anne Carson] na webe ''The Canadian Encyclopedia'' * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Carson,+Anne,+1950-&sort=dateNewest&theme=system Zoznam diel Anne Carson] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice == Zdroj == {{Preklad|cs|Anne Carsonová|26289863}} {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2026 – 2050}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Carsonová, Anne}} [[Kategória:Osobnosti z Toronta]] [[Kategória:Kanadskí spisovatelia]] [[Kategória:Kanadskí básnici]] [[Kategória:Kanadskí literárni vedci]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Kanadskí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Nositeľky Nobelovej ceny]] [[Kategória:Vyučujúci na Princeton University]] [[Kategória:Vyučujúci na University of Michigan]] [[Kategória:Vyučujúci na New York University]] [[Kategória:Absolventi University of Toronto]] axnkk5j1dju6ctuo9cydcy0r5ofbztr 8382567 8382511 2026-10-10T20:23:49Z Teslaton 12161 /* Dielo */ min. š. stĺpca, nech sa láme aspoň do dvoch aj v novom Vectore, kat. 8382567 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Spisovateľ | meno = Anne Carsonová | pseudonym = | popis osoby = kanadská poetka, esejistka a literárna vedkyňa | obrázok = Anne Carson, poet, at the 2024 National Book Awards.jpg | popis obrázka = Anne Carsonová v roku 2024 | rodné meno = Anne Patricia Carson | dátum narodenia = {{dnv|1950|06|21}} | miesto narodenia = [[Toronto]], [[Ontário]], [[Kanada]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | národnosť = | štátna príslušnosť = | alma mater = [[University of Toronto]] {{small|([[Bakalár|BA]], [[Magister (akademická hodnosť)|MA]], [[Doktor (PhD.)|PhD]])}} | zamestnanie = | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = | manžel = Robert Currie | partner = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnená = | ovplyvnená skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | ovplyvnila = | ovplyvnila skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = | portál2 = }} '''Anne Carsonová''' (neprechýlene ''Anne Carson''; * [[21. jún]] [[1950]], [[Toronto]])<ref name="np-facts" /> je [[Kanada|kanadská]] [[poézia|poetka]], [[esej]]istka a [[literárna veda|literárna vedkyňa]], nositeľka [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] za rok [[2026]].<ref name="np-facts">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anne Carson | url = https://www.nobelprize.org/prizes/literature/2026/carson/facts/ | vydavateľ = The Nobel Foundation | miesto = Stockholm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = }}</ref> Vyštudovala klasické jazyky na [[University of Toronto|Torontskej univerzite]], kde v roku [[1981]] získala doktorát. Okrem Toronta vyučovala aj na [[McGill University|McGillovej univerzite]] a na [[University of Michigan|Michiganskej univerzite]]. V roku [[1986]] vydala debutovú knihu ''Eros the Bittersweet'', v ktorej rozoberá dielo starogréckej poetky [[Sapfo]]. Aj vo vlastnej poézii sa inšpiruje antickými témami, jej najúspešnejšia kniha ''Autobiography of Red'' je aktualizovanou podobou mýtu o obrovi [[Géryonés|Géryonovi]]. Pôsobí aj ako prekladateľka, do angličtiny preložila [[Sofokles|Sofoklove]] a [[Aischylos|Aischylove]] tragédie. Jej básne zhudobnil holandský skladateľ súčasnej klasickej hudby [[Michel van der Aa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pudlák | meno = Miroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Michel Van der Aa: Spaces of Blank | url = https://www.hisvoice.cz/michel-van-der-aa-spaces-of-blank/ | vydavateľ = hisvoice.cz | miesto = | dátum vydania = 2011-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = }}</ref> V roku [[1998]] získala [[Guggenheimovo štipendium]] a v roku [[2002]] získala ako prvá ženská laureátka [[Cena T. S. Eliota|Cenu T. S. Eliota]] za najlepšiu zbierku súčasnej poézie vydanú v Británii a Írsku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anne Carsonová získala cenu T. S. Eliota | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/anne-carsonova-ziskala-cenu-t-s-eliota | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-01-22 | dátum prístupu = 2026-10-10}}</ref> Je členkou [[American Academy of Arts and Sciences|Americkej akadémie umenia a vied]] a v roku [[2012]] jej Torontská univerzita udelila čestný doktorát. V roku [[2019]] bola Anne Carsonová uvádzaná medzi hlavnými adeptmi na zisk [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štráfeldová | meno = Milena | autor = | odkaz na autora = | titul = Kunderovy šance na Nobelovu cenu tipují sázkaři na 21:1 | url = https://cesky.radio.cz/kunderovy-sance-na-nobelovu-cenu-tipuji-sazkari-na-211-8119317 | vydavateľ = Český rozhlas | miesto = Praha | dátum vydania = 2019-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = }}</ref> ktorá jej nakoniec bola udelená v roku [[2026]] „za jej odvážne a nápadité dielo, ktoré v hravom dialógu s klasickou tradíciou vytvorilo nové formy súčasnej literatúry“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šulák Hergovitsová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Nobelovu cenu za literatúru 2026 získala kanadská autorka Anne Carsonová | url = https://vedanadosah.cvtisr.sk/ludia/filologia-a-kultura/nobelovu-cenu-za-literaturu-2026-ziskala-kanadska-autorka-anne-carsonova/ | vydavateľ = Centrum vedecko-technických informácií SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-10-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = }}</ref> V októbri [[2019]] vystúpila na literárnom festivale Novotvar v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Festival Novotvar predstaví to najzaujímavejšie zo súčasnej poézie a prózy | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/aktuality/bratislava/56741-festival-novotvar-predstavi-to-najzaujimavejsie-zo-sucasnej-poezie-a-prozy | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-09 | dátum prístupu = 2026-10-10}}</ref> V slovenčine vyšli jej diela ''Krátke rozhovory'' (2018) a ''Krása manžela : fiktívna esej v 29 tangách'' (2020) v preklade Lucie Duero.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Carson, Anne, 1950- | url = https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Carson,+Anne,+1950-&sort=dateNewest&theme=system | vydavateľ = Slovenská národná knižnica | miesto = Martin | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = }}</ref> == Dielo == {{Stĺpce|4|šírka=18em| * [[1986]]: ''Eros the Bittersweet'' * [[1992]]: ''Short Talks'' * [[1995]]: ''Glass, Irony, and God'' * 1995: ''Plainwater'' * [[1998]]: ''Autobiography of Red: A Novel in Verse'' * [[2001]]: ''Men in the Off Hours'' * 2001: ''The Beauty of the Husband: A Fictional Essay in 29 Tangos'' * [[2002]]: ''If Not, Winter: Fragments of Sappho'' * [[2005]]: ''Decreation: Poetry, Essays, Opera'' * [[2012]]: ''Antigonick'' * [[2013]]: ''Red Doc'' * [[2014]]: ''The Albertine Workout'' * 2014: ''Nay Rather'' * [[2016]]: ''Float'' * [[2017]]: ''Bakkhai'' * [[2024]]: ''Wrong Norma'' * [[2025]]: ''The Gender of Sound'' }} === Slovenské a české vydania === * [[2018]]: {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Carson | meno = Anne | autor = | odkaz na autora = | --> titul = Krátke rozhovory | vydanie = 1 | vydavateľ = Vlna : Drewo a srd | miesto = Bratislava | rok = 2018 | počet strán = 79 | url = | isbn = 978-80-89550-40-1 | prekladatelia = Lucia Duero}} * [[2020]]: {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Carson | meno = Anne | autor = | odkaz na autora = | --> titul = Krása manžela : fiktívna esej v 29 tangách | vydanie = 1 | vydavateľ = Vlna : Drewo a srd | miesto = Bratislava | rok = 2020 | počet strán = 155 | url = | isbn = 978-80-89550-62-3 | prekladatelia = Lucia Duero}} * [[2025]]: {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Carsonová | meno = Anne | autor = | odkaz na autora = | --> titul = Autobiografie rudé | vydanie = 1 | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2025 | počet strán = 200 | url = | isbn = 978-80-257-4900-5 | prekladatelia = Tomáš Gabriel}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.poetryfoundation.org/poets/anne-carson Anne Carson] na webe ''Poetry foundation'' * [https://poets.org/poet/anne-carson Anne Carson] na webe ''Poets.org'' * [https://thecanadianencyclopedia.ca/en/article/anne-carson Anne Carson] na webe ''The Canadian Encyclopedia'' * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Carson,+Anne,+1950-&sort=dateNewest&theme=system Zoznam diel Anne Carson] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice == Zdroj == {{Preklad|cs|Anne Carsonová|26289863}} {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2026 – 2050}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Carsonová, Anne}} [[Kategória:Osobnosti z Toronta]] [[Kategória:Kanadskí spisovatelia]] [[Kategória:Kanadskí básnici]] [[Kategória:Kanadskí literárni vedci]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Kanadskí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Nositeľky Nobelovej ceny]] [[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]] [[Kategória:Vyučujúci na McGill University]] [[Kategória:Vyučujúci na Princeton University]] [[Kategória:Vyučujúci na University of Michigan]] [[Kategória:Vyučujúci na New York University]] [[Kategória:Absolventi University of Toronto]] bnl5rp4u08wvj14jx89ejuqh7w3qima 0 756988 8382508 2026-10-10T18:26:02Z Teslaton 12161 Presmerovanie na [[Anne Carsonová]] 8382508 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Anne Carsonová]] 7ulm3jufw8mcuszmrqy83ay8fvgkxj2 0 756989 8382509 2026-10-10T18:26:04Z Teslaton 12161 Presmerovanie na [[Anne Carsonová]] 8382509 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Anne Carsonová]] 7ulm3jufw8mcuszmrqy83ay8fvgkxj2 0 756990 8382510 2026-10-10T18:26:06Z Teslaton 12161 Presmerovanie na [[Anne Carsonová]] 8382510 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Anne Carsonová]] 7ulm3jufw8mcuszmrqy83ay8fvgkxj2 14 756991 8382514 2026-10-10T18:31:35Z Teslaton 12161 Vytvorená stránka „[[Kategória:Kanadskí vedci|Literárni]] [[Kategória:Kanadskí spisovatelia|Literárni vedci]] [[Kategória:Literárni vedci podľa štátu|Kanada]]“ 8382514 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Kanadskí vedci|Literárni]] [[Kategória:Kanadskí spisovatelia|Literárni vedci]] [[Kategória:Literárni vedci podľa štátu|Kanada]] ruj8ub9t1d16e54ipcerr5hb9qmsomj 3 756992 8382517 2026-10-10T18:40:21Z Spider 001757 142600 vitajte 8382517 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:40, 10. október 2026 (UTC) rdtmpp431utafrfllrj8qjio7lc63f8 3 756993 8382555 2026-10-10T20:00:19Z Teslaton 12161 Upozornenie 8382555 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:00, 10. október 2026 (UTC) 7brqd7719etxhlea21uvi8baj9zsfxj 0 756994 8382569 2026-10-10T20:26:26Z Martingazak 234259 Zalozenie clanku 8382569 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |súčasť=rozširovania [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |obrázok=Surikov_Pokoreniye_Sibiri_Yermakom.jpg |text k obr=Vasilij Surikov, "Jermakovo dobytie Sibíri". Plátno, olej. veľkosť 5.99 x 2.85 m. |popis= |dátum=[[1580]]{{--}}[[1778]] (198 rokov) |miesto=[[Sibír]] |casus= |casus belli= |stav= |výsledok=Ruské víťazstvo |územie=Rozpad a anexácia [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]],<br/>územie medzi [[Ural (pohorie)|Uralom]] a [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] sa stalo súčasťou [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |protivník1=[[Súbor:Flag_of_Oryol_(variant).svg|25px]] [[Ruské cárstvo]] (do [[1721]])<br>{{minivlajka|Russian Empire}} [[Ruská ríša]] (po [[1721]])<br>[[Súbor:Flag_of_Don_Cossacks.svg|25px]] [[Kozáci|Donskí kozáci]]<br>Spojenecké sibírske kmene |protivník2=[[Súbor:Flag of the Khanate of Sibir.svg|25px]] [[Sibírsky chanát]] (do [[1598]])<br> [[Daurovia]]<br>[[Jakuti]]<br> [[Korjaci]]<br>[[Čukčovia]]<br>[[Burjati]]<br>[[Súbor:POL COA Gryf.svg|25px]] [[Jaxa (state)|Jaxa]]<br>[[Súbor:Seal of Qing dynasty.svg|25px]] [[Čching|Čchingská ríša]] {{nowrap|([[1652]]{{--}}[[1689]])}}<br>[[Súbor:Banner_of_the_Dzungar_Khanate.png|25px]] Džungarský chanát {{nowrap|([[1665]]{{--}}[[1720]])}}<br>Ostatné sibírske kmene |protivník3= |velitel1= |velitel2= |velitel3= |sila1= |sila2= |sila3= |straty1= |straty2= |straty3= |poznámky= |portál1= }} '''Ruské dobytie Sibíri''' sa odohralo medzi rokmi [[1581]] a [[1778]]. Za počiatok ruskej expanzie sa pokladá kozácke ťaženie Jermaka Timofejeviča v roku [[1581]] proti [[Sibírsky chanát|Sibírskemu chanátu]]{{#tag:ref|[[Sibírsky chanát]], nástupnícky štát [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] rozprestierajúci na západnej Sibíri, bol v tom čase už len voľnou politickou štruktúrou vazalských území, ktoré boli podkopávané aktivitami ruských objaviteľov.|group=pozn.}}. Ruská expanzia bola vykonávaná málopočetnými silami, ktoré podnikali výpravy, zakladali pevnosti a postupne si podmaňovali miestne kmene. Dochádzalo k prudkým stretom medzi domorodými obyvateľmi [[Sibír|Sibíri]] a ruskými kozákmi, ktorí sa často voči domorodému obyvateľstvu dopúšťali zverstiev.<ref name="Turajev">{{Citácia periodika|titul=Хождение «встречь солнцу» в контексте проблем присоединения Дальнего Востока к Российскому государству (ХVII–ХVIII вв.)|periodikum=Вестник ДВО РАН|priezvisko=Turajev|meno=V. A.|vydavateľ=Институт истории, археологии и этнографии народов Дальнего Востока ДВО РАН|miesto=Vladivostok|ročník=2013|číslo=1|url=https://cyberleninka.ru/article/n/hozhdenie-vstrech-solntsu-v-kontekste-problem-prisoedineniya-dalnego-vostoka-k-rossiyskomu-gosudarstvu-hvii-hviii-vv/viewer|dátum prístupu=2026-10-10}}</ref> Dobytie [[Sibír|Sibíri]] bolo európskou koloniálnou kampaňou porovnateľnou so španielskymi, portugalskými, britskými a francúzskymi kampaňami v Amerike, Ázii a Afrike.<ref name="Schorkovitz">{{Citácia knihy|titul=Shifting Forms of Continental Colonialism.|priezvisko=Schorkowitz|meno=Dittmar|vydavateľ=Palgrave Macmillan|miesto=Singapore|rok=2019|doi=https://doi.org/10.1007/978-981-13-9817-9_5|kapitola=Was Russia a Colonial Empire?|url=https://cyberleninka.ru/article/n/byla-li-rossiya-kolonialnoy-imperiey-chast-1/viewer}}</ref> ==Dobytie Sibírskeho chanátu== [[Súbor:Herberstein-Moscovia-NE.png|náhľad|Mapa z roku [[1549]] zobrazujúca [[Ural (pohorie)|Ural]] a západnú [[Sibír]], s riekou [[Ob]]]] [[Súbor:CEM-15-Asia-Mercator-1595-Russia-2533.jpg|náhľad|Mapa [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]] (v žltých hraniciach) z roku [[1595]]]] Ruské dobývanie [[Sibír|Sibíri]] sa začalo v júli [[1581]], keď približne 540 kozákov pod vedením [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]] vpadlo na územie Vogulov, poddaných chána Kučuma, vládcu [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Kozákov sprevádzali litovskí a nemeckí žoldnieri a vojnoví zajatci. Počas roka [[1581]] oddiel prechádzal územím známym ako Jugra a dobyla mestá Vogul a Ostiak, pričom zajali aj Kučumovho vyberača daní.<ref name="Lincoln"/>{{rp|55/667}} Po sérii tatárskych protiútokov ako odvety za ruský postup sa Jermakove sily pripravili na kampaň s cieľom dobyť Kašlik, hlavné mesto [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Jednotka sa nalodila v máji [[1582]]. Po trojdňovej bitke na brehu rieky [[Irtyš]] zvíťazil Jermak nad spojenými silami chána Kučuma a šiestich spojeneckých tatárskych kniežat. [[29. jún|29. júna]] boli kozácke sily napadnuté Tatármi, ale opäť ich odrazili. Počas septembra [[1582]] chán zhromažďoval svoje sily na obranu Kašliku. Horda sibírskych Tatárov, Vogulov a Ostiakov sa zhromaždila na vrchu Čjuvaš, aby sa bránila pred kozáckym útokom. [[1. október|1. októbra]] bol odrazený prvý pokus kozákov o dobytie pevnosti na vrchu Čjuvaš. [[23. október|23. októbra]] sa kozáci po štvrtýkrát pokúsili dobyť tatársku pevnosť na vrchu Čjuvaš. Tatári podnikli protiútok a bolo zabitých viac ako sto kozákov. Kozácka paľba však prinútila Tatárov ustúpiť, pričom na bojisku zanechali dva kanóny. Jermak [[26. október|26. októbra]] vstúpil do Kašliku. Chán Kučum ustúpil do stepí a v priebehu nasledujúcich rokov preskupil svoje sily. [[6. august|6. augusta]] [[1585]] uprostred noci náhle zaútočil na Jermaka a porazil väčšinu jeho armády.<ref name="Lincoln"/>{{rp|60/667}} Detaily sú sporné. Ruské zdroje tvrdia, že Jermak bol zranený a pokúsil sa utiecť preplávaním rieky Wagaj, ktorá je prítokom rieky [[Irtyš]], ale utopil sa pod váhou vlastného krúžkového brnenia . Zvyšky Jermakových síl pod velením Meščerjaka ustúpili z Kašliku a pri odchode mesto zničili. V roku [[1586]] sa Rusi vrátili a po tom, čo si pomocou delostrelectva podmanili [[Chantyjsko-Mansijsko|Chantov a Mansijov]], založili pevnosť [[Ťumeň]] neďaleko ruín Kašliku. Na tatárske kmene podriadené chánovi Kučumovi viedli Rusi v rokoch [[1584]] až [[1595]] niekoľko útokov, chán Kučum sa však vyhol zajatiu. Nakoniec v auguste [[1598]] bol chán Kučum porazený v bitke pri Irmeni neďaleko rieky [[Ob (rieka)|Ob]]. V priebehu bojov bola sibírska kráľovská rodina zajatá Rusmi, chán Kučum však opäť utiekol. Rusi odviedli členov Kučumovej rodiny do Moskvy, kde títo zostali ako rukojemníci. Potomkovia chánovej rodiny sa stali známymi ako kniežatá Sibírski a ako rodina prežili prinajmenšom do konca 19. storočia. Napriek Kučumovmu úteku zajatie jeho rodiny ukončilo politické a vojenské aktivity a on sa stiahol na územie Nogajskej hordy v južnej Sibíri. Bol v kontakte s cárom a požiadal ho, aby mu bola udelená malá oblasť na brehu rieky [[Irtyš]] ako jeho panstvo. Cár to odmietol a navrhol Kučumovi, aby prišiel do Moskvy a „utešil sa“ v službách cára. Starý chán ponuku neprijal a odišiel do [[Buchara|Buchary]], kde ako starý muž oslepol a zomrel v exile niekedy okolo roku [[1605]].  ==Dobývanie a prieskum== [[Súbor:IstSib098_1.jpg|náhľad|Moskovskí velitelia v novovybudovanej pevnosti [[Ťumeň]], ilustrácia z [[Remezovský letopis|Remezovského letopisu]]]] [[Súbor:Growth_of_Russia_1547-1725.png|náhľad|Rozširovanie územia [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]]]] Prvotnou motiváciou kozáckych výprav bol výber tzv. „jasaku“, kožušinovej dane, od domorodcov. Za tým účelom bola vybudovaná na sútokoch hlavných riek séria zimných základní („zimovie“) a pevností („ostrogy“). Prvými takými základňami boli [[Ťumeň]] (založený v roku [[1586]] Vasilijom Sukiom a Ivanom Miasným) a [[Toboľsk]] (založený v roku [[1586]] Danilom Čulkovom).<ref name="Lantzef">{{Citácia knihy|titul=Eastward to Empire: Exploration and Conquest on the Russian Open Frontier, to 1750.|priezvisko=Lantzeff|meno=George V.|vydavateľ=McGill-Queen's U.P.|miesto=Montreal|rok=1973|isbn=0-7735-0133-9|priezvisko2=Pierce|meno2=Richard A.}}</ref> [[Toboľsk]] sa stal nervovým centrom expanzie.<ref name="Lincoln">{{Citácia knihy|titul=The Conquest of a Continent: Siberia and the Russians.|priezvisko=Lincoln|meno=W. Bruce|vydavateľ=Cornell University Press|miesto=Ithaca, N.Y.|rok=2007|isbn=978-0-8014-8922-8}}</ref> Na severe boli za účelom zdanenia Nencov postavené Berezovo ([[1593]]) a Mangazeja ([[1600]]{{--}}[[1601]]), zatiaľ čo na východe boli na ochranu [[Toboľsk|Toboľska]] a podmanenie si Narymských Ostiakov založené Surgut ([[1594]]) a Tara ([[1594]]). Z nich bola najvýznamnejšia Mangazeja a stala sa základňou pre ďalší prieskum smerom na východ.<ref name="Fischer">{{Citácia knihy|titul=The Russian Fur Trade, 1550–1700.|priezvisko=Fisher|meno=Raymond Henry|vydavateľ=University of California Press|rok=1943}}</ref> Pri ruskom postupe pozdĺž rieky [[Ob (rieka)|Ob]] a jej prítokov boli vybudované opevnené osady Ketsk (1602) a [[Tomsk]] ([[1604]]). Ozbrojenci z Ketska dosiahli v roku [[1605]] rieku [[Jenisej]] a splavili ju až k ústiu prítoku Sym; o dva roky neskôr lovci a obchodníci z Mangazeje splavili rieku Turuchan až k jej sútoku s [[Jenisej|Jenisejom]], kde založili zimovisko Turuchansk. Do roku [[1610]] dosiahli muži z Turuchanska ústie [[Jenisej|Jeniseja]] a plavili sa proti jeho prúdu až k rieke Sym, kde narazili na konkurenčných výbercov daní z Ketska. S cieľom zabezpečiť podmanenie miestneho obyvateľstva boli založené opevnené osady Jenisejsk ([[1619]]) a [[Krasnojarsk]] ([[1628]]).<ref name="Fischer"/> Po smrti chána Kučuma a rozpadnutí akéhokoľvek organizovaného sibírskeho odporu Rusi postupovali najskôr k [[Bajkal (jazero)|Bajkalskému jazeru]] a potom k [[Ochotské more|Ochotskému moru]] a k rieke [[Amur (rieka)|Amur]]. Keď však prvýkrát dosiahli čínske hranice, narazili na organizované vojsko vybavené delostrelectvom a tu sa zastavili. Rusi dosiahli [[Tichý oceán]] v roku [[1639]]. Po dobytí [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] ([[1598]]) sa celá severná Ázia – oblasť oveľa väčšia ako starý chanát – stala známou ako [[Sibír]] a do roku [[1640]] sa východné hranice Ruska rozšírili o viac ako niekoľko miliónov štvorcových kilometrov. V istom zmysle [[Sibírsky chanát|chanát]] pretrvával vo vedľajšom titule „ cár Sibíri“, ktorý sa stal súčasťou titulu ruských vládcov. Imperiálna expanzia zahŕňala výpravy proti prúdu alebo po prúde riek s cieľom hľadať domorodé obyvateľstvo, ktoré by sa pridalo na „zoznamy“ platcov kožušinovej dane („jasaku“). Tento proces v rozpore s cárskymi dekrétmi zahŕňal značné množstvo násilia a nátlaku. Hoci získavanie kožušín zohralo významnú úlohu v sibírskej expanzii, nebolo to jediný dôvod. Ruskí vodcovia sa tiež snažili nájsť a vytvoriť obchodné cesty na východ. Podobne ich motivovalo rozvíjať obchod na [[Sibír|Sibíri]], a to jednak preto, aby zásobovali územie potrebným tovarom, ako aj preto, aby profitovali z nepriamych daňových príjmov z obchodovaného tovaru. Daňové príjmy sa vyberali prostredníctvom siete colných stanovíšť, ktoré štát zriadil po celej [[Sibír|Sibíri]], a dokonca sa najímali aj emigranti{{--}}obchodníci zo [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]]{{--}}zvyčajne nazývaní Bucharania{{--}}aby pomáhali s colnou správou a diplomatickými úlohami.<ref name="Monahan">{{Citácia knihy|titul=The Merchants of Siberia: Trade in Early Modern Eurasia.|priezvisko=Monahan|meno=Erika|vydavateľ=Cornell University Press|rok=2016|isbn=9780801454073}}</ref>{{rp|462}} ==Vplyv na domorodé obyvateľstvo Sibíri== [[Súbor:Кожаный_панцирь.jpg|náhľad|Plátové brnenie zo stvrdnutej kože vystuženej drevom a kosťami domorodých Sibírčanov]] [[Súbor:Koryak_armor.jpeg|náhľad|Tradičné [[koriaci|koriacké]] brnenie okolo roku [[1900]]]] V prípadoch, keď boli kozácke požiadavky domorodým obyvateľstvom odmietnuté, títo reagovali násilím. Ruská výprava hľadajúca úrodné oblasti{{#tag:ref|Klimatické podmienky neumožňovali sibírskym posádkam dopestovať si svoje obilie a tieto boli odkázané na dovoz z európskej časti Ruska, no cesta tovaru do východných oblastí trvala až 4 roky, z Poamuria by dovoz trval 2 mesiace.<ref name="Lincoln"/>{{rp|89/667}}|group=pozn.}} pod vedením Vasilija Pojarkova v roku [[1645]] objavila v Poamurí osídlenom Daurami vhodné podmienky na pestovanie pšenice, no zároveň objavila striebro a pri hľadaní jeho ďalších žíl umučila a zabila mnoho Daurov.<ref name="Lincoln"/>{{rp|85/667}} Pri výprave Jerofeja Chabarova v roku [[1650]] Daurovia spočiatku opustili svoje dediny zo strachu pred krutosťou predchádzajúcej Pojarkovovej výpravy. Pri Chabarovovom druhom príchode sa Daurovia sa bránili Rusom, ale v priamej bitke boli zmasakrovaní, padlo ich 900 pri strate jedného kozáka.<ref name="Lincoln"/>{{rp|91/667}} Z pôvodnej populácie 20&nbsp;000 obyvateľov [[Kamčatka|Kamčatky]] zostalo po prvom polstoročí ruského dobytia 8&nbsp;000.<ref name="Bisher">{{Citácia knihy|titul=White Terror: Cossack Warlords of the Trans-Siberian|priezvisko=Bisher|meno=Jamie|vydavateľ=Routledge|rok=2006|isbn=1135765952}}</ref>{{rp|6}} V 40. rokoch 17. storočia boli [[Jakuti]] vystavení násilným výpravám počas ruského postupu na územia blízko rieky [[Lena (rieka)|Leny]]. Na [[Kamčatka|Kamčatke]] boli v 90. rokoch 17. storočia podľa západného historika Stephena Shenfielda tomuto útoku zo strany Rusov vystavení aj [[Koriaci]], Kamčadali a Čukčovia.<ref name="Levene">{{Citácia knihy|titul=Genocide in the Age of the Nation State: Volume 2: The Rise of the West and the Coming of Genocide|priezvisko=Levene|meno=Mark|vydavateľ=I.B.Tauris|rok=2005|isbn=0857712896}}</ref> Keď Rusi od domorodcov nezískali požadované množstvo jasaku, guvernér Jakutska, Piotr Golovin, kozák, použil na obesenie domorodých mužov háky na mäso. V povodí rieky [[Lena (rieka)|Lena]] sa v priebehu 40 rokov znížila populácia [[Jakuti|Jakutov]] o 70 %, domorodé ženy boli znásilňované a spolu s deťmi často zotročované, aby domorodcov prinútili platiť jasak.<ref name="Economist">{{Citácia periodika|titul=The Amur's siren song|periodikum=The Economist (From the print edition: Christmas Specials ed.).|dátum=2009-12-07|url=https://www.economist.com/christmas-specials/2009/12/17/the-amurs-siren-song|dátum prístupu=2026-10-10}}</ref> Dobytie Sibíri malo za následok aj šírenie chorôb. Celková sibírska populácia na prahu novoveku bola odhadovaná na 300&nbsp;000 osôb. [[Kiahne]] prvýkrát zasiahli západnú [[Sibír]] v roku [[1630]]. V 50. rokoch 17. storočia sa rozšírili na východ od rieky [[Jenisej]], kde pripravili o život až 80 percent príslušníkov tunguzského a jakutského obyvateľstva. V 90. rokoch 17. storočia znížili epidémie kiahní početnosť Jukagirov odhadom o 44 percent. Choroba sa rýchlo šírila medzi jednotlivými skupinami naprieč [[Sibír|Sibírou]]. Úmrtnosť počas epidémií dosahovala až 50 percent populácie. Epidémia sa vracala v intervaloch dvadsiatich až tridsiatich rokov a mala zničujúce následky najmä pre mladých ľudí.<ref name="Richards">{{Citácia knihy|titul=The Unending Frontier: An Environmental History of the Early Modern World|priezvisko=Richards|meno=John F.|vydavateľ=University of California Press|rok=2003|isbn=0520939352}}</ref>{{rp|538}} Na [[Kamčatka|Kamčatke]] Rusi v rokoch [[1706]], [[1731]] a [[1741]] potlačili povstania Itelmenov proti svojej vláde. Prvýkrát boli Itelmeni vyzbrojení kamennými zbraňami a boli zle pripravení a vybavení, ale druhýkrát použili strelné zbrane. Rusi sa v rokoch [[1745]] až [[1756]] snažili podmaniť si [[Koriaci|Koriakov]] vybavených delami a lukmi. Ruskí kozáci tiež čelili prudkému odporu a boli nútení vzdať sa pokusov o vyhladenie [[Čukčovia|Čukčov]] v rokoch [[1729]], [[1730]]{{--}} [[1731]] a [[1744]]{{--}}[[1747]].<ref name="Black">{{Citácia knihy|titul=War and the World: Military Power and the Fate of Continents, 1450–2000|priezvisko=Black|meno=Jeremy|vydavateľ=Yale University Press|miesto=New Haven and London|rok=1998|isbn=978-0300147698}}</ref> Po ruskej porážke v roku [[1729]] od Čukčov bol ruský veliteľ major Pavluckij zodpovedný za ruskú vojnu proti Čukčom a masové masakry a zotročovanie čukotských žien a detí v rokoch [[1730]]{{--}}[[1731]], ale jeho krutosť len podnietila odpor Čukčov.<ref name="Forsyth">{{Citácia knihy|titul=A History of the Peoples of Siberia: Russia's North Asian Colony 1581-1990|priezvisko=Forsyth|meno=James|vydavateľ=Cambridge University Press|miesto=Cambridge|rok=1992|isbn=0 521 40311 1}}</ref>{{rp|145-146}} V roku [[1742]] nariadila cárovná [[Alžbeta I. (Rusko)|Alžbeta I.]] čistku Čukčov a [[Koriaci|Koriakov]] s cieľom úplne ich vyhnať z ich rodných krajín a vojnou vymazať ich kultúru. Príkaz znel, aby boli domorodci „úplne vyhubení“, pričom Pavluckij opäť viedol túto vojnu v rokoch [[1744]] až [[1747]], v ktorej viedol kozákov „s pomocou Všemohúceho Boha a k šťastiu Jej Cárskej Výsosti“, aby povraždili čukotských mužov a zotročili ich ženy a deti ako korisť. Čukči však túto kampaň ukončili a prinútili ich vzdať sa tým, že Pavluckého sťali a zabili.<ref name="Forsyth"/>{{rp|146}} Rusi tiež v rokoch [[1744]] a [[1753]]{{--}}[[1754]] viedli vojny a masakry proti [[Koriaci|Koriakom]]. Keď sa Rusi pokúsili prinútiť domorodcov konvertovať na kresťanstvo, rôzne domorodé národy ako [[Koriaci]], Čukči, Itelmeni a Jukagiri sa v 40. rokoch 18. storočia zjednotili, aby vyhnali Rusov z ich územia, čo vyvrcholilo útokom na pevnosť [[Nižnekamčatsk]] v roku [[1746]].<ref name="Forsyth"/>{{rp|147}} [[Kamčatka]] je dnes európska z hľadiska demografie a kultúry, pričom iba 5 % jej obyvateľov tvoria pôvodní obyvatelia, čo je približne 10&nbsp;000 oproti predchádzajúcemu počtu 150&nbsp;000. K poklesu došlo v dôsledku infekčných chorôb, ako sú [[kiahne]] a masové masakry Itelmenov a [[Koriaci|Koriakov]] kozákmi po anexii v roku [[1697]] počas prvých desaťročí ruskej vlády. Vraždenie ruskými kozákmi zdevastovalo pôvodné obyvateľstvo Kamčatky. Okrem masakrov kozáci devastovali aj divokú zver zabíjaním obrovského množstva zvierat kvôli kožušine.<ref name="Motte">{{Citácia knihy|titul=Siberia. Worlds Apart|priezvisko=Motte|meno=Victor L.|vydavateľ=Routledge|rok=1998|isbn=9780813318370}}</ref>{{rp|44}} 90 % Kamčadalov a polovica Vogulov bolo zabitých od osemnásteho do devätnásteho storočia a rýchle vyvražďovanie domorodého obyvateľstva viedlo k úplnému vyhladeniu celých etnických skupín, pričom Nikolaj Jadrincev dokázal v roku [[1882]] vymenovať približne 12 vyhladených skupín. Veľkú časť masakrov spôsobil obchod so sibírskymi kožušinami.<ref name="Etkind">{{Citácia knihy|titul=Internal Colonization. Russia's Imperial Experience|priezvisko=Etkind|meno=Alexander|vydavateľ=Polity Press|rok=2011|isbn=978-0-7456-5129-3}}</ref> Ruská inteligencia na Sibíri, tzv. „oblastnici“ v 19. storočí uznávali, že domorodci sú vystavení násilnému vykorisťovaniu a tvrdili, že situáciu napravia svojou navrhovanou regionalistickou politikou. <ref name="Wood">{{Citácia knihy|titul=Russia's Frozen Frontier: A History of Siberia and the Russian Far East 1581–1991 (illustrated ed.).|priezvisko=Wood|meno=Alan|vydavateľ=A&C Black|rok=2011|isbn=978-0340971246}}</ref> Aleuti v Aleutských horách boli počas prvých 20 rokov ruskej vlády vystavení genocíde a otroctvu zo strany ruských obchodníkov s kožušinami, pričom aleutské ženy a deti Rusi zajali a aleutskí muži boli zmasakrovaní.<ref name="Forsyth"/>{{rp|151}} Slovanskí Rusi početne prevyšujú všetkých pôvodných obyvateľov [[Sibír|Sibíri]] a jej miest s výnimkou republík [[Tuviansko|Tuva]] a [[Sacha]], pričom slovanskí Rusi tvoria väčšinu v republike [[Buriatsko]] a [[Altajsko]] a početne prevyšujú [[Buriatsko|Buriatov]] a pôvodných obyvateľov [[Altajsko|Altaja]]. Burjati tvoria iba 33,5 % vlastnej republiky, Altajčania 37 % a Čukčovia iba 28 %; Evenkov, Chantov, Mansijov a Nenetov početne prevyšujú prisťahovalci o 90 %. Domorodci a ich spôsob života boli terčom útokov cárov a sovietskej politiky. Etnickým Rusom boli prideľované stáda sobov a divá zver, ktoré cári a Sovieti skonfiškovali. Stáda sobov boli zle hospodárené až do bodu vyhynutia.<ref name="Batalden">{{Citácia knihy|titul=The Newly Independent States of Eurasia: Handbook of Former Soviet Republics|priezvisko=Batalden|meno=Stephen K.|vydavateľ=Greenwood Publishing Group|rok=1997|isbn=0897749405}}</ref> ==Časová os dobývania== ===16. storočie: Dobytie západnej Sibíri=== * [[1581]]{{--}}[[1585]]{{--}}Sibírska kampaň kozáka [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]]. * [[1586]]{{--}}Vasilij Sukin založil [[Ťumeň]] (prvé ruské mesto na [[Sibír|Sibíri]]) na mieste bývalého hlavného mesta [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. * [[1587]]{{--}}Na [[Irtyš|Irtyši]] bolo založené mesto [[Toboľsk]], ktoré sa neskôr stalo „hlavným mestom Sibíri“. * [[1590]]{{--}}Prvý dekrét o presídlení ruského obyvateľstva na Sibír (35 „roľníckych ľudí“ z okresu [[Solvyčegodsk]] „s manželkami a deťmi a s celým majetkom“ bolo poslaných usadiť sa na [[Sibír]]) * [[1593]]{{--}}Založenie [[Berezovo|Berezova]] * [[1594]]{{--}}Založenie [[Surgut|Surgutu]] a Tary * [[1595]]{{--}}Založenie [[Obdorsk|Obdorska]] * [[1598]]{{--}}Dobytie Strakatej hordy ({{vjz|rus|Пегая Орда}}), založenie [[Narym|Narymu]]. * [[1598]]{{--}}Bitka pri Irmeni, konečné dobytie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. ===17. storočie: Od Jeniseja po Tichý oceán, konflikty s Čínou a Džungarským chanátom=== [[Súbor:Mongolsko_v_1636.svg|náhľad|Mapa [[Sibír|Sibíri]], stav z roku [[1636]]]] * [[1601]]{{--}}Založenie Mangazeje (na ovládnutie západosibírskych Samojedov) * [[1604]]{{--}}Založenie [[Tomsk|Tomska]] ako pevnosti proti Džungarom a jenisejským Kirgizom * [[1607]]{{--}}Založenie Turuchanska (prvé mesto na rieke Jenisej), podmanenie si Encov * [[1618]]{{--}}Založenie Kuznecka * [[1619]]{{--}}Založenie Jenisejska * [[po roku 1620]]{{--}}Neznáma neúspešná výprava na polostrov [[Tajmýrsky polostrov|Tajmyr]] (nálezy v zálive Simsa a na ostrovoch Faddeja) * [[1623]]{{--}}Pjanda ako prvý dosiahol rieku [[Lena (rieka)|Lena]] v oblasti Kirenska * [[1628]]{{--}}Vojvoda Andrej Dubenskij založil [[Krasnojarsk]] na [[Jenisej|Jeniseji]], založenie Kanského ostrožku * [[1630]]{{--}}Vasilij Bugor založil Kirensk na [[Lena (rieka)|Lene]], Ivan Galkin založil zimovisko Ilim * [[1631]]{{--}}Ataman Maxim Perfiljev založil Bratský ostrog na Angare, založenie Usť-Kutského ostrogu * [[1632]]{{--}}Piotr Beketov založil [[Jakutsk]] a Žigansk. O dva roky neskôr Jakuti porazili kozácky oddiel Ivana Galkina na Lene a obľahli [[Jakutsk]]. K takémuto protiútoku miestneho obyvateľstva došlo najmä v dôsledku sporov medzi kozáckymi oddielmi (z Mangazeje a Jenisejska), ktoré sa nezhodli v otázke vyberania jasaku (naturálnej dane). * [[1633]]{{--}}Ivan Rebrov objavil ústie riek [[Lena (rieka)|Lena]] a Jana. * [[1638]]{{--}}Zriadenie Jakutského vojvodstva; jazdecká výprava stotníka Ivanova k rieke [[Indigirka]] proti Jukagirom. * [[1638]]{{--}}Výprava stolníka Piotra Golovina a pisára Jefima Filatova k rieke [[Lena (rieka)|Lena]] s cieľom vybudovať pevnosť (ostrog). * [[1639]]{{--}}Kopylov vyslal oddiel pod velením Ivana Moskvitina k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1643]]{{--}}Ataman Vasilij Kolesnikov dosiahol [[Bajkal (jazero)|Bajkalské jazero]], zatiaľ čo Michail Staduchin dorazil k rieke Kolyma. * [[1643]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova do oblasti rieky [[Amur (rieka)|Amur]] a plavba po [[Amur (rieka)|Amure]] až k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1644]]{{--}}[[1645]]{{--}}Ťaženie kozákov proti Burjatom v Angarskej stepi. * [[1646]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova: cesta z [[Jakutsk|Jakutska]] k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1647]]{{--}}Ivan Moskvitin založil Ochotsk. * [[1648]]{{--}}[[Semion Dežnev]] preplával cez [[Beringov prieliv]] ako prvý Európan, a to 80 rokov pred [[Vitus Bering|Vitusom Beringom]]. * [[1648]]{{--}}[[1653]]{{--}}Výpravy Jerofeja Chabarova do Daurie.<ref name="Lincoln"/>{{rp|85-91/667}} * [[1649]]{{--}}[[1689]]{{--}}Hraničný konflikt medzi Ruskom a ríšou [[Čching]]. * [[1652]]{{--}}Bitka pri pevnosti Ačan. * [[1653]]{{--}}V Zabajkalsku boli založené mestá [[Čita]] a Nerčinsk. * [[1655]]{{--}}Obliehanie pevnosti Kumar. * [[1661]]{{--}}Jakov Pochabov založil na rieke [[Angara]] [[Irkutsk]]. * [[1665]]{{--}}Gavrila Lovcov založil na rieke Selenga pevnosť Selenginsk. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}Začiatok konfliktov medzi [[Džungársko|Džungármi]] a Ruskom. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}[[Džungársko|Džungárske]] dobytie oblasti [[Jenisej|Jeniseja]]; Rusko stráca významné časti Sibíri. * [[1666]]{{--}}Na rieke Uda, pri jej sútoku so Selengou, bola založená zimná stanica Uda, neskôr známa ako pevnosť Uda. * [[1685]]{{--}}[[1686]]{{--}}Obliehanie Albazina * [[1686]]{{--}}Neúspešný pokus o preniknutie na polostrov Tajmyr (Ivan Tolstouchov): výprava sa stratila. [[Súbor:Chengde_painting.JPG|náhľad|Čchingské vojská vyháňajú Rusov od [[Amur (rieka)|Amuru]] (novodobý čínsky obraz v letnom paláci v Džehole)]] * [[1689]]{{--}}[[Čching|Čína]] a Rusko podpisujú [[Nerčinská zmluva|Nerčinskú zmluvu]] ({{vjz|rus|Нерчинский договор}}, {{V jazyku|cmn|尼布楚|}}, {{py|Níbuchǔ}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krausse | meno = Alexis | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia in Asia; a record and a study, 1558-1899 | url = https://archive.org/details/russiainasiaare00kraugoog/mode/2up | vydavateľ = Henry Holt and Company | dátum vydania = 1899 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-18 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Dočasné zastavenie ruskej expanzie v Poamurí. * [[1692]]{{--}}Výprava ruských vojakov proti jenisejským [[Kirgizi|Kirgizom]]; porážka Tubinského ulusu. V boji zahynulo až 700 [[Kirgizi|Kirgizov]]. * [[1697]]{{--}}[[1698]]{{--}}Pripojenie [[Kamčatka|Kamčatky]] počas výpravy Vladimira Atlasova * [[1699]]{{--}}Počas návratu k pevnosti [[Anadyr]] bol zničený oddiel Serjukova ===18. storočie: Dobytie Čukotky a Kamčatky=== * [[1703]]{{--}}[[1715]]{{--}}Povstanie na Kamčatke proti Rusom, počas ktorého boli vypálené väznice v Bolšerecku a Aklansku a zabitých asi 200 kozákov; v roku 1705 [[Koriaci]] zničili kozácky oddiel vedený Protopopovom. V roku [[1715]] Rusi dobyli najväčšiu koriackú osadu, Bolšoj Posad. * [[1709]]{{--}}V podhorí [[Altaj]] bola založená väznica Bikatun * [[1709]]{{--}}[[1710]]{{--}}Džungari napadli južnú Sibír * [[1711]]{{--}}Danila Antsiferov objavila [[Kurilské ostrovy]] * [[1712]]{{--}}Kozácka vzbura na Kamčatke, vražda kozáckych náčelníkov (Atlasova, Čirikova a Mironova) * [[1712]]{{--}}Merkúr Vagin objavuje Novosibírske ostrovy * [[1716]]{{--}}Založenie Omsku * [[1716]]{{--}}Obliehanie Jamyševa * [[1720]]{{--}}Bitka pri Zajsane * 30.{{--}}40. roky 18. storočia {{--}}Vojenské výpravy ruských oddielov pod velením Pavluckého na Čukotku * [[1733]]{{--}}[[1743]]{{--}}Veľká severná expedícia na preskúmanie sibírskeho pobrežia Severného ľadového oceánu (Chariton Laptev, Semjon Čejuskin): preskúmaný opustený Tajmýr, objavené pohorie Byrranga a mys Čeľuskin (severný cíp Sibíri). * [[1740]]{{--}}Založenie Petropavlovska-Kamčatského * [[1747]]{{--}}Čukčovia zničili oddiel anadyrského veliteľa * [[1748]]{{--}}[[1755]]{{--}}Sedem vojenských kampaní proti Čukčom * [[1752]]{{--}}Založená pevnosť Gižiginskaja * [[1753]]{{--}}Obliehanie pevnosti Gižiginskaja [[Koriaci|Koriakmi]] * [[1778]]{{--}}Konečná anexia Čukotky ==Ideológia== Ideologické ospravedlnenie ruskej expanzie na [[Sibír]] vychádzalo z interpretácie, že právne začlenenie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] do ruskej ríše dáva Rusku právnu suverenitu nad celým územím siahajúcim od [[Ural (pohorie)|Uralu]] až po Tichý oceán na východe. Skutočné hranice [[Sibír|Sibíri]] sa tak stali veľmi nejasne definovanými a otvorenými interpretácii; v skutočnosti sa ruská expanzia zastavila iba vtedy, keď sa ruské nároky na územie dostali do konfliktu s nárokmi centralizovaných štátov schopných čeliť ruskej expanzii a dôsledne presadzovať svoju vlastnú zvrchovanosť nad daným územím, ako napríklad [[Čching|Čína]]. Druhým ideologickým pilierom ospravedlňujúcim ruský kolonializmus bolo šírenie východného [[Ruská pravoslávna cirkev|pravoslávneho kresťanstva]], hoci táto zámienka pochádzala prevažne od samotných objaviteľov a osadníkov ako ad hoc ospravedlnenie, a nie od samotnej [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]].<ref name="Akimov">{{Citácia periodika|titul=Political Claims, an Extensible Name, and a Divine Mission: Ideology of Russian Expansion in Siberia|periodikum=Journal of Early Modern History|priezvisko=Akimov|meno=Yuri|vydavateľ=Brill|dátum=2021-08-09|ročník=25|číslo=4|strany=277-299|issn=1570-0658|dátum prístupu=2022-11-03|doi=10.1163/15700658-bja10017}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} ==Pozri aj== * [[Nerčinská zmluva]] * [[Dobytie Aztéckej ríše]] * [[Kolonizácia Južnej Ameriky]] == Zdroj == {{Preklad|en|Russian conquest of Siberia|1376376433}} [[Kategória:Čínsko-ruské vzťahy]] [[Kategória:Dejiny Ruska]] [[Kategória:Kolonializmus| ]] t8wy4kv1b0pbzqdg37re14afeuwbr7k 8382675 8382569 2026-10-11T08:58:35Z Pelex 2483 štyl. a jazykové opravy 8382675 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |súčasť=rozširovania [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |obrázok=Surikov_Pokoreniye_Sibiri_Yermakom.jpg |text k obr=Vasilij Surikov, "Jermakovo dobytie Sibíri". Plátno, olej. veľkosť 5.99 x 2.85 m. |popis= |dátum=[[1580]]{{--}}[[1778]] (198 rokov) |miesto=[[Sibír]] |casus= |casus belli= |stav= |výsledok=Ruské víťazstvo |územie=Rozpad a anexácia [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]],<br/>územie medzi [[Ural (pohorie)|Uralom]] a [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] sa stalo súčasťou [[Ruská ríša|Ruského impéria]] |protivník1=[[Súbor:Flag_of_Oryol_(variant).svg|25px]] [[Ruské cárstvo]] (do [[1721]])<br>{{minivlajka|Russian Empire}} [[Ruská ríša]] (po [[1721]])<br>[[Súbor:Flag_of_Don_Cossacks.svg|25px]] [[Kozáci|Donskí kozáci]]<br>Spojenecké sibírske kmene |protivník2=[[Súbor:Flag of the Khanate of Sibir.svg|25px]] [[Sibírsky chanát]] (do [[1598]])<br> [[Daurovia]]<br>[[Jakuti]]<br> [[Korjaci]]<br>[[Čukčovia]]<br>[[Burjati]]<br>[[Súbor:POL COA Gryf.svg|25px]] [[Jaxa (state)|Jaxa]]<br>[[Súbor:Seal of Qing dynasty.svg|25px]] [[Čching|Čchingská ríša]] {{nowrap|([[1652]]{{--}}[[1689]])}}<br>[[Súbor:Banner_of_the_Dzungar_Khanate.png|25px]] Džungarský chanát {{nowrap|([[1665]]{{--}}[[1720]])}}<br>Ostatné sibírske kmene |protivník3= |velitel1= |velitel2= |velitel3= |sila1= |sila2= |sila3= |straty1= |straty2= |straty3= |poznámky= |portál1= }} '''Ruské dobytie Sibíri''' sa odohralo medzi rokmi [[1581]] a [[1778]]. Za počiatok ruskej expanzie sa pokladá [[kozáci|kozácke]] ťaženie [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]] v roku [[1581]] proti [[Sibírsky chanát|Sibírskemu chanátu]]{{#tag:ref|[[Sibírsky chanát]], nástupnícky štát [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] rozprestierajúci na západnej Sibíri, bol v tom čase už len voľnou politickou štruktúrou vazalských území, ktoré boli podkopávané aktivitami ruských objaviteľov.|group=pozn.}}. Ruská expanzia bola vykonávaná málopočetnými silami, ktoré podnikali výpravy, zakladali pevnosti a postupne si podmaňovali miestne kmene. Dochádzalo k prudkým stretom medzi domorodými obyvateľmi [[Sibír|Sibíri]] a ruskými kozákmi, ktorí sa často voči domorodému obyvateľstvu dopúšťali zverstiev.<ref name="Turajev">{{Citácia periodika|titul=Хождение «встречь солнцу» в контексте проблем присоединения Дальнего Востока к Российскому государству (ХVII–ХVIII вв.)|periodikum=Вестник ДВО РАН|priezvisko=Turajev|meno=V. A.|vydavateľ=Институт истории, археологии и этнографии народов Дальнего Востока ДВО РАН|miesto=Vladivostok|ročník=2013|číslo=1|url=https://cyberleninka.ru/article/n/hozhdenie-vstrech-solntsu-v-kontekste-problem-prisoedineniya-dalnego-vostoka-k-rossiyskomu-gosudarstvu-hvii-hviii-vv/viewer|dátum prístupu=2026-10-10}}</ref> Dobytie [[Sibír|Sibíri]] bolo európskou koloniálnou kampaňou porovnateľnou so španielskymi, portugalskými, britskými a francúzskymi kampaňami v Amerike, Ázii a Afrike.<ref name="Schorkovitz">{{Citácia knihy|titul=Shifting Forms of Continental Colonialism.|priezvisko=Schorkowitz|meno=Dittmar|vydavateľ=Palgrave Macmillan|miesto=Singapore|rok=2019|doi=https://doi.org/10.1007/978-981-13-9817-9_5|kapitola=Was Russia a Colonial Empire?|url=https://cyberleninka.ru/article/n/byla-li-rossiya-kolonialnoy-imperiey-chast-1/viewer}}</ref> ==Dobytie Sibírskeho chanátu== [[Súbor:Herberstein-Moscovia-NE.png|náhľad|Mapa z roku [[1549]] zobrazujúca [[Ural (pohorie)|Ural]] a západnú [[Sibír]], s riekou [[Ob]]]] [[Súbor:CEM-15-Asia-Mercator-1595-Russia-2533.jpg|náhľad|Mapa [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]] (v žltých hraniciach) z roku [[1595]]]] Ruské dobývanie [[Sibír]]i sa začalo v júli [[1581]], keď približne 540 kozákov pod vedením [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]] vpadlo na územie Vogulov, poddaných chána Kučuma, vládcu [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Kozákov sprevádzali litovskí a nemeckí žoldnieri a vojnoví zajatci. Počas roka [[1581]] oddiel prechádzal územím známym ako Jugra a dobyla mestá Vogul a Ostiak, pričom zajali aj Kučumovho vyberača daní.<ref name="Lincoln"/>{{rp|55/667}} Po sérii tatárskych protiútokov ako odvety za ruský postup sa Jermakove sily pripravili na kampaň s cieľom dobyť [[Kašlik]], hlavné mesto [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. Jednotka sa nalodila v máji [[1582]]. Po trojdňovej bitke na brehu rieky [[Irtyš]] zvíťazil Jermak nad spojenými silami chána Kučuma a šiestich spojeneckých tatárskych kniežat. [[29. jún]]a boli kozácke sily napadnuté Tatármi, ale opäť ich odrazili. Počas septembra [[1582]] chán zhromažďoval svoje sily na obranu Kašliku. Horda sibírskych Tatárov, Vogulov a Ostiakov sa zhromaždila na vrchu Čjuvaš, aby sa bránila pred kozáckym útokom. [[1. október|1. októbra]] bol odrazený prvý pokus kozákov o dobytie pevnosti na vrchu Čjuvaš. [[23. október|23. októbra]] sa kozáci po štvrtýkrát pokúsili dobyť tatársku pevnosť na vrchu Čjuvaš. Tatári podnikli protiútok a bolo zabitých viac ako sto kozákov. Kozácka paľba však prinútila Tatárov ustúpiť, pričom na bojisku zanechali dva kanóny. Jermak [[26. október|26. októbra]] vstúpil do Kašliku. Chán Kučum ustúpil do stepí a v priebehu nasledujúcich rokov preskupil svoje sily. [[6. august]]a [[1585]] uprostred noci náhle zaútočil na Jermaka a porazil väčšinu jeho armády.<ref name="Lincoln"/>{{rp|60/667}} Detaily sú sporné. Ruské zdroje tvrdia, že Jermak bol zranený a pokúsil sa utiecť preplávaním rieky Wagaj, ktorá je prítokom rieky [[Irtyš]], ale utopil sa pod váhou vlastného krúžkového brnenia . Zvyšky Jermakových síl pod velením Meščerjaka ustúpili z Kašliku a pri odchode mesto zničili. V roku [[1586]] sa Rusi vrátili a po tom, čo si pomocou delostrelectva podmanili [[Chantyjsko-Mansijsko|Chantov a Mansijov]], založili pevnosť [[Ťumeň]] neďaleko ruín Kašliku. Na tatárske kmene podriadené chánovi Kučumovi viedli Rusi v rokoch [[1584]] až [[1595]] niekoľko útokov, chán Kučum sa však vyhol zajatiu. Nakoniec v auguste [[1598]] bol chán Kučum porazený v [[bitka pri Irmeni|bitke pri Irmeni]] neďaleko rieky [[Ob (rieka)|Ob]]. V priebehu bojov bola rodina sibírskeho chána zajatá Rusmi, chán Kučum však opäť utiekol. Rusi odviedli členov Kučumovej rodiny do Moskvy, kde zostali ako rukojemníci. Potomkovia chánovej rodiny sa stali známymi ako kniežatá Sibírski a ako rodina prežili prinajmenšom do konca 19. storočia. Napriek Kučumovmu úteku zajatie jeho rodiny ukončilo politické a vojenské aktivity a on sa stiahol na územie Nogajskej hordy v južnej Sibíri. Bol v kontakte s cárom a požiadal ho, aby mu bola udelená malá oblasť na brehu rieky [[Irtyš]] ako jeho panstvo. Cár to odmietol a navrhol Kučumovi, aby prišiel do Moskvy a „utešil sa“ v službách cára. Starý chán ponuku neprijal a odišiel do [[Buchara|Buchary]], kde ako starý muž oslepol a zomrel v exile niekedy okolo roku [[1605]].  ==Dobývanie a prieskum== [[Súbor:IstSib098_1.jpg|náhľad|Moskovskí velitelia v novovybudovanej pevnosti [[Ťumeň]], ilustrácia z [[Remezovský letopis|Remezovského letopisu]]]] [[Súbor:Growth_of_Russia_1547-1725.png|náhľad|Rozširovanie územia [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]]]] Prvotnou motiváciou kozáckych výprav bol výber tzv. „jasaku“, kožušinovej dane, od domorodcov. Za tým účelom bola vybudovaná na sútokoch hlavných riek séria zimných základní („zimovie“) a pevností („ostrogy“). Prvými takými základňami boli [[Ťumeň]] (založený v roku [[1586]] Vasilijom Sukiom a Ivanom Miasným) a [[Toboľsk]] (založený v roku [[1586]] Danilom Čulkovom).<ref name="Lantzef">{{Citácia knihy|titul=Eastward to Empire: Exploration and Conquest on the Russian Open Frontier, to 1750.|priezvisko=Lantzeff|meno=George V.|vydavateľ=McGill-Queen's U.P.|miesto=Montreal|rok=1973|isbn=0-7735-0133-9|priezvisko2=Pierce|meno2=Richard A.}}</ref> [[Toboľsk]] sa stal nervovým centrom expanzie.<ref name="Lincoln">{{Citácia knihy|titul=The Conquest of a Continent: Siberia and the Russians.|priezvisko=Lincoln|meno=W. Bruce|vydavateľ=Cornell University Press|miesto=Ithaca, N.Y.|rok=2007|isbn=978-0-8014-8922-8}}</ref> Na severe boli za účelom zdanenia Nencov postavené Berezovo ([[1593]]) a Mangazeja ([[1600]]{{--}}[[1601]]), zatiaľ čo na východe boli na ochranu [[Toboľsk|Toboľska]] a podmanenie si Narymských Ostiakov založené Surgut ([[1594]]) a Tara ([[1594]]). Z nich bola najvýznamnejšia Mangazeja a stala sa základňou pre ďalší prieskum smerom na východ.<ref name="Fischer">{{Citácia knihy|titul=The Russian Fur Trade, 1550–1700.|priezvisko=Fisher|meno=Raymond Henry|vydavateľ=University of California Press|rok=1943}}</ref> Pri ruskom postupe pozdĺž rieky [[Ob (rieka)|Ob]] a jej prítokov boli vybudované opevnené osady [[Ketsk]] (1602) a [[Tomsk]] ([[1604]]). Ozbrojenci z Ketska dosiahli v roku [[1605]] rieku [[Jenisej]] a splavili ju až k ústiu prítoku Sym; o dva roky neskôr lovci a obchodníci z Mangazeje splavili rieku Turuchan až k jej sútoku s [[Jenisej]]om, kde založili zimovisko Turuchansk. Do roku [[1610]] dosiahli muži z Turuchanska ústie [[Jenisej|Jeniseja]] a plavili sa proti jeho prúdu až k rieke Sym, kde narazili na konkurenčných výbercov daní z Ketska. S cieľom zabezpečiť podmanenie miestneho obyvateľstva boli založené opevnené osady Jenisejsk ([[1619]]) a [[Krasnojarsk]] ([[1628]]).<ref name="Fischer"/> Po smrti chána Kučuma a rozpadnutí akéhokoľvek organizovaného sibírskeho odporu Rusi postupovali najskôr k [[Bajkal (jazero)|Bajkalskému jazeru]] a potom k [[Ochotské more|Ochotskému moru]] a k rieke [[Amur (rieka)|Amur]]. Keď však prvýkrát dosiahli čínske hranice, narazili na organizované vojsko vybavené delostrelectvom a tu sa zastavili. Rusi dosiahli [[Tichý oceán]] v roku [[1639]]. Po dobytí [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] ([[1598]]) sa celá severná Ázia – oblasť oveľa väčšia ako starý chanát – stala známou ako [[Sibír]] a do roku [[1640]] sa východné hranice Ruska rozšírili o viac ako niekoľko miliónov štvorcových kilometrov. V istom zmysle [[Sibírsky chanát|chanát]] pretrvával vo vedľajšom titule „ cár Sibíri“, ktorý sa stal súčasťou titulu ruských vládcov. Imperiálna expanzia zahŕňala výpravy proti prúdu alebo po prúde riek s cieľom hľadať domorodé obyvateľstvo, ktoré by sa pridalo na „zoznamy“ platcov kožušinovej dane („jasaku“). Tento proces v rozpore s cárskymi dekrétmi zahŕňal značné množstvo násilia a nátlaku. Hoci získavanie kožušín zohralo významnú úlohu v sibírskej expanzii, nebolo to jediný dôvod. Ruskí vodcovia sa tiež snažili nájsť a vytvoriť obchodné cesty na východ. Podobne ich motivovalo rozvíjať obchod na [[Sibír|Sibíri]], a to jednak preto, aby zásobovali územie potrebným tovarom, ako aj preto, aby profitovali z nepriamych daňových príjmov z obchodovaného tovaru. Daňové príjmy sa vyberali prostredníctvom siete colných stanovíšť, ktoré štát zriadil po celej [[Sibír|Sibíri]], a dokonca sa najímali aj emigranti{{--}}obchodníci zo [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]]{{--}}zvyčajne nazývaní Bucharania{{--}}aby pomáhali s colnou správou a diplomatickými úlohami.<ref name="Monahan">{{Citácia knihy|titul=The Merchants of Siberia: Trade in Early Modern Eurasia.|priezvisko=Monahan|meno=Erika|vydavateľ=Cornell University Press|rok=2016|isbn=9780801454073}}</ref>{{rp|462}} ==Vplyv na domorodé obyvateľstvo Sibíri== [[Súbor:Кожаный_панцирь.jpg|náhľad|Plátové brnenie zo stvrdnutej kože vystuženej drevom a kosťami domorodých Sibírčanov]] [[Súbor:Koryak_armor.jpeg|náhľad|Tradičné [[koriaci|koriacké]] brnenie okolo roku [[1900]]]] V prípadoch, keď boli kozácke požiadavky domorodým obyvateľstvom odmietnuté, títo reagovali násilím. Ruská výprava hľadajúca úrodné oblasti{{#tag:ref|Klimatické podmienky neumožňovali sibírskym posádkam dopestovať si svoje obilie a tieto boli odkázané na dovoz z európskej časti Ruska, no cesta tovaru do východných oblastí trvala až 4 roky, z Poamuria by dovoz trval 2 mesiace.<ref name="Lincoln"/>{{rp|89/667}}|group=pozn.}} pod vedením Vasilija Pojarkova v roku [[1645]] objavila v Poamurí osídlenom Daurami vhodné podmienky na pestovanie pšenice, no zároveň objavila striebro a pri hľadaní jeho ďalších žíl umučila a zabila mnoho Daurov.<ref name="Lincoln"/>{{rp|85/667}} Pri výprave Jerofeja Chabarova v roku [[1650]] Daurovia spočiatku opustili svoje dediny zo strachu pred krutosťou predchádzajúcej Pojarkovovej výpravy. Pri Chabarovovom druhom príchode sa Daurovia sa bránili Rusom, ale v priamej bitke boli zmasakrovaní, padlo ich 900 pri strate jedného kozáka.<ref name="Lincoln"/>{{rp|91/667}} Z pôvodnej populácie 20&nbsp;000 obyvateľov [[Kamčatka|Kamčatky]] zostalo po prvom polstoročí ruského dobytia 8&nbsp;000.<ref name="Bisher">{{Citácia knihy|titul=White Terror: Cossack Warlords of the Trans-Siberian|priezvisko=Bisher|meno=Jamie|vydavateľ=Routledge|rok=2006|isbn=1135765952}}</ref>{{rp|6}} V 40. rokoch 17. storočia boli [[Jakuti]] vystavení násilným výpravám počas ruského postupu na územia blízko rieky [[Lena (rieka)|Leny]]. Na [[Kamčatka|Kamčatke]] boli v 90. rokoch 17. storočia podľa západného historika Stephena Shenfielda tomuto útoku zo strany Rusov vystavení aj [[Koriaci]], Kamčadali a Čukčovia.<ref name="Levene">{{Citácia knihy|titul=Genocide in the Age of the Nation State: Volume 2: The Rise of the West and the Coming of Genocide|priezvisko=Levene|meno=Mark|vydavateľ=I.B.Tauris|rok=2005|isbn=0857712896}}</ref> Keď Rusi od domorodcov nezískali požadované množstvo jasaku, guvernér Jakutska, Piotr Golovin, kozák, použil na obesenie domorodých mužov háky na mäso. V povodí rieky [[Lena (rieka)|Lena]] sa v priebehu 40 rokov znížila populácia [[Jakuti|Jakutov]] o 70 %, domorodé ženy boli znásilňované a spolu s deťmi často zotročované, aby domorodcov prinútili platiť jasak.<ref name="Economist">{{Citácia periodika|titul=The Amur's siren song|periodikum=The Economist (From the print edition: Christmas Specials ed.).|dátum=2009-12-07|url=https://www.economist.com/christmas-specials/2009/12/17/the-amurs-siren-song|dátum prístupu=2026-10-10}}</ref> Dobytie Sibíri malo za následok aj šírenie chorôb. Celková sibírska populácia na prahu novoveku bola odhadovaná na 300&nbsp;000 osôb. [[Kiahne]] prvýkrát zasiahli západnú [[Sibír]] v roku [[1630]]. V 50. rokoch 17. storočia sa rozšírili na východ od rieky [[Jenisej]], kde pripravili o život až 80 percent príslušníkov tunguzského a jakutského obyvateľstva. V 90. rokoch 17. storočia znížili epidémie kiahní početnosť Jukagirov odhadom o 44 percent. Choroba sa rýchlo šírila medzi jednotlivými skupinami naprieč [[Sibír|Sibírou]]. Úmrtnosť počas epidémií dosahovala až 50 percent populácie. Epidémia sa vracala v intervaloch dvadsiatich až tridsiatich rokov a mala zničujúce následky najmä pre mladých ľudí.<ref name="Richards">{{Citácia knihy|titul=The Unending Frontier: An Environmental History of the Early Modern World|priezvisko=Richards|meno=John F.|vydavateľ=University of California Press|rok=2003|isbn=0520939352}}</ref>{{rp|538}} Na [[Kamčatka|Kamčatke]] Rusi v rokoch [[1706]], [[1731]] a [[1741]] potlačili povstania Itelmenov proti svojej vláde. Prvýkrát boli Itelmeni vyzbrojení kamennými zbraňami a boli zle pripravení a vybavení, ale druhýkrát použili strelné zbrane. Rusi sa v rokoch [[1745]] až [[1756]] snažili podmaniť si [[Koriaci|Koriakov]] vybavených delami a lukmi. Ruskí kozáci tiež čelili prudkému odporu a boli nútení vzdať sa pokusov o vyhladenie [[Čukčovia|Čukčov]] v rokoch [[1729]], [[1730]]{{--}} [[1731]] a [[1744]]{{--}}[[1747]].<ref name="Black">{{Citácia knihy|titul=War and the World: Military Power and the Fate of Continents, 1450–2000|priezvisko=Black|meno=Jeremy|vydavateľ=Yale University Press|miesto=New Haven and London|rok=1998|isbn=978-0300147698}}</ref> Po ruskej porážke v roku [[1729]] od Čukčov bol ruský veliteľ major Pavluckij zodpovedný za ruskú vojnu proti Čukčom a masové masakry a zotročovanie čukotských žien a detí v rokoch [[1730]]{{--}}[[1731]], ale jeho krutosť len podnietila odpor Čukčov.<ref name="Forsyth">{{Citácia knihy|titul=A History of the Peoples of Siberia: Russia's North Asian Colony 1581-1990|priezvisko=Forsyth|meno=James|vydavateľ=Cambridge University Press|miesto=Cambridge|rok=1992|isbn=0 521 40311 1}}</ref>{{rp|145-146}} V roku [[1742]] nariadila cárovná [[Alžbeta I. (Rusko)|Alžbeta I.]] čistku Čukčov a [[Koriaci|Koriakov]] s cieľom úplne ich vyhnať z ich rodných krajín a vojnou vymazať ich kultúru. Príkaz znel, aby boli domorodci „úplne vyhubení“, pričom Pavluckij opäť viedol túto vojnu v rokoch [[1744]] až [[1747]], v ktorej viedol kozákov „s pomocou Všemohúceho Boha a k šťastiu Jej Cárskej Výsosti“, aby povraždili čukotských mužov a zotročili ich ženy a deti ako korisť. Čukčovia však túto kampaň ukončili a prinútili ich vzdať sa tým, že Pavluckého sťali a zabili.<ref name="Forsyth"/>{{rp|146}} Rusi tiež v rokoch [[1744]] a [[1753]]{{--}}[[1754]] viedli vojny a masakrovali pri tom [[Koriaci|Koriakov]]. Keď sa Rusi pokúsili prinútiť domorodcov konvertovať na kresťanstvo, rôzne domorodé národy ako [[Koriaci]], Čukčovia, Itelmeni a Jukagiri sa v 40. rokoch 18. storočia zjednotili, aby vyhnali Rusov z ich územia, čo vyvrcholilo útokom na pevnosť [[Nižnekamčatsk]] v roku [[1746]].<ref name="Forsyth"/>{{rp|147}} [[Kamčatka]] je dnes európska z hľadiska demografie a kultúry, pričom iba 5 % jej obyvateľov tvoria pôvodní obyvatelia, čo je približne 10&nbsp;000 oproti predchádzajúcemu počtu 150&nbsp;000. K poklesu došlo v dôsledku infekčných chorôb, ako sú [[kiahne]] a masové vraždenie Itelmenov a [[Koriaci|Koriakov]] kozákmi po anexii v roku [[1697]] počas prvých desaťročí ruskej vlády. Vraždenie ruskými kozákmi zdevastovalo pôvodné obyvateľstvo Kamčatky. Okrem masakrov kozáci devastovali aj divokú zver zabíjaním obrovského množstva zvierat kvôli kožušine.<ref name="Motte">{{Citácia knihy|titul=Siberia. Worlds Apart|priezvisko=Motte|meno=Victor L.|vydavateľ=Routledge|rok=1998|isbn=9780813318370}}</ref>{{rp|44}} 90 % Kamčadalov a polovica Vogulov bolo zabitých od osemnásteho do devätnásteho storočia a rýchle vyvražďovanie domorodého obyvateľstva viedlo k úplnému vyhladeniu celých etnických skupín, pričom Nikolaj Jadrincev dokázal v roku [[1882]] vymenovať približne 12 vyhladených skupín. Veľkú časť masakrov spôsobil obchod so sibírskymi kožušinami.<ref name="Etkind">{{Citácia knihy|titul=Internal Colonization. Russia's Imperial Experience|priezvisko=Etkind|meno=Alexander|vydavateľ=Polity Press|rok=2011|isbn=978-0-7456-5129-3}}</ref> Ruská inteligencia na Sibíri, tzv. „oblastnici“ v 19. storočí uznávali, že domorodci sú vystavení násilnému vykorisťovaniu a tvrdili, že situáciu napravia svojou navrhovanou regionalistickou politikou. <ref name="Wood">{{Citácia knihy|titul=Russia's Frozen Frontier: A History of Siberia and the Russian Far East 1581–1991 (illustrated ed.).|priezvisko=Wood|meno=Alan|vydavateľ=A&C Black|rok=2011|isbn=978-0340971246}}</ref> Aleuti v Aleutských horách boli počas prvých 20 rokov ruskej vlády vystavení genocíde a otroctvu zo strany ruských obchodníkov s kožušinami, pričom aleutské ženy a deti Rusi zajali a aleutskí muži boli zmasakrovaní.<ref name="Forsyth"/>{{rp|151}} Slovanskí Rusi početne prevyšujú všetkých pôvodných obyvateľov [[Sibír|Sibíri]] a jej miest s výnimkou republík [[Tuviansko|Tuva]] a [[Sacha]], pričom slovanskí Rusi tvoria väčšinu v republike [[Buriatsko]] a [[Altajsko]] a početne prevyšujú [[Buriatsko|Buriatov]] a pôvodných obyvateľov [[Altajsko|Altaja]]. Burjati tvoria iba 33,5 % vlastnej republiky, Altajčania 37 % a Čukčovia iba 28 %; Evenkov, Chantov, Mansijov a Nencov početne prevyšujú prisťahovalci o 90 %. Domorodci a ich spôsob života boli terčom útokov cárov aj sovietskej politiky. Etnickým Rusom boli prideľované stáda sobov a divá zver, ktoré cári a Sovieti skonfiškovali. So stádami sobov bolo zle hospodárené až do bodu vyhynutia.<ref name="Batalden">{{Citácia knihy|titul=The Newly Independent States of Eurasia: Handbook of Former Soviet Republics|priezvisko=Batalden|meno=Stephen K.|vydavateľ=Greenwood Publishing Group|rok=1997|isbn=0897749405}}</ref> ==Časová os dobývania== ===16. storočie: Dobytie západnej Sibíri=== * [[1581]]{{--}}[[1585]]{{--}}Sibírska kampaň kozáka [[Jermak Timofejevič|Jermaka Timofejeviča]]. * [[1586]]{{--}}Vasilij Sukin založil [[Ťumeň]] (prvé ruské mesto na [[Sibír|Sibíri]]) na mieste bývalého hlavného mesta [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. * [[1587]]{{--}}Na [[Irtyš|Irtyši]] bolo založené mesto [[Toboľsk]], ktoré sa neskôr stalo „hlavným mestom Sibíri“. * [[1590]]{{--}}Prvý dekrét o presídlení ruského obyvateľstva na Sibír (35 „roľníckych ľudí“ z okresu [[Solvyčegodsk]] „s manželkami a deťmi a s celým majetkom“ bolo poslaných usadiť sa na [[Sibír]]) * [[1593]]{{--}}Založenie [[Berezovo|Berezova]] * [[1594]]{{--}}Založenie [[Surgut|Surgutu]] a Tary * [[1595]]{{--}}Založenie [[Obdorsk|Obdorska]] * [[1598]]{{--}}Dobytie Strakatej hordy ({{vjz|rus|Пегая Орда}}), založenie [[Narym|Narymu]]. * [[1598]]{{--}}Bitka pri Irmeni, konečné dobytie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]]. ===17. storočie: Od Jeniseja po Tichý oceán, konflikty s Čínou a Džungarským chanátom=== [[Súbor:Mongolsko_v_1636.svg|náhľad|Mapa [[Sibír|Sibíri]], stav z roku [[1636]]]] * [[1601]]{{--}}Založenie Mangazeje (na ovládnutie západosibírskych Samojedov) * [[1604]]{{--}}Založenie [[Tomsk|Tomska]] ako pevnosti proti Džungarom a jenisejským Kirgizom * [[1607]]{{--}}Založenie Turuchanska (prvé mesto na rieke Jenisej), podmanenie si Encov * [[1618]]{{--}}Založenie Kuznecka * [[1619]]{{--}}Založenie Jenisejska * [[po roku 1620]]{{--}}Neznáma neúspešná výprava na polostrov [[Tajmýrsky polostrov|Tajmyr]] (nálezy v zálive Simsa a na ostrovoch Faddeja) * [[1623]]{{--}}Pjanda ako prvý dosiahol rieku [[Lena (rieka)|Lena]] v oblasti Kirenska * [[1628]]{{--}}Vojvoda Andrej Dubenskij založil [[Krasnojarsk]] na [[Jenisej|Jeniseji]], založenie Kanského ostrožku * [[1630]]{{--}}Vasilij Bugor založil Kirensk na [[Lena (rieka)|Lene]], Ivan Galkin založil zimovisko Ilim * [[1631]]{{--}}Ataman Maxim Perfiljev založil Bratský ostrog na Angare, založenie Usť-Kutského ostrogu * [[1632]]{{--}}Piotr Beketov založil [[Jakutsk]] a Žigansk. O dva roky neskôr Jakuti porazili kozácky oddiel Ivana Galkina na Lene a obľahli [[Jakutsk]]. K takémuto protiútoku miestneho obyvateľstva došlo najmä v dôsledku sporov medzi kozáckymi oddielmi (z Mangazeje a Jenisejska), ktoré sa nezhodli v otázke vyberania jasaku (naturálnej dane). * [[1633]]{{--}}Ivan Rebrov objavil ústie riek [[Lena (rieka)|Lena]] a Jana. * [[1638]]{{--}}Zriadenie Jakutského vojvodstva; jazdecká výprava stotníka Ivanova k rieke [[Indigirka]] proti Jukagirom. * [[1638]]{{--}}Výprava stolníka Piotra Golovina a pisára Jefima Filatova k rieke [[Lena (rieka)|Lena]] s cieľom vybudovať pevnosť (ostrog). * [[1639]]{{--}}Kopylov vyslal oddiel pod velením Ivana Moskvitina k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1643]]{{--}}Ataman Vasilij Kolesnikov dosiahol [[Bajkal (jazero)|Bajkalské jazero]], zatiaľ čo Michail Staduchin dorazil k rieke Kolyma. * [[1643]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova do oblasti rieky [[Amur (rieka)|Amur]] a plavba po [[Amur (rieka)|Amure]] až k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1644]]{{--}}[[1645]]{{--}}Ťaženie kozákov proti Burjatom v Angarskej stepi. * [[1646]]{{--}}Výprava Vasilija Pojarkova: cesta z [[Jakutsk|Jakutska]] k [[Ochotské more|Ochotskému moru]]. * [[1647]]{{--}}Ivan Moskvitin založil Ochotsk. * [[1648]]{{--}}[[Semion Dežnev]] preplával cez [[Beringov prieliv]] ako prvý Európan, a to 80 rokov pred [[Vitus Bering|Vitusom Beringom]]. * [[1648]]{{--}}[[1653]]{{--}}Výpravy Jerofeja Chabarova do Daurie.<ref name="Lincoln"/>{{rp|85-91/667}} * [[1649]]{{--}}[[1689]]{{--}}Hraničný konflikt medzi Ruskom a ríšou [[Čching]]. * [[1652]]{{--}}Bitka pri pevnosti Ačan. * [[1653]]{{--}}V Zabajkalsku boli založené mestá [[Čita]] a Nerčinsk. * [[1655]]{{--}}Obliehanie pevnosti Kumar. * [[1661]]{{--}}Jakov Pochabov založil na rieke [[Angara]] [[Irkutsk]]. * [[1665]]{{--}}Gavrila Lovcov založil na rieke Selenga pevnosť Selenginsk. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}Začiatok konfliktov medzi [[Džungársko|Džungármi]] a Ruskom. * [[1665]]{{--}}[[1667]]{{--}}[[Džungársko|Džungárske]] dobytie oblasti [[Jenisej|Jeniseja]]; Rusko stráca významné časti Sibíri. * [[1666]]{{--}}Na rieke Uda, pri jej sútoku so Selengou, bola založená zimná stanica Uda, neskôr známa ako pevnosť Uda. * [[1685]]{{--}}[[1686]]{{--}}Obliehanie Albazina * [[1686]]{{--}}Neúspešný pokus o preniknutie na polostrov Tajmyr (Ivan Tolstouchov): výprava sa stratila. [[Súbor:Chengde_painting.JPG|náhľad|Čchingské vojská vyháňajú Rusov od [[Amur (rieka)|Amuru]] (novodobý čínsky obraz v letnom paláci v Džehole)]] * [[1689]]{{--}}[[Čching|Čína]] a Rusko podpisujú [[Nerčinská zmluva|Nerčinskú zmluvu]] ({{vjz|rus|Нерчинский договор}}, {{V jazyku|cmn|尼布楚|}}, {{py|Níbuchǔ}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krausse | meno = Alexis | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia in Asia; a record and a study, 1558-1899 | url = https://archive.org/details/russiainasiaare00kraugoog/mode/2up | vydavateľ = Henry Holt and Company | dátum vydania = 1899 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-18 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Dočasné zastavenie ruskej expanzie v Poamurí. * [[1692]]{{--}}Výprava ruských vojakov proti jenisejským [[Kirgizi|Kirgizom]]; porážka Tubinského ulusu. V boji zahynulo až 700 [[Kirgizi|Kirgizov]]. * [[1697]]{{--}}[[1698]]{{--}}Pripojenie [[Kamčatka|Kamčatky]] počas výpravy Vladimira Atlasova * [[1699]]{{--}}Počas návratu k pevnosti [[Anadyr]] bol zničený oddiel Serjukova ===18. storočie: Dobytie Čukotky a Kamčatky=== * [[1703]]{{--}}[[1715]]{{--}}Povstanie na Kamčatke proti Rusom, počas ktorého boli vypálené väznice v Bolšerecku a Aklansku a zabitých asi 200 kozákov; v roku 1705 [[Koriaci]] zničili kozácky oddiel vedený Protopopovom. V roku [[1715]] Rusi dobyli najväčšiu koriackú osadu, Bolšoj Posad. * [[1709]]{{--}}V podhorí [[Altaj]] bola založená väznica Bikatun * [[1709]]{{--}}[[1710]]{{--}}Džungari napadli južnú Sibír * [[1711]]{{--}}Danila Antsiferov objavila [[Kurilské ostrovy]] * [[1712]]{{--}}Kozácka vzbura na Kamčatke, vražda kozáckych náčelníkov (Atlasova, Čirikova a Mironova) * [[1712]]{{--}}Merkúr Vagin objavuje Novosibírske ostrovy * [[1716]]{{--}}Založenie Omsku * [[1716]]{{--}}Obliehanie Jamyševa * [[1720]]{{--}}Bitka pri Zajsane * 30.{{--}}40. roky 18. storočia {{--}}Vojenské výpravy ruských oddielov pod velením Pavluckého na Čukotku * [[1733]]{{--}}[[1743]]{{--}}Veľká severná expedícia na preskúmanie sibírskeho pobrežia Severného ľadového oceánu (Chariton Laptev, Semjon Čejuskin): preskúmaný opustený Tajmýr, objavené pohorie Byrranga a mys Čeľuskin (severný cíp Sibíri). * [[1740]]{{--}}Založenie Petropavlovska-Kamčatského * [[1747]]{{--}}Čukčovia zničili oddiel anadyrského veliteľa * [[1748]]{{--}}[[1755]]{{--}}Sedem vojenských kampaní proti Čukčom * [[1752]]{{--}}Založená pevnosť Gižiginskaja * [[1753]]{{--}}Obliehanie pevnosti Gižiginskaja [[Koriaci|Koriakmi]] * [[1778]]{{--}}Konečná anexia Čukotky ==Ideológia== Ideologické ospravedlnenie ruskej expanzie na [[Sibír]] vychádzalo z interpretácie, že právne začlenenie [[Sibírsky chanát|Sibírskeho chanátu]] do ruskej ríše dáva Rusku právnu suverenitu nad celým územím siahajúcim od [[Ural (pohorie)|Uralu]] až po Tichý oceán na východe. Skutočné hranice [[Sibír|Sibíri]] sa tak stali veľmi nejasne definovanými a otvorenými interpretácii; v skutočnosti sa ruská expanzia zastavila iba vtedy, keď sa ruské nároky na územie dostali do konfliktu s nárokmi centralizovaných štátov schopných čeliť ruskej expanzii a dôsledne presadzovať svoju vlastnú zvrchovanosť nad daným územím, ako napríklad [[Čching|Čína]]. Druhým ideologickým pilierom ospravedlňujúcim ruský kolonializmus bolo šírenie východného [[Ruská pravoslávna cirkev|pravoslávneho kresťanstva]], hoci táto zámienka pochádzala prevažne od samotných objaviteľov a osadníkov ako ad hoc ospravedlnenie, a nie od samotnej [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]].<ref name="Akimov">{{Citácia periodika|titul=Political Claims, an Extensible Name, and a Divine Mission: Ideology of Russian Expansion in Siberia|periodikum=Journal of Early Modern History|priezvisko=Akimov|meno=Yuri|vydavateľ=Brill|dátum=2021-08-09|ročník=25|číslo=4|strany=277-299|issn=1570-0658|dátum prístupu=2022-11-03|doi=10.1163/15700658-bja10017}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} ==Pozri aj== * [[Nerčinská zmluva]] * [[Dobytie Aztéckej ríše]] * [[Kolonizácia Južnej Ameriky]] == Zdroj == {{Preklad|en|Russian conquest of Siberia|1376376433}} [[Kategória:Čínsko-ruské vzťahy]] [[Kategória:Dejiny Ruska]] [[Kategória:Kolonializmus| ]] su5di7a8xe5vzbhpxni3mf3t3hmi7lc 3 756995 8382596 2026-10-10T21:34:34Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8382596 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:34, 10. október 2026 (UTC) tnip1vel7tpyez5np1khy9j077ymho4 0 756996 8382629 2026-10-11T04:17:22Z Starček 199741 Pridaná nová stránka Oravcová (prítok Štiavničky). 2026-11-10. Starček. 8382629 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Oravcová | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region_type = kraj | district = [[Brezno (okres)|Brezno]] | commune = | municipality = [[Jarabá]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Nízke Tatry]], [[Jarabá]] | source_type = Prameň | source_location = [[Čertovica (sedlo)|Čertovica]] | source_elevation = 1179 | source_lat_d = 48.9044 | source_long_d = 19.7340 | mouth = [[Nízke Tatry]], [[Štiavnička (prítok Bystrianky)|Štiavnička]] | mouth_location = [[Nízke Tatry]], [[Jarabá]] | mouth_elevation = 945 | mouth_lat_d = 48.8952 | mouth_long_d = 19.7196 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 1.6 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Footnotes ***--> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-23-02-3116 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Oravcová'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2026-07-15].</ref> je [[potok]] v regióne [[Horehronie]] na území obce [[Jarabá]] v okrese [[Brezno (okres)|Brezno]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Nízke Tatry]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Štiavnička (prítok Bystrianky)|Štiavničky]]. Má dĺžku {{km|1,6}} a je tokom V. rádu. == Prameň == Pramení v {{mnm|1179}} v lesnom [[extravilán]]e v severnej časti územia obce [[Jarabá]] v katastrálnom území Jarabá v okrese [[Brezno (okres)|Brezno]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]; od sedla [[Čertovica (sedlo)|Čertovica]] s {{mnm|1232}} na juhozápad vo vzdialenosti {{km|0,24}}. == Opis toku == Od prameňa tečie juhozápadným smerom lesným [[extravilán]]om obce [[Jarabá]] katastrálne územie Jarabá, ľavým brehom obteká les rovnakého názvu Oravcová, v {{mnm|945}} [[ústie (rieka, potok)|ústi]] v lesnom [[extravilán]]e neďaleko od dolného okraja chatovej oblasti v doline Široká dolina do [[Štiavnička (prítok Bystrianky)|Štiavničky]] ako jej pravostranný prítok. [[Štiavnička (prítok Bystrianky)|Štiavnička]] ďalej ústi do [[Bystrianka|Bystrianky]]<ref>Priebeh Oravcovej v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/14758?pos=48.899793,19.726786,16][cit. 2026-10-11]</ref><ref> Geografické názvy okresu Banská Bystrica A7. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-185/1987 z 3.6.1987. 146 s. S. 53. 079-911-87 GNO (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 21, 148. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. Patrí do okresu [[Brezno (okres)|Brezno]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Pramení, preteká a ústi do [[Štiavnička (prítok Bystrianky)|Štiavničky]] na území obce [[Jarabá]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Nízke Tatry]] a v ich geomorfologickom podcelku [[Ďumbierske Tatry]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-10-11</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 9, 63-66. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref><ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. Oravcová nemá prítok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.71962y=48.89521ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-11 | miesto = | jazyk = }}</ref>. Nachádza sa v ochrannom pásme [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]]. == Pôvod názvu == Názov potoka Oravcová má pôvod v názve lesa rovnakého názvu Oravcová, cez ktorý preteká. Názov lesa bol bez zmeny prenesený na vodný tok. Názov lesa Oravcová môže mať pôvod v osobnom mene Oravec vo význame obyvateľ regiónu Orava alebo osoba pochádzajúca z tohto regiónu; osobné meno bolo rozšírené formantom -ová do podoby Oravcová. Názov potoka v podobe Oravcová sa zaradil ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref><ref>KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 166, 167. ISBN 978-80-8083-511-5.</ref>. Názov vodného toku Oravcová bol štandardizovaný v roku 1987<ref>Geografické názvy okresu Banská Bystrica A7. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-185/1987 z 3.6.1987. 146 s. S. 53, 126. 079-911-87 GNO (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Oravcová nie je jedinečným hydronymom; na Slovensku sú tri vodné toky s týmto názvom (október 2026). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Bystrianky}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Brezno]] [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Ďumbierskych Tatrách]] [[Kategória:Jarabá]] [[Kategória:Povodie Hrona]] 7ysr2syc4fpghamw0v6l3zgzerlff4a 0 756997 8382636 2026-10-11T06:29:18Z Pe3kZA 39673 základ 8382636 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Leštiansky potok | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region1 = | district = [[Zvolen (okres)|Zvolen]] | district1 = | commune = | municipality = [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Krupinská planina]], [[Dačolomská planina]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Záhumnia</nowiki>, [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]] | source_elevation = cca 525 | source_lat_d = 48.3425 | source_long_d = 19.3034 | mouth = [[Krupinská planina]], [[Modrokamenské úboče]] | mouth_location = [[Stará rieka (prítok Tisovníka)|Stará rieka]], [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]] | mouth_elevation = cca 315 | mouth_lat_d = 48.3146 | mouth_long_d = 19.3307 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 4 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia v Banskobystrickom kraji | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-24-02-862 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Ipľa|Ipeľ]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Leštiansky potok'''<ref name=Geo/><ref name=vku/> je vodný tok v [[Krupinská planina|Krupinskej planine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Zvolen (okres)|Zvolen]]. Je pravostranným prítokom [[Stará rieka (prítok Tisovníka)|Starej rieky]] v povodí [[Ipeľ|Ipľa]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 4 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení vo východnej časti [[Krupinská planina|Krupinskej planiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Dačolomská planina]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-11 | miesto = Bratislava}}</ref>, južne od vrchu Záhumnia ({{Mnm|553}})<ref name=vku/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|525}} Od prameňa v lesnom poraste v lokalite Za lúčkami<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.336387,19.307370,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = }}</ref> tečie južným smerom popri ruine kostola, kde prijíma malý ľavostranný prítok. Stáča sa juhovýchodným smerom a popod vrch Nad hájom ({{Mnm|521}}) vedie lesom, kde v rámci Krupinskej planiny prechádza z [[Dačolomská planina|Dačolomskej planiny]] do podcelku [[Modrokamenské úboče]].<ref name=G/> V strednej časti sa postupne stáča viac na juh pod Cerovú ({{Mnm|521}}) a Šuškovú ({{Mnm|469}})<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 145 Javorie – Ostrôžky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2026 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-145-javorie-ostrozky/ | isbn = 978-80-8297-066-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> a preteká Paľkovou dolinou<ref name=vku/> bez významnejších prítokov juhovýchodným smerom. Postupne sa stáčajúc na juh tečie popod Buťovú ({{Mnm|478}})<ref name=Tm/>, kde sa stáča na východ. Pod Macochou ({{Mnm|456}}) sa onedlho v nadmorskej výške približne {{Mnm|315}}<ref name=UGK/> pravostranne vlieva do [[Stará rieka (prítok Tisovníka)|Starej rieky]], prítoku [[Tisovník]]a v povodí [[Ipeľ|Ipľa]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.33089&y=48.31463&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Leštiansky potok pramení a preteká iba územím vojenského obvodu [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]] v [[Zvolen (okres)|okrese Zvolen]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=103 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Le%C5%A1%C5%A5&source=osm&id=1015715469&ds=1&x=19.3214321&y=48.3225021&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Krupinská planina]], [[Modrokamenské úboče]], [[Dačolomská planina]] * [[Lešť (vojenský obvod)]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.33089&y=48.31463&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Tisovníka}} [[Kategória:Vodné toky v Krupinskej planine]] [[Kategória:Povodie Ipľa]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Zvolen]] [[Kategória:Lešť (vojenský obvod)]] 38ylqmbxesjx28uuz8nexvuj8sz6trn 0 756998 8382651 2026-10-11T07:58:06Z ResearcherSVK 217915 Rozšírenie a aktualizácia podľa výročných správ EUBA 2006–2025, pamätnice FHI 2018 a webu fakulty: infobox (2025), história a vývoj katedier, riadenie (AS, vedecká rada, ŠP), dekani, programy 2026/27, akreditácie ACCA/AICPA-CIMA/EMOS, vývoj počtu študentov 2006–2025, veda, porovnanie s fakultami EUBA, uplatnenie absolventov, úspechy študentov, absolventi so zdrojmi. 8382651 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vysoká škola |Názov = Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave |Obrázok = |Popis = |Logo = |Popis loga = |Motto = |Pôvodný názov = Inštitút národohospodárskeho plánovania; Fakulta riadenia Vysokej školy ekonomickej |Latinský názov = |Poloha = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |Skratka = FHI |Typ = fakulta verejnej vysokej školy |Zameranie = hospodárska informatika, štatistika, dátová veda, operačný výskum a ekonometria, účtovníctvo a audítorstvo, aktuárstvo |Náboženská príslušnosť = |Patrón = |Rok založenia = [[1959]] (Inštitút národohospodárskeho plánovania)<br>[[1968]] (Fakulta riadenia)<br>[[1991]] (súčasný názov) |Rok otvorenia = |Rok zatvorenia = |Stav = |Rektor = |Prorektor = |Kvestor = |Predseda = |Prezident = |Viceprezident = |Dekan = prof. Mgr. [[Erik Šoltés]], PhD. |Riaditeľ = |Kancelár = |Počet fakúlt = |Počet zamestnancov = 63 tvorivých zamestnancov {{Small|(2024)}}<ref name="vvc2024" /> |Počet študentov = 1 118 {{Small|(31. 10. 2025)}}<ref name="vseuba2025" /> |Pregraduálny študenti = 680 |Postgraduálny študenti = 422 |Doktorandi = 16 (13 denných a 3 externí) |Rozpočet = 2,55 mil. € {{Small|(dotácia z EUBA, 2025)}}<ref name="met2025" /> |Kampus = |Školské farby = <span style="display:inline-block; width:1.2em; height:0.9em; background:#803594; border:1px solid #555; vertical-align:middle;"></span> fialová |Školská hymna = |Maskot = |Školský časopis = Ekonomika a informatika |Športová reprezentácia = |Člen = |Nositelia Nobelovej ceny = |Miesto = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |Adresa = Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava, Slovenská republika |Telefón = |Web = https://fhi.euba.sk/ |Mail = }} '''Fakulta hospodárskej informatiky [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomickej univerzity v Bratislave]]''' (skr. '''FHI''') je fakulta [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomickej univerzity v Bratislave]] (EUBA) zameraná na hospodársku informatiku, štatistiku a dátovú vedu, operačný výskum a ekonometriu, účtovníctvo a audítorstvo a aktuárstvo. Jej predchodcom bol Inštitút národohospodárskeho plánovania Vysokej školy ekonomickej, založený v roku 1959, ktorý sa v roku 1968 stal Fakultou riadenia; súčasný názov nesie fakulta od roku 1991.<ref name="pamatnica" /> Poskytuje vysokoškolské vzdelanie v bakalárskom, inžinierskom a doktorandskom stupni v slovenskom jazyku.<ref name="podmienky2026" /> Sídli v areáli univerzity na Dolnozemskej ceste v bratislavskej [[Petržalka|Petržalke]]. Fakulta sa člení na päť katedier. K 31. októbru 2025 na nej študovalo 1 118 študentov, čo predstavovalo 16 % študentov univerzity.<ref name="vseuba2025" /> Študijné programy v oblasti účtovníctva majú medzinárodné akreditácie ACCA a AICPA – CIMA a inžiniersky program Data science v ekonómii je ako jediný na Slovensku súčasťou siete European Master in Official Statistics (EMOS).<ref name="aicpa" /><ref name="emos" /> Fakulta patrí medzi fakulty s najväčším záujmom zamestnávateľov o absolventov na Slovensku: v rebríčku portálu Profesia.sk sa podľa údajov za roky 2020 a 2022 umiestnila na 2. mieste a podľa údajov za rok 2023 na 1. mieste spomedzi všetkých fakúlt v krajine.<ref name="profesia2021" /><ref name="profesia2023" /><ref name="profesia2024" /> Absolventi do šiestich rokov od skončenia štúdia mali v roku 2024 najvyššiu priemernú mzdu spomedzi absolventov fakúlt EUBA.<ref name="worki" /> == História == Predchodcom fakulty bol '''Inštitút národohospodárskeho plánovania''' Vysokej školy ekonomickej (VŠE), zriadený s účinnosťou od 1. septembra 1959. Spočiatku nemal vlastné katedry a výučbu zabezpečovali katedry ďalších fakúlt VŠE; prvé dve katedry – Katedra práce a Katedra investícií a základných fondov – vznikli v akademickom roku 1964/65 a v roku 1967 pribudla Katedra cien. Nariadením vlády č. 54/1968 Zb. bol inštitút s účinnosťou od 29. apríla 1968 premenovaný na '''Fakultu riadenia''' VŠE.<ref name="pamatnica" /><ref name="historia" /> Od roku 1971 mala Fakulta riadenia šesť katedier – automatizovaných systémov riadenia, ekonomicko-matematických výpočtov, evidencie, matematiky, štatistiky a teórie riadenia. V rokoch 1971 – 1977 k nej patrilo výpočtové stredisko a v rokoch 1975 – 1992 aj detašované pracovisko v [[Košice|Košiciach]], z ktorého 31. augusta 1992 vznikla [[Podnikovohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave so sídlom v Košiciach|Podnikovohospodárska fakulta]].<ref name="pamatnica" /> Akademický senát VŠE schválil 29. októbra 1991 nový názov '''Fakulta hospodárskej informatiky''', ktorý ministerstvo zaregistrovalo 4. decembra 1991.<ref name="pamatnica" /> Fakulta získala právo udeľovať doktorský titul v roku 1997 a od roku 2003 vydáva časopis ''Ekonomika a informatika''. V roku 2018 si pripomenula 50. výročie vzniku Fakulty riadenia a v roku 2023 55. výročie.<ref name="pamatnica" /><ref name="ssad2019" /><ref name="vseuba2023" /> === Vývoj katedier === Viaceré katedry fakulty majú pôvod v pracoviskách starších ako fakulta alebo v pracoviskách iných fakúlt VŠE: * '''Štatistika a matematika.''' Z Ústavu sociálno-ekonomickej štatistiky (1950) vznikla v roku 1952 Katedra štatistiky a matematiky, ktorá sa v akademickom roku 1960/61 rozdelila na samostatnú Katedru štatistiky a Katedru matematiky. Katedra štatistiky je súčasťou Fakulty riadenia od roku 1968; Katedra matematiky nesie od roku 2011 názov Katedra matematiky a aktuárstva.<ref name="katks" /><ref name="katkma" /><ref name="pamatnica" /> * '''Operačný výskum a ekonometria.''' Katedra ekonomicko-matematických výpočtov vznikla v roku 1961 v rámci Fakulty národohospodárskej VŠE, neskôr pôsobila ako Katedra kybernetiky a Katedra ekonomicko-matematických metód; na Fakultu riadenia prešla v roku 1970 a súčasný názov nesie od roku 1990.<ref name="katkove" /><ref name="pamatnica" /> * '''Účtovníctvo.''' Katedra účtovnej evidencie vznikla v roku 1952, neskôr ako Katedra účtovníctva a dnes Katedra účtovníctva a audítorstva. Jej pracovníci sa podieľali na založení Slovenskej komory audítorov a Slovenskej komory certifikovaných účtovníkov.<ref name="katkua" /> * '''Informatika.''' Katedra automatizovaných systémov riadenia vznikla 1. októbra 1973 z časti Katedry evidencie; 1. júla 1990 ju nahradila Katedra aplikovanej informatiky.<ref name="pamatnica" /> * Katedry práce a investícií z obdobia inštitútu sú dnes predchodcami pracovísk [[Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave|Národohospodárskej fakulty]].<ref name="nhfkhp" /> == Riadenie a samospráva == Orgánmi akademickej samosprávy fakulty sú akademický senát, dekan, vedecká rada a disciplinárna komisia; postavenie fakulty upravuje jej štatút schválený v roku 2023. Funkčné obdobie dekana je štvorročné a tá istá osoba ho môže vykonávať najviac tri obdobia za sebou. Fakulta udeľuje Pamätnú medailu fakulty a Cenu dekana.<ref name="statut" /> === Vedenie fakulty === {| class="wikitable" ! Funkcia !! Meno |- | dekan || prof. Mgr. [[Erik Šoltés]], PhD. |- | prvá prodekanka, prodekanka pre rozvoj, zahraničné vzťahy a styk s verejnosťou || doc. Ing. [[Miriama Blahušiaková]], PhD. |- | prodekanka pre vzdelávanie || Ing. [[Silvia Zelinová]], PhD. |- | prodekanka pre vedu a doktorandské štúdium || Ing. [[Petra Krišková]], PhD. |- | prodekan pre sociálne veci a informatizáciu || doc. Ing. [[Marian Reiff]], PhD. |- | tajomníčka fakulty || Ing. Zlata Melišeková |} Zloženie vedenia k októbru 2026.<ref name="vedenie" /> Dekan Erik Šoltés pôsobí vo funkcii od 1. februára 2023;<ref name="vseuba2023" /> fakulta zverejnila zásady voľby kandidáta na dekana na funkčné obdobie 2027 – 2031.<ref name="historia" /> === Dekani === Riaditelia Inštitútu národohospodárskeho plánovania: [[Dalibor Hanes]] (1961 – 1964), Fecanin (1964 – 1966), Ďuraj (1966 – 1968).<ref name="pamatnica" /> Dekani Fakulty riadenia a Fakulty hospodárskej informatiky:<ref name="historia" /><ref name="pamatnica" /> # Vávra (1968 – 1969) # [[Andrej Piškanin]] (1969 – 1972) # Vojtko (1972 – 1980) # Laščiak (1980 – 1990) # [[Hana Bakytová]] (1990 – 1997) # [[Filip Peller]] (1997 – 2003) # [[Stanislav Russev]] (2003 – 2007) # [[Michal Fendek]] (2007 – 2015) # [[Ivan Brezina]] (2015 – 2023) # [[Erik Šoltés]] (od 2023) === Akademický senát === Akademický senát FHI má 21 členov, z toho 14 zamestnancov a 7 študentov; funkčné obdobie je štvorročné.<ref name="senat" /><ref name="statut" /> Súčasné funkčné obdobie trvá od 1. apríla 2023 do 31. marca 2027. Predsedom senátu je doc. Ing. [[Martin Mišút]], CSc., prvou podpredsedníčkou Mária Vojtková a druhou podpredsedníčkou za študentskú časť Viktória Kleinová. V roku 2023 sa senát zišiel na siedmich zasadnutiach.<ref name="senat2023" /> === Vedecká rada === Vedecká rada fakulty má 27 členov; predsedom je dekan. Štatút vyžaduje, aby externí členovia tvorili štvrtinu až tretinu rady. Externými členmi sú zástupcovia Žilinskej univerzity, VŠB – Technickej univerzity Ostrava, Vysokej školy ekonomickej v Prahe, [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|Štatistického úradu SR]] a Slovenskej komory audítorov.<ref name="vr" /><ref name="statut" /> === Študentský parlament === '''Študentský parlament FHI''' je najvyšším zastupiteľským orgánom študentov fakulty.<ref name="sp" /> Organizuje adaptačný pobyt pre prvákov (Adapťák), Beániu, súťaž vo varení vianočného punču, darcovstvo krvi, zbierku Krabica od topánok, MiniErasmus a podieľa sa na univerzitnom plese a konferencii UniPM.<ref name="stalo2026" /><ref name="stalo2025" /> == Organizačná štruktúra == === Katedry === {| class="wikitable" ! Katedra !! Vznik (súčasná podoba) !! Vedúci / vedúca |- | Katedra aplikovanej informatiky || 1973 (od 1990 súčasný názov) || doc. Ing. Mgr. [[Peter Schmidt (ekonóm)|Peter Schmidt]], PhD. |- | Katedra matematiky a aktuárstva || 1960/61 (od 2011 súčasný názov) || doc. Ing. [[Michal Páleš]], PhD. |- | Katedra operačného výskumu a ekonometrie || 1961 (od 1990 súčasný názov) || prof. Mgr. [[Juraj Pekár]], PhD. |- | Katedra štatistiky || 1960/61 (Ústav sociálno-ekonomickej štatistiky 1950) || doc. Ing. [[Mária Vojtková]], PhD. |- | Katedra účtovníctva a audítorstva || 1952 || prof. Ing. [[Miloš Tumpach]], PhD. |} Zdroj: kolégium dekana a profily katedier.<ref name="kolegium" /><ref name="katks" /><ref name="katkma" /><ref name="katkove" /><ref name="katkua" /> Pri fakulte pôsobí Slovenská spoločnosť pre hospodársku informatiku (SSHI, založená v roku 2001), ktorá spolu s fakultou vydáva časopis ''Ekonomika a informatika'' a organizuje konferenciu AIESA.<ref name="sshi" /> == Štúdium == === Študijné programy === Fakulta poskytuje vzdelávanie v študijnom odbore ekonómia a manažment. V roku 2024 mala 11 akreditovaných študijných programov (4 bakalárske, 4 inžinierske a 3 doktorandské).<ref name="vseuba2024" /> Programy prvého a druhého stupňa sa uskutočňujú v dennej forme v slovenskom jazyku. Ponuka pre akademický rok 2026/27 s plánovaným počtom prijatých študentov:<ref name="podmienky2026" /> {| class="wikitable" ! Stupeň !! Študijný program !! Plánovaný počet prijatých !! Poznámka |- | rowspan="4" | 1. (Bc.) || Data science v ekonómii || 110 || |- | Dátová analytika a kontroling || 25 || štvorročný, s platenou praxou; prvé prijatie 2025 |- | Hospodárska informatika || 170 || |- | Účtovníctvo || 170 || akreditácie ACCA a AICPA – CIMA |- | rowspan="4" | 2. (Ing.) || Aktuárstvo || 50 || akreditácia Slovenskej spoločnosti aktuárov |- | Data science v ekonómii || 100 || značka EMOS |- | Informačný manažment || 150 || |- | Účtovníctvo a audítorstvo || 160 || akreditácie ACCA a AICPA – CIMA |- | rowspan="2" | 3. (PhD.) || Data science v ekonómii || 12 || denná aj externá forma |- | Účtovníctvo || 4 || |} Program Dátová analytika a kontroling bol akreditovaný koncom roka 2024 a otvorený v roku 2025.<ref name="vseuba2024" /><ref name="vseuba2025" /> === Medzinárodné akreditácie a ocenenia programov === {| class="wikitable" ! Akreditácia / značka !! Študijný program !! Od roku !! Poznámka |- | ACCA || Účtovníctvo, Účtovníctvo a audítorstvo || 2016 || prvá akreditácia ACCA na Slovensku; pre Účtovníctvo predĺžená na roky 2025 – 2029 |- | AICPA – CIMA || Účtovníctvo, Účtovníctvo a audítorstvo || 2025 || prvá v oblasti manažérskeho účtovníctva na Slovensku |- | EMOS (European Master in Official Statistics) || Data science v ekonómii (Ing.) || 2025 || jediný program na Slovensku v sieti 33 programov z 20 krajín; platnosť do 2029/30 |- | Slovenská spoločnosť aktuárov || Aktuárstvo (Ing.) || 2017 || opätovne ocenená v roku 2023 |} Zdroje: tlačové správy EUBA a FHI.<ref name="acca2015" /><ref name="acca2025" /><ref name="aicpa" /><ref name="emos" /><ref name="aktuar" /> Univerzita ako celok má od roku 2021 akreditáciu AACSB.<ref name="letak" /> === Doktorandské štúdium === Doktorandské štúdium sa uskutočňuje v programoch Data science v ekonómii (denná aj externá forma) a Účtovníctvo. K 31. októbru 2025 mala fakulta 16 doktorandov.<ref name="vseuba2025" /> V rozpise dotácie na rok 2025 mala 13 interných doktorandov financovaných z dotácie.<ref name="met2025" /> Absolventi doktorandského štúdia fakulty Ádám Csápai a Peter Knížat získali v roku 2025 prvé a druhé miesto v súťaži o Cenu guvernéra NBS.<ref name="nbs2025" /> == Študenti == === Počet študentov === Počet študentov fakulty v bakalárskom a inžinierskom stupni klesol z takmer 3 000 v rokoch 2006 – 2008 na približne 1 100 v rokoch 2022 – 2025. Externé štúdium sa postupne utlmilo: od roku 2020 fakulta nemá externých študentov bakalárskeho štúdia a od roku 2022 ani inžinierskeho štúdia, externou formou študujú iba doktorandi.<ref name="vseubaall" /> <timeline> Colors= id:darkgrey value:gray(0.7) id:sfondo value:rgb(1,1,1) id:barra value:rgb(0.502,0.208,0.580) ImageSize = width:900 height:300 PlotArea = left:50 bottom:50 top:30 right:30 DateFormat = x.y Period = from:0 till:3000 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = justify ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:500 start:0 ScaleMinor = gridcolor:darkgrey increment:250 start:0 BackgroundColors = canvas:sfondo BarData= bar:2006 text:2006 bar:2007 text:2007 bar:2008 text:2008 bar:2009 text:2009 bar:2010 text:2010 bar:2011 text:2011 bar:2012 text:2012 bar:2013 text:2013 bar:2014 text:2014 bar:2015 text:2015 bar:2016 text:2016 bar:2017 text:2017 bar:2018 text:2018 bar:2019 text:2019 bar:2020 text:2020 bar:2021 text:2021 bar:2022 text:2022 bar:2023 text:2023 bar:2024 text:2024 bar:2025 text:2025 PlotData= color:barra width:30 align:left bar:2006 from:0 till:2813 bar:2007 from:0 till:2783 bar:2008 from:0 till:2933 bar:2009 from:0 till:2692 bar:2010 from:0 till:2566 bar:2011 from:0 till:2304 bar:2012 from:0 till:1959 bar:2013 from:0 till:1789 bar:2014 from:0 till:1663 bar:2015 from:0 till:1532 bar:2016 from:0 till:1378 bar:2017 from:0 till:1303 bar:2018 from:0 till:1312 bar:2019 from:0 till:1272 bar:2020 from:0 till:1272 bar:2021 from:0 till:1220 bar:2022 from:0 till:1146 bar:2023 from:0 till:1147 bar:2024 from:0 till:1088 bar:2025 from:0 till:1102 PlotData= bar:2006 at:2813 fontsize:S text:2813 shift:(-10,5) bar:2008 at:2933 fontsize:S text:2933 shift:(-10,5) bar:2010 at:2566 fontsize:S text:2566 shift:(-10,5) bar:2015 at:1532 fontsize:S text:1532 shift:(-10,5) bar:2020 at:1272 fontsize:S text:1272 shift:(-10,5) bar:2025 at:1102 fontsize:S text:1102 shift:(-10,5) </timeline> {| class="wikitable" ! style="background-color:#803594; color:white;" rowspan="2" | Rok !! colspan="3" style="background-color:#803594; color:white;" | Denné štúdium !! colspan="3" style="background-color:#803594; color:white;" | Externé štúdium !! colspan="3" style="background-color:#803594; color:white;" | Spolu !! rowspan="2" style="background-color:#803594; color:white;" | Zahraniční študenti |- ! style="background-color:#803594; color:white;" | Bc. !! style="background-color:#803594; color:white;" | Ing. !! style="background-color:#803594; color:white;" | PhD. !! style="background-color:#803594; color:white;" | Bc. !! style="background-color:#803594; color:white;" | Ing. !! style="background-color:#803594; color:white;" | PhD. !! style="background-color:#803594; color:white;" | Bc. !! style="background-color:#803594; color:white;" | Ing. !! style="background-color:#803594; color:white;" | PhD. |- | 2006 || 1415 || 564 || 32 || 489 || 345 || 68 || 1904 || 909 || 100 || – |- | 2007 || 1261 || 614 || – || 514 || 394 || – || 1775 || 1008 || – || – |- | 2008 || 1404 || 639 || – || 471 || 406 || – || 1875 || 1045 || – || 9 |- | 2009 || 1160 || 774 || – || 332 || 426 || – || 1492 || 1200 || – || 9 |- | 2010 || – || – || – || – || – || – || 1340 || 1226 || 65 || – |- | 2011 || – || – || – || – || – || – || 1192 || 1112 || 61 || – |- | 2012 || – || – || – || – || – || – || 1005 || 954 || 59 || – |- | 2013 || – || – || – || – || – || – || 907 || 882 || 53 || – |- | 2014 || 749 || 532 || 28 || 121 || 261 || 25 || 870 || 793 || 53 || 17 |- | 2015 || 745 || 493 || 23 || 124 || 170 || 21 || 869 || 663 || 44 || 7 |- | 2016 || – || – || – || – || – || – || 773 || 605 || 36 || – |- | 2017 || 653 || 532 || 20 || 63 || 55 || 10 || 716 || 587 || 30 || 18 |- | 2018 || 689 || 529 || 15 || 52 || 42 || 6 || 741 || 571 || 21 || 18 |- | 2019 || 729 || 470 || 18 || 27 || 46 || 6 || 756 || 516 || 24 || 18 |- | 2020 || 820 || 424 || 22 || 0 || 28 || 7 || 820 || 452 || 29 || 26 |- | 2021 || 746 || 459 || 20 || 0 || 15 || 5 || 746 || 474 || 25 || 25 |- | 2022 || 699 || 447 || 11 || 0 || 0 || 4 || 699 || 447 || 15 || – |- | 2023 || 662 || 485 || 11 || 0 || 0 || 3 || 662 || 485 || 14 || – |- | 2024 || 643 || 445 || 15 || 0 || 0 || 3 || 643 || 445 || 18 || – |- | 2025 || 680 || 422 || 13 || 0 || 0 || 3 || 680 || 422 || 16 || – |} Údaje k 31. októbru podľa výročných správ EUBA (za rok 2006 počet doktorandov k 31. decembru); v rokoch 2006 – 2008 vrátane študentov dennej doplňujúcej a spojenej formy štúdia. Za roky 2010 – 2013 a 2016 výročné správy uvádzajú iba súčty podľa stupňov štúdia; počty zahraničných študentov podľa fakúlt uvádzajú len niektoré ročníky.<ref name="vseubaall" /><ref name="vseuba2023" /><ref name="vseuba2024" /><ref name="vseuba2025" /> V roku 2025 tvorili študenti FHI 16 % študentov univerzity.<ref name="vseuba2025" /> === Záujem o štúdium a absolventi === {| class="wikitable" ! Rok !! Prihlášky (Bc.) !! Prijatí (Bc.) !! Zapísaní (Bc.) !! Prihlášky (Ing.) !! Prijatí (Ing.) !! Zapísaní (Ing.) |- | 2022 || 498 || 352 || 241 || – || – || – |- | 2023 || 530 || 376 || 277 || 357 || 282 || 250 |- | 2024 || 511 || 267 || 255 || 294 || 225 || 214 |} Zdroj: výročné správy EUBA.<ref name="vseuba2023" /><ref name="vseuba2024" /> Podľa registra absolventov EUBA ukončilo od roku 1940 štúdium na FHI 17 108 absolventov a na jej predchodkyni, Fakulte riadenia, 7 545 absolventov.<ref name="absolventi" /> == Veda a výskum == V roku 2024 mala fakulta 63 tvorivých pracovníkov, ktorí publikovali 323 výstupov, z toho 45 článkov v časopisoch indexovaných vo [[Web of Science]] alebo [[Scopus]]. Riešila 10 projektov [[VEGA]] (126 902 €), 4 projekty KEGA a 2 projekty [[Agentúra na podporu výskumu a vývoja|APVV]]; projekty rámcových programov EÚ v tom roku neriešila.<ref name="vvc2024" /> V roku 2023 mala 67 tvorivých pracovníkov a 50 publikácií v databázach WoS a Scopus.<ref name="vvc2023" /> V rokoch 2025 – 2026 riešila fakulta 30 projektov, okrem domácich grantov aj projekt Erasmus+ CBHE, projekt Vyšehradského fondu, projekt poľskej grantovej agentúry NCN, zmluvný výskum pre spoločnosti z praxe a päť grantov pre mladých výskumníkov z Plánu obnovy a odolnosti.<ref name="projekty" /> Fakulta vydáva spolu so SSHI vedecký časopis '''Ekonomika a informatika''' (ISSN 1336-3514) a s Ekonomickou fakultou v Subotici časopis ''Management Information Systems''; Katedra operačného výskumu a ekonometrie sa podieľa na vydávaní časopisu ''Central European Journal of Operations Research''.<ref name="eai" /><ref name="eubacasopisy" /> Fakulta organizuje medzinárodnú konferenciu AIESA a spolu so Slovenskou spoločnosťou pre operačný výskum konferenciu Quantitative Methods in Economics (Multiple Criteria Decision Making), ktorá má tradíciu od roku 1987.<ref name="aiesa" /><ref name="qme" /> == Porovnanie s ostatnými fakultami EUBA == {| class="wikitable" ! Ukazovateľ !! FHI !! Poradie medzi 7 fakultami EUBA |- | študenti všetkých stupňov (31. 10. 2025) || 1 118 (16,0 %) || 4. |- | akreditované študijné programy (2024) || 11 || 4. – 5. |- | dotácia pridelená fakulte (2025) || 2 553 126 € (14,3 %) || 4. |- | interní doktorandi financovaní z dotácie (2025) || 13 || 3. |- | prihlášky na doktorandské štúdium (2024) || 10 || 4. |- | absolventi od roku 1940 (bez Fakulty riadenia) || 17 108 (13,3 %) || 4. |- | priemerná mzda všetkých absolventov (2024) || 2 837 € || 2. |- | priemerná mzda absolventov do 6 rokov od skončenia (2024) || 2 123 € || 1. |} Zdroje: výročné správy EUBA, metodika rozpisu dotácie EUBA na rok 2025, register absolventov EUBA a Worki.sk.<ref name="vseuba2025" /><ref name="vseuba2024" /><ref name="met2025" /><ref name="absolventi" /><ref name="worki" /> == Hodnotenie kvality a uplatnenie absolventov == V hodnotení fakúlt Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) z roku 2015, poslednom zverejnenom, bola FHI na 8. mieste spomedzi 14 ekonomických fakúlt na Slovensku; v predchádzajúcich ročníkoch bola na 7. (2012), 5. (2013) a 8. (2014) mieste.<ref name="arra2015" /> V rebríčku pracovného portálu Profesia.sk, ktorý zostavuje spoločnosť Alma Career podľa záujmu zamestnávateľov o životopisy absolventov, sa FHI umiestnila na 2. mieste spomedzi všetkých fakúlt na Slovensku podľa údajov za roky 2020 a 2022 a na 1. mieste podľa údajov za rok 2023.<ref name="profesia2021" /><ref name="profesia2023" /><ref name="profesia2024" /> V hodnotení za rok 2024 klesla na 7. miesto<ref name="profesia2025" /> a v hodnotení za rok 2025 bola podľa fakulty medzi piatimi najlepšími.<ref name="profesia2026fhi" /> Rebríček meria záujem zamestnávateľov o životopisy na jednom pracovnom portáli, nie kvalitu fakulty. Podľa údajov, ktoré zverejnila fakulta, mali absolventi inžinierskeho štúdia FHI z roku 2021 najnižšiu mieru dlhodobej nezamestnanosti (3,87 %) spomedzi ekonomických fakúlt verejných vysokých škôl na Slovensku.<ref name="nezam" /> Podľa analýzy portálu Worki.sk z roku 2025 dosahovali absolventi FHI v roku 2024 priemernú hrubú mesačnú mzdu 2 837 € a absolventi do šiestich rokov od skončenia štúdia 2 123 €, najviac spomedzi fakúlt EUBA; údaje nezohľadňujú región, odvetvie ani dĺžku praxe.<ref name="worki" /> Vnútorný systém kvality zahŕňa každoročné fakultné správy o kvalite, v rámci ktorých fakulta postupne hodnotí jednotlivé študijné programy (v rokoch 2023 – 2026 Data science v ekonómii, Hospodársku informatiku, Informačný manažment, Účtovníctvo, Účtovníctvo a audítorstvo a Aktuárstvo), hospitácie na výučbe a študentské ankety.<ref name="kvalita2324" /><ref name="kvalita2425" /> == Úspechy študentov == Študenti fakulty zvíťazili v medzinárodnej súťaži SAS Curiosity Cup v roku 2024 v kategórii analýzy dát (107 tímov z 19 krajín) a v roku 2026 v kategórii kultúra, životný štýl a zábava.<ref name="sas2024" /><ref name="sas2026" /> V súťaži o Cenu guvernéra NBS získali absolventi doktorandského štúdia fakulty v roku 2025 prvé a druhé miesto a Cenu Imricha Karvaša za najlepšiu dizertačnú prácu získali v rokoch 2024 a 2025.<ref name="nbs2025" /><ref name="vseuba2025" /> Študentka Ulada Dalidovich obsadila v roku 2025 2. miesto v medzinárodnej programátorskej súťaži Coder Games spoločnosti Deutsche Telekom IT Solutions a ako prvá študentka fakulty absolvovala v roku 2026 stáž v rámci siete EMOS v [[Banco de Portugal]].<ref name="coder" /><ref name="emosstaz" /> Študenti fakulty sa pravidelne umiestňujú aj v súťažiach záverečných prác spoločnosti SAS a Slovenskej spoločnosti aktuárov.<ref name="sasthesis" /> == Spolupráca s praxou == Medzi partnerov fakulty patria Štatistický úrad SR, Národná banka Slovenska, Slovenská komora audítorov, Slovenská komora certifikovaných účtovníkov, Slovenská spoločnosť aktuárov, poisťovne Swiss Re a Zurich, poradenské spoločnosti KPMG, EY, PwC a Deloitte, spoločnosť SAS a TREXIMA Bratislava.<ref name="profil" /> Fakulta má partnerstvo SAS Academic Specialization.<ref name="letak" /> == Významní absolventi == ''Zoznam obsahuje absolventov fakulty a jej predchodkyne Fakulty riadenia VŠE, ktorých štúdium je doložené.'' * [[Ivan Šramko]] (Fakulta riadenia, 1980) – ekonóm, guvernér [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]] (2005 – 2010), predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (2012 – 2020)<ref name="sramkobroz">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doctor honoris causa – Ivan Šramko | url = https://euba.sk/www_write/files/fotogaleria/2021/10-drhc-sramko-farkas/sramko_brozura_26102021.pdf | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2021-10-26 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref><ref name="sramko" /> * [[Ivan Štefanec]] (Fakulta riadenia, 1983; PhD. na FHI 1994) – manažér a politik, poslanec Národnej rady SR (2006 – 2014) a [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] (od 2014)<ref name="stefanec">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ivan Štefanec – životopis | url = https://www.vlada.gov.sk/share/edal/kandidati/stefanec_-_cv_redigovane.pdf | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> * [[Milena Koreňová]] (Fakulta riadenia, 1985) – bankárka, členka Bankovej rady [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]] (od 2005)<ref name="biatec2004">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové členky a členovia Bankovej rady NBS | url = https://nbs.sk/_img/Documents/_PUBLIK_NBS_FSR/Biatec/Rok2004/BIATEC_10_2004.pdf | vydavateľ = Národná banka Slovenska – BIATEC 10/2004 | dátum vydania = 2004 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> * [[Ivan Brezina]] (Fakulta riadenia, 1985) – ekonóm, odborník na operačný výskum, dekan fakulty (2015 – 2023)<ref name="brezina">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charakteristika člena Vedeckej rady UNIZA – Ivan Brezina | url = https://www.uniza.sk/images/pdf/graduacny-rast/2023/charakteristiky-clenov-VR-UNIZA/VR-UNIZA-2022-2026-Brezina.pdf | vydavateľ = Žilinská univerzita v Žiline | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> * [[Peter Ševčovic]] (Fakulta riadenia, 1990) – bankár, člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska (od 2004)<ref name="biatec2004" /> * [[Alexander Ballek]] – predseda [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|Štatistického úradu SR]]<ref name="ssad2019" /> * [[Iveta Stankovičová]] – štatistička, predsedníčka Slovenskej štatistickej a demografickej spoločnosti<ref name="ssad2019" /> * [[Katarína Kaszašová]] (účtovníctvo a audítorstvo) – audítorka, od roku 2023 členka [[Európsky dvor audítorov|Európskeho dvora audítorov]]<ref name="kaszasova" /> == Referencie == <references> <ref name="nezam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dopyt po absolventoch FHI | url = https://fhi.euba.sk/en/news/1094-dopyt-po-absolventoch-fhi | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vseubaall">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročné správy Ekonomickej univerzity v Bratislave (2006 – 2025) | url = https://euba.sk/univerzita/vyrocne-spravy | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="pamatnica">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pamätnica Fakulty hospodárskej informatiky | url = https://fhi.euba.sk/www_write/files/fakulta/Pamatnica/2018/pamatnica_web.pdf | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="historia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História fakulty | url = https://fhi.euba.sk/fakulta/historia-fakulty | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="statut">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štatút Fakulty hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave | url = https://fhi.euba.sk/www_write/files/a_1_2023_%C5%A1tat%C3%BAt_fhi_2025_schv%C3%A1len%C3%BD_as_euba.pdf | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vedenie">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vedenie fakulty | url = https://fhi.euba.sk/fakulta/organy-fakulty/vedenie-fakulty | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="kolegium">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kolégium dekana | url = https://fhi.euba.sk/fakulta/organy-fakulty/kolegium-dekana | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="senat">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Akademický senát | url = https://fhi.euba.sk/fakulta/organy-fakulty/akademicky-senat | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="senat2023">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa o činnosti AS FHI za rok 2023 | url = https://fhi.euba.sk/www_write/files/fakulta/AS/vyrocna-sprava-o-cinnosti-as-fhi-za-rok_2023.pdf | vydavateľ = Akademický senát FHI EU v Bratislave | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vr">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vedecká rada | url = https://fhi.euba.sk/fakulta/organy-fakulty/vedecka-rada | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="sp">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Študentský parlament Fakulty hospodárskej informatiky | url = https://fhi.euba.sk/en/37-study/94-studentsky-parlament-fakulty-hospodarskej-informatiky | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="stalo2026">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stalo sa na FHI – zhrnutie akcií v treťom štvrťroku 2026 | url = https://fhi.euba.sk/aktuality/1376-stalo-sa-na-fhi-zhrnutie-akcii-v-tretom-stvrtroku-2026 | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="stalo2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stalo sa na FHI – zhrnutie akcií vo štvrtom štvrťroku 2025 | url = https://fhi.euba.sk/en/news/1295-stalo-sa-na-fhi-zhrnutie-akcii-v-stvrtom-stvrtroku-2025 | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katks">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil katedry – Katedra štatistiky | url = https://fhi.euba.sk/katedry/katedra-statistiky/profil-katedry | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katkma">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil katedry – Katedra matematiky a aktuárstva | url = https://fhi.euba.sk/katedry/katedra-matematiky-a-aktuarstva/profil-katedry | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katkove">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil katedry – Katedra operačného výskumu a ekonometrie | url = https://fhi.euba.sk/katedry/katedra-operacneho-vyskumu-a-ekonometrie/profil-katedry | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katkua">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil katedry – Katedra účtovníctva a audítorstva | url = https://fhi.euba.sk/katedry/katedra-uctovnictva-a-auditorstva/profil-katedry | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="nhfkhp">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História katedry – Katedra hospodárskej politiky | url = https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-hospodarskej-politiky/historia-katedry | vydavateľ = Národohospodárska fakulta EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="sshi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská spoločnosť pre hospodársku informatiku | url = https://fhi.euba.sk/fakulta/ostatne-zlozky/slovenska-spolocnost-pre-hospodarsku-informatiku | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="podmienky2026">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalšie podmienky prijatia na štúdium na 1. a 2. stupni na FHI EU v Bratislave na akademický rok 2026/2027 | url = https://fhi.euba.sk/www_write/files/fakulta/dokumenty/2025/%C4%8Fal%C5%A1ie_podmienky_prijatia_na_1._a_2._stupen_fhi_2026-2027.pdf | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum vydania = 2025-09-25 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="acca2015">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fakulta hospodárskej informatiky získala akreditáciu ACCA | url = https://sita.sk/fakulta-hospodarskej-informatiky-ziskala-akreditaciu-acca/ | vydavateľ = SITA | dátum vydania = 2015-11-12 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="acca2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Predĺženie prestížnej akreditácie ACCA a udelenie novej výnimky pre študijný program Fakulty hospodárskej informatiky | url = https://fhi.euba.sk/en/news/1240-predlzenie-prestiznej-akreditacie-acca-a-udelenie-novej-vynimky-pre-studijny-program-fakulty-hospodarskej-informatiky | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="aicpa">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Accounting and Accounting and Auditing degree programs have received the prestigious AICPA–CIMA accreditation | url = https://euba.sk/en/activities/news/3082-the-accounting-and-accounting-and-auditing-degree-programs-have-received-the-prestigious-aicpa-cima-accreditation | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2025-10-10 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en}}</ref> <ref name="emos">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Data Science in Economics study program received the prestigious EMOS label | url = https://euba.sk/en/activities/news/3027-the-data-science-in-economics-study-program-received-the-prestigious-emos-label | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2025-06-05 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en}}</ref> <ref name="aktuar">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ocenenie študijného programu Aktuárstvo | url = https://fhi.euba.sk/en/faculty/faculty-news/965-ocenenie-studijneho-programu-aktuarstvo | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum vydania = 2023-02-14 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="letak">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Leták FHI – Deň otvorených dverí 2026 | url = https://fhi.euba.sk/www_write/files/letak_fhi_dod_2026_final.pdf | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vseuba2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa o činnosti Ekonomickej univerzity v Bratislave za rok 2025 | url = https://euba.sk/www_write/files/SK/docs/vyrocne-spravy/vs_2025_cinnost.pdf | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vseuba2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa o činnosti Ekonomickej univerzity v Bratislave za rok 2024 | url = https://euba.sk/www_write/files/SK/docs/vyrocne-spravy/vs_2024_cinnost.pdf | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vseuba2023">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa o činnosti Ekonomickej univerzity v Bratislave za rok 2023 | url = https://euba.sk/www_write/files/SK/docs/vyrocne-spravy/vs_2023_cinnost.pdf | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="met2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Metodika rozpisu dotácie EU v Bratislave na rok 2025 | url = https://euba.sk/www_write/files/SK/docs/dotacia/2025/euba_metodika_rozpis_2025.pdf | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vvc2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správa o vedeckovýskumnej činnosti EU v Bratislave za rok 2024 | url = https://www.euba.sk/www_write/files/SK/veda-vyskum/dokumenty-spravy/sprava_o_vvc_za_rok_2024.pdf | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vvc2023">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správa o vedeckovýskumnej činnosti EU v Bratislave za rok 2023 | url = https://euba.sk/www_write/files/SK/veda-vyskum/dokumenty-spravy/sprava_o_vvc_za_rok_2023.pdf | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="projekty">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Riešené projekty | url = https://fhi.euba.sk/veda-a-vyskum/grantove-projekty/riesene-projekty | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="eai">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ekonomika a informatika | url = https://fhi.euba.sk/veda-a-vyskum/vedecke-casopisy/ekonomika-a-informatika | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="eubacasopisy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Scientific journals | url = https://www.euba.sk/en/science-and-research/scientific-journals | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en}}</ref> <ref name="aiesa">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AIESA 2026 – Call for papers | url = https://fhi.euba.sk/images/AIESA_call_for_papers_2026.pdf | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en}}</ref> <ref name="qme">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Quantitative Methods in Economics 2026 – Call for papers | url = https://fhi.euba.sk/www_write/files/katedry/kove/QME/Call_for_papers_QME_2026_Bratislava.pdf | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en}}</ref> <ref name="absolventi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štatistiky – register absolventov EUBA | url = https://absolventi.euba.sk/statistiky | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="worki">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ako si vybrať, aby si nebol len ďalším číslom – kto prežije dobu robotickú? (časť 2.) | url = https://www.worki.sk/blog/kategoria/3553-student/13646-ako-si-vybrat-aby-si-nebol-len-dalsim-cislom-kto-prezije-dobu-roboticku-cast-2 | vydavateľ = Worki.sk | dátum vydania = 2025-03-03 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="arra2015">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najnovšie hodnotenie fakúlt slovenských vysokých škôl – rebríček fakúlt | url = https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/1733/najnovsie-hodnotenie-fakult-slovenskych-vysokych-skol-rebricek-fakult | vydavateľ = EDUworld | dátum vydania = 2015 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="profesia2021">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Koronakríza znížila počet miest pre absolventov vysokých škôl. O koho majú firmy najväčší záujem? | url = https://sita.sk/vskolstve/koronakriza-znizila-pocet-miest-pre-absolventov-vysokych-skol-o-koho-maju-firmy-najvacsi-zaujem/ | vydavateľ = SITA | dátum vydania = 2021-06-21 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="profesia2023">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventi Ekonomickej univerzity v Bratislave sú opäť najžiadanejší | url = https://euba.sk/aktivity-a-media/aktuality/2668-absolventi-ekonomickej-univerzity-v-bratislave-su-opat-najziadanejsi | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2023-06-19 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="profesia2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventi Fakulty hospodárskej informatiky EU sú najžiadanejší | url = https://www.teraz.sk/ekonomika/absolventi-fakulty-hospodarskej-informa/800576-clanok.html | vydavateľ = TASR | dátum vydania = 2024-06-08 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="profesia2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najžiadanejší už nie sú IT-čkári. Je tu nový rebríček univerzít a odborov | url = https://www.pravda.sk/uzitocna/vzdelavanie/clanok/759310-najziadanejsi-uz-nie-su-iteckari-je-tu-novy-rebricek-univerzit-a-odborov | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2025-07-17 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="profesia2026fhi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FHI opäť medzi najatraktívnejšími fakultami na Slovensku | url = https://fhi.euba.sk/en/news/1351-fhi-opaet-medzi-najatraktivnejsimi-fakultami-na-slovensku | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="kvalita2324">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fakultná správa o kvalite FHI 2023/2024 a vyhodnotenie opatrení | url = https://fhi.euba.sk/www_write/files/fakulta/hodnotenie-kvality/fakultna_sprava_fhi_2023_2024_a_vyhodnotenie_opatreni.pdf | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum vydania = 2024-11-04 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="kvalita2425">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fakultná správa o kvalite FHI 2024/2025 | url = https://fhi.euba.sk/www_write/files/fakulta/hodnotenie-kvality/fakultna_sprava_fhi_2024_2025.pdf | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum vydania = 2025-11-20 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="sas2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SAS Curiosity Cup 2024 | url = https://fhi.euba.sk/en/news/1114-sas-curiosity-cup-2024 | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="sas2026">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FHI EUBA students triumph at the global SAS Curiosity Cup 2026 | url = https://euba.sk/en/activities/news/3163-fhi-euba-students-triumph-at-the-global-sas-curiosity-cup-2026 | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2026-04-22 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en}}</ref> <ref name="nbs2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Víťazmi Ceny guvernéra NBS sú dvaja absolventi PhD. štúdia našej fakulty | url = https://fhi.euba.sk/en/news/1267-vitazmi-ceny-guvernera-nbs-su-dvaja-absolventi-phd-studia-nasej-fakulty | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="coder">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Študentka FHI vyhrala 2. miesto v medzinárodnej súťaži Coder Games 2025 | url = https://fhi.euba.sk/en/news/1300-studentka-fhi-vyhrala-2-miesto-v-medzinarodnej-sutazi-coder-games-2025 | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="emosstaz">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvá EMOS stáž študentky FHI v Banco de Portugal | url = https://fhi.euba.sk/aktuality/1373-prva-emos-staz-studentky-fhi-v-banco-de-portugal | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="sasthesis">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Best Final Thesis with SAS 2025 | url = https://fhi.euba.sk/en/news/1284-the-best-final-thesis-with-sas-2025 | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum vydania = 2025-11-25 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="profil">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil fakulty | url = https://fhi.euba.sk/fakulta/profil-fakulty | vydavateľ = Fakulta hospodárskej informatiky EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="ssad2019">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská štatistika a demografia 1/2019 | url = https://ssad.statistics.sk/SSaD/?dl_id=11 | vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky | dátum vydania = 2019 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="sramko">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Former members of CBR | url = https://www.rrz.sk/en/former-members-of-cbr/ | vydavateľ = Rada pre rozpočtovú zodpovednosť | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = en}}</ref> <ref name="kaszasova">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventka Fakulty hospodárskej informatiky EUBA vymenovaná za členku Európskeho dvora audítorov | url = https://www.euba.sk/aktivity-a-media/aktuality/2727-absolventka-fakulty-hospodarskej-informatiky-euba-vymenovana-za-clenku-europskeho-dvora-auditorov | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2023-10 | dátum prístupu = 2026-10-10 | jazyk = sk}}</ref> </references> == Externé odkazy == {{Portál|Bratislava|Bratislavský}} * [https://fhi.euba.sk Oficiálna webová stránka] * [https://fhi.euba.sk/fakulta/hodnotenia-kvality Správy o kvalite fakulty] * [https://www.instagram.com/fhi_euba/ FHI na Instagrame] {{Ekonomická univerzita v Bratislave}} {{Súradnice|48.126494|17.133136|dim:280|format=dms|display=title}} [[Kategória:Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave| ]] [[Kategória:Ekonomická univerzita v Bratislave]] [[Kategória:Ekonomické fakulty na Slovensku]] cyyr90he35vkyb0kz8fmjm5vmtn8yul 0 756999 8382668 2026-10-11T08:46:03Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „[[Súbor:Underworld Painter - RVAp 18-282 - underworld - youth and man in naiskos - München AS SH 3297 - 01.jpg|náhľad|Menná váza Maliara podsvetia (monumentálny volutový [[kratér]] z cca 330 – 320 pred Kr., Štátna antická zbierka v [[Mníchov]]e) zobrazuje vládcu podsvetia [[Hádes (boh)|Háda]] a [[Persefoné|Persefonu]] v ich paláci obklopených mytologickými postavami a dušami zomrelých.]] '''Maliar podsvetia''' ({{vjz|eng|''Underworld Painter...“ 8382668 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Underworld Painter - RVAp 18-282 - underworld - youth and man in naiskos - München AS SH 3297 - 01.jpg|náhľad|Menná váza Maliara podsvetia (monumentálny volutový [[kratér]] z cca 330 – 320 pred Kr., Štátna antická zbierka v [[Mníchov]]e) zobrazuje vládcu podsvetia [[Hádes (boh)|Háda]] a [[Persefoné|Persefonu]] v ich paláci obklopených mytologickými postavami a dušami zomrelých.]] '''Maliar podsvetia''' ({{vjz|eng|''Underworld Painter''}}) je konvenčné meno starovekého apúlskeho maliara váz [[Gréci|gréckeho]] pôvodu, ktorý pôsobil v južnom Taliansku (pravdepodobne v [[Tarent]]e) v poslednej tretine [[4. storočie pred Kr.|4. storočia pred Kr.]] (približne v rokoch [[340 pred Kr.|340]] – [[310 pred Kr.]]).<ref name="Trendall90">TRENDALL, Arthur Dale. ''Red figure vases of South Italy and Sicily''. London: Thames and Hudson, 1989. ISBN 0-500-20225-7. s. 90.</ref><ref name="Grove722">CAMPBELL, Gordon. ''The Grove Encyclopedia of Classical Art and Architecture: Macedonia to Zygouries''. Oxford: Oxford University Press, 2009. ISBN 978-0195300826. s. 722.</ref> V archeológii je považovaný za priameho následníka, bývalého dielenského kolegu a umelecky najvýznamnejšieho žiaka slávneho [[Maliar Dareia|Maliara Dareia]], s ktorým pracoval vo veľkej a mimoriadne produktívnej dielni.<ref name="Trendall90"/><ref name="Grove722"/> Jeho raná tvorba vykazuje takú silnú štýlovú identitu s Maliarom Dareia, že ich rukopisy bolo možné spoľahlivo odlíšiť až detailným rozborom anatomických prvkov a kompozičných detailov.<ref name="Trendall90"/> Svoje konvenčné meno dostal podľa slávneho monumentálneho volutového [[kratér]]u objaveného v apúlskej Canose (dnes v Štátnej antickej zbierke v Mníchove, inv. č. 3297), na ktorom vyobrazil mnohofigúrovú kompozíciu s [[Hádes (boh)|Hádom]] a [[Persefoné|Persefonou]] v ich podsvetnom paláci.<ref name="Trendall90"/><ref name="Grove722"/> == Tvorba a literárne predlohy == Maliar podsvetia úspešne nadviazal na tradíciu zdobenia obrovských vázových formátov (často presahujúcich výšku jedného metra), predovšetkým volutových kratérov, [[amfora|amfor]], [[lutroforos|lutroforov]] a veľkých váz typu [[lékythos]].<ref name="Trendall90"/><ref name="Grove722"/> Jeho umelecký prejav bol hlboko ovplyvnený klasickou gréckou literatúrou a divadlom. Často maľoval dramatické scény inšpirované tragédiami [[Euripides|Euripida]].<ref name="Grove722"/> Príkladom je zobrazenie mýtu o Melanippe na volutovom kratéri v Ženeve (Musées d'Art et d'Histoire), ktorý pravdepodobne priamo vychádza z dvoch stratených Euripidových hier.<ref name="Grove722"/> Pri výbere tém preukazoval veľkú dávku originality a osobitého záujmu o konkrétne príbehy. Na rozdiel od iných súdobých maliarov, ktorí tému podsvetia splošťovali, Maliar podsvetia kládol dôraz na tragický osud [[Orfeus|Orfea]]. Na volutovom kratéri v Národnom archeologickom múzeu v [[Neapol]]e (inv. č. SA 709) zobrazil ojedinelú scénu, kde Orfeus stojí pred vládcami podsvetia spoločne so svojou milovanou [[Eurydiké (nymfa)|Eurydikou]], zatiaľ čo ostatní umelci tento romantický aspekt mýtu zväčša ignorovali.<ref name="Grove722"/> Na inom monumentálnom kratéri v Mníchove (inv. č. 3296), ktorý tvorí dvojičku k jeho mennej váze, zasa detailne zobrazil dramatický moment, kedy [[Medeia (mytológia)|Medeia]] vraždí jedno zo svojich detí za prítomnosti vydeseného ducha svojho otca a zosobneného démona šialenstva (Oistros).<ref name="Grove722"/> Na ranom kratéri v [[Berlín|Berlíne]] (Antikensammlung, inv. č. 1984.45) vyobrazil [[Hektor (Trója)|Hektorovo]] lúčenie s [[Andromaché (mytológia)|Andromachou]] a malým synom [[Astyanax|Astyanaktom]], čo bola scéna pravdepodobne inšpirovaná tragédiou ''Hektor'' od jeho súdobého básnika [[Astydamas|Astydama]].<ref name="Grove722"/> == Charakteristika štýlu a rukopisu == Hoci umelec prebral kompozičné schémy a záľubu v nápisoch identifikujúcich postavy od Maliara Dareia, jeho umelecký prejav bol od začiatku odlišný. Preferoval dramatický efekt pred harmonickým a precíznym spracovaním detailov:<ref name="Grove722"/> * ''Kresba tváre a mimika:'' Na rozdiel od idealizovaných línií svojho učiteľa mal občas problémy s jemnou kresbou tvárí. Postavy na jeho vázach majú kvôli špecifickému sklonu obočia a úst často mrzutý, zamračený alebo rozhorčený výraz.<ref name="Trendall91">TRENDALL, Arthur Dale. ''Red figure vases of South Italy and Sicily''. London: Thames and Hudson, 1989. ISBN 0-500-20225-7. s. 91.</ref> Na druhej strane však dokázal majstrovsky zobraziť silné emócie ako strach, hnev či úzkosť v kľúčových okamihoch deja.<ref name="Trendall91"/> * ''Anatómia a postavy:'' Jeho veľkou prednosťou bolo stvárnenie anatómie nahých mužských tiel (hrdinov a bojovníkov). Svalstvo maľoval prehnane napnuté, tvrdé a zvýraznené, čo nápadne pripomína nastupujúce trendy raného [[Helenizmus|helenistického sochárstva]].<ref name="Trendall91"/><ref name="Grove722"/> Táto dynamická stavba hornej časti tela však často kontrastovala s prekvapivo tenkými až slabými nohami postáv. * ''Detaily a drapéria:'' Veľkú pozornosť venoval detailnému vykresleniu vlasov (ktoré často splývajú v pramienkoch na ramená) a bohatej ornamentálnej výzdobe odevov.<ref name="Trendall91"/><ref name="Grove722"/> Vedľajšie detaily, ako napríklad biele a žlté lemy šiat či osobné šperky, však v porovnaní s Dareiovou prácou vykresľoval s podstatne menšou starostlivosťou a plynulosťou línií.<ref name="Grove722"/> == Kompozičný vývoj a dielňa == Umelecký vývoj Maliara podsvetia možno dobre sledovať na troch zachovaných raných vázach typu ''lékythos'' (jedna z nich s výškou až 950 mm je uložená vo Virginia Museum of Fine Arts v Richmonde, inv. č. 80.162), ktoré nesú motívy únosov – únos Persefony Hádom, únos [[Kefalos (mytológia)|Kefala]] bohyňou [[Éós]] a únos dcér [[Leukippos (Messénia)|Leukippa]] [[Dioskúrovia|Dioskúrmi]].<ref name="Trendall90"/><ref name="Trendall91"/> Zatiaľ čo na prvej váze sú postavy ešte voľne rozmiestnené v niekoľkých horizontálnych úrovniach, na zvyšných dvoch už autor experimentoval s kompozičným rozdelením [[Scéna (dramatický útvar)|scén]] pomocou pevných dekoratívnych rámov a úponkových pásov.<ref name="Trendall91"/><ref name="Grove722"/> Zobrazenie následného boja po únose dcér Leukippa je navyše v celom gréckom vázovom umení úplne unikátnym ikonografickým javom<ref name="Trendall91"/> Okolo Maliara podsvetia sa sformovala mimoriadne produktívna dielňa. S pribúdajúcimi rokmi však jeho kompozície strácali vyváženosť a prechádzali do prehnanej dekoratívnosti, pričom autor prejavoval čoraz väčšiu záľubu v scénach plných násilia.<ref name="Trendall91"/><ref name="Grove722"/> V neskorej fáze jeho tvorby (koniec 4. storočia pred Kr.) umelecká kvalita a kresliarska precíznosť prudko klesli, pričom tváre postáv nadobudli schematický ráz.<ref name="Trendall91"/> Mnohí bádatelia sa preto domnievajú, že tieto neskoré diela už neboli prácou samotného majstra, ale produktom anonymných pomocníkov z jeho dielne.<ref name="Grove722"/> Táto dielňa vyprodukovala viac než 2000 menších nádob (najmä typu [[peliké]]), ktoré boli zdobené zjednodušeným štýlom – spravidla len jednou či dvoma postavami prevzatými z reverzných strán monumentálnych váz.<ref name="Trendall92">TRENDALL, Arthur Dale. ''Red figure vases of South Italy and Sicily''. London: Thames and Hudson, 1989. ISBN 0-500-20225-7. s. 92.</ref> == Galéria == <gallery mode="packed" heights="160"> Súbor:Underworld Painter - RVAp 18-extra - Calydonian boar hunt - Bellerophon killing the Chimaira - Berlin AS F 3258 - 01.jpg|Monumentálny volutový kratér z Berlína s vyobrazením lovu na kalydónskeho kanca a [[Bellerofontes|Bellerofonta]] zabíjajúceho [[Chiméra (mytológia)|Chiméru]] Súbor:Apulian Lutrophe 330BC Staatliche antikensammlungen Basement Corridor 01.jpg|Lutroforos z Mníchova s vyobrazením šialenstva kráľa [[Lykourgos (Trácia)|Lykurga]] vraždiaceho svoju manželku Súbor:Loutrophoros Antikensammlung Kiel B 787 (4).jpg|[[Lutroforos]] z Kielu zobrazujúci únos [[Kefalos (mytológia)|Kefala]] bohyňou [[Éós]] Súbor:Very close to the Underworld Painter - RVAp 18-333a - siren playing auloi - Würzburg MvWM H 5751 - 01.jpg|Apúlska misa s vyobrazením [[Siréna (mytológia)|sirény]] hrajúcej na [[Aulos (hudobný nástroj)|aulos]] Súbor:Underworld Painter - RVAp 18-283 - Medea - youth with horse in naiskos - München AS SH 3296 - 02.jpg|Detail mníchovského kratéru so sochou mladíka s koňom v [[naiskos|naisku]] Súbor:Underworld Painter - RVAp 18-283a - death of Oinomaos - Hektor departing - young warrior in naiskos - Berlin AS 1984-45 - 01.jpg|Berlínsky kratér s vyobrazením lúčenia [[Hektor]]a s [[Andromacha|Andromachou]] Súbor:Terracotta pelike (jar) MET DP140104.jpg|[[Peliké]] z [[Metropolitan Museum of Art|Metropolitného múzea]] v New Yorku </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * CLAY, Jenny Strauss – MILLER, John F. ''Tracking Hermes, Pursuing Mercury''. Oxford: OUP Oxford, 2019. ISBN 978-0191083112. s. 238. * TRENDALL, Arthur Dale. ''Red figure vases of South Italy and Sicily''. London: Thames and Hudson, 1989. ISBN 0-500-20225-7. s. 89–92, 270. * CAMPBELL, Gordon. ''The Grove Encyclopedia of Classical Art and Architecture: Macedonia to Zygouries''. Oxford: Oxford University Press, 2009. ISBN 978-0195300826. s. 722. == Iné projekty == {{Portál|Umenie|Umelecký}} {{projekt}} [[Kategória:Maliari starovekého Grécka]] 18iiwcx88s8d3ur7f9nbt680s7vm5jr 0 757000 8382670 2026-10-11T08:48:16Z ResearcherSVK 217915 Rozšírenie a aktualizácia podľa výročných správ EUBA 2006–2025, správ o činnosti FPM a webu fakulty: infobox (2025), história a vývoj katedier, riadenie (AS, vedecká rada, ŠP), dekani, programy 2026/27, dvojité diplomy, vývoj počtu študentov 2006–2025, veda, porovnanie s fakultami EUBA, kvalita a uplatnenie, úspechy študentov, absolventi so zdrojmi. Podrobnosti v diskusii. 8382670 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vysoká škola |Názov = Fakulta podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave |Obrázok = |Popis = |Logo = |Popis loga = |Motto = |Pôvodný názov = Fakulta výrobno-ekonomická; Fakulta odvetvových ekonomík; Fakulta ekonomiky a riadenia výrobných odvetví (FERVO) |Latinský názov = |Poloha = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |Skratka = FPM |Typ = fakulta verejnej vysokej školy |Zameranie = ekonomika a manažment podniku, manažment, podnikové financie, informačný manažment |Náboženská príslušnosť = |Patrón = |Rok založenia = [[1953]] (Fakulta výrobno-ekonomická)<br>[[1969]] (FERVO)<br>[[1992]] (súčasný názov) |Rok otvorenia = |Rok zatvorenia = |Stav = |Rektor = |Prorektor = |Kvestor = |Predseda = |Prezident = |Viceprezident = |Dekan = doc. Ing. [[Anita Romanová]], PhD. |Riaditeľ = |Kancelár = |Počet fakúlt = |Počet zamestnancov = 70 tvorivých zamestnancov {{Small|(2024)}}<ref name="vvc2024" /> |Počet študentov = 1 439 {{Small|(31. 10. 2025)}}<ref name="vseuba2025" /> |Pregraduálny študenti = 990 |Postgraduálny študenti = 406 |Doktorandi = 43 (26 denných a 17 externých) |Rozpočet = 3,22 mil. € {{Small|(dotácia z EUBA, 2025)}}<ref name="met2025" /> |Kampus = |Školské farby = <span style="display:inline-block; width:1.2em; height:0.9em; background:#28B065; border:1px solid #555; vertical-align:middle;"></span> zelená |Školská hymna = |Maskot = |Školský časopis = Ekonomika a manažment |Športová reprezentácia = |Člen = Business Graduates Association (BGA) |Nositelia Nobelovej ceny = |Miesto = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |Adresa = Dolnozemská cesta 1/b, 852 35 Bratislava, Slovenská republika |Telefón = |Web = https://fpm.euba.sk/ |Mail = }} '''Fakulta podnikového manažmentu [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomickej univerzity v Bratislave]]''' (skr. '''FPM''') je fakulta [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomickej univerzity v Bratislave]] (EUBA) zameraná na ekonomiku a manažment podniku, všeobecný a personálny manažment, podnikové financie a informačný manažment. Nadväzuje na Fakultu výrobno-ekonomickú Vysokej školy ekonomickej, založenú v roku 1953; v rokoch 1969 – 1991 pôsobila ako Fakulta ekonomiky a riadenia výrobných odvetví (FERVO) a súčasný názov nesie od začiatku 90. rokov.<ref name="profil" /><ref name="milniky" /> Poskytuje vysokoškolské vzdelanie v bakalárskom, inžinierskom a doktorandskom stupni v slovenskom a anglickom jazyku. Sídli v areáli univerzity na Dolnozemskej ceste v bratislavskej [[Petržalka|Petržalke]]. Fakulta sa člení na štyri katedry. K 31. októbru 2025 na nej študovalo 1 439 študentov, čo z nej robí druhú najväčšiu fakultu univerzity, a mala najviac doktorandov spomedzi fakúlt EUBA.<ref name="vseuba2025" /> V roku 2026 sa stala členom Business Graduates Association a jej program Master in Business and Management bol základom akreditácie AMBA & BGA, ktorú univerzita získala ako prvá inštitúcia na Slovensku.<ref name="bga" /><ref name="amba" /> == História == Fakulta vznikla v roku 1953 na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave ako '''Fakulta výrobno-ekonomická'''. V roku 1958 bola zrušená a nahradila ju '''Fakulta odvetvových ekonomík''', ktorá sa nariadením vlády č. 79/1969 Zb. s účinnosťou od 21. júla 1969 rozdelila na [[Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave|Obchodnú fakultu]] a '''Fakultu ekonomiky a riadenia výrobných odvetví''' (FERVO).<ref name="profil" /><ref name="milniky" /><ref name="nv1969" /> FERVO bola začiatkom 90. rokov premenovaná na '''Fakultu podnikového manažmentu''' – podľa univerzity v roku 1991, podľa fakulty sa názov ustálil v roku 1992.<ref name="milniky" /><ref name="profil" /> V roku 1996 sa fakulta presťahovala do novej budovy Výučba 2 v areáli univerzity v Petržalke.<ref name="historiaeuba" /> V roku 2023 si pripomenula 70. výročie vzniku.<ref name="spr2023" /> === Vývoj katedier === * '''Podnikové hospodárstvo.''' Katedra podnikovohospodárska nadväzuje na Katedru ekonomiky priemyslu, ktorá sa v akademickom roku 1950/51 vyčlenila z Ústavu priemyslu a stavebníctva; v roku 1990 bola premenovaná z Katedry ekonomiky a riadenia priemyslu.<ref name="katkph" /> * '''Podnikové financie.''' Katedra podnikových financií vznikla v roku 1991 rozdelením jednotnej Katedry financií s celoškolskou pôsobnosťou na tri katedry; Katedra verejných financií a Katedra peňažníctva zostali na [[Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave|Národohospodárskej fakulte]], Katedra podnikových financií prešla na FPM.<ref name="katkpf" /> * '''Informačný manažment.''' Katedra informačného manažmentu vznikla 1. septembra 2001.<ref name="katkim" /> * '''Manažment výroby a logistika.''' Katedra manažmentu výroby a logistiky, ktorá ako prvá katedra na Slovensku získala certifikát systému manažérstva kvality ISO 9001:2000, bola od 1. septembra 2023 zrušená pre nedostatočné personálne obsadenie a jej pracovníci prešli na Katedru podnikovohospodársku.<ref name="spr2023" /><ref name="ocenenie2026" /> == Riadenie a samospráva == === Vedenie fakulty === {| class="wikitable" ! Funkcia !! Meno |- | dekanka || doc. Ing. [[Anita Romanová]], PhD. |- | prvý prodekan, prodekan pre vzdelávanie || doc. Ing. [[Vladimír Bolek]], PhD., MBA |- | prodekan pre vedu a doktorandské štúdium || Dr. h. c. prof. Ing. [[Peter Markovič (akademik)|Peter Markovič]], PhD., DBA |- | prodekanka pre zahraničné vzťahy || doc. Ing. [[Jana Blštáková]], PhD. |- | prodekanka pre rozvoj a kvalitu || doc. Ing. [[Nora Grisáková]], PhD. |- | prodekanka pre vzťahy s verejnosťou || doc. Ing. [[Katarína Remeňová]], PhD., MBA |- | tajomníčka fakulty || Ing. [[Žofia Dunová]] |} Zloženie vedenia k októbru 2026.<ref name="vedenie" /> Dekanka Anita Romanová pôsobí vo funkcii od 1. februára 2023.<ref name="spr2023" /> === Dekani === # prof. Ing. [[Július Pazman|J. Pázman]] (1953 – 1956) # prof. Ing. [[Štefan Fischera|Š. Fišera]] (1956 – 1960) # doc. Ing. [[Mikuláš Sedlák|M. Sedlák]], CSc. (1960 – 1963) # doc. Ing. M. Švantner, CSc. (1963 – 1966) # doc. Ing. [[Andrej Piškanin|A. Piškanin]], CSc. (1966 – 1969) # prof. Ing. M. Janák, CSc. (1969 – 1970) # doc. Ing. A. Raško, CSc. (1970 – 1973) # prof. Ing. M. Leščišin, DrSc. (1973 – 1985) # Dr. h. c. prof. Ing. M. Grznár, DrSc. (1985 – 1990) # prof. Ing. [[Mikuláš Sedlák|M. Sedlák]], CSc. (1990 – 1991) # doc. Ing. F. Svatý, CSc. (1991 – 1993) # prof. Ing. [[Karol Zalai|K. Zalai]], CSc. (1994 – 2000) # doc. Ing. Ľ. Strieška, CSc. (2000 – 2007) # prof. Ing. Ľ. Szabo, CSc. (2007 – 2015) # prof. Ing. [[Peter Markovič (akademik)|Peter Markovič]], PhD., DBA (2015 – 2023) # doc. Ing. [[Anita Romanová]], PhD. (od 2023) Zdroj: poslanie a história fakulty.<ref name="historia" /> Fakulta udelila titul profesor emeritus 13 osobnostiam, medzi nimi bývalým dekanom M. Leščišinovi, M. Grznárovi, K. Zalaiovi a Ľ. Szabovi.<ref name="profil" /><ref name="vseuba2024" /> === Akademický senát === Akademický senát FPM má 15 členov – 10 v zamestnaneckej a 5 v študentskej časti. Predsedom je od 13. februára 2023 doc. Ing. Mgr. [[Róbert Hanák]], PhD., podpredsedami prof. Ing. [[Helena Majdúchová]], CSc. za zamestnaneckú časť a Tomáš Ďaďo za študentskú časť.<ref name="senat" /><ref name="spr2023" /> === Vedecká rada === Vedecká rada fakulty, konštituovaná 1. júla 2023, má 23 členov; predsedníčkou je dekanka. Externými členmi sú zástupcovia Poznańskej ekonomickej univerzity, [[Vysoká škola ekonomická v Prahe|Vysokej školy ekonomickej v Prahe]], [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity v Košiciach]], [[Vysoké učení technické v Brně|Vysokého učenia technického v Brne]] a spoločností z praxe vrátane PwC.<ref name="vr" /><ref name="spr2023" /> === Študentský parlament a ďalšie zložky === Študenti sú zastúpení v '''Študentskom parlamente FPM''', ktorý má 14 členov.<ref name="sp" /> Pri fakulte pôsobí '''Nadácia Manažér''' (zaregistrovaná v roku 2002), ktorá podporuje vysokoškolské ekonomické vzdelávanie a výskum a financuje vydávanie fakultného časopisu.<ref name="nadacia" /><ref name="eam" /> Pracovisko '''ENTERinstitut''' sa venuje vzdelávaniu v oblasti podnikania a nástupníctva v rodinných podnikoch a vydáva zborníky ''Trendy a výzvy rodinného podnikania a nástupníctva''.<ref name="enter" /> == Organizačná štruktúra == {| class="wikitable" ! Katedra !! Vznik !! Vedúci / vedúca |- | Katedra informačného manažmentu || 2001 || doc. Ing. [[Anita Romanová]], PhD. |- | Katedra manažmentu || – || prof. Ing. [[Nadežda Jankelová]], PhD., MPH |- | Katedra podnikovohospodárska || 1950/51 (Katedra ekonomiky priemyslu) || prof. Ing. [[Helena Majdúchová]], CSc. |- | Katedra podnikových financií || 1991 || doc. Ing. [[Marián Smorada]], PhD. (poverený) |} Zdroj: profily katedier.<ref name="katkim" /><ref name="katkm" /><ref name="katkph" /><ref name="katkpf" /> == Štúdium == === Študijné programy === Fakulta poskytuje vzdelávanie v študijnom odbore ekonómia a manažment. V roku 2025 mala 11 akreditovaných študijných programov (4 bakalárske, 3 inžinierske a 4 doktorandské).<ref name="vseuba2025" /> Ponuka pre akademický rok 2026/27 s plánovaným počtom prijatých študentov:<ref name="podmienky2026" /><ref name="dodatok2026" /> {| class="wikitable" ! Stupeň !! Študijný program !! Jazyk !! Plánovaný počet prijatých !! Poznámka |- | rowspan="3" | 1. (Bc.) || Ekonomika a manažment podniku || SK, EN || 370 + 40 || |- | Ekonomika a manažment v energetike || SK || 60 || spoločný so STU, z Plánu obnovy |- | Manažment v realitách || SK || 100 + 50 externe || profesijne orientovaný, prvý vysokoškolský program zameraný na realitný trh na Slovensku |- | rowspan="3" | 2. (Ing.) || Všeobecný manažment || SK, EN || 250 + 40 || špecializácie podnikový, personálny, finančný a informačný manažment |- | Ekonomika podniku || SK || 120 || špecializácie manažérska ekonomika a logistický manažment |- | Ekonomika a manažment v energetike || SK || 60 || spoločný so STU |- | 3. (PhD.) || Ekonomika a manažment podniku || SK, EN || – || denná aj externá forma |} Program Manažment v realitách vznikol v spolupráci s Národnou asociáciou realitných kancelárií Slovenska.<ref name="realit" /> Programy zamerané na energetiku pripravila fakulta spolu s [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakultou elektrotechniky a informatiky STU]].<ref name="energet" /> === Dvojité diplomy a medzinárodné programy === {| class="wikitable" ! Partnerská inštitúcia !! Krajina !! Stupeň |- | EM Strasbourg Business School || Francúzsko || Ing. |- | [[Vysoká škola ekonomická v Prahe]] – Fakulta podnikohospodárska || Česko || Ing. |- | IDRAC Business School || Francúzsko || Ing. |- | Business School of Ningbo University || Čína || Ing. |- | Technická vysoká škola Würzburg-Schweinfurt || Nemecko || Bc. |- | Kemmy Business School, Univerzita v Limericku || Írsko || Bc. |} Zdroj: stránka fakulty o programoch dvojitých diplomov.<ref name="dd" /> Programy dvojitého diplomu s EM Strasbourg a VŠE v Prahe fakulta ponúkala už v roku 2019.<ref name="spr2019" /> Fakulta organizuje aj krátkodobé medzinárodné programy – zimnú školu s ESC Rennes (od roku 2011), program IBCP s Univerzitou Wisconsin–La Crosse (13. ročník v roku 2026), letnú školu ''Managing People in the Digital Era'' a od roku 2025 kombinované intenzívne programy (BIP).<ref name="spr2019" /><ref name="intprog" /><ref name="bip" /> === Doktorandské štúdium === Doktorandské štúdium sa uskutočňuje v programe ekonomika a manažment podniku v slovenskom a anglickom jazyku, v dennej (3 roky) aj externej (4 roky) forme.<ref name="phd" /> K 31. októbru 2025 mala fakulta 43 doktorandov, najviac spomedzi fakúlt EUBA; v roku 2024 sa na doktorandské štúdium prihlásilo 30 uchádzačov, takisto najviac na univerzite.<ref name="vseuba2025" /><ref name="vseuba2024" /> == Študenti == === Počet študentov === Počet študentov bakalárskeho a inžinierskeho štúdia klesol z približne 2 500 v rokoch 2006 – 2009 na približne 1 300 v rokoch 2017 – 2019; od roku 2020 sa ustálil na 1 300 – 1 500. Externé bakalárske a inžinierske štúdium sa postupne utlmilo a od roku 2022 externou formou študujú iba doktorandi.<ref name="vseubaall" /> <timeline> Colors= id:darkgrey value:gray(0.7) id:sfondo value:rgb(1,1,1) id:barra value:rgb(0.157,0.690,0.396) ImageSize = width:900 height:300 PlotArea = left:50 bottom:50 top:30 right:30 DateFormat = x.y Period = from:0 till:2700 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = justify ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:500 start:0 ScaleMinor = gridcolor:darkgrey increment:250 start:0 BackgroundColors = canvas:sfondo BarData= bar:2006 text:2006 bar:2007 text:2007 bar:2008 text:2008 bar:2009 text:2009 bar:2010 text:2010 bar:2011 text:2011 bar:2012 text:2012 bar:2013 text:2013 bar:2014 text:2014 bar:2015 text:2015 bar:2016 text:2016 bar:2017 text:2017 bar:2018 text:2018 bar:2019 text:2019 bar:2020 text:2020 bar:2021 text:2021 bar:2022 text:2022 bar:2023 text:2023 bar:2024 text:2024 bar:2025 text:2025 PlotData= color:barra width:30 align:left bar:2006 from:0 till:2516 bar:2007 from:0 till:2332 bar:2008 from:0 till:2503 bar:2009 from:0 till:2411 bar:2010 from:0 till:2263 bar:2011 from:0 till:2054 bar:2012 from:0 till:1926 bar:2013 from:0 till:1707 bar:2014 from:0 till:1542 bar:2015 from:0 till:1467 bar:2016 from:0 till:1470 bar:2017 from:0 till:1327 bar:2018 from:0 till:1324 bar:2019 from:0 till:1330 bar:2020 from:0 till:1466 bar:2021 from:0 till:1517 bar:2022 from:0 till:1388 bar:2023 from:0 till:1321 bar:2024 from:0 till:1283 bar:2025 from:0 till:1396 PlotData= bar:2006 at:2516 fontsize:S text:2516 shift:(-10,5) bar:2010 at:2263 fontsize:S text:2263 shift:(-10,5) bar:2015 at:1467 fontsize:S text:1467 shift:(-10,5) bar:2020 at:1466 fontsize:S text:1466 shift:(-10,5) bar:2025 at:1396 fontsize:S text:1396 shift:(-10,5) </timeline> {| class="wikitable" ! style="background-color:#28B065; color:white;" rowspan="2" | Rok !! colspan="3" style="background-color:#28B065; color:white;" | Denné štúdium !! colspan="3" style="background-color:#28B065; color:white;" | Externé štúdium !! colspan="3" style="background-color:#28B065; color:white;" | Spolu !! rowspan="2" style="background-color:#28B065; color:white;" | Zahraniční študenti |- ! style="background-color:#28B065; color:white;" | Bc. !! style="background-color:#28B065; color:white;" | Ing. !! style="background-color:#28B065; color:white;" | PhD. !! style="background-color:#28B065; color:white;" | Bc. !! style="background-color:#28B065; color:white;" | Ing. !! style="background-color:#28B065; color:white;" | PhD. !! style="background-color:#28B065; color:white;" | Bc. !! style="background-color:#28B065; color:white;" | Ing. !! style="background-color:#28B065; color:white;" | PhD. |- | 2006 || 1327 || 562 || 40 || 382 || 245 || 125 || 1709 || 807 || 165 || – |- | 2007 || 1348 || 550 || – || 226 || 208 || – || 1574 || 758 || – || – |- | 2008 || 1511 || 604 || – || 203 || 185 || – || 1714 || 789 || – || 10 |- | 2009 || 1414 || 684 || – || 147 || 166 || – || 1561 || 850 || – || 10 |- | 2010 || – || – || – || – || – || – || 1424 || 839 || 159 || – |- | 2011 || – || – || – || – || – || – || 1235 || 819 || 122 || – |- | 2012 || – || – || – || – || – || – || 1062 || 864 || 92 || – |- | 2013 || – || – || – || – || – || – || 997 || 710 || 72 || – |- | 2014 || 849 || 478 || 26 || 116 || 99 || 46 || 965 || 577 || 72 || 20 |- | 2015 || 756 || 475 || 27 || 105 || 131 || 34 || 861 || 606 || 61 || 23 |- | 2016 || 743 || 526 || 19 || 72 || 129 || 34 || 815 || 655 || 53 || – |- | 2017 || 743 || 469 || 18 || 32 || 83 || 30 || 775 || 552 || 48 || 52 |- | 2018 || 798 || 441 || 22 || 6 || 79 || 26 || 804 || 520 || 48 || 51 |- | 2019 || 871 || 420 || 23 || 3 || 36 || 30 || 874 || 456 || 53 || 66 |- | 2020 || 1040 || 407 || 19 || 0 || 19 || 23 || 1040 || 426 || 42 || 80 |- | 2021 || 1087 || 429 || 20 || 0 || 1 || 18 || 1087 || 430 || 38 || 108 |- | 2022 || 956 || 432 || 17 || 0 || 0 || 14 || 956 || 432 || 31 || – |- | 2023 || 846 || 475 || 15 || 0 || 0 || 15 || 846 || 475 || 30 || – |- | 2024 || 823 || 460 || 18 || 0 || 0 || 16 || 823 || 460 || 34 || – |- | 2025 || 990 || 406 || 26 || 0 || 0 || 17 || 990 || 406 || 43 || – |} Údaje k 31. októbru podľa výročných správ EUBA; za rok 2016 podľa výročnej správy fakulty, za rok 2006 počet doktorandov k 31. decembru. Za roky 2010 – 2013 výročné správy uvádzajú iba súčty podľa stupňov štúdia; počty zahraničných študentov podľa fakúlt uvádzajú len niektoré ročníky.<ref name="vseubaall" /><ref name="spr2016" /> V roku 2025 tvorili študenti FPM 20,6 % študentov univerzity.<ref name="vseuba2025" /> === Záujem o štúdium a absolventi === {| class="wikitable" ! Rok !! Prihlášky (Bc.) !! Prijatí (Bc.) !! Zapísaní (Bc.) !! Prihlášky (Ing.) !! Prijatí (Ing.) !! Zapísaní (Ing.) |- | 2009 || 2370 || 1190 || 520 || 662 || 510 || 466 |- | 2012 || 1536 || 405 || 399 || 616 || 425 || 423 |- | 2016 || 804 || 651 || 331 || 414 || 372 || 313 |- | 2023 || 1099 || 440 || 356 || 381 || 272 || 264 |- | 2024 || 1014 || 406 || 359 || 309 || 219 || 209 |} Zdroj: výročná správa fakulty za rok 2016 a výročné správy EUBA.<ref name="spr2016" /><ref name="vseuba2023" /><ref name="vseuba2024" /> V roku 2024 mala fakulta najviac prihlášok na bakalárske štúdium spomedzi fakúlt EUBA po Obchodnej fakulte.<ref name="vseuba2024" /> Podľa registra absolventov EUBA ukončilo od roku 1940 štúdium na FPM 17 678 absolventov a na jej predchodkyni FERVO (do roku 1991) 9 460 absolventov.<ref name="absolventi" /> == Veda a výskum == V roku 2024 mala fakulta 70 tvorivých pracovníkov, ktorí publikovali 299 výstupov, z toho 52 článkov v časopisoch indexovaných vo [[Web of Science]] alebo [[Scopus]] a 5 monografií. Riešila 13 projektov [[VEGA]] s celkovým objemom 171 742 €, najvyšším spomedzi fakúlt EUBA, 3 projekty KEGA, 8 medzinárodných projektov (151 307 €) a 5 projektov pre prax.<ref name="vvc2024" /> V roku 2023 vyprodukovala 304 vedeckých výstupov, najviac spomedzi fakúlt univerzity.<ref name="vvc2023" /> Fakulta sa zapája do medzinárodných projektov programov [[Interreg]] (napr. ForYouth, 2025 – 2029), [[COST]] a [[Horizont Európa]] (OpenMusE) a projektu Vyšehradského fondu; z Plánu obnovy a odolnosti rieši projekt AI-ImpactSK zameraný na vplyv umelej inteligencie.<ref name="projekty" /><ref name="foryouth" /><ref name="aiimpact" /> Vydáva vedecký časopis '''Ekonomika a manažment''' (ISSN 2454-1028, od roku 2016 iba elektronicky) a organizuje medzinárodnú vedeckú konferenciu Economics, Finance and Business Management (EFAM).<ref name="eam" /><ref name="efam" /> == Porovnanie s ostatnými fakultami EUBA == {| class="wikitable" ! Ukazovateľ !! FPM !! Poradie medzi 7 fakultami EUBA |- | študenti všetkých stupňov (31. 10. 2025) || 1 439 (20,6 %) || 2. |- | doktorandi (31. 10. 2025) || 43 || 1. |- | prihlášky na doktorandské štúdium (2024) || 30 || 1. |- | akreditované študijné programy (2025) || 11 || 4. – 5. |- | dotácia pridelená fakulte (2025) || 3 221 035 € (18,1 %) || 3. |- | interní doktorandi financovaní z dotácie (2025) || 12 || 4. |- | dotácia na excelentné výskumné tímy (2025) || 120 236 € || 2. (z 3 fakúlt) |- | absolventi od roku 1940 (bez FERVO) || 17 678 (13,7 %) || 3. |- | priemerná mzda absolventov do 6 rokov od skončenia (2024) || 1 987 € || 3. |} Zdroje: výročné správy EUBA, metodika rozpisu dotácie EUBA na rok 2025, register absolventov EUBA a Worki.sk.<ref name="vseuba2025" /><ref name="vseuba2024" /><ref name="met2025" /><ref name="absolventi" /><ref name="worki" /> == Hodnotenie kvality a uplatnenie absolventov == V hodnotení fakúlt Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) z roku 2015, poslednom zverejnenom, bola FPM na 6. mieste spomedzi 14 ekonomických fakúlt na Slovensku; v predchádzajúcich ročníkoch bola na 10. (2012), 8. (2013) a 10. (2014) mieste.<ref name="arra2015" /> V rebríčku pracovného portálu Profesia.sk, ktorý zostavuje spoločnosť Alma Career podľa záujmu zamestnávateľov o životopisy absolventov, bola FPM podľa údajov za rok 2024 na 11. mieste spomedzi všetkých fakúlt na Slovensku.<ref name="profesia2025" /> Rebríček meria záujem zamestnávateľov o životopisy na jednom pracovnom portáli, nie kvalitu fakulty. Podľa analýzy portálu Worki.sk z roku 2025 dosahovali absolventi FPM do šiestich rokov od skončenia štúdia v roku 2024 priemernú hrubú mesačnú mzdu 1 987 €.<ref name="worki" /> V roku 2026 schválila medzinárodná akreditačná rada IAAB akreditáciu AMBA & BGA, ktorej žiadosť sa týkala programu Master in Business and Management; univerzita je prvou inštitúciou na Slovensku s touto akreditáciou.<ref name="amba" /><ref name="ambafpm" /> Univerzita ako celok má od roku 2021 akreditáciu AACSB.<ref name="amba" /> == Úspechy študentov == Tímy fakulty obsadili v súťaži CFA Institute Research Challenge 3. miesto vo finále v rokoch 2025 a 2026; v roku 2019 skončili na 4. mieste vo finále česko-slovenského kola v Prahe.<ref name="cfa2026" /><ref name="cfa2025" /><ref name="cfa2019" /> Päť študentov fakulty sa v roku 2026 zúčastnilo na medzinárodnom programe podnikavosti COEUR v Luzerne.<ref name="coeur" /> == Spolupráca s praxou == Medzi partnerov fakulty patria UniCredit Bank, Henkel, Bureau Veritas, Pontis, Natuvion a iniciatíva Aj Ty v IT.<ref name="profil" /> V roku 2023 podpísala fakulta memorandá o spolupráci s Ministerstvom kultúry SR, SOZA a mestom Levice a na výučbe sa podieľali odborníci z praxe v 14 predmetoch.<ref name="spr2023" /> V roku 2025 uzavrela memorandum s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou.<ref name="bvs" /> == Významní absolventi == ''Zoznam obsahuje absolventov fakulty a jej predchodkyne FERVO, ktorých štúdium je doložené.'' * [[Peter Švec]] (1995) – manažér a politik, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR (od 2022)<ref name="svec" /> * [[Katarína Slezáková]] (1999) – manažérka, členka predstavenstva Vienna Insurance Group<ref name="slezakova" /> * [[Slavomír Seemann]] – bankár, Slovenská sporiteľňa<ref name="seemann" /> * [[Martin Kaňa]] – výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie poisťovní<ref name="kana" /> * [[Boris Gregor]] – bývalý podpredseda Protimonopolného úradu SR<ref name="gregor" /> == Referencie == <references> <ref name="profil">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil fakulty | url = https://fpm.euba.sk/fakulta/profil-fakulty | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="historia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslanie a história | url = https://fpm.euba.sk/fakulta/poslanie-a-historia | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="milniky">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historical milestones | url = https://www.euba.sk/en/university/history/historical-milestones | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = en}}</ref> <ref name="nv1969">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nariadenie vlády SSR č. 79/1969 Zb. | url = https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/1969/79/vyhlasene_znenie.html | vydavateľ = Slov-Lex | dátum vydania = 1969 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="historiaeuba">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History | url = https://admission.euba.sk/about-us/history | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = en}}</ref> <ref name="spr2023">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správa o činnosti Fakulty podnikového manažmentu EU v Bratislave za rok 2023 | url = https://fpm.euba.sk/www_write/files/fakulta/dokumenty/spravy-o-cinnosti/Spra%CC%81va_o_c%CC%8Cinnosti_fpm_2023_1.pdf | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="spr2019">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správa o činnosti Fakulty podnikového manažmentu EU v Bratislave za rok 2019 | url = https://fpm.euba.sk/www_write/files/fakulta/dokumenty/spravy-o-cinnosti/FPM_Sprava_o_cinnosti_2019.pdf | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum vydania = 2020 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="spr2016">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správa o činnosti Fakulty podnikového manažmentu EU v Bratislave za rok 2016 | url = https://fpm.euba.sk/www_write/files/fakulta/dokumenty/spravy-o-cinnosti/FPM_Sprava_o_cinnosti_2016.pdf | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum vydania = 2017 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katkph">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil katedry – Katedra podnikovohospodárska | url = https://fpm.euba.sk/katedry/katedra-podnikovohospodarska/profil-katedry | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katkpf">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil katedry – Katedra podnikových financií | url = https://fpm.euba.sk/katedry/katedra-podnikovych-financii/profil-katedry | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katkim">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil katedry – Katedra informačného manažmentu | url = https://fpm.euba.sk/katedry/katedra-informacneho-manazmentu/profil-katedry | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="katkm">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil katedry – Katedra manažmentu | url = https://fpm.euba.sk/katedry/katedra-manazmentu/profil-katedry | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="ocenenie2026">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fakulta podnikového manažmentu ocenila osobnosti, ktoré desaťročia formovali jej príbeh | url = https://fpm.euba.sk/verejnost/aktuality-novinky/902-fakulta-podnikoveho-manazmentu-ocenila-osobnosti-ktore-desatrocia-formovali-jej-pribeh | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vedenie">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vedenie fakulty | url = https://fpm.euba.sk/fakulta/organy-fakulty/vedenie-fakulty | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="senat">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Akademický senát | url = https://fpm.euba.sk/fakulta/organy-fakulty/akademicky-senat | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vr">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vedecká rada | url = https://fpm.euba.sk/fakulta/organy-fakulty/vedecka-rada | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="sp">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Študentský parlament FPM | url = https://spfpm.sk/ | vydavateľ = Študentský parlament FPM EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="nadacia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil nadácie – Nadácia Manažér | url = https://fpm.euba.sk/fakulta/nadacia-manazer/profil-nadacie | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="enter">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ENTERinstitut | url = https://fpm.euba.sk/fakulta/pracoviska-fakulty/enterinstitut | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="podmienky2026">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalšie podmienky prijatia na FPM na akademický rok 2026/2027 | url = https://fpm.euba.sk/www_write/files/studium/1-2stupen/ZS_2025_2026/final_FPM_D%CC%8Cals%CC%8Cie_podmienky_prijatia_na_FPM_26_27_AS.pdf | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum vydania = 2025-09-25 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="dodatok2026">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dodatok č. 1 k predpisu Ďalšie podmienky prijatia na 1. a 2. stupeň FPM 2026/2027 | url = https://fpm.euba.sk/www_write/files/studium/1-2stupen/ZS_2025_2026/Dodatok_c%CC%8C._1_k_predpisu_D%CC%8Cals%CC%8Cie_podmienky_prijatia_na_1._a_2._stupen_FPM_2026-2027.pdf | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum vydania = 2026-01-14 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="realit">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Manažment v realitách | url = https://fpm.euba.sk/en/public/news/838-estate-market | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum vydania = 2025-12-22 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="energet">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FPM EUBA a FEI STU spoločne pripravujú jedinečné študijné programy | url = https://fpm.euba.sk/en/public/news/767-fpm-euba-a-fei-stu-spolocne-pripravuju-jedinecne-studijne-programy | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="dd">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Programy dvojitých diplomov | url = https://fpm.euba.sk/medzinarodne-vztahy/studijne-pobyty/programy-dvojitych-diplomov | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="intprog">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úspešné medzinárodné programy na EUBA s aktívnou účasťou Fakulty podnikového manažmentu | url = https://fpm.euba.sk/verejnost/aktuality-novinky/911-uspesne-medzinarodne-programy-na-euba-s-aktivnou-ucastou-fakulty-podnikoveho-manazmentu | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="bip">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blended Intensive Programme | url = https://fpm.euba.sk/en/public/news/787-bip | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="phd">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O štúdiu PhD. | url = https://fpm.euba.sk/studium/doktorandske-studium/o-studiu-phd | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vseubaall">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročné správy Ekonomickej univerzity v Bratislave (2006 – 2025) | url = https://euba.sk/univerzita/vyrocne-spravy | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vseuba2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa o činnosti Ekonomickej univerzity v Bratislave za rok 2025 | url = https://euba.sk/www_write/files/SK/docs/vyrocne-spravy/vs_2025_cinnost.pdf | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vseuba2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa o činnosti Ekonomickej univerzity v Bratislave za rok 2024 | url = https://euba.sk/www_write/files/SK/docs/vyrocne-spravy/vs_2024_cinnost.pdf | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vseuba2023">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa o činnosti Ekonomickej univerzity v Bratislave za rok 2023 | url = https://euba.sk/www_write/files/SK/docs/vyrocne-spravy/vs_2023_cinnost.pdf | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="met2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Metodika rozpisu dotácie EU v Bratislave na rok 2025 | url = https://euba.sk/www_write/files/SK/docs/dotacia/2025/euba_metodika_rozpis_2025.pdf | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vvc2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správa o vedeckovýskumnej činnosti EU v Bratislave za rok 2024 | url = https://www.euba.sk/www_write/files/SK/veda-vyskum/dokumenty-spravy/sprava_o_vvc_za_rok_2024.pdf | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="vvc2023">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správa o vedeckovýskumnej činnosti EU v Bratislave za rok 2023 | url = https://euba.sk/www_write/files/SK/veda-vyskum/dokumenty-spravy/sprava_o_vvc_za_rok_2023.pdf | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="projekty">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktuálne projekty a granty | url = https://fpm.euba.sk/veda-a-vyskum/vedecke-projekty-a-granty/aktualne-projekty-a-granty | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="foryouth">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official launch of the ForYouth project | url = https://fpm.euba.sk/en/public/news/796-official-launch | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = en}}</ref> <ref name="aiimpact">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AI-ImpactSK | url = https://fpm.euba.sk/verejnost/aktuality-novinky/875-ai-impact | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum vydania = 2026-05-05 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="eam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ekonomika a manažment | url = https://fpm.euba.sk/veda-a-vyskum/vedecky-casopis/ekonomika-a-manazment | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="efam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Scientific conference EFAM 2025 | url = https://fpm.euba.sk/en/public/news/824-scientific-conference | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = en}}</ref> <ref name="absolventi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štatistiky – register absolventov EUBA | url = https://absolventi.euba.sk/statistiky | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="worki">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ako si vybrať, aby si nebol len ďalším číslom – kto prežije dobu robotickú? (časť 2.) | url = https://www.worki.sk/blog/kategoria/3553-student/13646-ako-si-vybrat-aby-si-nebol-len-dalsim-cislom-kto-prezije-dobu-roboticku-cast-2 | vydavateľ = Worki.sk | dátum vydania = 2025-03-03 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="arra2015">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najnovšie hodnotenie fakúlt slovenských vysokých škôl – rebríček fakúlt | url = https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/1733/najnovsie-hodnotenie-fakult-slovenskych-vysokych-skol-rebricek-fakult | vydavateľ = EDUworld | dátum vydania = 2015 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="profesia2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najžiadanejší už nie sú IT-čkári. Je tu nový rebríček univerzít a odborov | url = https://www.pravda.sk/uzitocna/vzdelavanie/clanok/759310-najziadanejsi-uz-nie-su-iteckari-je-tu-novy-rebricek-univerzit-a-odborov | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2025-07-17 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="amba">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EUBA má už dve z troch najprestížnejších akreditácií business škôl na svete | url = https://euba.sk/aktivity-a-media/aktuality/3227-euba-ma-uz-dve-z-troch-najprestiznejsich-akreditacii-business-skol-na-svete | vydavateľ = Ekonomická univerzita v Bratislave | dátum vydania = 2026-09-28 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="ambafpm">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AMBA accreditation: what it is and why our faculty is seeking it | url = https://fpm.euba.sk/en/public/news/878-amba-accreditation-what-it-is-and-why-our-faculty-is-seeking-it | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = en}}</ref> <ref name="bga">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fakulta podnikového manažmentu EUBA sa stala členom Business Graduates Association | url = https://fpm.euba.sk/verejnost/aktuality-novinky/889-fakulta-podnikoveho-manazmentu-euba-sa-stala-clenom-business-graduates-association | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum vydania = 2026-06-19 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="cfa2026">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FPM EUBA vybojoval vo finále CFA Institute Research Challenge výborné 3. miesto | url = https://fpm.euba.sk/en/public/news/852-fpm-euba-vybojoval-vo-finale-cfa-institute-research-challenge-vyborne-3-miesto-eng | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum vydania = 2026-03-09 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="cfa2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CFA Institute Research Challenge | url = https://fpm.euba.sk/en/public/news/779-cfa-2024 | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum vydania = 2025-04-18 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="cfa2019">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FPM na CFA Research Challenge | url = https://fpm.euba.sk/en/public/news/351-fpm-na-cfa-research-challenge | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum vydania = 2019 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="coeur">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Europreneurship Innovation Week | url = https://fpm.euba.sk/en/public/news/916-europreneurship-innovation-week | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = en}}</ref> <ref name="bvs">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Memorandum s BVS | url = https://fpm.euba.sk/en/public/news/781-bvs | vydavateľ = Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="svec">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Peter Švec – životopis | url = https://www.economy.gov.sk/uploads/files/U6VkiHlh.pdf | vydavateľ = Ministerstvo hospodárstva SR | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> <ref name="slezakova">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Curriculum vitae – Katarína Slezáková | url = https://group.vig/media/nbti5moq/cv-ar-slezakova_eng-january-2026.pdf | vydavateľ = Vienna Insurance Group | dátum vydania = 2026-01 | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = en}}</ref> <ref name="seemann">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Management of the bank | url = https://www.slsp.sk/en/information-about-bank/about-bank/management-of-the-bank | vydavateľ = Slovenská sporiteľňa | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = en}}</ref> <ref name="kana">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Martin Kaňa – profile | url = https://www.swissre.com/profile/Martin_Kana/ep_685569 | vydavateľ = Swiss Re | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = en}}</ref> <ref name="gregor">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boris Gregor | url = https://www.startitup.sk/?p=1167885 | vydavateľ = Startitup | dátum prístupu = 2026-10-11 | jazyk = sk}}</ref> </references> == Externé odkazy == {{Portál|Bratislava|Bratislavský}} * [https://fpm.euba.sk Oficiálna webová stránka] * [https://fpm.euba.sk/fakulta/dokumenty/spravy-o-cinnosti Správy o činnosti fakulty] * [https://www.facebook.com/fpmeuba/ FPM na Facebooku] * [https://spfpm.sk Študentský parlament FPM] {{Ekonomická univerzita v Bratislave}} {{Súradnice|48.126494|17.133136|dim:280|format=dms|display=title}} [[Kategória:Fakulta podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave| ]] [[Kategória:Ekonomická univerzita v Bratislave]] [[Kategória:Ekonomické fakulty na Slovensku]] kp9f1d5r4owyvxazwqvtzqfz4729ao1 3 757001 8382677 2026-10-11T09:07:12Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8382677 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:07, 11. október 2026 (UTC) mgr3cp7aq6snxluc1kfpcf3qkl6zhz0 3 757002 8382683 2026-10-11T09:24:56Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8382683 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:24, 11. október 2026 (UTC) 6hkjtr5n0900y0y2kwqkf7wzweij9ai